Zdieľanie poznámky:
Obsah
Typ obsahu
Československý ľud pod vedením Komunistickej strany
Československa buduje vyspelú socialistickú spoločnosť a
zhromažďuje sily pre prechod ku komunizmu. Touto cestou kráča ruka
v ruke s ľudom Sväzu sovietskych socialistických republík a
všetkých ostatných krajín svetovej socialistickej sústavy,
ktorej je naša republika pevným článkom. Chce žiť v mieri a v
priateľstve so všetkými národmi sveta a prispievať k mierovému
spolužitiu a k dobrým vzťahom medzi štátmi s rôznym spoločenským
zriadením.
Dokiaľ existuje imperializmus, zostáva vo svete pôda pre
agresívne vojny. Imperialistické štáty vytvárajú vojenské útočné
bloky, budujú hustú sieť vojnových základní a organizujú podvratnú
činnosť proti socialistickým krajinám. V západnej Európe pomáhajú
formovať novú západonemeckú revanšistickú armádu a vyzbrojujú ju
najmodernejšími zbraňami hromadného ničenia.
Proti týmto úkladom buduje náš ľud spoľahlivú obranu svojej
vlasti, ktorá sa opiera o hospodársky rozmach republiky, o
politickú a morálnu jednotu nášho ľudu a o spojenectvo s ľudom
Sväzu sovietskych socialistických republík a ostatných
socialistických krajín, ktorého základným pilierom je Varšavská
zmluva.
So zreteľom na veľkú závažnosť neustáleho zdokonaľovania
obrany slobody a socialistických vymožeností nášho ľudu sa Národné
zhromaždenie Československej socialistickej republiky uznieslo na
tomto zákone:
PRVÁ ČASŤ
ZÁKLADNÉ USTANOVENIA
(1) Na zabezpečenie mierového rozvoja socialistickej
spoločnosti je potrebné, aby sa náležite uplatňovala obranná
funkcia štátu a budovala obrana Československej socialistickej
republiky. Táto obrana je založená na mohutnom a stále sa
rozvíjajúcom národnom hospodárstve, na politickej uvedomelosti
ľudu a jeho odhodlaní brániť svoju vlasť.
(2) Náš ľud je rozhodnutý brániť vymoženosti socialistického
zriadenia proti každému nepriateľovi. V tomto vlasteneckom úsilí
vedie ho Komunistická strana Československa, ktorá riadi
zabezpečovanie najvyššej obranyschopnosti krajiny.
(3) Na obranu vlasti spája československý ľud svoje úsilie v
duchu proletárskeho internacionalizmu s ľudom Sväzu sovietskych
socialistických republík a ostatných socialistických krajín
pevnými spojeneckými zväzkami, ktorých výrazom je Varšavská
zmluva.
Obrana republiky zahrňuje opatrenia na zabezpečenie
obranyschopnosti krajiny v mieri i vo vojne na všetkých úsekoch
hospodárskeho a spoločenského života, najmä budovanie ozbrojených
síl a zvyšovanie ich bojovej pohotovosti v súlade s požiadavkami
súčasného vojenstva. Nedeliteľnou súčasťou obrany republiky sú
opatrenia v národnom hospodárstve, opatrenia na obranu v krajoch a
okresoch a na ochranu pred nepriateľskými vzdušnými útokmi a
príprava občanov na obranu.
Zastupiteľské sbory, ostatné orgány štátu, hospodárske,
spoločenské a iné organizácie robia všetky opatrenia potrebné na
zabezpečenie najvyššej obranyschopnosti krajiny. Opierajú sa
pritom o tvorivú iniciatívu a priamu účasť pracujúcich.
(1) Obrana vlasti a jej socialistického zriadenia je vrcholnou
povinnosťou a vecou cti každého občana, je obranou životných
záujmov každého príslušníka socialistickej spoločnosti. Na výzvu
na obranu vlasti vynaloží každý svoje sily a prostriedky na
dosiahnutie konečného víťazstva nad nepriateľom. Povinnosti
ukladané týmto zákonom v záujme obrany vyplývajú z potreby
organizovať pracujúci ľud v jeho úsilí o obranu socialistického
štátu.
