Zdieľanie poznámky:
Obsah
Typ obsahu
142/1950 Sb.
Zákon
zo dňa 25. októbra 1950
o konaní v občianskych právnych veciach
(občiansky súdny poriadok). 1)
Zmena: 68/1952 Sb.
Zmena: 52/1954 Zb.
Zmena: 63/1955 Zb.
Zmena: 66/1956 Zb.
Zmena: 15/1958 Zb.
Zmena: 46/1959 Zb.
Národné shromaždenie Československej republiky usnieslo sa na
tomto zákone:
PRVÁ ČASŤ.
VŠEOBECNÉ USTANOVENIA.
PRVÁ HLAVA.
ZÁKLADNÉ USTANOVENIA.
Účel zákona.
(1) Občiansky súdny poriadok upravuje konanie v občianskych
právnych veciach pred všeobecnými súdmi, ich rozhodovanie a výkon
ich rozhodnutí tak, aby sa zabezpečila rýchla a účinná ochrana
majetkových a osobných práv občanov i majetkových práv a zákonných
záujmov štátu a socialistických právnických osôb.
(2) Pri vykonávaní týchto úkonov postupuje súd bez zbytočných
formalít. Dbá všestranne o to, aby sa zistil skutočný stav veci,
a spravodlivým rozhodovaním upevňuje socialistickú zákonnosť
a vychováva občanov na plnenie ich občianskych povinností.
Dosah ustanovení prvej časti.
Ustanovenia prvej časti tohto zákona s doplnkami a odchýlkami,
ktoré sú uvedené v druhej až štvrtej časti, platia pre konanie
v občianskych právnych veciach na riadnych súdoch.
Právomoc všeobecných súdov.
V občianskych právnych veciach, pokiaľ nie sú vyňaté
z právomoci všeobecných súdov, rozhodujú v prvej stolici ľudové
súdy, v druhej stolici krajské súdy. Ak rozhodol na základe
prikázania Najvyššieho súdu (§ 18) v prvej
stolici krajský súd,
rozhoduje v druhej stolici Najvyšší súd. V ktorých ďalších
prípadoch rozhoduje Najvyšší súd, ustanoví zákon.
Senát. Jediný sudca.
(1) Súdy vykonávajú súdnu moc zpravidla v senátoch.
(2) Pokiaľ podľa zákona vykonáva konanie jediný sudca (ďalej
len "sudca"), má práva a povinnosti senátu a predsedu senátu.
Účastníci.
Účastníkom konania je ten, o právach alebo povinnostiach koho
sa má v konaní rozhodovať, alebo ten, kto môže byť rozhodnutím
súdu priamo dotknutý vo svojich právach, alebo ten, koho zákon
označuje za účastníka.
Prokurátor.
(1) Ak sa prokurátor domnieva, že to vyžaduje ochrana záujmov
štátu alebo pracujúcich, môže v ktoromkoľvek období vstúpiť do
konania a potom je oprávnený na všetky procesné úkony, ktoré môže
vykonať účastník podľa stavu konania.
(2) Súd upovedomí prokurátora, ktorý vstúpil do konania,
o každom pojednávaní, o ktorom upovedomuje účastníkov, a doručí mu
všetky písomnosti, ktoré sa doručujú účastníkom.
(3) Ak je na začatie konania potrebný návrh, môže taký
návrh
urobiť aj prokurátor, ak sa domnieva, že to vyžaduje ochrana
záujmov štátu alebo pracujúcich. Účastníkom konania je potom aj
prokurátor; nie je však oprávnený na procesné úkony, ktorými sa
nakladá s predmetom konania.
Návod a poučenie účastníkov.
Súd dáva pracujúcim potrebný návod na vykonanie ich úkonov na
súde, poučuje ich o právnych následkoch spojených s týmito úkonmi
alebo s ich opomenutím a dbá všestranne o to, aby pre nedostatok
všeobecného alebo právnického vzdelania neutrpeli ujmu na svojich
právach.
DRUHÁ HLAVA.
SÚDY A SÚDNE OSOBY.
PRVÝ DIEL.
PRÍSLUŠNOSŤ SÚDU.
Všeobecný súd.
(1) Na konanie v prvej stolici je príslušný všeobecný súd
účastníka, proti ktorému smeruje návrh, alebo - ak je takých
účastníkov niekoľko - všeobecný súd jedného z nich.
(2) Ak niet účastníka, proti ktorému smeruje návrh, alebo ak
sa konanie začína z úradnej povinnosti, je príslušný všeobecný súd
účastníka, v záujme ktorého sa koná.
(3) Ak by bolo príslušných niekoľko súdov, rozhoduje výber
navrhovateľa alebo predstihnutie.
Všeobecným súdom účastníka je súd, v obvode ktorého má
účastník bydlisko, a ak nemá bydlisko, súd jeho pobytu.
Ak československý občan nemá v Československej republike
všeobecný súd, možno začať konanie v jeho veci na súde, v obvode
ktorého mal tu posledné bydlisko alebo pobyt.
(1) Všeobecným súdom štátu je súd, v obvode ktorého je vec, na
ktorú sa konanie vzťahuje; ak niet takej veci, súd, v obvode
ktorého došlo k udalosti, z ktorej vznikol uplatňovaný nárok.
(2) Všeobecným súdom právnických osôb je súd, v obvode ktorého
má právnická osoba sídlo; v pochybnosti sa za sídlo považuje
miesto, kde sa vedie správa. Ak sa vec týka prevažne organizačne
nižšej správy právnických osôb, je ich všeobecným súdom súd,
v obvode ktorého je sídlo tejto správy. Minister spravodlivosti
môže po dohode so zúčastnenými ministrami nariadením určiť, čo sa
rozumie organizačne nižšou správou.
Určenie príslušnosti Najvyšším súdom.
Ak je nepochybné, že vec patrí do československej súdnej
právomoci, a ak chýbajú podmienky príslušnosti alebo nemožno ich
zistiť, príslušným je súd, ktorý určí Najvyšší súd.
Príslušnosť na procesné úkony, ktoré nevyžadujú rozhodovanie.
(1) Každý okresný súd je príslušný:
a) spisovať vo forme zápisnice návrhy na začatie konania, iné
návrhy, žiadosti a vyjadrenia pre konanie pred súdom;
b) doručovať oznámenia o výhrade odporu podľa §
51 občianskeho
zákonníka; oznámenia sa doručujú do vlastných rúk;
c) overovať odpisy a podpisy.
(2) Tieto procesné úkony vykonáva sudca.
Trvanie príslušnosti.
Príslušnosť súdu sa posudzuje podľa okolností, ktoré sú tu
v čase začatia konania, a trvá až do skončenia veci, i keď sa
zmenily okolnosti, ktoré rozhodly o príslušnosti.
Územný rozsah činnosti súdu.
(1) Súdy vykonávajú procesné úkony iba vo svojom obvode.
(2) Ale ak je nebezpečenstvo z omeškania alebo ak je to
nevyhnutne potrebné pre riadne posúdenie veci, môže súd vykonať
jednotlivé procesné úkony aj mimo svojho obvodu.
Dožiadanie.
(1) Ak je okresný súd dožiadaný iným československým súdom
o vykonanie určitého procesného úkonu, je povinný vyhovieť
dožiadaniu.
(2) Okresné súdy sú povinné vyhovieť dožiadaniu
československých úradov (orgánov verejnej správy), pokiaľ to
osobitné predpisy ustanovujú.
(3) Ak súd nemôže vykonať žiadaný procesný úkon vo svojom
obvode a ak mu je známy príslušný súd, postúpi mu dožiadanie; inak
dožiadanie vráti.
(4) Procesné úkony dožiadaného súdu vykonáva sudca.
(5) Spory vzniknuté medzi dožadujúcim súdom (úradom, orgánom
verejnej správy) a dožiadaným súdom rozhoduje krajský súd
nadriadený dožiadanému súdu.
Prikázanie veci inému súdu.
Spory o príslušnosť a o právomoc.
(1) Ak okresný súd nemôže konať v určitej veci, pretože jeho
sudcovia sú vylúčení, jeho nadriadený súd prikáže vec inému
okresnému súdu; ak sa má prikázať vec okresnému súdu v obvode
iného krajského súdu alebo ak ide o prikázanie veci inému
krajskému súdu, rozhodne o tom Najvyšší súd.
(2) Rovnako sa postupuje na návrh účastníka alebo z podnetu
súdu aj z dôvodov vhodnosti. Takýto návrh nemá odkladný účinok.
(1) Na návrh predsedu Najvyššieho súdu alebo generálneho
prokurátora môže Najvyšší súd,
a) ak to považuje so zreteľom na význam vecí za nutné, odňať vec
príslušnému ľudovému súdu a prikázať ju na ďalšie konanie a na
rozhodnutie krajskému súdu;
b) z dôležitých dôvodov odňať vec, v ktorej bolo podané odvolanie
proti rozsudku ľudového súdu, príslušnému krajskému súdu
a rozhodnúť o odvolaní sám.
(2) Súd, ktorý potom vo veci rozhoduje, spravuje sa predpismi
o konaní platnými pre súd, ktorému bola vec odňatá.
Spory o príslušnosť medzi ľudovými súdmi, ako aj
spory
o právomoc medzi ľudovými súdmi a osobitnými súdmi s právomocou
v občianskych právnych veciach rozhoduje krajský súd, v obvode
ktorého majú tieto súdy svoje sídlo; inak rozhoduje Najvyšší súd.
O prikázaní veci inému súdu (§
17), o tom, či má byť nejaká
vec vyžiadaná a rozhodnutá Najvyšším súdom alebo prikázaná inému
súdu (§ 18), ako aj v sporoch o príslušnosť
a v sporoch o právomoc
(§ 19) sa rozhoduje bez ústneho pojednávania.
Miesto a čas súdnych úkonov.
(1) Úkony súdu sa konajú spravidla v budove súdu.
Ak to
vyžaduje povaha úkonu, alebo ak je to potrebné pre urýchlenie
konania, náležité objasnenie veci alebo z iných dôležitých
dôvodov, najmä výchovných, konajú sa úkony súdu aj mimo súdnej
budovy.
(2) Ak sa má nejaký úkon vykonať v budove orgánu štátnej
správy, verejného ústavu alebo podniku, treba to vopred ohlásiť
osobe poverenej ich vedením.
(3) Vo vojenských alebo vojskom obsadených budovách
a podnikoch alebo v budovách verejných ozbrojených sborov smie súd
vykonať potrebný úkon len s povolením príslušného náčelníka.
(4) V dňoch pracovného pokoja možno úkony konať vo zvlášť
odôvodnených prípadoch.
DRUHÝ DIEL.
VYLÚČENIE SÚDNYCH OSÔB.
Dôvody vylúčenia sudcov.
(1) Sudcovia sú vylúčení z vykonávania sudcovského úradu, ak
so zreteľom na ich pomer k veci alebo k účastníkom, k ich zákonným
zástupcom alebo zmocnencom možno pochybovať o ich nepredpojatosti.
(2) Vo vyššej stolici sú okrem toho vylúčení sudcovia, ktorí
sa zúčastnili na rozhodovaní alebo konaní v nižšej stolici.
Rozhodovanie o vylúčení sudcov.
(1) Dôvody vylúčenia si všíma súd z úradnej povinnosti
v každom období konania.
(2) Účastník je povinný upozorniť súd na dôvody vylúčenia
hneď, len čo sa o nich dozvedel.
(3) Len čo sa sudcovia dozvedeli o dôvode svojho vylúčenia, sú
povinní zdržať sa ďalších sudcovských úkonov, pokiaľ nejde o úkony
nepripúšťajúce odklad, a oznámiť to so svojím vyjadrením
predsedovi súdu. Ak sa vyskytol dôvod vylúčenia u predsedu súdu,
oznámi to predseda súdu svojmu zástupcovi, a ak nemá zástupcu
alebo ak by sa súd vylúčením predsedu stal neschopným usnášať sa,
predsedovi nadriadeného krajského súdu; ak ide o predsedu
krajského súdu, oznámi to predsedovi Najvyššieho súdu.
(4) Ak sudca (člen senátu, senát), o vylúčenie ktorého ide,
s tým súhlasí, pridelí predseda súdu alebo jeho zástupca vec inému
sudcovi (senátu) alebo určí do senátu miesto neho iného sudcu.
Inak o vylúčení rozhodne iný senát toho istého súdu.
(5) Ak by sa okresný súd v dôsledku vylúčenia stal neschopným
usnášať sa, rozhodne o vylúčení nadriadený krajský súd; ak ide
o krajský súd, rozhodne Najvyšší súd.
(6) O vylúčení sa rozhoduje bez ústneho pojednávania.
Vylúčenie iných orgánov.
O vylúčení pomocných súdnych orgánov a nesudcovských orgánov
súdu platia ustanovenia §§ 21 a 22
primerane s tou odchýlkou, že
o ich vylúčení rozhoduje predseda súdu.
TRETIA HLAVA.
OSOBY ZÚČASTNENÉ NA KONANÍ.
PRVÝ DIEL.
PROCESNÁ SPÔSOBILOSŤ.
Kto má procesnú spôsobilosť.
Každý môže na súde ako účastník samostatne konať (procesná
spôsobilosť) v takom rozsahu, v akom sa môže vlastnými úkonmi
zaväzovať.
Zastúpenie procesne nespôsobilého účastníka.
Procesne nespôsobilý účastník musí byť zastúpený zákonným
zástupcom.
Preukaz oprávnenia na zastupovanie.
Zákonný zástupca je povinný, pokiaľ to ešte súdu nie je známe,
pri svojom prvom procesnom úkone preukázať oprávnenie na
zastupovanie, a ak je to potrebné, aj osobitné zmocnenie.
Skúmanie procesnej spôsobilosti a odstránenie jej nedostatku.
(1) Nedostatok procesnej spôsobilosti, zákonného zastúpenia
a potrebného osobitného zmocnenia si všíma súd z úradnej
povinnosti v každom období konania.
(2) Ak tento nedostatok možno odstrániť, dá súd pokyn na jeho
odstránenie v primeranej lehote. Pritom môže pokračovať v konaní,
ale nemôže vyniesť rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. Ak
nedostatok nemožno odstrániť alebo ak márne uplynula lehota na
jeho odstránenie, súd zruší doterajšie konanie; ak sa konanie
začalo na návrh, súd okrem toho návrh odmietne.
Nedostatok procesnej spôsobilosti alebo zákonného zastúpenia sa
odstráni tým, že účastník, ktorý nadobudol procesnú spôsobilosť,
pokračuje v konaní alebo zákonný zástupca vstúpi do konania bez
toho, že by tento nedostatok vytýkali.
Ustanovenie opatrovníka.
(1) Ak je nebezpečenstvo z omeškania, konajúci súd ustanoví
procesne nespôsobilému účastníkovi, ktorý nemá zákonného zástupcu,
opatrovníka. Toto opatrenie môže urobiť aj predseda senátu, a to
bez ústneho pojednávania.
(2) Ak je nebezpečenstvo z omeškania, platí toto ustanovenie
aj o procesne spôsobilom účastníkovi, ktorý sa nemôže zúčastniť na
konaní.
(3) zrušený od 1.1.1953.
DRUHÝ DIEL.
ZMOCNENIE A PLNOMOCENSTVO.
Zastúpenie zmocnencom.
Účastník sa môže dať zastupovať zmocnencom. Účastník nemôže
mať v tej istej veci súčasne viac ako jedného zmocnenca, i keď má
viac zákonných zástupcov.
Zastupovanie štátu.
(1) Za štát (štátne ústavy, zariadenia) koná pred súdom
orgán
štátnej správy, ktorého sa vec týka.
(2) Za tento orgán pred súdom v zastúpení štátu (štátnych
ústavov a zariadení) koná osoba na to podľa príslušných predpisov
povolaná alebo zamestnanec tohto orgánu ním určený; tento orgán
môže byť na svoju žiadosť zastúpený aj iným orgánom štátnej
správy, advokátom alebo iným zmocnencom.
Nadpis zrušený od 1.1.1953
Kto môže byť zmocnencom.
(1) Zmocnencom môže byť každá svojprávna osoba, ktorá
je
občiansky bezúhonná a nie je pokútnikom. Nemôže však ním byť ten,
kto bol pozbavený práva vykonávať advokáciu, iba ak ide
o zastupovanie jeho manžela alebo inej osoby, ktorá s ním žije
v spoločnej domácnosti ako člen rodiny.
(2) Zmocnencom môže byť i jednotná odborová organizácia,
ak
ide o zastupovanie jej člena; za ňu môžu na súde v zastúpení
účastníka konať aj jej zamestnanci.
Zastupovanie osôb neschopných srozumiteľne sa vyjadrovať.
Účastníkovi (zákonnému zástupcovi), ktorý nie je schopný
srozumiteľne sa vyjadrovať, môže súd uložiť, aby si ustanovil
zmocnenca; ak v takomto prípade nebude zmocnenec ustanovený,
postupuje súd tak, ako keby bol účastník (zákonný zástupca)
v konaní nečinný. O tom treba účastníka (zákonného zástupcu)
Preukázanie plnomocenstva.
Zmocnenie treba preukázať súdu listinou (plnomocenstvo). Možno
ho dať aj ústne do zápisnice.
Druhy plnomocenstva.
Zmocnenie možno dať pre niekoľko vecí alebo pre určitú vec
(procesné plnomocenstvo) alebo pre jednotlivé procesné úkony.
Procesné plnomocenstvo.
(1) Procesné plnomocenstvo oprávňuje zmocnenca na všetky
úkony, ktoré môže vykonať zmocniteľ, a nemožno ho obmedziť.
(2) Ak zmocnenec nie je advokátom, nie je oprávnený ustanoviť
za seba zástupcu.
Trvanie procesného plnomocenstva.
Procesné plnomocenstvo nezaniká smrťou zmocniteľa ani zmenou
jeho procesnej spôsobilosti alebo zmenou jeho zákonného
zastúpenia.
Odvolanie a výpoveď plnomocenstva.
(1) Odvolanie plnomocenstva zmocniteľom a výpoveď
plnomocenstva zmocnencom sa stanú účinnými voči súdu chvíľou, keď
oznámenie o tom dôjde súdu; voči osobám zúčastneným na konaní až
chvíľou, keď im boly prostredníctvom súdu oznámené.
(2) Zmocnenec je ešte pätnásť dní od doručenia oznámenia
zmocniteľovi, že mu plnomocenstvo vypovedá, oprávnený a zaviazaný
konať za zmocniteľa, pokiaľ je to potrebné, aby zmocniteľ neutrpel
právnu ujmu.
Následky nedostatku plnomocenstva.
(1) Nedostatok plnomocenstva si všíma súd z úradnej povinnosti
v každom období konania.
(2) Ak niekto vystupuje ako zmocnenec a nepreukáže
plnomocenstvo, súd môže s ním konať, avšak mu uloží, aby
v primeranej lehote dodatočne predložil plnomocenstvo. Kým sa tak
nestane, súd nemôže vyniesť rozhodnutie, ktorým sa konanie končí.
(3) Ak plnomocenstvo nebude predložené v lehote určenej súdom,
postupuje súd tak, ako keby za účastníka nikto nekonal. O tom
treba osobu, ktorá vystupuje bez plnomocenstva, poučiť.
(4) Osobe, ktorá vystupovala bez plnomocenstva, súd na návrh
uloží, aby nahradila trovy, ktoré spôsobila.
ŠTVRTÁ HLAVA.
KONANIE NA SÚDE PRVEJ STOLICE.
PRVÝ DIEL.
SÚDNA POKONÁVKA PRED ZAČATÍM KONANIA.
Právne pomery, pri ktorých to povaha veci pripúšťa, možno so
schválením sudcu usporiadať súdnou pokonávkou pred začatím konania
na ktoromkoľvek okresnom súde. Sudca neschváli pokonávku, ak sa
prieči zákonu alebo všeobecnému záujmu.
DRUHÝ DIEL.
ZAČATIE KONANIA. NÁVRHY A PODANIA.
Začatie konania.
(1) Konanie na súde prvej stolice sa začína na návrh alebo
z úradnej povinnosti. Z úradnej povinnosti sa začne iba vtedy, keď
to zákon ustanovuje.
(2) Ak je na začatie konania potrebný návrh, konanie je
začaté, len čo návrh došiel na súd (§ 42).
Konanie z úradnej
povinnosti je začaté, len čo súd vykonal prvý procesný úkon.
Návrh na začatie konania.
Návrh na začatie konania sa podáva písomným podaním alebo
ústne pred sudcom do zápisnice. Návrh treba podať na príslušnom
súde; ak sa podá na inom okresnom súde, postúpi ho tento
príslušnému súdu.
Všeobecné náležitosti písomných podaní.
(1) Písomné podania majú obsahovať:
a) označenie súdu;
b) meno a priezvisko, zamestnanie a bydlisko (pracovisko)
navrhovateľa a ostatných účastníkov, poprípade ich zákonného
zástupcu alebo zmocnenca;
c) výstižné a pravdivé opísanie skutočností a označenie dôkazov,
na ktoré sa navrhovateľ odvoláva;
d) určitý návrh, ak je potrebný;
e) vlastnoručný podpis navrhovateľa, poprípade zákonného zástupcu
alebo zmocnenca.
(2) Písomné podania treba predložiť v potrebnom počte
rovnopisov a s potrebným počtom odpisov príloh.
(3) Rovnaké náležitosti ako písomné podania musia mať
aj
zápisnice, ktoré také podanie nahradzujú.
(1) Písomné podania urobené telegraficky, ktoré nemali
náležitosti predpísané pre písomné podania, musia sa opakovať
písomným podaním alebo ústne do zápisnice.
(2) Ak malo telegrafické podanie ostatné náležitosti
predpísané pre písomné podania, treba nedostatok vlastnoručného
podpisu [§ 43 ods. 1 písm. e)] odstrániť
dodatočným stručným
prejavom súhlasu s obsahom telegrafického podania. Prejav súhlasu
možno urobiť písomne alebo ústne do zápisnice. Zároveň treba
predložiť potrebné prílohy.
(3) Ak nedôjde súdu dodatočné podanie podľa odseku 1
alebo
prejav súhlasu podľa odseku 2 do troch dní po dôjdení
telegrafického podania, postupuje súd podľa § 45.
Odstránenie chýb písomných podaní.
(1) Predseda senátu sa stará o odstránenie chýb písomných
podaní. Ak nemožno chyby odstrániť inak, vráti podanie
účastníkovi, aby podľa pokynu v primeranej lehote chyby odstránil,
a poučí ho o následkoch spojených s ich neodstránením.
(2) Ak účastník vráti opravené podanie v lehote určenej súdom,
hľadí sa naň tak, ako keby sa bolo stalo v deň, keď bolo po prvé
podané.
(3) Ak pokus o odstránenie chyby, ktorá prekáža vecnému
vybaveniu písomného podania, ostal bez výsledku, súd odmietne
podanie bez ústneho pojednávania.
TRETÍ DIEL.
DORUČOVANIE A PREDVOLÁVANIE.
Spôsob doručovania.
(1) Do vlastných rúk adresáta treba doručiť písomnosť
len
v prípadoch určených zákonom, alebo ak to uzná súd z dôležitých
dôvodov za potrebné. K písomnostiam, ktorých doručenie sa musí
preukázať, sa pripojí doručenka.
(2) Písomnosti sa doručujú spravidla poštou. Ak to
uzná
predseda senátu za výhodnejšie, vykoná sa doručenie doručovateľom
súdu. Vo zvlášť naliehavých prípadoch môže predseda senátu
požiadať o doručenie výkonný orgán príslušného miestneho národného
výboru alebo, najmä pri nariadenom predvedení, príslušný orgán
Verejnej bezpečnosti. Ak sa má písomnosť doručiť pri úradnom
úkone, obstará doručenie orgán, ktorý má úkon vykonať; výkon
doručenia sa osvedčí v zápisnici, ktorá sa o úkone spísala.
(3) Niekoľko písomností pre jednu osobu možno doručiť na
jednu
doručenku len vtedy, ak ide o tú istú vec.
(4) Písomnosť možno doručiť tiež na súde; prevzatie písomnosti
sa potvrdí vo spise.
Miesto doručenia.
Adresátovi možno písomnosť doručiť v byte, na pracovisku
alebo
kdekoľvek bude zastihnutý.
Doručovanie písomností orgánom a organizáciám.
(1) Písomnosti, ktoré treba doručiť súdom, prokurátorom,
vyšetrovacím orgánom alebo iným štátnym orgánom, ďalej ústavom,
podnikom a iným organizáciám a sú určené do vlastných rúk, treba
doručiť osobe oprávnenej podľa zákona alebo štatútu orgán alebo
organizáciu zastupovať.
(2) Písomnosti, ktoré netreba doručiť do vlastných
rúk,
doručujú sa osobám oprávneným za orgány a organizácie písomnosti
prijímať. Ak nie sú také osoby, doručujú sa ktorémukoľvek
prítomnému zamestnancovi, ktorý je ochotný ich prijať.
Písomnosti určené vojakom v činnej službe a príslušníkom
ozbrojených sborov v činnej službe možno v jednotlivých prípadoch
doručiť prostredníctvom náčelníka týchto osôb; ak nie je známy,
môže sa tak stať, ak ide o vojakov, prostredníctvom veliteľa
posádky, a ak ide o ostatných príslušníkov ozbrojených sborov,
prostredníctvom najbližšieho orgánu Verejnej bezpečnosti.
Písomnosti určené osobám, ktoré sú vo väzbe alebo na ktorých
sa vykonáva trest odňatia slobody, doručujú sa prostredníctvom
správy väzenského ústavu.
Náhradné doručenie.
Postup pri písomnostiach, ktoré sa nedoručujú do vlastných
rúk
(1) Ak nebol adresát zastihnutý v byte, kde sa má písomnosť
doručiť, hoci sa v mieste doručenia zdržuje, môže sa písomnosť
doručiť inej osobe v byte spolubývajúcej, ak je ochotná
a spôsobilá písomnosť prevziať.
(2) Ak nebol adresát zastihnutý na svojom pracovisku, hoci
sa
v mieste doručenia zdržuje, možno písomnosť doručiť niektorému
jeho spolupracovníkovi, ak je ochotný ju prevziať.
(3) Písomnosť sa nesmie náhradne doručiť odporcovi
alebo
osobe, ktorá má záujem na veci; takéto doručenie je neúčinné.
(4) Ak sa nezdržuje adresát v mieste určenia a ak
môže
doručovateľ zistiť nové miesto jeho pobytu, zašle písomnosť na
novú adresu, ak nie je na zásielke výslovne uvedené, že doručenie
mimo miesto určenia je vylúčené.
Uloženie písomnosti.
(1) Ak nemožno doručiť písomnosť ani náhradne podľa §
47, hoci
sa adresát v mieste doručenia zdržuje, uloží ju:
a) poštový doručovateľ na poštovom úrade, a ak nie je v mieste
doručenia poštový úrad, u výkonného orgánu miestneho národného
výboru,
b) doručovateľ súdu na súde, ak doručuje v sídle súdu, ináč
u výkonného orgánu miestneho národného výboru,
c) orgán miestneho národného výboru u výkonného orgánu miestneho
národného výboru.
(2) O uložení písomnosti upovedomí doručovateľ adresáta
oznámením, ktoré zanechá v jeho byte alebo v jeho schránke na
listy alebo na jeho pracovisku, alebo pripevní na dverách jeho
bytu alebo na inom vhodnom mieste; podľa možnosti upovedomí o tom
aj osoby zo susedstva alebo jeho spoluzamestnancov na pracovisku.
Tieto okolnosti, ako aj deň a miesto uloženia písomnosti,
poznamená doručovateľ na doručenke a vráti ju súdu.
(3) Deň, keď sa písomnosť uložila, sa považuje za deň
jej
doručenia. Takéto uloženie má účinok doručenia, i keď sa adresát
o uložení písomnosti nedozvedel.
Náhradné doručenie pri doručovaní do vlastných rúk.
Ak nemožno písomnosť doručiť do vlastných rúk príjemcu,
hoci
sa v mieste doručenia zdržuje, zanechá doručovateľ na niektorom
z miest uvedených v § 47a ods. 2 písomnú
výzvu, aby bol v určitý
deň a hodinu prítomný na prijatie písomnosti. Ak sa tejto výzve
nevyhovie, uloží doručovateľ písomnosť (§ 47a ods.
1) a v oznámení
o uložení (§ 47a ods. 2) uvedie, že
si príjemca má doručovanú
písomnosť do troch dní vyzdvihnúť. Ak sa písomnosť uložila
a príjemca si ju v lehote troch dní nevyzdvihne, považuje sa
posledný deň lehoty za deň, keď doručenie sa vykonalo, i keď sa
príjemca o uložení písomnosti nedozvedel.
Doručovanie zmocnencovi.
(1) Ak má účastník zmocnenca s procesným plnomocenstvom,
doručujú sa písomnosti zmocnencovi.
(2) Ak má niekoľko účastníkov spoločného zástupcu (zákonného
zástupcu alebo zmocnenca), doručenie je vykonané pre všetkých
účastníkov, ak bola písomnosť odovzdaná tomuto zástupcovi
v jedinom vyhotovení.
Zmocnenec na prijímanie písomností.
Ak by bolo doručovanie účastníkovi spojené s ťažkosťami alebo
prieťahmi, možno mu uložiť, aby v lehote určenej súdom oznámil
zmocnenca na prijímanie písomností; ak neoznámi v takomto prípade
zmocnenca, budú sa písomnosti určené pre neho ukladať na súde
s účinkami doručenia. O tom treba účastníka poučiť.
Odopretie prijatia doručovanej písomnosti.
(1) Ak odoprie adresát bezdôvodne písomnosť prijať, poučí
ho
doručovateľ o následkoch odopretia prijatia, poznamená to na
doručenke spolu s dátumom a dôvodom odopretia prijatia a písomnosť
vráti súdu.
(2) Ak uzná súd, že prijatie bolo odopreté bezdôvodne,
považuje sa písomnosť za doručenú dňom, keď sa prijatie odoprelo.
Doručenie verejnou vyhláškou. Ustanovenie opatrovníka.
(1) Účastníkovi, ktorého pobyt nie je známy, doručí sa
verejnou vyhláškou, a to tak, že sa doručovaná písomnosť pripevní
na čas pätnásť dní na návestnú tabuľu súdu. Uplynutím tohto času
sa považuje doručenie za vykonané.
(2) Toto ustanovenie sa použije aj v prípadoch, keď sa
nepodarilo doručiť účastníkovi na jeho známu adresu do cudziny.
(1) Ak prislúcha účastníkovi uvedenému v §
51 vykonať podľa
obsahu doručovanej písomnosti nejaký procesný úkon, ustanoví mu
súd opatrovníka. Súd oznámi vyhláškou, ktorá sa pripevní na čas
aspoň pätnásť dní na návestnú tabuľu súdu, ustanovenie
opatrovníka, jeho meno, priezvisko a bydlisko, stručný údaj
o obsahu doručovanej písomnosti s označením súdu a prejednávanej
veci, ako aj to, že opatrovník bude zastupovať účastníka, ktorému
bol ustanovený, dotiaľ, kým účastník sám nevystúpi alebo
nepomenuje zmocnenca.
(2) Ak je to potrebné, môže súd nariadiť, aby bola vyhláška
uverejnená aj v novinách alebo iným spôsobom.
(3) Doručenie sa pokladá za vykonané, len čo bola vyhláška
pripevnená na návestnú tabuľu súdu a písomnosť doručená
opatrovníkovi.
Predvolávanie.
(1) Predvolávanie na jednotlivé úkony sa robí spravidla
písomne, alebo pokiaľ je to možné, ústne, v naliehavých prípadoch
tiež telegraficky alebo telefonicky. Ak bola niektorá osoba
predvolaná ústne, telegraficky alebo telefonicky, urobí sa o tom
záznam vo spise; ak bola predvolaná ústne pri výsluchu, poznamená
sa to v zápisnici. V písomnom predvolaní sa uvedú zákonné následky
spojené s tým, keby sa predvolaný bez dôvodov neustanovil.
(2) Vojaci v činnej službe a príslušníci ozbrojených sborov
v činnej službe sa predvolávajú prostredníctvom ich náčelníka. Ak
nie je známy náčelník vojakov v činnej službe, predvolávajú sa
prostredníctvom veliteľa posádky; ak nie je známy predstavený
príslušníkov Verejnej bezpečnosti v činnej službe, predvolávajú sa
prostredníctvom najbližšej súčasti Verejnej bezpečnosti.
Právomoc predsedu senátu pri doručovaní a predvolávaní.
Nariadenie o doručovaní a predvolávaní vydáva predseda senátu;
rozhoduje tiež o všetkých iných opatreniach týkajúcich sa
doručovania a predvolávania včítane ustanovenia opatrovníka.
ŠTVRTÝ DIEL.
SKÚMANIE PRÍSLUŠNOSTI A PRÁVOMOCI.
(1) Prv než súd začne konať vo veci samej, skúma z úradnej
povinnosti svoju príslušnosť.
(2) Ak sa konanie začalo na návrh, súd skúma svoju príslušnosť
podľa navrhovateľových údajov. Ale ak má pochybnosť o správnosti
týchto údajov alebo ak sa namieta nepríslušnosť, súd vyšetrí
okolnosti rozhodné pre určenie príslušnosti, a to aj z úradnej
povinnosti.
(1) Iný účastník ako navrhovateľ môže namietať nepríslušnosť
súdu iba pri prvom procesnom úkone, ktorý mu prislúcha, a to prv
než sa pustí do konania vo veci samej. Námietku musí odôvodniť.
(2) Ak nebola vznesená námietka nepríslušnosti a súd začal
konať vo veci samej, je príslušný, i keď niektorý účastník, ktorý
vstúpi do konania neskoršie, namietne nepríslušnosť pri svojom
prvom procesnom úkone.
(1) Ak súd zistí, že je nepríslušný, a ak sa dá podľa údajov
navrhovateľa alebo podľa výsledkov vyšetrenia zistiť, a to bez
vypočutia iného účastníka ako navrhovateľa, príslušný súd, súd
vysloví svoju nepríslušnosť a po právoplatnosti usnesenia postúpi
vec príslušnému súdu, ktorý je týmto usnesením viazaný; ak bol iný
účastník ako navrhovateľ vypočutý, postúpi vec ihneď s tým istým
účinkom.
(2) Ak nemožno zistiť príslušný súd ani podľa údajov
navrhovateľa ani podľa výsledkov vyšetrenia, súd návrh odmietne.
Ale ak zistí, že ide o prípad uvedený v §
12, postúpi vec
Najvyššiemu súdu na určenie príslušného súdu.
(1) Súd si všíma z úradnej povinnosti v každom období konania:
a) či vec patrí do právomoci československých súdov;
b) či vec nepatrí do právomoci niektorého osobitného súdu alebo
úradu (orgánu verejnej správy) alebo či malo predchádzať
súdnemu konaniu iné konanie;
c) či o tej istej veci nebolo už vydané súdne rozhodnutie, ktoré
sa stalo právoplatným, alebo či o tej istej veci netrvá
konanie na tomto alebo inom súde, ktoré sa začalo skôr.
(2) Ak sa ukáže, že je tu niektorá z týchto prekážok,
súd
zruší doterajšie konanie a rozhodnutia azda už vynesené; ak sa
konanie začalo na návrh, súd okrem toho návrh odmietne.
(3) Ak súd odmietne návrh podľa odseku 1 písm. b) a ak
sa dá
z návrhu na začatie konania zistiť, ktorý osobitný súd alebo úrad
(orgán verejnej správy) je príslušný vo veci, postúpi návrh po
právoplatnosti usnesenia o odmietnutí príslušnému súdu alebo úradu
(orgánu verejnej správy). O tom treba upovedomiť navrhovateľa
súčasne s doručením usnesenia o odmietnutí návrhu.
(1) Hmotnoprávne účinky spojené s podaním návrhu ostávajú
zachované, ak súd postúpil návrh inému súdu alebo úradu (orgánu
verejnej správy), alebo ak bol návrh znovu podaný na príslušnom
súde alebo úrade (u orgánu verejnej správy) do tridsiatich dní od
právoplatnosti usnesenia o odmietnutí návrhu.
(2) Ak predchádzalo súdnemu konaniu v pracovných veciach
rozhodcovské konanie a navrhovateľ v konaní náležite pokračoval,
zostávajú zachované právne účinky podľa odseku 1 spojené s podaním
návrhu u rozhodcovského orgánu.
PIATY DIEL.
PRIEBEH KONANIA.
Postup v konaní.
Súd postupuje v konaní z úradnej povinnosti a vedie ho tak,
aby sa zistil skutočný stav veci čo najúčelnejšie a najrýchlejšie.
Všetkým účastníkom treba dať rovnakú príležitosť, aby uplatnili
svoje práva a aby sa vyjadrili.
Povinnosť účastníkov.
Účastníci sú povinní uviesť súdu pravdivo a úplne všetky
skutkové okolnosti odôvodňujúce ich návrhy, ako aj okolnosti, na
ktoré sa ich súd spýta.
Ústne pojednávanie.
Predseda senátu nariadi na prejednanie veci ústne
pojednávanie, ak sa nemá podľa zákona rozhodnúť bez ústneho
pojednávania.
(1) Predseda senátu predvolá účastníkov a iné osoby, ktoré sa
majú vypočuť na ústnom pojednávaní.
(2) Predseda senátu pripraví ústne pojednávanie tak, aby bolo
zpravidla možné vec prejednať a skončiť na jedinom pojednávaní.
V složitejších prípadoch môže predseda senátu najmä účastníkom
uložiť, aby sa v lehote, ktorú im určí, vyjadrili písomne alebo
ústne do zápisnice o skutkovom základe prejednávanej veci
a označili dôkazy. Môže im tiež uložiť, aby predložili listiny.
(1) Ústne pojednávanie je verejné.
(2) Verejnosť možno vylúčiť pre celé ústne pojednávanie alebo
pre jeho časť, len ak by verejným prejednaním veci boly ohrozené
štátne, hospodárske alebo služobné tajomstvo, mravnosť alebo
dôležité záujmy účastníkov. Usnesenie o vylúčení verejnosti sa
verejne vyhlási. Súd môže však v takom prípade z dôležitých
dôvodov dovoliť jednotlivým osobám, aby boly prítomné.
(3) I keď bola verejnosť vylúčená, rozhodnutie vo veci sa
vyhlási verejne.
(1) Ústne pojednávanie vedie predseda senátu.
(2) Z dôležitého dôvodu môže predseda senátu - na ústnom
pojednávaní senát - ústne pojednávanie odročiť, a to buď na návrh
alebo z úradnej povinnosti. Na začiatku nového ústneho
pojednávania predseda senátu vyloží doterajší stav konania. Ak sa
zmenilo složenie senátu, predseda senátu oznámi podľa spisov celý
obsah prednesov a vykonaných dôkazov.
(3) Ak sa niektorý účastník ohradí proti opatreniu, ktoré
urobil predseda senátu, rozhodne senát.
(4) O skončení ústneho pojednávania rozhoduje senát.
(1) Predseda senátu dbá, aby bol zachovaný poriadok a vážnosť
ústneho pojednávania. Ak treba vykázať z pojednávacej miestnosti
osobu, ktorá ruší pojednávanie, či ide o poslucháča alebo o osobu
zúčastnenú na pojednávaní, rozhodne o tom senát. Okolnosti, pre
ktoré sa zakročilo proti osobe rušiacej pojednávanie, sa uvedú
v zápisnici.
(2) Ak bol takto z pojednávacej miestnosti vykázaný účastník,
má to tie isté následky, ako keby sa bol vzdialil dobrovoľne.
Vykázanie zástupcu nemôže byť na ujmu zastúpeného.
(3) Ak dôjde pre neprístojné správanie sa niektorej osoby
k odročeniu ústneho pojednávania, uloží jej súd náhradu trov,
ktoré tým vznikly.
(1) Ústne pojednávanie sa koná v prítomnosti zapisovateľa,
ktorý spíše o pojednávaní zápisnicu.
(2) Zápisnica má obsahovať najmä:
a) označenie súdu;
b) miesto, čas a predmet pojednávania;
c) mená a priezviská úradných osôb, ktoré sa zúčastnily na
pojednávaní, a mená a priezviská prítomných účastníkov a ich
zástupcov;
d) stručný, ale výstižný opis priebehu pojednávania, najmä podané
návrhy, obsah súdnej pokonávky a výroky rozhodnutí
s poznámkou, že bolo dané poučenie o opravných prostriedkoch.
(1) Zápisnicu podpíše predseda senátu, zapisovateľ, účastníci,
ich zástupcovia a tlmočník; ak zápisnica obsahuje súdnu pokonávku
alebo výrok rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, podpíšu ju aj
členovia senátu. Ak sa účastník alebo zástupca vzdiali pred
podpisom, poznamená sa to v zápisnici; ak odoprie podpis,
poznamenajú sa tu aj dôvody, ktoré uviedol.
(2) Ak nemôže predseda senátu pre prekážku dlhšieho trvania
podpísať zápisnicu, podpíše ju iný člen senátu. Ak nemôže iná
osoba pre prekážku dlhšieho trvania podpísať zápisnicu, nie je
potrebný jej podpis. Dôvod, prečo podpis odpadol, sa poznamená
v zápisnici.
(3) Námietky proti zneniu zápisnice pojme súd do zápisnice
alebo uloží účastníkovi, aby ich podal písomne.
Iné pojednávania a podobné sudcovské úkony.
Ustanovenia platné pre ústne pojednávanie sa použijú primerane
podľa povahy veci na iné pojednávania a podobné sudcovské úkony.
Výsluch účastníka.
Ak to súd pokladá za potrebné, môže účastníka kedykoľvek za
konania vyslúchnuť. Preto mu môže uložiť, aby sa ustanovil osobne;
ak sa účastník bez ospravedlnenia neustanovil, súd ho môže dať
predviesť.
Predvádzanie.
(1) O predvedenie sa požiada príslušná súčasť Verejnej
bezpečnosti; o predvedenie maloletého sa požiada príslušná súčasť
Verejnej bezpečnosti, len ak nemožno predvedenie vykonať
zamestnancom súdu alebo orgánu povereného starostlivosťou
o mládež.
(2) O predvedenie vojakov v činnej službe a príslušníkov
ozbrojených sborov sa požiada ich náčelník.
(3) Nariadenie o predvedenie vydáva predseda senátu,
ktorý
tiež rozhoduje o všetkých iných opatreniach týkajúcich sa
predvedenia.
Predbežné otázky.
(1) Pre svoje rozhodnutie je súd oprávnený urobiť si úsudok
i o predbežných otázkach, o ktorých by patrilo rozhodnúť inému
súdu alebo úradu (orgánu verejnej správy).
(2) Ale ak sa už začalo konanie o predbežnej otázke na
príslušnom súde alebo u úradu (orgánu verejnej správy), alebo ak
je tu podozrenie z trestného činu alebo priestupku a odsúdenie by
malo vplyv na rozhodnutie súdu, súd zpravidla preruší konanie až
do právoplatného rozhodnutia o predbežnej otázke alebo o trestnom
čine alebo o priestupku.
Spojenie niekoľkých vecí.
Súd môže spojiť na spoločné konanie, poprípade i rozhodnutie,
veci, ktoré sú u neho začaté a spolu súvisia, či už medzi tými
istými alebo inými účastníkmi.
Zmena návrhu.
Účastníci môžu za konania meniť svoje návrhy vo veci samej.
Súd nepripustí zmenu, ak by výsledky doterajšieho konania nemohly
byť podkladom pre konanie o zmenenom návrhu.
Vzatie návrhu zpät, uznanie a vzdanie sa nároku, súdna pokonávka.
Ak je na začatie konania potrebný návrh účastníka, navrhovateľ
môže vziať návrh zpät, kým súd nezačal konať vo veci samej. Ak
vzatie návrhu zpät dôjde rozhodujúcemu súdu neskoršie,
najneskoršie však do rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, súd
rozhodne o vzatí návrhu zpät, a ak mu prizná účinnosť, konanie
zastaví.
Kým súd nerozhodol vo veci samej, zaviazaný môže na súde nárok
uznať a oprávnený sa môže na súde svojho nároku vzdať. Súd
rozhodne, či prejavu účastníka prizná účinnosť. Ak prizná prejavu
účinnosť, nevydá o tom osobitné usnesenie, ale rozhodne podľa
prejavu účastníka.
