Zdieľanie poznámky:
Obsah
Typ obsahu
79/1957 Zb.
Zákon
z 19. decembra 1957
o výrobe, rozvode a spotrebe elektriny
(elektrizačný zákon)
Zmena: 131/1970 Zb.
Zmena: 159/1971 Zb.
Národné zhromaždenie Československej republiky sa uznieslo na
tomto zákone:
Prvý oddiel
Úvodné ustanovenia
Rozvoj výroby a rozvodu elektriny a jej užívania je jedným zo
základným predpokladov pre dosiahnutie vyššej technickej úrovne
výroby a tým i rozvoja celého národného hospodárstva a rastu
hmotnej a kultúrnej úrovne obyvateľstva. Plánovitý rozvoj
národného hospodárstva vyžaduje zabezpečenie stáleho dostatočného
predstihu rozvoja ostatných odvetví národného hospodárstva. Na
dosiahnutie týchto cieľov a pre zabezpečenie dostatku energie,
najmä elektrickej, pre uspokojenie potrieb národného hospodárstva
treba urýchliť výstavbu energetických diel, hospodárne ich
využívať a sa starať o plynulú a kvalitnú dodávku elektriny a o
jej hospodárnu spotrebu.
Energetické diela
(1) Energetickými dielami pre výrobu alebo rozvod elektriny
(ďalej len "energetické diela") sa v tomto zákone rozumejú:
a) výrobne elektriny,
b) zariadenia pre rozvod elektriny (§ 3) alebo ich časti, pokiaľ
slúžia alebo sú určené na dodávku elektriny viac odberateľom
(ďalej len "zariadenia pre verejný rozvod elektriny") a
c) elektrické prípojky (§ 4)
s príslušenstvom.
(2) Za energetické diela podľa predchádzajúceho odseku sa
nepovažujú:
a) drobné zariadenia na výrobu elektriny, ktoré majú pre
zásobovanie širšieho okruhu spotrebiteľov elektrinou vzhľadom
na svoju malú výkonnosť nepatrný hospodársky význam,
b) elektrické zariadenia, ktoré sú pripojené na elektrickú
prípojku a slúžia alebo sú určené na odber elektriny (ďalej
len "odberné elektrické zariadenia"),
c) elektrické zariadenia slaboprúdové a
d) telekomunikačné zariadenia akéhokoľvek napätia.
Zariadenia pre rozvod elektriny
Zariadením pre rozvod elektriny sa rozumie zariadenie pre
prenos, premenu a rozvádzanie elektriny, ako stanice
(transformovne, spínacie stanice a meniarne) a elektrické
vedenia.
Elektrické prípojky
Elektrickou prípojkou sa rozumie elektrické vedenie, ktoré
odbočuje od zariadenia pre verejný rozvod elektriny smerom k
odberateľovi a slúži alebo je určené pre pripojenie odberných
elektrických zariadení.
Druhý oddiel
Zriaďovanie a prevádzanie energetických diel
a niektorých iných zariadení pre rozvod
elektriny
Zriaďovanie a prevádzanie energetických diel energetickými podnikmi
Energetické diela zriaďujú a prevádzajú, pokiaľ tento zákon
neustanovuje inak, organizácie v pôsobnosti Ministerstva
energetiky (ďalej len "energetické podniky").
Zriaďovanie a prevádzanie energetických diel inými
organizáciami
(1) Energetické diela, ktoré nie sú v deň, keď tento zákon
nadobudne účinnosť, v správe energetických podnikov (ďalej len
"závodné energetické diela"), budú naďalej prevádzať doterajší
prevádzatelia, pokiaľ pre organizácie socialistického sektora
neurčí Ministerstvo energetiky po dohode s kompetentným ústredným
úradom alebo orgánom niečo iné a pokiaľ sa na tieto diela
nevzťahujú ustanovenia § 35 ods.1 tohto zákona.