(2) Na zabezpečenie obrany republiky, najmä za brannej
pohotovosti štátu (§ 5), môže vláda podrobne upraviť povinnosti
vyplývajúce z odseku 1, pokiaľ nie sú upravené v ďalších
ustanoveniach zákona.
DRUHÁ ČASŤ
OBRANA ZA BRANNEJ POHOTOVOSTI ŠTÁTU
Branná pohotovosť štátu
Štát vstupuje do brannej pohotovosti nariadením mobilizácie
ozbrojených síl, vyhlásením vojnového stavu alebo vypovedaním
vojny, a to dňom, keď sa urobilo niektoré z uvedených opatrení.
Branná pohotovosť štátu končí dňom, ktorý určí prezident
republiky.
Pracovné úlohy občanov a úprava
pracovných pomerov
(1) Za brannej pohotovosti štátu občania plnia s najväčším
úsilím a obetavosťou pracovné úlohy všade tam, kde to vyžaduje
zabezpečenie obrany republiky. Tým sa uplatňuje ich záujem a
aktívna účasť na obrane vlasti.
(2) Za brannej pohotovosti štátu môže sa občanom v záujme
obrany republiky uložiť
a) zotrvať v zamestnaní a podľa potreby konať práce, ktoré
nepatria k ich pravidelnému zamestnaniu, prípadne pracovať
i mimo miesta pravidelného zamestnania,
b) nastúpiť zamestnanie, ktoré sa im pridelí,
c) konať časove obmedzené práce, ktoré sa budú od nich požadovať
na zdolanie nárazových alebo mimoriadnych úloh pre obranu
republiky (osobné úkony).
(3) Opatrenia uvedené v odseku 2 vyhlasuje vláda.
(4) Na ubytovanie občanov, ktorým sa uložili úlohy podľa
odseku 2, môžu sa od každého požadovať potrebné priestory a
prostriedky.
Vláda môže za brannej pohotovosti štátu upravovať pracovné
pomery, najmä ich vznik a zánik, pracovný čas a iné pracovné
podmienky.
Opatrenia v národnom hospodárstve
(1) Celé národné hospodárstvo je plánovite riadené tak, aby sa
mohutným rozvojom výroby zabezpečila obranyschopnosť krajiny.
(2) Za brannej pohotovosti štátu môžu vláda alebo orgány ňou
splnomocnené rozhodnúť o zmenách v riadení národného hospodárstva
a o zvláštnej úprave výroby, obehu a spotreby vecných
prostriedkov, aby sa náležite zabezpečili potreby obrany
republiky.
Využitie vecných prostriedkov pre účely obrany
Za brannej pohotovosti zabezpečuje štát potreby obrany
vecnými prostriedkami z národného majetku a dbá, aby sa plne
využili na splnenie úloh obrany. Taktiež ľudové družstvá a občania
usilujú, aby sa splnili všetky úlohy obrany, a na to poskytujú s
najväčšou obetavosťou všetko, čo je na ich zabezpečenie potrebné.
Poskytovanie vecných prostriedkov
pre účely obrany
Ak nepostačia vecné prostriedky z národného majetku, môže sa
za brannej pohotovosti štátu každému uložiť poskytnúť na účely
obrany potrebné vecné prostriedky, ktoré má v držaní.
(1) Poskytnúť vecné prostriedky znamená
a) odovzdať požadované vecné prostriedky do užívania alebo
vlastníctva štátu,
b) naložiť s nimi podľa pokynov alebo
c) strpieť, aby sa s nimi naložilo určeným spôsobom.
(2) Ten, komu sa uložilo odovzdať vecné prostriedky do
užívania alebo do vlastníctva, je povinný odovzdať ich v určenom
čase, na určenom mieste, v použiteľnom stave a s určeným
príslušenstvom.
(1) Vláda vydá vykonávacie predpisy, v ktorých najmä určí, kto
ukladá povinnosť poskytnúť potrebné vecné prostriedky, kto určuje
osoby a organizácie povinné poskytnúť vecné prostriedky a kto a
akým spôsobom vecné prostriedky preberá.
(2) Vláda alebo orgán ňou poverený môže už v mieri určiť,
ktoré vecné prostriedky pre účely obrany sa poskytnú za brannej
pohotovosti štátu, a uložiť ich držiteľom povinnosť podrobiť ich
súpisu a prehliadke a udržovať ich v použiteľnom stave.
