Zdieľanie poznámky:
Obsah
Typ obsahu
141/1961 Zb.
ZÁKON
z 29. novembra 1961
o trestnom konaní súdnom (trestný poriadok)
Zmena: 57/1965 Zb.
Zmena: 173/1968 Zb.
Zmena: 58/1969 Zb.
Zmena: 149/1969 Zb., 156/1969 Zb.
Zmena: 48/1973 Zb.
Zmena: 29/1978 Zb.
Zmena: 43/1980 Zb.
Zmena: 159/1989 Zb.
Zmena: 178/1990 Zb.
Zmena: 303/1990 Zb.
Zmena: 558/1991 Zb.
Zmena: 6/1993 Z.z.
Zmena: 156/1993 Z.z.
Zmena: 178/1993 Z.z.
Zmena: 247/1994 Z.z.
Zmena: 222/1998 Z.z.
Zmena: 256/1998 Z.z.
Zmena: 272/1999 Z.z.
Zmena: 173/2000 Z.z.
Zmena: 366/2000 Z.z.
Zmena: 253/2001 Z.z.
Zmena: 253/2001 Z.z.
Zmena: 182/2002 Z.z., 215/2002 Z.z.
Zmena: 422/2002 Z.z.
Zmena: 422/2002 Z.z.
Zmena: 457/2003 Z.z.
Zmena: 267/2004 Z.z.
Zmena: 403/2004 Z.z.
Zmena: 458/2003 Z.z., 403/2004 Z.z.
Zmena: 537/2004 Z.z., 652/2004 Z.z.
Zmena: 122/2005 Z.z.
Národné zhromaždenie Československej socialistickej republiky
sa uznieslo na tomto zákone:
PRVÁ ČASŤ
SPOLOČNÉ USTANOVENIA
PRVÁ HLAVA
VŠEOBECNÉ USTANOVENIA
Účel zákona
(1) Účelom trestného poriadku je upraviť postup orgánov
činných v trestnom konaní tak, aby trestné činy boli náležite
zistené a ich páchatelia podľa zákona spravodlivo potrestaní.
Konanie pritom musí pôsobiť na upevňovanie zákonnosti, na
predchádzanie a zamedzovanie trestnej činnosti, na výchovu občanov
v duchu dôsledného zachovávania zákonov a pravidiel občianskeho
spolužitia i čestného plnenia povinností ku štátu a spoločnosti.
(2) Pomáhať na dosiahnutie účelu trestného konania je právom
a podľa ustanovení tohto zákona i povinnosťou občanov.
Základné zásady trestného konania
(1) Nikto nemôže byť stíhaný ako obvinený ináč než zo
zákonných dôvodov a spôsobom, ktorý ustanovuje tento zákon.
(2) Dokiaľ právoplatným odsudzujúcim rozsudkom súdu nie je
vyslovená vina, nemožno na toho, proti komu sa vedie trestné
konanie, hľadieť, ako by bol vinný.
(3) Prokurátor je povinný stíhať všetky trestné činy,
o ktorých sa dozvedel; výnimky sú prípustné len podľa zákona alebo
podľa vyhlásenej medzinárodnej zmluvy.
(4) Ak tento zákon neustanovuje niečo iné, postupujú orgány
činné v trestnom konaní z úradnej povinnosti; musia trestné veci
prejednávať čo najrýchlejšie a dôsledne zachovávať občianske práva
zaručené ústavou. Na obsah petícií zasahujúcich do plnenia týchto
povinností orgány činné v trestnom konaní neprihliadajú.
(5) Orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol
náležite zistený skutkový stav veci, a to v rozsahu nevyhnutnom na
ich rozhodnutie. S rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti
svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho
prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy, nečakajúc na návrh
strán. Priznanie obvineného nezbavuje orgány činné v trestnom
konaní povinnosti preskúmať všetky okolnosti prípadu.
(6) Orgány činné v trestnom konaní hodnotia dôkazy podľa
svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení
všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od
toho, či ich obstarali orgány činné v trestnom konaní, alebo
niektorá zo strán.
(7) Všetky orgány činné v trestnom konaní spolupracujú so
záujmovými združeniami občanov a využívajú ich výchovné pôsobenie.
(8) Trestné stíhanie pred súdmi je možné len na základe
obžaloby podanej prokurátorom.
(9) V trestnom konaní pred súdom rozhoduje senát alebo
samosudca; predseda senátu alebo samosudca rozhodujú sami len tam,
kde to zákon výslovne ustanovuje. Ak v prípravnom konaní rozhoduje
súd v prvom stupni, rozhodnutie robí sudca.
(10) Trestné veci sa pred súdom prejednávajú verejne tak, aby
sa občania mohli prejednávania zúčastniť a pojednávanie sledovať.
Pri hlavnom pojednávaní a verejnom zasadnutí smie byť verejnosť
vylúčená len v prípadoch výslovne ustanovených v tomto zákone.
(11) Konanie pred súdmi je ústne; dôkaz výpoveďami svedkov,
znalcov a obvineného sa vykonáva spravidla tak, že súd uvedené
osoby sám vyslúcha.
(12) Pri rozhodovaní na hlavnom pojednávaní, ako aj na
verejnom alebo neverejnom zasadnutí smie súd prihliadnuť len na
tie dôkazy, ktoré boli pri tomto konaní vykonané.
(13) Ten, proti ktorému sa trestné konanie vedie, musí byť
v každom období konania poučený o právach umožňujúcich mu plné
uplatnenie obhajoby a o tom, že si môže aj zvoliť obhajcu; všetky
orgány činné v trestnom konaní sú povinné umožniť mu uplatnenie
jeho práv.
(14) Každý je oprávnený používať pred orgánmi činnými
v trestnom konaní svoj materinský jazyk.
Spolupráca so záujmovými združeniami občanov
(1) Orgány činné v trestnom konaní spolupracujú so záujmovými
združeniami občanov, aby posilnili výchovné pôsobenie trestného
konania a aj týmto spôsobom trestnú činnosť zamedzovali a jej
predchádzali.
(2) Záujmové združenia občanov môžu upozorňovať orgány činné
v trestnom konaní na prípady porušenia zákonnosti a dávať tak
podnet na začatie trestného stíhania. Môžu navrhovať, aby súd na
prehĺbenie výchovného účinku trestného konania prejednal vec na
pracovisku obvineného alebo v mieste jeho bydliska. So záujmovými
združeniami občanov súd spolupracuje pri zabezpečení účasti
občanov na pojednávaní súdu; tieto združenia spolupôsobia podľa
ustanovení tohto zákona a pri výchove osôb podmienečne odsúdených
a podmienečne prepustených; pomáhajú tiež vytvárať podmienky, aby
odsúdený žil po vykonaní trestu riadnym životom.
(1) Záujmové združenia občanov, ktorými sa na účely tohto
zákona rozumejú najmä odborové a iné spoločenské organizácie,
pracovné kolektívy a cirkvi, s výnimkou politických strán
a politických hnutí môžu po prerokovaní v kolektíve ponúknuť
prevzatie záruky za nápravu obvineného, ak majú dôvodne za to, že
sú tu predpoklady, aby sa obvinený pôsobením kolektívu napravil.
Súd, ktorému bol poslaný takýto návrh, prejedná vec na hlavnom
pojednávaní spravidla pred kolektívom záujmového združenia
občanov, a ak sa rozhodne záruku prijať, vezme na ňu zreteľ pri
rozhodovaní o treste. Môže najmä, pokiaľ to trestný zákon
pripúšťa, povoliť podmienečný odklad výkonu trestu, alebo uložiť
iný druh trestu, ktorý nie je spojený s odňatím slobody, alebo
upustiť od potrestania.
(2) Záujmové združenia, ktoré prevzalo záruku, stará sa
o prevýchovu a nápravu obvineného, ktorý mu bol na záruku zverený,
a dbá, aby nahradil škodu, ktorú spôsobil trestným činom.
Záujmové združenia uvedené v § 4 ods. 1 majú právo vyslať na
prejednanie veci pred okresným a krajským súdom ako odvolacím
súdom svojho zástupcu, ktorý sa potom na podklade uznesenia súdu
zúčastní pojednávania podľa ustanovení tohto zákona a súdu tlmočí
stanovisko ich kolektívu k prejednávanej trestnej veci, k osobe
páchateľa a k možnostiam jeho nápravy (§ 183).
(1) Záujmové združenia uvedené v § 4 ods. 1 môžu ponúknuť, že
prevezmú záruku za dovŕšenie nápravy odsúdeného, a žiadať na tomto
podklade o jeho podmienečné prepustenie z trestu odňatia slobody
alebo o podmienečné upustenie od výkonu zvyšku trestu zákazu
činnosti alebo zákazu pobytu. Na získanie podkladov pre takúto
žiadosť môžu sa informovať o stave prevýchovy odsúdeného.
(2) Uvedené záujmové združenia môžu tiež navrhnúť, aby väzba
obvineného bola nahradená ich zárukou (§ 73), a podávať za
odsúdeného žiadosť o udelenie milosti a o zahladenie odsúdenia.
Súčinnosť štátnych orgánov, obcí a iných právnických osôb
a fyzických osôb
(1) Orgány činné v trestnom konaní sú povinné navzájom si
pomáhať pri plnení úloh vyplývajúcich z tohto zákona.
(2) Písomnosti a informácie sa môžu doručovať medzi orgánmi
činnými v trestnom konaní aj v elektronickej forme.
(1) Štátne orgány, obce a iné právnické osoby, ako aj fyzické
osoby, ktoré vykonávajú podnikateľskú činnosť podľa osobitných
predpisov, sú povinné pomáhať orgánom činným v trestnom konaní pri
plnení ich úloh, najmä urýchlene vybavovať ich dožiadania. Štátne
orgány sú ďalej povinné bez meškania oznamovať prokurátorovi alebo
policajným orgánom skutočnosti nasvedčujúce tomu, že bol spáchaný
trestný čin.
(2) Údaje, ktoré sú inak predmetom bankového tajomstva, smie
v prípravnom konaní požadovať len prokurátor; prokurátor Úradu
špeciálnej prokuratúry smie také údaje požadovať aj pred začatím
trestného stíhania. Vyšetrovateľ alebo policajný orgán potrebujú
na také dožiadanie predchádzajúci súhlas prokurátora. V konaní
pred súdom môže také údaje požadovať predseda senátu.
(3) Ak sú údaje uvedené v odseku 2 potrebné na vybavenie
oznámení (§ 158) týkajúcich sa obzvlášť závažných trestných činov
(§ 41 ods. 2 Trestného zákona), trestných činov uvedených v treťom
oddiele tretej hlavy osobitnej časti Trestného zákona (ďalej len
"korupcia") a trestného činu podľa § 158 Trestného zákona, smie
ich prokurátor požadovať aj pred začatím trestného stíhania.
(4) Ustanoveniami odsekov 1 a 2 nie je dotknutá povinnosť
zachovávať utajovanú skutočnosť.
Poskytovanie informácií o trestnom konaní
(1) Orgány činné v trestnom konaní informujú o svojej činnosti
verejnosť poskytovaním informácií oznamovacím prostriedkom. Pritom
dbajú na to, aby neohrozovali objasnenie skutočností dôležitých na
posúdenie veci, nezverejňovali o osobách, ktoré majú účasť na
trestnom konaní, údaje, ktoré priamo nesúvisia s trestnou
činnosťou, a aby neporušili zásadu, že dokiaľ právoplatným
odsudzujúcim rozsudkom nie je vina vyslovená, nemožno na toho,
proti komu sa vedie trestné konanie, hľadieť, ako by bol vinný
(§ 2 ods. 2).
(2) Z dôvodov uvedených v odseku 1 orgány činné v trestnom
konaní odoprú poskytnutie informácií.
Posudzovanie predbežných otázok
(1) Orgány činné v trestnom konaní posudzujú predbežné otázky,
ktoré sa v konaní vyskytnú, samostatne; ak je tu však o takej
otázke právoplatné rozhodnutie súdu alebo iného štátneho orgánu sú
orgány činné v trestnom konaní takým rozhodnutím viazané, pokiaľ
nejde o posúdenie viny obvineného.
(2) Orgány činné v trestnom konaní nie sú oprávnené samostatne
riešiť predbežné otázky týkajúce sa osobného stavu, o ktorých sa
rozhoduje v konaní o občianskoprávnych veciach. Ak rozhodnutie
o takej otázke nebolo ešte vydané, vyčkajú jeho vydanie.
(3) Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa nepoužijú na predbežné
otázky, o ktorých rozhoduje Súdny dvor Európskych spoločenstiev;
jeho rozhodnutie je záväzné pre všetky orgány činné v trestnom
konaní.
Vyňatie z právomoci orgánov činných v trestnom konaní
(1) Z právomoci orgánov činných v trestnom konaní podľa tohto
zákona sú vyňaté osoby požívajúce výsady a imunity podľa zákona
alebo medzinárodného práva.
(2) Ak vznikne pochybnosť o tom, či alebo do akej miery je
niekto vyňatý z právomoci orgánov činných v trestnom konaní podľa
tohto zákona, musí sa o tom vyžiadať vyjadrenie ministra
spravodlivosti; toto vyjadrenie je pre všetky orgány činné
v trestnom konaní záväzné.
Neprípustnosť trestného stíhania
(1) Trestné stíhanie nemožno začať, a ak bolo už začaté,
nemožno v ňom pokračovať a musí byť zastavené,
a) ak je trestné stíhanie premlčané,
b) ak ide o osobu, ktorá je vyňatá z právomoci orgánov činných
v trestnom konaní (§ 10), alebo o osobu, na stíhanie ktorej
podľa zákona treba súhlas, ak taký súhlas nebol oprávneným
orgánom daný,
c) ak ide o osobu, ktorá pre nedostatok veku nie je trestne
zodpovedná,
d) proti tomu, kto zomrel,
e) proti tomu, proti ktorému sa skoršie stíhanie pre ten istý
skutok skončilo právoplatným rozsudkom súdu alebo bolo
právoplatne zastavené, ak rozhodnutie nebolo v predpísanom
konaní zrušené,
f) proti tomu, proti ktorému sa skoršie stíhanie pre ten istý
skutok skončilo právoplatným rozhodnutím iného orgánu na
stíhanie trestných činov oprávneného, ak rozhodnutie nebolo
v predpísanom konaní zrušené,
g) ak je trestné stíhanie podmienené súhlasom poškodeného
a súhlas nebol daný alebo bol vzatý späť (§ 163a), alebo
h) ak tak ustanovuje vyhlásená medzinárodná zmluva, ktorou je
Slovenská republika viazaná.
(2) V trestnom stíhaní, ktoré bolo zastavené z dôvodu
uvedeného v odseku 1 písm. a), sa však pokračuje, ak vyhlási
obvinený do troch dní odvtedy, čo mu bolo uznesenie o zastavení
trestného stíhania oznámené, že na prejednaní veci trvá. O tom
treba obvineného poučiť.
(3) V trestnom stíhaní, ktoré bolo zastavené z dôvodu
uvedeného v odseku 1 písm. b), sa pokračuje po ukončení mandátu
poslanca Národnej rady Slovenskej republiky, funkcie sudcu
Ústavného súdu, funkcie sudcu a funkcie generálneho prokurátora.
Výklad niektorých pojmov
(1) Orgánmi činnými v trestnom konaní sa rozumejú súd,
prokurátor, vyšetrovateľ a policajný orgán.
(2) Policajnými orgánmi sa rozumejú poverené orgány
Policajného zboru. 3) Rovnaké postavenie majú v konaní o trestných
činoch príslušníkov ozbrojených síl aj poverené orgány Vojenskej
polície, 4) v konaní o trestných činoch príslušníkov Zboru
väzenskej a justičnej stráže a o trestných činoch osôb vo výkone
trestu odňatia slobody alebo vo väzbe poverené orgány tohto
zboru, 5) v konaní o trestných činoch príslušníkov Železničnej
polície a o trestných činoch spáchaných v obvode železničných dráh
a vlečiek poverené orgány Železničnej polície, 6) colné
orgány, 7) ak ide o trestné činy spáchané v súvislosti s porušením
colných predpisov a daňových predpisov v pôsobnosti colnej správy,
a velitelia námorných lodí 8) v konaní o trestných činoch
spáchaných na týchto lodiach.
(3) Kde tento zákon hovorí o súde, rozumie sa tým okresný súd,
krajský súd, Špeciálny súd, vojenský obvodový súd, vyšší vojenský
súd a Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len "najvyšší
súd").
(4) Tam, kde tento zákon hovorí
a) o okresnom súde, predsedovi senátu okresného súdu alebo
sudcovi okresného súdu, rozumie sa tým aj vojenský obvodový
súd, predseda senátu vojenského obvodového súdu a sudca
vojenského obvodového súdu, ak ide o veci patriace do
právomoci vojenského obvodového súdu (§ 14, 15 a 16),
b) o krajskom súde, predsedovi senátu krajského súdu alebo
sudcovi krajského súdu, rozumie sa tým aj
1. vyšší vojenský súd, predseda senátu vyššieho vojenského
súdu a sudca vyššieho vojenského súdu, ak ide o veci
patriace do právomoci vyššieho vojenského súdu (§ 14, 15
a § 17 ods. 1),
2. Špeciálny súd, predseda senátu Špeciálneho súdu a sudca
Špeciálneho súdu, ak ide o veci patriace do právomoci
Špeciálneho súdu (§ 15a a § 17 ods. 2).
(5) Tam, kde tento zákon hovorí
a) o okresnom prokurátorovi, rozumie sa tým aj vojenský obvodný
prokurátor, ak ide o veci patriace do právomoci vojenskej
obvodnej prokuratúry, prípadne iný prokurátor príslušný podľa
osobitného zákona, 8aa)
b) o krajskom prokurátorovi, rozumie sa tým aj
1. vyšší vojenský prokurátor, ak ide o veci patriace do
právomoci vyššej vojenskej prokuratúry, prípadne iný
prokurátor príslušný podľa osobitného zákona, 8aa)
2. prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry, ak ide o veci
patriace do právomoci Úradu špeciálnej prokuratúry,
prípadne iný prokurátor príslušný podľa osobitného
zákona. 8aa)
(6) Stranou sa rozumie ten, proti ktorému sa vedie trestné
konanie, zúčastnená osoba a poškodený a v konaní pred súdom aj
prokurátor a spoločenský zástupca; rovnaké postavenie ako strana
má aj iná osoba, na ktorej návrh alebo žiadosť sa konanie vedie
alebo ktorá podala opravný prostriedok.
(7) Kde tento zákon hovorí o organizácii, rozumejú sa ňou
právnické a fyzické osoby, ktoré prevádzkujú podnikateľskú činnosť
podľa osobitných predpisov okrem prípadu uvedeného v § 4 ods. 1.
(8) Pokiaľ z povahy veci nevyplýva niečo iné, rozumie sa
obvineným aj obžalovaný a odsúdený.
(9) Po nariadení hlavného pojednávania sa obvinený označuje
ako obžalovaný.
(10) Odsúdeným je ten, proti ktorému bol vydaný odsudzujúci
rozsudok, ktorý už nadobudol právoplatnosť.
(11) Trestným konaním sa rozumie konanie podľa tohto zákona,
trestným stíhaním úsek konania od začatia trestného stíhania až do
právoplatnosti rozsudku, prípadne iného rozhodnutia orgánu činného
v trestnom konaní vo veci samej a prípravným konaním úsek od
začatia trestného stíhania do podania obžaloby, postúpenia veci,
prerušenia alebo zastavenia trestného stíhania pred podaním
obžaloby.
(12) Agentom je príslušník Policajného zboru, ktorý na základe
príkazu príslušného orgánu činného v trestnom konaní prispieva
k odhaľovaniu, zisťovaniu a usvedčovaniu páchateľov obzvlášť
závažných trestných činov, korupcie a trestného činu podľa § 158
Trestného zákona; pri odhaľovaní, zisťovaní a usvedčovaní
páchateľov korupcie môže byť agentom aj osoba ustanovená
Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky.
(13) Informačno-technickými prostriedkami sa na účely tohto
zákona rozumejú elektrotechnické, rádiotechnické, fototechnické,
optické, mechanické, chemické a iné technické prostriedky
a zariadenia alebo ich súbory použité utajovaným spôsobom pri
odpočúvaní a zázname telekomunikačných činností (§ 88) alebo
vyhotovovaní obrazových, zvukových alebo iných záznamov (§ 88e),
ak sa ich použitím zasahuje do základných ľudských práv a slobôd.
Na spracúvanie informácií získaných použitím
informačno-technických prostriedkov, ich evidenciu, dokumentáciu,
ukladanie a vyraďovanie sa vzťahujú osobitné predpisy, ak tento
zákon neustanovuje inak. Prevádzkovatelia verejných telefónnych
sietí, poskytovatelia verejných telekomunikačných služieb,
poskytovatelia ostatných telekomunikačných služieb a ich
zamestnanci sú povinní na žiadosť bezplatne a bezodkladne
poskytnúť nevyhnutnú súčinnosť pri použití informačno-technických
prostriedkov; nemôžu sa pritom dovolávať povinnosti mlčanlivosti
ustanovenej podľa osobitných zákonov.
(14) Prostriedkami operatívno-pátracej činnosti sa na účely
tohto zákona rozumejú kontrolovaná dodávka (§ 88a), agent
(§ 88b), predstieraný prevod (§ 88c) a sledovanie osôb a vecí
(§ 88d).
(15) Vyšetrovateľom sa rozumie v rozsahu poverenia úkonov
vyšetrovania aj zástupca príslušného orgánu iného štátu, orgánu
Európskej únie alebo orgánu vytvoreného spoločne členskými štátmi
Európskej únie, ktorý je vyslaný do spoločného vyšetrovacieho tímu
vytvoreného na základe dohody. Spoločný vyšetrovací tím sa môže
vytvoriť najmä, ak vyšetrovanie trestného činu vyžaduje vykonať
zložité úkony aj v inom štáte alebo vyšetrovanie trestného činu
uskutočňuje niekoľko štátov, pričom okolnosti prípadu vyžadujú ich
koordinovaný a spoločný postup. Vedúcim spoločného vyšetrovacieho
tímu je vždy zástupca orgánu činného v trestnom konaní Slovenskej
republiky; ostatné podmienky činnosti spoločného vyšetrovacieho
tímu upraví dohoda o jeho vytvorení. Orgánom oprávneným uzavrieť
dohodu o vytvorení spoločného vyšetrovacieho tímu je Generálna
prokuratúra Slovenskej republiky po predchádzajúcom súhlase
ministra spravodlivosti Slovenskej republiky.
(16) Organizáciou na pomoc poškodeným sa rozumie mimovládna
organizácia zriadená podľa osobitného zákona, 7c) poskytujúca
bezodplatnú pomoc poškodeným.
DRUHÁ HLAVA
SÚD A OSOBY ZÚČASTNENÉ NA KONANÍ
Prvý oddiel
Právomoc a príslušnosť súdov
Výkon trestného súdnictva
Sústavu súdov, ktoré vykonávajú súdnictvo v trestných veciach,
ustanoví osobitný zákon.
Právomoc vojenských súdov
(1) V rozsahu ustanovenom týmto zákonom právomoci vojenských
súdov podliehajú
a) vojaci,
b) príslušníci vojensky organizovaných a iných sborov, o ktorých
to ustanovuje osobitný zákon, ak sú v činnej službe,
c) príslušníci ozbrojených síl vysielajúceho štátu pre trestné
činy spáchané na území Slovenskej republiky v rozsahu uvedenom
vo vyhlásenej medzinárodnej zmluve, ktorou je Slovenská
republika viazaná,
d) vojnoví zajatci.
(2) Vojaci a príslušníci sborov uvedených v odseku 1 písm. b)
podliehajú i mimo činnej služby, právomoci vojenských súdov pre
trestné činy vojenské, ktorých sa dopustili v služobnej rovnošate.
(3) Právomoci vojenských súdov podliehajú aj civilné osoby pre
trestné činy vojnovej zrady (§ 114 Tr. zák.), služby v cudzom
vojsku (§ 115 Tr. zák.) a nenastúpenia služby v ozbrojených silách
(§ 269 až 271 Tr. zák.).
(4) Právomoci vojenských súdov nepodliehajú osoby uvedené
v odsekoch 1 a 2, ak ide o trestné činy uvedené v § 15a.
(1) Právomoc vojenských súdov podľa § 14 ods. 1 sa vzťahuje
len na trestné činy spáchané za trvania pomeru, ktorý túto
právomoc zakladá. Týmto nie je dotknuté ustanovenie § 14 ods. 4.
(2) Ak trestný čin, na ktorý sa vzťahuje právomoc vojenských
súdov, vyšiel u osoby, ktorá podlieha právomoci vojenských súdov
z dôvodov uvedených v § 14 ods. 1, najavo až po skončení pomeru
zakladajúceho právomoc vojenských súdov, vojenský súd môže - ak
nejde o trestný čin vojenský ani o nijaký z trestných činov
uvedených v § 14 ods. 3 - postúpiť vec príslušnému okresnému alebo
krajskému súdu alebo prokurátor môže podať obžalobu priamo na
príslušnom okresnom alebo krajskom súde; ten potom už vec
vojenskému súdu postúpiť nemôže.
Právomoc Špeciálneho súdu
(1) Právomoci Špeciálneho súdu podliehajú
a) poslanci Národnej rady Slovenskej republiky,
b) členovia vlády Slovenskej republiky,
c) štátni tajomníci,
d) predsedovia ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej
republiky,
e) predseda a podpredseda Najvyššieho kontrolného úradu
Slovenskej republiky,
f) sudcovia Ústavného súdu Slovenskej republiky,
g) sudcovia,
h) prokurátori,
i) verejný ochranca práv,
j) vedúci Úradu vlády Slovenskej republiky,
k) riaditeľ Národného bezpečnostného úradu,
l) riaditeľ Slovenskej informačnej služby,
m) členovia Bankovej rady Národnej banky Slovenska, ak sú
podozriví zo spáchania trestného činu v súvislosti s ich
právomocou a zodpovednosťou.
(2) Právomoci Špeciálneho súdu podliehajú aj iné osoby pre
a) trestné činy korupcie podľa § 160 ods. 3,
§ 160a, § 160b,
§ 160c, § 161 ods. 3,
§ 161a, § 161b,
§ 161c Trestného zákona,
b) trestné činy založenia, zosnovania a podporovania zločineckej
skupiny a teroristickej skupiny (§ 185a Tr. zák.),
c) obzvlášť závažné trestné činy (§ 41 ods. 2 Tr. zák.) spáchané
v spojení s organizovanou skupinou (§ 89 ods. 26 Tr. zák.)
pôsobiacou vo viacerých štátoch, zločineckou skupinou (§ 89
ods. 27 Tr. zák.) alebo teroristickou skupinou (§ 89 ods. 28
Tr. zák.),
d) trestné činy hospodárske (druhá hlava osobitnej časti Tr.
zák.) alebo trestné činy proti majetku (deviata hlava
osobitnej časti Tr. zák.), ak takým trestným činom bola
spôsobená škoda alebo získaný prospech dosahujúci najmenej
desaťtisícnásobok minimálnej mzdy zamestnanca odmeňovaného
mesačnou mzdou 8ab) alebo ak taký čin bol spáchaný v rozsahu
dosahujúcom výšku najmenej desaťtisícnásobku minimálnej mzdy
zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou, 8ab)
e) trestné činy poškodzovania finančných záujmov Európskych
spoločenstiev (§ 126 až 126b Tr. zák.),
f) trestné činy súvisiace s trestnými činmi uvedenými v písmene
a), b), c), d) alebo e), ak sú splnené podmienky na spoločné
konanie.
(3) Právomoc Špeciálneho súdu podľa odseku 1 sa vzťahuje na
trestné činy spáchané za trvania funkcie, ktorá túto právomoc
zakladá, aj keď trestný čin osoby uvedenej v odseku 1 vyšiel
najavo až po skončení funkcie, ktorá zakladá právomoc Špeciálneho
súdu.
Vecná príslušnosť
Konanie v prvom stupni vykonáva, ak tento zákon neustanovuje
niečo iné, okresný súd.
(1) Krajský súd vykonáva v prvom stupni konanie o trestných
činoch, ak za ne zákon ustanovuje trest odňatia slobody, ktorého
dolná hranica je najmenej osem rokov, alebo ak za ne možno uložiť
výnimočný trest. O trestnom čine teroru podľa § 93 a
93a,
záškodníctva podľa § 95 a 96, sabotáže podľa
§ 97, skrátenia dane
a poistného podľa § 148 ods. 5, neodvedenia dane a poistného podľa
§ 148a ods. 4, založenia, zosnovania a podporovania zločineckej
skupiny podľa § 185a, výroby detského pornografického diela podľa
§ 205b ods. 4, hrubého nátlaku podľa
§ 235a ods. 2 až 5, krádeže
podľa § 247 ods. 5, ak bol čin uvedený v odseku 1 alebo 2 spáchaný
členom organizovanej skupiny, a ods. 6, sprenevery podľa § 248
ods. 4 písm. b) a ods. 5, podvodu podľa
§ 250 ods. 4 písm. a)
a ods. 5, úverového podvodu podľa
§ 250a ods. 5, subvenčného
podvodu podľa § 250b ods. 5, poisťovacieho podvodu podľa
§ 250c
ods. 5, neoprávneného obohatenia podľa § 250d ods. 5, podvodného
úpadku podľa § 250e ods. 6, legalizácie príjmu z trestnej činnosti
podľa § 252 ods. 4 a 5 Trestného zákona a
o trestnom čine podľa
zákona na ochranu mieru koná v prvom stupni krajský súd aj vtedy,
ak je dolná hranica trestu nižšia. Krajský súd vykonáva v prvom
stupni konanie podľa predchádzajúcej vety aj vtedy, ak sa konanie
páchateľa posudzuje len podľa jedného z uvedených odsekov
trestného činu.
(2) Ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na trestné činy, ktoré
patria do právomoci Špeciálneho súdu. Špeciálny súd vykonáva
konanie o trestných činoch patriacich do jeho právomoci v prvom
stupni.
Miestna príslušnosť
(1) Konanie vykonáva súd, v ktorého obvode bol trestný čin
spáchaný.
(2) Ak nemožno miesto činu zistiť alebo ak bol čin spáchaný
v cudzine, vykonáva konanie súd, v ktorého obvode obvinený býva,
pracuje alebo sa zdržuje; ak sa nedajú tieto miesta zistiť alebo
sú mimo územia Slovenskej republiky, vykonáva konanie súd,
v ktorého obvode čin vyšiel najavo.
Zrušený od 1.1.1992
Spoločné konanie
(1) O všetkých trestných činoch toho istého obvineného a proti
všetkým obvineným, ktorých trestné činy spolu súvisia, vykonáva sa
spoločné konanie.
(2) Spoločné konanie o trestnom čine, o ktorom by mal konať
samosudca, a o trestnom čine, o ktorom patrí konať senátu, koná
senát.
(3) Ak je osoba podliehajúca právomoci vojenských súdov
súčasne stíhaná pre iný trestný čin, ktorý vecne súvisí s trestným
činom, na ktorý sa vzťahuje právomoc vojenských súdov, vojenský
súd vec prejedná a rozhodne, aj pokiaľ ide o súvisiaci trestný
čin. Ináč sa ustanovenie odseku 1 v pomere medzi okresným
a krajským súdom na jednej strane a vojenskými súdmi na druhej
strane nepoužije.
(4) Ak je osoba podliehajúca právomoci okresného súdu,
krajského súdu alebo vojenského súdu súčasne stíhaná pre iný
trestný čin, ktorý vecne súvisí s trestným činom, na ktorý sa
vzťahuje právomoc Špeciálneho súdu, Špeciálny súd vec prejedná
a rozhodne, aj pokiaľ ide o súvisiaci trestný čin. Ináč sa
ustanovenie odseku 1 v pomere medzi okresným súdom, krajským súdom
alebo vojenským súdom na jednej strane a Špeciálnym súdom na
druhej strane nepoužije.
(1) Spoločné konanie vykonáva krajský súd, ak je príslušný na
konanie aspoň o jednom z trestných činov. Ak však čo len jeden
z trestných činov patrí do právomoci Špeciálneho súdu, spoločné
konanie vykonáva Špeciálny súd.
(2) Spoločné konanie vykonáva súd, ktorý je príslušný na
konanie proti páchateľovi trestného činu alebo o najťažšom
trestnom čine.
Príslušnosť niekoľkých súdov
Ak je podľa predchádzajúcich ustanovení daná príslušnosť
niekoľkých súdov, vykonáva konanie z týchto súdov ten, na ktorom
podal prokurátor obžalobu alebo ktorému bola vec postúpená
nepríslušným súdom.
Vylúčenie a spojenie veci
(1) Na urýchlenie konania alebo z iných dôležitých dôvodov
možno konanie o niektorom z trestných činov alebo proti niektorému
z obvinených vylúčiť zo spoločného konania.
(2) Príslušnosť súdu, ktorý vec vylúčil, sa nemení. Ak však
a) krajský súd vylúči vec, o ktorej by ináč patrilo konať
okresnému súdu, môže ju postúpiť tomuto súdu,
b) Špeciálny súd vylúči vec, o ktorej by ináč patrilo konať
okresnému súdu alebo krajskému súdu, môže ju postúpiť tomuto
súdu.
(3) Ak sú tu podmienky spoločného konania, môže súd spojiť na
spoločné prejednanie a rozhodnutie veci, v ktorých boli podané
samostatné obžaloby.
Spory o príslušnosť
(1) Spory o príslušnosť medzi súdmi rozhoduje súd, ktorý je im
najbližšie spoločne nadriadený.
(2) Najbližšie spoločne nadriadeným súdom okresného súdu alebo
krajského súdu na jednej strane a Špeciálneho súdu na druhej
strane je najvyšší súd.
Nadpis zrušený od 1.1.1992
Odňatie a prikázanie veci
(1) Z dôležitých dôvodov môže byť vec príslušnému súdu odňatá
a prikázaná inému súdu toho istého druhu a stupňa; o odňatí
a prikázaní rozhoduje súd, ktorý je obom súdom najbližšie spoločne
nadriadený.
(2) Ak súdom uvedeným v odseku 1 je Špeciálny súd, iným súdom
toho istého druhu a stupňa je Krajský súd v Banskej Bystrici.
(3) Ak súdom uvedeným v odseku 1 je Vyšší vojenský súd, iným
súdom toho istého druhu a stupňa je krajský súd určený najvyšším
súdom.
(4) Návrh procesnej strany na odňatie a prikázanie veci
nebráni vykonaniu nariadeného úkonu trestného konania, ak podľa
súdu návrh neobsahuje dôležitý dôvod podľa odseku 1. O návrhu
procesnej strany, ktorý je založený na tých istých dôvodoch, pre
ktorý už bolo rozhodnuté, sa nekoná.
Príslušnosť súdu na úkony v prípravnom konaní
(1) Na vykonávanie úkonov v prípravnom konaní je príslušný
súd, v ktorého obvode je činný prokurátor, ktorý podal príslušný
návrh.
(2) Vo veciach uvedených v § 17 ods. 1 je na vykonávanie
úkonov v prípravnom konaní príslušný okresný súd v sídle krajského
súdu a vojenský obvodový súd s výnimkou úkonov podľa § 26a.
(3) Vo veciach uvedených v § 17 ods. 2 je na vykonávanie
úkonov v prípravnom konaní príslušný Špeciálny súd.
Osobitná príslušnosť súdu na vydanie príkazu na niektoré úkony
pred začatím trestného stíhania a v prípravnom konaní
Na vydanie príkazu na odpočúvanie a záznam telekomunikačných
činností podľa § 88 ods. 2, 4 alebo 10, príkazu na sledovanie osôb
a vecí podľa § 88d ods. 4, príkazu na použitie agenta a príkazu na
vyhotovovanie obrazových, zvukových a iných záznamov je pred
začatím trestného stíhania a v prípravnom konaní príslušný krajský
súd a vyšší vojenský súd, v ktorého obvode je činný prokurátor,
ktorý podal príslušný návrh a Špeciálny súd, ak ide o veci
patriace do jeho právomoci.
Druhý oddiel
Pomocné osoby
Zapisovateľ
Na spísanie zápisnice o úkonoch orgánov činných v trestnom
konaní sa spravidla priberie zapisovateľ vzatý do sľubu. Ak nebol
zapisovateľ pribraný, spíše zápisnicu osoba vykonávajúca úkon.
Tlmočník a prekladateľ
(1) Ak treba pretlmočiť obsah výpovede alebo ak strana
vyhlási, že neovláda jazyk, v ktorom sa konanie vedie, priberie sa
tlmočník; tlmočník môže byť súčasne zapisovateľom.
(2) Ak si strana podľa § 2 ods. 14 zvolí jazyk, na ktorý nie
je v zozname tlmočníkov zapísaný žiadny tlmočník, alebo vec
neznesie odklad a zapísaní tlmočníci sú nedosiahnuteľní, ustanoví
orgán činný v trestnom konaní tlmočníka na úradný jazyk štátu,
ktorého je strana štátnym občanom; ak ide o osobu bez štátneho
občianstva, štátu, na ktorého území strana býva.
(3) Ak je potrebné preložiť písomnosť, priberie sa
prekladateľ; ustanovenie odseku 2 platí na prekladateľa rovnako.
(1) O ustanovení tlmočníka, o spôsobilosti na túto funkciu
a o vylúčení z nej, o práve odoprieť výkon tlmočníckeho úkonu,
o sľube a o pripomenutí povinností pred výkonom tlmočníckeho
úkonu, ako aj o náhrade hotových výdavkov a odmene za tlmočnícky
úkon platia osobitné predpisy.
(2) Výšku náhrady a odmeny tlmočníka určí ten orgán, ktorý
tlmočníka pribral, a v konaní pred súdom predseda senátu. Ak tento
orgán alebo predseda senátu nesúhlasí s vyúčtovaním náhrady
a odmeny tlmočníka, rozhodne o ich výške uznesením. Proti tomuto
rozhodnutiu je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.
(3) Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia na prekladateľa rovnako.
Vyšší súdny úradník
Vyšší súdny úradník môže v rozsahu ustanovenom osobitným
zákonom vydať rozhodnutia alebo vykonať iné úkony v trestnom
konaní. Osobitný zákon ustanovuje, kedy môže vyšší súdny úradník
konať samostatne a kedy na základe poverenia vydaného sudcom.
Probačný a mediačný úradník
Probačný a mediačný úradník plní úlohy probácie a mediácie
uložené súdom a v prípravnom konaní prokurátorom a iné úlohy podľa
tohto zákona alebo osobitného zákona.
Tretí oddiel
Vylúčenie orgánov činných v trestnom konaní
(1) Z vykonávania úkonov trestného konania je vylúčený sudca,
prísediaci, vyšší súdny úradník, probačný a mediačný úradník,
prokurátor, vyšetrovateľ a policajný orgán a zapisovateľ,
u ktorého možno mať pochybnosť o nezaujatosti pre jeho pomer
k prejednávanej veci alebo k osobám, ktorých sa úkon priamo
dotýka, k ich obhajcom, zákonným zástupcom a splnomocnencom alebo
pre pomer k inému orgánu činnému v tomto konaní.
(2) Sudca alebo prísediaci je ďalej vylúčený z vykonávania
úkonov trestného konania, ak bol v prejednávanej veci činný ako
prokurátor, vyšetrovateľ, policajný orgán, spoločenský zástupca,
obhajca alebo splnomocnenec zúčastnenej osoby alebo poškodeného.
(3) Z rozhodovania na súde vyššieho stupňa je okrem toho
vylúčený sudca alebo prísediaci, ktorý sa zúčastnil rozhodovania
na súde nižšieho stupňa, a naopak. Z rozhodovania o sťažnosti pre
porušenie zákona je vylúčený sudca, ktorý sa v prejednávanej veci
zúčastnil na rozhodovaní ako sudca súdu iného stupňa.
Z rozhodovania o sťažnosti na nadriadenom orgáne je vylúčený
prokurátor, ktorý napadnuté rozhodnutie urobil alebo dal k nemu
súhlas alebo pokyn.
(4) Námietku zaujatosti je procesná strana povinná vzniesť
bezodkladne, ako sa dozvedela o dôvodoch na jej vznesenie. Úkon,
ktorý vykonala vylúčená osoba, nemôže byť podkladom na rozhodnutie
v trestnom konaní s výnimkou neodkladného alebo neopakovateľného
úkonu.
(1) Ak z dôvodov uvedených v § 30 oznámi svoju zaujatosť sudca
alebo prísediaci, o vylúčení rozhodne nadriadený súd v senáte;
o vylúčení sudcu Najvyššieho súdu rozhodne iný senát tohto súdu.
(2) Ak z dôvodov uvedených v § 30 oznámi svoju zaujatosť
zapisovateľ, alebo vznesie námietku jeho zaujatosti procesná
strana, o vylúčení rozhodne orgán, ktorý ho na spísanie zápisnice
o úkone pribral, v konaní pred súdom predseda senátu.
(3) V ostatných prípadoch o vylúčení z dôvodov uvedených
v § 30 rozhoduje orgán, ktorého sa tieto dôvody dotýkajú, a to aj
bez návrhu. O tom, či je vylúčený sudca alebo prísediaci, ktorý
rozhoduje v senáte, rozhodne tento senát.
(4) Proti rozhodnutiu podľa odsekov 2 a 3 je prípustná
sťažnosť, ktorá nebráni vykonaniu nariadeného úkonu trestného
konania.
(5) O sťažnosti rozhoduje orgán bezprostredne nadriadený
orgánu, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal.
(6) O vylúčení sudcu krajského súdu ako odvolacieho súdu
a sudcu Najvyššieho súdu rozhodne iný senát toho istého súdu.
(7) O námietke zaujatosti procesnej strany, ktorá je založená
na tých istých dôvodoch, pre ktoré už raz bolo o takej námietke
rozhodnuté alebo ktorá nebola vznesená bezodkladne (§ 30 ods. 4),
sa nekoná.
Štvrtý oddiel
Obvinený
Obvinený
Toho, kto je podozrivý zo spáchania trestného činu, možno
považovať za obvineného a použiť proti nemu prostriedky dané týmto
zákonom proti obvinenému až vtedy, ak bolo proti nemu vznesené
obvinenie (§ 163).
Práva obvineného
(1) Obvinený má právo vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam,
ktoré sa mu kladú za vinu, a k dôkazom o nich, nie je však povinný
vypovedať. Môže uvádzať okolnosti a dôkazy slúžiace na jeho
obhajobu, robiť návrhy a podávať žiadosti a opravné prostriedky.
Má právo zvoliť si obhajcu a s ním sa radiť aj počas úkonov
vykonávaných orgánom činným v trestnom konaní. S obhajcom sa však
v priebehu svojho výsluchu nemôže radiť o tom, ako odpovedať na už
položenú otázku. Môže žiadať, aby bol vyslúchaný za účasti svojho
obhajcu a aby sa obhajca zúčastnil aj na iných úkonoch prípravného
konania (§ 165). Ak je vo väzbe alebo vo výkone trestu odňatia
slobody, môže s obhajcom hovoriť bez prítomnosti tretej osoby.
Uvedené práva prislúchajú obvinenému aj vtedy, ak je pozbavený
spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na
právne úkony obmedzená.
(2) Obvinený, ktorý nemá dostatočné prostriedky, aby uhrádzal
trovy obhajoby, má nárok na bezplatnú obhajobu alebo na obhajobu
za zníženú odmenu.
(3) Všetky orgány činné v trestnom konaní sú povinné vždy
obvineného o jeho právach poučiť a poskytnúť mu plnú možnosť na
ich uplatnenie.
Zákonný zástupca obvineného
(1) Zákonný zástupca nesvojprávneho obvineného je oprávnený
obvineného zastupovať, najmä zvoliť mu obhajcu, robiť za
obvineného návrhy, podávať za neho žiadosti a opravné prostriedky;
je tiež oprávnený zúčastniť sa tých úkonov, ktorých sa podľa
zákona môže zúčastniť obvinený. V prospech obvineného môže zákonný
zástupca tieto práva vykonávať i proti vôli obvineného.
(2) V prípadoch, v ktorých zákonný zástupca obvineného nemôže
vykonávať svoje práva uvedené v odseku 1 a je nebezpečenstvo
z omeškania, predseda senátu a v prípravnom konaní prokurátor môže
na výkon týchto práv ustanoviť obvinenému opatrovníka. Proti
rozhodnutiu o ustanovení opatrovníka je prípustná sťažnosť.
Piaty oddiel
Obhajca
Obhajca
(1) Obhajcom v trestnom konaní môže byť len advokát. Pre
jednotlivé úkony trestného konania, s výnimkou konania pred súdom,
sa môže obhajca dať zastúpiť svojím koncipientom.
(2) Na hlavnom pojednávaní a na verejnom zasadnutí nemôže byť
obhajcom ten, kto je naň predvolaný ako svedok, znalec,
prekladateľ alebo tlmočník.
Nutná obhajoba
Nadpis zrušený od 1.7.1990
(1) Obvinený musí mať obhajcu už v prípravnom konaní,
a) ak je vo väzbe, vo výkone trestu odňatia slobody alebo na
pozorovaní v zdravotníckom ústave (§ 116 ods. 2),
b) ak je nesvojprávny,
c) ak ide o konanie proti mladistvému, alebo
d) ak ide o konanie proti ušlému.
(2) Obvinený musí mať obhajcu aj vtedy, ak to považuje súd
a v prípravnom konaní vyšetrovací orgán alebo prokurátor za
nevyhnutné, najmä preto, že so zreteľom na telesné alebo duševné
chyby obvineného majú pochybnosti o jeho spôsobilosti náležite sa
obhajovať.
(3) Ak sa koná o trestnom čine, na ktorý zákon ustanovuje
trest odňatia slobody, ktorého horná hranica prevyšuje päť rokov,
musí mať obvinený obhajcu už v prípravnom konaní.
(4) Obvinený musí mať obhajcu aj v konaní o vydanie do cudziny
a v konaní, v ktorom sa rozhoduje o uložení ochranného liečenia
s výnimkou ochranného protialkoholického liečenia.
(1) Vo vykonávacom konaní, v ktorom súd rozhoduje na verejnom
zasadaní, musí mať odsúdený obhajcu,
a) ak je pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho
spôsobilosť na právne úkony obmedzená,
b) ak ide o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia
slobody mladistvého, ktorý v čase konania verejného zasadania
nedovŕšil osemnásty rok,
c) ak je vo väzbe, alebo
d) ak sú pochybnosti o jeho spôsobilosti náležite sa obhajovať.
(2) V konaní o sťažnosti pre porušenie zákona a v konaní
o návrhu na povolenie obnovy musí mať odsúdený obhajcu,
a) ak ide o prípady uvedené v § 36 ods. 1 písm. a) alebo b),
b) ak ide o trestný čin, na ktorý zákon ustanovuje trest odňatia
slobody, ktorého horná hranica prevyšuje päť rokov,
c) ak je mladistvý a v čase konania verejného zasadania
o sťažnosti pre porušenie zákona alebo o návrhu na povolenie
obnovy nedovŕšil osemnásty rok, alebo
d) ak sú pochybnosti o jeho spôsobilosti náležite sa obhajovať,
e) ak ide o konanie proti odsúdenému, ktorý zomrel.
Zvolený obhajca
(1) Ak nepoužije obvinený právo zvoliť si obhajcu a ak mu ho
nezvolí ani jeho zákonný zástupca, môže mu ho zvoliť jeho príbuzný
v pokolení priamom, jeho súrodenec, osvojiteľ, osvojenec, manžel,
druh, ako aj zúčastnená osoba. Ak obvinený nie je svojprávny, môžu
tak urobiť tieto osoby i proti jeho vôli.
(2) Obvinený si môže namiesto obhajcu, ktorý mu bol ustanovený
alebo osobou na to oprávnenou zvolený, zvoliť iného obhajcu; to
neplatí v prípade náhradného obhajcu (§ 40a). Skôr zvolený obhajca
je povinný plniť svoje povinnosti obhajcu až do skutočného
prevzatia obhajoby iným obhajcom.
Ustanovený obhajca
(1) Ak obvinený nemá obhajcu v prípade, v ktorom ho musí mať
(§ 36 a 36a), určí sa mu lehota na zvolenie obhajcu. Pokiaľ
v tejto lehote nebude obhajca zvolený, obhajca sa mu na dobu, po
ktorú trvajú dôvody nutnej obhajoby, bez meškania ustanoví.
(2) Ak je obvinených niekoľko, ustanoví sa tým, ktorých záujmy
si v trestnom konaní neodporujú, spravidla obhajca spoločný.
(1) Obhajcu ustanoví, a ak pominú dôvody nutnej obhajoby,
ustanovenie zruší predseda senátu a v prípravnom konaní sudca.
(2) Ak dôjde k spojeniu vecí na spoločné prejednanie
a rozhodnutie a obvinenému sa v každej z týchto vecí ustanovil
obhajca, predseda senátu a v prípravnom konaní sudca zruší
ustanovenie tých obhajcov, ktorí boli ustanovení neskôr. Ak došlo
k ustanoveniu obhajcov súčasne, zruší ustanovenie tých obhajcov,
ktorí boli ustanovení v konaní o menej závažnom trestnom čine.
Ustanovený obhajca je povinný obhajobu prevziať. Z dôležitých
dôvodov môže však byť obhajca na svoju žiadosť alebo na žiadosť
obvineného od povinnosti obhajovania oslobodený a namiesto neho
ustanovený obhajca iný. O oslobodení rozhodne v konaní pred súdom
predseda senátu a v prípravnom konaní sudca. Skôr ustanovený
obhajca je povinný plniť svoje povinnosti obhajcu až do skutočného
prevzatia obhajoby iným obhajcom.
Náhradný obhajca
(1) Ak je dôvodná obava, že by mohlo byť zmarené hlavné
pojednávanie alebo verejné zasadnutie pre neprítomnosť
ustanoveného alebo zvoleného obhajcu, môže byť obvinenému popri
zvolenom alebo ustanovenom obhajcovi ustanovený náhradný obhajca.
(2) Náhradný obhajca má rovnaké práva a povinnosti ako obhajca
zvolený alebo ustanovený, na hlavnom pojednávaní alebo verejnom
zasadnutí ich však môže vykonávať iba v prípade neúčasti zvoleného
alebo ustanoveného obhajcu.
(3) Ustanovenia § 38 až 40 sa na náhradného obhajcu vzťahujú
primerane.
Povinnosti a práva obhajcu
(1) Obhajca je povinný poskytovať obvinenému potrebnú právnu
pomoc, účelne využívať na obhajovanie jeho záujmov prostriedky
a spôsoby obhajoby uvedené v zákone, najmä starať sa o to, aby
boli v konaní náležite a včas objasnené skutočnosti, ktoré
obvineného zbavujú viny alebo jeho vinu zmierňujú, a tým
prispievať k správnemu objasneniu a rozhodnutiu veci.
(2) Obhajca je oprávnený už za prípravného konania robiť za
obvineného návrhy, podávať za neho žiadosti, opravné prostriedky,
nazerať do spisov (§ 65) a zúčastniť sa podľa ustanovení tohto
zákona vyšetrovacích úkonov. S obvineným, ktorý je vo väzbe, je
oprávnený hovoriť v rozsahu ustanovenom v § 33 ods. 1.
(3) Obhajca je v konaní pred súdom oprávnený zúčastniť sa
všetkých úkonov, na ktorých sa môže zúčastniť obvinený.
(4) Ak nie je obvinený svojprávny, môže obhajca oprávnenia
uvedené v odsekoch 2 a 3 vykonávať aj proti vôli obvineného.
(5) Ak nebolo splnomocnenie obhajcu pri jeho zvolení alebo
ustanovení vymedzené ináč, zaniká pri skončení trestného stíhania.
Aj keď splnomocnenie takto zaniklo, je obhajca oprávnený podať za
obžalovaného ešte žiadosť o milosť a o odklad výkonu trestu.
(6) Obhajca má právo vo všetkých štádiách trestného konania
vyžiadať si vopred kópiu alebo priepis protokolu (§ 55) o každom
úkone trestného konania. Orgány činné v trestnom konaní (§ 12 ods. 1) sú povinné mu vyhovieť; odmietnuť môžu len vtedy, keď to
nie je z technických dôvodov možné. Náklady s tým spojené je
povinný voči štátu uhradiť.
(7) Ak si obvinený zvolil viacerých obhajcov v tej istej veci,
povinnosti a práva podľa tohto zákona patria každému z nich. Pri
úkonoch podľa tohto zákona stačí prítomnosť len jedného z nich.
Šiesty oddiel
Zúčastnená osoba
(1) Tomu, koho vec bola zhabaná alebo podľa návrhu má byť
zhabaná (zúčastnená osoba), musí sa poskytnúť možnosť, aby sa
k veci vyjadril; môže byť prítomný na hlavnom pojednávaní a na
verejnom zasadnutí, robiť na nich návrhy, nazerať do spisov
(§ 65) a podávať v prípadoch týmto zákonom ustanovených opravné
prostriedky.
(2) Orgány činné v trestnom konaní sú povinné zúčastnenú osobu
o jej právach poučiť a poskytnúť jej možnosť ich uplatnenia.
(3) Ak nie je zúčastnená osoba svojprávna, vykonáva jej práva
podľa tohto zákona jej zákonný zástupca.
Siedmy oddiel
Poškodený
Oprávnenie poškodeného a uplatnenie nároku na náhradu škody
(1) Poškodený je osoba, ktorej bolo trestným činom ublížené na
zdraví, spôsobená majetková, morálna alebo iná škoda, alebo boli
porušené či ohrozené jej iné zákonom chránené práva alebo slobody.
Poškodený má právo v prípadoch uvedených v tomto zákone sa
vyjadriť, či súhlasí s trestným stíhaním, má právo uplatniť nárok
na náhradu škody, robiť návrhy na vykonanie dôkazov alebo na ich
doplnenie, predkladať dôkazy, nazerať do spisu a oboznámiť sa so
spisom, zúčastniť sa na hlavnom pojednávaní a na verejnom
zasadnutí konanom o odvolaní, vyjadriť sa k vykonaným dôkazom, má
právo záverečnej reči a právo podávať opravné prostriedky
v rozsahu vymedzenom týmto zákonom. Práva preštudovať spis sa môže
poškodený výslovne vzdať.
(2) Poškodený, ktorý má podľa zákona proti obvinenému nárok na
náhradu škody, ktorá mu bola trestným činom spôsobená, je
oprávnený tiež navrhnúť, aby súd v odsudzujúcom rozsudku uložil
obžalovanému povinnosť nahradiť túto škodu. Návrh treba urobiť do
skončenia vyšetrovania (§ 166 ods. 1 a 2). Z návrhu musí byť
zrejmé, z akých dôvodov a v akej výške sa nárok na náhradu škody
uplatňuje.
(3) Návrh podľa odseku 2 nemožno podať, ak bolo o nároku už
rozhodnuté v občianskoprávnom alebo inom príslušnom konaní.
(4) Poškodený má právo uplatňovať konkrétne návrhy na účel
uzavretia zmieru alebo dohody s obvineným, a to aj prostredníctvom
probačného a mediačného úradníka.
(5) Ak orgán činný v trestnom konaní zistí, že poškodenému
hrozí nebezpečenstvo v súvislosti s pobytom obvineného alebo
odsúdeného na slobode, poučí poškodeného o možnosti žiadať na
adresu, ktorú na tento účel uvedie, informácie o tom, že
a) obvinený bol prepustený z väzby alebo z nej ušiel,
b) odsúdený bol prepustený z výkonu trestu odňatia slobody alebo
z neho ušiel.
(6) Žiadosť podľa odseku 5 môže podať poškodený v prípravnom
konaní prokurátorovi a v konaní pred súdom súdu; ak je odsúdený vo
výkone trestu odňatia slobody, táto žiadosť sa podáva súdu, ktorý
rozhodoval v prvom stupni.
(1) Oprávnenie poškodeného nemôže vykonávať ten, kto je
v trestnom konaní stíhaný ako spoluobvinený.
(2) Ak je v tej istej veci väčší počet poškodených
a jednotlivým výkonom ich práv by mohol byť ohrozený účel a rýchly
priebeh trestného stíhania, prokurátor ustanoví opatrením
v prípravnom konaní na výkon týchto práv spoločného zástupcu
poškodených, po jeho predchádzajúcom súhlase, spravidla niektorého
z poškodených, ak sa poškodení nedohodnú na spoločnom zástupcovi.
Prokurátor oznámi opatrenie tým poškodeným, ktorí si už uplatnili
nárok na náhradu škody, a opatrenie sa aj vhodným spôsobom
uverejní. Spoločný zástupca vykonáva práva poškodených, ktorých
zastupuje, vrátane uplatnenia nároku na náhradu škody v trestnom
konaní a má rovnaké procesné postavenie ako splnomocnenec (§ 50
a 51); bez súhlasu poškodeného nemožno vziať späť uplatnený nárok
na náhradu škody. Spoločných zástupcov môže byť najviac desať.
(3) Ak je v tej istej veci veľký počet poškodených, spravidla
prevyšujúci 100, a jednotlivým výkonom ich práv by mohol byť
závažným spôsobom ohrozený účel a rýchly priebeh trestného
stíhania, rozhodne v prípravnom konaní na návrh generálneho
prokurátora o účasti poškodených v trestnom konaní Najvyšší súd
Slovenskej republiky uznesením, ktoré sa doručí navrhovateľovi. Ak
návrh nebol zamietnutý, generálny prokurátor zabezpečí, aby bolo
uznesenie vhodným spôsobom zverejnené.
(4) K návrhu generálneho prokurátora podľa odseku 3, ktorý
musí byť odôvodnený, treba pripojiť dosiaľ získaný celý spisový
materiál.
(5) Ak je v tej istej veci väčší počet poškodených
a jednotlivým výkonom ich práv by mohol byť ohrozený účel a rýchly
priebeh súdneho konania, pričom poškodeným nebol v prípravnom
konaní ustanovený spoločný zástupca podľa odseku 2, rozhodne
o účasti poškodených v súdnom konaní súd; ak súd považuje za
účelné ustanoviť poškodeným, ktorí si uplatnili nárok na náhradu
škody (§ 43 ods. 2) spoločného zástupcu, postupuje primerane podľa
odseku 2.
(1) Poškodený, ktorý si uplatňuje nárok na náhradu škody
a preukáže, že nemá dostatočné prostriedky, aby uhradil náklady
s tým spojené, má nárok na zástupcu z radov advokátov, ak je to
potrebné na ochranu jeho záujmov.
(2) O ustanovení zástupcu podľa odseku 1 rozhodne aj bez
návrhu v prípravnom konaní po vznesení obvinenia prokurátor
a v konaní pred súdom predseda senátu.
(3) Zástupca podľa odseku 1 má rovnaké procesné postavenie ako
splnomocnenec (§ 50 a 51).
(1) Ak nie je poškodená osoba svojprávna, vykonáva jej práva
podľa tohto zákona jej zákonný zástupca.
(2) V prípadoch, v ktorých zákonný zástupca poškodeného nemôže
vykonávať svoje práva uvedené v odseku 1 a je nebezpečenstvo
z omeškania, predseda senátu a v prípravnom konaní prokurátor
ustanoví na výkon týchto práv poškodenému opatrovníka. V prípade
trestných činov spáchaných voči blízkej osobe alebo zverenej
osobe, ak je poškodeným maloletá osoba, sa za opatrovníka ustanoví
najmä orgán poverený starostlivosťou o mládež alebo poverený
zástupca organizácie na pomoc poškodeným. Proti rozhodnutiu
o ustanovení opatrovníka je prípustná sťažnosť.
(3) Ak poškodený, ktorý je fyzickou osobou, alebo štatutárny
orgán poškodeného, ktorý je právnickou osobou, nemôže vykonávať
práva poškodeného podľa tohto zákona a je nebezpečenstvo
z omeškania, predseda senátu a v prípravnom konaní prokurátor
ustanoví na výkon týchto práv poškodenému opatrovníka. Proti
rozhodnutiu o ustanovení opatrovníka je prípustná sťažnosť.
(4) Ak ide o uplatnenie nároku na náhradu škody (§ 43 ods. 2), prechádzajú práva, ktoré tento zákon priznáva
poškodenému, aj na jeho právneho nástupcu.
(1) Orgány činné v trestnom konaní sú povinné poškodeného
o jeho právach poučiť a poskytnúť mu plnú možnosť na ich
uplatnenie.
(2) Orgán činný v trestnom konaní je povinný pri prvom
kontakte s poškodeným poskytnúť mu v písomnej forme informácie
o jeho právach v trestnom konaní a o organizáciách na pomoc
poškodeným vrátane služieb nimi poskytovaných.
(3) Poškodený sa môže výslovným vyhlásením písomne alebo ústne
do zápisnice pred orgánom činným v trestnom konaní vzdať
procesných práv, ktoré mu tento zákon ako poškodenému priznáva.
Zaistenie nároku poškodeného
(1) Ak je dôvodná obava, že uspokojenie nároku poškodeného na
náhradu škody spôsobenej trestným činom bude marené alebo
sťažované, možno nárok až do pravdepodobnej výšky škody zaistiť na
majetku obvineného.
(2) Časti majetku určené na zaistenie nároku sa v uznesení
o zaistení opíšu a obvinenému sa zakáže s nimi nakladať. Hnuteľné
veci sa uložia do úschovy u orgánu, ktorý o ich zaistení rozhodol.
Ak ich úschovu nemôže sám zabezpečiť, písomne poverí ich úschovou
právnickú osobu alebo fyzickú osobu, ktorá v tomto odbore vykonáva
podnikateľskú činnosť. Ak ide o nehnuteľnosť, môže písomne poveriť
takú osobu správou nehnuteľnosti a uznesenie o zaistení
nehnuteľnosti doručí príslušnému orgánu štátnej správy na úseku
katastra. Pri pohľadávkach sa prikáže dlžníkovi, aby namiesto
plnenia obvinenému zložil predmet plnenia do úschovy na súde.
