Zdieľanie poznámky:
Obsah
Typ obsahu
41/1964 Zb.
ZÁKON
z 26. februára 1964
o hospodárení s bytmi
Národné zhromaždenie československej socialistickej republiky uznieslo sa na
tomto zákone:
Základné ustanovenia
(1) Starostlivosť o spravodlivé hospodárenie s bytmi a o ich účelné využívanie
patrí k popredným úlohám národných výborov. Národné výbory plnia túto úlohu za širokej
účasti pracujúcich, vytvárajú podmienky pre zvyšovanie ich iniciatívy a aktivity
pri riešení bytového problému a úzko spolupracujú so štátnymi orgánmi i hospodárskymi
a spoločenskými organizáciami, najmä s Revolučným odborovým hnutím.
(2) Byty, s ktorými národné výbory hospodária, sú určené predovšetkým pre
rodiny s nižšími príjmami a väčším počtom detí.
(1) Počet bytov zo štátnej bytovej výstavby pre najdôležitejšie podniky
a závody alebo pre iné účely určujú, pokiaľ to považujú za potrebné, krajské národné
výbory po prejednaní s príslušnými ústrednými orgánmi a s krajskou odborovou radou
alebo priamo vláda.
(2) Okresné národné výbory určia po vyjadrení miestnych národných výborov
a po zistení stanoviska okresnej odborovej rady, koľko bytov zo štátnej bytovej výstavby
bude slúžiť pre ubytovanie pracovníkov podnikov a závodov, prevádzka ktorých je podmienená
presídlením stálych pracovných síl do blízkosti pracovísk, a ďalej pre ubytovanie
pracovníkov nevyhnutných služieb v jednotlivých obciach. Ostatné byty prideľujú miestne
národné výbory ďalším uchádzačom o byt.
Práva a povinnosti užívateľov bytov a organizácií, ktoré spravujú bytový
majetok, upravuje Občiansky zákonník.
PRVÁ ČASŤ
Prehľad o bytovom priestore
Oddiel 1
Ohlasovacia povinnosť a zoznamy voľných bytov
(1) Miestne národné výbory si obstarávajú prehľad o bytovom priestore
pomocou svojich aktívov, najmä občianskych výborov a domových komisií a na základe
hlásenia vlastníkov domov a užívateľov bytov.
(2) Vlastník domu je povinný do 8 dní hlásiť miestnemu národnému výboru
byt novo vystavaný alebo zriadený, byt uvoľnený, byt, ktorý sa neužíva alebo užíva
len občas, a byt, ktorého užívateľ zomrel. V tej istej lehote je povinný hlásiť,
ak sa niekto nasťahoval do bytu bez rozhodnutia miestneho národného výboru alebo
iného orgánu príslušného prideliť byt. Ak ide o podnikový byt (§ 66), vojenský byt
(§ 68) alebo byt Ministerstva vnútra (§ 69), vlastník domu je povinný podať hlásenie
aj organizácii hospodáriacej s podnikovými bytmi, orgánu vojenskej správy alebo orgánu
Ministerstva vnútra.
(3) Užívateľ bytu, ktorý má dva alebo viac bytov alebo nadmerný byt
(§ 38), je povinný to ohlásiť miestnemu národnému výboru, a ak ide o podnikový byt,
vojenský byt alebo byt Ministerstva vnútra, aj príslušnej organizácii, orgánu vojenskej
správy alebo orgánu Ministerstva vnútra. Ak sú jeho byty v rôznych obciach, ohlási
ich miestnym národným výborom v týchto obciach.
(1) Miestne národné výbory vedú zoznamy novo vystavaných, zriadených
a uvoľnených bytov. Tieto zoznamy sú verejné. V zozname vyznačujú každé pridelenie
bytu s uvedením dátumu a dôvodu pridelenia.
(2) Organizácie hospodáriace s podnikovými bytmi, orgány vojenskej správy,
orgány Ministerstva vnútra a ľudové bytové družstvá1) vedú zoznamy voľných podnikových
bytov, vojenských bytov, bytov Ministerstva vnútra a bytov v domoch ľudových bytových
družstiev. Uchádzači o takýto byt majú právo do zoznamu nazrieť.
Oddiel 2
Zoznamy uchádzačov o byt
Miestne zoznamy
(1) Miestny národný výbor vedie miestny zoznam uchádzačov o byt, do
ktorého zapíše uchádzačov, ktorí nemajú v obci vlastný byt alebo bývajú v byte zdravotne
závadnom (§ 64) alebo zdravotne nevhodnom (§ 65).
(2) Ďalej zapíše miestny národný výbor do miestneho zoznamu oddelene
uchádzačov, ktorí majú vypratať svoj byt na základe rozhodnutia súdu alebo národného
výboru.
(1) V obciach, ktoré majú viac ako 5000 obyvateľov alebo sú sídlom okresného
národného výboru alebo ktoré určí okresný národný výbor, zapíše miestny národný výbor
do miestneho zoznamu uchádzačov len vtedy, ak trvale pracujú v tejto obci.
(2) Uchádzačov, ktorí trvale pracujú v obci uvedenej v odseku 1, môže
zapísať do zoznamu uchádzačov i miestny národný výbor v menšej obci, ktorá s obcou,
v ktorej uchádzač trvale pracuje, územne súvisí, tvorí jednotnú hospodársku oblasť
a je s ňou spojená vhodnými dopravnými prostriedkami.
(3) Uchádzačov, ktorí vzhľadom na povahu svojej práce menia svoje pracoviská,
zapíše do miestneho zoznamu miestny národný výbor obce ich doterajšieho bydliska
alebo miestny národný výbor obce, v ktorej je závod (prevádzkáreň alebo stredisko),
ktorého sú pracovníkmi.
Zoznamy pracovníkov organizácií
Organizácie hospodáriace s podnikovými bytmi vedú pre každú obec, v
ktorej sú tieto byty, zoznamy uchádzačov, ktorí sú pracovníkmi organizácie.
Zoznamy vojakov z povolania a príslušníkov Ministerstva vnútra
(1) Orgány vojenskej správy vedú pre každú obec, v ktorej sú vojenské
byty, zoznam uchádzačov, ktorí sú vojakmi z povolania alebo občianskymi pracovníkmi
vojenskej správy a vykonávajú službu alebo trvale pracujú v tejto obci alebo v inej
obci, ktorá s ňou územne súvisí, tvorí jednotnú hospodársku oblasť a je s ňou spojená
verejnými dopravnými prostriedkami.
(2) Podľa tých istých zásad vedú orgány Ministerstva vnútra zoznamy
uchádzačov, ktorí sú príslušníkmi ozbrojených sborov Ministerstva vnútra.
Zoznamy členov ľudových bytových družstiev
(1) Ľudové bytové družstvá vedú pre každú obec, v ktorej majú svoje
byty, zoznam uchádzačov, ktorí sú členmi družstva.
(2) V obciach, ktoré majú viac ako 5000 obyvateľov alebo sú sídlom okresného
národného výboru alebo ktoré určí okresný národný výbor, zapíše ľudové bytové družstvo
uchádzačov do zoznamu len vtedy, ak v obci trvale pracujú.
Oddiel 3
Miestne poradníky
(1) Miestny národný výbor prideľuje byty podľa poradníka, ktorý zostavuje
na pol roka.