Opatrenia na ochranu obyvateľstva
Ak je to nevyhnutne treba, môže sa z určeného miestneho obvodu
odsunúť obyvateľstvo a vecné prostriedky. Na ubytovanie odsunutých
osôb a na uloženie odsunutých vecných prostriedkov môžu sa od
každého požadovať potrebné priestory a prostriedky.
Opatrenia mimo času brannej
pohotovosti štátu
Vláda môže zaviesť účinnosť jednotlivých ustanovení tejto
časti zákona i mimo času brannej pohotovosti štátu, ak sú zvýšenou
mierou ohrozené zvrchovanosť štátu a jeho socialistické zriadenie
alebo ak to vyžadujú medzinárodné zmluvné záväzky o spoločnej
obrane proti napadnutiu.
TRETIA ČASŤ
CIVILNÁ OBRANA
zrušený
zrušený
ŠTVRTÁ ČASŤ
PRÍPRAVA OBČANOV NA OBRANU REPUBLIKY
(1) Na zabezpečenie obrany republiky zúčastňujú sa občania
prípravy na plnenie úloh obrany.
(2) Účasť občanov na príprave na obranu vyplýva z ich záujmov
o zabezpečenie obrany republiky, z ich uvedomelosti a odhodlania
brániť svoju vlasť.
Príprava občanov zahrňuje brannú, telesnú a zdravotnícku
prípravu, prípravu na civilnú obranu a ostatnú potrebnú prípravu;
organizujú ju dobrovoľné organizácie, predovšetkým Sväz pre
spoluprácu s armádou, Československý sväz telesnej výchovy,
Československý červený kríž a Československý sväz požiarnej
ochrany, ďalej štátne orgány, školy, hospodárske a iné
organizácie.
PIATA ČASŤ
ĎALŠIE OPATRENIA V ZÁUJME OBRANY
REPUBLIKY
Prípravy a preskúšavanie opatrení
pre čas brannej pohotovosti štátu
(1) V súvislosti s prípravami alebo preskúšavaním opatrení pre
čas brannej pohotovosti štátu môžu vláda, národné výbory alebo
vládou poverení ministri ukladať povinnosti štátnym orgánom,
hospodárskym, spoločenským a iným organizáciám i občanom.
(2) O požadovaní dopravných prostriedkov a zemných a cestných
strojov na mobilizačné cvičenie ozbrojených síl rozhoduje
minister národnej obrany.
(3) Držiteľ je povinný odovzdať prostriedok alebo stroj v
určenom čase, na určenom mieste, v použiteľnom stave a s určeným
príslušenstvom.
Výstavba podnikov z hľadiska
obrany
Pri výstavbe podnikov a zariadení a pri rozmiestňovaní výroby
treba dbať na záujmy obrany republiky.
Úprava pozemkov
(1) Vojenská správa alebo orgány Ministerstva vnútra môžu z
hľadiska obrany republiky určiť územie, kde ku zmene povrchu pôdy
treba ich súhlas. Vojenská správa alebo orgány Ministerstva vnútra
môžu pritom určiť, ako sa má zmena vykonať.
(2) V týchto územiach môže okresný národný výbor na návrh
vojenskej správy alebo orgánu Ministerstva vnútra uložiť
vlastníkom alebo užívateľom pozemkov vykonanie zmien povrchu
pôdy.
Prístup na niektoré miesta
(1) Prístup na miesta, kde sú umiestnené zariadenia slúžiace
na obranu republiky, môže sa na návrh vojenskej správy alebo
orgánov Ministerstva vnútra okresným národným výborom zakázať
alebo viazať osobitným povolením.
(2) Za vojenského cvičenia, pri presunoch vojsk alebo za
brannej pohotovosti štátu môže sa na návrh vojenskej správy
okresným národným výborom zakázať, obmedziť alebo podľa potreby
inak upraviť prístup do určitých ďalších priestorov, ako aj pobyt
a doprava v nich. Vo výnimočných prípadoch, keď by hrozilo
nebezpečie z omeškania, urobí nevyhnutné opatrenia priamo vojenský
veliteľ a vyrozumie o nich príslušný okresný národný výbor.