(3) Zaisťovať podľa odseku 2 nemožno nárok, ktorý nemožno
v trestnom konaní uplatniť. Na zaistenie nároku nemožno použiť
veci, ktoré nemožno podľa občianskoprávnych predpisov postihnúť
výkonom súdneho rozhodnutia, ani pohľadávky obvineného na výplatu
odmeny z pracovnoprávneho alebo obdobného pomeru, pohľadávky na
výplatu výživného a na výplatu dávok z nemocenského poistenia
a sociálneho zabezpečenia.
(4) O zaistení rozhoduje súd na návrh prokurátora alebo
poškodeného, v prípravnom konaní prokurátor na návrh poškodeného.
V prípravnom konaní môže prokurátor nárok zaistiť aj bez návrhu
poškodeného, ak to vyžaduje ochrana jeho záujmov, najmä ak hrozí
nebezpečenstvo z omeškania.
(5) Poškodeného treba o zaistení jeho nároku vždy upovedomiť
s upozornením na dôvody, pre ktoré sa zaistenie podľa § 48 ods. 1
zruší.
(1) Zaistenie sa zruší,
a) ak zanikne dôvod, pre ktorý bolo nariadené,
b) ak bolo trestné stíhanie právoplatne zastavené alebo ak sa
skončilo právoplatným oslobodzujúcim rozsudkom, alebo
c) ak uplynuli dva mesiace odo dňa, v ktorom nadobudol
právoplatnosť rozsudok, ktorým bol obžalovaný uznaný za
vinného, alebo odo dňa, v ktorom nadobudlo právoplatnosť
uznesenie, ktorým bola vec postúpená inému orgánu.
(2) Zaistenie treba obmedziť, ak sa ukáže, že nie je potrebné
v rozsahu, v ktorom bolo nariadené. Ak boli zaistením postihnuté
veci patriace inej osobe ako obvinenému, vyjmú sa zo zaistenia.
Proti rozhodnutiu podľa § 47 a 48 je prípustná sťažnosť, ktorá
má, pokiaľ ide o zrušenie zaistenia, jeho obmedzenie alebo vyňatie
zo zaistenia, odkladný účinok.
Ôsmy oddiel
Splnomocnenec zúčastnenej osoby a poškodeného
(1) Zúčastnená osoba a poškodený sa môžu dať zastupovať
splnomocnencom. Splnomocnencom poškodeného môže byť aj poverený
zástupca organizácie na pomoc poškodeným.
(2) Splnomocnencom zúčastnenej osoby a poškodeného môže byť
len osoba svojprávna; na hlavnom pojednávaní a na verejnom
zasadnutí nemôže byť splnomocnencom ten, kto je naň predvolaný ako
svedok, znalec, prekladateľ alebo tlmočník.
(3) Splnomocnencom zúčastnenej osoby a poškodeného v trestnom
konaní, v ktorom sa preberajú utajované skutočnosti, môže byť iba
advokát alebo osoba, ktorá sa môže oboznamovať s utajovanými
skutočnosťami na príslušnom úseku.
Splnomocnenec zúčastnenej osoby a poškodeného je oprávnený
robiť za zúčastnenú osobu alebo poškodeného návrhy a podávať za
nich žiadosti a opravné prostriedky; je tiež oprávnený zúčastniť
sa všetkých úkonov, na ktorých sa môže zúčastniť zúčastnená osoba
alebo poškodený.
TRETIA HLAVA
VŠEOBECNÉ USTANOVENIA O ÚKONOCH TRESTNÉHO KONANIA
Spôsob vykonávania úkonov trestného konania
Pri vykonávaní úkonov trestného konania sa musí zaobchádzať
s osobami na úkone zúčastnenými tak, ako to vyžaduje význam
a výchovný účel trestného konania; vždy treba rešpektovať ich
osobnosť a ich ústavou zaručené práva.
Prvý oddiel
Dožiadanie
(1) Súd, prokurátor, vyšetrovateľ a policajný orgán vykonávajú
jednotlivé úkony trestného konania vo svojom obvode spravidla
sami. Mimo svojho obvodu vykonávajú jednotlivé úkony trestného
konania dožiadaním okresného súdu, prokurátora, vyšetrovateľa
alebo policajného orgánu, v ktorého obvode má byť úkon vykonaný,
prípadne aj dožiadaním vojenského súdu alebo vojenského
prokurátora; ak vec nepripúšťa odklad alebo ak to je pre riadne
posúdenie veci nevyhnutne potrebné, vykonajú však úkon i mimo
svojho obvodu sami.
(2) Najvyšší súd, Špeciálny súd a krajský súd môžu jednotlivé
úkony i vo svojom obvode vykonať dožiadaním okresného súdu,
v ktorého obvode má byť úkon vykonaný; najvyšší súd a Špeciálny
súd to môže urobiť aj dožiadaním krajského súdu.
(3) Vojenský súd a vojenský prokurátor môžu jednotlivé úkony
trestného konania vykonať aj dožiadaním okresného súdu alebo
okresného prokurátora, v ktorého obvode má byť úkon vykonaný.
(1) V dožiadaní treba uviesť spisové údaje, ktorých znalosť je
nevyhnutná pre riadne vykonanie úkonu. Ak treba, pripojí
dožadujúci orgán spisy a poukáže na tie ich časti, v ktorých sú
potrebné údaje uvedené. Dožiadaný orgán je podľa povahy veci
a podľa toho, čo pri vykonávaní úkonu vyšlo najavo, oprávnený
a povinný vykonať i ďalšie nevyhnutné úkony, najmä vyslúchnuť
ďalšie osoby a dopytovať sa na okolnosti v dožiadaní neuvedené, ak
to môže prispieť k rýchlemu a správnemu rozhodnutiu veci.
(2) Úkony dožiadaného súdu vykonáva sudca z povolania; má
pritom práva a povinnosti predsedu senátu.
Druhý oddiel
Zápisnica
Spisovanie zápisnice
(1) O každom úkone trestného konania sa spíše, a to spravidla
pri úkone alebo bezprostredne po ňom, zápisnica, ktorá musí
obsahovať
a) pomenovanie súdu, prokurátora alebo iného orgánu,
vykonávajúceho úkon,
b) miesto, čas a predmet úkonu,
c) meno a priezvisko úradných osôb a ich funkcie, meno
a priezvisko prítomných strán, meno a priezvisko zákonných
zástupcov, obhajcov a splnomocnencov, ktorí sa na úkone
zúčastnili a u obvineného aj adresu, ktorú uvedie na účely
doručovania (§ 62 a 63),
d) stručné, ale výstižné opísanie priebehu úkonu, z ktorého by
bolo zrejmé i zachovanie zákonných ustanovení upravujúcich
vykonávanie úkonu, ďalej podstatný obsah rozhodnutí pri úkone
vyhlásených, a ak bol hneď pri úkone doručený odpis
rozhodnutia, osvedčenie o tomto doručení,
e) návrhy strán, poskytnutie poučenia, prípadne vyjadrenie
poučených osôb,
f) námietky strán alebo vyslúchaných osôb proti obsahu zápisnice.
(2) Výpovede osôb, ktoré už boli vyslúchnuté, sa do zápisnice
o hlavnom pojednávaní alebo verejnom zasadnutí zapisujú len
potiaľ, pokiaľ obsahujú odchýlky alebo dodatky k predošlým
výpovediam.
(3) V slovenskom jazyku sa spíše aj zápisnica o výpovedi
osoby, ktorá nevie po slovensky; ak záleží na doslovnom znení
výpovede, zapíše zapisovateľ alebo tlmočník do zápisnice príslušnú
časť výpovede tiež v jazyku, v ktorom táto osoba vypovedá.
(4) V dôležitých prípadoch možno okrem zápisnice vyhotoviť
o konaní i rýchlopisný záznam, ktorý sa potom spolu s prepisom do
obyčajného písma pripojí k zápisnici. Na zachytenie priebehu
konania možno v prípade potreby použiť aj iný vhodný prostriedok.
Pomôcku na to použitú treba označiť, spoľahlivo uschovať
a v zápisnici poznamenať, kde je uložená. Prepis zvukového záznamu
sa priloží k zápisnici.
Podpisovanie zápisnice
(1) Zápisnicu o hlavnom pojednávaní a o verejnom a neverejnom
zasadnutí podpisuje predseda senátu a zapisovateľ; iné zápisnice
podpíše ten, kto úkon vykonal, a osoba, ktorej sa úkon týka,
prípadne zapisovateľ, tlmočník, znalec alebo iná osoba pribratá
k úkonu. Ak má zápisnica o výsluchu viac strán, musí vyslúchaná
osoba podpísať každú stranu zápisnice. Ak odmietne vyslúchaný
alebo iná osoba pribratá k úkonu zápisnicu podpísať, uvedie sa to
v zápisnici s poznamenaním dôvodu odmietnutia.
(2) Ak nemôže predseda senátu pre prekážku dlhšieho trvania
podpísať zápisnicu o hlavnom pojednávaní alebo o verejnom alebo
neverejnom zasadnutí, podpíše ju iný člen senátu. Ak je táto
prekážka u inej osoby alebo u samosudcu, poznamená sa v zápisnici
dôvod, prečo podpis odpadol
Oprava zápisnice
(1) O oprave a doplnení zápisnice o hlavnom pojednávaní
a o verejnom a neverejnom zasadnutí a taktiež o námietkach proti
takej zápisnici rozhoduje súd, o ktorého zápisnicu ide. Proti
tomuto rozhodnutiu je prípustná sťažnosť.
(2) Ten, kto viedol pojednávanie alebo vykonávanie úkonu, môže
i po podpise zápisnice nariadiť alebo vykonať opravu pisárskych
chýb alebo iných zrejmých nesprávností. Oprava sa vykoná tak, aby
pôvodný zápis zostal čitateľný; opravu podpíše ten, kto ju
nariadil.
Zápisnica o hlasovaní
(1) V zápisnici o hlasovaní sa uvedie okrem všeobecných
náležitostí (§ 55 ods. 1)
a) postup pri jednotlivých hlasovaniach, ich výsledok a výrok
rozhodnutia,
b) mienka odlišná od názoru väčšiny, a to v celom znení i so
stručným odôvodnením.
(2) Zápis o všetkých hlasovaniach, ktoré sa vyskytli
v priebehu toho istého pojednávania, pojme sa do jedinej zápisnice
o hlasovaní.
(3) Zápisnicu o hlasovaní podpisujú všetci členovia senátu
a zapisovateľ.
(4) Zápisnica o hlasovaní sa zalepí a pripojí k zápisnici
o pojednávaní. Otvoriť ju smie len predseda senátu na nadriadenom
súde pri rozhodovaní o opravnom prostriedku a predseda senátu
Najvyššieho súdu pri rozhodovaní o sťažnosti pre porušenie zákona,
ako aj sudca poverený vyhotovením rozsudku; po nazretí ju opäť
zalepí a otvorenie potvrdí svojím podpisom.
(5) Zápisnica o hlasovaní sa nespisuje, ak ide o jednoduché
rozhodnutia, na ktorých sa senát uzniesol jednohlasne a ktorým
predchádzala porada iba v pojednávacej sieni bez prerušenia
pojednávania; v zápisnici o pojednávaní sa v takom prípade
poznamená, že k uzneseniu došlo bez prerušenia pojednávania.
Tretí oddiel
Podanie
(1) Podanie sa posudzuje vždy podľa svojho obsahu, aj keď je
nesprávne označené. Možno ho urobiť písomne, ústne do zápisnice
alebo elektronickými prostriedkami podpísané zaručeným
elektronickým podpisom podľa osobitného zákona, telegraficky,
telefaxom alebo ďalekopisom. Podanie urobené telegraficky,
telefaxom alebo ďalekopisom treba potvrdiť písomne alebo ústne do
zápisnice. Ustanovenia § 158 zostávajú nedotknuté.
(2) Ak sa robí trestné oznámenie ústne, treba oznamovateľa
poučiť o zodpovednosti za uvedenie vedome nepravdivých údajov,
vypočuť o okolnostiach, za ktorých bol čin spáchaný, o osobných
pomeroch toho, na koho sa oznámenie podáva, o dôkazoch a o výške
škody spôsobenej oznámeným činom; ak je oznamovateľ súčasne
poškodeným alebo jeho splnomocnencom, musí sa vypočuť tiež o tom,
či žiada, aby súd rozhodol v trestnom konaní o jeho nároku na
náhradu škody. Výsluch sa má vykonať tak, aby sa získal podklad
pre ďalšie konanie.
(3) Ak bola zápisnica o ústne urobenom trestnom oznámení
spísaná na súde, pošle ju súd bez odkladu prokurátorovi.
Štvrtý oddiel
Lehoty
Počítanie lehôt
(1) Do lehoty určenej podľa dní sa nezapočítava deň, v ktorom
sa stala udalosť určujúca začiatok lehoty.
(2) Lehota určená podľa týždňov, mesiacov alebo rokov sa končí
uplynutím toho dňa, ktorý svojím pomenovaním alebo číselným
označením zodpovedá dňu, v ktorom sa stala udalosť určujúca
začiatok lehoty. Ak chýba tento deň v poslednom mesiaci lehoty,
končí sa lehota uplynutím posledného dňa tohto mesiaca.
(3) Ak pripadne koniec lehoty na deň pracovného pokoja alebo
pracovného voľna, pokladá sa za posledný deň lehoty najbližší
budúci pracovný deň.
(4) Lehota je zachovaná aj vtedy, ak podanie bolo v lehote
a) podané na poštu a adresované súdu, prokurátorovi,
vyšetrovateľovi alebo policajnému orgánu, u ktorého sa má
podať alebo ktorý má vo veci rozhodnúť,
b) urobené na súde alebo u prokurátora, ktorý má vo veci
rozhodnúť,
c) urobené príslušníkom ozbrojených síl alebo ozbrojeného sboru
v činnej službe u jeho náčelníka,
d) urobené u riaditeľa nápravného zariadenia, v ktorom je ten,
kto podanie robí, vo väzbe alebo v treste, alebo
e) urobené ústne do zápisnice na ktoromkoľvek okresnom súde alebo
u ktoréhokoľvek okresného prokurátora.
Navrátenie lehoty
(1) Ak zmešká obvinený alebo jeho obhajca z dôležitých dôvodov
lehotu na podanie opravného prostriedku, povolí mu orgán, ktorému
patrí rozhodovať o opravnom prostriedku, navrátenie lehoty.
O navrátenie lehoty treba požiadať do troch dní od odpadnutia
prekážky. Ak nebol opravný prostriedok ešte podaný, treba ho so
žiadosťou spojiť. Ak ide o odvolanie proti rozsudku, možno
odvolanie odôvodniť ešte v lehote osem dní od doručenia uznesenia
o povolení navrátenia lehoty.
(2) Ak bol opravný prostriedok už zamietnutý ako omeškaný,
zruší orgán pri povolení navrátenia lehoty súčasne i svoje
rozhodnutie o zamietnutí opravného prostriedku.
(3) Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa použijú primerane aj vtedy,
ak sa ukáže, že lehota na podanie opravného prostriedku, ktorý bol
zamietnutý ako omeškaný, zmeškaná nebola.
Piaty oddiel
Doručovanie
Všeobecné ustanovenie
(1) Ak nebola písomnosť doručená pri úkone trestného konania,
doručí sa spravidla poštou. Ak je adresátom obvinený, doručuje sa
mu na adresu, ktorú uviedol na ten účel [§ 55 ods. 1 písm. c)]. Ak
treba opakovať úkon alebo odročiť hlavné pojednávanie alebo
verejné zasadnutie, stačí prítomným osobám, ktoré sa na ňom majú
znova zúčastniť, oznámiť nový termín. Obsah oznámenia, ako aj
skutočnosť, že tieto osoby nový termín vzali na vedomie, sa
zaznačí v zápisnici.
(2) V prípade potreby, najmä pri nariadenom predvedení, pri
neúspešnosti pokusu doručiť iným spôsobom do vlastných rúk
adresáta zásielku, pri ktorej je uloženie vylúčené, alebo pri
nebezpečenstve, že prieťahom v doručovaní sa pojednávanie zmarí,
možno o doručenie požiadať aj policajný orgán alebo obce.
(3) Ak nebol adresát zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia
zdržuje, doručí sa inej dorastenej osobe bývajúcej v tom istom
byte alebo v tom istom dome alebo zamestnanej na tom istom
pracovisku, ak je ochotná písomnosť prevziať a jej odovzdanie
obstarať.
(4) Ak niet takej osoby, písomnosť sa uloží u orgánu, ktorý
zásielku doručuje, a adresát sa vhodným spôsobom vyrozumie, kde
a kedy si ju môže vyzdvihnúť. Písomnosť sa považuje za doručenú
dňom, keď bola uložená, aj keď sa adresát o uložení nedozvedel.
(5) Písomnosti určené osobám požívajúcim diplomatické výsady
a imunity podľa medzinárodného práva alebo osobám v ich bytoch sa
predložia Ministerstvu spravodlivosti; to zariadi ich doručenie.
(6) Orgány činné v trestnom konaní sú oprávnené vlastnými
prostriedkami a na vlastné náklady vykonávať doručovanie.
Doručovanie do vlastných rúk
(1) Do vlastných rúk sa doručuje
a) obvinenému obžaloba a predvolanie,
b) osobám oprávneným podať proti rozhodnutiu opravný prostriedok
odpis tohto rozhodnutia,
c) iná písomnosť, ak to predseda senátu, prokurátor, vyšetrovateľ
alebo policajný orgán z dôležitých dôvodov nariadi.
(2) Ak nebol adresát zásielky, ktorú treba doručiť do
vlastných rúk, zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržiava,
zásielka sa uloží u orgánu, ktorý zásielku doručuje, a adresát sa
vhodným spôsobom vyrozumie, kde a kedy si ju môže vyzdvihnúť. Ak
si adresát zásielku nevyzdvihne do troch dní od uloženia, považuje
sa posledný deň tejto lehoty za deň doručenia, aj keď sa adresát
o uložení nedozvedel.
(3) Doručovanú zásielku podľa odseku 2 nemožno uložiť, ak sa
doručuje
a) obvinenému predvolanie na hlavné pojednávanie alebo na verejné
zasadnutie, obžaloba, trestný rozkaz alebo rozsudok, proti
ktorému môže podať odvolanie,
b) iná písomnosť, ak to predseda senátu, prokurátor alebo
vyšetrovateľ z dôležitých dôvodov nariadi.
(4) Ak je uloženie doručovanej zásielky vylúčené, musí to
odosielateľ na zásielke nápadne vyznačiť.
Odopretie prijatia
(1) Ak odoprie adresát písomnosť prijať, poznamená sa to na
doručenke spolu s dátumom a dôvodom odopretia a písomnosť sa
vráti.
(2) Ak uzná predseda senátu, prokurátor, vyšetrovateľ alebo
policajný orgán, ktorý písomnosť odoslal, že prijatie bolo
odopreté bezdôvodne, považuje sa písomnosť za doručenú dňom, keď
prijatie bolo odopreté; na tento následok musí doručovateľ
adresáta upozorniť.
Šiesty oddiel
Nazeranie do spisov
(1) Obvinený, poškodený a zúčastnená osoba, ich obhajcovia
a splnomocnenci majú právo nazerať do spisov s výnimkou zápisnice
o hlasovaní a časti spisu obsahujúceho údaje o totožnosti svedka
(§ 101 ods. 3 a 4) a krycie údaje o totožnosti agenta, robiť si
z nich výpisky a poznámky a obstarávať si na svoje trovy kópie
spisov a ich častí. Také isté právo majú zákonní zástupcovia
obvineného, poškodeného alebo zúčastnenej osoby, ak tieto osoby sú
pozbavené spôsobilosti na právne úkony alebo ak ich spôsobilosť na
právne úkony je obmedzená. Iné osoby tak môžu robiť so súhlasom
predsedu senátu a v prípravnom konaní so súhlasom prokurátora,
vyšetrovateľa alebo policajného orgánu, len ak je to potrebné na
uplatnenie ich práv.
(2) V prípravnom konaní môže prokurátor, vyšetrovateľ alebo
policajný orgán právo nahliadnuť do spisu a s ním spojené ostatné
práva uvedené v odseku 1 zo závažných dôvodov odoprieť. Závažnosť
dôvodov, z ktorých vyšetrovateľ alebo policajný orgán toto právo
odoprel, na žiadosť osoby, ktorej sa odopretie týka, je prokurátor
povinný urýchlene preskúmať. Tieto práva nemožno odoprieť
obvinenému a obhajcovi po tom, čo boli upozornení na možnosť
preštudovať spisy.
(3) Tomu, kto mal právo byť pri úkone prítomný, nemožno
odoprieť nazretie do zápisnice o takom úkone. Obvinenému a jeho
obhajcovi nemožno odoprieť nazretie do uznesenia o vznesení
obvinenia (§ 163). V konaní pred súdom nemožno odoprieť nazretie
do spisov obvinenému a jeho obhajcovi, poškodenému, zúčastnenej
osobe a ich splnomocnencom.
(4) Práva štátnych orgánov nazerať do spisov podľa iných
zákonných predpisov nie sú ustanovením predchádzajúcich odsekov
dotknuté.
(5) Pri povoľovaní nazerať do spisov je nevyhnutné urobiť také
opatrenie, aby bola zachovaná utajovaná skutočnosť, obchodné,
bankové a daňové tajomstvo. Ak by v súvislosti s nazretím do
spisov hrozila obava z prieťahov konania, je v prípravnom konaní
policajný orgán, vyšetrovateľ alebo prokurátor a v konaní pred
súdom predseda senátu oprávnený stanoviť primeranú lehotu.
Siedmy oddiel
Poriadková pokuta
(1) Kto napriek predchádzajúcemu napomenutiu ruší konanie
alebo kto sa voči súdu, prokurátorovi, vyšetrovateľovi alebo
policajnému orgánu správa urážlivo alebo kto bez dostatočného
ospravedlnenia neposlúchne príkaz alebo nevyhovie výzve, ktoré mu
boli dané podľa tohto zákona, toho môže predseda senátu
a v prípravnom konaní prokurátor, vyšetrovateľ alebo policajný
orgán potrestať poriadkovou pokutou do 50 000 Sk.
(2) Ak sa konania uvedeného v odseku 1 dopustí príslušník
ozbrojených síl alebo ozbrojeného zboru v činnej službe, môže sa
prenechať príslušnému veliteľovi alebo náčelníkovi na
disciplinárne potrestanie. Ak sa takého konania dopustí osoba,
ktorá je vo väzbe alebo vo výkone trestu odňatia slobody, môže sa
prenechať riaditeľovi väznice alebo nápravnovýchovného ústavu na
uloženie poriadkového opatrenia alebo na disciplinárne
potrestanie. Príslušný veliteľ alebo riaditeľ je povinný
o výsledku upovedomiť orgán činný v trestnom konaní.
(3) Ak sa konania uvedeného v odseku 1 dopustí v konaní pred
súdom prokurátor, odovzdá sa príslušnému orgánu na kárny postih.
Tento orgán je povinný o výsledku upovedomiť orgán činný
v trestnom konaní.
(4) Proti rozhodnutiu podľa odsekov 1 až 3 je prípustná
sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.
ŠTVRTÁ HLAVA
ZAISTENIE OSÔB A VECÍ
Prvý oddiel
Väzba
Dôvody väzby
(1) Obvinený môže byť vzatý do väzby len vtedy, ak sú tu
konkrétne skutočnosti, ktoré odôvodňujú obavu,
a) že ujde alebo sa bude skrývať, aby sa tak vyhol trestnému
stíhaniu alebo trestu, najmä ak nemožno jeho totožnosť hneď
zistiť, ak nemá stále bydlisko,
b) že bude pôsobiť na svedkov alebo spoluobvinených, alebo ináč
mariť objasňovanie skutočností závažných pre trestné stíhanie,
alebo
c) že bude pokračovať v trestnej činnosti, dokoná trestný čin,
o ktorý sa pokúsil, alebo vykoná trestný čin, ktorý
pripravoval alebo ktorým hrozil.
(2) Obvinený môže byť vzatý do väzby tiež vtedy, ak je trestne
stíhaný pre trestný čin, na ktorý zákon ustanovuje trest odňatia
slobody s dolnou hranicou trestnej sadzby najmenej osem rokov, aj
keď nie sú dôvody väzby dané podľa odseku 1.
(3) Ak bol obvinený prepustený z väzby, môže byť v tej istej
veci vzatý do väzby, ak
a) je na úteku alebo sa skrýva, aby sa tak vyhol trestnému
stíhaniu alebo trestu, nezdržiava sa na adrese, ktorú uviedol
orgánom činným v trestnom konaní, nepreberá zásielky alebo
nerešpektuje príkazy orgánov činných v trestnom konaní,
b) pôsobí na svedkov alebo spoluobvinených, alebo ináč marí
objasňovanie skutočností závažných pre trestné stíhanie, alebo
c) je obvinený pre ďalší úmyselný trestný čin,
d) odpadne dôvod, pre ktorý bol prepustený z väzby len preto, že
nastúpil do výkonu trestu odňatia slobody a sú konkrétne
skutočnosti, ktoré odôvodňujú niektorý z dôvodov väzby podľa
odseku 1 alebo 2.
Rozhodnutie o väzbe
(1) Vziať do väzby možno len osobu, proti ktorej bolo vznesené
obvinenie (§ 163). Rozhodnutie o väzbe sa musí odôvodniť aj
skutkovými okolnosťami. O väzbe rozhoduje súd a v prípravnom
konaní na návrh prokurátora sudca.
(2) Ak v prípravnom konaní sudca návrhu prokurátora vziať
obvineného do väzby nevyhovie, rozhodne o tom uznesením, ktoré
v plnom znení s odôvodnením a poučením (§ 74 ods. 2) uvedie
v zápisnici o úkone.
Príkaz na zatknutie
(1) Ak je daný niektorý z dôvodov väzby (§ 67) a obvineného
nemožno predvolať, predviesť alebo zadržať a zabezpečiť tak jeho
prítomnosť na výsluchu, vydá v prípravnom konaní sudca na návrh
prokurátora a v konaní pred súdom predseda senátu príkaz, aby bol
obvinený zatknutý.
(2) Príkaz na zatknutie musí popri údajoch zabezpečujúcich, že
obvinený nebude zamenený s inou osobou, obsahovať stručný opis
skutku, pre ktorý je obvinený stíhaný, označenie trestného činu,
ktorý sa v tomto skutku vidí, a presný opis dôvodov, pre ktoré sa
príkaz na zatknutie vydáva.
(3) Zatknutie vykonajú na podklade príkazu príslušníci
Policajného zboru, Vojenskej polície, Železničnej polície alebo
colných orgánov, ktorí sú tiež povinní, ak je to na vykonanie
príkazu potrebné, vypátrať pobyt obvineného.
(4) Príslušníci Policajného zboru, Vojenskej polície,
Železničnej polície alebo colných orgánov, ktorí obvineného na
podklade príkazu zatkli, sú povinní ho bez meškania, najneskôr
však do 24 hodín, dodať súdu, ktorého sudca príkaz vydal; ak to
nie je výnimočne možné vzhľadom na značnú vzdialenosť miesta
zatknutia od sídla súdu, ktorého sudca príkaz vydal, musí byť
obvinený dodaný najneskôr do 24 hodín od zatknutia inému vecne
príslušnému súdu. Ak sa tak nestane, musí byť obvinený prepustený
na slobodu.
(5) Sudca, ktorému bol obvinený dodaný, musí obvineného bez
meškania vyslúchnuť, rozhodnúť o väzbe a rozhodnutie oznámiť
obvinenému do 48 hodín a pri obzvlášť závažných trestných činoch
do 72 hodín od doby, keď mu bol obvinený dodaný. Ak výsluch
obvineného vykonáva iný vecne príslušný sudca, informuje o jeho
výsledku sudcu vecne príslušného súdu, ktorý príkaz na zatknutie
vydal. Tento sudca po získaní informácie o výsluchu rozhodne
o väzbe a svoje rozhodnutie oznámi prostredníctvom sudcu
vykonávajúceho výsluch obvinenému. Ak sa obvinenému rozhodnutie
neoznámi do 48 hodín a pri obzvlášť závažných trestných činoch do
72 hodín od doby, keď bol dodaný súdu alebo sudcovi vykonávajúcemu
jeho výsluch, musí byť obvinený prepustený na slobodu.
(6) V konaní pred súdom rozhodne o väzbe zatknutého sudca.
(7) Obvineného, ktorý bol vzatý do väzby, dodajú do miesta
výkonu väzby policajné orgány.
Upovedomenie o vzatí do väzby, prepustení z väzby alebo úteku z väzby
(1) O vzatí do väzby treba bez prieťahov vyrozumieť niektorého
rodinného príslušníka obvineného alebo inú osobu, ktorú obvinený
označí, a jeho advokáta; inú osobu, ktorú označí obvinený, možno
vyrozumieť len vtedy, ak sa tým nezmarí účel väzby. O vzatí do
väzby príslušníka ozbrojených síl alebo ozbrojeného sboru treba
upovedomiť aj jeho veliteľa alebo náčelníka. Ak ide o uchádzača
o zamestnanie, treba o vzatí do väzby upovedomiť príslušný územný
úrad práce.
(2) Orgán činný v trestnom konaní vhodným spôsobom vyrozumie
poškodeného alebo svedka, ktorý podal žiadosť podľa § 43 ods. 5
alebo § 103a ods. 1, o prepustení obvineného z väzby alebo o jeho
úteku z väzby najneskôr v deň, v ktorý táto skutočnosť nastala.
Trvanie väzby
(1) Orgány činné v trestnom konaní sú povinné vybavovať
väzobné veci prednostne a urýchlene. Väzba v prípravnom konaní
a v konaní pred súdom môže trvať len nevyhnutnú dobu. Ak by väzba
v prípravnom konaní presiahla šesť mesiacov a prepustením
obvineného na slobodu by mohlo byť zmarené alebo sťažené
dosiahnutie účelu trestného konania, môže na návrh prokurátora
o ďalšom trvaní väzby do jedného roka rozhodnúť sudca a nad túto
lehotu, najviac však do dvoch rokov, senát. Uznesenie o predĺžení
väzby musí byť doručené obvinenému do 10 dní od rozhodnutia.
(2) Väzba v konaní pred súdom spolu s väzbou v prípravnom
konaní nesmie trvať dlhšie ako dva roky. Ak nebolo možné pre
obťažnosť veci alebo z iných závažných dôvodov trestné stíhanie
v tejto lehote skončiť a prepustením obvineného na slobodu hrozí,
že bude zmarené alebo podstatne sťažené dosiahnutie účelu
trestného konania, môže o ďalšom trvaní väzby na nevyhnutne
potrebnú dobu rozhodnúť najvyšší súd, a to aj opakovane. Celková
doba trvania väzby nesmie presiahnuť tri roky a pri obzvlášť
závažných trestných činoch päť rokov.
(3) Návrh na predĺženie lehoty podľa odseku 2 podáva
v prípravnom konaní generálny prokurátor a v konaní pred súdom
predseda senátu.
(4) Návrh na predĺženie lehoty podľa odsekov 1 a 2 treba
doručiť súdu najneskôr 10 dní pred skončením príslušnej lehoty. Ak
návrh nie je uvedeným spôsobom predložený, musí predseda senátu
a v prípravnom konaní prokurátor prepustiť obvineného na slobodu
najneskôr deň po uplynutí lehoty, na ktorú bolo trvanie väzby
obmedzené.
(5) Za podmienok uvedených v odseku 2 je generálny prokurátor
povinný podať návrh na predĺženie väzby spôsobom uvedeným v odseku 4 aj vtedy, ak v dobe kratšej ako 10 dní sa pred skončením
väzobnej lehoty podá obžaloba.
(6) Lehoty uvedené v odsekoch 1 a 2 sa rátajú od doby, keď
došlo k zatknutiu alebo k zadržaniu obvineného, alebo ak
nepredchádzalo zatknutie alebo zadržanie od doby, keď došlo na
základe rozhodnutia o väzbe k obmedzeniu osobnej slobody
obvineného. Pri vrátení veci prokurátorovi na došetrenie plynie
nová šesťmesačná lehota v rámci lehôt uvedených v odseku 1 odo
dňa, keď bol spis doručený prokurátorovi.
(7) Lehoty trvania väzby uvedené v odseku 1 neplynú v dobe od
rozhodnutia o návrhu na predĺženie lehoty väzby do nadobudnutia
právoplatnosti takéhoto rozhodnutia. Po nadobudnutí právoplatnosti
rozhodnutia sa má za to, že lehota väzby trvala bez prerušenia.
(8) Do lehôt podľa odsekov 1 a 2 sa nezapočítava doba, po
ktorú sa obvinený nemohol zúčastniť na úkonoch trestného konania
v dôsledku toho, že bol vo väzbe alebo bol zadržaný v cudzine
alebo že si úmyselne spôsobil ujmu na zdraví alebo úmyselne
vyvolal inú prekážku, ktorá mu v takej účasti bránila alebo
bránila riadnemu vykonaniu úkonu. Rozhoduje o tom súd
a v prípravnom konaní na návrh prokurátora sudca. Proti
rozhodnutiu je prípustná sťažnosť.
(9) Dĺžka trvania väzby, o ktorej bolo rozhodnuté podľa § 275 ods. 3 alebo § 287, sa posudzuje samostatne a nezávisle od väzby
v pôvodnom konaní.
(10) K návrhu na vzatie do väzby alebo na jej predĺženie treba
vždy pripojiť dosiaľ získaný celý spisový materiál.
(1) Väzba podľa § 67 ods. 3 v prípravnom konaní a v konaní
pred súdom môže trvať najviac tri mesiace.
(2) Ak vo veci už vykonaná väzba spolu s väzbou podľa tohto
ustanovenia presiahne lehoty uvedené v § 71 ods. 1 alebo 2 a pre
obťažnosť veci alebo z iných závažných dôvodov nebolo možné
trestné stíhanie v tejto lehote skončiť a prepustením obvineného
na slobodu hrozí, že bude zmarené alebo podstatne sťažené
dosiahnutie účelu trestného konania, postupuje sa podľa ustanovení
§ 71 ods. 1 až 9. Celková doba trvania väzby však nesmie
presiahnuť tri roky a pri obzvlášť závažných trestných činoch päť
rokov.
(3) Návrh na predĺženie väzby podľa § 71 ods. 1 a 2 treba
doručiť súdu najneskôr desať dní pred skončením trojmesačnej
lehoty uvedenej v odseku 1.
(1) Vyšetrovateľ, prokurátor a sudca sú povinní skúmať
v každom období trestného stíhania, či dôvody väzby trvajú, alebo
či sa zmenili. Sudca tak koná v prípravnom konaní iba pri
rozhodovaní o návrhu prokurátora na predĺženie väzby (§ 71 ods. 1), pri rozhodovaní o návrhu prokurátora o zmene dôvodov
väzby a pri rozhodovaní o žiadosti obvineného o prepustenie
z väzby podľa odseku 2. Ak pominie dôvod väzby, musí byť obvinený
ihneď prepustený na slobodu. V prípravnom konaní o tom môže
rozhodnúť aj prokurátor. Ak v prípravnom konaní prokurátor zistí,
že dôvody väzby sa zmenili, podá návrh príslušnému sudcovi na
rozhodnutie o zmene dôvodov väzby.
(2) Obvinený má právo kedykoľvek žiadať o prepustenie na
slobodu. Ak v prípravnom konaní prokurátor takej žiadosti
nevyhovie, predloží ju bez meškania súdu. O takej žiadosti sa musí
neodkladne rozhodnúť. Ak sa žiadosť zamietla, môže ju obvinený, ak
v nej neuvedie iné dôvody, opakovať až po uplynutí štrnástich dní
od právoplatnosti rozhodnutia.
(3) Ak prokurátor súhlasí s prepustením obvineného na slobodu,
môže v konaní pred súdom o prepustení z väzby rozhodnúť predseda
senátu.
Nahradenie väzby zárukou alebo sľubom
(1) Ak je daný dôvod väzby uvedený v § 67 ods. 1 písm. a)
alebo c), môže súd alebo sudca rozhodnúť o ponechaní obvineného na
slobode alebo o jeho prepustení na slobodu, ak
a) združenie uvedené v § 4 ods. 1 alebo dôveryhodná osoba schopná
priaznivo ovplyvňovať správanie obvineného, ponúknu prevzatie
záruky za ďalšie správanie obvineného a za to, že sa obvinený
na vyzvanie dostaví na súd, k prokurátorovi alebo
vyšetrovateľovi a že vždy vopred oznámi vyšetrovateľovi,
prokurátorovi alebo súdu vzdialenie sa z miesta pobytu a súd
alebo v prípravnom konaní sudca považuje záruku vzhľadom na
osobu obvineného a na povahu prejednávaného prípadu za
dostatočnú a prijme ju, alebo
b) obvinený dá písomný sľub, že povedie riadny život, najmä že sa
nedopustí trestnej činnosti a že splní povinnosti a dodrží
obmedzenia, ktoré sa mu uložia a súd alebo v prípravnom konaní
sudca považuje sľub vzhľadom na osobu obvineného a na povahu
prejednávaného prípadu za dostatočný a prijme ho. Obvinenému
vždy uloží povinnosť oznámiť vyšetrovateľovi, prokurátorovi
alebo súdu zmenu miesta pobytu.
(2) Súd a v prípravnom konaní prokurátor oboznámi toho, kto
ponúka prevzatie záruky podľa odseku 1 písm. a) a spĺňa podmienky
na jej prijatie, s podstatou obvinenia a so skutočnosťami,
v ktorých sa nachádza dôvod väzby, a obvineného oboznámi s obsahom
záruky.
(3) Ak je obvinený stíhaný pre trestný čin uvedený v § 62
ods. 1 Tr.zák., záruku alebo sľub nemožno prijať.
Peňažná záruka
(1) Ak je daný dôvod väzby uvedený v § 67 ods. 1 písm. a)
alebo c), môže súd a v prípravnom konaní sudca rozhodnúť
o ponechaní obvineného na slobode alebo o jeho prepustení na
slobodu aj vtedy, ak obvinený zložil peňažnú záruku a súd alebo
sudca ju prijme. Obvinenému vždy uloží povinnosť oznámiť
vyšetrovateľovi, prokurátorovi alebo súdu zmenu miesta pobytu. Ak
je obvinený stíhaný pre trestný čin uvedený v § 62 ods. 1
Tr.zák., peňažnú záruku nemožno prijať. So súhlasom obvineného
môže peňažnú záruku zložiť aj iná osoba, ale pred jej prijatím
musí byť oboznámená s podstatou obvinenia a so skutočnosťami,
v ktorých sa nachádza dôvod väzby.
(2) S prihliadnutím na osobu a majetkové pomery obvineného
alebo toho, kto za neho zloženie peňažnej záruky ponúka, na povahu
spáchaného činu a výšku spôsobenej škody rozhodne súd alebo sudca
o výške peňažnej záruky a spôsobe jej zloženia.
(3) Súd a v prípravnom konaní na návrh prokurátora sudca
rozhodne, že peňažná záruka pripadá štátu, ak obvinený
a) ujde, skrýva sa alebo neoznámi zmenu svojho pobytu a znemožní
tak doručenie predvolania alebo inej písomnosti súdu,
prokurátora alebo vyšetrovateľa,
b) zavinene sa nedostaví na predvolanie na úkon trestného
konania, ktorého vykonanie je bez jeho prítomnosti vylúčené,
c) pokračuje v trestnej činnosti alebo sa pokúsi dokonať trestný
čin, ktorý prv nedokonal alebo ktorý pripravoval alebo ktorým
hrozil, alebo
d) sa vyhýba výkonu uloženého trestu odňatia slobody alebo
peňažného trestu alebo výkonu náhradného trestu odňatia
slobody za peňažný trest.
Na dôvody, pre ktoré peňažná záruka môže pripadnúť štátu, musí sa
obvinený a osoba, ktorá peňažnú záruku zložila, vopred upozorniť.
(4) Peňažnú záruku zruší na návrh obvineného alebo osoby,
ktorá ju zložila, alebo aj bez návrhu súd alebo sudca, ak pominuli
dôvody, ktoré k jej prijatiu viedli. Ak bol obvinený právoplatne
odsúdený na nepodmienečný trest odňatia slobody alebo peňažný
trest, môže súd rozhodnúť, že peňažná záruka trvá do dňa, keď
odsúdený nastúpi výkon trestu odňatia slobody alebo zaplatí
peňažný trest. Obvinený, ktorý bol právoplatne odsúdený na peňažný
trest, môže tiež požiadať, aby sa záruka, ktorú zložil, použila na
zaplatenie peňažného trestu.
(5) zrušený od 1.10.1994.
Sťažnosť proti rozhodnutiu o väzbe
(1) Proti rozhodnutiu o väzbe vrátane rozhodnutia o návrhu na
predĺženie lehoty väzby je prípustná sťažnosť; to neplatí, ak
o návrhu na predĺženie lehoty väzby rozhoduje najvyšší súd (§ 71 ods. 2).
(2) Proti uzneseniu o nevzatí do väzby môže prokurátor podať
sťažnosť ihneď po vyhlásení uznesenia.
(3) Odkladný účinok má iba sťažnosť prokurátora proti
rozhodnutiu o prepustení obvineného z väzby (§ 72, 73 a 73a) alebo
proti rozhodnutiu, ktorým nebola predĺžená lehota väzby,
a sťažnosť strán proti rozhodnutiu o pripadnutí peňažnej záruky
štátu (§ 73a). Ak však bol prokurátor prítomný pri vyhlásení
takého rozhodnutia, má jeho sťažnosť odkladný účinok iba vtedy, ak
bola podaná ihneď po vyhlásení rozhodnutia; ak ide o prepustenie
z väzby po vyhlásení oslobodzujúceho rozsudku, má sťažnosť
prokurátora odkladný účinok len vtedy, ak prokurátor podal aj
odvolanie proti rozsudku.
Obmedzenie obvineného vo výkone trestu odňatia slobody
(1) Ak sa vedie trestné stíhanie proti obvinenému vo výkone
trestu odňatia slobody a ak je daný niektorý z dôvodov väzby podľa
§ 67, rozhodne o dôvodoch, obsahu a trvaní nevyhnutných obmedzení,
ktoré sa proti nemu uplatnia, súd a v prípravnom konaní na návrh
prokurátora sudca.
(2) Uložené obmedzenia nesmú byť závažnejšie ako tie, ktorým
by bol inak obvinený podrobený vo väzbe.
(3) Na konanie o obmedzeniach a o ich trvaní sa použijú
primerane ustanovenia § 71, 72 a 74.
Druhý oddiel
Zadržanie
Zadržanie obvineného vyšetrovateľom alebo policajným orgánom
Ak je tu niektorý z dôvodov väzby (§ 67) a pre neodkladnosť
veci nemožno rozhodnutie o väzbe vopred zadovážiť, môže
vyšetrovateľ alebo policajný orgán obvineného zadržať predbežne
sám. Je však povinný vykonané zadržanie prokurátorovi neodkladne
ohlásiť a odovzdať mu odpis zápisnice, ktorú spísal pri zadržaní,
aj ďalší materiál, ktorý prokurátor potrebuje, aby prípadne mohol
podať návrh na vzatie do väzby. Návrh sa musí podať tak, aby
obvinený mohol byť najneskôr do 48 hodín od zadržania odovzdaný
súdu, inak musí byť prepustený na slobodu.
Zadržanie a obmedzenie osobnej slobody podozrivej osoby
(1) Osobu podozrivú zo spáchania trestného činu môže, ak je tu
niektorý z dôvodov väzby (§ 67), vyšetrovateľ alebo policajný
orgán zadržať, aj keď proti nej doteraz nebolo vznesené obvinenie.
Na zadržanie treba predchádzajúci súhlas prokurátora. Bez takého
súhlasu možno zadržanie vykonať, len ak vec nepripúšťa odklad
a súhlas vopred nemožno dosiahnuť, najmä ak bola taká osoba
pristihnutá pri trestnom čine alebo zastihnutá na úteku.
(2) Osobnú slobodu osoby, ktorá bola pristihnutá pri trestnom
čine alebo bezprostredne po ňom, smie obmedziť ktokoľvek, ak je to
potrebné na zistenie jej totožnosti, na zabránenie úteku alebo na
zaistenie dôkazov. Je však povinný takú osobu odovzdať ihneď
vyšetrovateľovi alebo policajnému orgánu; príslušníka ozbrojených
síl môže odovzdať aj najbližšiemu útvaru ozbrojených síl alebo
správcovi posádky. Ak takú osobu nemožno ihneď odovzdať, treba
niektorému z uvedených orgánov obmedzenie osobnej slobody bez
odkladu oznámiť. Ak takú osobu prevzal iný orgán ako vyšetrovateľ
alebo policajný orgán, je povinný ju ihneď odovzdať
vyšetrovateľovi alebo policajnému orgánu.
(3) Vyšetrovateľ alebo policajný orgán, ktorý zadržanie
vykonal alebo ktorému bola podľa odseku 2 odovzdaná osoba
pristihnutá pri trestnom čine, vykonané zadržanie neodkladne
oznámi prokurátorovi a spíše o ňom bez odkladu zápisnicu, v ktorej
označí miesto, čas a bližšie okolnosti zadržania, ako aj jeho
podstatné dôvody, a uvedie osobné údaje zadržanej osoby. Odpis
zápisnice doručí bez odkladu prokurátorovi.
(4) Vyšetrovateľ alebo policajný orgán, ktorý zadržanie
vykonal alebo ktorému bola podľa odseku 2 odovzdaná osoba
pristihnutá pri trestnom čine, takú osobu neodkladne oboznámi
s dôvodmi zadržania a vyslúchne ju; v prípade, že bude podozrenie
rozptýlené alebo dôvody zadržania z inej príčiny odpadnú, prepustí
ju ihneď na slobodu. Ak zadržanú osobu neprepustí na slobodu,
odovzdá prokurátorovi zápisnicu o jej výsluchu s uznesením
o vznesení obvinenia (§ 163) a ďalší dôkazný materiál, aby
prokurátor mohol prípadne podať návrh na vzatie do väzby. Návrh sa
musí podať neodkladne tak, aby zadržanú osobu bolo možné odovzdať
súdu najneskôr do 48 hodín od jej zadržania alebo prevzatia; inak
musí byť prepustená na slobodu.
(5) Na ustanovenie § 33 ods. 1, § 90, § 91, 92, 93 a 95 treba
primerane dbať aj vtedy, ak je zadržaná osoba vyslúchaná v čase,
keď jej ešte nebolo vznesené obvinenie.
(6) Zadržaná osoba má právo zvoliť si obhajcu a radiť sa s ním
už v priebehu zadržania; má právo požadovať, aby obhajca bol
prítomný pri jej výsluchu podľa odseku 4, ibaže je obhajca
v lehote tam uvedenej nedosiahnuteľný.
Rozhodnutie o zadržanej osobe
(1) Ak prokurátor nenariadil prepustenie zadržanej osoby na
podklade materiálov, ktoré mu došli, prípadne po jej opätovnom
výsluchu, je povinný ju odovzdať v lehote 48 hodín od zadržania
alebo prevzatia súdu s návrhom na vzatie do väzby. K návrhu
pripojí dosiaľ získaný dôkazný materiál.
(2) Sudca je povinný vyslúchnuť zadržanú osobu (odsek 1) a do
48 hodín a pri obzvlášť závažných trestných činoch do 72 hodín od
doručenia návrhu prokurátora ju prepustiť na slobodu, ak rozhodne
o nevzatí do väzby, alebo rozhodnúť, že ju berie do väzby. O čase
a mieste konania výsluchu upovedomí neodkladne vhodným spôsobom
zvoleného alebo ustanoveného obhajcu, pokiaľ je dosiahnuteľný,
a o jeho účasť zadržaná osoba požiadala, a prokurátora. Obhajca
a prokurátor sa môžu na výsluchu zúčastniť a klásť zadržanej osobe
otázky, ale až vtedy, až im na to sudca udelí slovo. Prekročenie
doby 48 hodín a pri obzvlášť závažných trestných činoch 72 hodín
od doručenia návrhu prokurátora na vzatie do väzby je vždy dôvodom
rozhodnutia o prepustení obvineného na slobodu.
Tretí oddiel
Vydanie, odňatie a prevzatie veci
Povinnosť na vydanie veci
(1) Kto má pri sebe vec dôležitú pre trestné konanie, je
povinný ju na vyzvanie predložiť súdu, prokurátorovi,
vyšetrovateľovi alebo policajnému orgánu; ak ju treba pre účely
trestného konania zaistiť, je povinný vec na vyzvanie týmto
orgánom vydať. Pri vyzvaní ho treba upozorniť na to, že ak
nevyhovie výzve, môže mu byť vec odňatá, ako aj na iné následky
nevyhovenia (§ 66).
(2) Povinnosť podľa odseku 1 sa nevzťahuje na listinu, ktorej
obsah sa týka okolnosti, o ktorej platí zákaz výsluchu, okrem
prípadu, že došlo k oslobodeniu od povinnosti zachovať vec
v tajnosti alebo k oslobodeniu od povinnosti mlčanlivosti (§ 99).
(3) Vyzvať na vydanie veci je oprávnený predseda senátu,
v prípravnom konaní prokurátor, vyšetrovateľ alebo policajný
orgán.
Odňatie veci
(1) Ak nebude vec dôležitá pre trestné konanie na vyzvanie
vydaná tým, kto ju má pri sebe, môže mu byť na príkaz predsedu
senátu a v prípravnom konaní na príkaz prokurátora, vyšetrovateľa
alebo policajného orgánu odňatá. Vyšetrovateľ alebo policajný
orgán potrebuje na vydanie takého príkazu predchádzajúci súhlas
prokurátora.
(2) Ak nevykoná orgán, ktorý príkaz na odňatie veci vydal,
odňatie veci sám, vykoná ho na podklade príkazu policajný orgán.
(3) Bez predchádzajúceho súhlasu uvedeného v odseku 1 môže
vyšetrovateľ alebo policajný orgán vydať príkaz len vtedy, ak
predchádzajúci súhlas nemožno dosiahnuť a vec nepripúšťa odklad.
(4) K odňatiu veci sa podľa možnosti priberie osoba, ktorá nie
je na veci zúčastnená.
(5) Zápisnica o vydaní a odňatí veci musí obsahovať aj
dostatočne presný opis vydanej alebo odňatej veci, aby nemohla byť
zamenená s inou vecou.
(6) Osobe, ktorá vec vydala alebo ktorej bola vec odňatá, vydá
orgán, ktorý úkon vykonal, hneď písomné potvrdenie o prevzatí veci
alebo odpis zápisnice.
Prevzatie zaistenej veci
(1) Ak treba vec, ktorá bola zaistená podľa osobitného
zákona, 8a) zaistiť na účely trestného konania, prevezme ju
prokurátor, vyšetrovateľ alebo policajný orgán.
(2) Zápisnica o prevzatí zaistenej veci musí obsahovať
dostatočne presný opis prevzatej veci, aby nemohla byť zamenená
s inou vecou.
(3) Tomu, od koho bola vec uvedená v odseku 1 prevzatá, vydá
orgán, ktorý vec prevzal, písomné potvrdenie o prevzatí veci alebo
odpis zápisnice. Osobu, ktorej bola vec zaistená, o tom písomne
vyrozumie.
Úschova vydaných, odňatých a prevzatých vecí
Ak orgán činný v trestnom konaní nemôže sám zabezpečiť úschovu
vydaných, odňatých alebo prevzatých vecí (§ 78, 79, 79a),
zabezpečí ju prostredníctvom právnickej osoby alebo fyzickej
osoby, ktorá vykonáva v takomto odbore podnikateľskú činnosť. Ak
ide o nehnuteľnosť, môže písomne poveriť takú osobu správou
nehnuteľnosti a uznesenie o zaistení nehnuteľností doručí
príslušnému orgánu štátnej správy na úseku katastra.
Zaistenie účtu
(1) Ak sú vecou dôležitou pre trestné konanie peniaze na účte
v banke alebo pobočke zahraničnej banky, 9) môže predseda senátu
a v prípravnom konaní prokurátor dať príkaz, aby peniaze boli
zaistené priamo na účte.
(2) Ak ide o vec, ktorá nestrpí odklad, môže prokurátor príkaz
uvedený v odseku 1 dať aj pred začatím trestného stíhania. Taký
príkaz musí najneskôr do troch dní potvrdiť sudca, inak stráca
platnosť.
(3) Príkaz podľa odsekov 1 a 2 musí byť vydaný písomne a musí
byť odôvodnený. Vždy sa v ňom uvedie i suma v príslušnej mene, na
ktorú sa zaistenie vzťahuje. V príkaze podľa odsekov 1 a 2, ak
nerozhodne predseda senátu alebo prokurátor inak, sa zakážu
akékoľvek dispozície zaistenými peniazmi až do výšky zaistenia.
(4) Ak zaistenie účtu na účely trestného konania už nie je
potrebné, zaistenie sa zruší. Ak nie je potrebné v stanovenej
výške, zaistenie sa obmedzí. O zrušení a obmedzení zaistenia
rozhodne predseda senátu a v prípravnom konaní prokurátor.
(5) Príkaz podľa odsekov 1 a 2 sa vždy doručí príslušnej
banke 9) alebo pobočke zahraničnej banky. Vlastníkovi účtu sa
doručí len vtedy, ak tak rozhodne predseda senátu alebo
prokurátor.
(6) Ak je v trestnom konaní potrebné zaistiť peniaze na účte
v banke alebo pobočke zahraničnej banky 9) na zabezpečenie nároku
poškodeného na náhradu škody, postupuje sa primerane podľa odsekov 1 až 5.
Zaistenie zaknihovaných cenných papierov
(1) Ak vecou dôležitou pre trestné konanie sú zaknihované
cenné papiere, môže predseda senátu a v prípravnom konaní
prokurátor vydať príkaz na registráciu pozastavenia práva nakladať
s cennými papiermi.
(2) Ak zaistenie zaknihovaných cenných papierov na účely
trestného konania už nie je potrebné, vydá predseda senátu
a v prípravnom konaní prokurátor bezodkladne príkaz na registráciu
zrušenia pozastavenia práva nakladať s cennými papiermi.
(3) Príkaz podľa odsekov 1 a 2 musí byť vydaný písomne a musí
byť odôvodnený.
(4) Ak je v trestnom konaní potrebné zaistiť zaknihované cenné
papiere na zabezpečenie nároku poškodeného na náhradu škody,
postupuje sa primerane podľa odsekov 1 až 3.
Vrátenie veci
(1) Ak vec, ktorá bola podľa § 78 vydaná, podľa § 79 odňatá
alebo podľa § 79a prevzatá, na ďalšie konanie už nie je potrebná
a ak neprichádza do úvahy jej prepadnutie alebo zhabanie, vráti sa
tomu, kto ju vydal alebo komu bola odňatá alebo od koho bola
prevzatá. Ak si na ňu uplatňuje právo iná osoba, vydá sa tomu,
právo koho na vec je nepochybné. Pri pochybnostiach sa vec uloží
do úschovy na súde a osoba, ktorá si na vec robí nárok, sa
upozorní, aby ho uplatnila v konaní o občianskoprávnych veciach.
Ak osoba, ktorá má na vec nepochybné právo, ju napriek výzve
neprevezme, vec sa predá a suma za ňu utŕžená sa uloží do úschovy
na súde. Na predaj sa primerane použijú predpisy o súdnom predaji
hnuteľných vecí v rámci výkonu rozhodnutia v konaní
o občianskoprávnych veciach.
(2) Ak je nebezpečenstvo, že sa vec, ktorá nemohla byť vrátená
alebo vydaná podľa odseku 1, skazí, predá sa a suma za ňu utŕžená
sa uloží do úschovy na súde. Na predaj sa použijú primerane
predpisy o súdnom predaji zexekvovaných hnuteľných vecí.
(3) Rozhodnutia podľa odsekov 1 a 2 robí predseda senátu,
v prípravnom konaní prokurátor alebo vyšetrovateľ alebo policajný
orgán. Proti rozhodnutiu o vrátení a vydaní veci, ako aj o uložení
do úschovy je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.
(1) Ak bola obvineným vydaná alebo mu odňatá vec, ktorú získal
alebo pravdepodobne získal trestným činom, a buď nie je známe,
komu vec patrí, alebo nie je známy pobyt poškodeného, vyhlási sa
verejne opis veci. Vyhlásenie sa urobí spôsobom na vypátranie
poškodeného najúčelnejším, a to spolu s vyzvaním, aby sa poškodený
prihlásil do šesť mesiacov od vyhlásenia.
(2) Ak uplatnil v lehote uvedenej v odseku 1 nárok na vec
niekto iný ako obvinený, postupuje sa podľa § 80 ods. 1. Ak nárok
na vec neuplatnil nikto iný, vydá sa vec, alebo ak bola medzitým
pre nebezpečenstvo skazy už predaná, suma za ňu utŕžená obvinenému
na jeho žiadosť, pokiaľ nejde o vec, ktorú získal trestným činom.
Ak ide o takú vec alebo ak nepožiadal obvinený o vrátenie veci,
vec sa odovzdá orgánu príslušnému podľa osobitných predpisov,
ktorý vykoná jej realizáciu. Tým nie je dotknuté právo vlastníka
žiadať vydanie sumy utŕženej za vec.
(3) Ak ide o vec bezcennú, možno ju zničiť a ak ide o vec
nepatrnej ceny, možno ju odovzdať orgánu príslušnému podľa
osobitných predpisov na realizáciu, a to v oboch prípadoch i bez
predchádzajúceho vyhlásenia opisu.
(4) Opatrenia a rozhodnutia uvedené v odsekoch 1 až 3 robí
predseda senátu a v prípravnom konaní prokurátor, vyšetrovateľ
alebo policajný orgán. Proti uzneseniu o vydaní veci, odovzdaní
veci orgánu príslušnému podľa osobitných predpisov na realizáciu
alebo o zničení veci je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný
účinok.
Štvrtý oddiel
Domová a osobná prehliadka, prehliadka iných priestorov
a pozemkov, vstup do obydlia, iných priestorov a na pozemky
Dôvody domovej prehliadky a osobnej prehliadky a prehliadky
iných priestorov a pozemkov
(1) Domovú prehliadku možno vykonať, ak je dôvodné podozrenie,
že v byte alebo v inom priestore slúžiacom na bývanie alebo
v priestoroch k nim patriacich (obydlia) je vec dôležitá pre
trestné konanie alebo že sa tam skrýva osoba podozrivá z trestného
činu.
(2) Z dôvodov uvedených v odseku 1 možno vykonať aj prehliadku
priestorov neslúžiacich na bývanie (iných priestorov) a pozemkov,
ktoré nie sú verejne prístupné.
(3) Osobnú prehliadku možno vykonať, ak je dôvodné podozrenie,
že niekto má pri sebe vec dôležitú pre trestné konanie.
(4) U osoby zadržanej a u osoby, ktorá bola zatknutá alebo
ktorá sa berie do väzby, možno vykonať osobnú prehliadku aj vtedy,
ak je tu podozrenie, že má pri sebe zbraň alebo inú vec, ktorou by
mohla ohroziť život alebo zdravie vlastné alebo cudzie.
Príkaz na domovú prehliadku
(1) Nariadiť domovú prehliadku je oprávnený sudca alebo
predseda senátu a v prípravnom konaní na návrh prokurátora sudca.
V neodkladných prípadoch tak môže namiesto príslušného predsedu
senátu alebo sudcu (§ 18) urobiť predseda senátu alebo sudca,
v ktorého obvode sa má prehliadka vykonať. Príkaz na domovú
prehliadku musí byť vydaný písomne a musí byť odôvodnený. Doručí
sa osobe, u ktorej sa prehliadka vykonáva, pri prehliadke, a ak to
nie je možné, najneskôr do 24 hodín po odpadnutí prekážky, ktorá
bráni doručeniu.
(2) Na príkaz predsedu senátu alebo sudcu vykoná domovú
prehliadku policajný orgán, v prípravnom konaní tiež vyšetrovateľ.
Príkaz na prehliadku iných priestorov a pozemkov
(1) Prehliadku iných priestorov alebo pozemkov je oprávnený
nariadiť sudca alebo predseda senátu, v prípravnom konaní
prokurátor, vyšetrovateľ alebo policajný orgán. Vyšetrovateľ alebo
policajný orgán na to potrebuje predchádzajúci súhlas prokurátora.
Príkaz musí byť vydaný písomne a musí byť odôvodnený. Doručí sa
vlastníkovi alebo užívateľovi priestorov alebo pozemku alebo ich
zamestnancovi pri prehliadke, a ak to nie je možné, neodkladne po
odpadnutí prekážky, ktorá bráni doručeniu.
(2) Prehliadku iných priestorov alebo pozemkov vykoná orgán,
ktorý ju nariadil, alebo na jeho príkaz policajný orgán.
(3) Bez príkazu alebo súhlasu uvedeného v odseku 1 môže
vyšetrovateľ alebo policajný orgán vykonať prehliadku iných
priestorov alebo pozemkov len vtedy, ak príkaz alebo súhlas
nemožno dosiahnuť vopred a vec neznesie odklad, alebo ak ide
o osobu pristihnutú pri čine, alebo o osobu, na ktorú bol vydaný
príkaz na zatknutie. O vykonaní tohto úkonu musí však neodkladne
upovedomiť orgán, ktorý je oprávnený vydať príkaz alebo súhlas
uvedený v odseku 1.