Pokiaľ to povaha veci pripúšťa, účastníci môžu skončiť konanie
aj súdnou pokonávkou. Súd rozhodne o schválení pokonávky.
O pokonávku, ktorú možno schváliť, má sa súd vždy pokúsiť.
Súd neprizná účinnosť vzatiu návrhu zpät, uznaniu alebo
vzdaniu sa nároku a neschváli pokonávku, ak sa prejav účastníka
prieči zákonu alebo všeobecnému záujmu. Ak súd neprizná prejavu
účinnosť alebo ak neschváli pokonávku, pokračuje v konaní.
Nečinnosť účastníkov.
Nečinnosť účastníkov neprekáža pokračovať v konaní.
(1) Ak účastník v danej lehote nepodal vyjadrenie alebo sa,
hoci bol predvolaný na výsluch, neustanovil, predpokladá sa, že sa
nemieni vyjadriť.
(2) Ak súd vyzve účastníka, aby sa vyjadril o určitom návrhu,
môže pripojiť doložku, že ak sa účastník v určenej lehote
nevyjadrí, bude sa predpokladať jeho súhlas.
Ak sa riadne predvolaný účastník neustanovil na ústne
pojednávanie, pojednáva sa v jeho neprítomnosti; ale ak dôjde
k odročeniu pojednávania, treba účastníka znova predvolať.
Prerušenie konania.
(1) Ak účastník, ktorý nie je zastúpený zmocnencom s procesným
plnomocenstvom, zomrie, stratí procesnú spôsobilosť alebo sa
nemôže zúčastniť na konaní pre trvalejšiu prekážku, súd posúdi,
aké vhodné opatrenie má urobiť.
(2) Súd môže konanie prerušiť alebo ustanoviť opatrovníka
a v konaní pokračovať. Súd ustanoví opatrovníka a pokračuje
v konaní najmä vtedy, ak by sa prerušením zmaril účel konania
alebo ak by vznikla ostatným účastníkom nepomerná ujma.
(3) Ustanovenia predchádzajúcich odsekov sa použijú primerane,
ak nastaly okolnosti uvedené v odseku 1 u zákonného zástupcu,
ktorý nebol zastúpený zmocnencom s procesným plnomocenstvom.
Prerušenie má ten účinok, že sa nekonajú pojednávania a že
lehoty podľa tohto zákona neplynú.
(1) I keď súd konanie nepreruší, lehoty neplynú (§
81) pre
toho, kto zomrel alebo stratil procesnú spôsobilosť a nebol
v konaní zastúpený zmocnencom s procesným plnomocenstvom, kým nie
je ustanovený opatrovník alebo kým niekto nevstúpi namiesto neho
do konania.
(2) Toto ustanovenie sa použije primerane, ak nastanú také
okolnosti u zákonného zástupcu, ktorý nie je zastúpený zmocnencom
s procesným plnomocenstvom.
Súd urobí všetky potrebné opatrenia, aby sa odstránily
prekážky, ktoré spôsobily prerušenie. Po odpadnutí prekážky
pokračuje súd z úradnej povinnosti v konaní a lehoty začnú plynúť
znova.
Lehoty.
Ak zákon neustanovuje určité lehoty, má súd určiť na vykonanie
procesných úkonov primeranú lehotu. Súd môže lehotu, ktorú určil,
z dôležitých dôvodov predĺžiť alebo skrátiť.
(1) Do lehoty určenej podľa dní sa nezapočítava deň, ktorého
sa stala udalosť určujúca začiatok lehoty.
(2) Lehoty určené podľa týždňov, mesiacov alebo rokov sa
končia uplynutím toho dňa posledného týždňa alebo mesiaca, ktorý
svojím pomenovaním alebo číselným označením odpovedá dňu, ktorého
sa stala udalosť určujúca začiatok lehoty. Ak tento deň
v poslednom mesiaci lehoty chýba, končí sa lehota uplynutím
posledného dňa tohto mesiaca.
(3) Ak koniec lehoty pripadne na deň pracovného pokoja,
pokladá sa za posledný deň lehoty najbližší budúci pracovný deň.
(4) Dni poštovej dopravy sa do lehoty nezapočítavajú.
Navrátenie do predošlého stavu.
(1) Ak účastník alebo jeho zástupca z ospravedlniteľného
dôvodu zmeškal procesný úkon, ktorý mu prislúchal, a preto bol
z tohto úkonu vylúčený, môže sa domáhať navrátenia do predošlého
stavu.
(2) Návrh na navrátenie do predošlého stavu treba podať do
pätnástich dní odo dňa, keď odpadol dôvod zmeškania, a treba s ním
spojiť i zmeškaný úkon, pokiaľ je to podľa povahy veci možné.
O návrhu rozhodne usnesením súd, na ktorom sa mal zmeškaný úkon
vykonať, a to - ak to považuje za potrebné - po ústnom
pojednávaní.
(3) Návrh nemá odkladný účinok. Avšak súd, ktorý o ňom
rozhoduje, môže na žiadosť účastníka i bez vypočutia odporcu
nariadiť odklad konania alebo exekúcie, ak sa podľa prednesených
údajov javí pravdepodobným, že návrh bude mať úspech. Na žiadosť
účastníka môže súd odklad odvolať.
Nazretie do súdnych spisov.
(1) Účastníci a ich zástupcovia majú právo nazerať do súdnych
spisov, vynímajúc zápisnice o poradách súdu, a môžu si z nich
urobiť odpisy alebo výpisy.
(2) Tretie osoby môžu nazrieť do súdnych spisov a urobiť si
z nich odpisy alebo výpisy len so svolením predsedu senátu.
(3) Ustanovenie odseku 1 platí aj pre znalcov. Znalcom,
ktorí
nemôžu podať spoľahlivý posudok bez zovrubného preštudovania
spisov, môže predseda senátu spisy vypožičať.
ŠIESTY DIEL.
DOKAZOVANIE.
Dokazovanie všeobecne.
(1) Účastník má navrhnúť a označiť dôkazné prostriedky,
ktorými chce dokázať pravdivosť jednotlivých skutkových tvrdení.
(2) Súd z úradnej povinnosti zadováži a vykoná aj také dôkazy,
ktoré nenavrhol žiadny účastník, ak sú pre rozhodnutie významné.
Skutočnosti všeobecne známe a skutočnosti, ktoré sú súdu známe
z jeho úradnej činnosti, zásadne netreba dokazovať. Avšak súd
podľa potreby účastníkov na tieto skutočnosti upozorní.
Netreba dokazovať skutočnosti, pre ktoré zákon ustanovuje
domnienku. Vyvrátiť domnienku je prípustné, pokiaľ to zákon
nevylučuje.
Zvyklosti platné v určitom mieste alebo odbore, stanovy
právnických osôb, miestne a iné podobné osobitné predpisy treba
dokazovať, iba pokiaľ nie sú súdu známe.
Ak rozhodnutie závisí od toho, či bol spáchaný trestný čin
alebo priestupok a kto ho spáchal, je súd viazaný čo do týchto
okolností obsahom právoplatného odsudzujúceho rozhodnutia
trestného súdu alebo úradu (orgánu verejnej správy) v trestnej
veci.
Pri zisťovaní skutkového stavu zhodnotí súd výsledky
vykonaného dokazovania, berúc starostlivo do úvahy všetko, čo
vyšlo najavo alebo čo sa stalo za konania, v to počítajúc i to, čo
účastníci za konania uviedli.
Ak je nárok istý čo do základu, ale jeho výšku nemožno buď
vôbec bezpečne zistiť alebo len s nepomernými ťažkosťami, môže ju
súd určiť podľa voľného uváženia.
(1) Dokazovanie vykonáva rozhodujúci súd, ktorý však môže zo
závažných dôvodov o vykonanie dôkazu dožiadať iný súd.
(2) Na pripravenie rozhodnutia senátu môže i predseda senátu
dať vykonať dožiadaným súdom jednotlivé dôkazy, ktorých vykonanie
priamo senátom by robilo ťažkosti.
(3) V odôvodnených prípadoch môže senát vykonaním jednotlivých
dôkazov poveriť predsedu alebo niektorého člena senátu.
(1) Dožiadaný alebo poverený sudca vo veci, o ktorej sa má
rozhodnúť po ústnom pojednávaní, upovedomí účastníkov
o pojednávaní nariadenom na dokazovanie, ak sa vopred nevzdali
práva účasti.
(2) Neprítomnosť riadne upovedomených účastníkov neprekáža
vykonať dôkazy.
Predseda senátu oznámi výsledky dokazovania, ktoré vykonal
dožiadaný alebo poverený sudca.
Senát môže v každom prípade nariadiť, aby sa vykonané dôkazy
doplnily alebo pred ním opakovaly.
Dôkazné prostriedky.
(1) Dôkazné prostriedky sú všetky prostriedky spôsobilé na
zistenie pravdy; najmä sú to svedkovia, znalci, listiny
a ohliadka.
(2) Tie isté prostriedky možno použiť na spravdepodobnenie.
Svedkovia.
(1) Každý je povinný na predvolanie sa ustanoviť na súd
a vypovedať ako svedok.
(2) Riadne predvolanému svedkovi, ktorý bez náležitého
ospravedlnenia nesplní túto občiansku povinnosť, môže súd uložiť
náhradu spôsobených trov a pokutu do 5000 Kčs. Ak sa svedok
neustanoví ani na opätovné predvolanie, môže mu súd uložiť náhradu
ďalších trov, opätovnú pokutu a dať ho predviesť na jeho trovy.
Vymožené pokuty pripadajú štátu. O spôsobe predvedenia platia
ustanovenia § 69a.
(3) Ak svedok dodatočne ospravedlní svoje neustanovenie sa,
môže súd vyslovené následky neustanovenia sa zrušiť.
Pred výsluchom súd poučí svedka o dôvodoch, pre ktoré nemožno
ho vyslúchať a pre ktoré by mohol odoprieť svedectvo, a o tom, že
je povinný vypovedať úplnú pravdu a nič nezamlčovať. Ďalej ho
poučí o význame svedeckej výpovede s hľadiska občianskej cti
a o trestných následkoch krivej výpovede.
Ako svedka nemožno vyslúchať toho, kto by výpoveďou:
a) prezradil štátne tajomstvo;
b) porušil štátom výslovne uloženú alebo štátom uznanú povinnosť
mlčanlivosti, pokiaľ ho od nej neoslobodil príslušný orgán
alebo ten, v záujme koho má túto povinnosť.
(1) Svedok môže odoprieť výpoveď, ak by výpoveďou mohol
spôsobiť nebezpečenstvo trestného stíhania sebe alebo blízkym
osobám. Jeho blízkymi osobami sú jeho manžel, osoby, ktoré sú
s ním alebo s jeho manželom príbuzné buď v priamom alebo pobočnom
pokolení včítane až do bratranca (sesternice), a iné osoby, ktoré
s ním žijú v spoločnej domácnosti ako členovia rodiny;
príbuzenskému pomeru sa rovná pomer založený osvojením.
(2) Svedok musí oznámiť súdu dôvod odopretia výpovede.
O oprávnenosti odoprieť výpoveď rozhodne súd, ktorý svedka
vyslúcha.
(3) Svedkovi, ktorý bez udania dôvodu alebo po neuznaní
predneseného dôvodu odoprie svedčiť, hoci bol upozornený na
následky, môže súd uložiť náhradu trov spôsobených odopretím
výpovede a pokutu do 5000 Kčs. Vymožené pokuty pripadajú štátu.
Na začiatku výsluchu spýta sa súd svedka na jeho meno,
priezvisko, vek, rodinný stav, zamestnanie, bydlisko, ďalej na
jeho pomer k účastníkom, poprípade aj na iné okolnosti, ktoré môžu
mať vplyv na jeho hodnovernosť. Potom sa dá svedkovi príležitosť,
aby súvisle uviedol všetko, čo vie o predmete výsluchu. Svedkovi
treba dať otázky potrebné na vysvetlenie a doplnenie výpovede,
najmä na objasnenie, odkiaľ má svoje vedomosti.
Svedka vyslúcha predseda senátu. Členovia senátu, prokurátor
a so súhlasom predsedu účastníci a znalci môžu dávať svedkovi
otázky.
Predseda senátu môže svedkovi zakázať, aby bol prítomný pri
prejednávaní veci.
(1) Svedok má nárok na náhradu potrebných hotových výdavkov
a ušlej odmeny za prácu. Nárok svedka zaniká, ak ho svedok
neuplatní najneskoršie do troch dní po svojom výsluchu, a ak
nedôjde k výsluchu, do troch dní po tom, keď mu to bolo oznámené.
(2) O svedočnom rozhodne predseda senátu; usnesenie o tom sa
nedoručuje.
Znalci.
(1) Ak rozhodnutie závisí od posúdenia skutočností, na ktoré
sú potrebné odborné znalosti, súd priberie zpravidla po vypočutí
účastníkov jedného alebo viac znalcov, aby podali posudok.
(2) Namiesto znalca pribratého pôvodne môže súd pribrať iného
znalca.
(3) Súd môže tiež požiadať príslušné úrady (orgány verejnej
správy) alebo ústavy, aby podaly alebo preskúmaly znalecký
posudok.
Za znalca nemožno pribrať toho, u koho sa vyskytuje dôvod
obdobný dôvodu, pre ktorý je vylúčený sudca. Znalec je povinný
oznámiť súdu skutočnosti nasvedčujúce jeho vylúčeniu; ak to
neurobí, zodpovedá účastníkom za trovy, ktoré tým zavinil.
(1) Znalcovi možno uložiť, aby posudok podal písomne.
(2) Niekoľko znalcov možno vypočuť spoločne; znalci môžu podať
spoločný posudok.
O náhrade hotových výdavkov a o odmene za znalecký
úkon
(znalečné), uplatňovaných podľa osobitných predpisov, rozhoduje
predseda senátu; ak nebolo znalečné účtované do konca konania
alebo v lehote určenej predsedom, rozhodne o ňom predseda
z úradnej povinnosti. Rozhodnutie o znalečnom sa doručuje aj tomu,
kto ho účtoval.
Ustanovenia §§ 100
až 105 platia pre znalcov primerane. Ako
znalec je však povinný byť činný len ten, koho na podanie
znaleckého úkonu označil orgán alebo organizácia socialistického
sektora, ktoré o to súd požiadal, poprípade ten, kto určitý odbor
vykonáva ako svoje povolanie.
Listiny.
(1) Súd môže uložiť účastníkovi, o ktorom je podľa výsledkov
doterajšieho konania známe, že má listinu potrebnú na dôkaz, aby
ju predložil.
(2) Ak účastník bezdôvodne odoprie listinu predložiť, súd
použije proti nemu ustanovenia o právnych následkoch bezdôvodného
odopretia svedeckej výpovede.
(1) Súd môže aj tretej osobe uložiť, aby mu listinu, ktorú má,
predložila na nazretie. Ak súd po nazretí zistí, že listinou možno
dokázať okolnosť dôležitú pre objasnenie skutkového stavu, vykoná
listinou dôkaz.
(2) Ak tretia osoba bezdôvodne odoprie predložiť listinu súdu
na nazretie, súd použije proti nej ustanovenia o právnych
následkoch bezdôvodného odopretia svedeckej výpovede.
(1) O predložení listiny účastníkom a tretími osobami platia
obdobne ustanovenia §§ 102 a 103.
(2) O nároku tretích osôb na náhradu platí obdobne ustanovenie
§ 107.
Súd môže sám zadovážiť listinu od iného súdu alebo od úradu
(orgánu verejnej správy).
Na vykonanie dôkazu na ústnom pojednávaní oznámi súd obsah
predloženej listiny alebo jej príslušnej časti účastníkom a vyzve
ich, aby sa o nej vyjadrili.
(1) Verejnými sú listiny, ktoré vydaly československé súdy
alebo úrady (orgány verejnej správy) v medziach svojej právomoci
a v predpísanej forme, ako aj listiny, ktoré sú osobitnými
zákonnými predpismi vyhlásené za verejné.
(2) Verejné listiny podávajú, pokiaľ nie je dokázaný opak,
dôkaz o pravdivosti toho, že nariadenie alebo vyhlásenie v nich
obsiahnuté vydal ich výstavca, ako aj toho, čo je v nich osvedčené
alebo potvrdené.
(3) Každá iná listina je súkromnou listinou, ktorú súd
zhodnotí ako iný dôkazný prostriedok.
Ohliadka.
Súd po prípadnom vypočutí účastníkov určí, v akom smere a akým
spôsobom sa vykoná ohliadka.
(1) O povinnosti účastníkov a tretích osôb predložiť predmet
ohliadky, poprípade o ich povinnosti dať súhlas na vykonanie
ohliadky, platia obdobne ustanovenia §§ 113
až 115.
(2) O nároku tretích osôb na náhradu platí obdobne ustanovenie
§ 107.
Ohliadku predmetu nemožno vykonať, ak by bola spojená
s prezradením štátneho tajomstva alebo s porušením štátom výslovne
uloženej alebo štátom uznanej povinnosti mlčanlivosti.
Ostatné dôkazné prostriedky.
Spôsob vykonania dôkazov inými dôkaznými prostriedkami určí
súd podľa ich povahy.
Zabezpečenie dôkazov.
Pred začatím konania možno na žiadosť účastníka, a za konania
i z úradnej povinnosti zabezpečiť dôkaz, ak je obava, že dôkaz
nebude možné neskoršie vykonať vôbec alebo iba s veľkými
ťažkosťami.
(1) Návrh na zabezpečenie dôkazu sa podáva na rozhodujúcom
súde a v naliehavom prípade, alebo ak sa konanie dosiaľ nezačalo,
na okresnom súde, v obvode ktorého je ohrozený dôkazný
prostriedok.
(2) V návrhu na zabezpečenie dôkazu treba uviesť odporcu,
poprípade dôvod, prečo ho nemožno uviesť, ďalej označiť
skutočnosti, ktoré sa majú dokázať, a dôkazné prostriedky.
Zabezpečenie dôkazu vykoná sudca spôsobom predpísaným pre
dôkaz, o ktorý ide. Pozve naň navrhovateľa a jeho odporcu, ak je
známy.
Trovy zabezpečenia dôkazu, vykonaného pred začatím konania,
znáša navrhovateľ. Tým nie je dotknutý jeho prípadný nárok na ich
náhradu v neskoršom konaní.
SIEDMY DIEL.
TROVY KONANIA.
Povinnosť znášať a nahradiť trovy konania.
(1) Každý účastník znáša sám trovy spojené so svojimi
procesnými úkonmi a trovy úkonov, ktoré v jeho záujme nariadil súd
z úradnej povinnosti; trovy spojené s ustanovením a činnosťou
opatrovníka znáša ten, kto dal podnet na jeho ustanovenie, a ak tu
taký podnet nie je, ten, v záujme koho bol opatrovník ustanovený.
(2) Pokiaľ ďalej nie je ustanovené inak, znášajú účastníci
tieto trovy bez nároku na ich náhradu.
(1) Súd uloží účastníkovi, v záujme ktorého nariadil z úradnej
povinnosti úkon vyžadujúci trovy, alebo účastníkovi, ktorého úkon
dal na vznik trov podnet, aby zložil preddavok. Rovnako postupuje
mimo ústneho pojednávania predseda senátu.
(2) Ak tento preddavok nebol včas složený, súd posúdi,
či sa
má zamýšľaný úkon predsa vykonať, alebo či sa má od neho upustiť;
ak sa procesný úkon vykoná, znáša síce štát trovy s ním spojené,
ale vymáha ich od účastníka exekúciou.
(3) Štátu nemožno uložiť, aby složil preddavok alebo akúkoľvek
zábezpeku.
(1) Súd prizná účastníkovi náhradu trov potrebných na účelné
uplatňovanie alebo obranu práva, včítane trov právneho zastúpenia,
ak účastník mal proti odporcovi plný úspech vo veci.
(2) Ak mal účastník vo veci len čiastočný úspech, súd
tieto
trovy pomerne rozdelí, poprípade ich vzájomne zruší.
(3) I keď mal účastník vo veci len čiastočný úspech, môže
mu
súd priznať náhradu všetkých týchto trov, ak mal neúspech len
v pomerne nepatrnej časti svojho nároku, alebo ak záviselo určenie
výšky jeho nároku od voľného uváženia súdu alebo od znaleckého
posudku.
Súd môže výnimočne z dôvodov hodných osobitného zreteľa
účastníkovi uložiť, aby znášal bez nároku na náhradu svoje trovy
konania, počítajúc v to trovy právneho zastúpenia, alebo ich časť,
i keď mal v konaní úspech.
Účastník je povinný nahradiť trovy odporcovi, ktorý nedal
príčinu na uplatnenie nároku na súde a včas ho uznal.
Účastníkovi, jeho zákonnému zástupcovi alebo zmocnencovi môže
súd uložiť, aby znášali bez nároku na náhradu alebo nahradili
trovy, vzniknuté náhodou, ktorá sa im prihodila, alebo trovy,
ktoré spôsobili svojím zavinením, najmä zbytočnou rozvlačnosťou
podaní, oneskorenými prednesmi alebo ich zmenou, nepravdivými
tvrdeniami alebo neodôvodnenými návrhmi.
(1) Trovy procesných úkonov prokurátora a dôkazov
ním
navrhnutých znáša štát bez nároku na náhradu. Tým nie sú dotknuté
ustanovenia o trovách účastníkov v ich vzájomnom pomere.
(2) Trovy spojené s procesnými úkonmi prokurátora, ktorý
podal
návrh na začatie konania podľa § 6 ods. 3,
znáša štát; ak sa
účastník, v záujme ktorého prokurátor urobil návrh na začatie
konania, správal v konaní nečinne, má namiesto neho štát nárok na
náhradu trov alebo povinnosť ich nahradiť.
Niekoľko účastníkov.
(1) Ak je niekoľko účastníkov, znášajú trovy podľa pomeru
účastenstva vo veci.
(2) V rovnakom pomere sú účastníci oprávnení požadovať náhradu
trov, poprípade povinní ich nahradiť.
Trovy súdnej pokonávky, zrušeného alebo zastaveného konania.
Ak sa konanie medzi účastníkmi skončilo súdnou pokonávkou a ak
nebolo o trovách ujednané nič iné, trovy sa vzájomne zrušujú.
Trovy zrušeného alebo zastaveného konania sa vzájomne zrušujú.
Avšak ten, kto má vinu na tom, že sa konanie muselo zrušiť alebo
zastaviť, je povinný nahradiť trovy konania.
Rozhodnutie o náhrade trov konania.
O náhrade trov konania rozhoduje súd z úradnej povinnosti. Ak
rozhodnutie o náhrade trov závisí od výsledku konania vo veci
samej, súd rozhodne o náhrade až v rozhodnutí, ktorým bola vec
v príslušnej stolici úplne vybavená.
(1) Trovy upraví súd podľa sadzieb, ktoré určí minister
spravodlivosti vyhláškou.
(2) Pri vyhlasovaní rozhodnutia môže si súd vyhradiť, že trovy
určí v písomnom vyhotovení rozhodnutia. V tomto prípade senát môže
sveriť úpravu trov členovi senátu, ktorému bolo uložené vypracovať
rozhodnutie.
Rozhodnutie o náhrade trov je vykonateľné vždy až po
nadobudnutí právoplatnosti.
Ak zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada
trov,
advokát, je ten, komu bola uložená náhrada trov konania, povinný
ich zaplatiť advokátskej poradni. Na pohľadávke trov prisúdených
účastníkovi má advokátska poradňa záložné právo a môže takú
pohľadávku od dlžníka vymáhať vlastným menom. Dlžník si môže
započítať len tie trovy, ktoré mu boly v tom istom konaní
prisúdené proti účastníkovi, ktorého advokát zastupoval; to však
neplatí, ak je povinný trovy nahradiť štát (štátny ústav,
zariadenie).
Oslobodenie od súdnych poplatkov a preddavkov. Ustanovenie
zástupcu.
(1) Súd prizná účastníkovi na jeho žiadosť na čas ďalšieho
konania oslobodenie od súdnych poplatkov, ak účastník nie je už
oslobodený podľa poplatkových predpisov, poprípade aj oslobodenie
od preddavkov a iných výdavkov na súdne úkony (ďalej len
"preddavky"), ak by účastník nemohol znášať tieto trovy bez
ohrozenia potrebnej vlastnej výživy alebo výživy osôb, ktorým má
podľa zákona poskytovať úhradu na osobné potreby; rovnaké
oslobodenie prizná súd na žiadosť právnickej osobe alebo úradne
ustanovenému orgánu pre správu majetkovej podstaty, ak potrebnú
úhradu nemožno zadovážiť z prostriedkov právnickej osoby alebo
z majetkovej podstaty zastupovanej úradne ustanoveným orgánom.
(2) Oslobodenie od preddavkov možno priznať i bez oslobodenia
od súdnych poplatkov, alebo aj len čiastočne.
Súd neprizná oslobodenie podľa § 140,
ak sa uplatňovanie alebo
obrana práva javia svojvoľnými alebo zrejme bezúspešnými, alebo ak
sa dá dôvodne predpokladať, že uplatňovaný nárok bol účastníkovi
postúpený len preto, aby sa dosiahlo oslobodenie.
(1) Ak sú tu podmienky §
140 ods. 1 a ak je to potrebné na
ochranu účastníka, právnickej osoby alebo úradne ustanoveného
orgánu pre správu majetkovej podstaty, ustanoví im súd na ich
žiadosť zástupcu. Zástupca sa ustanovuje buď z radov sudcov, alebo
iných justičných zamestnancov na to spôsobilých, alebo
z advokátov; ak bol za zástupcu ustanovený advokát, určí ho vedúci
súdom označenej advokátskej poradne.
(2) Usnesenie o ustanovení takéhoto zástupcu nahradzuje
procesné plnomocenstvo.
(3) Ten, komu bol podľa odseku 1 ustanovený zástupca, nie
je
povinný, pokiaľ nie je ďalej inak ustanovené, zaplatiť trovy
svojho právneho zastúpenia. Ak sa mu prizná nárok na náhradu trov,
tvorí odmena za zastupovanie, ak bol za zástupcu ustanovený
advokát, súčiastku trov konania.
(1) Priznať oslobodenie podľa § 140
alebo ustanoviť zástupcu
podľa § 142 možno len vtedy, ak účastník
predloží súdu potvrdenie
miestneho národného výboru a ak ide o súdneho chránenca,
potvrdenie poručenského (opatrovanského) súdu o osobných,
rodinných, majetkových a zárobkových pomeroch; právnickej osobe
alebo úradne ustanovenému orgánu pre správu majetkovej podstaty
možno priznať oslobodenie alebo ustanoviť zástupcu len vtedy, ak
predložia súdu potvrdenie príslušného dozorného orgánu.
(2) Podrobné predpisy vydá vláda nariadením.
(1) Ak ide o uplatňovanie práva ešte len zamýšľané, môže
priznať oslobodenie alebo ustanoviť zástupcu ktorýkoľvek okresný
súd; inak súd, na ktorom sa konanie začína alebo sa koná.
(2) Priznané oslobodenie je účinné ku dňu podania žiadosti.
Pokiaľ nie je ustanovené inak, znáša štát bez nároku na
náhradu
a) výdavky na súdne úkony, ak bol účastník od týchto výdavkov
oslobodený;
b) nevyhnutné výdavky zástupcu ustanoveného podľa §
142 ods. 1
alebo § 144 ods. 1.
(1) Priznané oslobodenie súd odníme, poprípade i so zpätným
účinkom, ak sa do právoplatného skončenia konania ukáže, že tu
neboly podmienky určené zákonom alebo že tieto podmienky zanikly.
(2) Ak sa do právoplatného skončenia konania ukáže, že tu
neboly podmienky určené zákonom pre ustanovenie zástupcu alebo že
tieto podmienky zanikly, súd zruší ustanovenie zástupcu
a účastníkovi uloží dodatočne nahradiť výdavky zástupcu; ak je
zástupcom advokát, i zaplatiť jeho odmenu.
(1) Ak bolo odporcovi účastníka oslobodeného od súdnych
poplatkov a preddavkov uložené celkom alebo zčasti nahradiť trovy,
súd určí okrem trov alebo ich časti, ktoré má odporca účastníkovi
nahradiť, osobitne aj trovy alebo ich časť (včítane súdneho
poplatku), ktoré má odporca, ak nebol tiež od poplatkov
a preddavkov oslobodený, zaplatiť štátu; toto ustanovenie sa
použije primerane aj na náhradu potrebných výdavkov a odmeny za
zastupovanie, ak bol účastníkovi ustanovený zástupca podľa §
142
ods. 1 alebo § 144 ods. 1.
(2) Ak sa konanie medzi týmito účastníkmi skončilo súdnou
pokonávkou, je pre určenie trov (včítane súdneho poplatku), ktoré
má odporca oslobodeného účastníka zaplatiť štátu, rozhodujúci
obsah súdnej pokonávky vo veci samej.
(3) Pri vzájomnom zrušení trov konania medzi týmito účastníkmi
určí súd sumu trov, ktorú má odporca oslobodeného účastníka
zaplatiť štátu.
Vo veciach týkajúcich sa oslobodenia a ustanovenia zástupcu
rozhoduje predseda senátu bez ústneho pojednávania.
PIATA HLAVA.
ROZHODNUTIA.
Forma rozhodnutí.
Pokiaľ nie je v zákone ustanovené ináč, rozsudkom sa rozhoduje
vo veci samej tam, kde sa rozhoduje po ústnom pojednávaní. Inak sa
rozhoduje usnesením.
PRVÝ DIEL.
ROZSUDOK.
Obsah a druhy rozsudkov.
(1) Rozsudok má vyčerpať celý predmet konania.
(2) Súd však môže rozsudkom rozhodnúť, ak je to účelné, najprv
oddelene i len o časti predmetu konania.
(3) Ak je predmet konania sporný čo do základu i čo do výšky,
súd môže najprv rozsudkom rozhodnúť o základe; ak uzná základ za
opodstatnený, pokračuje v konaní až po právoplatnosti tohto
rozsudku.
Stav rozhodný pre rozsudok.
(1) Pre rozsudok je rozhodný stav v čase jeho vynesenia.
(2) Ak ide o opakujúce sa dávky, možno uložiť i povinnosť
plniť dávky, ktoré sa stanú sročnými až po vynesení rozsudku.
Lehota na plnenie.
(1) Ak sa v rozsudku uloží povinnosť plniť, určí súd na
splnenie povinnosti lehotu pätnásť dní.
(2) V odôvodnených prípadoch môže súd určiť kratšiu alebo
dlhšiu lehotu, poprípade vysloviť, že záväzok sa má splniť
v splátkach, ktorých výšku a podmienky splatnosti určí.
(3) Ak je predmetom záväzku plnenie opakujúcich sa dávok,
ktoré sa stanú sročnými po vynesení rozsudku, treba v rozsudku
určiť deň plnenia.
(1) Lehoty na plnenie sa počítajú odo dňa doručenia rozsudku.
(2) Ale ak bol podaný opravný prostriedok proti rozsudku bez
predbežnej vykonateľnosti, lehota na plnenie sa počíta od
právoplatnosti rozsudku.
Viazanosť súdu rozsudkom.
Súd je viazaný svojím rozsudkom, len čo ho vyhlásil.
Účasť sudcov na vynesení rozsudku.
Na vynesení rozsudku sa môžu zúčastniť iba sudcovia, za účasti
ktorých sa ústne pojednávanie skončilo.
Porada a hlasovanie.
(1) Pri porade a hlasovaní senátu nesmie byť prítomný okrem
sudcov a zapisovateľa nikto iný. O porade a hlasovaní sa spíše
osobitná zápisnica.
(2) Sudcovia z ľudu hlasujú pred sudcami z povolania, a to
mladší pred staršími. Predseda hlasuje naposledy.
(3) Na rozsudok je potrebná väčšina hlasov. Všetci členovia
senátu sú povinní hlasovať, i keď boli prehlasovaní v niektorej
predbežnej otázke.
Vyhlásenie a doručenie rozsudku.
(1) Rozsudok treba vždy vyhlásiť; vyhlási ho predseda senátu.
(2) Rozsudky sa vyhlasujú v mene republiky.
(3) Vyhlásenie sa má stať zpravidla hneď po skončení ústneho
pojednávania; ak to nie možné, možno na vyhlásenie rozsudku
odročiť ústne pojednávanie najviac na čas pätnásť dní.
(4) Vyhlasuje sa úplné znenie výroku a podstatné dôvody, ako
aj poučenie o opravnom prostriedku.
(5) Rozsudok treba účastníkom vždy doručiť.
Vyhotovenie rozsudku.
Vyhotovenie rozsudku má po úvodných slovách "V mene republiky"
obsahovať:
a) označenie súdu a mená a priezviská sudcov, ktorí sa zúčastnili
na vynesení rozsudku;
b) mená a priezviská účastníkov, ich zamestnanie, bydlisko
a postavenie v konaní, mená a priezviská ich zákonných
zástupcov alebo zmocnencov;
c) predmet konania;
d) deň vyhlásenia;
e) výrok;
f) odôvodnenie so stránky skutkovej a právnej s poučením
o opravnom prostriedku.
(1) Vyhotovenie rozsudku podpíše predseda senátu.
(2) Ak nemôže predseda senátu podpísať vyhotovenie rozsudku
pre prekážku dlhšieho trvania, podpíše za neho iný člen senátu;
dôvod sa poznamená na vyhotovení rozsudku.
Oprava a doplnenie.
(1) Chyby v písaní a počítaní, ako aj iné podobné zrejmé
nesprávnosti v rozsudku alebo jeho vyhotovení, predseda senátu
môže kedykoľvek bez ústneho pojednávania opraviť, a to aj
z úradnej povinnosti. Opravu môže nariadiť i súd vyššej stolice.
(2) Opravné usnesenie sa doručí účastníkom, oprava sa vyznačí
na vyhotovení rozsudku a podľa možnosti aj na rovnopisoch
vyhotovenia už vydaných.
(3) Vykonávanie opravy nemá vplyv na právoplatnosť
a vykonateľnosť rozsudku.
(4) Ale ak sa opravou rozsudku zmení jeho výrok, môže účastník
dotknutý zmenou opravenú časť výroku napadnúť prípustným opravným
prostriedkom v lehote počítanej od doručenia opravného usnesenia.
(1) Ak súd nerozhodol v rozsudku o niektorej časti predmetu
konania, o trovách alebo o predbežnej vykonateľnosti, môže
ktorýkoľvek účastník do pätnástich dní od doručenia rozsudku
žiadať o jeho doplnenie. V žiadosti treba uviesť určitý návrh na
doplnenie. Súd rozhodne o žiadosti podľa povahy veci buď po ústnom
pojednávaní alebo bez neho.
(2) Ak súd vyhovie žiadosti o doplnenie, vynesie vo veci
doplňujúci rozsudok; ak nevyhovie, žiadosť usnesením zamietne.
(3) Na doplňujúci rozsudok sa inak použijú obdobne ustanovenia
o rozsudkoch.
(4) Konanie o doplnenie nemá odkladný účinok na opravné
prostriedky proti rozsudku ani na jeho vykonateľnosť.
Právoplatnosť.
(1) Doručený rozsudok, ktorý už nemožno napadnúť riadnym
opravným prostriedkom, je právoplatný.
(2) Vzdanie sa opravného prostriedku je účinné, len ak sa
stalo na súde po vyhlásení rozsudku.
Zmena rozsudku.
Ak bol účastník právoplatným rozsudkom odsúdený plniť dávky,
ktoré sa stanú sročnými až po vynesení rozsudku, a ak sa podstatne
zmenily okolnosti, na základe ktorých určil súd výšku dávok alebo
ich trvanie, môže ktorýkoľvek účastník podať návrh na zmenu
určenej výšky dávok alebo ich trvania. Skorší rozsudok možno
zmeniť iba s účinkami odo dňa podania návrhu.
Predbežná vykonateľnosť.
Predbežná vykonateľnosť sa bez ohľadu na opravný prostriedok
vysloví vo výroku rozsudku odsudzujúceho na plnenie:
a) pracovného príjmu za čas najviac troch mesiacov;
b) náhrady a odmeny, ktoré náležia pôvodcom za použitie ich
pôvodcovských práv, ako aj obdobných náhrad a odmien
náležiacich výkonným umelcom a vedeckým pracovníkom za ich
výkony;
c) úhrady osobných potrieb za čas najviac troch mesiacov pred
začatím konania, ako aj jednotlivých dávok, ktoré sa stanú
sročnými do právoplatnosti rozsudku;
d) v peniazoch alebo v iných veciach určených podľa druhu alebo
v cenných papieroch, ak je záväzok preukázaný verejnou
listinou;
e) na základe uznania nároku.
(1) Okrem prípadov uvedených v §
163 možno predbežnú
vykonateľnosť vysloviť na návrh účastníka, ak by mu inak hrozilo
nebezpečenstvo značnej a ťažko nahraditeľnej ujmy alebo ak je
obava, že splnenie sa stane vôbec nemožným.
(2) Vyslovenie predbežnej vykonateľnosti podľa odseku 1 sa
môže týkať celého nároku alebo jeho časti a možno ho viazať na
složenie primeranej zábezpeky.
Účinky súdnej pokonávky.
Súdna pokonávka, ktorú súd schválil, má účinky právoplatného
rozsudku.
DRUHÝ DIEL.
USNESENIE.
Viazanosť súdu usnesením.
(1) Súd je viazaný svojím usnesením, len čo ho vyhlásil, a ak
nedošlo k vyhláseniu, len čo bolo odovzdané na vyhotovenie.
(2) Súd nie je viazaný svojím usnesením, ktoré sa týka iba
vedenia konania, najmä nie usnesením a nariadením o doručení
(§§ 46 až 53), usnesením, ktorým sa
upravuje priebeh konania,
nariaďuje dokazovanie a určuje spôsob jeho vykonania (§§
59, 64,
68, 71,
88,
95, 98,
106,
108, 110,
116,
119, 122),
nariaďuje ústne
pojednávanie a určuje iné termíny (§§ 61,
68), alebo urobí
opatrenie na ich prípravu (§§ 62, 68).
Vyhlásenie a doručenie.
(1) Usnesenie treba prítomným účastníkom vyhlásiť.
(2) Usnesenie treba doručiť účastníkom, ak majú proti nemu
opravný prostriedok alebo právo viesť podľa neho exekúciu.
(3) Účastníkom neprítomným pri vyhlásení treba okrem prípadov
uvedených v odseku 2 doručiť usnesenie aj vtedy, ak to vyžaduje
vedenie konania.
(4) Usnesenie, ktorým sa zamieta návrh účastníka bez vypočutia
iných účastníkov, netreba týmto účastníkom doručovať.
Písomné vyhotovenie.
(1) Písomné vyhotovenie usnesenia má obsahovať náležitosti
uvedené v § 157 písm. a) až f);
mená a priezviská
účastníkov sa
uvedú, len pokiaľ to vyžaduje povaha veci, o ktorej sa v usnesení
rozhoduje.
(2) Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa usnesením úplne
vyhovuje návrhu, ktorému iný účastník neodporoval.
(3) Pri uzneseniach jednoduchej povahy, ktoré v plnom rozsahu
vyhovujú podanému návrhu a nemusia sa odôvodniť, možno písomné
vyhotovenie uznesenia nahradiť stručným povoľovacím záznamom.
(4) Účastníci môžu pre urýchlenie vybavenia veci predložiť
súdu súčasne s podaním tiež potrebné rovnopisy uznesenia, ktoré
navrhujú a ktoré sa má vydať bez vypočutia účastníkov.
Vykonateľnosť.
Usnesenie je vykonateľné bez ohľadu na právoplatnosť, pokiaľ
súd vzhľadom na zvláštne okolnosti prípadu neodložil jeho
vykonateľnosť alebo pokiaľ zákon neustanovuje inak. To platí aj
vtedy, ak sa má usnesenie vykonať inak než exekúciou.
Podporná platnosť ustanovení o rozsudku.
Na usnesenie sa inak použijú obdobne ustanovenia platné pre
rozsudky.
ŠIESTA HLAVA.
OPRAVNÉ PROSTRIEDKY.
Posudzovanie opravných prostriedkov.
Nesprávne pomenovaný opravný prostriedok treba posúdiť podľa
jeho obsahu.
PRVÝ DIEL.
RIADNE OPRAVNÉ PROSTRIEDKY.
Prvý oddiel.
Odvolanie.
Prípustnosť.
(1) Odvolanie je prípustné proti každému rozsudku súdu
prvej
stolice. Nie je prípustné odvolať sa len proti dôvodom rozsudku.
(2) Ak sa súčasne nenapadá výrok rozsudku vo veci samej, je
proti iným rozhodnutiam pojatým do výroku rozsudku, najmä proti
rozhodnutiam o trovách konania a o procesnej námietke, opravným
prostriedkom sťažnosť.
Lehota na podanie odvolania.
(1) Na podanie odvolania je lehota pätnásť dní odo dňa
doručenia rozsudku.
(2) Odvolanie nie je podané oneskorene, ak ho podala oprávnená
osoba po uplynutí tejto lehoty iba preto, že sa spravovala
nesprávnym poučením súdu, alebo ak ho podala v lehote pätnástich
dní odo dňa doručenia rozsudku priamo na odvolacom súde alebo do
zápisnice na súde, ktorý nie je príslušný (§ 175
ods. 2).
Osoby oprávnené podať odvolanie.
Odvolanie môže podať účastník alebo prokurátor.
Náležitosti.
(1) Odvolanie možno podať písomným podaním alebo ústne
do
zápisnice; advokát, i keď je sám účastníkom, môže podať odvolanie
len písomne.
(2) Odvolanie sa podáva na súde, ktorý vyniesol rozsudok.
Ak
sa odvolanie podá na inom súde, postúpi ho tento súd ihneď
príslušnému súdu.
Odvolanie má popri všeobecných náležitostiach podania
obsahovať:
a) označenie rozsudku, proti ktorému sa podáva;
b) odvolací návrh;
c) dôvody, poprípade i nové skutkové tvrdenia a dôkazy.
Podporná platnosť ustanovení o konaní na súde prvej stolice.
(1) Pokiaľ z ďalších ustanovení nevyplýva iné, použijú sa
pre
konanie na odvolacom súde obdobne ustanovenia platné pre konanie
na súde prvej stolice; nemožno však návrh na začatie konania vziať
zpät.
(2) Ak dôjde ku vzatiu zpät návrhu na začatie konania
po
vyhlásení rozsudku súdom prvej stolice a ak prizná odvolací súd
vzatiu zpät účinnosť, zruší aj rozsudok súdu prvej stolice.
Odkladný účinok.
(1) Ak oprávnená osoba podala včas odvolanie, napadnutý
rozsudok až do vybavenia odvolania nestane sa právoplatným,
a pokiaľ nejde o rozsudok predbežne vykonateľný, odkladá sa jeho
vykonateľnosť.
(2) Ak sa rozsudok týka niekoľkých odporcov alebo niekoľkých
nárokov so samostatným skutkovým základom a odvolanie sa výslovne
vzťahuje len na niektorých odporcov alebo niektoré nároky,
nenapadnutá časť rozsudku nadobúda právoplatnosť.
Konanie o odvolaní.
(1) Ak je predseda senátu súdu prvej stolice toho názoru, že
odvolanie je podané oneskorene alebo osobou neoprávnenou, alebo že
je neprípustné preto, že napadá len dôvody rozsudku, predloží ho
spolu so spismi a so zprávou o tom príslušnému odvolaciemu súdu.
To isté urobí, ak sa márne pokúsil o odstránenie chýb odvolania
(§§ 176, 45
ods. 1 a 2).
(2) Ak nejde o žiadny z týchto prípadov, predseda senátu zašle
jeden rovnopis odvolania odporcovi odvolateľa. Odvolateľov odporca
môže do pätnástich dní odpovedať na odvolanie písomným podaním
alebo ústne do zápisnice (§ 175); o
tom ho treba poučiť. Po
uplynutí tejto lehoty alebo len čo došla odpoveď na odvolanie,
predloží predseda senátu odvolanie spolu so spismi odvolaciemu
súdu.
(1) V prípadoch uvedených v §
179 ods. 1 odmietne odvolací súd
odvolanie usnesením bez ústneho pojednávania, i keď podmienky
odmietnutia zistí sám pred nariadením ústneho pojednávania.