Používanie pozemkov pri cvičeniach
Ozbrojené sily a bezpečnostné sbory Ministerstva vnútra sú
oprávnené po dohode s príslušným národným výborom používať na
cvičenie pozemky a komunikácie, ktoré sú na to potrebné, ak im
nestačia pre cvičenie ich vlastné pozemky; sú však pritom povinné
čo najviac šetriť poľnohospodárske a lesné kultúry, komunikácie,
stavby a ostatné zariadenia.
Ubytovanie ozbrojených síl
(1) Ozbrojené sily sú spravidla ubytované vo vlastných
objektoch. Ak nemožno ozbrojené sily ubytovať vo vlastných
objektoch, sú držitelia vhodných objektov a prostriedkov na
ubytovanie povinní poskytnúť ubytovanie a prostriedky preň
potrebné (ubytovacia povinnosť).
(2) Držiteľov povinných poskytnúť ubytovanie a prostriedky
preň potrebné určí na žiadosť vojenskej správy alebo orgánov
Ministerstva vnútra príslušný miestny národný výbor, ktorý im
zároveň uloží ubytovaciu povinnosť. V naliehavých prípadoch môže
vojenská správa alebo orgán Ministerstva vnútra uložiť ubytovaciu
povinnosť priamo držiteľom. O uložení tejto povinnosti vyrozumie
príslušný miestny národný výbor.
(3) Vláda určí rozsah ubytovacej povinnosti, spôsob
poskytovania ubytovania a prostriedkov preň potrebných a ďalšie
podrobnosti na vykonanie odsekov 1 a 2.
Vyvlastnenie
(1) Ak to vyžaduje záujem obrany republiky, možno potrebné
nehnuteľnosti alebo práva k nim vyvlastniť, ak ich nemožno získať
dohodou. Vyvlastnením možno dosiahnuť strpenie opatrení, ktoré
obmedzujú výkon vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam alebo iného
vecného práva, zriadenie vecných práv k nehnuteľnostiam, prechod
vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam alebo postúpenie, obmedzenie
alebo zrušenie iného vecného práva.
(2) Prechodom vlastníckeho práva k nehnuteľnosti vyvlastnením
zanikajú všetky práva tretích osôb k nej, pokiaľ výmer o
vyvlastnení neurčí inak.
(3) Vyvlastnenie vykonáva na návrh vojenskej správy alebo
orgánu Ministerstva vnútra okresný národný výbor alebo miestny
národný výbor, ak je stavebným úradom. Na účely, pre ktoré možno
vykonať vyvlastnenie, môže národný výbor povoliť vstup na
nehnuteľnosti a ich užívanie pred začatím vyvlastňovacieho
konania.
(4) Ak vyžaduje použitie vyvlastnených nehnuteľností premenu
lesnej alebo poľnohospodárskej pôdy, ku ktorej by inak bolo
potrebné osobitné povolenie, toto povolenie netreba.
(5) Vláda upraví nariadením rozsah a spôsob vyvlastnenia,
užívania nehnuteľností pred začatím vyvlastňovacieho konania a
ďalšie podrobnosti.
ŠIESTA ČASŤ
USTANOVENIA O NÁHRADÁCH
Náhrady pri plnení pracovných úloh a za poskytnuté vecné
prostriedky
(1) Občanom, ktorí boli pridelení do zamestnania [§ 6 ods.2
písm.b)] sa poskytne náhrada cestovných, sťahovacích a iných
výdavkov a prípadne mzdové vyrovnanie.
(2) Občanom povolaným na osobné úkony [§ 6 ods.2 písm.c)] sa
poskytne potrebné ubytovanie, stravovanie, doprava na pracovisko a
späť a prípadne aj odmena za vykonanú prácu.
(3) Pri poskytnutí vecných prostriedkov prislúcha náhrada
a) za vecné prostriedky odovzdané do užívania alebo do
vlastníctva [§ 11 ods.1 písm.a)],
b) za škody vzniknuté z nakladania s vecnými prostriedkami podľa
určených dispozícií [§ 11 ods.1 písm.b) a c)].
Ostatné druhy náhrad
(1) Za poskytnutie dopravných prostriedkov alebo strojov na
mobilizačné cvičenie ozbrojených síl (§ 19) dostane držiteľ od
vojenskej správy primeranú náhradu, ktorej výška sa určí podľa
všeobecných predpisov, a náhradu prípadnej škody.