Príkaz na osobnú prehliadku
(1) Osobnú prehliadku je oprávnený nariadiť sudca alebo
predseda senátu a v prípravnom konaní prokurátor alebo s jeho
súhlasom vyšetrovateľ alebo policajný orgán.
(2) Ak osobnú prehliadku nevykoná orgán, ktorý ju nariadil,
vykoná ju na jeho príkaz policajný orgán.
(3) Osobnú prehliadku vykonáva vždy osoba rovnakého pohlavia.
(4) Bez príkazu alebo súhlasu uvedeného v odseku 1 môže
vyšetrovateľ alebo policajný orgán vykonať osobnú prehliadku len
vtedy, ak príkaz alebo súhlas nemožno vopred dosiahnuť a vec
neznesie odklad alebo ak ide o osobu pristihnutú pri čine alebo
o osobu, na ktorú bol vydaný príkaz na zatknutie. Bez príkazu
alebo súhlasu možno tiež vykonať osobnú prehliadku v prípadoch
uvedených v § 82 ods. 4.
Vstup do obydlia, iných priestorov a na pozemok
(1) Vyšetrovateľ alebo policajný orgán môžu vstúpiť do
obydlia, iných priestorov alebo na pozemok len vtedy, ak vec
neznesie odklad a vstup je nevyhnutný na ochranu života alebo
zdravia osôb alebo na ochranu iných práv a slobôd alebo na
odvrátenie závažného ohrozenia verejnej bezpečnosti a poriadku,
najmä ak ide o obydlie alebo iné priestory alebo pozemok osoby
pristihnutej pri čine.
(2) Rovnako môžu na miesta uvedené v odseku 1 vstúpiť
vyšetrovateľ, policajný orgán, príslušník Policajného zboru,
Vojenskej polície, Železničnej polície alebo colných orgánov
v prípade, ak bol vydaný príkaz na zatknutie alebo príkaz na
dodanie do výkonu trestu odňatia slobody tam sa zdržujúcej osoby
alebo ak treba predviesť tam sa zdržujúceho obvineného.
(3) Po vstupe na miesta uvedené v odseku 1 možno vykonať iba
také úkony, ktoré neznesú odklad, alebo úkony na predvedenie
osoby.
Predchádzajúca výzva
Domovú prehliadku alebo osobnú prehliadku alebo prehliadku
iných priestorov alebo pozemkov možno vykonať len po
predchádzajúcej výzve toho, u koho alebo na kom sa má taký úkon
vykonať, a to len vtedy, ak sa výzvou nedosiahlo ani dobrovoľné
vydanie hľadanej veci alebo odstránenie iného dôvodu, ktorý viedol
k tomuto úkonu.
Výkon prehliadky a vstupu do obydlia
Výkon prehliadky a vstupu do obydlia, iných priestorov
a na pozemky
(1) Orgán vykonávajúci domovú prehliadku alebo prehliadku
iných priestorov alebo pozemku je povinný umožniť osobe, u ktorej
sa taký úkon vykonáva, alebo niektorému dospelému členovi jej
domácnosti alebo v prípade prehliadky iných priestorov alebo
pozemku aj jej zamestnancovi účasť pri prehliadke. O práve účasti
pri prehliadke je povinný tieto osoby poučiť.
(2) K výkonu domovej a osobnej prehliadky treba pribrať osobu,
ktorá nie je na veci zúčastnená. Orgán vykonávajúci prehliadku
preukáže svoje oprávnenie.
(3) V zápisnici o prehliadke treba tiež uviesť, či boli
dodržané ustanovenia o predchádzajúcej výzve, prípadne označiť
dôvody, prečo neboli dodržané. Ak pri prehliadke došlo k vydaniu
alebo odňatiu veci, treba pojať do zápisnice aj údaje uvedené
v § 79 ods. 5.
(4) Osobe, u ktorej bola prehliadka vykonaná, vydá orgán,
ktorý taký úkon vykonal, hneď, a ak to nie je možné, najneskôr do
24 hodín potom, písomné potvrdenie o výsledku úkonu, ako aj
o prevzatí vecí, ktoré boli pritom vydané alebo odňaté, alebo
odpis zápisnice.
(5) Pri vstupe do obydlia, iných priestorov a na pozemky sa
použijú primerane ustanovenia odsekov 1 až 4. Účasť osôb uvedených
v odseku 1 pri vstupe do obydlia však možno odoprieť a osobu
uvedenú v odseku 2 nepribrať, ak by mohlo dôjsť k ohrozeniu ich
života alebo zdravia.
(1) Osoba, u ktorej sa má vykonať domová prehliadka,
prehliadka iných priestorov a pozemku, osobná prehliadka alebo
vstup do obydlia, je povinná tieto úkony strpieť.
(2) Ak osoba, voči ktorej smeruje úkon uvedený v odseku 1,
neumožní vykonanie takého úkonu, sú orgány vykonávajúce úkon
oprávnené po predchádzajúcej márnej výzve prekonať odpor takej
osoby alebo ňou vytvorenú prekážku. O tom urobia záznam do
zápisnice (§ 85 ods. 3).
Vykonávanie dôkazu v byte, obydlí, v iných priestoroch
a na pozemku
Ustanovenia § 83, 83a, 84, 85 a 85a sa použijú aj vtedy, ak na
miestach uvedených v týchto ustanoveniach treba vykonať ohliadku
miesta, rekonštrukciu, rekogníciu alebo vyšetrovací pokus
a z povahy takého úkonu vyplýva, že ho nemožno vykonať na inom
mieste a ten, u koho sa má taký úkon vykonať, naň nedal súhlas.
Piaty oddiel
Zadržanie a otvorenie zásielok
Zadržanie zásielok
(1) Ak je na objasnenie skutočností závažných pre trestné
konanie nevyhnutné zistiť obsah nedoručených telegramov, listov
alebo iných zásielok, ktoré pochádzajú od obvineného alebo sú pre
neho určené, nariadi predseda senátu a v prípravnom konaní
prokurátor, vyšetrovateľ alebo policajný orgán, aby mu ich pošta
alebo podnik vykonávajúci ich prepravu vydali; vyšetrovateľ
a policajný orgán potrebuje k tomu predchádzajúci súhlas
prokurátora.
(2) V trestnom konaní pre trestné činy podľa prvej hlavy
osobitnej časti Trestného zákona a obzvlášť závažné trestné činy,
korupciu a trestný čin podľa § 158 Trestného zákona môže
prokurátor alebo s jeho predchádzajúcim súhlasom vyšetrovateľ
alebo policajný orgán nariadiť, aby mu pošta alebo organizácia
vykonávajúca dopravu zásielok vydali zásielku, pri ktorej je
dôvodné podozrenie, že ňou bol spáchaný taký trestný čin alebo
s takým trestným činom súvisí, ak je na objasnenie skutočností
závažných pre trestné konanie nevyhnutné zistiť jej obsah.
(3) Bez nariadenia uvedeného v odseku 1 alebo 2 možno prepravu
zásielky zadržať na príkaz vyšetrovateľa alebo policajného orgánu,
ale len vtedy, ak nemožno toto nariadenie vopred zadovážiť a vec
nepripúšťa odklad. Ak v takom prípade nedôjde pošte alebo
organizácii vykonávajúcej prepravu zásielok do troch dní
nariadenie predsedu senátu, prokurátora alebo vyšetrovateľa, aby
sa mu zásielky vydali, nesmie pošta alebo organizácia prepravu
zásielok ďalej zdržiavať.
Otvorenie zásielok
(1) Zásielku vydanú podľa § 86 ods. 1 alebo 2 smie otvoriť len
predseda senátu a v prípravnom konaní prokurátor, vyšetrovateľ
alebo policajný orgán; vyšetrovateľ alebo policajný orgán
potrebuje na otvorenie predchádzajúci súhlas prokurátora.
(2) Otvorená zásielka sa odovzdá adresátovi, a ak nie je jeho
pobyt známy, niektorej z jeho blízkych osôb; inak sa zásielka
vráti odosielateľovi. Ak je však obava, že by odovzdanie zásielky
malo škodlivý vplyv na trestné konanie, pripojí sa zásielka ku
spisu, ak to jej rozmery a charakter umožňujú; inak sa uloží do
depozitu. Ak je to vhodné, oznámi sa adresátovi obsah listu alebo
telegramu. Ak nie je jeho pobyt známy, oznámi sa niektorej z jeho
blízkych osôb.
(3) Zásielka, ktorej otvorenie sa neuznalo za potrebné, ihneď
sa odovzdá adresátovi alebo sa vráti pošte alebo organizácii,
ktorá ju vydala.
Zámena obsahu zásielok
(1) V záujme zistenia osôb, ktoré sa podieľajú na nakladaní so
zásielkou obsahujúcou omamné látky, psychotropné látky,
prekurzory, jedy, jadrové alebo iné podobné rádioaktívne
materiály, vysoko rizikové chemické látky, falšované peniaze,
falšované cenné papiere, strelné zbrane, hromadne účinné zbrane,
strelivo, výbušniny alebo inú vec, na držanie ktorej je potrebné
osobitné povolenie, prokurátor alebo s jeho súhlasom vyšetrovateľ
alebo policajný orgán môže nariadiť, aby bol obsah takej zásielky,
vydanej podľa § 86 ods. 1 alebo 2, zamenený za iný a takto
upravená zásielka bola daná na ďalšiu prepravu.
(2) Zámenu vykoná príslušník Policajného zboru alebo
príslušník colného orgánu, ktorý o tom spíše záznam a zabezpečí
úschovu zamenených vecí. So zamenenými vecami sa nakladá ako
s odňatými vecami.
Šiesty oddiel
Odpočúvanie a záznam telekomunikačných činností
(1) V trestnom konaní pre obzvlášť závažný trestný čin,
korupciu, trestný čin podľa § 158 Trestného zákona alebo pre iný
úmyselný trestný čin, na ktorého konanie zaväzuje vyhlásená
medzinárodná zmluva, možno vydať príkaz na odpočúvanie a záznam
telekomunikačných činností, ak možno dôvodne predpokladať, že
zistené skutočnosti budú významné pre trestné konanie. Ak sa pri
odpočúvaní a zaznamenávaní telekomunikačných činností zistí, že
obvinený komunikuje so svojím obhajcom, takto získané informácie
nie je možné na účely trestného konania použiť a musia sa
predpísaným spôsobom bezodkladne zničiť; to neplatí, ak ide
o informácie, ktoré sa vzťahujú na vec, v ktorej obhajca
nezastupuje obvineného.
(2) Príkaz na odpočúvanie a záznam telekomunikačných činností
vydáva písomne pred začatím trestného stíhania a v prípravnom
konaní sudca na návrh prokurátora, v konaní pred súdom aj bez
takého návrhu sudca alebo predseda senátu. Ak ide o vec, ktorá
neznesie odklad, a písomný príkaz sudcu nie je možné získať
vopred, môže pred začatím trestného stíhania vydať príkaz
prokurátor, ak odpočúvanie a záznam telekomunikačných činností nie
je spojený so vstupom do bytu iného; takýto príkaz musí najneskôr
do 24 hodín od jeho vydania potvrdiť sudca, inak stráca platnosť,
a takto získané informácie nie je možné na účely trestného konania
použiť a musia sa predpísaným spôsobom bezodkladne zničiť.
(3) Príkaz na odpočúvanie a záznam telekomunikačných činností
sa musí vydať písomne a odôvodniť, a to osobitne na každú
účastnícku stanicu. Súčasne v ňom musí byť určená osoba, ktorej sa
odpočúvanie a záznam telekomunikačných činností týka, a doba, po
ktorú sa bude odpočúvanie a záznam telekomunikačných činností
vykonávať. Doba odpočúvania a záznamu nesmie trvať dlhšie ako šesť
mesiacov. Túto dobu môže predseda senátu a v prípravnom konaní na
návrh prokurátora sudca predĺžiť vždy na dobu ďalších šesť
mesiacov. S príkazom sa nakladá ako s utajovanou skutočnosťou.
Odpočúvanie a záznam telekomunikačných činností robia príslušné
orgány Policajného zboru.
(4) V trestnom konaní pre iný úmyselný trestný čin, ako je
uvedený v odseku 1, môže vydať príkaz na odpočúvanie a záznam
telekomunikačných činností pred začatím trestného stíhania
a v prípravnom konaní sudca na návrh prokurátora, v konaní pred
súdom aj bez takého návrhu sudca alebo predseda senátu len so
súhlasom účastníka odpočúvaného alebo zaznamenávaného
telekomunikačného zariadenia.
(5) Ak sa má záznam telekomunikačných činností použiť ako
dôkaz, treba k nemu pripojiť písomný záznam, ktorý vyhotoví orgán
Policajného zboru vykonávajúci odpočúvanie s uvedením údajov
o mieste, čase a zákonnosti vykonania odpočúvania. Do spisu sa
zakladá doslovný prepis záznamu telekomunikačných činností, ktorý
sa neutajuje, podpísaný orgánom, ktorý ho vyhotovil. Záznam
telekomunikačných činností sa môže použiť ako dôkaz až po ukončení
odpočúvania telekomunikačných činností.
(6) Príslušný orgán policajného zboru je povinný sústavne
skúmať trvanie dôvodov, ktoré viedli k vydaniu príkazu na
odpočúvanie a záznam telekomunikačných činností. Ak dôvody
pominuli, odpočúvanie a záznam telekomunikačných činností sa musí
skončiť, a to aj pred uplynutím lehoty uvedenej v odseku 3. Túto
skutočnosť bezodkladne písomne oznámi príslušný orgán Policajného
zboru tomu, kto vydal príkaz na odpočúvanie a záznam
telekomunikačných činností.
(7) V inej trestnej veci, ako je tá, v ktorej sa odpočúvanie
a záznam telekomunikačných činností vykonal, možno záznam ako
dôkaz použiť len vtedy, ak sa súčasne aj v tejto veci vedie
trestné konanie pre trestný čin uvedený v odseku 1.
(8) Ak sa pri odpočúvaní a zázname nezistili skutočnosti
významné pre trestné konanie, orgán činný v trestnom konaní musí
získané záznamy predpísaným spôsobom bezodkladne zničiť.
(9) Ak je na objasnenie skutočnosti dôležitej pre trestné
konanie o úmyselnom trestnom čine potrebné zistiť údaje
o uskutočnenej telekomunikačnej činnosti, ktoré sú predmetom
telekomunikačného tajomstva alebo na ktoré sa vzťahuje ochrana
osobných údajov alebo sprostredkovacích údajov, nariadi pred
začatím trestného stíhania alebo v prípravnom konaní sudca na
návrh prokurátora, v konaní pred súdom aj bez takého návrhu sudca
alebo predseda senátu, aby ich právnická osoba alebo fyzická
osoba, ktorá vykonáva telekomunikačnú činnosť, oznámila v konaní
pred súdom sudcovi alebo predsedovi senátu a v prípravnom konaní
prokurátorovi, vyšetrovateľovi alebo policajnému orgánu.
(10) Príkaz na zistenie a oznámenie údajov o uskutočnenej
telekomunikačnej činnosti sa musí vydať písomne a musí sa
odôvodniť.
Siedmy oddiel
Kontrolovaná dodávka
(1) Kontrolovanou dodávkou sa rozumie sledovanie pohybu
zásielky od odosielateľa k adresátovi pri jej dovoze, vývoze alebo
prevoze, ak okolnosti prípadu odôvodňujú predpoklad, že zásielka
bez príslušného povolenia obsahuje omamné látky, psychotropné
látky, jedy, prekurzory, jadrový alebo iný obdobný rádioaktívny
materiál, alebo vysoko rizikovú chemickú látku, falšované alebo
pozmenené peniaze a falšované alebo pozmenené cenné papiere,
falšované, pozmenené alebo nedovolene vyrobené kolkové známky,
poštové ceniny, nálepky a poštové pečiatky, elektronický platobný
prostriedok alebo inú platobnú kartu, strelné zbrane alebo
hromadne účinné zbrane, strelivo a výbušniny, kultúrne pamiatky
alebo iné veci, na nakladanie s ktorými je potrebné osobitné
povolenie, alebo veci určenej na spáchanie trestného činu, alebo
veci pochádzajúcej z trestného činu, na účely zistenia osôb, ktoré
majú účasť na nakladaní s touto zásielkou.
(2) Príkaz na postup podľa odseku 1 vydáva predseda senátu
a v prípravnom konaní prokurátor.
(3) Ak ide o vec, ktorá nestrpí odklad, môže dať prokurátor
príkaz uvedený v odseku 2 aj pred začatím trestného stíhania. Taký
príkaz musí najneskôr do troch dní potvrdiť sudca, inak stráca
platnosť.
(4) Sledovanie dodávky vykonajú príslušné orgány Policajného
zboru v súčinnosti s orgánmi Colnej správy, ktoré sa musia o takom
postupe vopred vyrozumieť.
(5) Pri postupe podľa odseku 1 za podmienok stanovených
v osobitných predpisoch možno použiť informačno-technické
prostriedky a prostriedky operatívno-pátracej činnosti 10)
a priebeh úkonu aj inak vhodne zachytiť (§ 55).
Ôsmy oddiel
Agent
Nadpis zrušený od 1.10.2002
(1) Pri odhaľovaní, zisťovaní a usvedčovaní páchateľov
obzvlášť závažných trestných činov, korupcie a trestného činu
podľa § 158 Trestného zákona možno použiť agenta. Jeho použitie je
prípustné len vtedy, ak odhaľovanie, zisťovanie a usvedčovanie
páchateľov uvedených trestných činov by bolo iným spôsobom
podstatne sťažené a získané poznatky odôvodňujú podozrenie
z trestnej činnosti alebo úmyslu osoby spáchať takýto trestný čin.
(2) Konanie agenta musí byť v súlade s účelom tohto zákona
a musí byť úmerné protiprávnosti konania, na odhaľovaní, zisťovaní
alebo usvedčovaní ktorého sa zúčastňuje. Agent nesmie iniciatívne
navádzať na spáchanie trestného činu; to neplatí, ak ide
o korupciu spáchanú verejným činiteľom alebo zahraničným verejným
činiteľom, ak možno dôvodne predpokladať, že páchateľ by spáchal
taký trestný čin aj vtedy, ak by príkaz na použitie agenta nebol
vydaný.
(3) Agent koná pod dočasnou alebo trvalou legendou 11) alebo
bez legendy. Legenda je súhrn krycích údajov o osobe agenta, najmä
o jeho totožnosti, rodinnom stave, vzdelaní a zamestnaní. Ako
krycie údaje nemožno použiť údaje, ktoré podľa osobitného
predpisu 11) nesmú byť krycím dokladom.
(4) Ak je to na vytvorenie alebo zachovanie legendy
nevyhnutné, možno za podmienok uvedených v osobitnom zákone 11)
vyhotoviť, zmeniť a používať krycie doklady.
(5) Príkaz na použitie agenta pred začatím trestného stíhania
a v prípravnom konaní vydáva sudca na návrh prokurátora, v konaní
pred súdom aj bez takého návrhu predseda senátu.
(6) Ak ide o vec, ktorá nestrpí odklad, môže prokurátor, ak
použitie agenta nie je spojené so vstupom do bytu iného, príkaz
uvedený v odseku 5 dať pred začatím trestného stíhania
a v prípravnom konaní. Takýto príkaz musí najneskôr do troch dní
potvrdiť sudca, inak stráca platnosť.
(7) Príkaz podľa odsekov 5 a 6 musí byť písomný a musí byť
v ňom určený čas, po ktorý bude agent použitý. Nakladá sa s ním
ako s utajovanou skutočnosťou.
(8) Písomnosti týkajúce sa použitia agenta sa do spisu založia
len vtedy, ak prokurátor v obžalobe navrhne vykonanie dôkazu
skutočnosťami zistenými agentom.
(9) Agent môže pri použití svojej legendy so súhlasom
oprávnenej osoby vstúpiť do bytu. Taký súhlas sa však nesmie
získať na základe predstieraného práva vstupu.
(10) Pravá totožnosť agenta vystupujúceho pod legendou musí
byť aj po skončení jeho použitia utajená. Prokurátorovi alebo
sudcovi, ktorí sú príslušní na rozhodnutie podľa odsekov 5 a 6,
ako aj predsedovi senátu v konaní pred súdom musí sa na ich
žiadosť pravá totožnosť agenta oznámiť.
(11) O skutočnostiach dôležitých pre trestné konanie môže
agenta v prípravnom konaní vyslúchnuť prokurátor pri primeranom
použití ustanovenia § 101b ods. 3 tak, aby jeho totožnosť nemohla
byť odhalená. Agent môže byť vyslúchaný na súde len pri primeranom
použití ustanovení
§ 101 ods. 5, § 101b ods. 3 a
§ 209 Trestného
poriadku tak, aby jeho totožnosť nemohla byť odhalená. Doručenie
predvolania na hlavné pojednávanie agentovi zabezpečí príslušník
Policajného zboru poverený prezidentom Policajného zboru.
(12) Skutočnosti týkajúce sa trestných činov nesúvisiacich
s vecou, v ktorej bol agent použitý, môžu sa v inom konaní použiť
ako dôkaz iba vtedy, ak ide o obzvlášť závažný trestný čin,
korupciu a trestný čin podľa § 158 Trestného zákona.
Deviaty oddiel
Predstieraný prevod, sledovanie osôb a vecí a vyhotovovanie
obrazových, zvukových alebo iných záznamov
Predstieraný prevod
(1) Predstieraným prevodom sa rozumie predstieranie kúpy,
predaja alebo iného spôsobu prevodu predmetu plnenia, na ktorého
držanie sa vyžaduje osobitné povolenie, ktorého držanie je
zakázané, ktorý pochádza z trestného činu alebo ktorý je určený na
spáchanie trestného činu. Predstieraný prevod možno vykonať
v trestnom konaní pre úmyselný trestný čin, na ktorý zákon
ustanovuje trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby
prevyšujúcou tri roky, korupciu, trestný čin podľa § 158 Trestného
zákona alebo pre iný úmyselný trestný čin, o ktorom na konanie
zaväzuje vyhlásená medzinárodná zmluva, ak možno dôvodne
predpokladať, že ním budú zistené skutočnosti významné pre trestné
konanie.
(2) Príkaz na predstieraný prevod vydáva písomne pred začatím
trestného stíhania a v prípravnom konaní prokurátor, v konaní pred
súdom sudca alebo predseda senátu.
(3) Predstieraný prevod vykonáva orgán poverený príslušným
ministrom (ďalej len "príslušný orgán"), ktorým je
a) minister vnútra, ak ide o Policajný zbor,
b) minister spravodlivosti, ak ide o Zbor väzenskej a justičnej
stráže,
c) minister financií, ak ide o colné orgány a daňové orgány,
d) minister obrany, ak ide o Vojenskú políciu,
e) minister dopravy, pôšt a telekomunikácií, ak ide o Železničnú
políciu.
(4) Príkaz na predstieraný prevod môže byť vydaný len na
základe písomnej žiadosti vyšetrovateľa, policajného orgánu alebo
príslušného orgánu (odsek 3) a v konaní pred súdom na písomnú
žiadosť prokurátora. Žiadosť musí byť odôvodnená podozrením
z konkrétnej trestnej činnosti, ako aj údajmi o osobách a veciach,
ktorých sa predstieraný prevod týka, ak sú tieto údaje známe.
(5) Bez príkazu podľa odseku 2 sa môže uskutočniť predstieraný
prevod len vtedy, ak vec neznesie odklad a písomný príkaz nie je
možné získať vopred; príslušný orgán je však povinný o príkaz
bezodkladne požiadať. Ak nebude príkaz do 24 hodín vydaný,
príslušný orgán je povinný predstieraný prevod skončiť a takto
získané informácie nie je možné použiť a musia sa predpísaným
spôsobom bezodkladne zničiť.
(6) Ak sa má záznam vyhotovený pri predstieranom prevode
použiť ako dôkaz, postupuje sa podľa § 88 ods. 5.
(7) Pri postupe podľa odseku 1 možno v prípade potreby použiť
vhodný prostriedok na zachytenie priebehu úkonu.
Sledovanie osôb a vecí
(1) Sledovaním osoby a veci (ďalej len "sledovanie") sa
rozumie získavanie informácií o pohybe a činnosti osoby alebo
o pohybe veci, ktoré sa vykonáva utajovaným spôsobom; sledovanie
možno vykonať v trestnom konaní o úmyselnom trestnom čine, ak
možno dôvodne predpokladať, že ním zistené skutočnosti budú
významné pre trestné konanie.
(2) Príkaz na sledovanie vydáva písomne pred začatím trestného
stíhania a v prípravnom konaní prokurátor, v konaní pred súdom
sudca alebo predseda senátu.
(3) Sledovanie vykonáva príslušný orgán Policajného zboru. Ak
sa pri sledovaní zistí, že obvinený komunikuje so svojím obhajcom,
takto získané informácie nie je možné použiť na účely trestného
konania a musia sa predpísaným spôsobom bezodkladne zničiť; to
neplatí, ak ide o informácie, ktoré sa vzťahujú na vec, v ktorej
obhajca nezastupuje obvineného.
(4) Ak je nevyhnutne potrebné, aby sa sledovanie vykonalo
v obydlí (§ 82 ods. 1) alebo v priestoroch neslúžiacich na
bývanie, alebo na pozemkoch, ktoré nie sú verejne prístupné (§ 82 ods. 2), alebo s využitím informačno-technických prostriedkov
(§ 12 ods. 13), príkaz na sledovanie vydáva pred začatím trestného
stíhania a v prípravnom konaní sudca na návrh prokurátora,
v konaní pred súdom aj bez takého návrhu sudca alebo predseda
senátu, ak skutočnosti významné pre trestné konanie nie je možné
získať pri vykonaní sledovania iným spôsobom; v príkaze sa
uvedie obydlie alebo priestory neslúžiace na bývanie, alebo
pozemky, ktoré nie sú verejne prístupné, v ktorých sa má vykonať
sledovanie, alebo druh informačno-technického prostriedku, ktorý
sa má použiť. Ak vec neznesie odklad, môže namiesto príslušného
sudcu alebo predsedu senátu (§ 18) vydať príkaz sudca alebo
predseda senátu súdu, v ktorého obvode sa má vykonať sledovanie.
Pri vstupe do obydlia alebo priestorov neslúžiacich na bývanie,
alebo na pozemky, ktoré nie sú verejne prístupné, sa nesmú vykonať
iné úkony ako tie, ktoré sú nevyhnutné na vykonanie sledovania.
(5) Príkaz na sledovanie môže byť vydaný len na základe
písomnej žiadosti vyšetrovateľa, policajného orgánu alebo
príslušného orgánu Policajného zboru a v konaní pred súdom na
písomnú žiadosť prokurátora. Žiadosť musí byť odôvodnená
podozrením z konkrétnej trestnej činnosti, ako aj údajmi o osobách
a veciach, ktoré majú byť sledované, ak sú tieto údaje známe.
V príkaze musí byť ustanovená doba, počas ktorej bude sledovanie
vykonávané; táto doba nesmie byť dlhšia ako šesť mesiacov. Ten,
kto vydal príkaz na sledovanie, môže dobu sledovania písomne
predĺžiť najviac o ďalších šesť mesiacov, a to aj opakovane.
(6) Príslušný orgán Policajného zboru je povinný sústavne
skúmať trvanie dôvodov, ktoré viedli k vydaniu príkazu na
sledovanie. Ak dôvody pominuli, sledovanie sa musí skončiť, a to
aj pred uplynutím doby uvedenej v odseku 5. Túto skutočnosť
bezodkladne písomne oznámi príslušný orgán Policajného zboru tomu,
kto vydal príkaz na sledovanie.
(7) Ak vec neznesie odklad a písomný príkaz nie je možné
získať vopred, možno sledovanie začať aj bez príkazu, ak nejde
o prípady uvedené v odseku 4. Príslušný orgán Policajného zboru je
však povinný bezodkladne dodatočne požiadať o vydanie príkazu. Ak
príkaz nebude do 24 hodín vydaný, musí sa sledovanie skončiť
a takto získané informácie nie je možné použiť a musia sa
predpísaným spôsobom bezodkladne zničiť.
(8) Ak sa má záznam vyhotovený pri sledovaní použiť ako dôkaz,
postupuje sa podľa § 88 ods. 5.
(9) V inej trestnej veci, ako je tá, v ktorej bolo sledovanie
vykonané, možno záznam ako dôkaz použiť len vtedy, ak sa súčasne
aj v tejto veci vedie trestné konanie pre úmyselný trestný čin, na
ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody s hornou hranicou
trestnej sadzby prevyšujúcou tri roky, korupciu, trestný čin podľa
§ 158 Trestného zákona alebo pre iný úmyselný trestný čin,
o ktorom na konanie zaväzuje vyhlásená medzinárodná zmluva.
(10) Ak pri sledovaní neboli zistené skutočnosti dôležité pre
trestné konanie, treba vyhotovené záznamy predpísaným spôsobom
bezodkladne zničiť.
Vyhotovovanie obrazových, zvukových alebo iných záznamov
(1) V trestnom konaní pre úmyselný trestný čin, na ktorý zákon
ustanovuje trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby
prevyšujúcou tri roky, korupciu, trestný čin podľa § 158 Trestného
zákona alebo pre iný úmyselný trestný čin, na konanie ktorého
zaväzuje vyhlásená medzinárodná zmluva, možno vykonať
vyhotovovanie obrazových, zvukových alebo iných záznamov, ak možno
dôvodne predpokladať, že ním zistené skutočnosti budú významné pre
trestné konanie.
(2) Príkaz na vyhotovovanie obrazových, zvukových alebo iných
záznamov vydáva písomne pred začatím trestného stíhania
a v prípravnom konaní sudca na návrh prokurátora, v konaní pred
súdom aj bez takého návrhu sudca alebo predseda senátu. Ak ide
o vec, ktorá neznesie odklad, a písomný príkaz sudcu nie je možné
získať vopred, môže pred začatím trestného stíhania vydať príkaz
prokurátor; taký príkaz musí najneskôr do 24 hodín od jeho vydania
potvrdiť sudca, inak stráca platnosť, a takto získané informácie
nie je možné na účely trestného konania použiť a musia sa
predpísaným spôsobom bezodkladne zničiť.
(3) Vyhotovovanie obrazových, zvukových alebo iných záznamov
vykonáva príslušný orgán Policajného zboru. Ak sa pri vyhotovovaní
obrazových, zvukových alebo iných záznamov zistí, že obvinený
komunikuje so svojím obhajcom, takto získané informácie nie je
možné použiť na účely trestného konania a musia sa predpísaným
spôsobom bezodkladne zničiť; to neplatí, ak ide o informácie,
ktoré sa vzťahujú na vec, v ktorej obhajca nezastupuje obvineného.
(4) Ak je nevyhnutne potrebné, aby sa vyhotovovanie
obrazových, zvukových alebo iných záznamov vykonalo v obydlí
(§ 82 ods. 1) alebo v priestoroch neslúžiacich na bývanie, alebo
na pozemkoch, ktoré nie sú verejne prístupné (§ 82 ods. 2), príkaz
vydáva pred začatím trestného stíhania a v prípravnom konaní sudca
na návrh prokurátora, v konaní pred súdom aj bez takého návrhu
sudca alebo predseda senátu, ak skutočnosti významné pre trestné
konanie nie je možné získať vyhotovovaním obrazových, zvukových
alebo iných záznamov iným spôsobom; v príkaze sa uvedie obydlie
alebo priestory neslúžiace na bývanie, alebo pozemky, ktoré nie sú
verejne prístupné, v ktorých sa má vykonať obrazový, zvukový alebo
iný záznam. Ak vec neznesie odklad, môže namiesto príslušného
sudcu alebo predsedu senátu (§ 18) vydať príkaz sudca alebo
predseda senátu súdu, v ktorého obvode sa má vykonať vyhotovovanie
obrazových, zvukových alebo iných záznamov. Pri vstupe do obydlia
alebo priestorov neslúžiacich na bývanie, alebo na pozemky, ktoré
nie sú verejne prístupné, sa nesmú vykonať iné úkony ako tie,
ktoré sú nevyhnutné na vyhotovenie obrazových, zvukových alebo
iných záznamov.
(5) Príkaz na vyhotovovanie obrazových, zvukových alebo iných
záznamov môže byť vydaný len na základe písomnej žiadosti, ktorá
musí byť odôvodnená podozrením z konkrétnej trestnej činnosti, ako
aj údajmi o osobách a veciach, ktorých sa vyhotovovanie
obrazových, zvukových alebo iných záznamov týka, ak sú tieto údaje
známe. V príkaze musí byť ustanovená doba, počas ktorej bude
vyhotovovanie obrazových, zvukových alebo iných záznamov
vykonávané; táto doba nesmie byť dlhšia ako šesť mesiacov. Ten,
kto vydal príkaz na vyhotovovanie obrazových, zvukových alebo
iných záznamov, môže dobu písomne predĺžiť najviac o ďalších šesť
mesiacov, a to aj opakovane.
(6) Príslušný orgán Policajného zboru je povinný sústavne
skúmať trvanie dôvodov, ktoré viedli k vydaniu príkazu na
vyhotovovanie obrazových, zvukových alebo iných záznamov. Ak
dôvody pominuli, vyhotovovanie týchto záznamov sa musí skončiť,
a to aj pred uplynutím doby uvedenej v odseku 5. Túto skutočnosť
bezodkladne písomne oznámi príslušný orgán Policajného zboru tomu,
kto vydal príkaz na vyhotovovanie obrazových, zvukových alebo
iných záznamov.
(7) Ak sa má obrazový, zvukový alebo iný záznam použiť ako
dôkaz, postupuje sa podľa § 88 ods. 5.
(8) V inej trestnej veci, ako je tá, v ktorej boli vyhotovené
obrazové, zvukové alebo iné záznamy, možno záznam ako dôkaz použiť
len vtedy, ak sa súčasne aj v tejto veci vedie trestné konanie pre
trestný čin uvedený v odseku 1.
(9) Ak sa pri vyhotovovaní obrazových, zvukových alebo iných
záznamov nezistili skutočnosti významné pre trestné konanie,
príslušný orgán musí získané záznamy predpísaným spôsobom
bezodkladne zničiť.
PIATA HLAVA
DOKAZOVANIE
Všeobecné ustanovenie
(1) V trestnom stíhaní treba dokazovať najmä,
a) či sa stal skutok, ktorý vykazuje znaky trestného činu,
b) či tento skutok spáchal obvinený a z akých pohnútok,
c) podstatné okolnosti, ktoré majú vplyv na posúdenie
nebezpečnosti činu,
d) podstatné okolnosti na posúdenie osobných pomerov páchateľa,
e) podstatné okolnosti umožňujúce určenie následku a výšky škody
spôsobenej trestným činom,
f) príjmy z trestnej činnosti a prostriedky na jej spáchanie, ich
umiestnenie, povahu, právny stav a cenu,
g) okolnosti, ktoré viedli k trestnej činnosti alebo umožnili jej
spáchanie.
(2) Za dôkaz môže poslúžiť všetko, čo môže prispieť na
náležité objasnenie veci a čo bolo získané zákonným spôsobom
z dôkazných prostriedkov. Dôkaznými prostriedkami sú najmä výsluch
obvineného, svedkov, znalcov, posudky a odborné vyjadrenia,
previerka výpovede na mieste, rekognícia, rekonštrukcia,
vyšetrovací pokus, obhliadka, veci a listiny dôležité pre trestné
konanie, oznámenie (§ 59 ods. 2), použitie informačno-technických
prostriedkov (§ 12 ods. 13) a prostriedkov operatívno-pátracej
činnosti (§ 12 ods. 14).
(3) Skutočnosť, že dôkaz neobstaral orgán činný v trestnom
konaní, ale ho predložila niektorá zo strán, nie je dôvodom na
jeho odmietnutie. Náklady spojené so získaním a zabezpečením
takého dôkazu znáša strana, ktorá ho v konaní predkladá.
(4) Dôkaz získaný nezákonným donútením alebo hrozbou takého
donútenia sa nesmie použiť v konaní s výnimkou prípadu, keď sa
použije ako dôkaz proti osobe, ktorá také donútenie alebo hrozbu
donútenia použila.
Prvý oddiel
Výpoveď obvineného
Predvolanie a predvedenie
(1) Ak sa neustanoví obvinený, ktorý bol riadne predvolaný, na
výsluch bez dostatočného ospravedlnenia, možno ho predviesť; na to
a na iné následky neustanovenia sa (§ 66) musí byť v predvolaní
upozornený.
(2) Obvinený môže byť predvedený i bez predchádzajúceho
predvolania, ak je to nevyhnutné pre úspešné vykonanie trestného
konania, najmä keď sa skrýva alebo nemá stále bydlisko.
(3) O predvedenie treba požiadať príslušný policajný orgán; ak
však ide o mladistvého, možno tak urobiť, len ak ho nemožno
predviesť pracovníkom súdu, prokuratúry alebo orgánu povereného
starostlivosťou o mládež. O predvedenie príslušníka ozbrojených
síl alebo ozbrojeného zboru v činnej službe treba požiadať jeho
nadriadeného.
Výsluch obvineného
(1) Výsluch obvineného sa vykonáva tak, aby poskytol pokiaľ
možno úplný a jasný obraz o skutočnostiach dôležitých pre trestné
konanie. K výpovedi alebo k priznaniu nesmie byť obvinený nijakým
spôsobom donucovaný a pri výsluchu treba rešpektovať jeho
osobnosť. Pravdivosť priznania obvineného orgány činné v trestnom
konaní overia inými dôkazmi.
(2) Ak je obvinených viac, vyslúchajú sa oddelene.
(3) Obvinený, ktorému je poskytovaná ochrana a pomoc podľa
osobitného predpisu, 11a) môže byť vyslúchnutý s využitím
technických zariadení určených na prenos zvuku a obrazu.
(1) Pred prvým výsluchom treba zistiť totožnosť obvineného,
opýtať sa na jeho rodinné, majetkové a zárobkové pomery
a predchádzajúce tresty, objasniť mu podstatu vzneseného obvinenia
a poučiť ho o jeho právach. Obsah poučenia sa zaznačí v zápisnici.
Ak totožnosť obvineného nemožno hneď zistiť, treba k zápisnici
o jeho výsluchu pripojiť také dôkazy, aby táto osoba nemohla byť
zamenená s inou osobou.
(2) Obvinenému musí byť daná možnosť k obvineniu sa podrobne
vyjadriť, najmä súvisle opísať skutočnosti, ktoré sú predmetom
obvinenia, uviesť okolnosti, ktoré obvinenie zoslabujú alebo
vyvracajú, a ponúknuť o nich dôkazy.
(3) Obvinenému môžu sa klásť otázky na doplnenie výpovede
alebo na odstránenie neúplnosti, nejasnosti a rozporov. Otázky
musia sa klásť jasne a zrozumiteľne, bez predstierania klamlivých
a nepravdivých okolností; nesmie sa v nich naznačiť, ako na ne
odpovedať.
(1) Obvinenému sa môže dovoliť, aby skôr než dá odpoveď,
nazrel do písomných poznámok, ktoré musí vyslúchajúcemu, ak o to
požiada, predložiť na nazretie; táto okolnosť musí sa v zápisnici
poznamenať.
(2) Ak sa má výsluchom zistiť totožnosť nejakej osoby alebo
veci, vyzve sa obvinený, aby ju opísal; až potom mu má byť osoba
alebo vec ukázaná, a to spravidla medzi niekoľkými osobami alebo
niekoľkými vecami toho istého druhu.
(3) Ak to treba na zistenie pravosti rukopisu, môže byť
obvinený vyzvaný, aby napísal potrebný počet slov; k tomu nesmie
však byť nijakým spôsobom donucovaný. Obvinený je však povinný
vždy trpieť úkony potrebné na to, aby sa zistila jeho totožnosť.
(1) Ak výpoveď obvineného v závažných okolnostiach nesúhlasí
s výpoveďou svedka alebo spoluobvineného a rozpor nemožno vyjasniť
ináč, môže byť obvinený postavený týmto osobám tvárou v tvár.
(2) Osoby postavené tvárou v tvár môžu si klásť navzájom
otázky len so súhlasom vyslúchajúceho.
(3) Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa nepoužijú v prípade agenta
(§ 88b), ohrozeného svedka a chráneného svedka 11a) a svedka,
ktorého totožnosť je utajená.
(1) Výpoveď obvineného sa do zápisnice zapíše spravidla podľa
diktátu vyslúchajúceho, v priamej reči a pokiaľ možno doslova.
(2) Ak nejde o zápisnicu o hlavnom pojednávaní alebo
o verejnom zasadnutí, musí byť zápisnica po skončení výsluchu
obvinenému predložená na prečítanie, alebo ak o to požiada,
prečítaná; obvinený má právo žiadať, aby bola zápisnica doplnená
alebo aby v nej boli vykonané opravy v súhlase s jeho výpoveďou.
O tomto práve treba obvineného poučiť.
(3) Zápisnicu o výsluchu, ktorý bol vykonaný bez pribratia
zapisovateľa, treba vyslúchanému pred podpisom prečítať alebo na
prečítanie predložiť v prítomnosti nezúčastnenej osoby. Ak
vyslúchaný má proti obsahu zápisnice námietky, treba ich prejednať
v prítomnosti pribranej osoby a výsledok prejednania pojať do
zápisnice.
Zrušený od 1.8.1965
Druhý oddiel
Svedkovia
Povinnosť svedčiť
Každý je povinný na predvolanie sa ustanoviť a vypovedať ako
svedok o tom, čo mu je známe o trestnom čine a o páchateľovi alebo
o okolnostiach dôležitých pre trestné konanie.
Predvolanie a predvedenie
Ak sa svedok, hoci bol riadne predvolaný, bez dostatočného
ospravedlnenia neustanoví, môže byť predvedený. Na to a na iné
následky neustanovenia sa (§ 66) musí byť svedok v predvolaní
upozornený. Ak sa neustanoví príslušník ozbrojených síl alebo
ozbrojeného sboru v činnej službe, treba požiadať jeho
nadriadeného, aby oznámil dôvod, prečo sa predvolaný neustanovil,
prípadne aby ho dal predviesť.
Zákaz výsluchu
(1) Svedok nesmie byť vyslúchnutý o okolnostiach, ktoré tvoria
utajovanú skutočnosť, ktorú je povinný zachovať v tajnosti, okrem
prípadu, že bol od tejto povinnosti príslušným orgánom oslobodený;
oslobodenie možno odoprieť len vtedy, keby výpoveď spôsobila štátu
vážnu škodu.
(2) Svedok nesmie byť vyslúchaný tiež vtedy, keby svojou
výpoveďou porušil štátom uloženú povinnosť mlčanlivosti alebo
povinnosť mlčanlivosti uloženú mu podľa medzinárodnej zmluvy,
okrem prípadu, že bol od tejto povinnosti príslušným orgánom alebo
tým, v ktorého záujme túto povinnosť má, oslobodený.
(3) Zákaz výsluchu podľa odseku 2 sa nevzťahuje na svedeckú
výpoveď týkajúcu sa trestného činu, ktorý má svedok povinnosť
oznámiť podľa trestného zákona.
Právo odoprieť výpoveď
(1) Právo odoprieť výpoveď ako svedok má príbuzný obvineného
v pokolení priamom, jeho súrodenec, osvojiteľ, osvojenec, manžel
a druh; ak je obvinených viac a svedok je v uvedenom pomere len
k niektorému z nich, má právo odoprieť výpoveď ohľadne iných
obvinených len vtedy, keď nemožno odlúčiť výpoveď, ktorá sa ich
týka, od výpovede týkajúcej sa obvineného, s ktorým je svedok
v tomto pomere.
(2) Svedok je oprávnený odoprieť vypovedať, ak by výpoveďou
spôsobil nebezpečenstvo trestného stíhania sebe, svojmu príbuznému
v pokolení priamom, svojmu súrodencovi, osvojiteľovi, osvojencovi,
manželovi alebo druhovi alebo iným osobám v pomere rodinnom alebo
obdobnom, ktorých ujmu by právom pociťoval ako ujmu vlastnú.
Svedok je oprávnený odoprieť vypovedať aj vtedy, ak by výpoveďou
porušil spovedné tajomstvo alebo tajomstvo informácie, ktorá mu
bola zverená ústne alebo písomne pod podmienkou mlčanlivosti ako
osobe poverenej pastoračnou starostlivosťou.
(3) Odoprieť výpoveď ako svedok nemôže však ten, kto má
povinnosť trestný čin, ktorého sa svedecká výpoveď týka, oznámiť
podľa trestného zákona.
Výsluch svedka
(1) Pred výsluchom svedka treba vždy zistiť jeho totožnosť,
jeho pomer k obvinenému, poučiť ho o práve odoprieť výpoveď, a ak
treba, aj o zákaze výsluchu alebo o možnosti postupu podľa odsekov 3 až 6, ako aj o tom, že je povinný vypovedať úplnú pravdu a nič
nezamlčať. Ak sa vykonáva výsluch agenta (§ 88b ods. 10), súd do
zápisnice namiesto údajov o skutočnej totožnosti agenta uvedie
príslušné krycie údaje.
(2) Na začiatku výsluchu treba sa svedka opýtať na pomer
k prejednávanej veci a k stranám a podľa potreby aj na iné
okolnosti významné pre zistenie jeho hodnovernosti. Svedkovi sa
musí dať možnosť, aby súvisle vypovedal všetko, čo sám o veci vie
a odkiaľ sa dozvedel okolnosti nim uvádzané. Svedka možno
vypočúvať iba do miery nevyhnutnej vzhľadom na účel trestného
konania.
(3) Ak je dôvodná obava, že svedok alebo iná jemu blízka osoba
sú v dôsledku uvedenia bydliska tohto svedka ohrození, môže sa
svedkovi povoliť, aby namiesto bydliska uviedol svoje pracovisko
alebo inú adresu, na ktorú mu môže byť doručené predvolanie. Ak
svedok skutočnosti dôležité pre trestné konanie zistil
v súvislosti s výkonom svojho zamestnania, povolania, postavenia
alebo funkcie, môže namiesto bydliska uvádzať svoje pracovisko.
(4) Ak je dôvodná obava, že oznámením totožnosti alebo
bydliska, prípadne miesta pobytu svedka je ohrozený jeho život,
zdravie, telesná integrita alebo ak také nebezpečenstvo hrozí jemu
blízkej osobe, môže sa svedkovi povoliť, aby neuvádzal údaje
o svojej osobe. Na hlavnom pojednávaní však musí uviesť, ako sa
oboznámil so skutočnosťami, o ktorých vypovedal. Materiály, ktoré
umožňujú zistenie totožnosti takého svedka, sa ukladajú na
prokuratúre a v konaní na súde u predsedu senátu. Do spisu sa
zakladajú iba vtedy, keď ohrozenie pominie. Aj takému svedkovi
v prípade potreby možno položiť otázky o okolnostiach, ktoré sa
týkajú jeho hodnovernosti, osobitne otázky o jeho vzťahu
k obvinenému alebo k poškodenému.
(5) Pred výsluchom svedka, ktorého totožnosť je utajená, orgán
činný v trestnom konaní v záujme ochrany svedka vykoná podľa
potreby vhodné opatrenia, ktorými sú najmä zmena vzhľadu a hlasu
svedka, jeho výsluch s využitím technických zariadení vrátane
zariadení určených na prenos zvuku a obrazu.
(6) Súhlas na postup podľa odsekov 3 a 4 dáva predseda senátu
a v prípravnom konaní prokurátor.
(7) Pri odhaľovaní obzvlášť závažných trestných činov,
korupcie a trestného činu podľa § 158 Trestného zákona vo
výnimočných prípadoch možno na svedka aplikovať ustanovenie § 88b ods. 3.
(8) Svedkovi sa môžu klásť otázky na doplnenie výpovede alebo
na odstránenie neúplnosti, nejasnosti a rozporov. Svedkovi nesmú
sa klásť otázky, v ktorých by boli obsiahnuté okolnosti, ktoré sa
majú zistiť až z jeho výpovede.
(9) Ak to treba na zistenie pravosti rukopisu, môže sa
svedkovi prikázať, aby napísal potrebný počet slov.
Ak vyšetrovateľ alebo policajný orgán neuzná dôvod na postup
podľa § 101 ods. 3 a 4, hoci sa ho svedok domáha a uvádza
konkrétne skutočnosti, ktoré podľa neho takýto spôsob postupu
odôvodňujú, vyšetrovateľ alebo policajný orgán predloží vec
prokurátorovi, aby preskúmal správnosť takéhoto postupu. Ak
nehrozí nebezpečenstvo z omeškania, odloží výsluch svedka dovtedy,
kým prokurátor o tejto veci nerozhodne. V opačnom prípade svedka
vypočuje a do rozhodnutia prokurátora so zápisnicou o výsluchu
zaobchádza tak, aby totožnosť svedka zostala utajená.
(1) Svedok, ktorý sa pre svoj vek, chorobu, telesné, zmyslové
alebo duševné postihnutie alebo z iných vážnych dôvodov nemôže
dostaviť na výsluch, môže byť vypočutý pri použití technických
zariadení určených na prenos zvuku alebo obrazu.
(2) Ustanovenie odseku 1 sa primerane použije vtedy, ak svedok
pre svoj pobyt v cudzine sa nemôže alebo nechce dostaviť na
výsluch, ale je ochotný vypovedať, a príslušný orgán cudzieho
štátu poskytne potrebnú právnu pomoc.
(3) Ustanovenie odseku 1 sa primerane použije aj pri výsluchu
ohrozeného svedka a chráneného svedka, ktorému je poskytovaná
ochrana a pomoc podľa osobitného predpisu. 11a)
(1) Ak je ako svedok vyslúchaná osoba mladšia ako pätnásť
rokov o okolnostiach, ktorých oživovanie v pamäti by so zreteľom
na vek mohlo nepriaznivo ovplyvňovať jej duševný a mravný vývoj,
treba výsluch vykonávať obzvlášť ohľaduplne a po obsahovej stránke
tak, aby výsluch v ďalšom konaní spravidla sa už nemusel opakovať;
k výsluchu sa priberie pedagóg alebo iná osoba majúca skúsenosti
s výchovou mládeže, ktorá by so zreteľom na predmet výsluchu
a stupeň duševného vývoja vyslúchanej osoby prispela k správnemu
vedeniu výsluchu. Ak to môže prispieť k správnemu vykonaniu
výsluchu, môžu byť pribraní i rodičia.
(2) V ďalšom konaní má byť taká osoba vyslúchnutá znova len
v nevyhnutných prípadoch. V konaní pred súdom možno na podklade
rozhodnutia súdu vykonať dôkaz prečítaním zápisnice i bez
podmienok uvedených v § 211. Osoba, ktorá bola k výsluchu
pribraná, sa podľa potreby vyslúchne na správnosť a úplnosť
zápisnice, na spôsob, ktorým bol výsluch vykonaný, ako aj na
spôsob, ktorým vyslúchaná osoba vypovedala.
(3) Ak je ako svedok vyslúchaná osoba mladšia ako 15 rokov
a ak ide o trestný čin spáchaný voči blízkej osobe alebo zverenej
osobe, alebo je zrejmé z okolností prípadu, že opätovná výpoveď
osoby mladšej ako 15 rokov môže byť ovplyvnená, alebo je
odôvodnený predpoklad, že výsluch by mohol ovplyvňovať duševný
a mravný vývoj osoby mladšej ako 15 rokov, výsluch sa vykoná
s využitím technických zariadení určených na prenos zvuku a obrazu
tak, aby osoba mladšia ako 15 rokov mohla byť v ďalšom konaní
vyslúchnutá len výnimočne. Ďalší výsluch osoby mladšej ako 15
rokov sa v prípravnom konaní môže vykonať len so súhlasom jej
zákonného zástupcu a v prípadoch podľa § 45 ods. 2 so súhlasom
opatrovníka.
(4) Ak bola osoba mladšia ako 15 rokov vyslúchnutá podľa
odseku 3, v konaní pred súdom sa pri vykonávaní tohto dôkazu
postupuje podľa § 212; výsluch tohto svedka možno v konaní pred
súdom vykonať len výnimočne.
Ustanovenia § 93 ods. 1 a 2, § 94 a 95 o výsluchu obvineného
sa použijú primerane i na výsluch svedka.
(1) Ak orgán činný v trestnom konaní zistí, že svedkovi hrozí
nebezpečenstvo v súvislosti s pobytom obvineného alebo odsúdeného
na slobode, poučí svedka o možnosti žiadať na adresu, ktorú na
tento účel uvedie, informácie o tom, že
a) obvinený bol prepustený z väzby alebo z nej ušiel,
b) odsúdený bol prepustený z výkonu trestu odňatia slobody alebo
z neho ušiel.
(2) Žiadosť podľa odseku 1 môže podať svedok v prípravnom
konaní prokurátorovi a v konaní pred súdom súdu; ak je odsúdený vo
výkone trestu odňatia slobody, táto žiadosť sa podáva súdu, ktorý
rozhodoval v prvom stupni.
(3) Svedok sa môže výslovným vyhlásením písomne alebo ústne do
zápisnice vzdať práva uvedeného v odseku 1.
Svedočné
(1) Svedok má nárok na náhradu nevyhnutných výdavkov a ušlej
odmeny za prácu (svedočné). Nárok zaniká, ak ho svedok neuplatní
do troch dní po svojom výsluchu alebo po tom, čo mu bolo oznámené,
že k výsluchu nedôjde; na to musí byť svedok upozornený.
(2) Výšku svedočného určí ten, kto svedka predvolal,
a v konaní pred súdom predseda senátu.
Tretí oddiel
Znalci
Pribranie znalca
(1) Ak sú na objasnenie skutočnosti dôležitej pre trestné
konanie potrebné odborné znalosti, rozhodne orgán činný v trestnom
konaní a v konaní pred súdom sudca alebo predseda senátu
o pribraní znalca okrem prípadu, že ide o skúmanie duševného stavu
osoby obvinenej z trestného činu; v takom prípade je vždy potrebný
písomný príkaz súdu. Namiesto pribrania znalca možno sa uspokojiť
v jednoduchých prípadoch s potvrdením alebo odborným vyjadrením
príslušného orgánu, o správnosti ktorých niet pochybností.
(2) Ak ide o objasnenie skutočnosti obzvlášť dôležitej, treba
pribrať dvoch znalcov. Dvoch znalcov treba pribrať vždy, ak ide
o prehliadku a pitvu mŕtvoly (§ 115) alebo o vyšetrenie duševného
stavu (§ 116). Na prehliadku a pitvu mŕtvoly nesmie byť pribraný
ako znalec ten lekár, ktorý zomrelého ošetroval za choroby, ktorá
smrti bezprostredne predchádzala.
(3) Proti rozhodnutiu o pribraní znalca je prípustná sťažnosť.
Znalec musí byť v predvolaní upozornený na následky
neustanovenia sa (§ 66) a na povinnosť bez odkladu oznámiť
skutočnosti, pre ktoré by bol vylúčený alebo ktoré mu inak bránia
byť vo veci činný ako znalec. Znalec musí byť tiež poučený
o význame znaleckého posudku z hľadiska všeobecného záujmu
a o trestných následkoch krivej výpovede a vedome nepravdivého
znaleckého posudku. Primerane sa postupuje aj v prípadoch, ak
posudok obstarala niektorá zo strán podľa § 89 ods. 3.
Príprava posudku
(1) Znalcovi, ktorý je poverený úkonom, sa poskytnú potrebné
vysvetlenia zo spisu a vymedzia sa jeho úlohy. Pritom treba dbať
na to, že znalcovi nepatrí vykonávať hodnotenie dôkazov a riešiť
právne otázky. Ak to je na podanie posudku potrebné, dovolí sa
znalcovi nazrieť do spisov alebo sa mu spisy požičajú. Môže sa mu
tiež dovoliť, aby bol prítomný pri výsluchu obvineného a svedkov
a aby im kládol otázky vzťahujúce sa na predmet znaleckého
vyšetrovania. Znalec môže tiež navrhnúť, aby boli inými dôkazmi
napred objasnené okolnosti potrebné na podanie posudku.
(2) Znalcovi sa spravidla uloží, aby posudok vypracoval
písomne. Posudok sa doručuje tiež obhajcovi, a to na trovy
obhajoby.
Výsluch znalca
(1) Ak vypracoval znalec posudok písomne, postačí, aby sa pri
výsluchu naň odvolal a ho potvrdil. Ak nebol posudok vypracovaný
písomne, nadiktuje ho znalec pri výsluchu do zápisnice.
(2) Ak sa pribralo viac znalcov, ktorí dospeli po vzájomnej
porade k súhlasným záverom, podá za všetkých posudok ten z nich,
ktorého sami na to určili; ak sa závery znalcov rozchádzajú, treba
vyslúchnuť každého osobitne.
(3) V prípravnom konaní možno od výsluchu znalca upustiť, ak
nemá vyšetrovateľ a ani prokurátor o spoľahlivosti a úplnosti
písomne podaného znaleckého posudku pochybnosti.
Vady posudku
Ak je pochybnosť o správnosti posudku alebo ak je posudok
nejasný alebo neúplný, treba požiadať znalca o vysvetlenie. Keby
to neviedlo k výsledku, priberie sa znalec iný.
Posudok ústavu
(1) Vo výnimočných, obzvlášť obťažných prípadoch vyžadujúcich
osobitné vedecké posúdenie môže orgán činný v trestnom konaní
rozhodnúť o pribratí štátneho orgánu alebo ústavu na podanie
posudku alebo na preskúmanie posudku podaného znalcom.
(2) Štátny orgán alebo ústav podá posudok písomne. V ňom
označí osobu, ktorá posudok vypracovala a môže byť v prípade
potreby ako znalec vypočutá. Ak ide o prípad, v ktorom by bolo
treba pribrať dvoch znalcov (§ 105 ods. 2), uvedie štátny orgán
alebo ústav v posudku dve takéto osoby.
(3) Proti rozhodnutiu podľa odseku 1 je prípustná sťažnosť.
Použitie osobitných predpisov o znalcoch
(1) O ustanovovaní znalca, o spôsobilosti na túto funkciu
a o vylúčení z nej, o práve odoprieť vykonanie znaleckého úkonu,
o sľube a o pripomenutí povinností pred vykonaním znaleckého
úkonu, ako aj o náhrade hotových výdavkov a o odmene za znalecký
úkon (znalečné) platia osobitné predpisy.
(2) Výšku znalečného určí ten, kto znalca pribral, a v konaní
pred súdom predseda senátu. Ak ten, kto znalca pribral, alebo
predseda senátu nesúhlasí s výškou vyúčtovaného znalečného,
rozhodne uznesením. Proti rozhodnutiu je prípustná sťažnosť, ktorá
má odkladný účinok.
Štvrtý oddiel
Vecné a listinné dôkazy
(1) Vecnými dôkazmi sú predmety, ktorými alebo na ktorých bol
trestný čin spáchaný, iné predmety, ktoré dokazujú alebo vyvracajú
dokazovanú skutočnosť a môžu byť prostriedkom na odhalenie
a zistenie trestného činu a jeho páchateľa, ako aj stopy trestného
činu.
(2) Listinnými dôkazmi sú listiny, ktoré svojím obsahom
dokazujú alebo vyvracajú dokazovanú skutočnosť vzťahujúcu sa na
trestný čin alebo na obvineného.
Piaty oddiel
Ohliadka
Účel ohliadky a zápisnica o nej
(1) Ohliadka sa robí, ak majú byť priamym pozorovaním
objasnené skutočnosti dôležité pre trestné konanie. Na ohliadku sa
spravidla priberie znalec.
(2) Zápisnica o ohliadke musí poskytovať úplný a verný obraz
predmetu ohliadky; majú sa preto k nej priložiť fotografie, náčrty
a iné pomôcky.
Ohliadka miesta činu
Ohliadka miesta činu sa vykonáva, ak majú byť priamym
pozorovaním objasnené skutočnosti dôležité pre trestné konanie,
najmä ak by mohli byť na mieste činu zistené alebo zaistené
akékoľvek stopy.
Prehliadka tela a iné podobné úkony
(1) Prehliadke tela je povinný sa podrobiť každý, ak
nevyhnutne treba zistiť, či sú na jeho tele stopy alebo následky
trestného činu. Ak prehliadku tela nerobí lekár, môže ju vykonať
len osoba toho istého pohlavia.
(2) Ak na dôkaz treba vykonať skúšku krvi alebo iný obdobný
úkon, je osoba, o ktorú ide, povinná strpieť, aby jej lekár alebo
odborný zdravotný pracovník odobral krv alebo u nej vykonal iný
potrebný úkon, ak nie je spojený s nebezpečenstvom pre jej
zdravie.
(3) Ak na dôkaz treba zistiť totožnosť osoby, ktorá sa
zdržiavala na mieste činu, je osoba, o ktorú ide, povinná strpieť
úkony potrebné na také zistenie.
(4) O povinnosti podľa predchádzajúcich odsekov treba túto
osobu poučiť s upozornením na následky nevyhovenia (§ 66).
Prehliadka a pitva mŕtvoly a jej exhumácia
(1) Ak vznikne podozrenie, že smrť človeka bola spôsobená
trestným činom, musí byť mŕtvola prehliadnutá a pitvaná.
Prehliadku a pitvu mŕtvoly nariadi prokurátor, vyšetrovateľ alebo
policajný orgán uznesením. Pochovať mŕtvolu možno v takých
prípadoch len so súhlasom prokurátora alebo vyšetrovateľa, ktorý
súhlas vydá po prehliadke a pitve bez odkladu.
(2) Exhumáciu mŕtvoly môže nariadiť predseda senátu
a v prípravnom konaní prokurátor.
Vyšetrenie duševného stavu
(1) Ak treba vyšetriť duševný stav obvineného, priberú sa
k tomu na písomný príkaz súdu vždy dvaja znalci z odboru
psychiatrie.