(2) Počet uchádzačov zapísaných do poradníka musí zodpovedať počtu bytov,
ktoré bude podľa odhadu možné v príslušnom polroku prideliť. Do poradníka sa zapíše
aj uchádzač, ktorý bol zapísaný do poradníka v minulom polroku, ale byt mu nebol
pridelený, ak sa predpoklady pre zápis do poradníka nezmenili.
(1) Miestny národný výbor zapíše do miestneho poradníka uchádzačov zapísaných
do miestneho zoznamu, ktorí podľa naliehavosti bytovej potreby a so zreteľom na význam
svojej práce prichádzajú v najbližšom polroku do úvahy pre pridelenie bytu; podľa
tých istých skutočností určí pre každého uchádzača jeho poradie.
(2) Pri posudzovaní naliehavosti bytovej potreby vychádza miestny národný
výbor zo zásady, že byty majú sa prideľovať predovšetkým uchádzačom s nízkymi príjmami
a väčším počtom detí, ktorí nebývajú alebo bývajú v byte zdravotne závadnom alebo
zdravotne nevhodnom.
(3) Význam uchádzačovej práce sa posudzuje podľa dôležitosti jeho zamestnania
a podľa potrieb národného hospodárstva, najmä tých odvetví a závodov, rozvoj a prevádzka
ktorých je podmienená presídlením stálych pracovných síl do blízkosti ich pracoviska.
Ak sa majú v polroku, na ktorý sa zostavuje poradník, prideliť byty
aj pracovníkom nevyhnutných služieb, zapíše ich miestny národný výbor v miestnom
poradníku do osobitnej skupiny, a to v takom poradí, ktoré zodpovedá významu ich
práce a naliehavosti ich bytovej potreby.
Uchádzači zapísaní do miestneho zoznamu, ktorí neboli zapísaní do miestneho
poradníka, môžu proti tomu podať miestnemu národnému výboru rozklad; rozhodne o ňom
do 30 dní ten orgán miestneho národného výboru, ktorý vydal rozhodnutie o zostavení
poradníka. Proti rozhodnutiu, ktorým miestny národný výbor určil poradie uchádzačov
zapísaných do poradníka, nemožno sa odvolať.
Poradníky pracovníkov organizácií, vojakov z povolania, príslušníkov
Ministerstva vnútra a členov ľudových bytových družstiev
(1) Podnikové byty, vojenské byty, byty Ministerstva vnútra a byty v
domoch ľudových bytových družstiev sa prideľujú podľa poradníka, ktorý organizácie
hospodáriace s podnikovými bytmi, orgán vojenskej správy, orgán Ministerstva vnútra
a ľudové bytové družstvo zostavujú na krátke časové obdobie, najmenej však na 3 mesiace.
(2) Organizácie hospodáriace s podnikovými bytmi, orgán vojenskej správy,
orgán Ministerstva vnútra a ľudové bytové družstvo zapíšu do poradníka uchádzačov
zapísaných do zoznamu, ktorí podľa naliehavosti bytovej potreby a so zreteľom na
význam svojej práce prichádzajú v najbližšom období do úvahy pre pridelenie bytu;
podľa tých istých skutočností určia pre každého uchádzača jeho poradie.
(3) Organizácie zapisujú uchádzača do poradníka po predchádzajúcom súhlase
závodného výboru základnej organizácie Revolučného odborového hnutia po prejednaní
na členskej schôdzi základnej organizácie.
(4) Inak pre zápis uchádzačov do poradníka pracovníkov organizácií,
vojakov z povolania, príslušníkov ozbrojených sborov Ministerstva vnútra a členov
ľudových bytových družstiev platia primerane ustanovenia o zápise uchádzačov do miestnych
poradníkov.
(1) Uchádzačom zapísaným do poradníka pracovníkov organizácií alebo
do poradníka členov ľudového bytového družstva možno prideliť byt len vtedy, ak poradník
schválil miestny národný výbor.
(2) O žiadosti organizácie alebo ľudového bytového družstva o schválenie
poradníka rozhodne miestny národný výbor do 30 dní po tom,keď mu bol poradník predložený.
Proti rozhodnutiu miestneho národného výboru sa môže odvolať len organizácia alebo
ľudové bytové družstvo.
(3) Miestny národný výbor neschváli poradník pracovníkov organizácie
alebo členov ľudového bytového družstva, ak by sa mali podľa neho prideliť byty v
rozpore s týmto zákonom.
(4) Ustanovenia predchádzajúcich odsekov sa nevzťahujú na byty vystavané
v podnikovej bytovej výstavbe z vlastných voľných prostriedkov podniku a iných zdrojov,
ktoré možno na tento účel podľa platných predpisov použiť.2)
Spoločné ustanovenia o zoznamoch a poradníkoch
(1) Uchádzač môže byť zapísaný len do jediného zoznamu uchádzačov.
(2) Miestne zoznamy i miestne poradníky sa zverejňujú.
(3) Organizácie hospodáriace s podnikovými bytmi, orgán vojenskej správy,
orgán Ministerstva vnútra a ľudové bytové družstvo musí dovoliť každému svojmu uchádzačovi,
aby nazrel do zoznamu a poradníka, ktoré zostavili.
DRUHÁ ČASŤ
Prideľovanie bytov
Prideľovanie bytov podľa poradníka
Miestny národný výbor prideľuje byty uchádzačom zapísaných do poradníka
podľa poradia uchádzačov prizerajúc na to, aby bol byt počtom i rozmermi miestností
vzhľadom na počet príslušníkov uchádzačovej domácnosti i vzhľadom na miestne pomery
primeraný uchádzačovej potrebe.
Prideľovanie bytov mimo poradníka
Uchádzačovi, ktorý nie je zapísaný do poradníka, možno prideliť byt
a) ak ide pri prvom pridelení o uchádzača,
aa) pre ktorého organizácia, v ktorej
pracuje, po dohode so závodným výborom základnej organizácie Revolučného odborového
hnutia vykonala také stavebné úpravy, ktorými sa získa byt z priestorov slúžiacich
na iné účely než na bývanie alebo z priestorov nespôsobilých na bývanie;
bb) ktorému
dal miestny národný výbor súhlas, aby vlastným nákladom vykonal také stavebné úpravy,
ktorými sa získa byt z priestorov slúžiacich na iné účely než na bývanie alebo z
priestorov nespôsobilých na bývanie;
b) ak ide o osobu, ktorej treba prideliť byt
v štátnom záujme (§ 20);
c) ak ide o osobu, ktorá dobrovoľne uvoľní svoj byt; v
tomto prípade možno však prideliť byt najviac rovnakej hodnoty a vybavenia, ale s
menším úhrnom podlahovej plochy obytných miestností.
(1) So zreteľom na štátny záujem možno mimo poradníka prideliť byt
a) predstaviteľom a pracovníkom cudzích zastupiteľských úradov a osobám uvedeným
v § 75 písm. b),
b) členom vlády, členom predsedníctiev Národného zhromaždenia a
Slovenskej národnej rady, vedúcim ústredných orgánov a predsedom krajských národných
výborov, ako aj osobám v rovnakej funkčnej úrovni,
c) popredným umelcom, ktorí prechádzajú
do menších priemyselných obcí a na dediny a ktorým vydá príslušná organizácia osvedčenie
o umeleckej kvalifikácii.
(2) Vláda môže určiť ďalšie prípady, kedy možno prideliť byt v štátnom
záujme.
