Zdieľanie poznámky:
Obsah
Typ obsahu
×
Dokument neobsahuje hľadaný výraz "Ob%25C4%258Diansky%2520z%25C3%25A1konn%25C3%25ADk".
40/1964 Zb.
Občiansky zákonník
z 26. februára 1964
Zmena: 58/1969 Zb.
Zmena: 131/1982 Zb.
Zmena: 131/1982 Zb.
Zmena: 94/1988 Zb.
Zmena: 188/1988 Zb.
Zmena: 87/1990 Zb.
Zmena: 105/1990 Zb., 116/1990 Zb.
Zmena: 87/1991 Zb.
Zmena: 509/1991 Zb.
Zmena: 264/1992 Zb.
Zmena: 278/1993 Z.z.
Zmena: 249/1994 Z.z.
Zmena: 153/1997 Z.z.
Zmena: 211/1997 Z.z.
Zmena: 252/1999 Z.z.
Zmena: 218/2000 Z.z.
Zmena: 261/2001 Z.z.
Zmena: 281/2001 Z.z.
Zmena: 23/2002 Z.z.
Zmena: 34/2002 Z.z., 95/2002 Z.z.
Zmena: 215/2002 Z.z.
Zmena: 184/2002 Z.z.
Zmena: 526/2002 Z.z.
Zmena: 504/2003 Z.z., 515/2003 Z.z.
Zmena: 150/2004 Z.z.
Zmena: 526/2002 Z.z., 150/2004 Z.z.
Zmena: 404/2004 Z.z.
Zmena: 635/2004 Z.z.
Zmena: 171/2005 Z.z.
Zmena: 266/2005 Z.z.
Zmena: 336/2005 Z.z.
Zmena: 118/2006 Z.z.
Zmena: 188/2006 Z.z.
Zmena: 84/2007 Z.z.
Zmena: 209/2007 Z.z.
Zmena: 335/2007 Z.z.
Zmena: 568/2007 Z.z.
Zmena: 379/2008 Z.z.
Zmena: 214/2008 Z.z., 477/2008 Z.z.
Zmena: 186/2009 Z.z.
Zmena: 575/2009 Z.z.
Zmena: 129/2010 Z.z.
Zmena: 546/2010 Z.z.
Zmena: 130/2011 Z.z.
Zmena: 161/2011 Z.z.
Zmena: 69/2012 Z.z.
Zmena: 180/2013 Z.z.
Zmena: 106/2014 Z.z.
Zmena: 102/2014 Z.z.
Zmena: 335/2014 Z.z.
Zmena: 102/2014 Z.z.
Zmena: 117/2015 Z.z.
Zmena: 239/2015 Z.z.
Zmena: 273/2015 Z.z.
Zmena: 438/2015 Z.z.
Zmena: 39/2015 Z.z.
Zmena: 91/2016 Z.z., 125/2016 Z.z.
Zmena: 184/2018 Z.z.
Zmena: 213/2018 Z.z.
Zmena: 343/2018 Z.z.
Zmena: 170/2018 Z.z.
Zmena: 25/2019 Z.z.
Zmena: 394/2019 Z.z.
Federálne zhromaždenie Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky sa uznieslo
na tomto zákone:.
PRVÁ ČASŤ
VŠEOBECNÉ USTANOVENIA
Prvá hlava
OBČIANSKOPRÁVNE VZŤAHY A ICH OCHRANA
(1) Úprava občianskoprávnych vzťahov prispieva k napĺňaniu občianskych
práv a slobôd, najmä ochrany osobnosti a nedotknuteľnosti vlastníctva.
(2) Občiansky zákonník upravuje majetkové vzťahy fyzických a právnických
osôb, majetkové vzťahy medzi týmito osobami a štátom, ako aj vzťahy vyplývajúce z
práva na ochranu osôb, pokiaľ tieto občianskoprávne vzťahy neupravujú iné zákony.
1)
(3) Občiansky zákonník upravuje aj právne vzťahy z duševného vlastníctva,
ak tieto vzťahy neupravujú iné zákony.
(1) Občianskoprávne vzťahy vznikajú z právnych úkonov alebo z iných skutočností,
s ktorými zákon vznik týchto vzťahov spája.
(2) V občianskoprávnych vzťahoch majú účastníci rovnaké postavenie.
(3) Účastníci občianskoprávnych vzťahov si môžu vzájomné práva a povinnosti
upraviť dohodou odchylne od zákona, ak to zákon výslovne nezakazuje a ak z povahy
ustanovení zákona nevyplýva, že sa od neho nemožno odchýliť.
(1) Výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie
bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v
rozpore s dobrými mravmi.
(2) Fyzické a právnické osoby, štátne orgány a orgány miestnej samosprávy
dbajú na to, aby nedochádzalo k ohrozovaniu a porušovaniu práv z občianskoprávnych
vzťahov a aby sa prípadné rozpory medzi účastníkmi odstránili predovšetkým ich dohodou.
Proti tomu, kto právo ohrozí alebo poruší, možno sa domáhať ochrany u orgánu,
ktorý je na to povolaný. Ak nie je v zákone ustanovené niečo iné, je týmto orgánom
súd.
Ak došlo k zrejmému zásahu do pokojného stavu, možno sa domáhať ochrany
na obci. Obec môže predbežne zásah zakázať alebo uložiť, aby bol obnovený predošlý
stav. Tým nie je dotknuté právo domáhať sa ochrany na súde.
Ak hrozí neoprávnený zásah do práva bezprostredne, môže ten, kto je takto
ohrozený, primeraným spôsobom zásah sám odvrátiť.
Druhá hlava
ÚČASTNÍCI OBČIANSKOPRÁVNYCH VZŤAHOV
Prvý oddiel
Fyzické osoby
(1) Spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti vzniká narodením.
Túto spôsobilosť má aj počaté dieťa, ak sa narodí živé.
(2) Smrťou táto spôsobilosť zanikne. Ak smrť nemožno preukázať predpísaným
spôsobom, súd fyzickú osobu vyhlási za mŕtvu, ak zistí jeho smrť inak. Za mŕtveho
súd vyhlási aj nezvestnú fyzickú osobu, ak so zreteľom na všetky okolnosti možno
usúdiť, že už nežije.
(1) Spôsobilosť fyzickej osoby vlastnými právnymi úkonmi nadobúdať práva
a brať na seba povinnosti (spôsobilosť na právne úkony) vzniká v plnom rozsahu plnoletosťou.
(2) Plnoletosť sa nadobúda dovŕšením osemnásteho roku. Pred dosiahnutím
tohto veku sa plnoletosť nadobúda len uzavretím manželstva. Takto nadobudnutá plnoletosť
sa nestráca ani zánikom manželstva ani vyhlásením manželstva za neplatné.
Maloletí majú spôsobilosť len na také právne úkony, ktoré sú svojou povahou
primerané rozumovej a vôľovej vyspelosti zodpovedajúcej ich veku.
(1) Ak fyzická osoba pre duševnú poruchu, ktorá nie je len prechodná,
nie je vôbec schopný robiť právne úkony, súd ho pozbaví spôsobilosti na právne úkony.
(2) Ak fyzická osoba pre duševnú poruchu, ktorá nie je len prechodná,
alebo pre nadmerné požívanie alkoholických nápojov alebo omamných prostriedkov či
jedov je schopný robiť len niektoré právne úkony, súd obmedzí jeho spôsobilosť na
právne úkony a rozsah obmedzenia určí v rozhodnutí.
(3) Súd pozbavenie alebo obmedzenie spôsobilosti zmení alebo zruší, ak
sa zmenia alebo ak odpadnú dôvody, ktoré k nim viedli.
Ochrana osobnosti
Fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a
zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov
osobnej povahy.
(1) Písomnosti osobnej povahy, podobizne, obrazové snímky a obrazové
a zvukové záznamy týkajúce sa fyzickej osoby alebo jej prejavov osobnej povahy sa
smú vyhotoviť alebo použiť len s jej privolením.
(2) Privolenie nie je potrebné, ak sa vyhotovia alebo použijú písomnosti
osobnej povahy, podobizne, obrazové snímky, zvukové alebo obrazové a zvukové záznamy
na úradné účely na základe zákona.
(3) Podobizne, obrazové snímky a obrazové a zvukové záznamy sa môžu
bez privolenia fyzickej osoby vyhotoviť alebo použiť primeraným spôsobom tiež na
vedecké a umelecké účely a pre tlačové, filmové, rozhlasové a televízne spravodajstvo.
Ani také použitie však nesmie byť v rozpore s oprávnenými záujmami fyzickej osoby.
(1) Fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených
zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov
a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie.
(2) Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1
najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho
vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v
peniazoch.
(3) Výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť
vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.
Zrušený od 1.1.1992
Po smrti fyzickej osoby patrí uplatňovať právo na ochranu jeho osobnosti
manželovi a deťom, a ak ich niet, jeho rodičom.
Kto neoprávneným zásahom do práva na ochranu osobnosti spôsobí škodu,
zodpovedá za ňu podľa ustanovení tohto zákona o zodpovednosti za škodu.
Zrušený od 1.1.1992
Druhý oddiel
Právnické osoby
(1) Spôsobilosť mať práva a povinnosti majú aj právnické osoby.
(2) Právnickými osobami sú:
a) združenia fyzických alebo právnických
osôb,
b) účelové združenia majetku,
c) jednotky územnej samosprávy,
d) iné subjekty, o ktorých to ustanovuje zákon.
(1) Na zriadenie právnickej osoby je potrebná písomná zmluva alebo zakladacia
listina, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak.
(2) Právnické osoby vznikajú dňom, ku ktorému sú zapísané do obchodného
alebo do iného zákonom určeného registra, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje ich
vznik inak.
(1) Spôsobilosť právnickej osoby nadobúdať práva a povinnosti môže byť
obmedzená len zákonom.
(2) Právnické osoby, ktoré sa zapisujú do obchodného alebo do iného zákonom
určeného registra, môžu nadobúdať práva a povinnosti odo dňa účinnosti zápisu do
tohto registra, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak.
(1) Právnické osoby majú svoj názov, ktorý musí byť určený pri ich zriadení.
(2) Pri neoprávnenom použití názvu právnickej osoby sa možno domáhať
na súde, aby sa neoprávnený užívateľ zdržal jeho užívania a odstránil závadný stav;
možno sa tiež domáhať primeraného zadosťučinenia, ktoré sa môže požadovať aj v peniazoch.
(3) Odsek 2 platí primerane aj pre neoprávnený zásah do dobrej povesti
právnickej osoby.
Sídlo právnickej osoby musí byť určené pri jej vzniku.
(1) Právne úkony právnickej osoby vo všetkých veciach robia tí, ktorí
sú na to oprávnení zmluvou o zriadení právnickej osoby, zakladacou listinou alebo
zákonom (štatutárne orgány).
(2) Za právnickú osobu môžu robiť právne úkony aj iní jej pracovníci
alebo členovia, pokiaľ je to určené vo vnútorných predpisoch právnickej osoby alebo
je to vzhľadom na ich pracovné zaradenie obvyklé. Ak tieto osoby prekročia svoje
oprávnenie, vznikajú práva a povinnosti právnickej osobe, len pokiaľ sa právny úkon
týka predmetu činnosti právnickej osoby a len vtedy, ak ide o prekročenie, o ktorom
druhý účastník nemohol vedieť.
(1) Právnická osoba sa zrušuje dohodou, uplynutím doby alebo splnením
účelu, na ktorý bola zriadená, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak.
(2) Právnická osoba zapísaná v obchodnom registri alebo v inom zákonom
určenom registri zaniká dňom výmazu z tohto registra, pokiaľ osobitné zákony neustanovujú
inak.
(3) Pred zánikom právnickej osoby sa vyžaduje jej likvidácia, pokiaľ
celé jej imanie nenadobúda právny nástupca alebo osobitný zákon neustanovuje inak.
(4) Ustanovenia Obchodného zákonníka o likvidácii obchodných spoločností
sa primerane použijú aj na likvidáciu inej právnickej osoby, pokiaľ z ustanovení
upravujúcich tieto právnické osoby nevyplýva niečo iné.
Nadpis zrušený od 1.3.2002
Zrušený od 1.3.2002
Zrušený od 1.3.2002
Zrušený od 1.3.2002
Zrušený od 1.3.2002
Záujmové združenia právnických osôb
Na ochranu svojich záujmov alebo na dosiahnutie iného účelu môžu právnické
osoby vytvárať záujmové združenia právnických osôb (ďalej len "združenia").
Na založenie združenia sa vyžaduje písomná zakladateľská zmluva uzavretá
zakladateľmi alebo schválenie založenia združenia na ustanovujúcej členskej schôdzi.
O založení združenia na tejto schôdzi sa spíše zápisnica obsahujúca zoznam zakladajúcich
členov združenia s uvedením ich mena (názvu) a bydliska (sídla) a podpisy členov.
K zmluve alebo zápisnici o ustanovujúcej členskej schôdzi musia byť priložené stanovy
a určenie osôb oprávnených konať v mene združenia, ktoré schvália zakladatelia alebo
ustanovujúca schôdza.
(1) Stanovy združenia určia názov, sídlo a predmet činnosti združenia,
úpravu majetkových pomerov, vznik a zánik členstva, práva a povinnosti členov, orgány
združenia a vymedzenie ich pôsobnosti, spôsob zrušenia združenia a naloženie s jeho
likvidačným zostatkom. Členstvo v združení možno viazať na určitý členský príspevok.
(2) Stanovy schvaľujú zakladatelia alebo ustanovujúca členská schôdza.
Stanovy určia spôsob, ktorým sa stanovy menia a dopĺňajú.
(1) Združenie je právnickou osobou, ktorá zodpovedá svojím majetkom
za nesplnenie svojich povinností.
(2) Združenie nadobúda právnu spôsobilosť zápisom do registra združení
vedeného na okresnom úrade v sídle kraja, príslušnom podľa sídla združenia. Do registra
sa zapisuje názov a sídlo združenia, predmet jeho činnosti, orgány, prostredníctvom
ktorých združenie koná, a mená osôb vykonávajúcich ich pôsobnosť, ako aj údaje o
nezahladených trestoch uložených združeniu v trestnom konaní a nevykonaných trestoch
postihujúcich právnych nástupcov združenia.
(3) K návrhu na zápis do registra sa prikladá zakladateľská zmluva
alebo zápisnica o ustanovujúcej členskej schôdzi spolu so stanovami. Návrh podáva
osoba splnomocnená zakladateľmi alebo ustanovujúcou členskou schôdzou.
(1) Pred zánikom združenia sa vyžaduje likvidácia, ak imanie združenia
neprechádza na právneho nástupcu.
(2) Združenie zaniká výmazom z registrácie.
Pokiaľ je účastníkom občianskoprávnych vzťahov štát, je právnickou
osobou.
Tretia hlava
ZASTÚPENIE
(1) Zástupcom je ten, kto je oprávnený konať za iného v jeho mene. Zo zastúpenia
vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému.
(2) Zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon,
o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.
Zastúpenie vzniká na základe zákona alebo rozhodnutia štátneho orgánu (zákonné
zastúpenie) alebo na základe dohody o plnomocenstve.
Zástupca musí konať osobne; ďalšieho zástupcu si môže ustanoviť, len ak
je to právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté. Aj z právnych úkonov
ďalšieho zástupcu vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému.
Zrušený od 1.1.1992
Zákonné zastúpenie
Pokiaľ fyzické osoby nie sú spôsobilé na právne úkony, konajú za nich
ich zákonní zástupcovia.
(1) Kto je zákonným zástupcom maloletého dieťaťa, upravuje Zákon o rodine.
(2) Zákonným zástupcom fyzickej osoby, ktorého súd rozhodnutím pozbavil
spôsobilosti na právne úkony alebo ktorého spôsobilosť na právne úkony súd rozhodnutím
obmedzil, je súdom ustanovený opatrovník.
(3) Ak sa za opatrovníka nemôže ustanoviť príbuzný fyzickej osoby ani
iná osoba, ktorá spĺňa podmienky pre ustanovenie za opatrovníka, ustanoví súd za
opatrovníka orgán miestnej správy, prípadnej jeho zariadenie, ak je oprávnené vystupovať
svojím menom ( § 18 ods. 1).
Ak zákonní zástupcovia sú povinní aj spravovať majetok tých, ktorých
zastupujú, a ak nejde o bežnú vec, je na nakladanie s majetkom potrebné schválenie
súdu.
Súd môže ustanoviť opatrovníka aj tomu, pobyt koho nie je známy, ak je
to potrebné na ochranu jeho záujmov alebo ak to vyžaduje verejný záujem. Za tých
istých podmienok môže súd ustanoviť opatrovníka aj vtedy, ak je to potrebné z iného
vážneho dôvodu.
Ak dôjde k stretnutiu záujmov zákonného zástupcu so záujmami zastúpeného
alebo k stretnutiu záujmov tých, ktorých zastupuje ten istý zákonný zástupca, ustanoví
súd osobitného zástupcu.
Zastúpenie na základe plnomocenstva
(1) Pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou
osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom
sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.
(2) Pri plnomocenstve udelenom právnickej osobe vzniká právo konať za
splnomocniteľa štatutárnemu orgánu tejto osoby alebo osobe, ktorej tento orgán udelí
plnomocenstvo.
(3) Plnomocenstvo možno udeliť aj niekoľkým splnomocnencom spoločne.
Ak v plnomocenstve udelenom niekoľkým splnomocnencom nie je určené inak, musia konať
všetci spoločne.
(4) Ak je potrebné, aby sa právny úkon urobil v písomnej forme, musí
sa plnomocenstvo udeliť písomne. Písomne sa musí plnomocenstvo udeliť aj vtedy, ak
sa netýka len určitého právneho úkonu.
(1) Ak z právneho úkonu nevyplýva, že niekto koná za niekoho iného, platí,
že koná vo vlastnom mene.
(2) Ak splnomocnenec koná v mene splnomocniteľa v medziach oprávnenia
zastupovať, vzniknú tým práva a povinnosti priamo splnomocniteľovi. Pokyny dané splnomocnencovi,
ktoré nevyplývajú z plnomocenstva, nemajú vplyv na právne účinky konania, ibaže by
boli známe osobám, voči ktorým splnomocnenec konal.
(3) Ak je splnomocniteľ dobromyseľný alebo ak vedel alebo musel vedieť
o určitej okolnosti, prihliada sa na to aj u splnomocnenca, ibaže ide o okolnosti,
o ktorých sa splnomocnenec dozvedel pred udelením plnomocenstva. Splnomocniteľ, ktorý
nie je dobromyseľný, sa nemôže dovolávať dobromyseľnosti splnomocnenca.
(1) Ak splnomocnenec prekročil svoje oprávnenie vyplývajúce z plnomocenstva,
je splnomocniteľ viazaný, len pokiaľ toto prekročenie schválil. Ak však splnomocniteľ
neoznámi osobe, s ktorou splnomocnenec konal, svoj nesúhlas bez zbytočného odkladu
po tom, čo sa o prekročení oprávnenia dozvedel, platí, že prekročenie schválil.
(2) Ak splnomocnenec pri konaní prekročil svoje oprávnenie konať za splnomocniteľa
alebo ak niekto koná za iného bez plnomocenstva, je z tohto konania zaviazaný sám,
ibaže ten, za koho sa konalo, právny úkon dodatočne bez zbytočného odkladu schváli.
Ak splnomocniteľ neschváli prekročenie plnomocenstva alebo konanie bez plnomocenstva,
môže osoba, s ktorou sa konalo, od splnomocnenca požadovať buď splnenie záväzku,
alebo náhradu škody spôsobenej jeho konaním.
(3) Ustanovenie odseku 2 neplatí, ak osoba, s ktorou sa konalo, o nedostatku
plnomocenstva vedela.
(1) Splnomocnenec je oprávnený udeliť plnomocenstvo inej osobe, aby
namiesto neho konala za splnomocniteľa,
a) ak je výslovne oprávnený podľa plnomocenstva
udeliť plnomocenstvo inej osobe,
b) ak je splnomocnencom právnická osoba.
(2) Z právnych úkonov ďalšieho splnomocnenca je zaviazaný priamo splnomocniteľ.
(1) Plnomocenstvo zanikne
a) vykonaním úkonu, na ktorý bolo obmedzené,
b) ak ho splnomocniteľ odvolal,
c) ak ho vypovedal splnomocnenec,
d) ak splnomocnenec zomrie.
(2) Plnomocenstvo zaniká smrťou splnomocniteľa, ak z jeho obsahu nevyplýva
niečo iné. Zánikom právnickej osoby, ktorá je splnomocnencom alebo splnomocniteľom,
zaniká plnomocenstvo len vtedy, ak jej práva a záväzky neprechádzajú na inú osobu.
(3) Splnomocniteľ sa nemôže platne vzdať práva plnomocenstvo kedykoľvek
odvolať.
(4) Dokiaľ odvolanie plnomocenstva nie je splnomocnencovi známe, majú
jeho právne úkony účinky, ako keby plnomocenstvo ešte trvalo. Na toto ustanovenie
sa však nemôže odvolávať ten, kto o odvolaní plnomocenstva vedel alebo musel vedieť.
(5) Ak splnomocniteľ oznámil inej osobe, že udelil plnomocenstvo splnomocnencovi
na určité úkony, môže sa voči nemu dovolávať odvolania plnomocenstva, len ak jej
toto odvolanie oznámil pred konaním splnomocnenca, alebo keď táto osoba v čase konania
splnomocnenca o tomto odvolaní vedela.
(6) Ak splnomocniteľ zomrie alebo ak splnomocnenec vypovie plnomocenstvo,
je splnomocnenec povinný urobiť ešte všetko, čo neznesie odklad, aby splnomocniteľ
alebo jeho právny nástupca neutrpel ujmu na svojich právach. Úkony takto urobené
majú rovnaké právne účinky, ako keby zastúpenie ešte trvalo, pokiaľ neodporujú tomu,
čo zariadil splnomocniteľ alebo jeho právni nástupcovia.
Štvrtá hlava
PRÁVNE ÚKONY
Právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku
tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.
(1) Prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím; môže sa stať výslovne
alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť.
(2) Právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového
vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa
nie je v rozpore s jazykovým prejavom.
(3) Právne úkony vyjadrené inak než slovami sa vykladajú podľa toho, čo
spôsob ich vyjadrenia obvykle znamená. Pritom sa prihliada na vôľu toho, kto právny
úkon urobil, a chráni sa dobromyseľnosť toho, komu bol právny úkon určený.
(1) Vznik, zmenu alebo zánik práva či povinnosti možno viazať na splnenie
podmienky. Na nemožnú podmienku, na ktorú je zánik práva alebo povinnosti viazaný,
sa neprihliada.
(2) Podmienka je odkladacia, ak od jej splnenia závisí, či právne následky
úkonu nastanú. Podmienka je rozväzovacia, ak od jej splnenia závisí, či následky,
ktoré už nastali, pominú.
(3) Ak účastník, ktorému je nesplnenie podmienky na prospech, jej splnenie
zámerne zmarí, stane sa právny úkon nepodmieneným.
(4) Na splnenie podmienky sa neprihliada, ak jej splnenie spôsobí zámerne
účastník, ktorý nemal právo tak urobiť a ktorému je jej splnenie na prospech.
(5) Ak z právneho úkonu alebo z jeho povahy nevyplýva niečo iné, predpokladá
sa, že podmienka je odkladacia.
(1) Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne;
inak je neplatný.
(2) Právny úkon, ktorého predmetom je plnenie nemožné, je neplatný.
(3) Právny úkon nie je neplatný pre chyby v písaní a počítaní, ak je jeho
význam nepochybný.
(1) Neplatný je právny úkon, pokiaľ ten, kto ho urobil, nemá spôsobilosť
na právne úkony.
(2) Takisto je neplatný právny úkon osoby konajúcej v duševnej poruche,
ktorá ju robí na tento právny úkon neschopnou.
Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu
alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Úžera
Neplatný je právny úkon urobený fyzickou osobou nepodnikateľom, pri ktorom
niekto zneužije tieseň, neskúsenosť, rozumovú vyspelosť, rozrušenie, dôverčivosť,
ľahkomyseľnosť, finančnú závislosť alebo neschopnosť plniť záväzky druhej strany
a dá sebe alebo inému sľúbiť alebo poskytnúť plnenie, ktorého majetková hodnota je
vzhľadom na vzájomné plnenie v hrubom nepomere.
(1) Ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda
účastníkov, je neplatný.
(2) Písomne uzavretá dohoda sa môže zmeniť alebo zrušiť iba písomne.
(3) Písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou; ak
právny úkon robia viaceré osoby, nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže
právny predpis ustanovuje inak. Podpis sa môže nahradiť mechanickými prostriedkami
v prípadoch, keď je to obvyklé.
(4) Písomná forma je zachovaná, ak je právny úkon urobený telegraficky,
ďalekopisom alebo elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie obsahu
právneho úkonu a určenie osoby, ktorá právny úkon urobila. Písomná forma je zachovaná
vždy, ak právny úkon urobený elektronickými prostriedkami je podpísaný zaručeným
elektronickým podpisom alebo zaručenou elektronickou pečaťou.
(5) Na právne úkony uskutočnené elektronickými prostriedkami, podpísané
zaručeným elektronickým podpisom alebo zaručenou elektronickou pečaťou a opatrené
časovou pečiatkou sa osvedčenie pravosti podpisu nevyžaduje.
(6) Na písomné právne úkony tých, ktorí nemôžu čítať a písať, je potrebná
úradná zápisnica. Úradná zápisnica sa nevyžaduje, ak má ten, kto nemôže čítať alebo
písať, schopnosť oboznámiť sa s obsahom právneho úkonu s pomocou prístrojov alebo
špeciálnych pomôcok alebo prostredníctvom inej osoby, ktorú si zvolí, a je schopný
vlastnoručne listinu podpísať.
Ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení § 49a, 140,
§ 145 ods. 1, § 479, § 589 a § 701 ods. 1, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ
sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti
sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol
urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda účastníkov ( § 40). Ak je právny úkon v rozpore
so všeobecne záväzným právnym predpisom o cenách, je neplatný iba v rozsahu, v ktorom
odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti dovolá.
Ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou
len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností,
za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.
(1) Ak neplatný právny úkon má náležitosti iného právneho úkonu, ktorý
je platný, možno sa naň odvolať, ak je z okolností zrejmé, že vyjadruje vôľu konajúcej
osoby.
(2) Ak právnym úkonom má byť zastretý iný právny úkon, platí tento iný
úkon, ak to zodpovedá vôli účastníkov a ak sú splnené všetky jeho náležitosti. Neplatnosti
takého právneho úkonu sa nemožno dovolávať voči účastníkovi, ktorý ho považoval za
nezastretý.
Ak pre neplatnosť právneho úkonu vznikne škoda, zodpovedá sa za ňu podľa
ustanovení tohto zákona o zodpovednosti za škodu.
Odporovateľné právne úkony
Nadpis zrušený od 30.7.1997
(1) Veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony
podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči
nemu právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi
z jeho odporovateľného právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený.
(2) Odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných
troch rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane
známy, a právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v
posledných troch rokoch medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi ( § 116 a 117) alebo
ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech týchto osôb s výnimkou prípadu, keď
druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri náležitej starostlivosti
nemohla poznať.