(2) Iné organizácie než energetické podniky môžu novo
zriaďovať alebo podstatne rozširovať energetické diela a potom ich
prevádzať len so súhlasom Ministerstva energetiky alebo
organizácie ním poverenej, ak sú pre to závažné dôvody, najmä ak
sa tým docieli hospodárnejšia výroby alebo rozvod elektriny alebo
ak nemožno inak zabezpečiť dodávku elektriny, prípadne pary na
účelovú výrobu prevádzateľa. Udelenie súhlasu možno viazať na
splnenie určitých podmienok, najmä na zabezpečenie dodávky
elektriny do zariadení pre verejný rozvod elektriny.
(3) Ministerstvo energetiky môže určiť, že pre niektoré diela,
najmä diela menšieho hospodárskeho významu, nie je potrebný súhlas
podľa predchádzajúceho odseku.
(4) Súhlas podľa odseku 2 nenahradzuje prejednanie a povolenie
stavby ani povolenie na jej uvedenie so trvalej prevádzky
(užívania) podľa osobitných predpisov.
(5) Vláda určí, v ktorých prípadoch a za akých podmienok
nezriaďuje energetický podnik elektrické prípojky alebo zariadenia
pre verejný rozvod elektriny.
Zriaďovanie a prevádzanie zariadení pre neverejný rozvod
elektriny
(1) Zariadenia pre rozvod elektriny, ktoré slúžia alebo sú
určené pre vlastnú prevádzkovú potrebu spotrebiteľa s výnimkou
elektrických prípojok (ďalej len "zariadenia pre neverejný rozvod
elektriny") nie sú energetickými dielami podľa tohto zákona a
nevyžadujú na zriadenie alebo prevádzanie súhlas podľa § 6 ods.2.
Mimo obvodu prevádzkovateľovho objektu (nehnuteľnosti) môžu sa
však zriaďovať alebo prevádzať po predchádzajúcom prejednaní s
energetickým podnikom, v rozvodnej oblasti ktorého je objekt
(nehnuteľnosť), a len vtedy, ak nebránia tomu vážne dôvody, najmä
ak nie je zriadenie alebo prevádzanie týchto zariadení v rozpore s
plánovitou a hospodárnou výstavbou energetických diel alebo s ich
hospodárnym a účelným využitím.
(2) Ministerstvo energetiky môže určiť, v ktorých prípadoch a
za akých podmienok nie je potrebné pre zriadenie alebo prevádzanie
zariadení uvedených v predchádzajúcom odseku prejednanie s
energetickým podnikom.
Zariadenia pre verejné elektrické osvetlenie
O zriaďovaní a prevádzaní zariadení slúžiacich alebo určených
na osvetľovanie verejných priestranstiev (zariadenia pre verejné
elektrické osvetlenie) sa starajú výkonné orgány národných
výborov. Energetické podniky nie sú investormi týchto zariadení,
ani nehradia ich stavebné, prevádzkové a udržiavacie náklady.
Tretí oddiel
Riadenie výroby, rozvodu a spotreby elektriny
Na zabezpečenie rovnováhy medzi spotrebou a výrobou elektriny
určuje Ministerstvo energetiky a organizácie ním poverené spôsob a
rozsah využitia všetkých energetických diel (§ 2 ods.1) a ich
výkonov a usmerňuje spotrebu elektriny. Pritom dbá najmä, aby v
rámci štátneho plánu rozvoja národného hospodárstva bolo
zabezpečené plynulé zásobovanie národného hospodárstva a
obyvateľstva elektrinou určenej akosti a aby bola docielená
najhospodárnejšia výroba elektriny a jej účelné a hospodárne
užívanie, a to s ohľadom na energetickú situáciu a najdokonalejšie
využitie jednotlivých energetických diel a prírodných zdrojov
energie.
Energetický dispečing
(1) Pri plnení úloh uvedených v § 9 Ministerstvo energetiky a
organizácie ním poverené dispečersky riadia prevádzku
energetických diel v správe energetických podnikov a závodných
energetických diel, prípadne odberných rozvodných zariadení
(staníc), ktoré sú zapojené do spoločného energetického systému.
