Zdieľanie poznámky:
Obsah
Typ obsahu
84/1958 Zb.
Zákon
z 12. decembra 1958
o územnom plánovaní
Národné zhromaždenie Československej republiky sa uznieslo na
tomto zákone:
Časť I
Základné ustanovenia
Poslanie územného plánovania
(1) Územné plánovanie je sústavnou činnosťou, ktorá v súlade
s úlohami a zámermi národohospodárskeho plánovania a na základe
prieskumov prírodných, demografických, kultúrnych, ekonomických
a technických podmienok rieši usporiadanie daného územia tak, aby
sa vytvoril organický a ďalšieho rozvoja schopný celok, zabezpečil
vzájomný súlad všetkých územných prvkov a spoločenských záujmov
a tým i predpoklady pre harmonické uspokojovanie požiadaviek
obyvateľov na prácu, bývanie, kultúru a zotavenie.
(2) Územné plánovanie zabezpečuje, aby vykonávanie zmien
v usporiadaní území, predovšetkým investičnou činnosťou, sa
dlhodobe a plánovite usmerňovalo podľa vopred stanovených zásad.
Úlohy územného plánovania
(1) Územné plánovanie plní najmä tieto hlavné úlohy:
a) vymedzuje výhľadove veľkosť a organizáciu sídlisk riešeného
územia v súlade s výhľadovými úlohami jeho hospodárskeho
a kultúrneho rozvoja;
b) vymedzuje správnu veľkosť a rozvrhnutie plôch pozemkov pre
všetky zložky osídlenia a pre ostatné účely na riešenom území
s ohľadom na súčasnú i výhľadovú potrebu a na racionálne
využitie zastavaných i nezastavaných plôch všetkého druhu;
c) rieši umiestenie a začlenenie jednotlivých účelových skupín
výstavby a jednotlivých stavieb na riešenom území a zisťuje
potrebu a rozsah vyvolaných investícií, ktoré podmieňujú úplné
využitie a uplatnenie navrhovanej základnej výstavby, prípadne
určuje ich umiestenie;
d) určuje nutné asanačné alebo rekonštrukčné zásahy do
jestvujúceho stavu územia;
e) vymedzuje chránené územia alebo objekty a ochranné pásma
a zabezpečuje ochranu územia, objektov alebo pásiem
vymedzených podľa osobitných predpisov;
f) navrhuje účelné časové poradie výstavby a iných opatrení
nevyhnutných na dosiahnutie usporiadania územia podľa územného
plánu.
(2) Pri riešení úloh územného plánovania sú kompetentné orgány
povinné
a) dbať na vytváranie priaznivých územných podmienok pre rozvoj
výrobných síl,
b) dbať na vytváranie zdravého, krásneho a pohodlného prostredia
pre život a prácu obyvateľov, o zachovanie, využitie
a rozmnoženie hmotných a kultúrnych hodnôt na riešenom území,
ako aj o ochranu daného prostredia pred nežiadúcimi zásahmi,
vplyvmi a dôsledkami hospodárskej alebo inej činnosti
a o odstránenie závad touto činnosťou spôsobených,
c) umožňovať najúčelnejšie využitie prírodných podmienok
riešeného územia,
d) uplatňovať zásadu najvyššej hospodárnosti a najnovšie poznatky
pokrokovej vedy a techniky,
e) dbať o ochranu nerastného bohatstva a pôdohospodárskej pôdy.
(3) Kompetentné orgány sú pri riešení úloh územného plánovania
povinné dbať na záujmy obrany štátu.
