Zdieľanie poznámky:
Obsah
Typ obsahu
109/1964 Zb.
HOSPODÁRSKY ZÁKONNÍK
zo 4. júna 1964
Zmena: 117/1965 Zb.
Zmena: 82/1966 Zb.
Zmena: 13/1967 Zb.
Zmena: 69/1967 Zb.
Zmena: 72/1970 Zb.
Zmena: 138/1970 Zb.
Zmena: 144/1975 Zb.
Zmena: 165/1982 Zb.
Zmena: 98/1988 Zb.
Zmena: 173/1988 Zb.
Zmena: 103/1990 Zb.
Zmena: 403/1990 Zb.
Zmena: 63/1991 Zb.
Zmena: 539/1991 Zb.
Vychádzajúc z nevyhnutnosti upevňovať socialistický právny
poriadok najmä zdokonaľovaním právnych noriem upravujúcich
hospodársko-organizátorskú činnosť, ďalej z významu a zvláštností
vzťahov vznikajúcich pri riadení národného hospodárstva a pri
hospodárskej činnosti organizácií a z toho, že víťazstvo
socializmu v našej krajine a dosiahnutý stupeň rozvoja národného
hospodárstva vytvorili možnosť i vyvolali potrebu komplexnej
úpravy týchto vzťahov,
a vychádzajúc z toho, že vzťahy vznikajúce pri účasti na
spoločenskej práci a pri uspokojovaní osobných potrieb občanov sú
upravované Zákonníkom práce a Občianskym zákonníkom, uznieslo sa
Národné zhromaždenie Československej socialistickej republiky na
tomto zákone:
Nadpis zrušený od 1.5.1990
Zrušený od 1.5.1990
Zrušený od 1.5.1990
Zrušený od 1.5.1990
Zrušený od 1.5.1990
Zrušený od 1.5.1990
Zrušený od 1.5.1990
Zrušený od 1.5.1990
Zrušený od 1.5.1990
Zrušený od 1.5.1990
Zrušený od 1.5.1990
PRVÁ ČASŤ
VŠEOBECNÉ USTANOVENIA
Prvá hlava
HOSPODÁRSKOPRÁVNE VZŤAHY
(1) Hospodársky zákonník upravuje vzťahy vznikajúce pri
podnikateľskej činnosti právnických a fyzických osôb (ďalej len
"organizácie") oprávnených na túto činnosť podľa tohto zákona
a osobitných právnych predpisov, 1) vzťahy pri hospodárskom styku
právnických osôb a majetkovú zodpovednosť v týchto vzťahoch.
(2) Hospodársky zákonník upravuje tiež
a) štátne vlastníctvo a jeho výkon a vlastníctvo právnických
osôb, pokiaľ nie je upravené osobitným zákonom,
b) obchodné spoločnosti, tichú spoločnosť, konzorcium a spoločný
podnik,
c) podnikový register,
d) hospodárske pokuty,
e) orgány hospodárskeho riadenia, ich oprávnenie vydávať
opatrenia vo vzťahoch pri riadení hospodárskej činnosti
organizácií a majetkovú zodpovednosť vyplývajúcu z týchto
vzťahov.
Nadpis zrušený od 1.5.1990
Podnikateľskou činnosťou sa rozumie trvalé prevádzkovanie
výroby, obchodu alebo poskytovanie služieb a prác alebo inej
činnosti za účelom získavania trvalého zdroja peňažných príjmov.
Na subjekty podnikajúce na základe zákona o súkromnom
podnikaní občanov alebo na základe zákona o podniku so zahraničnou
majetkovou účasťou sa nevzťahujú ustanovenia tohto zákona, ktoré
ustanovujú bez súhlasu strán vznik povinnosti uzavrieť, zmeniť
alebo zrušiť zmluvu alebo právomoc založiť, zmeniť alebo zrušiť
záväzky, ako aj tie ustanovenia, ktoré svojím obsahom
nezodpovedajú povahe týchto subjektov a ich podnikaniu alebo sú
v rozpore s ich postavením vymedzeným v zákone.
Organizácie rozhodujú o svojej podnikateľskej činnosti
samostatne. Činnosť a územnú pôsobnosť organizácie možno
obmedzovať alebo do nej zasahovať iba za podmienok a spôsobom
ustanoveným zákonom. Kontrolu činnosti organizácií môžu vykonávať
štátne orgány iba v rozsahu a za podmienok ustanovených zákonom.
Obchodný názov (firma)
(1) Organizácie prevádzkujú svoju podnikateľskú činnosť pod
svojím obchodným názvom (firmou), ktorý sa musí zreteľne líšiť od
iných obchodných názvov (firiem). Do podnikového registra sa
nesmie zapísať názov, ktorý by mohol uvádzať do omylu svojou
zameniteľnosťou. Ak organizácia zanikne, zaniká aj právo k jej
obchodnému názvu (firme).
(2) Obchodný názov (firma) musí obsahovať údaj, o akú
organizačno-právnu formu, prípadne druh organizácie ide.
(3) Organizácia, pre ktorú bol obchodný názov (firma)
zapísaný, má časovo neobmedzené výlučné právo názov používať.
Proti tomu, kto nedovolene obchodný názov (firmu) používa, sa môže
ten, ktorého záujmy boli dotknuté, domáhať, aby od tohto konania
upustil a aby nahradil spôsobenú škodu. Ak bol obchodný názov
(firma) zapísaný v rozpore s týmito ustanoveniami, môže sa ten,
ktorého záujmy boli dotknuté, domáhať výmazu takého zápisu.
(4) Ak z obchodnej spoločnosti vystúpi spoločník, ktorého meno
obsahuje obchodný názov (firma), možno viesť ďalej ten istý
obchodný názov (firmu) len s jeho súhlasom.
Zrušený od 1.5.1990
Zrušený od 1.5.1990
Tretia hlava
VLASTNÍCKE VZŤAHY
Zrušený od 1.5.1990
Zrušený od 1.5.1990
Majetkom organizácie sa rozumejú veci, ku ktorým má
organizácia vlastnícke právo alebo právo hospodárenia, majetkové
práva, ku ktorým má právo hospodárenia, a ďalej majetkové práva
organizácie.
(1) Organizácia sa môže domáhať ochrany vlastníckeho práva
alebo práva hospodárenia proti neoprávneným zásahom, najmä môže
požadovať vydanie veci od toho, kto ju neoprávnene zadržiava.
Vlastnícke právo a právo hospodárenia nezanikajú uplynutím času.
(2) Výsledky výskumnej, vývojovej, projektovej a inej obdobnej
činnosti môžu organizácie využívať a nakladať s nimi iba so
súhlasom tej organizácie, ktorej práva k týmto výsledkom patria.
(3) Ustanovenie predchádzajúceho odseku sa nevzťahuje na
prípady nútených a zákonných licencií.
Organizácia, ktorá je vlastníkom veci, organizácia, ktorá má
k veci právo hospodárenia alebo organizácia, ktorá je užívateľom
veci, sa musí zdržať všetkého, čím by nad primeranú mieru
obťažovala iného alebo čím by vážne ohrozovala výkon jeho práv.
Dotknutá organizácia sa môže domáhať toho, aby organizácia, ktorá
koná v rozpore s týmto zákazom, sa takého konania zdržala,
prípadne aby bol odstránený protiprávny stav.
(1) Ak sa do vlastníctva nadobúda vec zmluvou, prechádza
vlastnícke právo, ak nie je ustanovené alebo dohodnuté inak,
prevzatím veci.
(2) Nadobudnúť vec do vlastníctva rozhodnutím štátneho orgánu
možno len v prípadoch ustanovených zákonom. Vlastníctvo prechádza
dňom určeným v rozhodnutí, a ak nie je určený, dňom právoplatnosti
rozhodnutia.
(3) Ak nie je ustanovené alebo dohodnuté niečo iné, nadobúda
sa s vecou i jej príslušenstvo a práva s vlastníctvom veci
spojené, pokiaľ nie sú obmedzené na skoršieho vlastníka.
(4) Stavba je vo vlastníctve tej organizácie, ktorá ju
obstarala, prípadne vo vlastníctve štátu, ak ide o štátne
organizácie.
(1) Vec môže byť súčasne vo vlastníctve viacerých organizácií,
prípadne organizácií a štátu (spoluvlastníctvo).
(2) Spoluvlastníci sa podieľajú na právach a povinnostiach
vyplývajúcich zo spoluvlastníctva podľa svojich podielov.
V pochybnostiach sa má za to, že podiely všetkých spoluvlastníkov
sú rovnaké.
(3) Užívanie spoločnej veci a nakladanie s ňou sa spravuje
dohodou spoluvlastníkov. Na prevod spoluvlastníckeho podielu treba
súhlas všetkých spoluvlastníkov.
(1) Spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva
a o vzájomnom vyporiadaní.
(2) Ak dôjde medzi spoluvlastníkmi k nezhode o vzájomných
právach a povinnostiach alebo o zrušení spoluvlastníctva, rozhodne
na návrh niektorého spoluvlastníka hospodárska arbitráž. Ak ide
o zrušenie spoluvlastníctva, hospodárska arbitráž rozdelí vec
medzi spoluvlastníkov podľa výšky podielov, a ak rozdelenie nie je
možné, prikáže ju za primeranú náhradu niektorému z nich alebo
niektorým z nich; pritom dbá na to, aby bolo zabezpečené čo
najúčelnejšie využitie veci.
Štvrtá hlava
ORGANIZÁCIE
Zrušený od 1.5.1990
Zrušený od 1.5.1990
Zrušený od 1.5.1990
(1) Organizácie vystupujú v hospodárskych vzťahoch vo svojom
mene a majú aj majetkovú zodpovednosť vyplývajúcu z týchto
vzťahov, pokiaľ tento zákon alebo osobitné predpisy neustanovujú
inak.
(2) V prípadoch a za podmienok ustanovených v zákone vystupujú
v hospodárskych vzťahoch vo svojom mene a majú majetkovú
zodpovednosť vyplývajúcu z týchto vzťahov aj organizačné jednotky
alebo orgány organizácií (ďalej len "organizačné jednotky"); pre
ich spôsobilosť nadobúdať práva a zaväzovať sa, pre ochranu
vlastníckeho práva a práva hospodárenia, pre ich hospodársku
činnosť, právne úkony a záväzkové vzťahy obdobne platia
ustanovenia tohto zákona a iných právnych predpisov, týkajúce sa
organizácií.
Organizácia je oprávnená určiť, ktoré vnútorné organizačné
jednotky sa zapíšu do podnikového registra ako odštepné závody;
vedúci odštepného závodu je oprávnený robiť v mene organizácie
všetky právne úkony týkajúce sa odštepného závodu.
(1) Organizácie vyvíjajú hospodársku činnosť v rámci predmetu
činnosti určeného v zakladacej listine, stanovách, štatúte alebo
v inom akte, ktorým bola určitá hospodárska činnosť povolená;
v rámci predmetu činnosti je maloobchodný predaj výrobkov, ktoré
organizácia vyrába, úprava alebo iné spracovanie predávaných
výrobkov a poskytovanie prác alebo výkonov súvisiacich s predajom,
doplnkový predaj výrobkov súvisiacich s poskytovanými prácami
alebo výkonmi.
(2) Organizácie môžu vykonávať aj inú hospodársku činnosť,
pokiaľ tým nenarušia plnenie záväzných výstupov štátneho plánu
alebo hospodárskych záväzkov alebo plnenie vyplývajúce z povinného
predmetu činnosti.
Odo dňa zriadenia môžu nadobúdať práva a zaväzovať sa
organizácie, ktoré sa do podnikového registra nezapisujú.
Piata hlava
PRÁVNE ÚKONY
Všeobecné ustanovenia
(1) Právnym úkonom je každé konanie alebo iné správanie
(opomenutie), z ktorého vyplýva vôľa založiť, zmeniť, zrušiť alebo
zachovať práva alebo povinnosti, ktoré právne predpisy s takým
prejavom spájajú.
(2) Právny úkon treba vykladať v súlade so skutočnou vôľou
konajúcej organizácie a v súlade s povahou konania, o ktoré ide.
Pritom treba prihliadnuť na okolnosti, za ktorých sa prejav
urobil, a na zásady poctivého hospodárskeho styku. Prejav vôle,
ktorý obsahuje výraz, ktorý pripúšťa rôzny výklad, treba pri
pochybnostiach vykladať na ťarchu toho, kto taký výraz použil.
(3) Prejav vôle pôsobí voči neprítomnej organizácii až od
okamihu, keď jej dôjde, pokiaľ zákon výnimočne neustanovuje inak.
Doručuje sa do sídla organizácie alebo organizačnej zložky, ktorej
činnosti sa úkon týka, prípadne do miesta a spôsobom organizáciou
určeným alebo organizáciami dohodnutým, najmä ak ide o diaľkový
prenos dát.
Neplatnosť právnych úkonov
(1) Právny úkon je neplatný, pokiaľ sa svojím obsahom alebo
účelom prieči právnemu predpisu alebo pokiaľ právny predpis
obchádza alebo ak jeho predmetom je nemožné plnenie. Plnenie nie
je nemožné, ak ho možno uskutočniť len za sťažených podmienok
alebo s väčšími nákladmi alebo až po určenom čase.
(2) Právny úkon je neplatný, pokiaľ sa urobil v omyle, ktorý
sa týka jeho podstaty, a organizácia, ktorej je prejav vôle
určený, o omyle druhej strany vedela alebo musela vedieť.
(3) Omyl je podstatný, ak sa týka predmetu plnenia, subjektu
alebo iných okolností podľa prejavu vôle rozhodujúcich, a to
v takej miere, že by organizácia úkon bez omylu nebola
uskutočnila.
(4) Ak v dôsledku poruchy zlyhania prostriedkov spojovej,
výpočtovej alebo inej techniky dôjde úkon zmenený, posudzuje sa
primerane podľa ustanovení o omyle. Chyby v počítaní a iné chyby
technickej povahy, ktoré sú zrejmé a nevyvolávajú pochybnosti
o obsahu úkonu, ho nerobia neplatným. Organizácia, na ktorej
strane sa taká chyba stala, je povinná ju na žiadosť opraviť.
(1) Právny úkon sa musí urobiť slobodne, vážne, určite
a zrozumiteľne, inak je neplatný. Neplatný je aj úkon, ku ktorému
bola organizácia privedená lesťou alebo bezprávnou vyhrážkou.
Vyhrážka je bezprávna, aj keď je odôvodnená, pokiaľ sa ňou
vynucuje niečo, čo sa takto nesmie dosiahnuť.
(2) Neplatnosti z dôvodov uvedených v odseku 1 sa môže
dovolávať len organizácia, na ktorej ochranu je dôvod neplatnosti
ustanovený. Táto organizácia môže úkon dodatočne schváliť alebo ho
strany môžu dodatočným vyjasnením urobiť určitým a zrozumiteľným.
V tom prípade má právne účinky, ako by bol platný od začiatku.
Ak sa dôvod neplatnosti týka len časti právneho úkonu, nie je
tým dotknutá platnosť zostávajúcej časti, ledaže by vzťah, ktorý
by takto vznikol, bol hospodársky neodôvodnený.
Forma právnych úkonov
(1) Právny úkon sa môže urobiť výslovne alebo iným spôsobom
nevzbudzujúcim s ohľadom na okolnosti, za ktorých sa stal,
pochybnosti o tom, čo chcela organizácia prejaviť.
(2) Na platnosť zmlúv a ostatných právnych úkonov organizácií
sa vyžaduje písomná forma, pokiaľ právnymi predpismi alebo dohodou
nebolo ustanovené inak.
(3) Písomné prejavy nemusia byť na tej istej listine.
Nahradenie podpisu mechanickými alebo inými prostriedkami stačí
len tam, kde je to obvyklé v hospodárskom styku alebo kde si to
organizácie vopred dohodnú.
(4) Kto za organizáciu podpisuje, uvedie aj funkciu, ktorá ho
na konanie oprávňuje, prípadne uvedie aspoň, že koná ako zástupca
alebo prokurista. Porušenie tejto povinnosti však nemá za následok
neplatnosť právneho úkonu.
(1) Za písomnú formu sa považujú aj telegrafické a ďalekopisné
oznámenia a prejavy urobené prostriedkami výpočtovej techniky
alebo inej techniky spracovania a prenosu dát. Pri právnych
úkonoch urobených týmito prostriedkami sa môže podpis za
organizáciu nahradiť dohodnutým kódom.
(2) Hospodárska arbitráž môže rozhodnúť, že je platný od
začiatku aj právny úkon, pri ktorom neboli splnené náležitosti
písomnej formy, ak sa už na jeho základe začalo s plnením; nemôže
však takto rozhodnúť, ak si organizácie písomnú formu ako
predpoklad platnosti dohodli.
Ak neplatný právny úkon neobsahuje náležitosti iného právneho
úkonu, je tento iný úkon platný, ak je z okolností zrejmé, že taká
by bola vôľa konajúcej organizácie, keby o neplatnosti úkonu
vedela.
Organizácia, ktorá spôsobila neplatnosť právneho úkonu, je
povinná nahradiť škodu vzniknutú v dôsledku neplatnosti úkonu
organizácii, ktorej je úkon určený a ktorá dôverovala v jeho
platnosť.
Podmienky v právnych úkonoch
(1) Vznik, zmenu alebo zánik práva alebo povinnosti možno
viazať na splnenie podmienky, pokiaľ to zákon nevylučuje.
(2) Podmienka je odkladacia, ak od jej splnenia závisí, či
právne následky úkonu nastanú. Podmienka je rozväzovacia, ak od
jej splnenia závisí, či následky, ktoré už nastali, pominú.
(3) Odkladacia podmienka, ktorá je v čase vzniku právneho
úkonu nedovolená alebo nesplniteľná, robí právny úkon neplatným.
(4) Ak sa odkladacia podmienka neskôr stane nedovolenou alebo
nesplniteľnou, platí, že sa nesplnila.
(5) Na nedovolenú alebo nesplniteľnú rozväzovaciu podmienku sa
neprihliada.
(1) Účinky splnenia podmienky pôsobia spätne do doby, keď sa
právny úkon stal, pokiaľ z vôle organizácií alebo podľa povahy
úkonu nemajú účinky úkonu alebo jeho zrušenia nastať v inú dobu.
Ak právny úkon, ktorého následkom je opakované alebo nepretržité
plnenie, závisí od rozväzovacej podmienky, nemá jej splnenie
účinky na plnenia, ktoré sa už stali, ledaže si organizácie
dojednali niečo iné.
(2) Ak organizácia, ktorej je nesplnenie podmienky na
prospech, jej splnenie zámerne zmarí, hoci nemá právo tak urobiť,
platí podmienky za splnenú. Na splnenie podmienky sa neprihliada,
ak ho zámerne spôsobí organizácia, ktorá nemá právo tak urobiť
a ktorej je splnenie podmienky na prospech.
(3) Organizácia, ktorá je podmienene zaviazaná, je povinná,
dokiaľ o podmienke nie je rozhodnuté, zdržať sa všetkého, čo by
mohlo znemožniť alebo sťažiť splnenie jej podmienenej činnosti.
Konanie v mene organizácie
(1) Organizácie konajú prostredníctvom svojich štatutárnych
orgánov alebo prostredníctvom svojich zástupcov. Zástupcom môže
byť iná organizácia alebo fyzická osoba.
(2) Štatutárnym orgánom organizácie je pracovník alebo člen,
ktorý je podľa zákona alebo podľa príslušných organizačných
predpisov (napr. štatútu, stanov, organizačného poriadku)
oprávnený konať v mene organizácie vo všetkých veciach. Ak je
štatutárny orgán kolektívny, určujú organizačné predpisy, akým
spôsobom koná navonok.
(3) Zástupcom je ten, koho určuje zákon, podľa ktorého bola
organizácia zriadená, alebo stanovy alebo iné vnútorné predpisy
vydané na základe zákona.
(4) Iní pracovníci alebo členovia organizácie sú oprávnení ako
zástupcovia robiť v mene organizácie právne úkony potrebné na
splnenie uložených pracovných úloh v prípadoch, keď je to určené
v ich vnútorných predpisoch alebo je to v hospodárskom styku
obvyklé.
(5) Zmluvnými zástupcami sú tí, ktorým bolo na základe zmluvy
udelené plnomocenstvo (včítane prokúry).
Ak zástupca prekročí pri konaní svoje oprávnenie alebo ak
niekto koná bez oprávnenia, je právny úkon neplatný, ledaže
zastúpený právny úkon dodatočne bez zbytočného odkladu schválil;
úkon je však platný, pokiaľ druhá organizácia o prekročení alebo
nedostatku zastupiteľského oprávnenia nevedela a vedieť nemohla.
(1) Zástupca koná spravidla osobne, je však oprávnený
ustanoviť si ďalšieho zástupcu,
a) ak ide o zákonného zástupcu,
b) ak ide o prokuristu,
c) ak ide o zástupcu na vedenie sporu,
d) ak bol výslovne splnomocnený ustanoviť si zástupcu.
(2) Z právnych úkonov ďalšieho zástupcu vznikajú práva
a povinnosti priamo zastúpenej organizácii. Ďalšiemu zástupcovi
musí zástupca udeliť písomné plnomocenstvo podľa ďalších
ustanovení.
Zmluvné zastúpenie
(1) Plnomocenstvo musí byť písomné, inak je neplatné.
V plnomocenstve musí byť vymedzený rozsah splnomocnenia.
(2) Ak v plnomocenstve udelenom niekoľkým zástupcom nie je
určené inak, musia konať všetci spoločne.
(1) Plnomocenstvo zanikne vykonaním úkonu alebo uplynutím
času, na ktoré bolo obmedzené, ak ho zastúpený odvolal alebo ak ho
zástupca vypovedal, smrťou zástupcu, a ak nebolo obmedzené na
určitý čas, uplynutím 3 rokov po jeho udelení.
(2) Zánikom organizácie zaniká plnomocenstvo len vtedy, ak
organizácia nemá právneho nástupcu. Zastúpený sa nemôže vzdať
práva plnomocenstvo kedykoľvek odvolať.
(3) Dokiaľ nie je zástupcovi odvolanie plnomocenstva známe,
zaväzujú jeho právne úkony zastúpeného alebo jeho právneho
nástupcu.
(4) Ak plnomocenstvo zanikne inak než smrťou zástupcu, je
zástupca povinný urobiť všetko, čo nemožno odložiť, pokiaľ
zastúpený alebo jeho právni nástupcovia nezariadia niečo iné.
(1) Ak zástupca, ktorého plnomocenstvo zaniklo, spôsobí
zneužitím plnomocenstva škodu tretej organizácii, ktorá o jeho
zániku nevedela a vedieť nemusela, zodpovedá zastúpený spoločne
a nerozdielne so zástupcom,
a) ak zastúpený nepožiadal o vrátenie zaniknutého plnomocenstva
a zástupca ho zneužil,
b) ak zastúpený spôsobil, že tretia organizácia mala dôvod
domievať sa, že osoba, s ktorou koná, je oprávnená konať
v mene zastúpeného.
(2) Toto ustanovenie sa nevzťahuje na zástupcu, ktorým je
fyzická osoba.
Prokúra
(1) Organizácia môže písomne udeliť pracovníkovi alebo členovi
organizácie prokúru. V splnomocnení sa musí výslovne uviesť, že
ide o prokúru.
(2) Prokurista je splnomocnený na všetky úkony, ku ktorým
dochádza pri prevádzke podnikovej činnosti splnomocniteľa, aj keď
je na ne inak potrebné osobitné plnomocenstvo; nie je však
oprávnený scudzovať alebo zaťažovať nehnuteľnosti, pokiaľ to nie
je pri udelení prokúry výslovne ustanovené.
(3) Odvolaním prokúry organizáciou prokúra zaniká.
(1) Niekoľkým osobám možno udeliť prokúru buď tak, že sú na
zastupovanie oprávnené každá samostatne, alebo tak, že je pri tom
potrebný súhlasný prejav vôle všetkých prokuristov alebo aspoň
dvoch z nich.
(2) Pri podpise musí prokurista pod názvom organizácie, za
ktorú koná, pripojiť pod svoj podpis dodatok naznačujúci
prokúru.
Zrušený od 1.5.1990
Účinnosť zmluvy
Ak tento zákon alebo iný právny predpis vyžaduje na účinnosť
zmluvy alebo inej dohody medzi organizáciami súhlas príslušného
orgánu, a tento orgán neoznámil svoje stanovisko do jedného
mesiaca odo dňa, keď žiadosť o súhlas došla, predpokladá sa, že
súhlas bol daný.
Ustanovenia o právnych úkonoch sa nevzťahujú na konania,
v ktorých organizácia vystupuje ako riadiaci orgán.
Šiesta hlava
OPATRENIA ORGÁNOV HOSPODÁRSKEHO RIADENIA
(1) Ministerstvá a ostatné ústredné orgány štátnej správy,
národné výbory, ďalej Ústredná rada družstiev a zväzy družstiev
voči družstevných podnikom, ako aj ústredné orgány občianskych
združení (ďalej len "orgány hospodárskeho riadenia ") vystupujú
v hospodárskych vzťahoch pri riadení hospodárskej činnosti
organizácií v rozsahu svojej pôsobnosti v prípadoch a za podmienok
ustanovených týmto zákonom alebo osobitnými predpismi a majú
majetkovú zodpovednosť z týchto vzťahov ustanovenú týmto zákonom.
(2) V mene orgánu hospodárskeho riadenia koná jeho vedúci
alebo pracovník, ktorý je na to oprávnený štatútom, stanovami
alebo iným organizačným predpisom.
(1) Opatrenie, ktorým orgán hospodárskeho riadenia zakladá,
mení, zrušuje alebo potvrdzuje oprávnenia a povinnosti
organizácií, musí byť v súlade s právnymi predpismi, musí mať
písomnú formu, obsahovať označenia organizácií, ktorým je určené,
a jeho obsah musí byť určitý. Ďalšie náležitosti opatrenia môžu
ustanoviť právne predpisy.
(2) Pokiaľ to povaha veci nevylučuje, je orgán hospodárskeho
riadenia povinný prerokovať opatrenie pred jeho vydaním so
organizáciou, ktorej má byť určené.
(3) Opatrenie je účinné dňom doručenia, pokiaľ v ňom nie je
určený neskorší deň.
(4) Orgán hospodárskeho riadenia, ktorý opatrenie vydal, môže
na návrh organizácie alebo z vlastného podnetu opatrenie zmeniť
alebo zrušiť; ustanovenie odseku 2 platí obdobne.
Na návrh organizácie, ktorej je opatrenie určené, vysloví
hospodárska arbitráž neplatnosť opatrenia, ktoré je v rozpore
s právnymi predpismi. Ak to naliehavý spoločenský záujem vyžaduje,
môže hospodárska arbitráž vysloviť neplatnosť takého opatrenia aj
z vlastného podnetu.
(1) Orgán hospodárskeho riadenia je povinný nahradiť škodu,
ktorá organizácii vznikla v dôsledku jeho opatrenia, ktoré je
v rozpore s právnymi predpismi. Pre rozsah a spôsob náhrady škody
sa primerane použijú ustanovenia § 146 až 148.
(2) Lehota pre zánik práva na náhradu škody je jeden rok
a začína sa od prvého dňa roka nasledujúceho po tom, čo sa
poškodená organizácia dozvedela o výške škody a o zodpovednom
orgáne hospodárskeho riadenia. Právo na náhradu škody možno však
uplatniť najneskôr do konca piateho roka nasledujúceho po vzniku
škody. Ustanovenie § 132 ods. 1 platí obdobne.
(1) Ak v dôsledku opatrenia orgánu hospodárskeho riadenia,
ktoré tento orgán vydal v súlade s právnymi predpismi, dôjde
k zhoršeniu hospodárskych výsledkov organizácie, ktorej je
opatrenie určené, najmä k zmenšeniu majetku alebo k úniku
majetkového prospechu, je organizácia oprávnená požadovať
vyrovnanie vzniknutej majetkovej ujmy od orgánu, ktorý opatrenie
vydal.
(2) Organizácia je povinná vymedziť rozsah svojej požiadavky
písomne, zdôvodniť ho a predložiť orgánu hospodárskeho riadenia
najneskôr do šiestich mesiacov od vzniku majetkovej ujmy, inak jej
právo zaniká. Orgán hospodárskeho riadenia je povinný k požiadavke
organizácie sa písomne vyjadriť do troch mesiacov od jej
doručenia.
(3) Organizácia je oprávnená požadovať na hospodárskej
arbitráži náhradu majetkovej ujmy, pokiaľ nedošlo k jej vyrovnaniu
dohodnutým spôsobom v určenej alebo dohodnutej lehote, alebo
pokiaľ orgán hospodárskeho riadenia požiadavku organizácie celkom
alebo čiastočne odmietol alebo sa nevyjadril v lehote podľa
odseku 2. Majetková ujma sa uhrádza v peniazoch. Pre určenie výšky
jej náhrady obdobne platia § 147 a 148.
(4) Právo na náhradu majetkovej ujmy zaniká, ak sa neuplatnilo
na hospodárskej arbitráži do šiestich mesiacov od prvého dňa
mesiaca nasledujúceho po tom, čo sa právo mohlo podľa odseku 3
uplatniť prvý raz.
(5) Právo na náhradu majetkovej ujmy nevznikne, ak je
majetková ujma krytá z iných zdrojov, ak k ujme došlo v dôsledku
zákazu vývozu alebo dovozu alebo v dôsledku tvorby a zmien cien.
DRUHÁ ČASŤ
HOSPODÁRSKA ČINNOSŤ ŠTÁTNYCH ORGANIZÁCIÍ
Prvá hlava
ŠTÁTNE PODNIKY
Zakladanie štátnych podnikov, ich právne postavenie
a hospodárenie, ako aj ich organizáciu a riadenie a ďalšie právne
pomery upravujú zákon o štátnom podniku, zákony o národných
výboroch, iné osobitné predpisy a tento zákon.
Likvidácia štátneho podniku
(1) Účelom likvidácie je vyporiadať majetkové pomery zrušeného
štátneho podniku.
(2) Likvidácia sa vykoná, ak zakladateľ neurobí opatrenia
o všetkom majetku a záväzkoch zrušeného štátneho podniku.
(1) Zakladateľ navrhne zápis likvidácie štátneho podniku
a likvidátora, ktorého vymenoval, do podnikového registra. Počas
likvidácie používa podnik svoj názov s dodatkom "v likvidácii."
(2) Dňom, ku ktorému bola likvidácia a likvidátor zapísaní do
podnikového registra, zaniká funkcia riaditeľa a orgány
samosprávy. Likvidátor je oprávnený konať v mene štátneho podniku
vo veciach spojených s likvidáciou.
(3) Likvidátor je povinný o vstupe štátneho podniku do
likvidácie bez meškania upovedomiť všetky organizácie, orgány
a iné subjekty, ktoré sú tým dotknuté.
(4) Ku dňu začatia likvidácie štátny podnik zostaví účtovnú
uzávierku a účtovné výkazy a odovzdá ich likvidátorovi
a príslušným orgánom.
(1) Likvidátor zostaví do 30 dní po svojom zápise do
podnikového registra úvodnú rozvahu a odovzdá ju zakladateľovi
spolu s likvidačným plánom, rozpočtom likvidácie
a s inventarizačným zápisom o mimoriadnej inventarizácií
hospodárskych prostriedkov vykonanej ku dňu začatia likvidácie.
(2) Likvidátor je v priebehu likvidácie povinný najmä
a) sústrediť peňažné prostriedky na jednom účte v jednom peňažnom
ústave,
b) dokončiť bežné záležitosti,
c) vyporiadať odvody do štátneho rozpočtu, dane a poplatky,
d) vyporiadať záväzky a pohľadávky,
e) speňažiť majetok štátneho podniku najhospodárnejším
a najrýchlejším spôsobom alebo s ním inak naložiť v súlade
s predpismi o hospodárení s národným majetkom,
f) podávať zakladateľovi štvrťročné a ročné hlásenie o priebehu
likvidácie doložené štvrťročnou a ročnou účtovnou uzávierkou.
(1) Likvidátor zostaví účtovnú uzávierku ku dňu skončenia
likvidácie a predloží ju zakladateľovi na schválenie spolu
s konečnou správou o celkovom priebehu likvidácie.
(2) Likvidátor po preverení a schválení účtovnej uzávierky
zakladateľom
a) odvedie konečný výťažok likvidácie podľa pokynu zakladateľa,
b) postará sa o bezpečné uloženie spisového materiálu a účtovných
písomností,
c) navrhne výmaz štátneho podniku z podnikového registra.
Ak výťažok likvidácie na uspokojenie všetkých zostávajúcich
pohľadávok nestačí, likvidátor so súhlasom zakladateľa uspokojí
predovšetkým pohľadávky pracovníkov likvidovaného podniku, ďalej
pohľadávky štátu na odvodoch, daniach a poplatkoch; ostatné
pohľadávky uspokojí pomerne.
Druhá hlava
Zrušená od 1.5.1990
(1) Základnou úlohou štátnych hospodárskych organizácií je
vykonávať na zverených úsekoch určenú hospodársku činnosť a tým
zabezpečovať uspokojovanie potrieb spoločnosti výrobkami, prácami
a službami vysokej technickej úrovne pri najúčelnejšom využívaní
materiálových i ostatných zdrojov a výrobných zariadení a pri
neustálom zvyšovaní spoločenskej produktivity práce.
(2) Štátne hospodárske organizácie hospodária podľa zásad
podnikového chozrasčotu.
(3) zrušený od 1.7.1988
Štátne hospodárske organizácie sú riadené ministerstvami,
prípadne inými ústrednými orgánmi (ďalej len "ministerstvá") alebo
národnými výbormi.
Štátne hospodárske organizácie riadené ministerstvami
(1) zrušený od 1.7.1988
(2) Ministerstvá sú povinné bežne kontrolovať zabezpečenosť
a plnenie určených úloh, vykonávať rozbory a hodnotenia
hospodárskej činnosti podriadených organizácií a svojou
hospodársko-organizátorskou prácou zabezpečovať odstránenie
zistených nedostatkov; sú povinné starať sa aj o to, aby sa v nimi
riadených organizáciách základné prostriedky plne využívali.
Obdobne postupujú aj ostatné orgány hospodárskeho riadenia.
Štátne hospodárske organizácie riadené ministerstvami sú
organizované spravidla podľa odvetví a hlavných odborov. Ak to
vyžaduje povaha hospodárskej činnosti alebo iná dôležitá potreba,
sú organizované i podľa iných hľadísk, najmä územných, alebo podľa
účelnej kombinácie hospodárskych činností.
Zrušený od 1.7.1988
Zrušený od 1.7.1988
Zrušený od 1.7.1988
Zrušený od 28.2.1967
Zrušený od 28.2.1967
Zrušený od 1.1.1983
Štátne hospodárske organizácie riadené národnými výbormi
Štátne hospodárske organizácie riadené národnými výbormi sa
organizujú a riadia tak, aby v príslušných odvetviach a odboroch
kvalitne, pohotovo a hospodárne uspokojovali predovšetkým miestne
potreby obyvateľstva, najmä službami, výrobou, dopravou, výstavbou
obcí a miest, údržbou bytového fondu, zdravotníckych, školských
a kultúrnych zariadení a aby svojou činnosťou prispievali
k rozvoju národného hospodárstva.
Príslušné ministerstvá vykonávajú v oblasti hospodárstva
riadeného národnými výbormi pôsobnosť vymedzenú právnymi
predpismi.
Zrušený od 28.2.1967
Zrušený od 28.2.1967
Právne postavenie štátnych hospodárskych organizácií
Zrušený od 1.7.1988
Zrušený od 1.7.1988
(1) Na čele štátnej hospodárskej organizácie je jediný vedúci
(riaditeľ), ktorý riadi činnosť organizácie a koná v jej mene vo
všetkých veciach.
(2) Riaditeľ rozhoduje vo veciach štátnej hospodárskej
organizácie samostatne, pokiaľ rozhodnutie nie je vyhradené
nadriadenému orgánu.
(3) Riaditeľa štátnej hospodárskej organizácie riadenej
ministerstvom vymenúva a z funkcie odvoláva príslušný minister po
vyjadrení odborového sväzu; pri hospodárskych organizáciách, ktoré
nie sú priamo podriadené ministerstvu, patrí toto právo
riaditeľovi nadriadenej organizácie, pokiaľ si ho nevyhradil
minister. Riaditeľa štátnej hospodárskej organizácie riadenej
národným výborom vymenúva a z funkcie odvoláva národný výbor po
vyjadrení príslušného odborového orgánu.
Ak sa štátna hospodárska organizácia člení na závody, môže jej
riaditeľ so súhlasom nadriadeného orgánu určiť, ktoré závody sa
zapíšu do podnikového registra ako odštepné závody; vedúci
odštepného závodu je oprávnený robiť v mene organizácie všetky
právne úkony týkajúce sa závodu.
(1) zrušený od 1.7.1988
(2) Vnútornú organizáciu jednotlivých štátnych hospodárskych
organizácií, prípadne ich organizačných jednotiek upravujú ich
organizačné poriadky, ktoré vydáva podľa zásad určených
v štatútoch, prípadne vo vykonávacích alebo osobitných predpisoch
vedúci organizácie.
(1) Štátne hospodárske organizácie nezodpovedajú za záväzky
štátu, ani za záväzky iných štátnych organizácií. Štát nezodpovedá
za záväzky štátnych hospodárskych organizácií. Výnimky môžu
ustanoviť osobitné predpisy.
(2) zrušený od 1.7.1988
(1) Orgán, ktorý je oprávnený štátnu hospodársku organizáciu
zriadiť, môže organizáciu alebo jej časť previesť do pôsobnosti
iného orgánu (ministerstva alebo národného výboru) po dohode
s týmto orgánom; môže organizácie aj zlúčiť, rozdeliť alebo
zrušiť.
(2) Tieto opatrenia nadriadených orgánov môžu sa vykonať len
po vyjadrení príslušného odborového orgánu a po riadnej príprave
a rozbore, ktorý preukáže, že zmena prinesie zrejmý
celospoločenský prospech.
(3) Zmeny sa môžu vykonávať len k začiatku budúceho roku,
pokiaľ vláda výnimočne neurčí inak.
(1) Zlučovaná štátna hospodárska organizácia zaniká dňom, ku
ktorému bolo zlúčenie zapísané do podnikového registra. Týmto dňom
prechádzajú jej majetok a záväzky na preberajúcu organizáciu.