(2) Ministerstvo energetiky a organizácie ním poverené sú
oprávnené rozkazovať podľa dispečerských poriadkov prevádzateľom
diel a zariadení uvedených v predchádzajúcom odseku zvýšenie,
zníženie, prechodné zastavenie alebo opätovné začatie výroby
elektriny a určovať spôsob jej rozvodu; pri závodných
energetických dielach určujú aj rozsah a časový priebeh dodávky
elektriny do spoločného energetického systému. Pri vykonávané
týchto opatrení prihliadajú v závodných energetických dielach k
technologickej potrebe a zabezpečeniu účelovej potrebe a
zabezpečeniu účelovej výroby prevádzateľa tak, aby sa dosiahlo
účelné a hospodárne využitie závodných energetických diel z
celoštátneho hľadiska.
(3) Podrobnosti dispečerského riadenia upravuje Ministerstvo
energetiky po dohode so zúčastnenými ústrednými úradmi a orgánmi
dispečerskými poriadkami, ktoré sú záväzné pre všetkých
prevádzateľov energetických diel.
(1) Prevádzatelia energetických diel, odberných elektrických
zariadení na ne pripojených, ako i ostatných zariadení pre
neverejný rozvod elektriny sú povinní udržiavať a prevádzať tieto
diela a zariadenia spôsobom a v stave, ktoré zodpovedajú
technickej a hospodárskej účelnosti, a robiť po dohode s
energetickým podnikom opatrenia, ktoré umožňujú úplné využívanie
týchto zariadení.
(2) Prevádzatelia energetických diel a zariadení uvedených v
predchádzajúcom odseku sú povinní spravovať sa prevádzkovými
pravidlami, ktoré vydáva Ministerstvo energetiky po dohode so
zúčastnenými ústrednými úradmi a orgánmi.
Zrušenie závodných energetických diel
Ministerstvo energetiky môže určiť, že pre niektoré diela,
najmä diela menšieho hospodárskeho významu, nie je potrebný súhlas
podľa predchádzajúceho odseku.
zrušený
Hospodárenie s elektrinou
(1) Odberatelia elektriny vo veľkom a organizácie
socialistického sektora, i keď neodoberajú elektrinu vo veľkom, sú
povinní prispôsobiť odber elektriny súčasnej energetickej
situácii, dbať pritom na pokyny dodávateľa, užívať elektrinu
hospodárne a upraviť podľa toho svoje zariadenia a spotrebiče.
(2) Odberatelia elektriny vo veľkom sú tiež povinní plánovať a
vykonávať opatrenia technicky a hospodársky účelné na lepšie
využitie elektriny, najmä sú povinní vytvárať progresívne normy
spotreby elektriny a upravovať a registrovať zaťaženia podľa
pokynov dodávateľa.
(3) Ministerstvo energetiky upravuje hospodárenie s elektrinou
smernicami, ktoré vydáva po dohode so zúčastnenými ústrednými
úradmi a orgánmi.
Ministerstvo energetiky, organizácie ním poverené a výkonné
orgány národných výborov sú oprávnené požadovať od prevádzateľov
energetických diel a od odberateľov elektriny informácie a
podklady nutné na plánovanie a riadenie výroby, rozvodu a spotreby
elektriny.
Štvrtý oddiel
Styk s odberateľmi
Dodávka elektriny odberateľom
Organizácie v pôsobnosti Ministerstva energetiky dodávajú
elektrinu v rámci štátneho plánu rozvoja národného hospodárstva na
základe dojednanej zmluvy všetkým odberateľom, u ktorých sú
splnené podmienky pre účelné a hospodárne pripojenie ich
zariadení k zariadeniu pre verejný rozvod elektriny, ak vyhovuje
zariadenie odberateľa bezpečnej a hospodárnej dodávke a ak tomu
nebránia okolnosti, ktoré dodávateľ nemohol bez svojho zavinenia
odvrátiť ani zdolať.
Podmienky pre pripojovanie odberateľov
Energetické podniky pripojujú odberné elektrické zariadenia k
zariadeniam pre verejný rozvod elektriny v rámci štátneho plánu
rozvoja národného hospodárstva podľa pripojovacích podmienok,
ktoré určuje Ministerstvo energetiky po dohode so zúčastnenými
ústrednými úradmi a orgánmi.