Východiskové podklady územného plánovania
(1) Základným východiskovým podkladom pre územné plánovanie sú
výhľadové plány hospodárskeho a kultúrneho rozvoja jednotlivých
oblastí vypracované v rámci štátneho plánu rozvoja národného
hospodárstva, ako i perspektívne štúdie a rozbory orgánov
hospodárskeho plánovania objasňujúce postavenie a funkciu
jednotlivých krajov, okresov, prípadne iných územných celkov
v národnom hospodárstve a základné zameranie ich ďalšieho rozvoja
a výstavby. Územné plánovanie sa pri riešení svojich úloh opiera
aj o výhľadové plány rozvoja jednotlivých odvetví národného
hospodárstva a preberá ich zásady v rozsahu vymedzenom ich
schválením a ďalej sa opiera o generálne plány rozvoja banských
revírov, výhľadové štúdie a generálne riešenie jednotlivých
stavieb na riešenom území.
(2) Smerným plánom pre základné vodohospodárske opatrenia pri
územnom plánovaní je štátny vodohospodársky plán. Pokiaľ boli
vypracované pre niektoré ďalšie hospodárske úseky osobitné plány
(štátny cestný plán, generálny plán zveľadenia poľnohospodárskeho,
lesného a vodného hospodárstva a i.), používa územné plánovanie
tieto plány ako podklad pre riešenie základných otázok a preberá
ich zásady v rozsahu vymedzenom ich schválením.
(3) Popri podkladoch získaných z národohospodárskeho
plánovania si územné plánovanie obstaráva pre riešenie svojich
úloh vlastné podklady vykonávaním všestranného prieskumu riešeného
územia, rozborom vzťahu plánovaných opatrení k súčasnému
usporiadaniu, možnostiam a výhľadovým potrebám riešeného územia
a skúmania podmienok, ako i dôsledkov realizácie zamýšľaných
opatrení v území.
Časť II
Územné plány
Druhy územných plánov
Podľa povahy riešených úloh sa vypracúvajú:
a) územné plány rajónov,
b) územné plány sídlisk,
c) zastavovacie plány.
Územné plány rajónov
(1) Územné plány rajónov sa vypracúvajú pre vopred určené
hospodársky a kultúrne významné záujmové územia (rajóny), pre
ktoré je potrebné na uskutočnenie dôležitých investícií alebo
iných plánovaných opatrení ustanoviť dlhodobé zásady a podmienky
ich sústavnej výstavby alebo prestavby.
(2) Územné plány rajónov riešia na danom území súborne
umiestnenie, vzájomné vzťahy a usporiadanie všetkých doterajších
i novonavrhovaných funkčných celkov, ktoré toto územie vytvárajú
(sídlisk, ťažobných, priemyslových, poľnohospodárskych a iných
závodov, vodohospodárskych, dopravných, energetických a iných diel
a zariadení, lesov a plôch určených na zalesnenie a ostatných
významných prvkov prírody a krajiny).
(3) Územnými plánmi rajónov sa rieši aj umiestenie
jednotlivých významných stavieb alebo ich súborov mimo územia
sídlisk, ak nemožno podmienky a dôsledky umiestenia navrhovanej
stavby riešiť inými prostriedkami územného plánovania.
Územné plány sídlisk
(1) Územné plány sídlisk sa vždy vypracúvajú pre výstavbu
nových a pre celkovú rekonštrukciu alebo dostavbu jestvujúcich
sídlisk, ktoré v dôsledku výhľadove plánovaného rozvoja výrobných
síl vyžadujú podstatné prebudovanie, rozšírenie alebo asanáciu.
(2) Podľa potreby sa územné plány sídlisk vypracúvajú na účely
dlhodobého rozvoja celých sídlisk alebo ich častí určených na
výrobné, obytné alebo iné účely, ak to vyžadujú úlohy štátneho
plánu rozvoja národného hospodárstva alebo iné dôležité
hospodárske či kultúrne záujmy.