Rovnako rozhodne, ak až na ústnom pojednávaní zistí, že sú tu
takéto podmienky.
(2) Ak je odvolací súd toho názoru, že odvolanie nie je podané
oneskorene alebo osobou na to neoprávnenou, alebo že nie je
neprípustné preto, že napadá len dôvody rozsudku, doručí predseda
odvolacieho senátu jedno vyhotovenie odporcovi odvolateľa.
Odvolateľov odporca môže na odvolanie odpovedať do pätnástich dní
písomným podaním alebo ústne do zápisnice (§ 175),
a to priamo na
odvolacom súde; o tom ho treba poučiť.
(3) Ak odvolanie bolo podané priamo na odvolacom súde, postúpi
ho predseda odvolacieho senátu súdu prvej stolice, aby postupoval
podľa § 179 ods. 2.
(1) Odvolací súd môže uznesením bez ústneho pojednávania
zrušiť rozsudok súdu prvej stolice, ak
a) súd pri ústnom pojednávaní, ktoré bezprostredne predchádzalo
rozsudku, nebol riadne obsadený alebo rozhodovania sa
zúčastnil vylúčený sudca (sudca z ľudu),
b) konanie o veci, o ktorej sa rozhodovalo, nepatrí do právomoci
súdov alebo súdnemu konaniu malo predchádzať iné konanie,
c) o tej istej veci bolo už právoplatne rozhodnuté alebo je o nej
na súde v behu iné konanie, ktoré začalo skôr,
d) niektorému účastníkovi konania chýba spôsobilosť byť
účastníkom konania,
e) účastníkovi sa nezákonným postupom súdu odňala možnosť
zúčastniť sa prejednania veci, a ak nemožno vadu odstrániť,
f) v odvolaní sa uplatňuje, že súd prvej stolice v rozsudku
o námietke nepríslušnosti rozhodol nesprávne alebo nerozhodol
vôbec.
(2) Ak zruší odvolací súd rozsudok, môže podľa okolností
buď
vrátiť vec súdu prvej stolice na ďalšie konanie a rozhodnutie,
alebo zrušiť konanie prvej stolice a poprípade návrh odmietnuť
alebo postúpiť.
Ak nerozhodol odvolací súd o odvolaní bez ústneho
pojednávania, nariadi predseda senátu ústne pojednávanie.
Po otvorení ústneho pojednávania predseda senátu alebo ním
poverený člen senátu prednesie podľa obsahu spisov súdu prvej
stolice stav veci, ako aj doterajší priebeh konania, pokiaľ je to
potrebné, aby sa porozumelo odvolaciemu návrhu a aby sa mohla
preskúmať správnosť napadnutého rozhodnutia. Po tomto prednese
a prípadných poznámkach prednesie predseda alebo ním poverený člen
senátu obsah odvolania a odpovede; keď sa tak stalo, upozorní
predseda účastníkov, že môžu svoje návrhy ústne odôvodniť.
(1) Odvolací súd nie je viazaný skutkovým stavom, ktorý zistil
súd prvej stolice. Účastníci môžu predniesť aj skutkové okolnosti
a ponúknuť dôkazy, ktoré neboly v konaní na súde prvej stolice ani
uvedené ani ponúknuté. Odvolací súd môže nariadiť, aby sa
dokazovanie vykonané na súde prvej stolice opakovalo.
(2) Účastníci môžu až do skončenia odvolacieho pojednávania
svoje návrhy vo veci samej, urobené na súde prvej stolice, zmeniť,
ak výsledky konania na odvolacom súde v súvislosti s výsledkami
konania na súde prvej stolice môžu byť podkladom pre konanie
o zmenenom návrhu.
(3) Až do skončenia odvolacieho pojednávania možno meniť
i odvolacie návrhy i odvolacie dôvody. Súd môže rozsudok prvej
stolice zrušiť, i keď je navrhovaná jeho zmena, a naopak.
(4) Súd však nepripustí zmenu podľa odsekov 2 a 3:
a) ak sa zmena týka účastníkov, proti ktorým odvolanie
nesmerovalo;
b) ak sa zmena týka tých nárokov uplatňovaných v konaní, ktoré
majú samostatný skutkový základ a neboly dotknuté odvolaním.
(1) Odvolací súd prejedná vec v medziach odvolacích návrhov
(§ 183 ods. 3 a 4).
Pritom si všíma chyby konania na súde prvej
stolice, len pokiaľ mohly mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci.
(2) Súd nie je obmedzený na prejednanie v medziach odvolacích
návrhov vo veciach, v ktorých možno začať konanie z úradnej
povinnosti, a porušením predpisov by utrpeli ujmu osoby, ktoré sú
pod osobitnou ochranou zákona.
Rozhodnutie odvolacieho súdu.
(1) Odvolací súd rozhodne zpravidla rozsudkom vo veci samej,
a to tak, že rozsudok súdu prvej stolice potvrdí alebo zmení.
(2) Vo svojom rozsudku sa môže odvolací súd odvolať i na
skutkový stav zistený súdom prvej stolice.
(1) Odvolací súd môže usnesením zrušiť rozsudok súdu
prvej
stolice a vrátiť mu vec na ďalšie konanie a na rozhodnutie, najmä
ak sa súd prvej stolice nezaoberal v podstatných bodoch skutkovým
stavom veci.
(2) Odvolací súd môže takto postupovať aj vtedy, keď zistí
chyby konania uvedené v § 184 a ak by ich
odstránenie vyžadovalo
neúmerné doplnenie konania; ak to vyžaduje povaha veci, môže
zrušiť i konanie na súde prvej stolice.
(3) Súd prvej stolice je viazaný právnym názorom odvolacieho
súdu.
Trovy odvolacieho konania.
(1) Ustanovenia o trovách konania na súde prvej stolice platia
i pre konanie odvolacie.
(2) Ak súd druhej stolice zmení rozsudok súdu prvej stolice,
rozhodne aj o trovách predchádzajúceho konania; ak zruší rozsudok,
poprípade i konanie súdu prvej stolice, uloží tomuto súdu, aby
v novom rozhodnutí rozhodol aj o trovách opravného konania.
Vzatie odvolania zpät.
Odvolateľ môže vziať odvolanie zpät do vynesenia rozhodnutia
odvolacieho súdu. Čo do účinnosti vzatia odvolania zpät platia
primerane ustanovenia §§ 73 a 76.
Doručenie rozhodnutia odvolacieho súdu
Odvolací súd môže doručiť rozhodnutie prítomným účastníkom
priamo; ináč doručí rozhodnutie odvolacieho súdu súd prvej
stolice, ktorému odvolací súd spisy vráti.
Druhý oddiel.
Sťažnosť.
Prípustnosť.
Proti usneseniu súdu prvej stolice je prípustná sťažnosť,
ak
ide o usnesenie, ktorým je súd viazaný (§ 166).
(1) Sťažnosť nie je prípustná proti usneseniu dožiadaného
alebo povereného sudcu; avšak je prípustná, pokiaľ ju zákon
nevylučuje, proti usneseniu dožadujúceho alebo poverujúceho súdu,
ktorý rozhodol o ohradení sa postihnutej osoby.
(2) Sťažnosť proti usneseniam dožiadaného súdu, pokiaľ
ju
zákon nevylučuje, je prípustná, ak ide o právnu pomoc žiadanú
cudzozemským súdom (úradom).
Sťažnosť nie je prípustná proti rozhodnutiu:
a) ktorým bol vylúčený sudca (§ 22);
b) ktorým bolo vrátené podanie s pokynmi a poučením na
odstránenie chýb podania (§ 45);
c) ktorým bola postúpená vec pre nepríslušnosť súdu po vypočutí
účastníka (§ 56 ods. 1);
d) ktorým bol zamietnutý návrh na vylúčenie verejnosti (§§
63,
68);
e) ktorým bola alebo nebola pripustená zmena návrhu (§
72), alebo
ktorým bola alebo nebola priznaná účinnosť prejavu účastníka
o vzatí návrhu zpät (§ 73), uznaniu alebo
vzdaniu sa nároku
(§ 74), alebo ktorým bola alebo nebola
schválená súdna
pokonávka (§§ 40, 75);
f) ktorým bola predĺžená lehota alebo zamietnutý návrh na jej
predĺženie (§ 84);
g) ktorým bolo povolené navrátenie do predošlého stavu (§
86);
h) ktorým sa rozhodlo o svedočnom (§
107) alebo o nárokoch
tretích osôb na náhradu (§ 115 ods. 2,
§ 120 ods. 2);
ch) ktorým bolo povolené zabezpečenie dôkazu (§
123);
i) ktorým bolo uložené složiť preddavok na trovy (§
128).
Novoty.
Sťažnosť možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy, pokiaľ
z iných ustanovení nevyplýva iné a pokiaľ to povaha veci
pripúšťa.
Konanie a rozhodnutie o sťažnosti.
(1) Súd prvej stolice môže sám vyhovieť sťažnosti,
ak sa
napáda sťažnosťou uznesenie, z ktorého nenadobudla dosiaľ práva
osoba iná než sťažovateľ, alebo ak ide o uznesenie, ktorým sa
stanovila povinnosť zaplatiť súdny poplatok, uložila pokuta alebo
nariadilo predvedenie.
(2) Ak súd prvej stolice nemieni vyhovieť sťažnosti alebo ak
sa napáda sťažnosťou aj iné usnesenie než usnesenie uvedené
v odseku 1, vykoná predseda senátu vyšetrenie, pokiaľ ho uzná
podľa obsahu sťažnosti za potrebné, a predloží sťažnosť spolu so
spismi súdu druhej stolice.
(1) Súd druhej stolice rozhodne o sťažnosti usnesením
zpravidla bez ústneho pojednávania.
(2) Ak to považuje súd druhej stolice za potrebné, nariadi
vypočuť účastníkov alebo iné vyšetrenie; v prípadoch, kde sa
rozhodlo v prvej stolici po ústnom pojednávaní, môže nariadiť
i ústne pojednávanie.
Pokiaľ z ustanovení o sťažnosti nevyplýva iné, použijú sa pre
sťažnosť obdobne ustanovenia platné pre odvolanie.
DRUHÝ DIEL.
MIMORIADNE OPRAVNÉ PROSTRIEDKY.
Prvý oddiel.
Obnova konania.
Prípustnosť.
Právoplatné rozhodnutie vo veci samej možno napadnúť návrhom
na obnovu konania:
a) ak sú tu nové skutočnosti, dôkazy alebo právoplatné
rozhodnutie súdu alebo úradu (orgánu verejnej správy), ktoré
účastník nemohol bez svojej viny použiť v základnom konaní,
alebo ak možno vykonať dôkazy nariadené v základnom konaní,
pretože odpadly prekážky, ktoré vtedy bránily ich vykonaniu;
z týchto dôvodov je obnova konania prípustná, len pokiaľ mohly
privodiť pre účastníka priaznivejšie rozhodnutie vo veci
samej;
b) ak sa rozhodlo v neprospech účastníka v dôsledku trestného
činu sudcu.
Súdnu pokonávku možno napadnúť návrhom na obnovu konania,
pokiaľ možno dôvody obnovy vzťahovať podľa povahy veci i na súdnu
pokonávku.
Obnova konania nie je prípustná:
a) ak ide o rozhodnutie, ktorým sa vyslovilo, že tu manželstvo
nie je, alebo ktorým sa vyslovila neplatnosť manželstva alebo
rozvod, okrem ak by išlo o otázku dobromyseľnosti pri
uzavieraní manželstva alebo viny na rozvode;
b) v konaní o vyhlásenie za mŕtveho alebo o dokázanie smrti,
v konaní o prejednanie dedičstva, v konaní o súdne umorenie
listín a v konaní exekučnom;
c) ak možno zrušenie alebo zmenu rozhodnutia dosiahnuť bez obnovy
konania, nepočítajúc v to sťažnosť pre porušenie zákona, alebo
ak je obnova konania vylúčená povahou veci.
Lehota na podanie návrhu.
(1) Návrh na obnovu konania treba podať v lehote troch
mesiacov.
(2) Lehota sa počíta odo dňa právoplatnosti rozhodnutia
v základnom konaní, poprípade schválenia súdnej pokonávky; ale ak
sa účastník len neskoršie dozvedel o dôvode obnovy alebo ak ho len
neskoršie mohol uplatniť, lehota sa počíta odo dňa, keď sa
dozvedel o dôvode obnovy alebo keď ho mohol uplatniť.
(3) Ak uplynulo päť rokov od času, keď sa rozhodnutie stalo
právoplatným, poprípade keď bola schválená súdna pokonávka, návrh
na obnovu konania možno podať, len ak účastníkovi bola nezákonným
postupom súdu odňatá možnosť konať na súde.
Pri zmeškaní lehoty na podanie návrhu na obnovu konania nie je
prípustné navrátenie do predošlého stavu.
Náležitosti návrhu na obnovu.
Návrh na obnovu konania má popri všeobecných náležitostiach
podania obsahovať:
a) označenie rozhodnutia alebo súdnej pokonávky, proti ktorým
smeruje;
b) uvedenie zákonného dôvodu obnovy;
c) skutočnosti dokazujúce zachovanie lehoty na podanie návrhu na
obnovu konania;
d) určitý návrh na zrušenie napadnutého rozhodnutia alebo súdnej
pokonávky a na vynesenie nového rozhodnutia;
e) skutočnosti a dôkazy na odôvodnenie návrhu na obnovu konania.
Príslušnosť súdu.
O návrhu na obnovu konania rozhoduje súd, ktorý rozhodol vo
veci v prvej stolici.
Osoby oprávnené podať návrh na obnovu konania.
Návrh na obnovu konania môže podať účastník alebo prokurátor.
Konanie.
(1) Ak je návrh na obnovu konania podaný zrejme oneskorene
alebo ak sa nezakladá na žiadnom zákonnom dôvode alebo ak obnova
konania nie je prípustná podľa § 199, súd
odmietne návrh usnesením
bez ústneho pojednávania. Rovnako rozhodne, ak sa až na ústnom
pojednávaní zistí, že sú tu také skutočnosti.
(2) Ak návrh podala osoba neoprávnená, súd ho odmietne
usnesením po ústnom pojednávaní.
(1) Ak sa navrhuje obnova konania pre trestný čin uvedený
v § 197 písm. b) alebo pre iný trestný
čin, oznámi súd, pokiaľ sa
ešte nezačalo trestné konanie, vec prokurátorovi a vyčká výsledok
trestného konania.
(2) Keď trestný súd alebo prokurátor oznamuje súdu usnesenie,
že sa konanie nezačalo alebo že sa zastavuje, označí výslovne
dôvod, prečo sa tak stalo.
(1) S konaním o návrhu na obnovu možno spojiť konanie vo veci
samej.
(2) Ak súd rozhodol najprv o povolení obnovy, môže konať
vo
veci samej až vtedy, keď sa rozhodnutie o povolení obnovy stalo
právoplatným. Ak povolí súd obnovu, zostáva napadnuté rozhodnutie
(súdna pokonávka) nedotknuté, dokiaľ súd nerozhodne znova vo veci
samej.
(1) Ak sa z uplatňovaných dôvodov obnovy javí pravdepodobným,
že návrh na obnovu konania bude mať úspech, môže súd na návrh
účastníka i bez vypočutia odporcu usnesením nariadiť odklad
vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia alebo súdnej pokonávky.
(2) Súd môže takéto svoje usnesenie na návrh zrušiť.
(3) Proti usneseniam podľa odsekov 1 a 2 niet opravného
prostriedku.
(1) Na konanie o návrhu na obnovu, počítajúc v to opravné
prostriedky, sa inak použijú ustanovenia platné pre základné
konanie.
(2) Vydržanie alebo premlčanie práva, ktoré nastalo za konania
alebo po jeho skončení, nemožno uplatniť v konaní o obnovu na ujmu
účastníka, v prospech ktorého bola povolená obnova.
(3) V novom rozhodnutí vo veci samej rozhodne súd o náhrade
trov základného konania i konania o obnovu.
Druhý oddiel.
Sťažnosť pre porušenie zákona.
Prípustnosť.
(1) Proti právoplatnému rozhodnutiu ktoréhokoľvek
súdu
v občianskych právnych veciach môže generálny prokurátor alebo
predseda Najvyššieho súdu podať sťažnosť pre porušenie zákona, ak
sa domnieva, že v konaní alebo pri rozhodovaní bol porušený zákon.
(2) Pre chyby v konaní možno podať sťažnosť pre porušenie
zákona iba vtedy, ak bolo rozhodnuté o veci, ktorá nepatrí do
právomoci československých súdov alebo aspoň všeobecných súdov,
alebo ak chyby v konaní mohly mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci.
(3) Sťažnosť pre porušenie zákona nemožno podať
proti
rozhodnutiu Najvyššieho súdu o sťažnosti pre porušenie zákona.
Podanie a náležitosti.
(1) Sťažnosť pre porušenie zákona nie je viazaná lehotou.
Podáva sa písomne na Najvyššom súde.
(2) Okrem všeobecných náležitostí podania musí sťažnosť
obsahovať:
a) označenie rozhodnutia, proti ktorému smeruje;
b) údaj o tom, v čom sa vidí porušenie zákona, s náležitým
odôvodnením;
c) určité vyjadrenie, či sa navrhuje iba výrok, že bol porušený
zákon, alebo aj zrušenie pôvodného rozhodnutia.
(3) Až do rozhodnutia o sťažnosti možno meniť jej dôvody
a návrh.
Vyžadovanie súdnych spisov.
Generálny prokurátor aj predseda Najvyššieho súdu si
môžu
vyžiadať od ktoréhokoľvek súdu spisy, aby mohli posúdiť, či sú tu
dôvody na podanie sťažnosti pre porušenie zákona.
Odloženie vykonateľnosti pôvodného rozhodnutia.
Ak navrhuje generálny prokurátor alebo predseda Najvyššieho
súdu aj zrušenie pôvodného rozhodnutia, Najvyšší súd môže
i z úradnej povinnosti pred rozhodnutím o sťažnosti odložiť
vykonateľnosť pôvodného rozhodnutia.
Konanie a rozhodnutie Najvyššieho súdu.
(1) Najvyšší súd rozhodne o sťažnosti pre porušenie zákona
rozsudkom bez ústneho pojednávania po vypočutí generálneho
prokurátora.
(2) Najvyšší súd môže potrebné vyšetrenie nariadiť i z úradnej
povinnosti.
(1) Najvyšší súd v rozsudku buď vysloví, že bol porušený
zákon, alebo sťažnosti nevyhovie; ak bol porušený zákon
rozhodnutiami niekoľkých súdov, uvedie vždy, ktoré súdy zákon
porušily. Rozsudok musí byť odôvodnený; Najvyšší súd ho doručí
generálnemu prokurátorovi, a ak je to možné, aj účastníkom alebo
ich právnym nástupcom.
(2) Ak to navrhne pred rozhodnutím generálny prokurátor
alebo
predseda Najvyššieho súdu, ktorý podal sťažnosť, Najvyšší súd
zruší v rozsudku aj rozhodnutie, ktorým bol zákon porušený,
poprípade aj konanie, ktoré mu predchádzalo.
(3) Ak Najvyšší súd nerozhodol o zrušení už podľa odseku
2,
môže účastník alebo jeho právny nástupca také zrušenie navrhnúť do
pätnástich dní odo dňa doručenia rozsudku (odsek 1). Návrh sa
podáva na Najvyššom súde písomným podaním alebo ústne do
zápisnice. Návrh sa považuje za platne podaný, ak bol podaný
v lehote na súde prvej alebo druhej stolice, alebo do zápisnice na
inom súde, ktorý nie je príslušný; ak bol návrh podaný na
niektorom z týchto súdov, postúpia ho ihneď Najvyššiemu súdu.
O návrhu na zrušenie rozhoduje Najvyšší súd bez ústneho
pojednávania.
Konanie po rozhodnutí Najvyššieho súdu.
Ak Najvyšší súd zrušil rozhodnutie, ktorým bol porušený zákon,
poprípade aj konanie, ktoré mu predchádzalo (§
215 ods. 2 a 3),
uvedie vo svojom rozhodnutí aj to, či a aké opatrenie má urobiť
súd, ktorý zákon porušil. Pri novom rozhodnutí sú súdy viazané
právnym názorom Najvyššieho súdu; v tomto rozhodnutí rozhodnú aj
o trovách pôvodného konania.
Účinky rozsudku Najvyššieho súdu.
Okrem prípadov, keď dôjde k zrušeniu pôvodného rozhodnutia
nemá rozsudok Najvyššieho súdu právny účinok na právne pomery
účastníkov pôvodného konania. Právne pomery tretích osôb nemôžu
byť dotknuté ani novým rozhodnutím vo veci, okrem ak im porušenie
zákona bolo alebo muselo byť známe.
Neprípustnosť návrhu na zrušenie pôvodného rozhodnutia.
Návrh na zrušenie pôvodného rozhodnutia je neprípustný:
a) ak ide o rozhodnutie, ktorým sa vyslovilo, že tu manželstvo
nie je, alebo ktorým sa vyslovila neplatnosť manželstva alebo
rozvod, okrem ak ide o otázku dobromyseľnosti pri uzavieraní
manželstva alebo viny na rozvode;
b) v konaní o vyhlásenie za mŕtveho alebo o dokázanie smrti;
c) ak možno zrušenie chybného rozhodnutia dosiahnuť bez podania
sťažnosti pre porušenie zákona, nepočítajúc v to obnovu
konania, alebo ak je takýto návrh vylúčený povahou veci.
SIEDMA HLAVA.
PREDBEŽNÉ OPATRENIA.
Prípustnosť.
Súd môže nariadiť predbežné opatrenie, ak je potrebné, aby sa
ešte pred rozhodnutím predbežne upravily pomery účastníkov, alebo
ak je obava, že inak by bol výkon súdneho rozhodnutia ohrozený.
Príslušnosť.
Predbežné opatrenie nariadi súd, na ktorom je začaté konanie
vo veci samej. Ak sa konanie vo veci samej doteraz nezačalo,
nariadi ho súd, ktorý by bol na začatie konania vo veci samej
príslušný.
Obsadenie súdu a spôsob konania.
Konanie podľa tejto hlavy vykoná bez ústneho pojednávania súd
v rovnakom obsadení ako vo veci samej; ak konanie vo veci samej
nebolo doteraz začaté, vykoná konanie sudca.
Predbežné opatrenie nariadi súd na návrh oprávneného
účastníka; ak ide o konanie, ktoré sa začína z úradnej povinnosti,
môže súd nariadiť predbežné opatrenie i bez návrhu.
O nariadení predbežného opatrenia rozhodne súd po vykonaní
prípadne potrebného vyšetrenia, a ak to považuje za účelné
a povaha veci to pripúšťa, i po vypočutí účastníkov alebo
niektorého z nich. Ak sa to javí vhodným a povaha veci to
pripúšťa, môže navrhovateľovi uložiť, aby složil primeranú
zábezpeku.
V usnesení, ktorým súd nariadi predbežné opatrenie, určí
lehotu, po uplynutí ktorej stráca predbežné opatrenie účinnosť; ak
sa súdne konanie, o ktoré ide, doteraz nezačalo a ak je na jeho
začatie potrebný návrh účastníka, ktorý predbežné opatrenie
navrhol, súd mu zároveň uloží lehotu, v ktorej má podať návrh na
začatie konania.
Obsah.
Predbežným opatrením môže súd najmä nariadiť:
a) odporcovi, aby v určenej lehote složil do súdnej úschovy
peňažnú sumu, vkladnú knižku, cenný papier alebo iný predmet,
súci na súdnu úschovu;
b) odporcovi, aby nijako nenakladal s určitými vecami alebo
právami; ak sa zákaz týka nehnuteľnej veci alebo práv na
nehnuteľnú vec, zapíše sa do pozemkovej alebo železničnej
knihy (ďalej len "verejná kniha") alebo do listiny uloženej na
súde s účinkom proti tretím osobám; ak sa zákaz týka
hnuteľných vecí, možno ho spojiť s nariadením vhodnej úschovy;
c) poddlžníkovi, aby v čase sročnosti složil určenú sumu peňazí
alebo vec miesto svojmu veriteľovi do súdnej alebo inej
úschovy;
d) dlžníkovi, aby plnil oprávnenému predbežne určenú úhradu
osobných potrieb podľa zákona;
e) odporcovi alebo tretej osobe, aby niečo konali alebo aby sa
niečoho zdržali alebo trpeli, aby navrhovateľ niečo konal
alebo nekonal.
Zrušenie.
(1) Ak sa zmenia pomery tak, že predbežné opatrenie nie je už
potrebné ani účelné, súd ho zruší na návrh alebo z úradnej
povinnosti.
(2) Okrem toho treba predbežné opatrenie zrušiť z úradnej
povinnosti, ak:
a) navrhovateľ nesložil včas zábezpeku (§
223);
b) oprávnený nepodal včas návrh na začatie súdneho konania
(§ 224);
c) došlo už k vydaniu právoplatného súdneho rozhodnutia, ktorého
výkon sa mal predbežným opatrením zabezpečiť, a oprávnenému
nebol zabezpečovaný nárok priznaný;
d) oprávnený nadobudol možnosť viesť exekúciu a do pätnástich dní
od tohto času nepodal návrh na jej nariadenie.
Trovy.
(1) Trovy vzniknuté v súvislosti s predbežným opatrením znáša
navrhovateľ, vynímajúc trovy odporcu.
(2) O prípadnom nároku na náhradu týchto trov voči odporcovi
a o prípadnom nároku odporcu na náhradu jeho trov rozhodne súd,
ktorý rozhodol v konaní vo veci samej, a ak nedošlo k tomuto
konaniu, rozhodne súd, ktorý nariadil predbežné opatrenie.
(3) V prípade odseku 2 použijú sa obdobne ustanovenia
o náhrade trov.
(4) Ak sa predbežné opatrenie zruší z iného dôvodu než preto,
že navrhovateľovi bol nárok priznaný alebo že jeho nárok bol
uspokojený, navrhovateľ nahradí odporcovi i tretej osobe všetky
ujmy, ktoré im spôsobil. O tom rozhodne súd, ktorý nariadil
predbežné opatrenie.
Predaj dlžníkových hnuteľných vecí bez exekučného titulu.
(1) Ak zákon dovoľuje, aby sa veriteľ uspokojil súdnym
predajom dlžníkových hnuteľných vecí bez exekučného titulu,
nariadi predaj na návrh veriteľa súd, v obvode ktorého sú veci.
(2) Predaj nariaďuje a ďalej koná sudca bez ústneho
pojednávania. Predaj sa nariadi bez vypočutia dlžníka.
(3) Predaj možno vykonať aj vtedy, ak usnesenie nariaďujúce
predaj nie je doteraz právoplatné; ale ak bola proti tomuto
usneseniu podaná sťažnosť, môže súd, pokiaľ nejde o veci
podliehajúce skaze, výkon predaja odložiť až do právoplatnosti
usnesenia, ktorým bol nariadený predaj.
(4) Inak pre výkon predaja platia ustanovenia tohto zákona
o exekučnom predaji hnuteľných vecí.
Exekučné opísanie nájomníkových hnuteľných vecí.
(1) Exekučné opísanie hnuteľných vecí podľa §
394 ods. 2
občianskeho zákonníka nariadi a vykoná súd, v obvode ktorého je
predmet exekučného opísania.
(2) Exekučné opísanie hnuteľných vecí je neprípustné pri
veciach vylúčených z exekúcie.
(3) Konanie vykonáva sudca bez ústneho pojednávania; exekučné
opísanie vykoná výkonný úradník (§ 431).
DRUHÁ ČASŤ.
OSOBITNÉ USTANOVENIA.
PRVÁ HLAVA.
MANŽELSKÉ VECI A OSTATNÉ VECI TÝKAJÚCE SA MANŽELOV.
PRVÝ DIEL.
MANŽELSKÉ VECI.
Príslušnosť.
(1) Na konanie o rozvod, neplatnosť manželstva a určenie, či
tu je alebo nie je manželstvo (manželské veci), je príslušný súd,
v obvode ktorého mali manželia posledné spoločné bydlisko.
(2) Ak manželia nemali posledné spoločné bydlisko
v Československej republike, je na konanie príslušný všeobecný súd
odporcu; ak tu niet ani takého súdu, je príslušný všeobecný súd
navrhovateľa.
(3) Ak sa má neplatnosť manželstva vysloviť z úradnej
povinnosti a ak manželia nemali spoločné bydlisko
v Československej republike, je na konanie príslušný všeobecný súd
jedného alebo druhého manžela.
Konanie.
(1) Účastníkmi konania sú manželia.
(2) Ak sa rozhoduje v konaní o rozvod manželstva
tiež
o právach a povinnostiach rodičov k maloletým deťom a ich majetku,
sú maloleté deti účastníkmi, pokiaľ sa ich konanie týka.
Jeden rovnopis návrhu na začatie konania sa doručí odporcovi
do vlastných rúk. Upovedomenie o začatí konania z úradnej
povinnosti sa doručí obom manželom do vlastných rúk.
Súd zpravidla vyslúchne oboch manželov osobne, a to hneď na
prvom ústnom pojednávaní.
Vzatie návrhu na začatie konania zpät nevyžaduje, aby mu
súd
priznal účinnosť.
S výnimkou konania o neplatnosť manželstva je prípustné
spočívanie konania (§ 421).
Uznaniu nároku nemôže súd priznať účinnosť (§
74).
Osobitné ustanovenia pre konanie o neplatnosť manželstva.
Otázku neplatnosti manželstva nemožno riešiť v inom konaní,
a to ani ako predbežnú otázku.
Ak jeden z manželov zomrie pred tým, než sa rozhodnutie stane
právoplatným, súd usnesením zastaví konanie a zruší prípadne už
vynesené rozhodnutie, pokiaľ zákon nedovoľuje, aby sa v konaní
pokračovalo.
Osobitné ustanovenia pre konanie o rozvod manželstva.
Ak sa druhý manžel pripojí k návrhu na rozvod manželstva a ak
sa shodujú návrhy oboch manželov čo do viny na rozvode, môže sa
súd obmedziť pre zistenie rozvratu a viny na ňom na výsluch
účastníkov.
(1) Ak sú tu maloleté deti, rozhodne súd rozsudkom, ktorým
vyslovuje rozvod manželstva, súčasne tiež o právach
a povinnostiach rodičov k maloletým deťom a ich majetku;
rozhodnutie môže nadobudnúť právoplatnosť len vo všetkých častiach
výroku súčasne.
(2) Ustanovenie odseku 1 neplatí, ak dôjde medzi účastníkmi
o právach a povinnostiach rodičov k maloletým deťom a ich majetku
k dohode, ktorú súd schválil.
Ak jeden z manželov zomrie pred tým, než sa rozhodnutie stane
právoplatným, súd usnesením zastaví konanie a zruší prípadne už
vynesené rozhodnutie.
DRUHÝ DIEL.
OSTATNÉ VECI TÝKAJÚCE SA MANŽELOV.
V ostatných veciach týkajúcich sa manželov, upravených
v zákone o rodinnom práve, sa rozhoduje po ústnom pojednávaní
usnesením.
Ak je s návrhom na rozvod alebo neplatnosť manželstva spojený
návrh na úhradu osobných potrieb alebo ak došlo k spojeniu
takýchto konaní, súd rozhodne rozsudkom aj o úhrade osobných
potrieb.
DRUHÁ HLAVA.
VECI OPATROVANSKÉ, VECI DETÍ V RODIČOVSKEJ MOCI A V PORUČENSKEJ
STAROSTLIVOSTI A VECI OSVOJENIA.
PRVÝ DIEL.
VECI OPATROVANSKÉ, VECI DETÍ V RODIČOVSKEJ MOCI A V PORUČENSKEJ
STAROSTLIVOSTI.
Nadpis zrušený od 1.9.1959
Právomoc.
Súdy rozhodujú v opatrovanských veciach a vo veciach
detí
v rodičovskej moci, ak nejde o opatrovanstvo z dôvodu správy
majetku (§ 60 zákona o rodinnom práve). Vo veciach detí, nad
ktorými sa vedie poručenstvo, rozhodujú súdy len v prípadoch
výslovne v zákone určených.
Príslušnosť.
Súdom príslušným pre veci uvedené v §
244 je všeobecný súd
chránenca. Ak nie je tento súd známy alebo ak nemôže bez ujmy pre
chránenca včas zakročiť, zakročí súd, v obvode ktorého má
chránenec pobyt; len čo je to však možné, postúpi vec príslušnému
súdu.
V záujme chránenca môže súd na návrh alebo z úradnej
povinnosti svoju príslušnosť preniesť na iný súd. Ak druhý súd
nesúhlasí s prenesením, rozhodne jeho nadriadený krajský súd.
Obsadenie súdu.
(1) Senát koná a rozhoduje o výžive detí, o úprave
styku
rodičov s deťmi, o schvaľovaní dôležitých úkonov za chránenca,
o odvolaní opatrovníka, o priezvisku, poprípade aj o mene dieťaťa,
o výkone rodičovskej moci, o všetkých jej obmedzeniach a o jej
zániku; rovnako koná a rozhoduje o výchove detí (ochrannej
výchove), ak nejde o deti v poručenskej starostlivosti, o ktorých
výchove (ochrannej výchove) súdy nerozhodujú.
(2) V ostatných prípadoch koná a rozhoduje sudca.
Konanie.
Konanie sa začína z úradnej povinnosti, pokiaľ z povahy veci
nevyplýva, že sa má začať iba na návrh.
(1) Senát rozhoduje po ústnom pojednávaní usnesením.
(2) Sudca rozhoduje bez ústneho pojednávania.
(1) V dôležitých alebo pochybných prípadoch vypočuje súd
i chránenca, pokiaľ je tento schopný posúdiť svoje záujmy; ak
možno od toho očakávať objasnenie a posúdenie potrebnosti alebo
vhodnosti navrhnutého alebo zamýšľaného opatrenia, vypočuje súd aj
jeho najbližších príbuzných alebo iné osoby oboznámené s pomerami.
(2) Súd má zpravidla, najmä ak ide o maloletého, konať
v súčinnosti s verejnými orgánmi a zariadeniami, ktoré slúžia na
ochranu alebo prospech chránencov.
Rozhodnutie o rodičovskej moci.
Ak sa rodičia nedohodnú o výkone rodičovskej moci, rozhodne
súd, akým spôsobom sa má rodičovská moc vykonávať, najmä ktorý
z rodičov má maloletého zastupovať.
Výchova a výživa detí.
(1) Ak rodičia maloletého dieťaťa nežijú spolu, rozhodne súd
o tom, komu sa má dieťa sveriť do výchovy a ako má každý z rodičov
prispievať na jeho výživu; pokiaľ je to potrebné, upraví aj styk
rodičov s dieťaťom. Rozhodnutie možno nahradiť dohodou rodičov,
ktorá však vyžaduje schválenie súdu.
(2) Súd určí rozsah vyživovacej povinnosti, i keď rodičia žijú
spolu, ak jeden z nich neplní svoje povinnosti dobrovoľne.
Výkon niektorých rozhodnutí.
Proti tomu, kto sa dobrovoľne nepodrobí rozhodnutiu
súdu
o rodičovskej moci, výchove detí, styku s nimi alebo o ich
umiestení, použije súd uvedený v § 244 pre
výkon tohto rozhodnutia
vhodné donucovacie prostriedky. Týmito prostriedkami, pokiaľ
ostatné prostriedky podľa okolností prípadu nepostačujú, môžu byť
aj pokuty do výšky 5.000 Kčs za každé jednotlivé neposlúchnutie
súdu, poprípade aj nútené predvedenie dieťaťa k rodičovi
(umiestenie dieťaťa a pod.); vymožené pokuty pripadajú štátu.
Zrušený od 1.9.1959
Schvaľovanie dôležitých úkonov súdom.
(1) Dôležitými úkonmi zákonného zástupcu za chránenca,
ktoré
vyžadujú schválenie súdu, sú najmä zrieknutie sa alebo odmietnutie
dedičstva, vzdanie sa práv, uzavretie pokonávky, poskytnutie alebo
vypovedanie pôžičky, scudzenie, nadobudnutie alebo zaťaženie
nehnuteľných vecí a práv k nim. Súd má pri schvaľovaní právnych
úkonov dbať o záujmy chránenca aj pre dobu po dosiahnutí
plnoletosti alebo po skončení opatrovníctva.
(2) Aj uznesenie, ktorým sa návrhu vyhovuje, musí sa
vždy
odôvodniť. Písomné zmluvy treba opatriť schvaľovacou doložkou.
Ustanovenie opatrovníka.
(1) Po vhodnom poučení zloží opatrovník do rúk sudcu sľub,
že
sa bude riadne starať o osobu chránenca, ďalej že bude opatrovanca
riadne zastupovať, že bude jeho imanie spravovať so
starostlivosťou riadneho hospodára a dbať pritom na pokyny súdu.
(2) Po zložení sľubu vydá súd opatrovníkovi listinu o
jeho
ustanovení.
Opatrovanstvo nad imaním osôb pozbavených svojprávnosti
a neprítomných.
Zistenie imania opatrovanca.
Súd vykoná súpis všetkého imania opatrovanca, a ak to uzná
za
vhodné, aj jeho odhad. Vykonaním súpisu a odhadu môže súd poveriť
výkonný orgán miestneho národného výboru.
Zabezpečenie majetku opatrovanca.
(1) Hotové peniaze, pokiaľ sa v záujme opatrovanca nepoužijú
ináč, treba uložiť v štátnej sporiteľni. V rukách opatrovníka
možno ponechať len toľko peňazí, koľko treba na riadne
hospodárenie, poprípade na úhradu bežných potrieb opatrovanca.
(2) Cennosti a dôležité listiny sa spravidla uložia do súdnej
úschovy. Pri nehnuteľných veciach treba poznamenať zavedenie
opatrovníctva.
(3) Nehnuteľné veci možno scudziť len v prípade nutnosti
alebo
na zrejmý prospech opatrovanca.
Vyúčtovanie opatrovníka.
(1) Vyúčtovanie zo správy imania opatrovanca predkladá
opatrovník v obdobiach a ku dňom, ktoré určí súd spravidla pri
jeho ustanovení.
(2) Opatrovníci predložia vyúčtovanie spravidla písomne,
a to
aj s dokladmi. Iba jednoduché vyúčtovanie, skladajúce sa
z niekoľko málo položiek príjmov a výdavkov, možno spísať do
zápisnice.
Preskúmanie vyúčtovania.
(1) Na preskúmanie vyúčtovania predvolá súd opatrovníka,
opatrovanca, ak je schopný posúdiť svoje záujmy, poprípade znalca,
ak to vyžaduje rozsah alebo zložitosť vyúčtovania. Pritom treba
vyšetriť najmä:
a) či bolo imanie úplne uvedené tak, ako je uvedené v súpise,
poprípade v súdnych spisoch, alebo v poslednom vyúčtovaní,
b) či jednotlivé položky vyúčtovania súhlasia s dokladmi,
c) či je všetok majetok náležite uschovaný a zabezpečený,
d) či bola správa účelná a prospešná.
(2) Ak vyjde najavo, že k niektorým právnym úkonom došlo
bez
potrebného súdneho schválenia, môže ich súd schváliť dodatočne.
(3) Pri preskúmaní vyúčtovania nemá sa súd spravidla
pozastavovať nad nepatrnými nedostatkami a nemá požadovať nákladné
doklady pri nepatrných položkách.
Schvaľovanie vyúčtovania.
(1) V uznesení, ktorým sa schvaľuje vyúčtovanie, treba uviesť,
kto vyúčtovanie podal a za ktorú dobu, či ho súd uznal za správne,
aká je konečná suma čistého majetku, aká hotovosť je v rukách
opatrovníka a aké príjmy a výdavky mal opatrovanec vo vyúčtovacom
období. Do uznesenia treba pojať aj rozkaz na odstránenie
prípadných chýb.
(2) Po schválení záverečného vyúčtovania vydá súd bývalému
opatrovancovi na jeho žiadosť všetky doklady.
Zmena opatrovníka.
Pri zmene opatrovníka vyzve súd doterajšieho opatrovníka,
aby
odovzdal majetok, poprípade jeho správu novému opatrovníkovi
a súdu to preukázal.
Vydanie majetku po skončení opatrovníctva.
(1) Po skončení opatrovníctva je súd povinný
vydať
opatrovancovi jeho majetok.
(2) Súd predovšetkým vyzve opatrovanca, aby do určitej lehoty
majetok prevzal. Výzvu treba doručiť do vlastných rúk. Súčasne
vyzve opatrovníka, aby odovzdal majetok opatrovancovi a odovzdanie
preukázal súdu. Ak opatrovanec neprevezme majetok, naloží sa
s majetkom podľa ustanovení o súdnej úschove.
(3) Pri nehnuteľných veciach súd po skončení opatrovníctva
nariadi výmaz poznámky o zavedení opatrovníctva.
Deti v rodičovskej moci.
(1) Ustanovenia o opatrovníkoch a opatrovancoch použijú
sa
primerane aj na deti v rodičovskej moci, ak bol dieťaťu ustanovený
opatrovník.
(2) Predchádzajúce ustanovenia o príslušnosti, obsadení
súdu
a konaní použijú sa primerane aj pri rozhodovaní o predĺžení
a prepustení z ochrannej výchovy pri osobách starších ako
18-ročných vo výchovniach dorastu.
DRUHÝ DIEL.
VECI OSVOJENIA.
Príslušnosť.
(1) Súdom príslušným na rozhodnutie o osvojení je všeobecný
súd osvojenca, a ak je osvojenec poručencom, poručenský súd.
(2) Ak niet v Československej republike takého súdu, je na
rozhodnutie príslušný všeobecný súd osvojiteľa.
Obsadenie súdu a spôsob konania.
Senát rozhoduje po ústnom pojednávaní usnesením.
(1) Pred rozhodnutím o osvojení vyslúchne súd - podľa možnosti
osobne - osvojiteľa a jeho manžela, ak je potrebný jeho súhlas,
rodičov osvojovaného dieťaťa, opatrovníka, ktorý mu bol ustanovený
v konaní o osvojení, prípadne jeho poručníka, ďalej orgán poverený
starostlivosťou o mládež a osvojované dieťa, ak je schopné posúdiť
dosah osvojenia. Súd rodičov nevyslúchne, ak sú pozbavení
rodičovskej moci alebo sú celkom pozbavení svojprávnosti, ako
i vtedy, ak nie je potrebné ich privolenie pre osvojenie, hoci sú
zákonnými zástupcami dieťaťa.
(2) Osoby, ktoré podľa odseku 1 netreba vyslúchnuť,
nie sú
účastníkmi konania o osvojení.
V usnesení, ktorým súd vysloví osvojenie, uvedie, aké
priezvisko bude osvojenec používať. Usnesenie je vykonateľné, len
čo nadobudne právoplatnosť. Jeden rovnopis právoplatného usnesenia
sa osobitne uloží na súde.
Zrušenie osvojenia.
Súdom príslušným na rozhodnutie o zrušení osvojenského pomeru
je súd, ktorý vyslovil osvojenie. O takom zrušení osvojenského
pomeru platia primerane §§ 264 až 266.
Dohodu o zrušení osvojenia medzi osvojiteľom a plnoletým
osvojencom môže spísať sudca ktoréhokoľvek súdu; odpis zápisnice
o zrušení osvojenia zašle súdu, ktorý osvojenie vyslovil, aby ju
osobitne uložil a vyznačil zrušenie v spisoch o osvojení.
TRETIA HLAVA.
UZNANIE, ZISTENIE A ZAPRETIE OTCOVSTVA.
PRVÝ DIEL.
UZNANIE OTCOVSTVA.
(1) Ak sa narodí dieťa, u ktorého otcovstvo nie je určené
zákonnou domnienkou svedčiacou proti manželovi matky ani uznaním
otcovstva, súd z úradnej povinnosti vypočuje matku dieťaťa o tom,
koho označuje za otca dieťaťa, poprípade s kým obcovala
v rozhodnom čase. V tomto prípade vypočuje súd ďalej toho, kto je
označený za otca, či otcovstvo uznáva a či chce dobrovoľne plniť
rodičovské povinnosti.
(2) Uznanie otcovstva na súde sa zapíše do zápisnice.
(3) Príslušným na konanie je všeobecný súd dieťaťa, a ak je
dieťa poručencom, poručenský súd.
