Zdieľanie poznámky:
Obsah
Typ obsahu
64/1956 Zb.
Zákon
z 19. decembra 1956
o trestnom konaní súdnom (trestný poriadok)
Národné zhromaždenie Československej republiky sa uznieslo na
tomto zákone:
PRVÁ ČASŤ
SPOLOČNÉ USTANOVENIA
PRVÁ HLAVA
VŠEOBECNÉ USTANOVENIA
Účel zákona
(1) Účelom tohto zákona je upraviť konanie o trestných činoch
tak, aby trestné činy boli náležite zistené a ich páchatelia podľa
zákona spravodlivo potrestaní.
(2) Všetky orgány činné v trestnom konaní musia trestné veci
prejednávať čo najrýchlejšie, s plným zachovaním ústavne
zaručených občianskych slobôd a tak, aby prejednávanie pôsobilo
výchovne na osobu, proti ktorej sa trestné konanie vedie,
a vychovávalo občanov k ostražitosti voči nepriateľom pracujúceho
ľudu a iným rušiteľom jeho budovateľského úsilia, ako aj k plneniu
občianskych povinností.
(3) Pomáhať dosiahnuť tento účel je právom a podľa ustanovení
tohto zákona tiež povinnosťou každého občana.
Základné zásady trestného konania
(1) Prokurátor je povinný stíhať všetky trestné činy, pokiaľ
sa o nich dozvie; výnimky sú prípustné len podľa zákona.
(2) Trestné stíhanie pred súdmi je možné len na základe
obžaloby podanej prokurátorom.
(3) Pokiaľ tento zákon neustanovuje niečo iné, postupujú
orgány činné v trestnom konaní z úradnej povinnosti.
(4) Súdy v trestnom konaní rozhodujú spravidla v senátoch za
účasti sudcov z ľudu; sudcovia a sudcovia z ľudu sú si pri
rozhodovaní rovní. Predseda senátu rozhoduje ako jediný sudca, len
kde to zákon výslovne pripúšťa.
(5) Sudcovia a sudcovia z ľudu rozhodujú nezávisle a sú
viazaní len právnym poriadkom.
(6) Dokiaľ právoplatným odsudzujúcim rozsudkom súdu nie je
vina vyslovená, nemožno na osobu, proti ktorej sa vedie trestné
konanie, hľadieť, ako by bola vinná.
(7) Orgány činné v trestnom konaní vykonávajú a zhromažďujú
dôkazy z úradnej povinnosti alebo na návrh strán tak, aby všetky
okolnosti významné pre rozhodnutie veci boli náležite objasnené;
pritom sú povinné s rovnakou starostlivosťou prihliadať ako na
okolnosti svedčiace proti obvinenému, tak aj na okolnosti
svedčiace v jeho prospech. Doznanie obvineného neoslobodzuje
orgány činné v trestnom konaní od povinnosti preskúmať a všetkými
dosiahnuteľnými dôkazmi overiť všetky okolnosti prípadu.
(8) Súd hodnotí dôkazy podľa vnútorného presvedčenia sudcov,
založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu
jednotlivo i v ich súhrne.
(9) Dôkaz výpoveďami svedkov, znalcov a obvineného vykonáva
súd tak, že uvedené osoby sám vyslúcha; výnimky sú prípustné len
podľa zákona.
(10) Pri rozhodovaní na hlavnom a odvolacom pojednávaní, ako
aj na verejnom a neverejnom zasadaní smie súd prihliadnuť len na
tie dôkazy, ktoré boli pri tomto prejednaní vykonané.
(11) Pri hlavnom a odvolacom pojednávaní a verejnom zasadaní
smie byť verejnosť vylúčená len v prípadoch v tomto zákone
výslovne ustanovených.
(12) Osoba, proti ktorej sa vykonáva trestné konanie, musí byť
v každom období konania poučená o procesných právach umožňujúcich
jej plné uplatnenie obhajoby a o tom, že si tiež môže zvoliť
obhajcu; uplatnenie jej práv sú všetky orgány činné v trestnom
konaní povinné umožniť.
(13) Každý je oprávnený používať pred súdom svoj materský
jazyk.
Súčinnosť štátnych a iných orgánov
(1) Štátne orgány, iné orgány, pokiaľ plnia úlohy štátnej
správy, a organizácie socialistického sektora sú povinné pomáhať
orgánom činným v trestnom konaní pri plnení ich úloh, najmä
s najväčším urýchlením vyhovovať ich dožiadaniam a trestné činy
bez odkladu oznamovať prokurátorovi.
(2) Ustanovením odseku 1 nie je dotknutá povinnosť zachovávať
štátne a hospodárske tajomstvo, ani nie je dotknutá povinnosť
mlčanlivosti štátom výslovne uložená alebo uznaná.
(3) Orgány činné v trestnom konaní sú povinné i navzájom si
pomáhať pri plnení úloh vyplývajúcich z tohto zákona.
Posudzovanie predbežných otázok
(1) Orgány činné v trestnom konaní posudzujú samostatne
predbežné otázky, ktoré sa vyskytnú; ak je tu však o takej otázke
právoplatné rozhodnutie súdu, úradu alebo iného štátneho orgánu,
vezmú ho za podklad svojho rozhodnutia, pokiaľ nejde o posúdenie
viny obvineného.
(2) Právoplatným rozhodnutím súdu o otázkach týkajúcich sa
osobného stavu, vydaným v konaní vo veciach občianskoprávnych, sú
orgány činné v trestnom konaní viazané vždy. Ak také rozhodnutie
nebolo dosiaľ vydané, vyčkajú jeho vydanie; ak príslušné konanie
dosiaľ nie je v behu, navrhne prokurátor jeho začatie.
Vyňatie z právomoci orgánov činných v trestnom konaní
(1) Z právomoci orgánov činných v trestnom konaní podľa tohto
zákona sú vyňaté osoby požívajúce diplomatické imunity a výsady
alebo osobné oslobodenie.
(2) Ak vznikne pochybnosť o tom, či alebo do akej miery je
niekto vyňatý z právomoci orgánov činných v trestnom konaní podľa
tohto zákona, musí sa o tom vyžiadať vyjadrenie ministra
spravodlivosti, ktoré je pre všetky orgány činné v trestnom konaní
záväzné.
Neprípustnosť trestného stíhania
Trestné stíhanie nemožno začať, a ak bolo už začaté, nemožno
v ňom pokračovať a musí sa zastaviť,
a) ak to nariadi prezident republiky, použijúc svoje právo
udeľovať milosť alebo amnestiu,
b) ak ide o osobu, na stíhanie ktorej je podľa zákona potrebný
súhlas, pokiaľ taký súhlas nebol oprávneným orgánom daný,
c) ak ide o osobu, ktorá pre nedostatok veku nie je trestne
zodpovedná,
d) proti tomu, kto zomrel,
e) proti tomu, proti komu skoršie trestné stíhanie pre ten istý
skutok sa skončilo právoplatným rozsudkom alebo bolo súdom
alebo prokurátorom zastavené, pokiaľ nebola povolená obnova,
alebo
f) proti tomu, proti komu skoršie stíhanie pre ten istý skutok sa
skončilo právoplatným rozhodnutím iného orgánu oprávneného na
stíhanie tohto skutku, iba ak bola povolená obnova, alebo ak
skutok, o ktorom bolo rozhodnuté ako o priestupku, je trestným
činom.
Výklad niektorých pojmov
(1) Orgánmi činnými v trestnom konaní sa rozumejú súd,
prokurátor a vyšetrovacie orgány (§ 172).
(2) Kde tento zákon hovorí o ľudovom a krajskom súde, rozumejú
sa tým v odbore vojenského súdnictva, pokiaľ z jednotlivého
ustanovenia nevyplýva niečo iné, vojenský obvodový súd a vyšší
vojenský súd.
(3) Kde tento zákon hovorí o sudcovi, rozumie sa tým tiež
vojenský sudca, a pokiaľ z povahy veci nevyplýva niečo iné, tiež
sudca z ľudu.
(4) Kde tento zákon hovorí o okresnom prokurátorovi, rozumie
sa tým aj obvodný prokurátor a obvodný dopravný prokurátor
a v odbore vojenského súdnictva vojenský obvodový prokurátor,
a kde tento zákon hovorí o krajskom prokurátorovi, rozumie sa tým
aj mestský prokurátor a oblastný dopravný prokurátor a v odbore
vojenského súdnictva vyšší vojenský prokurátor, pokiaľ
z jednotlivého ustanovenia nevyplýva niečo iné.
(5) Stranami sa rozumejú osoba, proti ktorej sa vedie trestné
konanie, zúčastnená osoba, poškodený a osoba, na návrh alebo
žiadosť ktorej sa konanie vedie, alebo ktorá podala opravný
prostriedok, a v konaní pred súdom tiež prokurátor.
(6) Pokiaľ z povahy veci nevyplýva ináč, obvineným sa rozumie
tiež obžalovaný a odsúdený.
(7) Obžalovaným je ten, proti komu bola obžaloba súdom
prijatá, a ak nebola obžaloba predbežne prerokúvaná, ten, proti
komu bolo nariadené hlavné pojednávanie.
(8) Odsúdeným je ten, proti komu bol vydaný odsudzujúci
rozsudok, ktorý už nadobudol právoplatnosť.
(9) Zúčastnenou osobou je ten, koho vec bola zhabaná, alebo
podľa návrhu sa má zhabať, ak nie je v konaní obvineným, alebo
komu môže byť alebo bolo uložené ručenie za nevymožiteľný peňažný
trest.
(10) Poškodeným je ten, komu bola trestným činom spôsobená
škoda, pokiaľ by nárok na jej náhradu bolo možno uplatňovať pred
súdom v konaní vo veciach občianskoprávnych, ak nie je v konaní
spoluobvineným.
(11) Kde tento zákon hovorí o trestnom čine, rozumie sa tým
tiež priestupok, pre ktorý prokurátor nariadil zavedenie
vyšetrovania, pretože priestupok súvisí s trestným činom toho
istého obvineného, alebo pretože prokurátor je toho názoru, že so
zreteľom na stupeň nebezpečnosti priestupku pre spoločnosť je
primeraný trest iného druhu alebo trest vyšší, než môže uložiť
orgán národného výboru alebo iný orgán, ďalej priestupok, pre
ktorý z toho istého dôvodu podal prokurátor obžalobu, alebo ktorý
súd zistil v zažalovanom skutku.
(12) Trestným konaním sa rozumie konanie podľa tohto zákona,
trestným stíhaním potom úsek konania až do právoplatnosti rozsudku
alebo uznesenia o zastavení trestného stíhania.
DRUHÁ HLAVA
SUBJEKTY KONANIA
Prvý oddiel
Pôsobnosť a príslušnosť súdov
Pôsobnosť súdov
Súdy konajú a rozhodujú o trestných činoch a priestupkoch, pre
ktoré podal prokurátor na súde obžalobu.
Právomoc všeobecných súdov
Súdnictvo v trestných veciach vykonávajú všeobecné súdy,
pokiaľ podľa zákona neprislúcha jeho výkon vojenským súdom.
Právomoc vojenských súdov
(1) Právomoci vojenských súdov podliehajú
a) vojaci v činnej službe,
b) príslušníci vojensky organizovaných a iných sborov v činnej
službe, o ktorých to určujú osobitné zákony,
c) vojnoví zajatci.
(2) Právomoc vojenských súdov podľa odseku 1 sa vzťahuje len
na trestné činy spáchané za trvania pomeru, ktorý túto právomoc
zakladá.
(3) Ak trestný čin, ktorý bol spáchaný v čase trvania pomeru
zakladajúceho právomoc vojenských súdov, vyjde najavo až po
skončení takého pomeru, môže vojenský súd postúpiť vec všeobecnému
súdu. Pre taký čin možno obžalobu podať priamo na všeobecnom súde.
Všeobecný súd potom už nemôže postúpiť vec vojenskému súdu.
(4) Ustanovenie odseku 3 sa nepoužije, ak ide o trestné činy
podľa prvej hlavy tretieho oddielu osobitnej časti trestného
zákona a o trestné činy vojenské.
(1) Právomoci vojenských súdov podliehajú ďalej
a) vojaci mimo činnej služby pre trestný čin nenastúpenia služby
v brannej moci (§§ 265 až 267 tr. zák.) a
b) civilné osoby pre trestné činy proti obrane vlasti podľa prvej
hlavy tretieho oddielu osobitnej časti trestného zákona.
(2) Vojaci a príslušníci sborov uvedených v § 10 ods. 1 písm. b) podliehajú právomoci vojenských súdov aj mimo činnej služby pre
vojenské trestné činy, ktoré spáchali v služobnej rovnošate.
Pôsobnosť
Pokiaľ tento zákon neustanovuje niečo iné, koná v prvej
stolici ľudový súd.
(1) Krajský súd koná v prvej stolici o trestných činoch podľa
prvej hlavy osobitnej časti trestného zákona a podľa zákona na
ochranu mieru, na ktoré zákon ustanovuje trest smrti alebo trest
odňatia slobody, ktorého dolná hranica je najmenej päť rokov,
a ďalej o trestných činoch podvracania republiky, teroru,
záškodníctva a sabotáže (§§ 79a, 80a,
84 a 85
tr. zák.).
(2) Vyšší vojenský súd koná v prvej stolici tiež o trestných
činoch funkcionárov, pre ktorých je zriadený.
Príslušnosť
(1) Konanie vykonáva súd, v obvode ktorého bol trestný čin
spáchaný.
(2) Ak nemožno miesto činu zistiť, alebo ak bol čin spáchaný
v cudzine, koná súd, v obvode ktorého má obvinený bydlisko,
pracovisko alebo pobyt; ak sa nedajú zistiť, alebo sú mimo územia
Československej republiky, súd, v obvode ktorého čin vyšiel
najavo.
(1) Konanie o trestných činoch príslušníkov ozbrojených
sborov, ktorí konajú službu u časti, pre ktorú bol zriadený
vojenský súd, vykonáva tento súd.
(2) Konanie o trestných činoch funkcionárov ozbrojených sborov
vykonáva vojenský súd, ktorý je určený prezidentom republiky na
prejednanie trestných činov týchto funkcionárov.
Spoločné konanie
O všetkých trestných činoch toho istého obvineného a proti
všetkým obvineným, ktorých trestné činy spolu súvisia, sa vykonáva
spoločné konanie. Spoločné konanie však nemôže vykonávať všeobecný
súd o trestnom čine osoby podliehajúcej právomoci vojenských súdov
a naopak.
Spoločné konanie vykonáva krajský súd, ak je kompetentný konať
aspoň o jednom z trestných činov.
Spoločné konanie vykonáva súd, ktorý je kompetentný konať
proti priamemu páchateľovi alebo o najťažšom trestnom čine.
Ak je podľa predchádzajúcich ustanovení kompetentných niekoľko
súdov, koná z týchto súdov ten súd, na ktorom podal prokurátor
obžalobu, alebo ktorému vec nekompetentný súd postúpil.
Vylúčenie veci
(1) Na urýchlenie konania alebo z iných dôležitých dôvodov
možno konanie o niektorom z trestných činov alebo proti niektorému
z obvinených vylúčiť zo spoločného konania.
(2) Pôsobnosť súdu, ktorý vec vylúčil, sa nemení; ak však
vylúči krajský súd vec, ktorá by ináč patrila do pôsobnosti
ľudového súdu, môže ju postúpiť príslušnému ľudovému súdu.
Spojenie vecí
Ak sú tu podmienky spoločného konania, môže súd spojiť na
spoločné prejednanie a rozhodnutie veci, v ktorých boli podané
samostatné obžaloby.
Spory o pôsobnosť a príslušnosť
Spory o pôsobnosť a príslušnosť medzi súdmi rozhoduje súd,
ktorý je im najbližšie spoločne nadriadený.
Odňatie a prikázanie veci
Z dôležitých dôvodov môže byť vec kompetentnému súdu odňatá
a prikázaná inému súdu toho istého druhu tej istej stolice;
o odňatí a prikázaní rozhoduje súd, ktorý je obidvom súdom
najbližšie spoločne nadriadený.
(1) Na návrh predsedu Najvyššieho súdu alebo generálneho
prokurátora môže Najvyšší súd
a) ak to považuje so zreteľom na povahu trestného činu alebo na
osobu páchateľa za nutné, odňať vec príslušnému ľudovému súdu
a prikázať ju na pokračovanie v konaní a na rozhodnutie
krajskému súdu,
b) z dôležitých dôvodov odňať vec, v ktorej bolo podané odvolanie
proti rozsudku ľudového súdu, príslušnému krajskému súdu
a rozhodnúť o odvolaní sám.
(2) Ak ide o trestný čin, ktorý ohrozuje dôležité záujmy
obrany vlasti, môže Najvyšší súd odňať vec kompetentnému
všeobecnému súdu a prikázať ju na pokračovanie v konaní a na
rozhodnutie vojenskému súdu tej istej alebo vyššej stolice.
Druhý oddiel
Vylúčenie orgánov činných v trestnom konaní
(1) Z vykonávania úkonov trestného konania je vylúčený sudca,
prokurátor, vyšetrovací orgán a zapisovateľ, u ktorého pre pomer
k prejednávanej veci alebo k osobám, ktorých sa úkon priamo
dotýka, k ich obhajcom, zákonným zástupcom a splnomocnencom, ak
ide o sudcu, tiež k prokurátorovi a ak ide o prokurátora tiež
k vyšetrovaciemu orgánu, možno mať pochybnosti o jeho
nezaujatosti.
(2) Sudca je ďalej vylúčený z vykonávania úkonov trestného
konania, ak bol v prejednávanej veci činný ako prokurátor,
vyšetrovací orgán, obhajca alebo ako splnomocnenec zúčastnenej
osoby alebo poškodeného.
(3) Vo vyššej stolici je okrem toho vylúčený sudca, ktorý sa
zúčastnil rozhodovania v prvej stolici, a naopak; z rozhodovania
o sťažnosti je vylúčený prokurátor, ktorý sa zúčastnil konania
v prvej stolici.
(1) Len čo sa dozvie o skutočnosti odôvodňujúcej jeho
vylúčenie alebo ak takú skutočnosť niektorá zo strán namieta,
oznámi to sudca predsedovi súdu, predseda súdu predsedovi
nadriadeného súdu a iná osoba bezprostredne nadriadenému orgánu;
až do rozhodnutia týchto orgánov o vylúčení vykonávajú len tie
úkony, ktoré nepripúšťajú odklad.
(2) Ak sudca, o vylúčenie ktorého ide, s tým súhlasí, môže
predseda súdu, bez toho, že by o vylúčení rozhodol, prideliť vec
inému sudcovi, alebo určiť za neho do senátu iného sudcu.
Tretí oddiel
Zapisovateľ a tlmočník
Zapisovateľ
Ak treba o úkone spísať zápisnicu, priberie sa zapisovateľ
vzatý do sľubu. Ak zapisovateľ nie je poruke a úkon nepripúšťa
odklad, treba k úkonu pribrať nezúčastnenú plnoletú osobu ako
svedka.
Tlmočník
(1) Ak treba pretlmočiť obsah výpovede alebo písomnosti, alebo
ak obvinený neovláda jazyk, v ktorom sa konanie vykonáva, priberie
sa tlmočník; tlmočník môže byť zároveň zapisovateľom.
(2) Ako tlmočník nesmie sa pribrať, kto by bol vo veci
vylúčený z dôvodu uvedeného v § 25 ods. 1.
(3) Tlmočník sa v predvolaní upozorní na následky
neustanovenia sa (§ 74) a na povinnosť bez odkladu oznámiť
skutočnosti, pre ktoré by bol vo veci vylúčený alebo ktoré mu ináč
bránia byť vo veci činný ako tlmočník.
(4) Tlmočník musí byť poučený o tom, že je povinný presne
pretlmočiť obsah výpovede alebo písomnosti a zachovávať
mlčanlivosť o tom, čo sa ako tlmočník dozvedel; ďalej musí byť
poučený o význame svojej funkcie z hľadiska všeobecného záujmu
a o trestných následkoch krivej výpovede.
(1) Tlmočník má nárok na náhradu nutných výdavkov a na
primeranú odmenu (tlmočné).
(2) Výšku tlmočného určí ten, kto tlmočníka pribral,
a v konaní pred súdom predseda senátu. Proti tomuto rozhodnutiu je
prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.
Štvrtý oddiel
Obvinený
Obvinený
Toho, kto je podozrivý zo spáchania trestného činu, možno
považovať za obvineného a použiť proti nemu prostriedky dané týmto
zákonom proti obvinenému až vtedy, ak bolo proti nemu vznesené
obvinenie (§ 178).
Práva obvineného
(1) Obvinený má právo sa vyjadriť o všetkých skutočnostiach,
ktoré sa mu dávajú za vinu, a k dôkazom o nich, právo uviesť
všetky okolnosti a dôkazy, ktoré slúžia na jeho obhajobu, a ďalej
najmä právo robiť v trestnom konaní návrhy, zvoliť si obhajcu
a podávať opravné prostriedky. Tieto práva prislúchajú obvinenému
aj vtedy, ak nie je svojprávny.
(2) Všetky orgány činné v trestnom konaní sú povinné
obvineného vždy o jeho právach poučiť a poskytnúť mu úplnú možnosť
ich uplatniť.
Zákonný zástupca obvineného
Zákonný zástupca nesvojprávneho obvineného je oprávnený
obvineného zastupovať, najmä zvoliť mu obhajcu, robiť za
obvineného návrhy, podávať za neho žiadosti a opravné prostriedky;
je tiež oprávnený zúčastniť sa na všetkých úkonoch, na ktorých sa
môže podľa zákona zúčastniť obvinený. V prospech obvineného môže
zákonný zástupca tieto práva vykonávať aj proti vôli obvineného.
Piaty oddiel
Obhajca
Obhajca
(1) Obhajcom môže byť, ak nie je ďalej ustanovené niečo iné,
len advokát; v odbore vojenského súdnictva a v konaní o trestných
činoch patriacich do pôsobnosti krajského súdu (§ 13 ods. 1), len
advokát zapísaný do osobitného zoznamu, ktorý vedie Ministerstvo
spravodlivosti.
(2) Na hlavnom a odvolacom pojednávaní a verejnom zasadaní
nemôže byť obhajcom ten, kto je naň predvolaný ako svedok, znalec
alebo tlmočník.
Zvolený obhajca
(1) Ak nepoužije obvinený alebo jeho zákonný zástupca právo
zvoliť si obhajcu, môže ho zvoliť na svoje trovy jeho príbuzný
v priamom pokolení, jeho súrodenec, osvojiteľ, osvojenec, manžel
a druh, ako aj zúčastnená osoba. Ak obvinený nie je svojprávny,
môžu tak tieto osoby urobiť aj proti jeho vôli.
(2) Ak nebude obhajca súdu a v prípravnom konaní prokurátorovi
alebo vyšetrovaciemu orgánu oznámený tým, kto ho zvolil, musí sám
preukázať, že bol za obhajcu zvolený.
(3) Obvinený si môže namiesto obhajcu, ktorý mu bol ustanovený
alebo inou osobou na to oprávnenou zvolený, zvoliť obhajcu iného.
Ustanovený obhajca
(1) Ak obvinený nemá obhajcu v prípadoch, keď ho musí mať,
a nepreukáže v určenej lehote, že si ho sám zvolil, bude mu
obhajca určený na jeho trovy.
(2) Ak nemá obvinený v prípade uvedenom v odseku 1 dostatočné
prostriedky, aby uhradzoval odmenu obhajcovi, bude mu ustanovený
obhajca, ktorý ho bude obhajovať bez nároku na odmenu.
(3) Na žiadosť obvineného, ktorý nemá dostatočné prostriedky,
aby uhradzoval odmenu obhajcovi, bude mu ustanovený obhajca, ktorý
ho bude obhajovať bez nároku na odmenu, i keď nejde o prípad, keď
obvinený obhajcu mať musí.
(4) Ak je obvinených niekoľko, ustanoví sa tým, ktorých záujmy
v trestnom konaní nie sú v rozpore, spravidla spoločný obhajca.
(1) Obhajcu ustanovuje predseda senátu a prípravnom konaní
prokurátor, a to spravidla v súčinnosti s advokátskou poradňou; im
prislúcha tiež oslobodiť ustanoveného obhajcu od povinnosti
obhajovania.
(2) V odbore vojenského súdnictva môže byť so súhlasom
náčelníka ustanovený za obhajcu tiež dôstojník justície v činnej
službe, ak ide o naliehavý prípad a advokát nie je ihneď poruke
alebo ak to vyžaduje povaha prejednávanej veci; obhajcom však
nemôže byť dôstojník činný u vojenského prokurátora.
(1) Ustanovený obhajca je povinný prevziať obhajobu;
z dôležitých dôvodov môže však byť na svoju žiadosť od povinnosti
obhajoby oslobodený a namiesto neho ustanovený obhajca iný.
(2) Z dôležitých dôvodov môže byť na žiadosť obvineného
namiesto ustanoveného obhajcu ustanovený iný obhajca. Možno tiež
rozhodnúť, aby obhajca už ustanovený obhajoval obvineného bez
nároku na odmenu.
Oprávnenia obhajcu
(1) Obhajca je oprávnený už v prípravnom konaní robiť za
obvineného návrhy a podávať za neho žiadosti a opravné
prostriedky. Pri oboznamovaní obvineného s výsledkami vyšetrovania
(§§ 183, 184) a kedykoľvek neskoršie smie obhajca hovoriť
s obvineným, ktorý je vo väzbe, bez prítomnosti iných osôb
a nazerať do spisov.
(2) Obhajca je v konaní pred súdom tiež oprávnený zúčastniť sa
na všetkých úkonoch, na ktorých sa môže zúčastniť obvinený.
(3) Ak nie je obvinený svojprávny, môže obhajca oprávnenia
uvedené v odsekoch 1 a 2 vykonávať tiež proti vôli obvineného.
(4) Ak nebolo splnomocnenie obhajcu obmedzené, vzťahuje sa na
celé konanie, a to aj vtedy, ak ide o obhajcu ustanoveného.
Šiesty oddiel
Zúčastnená osoba
(1) Zúčastnenej osobe musí sa poskytnúť možnosť, aby sa k veci
vyjadrila; môže byť prítomná na hlavnom a odvolacom pojednávaní
a na verejnom zasadaní a robiť tam návrhy.
(2) Orgány činné v trestnom konaní sú povinné zúčastnenú osobu
o jej právach poučiť a poskytnúť jej úplnú možnosť na ich
uplatnenie.
Ak nie je zúčastnená osoba svojprávna, vykonáva jej práva
podľa tohto zákona jej zákonný zástupca.
Siedmy oddiel
Poškodený
Uplatnenie nároku poškodeného
(1) Poškodený má právo žiadať, aby v trestnom konaní bolo
rozhodnuté o jeho nároku na náhradu škody spôsobenej trestným
činom, a robiť návrhy. Toto právo poškodenému neprislúcha v konaní
o trestných činoch patriacich do pôsobnosti krajského súdu (§ 13
ods. 1).
(2) Orgány činné v trestnom konaní sú povinné poškodeného
o jeho právach poučiť a poskytnúť mu úplnú možnosť na ich
uplatnenie.
(3) Právo podľa odseku 1 poškodenému neprislúcha, ak nárok na
náhradu škody uplatnil už v konaní vo veciach občianskoprávnych.
Ak zomrie poškodený, prechádzajú práva, ktoré má v trestnom
konaní, na jeho právneho nástupcu.
Zákonný zástupca poškodeného
Ak nie je poškodený svojprávny, vykonáva jeho práva podľa
tohto zákona jeho zákonný zástupca.
Zabezpečenie nároku poškodeného
(1) Ak je dôvodná obava, že uspokojenie nároku poškodeného na
náhradu škody bude marené, môže súd a v prípravnom konaní
prokurátor na návrh poškodeného zaistiť hnuteľné veci obvineného,
a to do pravdepodobnej výšky škody; zaistené veci treba spísať
a spravidla uschovať na štátnom notárstve alebo na súde. Na
uspokojenie tohto nároku môžu byť zaistené tiež pohľadávky
obvineného, pokiaľ nejde o odmenu za prácu alebo o pohľadávky
plynúce z nemocenského poistenia a sociálneho zabezpečenia;
dlžníkovi obvineného sa rozkáže, aby namiesto plnenia obvinenému
zložil predmet plnenia do úschovy na štátnom notárstve alebo na
súde.
(2) O tom, že zaistenie sa nariadilo, sa poškodený upovedomí
s poučením o ustanovení § 45.
(3) Proti rozhodnutiu, ktorým sa zaistenie nariadilo, môže
obvinený podať sťažnosť.
(4) Ustanovenia odsekov 1 až 3 sa nepoužijú v konaní
o trestných činoch patriacich do pôsobnosti krajského súdu (§ 13
ods. 1).
(5) Návrh podľa odseku 1 nie je oprávnený urobiť poškodený,
ktorý svoj nárok na náhradu škody uplatnil už v konaní vo veciach
občianskoprávnych.
(1) Zaistenie sa musí zrušiť
a) ak zanikne dôvod, pre ktorý bolo nariadené,
b) ak sa skončí trestné stíhanie zastavením alebo oslobodzujúcim
rozsudkom,
c) ak uplynie jeden mesiac od právoplatnosti rozsudku, ktorým bol
obžalovaný uznaný vinným, alebo
d) čo do veci, ktorá sa omylom zaistila, hoci patrí inej osobe
než obvinenému.
(2) Zaistenie sa musí obmedziť, ak je zrejmé, že nie je
potrebné v rozsahu, v akom sa nariadilo.
Ôsmy oddiel
Splnomocnenec zúčastnenej osoby a poškodeného
(1) Zúčastnená osoba a poškodený sa môžu dať zastupovať
splnomocnencom. Ak nebude splnomocnenec súdu a v prípravnom konaní
prokurátorovi alebo vyšetrovaciemu orgánu oznámený tým, kto ho
splnomocnil, musí sám preukázať, že je splnomocnený.
(2) Splnomocnencom zúčastnenej osoby a poškodeného môže byť
len osoba svojprávna a občiansky bezúhonná, ktorá nie je
pokútnikom; na hlavnom a odvolacom pojednávaní a verejnom zasadaní
nemôže byť splnomocnencom ten, kto je naň predvolaný ako svedok,
znalec alebo tlmočník.
(3) V odbore vojenského súdnictva a v konaní o trestných
činoch patriacich do pôsobnosti krajského súdu (§ 13 ods. 1) môže
byť splnomocnencom len advokát, ktorý by vo veci mohol byť
obhajcom.
(1) Splnomocnenec zúčastnenej osoby a poškodeného je oprávnený
robiť za zúčastnenú osobu alebo poškodeného návrhy a podávať
namiesto nich žiadosti a opravné prostriedky; je tiež oprávnený
zúčastniť sa na všetkých úkonoch, na ktorých sa môžu zúčastniť
zúčastnená osoba alebo poškodený.
(2) Ak nebolo splnomocnenie obmedzené, vzťahuje sa na celé
konanie.
TRETIA HLAVA
PROCESNÉ ÚKONY
Všeobecné ustanovenie
Pri vykonávaní procesného úkonu musí sa zaobchádzať s osobami
na úkone zúčastnenými tak, ako to vyžaduje význam a výchovný účel
trestného konania, rešpektovať ich osobnosť a ich ústavou zaručené
práva a vychádzať ich žiadostiam podľa možnosti v ústrety.
Prvý oddiel
Miesto a čas
(1) Procesné úkony sa spravidla vykonávajú v úradnej
miestnosti toho, kto ich vykonáva. Ak to vyžaduje povaha úkonu
alebo ak je to potrebné pre urýchlenie konania, náležité
objasnenie veci alebo z iných dôležitých dôvodov, vykonajú sa
procesné úkony aj mimo úradnej miestnosti alebo sídla príslušného
súdu, prokurátora alebo vyšetrovacieho orgánu.
(2) Ak treba procesný úkon vykonať v objekte štátneho orgánu
alebo ústavu, podniku alebo inej organizácie, treba to vopred
oznámiť osobe poverenej jeho vedením.
(3) V objektoch ozbrojených sborov smie sa procesný úkon
vykonať len s vedomím kompetentného náčelníka.
(1) Procesné úkony sa vykonávajú spravidla v pracovnom čase.
V dňoch pracovného pokoja a v noci možno tieto úkony vykonávať len
v naliehavých prípadoch.
(2) Vykonanie procesných úkonov má sa určiť spravidla najmenej
tri dni vopred, ak sa na úkone majú zúčastniť iné osoby. Ak sa má
vyslúchnuť väčší počet osôb zamestnaných na tom istom pracovisku,
možno ich výsluch vykonať po predchádzajúcej dohode s vedúcim
pracoviska na mieste pracoviska, a to aj bez ich predchádzajúceho
predvolania; ak ide o príslušníkov ozbrojených sborov v činnej
službe u toho istého útvaru, možno tak urobiť po dohode
s kompetentným náčelníkom.