(2) Ak nemožno duševný stav vyšetriť inak, môže súd
a v prípravnom konaní na návrh prokurátora sudca nariadiť, aby
obvinený bol pozorovaný v zdravotníckom ústave, alebo ak je vo
väzbe, aj v osobitnom oddelení nápravného zariadenia. Proti tomuto
uzneseniu je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.
(3) Ak zistia znalci u obvineného príznaky nasvedčujúce jeho
nepríčetnosti alebo zmenšenej príčetnosti, vyslovia sa súčasne
o tom, či je jeho pobyt na slobode nebezpečný.
Pozorovanie duševného stavu nemá trvať dlhšie ako dva mesiace;
do toho času treba podať posudok. Na odôvodnenú žiadosť znalcov
môže súd a v prípravnom konaní na návrh prokurátora sudca túto
lehotu predĺžiť, nie však viac ako o mesiac. Proti predĺženiu
lehoty je prípustná sťažnosť.
Ak sú závažné pochybnosti, či nie je u svedka, ktorého výpoveď
je pre rozhodnutie obzvlášť dôležitá, podstatne znížená schopnosť
správne vnímať alebo vypovedať, možno znalecky vyšetriť i duševný
stav svedka; v takom prípade je vždy potrebný písomný príkaz súdu.
Pozorovanie duševného stavu svedka podľa § 116 ods. 2 nie je však
prípustné.
ŠIESTA HLAVA
ROZHODNUTIA
Spôsob rozhodovania
(1) Súd rozhoduje rozsudkom alebo trestným rozkazom, kde to
zákon výslovne ustanovuje; v ostatných prípadoch rozhoduje, ak
zákon neustanovuje niečo iné, uznesením.
(2) Prokurátor, vyšetrovateľ a policajný orgán rozhodujú, ak
zákon neustanovuje niečo iné, uznesením.
Prvý oddiel
Rozsudok
Obsah rozsudku
(1) Rozsudok po úvodných slovách "V mene Slovenskej republiky"
musí obsahovať
a) označenie súdu, o ktorého rozsudok ide, aj mená a priezviská
sudcov, ktorí sa na rozhodnutí zúčastnili,
b) deň a miesto vyhlásenia rozsudku,
c) výrok rozsudku s uvedením zákonných ustanovení, ktoré boli
použité,
d) odôvodnenie, ak zákon neustanovuje niečo iné, a
e) poučenie o opravnom prostriedku.
(2) Obžalovaný musí byť v rozsudku označený údajom svojho mena
a priezviska, dňa a miesta narodenia, svojho zamestnania
a bydliska, prípadne inými údajmi, potrebnými na to, aby nemohol
byť zamenený s inou osobou. Ak ide o osobu podliehajúcu právomoci
vojenských súdov, uvedie sa i hodnosť obžalovaného a útvar,
ktorého je príslušníkom.
(3) Výrok, ktorým sa obžalovaný uznáva za vinného, alebo
ktorým sa spod obžaloby oslobodzuje, musí presne označovať trestný
čin, ktorého sa výrok týka, a to nielen zákonným pomenovaním
a uvedením príslušného zákonného ustanovenia, ale i uvedením
miesta, času a spôsobu spáchania, prípadne i uvedením iných
skutočností potrebných na to, aby skutok nemohol byť zamenený
s iným, ako aj uvedením všetkých zákonných znakov včítane tých,
ktoré odôvodňujú určitú trestnú sadzbu.
Do rozsudku, ktorým sa rozhoduje otázka viny, pojme súd tiež
výrok
a) o náhrade škody, ak bol nárok na jej náhradu včas uplatnený
(§ 43 ods. 2),
b) o ochrannom opatrení, ak o ňom bolo na hlavnom pojednávaní
alebo na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní rozhodnuté.
(1) Odsudzujúci rozsudok musí obsahovať výrok o treste
s uvedením zákonných ustanovení, podľa ktorých bol trest vymeraný
alebo podľa ktorých bolo od potrestania upustené, a to prípadne
s poukazom na prijatú záruku. Ak bol uložený trest, ktorého výkon
možno podmienečne odložiť, musí rozsudok obsahovať aj výrok o tom,
či bol podmienečný odklad povolený, a prípadne na aké podmienky je
viazaný. Ak bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody,
rozsudok musí obsahovať výrok o spôsobe výkonu tohto trestu
(§ 39a, 81 Tr.zák.). Ak je odsúdený
obzvlášť nebezpečným
recidivistom, treba výrok o tom taktiež pojať do rozsudku.
(2) Vo výroku oslobodzujúceho rozsudku musí sa uviesť, o ktorý
z dôvodov uvedených v § 226 sa oslobodenie spod obžaloby opiera.
Súd, ktorý rozhoduje znovu vo veci, v ktorej skorší rozsudok
bol na podklade odvolania, sťažnosti pre porušenie zákona alebo
návrhu na obnovu zrušený len čiastočne, pojme do nového rozsudku
iba tie výroky, pre ktoré o veci znovu rozhoduje. Na súvis týchto
výrokov s výrokmi, v ktorých zostal skorší rozsudok nedotknutý,
pritom poukáže.
V rozsudku, ktorým ukladá súhrnný trest, musí súd označiť tie
skoršie rozsudky, z ktorých nový rozsudok zrušuje výrok o treste
a nahradzuje ho výrokom o súhrnnom treste.
Ak rozsudok obsahuje odôvodnenie, súd v ňom stručne vyloží,
ktoré skutočnosti vzal za dokázané a o ktoré dôkazy svoje skutkové
zistenia oprel a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení
vykonaných dôkazov, najmä ak si navzájom odporujú. Z odôvodnenia
musí byť zrejmé, ako sa súd vyrovnal s obhajobou, prečo nevyhovel
návrhom na vykonanie ďalších dôkazov a akými právnymi úvahami sa
spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných
ustanovení zákona v otázke viny a trestu. Ak boli do rozsudku
pojaté ďalšie výroky, treba odôvodniť aj tieto výroky.
Porada a hlasovanie o rozsudku
Pri porade o rozsudku, ktorým sa rozhoduje o vine a treste,
posúdi súd najmä,
a) či sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný,
b) či tento skutok má všetky znaky niektorého trestného činu,
c) či tento skutok spáchal obžalovaný,
d) či je obžalovaný za tento skutok trestne zodpovedný,
e) či trestnosť skutku nezanikla,
f) či prijíma záruku ponúknutú záujmovým združením občanov za
nápravu obžalovaného,
g) či a aký trest má byť obžalovanému uložený,
h) či a v akom rozsahu má byť obžalovanému uložená povinnosť
nahradiť poškodenému škodu,
ch) či a aké ochranné opatrenie má byť uložené.
(1) Na porade a hlasovaní nesmie byť okrem sudcov
a prísediacich zúčastnivších sa pojednávania, ktoré rozsudku
bezprostredne predchádzalo, a zapisovateľa prítomný nikto iný.
O obsahu porady treba zachovať mlčanlivosť.
(2) Pri hlasovaní rozhoduje väčšina hlasov. Ak nemožno väčšinu
dosiahnuť, pripočítavajú sa hlasy obžalovanému najmenej priaznivé
k hlasom po nich priaznivejším tak dlho, až sa dosiahne väčšina.
Ak je sporné, ktorá mienka je obžalovanému priaznivejšia, rozhodne
sa o tom hlasovaním.
(3) Každý člen senátu musí hlasovať, aj keď bol v niektorej
predchádzajúcej otázke prehlasovaný. Pri hlasovaní o treste sa
však môžu hlasovania zdržať tí, ktorí hlasovali pre oslobodenie
spod obžaloby; ich hlasy sa pripočítajú k hlasu pre obžalovaného
najpriaznivejšiemu.
(4) Prísediaci hlasujú pred sudcami. Prísediaci a mladší
sudcovia hlasujú pred staršími a na vojenských súdoch prísediaci
alebo sudcovia hodnosťou nižší pred prísediacimi alebo sudcami
hodnosťou vyššími. Predseda senátu hlasuje naposledy.
(5) O hlasovaní sa spíše osobitná zápisnica (§ 58).
Vyhlásenie rozsudku
(1) Rozsudok treba vždy vyhlásiť; vyhlasuje ho predseda
senátu.
(2) Vyhlasujú sa úvodné slová "V mene Slovenskej republiky",
úplné znenie výroku, aspoň podstatná časť odôvodnenia a poučenie
o opravnom prostriedku. Vyhlásenie musí byť v úplnej zhode
s obsahom rozsudku, tak ako bol odhlasovaný.
(3) Rozsudok sa vyhlási spravidla hneď po ukončení
pojednávania, ktoré rozsudku predchádzalo; ak to nie je možné,
možno pre vyhlásenie rozsudku pojednávanie odročiť najviac o tri
dni.
Vyhotovenie rozsudku
(1) Každý rozsudok treba vyhotoviť písomne. Vyhotovenie
rozsudku musí byť v zhode s obsahom rozsudku, tak ako bol
vyhlásený.
(2) Rozsudok treba písomne vyhotoviť najneskoršie do 30 dní
odo dňa jeho vyhlásenia; ak ho zo závažných dôvodov nemožno
v tejto lehote vyhotoviť, predseda súdu môže povoliť dlhšiu
lehotu.
(3) Ak nemôže predseda senátu ani iný jeho člen vyhlásený
rozsudok písomne vyhotoviť pre prekážku dlhšieho trvania, vyhotoví
ho na príkaz predsedu súdu iný sudca. Ak ide o samosudcu, vyhotoví
rozsudok sudca určený predsedom súdu.
(4) Vyhotovený rozsudok podpíše predseda senátu a ten, kto ho
vypracoval. Ak nemôže predseda senátu podpísať vyhotovenie
rozsudku pre prekážku dlhšieho trvania, podpíše ho za neho iný
člen senátu; dôvod toho sa na vyhotovení rozsudku poznamená.
Doručenie rozsudku
(1) Rozsudok sa v odpise doručí obžalovanému, prokurátorovi,
zúčastnenej osobe a poškodenému, ktorý uplatnil nárok na náhradu
škody, a to aj keď boli pri vyhlásení rozsudku prítomní.
(2) Ak má obžalovaný obhajcu alebo zákonného zástupcu, doručí
sa odpis rozsudku aj im.
(3) Ak majú zúčastnená osoba alebo poškodený zákonného
zástupcu, doručí sa odpis rozsudku len zákonnému zástupcovi; ak
majú splnomocnenca, doručí sa len splnomocnencovi.
(4) Ak vystupoval na hlavnom pojednávaní spoločenský zástupca,
doručí sa odpis rozsudku aj záujmovému združeniu občanov, ktoré ho
vyslalo.
Oprava vyhotovenia a odpisu rozsudku
(1) Predseda senátu môže osobitným uznesením kedykoľvek
opraviť pisárske chyby a iné zrejmé nesprávnosti, ku ktorým došlo
vo vyhotovení rozsudku a v jeho odpisoch tak, aby vyhotovenie bolo
v úplnej zhode s obsahom rozsudku, ako bol vyhlásený. Opravu môže
nariadiť i súd vyššieho stupňa.
(2) Odpis uznesenia o oprave sa doručí všetkým osobám, ktorým
bol doručený odpis rozsudku.
(3) Proti rozhodnutiu o oprave podľa odseku 1 je prípustná
sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.
(4) Po právoplatnosti uznesenia o oprave sa oprava vykoná ako
na vyhotovení rozsudku, tak i v odpisoch, ktoré sa od osôb, ktorým
boli doručené, vyžiadajú na ten účel späť.
Zrušený od 1.10.1994
Účinky opravy
Ak sa oprava vyhotovenia rozsudku alebo oprava odpisu rozsudku
podstatne dotkla obsahu niektorého z výrokov rozsudku, plynie
prokurátorovi a osobe opraveným výrokom priamo dotknutej lehota na
odvolanie od doručenia odpisu uznesenia o oprave, a ak bola proti
uzneseniu o oprave podaná sťažnosť, od doručenia rozhodnutia
o sťažnosti. O tom treba osobu výrokom priamo dotknutú poučiť.
Druhý oddiel
Uznesenie
Obsah uznesenia
(1) Uznesenie musí obsahovať
a) označenie orgánu, o ktorého rozhodnutie ide,
b) deň a miesto rozhodnutia,
c) výrok uznesenia s uvedením zákonných ustanovení, ktoré boli
použité,
d) odôvodnenie, ak zákon neustanovuje niečo iné, a
e) poučenie o opravnom prostriedku.
(2) V odôvodnení treba, ak to prichádza podľa povahy veci do
úvahy, najmä uviesť skutočnosti, ktoré boli vzaté za dokázané,
dôkazy, o ktoré sa skutkové zistenia opierajú, úvahy, ktorými sa
rozhodujúci orgán spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, ako
aj právne úvahy, na podklade ktorých posudzoval dokázané
skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona.
(3) Vo vykonávacom konaní môže súd prvého stupňa vyhotoviť
zjednodušené uznesenie, ak sa po jeho vyhlásení na verejnom
zasadnutí obvinený alebo iná oprávnená osoba a prokurátor vzdali
práva na podanie sťažnosti. Zjednodušené uznesenie neobsahuje
odôvodnenie.
Vyhlásenie uznesenia
Vyhlásiť treba len tie uznesenia, ktoré boli urobené pri úkone
vykonávanom za účasti osoby, ktorej sa uznesenie dotýka, ako aj
uznesenia, ktoré boli urobené na hlavnom pojednávaní, na verejnom
zasadnutí alebo na neverejnom zasadnutí.
Vyhotovenie uznesenia
(1) Netreba vyhotovovať uznesenia, ktorými sa len upravuje
priebeh konania alebo spôsob vykonania dôkazov alebo ktorými sa
nariaďuje alebo pripravuje pojednávanie súdu.
(2) Rovnako netreba vyhotovovať uznesenia, ktoré sú zapísané
v plnom svojom znení v zápisnici o úkone, okrem prípadu, že by
bolo treba odpis takého uznesenia doručovať niektorej osobe. Ak sa
má v takom prípade doručiť iba prokurátorovi, možno mu doručiť
odpis zápisnice.
Oznamovanie uznesenia
(1) Uznesenie treba oznámiť osobe, ktorej sa priamo dotýka,
ako aj osobe, ktorá naň dala svojím návrhom podnet; uznesenie súdu
sa oznámi aj prokurátorovi. Oznámenie sa robí buď vyhlásením
uznesenia v prítomnosti toho, komu treba uznesenie oznámiť, alebo
doručením odpisu uznesenia.
(2) Ak má osoba, ktorej treba uznesenie oznámiť, obhajcu,
prípadne splnomocnenca, postačí, že uznesenie bolo vyhlásené buď
tejto osobe alebo jej obhajcovi, prípadne splnomocnencovi; ak sa
oznamuje uznesenie doručením odpisu, doručí sa len obhajcovi,
prípadne splnomocnencovi. Ak ide o osobu nesvojprávnu, ktorá
obhajcu, prípadne splnomocnenca nemá, oznámi sa uznesenie jej
zákonnému zástupcovi.
(3) Ak sa však oznamuje obvinenému, ktorý nie je svojprávny,
uznesenie, proti ktorému má sťažnosť, treba ho oznámiť ako jemu,
tak aj jeho obhajcovi a jeho zákonnému zástupcovi. Ak je obvinený
vo väzbe, vo výkone trestu odňatia slobody alebo na pozorovaní
v zdravotníckom ústave, treba také uznesenie oznámiť ako
obvinenému, tak aj jeho obhajcovi i vtedy, ak je obvinený osobou
svojprávnou.
(4) Uznesenie, ktorým sa rozhodlo o opravnom prostriedku, sa
prokurátorovi, osobe, ktorej sa rozhodnutie priamo dotýka,
a osobe, ktorá svojím návrhom dala na uznesenie podnet, vždy
v odpise doručí.
(5) Ustanovenie odsekov 1 a 2 sa nepoužije na prípad podľa
§ 44 ods. 3; ak najvyšší súd nezamietne návrh, uznesenie doručí
generálnemu prokurátorovi, ktorý zabezpečí, aby bolo uznesenie
oznámené jeho zverejnením vhodným spôsobom.
Použitie ustanovení o rozsudku
Ak tento oddiel neobsahuje osobitné ustanovenia, použijú sa na
uznesenie primerane ustanovenia prvého oddielu tejto hlavy
o rozsudku.
Tretí oddiel
Právoplatnosť a vykonateľnosť rozhodnutí
Právoplatnosť a vykonateľnosť rozsudku
(1) Rozsudok je právoplatný, a ak neustanovuje tento zákon
niečo iné, aj vykonateľný,
a) ak zákon proti nemu odvolanie nepripúšťa,
b) ak zákon síce proti nemu pripúšťa odvolanie, avšak
aa) odvolanie v lehote podané nebolo,
bb) oprávnené osoby sa odvolania výslovne vzdali alebo ho
výslovne vzali späť, alebo
cc) podané odvolanie bolo zamietnuté.
(2) Odvolanie podané len poškodeným a odvolanie podané len
zúčastnenou osobou nebráni tomu, aby ostatné časti rozsudku
nadobudli právoplatnosť a boli vykonané. Taktiež odvolanie
týkajúce sa len niektorého z viacerých obžalovaných nebráni tomu,
aby rozsudok u ostatných obžalovaných nadobudol právoplatnosť
a bol vykonaný.
(3) Ak bola lehota na podanie odvolania zmeškaná, avšak bola
podaná oprávnenou osobou žiadosť o navrátenie lehoty, nemožno
rozsudok vykonať až do právoplatnosti rozhodnutia o tejto
žiadosti.
Právoplatnosť a vykonateľnosť uznesenia
(1) Uznesenie je právoplatné a vykonateľné,
a) ak zákon proti nemu nepripúšťa sťažnosť,
b) ak zákon síce proti nemu pripúšťa sťažnosť, avšak
aa) sťažnosť v lehote podaná nebola,
bb) oprávnené osoby sa sťažnosti výslovne vzdali alebo ju
výslovne vzali späť, alebo
cc) podaná sťažnosť bola zamietnutá.
(2) Uznesenie je vykonateľné, aj keď doteraz nenadobudlo
právoplatnosť, ak zákon proti nemu síce pripúšťa sťažnosť, avšak
nepriznáva jej odkladný účinok.
(3) Sťažnosť, ktorá sa týka len niektorej z viacerých osôb
alebo len niektorej z viacerých vecí, o ktorých bolo rozhodnuté
tým istým uznesením, nebráni ani v prípade, že má odkladný účinok,
tomu, aby uznesenie nadobudlo právoplatnosť a bolo vykonané
v ostatných častiach, ak ich možno oddeliť.
(4) Ak bola lehota na podanie sťažnosti majúcej odkladný
účinok zmeškaná, avšak bola podaná oprávnenou osobou žiadosť
o navrátenie lehoty, nemožno uznesenie vykonať až do
právoplatnosti rozhodnutia o tejto žiadosti.
SIEDMA HLAVA
SŤAŽNOSŤ A KONANIE O NEJ
Prípustnosť a účinok
(1) Opravným prostriedkom proti uzneseniu je sťažnosť.
(2) Sťažnosťou možno napadnúť každé uznesenie vyšetrovateľa
a policajného orgánu okrem uznesenia o začatí trestného stíhania
(§ 160). Uznesenie súdu a prokurátora možno sťažnosťou napadnúť
len v tých prípadoch, kde to zákon výslovne pripúšťa a ak
rozhoduje vo veci v prvom stupni.
(3) Proti uzneseniu generálneho prokurátora možno podať
sťažnosť, iba ak ide o uznesenie o zaistenie majetku podľa
§ 146a. O sťažnosti rozhoduje najvyšší súd.
(4) Sťažnosť má odkladný účinok, len kde to zákon výslovne
ustanovuje.
Oprávnené osoby
(1) Ak neustanovuje zákon niečo iné, môže sťažnosť podať
osoba, ktorej sa uznesenie priamo dotýka alebo ktorá na uznesenie
dala podnet svojím návrhom, na ktorý ju zákon oprávňuje; proti
uzneseniu súdu môže podať sťažnosť aj prokurátor, a to
i v prospech obvineného.
(2) Proti uzneseniu o väzbe a o ochrannom liečení môžu podať
sťažnosť v prospech obvineného aj osoby, ktoré by mohli podať
v jeho prospech odvolanie.
Lehota a miesto na podanie
(1) Sťažnosť sa podáva u orgánu, proti uzneseniu ktorého
sťažnosť smeruje, a to do troch dní od oznámenia uznesenia
(§ 137) s výnimkou sťažnosti proti uzneseniu o nevzatí do väzby
(§ 74 ods. 2); ak sa uznesenie oznamuje ako obvinenému, tak i jeho
zákonnému zástupcovi alebo obhajcovi, plynie lehota od toho
oznámenia, ktoré bolo vykonané najneskoršie.
(2) Osobám, ktoré podľa ustanovenia § 142 ods. 2 môžu podať
sťažnosť v prospech obvineného, končí sa lehota na podanie
sťažnosti tým istým dňom ako obvinenému; prokurátorovi však plynie
lehota vždy samostatne.
Vzdanie sa a vzatie sťažnosti späť
(1) Oprávnená osoba sa môže sťažnosti výslovne vzdať.
(2) Oprávnená osoba môže podanú sťažnosť vziať výslovne späť,
dokiaľ sa o nej nerozhodlo. Sťažnosť prokurátora môže vziať späť
i nadriadený prokurátor.
(3) Sťažnosť podaná v prospech obvineného inou oprávnenou
osobou alebo za obvineného obhajcom alebo zákonným zástupcom môže
byť vzatá späť len s výslovným súhlasom obvineného. Prokurátor
však môže vziať takú sťažnosť späť aj bez súhlasu obvineného.
V tomto prípade plynie obvinenému nová lehota na podanie sťažnosti
od upovedomenia, že sťažnosť bola vzatá späť.
(4) Vzatie sťažnosti späť vezme, ak niet prekážok, uznesením
na vedomie orgán povolaný na rozhodnutie o sťažnosti, a ak nebola
vec doteraz tomuto orgánu predložená, orgán, proti rozhodnutiu
ktorého sťažnosť smeruje; v konaní pred súdom rozhoduje o tom
predseda senátu.
Dôvody sťažnosti
(1) Uznesenie možno napadnúť
a) pre nesprávnosť niektorého jeho výroku, alebo
b) pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré uzneseniu
predchádzalo, ak toto porušenie mohlo spôsobiť nesprávnosť
niektorého výroku uznesenia.
(2) Sťažnosť možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy.
Konanie pred orgánom, proti uzneseniu ktorého sťažnosť smeruje
(1) Orgán, proti ktorého uzneseniu sťažnosť smeruje, môže jej
sám vyhovieť, ak sa zmena pôvodného uznesenia nedotkne práv inej
strany trestného konania. Ak ide o uznesenie vyšetrovateľa alebo
policajného orgánu, ktoré bolo vydané s predchádzajúcim súhlasom
prokurátora alebo na jeho pokyn, môže vyšetrovateľ alebo policajný
orgán sám sťažnosti vyhovieť len s predchádzajúcim súhlasom
prokurátora. Ak ide o uznesenie vydané vyšším súdnym úradníkom,
môže sťažnosti vyhovieť predseda senátu a v prípravnom konaní
sudca; ak predseda senátu alebo sudca rozhodne o sťažnosti sám,
považuje sa jeho rozhodnutie za rozhodnutie súdu prvého stupňa;
proti nemu je prípustná sťažnosť podľa všeobecných ustanovení
o sťažnosti.
(2) Ak lehota na podanie sťažnosti už všetkým oprávneným
osobám uplynula a sťažnosti sa nevyhovelo podľa odseku 1, predloží
vec na rozhodnutie
a) vyšetrovateľ alebo policajný orgán prokurátorovi, ktorý
vykonáva nad vyšetrovaním dozor, a ak ide o sťažnosť proti
uzneseniu, ku ktorému tento prokurátor dal súhlas alebo pokyn,
jeho prostredníctvom nadriadenému prokurátorovi,
b) prokurátor nadriadenému prokurátorovi alebo súdu,
c) predseda senátu okresnému súdu nadriadenému krajskému súdu,
predseda senátu krajského súdu Najvyššiemu súdu; pritom
doručí, ak treba, odpis sťažnosti prokurátorovi a osobe, ktorá
by mohla byť rozhodnutím o sťažnosti priamo dotknutá
s výnimkou sťažnosti podľa § 74 ods. 2.
(3) Ak bola podaná sťažnosť proti uzneseniu o nevzatí
obvineného do väzby, sudca predloží vec nadriadenému súdu na
rozhodnutie ihneď. Predloženie spisu zabezpečí policajný orgán
najneskôr nasledujúci pracovný deň.
Rozhodovanie o sťažnosti proti rozhodnutiam o zaistení majetku
O sťažnosti proti rozhodnutiu, ktorým
a) prokurátor zaistil majetok obvineného na zaistenie nároku
poškodeného (§ 47),
b) prokurátor zaistil majetok obvineného (§ 347),
rozhoduje súd, v obvode ktorého je činný prokurátor, ktorý
napadnuté rozhodnutie vydal, a to spravidla do piatich dní.
Rozhodnutie nadriadeného orgánu
(1) Pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán
a) správnosť všetkých výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým
môže sťažovateľ podať sťažnosť, a
b) konanie predchádzajúce napadnutému uzneseniu.
(2) Ak sa týka sťažnosť len niektorej z viacerých osôb alebo
len niektorej z viacerých vecí, o ktorých sa rozhodlo tým istým
uznesením, preskúma nadriadený orgán len správnosť výrokov
týkajúcich sa tejto osoby alebo tejto veci a konanie
predchádzajúce preskúmavanej časti uznesenia.
(3) O sťažnosti podľa § 74 ods. 2 rozhodne nadriadený súd na
verejnom zasadnutí do piatich pracovných dní od predloženia veci
na rozhodnutie.
(4) O sťažnosti proti rozhodnutiu, ktorým nebola predĺžená
lehota väzby, rozhodne nadriadený súd do desiatich dní od
predloženia veci na rozhodnutie.
(1) Nadriadený orgán zamietne sťažnosť,
a) ak nie je prípustná,
b) ak bola podaná oneskorene, osobou neoprávnenou, osobou, ktorá
sa jej výslovne vzdala alebo ktorá znovu podala sťažnosť,
ktorú už predtým výslovne vzala späť, alebo
c) ak nie je dôvodná.
(2) Ako oneskorenú nemožno zamietnuť sťažnosť, ktorú oprávnená
osoba podala oneskorene len preto, že sa spravovala nesprávnym
poučením, ktoré jej bolo dané pri oznámení uznesenia.
(1) Ak nezamietne nadriadený orgán sťažnosť, zruší napadnuté
uznesenie, a ak je podľa povahy veci potrebné nové rozhodnutie,
buď
a) rozhodne vo veci sám, alebo
b) uloží orgánu, proti rozhodnutiu ktorého sťažnosť smeruje, aby
o veci znovu konal a rozhodol s výnimkou rozhodovania
o sťažnosti proti uzneseniu o nevzatí obvineného do väzby
alebo o sťažnosti proti uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté
o návrhu na predĺženie lehoty väzby.
(2) Súd rozhodujúci o sťažnosti proti uzneseniu o zastavení
trestného stíhania môže tiež, ak je to pre náležité objasnenie
veci potrebné, pri zrušení napadnutého uznesenia vrátiť vec
prokurátorovi na došetrenie, a to aj v tom prípade, že trestné
stíhanie bolo zastavené až po nariadení hlavného pojednávania
(§ 223 a 231). Ustanovenie § 191 platí aj tu.
(3) Ak je vadná len časť napadnutého uznesenia a možno ju
oddeliť od ostatných alebo ak sa týka sťažnosť len časti uznesenia
(§ 147 ods. 2), obmedzí nadriadený orgán svoje rozhodnutie podľa
odseku 1 len na túto časť.
(4) Ak vada záleží v tom, že v napadnutom uznesení niektorý
výrok chýba alebo je neúplný, môže nadriadený orgán, bez toho, že
by vyslovil zrušenie napadnutého uznesenia, buď ho sám doplniť,
alebo uložiť orgánu, proti rozhodnutiu ktorého sťažnosť smeruje,
aby o chýbajúcom výroku rozhodol alebo neúplný výrok doplnil.
(5) Súd rozhodujúci o sťažnosti môže, ak to pokladá za
nevyhnutné, nariadiť, aby vec bola znovu v prvom stupni prejednaná
a bolo o nej rozhodnuté v inom zložení senátu alebo iným súdom
toho istého druhu a toho istého stupňa v jeho obvode.
(6) Orgán, ktorému bola vec vrátená na nové prejednanie
a rozhodnutie, je pri novom rozhodovaní viazaný právnym názorom,
ktorý vo veci vyslovil orgán nadriadený, a je povinný vykonať
úkony, ktorých vykonanie tento orgán nariadil.
(7) Ak nadriadený súd rozhodne o vzatí obvineného do väzby,
ihneď nariadi, aby ho príslušníci Policajného zboru, Vojenskej
polície alebo v prípadoch podľa osobitného zákona 11b) príslušníci
Zboru väzenskej a justičnej stráže dodali do miesta výkonu väzby.
(1) Orgán rozhodujúci o sťažnosti nemôže z jej podnetu zmeniť
uznesenie v neprospech osoby, ktorá sťažnosť podala alebo v ktorej
prospech bola sťažnosť podaná.
(2) Ak zmení nadriadený orgán uznesenie v prospech obvineného
z dôvodu, ktorý je na prospech aj niektorému spoluobvinenému,
zmení uznesenie tiež v prospech tohto spoluobvineného.
(3) Ustanovenie odseku 1 platí primerane i pre orgán, ktorému
bola vec prikázaná na nové prejednanie a rozhodnutie.
ÔSMA HLAVA
TROVY TRESTNÉHO KONANIA
Trovy trestného konania, ktoré znáša štát
(1) Trovy nevyhnutné na vykonanie trestného konania včítane
vykonávacieho konania znáša štát; neznáša však vlastné trovy
obvineného, zúčastnenej osoby a poškodeného, ani výdavky spôsobené
zvolením obhajcu a splnomocnenca. Štát však znáša trovy na nutnú
obhajobu, ktoré obvinenému vznikli v dôsledku podania sťažnosti
pre porušenie zákona.
(2) Obhajca, ktorý bol obvinenému ustanovený, má voči štátu
nárok na odmenu a náhradu hotových výdavkov podľa advokátskej
tarify. Zástupca z radov advokátov, ktorý bol ustanovený
poškodenému podľa § 44a, má nárok na odmenu a náhradu hotových
výdavkov podľa advokátskej tarify určenej pre konanie
o občianskoprávnych veciach.
(3) O výške odmeny a náhrade hotových výdavkov rozhodne na
návrh obhajcu alebo zástupcu z radov advokátov (§ 44a) orgán činný
v trestnom konaní, ktorého rozhodnutím sa trestné stíhanie
právoplatne skončilo. V konaní pred súdom rozhodne predseda senátu
súdu prvého stupňa.
(4) Proti rozhodnutiu podľa odseku 3 je prípustná sťažnosť,
ktorá má odkladný účinok.
(1) Ak obvinený bezdôvodnou neúčasťou spôsobí, že úkon
v prípravnom konaní sa nemohol vykonať alebo hlavné pojednávanie
či verejné zasadnutie sa muselo odročiť, je povinný uhradiť
náklady spojené s opakovaním úkonu alebo s novým hlavným
pojednávaním či verejným zasadnutím. Na to treba obvineného
upozorniť.
(2) Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky a Ministerstvo
spravodlivosti Slovenskej republiky ustanovia všeobecne záväzným
právnym predpisom výšku a spôsob úhrady zvýšených trov trestného
konania podľa odseku 1.
(3) Proti rozhodnutiu podľa odseku 1 je prípustná sťažnosť,
ktorá má odkladný účinok.
Povinnosť na náhradu trov trestného konania
(1) Ak bol obžalovaný právoplatne uznaný za vinného, je
povinný nahradiť štátu
a) trovy spojené s výkonom väzby,
b) odmenu a hotové výdavky uhradené ustanovenému obhajcovi
štátom a ustanovenému zástupcovi z radov advokátov (§ 44a),
pokiaľ nemá nárok na bezplatnú obhajobu,
c) trovy spojené s výkonom trestu odňatia slobody a
d) paušálnou sumou ostatné trovy, ktoré znáša štát.
(2) Úhradu trov spojených s výkonom väzby upravuje osobitný
predpis.
(3) Paušálnu sumu uvedenú v odseku 1 písm. d) ustanoví
ministerstvo spravodlivosti všeobecne záväzným právnym predpisom.
(4) Úhradu trov spojených s výkonom trestu odňatia slobody
upravuje zákon o výkone trestu odňatia slobody.
(1) Kto podal celkom bezvýsledne návrh na obnovu konania, je
povinný štátu nahradiť trovy konania o tomto návrhu, a to
paušálnou sumou, ktorú ustanoví ministerstvo spravodlivosti
všeobecne záväzným právnym predpisom. Ďalej je povinný nahradiť
štátu odmenu a hotové výdavky obhajcovi, pokiaľ bol v súvislosti
s takým návrhom ustanovený, ibaže obvinený má nárok na bezplatnú
obhajobu alebo na obhajobu za zníženú odmenu.
(2) Povinnosť na náhradu podľa odseku 1 nepostihuje
prokurátora a orgán poverený starostlivosťou o mládež.
Povinnosť na náhradu trov poškodeného
(1) Ak bol poškodenému aspoň sčasti priznaný nárok na náhradu
škody, je odsúdený, ktorému bola povinnosť na náhradu škody
uložená, povinný nahradiť mu trovy potrebné na účelné uplatnenie
jeho nároku na náhradu škody v trestnom konaní, včítane trov
vzniknutých pribraním splnomocnenca.
(2) Súd môže podľa okolností prípadu rozhodnúť na návrh
poškodeného o tom, že odsúdenému ukladá povinnosť nahradiť
poškodenému celé trovy alebo ich časť, ktoré súvisia s účasťou
poškodeného v trestnom konaní, a to aj v prípade, ak poškodenému
nebol priznaný nárok na náhradu škody ani sčasti.
Rozhodovanie o povinnosti na náhradu trov trestného konania
a o ich výške
(1) O povinnosti na náhradu trov poškodeného a o ich výške
(§ 154), ako aj o povinnosti na náhradu trov spojených s výkonom
väzby a o povinnosti na náhradu odmeny a hotových výdavkov
uhradených ustanovenému obhajcovi štátom a ustanovenému zástupcovi
z radov advokátov [§ 152 ods. 1 písm. a), b)] rozhodne po
právoplatnosti rozsudku predseda senátu súdu prvého stupňa.
(2) Proti rozhodnutiu podľa odseku 1 je prípustná sťažnosť,
ktorá má odkladný účinok.
Ak trovy určené paušálnou sumou [§ 152 ods. 1 písm. d)
a § 153 ods. 1] neboli zaplatené kolkovanými známkami, rozhodne
o povinnosti na ich náhradu po právoplatnosti rozsudku predseda
senátu súdu prvého stupňa.
DRUHÁ ČASŤ
VYŠETROVANIE TRESTNÝCH ČINOV
Všeobecné ustanovenie
(1) Prokurátor, vyšetrovateľ a policajný orgán sú povinní
organizovať svoju činnosť tak, aby účinne prispievali k včasnosti
a dôvodnosti trestného stíhania a poučiť oznamovateľa o práve
žiadať preskúmanie postupu vyšetrovateľa alebo policajného orgánu.
(2) Prokurátor je oprávnený uložiť vyšetrovateľovi
a policajnému orgánu vykonanie takých úkonov, ktoré sú tieto
orgány oprávnené vykonať a ktoré sú potrebné na objasnenie veci
alebo na zistenie páchateľa.
(3) zrušený od 1.10.2002.
DEVIATA HLAVA
POSTUP PRED ZAČATÍM TRESTNÉHO STÍHANIA
(1) Oznámenie o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že bol
spáchaný trestný čin sa podáva prokurátorovi, vyšetrovateľovi
alebo policajnému orgánu. Prokurátor môže prijaté oznámenie
odovzdať na vybavenie vyšetrovateľovi alebo policajnému orgánu.
Prokurátor, vyšetrovateľ a policajný orgán bezodkladne upovedomí
Úrad špeciálnej prokuratúry o podanom oznámení o skutočnostiach
nasvedčujúcich tomu, že bol spáchaný trestný čin uvedený v § 15a.
(2) Ak prokurátor, vyšetrovateľ alebo policajný orgán po
prijatí oznámenia zistí, že oznámenie je potrebné doplniť, toto
bezodkladne doplní, a to aj výsluchom oznamovateľa (§ 59 ods. 2)
alebo vyžiadaním písomných podkladov tak, aby mohol rozhodnúť
podľa § 159 alebo § 160 v lehote do 30 dní od prijatia oznámenia.
(3) Oznamovateľ má právo žiadať prokurátora, aby preskúmal
postup vyšetrovateľa alebo policajného orgánu po podaní oznámenia
(odsek 1). Túto žiadosť treba prokurátorovi ihneď predložiť.
O výsledku preskúmania musí byť oznamovateľ prokurátorom
upovedomený do 30 dní.
(1) Poškodený trestným činom, ktorý bol spáchaný v inom
členskom štáte Európskej únie ako v tom, kde má bydlisko, je
oprávnený podať oznámenie o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že
bol spáchaný trestný čin, príslušnému orgánu štátu, kde má
bydlisko, ak to nemohol alebo nechcel urobiť v štáte, v ktorom bol
trestný čin spáchaný.
(2) Prokurátor, vyšetrovateľ alebo policajný orgán, ktorému
bolo oznámenie doručené a nie je príslušný vo veci konať,
bezodkladne postúpi oznámenie príslušnému orgánu toho členského
štátu Európskej únie, na území ktorého bol trestný čin spáchaný.
Nadpis zrušený od 1.8.1965
Nadpis zrušený od 1.8.1965
Nadpis zrušený od 1.8.1965
(1) Ak nie je dôvod na začatie trestného stíhania alebo na
postup podľa odseku 2 alebo 3, prokurátor, vyšetrovateľ alebo
policajný orgán uznesením vec
a) odovzdá príslušnému orgánu na prejednanie priestupku alebo
iného správneho deliktu,
b) odovzdá inému orgánu na disciplinárne konanie alebo kárne
prejednanie,
c) odmietne.
(2) Prokurátor, vyšetrovateľ alebo policajný orgán pred
začatím trestného stíhania odloží vec uznesením, ak je trestné
stíhanie neprípustné podľa § 11 ods. 1 alebo zanikla trestnosť
činu.
(3) Prokurátor, vyšetrovateľ alebo policajný orgán môže pred
začatím trestného stíhania uznesením odložiť vec, ak je trestné
stíhanie neúčelné vzhľadom na okolnosti uvedené v § 172 ods. 2.
(4) Uznesenie podľa odsekov 1 až 3 sa doručí oznamovateľovi
a poškodenému, ak je známy. Oznamovateľ a poškodený môžu proti
uzneseniu podať sťažnosť. Uznesenie podľa odsekov 1 až 3 treba
doručiť do 48 hodín prokurátorovi, ktorý je oprávnený ho preskúmať
a nezákonné alebo neopodstatnené uznesenie zrušiť.
(5) zrušený od 1.10.2002.
DESIATA HLAVA
ZAČATIE TRESTNÉHO STÍHANIA A ĎALŠÍ POSTUP V ŇOM
Prvý oddiel
Začatie prípravného konania
Začatie trestného stíhania
(1) Ak nie je dôvod na postup podľa § 159 ods. 1, 2 alebo 3,
vyšetrovateľ alebo policajný orgán začne trestné stíhanie
bezodkladne, najneskôr však do 30 dní od prijatia oznámenia.
Trestné stíhanie sa začína vydaním uznesenia. Ak hrozí
nebezpečenstvo z omeškania, začne vyšetrovateľ alebo policajný
orgán trestné stíhanie vykonaním zaisťovacieho úkonu,
neopakovateľného úkonu alebo neodkladného úkonu. Po ich vykonaní
vyhotoví ihneď uznesenie o začatí trestného stíhania, v ktorom
uvedie, ktorým z týchto úkonov už bolo začaté trestné stíhanie.
O začatí trestného stíhania vyšetrovateľ alebo policajný orgán
upovedomí oznamovateľa a poškodeného, ak je známy. Uznesenie treba
doručiť prokurátorovi najneskôr do 48 hodín.
(2) Vyšetrovateľ alebo policajný orgán postupuje primerane
podľa odseku 1, ak sa o skutočnostiach odôvodňujúcich začatie
trestného stíhania dozvie inak ako z oznámenia (§ 158 ods. 1).
(3) Uznesenie o začatí trestného stíhania musí obsahovať opis
skutku s uvedením miesta, času, prípadne iných okolností, za akých
k nemu došlo, o aký trestný čin v tomto skutku ide, a to jeho
zákonným pomenovaním a uvedením príslušného ustanovenia Trestného
zákona. Uznesenie o začatí trestného stíhania neobsahuje
odôvodnenie.
(4) Vyšetrovateľ alebo policajný orgán začne trestné stíhanie
vykonaním zaisťovacieho úkonu, neodkladného úkonu alebo
neopakovateľného úkonu aj vtedy, ak nemožno dosiahnuť, aby tieto
úkony vykonal príslušný orgán, a najneskoršie do troch dní od ich
vykonania odovzdá vec tomuto orgánu.
(5) Neodkladným úkonom je úkon, ktorý vzhľadom na
nebezpečenstvo jeho zmarenia, zničenia alebo straty neznesie
z hľadiska účelu trestného konania odklad do začatia trestného
stíhania. Neopakovateľným úkonom je úkon, ktorý nebude možné
vykonať pred súdom.
Druhý oddiel
Vyšetrovanie
Vyšetrovacie orgány
(1) Vyšetrovanie vykonáva vyšetrovateľ Policajného zboru,
skrátené vyšetrovanie vykonáva policajný orgán.
(2) Vyšetrovanie sa vykonáva o trestných činoch, o ktorých sa
nevykonáva skrátené vyšetrovanie (§ 168).
(3) Vyšetrovanie sa vykonáva aj o trestných činoch, o ktorých
sa inak vykonáva skrátené vyšetrovanie,
a) ak je obvinený vo väzbe, vo výkone trestu odňatia slobody
alebo na pozorovaní v zdravotníckom ústave,
b) ak ide o konanie proti mladistvému, ušlému alebo proti osobe,
ktorá je pozbavená spôsobilosti na právne úkony alebo ktorej
spôsobilosť na právne úkony je obmedzená, alebo ak sú vzhľadom
na telesné alebo duševné chyby obvineného pochybnosti o jeho
spôsobilosti náležite sa brániť alebo
c) ak to nariadi prokurátor.
(4) Vyšetrovanie sa vykonáva aj pri súbehu trestných činov, ak
sa má aspoň o jednom trestnom čine vykonávať vyšetrovanie.
(5) Ak sa v tomto zákone používa pojem vyšetrovanie, rozumie
sa tým aj skrátené vyšetrovanie, ak z povahy veci nevyplýva niečo
iné.
Odovzdanie veci vyšetrovateľovi alebo policajnému orgánu
Ak sa vyšetrovateľ alebo policajný orgán, ktorému vec odovzdal
iný orgán, nepovažuje za príslušného, bez meškania predloží spisy
so svojím stanoviskom prokurátorovi; inak pokračuje v konaní.
Dočasné odloženie vznesenia obvinenia
(1) Ak by vznesenie obvinenia podstatne sťažilo objasnenie
korupcie, trestného činu založenia, zosnovania a podporovania
zločineckej skupiny a teroristickej skupiny (§ 185a Trestného
zákona) alebo obzvlášť závažného úmyselného trestného činu (§ 41
ods. 2 Trestného zákona) spáchaného organizovanou skupinou,
zločineckou skupinou alebo teroristickou skupinou alebo zistenie
páchateľa tohto trestného činu, môže vyšetrovateľ
s predchádzajúcim súhlasom prokurátora na nevyhnutnú dobu dočasne
odložiť vznesenie obvinenia (§ 163 ods. 1) osobe, ktorá sa
významnou mierou podieľa na objasnení niektorého z týchto
trestných činov alebo na zistení páchateľa. Dočasne odložiť
vznesenie obvinenia sa nesmie voči organizátorovi alebo návodcovi
trestného činu, na ktorého objasnení sa podieľa.
(2) O dočasnom odložení vznesenia obvinenia vyšetrovateľ
vyhotoví záznam, ktorého odpis do 48 hodín zašle prokurátorovi.
(3) Ak pominú dôvody na dočasné odloženie vznesenia obvinenia,
vyšetrovateľ na pokyn prokurátora bezodkladne vznesie obvinenie.
Nadpis zrušený od 1.8.1965
Vznesenie obvinenia
(1) Ak je na podklade zistených skutočností dostatočne
odôvodnený záver, že trestný čin spáchala určitá osoba, vydá
vyšetrovateľ alebo policajný orgán bez meškania uznesenie, že sa
táto osoba stíha ako obvinený. Obvinenému sa uznesenie oznámi
(§ 137) do troch dní, najneskôr však na začiatku jeho prvého
výsluchu. Obvinený má právo žiadať o primeraný odklad prvého
výsluchu na účely prípravy obhajoby; o tejto skutočnosti musí byť
poučený. O dĺžke odkladu rozhodne vyšetrovateľ alebo policajný
orgán bez meškania. Odpis uznesenia o vznesení obvinenia zašle
vyšetrovateľ alebo policajný orgán do 48 hodín prokurátorovi a ak
je obvineným sudca, súdny exekútor, notár, znalec, prekladateľ
alebo tlmočník, aj ministrovi spravodlivosti.
(2) Uznesenie o vznesení obvinenia musí obsahovať opis
vyšetrovaného skutku s uvedením miesta, času, prípadne iných
okolností, za akých k nemu došlo, aby skutok nemohol byť zamenený
s iným, o aký trestný čin v tomto skutku ide, a to jeho zákonným
pomenovaním a uvedením príslušného ustanovenia Trestného zákona,
a dôvody, pre aké je obvinený stíhaný.
(3) Ak v priebehu vyšetrovania vyjde najavo, že obvinený
spáchal ďalší skutok, na ktorý sa uznesenie o vznesení obvinenia
nevzťahovalo, vznesie vyšetrovateľ alebo policajný orgán obvinenie
aj pre tento ďalší skutok. Ak pre tento skutok nebolo začaté
trestné stíhanie, treba najskôr rozhodnúť podľa § 160 ods. 1.
(4) Ak v priebehu vyšetrovania vyjde najavo, že obvinený
spáchal pred oznámením vznesenia obvinenia ďalší čiastkový útok
pokračovacieho trestného činu, na ktorý sa uznesenie o vznesení
obvinenia nevzťahovalo, rozšíri vyšetrovateľ alebo policajný orgán
obvinenie aj pre tento ďalší čiastkový útok pokračovacieho
trestného činu.
(5) Ak v priebehu vyšetrovania vyjde najavo, že skutok, pre
ktorý bolo vznesené obvinenie, je iným trestným činom alebo aj
ďalším trestným činom, ako bol uvedený v uznesení o vznesení
obvinenia, vyšetrovateľ alebo policajný orgán upozorní obvineného
na túto okolnosť a takéto upozornenie zaznačí v zápisnici.
(6) Ak osoba, ktorej má byť vznesené obvinenie, neuvedie alebo
hodnoverne nepreukáže údaje o svojej totožnosti, k uzneseniu
o vznesení obvinenia sa priložia jej daktyloskopické odtlačky,
obrazové záznamy, údaje o vonkajšom meraní tela a zvláštnych
telesných znameniach a namiesto osobných údajov sa v uznesení
o vznesení obvinenia uvedie jej prezývka alebo iné označenie
a podrobný opis.
(7) Ak sa v priebehu vyšetrovania zistí totožnosť osoby,
ktorej bolo vznesené obvinenie len s uvedením jej prezývky alebo
iného označenia a podrobného opisu, alebo ak v priebehu
vyšetrovania vyjde najavo, že totožnosť osoby, ktorej bolo
vznesené obvinenie, je iná, ako bolo uvedené v uznesení o vznesení
obvinenia, vyšetrovateľ alebo policajný orgán upozorní obvineného
na túto okolnosť a takéto upozornenie zaznačí v zápisnici. Odpis
zápisnice zašle do 48 hodín prokurátorovi a v prípade, že obvinený
je vo väzbe, aj súdu, ktorý o väzbe rozhodol, ústavu, v ktorom sa
väzba vykonáva, a obhajcovi obvineného.
(1) Trestné stíhanie pre trestné činy krivého obvinenia podľa
§ 174, ohovárania podľa § 206, neposkytnutia
pomoci podľa § 207
a 208, poškodzovania cudzích práv podľa § 209,
ublíženia na zdraví
podľa § 223 a 224, ohrozovania pohlavnou
chorobou podľa § 226,
krádeže podľa § 247, sprenevery podľa
§ 248, neoprávneného
užívania cudzej veci podľa § 249, neoprávneného používania
cudzieho motorového vozidla podľa § 249a, podvodu podľa
§ 250,
podielnictva podľa § 251 a 251a, úžery podľa
§ 253, zatajenia veci
podľa § 254, porušovania povinností pri správe cudzieho majetku
podľa § 255, poškodzovania veriteľa podľa
§ 256, zvýhodňovania
veriteľa podľa § 256a, poškodzovania cudzej veci podľa
§ 257
a poškodenia a zneužitia záznamu na nosiči informácií podľa
§ 257a Trestného zákona proti tomu, kto je vo vzťahu k poškodenému
osobou, voči ktorej by mal poškodený ako svedok právo odoprieť
výpoveď (§ 100 ods. 2), ako aj pre trestný čin opilstva podľa
§ 201a Trestného zákona, ak inak vykazuje znaky skutkovej podstaty
niektorého z týchto trestných činov, možno začať a už v začatom
trestnom stíhaní pokračovať iba so súhlasom poškodeného. Ak je
poškodených jedným skutkom niekoľko, stačí súhlas len jedného
z nich.
(2) Ustanovenie odseku 1 sa však nepoužije, ak takým činom
bola spôsobená smrť.
(3) Ak poškodený nepredloží svoje vyjadrenie prokurátorovi,
vyšetrovateľovi alebo policajnému orgánu písomne, zaznamená sa
jeho obsah do zápisnice. Súhlas s trestným stíhaním môže poškodený
výslovným vyhlásením vziať kedykoľvek späť, a to až dovtedy, kým
sa odvolací súd neodoberie na záverečnú poradu. Výslovne odopretý
súhlas však nemožno znovu udeliť.
Nadpis zrušený od 1.8.1965
Postup pri vyšetrovaní
(1) Vyšetrovateľ vykonáva vyšetrovanie a policajný orgán
skrátené vyšetrovanie spravidla osobne. Úkony, ktoré boli vykonané
pred začatím trestného stíhania, nemusí vyšetrovateľ a policajný
orgán opakovať, ak boli vykonané spôsobom zodpovedajúcim
ustanoveniam tohto zákona.
(2) Vyšetrovateľ alebo policajný orgán postupuje pri
vyšetrovaní z vlastnej iniciatívy tak, aby boli čo najrýchlejšie
v potrebnom rozsahu objasnené všetky skutočnosti dôležité na
posúdenie prípadu vrátane osoby páchateľa a následkov trestného
činu (§ 89 ods. 1).
(3) Dôkazy obstaráva vyšetrovateľ alebo policajný orgán bez
ohľadu na to, či svedčia v prospech alebo v neprospech obvineného.
Obhajoba obvineného a ním navrhované dôkazy, ak nie sú celkom
bezvýznamné, musia sa preskúmať a overiť. Obvinený nesmie byť
nijakým spôsobom k výpovedi alebo k priznaniu donucovaný.
(4) Okrem prípadov, v ktorých je podľa tohto zákona potrebný
súhlas prokurátora, robí vyšetrovateľ alebo policajný orgán všetky
rozhodnutia o postupe pri vyšetrovaní a o vykonaní vyšetrovacích
úkonov samostatne a je plne zodpovedný za ich zákonné a včasné
vykonanie.
(5) Vyšetrovateľ je vo veciach, ktoré vyšetruje, oprávnený dať
policajnému orgánu v odôvodnených prípadoch pokyn na výsluch
svedka.
Nadpis zrušený od 1.8.1965
Účasť obhajcov vo vyšetrovaní
(1) Obhajca je už od vznesenia obvinenia oprávnený byť
prítomný pri vyšetrovacích úkonoch; pri skrátenom vyšetrovaní má
obhajca právo od vznesenia obvinenia byť prítomný pri
vyšetrovacích úkonoch, na ktorých má právo zúčastniť sa obvinený.
Obhajca môže obvinenému aj iným vyslúchaným klásť otázky, avšak až
vtedy, keď orgán výsluch skončí a udelí mu na to slovo.
(2) Ak obhajca oznámi vyšetrovateľovi alebo policajnému
orgánu, že sa chce zúčastniť vyšetrovacieho úkonu, je vyšetrovateľ
alebo policajný orgán povinný oznámiť mu včas čas a miesto konania
úkonu, okrem prípadu, keď vykonanie úkonu nemožno odložiť
a vyrozumenie obhajcu nemožno zabezpečiť.
Skončenie vyšetrovania
(1) Ak vyšetrovateľ alebo policajný orgán uzná vyšetrovanie za
skončené a jeho výsledky za postačujúce na podanie obžaloby,
umožní obvinenému a obhajcovi, poškodenému alebo jeho
splnomocnencovi v primeranej lehote preštudovať spisy a podať
návrhy na doplnenie vyšetrovania; tohto práva sa môže poškodený
výslovne vzdať, o čom musí byť poučený. Na možnosť preštudovať
spisy a podať návrhy na doplnenie vyšetrovania upozorní
vyšetrovateľ alebo policajný orgán obvineného a jeho obhajcu
najmenej tri dni vopred. Uvedenú lehotu možno so súhlasom
obvineného a obhajcu skrátiť. Ak vyšetrovateľ alebo policajný
orgán nepovažuje navrhované doplnenie za potrebné, odmietne ho.
O týchto úkonoch urobí vyšetrovateľ alebo policajný orgán záznam
v spise a o odmietnutí návrhu na doplnenie vyšetrovania vyrozumie
obvineného alebo obhajcu a poškodeného.
(2) Ak obvinený, obhajca alebo poškodený nevyužijú možnosť
preštudovať spisy napriek tomu, že na ňu boli riadne upozornení
alebo sa poškodený tohto práva výslovne vzdal, vykoná o tom
vyšetrovateľ alebo policajný orgán záznam do spisu a ďalej
postupuje tak, akoby k takému úkonu bolo došlo.
(3) Ak po skončení vyšetrovania nerozhodne vyšetrovateľ podľa
§ 171, 172 alebo § 173 ods. 1 a policajný orgán podľa § 173 ods. 1, predloží spis prokurátorovi s návrhom na podanie obžaloby,
podmienečné zastavenie trestného stíhania alebo schválenie zmieru;
policajný orgán aj na rozhodnutie podľa § 171 alebo § 172. Návrh
na podanie obžaloby musí obsahovať zoznam vykonaných a navrhnutých
dôkazov a odôvodnenie, prečo nevyhovel návrhom na vykonanie
ďalších dôkazov alebo odmietol predložené dôkazy. So spisom
predloží aj vecné dôkazy, ak to ich povaha umožňuje, ktoré zoradí
a očísluje.
Žiadosť o preskúmanie postupu vyšetrovateľa
alebo policajného orgánu
Obvinený a poškodený majú právo kedykoľvek v priebehu
vyšetrovania žiadať prokurátora, aby boli odstránené prieťahy vo
vyšetrovaní alebo závady v postupe vyšetrovateľa alebo policajného
orgánu. Žiadosť nie je viazaná lehotou. Túto žiadosť, ktorú treba
prokurátorovi ihneď predložiť, musí prokurátor bez meškania
vybaviť. O výsledku preskúmania musí byť žiadateľ upovedomený.
Tretí oddiel
Skrátené vyšetrovanie
Rozsah skráteného vyšetrovania
(1) Skrátené vyšetrovanie sa vykonáva o trestných činoch, pre
ktoré zákon ustanovuje trest odňatia slobody, ktorého horná
hranica neprevyšuje tri roky.
(2) Skrátené vyšetrovanie treba skončiť najneskôr do dvoch
mesiacov od vznesenia obvinenia.
(3) Ak sa skrátené vyšetrovanie neskončí v lehote podľa odseku 2, môže prokurátor nariadiť vyšetrovanie, ak to okolnosti
odôvodňujú.
Postup pri skrátenom vyšetrovaní
Pri skrátenom vyšetrovaní postupuje policajný orgán podľa
ustanovení tohto zákona o vyšetrovaní. Výsluch svedka podľa § 101 až 103 však vykoná len vtedy, ak ide o neopakovateľný alebo
neodkladný úkon alebo ak ide o svedka, ktorý bol osobne prítomný
pri páchaní trestného činu, alebo o svedka, ktorý má poznatky
o osobe, ktorá je dôvodne podozrivá zo spáchania trestného činu;
v ostatných prípadoch vyžiada vysvetlenie, o ktorom spíše
záznam. Pri vyžiadaní a podávaní vysvetlenia sa primerane
postupuje podľa § 97, 98, 99, § 100 ods. 2 a § 104.
Zrušený od 1.10.1994
Štvrtý oddiel
Rozhodnutie v prípravnom konaní
Postúpenie veci
(1) Vyšetrovateľ a v skrátenom vyšetrovaní prokurátor postúpi
vec inému orgánu, ak výsledky prípravného konania ukazujú, že
nejde o trestný čin, že však ide o skutok, ktorý by mohol iný
príslušný orgán prejednať ako priestupok, iný správny delikt,
disciplinárne previnenie alebo kárne previnenie.
(2) Uznesenie o postúpení veci treba doručiť obvinenému
a poškodenému; odpis uznesenia vyšetrovateľa treba doručiť aj
prokurátorovi, a to do 48 hodín. Obvinený a poškodený môžu podať
proti uzneseniu podľa odseku 1 sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.
Nadpis zrušený od 1.8.1965
Nadpis zrušený od 1.8.1965
Zastavenie trestného stíhania
(1) Vyšetrovateľ a v skrátenom vyšetrovaní prokurátor zastaví
trestné stíhanie
a) ak je nepochybné, že sa nestal skutok, pre ktorý sa trestné
stíhanie vedie,
b) ak nie je tento skutok trestným činom a nie je dôvod na
postúpenie veci,
c) ak nie je dokázané, že skutok spáchal obvinený,
d) ak je trestné stíhanie neprípustné (§ 11 ods. 1),
e) ak obvinený nebol v čase činu pre nepríčetnosť trestne
zodpovedný alebo
f) ak zanikla trestnosť činu.
(2) Vyšetrovateľ a v skrátenom vyšetrovaní prokurátor môže
zastaviť trestné stíhanie
a) ak je trest, ku ktorému môže stíhanie viesť, celkom bez
významu popri treste, ktorý pre iný čin bol obvinenému už
uložený alebo ktorý ho podľa očakávania postihne, alebo
b) ak o skutku obvineného bolo už rozhodnuté iným orgánom,
disciplinárne, kárne alebo cudzozemským súdom alebo úradom
a toto rozhodnutie možno považovať za dostačujúce.
(3) Prokurátor môže zastaviť trestné stíhanie osoby, u ktorej
bolo dočasne odložené vznesenie obvinenia, alebo proti obvinenému,
ktorý sa významnou mierou podieľal na objasnení korupcie,
trestného činu založenia, zosnovania a podporovania zločineckej
skupiny a teroristickej skupiny (§ 185a Trestného zákona) alebo
obzvlášť závažného úmyselného trestného činu (§ 41 ods. 2
Trestného zákona) spáchaného organizovanou skupinou, zločineckou
skupinou alebo teroristickou skupinou alebo na zistení alebo
usvedčení páchateľa tohto trestného činu a záujem spoločnosti na
objasnení takého trestného činu prevyšuje záujem na trestnom
stíhaní tejto osoby alebo tohto obvineného; zastaviť trestné
stíhanie sa nesmie voči organizátorovi alebo návodcovi trestného
činu, na objasnení ktorého sa podieľal.
(4) Uznesenie o zastavení trestného stíhania treba doručiť
obvinenému a poškodenému. Uznesenie vyšetrovateľa treba doručiť
prokurátorovi, a to do 48 hodín. Obvinený a poškodený môžu podať
proti uzneseniu podľa odsekov 1 a 2 a poškodený aj podľa odseku 3 sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.
(5) V trestnom stíhaní, ktoré bolo zastavené z niektorého
dôvodu uvedeného v odseku 2, sa pokračuje, ak obvinený vyhlási do
troch dní odvtedy, keď mu bolo oznámené uznesenie o zastavení
trestného stíhania, že na prejednaní veci trvá. O tom treba
obvineného poučiť.
(6) V trestnom stíhaní, ktoré bolo zastavené z dôvodu
uvedeného v § 11 ods. 1 písm. b), sa pokračuje po ukončení mandátu
poslanca Národnej rady Slovenskej republiky, funkcie sudcu
Ústavného súdu, funkcie sudcu a funkcie generálneho prokurátora.
Prerušenie trestného stíhania
(1) Vyšetrovateľ alebo policajný orgán preruší trestné
stíhanie,
a) ak nemožno pre neprítomnosť obvineného alebo poškodeného vec
náležite objasniť,
b) ak nemožno obvineného pre ťažkú chorobu postaviť pred súd,
c) ak obvinený pre duševnú chorobu, ktorá nastala až po spáchaní
činu, nie je schopný chápať zmysel trestného stíhania,
d) ak je obvinený vydaný do cudziny alebo vyhostený,
e) ak Ústavný súd pozastaví účinnosť právneho predpisu, jeho
časti alebo niektorého jeho ustanovenia, ktorého použitie je
rozhodujúce pre konanie alebo rozhodnutie vo veci samej,
alebo
f) ak sa nepodarilo zistiť skutočnosti oprávňujúce vykonať
trestné stíhanie voči určitej osobe.