(3) Územné plány sídlisk ustanovujú súborne zásady a podmienky
dlhodobej výstavby a prestavby celého sídliska alebo jeho funkčné
a výtvarne ucelenej časti z hľadiska umiestenia, usporiadania
a vzájomných vzťahov všetkých doterajších i novonavrhovaných
skladobných prvkov vytvárajúcich dané sídlisko (obytné časti
sídliska, územie určené na umiestňovanie priemyslových,
poľnohospodárskych a iných závodov, dopravné, energetické,
vodovodné, kanalizačné a iné siete a zariadenia, verejná zeleň
a pod.).
(4) Územné plány sídlisk sa vypracúvajú ako
a) smerné územné plány, a to pre celé územie sídliska a jeho
záujmové územie,
b) podrobné územné plány, a to pre ucelenú časť územia sídliska,
pri malých sídliskách aj pre celé ich územie.
(5) Podrobné územné plány sa vypracúvajú spravidla na základe
smerných územných plánov. Výkonný orgán príslušného krajského
národného výboru môže v odôvodnených prípadoch povoliť
vypracovanie podrobného územného plánu bez predchádzajúceho
vypracovania a schválenia smerného územného plánu.
(6) Sídliskom sa rozumie každá jednotka osídlenia, ktorá sa
skladá zo zoskupených trvalých ľudských obydlí (včítane do nej
začlenených výrobných zariadení a nevyhnutného občianskeho
a technického vybavenia) a tvorí uzavreté a od iných jednotiek
osídlenia priestorove oddelené prostredie pre spoločenský život
obyvateľov (mesto, dedina, osada, aj keď nie je samostatnou
správnou jednotkou).
Zastavovacie plány
(1) Pri stavbách, ktorých dokumentácia je schvaľovaná podľa
predpisov o dokumentácii stavieb, sa vypracúvajú zastavovacie
plány v rozsahu určenom týmito predpismi a v súlade s územným
rozhodnutím o umiestení jednotlivých stavieb alebo ich súborov.
(2) Zastavovacie plány určujú presné polohové a výškové
situovanie všetkých budov, objektov a zariadení a ich zapojenie na
obdobné budovy, objekty a zariadenia mimo projektovanej stavby,
prípadne aj etapy stavby; ďalej riešia všetky výškové a sadové
úpravy územia.
Obstarávanie územných plánov
(1) Územné plány sa vypracúvajú na základe východiskových
podkladov (§ 3).
(2) Územné plány rajónov a sídlisk s výnimkou uvedenou
v odseku 3 obstarávajú výkonné orgány krajských národných výborov.
(3) Územné plány sídlisk poľnohospodárskeho charakteru
obstarávajú výkonné orgány okresných národných výborov.
(4) Orgány uvedené v odsekoch 2 a 3 zodpovedajú za vykonanie
prípravných prác pre územné plány rajónov a sídlisk a za
vypracovanie návrhov týchto plánov projektovými organizáciami.
(5) Hlavné úlohy, zásady a požiadavky pre vypracovanie
jednotlivých územných plánov rajónov a sídlisk určujú rady
národných výborov, ktorých výkonné orgány tieto plány obstarávajú,
po prejednaní v radách zúčastnených národných výborov.
(6) Zastavovacie plány obstarávajú investori podľa predpisov
o dokumentácii stavieb.
Schvaľovanie územných plánov rajónov a sídlisk a konanie o nich
(1) Územné plány rajónov a sídlisk s výnimkou uvedenou
v odseku 3 schvaľujú rady krajských národných výborov, pokiaľ si
ich schválenie nevyhradí vláda. Návrhy územných plánov, ktorých
schválenie si vyhradila vláda, predkladajú na schválenie rady
krajských národných výborov.
(2) Návrhy územných plánov schvaľovaných podľa odseku 1 sa
musia pred predložením na schválenie prejednať v radách dotknutých
okresných národných výborov, a ak ide o územné plány sídlisk, aj
v radách dotknutých miestnych národných výborov.