Druhý oddiel
Dožiadanie
(1) Súd, prokurátor a vyšetrovacie orgány vykonávajú
jednotlivé úkony trestného konania vo svojom obvode spravidla
sami. Mimo svojho obvodu vykonávajú jednotlivé úkony trestného
konania súd, prokurátor alebo vyšetrovací orgán spravidla
dožiadaním ľudového súdu, prokurátora alebo vyšetrovacieho orgánu,
v obvode ktorého má sa úkon vykonať, prípadne tiež dožiadaním
vojenského súdu alebo prokurátora; ak vec nepripúšťa odklad alebo
ak je to nevyhnutne potrebné pre riadne posúdenie veci, vykonajú
ich aj mimo svojho obvodu sami.
(2) Najvyšší súd a krajský súd môžu ich však aj vo svojom
obvode vykonať dožiadaním ľudového súdu, v obvode ktorého má sa
úkon vykonať; Najvyšší súd môže toto urobiť tiež dožiadaním
krajského súdu.
(3) V odbore vojenského súdnictva môžu jednotlivé úkony
trestného konania vykonať vojenský súd alebo vojenský prokurátor
tiež dožiadaním ľudového súdu alebo okresného prokurátora,
v obvode ktorého má sa úkon vykonať.
(1) Ak je na vykonanie úkonov, o ktoré sa žiada, potrebná
podrobnejšia znalosť spisov, možno spisy alebo ich časť pripojiť
k dožiadaniu.
(2) Ak je to pre úspešné vykonanie konania potrebné, treba
výsluch pri vykonávaní dožiadania rozšíriť podľa toho, čo pri ňom
vyjde najavo, i na okolnosti alebo osoby, ktoré v dožiadaní sa
neuviedli.
Úkony dožiadaného súdu vykonáva jediný sudca; pritom má práva
a povinnosti predsedu senátu.
Tretí oddiel
Zápisnica
Spisovanie zápisnice
(1) O každom procesnom úkone treba spísať zápisnicu, a to
ihneď pri úkone, a ak to nie je možné, čo najskôr po ňom.
(2) Zápisnicu spisuje zapisovateľ, alebo ak nemohol byť
pribratý (§ 27), osoba, ktorá procesný úkon vykonáva. Zápisnicu
o hlavnom a odvolacom pojednávaní a verejnom zasadaní spisuje vždy
zapisovateľ podľa diktátu alebo pokynov predsedu senátu; výpovede
osôb, ktoré boli už vyslúchnuté, zapíšu sa do tejto zápisnice
potiaľ, pokiaľ obsahujú odchýlky alebo dodatky k ich výpovediam.
Záverečné reči strán sa v zápisnici spravidla neuvádzajú; uvedie
sa len poradie, v akom boli prednesené, a záverečné návrhy.
(3) Osobe, ktorej sa úkon alebo prejednanie týka, možno
dovoliť, aby sama diktovala svoju výpoveď; táto okolnosť sa
poznamená v zápisnici.
(4) Pri výsluchu niekoľkých obvinených alebo svedkov mimo
hlavného a odvolacieho pojednávania a verejného zasadania sa spíše
s každým osobitná zápisnica. O neskorších výsluchoch sa spravidla
spíše len dodatok ku skoršej zápisnici.
(5) Zápisnica o výpovedi osoby, ktorá nevie česky ani
slovensky, sa spíše v niektorom z týchto jazykov; ak záleží na
doslovnom znení výpovede, zapíše zapisovateľ alebo tlmočník jej
príslušnú časť tiež v jazyku, v ktorom táto osoba vypovedala.
Obsah zápisnice
(1) Zápisnica musí obsahovať
a) pomenovanie súdu, prokurátora alebo iného orgánu
vykonávajúceho procesný úkon,
b) miesto, čas a predmet úkonu,
c) meno a priezvisko úradných osôb a ich funkcie, meno
a priezvisko strán, ich zákonných zástupcov, obhajcov
a splnomocnencov, ktorí sa na úkone zúčastnili, ako aj osôb
pribratých podľa § 27,
d) opísanie priebehu úkonu tak, aby z neho bolo zjavné najmä, že
sa dbalo na všetky ustanovenia o vykonaní úkonu, a podstatný
obsah rozhodnutia, ak bolo pri úkone vyhlásené,
e) návrhy strán, poučenie, prípadne vyjadrenie poučených osôb,
f) námietky strán alebo vyslúchaných osôb proti obsahu zápisnice.
(2) Ak boli pri úkone zhotovené plány, fotografie a podobné
doplňujúce doklady, pripoja sa k zápisnici. Ak boli pri úkone
predložené vecné alebo listinné dôkazy, treba ich označiť
v zápisnici tak, aby nemohlo dôjsť k zámene.
(3) Zápisnicu treba spísať perom alebo strojom, čitateľne
a pokiaľ možno bez škrtania; preškrtnuté miesta musia zostať
čitateľné. V dôležitých prípadoch možno nariadiť, aby sa okrem
zápisnice viedli aj stenografické záznamy; tieto záznamy a ich
prepísanie do obyčajného písma sa pripoja k zápisnici.
Podpisovanie zápisnice
(1) Zápisnicu o hlavnom a odvolacom pojednávaní a o verejnom
a neverejnom zasadaní podpíše predseda senátu a zapisovateľ; iné
zápisnice podpíše ten, kto úkon vykonal, zapisovateľ, ak bol
pribratý, a osoba, ktorej sa úkon týka, prípadne tlmočník, znalci
alebo iné osoby pribraté k úkonu. Ak sa zápisnica o výsluchu
skladá z viac strán, musí vyslúchaná osoba podpísať každú stranu
zápisnice. Ak odmietne vyslúchaný alebo iná osoba pribratá k úkonu
zápisnicu podpísať, uvedie sa v zápisnici dôvod odmietnutia.
(2) Ak nemôže predseda senátu pre prekážku dlhšieho trvania
zápisnicu podpísať, podpíše ju iný člen senátu. Ak ju nemôže pre
prekážku dlhšieho trvania podpísať iná osoba, jej podpis nie je
potrebný. Dôvod toho sa poznamená v zápisnici.
Oprava zápisnice
(1) O oprave a doplnení zápisnice o hlavnom a odvolacom
pojednávaní a o verejnom a neverejnom zasadaní a rovnako
o námietkach proti takej zápisnici rozhoduje súd, o zápisnicu
ktorého ide. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná sťažnosť.
(2) Ten, kto vedie pojednávanie alebo vykonávanie úkonu, môže
aj po podpísaní zápisnice nariadiť alebo vykonať opravu pisárskych
chýb alebo iných zrejmých nesprávností. Oprava sa vykoná tak, aby
pôvodná zápisnica zostala čitateľná; opravu podpíše ten, kto jú
nariadil.
Zápisnica o hlasovaní
(1) V zápisnici o hlasovaní sa okrem všeobecných náležitostí
(§ 55 ods. 1) uvedie
a) postup pri jednotlivých hlasovaniach, ich výsledok a výrok
rozhodnutia,
b) mienka odlišná od názoru väčšiny, a to v celom znení a so
stručným odôvodnením.
(2) Zápisnicu o hlasovaní podpisujú všetci členovia senátu
a zapisovateľ.
(3) Zápisy o všetkých hlasovaniach senátu, ktoré sa vyskytli
v priebehu toho istého prejednávania, pojmú sa do jedinej
zápisnice o hlasovaní.
(4) Zápisnica o hlasovaní sa nespisuje, ak ide o jednoduché
rozhodnutia, na ktorých sa senát uzniesol jednohlasne a ktorým
predchádzala len porada v pojednávacej sieni bez prerušenia
prejednávania; v zápisnici o prejednávaní sa poznamená, že
uznesenie sa stalo bez prerušenia prejednávania.
(5) Zápisnica o hlasovaní sa pripojí k zápisnici
o prejednávaní v zalepenej obálke, ktorú smie otvoriť len predseda
senátu nadriadeného súdu pri rozhodovaní o opravnom prostriedku
a predseda senátu Najvyššieho súdu alebo predseda Najvyššieho súdu
pri rozhodovaní o sťažnosti pre porušenie zákona, ako aj sudca
poverený vyhotovením rozsudku; po nazretí opäť obálku zalepí
a vlastnoručne podpíše.
Štvrtý oddiel
Podanie
(1) Podanie možno urobiť písomne, telegraficky, ďalekopisom
alebo ústne do zápisnice na súde, u prokurátora alebo
vyšetrovacieho orgánu.
(2) Toho, kto podanie urobil telegraficky alebo ďalekopisom,
možno vyzvať, aby v lehote, ktorá sa mu určí, podanie opakoval
písomne a s potrebným počtom odpisov. Ak nevyhovie tejto výzve,
zhotovia sa odpisy na jeho trovy; na to sa musí vo výzve
upozorniť.
(3) Podanie sa posudzuje vždy podľa svojho obsahu, aj keď je
nesprávne označené.
(1) Ak sa oznámenie o trestnom čine robí ústne, treba
oznamovateľa vyslúchnuť o okolnostiach, za ktorých bol čin
spáchaný, o osobných pomeroch toho, na koho sa oznámenie podáva,
a o dôkazoch a výške škody spôsobenej oznámeným činom; ak je
oznamovateľ zároveň poškodeným alebo jeho splnomocnencom, musí sa
vyslúchnuť tiež o tom, či žiada, aby súd rozhodol v trestnom
konaní o jeho nároku na náhradu škody. Výsluch treba vykonať tak,
aby sa získal podklad potrebný pre ďalšie konanie.
(2) Ak bola zápisnica o ústne urobenom trestnom oznámení
spísaná na súde, pošle ju súd bez odkladu prokurátorovi.
Piaty oddiel
Lehoty
Počítanie lehôt
(1) Do lehoty určenej podľa dní sa nezapočítava deň, ktorého
sa stala udalosť určujúca začiatok lehoty.
(2) Lehota určená podľa týždňov, mesiacov alebo rokov sa končí
uplynutím toho dňa, ktorý svojím menom alebo číselným označením
zodpovedá dňu, ktorého sa stala udalosť určujúca začiatok lehoty.
Ak chýba tento deň v poslednom mesiaci lehoty, končí sa lehota
uplynutím posledného dňa tohto mesiaca.
(3) Ak pripadne koniec lehoty na deň pracovného pokoja,
pokladá sa za posledný deň lehoty najbližší budúci pracovný deň.
Lehota je zachovaná aj vtedy, ak podanie bolo v lehote
a) podané na poštu a adresované súdu, prokurátorovi alebo
vyšetrovaciemu orgánu, u ktorého sa má podať alebo ktorý má
rozhodnúť vo veci,
b) urobené na súde alebo u prokurátora, ktorý má vo veci
rozhodnúť,
c) urobené príslušníkom ozbrojených síl v činnej službe u jeho
náčelníka,
d) urobené na správe väzenského ústavu, kde je ten, kto podanie
robí, vo väzbe alebo v treste,
e) urobené ústne do zápisnice na ktoromkoľvek ľudovom súde alebo
u okresného prokurátora.
Navrátenie lehoty
(1) Ak zmešká obvinený alebo jeho obhajca z dôležitého dôvodu
lehotu na podanie opravného prostriedku, povolí mu súd alebo
prokurátor, ktorý vo veci rozhodoval v prvej stolici, navrátenie
lehoty, ale len vtedy, ak o to obvinený alebo obhajca požiada do
troch dní od odpadnutia prekážky. Ak bolo povolené navrátenie
lehoty, plynie obvinenému lehota na podanie opravného prostriedku
od doručenia tohto uznesenia.
(2) Proti rozhodnutiu, ktorým žiadosť o navrátenie lehoty sa
zamietla, je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.
Šiesty oddiel
Doručovanie
Spôsob doručovania
(1) Písomnosti sa doručujú spravidla poštou; možno ich doručiť
tiež doručovateľom súdu, prokurátora alebo vyšetrovacieho orgánu.
Písomnosť možno doručiť tiež v úradnej miestnosti orgánov činných
v trestnom konaní na potvrdenie v spise. Pri vykonávaní procesného
úkonu môže doručiť písomnosť tiež ten, kto ho vykonáva; výkon
doručenia osvedčí v zápisnici, ktorá bola o úkone spísaná.
(2) V odôvodnených prípadoch možno požiadať o doručenie
výkonný orgán kompetentného národného výboru, alebo najmä pri
nariadenom predvedení, kompetentný orgán verejnej bezpečnosti.
(1) Osobe, ktorej sa má písomnosť doručiť, možno ju doručiť
v byte, na pracovisku alebo kdekoľvek bude zastihnutá.
(2) Písomnosti určené súdom, prokurátorom a vyšetrovacím
orgánom alebo iným štátnym orgánom, ďalej ústavom, podnikom a iným
organizáciám doručujú sa osobám oprávneným za ne písomnosti
prijímať.
(3) Písomnosti určené príslušníkom ozbrojených sborov v činnej
službe doručujú sa prostredníctvom náčelníka týchto osôb; ak nie
je známy, môže sa tak stať, ak ide o vojakov, prostredníctvom
správcu posádky, a ak ide o ostatných príslušníkov ozbrojených
sborov, prostredníctvom najbližšieho orgánu verejnej bezpečnosti.
(4) Písomnosti určené osobám, ktoré sú vo väzbe alebo na
ktorých sa vykonáva trest odňatia slobody, doručujú sa
prostredníctvom správy väzenského ústavu.
(5) Písomnosti určené osobám požívajúcim diplomatické imunity
a výsady alebo osobám v ich bytoch predložia sa Ministerstvu
spravodlivosti, ktoré zariadi ich doručenie.
Náhradné doručenie
(1) Ak nebola osoba, ktorej sa má písomnosť doručiť,
zastihnutá na mieste, kde sa zdržuje, môže sa písomnosť doručiť
každej dorastenej osobe v jej byte spolubývajúcej alebo inej
dorastenej osobe bývajúcej v tom istom dome, ak je ochotná
písomnosť prevziať.
(2) Ak nebola osoba, ktorej sa má písomnosť doručiť,
zastihnutá na svojom pracovisku, môže sa písomnosť doručiť jej
spolupracovníkom, ak sú ochotní ju prevziať.
(3) Ak ide o písomnosť, ktorá sa môže podľa odseku 1 alebo 2
doručiť náhradne, uvedie odosielateľ na obálke písomnosti osobu,
ktorej sa pri náhradnom doručení nesmie písomnosť doručiť pre jej
záujem na veci alebo z iných dôvodov.
(4) Ak sa osoba, ktorej sa má písomnosť doručiť, nezdržuje na
mieste určenia a doručovateľ môže zistiť nové miesto jej pobytu,
pošle písomnosť na novú adresu, ak nie je na zásielke výslovne
uvedené, že doručenie mimo miesta určenia je vylúčené.
(1) Ak nemožno písomnosť doručiť niektorým zo spôsobov
uvedených v § 66, uloží ju
a) poštový doručovateľ na poštovom úrade, a ak nie je v mieste
doručenia, na miestnom národnom výbore,
b) doručovateľ súdu, prokuratúry alebo vyšetrovacieho orgánu
u odosielateľa, ak doručuje v jeho sídle, ináč na miestnom
národnom výbore,
c) orgán miestneho národného výboru na miestnom národnom výbore.
(2) O uložení písomnosti upovedomí doručovateľ osobu, ktorej
sa má písomnosť doručiť, oznámením, ktoré zanechá v jej byte alebo
v schránke na listy alebo na jej pracovisku, alebo upevní
oznámenie na dverách jej bytu alebo na inom vhodnom mieste; podľa
možnosti upovedomí o tom aj osoby zo susedstva alebo jej
spoluzamestnancov na pracovisku. Tieto okolnosti, ako aj deň
a miesto uloženia písomnosti, poznamená doručovateľ na doručenke
a vráti ju odosielateľovi.
(3) Deň, keď bola písomnosť uložená, sa považuje za deň
doručenia písomnosti. Také uloženie má účinky doručenia, aj keď sa
osoba, ktorej sa má písomnosť doručiť, o uložení písomnosti
nedozvedela.
Doručenie do vlastných rúk
Do vlastných rúk sa doručuje
a) obvinenému obžaloba a predvolanie,
b) osobám oprávneným podať proti rozhodnutiu opravný prostriedok
odpis tohto rozhodnutia,
c) iná písomnosť, ak to predseda senátu, prokurátor alebo
vyšetrovací orgán z dôležitých dôvodov nariadi.
Náhradné doručenie pri doručení do vlastných rúk
(1) Ak nemožno písomnosť doručiť do vlastných rúk príjemcu,
hoci sa v mieste doručenia zdržuje, zanechá doručovateľ na
niektorom z miest uvedených v § 67 ods. 2 písomnú výzvu, aby bol
v určitý deň a hodinu prítomný na prijatie písomnosti. Ak nebude
ani tejto výzve vyhovené, doručovateľ písomnosť uloží (§ 67 ods.
1) a v oznámení o uložení písomnosti (§ 67 ods. 2) uvedie, že si
príjemca má doručovanú písomnosť do troch dní vyzdvihnúť. Ak
písomnosť bola uložená a príjemca si ju v lehote troch dní
nevyzdvihne, považuje sa posledný deň lehoty za deň, keď doručenie
bolo vykonané, i keď sa príjemca o uložení písomnosti nedozvedel.
(2) Náhradné doručenie uložením pri doručení do vlastných rúk
je vylúčené, ak sa doručuje
a) obvinenému obžaloba alebo predvolanie na hlavné pojednávanie
alebo odvolacie pojednávanie,
b) obžalovanému odpis rozsudku, proti ktorému môže podať
odvolanie, alebo
c) iná písomnosť, ak to predseda senátu, prokurátor alebo
vyšetrovací orgán z dôležitých dôvodov nariadi.
(3) Ak je náhradné doručenie uložením vylúčené, musí
odosielateľ na doručenke nápadne vyznačiť, že uloženie písomnosti
je vylúčené.
Odopretie prijatia
(1) Ak odmietne osoba, ktorej sa má písomnosť doručiť, túto
písomnosť prijať, poučí doručovateľ adresáta o následkoch
odopretia prijatia, poznamená to na doručenke spolu s dátumom
a dôvodom odopretia prijatia a písomnosť vráti.
(2) Ak predseda senátu, prokurátor alebo vyšetrovací orgán,
ktorý písomnosť odoslal, je toho názoru, že prijatie bolo odopreté
bezdôvodne, považuje sa písomnosť za doručenú dňom, keď prijatie
bolo odopreté.
Siedmy oddiel
Nazeranie do spisov
(1) Obvinený, poškodený a zúčastnená osoba a ich obhajcovia
a splnomocnenci majú právo nazerať do spisu, s výnimkou zápisnice
o hlasovaní, a robiť si výpisy a poznámky. To isté právo majú
zákonní zástupcovia nesvojprávneho obvineného, poškodeného
a zúčastnenej osoby. Iné osoby tak môžu robiť so súhlasom predsedu
senátu a v prípravnom konaní so súhlasom prokurátora alebo
vyšetrovacieho orgánu, len pokiaľ je to potrebné na uplatnenie ich
práv.
(2) V prípravnom konaní môže prokurátor alebo vyšetrovací
orgán nazretie do spisu odoprieť, ak by sa tým maril účel
trestného stíhania; toto obmedzenie sa nevzťahuje na obvineného
a obhajcu, ak sa už prikročilo k oboznamovaniu obvineného
s výsledkami vyšetrovania (§ 183).
(3) Tomu, kto mal právo byť pri úkone prítomný, nemožno
odoprieť nazretie do spisov o takom úkone.
(1) Nazerať do spisov možno len v miestnostiach súdu,
prokuratúry alebo vyšetrovacieho orgánu, a to pod dohľadom.
(2) Na odôvodnenú žiadosť možno so súhlasom predsedu senátu,
prokurátora alebo vyšetrovacieho orgánu zaslať spisy alebo ich
časť aj inému súdu, prokurátorovi alebo vyšetrovaciemu orgánu, aby
sa tam mohlo do nich nazrieť.
Pri povoľovaní nazerať do spisov treba urobiť opatrenie, aby
bolo zachované štátne a hospodárske tajomstvo.
Ôsmy oddiel
Poriadková pokuta
(1) Kto ruší konanie alebo sa voči súdu, prokurátorovi alebo
vyšetrovaciemu orgánu správa urážlivo alebo neposlúchne bez
dostatočného ospravedlnenia rozkaz daný mu podľa tohto zákona,
môže ho predseda senátu a v prípravnom konaní prokurátor alebo
vyšetrovací orgán potrestať poriadkovou pokutou do päťsto Kčs.
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný
účinok.
(2) Ak sa takto správa príslušník ozbrojených sborov v činnej
službe, môže sa ponechať jeho náčelníkovi, aby ho potrestal podľa
kázenského poriadku.
(3) Ak sa takto správa osoba, ktorá je vo väzbe, alebo si
odpykáva trest odňatia slobody, môže sa ponechať náčelníkovi
väzenského ústavu, aby ju potrestal podľa väzenského poriadku.
ŠTVRTÁ HLAVA
ZAISTENIE OSÔB A VECÍ
Prvý oddiel
Zatknutie, predbežná väzba a zadržanie
Zatknutie
(1) Zatknúť osobu podozrivú zo spáchania trestného činu sú
bezpečnostné orgány oprávnené len vtedy, ak táto osoba bola pri
čine pristihnutá.
(2) O pristihnutie pri čine ide aj vtedy, ak bol niekto ihneď
po čine ako podozrivý prenasledovaný alebo ihneď po čine
zastihnutý za okolností, ktoré ukazujú na jeho účasť pri čine,
najmä s vecami, ktorými bol trestný čin spáchaný alebo ktoré
z neho pochádzajú.
(3) O každom zatknutí musia bezpečnostné orgány ihneď spísať
zápisnicu, v ktorej okrem osobných údajov o zatknutej osobe uvedú
podstatné dôvody, pre ktoré bolo zatknutie vykonané, miesto a čas
zatknutia, okolnosti, za ktorých k zatknutiu došlo, ako aj
označenie osoby, ktorá zatknutie vykonala. Odpis tejto zápisnice
doručia bez odkladu prokurátorovi.
(4) Zatknutú osobu musia bezpečnostné orgány najneskôr do 48
hodín odovzdať prokurátorovi alebo ju prepustiť na slobodu.
(1) Ak nejde o prípad uvedený v § 75 ods. 1, smie byť obvinený
zatknutý len na písomný rozkaz súdu.
(2) Rozkaz na zatknutie možno vydať len vtedy, ak je tu
niektorý z dôvodov väzby (§ 79). Vydá ho predseda senátu a označí
v ňom trestný čin, pre ktorý bolo vznesené obvinenie (§§ 178,
180), a dôvod zatknutia. V prípravnom konaní rozhodne o vydaní
takého rozkazu na návrh prokurátora; proti zamietavému rozhodnutiu
môže prokurátor podať sťažnosť.
(3) Zatknutie vykoná na základe rozkazu na zatknutie
bezpečnostný orgán. Rozkaz na zatknutie sa doručí obvinenému pri
zatknutí, a ak to nie je možné, najneskoršie do 48 hodín po ňom.
(4) Zatknutá osoba musí byť najneskoršie do 48 hodín odovzdaná
súdu, alebo ak bol rozkaz na zatknutie vydaný v prípravnom konaní,
prokurátorovi.
(5) Rozkaz na zatknutie predseda senátu odvolá, len čo dôvod
preň zanikne.
Predbežná väzba
(1) Osobu, ktorá je na základe zistených skutočností podozrivá
zo spáchania trestného činu, smie vyšetrovací orgán vziať do
predbežnej väzby, len ak tu je niektorý z dôvodov väzby (§ 79)
a vec nepripúšťa odklad.
(2) O každom vzatí do predbežnej väzby musia vyšetrovacie
orgány ihneď spísať zápisnicu, v ktorej okrem údajov o osobe
vzatej do predbežnej väzby uvedú dôvody, pre ktoré vzatie do
predbežnej väzby sa vykonalo, čas a miesto vzatia do takej väzby,
ako aj označenie osoby, ktorá vzatie do väzby vykonala. Odpis
tejto zápisnice musí sa bez odkladu doručiť prokurátorovi.
(3) Osobu vzatú do predbežnej väzby musia vyšetrovacie orgány
najneskoršie do 48 hodín odovzdať prokurátorovi alebo prepustiť na
slobodu.
Zadržanie
Osobu pristihnutú pri čine smie tiež zadržať ktokoľvek, ak je
to nevyhnutne potrebné na zistenie jej totožnosti, na zamedzenie
úteku alebo na zaistenie dôkazov; je však povinný odovzdať ju
ihneď prokurátorovi alebo bezpečnostnému orgánu. Zadržaného
príslušníka ozbrojených síl môže odovzdať tiež najbližšiemu útvaru
ozbrojených síl alebo správcovi posádky. Ak odovzdanie zadržaného
nie je možné, je povinný urobiť o zadržaní ihneď oznámenie
niektorému z uvedených orgánov.
Druhý oddiel
Väzba
Dôvody väzby
Obvinený smie byť vzatý do väzby len vtedy, ak tu sú
skutočnosti, ktoré dostatočne odôvodňujú obavu,
a) že ujde, najmä preto, že nemožno ihneď zistiť jeho totožnosť
alebo bydlisko, alebo pre vysoký trest, ktorý ho podľa
očakávania postihne,
b) že bude pôsobiť na svedkov alebo spoluobvinených, alebo že
bude ináč mariť objasnenie skutočností závažných pre trestné
stíhanie, alebo
c) že znova spácha trestný čin, ktorý spáchal, alebo že dokončí
trestný čin, o ktorý sa pokúsil, alebo že vykoná trestný čin,
ktorým hrozil.
Vzatie do väzby
(1) Vziať do väzby možno len osobu, proti ktorej sa už
vznieslo obvinenie (§ 178).
(2) Vziať do väzby je oprávnený len súd a v prípravnom konaní
prokurátor. Vziať do väzby osobu zatknutú (§ 76) po podaní
obžaloby je oprávnený predseda senátu.
(3) O väzbe musí sa rozhodnúť najneskoršie do 48 hodín od
dodania osoby zatknutej, vzatej do predbežnej väzby alebo
zadržanej súdu alebo prokurátorovi, a to vždy po jej
predchádzajúcom výsluchu. O vzatí do väzby treba upovedomiť bez
odkladu rodinných príslušníkov obvineného, ako aj jeho
zamestnávateľa, ak neboli už upovedomení o zatknutí alebo
predbežnej väzbe; o vzatí do väzby príslušníka ozbrojeného sboru
treba upovedomiť jeho náčelníka.
Trvanie väzby
(1) Ak trvá väzba v prípravnom konaní už 2 mesiace, musí byť
obvinený prepustený na slobodu, ak nadriadený prokurátor
nerozhodol, že väzba trvá ďalej. Nadriadený prokurátor môže takto
väzbu predĺžiť len z dôvodov uvedených v § 79 písm. a) alebo
c), a to najdlhšie o jeden mesiac. Na dlhší čas môže väzbu
z týchto dôvodov predĺžiť len generálny prokurátor.
(2) Čas uvedený v odseku 1 sa počíta odo dňa zadržania,
zatknutia alebo vzatia do väzby alebo predbežnej väzby a končí sa
najneskoršie dňom podania obžaloby. Do tohto času sa započítava
tiež čas, v ktorom bol obvinený pozorovaný v ústave (§ 130
ods. 2).
(3) Ak sa vedie trestné stíhanie len pre priestupok, nesmie
väzba trvať dlhšie ako 30 dní, včítane väzby v konaní pred súdom.
(1) Prokurátor a súd sú povinní skúmať v každom období
trestného stíhania, či dôvody väzby ešte trvajú; ak zanikne dôvod
väzby, musí sa obvinený ihneď prepustiť na slobodu.
(2) Obvinený má právo kedykoľvek žiadať o prepustenie na
slobodu; o jeho žiadosti musí sa bez odkladu rozhodnúť.
(3) Ak súhlasí prokurátor s prepustením obvineného na slobodu,
môže rozhodnutie o tom, že sa obvinený prepúšťa na slobodu, urobiť
v konaní pred súdom predseda senátu.
Ak je tu iba dôvod väzby uvedený v § 79 písm. a) a obvinený
dá písomné vyhlásenie, že sa na vyzvanie ustanoví na súd,
k prokurátorovi alebo vyšetrovaciemu orgánu a že ihneď oznámi
každú zmenu svojho pobytu, môže orgán rozhodujúci o väzbe ponechať
obvineného na slobode alebo ho prepustiť na slobodu, ak považuje
také vyhlásenie za dostatočné vzhľadom na osobu obvineného
a povahu vyšetrovaného prípadu.
Sťažnosť proti rozhodnutiu o väzbe
(1) Proti rozhodnutiu o väzbe je prípustná sťažnosť.
(2) Odkladný účinok má len sťažnosť prokurátora proti
rozhodnutiu súdu o prepustení obvineného z väzby. Ak bol
prokurátor pri vyhlásení takého rozhodnutia prítomný, má jeho
sťažnosť odkladný účinok len vtedy, ak bola podaná ihneď po
vyhlásení rozhodnutia; ak ide však o prepustenie z väzby po
oslobodzujúcom rozsudku, má sťažnosť prokurátora odkladný účinok
len vtedy, ak súčasne s ňou podal prokurátor tiež odvolanie.
Tretí oddiel
Vydanie a odňatie veci
Povinnosť na vydanie veci
(1) Kto má u seba vec dôležitú pre trestné konanie, je povinný
ju na vyzvanie vydať súdu, prokurátorovi alebo vyšetrovaciemu
orgánu; vo vyzvaní musí sa upozorniť na to, že ak nevydá vec, môže
sa odňať, a na iné následky nevyhovenia (§ 74).
(2) Vyzvať na vydanie veci je oprávnený predseda senátu
a v prípravnom konaní prokurátor alebo vyšetrovací orgán.
Odňatie veci
(1) Ak nevydá vec dôležitú pre trestné konanie na vyzvanie
ten, kto ju má u seba, môže sa na rozkaz predsedu senátu
a v prípravnom konaní na rozkaz prokurátora alebo vyšetrovacieho
orgánu odňať; na vydanie rozkazu potrebuje vyšetrovací orgán
predchádzajúci súhlas prokurátora.
(2) Bez rozkazu uvedeného v odseku 1 môže sa vec odňať len
vtedy, ak nemožno taký rozkaz vopred dostať a vec nepripúšťa
odklad.
(3) Na odňatie veci sa priberie podľa možnosti osoba, ktorá
nie je na veci zúčastnená.
Potvrdenie o prevzatí veci
Osobe, ktorá vec vydala alebo ktorej sa vec odňala, vydá
orgán úkon vykonávajúci súčasne písomné potvrdenie o prevzatí
veci.
Vrátenie veci
(1) Len čo nie je vec na ďalšie konanie potrebná, vráti sa
tomu, kto ju vydal alebo komu bola odňatá, pokiaľ na ňu
neuplatňuje právo iná osoba, alebo tomu, právo koho na vec je
nepochybné. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná sťažnosť, ktorá
má odkladný účinok.
(2) Ak je nebezpečenstvo, že sa vec vzatá do úschovy, ktorá sa
nemohla vrátiť podľa odseku 1, skazí, vec sa predá a suma za ňu
utŕžená sa uloží do úschovy na štátnom notárstve alebo na súde. Na
predaj veci sa primerane použijú predpisy o súdnom predaji
zexekvovaných hnuteľných vecí.
(3) O vrátení a predaji veci rozhoduje predseda senátu
a v prípravnom konaní prokurátor.
(1) Ak bola obvineným vydaná alebo mu odňatá vec, ktorú
pravdepodobne získal trestným činom, a buď nie je známe, komu vec
patrí, alebo nie je známy pobyt poškodeného, vyhlási sa verejne
opis veci. Vyhlásenie sa urobí spôsobom pre vypátranie poškodeného
najúčelnejším, a to spolu s vyzvaním, aby sa poškodený prihlásil
do roka od vyhlásenia.
(2) Ak neuplatní okrem obvineného nikto v lehote uvedenej
v odseku 1 právo k veci, vydá sa vec alebo suma za ňu utŕžená
obvinenému na jeho žiadosť. Ak o to obvinený nežiada alebo ak mu
vec zrejme nepatrí, vec sa predá a suma za ňu utŕžená sa uloží do
úschovy na štátnom notárstve alebo na súde. Proti týmto
rozhodnutiam je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.
(3) Opatrenia a rozhodnutia uvedené v odseku 1 a 2 robí
predseda senátu a v prípravnom konaní prokurátor.
(4) Ak vec, o ktorej sa nevie, komu patrí, je bezcenná, zničí
sa, a ak má cenu len nepatrnú, predá sa a suma za ňu utŕžená sa
uloží do úschovy na štátnom notárstve alebo na súde.
Zápisnica
Zápisnica o vydaní a odňatí veci musí obsahovať tiež opis
vydanej alebo odňatej veci.
Štvrtý oddiel
Prehľadanie domu a osoby
Dôvody prehľadania domu a osoby
(1) Prehľadanie domu možno vykonať, ak je dôvodné podozrenie,
že v byte, inej miestnosti alebo priestore k nim patriacom je vec
dôležitá pre trestné konanie alebo že sa tam ukrýva osoba
podozrivá zo spáchania trestného činu.