Prideľovanie náhradných bytov
Náhradné byty prideľuje miestny národný výbor, v územnom obvode ktorého
je byt, ktorý sa má vypratať. Ak je náhradný byt v inej obci, prideľuje ho miestny
národný výbor, v územnom obvode ktorého je náhradný byt, po dohode s miestnym národným
výborom, v územnom obvode ktorého je byt, ktorý sa má vypratať.
Uchádzačovi, ktorý nie je zapísaný do poradníka, možno prideliť byt ako
náhradný, ak má svoj byt vypratať na základe rozhodnutia súdu alebo národného výboru
alebo ak bol o svoj byt pripravený živelnou pohromou.
Byt v rodinnom domčeku
(1) Národné výbory napomáhajú tomu, aby sa do rodinného domčeka, v ktorom
užíva byt iný občan, mohol nasťahovať jeho vlastník alebo jeho ženaté (vydaté) dieťa,
prípadne jeho rodičia. Za tým účelom prideľujú miestne národné výbory náhradné byty
užívateľom bytov v rodinných domčekoch alebo dbajú, aby užívatelia týchto bytov boli
zaraďovaní do družstevnej alebo individuálnej bytovej výstavby. Takisto podporujú
uskutočňovanie výmien bytov medzi vlastníkmi rodinných domčekov a užívateľmi bytov
v nich.
(2) Z prideľovacieho práva miestneho národného výboru je byt v rodinnom
domčeku vyňatý, ak vyhlási vlastník domčeka miestnemu národnému výboru súčasne s
ohlásením uvoľneného bytu alebo do 8 dní po tom, keď sa stalo vykonateľným rozhodnutie
súdu alebo národného výboru o zrušení práva užívať byt, že sa do 15 dní do bytu nasťahuje
alebo že v tejto lehote v ňom ubytuje svoje ženaté (vydaté) dieťa, alebo ak nejde
o obce uvedené v § 7 ods. 1, svojich rodičov.
(3) Ak je rodinný domček v spoluvlastníctve, môže právo nasťahovať sa
do uvoľneného bytu v domčeku alebo ubytovať v ňom svoje ženaté (vydaté) dieťa alebo
svojich rodičov použiť každý zo spoluvlastníkov, a to podľa vzájomnej dohody, a ak
k nej nedôjde, podľa rozhodnutia súdu (§ 139 Obč. zák. ).
(4) Prideľovacie právo miestneho národného výboru sa nevzťahuje na jednotlivú
obytnú miestnosť (časť bytu) v rodinnom domčeku, ak ohlási vlastník rodinného domčeka
miestnemu národnému výboru súčasne s ohlásením uvoľneného bytu v domčeku, že túto
miestnosť bude užívať sám alebo príslušník jeho rodiny pre svoje zotavenie alebo
za účelom ošetrenia záhrady. Túto výhodu môže vlastník rodinného domčeka uplatniť,
ak býva sám alebo príslušník jeho rodiny v obci uvedenej v § 7 ods. 1 a ak ide o
inú obec, než v ktorej je rodinný domček. Jednotlivá obytná miestnosť v rodinnom
domčeku je vyňatá z prideľovacieho práva miestneho národného výboru len vtedy, ak
je od bytu, ktorý sa má prideliť, tak oddelená, že jej užívaním nebude užívateľ bytu
rušený v jeho obvyklom užívaní, alebo ak ju možno podľa vyjadrenia stavebného úradu
takto upraviť.
(5) Ak je rodinný domček v spoluvlastníctve, môžu všetci spoluvlastníci
uplatniť právo na užívanie len jednej miestnosti dohromady.
Prideľovanie podnikových bytov, bytov Ministerstva vnútra a bytov v domoch
ľudových bytových družstiev
(1) Podnikové byty, byty Ministerstva vnútra a byty v domoch ľudových
bytových družstiev prideľuje miestny národný výbor na návrh organizácie hospodáriacej
s podnikovými bytmi, orgánu Ministerstva vnútra alebo ľudového bytového družstva.
(2) Miestny národný výbor pridelí byt, ak mu organizácia, orgán Ministerstva
vnútra alebo ľudové bytové družstvo najneskôr do 30 dní po vzniku ohlasovacej povinnosti
navrhnú uchádzača zapísaného do poradníka (§ 15).
(3) Ak nenavrhne organizácia, orgán Ministerstva vnútra alebo ľudové bytové
družstvo takého uchádzača v určenej lehote, môže miestny národný výbor prideliť byt
uchádzačovi zapísanému do miestneho poradníka, a to predovšetkým pracovníkovi organizácie,
príslušníkovi ozbrojených sborov Ministerstva vnútra alebo členovi ľudového bytového
družstva.
Prideľovanie bytov vystavaných v podnikovej bytovej výstavbe z vlastných
voľných prostriedkov podniku, služobných bytov a bytov z bytovej výstavby jednotných
roľníckych družstiev
(1) Byty vystavané v podnikovej bytovej výstavbe z vlastných voľných prostriedkov
podniku (§ 16 ods. 4) a služobné byty prideľuje organizácia hospodáriaca s týmito
bytmi po predchádzajúcom súhlase závodného výboru základnej organizácie Revolučného
odborového hnutia po prejednaní na jej členskej schôdzi a po vyjadrení miestneho
národného výboru.
(2) Byty z bytovej výstavby jednotných roľníckych družstiev prideľuje
predstavenstvo jednotného roľníckeho družstva po schválení členskou schôdzou. Ak
nepridelí predstavenstvo jednotného roľníckeho družstva byt do 6 mesiacov po jeho
uvoľnení, môže ho miestny národný výbor prideliť uchádzačovi zapísanému v miestnom
poradníku.
Prideľovanie vojenských bytov
Vojenské byty prideľuje orgán vojenskej správy so súhlasom miestneho národného
výboru. Miestny národný výbor neodoprie súhlas, ak sa byt prideľuje uchádzačovi zapísanému
do poradníka vojakov z povolania alebo za podmienok § 19 a § 20 ods. 2.
Lehota na včasné pridelenie bytu
Miestny národný výbor je povinný prideliť byt, pri ktorom mu patrí prideľovacie
právo, do 15 dní.
Právne dôsledky pridelenia bytu
(1) Proti rozhodnutiu miestneho národného výboru o pridelení podnikového
bytu, bytu Ministerstva vnútra alebo bytu v dome ľudového bytového družstva sa môžu
odvolať organizácie hospodáriace s podnikovými bytmi, orgán Ministerstva vnútra alebo
ľudové bytové družstvo.
(2) Vlastník rodinného domčeka sa môže odvolať proti rozhodnutiu miestneho
národného výboru o pridelení bytu (časti bytu) v jeho rodinnom domčeku v prípadoch
uvedených v § 23. Inak sa vlastník domu proti rozhodnutiu o pridelení bytu nemôže
odvolať.
(3) Uchádzač, ktorému bol byt pridelený, môže sa proti rozhodnutiu o pridelení
bytu odvolať len vtedy, ak ide o pridelenie náhradného bytu.
(4) Právo uzavrieť s organizáciou, prípadne s vlastníkom domu dohodu o
odovzdaní a prevzatí bytu vzniká dňom, keď sa rozhodnutie miestneho národného výboru
alebo iného príslušného orgánu o pridelenie bytu stalo vykonateľným , ak je byt v
tomto čase už vyprataný, inak dňom jeho vypratania.