Ak nedošlo k uznaniu otcovstva podľa § 44 zákona o rodinnom
práve, treba podať žalobu o zistenie otcovstva. Ak matka
(poručník) nepodá žalobu v primeranom čase, ustanoví súd
maloletému dieťaťu opatrovníka (nového poručníka) a upraví ho, aby
v mene dieťaťa podal žalobu.
Úkony podľa §§ 269 a 270
vykoná sudca bez ústneho
pojednávania.
DRUHÝ DIEL.
ZISTENIE OTCOVSTVA.
Príslušnosť.
Ak sa má žaloba podať proti opatrovníkovi, je príslušný
všeobecný súd žalobcu.
Konanie.
Na konanie o zistenie otcovstva sa použijú ustanovenia
jedenástej hlavy s doplnkami uvedenými v ďalších ustanoveniach
tohto dielu.
Otázku zistenia otcovstva nemožno riešiť v inom konaní, a to
ani ako predbežnú otázku.
(1) Dieťa, jeho matka, domnelý otec a podľa potreby aj iné
osoby sú povinné dať si odňať krv na vykonanie krvnej skúšky. Ak
sa niektorá z týchto osôb bez závažného dôvodu zdráha tak urobiť,
možno použiť donucovacie prostriedky podľa §
100 ods. 2 a 3
a § 103 ods. 3. Proti usneseniu, ktorým
súd vyhlási zdráhanie za
bezdôvodné, môže podať sťažnosť iba ten, kto má byť vyšetrený.
(2) Toto ustanovenie sa použije obdobne na iné podobné dôkazné
prostriedky.
(1) Ak je začaté konanie o zistenie otcovstva na žalobu iba
jedného z oprávnených, bráni prejednaniu žaloby druhého
oprávneného prekážka uvedená v § 57 ods. 1 písm.
c).
(2) Oprávnený, ktorý nepodal žalobu, môže vstúpiť do konania
ako vedľajší účastník; účinok rozsudku sa na neho vzťahuje, i keď
nevstúpil do konania.
(1) Ak žalobca za konania o zistenie otcovstva zomrie, konanie
sa preruší. V konaní môže pokračovať druhý oprávnený na žalobu. Do
šesť mesiacov od smrti dieťaťa môžu podať žalobu o zistenie
otcovstva aj jeho potomci, ak preukážu na tomto zistení právny
záujem; za tých istých podmienok a v tej istej lehote môžu potomci
dieťaťa navrhnúť, aby sa v prerušenom konaní pokračovalo.
(2) Konanie o zistenie otcovstva sa preruší aj vtedy, keď
zomrie žalovaný. V konaní možno pokračovať proti opatrovníkovi,
ktorého ustanoví žalovanému súd prejednávajúci vec.
Ak je so žalobou o zistenie otcovstva spojený aj návrh
na
určenie povinnosti uhradiť osobné potreby dieťaťa alebo ak došlo
k spojeniu takých konaní, súd rozhodne rozsudkom aj o úhrade
osobných potrieb.
Ak v konaní o zistenie otcovstva žalovaný uzná
svoje
otcovstvo, vypočuje súd matku, pokiaľ je jej súhlas s uznaním
potrebný, alebo pokiaľ sama o zistenie otcovstva nežaluje, či
s uznaním súhlasí; ak súhlasí, súd konanie o zistenie otcovstva
zastaví.
TRETÍ DIEL.
ZAPRETIE OTCOVSTVA.
(1) Ak bolo právoplatne rozhodnuté, že neskorší manžel nie
je
otcom dieťaťa znovu vydatej matky (§ 42 ods. 2 zákona o rodinnom
práve), šesťmesačná lehota na zapretie otcovstva sa pre skoršieho
manžela začína dňom, keď sa dozvedel o tomto právoplatnom
rozhodnutí.
(2) Po uplynutí lehôt určených na zapretie otcovstva zákonom
o rodinnom práve môže generálny prokurátor, ak sa domnieva, že to
vyžaduje všeobecný záujem, podať žalobu o zapretie otcovstva voči
otcovi, matke a dieťaťu. Ak niektorý z nich nie je nažive, môže
o zapretie otcovstva žalovať ostatných z nich; ak nie je nažive
nikto z nich, môže žalovať opatrovníka, ktorého súd pre túto vec
ustanoví.
(3) Pre konanie o zapretie otcovstva platia primerane
ustanovenia druhého dielu.
ŠTVRTÁ HLAVA.
POZBAVENIE SVOJPRÁVNOSTI A POVOLENIE DRŽANIA V ÚSTAVE.
PRVÝ DIEL.
POZBAVENIE SVOJPRÁVNOSTI.
Príslušnosť.
(1) Príslušným na konanie je súd, v obvode ktorého má
všeobecný súd osoba, ktorá má byť pozbavená svojprávnosti. Ak je
takáto osoba v psychiatrickej liečebni alebo v inom podobnom
ústave (ďalej len "ústav"), je na konanie príslušný súd, v obvode
ktorého je ústav.
(2) Ak osoba, ktorá má byť pozbavená svojprávnosti, zmení za
konania svoje bydlisko alebo pobyt, môže súd na návrh alebo
z úradnej povinnosti svoju príslušnosť preniesť na súd nového
bydliska alebo pobytu. Ak druhý súd nesúhlasí s prenesením,
rozhodne jeho nadriadený krajský súd.
Obsadenie súdu a spôsob konania.
(1) Konanie vykonáva senát bez ústneho pojednávania.
(2) Senát nemôže poveriť predsedu alebo člena senátu výsluchom
vyšetrovaného alebo znalcov.
(1) Konanie sa začne na návrh alebo z úradnej povinnosti.
(2) Ak ide o pozbavenie svojprávnosti pre duševnú poruchu a ak
návrh nepodal úrad (orgán verejnej správy), môže súd
navrhovateľovi nariadiť, aby v primeranej lehote predložil
lekárske vysvedčenie o duševnom stave chorého, s poučením, že inak
návrh odmietne.
(1) Osobu, ktorá má byť pozbavená svojprávnosti, musí súd
vyslúchnuť osobne; na ten cieľ ju možno predviesť na súd. Ak je
v ústave, vyslúchne sa zpravidla v ústave. Od výsluchu možno
upustiť, ak ho nemožno vykonať vôbec alebo bez ujmy pre zdravotný
stav vyšetrovanej osoby.
(2) Ak je to potrebné na ochranu práv osoby, ktorá má byť
pozbavená svojprávnosti, ustanoví jej súd pre toto konanie
opatrovníka.
Toho, kto má byť pozbavený svojprávnosti, majú vyšetriť
zpravidla dvaja znalci.
Od vyšetrenia znalcami i od výsluchu vyšetrovaného možno
upustiť, ak bol stav osoby, ktorá má byť pozbavená svojprávnosti,
súdne vyšetrený v posledných šiestich mesiacoch pri prijatí do
ústavu a ak podľa potvrdenia správy ústavu alebo podľa výsledkov
iného súdneho vyšetrenia nenastala od toho času podstatná zmena.
(1) Súd môže na návrh znalca nariadiť, aby osoba, ktorá má byť
vyšetrená, bola dodaná do ústavu na čas najviac troch mesiacov,
pokiaľ je to nevyhnutne potrebné pre vyšetrenie duševného stavu.
(2) Pred vynesením takého usnesenia treba vypočuť jej
opatrovníka, ak je ustanovený, a pokiaľ možno i účastníkov.
(1) Ak sú tu podmienky pre pozbavenie svojprávnosti pre
navyknuté nadmierne požívanie alkoholických nápojov alebo omamných
prostriedkov alebo jedov a ak možno podľa výsledkov vyšetrenia
očakávať, že osoba, o ktorú ide, sa polepší, môže súd odložiť
vynesenie usnesenia o pozbavení svojprávnosti a zároveň určí
primeranú lehotu na polepšenie. Súd môže odklad urobiť závislým od
toho, že sa táto osoba podrobí liečeniu v odbornom ústave na
potrebný čas, ktorý však nesmie presahovať jeden rok.
(2) Pred uplynutím lehoty na polepšenie vysloví súd pozbavenie
svojprávnosti iba vtedy, ak sa ukáže, že polepšenie nemožno
očakávať, alebo ak liečená osoba bez závažných dôvodov predčasne
opustí odborný ústav alebo marí liečenie.
Rozhodnutie.
(1) Usnesenie, ktorým sa rozhoduje o pozbavení svojprávnosti,
sa doručí aj prokurátorovi a opatrovanskému súdu; po nadobudnutí
právoplatnosti správe ústavu, v ktorom je osoba postihnutá
duševnou chorobou držaná, a ak sa vyslovilo pozbavenie
svojprávnosti, aj miestnemu a okresnému národnému výboru, v obvode
ktorých mala osoba pozbavená svojprávnosti bydlisko alebo pobyt.
(2) Osobe, ktorá sa pozbavuje svojprávnosti, usnesenie sa
nedoručí, ak by to bolo zrejme škodlivé pre jej stav.
(3) Ak súd neodložil vykonateľnosť usnesenia, ktorým
sa
vyslovilo pozbavenie svojprávnosti, urobí opatrovanský súd
opatrenie, aby pri nehnuteľných veciach bolo pozbavenie
svojprávnosti zapísané.
Trovy konania.
(1) Trovy konania znáša štát; trovy právneho zastúpenia znáša
sám zastúpený bez nároku na náhradu.
(2) Trovy konania uhradí osoba pozbavená svojprávnosti; ak
nemožno od nej tieto trovy vymôcť, uhradia ich tí, ktorí sú jej
podľa zákona povinní poskytovať úhradu osobných potrieb, pokiaľ by
tým neboli ukrátení vo výžive oni sami alebo ich rodiny; ak ich
nemožno ani takto uhradiť, uhradí ich štát.
(3) Ak sa konanie skončilo bezvýsledne, je povinný uhradiť
trovy ten, kto podal návrh na začatie konania, pokiaľ mu muselo
byť známe, že na začatie konania niet dôvodu; v ostatných
prípadoch hradí trovy štát.
Zrušenie a premena pozbavenia svojprávnosti.
(1) Ustanovenia tohto dielu sa použijú primerane i na zrušenie
usnesenia o pozbavení svojprávnosti a na premenu čiastočného
pozbavenia svojprávnosti na úplné pozbavenie svojprávnosti alebo
naopak.
(2) Návrh na zrušenie pozbavenia svojprávnosti alebo premenu
úplného pozbavenia svojprávnosti na čiastočné pozbavenie
svojprávnosti, ako aj sťažnosť proti zamietnutiu týchto návrhov
môže podať aj osoba pozbavená svojprávnosti.
(3) Ak sa však zamietne návrh na zrušenie alebo premenu
pozbavenia svojprávnosti a ak podľa výsledkov vyšetrenia možno
bezpečne predpokladať, že v najbližšom čase sa nedá očakávať
vyliečenie alebo značné zlepšenie, môže sa súd usniesť, že pred
uplynutím primeranej lehoty, ktorá nesmie byť dlhšia ako tri roky,
nie je prípustný opätovný návrh na zrušenie alebo premenu
pozbavenia svojprávnosti, pokiaľ sa dostatočne nespravdepodobní,
že sa zlepšil stav osoby pozbavenej svojprávnosti. Ak bol návrh
predsa podaný, možno ho odmietnuť bez ďalšieho konania.
DRUHÝ DIEL.
POVOLENIE DRŽAŤ V ÚSTAVE.
(1) Správa ústavu je povinná oznámiť súdu, v obvode ktorého je
ústav, najneskoršie do štyridsaťosem hodín prijatie každého
chorého, ktorý nebol prijatý na vlastnú žiadosť.
(2) Dobrovoľný vstup do ústavu musí byť potvrdený písomným
vyhlásením, urobeným pred správou ústavu a dvoma svedkami;
vyhlásenie možno kedykoľvek odvolať. Len čo chorý, ktorý bol
prijatý do ústavu na vlastnú žiadosť, je obmedzený vo voľnom
pohybe alebo styku s vonkajším svetom, je správa ústavu povinná aj
o takom chorom urobiť oznámenie súdu najneskoršie do štyridsaťosem
hodín od času, keď toto obmedzenie začalo.
(1) Súd, v obvode ktorého je ústav, začne z úradnej povinnosti
konanie o povolenie držať v ústave a rozhodne o ňom pokiaľ možno
do tridsiatich dní po tom, čo mu došlo oznámenie podľa §
292. Toto
konanie súd nezačne, ak prijatie do ústavu nariadil súd alebo
prokurátor.
(2) Proti usneseniu, ktorým sa nariaďuje prepustenie z ústavu,
môže podať sťažnosť aj správa ústavu. Usnesenie možno vykonať len
po nadobudnutí právoplatnosti.
(1) Účinnosť usnesenia o povolení držať v ústave zanikne
uplynutím jedného roku odo dňa jeho vydania, pokiaľ v usnesení nie
je určená kratšia lehota. Ak sa má držanie v ústave predĺžiť nad
túto lehotu, treba vykonať nové vyšetrenie a súd musí znovu
rozhodnúť o povolení ďalšieho držania, pokiaľ opatrovanský súd
medzitým nenariadil, aby osoba držaná v ústave bola naďalej v ňom
ponechaná.
(2) Usnesenie o povolení držať v ústave neprekáža, aby
opatrovanský súd neurobil iné opatrenie.
Osoba držaná v ústave, pokiaľ nie je pozbavená svojprávnosti,
ďalej jej rodičia, deti, osvojiteľ, osvojenec, manžel, súrodenci,
ako aj opatrovník, ak je ustanovený, môžu ešte pred uplynutím času
uvedeného v § 294 ods. 1 žiadať
o nové súdne vyšetrenie
a rozhodnutie, či je odôvodnená domnienka, že ďalšie držanie
v ústave už nie je potrebné. Ak súd zamietne návrh na prepustenie
z ústavu, môže sa usniesť, že nebude konať nové vyšetrovanie pred
uplynutím času, po ktorý bolo držanie v ústave povolené.
Inak sa na toto konanie primerane použijú ustanovenia prvého
dielu.
PIATA HLAVA.
VYHLÁSENIE ZA MŔTVEHO A DOKÁZANIE SMRTI.
PRVÝ DIEL.
VYHLÁSENIE ZA MŔTVEHO.
Príslušnosť.
Vyhlásiť nezvestného za mŕtveho je príslušný súd, ktorý bol
naposledy jeho všeobecným súdom v Československej republike.
Obsadenie súdu a spôsob konania.
Konanie vykonáva sudca bez ústneho pojednávania.
(1) Návrh možno podať už rok pred tým, než uplynul čas
potrebný na to, aby nezvestný mohol byť vyhlásený za mŕtveho.
(2) O návrhu nemožno rozhodnúť pred uplynutím tohto času.
Ustanovenie opatrovníka.
Ak súd uzná, že sú tu podľa údajov zákonné podmienky pre
vyhlásenie za mŕtveho, ustanoví nezvestnému opatrovníka, ak nemá
iného zástupcu, ktorý by ho v konaní zastupoval.
Vyhláška.
(1) Súd vyhláškou vyzve nezvestného, aby sa prihlásil,
a každého, kto má o ňom vedomosť, aby podal o ňom zprávu súdu
alebo zástupcovi nezvestného uvedenému vo vyhláške; zároveň vykoná
všetky potrebné vyšetrenia o nezvestnom a zistí účastníkov
konania.
(2) Vo vyhláške uvedie podstatné okolnosti prípadu a oznámi,
že po uplynutí lehoty uvedenej vo vyhláške rozhodne o vyhlásení za
mŕtveho, ak sa nezvestný neprihlási alebo ak nedôjde iná zpráva
o jeho živote. Vyhláškovú lehotu určí na jeden rok od vyvesenia
vyhlášky na návestnej tabuli súdu. Deň, ktorým sa lehota skončí,
treba vo vyhláške uviesť.
(3) Vyhláška sa vyvesí na návestnej tabuli súdu a uverejní
sa
v časopise určenom pre súdne vyhlášky; okrem toho ju možno dať na
známosť spôsobom obvyklým v mieste.
(4) Vyhláška sa doručí opatrovníkovi, známym účastníkom
a prokurátorovi.
Zastavenie konania.
Ak súd zistí, že nie sú splnené podmienky vyhlásenia za
mŕtveho, zastaví konanie usnesením.
Rozhodnutie.
(1) Po uplynutí lehoty určenej vo vyhláške súd rozhodne
o vyhlásení za mŕtveho. Usnesenie je vykonateľné, len čo nadobudne
právoplatnosť.
(2) O doručení rozhodnutia platí to isté, čo o doručení
vyhlášky; okrem toho právoplatné rozhodnutie sa doručí súdu
príslušnému na prejednanie dedičstva.
Zrušenie a oprava rozhodnutia.
(1) Ak súd zistí, že osoba vyhlásená za mŕtvu je nažive alebo
že žila ešte v deň, od ktorého doteraz neuplynul čas potrebný na
to, aby nezvestná osoba mohla byť vyhlásená za mŕtvu, z úradnej
povinnosti zruší svoje rozhodnutie o vyhlásení za mŕtveho.
(2) Na návrh účastníka alebo prokurátora súd opraví deň, ktorý
je uvedený v jeho rozhodnutí ako deň smrti, ak dodatočne zistí,
že:
a) osoba vyhlásená za mŕtvu zomrela iného dňa, alebo
b) nemohla sa dožiť tohto dňa alebo ho prežila.
(3) O doručení rozhodnutia podľa odsekov 1 a 2 platia
ustanovenia § 303 ods. 2.
Trovy konania.
Trovy spojené s ustanovením a činnosťou opatrovníka, ako
aj
ostatné trovy znáša navrhovateľ.
Sťažnosť.
Sťažnosť môžu podať iba účastníci, ktorým sa malo doručiť
rozhodnutie (§ 301 ods. 4), a prokurátor.
Výlučnosť rozhodnutia.
Otázku, či a kedy možno považovať nezvestného za mŕtveho,
nemožno riešiť v inom konaní, a to ani ako predbežnú otázku.
DRUHÝ DIEL.
DOKÁZANIE SMRTI.
Návrh.
(1) Ak je isté, že niekto zomrel, ale jeho smrť sa nedá
preukázať verejnou listinou, možno podať návrh na začatie konania
o dokázanie smrti.
(2) Návrh na začatie konania môže podať každý, kto má právny
záujem na dokázaní smrti, a prokurátor.
Použitie iných ustanovení.
Ustanovenia prvého dielu sa použijú primerane; vyhláškovú
lehotu však možno skrátiť až na tri mesiace.
ŠIESTA HLAVA.
PREJEDNANIE DEDIČSTVA.
Príslušnosť.
Na prejednanie dedičstva je príslušný súd, ktorý bol naposledy
všeobecným súdom poručiteľa. Ak niet takého súdu v Československej
republike, je príslušný súd, v obvode ktorého je poručiteľov
majetok alebo jeho časť; ak je podľa toho príslušných niekoľko
súdov, rozhoduje medzi nimi predstihnutie.
Obsadenie súdu a spôsob konania.
Konanie vykonáva sudca bez ústneho pojednávania.
Súd začne konanie z úradnej povinnosti, len čo sa dozvie, že
niekto zomrel alebo bol právoplatne vyhlásený za mŕtveho.
Oznámenie o úmrtí.
Miestny národný výbor oznámi každé úmrtie v obci okresnému
súdu miesta úmrtia.
Predbežné vyšetrovania a opatrenia.
(1) Súd príslušný na prejednanie dedičstva vyšetrí najprv:
a) poručiteľovo meno, priezvisko, vek, stav, štátne občianstvo,
zamestnanie, ako aj či bol odkázaný na príjem z pracovného
alebo obdobného pomeru alebo či dostával dôchodok z verejných
prostriedkov;
b) deň a miesto poručiteľovho úmrtia, jeho posledné bydlisko
alebo pobyt;
c) meno, priezvisko, pobyt a zamestnanie manžela;
d) mená, priezviská, zamestnanie, vek a pobyt detí zomrelého
a iných osôb, o ktorých dá sa predpokladať, že sú dedičia;
e) či je tu dedičstvo a aké, či sú tu dlhy a či tieto
pravdepodobne prevyšujú majetok;
f) či je tu závet a kde je uschovaný;
g) či a ktoré poručníctvo a opatrovníctvo zomrelý zastával;
h) kto by mal byť ustanovený za poručníka alebo opatrovníka deťom
alebo dedičom zomrelého.
(2) Toto vyšetrovanie sa nekoná, ak ide o maloletého, ktorý
bol v čase úmrtia v rodičovskej moci a nemal imania.
Súd urobí všetky potrebné a neodkladné opatrenia, najmä
zistí
stav a obsah závetu (§ 319) - ak sa
nájde -, postará sa
o zabezpečenie dedičstva, o predaj vecí, ktoré nemožno uschovať
bez nebezpečenstva škody alebo nepomerných trov, a to aj pod
odhadnú cenu, o vydanie nedoplatkov poručiteľovej odmeny za prácu
a opakujúcich sa dôchodkov až do výšky jednomesačného príjmu, ako
aj o sverenie vecí osobnej potreby pozostalému manželovi, a ak ho
niet, inému členovi poručiteľovej domácnosti. Predaj vecí sa
vykoná podľa obdoby § 564a, iba ak súd
rozhodne o inom spôsobe
predaja.
Vyšetrovanie a opatrenie uvedené v §§
314 a 315 vykoná podľa
možnosti a potreby už súd, v obvode ktorého poručiteľ zomrel.
V obciach mimo sídla okresného súdu môže súd o vykonanie
vyšetrovania požiadať miestny národný výbor.
Pre účely konania o prejednanie dedičstva môže súd ustanoviť
opatrovníkov všetkým dedičom, odkazovníkom a iným účastníkom,
pokiaľ už nemajú zákonného zástupcu, aj ak by na ustanovenie
opatrovníkov bol podľa § 244 príslušný iný
súd.
Zabezpečenie dedičstva.
Zabezpečenie dedičstva sa vykoná najmä uložením na súde,
zapečatením v byte zomrelého alebo uložením u uschovateľa
a konečne zákazom výplaty vkladov a iných pohľadávok. Nezapečatené
veci sa spíšu.
Zistenie stavu a obsahu závetu.
(1) Ak sa nájde závet, súd v prítomnosti zapisovateľa zistí
v zápisnici: dátum závetu, kto ho predložil, stav listiny, či bol
odovzdaný zapečatený alebo otvorený, či bolo v ňom niečo vymazané,
opravené alebo či bola spozorovaná iná závada.
(2) K zápisnici sa pripojí overený odpis závetu. Prvopis
závetu sa uloží osobitne.
(3) Ak je niekoľko závetov, pri všetkých sa postupuje podľa
odsekov 1 a 2.
Neprejednanie dedičstva.
Ak zomrelý nezanechal majetok, súd konanie zastaví. Usnesenie
o tom sa doručí iba na žiadosť účastníka.
Ak je majetok poručiteľa tak nepatrný, že z neho možno uhradiť
len trovy choroby a primeraného pohrebu a iné prednostné
pohľadávky, zistí sa výsluchom dedičov a veriteľov, ktorí by mohli
byť uspokojení, cena majetku a výška dlhov. Majetok sa prikáže
týmto veriteľom na úplnú alebo čiastočnú úhradu ich nárokov; na to
je potrebný súhlas veriteľov, ktorí by mohli byť uspokojení, ďalej
dedičov, a ak tu niet žiadnych dedičov, štátu.
Ak bola nariadená exekučná likvidácia dedičstva, súd zastaví
prejednanie dedičstva. Usnesenie o tom sa doručí iba na žiadosť
účastníka.
Prejednanie dedičstva.
Ak sa konanie neskončí spôsobom uvedeným v §
320 až 322, súd
dedičstvo prejedná.
Osoby, o ktorých sa dá predpokladať, že sú dedičia, súd
o tom
upovedomí. Súčasne ich poučí, že môžu do jedného mesiaca, ak
neurčil súd dlhšiu lehotu, odmietnuť dedičstvo, a aké sú
náležitosti a následky odmietnutia. Upovedomenie a poučenie sa
doručí do vlastných rúk alebo sa dá ústne a zapíše sa do
zápisnice.
(1) Vždy sa spíše presný a úplný soznam celého imania, ktoré
mal poručiteľ v držbe v čase smrti alebo ktoré je u tretích osôb,
s udaním jeho vtedajšej všeobecnej ceny (súpis).
(2) Ak má záujem na zistení imania socialistická právnická
osoba alebo ak je dedičom osoba nesvojprávna alebo neznámeho
pobytu, vykoná sa súpis i odhad bez odkladu na mieste samom.
(3) Zpravidla sa upustí od súpisu na mieste samom a od odhadu,
ak ide iba o osobný majetok poručiteľa a dedičia žijú prevažne
z výťažku vlastnej práce.
(1) Súpis sa koná zpravidla podľa údajov predvolaných dedičov
a opatrovníkov, a ak sa títo ustanovia, v ich prítomnosti.
(2) Ak sa má vykonať aj odhad, treba pribrať aj znalca. Pri
odhade nehnuteľnej veci možno jej cenu zistiť i bez znalca podľa
predpisov platných pre dane a verejné dávky, podľa posledného,
skôr vykonaného odhadu alebo podľa smluvy o poslednom scudzení, ak
tomu neodporujú osoby, ktoré majú na odhade právny záujem.
Ak sa koná súpis na mieste samom, orgán, ktorý ho vykonáva, je
povinný pri použití vhodných prostriedkov zadovážiť si podľa
možnosti úplné vysvetlenie o stave imania (aktív a pasív).
V zápisnici uvedie, aké prostriedky na to najmä použil, a podľa
možnosti v prvopise alebo v odpise pripojí nájdené listinné
doklady.
Na konci súpisu sa vypočíta suma dlhov a čistého majetku,
ktorý ostáva po ich odpočítaní. Pri sporných aktívach a pasívach
obmedzi sa súd iba na zistenie ich spornosti; pri výpočte čistého
majetku sa neberú do úvahy.
Zápisnicu podpíšu všetci zúčastnení na súpise a prípadnom
odhade; dedičia tak urobia s vyhlásením, že ich údaje sú správne
a úplné a že vedome nič z dedičstva nezamlčali. Dedičov treba
vopred poučiť o trestných následkoch nesprávneho alebo neúplného
vyhlásenia o stave imania.
(1) Súd určí všeobecnú cenu majetku v čase poručiteľovej
smrti, sumu dlhov a čistú cenu dedičstva; pritom tiež uvedie, či
a akým spôsobom sa odchýlil od sostaveného súpisu.
(2) Súpis neprekáža dedičom ani iným osobám, aby sa domáhali
svojho práva mimo konania o prejednanie dedičstva.
(1) Ak niekto pred potvrdením nadobudnutia dedičstva tvrdí, že
je dedičom, a zapiera dedičské právo iného dediča, ktorý dedičstvo
neodmietol, súd vyšetrí podmienky dedičského práva oboch a potvrdí
nadobudnutie dedičstva tomu z nich, ktorého dedičské právo zistí.
(2) Ale ak rozhodnutie o dedičskom práve závisí od zistenia
sporných skutočností, súd po márnom pokuse o pokonávku upraví toho
z dedičov, ktorého dedičské právo sa javí menej pravdepodobným,
aby svoje právo uplatnil žalobou. Na podanie žaloby určí lehotu
a po jej márnom uplynutí pokračuje v prejednávaní dedičstva bez
ohľadu na tohto dediča.
(3) Ak bola včas podaná žaloba, vyčká súd s ďalším
prejednávaním dedičstva až do skončenia konania o žalobe.
(4) Príslušnosť súdu pre konanie o tejto žalobe sa spravuje
ustanovením § 310.
Na návrh dediča vyzve súd veriteľov vyhláškou, ktorú vhodným
spôsobom uverejní, aby svoje nároky v určitej lehote oznámili,
a upozorní ich na následky neoznámenia (§
514 občianskeho
zákonníka).
Skončenie prejednávania dedičstva.
Len čo sú splnené zákonné podmienky, súd potvrdí nadobudnutie
dedičstva a vyhlási prejednávanie za skončené.
Potvrdenie nadobudnutia dedičstva.
Usnesenie, ktorým sa potvrdzuje nadobudnutie dedičstva, má
obsahovať:
a) meno a priezvisko poručiteľa a deň jeho smrti;
b) meno a priezvisko dediča a jeho zákonného zástupcu;
c) právny dôvod nadobudnutia dedičstva (zákon alebo závet);
d) ak je niekoľko dedičov, aký diel alebo ktoré jednotlivé veci
alebo práva ktorý z nich nadobudol;
e) aké zápisy možno podľa tohto usnesenia vykonať vo verejných
knihách.
Dohoda o rozdelení dedičstva.
(1) Dedičia si môžu rozdeliť veci patriace do dedičstva
i mimosúdne. Ale ak je niektorý z nich nesvojprávny, môže sa tak
stať iba na súde.
(2) Rozdelenie dedičstva na súde musí byť súdom schválené
(§ 76 prvá veta).
(3) Ak sa dedičia nedohodnú o prevzatí veci, ktorá
podľa
zákona nemôže byť v spoluvlastníctve dvoch alebo viac osôb,
nariadi súd prejednávajúci dedičstvo predaj takej veci; predaj sa
vykoná podľa obdoby § 564.
Osobitné opatrenia čo do niektorých dedičov.
Ak sú medzi dedičmi osoby pod osobitnou ochranou zákona, súd
sa postará, aby sa dedičstvo pre tieto osoby riadne uschovalo,
poprípade zaslalo príslušnému poručenskému alebo opatrovanskému
súdu. Tento súd treba tiež upovedomiť o tom, že sa vydalo
potvrdenie o nadobudnutí dedičstva.
Opatrenia po vydaní usnesenia o potvrdení nadobudnutia dedičstva.
(1) Po právoplatnosti usnesenia, ktorým bolo potvrdené
nadobudnutie dedičstva, súd zruší vykonané zabezpečenia dedičstva,
ako aj opatrovanstvo, zruší všetky zákazy výplaty vkladov,
poistiek a pod., ktoré boly v konaní o prejednanie dedičstva
nariadené alebo príslušnými ústavmi podľa zákona vykonané, a týmto
ústavom oznámi, komu smú zadržané sumy vyplatiť.
(2) Toto ustanovenie sa nevzťahuje na opatrenia, urobené na
zabezpečenie daní a verejných dávok.
(3) zrušený od 1.1.1953.
Odkazy a odkazovníci.
Ustanovenie o dedičstve a dedičoch platí primerane o odkazoch
a odkazovníkoch.
Dodatočné objavenie majetku.
Ak sa po potvrdení nadobudnutia dedičstva objaví nový majetok,
urobí súd potrebné zabezpečovacie opatrenia, doplní súpis a podľa
potreby aj usnesenie, ktorým bolo potvrdené nadobudnutie
dedičstva.
Dodatočné objavenie závetu.
Ak sa po potvrdení nadobudnutia dedičstva objaví závet, zistí
súd jeho stav a obsah (§ 319), uschová
ho a upovedomí o ňom
dedičov z tohto závetu; dedičstvo však znovu neprejednáva.
Zrušenie usnesenia o potvrdení nadobudnutia dedičstva.
Ak sa dodatočne zistí, že poručiteľ žije, alebo ak sa zruší
jeho vyhlásenie za mŕtveho, súd zruší usnesenie, ktorým potvrdil
nadobudnutie dedičstva.
Odúmrť.
Ak má poručiteľovo imanie pripadnúť štátu ako odúmrť, súd
prejednávajúci dedičstvo urobí potrebné zabezpečovacie opatrenia
a potom vydá toto imanie štátu.
SIEDMA HLAVA.
SÚDNE UMORENIE LISTÍN.
Príslušnosť.
Na umorenie listiny je príslušný všeobecný súd navrhovateľa,
a ak niet takého súdu v Československej republike, súd tunajšieho
platobného miesta.
Obsadenie súdu a spôsob konania.
Konanie vykonáva sudca bez ústneho pojednávania.
Predmet súdneho umorenia.
(1) Umoriť možno iba stratenú alebo zničenú listinu, ktorej
predloženie je potrebné na uplatňovanie práva.
(2) Súdne nemožno umoriť papierové peniaze, loterné žreby,
kupóny a talóny cenných papierov, vkladné knižky, ďalej lístky
a známky denného obehu (vstupenky, cestovné lístky a pod.).
Návrh.
Navrhovateľ je povinný uviesť aj skutočnosti, z ktorých
vyplýva, že môže z listiny alebo na jej základe uplatniť nejaké
právo, alebo je povinný udať skutočnosti, z ktorých vyvodzuje iný
právny záujem na umorení listiny. Je povinný predložiť odpis
listiny alebo označiť listinu, jej výstavcu a jeho bydlisko
(sídlo), poprípade aj iné osoby zaviazané podľa listiny a ich
bydlisko (sídlo), ako aj druh a znaky, ktoré ju odlišujú od iných
listín toho istého druhu; ak zneje listina na určitú sumu, je
povinný uviesť aj túto sumu.
Účastníci.
Účastníkmi konania sú navrhovateľ, osoba zaviazaná podľa
listiny, prihlásený držiteľ listiny, ako i ten, kto podal
námietky.
Konanie.
Súd zistí, či bola listina s udanými znakmi vystavená a či
bola stratená alebo zničená. Ak súd zistí, že tomu tak nie je
alebo že umoreniu listiny bránia iné prekážky, konanie zastaví.
(1) Ak súd nezistí žiadne prekážky, vydá vyhlášku. Vo vyhláške
uvedie:
a) meno, priezvisko, zamestnanie a bydlisko navrhovateľa,
poprípade jeho názov a sídlo;
b) deň, keď bol návrh podaný;
c) opis listiny;
d) vyzvanie, aby sa držiteľ listiny do jedného roku odo dňa
uverejnenia vyhlášky v časopise určenom pre súdne vyhlášky
prihlásil na vyzývacom súde alebo na súde miesta, kde je
listina, a podľa možnosti predložil listinu (prihláška) alebo
aby boly podané námietky proti návrhu;
e) upozornenie, že po márnom uplynutí lehoty súd na nový návrh
vyhlási listinu za umorenú.
(2) Ak sa umoruje zmenka, súd zakáže prijímateľovi cudzej
zmenky, alebo vystaviteľovi vlastnej zmenky a ich rukojemníkom ju
zaplatiť a vydá vyhlášku (odsek 1); vyhlášková lehota je dva
mesiace.
(1) Ak ide o listinu na doručiteľa bez kupónu (okrem
poistiek), skončí sa vyhlášková lehota až za rok od sročnosti
pohľadávky z listiny.
(2) Pri listinách na doručiteľa s kupónmi skončí sa vyhlášková
lehota až za rok od sročnosti posledného kupónu alebo od skoršej
sročnosti pohľadávky z listiny. Ak sa nebude na posledný kupón
platiť, počíta sa lehota od prvého júla roku, keď sa mala stať
platba. Lehota však neskončí nikdy skôr než za rok odo dňa
uverejnenia vyhlášky.
(3) Vyhlášková lehota pri zmenkách sa počíta: ak zmenka nie je
ešte sročná, od prvého dňa jej sročnosti, a ak je už zmenka
sročná, odo dňa uverejnenia vyhlášky. Pri zmenkách na videnie sa
počíta lehota, ak v čase uverejnenia vyhlášky ešte neuplynula
lehota na predloženie zmenky, od posledného dňa tejto lehoty; ak
už uplynula v uvedenom čase lehota na predloženie zmenky, počíta
sa vyhlášková lehota odo dňa uverejnenia vyhlášky.
Vyhláška sa doručí navrhovateľovi, osobe zaviazanej podľa
listiny a iným osobám, ktoré by mohly prispieť k objasneniu veci;
okrem toho sa vyvesí na návestnej tabuli súdu v deň vydania
a uverejní v časopise určenom pre súdne vyhlášky, a podľa potreby
aj inak.
(1) Od začatia konania až do jeho právoplatného skončenia
neplynie premlčacia lehota proti navrhovateľovi ani lehota určená
na výplatu listiny.
(2) Ten, komu bola vyhláška doručená, alebo kto sa mohol o nej
pri náležitej starostlivosti dozvedieť, nesmie pod následkami
neplatnosti nakladať s právami z umorovanej listiny, konať platby
alebo iné plnenia podľa nej, scudziť ju alebo urobiť na nej zmeny.
Osoba zaviazaná podľa listiny je povinná zadržať predloženú
listinu a oznámiť to súdu so zprávou, kto ju predložil.
Zákazy a rozkazy podľa § 352 ods.
2 môže súd na žiadosť
navrhovateľa vydať už pred vydaním vyhlášky. Usnesenie o tom
doručí bez odkladu účastníkom a uverejní v časopise určenom pre
súdne vyhlášky.
(1) Talón je neúčinný, dokiaľ trvá umorovacie konanie alebo
opatrenie podľa § 353 o listine, ku ktorej
bol vydaný, alebo ak
majiteľ listiny, predložiac ju zaviazanej osobe odporoval tomu,
aby na základe talónu bol vydaný nový kupónový hárok. Ak bol
podaný odpor, smú byť ďalšie kupóny a ďalší talón vydaný len tomu,
kto predloží listinu, ku ktorej boly vydané kupóny a talón.
(2) Ak boly kupóny stratené alebo zničené a poškodený to
oznámil osobe podľa listiny zaviazanej pred premlčaním nároku
z toho alebo onoho kupónu, môže sa na tejto osobe domáhať plnenia
do roka po uplynutí premlčacej lehoty, ak v premlčacej lehote
nebol kupón predložený na výplatu alebo nárok z neho súdne
uplatnený.
(3) Ak sa začalo umorovacie konanie o zmenke, navrhovateľ,
ktorý preukáže súdnu vyhlášku, je oprávnený žiadať zaplatenie
sročnej zmenky od prijímateľa cudzej zmenky alebo od výstavcu
vlastnej zmenky alebo od ich rukojemníkov, iba ak dá primeranú
zábezpeku, kým nebude zmenka vyhlásená za umorenú; ak nedá túto
zábezpeku, môže žiadať složenie dlžnej sumy na súde.
Súd preskúma prihlášky a námietky. Ak súd zistí, že listina
nie je stratená alebo zničená alebo že nebolo iných podmienok pre
začatie konania, konanie zastaví.
(1) Ak uplynie vyhlášková lehota a ak nedôjde k zastaveniu
konania podľa § 355, súd na ďalší návrh
vyhlási listinu za
umorenú. Návrh treba podať do jedného mesiaca od uplynutia
vyhláškovej lehoty alebo aspoň pred vydaním zastavovacieho
usnesenia.
(2) Ak takýto návrh nebol podaný, súd zastaví konanie. Na
tento následok treba navrhovateľa výslovne upozorniť už pri
doručení vyhlášky a podľa možnosti znova pred zastavením konania.
Ustanovenia o umorení zmeniek sa použijú primerane na umorenie
šekov a poukážok na cenné papiere.
Účinky umorenia.
(1) Umorovacie usnesenie nahradzuje umorenú listinu, kým
zaviazaná osoba za ňu nevydá oprávnenej osobe náhradnú listinu.
(2) Ak bola vyhlásená za umorenú listina, je tým umorený aj
k nej vydaný talón.
ÔSMA HLAVA.
VECI SÚDNEJ ÚSCHOVY.
Príslušnosť.
Na prijatie veci do súdnej úschovy je príslušný ktorýkoľvek
okresný súd. Ak má však ďalšie opatrenie s predmetom úschovy
urobiť iný súd, treba ho o složení upovedomiť.
Obsadenie súdu a spôsob konania.
Konanie vykonáva sudca bez ústneho pojednávania.
Usnesenie o prijatí veci do súdnej úschovy sa doručí
složiteľovi a osobe, pre ktorú je vec složená (veriteľ).
(1) Peniaze a cennosti sa uložia do súdnej úschovy v peňažnom
ústave na to oprávnenom.
(2) Listiny sa podľa svojej povahy uložia osobitne na súde
alebo iným vhodným spôsobom.
(3) Pri iných hnuteľných veciach súd ustanoví na trovy
navrhovateľa vhodného uschovateľa na ich opatrovanie.
(1) Ak úschova vyžaduje náklad, súd uloží navrhovateľovi, aby
složil primeraný preddavok na čas, po ktorý pravdepodobne ostanú
veci v súdnej úschove, za každým však najdlhšie na jeden rok. Ak
navrhovateľ nesloží včas preddavok, súd odmietne prijať vec do
súdnej úschovy.
(2) Pred vyčerpaním preddavku vyzve súd složiteľa priamo, a ak
to nie je možné, verejnou vyhláškou, aby složil ďalší preddavok.
Ak složiteľ nesloží včas preddavok, súd mu vec vráti. Ak to nie je
možné alebo ak sa složiteľ zdráha vec prijať, nariadi súd predaj
složenej veci na dražbe podľa zásad exekučného predaja. Ak bola
dražba bezvýsledná, výkonný úradník predá vec z voľnej ruky.
Výťažok sa uloží do súdnej úschovy.
Ak nemožno v obvode súdu nájsť vhodného a na prijatie
ochotného uschovávateľa alebo ak ide o veci nesúce na úschovu,
najmä ak podliehajú skaze, treba prijatie veci do súdnej úschovy
odmietnuť.
Súd vydá složiteľovi predmet súdnej úschovy, ak dôjde jeho
žiadosť o vydanie skôr, než bol veriteľ súdom o složení
upovedomený, alebo ak súd právoplatne uznal složenie za
neprípustné; inak súd na žiadosť vydá predmet veriteľovi.
(1) Keď už súd upovedomil veriteľa o složení, vydá predmet
úschovy složiteľovi, ak si to vymienil alebo ak veriteľ neprijal
predmet úschovy. Inak ho vydá složiteľovi, poprípade inej osobe
žiadajúcej o to, iba vtedy, ak s tým súhlasia složiteľ i veriteľ;
ak niektorý z nich vydaniu odporuje, súd zamietne žiadosť
o vydanie a upraví žiadateľa, aby podal žalobu alebo návrh na
začatie iného príslušného konania.
(2) Ak žiadateľ v lehote určenej súdom nepreukáže, že podal
žalobu alebo návrh na začatie iného príslušného konania,
predpokladá sa, že sa nároku na vydanie vzdal; na tento následok
treba žiadateľa upozorniť v usnesení, ktorým sa upravuje, aby
podal žalobu alebo návrh na začatie iného konania.
Staré úschovy.
Súd, na ktorom sú staré úschovy, po uplynutí piatich rokov odo
dňa složenia vyzve oprávnených vyhláškou, ktorú uverejní vhodným
spôsobom, aby do jedného roku od jej uverejnenia preukázali svoje
oprávnenie. Ak oprávnení tak neurobia, vyhlási predmety úschovy za
prepadnuté v prospech štátu; o tom treba oprávnených poučiť. Ak sú
známe osoby, ktoré složily predmet úschovy alebo pre ktoré boly
predmety složené, upovedomí ich súd o vydaní vyhlášky osobitne.
Súd vyzve príslušný orgán štátnej správy, aby sa vyjadril
o prihlásených nárokoch. Ak súd považuje prihlásené nároky zrejme
za neoprávnené alebo ak sa nikto neprihlási, vyhlási predmety
starej úschovy za prepadnuté v prospech štátu; listiny uloží do
spisovne.
DEVIATA HLAVA.
NÁJOMNÉ VECI.
PRVÝ DIEL.
NECHRÁNENÉ NÁJMY.
Príslušnosť.
Na konanie podľa tohto dielu je príslušný súd, v obvode
ktorého je predmet nájmu.
Účastníci.
Účastníkmi konania sú prenajímateľ a nájomník.
Výpoveď.
Nájomné smluvy o nehnuteľných veciach môže vypovedať, pokiaľ
na to nie je potrebné privolenie súdu, ktorákoľvek smluvná strana
súdne alebo mimosúdne v lehotách a na obdobia, ktoré určuje zákon
alebo osobitné predpisy.
Súdna výpoveď má obsahovať najmä označenie predmetu nájmu
a čas, keď sa má nájomná smluva skončiť.
(1) Spolu so súdnou výpoveďou doručí súd odporcovi rozkaz, aby
predmet nájmu v čase určenom v rozkaze pod exekúciou odovzdal
alebo prevzal alebo aby do pätnástich dní odo dňa doručenia
výpovede podal odpor na súde, ktorý vydal rozkaz. Odpor netreba
odôvodniť.
(2) Súdnu výpoveď treba doručiť spolu s rozkazom v lehote
uvedenej v § 371. Výpovede podané až po
uplynutí tejto lehoty súd
odmietne.