(2) Vyšetrovateľ s predchádzajúcim súhlasom prokurátora môže
prerušiť trestné stíhanie, ak sa obvinený významnou mierou podieľa
na objasnení korupcie, trestného činu založenia, zosnovania
a podporovania zločineckej skupiny a teroristickej skupiny
(§ 185a Trestného zákona) alebo obzvlášť závažného úmyselného
trestného činu (§ 41 ods. 2 Trestného zákona) spáchaného
organizovanou skupinou, zločineckou skupinou alebo teroristickou
skupinou alebo na zistení alebo usvedčení páchateľa tohto
trestného činu; prerušiť trestné stíhanie sa nesmie voči
organizátorovi alebo návodcovi trestného činu, na objasnení
ktorého sa podieľa.
(3) Pred prerušením trestného stíhania treba urobiť všetko, čo
je potrebné na zabezpečenie úspešného vykonania trestného
stíhania. Ak už nie je dôvod na prerušenie, v trestnom stíhaní sa
pokračuje.
(4) Uznesenie o prerušení trestného stíhania treba doručiť
poškodenému. Uznesenie treba doručiť prokurátorovi, a to do 48
hodín.
Piaty oddiel
Dozor prokurátora
Nadpis zrušený od 1.8.1965
(1) Dozor nad zachovávaním zákonnosti pred začatím trestného
stíhania podľa § 157 až 159 a v prípravnom konaní vykonáva
prokurátor.
(2) Pri výkone tohto dozoru je prokurátor oprávnený
a) dávať záväzné pokyny na vyšetrovanie a skrátené vyšetrovanie
trestných činov,
b) vyžadovať od vyšetrovateľa alebo od policajného orgánu alebo
od príslušného orgánu (§ 88c ods. 3) spisy vrátane spisov vo
veciach, v ktorých nebolo začaté trestné stíhanie, dokumenty,
materiály a správy o spáchaných trestných činoch za účelom
previerky, či vyšetrovateľ alebo policajný orgán včas začína
trestné stíhanie a riadne v ňom postupuje,
c) zúčastniť sa na vykonávaní úkonov vyšetrovateľa alebo
policajného orgánu, osobne vykonať jednotlivý úkon alebo aj
celé vyšetrovanie alebo skrátené vyšetrovanie a vydať
rozhodnutie v ktorejkoľvek veci; pritom postupuje podľa
ustanovení platných podľa tohto zákona pre vyšetrovateľa alebo
policajný orgán a proti jeho rozhodnutiu je prípustná sťažnosť
ako proti rozhodnutiu vyšetrovateľa alebo policajného orgánu,
d) vracať vec vyšetrovateľovi alebo policajnému orgánu so svojimi
pokynmi na doplnenie,
e) zrušovať nezákonné alebo neopodstatnené rozhodnutia
a opatrenia vyšetrovateľa a policajného orgánu, ktoré môže
nahrádzať vlastnými rozhodnutiami a opatreniami; pri uznesení
podľa § 159, uznesení o zastavení a prerušení trestného
stíhania alebo o postúpení veci môže tak urobiť do pätnástich
dní od doručenia uznesenia; ak rozhodnutie vyšetrovateľa
a policajného orgánu nahradil vlastným rozhodnutím inak než na
podklade sťažnosti oprávnenej osoby proti uzneseniu
vyšetrovateľa alebo policajného orgánu, proti jeho rozhodnutiu
je prípustná sťažnosť v rovnakom rozsahu ako proti rozhodnutiu
vyšetrovateľa alebo policajného orgánu,
f) odňať ktorúkoľvek vec určitému vyšetrovateľovi alebo
policajnému orgánu a urobiť opatrenie, aby vec bola prikázaná
inému vyšetrovateľovi alebo policajnému orgánu,
g) nariadiť vo veci, v ktorej sa vykonáva skrátené vyšetrovanie,
aby v nej bolo vykonané vyšetrovanie, ak to okolnosti
odôvodňujú.
Iba prokurátor je oprávnený:
a) podať obžalobu,
b) nariadiť zaistenie majetku obvineného a určiť, na ktoré
prostriedky a veci sa toto zaistenie nevzťahuje, alebo zrušiť
také zaistenie,
c) vykonať zabezpečenie nároku poškodeného na náhradu škody
a obmedziť alebo zrušiť také zabezpečenie alebo vec z neho
vyňať,
d) nariadiť exhumáciu mŕtvoly,
e) navrhnúť vyžiadanie obvineného z cudziny,
f) vykonať predbežné vyšetrenie v konaní o vydanie do cudziny,
g) vyžiadať súhlas na vznesenie obvinenia, zadržanie alebo
podanie návrhu na vzatie do väzby osoby, u ktorej je na taký
úkon potrebný súhlas Národnej rady Slovenskej republiky,
Súdnej rady Slovenskej republiky, Ústavného súdu alebo
Európskeho parlamentu,
h) navrhnúť súdu vzatie obvineného do väzby a predĺženie doby
trvania väzby v prípravnom konaní,
i) navrhnúť súdu, na základe žiadosti príslušného cudzieho
orgánu, predbežné zaistenie majetku patriaceho osobe, proti
ktorej sa vedie v cudzine trestné stíhanie alebo časti tohto
majetku nachádzajúceho sa na území Slovenskej republiky.
Šiesty oddiel
Obžaloba
(1) Ak výsledky vyšetrovania dostatočne odôvodňujú postavenie
obvineného pred súd, prokurátor podá obžalobu a pripojí k nej
spisy a ich prílohy. O podaní obžaloby upovedomí obvineného
a obhajcu.
(2) Obžaloba sa môže podať len pre skutok, pre ktorý sa
obvinenie vznieslo (§ 163). Ak prokurátor mieni tento skutok
posudzovať ako iný trestný čin, než ako ho posudzoval
vyšetrovateľ, upozorní na to pred podaním obžaloby obvineného
a jeho obhajcu a zistí, či navrhujú so zreteľom na zamýšľanú zmenu
vyšetrovanie doplniť.
Nadpis zrušený od 1.8.1965
Obžaloba musí obsahovať
a) označenie prokurátora a deň spísania obžaloby,
b) meno a priezvisko obvineného, deň a miesto jeho narodenia,
jeho zamestnanie a bydlisko, prípadne iné údaje potrebné na
to, aby sa nemohol zameniť s inou osobou; ak ide o osobu
podliehajúcu právomoci vojenských súdov, uvedie sa aj hodnosť
obvineného a útvar, ktorého je príslušníkom,
c) obžalobný návrh, v ktorom musí byť presne označený skutok, pre
ktorý je obvinený stíhaný, s uvedením miesta, času a spôsobu
jeho spáchania, prípadne s uvedením iných skutočností, pokiaľ
ich treba na to, aby skutok nemohol byť zamenený s iným a aby
bolo odôvodnené použitie určitej trestnej sadzby; musí sa tu
ďalej uviesť, aký trestný čin obžaloba v tomto skutku vidí,
a to jeho zákonným pomenovaním, uvedením príslušného
ustanovenia zákonov a všetkých zákonných znakov, vrátane tých,
ktoré odôvodňujú určitú trestnú sadzbu,
d) odôvodnenie obžalobného návrhu, ktoré musí obsahovať opísanie
skutkového deja s uvedením dôkazov, o ktoré sa toto opísanie
opiera, obhajobu obvineného a stanovisko prokurátora k nej
s uvedením skutočností, pre ktoré prokurátor považuje obhajobu
za vyvrátenú alebo za nerozhodnú, ako aj právne úvahy, ktorými
sa prokurátor spravoval pri posudzovaní skutočností podľa
príslušných ustanovení zákona; to neplatí, ak sa vo veci
vykonalo skrátené vyšetrovanie a
e) zoznam dôkazov, vykonanie ktorých na hlavnom pojednávaní
prokurátor navrhuje.
Nadpis zrušený od 1.8.1965
(1) Prokurátor v obžalobe navrhne, aby súd uložil ochranné
liečenie alebo ochrannú výchovu alebo zhabanie veci, ak má za to,
že sú pre to zákonné podmienky.
(2) Návrh uvedený v odseku 1 môže prokurátor urobiť aj
samostatne.
Siedmy oddiel
Zrušený od 1.1.1992
Zrušený od 1.1.1992
Ôsmy oddiel
Zrušený od 1.7.1990
Zrušený od 1.7.1990
Zrušený od 1.7.1990
Zrušený od 1.7.1990
Zrušený od 1.7.1990
Zrušený od 1.7.1990
Zrušený od 1.7.1990
TRETIA ČASŤ
KONANIE PRED SÚDOM
JEDENÁSTA HLAVA
ZÁKLADNÉ USTANOVENIA
(1) Trestné stíhanie pred súdom sa koná len na podklade
obžaloby, ktorú podáva a pred súdom zastupuje prokurátor.
(2) Pri podaní a zastupovaní obžaloby sa prokurátor spravuje
zákonom a vnútorným presvedčením založeným na uvážení všetkých
okolností prípadu.
(1) Podanú obžalobu treba na súde najskôr preskúmať z toho
hľadiska, či pre ďalšie konanie poskytuje spoľahlivý podklad,
najmä preveriť, či prípravné konanie, ktoré jej predchádzalo, bolo
vykonané spôsobom zodpovedajúcim tomuto zákonu a či jeho výsledky
dostatočne odôvodňujú postavenie obvineného pred súd. Na to slúži
predbežné prejednanie obžaloby.
(2) Po podaní obžaloby súd rozhoduje samostatne všetky otázky
súvisiace s ďalším konaním a je povinný - nevyčkávajúc na ďalšie
návrhy - urobiť všetky rozhodnutia a opatrenia, ktoré sú potrebné
na vybavenie obžaloby, na skončenie veci a na výkon súdneho
rozhodnutia.
(1) Prokurátor môže vziať obžalobu späť až do začatia hlavného
pojednávania; vec sa tým vracia do stavu prípravného konania.
(2) Ak prokurátor po začatí hlavného pojednávania dôjde
k presvedčeniu, že výsledky prejednávania veci pred súdom obžalobu
nepotvrdzujú, je povinný ustúpiť od obvinenia a oznámiť súdu
dôvody, ktoré ho k tomu viedli. Toto vyhlásenie nezbavuje súd
povinnosti, aby - spravujúc sa zákonom a svojím vnútorným
presvedčením - rozhodol o obžalobe podľa všeobecných zásad.
(1) Záujmové združenia uvedené v § 4 ods. 1 môžu navrhnúť, aby
sa na prejednávaní veci na hlavnom pojednávaní pred okresným súdom
alebo na verejnom zasadaní konanom o odvolaní pred krajským súdom
zúčastnil ich zástupca na výkon práva podľa § 5. Predseda senátu
a v prípravnom konaní prokurátor sú povinní poskytnúť záujmovému
združeniu občanov na podklade spisu na to potrebné informácie.
(2) O návrhu podľa odseku 1 rozhodne súd; vyhovieť návrhu môže
aj predseda senátu sám. Spoločenský zástupca je oprávnený po tom,
čo súd o jeho účasti na konaní kladne rozhodol, nazerať do spisu,
robiť dôkazné a iné návrhy, zúčastniť sa na hlavnom pojednávaní,
klásť tam vyslúchaným osobám otázky a zúčastniť sa na záverečných
rečiach. Súd je povinný spoločenskému zástupcovi pri výkone jeho
funkcie všestranne pomáhať.
(3) Spoločenský zástupca tlmočí pri súdnom konaní stanovisko
kolektívu k prejednávanej veci a k osobe obvineného, a to na
podklade bezprostrednej znalosti jeho osoby, jeho pomeru
k ústavnému zriadeniu republiky, pomeru k práci, rodine
a spoluobčanom a pomáha, aby súd mohol najmä
a) všestranne, úplne a objektívne zistiť všetky okolnosti
prípadu,
b) zodpovedne posúdiť osobu obvineného,
c) správne rozhodnúť o vine a treste,
d) odhaliť príčiny, ktoré viedli k trestnej činnosti, a dať
podnet na ich odstránenie.
Zrušený od 1.10.1994
DVANÁSTA HLAVA
PREDBEŽNÉ PREJEDNANIE OBŽALOBY
Všeobecné ustanovenie
(1) Obžalobu podanú na súde preskúma predseda senátu a podľa
jej obsahu a podľa obsahu spisu posúdi, či ju treba predbežne
prejednať na zasadnutí senátu alebo či môže nariadiť o nej hlavné
pojednávanie.
(2) Na uľahčenie rozhodnutia môže vyslúchnuť obvineného
a zadovážiť potrebné vysvetlenia.
Dôvody pre predbežné prejednanie obžaloby
Predseda senátu nariadi predbežne prejednanie obžaloby, ak má
za to,
a) že vec patrí do príslušnosti iného súdu,
b) že vec má byť postúpená podľa § 171 ods. 1,
c) že sú tu okolnosti odôvodňujúce zastavenie trestného stíhania
podľa § 172 ods. 1 alebo 3 alebo jeho prerušenie podľa § 173 ods. 1 písm. a) až e) alebo 2 alebo podľa § 224 ods. 6 alebo
7 alebo okolnosti odôvodňujúce podmienečné zastavenie
trestného stíhania podľa § 307, alebo schválenie zmieru podľa
§ 309,
d) že skutok, ktorý je predmetom obžaloby, bude treba posudzovať
podľa iného ustanovenia trestného zákona, ako podľa ktorého ho
posudzuje obžaloba,
e) že prípravné konanie nebolo vykonané podľa zákona, najmä že
v ňom boli porušené predpisy zabezpečujúce právo obhajoby,
alebo
f) že vec nie je v potrebnom rozsahu objasnená z hľadísk, ktoré
súd potrebuje pre svoje rozhodnutie.
Spôsob predbežného prejednania obžaloby
(1) Predbežné prejednanie obžaloby sa koná na neverejnom
zasadnutí. Ak to považuje predseda senátu pre rozhodnutie súdu za
potrebné, nariadi o predbežnom prejednaní obžaloby verejné
zasadnutie.
(2) Pri predbežnom prejednaní obžaloby preskúma súd vždy celú
obžalobu; predseda senátu z tohto hľadiska podá zprávu, pričom sa
zameria na otázky, ktoré treba riešiť.
(3) Súd na základe spisu preskúma opodstatnenosť obžaloby,
úplnosť a zákonnosť dôkazného materiálu.
Rozhodnutie
(1) Po predbežnom prejednaní obžaloby súd
a) postúpi vec príslušnému súdu, ak nie je sám na jej prejednanie
príslušný,
b) postúpi vec inému orgánu, ak sú tu okolnosti uvedené v § 171 ods. 1,
c) trestné stíhanie zastaví, ak sú tu okolnosti uvedené v § 172 ods. 1,
d) trestné stíhanie preruší, ak sú tu okolnosti uvedené v § 173 ods. 1 písm. a) až e) alebo podľa § 224 ods. 6 alebo 7,
e) vráti vec prokurátorovi na došetrenie, ak je to potrebné na
odstránenie závažných procesných chýb prípravného konania
alebo na objasnenie základných skutkových okolností, bez
ktorých nie je možné rozhodnúť na hlavnom pojednávaní
a v konaní pred súdom by bolo také došetrenie spojené
s výraznými ťažkosťami alebo by bolo zrejme na ujmu rýchlosti
konania,
f) trestné stíhanie podmienečne zastaví podľa § 307 alebo
rozhodne o schválení zmieru podľa § 309 alebo
g) postúpi vec samosudcovi, ak je podľa § 314a ods. 1 príslušný
vykonávať o nej konanie; samosudca je týmto rozhodnutím
viazaný.
(2) Po predbežnom prejednaní obžaloby môže súd tiež zastaviť
trestné stíhanie, ak sú tu okolnosti uvedené v § 172 ods. 2 alebo
3.
(3) Po predbežnom prejednaní obžaloby môže súd tiež prerušiť
trestné stíhanie, ak sú tu okolnosti uvedené v § 173 ods. 2.
(4) Proti rozhodnutiu podľa ods. 1 písm. a) až f) a podľa
odsekov 2 a 3 môžu prokurátor aj obvinený podať sťažnosť, ktorá
má, ak nejde o prerušenie trestného stíhania, odkladný účinok.
Postúpiť vec inému súdu nemôže súd, ktorému bola vec postúpená
podľa § 188 ods. 1 písm. a) nadriadeným súdom, okrem prípadu, že
by sa skutkový podklad pre posúdenie príslušnosti medzitým
podstatne zmenil.
(1) Ak má súd za to, že pri správnom použití zákona treba
skutok, ktorý je predmetom obžaloby, posúdiť podľa iného
ustanovenia zákona, ako podľa ktorého ho posudzovala obžaloba,
vráti vec prokurátorovi na došetrenie [§ 188 ods. 1 písm. e)], ak
treba so zreteľom na odchylné právne posúdenie vec ešte bližšie
objasniť.
(2) Ak došetrenie nie je potrebné, upozorní predseda senátu na
možnosť odchylného právneho posúdenia skutku osoby, ktorým sa
doručuje odpis obžaloby (§ 196 ods. 1).
(1) Ak vráti súd vec prokurátorovi na došetrenie, uvedie
v uznesení, v ktorých smeroch treba prípravné konanie doplniť
a ktoré skutočnosti treba objasniť, prípadne ktoré úkony treba
vykonať.
(2) Len čo uznesenie o vrátení veci prokurátorovi na
došetrenie nadobudlo právoplatnosť, vracia sa vec do stavu
prípravného konania.
(3) Došetrenie podľa uznesenia uvedeného v odseku 1 treba
vykonať spravidla v lehote do jedného mesiaca odo dňa, keď boli
spisy s právoplatným uznesením prokurátorovi vrátené.
Ak je obvinený vo väzbe, rozhodne súd pri predbežnom
prejednaní obžaloby vždy aj o ďalšom trvaní väzby.
Zrušený od 1.7.1973
Zrušený od 1.7.1973
Nové predbežné prejednanie obžaloby
(1) Ak sa rozhodne prokurátor vo veci, ktorá mu bola vrátená
na došetrenie, opäť pre podanie obžaloby, prihliadne v nej i na
výsledky vykonaného došetrenia. Obžaloba sa za podmienok uvedených
v § 186 na súde znova predbežne prejedná.
(2) Za podmienok uvedených v § 186 sa obžaloba znovu predbežne
prejedná tiež na súde, ktorému bola vec postúpená podľa § 188 ods. 1 písm. a).
TRINÁSTA HLAVA
HLAVNÉ POJEDNÁVANIE
Prvý oddiel
Príprava hlavného pojednávania
Doručenie obžaloby
(1) Ak súd neurobil niektoré z rozhodnutí uvedených v § 188 ods. 1 a 2, dá predseda senátu odpis obžaloby doručiť obžalovanému
a jeho obhajcovi a poškodenému, a ak nie je obžalovaný svojprávny,
aj jeho zákonnému zástupcovi; ak bola trestným činom poškodená
organizácia, dá odpis obžaloby doručiť i jej. Ak sa v obžalobe
navrhlo zhabanie veci patriacej inej osobe ako obžalovanému, dá
predseda senátu doručiť odpis obžaloby aj tejto osobe. Ak už bolo
kladne rozhodnuté o účasti spoločenského zástupcu na hlavnom
pojednávaní, dá predseda senátu odpis obžaloby doručiť aj
príslušnému záujmovému združeniu občanov
(2) Osoby, ktorým sa odpis obžaloby doručuje, treba súčasne
vyzvať, aby návrhy na vykonanie ďalších dôkazov na hlavnom
pojednávaní včas súdu oznámili a aby uviedli okolnosti, ktoré majú
byť týmito dôkazmi objasnené.
(3) Odpis obžaloby musí byť doručený najneskoršie
s predvolaním na hlavné pojednávanie alebo s upovedomením o ňom.
Náhradný sudca
(1) Ak bude hlavné pojednávanie podľa očakávania trvať dlhší
čas alebo sa má vyslúchnuť agent, ohrozený svedok, chránený svedok
alebo svedok, ktorého totožnosť je utajená, s využitím technických
zariadení určených na prenos zvuku a obrazu, zariadi predseda
súdu, aby sa ho zúčastnil jeden alebo dvaja náhradní sudcovia
alebo prísediaci.
(2) Náhradný sudca alebo prísediaci má pri hlavnom pojednávaní
postavenie člena senátu. Porady a hlasovania sa však zúčastní len
v tom prípade, ak je pribraný namiesto sudcu alebo prísediaceho,
ktorému zabránila nejaká prekážka v ďalšej účasti na hlavnom
pojednávaní. Sudca alebo prísediaci, za ktorého nastúpil náhradný
sudca alebo prísediaci, sa hlavného pojednávania ďalej už
nezúčastní.
(3) Ak sa vykonáva výsluch agenta, ohrozeného svedka,
chráneného svedka alebo svedka, ktorého totožnosť je utajená,
s využitím technických zariadení určených na prenos zvuku a obrazu
mimo pojednávacej siene, zúčastní sa ho náhradný sudca.
Nariadenie hlavného pojednávania
(1) Deň hlavného pojednávania určí predseda senátu tak, aby
obžalovaný od doručenia predvolania, prokurátor a obhajca od
upovedomenia mali aspoň lehotu piatich pracovných dní na prípravu.
Túto lehotu možno skrátiť len s ich súhlasom, a pokiaľ ide
o obžalovaného, len vtedy, keď sa na hlavné pojednávanie ustanoví
a o jeho vykonanie výslovne žiada. U ostatných osôb, ktoré sa na
hlavné pojednávanie predvolávajú alebo o ňom upovedomujú, treba
zachovať spravidla aspoň trojdňovú lehotu.
(2) O hlavnom pojednávaní sa upovedomí prokurátor, zákonný
zástupca a obhajca obžalovaného, ako aj poškodený a zúčastnená
osoba. Ak majú poškodený alebo zúčastnená osoba splnomocnenca,
upovedomia sa o hlavnom pojednávaní len ich splnomocnenci.
Poškodeného treba v upovedomení upozorniť, že ak sa neustanoví na
hlavné pojednávanie, bude sa o jeho nároku na náhradu škody
rozhodovať na podklade jeho vlastných návrhov, ak sú už obsiahnuté
v spise alebo ak dôjdu súdu skôr, ako sa prikročí k dokazovaniu.
Ak bol k účasti na hlavné pojednávanie pripustený spoločenský
zástupca, upovedomí sa o hlavnom pojednávaní tiež záujmové
združenie občanov, ktoré ho vyslalo.
(3) Pri nariadení hlavného pojednávania urobí predseda senátu
tiež všetky opatrenia potrebné na zabezpečenie jeho zdarného
priebehu. Ak je to odôvodnené prejednávanou vecou, vykoná predseda
senátu nevyhnutné opatrenia, aby v budove súdu nedošlo k osobnému
kontaktu obžalovaného s poškodeným.
Druhý oddiel
Verejnosť hlavného pojednávania
(1) Hlavné pojednávanie koná súd zásadne verejne.
(2) Má pritom na zreteli, aby občanom bola poskytnutá
v najširšej miere príležitosť sledovať prejednávanie veci súdom
a aby sa čo najúčinnejšie prejavilo výchovné pôsobenie trestného
konania na širokú verejnosť v zmysle jej aktívneho zapojenia sa do
úsilia trestnú činnosť zamedzovať a jej predchádzať. Vo vhodných
prípadoch vykonáva preto hlavné pojednávanie priamo na mieste, kde
bol trestný čin spáchaný, alebo na pracovisku, prípadne v bydlisku
obžalovaného. V tom prípade o konaní hlavného pojednávania
upovedomí záujmové združenie, ktoré môže účasť občanov zabezpečiť
a účinne prispieť k splneniu účelu sledovaného verejným konaním
hlavného pojednávania.
(1) Verejnosť na hlavnom pojednávaní môže byť vylúčená, len ak
by verejné prejednávanie veci ohrozilo tajomstvo chránené
osobitným zákonom, nerušený priebeh konania alebo mravnosť alebo
bezpečnosť alebo iný dôležitý záujem svedkov alebo poškodených,
alebo ich blízkych osôb. Verejnosť musí byť vylúčená počas
výsluchu agenta (§ 88b ods. 10); v takom prípade sa nepoužije
ustanovenie § 201 ods. 2. Verejnosť možno vylúčiť aj len na časť
hlavného pojednávania.
(2) Rozsudok musí byť vyhlásený vždy verejne.
(3) O vylúčení verejnosti rozhodne súd po vypočutí strán
uznesením, ktoré verejne vyhlási.
(1) Aj keď verejnosť nebola vylúčená podľa § 200, môže súd
odoprieť prístup na hlavné pojednávanie maloletým a tým, u ktorých
je obava, že by mohli rušiť dôstojný priebeh hlavného
pojednávania. Môže tiež urobiť nevyhnutné opatrenia proti
prepĺňaniu pojednávacej siene.
(2) Aj keď verejnosť bola vylúčená podľa § 200, môže súd
z dôležitých dôvodov povoliť jednotlivým osobám na hlavné
pojednávanie prístup. Na žiadosť obžalovaného musí byť povolený
prístup dvom jeho dôverníkom. Ak je obžalovaných viac, má právo na
voľbu dôverníkov každý z nich. Ak by tak celkový počet dôverníkov
vzrástol na viac než šesť a obžalovaní by sa medzi sebou o výbere
nedohodli, vykoná výber súd. Ak bola verejnosť vylúčená pre
ohrozenie tajomstva chráneného osobitným zákonom, prípadne
bezpečnosti alebo iného dôležitého záujmu svedkov, môžu byť za
dôverníkov zvolené len také osoby, proti ktorým nemá súd námietky.
(3) Ak bola verejnosť vylúčená pre ohrozenie utajovanej
skutočnosti, bankového, obchodného alebo daňového tajomstva,
upozorní predseda senátu prítomných na trestné následky toho, keby
nepovolaným osobám prezradili skutočnosti, o ktorých sa na
pojednávaní dozvedia; môže tiež zakázať, aby si prítomní robili
písomné poznámky.
Tretí oddiel
Otvorenie hlavného pojednávania
Prítomnosť na hlavnom pojednávaní
(1) Hlavné pojednávanie sa koná za stálej prítomnosti všetkých
členov senátu, zapisovateľa a prokurátora.
(2) V neprítomnosti obžalovaného môže sa hlavné pojednávanie
vykonať, len ak súd má za to, že možno vec spoľahlivo rozhodnúť
a účel trestného konania dosiahnuť i bez prítomnosti obžalovaného,
a pritom
a) obžaloba bola obžalovanému riadne doručená a obžalovaný bol na
hlavné pojednávanie včas a riadne predvolaný a
b) o skutku, ktorý je predmetom obžaloby, bol obžalovaný už
niektorým orgánom činným v trestnom konaní vyslúchnutý a bolo
dodržané ustanovenie o vznesení obvinenia (§ 163) a obvinený
bol upozornený na možnosť preštudovať spis a urobiť návrhy na
doplnenie vyšetrovania (§ 166 ods. 1).
(3) Hlavné pojednávanie v neprítomnosti obžalovaného nemožno
konať, ak je obžalovaný vo väzbe alebo vo výkone trestu odňatia
slobody, alebo ak ide o trestný čin, na ktorý zákon ustanovuje
trest odňatia slobody, ktorého horná hranica prevyšuje päť rokov.
V prípadoch nutnej obhajoby (§ 36) nemožno konať hlavné
pojednávanie bez prítomnosti obhajcu.
(4) Ustanovenie prvej vety odseku 3 sa nepoužije, ak
obžalovaný požiada, aby sa hlavné pojednávanie konalo v jeho
neprítomnosti.
Vedenie hlavného pojednávania
(1) Hlavné pojednávanie vedie predseda senátu.
(2) Je povinný pritom dbať, aby bola zachovaná dôstojnosť
a vážnosť súdneho pojednávania, aby hlavné pojednávanie nebolo
zdržované výkladmi, ktoré nemajú vzťah k prejednávanej veci, a aby
bolo zamerané čo najúčinnejšie na objasnenie veci.
(3) Kto sa cíti opatrením predsedu senátu pri vedení hlavného
pojednávania ukrátený, môže žiadať, aby rozhodol senát. Takú
žiadosť i rozhodnutie o nej treba zaznamenať v zápisnici.
(1) Osoby, ktoré rušia poriadok, môže predseda senátu
z pojednávacej siene vykázať.
(2) Obžalovaný môže byť vykázaný len uznesením senátu po
predchádzajúcej výstrahe, a to len na čas nevyhnutne potrebný. Len
čo mu bol povolený znovu prístup do pojednávacej siene, oznámi mu
predseda senátu podstatný obsah pojednávania konaného v jeho
neprítomnosti, aby sa k nemu mohol vyjadriť.
Začiatok hlavného pojednávania
(1) Hlavné pojednávanie otvorí predseda senátu oznámením veci,
ktorá bude prejednávaná; potom predseda zistí, či sa ustanovili
osoby, ktoré boli na hlavné pojednávanie predvolané alebo o ňom
upovedomené, a zistí ich totožnosť. U osôb, u ktorých treba
zachovať lehotu na prípravu, zistí, či táto lehota bola zachovaná.
(2) Ak sa niektorá z predvolaných osôb neustanovila, rozhodne
súd po vypočutí prítomných strán, či možno pojednávanie napriek
tomu vykonať alebo či ho treba odročiť.
(1) Po vykonaní úkonov uvedených v § 205 predseda senátu vyzve
prokurátora, aby predniesol obžalobu.
(2) Po prednesení obžaloby sa predseda senátu opýta
poškodeného, či trvá na návrhu, aby sa obžalovanému uložila
povinnosť na náhradu škody spôsobenej trestným činom a v akom
rozsahu. Ak sa neustanoví poškodený na hlavné pojednávanie a ak je
jeho návrh obsiahnutý už v spise, predseda senátu prečíta tento
návrh zo spisu.
(3) Ak uplatňuje práva poškodeného osoba, ktorej toto právo
zrejme nepatrí, vysloví súd uznesením, že túto osobu ako
poškodeného na hlavné pojednávanie nepripúšťa. Také rozhodnutie
nebráni uplatneniu nároku na náhradu škody pred príslušným
orgánom.
(4) Podľa odseku 3 postupuje súd aj vtedy, keď bránia účasti
poškodeného okolnosti uvedené v § 43 ods. 3.
Štvrtý oddiel
Dokazovanie
Výsluch obžalovaného
(1) Po prednesení obžaloby a vyjadrení poškodeného vyslúchne
predseda senátu obžalovaného na obsah obžaloby, a ak bol uplatnený
nárok na náhradu škody, aj na tento nárok.
(2) Zápisnica o predchádzajúcej výpovedi obžalovaného sa
prečíta len vtedy, ak sa koná v neprítomnosti obžalovaného, keď
obžalovaný odoprie vypovedať alebo keď sa objavia podstatné
rozpory medzi jeho skoršou výpoveďou a jeho údajmi pri hlavnom
pojednávaní a ak bol výsluch vykonaný spôsobom zodpovedajúcim
ustanoveniam tohto zákona. Na tieto rozpory treba obžalovaného
upozorniť a opýtať sa ho na ich príčinu.
Ak je obžalovaných niekoľko, predseda senátu môže urobiť
opatrenia, aby obžalovaný bol vyslúchaný v neprítomnosti
spoluobžalovaných. Obžalovaného však treba vždy ešte v priebehu
dokazovania oboznámiť s obsahom výpovede spoluobžalovaných, ktorí
boli vyslúchaní v jeho neprítomnosti.
Vykonávanie ďalších dôkazov
Predseda senátu dbá na to, aby ešte nevyslúchnutý svedok nebol
prítomný pri výsluchu obžalovaného a iných svedkov. Po výsluchu
obvineného súd spravidla vypočuje poškodeného. Ak je obava, že
svedok v prítomnosti obžalovaného nevypovie pravdu, prípadne ak
ide o výsluch svedka, ktorému alebo jemu blízkej osobe z podaného
svedectva hrozí ujma na zdraví, smrť alebo iné závažné
nebezpečenstvo, alebo o svedka, ktorého totožnosť musí zostať zo
závažných dôvodov utajená, predseda senátu urobí vhodné opatrenia
na zaistenie bezpečnosti alebo utajenie totožnosti svedka (§ 101 ods. 5), prípadne vylúči obžalovaného, jeho dôverníkov a verejnosť
po dobu výsluchu takého svedka z pojednávacej siene. Po návrate do
pojednávacej siene musí byť obžalovaný oboznámený s obsahom
výpovede svedka, môže sa o nej vyjadriť aj bez toho, aby sa so
svedkom stretol, a môže mu prostredníctvom predsedu senátu klásť
aj otázky.
Ak znalec nepodal ešte vo veci písomný posudok alebo sa od
neho odchyľuje alebo ho dopĺňa, môže mu predseda senátu uložiť,
aby posudok alebo jeho doplnok nadiktoval do zápisnice alebo ho
sám napísal.
(1) Namiesto výsluchu svedka na hlavnom pojednávaní možno
čítať zápisnicu o jeho výpovedi, ak súd nepokladá osobný výsluch
za potrebný a prokurátor aj obžalovaný s tým súhlasia. Súhlas
obžalovaného nie je potrebný, ak sám požiadal, aby sa hlavné
pojednávanie konalo v jeho neprítomnosti; o tejto skutočnosti musí
byť obžalovaný v predvolaní poučený.
(2) Zápisnica o výpovedi spoluobžalovaného alebo svedka sa
prečíta aj vtedy, ak bol výsluch vykonaný spôsobom zodpovedajúcim
ustanoveniam tohto zákona a taká osoba
a) zomrela alebo sa stala nezvestnou, pre dlhodobý pobyt
v cudzine alebo na neznámom mieste nedosiahnuteľnou, alebo
ochorela chorobou, ktorá natrvalo alebo na dohľadný čas
znemožňuje jej výsluch,
b) na hlavnom pojednávaní bez oprávnenia odoprela vypovedať alebo
sa odchyľuje v podstatných bodoch od svojej skoršej výpovede.
(3) Zápisnicu o výpovedi svedka, ktorý na hlavnom pojednávaní
využil svoje právo odoprieť výpoveď podľa § 100, možno prečítať
len za predpokladu, že svedok bol pred výsluchom, ktorého sa
zápisnica týka, o svojom práve odoprieť výpoveď riadne poučený
a výslovne vyhlásil, že toto právo nevyužíva, ak bol výsluch
vykonaný spôsobom zodpovedajúcim ustanoveniam tohto zákona
a obhajca mal možnosť sa na tom výsluchu zúčastniť.
(4) Namiesto výsluchu znalca možno čítať zápisnicu o jeho
výpovedi alebo jeho písomný posudok, ak znalec bol pred podaním
posudku poučený podľa § 106, nie sú pochybnosti o správnosti
a úplnosti posudku a prokurátor i obžalovaný s tým súhlasia.
Zvukový, obrazový alebo iný záznam sa ako dôkaz môže vykonať
oboznámením s jeho písomným prepisom alebo v prípade potreby aj
jeho predvedením na technickom zariadení. Súčasťou výkonu tohto
dôkazu je aj správa o tom, akým spôsobom a kým bol záznam
vyhotovený alebo získaný. Pred vykonaním dôkazu sa vykonajú podľa
potreby vhodné opatrenia tak, aby zostalo zachované utajenie
miesta, osoby alebo veci použitých pri vykonaní obrazového
záznamu.
(1) Posudky, správy štátnych a iných orgánov a ďalšie listiny,
ktorými sa vykonáva dôkaz, sa na hlavnom pojednávaní prečítajú
a umožní sa do nich nazrieť stranám, a ak je to potrebné, aj
svedkom a znalcom.
(2) Iné vecné dôkazy sa predložia stranám, a ak je to
potrebné, aj svedkom a znalcom.
Obžalovaného a poškodeného sa treba po vykonaní každého dôkazu
opýtať, či sa chce k nemu vyjadriť, a jeho vyjadrenie sa zapíše do
zápisnice.
Súčinnosť strán pri dokazovaní
(1) Prokurátor, spoločenský zástupca, obžalovaný, jeho obhajca
a zákonný zástupca, zúčastnená osoba, poškodený a ich
splnomocnenci môžu so súhlasom predsedu senátu klásť vyslúchaným
otázky, a to spravidla vtedy, keď predseda senátu svoje dotazy
skončil a keď už členovia senátu nemajú otázky.
(2) Prokurátor, obžalovaný a jeho obhajca, poškodený alebo
jeho splnomocnenec môžu žiadať, aby sa im umožnilo vykonať výsluch
svedka. Predseda senátu im vyhovie najmä vtedy, ak bol svedok
predvolaný na ich návrh. V prípade zamietnutia ich žiadosti platí
postup podľa § 203 ods. 3.
(3) Po vykonaní všetkých dôkazov zistí predseda senátu, či
strany nemajú návrhy na doplnenie dokazovania.
Osobitné ustanovenie o vykonávaní dôkazov
Obžalovaný, ktorému je poskytovaná ochrana a pomoc podľa
osobitného predpisu, 11a) a v súvislosti s prítomnosťou v konaní
pred súdom je tu dôvodná obava z ohrozenia jeho života alebo
zdravia, či života alebo zdravia jeho blízkej osoby, môže byť
vyslúchnutý s využitím technických zariadení určených na prenos
zvuku a obrazu.
Piaty oddiel
Záver hlavného pojednávania
Záverečné reči
(1) Ak niet ďalších dôkazných návrhov alebo ak súd rozhodol,
že sa ďalšie dôkazy vykonávať nebudú, vyhlási predseda senátu
dokazovanie za skončené a udelí slovo na záverečné reči.
(2) Po záverečnej reči prokurátora prehovorí poškodený,
zúčastnená osoba, spoločenský zástupca, obhajca obžalovaného,
prípadne obžalovaný. Ak má poškodený alebo zúčastnená osoba
splnomocnenca, prehovorí splnomocnenec. Ak treba, určí predseda
senátu poradie, v ktorom sa po záverečnej reči prokurátora ujmú
slova jednotlivé oprávnené osoby. Obhajca obžalovaného, prípadne
obžalovaný hovorí však vždy posledný.
(3) Ak sa po reči obhajcu alebo obžalovaného ujal slova znovu
prokurátor alebo spoločenský zástupca, má obhajca, prípadne
obžalovaný právo na to odpovedať.
(4) Záverečné reči môže predseda senátu prerušiť len vtedy,
keď vybočujú zrejme z rámca prejednávanej veci.
Po skončení záverečných rečí a pred odchodom na záverečnú
poradu udelí predseda senátu obžalovanému posledné slovo. Počas
tohto prejavu nesmú obžalovanému ani súd, ani nikto iný klásť
otázky.
Doplnenie dokazovania
(1) Ak zistí súd so zreteľom na záverečné reči alebo pri
záverečnej porade, že treba ešte niektorú okolnosť objasniť,
uznesie sa, že dokazovanie bude doplnené, a v hlavnom pojednávaní
pokračuje.
(2) Po doplnení dokazovania treba vždy znovu dať slovo na
záverečné reči.
Šiesty oddiel
Odročenie hlavného pojednávania
(1) Súd odročí hlavné pojednávanie, ak sa objaví prekážka, pre
ktorú nemožno hlavné pojednávanie vykonať alebo v ňom pokračovať.
Skôr ako hlavné pojednávanie odročí, zistí, či strany nenavrhujú
ďalšie dôkazy, ktoré by bolo treba pre budúce pojednávanie
zadovážiť.
(2) Pri pokračovaní v odročenom hlavnom pojednávaní oznámi
predseda senátu podstatný obsah doterajšieho pojednávania. Ak sa
však zmenilo zostavenie senátu, alebo ak to treba z iného dôvodu,
musí byť hlavné pojednávanie vykonané znovu; to neplatí, ak
obžalovaný súhlasí so zmenou prísediaceho v zložení senátu.
Siedmy oddiel
Rozhodnutie súdu na hlavnom pojednávaní
Podklad pre rozhodnutie
(1) Súd môže rozhodovať len o skutku, ktorý je uvedený
v obžalobnom návrhu.
(2) Pri svojom rozhodnutí smie prihliadať len na skutočnosti,
ktoré boli prebrané na hlavnom pojednávaní, a opierať sa o dôkazy,
ktoré boli na hlavnom pojednávaní vykonané.
(3) Právnym posúdením skutku v obžalobe nie je súd viazaný.
Vrátenie veci prokurátorovi
(1) Ak výsledky hlavného pojednávania ukazujú na podstatnú
zmenu okolností prípadu a ak na objasnenie veci treba ďalšie
vyšetrovanie, môže súd vrátiť vec prokurátorovi na došetrenie.
(2) Súd vráti vec prokurátorovi na došetrenie aj vtedy, ak
ukazujú výsledky hlavného pojednávania, že obžalovaný spáchal ešte
ďalší skutok, ktorý je trestným činom, a prokurátor o vrátenie
veci požiadal so zreteľom na potrebu spoločného prejednania.
(3) Ustanovenie § 191 platí i pre vrátenie veci podľa odseku 1 a 2.
(4) Proti rozhodnutiu podľa odseku 1 je prípustná sťažnosť,
ktorá má odkladný účinok.
Postúpenie veci
(1) Ak zistí súd v zažalovanom skutku trestný čin, na ktorého
prejednanie nie je príslušný, postúpi vec príslušnému súdu. Je
však povinný rozhodnúť vec sám, ak ide iba o miestnu nepríslušnosť
a obžalovaný ju nevytkol; tiež je povinný sám vec rozhodnúť, ak by
mala byť vec postúpená súdu toho istého druhu, avšak nižšieho
stupňa. Postúpiť vec inému súdu nemôže súd, ktorému bola vec
postúpená nadriadeným súdom, okrem prípadu, že by sa skutkový
podklad pre posúdenie príslušnosti medzitým podstatne zmenil.
(2) Súd postúpi vec inému orgánu, ak zistí, že nejde o trestný
čin, ale zažalovaný skutok by mohol iný orgán prejednať ako
priestupok, iný správny delikt, disciplinárne previnenie alebo
kárne previnenie, o ktorých je tento orgán príslušný rozhodovať.
(3) Proti uzneseniu o postúpení podľa odsekov 2 a 3 môže
prokurátor podať sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.
Zastavenie trestného stíhania
(1) Súd zastaví trestné stíhanie, ak zistí za hlavného
pojednávania, že je tu niektorá z okolností uvedených v § 11 ods. 1.
(2) Súd môže zastaviť trestné stíhanie aj vtedy, ak zistí za
hlavného pojednávania, že je tu niektorý z dôvodov uvedených
v § 172 ods. 2 alebo 3.
(3) Rozhodnutie podľa odseku 1 a 2 môže sa týkať tiež len
niektorého zo skutkov, pre ktoré bola podaná obžaloba.
(4) Proti rozhodnutiu podľa odsekov 1 a 2 môže prokurátor
podať sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.
Podmienečné zastavenie trestného stíhania a zmier
(1) Súd môže podmienečne zastaviť trestné stíhanie alebo
schváliť zmier, ak počas hlavného pojednávania zistí, že sú
splnené podmienky uvedené v § 307 alebo § 309.
(2) Proti rozhodnutiu podľa odseku 1 môže prokurátor a proti
rozhodnutiu o podmienečnom zastavení trestného stíhania aj
obvinený a poškodený podať sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.
Prerušenie trestného stíhania
(1) Súd preruší trestné stíhanie, ak zistí za hlavného
pojednávania, že je tu niektorá z okolností uvedených v § 173 ods. 1 písm. b) až e).
(2) Súd preruší trestné stíhanie aj vtedy, keď nemožno
obžalovanému doručiť predvolanie na hlavné pojednávanie.
(3) Súd môže prerušiť trestné stíhanie, ak zistí za hlavného
pojednávania, že sú tu okolnosti uvedené v § 173 ods. 2.
(4) Ak odpadne dôvod prerušenia, súd v trestnom stíhaní
pokračuje.
(5) Proti rozhodnutiu, ktorým súd trestné stíhanie prerušil
alebo ktorým návrh na pokračovanie v ňom zamietol, môže prokurátor
podať sťažnosť.
(6) Súd preruší trestné stíhanie, ak sa domnieva, že všeobecne
záväzný právny predpis nižšej právnej sily, ktorého použitie je
v danej trestnej veci rozhodné pre rozhodovanie o vine a treste,
je v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom vyššej
právnej sily alebo s medzinárodnou zmluvou, a podá návrh na
začatie konania pred Ústavným súdom. Nález Ústavného súdu je preň
a pre ostatné všeobecné súdy záväzný.
(7) Súd preruší trestné stíhanie, ak požiada Súdny dvor
Európskych spoločenstiev o rozhodnutie o predbežnej otázke.
Rozsudok
(1) Ak nebude vec vrátená prokurátorovi podľa § 221 ani
postúpená podľa § 222 a ak nedôjde k zastaveniu trestného stíhania
podľa § 223 alebo k jeho prerušeniu podľa § 224, rozhodne súd
rozsudkom, či sa obžalovaný uznáva za vinného alebo či sa spod
obžaloby oslobodzuje.
(2) Uznať obžalovaného za vinného z trestného činu podľa
prísnejšieho ustanovenia zákona, ako podľa ktorého posudzovala
skutok obžaloba, môže súd len vtedy, keď obžalovaný bol na možnosť
tohto prísnejšieho posudzovania skutku upozornený podľa § 190 ods. 2. Ak sa tak nestalo, treba obžalovaného na túto možnosť
upozorniť ešte pred vynesením rozsudku, a ak o to žiada, poskytnúť
mu znovu lehotu na prípravu obhajoby a hlavné pojednávanie na ten
účel odročiť.
Súd oslobodí obžalovaného spod obžaloby,
a) ak nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný
stíhaný,
b) ak nie je tento skutok trestným činom,
c) ak nebolo dokázané, že tento skutok spáchal obžalovaný,
d) ak nie je obžalovaný pre nepríčetnosť trestne zodpovedný,
alebo
e) ak zanikla trestnosť činu.
Ak bolo trestné stíhanie zastavené v dôsledku premlčania alebo
niektorého z dôvodov uvedených v § 172 ods. 2 a v konaní sa
pokračovalo len preto, že obžalovaný na prejednaní veci trvá
(§ 11 ods. 2, § 172 ods. 5), súd, ak nezistí žiadny iný dôvod na
oslobodenie obžalovaného, vysloví síce vinu, no trest neuloží.
(1) Ak odsudzuje súd obžalovaného pre trestný čin, ktorým
spôsobil inému majetkovú škodu, uloží mu spravidla v rozsudku, aby
ju poškodenému nahradil, ak bol nárok včas uplatnený (§ 43 ods. 2).
(2) Výrok o povinnosti obžalovaného na náhradu škody musí
presne označovať osobu oprávneného a nárok, ktorý mu bol
prisúdený. V odôvodnených prípadoch môže súd vysloviť, že záväzok
má byť splnený v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti
súčasne určí.
(1) Ak niet podľa výsledku dokazovania pre vyslovenie
povinnosti na náhradu škody podklad alebo ak by bolo pre
rozhodnutie o povinnosti na náhradu škody potrebné vykonať ďalšie
dokazovanie, ktoré presahuje potreby trestného stíhania
a podstatne by ho pretiahlo, súd odkáže poškodeného na konanie
o občianskoprávnych veciach, prípadne na konanie pred iným
príslušným orgánom.
(2) Na konanie o občianskoprávnych veciach, prípadne na
konanie pred iným príslušným orgánom odkáže súd poškodeného tiež
so zvyškom jeho nároku, ak mu nárok z akéhokoľvek dôvodu prizná
len sčasti.
(3) Ak súd obžalovaného spod obžaloby oslobodí, odkáže
poškodeného s jeho nárokom na náhradu škody vždy na konanie
o občianskoprávnych veciach, prípadne na konanie pred iným
príslušným orgánom.
(1) Ak zistil súd u obžalovaného dôvod pre uloženie ochranného
opatrenia, môže ho uložiť i bez návrhu prokurátora.
(2) Ak súd potrebuje pre rozhodnutie o ochrannom opatrení
vykonať ešte ďalšie dokazovanie, ktoré nemôže byť vykonané hneď,
vyhradí rozhodnutie o ochrannom opatrení verejnému zasadnutiu.
(3) Postupovať podľa odseku 2 možno aj vtedy, keď prokurátor
urobil návrh na zhabanie veci nepatriacej obžalovanému.
Ôsmy oddiel
Rozhodnutie súdu mimo hlavného pojednávania
(1) Ak vyjde najavo mimo hlavného pojednávania niektorá
z okolností odôvodňujúcich zastavenie trestného stíhania podľa
§ 223 ods. 1 a 2 alebo prerušenie trestného stíhania podľa § 224 ods. 1 a 2, súd trestné stíhanie zastaví, prípadne preruší na
neverejnom zasadnutí.
(2) Proti rozhodnutiu podľa odseku 1 môže prokurátor podať
sťažnosť, ktorá má, ak nejde o prerušenie trestného stíhania,
odkladný účinok.
(3) Ak vyjdú najavo mimo hlavného pojednávania okolnosti
odôvodňujúce podmienečné zastavenie trestného stíhania podľa
§ 307 alebo schválenie zmieru podľa § 309, súd môže podmienečne
zastaviť trestné stíhanie alebo schváliť zmier. Ak to považuje súd
za potrebné, nariadi na rozhodnutie o schválení zmieru verejné
zasadnutie.
(4) Proti rozhodnutiu podľa odseku 3 môže prokurátor a proti
rozhodnutiu o podmienečnom zastavení trestného stíhania aj
obvinený a poškodený podať sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.
ŠTRNÁSTA HLAVA
VEREJNÉ ZASADNUTIE
Všeobecné ustanovenie
Na verejnom zasadnutí rozhoduje súd tam, kde to zákon výslovne
ustanovuje.
Príprava verejného zasadnutia
(1) Predseda senátu predvolá na verejné zasadnutie osoby,
ktorých osobná účasť na ňom je nevyhnutná. O verejnom zasadnutí
upovedomí prokurátora, ako aj osobu, ktorá svojím návrhom dala na
verejné zasadnutie podnet, a osobu, ktorá môže byť priamo dotknutá
rozhodnutím, ak tieto osoby neboli na verejné zasadnutie
predvolané; upovedomí tiež obhajcu, prípadne splnomocnenca
a zákonného zástupcu týchto osôb. K predvolaniu alebo upovedomeniu
pripojí odpis návrhu, ktorým bol na verejné zasadnutie daný
podnet.
(2) Ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na konanie o sťažnosti
proti uzneseniu o nevzatí obvineného do väzby.
(3) Ak na hlavnom pojednávaní pred okresným súdom vystupoval
spoločenský zástupca, upovedomí predseda senátu krajského súdu
o verejnom zasadaní konanom o odvolaní aj záujmové združenie
občanov, ktoré spoločenského zástupcu vyslalo.
(4) Deň verejného zasadnutia určí predseda senátu tak, aby
osobe, ktorá na verejné zasadnutie dala svojím návrhom podnet,
osobe, ktorá môže byť priamo dotknutá rozhodnutím, obhajcovi alebo
splnomocnencovi týchto osôb, ako aj prokurátorovi ostala od
doručenia predvolania na verejné zasadnutie alebo od upovedomenia
o ňom aspoň päťdňová lehota na prípravu; to neplatí pri sťažnosti
proti uzneseniu o nevzatí obvineného do väzby (§ 74 ods. 2).
Skrátiť túto lehotu možno len so súhlasom toho, v koho záujme je
lehota daná. U ostatných osôb, ktoré sa na verejné zasadnutie
predvolávajú alebo o ňom upovedomujú, treba zachovať spravidla
trojdňovú lehotu.
(5) Deň verejného zasadnutia, na ktorom sa bude rozhodovať
o sťažnosti prokurátora proti uzneseniu o nevzatí obvineného do
väzby (§ 74 ods. 2), oznámi obvinenému, jeho obhajcovi
a prokurátorovi sudca, ktorý rozhodol o nevzatí obvineného do
väzby bezprostredne po tomto úkone, a urobí o tom záznam
v zápisnici. Sudca pritom postupuje tak, aby bola zachovaná lehota
uvedená v § 147 ods. 3; z dní vopred určených v rozvrhu práce
súdom príslušným na rozhodnutie o sťažnosti proti uzneseniu
o nevzatí obvineného do väzby sudca oznámi ako deň verejného
zasadnutia najneskôr posledný deň lehoty podľa § 147 ods. 3.
(6) Verejné zasadnutie o sťažnosti prokurátora proti uzneseniu
o nevzatí obvineného do väzby (§ 74 ods. 2) sa môže vykonať
v neprítomnosti obvineného alebo jeho obhajcu, ak o termíne
konania verejného zasadnutia boli upovedomení spôsobom uvedeným
v odseku 5.
Prítomnosť na verejnom zasadnutí
(1) Verejné zasadnutie sa koná za stálej prítomnosti všetkých
členov senátu a zapisovateľa.
(2) Ak neustanovuje zákon niečo iné, nie je účasť prokurátora
a obhajcu na verejnom zasadnutí nevyhnutná.
Priebeh verejného zasadnutia
(1) Po otvorení verejného zasadnutia podá predseda alebo ním
určený člen senátu na podklade spisu zprávu o stave veci zameranú
na otázky, ktoré treba na verejnom zasadnutí riešiť. Potom osoba,
ktorá dala svojím návrhom na verejné zasadnutie podnet, návrh
prednesie. Osoba, ktorá môže byť priamo dotknutá rozhodnutím, ako
aj prokurátor sa k návrhu vyjadria, ak nie sú sami navrhovateľmi.
(2) Ak sa na verejnom zasadnutí vykonávajú dôkazy, použijú sa
primerane ustanovenia o dokazovaní na hlavnom pojednávaní.
Obmedzenia vo vykonávaní dôkazu čítaním zápisnice o výpovedi
svedka alebo znalca (§ 211 ods. 1) platia iba pre verejné
zasadnutie konané o odvolaní.
(3) Po vykonaní dôkazov udelí predseda senátu slovo na konečné
návrhy. Ak je osobou, ktorá môže byť priamo dotknutá rozhodnutím,
obvinený, má právo hovoriť posledný.
Rozhodnutie súdu sa vždy vyhlási verejne.
Podklad pre rozhodnutie
V svojom rozhodnutí smie súd prihliadať len na skutočnosti,
ktoré boli prebrané na verejnom zasadnutí, a opierať sa o dôkazy,
ktoré boli na verejnom zasadnutí vykonané.
Použitie ustanovení o hlavnom pojednávaní
Na verejnosť, konanie, začiatok a odročenie verejného
zasadnutia sa použijú primerane ustanovenia o hlavnom
pojednávaní.
Ochranné liečenie a zhabanie veci
Nadpis zrušený od 1.7.1990
(1) Ak nejde o prípad, keď si súd rozhodnutie o ochrannom
liečení alebo o zhabaní veci vyhradil podľa § 230 ods. 2, môže ich
uložiť na verejnom zasadnutí, len ak to navrhne prokurátor.
(2) Proti rozhodnutiu o ochrannom liečení a o zhabaní veci je
prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.
(1) Ak v konaní o zhabaní veci nemožno spoľahlivo zistiť
vlastníka veci, ktorá sa má zhabať, alebo ak jeho pobyt nie je
známy, ustanoví mu predseda senátu opatrovníka. Opatrovník má
v konaní o zhabaní veci rovnaké práva ako jej vlastník.
(2) Všetky písomnosti určené pre vlastníka veci sa doručujú
iba opatrovníkovi. Predvolanie vlastníka veci na verejné zasadanie
sa vhodným spôsobom uverejní. Verejné zasadanie sa potom vykoná aj
v neprítomnosti vlastníka veci, a to bez ohľadu na to, či sa
vlastník veci o ňom dozvedel.
(3) Proti rozhodnutiu o ustanovení opatrovníka je prípustná
sťažnosť.
PÄTNÁSTA HLAVA
NEVEREJNÉ ZASADNUTIE
Na neverejnom zasadnutí rozhoduje súd tam, kde nie je zákonom
predpísané, že sa rozhoduje na hlavnom pojednávaní alebo na
verejnom zasadnutí.
Zrušený od 1.10.2002
(1) Neverejné zasadnutie sa koná za stálej prítomnosti
všetkých členov senátu a zapisovateľa.
(2) Iné osoby sú z účasti na neverejnom zasadnutí vylúčené.
Ak treba na neverejnom zasadnutí vykonať dôkazy, deje sa tak
prečítaním zápisníc a iných písomností alebo oboznámením sa so
zvukovým, obrazovým alebo iným záznamom.
Rozhodnutie sa vždy vyhlási.
ŠESTNÁSTA HLAVA
ODVOLANIE A KONANIE O ŇOM
Prípustnosť a účinok
(1) Opravným prostriedkom proti rozsudku súdu prvého stupňa je
odvolanie.
(2) Odvolanie má odkladný účinok.
Oprávnené osoby
(1) Rozsudok môže odvolaním napadnúť
a) prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku,
b) obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo dotýka,
c) zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci,
d) poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre
nesprávnosť výroku o náhrade škody.
(2) Osoba oprávnená napadať rozsudok pre nesprávnosť
niektorého jeho výroku môže ho napadať aj preto, že taký výrok
nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré
predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok
je nesprávny alebo že chýba.
(1) V neprospech obžalovaného môže rozsudok napadnúť odvolaním
len prokurátor; len čo do povinnosti na náhradu škody má toto
právo aj poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody.
(2) V prospech obžalovaného môžu rozsudok odvolaním napadnúť
okrem obžalovaného a prokurátora i príbuzní obžalovaného
v pokolení priamom, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel
a druh. Prokurátor môže tak urobiť i proti vôli obžalovaného. Ak
nie je obžalovaný svojprávny, môže i proti vôli obžalovaného za
neho v jeho prospech odvolanie podať aj jeho zákonný zástupca
a jeho obhajca.
Lehota a miesto podania
(1) Odvolanie sa podáva na súde, proti ktorého rozsudku
smeruje, a to do osem dní od doručenia odpisu rozsudku.
(2) Ak sa rozsudok doručuje ako obžalovanému, tak i jeho
obhajcovi a zákonnému zástupcovi, plynie lehota od toho doručenia,
ktoré bolo vykonané najneskoršie.
(3) Iným osobám uvedeným v § 247 ods. 2, s výnimkou
prokurátora, končí sa lehota tým istým dňom ako obžalovanému.
Obsah odvolania
(1) Odvolanie prokurátora, odvolanie, ktoré podáva za
obžalovaného jeho obhajca, ako aj odvolanie, ktoré podáva za
poškodeného alebo za zúčastnenú osobu ich splnomocnenec, musí byť
v lehote uvedenej v § 248 tiež odôvodnené tak, aby bolo zrejmé,
v ktorej časti sa rozsudok napadá a aké vady sa vytýkajú rozsudku
alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.
(2) Odvolanie možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy.
Vzdanie sa a vzatie odvolania späť
(1) Po vyhlásení rozsudku môže sa oprávnená osoba odvolania
výslovne vzdať.
(2) Osoba, ktorá odvolanie podala, môže ho výslovným
vyhlásením vziať späť, a to až dovtedy, než sa odvolací súd
odoberie na záverečnú poradu. Odvolanie prokurátora môže vziať
späť i nadriadený prokurátor.
(3) Odvolanie podané v prospech obžalovaného inou oprávnenou
osobou alebo za obžalovaného obhajcom alebo zákonným zástupcom
môže byť vzaté späť len s výslovným súhlasom obžalovaného.
Prokurátor môže vziať také odvolanie späť i bez súhlasu
obžalovaného. V tomto prípade plynie obžalovanému nová lehota na
podanie odvolania od upovedomenia, že odvolanie bolo vzaté späť.
(4) Vzatie odvolania späť vezme, ak niet prekážok, uznesením
na vedomie predseda senátu odvolacieho súdu, a ak nebola vec
doteraz tomuto súdu predložená, predseda senátu súdu prvého
stupňa.
Konanie na súde prvého stupňa
Predseda senátu doručí odpis odvolania ostatným stranám, ktoré
by mohli byť rozhodnutím o odvolaní priamo dotknuté,
s upozornením, že sa môžu k odvolaniu vyjadriť; len čo lehota na
podanie odvolania všetkým oprávneným osobám uplynula, predloží
spisy odvolaciemu súdu.
Odvolací súd
O odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje nadriadený
krajský súd. O odvolaní proti rozsudku krajského súdu ako súdu
prvého stupňa rozhoduje Najvyšší súd.
Rozhodnutie odvolacieho súdu
(1) Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané
oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania
výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej
veci už predtým výslovne vzala späť.
(2) Ako oneskorené nemôže byť zamietnuté odvolanie, ktoré
oprávnená osoba podala oneskorene len preto, že sa spravovala
nesprávnym poučením súdu.
(3) Odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu
prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal
a rozhodol, ak zistí, že
a) súd nebol správne zložený,
b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad nutnej obhajoby,
alebo
c) hlavné pojednávanie bolo vykonané v neprítomnosti
obžalovaného, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky.
(1) Ak nerozhodne odvolací súd podľa § 253, preskúma zákonnosť
a odôvodnenosť všetkých výrokov rozsudku, proti ktorým môže
odvolateľ podať odvolanie, i správnosť postupu konania, ktoré
predchádzalo rozsudku, prihliadajúc pritom i na vady, ktoré neboli
odvolaním vytýkané.
(2) Ak bola odvolaním napadnutá časť rozsudku týkajúca sa len
niektorej z viacerých osôb, o ktorých bolo rozhodnuté tým istým
rozsudkom, preskúma odvolací súd podľa odseku 1 len tú časť
rozsudku a predchádzajúceho konania, ktorá sa týka tejto osoby.