(2) Prehľadanie osoby možno vykonať, ak je dôvodné podozrenie,
že niekto má u seba vec dôležitú pre trestné konanie; u osoby
zatknutej alebo vzatej do predbežnej väzby možno vykonať
prehľadanie osoby tiež vtedy, ak je tu podozrenie, že má u seba
zbraň alebo inú vec, ktorou by mohla ohroziť život alebo zdravie
bezpečnostného orgánu alebo inej osoby alebo ktorá by mohla slúžiť
na spáchanie samovraždy.
Rozkaz na prehľadanie
(1) Ak nevykoná predseda senátu, prokurátor alebo vyšetrovací
orgán prehľadanie domu alebo osoby sám, vykoná ju na jeho rozkaz
bezpečnostný orgán. Rozkaz na prehľadanie domu musí byť vydaný
písomne a musí obsahovať odôvodnenie; rozkaz sa doručí osobe,
u ktorej sa prehľadanie vykonáva, pri prehľadaní, a ak to nie je
možné, najneskoršie do 48 hodín po nej. Vyšetrovací orgán
potrebuje na výkon prehľadania domu a osoby a na vydanie rozkazu
naň predchádzajúci súhlas prokurátora.
(2) Bez rozkazu uvedeného v odseku 1 môžu bezpečnostné orgány
vykonať prehľadanie domu alebo osoby len vtedy, ak rozkaz nemožno
vopred zaobstarať a vec nepripúšťa odklad, alebo ak ide o osobu
pristihnutú pri čine alebo o osobu, na ktorú je vydaný rozkaz na
zatknutie.
Predchádzajúci výsluch
Prehľadanie domu alebo osoby možno vykonať len po
predchádzajúcom výsluchu toho, u koho alebo na kom sa má vykonať,
a to len vtedy, ak sa výsluchom nedosiahlo ani dobrovoľné vydanie
hľadanej veci, ani odstránenie iných dôvodov, ktoré viedli
k prehľadaniu. Taký výsluch nie je potrebný, ak vec nepripúšťa
odklad a výsluch nemožno okamžite vykonať.
Výkon prehľadania
(1) Orgán vykonávajúci prehľadanie domu je povinný umožniť,
aby sa ho zúčastnila osoba, u ktorej sa vykonáva, alebo niektorý
dospelý člen jej domácnosti. O tomto práve je povinný tieto osoby
poučiť.
(2) K výkonu prehľadania domu a osoby sa priberie osoba, ktorá
nie je na veci zúčastnená.
(3) Orgán vykonávajúci prehľadanie sa preukáže svojím
oprávnením.
(4) Osobe, u ktorej bolo prehľadanie vykonané, vydá orgán
vykonávajúci prehľadanie ihneď, a ak to nie je možné, najneskoršie
do 48 hodín po ňom písomné potvrdenie o dôvodoch prehľadania
a o jeho výsledku, ako aj o veci pri ňom vydanej alebo odňatej.
Zápisnica
V zápisnici o prehľadaní musí sa uviesť tiež, či boli dodržané
ustanovenia o predchádzajúcom výsluchu (§ 93) a o vydaní
potvrdenia (§ 94 ods. 4), prípadne dôvody, prečo tieto ustanovenia
dodržané neboli.
Piaty oddiel
Zadržanie a otvorenie zásielok
Zadržanie zásielok
(1) Ak je na objasnenie skutočností závažných pre trestné
stíhanie treba zistiť obsah nedoručených telegramov, listov alebo
iných zásielok, ktoré pochádzajú od obvineného alebo sú jemu
určené, nariadi predseda senátu a v prípravnom konaní prokurátor
alebo vyšetrovací orgán, aby mu ich podnik vykonávajúci ich
prepravu, vydal; vyšetrovací orgán potrebuje na toto opatrenie
predchádzajúci súhlas prokurátora.
(2) Bez nariadenia uvedeného v odseku 1 môže sa preprava
zásielky zadržať na rozkaz bezpečnostných orgánov, ale len vtedy,
ak nemožno toto nariadenie vopred dosiahnuť a vec nepripúšťa
odklad. Ak však nedôjde podniku vykonávajúcemu prepravu zásielok
v takom prípade do troch dní nariadenie predsedu senátu,
prokurátora alebo vyšetrovacieho orgánu, aby sa mu zásielky
vydali, nesmie podnik prepravu zásielok ďalej zdržovať.
Otvorenie zásielok
(1) Zásielku vydanú podľa § 96 ods. 1 smie otvoriť len
predseda senátu a v prípravnom konaní prokurátor alebo vyšetrovací
orgán; tento orgán potrebuje na otvorenie predchádzajúci súhlas
prokurátora.
(2) Otvorená zásielka sa odovzdá adresátovi, a ak nie je jeho
pobyt známy, niektorému z jeho rodinných príslušníkov; ináč sa
zásielka vráti odosielateľovi. Ak je však obava, že by odovzdanie
zásielky malo škodlivý vplyv na trestné stíhanie, pripojí sa
k spisu; ak je to vhodné, oznámi sa adresátovi obsah listu alebo
telegramu a ak nie je jeho pobyt známy, urobí sa oznámenie
niektorému z jeho rodinných príslušníkov.-
(3) Zásielka, ktorej otvorenie sa neuznalo za potrebné,
odovzdá sa ihneď adresátovi alebo sa vráti podniku, ktorý ju
vydal.
Šiesty oddiel
Zaistenie osôb a vecí bezpečnostnými orgánmi
(1) Ak sa objaví už pred začatím vyšetrovania, že je
nevyhnutne potrebné vziať osobu podozrivú zo spáchania trestného
činu do predbežnej väzby (§ 77), odňať vec (§§ 86 a nasl.) alebo
vykonať prehľadanie osoby alebo domu (§§ 91 až 95), vyžiada si na
to bezpečnostný orgán predchádzajúci súhlas prokurátora; bez
predchádzajúceho súhlasu prokurátora môže taký úkon vykonať len
vtedy, ak súhlas nemôže vopred dosiahnuť a vec nepripúšťa odklad.
V takom prípade je povinný vyžiadať si najneskoršie do 48 hodín
dodatočný súhlas prokurátora, a ak ide o vzatie do predbežnej
väzby, odovzdať najneskoršie do 48 hodín takú osobu prokurátorovi
alebo ju prepustiť na slobodu.
(2) Pri vykonávaní úkonov uvedených v odseku 1 postupujú
bezpečnostné orgány podľa ustanovení tohto zákona. Zákonnosť
a neodkladnosť takýchto úkonov je prokurátor povinný preveriť.
PIATA HLAVA
DOKAZOVANIE
Všeobecné ustanovenie
Za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť na objasnenie
veci, najmä výpovede obvineného a svedkov, znalecké posudky, veci
a listiny dôležité pre trestné konanie a ohliadka.
Prvý oddiel
Výpoveď obvineného
Predvolanie a predvedenie
(1) Ak sa obvinený, ktorý bol riadne predvolaný, na výsluch
bez dostatočného ospravedlnenia neustanoví, môže byť predvedený;
na to a na iné následky neustanovenia sa (§ 74) musí byť
v predvolaní upozornený.
(2) Obvineného možno predviesť aj bez predchádzajúceho
predvolania, ak je to potrebné na úspešné vykonanie trestného
konania, najmä ak sa skrýva alebo ak nemá stále bydlisko.
(3) Vyslúchajúci požiada o predvedenie kompetentný orgán
verejnej bezpečnosti; ak však ide o mladistvého, možno tak urobiť,
len ak nemožno predvedenie vykonať zamestnancom súdu, prokuratúry
alebo orgánu povereného starostlivosťou o mládež. O predvedenie
príslušníka ozbrojených sborov v činnej službe požiada
vyslúchajúci jeho náčelníka.
Výsluch obvineného
(1) Ak je viac obvinených, vyslúchajú sa oddelene; pritom
treba urobiť opatrenie, aby sa tí, ktorí sú obvinení v tej istej
veci, nemohli navzájom dorozumievať.
(2) Vyslúchajúci je povinný pred prvým výsluchom obvineného
zistiť jeho totožnosť, osobné, rodinné, majetkové a zárobkové
pomery a predchádzajúce tresty, objasniť mu podstatu vzneseného
obvinenia a poučiť ho o jeho právach; obsah poučenia sa poznamená
v zápisnici. Potom ho vyslúchajúci vyzve, aby sa na obvinenie
podrobne vyjadril, najmä aby súvisle opísal skutočnosti, ktoré sú
predmetom obvinenia, aby uviedol okolnosti, ktoré obvinenie
zoslabujú alebo vyvracajú, a aby ponúkol o nich dôkazy. Výpoveď
obvineného sa do zápisnice zapíše v priamej reči a pokiaľ možno
doslova.
(3) Otázky, ktoré sa obvinenému kladú na doplnenie výpovede
alebo na odstránenie neúplnosti, nejasnosti a rozporov, a ním dané
odpovede sa podľa potreby poznamenajú v zápisnici o výsluchu.
Vyslúchajúci musí klásť otázky jasne a zrozumiteľne, bez
predstierania klamlivých a nepravdivých okolností; nesmú obsahovať
pokyn, ako na ne odpovedať.
(4) Obvinenému možno dovoliť, aby skôr, než dá odpoveď, nazrel
do písomných poznámok, ktoré však musí vyslúchajúcemu, ak o to
požiada, predložiť na nazretie; táto okolnosť musí sa v zápisnici
poznamenať.
(5) Obvinenému možno tiež dovoliť, ak o to požiada, spísať
vlastnoručne svoju výpoveď.
(1) Výsluch obvineného sa koná tak, aby podal pokiaľ možno
úplný a jasný obraz skutočností závažných pre trestné konanie; na
výpoveď alebo na doznanie nesmie byť obvinený žiadnym spôsobom
donucovaný a pri výsluchu treba brať ohľad na jeho osobnosť.
(2) Doznanie obvineného neoslobodzuje vyslúchajúceho od
povinnosti preskúmať a všetkými dosiahnuteľnými dôkazmi overiť
všetky okolnosti prípadu.
(3) Ak sa má výsluchom zistiť totožnosť nejakej osoby alebo
veci, vyzve vyslúchajúci obvineného, aby ju opísal; len potom sa
mu má ukázať osoba alebo vec, a to spravidla medzi niekoľkými
osobami alebo niekoľkými vecami toho istého druhu.
(4) Ak treba zistiť pravosť rukopisu obvineného, môže ho
vyslúchajúci vyzvať, aby napísal potrebný počet slov; na to však
obvinený nesmie byť žiadnym spôsobom donucovaný. Vždy však je
povinný trpieť úkony potrebné na zistenie jeho totožnosti.
Ak výpoveď obvineného v závažných okolnostiach nesúhlasí
s výpoveďou svedka alebo spoluobvineného a rozpor nemožno
vysvetliť ináč, môže vyslúchajúci postaviť obvineného týmto osobám
tvárou v tvár.
Ak nejde o zápisnicu o hlavnom alebo odvolacom pojednávaní
alebo o verejnom zasadaní, musí sa zápisnica po skončení výsluchu
obvinenému predložiť na prečítanie, alebo, ak o to žiada,
prečítať; obvinený má právo žiadať, aby bola zápisnica doplnená
alebo aby v nej boli vykonané opravy v súhlase s jeho výpoveďou.
O tomto práve treba obvineného poučiť.
Druhý oddiel
Svedkovia
Povinnosť svedčiť
Každý je povinný na predvolanie sa ustanoviť a vypovedať ako
svedok o tom, čo mu je známe o trestnom čine a o páchateľovi alebo
o okolnostiach dôležitých pre trestné konanie.
Predvolanie a predvedenie
Ak sa svedok, hoci bol riadne predvolaný, neustanoví bez
dostatočného ospravedlnenia, môže byť predvedený. Na to a na iné
následky neustanovenia sa (§ 74) musí sa svedok v predvolaní
upozorniť. Ak sa neustanoví príslušník ozbrojených sborov v činnej
službe, treba požiadať náčelníka časti, u ktorej koná službu,
alebo správcu posádky o oznámenie dôvodov, prípadne o jeho
predvedenie.
Zákaz výsluchu
(1) Svedok nesmie byť vyslúchnutý o okolnostiach, ktoré tvoria
štátne alebo hospodárske tajomstvo, ktoré je povinný zachovať
v tajnosti, okrem ak bol od tejto povinnosti kompetentným orgánom
oslobodený; oslobodenie možno odoprieť len vtedy, ak by výpoveď
spôsobila štátu vážnu škodu.
(2) Svedok nesmie byť vyslúchaný tiež vtedy, pokiaľ by svojou
výpoveďou porušil štátom výslovne uloženú alebo uznanú povinnosť
mlčanlivosti, iba ak bol od tejto povinnosti kompetentným orgánom
alebo tým, v záujme koho túto povinnosť má, oslobodený.
(3) Zákaz výsluchu podľa odseku 2 sa nevzťahuje na svedeckú
výpoveď týkajúcu sa trestného činu, ktorý má svedok povinnosť
oznámiť podľa § 165 ods. 2 tr. zák.
Právo odoprieť výpoveď
(1) Právo odoprieť vypovedať ako svedok má príbuzný obvineného
v priamom pokolení, jeho súrodenec, osvojiteľ, osvojenec, manžel
a druh; ak je obvinených viac a svedok je v uvedenom pomere len
k niektorému z nich, má svedok právo odoprieť výpoveď o iných
obvinených len vtedy, ak nemožno odlúčiť výpoveď, ktorá sa ich
týka, od výpovede týkajúcej sa obvineného, ku ktorému je svedok
v tomto pomere.
(2) Svedok je oprávnený odoprieť vypovedať, pokiaľ by spôsobil
nebezpečenstvo trestného stíhania sebe, svojmu príbuznému
v priamom pokolení, svojmu súrodencovi, osvojiteľovi, osvojencovi,
manželovi alebo druhovi alebo iným osobám v pomere rodinnom alebo
obdobnom, ktorých ujmu by právom pociťoval ako ujmu vlastnú.
(3) Odoprieť výpoveď ako svedok nemôže však ten, kto má
povinnosť podľa § 165 ods. 2 tr. zák. oznámiť trestný čin, ktorého
sa svedecká výpoveď týka.
(4) Svedok, ktorý oprávnene odoprie výpoveď, nesmie byť
vyslúchnutý a nesmie byť vykonaný dôkaz ani prečítaním zápisnice
o jeho skoršej výpovedi.
Výsluch svedka
(1) Svedkovia sa vyslúchajú jednotlivo a spravidla
v neprítomnosti iných svedkov.
(2) Po zistení totožnosti svedka a jeho pomeru k obvinenému
poučí ho vyslúchajúci o práve odoprieť výpoveď, a ak je potrebné,
tiež o zákaze výsluchu, ako aj o tom, že je povinný vypovedať
úplnú pravdu a nič nezamlčať. Ďalej ho poučí o význame svedeckej
výpovede z hľadiska všeobecného záujmu a o trestných následkoch
krivej výpovede.
(3) Pred začiatkom výsluchu sa vyslúchajúci opýta svedka na
jeho pomer k prejednávanej veci a k stranám a podľa potreby tiež
na iné okolnosti významné pre zistenie jeho hodnovernosti.
(1) Výsluch svedka sa začína výzvou vyslúchajúceho, aby svedok
súvisle vypovedal všetko, čo sám o veci vie a odkiaľ sa dozvedel
o okolnostiach ním uvádzaných. Výpoveď svedka sa do zápisnice
zapíše v priamej reči a pokiaľ možno doslova.
(2) Ak je vyslúchajúci toho názoru, že výpoveď svedka nie je
celkom jasná a úplná alebo že sú jeho údaje v rozpore, dá mu
otázky smerujúce k ich overeniu, doplneniu a objasneniu. Svedkovi
sa nesmú klásť otázky, v ktorých by boli obsiahnuté okolnosti,
ktoré sa majú zistiť ešte len z jeho výpovede. Ak je to potrebné,
otázky a odpovede na ne sa zapíšu do zápisnice doslova.
(3) Ak sa má výsluchom zistiť totožnosť nejakej osoby alebo
veci, vyzve vyslúchajúci svedka, aby ju opísal; len potom sa mu má
osoba alebo vec ukázať, a to spravidla medzi niekoľkými osobami
alebo niekoľkými vecami toho istého druhu.
(4) Ak treba zistiť pravosť rukopisu svedka, môže ho
vyslúchajúci vyzvať, aby napísal potrebný počet slov.
(5) Svedkovi možno dovoliť, aby skôr než dá odpoveď, nazrel do
písomných poznámok, ktoré však musí vyslúchajúcemu, ak o to
požiada, dať na nazretie; táto okolnosť sa musí v zápisnici
poznamenať.
Ak výpoveď svedka v závažných okolnostiach nesúhlasí
s výpoveďami iných svedkov alebo obvineného a rozpor nemožno
vysvetliť ináč, môže ich vyslúchajúci postaviť tvárou v tvár.
Ak nejde o zápisnicu o hlavnom alebo odvolacom pojednávaní
alebo o verejnom zasadaní, musí sa zápisnica po skončenom výsluchu
svedkovi predložiť na prečítanie, alebo ak o to žiada, prečítať;
svedok má právo žiadať, aby bola zápisnica doplnená alebo aby
v nej boli vykonané opravy v súhlase s jeho výpoveďou. O tomto
práve treba svedka poučiť.
Svedočné
(1) Svedok má nárok na náhradu nutných výdavkov a ušlej odmeny
za prácu (svedočné). Nárok zaniká, ak ho svedok neuplatní do troch
dní po svojom výsluchu alebo odo dňa, keď mu bolo oznámené, že
k výsluchu nedôjde; na to musí byť svedok upozornený.
(2) Výšku svedočného určí ten, kto svedka predvolal,
a v konaní pred súdom predseda senátu.
Tretí oddiel
Znalci
Pribranie znalca
(1) Ak sú na objasnenie skutočností závažných pre trestné
konanie potrebné odborné znalosti, priberú sa znalci, a to
spravidla dvaja. Ak ide o objasnenie menej dôležitých skutočností
alebo ak vec nepripúšťa odklad, stačí pribrať jedného znalca. To
určuje orgán, ktorý znalca predvoláva.
(2) Namiesto pribrania znalca z odboru lekárstva možno sa
spokojiť s lekárskym potvrdením, o správnosti ktorého nie sú
pochybnosti.
(1) Ako znalci sa spravidla priberú osoby trvale ustanovené
pre odbor, o ktorý ide, a v odbore vojenského súdnictva
príslušníci ozbrojených sborov v činnej službe. Ak niet takých
znalcov alebo ak vec nepripúšťa odklad alebo ak prípad vyžaduje
zvláštne odborné znalosti, možno pribrať iných znalcov.
(2) Ako znalec je povinný byť činný len ten, kto je trvale
ustanovený za znalca pre odbor, ktorého znalosť je na objasnenie
skutočností závažných pre trestné konanie potrebná, a ten, kto
taký odbor vykonáva ako svoje povolanie.
(1) Ustanovenie § 25 ods. 1 sa použije primerane aj na znalca.
(2) K ohliadke a pitve mŕtvoly nemožno pribrať ako znalca
lekára, ktorý ošetroval zomrelého priamo pred smrťou.
Znalec musí sa v predvolaní upozorniť na následky
neustanovenia sa (§ 74) a na povinnosť bez odkladu oznámiť
skutočnosti, pre ktoré by bol vo veci vylúčený alebo ktoré mu ináč
bránia, aby bol vo veci činný ako znalec.
Poučenie znalca
Vyslúchajúci poučí znalca o tom, že je povinný podať nestranný
posudok podľa svojich odborných znalostí a zachovávať mlčanlivosť
o tom, čo sa ako znalec dozvedel. Ďalej ho poučí o význame
znaleckého posudku z hľadiska všeobecného záujmu a o trestných
následkoch krivej výpovede.
Príprava posudku
(1) Znalcovi sa na jeho žiadosť poskytnú potrebné vysvetlenia.
Ak je to potrebné na podanie posudku, môže sa znalcovi dovoliť
nazrieť do spisov alebo mu možno spisy požičať a môže byť prítomný
pri výsluchu obvineného a svedkov a dávať im otázky, ktoré sa
vzťahujú na predmet znaleckého vyšetrenia. Znalec môže tiež
navrhnúť, aby boli vyšetrené okolnosti potrebné na podanie
posudku.
(2) Ak na podanie posudku je potrebná krvná skúška alebo iný
podobný úkon, je obvinený a svedok povinný strpieť, aby znalec
lekár na ňom taký úkon vykonal, pokiaľ nie je spojený
s nebezpečenstvom pre jeho zdravie. O tejto povinnosti musia byť
obvinený a svedok poučení s upozornením na následky nevyhovenia
(§ 74).
(3) Znalcovi sa spravidla uloží, aby posudok podal písomne.
Výsluch
(1) Pred začiatkom výsluchu sa vyslúchajúci opýta znalca na
okolnosti, pre ktoré by nesmel byť pribratý. Ak predložil znalec
posudok písomne, vyzve ho vyslúchajúci, aby posudok potvrdil; táto
okolnosť sa poznamená v zápisnici. Ak nepredložil znalec posudok
písomne, nadiktuje ho do zápisnice.
(2) Ak má podať posudok niekoľko znalcov, musí sa im na ich
žiadosť dať možnosť, aby sa medzi sebou dorozumeli. Ak znalci
dospeli k súhlasnému záveru, môže posudok podať len jeden zo
znalcov, a to podľa voľby znalcov samých; ak sa názory znalcov
rozchádzajú, musí každý z nich podať svoj posudok osobitne.
Vady posudku
Ak je pochybnosť o správnosti posudku alebo ak je posudok
nejasný alebo neúplný, treba požiadať znalca o vysvetlenie; keby
to neviedlo k výsledku, priberú sa noví znalci.
Posudok ústavu
Namiesto pribrania znalcov možno požiadať o znalecký posudok
štátny ústav alebo iný orgán, pokiaľ plní úlohy štátnej správy;
tie podajú posudok písomne. V takom posudku treba uviesť osobu,
ktorá posudok vypracovala a ktorú by podľa potreby bolo možno
vyslúchnuť ako znalca.
Znalečné
(1) Znalec má nárok na náhradu nutných výdavkov a primeranú
odmenu (znalečné).
(2) Výšku znalečného určí ten, kto znalca pribral, a v konaní
na súde predseda senátu. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná
sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.
Štvrtý oddiel
Vecné a listinné dôkazy
(1) Vecnými dôkazmi sú predmety, ktorými alebo na ktorých bol
trestný čin spáchaný, iné predmety, ktoré preukazujú dokazovanú
skutočnosť a môžu byť prostriedkom na odhalenie a zistenie
trestného činu a jeho páchateľa, ako aj stopy trestného činu.
(2) Listinnými dôkazmi sú listiny, ktoré potvrdzujú alebo
vyvracajú preukazovanú skutočnosť vzťahujúcu sa na trestný čin
alebo na obvineného.
Ak o to orgán činný v trestnom konaní požiada, je každý
povinný predložiť alebo vydať listiny, poprípade ich úradne
overený odpis alebo iné predmety vhodné na dôkaz, ktoré má vo
svojej moci. Táto povinnosť sa nevzťahuje na listinu, pokiaľ sa
jej obsah týka okolnosti, o ktorej by platil zákaz výsluchu, iba
ak by tu došlo k oslobodeniu od povinnosti zachovať vec v tajnosti
alebo k oslobodeniu od povinnosti mlčanlivosti (§ 107).
Listiny spísané v cudzom jazyku treba preložiť.
Piaty oddiel
Ohliadka
Účel ohliadky
Ohliadka sa koná, ak sa majú priamym pozorovaním objasniť
skutočnosti významné pre trestné konanie; k ohliadke sa spravidla
priberú znalci.
Ohliadka tela
Ohliadke tela je každý povinný sa podrobiť len vtedy, ak je
nevyhnutne potrebné zistiť, či sú na jeho tele stopy alebo
následky trestného činu. Ohliadku tela, ak ju nevykonáva lekár,
môžu vykonať len osoby toho istého pohlavia.
Pitva a exhumácia
(1) Ak vznikne podozrenie, že smrť človeka bola spôsobená
trestným činom, musí sa mŕtvola ohliadnuť a pitvať. Pochovať
mŕtvolu možno v takých prípadoch len so súhlasom prokurátora.
O tom rozhodne prokurátor s najväčším urýchlením.
(2) Exhumáciu mŕtvoly môže nariadiť prokurátor a v konaní na
súde predseda senátu.
Vyšetrenie duševného stavu
(1) Ak treba vyšetriť duševný stav obvineného, priberú sa
k tomu vždy dvaja znalci z odboru psychiatrie.
(2) Ak nemožno duševný stav vyšetriť ináč, môže súd
a v prípravnom konaní prokurátor nariadiť, aby osoba obvinená
z trestného činu bola pozorovaná vo verejnom zdravotníckom ústave,
ktorý určí predseda senátu alebo prokurátor, alebo ak je obvinený
vo väzbe, tiež v osobitnom pozorovacom oddelení väzenského ústavu;
v takom prípade musí obvinený mať obhajcu (§ 35). Proti tomuto
rozhodnutiu je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.
(3) Pozorovanie duševného stavu nemá trvať dlhšie ako dva
mesiace; do toho času treba podať posudok. Na odôvodnenú žiadosť
znalcov môže súd a v prípravnom konaní prokurátor túto lehotu
predĺžiť, nie však o viac ako o jeden mesiac. Proti predĺženiu
lehoty je prípustná sťažnosť.
(4) Ak zistia znalci u obvineného príznaky svedčiace o jeho
nepríčetnosti alebo zmenšenej príčetnosti, vyslovia sa zároveň
o tom, či jeho pobyt na slobode nie je nebezpečný.
(5) Ustanovenie odseku 2 sa nepoužije, ak sa vedie trestné
stíhanie len pre priestupok.
Ak sú závažné pochybnosti, či nie je u svedka, ktorého výpoveď
je pre rozhodnutie obzvlášť dôležitá, podstatne znížená schopnosť
správne vnímať alebo vypovedať, treba vyšetriť duševný stav svedka
znalcami psychiatrami. Pozorovanie duševného stavu svedka podľa
§ 130 ods. 2 nie je prípustné.
Zápisnica
Zápisnica o ohliadke musí poskytovať tiež úplný a verný obraz
predmetu ohliadky; majú sa preto k nej pripojiť fotografie, náčrty
a iné pomôcky.
ŠIESTA HLAVA
ROZHODNUTIA
Spôsob rozhodovania
(1) Ak zákon výslovne neustanovuje, že súd rozhoduje
rozsudkom, rozhoduje uznesením.
(2) Iné orgány činné v trestnom konaní rozhodujú, pokiaľ zákon
neustanovuje niečo iné, uznesením.
Prvý oddiel
Rozsudok
Obsah rozsudku
Rozsudok musí po úvodných slovách "V mene republiky"
obsahovať:
a) označenie súdu, mená a priezviská sudcov,
b) deň a miesto vyhlásenia rozsudku,
c) meno a priezvisko obžalovaného, deň a miesto jeho narodenia,
jeho zamestnanie a bydlisko, poprípade iné údaje potrebné na
to, aby obžalovaný nemohol byť zamenený s inou osobou, a ak
ide o osobu podliehajúcu vojenskej súdnej právomoci, tiež údaj
o hodnosti obžalovaného a o útvare, ktorého je príslušníkom,
d) výrok o tom, či sa obžalovaný uznáva vinným a či sa zpod
obžaloby oslobodzuje, a to s presným označením trestného činu,
ktorého sa tento výrok týka,
e) odôvodnenie rozsudku,
f) poučenie o odvolaní.
(1) Odsudzujúci rozsudok musí obsahovať tiež výrok o treste
s uvedením všetkých zákonných ustanovení, podľa ktorých bol trest
vymeraný alebo podľa ktorých bolo od potrestania upustené. Výrok
o treste musí byť tak určitý, aby nevznikli pri jeho výkone
pochybnosti.
(2) Ak bol uložený trest, ktorého výkon možno podmienečne
odložiť, musí rozsudok obsahovať tiež výrok o tom, či bol
podmienečný odklad výkonu trestu povolený a poprípade, na aké
podmienky je viazaný.
Vo výroku oslobodzujúceho rozsudku musí sa uviesť, o ktorý
z dôvodov uvedených v § 242 sa oslobodenie zpod obžaloby opiera.
(1) Ak sa skončilo hlavné pojednávanie vyhlásením rozsudku,
pojme sa do rozsudku tiež výrok
a) o nároku poškodeného na náhradu škody, ak ho poškodený včas
uplatnil,
b) o ochrannom opatrení, ak o ňom bolo na hlavnom pojednávaní
rozhodnuté,
c) o ručení zúčastnenej osoby, ak o ňom bolo na hlavnom
pojednávaní rozhodnuté.
(2) Vojenský súd pojme do rozsudku tiež výrok o tom, či
dôstojník ozbrojených sborov zažalovaným skutkom ohrozil vážnosť
a česť hodnosti dôstojníka ozbrojeného sboru, ku ktorému patrí;
tento výrok vojenský súd nevysloví, ak ukladá obžalovanému trest
straty vojenskej hodnosti.
(1) Trestný čin, ktorého sa týka výrok o vine, treba označiť
nielen zákonným pomenovaním a uvedením príslušného zákonného
ustanovenia, ale aj uvedením miesta, času a spôsobu jeho
spáchania, poprípade aj uvedením iných skutočností, ktoré sú
potrebné na to, aby skutok nemohol byť zamenený s iným, ako aj
uvedením všetkých zákonných znakov včítane tých, ktoré odôvodňujú
určitú trestnú sadzbu.
(2) V odôvodnení vždy treba stručne, ale jasne vyložiť, ktoré
skutočnosti vzal súd za dokázané a o ktoré dôkazy svoje skutkové
zistenie oprel, existenciu ktorých skutočností pokladá so zreteľom
na výsledky dokazovania za vylúčenú alebo za pochybnú, akými
úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov a prečo
nevyhovel návrhom na vykonanie ďalších dôkazov. Z odôvodnenia musí
byť ďalej zjavné, aké stanovisko súd zaujal k obhajobe a s akými
právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti
podľa príslušných ustanovení zákona, či už v otázke viny a trestu
alebo poprípade tiež v otázkach iných, ak boli do rozsudku pojaté
ďalšie výroky.
Porada a hlasovanie o rozsudku
Pri porade o rozsudku senát posúdi najmä
a) či sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný,
b) či tento skutok má všetky znaky niektorého trestného činu,
c) či tento skutok spáchal práve obžalovaný,
d) či je obžalovaný za tento skutok trestne zodpovedný,
e) či trestnosť skutku nezanikla,
f) či a aký trest sa má obžalovanému uložiť,
g) či a v akom rozsahu sa má poškodenému priznať nárok na náhradu
škody,
h) či a aké ochranné opatrenie sa má vysloviť.
(1) Na porade a pri hlasovaní senátu nesmie byť prítomný okrem
sudcov a sudcov z ľudu, ktorí sa zúčastnili na pojednávaní
rozsudku bezprostredne predchádzajúcom, a okrem zapisovateľa,
nikto iný. O obsahu porady treba zachovávať mlčanlivosť.
(2) Pre rozsudok musí byť väčšina hlasov. Ak sa nedosiahne
väčšina ani rozdelením otázok, pripočítavajú sa hlasy obžalovanému
najmenej priaznivé k hlasom po nich priaznivejším tak dlho, až sa
dosiahne väčšina. Ak je sporné, ktorý z hlasov je pre obžalovaného
priaznivejší, rozhodne sa o tom hlasovaním.
(3) Každý člen senátu musí hlasovať, i keď bol v niektorej
predchádzajúcej otázke prehlasovaný. Pri hlasovaní o treste sa
však môžu tí, čo hlasovali pre oslobodenie zpod obžaloby, zdržať
hlasovania; ich hlasy sa potom pripočítajú k hlasu pre
obžalovaného najpriaznivejšiemu.
(4) Mladší sudcovia hlasujú vždy pred staršími a na vojenských
súdoch a u vojenského kolégia Najvyššieho súdu hodnosťou mladší
pred hodnosťou staršími; pritom sudcovia z ľudu hlasujú pred
ostatnými sudcami. Predseda senátu hlasuje naposledy.
(5) O hlasovaní sa spíše osobitná zápisnica (§ 58).
Vyhlasovanie rozsudku
(1) Rozsudok treba vždy vyhlásiť; vyhlasuje ho predseda senátu
v mene republiky.
(2) Vyhlasuje sa úplné znenie výroku a podstatná časť
odôvodnenia, ako aj poučenie o odvolaní. Vyhlásenie musí byť
v úplnej zhode s obsahom rozsudku, tak ako bol odhlasovaný.
(3) Vyhlásenie sa má stať spravidla ihneď po skončení
pojednávania, ktoré mu predchádzalo; ak to nie je možné, možno na
vyhlásenie rozsudku odročiť pojednávanie na čas najviac troch
dní.
Vyhotovenie rozsudku
(1) Každý rozsudok treba písomne vyhotoviť. Vyhotovenie
rozsudku musí byť v zhode s obsahom rozsudku, tak ako bol
vyhlásený.
(2) Pokiaľ rozsudok nebol písomne vyhotovený už na porade,
vyhotoví ho spravidla do piatich dní po jeho vyhlásení predseda
senátu; môže však jeho vyhotovením poveriť niektorého sudcu, ktorý
bol členom senátu.