(3) Výpoveď sa nesmie odmietnuť iba preto, že bola podaná pred
začiatkom výpovednej lehoty.
(4) I keď sa doručenie stalo až po uplynutí výpovednej lehoty,
je výpoveď platná, ak nebol podaný včas odpor.
(1) Vypovedaný môže aj proti mimosúdnej výpovedi do pätnástich
dní od jej prijatia podať odpor na súde, príslušnom podľa §
369.
Nepodaním odporu vypovedaný nestráca obranu proti výpovedi, ktorá
je základom žaloby na odovzdanie alebo prevzatie predmetu nájmu.
(2) Žalobu na odovzdanie alebo prevzatie predmetu nájmu,
ktorej základom je mimosúdna výpoveď, možno podať už pred
uplynutím výpovedného obdobia.
Rozkaz na odovzdanie alebo prevzatie.
(1) Pri nájomných smluvách, ktoré zanikajú uplynutím času,
môže každá smluvná strana pred uplynutím, najneskoršie však do
pätnástich dní od uplynutia nájomného času, na súde navrhnúť
vydanie rozkazu odporcovi, aby v určenom čase pod exekúciou
odovzdal alebo prevzal predmet nájmu alebo aby do pätnástich dní
od doručenia rozkazu podal odpor na súde, ktorý vydal rozkaz.
Odpor netreba odôvodniť.
(2) Ak je nájomný pomer ujednaný na viac ako šesť mesiacov,
možno tento návrh urobiť iba v posledných šiestich mesiacoch.
Obsadenie súdu a spôsob konania.
O vydaní rozkazu podľa § 373 ods. 1
a § 375 ods. 1 rozhoduje
sudca bez vypočutia účastníkov. To isté platí o odmietnutí neskoro
podaného odporu.
Doručenie rozkazu.
Rozkazy podľa § 373 ods. 1 a
§ 375 ods. 1 treba bez odkladu
doručiť odporcovi spolu s jedným rovnopisom výpovede alebo návrhu
do vlastných rúk.
Konanie po odpore.
(1) Ak bol včas podaný odpor, určí súd termín na ústne
pojednávanie.
(2) Konanie sa vykonáva podľa ustanovení jedenástej hlavy.
Účastník, ktorý dal výpoveď alebo podal návrh, aby predmet nájmu
bol vrátený alebo prevzatý, sa pokladá za žalobcu.
(1) V rozsudku treba vyrieknuť, či a pokiaľ sa výpoveď alebo
rozkaz vydaný podľa § 375 ponecháva v platnosti
alebo sa zrušuje,
ako aj to, či a kedy je žalovaný povinný odovzdať alebo prevziať
predmet nájmu.
(2) Výpoveď sa posudzuje podľa času, keď bola daná.
(1) Proti súdnym rozkazom na odovzdanie alebo prevzatie
predmetu nájmu, ktoré sú vydané na základe súdnej výpovede alebo
na návrh podľa § 375, sa pripúšťa iba
odpor; riadny opravný
prostriedok sa nepripúšťa.
(2) Súdne výpovede a rozkazy na odovzdanie alebo prevzatie
predmetu nájmu, proti ktorým nebol podaný odpor, ako aj
právoplatné rozsudky a schválené súdne pokonávky v týchto veciach
stratia platnosť, s výnimkou výroku o náhrade trov, ak nebude
navrhnutá exekúcia do pätnástich dní po tom, keď nastal čas určený
v nich na úplné vypratanie alebo prevzatie predmetu nájmu, a ak
tieto rozhodnutia nadobudly právoplatnosť alebo súdne pokonávky
boly schválené až po uplynutí tohto času, do pätnástich dní od
právoplatnosti.
(3) Ustanovenie odseku 2 platí aj o súdnych pokonávkach
a rozsudkoch na odovzdanie predmetu nájmu a na zrušenie alebo
vyslovenie zániku nájomnej smluvy, ako aj o súdnych pokonávkach
a rozsudkoch v konaní podľa § 374.
Účinnosť rozhodnutia proti iným osobám.
Výpovede, rozkazy, rozsudky a súdne pokonávky, týkajúce sa
trvania, zániku alebo zrušenia nájomnej smluvy, ktoré boly vydané
proti nájomníkovi, sú účinné a možno ich vykonať aj proti osobám,
ktoré sú na nehnuteľnej veci iba na základe nájomníkovho práva.
DRUHÝ DIEL.
CHRÁNENÉ NÁJMY.
Rozsah a zánik chráneného nájomného pomeru.
(1) Ustanovenia tohto dielu platia pre nájmy bytov, častí
bytov a iných miestností (ďalej len "predmet nájmu"). Nevzťahujú
sa však na nájmy:
a) hostinských izieb v ubytovacích podnikoch;
b) izieb v internátoch a v študentských kolégiách.
(2) Na podnájomné smluvy o bytoch (ich častiach) sa
ustanovenia tohto dielu vzťahujú iba:
a) ak podnájomník miestnosti prevažne zariadil alebo
b) ak v nich vedie so svojou rodinou samostatnú domácnosť.
(3) Podnájmu sú čo do ochrany postavené na roveň nájmy:
a) izieb v budovách slobodární;
b) časti bytu vlastníka domu.
Účinnosť ustanovení tohto dielu nemožno vylúčiť ani obmedziť
dohovorom strán.
Prenajímateľ môže ukončiť nájomný pomer, ak nedošlo medzi ním
a nájomníkom k dohode, ktorú nájomník dodržal, iba s privolením
súdu (§ 389) alebo súdnou pokonávkou v
konaní podľa tohto dielu.
Akýkoľvek iný spôsob zrušenia nájomného pomeru prenajímateľom je
neplatný. Neplatnosť si treba všímať z úradnej povinnosti v každom
období konania i v konaní exekučnom; ak nájomník namieta
neprípustnosť výpovede v sťažnosti proti usneseniu, ktorým bola
nariadená exekúcia vyprataním, sťažnosť má odkladný účinok.
Výpoveď.
(1) Privolenie k výpovedi možno dať iba z dôležitých dôvodov.
(2) Z dôvodov zvlášť naliehavých môže prenajímateľ žiadať aj
o privolenie k zrušeniu nájomného pomeru bez výpovede.
(3) Minister spravodlivosti po dohode so zúčastnenými
ministrami nariadením určí, z ktorých dôležitých dôvodov buď so
zreteľom na potrebu prenajímateľa alebo správanie sa nájomníka, či
z iných dôležitých dôvodov možno dať privolenie k výpovedi;
rovnako určí, z ktorých zvlášť naliehavých dôvodov možno žiadať
o privolenie k zrušeniu nájomného pomeru bez výpovede.
(1) V prípadoch, v ktorých dôležitým dôvodom privolenia
k výpovedi je potreba prenajímateľa, môže súd na návrh nájomníka
pri privolení k výpovedi vysloviť, že prenajímateľ má nájomníkovi
po vyprataní predmetu nájmu celkom alebo zčasti nahradiť potrebné
sťahovacie trovy, ak to zodpovedá slušnosti, najmä so zreteľom na
hospodársku situáciu prenajímateľa a nájomníka. Sťahovacie trovy
určí súd podľa voľného uváženia.
(2) V prípadoch, v ktorých dôležitým dôvodom privolenia
k výpovedi je potreba prenajímateľa, je prenajímateľ povinný
vypovedanému nájomníkovi znovu prenajať predmet nájmu a nahradiť
mu zavinenú škodu, ak sa nájomný predmet do tridsiatich dní od
odovzdania nepoužije na účel, pre ktorý bolo dané privolenie
k výpovedi. Táto lehota nezačne plynúť skôr, než by sa pri
náležitej starostlivosti mohlo začať s používaním predmetu nájmu
na uvedený účel.
Príslušnosť.
O príslušnosti platí ustanovenie § 369.
Účastníci.
Účastníkmi konania sú prenajímateľ a nájomník.
Konanie.
(1) V návrhu na privolenie k výpovedi alebo na zrušenie
nájomného pomeru bez výpovede treba uviesť i predmet nájmu
a výpovednú lehotu alebo čas, kedy má byť zrušený nájomný pomer
bez výpovede.
(2) Návrh treba nájomníkovi doručiť do vlastných
rúk.
Spočívanie konania je prípustné. Pred rozhodnutím vo veci je súd
povinný dať príležitosť miestnemu národnému výboru, aby sa mohol
vyjadriť.
(3) Právoplatné privolenie k výpovedi nahrádza výpoveď;
v rozsudku, ktorým sa privoľuje k výpovedi, určí súd čas, kedy sa
nájomný pomer skončí a kedy má nájomník odovzdať predmet nájmu,
tak, ako by výpoveď bola daná na najbližšie výpovedné obdobie. Súd
určí v rozsudku čas, kedy sa nájomný pomer skončí a kedy má
nájomník odovzdať predmet nájmu, aj vtedy, ak ide o zrušenie
nájomného pomeru bez výpovede.
Trovy konania o privolenie k výpovedi z dôvodov potreby
prenajímateľa hradí prenajímateľ. Ustanovenie §
132 tým nie je
dotknuté.
Účinnosť rozhodnutia.
O účinkoch rozsudkov a súdnych pokonávok platia ustanovenia
§ 380 ods. 2 a 3
a § 381
obdobne.
Smluvy na určitý čas.
Na nájomné smluvy ujednané na určitý čas treba hľadieť tak,
ako by boly ujednané na neurčitý čas s výpoveďou v lehotách a na
obdobia, ktoré určuje zákon alebo osobitné predpisy. Pred
uplynutím ujednaného nájomného času nemožno žiadať o privolenie
k výpovedi z dôvodu potreby prenajímateľa.
Smrť nájomníka.
(1) Ak zomrie nájomník, dňom jeho smrti vstupujú do nájomnej
smluvy príslušníci jeho rodiny, ktorí v tento deň s ním žili
v spoločnej domácnosti a nemajú vlastný byt, ako aj pod tou istou
podmienkou iné osoby, ktoré s ním žily v spoločnej domácnosti
najmenej jeden rok pred jeho smrťou a ktoré sa staraly z tohto
dôvodu o spoločnú domácnosť alebo boly odkázané naňho výživou. Ale
ak vyhlásia - pokiaľ nie sú dedičmi - do týždňa po tom, čo sa
dozvedely o smrti nájomníka, že odmietajú pokračovať v nájomnom
pomere, platí, že nedošlo ku vstupu do nájomného pomeru.
(2) Toto ustanovenie sa použije primerane i v prípade, keď
nájomník trvalo opustil spoločnú domácnosť. Jeho výpoveď je len
vtedy platná, ak oprávnené osoby (odsek 1) vyhlásia, že odmietajú
pokračovať v nájomnom pomere.
(3) Za príslušníkov rodiny podľa ustanovenia odseku 1 sa
považujú manžel (manželka), príbuzní v priamom pokolení
(i z osvojenského pomeru) a súrodenci.
DESIATA HLAVA.
VECI NEMOCENSKÉHO POISTENIA A DÔCHODKOVÉHO ZABEZPEČENIA
(POISTENIA).
Súdna právomoc.
(1) Súdy rozhodujú o opravných prostriedkoch proti výmerom
Ústrednej národnej poisťovne a Štátneho úradu dôchodkového
zabezpečenia, pokiaľ konanie o opravných prostriedkoch nie je
upravené inak.
(2) zrušený od 1.9.1959.
Príslušnosť.
(1) Rozhodovať o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam
krajskej odborovej rady prislúcha súdu, v obvode ktorého je sídlo
krajskej odborovej rady, ktorá rozhodnutie vydala. Ak podáva
opravný prostriedok zamestnanec (jeho rodinný príslušník alebo
pozostalý), môže miesto tohto súdu voliť svoj všeobecný súd.
(2) Rozhodovať o opravných prostriedkoch proti výmerom
Štátneho úradu dôchodkového zabezpečenia (Slovenského úradu
dôchodkového zabezpečenia alebo iných orgánov) prislúcha súdu
v sídle krajského súdu, v obvode ktorého má všeobecný súd ten, kto
podáva opravný prostriedok.
Konanie.
(1) Opravný prostriedok proti výmeru Ústrednej národnej
poisťovne alebo Štátneho úradu dôchodkového zabezpečenia sa podáva
návrhom s náležitosťami podľa § 43.
(2) Návrh treba podať do tridsiatich dní odo dňa doručenia
výmeru. Ak navrhovateľ pred uplynutím tejto lehoty požiada Štátny
úrad dôchodkového zabezpečenia o oznámenie výpočtu dôchodkovej
dávky, počíta sa lehota až odo dňa doručenia tohto výpočtu
navrhovateľovi.
(3) Návrh sa podáva písomne vo dvoch vyhotoveniach alebo
ústne
do zápisnice, a to na príslušnom súde alebo u okresnej národnej
poisťovne, v obvode ktorej má navrhovateľ svoje bydlisko alebo
sídlo. Návrh smerujúci proti výmeru Ústrednej národnej poisťovne
sa považuje za platne podaný, i keď bol podaný na inom než
príslušnom súde alebo u inej než príslušnej organizačnej složky
Ústrednej národnej poisťovne. Návrh smerujúci proti výmeru
Štátneho úradu dôchodkového zabezpečenia sa považuje za platne
podaný, i keď bol podaný u tohto úradu alebo u toho jeho orgánu,
ktorý výmer vydal.
(4) Ak bol návrh vo veci nemocenského poistenia podaný
u orgánu Revolučného odborového hnutia, ktorý vo veci
nerozhodoval, postúpi sa neodkladne príslušnému súdu
prostredníctvom krajskej odborovej rady, ktorá vydala rozhodnutie.
Návrh vo veciach dôchodkového zabezpečenia (poistenia) podaný
u výkonného orgánu okresného národného výboru postúpi sa
neodkladne príslušnému súdu prostredníctvom Štátneho úradu
sociálneho zabezpečenia (Slovenského úradu sociálneho
zabezpečenia).
(1) Príslušný súd doručí návrh poisťovni, ktorá výmer vydala.
Poisťovňa môže návrhu do tridsiatich dní odo dňa jeho doručenia
vyhovieť. Ak tak neurobí, podá súdu o veci v tej istej lehote
vyjadrenie. Ak poisťovňa návrhu vyhovie, oznámi to súdu, ktorý
konanie zastaví a rozhodne o náhrade navrhovateľových trov.
(2) Ak bol návrh podaný u okresnej národnej poisťovne, ktorá
výmer vydala, môže mu táto poisťovňa do tridsiatich dní od jeho
podania vyhovieť. Ak tak neurobí, je povinná predložiť ho v tej
istej lehote príslušnému súdu spolu s vyjadrením.
(3) Ustanovenia odseku 1 a 2 sa použijú primerane, ak sa
návrh
týka opravného prostriedku proti výmeru Štátneho úradu
dôchodkového zabezpečenia.
(1) O opravnom prostriedku proti výmeru Ústrednej národnej
poisťovne alebo Štátneho úradu dôchodkového zabezpečenia, ktorým
sa rozhoduje o dávke z poistenia (penzijného nadlepšenia,
pripoistenia) alebo o rodinnom prídavku, rozhoduje sa po ústnom
pojednávaní.
(2) V ostatných prípadoch sa môže rozhodnúť bez ústneho
pojednávania; vždy sa však rozhoduje usnesením. Ustanovenia
§§ 129 až 131 tu neplatia.
(3) Minister spravodlivosti po dohode so zúčastnenými
ministrami môže nariadením určiť odchýlky pri vykonávaní dôkazu
znalcami.
(1) V prípadoch uvedených v §
398 ods. 1 sú účastníkmi konania
navrhovateľ a Ústredná národná poisťovňa, poprípade Štátny úrad
dôchodkového zabezpečenia.
(2) V prípadoch uvedených v §
398 ods. 2 sú účastníkmi konania
Ústredná národná poisťovňa, poprípade Štátny úrad dôchodkového
zabezpečenia, a každý, komu bol doručený výmer, proti ktorému
opravný prostriedok smeruje.
Vzatie návrhu zpät nevyžaduje, aby mu súd priznal účinnosť,
ak
sa stalo na podklade vydania nového výmeru Ústrednej národnej
poisťovne alebo Štátneho úradu dôchodkového zabezpečenia, proti
ktorému možno podať nový opravný prostriedok.
(1) Predbežnú vykonateľnosť rozsudku (§
164) možno vysloviť
proti Ústrednej národnej poisťovni alebo Štátnemu úradu
dôchodkového zabezpečenia, iba ak je vážne ohrozená potrebná
výživa alebo zdravie navrhovateľa alebo jeho rodinných
príslušníkov; ak ide o opakujúce sa dávky z dôchodkového
poistenia, možno vysloviť predbežnú vykonateľnosť iba pre dávky
v najnižšej zákonnej výmere, pokiaľ sa stanú sročnými odo dňa
súdneho výroku.
(2) Predbežné opatrenia nie sú prípustné.
Na podanie odvolania (sťažnosti) je lehota tridsať dní.
V sporoch o dávky dôchodkového zabezpečenia (poistenia)
môže
návrh i rozsudok znieť na zistenie nároku bez uvedenia jeho výšky;
v tom prípade je Štátny úrad sociálneho zabezpečenia (Slovenský
úrad sociálneho zabezpečenia) povinný najneskoršie do tridsiatich
dní po právoplatnosti rozsudku vydať rozhodnutie o výške
prisúdenej dávky.
JEDENÁSTA HLAVA.
OSTATNÉ OBČIANSKE PRÁVNE VECI.
Použitie ustanovení tejto hlavy.
(1) Ustanovenia tejto hlavy sa použijú na konanie vo všetkých
veciach, pokiaľ sa o nich nemá konať podľa ustanovení obsiahnutých
v predchádzajúcich hlavách tejto časti, v tretej alebo štvrtej
časti tohto zákona alebo v osobitnom zákone.
(2) Vo veciach uvedených v §§
126, 127,
135, 138,
139, 140,
142, 156
a
305 občianskeho zákonníka sa použijú
ustanovenia prvej
časti tohto zákona, ale ustanovenia §§
410 a 421
sa použijú i tu.
Žaloba.
Na začatie konania je potrebná žaloba, ktorá vždy musí
obsahovať určitý návrh [§ 43 ods. 1 písm. d)].
(1) Spory medzi zamestnancom a závodom o trvanie pracovného
pomeru, o nárok z pracovného pomeru a o nárok týkajúci sa
priznania, výšky alebo zročnosti odmeny za vynález alebo
zlepšovací návrh možno prejednať na súde len vtedy, ak
rozhodcovské konanie v závode bolo bezvýsledné.
(2) Ustanovenia odseku 1 neplatia,
a) ak nie je pre zamestnancov závodu ustanovený závodný ani
miestny výbor základnej organizácie Revolučného odborového
hnutia,
b) ak nebolo dosiaľ rozhodnutím krajskej odborovej rady zavedené
na závode rozhodcovské konanie,
c) ak sa nároky s výnimkou sporov o trvanie pracovného pomeru
uplatňujú len po skončení pracovného pomeru,
d) v sporoch týkajúcich sa podnikových bytov,
e) v sporoch týkajúcich sa nemocenského poistenia a dôchodkového
zabezpečenia zamestnancov.
(3) Za zamestnancov vo zmysle odseku 1 sa považujú aj domácki
robotníci a učni.
(1) Súd prejedná ako žalobu návrh, ktorý podal účastník
u rozhodcovského orgánu a ktorý po bezvýslednom rozhodcovskom
konaní postúpil závodný (miestny) výbor základnej organizácie
Revolučného odborového hnutia ľudovému súdu.
(2) Ak účastníci pred vynesením rozsudku vyhlásia,
že sa
podrobujú rozhodnutiu, ktoré vydal rozhodcovský orgán, súd konanie
zastaví.
(3) Na prejednanie návrhu podľa odseku 1 je príslušný
súd,
v obvode ktorého má sídlo rozhodcovský orgán.
(1) Rozhodnutia rozhodcovských orgánov, proti ktorým neboli
podané v určenej lehote námietky, alebo o ktorých účastníci
vyhlásili, že sa im podrobujú (§ 405b ods. 2)
a pokonávky uzavreté
v rozhodcovskom konaní, sú vykonateľné súdnou exekúciou.
(2) Rozhodcovské konanie upraví Ústredná rada odborov
vyhláškou.
Ustanovenia §§ 405a,
405b a
405c ods. 1 a §
58 ods. 2 platia
obdobne pre uplatnenie nárokov z členského pomeru družstevníkov
a z iných právnych pomerov obdobných pracovnému pomeru, o ktorom
prislúcha rozhodovať súdom, ak predpisy vydané príslušným
ústredným orgánom stanovia na usporiadanie týchto nárokov
rozhodcovské konanie.
Žalobou sa možno domáhať aj určenia, či tu je alebo nie je
určité právo alebo právny pomer, ak má žalobca naliehavý právny
záujem na uplatňovanom určení.
Príslušnosť.
(1) Žalovať možno aj na súde, v obvode ktorého má žalovaný
stále pracovisko.
(2) Pre nárok z pracovného pomeru môžu zamestnanci žalovať
svojho zamestnávateľa aj na súde, v obvode ktorého je ich
pracovisko.
Osoby zaviazané zo zmenky alebo šeku možno žalovať aj na súde
platobného miesta.
Československá právnická osoba môže podať žalobu tiež na
súde
svojho sídla, ak sa týka žaloba právnych pomerov založených
zmluvou, ktorú uzavrela pri plnení svojich úloh. Toto ustanovenie
sa nevzťahuje na žaloby, ktoré sa týkajú právnych pomerov
založených pracovnou zmluvou.
(1) Osoby, ktoré nemajú iný príslušný súd v Československej
republike, možno žalovať pre majetkové nároky na každom
československom súde, v obvode ktorého je ich majetok alebo vec
žiadaná žalobou. Ak je týmto majetkom pohľadávka, spravuje sa
príslušnosť podľa bydliska poddlžníka alebo podľa miesta, kde je
záloh za vymáhanú pohľadávku.
(2) Cudzozemské ústavy, majetkové podstaty, spoločnosti,
spoločenstvá a iné sdruženia osôb možno pre majetkové nároky
žalovať na súde, v obvode ktorého je v Československej republike
ich zastupiteľstvo alebo orgán poverený obstarávaním hospodárskych
vecí týchto útvarov.
(3) Osoby, ktoré nemajú iný príslušný súd v Československej
republike, môže československá právnická osoba žalovať aj na súde
svojho sídla, ak sa žaloba týka ich právnych pomerov.
Ak sa dovoláva žalobca iného než všeobecného súdu účastníka,
proti ktorému návrh smeruje, je povinný už v žalobe uviesť
skutočnosti, o ktoré príslušnosť súdu opiera; inak súd postupuje
podľa ustanovení § 56.
(1) Na konanie, v ktorom ide o vecné právo k nehnuteľnej veci
alebo v ktorom sa takéto právo zapiera alebo v ktorom sa žiada
rozdelenie nehnuteľnej veci alebo úprava hraníc, je príslušný súd,
na ktorom sa vedie verejná kniha o tejto nehnuteľnej veci.
(2) Ak ide o nehnuteľnú vec nezapísanú vo verejnej knihe, je
v prípadoch uvedených v odseku 1 príslušný súd, v obvode ktorého
je nehnuteľná vec; ak je nehnuteľná vec v obvode niekoľkých súdov,
je príslušný ktorýkoľvek z nich.
Účastníci.
Účastníkmi konania sú žalobca a žalovaný.
V jednej žalobe možno žalovať alebo byť žalovaných viac osôb,
ak je predmetom konania spoločné právo alebo spoločná povinnosť,
alebo ak sú tieto osoby (spoločníci) oprávnené alebo povinné
v podstate na tom istom skutkovom základe alebo na skutkovom
základe v podstate podobnom.
V konaní je každý spoločník voči odporcovi samostatný.
Procesné úkony alebo ich opomenutie jedným zo spoločníkov nie sú
druhému na prospech ani na ujmu.
(1) Ak sa účinok rozsudku podľa povahy veci alebo podľa zákona
vzťahuje na všetkých spoločníkov (nerozluční spoločníci), sú
procesné úkony činných spoločníkov účinné aj pre ostatných
spoločníkov, pokiaľ títo nie sú činní.
(2) Ak si prednesy alebo iné procesné úkony činných
spoločníkov odporujú alebo sa od seba odchyľujú, posúdi ich súd
pri rozhodovaní o veci po uvážení všetkých okolností konania.
(3) Na uznanie a vzdanie sa nároku a na súdnu pokonávku
(§§ 74, 75)
je potrebný výslovný súhlas všetkých nerozlučných
spoločníkov.
Ak sa za konania ukáže, že žalobu podala osoba, ktorá nemala
žalovať, alebo že žaloba bola podaná proti osobe, ktorá nemala byť
žalovaná, súd môže povoliť, aby pôvodný žalobca alebo žalovaný
vystúpil z konania a aby ho nahradil pravý žalobca alebo
žalovaný.
Vedľajšie účastenstvo.
Kto má právny záujem na tom, aby v začatom ale ešte
právoplatne neskončenom konaní zvíťazil niektorý účastník, môže
vstúpiť do konania ako vedľajší účastník, aby mu pomáhal. Ďalej
tak môže urobiť každý, komu osobitné zákonné ustanovenie také
oprávnenie priznáva.
O prípustnosti vedľajšieho účastenstva rozhodne súd iba vtedy,
ak niektorý účastník namietol neprípustnosť vedľajšieho
účastenstva; rozhoduje sa usnesením po ústnom pojednávaní.
(1) Vedľajší účastník je oprávnený na všetky úkony ako
účastník s výnimkou úkonov uvedených v §§ 73 až
75.
(2) Ak si prednesy alebo iné procesné úkony vedľajšieho
účastníka a účastníka, ku ktorému sa pripojil, odporujú alebo sa
odchyľujú, posúdi ich súd pri rozhodovaní vo veci po uvážení
všetkých okolností konania.
(3) Za podmienky uvedenej v § 414 ods.
1 má vedľajší účastník
postavenie nerozlučného spoločníka.
O vedľajšom účastníkovi platia primerane ustanovenia §§
127 až
147.
Konanie.
Ak súd neodmietne žalobu bez ústneho pojednávania, predseda
senátu určí termín na ústne pojednávanie a nariadi, aby bol jeden
rovnopis žaloby doručený žalovanému do vlastných rúk.
Spočívanie konania.
(1) Spočívanie konania nastane, ak to účastníci navrhnú. Na
súde prvej stolice nastane spočívanie konania i vtedy, ak sa
účastníci neustanovia na ústne pojednávanie.
(2) Ak už vstúpil do konania prokurátor, je na spočívanie
konania potrebný jeho súhlas.
(3) Spočívanie konania má účinky prerušenia konania (§
81).
V konaní možno pokračovať na návrh po uplynutí troch mesiacov. Ak
taký návrh nebol podaný do jedného roku, konanie zanikne;
v takomto prípade sa trovy vzájomne rušia.
Uplatnenie vzájomnej pohľadávky.
Ak žalovaný uplatňuje vzájomnú pohľadávku spôsobilú na
započítanie, súd i o nej rozhodne vo výroku rozsudku, a ak to
žalovaný žiada, i nad sumu uplatnenú žalobou.
Zmenkové a šekové konanie.
(1) Ak žalobca predloží so žalobou v prvopise zmenku
alebo
šek, ktoré majú všetky náležitosti platnej zmenky alebo šeku
a o pravosti ktorých niet pochybnosti, s ďalšími listinami
potrebnými podľa platných predpisov na uplatnenie jeho nároku a ak
žiada, aby bola jeho žaloba vybavená platobným rozkazom, vydá
sudca bez vypočutia žalovaného zmenkový (šekový) platobný rozkaz.
V rozkaze uloží žalovanému, aby do troch dní pod exekúciou
zaplatil žalobcovi sumu žiadanú v žalobe spolu s vedľajšími
pohľadávkami a určenými trovami, alebo aby v tej istej lehote
podal proti tomu námietky na súde, ktorý vydal rozkaz. Ak chce
žalobca alebo žalovaný napádať iba rozhodnutie o trovách, môžu tak
urobiť iba sťažnosťou v lehote troch dní.
(2) Platobný rozkaz so žalobou sa doručí žalovanému do
vlastných rúk. Ak žalovaný nepodá proti nemu včas námietky alebo
ak ich vezme zpät, nadobudne platobný rozkaz účinnosť
právoplatného rozsudku. Neskoro podané námietky odmietne sudca bez
ďalšieho konania.
(3) Ak žalovaný podal včas námietky, predseda senátu určí
termín na ústne pojednávanie o nich (§ 420).
Na ďalšie námietky
vznesené neskoršie sa neberie zreteľ. V rozsudku súd vysloví, či
sa platobný rozkaz ponecháva v platnosti alebo či sa zrušuje
a v akom rozsahu.
Ak žiadosti o vydanie platobného rozkazu nemožno vyhovieť,
určí predseda senátu termín na ústne pojednávanie o žalobe
(§ 420).
Rozkazné konanie.
(1) Ak sa v žalobe uplatňuje nárok na zaplatenie
sumy
neprevyšujúcej 500 Kčs, môže sudca, ak zistí pre to podmienky,
vydať bez vypočutia žalovaného platobný rozkaz, i keď vydanie
platobného rozkazu žalobca nenavrhuje. Ak sa v žalobe uplatňuje
nárok na zaplatenie sumy vyššej než 500 Kčs, ale neprevyšujúcej
5000 Kčs, môže sudca vydať platobný rozkaz, len ak to navrhol
žalobca. V rozkaze žalovanému uloží, aby do pätnástich dní pod
exekúciou žalobcovi zaplatil pohľadávku v žalobe žiadanú
s požadovanými úrokmi a určenými trovami, alebo aby v tej istej
lehote podal proti tomu odpor na súde, ktorý rozkaz vydal a aby
v odpore uviedol, z ktorých dôvodov ho podáva. Pre nedostatok
odôvodnenia nemožno odpor odmietnuť.
(2) Platobný rozkaz so žalobou sa doručí žalovanému
do
vlastných rúk; ak nepodá žalovaný včas proti nemu odpor, nadobudne
účinnosť právoplatného rozsudku.
(3) Ak podal žalovaný včas odpor, ruší sa tým platobný rozkaz
v napadnutej časti a predseda senátu určí termín na ústne
pojednávanie o žalobe. Ak uplatňuje žalovaný v odpore, že žaloba
nemala byť podaná proti nemu, upovedomí sudca o obsahu odporu
žalobcu a na jeho návrh vydá platobný rozkaz, ktorý doručí pravému
žalovanému (§ 415).
(4) Neskoro podaný odpor odmietne sudca bez ďalšieho
pojednávania.
(5) Ustanovenie § 424
sa použije obdobne.
Platobný rozkaz nemožno vydať, ak pobyt žalovaného nie je
známy.
TRETIA ČASŤ.
USTANOVENIA O EXEKÚCII.
PRVÁ HLAVA.
SPOLOČNÉ USTANOVENIA.
Účastníci.
Účastníkmi v exekučnom konaní sú vymáhajúci veriteľ a dlžník
(povinná strana).
Exekučné tituly.
(1) Vymáhajúci veriteľ môže na súde navrhnúť nariadenie
exekúcie proti dlžníkovi, ak je jeho nárok určený exekučným
titulom.
(2) Exekučným titulom je:
a) vykonateľné rozhodnutie ktoréhokoľvek súdu v občianskych
právnych veciach;
b) vykonateľné rozhodnutie ktoréhokoľvek súdu v trestných
veciach, ktoré postihuje majetok alebo priznáva občiansky
právny nárok;
c) vykonateľné rozhodnutie prokurátora v trestných veciach, ktoré
postihuje majetok.
d) vykonateľná súdna pokonávka;
e) vykonateľné rozhodnutie rozhodcov alebo pokonávka uzavretá
pred nimi;
f) notárska zápisnica vyhlásená zákonom za vykonateľnú súdnou
exekúciou;
g) výmer alebo výkaz nedoplatkov vyhlásený zákonom za vykonateľný
súdnou exekúciou;
h) vykonateľné rozhodnutie arbitrážnej komisie alebo pokonávka
uzavretá pred ňou;
ch) vykonateľné rozhodnutie úradu (orgánu verejnej správy), pokiaľ
ide o exekúciu na nehnuteľné veci alebo na právo stavby;
i) iné vykonateľné rozhodnutia a pokonávky, vyhlásené zákonom za
vykonateľné súdnou exekúciou.
Príslušnosť.
(1) Rozhodnúť o návrhu na nariadenie exekúcie a konať ďalej
ako exekučný súd je príslušný všeobecný súd dlžníka. Ak niet
všeobecného súdu v Československej republike, je na to príslušný
súd, v obvode ktorého sa má vykonať po nariadení exekúcie prvý
exekučný úkon. Ak je niekoľko príslušných súdov, rozhoduje
predstihnutie.
(2) Ak ide o exekúciu na nehnuteľné veci, je príslušný
knihovný súd alebo súd, v obvode ktorého je nezapísaná nehnuteľná
vec. To isté platí, ak ide o exekúciu na pohľadávky a iné práva na
nehnuteľné veci.
Obsadenie súdu.
(1) O návrhu na nariadenie exekúcie rozhoduje a ďalšie konanie
vykonáva sudca.
(2) Senát koná a rozhoduje o námietkach (§
441), o odklade
exekúcie (§ 443), o určení náhrady,
ktorú má složiť výdražca
nehnuteľnej veci (§ 479 ods. 1), o nariadení
exekučnej likvidácie
(§§ 574 a 575),
o ustanovení a odvolaní správcu podstaty
(§ 581),
o ponechaní pohľadávok a vecí dlžníkovi (§
588), o námietkach
proti konečnej zpráve o speňažení a proti vyúčtovaniu odmeny
(§ 590), o vydaní rozvrhového usnesenia
(§ 591) a o zrušení
exekučnej likvidácie (§ 599).
Výkonní úradníci.
(1) Na vykonanie exekúcie sú na exekučnom súde ustanovení
výkonní úradníci. Pri vykonávaní exekúcie sú viazaní príkazom
súdu; sami môžu upustiť od vykonania exekučného úkonu, iba ak to
navrhol vymáhajúci veriteľ alebo ak dlžník preukázal, že
vymáhajúci veriteľ bol uspokojený.
(2) Výkonní úradníci sú oprávnení prijať od dlžníka plnenie,
sprostredkovať vzájomné plnenie vymáhajúceho veriteľa, ktoré
súvisí s výkonom exekúcie, a v prípadoch určených zákonom
vykonávať všetky úkony, ktoré sú potrebné na vykonanie exekúcie.
Nariadenie exekúcie.
(1) Návrh na nariadenie exekúcie má obsahovať i označenie
vymáhajúceho veriteľa, dlžníka, exekučného titulu, vymáhaného
nároku, exekučného prostriedku a predmetu exekúcie.
(2) Návrh na nariadenie exekúcie na pohľadávky má obsahovať
tiež dôvod pohľadávky a označenie poddlžníka, návrh na nariadenie
exekúcie odpísaním z účtu v peňažnom ústave tiež pokiaľ možno
číslo a označenie účtu v peňažnom ústave (u poddlžníka), z ktorého
sa má vymáhaná pohľadávka odpísať, a ak má vymáhajúci veriteľ sám
tiež účet v peňažnom ústave, názov a adresu tohto ústavu, číslo
a označenie účtu, v prospech ktorého sa má vymáhaná pohľadávka
zúčtovať.
(3) S návrhom na nariadenie exekúcie má vymáhajúci veriteľ,
ak
nepodáva návrh na súde uvedenom v § 433,
predložiť exekučný titul,
opatrený doložkou vykonateľnosti.
Návrh na nariadenie exekúcie môže vymáhajúci veriteľ podať aj
na súde, ktorý sa ako rozhodujúci súd prvej stolice zúčastnil vo
veci, o ktorej bolo vydané rozhodnutie alebo uzavretá súdna
pokonávka, tvoriace exekučný titul. Ak tento súd nie je sám
exekučným súdom, potvrdí na návrhu, či návrh súhlasí s exekučným
titulom, či je rozhodnutie (súdna pokonávka) vykonateľné a v akom
rozsahu, a postúpi návrh exekučnému súdu.
Exekúciu možno nariadiť len vtedy, ak exekučný titul obsahuje
označenie oprávneného i zaviazaného a vymedzenie nároku, ktorý sa
má exekúciou vymôcť.
(1) Ak uplynutie lehoty danej dlžníkovi na plnenie nie je
zjavné už z exekučného titulu, alebo ak je v exekučnom titule
vymáhateľnosť nároku viazaná podmienkou, vymáhajúci veriteľ musí
uplynutie lehoty, poprípade splnenie podmienky preukázať pred
povolením exekúcie verejnou alebo verejne overenou listinou.
(2) Ak bola nariadená exekúcia pre plnenie, závislé od
vzájomného plnenia z ruky do ruky, dôjde k jej vykonaniu len
vtedy, ak vymáhajúci veriteľ preukáže, že sám plnil alebo že
plnenie zabezpečil.
Nariadenie exekúcie v prospech inej osoby alebo proti inej osobe,
než je označená v exekučnom titule.
(1) Exekúciu v prospech inej osoby alebo proti inej osobe, než
je označená v exekučnom titule, možno nariadiť iba vtedy, ak
vymáhajúci veriteľ verejnou alebo verejne overenou listinou
preukáže, že nárok prešiel na neho alebo že záväzok prešiel na
osobu, proti ktorej sa exekúcia navrhuje.
(2) Ak vymáhajúci veriteľ zomrie, vstupujú do exekúcie už
nariadenej jeho dedičia. Ak dlžník po povolení exekúcie zomrie,
pokračuje sa v exekúcii proti dedičom, a ak ide o odúmrť, proti
štátu. Zmenu v osobách účastníkov exekučného konania treba
preukázať spôsobom uvedeným v odseku 1.
Exekúcie proti štátu, rozpočtovým organizáciám a proti
hospodárskym organizáciám štátneho socialistického sektora
(1) Proti štátu, rozpočtovým organizáciám a proti hospodárskym
organizáciám štátneho socialistického sektora možno nariadiť
exekúciu pre peňažné pohľadávky len vtedy, ak kompetentný dozorný
orgán označí súdu časti majetku, ktoré možno postihnúť exekúciou,
poprípade označí exekučné prostriedky, ktoré možno použiť. Súd
vyzve kompetentný dozorný orgán, aby sa vyjadril do tridsiatich
dní, a ak ide o exekúciu odpísaním z účtu v peňažnom ústave, do
desiatich dní. Ak sa nevyjadrí tento orgán v uvedenej lehote,
možno exekúciu nariadiť a v nej pokračovať, pokiaľ je exekúcia
vôbec prípustná.
(2) Exekúcia nariadená proti tomuto ustanoveniu, ako aj všetky
vykonané exekučné úkony sú neplatné. Súd zruší exekúciu i všetky
exekučné úkony z úradnej povinnosti.
Exekúcia proti družstvám a iným právnickým osobám.
Vláda môže nariadením ustanoviť, že proti družstvám a iným
právnickým osobám možno viesť exekúciu iba spôsobom uvedeným
v § 437 a v rozsahu určenom týmto nariadením.
Obmedzenie exekúcie.
(1) Exekúcia sa nesmie vykonať vo väčšom rozsahu, než je
nevyhnutne potrebné na uspokojenie nároku vymáhajúceho veriteľa.
(2) Súd môže už pri nariaďovaní exekúcie obmedziť jej
nariadenie iba na niektoré z navrhnutých druhov majetku alebo na
jeho určitú časť, ak je zrejmé, že to postačí na uspokojenie
nároku vymáhajúceho veriteľa. Exekúciu, pokiaľ bola povolená vo
väčšom rozsahu, súd zruší.
Postup v konaní.
(1) V exekučnom konaní sa rozhoduje po ústnom pojednávaní len
v prípadoch, kde je to výslovne zákonom ustanovené.
(2) O nariadení exekúcie rozhodne súd zpravidla bez vypočutia
účastníkov.
(3) Pri nariadení exekúcie nariadi súd, ak zákon neustanovuje
inak, výkon exekúcie a pokračuje v konaní z úradnej povinnosti,
pričom dbá, aby exekučné konanie prebiehalo čo najrýchlejšie.
Námietky dlžníka proti exekúcii.
(1) Dlžník môže vzniesť námietky proti exekúcii, ak po vzniku
exekučného titulu nastaly okolnosti, ktoré spôsobily zánik
vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu
iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak
sa namieta, že vymáhajúci veriteľ alebo dlžník nie sú právnymi
nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule.
(2) Ak rozhodnutie o námietkach závisí od zistenia sporných
skutočností, rozhodne o nich exekučný súd po ústnom pojednávaní.
Prípadná sťažnosť sa prejedná ako námietky.
(3) O námietkach proti exekúcii, smerujúcich proti exekučnému
titulu uvedenému v § 428 ods. 2 písm. g)
až i), ktorý je
podkladom
exekúcie, rozhoduje orgán štátnej správy, u ktorého vznikol
exekučný titul, okrem prípadu, že exekučným titulom je výmer alebo
výkaz nedoplatkov poistného národného poistenia.
Žaloba o vylúčenie veci z exekúcie.
Ak tretia osoba tvrdí, že má na predmet exekúcie právo, ktoré
nepripúšťa výkon exekúcie, môže proti vymáhajúcemu veriteľovi
podať žalobu o vylúčenie veci z exekúcie. Príslušným pre túto
žalobu je exekučný súd.
Odklad exekúcie.
(1) Súd môže na návrh dlžníka odložiť exekúciu najmä na jeho
osobný majetok, ak je to naliehavo potrebné v záujme dlžníka,
ktorý bez svojej viny nemôže splniť záväzok, a ak možno podľa
okolností voči vymáhajúcemu veriteľovi pokladať za spravodlivé,
aby sa vymáhanie nároku odložilo.
(2) Za týchto podmienok môže súd po vypočutí záujmovej
organizácie pôdohospodárov povoliť odklad exekúcie na
pôdohospodársku nehnuteľnú vec.
Súd môže z úradnej povinnosti alebo na návrh čiastočne alebo
úplne odložiť exekúciu, ak sa uplatňujú také okolnosti, ktoré môžu
mať vzápätí jej čiastočné alebo úplné zrušenie. Odloženie exekúcie
môže súd urobiť závislým od složenia primeranej zábezpeky.
Zrušenie exekúcie.
(1) Súd zruší exekúciu:
a) ak bol exekučný titul právoplatne zrušený alebo vyhlásený za
neúčinný;
b) ak bola exekúcia právoplatným rozhodnutím súdu vyhlásená za
neprípustnú;
c) ak bolo právoplatne vyhovené žalobe o vylúčenie veci
z exekúcie;
d) ak bolo právoplatne vyhovené námietkam proti exekúcii;
e) ak bol vymáhajúci veriteľ za exekučného konania uspokojený;
f) ak vymáhajúci veriteľ upustil od exekúcie;
g) ak možno očakávať, že výťažok exekúcie nepostačí ani na úhradu
trov exekúcie;
h) ak sa vedie exekúcia na predmety, ktoré sú vylúčené
z exekúcie.
(2) Zrušenie exekúcie sa obmedzí iba na niektoré z predmetov,
na ktoré sa vedie exekúcia, ak sú zrušovacie dôvody dané len čo do
týchto predmetov.
Náhrada exekučných trov.
(1) Vymáhajúci veriteľ má nárok na náhradu trov, potrebných
na
účelné vymáhanie nároku. To sa týka najmä tiež trov právneho
zastúpenia.
(2) Rozhodnutie o trovách exekučného konania je v exekúcii,
o ktorú ide, vykonateľné bez ohľadu na právoplatnosť.
(1) Ak dôjde k zrušeniu exekúcie alebo k jej zániku, môže súd
zrušiť aj usnesenie o náhrade trov a uložiť vymáhajúcemu
veriteľovi, aby nahradil dlžníkovi potrebné exekučné trovy
a vrátil to, čo mu azda dlžník na exekučných trovách už zaplatil.
Súd však uváži, ktoré trovy potreboval vymáhajúci veriteľ na
účelné vymáhanie nároku a či mohol pri náležitej opatrnosti
predvídať dôvod zrušenia alebo zániku.
(2) Toto ustanovenie platí primerane, ak dôjde k podstatnému
obmedzeniu exekúcie.