(3) Odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka
ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a
a) osobou
jemu blízkou ( § 116 a 117),
b) právnickou osobou, v ktorej má dlžník alebo osoba uvedená v písmene a) majetkovú
účasť aspoň 10% v čase, keď sa uskutočňuje tento právny úkon,
c) právnickou osobou, v ktorej je dlžník alebo osoba uvedená v písmene a) štatutárnym
orgánom alebo členom štatutárneho orgánu, prokuristom alebo likvidátorom,
d) právnickou osobou, v ktorej má osoba uvedená v písmene c) majetkovú účasť aspoň
34% v čase, keď sa uskutočňuje tento právny úkon,
alebo ktorý dlžník urobil v uvedenom čase v prospech osôb uvedených v písmenách a),
b), c) alebo d); to však neplatí, ak druhá strana preukáže, že nemohla ani pri náležitej
starostlivosti poznať úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa.
(4) Odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka
ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom, ktorý je právnickou
osobou, a
a) členom jeho štatutárneho orgánu, jeho prokuristom, likvidátorom alebo
spoločníkom,
b) osobou blízkou ( § 116 a 117) osobe uvedenej v písmene a),
c) právnickou osobou, v ktorej má dlžník alebo osoba uvedená v písmenách a) a b)
majetkovú účasť aspoň 10% v čase, keď sa uskutočňuje tento právny úkon,
d) právnickou osobou, v ktorej je osoba uvedená v písmenách a) a b) štatutárnym orgánom
alebo členom štatutárneho orgánu, prokuristom alebo likvidátorom,
e) právnickou osobou, v ktorej má osoba uvedená v písmene d) majetkovú účasť aspoň
34% v čase, keď sa uskutočňuje tento právny úkon,
alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech osôb uvedených v písmenách a),
b), c), d) alebo e); to však neplatí, ak druhá strana preukáže, že nemohla ani pri
náležitej starostlivosti poznať úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa.
(5) Odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných
troch rokoch, na ktorého základe prevzal záväzok bez primeraného protiplnenia, a
to najmenej vo výške určenej znaleckým posudkom 2b) alebo odborným odhadom, a ktorý
a) spôsobil, že dlžník sa stal vo vzťahu k ďalším veriteľom platobne neschopným,
2c) alebo
b) bol uskutočnený s úmyslom neodôvodnene odložiť alebo zmariť platbu veriteľovi,
alebo
c) bol uskutočnený s úmyslom prevziať dlh, ktorý dlžník nebude schopný splniť v čase
jeho splatnosti.
(1) Právo odporovať právnym úkonom môže uplatniť veriteľ žalobou.
(2) Právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto mal z
odporovateľného právneho úkonu dlžníka prospech.
(3) Právo odporovať právnemu úkonu možno uplatniť nielen proti osobám,
ktoré s dlžníkom dojednali odporovateľný právny úkon, ale aj proti ich dedičom alebo
právnym nástupcom; proti tretím osobám len vtedy, ak im boli známe okolnosti odôvodňujúce
odporovateľnosť právnemu úkonu proti ich predchodcovi.
(4) Právny úkon, ktorému veriteľ s úspechom odporoval, je právne neúčinný
a veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným
právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku; ak to nie je možné, má právo na náhradu
voči tomu, kto mal z tohto úkonu prospech.
Zmluvy
Účastníci sú povinní dbať, aby sa pri úprave zmluvných vzťahov odstránilo
všetko, čo by mohlo viesť k vzniku rozporov.
Návrh na uzavretie zmluvy
(1) Prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je určený jednej
alebo viacerým určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy (ďalej len "návrh"),
ak je dostatočne určitý a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade
jeho prijatia.
(2) Návrh pôsobí od doby, keď dôjde osobe, ktorej je určený. Návrh, aj
keď je neodvolateľný, môže navrhovateľ zrušiť, ak dôjde prejav o zrušení osobe, ktorej
je určený, skôr alebo aspoň súčasne s návrhom.
(3) Dokiaľ nebola zmluva uzavretá, môže byť návrh odvolaný, ak odvolanie
dôjde osobe, ktorej je určený, skôr, než táto osoba odoslala prijatie návrhu.
(4) Návrh nemôže byť odvolaný
a) počas lehoty, ktorá je v ňom určená
na prijatie, ibaže z jeho obsahu vyplýva právo ho odvolať aj pred uplynutím tejto
lehoty, alebo
b) ak je v ňom vyjadrená neodvolateľnosť.
(1) Návrh, aj keď je neodvolateľný, zaniká
a) uplynutím lehoty, ktorá
v ňom bola určená na prijatie,
b) uplynutím primeranej doby s prihliadnutím na povahu navrhovanej zmluvy a na rýchlosť
prostriedkov, ktoré navrhovateľ použil pre zaslanie návrhu, alebo
c) dôjdením prejavu o odmietnutí návrhu navrhovateľovi.
(2) Ústny návrh zaniká, ak sa neprijal ihneď, ibaže z jeho obsahu vyplýva
niečo iné.
(3) Lehota na prijatie návrhu určená navrhovateľom v telegrame začína
plynúť od okamihu, keď je telegram podaný na odoslanie, a lehota určená v liste od
dátumu v ňom uvedenom, a ak dátum v ňom nie je uvedený, od dátumu uvedeného na obálke.
Lehota na prijatie návrhu určená navrhovateľom telefonicky, ďalekopisne alebo inými
prostriedkami umožňujúcimi okamžité oznámenie začína plynúť od okamihu, keď návrh
dôjde osobe, ktorej je určený.
Prijatie návrhu
(1) Včasné vyhlásenie urobené osobou, ktorej bol návrh určený, alebo
iné jej včasné konanie, z ktorého možno vyvodiť jej súhlas, je prijatím návrhu.
(2) Včasné prijatie návrhu nadobúda účinnosť okamihom, keď vyjadrenie
súhlasu s obsahom návrhu dôjde navrhovateľovi. Prijatie možno odvolať, ak odvolanie
dôjde navrhovateľovi najneskôr súčasne s prijatím.
(3) Neskoré prijatie má napriek tomu účinky včasného prijatia, ak navrhovateľ
o tom bez odkladu upovedomí osobu, ktorej bol návrh urobený, a to ústne alebo odoslaním
správy.
(4) Ak z listu alebo inej písomnosti, ktoré vyjadrujú prijatie návrhu,
vyplýva, že boli odoslané za takých okolností, že by došli navrhovateľovi včas, keby
ich preprava prebiehala obvyklým spôsobom, má neskoré prijatie účinky včasného prijatia,
ibaže navrhovateľ bez odkladu upovedomí ústne osobu, ktorej bol návrh určený, že
považuje návrh za zaniknutý, alebo jej v tomto zmysle odošle správu.
(1) Zmluva je uzavretá okamihom, keď prijatie návrhu na uzavretie zmluvy
nadobúda účinnosť. Mlčanie alebo nečinnosť samy o sebe neznamenajú prijatie návrhu.
(2) Prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo
iné zmeny, je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh. Prijatím návrhu je
však odpoveď, ktorá vymedzuje obsah navrhovanej zmluvy inými slovami, ak z odpovede
nevyplýva zmena obsahu navrhovanej zmluvy.
(3) Ak je návrh určený dvom alebo viacerým osobám, a z jeho obsahu vyplýva,
že úmyslom navrhovateľa je, aby všetky osoby, ktorým je návrh určený, sa stali stranou
zmluvy, je zmluva uzavretá, ak všetky tieto osoby návrh prijmú.
(1) Prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe od okamihu, keď jej dôjde.
(2) Ak prejav vôle dôjde zmenený vplyvom prostriedkov, ktoré navrhovateľ
použil, alebo iných okolností, ktoré nastali počas jeho prepravy, posudzuje sa podľa
ustanovení o omyle ( § 49a).
(1) Písomnú formu musia mať zmluvy o prevodoch nehnuteľností, ako aj
iné zmluvy, pre ktoré to vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov.
(2) Pre uzavretie zmluvy písomnou formou stačí, ak dôjde k písomnému
návrhu a k jeho písomnému prijatiu. Ak ide o zmluvu o prevode nehnuteľnosti, musia
byť prejavy účastníkov na tej istej listine.
(1) Ak zákon ustanovuje, že k zmluve je potrebné rozhodnutie príslušného
orgánu, je zmluva účinná týmto rozhodnutím.
(2) Ak sa do troch rokov od uzavretia zmluvy nepodal návrh na rozhodnutie
podľa odseku 1, platí, že účastníci od zmluvy odstúpili.
Účinnosť povinne zverejňovaných zmlúv
(1) Ak zákon ustanovuje povinné zverejnenie zmluvy, zmluva je účinná
dňom nasledujúcim po dni jej zverejnenia.
(2) Účastníci si môžu dohodnúť, že zmluva nadobúda účinnosť neskôr po
jej zverejnení.
(3) Zmluva uzavretá na účely odstránenia následkov mimoriadnej udalosti
bezprostredne ohrozujúcej život, zdravie, majetok alebo životné prostredie, je účinná
bez zverejnenia. Rovnako je bez zverejnenia účinné aj ustanovenie zmluvy, ktoré obsahuje
informáciu, ktorá sa podľa osobitného zákona nesprístupňuje.
(4) Ak sa do troch mesiacov od uzavretia zmluvy alebo od udelenia súhlasu,
ak sa na jej platnosť vyžaduje súhlas príslušného orgánu, zmluva nezverejnila, platí,
že k uzavretiu zmluvy nedošlo.
(1) Od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v inom
zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté.
(2) Odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym
predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.
Účastník, ktorý uzavrel zmluvu v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok,
má právo od zmluvy odstúpiť.
Právny úkon je neplatný, ak ho konajúca osoba urobila v omyle vychádzajúcom
zo skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca, a osoba, ktorej bol právny
úkon určený, tento omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť. Právny úkon je takisto
neplatný, ak omyl táto osoba vyvolala úmyselne. Omyl v pohnútke nerobí právny úkon
neplatným.
(1) Účastníci môžu uzavrieť zmluvu aj v prospech tretej osoby.
(2) Ak nie je v tomto zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak,
je táto osoba zo zmluvy oprávnená okamihom, keď s ňou prejaví súhlas. Dlžník má proti
nej tie isté námietky ako proti tomu, s kým zmluvu uzavrel. Ak sa táto osoba vzdá
svojho práva, zanikne dlh, ak nebolo dohodnuté, že v tomto prípade má sa plniť tomu,
s kým dlžník zmluvu uzavrel.
(3) Dokiaľ tretia osoba nedá súhlas, platí zmluva len medzi tými, ktorí
ju uzavreli; právo na plnenie má účastník, ktorý plnenie v prospech tretej osoby
vyhradí, ak nebolo dohodnuté inak. To isté platí, ak tretia osoba súhlas odoprela.
(1) Účastníci sa môžu písomne zaviazať, že do dohodnutej doby uzavrú
zmluvu; musia sa však pritom dohodnúť o jej podstatných náležitostiach.
(2) Ak do dohodnutej doby nedôjde k uzavretiu zmluvy, možno sa do jedného
roka domáhať na súde, aby vyhlásenie vôle bolo nahradené súdnym rozhodnutím. Právo
na náhradu škody tým nie je dotknuté.
(3) Tento záväzok zaniká, pokiaľ okolnosti, z ktorých účastníci pri vzniku
záväzku vychádzali, sa do tej miery zmenili, že nemožno spravodlivo požadovať, aby
sa zmluva uzavrela.
Ustanovenie § 50a sa použije primerane aj na zmluvy, ktorými sa účastníci
dohodli, že obsah zmluvy bude ešte doplnený, pokiaľ pritom dali nepochybne najavo,
že zmluva má platiť, aj keby k dohode o zvyšku obsahu zmluvy nedošlo.
Účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne upravená;
zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.
Piata hlava
SPOTREBITEĽSKÉ ZMLUVY
Nadpis zrušený od 1.1.1992
(1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu,
ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
(2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak
je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania
alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú
ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného
práva.
(3) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
(4) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.
(1) Ak sú uzavreté viaceré spotrebiteľské zmluvy pri tom istom rokovaní
alebo sú zahrnuté do jednej listiny, posudzuje sa každá z týchto zmlúv samostatne.
(2) Ak však z povahy zmlúv alebo stranám známeho účelu zmlúv uvedených
v odseku 1 pri ich uzavretí zrejme vyplýva, že tieto zmluvy sú od seba vzájomne závislé,
vznik každej z týchto zmlúv je podmienkou vzniku ostatných zmlúv. Zánik jednej z
týchto zmlúv iným spôsobom než splnením alebo spôsobom nahrádzajúcim splnenie spôsobuje
zánik ostatných závislých zmlúv, a to s obdobnými právnymi účinkami.
(1) Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré
sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky
sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne
dojednané.
(2) Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také,
s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť
ich obsah.
(3) Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
(4) Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú
najmä ustanovenia, ktoré
a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred
uzavretím zmluvy,
b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného
dodávateľa bez súhlasu spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti
alebo zabezpečenia pohľadávky spotrebiteľa,
c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo
opomenutie, ktorým sa spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví,
d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti
za vady alebo zodpovednosti za škodu,
e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté
plnenie aj v prípade, ak spotrebiteľ neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej
odstúpi,
f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného
dôvodu a spotrebiteľovi to neumožňujú,
g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa
vypovedal zmluvu uzavretú na dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty,
h) prikazujú spotrebiteľovi, aby splnil všetky záväzky aj vtedy, ak
dodávateľ nesplnil záväzky, ktoré vznikli,
i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez
dôvodu dohodnutého v zmluve,
j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia,
alebo dodávateľa oprávňujú na zvýšenie ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ
mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne
prekročená v čase splnenia,
k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil
neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku,
l) obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti
niesť dôkazné bremeno, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala
niesť iná zmluvná strana,
m) v prípade čiastočného alebo úplného nesplnenia záväzku zo strany
dodávateľa neprimerane obmedzujú alebo vylučujú možnosť spotrebiteľa domáhať sa svojich
práv voči dodávateľovi vrátane práva spotrebiteľa započítať pohľadávku voči dodávateľovi,
n) spôsobujú, že platnosť zmluvy uzatvorenej na dobu určitú sa po uplynutí
obdobia, na ktorú bola zmluva uzavretá, predĺži, pričom spotrebiteľovi priznávajú
neprimerane krátke obdobie na prejavenie súhlasu s predĺžením platnosti zmluvy,
o) oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je v súlade
so zmluvou, alebo ktoré priznávajú právo zmluvu vykladať iba dodávateľovi,
p) obmedzujú zodpovednosť dodávateľa, ak bola zmluva uzavretá sprostredkovateľom,
alebo vyžadujú uzavretie zmluvy prostredníctvom sprostredkovateľa v osobitnej forme,
r) umožňujú, aby bol spor medzi stranami riešený v rozhodcovskom konaní
bez splnenia podmienok ustanovených osobitným zákonom,
s) požadujú, aby spotrebiteľ poskytol zabezpečenie splnenia svojho
záväzku v hodnote neprimerane vyššej, ako je výška jeho záväzku vyplývajúca zo spotrebiteľskej
zmluvy v čase uzavretia dohody o zabezpečení splnenia záväzku spotrebiteľa,
t) požadujú od spotrebiteľa plnenie za službu, ktorej poskytnutie dodávateľom
v prevažnej miere nesleduje záujmy spotrebiteľa,
u) požadujú od spotrebiteľa, aby bol neprimerane dlho viazaný zmluvou
aj keď pri uzavieraní zmluvy bolo zrejmé, že predmet zmluvy možno dosiahnuť v podstatne
kratšom čase,
v) požadujú od spotrebiteľa uhradenie plnení, o ktorých spotrebiteľ
nebol pred uzavretím zmluvy preukázateľne informovaný, ktorých úhrada nebola upravená
v zmluve alebo za ktoré spotrebiteľ nedostáva dohodnuté protiplnenie,
w) požadujú, aby spotrebiteľ poskytoval alebo poukazoval tretej osobe
alebo v prospech tretej osoby akékoľvek plnenie plynúce zo spotrebiteľskej zmluvy
alebo súvisiace so spotrebiteľskou zmluvou, ktoré v prevažnej miere nesleduje jeho
záujmy, alebo aby plnil v súvislosti s týmto plnením akékoľvek záväzky tretej osobe.
(5) Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
(6) Ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov,
nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od spotrebiteľa
pri poskytnutí peňažných prostriedkov požadovať. Odplatu, podrobnosti o stanovení
odplaty, kritériách jej stanovenia a najvyššiu prípustnú výšku odplaty ustanovuje
vykonávací predpis.
(7) Zabezpečenie splnenia záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy prostredníctvom
zabezpečovacieho prevodu práva je pri spotrebiteľskej zmluve neprípustné.
(8) Ak poskytne dodávateľ spotrebiteľovi plnenie a spotrebiteľ si ho
neobjednal, nie je spotrebiteľ povinný plnenie vrátiť ani ho uschovať; vylúčené sú
aj ďalšie nároky dodávateľa voči spotrebiteľovi. Nevyžiadaným plnením je aj ďalšie
opakujúce sa plnenie poskytnuté spotrebiteľovi na základe zmluvy uzavretej prostriedkami
diaľkovej komunikácie, ak spotrebiteľ výslovne o takéto plnenie nepožiadal. Ak dodávateľ
nepreukáže opak, považuje sa opakujúce sa plnenie vždy za nevyžiadané.
(9) Ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v
splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov
od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote
nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
(10) Ak záložné právo zabezpečuje záväzok zo spotrebiteľskej zmluvy,
môže sa záložný veriteľ v rámci výkonu záložného práva uspokojiť len predajom zálohu
na dražbe podľa osobitného zákona alebo predajom zálohu podľa osobitných zákonov.
(11) Dodávateľ nesmie sám alebo prostredníctvom tretej osoby ponúkať,
vyžadovať, dojednávať, uzavierať, alebo sprostredkovať uzavretie zmluvy, ktorá súvisí
so spotrebiteľskou zmluvou a ktorej predmetom je čo i len sčasti plnenie, ktoré je
dodávateľ povinný podľa zákona alebo v súlade s povinnosťou odbornej starostlivosti
poskytovať spotrebiteľovi aj bez takejto zmluvy.
(12) Neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu
tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace
s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy
alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.
(13) Ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy uzavretej na dobu neurčitú, podľa
ktorých si dodávateľ finančných služieb podľa osobitného predpisu vyhradzuje právo
z vážneho objektívneho dôvodu jednostranne a bez poskytnutia výpovednej lehoty vypovedať
túto zmluvu, sa nepovažujú za neprijateľnú podmienku podľa odseku 4 písm. g), ak
ide o vážny objektívny dôvod, ktorý dodávateľ nezapríčinil, nemohol predvídať ani
odvrátiť a ktorý dodávateľovi bráni v plnení tejto zmluvy, pričom dodávateľ sa v
tejto zmluve zaviazal, že o vypovedaní a dôvode vypovedania tejto zmluvy bez zbytočného
odkladu písomne informuje spotrebiteľa.
(14) Ustanovenia odseku 4 písm. g) a i) o neprijateľných podmienkach
sa nepoužijú na spotrebiteľskú zmluvu, ktorej predmetom je
a) obchod s prevoditeľnými
cennými papiermi, finančnými nástrojmi a inými produktmi alebo službami, kde je cena
závislá od pohybu kurzov a indexov na regulovanom trhu alebo od trhovej sadzby, na
ktoré dodávateľ nemá vplyv,
b) nákup cudzej meny alebo predaj cudzej meny, cestovných šekov alebo medzinárodné
peňažné príkazy vystavené v cudzej mene.
(15) Za neprijateľnú podmienku podľa odseku 4 písm. i) sa nepovažuje
podmienka, podľa ktorej si
a) dodávateľ finančných služieb podľa osobitného predpisu
vyhradzuje právo z vážneho objektívneho dôvodu bez oznámenia zmeniť úrokovú sadzbu
alebo výšku iných poplatkov za finančné služby podľa osobitného predpisu, ktoré má
platiť spotrebiteľ alebo dodávateľ, ak súčasne sa dodávateľ zaviaže bez zbytočného
odkladu o tom a o možnosti spotrebiteľa vypovedať spotrebiteľskú zmluvu písomne informovať
spotrebiteľa a ak spotrebiteľ má právo bezplatne a s okamžitou účinnosťou vypovedať
túto zmluvu,
b) dodávateľ finančných služieb podľa osobitného predpisu si vyhradzuje právo meniť
jednostranne podmienky spotrebiteľskej zmluvy na dobu neurčitú, ak sa od dodávateľa
vyžaduje, aby o tom a o možnosti spotrebiteľa vypovedať túto zmluvu bez zbytočného
odkladu písomne informoval spotrebiteľa, a ak spotrebiteľ má právo bezplatne a s
okamžitou účinnosťou vypovedať túto zmluvu.
(16) Ustanovenie odseku 4 písm. j) o neprijateľných podmienkach sa
nepoužije na spotrebiteľskú zmluvu, ktorej predmetom je
a) obchod s prevoditeľnými
cennými papiermi, finančnými nástrojmi a inými produktmi alebo službami, kde je cena
závislá od pohybu kurzov a indexov na regulovanom trhu alebo od trhovej sadzby, na
ktoré dodávateľ nemá vplyv,
b) nákup cudzej meny alebo predaj cudzej meny, cestovných šekov alebo medzinárodných
peňažných príkazov vystavených v cudzej mene,
c) doložka o cenových indexoch, ak takúto doložku výslovne dovoľuje osobitný predpis
a ak spôsob úpravy ceny je v tejto doložke výslovne opísaný.
(1) Ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve,
ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy
podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú
z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi
z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky
alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ
má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať
spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné
zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.
(2) Ak sa rozhodnutie súdu podľa odseku 1 týka len časti zmluvnej podmienky,
dodávateľ je povinný splniť povinnosť uvedenú v odseku 1 v rozsahu tejto časti.
(1) Ak je predmetom spotrebiteľskej zmluvy poskytnutie peňažných prostriedkov
spotrebiteľovi za odplatu, sankcie za omeškanie s plnením záväzku spotrebiteľa spolu
nesmú byť vyššie, ako ustanoví vykonávací predpis.
(2) Ak spotrebiteľ vypovedal zmluvu alebo odstúpil od zmluvy z dôvodu,
že dodávateľ zmenil zmluvné podmienky a spotrebiteľovi tým vznikla povinnosť vrátiť
jednorazovo finančné prostriedky, dodávateľ je povinný ponúknuť spotrebiteľovi plnenie
v primeraných splátkach, ak osobitný zákon neustanovuje inak; ak sa na podmienkach
úhrady plnenia nedohodnú, rozhodne na návrh niektorého z nich súd. Rovnakú povinnosť
má dodávateľ, ak jednostranne vypovedal zmluvu podľa § 53 ods. 12.
Ak je spotrebiteľská zmluva vyhotovená písomne, predmet a cena nesmú
byť uvedené menším písmom ako iná časť takejto zmluvy s výnimkou názvu zmluvy a označení
jej častí. Ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy, ako aj ustanovenia obsiahnuté vo všeobecných
obchodných podmienkach alebo v akýchkoľvek iných zmluvných dokumentoch, ktoré so
spotrebiteľskou zmluvou súvisia, nesmú byť uvedené pre spotrebiteľa nečitateľným
a menším písmom, ako ustanoví vykonávací predpis. Zmluva uzatvorená v rozpore s týmto
ustanovením je neplatná.
Spotrebiteľská zmluva, ktorá obsahuje neprijateľnú zmluvnú podmienku
v znení, ako je uvedená vo výroku rozhodnutia súdu a jej uzavretie bolo dosiahnuté
za použitia nekalej obchodnej praktiky alebo úžery, je neplatná.
(1) Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť
od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať
svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa
priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
(2) V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý
je pre spotrebiteľa priaznivejší.
(3) V pochybnostiach o význame zmluvnej podmienky sa výklad priaznivejší
pre spotrebiteľa neuplatní, ak právo na príslušnom orgáne uplatňuje právnická osoba
založená alebo zriadená na ochranu spotrebiteľa.
Premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať a ani ho platne
zabezpečiť; ustanovenie § 151j ods. 2 tým nie je dotknuté. Zmeniť obsah premlčaného
práva zo spotrebiteľskej zmluvy, nahradiť ho novým právom alebo obnoviť jeho vymáhateľnosť
možno len na základe právneho úkonu dlžníka, ktorý o premlčaní vedel.
Nadpis zrušený od 1.7.2011
Zrušený od 1.7.2011
Zrušený od 1.7.2011
Nadpis zrušený od 1.1.1992
Zrušený od 1.7.2011
Nadpis zrušený od 1.1.1992
Zrušený od 1.7.2011
Zrušený od 1.7.2011
Zrušený od 1.7.2011
Zrušený od 1.1.1992
Nadpis zrušený od 1.1.1992
Zrušený od 1.1.1992
Šiesta hlava
Zrušená od 1.1.1992
Nadpis zrušený od 1.1.1992
Zrušený od 1.1.1992
Zrušený od 1.1.1992
Zrušený od 1.1.1992
Zrušený od 1.1.1992
Zrušený od 1.1.1992
Nadpis zrušený od 1.1.1992
Zrušený od 1.1.1992
Zrušený od 1.1.1992
Nadpis zrušený od 1.1.1992
Zrušený od 1.1.1992
Siedma hlava
Zrušená od 1.1.1992
Nadpis zrušený od 1.1.1992
Zrušený od 1.1.1992
Zrušený od 1.1.1992
Zrušený od 1.1.1992
Zrušený od 1.1.1992
Zrušený od 1.1.1992
Zrušený od 1.1.1992
Zrušený od 1.1.1992
Zrušený od 1.1.1992
Zrušený od 1.1.1992
Zrušený od 1.1.1992
Zrušený od 1.1.1992
Zrušený od 1.1.1992
Zrušený od 1.1.1992
Zrušený od 1.1.1992
Zrušený od 1.1.1992
Zrušený od 1.1.1992
Zrušený od 1.1.1992
Zrušený od 1.1.1992
Zrušený od 1.1.1992
Nadpis zrušený od 1.1.1992
Zrušený od 1.1.1992
Zrušený od 1.1.1992
Zrušený od 1.1.1992
Nadpis zrušený od 1.1.1992
Zrušený od 1.1.1992
Nadpis zrušený od 1.1.1992
Zrušený od 1.1.1992
Nadpis zrušený od 1.1.1992
Zrušený od 1.1.1992
Nadpis zrušený od 1.1.1992
Zrušený od 1.1.1992
Zrušený od 1.1.1992
Zrušený od 1.1.1992
Nadpis zrušený od 1.1.1992
Zrušený od 1.1.1992
Ôsma hlava
PREMLČANIE
(1) Právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej
( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
(2) Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva.
Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená
pohľadávka.
(3) Nepremlčujú sa takisto práva z vkladov na vkladných knižkách alebo
na iných formách vkladov a bežných účtoch, pokiaľ vkladový vzťah trvá.
Premlčacia doba
Pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je
trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Pri právach, ktoré sa musia najprv uplatniť u fyzickej alebo právnickej
osoby začína plynúť premlčacia doba odo dňa, keď sa právo takto uplatnilo.
Ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba
jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok
stane zročným celý dlh ( § 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej
splátky.
Pri právach na plnenie z poistenia začína plynúť premlčacia doba za rok
po poistnej udalosti.
Ak ide o právo oprávneného dediča na vydanie dedičstva ( § 485), začína
plynúť premlčacia doba od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa dedičské konanie
skončilo.
(1) Právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený
dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.
(2) Najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak
ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej
škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.
(3) Právo na náhradu škody spôsobenú niektorým trestným činom korupcie
podľa osobitného zákona sa premlčí za tri roky odo dňa nadobudnutia právoplatnosti
odsudzujúceho rozhodnutia súdu o spáchaní niektorého trestného činu korupcie, najneskôr
za desať rokov odo dňa spáchania tohto trestného činu.
(1) Právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za
dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto
sa na jeho úkor obohatil.
(2) Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí
za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď
k nemu došlo.
(3) Ak sú účastníci neplatnej alebo zrušenej zmluvy povinní navzájom
si vrátiť všetko, čo podľa nej dostali, prihliadne súd na námietku premlčania len
vtedy, ak by aj druhý účastník mohol premlčanie namietať.
Práva z prepravy sa premlčujú za jeden rok s výnimkou práv na náhradu
škody pri preprave osôb.
Právo zodpovedajúce vecnému bremenu sa premlčí, ak sa desať rokov nevykonávalo.
(1) Ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného
orgánu, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť.
Ak právo dlžník písomne uznal čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa za desať rokov odo
dňa, keď k uznaniu došlo; ak bola však v uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie
premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty.
(2) Rovnaká premlčacia doba platí aj pre jednotlivé splátky, na ktoré
bolo plnenie v rozhodnutí alebo v uznaní práva rozložené; premlčacia doba sa pri
jednotlivých splátkach začína odo dňa ich zročnosti. Ak sa nesplnením niektorej zo
splátok stane zročným celý dlh ( § 565), začne plynúť desaťročná premlčacia doba
od zročnosti nesplnenej splátky.
(3) Úroky a opakujúce sa plnenia sa premlčujú v troch rokoch; ak však
ide o práva právoplatne priznané alebo písomne uznané, platí táto premlčacia doba,
len pokiaľ ide o úroky a opakujúce sa plnenia, zročnosť ktorých nastala po právoplatnosti
rozhodnutia alebo po uznaní.
Plynutie premlčacej doby
Zmena v osobe veriteľa alebo dlžníka nemá vplyv na plynutie premlčacej
doby.
Ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného príslušného
orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po
dobu konania neplynie. To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre
ktoré bol na súde alebo u iného príslušného orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia.
Ak ide o práva osôb, ktoré musia mať zákonného zástupcu, alebo o práva
proti týmto osobám, premlčanie nezačne, dokiaľ im nie je ustanovený zástupca. Už
začaté premlčanie prebieha ďalej, avšak sa neskončí, dokiaľ neuplynie rok po tom,
keď bude týmto osobám ustanovený zákonný zástupca alebo keď prekážka inak pominie.
Ak ide o právo medzi zákonnými zástupcami na jednej strane a maloletými
deťmi a inými zastúpenými osobami na druhej strane, premlčanie sa ani nezačína ani
neplynie, ak nejde o úroky a opakujúce sa plnenie. To platí aj o právach medzi manželmi.
Deviata hlava
VYMEDZENIE NIEKTORÝCH POJMOV
Domácnosť
Domácnosť tvoria fyzické osoby, ktoré spolu trvale žijú a spoločne uhradzujú
náklady na svoje potreby.
Blízke osoby
Blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel; iné osoby
v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by
ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu.
Stupeň príbuzenstva dvoch osôb sa určuje podľa počtu zrodení, ktorými
v priamom rade pochádza jedna od druhej a v pobočnom rade obidve od najbližšieho
spoločného predka.
Veci a práva
(1) Predmetom občianskoprávnych vzťahov sú veci, živé zvieratá, a pokiaľ
to ich povaha pripúšťa, práva alebo iné majetkové hodnoty.
(2) Predmetom občianskoprávnych vzťahov môžu byť tiež byty alebo nebytové
priestory.
(1) Veci sú hnuteľné alebo nehnuteľné.
(2) Nehnuteľnosťami sú pozemky a stavby spojené so zemou pevným základom.
(3) Živé zviera má osobitný význam a hodnotu ako živý tvor, ktorý je
schopný vnímať vlastnými zmyslami a v občianskoprávnych vzťahoch má osobitné postavenie.
Na živé zviera sa vzťahujú ustanovenia o hnuteľných veciach; to neplatí ak to odporuje
povahe živého zvieraťa ako živého tvora.
(1) Súčasťou veci je všetko, čo k nej podľa jej povahy patrí a nemôže
byť oddelené bez toho, že by sa tým vec znehodnotila.
(2) Stavby, vodné toky a podzemné vody nie sú súčasťou pozemku.
(1) Príslušenstvom veci sú veci, ktoré patria vlastníkovi hlavnej veci
a sú ním určené na to, aby sa s hlavnou vecou trvale užívali.
(2) Príslušenstvom bytu sú vedľajšie miestnosti a priestory určené na
to, aby sa s bytom užívali.
(3) Príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z
omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.
Počítanie času
(1) Lehota určená podľa dní začína sa dňom, ktorý nasleduje po udalosti,
ktorá je rozhodujúca pre jej začiatok. Polovicou mesiaca sa rozumie pätnásť dní.
(2) Koniec lehoty určenej podľa týždňov, mesiacov alebo rokov pripadá
na deň, ktorý sa pomenovaním alebo číslom zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť,
od ktorej sa lehota začína. Ak nie je takýto deň v poslednom mesiaci, pripadne koniec
lehoty na jeho posledný deň.
(3) Ak posledný deň lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok,
je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň.
DRUHÁ ČASŤ
VECNÉ PRÁVA
Prvá hlava
VLASTNÍCKE PRÁVO
Vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať,
užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.
Všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa im rovnaká
právna ochrana.
Nadpis zrušený od 1.1.1992
Nadpis zrušený od 1.1.1992
(1) Osobitný zákon upravuje vlastníctvo k bytom a nebytovým priestorom.
(2) Osobitný zákon ustanovuje, ktoré veci môžu byť predmetom vlastníctva
iba štátu alebo určených právnických osôb.
(1) Vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho
práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju
neprávom zadržuje.
(2) Obdobné právo na ochranu má aj ten, kto je oprávnený mať vec u seba.
Nadpis zrušený od 1.1.1992
(1) Vlastník veci sa musí zdržať všetkého, čím by nad mieru primeranú
pomerom obťažoval iného alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv. Preto najmä
nesmie ohroziť susedovu stavbu alebo pozemok úpravami pozemku alebo úpravami stavby
na ňom zriadenej bez toho, že by urobil dostatočné opatrenie na upevnenie stavby
alebo pozemku, nesmie nad mieru primeranú pomerom obťažovať susedov hlukom, prachom,
popolčekom, dymom, plynmi, parami, pachmi, pevnými a tekutými odpadmi, svetlom, tienením
a vibráciami, nesmie nechať chované zvieratá vnikať na susediaci pozemok a nešetrne,
prípadne v nevhodnej ročnej dobe odstraňovať zo svojej pôdy korene stromu alebo odstraňovať
vetvy stromu presahujúce na jeho pozemok.
(2) Ak je to potrebné a ak to nebráni účelnému využívaniu susediacich
pozemkov a stavieb, môže súd po zistení stanoviska príslušného stavebného úradu rozhodnúť,
že vlastník pozemku je povinný pozemok oplotiť.
(3) Vlastníci susediacich pozemkov sú povinní umožniť na nevyhnutnú dobu
a v nevyhnutnej miere vstup na svoje pozemky, prípadne na stavby na nich stojace,
pokiaľ to nevyhnutne vyžaduje údržba a obhospodarovanie susediacich pozemkov a stavieb.
Ak tým vznikne škoda na pozemku alebo na stavbe, je ten, kto škodu spôsobil, povinný
ju nahradiť; tejto zodpovednosti sa nemôže zbaviť.
(1) Vlastník je povinný strpieť, aby v stave núdze alebo v naliehavom
verejnom záujme bola na nevyhnutnú dobu v nevyhnutnej miere a za náhradu použitá
jeho vec, ak účel nemožno dosiahnuť inak.
(2) Vo verejnom záujme možno vec vyvlastniť alebo vlastnícke právo obmedziť,
ak účel nemožno dosiahnuť inak, a to len na základe zákona, len na tento účel a za
náhradu.
Držba
(1) Držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva
právo pre seba.
(2) Držať možno veci, ako aj práva, ktoré pripúšťajú trvalý alebo opätovný
výkon.
Nadpis zrušený od 1.1.1992
(1) Ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom,
že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá,
že držba je oprávnená.
(2) Ak zákon neustanovuje inak, má oprávnený držiteľ rovnaké práva ako
vlastník, najmä má tiež právo na plody a úžitky z veci po dobu oprávnenej držby.
(3) Oprávnený držiteľ má voči vlastníkovi nárok na náhradu nákladov,
ktoré účelne vynaložil na vec po dobu oprávnenej držby, a to v rozsahu zodpovedajúcom
zhodnoteniu veci ku dňu jej vrátenia. Obvyklé náklady súvisiace s údržbou a prevádzkou
sa však nenahrádzajú.
Zrušený od 1.1.1992
(1) Neoprávnený držiteľ je povinný vždy vydať vec vlastníkovi spolu s
jej plodmi a úžitkami a nahradiť škodu, ktorá neoprávnenou držbou vznikla. Môže si
odpočítať náklady potrebné pre údržbu a prevádzku veci.
(2) Neoprávnený držiteľ si môže od veci oddeliť to, čím ju na svoje náklady
zhodnotil, pokiaľ je to možné bez zhoršenia podstaty veci.
Nadobúdanie vlastníctva
(1) Vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou,
dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených
zákonom.
(2) Ak sa vlastníctvo nadobúda rozhodnutím štátneho orgánu, nadobúda
sa vlastníctvo dňom v ňom určeným, a ak určený nie je, dňom právoplatnosti rozhodnutia.
Nadpis zrušený od 1.1.1992
Zrušený od 1.1.1992
Nadpis zrušený od 1.1.1992
(1) Ak sa hnuteľná vec prevádza na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo
prevzatím veci, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté
inak.
(2) Ak sa prevádza nehnuteľná vec na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo
vkladom do katastra nehnuteľností podľa osobitných predpisov, ak osobitný zákon neustanovuje
inak. 2a)
Vydržanie
(1) Oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite
v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o
nehnuteľnosť.
(2) Takto nemožno nadobudnúť vlastníctvo k veciam, ktoré nemôžu byť predmetom
vlastníctva, alebo k veciam, ktoré môžu byť len vo vlastníctve štátu alebo zákonom
určených právnických osôb ( § 125).
(3) Do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej
držbe právny predchodca.
(4) Pre začiatok a trvanie doby podľa odseku 1 sa použijú primerane ustanovenia
o plynutí premlčacej doby.
(1) Kto nájde stratenú vec, je povinný ju vydať vlastníkovi. Ak vlastník
nie je známy, je nálezca povinný odovzdať ju príslušnému štátnemu orgánu. Ak sa o
ňu vlastník neprihlási do jedného roka od jej odovzdania, pripadá vec do vlastníctva
štátu.
(2) Nálezca má právo na náhradu potrebných výdavkov a na nálezné, ktoré
tvorí desať percent ceny nálezu. Osobitný právny predpis môže inak upraviť oprávnenie
toho, kto vec našiel alebo ohlásil.
(3) Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane aj na skryté veci, ktorých
vlastník nie je známy, a na opustené veci.
Nadpis zrušený od 1.1.1992
Vlastníkovi veci patria aj prírastky veci, aj keď boli oddelené od hlavnej
veci.
Nadpis zrušený od 1.1.1992
(1) Ak niekto dobromyseľne spracuje cudziu vec na novú vec, stáva sa
vlastníkom novej veci ten, ktorého podiel na nej je väčší. Je však povinný uhradiť
druhému vlastníkovi cenu toho, o čo sa jeho majetok zmenšil. Ak sú podiely rovnaké
a účastníci sa nedohodnú, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek z nich súd.
(2) Ak niekto spracuje cudziu vec, hoci je mu známe, že mu nepatrí, môže
vlastník veci žiadať o jej vydanie a navrátenie do predošlého stavu. Ak navrátenie
do predošlého stavu nie je možné alebo účelné, určí súd podľa všetkých okolností,
kto je vlastníkom veci a aká náhrada patrí vlastníkovi alebo spracovateľovi, ak medzi
nimi nedôjde k dohode.
(1) Ak niekto zriadi stavbu na cudzom pozemku, hoci na to nemá právo,
môže súd na návrh vlastníka pozemku rozhodnúť, že stavbu treba odstrániť na náklady
toho, kto stavbu zriadil (ďalej len "vlastník stavby").
(2) Pokiaľ by odstránenie stavby nebolo účelné, prikáže ju súd za náhradu
do vlastníctva vlastníkovi pozemku, pokiaľ s tým vlastník pozemku súhlasí.
(3) Súd môže usporiadať pomery medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom
stavby aj inak, najmä tiež zriadiť za náhradu vecné bremeno, ktoré je nevyhnutné
na výkon vlastníckeho práva k stavbe.
Druhá hlava
SPOLUVLASTNÍCTVO
(1) Vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov.
(2) Spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové. Bezpodielové spoluvlastníctvo
môže vzniknúť len medzi manželmi.
Podielové spoluvlastníctvo
(1) Podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach
a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.
(2) Ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté
inak, sú podiely všetkých spoluvlastníkov rovnaké.
Zrušený od 1.1.1992
(1) Z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci sú oprávnení a povinní
všetci spoluvlastníci spoločne a nerozdielne.
(2) O hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci väčšinou
počítanou podľa veľkosti podielov. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa väčšina alebo
dohoda nedosiahne, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek spoluvlastníka súd.
(3) Ak ide o dôležitú zmenu spoločnej veci, môžu prehlasovaní spoluvlastníci
žiadať, aby o zmene rozhodol súd.
Ak sa spoluvlastnícky podiel prevádza, majú spoluvlastníci predkupné
právo, ibaže ide o prevod blízkej osobe ( § 116, 117). Ak sa spoluvlastníci nedohodnú
o výkone predkupného práva, majú právo vykúpiť podiel pomerne podľa veľkosti podielov.
(1) Spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom
vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná.
(2) Každý zo spoluvlastníkov je povinný vydať ostatným na požiadanie
písomné potvrdenie o tom, ako sa vyporiadali, ak nemala už dohoda o zrušení spoluvlastníctva
a o vzájomnom vyporiadaní písomnú formu.
(1) Ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie
na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na
účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú
náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec
mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným
spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj
a výťažok rozdelí podľa podielov.
(2) Z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší a nevyporiada spoluvlastníctvo
prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku.
(3) Pri zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva rozdelením veci môže súd
zriadiť vecné bremeno k novovzniknutej nehnuteľnosti v prospech vlastníka inej novovzniknutej
nehnuteľnosti. Zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva nemôže byť na ujmu osobám,
ktorým patria práva viaznúce na nehnuteľnosti.
Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov
V bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom
vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou
vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia
osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v
rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo
vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu
nástupcovi pôvodného vlastníka. 3)
(1) Manželia môžu dohodou rozšíriť alebo zúžiť zákonom určený rozsah
bezpodielového spoluvlastníctva. Obdobne sa môžu dohodnúť aj o správe spoločného
majetku.
(2) Manželia sa môžu dohodnúť, že vyhradia vznik bezpodielového spoluvlastníctva
ku dňu zániku manželstva.
(3) Dohoda podľa odsekov 1 a 2 vyžaduje formu notárskej zápisnice. Manželia
sa môžu voči inej osobe na túto dohodu odvolať len vtedy, ak jej je táto dohoda známa.
Veci v bezpodielovom spoluvlastníctve užívajú obaja manželia spoločne;
spoločne uhradzujú aj náklady vynaložené na veci alebo spojené s ich užívaním a udržiavaním.
(1) Bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať každý z manželov.
V ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov; inak je právny úkon neplatný.
(2) Z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí sú oprávnení a povinní
obaja manželia spoločne a nerozdielne.
(1) Ak dôjde medzi manželmi k nezhode o právach a povinnostiach vyplývajúcich
z bezpodielového spoluvlastníctva, rozhodne na návrh niektorého z nich súd.
(2) Ak sa z dôvodu fyzického alebo psychického násilia alebo hrozby takého
násilia vo vzťahu k manželovi alebo k blízkej osobe, ktorá býva v spoločnom dome
alebo byte, stalo ďalšie spolužitie neznesiteľným, môže súd na návrh jedného z manželov
obmedziť užívacie právo druhého manžela k domu alebo bytu patriacemu do bezpodielového
spoluvlastníctva, prípadne ho z jeho užívania úplne vylúčiť.
(1) Pohľadávka veriteľa len jedného z manželov, ktorá vznikla za trvania
manželstva, môže byť pri výkone rozhodnutia uspokojená i z majetku patriaceho do
bezpodielového spoluvlastníctva manželov.
(2) To neplatí, ak ide o pohľadávku veriteľa jedného z manželov, ktorí
sa dohodli podľa ustanovení § 143a, pokiaľ táto pohľadávka vznikla pri používaní
majetku, ktorý nepatrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov.
(1) Zánikom manželstva zanikne i bezpodielové spoluvlastníctvo manželov.
(2) Zo závažných dôvodov, najmä ak by ďalšie trvanie bezpodielového spoluvlastníctva
odporovalo dobrým mravom, môže súd na návrh niektorého z manželov toto spoluvlastníctvo
zrušiť i za trvania manželstva.
(1) Na použitie majetku v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov potrebuje
podnikateľ pri začatí podnikania súhlas druhého manžela. Na ďalšie právne úkony súvisiace
s podnikaním už súhlas druhého manžela nepotrebuje.
(2) Súd na návrh zruší bezpodielové spoluvlastníctvo manželov v prípade,
že jeden z manželov získal oprávnenie na podnikateľskú činnosť. Návrh môže podať
ten z manželov, ktorý nezískal oprávnenie na podnikateľskú činnosť. Pokiaľ toto oprávnenie
majú obaja manželia, môže návrh podať ktorýkoľvek z nich.
(3) Ak podnikateľskú činnosť po zrušení bezpodielového spoluvlastníctva
manželov vykonáva podnikateľ spoločne alebo s pomocou manžela, ktorý nie je podnikateľom,
rozdelia sa medzi nich príjmy z podnikania v pomere určenom písomnou zmluvou; ak
taká zmluva nebola uzavretá, rozdelia sa príjmy rovným dielom.
(1) Ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie
podľa zásad uvedených v § 150.
(2) Ak dôjde k vyporiadaniu dohodou, sú manželia povinní vydať si na
požiadanie písomné potvrdenie o tom, ako sa vyporiadali.
(3) Ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na návrh niektorého
z manželov súd.
(4) Ak do troch rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov
nedošlo k jeho vyporiadaniu dohodou alebo ak bezpodielové spoluvlastníctvo manželov
nebolo na návrh podaný do troch rokov od jeho zániku vyporiadané rozhodnutím súdu,
platí, pokiaľ ide o hnuteľné veci, že sa manželia vyporiadali podľa stavu, v akom
každý z nich veci z bezpodielového spoluvlastníctva pre potrebu svoju, svojej rodiny
a domácnosti výlučne ako vlastník používa. O ostatných hnuteľných veciach a o nehnuteľných
veciach platí, že sú v podielovom spoluvlastníctve a že podiely oboch spoluvlastníkov
sú rovnaké. To isté platí primerané o ostatných majetkových právach, ktoré sú pre
manželov spoločné.
(5) Ak sa po vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov rozhodnutím
súdu alebo dohodou objaví majetok, ktorý nebol zahrnutý v rámci vyporiadania, platí
preň domnienka uvedená v odseku 4.
Pokiaľ sa dohody medzi manželmi podľa ustanovení § 143 a 149 týkajú nehnuteľností,
musia mať písomnú formu a nadobúdajú účinnosť vkladom do katastra.
Pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké.
Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil
na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo
na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí,
na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie
a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na
starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.
Ak za trvania manželstva bezpodielové spoluvlastníctvo zaniklo, môže
sa obnoviť len rozhodnutím súdu vydaným na návrh jedného z manželov.
Tretia hlava
PRÁVA K CUDZÍM VECIAM
Záložné právo
Záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým,
že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky
z predmetu záložného práva (ďalej len "záloh"), ak pohľadávka nie je riadne a včas
splnená.
(1) Záložné právo sa zriaďuje písomnou zmluvou, schválenou dohodou dedičov
o vyporiadaní dedičstva, rozhodnutím súdu alebo správneho orgánu, alebo zákonom.
Zmluva o zriadení záložného práva na hnuteľnú vec sa nemusí uzatvoriť v písomnej
forme, ak záložné právo vzniká odovzdaním veci podľa tohto zákona.
(2) V zmluve o zriadení záložného práva sa určí pohľadávka, ktorá sa
záložným právom zabezpečuje, a záloh.
(3) V zmluve o zriadení záložného práva sa určí najvyššia hodnota istiny,
do ktorej sa pohľadávka zabezpečuje, ak zmluva o zriadení záložného práva neurčuje
hodnotu zabezpečenej pohľadávky.
(4) Záloh môže byť v zmluve o zriadení záložného práva určený jednotlivo,
čo sa týka množstva a druhu alebo iným spôsobom tak, aby kedykoľvek počas trvania
záložného práva bolo možné záloh určiť.
(1) Záložným právom možno zabezpečiť peňažnú pohľadávku, ako aj nepeňažnú
pohľadávku, ktorej hodnota je určitá alebo kedykoľvek počas trvania záložného práva
určiteľná.
(2) Záložným právom možno zabezpečiť aj pohľadávku, ktorá vznikne v budúcnosti
alebo ktorej vznik závisí od splnenia podmienky.
(3) Záložné právo prechádza pri prevode alebo prechode pohľadávky zabezpečenej
záložným právom na nadobúdateľa pohľadávky. To platí aj vtedy, ak ide o inú zmenu
v osobe oprávnenej zo zabezpečenej pohľadávky.
(1) Záloh môže byť vec, právo, iná majetková hodnota, byt a nebytový
priestor, ktoré sú prevoditeľné, ak zákon neustanovuje inak. 3a) Záloh môže byť aj
súbor vecí, práv alebo iných majetkových hodnôt, podnik alebo časť podniku, alebo
iná hromadná vec.
(2) Záložné právo sa vzťahuje na záloh, jeho súčasti, plody a úžitky
a príslušenstvo, ak zmluva o zriadení záložného práva neurčuje alebo zákon neustanovuje
inak. Na plody a úžitky sa záložné právo vzťahuje až do ich oddelenia od zálohu,
ak zmluva o zriadení záložného práva neurčuje inak.
(3) Záložné právo možno zriadiť na vec, byt a na nebytový priestor vo
vlastníctve záložcu, alebo na právo a na inú majetkovú hodnotu, ktoré patria záložcovi.
(4) Záložné právo možno zriadiť aj na vec, právo, inú majetkovú hodnotu,
byt alebo nebytový priestor, ktorý záložca nadobudne v budúcnosti, a to aj vtedy,
ak vec, právo, iná majetková hodnota, byt a nebytový priestor vzniknú v budúcnosti
alebo ktorých vznik závisí od splnenia podmienky.
(5) Pohľadávku možno zabezpečiť aj záložným právom zriadeným na niekoľko
samostatných zálohov.
(6) Akákoľvek dohoda zakazujúca zriadiť záložné právo je neúčinná voči
tretím osobám.
(1) Na vznik záložného práva sa vyžaduje jeho registrácia v Notárskom
centrálnom registri záložných práv (ďalej len "register záložných práv") zriadenom
podľa osobitného zákona, 3b) ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak.
(2) Záložné právo k nehnuteľnostiam, bytom a nebytovým priestorom vzniká
zápisom v katastri nehnuteľností, ak osobitný zákon 3c) neustanovuje inak.
(3) Záložné právo k niektorým veciam, právam alebo k iným majetkovým
hodnotám ustanoveným osobitným zákonom vzniká jeho registráciou v osobitnom registri,
3d) ak osobitný zákon neustanovuje inak.
(4) Záložné právo, ktoré sa zapisuje do katastra nehnuteľností podľa
odseku 2 alebo ktoré vzniká registráciou v osobitnom registri podľa odseku 3 (ďalej
len "registrácia v osobitnom registri"), nepodlieha registrácii v registri záložných
práv podľa tohto zákona.
(5) Záložné právo na hnuteľnú vec vzniká jej odovzdaním záložnému veriteľovi
alebo tretej osobe do úschovy, ak sa na tom záložca a záložný veriteľ dohodli. Takto
vzniknuté záložné právo môže byť kedykoľvek počas trvania záložného práva registrované
v registri záložných práv; ak sa zmluva o zriadení záložného práva neuzatvorila v
písomnej forme, vyžaduje sa písomné vyhotovenie potvrdenia o obsahu zmluvy podpísané
záložcom a záložným veriteľom pred registráciou záložného práva.
(1) Na vznik záložného práva k súboru vecí, práv alebo iných majetkových
hodnôt, podniku alebo časti podniku ako celku sa vyžaduje registrácia v registri
záložných práv. Na vznik záložného práva k jednotlivým súčastiam zálohu, pre ktoré
to tento zákon alebo osobitný zákon ustanovuje, sa vyžaduje aj registrácia v osobitnom
registri.
(2) Záložné právo k veci, bytu, nebytovému priestoru, k právu a k inej
majetkovej hodnote, ktoré záložca nadobudne v budúcnosti, ktoré vzniknú v budúcnosti
alebo ktorých vznik závisí od splnenia podmienky, vznikne nadobudnutím vlastníckeho
práva k veci, bytu alebo nebytovému priestoru, alebo nadobudnutím iného práva, alebo
inej majetkovej hodnoty záložcom; to neplatí, ak záložné právo, na ktorého vznik
sa vyžaduje jeho registrácia v registri záložných práv, nebolo registrované pred
nadobudnutím vlastníckeho práva k veci, iného práva alebo inej majetkovej hodnoty
záložcom.
(3) Záložné právo k veci, bytu, nebytovému priestoru, právu a k inej
majetkovej hodnote, ktoré záložca nadobudne v budúcnosti, ktoré vzniknú v budúcnosti
alebo ktorých vznik závisí od splnenia podmienky, na ktorého vznik sa vyžaduje podľa
tohto zákona alebo podľa osobitného zákona jeho registrácia v osobitnom registri,
zapíše sa vznik záložného práva do tohto registra ku dňu nadobudnutia vlastníckeho
práva k veci, bytu alebo nebytovému priestoru, alebo nadobudnutia iného práva, alebo
inej majetkovej hodnoty záložcom.