(5) Ak ide o iný byt než náhradný, toto právo nevznikne, ak uchádzač,
ktorému bol byt pridelený, ohlási miestnemu národnému výboru alebo inému príslušnému
orgánu do 3 dní po tom, keď mu bolo doručené rozhodnutie o pridelení bytu, že byt
neprijíma.
(6) Ak sa občan, ktorému bol byt pridelený, do 15 dní po rozhodnutí miestneho
národného výboru alebo iného príslušného orgánu o pridelení bytu, prípadne do 15
dní po jeho vyprataní bez vážnych dôvodov do bytu nenasťahuje alebo neuzavrie s organizáciou
(vlastníkom domu) dohodu o odovzdaní a prevzatí bytu, môže miestny národný výbor
alebo iný príslušný orgán rozhodnutie o pridelení bytu zrušiť a byt prideliť inému
uchádzačovi.
TRETIA ČASŤ
Výmeny bytov
Užívatelia bytu si môžu vymeniť byty, ak sa tým dosiahne účelnejšie využitie
bytového priestoru, najmä ak je to potrebné z dôvodov zdravotného stavu užívateľa
bytu alebo príslušníkov jeho domácnosti alebo z dôvodov skrátenia vzdialenosti od
pracoviska.
(1) Výmenu bytu musí schváliť miestny národný výbor. Ak sú byty, ktoré sa
majú vymeniť, v rôznych obciach, schvaľujú výmenu miestne národné výbory v týchto
obciach.
(2) Ak ide o podnikový byt alebo o byt v dome ľudového bytového družstva,
môže miestny národný výbor schváliť výmenu len vtedy, ak s ňou súhlasí organizácia
hospodáriaca s podnikovým bytom alebo ľudové bytové družstvo.
(3) Výmenu časti bytu vlastníka rodinného domčeka, ktorá bola bez stavebných
úprav pridelená ako samostatná bytová jednotka, možno schváliť len vtedy, ak súhlasí
s výmenou vlastník rodinného domčeka.
(1) Výmenu vojenského bytu alebo bytu Ministerstva vnútra schvaľuje orgán
vojenskej správy alebo orgán Ministerstva vnútra.
(2) Výmenu bytov vystavaných v podnikovej bytovej výstavbe z vlastných voľných
prostriedkov podniku (§ 16 ods. 4), služobných bytov a bytov z bytovej výstavby jednotných
roľníckych družstiev schvaľuje organizácia hospodáriaca s týmito bytmi.
(3) Ak je predmetom výmeny len jeden z bytov uvedených v predchádzajúcich
odsekoch, schvaľuje výmenu aj miestny národný výbor.
Výmenu podnikových bytov, bytov vystavaných v podnikovej výstavbe z vlastných
voľných prostriedkov podniku (§ 16 ods. 4) a služobných bytov schvaľuje organizácia
po predchádzajúcom súhlase základnej organizácie Revolučného odborového hnutia.
Pre vznik práva užívať vymenené byty, pre uplatnenie práva na splnenie dohody
o výmene bytu a pre odstúpenie od takej dohody platia ustanovenia Občianskeho zákonníka
(§ 155, § 188 ods. 2 a § 189).
ŠTVRTÁ ČASŤ
Prenechanie časti bytu
(1) Užívateľ bytu môže prenechať časť svojho bytu na bývanie inému občanovi.
Časť bytu podnikového, bytu vystavaného v podnikovej bytovej výstavbe z vlastných
voľných prostriedkov podniku (§ 16 ods. 4), služobného bytu, bytu Ministerstva vnútra,
bytu v dome ľudového bytového družstva a bytu vystavaného v bytovej výstavbe jednotných
roľníckych družstiev môže užívateľ bytu prenechať nabývanie len so súhlasom organizácie
hospodáriacej s týmito bytmi, prípadne orgánu Ministerstva vnútra.
(2) Na prenechanie časti bytu treba privolenie miestneho národného výboru.
Privolenie miestneho národného výboru nie je potrebné, ak prijme užívateľ do svojho
bytu deti, vnukov, rodičov, súrodencov, zaťa alebo nevestu.
(1) Miestny národný výbor nemôže odoprieť privolenie, ak prenecháva pracovník
organizácie, ktorý bol služobne vyslaný do cudziny, do užívania celý byt inému pracovníkovi
tej istej organizácie a ak sa organizácia tomuto pracovníkovi zaviaže, že ho po skončení
dohodnutého užívania bytu zapíše do poradníka pracovníkov organizácie.
(2) Takisto nemôže miestny národný výbor odoprieť privolenie v tých prípadoch,
keď užívateľ bytu, ktorý dojednal v inej obci pracovnú zmluvu s časove obmedzeným
záväzkom, prenechá byt počas svojej neprítomnosti na užívanie inému občanovi.
Na prenechanie časti alebo celého vojenského bytu na užívanie inému občanovi
treba privolenie orgánu vojenskej správy.
PIATA ČASŤ
Zrušenie práva užívať byt národným výborom
(1) Miestny národný výbor rozhoduje
1. o zrušení práva užívať byt
- pre
nadmernosť,
- z dôvodu všeobecného záujmu,
- v prospech vlastníka rodinného domčeka;
2. o zrušení užívať časť bytu
- z dôvodu všeobecného záujmu,
- v prospech užívateľa
bytu;
3. o príkaze na vysťahovanie z bytu (časti bytu) získaného protiprávne.
(2) Občiansky zákonník ustanovuje, kedy o zrušení práva užívať byt (časť
bytu) rozhoduje súd (§ 177 ods. 1, § 184, § 394 ods. 3).
Zrušenie práva užívať byt pre nadmernosť
(1) Miestny národný výbor môže zrušiť právo užívať nadmerný byt.
(2) Byt je nadmerný,
a) ak pripadá z úhrnu podlahovej plochy obytných
miestností na užívateľa bytu a na každého ďalšieho príslušníka jeho domácnosti viac
než 18 m2; k súčtu tejto výmery podlahovej plochy sa pripočítava ešte 6 m2; ak však
nebýva s užívateľom bytu príslušník domácnosti 6 m2 sa nepripočítava;
b) ak presahuje
obytná plocha bytu, ktorý tvorí jediná miestnosť , 30 m2, ak v tomto byte býva ako
jeho užívateľ jednotlivá osoba bez ďalších príslušníkov domácnosti.
(3) Ustanovenia predchádzajúcich odsekov sa nevzťahujú
a) na byty v rodinných
domčekoch, ak v nich býva vlastník (spoluvlastník) alebo jeho ženaté (vydaté) dieťa
alebo rodičia,
b) na služobné byty,
c) v rozsahu určenom Ústrednou správou pre
rozvoj miestneho hospodárstva na byty v starých domoch, na nevybavené byty a na byty
bez príslušenstva.
Zrušenie práva užívať byt z dôvodov všeobecného záujmu
Miestny národný výbor môže zrušiť právo užívať byt, ak treba naložiť s
bytom alebo domom tak, že byt nemožno ďalej užívať, najmä
a) ak sa má dom použiť
celkom alebo sčasti na uskutočnenie územného plánu alebo územného rozhodnutia alebo
na vykonanie asanácie alebo v naliehavom záujme socialistickej výstavby štátu na
iné účely než na bývanie alebo
b) ak sa majú vykonať rekonštrukcie, prestavba alebo
iné stavebné úpravy bytu alebo domu, ktoré vylučujú po dlhší čas užívanie bytu.