Odvolací súd preruší trestné stíhanie, ak vyjde za odvolacieho
konania najavo, že po vyhlásení napadnutého rozsudku nastala
niektorá z okolností uvedených v § 173 ods. 1 písm. b) až e) alebo
v § 224 ods. 6, 7, alebo ak nemožno obžalovanému doručiť
predvolanie na verejné zasadnutie odvolacieho súdu.
Odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.
Odvolací súd napadnutý rozsudok zruší a
a) vec postúpi, ak mal tak urobiť už súd prvého stupňa (§ 222 ods. 1 a 2),
b) trestné stíhanie zastaví, ak zistí, že je tu niektorá
z okolností, ktoré by odôvodňovali zastavenie trestného
stíhania súdom prvého stupňa (§ 223 ods. 1 a 2),
c) trestné stíhanie preruší, ak mal tak urobiť už súd prvého
stupňa (§ 224 ods. 1, 2, 6 alebo 7),
d) trestné stíhanie podmienečne zastaví (§ 307) alebo schváli
zmier (§ 309).
(1) Odvolací súd zruší napadnutý rozsudok tiež
a) pre podstatné vady konania, ktoré rozsudku predchádzalo, najmä
preto, že v tomto konaní boli porušené ustanovenia, ktorými sa
má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby,
b) pre vady rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho
skutkových zistení alebo pre to, že súd nevzal do úvahy všetky
okolnosti významné pre rozhodnutie,
c) ak vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových zistení, na
objasnenie veci treba dôkazy opakovať alebo vykonávať dôkazy
ďalšie a ich vykonávanie pred odvolacím súdom by znamenalo
nahradzovať činnosť súdu prvého stupňa,
d) ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie trestného
zákona,
e) ak je uložený trest neprimeraný, alebo
f) ak je rozhodnutie o uplatnenom nároku poškodeného na náhradu
škody nesprávne.
(2) Ak je vadná len časť napadnutého rozsudku a možno ju
oddeliť od ostatných, zruší odvolací súd rozsudok len v tejto
časti; ak však zruší, hoci i len sčasti, výrok o vine, zruší vždy
súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré majú vo
výroku o vine svoj podklad.
(1) Ak po zrušení napadnutého rozsudku alebo niektorej jeho
časti treba urobiť vo veci nové rozhodnutie, vráti odvolací súd
vec spravidla súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu
prejednal a rozhodol.
(2) Ak vada záleží len v tom, že v napadnutom rozsudku
niektorý výrok chýba alebo je neúplný, môže odvolací súd bez toho,
aby rozsudok zrušil, vec súdu prvého stupňa vrátiť s príkazom, aby
o chýbajúcom výroku rozhodol alebo neúplný výrok doplnil.
(3) Odvolací súd môže rozhodnúť sám o podmienečnom zastavení
trestného stíhania, schválení zmieru alebo rozsudkom vo veci, len
ak možno nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu,
ktorý bol v napadnutom rozsudku správne zistený a prípadne
doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. V neprospech
obžalovaného môže odvolací súd zmeniť napadnutý rozsudok len na
základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podané v neprospech
obžalovaného; vo výroku o náhrade škody tak môže urobiť aj na
podklade odvolania poškodeného, ktorý uplatnil nárok na náhradu
škody.
(4) Odvolací súd nemôže sám
a) uznať obžalovaného za vinného zo skutku, pre ktorý bol
napadnutým rozsudkom oslobodený,
b) uznať obžalovaného za vinného z ťažšieho trestného činu, než
z akého ho mohol v napadnutom rozsudku uznať za vinného súd
prvého stupňa (§ 225 ods. 2).
Ak to považuje odvolací súd pre náležité objasnenie veci za
potrebné, môže pri zrušení rozsudku vysloviť, že sa vec vracia
prokurátorovi na došetrenie. Ustanovenie § 191 a § 264 ods. 2
platí i tu.
Ak je dôvod, na základe ktorého rozhodol odvolací súd
v prospech niektorého obžalovaného, na prospech aj ďalšiemu
spoluobžalovanému alebo zúčastnenej osobe, rozhodne odvolací súd
vždy aj v ich prospech. Rovnako rozhodne v prospech obžalovaného,
ktorému je na prospech dôvod, na základe ktorého rozhodol
v prospech zúčastnenej osoby.
Ak rozhodne odvolací súd, že sa vec vracia na nové prejednanie
a rozhodnutie súdu prvého stupňa, môže súčasne nariadiť, aby bola
prejednaná a rozhodnutá v inom zložení senátu. Z dôležitého dôvodu
môže tiež nariadiť, aby ju prejednal a rozhodol iný súd toho
istého druhu a toho istého stupňa v jeho obvode.
Konanie na odvolacom súde
(1) O odvolaní rozhoduje odvolací súd na verejnom zasadnutí.
Aj na neverejnom zasadnutí môže urobiť rozhodnutie
a) podľa § 253, 255 a 257,
b) podľa § 258 ods. 1, ak je zrejmé, že vadu nemožno odstrániť na
verejnom zasadnutí.
(2) Účasť prokurátora na verejnom zasadnutí je povinná.
(3) Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní musí mať
obžalovaný obhajcu vo všetkých prípadoch, v ktorých ho musí mať na
hlavnom pojednávaní.
(4) V neprítomnosti obžalovaného, ktorý je vo väzbe alebo vo
výkone trestu odňatia slobody, možno verejné zasadnutie
odvolacieho súdu konať len vtedy, ak obžalovaný výslovne vyhlási,
že sa účasti na verejnom zasadnutí vzdáva.
(5) Po začatí verejného zasadnutia predseda senátu alebo ním
určený člen senátu prednesie najskôr napadnutý rozsudok, uvedie,
ktoré vady rozsudku alebo konania sa vytýkajú, a oznámi podstatný
obsah doterajšieho konania.
(6) Odvolací súd môže konanie doplniť dôkazmi nevyhnutnými na
to, aby mohol o odvolaní rozhodnúť.
Konanie na súde prvého stupňa po zrušení rozsudku
(1) Súd, ktorému vec bola vrátená na nové prejednanie
a rozhodnutie, je viazaný právnym názorom, ktorý vyslovil v svojom
rozhodnutí odvolací súd, a je povinný vykonať úkony a doplnenia,
vykonanie ktorých odvolací súd nariadil.
(2) Ak bol napadnutý rozsudok zrušený len v dôsledku odvolania
podaného v prospech obžalovaného, nemôže v novom konaní dôjsť ku
zmene rozhodnutia v jeho neprospech.
(3) Súd, ktorému bola vec vrátená na nové prejednanie
a rozhodnutie, rozhodne v rovnakom zložení senátu alebo ten istý
samosudca; to neplatí, ak by to pre závažné prekážky nebolo možné.
Dôsledky zrušenia výroku o náhrade škody
Ak zruší odvolací súd napadnutý rozsudok iba vo výroku
o náhrade škody a ak nerozhodne sám vo veci, odkáže poškodeného na
konanie o občianskoprávnych veciach, prípadne na konanie pred iným
príslušným orgánom.
SEDEMNÁSTA HLAVA
SŤAŽNOSŤ PRE PORUŠENIE ZÁKONA A KONANIE O NEJ
(1) Proti právoplatnému rozhodnutiu súdu, ktorým bol porušený
zákon, ako i proti právoplatnému rozhodnutiu súdu, ktoré bolo
urobené na podklade chybného postupu konania, podá na podnet
generálny prokurátor alebo minister spravodlivosti na najvyššom
súde sťažnosť pre porušenie zákona; generálny prokurátor ju podá
aj bez podnetu proti takému rozhodnutiu prokurátora alebo
vyšetrovateľa. Porušením zákona alebo chybným postupom konania sa
rozumie podstatné pochybenie, ktoré mohlo ovplyvniť rozhodnutie vo
veci.
(2) Proti výroku o treste možno sťažnosť pre porušenie zákona
podať len vtedy, keď trest je v zrejmom nepomere k stupňu
nebezpečnosti činu pre spoločnosť alebo k pomerom páchateľa alebo
keď uložený druh trestu je v zrejmom rozpore s účelom trestu.
(3) Ak sa týka rozhodnutie uvedené v odseku 1 viacerých osôb,
možno sťažnosť pre porušenie zákona podať tiež len proti tej časti
rozhodnutia, ktorá sa týka niektorej z týchto osôb.
(4) Sťažnosť pre porušenie zákona v neprospech obvineného
proti právoplatnému rozhodnutiu súdu nemožno podať, ak sa súdne
rozhodnutie stalo právoplatným z toho dôvodu, že súd postupoval
podľa § 264 ods. 2, § 273 alebo § 289 písm. b).
(5) Ak sa súdne rozhodnutie stalo právoplatným z dôvodu, že
súd postupoval podľa § 259 ods. 3, sťažnosť pre porušenie zákona
možno podať aj v neprospech obvineného; právoplatným rozhodnutím
súdu podľa odseku 1 sa v tomto prípade rozumie rozhodnutie súdu
prvého stupňa.
(6) Ustanovenia odsekov 4 a 5 sa použijú primerane aj na
rozhodnutie súdu, prokurátora, vyšetrovateľa alebo policajného
orgánu urobené v súlade s § 150 ods. 1 alebo 3.
(7) Generálny prokurátor alebo minister spravodlivosti môže
vziať späť sťažnosť pre porušenie zákona, ktorú podal, a to až do
doby, než sa najvyšší súd odoberie na záverečnú poradu. Späťvzatie
sťažnosti vezme uznesením na vedomie predseda senátu najvyššieho
súdu.
(8) Proti rozhodnutiu o sťažnosti pre porušenie zákona nie je
sťažnosť pre porušenie zákona prípustná.
Zrušený od 1.1.1993
(1) Najvyšší súd preskúma na podklade sťažnosti pre porušenie
zákona správnosť všetkých výrokov napadnutého rozhodnutia, ako aj
konanie, ktoré mu predchádzalo.
(2) Ak bola sťažnosť pre porušenie zákona obmedzená podľa
§ 266 ods. 3, preskúma správnosť len tých výrokov, ktoré sa týkajú
osoby, ktorej sa sťažnosť pre porušenie zákona dotýka, ako aj
konanie, ktoré tejto časti rozhodnutia predchádzalo.
(1) Ak zistí Najvyšší súd, že zákon porušený nebol, sťažnosť
pre porušenie zákona uznesením zamietne.
(2) Ak zistí Najvyšší súd, že zákon porušený bol, vysloví
rozsudkom, že napadnutým rozhodnutím, prípadne jeho časťou (§ 266 ods. 3) alebo v konaní, ktoré takému rozhodnutiu predchádzalo, bol
porušený zákon. Ak najvyšší súd koná na neverejnom zasadnutí podľa
§ 274 ods. 2, rozhodne uznesením.
(1) Výrok podľa § 268 ods. 2 sa nedotýka právoplatnosti
rozhodnutia, o ktoré ide.
(2) Ak bol však porušený zákon v neprospech obvineného, zruší
Najvyšší súd súčasne s výrokom uvedeným v § 268 ods. 2 napadnuté
rozhodnutie alebo jeho časť, prípadne tiež vadné konanie mu
predchádzajúce. Ak je nezákonný len niektorý výrok napadnutého
rozhodnutia a ak ho možno oddeliť od ostatných, zruší Najvyšší súd
len tento výrok. Ak však zruší, hoci i len sčasti, výrok o vine,
zruší vždy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky,
ktoré majú vo výroku o vine svoj podklad. Zruší tiež ďalšie
rozhodnutia na zrušené rozhodnutie obsahove nadväzujúce, pokiaľ so
zreteľom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
Ustanovenie § 261 sa použije primerane.
(1) Ak po zrušení napadnutého rozhodnutia alebo niektorého
jeho výroku treba urobiť vo veci nové rozhodnutie, prikáže
Najvyšší súd spravidla orgánu, o ktorého rozhodnutie ide, aby vec
v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.
(2) Ak porušenie zákona záleží len v tom, že v napadnutom
rozhodnutí niektorý výrok chýba alebo je neúplný, môže Najvyšší
súd bez toho, aby rozhodnutie zrušil, prikázať orgánu, o ktorého
rozhodnutie ide, aby o chýbajúcom výroku rozhodol alebo neúplný
výrok doplnil.
(3) Ak prikazuje Najvyšší súd vec podľa odseku 1 alebo 2 na
nové prejednanie a rozhodnutie, môže súčasne nariadiť, aby ju súd
prejednal a rozhodol v inom zložení senátu. Z dôležitých dôvodov
môže tiež vec prikázať na prejednanie a rozhodnutie inému súdu
alebo inému prokurátorovi.
(4) Orgán, ktorému vec bola prikázaná, je viazaný právnym
názorom, ktorý vyslovil vo veci Najvyšší súd, a je povinný vykonať
procesné úkony, ktorých vykonanie Najvyšší súd nariadil.
(1) Najvyšší súd môže pri zrušení napadnutého rozhodnutia tiež
sám hneď rozhodnúť vo veci, ak možno rozhodnutie urobiť na
podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozhodnutí
správne zistený. Najvyšší súd nemôže však sám
a) uznať obvineného za vinného zo skutku, pre ktorý bol
napadnutým rozsudkom spod obžaloby oslobodený alebo pre ktorý
bolo trestné stíhanie zastavené,
b) uznať obvineného za vinného z ťažšieho trestného činu, než
z akého mohol byť uznaný za vinného napadnutým rozsudkom,
c) uložiť obvinenému trest odňatia slobody nad pätnásť až do
dvadsiatich piatich rokov alebo trest odňatia slobody na
doživotie.
(2) Ak zruší Najvyšší súd rozsudok iba vo výroku o náhrade
škody, použije primerane § 265.
Ak nebol zákon porušený v neprospech obvineného, môže Najvyšší
súd postupovať podľa § 269 ods. 2 až § 271 len vtedy, keď to
navrhol generálny prokurátor alebo minister spravodlivosti
v sťažnosti pre porušenie zákona podanej do šesť mesiacov od
právoplatnosti napadnutého rozhodnutia a ak rozhodol Najvyšší súd
o tejto sťažnosti do troch mesiacov od jej podania.
Ak Najvyšší súd vyslovil, že zákon bol porušený v neprospech
obvineného, nemožno v novom konaní dôjsť k zmene rozhodnutia
v jeho neprospech. Ak ide o iné rozhodnutie, platí ustanovenie
§ 150 primerane.
(1) O sťažnosti pre porušenie zákona rozhoduje najvyšší súd na
verejnom zasadnutí.
(2) Na neverejnom zasadnutí môže najvyšší súd rozhodnúť, ak
obvinený a ten, kto podal návrh (§ 266 ods. 1), výslovne
vyhlásili, že súhlasia s prejednaním veci na neverejnom zasadnutí,
alebo ak bol zákon porušený v neprospech obvineného a z obsahu
sťažnosti pre porušenie zákona je zrejmé, že vytýkané nedostatky
povedú k zrušeniu celého napadnutého rozhodnutia a postupu podľa
§ 270.
(1) Ak bol zákon porušený v neprospech obvineného, neprekáža
jeho smrť uskutočniť konanie na podklade sťažnosti pre porušenie
zákona; trestné stíhanie nemožno tu zastaviť preto, že obvinený
zomrel. Ak bol zákon porušený iba v neprospech obvineného, čas od
právoplatnosti napadnutého rozhodnutia do rozhodnutia o sťažnosti
pre porušenie zákona sa do premlčacej doby nezapočítava.
(2) Ak nemožno upovedomenie o verejnom zasadnutí doručiť
osobe, ktorá rozhodnutím o sťažnosti pre porušenie zákona môže byť
priamo dotknutá, postačí o konaní verejného zasadnutia upovedomiť
jej obhajcu, prípadne splnomocnenca. Ak nemá táto osoba obhajcu,
prípadne splnomocnenca, treba jej ho na ten účel ustanoviť.
Ustanovenie § 39 sa tu použije obdobne.
(3) Ak sa vykonáva na obvinenom trest odňatia slobody uložený
mu pôvodným rozsudkom a Najvyšší súd na sťažnosť pre porušenie
zákona výrok o tomto treste zruší, rozhodne súčasne o väzbe.
(4) Generálny prokurátor alebo minister spravodlivosti môžu
výkon rozhodnutia, proti ktorému podali sťažnosť pre porušenie
zákona, odložiť alebo prerušiť až do rozhodnutia. Po podaní
sťažnosti pre porušenie zákona môže tak urobiť aj najvyšší súd.
Ak na rozhodnutie o sťažnosti pre porušenie zákona treba
objasniť nejakú okolnosť, vykoná potrebné vyšetrenie predseda
senátu Najvyššieho súdu alebo na jeho žiadosť niektorý iný orgán
činný v trestnom konaní, prípadne i policajný orgán. Pre také
vyšetrenie platia ustanovenia piatej hlavy. V obzvlášť naliehavých
prípadoch možno na zaistenie dôkazného materiálu použiť na
podklade uznesenia senátu i prostriedky uvedené v štvrtej hlave.
Zaistiť osobu obvineného vydaním príkazu na zatknutie a vzatím do
väzby možno však len vtedy, keď to navrhne generálny prokurátor
alebo minister spravodlivosti v sťažnosti pre porušenie zákona
podanej v neprospech obvineného a ak to považuje Najvyšší súd za
nevyhnutné so zreteľom na závažnosť trestného činu a naliehavosť
väzobných dôvodov.
OSEMNÁSTA HLAVA
OBNOVA KONANIA
Všeobecné ustanovenie
Ak sa skončilo trestné stíhanie vedené proti určitej osobe
právoplatným rozsudkom alebo právoplatným uznesením o zastavení
trestného stíhania alebo právoplatným uznesením o podmienečnom
zastavení trestného stíhania, možno v trestnom stíhaní tej istej
osoby pre ten istý skutok pokračovať, len ak bola povolená obnova
trestného konania. Pred povolením obnovy možno na zaistenie
dôkazného materiálu a na zaistenie osoby obvineného vykonávať
vyšetrovacie úkony len v medziach ustanovení tejto hlavy.
Podmienky obnovy
(1) Obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom,
sa povolí, ak vyjdú najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr
neznáme, ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení so
skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie
o vine alebo o priznanom nároku poškodeného na náhradu škody,
alebo so zreteľom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom
nepomere k stupňu nebezpečnosti činu pre spoločnosť alebo
k pomerom páchateľa alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom
rozpore s účelom trestu.
(2) Obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným uznesením
súdu o zastavení trestného stíhania alebo právoplatným uznesením
o podmienečnom zastavení trestného stíhania, sa povolí, ak vyjdú
najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by mohli
samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr
známymi viesť k záveru, že dôvody na zastavenie tu neboli a že je
na mieste v konaní o obžalobe pokračovať.
(3) Obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným uznesením
prokurátora alebo vyšetrovateľa o zastavení trestného stíhania
alebo právoplatným uznesením prokurátora o podmienečnom zastavení
trestného stíhania, sa povolí, ak vyjdú najavo skutočnosti alebo
dôkazy orgánu, o rozhodnutie ktorého ide, skôr neznáme, ktoré by
mohli samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už
skôr známymi viesť k záveru, že dôvody na zastavenie tu neboli
a že je na mieste podať proti obvinenému obžalobu.
(4) Obnova konania, ktoré sa skončilo niektorým zo spôsobov
uvedených v predchádzajúcich odsekoch, sa povolí aj vtedy, ak sa
právoplatným rozsudkom zistí, že policajný orgán, vyšetrovateľ,
prokurátor alebo sudca v pôvodnom konaní porušil svoje povinnosti
konaním zakladajúcim trestný čin.
Obnova v neprospech obvineného je vylúčená, ak
a) trestnosť činu zanikla,
b) obvinený zomrel.
Osoby oprávnené na návrh na povolenie obnovy
(1) Obnovu možno povoliť len na návrh oprávnenej osoby.
(2) V neprospech obvineného môže návrh na povolenie obnovy
podať len prokurátor.
(3) V prospech obvineného môžu návrh na povolenie obnovy podať
okrem obvineného aj osoby, ktoré by mohli podať v jeho prospech
odvolanie. Ak by tak mohli urobiť i proti vôli obvineného, môžu
proti jeho vôli podať i návrh na povolenie obnovy. Taký návrh môžu
urobiť i po smrti obvineného.
(4) Ak sa dozvie súd alebo iný štátny orgán o okolnosti, ktorá
by mohla odôvodniť návrh na povolenie obnovy, je povinný oznámiť
ju prokurátorovi. Ak ide o okolnosť, ktorá by mohla odôvodniť
návrh na povolenie obnovy v prospech obvineného, je prokurátor
povinný upovedomiť o nej bez odkladu obvineného, alebo ak to nie
je možné, inú osobu oprávnenú na podanie návrhu, pokiaľ taký návrh
nepodá sám.
Príslušnosť súdu na rozhodnutie o obnove
(1) O návrhu na povolenie obnovy konania, ktoré sa skončilo
právoplatným uznesením prokurátora alebo vyšetrovateľa o zastavení
trestného stíhania, rozhoduje súd, ktorý by bol príslušný
rozhodovať o obžalobe.
(2) O návrhu na povolenie obnovy konania, ktoré sa skončilo
právoplatným rozsudkom, a konania, ktoré sa skončilo právoplatným
uznesením súdu o zastavení trestného stíhania, rozhoduje súd,
ktorý vo veci rozhodol v prvom stupni.
(3) Aj keď vo veci v prvom stupni rozhodoval okresný súd,
rozhodne o návrhu na povolenie obnovy krajský súd, ak to navrhne
prokurátor s odôvodnením, že so zreteľom na nové skutočnosti alebo
dôkazy, ktoré vyšli najavo, ide o trestný čin patriaci do
príslušnosti krajského súdu.
Konanie o návrhu na povolenie obnovy
(1) Ak pre rozhodnutie o návrhu na povolenie obnovy na
preverenie jeho dôvodnosti treba niektorú okolnosť vopred
objasniť, vykoná potrebné vyšetrenie predseda senátu alebo na jeho
žiadosť niektorý iný orgán činný v trestnom konaní, prípadne
i policajný orgán. Pre takéto vyšetrenie platia ustanovenia piatej
hlavy.
(2) V prípadoch obzvlášť naliehavých možno na zaistenie
dôkazného materiálu na podklade uznesenia senátu použiť
i prostriedky uvedené v štvrtej hlave. Zaistiť osobu obvineného
vydaním príkazu na zatknutie a vzatím do väzby možno však pred
povolením obnovy len vtedy, keď to navrhne prokurátor podávajúc
návrh na obnovu v neprospech obvineného a ak to považuje súd za
nevyhnutné so zreteľom na povahu nových skutočností a dôkazov,
ktoré vyšli najavo, na závažnosť trestného činu a na naliehavosť
väzobných dôvodov.
(3) Ak bol podaný návrh na povolenie obnovy konania v prospech
obvineného, môže súd vzhľadom na povahu skutočností z dôkazov,
ktoré novo vyšli najavo, odložiť alebo prerušiť výkon trestu
právoplatne uloženého v pôvodnom konaní.
Súd návrh na povolenie obnovy zamietne,
a) ak bol podaný osobou neoprávnenou,
b) ak smeruje len proti rozhodnutiu alebo výroku, ohľadne ktorého
obnova nie je prípustná,
c) ak je obnova vylúčená podľa § 279, alebo
d) ak nezistí dôvody obnovy podľa § 278.
(1) Ak vyhovie súd návrhu na povolenie obnovy, zruší napadnuté
rozhodnutie celkom alebo v časti, v ktorej je návrh dôvodný. Ak
zruší, čo i len sčasti, výrok o vine, zruší vždy súčasne celý
výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré majú vo výroku o vine
svoj podklad. Zruší tiež ďalšie rozhodnutia na zrušené rozhodnutie
obsahove nadväzujúce, pokiaľ so zreteľom na zmenu, ku ktorej
zrušením došlo, stratili podklad.
(2) Ak súd povolí obnovu konania, ktoré sa skončilo
právoplatným uznesením súdu o zastavení trestného stíhania, alebo
ak povolí v otázke viny obnovu konania, ktoré sa skončilo
právoplatným rozsudkom, môže súčasne so zrušením rozhodnutia vec
vrátiť prokurátorovi na došetrenie, ak to považuje za potrebné pre
objasnenie veci. Krajský súd, ktorý podľa § 281 ods. 3 povolil
obnovu konania, v ktorom v prvom stupni rozhodoval okresný súd,
vráti vec vždy prokurátorovi. Ustanovenie § 191 platí i tu.
(3) Ak súd povolí obnovu iba vo výroku o priznanom nároku
poškodeného na náhradu škody, odkáže poškodeného pri zrušení tohto
výroku na konanie o občianskoprávnych veciach, prípadne na konanie
pred iným príslušným orgánom.
Ak súd povolí obnovu v prospech obvineného z dôvodov, ktoré sú
na prospech aj niektorému spoluobvinenému alebo zúčastnenej osobe,
povolí súčasne obnovu aj v ich prospech.
(1) O návrhu na povolenie obnovy rozhoduje súd na verejnom
zasadnutí.
(2) Zamietnuť návrh z dôvodov uvedených v § 283 písm. a) až c)
môže i na neverejnom zasadnutí. Z dôvodu uvedeného v § 283 písm. d) môže návrh zamietnuť na neverejnom zasadnutí iba v tom
prípade, keď návrh opretý o tie isté skutočnosti a dôkazy bol už
skôr právoplatne zamietnutý a návrh nanovo podaný je len jeho
opakovaním.
(3) Proti rozhodnutiu o návrhu na povolenie obnovy je
prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.
Konanie po povolení obnovy
Ak sa vykonáva na obvinenom trest odňatia slobody uložený mu
v pôvodnom rozsudku, rozhodne súd po právoplatnosti uznesenia,
ktorým spolu s povolením obnovy zrušil výrok o tomto treste, bez
odkladu o väzbe.
(1) Ak bola právoplatne povolená obnova konania, ktoré sa
skončilo právoplatným uznesením prokurátora alebo vyšetrovateľa
o zastavení trestného stíhania, pokračuje sa v prípravnom konaní.
(2) V ostatných prípadoch pokračuje súd po právoplatnom
povolení obnovy v konaní na podklade pôvodnej obžaloby, ak sa
nevyslovilo, že sa vec vracia prokurátorovi na došetrenie (§ 284 ods. 2).
(3) Ak bola povolená obnova, len pokiaľ ide o niektorý
z trestných činov, za ktoré bol právoplatne uložený úhrnný alebo
súhrnný trest, a súd vrátil vec prokurátorovi na došetrenie, určí
po právoplatnosti uznesenia povoľujúceho obnovu na verejnom
zasadnutí rozsudkom primeraný trest pre ostávajúce trestné činy.
Ak bola povolená obnova len v prospech obvineného,
a) čas od právoplatnosti pôvodného rozsudku do právoplatnosti
uznesenia povoľujúceho obnovu sa do premlčacej doby
nezapočítava,
b) nesmie mu byť novým rozsudkom uložený trest prísnejší, než aký
mu bol uložený v pôvodnom rozsudku,
c) neprekáža jeho smrť vykonaniu ďalšieho konania a trestné
stíhanie nemožno zastaviť preto, že obvinený zomrel.
DEVÄTNÁSTA HLAVA
OSOBITNÉ SPÔSOBY KONANIA
Všeobecné ustanovenie
Ak táto hlava neobsahuje osobitné ustanovenie, použijú sa aj
na konanie podľa tejto hlavy všeobecné predpisy.
Prvý oddiel
Konanie proti mladistvým
Obhajoba mladistvého
Mladistvý musí mať od vznesenia obvinenia obhajcu.
Zistenie pomerov mladistvého
V konaní proti mladistvému treba čo najdôkladnejšie zistiť
tiež stupeň rozumového a mravného vývoja mladistvého, jeho povahu,
pomery a prostredie, v ktorom žil a bol vychovaný, jeho správanie
pred spáchaním trestného činu a po ňom a iné okolnosti dôležité
pre voľbu prostriedkov vhodných na jeho nápravu, najmä na
posúdenie, či má byť nariadená ochranná výchova mladistvého.
Zistenie pomerov mladistvého sa spravidla uloží orgánu poverenému
starostlivosťou o mládež.
Väzba mladistvého
Aj keď jestvujú väzobné dôvody podľa § 67, smie byť mladistvý
vzatý do väzby iba vtedy, keď nemožno účel väzby dosiahnuť ináč.
Konanie pred súdom
Predseda senátu dá odpis obžaloby doručiť (§ 196 ods. 1) aj
orgánu poverenému starostlivosťou o mládež.
Ak to vyžaduje prospech mladistvého, môže príslušný súd
postúpiť vec súdu, v ktorého obvode mladistvý býva, alebo súdu, na
ktorom z iných dôvodov je vykonanie trestného konania so zreteľom
na záujmy mladistvého najúčelnejšie.
Spoločné konanie proti mladistvému a osobe staršej než
osemnásť rokov možno vykonať len výnimočne, ak je to potrebné pre
všestranné a objektívne objasnenie veci alebo ak sú pre to iné
dôležité dôvody. Pokiaľ ide o mladistvého, použijú sa
i v spoločnom konaní ustanovenia tohto oddielu.
(1) Hlavné pojednávanie nemožno konať v neprítomnosti
mladistvého.
(2) O hlavnom pojednávaní a verejnom zasadnutí treba
upovedomiť aj orgán poverený starostlivosťou o mládež. Prokurátor
musí byť i na verejnom zasadnutí vždy prítomný.
(3) Na hlavnom pojednávaní a verejnom zasadnutí proti
mladistvému
a) súd vylúči verejnosť aj vtedy, ak je to na prospech
mladistvého,
b) predseda senátu môže mladistvému prikázať, aby sa pri
niektorej časti hlavného pojednávania alebo verejného
zasadnutia vzdialil z pojednávacej siene, ak je obava, že by
táto časť konania mohla nepriaznivo pôsobiť na jeho mravný
vývoj; po návrate mladistvého do pojednávacej siene mu oznámi
podstatný obsah pojednávania konaného za jeho neprítomnosti,
aby sa mohol k nemu vyjadriť,
c) zástupca orgánu povereného starostlivosťou o mládež má právo
robiť návrhy a dávať vyslúchaným otázky; slovo na záverečnú
reč mu patrí po mladistvom.
Oznamovanie rozhodnutí
(1) Odpis rozsudku sa doručí vždy aj orgánu poverenému
starostlivosťou o mládež.
(2) Ak nebol zástupca orgánu povereného starostlivosťou
o mládež prítomný pri vyhlasovaní uznesenia, proti ktorému je
prípustná sťažnosť alebo ktorým bolo trestné stíhanie zastavené
alebo prerušené alebo vec postúpená, doručí sa orgánu poverenému
starostlivosťou o mládež odpis tohto uznesenia.
Osoby oprávnené podať opravné prostriedky
(1) Opravné prostriedky v prospech mladistvého môže podať,
a to i proti jeho vôli, aj orgán poverený starostlivosťou
o mládež; lehota na podanie opravného prostriedku mu plynie
samostatne.
(2) Sťažnosť v prospech mladistvého môžu podať aj jeho
príbuzní v pokolení priamom, jeho súrodenec, osvojiteľ, manžel
a druh; lehota na podanie sťažnosti sa im končí tým istým dňom ako
mladistvému.
Uloženie ochrannej výchovy
(1) Ak nejde o prípad, v ktorom si súd rozhodnutie o ochrannej
výchove vyhradil podľa § 230 ods. 2, môže ju uložiť na verejnom
zasadnutí, len ak to navrhne prokurátor.
(2) Proti rozhodnutiu o ochrannej výchove je prípustná
sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.
Spoločné ustanovenia
(1) V konaní proti mladistvému treba dbať na to, aby sa ako
vyšetrovanie, tak i rozhodovanie zverovalo osobám, ktorých životné
skúsenosti a znalosť otázok súvisiacich s výchovou mládeže
zaručujú splnenie výchovného účelu konania. Orgány činné
v trestnom konaní postupujú v najužšej spolupráci so zariadeniami,
ktorým je zverená starostlivosť o mládež, prípadne so zariadeniami
psychiatrickej starostlivosti. K vyšetreniu duševného stavu
mladistvého sa priberie spravidla znalec z odboru detskej alebo
dorastovej psychiatrie.
(2) Ustanovenia tohto oddielu sa nepoužijú
a) v konaní o trestných činoch, ktoré obvinený spáchal jednak
pred dovŕšením osemnásteho roku, jednak po jeho dovŕšení, ak
zákon na čin spáchaný po dovŕšení osemnásteho roku ustanovuje
trest rovnaký alebo prísnejší, alebo
b) ak dôjde k vzneseniu obvinenia až po dovŕšení devätnásteho
roku obvineného.
(3) Ustanovenia tohto oddielu o účasti orgánu povereného
starostlivosťou o mládež sa nepoužije
a) v odbore vojenského súdnictva,
b) vo vykonávacom konaní, ak sa úkon vykonáva po dovŕšení
devätnásteho roku mladistvého.
Druhý oddiel
Konanie proti ušlému
(1) Konanie podľa ustanovení tohto oddielu možno vykonať proti
tomu, kto sa vyhýba trestnému konaniu pobytom v cudzine alebo tým,
že sa skrýva.
(2) Proti osobe mladistvej toto konanie nemožno použiť.
Zrušený od 1.8.1965
Obvinený musí mať v tomto konaní vždy obhajcu. Ten má rovnaké
práva ako obvinený.
Konanie pred súdom sa vykonáva podľa ustanovení tohto oddielu
na návrh prokurátora, ktorý môže podať už v obžalobe alebo i bez
takého návrhu na základe opatrenia predsedu senátu.
(1) Všetky písomnosti určené pre obvineného sa doručujú iba
obhajcovi.
(2) Predvolanie na hlavné pojednávanie a na verejné zasadnutie
sa tiež vhodným spôsobom uverejní. Hlavné pojednávanie, prípadne
verejné zasadnutie sa potom vykoná i v neprítomnosti obvineného,
a to bez ohľadu na to, či sa obvinený o ňom dozvedel.
Tretí oddiel
Podmienečné zastavenie trestného stíhania
Nadpis zrušený od 1.10.1994
(1) V konaní o trestnom čine, na ktorý zákon ustanovuje trest
odňatia slobody, ktorého horná hranica neprevyšuje päť rokov, môže
so súhlasom obvineného súd a v prípravnom konaní po skončení
vyšetrovania prokurátor podmienečne zastaviť trestné stíhanie, ak
a) sa obvinený k trestnému činu priznal a
b) nahradil škodu, pokiaľ bola činom spôsobená, alebo
s poškodeným o jej náhrade uzavrel dohodu, alebo urobil iné
potrebné opatrenia na jej náhradu,
a vzhľadom na osobu páchateľa s prihliadnutím na jeho doterajší
život a na okolnosti prípadu možno dôvodne takéto rozhodnutie
považovať za dostačujúce.
(2) V rozhodnutí o podmienečnom zastavení trestného stíhania
sa určí skúšobná doba na 6 mesiacov až 2 roky. Skúšobná doba sa
začína právoplatnosťou tohto rozhodnutia o podmienečnom zastavení
trestného stíhania.
(3) Obvinenému, ktorý uzavrel s poškodeným dohodu o spôsobe
náhrady škody, sa v rozhodnutí o podmienečnom zastavení trestného
stíhania uloží, aby škodu v priebehu skúšobnej doby uhradil.
(4) Obvinenému možno tiež uložiť, aby v skúšobnej dobe
dodržiaval primerané obmedzenia smerujúce k tomu, aby viedol
riadny život.
(5) Proti rozhodnutiu o podmienečnom zastavení trestného
stíhania môžu obvinený a poškodený podať sťažnosť, ktorá má
odkladný účinok. Ak o podmienečnom zastavení trestného stíhania
rozhodne súd, má také právo aj prokurátor.
(6) Podmienečne zastaviť trestné stíhanie podľa odseku 1 nie
je možné, ak takým činom bola spôsobená smrť.
Nadpis zrušený od 1.10.1994
(1) Ak obvinený v priebehu skúšobnej doby viedol riadny život,
splnil povinnosť nahradiť spôsobenú škodu a vyhovel aj ďalším
uloženým obmedzeniam, rozhodne orgán, ktorý trestné stíhanie
v prvom stupni podmienečne zastavil, že sa obvinený osvedčil. Inak
rozhodne, a to prípadne aj počas skúšobnej doby, že sa v trestnom
stíhaní pokračuje.
(2) Ak do jedného roka od uplynutia skúšobnej doby nebolo
urobené rozhodnutie podľa odseku 1 bez zavinenia obvineného, má sa
za to, že sa osvedčil.
(3) Právoplatnosťou rozhodnutia o tom, že sa obvinený
osvedčil, alebo uplynutím lehoty uvedenej v odseku 2 nastávajú
účinky zastavenia trestného stíhania [§ 11 ods. 1 písm. e)].
(4) Proti rozhodnutiu podľa odseku 1 môžu obvinený a poškodený
podať sťažnosť, ktorá má odkladný účinok. Ak také rozhodnutie
urobí súd, má toto právo aj prokurátor.
Štvrtý oddiel
Zmier
Nadpis zrušený od 1.10.2002
(1) V konaní o trestnom čine, na ktorý zákon ustanovuje trest
odňatia slobody, ktorého horná hranica neprevyšuje pri úmyselných
trestných činoch tri roky a pri nedbanlivostných trestných činoch
päť rokov, môže so súhlasom obvineného a poškodeného súd
a v prípravnom konaní prokurátor rozhodnúť o schválení zmieru
a zastaviť trestné stíhanie, ak obvinený
a) vyhlási, že spáchal skutok, za ktorý je stíhaný a nie sú
odôvodnené pochybnosti o tom, že jeho vyhlásenie bolo vykonané
slobodne, vážne, zrozumiteľne a určito,
b) nahradil škodu, ak bola činom spôsobená, alebo urobil iné
opatrenia na náhradu škody alebo inak odstránil ujmu vzniknutú
trestným činom a
c) zloží na účet súdu a v prípravnom konaní na účet prokuratúry
peňažnú sumu určenú konkrétnemu adresátovi na všeobecne
prospešné účely a táto peňažná suma nie je zrejme neprimeraná
závažnosti spáchaného trestného činu,
a vzhľadom na povahu a závažnosť spáchaného činu, na mieru, akou
bol trestným činom dotknutý verejný záujem, na osobu obvineného
a na jeho osobné a majetkové pomery považuje súd a v prípravnom
konaní prokurátor takýto spôsob rozhodnutia za dostačujúci.
(2) Schváliť zmier podľa odseku 1 nie je možné, ak takým činom
bola spôsobená smrť.
(3) Proti rozhodnutiu podľa odseku 1 môže v konaní pred súdom
prokurátor podať sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.
(1) Pred rozhodnutím o schválení zmieru súd a v prípravnom
konaní prokurátor vyslúchne obvineného o tom, či rozumie obsahu
obvinenia a či si je vedomý dôsledku schválenia zmieru. Ďalej
vyslúchne obvineného a poškodeného, najmä k spôsobu a okolnostiam
uzavretia zmieru, či zmier medzi nimi bol uzavretý dobrovoľne a či
súhlasia so schválením zmieru. Súčasťou výsluchu obvineného musí
byť vyhlásenie, že spáchal skutok, za ktorý je stíhaný.
(2) Pred výsluchom treba obvineného a poškodeného poučiť o ich
právach a o podstate inštitútu zmieru.
(3) Ak je poškodeným právnická osoba, je možné namiesto
výsluchu člena štatutárneho orgánu alebo inej osoby oprávnenej
konať v jej mene zabezpečiť jej písomné vyhlásenie k okolnostiam
uvedeným v odseku 1.
(1) Rozhodnutie o schválení zmieru a zastavení trestného
stíhania musí obsahovať opis skutku, ktorého sa zmier týka, jeho
právne posúdenie, obsah zmieru zahrňujúci výšku nahradenej škody
alebo škody, na náhradu ktorej sa obvinený zaviazal, alebo iné
opatrenia na odstránenie ujmy vzniknutej trestným činom, peňažnú
sumu určenú na všeobecne prospešné účely vrátane sumy odovzdanej
štátu na peňažnú pomoc obetiam trestnej činnosti (§ 311a),
uvedenie konkrétneho adresáta peňažnej sumy určenej na všeobecne
prospešné účely a výrok o zastavení trestného stíhania pre skutok,
ktorého sa zmier týka.
(2) Pri určení adresáta peňažnej sumy určenej na všeobecne
prospešné účely je súd a v prípravnom konaní prokurátor viazaný
obsahom dohody o zmieri medzi obvineným a poškodeným.
(1) Peňažnú sumu určenú na všeobecne prospešné účely možno
adresovať obciam, samosprávnym krajom a iným právnickým osobám so
sídlom na území Slovenskej republiky, ktoré nemajú v predmete
činnosti podnikanie, na financovanie vedy, vzdelania, kultúry,
školstva, ochrany pred požiarmi, podporu a ochranu mládeže, rozvoj
telesnej kultúry, ochranu zvierat, sociálne, zdravotnícke,
ekologické, humanitárne, charitatívne účely, pre registrované
cirkvi a náboženské spoločnosti, ako aj štátu na peňažnú pomoc
obetiam trestnej činnosti.
(2) Z peňažnej sumy určenej na všeobecne prospešné účely patrí
štátu na peňažnú pomoc obetiam trestnej činnosti najmenej 50%.
Práva poškodeného podľa § 309 a 311 neprislúchajú tomu, na
koho iba prešiel nárok na náhradu škody; to neplatí, ak ide
o dedičov poškodeného.
Ak nebol súdom a v prípravnom konaní prokurátorom zmier
schválený, hoci obvinený uskutočnil vyhlásenie podľa § 309 ods. 1, že spáchal skutok, pre ktorý je stíhaný, nie je možné
v ďalšom konaní prihliadnuť na toto vyhlásenie ako na dôkaz.
Zrušený od 1.7.1990
Piaty oddiel
Konanie pred samosudcom
(1) Samosudca vykonáva konanie o trestných činoch, na ktoré
zákon ustanovuje trest odňatia slobody, ktorého horná hranica
neprevyšuje päť rokov.
(2) Ustanovenie odseku 1 sa nepoužije, ak má byť uložený
súhrnný trest a skorší trest bol uložený v konaní pred senátom.
(1) Samosudca má rovnaké práva a povinnosti ako senát a jeho
predseda.
(2) Neverejné zasadanie samosudca nevykonáva.
(1) Samosudca obžalobu predbežne neprejednáva, preskúma ju
však z hľadísk uvedených v § 181 ods. 1 a § 186. Podľa výsledkov
preskúmania obžaloby samosudca
a) urobí niektoré z rozhodnutí uvedených v § 188 ods. 1 písm. a) až d),
b) môže zastaviť trestné stíhanie, ak sú tu okolnosti uvedené
v § 172 ods. 2 alebo 3,
c) vráti vec prokurátorovi na došetrenie, ak v prípravnom konaní
neboli objasnené základné skutočnosti dôležité pre rozhodnutie
o vine alebo
d) môže prerušiť trestné stíhanie, ak sú tu okolnosti uvedené
v § 173 ods. 2,
e) trestné stíhanie podmienečne zastaví podľa § 307 alebo
rozhodne o schválení zmieru podľa § 309.
(2) Ustanovenia § 189 až 191 sa použijú aj na konanie pred
samosudcom. O schválení zmieru môže samosudca rozhodnúť na
verejnom zasadnutí.
(3) Ak je obvinený vo väzbe, rozhodne samosudca po preskúmaní
obžaloby vždy tiež o ďalšom trvaní väzby, pokiaľ nenariadi hlavné
pojednávanie.
(4) Proti rozhodnutiu podľa odseku 1 písm. a) až d) môže
prokurátor podať sťažnosť, ktorá má, ak nejde o prerušenie
trestného stíhania, odkladný účinok.
(5) Proti rozhodnutiu podľa odseku 1 písm. e) môže prokurátor,
obvinený a poškodený podať sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.
(1) Ak samosudca neurobí žiadne z rozhodnutí uvedených
v § 314c ods. 1, nariadi hlavné pojednávanie.
(2) Ak sa po vyhlásení rozsudku prokurátor aj obvinený vzdali
odvolania alebo vyhlásenie o tom, že sa vzdávajú odvolania,
urobili v lehote do troch pracovných dní od vyhlásenia rozsudku,
môže samosudca vyhotoviť zjednodušený písomný rozsudok, ktorý
neobsahuje odôvodnenie.
Nadpis zrušený od 1.7.1990
Trestný rozkaz
(1) Samosudca môže bez prejednania veci na hlavnom pojednávaní
vydať trestný rozkaz, ak je skutkový stav spoľahlivo preukázaný
zadováženými dôkazmi.
(2) Trestným rozkazom možno uložiť
a) trest odňatia slobody do dvoch rokov,
b) trest zákazu činnosti do päť rokov,
c) peňažný trest,
d) trest prepadnutia veci.
(3) Náhradný trest odňatia slobody za peňažný trest nesmie ani
s uloženým trestom odňatia slobody presahovať dva roky.
(4) Trestný rozkaz nemožno vydať
a) v konaní proti mladistvému, ak v čase jeho vydania mladistvý
nedovŕšil osemnásty rok svojho veku,
b) v konaní proti osobe, ktorá je pozbavená spôsobilosti na
právne úkony alebo ktorej spôsobilosť na právne úkony je
obmedzená,
c) ak sa má rozhodnúť o ochrannom opatrení,
d) ak sa má uložiť súhrnný trest a predchádzajúci trest bol
uložený rozsudkom.
(5) Trestný rozkaz má povahu odsudzujúceho rozsudku. Účinky
spojené s vyhlásením rozsudku nastávajú doručením trestného
rozkazu obvinenému.
(1) Trestný rozkaz obsahuje
a) označenie súdu, ktorý trestný rozkaz vydal,
b) dátum a miesto vydania trestného rozkazu,
c) označenie obvineného (§ 120 ods. 2),
d) výrok o vine (§ 120 ods. 3), o uloženom treste (§ 122 ods. 1),
e) výrok o priznaní náhrady škody (§ 228 a § 229 ods. 1 a 2), ak
sa nárok na jej náhradu riadne uplatnil (§ 43 ods. 2),
f) poučenie o práve podať odpor.
(2) Trestný rozkaz sa doručuje obvinenému, prokurátorovi
a poškodenému, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody. Obvinenému
sa doručuje do vlastných rúk (§ 63 ods. 1 a 3). Ak má obvinený
obhajcu, doručí sa trestný rozkaz aj obhajcovi.
Odpor proti trestnému rozkazu
(1) Obvinený a osoby, ktoré sú oprávnené podať v jeho prospech
odvolanie, ako aj prokurátor môžu podať proti trestnému rozkazu
odpor. Odpor sa podáva na súde, ktorý trestný rozkaz vydal, a to
do ôsmich dní od jeho doručenia. Osobám, ktoré môžu podať
odvolanie v prospech obvineného s výnimkou prokurátora, sa lehota
končí tým dňom ako obvinenému. Ak sa trestný rozkaz doručuje
obvinenému a aj jeho obhajcovi, plynie lehota od toho doručenia,
ktoré bolo vykonané neskôr. Na navrátenie lehoty sa obdobne
použije ustanovenie § 61.
(2) Proti výroku o náhrade škody, ktorým bola priznaná náhrada
škody, môže poškodený podať odpor; ak poškodený odpor podal,
trestný rozkaz sa ruší vo výroku o náhrade škody. Samosudca odkáže
uznesením poškodeného na konanie o občianskoprávnych veciach.
(3) Ak proti trestnému rozkazu podala oprávnená osoba v lehote
odpor, samosudca nariadi vo veci hlavné pojednávanie; pri
prejednávaní veci na hlavnom pojednávaní nie je samosudca viazaný
právnou kvalifikáciou ani druhom a výmerom trestu obsiahnutými
v trestnom rozkaze. Inak sa trestný rozkaz stane právoplatným
a vykonateľným.
(4) Ak bol obvinený stíhaný pre trestný čin uvedený v § 163a,
môže poškodený vziať súhlas s trestným stíhaním späť až do doby,
kým sa trestný rozkaz nedoručí niektorej z osôb uvedených v odseku 1. Späťvzatím súhlasu sa trestný rozkaz ruší a samosudca trestné
stíhanie zastaví.
(5) Ak bol vydaný trestný rozkaz, môže prokurátor vziať späť
obžalobu do doby, kým sa trestný rozkaz nedoručí niektorej z osôb
uvedených v odseku 1. Späťvzatím obžaloby sa trestný rozkaz ruší
a vec sa vracia do prípravného konania.
(6) Obvinený a osoby, ktoré sú oprávnené podať v jeho prospech
odvolanie, poškodený, ako aj prokurátor môžu výslovným vyhlásením
vziať podaný odpor späť, a to až dovtedy, kým súd začne hlavné
pojednávanie. Osoba, ktorá je oprávnená podať v prospech
obvineného odvolanie, môže tak urobiť len s jeho výslovným
súhlasom.
(7) Vzatie odporu späť, ak niet prekážok, vezme samosudca
uznesením na vedomie.
(8) Trestný rozkaz sa stane právoplatným a vykonateľným, ak
a) odpor nebol podaný, uplynutím lehoty na podanie odporu,
b) odpor bol vzatý späť, dňom jeho späťvzatia.
(9) Ak bol odpor podaný v lehote a nebol vzatý späť do začatia
hlavného pojednávania, začatím hlavného pojednávania sa trestný
rozkaz ruší.
Oprava vyhotovenia trestného rozkazu
Na opravu vyhotovenia a odpisu trestného rozkazu sa použijú
primerane ustanovenia § 131 a 133.
DVADSIATA HLAVA
VYKONÁVACIE KONANIE
Príslušnosť vo vykonávacom konaní
(1) Rozhodnutie vykonáva, prípadne jeho výkon zariaďuje ten
orgán, ktorý rozhodnutie urobil; v konaní pred súdom rozhodnutie
senátu vykonáva alebo jeho výkon zariaďuje predseda senátu.
(2) Rozhodnutia súvisiace s výkonom trestov a ochranných
opatrení robí, ak nie je ďalej ustanovené niečo iné, súd, ktorý vo
veci rozhodol v prvom stupni.
(3) Opatrenia potrebné na výkon trestov a ochranných opatrení
a na vymáhanie trov trestného konania, najmä upovedomovanie iných
orgánov a osôb, ktorým patrí spolupôsobenie pri výkone uvedených
rozhodnutí, robí, ak nie je ďalej ustanovené niečo iné, predseda
senátu súdu, ktorý vo veci rozhodol v prvom stupni.
Prvý oddiel
Zrušený od 1.7.1990
Zrušený od 1.7.1990
Zrušený od 1.7.1990
Zrušený od 1.7.1990
Zrušený od 1.7.1990
Druhý oddiel
Výkon trestu odňatia slobody
Všeobecné ustanovenia
(1) Spôsob výkonu trestu odňatia slobody upravuje zákon
o výkone trestu odňatia slobody.
(2) U osôb, ktoré sú vo výkone trestu odňatia slobody, robí
rozhodnutie súvisiace s výkonom tohto trestu súd, v obvode ktorého
sa trest odňatia slobody vykonáva.
(3) Ak je pri trestoch odňatia slobody postupne uložených
(§ 36 ods. 2 Tr.zák.) ustanovený rôzny spôsob výkonu trestu
(§ 39a a § 81 Tr.zák.), určí spoločný
spôsob výkonu postupne
uložených trestov súd, v obvode ktorého sa trest odňatia slobody
vykonáva.
Nariadenie výkonu trestu
(1) Len čo sa rozhodnutie, podľa ktorého sa má vykonať
nepodmienečný trest odňatia slobody, stalo vykonateľným, predseda
senátu príslušného súdu (súd prvého stupňa a odvolací súd) ihneď
vydá príkaz na zadržanie odsúdeného na účel jeho dodania do výkonu
trestu odňatia slobody 11b) a zároveň nariadi výkon trestu odňatia
slobody a dodanie odsúdeného do výkonu trestu odňatia slobody, ak
a) je vo väzbe,
b) bol mu uložený trest odňatia slobody prevyšujúci dva roky,
alebo
c) je obava, že ujde.
V ostatných prípadoch, len čo sa rozhodnutie, podľa ktorého sa má
vykonať nepodmienečný trest odňatia slobody, stalo vykonateľným,
predseda senátu pošle príslušnému nápravnovýchovnému ústavu
nariadenie výkonu trestu a vyzve odsúdeného, ak je na slobode, aby
trest nastúpil.
(2) Predseda senátu môže odsúdenému na nastúpenie trestu
poskytnúť primeranú lehotu, aby si mohol obstarať svoje
záležitosti; to neplatí v prípadoch uvedených v odseku 1 písm. a) až c). Táto lehota nesmie byť dlhšia než jeden mesiac odo dňa,
kedy nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie uvedené v odseku 1.
(3) Ak nenastúpi odsúdený trest v lehote, ktorá mu bola
poskytnutá, alebo ak je obava, že ujde, nariadi predseda senátu,
aby bol do trestu dodaný. Ak je neznáme miesto pobytu odsúdeného,
použije sa na príkaz na jeho dodanie do trestu primerane
ustanovenie § 69 ods. 3. Ak je miesto pobytu odsúdeného známe,
možno na jeho dodanie do výkonu trestu použiť ustanovenie § 83c ods. 2.
(4) Ak podal poškodený alebo svedok žiadosť podľa § 43 ods. 5
alebo § 103a ods. 1, zašle predseda senátu príslušnému
nápravnovýchovnému ústavu spolu s nariadením výkonu trestu
potrebné informácie o poškodenom alebo svedkovi. Nápravnovýchovný
ústav je povinný informovať takého poškodeného a svedka
o prepustení alebo úteku odsúdeného z výkonu trestu. Ak podal
poškodený alebo svedok žiadosť podľa § 43 ods. 5 alebo § 103a ods. 1 a odsúdený je už vo výkone trestu odňatia slobody, zašle
súd informácie o poškodenom alebo o svedkovi neodkladne
príslušnému nápravnovýchovnému ústavu, v ktorom odsúdený vykonáva
trest odňatia slobody. Nápravnovýchovný ústav je povinný vhodným
spôsobom informovať poškodeného alebo svedka o prepustení
odsúdeného z výkonu trestu alebo o jeho úteku z výkonu trestu
najneskôr v deň, v ktorý táto skutočnosť nastala.
Odklad výkonu trestu
(1) Ak odsúdený pred nástupom výkonu trestu odňatia slobody
ochorie takou vážnou chorobou, že dočasne nie je spôsobilý
nastúpiť výkon trestu, pretože je v ústavnej zdravotnej
starostlivosti, zašle súdu žiadosť o odklad výkonu trestu spolu
s lekárskou správou o svojom zdravotnom stave nie staršou ako 30
dní; v žiadosti je povinný uviesť aj adresu zdravotníckeho
zariadenia, ktoré mu poskytuje zdravotnú starostlivosť.
(2) Na žiadosť predsedu senátu oznámi nemocnica pre obvinených
a odsúdených, či zdravotnícke zariadenie Zboru väzenskej
a justičnej stráže môže poskytnúť odsúdenému, ktorý požiadal
o odklad výkonu trestu podľa odseku 1, potrebnú zdravotnú
starostlivosť alebo na akú dobu navrhuje odložiť výkon trestu.
Predseda senátu na potrebný čas odloží výkon trestu odňatia
slobody, ak v zdravotníckom zariadení Zboru väzenskej a justičnej
stráže nie je možné poskytnúť potrebnú zdravotnú starostlivosť.
(3) Výkon trestu odňatia slobody na tehotnej žene alebo na
matke novonarodeného dieťaťa predseda senátu odloží na dobu
jedného roka po pôrode.
(4) Proti rozhodnutiu podľa odsekov 2 a 3 je prípustná
sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.
(5) Ak odsúdený zneužíva povolený odklad alebo ak je obava, že
ujde alebo sa bude skrývať, predseda senátu odklad výkonu trestu
uznesením odvolá.
(1) Výkon trestu odňatia slobody neprevyšujúceho jeden rok
môže predseda senátu z dôležitých dôvodov odložiť, a to na čas
najviac troch mesiacov odo dňa, keď nadobudlo právoplatnosť
rozhodnutie uvedené v § 321 ods. 1.
(2) Ďalší odklad výkonu takého trestu alebo jeho odklad na
dlhší čas než na tri mesiace môže povoliť predseda senátu, a to
len výnimočne z obzvlášť dôležitých dôvodov, najmä ak by mohol
výkon trestu mať pre odsúdeného alebo pre jeho rodinu mimoriadne
ťažké následky. Odklad možno však povoliť najviac na čas šesť
mesiacov odo dňa, keď nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie uvedené
v § 321 ods. 1.
(3) Ak je obava, že odsúdený ujde, alebo ak zneužíva povolený
odklad, predseda senátu odklad odvolá.
(4) Proti rozhodnutiu, ktorým bol povolený odklad výkonu
trestu podľa odseku 2, môže prokurátor podať sťažnosť.
Rozhodovanie o zmene spôsobu výkonu trestu
(1) O zmene spôsobu výkonu trestu odňatia slobody rozhoduje na
verejnom zasadaní na návrh prokurátora alebo riaditeľa
nápravnovýchovného ústavu, na žiadosť odsúdeného alebo i bez
takého podnetu okresný súd, v obvode ktorého sa trest odňatia
slobody vykonáva.
(2) Pred rozhodnutím o zmene spôsobu výkonu trestu odňatia
slobody musí sa odsúdený vyslúchnuť.
(3) Proti rozhodnutiu podľa odseku 1 je prípustná sťažnosť,
ktorá má odkladný účinok.
Prerušenie výkonu trestu
(1) Ak je odsúdený, na ktorom sa vykonáva trest odňatia
slobody, postihnutý ťažkou chorobou, môže predseda senátu výkon
trestu na potrebný čas prerušiť; predseda senátu vždy preruší
výkon trestu na tehotnej žene alebo matke dieťaťa mladšieho ako
jeden rok.
(2) Ak je obava, že odsúdený ujde, alebo ak zneužíva povolené
prerušenie, predseda senátu prerušenie výkonu trestu odvolá.
(3) Proti rozhodnutiu podľa odseku 1 je prípustná sťažnosť.
Zrušený od 1.8.1965
Upustenie od výkonu trestu
(1) Minister spravodlivosti môže upustiť od výkonu trestu
odňatia slobody alebo jeho zvyšku, ak odsúdený bol alebo má byť
vyhostený. Ak nedôjde k vyhosteniu alebo ak sa vráti vyhostený,
rozhodne súd, že sa trest odňatia slobody alebo jeho zvyšok
vykoná.
(2) Súd môže upustiť od výkonu trestu odňatia slobody alebo
jeho zvyšku aj vtedy, ak zistí, že odsúdený ochorel
nevyliečiteľnou životu nebezpečnou chorobou alebo nevyliečiteľnou
duševnou chorobou.
(3) Proti rozhodnutiu podľa odseku 2 je prípustná sťažnosť,
ktorá má odkladný účinok.
Odklad a prerušenie výkonu trestu a upustenie od jeho výkonu u vojakov
(1) Predseda senátu odloží alebo preruší výkon trestu odňatia
slobody neprevyšujúceho šesť mesiacov, ktorý sa vykonáva alebo sa
má vykonávať v nápravnovýchovnom ústave, ak je odsúdený povolaný
na výkon vojenskej základnej služby.
(2) Ak odsúdený vo výkone tejto služby nespáchal nijaký
trestný čin a konal riadne vojenskú službu, upustí súd od výkonu
trestu alebo jeho zvyšku; ináč rozhodne, že sa trest alebo jeho
zvyšok vykoná. Ak sa upustilo od výkonu trestu alebo jeho zvyšku,
pokladá sa trest za vykonaný dňom, keď bol jeho výkon odložený
alebo prerušený.
(3) Proti rozhodnutiu podľa odseku 2 je prípustná sťažnosť,
ktorá má odkladný účinok.
Podmienečné odsúdenie
(1) Len čo nadobudol právoplatnosť rozsudok ukladajúci trest
odňatia slobody, ktorého výkon bol podmienečne odložený so
zreteľom na to, že sa záujmové združenie občanov zaručilo za
nápravu odsúdeného, zašle predseda senátu odpis rozsudku
záujmovému združeniu, ktoré záruku prevzalo, a požiada ho
o výchovné spolupôsobenie. Požiada ho zároveň, aby v prípade, že
by záruka neplnila svoje poslanie a záujmové združenie pre spôsob
života odsúdeného, porušovanie obmedzení a podmienok ustanovených
súdom alebo z iných príčin záruku odvolalo, oznámilo toto svoje
rozhodnutie súdu.
(2) Záujmové združenie občanov činné na pracovisku odsúdeného
alebo v jeho bydlisku môže predseda senátu požiadať o výchovné
spolupôsobenie, aj keď podmienečný odklad výkonu trestu bol
povolený bez jeho záruky.
(3) Súd sleduje správanie podmienečne odsúdeného v skúšobnej
dobe, pričom sa opiera o pomoc záujmových združení občanov.
(1) O tom, či sa podmienečne odsúdený osvedčil, alebo či sa
nariadi výkon podmienečne odloženého trestu, rozhodne súd na
verejnom zasadnutí. Na verejnom zasadnutí rozhodne súd i o tom, či
sa v dôsledku odvolania záruky záujmovým združením občanov nariadi
výkon podmienečne odloženého trestu alebo či sa podmienečné
odsúdenie ponechá v platnosti, ako aj o ponechaní podmienečného
odsúdenia v platnosti a o predĺžení skúšobnej doby u mladistvého
v prípade § 82 ods. 2 tr.zák.
(2) Pri rozhodovaní o osvedčení sa podmienečne odsúdeného súd
sa opiera aj o vyjadrenie záujmového združenia občanov.