(2) Rozdelená štátna hospodárska organizácia zaniká a jej
majetok a záväzky prechádzajú na nové organizácie dňom, ku ktorému
boli tieto organizácie zapísané do podnikového registra, a to
v rozsahu určenom orgánom, ktorý o rozdelení organizácie rozhodol.
(3) Orgán, ktorý štátnu hospodársku organizáciu zrušil, urobí
spravidla opatrenia o všetkom jej majetku a záväzkoch. Ak tak
neurobí, vykoná sa jej likvidácia. Pre likvidáciu štátnych
hospodárskych organizácií platia ustanovenia § 27d a 27e obdobne,
ostatné ustanovenia o likvidácii štátneho podniku primerane.
Riaditeľ preberajúcej štátnej hospodárskej organizácie,
novovzniknutej organizácie, prípadne organizácie, na ktorú prešiel
majetok a záväzky zrušenej organizácie, zodpovedá za to, že budú
bez meškania upovedomené všetky organizácie, ktoré budú uvedenými
zmenami dotknuté; je povinný požiadať o vykonanie príslušných
zápisov v podnikovom registri. Pri likvidácii má tieto povinnosti
likvidátor.
Prevody a zmeny výrobných programov
Zrušený od 1.7.1988
Zrušený od 28.2.1967
Zrušený od 1.7.1988
Zrušený od 1.7.1988
Zrušený od 1.7.1988
Hospodárenie štátnych hospodárskych organizácií
Štátne hospodárske organizácie sú vybavené základnými
a obežnými prostriedkami. Zodpovedajú za ich riadne využívanie,
zachovanie, ako aj za ich účelné rozmnožovanie; hospodária tak, že
zásadne uhradzujú svoje výdavky zo zdrojov, ktoré vytvoria.
(1) Prostriedky z finančných zdrojov vytváraných štátnymi
hospodárskymi organizáciami sa jednak odvádzajú v určenom rozsahu
do štátneho rozpočtu, jednak sa používajú v prospech týchto
organizácií.
(2) Štátnym hospodárskym organizáciám a ich nadriadeným
orgánom môžu sa zo štátneho rozpočtu poskytovať prídely na určené
účely.
(3) Na doplnenie vlastných peňažných prostriedkov môže sa
štátnym hospodárskym organizáciám poskytovať úver.
(4) Štátne hospodárske organizácie sú povinné vykonávať určené
odpisy základných prostriedkov.
Na zabezpečenie hospodárneho plnenia plánovaných úloh vo
vnútropodnikových útvaroch hospodárske organizácie používajú
vnútropodnikový chozrasčot, ktorý zameriava vnútropodnikové útvary
na plánovité odkrývanie rezerv, znižovanie nákladov, na zvyšovanie
produktivity práce a efektívnosti výroby a podnecuje tvorivú
iniciatívu pracujúcich.
(1) Na zabezpečenie najlepších výsledkov v práci organizácií,
kolektívov pracujúcich i jednotlivcov sa využíva hmotná
zainteresovanosť tak, aby hmotná zainteresovanosť organizácií bola
založená na zásadách chozrasčotu a hmotná zainteresovanosť
pracujúcich na zásade odmeňovania podľa množstva, akosti
a spoločenského významu vykonanej práce.
(2) Všetky hospodárske organizácie a im nadriadené orgány sú
povinné účelne spájať hmotnú zainteresovanosť s morálnymi podnetmi
pre prácu, ako je napríklad verejné uznanie dosiahnutých výsledkov
a rozvíjanie pocitu zodpovednosti kolektívov pracujúcich a každého
pracovníka za spoločnú vec, a všestranne podporovať rozvoj
socialistického súťaženia.
Tretia hlava
ROZPOČTOVÉ A INÉ ŠTÁTNE ORGANIZÁCIE
(1) Rozpočtové organizácie sa zriaďujú na plnenie úloh najmä
na úseku štátnej správy a riadenia hospodárstva, na úseku kultúry
a zdravotníctva. Tieto organizácie vykonávajú hospodársku činnosť
len v rozsahu nevyhnutnom pre plnenie svojich úloh. Iba výnimočne
možno zriadiť rozpočtové organizácie na plnenie hospodárskych
úloh, ak ide o činnosti, ktoré vzhľadom na ich rozsah alebo
charakter nie je účelné zabezpečovať formou štátnych hospodárskych
organizácií.
(2) Rozpočtovými organizáciami sú štátne organizácie, ktoré sú
svojimi príjmami a výdavkami zapojené na štátny rozpočet federácie
alebo republiky alebo na rozpočet národného výboru (ďalej len
"príslušný rozpočet") a hospodária samostatne podľa schválených
rozpočtov.
(1) Rozpočtová organizácia môže v hospodárskych vzťahoch vo
svojom mene nadobúdať práva a zaväzovať sa odo dňa zriadenia.
(2) Osobitné predpisy môžu ustanoviť, že rozpočtové
organizácie vystupujú vo všetkých alebo len v niektorých
hospodárskych vzťahoch v mene štátu alebo že vystupujú v mene inej
rozpočtovej organizácie.
Inými štátnymi organizáciami sú najmä:
a) príspevkové organizácie, ktoré sú na príslušný rozpočet
zapojené finančnými vzťahmi (príspevkom alebo odvodom); platí
pre ne obdobne ustanovenie § 61 ods. 1,
b) federálne fondy a štátne fondy republík.
Štvrtá hlava
VLASTNÍCTVO ŠTÁTU A PRÁVO HOSPODÁRENIA S NÁRODNÝM MAJETKOM
Zrušený od 1.7.1988
(1) Národným majetkom sú veci vo vlastníctve štátu, majetkové
práva štátu a majetkové práva štátnych organizácií.
(2) K jednotlivým veciam, pohľadávkam a iným majetkovým právam
štátu majú štátne organizácie právo hospodárenia.
(3) Štátne organizácie môžu mať k jednotlivým veciam právo
spoločného hospodárenia. Ustanovenia § 12 ods. 2 a 3 a § 13 platia
obdobne.
Hmotný národný majetok
(1) Právo hospodárenia s národným majetkom vykonáva zásadne
organizácia, ktorá je poverená úlohami, na plnenie ktorých majetok
celkom alebo prevažne slúži.
(2) Ak vzniknú pochybnosti o tom, ktorá organizácia má
k určitému majetku vykonávať právo hospodárenia, rozhodne
najbližší spoločný riadiaci orgán organizácií, medzi ktorými
pochybnosti vznikli; ak nemajú spoločný riadiaci orgán, rozhodujú
po dohode príslušné ústredné orgány, prípadne krajské národné
výbory; ak nedôjde k dohode, rozhoduje ministerstvo financií 2) na
žiadosť niektorého z nich.
(3) Národný majetok, pri ktorom pri jeho nadobudnutí štátom
nie je z právneho úkonu alebo úradného rozhodnutia zjavné, ktorá
štátna organizácia má k tomuto majetku právo hospodárenia, dočasne
spravuje okresný národný výbor, pokiaľ právny predpis
neustanovuje, že tak robí iný štátny orgán alebo organizácia. To
isté platí o národnom majetku, o ktorom sa zistí, že k nemu nemá
právo hospodárenia žiadna organizácia.
(1) Organizácia, ktorá vykonáva právo hospodárenia s národným
majetkom, je oprávnená a povinná využívať tento majetok na
splnenie svojich úloh a nakladať s ním v súlade s týmito úlohami;
ak vykonáva právo hospodárenia k majetku, ktorý na plnenie svojich
úloh nepotrebuje alebo ktorý je pre ňu neupotrebiteľný, musí sa
postarať, aby sa majetok využil inde, prípadne aby sa s ním
naložilo čo najúčelnejšie.
(2) Organizácia, ktorá vykonáva právo hospodárenia s národným
majetkom, je povinná viesť tento majetok v evidencii, udržiavať ho
v riadnom stave, sústavne a dôsledne vykonávať všetky opatrenia
potrebné na jeho ochranu a dbať najmä, aby sa predišlo jeho
poškodeniu, strate, zneužitiu a rozkrádaniu.
(3) zrušený od 1.7.1988
Pre prevody práva hospodárenia s národným majetkom medzi
štátnymi organizáciami, ku ktorým dochádza pri plnení záväzku
dodať výrobky, vykonať práce alebo poskytnúť iné plnenie v rámci
vymedzeného predmetu činnosti alebo v súvislosti s ním (obvyklé
hospodárenie), platia ustanovenia tohto zákona a vykonávacích
predpisov o príslušných druhoch hospodárskych záväzkov.
Prevody práva hospodárenia s národným majetkom mimo obvyklého
hospodárenia sa vykonávajú hospodárskymi zmluvami (§ 347).
Vykonávací predpis môže ustanoviť pre štátne organizácie
podmienky, za ktorých sa môže prevod vykonať, a prípady, keď možno
prevod vykonať opatrením riadiacich orgánov. Pokiaľ ide o štátne
podniky, môže tak urobiť iba v prípadoch, keď ide o prevody práva
hospodárenia k nehnuteľnostiam určeným územnoplánovacou
dokumentáciou, prípadne územným rozhodnutím pre investičnú
výstavbu iných organizácií a k pozemkom určeným pre individuálnu
bytovú výstavbu.
(1) Pre prevody národného majetku do vlastníctva iných
organizácií než štátnych, ku ktorým dochádza pri obvyklom
hospodárení, platia ustanovenia tohto zákona a vykonávacích
predpisov o príslušných druhoch hospodárskych záväzkov.
(2) Prevody vecí určených pre osobnú spotrebu do vlastníctva
občanov pri predaji v obchode a pri poskytovaní iných služieb
organizáciami sa spravujú ustanoveniami Občianskeho zákonníka.
(3) Iné prevody vlastníctva k veciam, ktoré sú v národnom
majetku, sú možné, len pokiaľ to pripúšťajú vykonávacie predpisy.
V týchto prípadoch prevody do vlastníctva družstevných alebo iných
organizácií než štátnych sa vykonávajú zmluvou podľa ustanovenia
§ 349; prevody do vlastníctva občanov sa vykonávajú podľa
ustanovení Občianskeho zákonníka.
(1) Časti národného majetku môžu sa bezplatne odovzdať do
trvalého užívania iným organizáciám než štátnym, najmä družstevným
alebo spoločenským.
(2) Organizácia, ktorej bol majetok odovzdaný do trvalého
užívania, je oprávnená užívať majetok len na účel, na ktorý jej
bol odovzdaný. Je povinná majetok udržiavať a chrániť. Môžu sa jej
uložiť osobitné obmedzenia práva trvalého užívania.
(3) Majetok odovzdaný do trvalého užívania môže byť
organizácii odňatý, ak neplní svoje povinnosti trvalého užívateľa;
inak len vtedy, ak to vyžaduje vyšší spoločenský záujem.
(1) Štátna organizácia môže, pokiaľ je to účelné, národný
majetok, ku ktorému má právo hospodárenia a ktorý dočasne
nepotrebuje na plnenie svojich úloh, prenechať zmluvou na užívanie
inej organizácii (§ 348).
(2) Užívanie národného majetku občanmi upravuje Občiansky
zákonník, prípadne osobitné predpisy.
Pohľadávky a iné majetkové práva štátu
(1) Pokiaľ osobitné predpisy neustanovujú inak, patrí právo
hospodárenia s pohľadávkami tej štátnej organizácii,
a) z činnosti ktorej pohľadávka vznikla, alebo
b) do pôsobnosti ktorej patrí ochrana majetkových záujmov štátu,
poškodením ktorých pohľadávka vznikla, alebo
c) ktorá vykonáva právo hospodárenia s majetkom, s ktorým
pohľadávka súvisí.
(2) Ak podľa odseku 1 nie je príslušná žiadna štátna
organizácia, je príslušný ústredný orgán, pôsobnosti ktorého sa
pohľadávka týka, prípadne tá z podriadených organizácií, ktorú
určí tento orgán.
(3) Ak nemožno určiť príslušnosť ani podľa odseku 2, je
príslušné Ministerstvo financií, prípadne tá z organizácií, ktorú
určí.
(1) Organizácia, ktorá vykonáva právo hospodárenia
s pohľadávkou štátu, je povinná starať sa o to, aby všetky
povinnosti dlžníka boli včas a riadne splnené, prípadne aby
pohľadávka štátu sa včas uplatnila na príslušných orgánoch a aby
rozhodnutia týchto orgánov boli včas vykonané.
(2) Dlžník nemôže svoj záväzok voči štátu uhradiť započítaním
svojej pohľadávky voči štátu.
(1) Pre príslušnosť na výkon práva hospodárenia s inými
majetkovými právami štátu obdobne platí ustanovenie § 72.
(2) Organizácie sú povinné hospodáriť s inými majetkovými
právami štátu, najmä tieto práva využívať a zabezpečovať ich
ďalšie účelné využívanie spôsobom ustanoveným právnymi
predpismi.
Spoločné ustanovenia
Ak riadiace orgány zistia porušenie povinností pri hospodárení
s národným majetkom, môžu organizáciu obmedziť vo výkone jej práva
hospodárenia.
Zrušený od 1.5.1990
Ustanovenia § 65, 66, § 69 ods. 3, 70, § 71 ods. 1 a § 74 sa
nevzťahujú na štátne podniky.
Vykonávacie predpisy ustanovia
a) podmienky, za ktorých sú štátne podniky povinné uzavrieť
zmluvu o prevode vlastníctva alebo práva hospodárenia,
b) postup iných štátnych organizácií než štátnych podnikov pri
prevodoch práva hospodárenia s národným majetkom a pri
prevodoch vlastníctva k národnému majetku, ich schvaľovaní,
a kedy sa prevody vykonávajú odplatne alebo bezplatne, a ďalej
podmienky nadobúdania majetku do celospoločenského
vlastníctva,
c) spôsob vymáhania, prípadne odpustenia pohľadávok štátu a iných
štátnych organizácií, než sú štátne podniky,
d) postup pri ukladaní pokút upravených v § 74a.
TRETIA ČASŤ
HOSPODÁRSKA ČINNOSŤ DRUŽSTEVNÝCH ORGANIZÁCIÍ
Prvá hlava
DRUŽSTEVNÉ ORGANIZÁCIE
(1) Družstevnými organizáciami sú družstvá, družstevné
podniky, spoločné podniky, zväzy družstiev a Ústredná rada
družstiev.
(2) Zriaďovanie družstevných organizácií, ich právne pomery
a hospodárenie, ako aj ich organizáciu a riadenie a ďalšie právne
pomery upravuje zákon o poľnohospodárskom družstevníctve, zákon
o bytovom, spotrebnom a výrobnom družstevníctve, iné osobitné
predpisy a tento zákon.
(3) Pre likvidáciu družstiev, družstevných podnikov s výnimkou
roľníckych družstiev a spoločných podnikov platia ustanovenia
§ 27d a 27e o likvidácii štátneho podniku obdobne, ostatné
ustanovenia o likvidácii štátneho podniku primerane.
Zrušený od 1.7.1988
Zrušený od 1.7.1988
Zrušený od 1.7.1988
Zrušený od 1.7.1988
Činnosť a zásady riadenia družstevných organizácií
Zrušený od 1.7.1988
Zrušený od 1.7.1988
Zrušený od 1.7.1988
Zrušený od 1.7.1988
Zrušený od 1.7.1988
Zrušený od 1.7.1988
Zrušený od 1.7.1988
Zrušený od 1.7.1988
Zriaďovanie a právne postavenie
Zrušený od 1.7.1988
Zrušený od 1.7.1988
Zrušený od 1.7.1988
Zrušený od 1.7.1988
Zrušený od 1.7.1988
Druhá hlava
VLASTNÍCTVO DRUŽSTEVNÝCH ORGANIZÁCIÍ
Zrušený od 1.5.1990
(1) Družstevný majetok je vo vlastníctve jednotlivých
družstevných organizácií s výnimkou tých, ktoré majú k majetku
právo hospodárenia.
(2) Právo hospodárenia družstevného podniku s majetkom
v družstevnom vlastníctve upravujú osobitné predpisy.
Zrušený od 1.7.1988
ŠTVRTÁ ČASŤ
HOSPODÁRENIE SPOLOČENSKÝCH ORGANIZÁCIÍ
Tento zákon upravuje len zásady, ktorými sa občianske
združenia spravujú v hospodárskych vzťahoch.
Zrušený od 1.5.1990
(1) Občianske združenia hospodária s vlastným majetkom; môžu
tiež hospodáriť s majetkom, ku ktorému majú právo užívania.
(2) V súvislosti s prevedením niektorých úloh štátnych orgánov
na občianske združenia môže štát poskytovať týmto organizáciám na
využitie národný majetok, ktorý je určený na zabezpečenie
prevedenej úlohy, a to najmä i finančné prostriedky zo štátneho
rozpočtu. S týmto národným majetkom hospodári potom občianske
združenie, avšak môže ho použiť len na určený účel a za určených
podmienok.
(1) Vlastný majetok občianskych združení sa vytvára najmä
z príspevkov členov a z činnosti organizácií.
(2) Majetok občianskych združení je vo vlastníctve organizácie
ako celku, pokiaľ stanovy neurčujú inak.
Stanovy občianskych združení určujú, ktoré nižšie organizačné
zložky a orgány občianskych združení môžu vo svojom mene nadobúdať
práva a zaväzovať sa. Tieto organizačné zložky a orgány majú
k majetku vo vlastníctve občianskeho združenia, ktorý využívajú na
plnenie svojich úloh, právo hospodárenia v rozsahu určenom
stanovami alebo opatrením ústredného orgánu občianskeho združenia.
(1) Na obstarávanie hospodárskej činnosti občianskych združení
môžu ich ústredné orgány zriaďovať podniky alebo hospodárske
zariadenia (ďalej len "hospodárske zariadenia").
(2) Hospodárske zariadenia nadobúdajú práva a zaväzujú sa vždy
vo svojom mene; k majetku, ktorý využívajú na plnenie svojich
úloh, majú právo hospodárenia.
(3) Vnútornú organizáciu, spôsob riadenia a činnosť
hospodárskych zariadení upravujú štatúty, ktoré schvaľuje ústredný
orgán občianskeho združenia.
(4) Hospodárske zariadenie zrušuje orgán, ktorý ho zriadil.
Organizačné zložky a orgány občianskych združení, ako aj ich
hospodárske zariadenia, ktoré vykonávajú právo hospodárenia, môžu
s týmto majetkom nakladať a užívať ho na plnenie svojich úloh
a majú samostatnú majetkovú zodpovednosť.
(1) Konanie v mene občianskeho združenia a jeho nižších
organizačných zložiek alebo orgánov upravujú stanovy. Ak je pre
platnosť právneho úkonu predpísaná písomná forma, sú potrebné
podpisy najmenej dvoch oprávnených osôb.
(2) Konanie a podpisovanie v hospodárskych zariadeniach
občianskych združení upravujú ich štatúty.
(1) Povinnosťou občianskeho združenia i všetkých jeho
organizačných zložiek, orgánov a hospodárskych zariadení je čo
najhospodárnejšie využívať a všemožne chrániť ako majetok
občianskeho združenia, tak i zverený národný majetok.
(2) Ak to vyžaduje ochrana majetku občianskeho združenia, môžu
za nižšie organizačné zložky a orgány urobiť príslušné úkony
a opatrenia orgány vyššie.
(1) Po zrušení občianskeho združenia ako celku sa vykoná
majetková likvidácia. Pre likvidáciu podnikov občianskych združení
platia ustanovenia § 27d a 27e o likvidácii štátneho podniku
obdobne, ostatné ustanovenia o likvidácii štátneho podniku
primerane.
(2) Pri zrušení nižšej organizačnej zložky alebo orgánu
občianskeho združenia určí vyšší orgán, príslušný podľa stanov, či
tieto zložky zanikajú s likvidáciou alebo bez likvidácie; pri
hospodárskom zariadení urobí toto opatrenie orgán, ktorý rozhodol
o jeho zrušení.
(3) Ak k likvidácii nedôjde, orgán uvedený v odseku 2 súčasne
určí, na koho prechádza majetok a záväzky zrušenej organizačnej
zložky alebo hospodárskeho zariadenia.
ŠTVRTÁ A ČASŤ
OBCHODNÉ SPOLOČNOSTI
Spoločné ustanovenia
(1) Fyzické osoby môžu na spoločné prevádzkovanie
podnikateľskej činnosti vytvárať obchodné spoločnosti. Spoločníkmi
môžu byť aj právnické osoby, ak to zákon nevylučuje.
(2) Spôsobilosť fyzických osôb, ktoré nie sú podnikateľmi, sa
spravuje ustanovením Občianskeho zákonníka o spôsobilosti na
právne úkony.
(3) Pokiaľ to zákon pripúšťa, môže obchodnú spoločnosť založiť
aj jediný člen, a to vo forme notárskej zápisnice nahrádzajúcej
inak predpísanú zmluvu.
(1) Na založenie obchodnej spoločnosti treba uzavrieť písomnú
zmluvu, ktorá musí byť podpísaná všetkými spoločníkmi (spoločenská
zmluva).
(2) Spoločenská zmluva musí obsahovať:
a) obchodný názov (firmu) spoločnosti, z ktorého musí byť zrejmé,
o aký druh spoločnosti ide, a jej sídlo,
b) mená (firmy) a adresy (sídla) všetkých spoločníkov,
c) predmet činnosti spoločnosti,
d) vzájomné právne vzťahy spoločníkov,
e) spôsob rozdelenia zisku alebo úhrady v prípade straty
obchodnej spoločnosti,
f) spôsob zániku spoločnosti a s tým súvisiaceho majetkového
vyporiadania,
g) ďalšie náležitosti ustanovené zákonom pre jednotlivé druhy
obchodných spoločností.
(1) Obchodné spoločnosti sú právnickými osobami.
(2) Návrh na zápis do podnikového registra musia spoločníci
podať do 30 dní od uzavretia zmluvy; v rovnakej lehote je
spoločnosť povinná navrhnúť zmenu zápisu, pokiaľ dôjde k zmene
zapísaných skutočností.
(3) Do doby zapísania obchodnej spoločnosti do podnikového
registra ručia spoločníci za záväzky prevzaté v jej mene spoločne
a nerozdielne.
Na ustanovenie prokuristu treba súhlas všetkých neobmedzene
ručiacich spoločníkov, ak nie je v zmluve dohodnuté inak; pri
spoločnostiach s ručením obmedzeným a pri komanditnej spoločnosti
na akcie treba súhlas orgánov, ktoré spoločnosť zriadila, ak nie
je v zmluve dohodnuté inak.
Obchodná spoločnosť zaniká
a) uvalením konkurzu na spoločnosť,
b) vzájomnou dohodou spoločníkov,
c) uplynutím doby, na ktorú bola obchodná spoločnosť založená,
pokiaľ spoločníci v spoločnosti mlčky nepokračujú; v tom
prípade sa od tej doby spoločnosť pokladá za založenú na dobu
neurčitú,
d) v ďalších prípadoch ustanovených zákonom,
e) súdnym rozhodnutím.
(1) Na obchodné spoločnosti sa nevzťahujú ustanovenia tohto
zákona, ktoré ustanovujú bez súhlasu strán povinnosť uzavrieť,
zmeniť alebo zrušiť zmluvu, alebo právomoc uložiť, zmeniť alebo
zrušiť záväzok.
(2) Právnu úpravu akciových spoločností obsahuje osobitný
zákon.
Verejná obchodná spoločnosť
(1) Verejná obchodná spoločnosť je založená ak aspoň dve
fyzické osoby uzavrú spoločenskú zmluvu o prevádzkovaní
podnikateľskej činnosti pod spoločným obchodným názvom bez toho,
aby svoju účasť obmedzovali výškou svojich majetkových vkladov.
(2) Spoločenská zmluva musí obsahovať aspoň náležitosti
nevyhnutné pre zápis do podnikového registra. Pravosť podpisov pod
spoločenskou zmluvou sa musí úradne overiť.
Vzájomné právne pomery spoločníkov
(1) Právne pomery spoločníkov navzájom sa spravujú
spoločenskou zmluvou.
(2) Ak v zmluve nie je dohoda o veciach upravených
v nasledujúcich ustanoveniach výslovne uvedená, platia tieto
ustanovenia priamo.
(1) Majetkom verejnej obchodnej spoločnosti sa stávajú peňažné
aj nepeňažné vklady spoločníkov. Pri pochybnostiach sa
predpokladá, že majetkom verejnej obchodnej spoločnosti sa stali
aj hnuteľné alebo nehnuteľné veci, ktoré až dosiaľ patrili jednému
zo spoločníkov, ak boli zapísané do inventára spoločnosti so
súhlasom všetkých spoločníkov.
(2) Spoločník nie je povinný zvýšiť svoj majetkový vklad nad
hodnotu určenú v spoločenskej zmluve ani doplniť túto hodnotu
v prípade strát, a to ani keby o tom rozhodla väčšina spoločníkov.
(1) Na konanie v mene spoločnosti je oprávnený každý
spoločník.
(2) Ak v spoločenskej zmluve bolo dohodnuté, že jeden alebo
viacerí spoločníci vykonávajú správu verejnej obchodnej
spoločnosti, nemožno túto správu bez závažnej príčiny odvolať,
pokiaľ spoločnosť trvá.
(3) Spoločenskou zmluvou môžu spoločníci určiť, že na konanie
v mene spoločnosti sa určí jeden alebo viacerí zástupcovia.
Právny pomer spoločnosti k tretím osobám
Spoločníci ručia za všetky záväzky verejnej obchodnej
spoločnosti spoločne a nerozdielne celým svojím majetkom. Rovnako
ako ostatní spoločníci ručí za všetky skôr vzniknuté záväzky
verejnej obchodnej spoločnosti aj ten, kto je do nej prijatý
neskôr. Dohoda tomu odporujúca nie je voči tretím osobám účinná.
Zánik verejnej obchodnej spoločnosti
Verejná obchodná spoločnosť zaniká tiež
a) úmrtím jedného zo spoločníkov, pokiaľ spoločenská zmluva
neurčuje, že verejná obchodná spoločnosť má ďalej trvať
s dedičmi zomretého,
b) výpoveďou spoločníka, ak bola spoločnosť dojednaná na dobu
neurčitú.
Ak sa účastníctvo spoločníka skončí, vykoná sa majetkové
vyporiadanie na základe majetkového stavu, v akom je v tom čase
verejná obchodná spoločnosť.
Spoločnosť s ručením obmedzeným
(1) Spoločnosť s ručením obmedzeným je založená spoločenskou
zmluvou o prevádzkovaní podnikateľskej činnosti pod zvoleným
obchodným názvom pri obmedzení zodpovednosti člena na povinnosť
splatiť vopred určený majetkový vklad (ďalej len "vklad").
Spoločnosť môže založiť aj jediný člen. Názov spoločnosti
s ručením obmedzeným alebo skratka "spol. s r. o." musia byť
uvedené vo firemnom názve spoločnosti.
(2) Majetok pri založení spoločnosti s ručením obmedzeným sa
tvorí vkladmi spoločníkov, pričom vklad spoločníka je časťou jej
majetku a mierou uhrádzajúcej povinnosti spoločníka, ktorý vklad
vniesol. Vklady jednotlivých spoločníkov nemusia byť rovnaké.
Čistá hodnota majetku spoločnosti pri jej založení tvorí kmeňové
imanie.
(3) Za záväzky spoločnosti s ručením obmedzeným ručia
spoločníci jej veriteľom iba majetkom spoločnosti.
(4) Kmeňové imanie spoločnosti musí byť pri založení najmenej
100 000 Kčs, pričom najmenší vklad spoločníka je 20 000 Kčs.
(1) Spoločenská zmluva musí obsahovať
a) obchodný názov a sídlo spoločnosti s ručením obmedzeným,
b) predmet činnosti
c) kmeňové imanie,
d) sumu vkladu každého spoločníka.
(2) V spoločenskej zmluve sa tiež uvedú
a) orgány spoločnosti s ručením obmedzeným, spôsob ich
ustanovenia a rozsah ich oprávnení,
b) povinnosti a právo spoločníkov a následky ich porušenia,
c) spôsob zániku účasti v spoločnosti s ručením obmedzeným a jeho
následky,
d) spôsob zániku spoločnosti s ručením obmedzeným bez právneho
nástupcu,
e) spôsob zvýšenia alebo zníženia základného majetku.
(1) Spoločníci, ktorí zakladajú spoločnosť s ručením
obmedzeným, prejavujú vôľu stať sa členmi spoločnosti podpisom
zmluvy. Pravosť podpisov pod spoločenskou zmluvou sa musí úradne
overiť.
(2) Noví spoločníci, ktorí vnášajú vklady pri zvýšení majetku
spoločnosti s ručením obmedzeným, musia vo vyhlásení o vnesení
vkladu výslovne uviesť, že k nej pristupujú podľa spoločenskej
zmluvy.
(3) Účasť v spoločnosti možno nadobudnúť aj prevodom alebo
zdedením vkladu. Ak v zmluve nie je ustanovené inak, je na prevod
vkladu potrebný súhlas väčšiny spoločníkov. Prevádzať a dediť
možno nielen vklady, ale aj jejich diely. Pravosť podpisov pod
zmluvou o prevode sa musí úradne overiť.
Spoločník nemá právo jednostranne zo spoločnosti vystúpiť,
môže iba previesť svoj vklad na iného.
Komanditná spoločnosť
(1) Komanditná spoločnosť je založená, ak aspoň dve osoby
uzavrú spoločenskú zmluvu o prevádzkovaní podnikateľskej činnosti
pod spoločným obchodným názvom a s tým, že zodpovednosť za záväzky
spoločnosti aspoň u jedného člena je neobmedzená (osobne ručiaci
spoločník - komplementár), s ostatnými osobne ručiacimi
spoločníkmi nerozdielna, a zodpovednosť iného člena (komanditista)
je obmedzená výškou jeho majetkového vkladu.
(2) Pre komanditnú spoločnosť platia ustanovenia o verejnej
obchodnej spoločnosti, pokiaľ zákon neustanovuje inak.
(1) Správu spoločnosti obstaráva spoločník alebo spoločníci
osobne ručiaci. Komanditista nie je oprávnený ani povinný
spoločnosť spravovať.
(2) Komanditista, ktorý vstúpi do už existujúcej obchodnej
spoločnosti, ručí za všetky záväzky, ktoré spoločnosť prijala pred
jeho vstupom.
Komanditná spoločnosť na akcie
Komanditná spoločnosť na akcie je založená, ak je
v komanditnej spoločnosti kapitál komanditistov rozdelený na akcie
znejúce na meno. Pomery spoločnosti sa obdobne spravujú predpismi
pre komanditnú spoločnosť a pre akciovú spoločnosť s tým, že
spoločnosť riadia osobne ručiaci spoločníci a dozornú radu volia
akcionári. Pravosť podpisov pod spoločenskou zmluvou sa musí
úradne overiť.
ŠTVRTÁ B ČASŤ
TICHÁ SPOLOČNOSŤ A KONZORCIUM
Tichá spoločnosť
(1) O tichú spoločnosť ide, ak sa niekto majetkovým vkladom
zúčastňuje na podnikateľskej činnosti inej osoby (podnikateľa) za
podiel na zisku aj strate určený zmluvou.
(2) Podnikateľ prevádzkuje činnosť pod svojím obchodným názvom
(firmou), ktorý nesmie ani naznačovať, že by z dôvodu účasti
tichého spoločníka malo ísť o obchodnú spoločnosť, inak ručí tichý
spoločník tretím osobám osobne, spoločne a nerozdielne. Tichá
spoločnosť sa nezapisuje do podnikového registra.
(1) Osoba vykonávajúca podnikateľskú činnosť sa stáva
vlastníkom vkladu tichého spoločníka.
(2) Tichý spoločník nie je povinný zvýšiť svoj vklad nad sumu
dojednanú v zmluve ani doplniť vklad zmenšený stratou.
Tichý spoločník má právo na rovnopis ročnej závierky a pri
skúmaní jej správnosti má právo nahliadať do obchodných kníh
a obchodných spisov.
(1) Ku koncu každého ročného obdobia vymedzeného zmluvou sa
vypočíta zisk a strata a vyplatí sa tichému spoločníkovi zisk jemu
pripadajúci.
(2) Tichý spoločník sa zúčastňuje na strate len do výšky
svojho splateného vkladu alebo do výšky dlžného vkladu. Vyplatený
zisk s nevracia ani pri neskoršej strate.
(3) Ak niet inej dohody, vklad tichého spoločníka sa nezvyšuje
o nevybraný zisk.
Ak sa podnikateľ dostane do úpadku, má tichý spoločník
možnosť, pokiaľ jeho vklad prevyšuje podiel na strate naň
pripadajúcej, uplatňovať svoju pohľadávku ako ostatní konkurzní
veritelia.
Tichá spoločnosť zaniká z dôvodov uvedených v § 106e, 106l
a ďalej v dôsledku právnej nespôsobilosti podnikateľa.
Konzorcium
(1) Konzorcium je združenie osôb na vykonanie jedného alebo
viacerých obchodných prípadov na spoločný účet. Konzorcium sa
nezapisuje do podnikového registra.
(2) O konzorciu sa uzaviera zmluva podľa § 360a. Ak v zmluve
nie je dohodnuté inak, prispievajú všetci účastníci konzorcia
rovnakou mierou na vykonanie spoločného obchodného prípadu.
Ak bol účastník činný tiež z príkazu v mene ostatných
spoločníkov alebo ak konali všetci účastníci spoločne alebo
prostredníctvom spoločného splnomocnenca, je každý účastník voči
tretím osobám oprávnený a zaviazaný solidárne.
Účastník, ktorý uviedol spoločný obchodný prípad, musí po jeho
ukončení predložiť ostatným účastníkom vyúčtovanie a doklady.
ŠTVRTÁ C ČASŤ
SPOLOČNÝ PODNIK
(1) Na základe zmluvy medzi právnickými osobami môže byť
založená nová organizácia - spoločný podnik (ďalej len "podnik").
(2) Zmluva musí obsahovať
a) názvy a sídla účastníkov,
b) názov a sídlo podniku; súčasťou názvu je označenie "spoločný
podnik",
c) predmet podnikania,
d) kmeňové imanie, výšku a formu členských podielov a spôsob ich
poskytnutia,
e) práva a povinnosti účastníkov,
f) podmienky, za ktorých možno k zmluve pristúpiť alebo od zmluvy
odstúpiť,
g) ustanovenie o úhrade nákladov spojených s predmetom činnosti.
(3) Na zmenu zmluvy treba súhlas všetkých zúčastnených
organizácií.
(1) Podnik hospodári s majetkom, ktorý nadobudol pri svojom
vzniku a v priebehu svojej činnosti.
(2) Podnik má právo svoj majetok držať, užívať ho a nakladať
s ním. Majetok sa môže podniku odňať iba v prípadoch a za
podmienok ustanovených zákonom.
(3) Ak zmluva neustanovuje inak, zisk a strata sa delia medzi
účastníkov podľa pomeru veľkosti podielov.
(4) Účastníci ručia za záväzky podniku spoločne a nerozdielne.
Vo vzájomnom pomere sú účastníci zaviazaní až do výšky svojich
podielov zapísaných v podnikovom registri, pokiaľ zmluva
neustanovuje vyššie ručenie.
(1) Orgánmi podniku sú
a) správna rada (predstavenstvo),
b) riaditeľ (predseda),
c) kontrolná a revízna komisia.
(2) Správna rada (predstavenstvo) podniku je zložená z členov,
ktorými sú zástupcovia účastníkov.
(3) Správna rada (predstavenstvo) najmä
a) volí a odvoláva tajným hlasovaním predsedu a členov kontrolnej
a revíznej komisie; funkčné obdobie predsedov a členov komisie
je päťročné,
b) schvaľuje plány a koncepciu rozvoja podniku, opatrenia na
ochranu životného a prírodného prostredia,
c) schvaľuje ročnú účtovnú závierku, rozdelenie použiteľného
zisku a rozhoduje o majetkovom vyporiadaní podniku
s účastníkmi pri zániku spoločného podniku,
d) schvaľuje pravidlá vnútropodnikového riadenia a vnútornú
organizáciu podniku (štatút podniku),
e) schvaľuje rokovací poriadok predstavenstva, kontrolnej
a revíznej komisie,
f) vymenúva likvidátorov podniku,
g) rozhoduje o pristúpení nového účastníka,
h) rozhoduje o zmene predmetu činnosti podniku,
ch) rozhoduje o vylúčení účastníka v prípadoch a za podmienok
ustanovených zákonom.
(4) Správna rada (predstavenstvo) podniku rozhoduje uznesením;
uznesenie vo veciach pod písmenami a) až f) je prijaté, ak s ním
vyslovia súhlas tri pätiny všetkých členov; vo veciach g) až ch)
sa vyžaduje jednosmyseľný súhlas. V ostatných prípadoch je
uznesenie prijaté, ak sa preň vysloví nadpolovičná väčšina hlasov
všetkých členov. Zmluva môže spôsob uznášania sa predstavenstva
ustanoviť odchylne.
(5) Pôsobnosť správnej rady (predstavenstva) sa môže zmluvou
rozšíriť.
(1) Na čele podniku je riaditeľ (predseda), ktorý riadi
činnosť podniku a je za ňu zodpovedný správnej rade
(predstavenstvu). Riaditeľ (predseda) ako štatutárny orgán koná
v mene podniku vo všetkých veciach.
(2) Riaditeľ (predseda) určuje po prerokovaní v správnej rade
(predstavenstve) z radov pracovníkov podniku svojho zástupcu,
ktorý ho v čase neprítomnosti zastupuje v plnom rozsahu jeho práv
a povinností. Ak určí viacerých zástupcov, určí ich poradie.
(1) Kontrolná a revízna komisia kontroluje všetku činnosť
podniku
(2) Kontrolná a revízna komisia zodpovedá za svoju činnosť
správnej rade (predstavenstvu) a podáva jej správy o svojej
činnosti. Je povinná vykonať ročnú revíziu hospodárskej činnosti
a previerku ročnej účtovnej závierky podniku.
Účastník má právo odstúpiť od zmluvy, ktorou bol podnik
založený. Podmienky odstúpenia, ako aj spôsob majetkového
vyporiadania ustanovuje zmluva. Zmluva tiež ustanovuje spôsob
vyporiadania záväzkov pri vylúčení účastníka.