Zrušenie práva užívať byt v prospech vlastníka rodinného domčeka
Miestny národný výbor zruší na návrh vlastníka rodinného domčeka právo užívať
byt v tomto domčeku, ak vlastník tento byt potrebuje pre seba alebo svoje ženaté
(vydaté) dieťa a užívateľ bytu býva výhodnejšie ako vlastník rodinného domčeka, prípadne
jeho ženaté (vydaté) deti alebo bez vážneho dôvodu odmieta sa presťahovať do bytu,
ktorý má všetky náležitosti náhradného bytu.
Byt získaný protiprávne
Miestny národný výbor vydá príkaz na vysťahovanie z bytu, do ktorého sa
niekto nasťahoval bez rozhodnutia miestneho národného výboru alebo iného príslušného
orgánu alebo ktorý získal na základe neúplných alebo nepravdivých údajov.
Právne dôsledky zrušenia práva užívať byt a príkazu na vysťahovanie
(1) Proti rozhodnutiu miestneho národného výboru o zrušení práva užívať
podnikový byt, byt vystavaný v podnikovej bytovej výstavbe z vlastných voľných prostriedkov
podniku (§ 16 ods. 4), byt vystavaný v bytovej výstavbe jednotných roľníckych družstiev,
vojenský byt, byt Ministerstva vnútra alebo byt v dome ľudového bytového družstva
sa môže odvolať organizácia hospodáriaca s bytmi, prípadne orgán vojenskej správy
alebo orgán Ministerstva vnútra. To isté platí o odvolaní proti príkazu na vysťahovanie
z takéhoto bytu.
(2) Vlastník rodinného domčeka sa môže odvolať proti rozhodnutiu miestneho
národného výboru o zrušení práva užívať byt podľa § 40. Inak sa vlastník domu proti
rozhodnutiu o zrušení práva užívať byt ani proti príkazu na vysťahovanie z bytu nemôže
odvolať.
(3) Odvolaniu proti rozhodnutiu o zrušení práva užívať byt nemožno odňať
odkladný účinok. Možno ho však odňať odvolaniu proti príkazu na vysťahovanie z bytu,
do ktorého sa jeho užívateľ nasťahoval bez rozhodnutia miestneho národného výboru
alebo iného príslušného orgánu.
(1) Užívateľ, ktorého právo užívať byt bolo zrušené, je povinný vypratať
byt do určenej lehoty, ktorá nesmie byť kratšia ako 15 dní; lehota na vypratanie
bytu získaného protiprávne nesmie byť kratšia ako 3 dni.
(2) S užívateľom sú povinní vypratať byt i príslušníci jeho domácnosti,
ako aj iné osoby bývajúce v byte popri užívateľovi bytu a príslušníkoch jeho domácnosti.
(1) Lehota na vypratanie sa počíta odo dňa, keď sa rozhodnutie o zrušení
práva užívať byt a rozhodnutia o pridelení náhradného bytu alebo poskytnutí náhradného
ubytovania stali vykonateľnými, ak pridelený náhradný byt alebo miestnosť určená
pre náhradné ubytovanie boli v tom čase už vypratané, inak odo dňa ich vypratania.
Ak nemusí byť užívateľovi bytu pridelený náhradný byt alebo poskytnuté náhradné ubytovanie,
počíta sa lehota na vypratanie odo dňa, keď sa stalo vykonateľným rozhodnutie o zrušení
práva užívať byt alebo príkaz na vysťahovanie.
(2) Miestny národný výbor predĺži lehotu na vypratanie bytu o čas nevyhnutne
potrebný na úpravu náhradného bytu.
Zrušenie práva užívať časť bytu
(1) Miestny národný výbor môže zrušiť právo užívať časť bytu z dôvodu
všeobecného záujmu (§ 39).
(2) Na návrh užívateľa bytu zruší miestny národný výbor právo užívať časť
bytu tiež vtedy, ak užívateľ bytu i túto časť potrebuje pre seba, pre svoje ženaté
(vydaté) dieťa alebo pre svojich rodičov a ak vznikla táto potreba až po uzavretí
zmluvy o prenechaní časti bytu.
(3) O príkaze na vysťahovanie z časti bytu platí obdobne § 41.
(1) Proti rozhodnutiu miestneho národného výboru o zrušení práva užívať
časť podnikového bytu, bytu vystavaného v podnikovej bytovej výstavbe z vlastných
voľných prostriedkov podniku (§ 16 ods. 4), služobného bytu, vojenského bytu, bytu
Ministerstva vnútra, bytu v dome ľudového bytového družstva alebo bytu vystavaného
v bytovej výstavbe jednotných roľníckych družstiev môže sa odvolať organizácia hospodáriaca
s bytom, prípadne orgán vojenskej správy alebo orgán Ministerstva vnútra. To isté
platí o odvolaní proti príkazu na vysťahovanie z takéhoto bytu.
(2) Užívateľ bytu sa môže odvolať proti rozhodnutiu miestneho národného
výboru o zrušení práva užívať časť jeho bytu z dôvodu potreby užívateľa bytu (§ 45
ods. 2) a ďalej proti príkazu na vysťahovanie z časti jeho bytu. Inak sa užívateľ
bytu proti rozhodnutiu o zrušení práva užívať časť bytu nemôže odvolať.
ŠIESTA ČASŤ
Náhradné byty a náhradné ubytovanie
Oddiel 1
Náhradný byt
Užívateľovi bytu, ktorý ho má vypratať na základe rozhodnutia súdu alebo
miestneho národného výboru, a osobám, ktoré bývajú v takom byte popri užívateľovi
bytu a príslušníkoch jeho domácnosti, musí sa prideliť náhradný byt, pokiaľ nestačí
poskytnúť náhradné ubytovanie (§ 52) alebo nie je potrebné poskytnúť ani náhradný
byt ani náhradné ubytovanie (§ 53).
(1) Pri prideľovaní náhradného bytu občanovi,
a) ktorého právo užívať
byt bolo zrušené z dôvodu všeobecného záujmu alebo
b) ktorého právo užívať byt bolo
zrušené pre nadmernosť a ktorý si na vlastný náklad upravil z nebytových priestorov
byt dobre technicky vybavený, prizerá miestny národný výbor na to, aby náhradný byt
bol podľa miestnych podmienok rovnocenný bytu, ktorý sa má vypratať.
(2) To isté platí pre pridelenie náhradného bytu pracovníkovi organizácie,
ktorý z dôvodu všeobecného záujmu alebo z iných vážnych dôvodov prestal pre ňu pracovať
a má vypratať podnikový byt alebo byt vystavaný v podnikovej bytovej výstavbe z vlastných
voľných prostriedkov podniku (§ 16 ods. 4).
(1) Užívateľovi podnikového bytu, bytu vystavaného v podnikovej bytovej
výstavbe z vlastných voľných prostriedkov podniku alebo služobného bytu, ktorý prestal
pre organizáciu bez vážnych dôvodov pracovať a organizácia byt naliehavo potrebuje
pre iného svojho pracovníka, pridelí miestny národný výbor byt o menšej výmere podlahovej
plochy a prípadne menej vybavený, ako je vypratávaný byt. Ak je vypratávaný byt menší
ako primeraný, pridelí miestny národný výbor byt o rovnakom úhrne podlahovej plochy,
ako je vypratávaný byt.