(1) Žiadosť o registráciu záložného práva v registri záložných práv alebo
žiadosť o registráciu v osobitnom registri, ak sa na vznik záložného práva vyžaduje
podľa tohto zákona alebo podľa osobitného zákona registrácia v osobitnom registri,
podáva v prípade vzniku záložného práva na základe písomnej zmluvy záložca, v ostatných
prípadoch záložný veriteľ, ak osobitný zákon neustanovuje inak. Ak záložné právo
vzniká rozhodnutím súdu alebo správneho orgánu, registrácia sa vykoná na základe
rozhodnutia príslušného súdu alebo správneho orgánu, ktorý záložné právo zriadil.
(2) Ak nastanú zmeny údajov týkajúce sa záložného práva, je osoba, ktorej
to ukladá zákon, inak osoba, ktorej sa zmena údajov týka, povinná požiadať o zmenu
registrácie v registri záložných práv alebo v osobitnom registri. Ak nemožno určiť
osobu, ktorej sa zmena údajov týka, má túto povinnosť záložca, ak zákon neustanovuje
inak.
(3) Povinnosť podľa odseku 2 splní povinná osoba bez zbytočného odkladu
odo dňa, keď nastala skutočnosť, z ktorej vyplýva zmena údajov o záložnom práve.
Ak návrh na registráciu zmeny údajov sú povinné podať viaceré osoby, považuje sa
táto povinnosť za splnenú, ak ju splní jedna z nich, ak zákon neustanovuje, že návrh
na registráciu zmeny údajov sú tieto osoby povinné podať spoločne.
Nadpis zrušený od 1.1.2003
(1) Pri prevode alebo prechode zálohu pôsobí záložné právo voči nadobúdateľovi
zálohu, ak zmluva o zriadení záložného práva neurčuje, že záložca môže záloh alebo
časť zálohu previesť bez zaťaženia záložným právom alebo ak tento zákon alebo osobitný
zákon neustanovuje inak.
(2) Na nadobúdateľa zálohu, voči ktorému pôsobí záložné právo, prechádzajú
účinnosťou prevodu alebo prechodu všetky práva a povinnosti záložcu zo zmluvy o zriadení
záložného práva. Nadobúdateľ zálohu, voči ktorému pôsobí záložné právo, je povinný
strpieť výkon záložného práva a vzťahujú sa na neho práva a povinnosti záložcu.
(3) Záložné právo nepôsobí voči nadobúdateľovi zálohu, ak záložca previedol
záloh v bežnom obchodnom styku v rámci výkonu predmetu podnikania. Záložné právo
nepôsobí voči nadobúdateľovi zálohu ani vtedy, ak bol v čase prevodu alebo prechodu
zálohu pri vynaložení náležitej starostlivosti dobromyseľný, že nadobúda záloh nezaťažený
záložným právom. Ak je záložné právo registrované v registri záložných práv, predpokladá
sa, že nadobúdateľ zálohu nie je dobromyseľný, ak nepreukáže opak.
(4) Ustanovenie odseku 3 sa nevzťahuje na záložné právo, ktoré vzniká
registráciou v osobitnom registri, ak sa na jeho vznik vyžaduje podľa tohto zákona
alebo podľa osobitného zákona registrácia v osobitnom registri.
(5) Záložca a nadobúdateľ zálohu sú povinní zaregistrovať zmenu v osobe
záložcu do registra záložných práv alebo do osobitného registra, ak na vznik záložného
práva sa vyžaduje podľa tohto zákona alebo podľa osobitného zákona registrácia v
osobitnom registri; za škodu spôsobenú porušením tejto povinnosti zodpovedajú spoločne
a nerozdielne.
(6) Konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie na záloh možno
viesť iba vtedy, ak oprávneným je záložný veriteľ alebo ak záložný veriteľ s výkonom
rozhodnutia alebo s exekúciou súhlasí.
(1) Záložca môže záloh používať zvyčajným spôsobom; je však povinný zdržať
sa všetkého, čím sa okrem bežného opotrebovania hodnota zálohu zmenšuje, ak zmluva
o zriadení záložného práva neurčuje inak.
(2) Ak je zálohom hnuteľná vec a záloh bol odovzdaný záložnému veriteľovi,
záložný veriteľ je povinný zverený záloh chrániť pred poškodením, stratou a zničením;
zverený záloh je oprávnený užívať len so súhlasom záložcu, ak osobitný zákon neustanovuje
inak.
(3) Ak záložnému veriteľovi vzniknú v dôsledku plnenia povinností podľa
odseku 2 náklady, má voči záložcovi právo na úhradu nevyhnutne a účelne vynaložených
nákladov.
(1) Ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je riadne a včas splnená,
môže záložný veriteľ začať výkon záložného práva. V rámci výkonu záložného práva
sa záložný veriteľ môže uspokojiť spôsobom určeným v zmluve alebo predajom zálohu
na dražbe podľa osobitného zákona, 3e) alebo domáhať sa uspokojenia predajom zálohu
podľa osobitných zákonov, 3f) ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak.)
(2) Ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je riadne a včas splnená,
môže sa záložný veriteľ uspokojiť alebo domáhať sa uspokojenia zo zálohu aj vtedy,
keď zabezpečená pohľadávka je premlčaná.
(3) Akákoľvek dohoda uzatvorená pred splatnosťou pohľadávky zabezpečenej
záložným právom, na ktorej základe sa záložný veriteľ môže uspokojiť tým, že nadobudne
vlastnícke právo k veci, bytu alebo nebytovému priestoru, alebo iné právo a inú majetkovú
hodnotu, na ktoré je zriadené záložné právo, je neplatná, ak zákon neustanovuje inak.
(4) Ak je na zabezpečenie tej istej pohľadávky zriadené záložné právo
k viacerým samostatným zálohom, záložný veriteľ je oprávnený uspokojiť sa alebo domáhať
sa uspokojenia pohľadávky z ktoréhokoľvek z nich, ktorý postačuje na uspokojenie
pohľadávky, inak zo všetkých zálohov.
(5) Ak je zálohom podnik alebo jeho časť, záložný veriteľ je oprávnený
uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia z podniku alebo z jeho časti ako celku,
iba ak záložné právo vzniklo ku všetkým súčastiam podniku alebo k jeho časti.
Nadpis zrušený od 1.1.2003
(1) Ak vzniklo na zálohu viac záložných práv, na ich uspokojenie je rozhodujúce
poradie ich registrácie v registri záložných práv počítané odo dňa ich najskoršej
registrácie alebo odo dňa ich registrácie v osobitnom registri.
(2) Ak vznikne na hnuteľnej veci viac záložných práv a niektoré z nich
vznikne odovzdaním veci, na uspokojenie záložných práv majú prednosť záložné práva
registrované v registri záložných práv podľa poradia ich registrácie.
(3) Ak vznikne na zálohu viac záložných práv, môžu sa záložní veritelia
dohodnúť o poradí ich záložných práv rozhodujúcom na ich uspokojenie. Taká dohoda
nadobúda účinnosť registráciou dohodnutého poradia v registri záložných práv alebo
registráciou v osobitnom registri, ak sa na vznik záložného práva vyžaduje registrácia
v osobitnom registri, na základe žiadosti všetkých na dohode zúčastnených záložných
veriteľov. Dohoda, na ktorej základe by sa mohla záložnému veriteľovi, ktorý nie
je jej účastníkom, zhoršiť vymožiteľnosť pohľadávky pri výkone záložného práva, je
neúčinná voči tejto osobe.
(1) Začatie výkonu záložného práva je záložný veriteľ povinný písomne
oznámiť záložcovi a dlžníkovi, ak osoba dlžníka nie je totožná s osobou záložcu,
a pri záložných právach registrovaných v registri záložných práv aj zaregistrovať
začatie výkonu záložného práva v tomto registri, ak tento zákon alebo osobitný zákon
neustanovuje inak. V písomnom oznámení o začatí výkonu záložného práva záložný veriteľ
uvedie spôsob, akým sa uspokojí alebo sa bude domáhať uspokojenia zo zálohu.
(2) Po oznámení o začatí výkonu záložného práva nesmie záložca bez súhlasu
záložného veriteľa záloh previesť. Porušenie zákazu nemá účinky voči osobám, ktoré
nadobudli záloh od záložcu v bežnom obchodnom styku v rámci predmetu podnikania záložcu
okrem prípadu, keď nadobúdateľ vedel alebo vzhľadom na všetky okolnosti mohol vedieť,
že sa začal výkon záložného práva.
(3) Záložný veriteľ má voči záložcovi právo na úhradu nevyhnutne a účelne
vynaložených nákladov v súvislosti s výkonom záložného práva.
(4) Ak je záložné právo zapísané v katastri nehnuteľností, záložný veriteľ
je povinný jedno vyhotovenie oznámenia o začatí výkonu záložného práva zaslať príslušnému
okresnému úradu, ktorá začatie výkonu záložného práva vyznačí v katastri nehnuteľností.
(1) Predať záloh spôsobom určeným v zmluve o zriadení záložného práva
alebo na dražbe môže záložný veriteľ najskôr po uplynutí 30 dní odo dňa oznámenia
o začatí výkonu záložného práva záložcovi a dlžníkovi, ak osoba dlžníka nie je totožná
s osobou záložcu, ak osobitný zákon neustanovuje inak. Ak je záložné právo registrované
v registri záložných práv a deň registrácie začatia výkonu záložného práva v registri
záložných práv je neskorší, ako deň oznámenia o začatí výkonu záložného práva záložcovi
a dlžníkovi a ak osoba dlžníka nie je totožná s osobou záložcu, 30-dňová lehota začína
plynúť odo dňa registrácie začatia výkonu záložného práva v registri záložných práv.
(2) Záložca a záložný veriteľ sa môžu po oznámení o začatí výkonu záložného
práva dohodnúť, že záložný veriteľ je oprávnený predať záloh spôsobom dohodnutým
v zmluve o zriadení záložného práva alebo na dražbe aj pred uplynutím lehoty podľa
odseku 1.
(3) Záložný veriteľ, ktorý začal výkon záložného práva s cieľom uspokojiť
svoju pohľadávku spôsobom dohodnutým v zmluve o zriadení záložného práva, môže kedykoľvek
počas výkonu záložného práva zmeniť spôsob výkonu záložného práva a predať záloh
na dražbe alebo domáhať sa uspokojenia predajom zálohu podľa osobitných zákonov.
Záložný veriteľ je povinný informovať záložcu o zmene spôsobu výkonu záložného práva.
(4) Záložca je povinný strpieť výkon záložného práva a je povinný poskytnúť
záložnému veriteľovi súčinnosť potrebnú na výkon záložného práva. Najmä je povinný
vydať záložnému veriteľovi záloh a doklady potrebné na prevzatie, prevod a užívanie
zálohu a poskytnúť akúkoľvek inú súčinnosť určenú v zmluve o zriadení záložného práva.
Rovnakú povinnosť má aj tretia osoba, ktorá má záloh alebo doklady potrebné na prevzatie,
prevod a užívanie zálohu u seba.
(5) Osoba, ktorá má počas výkonu záložného práva záloh u seba, je povinná
zdržať sa všetkého, čím by sa hodnota zálohu zmenšila, okrem bežného opotrebovania.
(6) Pri výkone záložného práva koná záložný veriteľ v mene záložcu.
(7) Záložný veriteľ je povinný informovať záložcu o priebehu výkonu záložného
práva, najmä o všetkých skutočnostiach, ktoré môžu mať vplyv na cenu zálohu pri jeho
predaji.
(8) Ak sa v zmluve o zriadení záložného práva dohodne, že záložný veriteľ
je oprávnený predať záloh iným spôsobom ako na dražbe, záložný veriteľ je povinný
pri predaji zálohu postupovať s náležitou starostlivosťou tak, aby záloh predal za
cenu, za ktorú sa rovnaký alebo porovnateľný predmet zvyčajne predáva za porovnateľných
podmienok v čase a mieste predaja zálohu.
(9) Záložný veriteľ je povinný podať záložcovi písomnú správu o výkone
záložného práva bez zbytočného odkladu po predaji zálohu, v ktorej uvedie najmä údaje
o predaji zálohu, hodnote výťažku z predaja zálohu, o nákladoch vynaložených na vykonanie
záložného práva a o použití výťažku z predaja zálohu. Náklady vynaložené v súvislosti
s výkonom záložného práva je záložný veriteľ povinný preukázať.
(10) Ak výťažok z predaja zálohu prevyšuje zabezpečenú pohľadávku, záložný
veriteľ je povinný vydať záložcovi bez zbytočného odkladu hodnotu výťažku z predaja,
ktorá prevyšuje zabezpečenú pohľadávku po odpočítaní nevyhnutne a účelne vynaložených
nákladov v súvislosti s výkonom záložného práva.
(1) Ak vzniklo na zálohu viac záložných práv, záložný veriteľ je povinný
písomne oznámiť začatie výkonu záložného práva aj ostatným záložným veriteľom, ktorí
sú v poradí rozhodujúcom na uspokojenie záložných práv pred záložným veriteľom vykonávajúcim
záložné právo. V oznámení o začatí výkonu záložného práva záložný veriteľ uvedie
spôsob, akým sa uspokojí alebo sa bude domáhať uspokojenia zo zálohu.
(2) Záložný veriteľ vykonávajúci záložné právo môže predať záloh najskôr
po uplynutí lehoty 30 dní odo dňa oznámenia o začatí výkonu záložného práva všetkým
záložným veriteľom podľa odseku 1.
(3) Pri výkone záložného práva záložným veriteľom, ktorého záložné právo
je v poradí rozhodujúcom na uspokojenie záložných práv registrované ako prvé (ďalej
len "prednostný záložný veriteľ"), sa záloh prevádza nezaťažený záložnými právami
ostatných záložných veriteľov. Ak výťažok z predaja zálohu prevyšuje pohľadávku zabezpečenú
v prospech prednostného záložného veriteľa, ostatní záložní veritelia majú právo,
aby ich pohľadávky zabezpečené záložným právom k prevádzanému zálohu boli po odpočítaní
nevyhnutne a účelne vynaložených nákladov prednostným záložným veriteľom v súvislosti
s výkonom záložného práva uspokojené z výťažku z predaja zálohu podľa poradia rozhodujúceho
na uspokojenie záložných práv.
(4) Hodnota výťažku z predaja zálohu, ktorá prevyšuje zabezpečené pohľadávky
po odpočítaní nevyhnutne a účelne vynaložených nákladov v súvislosti s výkonom záložného
práva, sa vydá záložcovi.
(5) Pri výkone záložného práva prednostným záložným veriteľom podľa odseku
3 uloží prednostný záložný veriteľ do notárskej úschovy v prospech ostatných záložných
veriteľov a záložcu hodnotu výťažku z predaja zálohu prevyšujúcu pohľadávku zabezpečenú
v jeho prospech po odpočítaní nevyhnutne a účelne vynaložených nákladov v súvislosti
s výkonom záložného práva.
(6) Pri výkone záložného práva záložným veriteľom, ktorý nemá postavenie
prednostného záložného veriteľa, sa záloh prevádza zaťažený záložným právom prednostného
záložného veriteľa a ostatných záložných veriteľov, ktorí sú v poradí rozhodujúcom
na uspokojenie záložných práv pred záložným veriteľom vykonávajúcim záložné právo;
vo vzťahu k ostatným záložným veriteľom sa použijú primerane ustanovenia odsekov
3 až 5.
(7) Záložný veriteľ, ktorý vykonáva záložné právo podľa odseku 6, je
povinný informovať nadobúdateľa zálohu, že záloh sa prevádza zaťažený záložným právom.
Záložný veriteľ, ktorý vykonáva záložné právo podľa odseku 6, a nadobúdateľ zálohu
sú povinní zaregistrovať zmenu v osobe záložcu v registri záložných práv alebo v
osobitnom registri, ak sa na vznik záložného práva podľa tohto zákona alebo podľa
osobitného zákona vyžaduje jeho registrácia v osobitnom registri; za škodu spôsobenú
porušením tejto povinnosti zodpovedajú spoločne a nerozdielne.
(8) Ak pohľadávka prednostného záložného veriteľa alebo niektorého z
ostatných záložných veriteľov, ktorí sú v poradí rozhodujúcom na uspokojenie záložných
práv pred záložným veriteľom vykonávajúcim záložné právo podľa odseku 6, je v čase
výkonu záložného práva splatná, môže tento záložný veriteľ začať výkon záložného
práva alebo uplatňovať uspokojenie svojej pohľadávky aj z výťažku z predaja zálohu.
(9) Ak prednostný záložný veriteľ alebo iný záložný veriteľ, ktorý je
v poradí rozhodujúcom na uspokojenie záložného práva pred záložným veriteľom vykonávajúcim
záložné právo, začne výkon záložného práva podľa odseku 8, začatie výkonu záložného
práva oznámi aj záložnému veriteľovi vykonávajúcemu záložné právo. Ak prednostný
záložný veriteľ alebo iný záložný veriteľ, ktorý je v poradí rozhodujúcom na uspokojenie
záložného práva pred záložným veriteľom vykonávajúcim záložné právo, oznámi začatie
výkonu záložného práva záložnému veriteľovi vykonávajúcemu záložné právo pred uplynutím
lehoty podľa odseku 2, nemôže záložný veriteľ vykonávajúci záložné právo pokračovať
vo výkone záložného práva.
(10) Záložný veriteľ, ktorý po začatí výkonu záložného práva iným záložným
veriteľom splní za dlžníka pohľadávku, na ktorej uspokojenie sa začal výkon záložného
práva, nadobúda jej splnením všetky práva záložného veriteľa k tejto pohľadávke vrátane
poradia rozhodujúceho na uspokojenie záložných práv. Záložný veriteľ, ktorý začal
výkon záložného práva, nemôže splnenie pohľadávky iným záložným veriteľom odmietnuť.
(1) Záložné právo k pohľadávke sa vzťahuje aj na dlžné úroky a ostatné
jej príslušenstvo.
(2) Záložné právo na peňažnú pohľadávku je účinné voči poddlžníkovi,
len ak vznik záložného práva záložca písomne oznámi poddlžníkovi alebo ak mu vznik
záložného práva preukáže záložný veriteľ; na preukázanie vzniku záložného práva stačí
výpis z registra záložných práv.
(3) Ak bol vznik záložného práva poddlžníkovi oznámený alebo preukázaný,
poddlžník je povinný plniť svoj splatný peňažný záväzok záložnému veriteľovi alebo
inej osobe určenej záložným veriteľom. Splnenie peňažného záväzku poddlžníka je záložný
veriteľ povinný písomne oznámiť záložcovi.
(4) Ak poddlžník splní svoj peňažný záväzok záložnému veriteľovi, záložný
veriteľ je oprávnený prijaté plnenie držať u seba. Ak zabezpečená pohľadávka nie
je riadne a včas splnená, záložný veriteľ je oprávnený uspokojiť sa z peňažného plnenia
poddlžníka, ak zmluva o zriadení záložného práva neurčuje inak.
(5) Ak peňažné plnenie poddlžníka prijaté záložným veriteľom prevyšuje
zabezpečenú pohľadávku, záložný veriteľ je povinný vydať záložcovi bez zbytočného
odkladu peňažné plnenie prevyšujúce zabezpečenú pohľadávku po odpočítaní nevyhnutne
a účelne vynaložených nákladov v súvislosti s výkonom záložného práva.
(6) Ak poddlžník nesplní svoj záväzok, môže sa záložný veriteľ uspokojiť
aj s výkonom záložného práva podľa § 151j až 151ma.
(7) Ak osoba poddlžníka je totožná s osobou záložného veriteľa, ustanovenie
§ 584 sa nepoužije.
(1) Záložca je povinný záloh poistiť, len ak tak určuje zmluva o zriadení
záložného práva.
(2) Ak záložca písomne oznámi alebo záložný veriteľ preukáže poisťovateľovi
najneskôr do výplaty plnenia z poistnej zmluvy vznik záložného práva, poisťovateľ
plní v prípade poistnej udalosti plnenie z poistnej zmluvy záložnému veriteľovi alebo
inej osobe určenej záložným veriteľom; na preukázanie vzniku záložného práva stačí
výpis z registra záložných práv alebo z osobitného registra, ak sa na vznik záložného
práva vyžaduje registrácia v osobitnom registri. Výplatu plnenia z poistnej zmluvy
je záložný veriteľ povinný bez zbytočného odkladu písomne oznámiť záložcovi.
(3) Ak poisťovateľ vyplatí plnenie z poistnej zmluvy záložnému veriteľovi,
záložný veriteľ je oprávnený prijaté plnenie držať u seba. Ak zabezpečená pohľadávka
nie je riadne a včas splnená, záložný veriteľ je oprávnený uspokojiť sa z plnenia
z poistnej zmluvy, ak zmluva o zriadení záložného práva neurčuje inak.
(4) Ak plnenie z poistnej zmluvy prijaté záložným veriteľom prevyšuje
zabezpečenú pohľadávku, záložný veriteľ je povinný vydať záložcovi bez zbytočného
odkladu plnenie z poistnej zmluvy prevyšujúce zabezpečenú pohľadávku po odpočítaní
nevyhnutne a účelne vynaložených nákladov v súvislosti s výkonom záložného práva.
(1) Záložné právo zaniká
a) zánikom zabezpečenej pohľadávky,
b) zánikom všetkých vecí, práv alebo iných majetkových hodnôt, na ktoré
sa záložné právo vzťahuje,
c) ak sa záložný veriteľ vzdá záložného práva,
d) uplynutím času, na ktorý bolo záložné právo zriadené,
e) vrátením veci záložcovi, ak záložné právo vzniklo odovzdaním veci,
f) ak záložca previedol záloh v bežnom obchodnom styku v rámci výkonu
predmetu podnikania alebo ak bol v čase prevodu alebo prechodu zálohu nadobúdateľ
zálohu pri vynaložení náležitej starostlivosti dobromyseľný, že nadobúda záloh nezaťažený
záložným právom,
g) ak záložca previedol záloh a zmluva o zriadení záložného práva určuje,
že záložca môže záloh alebo časť zálohu previesť bez zaťaženia záložným právom,
h) iným spôsobom dohodnutým v zmluve o zriadení záložného práva alebo
vyplývajúcim z osobitného predpisu,
i) ak sa vykonalo bez ohľadu na rozsah uspokojenia veriteľa.
(2) Po zániku záložného práva sa vykoná výmaz záložného práva z registra
záložných práv alebo z osobitného registra, ak sa na vznik záložného práva vyžaduje
podľa zákona registrácia v osobitnom registri; výmaz sa vykoná ku dňu uvedenému v
žiadosti na výmaz záložného práva, najskôr však ku dňu zániku záložného práva.
(3) Záložný veriteľ je povinný podať žiadosť o výmaz záložného práva
bez zbytočného odkladu po zániku záložného práva; ustanovenia § 151g ods. 2 až 4
sa použijú primerane. Ak bolo zrušené záložné právo zriadené rozhodnutím súdu alebo
správneho orgánu, vykoná sa výmaz na základe rozhodnutia príslušného súdu alebo správneho
orgánu, ktorý vydal rozhodnutie o zrušení záložného práva. Žiadosť o výmaz záložného
práva je oprávnený podať aj záložca; záložca je povinný žiadosť doložiť písomným
potvrdením o splnení záväzku alebo inou listinou preukazujúcou zánik záložného práva
vystavenou záložným veriteľom.
(4) Ak je zálohom hnuteľná vec a záloh bol podľa zmluvy o zriadení záložného
práva odovzdaný záložnému veriteľovi, záložný veriteľ je povinný bez zbytočného odkladu
po zániku záložného práva záloh vrátiť záložcovi.
Osobitné ustanovenia k záložnému právu k pohľadávke z účtu, z inej formy
vkladu alebo k pohľadávke z úveru
(1) Zmluvné záložné právo k pohľadávke z účtu, vkladu, ak nejde o cenný
papier, z inej formy vkladu alebo k pohľadávke z úveru medzi osobami uvedenými v
odseku 8 vzniká uzatvorením zmluvy o zriadení záložného práva; písomná forma zmluvy
sa nevyžaduje; to sa nevzťahuje na zriadenie zmluvného záložného práva k pohľadávke
z úveru. Takto vzniknuté záložné právo možno kedykoľvek počas jeho trvania zaregistrovať
v registri záložných práv.
(2) Ak vznikne na zálohu viac záložných práv, uspokoja sa prednostne
záložné práva vznikom najstaršie, ak ďalej tento zákon neustanovuje inak. Ak vznikne
na zálohu viac záložných práv a niektoré z nich nie sú registrované v registri záložných
práv, záložné práva registrované v registri záložných práv sa uspokoja prednostne
podľa poradia ich registrácie pred ostatnými záložnými právami.
(3) Ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je riadne a včas splnená
alebo ak nastane iná skutočnosť určená v zmluve o zriadení záložného práva ako skutočnosť
rozhodná pre výkon záložného práva, záložný veriteľ môže záložné právo vykonať spôsobom
ustanoveným zákonom alebo dohodnutým v zmluve o zriadení záložného práva. Ustanovenia
§ 151l ods. 1, § 151m ods. 1, 2, 3 posledná veta, ods. 7 a 9 a § 151ma ods. 1 a 2
sa nepoužijú.
(4) Dohodnutým spôsobom výkonu záložného práva môže byť najmä započítanie
proti zabezpečenej pohľadávke alebo použitie zálohu na vyrovnanie zabezpečenej pohľadávky.
(5) Ak sa tak zmluvné strany dohodli v zmluve o zriadení záložného práva,
záložný veriteľ je oprávnený v medziach zmluvy so zálohom nakladať; pritom koná v
mene záložcu a na svoj účet. Ak záložný veriteľ záloh previedol, záložné právo voči
nadobúdateľovi nepôsobí.
(6) Ak záložný veriteľ so zálohom nakladal pred tým, ako nastala skutočnosť
rozhodná pre výkon záložného práva, je povinný najneskôr v posledný deň splatnosti
zabezpečenej pohľadávky obstarať v mene záložcu a na svoj účet rovnocenný záloh,
ktorý vstúpi na miesto pôvodného zálohu, ibaže sa so záložcom dohodol inak; na posúdenie
poradia záložného práva vzťahujúceho sa na rovnocenný záloh je rozhodujúci čas vzniku
alebo registrácie záložného práva. Rovnocenný záloh, ktorý vstúpil na miesto pôvodného
zálohu, je predmetom toho istého záložného práva. Rovnocenným zálohom sa rozumie,
ak sa zmluvné strany nedohodli inak, pohľadávka z účtu alebo inej formy vkladu znejúca
na tú istú sumu v tej istej mene voči tomu istému dlžníkovi. Ak záložný veriteľ so
zálohom nakladal tak, že na ňom zriadil záložné právo, vstupom rovnocenného zálohu
na miesto pôvodného zálohu pôvodný záloh prechádza zo záložcu na záložného veriteľa.
(7) Ak sa tak zmluvné strany dohodli v zmluve o zriadení záložného práva,
záložný veriteľ môže namiesto postupu podľa odseku 6 rovnocenný záloh započítať proti
zabezpečenej pohľadávke alebo rovnocenný záloh použiť na jej vyrovnanie.