(3) Ak nemôže predseda senátu ani iný člen senátu vyhlásený
rozsudok písomne vyhotoviť pre prekážku dlhšieho trvania, vyhotoví
ho na rozkaz predsedu súdu iný sudca, ktorý nebol členom senátu.
(4) Vyhotovenie rozsudku podpíše predseda senátu a ten, kto ho
vypracoval. Ak nemôže predseda senátu podpísať vyhotovenie
rozsudku pre prekážku dlhšieho trvania, podpíše ho za neho iný
člen senátu; dôvod prekážky sa na vyhotovení rozsudku poznamená.
Doručovanie rozsudku
(1) Odpis rozsudku sa doručí vždy obžalovanému, prokurátorovi,
zúčastnenej osobe a poškodenému, a to aj keď boli pri vyhlásení
rozsudku prítomní.
(2) Ak má obžalovaný obhajcu a zákonného zástupcu, doručí sa
odpis rozsudku vždy tiež týmto osobám.
(3) Ak majú zúčastnená osoba alebo poškodený zákonného
zástupcu, doručí sa odpis rozsudku len zákonnému zástupcovi, a ak
majú splnomocnenca, doručí sa len splnomocnencovi, i keď majú tiež
zákonného zástupcu.
Oprava vyhotovenia rozsudku
(1) Predseda senátu môže osobitným uznesením kedykoľvek
opraviť chyby v písaní a počtoch, ako aj iné nesprávnosti vo
vyhotovení rozsudku, aby vyhotovenie bolo v úplnej zhode s obsahom
rozsudku, tak ako bol vyhlásený. Opravu môže nariadiť tiež súd
vyššej stolice.
(2) Odpis uznesenia o oprave sa doručí všetkým osobám, ktorým
bol doručený odpis rozsudku.
(3) Proti rozhodnutiu o oprave podľa odseku 1 je prípustná
sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.
(4) Po právoplatnosti rozhodnutia o oprave sa vykoná oprava
ako na vyhotovení rozsudku, tak aj na odpisoch rozsudku, ktoré sa
od osôb, ktorým boli doručené, vyžiadajú za tým účelom späť; po
vykonaní opravy musí zostať pôvodné znenie čitateľné.
Oprava odpisu rozsudku
(1) Nesprávnosti v odpisoch rozsudku opraví predseda senátu
osobitným uznesením tak, aby odpisy rozsudku boli v úplnej zhode
s vyhotovením rozsudku.
(2) Odpis uznesenia o oprave sa doručí všetkým osobám, ktorým
bol doručený odpis rozsudku.
(3) Oprava sa vykoná na všetkých odpisoch rozsudku, ktoré sa
od osôb, ktorým boli doručené, vyžiadajú za tým účelom späť. Po
vykonaní opravy musí zostať pôvodné znenie čitateľné.
Účinky opravy
Ak sa oprava vyhotovenia rozsudku alebo oprava odpisu rozsudku
týka podstaty niektorého z výrokov rozsudku, plynie prokurátorovi
a osobe opraveným výrokom priamo dotknutej lehota na odvolanie od
doručenia odpisu uznesenia o oprave, a ak bola proti uzneseniu
o oprave podaná sťažnosť, odo dňa doručenia rozhodnutia o tejto
sťažnosti.
Druhý oddiel
Uznesenie
Obsah uznesenia
Uznesenie musí obsahovať:
a) označenie orgánu, o rozhodnutie ktorého ide,
b) deň a miesto rozhodovania,
c) výrok s uvedením zákonných ustanovení, ktoré sa použili,
d) odôvodnenie, a to spravidla s uvedením skutočností, ktoré boli
vzaté za dokázané, dôkazov, o ktoré sa skutkové zistenia
opierajú, a úvah týkajúcich sa hodnotenia vykonaných dôkazov
a ďalej právnych úvah, ktorými sa orgán spravoval pri
posudzovaní dokázaných skutočností podľa príslušných
ustanovení zákona,
e) poučenie o sťažnosti.
Vyhlasovanie uznesenia
(1) Uznesenie vyhlasuje predseda senátu, prokurátor alebo
vyšetrovací orgán.
(2) Vyhlasuje sa úplné znenie výroku a podstatná časť
odôvodnenia, ako aj poučenie o sťažnosti. Vyhlásenie súdneho
uznesenia musí byť v úplnej zhode s obsahom uznesenia, tak ako
bolo odhlasované.
(3) Vyhlásenie sa stane ihneď po skončení prejednávania, ktoré
mu predchádzalo.
Vyhotovenie uznesenia
(1) Vyhlásené uznesenie musí sa vyhotoviť spravidla do troch
dní.
(2) Netreba vyhotovovať uznesenia, ktorými sa upravuje priebeh
konania alebo spôsob vykonania dôkazov alebo nariaďuje alebo
pripravuje prejednávanie súdu.
Oznamovanie uznesenia
(1) Uznesenie sa oznamuje osobe, ktorej sa priamo dotýka,
a osobe, ktorá svojím návrhom dala naň podnet; v konaní na súde
tiež prokurátorovi. Oznámenie sa deje vyhlásením uznesenia alebo
doručením jeho odpisu.
(2) Ak má osoba, ktorej sa uznesenie oznamuje, obhajcu alebo
splnomocnenca, postačí, ak bolo uznesenie vyhlásené buď
v prítomnosti tejto osoby, alebo ak nie je svojprávna,
v prítomnosti jej zákonného zástupcu, alebo v prítomnosti jej
obhajcu alebo splnomocnenca. Ak nebolo uznesenie vyhlásené alebo
ak nebola pri jeho vyhlásení žiadna z uvedených osôb prítomná,
doručí sa odpis uznesenia obhajcovi alebo splnomocnencovi, a ak
ide o nesvojprávnu osobu, ktorá nemá obhajcu alebo splnomocnenca,
jej zákonnému zástupcovi.
(3) Ak sa však oznamuje obvinenému, ktorý nie je svojprávny,
uznesenie, proti ktorému má sťažnosť, treba ho oznámiť ako jemu,
tak aj jeho obhajcovi a jeho zákonnému zástupcovi. Ak je obvinený
vo väzbe, treba také uznesenie oznámiť ako obvinenému, tak aj jeho
obhajcovi i vtedy, ak je obvinený svojprávny.
(4) Prokurátorovi sa uznesenie oznamuje vyhlásením, alebo ak
nebol pri vyhlásení prítomný, doručením odpisu uznesenia.
(5) Odpis rozhodnutia o opravnom prostriedku sa prokurátorovi
a osobe, ktorej sa rozhodnutie priamo dotýka, a taktiež osobe,
ktorá svojím návrhom dala na uznesenie podnet, doručí vždy.
Podporné použitie ustanovení o rozsudku
Na uznesenie sa ináč primerane použijú ustanovenia prvého
oddielu.
Tretí oddiel
Vykonateľnosť rozhodnutí
Vykonateľnosť rozsudku
(1) Rozsudok je vykonateľný, ak
a) lehota na podanie odvolania márne uplynula,
b) oprávnené osoby sa odvolania výslovne vzdali alebo ho výslovne
vzali späť,
c) podané odvolanie bolo zamietnuté, alebo
d) proti nemu nie je odvolanie prípustné.
(2) Odvolanie podané len zúčastnenou osobou nebráni tomu, aby
ostatné časti rozsudku boli vykonané. Taktiež odvolanie týkajúce
sa len niektorého z viac obžalovaných nebráni tomu, aby rozsudok,
pokiaľ ide o ostatných obžalovaných, bol vykonaný.
(3) Ak bola lehota na podanie odvolania zameškaná, avšak
oprávnená osoba podala žiadosť o navrátenie lehoty, nemožno
rozsudok vykonať až do právoplatného rozhodnutia o tejto
žiadosti.
Vykonateľnosť uznesenia
(1) Uznesenie je vykonateľné, ak
a) zákon proti nemu sťažnosť nepripúšťa, alebo
b) zákon proti nemu síce sťažnosť pripúšťa, avšak neustanovuje,
že sťažnosť má odkladný účinok.
(2) Uznesenie, proti ktorému zákon pripúšťa sťažnosť, ktorá má
odkladný účinok, je vykonateľné, ak
a) lehota na podanie sťažnosti márne uplynula,
b) oprávnené osoby sa sťažnosti výslovne vzdali alebo ju výslovne
vzali späť, alebo
c) podaná sťažnosť bola zamietnutá.
(3) Sťažnosť, ktorá má odkladný účinok a týka sa len niektorej
z viac osôb alebo len niektorej z viac vecí, o ktorých bolo
rozhodnuté tým istým uznesením, nebráni tomu, aby uznesenie
v ostatných častiach, ak ich možno oddeliť, bolo vykonané.
(4) Ak bola lehota na podanie sťažnosti, ktorá má odkladný
účinok, zameškaná, avšak oprávnená osoba podala žiadosť
o navrátenie lehoty, nemožno uznesenie vykonať až do právoplatného
rozhodnutia o tejto žiadosti.
SIEDMA HLAVA
SŤAŽNOSŤ A KONANIE O NEJ
Prípustnosť sťažnosti a jej účinok
(1) Opravným prostriedkom proti uzneseniu je sťažnosť.
(2) Sťažnosťou možno odporovať každému uzneseniu
vyšetrovacieho orgánu. Uzneseniu súdu a prokurátora možno
sťažnosťou odporovať len v prípadoch, kde to zákon výslovne
pripúšťa, a pokiaľ rozhodujú vo veci v prvej stolici. Proti
uzneseniu generálneho prokurátora nie je sťažnosť prípustná.
(3) Sťažnosť má odkladný účinok, len kde to zákon výslovne
ustanovuje.
Osoby oprávnené na podanie sťažnosti
(1) Ak zákon neustanovuje niečo iné, môže podať sťažnosť
osoba, ktorej sa uznesenie priamo dotýka alebo ktorá na uznesenie
dala svojím návrhom podnet; proti uzneseniu súdu môže podať
sťažnosť tiež prokurátor, a to aj v prospech obvineného.
(2) Proti uzneseniu o väzbe a o ochrannom liečení môžu podať
sťažnosť v prospech obvineného tiež osoby, ktoré by mohli podať
v jeho prospech odvolanie.
Lehota a miesto na podanie sťažnosti
(1) Sťažnosť sa podáva u orgánu, proti uzneseniu ktorého
smeruje, a to do troch dní (§§ 61 a 62) od vyhlásenia uznesenia,
a ak je predpísané doručenie odpisu uznesenia, od jeho doručenia;
ak sa uznesenie oznamuje ako osobe, ktorej sa priamo dotýka, tak
aj jej zákonnému zástupcovi alebo obhajcovi, plynie lehota od toho
oznámenia, ktoré bolo vykonané najneskoršie.
(2) Osobám, ktoré podľa ustanovenia § 155 ods. 2 môžu podať
sťažnosť v prospech obvineného, končí sa lehota na podanie
sťažnosti tým istým dňom ako obvinenému; prokurátorovi však plynie
vždy lehota samostatne.
Vzdanie sa a vzatie sťažnosti späť
(1) Oprávnená osoba sa môže sťažnosti výslovne vzdať.
(2) Oprávnená osoba môže podanú sťažnosť vziať výslovne späť,
a to najneskoršie do vyhlásenia rozhodnutia o sťažnosti. Sťažnosť
podanú prokurátorom môže vziať späť aj nadriadený prokurátor.
(3) Sťažnosť podanú v prospech obvineného inou oprávnenou
osobou alebo namiesto obvineného obhajcom alebo zákonným zástupcom
možno vziať späť len s výslovným súhlasom obvineného.
(4) Vzatie sťažnosti späť vezme uznesením na vedomie orgán
povolaný na rozhodnutie o sťažnosti a ak nebola vec dosiaľ tomuto
orgánu predložená, orgán, proti rozhodnutiu ktorého sťažnosť
smeruje; v konaní na súde rozhoduje o tom predseda senátu.
Sťažnostné dôvody
(1) Sťažnosťou možno odporovať uzneseniu
a) pre nesprávnosť niektorého jeho výroku, alebo
b) pre porušenie ustanovenia o konaní, ktoré mu predchádzalo,
pokiaľ toto porušenie mohlo spôsobiť nesprávnosť niektorého
výroku uznesenia.
(2) Sťažnosť možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy.
Konanie o sťažnosti pred orgánom, proti uzneseniu ktorého sťažnosť smeruje
(1) Vyšetrovací orgán, proti uzneseniu ktorého sťažnosť
smeruje, môže sťažnosti sám vyhovieť, ak nie sú zmenou pôvodného
uznesenia dotknuté práva inej osoby. Ak bol na pôvodné uznesenie
vyšetrovacieho orgánu potrebný predchádzajúci súhlas prokurátora,
je potrebné, aby tiež na vyhovenie sťažnosti bol vopred daný tento
súhlas.
(2) Prokurátor a súd, proti uzneseniu ktorých sťažnosť
smeruje, môžu sťažnosti sami vyhovieť, ak nie sú zmenou pôvodného
uznesenia dotknuté práva inej osoby.
(3) Ak lehota na podanie sťažnosti uplynula už všetkým
oprávneným osobám a sťažnosti nebolo vyhovené podľa odseku 1 alebo
2, predloží vec na rozhodnutie
a) vyšetrovací orgán prokurátorovi, ktorý vykonáva nad
vyšetrovaním dozor, a ak ide o sťažnosť proti uzneseniu, ku
ktorému tento prokurátor vopred dal súhlas, prokurátorovi,
ktorý je tomuto prokurátorovi nadriadený,
b) prokurátor nadriadenému prokurátorovi,
c) predseda senátu nadriadenému súdu; predseda senátu doručí, ak
to pokladá za potrebné, prokurátorovi a osobe, ktorá by mohla
byť rozhodnutím o sťažnosti priamo dotknutá, ak nie sú
sťažovateľmi, zároveň odpis sťažnosti.
Rozhodnutie nadriadeného orgánu o sťažnosti
(1) Pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán
a) správnosť všetkých výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým
môže sťažovateľ podať sťažnosť,
b) konanie, ktoré predchádza napadnutému uzneseniu.
(2) Ak sa týka sťažnosť len niektorej z viac osôb alebo len
niektorej z viac vecí, o ktorých bolo rozhodnuté tým istým
uznesením, preskúma nadriadený orgán len správnosť výrokov, ktoré
sa týkajú tejto osoby alebo tejto veci a konania, ktoré predchádza
onej časti uznesenia.
(1) Nadriadený orgán, ktorý rozhoduje o sťažnosti, nemôže na
jej podnet zmeniť uznesenie v neprospech osoby, ktorá sťažnosť
podala alebo v prospech ktorej bola sťažnosť podaná.
(2) Ak zmení nadriadený orgán uznesenie v prospech obvineného
z dôvodu, ktorý je na prospech tiež spoluobvinenému, zmení
uznesenie aj v prospech tohto spoluobvineného.
(1) Nadriadený orgán zamietne sťažnosť,
a) ak nie je prípustná,
b) ak bola podaná oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou,
ktorá sa jej výslovne vzdala alebo znova podala sťažnosť,
ktorú už predtým výslovne vzala späť, alebo
c) ak nie je dôvodná.
(2) Ako oneskorenú nemožno zamietnuť sťažnosť, ktorú oprávnená
osoba podala neskoro len preto, že sa spravovala nesprávnym
poučením, daným jej pri oznámení uznesenia.
(1) Ak nezamietne nadriadený orgán sťažnosť, zruší napadnuté
uznesenie a
a) rozhodne sám vo veci, alebo
b) nariadi vyšetrovaciemu orgánu alebo prokurátorovi, proti
uzneseniu ktorého sťažnosť smeruje, alebo súdu, proti
uzneseniu ktorého sťažnosť smeruje, alebo inému súdu toho
istého druhu tej istej stolice svojho obvodu, aby vec znovu
prejednal a rozhodol; pri novom rozhodovaní je tento
vyšetrovací orgán, prokurátor alebo súd viazaný právnym
názorom, ktorý vo veci vyslovil nadriadený orgán. Ustanovenie
§ 161 ods. 1 sa tu použije primerane.
(2) Ak je vadná len časť napadnutého uznesenia alebo konania,
ktoré jej predchádza a možno ju oddeliť od ostatných častí, alebo
ak sa sťažnosť týka len časti uznesenia (§ 160 ods. 2) alebo
konania, ktoré jej predchádza, nadriadený orgán svoje rozhodnutie
podľa odseku 1 obmedzí na túto časť.
ÔSMA HLAVA
TROVY TRESTNÉHO KONANIA
Trovy trestného konania preddavkované štátom
Trovy nutné na vykonanie trestného konania včítane
vykonávacieho konania preddavkuje štát; nepreddavkuje však vlastné
trovy obvineného, zúčastnenej osoby a poškodeného a výdavky
spôsobené pribraním obhajcu a splnomocnenca.
Povinnosť na náhradu trov trestného konania preddavkovaných štátom
(1) Ak bol obžalovaný právoplatne uznaný vinným, je povinný
nahradiť štátu
a) trovy spojené s výkonom väzby,
b) trovy spojené s výkonom trestu odňatia slobody,
c) ostatné štátom preddavkované trovy paušálnou sumou.
(2) Dennú sadzbu pripadajúcu na trovy spojené s výkonom väzby
a s výkonom trestu odňatia slobody vyhlási minister vnútra
v Úradnom liste Československej republiky.
(3) Paušálnu sumu uvedenú v odseku 1 písm. c) vyhlási minister
spravodlivosti v Úradnom liste Československej republiky.
(1) Kto podal celkom bezvýsledný návrh na obnovu konania, je
povinný nahradiť štátu štátom preddavkované trovy paušálnou sumou
(§ 165 ods. 3).
(2) Povinnosť na náhradu podľa odseku 1 nepostihuje
prokurátora a orgán verejnej starostlivosti o mládež.
Povinnosť na náhradu trov poškodeného
Ak bol poškodenému aspoň sčasti priznaný nárok na náhradu
škody, je odsúdený, ktorému bola povinnosť na náhradu škody
uložená, povinný na žiadosť poškodeného nahradiť mu trovy potrebné
na účelné uplatnenie jeho nároku na náhradu škody v trestnom
konaní včítane trov vzniknutých pribratím splnomocnenca.
Rozhodovanie o povinnosti na náhradu trov trestného konania a o ich výške
(1) O povinnosti na náhradu trov poškodeného a o ich výške
(§ 167) a o povinnosti na náhradu trov spojených s výkonom väzby
[§ 165 ods. 1 písm. a)] rozhodne po právoplatnosti rozsudku
predseda senátu súdu prvej stolice.
(2) Proti rozhodnutiu podľa odseku 1 je prípustná sťažnosť,
ktorá má odkladný účinok.
Ak trovy určené paušálnou sumou [§ 165 ods. 1 písm. c), § 166
ods. 1] neboli zaplatené kolkovými známkami, rozhodne o povinnosti
na ich náhradu predseda senátu súdu prvej stolice.
(1) O povinnosti na náhradu trov spojených s výkonom trestu
odňatia slobody a o ich výške [§ 165 ods. 1 písm. b)], ako aj
o výške trov spojených s výkonom väzby, rozhoduje správa
nápravného zariadenia, v ktorom odsúdený odpykáva trest odňatia
slobody alebo v ktorom bola vykonávaná väzba; na konanie sa
použijú všeobecné predpisy o konaní vo veciach správnych.
(2) Rozhodnutie podľa odseku 1 je vykonateľné správnou
i súdnou exekúciou.
Rozhodnutie o povinnosti na náhradu trov spojených s výkonom
trestu odňatia slobody a o ich výške vydá správa nápravného
zariadenia len za čas, v ktorom väzeň svojím zavinením spôsobil,
že trovy výkonu trestu sa nemohli uhradiť z jeho pracovnej odmeny.
O také zavinenie ide vtedy, keď je potrebné také stráženie väzňa,
že sa mu nemôže poskytnúť pracovná príležitosť alebo keď väzeň
bezdôvodne odopiera pracovať.
DRUHÁ ČASŤ
PRÍPRAVNÉ KONANIE
DEVIATA HLAVA
VYŠETROVANIE
Prvý oddiel
Vyšetrovacie orgány
(1) Vyšetrovanie vykonávajú vyšetrovatelia prokuratúry
a vyšetrovatelia Ministerstva vnútra.
(2) Za účelom čo najobjektívnejšieho preverenia vykonávajú
vyšetrovatelia prokuratúry na rozkaz prokurátora vyšetrovania
alebo jednotlivé vyšetrovacie úkony, najmä výsluch obvineného,
i vo veciach, ktoré vyšetrujú iné vyšetrovacie orgány.
(3) Dozor nad vyšetrovaním vykonáva prokurátor. Pritom je
oprávnený
a) dávať vyšetrovacím orgánom záväzné pokyny na vyšetrovanie
trestných činov, ako aj na pátranie po páchateľoch, ktorí sú
neznámeho pobytu;
b) vyžadovať od vyšetrovacích orgánov za účelom previerky trestné
spisy, dokumenty, materiály a zprávy o spáchaných trestných
činoch;
c) zúčastniť sa vykonávania vyšetrovacích úkonov a osobne vykonať
vyšetrovanie hociktorej veci; pritom postupuje podľa
ustanovení druhého oddielu tejto hlavy a proti jeho
rozhodnutiam je prípustná sťažnosť ako proti rozhodnutiam
vyšetrovacích orgánov;
d) vracať vec vyšetrovacím orgánom so svojimi pokynmi na
doplnenie vyšetrenia;
e) zrušovať nezákonné a neodôvodnené rozhodnutia a opatrenia
vyšetrovacích orgánov;
f) odňať hociktorú vec určitému vyšetrovaciemu orgánu a odovzdať
ju inému vyšetrovaciemu orgánu, ak je to potrebné na
zabezpečenie čo najúplnejšieho a najobjektívnejšieho
vyšetrenia veci;
g) odvolať vyšetrovateľa prokuratúry z ďalšieho vedenia
vyšetrovania a urobiť opatrenie na odvolanie iného
vyšetrovacieho orgánu z ďalšieho vedenia vyšetrovania, ak sa
pri vyšetrovaní dopustili porušenia zákona.
(4) Vyšetrovatelia Ministerstva vnútra vykonávajú vyšetrovanie
jednak vo veciach, o ktorých prislúcha konať v prvej stolici
krajskému súdu, jednak v ostatných veciach.
(5) Vyšetrovanie vykonávajú tiež velitelia v ozbrojených
silách alebo orgány nimi poverené, a to o trestných činoch osôb,
ktoré podliehajú ich veliteľskej právomoci, pokiaľ na tieto
trestné činy zákon neustanovuje trest prísnejší ako trest odňatia
slobody, ktorého horná hranica neprevyšuje jeden rok.
Len prokurátor je oprávnený vykonávať tieto úkony:
a) podať obžalobu, zastaviť alebo prerušiť trestné stíhanie a vec
postúpiť alebo odložiť,
b) navrhnúť vydanie rozkazu na zatknutie, vziať do väzby
a prepustiť z väzby,
c) nariadiť, aby duševný stav obvineného bol skúmaný vo verejnom
zdravotníckom ústave alebo v osobitnom pozorovacom oddelení
väzenského ústavu,
d) ustanoviť obhajcu,
e) povoliť navrátenie lehoty,
f) nariadiť zaistenie majetku obvineného,
g) určiť, na ktoré prostriedky a veci sa nevzťahuje zaistenie
majetku obvineného,
h) zrušiť zaistenie majetku obvineného,
i) vykonať zabezpečenie nároku poškodeného na náhradu škody
a obmedziť alebo zrušiť také zabezpečenie,
j) rozhodnúť o vrátení alebo predaji veci vzatej do úschovy,
k) dať súhlas na pochovanie mŕtvoly v prípadoch, kde bola podľa
§ 129 nariadená pitva, a nariadiť exhumáciu mŕtvoly,
l) navrhnúť vyžiadanie obvineného z cudziny,
m) vykonať predbežné vyšetrenie v konaní o vydaní do cudziny._
Predchádzajúci súhlas prokurátora potrebujú vyšetrovacie
orgány
a) na vykonanie prehľadania osoby a domu, na odňatie veci
a zadržanie zásielok; bez predchádzajúceho súhlasu prokurátora
môžu tieto úkony vykonať len vtedy, ak súhlas nemožno vopred
dostať a vec nepripúšťa odklad, v ktorom prípade sú potom
povinné vyžiadať si najneskoršie do 48 hodín dodatočný súhlas,
b) na otvorenie zásielok.
Prokurátor je oprávnený uložiť orgánom Ministerstva vnútra
vykonanie takých úkonov, ktoré sú tieto orgány oprávnené vykonať
a ktoré sú potrebné na objasnenie veci alebo na zistenie
páchateľa.
Druhý oddiel
Priebeh vyšetrovania
Začatie vyšetrovania
Vyšetrovanie sa začne, ak sa zistia skutočnosti, ktoré
nasvedčujú tomu, že bol spáchaný trestný čin.
Vyšetrovanie začína vyšetrovací orgán uznesením; ak sa
nezačalo vyšetrovanie na rozkaz prokurátora, doručí sa mu odpis
tohto uznesenia najneskoršie do 24 hodín.
Vznesenie obvinenia
(1) Len čo je na podklade zistených skutočností dostatočne
odôvodnený záver, že trestný čin spáchala určitá osoba, vydá
vyšetrovací orgán uznesenie, že sa táto osoba stíha ako obvinený.
(2) Obvinenému sa toto uznesenie oznámi do troch dní,
najneskoršie však na začiatku jeho prvého výsluchu. Prokurátorovi
sa odpis tohto uznesenia doručí najneskoršie do 24 hodín.
Uznesenie o vznesení obvinenia musí okrem údajov uvedených
v § 147 písm. a) až c) a e) obsahovať tiež uvedenie miesta, času
a iných okolností, za ktorých bol čin spáchaný, pokiaľ ich
vyšetrovací orgán už pozná, a dôvody stíhania.
Podľa ustanovenia § 178 postupuje vyšetrovací orgán tiež
vtedy, keď v priebehu vyšetrovania vyjde najavo, že obvinený
spáchal ďalší trestný čin alebo že skutok, pre ktorý sa vedie
vyšetrovanie, treba posúdiť podľa iného ustanovenia zákona.
Ak bolo vznesené obvinenie z trestného činu, na ktorý
ustanovuje zákon trest smrti alebo trest odňatia slobody, ktorého
horná hranica prevyšuje päť rokov, musí mať obvinený obhajcu
(§ 35).
Postup pri vyšetrovaní
(1) Vyšetrovanie vykonávajú vyšetrovacie orgány osobne. Pri
vykonávaní vyšetrovacích úkonov postupujú podľa ustanovení prvej
až siedmej hlavy.
(2) Vyšetrovacie orgány postupujú z vlastnej iniciatívy tak,
aby čo najrýchlejšie a čo najúplnejšie vyšetrili všetky
skutočnosti potrebné na posúdenie prípadu, najmä zbierajú dôkazy
bez rozdielu, či svedčia v prospech alebo v neprospech obvineného.
(3) Doznanie obvineného neoslobodzuje vyšetrovacie orgány od
povinnosti preskúmať a všetkými dosiahnuteľnými dôkazmi overiť
všetky okolnosti prípadu. Obvineného nesmú žiadnym spôsobom na
výpoveď alebo na doznanie donucovať.
Skončenie vyšetrovania
Ak vyšetrovací orgán považuje vyšetrovanie za skončené,
oboznámi obvineného s výsledkami vyšetrovania, predloží mu
vyšetrovacie spisy na preštudovanie a poučí ho o jeho práve
navrhnúť doplnenie vyšetrovania. Ak navrhne obvinený vykonanie
nových dôkazov alebo doplnenie dôkazov už vykonaných, vyšetrovací
orgán ich vykoná; ak však nepovažuje doplnenie vyšetrovania za
potrebné pre rozhodnutie prokurátora alebo súdu, návrh odôvodneným
uznesením zamietne.
Ak má obvinený obhajcu, treba ho k oboznámeniu obvineného
s výsledkami vyšetrovania prizvať a umožniť mu preštudovať spisy
a hovoriť s obvineným, ktorý je vo väzbe, bez prítomnosti iných
osôb.
Vyšetrovanie sa musí skončiť najneskoršie do dvoch mesiacov od
jeho začatia. Povoliť predĺženie tejto lehoty o jeden mesiac je
oprávnený prokurátor, ktorý vykonáva dozor nad vyšetrovaním;
povoliť predĺženie tejto lehoty o ďalší mesiac je oprávnený
krajský prokurátor. Povoliť ďalšie predĺženie tejto lehoty je
oprávnený len generálny prokurátor.
Sťažnosť proti rozhodnutiu vyšetrovacích orgánov
Proti všetkým rozhodnutiam vyšetrovacích orgánov môže obvinený
podať sťažnosť (§§ 154 a nasl.). Sťažnosť treba do 24 hodín
predložiť prokurátorovi.
Obvinený má tiež právo žiadať prokurátora hocikedy v priebehu
vyšetrovania, aby sa odstránili prieťahy vo vyšetrovaní alebo
závady v postupe vyšetrovacieho orgánu. Žiadosť nie je viazaná
lehotou. O tejto žiadosti, ktorú treba prokurátorovi ihneď
predložiť, musí prokurátor bez odkladu rozhodnúť.
Predloženie veci prokurátorovi
(1) Po skončení vyšetrovania predloží vyšetrovací orgán spisy
s návrhom na konečné opatrenie bez odkladu prokurátorovi.
(2) Ak spozná vyšetrovací orgán, že vo veci, ktorá mu došla,
nie je odôvodnené podozrenie z trestného činu ani z priestupku,
alebo ak ide o čin, ktorého nebezpečnosť pre spoločnosť je
nepatrná, predloží ju so svojím vyjadrením prokurátorovi. Ak
nevidí prokurátor v takom prípade dôvod na iné opatrenie,
oznámenie odloží; rovnako prokurátor postupuje, ak taká vec došla
priamo jemu.
Tretí oddiel
Rozhodnutie prokurátora v prípravnom konaní
Obžaloba
Ak výsledky prípravného konania dostatočne odôvodňujú
postavenie obvineného pred súd, podá prokurátor obžalobu.
Obžalobu možno podať len pre trestný čin, pre ktorý bolo
vznesené obvinenie; ináč musí prokurátor vec vrátiť vyšetrovaciemu
orgánu na nové vznesenie obvinenia a na nové skončenie
vyšetrovania alebo tieto úkony vykonať sám.
(1) Obžaloba musí obsahovať:
a) označenie prokurátora a deň spísania obžaloby,
b) meno a priezvisko obvineného, deň a miesto jeho narodenia,
jeho zamestnanie a bydlisko, poprípade iné údaje potrebné na
to, aby nemohol byť zamenený s inou osobou, a ak ide o osobu
podliehajúcu vojenskej súdnej právomoci, tiež údaj o hodnosti
obvineného a o útvare, ktorého je príslušníkom,
c) obžalovaný návrh, v ktorom musí byť presne označený skutok,
pre ktorý je obvinený stíhaný, a to s uvedením miesta, času
a spôsobu jeho spáchania, poprípade s uvedením iných
skutočností, pokiaľ je to potrebné na to, aby skutok nemohol
byť zamenený s iným a aby bolo odôvodnené použitie určitej
trestnej sadzby; musí tu byť ďalej uvedené, aký trestný čin
obžaloba v tomto skutku vidí, a to jeho zákonným pomenovaním
a uvedením príslušného ustanovenia zákona,
d) odôvodnenie obžalobného návrhu, ktoré musí obsahovať opísanie
skutkového deja s uvedením dôkazov, o ktoré sa toto opísanie
opiera, stanovisko prokurátora k obhajobe obvineného
s uvedením skutočností, pre ktoré prokurátor pokladá obhajobu
za vyvrátenú alebo za nerozhodnú, ako aj právne úvahy, ktorými
sa prokurátor spravoval pri posudzovaní skutočností podľa
príslušných ustanovení zákona.
(2) K obžalobe sa pripojí zoznam dôkazov, ktorých vykonanie sa
na hlavnom pojednávaní navrhuje, pokiaľ taký návrh nebol pojatý už
do obžaloby, a všetky vyšetrovacie spisy aj ich prílohy.
Zastavenie trestného stíhania
(1) Prokurátor zastaví trestné stíhanie,
a) ak je nepochybné, že skutok, pre ktorý sa trestné stíhanie
vedie, nebol vôbec spáchaný,
b) ak nie je tento skutok trestným činom ani priestupkom,
c) ak nie je podozrenie, že skutok spáchal práve obvinený,
dostatočne odôvodnené,
d) ak je trestné stíhanie neprípustné (§ 6),
e) ak nebol obvinený v čase činu pre nepríčetnosť trestne
zodpovedný, alebo
f) ak zanikla trestnosť činu.
(2) Prokurátor môže zastaviť trestné stíhanie,
a) ak ide o čin, ktorého nebezpečnosť pre spoločnosť je nepatrná,
b) ak je trest, ku ktorému môže stíhanie viesť, celkom bez
významu vedľa trestu, ktorý pre iný čin bol obvinenému už
uložený, alebo ho podľa očakávania postihne, alebo
c) ak bol obvinený pre ten istý skutok dostatočne potrestaný
orgánom národného výboru alebo iným orgánom alebo kázensky,
disciplinárne alebo cudzozemským súdom alebo úradom.