(3) Proti rozhodnutiam podľa odseku 1 je prípustná sťažnosť,
ktorá má odkladný účinok.
(4) Rozhodnutie, že sa podmienečne odsúdený osvedčil, môže so
súhlasom prokurátora urobiť aj predseda senátu.
Podmienečné prepustenie
(1) O podmienečnom prepustení z trestu odňatia slobody
rozhoduje súd na návrh prokurátora alebo riaditeľa nápravného
zariadenia, v ktorom sa vykonáva trest, na žiadosť odsúdeného
alebo i bez takej žiadosti, a to na verejnom zasadnutí. Ak bola
žiadosť odsúdeného o podmienečné prepustenie zamietnutá, môže ju
odsúdený opakovať až po uplynutí jedného roka od zamietavého
rozhodnutia, okrem prípadu, že by žiadosť bola zamietnutá len
preto, že doteraz neuplynula lehota ustanovená v zákone pre
podmienečné prepustenie.
(2) Podmienečné prepustenie môže navrhnúť aj záujmové
združenie občanov uvedené v § 4 ods. 1, ak ponúkne prevzatie
záruky za dovŕšenie nápravy odsúdeného. Pred podaním návrhu môže
požiadať riaditeľa nápravného zariadenia, v ktorom sa vykonáva
trest, aby mu oznámil stav prevýchovy odsúdeného.
(3) Ak podmienečné prepustenie navrhne riaditeľ
nápravnovýchovného ústavu, v ktorom odsúdený vykonáva trest, alebo
sa k takému návrhu pripojí, môže rozhodnutie o tom, že odsúdený sa
podmienečne prepúšťa, urobiť so súhlasom prokurátora aj predseda
senátu.
(4) Na dožiadanie záujmového združenia občanov
o spolupôsobenie pri výchove podmienečne prepusteného sa použije
primerane ustanovenie § 329.
(1) O tom, či sa podmienečne prepustený osvedčil alebo či sa
zvyšok trestu vykoná, ako aj o tom, či sa vykoná zvyšok trestu
alebo ponechá v platnosti podmienečné prepustenie pri odvolaní
záruky záujmovým združením občanov, rozhoduje súd na verejnom
zasadnutí. Rozhodnutie, že sa podmienečne prepustený osvedčil,
môže so súhlasom prokurátora urobiť aj predseda senátu.
(2) Pri rozhodovaní o osvedčení sa podmienečne prepusteného
súd sa opiera aj o vyjadrenie záujmového združenia občanov.
(1) Rozhodnutie podľa § 331 robí okresný súd, v obvode ktorého
sa trest odňatia slobody vykonáva, rozhodnutie podľa § 332 súd,
ktorý odsúdeného z trestu podmienečne prepustil. O návrhu podľa
§ 331 rozhodne súd do 60 dní od jeho doručenia.
(2) Pred rozhodnutím o podmienečnom prepustení alebo o výkone
zvyšku trestu musí byť odsúdený vypočutý; to neplatí, ak súd
postupuje podľa § 331 ods. 3.
(3) Proti rozhodnutiu podľa § 331 ods. 3 je prípustná sťažnosť
proti výroku o stanovení dĺžky skúšobnej doby. Proti ostatným
rozhodnutiam podľa § 331 a 332 je prípustná sťažnosť, ktorá má
odkladný účinok.
Započítanie väzby a trestu
(1) O započítaní väzby a trestu rozhodne predseda senátu
uznesením, a to spravidla súčasne s nariadením výkonu trestu.
Väzba sa započítava podľa stavu ku dňu nariadenia výkonu trestu,
a to od času, kedy osobná sloboda obvineného bola obmedzená.
(2) Proti uzneseniu podľa odseku 1 je prípustná sťažnosť.
(3) O návrhu prokurátora, aby sa do výkonu trestu odňatia
slobody nezapočítal čas, po ktorý sa odsúdenému prerušil výkon
trestu odňatia slobody za účelom liečebnej starostlivosti
v zdravotníckom zariadení mimo nápravnovýchovného ústavu, ak sa
tak stalo preto, že si odsúdený spôsobil ujmu na zdraví úmyselne,
rozhoduje súd na verejnom zasadnutí. Proti tomuto rozhodnutiu je
prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.
Zrušený od 1.1.1992
Tretí oddiel
Zrušený od 1.7.1990
Nadpis zrušený od 1.7.1990
Zrušený od 1.7.1990
Zrušený od 1.7.1990
Zrušený od 1.7.1990
Zrušený od 1.7.1990
Zrušený od 1.7.1990
Štvrtý oddiel
Výkon niektorých ďalších trestov
Výkon peňažného trestu
Len čo sa stal rozsudok vykonateľným, podľa ktorého je
odsúdený povinný zaplatiť peňažný trest, vyzve predseda senátu
odsúdeného, aby ho zaplatil do pätnásť dní, a upozorní ho, že ináč
sa bude zaplatenie vymáhať.
(1) Na žiadosť odsúdeného môže predseda senátu z dôležitých
dôvodov
a) odložiť výkon peňažného trestu, a to na čas najviac troch
mesiacov odo dňa, keď rozsudok nadobudol právoplatnosť, alebo
b) povoliť splácať peňažný trest po čiastkach tak, aby bol celý
zaplatený najneskoršie do roka odo dňa, keď rozsudok nadobudol
právoplatnosť.
(2) Ak zaniknú dôvody, pre ktoré bol výkon peňažného trestu
odložený, alebo ak nedodržuje odsúdený bez závažného dôvodu
splátky, môže predseda senátu povolenie odkladu alebo splátok
odvolať.
(1) Predseda senátu nariadi, aby peňažný trest bol vymáhaný,
ak ho odsúdený nezaplatí
a) do pätnásť dní po tom, čo bol na zaplatenie vyzvaný,
b) do pätnásť dní po tom, čo mu bolo oznámené rozhodnutie, ktorým
povolený odklad alebo povolené splácanie bolo odvolané, alebo
c) po uplynutí času, na ktorý bol výkon trestu odložený.
(2) Peňažný trest smie byť vymáhaný, len pokiaľ tým nebude
zmarené uspokojenie priznaného nároku poškodeného na náhradu
škody. Ak neprikročí poškodený k vymáhaniu svojho nároku do troch
mesiacov odo dňa, v ktorom nadobudol právoplatnosť rozsudok,
ktorým bol peňažný trest uložený, môže sa peňažný trest vymáhať
bez ohľadu na nárok poškodeného.
(1) Súd upustí od výkonu peňažného trestu, alebo jeho zvyšku,
ak sa odsúdený v dôsledku okolností od jeho vôle nezávislých stal
dlhodobo neschopným peňažný trest zaplatiť alebo by výkonom trestu
bola vážne ohrozená výživa alebo výchova osoby, o ktorej výživu
alebo výchovu je odsúdený podľa zákona povinný sa starať.
(2) Ak peňažný trest nebol zaplatený, ak neprichádza do úvahy
postup podľa odseku 1 alebo § 342 ods. 1 a vymáhanie by neviedlo
k výsledku, nariadi súd výkon náhradného trestu odňatia slobody
alebo jeho pomernej časti; pritom rozhodne o spôsobe výkonu
náhradného trestu.
(3) Odsúdený môže kedykoľvek odvrátiť výkon náhradného trestu
alebo jeho pomernej časti tým, že peňažný trest alebo jeho pomernú
časť zaplatí. O tom, akú časť náhradného trestu treba vykonať,
rozhodne predseda senátu.
(4) Proti rozhodnutiu podľa odsekov 1 až 3 je prípustná
sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.
Výkon trestu prepadnutia majetku
Ak sa stal rozsudok, ktorým bol uložený trest prepadnutia
majetku alebo jeho časti, vykonateľným, zašle predseda senátu
orgánu, ktorý podľa osobitného predpisu vykonáva správu majetku
štátu, odpis rozsudku bez odôvodnenia na prevzatie majetku do
správy.
(1) Ak vzniknú pri výkone trestu prepadnutia majetku
pochybnosti, či sa tento trest na určité prostriedky alebo veci
vzťahuje so zreteľom na to, že sú nevyhnutne potrebné na
uspokojenie životných potrieb odsúdeného alebo osôb, o ktorých
výživu alebo výchovu je odsúdený podľa zákona povinný sa starať,
rozhodne o tom predseda senátu na návrh príslušného orgánu, ktorý
spravuje prepadnutý majetok, alebo na žiadosť odsúdeného alebo
osoby, o ktorej výživu alebo výchovu ide. Takú žiadosť možno podať
len do troch mesiacov odo dňa, keď rozsudok nadobudol
právoplatnosť, a ak ide o prostriedky alebo veci, ktoré boli
vykonávaním trestu prepadnutia majetku postihnuté až neskoršie, do
jedného mesiaca od času, keď sa tak stalo.
(2) Proti rozhodnutiu podľa odseku 1 je prípustná sťažnosť,
ktorá má odkladný účinok.
(3) Odpis právoplatného uznesenia uvedeného v odseku 1 zašle
predseda senátu orgánu, ktorý podľa osobitných predpisov vykonáva
trest prepadnutia majetku.
(4) Vlastnícke právo tretej osoby k prostriedkom a veciam
postihnutým pri vykonávaní trestu prepadnutia majetku nemožno
uplatniť podľa odseku 1, ale iba podľa občianskoprávnych
predpisov.
Zaistenie výkonu trestu prepadnutia majetku
(1) Ak je obvinený stíhaný pre trestný čin, za ktorý so
zreteľom na povahu a závažnosť činu a na pomery obvineného treba
očakávať uloženie trestu prepadnutia majetku, a je obava, že výkon
tohto trestu bude zmarený alebo sťažený, môže súd a v prípravnom
konaní prokurátor majetok obvineného zaistiť. Súd zaistí majetok
obvineného vždy, ak uložil trest prepadnutia majetku rozsudkom,
ktorý doteraz nenadobudol právoplatnosť. Pri zaistení sa postupuje
primerane podľa § 47 ods. 2.
(2) Proti rozhodnutiu o zaistení je prípustná sťažnosť.
(1) Zaistenie postihuje celý majetok obvineného, prírastok
a výťažky, ktoré zo zaisteného majetku plynú, ako aj majetok,
ktorý obvinený nadobudne po zaistení. Nevzťahuje sa však na
prostriedky a veci, na ktoré sa podľa zákona nevzťahuje
prepadnutie majetku.
(2) Predseda senátu a v prípravnom konaní prokurátor rozhodne
na návrh príslušného orgánu, ktorý je poverený úschovou alebo
správou zaisteného majetku, alebo na žiadosť obvineného alebo
osoby, o ktorej výživu alebo výchovu je obvinený podľa zákona
povinný sa starať, či sa na určité prostriedky alebo veci
zaistenie majetku nevzťahuje preto, že sú nevyhnutne potrebné na
uspokojenie životných potrieb obvineného alebo uvedenej osoby.
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná sťažnosť.
(3) Pokiaľ trvá zaistenie, sú neúčinné všetky právne úkony
obvineného, ktoré sa týkajú zaisteného majetku, okrem úkonov
smerujúcich na odvrátenie bezprostredne hroziacej škody.
(4) Kto má vo svojej moci veci, ktoré patria do zaisteného
majetku, je povinný, len čo sa o zaistení dozvie, oznámiť to
prokurátorovi alebo súdu, ktorý majetok zaistil; ináč zodpovedá za
škodu spôsobenú opomenutím oznámenia.
(5) Vlastnícke právo tretej osoby k zaisteným prostriedkom
a veciam nemožno uplatniť podľa odseku 2, ale iba podľa
občianskoprávnych predpisov.
Predseda senátu a v prípravnom konaní prokurátor zruší
zaistenie, ak zanikne dôvod, pre ktorý bol majetok zaistený.
Výkon trestu zákazu činnosti
(1) Predseda senátu rozhodne hneď po právoplatnosti rozsudku,
ktorým bol odsúdenému uložený trest zákazu činnosti, o započítaní
doby, po ktorú bolo odsúdenému pred právoplatnosťou rozsudku
oprávnenie na činnosť, ktorá je predmetom zákazu, v súvislosti
s trestným činom odňaté podľa osobitných predpisov, alebo na
základe opatrenia štátneho orgánu nesmel už túto činnosť
vykonávať, do doby výkonu uloženého trestu zákazu činnosti. Proti
tomuto rozhodnutiu je prípustná sťažnosť.
(2) Na konanie o podmienečnom upustení od výkonu zvyšku trestu
zákazu činnosti, ako aj na konanie o nariadení výkonu zvyšku tohto
trestu sa použijú primerane ustanovenia § 331 až 333. Všetky
rozhodnutia však robí súd, ktorý vo veci rozhodol v prvom stupni
(§ 315 ods. 2).
Výkon trestu zákazu pobytu
(1) O uložení zákazu pobytu upovedomí predseda senátu obecný
úrad a policajný orgán, na ktorých obvod sa zákaz vzťahuje, ako aj
obecný úrad a policajný orgán, v ktorých obvode má odsúdený trvalé
bydlisko.
(2) Ak odsúdený pracuje v obvode, na ktorý sa vzťahuje zákaz
pobytu, upovedomí predseda senátu aj organizáciu, v ktorej je
obvinený v pracovnom pomere.
(3) Z dôležitých dôvodov môže policajný orgán v mieste jeho
bydliska alebo pobytu povoliť odsúdenému návštevu miesta alebo
obvodu, na ktorý sa vzťahuje zákaz pobytu.
(4) Po dobu, po ktorú odsúdený vykonáva činnú vojenskú službu,
sa trest zákazu pobytu nevykonáva. Ak odsúdený nespáchal vo výkone
tejto služby žiadny trestný čin a riadne vykonával vojenskú
službu, súd od výkonu trestu zákazu pobytu alebo jeho zvyšku
upustí. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná sťažnosť, ktorá má
odkladný účinok.
(5) Na konanie o podmienečnom upustení od výkonu zvyšku trestu
zákazu pobytu, ako aj na konanie o nariadení výkonu zvyšku tohto
trestu sa obdobne použijú ustanovenia § 331 až 333.
(6) Rozhodnutie o uložení primeraných obmedzení osobe, ktorej
sa trest zákazu pobytu uložil popri nepodmienečnom treste odňatia
slobody, robí na verejnom zasadnutí súd, v obvode ktorého sa trest
odňatia slobody naposledy vykonával. Proti tomuto rozhodnutiu je
prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.
Výkon trestu vyhostenia
Postup pri výkone trestu vyhostenia upraví všeobecne záväzný
právny predpis.
Výkon trestu prepadnutia veci
(1) Ak sa stal rozsudok, ktorým bol uložený trest prepadnutia
veci, vykonateľným, zašle predseda senátu orgánu, ktorý podľa
osobitného predpisu vykoná správu majetku štátu, odpis rozsudku
bez odôvodnenia na prevzatie majetku do správy.
(2) Ak je obvinený stíhaný pre trestný čin, za ktorý, vzhľadom
na povahu a závažnosť činu a na pomery obvineného, možno očakávať
uloženie trestu prepadnutia veci, a je obava, že výkon tohto
trestu bude zmarený alebo sťažený, môže súd a v prípravnom konaní
prokurátor vec obvineného zaistiť. Pri zaistení sa postupuje
primerane podľa § 47 ods. 2.
(3) Proti rozhodnutiu o zaistení je prípustná sťažnosť.
(4) Predseda senátu a v prípravnom konaní prokurátor zruší
zaistenie, ak zanikne dôvod, pre ktorý bola vec zaistená.
Piaty oddiel
Výkon ochranného liečenia a ochrannej výchovy
Nariadenie výkonu ochranného liečenia
(1) Výkon ochranného liečenia nariadi predseda senátu
liečebnému ústavu, v ktorom sa má ochranné liečenie vykonať. Ak
však ochranné liečenie bolo uložené popri nepodmienečnom treste
odňatia slobody a v nápravnovýchovnom ústave sú pre výkon takého
liečenia dané podmienky, môže predseda senátu nariadiť, aby sa
ochranné liečenie vykonávalo v priebehu výkonu trestu odňatia
slobody.
(2) Ak je osoba, u ktorej bolo uložené ochranné liečenie, pri
pobyte na slobode nebezpečná pre svoje okolie, zariadi predseda
senátu neodkladne jej dodanie do liečebného ústavu; ináč môže jej
poskytnúť primeranú lehotu na obstaranie jej záležitostí.
(3) Ak ide o príslušníka ozbrojených síl alebo ozbrojeného
sboru v činnej službe, požiada predseda senátu príslušného
veliteľa alebo náčelníka, aby zariadil jeho dopravenie do
liečebného ústavu.
(4) Predseda senátu požiada liečebný ústav, aby oznámil súdu,
ktorý ochranné liečenie uložil, kedy sa začalo s výkonom
ochranného liečenia. Súčasne požiada ústav, aby okresnému súdu,
v ktorého obvode sa ochranné liečenie vykonáva, podal bez odkladu
zprávu, ak zaniknú dôvody pre ďalšie trvanie ochranného liečenia.
Zmena spôsobu výkonu ochranného liečenia
O zmene spôsobu výkonu ochranného liečenia rozhoduje na
verejnom zasadnutí súd, v obvode ktorého je liečebné zariadenie,
kde sa ochranné liečenie vykonáva; proti tomuto rozhodnutiu je
prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.
Upustenie od výkonu ochranného liečenia
O upustení od výkonu ochranného liečenia pred jeho začatím
rozhodne súd, ktorý ochranné liečenie uložil, a to na verejnom
zasadnutí na návrh prokurátora alebo obvineného alebo i bez takého
návrhu. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná sťažnosť, ktorá má
odkladný účinok.
Prepustenie z ochranného liečenia a jeho ukončenie
O prepustení z ochranného liečenia alebo o jeho ukončení
rozhodne na návrh prokurátora, obvineného alebo liečebného ústavu,
alebo aj bez takého návrhu na verejnom zasadnutí okresný súd,
v obvode ktorého sa ochranné liečenie vykonáva. Proti tomuto
rozhodnutiu je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.
Nariadenie výkonu ochrannej výchovy
(1) Výkon ochrannej výchovy nariadi predseda senátu výchovnému
zariadeniu, v ktorom sa má výkon začať.
(2) Ak mladistvý nie je vo väzbe a niet obavy, že ujde, môže
mu predseda senátu poskytnúť pred nástupom primeranú lehotu na
obstaranie jeho záležitosti.
Upustenie od výkonu ochrannej výchovy
(1) O upustení od výkonu ochrannej výchovy pred jej začatím
rozhodne súd, ktorý ochrannú výchovu uložil, a to na verejnom
zasadnutí na návrh prokurátora, orgánu povereného starostlivosťou
o mládež alebo mladistvého, alebo aj bez takého návrhu.
(2) Proti rozhodnutiu podľa odseku 1 je prípustná sťažnosť,
ktorá má odkladný účinok.
Prepustenie z ochrannej výchovy
(1) O prepustení z ochrannej výchovy rozhoduje na verejnom
zasadnutí okresný súd, v obvode ktorého sa ochranná výchova
vykonáva, a to na návrh prokurátora, orgánu povereného
starostlivosťou o mládež, mladistvého alebo výchovného zariadenia,
alebo aj bez takého návrhu.
(2) Ak návrh podľa odseku 1 nebol podaný výchovným zariadením,
pred rozhodnutím treba vypočuť zástupcu tohto zariadenia.
(3) Proti rozhodnutiu podľa odseku 1 je prípustná sťažnosť,
ktorá má odkladný účinok.
Podmienečné umiestnenie mimo výchovného ústavu
(1) O podmienečnom umiestnení mladistvého mimo výchovného
zariadenia rozhoduje na verejnom zasadaní na návrh prokurátora,
orgánu povereného starostlivosťou o mládež alebo riaditeľa
výchovného zariadenia, na žiadosť mladistvého alebo aj bez takého
podnetu okresný súd, v obvode ktorého sa ochranná výchova
vykonáva.
(2) Tento súd rovnako rozhoduje aj o zrušení podmienečného
umiestnenia mladistvého mimo výchovného zariadenia.
(3) Proti rozhodnutiu podľa odsekov 1 a 2 je prípustná
sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.
Predĺženie ochrannej výchovy
(1) O predĺžení ochrannej výchovy rozhoduje na verejnom
zasadnutí okresný súd, v ktorého obvode sa ochranná výchova
vykonáva, a to na návrh prokurátora, orgánu povereného
starostlivosťou o mládež alebo výchovného zariadenia, alebo i bez
takého návrhu.
(2) Ak návrh podľa odseku 1 nebol podaný výchovným zariadením,
pred rozhodnutím treba vypočuť zástupcu tohto zariadenia.
(3) Predĺžiť ochrannú výchovu možno len vtedy, keď sa jej
výkon už začal.
(4) Proti rozhodnutiu podľa odseku 1 je prípustná sťažnosť.
Dozor prokurátora
Prokurátor, v obvode ktorého sa vykonáva ochranné liečenie
alebo ochranná výchova, dozerá na ich výkon. Správa miesta,
v ktorom sa ochranné liečenie alebo ochranná výchova vykonávajú,
je povinná vykonať príkazy prokurátora týkajúce sa zachovávania
predpisov platných pre výkon ochranného liečenia alebo ochrannej
výchovy.
Šiesty oddiel
Výkon niektorých iných rozhodnutí
Upustenie od potrestania v dôsledku záruky
Ak súd prijal záruku záujmového združenia uvedeného v § 4 ods.
1 a v dôsledku toho upustil od potrestania, doručí záujmovému
združeniu odpis rozsudku. Súčasne ho požiada, aby v zmysle záruky
vzalo na seba starostlivosť o nápravu odsúdeného a dbalo na to,
aby nahradil škodu, ktorú spôsobil trestným činom, ak sa tak
nestalo už skôr.
Nadpis zrušený od 13.8.1993
Spôsob výkonu väzby upravuje osobitný predpis.
Vymáhanie poriadkovej pokuty a trov trestného konania
(1) Len čo sa stane vykonateľným uznesenie, ktorým bola
uložená poriadková pokuta, vyzve vyšetrovateľ alebo policajný
orgán, prokurátor alebo predseda senátu, ktorý pokutu uložil,
osobu, ktorej bola uložená, aby pokutu zaplatila do pätnásť dní,
a upozorní ju, že ináč sa bude zaplatenie vymáhať. Zaplatená
poriadková pokuta pripadá štátu.
(2) Trovy trestného konania určené paušálnou sumou vymáhajú
orgány štátnej správy súdov.
Výkon rozhodnutia o schválení zmieru
(1) Len čo sa stane vykonateľným uznesenie, ktorým súd
a v prípravnom konaní prokurátor schválil zmier, predseda senátu
a v prípravnom konaní prokurátor zabezpečí, aby peňažná suma
určená obvineným na všeobecne prospešné účely bola poukázaná
adresátovi uvedenému v rozhodnutí.
(2) Ak peňažnú sumu podľa odseku 1 nie je možné odovzdať alebo
ak ju adresát odmietne prijať, rozhodne predseda senátu
a v prípravnom konaní prokurátor o jej odovzdaní štátu na peňažnú
pomoc obetiam trestnej činnosti poskytovanú podľa osobitného
zákona.
(3) Ak súd a v prípravnom konaní prokurátor nerozhodne
o schválení zmieru, zároveň zabezpečí, aby peňažná suma, zložená
na všeobecne prospešné účely, bola vrátená obvinenému.
(4) Proti uzneseniu podľa odseku 2 je prípustná sťažnosť,
ktorá má odkladný účinok.
DVADSIATAPRVÁ HLAVA
ZAHLADENIE ODSÚDENIA
O zahladení odsúdenia rozhoduje súd na žiadosť odsúdeného
alebo na návrh záujmového združenia uvedeného v § 4 ods. 1, a ak
nejde o prípad upravený v § 69 ods. 3 tr.zák., aj na žiadosť osôb,
ktoré by mohli v prospech odsúdeného podať odvolanie. O zahladení
odsúdenia mladistvého rozhodne súd aj bez návrhu alebo žiadosti.
(1) O zahladení odsúdenia rozhoduje predseda senátu okresného
súdu, v ktorého obvode odsúdený v čase podania návrhu má alebo
naposledy mal bydlisko, a to aj vtedy, ak ide o odsúdenie
vojenským súdom.
(2) Ak je však odsúdený príslušníkom ozbrojených síl,
rozhoduje o zahladení odsúdenia predseda senátu vojenského
obvodového súdu, v ktorého obvode odsúdený v čase podania návrhu
konal službu, a to aj vtedy, ak nejde o odsúdenie vojenským súdom.
(3) O zahladení odsúdenia mladistvého rozhodne predseda senátu
súdu, ktorý rozhodoval vo veci v prvom stupni.
(4) Proti rozhodnutiu o zahladení odsúdenia je prípustná
sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.
(1) Len čo rozhodnutie o zahladení odsúdenia nadobudlo
právoplatnosť, upovedomí predseda senátu odsúdeného, navrhovateľa
a orgán, ktorý vedie register trestov; zahladené odsúdenie sa
nesmie vykazovať vo výpise z registra trestov.
(2) Ak bola žiadosť o zahladenie odsúdenia zamietnutá, možno
ju znovu podať až po uplynutí jedného roka, okrem prípadu, že by
bola zamietnutá len preto, že doteraz neuplynula doba zákonom
ustanovená na zahladenie. Žiadosť napriek tomu podanú zamietne súd
bez vyšetrenia.
ŠTVRTÁ ČASŤ
NIEKTORÉ ÚKONY SÚVISIACE S TRESTNÝM KONANÍM
DVADSIATADRUHÁ HLAVA
UDELENIE MILOSTI A POUŽITIE AMNESTIE
Udelenie milosti
Prezident republiky na základe práva daného mu ústavou udeľuje
milosť.
Konanie o udelení milosti
(1) Podklady na rozhodnutie prezidenta republiky v konaní
o udelení milosti zabezpečí minister spravodlivosti.
(2) Ak to nariadi počas konania podľa odseku 1 prezident
republiky, výkon trestu sa odloží alebo preruší. Tieto úkony podľa
nariadenia prezidenta republiky zabezpečí minister spravodlivosti.
Rozhodnutie o použití amnestie
Rozhodnutie o tom, či a do akej miery je osoba, ktorej bol
právoplatne uložený trest, účastná amnestie, urobí súd, ktorý
rozhodol v prvom stupni. Ak si taká osoba odpykáva v čase
rozhodovania trest odňatia slobody, urobí rozhodnutie súd,
v obvode ktorého sa trest vykonáva. Proti tomuto rozhodnutiu je
prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.
Podmienečné udelenie milosti
(1) Ak bol trest alebo jeho zvyšok pri udelení milosti
odpustený len pod určitými podmienkami, plnenie podmienok
a prevýchovu odsúdeného sleduje súd, ktorý vo veci rozhodoval
v prvom stupni. Ustanovenie § 329 o spolupráci so záujmovými
združeniami občanov sa tu použije primerane.
(2) O tom, či odsúdený, ktorému sa trest odpustil milosťou
prezidenta republiky, splnil uložené podmienky, rozhoduje
prezident republiky.
(3) Podklady pre rozhodnutie prezidenta republiky zabezpečuje
a predkladá minister spravodlivosti.
(4) Ak do jedného roka od uplynutia doby, na ktorú sa vzťahujú
uložené podmienky, nebolo urobené rozhodnutie podľa odseku 2 bez
zavinenia odsúdeného, má sa za to, že uložené podmienky splnil.
Zmena výmery trestu
(1) Ak bol amnestiou celkom alebo sčasti odpustený trest len
za niektorý z trestných činov, za ktoré bol uložený úhrnný alebo
súhrnný trest, ktorý nebol doteraz celkom vykonaný, určí súd podľa
vzájomného pomeru závažnosti primeraný trest za trestné činy
amnestiou nedotknuté. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná
sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.
(2) Rozhodnutie podľa odseku 1 robí na verejnom zasadnutí súd,
ktorý trest uložil v prvom stupni.
Zrušený od 1.7.1990
DVADSIATATRETIA HLAVA
PRÁVNY STYK S CUDZINOU
Prvý oddiel
Základné ustanovenia
Výklad niektorých pojmov
Na účely tejto hlavy
a) medzinárodnou zmluvou sa rozumie medzinárodná zmluva vyhlásená
spôsobom ustanoveným zákonom,
b) medzinárodným súdom sa rozumie medzinárodný trestný súd
zriadený medzinárodnou zmluvou alebo rozhodnutím medzinárodnej
organizácie, ktoré je záväzné pre Slovenskú republiku, a jeho
organizačné zložky,
c) cudzím orgánom sa rozumie orgán iného štátu, ktorý je podľa
vnútroštátneho právneho poriadku tohto štátu alebo podľa
medzinárodnej zmluvy oprávnený konať, podať alebo prijať
žiadosť, alebo vykonať iné úkony podľa tejto hlavy,
a medzinárodný súd,
d) slovenským orgánom sa rozumie orgán Slovenskej republiky
príslušný konať vo veciach upravených v tejto hlave;
o žiadosti o vydanie do cudziny (§ 391 až 407) alebo o uznaní
a výkone cudzieho rozhodnutia (§ 408 až 414) je príslušný
konať krajský súd aj vo veciach, ktoré patria do právomoci
Špeciálneho súdu (§ 15a),
e) dožiadaným štátom alebo orgánom sa rozumie štát alebo orgán,
ktorému bola zaslaná žiadosť o vykonanie úkonu upraveného
v tejto hlave,
f) dožadujúcim štátom alebo orgánom sa rozumie štát alebo orgán,
ktorý zaslal žiadosť o vykonanie úkonu upraveného v tejto
hlave,
g) trestom odňatia slobody sa rozumie aj ochranné opatrenie
spojené s obmedzením osobnej slobody, ak z povahy veci
nevyplýva niečo iné.
Medzinárodné zmluvy
Ustanovenia tejto hlavy sa použijú, ak medzinárodná zmluva
neustanovuje inak.
Vzájomnosť
(1) Ak dožadujúci štát nie je viazaný medzinárodnou zmluvou,
slovenské orgány budú konať o jeho žiadosti, ak dožadujúci štát
zaručí, že vyhovie porovnateľnej žiadosti slovenského orgánu a ak
ide o žiadosť, ktorej vybavenie nie je podľa tejto hlavy viazané
na existenciu medzinárodnej zmluvy.
(2) Ak dožiadaný štát, ktorý nie je viazaný medzinárodnou
zmluvou, požaduje na vybavenie žiadosti slovenského orgánu
vzájomnosť, môže ministerstvo spravodlivosti alebo Generálna
prokuratúra Slovenskej republiky (ďalej len "generálna
prokuratúra") zaručiť dožiadanému štátu vzájomnosť na vybavenie
porovnateľnej žiadosti dožiadaného štátu za predpokladu, že ide
o žiadosť, ktorej vybavenie nie je podľa tejto hlavy viazané na
existenciu medzinárodnej zmluvy.
Medzinárodné súdy
(1) Podľa tejto hlavy sa postupuje aj v konaní o žiadostiach
medzinárodného súdu.
(2) Na konanie a rozhodovanie o odovzdaní osoby medzinárodnému
súdu sa použije primerane postup podľa druhého oddielu tejto hlavy
o extradícii.
(3) Na výkon rozsudku medzinárodného súdu na území Slovenskej
republiky sa použijú primerane ustanovenia tretieho oddielu tejto
hlavy o uznaní a výkone cudzích rozhodnutí.
Nadpis zrušený od 1.10.2002
Ochrana záujmov štátu
Žiadosti cudzieho orgánu nie je možné vyhovieť, ak by jej
vybavením bola porušená Ústava Slovenskej republiky alebo také
ustanovenie právneho poriadku Slovenskej republiky, na ktorom je
potrebné bez výhrady trvať, alebo ak by vybavením žiadosti bol
poškodený iný významný chránený záujem Slovenskej republiky.
Nadpis zrušený od 1.10.2002
Ochrana a použitie informácií
(1) Pri poskytovaní informácií slovenskými orgánmi o svojej
činnosti podľa tejto hlavy sa postupuje primerane podľa § 8a.
(2) Slovenské orgány nezverejnia ani neposkytnú ďalej
informácie alebo dôkazy získané od cudzieho orgánu na základe
žiadosti prijatej alebo zaslanej podľa tejto hlavy alebo
v súvislosti s ňou, ani ich nepoužijú na iné účely, než na ktoré
boli zaslané alebo vyžiadané, ak ich na to zaväzuje medzinárodná
zmluva alebo ak informácie alebo dôkazy boli poskytnuté iba na
základe prísľubu splnenia tejto podmienky.
(3) Ustanovenie odseku 2 sa nepoužije, ak cudzí orgán udelí
súhlas na zverejnenie alebo iné použitie informácií alebo dôkazov.
Začatie konania
Slovenské orgány môžu začať konať podľa tejto hlavy aj na
základe žiadosti cudzieho orgánu, ktorá im bola doručená telefaxom
alebo inou elektronickou formou, ak nemajú pochybnosti o jej
hodnovernosti a ak vec neznesie odklad. Originál žiadosti musí byť
následne predložený v lehote určenej dožiadaným orgánom.
Zasielanie žiadostí a informácií cez Interpol
(1) Žiadosti podľa tejto hlavy je možné zasielať do cudziny
alebo prijímať z cudziny aj prostredníctvom Medzinárodnej
organizácie kriminálnej polície (ďalej len "Interpol"), najmä ak
vec neznesie odklad.
(2) Prostredníctvom Interpolu možno vymieňať aj údaje
a informácie o termíne a ďalších podrobnostiach odovzdania,
prevzatia alebo prevozu osoby alebo veci podľa § 379.
Nadpis zrušený od 1.10.2002
Prevzatie a odovzdanie osôb a vecí
(1) Osobu vydávanú alebo odovzdávanú z cudziny na základe
žiadosti podľa tejto hlavy prevezme od cudzích orgánov útvar
Policajného zboru určený ministrom vnútra. Ak nie je v tejto hlave
ustanovené inak, prevzatú osobu odovzdá útvar Policajného zboru
najbližšiemu ústavu na výkon väzby alebo ústavu na výkon trestu
odňatia slobody, ktorý bezodkladne informuje príslušný súd.
(2) Osobu vydávanú alebo odovzdávanú do cudziny na základe
žiadosti podľa tejto hlavy prevezme útvar Policajného zboru určený
ministrom vnútra od ústavu na výkon väzby alebo ústavu na výkon
trestu odňatia slobody a odovzdá ju cudzím orgánom.
(3) Prevoz osoby územím Slovenskej republiky podľa § 435
vykoná útvar Policajného zboru určený ministrom vnútra.
(4) Na obmedzenie osobnej slobody prevážanej osoby sa použijú
donucovacie prostriedky podľa osobitného predpisu.
(5) Útvar Policajného zboru určený ministrom vnútra vykoná aj
odovzdanie a vrátenie veci podľa § 442 a prevzatie a vrátenie veci
odovzdanej z cudziny na žiadosť slovenských orgánov, ak vec nie je
možné alebo vhodné zaslať poštou, ako aj prevoz veci územím
Slovenskej republiky na žiadosť cudzích orgánov.
Zrušený od 1.10.2002
Cestovné doklady
Osoby, ktoré sa podľa ustanovení tejto hlavy odovzdávajú
cudzím orgánom alebo ktoré sa od cudzích orgánov preberajú, na
prekročenie štátnych hraníc nepotrebujú cestovný doklad ani
povolenie na vstup alebo vízum.
Zrušený od 1.10.2002
Zrušený od 1.10.2002
Spôsob rozhodovania súdu
Ak v konaní podľa tejto hlavy rozhoduje súd, rozhoduje sa
uznesením, ak nie je v tejto hlave uvedené inak.
Náklady
(1) Náklady, ktorí vznikli slovenskému orgánu pri vybavovaní
žiadosti cudzieho štátu podľa tejto hlavy, znáša štát a uhradí
orgán, ktorému vznikli.
(2) Ak medzinárodná zmluva umožňuje úhradu nákladov uvedených
v odseku 1 alebo ich časti od dožadujúceho štátu, ako aj v prípade
absencie medzinárodnej zmluvy, predloží orgán, ktorému náklady
vznikli, ministerstvu spravodlivosti vyčíslenie týchto nákladov,
ich odôvodnenie a údaje o bankovom spojení na účel uplatnenia ich
úhrady od dožadujúceho štátu.
(3) Náklady, ktoré vznikli cudziemu orgánu v súvislosti so
žiadosťou slovenského orgánu a ktorých úhradu si dožiadaný štát
uplatnil v súlade s medzinárodnou zmluvou alebo z dôvodu absencie
medzinárodnej zmluvy, znáša štát a uhradí ten slovenský orgán, pre
ktorý bol úkon v cudzine vykonaný. Náklady, ktoré vznikli cudziemu
orgánu pri prevoze osoby alebo veci územím jeho štátu z iného
štátu na územie Slovenskej republiky v súvislosti so žiadosťou
slovenského orgánu a ktorých úhradu tento orgán žiada, uhradí
Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky. Možnosť úhrady týchto
nákladov odsúdeným v rámci náhrady trov trestného konania nie je
týmto dotknutá.
Zrušený od 1.10.2002
Druhý oddiel
Extradícia
Prvý diel
Vyžiadanie z cudziny
Nadpis zrušený od 1.10.2002
(1) Vyžiadať obvineného z cudziny môže ministerstvo
spravodlivosti na žiadosť súdu, ktorý vydal zatýkací rozkaz podľa
§ 384.
(2) Ministerstvo spravodlivosti môže od vyžiadania upustiť, ak
vydanie z cudziny nie je možné očakávať. O tejto skutočnosti
informuje súd, ktorý vydal zatýkací rozkaz podľa § 384.
Nadpis zrušený od 1.10.2002
Zrušený od 1.10.2002
Zrušený od 1.10.2002
Zrušený od 1.10.2002
Zrušený od 1.10.2002
Zrušený od 1.10.2002
Nadpis zrušený od 1.10.2002
(1) Ak sa obvinený zdržiava v cudzine a ak ho treba vyžiadať,
vydá proti nemu predseda senátu alebo sudca príslušného súdu
zatýkací rozkaz (ďalej len "medzinárodný zatýkací rozkaz").
V prípravnom konaní vydá sudca medzinárodný zatýkací rozkaz na
návrh prokurátora. Medzinárodný zatýkací rozkaz má na území
Slovenskej republiky rovnaké účinky ako príkaz na zatknutie
(§ 69).
(2) Súd vydá medzinárodný zatýkací rozkaz najmä vtedy, ak
a) obvinený sa pobytom v cudzine vyhýba trestnému stíhaniu
a nemožno zabezpečiť jeho prítomnosť na úkonoch trestného
konania alebo
b) odsúdený sa zdržiava v cudzine a výkon nariadeného trestu
odňatia slobody nenastúpil napriek tomu, že mu bola riadne
doručená výzva na nástup tohto trestu, alebo ak sa pobytom
v cudzine vyhýba výkonu právoplatne uloženého trestu odňatia
slobody alebo jeho zvyšku.
(3) Medzinárodný zatýkací rozkaz na účely vyžiadania
obvineného z cudziny na trestné stíhanie musí obsahovať
a) meno a priezvisko obvineného, dátum a miesto jeho narodenia,
štátne občianstvo, adresu trvalého pobytu v Slovenskej
republike a ďalšie dostupné údaje uľahčujúce jeho
identifikáciu vrátane jeho opisu a fotografie alebo zistenie
miesta jeho pobytu v cudzine,
b) zákonné pomenovanie trestného činu s uvedením príslušných
zákonných ustanovení a opísanie skutkového deja s presným
vyznačením času, miesta a spôsobu spáchania,
c) doslovné znenie zákonných ustanovení, podľa ktorých sa trestný
čin posudzuje, s uvedením zákonnej sadzby, ktorá je naň
v zákone stanovená, spolu s ustanovením o premlčaní, a
d) opis úkonov ovplyvňujúcich plynutie premlčacej doby, ak od
spáchania trestného činu do vydania medzinárodného zatýkacieho
rozkazu uplynuli viac ako tri roky.
(4) Medzinárodný zatýkací rozkaz na účely vyžiadania
odsúdeného z cudziny na výkon trestu odňatia slobody musí okrem
údajov uvedených v odseku 3 písm. a) až c) obsahovať údaj, ktorým
súdom a na aký trest bol odsúdený, a údaje o spôsobe zabezpečenia
práv obhajoby obvineného v konaní, ak bol rozsudok vydaný v konaní
proti ušlému alebo v neprítomnosti, a znenie ustanovenia § 388.
K medzinárodnému zatýkaciemu rozkazu sa pripojí originál alebo
odpis rozsudku s doložkou o právoplatnosti.
(5) Medzinárodný zatýkací rozkaz musí byť potvrdený podpisom
sudcu, ktorý ho vydal, a odtlačkom okrúhlej pečiatky súdu. Ak sa
vo vzťahu k dožiadanému štátu vyžaduje preklad medzinárodného
zatýkacieho rozkazu do cudzieho jazyka, pripojí súd k nemu preklad
vyhotovený úradným prekladateľom. To isté sa vzťahuje aj na
preklad rozsudku, ak ide o vyžiadanie na výkon trestu.
(6) Ak v prípade vydania osoby bude potrebné vykonať jej
prevoz na územie Slovenskej republiky cez územie ďalšieho štátu
alebo štátov, predloží súd doklady ministerstvu spravodlivosti
v potrebnom počte vyhotovení s prekladmi do požadovaných cudzích
jazykov.
(7) Medzinárodný zatýkací rozkaz stráca platnosť vydaním
vyžiadanej osoby na územie Slovenskej republiky alebo jeho
zrušením. Súd, ktorý medzinárodný zatýkací rozkaz vydal, ho zruší,
ak zanikli dôvody, pre ktoré bol vydaný. Súd o jeho zrušení ihneď
informuje ministerstvo spravodlivosti.
Nadpis zrušený od 1.10.2002
Zrušený od 1.10.2002
Zrušený od 1.10.2002
Zrušený od 1.10.2002
Zrušený od 1.10.2002
Zrušený od 1.10.2002
Nadpis zrušený od 1.10.2002
Súd medzinárodný zatýkací rozkaz nevydá, ak
a) sa predpokladá uloženie iného trestu než nepodmienečného
trestu odňatia slobody alebo nepodmienečného trestu odňatia
slobody kratšieho ako štyri mesiace,
b) trest odňatia slobody, ktorý má byť vykonaný, alebo jeho
zvyšok je kratší ako štyri mesiace,
c) vydaním by Slovenskej republike boli spôsobené náklady alebo
dôsledky neprimerané verejnému záujmu na trestnom stíhaní
alebo výkone trestu odňatia slobody osoby, o ktorej vydanie
ide,
d) by vyžiadaním z cudziny bola osobe, o ktorej vydanie ide,
spôsobená ujma neprimeraná významu trestného konania alebo
následkom trestného činu, najmä s ohľadom na jej vek, sociálne
postavenie alebo rodinné pomery.
(1) Ak vec neznesie odklad, môže ministerstvo spravodlivosti
alebo súd príslušný na vydanie medzinárodného zatýkacieho rozkazu
požiadať cudzie orgány o predbežnú väzbu obvineného. V prípravnom
konaní tak súd urobí na návrh prokurátora. Žiadosť musí obsahovať
údaje uvedené v § 384 ods. 3 písm. a) a b), ako aj vyhlásenie, že
proti obvinenému bol alebo bude vydaný medzinárodný zatýkací
rozkaz a bude následne žiadané o jeho vydanie.
(2) Súd o podaní žiadosti informuje obratom ministerstvo
spravodlivosti a urýchlene mu predloží medzinárodný zatýkací
rozkaz vypracovaný podľa § 384 ods. 3 až 5.
(1) Útvar Policajného zboru prevzatú osobu bez odkladu odovzdá
súdu, ktorého sudca vydal medzinárodný zatýkací rozkaz. Ak je
osoba vydávaná na základe medzinárodných zatýkacích rozkazov
viacerých súdov, odovzdá sa osoba súdu podľa pokynu ministerstva
spravodlivosti. Ak výkon trestu, pre ktorý bola osoba z cudziny
vydaná, bol už nariadený, odovzdá sa osoba príslušnému ústavu na
výkon väzby.
(2) Ak nejde o vydanie na výkon trestu, sudca je povinný
obvineného do 48 hodín a pri obzvlášť závažných trestných činoch
do 72 hodín od odovzdania vypočuť a rozhodnúť o väzbe.
(3) Doba strávená prevozom do Slovenskej republiky sa
nezapočítava do dĺžky lehôt podľa § 71. Rozhoduje o tom súd
a v prípravnom konaní na návrh prokurátora sudca.
(4) Doba uvedená v odseku 3 sa však započíta do dĺžky výkonu
trestu vykonávaného v Slovenskej republike.
(1) Ak dožiadaný štát vydal osobu s výhradou, musí sa výhrade
vyhovieť.
(2) Ak bola osoba vyžiadaná alebo vydaná na výkon trestu
odňatia slobody len pre niektorý z trestných činov, za ktoré jej
bol skôr uložený úhrnný alebo súhrnný trest, súd na verejnom
zasadnutí určí primeraný trest za trestné činy, na ktoré sa
vydanie vzťahuje.
(3) Ak dožiadaný štát vydá na výkon trestu odňatia slobody
osobu, ktorej bol trest uložený právoplatným rozsudkom, s výhradou
voči konaniu, ktoré vydaniu rozsudku predchádzalo, súd na verejnom
zasadnutí vydanú osobu vypočuje a
a) ak vydaná osoba proti výkonu uloženého trestu nenamieta, súd
rozhodne, že sa rozsudok vykoná,
alebo
b) ak vydaná osoba s výkonom nesúhlasí, súd v potrebnom rozsahu
zruší rozsudok a súčasne rozhodne o väzbe. Ak treba skutkové
zistenia doplniť, môže vec vrátiť prokurátorovi na došetrenie,
v ostatných prípadoch pokračuje súd po právoplatnosti
rozhodnutia v konaní na podklade pôvodnej obžaloby.
(4) Na konanie podľa odseku 3 je príslušný súd, ktorý vo veci
rozhodol v prvom stupni.
(5) Proti rozhodnutiu podľa odseku 3 písm. b) je prípustná
sťažnosť, ktorá má, ak nejde o rozhodnutie o väzbe, odkladný
účinok.
Zásada špeciality
(1) Vydaná osoba môže byť stíhaná len pre trestné činy, pre
ktoré bola vydaná, okrem prípadu, že
a) po svojom prepustení z väzby alebo výkonu trestu odňatia
slobody sa zdržiava na území Slovenskej republiky viac ako 15
dní napriek tomu, že ho mohla opustiť,
b) opustí územie Slovenskej republiky a dobrovoľne sa vráti späť
alebo je na územie Slovenskej republiky dopravená z tretieho
štátu zákonným spôsobom,
c) dožiadaný štát sa vzdá uplatnenia zásady špeciality alebo
udelí dodatočný súhlas na trestné stíhanie pre ďalšie trestné
činy, alebo
d) vydávaná osoba sa v konaní o jej vydanie výslovne vzdá
uplatnenia zásady špeciality všeobecne alebo vo vzťahu ku
konkrétnym trestným činom spáchaným pred jej vydaním.
(2) Ak sa vydaná osoba nevzdala uplatnenia zásady špeciality
podľa odseku 1 písm. d) a ak to pripúšťa medzinárodná zmluva, súd,
ktorý vydal medzinárodný zatýkací rozkaz, takúto osobu za
prítomnosti jej obhajcu vypočuje a poučí ju o možnosti vzdať sa
uplatnenia zásady špeciality a o dôsledkoch takého postupu. Ak sa
vydaná osoba vzdá uplatnenia zásady špeciality, súd s ňou spíše
zápisnicu, v ktorej uvedie trestné činy, ktorých sa týka vzdanie
sa uplatnenia tejto zásady.
(3) Za dodatočný súhlas podľa odseku 1 písm. c) sa považuje aj
žiadosť vydávajúceho štátu o prevzatie trestného stíhania vydanej
osoby pre trestné činy spáchané na jeho území pred jej vydaním. To
isté platí, aj pokiaľ ide o trestné oznámenie podané dožiadaným
štátom.
(4) Na podanie žiadosti o dodatočný súhlas dožiadaného štátu
s trestným stíhaním pre iný trestný čin, než ktorý bol predmetom
pôvodnej žiadosti o vydanie, sa použijú primerane ustanovenia
§ 383 a 384.
(5) Odseky 1, 2 a 4 sa použijú primerane aj na výkon trestu
odňatia slobody, ktorý bol vydanej osobe uložený súdom Slovenskej
republiky (ďalej len "slovenský súd") pred jej vydaním a ktorý
nebol predmetom pôvodnej žiadosti o vydanie.
(1) Ak dožiadaný štát po povolení vydania neodovzdá vydávanú
osobu na územie Slovenskej republiky z dôvodu, že je trestne
stíhaná orgánmi tohto štátu alebo má vykonať trest odňatia slobody
uložený jeho orgánmi v súvislosti s iným trestným činom, než ktorý
bol predmetom žiadosti o vydanie, súd, ktorého sudca vydal
medzinárodný zatýkací rozkaz, môže požiadať ministerstvo
spravodlivosti o zabezpečenie dočasného prevzatia vyžiadanej osoby
na územie Slovenskej republiky na vykonanie úkonov nevyhnutných na
ukončenie trestného stíhania.
(2) Súd v žiadosti, ktorú predloží ministerstvu
spravodlivosti, uvedie, na aké úkony je prítomnosť vyžiadanej
osoby potrebná. Súčasne označí deň alebo časové obdobie, na ktoré
je jej prítomnosť potrebné zabezpečiť.
(3) Na konanie o zabezpečení dočasného prevzatia vyžiadanej
osoby sa primerane použijú ustanovenia § 441.
Druhý diel
Vydanie do cudziny
(1) Na prijatie žiadosti cudzích orgánov o vydanie osoby zo
Slovenskej republiky do cudziny je príslušná generálna
prokuratúra. Účinky doručenia má aj doručenie žiadosti
ministerstvu spravodlivosti, ktoré je povinné žiadosť ihneď
odstúpiť generálnej prokuratúre.
(2) Žiadosť sa podá písomne a pripojí sa k nej
a) originál alebo osvedčená kópia odsudzujúceho rozsudku,
zatýkacieho rozkazu alebo iného príkazu, ktorý má rovnaký
účinok,
b) opis trestných činov, pre ktoré sa vydanie žiada, vrátane času
a miesta ich spáchania a právnej kvalifikácie,
c) znenie použiteľných právnych predpisov dožadujúceho štátu.
(3) Ak k žiadosti neboli pripojené listiny a údaje uvedené
v odseku 2 alebo ak informácie poskytnuté dožadujúcim štátom nie
sú dostatočné, generálna prokuratúra si vyžiada doplňujúce
informácie a môže určiť lehotu na ich predloženie.
Zrušený od 1.10.2002
Zrušený od 1.10.2002
Zrušený od 1.10.2002
Extradičné trestné činy
(1) Vydanie osoby do cudziny je prípustné, ak skutok, pre
ktorý sa vydanie žiada, je podľa právneho poriadku Slovenskej
republiky trestným činom a horná hranica trestu odňatia slobody,
ktorý sa môže uložiť pre tento trestný čin podľa právneho poriadku
Slovenskej republiky, je najmenej jeden rok.
(2) Vydanie osoby do cudziny na výkon už uloženého trestu
odňatia slobody pre trestný čin podľa odseku 1 je prípustné, ak
uložený trest, ktorý má byť vykonaný, alebo jeho zvyšok je
najmenej štyri mesiace. Viaceré tresty alebo nevykonané zvyšky
viacerých trestov sa spočítavajú.
Doplnkové vydanie
Ak cudzí orgán požiadal o vydanie osoby pre niekoľko trestných
činov, z ktorých aspoň jeden spĺňa podmienky uvedené v § 392 ods. 1, vydanie je prípustné aj na trestné stíhanie iných
trestných činov alebo na vykonanie iných trestov, pre ktoré by
inak z dôvodu výmery trestu alebo zvyšku trestu nebolo prípustné.
Neprípustnosť vydania
Vydanie osoby do cudziny je neprípustné, ak
a) ide o občana Slovenskej republiky okrem prípadu, keď povinnosť
vydať vlastného štátneho občana ustanovuje vyhlásená
medzinárodná zmluva alebo rozhodnutie medzinárodnej
organizácie, ktorými je Slovenská republika viazaná,
b) ide o osobu, ktorá požiadala v Slovenskej republike
o priznanie postavenia utečenca alebo jej takéto postavenie
bolo priznané, v rozsahu ochrany poskytnutej takejto osobe
osobitným predpisom alebo medzinárodnou zmluvou,
c) trestné stíhanie alebo výkon trestu odňatia slobody sú podľa
právneho poriadku Slovenskej republiky premlčané,
d) trestný čin, pre ktorý sa vydanie žiada, má výlučne politický
alebo vojenský charakter,
e) trestný čin spočíva v porušení daňových, colných, devízových
predpisov alebo v porušení iných finančných práv štátu (ďalej
len "fiskálny trestný čin"),
f) trestný čin bol spáchaný na území Slovenskej republiky okrem
prípadov, keď s ohľadom na osobitné okolnosti spáchania
trestného činu treba dať prednosť vykonaniu trestného stíhania
v dožadujúcom štáte z dôvodov náležitého zistenia skutkového
stavu, výmery trestu alebo jeho výkonu,
g) za trestný čin, pre ktorý sa vydanie žiada, je možné uložiť
v dožadujúcom štáte trest smrti okrem prípadov, ak sa
dožadujúci štát zaručí, že trest smrti nebude uložený,
h) dožadujúci štát žiada o vydanie na vykonanie trestu smrti
alebo
i) vyžiadaná osoba nebola za trestný čin podľa právneho poriadku
Slovenskej republiky v čase jeho spáchania trestne zodpovedná
alebo sú iné dôvody vylučujúce jej trestnú zodpovednosť.
Predbežné vyšetrovanie
(1) Prokurátor, ktorému generálna prokuratúra predložila
žiadosť cudzieho orgánu o vydanie osoby do cudziny alebo ktorý sa
dozvedel o trestnom čine, pre ktorý by iný štát mohol žiadať
o vydanie, vykoná predbežné vyšetrovanie. Účelom predbežného
vyšetrovania je zistiť, či sú dané podmienky na vyslovenie
prípustnosti vydania do cudziny.
(2) V konaní o vydanie do cudziny musí mať vyžiadaná osoba
obhajcu.
(3) Prokurátor vyžiadanú osobu vypočuje a oboznámi ju
s obsahom žiadosti o jej vydanie. Doručí jej kópiu žiadosti
a odsudzujúceho rozsudku, zatýkacieho rozkazu alebo iného príkazu,
ktorý je podkladom žiadosti.
(4) Ak bola vyžiadaná osoba vzatá do predbežnej väzby alebo do
vydávacej väzby, na styk s obhajcom a advokátom a na
korešpondenciu vo väzbe sa primerane použijú predpisy o výkone
väzby.
Zjednodušené vydávacie konanie
(1) O možnosti vykonania zjednodušeného vydávacieho konania za
predpokladu súhlasu vyžiadanej osoby s jej vydaním do cudziny,
o dôsledkoch takého jej súhlasu a o možnosti súhlas odvolať až do
rozhodnutia o povolení vydania do cudziny ministrom spravodlivosti
poučí prokurátor vyžiadanú osobu počas výsluchu v rámci
predbežného vyšetrovania.
(2) Ak vyžiadaná osoba súhlasí s vydaním do cudziny,
prokurátor ju poučí aj o možnosti vzdať sa uplatnenia zásady
špeciality a o dôsledkoch takéhoto postupu.
(3) Ak vyžiadaná osoba súhlasí s vydaním do cudziny,
prokurátor s ňou spíše v prítomnosti jej obhajcu zápisnicu,
v ktorej sa zaznamená jej súhlas s vydaním, ako aj jej vyjadrenie,
či sa vzdáva alebo nevzdáva uplatnenia zásady špeciality a v akom
rozsahu.
(4) Ak vyžiadaná osoba súhlasí s vydaním do cudziny,
prokurátor po skončení predbežného vyšetrovania podá návrh súdu na
vzatie osoby do vydávacej väzby (§ 399 ods. 2) a po rozhodnutí
súdu vec predloží ministerstvu spravodlivosti s návrhom na
rozhodnutie. Ustanovenie § 402 sa nepoužije.
(5) Ak vyžiadaná osoba odvolá svoj súhlas s vydaním kedykoľvek
do rozhodnutia ministra spravodlivosti, vec sa po skončení
predbežného vyšetrovania predloží súdu na rozhodnutie podľa § 402.
(6) Aj v prípade, že vyžiadaná osoba vyjadrila súhlas
s vydaním, môže minister spravodlivosti skôr, než rozhodne
o povolení vydania, predložiť vec na rozhodnutie súdu podľa § 402.
Zadržanie
Na žiadosť cudzích orgánov môže prokurátor vykonávajúci
predbežné vyšetrovanie dať príkaz útvaru Policajného zboru na
zadržanie osoby, o ktorej vydanie budú cudzie orgány žiadať.
Dôvodmi väzby podľa § 67 pritom nie je viazaný. Ak prokurátor do
48 hodín od zadržania neprepustí zadržanú osobu, podá v tejto
lehote súdu návrh na jej vzatie do predbežnej alebo vydávacej
väzby.
Predbežná väzba
(1) Predseda senátu krajského súdu rozhodne do 48 hodín a pri
obzvlášť závažných trestných činoch do 72 hodín od dodania
zadržanej osoby o návrhu prokurátora na jej vzatie do predbežnej
väzby. Dôvodmi väzby podľa § 67 pritom nie je viazaný. Ak predseda
senátu v uvedenej lehote zadržanú osobu nevezme do predbežnej
väzby, prepustí ju na slobodu.
(2) Na konanie podľa odseku 1 je príslušný krajský súd,
v ktorého obvode bola osoba zadržaná alebo v ktorého obvode býva.
(3) Predbežná väzba nesmie trvať viac ako 40 dní odo dňa
zadržania osoby.
(4) Predseda senátu krajského súdu na návrh prokurátora
vykonávajúceho predbežné vyšetrovanie môže rozhodnúť o prepustení
z predbežnej väzby, ak sa v priebehu predbežného vyšetrovania
zistí niektorý z dôvodov neprípustnosti vydania podľa § 394.
(5) Ak počas trvania predbežnej väzby dôjde žiadosť cudzieho
orgánu o vydanie, generálna prokuratúra o tom upovedomí
prokurátora vykonávajúceho predbežné vyšetrovanie. Na jeho návrh
môže predseda senátu túto osobu vziať do vydávacej väzby, ak sú
splnené podmienky uvedené v § 399 ods. 1.
(6) Prepustenie osoby z predbežnej väzby nevylučuje opakované
vzatie do predbežnej väzby alebo jej vzatie do vydávacej väzby.
Vydávacia väzba
(1) Ak je to potrebné na zamedzenie úteku vyžiadanej osoby,
predseda senátu krajského súdu ju vezme do vydávacej väzby. Urobí
tak na návrh prokurátora vykonávajúceho predbežné vyšetrovanie.
(2) Ak vyžiadaná osoba súhlasí s vydaním alebo ak bolo
rozhodnuté, že vydanie do cudziny je prípustné, vezme krajský súd
túto osobu do vydávacej väzby, ak tak už neurobil predseda senátu
podľa odseku 1.
(3) Predseda senátu krajského súdu nariadi príkazom
prepustenie osoby z vydávacej väzby dňom, keď dôjde k vydaniu
osoby cudzím orgánom, najneskôr však v šesťdesiaty deň po
rozhodnutí ministra spravodlivosti o povolení vydania do cudziny;
v prípade uvedenom v § 400 najneskôr v šesťdesiaty deň odo dňa
nastúpenia výkonu vydávacej väzby, ak rozhodnutie ministra
spravodlivosti o povolení vydania bolo vydané pred týmto dňom.
Okrem toho tiež nariadi prepustenie z vydávacej väzby, ak
a) štát, ktorý požiadal o vydanie, svoju žiadosť odvolal,
b) najvyšší súd rozhodol, že vydanie je neprípustné, alebo
minister spravodlivosti vydanie nepovolil, alebo
c) inak zanikli dôvody vydávacej väzby, vydania alebo jeho
realizácie.
(1) Ak sa vyžiadaná osoba nachádza vo väzbe v súvislosti s jej
trestným stíhaním slovenskými orgánmi alebo sa nachádza vo výkone
trestu odňatia slobody právoplatne uloženého slovenským súdom,
vezme súd vyžiadanú osobu do vydávacej väzby, ale táto väzba sa
nebude vykonávať.
(2) Ak pominú dôvody väzby alebo výkonu trestu uvedené
v odseku 1, spočívanie vydávacej väzby zaniká a vyžiadaná osoba
nastúpi výkon vydávacej väzby.
(3) Na konanie podľa odseku 1 je príslušný krajský súd,
v ktorého obvode je vyžiadaná osoba vo väzbe alebo vo výkone
trestu odňatia slobody.
(4) Predbežné vyšetrovanie podľa odseku 1 vykoná prokurátor
príslušný podľa § 395 ods. 1.
Proti rozhodnutiu o väzbe podľa § 398, § 399 ods. 1 a § 400 je
prípustná sťažnosť, ktorá nemá odkladný účinok.
Rozhodnutie súdu
(1) Po skončení predbežného vyšetrovania rozhodne súd na návrh
prokurátora o prípustnosti vydania vyžiadanej osoby do cudziny
a predloží vec ministerstvu spravodlivosti.
(2) Na konanie podľa odseku 1 je príslušný krajský súd, ktorý
rozhodoval o predbežnej alebo vydávacej väzbe; ak sa o predbežnej
alebo vydávacej väzbe nekonalo, príslušný je krajský súd,
v ktorého obvode vyžiadaná osoba býva.