(8) Ustanovenia odsekov 1 až 7 sa použijú, len ak zmluvu o zriadení
záložného práva uzatvorili tieto osoby:
a) orgány verejnej moci členského štátu Európskej únie alebo iných
štátov, ktoré sú zmluvnými stranami Dohody o Európskom hospodárskom priestore,
b) Národná banka Slovenska alebo centrálna banka iného štátu, Európska
centrálna banka, Medzinárodný menový fond, Európska investičná banka, medzinárodná
rozvojová banka a Banka pre medzinárodné zúčtovanie,
c) banka, zahraničná banka, obchodník s cennými papiermi, zahraničný
obchodník s cennými papiermi, poisťovňa, zahraničná poisťovňa, poisťovňa z iného
členského štátu, správcovská spoločnosť, zahraničná správcovská spoločnosť, inštitúcia
elektronických peňazí, zahraničná inštitúcia elektronických peňazí, subjekt kolektívneho
investovania a zahraničný subjekt kolektívneho investovania,
d) iná osoba ako osoba podľa písmena c) podliehajúca obozretnému dohľadu,
ktorá v rámci svojho podnikania vykonáva ako hlavný predmet podnikania niektorú z
činností, ktoré môže podľa osobitného predpisu vykonávať banka, ako aj osoba so sídlom
v zahraničí s obdobným predmetom činnosti,
e) iná osoba ako osoba podľa písmena c) podliehajúca obozretnému dohľadu,
ktorej hlavným predmetom podnikania je nadobúdanie podielov na majetku podľa osobitného
predpisu, ako aj osoba so sídlom v zahraničí s obdobným predmetom činnosti,
f) centrálny depozitár cenných papierov, prevádzkovateľ platobného
systému, zúčtovací agent, clearingový ústav, spoločný zástupca majiteľov dlhopisov
alebo iných dlhových cenných papierov, ako aj osoba so sídlom v zahraničí s obdobným
predmetom činnosti vrátane osoby, ktorej predmetom činnosti je zúčtovanie a vyrovnanie
obchodov s finančnými nástrojmi alebo výkon činností ústrednej protistrany, aj keď
nie je zahraničným centrálnym depozitárom,
g) iná osoba, ako je uvedená v písmenách a) až f), ak sú splnené
tieto podmienky:
1. druhou zmluvnou stranou je niektorá z osôb uvedených v písmenách
a) až d) a f),
2. záložné právo zabezpečuje pohľadávku zo zmluvy o záverečnom vyrovnaní
ziskov a strát alebo pohľadávku z obchodov, ktorých vysporiadanie môže byť predmetom
zmluvy o záverečnom vyrovnaní ziskov a strát podľa osobitného predpisu.3faa)
(9) Ustanovenia odsekov 1 až 8 sa nevzťahujú na pohľadávky zo spotrebiteľských
úverov poskytnutých spotrebiteľovi podľa osobitného zákona, to neplatí, ak účastníkom
zmluvy o zriadení záložného práva k pohľadávkam z úverov je niektorá z osôb podľa
odseku 8 písm. b).
Vecné bremená
(1) Vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho
iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva
zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti,
alebo patria určitej osobe.
(2) Vecné bremená spojené s vlastníctvom nehnuteľnosti prechádzajú s
vlastníctvom veci na nadobúdateľa.
(3) Pokiaľ sa účastníci nedohodli inak, je ten, kto je na základe práva
zodpovedajúceho vecnému bremenu oprávnený užívať cudziu vec, povinný znášať primerane
náklady na jej zachovanie a opravy; ak však vec užíva aj jej vlastník, je povinný
tieto náklady znášať podľa miery spoluužívania.
(1) Vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na základe závetu v spojení
s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného
orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť tiež
výkonom práva (vydržaním); ustanovenia § 134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva
zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností.
(2) Zmluvou môže zriadiť vecné bremeno vlastník nehnuteľnosti, pokiaľ
osobitný zákon nedáva toto právo aj ďalším osobám.
(3) Ak nie je vlastník stavby zároveň vlastníkom priľahlého pozemku a
prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak, súd môže na návrh vlastníka stavby
zriadiť vecné bremeno v prospech vlastníka stavby spočívajúce v práve cesty cez priľahlý
pozemok.
(1) Vecné bremená zanikajú rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona.
K zániku práva zodpovedajúceho vecnému bremenu zmluvou je treba vklad do katastra
nehnuteľností.
(2) Vecné bremeno zanikne, ak nastanú také trvalé zmeny, že vec už nemôže
slúžiť potrebám oprávnenej osoby alebo prospešnejšiemu užívaniu jej nehnuteľnosti;
prechodnou nemožnosťou výkonu práva vecné bremeno nezaniká.
(3) Ak zmenou pomerov vznikne hrubý nepomer medzi vecným bremenom a výhodou
oprávneného, môže súd rozhodnúť, že sa vecné bremeno za primeranú náhradu obmedzuje
alebo zrušuje. Ak pre zmenu pomerov nemožno spravodlivo trvať na vecnom plnení, môže
súd rozhodnúť, aby sa namiesto vecného plnenia poskytovalo peňažné plnenie.
(4) Ak právo zodpovedajúce vecnému bremenu patrí určitej osobe, vecné
bremeno zanikne najneskôr jej smrťou alebo zánikom.
Zrušený od 1.1.1993
Zádržné právo
(1) Kto je povinný vydať hnuteľnú vec, môže ju zadržať, aby zabezpečil
svoju splatnú peňažnú pohľadávku voči tomu, komu je inak povinný vec vydať. Nemožno
však zadržiavať vec svojvoľne alebo ľstivo odňatú.
(2) Zádržné právo nemá ten, komu oprávnená osoba pri odovzdaní veci uložila,
aby s ňou naložil spôsobom, ktorý je nezlučiteľný s výkonom zádržného práva.
(3) Ak je však vyhlásený konkurz, alebo pri výkone rozhodnutia zistená
platobná neschopnosť dlžníka, má veriteľ zádržné právo aj k zabezpečeniu pohľadávky
dosiaľ nesplatnej a bez ohľadu na to, či sa veriteľovi uložilo naložiť s vecou spôsobom
nezlučiteľným a výkonom zádržného práva.
(4) Veriteľ je povinný bez zbytočného odkladu upovedomiť dlžníka o zadržaní
veci a jeho dôvodoch.
Ohľadne opatrovania zadržanej veci a úhrady nákladov s tým spojených
má ten, kto vec zadržuje, postavenie aké má záložný veriteľ ohľadne zálohu.
Na základe zádržného práva má veriteľ právo pri výkone súdneho rozhodnutia
na prednostné uspokojenie z výťažku zadržovanej veci pred iným veriteľom, a to aj
záložným veriteľom.
Zádržné právo zanikne uspokojením zabezpečenej pohľadávky alebo poskytnutím
dostatočnej zábezpeky.
TRETIA ČASŤ
ZRUŠENÁ OD 1.1.1992
Prvá hlava
Zrušená od 1.1.1992
Zrušený od 1.1.1992
Zrušený od 1.1.1992
Zrušený od 1.1.1992
Zrušený od 1.1.1992
Zrušený od 1.1.1992
Zrušený od 1.1.1992
Nadpis zrušený od 1.1.1992
Zrušený od 1.1.1992
Zrušený od 1.1.1992
Zrušený od 1.1.1992
Zrušený od 1.1.1992
Zrušený od 1.1.1992
Zrušený od 1.1.1992
Zrušený od 1.1.1992
Zrušený od 1.1.1992
Zrušený od 1.1.1992
Zrušený od 1.1.1992
Nadpis zrušený od 1.1.1992
Zrušený od 1.1.1992
Zrušený od 1.1.1992
Zrušený od 1.1.1992
Zrušený od 1.1.1992
Nadpis zrušený od 1.1.1992
Zrušený od 1.1.1992
Zrušený od 1.1.1992
Zrušený od 1.1.1992
Nadpis zrušený od 1.1.1992
Zrušený od 1.1.1992
Zrušený od 1.1.1992
Zrušený od 1.1.1992
Zrušený od 1.1.1992
Nadpis zrušený od 1.1.1992
Zrušený od 1.1.1992
Zrušený od 1.1.1992
Zrušený od 1.1.1992
Zrušený od 1.1.1992
Nadpis zrušený od 1.1.1992
Zrušený od 1.1.1992
Zrušený od 1.1.1992
Zrušený od 1.1.1992
Zrušený od 1.1.1992
Zrušený od 1.1.1992
Nadpis zrušený od 1.1.1992
Zrušený od 1.1.1992
Zrušený od 1.1.1992
Druhá hlava
Zrušená od 1.1.1992
Zrušený od 1.1.1992
Zrušený od 1.1.1992
Zrušený od 1.1.1992
Zrušený od 1.1.1992
Zrušený od 1.1.1992
Zrušený od 1.1.1992
Tretia hlava
Zrušená od 1.1.1992
Zrušený od 1.1.1992
Zrušený od 1.1.1992
Štvrtá hlava
Zrušená od 1.1.1992
Zrušený od 1.1.1992
Zrušený od 1.1.1992
Zrušený od 1.1.1992
Zrušený od 1.1.1992
Zrušený od 1.1.1992
Zrušený od 1.1.1992
Zrušený od 1.1.1992
Zrušený od 1.1.1992
Nadpis zrušený od 1.1.1992
Zrušený od 1.1.1992
Zrušený od 1.1.1992
Nadpis zrušený od 1.1.1992
Zrušený od 1.1.1992
Zrušený od 1.1.1992
Zrušený od 1.1.1992
Nadpis zrušený od 1.1.1992
Zrušený od 1.1.1992
Zrušený od 1.1.1992
Zrušený od 1.1.1992
Zrušený od 1.1.1992
Nadpis zrušený od 1.1.1992
Zrušený od 1.1.1992
Zrušený od 1.1.1992
Zrušený od 1.1.1992
Nadpis zrušený od 1.1.1992
Zrušený od 1.1.1992
Zrušený od 1.1.1992
Zrušený od 1.1.1992
Zrušený od 1.1.1992
Nadpis zrušený od 1.1.1992
Zrušený od 1.1.1992
ŠTVRTÁ ČASŤ
ZRUŠENÁ OD 1.1.1992
Prvá hlava
Zrušená od 1.1.1992
Zrušený od 1.1.1992
Zrušený od 1.1.1992
Zrušený od 1.1.1992
Zrušený od 1.1.1992
Zrušený od 1.1.1992
Zrušený od 1.1.1992
Zrušený od 1.1.1992
Nadpis zrušený od 1.1.1992
Zrušený od 1.1.1992
Zrušený od 1.1.1992
Zrušený od 1.1.1992
Zrušený od 1.1.1992
Nadpis zrušený od 1.1.1992
Zrušený od 1.1.1992
Zrušený od 1.1.1992
Zrušený od 1.1.1992
Zrušený od 1.1.1992
Zrušený od 1.1.1992
Zrušený od 1.1.1992
Druhá hlava
Zrušená od 1.1.1992
Zrušený od 1.1.1992
Zrušený od 1.1.1992
Zrušený od 1.1.1992
Zrušený od 1.1.1992
Zrušený od 1.1.1992
Nadpis zrušený od 1.1.1992
Zrušený od 1.1.1992
Zrušený od 1.1.1992
Zrušený od 1.1.1992
Nadpis zrušený od 1.1.1992
Zrušený od 1.1.1992
Zrušený od 1.1.1992
Zrušený od 1.1.1992
Zrušený od 1.1.1992
Zrušený od 1.1.1992
Zrušený od 1.1.1992
Zrušený od 1.1.1992
Zrušený od 1.1.1992
Zrušený od 1.1.1992
Nadpis zrušený od 1.1.1992
Zrušený od 1.1.1992
Tretia hlava
Zrušená od 1.1.1992
Zrušený od 1.1.1992
Zrušený od 1.1.1992
Zrušený od 1.1.1992
Zrušený od 1.1.1992
Zrušený od 1.1.1992
Zrušený od 1.1.1992
Štvrtá hlava
Zrušená od 1.1.1992
Zrušený od 1.1.1992
Zrušený od 1.1.1992
Zrušený od 1.1.1992
Zrušený od 1.1.1992
Zrušený od 1.1.1992
Zrušený od 1.1.1992
Nadpis zrušený od 1.1.1992
Zrušený od 1.1.1992
Zrušený od 1.1.1992
Nadpis zrušený od 1.1.1992
Zrušený od 1.1.1992
Zrušený od 1.1.1992
Zrušený od 1.1.1992
Zrušený od 1.1.1992
Zrušený od 1.1.1992
Nadpis zrušený od 1.1.1992
Zrušený od 1.1.1992
Piata hlava
Zrušená od 1.1.1992
Zrušený od 1.1.1992
Nadpis zrušený od 1.1.1992
Zrušený od 1.1.1992
Zrušený od 1.1.1992
Nadpis zrušený od 1.1.1992
Zrušený od 1.1.1992
Zrušený od 1.1.1992
Zrušený od 1.1.1992
Nadpis zrušený od 1.1.1992
Zrušený od 1.1.1992
Zrušený od 1.1.1992
Šiesta hlava
Zrušená od 1.1.1992
Zrušený od 1.1.1992
Zrušený od 1.1.1992
Zrušený od 1.1.1992
Zrušený od 1.1.1992
Zrušený od 1.1.1992
Nadpis zrušený od 1.1.1992
Zrušený od 1.1.1992
Zrušený od 1.1.1992
Zrušený od 1.1.1992
Zrušený od 1.1.1992
Zrušený od 1.1.1992
Zrušený od 1.1.1992
Zrušený od 1.1.1992
Nadpis zrušený od 1.1.1992
Zrušený od 1.1.1992
Zrušený od 1.1.1992
Zrušený od 1.1.1992
Zrušený od 1.1.1992
Siedma hlava
Zrušená od 1.1.1992
Zrušený od 1.1.1992
Zrušený od 1.1.1992
Zrušený od 1.1.1992
Zrušený od 1.1.1992
Zrušený od 1.1.1992
Zrušený od 1.1.1992
Zrušený od 1.1.1992
Ôsma hlava
Zrušená od 1.1.1992
Prvý oddiel
Zrušený od 1.1.1992
Zrušený od 1.1.1992
Zrušený od 1.1.1992
Zrušený od 1.1.1992
Nadpis zrušený od 1.1.1992
Zrušený od 1.1.1992
Zrušený od 1.1.1992
Druhý oddiel
Zrušený od 1.1.1992
Zrušený od 1.1.1992
Zrušený od 1.1.1992
Zrušený od 1.1.1992
Zrušený od 1.1.1992
Nadpis zrušený od 1.1.1992
Zrušený od 1.1.1992
Zrušený od 1.1.1992
Zrušený od 1.1.1992
Tretí oddiel
Zrušený od 1.1.1992
Zrušený od 1.1.1992
Zrušený od 1.1.1992
Deviata hlava
Zrušená od 1.1.1992
Zrušený od 1.1.1992
Zrušený od 1.1.1992
Zrušený od 1.1.1992
Zrušený od 1.1.1992
Desiata hlava
Zrušená od 1.1.1992
Prvý oddiel
Zrušený od 1.1.1992
Zrušený od 1.1.1992
Zrušený od 1.1.1992
Zrušený od 1.1.1992
Nadpis zrušený od 1.1.1992
Zrušený od 1.1.1992
Zrušený od 1.1.1992
Zrušený od 1.1.1992
Zrušený od 1.1.1992
Zrušený od 1.1.1992
Zrušený od 1.1.1992
Nadpis zrušený od 1.1.1992
Zrušený od 1.1.1992
Zrušený od 1.1.1992
Zrušený od 1.1.1992
Zrušený od 1.1.1992
Zrušený od 1.1.1992
Zrušený od 1.1.1992
Zrušený od 1.1.1992
Druhý oddiel
Zrušený od 1.1.1992
Zrušený od 1.1.1992
Zrušený od 1.1.1992
Zrušený od 1.1.1992
Zrušený od 1.1.1992
Jedenásta hlava
Zrušená od 1.1.1992
Prvý oddiel
Zrušený od 1.1.1992
Zrušený od 1.1.1992
Zrušený od 1.1.1992
Zrušený od 1.1.1992
Zrušený od 1.1.1992
Druhý oddiel
Zrušený od 1.1.1992
Nadpis zrušený od 1.1.1992
Zrušený od 1.1.1992
Zrušený od 1.1.1992
Zrušený od 1.1.1992
Zrušený od 1.1.1992
Nadpis zrušený od 1.1.1992
Zrušený od 1.1.1992
Zrušený od 1.1.1992
Zrušený od 1.1.1992
Zrušený od 1.1.1992
Zrušený od 1.1.1992
Nadpis zrušený od 1.1.1992
Zrušený od 1.1.1992
Zrušený od 1.1.1992
Zrušený od 1.1.1992
Zrušený od 1.1.1992
Zrušený od 1.1.1992
Nadpis zrušený od 1.1.1992
Zrušený od 1.1.1992
Tretí oddiel
Zrušený od 1.1.1992
Zrušený od 1.1.1992
Zrušený od 1.1.1992
Zrušený od 1.1.1992
Zrušený od 1.1.1992
Zrušený od 1.1.1992
Zrušený od 1.1.1992
Zrušený od 1.1.1992
Zrušený od 1.1.1992
Štvrtý oddiel
Zrušený od 1.1.1992
Zrušený od 1.1.1992
Zrušený od 1.1.1992
Zrušený od 1.1.1992
Zrušený od 1.1.1992
Zrušený od 1.1.1992
Zrušený od 1.1.1992
Piaty oddiel
Zrušený od 1.1.1992
Zrušený od 1.1.1992
Zrušený od 1.1.1992
Zrušený od 1.1.1992
Zrušený od 1.1.1992
Zrušený od 1.1.1992
Zrušený od 1.1.1992
Zrušený od 1.1.1992
PIATA ČASŤ
ZRUŠENÁ OD 1.1.1992
Prvá hlava
Zrušená od 1.1.1992
Nadpis zrušený od 1.1.1992
Zrušený od 1.1.1992
Zrušený od 1.1.1992
Zrušený od 1.1.1992
Nadpis zrušený od 1.1.1992
Zrušený od 1.1.1992
Zrušený od 1.1.1992
Zrušený od 1.1.1992
Druhá hlava
Zrušená od 1.1.1992
Prvý oddiel
Zrušený od 1.1.1992
Zrušený od 1.1.1992
Zrušený od 1.1.1992
Nadpis zrušený od 1.1.1992
Zrušený od 1.1.1992
Zrušený od 1.1.1992
Druhý oddiel
Zrušený od 1.1.1992
Zrušený od 1.1.1992
Zrušený od 1.1.1992
Zrušený od 1.1.1992
Tretí oddiel
Zrušený od 1.1.1992
Zrušený od 1.1.1992
Zrušený od 1.1.1992
Štvrtý oddiel
Zrušený od 1.1.1992
Nadpis zrušený od 1.1.1992
Zrušený od 1.1.1992
Zrušený od 1.1.1992
Zrušený od 1.1.1992
Zrušený od 1.1.1992
Zrušený od 1.1.1992
Zrušený od 1.1.1992
Zrušený od 1.1.1992
Zrušený od 1.1.1992
Nadpis zrušený od 1.1.1992
Zrušený od 1.1.1992
Zrušený od 1.1.1992
Zrušený od 1.1.1992
Piaty oddiel
Zrušený od 1.1.1992
Zrušený od 1.1.1992
Zrušený od 1.1.1992
Tretia hlava
Zrušená od 1.1.1992
Zrušený od 1.1.1992
Zrušený od 1.1.1992
Zrušený od 1.1.1992
ŠIESTA ČASŤ
ZODPOVEDNOSŤ ZA ŠKODU A ZA BEZDÔVODNÉ OBOHATENIE
Prvá hlava
PREDCHÁDZANIE HROZIACIM ŠKODÁM
Každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví,
na majetku, na prírode a životnom prostredí.
Zrušený od 1.1.1992
(1) Komu škoda hrozí, je povinný na jej odvrátenie zakročiť spôsobom primeraným
okolnostiam ohrozenia.
(2) Ak ide o vážne ohrozenie, ohrozený má právo sa domáhať, aby súd uložil
vykonať vhodné a primerané opatrenie na odvrátenie hroziacej škody.
(1) Kto spôsobil škodu, keď odvracal priamo hroziace nebezpečenstvo, ktoré
sám nevyvolal, nie je za ňu zodpovedný, okrem ak toto nebezpečenstvo za daných okolností
bolo možné odvrátiť inak alebo ak spôsobený následok je zrejme rovnako závažný alebo
ešte závažnejší ako ten, ktorý hrozil.
(2) Takisto nezodpovedá za škodu, kto ju spôsobil v nutnej obrane proti
hroziacemu alebo trvajúcemu útoku. O nutnú obranu nejde, ak bola zrejme neprimeraná
povahe a nebezpečnosti útoku.
Kto odvracal hroziacu škodu, má právo na náhradu účelne vynaložených nákladov
a na náhradu škody, ktorú pritom utrpel, aj proti tomu, v koho záujme konal, a to
najviac v rozsahu zodpovedajúcom škode, ktorá bola odvrátená.
Druhá hlava
ZODPOVEDNOSŤ ZA ŠKODU
Prvý oddiel
Všeobecná zodpovednosť
Nadpis zrušený od 1.1.1992
(1) Každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
(2) Škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď
bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby
samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť
podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá.
(3) Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.
(1) Každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobí inému prevádzkovou činnosťou.
(2) Škoda je spôsobená prevádzkovou činnosťou, ak je spôsobená
a)
činnosťou, ktorá má prevádzkovú povahu, alebo vecou použitou pri činnosti,
b) fyzikálnymi, chemickými, prípadne biologickými vplyvmi prevádzky na okolie,
c) oprávneným vykonávaním alebo zabezpečením prác, ktorými sa spôsobí inému škoda
na nehnuteľnosti alebo sa mu podstatne sťaží alebo znemožní užívanie nehnuteľnosti.
(3) Zodpovednosti za škodu sa ten, kto ju spôsobil, zbaví, len ak preukáže,
že škoda bola spôsobená neodvrátiteľnou udalosťou nemajúcou pôvod v prevádzke alebo
vlastným konaním poškodeného.
Druhý oddiel
Prípady osobitnej zodpovednosti
Nadpis zrušený od 1.1.1992
Každý, kto od iného prevzal vec, ktorá má byť predmetom jeho záväzku,
zodpovedá za jej poškodenie, stratu alebo zničenie, ibaže by ku škode došlo aj inak.
(1) Každý zodpovedá aj za škodu spôsobenú okolnosťami, ktoré majú pôvod
v povahe prístroja alebo inej veci, ktoré sa pri plnení záväzku použili. Tejto zodpovednosti
sa nemôže zbaviť.
(2) Zodpovednosť podľa odseku 1 sa vzťahuje aj na poskytovanie zdravotníckych,
sociálnych, veterinárnych a iných biologických služieb.
Nadpis zrušený od 1.1.1992
Zodpovednosť za škodu spôsobenú tými, ktorí nemôžu posúdiť následky svojho
konania
(1) Maloletý alebo ten, kto je postihnutý duševnou poruchou, zodpovedá
za škodu ním spôsobenú, ak je schopný ovládnuť svoje konanie a posúdiť jeho následky;
spoločne a nerozdielne s ním zodpovedá, kto je povinný vykonávať nad ním dohľad.
Ak ten, kto spôsobí škodu, pre maloletosť alebo pre duševnú poruchu nie je schopný
ovládnuť svoje konanie alebo posúdiť jeho následky, zodpovedá za škodu ten, kto je
povinný vykonávať nad ním dohľad.
(2) Kto je povinný vykonávať dohľad, zbaví sa zodpovednosti, ak preukáže,
že náležitý dohľad nezanedbal.
(3) Ak vykonáva dohľad právnická osoba, jej pracovníci dohľadom poverení
sami za škodu takto vzniknutú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť
podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá.
Kto sa uvedie vlastnou vinou do takého stavu, že nie je schopný ovládnuť
svoje konanie alebo posúdiť jeho následky, je povinný nahradiť škodu v tomto stave
spôsobenú; spoločne a nerozdielne s ním zodpovedajú tí, ktorí ho do tohto stavu úmyselne
priviedli.
Zodpovednosť za škodu spôsobenú úmyselným konaním proti dobrým mravom
Za škodu zodpovedá aj ten, kto ju spôsobil úmyselným konaním proti
dobrým mravom.
Nadpis zrušený od 1.1.1992
Zrušený od 1.1.1992
Nadpis zrušený od 1.1.1992
Zrušený od 1.7.1969
Zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov
(1) Fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu
vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.
(2) Rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla, motorového
plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.
Svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzateľ zbaviť, ak bola škoda spôsobená
okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti zbaví, len ak preukáže,
že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať.
Prevádzateľ zodpovedá ako za škodu spôsobenú na zdraví a veciach, tak
za škodu spôsobenú odcudzením alebo stratou vecí, ak stratila fyzická osoba pri poškodení
možnosť ich opatrovať.
(1) Namiesto prevádzateľa zodpovedá ten, kto použije dopravný prostriedok
bez vedomia alebo proti vôli prevádzateľa. Prevádzateľ zodpovedá spoločne s ním,
ak takéto použitie dopravného prostriedku svojou nedbalosťou umožnil.
(2) Ak je dopravný prostriedok v oprave, zodpovedá po čas opravy prevádzateľ
podniku, v ktorom sa oprava vykonáva, a to rovnako ako prevádzateľ dopravného prostriedku.
Ak sa stretnú prevádzky dvoch alebo viacerých prevádzateľov a ak ide
o vyporiadanie medzi týmito prevádzateľmi, zodpovedajú podľa účasti na spôsobení
vzniknutej škody.
Zodpovednosť za škodu spôsobenú zvlášť nebezpečnou prevádzkou
Za škodu vyvolanú povahou zvlášť nebezpečnej prevádzky zodpovedá prevádzateľ
rovnako ako prevádzateľ dopravného prostriedku.
Zodpovednosť za škodu spôsobenú na vnesených alebo odložených veciach
(1) Prevádzkovateľ poskytujúci ubytovacie služby zodpovedá za škodu
na veciach, ktoré boli ubytovanými fyzickými osobami alebo pre ne vnesené, ibaže
by ku škode došlo aj inak. Vnesené sú veci, ktoré boli prinesené do priestorov, ktoré
boli vyhradené na ubytovanie alebo na uloženie vecí alebo ktoré boli za tým účelom
odovzdané prevádzkovateľovi alebo niektorému z pracovníkov prevádzkovateľa.
(2) Ak je s prevádzkou niektorej činnosti spravidla spojené odkladanie
vecí, zodpovedá ten, kto ju vykonáva, fyzickej osobe za škodu na veciach odložených
na mieste na to určenom alebo na mieste, kde sa obvykle odkladajú, okrem ak by ku
škode došlo aj inak.
(1) Za klenoty, peniaze a iné cennosti sa takto zodpovedá len do výšky
ustanovenej vykonávacím predpisom. Ak však bola škoda na týchto veciach spôsobená
tými, ktorí v prevádzke pracujú, uhradzuje sa bez obmedzenia.
(2) Bez obmedzenia sa uhradzuje škoda aj vtedy, ak boli veci prevzaté
do úschovy.
Rovnako ako prevádzkovateľ poskytujúci ubytovacie služby zodpovedajú
i prevádzatelia garáží a iných podnikov podobného druhu, pokiaľ ide o dopravné prostriedky
v nich umiestnené a ich príslušenstvo.