(3) Uznesenie o zastavení trestného stíhania musí sa
obvinenému a poškodenému vždy doručiť.
Prerušenie trestného stíhania
(1) Prokurátor preruší trestné stíhanie,
a) ak nemožno pre neprítomnosť obvineného vec náležite objasniť,
b) ak nemožno obvineného pre ťažkú chorobu postaviť pred súd,
c) ak nie je obvinený pre duševnú poruchu, ktorá nastala až po
spáchaní činu, schopný chápať zmysel trestného stíhania,
d) ak je obvinený vydaný do cudziny alebo vyhostený, alebo
e) ak nemohol byť páchateľ činu zistený.
(2) Pred prerušením trestného stíhania urobí prokurátor
všetko, čo je potrebné na zabezpečenie úspešného vykonania
trestného stíhania.
(3) Ak zanikne dôvod prerušenia, prokurátor v trestnom stíhaní
pokračuje.
Postúpenie veci
Ak je obvinený podozrivý len z priestupku, za ktorý považuje
prokurátor za postačujúci trest, aký môže uložiť orgán národného
výboru alebo iný orgán oprávnený na stíhanie tohto priestupku,
prokurátor mu vec postúpi, pokiaľ nie je dôvod, aby súd vykonal
spoločné konanie aj o tomto priestupku; rovnako postupuje, ak ide
o čin, ktorý možno vybaviť kázensky a prokurátor považuje toto
vybavenie za postačujúce.
Návrh na ochranné opatrenie
(1) Ak sú splnené zákonné podmienky, navrhne prokurátor, aby
súd nariadil ochranné liečenie alebo ochrannú výchovu alebo
vyslovil zhabanie.
(2) Návrh uvedený v odseku 1 môže prokurátor urobiť tiež
v obžalobe.
TRETIA ČASŤ
KONANIE NA SÚDE
DESIATA HLAVA
PREDBEŽNÉ PREROKOVANIE OBŽALOBY
Veci predbežne prerokované
(1) Podanú obžalobu treba na súde predbežne prerokovať, ak
a) skutok obvineného je v nej označený ako trestný čin, na ktorý
zákon ustanovuje trest smrti alebo trest odňatia slobody,
ktorého horná hranica prevyšuje dva roky,
b) obvinený je vo väzbe,
c) ide o konanie proti mladistvému, alebo
d) ide o konanie proti ušlému.
(2) Okrem prípadov uvedených v odseku 1 sa obžaloba na súde
predbežne prerokuje len vtedy, ak to nariadi predseda senátu,
najmä preto, že je na mieste urobiť niektoré z rozhodnutí
uvedených v § 199 ods. 1 písm. a) až d) alebo § 199 ods. 2.
Rozsah prieskumnej povinnosti
(1) Pri predbežnom prerokovaní obžaloby preskúma súd na
podklade spisu,
a) či je na prejednanie veci kompetentný,
b) či tu nie sú skutočnosti odôvodňujúce zastavenie alebo
prerušenie trestného stíhania,
c) či právne posúdenie skutku v obžalobe je správne,
d) či prípravné konanie bolo vykonané podľa zákona, najmä či
v ňom neboli porušené procesné predpisy zaručujúce práva
obvineného,
e) či je vec dostatočne objasnená a či výsledky prípravného
konania odôvodňujú obžalobu.
(2) Pri predbežnom prerokovaní preskúma súd vždy obžalobu
v celom rozsahu, i keď dôvod, pre ktorý predbežné prerokovanie
bolo nariadené, sa týka iba jej časti.
Spôsob prerokovania
(1) Predbežné prerokovanie obžaloby sa koná v neverejnom
zasadaní. Predseda senátu podá o veci zprávu zameranú na otázky,
ktoré treba riešiť (§ 197).
(2) Pred zasadaním môže predseda senátu pre uľahčenie
rozhodnutia vyslúchnuť obvineného a zadovážiť potrebné
vysvetlenia.
(3) Dôkazy týkajúce sa podstaty obvinenia sa v tomto období
konania nevykonávajú.
Rozhodnutie
(1) Po prerokovaní veci súd
a) postúpi vec inému súdu, ak nie je sám na jej prejednanie
kompetentný,
b) trestné stíhanie preruší, ak sú tu okolnosti uvedené v § 193
ods. 1 písm. a) až d),
c) trestné stíhanie zastaví, ak sú tu okolnosti uvedené v § 192
ods. 1,
d) vec vráti prokurátorovi na došetrenie, ak je to potrebné na
odstránenie vád prípravného konania alebo na náležité
objasnenie veci, alebo
e) obžalobu prijme.
(2) Súd môže trestné stíhanie zastaviť tiež vtedy, ak sú tu
okolnosti uvedené v § 192 ods. 2, alebo vec postúpiť, ak sú tu
okolnosti uvedené v § 194 a súd považuje také vybavenie za
postačujúce.
(3) Proti rozhodnutiam podľa odseku 1 písm. a) až d) a odseku
2 môže prokurátor podať sťažnosť, ktorá má, pokiaľ nejde
o prerušenie trestného stíhania, odkladný účinok.
Postúpiť vec inému súdu nemôže súd, ktorému vec postúpil podľa
§ 199 ods. 1 písm. a) nadriadený súd, iba že by sa skutkový
podklad pre posúdenie kompetencie medzitým podstatne zmenil.
Zastaviť trestné stíhanie z dôvodu uvedeného v § 192 ods. 1
písm. c) môže súd až vtedy, keď prokurátor, ktorému vec bola podľa
§ 199 ods. 1 písm. d) vrátená na došetrenie, predloží obžalobu
znova, hoci ani po došetrení nie je podozrenie proti obvinenému
dostatočne odôvodnené.
Ak je súd toho názoru, že pri správnom použití zákona treba
skutok, ktorý je predmetom obžaloby, posúdiť podľa iného
ustanovenia zákona, než podľa ktorého ho posudzovala obžaloba,
vráti vec prokurátorovi na došetrenie, ak treba vzhľadom na
odlišné právne posúdenie vec ešte bližšie objasniť, najmä
z hľadiska možnej novej obhajoby. Ak nie je došetrenie veci
potrebné, upozorní súd na možnosť odchylného právneho posúdenia
skutku v uznesení o prijatí obžaloby.
(1) Ak súd vráti vec prokurátorovi na došetrenie, uvedie
v uznesení, v ktorých smeroch treba prípravné konanie doplniť
a ktoré skutočnosti treba objasniť, prípadne ktoré úkony treba
ešte vykonať.
(2) Po právoplatnosti rozhodnutia o vrátení veci prokurátorovi
na došetrenie sa vec vracia do stavu prípravného konania.
(3) Došetrenie treba vykonať v lehote jedného mesiaca od
právoplatnosti rozhodnutia súdu. Predĺžiť túto lehotu môže len
nadriadený prokurátor.
(1) Ak rozhodne súd, že obžalobu prijíma, prerokuje zároveň
opatrenia potrebné na zabezpečenie úspešného vykonania hlavného
pojednávania a rozhodne, či účasť prokurátora na ňom je povinná
a či obžalovaný musí mať obhajcu, a či by bolo možno hlavné
pojednávanie konať, aj keby sa obžalovaný neustanovil (§ 217
ods. 4).
(2) Ak je to potrebné, rozhodne tiež o vylúčení niektorej veci
zo spoločného konania alebo o spojení veci na spoločné konanie,
a o rozsahu, v akom sa bude na hlavnom pojednávaní vykonávať
dokazovanie.
Pri predbežnom prerokúvaní obžaloby rozhodne súd vždy tiež
o ďalšom trvaní väzby.
Nové predbežné prerokovanie obžaloby
(1) Ak podá prokurátor vo veci, ktorá mu bola súdom vrátená,
obžalobu znovu, koná sa o nej za podmienok uvedených v § 196 nové
predbežné prerokovanie.
(2) Za týchto podmienok sa obžaloba znova predbežne prerokuje
tiež na súde, ktorému bola vec podľa § 199 ods. 1 písm. a)
postúpená.
Účinky prijatia obžaloby
Len čo je obžaloba súdom prijatá, rozhoduje súd samostatne
o všetkých otázkach s ďalším konaním súvisiacich a je povinný
z úradnej povinnosti, nevyčkávajúc ďalšie návrhy strán, urobiť
všetky rozhodnutia a opatrenia, ktoré sú potrebné na vybavenie
obžaloby, na skončenie veci a na výkon rozhodnutia súdu.
(1) Ak vezme prokurátor obžalobu späť skôr, ako bola súdom
prijatá, a vo veciach, v ktorých sa nekonalo predbežné
prerokovanie obžaloby, prv, ako bolo začaté hlavné pojednávanie
(§ 220), vracia sa vec do stavu prípravného konania.
(2) Vyhlásenie prokurátora o vzatí obžaloby späť po prijatí
obžaloby súdom a vo veciach, v ktorých sa nekonalo predbežné
prerokovanie obžaloby, po začatí hlavného pojednávania (§ 220) je
neúčinné a neoslobodzuje súd od povinnosti o obžalobe rozhodnúť.
JEDENÁSTA HLAVA
HLAVNÉ POJEDNÁVANIE
Prvý oddiel
Príprava hlavného pojednávania
Doručenie obžaloby
(1) Obžalobu, ktorá bola po predbežnom prerokovaní súdom
prijatá alebo ktorú nebolo treba predbežne prerokúvať, doručí
predseda senátu obžalovanému a jeho obhajcovi, a ak obžalovaný nie
je svojprávny, tiež jeho zákonnému zástupcovi. Obžalobu, ktorá
obsahuje návrh na zhabanie veci patriacej inej osobe ako
obžalovanému, doručí predseda senátu tiež tejto osobe.
K doručovanej obžalobe sa pripojí zoznam dôkazov, pokiaľ nebol
pojatý už do obžaloby. Ak bola obžaloba predbežne prerokovaná,
pripojí sa k nej tiež odpis uznesenia o jej prijatí súdom.
(2) Osoby, ktorým sa obžaloba doručuje, treba súčasne vyzvať,
aby návrhy na vykonanie ďalších dôkazov na hlavnom pojednávaní
súdu včas oznámili s uvedením okolností, ktoré sa majú týmito
dôkazmi objasniť.
(3) Obžaloba musí sa doručiť najneskoršie s predvolaním na
hlavné pojednávanie alebo s upovedomením o ňom.
Zabezpečenie úspešného vykonania hlavného pojednávania
(1) Hlavné pojednávanie pripraví predseda senátu tak, aby ho
bolo možno skončiť na jedinom zasadaní.
(2) Ak dôjdu ešte pred hlavným pojednávaním návrhy na
vykonanie ďalších dôkazov, urobí predseda senátu potrebné
opatrenia, aby dôkazy, s pripustením ktorých možno počítať, boli
poruke a bolo ich možno na hlavnom pojednávaní vykonať.
(3) Ak to považuje na prípravu hlavného pojednávania za
potrebné, môže predseda senátu vyslúchnuť obžalovaného, najmä
o tom, či chce urobiť nové údaje alebo nové návrhy.
Náhradný sudca
(1) Ak bude hlavné pojednávanie podľa očakávania trvať dlhší
čas, zariadi predseda súdu, aby sa ho zúčastnil jeden alebo dvaja
sudcovia náhradní.
(2) Náhradný sudca má na hlavnom pojednávaní postavenie člena
senátu. Má najmä právo klásť vyslúchaným osobám otázky a žiadať
vysvetlenia. Porady a hlasovania sa však zúčastní len v tom
prípade, ak je pribraný namiesto sudcu, ktorému zabránila nejaká
prekážka v ďalšej účasti na hlavnom pojednávaní. Sudca, za ktorého
nastúpil náhradný sudca, sa hlavného pojednávania ďalej už
nezúčastní.
Nariadenie hlavného pojednávania
(1) Deň hlavného pojednávania určí predseda senátu tak, aby
obžalovaný od doručenia predvolania a obhajca od upovedomenia mali
aspoň päťdennú lehotu na prípravu a aby táto lehota bola podľa
možnosti zachovaná aj u ostatných osôb, ktoré sa na hlavné
pojednávanie predvolávajú alebo sa o ňom upovedomujú (§ 213).
Lehotu na prípravu možno u obžalovaného a obhajcu skrátiť len
s ich súhlasom, a to nie pod tri dni.
(2) Obžalovaného treba pri predvolaní upozorniť na to, že ak
sa neustanoví, môže byť predvedený. Ak prichádza do úvahy možnosť
konať hlavné pojednávanie v neprítomnosti obžalovaného (§ 217
ods. 4), treba obžalovaného pri predvolaní na túto možnosť
upozorniť.
Predseda senátu o hlavnom pojednávaní upovedomí prokurátora,
zákonného zástupcu obžalovaného, obhajcu, ako aj poškodeného
a zúčastnenú osobu alebo ak majú splnomocnenca, ich splnomocnenca;
poškodeného pritom upozorní, že ak sa neustanoví na hlavné
pojednávanie, bude o jeho nároku na náhradu škody rozhodované na
podklade jeho návrhov, pokiaľ sú obsiahnuté v spise alebo pokiaľ
na súd dôjdu do začatia hlavného pojednávania.
Druhý oddiel
Verejnosť hlavného pojednávania
(1) Hlavné pojednávanie sa koná verejne.
(2) Prístup naň možno odoprieť iba osobám maloletým, osobám
ozbrojeným, pokiaľ povinnosť nosiť zbraň im neukladajú služobné
predpisy, a osobám, ktoré sa ustanovili v stave vzbudzujúcom
pohoršenie. Verejnosti hlavného pojednávania nie je na prekážku,
ak sa urobia nevyhnutné opatrenia proti preplňovaniu pojednávacej
siene.
(1) Verejnosť možno vylúčiť, len ak by verejné prejednávanie
veci pri hlavnom pojednávaní ohrozilo štátne, hospodárske alebo
služobné tajomstvo, nerušený priebeh konania alebo mravnosť.
Verejnosť možno vylúčiť tiež iba pre časť hlavného pojednávania.
(2) Rozsudok musí sa vyhlásiť vždy verejne.
(3) O vylúčení verejnosti rozhodne súd po vypočutí
obžalovaného uznesením, ktoré sa verejne vyhlási.
(1) Súd môže z dôležitých dôvodov povoliť jednotlivým osobám
na hlavné pojednávanie prístup, i keď verejnosť bola vylúčená.
(2) Na žiadosť obžalovaného musí byť na hlavné pojednávanie
povolený prístup dvom jeho dôverníkom. Ak je viac obžalovaných, má
právo na voľbu dôverníkov každý z nich. Ak by tak celkový počet
dôverníkov vzrástol na viac ako šesť a obžalovaní sa medzi sebou
o výbere nedohodnú, vykoná výber súd. Ak bola verejnosť vylúčená
pre ohrozenie štátneho, hospodárskeho alebo služobného tajomstva,
môžu byť za dôverníkov zvolené len také osoby, proti ktorým nemá
súd námietky.
(3) Ak bola verejnosť vylúčená pre ohrozenie štátneho,
hospodárskeho alebo služobného tajomstva, upozorní predseda senátu
prítomných na trestné následky toho, keby nepovolaným osobám
prezradili skutočnosti, o ktorých sa na pojednávaní dozvedia; môže
tiež zakázať, aby si prítomní robili písomné poznámky.
Tretí oddiel
Otvorenie hlavného pojednávania
Prítomnosť pri hlavnom pojednávaní
(1) Hlavné pojednávanie sa koná za stálej prítomnosti všetkých
členov senátu a zapisovateľa a spravidla tiež za účasti
prokurátora.
(2) Účasť prokurátora na hlavnom pojednávaní je povinná
a) vo väzobných veciach,
b) v konaní proti mladistvému,
c) v konaní proti ušlému,
d) ak tak rozhodne súd pri predbežnom prerokovaní obžaloby.
(3) Ak ide o prípad, keď účasť prokurátora na hlavnom
pojednávaní je povinná, musí mať obžalovaný obhajcu, iba že by
výslovne vyhlásil, že si obhajcu nepraje. Obžalovaný však musí mať
obhajcu vždy, ak sa koná o trestnom čine, na ktorý ustanovuje
zákon trest smrti alebo trest odňatia slobody, ktorého horná
hranica prevyšuje päť rokov, alebo ak to považuje súd za potrebné,
najmä preto, že so zreteľom na telesné alebo duševné chyby
obžalovaného má pochybnosti o jeho spôsobilosti náležite sa
obhajovať.
(4) V neprítomnosti obžalovaného možno, ak nejde o konanie
proti ušlému, hlavné pojednávanie vykonať iba výnimočne, a to ak
sú tu súčasne tieto podmienky:
a) obžaloba bola obžalovanému riadne doručená a obžalovaný bol na
hlavné pojednávanie včas a riadne predvolaný,
b) o skutku, ktorý je predmetom obžaloby, bol obžalovaný už
niektorým orgánom činným v trestnom konaní (§ 7 ods. 1)
vyslúchnutý a boli dodržané ustanovenia o vznesení obvinenia
a o oboznámení obvineného s výsledkami prípravného konania,
c) súd pre malú závažnosť veci a pre jasnosť dôkazného materiálu
je toho názoru, že vec možno i bez prítomnosti obžalovaného
spoľahlivo rozhodnúť.
Začatie hlavného pojednávania
(1) Pred otvorením hlavného pojednávania oznámi predseda
senátu vec, ktorá bude prejednávaná, zistí, či sa osoby, ktoré
boli na hlavné pojednávanie predvolané alebo o ňom upovedomené,
ustanovili, a zistí ich totožnosť, a to spravidla podľa
občianskych preukazov. U osôb, pri ktorých treba dodržať lehotu na
prípravu, zistí, či táto lehota bola dodržaná.
(2) Ak sa niektorá z predvolaných osôb neustanovila, rozhodne
súd po vypočutí prítomných strán, či možno pojednávanie vzdor tomu
vykonať alebo či ho treba odročiť. V tom prípade sa súd uznesie
tiež na opatreniach, ktoré sú potrebné na to, aby sa účasť
neustanovivšej sa osoby na budúcom hlavnom pojednávaní
zabezpečila.
(1) Osoby, ktoré majú byť vyslúchané ako svedkovia, vyzve
predseda senátu, aby sa odobrali do priestoru im vykázaného a bez
jeho povolenia sa nevzďaľovali. Podľa potreby môže urobiť
opatrenie, aby sa zabránilo dohovorom svedkov medzi sebou a so
stranami.
(2) Poškodeného predseda senátu vyzve, aby urobil návrh
o svojom nároku na náhradu škody.
(3) Ak niekto uplatňuje nárok, ktorý mu zrejme neprislúcha,
alebo nárok, o ktorom nemožno rozhodovať v konaní na súde, vysloví
súd uznesením, že ho ako poškodeného na hlavné pojednávanie
nepripúšťa. Toto rozhodnutie neviaže súd, pred ktorým by nárok bol
uplatnený v konaní o veciach občianskoprávnych.
Prednesenie obžaloby
Po vykonaní úkonov uvedených v §§ 218 a 219 vyhlási predseda
senátu hlavné pojednávanie za otvorené a vyzve prokurátora, aby
predniesol obžalobu; ak sa koná hlavné pojednávanie bez účasti
prokurátora, prečíta obžalobu zapisovateľ.
Štvrtý oddiel
Vedenie hlavného pojednávania
(1) Hlavné pojednávanie vedie predseda senátu.
(2) Je povinný pritom dbať, aby bola zachovaná dôstojnosť
a vážnosť súdneho pojednávania, aby sa hlavné pojednávanie
nezdržalo výkladmi, ktoré nemajú vzťah k prejednávanej veci,
a zameralo sa čo najúčinnejšie na objasnenie veci.
(3) Kto sa cíti opatrením predsedu senátu na hlavnom
pojednávaní ukrátený, môže žiadať, aby rozhodol senát. Takú
žiadosť aj rozhodnutie o nej treba zaznamenať v zápisnici.
(1) Osoby, ktoré rušia poriadok, môže predseda senátu vykázať
z pojednávacej siene.
(2) Obžalovaného možno vykázať iba uznesením senátu po
predchádzajúcej výstrahe, a to iba na čas nevyhnutne potrebný. Ak
mu bol povolený znovu prístup do pojednávacej siene, oznámi mu
predseda senátu podstatný obsah pojednávania konaného v jeho
neprítomnosti, aby sa naň mohol vyjadriť.
Piaty oddiel
Dokazovanie
Výsluch obžalovaného
(1) Po prednesení obžaloby sa predseda senátu opýta
obžalovaného, či obžalobe porozumel. Ak je to potrebné, vysvetlí
obžalovanému spôsobom preň najzrozumiteľnejším podstatu obvinenia.
(2) Obžalovanému treba poskytnúť možnosť, aby súvisle opísal
skutkový dej a predniesol svoje vyjadrenia na tvrdenie obžaloby.
Iba potom má predseda senátu klásť obžalovanému otázky na
odstránenie medzier a na vysvetlenie rozporov v jeho výpovedi.
(3) Zápisnica o predošlej výpovedi obžalovaného môže sa čítať
len vtedy, keď sa pojednáva v neprítomnosti obžalovaného, keď
obžalovaný odoprie vypovedať alebo keď sa objavia podstatné
rozpory medzi jeho predošlou výpoveďou a jeho údajmi na hlavnom
pojednávaní. Na tieto rozpory treba obžalovaného upozorniť
a opýtať sa ho na ich príčiny.
Ak je obžalovaných niekoľko, vykonáva sa ich výsluch v poradí,
ktoré určí predseda senátu. Predseda senátu môže urobiť opatrenie,
aby obžalovaný bol vyslúchaný v neprítomnosti spoluobžalovaných.
Každého obžalovaného však treba vždy oboznámiť s obsahom výpovedí
spoluobžalovaných, ktorí boli vyslúchaní v jeho neprítomnosti.
Vykonávanie ďalších dôkazov
Predseda senátu má dbať na to, aby svedok ešte nevyslúchnutý
nebol prítomný pri výsluchu obžalovaného a iných svedkov. Ak je
obava, že svedok v prítomnosti obžalovaného nevypovie pravdu, môže
predseda senátu nariadiť, aby sa obžalovaný na čas jeho výsluchu
vzdialil z pojednávacej siene. Po návrate do pojednávacej siene
musí mu však oznámiť obsah svedkovej výpovede, aby sa obžalovaný
mohol na ňu vyjadriť.
Ak znalec nepodal vo veci ešte písomný posudok alebo sa od
neho odchyľuje alebo ho doplňuje, môže mu predseda senátu uložiť,
aby posudok, alebo jeho doplnok nadiktoval do zápisnice alebo ho
sám napísal.
(1) Namiesto výsluchu svedka alebo znalca na hlavnom
pojednávaní možno čítať zápisnicu o ich výpovedi iba celkom
výnimočne, ak súd tak rozhodne, pretože pre menšiu závažnosť
dokazovanej skutočnosti a jasnosť ostatného dôkazného materiálu
nepovažuje osobný výsluch za potrebný a súčasne
a) prokurátor i obžalovaný s tým súhlasia, alebo
b) osobná prítomnosť svedka alebo znalca by bola spojená
s neprimeranými ťažkosťami alebo nákladmi.
(2) Zápisnicu o výpovedi spoluobžalovaného alebo svedka možno
čítať tiež vtedy, ak taká osoba
a) zomrela alebo sa stala duševne chorou alebo nezvestnou, alebo
b) na hlavnom pojednávaní neoprávnene odoprela vypovedať, alebo
sa odchyľuje v podstatných bodoch od svojej predošlej
výpovede.
Posudky a zprávy úradov, štátnych ústavov alebo iných orgánov,
ktoré plnia úlohy štátnej správy, sa prečítajú vždy.
(1) Listiny, ktorými sa vykonáva dôkaz, na hlavnom pojednávaní
sa prečítajú a umožní sa nazrieť do nich stranám, a ak je to
potrebné, tiež svedkom a znalcom.
(2) Iné vecné dôkazy sa predložia stranám a ak je to potrebné,
tiež svedkom a znalcom.
Obžalovaného sa treba opýtať po vykonaní každého dôkazu, či sa
naň chce vyjadriť; jeho vyjadrenie sa zapíše do zápisnice.
Súčinnosť strán pri dokazovaní
Prokurátor, obžalovaný a jeho obhajca a zákonný zástupca,
zúčastnená osoba, poškodený a ich splnomocnenci môžu so súhlasom
predsedu senátu klásť vyslúchaným osobám otázky, a to spravidla až
vtedy, keď predseda senátu svoje dotazy skončil a keď už nemajú
otázky členovia senátu.
Po vykonaní všetkých dôkazov sa predseda senátu opýta strán,
či majú návrhy na doplnenie dokazovania; rozhodnutie o týchto
dôkazných návrhoch prislúcha senátu.
Šiesty oddiel
Záver hlavného pojednávania
Záverečné reči
(1) Ak niet ďalších dôkazných návrhov alebo ak bolo
rozhodnuté, že ďalšie dôkazy sa nepripúšťajú, vyhlási predseda
senátu dokazovanie za skončené a udelí slovo na záverečné reči.
(2) Prokurátor najprv zhrnie a zhodnotí výsledky hlavného
pojednávania a vyjadrí sa o nebezpečnosti činu pre spoločnosť
a o možnostiach nápravy obžalovaného. Môže hovoriť aj k otázke
trestu, nesmie však navrhovať určitú jeho výmeru.
(3) Po reči prokurátora zdôvodní svoje návrhy poškodený,
prípadne jeho splnomocnenec.
(4) Na to udelí predseda senátu slovo obhajcovi
a obžalovanému, a ak je nesvojprávny, tiež jeho zákonnému
zástupcovi. Ak je obžalovaných viac, určí poradie ich reči. Po
nich udelí slovo zúčastnenej osobe a jej splnomocnencovi.
(5) Ak sa po reči obhajcu alebo obžalovaného znova ujal slova
prokurátor, majú obhajca a obžalovaný právo na to odpovedať.
(6) Záverečné reči môže predseda senátu prerušiť iba vtedy, ak
zrejme vybočujú z rámca prejednávanej veci.
Po skončení záverečných rečí a pred odchodom na záverečnú
poradu udelí predseda senátu obžalovanému posledné slovo. Po čas
tohto prejavu nesmú obžalovanému ani súd, ani nikto iný klásť
otázky.
Doplnenie dokazovania
(1) Ak súd zistí vzhľadom na záverečné reči, na posledné slovo
obžalovaného alebo v záverečnej porade, že treba ešte niektorú
okolnosť objasniť, uznesie sa, že dokazovanie bude doplnené.
(2) Po doplnení dokazovania treba znovu dať slovo na záverečné
reči a posledné slovo, a to i vtedy, keď nebolo treba hlavné
pojednávanie na doplnenie dokazovania odročiť.
Siedmy oddiel
Odročenie hlavného pojednávania
(1) Súd odročí hlavné pojednávanie, ak
a) nebola dodržaná predpísaná lehota na prípravu (§ 212 ods. 1),
b) obžalovaný nemá obhajcu, hoci ho musí mať,
c) neustanoví sa osoba, ktorej osobná účasť na hlavnom
pojednávaní je nutná a ktorej prítomnosť nemožno ináč
zabezpečiť,
d) treba vykonať dôkazy, ktoré nemožno ihneď obstarať, alebo
e) objaví sa iná prekážka, pre ktorú nemožno v hlavnom
pojednávaní pokračovať.
(2) Skôr než sa hlavné pojednávanie odročí, treba zistiť, či
strany nehodlajú navrhnúť ďalšie dôkazy.
(3) Pri pokračovaní v odročenom hlavnom pojednávaní prednesie
predseda senátu podstatný obsah doterajšieho pojednávania. Ak je
to potrebné, najmä preto, že od odročenia hlavného pojednávania
uplynul dlhší čas alebo že sa zmenilo zostavenie senátu, musí sa
vykonať hlavné pojednávanie vždy znovu.
Ôsmy oddiel
Rozhodnutie súdu na hlavnom pojednávaní
Podklad pre rozhodnutie
Pri rozhodovaní na hlavnom pojednávaní prihliadne súd len na
tie skutočnosti, ktoré boli na hlavnom pojednávaní prebrané a na
tie dôkazy, ktoré boli na hlavnom pojednávaní vykonané.
(1) Súd môže rozhodnúť len o skutku, ktorý je uvedený
v obžalobnom návrhu.
(2) Ak vyjdú na hlavnom pojednávaní najavo okolnosti ukazujúce
na to, že obžalovaný spáchal ešte ďalší skutok, ktorý je trestným
činom, zaznamená súd tieto okolnosti v zápisnici a jej odpis zašle
prokurátorovi.
(3) Ak však skutok novo najavo vyšlý súvisí úzko so skutkom,
ktorý je predmetom prejednávanej obžaloby, a je žiadúce spoločné
prejednanie a rozhodnutie, vráti vec súd prokurátorovi na
došetrenie, iba ak by prokurátor na hlavnom pojednávaní vyhlásil,
že obžalovaného pre skutok novo najavo vyšlý nestíha.
(1) Ak súd spozná na podklade výsledkov hlavného pojednávania,
že skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný, sa má pri správnom
použití zákona posudzovať podľa iného ustanovenia, než podľa
ktorého ho posudzovala obžaloba, a že je potrebné vzhľadom na
odchýlne právne posúdenie ešte ďalšie objasnenie veci, najmä
z hľadiska možnosti novej obhajoby, vráti vec prokurátorovi na
došetrenie. Ak je však vec celkom objasnená, takže došetrenie nie
je potrebné, rozhodne, pričom nie je viazaný právnym posúdením
skutku v obžalobe.
(2) Ak by však skutok mal byť posudzovaný podľa prísnejšieho
ustanovenia zákona, než podľa ktorého ho posudzovala obžaloba,
a obžalovaný na možnosť tohto prísnejšieho posúdenia nebol už
upozornený podľa § 202, musí ho súd na túto možnosť upozorniť
a hlavné pojednávanie na prípravu obhajoby odročiť, iba ak by
obžalovaný výslovne žiadal, aby sa v hlavnom pojednávaní bez
odročenia pokračovalo. Pri odročení treba dodržať lehotu na
prípravu podľa § 212.
(1) Vec vrátená prokurátorovi na došetrenie podľa § 238 ods.
3 a podľa § 239 ods. 1 sa vracia do stavu prípravného konania.
(2) Ak vyhlási prokurátor vo veci, ktorá mu bola vrátená podľa
§ 238 ods. 3, že skutok novo najavo vyšlý nestíha, pokračuje súd
v pojednávaní na podklade pôvodnej obžaloby. Obžaloba sa v tomto
prípade znova predbežne neprerokúva.
(3) Lehota uvedená v § 203 ods. 3 sa vzťahuje aj na veci
vrátené podľa § 238 ods. 3 a § 239 ods. 1.
Rozsudok
O tom, či sa obžalovaný uznáva vinným a či sa spod obžaloby
oslobodzuje, rozhodne súd rozsudkom.
Súd oslobodí obžalovaného spod obžaloby,
a) ak sa nedokázalo, že skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný,
bol vôbec spáchaný,
b) ak nie je tento skutok trestným činom ani priestupkom,
c) ak sa nedokázalo, že tento skutok spáchal práve obžalovaný,
d) ak nie je obžalovaný pre nepríčetnosť trestne zodpovedný,
alebo
e) ak zanikla trestnosť činu.
(1) Ak zistil súd dôvod pre vyslovenie ochranného opatrenia
proti obžalovanému, môže ho nariadiť aj bez návrhu prokurátora.
(2) Ak v takom prípade potrebuje súd vykonať ešte ďalšie
dôkazy, ktoré nemožno vykonať ihneď, vyhradí rozhodnutie
o ochrannom opatrení verejnému zasadaniu.
(3) Postupovať podľa odseku 2 možno aj vtedy, ak prokurátor
urobil návrh na zhabanie veci nepatriacej obžalovanému.
(1) Ak súd oslobodí obžalovaného spod obžaloby, odkáže
poškodeného s jeho nárokom na náhradu škody na konanie vo veciach
občianskoprávnych.
(2) Ak súd uzná obžalovaného vinným, prizná poškodenému nárok
na náhradu škody proti obžalovanému, ak nárok a jeho výška sú
výsledkami trestného konania odôvodnené. Ináč odkáže poškodeného
na konanie vo veciach občianskoprávnych.
(3) Ak súd prizná uplatnený nárok, nech už z akéhokoľvek
dôvodu, len z čiastky, odkáže poškodeného so zvyškom jeho nároku
na konanie vo veciach občianskoprávnych.
(4) Výrok o povinnosti obžalovaného na náhradu škody musí
presne označovať osobu oprávneného a nárok, ktorý mu bol
prisúdený. Lehota na plnenie je 15 dní. V odôvodnených prípadoch
môže súd vysloviť, že záväzok sa má splniť v splátkach, ktorých
výšku a podmienky zročnosti súčasne určí.
(5) Rozhodnutie podľa odsekov 1 až 3 súd neurobí, ak poškodený
o priznanie nároku nepožiadal do otvorenia hlavného pojednávania.
Zastavenie trestného stíhania
(1) Súd zastaví trestné stíhanie, ak zistí počas hlavného
pojednávania, že tu sú okolnosti uvedené v § 6.