(3) Pred rozhodnutím vypočuje súd vymáhajúceho veriteľa
a dlžníka a vykoná potrebné vyšetrenia.
Navrátenie do predošlého stavu.
Navrátenie do predošlého stavu je v exekučnom konaní
vylúčené.
DRUHÁ HLAVA.
EXEKÚCIA NA VYMOŽENIE PEŇAŽNÝCH POHĽADÁVOK.
PRVÝ DIEL.
EXEKÚCIA NA NEHNUTEĽNÉ VECI.
Exekučné prostriedky.
(1) Exekúcia na nehnuteľné veci sa vykoná zriadením exekučného
záložného práva na nehnuteľné veci alebo exekučnou dražbou
nehnuteľných vecí (ďalej len "dražba").
(2) Ustanovenia o exekúcii na nehnuteľné veci platia aj
o exekúcii na právo stavby.
Prvý oddiel.
Zriadenie exekučného záložného práva na nehnuteľné veci.
Nehnuteľné veci zapísané vo verejnej knihe.
(1) Na nehnuteľné veci zapísané vo verejnej knihe zriadi sa
exekučné záložné právo pre vymáhateľnú pohľadávku nariadením
exekúcie. Toto záložné právo sa zapíše do verejnej knihy.
(2) Pre pohľadávky, pre ktoré je zriadené exekučné záložné
právo, možno viesť exekúciu dražbou priamo proti neskoršiemu
nadobúdateľovi nehnuteľnej veci, pokiaľ je exekúcia dražbou
nehnuteľnej veci proti nemu prípustná.
(1) Exekúciu možno nariadiť iba vtedy, ak je preukázané, že
nehnuteľná vec je vo vlastníctve dlžníka.
(2) Pre poradie exekučného záložného práva na nehnuteľnej veci
zapísanej vo verejnej knihe je rozhodný čas, keď došiel na
exekučný súd návrh na zriadenie exekučného záložného práva. Ak
došlo niekoľko návrhov zároveň, majú záložné práva rovnaké
poradie.
(3) Ak bolo pre vymáhanú pohľadávku už skôr zriadené smluvné
záložné právo, spravuje sa poradie exekučného záložného práva
poradím tohto smluvného záložného práva.
Nehnuteľné veci nezapísané vo verejnej knihe.
(1) Na nehnuteľné veci nezapísané vo verejnej knihe zriadi sa
exekučné záložné právo zexekvovaním nehnuteľnej veci jej opísaním
v zápisnici. V zápisnici sa uvedie, o akú nehnuteľnú vec ide, kto
je jej vlastníkom, a poznamená sa, že nehnuteľná vec sa
zexekvováva pre vymáhanú pohľadávku. Zápisnica sa uloží na
exekučnom súde.
(2) Ak bolo už prv zriadené smluvné záložné právo na
nehnuteľnej veci pre vymáhanú pohľadávku, poznamená sa to tiež
v zápisnici.
(3) Exekučné opísanie vykoná výkonný úradník.
Exekúciu možno nariadiť iba vtedy, ak je preukázané, že
nehnuteľná vec je vo vlastníctve dlžníka.
Zexekvovanie sa poznamená na listine preukazujúcej dlžníkovo
vlastníctvo na nehnuteľnú vec a na listine o zriadení smluvného
záložného práva pre vymáhanú pohľadávku.
Ak bolo už skôr vykonané zexekvovanie pre inú pohľadávku,
poznamená sa exekučné záložné právo v zápisnici o skoršom
zexekvovaní.
Do listín o zriadení exekučného záložného práva má každý právo
nazrieť.
Pre poradie exekučného záložného práva na nehnuteľnej veci
nezapísanej vo verejnej knihe platí ustanovenie §
451 ods. 2 a 3
primerane.
Druhý oddiel.
Dražba nehnuteľných vecí.
Nariadenie dražby.
(1) Pokiaľ vymáhajúci veriteľ nemá už na nehnuteľnej veci
zapísané záložné právo, možno exekúciu dražbou nariadiť len vtedy,
ak sa preukáže, že nehnuteľná vec je vo vlastníctve dlžníka.
(2) K návrhu na nariadenie dražby niektorej z nedielne
zaťažených nehnuteľných vecí zapísaných vo vedľajšej vložke treba
pripojiť úradný výpis z hlavnej vložky.
(3) Ak bráni dražbe právo tretej osoby zjavné zo spisov,
nariadi súd dražbu, len ak vymáhajúci veriteľ preukáže jeho
neúčinnosť.
(1) Usnesenie o nariadení dražby doručí súd vymáhajúcemu
veriteľovi, dlžníkovi, spoluvlastníkom, osobám, v prospech ktorých
je na nehnuteľnej veci zapísaná vedľajšia dohoda pripúšťajúca
zánik právneho pomeru založeného kúpnou smluvou, okresnému
národnému výboru, v obvode ktorého je nehnuteľná vec, a okresnému,
ako aj miestnemu národnému výboru bydliska dlžníka.
(2) Osobám, v prospech ktorých je zapísaná vedľajšia dohoda
uvedená v odseku 1, sa súčasne oznámi, že musia svoje právo
vykonať do tridsiatich dní odo dňa doručenia tohto oznámenia, inak
že ich právo právoplatným priklopnutím zanikne.
Zároveň s nariadením dražby nariadi súd zápis nariadenia
dražby. Po nariadení dražby možno vykonať dražbu i proti
neskoršiemu nadobúdateľovi nehnuteľnej veci, pokiaľ exekúcia
dražbou nehnuteľnej veci je proti nemu prípustná.
Účinok nariadenia dražby pre ostatných veriteľov.
(1) Po nariadení dražby ďalší vymáhajúci veritelia, ktorí
navrhujú dražbu tej istej nehnuteľnej veci, môžu iba pristúpiť
k dražbe už nariadenej a musia ju prijať tak, ako je v čase ich
prístupu. Návrh ďalšieho vymáhajúceho veriteľa, ktorý došiel
v čase medzi dôjdením návrhu na dražbu a jeho kladným vybavením,
pokladá sa za pristúpenie k dražbe. Odklad dražby povolený proti
skoršiemu vymáhajúcemu veriteľovi nie je však účinný proti
vymáhajúcim veriteľom, ktorí k dražbe pristúpili.
(2) Usnesenie, ktorým sa nariaďuje dražba pre pristupujúceho
vymáhajúceho veriteľa, sa doručí navrhovateľovi, dlžníkovi
a všetkým doterajším vymáhajúcim veriteľom.
Poradie práva vymáhajúceho veriteľa.
Pre poradie práva vymáhajúceho veriteľa na uspokojenie
z výťažku dražby (prevzatia) je smerodajný čas, keď na exekučný
súd došiel návrh na nariadenie dražby. Ak je vymáhaná pohľadávka
zabezpečená záložným právom so skorším poradím, spravuje sa
poradie práva vymáhajúceho veriteľa na uspokojenie poradím tohto
záložného práva.
Odhad.
Po právoplatnosti usnesenia o nariadení dražby nariadi súd
odhad nehnuteľnej veci a jej príslušenstva. O čase a mieste odhadu
sa upovedomia vymáhajúci veriteľ, dlžník a okresný národný výbor,
v obvode ktorého je nehnuteľná vec. Odhad vykoná výkonný úradník.
Ak bola nehnuteľná vec s príslušenstvom odhadnutá v skoršom
dražobnom konaní a ak sa okolnosti rozhodné pre určenie ceny
nezmenily, môže súd upustiť od nového odhadu.
Odhadom sa zistí, akú hodnotu má nehnuteľná vec s ťarchami,
ktoré musí výdražca prevziať bez započítania do najvyššej ponuky.
Okrem toho sa jednotlive odhadnú tieto ťarchy, ako aj ťarchy,
ktoré výdražca prevezme so započítaním do najvyššej ponuky.
Podľa výsledkov odhadu určí súd odhadnú cenu a rozhodnutie
o tom doručí vymáhajúcemu veriteľovi, dlžníkovi, národným výborom
uvedeným v § 459 ods. 1 a všetkým osobám,
pre ktoré viaznu na
nehnuteľnej veci vecné práva zjavné zo spisov; títo môžu podať
proti určeniu odhadnej ceny sťažnosť, ktorej môže prvý súd sám
vyhovieť.
Podrobné predpisy o odhade vydá vláda nariadením.
Dražobná vyhláška.
Po právoplatnom určení odhadnej ceny určí súd dražobnou
vyhláškou dražobný termín na čas najmenej tridsiatich dní.
Dražobná vyhláška musí obsahovať:
a) čas a miesto dražby;
b) označenie nehnuteľnej veci, príslušenstva a vlastníka;
c) odhadnú cenu a najnižšiu ponuku;
d) výšku zábezpeky;
e) spôsob zaplatenia najvyššej ponuky;
f) ťarchy, ktoré musí výdražca prevziať bez započítania do
najvyššej ponuky;
g) ustanovenie o prechode tiarch a úžitkov nehnuteľnej veci;
h) ustanovenie o odovzdaní vydraženej nehnuteľnej veci výdražcovi
a o zápise jeho vlastníctva;
ch) výzvu, aby všetci, ktorí sú odkázaní so svojimi nárokmi na
najvyššie podanie, udali výšku svojich nárokov
i s príslušenstvom k termínu dražby a preukázali ich
listinami, a upozornenie, že inak na ich nároky bude vzatý
zreteľ len podľa obsahu spisov;
i) výzvu, aby veritelia, okrem veriteľov pohľadávok zabezpečených
simultánnym záložným právom a veriteľov pohľadávok závislých
od podmienky, prejavili, či žiadajú zaplatenie v hotovosti
a upozornenie, že ak nepožiadajú o zaplatenie v hotovosti pred
dražobným termínom, výdražca môže dlh prevziať;
j) výzvu, aby sa uplatnenie práv, ktoré nepripúšťajú dražbu
(§ 442), preukázalo pred začatím dražby,
a upozornenie, že
inak by sa také práva nemohly uplatniť na ujmu bezlestného
výdražcu;
k) upozornenie osôb, ktoré majú na nehnuteľnej veci predkupné
právo, ktoré má povahu vecného práva, že ho môžu uplatniť iba
na dražbe ako dražitelia.
(1) Dražobná vyhláška sa doručí:
a) vymáhajúcemu veriteľovi, dlžníkovi, spoluvlastníkom a každému,
kto má na nehnuteľnej veci alebo na práve na nej viaznúcom
vecné právo alebo predkupné právo, ktoré sú zjavné zo spisov;
b) verejným orgánom, ktoré vyrubujú a vymáhajú dane a verejné
dávky a poistné národného poistenia;
c) národným výborom uvedeným v § 459
ods. 1.
(2) Osobám uvedeným v odseku 1 písm. a) sa doručuje dražobná
vyhláška do vlastných rúk. Ak by doručenie niektorej z týchto osôb
narážalo na ťažkosti, ktoré by bránily včasnému výkonu dražby,
ustanoví jej súd opatrovníka na prijímanie písomností a na ochranu
jej práv.
Súd nariadi, aby bol podstatný obsah dražobnej vyhlášky
vhodným spôsobom uverejnený.
Dražobná zábezpeka.
Záujemci sú povinní ako zábezpeku složiť štvrtinu odhadnej
ceny. Zábezpeku možno složiť v hotovosti alebo vo vkladných
knižkách, ktorých výplata nie je obmedzená.
Najnižšia ponuka.
Najnižšia ponuka robí dve tretiny odhadnej ceny.
Zaplatenie najvyššej ponuky.
Na zaplatenie najvyššej ponuky určí súd v dražobnej vyhláške
lehotu. Lehota sa začína dňom právoplatnosti priklopnutia a nesmie
byť dlhšia ako šesťdesiat dní.
Započítanie do najvyššej ponuky.
Do najvyššej ponuky sa započíta složená zábezpeka a sumy
pripadajúce na ťarchy, ktorých zaplatenie v hotovosti veriteľ
nežiadal a o ktorých výdražca vyhlásil, že ich prejíma, a ktoré by
boly uhradené z najvyššej ponuky, keby bola vcelku složená
v hotovosti.
Opätovná dražba.
(1) Ak výdražca nezaplatí včas najvyššiu ponuku, súd nariadi
opätovnú dražbu nehnuteľnej veci. Opätovná dražba sa nekoná, ak
výdražca, ktorý sa omeškal, zaplatí najvyššiu ponuku pred
uplynutím lehoty na podanie sťažnosti proti nariadeniu opätovnej
dražby. Ak usnesenie o nariadení opätovnej dražby nadobudne
právoplatnosť, prvá dražba stratí účinnosť.
(2) O nariadení opätovnej dražby platia predpisy o prvej
dražbe s odchýlkou, že najnižšia ponuka robí polovicu odhadnej
ceny a že súd upovedomí o dražbe aj výdražcu, ktorý sa omeškal.
(1) Výdražca, ktorý sa omeškal, je povinný nahradiť schodok na
najvyššej ponuke, trovy opätovnej dražby a všetku škodu, ktorá
vznikla jeho omeškaním. Náhrada pripadne do rozdeľovanej podstaty.
(2) Ak ostala opätovná dražba bez úspechu, výdražca je povinný
nahradiť aj trovy prvej dražby.
Účinky priklopnutia, jeho odopretia alebo zrušenia.
(1) Priklopnutím nadobúda výdražca vlastníctvo k vydraženej
nehnuteľnej veci a môže žiadať na súde o uvedenie do držby.
(2) Ak bolo priklopnutie právoplatne odopreté alebo zrušené,
výdražca je povinný súdu vyúčtovať, vrátiť nehnuteľnú vec
dlžníkovi, vydať úžitky a nahradiť škodu, ktorú spôsobil pri
hospodárení na nehnuteľnej veci.
Určenie záväzkov výdražcu a ich vymáhanie.
(1) O záväzkoch podľa §§ 477
a 478 ods. 2 rozhodne súd po
ústnom pojednávaní usnesením.
(2) Ak zábezpeka složená výdražcom a ani splátky zaplatené na
najvyššiu ponuku nepostačujú na úhradu jeho záväzkov, vymôže sa
rozdiel exekúciou z úradnej povinnosti z ostatného majetku
výdražcu.
Prevzatie vecných bremien výdražcom.
(1) Výdražca musí bez započítania do najvyššej ponuky prevziať
vecné bremená, pokiaľ tak ustanovuje osobitný predpis alebo pokiaľ
sú zapísané na nehnuteľnej veci v prvom poradí, nájomné práva
a právo stavby.
(2) Inak prevezme výdražca vecné bremená iba vtedy, ak
pripadne na ne úplná úhrada z rozdeľovanej podstaty a ak došlo
medzi oprávneným a výdražcom k dohode o prevzatí.
Prevzatie nehnuteľnej veci.
Najneskoršie pred začatím výkonu dražby (§
482) môžu
socialistické právnické osoby prejaviť, že prejímajú nehnuteľnú
vec za odhadnú cenu. Ak dôjde k takejto ponuke, súd vysloví, že sa
od výkonu dražby upúšťa. O prijatí ponuky rozhodne súd usnesením.
Ustanovenia o prechode vlastníctva, o zaplatení najvyššej ponuky,
o následkoch jej nezaplatenia včas, o rozvrhu najvyššej ponuky
a o knihovnom usporiadaní platia primerane.
Výkon dražby.
Keď záujemci složili zábezpeku, sudca vedúci dražbu ich vyzve,
aby dražili.
(1) Draží sa osobne alebo prostredníctvom zmocnenca. Zmocnenie
dražiť treba preukázať verejnou alebo verejne overenou listinou.
(2) Dražiť nemôžu sudca vedúci dražbu, zapisovateľ, dlžník,
výdražca, ktorý sa omeškal (§§ 476 a 477),
a výdražca, ktorému
bolo odopreté priklopnutie; nemôžu dražiť ani vo vlastnom mene ani
prostredníctvom zmocnencov, ani ako zmocnenci inej osoby. Nemôžu
dražiť ani osoby, ktoré by podľa platných predpisov nemohly
nadobudnúť predmet dražby.
Dražba sa koná, kým dražitelia ponúkajú; dražitelia sú viazaní
svojimi ponukami, kým súd neurobí priklopnutie.
Ak nebola pri dražbe urobená ani najnižšia ponuka, súd
nepokračuje v dražobnom konaní. Návrh na pokračovanie možno urobiť
najskôr po uplynutí šiestich mesiacov od bezúspešnej dražby. Ak
taký návrh nebol urobený do jedného roku, súd zruší exekúciu. Súd
zruší exekúciu i v prípade, keď sa nehnuteľná vec nepredala ani na
ďalšej dražbe. Súčasne so zrušením exekúcie nariadi výmaz zápisu
nariadenia dražby.
(1) Po skončení dražby spýta sa sudca osôb prítomných pri
dražbe, či majú proti priklopnutiu námietky. Poučí ich, že
v sťažnosti môžu uplatniť len tie námietky, ktoré uviedly pri
dražbe. Námietky sa zapíšu do zápisnice a súd rozhodne
o priklopnutí.
(2) Námietky môžu podať dražitelia, dlžník, vymáhajúci veriteľ
a zástupca národných výborov (§ 459 ods. 1).
(3) Priklopne sa tomu, kto najviac ponúkne a koho ponuka bola
uznaná za prípustnú. Ak niekoľko dražiteľov urobí rovnakú ponuku
a ak nebola urobená vyššia prípustná ponuka, o tom, komu sa
priklopne, rozhodne sa žrebom. Ale ak jeden z takýchto dražiteľov
bol spoluvlastník nehnuteľnej veci alebo socialistická právnická
osoba, priklopne sa spoluvlastníkovi, a ak tu niet spoluvlastníka,
socialistickej právnickej osobe.
(4) Ak súd vzhľadom na vznesené námietky priklopnutie odoprie,
pokračuje sa v dražbe vyvolaním predposlednej ponuky. Ak sa
prikloplo pri tej istej dražbe inému výdražcovi, možno si proti
tomu sťažovať len sťažnosťou proti priklopnutiu.
Na priklopnutie je potrebný súhlas okresného národného výboru,
v obvode ktorého je nehnuteľná vec. Ak sa nepredloží súhlas súdu
najneskoršie pred skončením dražby, súd síce priklopne, výdražca
je však povinný do pätnástich dní súdu preukázať, že žiadal
o udelenie súhlasu, a v ďalšej lehote tridsiatich dní, že okresný
národný výbor súhlas udelil. Ak niektorá lehota uplynie márne, súd
zruší priklopnutie a určí nový dražobný termín. Ak výdražca
dodatočne, najneskoršie pred začatím novej dražby, predloží výmer
o udelení súhlasu a ak složí zábezpeku, súd mu priklopne. Výdražca
je na novej dražbe vylúčený z dražby.
Usnesenie o priklopnutí.
(1) Usnesenie o priklopnutí sa doručí vymáhajúcemu veriteľovi,
dlžníkovi, výdražcovi a tým, ktorí vzniesli námietky proti
priklopnutiu.
(2) Proti usneseniu, ktorým sa prikloplo, môžu podať sťažnosť
iba tí, ktorí boli prítomní pri dražbe a vzniesli námietky.
Sťažnosť môžu podať len z tých dôvodov, ktoré uplatnili
v námietkach. Okrem toho do pätnástich dní odo dňa dražby môže
podať sťažnosť každý, komu sa mala doručiť dražobná vyhláška a kto
pre nedostatok doručenia nebol pri dražbe prítomný.
(3) Sťažnosti možno vyhovieť iba vtedy, keď vytýkané chyby
môžu byť na ujmu toho, kto sťažnosť podal.
(1) Rozhodnutie o sťažnosti sa doručí sťažovateľovi,
výdražcovi, vymáhajúcemu veriteľovi a dlžníkovi.
(2) Ak odoprel priklopnutie súd druhej stolice, súd určí nový
dražobný termín.
Rozvrhové pojednávanie.
(1) Po právoplatnosti priklopnutia určí súd termín na
rozvrhové pojednávanie. Na termín predvolá výdražcu, ďalej tých,
ktorým sa doručuje dražobná vyhláška (§ 470 ods.
1), a iné osoby,
ktoré prihlásily svoje nároky (§ 469 písm.
ch), pokiaľ ich práva
nezanikly dražbou.
(2) Po skončení rozvrhového pojednávania nemožno už žiadať
z najvyššej ponuky vyššiu sumu, než aká bola prihlásená (§
469
písm. ch).
Na rozvrhovom pojednávaní sa určí poradie a spôsob úhrady
nárokov, ktoré treba vziať do úvahy. O nárokoch, ktoré by sa
nemohly uspokojiť z najvyššej ponuky, a o nedoložených námietkach
osôb, ktoré sa neustanovily, sa nepojednáva.
Nároky, pre ktoré je exekučný titul, dlžník môže zapierať iba
vtedy, keď uplatňuje skutočnosti, ktoré nastaly po vzniku
exekučného titulu.
Rozdeľovaná podstata.
Rozdeľovanú podstatu tvoria:
a) najvyššia ponuka a úroky z nej;
b) zábezpeka výdražcu, ktorý sa omeškal, splátky složené na
najvyššiu ponuku - oboje, pokiaľ bude slúžiť na úhradu schodku
(§ 477 ods. 1) - a iné náhrady, ktoré
složil výdražca, ktorý
sa omeškal, i s úrokmi od týchto súm;
c) všetko, čo vracia výdražca pri odopretí alebo zrušení
priklopnutia (§ 478 ods. 2).
Zásady rozvrhu.
(1) Podľa výsledku rozvrhového pojednávania sa z podstaty
uspokojujú v tomto poradí:
a) dane a verejné dávky s prirážkami a s príslušenstvom, poistné
národného poistenia a iné nároky, všetky pokiaľ majú podľa
osobitných predpisov prednostné zákonné záložné právo a len
vtedy, pokiaľ boly sročné v posledných troch rokoch pred
priklopnutím a boly riadne prihlásené; opakujúcim sa verejným
dávkam, ktoré sa vyrubujú na určité zákonom určené obdobie,
prislúcha toto poradie, len ak ide o nedoplatky za tri
vyrubovacie obdobia pred priklopnutím;
b) pohľadávky z pracovného (učebného) pomeru dlžníkových
zamestnancov, zamestnaných na vydraženej nehnuteľnej veci,
pokiaľ boly sročné v posledných troch rokoch pred
priklopnutím;
c) pohľadávky vymáhajúceho veriteľa, pohľadávky zabezpečené na
nehnuteľnej veci záložným právom, úhrada za vecné bremená
prevzaté výdražcom so započítaním do najvyššej ponuky a nároky
na náhradu za vecné bremená, ktoré výdražca podľa výsledku
dražby neprevezme, všetko podľa ich poradia.
(2) Úroky a opakujúce sa dávky za posledné tri roky pred
priklopnutím, ako aj súdne trovy sa uspokojujú v poradí istiny. Ak
rozdeľovaná podstata nepostačuje, uhradia sa pred istinou.
(1) Ak rozvrhovaná podstata nie je ešte vyčerpaná, uhradia sa
z nej ďalej:
a) dane a verejné dávky, poistné národného poistenia a iné nároky
uvedené v § 494 ods. 1 písm. a),
pokiaľ neboly uspokojené
a pokiaľ majú podľa platných predpisov zákonné záložné právo;
b) úroky a opakujúce sa dávky, uvedené v
§ 494 ods. 2, pokiaľ
boly sročné už skôr než v posledných troch rokoch pred
priklopnutím, ak sú zabezpečené záložným právom, v poradí
istiny.
(2) Čo ostane z rozdeľovanej podstaty, pripadne dlžníkovi.
Ak rozdeľovaná podstata nepostačuje, pohľadávky, ktoré majú
rovnaké poradie, sa uspokoja pomerne podľa úhrnných súm istiny
s príslušenstvom.
Pohľadávky obmedzené podmienkou.
(1) Pohľadávky obmedzené odkladacou alebo rozväzovacou
podmienkou uhradia sa uložením istiny na úrok až do času, keď sa
podmienka splní alebo keď bude isté, že sa nemôže splniť. Istina,
ktorá by sa uvoľnila, pridelí sa i s úrokmi, podľa možnosti už
vopred, ďalším oprávneným.
(2) Toto ustanovenie platí obdobne o pohľadávkach, pri ktorých
je vo verejnej knihe zápis spornosti.
Záručné a úverové pohľadávky.
(1) Pri záručných pohľadávkach uhradí sa iba pohľadávka
s príslušenstvom, vzniknutá do rozvrhového pojednávania, a to
zaplatením v hotovosti alebo prevzatím, kým istina rovnajúca sa
nevyčerpanému zvyšku sa uloží na úrok. Táto istina slúži na
uspokojenie nárokov, ktoré veriteľovi novovzniknú proti dlžníkovi.
Uvoľnená istina i s úrokmi sa pridelí oprávneným, ktorí neboli
úplne uspokojení z rozdeľovanej podstaty, a to podľa zásad
o rozvrhu.
(2) Pri úverových pohľadávkach sa zaplatením v hotovosti alebo
prevzatím uhradí iba pohľadávka s príslušenstvom, vzniknutá do dňa
priklopnutia.
Pohľadávky zabezpečené simultánnym záložným právom.
(1) Ak sa na dražbe odpredajú všetky nehnuteľné veci, na ktoré
viaznu pohľadávky zabezpečené simultánnym záložným právom, uhradia
sa také pohľadávky v hotovosti z výťažkov jednotlivých
rozdeľovaných podstát pomerne podľa zvyškov rozdeľovaných podstát,
ktoré ostávajú pri každej jednotlivej nehnuteľnej veci po
uspokojení predchádzajúcich nárokov. Ak žiada veriteľ uspokojenie
v inom pomere, osobám, ktoré v dôsledku toho dostanú
z rozdeľovanej podstaty menej, prikáže sa až do výšky schodku
z jednotlivých rozdeľovaných podstát suma, ktorá by pripadla na
takúto pohľadávku.
(2) Ak sa na dražbe neodpredaly všetky nehnuteľné veci, na
ktorých viaznu pohľadávky zabezpečené simultánnym záložným právom,
použije sa za základ výpočtu úhrady odhadná hodnota všetkých
nehnuteľných vecí, zistená podľa predpisov platných pre dane
a verejné dávky. Sumy, o ktoré by boli zadnejší veritelia ukrátení
tým, že veriteľ pohľadávky zabezpečenej simultánnym záložným
právom dostal viac, než koľko by bolo naň pripadlo z výťažku
predanej nehnuteľnej veci, zabezpečia sa na ich návrh záložným
právom na nepredaných nehnuteľných veciach v poradí, ktoré patrilo
uspokojenému veriteľovi.
(3) Zásady uvedené v odsekoch 1 a 2 sa použijú aj na
pohľadávky, ktoré zaťažujú podiely niekoľkých spoluvlastníkov tej
istej nehnuteľnej veci.
Vecné bremená.
(1) Súd podľa výsledku odhadu určí sumu, ktorou sa oceňujú
vecné bremená, ktoré budú podľa svojho poradia aspoň čiastočne
uspokojené z rozdeľovanej podstaty. Pri nárokoch na opakujúce sa
plnenia a dávky určí takú sumu, ktorá postačí, aby sa z nej
a z úrokov od nej mohly poskytovať plnenia a dávky alebo ich
peňažná hodnota.
(2) Pri vecných bremenách, ktoré výdražca prevezme so
započítaním do najvyššej ponuky, vydá sa srazená suma, ak ide
o vecné bremeno neobmedzeného trvania, výdražcovi; ak ide o vecné
bremeno obmedzeného trvania, uloží sa suma na úrok a výdražcovi sa
poskytuje náhrada po čas, kým vecné bremeno trvá. Ale ak ide
o nárok na dôchodok a iné opakujúce sa plnenia, uloží sa suma vždy
na úrok a platby sa poukazujú priamo oprávnenému. Vyčerpaním sumy
nárok oprávneného zanikne.
(3) Vecné bremená, ktoré výdražca neprevezme so započítaním do
najvyššej ponuky, sa zrušia a oprávnenému sa prikáže náhrada
v hotovosti vo výške určenej súdom. Ak ide o nároky, ktoré
oprávňujú na opakujúce sa plnenia a dávky, zvyšok najvyššej ponuky
uloží sa na úrok a oprávnenému sa poskytujú plnenia a dávky alebo
náhrada za ne, kým postačuje uložená suma alebo kým nárok
nezanikne.
(4) Suma, ktorá sa uvoľní skorším zánikom vecného bremena,
pridelí sa - podľa možnosti už vopred - ďalším oprávneným.
Rozvrhové usnesenie.
(1) Rozvrhové usnesenie sa doručí všetkým osobám a orgánom,
ktoré maly byť predvolané na rozvrhové pojednávanie, a osobám,
o nárokoch ktorých sa rozhodovalo na rozvrhovom pojednávaní.
(2) V rozvrhovom usnesení rozhodne súd aj o nárokoch, ktoré
boly na rozvrhovom pojednávaní zapreté čo do pravosti, výšky,
poradia alebo spôsobu úhrady. Ale ak nemožno o nich rozhodnúť bez
vykonania dôkazov o sporných skutočnostiach alebo ak treba o nich
rozhodnúť v administratívnom konaní, nakladá sa s nárokmi
uvedenými v § 494 ods. 1 písm. a)
a b) tak, ako keby
neboly
zapreté; to isté platí o nárokoch uvedených v §
494 ods. 1 písm. c), pokiaľ sú zapísané. Ten, kto taký
nárok zaprel, sa upraví, aby
podal žalobu alebo návrh na začatie administratívneho konania.
Konanie o zapretých nárokoch.
Ten, kto bol upravený, aby podal žalobu alebo návrh na začatie
administratívneho konania, musí do tridsiatich dní od doručenia
rozvrhového usnesenia preukázať, že podal žalobu alebo návrh na
začatie administratívneho konania, inak súd zapretie nevezme do
úvahy. Pre žaloby je príslušný exekučný súd. Rozhodnutie o zapretí
je účinné proti všetkým veriteľom i proti dlžníkovi; títo môžu
vstúpiť do konania o žalobe ako vedľajší účastníci.
Ak sa právoplatne vyhovie žalobe alebo v administratívnom
konaní návrhu, exekučný súd nariadi nové rozvrhové pojednávanie;
na toto však nepredvolá účastníkov, ktorých nároky boly už
uspokojené.
Ak sa právoplatne vyhovelo žalobe alebo v administratívnom
konaní návrhu čo do pohľadávky, ktorú prevzal výdražca so
započítaním do najvyššej ponuky, uloží exekučný súd výdražcovi,
aby do pätnástich dní složil na súde zvyšok najvyššej ponuky,
rovnajúci sa zapretému nároku, s príslušenstvom a úrokmi odo dňa
priklopnutia. Po bezvýslednom uplynutí tejto lehoty súd exekúciou
z úradnej povinnosti vymáha zvyšok najvyššej ponuky i s úrokmi od
výdražcu.
Vykonanie rozvrhového usnesenia.
Po právoplatnosti rozvrhového usnesenia a po úplnom zaplatení
najvyššej ponuky súd poukáže oprávneným osobám prikázané sumy, ak
nie je o nich začaté konanie o zapretie, hoci už uplynula lehota
na podanie návrhu na jeho začatie.
Knihovné usporiadanie.
(1) Po právoplatnosti priklopnutia a po zaplatení najvyššej
ponuky súd z úradnej povinnosti nariadi zápis vlastníckeho práva
na nehnuteľnú vec pre nadobúdateľa a výmaz zápisu nariadenia
dražby a predkupného práva.
(2) Po právoplatnosti rozvrhového usnesenia zanikajú proti
nadobúdateľovi ťarchy viaznuce na nehnuteľnej veci, okrem tých,
ktoré nadobúdateľ prevzal. Súd nariadi z úradnej povinnosti výmaz
zaniknutých tiarch zapísaných na nehnuteľnej veci.
Dražba nehnuteľnej veci nezapísanej vo verejnej knihe.
Ak sa vedie exekúcia dražbou na nehnuteľnú vec nezapísanú vo
verejnej knihe, treba nehnuteľnú vec exekučne opísať v zápisnici.
Inak platia primerane ustanovenia o dražbe nehnuteľnej veci
zapísanej vo verejnej knihe.
DRUHÝ DIEL.
EXEKÚCIA NA HNUTEĽNÉ VECI.
Exekučné prostriedky.
Exekúcia na hnuteľné veci sa vykoná ich zexekvovaním
a predajom.
Zexekvovanie.
(1) Veci, ktoré má dlžník vo svojej moci, alebo dlžníkove
veci, ktoré má vymáhajúci veriteľ alebo osoba ochotná ich vydať,
sa zexekvujú tým, že výkonný úradník sostaví ich soznam a opíše
ich (zápisnica o výkone exekúcie). Ďalšie zexekvovanie vecí, ktoré
sú už zexekvované, sa vykoná poznámkou v zápisnici o výkone
exekúcie.
(2) V zápisnici o výkone exekúcie sa poznamenajú aj námietky
proti zexekvovaniu.
(1) Usnesenie o nariadení exekúcie sa doručí dlžníkovi až pri
výkone zexekvovania. Ak dlžník nie je pri výkone prítomný, doručí
sa mu toto usnesenie spolu s upovedomením o výsledku výkonu.
(2) Vymáhajúci veriteľ sa upovedomí o zexekvovaní iba vtedy,
ak nebol prítomný pri výkone.
Veci vylúčené z exekúcie. Obmedzenie predaja.
(1) Z exekúcie sú vylúčené veci:
a) ktoré dlžník potrebuje na vykonávanie svojho povolania alebo
zamestnania alebo na existenciu svoju alebo osôb, ktorým je
podľa zákona povinný poskytovať úhradu na osobné potreby;
b) u ktorých by exekúcia odporovala verejným alebo verejne
uznaným záujmom alebo občianskej piete;
c) ktoré nemožno zexekvovať podľa osobitných predpisov.
(2) Minister spravodlivosti po dohode so zúčastnenými
ministrami môže nariadením určiť, ktoré veci sú podľa odseku 1
písm. a) a b) vylúčené z exekúcie alebo s akým obmedzením je
prípustný exekučný predaj vecí.
Účinky zexekvovania.
Zexekvovaním nadobúda vymáhajúci veriteľ exekučné záložné
právo pre vymáhanú pohľadávku.
Úschova zexekvovaných vecí.
Na návrh vymáhajúceho veriteľa možno zexekvované veci
z dôležitých dôvodov vhodným spôsobom uschovať.
Zexekvovanie peňazí.
(1) Ak nájde výkonný úradník pri výkone platné československé
peniaze, vydá ich vymáhajúcemu veriteľovi na úhradu jeho
pohľadávky. Ak je pochybné, či zexekvovaná suma podlieha exekúcii
(§ 511), alebo ak je niekoľko vymáhajúcich
veriteľov, výkonný
úradník složí peniaze na súde.
(2) Pri zexekvovaní cudzozemských peňazí treba zachovať
osobitné predpisy na ne sa vzťahujúce.
Veci podliehajúce skaze.
Veci podliehajúce skaze možno zexekvovať, len ak sa nenájdu
iné zexekvovateľné veci, postačujúce na uspokojenie vymáhajúceho
veriteľa. Veci podliehajúce skaze predá výkonný úradník hneď
z voľnej ruky. Ak sa nedosiahne úradne určená alebo odhadná cena,
alebo ak vymáhajúci veriteľ neprevezme veci za túto cenu,
odovzdajú sa veci dlžníkovi na voľné nakladanie a exekučné záložné
právo vymáhajúceho veriteľa na ne zanikne.
Exekúcia na príslušenstvo nehnuteľnej veci.
(1) Príslušenstvo nehnuteľnej veci možno zexekvovať len spolu
s nehnuteľnou vecou.
(2) Výnimky pre príslušenstvo pôdohospodárskych nehnuteľných
vecí môže ustanoviť vláda nariadením.
Nariadenie predaja zexekvovaných vecí.
(1) Po právoplatnosti usnesenia nariaďujúceho exekúciu súd
nariadi predaj zexekvovaných vecí.
(2) Pred predajom treba veci, pokiaľ nemajú úradne určenú
cenu, odhadnúť.
Dražba.
(1) Zexekvované veci sa predajú na dražbe, ktorá sa koná buď
na mieste, kde sú zexekvované veci, alebo na súde.
(2) Súd oznámi termín dražby dlžníkovi, vymáhajúcemu
veriteľovi a okresnému národnému výboru, v obvode ktorého sa bude
konať dražba a v obvode ktorého má dlžník bydlisko. Okrem toho sa
termín dražby vyhlási spôsobom obvyklým v mieste.
(1) Dražbu vedie výkonný úradník, ktorý spíše o dražbe
zápisnicu.
(2) Výkonný úradník a dlžník nesmú dražiť. Nemôžu dražiť ani
osoby, ktoré by podľa platných predpisov nemohly nadobudnúť
predmet dražby.
(1) Najnižšia ponuka robí dve tretiny odhadnej alebo úradne
určenej ceny.
(2) Výkonný úradník priklopne dražiteľovi, ktorý ponúkne
najviac. Výdražca musí najvyššiu ponuku ihneď zaplatiť. Ak tak
neurobí, draží sa vec znovu, avšak výdražca sa už nemôže na dražbe
tejto veci zúčastniť.
(3) Zaplatením najvyššej ponuky zanikajú proti výdražcovi
ťarchy viaznuce na veci.
(1) Dražba sa skončí, ak dosiahnutý výťažok postačuje na
uspokojenie vymáhajúcich veriteľov.
(2) Ak sa na dražené veci nenajde kupec, nariadi súd opätovnú
dražbu. Veci, na ktoré sa nenajde kupec ani pri opätovnej dražbe,
môže vymáhajúci veriteľ prevziať do pätnástich dní po upovedomení
o bezvýslednosti dražby za dve tretiny odhadnej alebo úradne
určenej ceny. Súd odoprie vymáhajúcemu veriteľovi prevzatie vecí,
ak sú proti prevzatiu dôvodne námietky; medzi niekoľkými
vymáhajúcimi veriteľmi inak na prevzatie ochotnými rozhoduje
poradie ich záložného práva. Ak dôjde k prevzatiu, zanikajú
exekučné záložné práva tých vymáhajúcich veriteľov, ktorí poradím
prejímateľa predchádzajú a taktiež neboli na prevzatie ochotní;
inak má predaj uskutočnený prevzatím tie isté účinky ako predaj na
dražbe. Ak neprevezme veci ani jeden z vymáhajúcich veriteľov,
alebo ak sa prevzatie všetkým na to ochotným právoplatne odoprie,
zanikne exekučné záložné právo všetkých vymáhajúcich veriteľov.
Výťažok predaja.
(1) Ak je len jeden veriteľ, vydá mu výkonný úradník po srážke
trov odhadu a predaja výťažok predaja až do výšky jeho
vymáhateľnej pohľadávky s úrokmi odo dňa dražby a trovami; zvyšok
odovzdá dlžníkovi.
(2) Ak je niekoľko veriteľov, výkonný úradník složí výťažok
predaja na súde.
(1) Výťažok predaja sa rozdelí v tomto poradí:
a) trovy odhadu, úschovy a predaja;
b) pohľadávky veriteľov, ktorí majú zádržné právo;
c) pohľadávky veriteľov, ktorí majú zákonné záložné právo;
d) pohľadávky veriteľov, ktorí majú smluvné záložné právo
nadobudnuté pred zexekvovaním, ak sú dostatočne preukázané
podľa spisov, a to podľa časového poradia nadobudnutia
smluvného záložného práva;
e) pohľadávky vymáhajúcich veriteľov podľa poradia zexekvovania.
(2) Úroky a opakujúce sa plnenia za posledné tri roky pred
predajom, ako aj trovy vzniknuté uplatnením a vymáhaním nároku
majú rovnaké poradie ako istina.
(3) Pohľadávky rovnakého poradia sa uspokoja pomerne.
Rozvrh výťažku.
(1) Súd môže určiť termín na rozvrh výťažku predaja. Na termín
predvolá účastníkov a tých, ktorí majú vecné práva na uspokojenie
z predaných vecí.
(2) V rozvrhovom usnesení rozhodne súd aj o nárokoch, ktoré
boly na rozvrhovom pojednávaní zapreté čo do pravosti, výšky,
poradia alebo spôsobu úhrady. Nároky, pre ktoré je exekučný titul,
môže dlžník zapierať iba vtedy, keď uplatňuje skutočnosti, ktoré
nastaly po vzniku exekučného titulu.
(3) Ak súd nemôže o zapretých nárokoch rozhodovať bez
vykonania dôkazov o sporných skutočnostiach alebo ak treba o nich
rozhodnúť v administratívnom konaní, upraví toho, kto zapiera
právo preukázané obsahom spisov alebo kto nepreukázane tvrdí, že
má nárok, aby podal žalobu alebo návrh na začatie
administratívneho konania. Ustanovenia §§ 502
a 503 platia tu
primerane.
Rozvrhové usnesenie doručí súd dlžníkovi a všetkým osobám,
o nárokoch ktorých sa v ňom rozhoduje (§ 524).
Vykonanie rozvrhového usnesenia.
O vykonaní rozvrhového usnesenia platí primerane ustanovenie
§ 505.
TRETÍ DIEL.
EXEKÚCIA NA PEŇAŽNÉ POHĽADÁVKY A PLAT.
Exekučné prostriedky.
Exekúcia na peňažné pohľadávky na účte v peňažnom ústave
sa
vykoná odpísaním vymáhanej pohľadávky z dlžníkovho účtu; exekúcia
na ostatné peňažné pohľadávky a na plat sa vykoná ich
zexekvovaním.
Exekúcia odpísaním z účtu v peňažnom ústave
(1) Uznesením o nariadení exekúcie odpísaním z účtu v peňažnom
ústave prikáže súd poddlžníkovi, aby po právoplatnosti uznesenia
odpísal vymáhanú pohľadávku z dlžníkovho účtu a uhradil ju
vymáhajúcemu veriteľovi; ak je dlžníkom súkromná osoba, zakáže jej
súd, aby nakladala s účtom až do výšky vymáhanej pohľadávky.
(2) Uznesenie o nariadení exekúcie doručí súd vymáhajúcemu
veriteľovi a dlžníkovi; poddlžníkovi sa doručí len, ak je
vymáhajúcim veriteľom alebo dlžníkom súkromná osoba, a to ihneď,
ak je súkromná osoba dlžníkom, ináč až po právoplatnosti.
Poddlžník nemá právo sťažnosti.
(3) Výkon exekúcie upravujú osobitné predpisy o príkazoch
na
vybranie; ak je vymáhajúcim veriteľom súkromná osoba, platia tieto
predpisy obdobne s tou odchýlkou, že sa príkaz na vybranie
nepoužije.
(4) O poradí úhrady platia osobitné predpisy. Ak je
však
dlžníkom súkromná osoba, je pre poradie úhrady rozhodný čas, keď
bolo uznesenie o nariadení exekúcie doručené poddlžníkovi; ak mu
bolo toho istého dňa doručené niekoľko uznesení o nariadení
exekúcie odpísaním z účtu toho istého dlžníka a prostriedky na
účte nepostačujú, uhradia sa vymáhané pohľadávky pomerne.
(5) Ustanovenia § 541
ods. 1 a §§ 542 až 546 sa
použijú
obdobne.
(6) Osobitné predpisy vylučujúce alebo obmedzujúce použitie
prostriedkov na iné než určené účely nie sú dotknuté ustanoveniami
o tejto exekúcii.
Peňažné pohľadávky.
Ako peňažné pohľadávky možno zexekvovať nároky na peňažné
plnenie, a to i nároky sročné v budúcnosti.
Plat.
Ako plat možno zexekvovať bez ohľadu na názov a druh:
a) všetky mzdy, ako peňažné tak naturálne, z pracovného
(učebného) pomeru, ako aj opakujúce sa odplaty za prácu konanú
osobne pre tú istú osobu;
b) všetky odplaty nahradzujúce pracovný príjem z dôvodu dočasnej
alebo trvalej pracovnej nespôsobilosti, ako aj dôchodky
z dôchodkového zabezpečenia a platy im naroveň postavené.
Peňažné pohľadávky a platy vylúčené z exekúcie.