(2) Obdobne možno postupovať proti užívateľom bytu, ktorí sú povinní
vypratať byt pre neplatenie úhrady za užívanie bytu a služby, poskytovanie ktorých
je spojené s užívaním bytu, pre iné hrubé porušenie povinnosti užívateľa bytu alebo
pre hrubé porušovanie zásad socialistického spolužitia.
(1) Náhradný byt sa prideľuje v tej istej obci.
(2) V prípadoch uvedených v § 50 ods. 1 možno náhradný byt prideliť
aj v inej obci, kde prešiel doterajší užívateľ bytu pracovať, prípadne v obci, ktorá
s ňou územne súvisí, tvorí jednotnú hospodársku oblasť a je s ňou spojená verejnými
dopravnými prostriedkami.
(3) V inej obci možno tiež prideliť náhradný byt,
a) ak sa zrušuje
právo užívať byt, ktorý užívateľ bez vážnych dôvodov neužíva vôbec alebo ho užíva
občas alebo
b) ak sa zrušuje právo užívať vojenský byt alebo byt Ministerstva vnútra.
Náhradné ubytovanie
(1) Namiesto náhradného bytu stačí poskytnúť náhradné ubytovanie
a) užívateľovi bytu, ktorý v ňom býva bez vážnych dôvodov len občas a ktorého právo
užívať byt bolo súdom zrušené;
b) rozvedenému manželovi, ktorý je podľa rozhodnutia
súdu o zrušení práva spoločne užívať byt povinný z bytu sa vysťahovať, ak mu pri
rozvode neboli zverené do výchovy deti;
c) užívateľovi časti bytu, ktorý býva s
privolením miestneho národného výboru v byte, ktorý sa má vypratať, popri užívateľovi
byru a príslušníkoch jeho domácnosti;
d) užívateľovi časti bytu, ktorého právo užívať
časť bytu bolo súdom alebo miestnym národným výborom zrušené, pokiaľ táto časť bytu
nebola prenechaná do užívania rodine.
(2) Náhradným ubytovaním sa rozumie spoločné užívanie bytu o jednej
obytnej miestnosti alebo izby v slobodárni alebo ubytovanie v zariadenej alebo nezariadenej
časti bytu iného užívateľa.
Výnimky
(1) Miestny národný výbor nie je povinný prideliť náhradný byt ani
poskytnúť náhradné ubytovanie
a) užívateľovi časti bytu, ktorý býva v byte popri
užívateľovi bytu a príslušníkoch jeho domácnosti bez privolenia miestneho národného
výboru,
b) občanovi, ktorý sa nasťahoval do bytu protiprávne a je povinný na príkaz
miestneho národného výboru z bytu sa vysťahovať,
c) užívateľovi bytu, ktorý v ňom
bez vážnych dôvodov nebýva a ktorého právo užívať byt bolo súdom zrušené, a
d) užívateľovi
dvoch bytov, ktorého právo užívať jeden z týchto bytov bolo súdom zrušené.
(2) Občanom uvedeným v odseku 1 písm. a) a b) musí sa však poskytnúť
prístrešie do času, než si obstarajú riadne ubytovanie (napríklad izbu v hoteli alebo
ubytovni). Osobám uvedeným v odseku 1 písm. c) a d) musí sa zabezpečiť uskladnenie
ich bytového zariadenia a ostatných vecí domácej a osobnej potreby.
(3) Výdavky za prístrešie, uskladnenie bytového zariadenia a ostatných
vecí domácej a osobnej potreby uhradzuje vysťahovaný.
Oddiel 2
Sťahovacie náklady
(1) Užívateľovi bytu, ktorý je povinný ho vypratať podľa rozhodnutia
miestneho národného výboru o zrušení práva užívať byt z dôvodu všeobecného záujmu,
nahradí miestny národný výbor sťahovacie náklady; úhrada týchto nákladov ide na ťarchu
organizácie, v prospech ktorej sa byt vypratáva.
(2) Ak zruší miestny národný výbor právo užívať byt v prospech vlastníka
rodinného domčeka (§ 40), môže mu v odôvodnených prípadoch uložiť povinnosť nahradiť
doterajšiemu užívateľovi sťahovacie náklady.
(3) Iným užívateľom bytu, ktorí sú povinní vypratať byt podľa rozhodnutia
o zrušení práva užívať byt, môže miestny národný výbor nahradiť sťahovacie náklady
celkom alebo sčasti, ak nemožno od nich spravodlivo požadovať, aby ich uhradili zo
svojich prostriedkov.
(4) Občiansky zákonník ustanovuje, kedy o povinnosti nahradiť sťahovacie
náklady doterajšiemu užívateľovi bytu rozhoduje súd [§ 184 písm. a) Občianskeho zákonníka].
Sťahovacie náklady sú
1. náklady na prepravu bytového zariadenia
a ostatných vecí domácej a osobnej potreby užívateľa bytu a príslušníkov jeho domácnosti,
2. náklady na primerané poistenie prepravovaných predmetov proti strate a škodám
počas dopravy,
3. náklady na jednoduché vymaľovanie náhradného bytu a na zdravotne
potrebnú dezinfekciu bytu, ak sa byt už užíval,
4. cestovné, stravné a nocľažné
užívateľa bytu a príslušníkov jeho domácnosti, ak je náhradný byt v inej obci, a
to podľa predpisov o náhradách cestovných, sťahovacích a iných výdavkov,
5. iné
nevyhnutné výdavky vzniknuté presťahovaním (drobné inštalačné a remeselnícke práce
a pod.).
SIEDMA ČASŤ
Zlučovanie a delenie bytov a užívanie bytov na iné účely než na bývanie
(1) Bez súhlasu miestneho národného výboru nemožno byt ani jeho časť zlúčiť
so susedným bytom.
(2) Miestny národný výbor udelí súhlas na zlúčenie spravidla vtedy, ak je
byt, ku ktorému sa má iný byt alebo jeho časť pripojiť, pre užívateľa zdravotne nevhodný.
(1) Byt možno rozdeliť na dva alebo viaceré samostatné byty len celkom výnimočne
a len so súhlasom miestneho národného výboru v strediskových obciach.
(2) Byt alebo jeho časť možno užívať na iné účely ako na bývanie len so
súhlasom miestneho národného národného výboru v strediskových obciach.
Súhlas miestneho národného výboru na zlúčenie bytu a súhlas okresného národného
výboru na rozdelenie bytu nenahrádza povolenia stavebného úradu, pokiaľ sú podľa
platných predpisov potrebné.
ÔSMA ČASŤ
Spoločné, prechodné a záverečné ustanovenia
Obytný dom
(1) Dom sa považuje za obytný, ak pripadajú z úhrnu podlahovej plochy všetkých
miestností v dome aspoň dve tretiny na byty, počítajúc do toho i byty a časti bytov,
ktoré sa užívajú na iné účely ako na bývanie, ako aj vedľajšie miestnosti a príslušenstvo
patriace k bytom.
(2) Pri zisťovaní tohto pomeru podlahových plôch sa neprizerá na priestory
prístupné všetkým obyvateľom domu aj iným osobám, na iné spoločné vedľajšie miestnosti
a vedľajšie priestory (napr. schodište a chodby, spoločné práčovne a sušiarne, povalové
a pivničné priestory), na miestnosti určené pre poľnohospodársku výrobu, ani na vedľajšie
stavby zriadené na stavebnom pozemku (napríklad garáže, poľnohospodárske budovy,
malé prevádzkárne, drevárne, kôlne a pod.).