(3) O prípustnosti vydania rozhoduje súd na neverejnom
zasadnutí. Pred rozhodnutím umožní vyžiadanej osobe a jej
obhajcovi vyjadriť sa písomne o žiadosti o vydanie. Ak v tomto
vyjadrení vyžiadaná osoba alebo jej obhajca o to požiada alebo ak
to súd považuje za potrebné, o prípustnosti vydania rozhodne súd
na verejnom zasadnutí.
(4) Proti rozhodnutiu krajského súdu, ktorým bola vyslovená
prípustnosť vydania, je prípustná sťažnosť prokurátora
a vyžiadanej osoby len pre niektorý z dôvodov neprípustnosti
vydania podľa § 394; sťažnosť má odkladný účinok. Proti
rozhodnutiu, ktorým bola vyslovená neprípustnosť vydania, môže
prokurátor podať sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.
(5) O sťažnosti rozhoduje na neverejnom zasadnutí najvyšší
súd, ktorý rozhodne, či vydanie je prípustné alebo neprípustné.
Ustanovenie § 399 ods. 2 sa použije primerane.
Povolenie vydania
(1) Vydanie osoby do cudziny povoľuje minister spravodlivosti;
vydanie nepovolí, ak krajský súd alebo najvyšší súd podľa § 402
rozhodol, že vydanie nie je prípustné.
(2) Ak súd vyslovil, že vydanie osoby do cudziny je prípustné,
môže minister spravodlivosti rozhodnúť, že vydanie vyžiadanej
osoby nepovolí, ak
a) je dôvodná obava, že trestné konanie v dožadujúcom štáte
nezodpovedalo alebo by nezodpovedalo zásadám článkov 3 a 6
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd alebo
trest odňatia slobody uložený alebo predpokladaný
v dožadujúcom štáte by nebol vykonaný v súlade s požiadavkami
článku 3 tohto dohovoru,
b) je dôvodná obava, že vyžiadaná osoba by v dožadujúcom štáte
bola vystavená prenasledovaniu z dôvodu jej pôvodu, rasy,
náboženstva, príslušnosti k určitej národnostnej alebo inej
skupine, jej štátneho občianstva alebo pre jej politické
názory alebo že by sa z týchto dôvodov zhoršilo jej postavenie
v trestnom konaní alebo pri výkone trestu odňatia slobody,
alebo
c) vyžiadaná osoba by vzhľadom na jej vek, osobné pomery a na
závažnosti trestného činu, z ktorého je obvinená, bola vydaním
do cudziny zrejme neprimerane tvrdo postihnutá.
(3) Ak minister spravodlivosti vydanie nepovolí, predloží
ministerstvo spravodlivosti vec generálnej prokuratúre na trestné
stíhanie v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky.
Odklad vydania a dočasné odovzdanie
(1) Ak prítomnosť vyžiadanej osoby je v Slovenskej republike
potrebná na účely skončenia trestného stíhania alebo výkonu trestu
odňatia slobody v súvislosti s iným trestným činom, než ktorý je
predmetom žiadosti o jej vydanie do cudziny, minister
spravodlivosti po rozhodnutí o povolení vydania môže odložiť
vydanie tejto osoby dožadujúcemu štátu.
(2) Minister spravodlivosti môže rozhodnúť, že povolí dočasné
odovzdanie vyžiadanej osoby do dožadujúceho štátu na vykonanie
nevyhnutných procesných úkonov. Dočasné odovzdanie sa môže vykonať
aj opakovane.
(3) Na dočasné odovzdanie sa primerane použijú ustanovenia
§ 437 ods. 2 písm. b) až d), § 438 ods. 2 a § 439.
(4) Ak bola vyžiadaná osoba počas dočasného odovzdania na
území dožadujúceho štátu právoplatne odsúdená pre trestný čin, pre
ktorý bolo vydanie povolené, môže minister spravodlivosti na návrh
dožadujúceho štátu rozhodnúť o odklade jej návratu na územie
Slovenskej republiky do doby, kým sa neskončí výkon trestu odňatia
slobody na území dožadujúceho štátu. Takto rozhodnúť nemôže, ak
trestné stíhanie vyžiadanej osoby v Slovenskej republike nebolo
právoplatne skončené.
(5) Doba, po ktorú bola osoba počas dočasného odovzdania vo
väzbe v cudzine, sa započíta do doby výkonu trestu vykonávaného
v Slovenskej republike len v rozsahu, v akom nebola započítaná do
výkonu trestu uloženého na území dožadujúceho štátu. Doba strávená
vo výkone trestu uloženého na území dožadujúceho štátu sa do doby
výkonu trestu vykonávaného v Slovenskej republike nezapočíta.
Stret žiadostí o vydanie do cudziny
(1) Ak boli slovenským orgánom doručené žiadosti viacerých
štátov o vydanie tej istej osoby, podmienky prípustnosti vydania
sa posúdia vo vzťahu ku každému z týchto štátov samostatne.
(2) Ak súd rozhodol, že vydanie je prípustné do viacerých
štátov alebo ak vyžiadaná osoba vyjadrí súhlas s vydaním do
viacerých štátov, súčasne s povolením vydania minister
spravodlivosti rozhodne aj o tom, ktorému štátu bude vyžiadaná
osoba vydaná ako prvému.
Upustenie od výkonu zvyšku trestu odňatia slobody
(1) Minister spravodlivosti môže upustiť od výkonu trestu
odňatia slobody alebo jeho zvyšku, ak povolil vydanie odsúdeného
do cudziny. Ak následne nedôjde k vydaniu do cudziny, súd
rozhodne, že sa trest alebo jeho zvyšok vykoná.
(2) Proti rozhodnutiu súdu podľa odseku 1 je prípustná
sťažnosť.
Dodatočný súhlas a súhlas s ďalším vydaním
(1) Ustanovenia tohto dielu sa použijú primerane aj na konanie
o žiadosti štátu, ktorému bola osoba vydaná, o súhlas, aby mohol
vydanú osobu
a) stíhať pre iný trestný čin, než pre ktorý bolo vydanie
povolené, alebo aby mohol byť vykonaný aj iný trest odňatia
slobody, než pre ktorý bolo vydanie povolené, alebo
b) vydať ďalej tretiemu štátu na trestné stíhanie alebo výkon
trestu odňatia slobody.
(2) Príslušné na konanie sú orgány, ktoré konali vo veci
pôvodnej žiadosti o vydanie tejto osoby do cudziny.
(3) Zjednodušené vydávacie konanie podľa § 396 nie je možné.
Tretí oddiel
Výkon rozhodnutí vo vzťahu k cudzine
Prvý diel
Uznanie a výkon cudzieho rozhodnutia
Cudzie rozhodnutie
Cudzím rozhodnutím na účely tohto oddielu sa rozumie
rozhodnutie vydané súdom iného štátu pre čin, ktorý je trestným
činom podľa právneho poriadku Slovenskej republiky a ktorým
a) bola vyslovená vina, ale uloženie trestu bolo podmienečne
odložené,
b) bol uložený trest odňatia slobody alebo podmienečný trest
odňatia slobody,
c) bol uložený peňažný trest alebo zákaz činnosti,
d) bol premenený podmienečný trest alebo peňažný trest na trest
odňatia slobody, alebo
e) bolo vyslovené prepadnutie majetku alebo jeho časti, alebo
bolo vyslovené prepadnutie veci alebo zhabanie veci (ďalej len
"cudzie majetkové rozhodnutie").
Podmienky uznania
Cudzie rozhodnutie možno uznať na území Slovenskej republiky,
ak
a) medzinárodná zmluva obsahuje možnosť alebo povinnosť uznávania
alebo výkonu cudzích rozhodnutí,
b) rozhodnutie bolo vydané v konaní, ktoré zodpovedá zásadám
obsiahnutým v článku 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd,
c) osoba nebola odsúdená pre trestný čin, ktorý má výlučne
politický alebo vojenský charakter,
d) výkon trestu nie je podľa právneho poriadku Slovenskej
republiky premlčaný,
e) osoba nebola pre tento skutok už odsúdená slovenským súdom,
f) nebolo na území Slovenskej republiky uznané cudzie rozhodnutie
iného štátu voči tej istej osobe pre ten istý skutok, a
g) uznanie neodporuje záujmom chráneným ustanovením § 375.
Premena trestu
(1) Cudzie rozhodnutie sa uzná tak, že trest v ňom uložený
slovenský súd premení na trest, ktorý by mohol uložiť, ak by
v konaní o spáchanom trestnom čine rozhodoval. Slovenský súd
pritom nesmie uložiť trest prísnejší, ako bol trest uložený
v cudzom rozhodnutí, ani ho premeniť na iný druh trestu.
(2) Ak dĺžka trvania a druh trestu odňatia slobody uloženého
uznávaným cudzím rozhodnutím sú zlučiteľné s právnym poriadkom
Slovenskej republiky, súd v rozhodnutí o uznaní súčasne rozhodne,
že sa bude vo výkone trestu uloženého cudzím rozhodnutím
pokračovať bez jeho premeny podľa odseku 1. Tento postup je
vylúčený, ak súd uzná cudzie rozhodnutie len pre niektorý
z viacerých trestných činov, ktorých sa cudzie rozhodnutie týka.
(3) V rozhodnutí o uznaní cudzieho majetkového rozhodnutia
slovenský súd tiež vysloví, komu prepadnutý majetok, jeho časť
alebo vec pripadne. Ak nevysloví inak, právoplatnosťou rozhodnutia
o uznaní sa vlastníkom majetku, jeho časti alebo veci stáva
Slovenská republika.
Uznávacie konanie
(1) Návrh na uznanie cudzieho rozhodnutia predkladá na základe
žiadosti cudzieho orgánu ministerstvo spravodlivosti súdu, ktorý
rozhoduje po písomnom vyjadrení prokurátora na neverejnom
zasadnutí.
(2) Na konanie podľa odseku 1 je príslušný krajský súd,
v ktorého obvode odsúdený býva. Ak odsúdený nemá na území
Slovenskej republiky bydlisko, je na konanie príslušný Krajský súd
v Bratislave. Ak ide o cudzie majetkové rozhodnutie, je na konanie
príslušný krajský súd, v ktorého obvode sa nachádza majetok alebo
vec, ktorých sa cudzie rozhodnutie týka.
(3) Krajský súd rozhoduje rozsudkom, ktorý sa doručuje
odsúdenému, prokurátorovi a ministerstvu spravodlivosti. Ak je
odsúdený v čase uznávacieho konania vo výkone trestu odňatia
slobody v cudzine, doručuje mu súd rozsudok vždy prostredníctvom
ministerstva spravodlivosti.
(4) Proti rozsudku o uznaní cudzieho rozhodnutia je prípustné
odvolanie, ktoré môže podať odsúdený, prokurátor alebo minister
spravodlivosti. Odvolací súd na neverejnom zasadnutí odvolanie
zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné. Ak odvolanie nezamietne,
zruší napadnuté rozhodnutie a po doplnení konania, ak je potrebné,
sám rozhodne rozsudkom, či cudzie rozhodnutie uznáva alebo
neuznáva.
Účinky uznaného cudzieho rozhodnutia
(1) Uznané cudzie rozhodnutie má rovnaké právne účinky ako
rozsudok slovenského súdu.
(2) Ak sa cudzie rozhodnutie týka viacerých odsúdených, má
uznanie účinky len vo vzťahu k odsúdenému, ktorého sa týkal návrh
na uznanie.
(3) Ak sa uznané cudzie rozhodnutie vzťahuje iba na čiastkové
konanie pokračovacieho trestného činu spáchané na území iného
štátu, uznané cudzie rozhodnutie nie je prekážkou trestného
stíhania odsúdeného pre ostatné čiastkové konania pokračovacieho
trestného činu spáchané na území Slovenskej republiky.
(4) Po právoplatnosti rozsudku o uznaní cudzieho rozhodnutia
krajský súd bezodkladne zašle generálnej prokuratúre všetky
informácie o odsúdenom potrebné na zápis v registri trestov.
Väzba
(1) Ak je to potrebné na zabezpečenie výkonu cudzieho
rozhodnutia, môže súd príslušný podľa § 411 ods. 2 kedykoľvek po
podaní návrhu na uznanie cudzieho rozhodnutia do nariadenia výkonu
uznaného cudzieho rozhodnutia rozhodnúť o vzatí do väzby osoby,
ktorej bol cudzím rozhodnutím uložený trest odňatia slobody
a ktorá sa nachádza na území Slovenskej republiky; dôvodmi väzby
podľa § 67 nie je súd viazaný.
(2) Proti rozhodnutiu o vzatí do väzby je prípustná sťažnosť,
ktorá nemá odkladný účinok.
Vykonávacie konanie
(1) Vykonať cudzie rozhodnutie v Slovenskej republike možno
len vtedy, ak bolo uznané; v prípadoch uvedených v § 415 a 417, až
keď ministerstvo spravodlivosti udelilo súhlas. Výkon uznaného
cudzieho rozhodnutia nariadi okresný súd, v ktorého obvode
odsúdený býva. Ak odsúdený nemá bydlisko na území Slovenskej
republiky, na nariadenie výkonu je príslušný Okresný súd
Bratislava 1.
(2) Výkon uznaného cudzieho majetkového rozhodnutia nariadi
okresný súd, v ktorého obvode sa nachádza majetok alebo vec,
ktorých sa rozhodnutie týka.
(3) Súd príslušný podľa odsekov 1 a 2 rozhoduje o všetkých
ďalších otázkach vykonávacieho konania vrátane návrhu na
zahladenie odsúdenia z uznaného cudzieho rozhodnutia.
(4) Ak sa odsúdený nachádza vo výkone trestu odňatia slobody
v cudzine na základe cudzieho rozhodnutia, ktoré bolo uznané
slovenským súdom, súd nariadi výkon uznaného cudzieho rozhodnutia
pred termínom odovzdania odsúdeného na výkon trestu odňatia
slobody na územie Slovenskej republiky. Ak k odovzdaniu odsúdeného
na územie Slovenskej republiky nedošlo a odsúdený trest odňatia
slobody v cudzine vykonal v plnom rozsahu alebo bol z jeho výkonu
podmienečne prepustený, je výkon uznaného cudzieho rozhodnutia na
území Slovenskej republiky neprípustný.
(5) Súčasne s nariadením výkonu trestu odňatia slobody alebo
v prípade uvedenom v odseku 4 po odovzdaní odsúdeného na územie
Slovenskej republiky súd rozhodne o započítaní väzby podľa § 413,
ako aj väzby už započítanej a trestu odňatia slobody už vykonaného
v cudzine a tiež doby prevozu odsúdeného do dĺžky trestu, ktorý sa
má vykonať.
(6) Súd ukončí výkon trestu z uznaného cudzieho rozhodnutia,
akonáhle ho štát, o ktorého rozhodnutie ide, informoval
o amnestii, milosti alebo o inom rozhodnutí či opatrení, v ktorých
dôsledku sa cudzie rozhodnutie stalo ďalej nevykonateľným. Ak
amnestiou, milosťou alebo iným rozhodnutím alebo opatrením bol
trest odpustený iba sčasti, súd rozhodne o tom, aký trest odsúdený
ešte vykoná. Proti rozhodnutiu súdu je prípustná sťažnosť.
(7) Inak sa na výkon uznaného cudzieho rozhodnutia použijú
primerane ustanovenia tohto zákona týkajúce sa vykonávacieho
konania.
Druhý diel
Prevzatie a odovzdanie odsúdeného na výkon trestu odňatia slobody
Prevzatie odsúdeného na výkon trestu odňatia slobody z cudziny
(1) O prevzatí osoby na výkon trestu odňatia slobody uloženého
cudzím rozhodnutím na územie Slovenskej republiky na základe
medzinárodnej zmluvy rozhoduje ministerstvo spravodlivosti na
návrh odsudzujúceho štátu alebo odsúdeného.
(2) Ministerstvo spravodlivosti môže dať súhlas s prevzatím
odsúdeného alebo požiadať odsudzujúci štát o jeho odovzdanie až po
tom, čo bolo cudzie rozhodnutie uznané podľa prvého dielu tohto
oddielu.
(3) Toto ustanovenie sa použije primerane aj na odovzdanie
osoby na výkon trestu odňatia slobody uloženého cudzím orgánom, ak
sa odsúdený nachádza na území Slovenskej republiky.
Odovzdanie odsúdeného na výkon trestu odňatia slobody do cudziny
(1) O odovzdaní osoby odsúdenej slovenským súdom na výkon
trestu odňatia slobody na územie iného štátu na základe
medzinárodnej zmluvy rozhoduje ministerstvo spravodlivosti.
(2) Odovzdanie možno povoliť na návrh odsúdeného, štátu, do
ktorého má byť odovzdaný, alebo súdu, ktorý vydal odsudzujúci
rozsudok v prvom stupni. Ak návrh nepodával príslušný súd, jeho
súhlas s odovzdaním je podmienkou povolenia.
(3) Odovzdaním odsúdeného na výkon trestu do iného štátu
strácajú slovenské orgány možnosť pokračovať vo výkone trestu; to
neplatí, ak sa odsúdený vráti na územie Slovenskej republiky bez
toho, aby trest v štáte, do ktorého bol odovzdaný, vykonal v plnom
rozsahu alebo aby bol z jeho výkonu v tomto štáte podmienečne
prepustený. Ak sa po návrate odsúdeného pokračuje vo výkone trestu
na území Slovenskej republiky, vykonaný trest v cudzine sa mu
započíta do výkonu trestu.
(4) Toto ustanovenie sa použije primerane aj na odovzdanie
osoby na výkon trestu odňatia slobody, ktorý uložil slovenský súd,
do iného štátu, ak sa odsúdený už nachádza na jeho území.
Tretí diel
Prevzatie a odovzdanie výkonu podmienečného trestu
Rozhodnutie o prevzatí výkonu podmienečného trestu z cudziny
(1) Ak to umožňuje medzinárodná zmluva, môže na žiadosť
cudzieho orgánu ministerstvo spravodlivosti rozhodnúť, že
slovenské orgány
a) budú sledovať správanie odsúdeného v skúšobnej dobe uloženej
cudzím rozhodnutím alebo
b) okrem sledovania správania odsúdeného v skúšobnej dobe
rozhodnú aj o tom, či sa odsúdený v skúšobnej dobe osvedčil
alebo či sa podmienečne uložený alebo odložený trest odňatia
slobody alebo jeho zvyšok vykoná.
(2) Rozhodnutiu podľa odseku 1 musí predchádzať uznanie
cudzieho rozhodnutia podľa prvého dielu tohto oddielu.
Postup slovenských orgánov
(1) Po rozhodnutí podľa § 417 sleduje správanie odsúdeného
v skúšobnej dobe v súlade s uloženými podmienkami okresný súd,
v ktorého obvode odsúdený býva.
(2) Súd informuje ministerstvo spravodlivosti o všetkých
skutočnostiach, ktoré môžu mať vplyv na posúdenie, či sa odsúdený
v skúšobnej dobe osvedčil.
(3) Ak bolo rozhodnuté podľa § 417 ods. 1 písm. a), súd po
uplynutí skúšobnej doby podá ministerstvu spravodlivosti správu
o správaní odsúdeného počas skúšobnej doby. Súd nerozhoduje o tom,
či sa odsúdený osvedčil alebo či sa trest vykoná, ani nenariadi
výkon tohto trestu.
(4) Ak bolo rozhodnuté podľa § 417 ods. 1 písm. b), je súd
podľa odseku 1 príslušný rozhodnúť o tom, či sa odsúdený osvedčil
alebo či sa trest vykoná. Ak rozhodne, že trest sa vykoná, nariadi
súd jeho výkon. Ustanovenie § 414 sa použije primerane.
Žiadosť o odovzdanie výkonu podmienečného trestu do cudziny
Ak to umožňuje medzinárodná zmluva, môže súd, ktorý uložil
podmienečný trest odňatia slobody osobe, ktorá má bydlisko
v cudzine, alebo takú osobu podmienečne prepustil z výkonu trestu
odňatia slobody, predložiť ministerstvu spravodlivosti návrh, aby
štát, v ktorom má odsúdený bydlisko, rozhodol, že jeho orgány budú
a) sledovať správanie odsúdeného v skúšobnej dobe alebo
b) okrem sledovania správania odsúdeného rozhodnú aj o tom, či sa
odsúdený osvedčil, alebo nariadia výkon trestu, ak sa odsúdený
v skúšobnej dobe neosvedčil.
Dôsledky odovzdania výkonu podmienečného trestu
(1) Ak dožiadaný štát rozhodol podľa § 419 písm. a), slovenský
súd je naďalej príslušný rozhodnúť o tom, či sa odsúdený
v skúšobnej dobe osvedčil alebo či sa trest vykoná. Právoplatné
rozhodnutie o tom, že sa trest vykoná, predloží v prípade potreby
ministerstvu spravodlivosti na účely podania žiadosti o výkon
tohto rozhodnutia v dožiadanom štáte.
(2) Ak dožiadaný štát rozhodol o prevzatí aj výkonu trestu pre
prípad, že sa odsúdený v skúšobnej dobe neosvedčí [§ 419 písm. b)], ďalší výkon trestu odňatia slobody na území Slovenskej
republiky nie je možný, ak
a) cudzí orgán rozhodol, že trest sa vykoná a odsúdený ho vykonal
v plnom rozsahu, alebo
b) cudzí orgán rozhodol, že odsúdený sa v skúšobnej dobe
osvedčil.
(3) Cudzie rozhodnutia podľa odseku 2 majú na území Slovenskej
republiky rovnaké právne účinky, ako by ich vydal slovenský súd.
Štvrtý oddiel
Prevzatie a odovzdanie trestnej veci
Prevzatie trestnej veci
(1) O žiadosti cudzieho orgánu, aby trestné konanie, ktoré
vedú tieto orgány, prevzali slovenské orgány, rozhoduje generálna
prokuratúra.
(2) V prípade kladného rozhodnutia o žiadosti podľa odseku 1
dá generálna prokuratúra bezodkladne podnet vecne a miestne
príslušnej prokuratúre na postup podľa tohto zákona.
(3) Procesný úkon urobený orgánmi dožadujúceho štátu v súlade
s právnym poriadkom tohto štátu má rovnakú platnosť v Slovenskej
republike, ako by ho urobili slovenské orgány, za podmienky, že
jeho prijatie nedá tomuto úkonu väčšiu dôkaznú hodnotu, ako má
v dožadujúcom štáte.
Odovzdanie trestnej veci
(1) Ak obvinený, proti ktorému sa vedie v Slovenskej republike
trestné konanie, je štátnym občanom iného štátu alebo má bydlisko
na jeho území, môžu dať slovenské orgány podnet, aby bolo trestné
stíhanie odovzdané tomuto štátu.
(2) O podaní žiadosti o odovzdanie trestného konania do
cudziny rozhoduje generálna prokuratúra a po podaní obžaloby
ministerstvo spravodlivosti.
(3) Podnet na odovzdanie trestného konania možno podať, najmä
ak
a) vydanie obvineného na trestné stíhanie z dožiadaného štátu nie
je možné, bolo týmto štátom odmietnuté alebo ak sa od
vyžiadania z cudziny upustilo z iných dôvodov,
b) trestné stíhanie v dožiadanom štáte sa javí hospodárnym
a účelným, najmä v záujme objektívneho zistenia skutkového
stavu, z dôvodu výmery trestu alebo jeho výkonu,
c) obvinený bol alebo má byť vydaný do dožiadaného štátu alebo ak
z iných dôvodov možno predpokladať, že trestné stíhanie
v tomto štáte možno vykonať v jeho prítomnosti,
d) vydanie osoby, ktorá bola slovenským súdom právoplatne
odsúdená na trest odňatia slobody, nie je možné alebo bolo
dožiadaným štátom odmietnuté, a uložený trest nie je
v dožiadanom štáte možné vykonať.
(4) Ak dožiadaný štát rozhodol, že preberá trestné konanie,
nemožno na území Slovenskej republiky pokračovať v trestnom
stíhaní obvineného pre trestný čin, pre ktorý bolo trestné konanie
odovzdané, alebo nariadiť výkon trestu uloženého pre trestný čin,
pre ktorý bolo trestné konanie odovzdané [odsek 3 písm. d)].
(5) Slovenské orgány môžu v trestnom stíhaní pokračovať alebo
nariadiť výkon trestu, ak dožiadaný štát
a) oznámi, že vo veci nebude konať,
b) dodatočne odvolá svoje rozhodnutie o prevzatí trestného
konania alebo
c) oznámi, že v konaní nebude pokračovať.
Rozhodnutie o výkone subsidiárnej trestnej právomoci
Na základe žiadosti cudzieho orgánu, ktorý koná alebo zamýšľa
konať o trestnom čine spáchanom v cudzine, o vyjadrenie, či tento
trestný čin budú stíhať aj slovenské orgány, rozhodne generálna
prokuratúra, či trestné konanie pre tento trestný čin začne.
Piaty oddiel
Právna pomoc vo vzťahu k cudzine
Predmet právnej pomoci
Právnou pomocou sa rozumejú úkony po začatí trestného konania
v Slovenskej republike vykonávané v cudzine na základe dožiadania
slovenských orgánov alebo takéto úkony vykonávané na území
Slovenskej republiky na základe dožiadania cudzích orgánov, najmä
doručovanie písomností, výsluch osôb a vykonávanie ďalších
dôkazov.
Dožiadania slovenských orgánov
(1) Dožiadania slovenských orgánov prípravného konania
o právnu pomoc sa do cudziny zasielajú prostredníctvom generálnej
prokuratúry. Dožiadania slovenských súdov sa do cudziny zasielajú
prostredníctvom ministerstva spravodlivosti. Diplomatická cesta
tým nie je vylúčená.
(2) Ak to umožňuje medzinárodná zmluva, môžu slovenské orgány
zasielať svoje dožiadania do cudziny aj iným spôsobom, než
uvedeným v odseku 1. Vyšetrovateľ a policajný orgán môže
dožiadanie zaslať do cudziny vždy len prostredníctvom prokurátora.
Obsah a forma dožiadania
(1) Dožiadanie musí okrem presného vymedzenia požadovaného
úkonu právnej pomoci obsahovať opis skutkových okolností činu,
ktorého sa dožiadanie týka, právnu kvalifikáciu s uvedením
doslovného znenia zákonných ustanovení, údaje o obvinenej osobe,
prípadne poškodenom alebo svedkovi, ak sa žiada ich vypočutie,
a ďalšie údaje potrebné na riadne poskytnutie požadovanej právnej
pomoci.
(2) Dožiadanie musí obsahovať presné označenie dožadujúceho
orgánu, spisovú značku trestnej veci, dátum a musí byť potvrdené
podpisom zodpovednej úradnej osoby a odtlačkom okrúhlej pečiatky
tohto orgánu.
(3) K dožiadaniu a priloženým písomnostiam sa pripojí preklad
do cudzieho jazyka vyhotovený úradným prekladateľom, ak sa vo
vzťahu k dožiadanému štátu preklad vyžaduje.
Doručovanie v cudzine poštou
Doručovanie písomnosti osobe v cudzine poštou je možné, iba ak
to dovoľuje medzinárodná zmluva.
Platnosť úkonov
Doručenie vykonané na žiadosť slovenského orgánu cudzím
orgánom, ako aj dôkazy pred ním vykonané sú účinné, ak boli
vykonané v súlade s právnym poriadkom dožiadaného štátu alebo ak
vyhovujú právnemu poriadku Slovenskej republiky.
Predvolanie osôb z cudziny
(1) Ak je na procesnom úkone potrebná prítomnosť osoby, ktorá
sa zdržiava v cudzine, treba jej predvolanie doručiť formou
dožiadania. Prítomnosť tejto osoby sa nesmie vynucovať použitím
donucovacích opatrení.
(2) Osoba, ktorá sa na územie Slovenskej republiky dostaví na
základe predvolania, nesmie byť trestne stíhaná, odsúdená alebo
jej osobná sloboda obmedzená pre trestný čin, ktorý spáchala pred
vstupom na územie Slovenskej republiky.
(3) Trestné stíhanie, odsúdenie alebo obmedzenie osobnej
slobody predvolanej osoby je však prípustné
a) pre trestný čin, pre ktorý bola osoba predvolaná ako obvinená,
b) ak sa predvolaná osoba po vykonaní úkonu zdržiava na území
Slovenskej republiky po dobu dlhšiu ako 15 dní napriek tomu,
že ho mohla opustiť,
c) ak sa predvolaná osoba po opustení územia Slovenskej republiky
dobrovoľne vráti späť alebo je na územie Slovenskej republiky
dopravená z cudziny zákonným spôsobom.
Dožiadania cudzích orgánov
(1) Slovenské orgány vykonávajú právnu pomoc požadovanú
cudzími orgánmi spôsobom upraveným v tomto zákone alebo
v medzinárodnej zmluve. Ak sa poskytuje právna pomoc podľa
medzinárodnej zmluvy postupom, ktorý nie je upravený v tomto
zákone, rozhodne príslušný prokurátor, akým spôsobom sa právna
pomoc vykoná.
(2) Na žiadosť cudzieho orgánu možno postupovať podľa právneho
predpisu iného štátu, ak žiadaný postup nie je v rozpore so
záujmami chránenými ustanovením § 375.
(3) Ak o to žiada cudzí orgán, možno svedkov, znalcov
a účastníkov vypočuť pod prísahou.
(4) Prísaha svedkov a účastníkov znie: "Prisahám na svoju
česť, že vypoviem úplnú a čistú pravdu a nič nezamlčím".
(5) Prísaha znalcov znie: "Prisahám na svoju česť, že posudok
podám podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia".
Príslušnosť na vybavenie dožiadania
(1) Na zabezpečenie vybavenia dožiadania cudzieho orgánu
o právnu pomoc je príslušná okresná prokuratúra, v ktorej obvode
sa požadovaný úkon právnej pomoci má vykonať. Tým nie je dotknuté
oprávnenie generálnej prokuratúry podľa osobitného predpisu
poveriť zabezpečením vybavenia dožiadania inú prokuratúru.
(2) Ak cudzí orgán požiada o vykonanie výsluchu alebo iného
úkonu právnej pomoci súdom, predloží prokurátor v tejto časti
dožiadanie cudzieho orgánu na vybavenie okresnému súdu, v ktorého
obvode sa úkon právnej pomoci má vykonať. V prípade naliehavosti
môže dožiadanie zaslať súdu priamo aj ministerstvo spravodlivosti.
Povolenie úkonu právnej pomoci súdom
(1) Ak sa podľa tohto zákona na vykonanie dôkazu požadovaného
cudzím orgánom vyžaduje príkaz súdu, príkaz vydá sudca na návrh
prokurátora zabezpečujúceho vybavenie dožiadania.
(2) Ak sa úkon právnej pomoci má vykonať podľa cudzieho
predpisu, rozhodne sudca na návrh prokurátora, či postup podľa
cudzieho predpisu nie je v rozpore so záujmami chránenými
ustanovením § 375. Ak takýto rozpor nezistí, úkon povolí a súčasne
rozhodne, akým spôsobom sa vykoná. Proti rozhodnutiu súdu môže
prokurátor podať sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.
(3) Na rozhodnutie podľa odsekov 1 a 2 je príslušný okresný
súd, v ktorého obvode sa úkon právnej pomoci má vykonať.
Úkony cudzích orgánov
(1) Cudzie orgány nemôžu na území Slovenskej republiky
samostatne vykonávať úkony právnej pomoci.
(2) Cudzí konzulárny úrad s pôsobnosťou pre územie Slovenskej
republiky môže vykonať z poverenia orgánov vysielajúceho štátu
procesný úkon na účely trestného konania pre tieto orgány len na
základe súhlasu generálneho prokurátora. Na doručenie písomnosti
občanovi vysielajúceho štátu alebo na výsluch osoby, ak sa osoba
dostaví dobrovoľne, súhlas generálneho prokurátora netreba.
(3) Prítomnosť zástupcov cudzích orgánov a iných osôb na úkone
právnej pomoci vykonávanom slovenským orgánom je možná na základe
súhlasu prokurátora; ak úkon vykonáva súd, súhlas udeľuje tento
súd.
Doručovanie písomností
(1) Ak je písomnosť určená na doručenie adresátovi
v Slovenskej republike vyhotovená v slovenskom jazyku alebo
v jazyku, o ktorom je predpoklad, že vzhľadom na všetky okolnosti
prípadu je adresátovi zrozumiteľný, alebo je k nej pripojený
preklad do tohto jazyka, a nežiada sa osobné doručenie, doručí sa
písomnosť adresátovi podľa ustanovení tohto zákona na doručovanie
do vlastných rúk (§ 63). Doručiť zásielku uložením možno len pri
opakovanom pokuse o doručenie.
(2) Ak písomnosť nie je vyhotovená v jazyku podľa odseku 1
a nie je k nej pripojený ani preklad do tohto jazyka, pričom
dožadujúci orgán podľa medzinárodnej zmluvy nebol povinný
zabezpečiť takýto preklad, vyhotovenie prekladu do slovenského
jazyka zabezpečí orgán vykonávajúci právnu pomoc a následne
písomnosť doručí podľa odseku 1. Inak bude písomnosť adresátovi
doručená, len ak po poučení o možnosti odmietnuť jej prevzatie je
adresát ochotný ju prevziať.
(3) Ak dožadujúci orgán požiada o osobné doručenie písomností,
doručia sa písomnosti adresátovi osobne. V takom prípade doručovať
podľa odseku 1 nie je možné, a ak sa ani pri opakovanom pokuse
nepodarí písomnosti doručiť osobne, doručujúci orgán vráti
dožiadanie nevybavené späť a v sprievodnom liste uvedie dôvody
nevybavenia. Prevzatie písomnosti adresát potvrdí podpisom na
doručnom liste dožadujúceho orgánu alebo do zápisnice doručujúceho
orgánu. Ak adresát odmietne písomnosti prevziať z dôvodov
uvedených v odseku 2, doručujúci orgán uvedie túto skutočnosť
v doručnom liste dožiadaného orgánu alebo v sprievodnom liste,
ktorým dožiadanie vráti dožadujúcemu orgánu.
Prevoz
(1) O povolení prevozu osoby územím Slovenskej republiky na
účely trestného stíhania alebo výkonu trestu odňatia slobody
v cudzine na základe žiadosti cudzích orgánov rozhoduje minister
spravodlivosti. Počas prevozu sa obmedzí osobná sloboda prevážanej
osoby na zabránenie jej úteku.
(2) Povolenie prevozu na účely, ktoré predpokladajú spätný
prevoz cez územie Slovenskej republiky po vykonaní úkonu
v cudzine, je súčasne aj povolením na tento spätný prevoz.
Cezhraničné sledovanie a prenasledovanie
(1) V súlade s podmienkami medzinárodnej zmluvy môže útvar
Policajného zboru pri sledovaní alebo prenasledovaní osoby vstúpiť
na územie iného štátu a pokračovať v sledovaní osoby alebo
prenasledovaní osoby aj na území toho štátu.
(2) Príkaz na postup podľa odseku 1 vydáva predseda senátu
a v prípravnom konaní prokurátor.
(3) Ak ide o vec, ktorá nestrpí odklad, postup podľa odseku 1 je možný aj bez príkazu na základe súhlasu prezidenta
Policajného zboru. O tejto skutočnosti musí byť ihneď informovaný
orgán, ktorý by bol inak oprávnený vydať príkaz podľa odseku 2.
(4) Cudzie orgány môžu cezhraničné sledovanie alebo
prenasledovanie na území Slovenskej republiky vykonať v súlade
s podmienkami medzinárodnej zmluvy. Ak medzinárodná zmluva
neurčuje, ktorý orgán Slovenskej republiky je príslušný udeliť
súhlas s vykonaním cezhraničného sledovania alebo prenasledovania
na území Slovenskej republiky, udeľuje takýto súhlas prezident
Policajného zboru.
Dočasné odovzdanie osoby na vykonanie procesných úkonov
do cudziny
(1) Na žiadosť cudzieho orgánu možno osobu nachádzajúcu sa vo
väzbe alebo vo výkone trestu odňatia slobody na území Slovenskej
republiky dočasne odovzdať do cudziny na účely dokazovania.
(2) Osobu uvedenú v odseku 1 možno dočasne odovzdať, len ak
a) nemá v konaní v cudzine postavenie obvineného a s dočasným
odovzdaním súhlasí,
b) jej neprítomnosťou sa nezmení účel väzby alebo výkonu trestu
vykonávaného na území Slovenskej republiky,
c) dočasné odovzdanie neprimerane nepredĺži trvanie väzby, ktorá
sa vykonáva na území Slovenskej republiky,
d) dočasné odovzdanie nepredĺži výkon trestu odňatia slobody
vykonávaného na území Slovenskej republiky.
(1) O povolení dočasného odovzdania osoby rozhoduje minister
spravodlivosti. V rozhodnutí určí primeranú lehotu, v ktorej musí
byť dočasne odovzdaná osoba vrátená na územie Slovenskej
republiky.
(2) Po povolení dočasného odovzdania príkaz na premiestnenie
osoby do cudziny vydá okresný súd, v ktorého obvode je osoba vo
väzbe alebo vo výkone trestu odňatia slobody.
(1) Doba, po ktorú bola osoba vo väzbe v cudzine, sa
nezapočítava do lehôt podľa § 71. Rozhodnutie o tom urobí súd
a v prípravnom konaní na návrh prokurátora sudca.
(2) Doba uvedená v odseku 1 sa započíta do dĺžky výkonu trestu
vykonávaného v Slovenskej republike.
(3) Proti rozhodnutiam podľa odseku 1 alebo 2 je prípustná
sťažnosť.
Ustanovenia § 437 až 439 sa použijú primerane aj na odovzdanie
osoby do cudziny, aby sa mohla zúčastniť úkonu právnej pomoci
vykonávaného na území iného štátu na žiadosť slovenských orgánov.
Dočasné prevzatie osoby z cudziny na vykonanie procesných úkonov
(1) Ak je v trestnom konaní na území Slovenskej republiky
potrebná účasť inej osoby ako obvineného na účely dokazovania
a táto osoba je v cudzine vo väzbe alebo vo výkone trestu odňatia
slobody, požiada prokurátor alebo sudca ministerstvo
spravodlivosti o zabezpečenie dočasného odovzdania tejto osoby na
územie Slovenskej republiky. V žiadosti uvedie, na aké úkony je
prítomnosť osoby potrebná, a označí deň alebo časové obdobie, na
ktoré je prítomnosť potrebné zabezpečiť.
(2) Ak dožiadaný štát povolí dočasné odovzdanie osoby na
územie Slovenskej republiky, rozhodne sudca, v prípravnom konaní
na návrh prokurátora, že táto osoba bude počas dočasného
odovzdania na území Slovenskej republiky vo väzbe. Sudca
v uznesení uvedie, že väzba sa začína dňom prevzatia tejto osoby
na územie Slovenskej republiky.
(3) Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa použijú primerane aj na
odovzdanie osoby z cudziny, aby sa mohla zúčastniť úkonu právnej
pomoci vykonávaného na území Slovenskej republiky na žiadosť
cudzích orgánov.
Odovzdanie veci
(1) Na žiadosť cudzieho orgánu je možné vykonať zaistenie veci
a jej následné odovzdanie do cudziny.
(2) Dožiadaný orgán môže odložiť odovzdanie zaistenej veci, ak
ju slovenské orgány potrebujú v trestnom konaní.
(3) Pri odovzdávaní zaistenej veci dožiadaný orgán požiada
cudzí orgán o jej vrátenie. Tohto práva sa však výslovne môže
vzdať alebo môže súhlasiť s tým, aby sa vec vrátila priamo jej
vlastníkovi.
(4) Tieto ustanovenia sa použijú primerane aj na odovzdanie
veci, ktorá bola zaistená u vydávanej osoby. Ak je to možné, taká
vec sa odovzdá cudzím orgánom súčasne s vydávanou osobou.
Zaistenie majetku
(1) Za podmienok stanovených v medzinárodnej zmluve môže súd
na základe žiadosti cudzieho orgánu na návrh prokurátora rozhodnúť
o predbežnom zaistení majetku patriaceho osobe, proti ktorej sa
vedie v cudzine trestné stíhanie, alebo časti tohto majetku
nachádzajúceho sa na území Slovenskej republiky.
(2) O návrhu podľa odseku 1 je príslušný rozhodnúť okresný
súd, v ktorého obvode sa nachádza majetok alebo jeho časť.
(3) Na konanie podľa odsekov 1 a 2 sa primerane použijú
ustanovenia tohto zákona týkajúce sa zaistenia výkonu trestu
prepadnutia majetku.
Informácie z registra trestov
Na prijatie žiadosti cudzieho orgánu o poskytnutie informácie
z registra trestov je príslušná generálna prokuratúra.
Od 1. júla 1990 možno predpisy o trestnom konaní platné pred
týmto dňom použiť len v medziach ustanovení tejto časti.
(1) Na konanie o prečine vo veciach, v ktorých bol súdu
doručený návrh na potrestanie pred 1. júlom 1990, sa použijú
predpisy platné pred týmto dňom.
(2) Na výkon trestu nápravného opatrenia uloženého pred
1. júlom 1990 sa použijú predpisy platné pred týmto dňom.
(3) Trestné príkazy vydané pred 1. júlom 1990 sa spravujú
doterajšími predpismi.
(1) Na konanie o obnove trestného konania, ktoré bolo
právoplatné skončené pred začiatkom účinnosti tohto zákona,
použijú sa ustanovenia tohto zákona. Podmienky pre povolenie
obnovy sa však v takom prípade posudzujú podľa zákona, ktorý je
pre obvineného priaznivejší.
(2) Ak rozhodnutie, proti ktorému smeruje návrh na obnovu,
vydal v prvom stupni súd už nejestvujúci, rozhoduje o návrhu na
obnovu ten súd, ktorý by bol podľa tohto zákona vecne a miestne
príslušný; ak rozhodoval v prvom stupni bývalý Štátny súd,
rozhoduje o návrhu na obnovu krajský (vyšší vojenský) súd, ktorý
by bol podľa tohto zákona vo veci miestne príslušný.
(1) Krajský súd je príslušný konať v prvom stupni aj o činoch
trestných podľa predpisov skôr účinných, ktoré svojou povahou
a závažnosťou zodpovedajú trestným činom uvedeným v § 17 ods. 1.
(2) Rozhodnutia a opatrenia týkajúce sa výkonu rozsudkov
vyhlásených Najvyšším súdom Slovenskej republiky ako súdom prvého
stupňa vydáva Mestský súd v Bratislave a v odbore vojenského
súdnictva Vyšší vojenský súd v Trenčíne.
(1) Rozhodnutie o tom, že sa nevykoná trest uložený za čin,
ktorý v dôsledku zmeny Trestného zákona už nie je trestným činom,
urobí súd, ktorý vo veci rozhodol v prvom stupni.
(2) Rozhodnutie o tom, že sa pomerne skráti úhrnný alebo
súhrnný trest uložený za čin, ktorý v dôsledku zmeny Trestného
zákona už nie je trestným činom, a za iný zbiehajúci sa trestný
čin, urobí na verejnom zasadnutí súd, ktorý vo veci rozhodol
v prvom stupni.
(3) Ak bol trest smrti uložený pred 1. júlom 1990 zmenený na
trest odňatia slobody, rozhodne o spôsobe jeho výkonu na verejnom
zasadaní súd, ktorý vo veci rozhodol v prvom stupni.
(4) Proti rozhodnutiu podľa odsekov 1 až 3 je prípustná
sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.
Zákon č. 64/1956 Zb. o trestnom konaní súdnom (trestný
poriadok) sa zrušuje.
Minister spravodlivosti môže ustanoviť, ktoré úkony zverené
podľa tohto zákona predsedovi senátu môže vykonávať iný pracovník
súdu.
(1) Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky sa
splnomocňuje vydať všeobecne záväzným právnym predpisom rokovací
poriadok pre okresné a krajské súdy, ktorým podrobnejšie upravia
postup okresných a krajských súdov pri vybavovaní trestných vecí.
(2) Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky sa
splnomocňuje, aby po dohode s Ministerstvom vnútra Slovenskej
republiky upravilo všeobecne záväzným právnym predpisom postup pri
výkone trestu vyhostenia.
Zrušený od 1.12.2003
(1) Na konanie v neskončených veciach, v ktorých bola podľa
doterajších predpisov založená vecná príslušnosť Najvyššieho súdu
Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, je príslušný najvyšší
súd, ak vo veci v prvom stupni rozhodoval orgán činný v trestnom
konaní so sídlom na území Slovenskej republiky.
(2) Na konanie o sťažnosti pre porušenie zákona, na ktoré by
podľa doterajších predpisov bol príslušný Najvyšší súd Českej
a Slovenskej Federatívnej Republiky, je príslušný najvyšší súd, ak
orgán, ktorý vo veci rozhodol v prvom stupni, mal sídlo na území
Slovenskej republiky.
(3) Na konanie o sťažnosti pre porušenie zákona vo veciach,
v ktorých rozhodol bývalý Štátny súd alebo bývalý Najvyšší súd ako
súd prvého stupňa, je príslušný najvyšší súd, ak by podľa doteraz
platných predpisov bol vo veci príslušný v prvom stupni konať súd
so sídlom na území Slovenskej republiky.
(4) V konaní o odňatí veci súdu so sídlom v Slovenskej
republike a jeho prikázaní súdu v Českej republike a naopak sa od
1. januára 1993 nebude pokračovať.
(1) Vo veciach, ktoré patria do právomoci Špeciálneho súdu,
v ktorých bolo začaté trestné stíhanie pred 1. septembrom 2004, je
na konanie príslušný Úrad špeciálnej prokuratúry a Špeciálny súd,
ak v odseku 2 nie je ustanovené inak.
(2) Konanie vo veciach, ktoré patria do právomoci Špeciálneho
súdu, v ktorých bola podaná obžaloba na okresný súd, krajský súd,
vojenský obvodový súd alebo vyšší vojenský súd a bolo v nich do
1. septembra 2004 nariadené hlavné pojednávanie, sa dokončí podľa
doterajších predpisov.
(1) Vo veci, v ktorej bolo začaté trestné stíhanie pred
1. septembrom 2004 a pôvodne v nej vykonával dozor podľa § 174
prokurátor okresnej prokuratúry, krajskej prokuratúry, vojenskej
obvodnej prokuratúry alebo vyššej vojenskej prokuratúry a ktorá
bola postúpená Úradu špeciálnej prokuratúry z dôvodu § 454a, je
príslušný na konanie od nadobudnutia účinnosti tohto zákona
prokurátor okresnej prokuratúry, krajskej prokuratúry, vojenskej
obvodnej prokuratúry alebo vyššej vojenskej prokuratúry, ktorý bol
príslušný v danej veci pred 1. septembrom 2004, ak do nadobudnutia
účinnosti tohto zákona nebola podaná obžaloba. Súdne konanie
a úkony v prípravnom konaní vykoná v takom prípade okresný súd,
krajský súd, vojenský obvodový súd alebo Vyšší vojenský súd, ktorý
bol príslušný na konanie pred 1. septembrom 2004; to neplatí, ak
o príslušnosti Úradu špeciálnej prokuratúry rozhodne generálny
prokurátor podľa osobitného predpisu; 12) v takom prípade súdne
konanie a úkony v prípravnom konaní vykoná Špeciálny súd.
(2) Vo veci, v ktorej bola pôvodne podaná obžaloba na okresný
súd, krajský súd, vojenský obvodový súd alebo Vyšší vojenský súd
a ktorá bola postúpená Špeciálnemu súdu z dôvodu § 454a, vykoná
konanie okresný súd, krajský súd, vojenský obvodový súd alebo
Vyšší vojenský súd, ktorý bol príslušný na konanie pred
1. septembrom 2004, ak Špeciálny súd v danej veci nenariadil do
nadobudnutia účinnosti tohto zákona hlavné pojednávanie.
Ak právomoc Špeciálneho súdu vykonáva Krajský súd v Banskej
Bystrici podľa osobitného predpisu, 13) vo veciach, v ktorých bolo
nariadené hlavné pojednávanie, dokončí konanie Krajský súd
v Banskej Bystrici; ustanovenie § 222 ods. 1 o postúpení veci sa
v takom prípade medzi Krajským súdom v Banskej Bystrici
a Špeciálnym súdom nepoužije.
Týmto zákonom sa preberajú právne akty Európskych
spoločenstiev a Európskej únie uvedené v prílohe.
Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januárom 1962.
Zákon č. 57/1965 Zb. nadobudol účinnosť 1. augustom 1965.
Zákon č. 173/1968 Zb. nadobudol účinnosť 1. januárom 1969.
Zákon č. 58/1969 Zb. nadobudol účinnosť 1. júlom 1969.
Zákony č. 149/1969 Zb. a č. 156/1969 Zb. nadobudli
účinnosť
1. januárom 1970.
Zákon č. 48/1973 Zb. nadobudol účinnosť 1. júlom 1973.
Zákon č. 29/1978 Zb. nadobudol účinnosť 1. júlom 1978.
Zákon č. 43/1980 Zb. nadobudol účinnosť 24. aprílom 1980.
Zákon č. 159/1989 Zb. nadobudol účinnosť 1. februárom 1990.
Zákon č. 178/1990 Zb. nadobudol účinnosť 1. júlom 1990.
Zákon č. 303/1990 Zb. nadobudol účinnosť 20. júlom 1990.
Zákon č. 558/1991 Zb. nadobudol účinnosť 1. januárom 1992.
Zákon č. 6/1993 Z.z. nadobudol účinnosť 1. januárom 1993.
Zákon č. 156/1993 Z.z. nadobudol účinnosť 23. júlom 1993.
Zákon č. 178/1993 Z.z. nadobudol účinnosť 12. augustom 1993.
Zákon č. 247/1994 Z.z. nadobudol účinnosť 1. októbrom 1994.
Nález č. 222/1998 Z.z. nadobudol účinnosť 14. októbrom 1998.
Zákon č. 256/1998 Z.z. nadobudol účinnosť 1. januárom 1999.
Zákon č. 272/1999 Z.z. nadobudol účinnosť 1. novembrom 1999.
Zákon č. 173/2000 Z.z. nadobudol účinnosť 1. septembrom 2000.
Zákon č. 366/2000 Z.z. nadobudol účinnosť 7. novembrom 2000.
Zákon č. 253/2001 Z.z. nadobudol účinnosť 1. augustom 2001
s výnimkou čl. I bodov 6, 13, 26, 27, 29, 31 a čl. III bodov 1,
5, 6, 7, 14, 15, 16 a 19, ktoré nadobudli účinnosť 1. novembrom
2001.
Zákony č. 182/2002 Z.z. a č. 215/2002 Z.z. nadobudli
účinnosť
1. májom 2002.
Zákon č. 422/2002 Z.z. nadobudol účinnosť 1. októbrom 2002
okrem 12. bodu a 39. bodu čl. I, ktoré nadobudli účinnosť
1. septembrom 2002.
Zákon č. 457/2003 Z.z. nadobudol účinnosť 1. decembrom 2003.
Zákon č. 267/2004 Z.z. nadobudol účinnosť 30. aprílom 2004.
Zákon č. 403/2004 Z.z. nadobudol účinnosť 1. augustom 2004
okrem 53. bodu v čl. III, ktorý nadobudol účinnosť 1. septembrom
2004.
Zákon č. 458/2003 Z.z. nadobudol účinnosť 1. septembrom 2004.
------------------------------------------------------------------
Pozn.: Účinnosť zákona č. 458/2003 Z.z. zmenil zákon č.
267/2004
Z.z. z dátumu 1. mája 2004 s účinnosťou od 30. apríla 2004.
Zákony č. 537/2004 Z.z. a č. 652/2004 Z.z. nadobudli
účinnosť
1. januárom 2005.
Zákon č. 122/2005 Z.z. nadobudol účinnosť 15. aprílom 2005.
Novotný v.r.
Fierlinger v.r.
Široký v.r.
(Zavedený zákonom č. 57/1965 Zb.)
1. Pokiaľ sa v ustanoveniach § 12 ods. 1, § 30 ods. 1 a 2,
§ 53 ods. 1, § 60 ods. 4 písm. a), § 63 ods. 1 písm. c), ods. 3 písm. c), § 64 ods. 2, § 65 ods. 1, § 66 ods. 1, § 75 vrátane
nadpisu, § 78 ods. 1, § 79 ods. 1 prvá a druhá veta, § 80 ods. 3
prvá a druhá veta, § 81 ods. 4 prvá a druhá veta, § 83 ods. 1 prvá
a druhá veta a odsek 3, § 86 ods. 1 veta pred bodkočiarkou i za
bodkočiarkou, odsek 2 prvá a druhá veta, § 87 ods. 1 veta pred
bodkočiarkou i za bodkočiarkou, § 108 ods. 3, § 141 ods. 2 prvá
veta, § 146 ods. 1 a 2 písm. a) a § 361 ods. 1 hovorí
o vyšetrovacom orgáne, rozumie sa tým vyšetrovateľ a vyhľadávací
orgán.
2. Pokiaľ sa v ustanoveniach § 36 ods. 2, § 39 ods. 1, § 73 ods. 1 a 2, § 76 ods. 2, § 116 ods. 2, § 117 a § 371 ods. 4 hovorí
o vyšetrovacom orgáne, rozumie sa tým vyšetrovateľ.
3. Pokiaľ sa v ustanoveniach § 8 ods. 1, § 62 ods. 2, § 69 ods. 2, § 76 ods. 2, § 79 ods. 2, § 83 ods. 2 a 3, § 86 ods. 2,
§ 90 ods. 3, § 276, § 282 ods. 1 a § 377 ods. 1 hovorí
o bezpečnostnom orgáne, rozumie sa tým orgán Sboru národnej
bezpečnosti.
4. Pokiaľ sa v ustanoveniach § 33 ods. 1 štvrtá veta, § 34
prvá veta, § 36 ods. 1 písm. b), § 37 ods. 1 druhá veta, § 41 ods. 4, § 42 ods. 3, § 45 ods. 1, § 65 ods. 1 druhá veta, § 137 ods. 2 druhá veta, ods. 3 prvá veta, § 196 ods. 1 prvá veta
a § 247 ods. 2 hovorí o nesvojprávnej osobe, rozumie sa tým osoba,
ktorá je pozbavená spôsobilosti na právne úkony, alebo ktorej
spôsobilosť na právne úkony je obmedzená. Pokiaľ sa
v ustanoveniach § 50 ods. 2 a § 137 ods. 3 druhá veta hovorí
o svojprávnej osobe, rozumie sa tým osoba, ktorej spôsobilosť na
právne úkony nie je obmedzená.
(Zavedený zákonom č. 149/1969 Zb.)
1. Pôsobnosť, ktorá podľa tohto zákona patrí najvyšším súdom
republík a Najvyššiemu súdu Československej socialistickej
republiky, vykonáva do dňa ustavenia týchto súdov doterajší
Najvyšší súd. Rozhoduje pritom v senáte s takým zložením, ktoré je
predpísané pre súd, ktorého funkciu plní.
2. Ak vo veci, o ktorej podľa § 17 ods. 1 nového znenia patrí
konať v prvom stupni krajskému súdu, bola podaná pred účinnosťou
tohto zákona obžaloba na okresnom súde, dokončí konanie o nej
okresný súd.
3. Veci, v ktorých sa na miestnom ľudovom súde koná o trestnom
čine a v ktorých sa nerozhodlo v deň, keď tento zákon nadobúda
účinnosť, postúpi miestny ľudový súd okresnému prokurátorovi,
v obvode ktorého bol miestny ľudový súd činný. Veci, v ktorých sa
konalo o previnení, miestny ľudový súd podstúpi národnému výboru,
ktorý je príslušný na prejednanie previnenia. Vo veciach,
v ktorých miestny ľudový súd rozhodol, platia o odvolaní a konaní
o odvolaní doterajšie predpisy; okresný súd je však povinný
rozhodnúť vo veci samej.
(Zavedený zákonom č. 558/1991 Zb.)
Prechodné ustanovenia
(1) Začaté trestné stíhanie vo veciach, pre ktoré bola podľa
doterajších predpisov založená vecná príslušnosť vyšetrovateľa,
vyšetrovateľ dokončí podľa týchto predpisov.
(2) Vo veciach, kde bola podaná obžaloba vojenskému súdu
príslušnému podľa doterajšieho ustanovenia § 17 ods. 2 a § 19,
dokončí sa konanie podľa doterajších predpisov.
(Zavedený zákonom č. 247/1994 Z.z.)
Prechodné a záverečné ustanovenia
1. Na konanie, ktoré ku dňu účinnosti tohto zákona vykonával
vyhľadávací orgán, je príslušný vyšetrovateľ; nemusí opakovať
úkony vyhľadávacieho orgánu, ak boli vykonané spôsobom stanoveným
doterajšími predpismi.
2. Ak zákon v ustanoveniach o mimoriadnych opravných
prostriedkoch v trestnom konaní hovorí o vyšetrovateľovi
a o rozhodnutí vyšetrovateľa, rozumie sa tým aj vyhľadávací orgán
a rozhodnutie vyhľadávacieho orgánu podľa doterajších predpisov.
3. Vo veciach, v ktorých bola podaná obžaloba súdu príslušnému
podľa doterajšieho ustanovenia § 17, sa konanie dokončí podľa
doterajších predpisov.
4. Rozhodnutia súdov bývalej Českej a Slovenskej Federatívnej
Republiky, ak mali sídlo na území Českej republiky, sú vykonateľné
za rovnakých podmienok ako rozhodnutia súdov Slovenskej republiky.
(Zavedený zákonom č. 272/1999 Z.z.)
Prechodné ustanovenia
1. V súvislosti so zmenou vecnej príslušnosti krajského súdu
ako súdu prvého stupňa (§ 17) je príslušný okresný súd dokončiť
v prvom stupni konanie podľa doterajších predpisov vo veciach,
v ktorých už bola podaná obžaloba na okresný súd a súd už v nich
konal na hlavnom pojednávaní.
2. Vo veciach, v ktorých bolo trestné stíhanie začaté pred
nadobudnutím účinnosti tohto zákona vykonaním neodkladného alebo
neopakovateľného úkonu, má sa za to, že bol zachovaný postup podľa
§ 160 ods. 1.
3. Veci, ktoré boli podľa doterajších predpisov uložené, ku
dňu účinnosti tohto zákona sa považujú za veci, v ktorých bolo
prerušené trestné stíhanie podľa ustanovenia § 173 ods. 1 písm. e).
(Zavedený zákonom č. 173/2000 Z.z.)
V súvislosti so zmenou vecnej príslušnosti krajského súdu ako
súdu prvého stupňa (§ 17) krajský súd je príslušný dokončiť
v prvom stupni konanie podľa doterajších predpisov vo veciach,
v ktorých bolo do dňa účinnosti tohto zákona nariadené hlavné
pojednávanie.
(Zavedený zákonom č. 366/2000 Z.z.)
Zákon č. 366/2000 Z.z. sa odo dňa účinnosti vzťahuje aj na
konanie začaté pred dňom účinnosti tohto zákona.
(Zavedený zákonom č. 422/2002 Z.z.)
(1) Vo veciach uvedených v § 168, v ktorých bolo do
1. októbra 2002 začaté trestné stíhanie vyšetrovateľom, prípravné
konanie dokončí vyšetrovateľ podľa ustanovení o skrátenom
vyšetrovaní; na rozhodnutia podľa § 171 a 172 je príslušný
vyšetrovateľ.
(2) Vo veciach podľa doterajšieho § 14 ods. 3 písm. b),
v ktorých bola do 1. októbra 2002 podaná obžaloba na civilnú osobu
na vojenský súd, dokončí konanie vojenský súd.
(3) Na konanie vo veciach osôb uvedených v § 14 ods. 1 písm. c), v ktorých bola do 1. októbra 2002 podaná obžaloba,
dokončí konanie súd s právomocou podľa doterajších predpisov.
(4) Cudzie rozhodnutie uznané najvyšším súdom, ktorého výkon
nebol nariadený do 1. októbra 2002, sa vykoná podľa doterajších
predpisov.
PRÍL.
ZOZNAM PREBERANÝCH PRÁVNYCH AKTOV EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV
A EURÓPSKEJ ÚNIE
1. Rámcové rozhodnutie Rady 2001/220/SVV z 15. marca 2001
o postavení obetí v trestnom konaní (Úradný vestník Európskych
spoločenstiev L 082, 22.03.2001).
2. Rámcové rozhodnutie Rady 2002/465/SVV z 13. júna 2002
o spoločných vyšetrovacích tímoch (Úradný vestník Európskych
spoločenstiev L 162, 20.06.2002).
3) § 5 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z.z.
o Policajnom zbore.
4) Zákon č. 124/1992 Zb. o Vojenskej polícii.
5) Zákon č. 59/1965 Zb. o výkone trestu odňatia slobody v znení
neskorších predpisov.
6) Zákon č. 230/1992 Zb. o Federálnej železničnej polícii v znení
zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 61/1993 Z.z.
o zriadení Železničnej polície Slovenskej republiky.
7) Zákon č. 240/2001 Z.z. o orgánoch štátnej správy v colníctve
v znení zákona č. 422/2002 Z.z.
7c) Napríklad zákon č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov v znení
neskorších predpisov.
8a) § 21 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993
Z.z. o Policajnom zbore v znení zákona č. 353/1997 Z.z.
9) § 2 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení
niektorých zákonov.
11) § 40 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993
Z.z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov.
11a) Zákon č. 256/1998 Z.z. o ochrane svedka a o zmene a doplnení
niektorých zákonov.
11b) § 47 ods. 2 písm. d) zákona č. 4/2001 Z.z. o Zbore väzenskej
a justičnej stráže.
12) § 51 záko