(3) Územné plány sídlisk poľnohospodárskeho charakteru
schvaľujú rady okresných národných výborov, pokiaľ si ich
schválenie nevyhradila rada krajského národného výboru alebo
vláda; pred predložením na schválenie musia sa prejednať v radách
dotknutých miestnych národných výborov.
(4) Konanie o územných plánoch rajónov a sídlisk vedú výkonné
orgány národných výborov, ktorých rady tieto plány schvaľujú
(odseky 1 a 3); prejednaním jednotlivých otázok môžu poveriť
výkonné orgány národných výborov nižších stupňov. Ak si vyhradila
schválenie územného plánu vláda, vedie konanie o ňom výkonný orgán
krajského národného výboru.
(5) V konaní o územných plánoch rajónov a sídlisk prejednávajú
a dohodnú výkonné orgány kompetentných národných výborov
navrhované riešenia týchto plánov so všetkými dotknutými orgánmi
štátnej správy. Výkonné orgány kompetentných národných výborov
prejednajú jednotlivé riešenia územných plánov aj s dotknutými
organizáciami socialistického sektora a oboznámia vhodnou formou
ostatné organizácie a občanov so základnými zámermi a návrhmi
územných plánov. Pri vypracúvaní a schvaľovaní územných plánov
rajónov a sídlisk prihliadnu uvedené výkonné orgány k pripomienkam
organizácií a občanov.
(6) Územné plány rajónov a sídlisk sa schvaľujú ako celok. Pri
schválení sa musí pre každý územný plán určiť, ktoré jeho časti
alebo riešenia sú v rámci celkove schváleného pojatia záväzné pre
spracovanie územných plánov nižšieho stupňa a pre územné
rozhodnutie. Ostatné časti alebo riešenia územných plánov sa
schvaľujú ako orientačné smernice pre ďalšie územné plánovacie
práce a pre usmerňovanie výstavby v území.
Preverovanie zastavovacích plánov
Zastavovacie plány musia sa pred schválením orgánmi
kompetentnými podľa predpisov o dokumentácii stavieb preveriť
z hľadiska územného plánovania výkonnými orgánmi mestských
národných výborov. Preverenie zastavovacích plánov je súčasťou
konania o vydaní rozhodnutia o prípustnosti stavby. Ak vedie toto
konanie iný orgán než výkonný orgán mestského národného výboru, je
povinný obstarať stanovisko výkonného orgánu mestského národného
výboru z hľadiska územného plánovania a pojať jeho podmienky do
rozhodnutia o prípustnosti stavby.
Časť III
Územné rozhodnutia
Druhy územných rozhodnutí
(1) Pre riešenie jednotlivých otázok v odbore územného
plánovania vydávajú výkonné orgány kompetentných národných výborov
územné rozhodnutia. V územných rozhodnutiach sa určujú podmienky
pre projektovú prípravu stavieb a pre vykonanie požadovaných zmien
v území, prípadne pre ochranu dôležitých záujmov v území.
(2) Územným rozhodnutím sa rozhoduje najmä:
a) o umiestení jednotlivých stavieb alebo ich súborov,
b) o vymedzení chránených území a objektov a ochranných pásem
v prípadoch, keď táto pôsobnosť neprislúcha podľa osobitných
predpisov iným orgánom,
c) o stavebnej uzávere,
d) o zmenách vo využití pozemkov.
(3) Územné rozhodnutia vydáva výkonný orgán okresného
národného výboru, pokiaľ si výkonný orgán krajského národného
výboru nevyhradil vydanie územného rozhodnutia uvedeného v odseku
2 písm. a) a b).
(4) Výkonné orgány miestnych národných výborov, ktorým sa
zverila pôsobnosť stavebných úradov I. stupňa, vykonávajú na nimi
spravovanom území pôsobnosť výkonných orgánov okresných národných
výborov podľa odseku 3. Vykonávacie predpisy určujú, v ktorých
prípadoch budú túto pôsobnosť vykonávať výkonné orgány miestnych
národných výborov, ktorým sa nezverila pôsobnosť stavebných úradov
I. stupňa.
(5) Ak ide o územné rozhodnutie v obvode niekoľkých výkonných
orgánov národných výborov, vydá rozhodnutie najbližšie spoločne
nadriadený orgán. Tento orgán môže určiť, že rozhodnutie vydá
niektorý z podriadených výkonných orgánov národných výborov.