(2) Náklad na vykonanie požadovaných zmien povrchu pôdy
uhradzuje vlastníkovi alebo užívateľovi pozemku ten, kto vykonanie
zmeny požadoval (§ 21 ods.2).
(3) Škodu spôsobenú cvičeniami ozbrojených síl a
bezpečnostných sborov Ministerstva vnútra na nehnuteľnostiach a
poľnohospodárskych a lesných kultúrach uhradzuje štát (§ 23).
(4) Za ubytovanie poskytnuté podľa ustanovení § 6 ods.4, § 13
a § 24 a za vyvlastnené nehnuteľnosti a práva pre účely obrany
(§ 25) prislúcha náhrada.
(5) Za iné ujmy vzniknuté z plnenia povinností na obranu
republiky prislúcha náhrada v prípadoch určených v predpisoch
vydaných na vykonanie tohto zákona.
Vojnové škody
Na škody, ktoré boli spôsobené nepriateľom, vlastným alebo
spojeneckým vojskom v boji alebo v priamej súvislosti s bojom,
ustanovenia tohto zákona sa nevzťahujú; tieto škody sa posudzujú
ako vojnové škody podľa osobitných predpisov.
SIEDMA ČASŤ
SPOLOČNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA
Povinnosti ukladané podľa tohto zákona v záujme ozbrojených
síl môžu sa ukladať i v prospech spojeneckých ozbrojených síl.
(1) Ak nevyplýva z ustanovení tohto zákona nič iné, zostávajú
ustanovenia iných zákonov, upravujúcich opatrenia na obranu
republiky a jej prípravu, nedotknuté.
(2) Pre osobné úkony pre potreby ozbrojených síl platia
ustanovenia tohto zákona a jeho vykonávacích predpisov, pokiaľ
branný zákon alebo predpisy vydané podľa neho neustanovujú ináč.
(3) zrušený.
(4) Pokiaľ tento zákon alebo predpisy vydané podľa neho
neustanovujú odchýlky, platia pre konanie podľa tohto zákona
všeobecné predpisy o konaní vo veciach správnych.
(5) zrušený.
Opatrenia urobené pred vyhlásením zákona a v zhode s ním
považujú sa za opatrenia podľa tohto zákona.
Ďalšie predpisy potrebné na vykonanie tohto zákona môže vydať
vláda alebo ňou poverení vedúci ústredných orgánov štátnej
správy.
Zrušujú sa
a) zákon č.131/1936 Zb. o obrane štátu,
b) zákon č.2/1924 Zb. o poštových holuboch,
c) zákon č.117/1924 Zb. o požadovaní dopravných prostriedkov pre
vojenské účely v znení zákona č.25/1936 Zb.,
d) zákon č.68/1932 Zb. o požadovaní dopravných prostriedkov pre
vojenské účely v mieri,
e) zákon č.63/1935 Zb. o vyvlastnení pre účely obrany štátu,
f) zákon č.82/1935 Zb. o ochrane a obrane proti leteckým útokom v
znení zákona č.75/1938 Zb.,
g) zákon č.33/1936 Zb. o civilných strážnikoch vojenskej správy,
h) zákon č.320/1936 Zb. o zmene správnej pôsobnosti vojenských
útvarov v znení zákona č.104/1947 Zb.,
vl. nariadenie č.146/1950 Zb. o prenesení správnej pôsobnosti
z veliteľstiev oblastí na veliteľstvá okruhov,
i) zákon č.94/1950 Zb. o ubytovaní brannej moci a Sboru národnej
bezpečnosti,
j) zákon č.92/1951 Zb. o brannej výchove,
zákon č.87/1952 Zb. o reorganizácii brannej výchovy,
k) § 36 ods.2 zákona č.55/1956 Zb. o sociálnom zabezpečení
a všetky predpisy vydané na ich vykonanie.
Tento zákon nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia; vykonajú ho
všetci členovia vlády a národné výbory.
Zákon č. 101/1964 Zb. nadobúda účinnosť 1. júlom 1964, zákonné
opatrenie č. 17/1976 Zb. nadobúda účinnosť 15. marcom 1976, zákon
č. 42/1994 Z.z. nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia, t.j. 28.
februárom 1994.
Novotný v.r.
Fierlinger v.r.
v z.Dolanský v.r.