Rodinný domček
(1) Rodinný domček je obytný dom, v ktorom aspoň dve tretiny podlahovej
plochy všetkých miestností pripadajú na byty. Rodinný domček môže mať najviac 5 miestností,
nepočítajúc do toho kuchyne. Väčší počet obytných miestností môže mať, ak úhrn ich
podlahovej plochy neprevyšuje 120 m2. Z obytných kuchýň sa do tohto úhrnu započítavajú
len plochy, o ktoré výmera kuchyne prevyšuje 12 m2.
(2) Za podmienok uvedených v odseku 1 sa za rodinný domček považuje aj
obytná časť roľníckej usadlosti.
Výhody priznané týmto zákonom vlastníkom rodinných domčekov patria aj
a) požívateľom rodinných domčekov, ako aj osobám, ktorým patrí vecné právo užívania
bytu v rodinnom domčeku, ak bolo vecné bremeno zodpovedajúce právu požívania alebo
právu užívania pre vlastnú potrebu zriadené pred 1. januárom 1957;
b) dlhodobým
nájomníkom rodinných domčekov, ktoré sú národným majetkom, a čakateľom družstevných
rodinných domčekov.
Byt
Bytom sa rozumie miestnosť alebo súbor miestností, ktoré sú podľa rozhodnutia
stavebného úradu určené na bývanie a môžu tomuto svojmu účelu slúžiť ako samostatné
bytové jednotky.
Obytná miestnosť
(1) Za obytnú miestnosť sa považuje priamo osvetlená a priamo vetrateľná
miestnosť o podlahovej ploche aspoň 8 m2, ktorú možno priamo alebo dostatočne nepriamo
vykurovať a ktorá je vzhľadom na svoje stavebno-technické usporiadanie a vybavenie
určená na celoročné bývanie.
(2) Za týchto podmienok sa považujú za obytnú miestnosť i kuchyne o podlahovej
ploche nad 12 m2; do výmery podlahovej plochy obytných miestností sa započítava len
tá časť podlahovej plochy, o ktorú je kuchyňa väčšia ako 12 m2.
(3) V pochybnostiach, či určitá miestnosť má povahu obytnej miestnosti,
rozhodne stavebný úrad.
(4) Ústredná správa pre rozvoj miestneho hospodárstva ustanoví, akým spôsobom
sa zisťuje podlahová plocha obytných miestností bytov postavených v experimentálnej
výstavbe. Môže tiež určiť, akým spôsobom sa vypočítava podlahová plocha obytných
miestností iných bytov.
Zdravotne závadný byt
Zdravotne závadný byt je byt, ktorý stavebný úrad po prejednaní s okresným
hygienikom uzná za nespôsobilý na bývanie pre jeho technické závady, ktoré škodlivo
pôsobia na zdravie.
Zdravotne nevhodný byt
(1) Zdravotne nevhodný je byt, ktorý vzhľadom na zdravotný stav užívateľa
alebo iného príslušníka jeho domácnosti podľa posudku okresného hygienika pôsobí
škodlivo na ich zdravie.
(2) Zdravotne nevhodné sú aj byty preplnené. Byt sa považuje za preplnený,
ak pripadá z úhrnu podlahovej plochy obytných miestností na užívateľa bytu a na každého
ďalšieho príslušníka jeho domácnosti menej ako 8 m2 alebo ak nemožno v byte poskytnúť
jeho užívateľovi alebo inému príslušníkovi jeho domácnosti oddelenú miestnosť, hoci
ju podľa posudku okresného hygienika vzhľadom na svoj zdravotný stav nevyhnutne potrebuje.
Podnikavé byty
Podnikové byty sú byty trvale určené pre ubytovanie pracovníkov hospodárskych,
rozpočtových alebo iných organizácií, najmä byty v domoch, ktoré organizácie vystavali
ako investori alebo získali alebo získajú zo štátnej bytovej výstavby. Miestne národné
výbory vedú zoznamy podnikových bytov.
Služobné byty
(1) Služobné byty sú byty zriadené pri verejných alebo prevádzkových budovách,
alebo vystavané pri prevádzkových objektoch, zdravotníckych zariadeniach, pri školách
a školských zariadeniach alebo pri ústavoch sociálnej starostlivosti, pokiaľ sa tieto
byty užívajú pre ubytovanie pracovníkov, ktorí sú poverení strážením týchto budov,
objektov, zariadení a ústavov alebo sú z iných služobných (pracovných) dôvodov povinní
v nich bývať preto, že by inak bola ohrozená prevádzka podniku (ústavu, zariadenia)
alebo znemožnený výkon ich zamestnania.
(2) Služobné byty sú aj domovnícke byty.
(3) V pochybnostiach, či určitý byt má povahu služobného bytu, rozhodne
miestny národný výbor v strediskových obciach po prejednaní s organizáciou hospodáriacou
s týmto bytom a so závodným výborom základnej organizácie Revolučného odborového
hnutia.
Vojenské byty
(1) Vojenské byty sú:
1. byty v obytných domoch určených výhradne pre
ubytovanie vojakov z povolania a jednotlivé byty, ktoré vojenská správa získala alebo
získa zo štátnej bytovej výstavby;
2. v iných domoch byty, ktorých užívateľmi boli
1. januára 1957 vojaci z povolania, avšak s výnimkou bytov, ktoré
a) majú povahu
podnikových bytov alebo služobných bytov alebo
b) ktoré sú v domoch ľudových bytových
družstiev alebo v rodinných domčekoch.
(2) Vojenské byty uvedené v odseku 1 č. 2 stratili túto svoju povahu,
ak po 1. januári 1957 prestal užívateľ bytu byť vojakom z povolania alebo bol byt
pridelený inej osobe než vojakovi z povolania. Takisto stratia túto svoju povahu,
ak po začiatku účinnosti tohto zákona prestane užívateľ bytu byť vojakom z povolania
alebo bude pridelený inej osobe než vojakovi z povolania.
Byty Ministerstva vnútra
(1) Byty Ministerstva vnútra sú:
1. byty v obytných domoch určených
výhradne na ubytovanie príslušníkov ozbrojených sborov Ministerstva vnútra v činnej
službe a jednotlivé byty, ktoré Ministerstvo vnútra získalo alebo získa zo štátnej
bytovej výstavby;
2. v iných domoch byty, užívatelia ktorých boli 1. januára 1957
príslušníci ozbrojených sborov Ministerstva vnútra, avšak s výnimkou bytov, ktoré
a) majú povahu podnikových bytov alebo služobných bytov alebo
b) ktoré sú v domoch
ľudových bytových družstiev alebo v rodinných domčekoch.
(2) Byty Ministerstva vnútra uvedené v odseku 1 č. 2 stratili túto svoju
povahu, ak po 1. januári 1957 prestal užívateľ bytu byť príslušníkom ozbrojených
sborov Ministerstva vnútra alebo byt bol pridelený inej osobe než príslušníkovi ozbrojených
sborov Ministerstva vnútra.
Takisto stratia túto svoju povahu, ak po začiatku účinnosti
tohto zákona prestane užívateľ bytu byť príslušníkom ozbrojených sborov Ministerstva
vnútra v činnej službe alebo bude pridelený inej osobe než príslušníkovi ozbrojených
sborov v činnej službe.