Podnik zaniká dohodou všetkých účastníkov. Spôsob vyporiadania
majetku a záväzkov ustanovuje zmluva. Ak podnik zaniká
likvidáciou, vykoná sa majetkové vyporiadanie medzi účastníkmi
podľa pomeru veľkosti ich podielov, ak zmluva neustanovuje inak.
Majetkové vyporiadanie sa nemôže vykonať, dokiaľ neboli uspokojené
alebo zabezpečené nároky voči štátu a veriteľom a ostatné
pohľadávky podniku. Pre likvidáciu podniku platia ustanovenia
§ 27d a 27e o likvidácii štátneho podniku obdobne, ostatné
ustanovenia o likvidácii štátneho podniku primerane.
PIATA ČASŤ
PODNIKOVÝ REGISTER
(1) Do podnikového registra sa zapisujú štátne podniky,
družstevné organizácie, spoločné podniky, hospodárske zariadenia
občianskych združení, drobné prevádzkárne národných výborov
s právnou subjektivitou, národné výbory, ktoré prevádzkujú
podnikateľskú činnosť v drobných prevádzkárňach bez právnej
subjektivity, Česko-slovenské štátne dráhy, podniky zahraničného
obchodu, obchodné spoločnosti a ďalšie subjekty, o ktorých to
ustanovuje zákon. Do podnikového registra sa zapisujú aj odštepné
závody a ďalšie organizačné jednotky organizácie, o ktorých to
ustanovuje osobitný predpis.
(2) Fyzické osoby oprávnené podľa osobitných predpisov na
podnikateľskú činnosť (ďalej len "podnikateľ") a obchodné
spoločnosti sa zapisujú do osobitných oddielov podnikového
registra.
(3) Do podnikového registra sa nezapisujú Štátna banka
česko-slovenská, Ústredná rada družstiev a zväzy družstiev,
prípadne aj iné organizácie. Právny predpis upravujúci vznik
ďalších organizácií môže ustanoviť, že sa také organizácie do
podnikového registra nezapisujú.
(4) Organizácie, ktoré sa zapisujú do podnikového registra,
môžu nadobúdať práva a zaväzovať sa odo dňa zápisu do podnikového
registra. To neplatí pre organizácie zriadené zákonom a pre
podnikateľov.
(5) Podnikový register vedú súdy (ďalej len "registrový súd").
Pôsobnosť súdov vo veciach podnikového registra upravujú osobitné
predpisy.
(6) Dňom zápisu je deň, v ktorý bol zápis do podnikového
registra povolený uznesením registrového súdu, ak nie je
v zakladacej alebo zriaďovacej listine alebo v inom akte
o založení alebo zriadení organizácie určený neskorší deň.
(1) Do podnikového registra sa zapisuje spôsob založenia alebo
zriadenia organizácie (právnickej osoby), deň jej vzniku, názov,
sídlo, identifikačné číslo, predmet činnosti, označenie
štatutárnych orgánov alebo zástupcov (s uvedením funkcií a mien),
spôsob, ako za organizáciu podpisujú a udelenie a zánik prokúry.
(2) Do podnikového registra sa okrem skutočností uvedených
v odseku 1 zapisuje aj hodnota majetku vlastného alebo zvereného
organizácii (právnickej osobe) pri jej založení alebo zriadení
(imanie), pokiaľ právny predpis určenie takej hodnoty ukladá.
(3) Pri družstevných organizáciách sa tiež zapisuje, ako ich
členovia prispievajú na úhradu vzniknutých strát.
(4) U právnických osôb a u podnikateľov oprávnených vykonávať
zahraničnoobchodnú činnosť alebo zahraničnohospodárske služby sa
táto skutočnosť zapisuje do podnikového registra, pokiaľ jej výkon
vyžaduje povolenie alebo registráciu podľa osobitných
predpisov. 2)
(5) Pri národných výboroch, ktoré prevádzkujú podnikateľskú
činnosť v drobných prevádzkárňach bez právnej subjektivity, sa
v zápise uvedie iba označenie národného výboru, jeho sídlo a druh
činnosti drobných prevádzkární.
(6) Pri odštepných závodoch sa zapisuje označenie závodu, jeho
sídlo, názov, sídlo a identifikačné číslo organizácie, ktorej
súčasťou závod je, a meno vedúceho odštepného závodu. Ak odštepný
závod má sídlo mimo obvodu registrového súdu príslušného pre zápis
organizácie, zapíše sa aj na registrovom súde príslušnom podľa
sídla odštepného závodu. To platí aj pre vnútorné jednotky
štátnych podnikov, ktoré sa zapisujú podľa § 107 ods. 1 do
podnikového registra.
(7) Do podnikového registra sa zapisuje aj zmena alebo zánik
skutočností uvedených v predchádzajúcich odsekoch, zlúčenie,
splynutie, rozdelenie, zrušenie organizácie, zavedenie priamej
správy a správca štátneho podniku, vstup organizácie do
likvidácie, likvidátor a jeho spôsob zastupovania a podpisovania.
Pri obchodných spoločnostiach sa do podnikového registra zapisuje
uvalenie konkurzu.
(1) Návrh na zápis do podnikového registra podáva zakladateľ
alebo ten, ktorého sa zápis týka.
(2) Ak návrh na zápis do podnikového registra podáva
organizácia alebo likvidátor, musí byť podpísaný štatutárnym
orgánom, prípadne likvidátorom; ich podpis musí byť úradne
overený, ak návrh na zápis do podnikového registra podpisujú prvý
raz. Návrh zakladateľa na zápis do podnikového registra musí byť
podpísaný oprávnenou osobou.
(3) Registrový súd je oprávnený robiť v registri zápisy aj bez
návrhu, najmä na dosiahnutie zhody medzi zápismi v registri
a skutočným stavom; organizácie sú povinné na výzvu oznámiť
registrovému súdu skutočnosti potrebné na vykonanie týchto
zápisov.
(4) Návrhy na zápisy do podnikového registra treba podať na
registrovom súde bez odkladu po tom, čo došlo k vzniku
skutočnosti, ktorá je predmetom zápisu alebo v lehote ustanovenej
osobitným predpisom..
(5) Ak súd, štátny orgán alebo niektorá organizácia zistí, že
nebola splnená povinnosť navrhnúť zápis do podnikového registra,
bez meškania to oznámi príslušnému registrovému súdu.
(6) Ak registrový súd zistí, že organizácia nesplnila
povinnosť uvedenú v odseku 1, vyzve ju podať návrh na vykonanie
zápisu.
(1) Do podnikového registra je každý oprávnený nazerať a robiť
si z neho výpisy.
(2) Súdy, orgány hospodárskej arbitráže, prokuratúry, štátne
notárstva, iné štátne orgány a banky si môžu vyžiadať úradné
odpisy, výpisy alebo potvrdenia z podnikového registra.
(3) Organizácie alebo jednotlivci si môžu vyžiadať úradné
odpisy, výpisy alebo potvrdenia z podnikového registra, ak
osvedčia právny záujem na skutočnostiach uvedených v podnikovom
registri.
Skutočnosti zapísané v podnikovom registri sú účinné voči
všetkým organizáciám a osobám odo dňa, keď zápis bol urobený. Ak
nebola určitá skutočnosť (jej zmena alebo zánik) do podnikového
registra zapísaná, nemožno sa jej dovolávať voči iným organizáciám
a osobám, okrem ak by o týchto nezapísaných skutočnostiach
vedeli.
(1) Podnikateľ, u ktorého osobitný predpis 3) ustanovuje
povinnosť zápisu do podnikového registra, podáva návrh na zápis
v lehote ustanovenej týmto predpisom na registrovom súde
príslušnom podľa miesta jeho trvalého bydliska.
(2) Návrh na zápis do podnikového registra musí byť podpísaný
podnikateľom; jeho podpis sa musí úradne overiť.
(3) K návrhu treba pripojiť súhlas príslušného orgánu štátnej
správy s predmetom činnosti, pokiaľ osobitné predpisy taký súhlas
vyžadujú.
(4) Do podnikového registra sa zapisuje
- meno a priezvisko podnikateľa, miesto jeho trvalého bydliska,
- predmet podnikania,
- názov (firma), pod ktorým podniká,
- miesto podnikania, ak je trvalé (sídlo firmy),
- prokúra, ak je ustanovená,
- identifikačné číslo.
(1) Pri obchodných spoločnostiach musí návrh na zápis do
podnikového registra obsahovať:
a) obchodný názov (firmu) a sídlo obchodnej spoločnosti,
b) dátum uzavretia spoločenskej zmluvy,
c) meno, priezvisko, rodinný stav a bydlisko každého spoločníka,
d) údaje o tom, ktorý (ktorí) zo spoločníkov spoločnosť zastupuje
(zastupujú), prípadne údaj o tom, že ju navonok zastupujú
všetci spoločne,
e) predmet činnosti,
f) identifikačné číslo,
g) prokúru, ak je ustanovená,
h) ďalšie náležitosti ustanovené týmto zákonom alebo osobitnými
predpismi.
(2) Návrh na zápis do podnikového registra podpisujú osobne
všetci spoločníci pred registrovým súdom, pokiaľ nepredložia
listinu s úradne overenými podpismi. Obdobný postup platí pre
zástupcov obchodnej spoločnosti, ktorí svoj podpis pripájajú
k obchodnému názvu (firme).
(3) Návrh na zápis do podnikového registra pri komanditnej
spoločnosti musí obsahovať aj údaj o tom, či ide o osobne
ručiaceho spoločníka alebo komanditistu, a výšku ich vkladov.
(4) Návrh na zápis do podnikového registra pri komanditnej
spoločnosti s ručením obmedzeným musí okrem náležitostí uvedených
v odseku 1 obsahovať aj kmeňové imanie spoločnosti a výšku vkladov
jednotlivých spoločníkov.
(5) Návrh na zápis do podnikového registra pri spoločnom
podniku podáva ten z účastníkov, ktorý bol na to v zmluve určený.
Do podnikového registra sa zapisujú okrem skutočností uvedených
v odseku 1 aj názvy a sídla účastníkov a výška ich členských
podielov. K návrhu treba pripojiť
a) zmluvu o spoločnom podniku,
b) súhlas príslušného orgánu štátnej správy s predmetom činnosti,
pokiaľ osobitné predpisy taký súhlas vyžadujú.
(1) O konaní vo veciach podnikového registra platia
ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku; jeho ustanovenia
o poriadkových opatreniach sa použijú aj v prípadoch, keď sa
neposlúchne výzva registrového súdu.
(2) V konaní o povolenie zápisu je registrový súd povinný
skúmať, či sú splnené predpoklady vykonania zápisu vyžadované
právnymi predpismi, či predmet činnosti alebo jeho zmeny sú zhodné
s oprávnením schváleným alebo vydaným príslušným orgánom a či bol
udelený aj súhlas, ak je potrebný podľa osobitných predpisov.
(3) Registrový súd oznamuje zápisy organizácií a podnikateľov,
zápisy predmetu ich činnosti a druhu činností drobných
prevádzkární národných výborov, ako aj zápis zmien a zániku týchto
skutočností príslušnému štátnemu orgánu správy daní a odvodov
a príslušnému orgánu štátnej štatistiky. Registrový súd oznamuje
zápis a výmaz podniku so zahraničnou majetkovou účasťou aj
povoľovaciemu miestu.
Vláda Československej socialistickej republiky môže nariadením
ustanoviť, že sa do podnikového registra zapisujú aj iné
skutočnosti než skutočnosti uvedené v § 108.
Ustanovenia tejto časti platia aj pre štátne hospodárske
organizácie.
ŠIESTA ČASŤ
SPOLOČNÉ USTANOVENIA O HOSPODÁRSKYCH ZÁVÄZKOCH
Prvá hlava
PLÁNY A HOSPODÁRSKE ZÁVÄZKY
Prvý oddiel
Pomer plánu a záväzku
Zrušený od 1.5.1990
Zrušený od 1.5.1990
Zrušený od 1.5.1990
Plánovacie akty
(1) Plánovací akt, na základe ktorého vzniká povinnosť
uzavrieť hospodársku zmluvu, je plánovacie rozhodnutie vydané
oprávneným orgánom v súlade s právnym predpisom, ktoré zhodne po
dodávateľskej i odberateľskej línii vymedzuje budúce dodávky
výrobkov, prác alebo výkonov medzi organizáciami, prípadne aj inú
ich spoluprácu (ďalej len "plánovací akt"). Plánovací akt musí
stanoviť aspoň základné určenie predmetu a obdobie plnenia určitej
organizácie voči inej organizácii; vydáva sa spravidla na ročné
alebo viacročné obdobie. Vykonávací predpis môže ustanoviť ďalšie
náležitosti plánovacieho aktu.
(2) Plánovacími aktami, pokiaľ spĺňajú náležitosti podľa
odseku 1, sú limity a menovité úlohy štátneho plánu, prípadne
ďalšie druhy plánovacích rozhodnutí ustanovené zákonom.
Zrušený od 1.5.1990
Zrušený od 1.5.1990
(1) Orgány hospodárskeho riadenia môžu vo svojej pôsobnosti
uložiť organizáciám záväzky, ich záväzky zmeniť alebo zrušiť, len
ak to vyžadujú v mimoriadnych prípadoch záujmy obrany
a bezpečnosti štátu, plnenie záväzkov z medzinárodných zmlúv,
ochrana života, zdravia a výživy ľudu, ochrana životného
prostredia, odstraňovanie následkov živelných pohrôm a vážnych
havárií. Ak ide o záväzky organizácií, ktoré sú v pôsobnosti
rôznych orgánov, je na to potrebná predchádzajúca dohoda týchto
orgánov.
(2) Pre záväzky uložené podľa odseku 1 platí ustanovenie
o záväzkoch z hospodárskych zmlúv.
Druhý oddiel
Zásady hospodárskej súťaže
Organizácie dodávajúce priemyselné výrobky sú povinné
v nevyhnutnom rozsahu zabezpečovať servisnú službu a dodávky
náhradných dielcov, ak to vyžaduje povaha týchto výrobkov. Táto
povinnosť trvá aj po zastavení výroby naďalej v čase, v ktorom je
obvyklé a účelné výrobky opravovať.
Organizácie nesmú obmedzovať výrobu alebo vypúšťať z výrobného
programu výrobky, práce alebo výkony, pokiaľ by tým bolo ohrozené
zabezpečenie záväzných výstupov štátneho plánu, obrana
a bezpečnosť štátu, výživa a zdravie ľudu, životné prostredie
a plnenie záväzkov z medzinárodných zmlúv.
Zrušený od 1.3.1991
Zrušený od 1.3.1991
Nekalá súťaž
(1) Organizácia nesmie vo svojej podnikateľskej činnosti konať
spôsobom, ktorý je v rozpore s dobrými mravmi súťaže a môže
poškodiť iné súťažiace organizácie.
(2) V rozpore s dobrými mravmi súťaže sú najmä
a) akékoľvek činy, ktoré by mohli akokoľvek spôsobiť zámenu
s podnikom, výrobkami alebo s priemyselnou alebo obchodnou
činnosťou súťažiteľa,
b) falošné údaje pri prevádzkovaní obchodu, ktoré by mohli
poškodiť dobrú povesť podniku, výrobkov alebo priemyselnej
alebo obchodnej činnosti súťažiteľa,
c) údaje alebo tvrdenia, ktorých používanie pri prevádzke obchodu
by bolo schopné uvádzať verejnosť do omylu o vlastnosti,
spôsobe výroby, charakteristike, spôsobilosti na použitie
alebo množstve tovaru.
Organizácia, ktorá má na tom právny záujem, môže sa na
hospodárskej arbitráži domáhať toho, aby sa organizácia, ktorá
koná v rozpore s ustanoveniami § 119 až 119d, zdržala takého
konania, prípadne aby sa odstránil protiprávny stav. Môže takisto
požadovať, aby sa arbitrážne rozhodnutie uverejnilo. Organizácia,
ktorá uvedeným konaním spôsobila inej organizácii škodu, je
povinná jej túto škodu nahradiť.
Ak organizácia zistí, že nebude môcť svoju povinnosť včas
alebo určeným spôsobom splniť, musí to ihneď písomne s uvedením
dôvodu oznámiť druhej organizácii; súčasne musí uviesť, kedy,
prípadne, akým spôsobom záväzok splní. Týmto oznámením sa nemení
obsah záväzku ani majetková zodpovednosť za jeho nesplnenie.
(1) Ak organizácia zistí, že druhá organizácia jej udelila
nesprávne príkazy alebo odovzdala nevhodné hmoty, výrobky,
zariadenia alebo obaly, je povinná ju na to upozorniť.
(2) Ak hrozí nebezpečenstvo vzniku škody, organizácie sú
povinné urobiť opatrenia, aby sa škode zabránilo; ak škoda
vznikne, sú povinné usilovať sa o to, aby sa ďalej nezväčšovala,
a podľa svojich možností prispieť k jej odstráneniu.
Organizácia, ktorej vznikli náklady plnením povinností podľa
§ 121, môže od organizácie, v prospech ktorej konala, požadovať
náhradu odôvodnene vynaložených nákladov, a to aj keď tento
prospech nenastal alebo bol zmarený. Ak išlo o konanie v prospech
niekoľkých organizácií, náklady sa rozdelia pomerne.
(1) Ak organizácia prijala plnenie alebo inak získala
majetkový prospech, ktoré jej nepatria, musí ich bez meškania
vydať organizácii, na úkor ktorej boli získané; pritom je povinná
sa spravovať jej pokynmi.
(2) Organizácia, ktorá spôsobila, že došlo k neoprávnenému
plneniu, prípadne inému majetkovému prospechu, je povinná nahradiť
iným organizáciám všetky náklady, ktoré im v súvislosti s tým
vznikli.
(3) Ak nie je možné alebo účelné vydať to, čo bolo neoprávnene
získané, alebo vec toho istého druhu, organizácia je povinná
nahradiť cenu podľa času získania. V takom prípade platí, že
k získanému plneniu, pokiaľ záležalo vo veciach, prešlo vlastnícke
právo alebo právo hospodárenia dňom, keď sa získalo, na
organizáciu, ktorá plnenie prijala.
Tretí oddiel
Vznik, zmena a zrušenie hospodárskych záväzkov
Záväzky medzi organizáciami vznikajú predovšetkým uzavretím
hospodárskych zmlúv, ďalej opatrením orgánov hospodárskeho
riadenia a rozhodnutím hospodárskej arbitráže; vznikajú aj ako
dôsledok porušenia povinností alebo z iných skutočností uvedených
v tomto zákone alebo v iných právnych predpisoch.
(1) Organizácie sa môžu dohodnúť na zmene alebo zrušení
záväzku, pokiaľ to nevylučuje právny predpis alebo povaha záväzku;
môžu sa tiež dohodnúť na tom, že jedna z nich požiada
o rozhodnutie hospodársku arbitráž.
(2) Organizácia je povinná pristúpiť na zmenu alebo zrušenie
záväzkov z hospodárskej zmluvy,
a) ak podkladom je plánovací akt,
b) ak druhá organizácia preukáže, že by v dôsledku obsahu záväzku
nemohla zabezpečiť plnenie úloh uložených jej neskorším
plánovacím aktom; povinnosť pristúpiť na zmenu alebo zrušenie
záväzkov organizácia však nemá, ak by jej požadovaná úprava
znemožnila plnenie úlohy uloženej plánovacím rozhodnutím aspoň
rovnakej sily.
(3) Organizácie sú ďalej povinné pristúpiť na zmenu alebo
zrušenie záväzkov v prípadoch, keď
a) nebolo vydané opatrenie, ktoré je právnym predpisom ustanovené
ako predpoklad plnenia záväzku,
b) plnenie záväzku aspoň jednej z organizácií by sa dostalo do
rozporu s opatrením príslušného orgánu urobeným podľa právnych
predpisov,
c) po uzavretí prípravnej zmluvy nastali nové skutočnosti, pre
ktoré nemožno spravodlivo požadovať plnenie príslušných
záväzkov; zmeny alebo zrušenia záväzku zo zmluvy o príprave
dodávok, ktorú organizácie boli povinné uzavrieť, sa však
možno domáhať iba podľa odseku 2,
d) bol odvolaný príkaz na sistáciu (§ 126) a s ohľadom na jej
dobu treba upraviť obsah záväzku,
e) ak ide o zmluvu o dodávke stavebných prác, o rekonštrukciu
alebo o modernizáciu, prípadne o inú zmluvu týkajúcu sa
nehnuteľnosti vydávanej podľa zákona č. 403/1990 Zb.
o zmiernení následkov niektorých majetkových krívd.
(4) Na zmenu záväzku je organizácia povinná pristúpiť aj
v prípade, keď splnenie záväzku je závislé od jej spolupôsobenia
a včasné plnenie záväzku je znemožnené tým, že svoje povinnosti
v dohodnutej lehote riadne nesplnila.
(5) Pokiaľ sa organizácie nedohodli inak, je tá organizácia,
na strane ktorej vznikol dôvod pre zmenu alebo zrušenie záväzku,
povinná nahradiť druhej organizácii nevyhnutné náklady, ktoré jej
v súvislosti s prípravou na plnenie záväzku, so zmenou záväzku
alebo s jeho zrušením vznikli.
(6) Organizácia nie je povinná pristúpiť na zmenu alebo
zrušenie záväzku podľa odsekov 2 až 5, ak o to druhá organizácia
bez zbytočného odkladu nepožiadala po tom, čo zistila alebo mohla
zistiť skutočnosť rozhodujúcu pre zmenu alebo zrušenie záväzku.
Podnik zahraničného obchodu nie je ďalej povinný pristúpiť na
zmenu alebo zrušenie záväzku, ak nie je zabezpečené devízové
krytie na úhradu nákladov, bez vynaloženia ktorých nemožno
zabezpečiť zodpovedajúcu zmenu alebo zrušenie záväzku vo vzťahu
k zahraničiu.
(7) Odberateľ je povinný pristúpiť na zmenu alebo zrušenie
záväzku, pokiaľ v prípadoch ustanovených v § 361 ods. 4 na
vyžiadanie dodávateľa nezložil pred splnením dodávky v banke
prostriedky na úhradu budúcich pohľadávok vzniknutých splnením
tejto dodávky. Náhradu škody môže dodávateľ v týchto prípadoch
uplatniť iba za podmienok a v rozsahu ustanovenom v § 146 až 148
alebo nepreukázal, že sa mu poskytla dotácia alebo že uzavrel
úverovú zmluvu.
(1) Ak organizácie dohodnú alebo právny predpis ustanovuje
prípady, keď oprávnená organizácia alebo orgán príslušný podľa
právneho predpisu má právo dať organizácii príkaz na dočasné
zastavenie všetkých činností súvisiacich s plnením záväzku
(sistácia), druhá organizácia je povinná tento príkaz poslúchnuť
a uschovať všetko, čo už pripravila na plnenie záväzku.
(2) Príkazom na sistáciu prestávajú plynúť lehoty na splnenie
povinností dotknutých sistáciou.
(3) Ak sistácia trvá dlhšie ako tri mesiace, je organizácia,
ktorá na ňu dala príkaz, povinná všetko, čo bolo dosiaľ pripravené
na plnenie, odobrať a zaplatiť. Ak sistácia trvá dlhšie ako 12
mesiacov alebo ak už uplynul pôvodne dohodnutý čas plnenia,
záväzok zaniká, ak sa organizácie nedohodnú inak.
(4) Organizácia, ktorá dala príkaz na sistáciu, je povinná
uhradiť náklady účelne vynaložené druhou organizáciou v súvislosti
so sistáciou.
(5) Organizácie sa môžu dohodnúť alebo právny predpis
ustanoviť dôsledky sistácie odchylne.
Ak obsah záväzku je sporný alebo pochybný a ak nie je
hospodársky účelné ho presne zisťovať, môže sa obsah tohto záväzku
určiť dohodou organizácií.
(1) Ak to nevylučuje právny predpis, dohoda organizácií alebo
povaha záväzku, môžu sa práva zo záväzku postúpiť dohodou na inú
organizáciu. Dokiaľ organizácia, ktorá má povinnosť plniť, nevie
o postupe, môže plniť organizácii pôvodne oprávnenej.
(2) Povinnosť zo záväzku môže dohodou prevziať iná organizácia
len so súhlasom oprávnenej organizácie.
(3) zrušený od 1.7.1988
(1) Povinnosť zo záväzku zaniká jej splnením.
(2) Čas, kedy sa musí záväzok splniť, určuje vykonávací
predpis alebo právny úkon, najmä hospodárska zmluva. Ak čas
plnenia nie je takto určený, môže oprávnená organizácia požadovať
splnenie a povinná organizácia plniť ihneď. Pred ustanoveným alebo
dojednaným časom môže sa plniť len so súhlasom oprávnenej
organizácie, ak vykonávací predpis neustanovuje inak.
(3) Pokiaľ to neodporuje právnemu predpisu alebo povahe
záväzku, nesmie sa odmietnuť čiastočné plnenie.
Organizácia, ktorá uzavrela zmluvu alebo inú dohodu na
neurčitý čas, je oprávnená ju vypovedať najmenej šesť mesiacov
vopred, pokiaľ z povahy záväzku, z právneho predpisu alebo
z dohody nevyplýva o možnosti výpovede, prípadne o výpovedných
lehotách niečo iné.
(1) Záväzok zaniká, ak sa jeho plnenie stane nemožným (§ 21
ods. 1); organizácia, ktorá spôsobila nemožnosť plnenia, sa nemôže
zbaviť zodpovednosti za škodu, ktorá v dôsledku toho vznikla.
(2) Ak sa stane nemožnou len časť plnenia, zaniká záväzok len
do tejto časti. Ak však z povahy zmluvy alebo z účelu plnenia,
ktorý bol organizáciám známy pri vzniku záväzku, vyplýva, že
plnenie zvyšku by bolo hospodársky neodôvodnené, zaniká záväzok
v celom rozsahu.
Tretí A oddiel
Zabezpečenie záväzkov
Záložné právo
(1) Záložné právo vzniká na základe zmluvy alebo priamo zo
zákona.
(2) V zmluve o zriadení záložného práva musí byť určený
predmet záložného práva (záloh) a pohľadávka, ktorú zabezpečuje.
Trvanie záložného práva možno v zmluve obmedziť len na určitú
dobu. Záložným právom možno zabezpečiť aj budúci alebo podmienený
záväzok.
(3) Na základe zmluvy vzniká záložné právo
a) pri hnuteľných veciach odovzdaním veci záložnému veriteľovi
(oprávnenej organizácii),
b) pri nehnuteľnostiach zápisom záložného práva v evidencii
nehnuteľností.
(1) Ak niekto založí cudziu vec bez súhlasu vlastníka alebo
organizácie, ktorej prislúcha k veci iné právo nezlúčiteľné so
záložným právom, vznikne záložné právo, len ak sa vec odovzdá
záložnému veriteľovi a ten ju prijme dobromyseľne, že záložca je
oprávnený vec založiť. Pri pochybnostiach platí, že záložný
veriteľ jednal dobromyseľne.
(2) Záložné právo sa vzťahuje na založenú vec, na jej
príslušenstvo i na prírastky veci.
Práva a povinnosti strán
(1) Príjemca hnuteľného zálohu je povinný vydať záložnému
dlžníkovi záložný list, v ktorom záloh opíše a potvrdí jeho
prevzatie; v záložnom liste môžu byť uvedené podstatné podmienky
záložnej zmluvy.
(2) Ak k odovzdaniu hnuteľného zálohu nedošlo a ak nejde
o záložné právo vznikajúce zo zákona, je záložný dlžník povinný
vec označiť tak, že jej založenie môže byť každému zjavné.
Namiesto toho môžu dať záložný dlžník a veriteľ záloh inej osobe,
aby ho pre nich uschovala.
(3) Zriadenie záložného práva k nehnuteľnosti i jeho zánik
musia byť zapísané na žiadosť vlastníka alebo organizácie, ktorá
má k založenej veci právo hospodárenia, do evidencie nehnuteľností
podľa osobitných predpisov.
(4) Záložný veriteľ má právo záloh mať u seba po dobu trvania
záložného práva, nesmie ho však užívať, pokiaľ na to záložný
dlžník výslovne nedá súhlas. Záložný veriteľ je povinný záloh
opatrovať a chrániť ho pred poškodením, zneužitím a zničením.
(5) Záložný veriteľ má proti záložnému dlžníkovi právo na
úhradu nákladov, ktoré mu vznikli v dôsledku plnenia povinností
podľa odseku 4.
(6) Záložný dlžník môže záloh po dohode so záložným veriteľom
zameniť za niečo iné.
(1) Ak vyjde najavo, že hodnota zálohu už nepostačuje na
úhradu pohľadávky záložného veriteľa v dôsledku vady alebo inej
okolnosti na strane záložného dlžníka, má záložný veriteľ právo
žiadať od záložného dlžníka, aby zabezpečenie primerane doplnil,
a ten je povinný mu vyhovieť.
(2) Ak nie je zabezpečená pohľadávka v určenej dobe splnená,
môže sa záložný veriteľ domáhať uspokojenia zo zálohu podľa
odsekov 3 a 4.
(3) Záložný veriteľ môže navrhnúť hospodárskej arbitráži
predaj zálohu.
(4) Záložný veriteľ môže, ak má záloh u seba a ak tak bolo
písomne dojednané, záloh predať za úradne určenú cenu.
O zamýšľanom predaji je záložný veriteľ povinný záložného dlžníka
bez odkladu informovať.
(5) Záložný veriteľ sa môže domáhať uspokojenia zo zálohu, aj
keď je zabezpečená pohľadávka už premlčaná.
(6) Ak je k tej istej veci zriadené viac záložných práv,
prednostne sa uspokojí staršie právo. K veci alebo inej hodnote,
ktorá zabezpečuje pohľadávku banky, nesmie sa zriadiť viac
záložných práv.
(1) Záložné právo zaniká, ak zanikne zabezpečená pohľadávka
alebo ak záložný dlžník zloží veriteľovi cenu založenej veci, ak
je nižšia ako pohľadávka. Ak záložné právo zanikne, je veriteľ
povinný vrátiť záloh alebo umožniť vyznačenie zániku zapísaného
záložného práva.
(2) Záložné právo takisto zaniká, ak zanikne záloh, ak sa
oprávnený vzdá záložného práva alebo ak uplynie čas, na ktorý bolo
záložné právo v zmluve o jeho zriadení obmedzené.
(1) Neplatné sú dohody, ktorými sa ukladá záložnému dlžníkovi
viac povinností, než zákon dovoľuje; najmä nesmie byť dohodnuté,
že záloh nemožno vyplatiť, že záloh pripadne veriteľovi po
splatnosti pohľadávky, ak nebude táto pohľadávka uspokojená, že
veriteľ môže záloh speňažiť ľubovoľným spôsobom alebo že
veriteľovi patrí výnos zo zálohu; možno však dohodnúť, že veriteľ
môže záloh užívať za primeranú odplatu.
(2) Ak je tá istá pohľadávka zabezpečená niekoľkými vecami, má
záložný veriteľ právo domáhať sa uspokojenia pohľadávky alebo jej
časti z ktoréhokoľvek zálohu.
Zádržné právo
(1) Organizácia, ktorá je inak povinná vydať hnuteľnú vec,
ktorú má z vôle povinnej organizácie oprávnene u seba, môže ju
zadržať, aby zabezpečila svoju splatnú pohľadávku voči
organizácii, ktorej je povinná vec vydať. Zádržné právo pre určitú
pohľadávku môžu organizácie vopred zmluvne vylúčiť.
(2) Zádržné právo neprislúcha organizácii, ktorej oprávnená
organizácia pri odovzdaní veci uložila, aby s ňou naložila
spôsobom, ktorý je nezlúčiteľný s výkonom zádržného práva. Zádržné
právo neprislúcha ani v prípade, ak bola vec svojmocne alebo
ľstivo odňatá.
(3) Ak sa nepochybne zistí platobná neschopnosť povinnej
organizácie, má oprávnená organizácia zádržné právo aj na
zabezpečenie pohľadávky dosiaľ nesplatnej a bez ohľadu na to, či
sa oprávnenej organizácii uložilo, ako má s vecou naložiť.
(1) Oprávnená organizácia je povinná bez zbytočného odkladu
informovať povinnú organizáciu o tom, že bola vec zadržaná.
(2) Oprávnená organizácia má právo na náhradu nákladov
vynaložených na zadržovanú vec. Je povinná vec starostlivo
opatrovať.
(3) Oprávnená organizácia môže navrhnúť hospodárskej arbitráži
predaj zadržanej veci, pokiaľ jej pohľadávku nezabezpečí povinná
organizácia inak. V prípade výkonu rozhodnutia má oprávnená
organizácia právo na prednostné uspokojenie z výťažku zadržanej
veci pred ostatnými veriteľmi.
(4) Zriadením iného zabezpečovacieho prostriedku zádržné právo
zanikne.
Ručenie
(1) Ručenie vzniká písomným vyhlásením ručiteľa alebo zo
zákona.
(2) Ručiteľom povinnej organizácie je organizácia, ktorá
písomne vyhlási oprávnenej organizácii, že ju uspokojí, ak povinná
organizácia nesplní svoj záväzok. Ručiteľ sa môže zaručiť i len za
určitú časť záväzku alebo len na určitý čas.
(3) Ručenie možno poskytnúť aj pre budúce záväzky alebo pre
podmienené záväzky.
(1) Ručenie sa vzťahuje na všetky práva, ktoré vzniknú
oprávnenej organizácii zo zabezpečeného záväzku. Nevzťahuje sa na
náhradu škody spôsobenej porušením záväzku povinnou organizáciou,
pokiaľ ručiteľ splnil svoju povinnosť voči oprávnenej organizácii
včas. Rozsah ručenia môže ručiteľ v písomnom vyhlásení
zakladajúcom ručenie určiť inak.
(2) Ručiteľ je povinný záväzok splniť, až ak nesplní povinná
organizácia svoj zročný záväzok, hoci ju na to oprávnená
organizácia písomne vyzvala. Vyzvanie nie je potrebné, ak je
nepochybné, že povinná organizácia svoju povinnosť nesplní.
Ručiteľ môže proti veriteľovi uplatniť všetky námietky, ktoré by
mal proti veriteľovi dlžník.
(3) Ručiteľ môže odoprieť splnenie oprávnenej organizácii,
pokiaľ táto spôsobila, že nemožno dosiahnuť uspokojenie od
povinnej organizácie.
(4) Povinná organizácia musí kedykoľvek bez zbytočného odkladu
oznámiť na požiadanie ručiteľovi rozsah svojej povinnosti
zabezpečenej ručením.
(1) Práva oprávnenej organizácie voči ručiteľovi sa nepremlčia
ani nezaniknú pred premlčaním alebo zánikom práva voči povinnej
organizácii. Ručiteľ môže, pokiaľ sa oprávnená organizácia
s ručiteľom nedohodla inak, proti oprávnenej organizácii uplatniť
všetky námietky, ktoré proti nej má povinná organizácia.
(2) Ak sa za ten istý záväzok zaručilo niekoľko ručiteľov,
ručí každý zo spoločných ručiteľov za celý rozsah povinností,
pokiaľ obsah ručenia neobmedzil v písomnom vyhlásení zakladajúcom
ručenie. Ručiteľ má proti ostatným ručiteľom postih ako spoločne
zaviazaná organizácia.
(3) Ručiteľ, ktorý splní povinnosť, za ktorú ručí, vstupuje do
práv oprávnenej organizácie a je oprávnený požadovať od nej
všetko, čo je potrebné na uplatnenie nároku proti povinnej
organizácii. Prechod práva oprávnenej organizácie na ručiteľa nemá
vplyv na plynutie premlčanej doby voči povinnému subjektu.
(4) Ak ručiteľ uspokojí oprávnenú organizáciu bez súhlasu
povinnej organizácie, môže povinná organizácia proti ručiteľovi
namietať všetko, čo by bola mohla namietať oprávnenej organizácii;
to neplatí o námietkach, na ktoré povinná organizácia ručiteľa
neupozornila ihneď po upovedomení, že oprávnená organizácia
uplatnila nároky z ručenia.
Záväzok ručiteľa zaniká súčasne so zánikom povinnej
organizácie, alebo ak ručiteľ uspokojí oprávnenú organizáciu. Ak
sa ručiteľ zaviazal len na určitý čas, zaniká jeho záväzok tiež
uplynutím určeného času.
Štvrtý oddiel
Lehoty na uplatnenie práv
Premlčanie
Majetkové právo, ktoré nebolo uplatnené v ustanovenej dobe na
príslušnom orgáne, sa premlčuje. Nepremlčujú sa však vlastnícke
práva a právo hospodárenia. Takisto sa nepremlčuje právo na
usporiadanie vzájomných práv a povinností spoluvlastníkov alebo
subjektov spoločného práva hospodárenia, pokiaľ spoluvlastníctvo
alebo právo spoločného hospodárenia trvá. Premlčaniu nepodliehajú
tiež majetkové práva k nehmotným majetkom. Majetkové právo
zabezpečené záložným právom sa nepremlčí, pokiaľ záložné právo
trvá. Záložné právo sa nepremlčuje, pokiaľ má oprávnený subjekt
záloh vo svojej moci.
Na premlčanie prihliadne príslušný orgán len vtedy, ak povinný
právny subjekt uplatní námietku premlčania; ak sa námietka
premlčania uplatní, nemôže sa premlčané právo priznať. Nepriznanie
práva z tohto dôvodu nebráni vzájomnému urovnaniu.
Pokiaľ nie je v zákone ustanovené inak, je premlčacia lehota
trojročná a plynie odo dňa, keď sa mohlo právo uplatniť po prvý
raz. Pri právach, ktoré sa musia uplatniť najprv u povinného
subjektu (napr. reklamáciou), plynie premlčacia lehota odo dňa,
keď sa právo takto uplatnilo.
(1) Premlčacia lehota opakujúcich sa plnení (napr. plnenie
v splátkach) začína plynúť ohľadne jednotlivých častí plnenia
(splátok) odo dňa ich splatnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej
časti plnenia stane splatným celý dlh, začne plynúť premlčacia
doba odo dňa splatnosti nesplnenej časti plnenia.
(2) Premlčacia lehota práva na náhradu škody je dva roky
a začína plynúť odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode
a o tom, kto za ňu zodpovedá. Právo na náhradu škody sa však
premlčí najneskôr za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti,
z ktorej škoda vznikla. To platí obdobne o premlčacej lehote práva
na vydanie neoprávneného majetkového prospechu.