(1) Z exekúcie na peňažné pohľadávky a plat sú vylúčené:
a) sumy, na ktoré má dlžník nárok zo smluvy o poistení
nehnuteľnej veci alebo jej príslušenstva, ak sa majú podľa
poisťovacej smluvy použiť na znovuvybudovanie alebo na opravu
nehnuteľnej veci alebo na doplnenie jej príslušenstva;
b) príspevky poskytované na úhradu nákladov uzavretia manželstva,
trov pôrodu alebo úmrtia, sociálne a študijné príspevky na
výchovu a výživu, pokiaľ sa exekúcia vedie pre iné nároky než
na úhradu nákladov, pre ktoré sú poskytované;
c) náhrada nákladov spojených s pracovným výkonom, odmena za
prácu po čase, za vyššie alebo mimoriadne výkony alebo
jednorázové odmeny súvisiace s nárokom na plat.
(2) Minister spravodlivosti po dohode so zúčastnenými
ministrami nariadením určí, ktoré nároky podľa odseku 1 písm. b) a c) a v akom
rozsahu podliehajú exekúcii.
(3) Exekúcia na pohľadávky roľníkov a jednotných roľníckych
družstiev z povinných dodávok poľnohospodárskych výrobkov štátu je
prípustná len v rozsahu a za podmienok, ktoré určí nariadením
minister spravodlivosti po dohode so zúčastnenými ministrami.
(4) Exekúcia na pracovnú odmenu chovancov výchovní dorastu
a osôb, na ktorých sa vykonáva trest odňatia slobody, je prípustná
len v rozsahu, ktorý určí minister spravodlivosti po dohode so
zúčastnenými členmi vlády.
Zexekvovateľné časti platu.
(1) Minister spravodlivosti po dohode so zúčastnenými
ministrami nariadením určí základnú sumu slúžiacu na vypočítanie
nezexekvovateľného platu a hranicu, nad ktorou je plat
zexekvovateľný bez obmedzenia.
(2) Základná suma slúžiaca na vypočítanie nezexekvovateľného
platu sa zvyšuje o jednu tretinu za každú osobu, pokiaľ jej dlžník
podľa zákona poskytuje úhradu na osobné potreby a pokiaľ sama
nevedie exekúciu pre túto úhradu. Zo zvyšku čistého platu možno
zexekvovať jednu tretinu pre akékoľvek pohľadávky, druhú tretinu
len pre prednostné pohľadávky.
(3) V prospech pohľadávok pre úhradu na osobné potreby podľa
zákona môže súd na návrh veriteľa po vypočutí dlžníka vysloviť
zexekvovanie tretej tretiny alebo jej časti tak, aby to
zodpovedalo potrebám dlžníka a všetkých osôb, ktorým je podľa
zákona povinný poskytovať úhradu na osobné potreby.
Zexekvovanie pre opakujúce sa dávky.
Pri exekúcii na plat pre opakujúce sa dávky (§
150 ods. 2) raz
vykonané zexekvovanie platí i pre dávky, ktoré sa v budúcnosti
stanú sročnými.
Prednostné pohľadávky.
Prednostnými pohľadávkami sú spolu s ich príslušenstvom:
a) pohľadávky na úhradu osobných potrieb podľa zákona;
b) pohľadávky štátu z poskytovania štátneho detského príspevku;
c) pohľadávky štátu na daniach a verejných dávkach a pohľadávky
poistného národného poistenia;
d) pohľadávky z náhrady škody spôsobenej krádežou, podvodom,
spreneverou alebo úmyselným poškodením majetku socialistických
právnických osôb alebo podnikov pod národnou správou;
e) pohľadávky štátu z náhrady inej škody spôsobenej porušením
povinností pri národnej správe.
Uspokojenie prednostných pohľadávok.
Prednostné pohľadávky sa uspokojujú najprv z tretiny
vyhradenej pre prednostné pohľadávky (§ 531
ods. 2 druhá veta),
a ak táto nepostačuje na ich úhradu, z tretiny, z ktorej možno
uspokojiť akékoľvek pohľadávky, podľa poradia zexekvovania.
Vypočítanie čistého platu.
(1) Čistý plat sa vypočíta tak, že sa z hrubého
platu
odpočítajú daň zo mzdy, poistné národného poistenia a poprípade
ďalšie podobné záväzky, ktoré za odpočitateľné určí nariadením
minister spravodlivosti po dohode so zúčastnenými ministrami.
Zvyšok čistého platu sa zaokruhľuje na sumu deliteľnú 3 Kčs dole.
(2) Súd určí sumu platu podliehajúcu exekúcii, ak požiada o to
niektorý z účastníkov alebo poddlžník.
(3) Niekoľko dlžníkových platov súčasne zexekvovaných sa
spočíta; v tomto prípade určí súd sumy podliehajúce exekúcii
z jednotlivých platov. Naturálne požitky sa ocenia podľa predpisov
o oceňovaní požitkov pre národné poistenie.
Nezmeniteľnosť ustanovení o exekúcii na plat.
Ustanovenia o exekúcii na plat nemožno dohodou strán zmeniť
alebo vylúčiť na ujmu dlžníka. Každé opatrenie odporujúce týmto
ustanoveniam je právne neúčinné.
Zexekvovanie peňažnej pohľadávky alebo platu.
(1) Zexekvovanie peňažnej pohľadávky alebo platu (ďalej len
"pohľadávky") sa vykoná tým, že súd zakáže poddlžníkovi, aby
svojmu veriteľovi (dlžníkovi) platil, a súčasne zakáže dlžníkovi
akokoľvek nakladať s pohľadávkou, najmä ju vybrať, upozorní ho na
jeho povinnosti uvedené v § 542 a na práva
vymáhajúceho veriteľa
uvedené v § 543 a obom súčasne oznámi,
že pohľadávka bola pre
vymáhajúceho veriteľa zexekvovaná a že vymáhajúci veriteľ tým
nadobudol záložné právo. Usnesenie o tom sa doručí poddlžníkovi do
vlastných rúk. Ak je poddlžníkom štát alebo fond pod verejnou
správou, doručuje sa poukazujúcemu úradu.
(2) Zexekvovanie je vykonané doručením usnesenia poddlžníkovi.
(3) Minister spravodlivosti môže po dohode s ministrom
financií nariadením vydať podrobnejšie predpisy o exekúcii na
pohľadávky proti štátu alebo fondu pod verejnou správou.
(1) Pre poradie pohľadávok je rozhodný čas, keď sa usnesenie
o zexekvovaní doručilo poddlžníkovi. Ak mu bolo toho istého dňa
doručených niekoľko usnesení o zexekvovaní a zexekvovaná
pohľadávka nepostačuje, uspokoja sa vymáhané pohľadávky pomerne.
(2) Pohľadávky na úhradu osobných potrieb podľa zákona [§
533
písm. a)] sa uspokoja z tretiny vyhradenej pre prednostné
pohľadávky (§ 531 ods. 2 druhá veta)
pred ostatnými pohľadávkami
bez zreteľa na čas zexekvovania, a to podľa pomeru súm bežnej
úhrady osobných potrieb.
Sťažnosť poddlžníka.
Proti usneseniu o zexekvovaní prislúcha poddlžníkovi
sťažnosť.
Oznámenie úradu (orgánu verejnej správy) o zaplatení.
Súd zruší exekúciu, ak úrad (orgán verejnej správy) oznámi, že
u neho zexekvovaná pohľadávka zanikla zaplatením pred doručením
usnesenia o zexekvovaní.
Rozsah zexekvovania.
(1) Zexekvovanie postihuje všetky nároky dlžníka, vzniknuté
z právneho dôvodu zexekvovanej pohľadávky.
(2) Ak nedosahuje dlžníkov plat po dobu jedného roka
sumu,
ktorá je podrobená exekúcii, exekúcia zanikne.
Povinnosti dlžníka.
Po právoplatnosti usnesenia o zexekvovaní dlžník je povinný
vymáhajúcemu veriteľovi:
a) dať všetky zprávy, ktoré sú potrebné na vymoženie zexekvovanej
pohľadávky;
b) vydať listiny, ktoré má o pohľadávke, a ak je zexekvovaná iba
časť pohľadávky alebo ak je viac veriteľov, složiť ich na
exekučnom súde, ďalej vydať veci alebo splniť vzájomné
plnenia, ktoré sú potrebné na sročnosť pohľadávky. Splnenie
týchto povinností možno vynútiť na návrh vymáhajúceho veriteľa
exekúciou, ktorú nariadi exekučný súd po vypočutí dlžníka.
Povinnosti poddlžníka.
(1) Poddlžník je povinný do tridsiatich dní od doručenia výzvy
súdu, urobenej na návrh vymáhajúceho veriteľa, oznámiť súdu,
a) či dlžník má proti nemu pohľadávku, ktorej zexekvovanie bolo
navrhnuté, z akého dôvodu a v akej výške,
b) aký plat má u neho dlžník, či v tomto plate nastaly zmeny
a aké a od ktorého času.
(2) Ak ide o exekúciu na plat, poddlžník je povinný oznámiť
súdu do tridsiatich dní aj to, že dlžník nie je alebo prestal byť
u neho zamestnaný, a ak mu je známa, aj adresu nového
zamestnávateľa; na túto povinnosť sa poddlžník upozorní už
v usnesení, ktorým sa nariaďuje exekúcia.
(3) Ustanovenie odseku 2 sa použije obdobne aj na tie prípady,
keď sa nárok na plat (§ 529) nezakladá
na pracovnom (učebnom)
pomere.
Práva vymáhajúceho veriteľa.
(1) Právoplatné zexekvovanie pohľadávky oprávňuje vymáhajúceho
veriteľa uplatniť dlžníkove práva na ňu vo vlastnom mene.
Vymáhajúci veriteľ však nie je oprávnený uzavrieť na účet dlžníka
pokonávku o pohľadávke, ani odpustiť dlh poddlžníkovi.
(2) Žalobe vymáhajúceho veriteľa nemožno odporovať námietkami
z právnych vzťahov medzi vymáhajúcim veriteľom a poddlžníkom.
Účinky konania o žalobe vymáhajúceho veriteľa.
(1) Rozhodnutie vydané o zažalovanej pohľadávke je účinné
proti dlžníkovi a proti všetkým veriteľom, pre ktorých bola
pohľadávka zexekvovaná. Dlžník a každý vymáhajúci veriteľ, pre
ktorého bola pohľadávka tiež zexekvovaná, môžu vstúpiť do konania
o žalobe ako vedľajší účastníci.
(2) Vymáhajúci veriteľ, pre ktorého bola pohľadávka
zexekvovaná, zodpovedá dlžníkovi za všetku škodu, vzniknutú
omeškaním vymáhania a opomenutím opovedania konania dlžníkovi.
Účinky zaplatenia poddlžníkom.
Zaplatením zexekvovanej pohľadávky vymáhajúcemu veriteľovi,
výkonnému úradníkovi alebo složením na súde poddlžník sa zbaví
svojho záväzku voči dlžníkovi do výšky tejto platby.
Složenie pohľadávky poddlžníkom na súde.
Ak je viac vymáhajúcich veriteľov alebo ak si robia na
zexekvovanú pohľadávku nárok aj iné osoby, poddlžník je oprávnený,
a na návrh vymáhajúceho veriteľa povinný, složiť pohľadávku podľa
jej sročnosti na exekučnom súde pre všetky tieto osoby. Súd
rozvrhne (§§ 524, 525)
složenú pohľadávku medzi oprávnených podľa
poradia prednostných alebo záložných práv.
Zexekvovanie pohľadávok zo zmeniek a iných cenných papierov.
(1) Pohľadávky zo zmeniek, šekov, vkladných knižiek, životných
poistek znejúcich na majiteľa alebo doručiteľa, ako aj cenných
papierov, ktoré možno previesť rubopisom alebo ktoré znejú na
majiteľa alebo doručiteľa, sa zexekvujú tým, že výkonný úradník
spíše tieto listiny podľa ustanovení o zexekvovaní hnuteľných
vecí, odníme ich a odovzdá súdu.
(2) Všetko, čo je potrebné na zachovanie alebo výkon práv
z týchto listín, vykoná výkonný úradník na základe zmocnenia
exekučného súdu. Ak treba pohľadávku zažalovať, na podanie žaloby
ustanoví súd opatrovníka.
(3) Realizáciu pohľadávky z týchto listín vykoná výkonný
úradník realizačnými úkonmi primeranými povahe týchto listín,
ktoré určí súd.
Exekúcia na pohľadávky zapísané na nehnuteľnej veci.
Pri exekúcii na pohľadávku zapísanú na nehnuteľnej veci sa
zapíše zriadenie exekučného záložného práva do verejnej knihy
z úradnej povinnosti.
ŠTVRTÝ DIEL.
EXEKÚCIA NA INÉ MAJETKOVÉ PRÁVA.
Predmet exekúcie a exekučné prostriedky.
Na vymoženie peňažnej pohľadávky možno viesť exekúciu i na iné
majetkové práva dlžníka, pokiaľ sú scudziteľné alebo pokiaľ aspoň
pripúšťajú, aby sa ich výkon preniesol na inú osobu.
Exekúcia podľa § 549 sa vykoná
niektorým z exekučných
prostriedkov označených v tejto hlave, a ak žiadny z nich nie je
vhodný, zexekvovaním (§ 509) a exekučným
prenajatím.
Prenajatia.
Ak sa zúčastnené osoby nedohodnú inak, prenajatie sa stane
dražbou. Pre dražbu platia obdobne ustanovenia o dražbe hnuteľných
vecí. Splátky nájomného sa uložia na súde a rozdelia obdobne podľa
ustanovení o rozvrhu výťažku predaja hnuteľnej veci.
Nájomný pomer založený exekučným prenajatím sa skončí
uplynutím času, na ktorý je obmedzené zexekvované dlžníkovo
právo.
TRETIA HLAVA.
EXEKÚCIA NA VYMOŽENIE NEPEŇAŽNÝCH NÁROKOV.
Exekúcia na vydanie alebo dodanie hnuteľných vecí.
Na vymoženie nároku na odovzdanie hnuteľných vecí alebo
cenných papierov sa vykoná exekúcia tým, že výkonný úradník ich
odníme povinnej strane alebo tretej osobe, ak je ochotná ich
vydať, a odovzdá vymáhajúcemu veriteľovi. Ak tretia osoba nie je
ochotná ich vydať, použijú sa primerane ustanovenia o exekúcii na
peňažné pohľadávky.
Ak je na odovzdanie vecí, na vydanie alebo dodanie ktorých má
vymáhajúci veriteľ nárok, potrebné alebo vhodné odovzdanie listiny
alebo nástroja, výkonný úradník ich odníme povinnej strane
a odovzdá vymáhajúcemu veriteľovi. Na listinách sa poznamená, že
odovzdanie bolo vykonané na uspokojenie vymáhaného nároku, ktorý
treba určite označiť. Písomné prejavy, ktoré sú inak ešte podľa
občianskeho práva potrebné na odovzdanie, vydá exekučný súd alebo
na jeho zmocnenie výkonný úradník.
Exekúcia vyprataním.
(1) Ak má povinná strana odovzdať alebo vypratať nehnuteľnú
vec alebo jej časť, výkonný úradník odstráni povinnú stranu
a osoby, ktoré sú na vypratúvanej nehnuteľnej veci iba na základe
práva povinnej strany. Ak je to potrebné, odstráni aj ich hnuteľné
veci a odovzdá nehnuteľnú vec, poprípade jej časť vymáhajúcemu
veriteľovi.
(2) Obdobne sa postupuje aj pri exekúcii vyprataním iných
vecí.
(1) Súd vykoná exekúciu vyprataním bytu, len ak preukáže
vymáhajúci veriteľ potvrdením výkonného orgánu miestneho národného
výboru, že pre povinnú stranu a osoby bývajúce len na základe jej
práva v byte, ktorý sa má vypratať, je právoplatne zabezpečený
náhradný byt. Ak by podľa predpisov o hospodárení s bytmi mohol
výkonný orgán miestneho národného výboru poskytnúť náhradné
ubytovanie, postačí, ak vymáhajúci veriteľ preukáže potvrdením
výkonného orgánu miestneho národného výboru, že náhradné
ubytovanie je zabezpečené. Ak nie je výkonný orgán miestneho
národného výboru povinný prideliť náhradný byt, ani poskytnúť
náhradné ubytovanie, nie je ani pre výkon exekúcie podľa súdneho
exekučného titulu potrebný preukaz o zabezpečení náhradného bytu
alebo poskytnutí náhradného ubytovania.
(2) Vypratanie sa vykoná presťahovaním do zabezpečeného
náhradného bytu, poprípade za podmienok uvedených v odseku 1 do
objektu poskytnutého ako náhradné ubytovanie. Ak netreba poskytnúť
ani náhradné ubytovanie, vykoná sa presťahovanie na miesto, ktoré
bolo poskytnuté ako prístrešie.
(3) O čase vypratania sa povinná strana vopred včas
upovedomí.
Hnuteľné veci, ktoré sa majú odstrániť, ale nie sú predmetom
exekúcie, výkonný úradník odovzdá povinnej strane, a ak nie je
prítomná, jej zmocnencovi alebo dorastenej osobe jej domácnosti.
Ak to nie je možné, výkonný úradník ich odovzdá miestnemu
národnému výboru, ktorý je ich povinný uschovávať počas jedného
roku na trovy povinnej strany. Po uplynutí tejto lehoty nariadi
súd na návrh miestneho národného výboru ich predaj podľa
ustanovení §§ 508 až 526.
Exekúcia na vymoženie nároku na zriadenie alebo zrušenie práv
na nehnuteľnej veci.
Exekúcia na vymoženie nároku na knihovný zápis práva na
nehnuteľnú vec sa vykoná príslušným zápisom. Prejav povinnej
strany, ktorý sa vyžaduje pre zápis, je nahradený exekučným
titulom.
Ak ešte nie je na povinnú stranu zapísané jej vlastníctvo
alebo iné knihovné právo, ktoré sa má previesť, môže socialistická
právnická osoba ako vymáhajúci veriteľ žiadať, aby jej prisúdené
vlastníctvo alebo iné knihovné právo bolo zapísané priamo na ňu,
ak predloží listiny, ktoré by boly potrebné podľa knihovného práva
na to, aby sa mohlo zapísať právo povinnej strany.
Ak zápis práva socialistickej právnickej osoby ako
vymáhajúceho veriteľa vyžaduje predchádzajúci zápis práva povinnej
strany, je socialistická právnická osoba oprávnená žiadať v mene
povinnej strany o zápis jej práva spolu so zápisom svojho práva,
ak podľa knihovného práva preukáže, že povinná strana toto právo
nadobudla.
Listiny potrebné na zápis podľa §§ 559
a 560, pokiaľ ich má
povinná strana, výkonný úradník jej na príkaz súdu odníme
a odovzdá exekučnému súdu.
Ustanovenia §§ 558 až 561 platia
primerane aj pre exekúciu na
vymoženie nároku na zápis práva na nehnuteľnú vec nezapísanú vo
verejnej knihe.
Exekúcia na vymoženie nároku na hmotné rozdelenie majetkového spoločenstva
a na úpravu hraníc.
Ak sa má podľa exekučného titulu vykonať hmotné rozdelenie
spoločnej nehnuteľnej veci alebo inej spoločnej majetkovej
podstaty alebo ak sa majú vytýčiť upravené sporné hranice, vykoná
tieto úkony exekučný súd s pribraním znalcov.
Exekúcia na vymoženie nároku na rozdelenie spoločnej nehnuteľnej
veci predajom.
(1) Exekučné rozdelenie spoločnej nehnuteľnej veci predajom sa
vykoná podľa ustanovení o exekučnej dražbe nehnuteľných vecí
s týmito odchýlkami:
a) ustanovenia, týkajúce sa práv iných osôb v konaní než
spoluvlastníkov, nemožno použiť;
b) odhad sa koná iba vtedy, ak vyvolacia cena nie je určená
v exekučnom titule alebo dohodou všetkých spoluvlastníkov; ak
sa koná odhad, treba vziať do úvahy, že výdražca prevezme
pohľadávky a iné ťarchy zabezpečené na nehnuteľnej veci bez
započítania do najvyššej ponuky, pokiaľ sú zjavné zo spisov;
c) podmienky, za ktorých sa má konať dražba, pokiaľ nie sú určené
už v exekučnom titule, určí exekučný súd v dražobnej vyhláške
podľa prípadnej dohody všetkých spoluvlastníkov;
d) ak v exekučnom titule alebo dohodou všetkých spoluvlastníkov
nie je určené inak, vyvolacou cenou je odhadná cena; najvyššiu
ponuku treba zaplatiť hneď v hotovosti; o rozdelení najvyššej
ponuky pojednáva exekučný súd so spoluvlastníkmi cieľom
dosiahnutia dohody, a ak toto pojednávanie ostane bez
výsledku, upraví spoluvlastníkov na podanie žaloby;
e) v dražobnej vyhláške treba tiež uviesť, že ide o dražbu na
rozdelenie spoločnej nehnuteľnej veci;
f) po právoplatnosti priklopnutia exekučný súd vydá výdražcovi
a bývalým spoluvlastníkom listiny o predaji, potrebné na to,
aby bol prechod vlastníctva zapísaný vo verejnej knihe.
(2) Trovy odhadu, dražby a pojednávania o rozdelení najvyššej
ponuky sa uhradia z najvyššej ponuky pred jej rozdelením.
Exekúcia na vymoženie nároku na rozdelenie spoločnej
hnuteľnej
veci predajom.
Exekučné rozdelenie spoločnej hnuteľnej veci predajom sa
vykoná podľa ustanovení o dražbe hnuteľných vecí s týmito
odchýlkami:
a) odhad sa koná, iba ak odhadná cena nie je určená v exekučnom
titule alebo dohodou všetkých spoluvlastníkov;
b) najnižším podaním je odhadná cena, ak nie je v exekučnom
titule alebo dohodou všetkých spoluvlastníkov určené niečo
iné;
c) ustanovenie, že ťarchy, viaznuce na veci proti vydražiteľovi
zanikajú, tu neplatí.
Exekúcia na vymoženie nároku na zastupiteľný čin povinnej
strany.
Exekúcia na vynútenie činu povinnej strany, ktorý môže vykonať
iná osoba, vykoná sa tak, že súd zmocní vymáhajúceho veriteľa, aby
čin vykonal sám alebo dal ho vykonať na náklad a nebezpečenstvo
povinnej strany. Povinnej strane možno uložiť, aby vopred
zaplatila tento súdom určený náklad.
Ak ostane exekúcia na dodanie vecí určených podľa druhu
bezvýslednou, exekučný súd zmocní vymáhajúceho veriteľa, aby si
veci zaopatril na náklad a nebezpečenstvo povinnej strany.
Povinnej strane možno uložiť, aby vopred zaplatila tento súdom
určený náklad.
Exekúcia na vymoženie nároku na nezastupiteľný čin
povinnej
strany.
Ak je povinná strana podľa exekučného titulu povinná vykonať
nejaký čin, ktorý nemôže vykonať iná osoba a ktorého vykonanie
závisí od vôle povinnej strany, vykoná sa exekúcia tak, že sa jej
po nariadení exekúcie, v ktorej sa pohrozí ukladaním pokút za
nevykonanie činu v určenej lehote, uloží na návrh vymáhajúceho
veriteľa stále väčšia pokuta až do úhrnnej sumy 50.000 Kčs.
Vymožené pokuty pripadajú štátu.
Exekúcia na vymoženie nároku na nekonanie alebo trpenie.
(1) Ak má povinná strana podľa exekučného titulu povinnosť
niečo nekonať alebo trpieť, aby nejaký čin bol vykonaný, vykoná sa
exekúcia tým, že sa jej za každý tejto povinnosti priečiaci sa čin
po nariadení exekúcie uloží na návrh vymáhajúceho veriteľa stále
väčšia pokuta až do úhrnnej sumy 50 000 Kčs. Vymožené pokuty
pripadajú štátu.
(2) Na návrh vymáhajúceho veriteľa súd môže už pri prvom
uložení pokuty povinnej strane nariadiť, aby složila zábezpeku na
škodu, ktorá by mohla vzniknúť ďalšími jej povinnosti sa
priečiacimi činmi. V usnesení súd určí výšku a spôsob zábezpeky,
ako aj čas, po ktorý má zábezpeka trvať. Toto usnesenie vykoná súd
z úradnej povinnosti.
Ak povinná strana spôsobí zmenu priečiacu sa právu
vymáhajúceho veriteľa, exekučný súd zmocní vymáhajúceho veriteľa
na jeho návrh, aby dal obnoviť skorší stav na náklad
a nebezpečenstvo povinnej strany. Usnesenie, ktorým sa určí náklad
obnovenia, je vykonateľné proti povinnej strane. Ak sa povinná
strana protiví obnoveniu predchádzajúceho stavu, súd pridelí
vymáhajúcemu veriteľovi na jeho návrh výkonného úradníka, aby
odstránil odpor.
Rozsah nariadenia exekúcie na vymoženie nepeňažných nárokov.
(1) V nariadení exekúcie, aby sa vymohly nepeňažné nároky,
je
obsiahnuté aj nariadenie exekúcie pre trovy určené v exekučnom
titule a pre ďalšie trovy, ktoré vzniknú vymáhajúcemu veriteľovi
v exekučnom konaní. Ak však ide o exekúciu vyprataním bytu,
nariadi súd exekúciu pre trovy, ktoré vzniknú vymáhajúcemu
veriteľovi v exekučnom konaní, až potom, keď nariadi jej výkon.
(2) Vymáhajúci veriteľ má už pri prvom návrhu na nariadenie
exekúcie označiť majetok povinnej strany, z ktorého sa majú vymôcť
trovy, ako aj exekučné prostriedky, ktoré sa majú na to použiť.
ŠTVRTÁ HLAVA.
EXEKUČNÁ LIKVIDÁCIA.
Pojem a rozsah.
Exekučná likvidácia (ďalej len "likvidácia") sa vykonáva
predajom všetkého dlžníkovho majetku, pokiaľ nie je vylúčený
z exekúcie (likvidačná podstata), a rozdelením výťažku medzi
všetkých veriteľov.
Účastníci.
Účastníkmi konania sú dlžník, navrhovateľ a veritelia, ktorí
prihlásili včas svoje pohľadávky, kým nie sú úplne uspokojení.
Návrh na nariadenie likvidácie.
(1) Exekučný súd nariadi likvidáciu na návrh osobného veriteľa
dlžníka alebo na návrh samého dlžníka alebo na návrh okresného
národného výboru príslušného podľa bydliska dlžníka.
(2) Likvidáciu právnickej osoby nariadi súd aj na návrh
príslušného dozorného orgánu.
Ak podáva návrh veriteľ, je povinný preukázať, že má proti
dlžníkovi pohľadávku, hoci ešte nesročnú, a uviesť okolnosti,
ktoré spravdepodobňujú, že dlžník je predlžený alebo neschopný
platiť.
Konanie o návrhu.
(1) Sudca urýchlene vykoná vyšetrovanie o návrhu na
likvidáciu, aby sa zistilo predlženie dlžníka alebo jeho
neschopnosť platiť a či má dlžník viacej veriteľov.
(2) O návrhu rozhodne súd bez ústneho pojednávania usnesením,
ktoré odôvodní.
Nariadenie likvidácie z úradnej povinnosti.
(1) Súd môže nariadiť likvidáciu za exekúcie i bez návrhu, ak
je tu viac vymáhajúcich veriteľov, ktorí nemôžu byť uspokojení
navrhnutými exekúciami ani inými exekučnými prostriedkami.
(2) Bez návrhu nemožno nariadiť likvidáciu právnickej osoby.
Usnesenie o nariadení likvidácie.
V usnesení treba okrem výroku o nariadení likvidácie najmä
tiež uviesť:
a) meno, priezvisko, zamestnanie a bydlisko dlžníka i sídlo jeho
podniku;
b) meno, priezvisko, zamestnanie a bydlisko správcu podstaty;
c) vyzvanie veriteľov, aby všetky svoje nároky, žiadané poradie,
poprípade ich zabezpečenie, prihlásili v lehote tridsiatich
dní odo dňa nariadenia likvidácie, a upozornenie, že ináč sa
na ne nebude brať zreteľ;
d) nariadenie, aby likvidácia bola zapísaná vo verejnej knihe,
v zápisnici o exekučnom opísaní nehnuteľnej veci (§
452)
a v zápisnici o výkone exekúcie (§ 509),
pokiaľ tieto zápisy
prichádzajú do úvahy.
Doručenie a uverejnenie usnesenia.
(1) Usnesenie sa doručí dlžníkovi, navrhovateľovi, správcovi
podstaty a všetkým známym veriteľom; okrem toho sa usnesenie
doručí úradom (orgánom verejnej správy), ktoré určí minister
spravodlivosti nariadením.
(2) Usnesenie sa vyvesí na návestnej tabuli súdu toho istého
dňa, ktorého bola exekučná likvidácia nariadená; deň vyvesenia sa
vyznačí na vyvesenom usnesení.
(3) Usnesenie sa vhodným spôsobom uverejní.
Účinky nariadenia likvidácie.
Účinky nariadenia likvidácie nastávajú dňom vyvesenia
usnesenia na návestnej tabuli súdu.
Nariadenie likvidácie má tieto účinky:
a) dlžník stratí oprávnenie nakladať s imaním patriacim do
likvidačnej podstaty a jeho právne úkony týkajúce sa tohto
imania sú neplatné; oprávnenie nakladať s týmto imaním
prechádza na správcu podstaty;
b) prerušujú sa všetky začaté konania o žalobách aj exekučné
konania, v ktorých je dlžník účastníkom, pokiaľ sa týkajú
imania podstaty; v prerušených konaniach o žalobách môže
pokračovať správca podstaty; ak je dlžník žalobcom alebo ak je
dlžník žalovaný o vydanie nepatriacej mu veci a ak správca
podstaty nevstúpi do konania o žalobe v lehote určenej
procesným súdom, dlžník môže v tomto konaní pokračovať;
v ostatných konaniach o žalobách, v ktorých je dlžník žalovaný
a správca podstaty nevstúpi do konania v lehote, ktorú
určí procesný súd, toto konanie zanikne a žalobca môže svoj
nárok uplatniť v likvidačnom konaní;
c) pre pohľadávku proti dlžníkovi nemožno nadobudnúť exekučné
záložné právo na majetok, ktorý náleží do podstaty;
d) zanikajú záložné práva, zádržné práva a práva vzniknuté
zabezpečovacím prevodom, ktoré nadobudli veritelia na majetok
dlžníka, patriaci do likvidačnej podstaty, v posledných
šiestich mesiacoch pred nariadením likvidácie;
e) nesročné pohľadávky sa stávajú sročnými;
f) príkazy, plnomocenstvá a ponuky ešte neprijaté zanikajú;
g) započítanie je neprípustné, ak ten či onen účastník nadobudol
vzájomnú pohľadávku až po nariadení likvidácie; to isté platí,
ak bola vzájomná pohľadávka nadobudnutá v posledných šiestich
mesiacoch pred nariadením likvidácie s výnimkou pohľadávok
štátu, štátnych, národných alebo komunálnych podnikov
a peňažných ústavov;
h) zákonné majetkové spoločenstvo manželov zaniká.
Plnenie smlúv.
(1) Ak smluva o vzájomnom plnení nebola ešte v čase nariadenia
likvidácie splnená dlžníkom ani druhou smluvnou stranou, alebo ak
nebola splnená úplne, správca podstaty môže buď splniť smluvu
a žiadať splnenie od druhého smluvníka alebo od smluvy odstúpiť.
(2) Ak dlžník vzal do nájmu nejakú vec, správca podstaty alebo
prenajímateľ môžu bez ujmy nárokov na náhradu škody vypovedať
smluvu na zákonné alebo ujednané kratšie výpovedné obdobie; tým
nie je dotknuté ustanovenie § 384.
Správca podstaty.
Za správcu podstaty treba ustanoviť svojprávnu, nepredpojatú,
občiansky bezúhonnú a odborne spôsobilú osobu.
(1) Správca podstaty je povinný pri výkone svojej funkcie
postupovať so starostlivosťou, ktorú vyžaduje predmet správy;
zodpovedá za majetkovú ujmu vzniknutú zo zanedbania povinností
uložených mu zákonom alebo súdom.
(2) Správca podstaty je najmä povinný zistiť všetko imanie
dlžníka a urobiť jeho soznam, starať sa o vymoženie a zabezpečenie
majetku, ktorý patrí do likvidačnej podstaty, spravovať ho
a speňažiť. Sostaví soznam prihlásených nárokov s vyznačením
poradia a uvedie, ktoré nároky uznáva, ktoré zapiera a v akej
výške a pri ktorých nárokoch zapiera poradie. Je povinný zo správy
podrobne vyúčtovať. Správca podstaty je účastníkom v konaní
o žalobách týkajúcich sa podstaty.
(3) Správca podstaty má nárok na náhradu hotových výdavkov
a na odmenu; odmenu určí súd podľa sadzby, ktorú ustanoví minister
spravodlivosti nariadením.
Povinnosti dlžníka.
(1) Dlžník je povinný dať správcovi podstaty soznam aktív
a pasív s udaním veriteľov a ich adries, obchodné knihy a všetky
písomnosti a poskytnúť mu všetky potrebné vysvetlenia.
(2) Soznam podpíše dlžník s výslovným vyhlásením, že je
správny a úplný a že vedome nič nezamlčal a ani neuviedol
vymyslené dlhy.
(3) Dlžník musí predložiť soznam so svojím návrhom na
likvidáciu. Ak neurobí návrh sám, musí predložiť soznam, len čo
bol vyzvaný, najneskoršie do pätnástich dní od nariadenia
likvidácie.
Zapretie pravosti, výšky alebo poradia nároku správcom podstaty.
(1) Ak správca podstaty zaprel nárok, jeho výšku alebo jeho
poradie, súd upovedomí o tom veriteľa, o nárok ktorého ide.
Zároveň ho vyzve, aby nárok alebo žiadané poradie uplatnil do
tridsiatich dní žalobou alebo návrhom v administratívnom konaní,
s poučením, že inak sa nebude na jeho nárok alebo na žiadané
poradie brať zreteľ.
(2) Ak správca podstaty zaprel vymáhateľný nárok, súd ho
vyzve, aby do tridsiatich dní uplatnil zapretie žalobou alebo
návrhom v administratívnom konaní, s poučením, že inak sa bude
návrh posudzovať ako zistený.
Na konanie o žalobách o pravosť, výšku a poradie zapretých
nárokov je príslušný súd, ktorý nariadil likvidáciu.
Speňaženie likvidačnej podstaty.
Speňaženie likvidačnej podstaty sa vykoná buď predajom
z voľnej ruky alebo v exekučnom konaní.
(1) Predaj z voľnej ruky vykoná správca podstaty so súhlasom
sudcu a za podmienok, ktoré určí sudca po vypočutí dlžníka. Veci,
ktoré sa majú predať z voľnej ruky, treba odhadnúť, pokiaľ nemajú
úradne určenú cenu. Ak sa nedosiahne pri predaji z voľnej ruky
odhadná alebo úradne určená cena a ak ani nemožno očakávať, že by
sa v exekučnom konaní dosiahlo výhodnejšie speňaženie, možno
predať veci i pod odhadnú alebo úradne určenú cenu. Najmä možno
tak predať sporné a ťažko vymožiteľné pohľadávky. Ak z výťažku
predaja veci nemožno úplne uspokojiť veriteľov, ktorí majú právo
na uspokojenie z tejto veci (oddelení veritelia), predaj z voľnej
ruky nemožno vykonať.
(2) Speňaženie v exekučnom konaní vykoná súd na návrh správcu
podstaty. Správca podstaty má v exekučnom konaní postavenie
vymáhajúceho veriteľa.
Veci ponechané dlžníkovi.
(1) Nevymožiteľné pohľadávky a veci, ktoré nebolo možné
predať, môže správca podstaty, ak to súd na jeho návrh schváli,
vylúčiť z likvidačnej podstaty.
(2) Odo dňa vydania rozvrhového usnesenia prestáva byť
dlžníkov plat (§ 529) súčiastkou likvidačnej
podstaty.
Zpráva o speňažení a vyúčtovanie odmeny.
(1) Správca podstaty podáva súdu zprávu o speňažovaní majetku.
(2) Po speňažení majetku správca podstaty predloží súdu
konečnú zprávu o speňažení majetku spolu s vyúčtovaním odmeny.
(3) Sudca preskúma konečnú zprávu o speňažení i vyúčtovanie
odmeny a po vypočutí správcu podstaty odstráni prípadné chyby
alebo nejasnosti; o podaní konečnej zprávy a vyúčtovania odmeny
upovedomí dlžníka a veriteľov, ktorí neboli doteraz úplne
uspokojení, a upozorní ich, že do pätnástich dní odo dňa, keď bolo
vyvesením na návestnej tabuli súdu oznámené podanie konečnej
zprávy a vyúčtovania odmeny, môžu podať námietky proti konečnej
zpráve a proti vyúčtovaniu odmeny.
(1) O námietkach proti konečnej zpráve a proti vyúčtovaniu
odmeny rozhodne súd na pojednávaní, na ktoré predvolá správcu
podstaty, dlžníka a veriteľov, ktorí podali námietky.
(2) Usnesenie o schválení konečnej správy a o úprave
vyúčtovania odmeny vyvesí sa na návestnej tabuli súdu a doručí
osobám uvedeným v odseku 1.
Rozvrh výťažku.
Po právoplatnosti usnesenia o schválení konečnej zprávy
a o úprave vyúčtovania odmeny súd vydá rozvrhové usnesenie.
Najprv sa uspokoja nároky na náhradu výdavkov spojených
s udržovaním a správou podstaty, počítajúc do toho pohľadávky
z pracovného (učebného) pomeru, dane a verejné dávky, ktoré sa
stanú sročnými za likvidačného konania, nároky z právnych úkonov
správcu podstaty, nároky na splnenie dvojstranných smlúv, do
ktorých vstúpil správca podstaty, a nároky z bezdôvodného
obohatenia podstaty (pohľadávky proti podstate).
Ak výťažok speňaženia nepostačuje na úplnú úhradu všetkých
pohľadávok proti podstate, uhradia sa najprv hotové výdavky
preddavkované správcom podstaty. Ostatné pohľadávky proti podstate
sa uspokoja pomerne.
(1) Po úplnom uspokojení pohľadávok proti podstate sa uspokoja
ostatné nároky, nezabezpečené oddelným právom, v tomto poradí:
a) pohľadávky dlžníkových zamestnancov z pracovného (učebného)
pomeru za posledné tri roky pred nariadením likvidácie,
pohľadávky na úhradu osobných potrieb podľa zákona;
b) dane a verejné dávky s prirážkami a s príslušenstvom a poistné
národného poistenia, sročné v posledných troch rokoch pred
nariadením likvidácie; opakujúcim sa verejným dávkam, ktoré sa
vyrubujú na určité zákonom určené obdobie, prislúcha toto
poradie, len ak ide o nedoplatky za tri vyrubovacie obdobia
pred nariadením likvidácie; ďalej pohľadávky, ktorých
uspokojenie vyžaduje potreba jednotného hospodárskeho plánu;
c) pohľadávky socialistických právnických osôb, vzniknuté
v posledných troch rokoch pred nariadením likvidácie;
d) ostatné pohľadávky.
(2) Ak nemožno nároky toho istého poradia úplne uspokojiť,
uspokoja sa pomerne.
Oddelní veritelia.
Pokiaľ nezaniknuté oddelné nároky [§
579 písm. d)] neboly
úplne uspokojené z výťažku predaja vecí, na ktorých viazlo oddelné
právo, veriteľ je likvidačným veriteľom, ak pohľadávku včas
prihlásil.
Nároky vylúčené z uspokojenia.
Neuhradzujú sa:
a) úroky z pohľadávok vzniknutých pred nariadením likvidácie za
čas od nariadenia likvidácie;
b) trovy účastníkov vzniknuté ich účasťou na likvidačnom konaní.
Uspokojenie jednotlivých druhov nárokov.
(1) Nároky na vylúčenie vecí z podstaty, nároky proti podstate
a oddelné nároky možno uspokojiť kedykoľvek za konania.
(2) Iné nároky možno uspokojiť iba na základe právoplatného
rozvrhového usnesenia.
(3) Sumy pripadajúce
a) na vymáhateľné nároky, ktoré správca podstaty zaprel a ktorých
zapretie včas uplatnil,
b) na podmienené nároky, ktoré správca podstaty uznal,
c) na nároky, ktoré správca podstaty zaprel a veritelia ich včas
uplatnili,
sa uložia do súdnej úschovy a rozvrhnú novým rozvrhovým
usnesením.
Doručenie rozvrhového usnesenia.
Rozvrhové usnesenie sa doručí správcovi podstaty a všetkým
účastníkom.
Zrušenie likvidácie.
(1) Po právoplatnom rozdelení výťažku speňaženia súd zruší
likvidáciu.
(2) Rovnako súd zruší likvidáciu, ak sa zistí, že tu niet
podmienok pre likvidáciu.
(3) Pre doručenie a uverejnenie usnesení o zrušení likvidácie
sa použijú ustanovenia § 577 obdobne.
(4) Po právoplatnom zrušení likvidácie súd zbaví správcu
podstaty jeho funkcie a nariadi výmaz zápisov vo verejných
knihách.
Zrušením likvidácie nezanikajú nároky veriteľov, pokiaľ neboly
uspokojené, a to ani vtedy, keď neboly v likvidácii prihlásené.
Osobitné ustanovenia pre likvidáciu dedičstva.
(1) Ak bol poručiteľ v čase smrti predlžený, možno navrhnúť
dotiaľ, kým nadobudnutie dedičstva nie je potvrdené, likvidáciu
dedičských podielov ako celku, ak niet podmienok, aby sa dedičstvo
rozdelilo medzi veriteľov na úplnú alebo čiastočnú úhradu ich
pohľadávok.
(2) Na nariadenie likvidácie je príslušným súd uvedený
v § 310.
Navrhnúť likvidáciu je oprávnený dedič, štát v prípade odúmrti
a poručiteľov veriteľ. Nie je prípustné nariadiť likvidáciu
z úradnej povinnosti.
(1) Do likvidačnej podstaty patria i veci inak vylúčené
z exekúcie.
(2) Pri speňažení likvidačnej podstaty dedičia sú oprávnení
nadobúdať z nej veci a práva, a to aj na dražbe.
Trovy poručiteľovej choroby a jeho slušného pohrebu a trovy
konania o prejednávanie dedičstva sú pohľadávkami proti podstate
(§ 593 druhá veta).
Právoplatným zrušením likvidácie zaniknú proti dedičom
neuspokojené nároky veriteľov. Ale ak vyjde najavo nový majetok
poručiteľa, rozvrhne ho súd bez zreteľa na tento zánik.
ŠTVRTÁ ČASŤ.
USTANOVENIA O POMERE K CUDZINE.
PRVÁ HLAVA.
VŠEOBECNÉ USTANOVENIA.
PRVÝ DIEL.
ZÁKLADNÉ USTANOVENIA.
Dosah ustanovení štvrtej časti.
Ustanovenia štvrtej časti tohto zákona sa použijú len vtedy,
ak neustanovuje niečo iné medzinárodná smluva vyhlásená v Sbierke
zákonov republiky Československej.
Procesná spôsobilosť cudzincov.
Procesná spôsobilosť cudzinca sa spravuje právnym poriadkom
štátu, ktorého je príslušníkom. I keď nemá podľa cudzozemského
práva túto spôsobilosť, predsa môže na tunajšom súde samostatne
konať, ak je procesne spôsobilý podľa ustanovení československého
práva.
Vyjadrenie Ministerstva spravodlivosti.
Ak tu niet vyjadrenia všeobecnej povahy, môže si súd vyžiadať
v pochybných prípadoch týkajúcich sa tejto časti vyjadrenie
Ministerstva spravodlivosti.
Osvedčenie o československom práve.
Ministerstvo spravodlivosti vydáva tým, ktorí to potrebujú na
uplatnenie svojho práva v cudzine, osvedčenie o práve platnom
v Československej republike. V takomto osvedčení nemožno podávať
výklad zákona alebo výklad o tom, ako treba použiť zákon v určitej
právnej veci.
Vyššie overenie súdnych a notárskych listín.
K súdnym a notárskym listinám, ktoré sa majú použiť v cudzine,
pripojí Ministerstvo spravodlivosti na žiadosť účastníka svoje
vyššie overenie.
DRUHÝ DIEL.
PRÁVOMOC A PRÍSLUŠNOSŤ ČESKOSLOVENSKÝCH SÚDOV.
Právomoc všeobecne.