Podmienky pre dodávku a odber elektriny
(1) Podmienky pre dodávku a odber elektriny v drobnom a vo
veľkom určuje Ministerstvo energetiky po dohode so zúčastnenými
ústrednými úradmi a orgánmi.
(2) Podmienky môžu určiť najmä:
a) povinnosť odberateľa zložiť primeranú zábezpeku na odber
elektriny a prenajaté meracie zariadenia;
b) povinnosť zaplatiť určitú peňažnú sumu ako náhradu škody,
ktorej výšku nemožno presne zistiť, alebo ako náhradu za
spôsobené drobné škody na zariadeniach energetických podnikov;
c) prípady , v ktorých môže dodávateľ prerušiť alebo zastaviť
dodávku elektriny.
Pri zmene napätia alebo druhu elektriny vykonávanej v záujme
technického rozvoja alebo zjednotenia energetického systému sú
vlastníci pripojených odberných rozvodných zariadení a spotrebičov
povinní upraviť na svoj náklad v určených primeraných lehotách
svoje zariadenia a spotrebiče tak, aby vyhovovali uvedeným
zmenám.
(1) Silnoprúdové elektrické zariadenia včítane elektrických
spotrebičov musia vyhovovať požiadavkám bezpečnosti a
hospodárnosti podľa osobitných predpisov a štátnych technických
noriem.
(2) Silnoprúdové elektrické zariadenia včítane elektrických
spotrebičov podliehajú po stránke bezpečnosti odbornému
technickému dozoru podľa osobitných predpisov.
Na odbernom rozvodnom zariadení, ktorým prechádza nemeraná
elektrina, nesmú sa vykonávať žiadne práce ani opatrenia bez
predchádzajúceho súhlasu energetického podniku, na zariadenie
ktorého pre verejný rozvod elektriny je odberné rozvodné
zariadenie pripojené.
Piaty oddiel
Spoločné ustanovenia
Oprávnenie k cudzím
nehnuteľnostiam
(1) Energetickým podnikom prislúcha oprávnenie:
a) stavať a prevádzať na cudzích nehnuteľnostiach v rozsahu
vyplývajúcom z povolenej stavby elektrické vedenie, ako i malé
stanice do rozlohy 30 m2, s príslušenstvom (ďalej len
"vedenie"), najmä zriaďovať na nehnuteľnostiach podperné body,
prepnúť nehnuteľnosti vodičmi a umiestňovať v nich vedenie;
b) vstupovať a vchádzať s vozidlami pri stavbe, prevádzke,
opravách, zmenách alebo pri odstraňovaní vedenia na príchodové
a priechodové cudzie nehnuteľnosti, ktoré sú vedením priamo
dotknuté;
c) odstraňovať a okliesňovať stromovie prekážajúce vedeniu (§§ 23
a 24).
(2) Za výkon oprávnení uvedených v predchádzajúcom odseku nie
sú energetické podniky povinné poskytovať náhradu. Ak je však
vlastník alebo užívateľ nehnuteľností, ktorá nie je v štátnom
socialistickom vlastníctve, zriadením vedenia podstatne obmedzený
v užívaní nehnuteľností, môže žiadať u orgánu, ktorý je podľa
predpisov o povoľovaní stavieb kompetentný pre povolenie stavby
energetického diela (ďalej len "povoľujúci orgán"), aby mu
energetický podnik poskytol primeranú jednorazovú náhradu; žiadosť
musí byť pod stratou nároku podaná do troch mesiacov odo dňa, keď
sa dielo uviedlo do trvalej prevádzky (užívania).
(3) Oprávnenia podľa odseku 1 vznikajú povolením na stavbu
vedenia a zanikajú zrušením vedenia. Ak nezriadil vedenie
energetický podnik, nadobúda oprávnenia podľa odseku 1 aj iná
organizácia štátneho socialistického sektora, ktorej bolo dané
povolenie na stavbu vedenia (§ 32 ods.1). Oprávnenie podľa odseku
1 nadobúdajú organizácie štátneho socialistického sektora aj
nadobudnutím správy vedenia.