(3) Premlčacia lehota práva na zaplatenie majetkových sankcií
- ak nejde o majetkové sankcie, ktoré sú súčasťou práv zo
zodpovednosti za vady - je šesť mesiacov.
(4) Premlčacia lehota na plnenie z poistenia voči poisťovni
začína plynúť za rok od poistnej udalosti; ak v prípadoch
poistenia zodpovednosti za škodu rozhoduje o náhrade tejto škody
oprávnený orgán, platí, že poistná udalosť nastala až dňom, keď
rozhodnutie, podľa ktorého má poisťovňa plniť, nadobudlo
právoplatnosť.
(5) Ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím
príslušného orgánu, je premlčacia lehota desaťročná a plynie odo
dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť.
(6) Ak právo povinný subjekt uznal, je premlčacia lehota
desaťročná a plynie odo dňa doručenia uznania; ak sa však v uznaní
uviedla lehota na plnenie, plynie premlčacia lehota odo dňa, keď
uplynula táto lehota.
(7) Práva zodpovedajúce vecným bremenám sa premlčujú v lehote
desať rokov. Premlčacia lehota práv zodpovedajúcich vecným
bremenám začína plynúť odo dňa, keď sa oprávnenému zabránilo právo
vykonať.
(1) Premlčacia lehota sa započítava právnym nástupcom.
(2) Subjekty sa nemôžu vopred dohodou premlčania vzdať;
dohodou tiež nemôžu premlčaciu lehotu predĺžiť ani skrátiť.
Plynutie premlčacej lehoty sa pretrháva výkonom práva. Podaním
žiadosti (žaloby) príslušnému orgánu pred uplynutím premlčacej
lehoty plynutie tejto lehoty spočíva; stačí podanie žiadosti
(žaloby) doporučene na pošte.
Preklúzia
(1) V prípadoch ustanovených v zákone právo zaniká, ak sa
v ustanovenej dobe nevykonal úkon pre zachovanie práva nevyhnutný.
Ďalej zanikajú práva zo zodpovednosti za vady, ak sa neuplatnili
v ustanovenej lehote na príslušnom orgáne. Na zánik práva
(preklúziu) prihliada príslušný orgán z úradnej povinnosti, aj keď
povinný subjekt zánik práva nenamietne.
(2) Lehoty pre zánik práva zo zodpovednosti za vady sú šesť
mesiacov a začínajú plynúť
a) po uplynutí lehoty, v ktorej podľa dohody sa mali vady
odstrániť alebo sa malo poskytnúť nové bezvadné plnenie; ak
nedošlo k dohode o odstránení vád po odoslaní alebo odovzdaní
reklamácie, prípadne po splnení, ak nie je lehota pre
reklamáciu ustanovená;
b) po odstránení vady, ak ide o právo na náhradu nákladov na
odstránenie vád; toto právo možno uplatniť najdlhšie do konca
roka nasledujúceho po uplynutí lehôt pre reklamáciu vád;
c) po odškodnení zahraničného zákazníka, prípadne potom, keď sa
podnik zahraničného obchodu dozvedel o vrátení tovaru zo
zahraničia, ak ide o tovar, ktorý sa vyviezol.
Uznanie záväzku
(1) Ak povinná organizácia čo do dôvodu a rozsahu uzná písomne
svoj záväzok, hoci aj premlčaný, predpokladá sa, že v rozsahu
uznania záväzok v čase uznania trvá.
(2) Ak povinná organizácia uzná písomne svoj záväzok pred
uplynutím premlčacej (prekluzívnej) lehoty alebo aj po uplynutí
premlčacej lehoty, plynie nová premlčacia (prekluzívna) lehota odo
dňa takého uznania.
(3) Ak sa uznala len časť záväzku, nastávajú uvedené účinky
len pre túto časť.
Druhá hlava
DÔSLEDKY PORUŠENIA ZÁVÄZKOV A INÝCH PRÁVNYCH POVINNOSTÍ
Prvý oddiel
Zodpovednosť za vady (záruka)
Rozsah zodpovednosti
(1) Dodávateľ zodpovedá za to, že predmet plnenia má a po
ustanovenú dobu bude mať vlastnosti ustanovené právnymi predpismi,
ustanoveniami štátnych noriem, ktoré sú záväzné podľa právnych
predpisov o technickej normalizácii (ďalej len "technické normy"),
zmluvou, rozhodnutím hospodárskej arbitráže, opatrením štátneho
alebo iného oprávneného orgánu, prípadne obvyklé vlastnosti ďalej
za to, že je kompletný a bez právnych vád. Dodávateľ takisto
zodpovedá za to, že sa dodané množstvo zhoduje s údajmi
v sprievodných dokladoch.
(2) Dodávateľ nezodpovedá za zhoršenie vlastností plnenia
alebo za poškodenie, ktoré po splnení spôsobil odberateľ, prípadne
niekto iný, alebo ktoré boli spôsobené neodvrátiteľnými
udalosťami.
Pokiaľ tento zákon alebo vykonávací predpis neustanovuje inak,
odberateľ je povinný preveriť predmet plnenia s ohľadom na jeho
predpokladané použitie a na skúsenosti z doterajších dodávok tak,
aby predchádzal vzniku škôd a aby zabezpečil vierohodné dôkazné
prostriedky o zistených vadách a o zodpovednosti dodávateľa.
Doba zodpovednosti (záručná doba)
Záručná doba, ako aj rozsah zodpovednosti sú ustanovené týmto
zákonom alebo vykonávacími predpismi. Organizácie si môžu dohodnúť
dlhšiu záručnú dobu; pre túto predĺženú časť záručnej doby môžu
dojednať rozsah zodpovednosti alebo ďalšie podmienky odchylne.
Dodávateľ môže predĺžiť záručnú dobu aj jednostranným písomným
úkonom. Kratšiu záručnú dobu si organizácie môžu výnimočne
dohodnúť, pokiaľ sa dodaný výrobok použije neobvyklým spôsobom.
Uplatňovanie práv zo zodpovednosti za vady
(reklamačné konanie)
(1) Odberateľ je povinný vady písomne reklamovať u dodávateľa
bez zbytočného odkladu po ich zistení. Pokiaľ tento zákon alebo
vykonávacie predpisy neustanovujú inak, práva zo zodpovednosti za
vady zanikajú, ak sa nebudú reklamovať najneskoršie do konca
záručnej doby.
(2) V reklamácii musí odberateľ vady opísať, prípadne uviesť,
ako sa prejavujú.
(3) V reklamácii odberateľ uvádza aj svoje požiadavky,
prípadne ich vyčísli a k reklamácii pripojí aj vhodné dôkazné
prostriedky, ktoré umožnia overiť oprávnenosť reklamácie.
(1) Vady traťových dodávok môže reklamovať odberateľ alebo
príjemca zásielky. Ak reklamuje príjemca, platí, že tak robí ako
zástupca odberateľa. Reklamáciu ďalej prerokúva odberateľ.
(2) Ak vady traťovej dodávky reklamuje príjemca zásielky
a pošle odpis reklamácie odberateľovi, plní tým voči nemu
povinnosť reklamovať.
Ak nemožno bez neúmerných ťažkostí zistiť rozsah vadného
plnenia, môže ho s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu určiť
hospodárska arbitráž.
Druhý oddiel
Omeškanie
(1) Organizácia je v omeškaní, ak nesplní svoju povinnosť
v ustanovenej dobe; nie je však v omeškaní po dobu, po ktorú
nemohla svoju povinnosť plniť následkom okolností vzniknutých
u oprávnenej organizácie. Dodávateľ nie je v omeškaní so splnením
dodávky, pokiaľ odberateľ nevyhovie jeho žiadosti urobenej podľa
§ 361 ods. 4.
(2) Organizácia sa zodpovednosti za omeškanie zbaví, ak
preukáže, že nemohla splniť svoju povinnosť pre neodvrátiteľné
udalosti.
Ak nesplnila organizácia, ktorá je v omeškaní, svoju povinnosť
ani v dodatočnej lehote primeranej povahe záväzku, ktorú jej
oprávnená organizácia určila s upozornením, že inak od záväzku
odstúpi, má oprávnená organizácia právo od záväzku odstúpiť,
pokiaľ tento zákon alebo vykonávacie predpisy neustanovujú inak.
Dodávateľ však nemôže odstúpiť od záväzku na plnenie pre vývoz
alebo na zabezpečenie obranyschopnosti štátu.
Ak sa malo plniť výhradne v určitý deň alebo výhradne len do
určitej lehoty, musí oprávnená organizácia, ak chce trvať na
splnení po uplynutí určeného času, oznámiť to bez zbytočného
odkladu druhej organizácii; ak tak neurobí, nemôže už neskoršie na
splnení trvať.
Tretí oddiel
Majetkové sankcie
Ak povinná organizácia riadne nesplní svoju povinnosť, môže
oprávnená organizácia od nej požadovať dojednanú majetkovú
sankciu, a ak nie je dojednaná, majetkovú sankciu podľa tohto
zákona alebo iného právneho predpisu, ak je pre tento prípad
ustanovená.
Organizácia, ktorej sa majetkové sankcie vyúčtovali, je
povinná do 30 dní po tom, čo vyúčtovanie dostala, buď majetkové
sankcie zaplatiť, alebo oznámiť oprávnenej organizácii svoje
námietky.
Ak organizácie nedohodnú niečo iné, záväzok nezaniká
zaplatením majetkovej sankcie.
Hospodárska arbitráž môže znížiť, prípadne odpustiť majetkové
sankcie, len ak sú pre to celkom mimoriadne dôvody.
Štvrtý oddiel
Vyporiadanie škôd medzi organizáciami
Škoda spôsobená porušením záväzku alebo inej právnej povinnosti
(1) Organizácia, ktorá inej organizácii spôsobila škodu
porušením záväzku alebo inej právnej povinnosti, je povinná škodu
nahradiť.
(2) Organizácia sa zodpovednosti zbaví, ak preukáže, že škode
nemohla zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno
od nej požadovať. Svojej zodpovednosti sa však nemôže zbaviť
poukazom na to, že plnila opatrenia orgánov hospodárskeho
riadenia.
(3) zrušený od 1.5.1990
Škoda spôsobená prevádzkou organizácie
(1) Organizácia zodpovedá za škodu, ktorú spôsobí inej
organizácii svojou prevádzkou.
(2) Škoda je spôsobená prevádzkou organizácie, ak je spôsobená
a) hospodárskou činnosťou organizácie, ktorá má prevádzkovú
povahu, alebo vecou použitou pri tejto činnosti,
b) fyzikálnymi, chemickými, prípadne biologickými vplyvmi
prevádzky organizácie na okolie,
c) oprávneným vykonávaním alebo zabezpečením prác alebo činností,
ktorými je spôsobená inej organizácii škoda na nehnuteľnosti
alebo sa jej podstatne sťaží alebo znemožní užívanie
nehnuteľnosti.
(3) Za škodu spôsobenú prevádzkou sa považuje aj poškodenie
zložiek životného prostredia, najmä znečistenie ovzdušia, strata
alebo znehodnotenie vody alebo poľnohospodárskej alebo lesnej
pôdy, a to včítane porastov, a poškodenie alebo zničenie
chránených území a chránených druhov rastlín a živočíchov.
(4) Zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou sa organizácia
zbaví, len ak preukáže, že škoda bola spôsobená neodvrátiteľnou
udalosťou alebo náhodou nemajúcou pôvod v prevádzke alebo vlastným
konaním poškodenej organizácie.
Škoda spôsobená vecou
Za škodu spôsobenú vecou zodpovedá organizácia, ktorej vec
patrí, alebo organizácia, ktorá vec v čase spôsobenia škody
používala. Tejto zodpovednosti sa organizácia zbaví, ak preukáže,
že dbala potrebnú starostlivosť o opatrovanie veci alebo o dohľad
nad ňou.
Spoločné ustanovenia
Organizácia nezodpovedá za škodu, ktorú spôsobila tým, že
odvracala priamo hroziace nebezpečenstvo vzniku škody na majetku,
ktoré sama nevyvolala; za spôsobenú škodu však zodpovedá, pokiaľ
mohla nebezpečenstvo vzniku škody odvrátiť inak, alebo ak
spôsobená škoda je rovnako závažná alebo závažnejšia než škoda,
ktorá hrozila.
(1) Škoda je spôsobená organizáciou, ak bola spôsobená v rámci
plnenia úloh organizácie tými, ktorí jej úlohy plnili.
(2) Organizácia sa nemôže zbaviť zodpovednosti za škodu
poukazom na to, že plnila opatrenia orgánov hospodárskeho
riadenia.
(1) Organizácia, ktorá je zaviazaná inej organizácii niečo
vykonať, zodpovedá jej aj za organizáciu, ktorú použila na
splnenie svojho záväzku. Poškodená organizácia však môže
uplatňovať svoj nárok priamo voči organizácii, ktorá škodu
spôsobila.
(2) Organizácia, ktorá zodpovedá za škodu spôsobenú inou
organizáciou, má voči nej postih.
(1) Ak škodu spôsobilo viac organizácií, zodpovedajú pomerne.
Ak nemožno rozsah zodpovednosti každej z nich zistiť bez
neúmerných ťažkostí, zodpovedajú rovnakým dielom.
(2) Ak škodu spôsobila aj poškodená organizácia, najmä tým, že
sa nepričinila o zmenšenie alebo odvrátenie škody, znáša škodu
pomerne.
(1) Nahrádza sa to, o čo sa majetok poškodenej organizácie
škodnou udalosťou zmenšil (skutočná škoda) a čo by bola poškodená
organizácia dosiahla, keby nebola nastala škodná udalosť (ušlý
zisk). Pri porušení záväzku sa však nenahrádza škoda, ktorú
organizácia, čo škodu spôsobila, nemohla pri vzniku záväzku
predvídať ako obvyklý následok takého porušenia.
(2) Škoda sa nahrádza v peniazoch; ak však poškodená
organizácia o to požiada a ak je to možné a účelné, nahrádza sa
škoda uvedením do predošlého stavu včítane odstránenia vady, ak
ide o škodu vzniknutú vadným plnením.
(3) Na náhradu škody sa započítavajú majetkové sankcie, ktoré
boli zaplatené za nesplnenie povinností, ktorých porušením bola
škoda spôsobená.
(4) zrušený od 1.5.1990
Predpoklady, za ktorých je organizácia povinná uhrádzať škodu,
môžu byť v zákonoch ustanovené odchylne; odchylne sa môže
ustanoviť alebo dohodnúť pre určité prípady aj rozsah a spôsob
náhrady škody.
(1) Ak nemožno presne alebo bez neúmerných ťažkostí zistiť
výšku škody, určí ju hospodárska arbitráž s prihliadnutím na
všetky okolnosti.
(2) Znížiť náhradu škody môže hospodárska arbitráž, len ak sú
pre to celkom mimoriadne dôvody.
(3) zrušený od 1.5.1990
Právo na náhradu škody, ktorá vznikla chybným plnením, nie je
dotknuté zánikom práv zo zodpovednosti za chyby.
Za škody spôsobené pri prevádzke dopravných prostriedkov
organizácia zodpovedá podľa príslušných ustanovení Občianskeho
zákonníka.
Tretia hlava
UZAVIERANIE HOSPODÁRSKYCH ZMLÚV
Zrušený od 1.5.1990
(1) Obsah hospodárskej zmluvy musí byť presný a zrozumiteľný.
(2) Ak organizácia považuje návrh hospodárskej zmluvy za
technicky nevyjasnený alebo inak nedostatočný, je povinná ho bez
zbytočného odkladu vrátiť na doplnenie a vytknúť nedostatky, ktoré
majú byť odstránené. Ak druhá organizácia odošle opravený návrh
zmluvy do 10 dní po tom, čo dostala vrátený návrh, považuje sa
návrh zmluvy za včas predložený.
(3) Pokiaľ v ďalších ustanoveniach tohto zákona alebo vo
vykonávacích predpisoch nie je ustanovené niečo iné, platia
o uzavieraní hospodárskych zmlúv ustanovenia § 153 až 155.
(1) Hospodárska zmluva vzniká, ak dôjde k dohode o predmete
a čase plnenia, prípadne o ďalších náležitostiach, o ktorých pri
dojednávaní zmluvy niektorá z organizácií vyhlási, že dohoda
o nich je nevyhnutná pre vznik zmluvy. Ak sa cena tvorí dohodou
organizácií, vznikne zmluva, len ak dôjde aj k dohode o výške ceny
alebo o spôsobe, akým sa cena určí. Ak nedôjde k dohode o celom
požadovanom rozsahu plnenia, uzavrie sa zmluva na rozsah plnenia,
o ktorom sa dosiahla dohoda, ak tomu nebráni prejav organizácie,
povaha záväzku alebo právny predpis.
(2) Dohoda o predmete a čase plnenia, prípadne o cene
a o ďalších náležitostiach určených ako podmienka vzniku zmluvy sa
môže nahradiť
a) pri uzavieraní zmluvy o dodávke výrobkov, ak návrh zmluvy
predkladá odberateľ, tým, že odberateľ do jedného mesiaca odo
dňa, keď dostal od dodávateľa návrh zmien alebo doplnkov
týkajúcich sa predmetu alebo času plnenia, prípadne ceny alebo
iných náležitostí určených ako podmienka vzniku zmluvy,
neoznámi dodávateľovi, že s týmito zmenami alebo doplnkami
nesúhlasí; v tomto prípade je zmluva uzavretá v znení zmien
a doplnkov navrhnutých dodávateľom, a to aj keď dodávateľov
návrh zmien a doplnkov je oneskorený;
b) ak to nevylučuje povaha záväzku, tým, že dodávateľ poskytne
požadované plnenie a odberateľ ho bez zbytočného odkladu
neodmietne; ak sa poskytne len časť požadovaného plnenia,
došlo k uzavretiu zmluvy len v rozsahu poskytnutého plnenia;
c) rozhodnutím hospodárskej arbitráže v prípade, keď sa tak
organizácie dohodli, a v prípade, keď povinnosť aspoň jednej
z organizácií uzavrieť na žiadosť druhej organizácie
hospodársku zmluvu vyplýva z právneho predpisu alebo zo zmluvy
o príprave dodávok. Organizácia, ktorá sa domáha uzavretia
zmluvy, je povinná nahradiť druhej organizácii zvýšenie
nákladov vzniknuté v dôsledku uzavretia zmluvy, pokiaľ bola na
predpokladaný rozsah tohto zvýšenia pred uzavretím zmluvy
upozornená; to neplatí, ak sa organizácia domáha uzavretia
zmluvy na základe plánovacieho aktu alebo na základe opatrenia
podľa § 118 alebo na základe zmluvy o príprave dodávok.
(3) Ak vznikne zmluva, ale organizácie sa nedohodli o iných
náležitostiach, než je predmet a čas plnenia, prípadne cena alebo
iná náležitosť určená ako podmienka vzniku zmluvy, stanú sa tieto
náležitosti súčasťou zmluvy v znení zmien a doplnkov uvedenom
v prijatí návrhu zmluvy, ak organizácia, ktorá návrh podala,
nepožiada hospodársku arbitráž do jedného mesiaca od vzniku zmluvy
o rozhodnutie. Ak rozhodnutie hospodárskej arbitráže neurčí inak,
má rozhodnutie účinok od vzniku zmluvy.
(4) Ak bola dohodnutá vyššia cena, než aká je prípustná podľa
cenových predpisov, platí za dohodnutú najvyššie prípustná cena.
(5) Nahradenie dohody o cene môže byť v predpisoch o cenách
upravené inak.
(1) Organizácia, ktorá dostala návrh zmluvy, je povinná sa
vyjadriť k nemu do jedného mesiaca od uplynutia lehoty na
predloženie návrhu zmluvy; ak lehota na predloženie návrhu zmluvy
nie je ustanovená, alebo ak návrh bol predložený oneskorene, je
povinná sa k nemu vyjadriť do jedného mesiaca od odoslania návrhu.
Organizácia, ktorá podáva návrh zmluvy, môže určiť inú lehotu na
vyjadrenie k nemu; ak tak robí bez dohody s organizáciou, ktorej
bol návrh určený, môže kratšiu lehotu určiť len v osobitne
odôvodnených prípadoch. Organizácia je svojím návrhom viazaná do
konca lehoty určenej na vyjadrenie.
(2) Organizácia, ktorá v odpovedi na návrh zmluvy požaduje
zmeny alebo doplnky predmetu alebo času plnenia, je svojou
odpoveďou viazaná po dobu jedného mesiaca odo dňa, keď odpoveď
došla.
(3) Ak dôjde prejav o prijatí návrhu až po dobe, po ktorú je
organizácia svojím návrhom viazaná, je zmluva uzavretá, ak
organizácia, ktorá podala návrh zmluvy, bez zbytočného odkladu
neoznámi, že prijatie návrhu odmieta ako oneskorené.
(1) Ak má byť hospodárskou zmluvou založený spoločný záväzok
niekoľkých organizácií a ak nie sú zaviazané spoločne
a nerozdielne, určí organizácia v zmluve podiely, v akých sú
jednotlivé organizácie oprávnené alebo zaviazané, prípadne určí,
ktorá z nich a do akej doby podiely určí. Ak organizácia, ktorá je
podľa zmluvy povinná podiely určiť, v ustanovenej lehote tak
neurobí, je zaviazaná alebo oprávnená sama. Ak podiely nie sú
v zmluve určené, ani nie je upravené ich určenie, sú organizácie
zaviazané alebo oprávnené rovnakým dielom.
(2) Ak zmluvu nepodpisujú všetky organizácie, musí byť tá
z nich, ktorá zmluvu podpisuje, ostatnými organizáciami
splnomocnená, inak je zaviazaná alebo oprávnená sama.
Zrušený od 1.1.1983
Zrušený od 1.1.1983
(1) Ak je podľa dohody zaviazané niekoľko organizácií na to
isté plnenie spoločne a nerozdielne, môže oprávnená organizácia
požadovať celé plnenie od ktorejkoľvek z nich, pokiaľ z povahy
záväzku nevyplýva, že sa môže splniť len spoločnou činnosťou
všetkých. Ak splní jedna zo zaviazaných organizácií, záväzok
ostatných organizácií voči oprávnenej organizácii zaniká.
(2) Vo vzájomnom pomere sú organizácie zaviazané rovnakým
dielom, ak sa nedohodne niečo iné. Pokiaľ nemôže niektorá
z organizácií záväzok splniť, rozdelí sa podiel na ňu pripadajúci
rovnakým spôsobom na ostatné.
(3) Organizácia, proti ktorej bol uplatnený vyšší nárok, než
zodpovedá jej podielu, je povinná bez zbytočného odkladu
upovedomiť o tom ostatné organizácie a dať im príležitosť uplatniť
námietky proti nároku; môže sa tiež domáhať, aby ostatné spoločne
zaviazané organizácie splnili záväzok v rozsahu podielov na ne
pripadajúcich, prípadne po splnení záväzku môže od nich požadovať
náhradu v rozsahu podielov na ne pripadajúcich. Tým však nie sú
dotknuté práva oprávnenej organizácie.
(1) Ak je organizácia zaviazaná súčasne viacerým organizáciám
na nedeliteľné plnenie, môže plnenie požadovať ktorákoľvek
z oprávnených organizácií. Splnením jednej z oprávnených
organizácií záväzok zaniká.
(2) Pomer medzi spoločne oprávnenými organizáciami určuje, či
a do akej miery je organizácia, ktorá dostala plnenie, ostatným
organizáciám niečím zaviazaná.
Štvrtá hlava
POVINNOSŤ UZAVRIEŤ HOSPODÁRSKU ZMLUVU
(1) Zmluvu o príprave dodávok sú organizácie povinné uzavrieť
na podklade plánovacieho aktu a za podmienky, že návrh zmluvy sa
predložil v dohodnutej alebo obvyklej lehote.
(2) Zmluvu o dodávke výrobkov, prác alebo výkonov je povinný
uzavrieť dodávateľ, ak ide o návrh zmluvy predložený v dohodnutej
alebo obvyklej lehote,
a) na podklade plánovacieho aktu,
b) na zabezpečenie obranyschopnosti alebo bezpečnosti štátu.
Okrem prípadov uvedených v § 158 sú organizácie povinné
uzavrieť zmluvu o dodávke výrobkov, prác alebo výkonov, ak táto
povinnosť vyplýva zo zmluvy o príprave dodávok a návrh sa
predložil v dohodnutej alebo obvyklej lehote.
Zrušený od 1.5.1990
Zrušený od 1.7.1988
ŠIESTA A ČASŤ
PRÍPRAVNÉ ZMLUVY
Zrušený od 1.5.1990
(1) Prípravnou zmluvou sa organizácie zaväzujú spolupracovať
pri príprave budúceho plnenia.
(2) Prípravnou zmluvou môže organizácia prevziať povinnosť
uzavrieť budúcu zmluvu na predpokladaný rozsah plnenia, ktoré sa
má uskutočniť v určitom období (zmluva o príprave dodávok).
(3) Prípravná zmluva vzniká dohodou o celom jej obsahu.
(4) Ak odberateľ zaviazaný podľa odseku 2 odmietne uzavrieť
budúcu zmluvu, môže dodávateľ požadovať len náhradu škody, ktorá
mu bola spôsobená, pokiaľ sa nedohodol aj ďalší dôsledok.
Zodpovednosti za túto škodu sa odberateľ nemôže zbaviť.
Zrušený od 1.5.1990
SIEDMA ČASŤ
HOSPODÁRSKE ZÁVÄZKY PRI DODÁVKE VÝROBKOV
Prvá hlava
DODÁVKY VÝROBKOV
Prvý oddiel
Zmluva o dodávke výrobkov
Zmluvou o dodávke výrobkov sa dodávateľ zaväzuje dodať
dohodnuté výrobky v dojednanom čase; odberateľ sa zaväzuje
dohodnutým spôsobom spolupôsobiť, výrobky odobrať a zaplatiť.
Zmluva o dodávke výrobkov musí obsahovať také údaje o predmete
a čase plnenia, aby dodávka výrobkov mohla sa na jej podklade
uskutočniť, prípadne aby ďalšie spresnenie, potrebné na
uskutočnenie dodávky, mohlo sa podľa ustanovení zmluvy alebo
vykonávacích predpisov vykonať spravidla už len jednostranným
príkazom odberateľa (odvolávkou).
Zrušený od 1.5.1990
Zrušený od 1.7.1988
Písomná forma nie je potrebná na uzavretie zmluvy o dodávke
výrobkov, ktoré si odberateľ v súlade s právnymi predpismi
obstaráva za hotové.
Splnenie dodávky
(1) Dodávka je splnená odovzdaním dohodnutých výrobkov
odberateľovi, prípadne ich odovzdaním prvému verejnému dopravcovi
v tuzemsku alebo pošte na prepravu do miesta určenia; vykonávacie
predpisy môžu ustanoviť alebo organizácie dohodnúť odchylnú
úpravu.
(2) Ak odberateľ neprijme riadne ponúknuté plnenie alebo ak
v čase plnenia inak znemožní dodávateľovi dodávku splniť,
dodávateľ je oprávnený plniť uskladnením výrobkov; dodávka je
v tomto prípade splnená odoslaním oznámenia o vykonanom
uskladnení. Náklady uskladnenia uhradzuje odberateľ. Uskladnené
výrobky je dodávateľ povinný odoslať bez zbytočného odkladu po
tom, keď ho odberateľ o to požiada.
(3) Splnením dodávky prechádza právo hospodárenia alebo
vlastnícke právo k výrobkom na odberateľa.
Odmietnutie neprávom odoslaných výrobkov
(1) Odberateľ je oprávnený odmietnuť dodávku odoslanú neprávom
pred dojednanou dodacou lehotou. Ak odberateľ neodmietne predčasne
odoslanú dodávku bez zbytočného odkladu, platí, že súhlasí
s predčasným plnením; to platí obdobne, ak odberateľ bez
zbytočného odkladu neodmietne dodávku iných než dohodnutých
výrobkov, odoslaných dodávateľom na plnenie zmluvy.
(2) Ak je to hospodársky účelné a ak nedostal odberateľ na
základe zprávy o odmietnutí od dodávateľa iné dispozície, je
povinný postarať sa na náklad a nebezpečenstvo dodávateľa
o vyloženie výrobkov a o ich uskladnenie, alebo ak hrozí
nebezpečenstvo skazy výrobkov, o ich najvhodnejšie zužitkovanie.
(3) Ak odberateľ odmietnuté predčasne dodané výrobky u seba
uskladnil, platí dodávka za splnenú prvého dňa dojednanej dodacej
lehoty. Ak ide o výrobky, pri ktorých je dojednané, že nemôžu byť
dodané pred určením ceny, platí dodávka za splnenú dňom, keď bola
cena určená.
Zrušený od 1.5.1990
Odberateľ, ktorému boli výrobky s vyznačenou dobou životnosti
dodané po uplynutí časti tejto doby určenej dohodou organizácií
alebo vykonávacím predpisom, je oprávnený ich bez zbytočného
odkladu odmietnuť a na náklady a nebezpečenstvo dodávateľa ich
vrátiť. Ak si ich ponechá, má právo na primeranú zľavu. Ak nie je
dojednaná alebo vykonávacím predpisom ustanovená časť doby
životnosti, do ktorej môžu byť výrobky najneskôr dodané, je
dodávateľ povinný ich dodať najneskôr do polovice vyznačenej doby
životnosti.
Plnenie sa počíta na najskôr zročný záväzok, pokiaľ dodávateľ,
prípadne dohoda organizácií neurčujú inak.
Druhý oddiel
Všeobecné dodacie podmienky
Akosť
Organizácie sú povinné v zmluve dohodnúť aspoň takú akosť
výrobkov, aká zodpovedá akosti ustanovenej technickou normou,
pokiaľ sa nemajú výrobky použiť na iný účel než na účel
predpokladaný technickou normou alebo pokiaľ nejde o dodávky
z nevyužitých zásob. Ak akosť nie je v zmluve dohodnutá, platí za
dojednanú akosť, ktorá vyhovuje použitiu, ktoré je zrejmé zo
zmluvy, alebo použitiu obvyklému.
Kompletnosť
(1) Ak v zmluve nie je dohodnuté, čo tvorí kompletný výrobok,
platí, že výrobok je nekompletný, ak chýba niektorá samostatne
použiteľná časť, ktorá sa podľa technickej normy alebo povahy
výrobku mala dodať súčasne s ním.
(2) Za nekompletné výrobky sa považujú aj výrobky dodané bez
určeného príslušenstva, ak v technických normách, vykonávacích
predpisoch alebo v zmluve je ustanovené, že sa súčasne s výrobkom
dodáva ako jeho príslušenstvo dokumentácia, atest, návod na
použitie, záručný list, náhradné diely, prípadne iné výrobky.
(3) Rovnako sa posudzuje dodávka, ktorá nezodpovedá
ustanoveniu zmluvy, že výrobky majú byť dodané v súpravách
(sadách, sádkach, kompletoch a pod.); pokiaľ v takých prípadoch
nie je v technickej norme alebo vo vykonávacích predpisoch
ustanovené, ktoré výrobky tvoria súpravu, musí to byť dojednané
v zmluve.
Označovanie výrobkov
(1) Ak dodávateľ neoznačí výrobok ochrannou známkou, je
povinný označiť ho plným názvom výrobcu a jeho sídlom, prípadne aj
inými údajmi, pokiaľ je tak ustanovené právnym predpisom alebo
technickou normou.
(2) Označenie musí byť na výrobku. Ak to vzhľadom na povahu
výrobku nie je možné, umiestňuje sa označenie na obale alebo na
pripojenom štítku a ak nie je ani to možné, na sprievodných
dokladoch. Ak sa výrobky dodávajú v nepriehľadnom spotrebiteľskom
obale, musí byť na obale okrem označenia uvedený aj názov výrobku.
(3) Výrobky určené pôvodne pre vývoz môžu byť označené len na
sprievodných dokladoch, ak je tak dohodnuté. dovážané výrobky
nemusia byť označené podľa odsekov 1 a 2.
(4) Plnenie je vadné, ak výrobky boli dodané bez predpísaného
označenia alebo ak sú označené nesprávne, prípadne neúplne tak, že
odberateľ alebo spotrebiteľ môže byť uvedený do omylu o ich
vlastnostiach.
(5) Právne predpisy môžu ustanoviť odchýlky od ustanovení
odsekov 1 až 3.
Množstvo
(1) Množstvo sa určuje v jednotkách obvyklých podľa povahy
výrobkov (váha, počet, objem, plocha, dĺžka a pod.). Ak je taká
jednotka odchylná od jednotky, v ktorej je výrobok plánovaný,
dodávateľ je na žiadosť odberateľa povinný oznámiť spôsob
prepočtu.
(2) Ak to vyžadujú výrobné dôvody, povaha výrobkov, obalov
alebo hospodárne využitie dopravných prostriedkov, možno vo
vykonávacích predpisoch alebo v zmluve ustanoviť, že dodané
množstvá sa môžu v určitom rozsahu odchyľovať od množstiev
dojednaných v zmluve. Ak vo vykonávacích predpisoch alebo v zmluve
nie je ustanovené niečo iné, musí sa pri postupných dodávkach
odchýlka vyrovnať v bezprostredne nasledujúcej dodávke; odchýlka
pri poslednej dodávke sa nevyrovnáva. Ak sa dodané množstvo
odchyľuje od množstva dojednaného vo väčšom rozsahu, než dovoľuje
odchýlka, posudzuje sa splnenie dodávky tak, ako keby odchýlka
ustanovená alebo dohodnutá nebola.
(3) Za úradné zistenie množstva sa považuje zistenie vykonané
a) orgánmi verejnej dopravy,
b) orgánom na to povolaným podľa osobitných predpisov alebo
určeným úradným opatrením alebo za účasti takého orgánu,
c) spôsobom ustanoveným vo vykonávacích predpisoch.
Minimálne expedičné množstvo
(1) Dodávateľ je oprávnený požadovať, aby odberateľ odoberal
výrobky aspoň v minimálnom expedičnom množstve. Minimálne
expedičné množstvo sa ustanoví v cenníkoch, vo vykonávacích
predpisoch, v technických normách alebo v zmluve tak, aby bola
zachovaná hospodárnosť dopravy, balenia a expedície, úmerná
odbytovým úlohám dodávateľa.
(2) Ak odberateľ zo závažných dôvodov požaduje, najmä pre
vývoz, dodávku, ktorá nedosahuje minimálne expedičné množstvo,
dodávateľ je povinný zaviazať sa na jednorazovú dodávku i menšieho
množstva. Je však oprávnený požadovať primeranú prirážku.
Minimálne výrobné množstvo
Ak odberateľ žiada dodávku menšieho množstva ako je minimálne
výrobné množstvo, vyplývajúce z hospodárnej výroby, a ak sa takéto
množstvo nemôže dosiahnuť ani spojením objednávok všetkých
odberateľov, dodávateľ je povinný takej požiadavke vyhovieť len
vtedy, ak je to technologicky možné a ak odberateľ preukáže
závažné dôvody, najmä ak ide o dodávku pre vývoz. Je však
oprávnený požadovať primeranú prirážku.
Obaly a balenie
(1) Výrobky sa musia dodávať v takých obaloch a balení, takým
spôsobom nakladané, prípadne pri dodávkach výrobkov bez obalu musí
sa zachovať taký spôsob dodávky, aby sa pri zachovaní
hospodárnosti a pri riadnom spôsobe prepravy a uskladňovania
neporušila úplnosť a akosť dodávaných výrobkov.
(2) Dodávateľ je povinný zabezpečiť, aby obaly výrobkov
svojimi rozmermi, konštrukciou a pevnosťou umožňovali použitie
novej techniky v preprave. V prípadoch, v ktorých to povaha
výrobkov dovoľuje, dodávateľ je povinný používať prepravné skrine,
typizované skladacie obaly, lepenkové debny a po dohode
s odberateľom zavádzať používanie paliet.
(3) Pokiaľ sa podľa dohody organizácií výrobky dodávajú
v obaloch odberateľa, musia sa tieto obaly dodať do miesta
určeného dodávateľom najneskoršie 10 dní pred začiatkom dodacej
lehoty, ak nebola dojednaná iná lehota.
(4) Ak odberateľ požaduje, aby výrobky, ktoré sa podľa
technickej normy alebo obvykle dodávajú bez obalu, boli dodané
balené, prípadne aby výrobky boli dodané v inom než v predpísanom
alebo vzhľadom na povahu dodávky obvyklom obale, alebo ak
dodatočne požaduje iný obal než dohodnutý, dodávateľ je povinný za
úhradu zvýšených nákladov tejto požiadavke vyhovieť. Ak dodávateľ
nemá dostatok požadovaných obalov alebo obalového materiálu, musí
ich odberateľ včas zabezpečiť.
(1) Organizácie sú povinné zaobchádzať s obalmi a prepravnými
prostriedkami hospodárne. Ak dodávateľ označil obaly, prípadne
prepravné prostriedky ako vratné, a to v zmluve, na obaloch,
v sprievodných dokladoch alebo iným spôsobom, najneskôr pri
splnení dodávky, je oprávnený ich fakturovať spolu s dodávkou za
sumu, ktorú určí, najviac však do výšky dvojnásobku obstarávacej
ceny obalu.
(2) Ako vratné sa môžu označiť obaly, ktoré svojimi
vlastnosťami spĺňajú podmienky náležitého obalu podľa § 178 ods.
1 a sú schopné opätovného použitia. Ako vratné prepravné
prostriedky sa môžu označiť prostriedky používané prepravcami na
zabezpečenie riadneho balenia, loženia a dodávania podľa § 178
ods. 1 a 2, prostriedky na vonkajšie upevnenie nákladu
a prostriedky slúžacie na manipuláciu so zásielkou alebo na jej
zakrytie, ktoré sú schopné opätovného použitia a sú majetkom
dodávateľa.
(3) Odberateľ je oprávnený vrátiť dodávateľovi obaly, prípadne
prepravné prostriedky rovnakého druhu, pokiaľ sú v použiteľnom
stave, a dodávateľ je povinný tieto obaly prijať najneskôr do
jedného roka od uskutočnenia dodávky a zaplatiť za ne odberateľovi
sumu fakturovanú za obaly, prípadne prepravné prostriedky použité
pri dodávke.