(2) Súd môže zastaviť trestné stíhanie tiež vtedy, ak zistí
počas hlavného pojednávania, že tu sú dôvody uvedené v § 192 ods.
2.
(3) Rozhodnutie podľa odsekov 1 a 2 sa môže týkať tiež len
niektorého zo skutkov, pre ktoré bola podaná obžaloba.
(4) Proti rozhodnutiu podľa odseku 1 a 2 môže prokurátor podať
sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.
Prerušenie trestného stíhania
(1) Súd preruší trestné stíhanie, ak zistí počas hlavného
pojednávania, že tu sú okolnosti uvedené v § 193 ods. 1 písm. a)
až d).
(2) Ak zanikne dôvod prerušenia, súd v trestnom stíhaní
pokračuje.
(3) Proti rozhodnutiu, ktorým súd trestné stíhanie prerušil,
alebo ktorým zamietol návrh na pokračovanie v ňom, môže prokurátor
podať sťažnosť.
Postúpenie veci
(1) Ak súd zistí, že nie je kompetentný, postúpi vec
kompetentnému súdu. Je však povinný vec sám rozhodnúť, ak ide iba
o nepríslušnosť a obžalovaný nepríslušnosť nenamietol; rovnako je
povinný o veci rozhodnúť, ak by mala byť vec postúpená súdu toho
istého druhu, avšak nižšej stolice.
(2) Postúpiť vec inému súdu však nemôže súd, ktorému vec
postúpil nadriadený súd, iba že by sa skutkový podklad pre
posúdenie kompetencie medzi tým podstatne zmenil.
Deviaty oddiel
Rozhodnutie súdu mimo hlavného pojednávania
(1) I vtedy, keď obžalobu súd prijal, súd na neverejnom
zasadaní trestné stíhanie
a) zastaví, ak okolnosti uvedené v § 6 nastanú alebo najavo vyjdú
mimo hlavného pojednávania,
b) preruší, ak okolnosti uvedené v § 193 ods. 1 písm. a) až d)
nastanú alebo najavo vyjdú mimo hlavného pojednávania.
(2) Proti rozhodnutiu podľa odseku 1 môže prokurátor podať
sťažnosť, ktorá má, pokiaľ ide o zastavenie trestného stíhania,
odkladný účinok.
DVANÁSTA HLAVA
VEREJNÉ ZASADANIE
Príprava verejného zasadania
(1) Verejné zasadanie je predseda senátu povinný pripraviť
tak, aby pojednávanie bolo možno skončiť na jedinom zasadaní. Za
tým účelom zariadi všetko, čo je potrebné na zabezpečenie
úspešného vykonania verejného zasadania, najmä aby dôkazy,
s pripustením ktorých možno počítať, boli poruke a bolo ich možno
na verejnom zasadaní bezodkladne vykonať.
(2) Na verejné zasadanie predvolá predseda senátu osoby,
ktorých osobná účasť na verejnom zasadaní je nutná.
(3) O verejnom zasadaní upovedomí predseda senátu prokurátora,
osobu, na podnet ktorej k verejnému zasadaniu dochádza, a osobu,
ktorej sa môže rozhodnutie priamo dotýkať, ak neboli predvolané
podľa odseku 2, a ďalej ich obhajcu alebo splnomocnenca
a zákonného zástupcu; k predvolaniu alebo upovedomeniu pripojí
odpis návrhu, ktorým bol na verejné zasadanie daný podnet.
(4) Deň verejného zasadania určí predseda senátu tak, aby
osobe, na podnet ktorej k verejnému zasadaniu dochádza, a osobe,
ktorej sa môže rozhodnutie priamo dotýkať, zostávala od doručenia
predvolania na verejné zasadanie alebo upovedomenia o ňom aspoň
trojdenná lehota na prípravu. Skrátiť túto lehotu možno iba so
súhlasom osoby, v záujme ktorej je lehota daná.
Prítomnosť na verejnom zasadaní
(1) Verejné zasadanie sa koná za stálej prítomnosti všetkých
členov senátu a zapisovateľa.
(2) Ak neustanovuje tento zákon niečo iné, nie je účasť
prokurátora a obhajcu na verejnom zasadaní nutná.
Priebeh verejného zasadania
(1) Po začatí verejného zasadania prednesie navrhovateľ svoj
návrh; ak nie je prítomný, prečíta predseda senátu jeho návrh zo
spisov. Ak sa koná verejné zasadanie bez návrhu oprávnenej osoby,
oznámi predseda senátu podstatu veci. Nato sa vyjadrí osoba,
ktorej sa môže rozhodnutie priamo dotknúť.
(2) Na to sa vykonávajú dôkazy. Na vykonávanie dôkazov sa
primerane použijú tiež ustanovenia §§ 223 až 226, 228 až 230.
(3) Po vykonaní dôkazov udelí predseda senátu slovo na konečné
návrhy. Ak je osobou, ktorej sa môže priamo dotýkať rozhodnutie,
obvinený, udelí mu predseda senátu posledné slovo.
(4) Po konečných návrhoch sa súd odoberie na záverečnú poradu.
Ustanovenie § 235 sa tu použije primerane.
(5) Rozhodnutie súdu sa vždy vyhlási, a to verejne.
Podklad pre rozhodnutie
Pri rozhodovaní na verejnom zasadaní prihliadne súd iba na tie
dôkazy, ktoré boli vykonané na verejnom zasadaní.
Odročenie verejného zasadania
(1) Súd odročí začaté verejné zasadanie z dôležitých dôvodov,
najmä vtedy,
a) ak sa neustanoví osoba, ktorej osobná účasť na verejnom
zasadaní je nutná a prítomnosť ktorej nemožno ihneď
zabezpečiť, alebo,
b) ak sa objaví počas verejného zasadania potreba vykonať dôkazy,
ktoré nemožno vykonať ihneď.
(2) V pokračovaní na odročenom verejnom zasadaní prednesie
predseda senátu podstatný obsah doterajšieho pojednávania. Ak je
to potrebné, najmä preto, že od odročenia verejného zasadania
uplynul dlhší čas, alebo sa zmenilo zostavenie senátu, musí sa
vykonať celé pojednávanie znovu.
Podporné použitie ustanovení o hlavnom pojednávaní
Na verejnosť, začatie a na vedenie verejného zasadania sa
použijú primerane ustanovenia §§ 214 až 216, 218, 219, 221 a 222.
Ochranné liečenie a zhabanie
(1) Ak nejde o prípad, keď si súd rozhodnutie o ochrannom
liečení alebo o zhabaní vyhradil podľa § 243 ods. 2 alebo 3, môže
ho vysloviť na verejnom zasadaní, len ak to navrhne prokurátor.
(2) V konaní o ochrannom liečení musí mať obvinený obhajcu
(§ 35).
(3) Proti rozhodnutiu o ochrannom liečení a o zhabaní je
prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.
TRINÁSTA HLAVA
NEVEREJNÉ ZASADANIE
Pokiaľ v zákone nie je výslovne ustanovené, že súd rozhoduje
na hlavnom alebo odvolacom pojednávaní alebo na verejnom zasadaní,
rozhoduje na zasadaní neverejnom.
(1) Neverejné zasadanie je predseda senátu povinný pripraviť
tak, aby rokovanie bolo možno skončiť na jedinom zasadaní. Za tým
účelom zariadi všetko, čo je potrebné na zabezpečenie úspešného
vykonania neverejného zasadania, najmä vykoná potrebné dôkazy.
(2) O neverejnom zasadaní upovedomí predseda senátu
prokurátora.
Neverejné zasadanie sa koná za stálej prítomnosti všetkých
členov senátu a zapisovateľa; účasť prokurátora na neverejnom
zasadaní nie je potrebná. Iné osoby sú z účasti na neverejnom
zasadaní vylúčené.
(1) Ak treba na neverejnom zasadaní vykonať dôkazy, urobí sa
tak prečítaním zápisníc a iných písomností.
(2) Skôr než sa súd odoberie na záverečnú poradu, udelí
predseda senátu prokurátorovi, ak je prítomný, slovo na konečné
vyjadrenie alebo návrh.
(3) Rozhodnutie súdu sa vždy vyhlási._
Neverejné zasadanie odročí súd len z dôležitých dôvodov.
ŠTRNÁSTA HLAVA
ODVOLANIE A KONANIE O ŇOM
Prípustnosť a účinok
(1) Opravným prostriedkom proti rozsudku súdu prvej stolice je
odvolanie.
(2) Odvolanie má odkladný účinok.
Oprávnené osoby
(1) Rozsudok môže odvolaním napadnúť
a) prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek z výrokov,
b) obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo dotýka,
c) zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku, ktorý sa jej priamo
dotýka.
(2) Osoba oprávnená napadnúť rozsudok pre nesprávnosť
niektorého jeho výroku môže ho napadnúť tiež pre porušenie
ustanovení o konaní predchádzajúcom rozsudku, pokiaľ toto
porušenie mohlo spôsobiť nesprávnosť výroku.
(1) V neprospech obžalovaného môže podať odvolanie len
prokurátor.
(2) V prospech obžalovaného môžu podať odvolanie tiež
prokurátor, príbuzní obžalovaného v pokolení priamom, jeho
súrodenec, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh. Prokurátor môže
tak urobiť aj proti vôli obžalovaného.
Lehota
(1) Odvolanie sa podáva na súde, proti rozsudku ktorého
smeruje, a to do ôsmich dní (§§ 61 a 62) od doručenia odpisu
rozsudku.
(2) Ak sa rozsudok doručuje ako obžalovanému, tak aj jeho
obhajcovi a zákonnému zástupcovi (§ 143), plynie lehota od toho
doručenia, ktoré bolo vykonané najneskoršie.
(3) Osobám uvedeným v § 263, s výnimkou prokurátora, sa končí
lehota na podanie odvolania tým istým dňom ako obžalovanému.
Obsah odvolania
(1) Odvolanie prokurátora a odvolanie, ktoré podáva namiesto
obžalovaného jeho obhajca, musí byť v lehote uvedenej v § 264 tiež
odôvodnené tak, aby z neho bolo zjavné, v ktorej časti je rozsudok
napadnutý a aké vady sú vytýkané rozsudku alebo konaniu, ktoré
rozsudku predchádzalo.
(2) Odvolanie možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy.
Vzdanie sa odvolania
Oprávnená osoba sa môže odvolania výslovne vzdať. Neúčinné je
však vyhlásenie, ktorým sa oprávnená osoba odvolania vzdala skôr,
ako bol vyhlásený rozsudok, ktorého sa také vyhlásenie týka.
Vzatie odvolania späť
(1) Osoba, ktorá odvolanie podala, môže ho výslovným
vyhlásením vziať späť, a to až do času, než sa odvolací súd
odoberie na záverečnú poradu.
(2) Odvolanie prokurátora môže vziať späť aj nadriadený
prokurátor.
(3) Odvolanie, ktoré podal namiesto obžalovaného jeho obhajca
alebo jeho zákonný zástupca, a odvolanie, ktoré podala v prospech
obžalovaného iná oprávnená osoba, možno vziať späť len s výslovným
súhlasom obžalovaného.
(4) Vzatie odvolania späť vezme uznesením na vedomie predseda
senátu odvolacieho súdu, a ak bolo odvolanie vzaté späť skôr, ako
bola vec odvolaciemu súdu predložená, predseda senátu súdu prvej
stolice.
Konanie na súde prvej stolice
(1) Predseda senátu doručí odpis odvolania, prípadne aj odpis
podania, ktorým bolo odvolanie odôvodnené, ostatným stranám.
Upozorní ich pritom, že sa môžu na odvolanie vyjadriť. Ak dôjde
ich vyjadrenie, doručí jeho odpis odvolateľovi.
(2) Len čo lehota na podanie odvolania všetkým oprávneným
osobám uplynula, predloží predseda senátu spisy odvolaciemu súdu.
Odvolací súd
O odvolaní proti rozsudku ľudového súdu rozhoduje nadriadený
krajský súd. O odvolaní proti rozsudku krajského súdu ako súdu
prvej stolice rozhoduje Najvyšší súd.
Rozhodnutie na neverejnom zasadaní
(1) Odvolací súd zamietne odvolanie na neverejnom zasadaní, ak
bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa
odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré
v tej istej veci už predtým výslovne vzala späť.
(2) Ako oneskorené nemôže byť zamietnuté odvolanie, ktoré
oprávnená osoba podala neskoro len preto, že sa spravovala
nesprávnym poučením súdu.
Odvolací súd zruší na neverejnom zasadaní napadnutý rozsudok
a zastaví trestné stíhanie, ak spozná, že sú tu okolnosti, ktoré
by odôvodňovali zastavenie trestného stíhania už súdom prvej
stolice (§ 245 ods. 1 a 2).
(1) Odvolací súd preruší na neverejnom zasadaní trestné
stíhanie, ak nastanú alebo ak vyjdú najavo až po vyhlásení
napadnutého rozsudku okolnosti uvedené v § 193 ods. 1 písm. a) až
d).
(2) Odvolací súd zruší na neverejnom zasadaní napadnutý
rozsudok a preruší trestné stíhanie, ak mal tak urobiť už súd
prvej stolice (§ 246).
Odvolací súd zruší na neverejnom zasadaní napadnutý rozsudok
a postúpi vec kompetentnému súdu, ak tak mal urobiť už súd prvej
stolice (§ 247).
(1) Odvolací súd zruší na neverejnom zasadaní napadnutý
rozsudok a vráti vec na nové prejednanie v prvej stolici, ak
zistí, že na hlavnom pojednávaní, ktoré predchádzalo rozsudku,
a) súd nebol riadne obsadený,
b) rozhodovania sa zúčastnil vylúčený sudca,
c) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad, keď ho mať musí,
alebo
d) bolo pojednávanie v neprítomnosti obžalovaného, hoci na to
neboli zákonné predpoklady.
(2) Rovnako postupuje odvolací súd, ak zistí, že obžalovanému
nebola poskytnutá lehota na prípravu obhajoby (§ 212 ods. 1).
(1) Odvolací súd zruší na neverejnom zasadaní napadnutý
rozsudok a vráti vec na nové prejednanie v prvej stolici tiež
vtedy, ak to považuje za potrebné
a) pre vady konania rozsudku predchádzajúceho, najmä preto, že
v tomto konaní boli porušené ustanovenia, ktorými sa má
zabezpečiť náležité objasnenie veci a práva obhajoby,
b) pre vady rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť
skutkových zistení, alebo
c) pretože o podstatných okolnostiach prípadu by v odvolacom
konaní bolo treba vykonávať obsiahle dokazovanie.
(2) Ak to považuje pre náležité objasnenie veci odvolací súd
za potrebné, môže pri zrušení rozsudku tiež vysloviť, že sa vec
vracia prokurátorovi na došetrenie. Také rozhodnutie má účinky
uvedené v §§ 203 a 206.
Odvolacie pojednávanie
(1) Ak nebolo odvolanie celkom vybavené už na neverejnom
zasadaní, nariadi predseda senátu odvolacie pojednávanie.
(2) Na nariadenie odvolacieho pojednávania, na verejnosť,
vedenie a odročenie odvolacieho pojednávania, na vykonávanie
dôkazov na ňom, a na prítomnosť súdnych osôb na odvolacom
pojednávaní sa použijú ustanovenia platné pre hlavné pojednávanie.
Účasť prokurátora na odvolacom pojednávaní je povinná. Obžalovaný
musí mať na odvolacom pojednávaní obhajcu vo všetkých prípadoch,
keď ho musel mať na hlavnom pojednávaní.
(3) V neprítomnosti obžalovaného, ktorý je vo väzbe, možno
odvolacie pojednávanie konať len vtedy, ak výslovne vyhlási, že sa
účasti na odvolacom pojednávaní vzdáva. V neprítomnosti
obžalovaného, ktorý je na slobode, možno odvolacie pojednávanie
konať len vtedy, ak bol na odvolacie pojednávanie včas a riadne
predvolaný.
(1) Po otvorení odvolacieho pojednávania prednesie predseda
senátu alebo ním určený člen senátu napadnutý rozsudok, oznámi
podstatný obsah doterajšieho konania a uvedie, ktoré vady rozsudku
alebo konania jemu predchádzajúceho sú v odvolaní vytýkané.
(2) Po tomto prednese vyzve strany, aby sa na vec vyjadrili.
Strana, ktorá podala odvolanie, dostane slovo najprv.
(3) Ak strany nie sú prítomné alebo ak o to žiadajú, prečíta
sa ich odvolanie alebo vyjadrenie naň zo spisu.
Ak to považuje odvolací súd na odstránenie pochybností
o správnosti a úplnosti skutkových zistení, o ktoré súd prvej
stolice svoje rozhodnutie oprel, alebo na náležité objasnenie veci
za potrebné, môže opakovať na odvolacom pojednávaní dôkazy
vykonané súdom prvej stolice a môže vykonať i ďalšie dôkazy.
Po skončení dokazovania dá predseda senátu slovo stranám na
záverečné reči. Obhajca a obžalovaný majú právo hovoriť poslední.
Rozhodnutie na odvolacom pojednávaní
Odvolací súd urobí na odvolacom pojednávaní niektoré
z rozhodnutí uvedených v §§ 270 až 275, ak spozná až na odvolacom
pojednávaní, že tu sú okolnosti odôvodňujúce také rozhodnutie.
Odvolací súd na odvolacom pojednávaní odvolanie zamietne, ak
spozná, že nie je dôvodné.
(1) Odvolací súd môže napadnutý rozsudok zrušiť a sám ihneď vo
veci rozsudkom rozhodnúť iba vtedy, ak svoje rozhodnutie opiera
a) o skutkový stav, ktorý súd prvej stolice v napadnutom rozsudku
správne zistil, alebo
b) o skutkový stav, ktorý zistil sám na podklade dôkazov
vykonaných na odvolacom pojednávaní.
(2) Odvolací súd však nemože sám
a) uznať obžalovaného vinným skutkom, pre ktorý ho súd prvej
stolice spod obžaloby oslobodil,
b) uznať obžalovaného vinným ťažším trestným činom, než akým ho
mohol uznať vinným súd prvej stolice (§ 239),
c) uložiť obžalovanému trest smrti, ak mu ho neuložil už súd
prvej stolice.
(3) Ak nerozhodne odvolací súd podľa odseku 1 alebo ak nemôže
sám rozhodnúť vo veci z niektorého z dôvodov uvedených v odseku
2, zruší napadnutý rozsudok a vec vráti na nové prejednanie
v prvej stolici.
Spoločné ustanovenia o rozhodovaní odvolacieho súdu
Ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 270, je povinný
preskúmať správnosť všetkých výrokov rozsudku, proti ktorým môže
odvolateľ podať odvolanie, i správnosť postupu konania, ktoré
predchádzalo rozsudku, prihliadajúc pritom i k vadám, ktoré neboli
odvolaním vytýkané.
Ak bola odvolaním napadnutá len časť rozsudku týkajúca sa
niektorej z viac osôb, o ktorých bolo rozhodnuté tým istým
rozsudkom, preskúma odvolací súd len správnosť výrokov týkajúcich
sa tejto osoby a správnosť konania predchádzajúceho onej časti
rozsudku.
Ak je vadná len časť napadnutého rozsudku a možno ju oddeliť
od ostatných, zruší odvolací súd rozsudok len v tejto časti; ak
však zruší hoc aj len sčasti výrok o vine, zruší vždy súčasne celý
výrok o treste, ako aj výroky o nároku poškodeného na náhradu
škody a o tom, či obžalovaný zažalovaným skutkom ohrozil vážnosť
a česť hodnosti dôstojníka ozbrojeného sboru, pokiaľ v zrušenom
výroku o vine majú podklad.
Ak bol rozsudok súdu prvej stolice zrušený iba v dôsledku
odvolania podaného v prospech obžalovaného, nemôže odvolací súd
uložiť obžalovanému ťažší trest, než aký mu bol uložený napadnutým
rozsudkom.
Ak je dôvod, na základe ktorého rozhodol odvolací súd
v prospech niektorého obžalovaného, na prospech tiež ďalšiemu
spoluobžalovanému alebo zúčastnenej osobe, rozhodne odvolací súd
vždy tiež v prospech tohto spoluobžalovaného alebo v prospech
zúčastnenej osoby. Rovnako rozhodne v prospech obžalovaného,
ktorému je na prospech dôvod, na základe ktorého rozhodol
v prospech zúčastnenej osoby.
Ak rozhodne odvolací súd, že sa vec vracia na nové prejednanie
v prvej stolici, môže súčasne nariadiť, aby bola prejednaná
a rozhodnutá v inom zložení senátu, alebo aby ju prejednal
a rozhodol iný súd toho istého druhu tej istej stolice v jeho
obvode.
Konanie na súde prvej stolice po zrušení rozsudku
Súd, ktorému vec bola vrátená na nové prejednanie
a rozhodnutie v prvej stolici, je viazaný právnym názorom, ktorý
vyslovil vo svojom rozhodnutí odvolací súd a je povinný vykonať
procesné úkony, ktorých vykonanie odvolací súd nariadil.
Ak bol napadnutý rozsudok zrušený len v dôsledku odvolania
podaného v prospech obžalovaného, nemôže byť obžalovanému v novom
konaní uložený ťažší trest, než aký mu bol uložený napadnutým
rozsudkom.
PÄTNÁSTA HLAVA
SŤAŽNOSŤ PRE PORUŠENIE ZÁKONA A KONANIE O NEJ
(1) Proti právoplatnému rozhodnutiu súdu, ktorým bol porušený
zákon, ako aj proti právoplatnému rozhodnutiu súdu, ktoré bolo
urobené na základe vadného postupu konania, môže generálny
prokurátor alebo predseda Najvyššieho súdu podať na Najvyššom súde
sťažnosť pre porušenie zákona; generálny prokurátor ju môže podať
i proti takému rozhodnutiu prokurátora.
(2) Pokiaľ ide o trest, možno sťažnosť pre porušenie zákona
podať iba vtedy, ak trest je v očividnom nepomere k stupňu
nebezpečnosti činu pre spoločnosť.
(3) Ak sa rozhodnutie uvedené v odseku 1 týka viac osôb, možno
podať sťažnosť pre porušenie zákona tiež len proti tej časti
rozhodnutia, ktorá sa týka niektorej z týchto osôb.
(1) O sťažnosti pre porušenie zákona rozhoduje Najvyšší súd na
verejnom zasadaní za účasti generálneho prokurátora.
(2) Ak sťažnosť pre porušenie zákona smeruje proti rozhodnutiu
senátu alebo predsedu senátu Najvyššieho súdu, rozhoduje o nej
plénum Najvyššieho súdu, pokiaľ si rozhodnutie nevyhradilo
prezídium Najvyššieho súdu. Prezídium a plénum Najvyššieho súdu
rozhodujú v týchto prípadoch na neverejnom zasadaní za účasti
generálneho prokurátora.
(3) Proti rozhodnutiu o sťažnosti pre porušenie zákona nie je
sťažnosť pre porušenie zákona prípustná.
(1) Najvyšší súd preskúma správnosť všetkých výrokov
napadnutého rozhodnutia, ako aj konania, ktoré mu predchádza.
(2) Ak bola sťažnosť pre porušenie zákona obmedzená podľa
§ 291 ods. 3, preskúma správnosť len tých výrokov napadnutého
rozhodnutia, ktoré sa týkajú osoby, ktorej sa sťažnosť pre
porušenie zákona dotýka, ako aj konania, ktoré tejto časti
napadnutého rozhodnutia predchádza.
Ak Najvyšší súd zistí, že zákon porušený nebol, sťažnosť pre
porušenie zákona uznesením zamietne.
Ak Najvyšší súd zistí, že zákon bol porušený, vysloví
rozsudkom, že napadnutým rozhodnutím, prípadne jeho časťou (§ 291
ods. 3), alebo v konaní takémuto rozhodnutiu predchádzajúcom bol
porušený zákon.
(1) Výrok podľa § 295 sa nedotýka právoplatnosti rozhodnutia,
o ktoré ide.
(2) Ak však bol porušený zákon v neprospech obvineného, zruší
Najvyšší súd zároveň s výrokom uvedeným v § 295 napadnuté
rozhodnutie (jeho časť), prípadne tiež vadné konanie mu
predchádzajúce, ako aj rozhodnutia na zrušené rozhodnutie (jeho
časť) obsahove naväzujúce, pokiaľ vzhľadom na zmenu, ku ktorej
zrušením došlo, nemôžu v ňom mať naďalej podklad. Ak zruší výrok
o vine, zruší tiež celý výrok o treste, ako aj výroky o nároku
poškodeného na náhradu škody a o tom, či obžalovaný zažalovaným
skutkom ohrozil vážnosť a česť hodnosti dôstojníka ozbrojeného
sboru, pokiaľ v zrušenom výroku o vine majú podklad. Ustanovenia
§ 287 sa použijú obdobne.
(3) Aj keď porušenie zákona sa nestalo v neprospech
obvineného, môže postupovať Najvyšší súd podľa odseku 2, ak taký
postup navrhne generálny prokurátor alebo predseda Najvyššieho
súdu v sťažnosti pre porušenie zákona podanej do 3 mesiacov po
právoplatnosti napadnutého rozhodnutia (jeho časti), a ak ide
o rozhodnutie súdu druhej stolice, do 3 mesiacov po doručení tohto
rozhodnutia prokurátorovi, a ak Najvyšší súd rozhodne o sťažnosti
pre porušenie zákona, najneskoršie do 3 mesiacov od jej podania.
(4) Ak je to podľa povahy veci potrebné, Najvyšší súd
a) nariadi súdu alebo prokurátorovi, o rozhodnutie ktorého ide,
alebo inému súdu alebo prokurátorovi, aby vec znovu prejednal
a rozhodol; pri novom rozhodovaní je súd alebo prokurátor
viazaný právnym názorom, ktorý vo veci vyslovil Najvyšší súd,
alebo
b) rozhodne sám vo veci.
(5) Ak však bol rozsudok zrušený, nemôže Najvyšší súd sám
a) uznať obžalovaného vinným skutkom, pre ktorý bol napadnutým
rozsudkom spod obžaloby oslobodený alebo pre ktorý bolo
trestné stíhanie zastavené,
b) uznať obžalovaného vinným ťažším trestným činom, než akým
mohol byť uznaný vinným napadnutým rozsudkom,
c) uložiť obžalovanému trest smrti.
(6) Ak je nezákonný len niektorý výrok napadnutého rozhodnutia
(jeho časti) a možno ho oddeliť od ostatných, obmedzí Najvyšší súd
svoje rozhodnutie podľa odseku 2 až 5 iba na tento výrok.
Ak spočíva porušenie zákona v tom, že v napadnutom rozhodnutí
niektorý výrok chýba alebo je neúplný, môže Najvyšší súd za
podmienok uvedených v § 296 ods. 2 alebo 3 nariadiť v rozsudku
súdu alebo prokurátorovi, o rozhodnutie ktorého ide, alebo inému
súdu alebo prokurátorovi príslušné doplnenia; pri doplnení je súd
alebo prokurátor viazaný právnym názorom, ktorý vo veci vyslovil
Najvyšší súd.
(1) Ak bol zákon porušený len v neprospech obvineného, nemôže
novým rozhodnutím dôjsť k zmene v neprospech obvineného.
(2) Ak bol porušený zákon v neprospech obvineného, neprekáža
jeho smrť vykonaniu konania podľa predchádzajúcich ustanovení;
trestné stíhanie tu nemožno zastaviť preto, že obvinený zomrel.
Ak bola podaná sťažnosť pre porušenie zákona proti
rozhodnutiu, ktorým bol porušený zákon v neprospech obvineného,
môže predseda Najvyššieho súdu odložiť alebo prerušiť výkon
trestu; ak bol napadnutým rozsudkom uložený trest smrti, odloží
predseda Najvyššieho súdu jeho výkon vždy.
ŠESTNÁSTA HLAVA
OBNOVA KONANIA
Podmienky
(1) Ak sa skončilo trestné stíhanie právoplatným rozsudkom
alebo právoplatným uznesením súdu o zastavení trestného stíhania,
možno v trestnom stíhaní pre ten istý skutok pokračovať len vtedy,
ak bola povolená obnova tohto konania.
(2) Obnova konania uvedeného v odseku 1 sa povolí,
a) ak vyjdú najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme,
ktoré by mohli odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo
o priznanom nároku poškodeného na náhradu škody alebo o tom,
či zažalovaným skutkom bola ohrozená vážnosť a česť hodnosti
dôstojníka ozbrojeného sboru, alebo ak by vzhľadom na ne
pôvodne uložený trest bol v očividnom nepomere k stupňu
nebezpečnosti činu pre spoločnosť,
b) ak vyjde akokoľvek najavo, že prokurátor alebo sudca
v pôvodnom konaní porušil trestným činom svoje úradné
povinnosti.
(3) Obnova v neprospech obvineného je vylúčená, ak
a) trestnosť skutku zanikla premlčaním trestného stíhania,
b) na skutok sa vzťahuje rozhodnutie prezidenta republiky, ktorým
nariadil, aby sa v trestnom stíhaní nepokračovalo, alebo
c) obvinený zomrel.
(4) Obnova je vylúčená tiež vtedy, ak návrh na povolenie
obnovy smerujúci proti výroku o nároku poškodeného na náhradu
škody nebol podaný do piatich rokov po právoplatnosti
odsudzujúceho rozsudku.
(1) Ak bolo trestné stíhanie vedené proti určitej osobe
zastavené uznesením prokurátora, možno v trestnom stíhaní proti
tejto osobe pre ten istý skutok pokračovať len vtedy, ak bola
povolená obnova tohto konania.
(2) Obnova konania uvedeného v odseku 1 sa povolí,
a) ak vyjdú najavo skutočnosti alebo dôkazy prokurátorovi skôr
neznáme, ktoré by mohli odôvodniť podanie obžaloby, alebo
b) ak vyjde akokoľvek najavo, že prokurátor v pôvodnom konaní
porušil trestným činom svoje úradné povinnosti.
(3) Obnova konania uvedeného v odseku 1 v neprospech
obvineného je vylúčená, ak sú tu okolnosti uvedené v § 300
ods. 3.
Osoby oprávnené na návrh na povolenie obnovy
(1) Obnovu možno povoliť len na návrh oprávnenej osoby.
(2) Návrh v neprospech obvineného môže podať len prokurátor.
(3) Návrh v prospech obvineného môžu okrem obvineného podať
tiež osoby, ktoré by mohli podať odvolanie v jeho prospech; môžu
tak urobiť aj po smrti obvineného. Prokurátor a iné osoby, ktoré
by mohli podať odvolanie v prospech obvineného i proti jeho vôli,
môžu i proti jeho vôli podať tiež návrh na povolenie obnovy v jeho
prospech.
(4) Ak sa dozvie súd, úrad alebo iný štátny orgán o okolnosti,
ktorá by mohla odôvodniť návrh na povolenie obnovy, je povinný
oznámiť ju prokurátorovi. Ak ide o okolnosť, ktorá by mohla
odôvodniť návrh na povolenie obnovy v prospech obvineného,
a prokurátor takýto návrh nepodá sám, je povinný bez odkladu o nej
upovedomiť obvineného, alebo ak to nie je možné, inú osobu
oprávnenú na podanie návrhu.
Kompetencia súdu
(1) O návrhu na povolenie obnovy smerujúcom len proti výroku
o nároku poškodeného na náhradu škody rozhoduje ľudový súd
s právomocou vo veciach občianskoprávnych, v obvode ktorého má
poškodený bydlisko, a ak nemá bydlisko, ľudový súd, v obvode
ktorého má poškodený pobyt.
(2) V ostatných prípadoch rozhoduje o návrhu na povolenie
obnovy súd, ktorý vo veci rozhodol v prvej stolici, a v prípade,
keď trestné stíhanie bolo zastavené uznesením prokurátora, súd,
ktorý by bol kompetentný rozhodovať o obžalobe. Hoci v prvej
stolici rozhodol ľudový súd, rozhoduje o návrhu na povolenie
obnovy krajský súd, ak to navrhuje krajský prokurátor
s odôvodnením, že vzhľadom na skutočnosti alebo dôkazy najavo
vyšlé ide o trestný čin patriaci do pôsobnosti krajského súdu.
Konanie o návrhu na povolenie obnovy
(1) O návrhu na povolenie obnovy smerujúcom len proti výroku
o nároku poškodeného na náhradu škody rozhoduje ľudový súd
primerane podľa predpisov o konaní vo veciach občianskoprávnych.
(2) V ostatných prípadoch rozhoduje o návrhu na povolenie
obnovy súd na verejnom zasadaní. Ak zistí, že návrh na povolenie
obnovy nie je dôvodný alebo že bol podaný neoprávnenou osobou, že
smeruje len proti rozhodnutiu (jeho časti), pri ktorom obnova nie
je prípustná, alebo že obnova je vylúčená (§§ 300 a 301), návrh
zamietne. Ináč obnovu povolí a zruší pôvodné rozhodnutie, avšak
len potiaľ, pokiaľ je návrh na povolenie obnovy dôvodný; ak zruší,
hoc aj len sčasti, výrok o vine, zruší celý výrok o treste, ako aj
výroky o nároku poškodeného na náhradu škody a o tom, či
zažalovaným skutkom bola ohrozená vážnosť a česť hodnosti
dôstojníka ozbrojeného sboru, pokiaľ majú v ňom podklad. Zároveň
zruší rozhodnutia naväzujúce obsahove na napadnuté rozhodnutie,
pokiaľ vzhľadom na zmenu, ku ktorej zrušením došlo, nemôžu v ňom
mať naďalej podklad. Ak súd povolí obnovu, pokiaľ ide o výrok
o vine, a ak to považuje na objasnenie veci za potrebné, môže
spolu so zrušením pôvodného rozhodnutia vysloviť, že sa vec vracia
prokurátorovi na došetrenie. Také rozhodnutie má účinky uvedené
v §§ 203 a 206.