(4) Ak je rozsah alebo obsah oprávnenia podľa odseku 1 sporný,
vymedzí ho povoľujúci orgán.
(5) Povinnosť trpieť výkon oprávnení uvedených v odseku 1
viazne na dotyčnej nehnuteľnosti ako vecné bremeno.
(1) Pred výstavbou vedenia sú vlastníci (užívatelia) pozemkov
povinní v rozsahu a v lehote určenej v povolení na stavbu
energetického diela okliesniť, prípadne vyrúbať a odstrániť na
náklad energetického podniku stromovie, ktoré by mohlo vedenie
ohrozovať.
(2) Ak uplynie táto lehota márne, je energetický podnik
oprávnený vykonať okliesnenie, prípadne vyrúbanie stromovia
vlastným nákladom na nebezpečenstvo vlastníka alebo užívateľa
pozemku.
(1) Za prevádzky vedenia okliesňujú stromovie na svoj náklad v
rozsahu nevyhnutne potrebnom pre plynulú a bezpečnú prevádzku
vedenia energetický podnik, pokiaľ nedôjde s vlastníkom alebo
užívateľom pozemku k inej dohode.
(2) Rúbať a odstraňovať stromovie, ktoré by mohlo ohrozovať
vedenie, sú za prevádzky vedenia povinní vlastníci a užívatelia
pozemkov na žiadosť energetického podniku a na jeho náklad, a to
v primeranej lehote ním určenej. Ak táto lehota uplynie márne,
platí obdobne ustanovenie § 23 ods.2. Rúbanie stromovia, pri
ktorom by mohlo sa ohroziť vedenie alebo jeho prevádzka, smie sa
vykonávať len po dohode s energetickým podnikom a za dozoru osoby
ním ustanovenej.
(3) Ak hrozí nebezpečenstvo z meškania, je energetický podnik
sám oprávnený vyrúbať stromovie v rozsahu nevyhnutne potrebnom pre
plynulú a bezpečnú prevádzku vedenia, je však povinný upovedomiť o
tom bez meškania vlastníka (užívateľa) pozemku.
Pri výkone oprávnení podľa §§ 22 až 24 sú energetické podniky
a nimi poverené osoby povinné čo najviac uchovávať nehnuteľnosti,
ako i práva vlastníka alebo užívateľa.
Vecné bremená podľa ustanovenia § 22 postihujú aj národný
majetok; nezapisujú sa do pozemkových kníh a neplatia o nich
predpisy o premlčaní a vydržaní.
Vyvlastnenie
(1) Pokiaľ na účely určené týmto zákonom nestačia oprávnenia
podľa predchádzajúcich ustanovení, možno nehnuteľnosti a práva
vyvlastniť, ak nedôjde k dohode.
(2) Pre rozsah vyvlastnenia, pre vyvlastňovacie konanie a
náhradu za vyvlastnenie, pre vstup na vyvlastňovanú nehnuteľnosť a
pre jej užívanie pred začatím vyvlastňovacieho konania platia, ak
nie je ustanovené niečo iné, obdobne predpisy o územnom plánovaní
a výstavbe obcí.
Za skutočnú škodu spôsobenú na nehnuteľnosti alebo jej
príslušenstve pri stavbe, prevádzke, opravách, zmene alebo
odstraňovaní vedenia náleží poškodenému vlastníkovi alebo
užívateľovi nehnuteľnosti náhrada.
Styk s komunikáciami, vodami, vodohospodárskymi dielami
a zariadeniami
(1) Pri styku energetického diela s komunikáciami, vedeniami
všetkých druhov, vodami, vodohospodárskymi dielami a zariadeniami
treba dbať na plynulosť a bezpečnosť prevádzky tak energetických
diel, ako i komunikácií, vedení, vôd, vodohospodárskych diel a
zariadení, ako i na možnosti ich riadneho udržiavania.