(4) Odberateľ je povinný s obalmi a prepravnými prostriedkami
riadne zaobchádzať, najmä vrátiť ich vyprázdnené a neznečistené.
Ak podľa osobitných predpisov musia byť vyprázdnené obaly
a prepravné prostriedky pred vrátením vyčistené určitým spôsobom
(napr. asanáciou, dezinfekciou), je tieto úkony povinný vykonať
odberateľ, inak je dodávateľovi povinný uhradiť náklady, ktoré
dodávateľ v súvislosti s tým vynaloží.
(5) Obaly a prepravné prostriedky vracia odberateľ do miesta
určeného dodávateľom, a ak nie je určené, do miesta, odkiaľ bola
dodávka odoslaná.
(6) Organizácie môžu dohodnúť aj iný spôsob hospodárenia
s obalmi a prepravnými prostriedkami.
(7) Pri poškodení, zničení alebo strate vratných obalov alebo
vratných prepravných prostriedkov pri dodávkach s výrobkami alebo
pri ich vracaní sa postupuje ako pri dodávkach výrobkov.
Preprava
(1) Pri uzavieraní zmlúv, najmä pri dojednávaní dodacích
lehôt, minimálneho expedičného množstva a iných zmluvných
podmienok organizácie musia dbať na účelnosť a hospodárnosť
prepravy a využívanie dopravných prostriedkov.
(2) Ak nie je ustanovené alebo dohodnuté inak, prepravu
výrobkov do miesta určenia zabezpečuje dodávateľ, ktorý určuje aj
spôsob prepravy tak, aby bola účelná a hospodárna. Je však podľa
svojich možností povinný prihliadnuť na odôvodnené požiadavky
odberateľa; pokiaľ im vyhovie, má právo na úhradu zvýšených
nákladov, ktoré mu tým vznikli.
(3) Pri odoslaní vozovej zásielky dodávateľ je povinný zaslať
odberateľovi alebo príjemcovi zásielky zprávu, že zásielku
odosiela. Zpráva musí sa odoslať takým spôsobom, aby došla
odberateľovi pred príchodom zásielky. Vykonávacie predpisy alebo
zmluva môžu ustanoviť odchylnú úpravu.
Vzorky predkladané dodávateľom
(1) Dodávateľ predkladá odberateľovi vzorky
a) ako podklad pre uzavretie zmluvy, najmä pre dojednanie akosti
(kolekcie, predvýrobné vzorky a pod.), ak je to ustanovené,
dohodnuté alebo obvyklé,
b) ako podklad pre posúdenie akosti (referenčné, výpadné vzorky
a pod.), ak je to ustanovené vo vykonávacích predpisoch alebo
v zmluve.
(2) Ak majú byť vzorky podkladom pre posúdenie akosti, musí
zmluva obsahovať ustanovenia o ich odovzdaní, schválení a úschove.
Ak na podklade takto schválených vzoriek majú byť zaslané vzorky
aj jednotlivým príjemcom dodávok, musia byť zaslané najneskoršie
s prvou dodávkou. Dodávateľ zodpovedá za to, že vzorky súhlasia so
schválenými vzorkami.
(3) Fakturujú sa iba vzorky v predajnom stave, za ceny
zodpovedajúce cenovým predpisom. Nepredajné vzorky sa fakturujú,
len ak tak ustanovujú vykonávacie predpisy alebo cenníky.
Dokumentácia odovzdávaná dodávateľom
(1) Dodávateľ je povinný pri dodávke odberateľovi odovzdať
sprievodnú technickú dokumentáciu, pokiaľ je tak ustanovené vo
vykonávacích predpisoch, v technickej norme, v zmluve, prípadne
pokiaľ je to obvyklé.
(2) Dodávateľ odovzdáva odberateľovi sprievodnú technickú
dokumentáciu v českom alebo slovenskom jazyku, ak nie je
ustanovené alebo dohodnuté inak; na požiadanie je povinný
poskytnúť odberateľovi odbornú spoluprácu pri vyhotovovaní
prekladov do iného jazyka. Dokumentáciu v ustanovenom alebo
obvyklom množstve dodávateľ poskytuje zadarmo.
(3) Pokiaľ je to dohodnuté alebo obvyklé, dodávateľ je povinný
dodať odberateľovi v primeranom množstve propagačný materiál;
pokiaľ o to odberateľ požiada, je povinný dodať podklady a údaje
potrebné na zhotovenie propagačného materiálu. O úhrade nákladov
sa organizácie dohodnú.
Atest
(1) Atestom dodávateľ osvedčuje určité vlastnosti (hodnoty)
dodávaných výrobkov alebo celej dodávky.
(2) Povinnosť vydávať atest, spôsob jeho vydávania
a vlastnosti (hodnoty), ktoré sa ním osvedčujú, ustanovujú právne
predpisy, technické normy, alebo zmluva.
Vzorky a dokumentácia predkladaná odberateľom
Ak sa uzaviera zmluva o dodávke výrobkov podľa vzoriek alebo
podľa technickej dokumentácie predloženej odberateľom, musí sa
dohodnúť spôsob odovzdania a uloženia vzoriek a dokumentácie.
Údaje na výrobkoch určených na predaj občanom
Výrobky, ktoré sú určené na predaj občanom a sú technicky
zložité alebo vlastnosti ktorých nie sú všeobecne známe, výrobca
je povinný opatriť takými jasnými informáciami o ich vlastnostiach
a o spôsobe ich používania, aby spotrebiteľ mohol výrobky plne
a bezpečne využívať.
Záruky na výrobky určené na predaj občanom
Pri výrobkoch uvedených vo vykonávacom predpise, určených na
to, aby ich občania používali po dlhší čas musí sa odberateľovi
poskytnúť záručná doba vždy dlhšia ako 6 mesiacov odo dňa predaja
spotrebiteľovi. Záručná doba musí byť vyznačená na výrobku, na
jeho obale alebo na pripojenom záručnom liste. Vykonávacie
predpisy ustanovujú aj podmienky poskytovania záruk, najmä ich
rozsah, lehoty a spôsob vykonávania opráv alebo výmeny vadných
výrobkov; ak má na použiteľnosť výrobku vplyv dĺžka uskladňovania,
ustanovujú, po akej dobe uhradzuje náklady opráv obchodná
organizácia.
Zrušený od 1.5.1990
Odvolávky
(1) Ak je to účelné so zreteľom na potrebu odberateľa alebo na
povahu výrobkov, môže byť v zmluve určenie niektorých
podrobnejších údajov potrebných na splnenie dodávky dojednané tak,
že ich určí odberateľ neskoršie v jednostrannom príkaze
- odvolávke.
(2) Odvolávka, obsah ktorej nezodpovedá ustanoveným alebo
dohodnutým podmienkam, považuje sa za neurobenú. Dodávateľ je však
povinný na to odberateľa neodkladne upozorniť.
Prepravné dispozície
(1) Ak údaje potrebné na uskutočnenie prepravy nie sú
obsiahnuté už v zmluve, odberateľ je povinný oznámiť ich
dodávateľovi v písomnej prepravnej dispozícii, v ktorej oznámi
príjemcu, miesto určenia (stanicu) a ďalšie údaje potrebné na to,
aby zásielka mohla byť správne doručená, prípadne požiada aj
o určitý spôsob prepravy.
(2) Ak lehota pre oznámenie prepravnej dispozície nie je
ustanovená vo vykonávacích predpisoch alebo v zmluve, odberateľ je
povinný doručiť prepravnú dispozíciu dodávateľovi najneskoršie 10
dní pred začiatkom dodacej lehoty. Ak však ide o prepravy, pri
ktorých dodávateľ zostavuje podľa právnych predpisov plán
prepravy, odberateľ je povinný oznámiť prepravnú dispozíciu
najneskoršie 10 dní predo dňom, do ktorého dodávateľ musí
predložiť príslušný plán prepravy.
(3) Ak odberateľ zmení prepravné dispozície, musí nahradiť tým
vzniknuté náklady.
Ceny, prirážky a zrážky
(1) Organizácie uvedú v zmluve ceny v súlade s cenovými
predpismi platnými v deň uzavretia zmluvy, a to buď údajom ceny
alebo odkazom na cenník. Súčasne uvedú, či sa má fakturovať
s daňou z obratu.
(2) zrušený od 1.1.1971
(3) Odberateľ má právo požadovať, aby sa v zmluve uviedlo, že
dodávka nesmie sa uskutočniť pred určením ceny.
(1) Organizácie uvedú v zmluve primerané prirážky, prípadne
zrážky, ak majú byť dodané výrobky v odchylnej akosti alebo
vyhotovení, alebo ak sa majú uskutočniť dodávky v inom množstve,
než s akým sa uvažovalo pri určení ceny.
(2) Dodávateľ je oprávnený požadovať, aby v zmluve bola určená
primeraná prirážka v prípade, že sa dojedná dodacia lehota
kratšia, než vyplýva z lehoty na predloženie návrhu zmluvy,
prípadne ak sa na žiadosť odberateľa v jednotlivom prípade
poskytne dlhšia záručná doba, než ktorá sa bežne poskytuje.
(3) Odberateľ je oprávnený požadovať, aby v zmluve bola určená
primeraná zrážka v prípade, že sa dohodne dodacia lehota, ktorá
umožňuje zníženie výrobných nákladov.
(4) Poskytovanie a dojednávanie iných prirážok alebo zrážok je
možné, len ak tak ustanovujú právne predpisy; v nich môže byť aj
poskytovanie a dojednávanie prirážok a zrážok upravené odchylne.
Tretí oddiel
Preverovanie plnenia
(1) Osvedčenie o akosti a kompletnosti, ako aj ďalšie doklady
potrebné pre správne preverovanie plnenia dodávateľ je povinný
zaslať alebo odovzdať odberateľovi najneskoršie s dodávkou, pokiaľ
vykonávacie predpisy neustanovujú alebo organizácie nedohodnú inú
lehotu.
(2) Osvedčenie o akosti a kompletnosti musí obsahovať meno
alebo značku pracovníka, ktorý zodpovedá za správnosť vykonanej
kontroly.
Zrušený od 1.5.1990
Zápisnica o vadách zistených pri odbere
(1) Ak odberateľ zistí nezrovnalosti v množstve, zrejmú
porušenosť alebo neúplnosť dodávky alebo okolnosti tomu
nasvedčujúce, je povinný o tom spolu s pracovníkom odovzdávajúcej
organizácie spísať zápisnicu, v ktorej obe organizácie uvedú svoje
stanoviská.
(2) Dokiaľ pracovník odovzdávajúcej organizácie odmieta spísať
alebo podpísať zápisnicu, odberateľ nie je povinný dodávku
prevziať.
(3) Zápisnica sa nespisuje, ak sú skutočnosti, ktoré sa ňou
majú osvedčiť, zrejmé zo zápisnice spísanej podľa ustanovenia
§ 344.
(1) Pri odbere od dopravcu odberateľ zodpovedá dodávateľovi za
splnenie všetkých povinností, ktoré právne predpisy, najmä
prepravné poriadky, ukladajú príjemcovi zásielky.
(2) V prípadoch, v ktorých dodávateľ zodpovedá za dopravovanú
zásielku, odberateľ je povinný uplatniť právo zo zodpovednosti
dopravcu spôsobom ustanoveným v právnych predpisoch, inak nemôže
v rozsahu tohto práva požadovať od dodávateľa náhradu.
(3) Pri traťových dodávkach má všetky práva i povinnosti
odberateľa príjemca zásielky; dodávateľom sa rozumie
i odosielateľ.
Štatistická prebierka
(1) Pri dodávkach veľkých množstiev výrobkov vyrábaných
hromadne a sériove alebo pri dodávkach výrobkov, pri ktorých
preverovanie akosti vedie k zničeniu výrobkov, k poškodeniu
originálneho obalu, prípadne ak by bolo preverovanie každého
jednotlivého výrobku neúmerne nákladné, preverujú sa ustanovené,
prípadne dojednané vlastnosti štatistickou prebierkou, pokiaľ je
tak ustanovené v právnych predpisoch alebo v zmluve.
(2) Štatistická prebierka spočíva v tom, že sa sledované
vlastnosti merajú alebo inak skúmajú ustanoveným, prípadne
dohodnutým spôsobom iba na určitom počte vybratých výrobkov.
(3) Predpokladom štatistickej prebierky je ustanovenie
technickej normy o preberacom pláne alebo dohoda organizácií
o preberacom pláne, ktorý určuje rozsah výberu, t.j. počet
výrobkov alebo vzoriek, ktoré sa majú kontrolovať, a pravidlo
(kritérium) pre rozhodnutie o tom, kedy sa celá dodávka považuje
za vyhovujúcu a kedy sa považuje za nevyhovujúcu. Preberací plán
sa musí dohodnúť tak, aby ustanovené, prípadne dohodnuté
vlastnosti boli preverované účinne, avšak čo najhospodárnejšie;
vypracuje ho organizácia, ktorá je povinná preverovať dodávky, na
základe dohodnutej požiadavky na akosť celej dodávky a podľa
technickej normy o štatistickej prebierke.
(4) zrušený od 1.5.1990
Zrušený od 1.5.1990
Štvrtý oddiel
Reklamačné konanie a práva zo zodpovednosti za vady
(1) Záručná doba je - pokiaľ nie je ustanovená podľa § 135
inak - šesť mesiacov od splnenia dodávky.
(2) Záručná doba sa predlžuje
a) ak odberateľ preruší preverovanie plnenia, aby mohol byť
prizvaný dodávateľ, odo dňa odoslania výzvy dodávateľovi do
dňa, keď sa dodávateľ ustanoví na dokončenie preverovania
plnenia, alebo keď odberateľovi dôjde oznámenie, že sa
dodávateľ neustanoví, najviac však o dobu jedného mesiaca,
b) pri výrobkoch, ktoré odberateľ dodáva v nezmenenom stave
ďalšiemu odberateľovi (spotrebiteľovi)
1. do konca mesiaca nasledujúceho po uplynutí doby, po ktorú
trvá zodpovednosť za vady v prospech toho, kto výrobky
spracúva alebo spotrebúva, najdlhšie však na dobu
18 mesiacov od splnenia dodávky; ak ide o výrobky určené na
predaj občanom, trvá zodpovednosť za vady do času, do
ktorého sa má vec použiť podľa vyznačenia na výrobku, jeho
obale alebo záručnom liste,
2. ak ide o výrobky určené na predaj občanom, pre ktoré je
určená záručná doba dlhšia ako 6 mesiacov, do konca mesiaca
nasledujúceho po uplynutí doby, po ktorú trvá zodpovednosť
za vady v prospech spotrebiteľa (občana), najdlhšie však na
dobu 24 mesiacov od splnenia dodávky; to neplatí pre
poľnohospodárske a potravinárske výrobky,
c) pri vadách výrobkov dodaných ako náhradné dielce servisnej
organizácii po dobu, po ktorú trvá zodpovednosť servisnej
organizácie za opravu, na ktorú sa náhradný dielec použil,
najdlhšie však na dobu 18 mesiacov od splnenia dodávky
servisnej organizácii,
d) v prípadoch, keď sa reklamácia vybavuje opravou, o dobu od
odoslania reklamácie do prevzatia opraveného výrobku
odberateľom,
e) v prípadoch, keď dodávateľ nezaslal alebo neodovzdal
odberateľovi doklady potrebné na preverovanie plnenia, o dobu,
po ktorú sa dodávateľ so zaslaním alebo odovzdaním potrebných
dokladov oneskoril.
(3) Ak dôjde k výmene celého výrobku, plynie záručná doba
znova. Ak sa výrobok opravuje alebo sa vymieňajú súčasti, plynie
záručná doba znova iba pre opravované alebo vymenené súčasti.
Pri výrobkoch, ktoré sa stanú súčasťou stavby, musia sa vady,
ktoré môže zistiť až pri prevzatí alebo až po tomto prevzatí
niektorý z ďalších odberateľov, reklamovať najneskoršie do 15 dní
odo dňa dôjdenia včasnej reklamácie ďalšieho odberateľa,
najneskoršie však do dvoch rokov od splnenia dodávky výrobku, pri
dodávkach samostatných konštrukcií najneskoršie do troch rokov od
splnenia dodávky samostatných konštrukcií.
Vady dodávky, ktoré sú zrejmé už pri odbere od odovzdávajúcej
organizácie, musia sa reklamovať do 15 dní od prevzatia, inak
právo zo zodpovednosti za tieto vady zaniká.
Odberateľ reklamuje vady u dodávateľa. Vykonávací predpis,
dodávateľ v zmluve alebo v záručnom liste však môžu určiť
organizáciu, ktorá prijíma a vybavuje reklamácie za dodávateľa
a u ktorej je odberateľ povinný reklamovať (servisná
organizácia).
(1) Ak vykonávacie predpisy neustanovujú alebo ak organizácie
nedohodnú odchylnú úpravu, má odberateľ, ktorému bolo vadne
plnené, právo žiadať primeranú zľavu, ak ide o vadné plnenie,
ktoré si bez opravy ponechá, alebo
a) ak je vada neodstrániteľná, požadovať v rozsahu vadného
plnenia buď nové bezvadné plnenie, alebo požadovať zrušenie
zmluvy. To isté právo má, ak pre opätovný výskyt vady po
oprave alebo pre väčší počet vád nemožno výrobok riadne
používať alebo ak výrobok ani po opätovných opravách
nedosahuje určené alebo dohodnuté ukazovatele spoľahlivosti,
b) ak je vada odstrániteľná, požadovať bezplatné odstránenie vady
alebo náhradu nákladov na odstránenie vady.
(2) Ak sa vykonáva štatistická prebierka, má odberateľ právo
na výmenu všetkých zistených vadných výrobkov alebo na vrátenie
sumy za ne zaplatenej, pokiaľ vykonávacie predpisy neustanovia
alebo organizácie nedohodnú odchylnú úpravu. Okrem toho, ak sa pri
štatistickej prebierke zistí, že dodávka je nevyhovujúca, má
odberateľ právo požadovať primeranú zľavu alebo vytriedenie
vadných výrobkov z dodávky alebo náhradu nákladov na toto
vytriedenie, prípadne môže požadovať buď novú bezvadnú dodávku,
alebo ak to nie je možné, zrušenie zmluvy.
(3) Ak organizácia vnútorného obchodu vysloví oprávnenú
reklamáciu spotrebiteľa (občana), je dodávateľ povinný uspokojiť
jej práva zo zodpovednosti za vady rovnakým spôsobom a v rovnakom
rozsahu, ak ide o vady, za ktoré dodávateľ zodpovedá.
(4) Ak odberateľ v reklamácii uvedie niektoré z práv podľa
odsekov 1 a 2, nemôže bez súhlasu dodávateľa svoju voľbu meniť. Ak
však dodávateľ v primeranom čase neposkytne nové bezvadné plnenie
alebo výrobky neopraví, prípadne nevytriedi, môže odberateľ
požadovať primeranú zľavu alebo zrušenie zmluvy, prípadne náhradu
nákladov na opravu alebo vytriedenie výrobkov.
(5) Ak sa plnilo menšie množstvo, než udal dodávateľ
v sprievodných dokladoch k dodávke, alebo ak došlo k úbytku
v dôsledku nedostatočného balenia, prípadne loženia, za ktoré
dodávateľ zodpovedá, má odberateľ právo na doplnenie chýbajúceho
množstva výrobkov alebo môže žiadať zrušenie zmluvy v rozsahu
chýbajúceho množstva.
(6) Okrem práv podľa odsekov 1 až 3 a 5 má odberateľ právo na
majetkové sankcie ustanovené právnym predpisom alebo zmluvou.
(7) Dohodou organizácií sa zodpovednosť za vady nemôže
dojednať nižšia, než akú ustanovuje právny predpis.
(1) Organizácie sa môžu dohodnúť, že dodávateľ vyporiada
vopred dohodnutým spôsobom práva odberateľa zo zodpovednosti za
vady určené v dohode. Vyporiadať sa podľa dohody možno buď
v peniazoch odpočítaním sumy vyjadrujúcej predpokladané náklady na
uspokojenie práv odberateľa z ceny dodávky, alebo tým, že
dodávateľ spolu s dodávkou poskytne odberateľovi navyše bezplatne
dojednané výrobky alebo ich súčasti v množstve zodpovedajúcom
predpokladanému rozsahu vád (záručný paušál).
(2) Vykonávací predpis môže ustanoviť podmienky, ktoré sa
musia pri uzavieraní dohody o záručnom paušále dodržať. Môže tiež
určiť výrobky (skupiny výrobkov), pre ktoré dohodu o záručnom
paušále nemožno dojednať.
O splnení povinnosti poskytnúť nové bezvadné plnenie
a bezplatne odstrániť vady primerane platia ustanovenia § 168.
O právach zo zodpovednosti za vady opráv vykonávaných na splnenie
záväzku zo zodpovednosti za vady primerane platí § 201.
(1) Odberateľ nemusí v rozsahu vadného plnenia zaplatiť
faktúru, ak požaduje nové bezvadné plnenie, doplnenie chýbajúceho
množstva výrobkov alebo zrušenie zmluvy, môže žiadať vrátenie sumy
už zaplatenej; ak sa pri štatistickej prebierke zistí, že dodávka
je nevyhovujúca nemusí odberateľ zaplatiť faktúru alebo môže
žiadať vrátenie zaplatenej sumy za celú dodávku. Odberateľ však
musí riadne a včas reklamovať a uplatniť svoje právo zo
zodpovednosti za vady, ak dodávateľ reklamáciu neuzná. Sumu, ktorú
odberateľ nezaplatil alebo ktorú mu dodávateľ vrátil, je odberateľ
povinný bez meškania zaplatiť po vyporiadaní práv zo zodpovednosti
za vady.
(2) Ak odberateľ žiada odstránenie vád a ak je nebezpečenstvo
omeškania, musí mu dodávateľ vyhovieť, aj keď neuznáva, že za vady
zodpovedá; náklady až do rozhodnutia o reklamácii znáša dočasne
dodávateľ.
(3) Ak je pre odstránenie vád určená lehota dohodou,
rozhodnutím hospodárskej arbitráže alebo vyhlásením dodávateľa
a ak dodávateľ neodstráni vady v tejto lehote, môže odberateľ na
jeho náklad vady odstrániť sám alebo dať ich odstrániť.
(1) Dodávateľ je povinný najneskoršie do 15 dní po tom, čo
dostal reklamáciu, oznámiť odberateľovi, či reklamáciu uznáva
alebo z akých dôvodov ju odmieta uznať. Ak je dodávateľom odbytová
organizácia alebo organizácia vnútorného obchodu, je táto lehota
jeden mesiac. Ak je dodávateľom dovezených výrobkov podnik
zahraničného obchodu, je táto lehota dva mesiace.
(2) Organizácie si v jednotlivom prípade môžu dojednať lehotu
dlhšiu, než ustanovuje odsek 1, pokiaľ je to potrebné pre
vybavenie reklamácie, najmä ak sa má reklamácia doplniť ďalšími
dokladmi, vzorkami a pod.; ak ide o dovážané výrobky, môžu dlhšiu
lehotu ustanoviť aj vykonávacie predpisy.
Piaty oddiel
Majetkové sankcie
Penále za omeškanie dodávateľa
(1) Penále za omeškanie s dodávkou výrobkov je 5% z ceny
nedodaných výrobkov za prvý deň omeškania, a ak trvá omeškanie
dlhšie ako jeden mesiac, ešte ďalších 5% z ceny výrobkov
nedodaných ani počas mesiaca po dodacej lehote. Penále za prvý deň
omeškania sa znižuje na 0,5% z ceny tých nedodaných výrobkov,
ktoré dodávateľ dodatočne splnil najneskôr do 15 dní po uplynutí
dojednanej dodacej lehoty.
(2) Ak odberateľ dohodne s dodávateľom po uplynutí pôvodnej
dodacej lehoty novú (náhradnú) dodaciu lehotu alebo ak je taká
lehota určená rozhodnutím hospodárskej arbitráže a ak je dodávateľ
v omeškaní s dodaním výrobkov v tejto náhradnej dodacej lehote,
platí ďalšie penále vo výške 5%. Právo na penále za omeškanie,
ktoré vzniklo pred uzavretím dohody o náhradnej dodacej lehote,
nie je však tým dotknuté.
(3) Ak dodacia lehota nebola dodržaná len preto, že verejný
dopravca neprijal riadne ohlásenú zásielku na prepravu, alebo že
prekročil lehotu určenú pre jej prepravu, nezapočíta sa pre účely
majetkových sankcií doba, po ktorú zdržanie spôsobené dopravcom
trvá.
(1) Penále za nedodržanie lehoty ustanovenej pre predloženie
odvolávky alebo za neoznámenie prepravnej dispozície je 2% z ceny
výrobkov, ktorých sa nesplnenie týchto povinností týka, a ak trvá
omeškanie dlhšie ako mesiac, je penále ešte ďalšie 3% z ceny
výrobkov, pri ktorých tieto povinnosti neboli splnené ani v tejto
ďalšej lehote.
(2) Ak sa má dodávka splniť odovzdaním výrobkov odberateľovi
a odberateľ riadne ponúknuté výrobky neprijme, je penále 5% z ceny
neodobraných výrobkov.
Penále za vadné plnenie
(1) Penále za vadné plnenie je
a) 20% z ceny vadného výrobku, ak ide o neodstrániteľnú vadu
a odberateľ požaduje nové bezvadné plnenie alebo zrušenie
zmluvy,
b) 10% z ceny vadného výrobku, ako ide o iné vady než uvedené
v písmene a) a odberateľ požaduje nové bezvadné plnenie alebo
zrušenie zmluvy,
c) 10% z ceny vadného výrobku, ak odberateľ požaduje bezplatné
odstránenie vady opravou, najviac však desaťnásobok ceny
opravy,
d) 5% z ceny vadného výrobku, ak sa odberateľ rozhodne, že si
výrobok bez opravy ponechá, prípadne, že ho za náhradu
nákladov opraví alebo dá opraviť.
(2) Ak je opätovný výskyt vady po oprave alebo nedodržanie
určených alebo dohodnutých ukazovateľov spoľahlivosti odberateľ
požaduje zrušenie zmluvy alebo nové bezvadné plnenie [§ 201
ods. 1 písm. a)], je dodávateľ povinný zaplatiť ďalšie penále vo
výške 10 % z ceny vadného výrobku.
(3) Penále uvedené v odseku 1 písm. a) až c) sa znižuje na
polovicu, ak dodávateľ do 1 mesiaca po tom, čo dostal reklamáciu,
prípadne v inej dohodnutej lehote poskytne nový bezvadný výrobok
alebo vady výrobku v tomto čase opraví; ak sa výrobok opravuje,
nevčíta sa do tohto času doba od oznámenia dodávateľa, že súhlasí
s opravou výrobku, do odoslania výrobku odberateľom na opravu.
(4) Ak sa vykonáva štatistická prebierka a dodávka je podľa
jej výsledku nevyhovujúca, je dodávateľ povinný zaplatiť penále vo
výške 5 % z ceny časti dodávky, ktorej vadnosť sa zistila
nestranným odhadom uskutočneným na základe výsledku kontroly
výberu podľa príslušných technických noriem.
(5) Právo na penále nevzniká,
a) ak je ustanovené vykonávanie štatistickej prebierky (§ 196)
a nezistilo sa, že podľa jej výsledku je dodávka nevyhovujúca,
b) pri dodávke výrobkov lepšej akosti, než bola dojednaná, ak si
ho odberateľ ponechá,
c) ak ide o vady vyporiadané na základe dohody o záručnom paušále
(§ 201a).
Zrušený od 1.7.1988
(1) Penále za neoznačenie výrobku určeným spôsobom alebo za
dodanie nekompletného výrobku je 5% z ceny vadného výrobku.
(2) Ak vzhľadom na vady akosti výrobku je označenie jeho
akosti nesprávne, platí sa iba penále podľa § 206.
(3) Ak sa plnilo menšie množstvo, než udal dodávateľ
v sprievodných dokladoch, alebo ak došlo k úbytku v dôsledku
nedostatočného balenia, prípadne loženia, za ktoré dodávateľ
zodpovedá, je penále 10% z ceny chýbajúcich výrobkov.
Ustanovenia § 204 a 206 sa nevzťahujú na dodávky novej
techniky, pokiaľ pôjde o prototypy alebo výrobky overovacej série
a pokiaľ sú takto v zmluve označené.
Vykonávacie predpisy sa môžu od ustanovení § 204 až 209
odchýliť.
Druhá hlava
OSOBITNÉ USTANOVENIA O DODÁVKACH PRE VÝVOZ A Z DOVOZU
Prvý oddiel
Úvodné ustanovenia
Zrušený od 1.5.1990
(1) Pokiaľ nie je v tejto hlave ustanovené niečo iné, platia
pre dodávku pre vývoz a z dovozu ustanovenia prvej hlavy.
(2) zrušený od 1.5.1990
(3) zrušený od 1.5.1990
Druhý oddiel
Dodávky pre vývoz
Dodávkový príkaz
Zrušený od 1.5.1990
Zrušený od 1.5.1990
Zrušený od 1.5.1990
Zrušený od 1.5.1990
Dodacie podmienky
Akosť
Odberateľ je oprávnený dohodnúť s dodávateľom inú akosť alebo
iné vyhotovenie výrobkov, než ustanovuje technická norma, ako aj
ďalšie podmienky takej dodávky (dodacia lehota a pod.).
Zrušený od 1.5.1990
Ak je dodávateľ v omeškaní s plnením dodávky, odberateľ nie je
povinný po dobu 3 mesiacov prijať oneskorené plnenie, pokiaľ nejde
o dodávku na sklad odberateľa. Penále za omeškanie dodávateľa môže
však odberateľ účtovať len do dňa, keď mu dodávateľ oznámi, že
výrobky sú pripravené na odoslanie.
(1) Čiastkové plnenie je prípustné, len ak je dojednané
v zmluve.
(2) Ak sa dodávka odosiela do zahraničia vo viacerých
zásielkach, ktoré netvoria samostatné čiastkové plnenia, prechádza
nebezpečenstvo straty, náhodnej skazy alebo zhoršenia odoslanej
zásielky na odberateľa
a) prechodom čs. hranice pri preprave po železnici alebo loďou
alebo cestným dopravným prostriedkom,
b) odovzdaním verejnému dopravcovi pri preprave lietadlom alebo
pošte na prepravu do miesta určenia alebo odovzdaním
odberateľovi,
ak k strate, náhodnej skaze alebo k zhoršeniu nedošlo z dôvodov,
za ktoré zodpovedá dodávateľ.
Zrušený od 1.5.1990
Zrušený od 1.5.1990
Zrušený od 1.5.1990
Zrušený od 1.5.1990
Odoslanie výrobkov
Zrušený od 1.5.1990
Zrušený od 1.5.1990
Uskladňovanie a odoslanie výrobkov zo skladu
Zrušený od 1.5.1990
Zrušený od 1.5.1990
Zrušený od 1.5.1990
Preverovanie plnenia, zodpovednosť za vady a reklamácie
Zrušený od 1.5.1990
Odberateľ je povinný v reklamácii uviesť všetky podstatné
skutočnosti o vadách dodávky, najmä tie, ktoré mu oznámil
zahraničný zákazník. Ak o to požiada dodávateľ, odberateľ je
povinný zaslať mu výpisy z dokladov, ktoré predložil zahraničný
zákazník (ich preklady), prípadne obstarať ďalšie doklady, pokiaľ
je to pri riadnej prevádzke zahraničného obchodu vykonateľné.
(1) Odberateľ musí reklamovať do 15 dní odo dňa, keď dostal
včasnú zprávu zahraničného zákazníka o vadách dodávky, inak jeho
právo zo zodpovednosti za vady zaniká. Ak odberateľ zistí vady
dodávky v tuzemsku, musí reklamovať do 15 dní od zistenia.
(2) Zpráva zahraničného zákazníka je včasná, ak ju urobil
v lehote dojednanej na základe príslušných medzištátnych
podmienok, alebo v takej lehote, v ktorej odberateľ pri riadnom
výkone svojej činnosti musí reklamáciu prijať najdlhšie však
v lehote dvanásť mesiacov od prevzatia výrobkov zahraničným
odberateľom, pokiaľ sa organizácie nedohodnú inak.
(3) Ak je odberateľ viazaný medzištátnymi podmienkami alebo
podmienkami dojednanými so zahraničným zákazníkom podľa požiadavky
zahraničného trhu určitým spôsobom vybaviť reklamáciu, je
dodávateľ na odberateľovu žiadosť povinný reklamáciu vybaviť týmto
spôsobom.
(4) Ak odberateľ vyvezeného výrobku požaduje od dodávateľa,
aby mu za odplatu odstránil vady alebo poskytol nové bezvadné
plnenie po tom, čo dodávateľova zodpovednosť za vady (záruka) už
zanikla, je dodávateľ povinný odberateľovi sa zaviazať, že
poskytne požadované plnenie tak, aby sa zabezpečilo včasné
a riadne vybavenie reklamácie zahraničného zákazníka. Prípadné
odberateľovo právo na náhradu škody vzniknutej vadným plnením tým
nie je dotknuté. Toto ustanovenie platí aj vo vzťahu medzi ďalšími
dodávateľmi a odberateľmi vyvezeného výrobku.
Zrušený od 1.7.1988
Pri opakujúcich sa dodávkach výrobkov vadnej akosti je
dodávateľ povinný na žiadosť odberateľa zastaviť ďalšie dodávky do
toho času, dokiaľ dodávateľ neodstráni príčiny vád. V týchto
prípadoch odberateľ dohodne s dodávateľom primerané predĺženie
dodacej lehoty; ak sa do konca tejto lehoty príčiny vád
neodstránia, odberateľ má právo dodávku odmietnuť.
(1) Dodávateľ zodpovedá za porušenie práv k vynálezom
a priemyselným vzorom, k ochranným známkam, k označeniu pôvodu
výrobkov, autorských a iných obdobných práv zahraničných osôb.
(2) Dodávateľ nezodpovedá za porušenie práv zahraničných osôb,
ktoré sa uvádzajú v odseku 1, ak postupoval podľa plánov,
výkresov, receptov alebo iných podkladov, ktoré mu odovzdal
odberateľ, alebo ak podľa pokynov odberateľa opatril výrobky
určitým označením.
(3) Bez súhlasu dodávateľa nesmie odberateľ používať vzorky,
kolekcie, plány alebo iné podklady inak, než na účel, pre ktorý mu
boli poskytnuté.
Výrobca je povinný na žiadosť organizácie, ktorá to potrebuje
pre svoju hospodársku činnosť, dať záväzné vyjadrenie o tom, či sa
vývozom výrobkov do určitej krajiny neporušia práva k vynálezom
a priemyselným vzorom, k ochranným známkam, k označeniu pôvodu
výrobkov, autorské alebo iné obdobné práva zahraničných osôb.
Náklady spojené s prípadným zisťovaním nezávadnosti uhrádza
organizácia, ktorá si ich vyžiadala, ak výrobca preukáže, že
uskutočnené zisťovanie nepotrebuje pre svoju hospodársku
činnosť.
Zrušený od 1.5.1990
Výrobky nepredajné v zahraničí
Ak sa výrobky stali v zahraničí nepredajnými za pôvodne
určených podmienok preto, že dodávateľ nedodržal dodaciu lehotu
alebo preto, že dodávka, prípadne jej časť bola vadná, je
odberateľ oprávnený plnenie vrátiť a požadovať vrátenie zaplatenej
ceny, prípadne odmietnuť dosiaľ neuskutočnenú dodávku.
Tretí oddiel
Dodávky z dovozu
Uzavieranie hospodárskych zmlúv
Zrušený od 1.5.1990
Zrušený od 1.5.1990
Zrušený od 1.5.1990
Zrušený od 1.5.1990
Dodávateľ je povinný pristúpiť na zmenu alebo zrušenie záväzku
zo zmluvy o príprave dodávok aj v prípade, že odberateľ preukáže,
že nepotrebuje dodávku z dovozu podľa pôvodného záväzku. To však
neplatí, ak sa už uzavrela zmluva so zahraničnou osobou.
Zrušený od 1.5.1990
Dodacie podmienky
(1) Organizácie sú oprávnené dojednať v zmluve akosť, ktorá
nemusí zodpovedať akosti ustanovenej technickou normou, pokiaľ nie
je na dovážané výrobky vydaná osobitná technická norma. Ak akosť
v zmluve nie je určená, platí za dojednanú stredná akosť obvyklá
v krajine pôvodu výrobkov.
(2) Dovezené výrobky musia zodpovedať zdravotným,
veterinárnym, prípadne rastlinolekárskym predpisom.
(3) Odberateľ je povinný v návrhu zmluvy upozorniť na zvláštne
vlastnosti požadovaných výrobkov z hľadiska zdravotných
a bezpečnostných predpisov.
Zrušený od 1.5.1990
Zrušený od 1.5.1990
Zrušený od 1.5.1990
Splnenie dodávky
(1) Dodávka ja splnená
a) pri preprave po železnici - príchodom vagóna do
československej pohraničnej colnej stanice; pokiaľ sa tu
dodávka prekladá, môžu sa organizácie na jej splnení dohodnúť
odchylne;
b) pri preprave cestným dopravným prostriedkom - príchodom na
československú pohraničnú colnicu;
c) pri preprave loďou - príchodom do československého colného
prístavu;
d) pri preprave lietadlom - príchodom na tuzemské colné letisko;
e) pri preprave poštou - príchodom na vyclievaciu poštu;
f) pri preprave potrubím alebo vedením - súčasne s plnením
zahraničného dodávateľa podniku zahraničného obchodu;
g) v ostatných prípadoch - odovzdaním dohovorených výrobkov
verejnému dopravcovi v tuzemsku na prepravu do miesta určenia,
prípadne odovzdaním odberateľovi.
(2) Ak podľa zahraničnej zmluvy nastane splnenie dodávateľovi
neskôr, než ustanovuje odsek 1, splnenie odberateľovi nastane
zhodne so splnením zahraničnej zmluvy.
(3) Ak sa dovážaný výrobok odosiela zo zahraničia inej
organizácii než tej, ktorá je odberateľom podniku zahraničného
obchodu, platia ustanovenia odsekov 1 a 2 aj vo vzťahu medzi touto
organizáciou a jej dodávateľom.
(4) Vykonávacie predpisy môžu ustanoviť alebo organizácie
dohodnúť odchylnú úpravu od odsekov 1 až 3.