Podklady pre územné rozhodnutie
(1) Podkladom pre územné rozhodnutie sú schválené územné plány
rajónov a sídlisk.
(2) Ak sa neschválil pre príslušné územie územný plán alebo ak
nevyžaduje povaha riešenej úlohy predchádzajúce vypracovanie
a schválenie územného plánu, musí výkonný orgán kompetentného
národného výboru dbať na východiskové podklady pre územné
plánovanie (§ 3), prípadne obstarať pre územné rozhodnutie iné
podklady v rozsahu nevyhnutnom na riešenie danej otázky (územné
plánovacie štúdie a náčrty, rozbory a bilancie, miestne
vyšetrenia, výsledky prejednania jednotlivých otázok
s kompetentnými orgánmi štátnej správy a s účastníkmi konania
o územnom rozhodnutí a pod.).
(3) O rozsahu nevyhnutných podkladov a o spôsobe ich
zabezpečenia podľa odseku 2 rozhodne výkonný orgán národného
výboru kompetentný na vydanie územného rozhodnutia podľa povahy
a zložitosti danej úlohy.
Konanie o územnom rozhodnutí
(1) Pre konanie o územnom rozhodnutí platia všeobecné predpisy
o konaní vo veciach správnych, pokiaľ vykonávacie predpisy
neustanovujú niečo iné.
(2) Územné rozhodnutia vydávajú orgány kompetentné podľa § 11
ods. 3 až 5 po predchádzajúcom prejednaní so všetkými orgánmi
štátnej správy, ktorých záujmy sú týmto rozhodnutím dotknuté.
Časť IV
Spoločné a záverečné ustanovenia
Vstup na pozemky a náhrada škody
(1) Vstupovať na cudzie pozemky pre vykonanie prieskumu
a iných prác na účely územného plánovania alebo na výkon dozoru
nad dodržiavaním schválených územných plánov a platných územných
rozhodnutí, pokiaľ tieto práce možno vykonať len na mieste samom,
možno len na základe osobitného povolenia, pokiaľ na to nie je
potrebné povolenie podľa osobitných predpisov.
(2) Povolenie pre vstup na cudzí pozemok podľa odseku 1 vydáva
výkonný orgán národného výboru, ktorý v danom prípade vedie
príslušné konanie o územnom pláne alebo územnom rozhodnutí,
prípadne ktorý vykonáva výkon dozoru; v naliehavých prípadoch môže
povolenie vydať kompetentný výkonný orgán miestneho národného
výboru. Povolenie pre vstup na pozemky vojenskej správy vydáva
výkonný orgán národného výboru po predchádzajúcom súhlase
vojenskej správy.
(3) Osoby oprávnené vstupovať na cudzí pozemok sú povinné
dbať, aby ich prácami nevznikli na pozemku škody, ktorým možno
zabrániť, a zachovať mlčanlivosť voči nepovolaným osobám
o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedeli pri svojej činnosti.
(4) Náhradu za spôsobenú škodu poskytne orgán, ktorý poverené
osoby vyslal. Ak nedôjde k dohode o výške náhrady škody, rozhodne
o nej výkonný orgán mestského národného výboru.
Súčinnosť iných orgánov
Orgány hospodárskeho plánovania, ostatné orgány štátnej
správy, vedecké inštitúcie a ústavy spolupracujú v svojej
pôsobnosti s orgánmi, ktoré vedú konanie o územných plánoch
a o územných rozhodnutiach a poskytujú im všetky
národohospodárske, technické a iné podklady nevyhnutné na riešenie
danej úlohy.