(2) Podrobné podmienky styku energetických diel s
komunikáciami, vedeniami všetkých druhov, vodami,
vodohospodárskymi dielami a zariadeniami, pokiaľ ich neurčujú
štátne technické normy, upravia pravidlá, ktoré vydá Ministerstvo
energeticky po dohode so zúčastnenými ústrednými úradmi a
orgánmi.
Ochranné pásma
(1) Energetické diela sa chránia ochrannými pásmami. V nich sú
v rozsahu určenom vykonávacími predpismi zakázané alebo obmedzené
stavby, zariadenia, úpravy povrchu a porasty, ktoré by ohrozovali
energetické diela a ich plynulú a bezpečnú prevádzku. Rovnakým
spôsobom možno zakázať alebo obmedziť niektoré činnosti v
ochranných pásmach alebo v ich blízkosti.
(2) Povinnosti a obmedzenia v ochranných pásmach alebo v ich
blízkosti vznikajú povolením na stavbu energetického diela;
zanikajú zrušením diela.
(3) Ak je rozsah ochranných pásiem alebo miera povinností a
obmedzení sporná, vymedzí ich povoľujúci orgán.
Pri projektovaní a výstavbe energetických diel treba dbať na
to, aby boli čo najviacej vylúčené škodlivé vplyvy na
poľnohospodárske a lesné hospodárstvo a na prírodné prostredie,
aby boli uchovávané chránené časti prírody, vegetácia potrebná pre
hygienickú ochranu a kultúrne pamiatky.
(1) Ustanovenia §§ 22 až 28 platia obdobne i pre iné
organizácie štátneho socialistického sektora než energetické
podniky, pokiaľ zriaďujú alebo prevádzajú na cudzích
nehnuteľnostiach vedenie pre svoje vlastné prevádzky alebo
zariadenie pre verejné elektrické osvetlenie.
(2) Ustanovenia §§ 29 až 31 platia aj pre zariadenie pre
neverejný rozvod elektriny, ktoré zriaďujú alebo prevádzajú iné
organizácie štátneho socialistického sektora než energetické
podniky mimo obvodu vlastného objektu (vlastnej nehnuteľnosti).
Prenosné zariadenia pre rozvod elektriny
(1) Pre prenosné zariadenia pre rozvod elektriny platia
primerane ustanovenia §§ 17, 20, 21 a 28.
(2) O podmienkach styku prenosného zariadenia s cudzími
nehnuteľnosťami rozhodne, ak nedôjde k dohode, výkonný orgán
okresného národného výboru.
(3) Pri styku prenosného zariadenia s komunikáciami, vedeniami
všetkých druhov, vodami, vodohospodárskymi dielami a zariadeniami
platia obdobne ustanovenia § 29.
Šiesty oddiel
Záverečné ustanovenia
(1) Dňom začiatku účinnosti tohto zákona vznikajú oprávnenia a
povinnosti podľa §§ 22 až 26 i v prospech vedenia [§ 22 ods.1
písm.a)] v správe energetických podnikov, ktoré boli zriadené
predo dňom začiatku účinnosti tohto zákona.
(2) Ustanovenia o ochranných pásmach (§ 30) platia odo dňa
začiatku účinnosti tohto zákona i pre energetické diela, ako i pre
zariadenia pre neverejný rozvod elektriny uvedené v § 32 ods.2,
ktoré boli zriadené predo dňom začiatku účinnosti tohto zákona.
(1) Pokiaľ elektrické prípojky nízkeho napätia alebo ich
časti sú vo vlastníctve niekoho iného než štátu, prechádzajú dňom
začiatku účinnosti tohto zákona do vlastníctva štátu a správy
energetického podniku, v rozvodnej oblasti ktorého sú zriadené.
(2) Pokiaľ odberné rozvodné zariadenia alebo ich časti, ktoré
sú pripojené na prípojku nízkeho napätia, sú vo vlastníctve štátu
a v správe energetických podnikov, prechádzajú s výnimkou meracích
prístrojov dňom začiatku účinnosti tohto zákona do vlastníctva
majiteľov nehnuteľností, ktorých pripojeniu slúžia.
(3) Prechod vlastníctva podľa odsekov 1 a 2 je bezodplatný.