Pri omeškaní dodávateľa nemôže odberateľ odstúpiť od záväzku,
pokiaľ dodávateľ nemá možnosť odstúpiť od zmluvy so zahraničným
dodávateľom.
Prepravné dispozície
(1) Ak odberateľ nemôže oznámiť prepravné dispozície už pri
uzavieraní zmluvy, je povinný tak urobiť najneskoršie 6 týždňov
pred začiatkom dodacej lehoty, pokiaľ nie je ustanovená alebo
dohodnutá iná lehota; na zmeny a doplnky prepravných dispozícií
treba súhlas dodávateľa.
(2) Ak prepravné dispozície neboli oznámené včas, dodávateľ je
oprávnený odoslať zásielku do miesta, kde má odberateľ sídlo.
(1) Ak sa dodávka zo zahraničia odosiela vo viacerých
zásielkach, ktoré netvoria samostatné čiastkové plnenia, prechádza
nebezpečenstvo straty, náhodnej skazy alebo zhoršenia na
odberateľa príchodom zásielky
a) do československej pohraničnej colnej stanice, ak sa zásielka
prepravuje po železnici,
b) na československú pohraničnú colnicu, ak sa zásielka
prepravuje cestným dopravným prostriedkom,
c) do československého colného prístavu, ak sa zásielka
prepravuje loďou,
d) na tuzemské colné letisko, ak sa zásielka prepravuje
lietadlom.
(2) Ustanovenie odseku 1 neplatí, pokiaľ k strate, náhodnej
skaze alebo zhoršeniu došlo z dôvodov, za ktoré zodpovedá
dodávateľ, alebo pokiaľ nebezpečenstvo s tým spojené podľa
zahraničnej zmluvy znáša zahraničný dodávateľ.
Preverovanie plnenia a reklamačné konanie
(1) Odberateľ musí preverovať plnenie tak, aby zabezpečil
práva dodávateľa voči zahraničnému dodávateľovi, prípadne
dopravcovi, zasielateľovi alebo poisťovni. Dodávateľ je povinný
odberateľovi včas oznámiť osobitné podmienky pre preverovanie
plnenia; ak tak neurobí, odberateľ preveruje plnenie podľa
podmienok, ktoré sú mu známe z predchádzajúcich dodávok toho
istého výrobku z dovozu, prípadne podľa podmienok platných
v tuzemsku.
(2) Ak dodávku v zahraničí preveroval pracovník odberateľa, je
výsledok previerky pre odberateľa záväzný, pokiaľ podnik
zahraničného obchodu na základe upozornenia pracovníka odberateľa
zabezpečil riadne podmienky pre preverovanie.
(1) Pokiaľ z ustanovení odsekov 2 až 4 nevyplýva niečo iné, je
odberateľ povinný
a) bez zbytočného odkladu po príchode tovaru do miesta určenia
zistiť jeho stav a množstvo a reklamovať vady, ktoré sú pri
zachovaní odbornej starostlivosti pritom zistiteľné, včítane
vád, pre ktorých zisťovanie je predpísaný alebo je obvyklý
chemický alebo iný technický rozbor; právo zo zodpovednosti za
vady zaniká, keď ich nereklamuje najneskôr do 15 dní po
príchode tovaru do miesta určenia,
b) reklamovať iné vady bez zbytočného odkladu po ich zistení;
právo zo zodpovednosti za vady zaniká, keď ich nereklamuje
najneskôr do 5 mesiacov po príchode tovaru do miesta určenia.
(2) Ak lehotu pre reklamáciu ustanovujú medzištátne podmienky
alebo dohoda medzi dodávateľom a zahraničným dodávateľom uzavretá
v súlade s týmito medzištátnymi podmienkami, je odberateľ povinný
odoslať reklamáciu najneskôr v takto ustanovenej lehote skrátenej
pri dodávkach z európskych krajín o 30 dní, pri dodávkach
z ostatných krajín o 60 dní. Táto lehota začne pre odberateľa
plynúť odo dňa príchodu tovaru do miesta určenia. Ak sa v tejto
lehote nereklamuje, právo odberateľa zo zodpovednosti za tieto
vady zaniká.
(3) Ak lehota pre uplatnenie zodpovednosti zo záruky, ktorú
poskytuje zahraničný dodávateľ, je dlhšia než reklamačné lehoty
uvedené v odsekoch 1 a 2, právo zo zodpovednosti za vady zaniká,
ak sa nebudú tieto vady reklamovať v lehote poskytnutej
zahraničným dodávateľom, skrátenej o 30 dní.
(4) Ak sa so zahraničným dodávateľom so súhlasom odberateľa
dojedná taká lehota pre reklamáciu, že by dodávateľovi skôr
zaniklo právo reklamovať, než by zaniklo právo odberateľa
reklamovať voči dodávateľovi podľa odsekov 1 a 2, zanikne právo
odberateľa reklamovať uplynutím lehoty dohodnutej medzi
odberateľom a dodávateľom.
(5) Pokiaľ doklady potrebné pre odber tovaru od dopravcu došli
neskôr než so zásielkou, začne plynúť reklamačná lehota podľa
odsekov 1 až 4 odo dňa doručenia týchto dokladov.
(6) Ak niet inej dohody, musia byť výrobky pri reklamácii vady
akosti až do vybavenia reklamácie v zahraničí uložené oddelene od
ostatných výrobkov a bez predchádzajúceho súhlasu dodávateľa
nesmie s nimi odberateľ nakladať spôsobom, ktorý by preskúmanie
reklamovanej vady sťažil alebo znemožnil.
(7) Ak je dodávateľ viazaný medzištátnymi podmienkami na
určitý spôsob vybavenia reklamácie, určí ho voči odberateľovi
v súlade s týmito podmienkami.
(1) Ak sa vybavuje reklamácia opravou vykonávanou v tuzemsku
alebo ak vadné výrobky vyžadujú pred použitím v tuzemsku úpravy,
vykonanie opravy alebo úprav zabezpečuje odberateľ, ak je to
v tuzemsku možné a ak dodávateľ neurčí niečo iné. Náklady
uhradzuje dodávateľ.
(2) Odberateľ nie je oprávnený v prípade vadného plnenia
požadovať nové bezvadné plnenie alebo zrušenie zmluvy, pokiaľ
dodávateľ nemá rovnaké práva voči zahraničnému dodávateľovi.
(1) Ak dodávateľ odberateľovi písomne oznámi, že bude
reklamovať u svojho zahraničného dodávateľa, predlžuje sa lehota
podľa § 131e ods. 2 o čas počítaný odo dňa, keď odberateľ dostal
toto oznámenie, do dňa, keď dostane oznámenie dodávateľa
o výsledku reklamácie u zahraničného dodávateľa, prípadne
o výsledku zahraničného reklamačného sporu.
(2) Ak sa dodávateľ so súhlasom odberateľa dohodne so svojím
zahraničným dodávateľom na spôsobe a rozsahu vybavenia reklamácie,
platí dohodnutý spôsob a rozsah aj vo vzťahu medzi dodávateľom
a odberateľom.
(3) Organizácie sa môžu dohodnúť, že dodávateľ vybaví
odberateľovu reklamáciu v súlade s rozhodnutím príslušného súdu
alebo rozhodcovského orgánu v spore medzi dodávateľom a jeho
zahraničným dodávateľom. V tom prípade je dodávateľ povinný
umožniť odberateľovi, aby mohol byť pri pojednávaní súdu alebo
rozhodcovskému orgánu prítomný.
(1) Odberateľ je povinný aj po uplynutí reklamačnej lehoty
oznámiť dodávateľovi všetky zistené vady. Pokiaľ to podmienky
v zahraničí umožňujú, je dodávateľ povinný na základe tohto
oznámenia bez zbytočného odkladu reklamovať u zahraničného
dodávateľa a po odpočítaní svojich nákladov poskytnúť odberateľovi
plnenie, ktoré dostane od zahraničného dodávateľa; to isté platí,
ak odberateľ síce včas reklamoval, ale jeho právo zo zodpovednosti
za vady zaniklo.
(2) Ak dodávateľ nesplní svoju povinnosť podľa odseku 1, hoci
v čase, keď tak mal urobiť, mu zahraničný dodávateľ ešte
zodpovedal za zistené vady, je povinný odberateľovi poskytnúť
peňažnú náhradu za plnenie, na ktoré by mal odberateľ voči nemu
nárok, keby včas vady reklamoval, prípadne včas uplatnil svoje
právo zo zodpovednosti za vady.
(3) Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia obdobne vo vzťahu medzi
dodávateľom (podnikom zahraničného obchodu) a ďalšou organizáciou,
ktorej bol dovezený výrobok dodaný bez zmien alebo úprav, ak táto
ďalšia organizácia oznámila vady dodávateľovi prostredníctvom jeho
odberateľa.
Zrušený od 1.1.1983
Zrušený od 1.1.1983
Zrušený od 1.1.1983
Iné ustanovenia
Dodávateľ je povinný upozorniť odberateľa na práva k vynálezom
a priemyselným vzorom, k ochranným známkam, k označeniu pôvodu
výrobkov a na autorské a iné obdobné práva zahraničných osôb,
obmedzujúce používanie dovážaných výrobkov alebo dovážanej
dokumentácie.
(1) Dodávateľ je povinný uhradiť odberateľovi aj škodu, ktorú
spôsobil zahraničný dodávateľ. Dodávateľ je však oprávnený
požadovať od organizácie, ktorej škodu uhradil, aby mu vrátila
zaplatenú sumu, prípadne jej časť, ktorú nedostal od zahraničného
dodávateľa napriek tomu, že vynaložil všetko úsilie, ktoré možno
od neho požadovať.
(2) Ak dodávateľ dostane od poisťovne, dopravcu alebo inej
osoby plnenie na náhradu škody, ktorú utrpel odberateľ, je povinný
mu toto plnenie po odpočítaní vynaložených nákladov vydať. Túto
povinnosť dodávateľ nemá, ak odberateľovi patrí právo na náhradu
škody z iného právneho dôvodu alebo ak jeho právo na náhradu škody
už bolo uspokojené z iného právneho dôvodu.
(3) Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia obdobne, ak škodu, ktorú
spôsobil zahraničný dodávateľ, utrpela iná organizácia než
odberateľ.
(1) Na dodávky z dovozu nemožno použiť ustanovenia § 190
ods. 3, § 198 až 200, § 201 ods. 3, § 202 ods. 3 a § 206 až 208.
(2) Ustanovenia § 206 a 208 nemožno použiť pri dovážaných
výrobkoch vo vzťahoch medzi ďalšími dodávateľmi a odberateľmi, ak
sa dodávajú
a) ako traťové dodávky alebo
b) v nezmenenom stave a ich preverovaním by došlo k poškodeniu
pôvodného obalu, k zhoršeniu akosti alebo inému znehodnoteniu
alebo strate určených vlastností.
Tretia hlava
OSOBITNÉ USTANOVENIA O NÁKUPE POĽNOHOSPODÁRSKYCH A LESNÝCH
VÝROBKOV A O DODÁVKACH POĽNOHOSPODÁRSKYCH POTRIEB
Vláda Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky môže
nariadením v prípade potrieb národného hospodárstva ustanoviť, že
niektoré poľnohospodárske výrobky sa môžu dodávať iba určeným
odberateľom.
Zrušený od 1.7.1988
Zrušený od 1.5.1990
Zrušený od 1.5.1990
Zmluva o dodávke poľnohospodárskych výrobkov a potrieb
Ak sa plnenie dodávok poľnohospodárskych výrobkov stalo
nemožným v dôsledku živelnej pohromy, hromadného ochorenia zvierat
alebo v dôsledku inej neodvrátiteľnej udalosti, záväzok zo zmluvy
zaniká.
(1) Nákupná organizácia je povinná pri každej dodávke
poľnohospodárskych výrobkov vystaviť doklad o prevzatí dodávky.
(2) Nákupná organizácia je povinná vystaviť doklad
nahrádzajúci faktúru (nákupný lístok), len čo sa dohodla alebo
určila akosť podľa § 267. Podkladom pre vystavenie nákupného
lístku je pri traťových dodávkach dodací list potvrdený príjemcom,
prípadne druhopis nákladného listu s dodacím listom.
(3) Náležitosti dokladu o prevzatí dodávky, lehoty pre
odoslanie nákupného lístku, poskytovanie preddavkov alebo splátok
pri opakujúcich sa dodávkach, prípadne ďalšie náležitosti
nákupného lístku okrem náležitostí uvedených v § 375a dohodnú
organizácie v zmluve.
Dodacie podmienky
(1) Dodávka je splnená odovzdaním poľnohospodárskych výrobkov
nákupnou organizáciou v prevádzkárni poľnohospodárskej organizácie
alebo na inom dohodnutom mieste v jej obvode (ďalej len
"prevádzkárňa poľnohospodárskej organizácie"). To platí aj
v prípade, že za nákupnú organizáciu vykonávajú vonkajšiu prepravu
(§ 266) podľa zmluvy s ňou uzavretej iné organizácie alebo
dodávajúca poľnohospodárska organizácia.
(2) Pokiaľ sa na tom organizácie dohodnú, môže byť dodávka
poľnohospodárskych výrobkov splnená aj
a) odovzdaním prvému verejnému dopravcovi alebo pošte na prepravu
do miesta určenia,
b) odovzdaním príjemcovi podľa prepravnej dispozície vystavenej
nákupnou organizáciou (traťová dodávka). Rozsah týchto dodávok
a termíny odovzdávania prepravných dispozícií dohodnú
organizácie v zmluve.
(1) Ak technická norma ustanovuje, že poľnohospodárske výrobky
majú byť dodané v obaloch, poskytne nákupná organizácia
poľnohospodárskej organizácii bezplatne potrebné množstvo obalov;
nákupná organizácia zabezpečí aj prepravu obalov do prevádzkárne
poľnohospodárskej organizácie na svoje náklady. Poľnohospodárska
organizácia nie je oprávnená použiť obaly na iné účely.
(2) Spätnú prepravu včas vrátených obalov zabezpečuje nákupná
organizácia na svoje náklady; pri oneskorene vrátených obaloch
znáša náklady spätnej prepravy poľnohospodárska organizácia.
(1) Vonkajšou prepravou poľnohospodárskych výrobkov sa rozumie
preprava týchto výrobkov určených na dodávku nákupnej organizácii.
Vonkajšia preprava sa začína v prevádzkárni poľnohospodárskej
organizácie, v ktorej sú výrobky pripravené na naloženie a ktorá
je prístupná pre dopravné prostriedky, pokiaľ v zmluve nie je
dohodnuté inak.
(2) Vonkajšiu prepravu organizuje, prípadne zmluvne
zabezpečuje nákupná organizácia. V hospodárskej zmluve môžu
organizácie dohodnúť, že vonkajšiu prepravu uskutoční dodávajúca
organizácia.
(3) Poľnohospodárska organizácia je povinná pripraviť
poľnohospodárske výrobky určené na dodávku a zabezpečiť ich
nakládku do dopravného prostriedka bez urovnania. Pri jatočných,
chovných a úžitkových zvieratách, zástavovom dobytku, hydine,
vajciach a mlieku vykonáva nakládku nákupná organizácia,
poľnohospodárska organizácia iba pripraví tieto výrobky na
nakládku.
Preverovanie dodávok poľnohospodárskych výrobkov
(1) Akosť poľnohospodárskych výrobkov organizácie zisťujú pri
plnení; ak medzi organizáciami nedôjde k dohode o akosti dodaných
výrobkov, je pre ne záväzné rozhodnutie o akosti vydané orgánom,
ktorý je na to určený osobitným predpisom.
(2) Nákupná organizácia je povinná, ak nedôjde k dohode
o akosti, neodkladne prizvať orgán oprávnený rozhodnúť o akosti
dodávaných výrobkov; pokiaľ sa tento orgán nemôže na miesto
preverovania ihneď ustanoviť, je povinná
a) pri výrobkoch, pri ktorých technické normy predpokladajú odber
vzoriek, zabezpečiť ešte za účasti poľnohospodárskej
organizácie odobratie vzoriek a predložiť ich bez zbytočného
odkladu orgánu oprávnenému rozhodnúť o akosti;
b) pri ostatných výrobkoch zabezpečiť ich oddelené uskladnenie
(ustajnenie) a posúdenie orgánom oprávneným rozhodnúť
o akosti.
(3) Ak nákupná organizácia nesplní povinnosti uvedené v odseku
2, za dodanú akosť platí akosť udaná poľnohospodárskou
organizáciou pri plnení.
(4) Nákupná organizácia nemôže uplatňovať práva zo
zodpovednosti za vady, ktoré sú zrejmé už pri odbere od
poľnohospodárskej organizácie potom, keď akosť bola dohodnutá
alebo ustanovená.
Iné ustanovenia
Zrušený od 1.5.1990
ÔSMA ČASŤ
HOSPODÁRSKE ZÁVÄZKY V INVESTIČNEJ VÝSTAVBE A PRI DOVOZE A VÝVOZE
INVESTIČNÝCH CELKOV, PRÁC A VÝKONOV
Prvá hlava
INVESTIČNÁ VÝSTAVBA
Prvý oddiel
Úvodné ustanovenia
(1) Na prípravu investičnej výstavby sa uzatvárajú hospodárske
zmluvy
a) o dodávke prieskumných alebo projektových prác,
b) o dodávke geologických, geodetických alebo kartografických
prác,
c) o príprave dodávok,
d) o spolupráci na projektovej a organizačnej príprave stavby.
(2) Na vykonanie investičnej výstavby sa uzavierajú
hospodárske zmluvy
a) o dodávke stavebných prác alebo dodávke stavebnej časti,
b) o dodávke súboru strojov a zariadení,
c) o dodávke zmontovaných strojov, zariadení alebo konštrukcií,
d) o dodávke montáže,
e) o dodávke stavby,
f) o rekonštrukcii alebo modernizácii.
(3) Dodávky výrobkov, aj keď sú určené pre investičnú
výstavbu, sa zabezpečujú zmluvami podľa siedmej časti; odborná
pomoc, prípadne iné práce alebo výkony, sa zabezpečujú zmluvami
podľa desiatej časti. Vykonávacie predpisy môžu ustanoviť, že
staveniskové zariadenie, prípadne aj ďalšie plnenia potrebné pre
investičnú výstavbu sa zabezpečujú osobitnou zmluvou.
Zrušený od 1.1.1983
Druhý oddiel
Príprava investičnej výstavby
Zmluva o spolupráci na riešení novej technológie
Zrušený od 1.7.1988
Zmluva o dodávke prieskumných alebo projektových prác
Zmluvou o dodávke prieskumných alebo projektových prác sa
dodávateľ zaväzuje, že dodá odberateľovi práce (ich výsledok)
v dohodnutej lehote a rozsahu. Osobitné predpisy ustanovujú, ktoré
organizácie sú oprávnené prieskumné a projektové práce vykonávať
a aké ďalšie povinnosti sú spojené so záväzkom na ich dodávku.
Odberateľ sa zaväzuje spolupracovať podľa určených podmienok,
práce odobrať a zaplatiť.
(1) Dodávka sa splní odovzdaním výsledku prác odberateľovi,
verejnému dopravcovi alebo pošte na prepravu do miesta určenia.
(2) Nedokončené práce môžu sa odovzdať len v tom prípade, ak
boli zastavené následkom zmeny alebo zrušenia záväzku.
Zodpovednosť za vady
(1) Odberateľ, ktorému boli dodané vadné práce, má právo na
bezplatné odstránenie vád a na majetkové sankcie.
(2) Na žiadosť odberateľa dodávateľ je povinný bez zbytočného
odkladu začať potrebné práce, ak vzhľadom na potrebu vzniknutú
v priebehu výstavby alebo na vady zistené v priebehu skúšobnej
prevádzky treba doplniť alebo prepracovať projektovú
dokumentáciu (projekt).
(3) Dodávateľ nezodpovedá za závady, ktorých pôvod spočíva vo
východiskových podkladoch, ktoré mu na vykonanie prieskumných
alebo projektových prác odovzdal odberateľ; na žiadosť odberateľa
je však povinný dohodnúť s ním opatrenia na čo najrýchlejšie
odstránenie závad za odplatu. To neplatí, ak dodávateľ
východiskové podklady spracoval sám alebo ak zistil alebo musel
zistiť pri riadnom vykonávaní prác nedostatky východiskových
podkladov a odberateľa na ne neupozornil.
Uplatňovanie práv zo zodpovednosti za vady
(1) Dodávateľ je povinný odstrániť vady, len ak ich odberateľ
reklamoval najneskoršie v čase, keď odstránenie vád má ešte význam
z technického alebo ekonomického hľadiska; odberateľ je oprávnený
požadovať majetkové sankcie len vtedy, ak reklamoval vady
najneskôr do troch rokov od splnenia. Vykonávacie predpisy môžu
ustanoviť lehoty, po uplynutí ktorých už nemožno reklamovať vady
prieskumných alebo projektových prác.
(2) Dodávateľ je povinný najneskoršie do 15 dní po tom, čo
dostal reklamáciu odberateľovi oznámiť, či reklamáciu uznáva, akú
lehotu navrhuje na odstránenie vád alebo z akých dôvodov odmieta
reklamáciu uznať.
O odovzdaní vykonaných opráv prác a o zodpovednosti za vady
týchto opráv platia obdobne ustanovenia § 273 až 275 a § 277 ods.
3.
(1) Penále za omeškanie s dodávkou je 2% z ceny prác, a ak
omeškanie trvá dlhšie ako 1 mesiac, ešte ďalších 5% z tejto ceny.
(2) Penále za vadné plnenie je 2% z ceny prác; toto penále
dodávateľ neplatí, ak odstráni vady do 15 dní od odoslania
reklamácie.
(3) Penále za omeškanie s odstránením vád je 500 Kčs za každý
deň omeškania.
(4) Penále za omeškanie so začatím prác na doplnení alebo
prepracovaní projektovej dokumentácie (§ 274 ods. 2) je 1000 Kčs
za každý deň omeškania.
Zrušený od 1.1.1983
Zmluva o dodávke geologických, geodetických
alebo kartografických prác
Pre dodávky geologických, geodetických alebo kartografických
prác primerane platia ustanovenia § 273 až 277, a to aj keď nie sú
určené pre investičnú výstavbu.
Zmluvy o spolupráci na projektovej a organizačnej
príprave stavby
(1) Zmluvy o spolupráci na projektovej a organizačnej príprave
stavby uzaviera investor za účasti generálneho projektanta,
s jednotlivými do úvahy prichádzajúcimi vyššími dodávateľmi
(s dodávateľom stavebnej časti, s dodávateľmi súborov strojov
a zariadení, s dodávateľom stavby, prípadne aj s dodávateľom
rekonštrukcie alebo modernizácie).
(2) Účelom zmlúv o spolupráci na projektovej a organizačnej
príprave stavby je zabezpečiť, aby projektová a organizačná
príprava prebiehala za aktívnej spolupráce všetkých
najdôležitejších organizácií, ktoré sa zúčastňujú na uskutočňovaní
stavby.
(3) Investor za účasti generálneho projektanta predovšetkým
dohodne spoluprácu dodávateľa pri poskytovaní údajov o výsledkoch
technického rozvoja, výrobných možnostiach a dodacích lehotách,
spoluprácu pri poskytovaní ďalších údajov potrebných pre
vypracovanie projektovej dokumentácie, ako aj spoluprácu pri
prejednávaní koncepcie projektovej dokumentácie, pri predkladaní
požiadaviek a údajov pre organizáciu uskutočňovania stavby a pri
prejednávaní návrhu projektovej dokumentácie. V zmluve sa ďalej
určí, v ktorých otázkach a v akom rozsahu bude generálny
projektant oprávnený konať priamo s ďalšími dodávateľmi súborov,
prípadne s výrobcami jednotlivých strojov a zariadení.
Jednotliví dodávatelia uzavierajú, pokiaľ je to potrebné,
s ďalšími dodávateľmi zmluvy o spolupráci, v ktorých si zabezpečia
predpoklady pre splnenie svojich záväzkov.
Tretí oddiel
Vykonávanie investičnej výstavby
Uzavieranie zmlúv
(1) Návrh zmluvy vypracúva dodávateľ na základe dopytu
odberateľa. Pokiaľ vykonávacie predpisy neustanovujú inak,
súčasťou dopytu je príslušná časť projektovej dokumentácie.
(2) Návrh zmluvy dodávateľ je povinný predložiť v lehote
uvedenej v dopyte. Ak tak nemôže urobiť, musí najneskoršie do 15
dní po tom, čo dostal dopyt, odberateľovi oznámiť riadne
odôvodnené stanovisko.
(3) Dodávateľ je návrhom zmluvy viazaný po dobu dvoch
mesiacov, pokiaľ sám neurčil dlhšiu lehotu. Dodávateľ je oprávnený
na základe dopytu začať v nevyhnutne potrebnom rozsahu práce pre
projektovú prípravu, prípadne i začať prípravu výroby (vrátane
materiálového zabezpečovania); ak nedôjde k uzavretiu zmluvy,
dodávateľ má právo na náhradu nákladov vzniknutých týmito prácami.
(4) Pri jednoduchých dodávkach môže zmluva vzniknúť
i vyhlásením dodávateľa, že dopyt bezo zmeny prijíma ako návrh
zmluvy.
(1) Predmet a čas plnenia sú dohodnuté, ak je zhoda aspoň
v takých podrobnostiach, ktoré zodpovedajú odovzdanej
dokumentácii.
(2) Lehota na podanie žiadosti o rozhodnutie sporov o iných
náležitostiach (§ 153 ods. 3) je tri mesiace od vzniku zmluvy.
(3) V zmluve sa spravidla dojedná
a) vecný a časový postup prác na ďalšom stupni projektovej
dokumentácie a dodávky čiastkových projektových výsledkov,
potrebných pre vzájomnú koordináciu prác jednotlivých
dodávateľov,
b) lehota, v ktorej je odberateľ povinný odovzdať stavenisko
(pracovisko), a rozsah a lehoty ďalšieho spolupôsobenia
odberateľa,
c) lehota (lehoty), v ktorej dodávateľ je povinný pripraviť
dodávku (samostatne odovzdávané časti dodávky) na odovzdanie
v stave zodpovedajúcom projektovej dokumentácii a dojednaným
podmienkam,
d) spôsob postupného spresňovania zmluvy; v zmluve sa tiež
uvedie, ktorí pracovníci (orgány) a v akých otázkach sú
oprávnení v mene organizácie konať.
(4) Podľa potreby sa v zmluve tiež dojedná povinnosť
dodávateľa postupne dokončovať jednotlivé časti prác tak, aby
mohli plynule nadväzovať práce ďalších dodávateľov a aby sa mohlo
včas začať komplexné alebo iné vyskúšanie, ďalej podmienky takých
vyskúšaní; súčasne sa dohodne, či sa vykoná skúšobná prevádzka,
jej čas a rozsah dodávateľovej účasti na nej.
(5) Ak dôjde po uzavretí zmluvy z podnetu generálneho
projektanta v ďalších stupňoch projektovej dokumentácie k zmene
podmienok, za ktorých bola zmluva uzavretá, odberateľ je povinný
na žiadosť dodávateľa súhlasiť so zodpovedajúcou úpravou zmluvy.
Zmluva môže súčasne zahŕňať dodávku súborov strojov
a zariadení spolu s rekonštrukciou alebo modernizáciou súborov
strojov a zariadení, dodávku stavebnej časti spolu
s rekonštrukciou alebo modernizáciou stavebných objektov, prípadne
i ďalšie dodávky. Pokiaľ vykonávacie predpisy neustanovia inak,
platia pre každú zo zmluvných dodávok ustanovenia platné pre
príslušný druh zmluvy.
Všeobecné dodacie podmienky
(1) Ak sa práce vykonávajú zrejme zle, je dodávateľ už
v priebehu ich vykonávania povinný na písomnú výzvu odberateľa
odstrániť nedostatky, ktoré ohrozujú bezpečnosť stavby, život
alebo zdravie pracujúcich na stavbe, životné prostredie, alebo
v dôsledku ktorých hrozí trvalé znehodnotenie stavby alebo ide
o nedostatky značného rozsahu.
(2) V prípadoch dohodnutých v zmluve dodávateľ je povinný
vyzvať odberateľa na preverenie prác, ktoré v ďalšom pracovnom
postupe budú zakryté alebo sa stanú neprístupnými. Ak tak neurobí,
je povinný na žiadosť odberateľa na svoj náklad odkryť práce,
ktoré boli zakryté alebo ktoré sa stali neprístupnými.
Zrušený od 1.5.1990
Zrušený od 1.5.1990
Odovzdanie a prevzatie
(1) Dodávateľ odovzdáva a odberateľ preberá dokončené dodávky
alebo ich dokončené časti, na samostatnom odovzdaní a prevzatí
ktorých sa organizácie v zmluve dohodli.
(2) Nedokončené dodávky alebo ich časti nie je odberateľ
povinný prevziať.
(3) Odberateľ, prípadne s jeho súhlasom organizácia, ktorá má
byť prevádzateľom (užívateľom) predmetu dodávky, ho môže pred jeho
odovzdaním a prevzatím prevádzkovať (užívať) len po dohode
s dodávateľom, s ktorým dojedná podmienky predčasného užívania.
Predčasné užívanie musí byť v súlade s predpismi o stavebnom
poriadku.
Dodávateľ je povinný písomne odberateľovi oznámiť najneskoršie
15 dní vopred, kedy bude dodávka alebo jej časť pripravená na
odovzdanie; ak sa odovzdáva komplexným vyskúšaním alebo
vykonávaním iných skúšok, musí oznámiť deň ich začatia.
Organizácie sú povinné na základe tohto oznámenia dohodnúť časový
pracovný program preberania, pokiaľ to nie je dojednané už
v zmluve.
Dodávka, ktorej vady bránia uvedeniu do prevádzky (užívania),
sa nesmie prevziať. Odberateľ však môže prevziať dodávku, ak má
ojedinelé drobné vady a ojedinelé drobné nedorobky, ktoré samy
osebe ani v spojení s inými nebránia uvedeniu do prevádzky
(užívania).
(1) Odberateľ nie je oprávnený odmietnuť prevzatie dodávky pre
závady, pôvod ktorých spočíva v projektovej dokumentácii, ktorú mu
dodávateľ nedodal, alebo ak spočíva vo vadách hmôt, strojov alebo
zariadení, ktoré dodávateľovi sám poskytol, prípadne ak sám
spôsobil, že dodávka nevyhovuje. Odberateľ je v takých prípadoch
povinný dodávku prevziať, aj keď komplexné vyskúšanie alebo iné
skúšky neboli z týchto dôvodov úspešné. Za tieto závady dodávateľ
nezodpovedá, je však povinný dohodnúť s odberateľom opatrenia na
čo najrýchlejšie odstránenie závad za odplatu.
(2) Ustanovenie odseku 1 neplatí, ak dodávateľ pri začatí
príslušných prác vedel alebo musel vedieť o chybách hmôt, strojov,
zariadení alebo o chybách v projektovej dokumentácii týkajúcej sa
jeho dodávky a odberateľa na chyby neupozornil alebo ak dodávateľ
poskytol na spracovanie projektovej dokumentácie nesprávne
projektové podklady.
Zápisnica o prevzatí
(1) O prevzatí dodávky alebo jej časti zostaví organizácia
zápisnicu, ktorá obsahuje najmä zhodnotenie akosti vykonaných
prác, súpis zistených vád a drobných nedorobkov, dohodu
o opatreniach a lehotách na ich odstránenie, prípadne o zľave
z odplaty alebo o iných právach zo zodpovednosti za vady, a ak
nedošlo k dohode, stanoviská dodávateľa a odberateľa, ako aj
vyhlásenie odberateľa, že odovzdávanú dodávku alebo jej časť
preberá.
(2) zrušený od 1.1.1971
(3) Ak odberateľ odmieta dodávku prevziať, spíšu organizácie
zápisnicu, v ktorej uvedú svoje stanoviská a ich odôvodnenie.
Splnenie dodávky
(1) Povinnosť dodať sa splní riadnym vykonaním dojednanej
dodávky. Povinnosť odobrať je splnená vyhlásením odberateľa
v zápisnici o prevzatí, že dodávku preberá.
(2) Splnením dodávky prechádza právo hospodárenia alebo
vlastnícke právo k predmetu dodávky na odberateľa, pokiaľ vo
vykonávacích predpisoch nie je ustanovené niečo iné.
Dôsledky porušenia povinností
Zodpovednosť za vady
(1) Ak odberateľ prevzal vadnú dodávku, má právo na dodatočné
bezplatné odstránenie vady alebo na primeranú zľavu; pokiaľ by
odstránenie vady bolo spojené s neprimeranými nákladmi, môže
požadovať iba primeranú zľavu. Organizácie sa tiež môžu dohodnúť,
že odberateľ na náklady dodávateľa vady sám odstráni alebo dá
odstrániť. Svoju voľbu nemôže odberateľ bez súhlasu dodávateľa
meniť. Ak však je dodávateľ s odstránením vád v omeškaní, môže
odberateľ požadovať primeranú zľavu alebo bez súhlasu dodávateľa
na jeho náklady odstrániť vady sám alebo ich dať na jeho náklady
odstrániť; v tomto prípade je povinný o svojom rozhodnutí
dodávateľa bez zbytočného odkladu upovedomiť.
(2) Na žiadosť odberateľa dodávateľ je povinný bez zbytočného
odkladu vady svojej dodávky odstrániť, aj keď neuznáva, že za vady
zodpovedá; v sporných prípadoch znáša náklady až do rozhodnutia
o reklamácii dočasne dodávateľ.
(3) Ak odberateľ prevzal dodávku s drobnými nedorobkami, platí
ustanovenie odseku 1 obdobne. Odberateľ je povinný tieto práva
uplatniť rovnakým spôsobom ako práva zo zodpovednosti za vady.
Ak dodávateľ investora požaduje od svojho poddodávateľa, aby
za odplatu odstránil vady dodávky alebo poskytol nové bezvadné
plnenie po tom, čo zodpovednosť poddodávateľa za vady už zanikla,
je poddodávateľ povinný zaviazať sa poskytnúť požadované plnenie
tak, aby sa zabezpečilo včasné vybavenie oprávnenej reklamácie
investora. Prípadné právo dodávateľa investora na náhradu škody,
ktoré vzniklo vadným plnením jeho poddodávateľa, tým nie je
dotknuté. To isté platí aj vo vzťahu medzi ďalšími dodávateľmi
a odberateľmi.
(1) Penále za omeškanie so splnením povinnosti dodať je 0,5%
z ceny dodávky za každý začatý mesiac omeškania.
(2) Penále za vadné plnenie je 0,1% z ceny dodávky, najviac
však 15 000 Kčs za každú oprávnenú reklamáciu. Toto penále však
dodávateľ neplatí, ak reklamovanú vadu uzná a bezplatne ju
odstráni do 30 dní od uplatnenia reklamácie alebo dojedná
v rovnakej lehote na základe požiadavky odberateľa dohodu
o primeranej zľave alebo o tom, že si odberateľ vady opraví alebo
dá opraviť na náklady dodávateľa. Táto lehota sa predlžuje o dobu,
po ktorú dodávateľ nemohol začať s odstraňovaním vady alebo v ňom
plynule pokračovať z dôvodov na strane odberateľa.
(3) Penále za omeškanie s odstránením vád alebo drobných
nedorobkov je 500 Kčs za každý deň omeškania až do dňa, keď budú
vady alebo nedorobky odstránené.
(4) Ak dodávateľ bez zbytočného odkladu nezačne odstraňovať
vady (§ 294 ods. 2) zistené po prevzatí, ktoré bránia pokračovať
v skúšobnej prevádzke, je penále 0,5% z ceny dodávky za každý
začatý týždeň omeškania.
(5) Penále za omeškanie so splnením povinnosti, ktorá je
v zmluve označená ako povinnosť, od ktorej závisí včasné splnenie
dodávky, je 500 Kčs za každý prípad a deň omeškania, najviac však
15 000 Kčs za každý prípad. Penále sa zvyšuje o sumu, ktorú
organizácia účtujúca penále v dôsledku nesplnenia takej povinnosti
zaplatila naviac svojim dodávateľom.
(6) Penále za omeškanie s odovzdaním staveniska (pracoviska)
alebo jeho časti je 0,1% z ceny dohodnutých dodávok, ktoré sa majú
na stavenisku (pracovisku) alebo jeho časti urobiť, najmenej však
1 000 Kčs; ak omeškanie trvá dlhšie ako jeden mesiac, ďalšie 0,1%
z tejto ceny.
(7) Penále za omeškanie s odovzdaním projektovej dokumentácie
je 0,25% z ceny prác, ktorých sa dokumentácia týka, a ak omeškanie
trvá dlhšie ako jeden mesiac, ďalších 0,25% z tejto ceny.
(8) Penále za nevytvorenie potrebných predpokladov pre
preberanie v určenej lehote je 500 Kčs za každý deň omeškania. To
isté platí pre prípady, keď odberateľ preberanie v určenej lehote
nezačal, riadne v ňom nepokračoval alebo neoprávnene odmietol
riadne ponúknutú dodávku prevziať.
(9) Penále za užívanie predmetu dodávky odberateľom
(užívateľom) pred jeho odovzdaním a prevzatím bez dohody
s dodávateľom je 500 Kčs za každý deň neoprávneného užívania.
Ak niektorá z organizácií zúčastnených na investičnej výstavbe
omeškaním v plnení svojej povinnosti znemožní inej zúčastnenej
organizácii splniť jej povinnosť, je povinná tejto organizácii
uhrádzať náklady uskladňovania, ošetrovania a podľa potreby
i náklady revízie a repasie.
V prípade, že dodávateľ odstraňuje vady alebo nedorobky svojej
dodávky bezplatnou opravou, je povinný vykonanú opravu
odberateľovi odovzdať. Pre postup pri odovzdaní a prevzatí
vykonaných opráv, zodpovednosť za vady opráv a pre dôsledky ich
oneskoreného odstraňovania platia, pokiaľ nie je dohodnuté inak,
ustanovenia § 288 až 296 a príslušné ustanovenia o uplatňovaní
práv zo zodpovednosti za vady obdobne.
Prevádzkovo nevyskúšané stroje alebo zariadenia
Vykonávacie predpisy môžu ustanoviť osobitné dodacie podmienky
a zodpovednosť pre prípad použitia prevádzkovo nevyskúšaných
strojov alebo zariadení.