(3) Zamietnuť návrhy na povolenie obnovy v prípade, že návrh
bol podaný neoprávnenou osobou, že smeruje len proti rozhodnutiu
(jeho časti), pri ktorom obnova nie je prípustná alebo že obnova
je vylúčená (§§ 300 a 301), môže súd tiež na neverejnom zasadaní.
(4) Proti rozhodnutiu podľa odsekov 2 a 3 je prípustná
sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.
Ak povolí súd obnovu v prospech obvineného z dôvodu, ktorý je
na prospech tiež niektorému spoluobvinenému alebo zúčastnenej
osobe, povolí súčasne obnovu tiež v prospech tohto spoluobvineného
alebo zúčastnenej osoby a zruší pôvodné rozhodnutie a rozhodnutia
naň naväzujúce v rozsahu uvedenom v § 304 ods. 2, tiež pokiaľ sa
týka tohto spoluobvineného alebo zúčastnenej osoby.
(1) Ak bol podaný návrh na povolenie obnovy v prospech
odsúdeného, odloží súd výkon trestu smrti až do rozhodnutia
o tomto návrhu; rovnako môže na ten istý čas odložiť alebo
prerušiť tiež výkon iných trestov.
(2) Ak sa vykonáva na odsúdenom v čase rozhodovania o návrhu
na povolenie obnovy trest odňatia slobody uložený mu pôvodným
rozsudkom, rozhodne súd po právoplatnosti uznesenia, ktorým sa
spolu s povolením obnovy zruší výrok o treste obsiahnutý
v pôvodnom rozsudku, bezodkladne o väzbe obvineného.
Konanie po povolení obnovy
(1) Ak bola právoplatne povolená obnova týkajúca sa iba výroku
o nároku poškodeného na náhradu škody a konanie vo veci samej
nebolo spojené už s konaním o návrhu na obnovu, vykonáva nové
konanie o tomto nároku ľudový súd, ktorý povolil obnovu, a to
podľa predpisu o konaní vo veciach občianskoprávnych.
(2) Ak bola právoplatne povolená obnova konania skončeného
uznesením prokurátora o zastavení trestného stíhania, v prípravnom
konaní sa pokračuje.
(3) V ostatných prípadoch koná po právoplatnom povolení obnovy
nové hlavné pojednávanie na podklade pôvodnej obžaloby súd, ktorý
o povolení obnovy rozhodol v prvej stolici, okrem prípadu, ak bolo
vyslovené, že sa vec vracia prokurátorovi na došetrenie (§ 304
ods. 2). Ak bola povolená obnova, len pokiaľ ide o niektorý z viac
zbiehajúcich sa trestných činov, za ktoré bol právoplatne uložený
úhrnný trest alebo viac trestov, ktoré sú navzájom v pomere
naznačenom v § 22 ods. 2 tr. zák., a súd vyslovil, že sa vec
vracia prokurátorovi na došetrenie, určí súd po právoplatnosti
uznesenia povoľujúceho obnovu na verejnom zasadaní primeraný trest
za zvyšujúce trestné činy; proti tomuto rozhodnutiu je prípustná
sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.
Ak bola povolená obnova len v prospech obvineného,
a) doba od právoplatnosti pôvodného rozsudku do právoplatnosti
uznesenia povoľujúceho obnovu sa do premlčacej doby
nezapočítava,
b) nesmie mu byť novým rozsudkom uložený trest prísnejší, než aký
mu bol uložený pôvodným rozsudkom, a ak mu bol v pôvodnom
konaní uložený trest úhrnný alebo viac trestov, ktoré sú
navzájom v pomere naznačenom v § 22 ods. 2 tr. zák., nesmie
primeraný trest určený podľa § 307 ods. 3 spolu s trestom,
ktorý bude prípadne uložený za trestný čin, ktorého sa týkalo
povolenie obnovy, prevyšovať trest uložený v pôvodnom konaní,
c) neprekáža jeho smrť vykonaniu ďalšieho konania a trestné
stíhanie nemožno zastaviť preto, že obvinený zomrel.
SEDEMNÁSTA HLAVA
OSOBITNÉ SPÔSOBY KONANIA
Všeobecné ustanovenie
Ak nevyplýva z ustanovení tejto hlavy niečo iné, použijú sa
pre osobitné spôsoby konania príslušné ustanovenia tohto zákona.
Prvý oddiel
Konanie proti mladistvým
Kompetencia
(1) Ak to vyžaduje prospech mladistvého, postúpi kompetentný
súd vec súdu, v obvode ktorého je bydlisko mladistvého, alebo na
ktorom je z iných dôvodov vykonávanie trestného konania so
zreteľom na záujem mladistvého najúčelnejšie.
(2) Proti mladistvému a osobe staršej ako 18 rokov sa vykonáva
spoločné konanie iba vtedy, ak sú pre to dôležité dôvody. Pokiaľ
ide o mladistvého, použijú sa i v tomto spoločnom konaní
ustanovenia tohto oddielu.
(3) Prejednávanie veci proti mladistvým vykonáva, pokiaľ
možno, senát zložený zo sudcov, ktorí majú skúsenosti vo výchove
mládeže.
Zistenie pomerov mladistvého
V konaní proti mladistvému treba čo najdôkladnejšie zistiť
tiež stupeň rozumového a mravného vývoja mladistvého, jeho povahu,
minulosť, pomery i prostredie, v ktorom žil a bol vychovávaný,
jeho správanie sa po spáchaní trestného činu a okolnosti rozhodné
pre voľbu prostriedkov vhodných na jeho nápravu, najmä na
posúdenie, či má byť nariadená ochranná výchova mladistvého.
Zistenie pomerov mladistvého sa spravidla uloží orgánu poverenému
starostlivosťou o mládež.
Väzba
Do väzby smie byť mladistvý vzatý jedine vtedy, ak nemožno
účelu väzby dosiahnuť ináč.
Povinné obhajovanie
(1) Po čas vyšetrovania musí mať mladistvý obhajcu (§ 35)
tiež, ak je vo väzbe.
(2) Na hlavnom pojednávaní, v odvolacom konaní a na verejnom
zasadaní musí mladistvý mať obhajcu (§ 35) vždy; vyhlásenie, že si
obhajcu nepraje (§ 217 ods. 2) je neúčinné.
Zastavenie trestného stíhania
Prokurátor môže zastaviť trestné stíhanie i vtedy, ak je tu
niektorý z dôvodov, pre ktoré by súd mohol upustiť od
potrestania.
Predbežné prerokovanie obžaloby
(1) V konaní proti mladistvému sa vykonáva predbežné
prerokovanie obžaloby vždy.
(2) Ak prijme súd obžalobu proti mladistvému, doručí ju
predseda senátu tiež orgánu poverenému starostlivosťou o mládež.
Hlavné a odvolacie pojednávanie a verejné zasadanie
(1) Hlavné pojednávanie nemožno konať v neprítomnosti
mladistvého.
(2) O hlavnom a odvolacom pojednávaní a verejnom zasadaní
upovedomí predseda senátu tiež orgán poverený starostlivosťou
o mládež.
(3) Na hlavnom pojednávaní, odvolacom pojednávaní a na
verejnom zasadaní proti mladistvému
a) musí byť prítomný prokurátor,
b) súd smie vylúčiť verejnosť tiež vtedy, ak je to na prospech
mladistvého,
c) zástupca orgánu povereného starostlivosťou o mládež má právo
robiť návrhy a dávať vyslúchaným osobám otázky; slovo na
záverečnú reč mu prislúcha po mladistvom,
d) predseda senátu môže mladistvému rozkázať, aby sa pri
niektorej časti hlavného alebo odvolacieho pojednávania alebo
verejného zasadania vzdialil z pojednávacej siene, ak je
obava, že by táto časť pojednávania mohla na jeho mravný vývoj
pôsobiť nepriaznivo; po návrate mladistvého do pojednávacej
siene mu predseda senátu oznámi podstatný obsah pojednávania
konaného za jeho neprítomnosti, aby sa mohol naň vyjadriť.
Oznamovanie rozhodnutí
(1) Odpis rozsudku sa doručí vždy tiež orgánu poverenému
starostlivosťou o mládež.
(2) Ak nebol orgán poverený starostlivosťou o mládež prítomný
pri vyhlasovaní uznesenia súdu, prokurátora alebo vyšetrovacieho
orgánu, doručí sa odpis uznesenia tiež jemu, ak ide o uznesenie,
proti ktorému je prípustná sťažnosť alebo ktorým bolo trestné
stíhanie zastavené alebo prerušené alebo vec postúpená.
Osoby oprávnené podať opravné prostriedky
(1) Opravné prostriedky v prospech mladistvého môže podať,
a to i proti jeho vôli, tiež orgán poverený starostlivosťou
o mládež; lehota na podanie opravného prostriedku mu plynie
samostatne.
(2) Sťažnosť v prospech mladistvého môžu podať tiež jeho
príbuzní v pokolení priamom, jeho súrodenec, osvojiteľ, manžel
a druh; lehota na podanie sťažnosti sa im končí tým istým dňom ako
mladistvému.
Nariadenie ochrannej výchovy
(1) Ak nejde o prípad, keď si súd rozhodnutie o ochrannej
výchove vyhradil podľa § 243 ods. 2, môže ho vysloviť na verejnom
zasadaní, len ak to navrhne prokurátor.
(2) Proti rozhodnutiu o ochrannej výchove je prípustná
sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.
Spoločné ustanovenia
(1) Ustanovenia tohto oddielu sa nepoužijú
a) v konaní o trestných činoch, ktoré obvinený spáchal jednak
pred dovŕšením osemnásteho roku, jednak po ňom, ak zákon na
čin spáchaný po dovŕšení osemnásteho roku ustanovuje trest
rovnaký alebo prísnejší, alebo
b) ak dôjde k vzneseniu obvinenia až po dovŕšení devätnásteho
roku obvineného.
(2) Ustanovenia § 310 ods. 1, § 315 ods. 2, § 316 ods. 3
písm. c), § 317 a § 318 ods. 1 sa nepoužijú v odbore vojenského
súdnictva.
Druhý oddiel
Konanie proti ušlému
(1) Ak osoba, proti ktorej sa má viesť trestné stíhanie, sa
vyhýba trestnému stíhaniu buď pobytom v cudzine alebo tým, že sa
skrýva, možno proti nej vykonávať konanie proti ušlému.
(2) Konanie proti ušlému nemožno vykonávať proti mladistvému.
V konaní proti ušlému musí mať obvinený obhajcu (§ 35), ktorý
má rovnaké práva ako obvinený.
V konaní proti ušlému možno vzniesť obvinenie (§§ 178, 180)
len na rozkaz prokurátora.
Na súde možno konanie proti ušlému vykonávať len na návrh
prokurátora; návrh možno pojať tiež do obžaloby. Obžalobu treba
vždy predbežne prerokovať.
Všetky písomnosti určené pre obvineného sa doručia iba
obhajcovi. Predvolanie na hlavné a odvolacie pojednávanie sa mimo
toho vhodným spôsobom uverejní.
Tretí oddiel
Konanie počas stanného práva
Vyhlásenie stanného práva
(1) Vláda môže vyhlásiť stanné právo, keď sa mierou obzvlášť
nebezpečnou rozmáha niektorý z týchto trestných činov: teror
(§ 80a tr. zák.), záškodníctvo (§ 84 tr. zák.),
sabotáž (§ 85 tr.
zák.), nedovolené ozbrojovanie (§§ 120 a
121 tr. zák.), násilie na
verejných sboroch (§ 154 tr. zák.), násilie na verejnom činiteľovi
(§ 177 tr. zák.), všeobecné ohrozenie (§§ 190,
191 tr. zák.),
vražda (§ 216 tr. zák.), lúpež
(§ 232 tr. zák.), rozkrádanie
majetku v socialistickom vlastníctve (§ 245 tr. zák.),
poškodzovanie majetku v socialistickom vlastníctve (§ 245a tr.
zák.), zbehnutie (§§ 273 a 274 tr. zák.),
vzbura (§ 276 tr. zák.)
alebo násilie proti obyvateľstvu (§ 299 tr. zák.). Ak treba
zabrániť iba určitému spôsobu páchania týchto trestných činov,
obmedzí sa stanné právo iba na tieto prípady.
(2) Stanné právo sa obmedzí na územie alebo na útvary
ozbrojených sborov, pre ktoré je potrebné.
(3) Stanné právo sa vyhlási vo všetkých obciach a vo všetkých
útvaroch, pre ktoré je nariadené, a to takým spôsobom, aby sa
dostalo čo najskôr na všeobecnú známosť. Vo vyhláške sa uvedú
trestné činy, ktorých sa stanné právo týka, a územia a útvary, na
ktoré sa vzťahuje. Pripojí sa pohrozenie, že každý, kto po
vyhlásení spácha taký trestný čin, bude súdený v stannom konaní
a potrestaný smrťou.
(4) Za okolností uvedených v § 38 ústavy môže vláda ustanoviť
obmedzenia slobody pobytu, slobody domovej a listového tajomstva
a zakázať zdržovať sa alebo zhromažďovať sa na verejných
miestach.
Účinky stanného práva
(1) Kto po vyhlásení stanného práva spácha trestný čin, pre
ktorý bolo stanné právo vyhlásené, bude potrestaný smrťou. Ak bola
výkonom trestu smrti na jednom alebo na niekoľko odsúdených daná
výstraha dostačujúca na obnovenie poriadku, môže súd pre závažné
poľahčujúce okolnosti miesto trestu smrti uložiť trest odňatia
slobody na 15 až 25 rokov.
(2) Ak spácha po vyhlásení stanného práva trestný čin, pre
ktorý bolo stanné právo vyhlásené, mladistvý, bude potrestaný
odňatím slobody na 5 až 20 rokov.
Stanné konanie
(1) V stannom konaní sa prejednajú len tie trestné činy, pre
ktoré bolo stanné právo vyhlásené, a to len pokiaľ boli spáchané
po vyhlásení stanného práva a na území alebo v útvare, pre ktoré
bolo vyhlásené.
(2) Stanné konanie nemožno vykonávať proti osobe, ktorá nebola
pristihnutá pri čine samom, alebo ktorú nemožno bez prieťahov
usvedčiť, alebo ktorá je ťažko chorá alebo tehotná; v takom
prípade sa vykoná konanie podľa všeobecných predpisov.
(1) Stanné konanie sa otvorí na návrh okresného prokurátora.
Tento návrh nahradzuje obžalobu.
(2) Stanné konanie sa vykonáva na ľudovom súde na spôsob
hlavného pojednávania. Predbežné prerokovanie obžaloby sa nekoná.
Celé konanie sa musí skončiť najneskoršie do 72 hodín od toho
času, čo bol obžalovaný postavený pred súd.
(3) V stannom konaní musí mať obžalovaný obhajcu (§ 35).
Ak sa vykonáva spoločné konanie proti niekoľko obžalovaným,
nesmie sa konanie proti jednému z obžalovaných zdržovať pátraním
po ostatných.
(1) Súd môže obžalovaného uznať vinným len vtedy, ak pre to
hlasujú všetci členovia senátu. Ak nemožno konanie skončiť do 72
hodín od toho času, čo bol obžalovaný postavený pred súd alebo ak
nebude uznaný vinným pre trestný čin, pre ktorý bolo stanné právo
vyhlásené, postúpi súd vec kompetentnému prokurátorovi na konanie
podľa všeobecných predpisov.
(2) Proti rozsudku niet odvolania.
(1) Trest smrti vyhlásený v stannom konaní sa vykoná spravidla
3 až 12 hodín po vyhlásení rozsudku.
(2) Ustanovenia §§ 335 a 336 sa nepoužijú.
Zrušenie stanného práva
(1) Ak zanikne dôvod, pre ktorý bolo stanné právo vyhlásené,
vláda stanné právo zruší a verejne to vyhlási.
(2) Všetky veci, v ktorých v čase, keď sa súd dozvedel, že
bolo stanné právo zrušené, ešte nebol vyhlásený rozsudok, ako aj
tie, v ktorých trest smrti ešte nebol vykonaný, postúpi súd
kompetentnému prokurátorovi na konanie podľa všeobecných
predpisov. Nevykonaný rozsudok, ktorým bol uložený trest smrti,
stráca platnosť.
OSEMNÁSTA HLAVA
VYKONÁVACIE KONANIE
Spoločné ustanovenia
(1) Rozhodnutia vyšetrovacieho orgánu a prokurátora vykonáva
vyšetrovací orgán alebo prokurátor, ktorý rozhodnutie urobil.
(2) Rozhodnutia súvisiace s výkonom trestov a ochranných
opatrení robí, ak nie je ďalej ustanovené niečo iné, súd, ktorý vo
veci rozhodol v prvej stolici.
(3) Opatrenia potrebné na výkon trestov a ochranných opatrení
a na vymáhanie trov trestného konania, najmä upovedomovania iných
orgánov a osôb, ktorým prislúcha spolupôsobenie pri výkone
uvedených rozhodnutí, robí, ak nie je ďalej ustanovené niečo iné,
predseda senátu súdu, ktorý vo veci rozhodol v prvej stolici.
(4) Výkon iných rozhodnutí súdu zariaďuje, ak nie je ďalej
ustanovené niečo iné, predseda senátu tohto súdu.
Prvý oddiel
Výkon trestu smrti
(1) Ak nadobudol rozsudok, ktorým bol uložený trest smrti,
právoplatnosť, predloží predseda senátu súdu, ktorý vo veci
rozhodoval v prvej stolici, bezodkladne spisy Najvyššiemu súdu.
(2) V prípade uvedenom v odseku 1 preskúma Najvyšší súd
zákonnosť rozsudku a konania mu predchádzajúceho, a ak zistí, že
došlo k takému porušeniu zákona, ktoré by mohlo mať vplyv na
uloženie trestu smrti, postupuje, ako by bola podaná sťažnosť pre
porušenie zákona; ináč predloží spisy Ministerstvu
spravodlivosti.
Trest smrti smie sa vykonať až vtedy, ak Ministerstvo
spravodlivosti súdu oznámi, že rozsudok po preskúmaní Najvyšším
súdom zostal nedotknutý a že nebola podaná žiadosť o milosť,
prípadne že žiadosť o milosť bola zamietnutá.
(1) Ak už nič neprekáža výkonu trestu smrti, oznámi sudca
bezprostredne pred výkonom trestu odsúdenému, že trest bude
vykonaný, a prečíta mu rozsudok bez odôvodnenia a zamietavé
rozhodnutie o žiadosti o milosť, ak bola podaná.
(2) Na tehotnej žene sa trest smrti vykonať nesmie.
(1) Pri výkone trestu smrti musia byť prítomní sudca,
prokurátor, náčelník väzenského ústavu a lekár.
(2) O výkone trestu smrti spíše prítomný sudca zápisnicu,
ktorá musí obsahovať tiež údaje o tom, kedy podľa zistenia lekára
nastala smrť. Zápisnicu podpíšu osoby uvedené v odseku 1.
Druhý oddiel
Výkon trestu odňatia slobody
Miesto a spôsob výkonu trestu
(1) Trest odňatia slobody sa vykonáva v ústavoch Ministerstva
vnútra; ak ide o vojaka v základnej vojenskej službe, môže sa
trest odňatia slobody neprevyšujúci dva roky vykonať tiež vo
vojenskom kárnom útvare.
(2) Predpisy o tom, ako sa vykonáva trest v ústavoch
Ministerstva vnútra, vydá minister vnútra po dohode s ministrom
spravodlivosti; predpisy o výkone trestu vo vojenských kárnych
útvaroch alebo na vojakoch, ktorí neboli odsúdení na stratu
vojenskej hodnosti, vydá minister národnej obrany po dohode
s ministrom spravodlivosti a vnútra.
(3) Prokurátor, v obvode ktorého sa vykonáva trest odňatia
slobody, dozerá na jeho výkon. Správa miesta, v ktorom sa trest
odňatia slobody vykonáva, je povinná vykonať rozkazy prokurátora,
týkajúce sa zachovávania predpisov platných pre výkon trestu
odňatia slobody.
Nariadenie výkonu trestu
Ak je odsúdený vo väzbe alebo ak si odpykáva trest uložený mu
iným rozsudkom, nariadi predseda senátu väzenskému ústavu,
v ktorom je odsúdený vo väzbe alebo odpykáva trest, aby sa trest
odňatia slobody vykonal.
(1) Ak odsúdený nie je vo väzbe a niet obavy, že ujde, môže mu
predseda senátu poskytnúť primeranú lehotu na nastúpenie trestu,
aby si mohol predtým obstarať svoje záležitosti. Táto lehota
nesmie byť dlhšia ako tridsať dní.
(2) Ak nenastúpi odsúdený trest v lehote, ktorá mu bola
poskytnutá, alebo ak je dôvodná obava, že ujde, nariadi predseda
senátu jeho predvedenie do väzenského ústavu.
Započítanie väzby a trestu
(1) O započítaní väzby a trestu (§ 23 tr. zák.) rozhodne
predseda senátu uznesením, a to spravidla zároveň s nariadením
výkonu trestu. Väzba sa započítava od času, keď bol obvinený
zadržaný, zatknutý alebo vzatý do väzby alebo predbežnej väzby.
(2) Proti uzneseniu uvedenému v odseku 1 je prípustná
sťažnosť.
Čas strávený v liečebnom ústave
Ak odsúdený, ktorý si odpykáva trest odňatia slobody, bol
umiestnený v liečebnom ústave pre duševnú alebo inú chorobu,
počíta sa čas strávený odsúdeným v liečebnom ústave do trestu.
Odklad výkonu trestu
(1) Predseda senátu odloží na potrebný čas výkon trestu
odňatia slobody, ak by jeho výkonom bol ohrozený život alebo
zdravie odsúdeného.
(2) Trest odňatia slobody sa môže na tehotnej žene vykonať len
vtedy, ak trest je tak krátkeho trvania, že pôrod počas výkonu
trestu pravdepodobne nenastane a výkonom trestu nebude ohrozené
zdravie tehotnej ženy alebo zdravie očakávaného dieťaťa. Ináč
predseda senátu výkon trestu na tehotnej žene odloží, a to až na
šesť mesiacov po pôrode.
(3) Ak by výkonom trestu na matke bol ohrozený život alebo
zdravie jej novorodeného dieťaťa, predseda senátu výkon trestu
odloží, najdlhšie však na jeden rok po pôrode.
(4) Proti rozhodnutiu podľa odseku 1 až 3 je prípustná
sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.
(1) Výkon trestu odňatia slobody neprevyšujúceho jeden rok
môže predseda senátu na žiadosť odsúdeného, ktorý je na slobode,
z dôležitých dôvodov odložiť na čas najviac troch mesiacov od
právoplatnosti rozsudku. Ak je obava, že odsúdený ujde alebo
odklad výkonu trestu ináč zneužije, predseda senátu odklad odvolá.
(2) Ďalší odklad výkonu trestu odňatia slobody neprevyšujúceho
jeden rok môže súd povoliť z obzvlášť dôležitých dôvodov, najmä ak
by výkon trestu mohol mať pre odsúdeného alebo jeho rodinu
mimoriadne ťažké následky, a to najdlhšie na čas ďalších troch
mesiacov. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná sťažnosť.
Prerušenie výkonu trestu
(1) Ak je odsúdený, na ktorom sa vykonáva trest odňatia
slobody, postihnutý ťažkou chorobou, môže predseda senátu výkon
trestu na potrebný čas prerušiť; predseda senátu preruší výkon
trestu vždy, ak ide o tehotnú ženu a výkonom trestu by bolo
ohrozené jej zdravie alebo zdravie jej očakávaného alebo
novorodeného dieťaťa.
(2) Predseda senátu môže na žiadosť odsúdeného pre naliehavé
rodinné dôvody alebo na návrh náčelníka väzenského ústavu alebo
prokurátora ako odmenu za dobrý pracovný výkon a vzorné chovanie
výkon trestu prerušiť najdlhšie na pätnásť dní, a to aj opätovne;
tento čas sa započítava do trestu.
(3) Rozhodnutia uvedené v odseku 1 a 2 robí predseda senátu
ľudového súdu, v obvode ktorého sa vykonáva trest. Proti
rozhodnutiu podľa odseku 1 je prípustná sťažnosť.
Upustenie od výkonu trestu
(1) Súd môže upustiť od výkonu trestu odňatia slobody alebo
jeho zvyšku, ak odsúdený bol alebo má byť vydaný alebo vyhostený.
(2) Ak nedôjde k vykonaniu vydania alebo vyhostenia alebo ak
sa vráti vydaný alebo vyhostený, trest odňatia slobody alebo jeho
zvyšok sa vykoná.
(3) Súd môže upustiť od výkonu trestu odňatia slobody alebo od
jeho zvyšku tiež vtedy, ak zistí, že odsúdený ochorel
nevyliečiteľnou životu nebezpečnou chorobou alebo nevyliečiteľnou
duševnou chorobou.
(4) Proti rozhodnutiu uvedenému v odseku 1 a 3 je prípustná
sťažnosť.
Odklad a prerušenie výkonu trestu a upustenie od jeho výkonu u vojakov
(1) Predseda senátu odloží alebo preruší výkon trestu odňatia
slobody neprevyšujúceho šesť mesiacov, ak je odsúdený povolaný na
výkon základnej vojenskej služby. Ak odsúdený vo výkone tejto
služby nespáchal trestný čin a vykonával riadne vojenskú službu,
upustí súd od výkonu trestu alebo jeho zvyšku; v takom prípade sa
trest pokladá za vykonaný dňom, keď bol jeho výkon odložený alebo
prerušený.
(2) O prerušení výkonu trestu podľa odseku 1 rozhoduje
predseda senátu ľudového súdu, v obvode ktorého sa trest vykonáva.
Proti rozhodnutiu o upustení od výkonu trestu podľa odseku 1 je
prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.
Odklad a prerušenie výkonu trestu za zvýšeného ohrozenia vlasti
Za zvýšeného ohrozenia vlasti môže predseda senátu na návrh
prokurátora odložiť alebo predseda senátu krajského súdu, v obvode
ktorého sa vykonáva trest, na návrh náčelníka väzenského ústavu
alebo prokurátora prerušiť výkon trestu odňatia slobody; predseda
senátu krajského súdu rozhoduje o prerušení výkonu trestu aj
vtedy, ak ide o trest uložený vojenským súdom.
Podmienečné odsúdenie
(1) Súd rozhodne na verejnom zasadaní o tom, či má byť
nariadený výkon trestu podmienečne odloženého alebo či sa
podmienečne odsúdený osvedčil; ak vysloví súd, že sa podmienečne
odsúdený osvedčil, rozhodne zároveň, či sa vykoná zvyšok
neodpykaného trestu zákazu činnosti a zákazu pobytu (§ 27 ods. 1
tr. zák.). Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná sťažnosť, ktorá
má odkladný účinok.
(2) Rozhodnutie, že sa podmienečne odsúdený osvedčil a že sa
zvyšok neodpykaného trestu zákazu činnosti a zákazu pobytu
nevykoná, môže súd urobiť so súhlasom prokurátora tiež na
neverejnom zasadaní.
Podmienečné prepustenie
(1) O podmienečnom prepustení a o tom, že sa na podmienečne
prepustenom vykoná zvyšok trestu, rozhoduje súd na verejnom
zasadaní na návrh prokurátora alebo náčelníka väzenského ústavu,
na žiadosť odsúdeného alebo aj bez takej žiadosti; ak bola žiadosť
o podmienečné prepustenie zamietnutá, môže sa opakovať iba po
uplynutí jedného roku od zamietavého rozhodnutia, iba že by
žiadosť bola zamietnutá len pre to, že dosiaľ neuplynula doba
určená v zákone pre podmienečné prepustenie.
(2) Konanie podľa odseku 1 vykonáva krajský súd a v odbore
vojenského súdnictva vojenský obvodový súd, v obvode ktorého sa
vykonáva trest odňatia slobody.
(3) Pred rozhodnutím o podmienečnom prepustení alebo o tom, že
sa na podmienečne prepustenom vykoná zvyšok trestu, musí byť
odsúdený vypočutý.
Výkon trestu odňatia slobody uloženého za priestupok
Pre výkon trestu odňatia slobody uloženého za priestupok sa
primerane použijú ustanovenia tohto oddielu.
Občianska kontrola výkonu trestu
Občiansku kontrolu nad výkonom trestu odňatia slobody na
miestach, kde sa tento trest vykonáva, vykonávajú komisie zložené
z poslancov Národného zhromaždenia. Členovia týchto komisií sú
oprávnení kedykoľvek vstupovať do všetkých miest, kde sa vykonáva
trest odňatia slobody, a hovoriť tam s odsúdenými bez prítomnosti
dozorných orgánov.
Tretí oddiel
Výkon nápravného opatrenia
Nariadenie výkonu trestu
(1) O rozhodnutí súdu, že nápravné opatrenie bude vykonané bez
zmeny zamestnania odsúdeného, upovedomí predseda senátu
zamestnávateľa odsúdeného a oznámi mu skutočnosti potrebné pre
výkon tohto trestu.
(2) Ak nariadi súd zmenu doterajšieho zamestnania odsúdeného,
určí nové zamestnanie predseda senátu po dohode s kompetentným
orgánom štátnej správy podľa zásad vyslovených v rozsudku;
predseda senátu oznámi novému zamestnávateľovi skutočnosti
potrebné pre výkon nápravného opatrenia a súčasne upovedomí
doterajšieho zamestnávateľa odsúdeného. Podobne postupuje predseda
senátu, ak bolo nápravné opatrenie uložené osobe, ktorá
v zamestnaneckom pomere nie je.
Povinnosti zamestnávateľa
Zamestnávateľ odsúdeného je povinný bezodkladne oznámiť súdu
všetky skutočnosti rozhodné pre premenu nápravného opatrenia alebo
jeho zvyšku na trest odňatia slobody; je ďalej povinný tie sumy
odmeny náležiace odsúdenému za prácu, ktoré prepadajú štátu,
vyúčtovať a odvádzať súdu.
Odklad a prerušenie výkonu trestu
(1) Ak je odsúdený postihnutý chorobou, ktorá mu znemožňuje
výkon určeného zamestnania alebo ak ide o tehotnú ženu alebo ak sú
tu iné dôležité dôvody, môže predseda senátu výkon nápravného
opatrenia na potrebný čas odložiť alebo prerušiť. Proti tomuto
rozhodnutiu je prípustná sťažnosť. Predseda senátu môže v takom
prípade tiež po dohode s kompetentným orgánom štátnej správy určiť
odsúdenému iné zamestnanie.
(2) Na odklad a prerušenie výkonu trestu nápravného opatrenia
a na upustenie od jeho výkonu v prípade, že bol odsúdený povolaný
na výkon základnej vojenskej služby, použije sa obdobne
ustanovenie § 348.
Upustenie od výkonu nápravného opatrenia
(1) Ak sa stane osoba odsúdená na nápravné opatrenie trvale
práce neschopnou, prv než bolo nápravné opatrenie vykonané, upustí
súd od výkonu nápravného opatrenia alebo jeho zvyšku; rovnako súd
postupuje, ak sa stane odsúdený vojakom z povolania. Proti týmto
rozhodnutiam je prípustná sťažnosť.
(2) Ak bolo upustené od výkonu nápravného opatrenia alebo jeho
zvyšku podľa odseku 1, pokladá sa trest nápravného opatrenia za
vykonaný dňom, keď nadobudlo právoplatnosť uznesenie, ktorým bolo
od výkonu nápravného opatrenia alebo jeho zvyšku upustené.
Premena nápravného opatrenia
(1) O premene nápravného opatrenia uloženého súdom alebo
výkonným orgánom národného výboru alebo o premene jeho zvyšku na
trest odňatia slobody rozhodne súd na verejnom zasadaní. Proti
tomuto rozhodnutiu je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný
účinok.
(2) Ak sa uložilo nápravné opatrenie výkonným orgánom
národného výboru, rozhoduje o premene podľa odseku 1 ľudový súd,
v obvode ktorého je národný výbor, ktorého výkonný orgán nápravné
opatrenie uložil.
Štvrtý oddiel
Výkon niektorých vedľajších trestov
Výkon trestu prepadnutia majetku
Ak nadobudol rozsudok, ktorým bol uložený trest prepadnutia
celého majetku alebo jeho časti, právoplatnosť, zašle predseda
senátu kompetentnému orgánu štátnej správy odpis rozsudku bez
odôvodnenia na vykonanie trestu.