(4) Podľa zásad uvedených v odsekoch 1 a 2 prechádza dňom
začiatku účinnosti tohto zákona i správa národného majetku, pokiaľ
ide o elektrické prípojky nízkeho napätia a odberné rozvodné
zariadenia na ne pripojené.
Súkromní vlastníci stavieb a zariadení, ktoré budú pripojené k
zariadeniu pre verejný rozvod elektriny, sú povinní prispievať v
rozsahu určenom vykonávacími predpismi na úhradu nákladov
spojených s vybudovaním zariadenia pre verejný rozvod elektriny
nízkeho napätia a elektrických prípojok.
Výkonné orgány krajských národných výborov môžu poveriť
vykonávaním úloh, ktoré im prislúchajú podľa tohto zákona, výkonné
orgány národných výborov nižších stupňov, ak sa tým docieli
účelnejšie alebo hospodárnejšie plnenie týchto úloh.
Vláda môže určiť nariadením, že sa tento zákon alebo niektoré
jeho ustanovenia vzťahujú i na inú energiu než elektrickú alebo na
iné energetické diela než pre výrobu alebo rozvod elektriny.
Vykonávacie predpisy
(1) Vláda určí rozsah ochranných pásiem energetických diel,
povinnú úpravu ochranných pásiem a druhy činnosti, ktoré v nich
alebo v ich blízkosti sú obmedzené alebo zakázané, prípadne môže
vydať ďalšie predpisy na vykonanie tohto zákona.
(2) Podrobnejšie predpisy na vykonanie tohto zákona vydá
Ministerstvo energetiky po dohode so zúčastnenými ústrednými
úradmi a orgánmi.
(3) Podmienky a rozsah povinnosti platiť príspevok podľa § 36,
ako i konanie o vyrubovaní a vyberaní príspevku, upraví minister
financií po dohode s ministrom energetiky.
Zrušovacie ustanovenia
(1) Zrušujú sa predpisy, ktoré sú v rozpore s týmto zákonom,
najmä:
a) zákon č.438/1919 Zb. o štátnej podpore pri začatí sústavnej
elektrizácie v znení predpisov ho meniacich a doplňujúcich;
b) zákon č.187/1922 Zb. o zápise elektrických vedení
všeužitočných elektrických podnikov do pozemkových kníh;
c) zákon č.237/1949 Zb. o sústavnej elektrizácii vidieka,
ako i predpisy vydané na ich vykonanie.
(2) Nedotknuté zostávajú najmä tieto predpisy:
a) vládne nariadenie č.47/1952 Zb. o štátnej energetickej
inšpekcii;
b) vládne nariadenie č.53/1952 Zb. o zaistení bezpečnosti a
hospodárnosti prevádzky niektorých technických zariadení;
c) vládne nariadenie č.9/1953 Zb. o hlavných energetikoch,
ako i predpisy vydané na ich vykonanie.
Účinnosť zákona
Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januárom 1958; vykonajú ho
všetci členovia vlády, zákon č. 131/1970 Zb. nadobúda účinnosť 1.
januárom 1971, zákon č. 159/1971 Zb. nadobúda účinnosť 1. januárom
1972.
Novotný v.r.
Fierlinger v.r.
Široký v.r.
Dolanský v.r. Tesla v.r.
Kopecký v.r. Uher v.r.
Inž.Jankovcová v.r. Beran v.r.
Poláček v.r. Jonáš v.r.
Barák v.r. Reitmajer v.r.
Inž.Šimůnek v.r. Dr.Škoda v.r.
Dr.Kyselý v.r. Inž.Černý v.r.
Plojhar v.r. Dvořák v.r.
Dr.Šlechta v.r. Dr.Kahuda v.r.
Bakuľa v.r. Generál plukovník Lomský v.r.
David v.r. Dr.Neuman v.r.
Ďuriš v.r. Ouzký v.r.
Krajčír v.r Pospíšil v.r.
Krosnář v.r. Inž.Púčik v.r.
Machačová v.r. Dr.Vlasák v.r.
Dr.Nejedlý v.r. Zatloukal v.r.