Zmluvy o dodávke stavebných prác a o dodávke
stavebnej časti
(1) Zmluvou o dodávke stavebných prác sa dodávateľ zaväzuje
odberateľovi dodať stavebné práce, vrátane stavebných hmôt
a dielcov, prípadne vrátane strojov, zariadení a príslušnej časti
projektovej dokumentácie.
(2) Zmluvou o dodávke stavebnej časti sa dodávateľ zaväzuje
dodať odberateľovi stavebnú časť stavby v rozsahu vymedzenom
v schválenej projektovej dokumentácii. Ak dodáva odberateľovi aj
príslušnú časť projektovej dokumentácie, je táto dokumentácia
súčasťou dodávky stavebnej časti.
(1) Práva zo zodpovednosti za vady, ktoré sú zrejmé už pri
odovzdávaní a preberaní, odberateľ musí reklamovať v zápisnici
o prevzatí, inak právo zo zodpovednosti za tieto vady zaniká.
(2) Záručná doba je, pokiaľ nie je ustanovená podľa § 135
inak,
pri žiaruvzdorných vymurovkách priemyselných pecí dva mesiace,
pri žiaruvzdorných vymurovkách koksárenských batérií, vysokých
pecí, ohrievačov vetrov, ako aj pri ostatných žiaruvzdorných
vymurovkách a pri dymovodoch šesť mesiacov,
pri tuneloch dva roky,
pri vozovkách ciest (ulíc), pri letiskových dráhach a spevnených
plochách pre lietadlá s ťažkou živičnou alebo betónovou alebo
dláždenou vozovkou a pri ochranných náteroch oceľových
mostných konštrukcií tri roky,
pri údolných priehradách, pokiaľ ide o vady, ktoré možno zistiť až
po naplnení nádrže na plné vzdutie, šesť mesiacov od naplnenia
nádrže na plné vzdutie, najviac však dva roky,
pri ostatných prácach jeden a pol roka.
Tieto lehoty sa počítajú vždy od podpísania zápisnice
o prevzatí.
(3) Záručná doba sa skracuje o dobu, po ktorú bol odberateľ
v omeškaní so začatím preberacieho konania alebo po ktorú
neoprávnene odmietal práce prevziať.
(4) Ak ide o vady prác poddodávateľa stavebných prác, ktoré
môže zistiť až pri prevzatí prác alebo časti prác niektorý
z ďalších odberateľov alebo až po tomto prevzatí, musí ich
odberateľ reklamovať najneskoršie do 15 dní od dňa po tom, čo
dostal včasnú reklamáciu ďalšieho odberateľa, inak právo zo
zodpovednosti za tieto vady zaniká. To platí i o poddodávkach pre
dodávateľa súboru strojov a zariadení.
Zmluva o dodávke súboru strojov a zariadení
Zmluvou o dodávke súboru (súborov) strojov a zariadení sa
dodávateľ zaväzuje dodať súbor strojov a zariadení (včítane
montáží a prípadne včítane príslušnej časti projektovej
dokumentácie), ktorý plní spoločnú ucelenú funkciu určenú
projektovou dokumentáciou.
Pre prípad, že dodávateľ by musel svojich pracovníkov vysielať
na stavenisko (pracovisko) v ekonomicky neodôvodnenom predstihu,
vykonávacie predpisy môžu ustanoviť podmienky, za ktorých je
odberateľ na žiadosť dodávateľa povinný stroje a zariadenia pre
dodávateľa na jeho náklad odobrať od dopravcu, uskladniť
a o uskladnené stroje a zariadenia sa starať.
Komplexné vyskúšanie
(1) Súčasťou dodávky je aj komplexné vyskúšanie. Komplexným
vyskúšaním dodávateľ preukazuje, že dodávka je kvalitná a že je
schopná skúšobnej prevádzky.
(2) Rozsah a náplň komplexného vyskúšania organizácie uvedú
v zmluve v súlade s projektovou dokumentáciou; súčasne dohodnú aj
ostatné podmienky, za ktorých sa bude komplexné vyskúšanie
vykonávať.
(3) Ak komplexné vyskúšanie nemožno vykonať preto, že súbor
nadväzuje na doteraz nesplnené dodávky iných dodávateľov
investora, organizácie dohodnú, akým náhradným spôsobom dodávateľ
osvedčí spôsobilosť na skúšobnú prevádzku. Len čo odpadne
prekážka, ktorá bráni komplexnému vyskúšaniu, dodávateľ je povinný
dodatočne vykonať skúšky v rozsahu zodpovedajúcom komplexnému
vyskúšaniu. Ak sa pri tomto dodatočnom vyskúšaní zistí, že dodávka
nebola schopná pri prevzatí skúšobnej prevádzky, odberateľ môže
požadovať od dodávateľa penále vo výške 0,5% z ceny dodávky.
(1) V rozsahu dohodnutom v zmluve odberateľ obstará na žiadosť
dodávateľa kvalifikovaných pracovníkov a poskytne suroviny,
prevádzkové hmoty, energiu a iné prostriedky potrebné na komplexné
vyskúšanie a prípadne aj pre prípravu naň.
(2) Dodávateľ uhradzuje náklady neúspešného komplexného
vyskúšania a náklady ďalšej prípravy nevyhnutné na úspešné
komplexné vyskúšanie, ak komplexné vyskúšanie bolo neúspešné
z príčin vzniknutých u dodávateľa.
Skúšobná prevádzka a garančné skúšky
(1) Skúšobnú prevádzku vykonáva investor (prevádzateľ) na
prevzatom zariadení. Skúšobnou prevádzkou sa preveruje, či
zariadenie bude za predpokladaných prevádzkových a výrobných
podmienok schopné vyrábať v kvalite a množstve určenom
v projektovej dokumentácii.
(2) V zmluve o dodávke súboru strojov a zariadení organizácie
sú povinné dojednať čas začatia i skončenia skúšobnej prevádzky
a podmienky, rozsah a technicky potrebný čas dodávateľovej účasti
na skúšobnej prevádzke.
(3) Dodávateľ sa zúčastňuje po dojednaný čas skúšobnej
prevádzky súboru strojov a zariadení, ktoré boli predmetom jeho
dodávky, odstraňuje vyskytnuvšie sa závady a vykonáva prípadné
nastavovania potrebné na dosiahnutie ustáleného chodu. Za tým
účelom je investor (prevádzateľ) povinný vyhovieť žiadosti
dodávateľa a na dojednaný čas skúšobnú prevádzku prerušiť.
(4) Vykonávací predpis môže ustanoviť, že skúšobná prevádzka
je súčasťou dodávky; pre taký prípad môže práva a povinnosti
organizácií a postup pri skúšobnej prevádzke upraviť odchylne.
Ak to vyžaduje povaha dodávky, organizácie v zmluve dojednajú,
že do určitej lehoty po splnení dodávky, spravidla pred ukončením
skúšobnej prevádzky, najneskoršie však do skončenia záručnej doby,
dodávateľ vykoná garančné skúšky, pri ktorých sa najmä meraniami
a výpočtami preukazuje, že zariadenie dosahuje dohodnuté
akostno-technické ukazovatele a hodnoty.
Náklady vzniknuté účasťou dodávateľa pri skúšobnej prevádzke
a garančných skúškach uhradzuje odberateľ, pokiaľ nejde
o opakovanie alebo predlžovanie skúšobnej prevádzky, prípadne
o opakovanie garančných skúšok z príčin vzniknutých u dodávateľa.
Uplatňovanie práv zo zodpovednosti za vady
(1) Práva zo zodpovednosti za vady, ktoré sú zrejmé už pri
odovzdávaní a preberaní, odberateľ musí reklamovať v zápisnici
o prevzatí, inak právo zo zodpovednosti za tieto vady zaniká.
(2) Záručná doba je - pokiaľ nie je ustanovené podľa § 135
inak - jeden rok od skončenia skúšobnej prevádzky, a ak skúšobná
prevádzka nie je dojednaná, jeden a pol roka od splnenia dodávky
investorovi.
(3) Vo vzťahoch medzi dodávateľmi a ich ďalšími dodávateľmi
možno reklamovať v lehote uvedenej v odseku 2 predĺženej o dobu
potrebnú pre vyhotovenie reklamácie a jej poštovú prepravu.
V týchto vzťahoch nemožno však reklamovať vady po uplynutí dvoch
rokov odo dňa, keď títo ďalší dodávatelia splnili svoju dodávku.
Záručná doba sa skracuje o dobu, po ktorú bol odberateľ
v omeškaní so začatím preberacieho konania alebo po ktorú
neoprávnene odmietal prevziať dodávku alebo o ktorú sa vykonanie
skúšobnej prevádzky zdržalo z príčin vzniknutých na strane
investora. Záručná doba sa predlžuje o dobu, o ktorú bola
prevádzka prerušená z dôvodov vadného dodávateľovho plnenia.
Zodpovednosť pri šéfmontáži
Ak je dojednaná dodávka montáže spôsobom šéfmontáže,
o zodpovednosti dodávateľa platí ustanovenie § 316; za omeškanie
spôsobené oneskoreným vykonaním montáže dodávateľ nezodpovedá.
Zmluva o dodávke zmontovaných strojov, zariadení
alebo konštrukcií
(1) Zmluvou o dodávke zmontovaných strojov, zariadení alebo
konštrukcií dodávateľ sa zaväzuje dodať odberateľovi jednotlivé
stroje, zariadenia alebo kovové konštrukcie vrátane montáží.
(2) Ustanovenie § 302 platí obdobne.
(1) Pripravenosť na odovzdanie a prevzatie strojov alebo
zariadení osvedčuje dodávateľ individuálnym vyskúšaním.
(2) Individuálne vyskúšanie je súčasťou dodávky a rozumie sa
ním skúška stroja alebo zariadenia v rozsahu potrebnom na
preverenie úplnosti a funkcie stroja alebo zariadenia a riadneho
vykonania montáže.
(1) Práva zo zodpovednosti za vady, ktoré sú zrejmé už pri
odovzdávaní a preberaní, odberateľ musí reklamovať v zápisnici
o prevzatí, inak právo zo zodpovednosti za tieto vady zaniká.
(2) Záručná doba je šesť mesiacov od splnenia dodávky. Ak však
ide o vady, ktoré môže zistiť až pri prevzatí alebo až po tomto
prevzatí niektorý z ďalších odberateľov, odberateľ musí reklamovať
najneskoršie do 15 dní od vtedy, čo dostal včasnú reklamáciu
ďalšieho odberateľa, pri dodávkach strojov alebo zariadení
najneskoršie však do dvoch rokov od splnenia dodávky.
Pre dodávky zmontovaných strojov, zariadení alebo konštrukcií,
aj keď nie sú určené pre investičnú výstavbu, platia
predchádzajúce ustanovenia primerane.
Zmluva o dodávke montáže
Zmluvou o dodávke montáže sa dodávateľ zaväzuje umiestniť
a zostaviť stroje, zariadenia, ich súbor alebo konštrukcie na
dojednanom mieste tak, aby boli schopné prevádzky.
(1) Montáž sa dodáva podľa dohody organizácií buď
dodávateľským spôsobom alebo spôsobom šéfmontáže.
(2) Pri dodávateľskom spôsobe všetky montážne práce vykonáva
dodávateľ.
(3) Pri dodávke montáže spôsobom šéfmontáže dodávateľ montážne
práce len odborne technicky riadi. Ostatné montážne práce vykonáva
odberateľ podľa príkazu a za odborného vedenia dodávateľa;
dodávateľ je však oprávnený si vyhradiť, že niektoré vybraté práce
vykoná sám. Dodávateľ nezodpovedá za nedodržanie lehôt a za vady,
ktoré vznikli v dôsledku neuposlúchnutia alebo neodborného
vykonania jeho príkazov, a za omeškanie s odovzdaním prác, ktoré
spôsobil odberateľ.
(1) Pripravenosť na odovzdanie a prevzatie osvedčuje dodávateľ
vykonaním určených skúšok každého jednotlivého stroja alebo
zariadenia v rozsahu potrebnom na preverenie riadneho vykonania
montáže; tieto skúšky sú súčasťou dodávky.
(2) O uplatňovaní práv zo zodpovednosti za vady obdobne platí
ustanovenie § 313.
Pre dodávky montážnych prác, aj keď nie sú určené pre
investičnú výstavbu, predchádzajúce ustanovenia platia primerane.
Zmluva o dodávke stavby
(1) Zmluvou o dodávke stavby sa dodávateľ zaväzuje dodať
odberateľovi celú stavbu včítane úplnej projektovej dokumentácie
alebo aspoň stavebnú a technologickú časť včítane len príslušnej
časti projektovej dokumentácie.
(2) Ak súčasťou dodávky je úplná projektová dokumentácia,
dohodnú sa organizácie pri uzavieraní zmluvy aj na lehote na
odovzdanie tej časti projektovej dokumentácie, ktorá podľa
osobitných predpisov podlieha schváleniu. Najneskôr do 3 mesiacov
po schválení projektovej dokumentácie sú organizácie povinné
v súlade s ňou zmluvu upraviť, prípadne doplniť.
(3) Ak súčasťou dodávky je len príslušná časť projektovej
dokumentácie, uzaviera sa zmluva na základe tej časti projektovej
dokumentácie, ktorá podľa osobitných predpisov podlieha
schváleniu.
(4) Komplexné vyskúšanie je súčasťou dodávky s výnimkou
prípadov, keď sa komplexné vyskúšanie vzhľadom na povahu dodávky
nerobí. Ak komplexným vyskúšaním nemožno spoľahlivo overiť, či
zariadenie bude schopné vyrábať v určenej kvalite a množstve,
prípadne inak riadne plniť svoju funkciu, môže vykonávací predpis
ustanoviť, že súčasťou dodávky je aj skúšobná prevádzka. Pokiaľ
vykonávací predpis neustanovuje niečo iné, platia ustanovenia
§ 303 až 307 a 309 aj pre zmluvu o dodávke stavby.
(5) Vady, ktoré sú zrejmé už pri odovzdávaní a preberaní, musí
odberateľ reklamovať v zápisnici o prevzatí, inak právo zo
zodpovednosti za tieto vady zaniká.
(6) Záručná doba je - pokiaľ nie je podľa § 135 a § 300
ods. 2 ustanovené inak - jeden a pol roku od splnenia dodávky.
(7) Vykonávací predpis môže podrobnejšie upraviť uzavieranie
a obsah zmluvy o dodávke stavby a spôsob plnenia dodávky; môže
tiež so zreteľom na rozsah predmetu plnenia odchylne upraviť
zodpovednosť dodávateľa stavby.
Zmluva o rekonštrukcii alebo modernizácii
(1) Zmluvou o rekonštrukcii alebo modernizácii sa dodávateľ
zaväzuje vykonať na stavbe súbor prác v rozsahu potrebnom na
dosiahnutie vyššej účinnosti alebo zlepšenia použiteľnosti
technologického zariadenia alebo stavebného objektu oproti
pôvodnému stavu. Súbor prác zahŕňa spravidla úpravy, výmeny a iné
podobné práce včítane opráv a dodávok nových strojov, zariadení
a iných výrobkov a prípadne aj príslušnej projektovej dokumentácie
alebo jej časti.
(2) Odberateľ je povinný pripraviť technologické zariadenie
alebo stavebný objekt na príslušné práce a zabezpečiť počas
vykonávania týchto prác potrebné výluky alebo obmedzenia prevádzky
alebo užívania.
(3) Odberateľ je povinný umožniť dodávateľovi využitie svojich
prevádzkových priestorov, mechanizmov, pomôcok a prívodu energií,
pokiaľ tým nebude neprimerane obmedzená prevádzka alebo užívanie
ostatných zariadení alebo stavebných objektov, a tam, kde je to
hospodársky účelné, je povinný dojednať ďalšie potrebné
spolupôsobenia.
(4) Ak sa v priebehu prác zistia nové skutočnosti, o ktorých
dodávateľ pri uzavieraní zmluvy nevedel a vedieť nemusel, ktoré
podstatne sťažia alebo znemožnia dosiahnutie určeného alebo
dojednaného cieľa, je odberateľ povinný súhlasiť s návrhom
dodávateľa na zodpovedajúcu zmenu zmluvného záväzku. Ak sa zistí,
že plnenie bolo od začiatku nemožné, alebo sa nemožným stalo
dodatočne, sú organizácie povinné dohodnúť sa na potrebných
dokončovacích prácach. Dodávateľ nestráca právo na zaplatenie
výkonných prác.
(5) Pripravenosť na odovzdanie a prevzatie osvedčuje dodávateľ
spôsobom zodpovedajúcim povahe dodávky. Pri rekonštrukciách
a modernizáciách technologického zariadenia osvedčuje dodávateľ
kvalitu dodávky a spôsobilosť uvedenia zariadenia do prevádzky
dohodnutými, prípadne určenými skúškami. Rozsah a spôsob týchto
skúšok sa určí s prihliadnutím na povahu dodávky primerane podľa
§ 303, 312 alebo § 317.
(6) Ak to povaha dodávky vyžaduje, dojednajú organizácie aj
podmienky skúšobnej prevádzky, prípadne aj garančných skúšok
primerane podľa ustanovení § 305 a 306.
(7) Záručná doba je - pokiaľ nie je podľa § 135 a § 300
ods. 2 ustanovená inak - jeden rok od skončenia skúšobnej
prevádzky, a ak skúšobná prevádzka nie je dojednaná, jeden a pol
roku od splnenia dodávky.
(8) Pre dodávky rekonštrukcie alebo modernizácie platia
obdobne aj ustanovenia § 302, 304, 307, § 308 ods. 1 a 3, § 309
a 310, pokiaľ ide o technologické zariadenie, a § 300 ods. 1,
3 a 4, pokiaľ ide o stavebné objekty. Dodávky rekonštrukcie alebo
modernizácie sa považujú za vyššie dodávky, ak rozsah a povaha
plnenia zodpovedá dodávke súboru strojov a zariadení alebo dodávke
stavebnej časti.
Zrušený od 1.5.1990
Iné ustanovenia
Zrušený od 1.5.1990
Ak niektoré činnosti patriace investorovi vykonáva iná
organizácia (napr. inžinierska alebo projektovo-inžinierska
organizácia), vzťahujú sa ustanovenia tejto hlavy, pokiaľ je
v nich reč o investorovi, aj na túto organizáciu.
Druhá hlava
DOVOZ A VÝVOZ INVESTIČNÝCH CELKOV, PRÁC A VÝKONOV
Prvý oddiel
Zrušený od 1.5.1990
Zrušený od 1.5.1990
Zrušený od 1.5.1990
Zrušený od 1.5.1990
Zrušený od 1.5.1990
Zrušený od 1.5.1990
Zrušený od 1.5.1990
Zrušený od 1.5.1990
Druhý oddiel
Dodávky vývozných investičných celkov
Úvodné ustanovenia
Zmluvou o dodávke vývozného investičného celku sa dodávateľ
(hlavný dodávateľ) zaväzuje dodať stroje, zariadenia alebo práce
v rozsahu aspoň jedného súboru, alebo jedného objektu tak, ako sú
vymedzené v projekte.
Zrušený od 1.5.1990
Uzavieranie zmlúv
(1) Podkladom pre vypracovanie návrhu zmluvy je dopyt
obsahujúci požiadavky odberateľa (vývozného odberateľa) a lehotu,
v ktorej sa má návrh zmluvy predložiť.
(2) Hlavný dodávateľ je povinný podať návrh zmluvy v lehote
uvedenej v dopyte. Ak tak nemôže urobiť, musí najneskoršie do 15
dní po tom, čo dostal dopyt, oznámiť vývoznému odberateľovi riadne
odôvodnené stanovisko.
(3) Návrhom zmluvy je hlavný dodávateľ viazaný po dobu troch
mesiacov, pokiaľ sa s vývozným odberateľom nedohodne na inej
lehote; je však oprávnený návrh podmieniť tým, že vývozný
odberateľ neprijme iné, menovite uvedené návrhy zmlúv, ktoré mu
hlavný dodávateľ už skôr podal.
(4) Ak vývozný odberateľ neodovzdá hlavnému dodávateľovi
projektovú dokumentáciu zahraničného zákazníka, hlavný dodávateľ
je povinný na základe dopytu zabezpečiť vypracovanie ponukového
projektu, pokiaľ je to pre vypracovanie návrhu zmluvy potrebné.
(5) Ak hlavný dodávateľ v záujme dodržania dodacej lehoty
začne so súhlasom vývozného odberateľa práce na ďalšej projektovej
dokumentácii alebo výrobu pred uzavretím zmluvy, vývozný odberateľ
uhradí náklady s tým spojené, aj keď k uzavretiu zmluvy nedôjde.
(6) Hlavný dodávateľ je povinný poskytnúť vývoznému
odberateľovi na jeho žiadosť odbornú pomoc pri príprave
a dojednávaní zmluvy so zahraničným zákazníkom. Ak to vývozný
odberateľ požaduje, hlavný dodávateľ je povinný vyjadriť svoje
stanovisko písomne a súhlasiť, aby sa do zmluvy o dodávke
vývozného investičného celku zahrnuli záväzky a úpravy v súlade
s týmto stanoviskom.
Lehota na podanie žiadosti o rozhodnutie sporu o iných
náležitostiach (§ 153 ods. 3) je tri mesiace od vzniku zmluvy.
Dodacie podmienky
Zrušený od 1.5.1990
Zrušený od 1.5.1990
Zrušený od 1.5.1990
Splnenie dodávky
(1) Dodávka strojov, zariadení a projektovej alebo inej
dokumentácie sa splní ich odovzdaním prvému tuzemskému verejnému
dopravcovi alebo pošte na prepravu do miesta určenia, prípadne
odovzdaním vývoznému odberateľovi; pri omeškaní odberateľa
ustanovenie § 168 ods. 2 platí obdobne.
(2) Dodávka montážnych prác alebo iných prác sa splní ich
riadnym vykonaním.
(3) Vykonávací predpis môže upraviť splnenie dodávok
odchylne.
Zodpovednosť za vadné alebo oneskorené plnenie
(1) Hlavný dodávateľ zodpovedá vývoznému odberateľovi za vady
dodávky po rovnakú dobu ako vývozný odberateľ zahraničnému
zákazníkovi. Vývozný odberateľ je povinný pred uzavretím zmluvy so
zahraničným zákazníkom prejednať dobu zodpovednosti s hlavným
dodávateľom. Túto dobu je však povinný s hlavným dodávateľom
vopred dohodnúť v tom prípade, ak so zahraničným zákazníkom
dojednáva dlhšiu dobu zodpovednosti, než aká zodpovedá ustanoveniu
príslušných medzištátnych podmienok; inak je dohoda potrebná len
vtedy, ak sa dojednáva dlhšia doba zodpovednosti ako jeden rok od
uvedenia strojov a zariadení do prevádzky, prípadne dlhšia ako dva
roky od dodávky poslednej podstatnej časti.
(2) Rozsah a podmienky zodpovednosti, pokiaľ nie sú ustanovené
vykonávacím predpisom, vývozný odberateľ musí s hlavným
dodávateľom vždy dohodnúť; organizácie sú pritom viazané
príslušnými medzištátnymi podmienkami.
(3) Pokiaľ nedošlo medzi vývozným odberateľom a hlavným
dodávateľom k dohode o dlhšej dobe zodpovednosti poskytovanej
zahraničnému zákazníkovi, obmedzuje sa zodpovednosť hlavného
dodávateľa po uplynutí doby, ktorú s ním nemusí vývozný odberateľ
dohodnúť, na povinnosť vykonať opravy na náklad vývozného
odberateľa.
(1) Vývozný odberateľ musí reklamovať do 15 dní odo dňa, keď
dostal včasnú zprávu zahraničného zákazníka o vadách dodávky, inak
jeho právo zo zodpovednosti za vady zaniká.
(2) Hlavný dodávateľ je povinný bez zbytočného odkladu
reklamované vady na žiadosť vývozného odberateľa odstrániť
i v prípadoch, v ktorých neuznáva, že za vady zodpovedá; náklady
až do rozhodnutia o reklamácii dočasne znáša hlavný dodávateľ.
(3) Ak pre dodávku platia medzištátne podmienky, musí sa
reklamácia vybaviť v súlade s nimi.
Penále za omeškanie s plnením dodávky je 1% z ceny strojov,
zariadení alebo prác, ktoré neboli dodané, za každý začatý mesiac
omeškania, najviac však 6%. Ak však pre omeškanie dodávateľa
s plnením časti dodávky nemožno dodávku použiť na určený účel
z dôvodu oneskorenia jej časti, dodávateľ zaplatí penále tak, ako
keby sa neplnilo vôbec.
Pre dodávky vývozných investičných celkov platia obdobne
ustanovenia § 220 ods. 4, § 231, § 232 ods. 3 a 4, § 235
a § 235a.
Povinnosti ostatných dodávateľských organizácií
(1) Ustanovenia tejto hlavy platia aj pre záväzkové vzťahy
a) medzi hlavným dodávateľom a jeho dodávateľmi, ako aj medzi
ďalšími dodávateľmi a odberateľmi, pokiaľ rozsah dodávok je
určený obdobne podľa ustanovenia § 321; vykonávací predpis
však môže ustanoviť inú lehotu na reklamáciu vád,
b) medzi hlavným dodávateľom a príslušnou projektovou
organizáciou, pokiaľ ide o dodávku projektovej dokumentácie
v rozsahu požadovanom hlavným dodávateľom.
(2) Ustanovenia tejto hlavy platia primerane aj pre záväzkové
vzťahy medzi všetkými odberateľmi a dodávateľmi, pokiaľ sa týkajú
poskytovania technickej pomoci.
(3) Pre dodávky jednotlivých výrobkov určených pre vývozný
investičný celok, ak ich odberateľom je hlavný dodávateľom alebo
niektorá z organizácií uvedených v odseku 1 písm. a), platia
obdobne ustanovenia § 232 ods. 3 a 4, § 235 a 235a a primerane
ustanovenia § 220 ods. 4 a § 231.
Tretí oddiel
Dovoz a vývoz prác a výkonov
Zrušený od 1.5.1990
Zrušený od 1.5.1990
ÔSMA A ČASŤ
HOSPODÁRSKE ZÁVÄZKY NA ZABEZPEČENIE VEDECKO-TECHNICKÉHO ROZVOJA
Zrušený od 1.7.1988
Zmluva o vedecko-technických prácach
(1) Zmluvou o vedecko-technických prácach sa riešiteľ zaväzuje
vyriešiť výskumnú alebo vývojovú úlohu (ďalej len "úloha"),
výsledok riešenia odovzdať v dojednanom čase zadávateľovi a udieľa
mu súhlas na použitie, prípadne na nakladanie s výsledkom na účel
určený zmluvou, pokiaľ sa organizácie nedohodnú, že práva
k výsledku riešenia predchádzajú na zadávateľa. Zadávateľ sa
zaväzuje spolupracovať v dohodnutom rozsahu na dosiahnutí cieľa
zmluvy, výsledok riešenia prevziať, zaplatiť, používať, prípadne
nakladať s ním spôsobom a na účel, ktorý určuje zmluva. Ak je
súčasťou predmetu plnenia prototyp alebo iné vecné plnenie, súhlas
na jeho použitie, prípadne na nakladanie s ním sa nevyžaduje.
(2) Predmet plnenia je dohodnutý, ak je zhoda aspoň
o technických alebo ekonomických parametroch alebo iných
charakteristikách výsledku riešenia a o forme, v ktorej sa
výsledok riešenia odovzdá.
(3) Záväzok riešiteľa vyriešiť úlohu a výsledok riešenia
odovzdať je splnený riadnym vyriešením úlohy včítane úspešného
vykonania určených alebo dohodnutých skúšok, splnením ďalších
podmienok ustanovených právnymi predpismi alebo zmluvou
a ponúknutím výsledkov riešenia na prevzatie. Záväzok riešiteľa
vyriešiť úlohu je tiež splnený, keď riešením preukáže, že
dohodnutý cieľ nemožno dosiahnuť (negatívne riešenie.).
(4) Záväzok zadávateľa odovzdať výsledok je splnený
vyhlásením zadávateľa v zápisnici o prevzatí, že výsledok riešenia
preberá. Prevzatím prototypu alebo iného vecného plnenia prechádza
na zadávateľa právo hospodárenia alebo vlastnícke právo.
(5) Riešiteľ je povinný využívať pri riešení dostupné
najnovšie poznatky vedy a techniky.
(6) Ak zadávateľ prevzal vadný výsledok riešenia, má právo na
bezplatné odstránenie vady alebo na primeranú zľavu; pokiaľ by
odstránenie vady bolo spojené s neprimeranými nákladmi, môže
požadovať iba primeranú zľavu. Zadávateľ je povinný vady
reklamovať najneskôr v čase, keď odstránenie vady má ešte
z technického alebo ekonomického hľadiska význam; vykonávacie
predpisy môžu ustanoviť lehoty, po uplynutí ktorých už nemožno
reklamovať.
(7) Riešiteľ nezodpovedá za vady výsledku riešenia, ak
preukáže, že ich spôsobili okolnosti, ktorým nemohol zabrániť ani
pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno od neho požadovať; na
požiadanie zadávateľa je však povinný, ak je to hospodársky
účelné, odstrániť vady za odplatu.
(8) Škoda sa uhrádza iba do výšky ceny predmetu plnenia,
pokiaľ sa organizácie nedohodnú na vyššej hranici náhrady škody.
(9) Penále za omeškanie so splnením záväzku vyriešiť úlohu
a výsledok riešenia odovzdať je 0,5% z jeho ceny za každý začatý
mesiac omeškania.
(10) Penále za omeškanie so splnením záväzku na spolupôsobenie
je 500 Kčs za každý prípad a deň omeškania, najviac však
15 000 Kčs.
(11) Penále za nevytvorenie potrebných predpokladov pre
preberanie v určenej lehote je 500 Kčs za každý deň omeškania. To
isté platí pre prípady, keď zadávateľ preberanie nezačal, riadne
v ňom nepokračoval alebo neoprávnene odmietol riadne ponúknutý
výsledok riešenia prevziať.
(12) zrušený od 1.5.1990
(1) Ustanovenia § 332d s výnimkou odseku 7 a 8 sa primerane
použijú v prípadoch, keď predmetom záväzku je vytvorenie
programového vybavenia počítačového systému alebo projektu
automatizovaného systému riadenia, ak vykonávacie predpisy
neustanovia odchylnú úpravu.
(2) Obvyklou vlastnosťou programového vybavenia počítačového
systému a projektu automatizovaného systému riadenia sa rozumie
ich realizovateľnosť a spoľahlivosť v súlade s dokumentáciou
obsahujúcou opis funkcií odovzdaného riešenia. Riešiteľ
nezodpovedá za závady, ktorých príčinou sú nedostatky podkladov
odovzdaných zadávateľom, je však povinný závady na žiadosť
zadávateľa za odplatu odstrániť; to neplatí v prípade, že riešiteľ
o nedostatkoch podkladov vedel alebo musel vedieť a zadávateľa na
ne neupozornil.
Zmluva o využití výsledkov vedecko - technických prác
(1) Zmluvou o využití výsledkov vedecko-technických prác sa
organizácia oprávnená nakladať s týmito výsledkami zaväzuje
odovzdať nadobúdateľovi dojednané výsledky a udieľa mu súhlas na
ich využitie na účel určený zmluvou. Nadobúdateľ sa zaväzuje
výsledky prevziať, zaplatiť a používať spôsobom a na účel, ktorý
určuje zmluva.
(2) Záväzok odovzdávajúcej organizácie je splnený odovzdaním
výsledkov nadobúdateľovi včítane vykonania ustanovených alebo
dohodnutých skúšok.
(3) Obvyklou vlastnosťou výsledkov uvedených v odseku 1 sa
rozumie ich realizovateľnosť a spoľahlivosť v súlade
s dokumentáciou obsahujúcou opis funkcií odovzdaného riešenia.
(4) Ak nadobúdateľ prevzal vadné výsledky, má právo na
bezplatné odstránenie vady alebo na primeranú zľavu; pokiaľ by
odstránenie vady bolo spojené s neprimeranými nákladmi, môže
požadovať iba primeranú zľavu. Vady môže reklamovať najneskôr
v čase, keď ich odstránenie má ešte význam z technického alebo
ekonomického hľadiska; vykonávacie predpisy môžu ustanoviť lehoty,
po uplynutí ktorých už reklamovať nemožno.
(5) zrušený od 1.5.1990
Ustanovenia § 332f sa primerane použijú v prípadoch, keď
predmetom plnenia je programové vybavenie počítačového systému,
projekt automatizovaného systému riadenia alebo výrobnotechnické
poznatky (know-how).
Vykonávacie predpisy podrobnejšie upravia hospodárske záväzky
vznikajúce zo zmlúv uzavieraných podľa tejto časti.
DEVIATA ČASŤ
HOSPODÁRSKE ZÁVÄZKY V NÁKLADNEJ PREPRAVE
Prvá hlava
ÚVODNÉ USTANOVENIE
Ustanovenia tejto časti sa vzťahujú na nákladnú prepravu
vykonávanú pre organizácie (prepravcov) dopravnými alebo inými na
to oprávnenými organizáciami (dopravcami), s výnimkou prepráv, pre
ktoré platia medzinárodné dohovory. Na námornú a leteckú prepravu
sa vzťahujú ustanovenia tejto časti, len pokiaľ právne predpisy
neustanovujú inak.
Druhá hlava
ZMLUVA O PRÍPRAVE PREPRÁV
(1) Zmluva o príprave prepráv sa uzaviera najmä, ak treba
zabezpečiť budúce opakované prepravy, členené podľa predpokladanej
prepravnej cesty, spôsobu prepravy, objemu i druhu nákladu,
a s nimi súvisiacu hospodársku spoluprácu.
(2) Uzavretím zmluvy o príprave prepráv vzniká medzi
organizáciami záväzok uzavrieť prepravné zmluvy na predpokladaný
objem a druh nákladu a spôsob prepravy v predpokladanom časovom
členení.
(3) Uzavretím zmluvy o príprave prepráv vzniká prepravcovi
najmä povinnosť objednať si včas prepravu zásielok uvedených
v zmluve a podať ich na prepravu; dopravca je najmä povinný
prichystať pre tieto zásielky dopravné prostriedky a zásielky
prevziať na prepravu. Prepravca je povinný v objednávke uviesť
všetky údaje potrebné na vykonanie a vyúčtovanie prepravy.
Zrušený od 1.7.1988
(1) Organizácia je povinná zaplatiť majetkové sankcie
ustanovené vykonávacími predpismi, ak nepripraví dopravné
prostriedky na uskutočnenie prepráv alebo ak neodčerpá objem
a druh prepráv na predpokladanej prepravnej ceste alebo
v predpokladanom časovom členení, ako určil zmluva o príprave
prepráv.
(2) Za škodu spôsobenú porušením povinností uvedených
v odseku 1 zodpovedá organizácia iba vtedy, keď tak ustanovujú
vykonávacie predpisy.
(3) Vykonávacie predpisy môžu ustanoviť aj ďalšie majetkové
sankcie pre prípad porušenia iných povinností v preprave, najmä
pri plnení zmluvy o príprave prepráv.
Tretia hlava
ZÁVÄZKY Z PREPRAVNEJ ZMLUVY
Prepravná zmluva
Prepravná zmluva vzniká prevzatím zásielky na prepravu;
prevzatie sa potvrdzuje na prepravnej listine. Ak tak ustanovujú
prepravné poriadky, prepravná zmluva vzniká už dohodou
o podmienkach prepravy; v tomto prípade je dopravca povinný na
žiadosť prepravcu písomne potvrdiť prevzatie zásielky.
(1) Prepravnou zmluvou sa dopravca odosielateľovi zaväzuje, že
prepraví zásielku do určeného miesta a vydá ju oprávnenému
príjemcovi alebo že vykoná prepravu v dohodnutom rozsahu a za
určených podmienok. Dopravca je povinný vykonať prepravu
s odbornou starostlivosťou a v určených lehotách. Odosielateľ sa
zaväzuje spolupôsobiť podľa prepravných poriadkov a za prepravu
zaplatiť.
(2) Prepravné poriadky ustanovujú, kedy sa zásielka môže
z prepravy vylúčiť alebo kedy sa môže uzavretie prepravnej zmluvy,
prípadne vykonanie prepravy odmietnuť.
(1) Ak nie je ustanovené niečo iné, dopravca môže na splnenie
zmluvy použiť aj iné organizácie. Pritom zodpovedá prepravcovi
rovnakým spôsobom, ako keby prepravu vykonal sám.
(2) Ak dopravcovia rôznych druhov dopravy vykonávajú prepravu
podľa osobitných predpisov spoločne (združená preprava), tieto
predpisy ustanovujú, ktorý z dopravcov a za akých podmienok
zodpovedá za túto prepravu.
Príjemcovia sú povinní spolupôsobiť podľa prepravných
poriadkov na splnenie prepravnej zmluvy. Ak za príjemcu preberá od
dopravcu zásielku na ďalšiu prepravu iný dopravca, zodpovedá za
to, že urobí všetky úkony predpísané príjemcovi zásielky.
Zodpovednosť dopravcu
(1) Dopravca zodpovedá za škody, ktoré vzniknú na
prepravovanej zásielke v čase od prevzatia na prepravu až do jej
vydania; svojej zodpovednosti sa zbaví, len ak škoda bola
spôsobená odosielateľom alebo príjemcom, vadnosťou zásielky, jej
obalu alebo balenia, zvláštnou povahou zásielky alebo okolnosťou,
ktorú nemohol dopravca odvrátiť.
(2) Prepravné poriadky môžu ustanoviť, v ktorých prípadoch je
prepravca povinný dokázať, že škoda nebola spôsobená niektorou
z okolností uvedených v odseku 1.
Pri strate alebo zničení prepravovanej zásielky dopravca je
povinný nahradiť cenu, ktorú mala stratená alebo zničená zásielka
v čase, keď bola prevzatá na prepravu. Okrem toho dopravca je
povinný uhrádzať všetky náklady vzniknuté v súvislosti s prepravou
stratenej alebo zničenej zásielky. Pri poškodení alebo čiastočnej
strate uhradzuje dopravca sumu, o ktorú bola zásielka
znehodnotená; pokiaľ bude účelné vykonať opravu, dopravca
uhradzuje náklady opravy.