Právomoc československých súdov sa vzťahuje aj na veci, ktoré
sú tunajšiemu súdnictvu podriadené medzinárodnými smluvami,
vyhlásenými v Sbierke zákonov republiky Československej, alebo
podľa iných pravidiel medzinárodného práva.
Právomoc a príslušnosť v manželských veciach.
(1) V manželských veciach je daná právomoc československého
súdu, ak je aspoň jeden z manželov československým občanom.
(2) Ak nie je ani jeden z manželov československým občanom,
je
tunajší súd príslušný, ak aspoň jeden z manželov má
v Československej republike bydlisko alebo pobyt. Ale ak nejde
o neplatnosť manželstva, ktoré sa má vysloviť z úradnej
povinnosti, môže súd konať vo veci, len ak jeho rozhodnutie možno
uznať v domovskom štáte alebo v domovských štátoch oboch manželov.
Právomoc a príslušnosť vo veciach detí v rodičovskej moci, vo veciach
poručenských a opatrovanských.
(1) Československému občanovi sa ustanoví poručník
v Československej republike a tu sa tiež vedie poručenstvo. Ale ak
poručenec trvale žije v cudzine, môže prevziať vedenie poručenstva
československý konzulárny orgán (generálny konzulát, konzulát,
konzulárne oddelenie zastupiteľského úradu), a to v rozsahu
pôsobnosti, aká prislúcha orgánom v Československej republike, ak
uznáva štát, v ktorom poručenec žije, túto právomoc
československých konzulárnych orgánov. Konzulárny orgán (orgán
poverený starostlivosťou o mládež) môže tiež upustiť celkom alebo
zčasti od vedenia poručenstva, pokiaľ poručenstvo zriadené
cudzozemským orgánom postačuje na ochranu práv a záujmov
poručenca. Od starostlivosti o imanie československého poručenca,
ktorý je v cudzine, možno upustiť, ak je v cudzine zriadené
osobitné poručenstvo, ktoré postačuje na ochranu práv a záujmov
poručenca.
(2) Československý príslušný orgán, v obvode ktorého
je
maloletý cudzinec, robí potrebné opatrenia na ochranu jeho osoby
a majetku a upovedomí o tom úrady jeho domovského štátu. Ak súd
(úrad) domovského štátu maloletého sa neujme vedenia poručenstva
v primeranej dobe, zriadi poručenstvo československý orgán
poverený starostlivosťou o mládež podľa československého práva
a vedie ho až dotiaľ, kým sa zriadi poručenstvo v domovskom štáte
poručenca.
(3) Ak osoba, ktorá je povinná uhradiť osobné potreby
maloletého, má v Československej republike bydlisko alebo pobyt,
československý súd je príslušný upraviť jej povinnosť poskytovať
úhradu na osobné potreby, i keď maloletý nie je československým
občanom a nemá bydlisko alebo pobyt v Československej republike.
(4) Ustanovenie odsekov 1 až 3 platia primerane aj
pre
starostlivosť o maloletého v rodičovskej moci a pre opatrovanca.
(5) Ak prevzal podľa odseku 1 československý konzulárny
orgán
vedenie poručenstva, rozhoduje o opravných prostriedkoch proti
rozhodnutiam a opatreniam tohto orgánu Ministerstvo zahraničných
vecí.
Právomoc vo veciach osvojenia.
Rozhodovať vo veciach osvojenia prislúcha vždy
československému súdu, ak je osvojiteľ československým občanom.
Právomoc a príslušnosť vo veciach zistenia a zapretia otcovstva.
Ak nemá žalovaný v Československej republike všeobecný súd,
možno podať žalobu na tunajšom všeobecnom súde žalobcu; ak nemá
ani žalobca v Československej republike všeobecný súd, ale jeden
z rodičov alebo dieťa je československým občanom, možno žalovať
o zistenie alebo zapretie otcovstva na súde, ktorý určí podľa
§ 12 Najvyšší súd.
Právomoc a príslušnosť vo veciach pozbavenia svojprávnosti.
(1) Rozhodovať vo veciach pozbavenia svojprávnosti prislúcha
československému súdu, ak osoba, o ktorej sa rozhoduje, je
československým občanom. Ale ak má taká osoba trvalý pobyt
v cudzine, súd môže upustiť od konania i rozhodnutia, ak opatrenia
urobené v cudzine postačujú na ochranu jej práv a záujmov.
(2) Ak sú dôvody na začatie konania a ak ide o cudzinca, ktorý
má v Československej republike pobyt, urobí tunajší súd všetky
opatrenia na jeho ochranu a upovedomí o tom úrady jeho domovského
štátu. Ak súd (úrad) domovského štátu cudzinca neurobí
v primeranom čase žiadne opatrenie, rozhodne tunajší súd podľa
československého práva o pozbavení svojprávnosti. Svoje
rozhodnutie môže súd zrušiť alebo zmeniť, ak sú pre to dôvody
podľa tunajšieho práva.
(3) Opatrenia a rozhodnutia československých súdov proti
cudzincovi sú účinné len dotiaľ, kým neurobí iné opatrenie alebo
rozhodnutie súd (úrad) domovského štátu cudzinca.
Právomoc a príslušnosť vo veciach vyhlásenia za mŕtveho a dokázania
smrti.
(1) Vyhlásiť československého občana za mŕtveho prislúcha
československým súdom.
(2) Cudzinca môže vyhlásiť tunajší súd za mŕtveho s právnymi
následkami, ktoré treba posudzovať podľa československého práva,
a s právnymi následkami pre imanie v Československej republike.
Vyhlásenie za mŕtveho sa stane podľa československého práva.
(3) Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia aj na dokázanie smrti.
Právomoc a príslušnosť vo veciach prejednania dedičstva.
Ak bol poručiteľ v čase smrti československým občanom,
prejednanie dedičstva patrí do právomoci tunajších súdov. Ale ak
ide o imanie, ktoré je v cudzine, prejedná tunajší súd dedičstvo
len vtedy, ak sa taký majetok vydáva československým súdom alebo
ak priznáva cudzina takým rozhodnutiam československých súdov
právne následky.
Ak ide o dedičstvo po cudzincovi, ktoré je v Československej
republike, obmedzí sa tunajší súd na opatrenia potrebné na
zabezpečenie, pokiaľ z ďalších ustanovení nevyplýva iné.
Československý súd prejedná po cudzincovi dedičstvo, ktoré je
v Československej republike, a to podľa československého práva,
a) ak štát, ktorého príslušníkom je poručiteľ, ani nevydáva
dedičstvo československých občanov československým súdom, ani
nepriznáva ich rozhodnutiam právne následky, alebo ak cudzí
štát odmietne zaoberať sa dedičstvom alebo ak sa nevyjadrí,
alebo
b) ak tu mal poručiteľ bydlisko a ak o to žiada dedič, ktorý sa
tu zdržuje.
(1) Hnuteľný majetok cudzinca možno vydať do cudziny, ak je
jeho vývoz dovolený a ak sú zabezpečené dane a verejné dávky, ako
aj práva tunajších dedičov a veriteľov, ktorí sa prihlásia na
základe verejnej vyhlášky československému súdu; známym účastníkom
sa vyhláška doručí.
(2) Ak dôjde k vydaniu majetku osobám, ktoré cudzí súd
vyhlásil za oprávnené na základe dedičského práva, nemôže tomu iná
osoba odporovať preto, že má sama nárok na tento majetok na
základe dedičského práva.
Právomoc a príslušnosť vo veciach súdneho umorenia listín.
Za umorené nemožno vyhlásiť dlhopisy cudzích štátov, ďalej iné
listiny vystavené v cudzine, ak ich umorenie nemôže mať podľa
povahy veci v Československej republike právne následky.
Právomoc zakladajúca sa na dohode strán.
(1) Právomoc československých súdov sa môže zakladať aj na
dohode o príslušnosti určitého tunajšieho súdu alebo vôbec
tunajších súdov (prorogácia). Ustanovenie § 3
nemôže byť touto
dohodou dotknuté.
(2) Dohoda sa môže vzťahovať iba na veci uvedené v §
404
ods. 1.
(3) Dohoda sa musí stať písomne.
(4) V medziach odsekov 2 a 3 je prípustná aj dohoda
o príslušnosti súdu (súdov) cudzieho štátu; na takej dohode sa
však na československej strane môže zúčastniť iba právnická
osoba.
Osoby požívajúce diplomatické výsady a imunity
a budovy
a miestnosti chránené diplomatickou imunitou.
Právomoc československých súdov sa vzťahuje na osoby, ktoré
požívajú v Československej republike diplomatické výsady
a imunity, len
a) pokiaľ sa tieto osoby dobrovoľne podrobia tunajším súdom,
alebo
b) ak je predmetom právnej veci ich nehnuteľný majetok
v Československej republike alebo ich práva na takých
nehnuteľných veciach patriacich iným osobám, ako aj práva
z nájomného pomeru k takým nehnuteľným veciam, pokiaľ nie je
predmetom konania platenie nájomného.
Súdne úkony, najmä aj exekučné úkony, proti osobám požívajúcim
diplomatické výsady a imunity alebo v budovách a miestnostiach
chránených diplomatickou imunitou možno vykonať len potiaľ, pokiaľ
to medzinárodné právo pripúšťa. Pri takých úkonoch má právo byť
prítomný zástupca Ministerstva zahraničných vecí.
(1) Doručenie osobám požívajúcim diplomatické výsady a imunity
sprostredkuje Ministerstvo zahraničných vecí.
(2) Ak nemožno takto doručiť, súd ustanoví opatrovníka
na
prijímanie písomností, poprípade na obranu práv.
TRETÍ DIEL.
PRÁVNA POMOC MEDZI TUNAJŠÍMI A CUDZOZEMSKÝMI SÚDMI.
Právna pomoc požadovaná cudzozemskými súdmi (úradmi).
Československé súdy poskytujú cudzím súdom a úradom na ich
dožiadanie právnu pomoc. Právnu pomoc možno odoprieť:
a) ak úkon žiadaný dožadujúcim súdom či úradom je podľa
ustanovení platných o tom v Československej republike vyňatý
z pôsobnosti súdu; ak žiadaný úkon patrí do pôsobnosti iných
tunajších úradov, dožiadaný súd môže odovzdať dožiadanie úradu
na to príslušnému;
b) ak sa žiada o vykonanie úkonu, ktorý je tunajším právnym
poriadkom zakázaný alebo ktorý odporuje požiadavkám slušnosti,
alebo ak by vykonanie úkonu mohlo ohroziť vnútorný poriadok
alebo bezpečnosť;
c) ak súd dožadujúceho štátu nezachováva vzájomnosť.
(1) Žiadaná právna pomoc sa poskytuje podľa predpisov platných
pre dožiadaný československý súd. Pokiaľ je to podľa týchto
predpisov prípustné, má dožiadaný súd z úradnej povinnosti urobiť
všetky opatrenia potrebné na vybavenie dožiadania.
(2) Pri poskytovaní právnej pomoci sa možno odchýliť od
tunajších predpisov iba vtedy, ak sa výslovne žiadalo, aby sa pri
žiadanom úkone zachoval určitý postup vyžadovaný cudzozemským
právom, a ak taký postup nie je zakázaný žiadnym tunajším
predpisom.
(1) Písomný styk súdov s cudzozemskými súdmi a úradmi robí
sa
prostredníctvom Ministerstva spravodlivosti.
(2) Žiadosti o právnu pomoc zasielané do cudziny opatria
sa
overeným prekladom do príslušného cudzieho jazyka; to isté platí
o písomnostiach určených na doručenie v cudzine vo forme, ktorú
cudzozemské právo predpisuje pre písomnosti rovnakého druhu.
(3) Predvolania a iné písomnosti určené na doručenie v cudzine
nesmú obsahovať pohrozenie donucovacími prostriedkami.
(1) Cudzozemská písomnosť určená na doručenie osobe bývajúcej
v Československej republike, ktorá nie je opatrená overeným
prekladom do českého alebo slovenského jazyka, môže sa doručiť,
len ak je príjemca ochotný ju dobrovoľne prevziať.
(2) Ak nie je preklad pripojený, treba príjemcu poučiť,
že
môže preto prijatie písomnosti odmietnuť, že však nemožno
predvídať, aké právne následky môže mať takéto odmietnutie
v cudzine.
(1) Ak žiada o to cudzozemský súd (úrad), možno svedkov,
znalcov a účastníkov vyslúchnuť aj pod prísahou. To isté platí, ak
treba v cudzine predložiť vyhlásenie pod prísahou o skutočnostiach
rozhodných pre uplatnenie alebo zachovanie nárokov.
(2) Prísaha pre svedkov a účastníkov znie:
"Prisahám na svoju česť, že o všetkom, na čo budem súdom
opýtaný, vypoviem úplnú a čistú pravdu a nič nezamlčím."
(3) Prísaha pre znalcov znie:
"Prisahám na svoju česť, že posudok podám podľa svojho
najlepšieho vedomia a svedomia."
(4) Ak ide o následnú prísahu, znenie prísahy sa primerane
pozmení.
Právna pomoc požadovaná československými súdmi.
(1) Diplomatický alebo konzulárny úrad Československej
republiky môže na dožiadanie tunajšieho súdu vykonávať:
a) doručenie osobám tam sa zdržujúcim, pokiaľ je také doručenie
prípustné podľa ustanovení medzinárodných smlúv, vyhlásených
v Sbierke zákonov republiky Československej, alebo podľa iných
pravidiel medzinárodného práva;
b) doručenie československým občanom tam sa zdržujúcim a majúcim
tam právo exteritoriality, ako aj výsluch takých osôb ako
svedkov, znalcov alebo účastníkov konania;
c) na základe splnomocnenia ministra zahraničných vecí výsluchy
svedkov, znalcov a účastníkov konania, ako aj iné procesné
úkony, pokiaľ sa tieto osoby dobrovoľne ustanovia.
(2) Diplomatický alebo konzulárny úrad Československej
republiky zachová pri poskytovaní právnej pomoci primerane
predpisy platné pre dožadujúci československý súd. Úkony ním
vykonané majú tie isté účinky, ako keby boly vykonané
československým súdom.
Doručenia vykonané na dožiadanie príslušného súdu cudzím súdom
alebo úradom, ako aj dôkazy na nich vykonané sú platné, i keď nie
sú v súlade s predpismi cudzieho práva, ak vyhovujú predpisom
platným pre dožadujúci československý súd.
ŠTVRTÝ DIEL.
USTANOVENIA O KONANÍ.
Žalobná zábezpeka.
(1) Cudzincovi, ktorý sa domáha žalobou rozhodnutia
o majetkovom nároku, na návrh žalovaného súd uloží, aby složil
súdom určenú zábezpeku na trovy konania, ktoré pravdepodobne
vzniknú žalovanému. Súčasne ho poučí, že - kým nesloží určenú
zábezpeku - nebude sa proti vôli žalovaného pokračovať v konaní.
(2) Složenie zábezpeky nemožno uložiť:
a) ak návrh na jej uloženie bol podaný až vtedy, keď sa žalovaný
pustil do konania vo veci samej alebo vykonal prvý procesný
úkon po tom, čo sa dozvedel, že žalobca stratil československé
občianstvo;
b) ak v štáte, ktorého príslušníkom žalobca je alebo sa stal, sa
nevyžaduje v podobných prípadoch zábezpeka od československého
občana;
c) ak žalobca má v Československej republike nehnuteľný majetok
v dostatočnej cene na úhradu trov žalovaného;
d) ak ide o zmenkové, šekové alebo rozkazné konanie;
e) ak je žalobca oslobodený od súdnych poplatkov.
Oslobodenie od súdnych poplatkov a preddavkov, ustanovenie zástupcu.
Cudzinci majú nárok na oslobodenie od súdnych poplatkov
a preddavkov a na ustanovenie zástupcu podľa §§
140 a 142 potiaľ,
pokiaľ je zaručená vzájomnosť.
Zistenie cudzieho práva.
Pri zistení cudzieho práva môže súd z úradnej povinnosti
urobiť všetky vyšetrenia, ktoré na ten účel považuje za potrebné,
pokiaľ mu obsah cudzieho práva nie je známy.
Dôkaz listinami vydanými v cudzine.
(1) Listiny, ktoré boly vydané v cudzine, avšak v medziach
úradných oprávnení takými verejnými orgánmi, ktoré sú podriadené
úradu, ktorý má sídlo v Československej republike, platia za
verejné listiny tu vydané.
(2) Listiny vydané súdmi a úradmi v cudzine, ktoré platia na
mieste, kde boly vydané, za listiny verejné, majú dôkaznú moc
verejných listín aj v Československej republike, ak sú opatrené
predpísanými overeniami.
(1) Dôkaznú moc súkromnej listiny vystavenej v cudzine posúdi
súd podľa voľného uváženia.
(2) To isté platí o obchodných knihách vedených v cudzine.
DRUHÁ HLAVA.
ÚČINNOSŤ A VÝKON CUDZÍCH ROZHODNUTÍ.
PRVÝ DIEL.
ÚČINNOSŤ CUDZÍCH ROZHODNUTÍ.
Všeobecné ustanovenia.
Rozhodnutie cudzieho štátu platí v Československej republike,
len ak je tu uznané (§§ 639, 640).
Za rozhodnutie cudzieho štátu
sa tu považuje rozhodnutie cudzozemských súdov alebo úradov
o právnych pomeroch, o ktorých by podľa ich povahy rozhodovaly
v Československej republike súdy (ďalej len "cudzie
rozhodnutie").
Cudzie rozhodnutie možno uznať iba vtedy:
a) ak by sa právna vec mohla začať na súdoch cudzieho štátu, keby
sa tunajšie ustanovenia o príslušnosti československých súdov
použily vo vzťahu k súdom cudzieho štátu,
b) ak bolo predvolanie alebo nariadenie, ktorým sa začalo konanie
na cudzom súde, doručené účastníkovi, proti ktorému sa má
rozhodnutie uznať, do vlastných rúk, ak tento účastník
neurobil sám návrh na začatie konania na cudzom súde, a
c) ak proti cudziemu rozhodnutiu podľa vysvedčenia cudzieho súdu
alebo úradu o tom predloženého podľa práva platného pre tento
súd alebo úrad nie je už prípustný opravný prostriedok, ktorý
by odložil právoplatnosť alebo vykonateľnosť.
I keď sú splnené podmienky § 637,
cudzie rozhodnutie nemožno
uznať:
a) ak by to odporovalo ustanoveniu medzinárodnej smluvy,
vyhlásenej v Sbierke zákonov republiky Československej, alebo
b) ak účastníkovi, proti ktorému sa má rozhodnutie uznať, nebola
daná možnosť zúčastniť sa v konaní na cudzom súde alebo úrade,
alebo ak mu bola odňatá nejakou nepravidelnosťou v konaní,
alebo
c) ak by to malo za následok uznanie pomeru, ktorý sa prieči
verejnému poriadku alebo požiadavkám slušnosti, alebo
d) ak ide o vyhlásenie československého občana za mŕtveho, alebo
e) ak nie je zaručená vzájomnosť.
Spôsob uznania cudzieho rozhodnutia.
Uznanie cudzieho rozhodnutia sa nevyslovuje osobitným výrokom.
Uznanie sa stane tým, že československý súd ho vezme pri
rozhodovaní do úvahy, ako keby išlo o rozhodnutie tunajšieho
súdu.
Osobitné ustanovenia o uznaní cudzích rozhodnutí v manželských
veciach a vo veciach zistenia alebo zapretia otcovstva.
(1) Cudzie rozhodnutia v manželských veciach a vo veciach
zistenia alebo zapretia otcovstva, ktoré vydaly súdy alebo úrady
v cudzine, možno uznať iba za podmienok uvedených nižšie.
(2) Rozhodnutiami v manželských veciach sa rozumejú
rozhodnutia, ktorými sa manželstvo vyhlasuje za neplatné, zrušuje
alebo ktorými sa určuje, že manželstvo medzi stranami je alebo nie
je.
(1) Právoplatné rozhodnutie súdu cudzieho štátu, ktorého
príslušníkmi boli v čase rozhodnutia obaja manželia, a ak ide
o zistenie alebo zapretie otcovstva, obaja rodičia i dieťa, má bez
ďalšieho konania rovnaké účinky, aké má právoplatné tunajšie
rozhodnutie, pokiaľ nebráni uznaniu ustanovenie §
638 písm. c).
(2) Toto ustanovenie sa použije aj vtedy, ak ide o rozhodnutie
súdu iného štátu, ktorý je uvedený v odseku 1, ak sa toto
rozhodnutie uznáva v domovskom štáte týchto osôb, a ak sú tieto
osoby príslušníkmi rôznych štátov, vo všetkých dotyčných štátoch.
(1) Iné než v § 641 uvedené cudzie
rozhodnutia v manželských
veciach a vo veciach zistenia alebo zapretia otcovstva možno uznať
len vtedy, ak sú splnené podmienky § 637
a ak tomu nebránia
ustanovenia § 638 písm. a), b),
c). Ak v čase cudzieho rozhodnutia
v manželských veciach nebol niektorý z manželov československým
občanom alebo ak nemal v onom čase na území Československej
republiky bydlisko (obvyklý pobyt), nie je prekážkou uznania
príslušnosť tunajšieho súdu, ani ak je výlučná.
(2) Cudzie rozhodnutie týkajúce sa československého občana
nemožno však uznať:
a) ak sa skutkový základ nezistil spôsobom vyhovujúcim v podstate
príslušným ustanoveniam československého práva, alebo
b) ak cudzie rozhodnutie neposúdilo podľa československého práva
pomery, pre ktoré je toto právo podľa svojich ustanovení
rozhodné, okrem ak právo, podľa ktorého sa rozhodlo, je shodné
s príslušnými ustanoveniami československého práva alebo je im
v podstate blízke.
(1) Vysloviť, že sa uznáva cudzie rozhodnutie uvedené
v § 642, prislúcha Najvyššiemu súdu
po vypočutí generálneho
prokurátora. Iné súdy a administratívne úrady nemôžu riešiť otázku
uznania ani ako predbežnú otázku.
(2) Návrh, aby Najvyšší súd rozhodol o uznaní, môžu podať
účastníci, súd v trestnom alebo civilnom konaní, generálny
prokurátor vo všeobecnom záujme a konečne každý, kto preukáže
právny záujem, aby rozhodnutie bolo uznané.
(3) Najvyšší súd rozhoduje rozsudkom bez ústneho pojednávania;
pritom môže upustiť od vypočutia účastníkov, ak ich vypočutie nie
je potrebné. Rozsudkom Najvyššieho súdu sú súdy a administratívne
úrady viazané.
DRUHÝ DIEL.
VÝKON CUDZÍCH ROZHODNUTÍ.
Na základe cudzieho rozhodnutia, ktoré podľa práva štátu, kde
vzniklo, je spôsobilé na exekúciu, možno nariadiť exekúciu alebo
jednotlivé exekučné úkony na území Československej republiky iba
vtedy a v takom rozsahu, pokiaľ je zaručená vzájomnosť
medzinárodnými smluvami alebo vládnymi vyhláškami vydanými o tom
a vyhlásenými v Sbierke zákonov republiky Československej.
(1) Návrhu na exekúciu, ktorý sa opiera o cudzie rozhodnutie,
možno vyhovieť len vtedy, ak sú splnené podmienky uvedené v §
637
a ak tu niet žiadneho dôvodu, ktorý by bránil uznaniu podľa §
638.
(2) Exekúciou nemožno vynútiť konanie alebo opomenutie, ktoré
podľa tunajšieho práva vôbec nie je dovolené alebo aspoň ho
nemožno vynútiť.
(3) Rozhodnutie o návrhu na nariadenie exekúcie treba
odôvodniť.
Ustanovenia §§ 644 a 645
platia primerane, ak ide o výkon
rozhodnutí cudzích rozhodcovských súdov, cudzích rozhodcovských
rozhodnutí, cudzích súdnych pokonávok a cudzích notárskych
listín.
O výkone exekúcie a jednotlivých exekučných úkonov na základe
cudzích rozhodnutí, rozhodnutí cudzích rozhodcovských súdov,
cudzích rozhodcovských rozhodnutí, cudzích súdnych pokonávok
a cudzích notárskych listín platia všeobecné ustanovenia tretej
časti tohto zákona.
PIATA ČASŤ.
KONANIE PRED ROZHODCAMI. PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA.
PRVÁ HLAVA.
KONANIE PRED ROZHODCAMI.
(1) Strany sa môžu dohodnúť, že o veciach uvedených v
§ 404
ods. 1 má namiesto súdu rozhodovať jeden alebo viac rozhodcov;
rozhodcovská smluva sa môže týkať ako jednotlivej veci (smluva
o rozhodcovi), tak všetkých vecí, ktoré by v budúcnosti vznikly
z určitého právneho pomeru (rozhodcovská doložka). Rozhodcovská
smluva sa musí stať písomne.
(2) Rozhodcovskú smluvu možno uzavrieť len vtedy, ak
aspoň
jednou zo strán je československá právnická osoba; toto obmedzenie
neplatí, ak nie je ani jedna zo strán československým občanom
alebo československou právnickou osobou.
(1) Ak má podľa rozhodcovskej smluvy každá strana zvoliť
jedného alebo viac rozhodcov a jedna zo strán so zvolením mešká,
ustanoví rozhodcu za ňu súd na návrh druhej strany, ak nie je
v rozhodcovskej smluve ustanovené niečo iné. To isté platí, ak sa
rozhodcovia stranami zvolení nemôžu dohodnúť na osobe tretieho
(hlavného) rozhodcu; navrhovať je tu oprávnený aj každý
z rozhodcov zvolených stranami.
(2) Na rozhodnutie o návrhoch podľa odseku 1 je príslušný
všeobecný súd ktorejkoľvek strany, a ak taký súd nie je
v Československej republike, súd, v obvode ktorého sa má konať
rozhodcovské konanie; konanie vykoná sudca bez ústneho
pojednávania.
(1) Ak sa plnenie rozhodcovskej smluvy, najmä zvolenie
rozhodcov a činnosť rozhodcov v konaní stalo vôbec nemožným,
vysloví súd na návrh ktorejkoľvek strany, že rozhodcovská smluva
stráca účinnosť.
(2) Ustanovenia § 648a
ods. 2 platia tu obdobne.
(1) Rozhodcovia môžu vypočúvať svedkov, znalcov a strany, len
ak sa k ním ustanovia tieto osoby dobrovoľne. Úkony, ktoré nemôžu
sami vykonať, vykoná na ich dožiadanie okresný súd (§
16).
(2) Dožiadaný súd vyhovie dožiadaniu, ak nejde o úkon
neprípustný podľa zákona. Pri vykonaní dôkazov je súd oprávnený
urobiť najmä rozhodnutia, ktoré sú inak týmto zákonom vyhradené
procesnému súdu.
Pre nárok, o ktorom bola uzavretá rozhodcovská smluva, je
prípustné predbežné opatrenie. Predbežné opatrenie nariadi súd,
v obvode ktorého sa má zabezpečovacie opatrenie vykonať, alebo
súd, ktorý by bol príslušný na začatie súdneho konania.
Rozhodcovské rozhodnutie musí byť usnesené väčšinou rozhodcov.
Musí byť vydané písomne, podpísané aspoň jedným z rozhodcov
a doručené stranám alebo ich zástupcom buď osobne, alebo
doporučene poštou. Len čo bolo podpísané rozhodnutie doručené,
nadobúda účinok právoplatného súdneho rozsudku. Takto doručené
rozhodnutie, ako aj pokonávka uzavretá pred rozhodcami a podpísaná
stranami sú vykonateľné súdnou exekúciou.
(1) O neúčinnosť rozhodcovského rozhodnutia môže strana
žalovať:
a) ak rozhodnutie nebolo vydané rozhodcami ustanovenými podľa
rozhodcovskej smluvy;
b) ak bola strane odňatá možnosť riadne vec prejednať.
(2) Ak vyhlási súd rozhodcovské rozhodnutie za neúčinné,
rozhodne na návrh strany i vo veci samej.
(1) Žaloba o neúčinnosť rozhodcovského rozhodnutia sa podáva
na okresnom súde, v obvode ktorého bolo vydané napadnuté
rozhodnutie.
(2) Žalobu treba podať do tridsiatich dní. Táto lehota sa
počíta odo dňa, keď bolo strane rozhodcovské rozhodnutie
doručené.
Na konanie na základe rozhodcovských smlúv uzavretých pred
účinnosťou tohto zákona sa použijú doterajšie ustanovenia; na
žaloby o zrušenie rozsudku, poprípade pokonávky rozhodcovského
súdu (rozhodcovského výroku) vydaných na základe takých smlúv sa
však použijú doterajšie ustanovenia, len pokiaľ ide o dôvody, pre
ktoré možno žalovať o zrušenie týchto rozhodnutí.
DRUHÁ HLAVA.
PRECHODNÉ USTANOVENIA.
Všeobecné ustanovenia.
(1) Pokiaľ nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon
i pre konanie začaté pred jeho účinnosťou. Právne účinky
procesných úkonov, ktoré nastaly pred účinnosťou tohto zákona,
zostávajú však zachované.
(2) Ak nemožno konanie začaté pred účinnosťou tohto zákona
prispôsobiť jeho ustanoveniam, súd konanie zastaví a prípadné
rozhodnutia vynesené v tomto konaní zruší; ustanovenie §
57 platí
tu primerane.
(1) Kde sa má podľa naďalej platných predpisov rozhodovať
v nesporovom konaní, použijú sa ustanovenia prvej časti tohto
zákona s doplnkami a odchýlkami, ktoré vyplývajú z týchto
predpisov.
(2) V týchto prípadoch rozhoduje sudca bez ústneho
pojednávania.
(3) Výnimkou z ustanovenia odseku 2 rozhoduje senát bez
ústneho pojednávania v prípadoch zákona č. 21/1948
Sb., o právnom
postavení snúbeníc a detí pozostalých po účastníkoch národného
boja za oslobodenie, zákona č. 273/1948 Sb.,
o úprave uspokojenia
a o určení sročnosti niektorých záväzkov dotknutých znárodňovacími
a inými predpismi, ďalej v prípadoch, kde má súd rozhodovať
o vyvlastnení, o náhrade alebo odškodnení pri vyvlastnení alebo
o iných náhradách škody; v prípadoch zákona č. 128/1946
Sb.,
o neplatnosti niektorých majetkovo-právnych úkonov z doby
neslobody a o nárokoch vznikajúcich z tejto neplatnosti a z iných
zásahov do majetku (v znení zák. č. 79/1948
Sb.), rozhoduje však
usnesením senát po ústnom pojednávaní.
(1) Pre procesné lehoty určené zákonom, ktoré sa v deň
nadobudnutia účinnosti tohto zákona ešte neskončily, platia
ustanovenia tohto zákona.
(2) Ale ak doterajšie zákony určily dlhšiu lehotu, skončí sa
lehota až v tomto neskoršom čase, avšak najneskoršie uplynutím
tridsiatich dní od účinnosti tohto zákona, a ak ide o dlhšiu
lehotu než jeden rok, najneskoršie uplynutím jedného roku od
účinnosti tohto zákona. V žiadnom prípade sa nemôže lehota skončiť
skôr, než ustanovuje predchádzajúci odsek.
Ak je podľa tohto zákona príslušný iný súd, postúpi sa mu vec,
len pokiaľ sa pred účinnosťou tohto zákona nezačalo konanie vo
veci samej. Ak sa začalo konanie vo veci samej v prvej stolici na
krajskom súde, je súdom druhej stolice Najvyšší súd.
Vyhlásenie za mŕtveho a dokázanie smrti.
(1) Pre konanie o vyhlásenie za mŕtveho a dokázanie smrti,
v ktorých bola pred účinnosťou tohto zákona už vyvesená vyhláška
na návestnej tabuli súdu, platia doterajšie ustanovenia.
(2) Ak ide o účastníkov vojny v rokoch 1939 až 1945 v smysle
§§ 17 a
18 dekrétu prezidenta republiky č. 117/1945
Sb., ktorým sa
upravujú ustanovenia o vyhlásení za mŕtveho, určujú sa lehoty
v konaní o vyhlásenie za mŕtveho a dokázanie smrti aj naďalej
podľa ustanovení §§ 17, 20
a
21 uvedeného dekrétu.
Pozostalostné konanie.
Ak zomrel poručiteľ pred účinnosťou tohto zákona, platia pre
pozostalostné konanie doterajšie ustanovenia.
Konanie o súdne umorenie listín.
(1) Pre konanie o súdne umorenie listín, v ktorých bol pred
účinnosťou tohto zákona už vyvesený na návestnej tabuli súdu
vyzývací edikt, platia doterajšie ustanovenia.
(2) Lehota jedného roku pre ďalší návrh na vyhlásenie listiny
za umorenú (§ 15 zák. č. 250/1934 Sb.,
o umorovaní listín) sa
skracuje na tridsať dní; ale ak sa pred účinnosťou tohto zákona
lehota už začala, skončí sa až uplynutím tridsiatich dní od
začiatku jeho účinnosti, ak neuplynula už skôr.
Upomínacie konanie.
Pre upomínacie konanie (zák. č. 67/1873
r. z.) začaté iba na
žiadosť veriteľa, v ktorom bol pred účinnosťou tohto zákona už
doručený platobný rozkaz, platia doterajšie ustanovenia.
Dobrovoľný odhad a dražba.
Konanie o dobrovoľný odhad a dražbu začaté pred účinnosťou
tohto zákona dokončí súd podľa doterajších ustanovení.
Exekučné tituly.
Exekučné tituly vzniknuté pred účinnosťou tohto zákona sú
exekučnými titulmi podľa tohto zákona.
Exekúcia vnútenou správou nehnuteľnej veci.
Exekúcie vnútenou správou nehnuteľnej veci neskončené do
účinnosti tohto zákona súd zruší. Sumu zvyšujúcu podľa záverečného
účtu vnúteného správcu rozdelí ako výťažkové zvyšky podľa
doterajších ustanovení.
Exekúcia vnútenou dražbou nehnuteľnej veci.
(1) Pre exekúcie vnútenou dražbou nehnuteľnej veci, v ktorých
bol pred účinnosťou tohto zákona už nariadený dražobný termín,
platia doterajšie ustanovenia.
(2) Ak nedošlo k dražbe a ak sa má už za účinnosti tohto
zákona nariadiť nový termín, platí pre konanie tento zákon.
Exekúcia na peňažné pohľadávky a plat.
Zexekvovanie peňažných pohľadávok a platu, ku ktorému došlo
pred účinnosťou tohto zákona, má účinky zexekvovania peňažných
pohľadávok alebo platu podľa tohto zákona.
Exekučné opatrenie vykonané pred účinnosťou tohto zákona sa
obmedzuje alebo rozširuje na výšku zexekvovania prípustného podľa
tohto zákona. Na návrh veriteľa alebo dlžníka exekučný súd
primerane upraví skoršie usnesenie. Až do doručenia pozmeňovacieho
usnesenia je poddlžník oprávnený plniť v rozsahu skoršieho
usnesenia s oslobodzujúcim účinkom.
Exekúcia na iné majetkové práva.
Pri exekúcii na iné majetkové práva vedenej vnútenou správou
sa použije obdobne ustanovenia § 665.
Zabezpečovacia exekúcia.
(1) Pre zabezpečovacie exekúcie povolené pred účinnosťou tohto
zákona platia doterajšie ustanovenia. Vnútenú správu podľa §
374
exekučného poriadku súd zruší a jej výťažky sa uložia na súde pre
veriteľa až do právoplatného rozhodnutia o zabezpečenom nároku.
(2) Ak by súdne rozhodnutie vydané pred účinnosťou tohto
zákona, pre ktoré sa nevedie zabezpečovacia exekúcia, malo alebo
mohlo byť predbežne vykonateľné podľa tohto zákona, vysloví súd na
návrh usnesením predbežnú vykonateľnosť tohto rozhodnutia. Súd
rozhodne podľa povahy veci buď po ústnom pojednávaní alebo bez
neho.
Konkurzné konanie.
Pre konkurzy vyhlásené pred účinnosťou tohto zákona platia
doterajšie ustanovenia. Na nútené vyrovnanie sa použije
ustanovenie § 672.
Vyrovnacie konanie.
(1) Pre vyrovnacie konanie, v ktorom už bolo vyrovnanie
veriteľmi prijaté, platia doterajšie ustanovenia.
(2) Až do právoplatného skončenia vyrovnacieho konania nie je
prípustné nariadiť exekučnú likvidáciu.
Zásadné použitie ustanovení tohto zákona.
(1) Ustanovenia §§ 6,
7,
32, 45,
46 až 53, 72
až 76,
80 až
83, 86, 163,
164, 219
až 227 tohto zákona sa použijú
i pre
konania, v ktorých sa má konať podľa doterajších ustanovení.
(2) Ani tam, kde sa má podľa tohto zákona konať podľa
doterajších ustanovení, nie je prípustné vziať zúčastnené osoby do
prísahy a donucovať ich väzbou.
Žaloba o vylúčenie vecí z administratívnej exekúcie.
Ak tretia osoba uplatňuje právo, ktoré nepripúšťa výkon
administratívnej exekúcie, náleží rozhodnúť o tom súdu.
TRETIA HLAVA.
ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA.
Dňom 1. januára 1951 zrušujú sa - pokiaľ sa tak nestalo už
skôr - všetky predpisy, ktoré upravujú veci, na ktoré sa vzťahuje
tento zákon, a to najmä:
1. nariadenie ministra spravodlivosti č. 40/1854 r.z.,
o overovaní listín,
2. zákon o súdnom konaní v nesporových právnych veciach, uvedený
patentom č. 208/1854 r.z. (nesporový patent),
3. zákon č. 67/1873 r.z., o upomínacom konaní, v znení podľa
neskorších predpisov,
4. zák. čl. XX/1877, o úprave poručenských a opatrovanských vecí,
5. zák. čl. LX/1881, o exekučnom konaní,
6. zák. čl. VI/1885, ktorým sa menia a doplňujú niektoré
ustanovenia zák. čl. XX/1877, o úprave poručenských
a opatrovanských vecí,
7. zák. čl. XVI/1894, o pozostalostnom konaní,
8. zákon č. 110/1895 r.z., ktorým sa uvádza jurisdikčná norma,
9. zákon č. 111/1895 r.z., o vykonávaní súdnej moci
a o príslušnosti riadnych súdov v občianskych právnych veciach
(jurisdikčná norma),
10. zákon č. 112/1895 r.z., ktorým sa uvádza civilný súdny
poriadok,
11. zákon č. 113/1895 r.z., o súdnom konaní v občianskych právnych
veciach (civilný súdny poriadok),
12. zákon č. 78/1896 r.z., ktorým sa uvádza zákon o exekučnom
a zaisťovacom konaní,
13. zákon č. 79/1896 r.z., o exekučnom a zaisťovacom konaní
(exekučný poriadok),
14. zák. čl. XLI/1908, o zmene a doplnení zák. čl. LX/1881,
o exekučnom konaní,
15. zák. čl. I/1911, občiansky sporový poriadok,
16. zák. čl. LIV/1912, ktorým sa uvádza zák. čl. I/1911, občiansky
sporový poriadok,
17. zák. čl. XXXIV/1914, o uvedení do účinnosti zák. čl. I/1911,
občianskeho sporového poriadku,
18. cisárske nariadenie č. 207/1916 r.z., o pozbavení
svojprávnosti (poriadok o pozbavení svojprávnosti),
19. zákon č. 44/1928 Sb., o ochrane nájomníkov, v znení vyhlášky
č. 62/1934 Sb.,
20. zákon č. 57/1931 Sb., o použití úradníkov vyšej pomocnej
súdnej služby na súdoch a poručenských (sirotských) úradoch,
21. zákon č. 64/1931 Sb., ktorým sa vydávajú konkurzný, vyrovnací
a odporovací poriadok,
22. zákon č. 100/1931 Sb., o základných ustanoveniach súdneho
nesporového konania,
23. zákon č. 250/1934 Sb., o umorovaní listín,
24. dekrét prezidenta republiky č. 117/1945 Sb., ktorým sa
upravujú ustanovenia o vyhlásení za mŕtveho,
25. zákon č. 199/1946 Zb., o uznaní rozhodnutí v manželských
veciach, vydaných súdmi alebo úradmi v cudzine, v oblasti
československého právneho poriadku, v znení zákona
č. 64/1949 Zb.,
26. zákon č. 227/1946 Zb., o niektorých opatreniach v občianskych
právnych veciach,
27. nariadenie č. 54/1946 Zb. n. SNR., o ochrane nájomníkov,
28. zákon č. 47/1947 Zb., o exekúcii na pracovný príjem a príjmy
postavené mu na roveň (zákon o exekúcii na platy),
29. zákon č. 105/1947 Zb., ktorým sa menia a doplňujú niektoré
ustanovenia o súdnej organizácii a o príslušnosti a konaní
v občianskych právnych veciach,
30. § 197 ods. 4 písm. b) zákona č. 99/1948 Zb., o národnom
poistení.
Nedotknuté ostávajú osobitné predpisy o zákonných záložných
a prednostných právach pri exekúcii, ako aj predpisy vylučujúce
alebo obmedzujúce exekučný predaj alebo vôbec možnosť viesť
exekúciu na určité veci, pokiaľ ide o exekučný prostriedok
prípustný podľa tohto zákona.
Minister spravodlivosti vydá predpisy potrebné na vykonanie
tohto zákona.
(1) Minister spravodlivosti môže určiť, ktoré jednoduché
úkony
zverené sudcovi môžu vykonávať správni zamestnanci tým poverení.
(2) Sudca, ktorému je ináč vec podľa rozvrhu práce prikázaná,
môže si vyhradiť vybavovanie určitých vecí zverených správnym
zamestnancom, a to buď vôbec, alebo v jednotlivých prípadoch.
(3) Rozhodnutiu vydanému vo veci vybavenej povereným správnym
zamestnancom možno odporovať rovnakým opravným prostriedkom ako
rozhodnutiu sudcu. Opravný prostriedok sa však predloží najprv
sudcovi, ktorý buď o ňom rozhodne, ak je toho názoru, že sa mu má
vyhovieť, alebo ho predloží súdu druhej stolice, aby o ňom
rozhodol.
(4) Ak rozhodne sudca o opravnom prostriedku sám podľa odseku
3, považuje sa aj jeho rozhodnutie za rozhodnutie súdu prvej
stolice. Odporovať mu možno podľa všeobecných ustanovení.
Tento zákon nadobúda účinnosť dňom 1. januára 1951; vykonajú
ho všetci členovia vlády.
Zákon č. 68/1952
Sb. nadobudol účinnosť dňom 1. januárom
1953; vykonajú ho všetci členovia vlády.
Zákon č. 52/1954
Zb. nadobudol účinnosť 1. januárom 1955.
Vykoná ho minister spravodlivosti po dohode so zúčastnenými členmi
vlády.
Zákonné opatrenie č. 63/1955
Zb. nadobudlo účinnosť 1. januárom 1956; vykonajú ho všetci
členovia vlády.
Zákon č. 66/1956
Zb. nadobudol účinnosť 1. januárom 1957.
Vykoná ho minister spravodlivosti a ostatní zúčastnení členovia
vlády.
Zákon č. 15/1958
Zb. nadobudol účinnosť 29. májom 1958;
vykonajú ho ministri spravodlivosti, vnútra, zdravotníctva
a školstva a kultúry.
Zákon č. 46/1959 Zb.
nadobudol účinnosť 1. septembrom 1959;
vykonajú ho všetci členovia vlády.
Gottwald v.r.
Dr. John v.r.
Zápotocký v.r.
Fierlinger v.r.,
aj za námestníka predsedu vlády
a ministra zahraničných vecí Širokého
Dr. Ševčík v.r.
arm. gen. Svoboda v.r.
Dr. Dolanský v.r.
arm. gen. Dr. Čepička v.r.
Dr. Gregor v.r.
Nosek v.r.
Kopřiva v.r.
Kabeš v.r.
Dr. Nejedlý v.r.
Dr. Rais v.r.
Kopecký v.r.
Kliment v.r.
Ďuriš v.r.
Krajčír v.r.
Petr v.r.
Dr. Ing. Šlechta v.r.
Dr. Neuman v.r.
Erban v.r.
Plojhar v.r.
Ing. Jankovcová v.r.
Dr. Šrobár v.r.
1) Úřední české znění vyhlášeno v příloze Sbírky na str. 243.