Právo na náhradu škody sa musí uplatniť u prevádzateľa bez zbytočného
odkladu. Právo zanikne, ak sa neuplatnilo najneskôr pätnásteho dňa po dni, keď sa
poškodený o škode dozvedel.
Za škodu spôsobenú na veciach odložených v dopravných prostriedkoch
hromadnej dopravy sa zodpovedá len podľa ustanovení o náhrade škody spôsobenej ich
prevádzkou ( § 427 až 431).
Tretí oddiel
Spoločné ustanovenia o náhrade škody
Spoločná zodpovednosť
(1) Ak škodu spôsobí viac škodcov, zodpovedajú za ňu spoločne a nerozdielne.
(2) V odôvodnených prípadoch môže súd rozhodnúť, že tí, ktorí škodu
spôsobili, zodpovedajú za ňu podľa svojej účasti na spôsobení škody.
Kto zodpovedá za škodu spoločne a nerozdielne s inými, vyporiada sa
s nimi podľa účasti na spôsobení vzniknutej škody.
Kto zodpovedá za škodu spôsobenú zavinením iného, má proti nemu postih.
Zavinenie poškodeného
Ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša škodu pomerne;
ak bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám.
Spôsob a rozsah náhrady
(1) Uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
(2) Pri škode spôsobenej niektorým trestným činom korupcie sa uhrádza
aj nemajetková ujma v peniazoch.
(3) Škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a
ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.
(4) Ak bola škoda spôsobená úmyselným trestným činom, z ktorého mal
páchateľ majetkový prospech, môže súd rozhodnúť, že právo na náhradu škody možno
uspokojiť z vecí, ktoré z majetkového prospechu nadobudol, a to i vtedy, ak inak
podľa ustanovení Exekučného poriadku nepodliehajú výkonu rozhodnutia. Dokiaľ právo
na náhradu škody nie je uspokojené, nesmie dlžník s takýmito v rozhodnutí uvedenými
vecami nakladať.
(1) Pri porušení alebo ohrození práva duševného vlastníctva sa uhrádza
aj nemajetková ujma v peniazoch, ak by sa priznanie iného zadosťučinenia, najmä ospravedlnenie
alebo zverejnenie rozsudku súdu na náklady osoby, ktorá porušila alebo ohrozila právo
duševného vlastníctva, nezdalo postačujúce.
(2) Pri porušení alebo ohrození práva duševného vlastníctva, ktoré
môže byť predmetom licenčnej zmluvy, výška náhrady škody, ak ju nemožno určiť inak,
určí sa najmenej vo výške odmeny, ktorá by za získanie takej licencie bola zvyčajná
v čase neoprávneného zásahu do tohto práva; to sa primerane vzťahuje aj na práva
duševného vlastníctva, ktoré môžu byť predmetom prevodu.
Pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase poškodenia.
Pri škode na zdraví sa jednorazove odškodňujú bolesti poškodeného a
sťaženie jeho spoločenského uplatnenia.
Strata na zárobku, ku ktorej došlo pri škode na zdraví, uhradzuje sa
peňažným dôchodkom; pritom sa vychádza z priemerného zárobku poškodeného, ktorý pred
poškodením dosahoval.
Zrušený od 30.1.2019 *) do 30.11.2019
Náhrada straty na zárobku počas pracovnej neschopnosti poškodeného
sa uhrádza peňažným dôchodkom vo výške rozdielu medzi priemerným zárobkom poškodeného,
ktorý dosahoval pred vznikom škody, a náhradou, ktorá bola poškodenému vyplatená
v dôsledku choroby alebo úrazu podľa osobitných predpisov.
Náhrada straty na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti alebo
pri invalidite sa uhrádza peňažným dôchodkom vo výške rozdielu medzi priemerným zárobkom,
ktorý poškodený dosahoval pred vznikom škody, a súčtom zárobku, ktorý poškodený dosahuje
po skončení pracovnej neschopnosti a priznaného invalidného dôchodku vyplácaného
poškodenému podľa osobitných predpisov.
Náhrada za stratu na dôchodku patrí v sume rovnajúcej sa rozdielu medzi
výškou dôchodku, na ktorý poškodenému vznikol nárok, a výškou dôchodku, na ktorý
by mu vznikol nárok, ak by do priemerného mesačného zárobku, z ktorého bol vymeraný
dôchodok, bola zahrnutá náhrada za stratu na zárobku po skončení práceneschopnosti,
ktorú fyzická osoba poberala v období rozhodnom pre vymeranie dôchodku.
Ak o to požiada poškodený a je na to dôležitý dôvod, prizná súd namiesto
peňažného dôchodku jednorazové odškodné.
Pri usmrtení uhrádza ten, kto spôsobil škodu, formou peňažného dôchodku
náklady na výživu pozostalým, ktorým bol poškodený ku dňu svojej smrti povinný poskytovať
výživu. Peňažný dôchodok pre pozostalých sa uhrádza vo výške rozdielu medzi tým,
čo by poškodený mal podľa primeraného očakávania pozostalým na nákladoch na výživu
poskytovať, ak by k usmrteniu nebolo došlo, a dávkami podľa osobitného predpisu poskytovanými
z rovnakého dôvodu.
(1) Pri škode na zdraví sa uhradzujú aj účelné náklady spojené s liečením.
(2) Pri usmrtení sa uhradzujú aj primerané náklady spojené s pohrebom,
pokiaľ neboli uhradené pohrebným poskytnutým podľa predpisov o nemocenskom poistení.
(3) Náklady liečenia a náklady pohrebu sa uhradzujú tomu, kto ich vynaložil.
Budúce nároky podľa ustanovení § 445 až 449 možno odškodniť jednorazovo
na základe písomnej dohody o ich úplnom a konečnom vyporiadaní medzi oprávneným a
povinným.
Zníženie náhrady
Z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd náhradu škody primerane zníži.
Vezme pritom zreteľ najmä na to, ako ku škode došlo, ako aj na osobné a majetkové
pomery fyzickej osoby, ktorá ju spôsobila; prihliadne pritom aj na pomery fyzickej
osoby, ktorá bola poškodená. Zníženie nemožno vykonať, ak ide o škodu spôsobenú úmyselne.
Tretia hlava
BEZDÔVODNÉ OBOHATENIE
(1) Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
(2) Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý
odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Zrušený od 1.1.1992
Zrušený od 1.1.1992
Zrušený od 1.1.1992
Bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť
sám.
(1) Za bezdôvodné obohatenie sa nepovažuje, ak bolo prijaté plnenie premlčaného
dlhu alebo dlhu neplatného len pre nedostatok formy.
(2) Takisto sa za bezdôvodné obohatenie nepovažuje prijatie plnenia z hry
alebo stávky uzavretej medzi fyzickými osobami a vrátenie peňazí požičaných do hry
alebo stávky; na súde sa však týchto plnení nemožno domáhať.
Predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal.
Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
Ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný
vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.
(1) Musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to
nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť
peňažná náhrada.
(2) S predmetom bezdôvodného obohatenia sa musia vydať aj úžitky z neho,
pokiaľ ten, kto obohatenie získal, nekonal dobromyseľne.
(3) Ten, kto predmet bezdôvodného obohatenia vydáva, má právo na náhradu
potrebných nákladov, ktoré na vec vynaložil.
Ak pri porušení alebo ohrození práva duševného vlastníctva nemožno určiť
bezdôvodné obohatenie sa inak, na určenie peňažnej náhrady sa použije primerane ustanovenie
§ 442a ods. 2.
Ak je predmet bezdôvodného obohatenia povinný vydať ten, kto nebol dobromyseľný,
môže súd rozhodnúť, že možno právo uspokojiť aj z vecí, ktoré z bezdôvodného obohatenia
nadobudol, a to aj vtedy, ak inak podľa ustanovení Exekučného poriadku výkonu rozhodnutia
nepodliehajú. Dokiaľ nie je právo na vydanie predmetu bezdôvodného obohatenia uspokojené,
nesmie dlžník s takými vecami uvedenými v rozhodnutí nakladať.
SIEDMA ČASŤ
DEDENIE
Prvá hlava
NADOBÚDANIE DEDIČSTVA
Dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa.
(1) Dedí sa zo zákona, zo závetu alebo z oboch týchto dôvodov.
(2) Ak nenadobudne dedičstvo dedič zo závetu, nastupujú namiesto neho dedičia
zo zákona. Ak sa nadobudne zo závetu len časť dedičstva, nadobúdajú zvyšujúcu časť
dedičia zo zákona.
Dedičstvo, ktoré nenadobudne žiadny dedič, pripadne štátu.
Odmietnutie dedičstva
(1) Dedič môže dedičstvo odmietnuť. Odmietnutie sa musí stať ústnym vyhlásením
na súde alebo písomným vyhlásením jemu zaslaným.
(2) Zástupca dediča môže za neho dedičstvo odmietnuť len podľa plnomocenstva,
ktoré ho na to výslovne oprávňuje.
Vyhlásenie o odmietnutí dedičstva môže dedič urobiť len do jedného mesiaca
odo dňa, keď bol súdom o práve dedičstvo odmietnuť a o následkoch odmietnutia upovedomený.
Z dôležitých dôvodov môže súd túto lehotu predĺžiť.
Dedičstvo nemôže odmietnuť dedič, ktorý svojím počínaním dal najavo,
že dedičstvo nechce odmietnuť.
K odmietnutiu dedičstva nemôže dedič pripojiť výhrady alebo podmienky;
takisto nemôže odmietnuť dedičstvo len sčasti. Takéto vyhlásenia nemajú účinky odmietnutia
dedičstva.
Vyhlásenie o odmietnutí dedičstva nemožno odvolať. To isté platí, ak
dedič vyhlási, že dedičstvo neodmieta.
Na neznámeho dediča alebo na dediča, ktorého pobyt nie je známy, ktorý
bol o svojom dedičskom práve upovedomený vyhláškou súdu a ktorý v určenej lehote
nedal o sebe vedieť, sa pri prejednaní dedičstva neprihliada. Jeho opatrovník nemôže
vyhlásenie o odmietnutí či neodmietnutí dedičstva urobiť.
Dedičská nespôsobilosť
Nededí, kto sa dopustil úmyselného trestného činu proti poručiteľovi,
jeho manželovi, deťom alebo rodičom alebo zavrhnutia hodného konania proti prejavu
poručiteľovej poslednej vôle. Môže však dediť, ak mu poručiteľ tento čin odpustil.
Vydedenie
(1) Poručiteľ môže vydediť potomka, ak
a) v rozpore s dobrými mravmi
neposkytol poručiteľovi potrebnú pomoc v chorobe, v starobe alebo v iných závažných
prípadoch,
b) o poručiteľa trvalo neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať,
c) bol odsúdený pre úmyselný trestný čin na trest odňatia slobody v trvaní najmenej
jedného roka,
d) trvalo vedie neusporiadaný život.
(2) Pokiaľ to poručiteľ v listine o vydedení výslovne určí, vzťahujú
sa dôsledky vydedenia aj na osoby uvedené v § 473 ods. 2.
(3) O náležitostiach listiny o vydedení a o jej zrušení platia obdobne
ustanovenia § 476 a 480; v listine však musí byť uvedený dôvod vydedenia.
Prechod dlhov
(1) Dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého dedičstva za primerané
náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli
poručiteľovou smrťou.
(2) Ak je viac dedičov, zodpovedajú za náklady poručiteľovho pohrebu
a za dlhy podľa pomeru toho, čo z dedičstva nadobudli, k celému dedičstvu.
(1) Ak je dedičstvo predlžené, môžu sa dedičia s veriteľmi dohodnúť,
že im dedičstvo prenechajú na úhradu dlhov. Súd túto dohodu schváli, ak neodporuje
zákonu alebo dobrým mravom.
(2) Ak nedôjde k dohode medzi dedičmi a veriteľmi, spravuje sa povinnosť
dedičov plniť tieto dlhy ustanoveniami Civilného mimosporového poriadku o likvidácii
dedičstva. Dedičia pritom nezodpovedajú veriteľom, ktorí svoje pohľadávky neoznámili
i napriek tomu, že ich na to súd na návrh dedičov vyzval, pokiaľ je uspokojením pohľadávok
ostatných veriteľov cena nimi nadobudnutého dedičstva vyčerpaná.
(1) Štát, ktorému dedičstvo pripadlo, zodpovedá za poručiteľove dlhy
a za primerané náklady jeho pohrebu rovnako ako dedič.
(2) Ak nemožno uhradiť peňažný dlh celkom alebo sčasti peniazmi z dedičstva,
môže štát použiť na úhradu i veci, ktoré sú predmetom dedičstva a ktoré svojou hodnotou
zodpovedajú výške dlhu. Ak veriteľ odmietne prijatie týchto vecí, môže štát navrhnúť
likvidáciu dedičstva.
Druhá hlava
DEDENIE ZO ZÁKONA
(1) V prvej skupine dedia poručiteľove deti a manžel, každý z nich rovnakým
dielom.
(2) Ak nededí niektoré dieťa, nadobúdajú jeho dedičský podiel rovnakým
dielom jeho deti. Ak nededia ani tieto deti alebo niektoré z nich, dedia rovnakým
dielom ich potomci.
(1) Ak nededia poručiteľovi potomci, dedí v druhej skupine manžel, poručiteľovi
rodičia a ďalej tí, ktorí žili s poručiteľom najmenej po dobu jedného roku pred jeho
smrťou v spoločnej domácnosti a ktorí sa z tohto dôvodu starali o spoločnú domácnosť
alebo boli odkázaní výživou na poručiteľa.
(2) Dedičia druhej skupiny dedia rovnakým dielom, manžel však vždy najmenej
polovicu dedičstva.
(1) Ak nededí manžel ani žiadny z rodičov, dedia v tretej skupine rovnakým
dielom poručiteľovi súrodenci a tí, ktorí žili s poručiteľom najmenej po dobu jedného
roku pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a ktorí sa z toho dôvodu starali o spoločnú
domácnosť alebo boli odkázaní výživou na poručiteľa.
(2) Ak niektorý zo súrodencov poručiteľa nededí, nadobúdajú jeho dedičský
podiel rovnakým dielom jeho deti.
Ak žiadny dedič nededí v tretej skupine, v štvrtej skupine dedia rovnakým
dielom prarodičia poručiteľa, a ak nededí žiaden z nich, dedia rovnakým dielom ich
deti.
Tretia hlava
DEDENIE ZO ZÁVETU
(1) Poručiteľ môže závet buď napísať vlastnou rukou, alebo ho zriadiť v
inej písomnej forme za účasti svedkov alebo vo forme notárskej zápisnice.
(2) V každom závete musí byť uvedený deň, mesiac a rok, kedy bol podpísaný,
inak je neplatný.
(3) Spoločný závet viacerých poručiteľov je neplatný.
Vlastnoručný závet musí byť napísaný a podpísaný vlastnou rukou, inak je
neplatný.
Závet, ktorý poručiteľ nenapísal vlastnou rukou, musí vlastnou rukou podpísať
a pred dvoma svedkami súčasne prítomnými výslovne prejaviť, že listina obsahuje jeho
poslednú vôľu. Svedkovia sa musia na závet podpísať.
(1) Poručiteľ, ktorý nemôže čítať alebo písať, prejaví svoju poslednú vôľu
pred tromi súčasne prítomnými svedkami v listine, ktorá musí byť prečítaná a prítomnými
svedkami podpísaná. Pritom musí pred nimi potvrdiť, že listina obsahuje jeho poslednú
vôľu. Pisateľom a predčitateľom môže byť aj svedok; pisateľ však nesmie byť zároveň
predčitateľom.
(2) V listine sa musí uviesť, že poručiteľ nemôže čítať alebo písať, kto
listinu napísal a kto nahlas prečítal a akým spôsobom poručiteľ potvrdil, že listina
obsahuje jeho pravú vôľu. Listinu musia svedkovia podpísať.
(1) Poručiteľ môže prejaviť svoju poslednú vôľu do notárskej zápisnice;
osobitný zákon ustanovuje, kedy sa musí úkon urobiť pred svedkami.
(2) Maloletí, ktorí dovŕšili 15. rok, môžu prejaviť poslednú vôľu iba formou
notárskej zápisnice.
(3) Nevidomé osoby môžu prejaviť poslednú vôľu tiež pred tromi súčasne
prítomnými svedkami v listine, ktorá musí byť prečítaná.
(4) Nepočujúce osoby, ktoré nemôžu čítať alebo písať, môžu prejaviť poslednú
vôľu formou notárskej zápisnice alebo pred tromi súčasne prítomnými svedkami ovládajúcimi
znakovú reč, a to v listine, ktorá sa musí tlmočiť do znakovej reči.
(5) V listine musí byť uvedené, že poručiteľ nemôže čítať alebo písať,
kto listinu napísal a kto nahlas prečítal a akým spôsobom poručiteľ potvrdil, že
listina obsahuje jeho pravú vôľu. Obsah listiny sa musí po jej spísaní pretlmočiť
do znakovej reči; aj toto sa musí v listine uviesť. Listinu musia svedkovia podpísať.
Svedkami môžu byť iba osoby, ktoré sú spôsobilé na právne úkony. Svedkami
nemôžu byť nevidomé, nepočujúce, nemé osoby, tie, ktoré nepoznajú jazyk, v ktorom
sa prejav vôle robí, a osoby, ktoré majú podľa závetu dediť.
Závetom povolaný, ani zákonný dedič a osoby im blízke nemôžu pri vyhotovovaní
závetu pôsobiť ako úradné osoby, svedkovia, pisatelia, tlmočníci alebo predčitatelia.
V závete poručiteľ ustanoví dedičov, prípadne určí ich podiely alebo veci
a práva, ktoré im majú pripadnúť. Ak nie sú podiely viacerých dedičov v závete určené,
platí, že podiely sú rovnaké.
Akékoľvek podmienky pripojené k závetu nemajú právne následky; ustanovenie
§ 484 ods. 1 druhej vety tým nie je dotknuté.
Maloletým potomkom sa musí dostať aspoň toľko, koľko robí ich dedičský
podiel zo zákona, a plnoletým potomkom aspoň toľko, koľko robí jedna polovica ich
dedičského podielu zo zákona. Pokiaľ tomu závet odporuje, je v tejto časti neplatný,
ak nedošlo k vydedeniu uvedených potomkov.
(1) Závet sa zrušuje neskorším platným závetom, pokiaľ popri ňom nemôže
obstáť, alebo odvolaním závetu; odvolanie musí mať formu, aká je potrebná pre závet.
(2) Poručiteľ zruší závet aj tým, že zničí listinu, na ktorej bol napísaný.
Štvrtá hlava
POTVRDENIE DEDIČSTVA A VYPORIADANIE DEDIČOV
Ak je len jeden dedič, potvrdí mu súd, že dedičstvo nadobudol.
(1) Ak je viac dedičov, vyporiadajú sa na súde medzi sebou o dedičstve
dohodou.
(2) Ak dohoda neodporuje zákonu alebo dobrým mravom, súd ju schváli.
Ak nedôjde k dohode, súd potvrdí nadobudnutie dedičstva tým, ktorých dedičské
právo bolo preukázané.
Súd potvrdí nadobudnutie dedičstva podľa dedičských podielov. Pri dedení
zo zákona sa dedičovi do jeho podielu započíta to, čo za života poručiteľa od neho
bezplatne dostal, pokiaľ nejde o obvyklé darovania; ak ide o dediča uvedeného v ustanovení
§ 473 ods. 2, započíta sa okrem toho aj to, čo od poručiteľa bezplatne dostal dedičov
predok. Pri dedení zo závetu treba toto započítanie urobiť, ak na to dal poručiteľ
príkaz alebo ak by inak obdarovaný dedič bol oproti dedičovi uvedenému v ustanovení
§ 479 neodôvodnene zvýhodnený.
Piata hlava
OCHRANA OPRÁVNENÉHO DEDIČA
(1) Ak sa po prejednaní dedičstva zistí, že oprávneným dedičom je niekto
iný, je povinný ten, kto dedičstvo nadobudol, vydať oprávnenému dedičovi majetok,
ktorý z dedičstva má, podľa zásad o bezdôvodnom obohatení tak, aby nemal majetkový
prospech na ujmu pravého dediča.
(2) Nepravý dedič má právo, aby mu oprávnený dedič nahradil náklady, ktoré
na majetok z dedičstva vynaložil; takisto mu patria úžitky z dedičstva. Ak však vedel
alebo mohol vedieť, že oprávneným dedičom je niekto iný, má právo len na náhradu
nevyhnutných nákladov a je povinný oprávnenému dedičovi okrem dedičstva vydať i jeho
úžitky.
Kto dobromyseľne niečo nadobudol od nepravého dediča, ktorému bolo dedičstvo
potvrdené, je chránený tak, ako keby to bol nadobudol od oprávneného dediča.
Ustanovenia § 485 a 486 platia i vtedy, ak dedičstvo pripadlo štátu.
ÔSMA ČASŤ
ZÁVÄZKOVÉ PRÁVO
Prvá hlava
VŠEOBECNÉ USTANOVENIA
Prvý oddiel
Záväzkový právny vzťah
Záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo
na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
Vznik záväzkov
Záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej
škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
Zrušený od 1.5.1990
(1) Vznik zmlúv, ktorými sa zakladajú záväzky, sa spravuje ustanoveniami
§ 43 a nasl., pokiaľ ďalej nie je ustanovené inak.
(2) Ak zákon neustanovuje inak, neplatné je ustanovenie zmluvy podľa
§ 47a, podľa ktorého zmluva uzavretá na dobu určitú trvá aj po uplynutí tejto doby.
(1) Záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom výslovne upravených;
môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených ( § 51) a zo zmiešaných
zmlúv obsahujúcich prvky rôznych zmlúv.
(2) Na záväzky vznikajúce zo zmlúv v zákone neupravených treba použiť
ustanovenia zákona, ktoré upravujú záväzky im najbližšie, pokiaľ samotná zmluva neurčuje
inak.
(3) Na záväzky zo zmiešanej zmluvy treba primerane použiť ustanovenia
zákona upravujúce záväzky, ktoré sa zmluvou zakladajú, pokiaľ samotná zmluva neurčuje
inak.
Ustanovenia o záväzkoch, ktoré vznikajú zo zmlúv, sa použijú primerane
aj na záväzky vznikajúce na základe iných skutočností upravených v zákone, ak niet
osobitnej úpravy.
Záväzkový vzťah nemožno meniť bez súhlasu jeho strán, pokiaľ tento
zákon neustanovuje inak.
Obsah záväzkov
Z platného záväzku je dlžník povinný niečo dať, konať, niečoho sa zdržať
alebo niečo trpieť a veriteľ je oprávnený to od neho požadovať.
Platnosti záväzku nebráni, ak nie je vyjadrený dôvod, na základe ktorého
je dlžník povinný plniť. Veriteľ je však povinný preukázať dôvod záväzku, s výnimkou
cenných papierov hromadne vydaných alebo iných cenných papierov, pre ktoré je zákonom
ustanovené, že veriteľ túto povinnosť nemá.
(1) Za dohodu o vlastnostiach, účele a akosti sa pri spotrebiteľských
zmluvách považuje také plnenie, o ktoré prejavil spotrebiteľ záujem a ktoré sa zhoduje
s popisom poskytnutým dodávateľom, výrobcom alebo jeho zástupcom v akejkoľvek verejne
prístupnej forme, najmä reklamou, propagáciou a označením tovaru.
(2) Ak akosť nie je výslovne dojednaná, je dlžník povinný plniť určité
množstvo vecí určených v priemernej strednej akosti.
Každý z účastníkov si môže vymieniť odstúpenie od zmluvy a dojednať
pre ten prípad odstupné. Kto zmluvu splní aspoň sčasti alebo prijme hoci len čiastočné
plnenie, nemôže už od zmluvy odstúpiť, ani keď poskytne odstupné.
Druhá hlava
Nadpis zrušený od 1.1.1992
Na to, čo dal pred uzavretím zmluvy niektorý účastník, hľadí sa ako na
preddavok.
Zodpovednosť za vady
Kto prenechá inému vec za odplatu, zodpovedá za to, že vec v čase plnenia
má vlastnosti výslovne vymienené alebo obvyklé, že ju možno použiť podľa povahy a
účelu zmluvy alebo podľa toho, čo účastníci dojednali, a že vec nemá právne vady.
(1) Ak ide o zjavné vady alebo o vady, ktoré možno zistiť z príslušnej
evidencie nehnuteľností, nemožno uplatňovať nárok zo zodpovednosti za vady, ibaže
scudziteľ výslovne ubezpečil, že vec je bez akýchkoľvek vád.
(2) Za dlhy viaznuce na veci je zodpovedný scudziteľ.
Ak sa vec prenechá ako stojí a leží, nezodpovedá scudziteľ za jej vady,
ibaže vec nemá vlastnosť, o ktorej scudziteľ vyhlásil, že ju má, alebo ktorú si nadobúdateľ
výslovne vymienil.
(1) Zákon, jeho vykonávací predpis, dohoda účastníkov alebo jednostranné
vyhlásenie scudziteľa môžu ustanoviť, v ktorých prípadoch sa zodpovedá za vady, ktoré
sa vyskytujú do určenej alebo dojednanej doby po splnení.
(2) Účastníci môžu tiež dohodnúť zodpovednosť za vady, ktoré sa vyskytnú
do určenej alebo dojednanej doby od splnenia, alebo zodpovednosť podľa prísnejších
zásad, než ustanovuje zákon. O takej dohode vydá povinná osoba oprávnenej osobe písomné
potvrdenie (záručný list).
(3) Záručný list obsahuje meno a priezvisko, obchodné meno alebo názov
predávajúceho, jeho sídlo alebo miesto podnikania, obsah záruky, jej rozsah a podmienky,
dĺžku záručnej doby a údaje potrebné na uplatnenie záruky. Ak záručný list neobsahuje
všetky náležitosti, nespôsobuje to neplatnosť záruky.
Ak chce nadobúdateľ uplatňovať nárok zo zodpovednosti za vady, pretože
si tretie osoby robia nárok na vec, musí to bez zbytočného odkladu oznámiť svojmu
predchodcovi. Ak tak neurobí, nestratí síce svoj nárok zo zodpovednosti za vady,
ale jeho predchodca môže proti nemu uplatniť všetky námietky, ktoré neboli uplatnené
proti tretej osobe.
Nadobúdateľ môže uplatňovať nárok zo zodpovednosti za vady na súde len
vtedy, ak vytkol vady bez zbytočného odkladu po tom, čo mal možnosť vec prezrieť.
Nadobúdateľ môže vadu vytknúť najneskôr do šiestich mesiacov, pokiaľ zákon neustanovuje
inak. Ak v tejto lehote nevytkne vadu, právo zanikne.
Ak ide o vady, za ktoré sa zodpovedá podľa § 502, vadu treba vytknúť
do šiestich mesiacov od zistenia vady, najneskôr do uplynutia určenej záručnej doby.
(1) Len čo nadobúdateľ zistí vadu prevzatej veci, je povinný vec uschovať
po primeranú dobu, ktorú určí scudziteľ na preskúmanie vady.
(2) Ak ide o vec podliehajúcu rýchlej skaze, môže ju nadobúdateľ po upozornení
scudziteľa bez meškania predať.