(1) Ak vzniknú pri výkone trestu prepadnutia majetku
pochybnosti, či na určité prostriedky alebo veci sa prepadnutie
majetku vzťahuje (§ 47 ods. 2 tr. zák.), rozhodne o tom predseda
senátu na návrh kompetentného orgánu štátnej správy, ktorý
vykonáva trest prepadnutia majetku, alebo na žiadosť odsúdeného
alebo osoby, o výživu alebo výchovu ktorej je odsúdený podľa
zákona povinný sa starať. Odsúdený alebo taká osoba môžu žiadosť
podať najneskoršie do troch mesiacov po právoplatnosti rozsudku.
(2) Proti rozhodnutiu podľa odseku 1 je prípustná sťažnosť,
ktorá má odkladný účinok.
(3) Odpis právoplatného uznesenia uvedeného v odseku 1 zašle
predseda senátu kompetentnému orgánu štátnej správy.
Zaistenie výkonu trestu prepadnutia majetku
(1) Ak je obvinený dôvodne podozrivý z trestného činu, na
ktorý možno vzhľadom na povahu a závažnosť činu a pomery
obvineného očakávať uloženie trestu prepadnutia majetku, a je
obava, že výkon tohto trestu bude zmarený alebo sťažený, môže
prokurátor a v konaní na súde súd zaistiť majetok obvineného. Súd
zaistí majetok obvineného vždy, ak vyslovil prepadnutie majetku
rozsudkom, ktorý sa dosiaľ nestal právoplatným.
(2) Proti rozhodnutiu o zaistení je prípustná sťažnosť.
(1) Zaistenie postihuje všetok majetok obvineného, prírastok
a výťažky, ktoré zo zaisteného majetku plynú, a majetok, ktorý
obvinený nadobudne po zaistení. Nevzťahuje sa však na prostriedky
a veci, na ktoré sa podľa zákona nevzťahuje prepadnutie majetku
(§ 47 ods. 2 tr. zák.).
(2) Predseda senátu a v prípravnom konaní prokurátor rozhodne
na návrh kompetentného orgánu štátnej správy, ktorý vykonáva
rozhodnutie o zaistení, alebo na žiadosť obvineného alebo osoby,
o výživu alebo výchovu ktorej je obvinený podľa zákona povinný sa
starať, či na určité prostriedky alebo veci sa zaistenie majetku
nevzťahuje preto, že sú nevyhnutne potrebné na ukojenie životných
potrieb obvineného alebo takej osoby. Proti tomuto rozhodnutiu je
prípustná sťažnosť.
(3) Pokiaľ trvá zaistenie, sú neúčinné všetky právne úkony
obvineného, ktoré sa týkajú zaisteného majetku, vyjmúc úkony
smerujúce na odvrátenie bezprostredne hroziacej škody.
(4) Kto má vo svojej moci veci, ktoré patria do zaisteného
majetku, je povinný, akonáhle sa o zaistení dozvie, oznámiť to
prokurátorovi alebo súdu, ktorý majetok zaistil; ináč zodpovedá za
škodu spôsobenú opomenutím oznámenia.
Prokurátor a v konaní na súde súd zruší zaistenie, ak zanikne
dôvod, pre ktorý bol majetok zaistený.
Výkon peňažného trestu
Akonáhle sa stane právoplatným rozsudok, ktorým bol uložený
peňažný trest, vyzve predseda senátu odsúdeného, aby ho zaplatil
do pätnásť dní, a upozorní ho, že ináč sa zaplatenie bude vymáhať
exekúciou.
(1) Na žiadosť odsúdeného môže predseda senátu z dôležitých
dôvodov
a) odložiť výkon peňažného trestu, a to na čas najviac troch
mesiacov od právoplatnosti rozsudku, alebo
b) povoliť splácanie peňažného trestu po čiastkach tak, aby bol
najneskoršie do jedného roka od právoplatnosti rozsudku celý
zaplatený.
(2) Ak zaniknú dôvody, pre ktoré bol povolený odklad výkonu
peňažného trestu, alebo ak nezaplatí odsúdený bez závažného dôvodu
dve za sebou idúce splátky, môže predseda senátu povolenie odkladu
výkonu peňažného trestu alebo povolenie splácať ho po čiastkach
odvolať.
(1) Predseda senátu nariadi, aby peňažný trest bol vymáhaný
exekúciou, ak ho nezaplatí odsúdený
a) do pätnásť dní od vyzvania na zaplatenie,
b) do pätnásť dní od oznámenia rozhodnutia, ktorým povolený
odklad alebo povolené splácanie boli odvolané, alebo
c) do uplynutia času, na ktorý bol výkon trestu odložený.
(2) Peňažný trest smie sa vymáhať, len pokiaľ tým uspokojenie
nároku poškodeného na náhradu škody, tým istým rozsudkom
priznaného nebude zmarené.
(1) Predseda senátu upustí od exekučného vymáhania peňažného
trestu, ak je zjavné, že by nemalo výsledok alebo že by výkonom
trestu bola vážne ohrozená výživa alebo výchova osoby, o výživu
alebo výchovu ktorej je odsúdený podľa zákona povinný sa starať.
(2) Predseda senátu môže až do rozhodnutia o žiadosti
odsúdeného za odklad výkonu peňažného trestu alebo za povolenie
splácať ho s exekučným vymáhaním trestu počkať alebo môže na
exekučnom súde navrhnúť odklad už vedenej exekúcie.
Na zúčastnenej osobe smie byť peňažný trest alebo jeho zvyšok
vymáhaný, len pokiaľ zostala exekúcia proti odsúdenému bez
výsledku alebo len pokiaľ predseda senátu upustil od exekučného
vymáhania. Ináč sa na vymáhanie peňažného trestu na zúčastnenej
osobe primerane použijú ustanovenia §§ 364 až 367.
Nariadenie výkonu náhradného trestu
(1) Ak je peňažný trest na odsúdenom nevymožiteľný alebo ak
bolo upustené od exekučného vymáhania peňažného trestu, nariadi
predseda senátu výkon náhradného trestu odňatia slobody; ak je
nevymožiteľná len časť peňažného trestu alebo ak bolo upustené od
vymáhania zvyšku peňažného trestu, nariadi výkon iba pomernej
časti náhradného trestu. Ak však bolo uložené ručenie za
nevymožiteľný peňažný trest, urobí tak až vtedy, ak peňažný trest
alebo jeho zvyšok nemožno vymôcť na žiadnej zo zúčastnených osôb
alebo ak bolo upustené od exekučného vymáhania na všetkých týchto
osobách.
(2) Odsúdený môže kedykoľvek odvrátiť výkon náhradného trestu
alebo jeho pomernej časti tým, že peňažný trest alebo jeho pomernú
časť zaplatí. O tom, akú časť náhradného trestu treba odpykať,
rozhodne predseda senátu.
(3) Proti rozhodnutiam podľa odseku 1 a 2 je prípustná
sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.
(1) Ak bol povolený podmienečný odklad výkonu trestu odňatia
slobody, nariadi sa výkon náhradného trestu len vtedy, keď bol
nariadený výkon hlavného trestu odňatia slobody.
(2) Ak bol odsúdený podmienečne prepustený, vykoná sa náhradný
trest len vtedy, ak sa rozhodne, že sa zvyšok hlavného trestu
odňatia slobody vykoná.
Výkon trestu zákazu pobytu
O zákaze pobytu upovedomí predseda senátu výkonný orgán
národného výboru a orgán verejnej bezpečnosti, na obvod ktorých sa
zákaz vzťahuje. Ak je odsúdený zamestnaný v obvode, na ktorý sa
vzťahuje zákaz pobytu, oznámi predseda senátu kompetentnému orgánu
štátnej správy, ako aj zamestnávateľovi odsúdeného, že treba
pracovný pomer rozviazať, ak nemôže byť odsúdený zamestnaný na
pracovisku toho istého zamestnávateľa ležiacom mimo obvodu
zakázaného pobytu.
Výkon trestu uverejnenia rozsudku
(1) Ak bol uložený trest uverejnenia rozsudku, určí predseda
senátu, či sa rozsudok uverejní bez odôvodnenia, či a v akom
rozsahu sa uverejní tiež odôvodnenie rozsudku.
(2) Predseda senátu určí spôsob, akým bude rozsudok
uverejnený; môže sa tak stať najviac v troch časopisoch alebo
vyvesením na mieste určenom pre úradné vyhlášky v obci, kde má
odsúdený bydlisko alebo kde trestný čin spáchal, a to najdlhšie na
čas pätnásť dní, alebo nejakým iným zverejnením v obidvoch týchto
obciach alebo v niektorej z nich alebo na pracovisku odsúdeného.
Piaty oddiel
Výkon ochranného liečenia a ochrannej výchovy
Nariadenie výkonu ochranného liečenia
(1) Ak je pobyt na slobode u osoby, u ktorej ochranné liečenie
bolo vyslovené, nebezpečný pre jej okolie, zariadi predseda senátu
bezodkladne jej dodanie do liečebného ústavu; ináč môže poskytnúť
osobe, ktorej ochranné liečenie bolo nariadené, primeranú lehotu
na obstaranie jej záležitostí.
(2) Ak ide o príslušníka ozbrojených sborov v činnej službe,
požiada predseda senátu náčelníka útvaru, u ktorého príslušník
koná činnú službu, aby zariadil jeho prepravenie do liečebného
ústavu.
(3) Predseda senátu požiada liečebný ústav, aby súdu, v obvode
ktorého sa vykonáva ochranné liečenie, podal bezodkladne zprávu,
ak dôvody pre ďalšie trvanie ochranného liečenia zaniknú.
Upustenie od ochranného liečenia
O upustení od ochranného liečenia pred začatím jeho výkonu
rozhodne súd, ktorý ho nariadil, na verejnom zasadaní na návrh
prokurátora, obvineného alebo aj bez takého návrhu. Proti tomuto
rozhodnutiu je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.
Prepustenie z ochranného liečenia
O prepustení z ochranného liečenia rozhodne na návrh
prokurátora, obvineného alebo liečebného ústavu alebo aj bez
takého návrhu na verejnom zasadaní súd, v obvode ktorého sa
vykonáva ochranné liečenie. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná
sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.
Nariadenie výkonu ochrannej výchovy
(1) Výkon ochrannej výchovy nariadi predseda senátu výchovnému
zariadeniu, v ktorom má byť s výkonom začaté.
(2) Ak mladistvý nie je vo väzbe a nie je obava, že ujde, môže
mu predseda senátu poskytnúť primeranú lehotu na obstaranie jeho
záležitostí.
Upustenie od ochrannej výchovy
O upustení od ochrannej výchovy pred začatím jej výkonu
rozhodne súd, ktorý ju nariadil, na verejnom zasadaní na návrh
prokurátora, orgánu povereného starostlivosťou o mládež alebo
mladistvého alebo aj bez takého návrhu. Proti tomuto rozhodnutiu
je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.
Prepustenie z ochrannej výchovy
(1) O prepustení z ochrannej výchovy pred dovŕšením
osemnásteho roku, a ak bola ochranná výchova predĺžená, pred
dovŕšením devätnásteho roku, rozhoduje na verejnom zasadaní súd,
v obvode ktorého sa ochranná výchova vykonáva, a to na návrh
prokurátora, orgánu povereného starostlivosťou o mládež,
mladistvého alebo výchovného zariadenia alebo aj bez takého
návrhu. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná sťažnosť, ktorá má
odkladný účinok.
(2) Ak návrh podľa odseku 1 nepodalo výchovné zariadenie,
treba pred rozhodnutím vypočuť zástupcu tohto zariadenia.
Predĺženie ochrannej výchovy
(1) O predĺžení ochrannej výchovy rozhoduje na verejnom
zasadaní súd, v obvode ktorého sa ochranná výchova vykonáva, a to
na návrh prokurátora, orgánu povereného starostlivosťou o mládež
alebo výchovného zariadenia alebo aj bez takého návrhu. Proti
tomuto rozhodnutiu je prípustná sťažnosť.
(2) Ak návrh podľa odseku 1 nepodalo výchovné zariadenie,
treba pred rozhodnutím vypočuť zástupcu tohto zariadenia.
(3) Predĺžiť ochrannú výchovu možno len vtedy, ak bolo s jej
výkonom už začaté.
Dozor prokurátora
Prokurátor, v obvode ktorého sa vykonáva ochranné liečenie
alebo ochranná výchova, dozerá na ich výkon. Správa miesta,
v ktorom sa ochranné liečenie alebo ochranná výchova vykonávajú,
je povinná vykonať rozkazy prokurátora, týkajúce sa dodržiavania
predpisov platných pre výkon ochrannej výchovy alebo ochranného
liečenia.
Šiesty oddiel
Výkon niektorých iných rozhodnutí
Výkon väzby
(1) Väzba sa vykonáva v ústavoch Ministerstva vnútra. Väzba
nariadená vojenským prokurátorom sa môže vykonávať na čas
najnutnejšej potreby tiež v útvare.
(2) Vo väzbe je obvinený podrobený len tým obmedzeniam, ktoré
sú potrebné na zabezpečenie úspešného vykonania trestného konania.
(3) Z dôvodov osobitného zreteľa hodných môže prokurátor
a v konaní na súde predseda senátu povoliť, aby väzba bola
vykonávaná za náležitého dohľadu v liečebnom ústave.
(4) Prokurátor, v obvode ktorého sa vykonáva väzba, dozerá na
jej výkon. Správa miesta, v ktorom sa väzba vykonáva, je povinná
vykonať rozkazy prokurátora, týkajúce sa zachovávania predpisov
platných pre výkon väzby.
Vymáhanie poriadkovej pokuty a trov trestného konania
(1) Akonáhle sa stane právoplatným uznesenie, ktorým bola
uložená poriadková pokuta (§ 74), vyzve vyšetrovací orgán,
prokurátor alebo predseda senátu, ktorý pokutu uložil, osobu,
ktorej bola uložená, aby pokutu zaplatila do pätnásť dní,
a upozorní ju, že ináč bude zaplatenie vymáhané exekúciou.
(2) Pri vymáhaní trov trestného konania preddavkovaných štátom
a určených paušálnou sumou [§ 165 ods. 1 písm. c)] sa postupuje
podľa predpisov o vymáhaní pohľadávok justičnej správy.
Vymáhanie trov spojených s výkonom trestu odňatia slobody a s výkonom väzby
Trovy spojené s výkonom trestu odňatia slobody a s výkonom
väzby určené podľa § 170 vymáha správa nápravného zariadenia.
DEVÄTNÁSTA HLAVA
ZAHLADENIE ODSÚDENIA
O zahladení odsúdenia (§ 67 tr. z.) rozhoduje súd na návrh
odsúdeného alebo osôb, ktoré by mohli podať v jeho prospech
odvolanie.
(1) O zahladení rozhoduje ľudový súd, v obvode ktorého
odsúdený v čase podania návrhu má alebo naposledy mal bydlisko,
a to aj vtedy, ak ide o odsúdenie vojenským súdom.
(2) Ak je však odsúdený príslušníkom ozbrojených sborov
z povolania v činnej službe, rozhoduje o zahladení odsúdenia
vojenský obvodový súd, v obvode ktorého odsúdený v čase podania
návrhu konal službu, a to aj vtedy, ak nejde o odsúdenie vojenským
súdom.
(3) Proti rozhodnutiu o zahladení odsúdenia je prípustná
sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.
(1) Akonáhle rozhodnutie o zahladení odsúdenia sa stalo
právoplatným, upovedomí predseda senátu odsúdeného, navrhovateľa
a orgán, ktorý vedie register trestov; zahladené odsúdenie nesmie
byť vo výpise z registra trestov vykazované.
(2) Ak bol návrh na zahladenie odsúdenia zamietnutý, môže byť
znovu podaný len po uplynutí jedného roka, iba ak by návrh bol
zamietnutý len preto, že dosiaľ neuplynula doba zákonom určená pre
zahladenie.
Proti rozhodnutiu súdu, ktorým bolo zrušené právoplatné
zahladenie odsúdenia (§ 68 ods. 2 tr. zák.), je prípustná
sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.
DVADSIATA HLAVA
UDELENIE MILOSTI
Konanie o žiadosti o milosť
(1) Konanie o žiadosti o milosť vykonáva v prípravnom konaní
generálny prokurátor.
(2) Ak generálny prokurátor spozná, že žiadosť o milosť nie je
dôvodná, zamietne ju.
(3) Ak to nariadi prezident republiky, nesmie sa žiadosť
o milosť zamietnuť a musí sa s návrhom predložiť.
(4) Ak to nariadi prezident republiky alebo generálny
prokurátor, trestné stíhanie sa zatiaľ nezačne alebo sa v začatom
trestnom stíhaní nepokračuje a obvinený sa prepustí z väzby.
(1) Konanie o žiadosti o milosť vykonáva po podaní obžaloby
Ministerstvo spravodlivosti.
(2) Ak spozná minister spravodlivosti, že žiadosť o milosť nie
je dôvodná, zamietne ju.
(3) Ak to nariadi prezident republiky, nesmie sa žiadosť
o milosť zamietnuť a musí sa s návrhom predložiť.
(4) Ak to nariadi prezident republiky alebo minister
spravodlivosti, v začatom trestnom stíhaní sa zatiaľ nepokračuje
a obvinený sa prepustí z väzby alebo výkon trestu sa odloží alebo
preruší.
Ak rozsudkom, ktorý sa stal právoplatným, bol uložený trest
smrti a bola podaná žiadosť o milosť, orgán, ktorému taká žiadosť
o milosť došla, upovedomí o nej telegraficky alebo ďalekopisom
Ministerstvo spravodlivosti.
Rozhodnutie o použití amnestie
(1) Rozhodnutie o tom, do akej miery je osoba, ktorej bol
právoplatne uložený trest, účastná amnestie, robí súd, ktorý
rozhodol v prvej stolici. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná
sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.
(2) Ak sa vzťahuje amnestia súčasne na niekoľko trestov
uložených tomu istému obžalovanému rôznymi súdmi, je na
rozhodnutie podľa odseku 1 kompetentný ten súd, ktorý uložil trest
za najťažší trestný čin, a ak nemožno takto kompetenciu určiť,
súd, ktorý rozhodoval naposledy.
Zmena výmery trestu
(1) Ak bol amnestiou celkom alebo sčasti odpustený trest len
za niektorý z trestných činov, za ktoré bol uložený trest úhrnný
alebo viac trestov, ktoré sú k sebe v pomere naznačenom v § 22
ods. 2 tr. zák. a doteraz neboli celkom vykonané, určí súd podľa
vzájomného pomeru závažnosti primeraný trest za trestné činy
amnestiou nedotknuté. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná
sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.
(2) Rozhodnutie podľa odseku 1 robí na verejnom zasadaní súd,
ktorý rozhodol v prvej stolici; ak je tak kompetentných niekoľko
súdov, rozhodne súd, ktorý uložil trest za najťažší trestný čin,
ináč súd, ktorý rozhodoval naposledy.
DVADSIATAPRVÁ HLAVA
ODŠKODNENIE ZA VÄZBU A TREST
(1) Kto utrpel majetkovú škodu väzbou, a to začínajúc od
zadržania, zatknutia alebo vzatia do väzby alebo do predbežnej
väzby až do prepustenia na slobodu, môže žiadať, aby mu ju štát
nahradil, ak bol oslobodený spod obžaloby alebo ak bolo trestné
stíhanie zastavené.
(2) Právo žiadať náhradu škody neprináleží však tomu,
a) kto si väzbu zavinil sám, najmä tým, že pokusom o útek alebo
iným svojím konaním dal príčinu k obavám, ktoré boli dôvodom
väzby alebo jej predĺženia, alebo
b) kto bol spod obžaloby oslobodený alebo proti komu bolo trestné
stíhanie zastavené preto, že nie je trestne zodpovedný alebo
že mu bola udelená milosť alebo trestný čin bol amnestovaný.
(3) Obvinený môže však aj v prípadoch uvedených v odseku 2
žiadať náhradu škody za čas, o ktorý bola väzba nesprávnym
postupom vyšetrovacieho orgánu, prokurátora alebo súdu alebo inak
proti zákonu predĺžená.
(4) Za väzbu nariadenú v konaní o vydaní do cudziny (§ 401)
neprislúcha právo žiadať náhradu škody.
(1) Kto utrpel majetkovú škodu tým, že na ňom bol celkom alebo
sčasti vykonaný trest odňatia slobody, nápravné opatrenie,
prepadnutie majetku alebo veci, peňažný trest alebo pokuta, môže
žiadať, aby mu ju štát nahradil, ak bol v neskoršom konaní spod
obžaloby oslobodený, alebo ak bolo neskoršie trestné stíhanie
zastavené.
(2) Náhradu škody za trest môže žiadať i ten, kto bol
v neskoršom konaní odsúdený na miernejší trest, než na aký bol
odsúdený zrušeným rozsudkom, a ten, na kom bol vykonaný trest
odňatia slobody dlhšieho trvania, než ktorý mu bol uložený.
(3) Právo žiadať náhradu škody za trest neprislúcha však tomu,
a) kto si privodil svoje odsúdenie úmyselne,
b) proti komu bolo neskoršie trestné stíhanie zastavené preto, že
mu bola udelená milosť alebo že po právoplatnosti pôvodného
rozsudku bola udelená amnestia vzťahujúca sa na čin, za ktorý
bol trest uložený.
Právo žiadať náhradu škody za väzbu a trest prechádza na
dedičov oprávneného, len pokiaľ boli jeho väzbou alebo trestom
ukrátení na svojej výžive alebo výchove, ktorú im bol podľa zákona
povinný poskytovať.
(1) Nárok na náhradu škody za väzbu alebo za trest zaniká, ak
nepožiada oprávnená osoba najneskoršie do jedného roka od
právoplatnosti rozhodnutia, ktoré je základom nároku, Ministerstvo
spravodlivosti, aby jej priznalo náhradu.
(2) Ak Ministerstvo spravodlivosti neprizná náhradu do troch
mesiacov od uplatnenia nároku alebo ak nie je oprávnená osoba
s priznanou výškou náhrady spokojná, môže svoj nárok uplatniť
v konaní vo veciach občianskoprávnych.
DVADSIATADRUHÁ HLAVA
PRÁVNY STYK S CUDZINOU
Prvý oddiel
Vyžiadanie z cudziny
(1) Ak sa zdržuje obvinený v cudzine, vydá proti nemu predseda
senátu zatýkací rozkaz a na jeho základe požiada Ministerstvo
spravodlivosti o ďalšie opatrenie.
(2) Ak vec nepripúšťa odklad, požiada predseda senátu
Ministerstvo spravodlivosti o zariadenie predbežného zatknutia
obvineného; zatýkací rozkaz zašle Ministerstvu spravodlivosti
dodatočne.
(3) V podrobnostiach postupuje súd podľa zmlúv o právnej
pomoci vo veciach trestných a predpisov vydaných o tom
Ministerstvom spravodlivosti.
(4) Zatýkací rozkaz musí obsahovať
a) meno a priezvisko obvineného, jeho osobné dáta a štátne
občianstvo, prípadne jeho opis, ak je známy, s pripojením
fotografie, ak je poruke,
b) zákonné pomenovanie trestných činov s uvedením príslušných
zákonných ustanovení a opísanie skutkového deja presným
vyznačením času, miesta a spôsobu spáchania,
c) doslovné znenie zákonných ustanovení, podľa ktorých boli
trestné činy posudzované, s uvedením trestných sadzieb, ktoré
sú v zákone na ne stanovené,
d) ak ide o vyžiadanie odsúdeného na výkon trestu, tiež údaj,
ktorým súdom a na aký trest bol odsúdený, s pripojením odpisu
rozsudku s doložkou o právoplatnosti.
(1) Ak bol obvinený vydaný s výhradou, treba výhrade urobenej
vydávajúcim štátom vyhovieť.
(2) Ak bol obvinený vyžiadaný alebo vydaný len pre niektorý
z trestných činov, pre ktoré bolo zavedené trestné stíhanie, môže
byť obvinený stíhaný len pre tieto trestné činy, iba ak bol daný
dodatočný súhlas na trestné stíhanie i pre ďalšie trestné činy.
(3) Ak bol obvinený z cudziny vyžiadaný alebo vydaný na výkon
trestu len pre niektorý z trestných činov, za ktoré mu bol skôr
uložený úhrnný trest, určí súd na verejnom zasadaní primeraný
trest za trestné činy, na ktoré sa vydanie vzťahuje; toto
ustanovenie sa použije primerane aj na trest dodatkový. Proti
tomuto rozhodnutiu je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný
účinok.
Druhý oddiel
Vydanie do cudziny
Predbežné vyšetrenie
(1) Prokurátor, ktorému Ministerstvo spravodlivosti zaslalo
žiadosť cudzieho štátu o vydanie alebo ktorý sa dozvedel
o trestnom čine, pre ktorý by cudzí štát mohol žiadať o vydanie,
vykoná predbežné vyšetrenie. Účelom predbežného vyšetrenia je
zistiť, či sú tu podmienky pre vydanie, najmä že ide o trestný čin
podľa práva obidvoch štátov, pre ktorý je vydanie prípustné
a ktorého trestnosť nezanikla, a že nejde o československého
občana.
(2) V konaní o vydaní musí mať obvinený obhajcu.
(3) Prokurátor vyslúchne obvineného o obsahu žiadosti
o vydanie. Ak obvinený uvádza okolnosti vyvracajúce podozrenie
a ponúka o nich dôkazy, ktoré môžu byť bez značných prieťahov
vykonané, vzťahuje sa predbežné vyšetrenie aj na ne.
Rozhodnutie súdu
(1) Po skončení predbežného vyšetrenia rozhodne krajský súd,
v obvode ktorého má obvinený pobyt alebo bol zastihnutý, na návrh
prokurátora, či je vydanie prípustné, a predloží vec Ministerstvu
spravodlivosti.
(2) Ak má minister spravodlivosti pochybnosti o správnosti
rozhodnutia krajského súdu, môže vec predložiť Najvyššiemu súdu na
preskúmanie tohto rozhodnutia.
Zatknutie a väzba
(1) Ak bolo rozhodnuté, že vydanie do cudziny je prípustné,
alebo ak je to potrebné na zamedzenie úteku obvineného, vydá
predseda senátu rozkaz na zatknutie.
(2) Predseda senátu prepustí ihneď obvineného z väzby, ak
rozhodne Najvyšší súd, že vydanie nie je prípustné, alebo ak to
nariadi minister spravodlivosti.
Povolenie a vykonanie vydania
(1) Vydanie do cudziny povoľuje minister spravodlivosti, a to
len vtedy, ak krajský súd alebo Najvyšší súd (§ 400 ods. 2)
rozhodol, že vydanie je prípustné.
(2) Povolené vydanie zariadi predseda senátu krajského súdu.
Rozšírenie vydania na iný trestný čin
Ak žiada štát, ktorému bol obvinený vydaný, aby ho mohol
stíhať pre iný trestný čin, alebo aby mohol byť na ňom vykonaný
trest uložený za iný trestný čin, než pre ktorý bolo vydanie
povolené, použijú sa primerane ustanovenia §§ 399, 400 a 402.
ŠTVRTÁ ČASŤ
PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA
(1) Odo dňa, keď tento zákon nadobudne účinnosť, možno
doterajšie predpisy o trestnom konaní použiť len v medziach
ustanovení tejto hlavy.
(2) Ustanovenie § 165 o uhradzovaní štátom preddavkovaných
trov paušálnou sumou sa nevzťahuje na trovy konania vo veciach
právoplatne skončených predo dňom účinnosti tohto zákona.
Predbežné prerokovanie obžaloby podanej predo dňom účinnosti
tohto zákona sa nekoná.
Doterajšie predpisy o trestnom konaní sa použijú len
a) na konanie o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu, ktoré
bolo vydané pred začiatkom účinnosti tohto zákona; na trovy
opravného konania i konania jemu predchádzajúceho sa však
použijú ustanovenia tohto zákona;
b) na konanie o sťažnosti pre porušenie zákona podanej pred
začiatkom účinnosti tohto zákona.
Lehota na návrh podľa § 218 ods. 2 zákona č. 87/1950 Zb.,
ktorá začala plynúť pred 1. januárom 1957, sa skončí najneskoršie
31. marcom 1957.
(1) Na konanie o obnove trestného stíhania, ktoré bolo
právoplatne skončené pred začiatkom účinnosti tohto zákona, sa
použijú ustanovenia tohto zákona. Podmienky pre povolenie obnovy
sa však v takom prípade posudzujú podľa zákona, ktorý je pre
obvineného priaznivejší.
(2) Ak rozhodnutie, proti ktorému smeruje návrh na obnovu,
vydal v prvej stolici súd už nejestvujúci, rozhoduje o návrhu na
obnovu ten všeobecný (vojenský) súd, do pôsobnosti ktorého vec
patrí a v obvode ktorého bolo sídlo takého súdu; ak však
rozhodoval v prvej stolici bývalý Štátny súd, rozhoduje o návrhu
na obnovu krajský (vyšší vojenský) súd, ktorý by bol podľa tohto
zákona príslušný (§§ 14 a 15).
Do pôsobnosti krajského súdu patrí konať v prvej stolici tiež
o trestných činoch podľa predpisov prv účinných, ktoré svojou
povahou a závažnosťou zodpovedajú trestným činom naznačeným
v § 13 ods. 1.
(1) Rozhodnutie podľa článku VII zákona č. 63/1956 Zb., ktorým
sa mení a doplňuje trestný zákon č. 86/1950 Zb., robí na verejnom
zasadaní súd, ktorý v poslednej veci rozhodol ako súd prvej
stolice. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná sťažnosť.
(2) Pri trestoch prepadnutia majetku právoplatne uložených
pred začiatkom účinnosti tohto zákona, pokiaľ sa ešte nevykonali,
vypustí predseda senátu z prepadnutia prostriedky alebo veci,
ktoré sú nevyhnutne potrebné na ukojenie životných potrieb
odsúdeného alebo osôb, o výživu alebo výchovu ktorých je odsúdený
podľa zákona povinný sa starať. Predseda senátu o tom rozhodne na
návrh orgánu, ktorý trest prepadnutia majetku vykonáva alebo na
žiadosť odsúdeného alebo osoby, o výživu alebo výchovu ktorej je
odsúdený podľa zákona povinný sa starať.
Opatrenia a rozhodnutia týkajúce sa výkonu rozsudkov
vyhlásených Najvyšším súdom ako súdom prvej stolice robí Krajský
súd v Prahe a v odbore vojenského súdnictva Vyšší vojenský súd
v Prahe.
(1) Vo veciach právoplatne skončených pred začiatkom účinnosti
tohto zákona, v ktorých bol uložený
a) trest odňatia slobody neprevyšujúci jeden rok,
b) nápravné opatrenie, alebo
c) pokuta,
robí rozhodnutia a opatrenia súvisiace s výkonom všetkých
uložených trestov a ochranných opatrení a s určením a vymáhaním
trov trestného konania prokurátor, ktorý by bol kompetentný podľa
doterajších predpisov; postupuje však pritom primerane podľa
ustanovení tohto zákona.
(2) Ak však bol v prípade uvedenom v odseku 1 trest odňatia
slobody uložený podmienečne, urobí prokurátor len rozhodnutie
a opatrenie súvisiace s výkonom bezpodmienečne uložených
vedľajších trestov a s určením a vymáhaním trov trestného konania
vzniknutých pred 1. januárom 1957.
Zrušujú sa:
1. zákon č. 87/1950 Zb. o trestnom konaní súdnom (trestný
poriadok), s výnimkou ustanovení §§ 306, 308,
309 a 314,
2. zákon č. 67/1952 Zb., ktorým sa mení a doplňuje trestný
poriadok,
3. ustanovenia §§ 5 až 13 zákona č. 102/1953 Zb., ktorým sa menia
a doplňujú niektoré ustanovenia trestného práva správneho,
4. ustanovenie § 30 zákona č. 114/1951 Zb. o advokácii,
5. ustanovenie § 2 zákona č. 85/1950 Zb. o opatreniach
súvisiacich s úpravou disciplinárneho práva príslušníkov
ozbrojených sborov.
(1) Minister spravodlivosti, minister vnútra a minister
národnej obrany sa splnomocňujú, aby na vykonanie tohto zákona
vydali nariadenie.
(2) Minister spravodlivosti môže tiež určiť, ktoré jednoduché
úkony, zverené podľa tohto zákona predsedovi senátu, môže
vykonávať iný pracovník súdu.
Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januárom 1957; vykonajú ho
všetci členovia vlády.
Zápotocký v.r.
Fierlinger v.r.
Široký v.r.
Dolanský v.r.
Kopecký v.r.
Inž. Jankovcová v.r.
Poláček v.r.
Barák v.r.
Inž. Šimůnek v.r.
Dr. Kyselý v.r.
Plojhar v.r.
Dr. Šlechta v.r.
Bakuľa v.r.
David v.r.
Ďuriš v.r.
Krajčír v.r.
Krosnář v.r.
Machačová v.r.
Dr. Nejedlý v.r.
Tesla v.r.
Uher v.r.
Beran v.r.
Jonáš v.r.
Reitmajer v.r.
Dr. Škoda v.r.
Bukal v.r.
Dvořák v.r.
Dr. Kahuda v.r.
Generál plukovník Lomský v.r.
Dr. Neuman v.r.
Ouzký v.r.
Pospíšil v.r.
Inž. Púčik v.r.
Dr. Vlasák v.r.
Zatloukal v.r.