Spoločné ustanovenia pre podnikové byty, vojenské byty a byty Ministerstva
vnútra
Vojenské byty, byty Ministerstva vnútra a podnikové byty nestrácajú túto
svoju povahu, ak bol dom odovzdaný do správy organizácie bytového hospodárstva. V
týchto prípadoch sa vojenskému orgánu, orgánu Ministerstva vnútra a organizácii hospodáriacej
s podnikovými bytmi zachováva právo podať aj návrh na zrušenie práva užívať byt.
Príslušníci domácnosti
(1) Príslušníci domácnosti užívateľa bytu sú:
1. jeho manžel (manželka),
deti, vnuci, rodičia, súrodenci a zať (nevesta), ktorí s ním žijú v spoločnej domácnosti
a nemajú vlastný byt; pri zisťovaní počtu príslušníkov domácnosti sa počíta i s dieťaťom,
ktoré sa má narodiť, ak je lekársky preukázaná tehotnosť;
2. iné osoby, ktoré sa
starajú o spoločnú domácnosť užívateľa bytu alebo sú na neho odkázané výživou, ak
s ním žijú v spoločnej domácnosti aspoň po dobu jedného roka a nemajú vlastný byt.
(2) Osoby uvedené v odseku 1 neprestanú byť príslušníkmi domácnosti, ak
sa zdržujú z vážnych dôvodov, najmä pre výkon brannej povinnosti, účasť na stavebných
a montážnych prácach, štúdium na škole alebo z liečebných dôvodov dlhší čas, ale
dočasne mimo svojho bydliska.
Posudzovanie bytovej potreby významných verejných činiteľov, vedeckých
a umeleckých pracovníkov
Pri posudzovaní bytovej potreby významných verejných činiteľov, vedeckých
a umeleckých pracovníkov prizerá miestny národný výbor aj na to, aby výmera bytu
zodpovedala povahe a spoločenskému významu ich práce. To platí najmä pri prideľovaní
bytov a pri rozhodovaní podľa § 38. U významných vedeckých a umeleckých pracovníkov
sa pritom opiera o vyjadrenie príslušného ústredného orgánu.
Byty v budovách cirkví a náboženských spoločností
O bytoch v budovách cirkví a náboženských spoločností a ich zložiek, ako
aj o bytoch určených v iných budovách pre ubytovanie duchovných cirkví a náboženských
spoločností môže miestny národný výbor urobiť opatrenia podľa tohto zákona len so
súhlasom okresného národného výboru.
Úprava nebytových priestorov na byty
(1) Miestnosti, ktoré sú určené alebo ktoré sa užívajú na iné účely ako
na bývanie, môžu sa upraviť na byty len na základe rozhodnutia stavebného úradu.
(2) Ak nevykonáva stavebné zmeny a práce spojené s úpravou podľa odseku
1 organizácia na vlastný náklad, aby získala byty pre svojich pracovníkov, alebo
uchádzač o byt sám, uhradzuje náklady spojené s úpravou v domoch, ktoré sú v štátnom
socialistickom vlastníctve, miestny národný výbor z rozpočtových prostriedkov.
(3) Pri domoch, ktoré sú v súkromnom vlastníctve, spravuje sa úhrada nákladov
osobitnými predpismi.3)
Výnimky z pôsobnosti zákona
Predchádzajúce ustanovenia tohto zákona sa nevzťahujú na
a) byty v
budovách, ktoré užíva cudzí štát pre účely svojho zastupiteľského úradu alebo pre
ubytovanie jeho predstaviteľov a pracovníkov a na byty týchto osôb v iných domoch,
pokiaľ nie sú tieto osoby československými štátnymi občanmi,
b) byty v budovách,
ktoré pre svoje účely užívajú orgány medzinárodných organizácií a inštitúcií a na
byty členov a pracovníkov týchto orgánov, pokiaľ týmto orgánom, ich členom a pracovníkom
patria podľa medzinárodného práva, medzinárodných zmlúv dojednaných s Československou
socialistickou republikou alebo podľa osobitných predpisov diplomatické výsady a
imunita,
c) budovy určené na prechodné ubytovanie, internáty a budovy ústavov sociálnej
starostlivosti, zdravotníckej starostlivosti a iných výchovných ústavov a zariadení,
d) vojenské objekty, vojenské sídliská s osobitným určením a objekty ozbrojených
súčastí Ministerstva vnútra,
e) byty vystavané stavebnými bytovými družstvami.
Prechodné ustanovenie
Príkazy miestnych národných výborov na vypratanie bytu, ktoré nadobudli
právoplatnosť pred dňom účinnosti tohto zákona, sú vykonateľné, ak boli vydané z
dôvodu nadmernosti bytu, v prospech vlastníka rodinného domčeka alebo z dôvodu všeobecného
záujmu; v ostatných prípadoch sú vykonateľné len vtedy, ak ich potvrdí okresný súd
podľa doterajších predpisov.
Vykonávacie predpisy
Ústredná správa pre rozvoj miestneho hospodárstva vydáva vykonávacie predpisy
k tomuto zákonu.
Pomer k doterajším predpisom
(1) Zrušujú sa
1. zákon č. 67/1956 Zb. o hospodárení s bytmi v znení zákona č. 147/1961
Zb.,
2. zákon č. 106/1953 Zb. o bytovej výstavbe, udržiavaní a správe
bytového majetku a ich financovaní,
(2) Platenie miestneho poplatku z bytov sa spravuje osobitnými predpismi.4)
Začiatok účinnosti
Tento zákon nadobúda účinnosť 1. aprílom 1964.
Nariadenie vlády č. 48/1971 Zb. nadobúda účinnosť 7. júlom 1971, zákon
č. 159/1971 Zb. nadobúda účinnosť 1. januárom 1972, zákon č. 52/1982 Zb. nadobúda
účinnosť 1. júlom 1982.
Novotný v.r.
Fierlinger v.r.
Lenárt v.r.
Čl.1
(zavedený nariadením vlády č. 48/1971 Zb.)
So zreteľom na štátny záujem možno okrem prípadov uvedených v § 20 ods.1
zákona č. 41/1964 Zb. prideliť byt mimo poradovníka:
a) sudcom z povolania na návrh
ministra spravodlivosti, ak v sídle súdu alebo v jeho blízkom okolí nemajú vlastný
byt;
b) a vyšetrovateľom prokuratúry na návrh generálneho prokurátora, ak v mieste
pracovného zaradenia alebo v jeho blízkom okolí nemajú vlastný byt.
1) Ľudové bytové družstvá sú družstvá, v ktorých sa zlúčili po reorganizácii
družstevníctva v roku 1951 všetky do toho času existujúce bytové družstvá. V súčasnej
dobe spravujú družstevný domový majetok vybudovaný v ČSSR podľa zákonov o stavebnom
ruchu.
2) Vyhláška č. 94/1959 Ú. l. (Ú. v. ) o financovaní, úverovaní a kontrole družstevnej
a podnikovej bytovej výstavby v znení vyhlášok č. 47/1960 Zb. a č. 44/1961 Zb.
3) Zákon č. 71/1959 Zb. o opatreniach týkajúcich sa niektorého súkromného domového
majetku a vyhláška č. 236/1959 Ú. l. (Ú. v. ) o opatreniach týkajúcich sa niektorého
súkromného domového majetku.
4) T. č. vyhláška č. 122/1957 Ú. l. (Ú. v. ).