Zo súdnej praxe č. 3/2010
25/2010
Vrátenie daru
§ 630 Občianskeho zákonníka
§ 579 ods. 2 Občianskeho zákonníka
§ 145 ods. 2 Občianskeho zákonníka
Domáhať sa vrátenia daru (§ 630 Občianskeho zákonníka), ktorý v čase darovania bol v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, môže po smrti jedného z manželov aj pozostalý manžel.
Rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5 Cdo 255/2007.
Skutkový stav:
Okresný súd rozsudkom uložil žalovanému povinnosť vydať žalobkyni podiel 1/4-tiny nehnuteľností - pozemku, parcela č. 1816/4 - orná pôda vo výmere 2766 m2, pozemok, parcela č. 1829 - záhrada vo výmere 2542 m2, pozemok, parcela č. 1830 - zastavaná plocha vo výmere 797 m2, rodinný dom, súpisné č. 511 na parcele č. 1830, zapísaných na LV č. xxx, kat. úz. K. Žalovaného zaviazal zaplatiť žalobkyni na účet jej právnej zástupkyne trovy konania vo výške 57 944 Sk do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a Slovenskej republike na účet okresného súdu súdny poplatok vo výške 12 000 Sk, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V dôvodoch svojho rozhodnutia poukázal na to, že podanou žalobou sa žalobkyňa domáhala vydania podielu 1/4-tiny z nehnuteľností, v súčasnosti zapísaných na LV č.... kat. úz. K. z dôvodu, že žalovaný hrubo porušil dobré mravy tak vo vzťahu k nej, ako aj voči členom jej rodiny tým, že fyzicky napadol jej dcéru a spôsobil jej zranenie tváre. Prvostupňový súd si v intenciách § 630 Občianskeho zákonníka (ďalej aj „OZ") všímal viaceré príčiny nezhôd medzi účastníkmi, z ktorých dominovalo nie mierne užívanie alkoholu žalovaným, predovšetkým však hodnotil konkrétny incident z 28. marca 2004 medzi žalovaným a dcérou žalobkyne, ktorý mal byť zásadným dôvodom pre zrušenie darovacej zmluvy. Podľa názoru súdu prvého stupňa z vyhodnotenia dôkazov v jednotlivosti, ale aj v ich vzájomnej logickej súvislosti vyplynulo, že to bol žalovaný, ktorý fyzicky pred očami vlastného dieťaťa napadol dcéru žalobkyne, teda osobu jej blízku tak, že túto udrel do tváre a spôsobil jej poranenie. Mechanizmus vzniku poranenia tak, ako ho dcéra žalobkyne popísala, potvrdil aj svedok incidentu, maloletý syn účastníkov a ako pravdepodobný ho označil aj znalec MUDr. V., ktorý naopak tvrdenie žalovaného o mechanizme vzniku úrazu označil za nepravdepodobné. Podľa záveru súdu prvého stupňa takýto fyzický útok, navyše pri nezistení jeho provokácie zo strany dcéry žalobkyne, objektívne zodpovedá hrubému porušeniu dobrých mravov žalovaným a je relevantným dôvodom pre požiadavku vrátenia daru. Za právne bezvýznamnú považoval skutočnosť, či toto konanie bude príslušným priestupkovým orgánom ako priestupok aj právoplatne vyhodnotené. Zákon totiž neustanovuje, že závažné správanie sa obdarovaného musí dosiahnuť stupeň intenzity priestupku. Súd prvého stupňa poukázal aj na námietky žalovaného ohľadom toho, že žalobkyňa sa domáha vrátenia daru aj napriek tomu, že jeden z darcov - M. D. zomrel a jeho úmrtím právo domáhať sa vrátenia daru, ako právo osobné, zaniklo. Prvostupňový súd zistil, že predmet darovacej zmluvy bol v čase darovania predmetom bezpodielového spoluvlastníctva manželov - darcov, ktorí boli manželmi od roku 1953 do smrti M. D. v roku 1997. Podľa súdu prvého stupňa podstatou bezpodielového spoluvlastníctva manželov je to, že každý z manželov má vlastnícke právo k celej veci v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, ktoré je obmedzené rovnakým právom druhého manžela. Pokiaľ za života M. D. nebol dôvod požadovať vrátenie daru, ale tento nastal až po jeho smrti, je nelogické vychádzajúc z nedeliteľnosti pôvodného práva žalobkyne k predmetu daru, popierať jej právo domáhať sa vrátenia daru ako celku pri existencii dôvodu pre vrátenie. Zhodnotil, že dokazovanie výsluchom svedkov V., M., J. a M. súvislosť s predmetom konania nemalo. Pokiaľ výsledkom ich výsluchu malo byť zistenie, že žalovaný nehnuteľnosti zveľaďoval, má táto skutočnosť význam v prípadnom domáhaní sa protihodnoty zveľadením získanej, nie však v konaní o vrátenie daru. Preto súd prvého stupňa žalobe vyhovel. O trovách konania účastníkov rozhodol podľa 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP"). Keďže žalobkyňa bola oslobodená od platenia súdnych poplatkov, súd prvého stupňa vzhľadom na výsledok súdneho konania podľa § 2 ods. 2 zákona o súdnych poplatkoch rozhodol o povinnosti žalovaného zaplatiť súdny poplatok z návrhu v sume 12 000 Sk.
...
|
