Nová judikatúra

53/2011

Verejný záujem

Čl. 35 ods. 1 a 4 Ústavy Slovenskej republiky
Čl. 8 Dohovoru o ochrane základných ľudských práv a slobôd
§ 24 ods. 1, § 25 ods. 3, § 26 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. b), ods. 6 zákona č. 48/2002 Z.z. o pobyte cudzincov v znení neskorších predpisov
§ 244 ods. 1 až 3 Občianskeho súdneho poriadku
§ 32 ods. 1 a 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní

Ak správny orgán dospeje k záveru, že došlo k stretu záujmu súkromného so záujmom verejným, musí v prípade, že uprednostní záujem verejný, v rozhodnutí náležite odôvodniť prečo došlo k jeho uprednostneniu.

Rozsudok Najvyššieho súdu SR

1 Sža 2/2009

Skutkový stav:

Krajský súd v B. B. napadnutým rozsudkom č. k. 1 Scud 42/2008-47 22. októbra 2008 podľa ustanovenia § 250j ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj "OSP") zamietol žalobu žalobkyne, ktorou sa domáhala preskúmania postupu a rozhodnutia žalovaného z 26. júna 2008 a následného zrušenia a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie.

Krajský súd v B. B. v odôvodnení rozsudku uviedol, že zákon č. 48/2002 Z.z. o pobyte cudzincov v znení účinnom v čase vydania rozhodnutí žalovaného (ďalej len zákon o pobyte cudzincov) v ustanovení § 26 ods. 1 písm. a) pri rozhodovaní o udelenie povolenia na prechodný pobyt prihliada na verejný záujem, osobitne na bezpečnostné hľadisko, hospodárske potreby SR, najmä na prínos podnikateľskej činnosti cudzinca pre hospodárstvo SR a na verejné zdravie. Z ustanovenia ods. 2 písm. h) vyplýva, že policajný útvar žiadosť o udelenie povolenia na prechodný pobyt zamietne, ak udelenie povolenia na prechodný pobyt nie je vo verejnom záujme.

Pod verejným záujmom sa rozumie taký záujem, ktorý prináša majetkový prospech alebo iný prospech všetkým občanom alebo mnohým občanom, ako aj to, že umožňuje regulovať počty cudzincov z tretích štátov na určitom území aj na základe podkladov vyžiadaných od príslušných orgánov územnej samosprávy. Jednoduchý predaj textilu na území mesta R., resp. tranzit textilu do Európy, za situácie, keď v meste R. je vysoká nezamestnanosť a keď dovoz textilu z iných krajín likviduje výrobu slovenských podnikov a vytvára nezamestnanosť, nie je v súlade s hospodárskymi potrebami SR z hľadiska podnikateľskej činnosti, ani z hľadiska vývoja situácie na trhu práce. Právo žalobkyne obchodovať je jej súkromný záujem, preto pri rozhodovaní o žiadosti na prechodný pobyt bolo potrebné skúmať, či tento súkromný záujem nie je okrem iného v rozpore s verejným záujmom. Súkromný záujem obchodovať nie je dôvodom na udelenie súhlasu na prechodný pobyt. Žalobkyňa nie je občanom Európskej únie, je občanom Čínskej ľudovej republiky, nechráni ju preto čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd. Štát má právo kontrolovať vstup, pobyt a vyhostenie cudzincov, ak nespĺňajú podmienky podľa zákona.

Krajský súd na základe uvedených skutočností po preskúmaní veci a postupu správnych orgánov dospel k záveru, že rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu ako aj rozhodnutie žalovaného nie je v rozpore so zákonom, a preto dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu a zamietnuté odvolanie žalobkyne, je vecne správne.

Na údaj žalobkyne v žalobe, že 10. januára 2008 jej bol vydaný živnostenský list a na druhej strane bola žiadosť o prechodný pobyt na území SR zamietnutá, krajský súd uviedol, že vydanie živnostenského oprávnenia nezakladá povinnosť slovenských úradov udeliť súhlas na prechodný pobyt, ide o dva osobitné režimy právnej úpravy, ktoré sú na sebe nezávislé.