(1) Ak nemožno vadu odstrániť a ak nemožno pre ňu vec užívať dohodnutým
spôsobom alebo riadne, je nadobúdateľ oprávnený domáhať sa zrušenia zmluvy. Inak
sa môže nadobúdateľ domáhať buď primeranej zľavy z ceny, výmeny, alebo opravy alebo
doplnenia toho, čo chýba.
(2) Práva vyplývajúce zo zodpovednosti za vady môžu byť pri jednotlivých
záväzkoch upravené zákonom alebo dohodnuté účastníkmi inak.
Zrušený od 1.1.1992
Zrušený od 1.1.1992
Zrušený od 1.1.1992
(1) Nárok zo zodpovednosti za vady je potrebné uplatniť na súde vo všeobecnej
premlčacej dobe ( § 101), ktorá začína plynúť odo dňa, keď nadobúdateľ vytkol vady
u scudziteľa.
(2) Vada, ktorá sa prejaví do šiestich mesiacov odo dňa prevzatia plnenia,
sa považuje za vadu, ktorá bola už v deň prevzatia, ak to neodporuje povahe veci
alebo ak scudziteľ nepreukáže opak.
(1) Oprávnený má právo na náhradu potrebných nákladov, ktoré mu vznikli
v súvislosti s uplatnením práva zo zodpovednosti za vady. Toto právo treba uplatniť
u povinného najneskôr do jedného mesiaca po uplynutí doby, v ktorej treba vytknúť
vady; inak právo zanikne.
(2) Oprávnený má právo na primerané finančné zadosťučinenie, ak svoje
práva, ktoré mu vznikli v súvislosti s uplatnením práva zo zodpovednosti za vady,
úspešne uplatní na súde.
(3) Na plynutie premlčacej doby určenej na uplatnenie práv na súde sa
primerane použije § 508.
Nadpis zrušený od 1.1.1992
Uplatnenie nároku zo zodpovednosti za vady nevylučuje nárok na náhradu
škody, ktorá z vady vznikla.
Druhý oddiel
Spoločné záväzky a spoločné práva
Spoločné záväzky
(1) Ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu je ustanovené alebo
účastníkmi dohodnuté alebo ak to vyplýva z povahy plnenia, že viac dlžníkov má tomu
istému veriteľovi splniť dlh spoločne a nerozdielne, je veriteľ oprávnený požadovať
plnenie od ktoréhokoľvek z nich. Ak dlh splní jeden dlžník, povinnosť ostatných zanikne.
(2) Ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu nie je ustanovené alebo
účastníkmi dohodnuté inak, sú podiely na dlhu všetkých dlžníkov vo vzájomnom pomere
rovnaké. Dlžník, proti ktorému bol uplatnený nárok vyšší, než zodpovedá jeho podielu,
je povinný bez zbytočného odkladu upovedomiť o tom ostatných dlžníkov a dať im príležitosť,
aby uplatnili svoje námietky proti pohľadávke. Môže od nich požadovať, aby dlh podľa
podielov na nich pripadajúcich splnili alebo aby ho v tomto rozsahu dlhu inak zbavili.
(3) Ak dlžník v rozsahu uplatneného nároku dlh sám splnil, je oprávnený
požadovať náhradu od ostatných podľa ich podielov. Pokiaľ nemôže niektorý z dlžníkov
svoj podiel splniť, rozvrhne sa tento podiel rovnakým dielom na všetkých ostatných.
Spoločné práva
(1) Ak má dlžník splniť dlh viacerým veriteľom a ak ide o deliteľné
plnenie, môže každý veriteľ požadovať len svoj diel; ak inej dohody niet, je dlžník
oprávnený plniť každému z veriteľov rovnaký diel.
(2) Ak ide o plnenie viacerým veriteľom, ktoré je nedeliteľné, je dlžník
oprávnený plniť ktorémukoľvek z veriteľov, ak nebolo dohodnuté niečo iné. Splnením
jednému z veriteľov dlh zanikne. Dlžník však nie je povinný plniť jednému zo svojich
spoluveriteľov bez súhlasu ostatných spoluveriteľov. Ak sa všetci spoluveritelia
nedohodnú, môže dlžník to, čo je dlžný, zložiť do notárskej úschovy na účely splnenia
záväzku.
Ak je dlžník zaviazaný na rovnaké plnenie niekoľkým veriteľom, ktorí
sú podľa zákona, podľa rozhodnutia súdu alebo podľa zmluvy voči nemu oprávnení spoločne
a nerozdielne, môže ktokoľvek z veriteľov žiadať celé plnenie a dlžník je povinný
splniť v celom rozsahu tomu, kto o plnenie požiada prvý.
Ak dlžník splnil celý záväzok jednému z veriteľov, ktorí sú voči nemu
oprávnení spoločne a nerozdielne, nemôžu už ostatní od neho nič žiadať.
(1) Či spoluveriteľ, ktorý dostal plnenie nedeliteľné alebo celé plnenie,
ktoré mohol žiadať ktorýkoľvek zo spoluveriteľov, je ostatným spoluveriteľom niečím
povinný, závisí od pomeru medzi spoluveriteľmi.
(2) Obdobne platí, ak spoluveriteľ dostal viac, než koľko na neho pripadá.
Tretí oddiel
Zmeny v obsahu záväzkov
Dohoda strán
(1) Účastníci môžu dohodou zmeniť vzájomné práva a povinnosti.
(2) Ak z dohody nevyplýva nepochybne, že dojednaním nového záväzku
má doterajší záväzok zaniknúť, vzniká nový záväzok popri doterajšom záväzku, ak sú
pre jeho vznik splnené zákonom požadované náležitosti.
(3) Zabezpečenie práv, ktorých sa dohoda týka, trvá naďalej. Ak však
k dohode došlo bez súhlasu ručiteľa, môže proti veriteľovi namietať všetko, čo by
mohol namietať, keby dohoda nebola.
Omeškanie dlžníka
(1) Dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak
ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ
právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa
za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
(2) Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať
od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť
poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje
vykonávací predpis.
(3) Ak ide o omeškanie s plnením veci, zodpovedá dlžník za jej stratu,
poškodenie alebo zničenie, ibaže by k tejto škode došlo aj inak.
Ak bol v zmluve určený presný čas plnenia a zo zmluvy alebo z povahy
veci vyplýva, že na oneskorenom plnení nemôže mať veriteľ záujem, musí veriteľ oznámiť
dlžníkovi bez zbytočného odkladu, že na plnení trvá; ak tak neurobí, zmluva sa od
začiatku zrušuje.
Právo veriteľa na náhradu škody spôsobenej omeškaním dlžníka nie je
dotknuté; pri omeškaní s plnením peňažného dlhu možno však náhradu škody požadovať,
len pokiaľ nie je krytá úrokmi z omeškania alebo poplatkom z omeškania.
K omeškaniu dlžníka nedôjde, ak veriteľ včas a riadne ponúknuté plnenie
od neho neprijme alebo mu neposkytne súčinnosť potrebnú na splnenie dlhu. Ak ide
o plnenie veci, znáša veriteľ nebezpečenstvo jej straty, zničenia alebo poškodenia.
Ak dôjde k dohode o tom, že sa už splatný dlh bude plniť v splátkach,
a ak veriteľ chce, aby dlžník v splátkach plnil aj úroky z omeškania, musí sa to
výslovne dohodnúť.
Omeškanie veriteľa
Veriteľ je v omeškaní, ak neprijal riadne ponúknuté plnenie alebo neposkytol
v čase plnenia súčinnosť potrebnú na splnenie dlhu. V takých prípadoch je veriteľ
najmä povinný nahradiť dlžníkovi náklady, ktoré mu tým vznikli. Ďalej naňho prechádza
nebezpečenstvo náhodnej skazy veci. Okrem toho je dlžník oprávnený žiadať od veriteľa
náhradu iných škôd spôsobených mu omeškaním, ak možno veriteľovi pripočítať zavinenie.
Za čas veriteľovho omeškania nie je dlžník povinný platiť úroky.
Štvrtý oddiel
Zmena v osobe veriteľa alebo dlžníka
Postúpenie pohľadávky
(1) Veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou
zmluvou inému.
(2) S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky
práva s ňou spojené.
(1) Postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr smrťou veriteľa
alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku,
pokiaľ nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia.
(2) Nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo zákonu
alebo dohode s dlžníkom.
(1) Postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu
oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ
postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením
postupcovi.
(2) Ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník
oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.
(1) Ak sa dojednalo postúpenie pohľadávky za odplatu, zodpovedá postupca
postupníkovi, ak
a) postupník sa nestal namiesto postupcu veriteľom pohľadávky s
dohodnutým obsahom,
b) dlžník splnil postupcovi záväzok skôr, než bol povinný ho splniť postupníkovi,
c) postúpená pohľadávka alebo jej časť zanikla započítaním nároku, ktorý mal dlžník
voči postupcovi.
(2) Za vymožiteľnosť postúpenej pohľadávky postupca ručí do výšky prijatej
odplaty spolu s úrokmi, len keď sa na to postupníkovi písomne zaviazal; toto ručenie
však zaniká, ak postupník nevymáha postúpenú pohľadávku od dlžníka bez zbytočného
odkladu na súde.
(1) Ak splnenie postúpenej pohľadávky je zabezpečené záložným právom,
ručením alebo iným spôsobom, je postupca povinný o postúpení pohľadávky bez zbytočného
odkladu podať správu osobe, ktorá zabezpečenie záväzku poskytla.
(2) Postupca je povinný odovzdať postupníkovi všetky doklady a poskytnúť
všetky potrebné informácie, ktoré sa týkajú postúpenej pohľadávky.
(1) Námietky proti pohľadávke, ktoré mohol dlžník uplatniť v čase postúpenia,
mu zostávajú zachované i po postúpení pohľadávky.
(2) Dlžník môže použiť na započítanie voči postupníkovi aj svoje na
započítanie spôsobilé pohľadávky, ktoré mal voči postupcovi v čase, keď mu bolo oznámené
alebo preukázané postúpenie pohľadávky ( § 526), ak ich oznámil bez zbytočného odkladu
postupníkovi. Toto právo má dlžník aj v prípade, že jeho pohľadávky v čase oznámenia
alebo preukázania postúpenia neboli ešte splatné.
(1) Na žiadosť postupníka môže postupca vymáhať postúpený nárok sám
vo svojom mene na účet postupníka. Ak postúpenie pohľadávky sa oznámilo alebo preukázalo
dlžníkovi ( § 526), môže postupca pohľadávku vymáhať iba v prípade, že ju nevymáha
postupník a postupca preukáže dlžníkovi súhlas postupníka s týmto vymáhaním.
(2) Ak postupca vymáha pohľadávku, môže dlžník použiť svoje na započítanie
spôsobilé pohľadávky, ktoré má dlžník voči postupcovi v čase jej vymáhania, nie však
pohľadávky, ktoré má voči postupníkovi.
Prevzatie dlhu
(1) Kto sa dohodne s dlžníkom, že preberá jeho dlh, nastúpi ako dlžník
na jeho miesto, ak na to dá veriteľ súhlas. Súhlas veriteľa možno dať buď pôvodnému
dlžníkovi, alebo tomu, kto dlh prevzal.
(2) Kto bez dohody s dlžníkom prevezme dlh zmluvou s veriteľom, stane
sa dlžníkom popri pôvodnom dlžníkovi.
(3) Zmluva o prevzatí dlhu vyžaduje, aby sa uzavrela písomnou formou.
(4) Námietky, ktoré má voči veriteľovi pôvodný dlžník, môže uplatniť
aj osoba, ktorá dlh prevzala.
Obsah záväzku sa prevzatím dlhu nemení, ale zabezpečenie dlhu poskytnuté
tretími osobami trvá len vtedy, ak tieto osoby súhlasia so zmenou v osobe dlžníka.
Pristúpenie k záväzku
Kto bez súhlasu dlžníka dohodne písomne s veriteľom, že splní za dlžníka
jeho peňažný záväzok, stáva sa dlžníkom popri pôvodnom dlžníkovi a obaja dlžníci
sú zaviazaní spoločne a nerozdielne. Ustanovenie § 531 ods. 4 tu platí obdobne.
Kto sa s dlžníkom dohodne, že splní jeho záväzok voči jeho veriteľovi,
má voči dlžníkovi povinnosť poskytovať plnenie jeho veriteľovi. Veriteľovi z toho
však priame právo nevznikne.
Poukážka
Poukážkou sa oprávňuje poukazník vybrať plnenie u poukázanca a poukázanec
sa splnomocňuje, aby splnil poukazníkovi na účet poukazcu. Priamy nárok nadobudne
poukazník proti poukázancovi len vtedy, ak dostane prejav poukázanca, že poukážku
prijíma.
(1) Pokiaľ je poukázanec to, čo má plniť, už poukazcovi dlžný, je voči
nemu povinný poukážke vyhovieť. Jeho záväzok zanikne, ak nie je inak dohodnuté, iba
tým, že splní podľa poukážky poukazníkovi. Ak sa má poukážkou splniť dlh poukazcu
u poukazníka, ktorý s tým súhlasil, je poukazník povinný poukázanca vyzvať, aby plnil.
(2) Ak poukazník nechce použiť poukážku alebo ak poukázanec odopiera
poukážku prijať alebo podľa nej plniť, je poukazník povinný oznámiť to bez zbytočného
odkladu poukazcovi.
Ak prijme poukázanec poukážku voči poukazníkovi, môže uplatniť len
také námietky, ktoré sa týkajú platnosti prijatia alebo ktoré vyplývajú z obsahu
poukážky alebo z jeho vlastných vzťahov k poukazníkovi.
(1) Dokiaľ poukázanec ešte neprijal poukážku voči poukazníkovi, môže
ju poukazca odvolať.
(2) Ak medzi poukazcom a poukázancom nie je iný právny dôvod, platia
o právnom vzťahu medzi oboma ustanovenia o príkaznej zmluve; ale poukážka nezanikne
smrťou poukazcu alebo poukázanca. Či a pokiaľ zrušenie poukážky pôsobí aj proti poukazníkovi,
spravuje sa právnym vzťahom medzi ním a poukazcom.
Ak vo vzťahu medzi poukazcom a poukazníkom začala plynúť premlčacia
doba ohľadne záväzku, ktorého plnenie je predmetom poukážky, a to pred dobou, keď
poukazníkovi došlo oznámenie poukázanca o prijatí poukážky, plynie od tejto doby
premlčacia doba vo vzťahu medzi poukázancom a poukazníkom.
Poukážka na cenné papiere
Banka a pobočka zahraničnej banky (ďalej len "peňažný ústav") môže
vystaviť na tretiu osobu alebo na seba písomnú poukážku znejúcu na plnenie cenných
papierov bez toho, že by v nej uviedol dôvod záväzku.
(1) Ak taká poukážka znie na rad, môže sa previesť rubopisom.
(2) Rubopisom prechádzajú všetky práva z poukážky na osobu oprávnenú
z rubopisu.
(1) Kto prijme poukážku vystavenú peňažným ústavom, je povinný plniť
tomu, v koho prospech bola vystavená alebo na koho bola prevedená.
(2) Osoba zaviazaná poukážkou je povinná plniť, len ak sa jej vydá
kvitovaná poukážka. Proti osobe oprávnenej rubopisom z poukážky môže robiť iba také
námietky, ktoré vyplývajú z obsahu poukážky alebo z vlastných vzťahov k oprávnenému.
O náležitostiach prijatia rubopisu, ako aj o tom, kto je z rubopisu
oprávnený a ako toto oprávnenie preukazuje, platia predpisy o zmenkách. Podľa týchto
ustanovení sa takisto posúdi, od koho môže požadovať poukážku ten, kto o ňu prišiel.
Piaty oddiel
Zabezpečenie záväzkov
Zmluvná pokuta
(1) Ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú
pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.
(2) Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť
určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
(3) Ustanovenia o zmluvnej pokute sa použijú aj na pokutu určenú pre
porušenie zmluvnej povinnosti právnym predpisom (penále).
(1) Ak z dojednania o zmluvnej pokute nevyplýva niečo iné, je dlžník
zaviazaný plniť povinnosť, ktorej splnenie bolo zabezpečené zmluvnou pokutou, aj
po jej zaplatení.
(2) Veriteľ nie je oprávnený požadovať náhradu škody spôsobenej porušením
povinnosti, na ktorú sa vzťahuje zmluvná pokuta, ak z dojednania účastníkov o zmluvnej
pokute nevyplýva niečo iné. Veriteľ je oprávnený domáhať sa náhrady škody presahujúcej
zmluvnú pokutu, len keď je to medzi účastníkmi dohodnuté.
(3) Ak z dohody nevyplýva niečo iné, nie je dlžník povinný zmluvnú
pokutu zaplatiť, ak porušenie povinnosti nezavinil.
Neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s prihliadnutím na
hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti. Ak veriteľ nie je oprávnený požadovať
náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa zmluvná pokuta vzťahuje,
súd prihliadne aj na výšku škody, ktorá porušením povinnosti vznikla, a na to, o
koľko zmluvná pokuta presahuje rozsah vzniknutej škody.
Ručenie
Dohodou účastníkov možno zabezpečiť pohľadávku ručením. Ručenie vzniká
písomným vyhlásením, ktorým ručiteľ berie na seba voči veriteľovi povinnosť, že pohľadávku
uspokojí, ak ju neuspokojí dlžník.
Veriteľ je povinný kedykoľvek a bez zbytočného odkladu oznámiť ručiteľovi
na požiadanie výšku svojej pohľadávky.
(1) Ručiteľ je povinný dlh splniť, ak ho nesplnil dlžník, hoci ho na
to veriteľ písomne vyzval.
(2) Ručiteľ môže proti veriteľovi uplatniť všetky námietky, ktoré by
mal proti veriteľovi dlžník.
(3) Uznanie dlhu dlžníkom je účinné voči ručiteľovi, len keď s ním
vysloví súhlas.
Ručiteľ môže plnenie odoprieť, pokiaľ veriteľ zavinil, že pohľadávku
nemôže uspokojiť dlžník.
Ručiteľ, ktorý dlh splnil, je oprávnený požadovať od dlžníka náhradu
za plnenie poskytnuté veriteľovi.
Dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov
(1) Uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom
a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky
pri výkone rozhodnutia.
(2) Proti platiteľovi mzdy nadobúda veriteľ právo na výplatu zrážok okamihom,
keď sa platiteľovi dohoda predložila.
(3) Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia aj pre iné príjmy, s ktorými sa
pri výkone rozhodnutia nakladá ako so mzdou.
Záložná zmluva
Pohľadávku možno zabezpečiť aj záložnou zmluvou. Ako sa zabezpečuje pohľadávka
zálohom veci alebo práva, je upravené v časti o vecných právach.
Zabezpečovací prevod práva
Nadpis zrušený od 1.1.2008
(1) Splnenie záväzku možno zabezpečiť dočasným prevodom práva dlžníka
alebo tretej osoby v prospech veriteľa (ďalej len "zabezpečovací prevod práva").
Pri zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva sa dočasne prevádza vlastníctvo k prevádzanej
veci podľa všeobecných ustanovení o nadobudnutí vlastníctva zmluvou ( § 133).
(2) Ak je prevádzané právo zapísané v katastri nehnuteľností alebo
v inom verejnom registri, veriteľ je povinný oznámiť dočasnosť prevodu práva v katastri
nehnuteľností alebo v inom verejnom registri.
(3) Uspokojením zabezpečenej pohľadávky prechádza právo späť na toho,
kto ho previedol.
(4) Pri zabezpečovacom prevode práva spojeného s cenným papierom sa
postupuje primerane podľa osobitného predpisu. 3fa)
(1) Zmluva o zabezpečovacom prevode práva sa musí uzatvoriť písomne.
(2) Zmluva o zabezpečovacom prevode práva musí obsahovať vymedzenie
zabezpečeného záväzku a označenie práva, ktoré sa prevádza v prospech veriteľa, práva
a povinnosti účastníkov zmluvy k prevedenému právu počas trvania zabezpečovacieho
prevodu práva, jeho ocenenie v peniazoch, spôsob výkonu zabezpečovacieho prevodu
práva a najnižšie podanie v prípade dobrovoľnej dražby; ak sa prevádza právo inej
osoby ako dlžníka, zmluva o zabezpečovacom prevode práva musí obsahovať aj označenie
dlžníka.
(1) Až do zániku zabezpečovacieho prevodu práva veriteľ nie je oprávnený
prevedené právo previesť ďalej na inú osobu ani ho inak zaťažiť v prospech inej osoby.
Ak je predmetom zmluvy o zabezpečovacom prevode práva nehnuteľnosť, okresný úrad
túto skutočnosť vyznačí v katastri nehnuteľností. 3g)
(2) Ak zabezpečovací prevod práva spočíva v prevode vlastníckeho práva
k veci a veriteľ je jej držiteľom, je povinný prevedenú vec chrániť pred poškodením,
stratou a zničením. Ak je držiteľom veci dlžník, táto povinnosť platí pre neho obdobne.
(1) Ak zabezpečený záväzok nie je riadne a včas splnený, veriteľ je
oprávnený začať výkon zabezpečovacieho prevodu práva a prevedené právo speňažiť spôsobom
uvedeným v zmluve alebo dražbou podľa osobitného zákona.
(2) Dohody, ktorých obsahom alebo účelom je uspokojenie veriteľa tým,
že si natrvalo ponechá prevedené právo uzavreté pred splatnosťou zabezpečenej pohľadávky,
sú neplatné.
(3) Začatie výkonu zabezpečovacieho prevodu práva je veriteľ povinný
písomne oznámiť osobe, ktorá zabezpečenie poskytla, a dlžníkovi aspoň 30 dní vopred.
(4) Ak je dohodnutý iný spôsob výkonu zabezpečovacieho prevodu práva
ako speňažením na dražbe podľa osobitného predpisu, 3e) veriteľ je pri výkone svojho
práva povinný postupovať s náležitou starostlivosťou tak, aby právo previedol za
cenu, za akú sa rovnaké alebo porovnateľné právo za porovnateľných podmienok zvyčajne
prevádza, inak zodpovedá osobe, ktorá zabezpečenie poskytla, za škodu, ktorú tým
spôsobí.
(5) Ak výťažok dosiahnutý vykonaním zabezpečovacieho práva prevyšuje
zabezpečenú pohľadávku a jej príslušenstvo, veriteľ je bez zbytočného odkladu povinný
vydať osobe, ktorá zabezpečenie poskytla, tú časť výťažku, ktorá po odpočítaní nevyhnutne
a účelne vynaložených nákladov v súvislosti s výkonom zabezpečovacieho prevodu práva
prevyšuje zabezpečenú pohľadávku a jej príslušenstvo.
(1) Zánikom zabezpečovaného záväzku právo prechádza späť na osobu,
ktorá zabezpečenie poskytla. Veriteľ je bez zbytočného odkladu povinný vec v jeho
držbe vydať, a ak niet odlišnej dohody, spolu s tým, čo k nej pribudlo.
(2) Veriteľ má právo na náhradu nákladov účelne vynaložených v súvislosti
s výkonom zabezpečovacieho prevodu práva.
Na zabezpečovací prevod práva sa primerane použijú ustanovenia § 151j
ods. 2, § 151l ods. 4, § 151m ods. 2, 3, 4, 7, 9, § 151mb ods. 1, § 151md ods. 1
až 3.
Zabezpečovacie postúpenie pohľadávky
Pohľadávku možno zabezpečiť postúpením pohľadávky dlžníka alebo pohľadávky
tretej osoby na veriteľa (ďalej "zabezpečovacie postúpenie pohľadávky"), ak to osobitný
zákon nevylučuje.
Zábezpeka
Záväzok dať zábezpeku možno splniť najmä zriadením záložného práva
alebo spôsobilými ručiteľmi.
Nikto nie je povinný prijať vec alebo právo ako zábezpeku do sumy vyššej,
než koľko sú dve tretiny ich odhadnej ceny.
Vklady v peňažných ústavoch a štátne cenné papiere sú spôsobilou zábezpekou
do celej svojej výšky.
Uznanie dlhu
Ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj
výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie
tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.
Šiesty oddiel
Zánik záväzkov
Splnenie dlhu
(1) Splnením dlh zanikne.
(2) Dlh musí byť splnený riadne a včas.
Ak si zo zmluvy majú účastníci plniť navzájom, môže sa domáhať splnenia
záväzku len ten, kto sám splnil svoj záväzok skôr alebo je pripravený ho splniť.
I ten, kto je povinný plniť vopred, môže svoje plnenie odoprieť až do tej doby, keď
bude poskytnuté alebo zabezpečené vzájomné plnenie, ak je plnenie druhého účastníka
ohrozené skutočnosťami, ktoré nastali u druhého účastníka a ktoré mu neboli známe,
keď zmluvu uzavrel.
(1) Ak možno záväzok splniť viacerými spôsobmi, má právo voľby dlžník,
ak nebolo dohodnuté inak. Od vykonanej voľby však nemožno odstúpiť.
(2) Ak sa náhodným zánikom niektorej veci voľba zmarila, môže účastník,
ktorý mal právo voľby, od zmluvy odstúpiť.
Dlžník splní dlh aj vtedy, ak plní tomu, kto je oprávnený prijať podľa
osobitného zákona plnenie, alebo tomu, kto predloží veriteľovo potvrdenie o tom,
že je oprávnený prijať plnenie; to však neplatí, ak dlžník vedel, že ten, kto potvrdenie
predložil, nie je oprávnený plnenie prijať.
Ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo
určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie
veriteľ požiadal.
Ak je čas plnenia ponechaný na vôli dlžníka, určí ho na návrh veriteľa
súd podľa okolností prípadu tak, aby to bolo v súlade s dobrými mravmi.
Ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej
pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí
určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej
splátky.
(1) Veriteľ je povinný prijať aj čiastočné plnenie, ak to neodporuje
dohode alebo povahe pohľadávky.
(2) Pri čiastočnom plnení peňažného dlhu sa plnenie dlžníka započítava
najprv na istinu a potom na úroky, ak dlžník neurčí inak.
(1) Dlh sa plní na mieste určenom dohodou účastníkov. Ak nie je miesto
plnenia takto určené, je ním bydlisko alebo sídlo dlžníka.
(2) Peňažný dlh plnený prostredníctvom peňažného ústavu alebo prostredníctvom
poštového podniku je splnený pripísaním sumy dlhu na účet veriteľa v peňažnom ústave
alebo vyplatením sumy dlhu veriteľovi v hotovosti, ak osobitný zákon neustanovuje
inak alebo ak sa veriteľ a dlžník písomne nedohodnú inak.
Ak dlžník nemôže splniť svoj záväzok veriteľovi, pretože veriteľ je
neprítomný alebo je v omeškaní alebo ak dlžník má odôvodnené pochybnosti, kto je
veriteľom, alebo veriteľa nepozná, nastávajú účinky splnenia záväzku, ak jeho predmet
dlžník uloží do notárskej úschovy na účely splnenia záväzku. Vynaložené potrebné
náklady s tým spojené znáša veriteľ.
(1) Veriteľ je povinný vydať dlžníkovi na jeho požiadanie písomné potvrdenie
o tom, že dlh bol úplne alebo čiastočne splnený.
(2) Dlžník je oprávnený plnenie odoprieť, ak mu veriteľ nevydá zároveň
potvrdenie.