Splnomocňovacie a záverečné ustanovenia
(1) Podrobnejšie predpisy na vykonanie tohto zákona vydá
Štátny výbor pre výstavbu. Tieto predpisy najmä
a) ustanovia zásady pre podrobnejšie členenie, náplň a spôsob
spracovania jednotlivých druhov územných plánov, pre ich
prejednávanie, schvaľovanie a evidenciu,
b) vymedzia obsah územných rozhodnutí a postup pri ich vydávaní,
c) určia spôsob, ako zabezpečiť trvalý súlad územných plánov
s plánmi rozvoja národného hospodárstva,
d) ustanovia zásady pre obstarávanie podkladných máp a prieskumov
a pre ich evidenciu.
(2) Vykonávacie predpisy môžu určiť odchýlky pre vydávanie
územných rozhodnutí o umiesťovaní niektorých stavieb a pre
preverovanie ich zastavovacích plánov, prípadne určiť, v ktorých
prípadoch možno upustiť od vydávania územných rozhodnutí
o umiestení stavby alebo od preverenia zastavovacích plánov; tieto
predpisy môžu tiež určiť odchýlky od konania o územných plánoch,
ak to vyžadujú záujmy zachovania štátneho alebo hospodárskeho
tajomstva alebo záujmy obrany štátu.
(1) Zrušujú sa:
a) §§ 1 až 8, 15 až 19, 21, 22, 24 a 25 zákona č. 280/1949 Zb.
o územnom plánovaní a výstavbe obcí,
b) vládne nariadenie č. 51/1950 Zb. o územnom plánovaní obcí,
c) časť I, časť II (s výnimkou § 9), časť III, časť X, časť XI
a časť XIII vládneho nariadenia č. 93/1950 Zb. o výstavbe
obcí,
d) § 2 vládneho nariadenia č. 57/1953 Zb. o pôsobnosti
Ministerstva vnútra v odbore územného plánovania a výstavby
obcí a v odbore starostlivosti o technické služby národných
výborov v znení vládneho nariadenia č. 77/1953 Zb.
(2) Nedotknuté zostávajú predpisy upravujúce pôsobnosť
osobitných orgánov štátnej správy pri riešení otázok, ktoré majú
vzťah k územnému plánovaniu; orgány, ktoré sú podľa týchto
predpisov kompetentné vykonávať opatrenia dotýkajúce sa územného
plánovania, sú povinné dbať na zásady obsiahnuté v schválených
územných plánoch alebo dohodnutých s orgánmi územného plánovania.
Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januárom 1959. Vykonajú ho
všetci členovia vlády.
Zákon č. 72/1969 Zb. nadobudol účinnosť 1. júlom 1969.
Zákon č. 131/1970 Zb. nadobudol účinnosť 1. januárom 1971.
Zákon č. 159/1971 Zb. nadobudol účinnosť 1. januárom 1972.
Novotný v.r.
Fierlinger v.r.
Široký v.r.
Dolanský v.r.
Kopecký v.r.
Inž. Jankovcová v.r.
Barák v.r.
Inž. Šimůnek v.r.
Dr. Kyselý v.r.
Plojhar v.r.
Dr. Šlechta v.r.
Bakuľa v.r.
David v.r.
Ďuriš v.r.
Krajčír v.r.
Krosnář v.r.
Machačová v.r.
Dr. Nejedlý v.r.
Poláček v.r.
Tesla v.r.
Uher v.r.
Beran v.r.
Jonáš v.r.
Reitmajer v.r.
Dr. Škoda v.r.
Inž. Černý v.r.
Dvořák v.r.
Dr. Kahuda v.r.
Generálplukovník Lomský v.r.
Dr. Neuman v.r.
Ouzký v.r.
Pospíšil v.r.
Inž. Púčik v.r.
Dr. Vlasák v.r.