Žalobkyňa podala proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom navrhla rozsudok krajského súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

Žalobkyňa vyjadrila presvedčenie, že spĺňa podmienky požadované v ustanovení § 26 ods. 1 písm. a) zákona o pobyte cudzincov, pretože z jej strany ide o súkromný záujem obchodovať na území SR a pre tento účel jej bolo vydané aj živnostenské oprávnenie. Ak by nespĺňala podmienky uvedené v § 26 ods. 1 písm. a) zákona o pobyte cudzincov, toto živnostenské oprávnenie by jej nebolo vydané. Žalobkyňa zdôraznila, že Slovenská republika je štátom Európskej únie a preto jej právne normy sú záväzné pre SR. V tejto súvislosti poukázala na čl. 35 Ústavy SR, podľa ktorého každý má právo na slobodnú voľbu povolania a prípravu naň ako aj právo podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť.

Podľa žalobkyne je neakceptovateľný výklad v napadnutom rozsudku, kde sa konštatuje, že keďže nie je občanom Európskej únie, ale občanom Čínskej ľudovej republiky, nie je chránená čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd.

Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že jeho rozhodnutie nie je v rozpore so zákonom o pobyte cudzincov, Ústavou SR, pretože pri rozhodovaní postupoval plne v súlade s uvedenými všeobecne záväznými právnymi predpismi a spoľahlivo zistil skutkový stav veci.

Skutočnosť, že žalobkyni bol vystavený živnostenský list, ju oprávňuje na podnikanie, ak je však vykonávanie podnikateľských aktivít na území SR spojené priamo s pobytom cudzinca na území SR, musí mať splnenú aj podmienku pobytu, t.j. vydané povolenie na pobyt na území SR na tento účel. Živnostenský list možno považovať za relevantné doloženie účelu na udelenie povolenia na prechodný pobyt na území SR tak, ako to ustanovuje zákon o pobyte cudzincov v § 25 ods. 3 písm. a) a § 25 ods. 4 písm. a).

V zmysle § 26 ods. 6 zákona o pobyte cudzincov, na udelenie povolenia na prechodný pobyt nemá cudzinec právny nárok, ak tento zákon neustanovuje inak. Z uvedeného podľa žalovaného vyplýva, že aj po splnení podmienok ustanovených v § 25 ods. 3 zákona o pobyte cudzincov, cudzincovi povolenie na pobyt nie je udeľované automaticky, keďže sa už zo zákona o pobyte cudzincov nejedná o nárokovú čiastku.

Žalovaný vyjadril presvedčenie, že v konaní plne akceptoval Ústavou SR zaručené právo podnikať, rešpektoval voľnosť vstupu na trh a rovnosť pravidiel správania sa na trhu pre všetkých účastníkov hospodárskej súťaže. Uplatnenie práva podľa čl. 35 ods. 1 Ústavy SR, z ktorého vyplýva, že každý má právo podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť, pričom sa toto právo právne zabezpečuje v správnom konaní založenom na registračnom alebo povoľovacom princípe. Registračný princíp umožňuje voľný vstup na trh a povoľovací princíp má obmedzujúci charakter. Podľa čl. 35 ods. 4 Ústavy SR môže zákon ustanoviť odchylnú úpravu práv pre cudzincov. Takýmto zákonom, ktorý upravuje odchylnú úpravu práv pre cudzincov na území SR je zákon o pobyte cudzincov. Žalovaný vyjadril presvedčenie, že žalobkyňa nebola na svojich právach ukrátená.

Najvyšší súd SR ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 v spojení s § 264c ods. 1 OSP) preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a dospel k záveru, že odvolaniu žalobkyne treba priznať úspech.

Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia § 250ja ods. 2 OSP, s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu SR www.supcourt.gov.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený 21. apríla 2009 (§ 156 ods. 1 a 3 OSP).

...