Dohoda
(1) Ak sa veriteľ dohodne s dlžníkom, že doterajší záväzok sa nahrádza
novým záväzkom, doterajší záväzok zaniká a dlžník je povinný plniť nový záväzok.
(2) Ak sa nahrádza záväzok zriadený písomnou formou, musí sa dohoda
o zriadení nového záväzku uzavrieť písomne. To isté platí, ak sa nahrádza premlčaný
záväzok.
Doterajší záväzok sa pokladá za nahradený iba v rozsahu, ktorý nepochybne
vyplýva z dohody o novom záväzku.
(1) Ručenie a záložné právo zabezpečujúce zaniknutý záväzok zabezpečujú
aj záväzok, ktorý nahrádza pôvodný záväzok. Ak však ručiteľ alebo osoby, voči ktorým
sa môžu uvedené práva uplatniť, neprejavia súhlas s tým, aby sa zabezpečil nový záväzok,
trvá zabezpečenie len v rozsahu pôvodného záväzku a všetky námietky proti doterajšiemu
záväzku zostávajú zachované.
(2) Strany sa môžu dohodnúť, že nesplnený záväzok alebo jeho časť sa
zrušuje bez toho, aby vznikol nový záväzok. Ak z dohody nevyplýva niečo iné, zrušovaný
záväzok zaniká, keď návrh na jeho zrušenie prijala druhá strana.
(3) Dohoda o zrušení záväzku sa musí uzavrieť písomne, ak sa zrušuje
záväzok dojednaný písomne.
Ak výslovne z písomnej dohody o zrušení záväzku nevyplýva niečo iné,
zaniká súčasne aj záväzok druhej strany, a ak už bol splnený, má druhá strana nárok
na jeho vrátenie, a to pri peňažnom záväzku spolu s úrokmi. Ak sa strany dohodnú
na zrušení časti záväzku, zaniká záväzok druhej strany v rozsahu zodpovedajúcom zrušovanej
časti záväzku.
(1) Veriteľ sa môže s dlžníkom dohodnúť, že sa vzdáva svojho práva
alebo že dlh odpúšťa; táto dohoda sa musí uzavrieť písomne.
(2) Dohoda, ktorou sa niekto vzdáva práv, ktoré môžu vzniknúť až v
budúcnosti, je neplatná.
Nemožnosť plnenia
(1) Ak sa plnenie stane nemožným, povinnosť dlžníka plniť zanikne.
(2) Plnenie nie je nemožné, najmä ak ho možno uskutočniť aj za sťažených
podmienok, s väčšími nákladmi alebo až po dojednanom čase.
(3) Ak sa nemožnosť týka len časti plnenia, zanikne povinnosť, len
pokiaľ ide o túto časť; veriteľ má však právo ohľadne zvyšujúceho plnenia od zmluvy
odstúpiť. Ak však z povahy zmluvy alebo z účelu plnenia, ktorý bol dlžníkovi známy
v čase uzavretia zmluvy, vyplýva, že plnenie zvyšku záväzku nemá pre veriteľa žiaden
hospodársky význam, zaniká záväzok v celom rozsahu, ibaže veriteľ bez zbytočného
odkladu po tom, čo sa o nemožnosti časti plnenia dozvedel, oznámi dlžníkovi, že na
zvyšku plnenia trvá.
Ak sa uskutočnenie jedného z viacerých voliteľných plnení stane nemožným,
obmedzuje sa záväzok na zvyšujúce plnenie. Ak však nemožnosť tohto plnenia je spôsobená
osobou, ktorá nemá právo voľby plnenia, môže druhá strana od zmluvy odstúpiť.
(1) Dlžník je povinný bez zbytočného odkladu po tom, čo sa dozvie o
skutočnosti, ktorá robí plnenie nemožným, oznámiť to veriteľovi, inak zodpovedá za
škodu, ktorá vznikne veriteľovi tým, že nebol včas o nemožnosti upovedomený.
(2) Právo na vydanie bezdôvodného obohatenia nie je dotknuté.
Uplynutie času
Práva aj povinnosti zaniknú uplynutím času, na ktorý boli obmedzené.
Smrť dlžníka alebo veriteľa
(1) Smrťou dlžníka povinnosť nezanikne, ibaže jej obsahom bolo plnenie,
ktoré mal osobne vykonať dlžník.
(2) Smrťou veriteľa právo zanikne, ak bolo plnenie obmedzené len na jeho
osobu; zanikne aj právo na bolestné a na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia.
Započítanie
Ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého
druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí
voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli
pohľadávky spôsobilé na započítanie.
(1) Započítanie nie je prípustné proti pohľadávke na náhradu škody
spôsobenej na zdraví, ibaže by išlo o vzájomnú pohľadávku na náhradu škody toho istého
druhu. Započítanie nie je prípustné ani proti pohľadávkam, ktoré nemožno postihnúť
výkonom rozhodnutia.
(2) Započítať nemožno premlčané pohľadávky, pohľadávky, ktorých sa
nemožno domáhať na súde, ako aj pohľadávky z vkladov. Proti splatnej pohľadávke nemožno
započítať pohľadávku, ktorá ešte nie je splatná.
(3) Dohodou účastníkov možno započítaním vyrovnať aj pohľadávky uvedené
v odsekoch 1 a 2.
(4) Započítanie proti pohľadávkam na výživné upravuje Zákon o rodine.
Výpoveď
(1) Ak je dojednaná zmluva na dobu neurčitú, ktorej predmetom je záväzok
na nepretržitú alebo opakovanú činnosť, alebo záväzok zdržať sa určitej činnosti
alebo strpieť určitú činnosť a ak zo zákona alebo zo zmluvy nevyplýva spôsob jej
výpovede, možno zmluvu vypovedať v lehote troch mesiacov ku koncu kalendárneho štvrťroka.
(2) Výpoveď je však neúčinná ohľadne záväzku zdržať sa určitej činnosti,
ak z jeho povahy alebo zo zmluvy vyplýva, že záväzok je časovo neobmedzený.
Ustanovenia zmluvy podľa § 47a dojednanej na dobu neurčitú, ktorej
predmetom je záväzok na nepretržitú alebo opakovanú činnosť, alebo záväzok zdržať
sa určitej činnosti alebo strpieť určitú činnosť, ktoré vylučujú možnosť vypovedať
zmluvu, sú neplatné. Rovnako sú neplatné ustanovenia zmluvy podľa prvej vety, ktoré
umožňujú zmluvu vypovedať v lehote dlhšej, ako je uvedená v § 582 ods. 1; to neplatí,
ak zákon ustanovuje dlhšiu výpovednú lehotu.
Neuplatnenie práva
K zániku práva preto, že nebolo uplatnené v určenom čase, dochádza
len v prípadoch uvedených v zákone. Na zánik súd prihliadne, aj keď to dlžník nenamietne.
Splynutie
Ak akýmkoľvek spôsobom splynie právo s povinnosťou (záväzkom) v jednej
osobe, zanikne právo i povinnosť (záväzok), ak zákon neustanovuje inak.
Urovnanie
(1) Dohodou o urovnaní môžu účastníci upraviť práva medzi nimi sporné
alebo pochybné. Dohoda, ktorou majú byť medzi účastníkmi upravené všetky práva, sa
netýka práv, na ktoré účastník nemohol pomýšľať.
(2) Ak bol doterajší záväzok zriadený písomnou formou, musí sa dohoda
o urovnaní uzavrieť písomne: to isté platí, ak sa dohoda týka premlčaného záväzku.
(3) Doterajší záväzok je nahradený záväzkom, ktorý vyplýva z urovnania.
(1) Omyl o tom, čo je medzi stranami sporné alebo pochybné, nespôsobuje
neplatnosť dohody o urovnaní. Ak však omyl bol vyvolaný ľsťou jednej strany, môže
sa druhá strana neplatnosti dovolať.
(2) Urovnanie dojednané dobromyseľne nestráca platnosť ani v prípade,
že dodatočne vyjde najavo, že niektorá zo strán dohodnuté právo v čase dojednania
urovnania nemala.
I keď strany vyhlásia, že urovnaním sú medzi nimi upravené všetky vzájomné
práva, týkajú sa tieto účinky iba právneho vzťahu, v ktorom vznikla medzi nimi spornosť
alebo pochybnosť, ibaže z obsahu urovnania nepochybne vyplýva, že sa urovnanie týka
aj iných vzťahov.
Druhá hlava
KÚPNA A ZÁMENNÁ ZMLUVA
Prvý oddiel
Všeobecné ustanovenia o kúpnej zmluve
Z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu
odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu
dohodnutú cenu.
Cenu treba dojednať v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi,
inak je zmluva neplatná podľa § 40a.
Ak nie je dohodnuté inak, prechádza na kupujúceho nebezpečenstvo náhodnej
skazy a náhodného zhoršenia predmetu kúpy, včítane úžitkov, súčasne s nadobudnutím
vlastníctva. Ak kupujúci nadobudne vlastníctvo skôr, než dôjde k odovzdaniu predmetu
kúpy, má predávajúci až do odovzdania práva a povinnosti uschovávateľa.
Ak nie je dohodnuté inak ani ak to nie je obvyklé, sú účastníci povinní
plniť bez zbytočného odkladu. Predávajúci je oprávnený odovzdanie predmetu kúpy odoprieť,
ak kupujúci nezaplatí cenu včas. Ak sa odosiela predmet kúpy na miesto plnenia alebo
určenia, nie je kupujúci povinný zaplatiť cenu, dokiaľ nemá možnosť si predmet kúpy
prezrieť.
Ak je kupujúci v omeškaní s prevzatím, môže predávajúci predmet kúpy
uložiť na náklady kupujúceho vo verejnom skladišti alebo u iného uschovávateľa alebo
ho môže po upozornení predať na účet kupujúceho. Ak ide o vec podliehajúcu rýchlej
skaze a ak nie je na upozornenie čas, upozornenie nie je potrebné.
Ak nie je dohodnuté inak, znáša náklady spojené s odovzdaním predmetu
kúpy, najmä náklady merania, váženia a balenia, predávajúci a náklady spojené s prevzatím
kupujúci; ak sa vec odosiela na miesto, ktoré nie je miestom splnenia, znáša náklady
odoslania kupujúci.
Ak má predávajúci predmet kúpy odoslať na miesto splnenia alebo určenia,
platí, že vec bola odovzdaná v čase, keď bola odovzdaná na prepravu, pokiaľ nebolo
dohodnuté inak.
Tomu, kto kúpi budúce úžitky nejakej veci vcelku alebo s nádejou na neisté
budúce úžitky, patria všetky úžitky riadne vyťažené. Znáša však stratu, ak bolo jeho
očakávanie zmarené.
Ak vec má vady, o ktorých predávajúci vie, je povinný kupujúceho pri
dojednávaní kúpnej zmluvy na ne upozorniť.
(1) Ak dodatočne vyjde najavo vada, na ktorú predávajúci kupujúceho neupozornil,
má kupujúci právo na primeranú zľavu z dojednanej ceny zodpovedajúcu povahe a rozsahu
vady; ak ide o vadu, ktorá robí vec neupotrebiteľnou, má tiež právo od zmluvy odstúpiť.
(2) Právo odstúpiť od zmluvy má kupujúci aj vtedy, ak ho predávajúci
ubezpečil, že vec má určité vlastnosti, najmä vlastnosti vymienené kupujúcim, alebo
že nemá žiadne vady, a toto ubezpečenie sa ukáže nepravdivým.
Kupujúci má právo na úhradu nevyhnutných nákladov, ktoré mu vznikli v
súvislosti s uplatnením práv zo zodpovednosti za vady.
(1) Vady musí kupujúci uplatniť u predávajúceho bez zbytočného odkladu.
Práva zo zodpovednosti za vady sa môže kupujúci domáhať na súde, len ak vady vytkol
najneskôr do 24 mesiacov od prevzatia veci.
(2) Právo na náhradu nevyhnutných nákladov môže kupujúci uplatniť na
súde, len ak náklady predávajúcemu oznámi v lehote uvedenej v odseku 1.
Uplatnením práv zo zodpovednosti za vady nie je dotknuté právo na náhradu
škody.
Druhý oddiel
Vedľajšie dojednania pri kúpnej zmluve
Výhrada vlastníctva
Ak má vlastníctvo k predanej hnuteľnej veci prejsť na kupujúceho až po
zaplatení ceny, musí sa táto výhrada dohodnúť písomne. Ak zo zmluvy nevyplýva niečo
iné, prechádza nebezpečenstvo náhodnej skazy a náhodného zhoršenia na kupujúceho
odovzdaním veci.
Predkupné právo
(1) Kto predá vec s výhradou, že mu ju kupujúci ponúkne na predaj,
keby ju chcel predať, má predkupné právo.
(2) Také právo možno dohodnúť aj pre prípad iného scudzenia veci než
predajom.
(1) Predkupné právo ukladá povinnosť iba tomu, kto sľúbil vec ponúknuť
na predaj.
(2) Predkupné právo možno dohodnúť aj ako vecné právo, ktoré pôsobí
aj voči nástupcom kupujúceho. Zmluva sa musí uzavrieť písomne a predkupné právo sa
nadobúda vkladom do katastra nehnuteľností. Ak predávajúci nekúpil vec ponúknutú
kupujúcim, zostáva mu zachované predkupné právo aj voči jeho právnemu nástupcovi.
(3) Ak sa predkupné právo porušilo, môže sa oprávnený buď od nadobúdateľa
domáhať, aby mu vec ponúkol na predaj, alebo mu zostane predkupné právo zachované.
Predkupné právo neprechádza na dediča oprávnenej osoby a nemožno ho
previesť na inú osobu.
Ak nie je dohodnutá doba, dokedy sa má predaj uskutočniť, musí oprávnená
osoba vyplatiť hnuteľnosť do ôsmich dní, nehnuteľnosť do dvoch mesiacov po ponuke.
Ak táto doba uplynie márne, predkupné právo zanikne. Ponuka sa vykoná ohlásením všetkých
podmienok; ak ide o nehnuteľnosť, musí byť ponuka písomná.
Kto je oprávnený kúpiť vec, musí zaplatiť cenu ponúknutú niekym iným,
ak nie je dohodnuté inak. Ak nemôže vec kúpiť alebo ak nemôže splniť podmienky ponúknuté
popri cene a ak ich nemožno vyrovnať ani odhadnou cenou, predkupné právo zanikne.
Právo spätnej kúpy
(1) Kto predá hnuteľnú vec s výhradou, že má právo žiadať vrátenie
veci do určitej doby po kúpe, ak vráti kupujúcemu zaplatenú cenu, má právo spätnej
kúpy.
(2) Zmluva o práve spätnej kúpy sa musí uzavrieť písomne.
(1) Právo spätnej kúpy musí predávajúci uplatniť písomnou formou, a
ak nie je dohodnuté inak, najneskôr do jedného roka od odovzdania veci kupujúcemu,
inak právo spätnej kúpy zanikne.
(2) Ak predávajúci využije právo spätnej kúpy, musí kupujúci vrátiť
vec bez zbytočného odkladu a každá strana má práva a povinnosti, ktoré mala druhá
strana z pôvodnej kúpnej zmluvy.
(1) Ak sa právo spätnej kúpy týka veci určenej podľa druhu, vzniká
uplatnením tohto práva kupujúcemu záväzok vrátiť vec toho istého druhu.
(2) Ak sa právo spätnej kúpy týka veci jednotlivo určenej, je kupujúci
povinný vrátiť tú istú vec, ktorú kúpil. Zmluva o scudzení veci, ktorou sa porušilo
právo spätnej kúpy, je neplatná.
Iné vedľajšie dojednania
(1) Účastníci môžu písomnou zmluvou dohodnúť aj iné vedľajšie dojednania
majúce povahu výhrad a podmienok pripúšťajúcich zánik právneho vzťahu založeného
kúpnou zmluvou.
(2) Pokiaľ sa účastníci nedohodli inak, zanikajú tieto výhrady a podmienky
najneskôr uplynutím jedného roka od uzavretia kúpnej zmluvy, ak ich predávajúci v
tejto lehote neuplatnil.
Tretí oddiel
Zámenná zmluva
Ustanovenia o kúpnej zmluve sa primerane použijú aj na zmluvu, podľa
ktorej si zmluvné strany vymieňajú vec za vec, a to tak, že každá zo strán sa považuje
ohľadne veci, ktorú výmenou dáva, za predávajúcu stranu, a ohľadne veci, ktorú výmenou
prijíma, za kupujúcu stranu.
Štvrtý oddiel
Osobitné ustanovenia o predaji tovaru v obchode
(Spotrebiteľské kúpne zmluvy)
Na spotrebiteľskú kúpnu zmluvu okrem ustanovení § 52 až 54 sa vzťahujú
aj všeobecné ustanovenia o kúpnej zmluve a ustanovenia § 613 až 627.
Veci možno predávať aj na objednávku. Predávajúci je povinný obstarať
objednaný tovar v dohodnutej lehote, a ak lehota nie je dohodnutá, v lehote primeranej
okolnostiam. Ak sa tak nestane, objednávateľ je oprávnený od zmluvy odstúpiť. Odstúpením
objednávateľa od zmluvy nie je dotknuté jeho právo na náhradu škody.
(1) Ak je predávajúci podľa dohody s kupujúcim alebo podľa povahy veci
povinný dodať vec na miesto určené kupujúcim, kupujúci je povinný prevziať vec pri
dodaní. V ostatných prípadoch je kupujúci povinný prevziať vec pri predaji, ak sa
s predávajúcim nedohodne inak.
(2) Ak sa účastníci nedohodli inak, predávajúci je povinný dodať vec
kupujúcemu bezodkladne, najneskôr do 30 dní odo dňa uzavretia zmluvy. Ak predávajúci
nesplní svoj záväzok dodať vec v lehote podľa prvej vety a nedodá vec ani v dodatočnej
primeranej lehote poskytnutej mu kupujúcim, má kupujúci právo od zmluvy odstúpiť.
(3) Ak je vzhľadom na všetky okolnosti zrejmé alebo ak pred uzavretím
zmluvy kupujúci predávajúceho výslovne informoval o tom, že dodanie tovaru v určenej
lehote alebo v určený deň je pre kupujúceho osobitne dôležité, a predávajúci tovar
v tejto lehote nedodal, alebo ak uplynie lehota podľa odseku 2 prvej vety a predávajúci
výslovne vyhlási, že vec kupujúcemu nedodá, kupujúci má právo odstúpiť od zmluvy
aj bez poskytnutia dodatočnej primeranej lehoty na dodanie veci.
(4) Ak kupujúci odstúpi od zmluvy podľa odseku 2 alebo odseku 3, predávajúci
je povinný bezodkladne vrátiť kupujúcemu všetky plnenia prijaté na základe zmluvy.
(5) Ak kupujúci neprevezme vec v čase uvedenom v odseku 1, predávajúci
je oprávnený požadovať poplatok za uskladnenie; výšku poplatku ustanovuje osobitný
predpis, prípadne určuje dohoda medzi účastníkmi.
(6) Prevzatím veci prechádza na kupujúceho vlastníctvo kúpenej veci.
Pri zásielkovom predaji prechádza vlastníctvo na kupujúceho prevzatím veci kupujúcim
na mieste dodania ním určenom. Pri samoobslužnom predaji dochádza k prevodu vlastníctva
ku kúpenej veci okamihom zaplatenia ceny za vybraný tovar. Do tohto okamihu môže
kupujúci vybraný tovar vrátiť na pôvodné miesto. Ak kupujúci svojím zavinením poškodí
alebo zničí vybraný tovar pred prevodom vlastníckeho práva, zodpovedá za škodu podľa
všeobecných ustanovení o zodpovednosti za škodu.
Ak dodaný tovar nemá vlastnosti, o ktoré prejavil spotrebiteľ záujem
a ktoré sa zhodujú s popisom poskytnutým dodávateľom, náklady na jeho vrátenie a
dodanie tovaru, ktorý zodpovedá zmluve, ako aj všetky kupujúcim účelne vynaložené
náklady v súvislosti s tým znáša predávajúci.
Plnenia, ktoré sa s predajom veci obvykle neposkytujú, treba osobitne
dohodnúť.
Akosť a množstvo
Predávaná vec musí mať požadovanú, prípadne právnymi predpismi ustanovenú
akosť, množstvo, mieru alebo hmotnosť a musí byť bez vád, najmä musí zodpovedať záväzným
technickým normám. Pri potravinách musí byť vyznačený dátum spotreby alebo dátum
minimálnej trvanlivosti. Ak to povaha veci pripúšťa, má kupujúci právo, aby sa vec
pred ním prekontrolovala alebo aby sa mu jej činnosť predviedla.
Ak treba, aby sa pri užívaní veci zachovali osobitné pravidlá, najmä
ak sa užívanie riadi návodom alebo je upravené technickou normou, je predávajúci
povinný kupujúceho s nimi oboznámiť, ibaže ide o pravidlá všeobecne známe. Ak predávajúci
nesplní túto povinnosť, je povinný nahradiť kupujúcemu škodu, ktorá z toho vznikla.
Veci, ktoré majú vady, ktoré nebránia, aby sa mohla vec užívať na určený
účel, musia sa predávať len za nižšie ceny, než je obvyklá cena bezvadnej veci; kupujúceho
treba upozorniť, že vec má vadu a o akú vadu ide, ak to nie je zrejmé už z povahy
predaja.
Zodpovednosť za vady predanej veci
(1) Predávajúci zodpovedá za vady, ktoré má predaná vec pri prevzatí
kupujúcim. Pri použitých veciach nezodpovedá za vady vzniknuté ich použitím alebo
opotrebením. Pri veciach predávaných za nižšiu cenu nezodpovedá za vadu, pre ktorú
bola dojednaná nižšia cena.
(2) Ak nejde o veci, ktoré sa rýchlo kazia, alebo o použité veci, zodpovedá
predávajúci za vady, ktoré sa vyskytnú po prevzatí veci v záručnej dobe (záruka).
(1) Záručná doba je 24 mesiacov. Ak je na predávanej veci, jej obale
alebo návode k nej pripojenom vyznačená lehota na použitie, neskončí sa záručná doba
pred uplynutím tejto lehoty.
(2) Ak ide o použitú vec, kupujúci a predávajúci sa môžu dohodnúť aj
na kratšej záručnej dobe, nie však kratšej než 12 mesiacov.
(3) Pri veciach, ktoré sú určené na to, aby sa užívali po dlhšiu dobu,
ustanovujú osobitné predpisy záručnú dobu dlhšiu ako 24 mesiacov. Záručná doba presahujúca
24 mesiacov sa môže týkať i len niektorej súčiastky veci.
(4) Na žiadosť kupujúceho je predávajúci povinný poskytnúť záruku písomnou
formou (záručný list). Ak to povaha veci umožňuje, postačí namiesto záručného listu
vydať doklad o kúpe.
(5) Vyhlásením v záručnom liste vydanom kupujúcemu alebo v reklame
môže predávajúci poskytnúť záruku presahujúcu rozsah záruky ustanovenej v tomto zákone.
V záručnom liste určí predávajúci podmienky a rozsah tejto záruky.
Záručné doby začínajú plynúť od prevzatia veci kupujúcim. Ak má kúpenú
vec uviesť do prevádzky iný podnikateľ než predávajúci, začne záručná doba plynúť
až odo dňa uvedenia veci do prevádzky, pokiaľ kupujúci objednal uvedenie do prevádzky
najneskôr do troch týždňov od prevzatia veci a riadne a včas poskytol na vykonanie
služby potrebnú súčinnosť.
(1) Ak ide o vadu, ktorú možno odstrániť, má kupujúci právo, aby bola
bezplatne, včas a riadne odstránená. Predávajúci je povinný vadu bez zbytočného odkladu
odstrániť.
(2) Kupujúci môže namiesto odstránenia vady požadovať výmenu veci,
alebo ak sa vada týka len súčasti veci, výmenu súčasti, ak tým predávajúcemu nevzniknú
neprimerané náklady vzhľadom na cenu tovaru alebo závažnosť vady.
(3) Predávajúci môže vždy namiesto odstránenia vady vymeniť vadnú vec
za bezvadnú, ak to kupujúcemu nespôsobí závažné ťažkosti.
(1) Ak ide o vadu, ktorú nemožno odstrániť a ktorá bráni tomu, aby
sa vec mohla riadne užívať ako vec bez vady, má kupujúci právo na výmenu veci alebo
má právo od zmluvy odstúpiť. Tie isté práva prislúchajú kupujúcemu, ak ide síce o
odstrániteľné vady, ak však kupujúci nemôže pre opätovné vyskytnutie sa vady po oprave
alebo pre väčší počet vád vec riadne užívať.
(2) Ak ide o iné neodstrániteľné vady, má kupujúci právo na primeranú
zľavu z ceny veci.
Ak vec predávaná za nižšiu cenu alebo použitá vec má vadu, za ktorú
predávajúci zodpovedá, má kupujúci namiesto práva na výmenu veci právo na primeranú
zľavu.
Práva zo zodpovednosti za vady sa uplatňujú u predávajúceho, u ktorého
bola vec kúpená. Ak je však v záručnom liste uvedený iný podnikateľ určený na opravu,
ktorý je v mieste predávajúceho alebo v mieste pre kupujúceho bližšom, uplatní kupujúci
právo na opravu u podnikateľa určeného na vykonanie záručnej opravy. Podnikateľ určený
na opravu je povinný opravu vykonať v lehote dohodnutej pri predaji veci medzi predávajúcim
a kupujúcim.
(1) Práva zo zodpovednosti za vady veci, pre ktoré platí záručná doba,
zaniknú, ak sa neuplatnili v záručnej dobe.
(2) Práva zo zodpovednosti za vady pri veciach, ktoré sa rýchlo kazia,
musia sa uplatniť najneskôr v deň nasledujúci po kúpe; inak práva zaniknú.
(3) Ak ide o použitú vec, zaniknú práva zo zodpovednosti za vady, ak
neboli uplatnené do 24 mesiacov odo dňa prevzatia použitej veci kupujúcim alebo do
doby, na ktorej sa predávajúci a kupujúci dohodli podľa § 620 ods. 2.
(1) Doba od uplatnenia práva zo zodpovednosti za vady až do doby, keď
kupujúci po skončení opravy bol povinný vec prevziať, sa do záručnej doby nepočíta.
Predávajúci je povinný vydať kupujúcemu potvrdenie o tom, kedy právo uplatnil, ako
aj o vykonaní opravy a o dobe jej trvania.
(2) Ak dôjde k výmene, začne plynúť záručná doba znova od prevzatia
novej veci. To isté platí, ak dôjde k výmene súčiastky, na ktorú bola poskytnutá
záruka.
Tretia hlava
DAROVACIA ZMLUVA
(1) Darovacou zmluvou darca niečo bezplatne prenecháva alebo sľubuje obdarovanému
a ten dar alebo sľub prijíma.
(2) Darovacia zmluva musí byť písomná, ak je predmetom daru nehnuteľnosť,
a pri hnuteľnej veci, ak nedôjde k odovzdaniu a prevzatiu veci pri darovaní.
(3) Neplatná je darovacia zmluva, podľa ktorej sa má plniť až po darcovej
smrti.
Darca je povinný pri ponuke daru upozorniť na vady, o ktorých vie. Ak má
vec vady, na ktoré darca neupozornil, je obdarovaný oprávnený vec vrátiť.