Za iné škody zodpovedá dopravca, len ak boli spôsobené
prekročením dodacej lehoty; tieto škody uhradzuje len do výšky
dovozného.
Za prekročenie dodacej lehoty dopravca je povinný zaplatiť
majetkové sankcie ustanovené v prepravných poriadkoch.
Štvrtá hlava
UPLATŇOVANIE A ZÁNIK PRÁV
(1) Okolnosti, ktoré môžu zakladať majetkovú zodpovednosť
medzi dopravcom a prepravcami (odosielateľom, príjemcom), zisťujú
sa spravidla zápisnicou, ktorá je podkladom pre uplatňovanie práv.
(2) Ak dopravca zistí porušenosť alebo neúplnosť zásielky
alebo okolnosti tomu nasvedčujúce, je povinný zistiť stav zásielky
a spísať zápisnicu, v ktorej sa musia uviesť všetky okolnosti
rozhodujúce pre zistenie zodpovednosti dopravcu alebo prepravcu.
Správnosť zistení obsiahnutých v zápisnici potvrdia podpisom
osoby, ktoré sa zúčastnili na jej zostavení.
(3) Ak príjemca zásielky pri jej odovzdaní zistí zjavnú
porušenosť alebo neúplnosť, alebo okolnosti tomu nasvedčujúce, je
povinný požiadať dopravcu najneskoršie pri prevzatí zásielky
o spísanie zápisnice. Dokiaľ dopravca nespíše požadovanú
zápisnicu, príjemca nie je povinný zásielku prevziať. Pri úplnej
strate zásielky odosielateľ alebo príjemca je povinný požiadať
o spísanie zápisnice do jedného mesiaca od uplynutia dodacej
lehoty ustanovenej prepravnými poriadkami.
(1) Všetky práva, ktoré majú prepravcovia voči dopravcom
v súvislosti s prepravou, musia reklamovať písomne u dopravcu;
inak tieto práva zanikajú.
(2) V reklamácii musí prepravca vymedziť svoje požiadavky
a stručne ich odôvodniť; ďalej musí pripojiť doklady osvedčujúce
správnosť reklamácie.
(3) Reklamácia sa musí dopravcovi odoslať do šiestich mesiacov
odo dňa vzniku prepravnej zmluvy; ak ide o iné práva než
z prepravnej zmluvy, do šiestich mesiacov od vzniku príslušného
práva.
(4) Dopravca je povinný prepravcovi oznámiť svoje stanovisko
k reklamácii najneskoršie do troch mesiacov.
(1) Lehota na uplatňovanie práv prepravcu voči dopravcovi na
hospodárskej arbitráži je šesť mesiacov od odoslania reklamácie
dopravcovi.
(2) Pre uplatňovanie práv dopravcov voči prepravcom platia
ustanovenia § 130 až 131d a § 132.
DESIATA ČASŤ
HOSPODÁRSKE ZÁVÄZKY PRI INÝCH SPÔSOBOCH SPOLUPRÁCE MEDZI
SOCIALISTICKÝMI ORGANIZÁCIAMI
Prvá hlava
HOSPODÁRSKE ZMLUVY O PREVODE VLASTNÍCTVA, PRÁVA HOSPODÁRENIA
A O DOČASNOM UŽÍVANÍ
Prevod vlastníctva a práva hospodárenia
(1) Hospodárska zmluva musí obsahovať:
a) určenie prevádzaného majetku,
b) určenie dňa prevodu,
c) výšku odplaty alebo dohodu o bezplatnosti prevodu; to však
neplatí, pokiaľ je prevod podľa právneho predpisu bezplatný.
(2) Hospodárska zmluva vzniká dohodou organizácií
o náležitostiach uvedených v odseku 1.
(3) V hospodárskej zmluve sa ďalej uvedú:
a) názvy orgánov oprávnených dať súhlas na prevod, pokiaľ je taký
súhlas potrebný podľa právneho predpisu,
b) hodnota prevádzaného majetku podľa účtovníckych údajov,
c) dôvod prevodu,
d) práva a záväzky súvisiace s prevádzaným majetkom, pokiaľ sa
súčasne prevádzajú.
(4) Odovzdávajúca organizácia zodpovedá za vady odovzdávaného
majetku iba v týchto prípadoch a v tom rozsahu, ako sa to dohodlo.
(5) Právo hospodárenia prechádza dňom učeným v zmluve.
(6) Právny predpis môže ustanoviť, v ktorých prípadoch sa na
účinnosť zmluvy vyžaduje súhlas príslušných orgánov; môže tiež
ustanoviť, kedy sú organizácie povinné zmluvu uzavrieť.
Dočasné užívanie majetku
(1) Hospodárska zmluva o dočasnom užívaní majetku (§ 71) musí
obsahovať určenie majetku, ktorý sa má prenechať na dočasné
užívanie, určenie spôsobu a doby užívania, ustanovenie o výške
odplaty alebo o tom, že užívanie sa poskytuje bezplatne; obsahuje
aj dohodu o udržiavaní a úpravách majetku, ako aj o tom, ako sa
vyporiadajú náklady na ne vynaložené.
(2) Právo dočasne užívať majetok zaniká dohodou, uplynutím
určenej doby, a ak užívanie bolo dojednané na neurčitú dobu,
uplynutím mesačnej výpovednej lehoty, ak nebola dojednaná iná
výpovedná lehota.
(3) Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa nevzťahujú na nájmy
nebytových priestorov.
Zrušený od 1.5.1990
Zrušený od 1.5.1990
Odovzdávajúca organizácia je vždy povinná upozorniť
preberajúcu organizáciu na všetky vady a iné nedostatky
odovzdávaného majetku, o ktorých vie alebo vedieť musí; inak
zodpovedá za škody, ktorým by sa mohlo týmto upozornením zabrániť.
Druhá hlava
Zrušená od 1.5.1990
Zrušený od 1.5.1990
Zrušený od 1.5.1990
Zrušený od 1.5.1990
Tretia hlava
OSTATNÉ HOSPODÁRSKE ZMLUVY MEDZI ORGANIZÁCIAMI
Organizácie uzavierajú, okrem hospodárskych zmlúv upravených
v ustanoveniach § 162 až 351c aj ďalšie zmluvy o iných spôsoboch
spolupráce, najmä zmluvy o uskladnení, zmluvy o obstaraní vecí,
zmluvy o hromadnej preprave osôb, zmluvy o vykonaní opráv, zmluvy
o iných prácach a výkonoch a zmluvy o poistení.
Zmluva o prevode výrobného programu
(1) Organizácie sa môžu dohodnúť o prevode výrobného programu,
zabezpečujúceho menovité úlohy štátneho plánu, len vtedy, ak sa
bezpečne zistila účelnosť a hospodárnosť prevodu a ak sa
zabezpečilo plynulé zásobovanie národného hospodárstva aspoň
v doterajšom rozsahu a akosti a riadne plnenie záväzkov voči
zahraničiu; v ostatných prípadoch sa organizácie môžu dohodnúť
o prevode bez obmedzenia.
(2) Zmluva o prevode výrobného programu musí vymedziť druh
a rozsah prevádzanej výroby, rozsah prevádzaných práv a povinností
a potrebnej spolupráce a musí určiť deň, ku ktorému sa prevod
vykonáva.
(3) Pre prevody práva hospodárenia s národným majetkom,
prípadne vlastníctva vykonávané v súvislosti s prevodmi výrobných
programov platia ustanovenia § 347, 349 až 351.
(4) Zmluva vznikne dohodou o jej celom obsahu. Na platnosť
zmluvy je potrebná písomná forma, a pokiaľ ide o prevod výrobných
programov mimoriadne dôležitých pre obranu alebo bezpečnosť štátu,
i predchádzajúci súhlas príslušných orgánov hospodárskeho
riadenia.
(5) Organizácia zodpovedá za škodu spôsobenú prevodom
výrobného programu vykonaným v rozpore so zákonom. Tejto
zodpovednosti sa nemôže zbaviť.
Ustanovenia § 352a obdobne platia aj pre prevody iných
hospodárskych činností.
Zmluva o uskladnení
Ak organizácia uskladní veci inej organizácie, je povinná
starať sa o ne podľa dohody, a ak niet dohody, starostlivo ich
opatrovať a po uplynutí dojednanej doby alebo na požiadanie ich
vrátiť. Ak nebolo dojednané inak, organizácia, ktorá uskladnila
veci, nie je oprávnená uskladnené veci užívať ani ich dať do
užívania alebo dovoliť ich užívanie ďalšej organizácii.
Zmluva o obstaraní vecí
(1) Zmluvou o obstaraní vecí sa organizácia (obstarávateľ)
zaväzuje obstarať veci inej organizácie (objednávateľa) v rozsahu
a za podmienok v nej dohodnutých, a to buď v mene objednávateľa,
alebo vo vlastnom mene na účet objednávateľa. Objednávateľ sa
zaväzuje odovzdať obstarávateľovi potrebné poverenia a dohodnutým
spôsobom spolupôsobiť. Zmluva vznikne dohodou o celom jej obsahu.
(2) Objednávateľ je povinný za obstarávateľskú činnosť
zaplatiť, ak je cena za túto činnosť určená alebo dohodnutá
v súlade s cenovými predpismi, a uhradiť obstarávateľovi náklady
nevyhnutné alebo užitočne vynaložené pri príprave a plnení zmluvy,
ak nie sú zahrnuté v cene.
(3) Obstarávateľ je povinný vykonávať úkony v rámci
obstarávateľskej činnosti včas a riadne, informovať objednávateľa
o stave obstarania vecí a po skončení predložiť vyúčtovanie.
(4) Obstarávateľ je oprávnený od zmluvy sa odchýliť pri konaní
s ďalšou organizáciou alebo s osobou iba vtedy, keď to je v záujme
objednávateľa a nemôže si včas vyžiadať jeho súhlas.
(5) Obstarávateľ je povinný
a) riadne sa starať o veci, ktoré mu objednávateľ zveril,
a o veci, ktoré pre objednávateľa získal,
b) uschovať pre potreby objednávateľa po primeraný čas doklady,
ktoré získal v súvislosti s obstarávateľskou činnosťou.
(6) Objednávateľ je oprávnený reklamovať nedostatky
obstarávateľskej činnosti najneskôr do jedného roku odo dňa, čo
obstaranie vecí bolo skončené; v pochybnostiach sa predpokladá, že
bolo skončené doručením záverečného vyúčtovania. Objednávateľ má
právo na bezodkladné a bezodplatné odstránenie nedostatkov,
prípadne, ak to nie je dobre možné alebo účelné, na zľavu z ceny;
právo môže uplatniť iba v lehote na uplatnenie práv zo
zodpovednosti za vady.
(7) Pokiaľ obstarávateľ koná vo vlastnom mene,
a) je sám zaviazaný a oprávnený z právnych úkonov, ktoré urobí vo
vzťahu k ďalším organizáciám alebo osobám,
b) veci zverené mu na predaj zostávajú v správe (vlastníctve)
objednávateľa, pokiaľ správa (vlastníctvo) neprejde na ďalšiu
organizáciu alebo osobu a veci získané obstarávateľom pre
objednávateľa prechádzajú priamo do správy (vlastníctva)
objednávateľa,
c) ak predmetom zmluvy je činnosť smerujúca k tomu, aby
s objednávateľom uzavrela určitú zmluvu ďalšia organizácia
alebo osoba, nie je obstarávateľ oprávnený pre objednávateľa
nič prijímať alebo zaňho konať, ibaže na to dostal písomné
plnomocenstvo.
(8) Konanie realizované vo vlastnom mene obstarávateľa nemusí
objednávateľ uznať za konanie realizované na jeho účet, ak
obstarávateľ nekonal voči ďalšej organizácii v súlade so zmluvou
a ak objednávateľ bez zbytočných odkladov odmietol účinnosť
konania pre seba po tom, čo sa o obsahu konania dozvedel; to však
neplatí, ak obstarávateľ konal v súlade s ustanovením odseku 4.
(9) Ak nebolo dohodnuté niečo iné, objednávateľ môže zmluvu
kedykoľvek vypovedať; ak však obstarávateľ koná vo vlastnom mene,
objednávateľ tak môže urobiť iba do tých čias, než vznikol záväzok
obstarávateľa voči ďalšej organizácii alebo osobe. Ak zmluva
zanikne výpoveďou, je obstarávateľ povinný urobiť všetko, čo
nemožno odložiť a čo si nemôže obstarať sám.
(10) Vykonávacie predpisy môžu podrobnejšie upraviť
uzavieranie a obsah zmluvy o obstaraní vecí pre jednotlivé odbory
činností a pritom ustanoviť nevyhnutné odchýlky.
Zasielateľská zmluva
(1) Zasielateľskou zmluvou sa zasielateľ zaväzuje obstarať
prepravu a vykonať súvisiace úkony vo vlastnom mene pre
objednávateľa na jeho účet v dohodnutom rozsahu a za určených
podmienok. Zasielateľ môže na obstaranie prepravy použiť ďalšieho
zasielateľa alebo uskutočniť prepravu sám. Objednávateľ sa
zaväzuje dávať zasielateľovi potrebné príkazy, dohodnutým spôsobom
spolupôsobiť a za obstaranie prepravy zaplatiť. Zmluva vzniká
dohodou o celom jej obsahu.
(2) Rozsah zodpovednosti za škodu spôsobenú neobstaraním alebo
oneskoreným obstaraním prepravy môže vykonávací predpis obmedziť.
(3) Pre uplatňovanie a zánik práv zo zasielateľskej zmluvy
platia obdobne ustanovenia § 344 až 346.
(4) Pokiaľ tento zákon, iné právne predpisy alebo
zasielateľské podmienky neustanovujú inak, platia pre
zasielateľskú zmluvu primerane ustanovenia § 354 ods. 2 až 9.
Zmluva o odbornej pomoci
(1) Zmluvou o odbornej pomoci sa organizácia zaväzuje za
podmienok v nej dohodnutých poskytnúť odbornú pomoc potrebnú na
zabezpečenie prípravy a splnenie úloh druhej organizácie, prípadne
na overenie výsledkov jej činnosti. Organizácia, ktorej sa odborná
pomoc poskytuje, sa zaväzuje dohodnutým spôsobom spolupôsobiť, za
odbornú pomoc zaplatiť, ak je cena za túto činnosť určená alebo
dohodnutá v súlade s cenovými predpismi, a uhradiť náklady
nevyhnutné alebo užitočne vynaložené pri príprave a plnení zmluvy,
ak nie sú zahrnuté v cene. Zmluva vznikne dohodou o celom jej
obsahu.
(2) Organizácia, ktorá poskytuje odbornú pomoc, je povinná
vykonávať úkony v rámci odbornej pomoci včas a riadne; zodpovedá
najmä za správnosť a úplnosť poskytnutých posudkov, rád,
odporúčaní a stanovísk a za odborné a kvalitné vykonanie iných
činností a prác.
(3) Organizácia, ktorej sa odborná pomoc poskytuje, je
oprávnená reklamovať nedostatky odbornej pomoci najneskôr do
jedného roku odo dňa, keď odborná pomoc bola ukončená;
v pochybnostiach sa predpokladá, že bola skončená doručením
záverečného vyúčtovania. Organizácia, ktorej sa odborná pomoc
poskytla, má právo na bezodkladné a bezodplatné odstránenie
nedostatkov, prípadne, ak to nie je dobre možné alebo účelné, na
zľavu z ceny; právo môže uplatniť iba v lehote na uplatnenie práv
zo zodpovednosti za vady.
(4) Vykonávacie predpisy môžu podrobnejšie upraviť uzavieranie
a obsah zmlúv o odbornej pomoci pre jednotlivé odbory činnosti
a pritom ustanoviť nevyhnutné odchýlky.
Zmluva o hromadnej preprave osôb
(1) Zmluvou o hromadnej preprave osôb sa dopravca inej
organizácii (objednávateľovi) zaväzuje riadne a včas prepraviť
účastníkov prepravy a ich batožiny do dojednaného miesta (miest).
Zmluva o hromadnej preprave osôb vzniká prijatím objednávky. Za
vykonanie prepravy objednávateľ je povinný zaplatiť určenú
náhradu.
(2) Rozsah zodpovednosti za škodu spôsobenú nevykonaním alebo
oneskoreným vykonaním dojednanej prepravy môže sa prepravnými
poriadkami obmedziť.
(3) Objednávateľ musí svoje práva súvisiace s plnením zmluvy
o hromadnej preprave osôb reklamovať písomne u dopravcu do
šiestich mesiacov odo dňa, keď preprava bola vykonaná alebo sa
mala vykonať; inak tieto práva zanikajú.
Zmluva o vykonaní opráv a zmluva o iných prácach a výkonoch
(1) Organizácia, ktorá sa zaviazala druhej organizácii vykonať
opravu jej strojov, zariadení alebo iných výrobkov, prípadne ktorá
sa zaviazala vykonať iné práce alebo výkony, zodpovedá za to, že
dohodnuté práce alebo výkony urobí v lehote a určeným spôsobom,
prípadne spôsobom dohodnutým.
(2) Záväzok dodávateľa sa splní odovzdaním prác odberateľovi,
pri výkonoch ich urobením. Pri prácach, ktoré dodávateľ vykonáva
na veciach odberateľa vo svojej prevádzkárni, záväzok dodávateľa
sa splní odovzdaním vecí, na ktorých sa práce vykonali,
odberateľovi, prípadne ich odovzdaním verejnému dopravcovi alebo
pošte.
Verejná súťaž
(1) Verejnú súťaž na určitý výrobok, prácu, výkon alebo
najvhodnejší návrh na uzavretie určitej zmluvy môže vyhlásiť
organizácia alebo ústredný orgán štátnej správy, prípadne ním
poverená organizácia (ďalej len "vyhlasovateľ").
(2) Verejnou súťažou vyhlásenou ústredným orgánom štátnej
správy alebo ním poverenou organizáciou na predloženie
najvhodnejšieho návrhu zmluvy možno zabezpečovať štátne potreby
najmä v oblasti zahraničných záväzkov, obrany štátu a tvorby
federálnych hmotných rezerv (štátna zákazka).
(3) Vo vyhlásení verejnej súťaže musí vyhlasovateľ vymedziť
predmet a čas súťaže, výšku prípadných odmien, ďalšie podmienky
súťaže, najmä cenu (cenový limit), spôsob financovania a ďalej
spôsob vyhodnotenia súťažných návrhov. Pri štátnej zákazke sa
musia tiež uviesť podstatné skutočnosti potrebné pre spracovanie
návrhu na uzavretie určitej zmluvy.
(4) Podmienky verejnej súťaže musia určiť písomne a vhodným
spôsobom zverejniť. Vyhlasovateľ môže použiť súťažné návrhy len
podľa súťažných podmienok.
(5) Vyhlasovateľ je povinný poskytnúť vyhlásené odmeny tým
organizáciám, ktoré podľa vykonaného vyhodnotenia splnili
podmienky súťaže.
(6) Organizácia, ktorá sa zúčastní verejnej súťaži, má nárok
na náhradu nákladov spojených s podaním súťažného návrhu, len ak
tak určia súťažné podmienky.
(7) Verejnú súťaž možno odvolať len zo závažných dôvodov.
Odvolanie treba urobiť rovnakým spôsobom, akým bola súťaž
vyhlásená, alebo iným rovnako účinným spôsobom. Ak bude verejná
súťaž odvolaná, je vyhlasovateľ povinný nahradiť náklady vzniknuté
organizáciám, ktoré pred odvolaním súťaže jej podmienky úplne
alebo čiastočne už splnili.
Ak vyhlasovateľ vyhlási súťaž o najvhodnejší návrh na
uzavretie určitej zmluvy, robí výzvu na podanie návrhov na
uzavretie tejto zmluvy. Organizácia, ktorá podala súťažný návrh
(ponuku), je ním viazaná po dobu, ktorú si v návrhu určila,
najmenej však po dobu určenú v podmienkach súťaže. Vyhlasovateľovi
vznikne záväzok až prijatím niektorého návrhu.
Užšia súťaž
Ak organizácia vyhlási užšiu súťaž, môžu sa na nej zúčastniť
len vyzvané organizácie. Podmienky užšej súťaže sa nezverejňujú.
Inak platí aj pre užšiu súťaž primerane ustanovenie o verejnej
súťaži.
Verejný prísľub
(1) Verejným prísľubom sa zaväzuje organizácia, ktorá verejne
vyhlásila, že zaplatí odmenu alebo poskytne iné plnenie
organizácii, ktorá splní podmienky určené vo verejnom prísľube.
(2) Ak podmienky verejného prísľubu neurčujú nič iné, dostane
odmenu tá organizácia, ktorá ich splní najskôr.
(3) Ak podmienky verejného prísľubu splní súčasne viacej
organizácií a z obsahu podmienok vyplýva, že sa má udeliť len
jedna odmena, rozdelí sa odmena medzi nimi rovnakým dielom.
(1) Pokiaľ je to vzhľadom na povahu záväzku obvyklé, netreba
na uzavretie zmlúv uvedených v tejto hlave písomnú formu.
(2) Pre zmluvy uvedené v tejto hlave primerane platia tie
ustanovenia siedmej až deviatej časti, ktoré upravujú vzťahy
obsahom a účelom im najbližšie; to platí i o záručnej dobe pri
zmluve o vykonaní opráv a pri zmluve o iných prácach a výkonoch.
Vykonávacie predpisy môžu ustanoviť odchylnú úpravu. Vykonávacie
predpisy môžu ustanoviť alebo organizácie dohodnúť odchýlnu
úpravu; dohodou sa však nemôže znížiť zodpovednosť za vady.
POISTENIE
(1) Poistenie slúži organizáciám na úhradu škôd vyvolaných
náhodnými udalosťami; vzniká z hospodárskej zmluvy uzavretej
s poisťovňou alebo zo zákona.
(2) Zmluvne možno poistiť najmä:
a) majetok pre prípad jeho poškodenia, zničenia, straty,
odcudzenia alebo iných škôd, ktoré na ňom vzniknú (poistenie
majetku),
b) zodpovednosť za škodu vznikla na živote a zdraví alebo na
veci, prípadne zodpovednosť za inú majetkovú škodu (poistenie
zodpovednosti za škody),
c) občana pre prípad jeho úrazu alebo smrti (poistenie osôb), ak
má byť z poistnej zmluvy oprávnený občan, ktorý je voči
organizácii v zodpovedajúcom právnom vzťahu; vykonávací
predpis môže ustanoviť niečo iné.
(3) Zmluva musí určiť druh poistenia, majetok, zodpovednosť za
škodu alebo osobu, na ktorú sa poistenie vzťahuje, výšku plnenia
poisťovne, prípadne spôsob jeho určenia, výšku poistného, spôsob
jeho platenia (jednorazové poistné alebo bežné poistné za
dohodnuté poistné obdobia) a jeho splatnosť. V zmluve sa spravidla
uvedú aj povinnosti organizácie na zamedzenie vzniku poistnej
udalosti.
(4) Na platnosť právnych úkonov týkajúcich sa poistenia sa
vyžaduje písomná forma, ak vykonávací predpis neustanovuje niečo
iné. Návrh zmluvy predložený poisťovňou môže tiež prijať
zaplatením poistného vo výške uvedenej v návrhu a v lehote určenej
na jeho prijatie alebo iným spôsobom ustanoveným vo vykonávacom
predpise.
(5) Poistenie vznikne prvým dňom po uzavretí zmluvy, ak sa
nedohodlo, že sa začína už uzavretím zmluvy alebo neskôr.
(6) Organizácia, ktorá s poisťovňou uzaviera poistnú zmluvu,
je povinná pravdivo a úplne odpovedať na všetky písomné dotazy
poisťovne týkajúce sa dojednávaného poistenia. To tiež platí, keď
ide o zmenu poistenia. Ak organizácia vedome poruší túto
povinnosť, môže poisťovňa od zmluvy odstúpiť, ak by pri pravdivom
a úplnom zodpovedaní dotazov zmluvu neuzavrela. Toto právo môže
poisťovňa uplatniť do troch mesiacov odo dňa, keď takú skutočnosť
zistila.
(7) Poistenie, pri ktorom je dojednané bežné poistné, možno
vypovedať, a to ku koncu kalendárneho roku aspoň šesť týždňov pred
jeho uplynutím.
(8) Omeškaním s platením poistného poistenie nezaniká;
dôsledky omeškania upravuje vykonávací predpis, ktorý tiež
ustanovuje, v ktorých prípadoch má poisťovňa právo na poistné aj
po zániku poistenia.
(1) Právo na plnenie organizácii vznikne, ak nastane
skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poisťovne plniť
(poistná udalosť); poistnú udalosť ustanovujú vykonávacie
predpisy, prípadne aj zmluva. Plnenie je splatné do 30 dní po tom,
čo poisťovňa skončila skúmanie potrebné na zistenie rozsahu svojej
povinnosti plniť. Skúmanie sa musí uskutočniť bez zbytočného
odkladu; ak sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom, čo sa
poisťovňa o poistnej udalosti dozvedela, je povinná organizácii na
požiadanie poskytnúť primeraný preddavok.
(2) Organizácia je povinná bez zbytočného odkladu poisťovni
oznámiť, že nastala poistná udalosť, dať pravdivé vysvetlenie
o jej vzniku a rozsahu jej následkov, predložiť potrebné doklady,
ktoré si poisťovňa vyžiada, a oznámiť poisťovni, či v súvislosti
s poistnou udalosťou vznikla zodpovednosť niektorého z pracovníkov
organizácie za škodu podľa pracovnoprávnych predpisov. Organizácia
je tiež povinná zabezpečiť, aby ten, komu sa má na základe
poistnej udalosti plniť, na plnení jej povinností účinne
spolupracoval.
(3) Poisťovňa je oprávnená plnenie primerane znížiť, ak bolo
určené nižšie poistné alebo ak sa zväčšil rozsah jej povinnosti
plniť v dôsledku vedome nepravdivej alebo neúplnej odpovede, na
písomný dotaz poisťovne alebo v dôsledku porušenia povinností
uložených týmto zákonom alebo vykonávacím predpisom, prípadne
dohodnutých v zmluve.
(4) Ak sa poisťovňa až po poistnej udalosti dozvie, že
príčinou tejto udalosti je skutočnosť, ktorú pre vedome nepravdivé
alebo neúplné odpovede nemohla poisťovňa zistiť pri dojednávaní
poistenia a ktorá by bola podstatná pre uzavretie zmluvy, je
oprávnená plnenie zo zmluvy odmietnuť; odmietnutím plnenia
poistenie zanikne.
(5) Právo na náhradu škody spôsobenej poistnou udalosťou,
ktoré organizácii patrí voči inému, prechádza na poisťovňu až do
výšky plnenia, ktoré bolo vyplatené. Organizácia je povinná
zabezpečiť, aby právo na náhradu škody voči inému mohla poisťovňa
uplatniť, inak je poisťovňa oprávnená požadovať od organizácie
náhradu podľa vykonávacieho predpisu.
(1) Z poistenia majetku má organizácia právo, aby sa jej
poskytlo plnenie vo výške určenej vykonávacím predpisom, prípadne
zmluvou. Organizácia je povinná dbať, aby poistná udalosť
nenastala, najmä nesmie porušovať povinnosti smerujúce
k odvráteniu alebo k zmenšeniu nebezpečenstva, ktoré sú jej
uložené právnymi predpismi alebo na ich základe alebo ktoré na
seba vzala zmluvou. Ak porušenie takej povinnosti prispelo
k vzniku poistnej udalosti alebo k väčšiemu rozsahu jej následkov,
je poisťovňa oprávnená plnenie primerane znížiť.
(2) Z poistenia zodpovednosti má organizácia právo, aby
v prípade poistnej udalosti poisťovňa za ňu nahradila škodu, za
ktorú organizácia zodpovedá, ak vykonávací predpis neustanovuje
niečo iné. Náhradu poisťovňa platí poškodenému, ktorý však voči
poisťovni právo na plnenie nemá, ak osobitné predpisy neustanovujú
inak. Poisťovňa nemá právo náhradu vyplácanú poškodenému znížiť.
Organizácia je však povinná uhradiť jej sumu, o ktorú by poisťovňa
inak podľa § 359 ods. 3 plnenie znižovala a ďalej sumu určenú
podľa vykonávacieho predpisu, ak ide o plnenie na úhradu škody
spôsobenej zavineným porušením povinností pri plnení pracovných
úloh alebo v priamej súvislosti s ním.
(3) Pre práva zo zmluvného poistenia osôb uzavretého
organizáciou s poisťovňou platia ustanovenia Občianskeho zákonníka
a predpisov vydaných na jeho vykonanie; pre uplatnenie práv medzi
organizáciami však platia len ustanovenia tohto zákona.
(4) Rozsah a podmienky zmluvného poistenia organizácií upravia
vykonávacie predpisy, ktoré tiež ustanovia ďalšie prípady zániku
poistenia.
Záujmové a účelové zmluvy (Zmluvy o združení)
Zmluva o združení
(1) Zmluvou o združení sa organizácie zaväzujú, že spoja svoju
činnosť alebo časť svojich prostriedkov na dosiahnutie určitého
účelu, prípadne v inom spoločnom záujme.
(2) Zmluva o združení vymedzí najmä:
a) účel združenia, dobu, na ktorú sa zmluva uzaviera, činnosť,
ktorá je predmetom združenia, a spôsob jej vykonávania,
prípadne prostriedky, ktoré sú predmetom združenia,
b) práva a povinnosti zúčastnených organizácií, výšku podielov,
ktorými prispievajú na úhradu nákladov spojených s výkonom
dohodnutej činnosti a spôsob rozdelenia zisku alebo straty,
c) dôsledky porušenia zmluvných povinností,
d) spôsob vzájomného vyporiadania záväzkov po zániku zmluvy
o združení.
(3) Zmluva o zrušení vznikne dohodou o jej celom obsahu. Na
platnosť zmluvy je potrebná písomná forma.
(4) Zmluva o združení zaniká dohodou zúčastnených organizácií,
dosiahnutím účelu, na ktorý bola uzavretá, uplynutím času, na
ktorý bola uzavretá, alebo v iných prípadoch určených v zmluve.
(5) Pokiaľ zmluva o združení neurčí inak, môže zúčastnená
organizácia od zmluvy odstúpiť alebo previesť svoje práva
a povinnosti na inú organizáciu iba so súhlasom všetkých
združených organizácií.
JEDENÁSTA ČASŤ
PLATOBNÉ, ÚVEROVÉ A VKLADOVÉ VZŤAHY
Záujmové združenie
(1) Na organizáciu a podporu vzájomnej pomoci a spolupráce
a na uplatňovanie ďalších svojich záujmov môžu organizácie ako
novú organizáciu založiť záujmové združenie (ďalej len
združenie"). Združenie vzniká spoločenskou zmluvou, ktorá je
uzavretá, ak dôjde k dohode o celom jej obsahu.
(2) Združenie je právnickou osobou. Vystupuje v právnych
vzťahoch vo svojom mene a nesie zodpovednosť vyplývajúcu z týchto
vzťahov.
(3) Zmluva o združení musí obsahovať
a) názov a sídlo združenia,
b) účel združenia,
c) orgány združenia, spôsob ich ustanovovania a ich pôsobnosť,
d) určenie orgánov a pracovníkov oprávnených konať v mene
združenia,
e) výšku majetkových podielov (príspevkov) alebo iných
majetkových vkladov účastníkov združenia,
f) zásady hospodárenia,
g) spôsob majetkového vyporiadania pri zániku združenia.
(4) Združenie ako právnická osoba hospodári s majetkom ako
vlastník (§ 9a).
(5) Účastníci združenia ručia za záväzky združenia vo výške
svojich majetkových vkladov, prípadne v rozsahu a spôsobom
určenými zmluvou o združení.
(6) Združenie sa zapisuje do podnikového registra. Pre zápis
platí obdobne ustanovenie § 111b ods. 5.
Prvá hlava
ÚVODNÉ USTANOVENIA
(1) Organizácie sú povinné včas a riadne vykonávať peňažné
platby, na ktoré sú zaviazané alebo ktoré sú im uložené.
(2) Organizácie vykonávajú peňažné platby prostredníctvom
bánk, sporiteľní, prípadne iných právnických osôb na to
oprávnených 4) (ďalej len "banka").
(3) Započítanie vzájomných pohľadávok organizácií je možné po
predchádzajúcej písomnej dohode organizácií. Právny predpis môže
ustanoviť, v ktorých prípadoch možno uskutočniť započítanie bez
dohody organizácií, alebo prípady, keď je započítanie vylúčené.
(4) Dodávateľ je oprávnený od odberateľa požadovať, aby zložil
v banke prostriedky na úhradu budúcich pohľadávok vzniknutých
splnením dodávky v prípadoch, keď je odberateľ v omeškaní
s platením predchádzajúcich uskutočnených dodávok, alebo keď sa
uňho uplatňuje konsolidačný program alebo je ustanovená priama
správa alebo aby preukázal, že mu bola alebo bude v potrebnom
rozsahu poskytnutá dotácia alebo že uzavrel úverovú zmluvu.
Zrušený od 1.5.1990
Zrušený od 1.1.1971
Zrušený od 1.1.1971
Zrušený od 1.1.1971
Druhá hlava
PLATOBNÝ STYK ORGANIZÁCIÍ
(1) Organizácie sú povinné vykonávať svoje platby zásadne
bezhotovostným spôsobom z prostriedkov na príslušnom účte v banke;
platiť v hotovosti môžu len do výšky 1000 Kčs v jednotlivom
prípade. To neplatí pre platby týkajúce sa subjektov podnikajúcich
na základe zákona o súkromnom podnikaní občanov.
(2) Účet v banke sa spravidla zriaďuje na základe zmluvy
o účte.
(3) V zmluve o účte sa dohodne najmä druh účtu, dátum
zriadenia účtu, pravidlá úrokovania a spôsob odovzdávania príkazov
na vykonávanie platieb.
(4) Zmluva o účte vznikne dohodou o celom jej obsahu.
(5) Z prostriedkov na účte platí banka organizácii úroky,
pokiaľ sú určené.
Organizácia je najmä povinná včas overovať nezávadnosť
platieb, platiť v správnej výške a v určených lehotách, ako aj
starať sa o správne inkaso pohľadávok a ostatných príjmov,
(1) Banka je povinná vykonať platbu včas a riadne podľa
príkazu organizácie.
(2) Banka vykonáva platby podľa príkazu organizácie, z účtu
ktorej sa má platba uskutočniť, okrem prípadov, keď je podľa
právnych predpisov banka oprávnená príkaz vrátiť; bez príkazu
organizácie sa platba môže uskutočniť iba v prípadoch dohodnutých
medzi organizáciami alebo ustanovených právnymi predpismi a ďalej
pri peňažných pohľadávkach právoplatne priznaných príslušným
orgánom.
(3) Príkaz alebo súhlas môže organizácia celkom alebo sčasti
písomne odvolať s udaním dôvodu. Odvolanie je pre banku záväzné,
pokiaľ s vykonávaním platby už nezačala a pokiaľ odvolanie je
v súlade s právnymi predpismi.
(1) Banka nie je povinná vykonať platbu, na ktorú nie je na
účte dostatok prostriedkov.
(2) Ak nestačia prostriedky na všetky platby, vykonáva banka
platby podľa poradia určeného organizáciou, z účtu ktorej sa má
platba uskutočniť, inak v poradí ustanovenom právnymi predpismi.
Právne predpisy môžu pre niektoré platby ustanoviť prednostné
poradie.
(3) Právo organizácie disponovať prostriedkami na účte môže
obmedziť len právny predpis.
(4) Organizácie sa môžu dohodnúť, ktoré formy bezhotovostného
platenia použijú, pokiaľ vykonávacie predpisy takú dohodu
nevylučujú.
Ak banka nevykoná platbu, na ktorú dostala vykonateľný príkaz
alebo súhlas, v lehote ustanovenej vykonávacími predpismi alebo ak
vykoná platby, hoci ju vykonať nemala, zodpovedá za škodu, ktorá
tým bola organizácii spôsobená.
Práva, ktoré vzniknú organizáciám voči banke zo závad
v platobnom styku, musia sa u nej reklamovať v lehote šiestich
mesiacov odo dňa, keď k závade došlo; inak tieto práva zanikajú.
(1) Ak banka vykoná platbu chybne, odstráni nesprávnosť
opravným zúčtovaním.
(2) Opravným zúčtovaním nemožno však vykonať platbu, ktorou by
sa vykonalo právo už zaniknuté.
(1) Pri bezhotovostnom platení sa povinnosť platiť splní
odpísaním príslušnej sumy z účtu platiteľa v peňažnom ústave.
(2) Pri platení v hotovosti sa povinnosť platiť splní zložením
príslušnej sumy v peňažnom ústave alebo na pošte, pokiaľ sa platba
vykonáva ich prostredníctvom, alebo odovzdaním príslušnej sumy
príjemcovi.
(3) Pri vyrovnaní vzájomných pohľadávok započítaním sa
povinnosť platiť splní do výšky započítania dňom, v ktorom sa
započítanie vykonalo.
Práva vyplývajúce organizácii voči banke zo zostatku na účte
sa nepremlčujú počas jeho trvania.
Tretia hlava
FAKTUROVANIE A INÉ PODKLADY PRE PLATENIE
Podkladom pre platenie dodávok uskutočňovaných medzi
organizáciami je spravidla faktúra.
(1) Faktúra musí obsahovať
a) označenie faktúry a jej číslo,
b) názov a sídlo oprávnenej a povinnej organizácie, obchodný
názov a adresu,
c) predmet dodávky a deň jej splnenia (čiastočného splnenia),
d) deň odoslania faktúry a lehotu jej splatnosti,
e) označenie banky alebo sporiteľne a číslo účtu, na ktorý sa má
platiť,
f) cenu za jednotku množstva a ďalšie cenové náležitosti,
g) celkovú fakturovanú sumu a náležitosti na účely dane z obratu,
prípadne ďalšie náležitosti určené dohodou organizácií.
(2) Odberateľ je oprávnený pred uplynutím lehoty splatnosti
vrátiť bez zaplatenia faktúru, ktorá neobsahuje niektorú
náležitosť, alebo má iné vady v obsahu. Vo vrátenej faktúre musí
vyznačiť dôvod vrátenia.
(3) Dodávateľ je povinný podľa povahy nesprávnosti faktúru
opraviť alebo novo vyhotoviť. Oprávneným vrátením faktúry prestáva
plynúť pôvodná lehota splatnosti. Celá lehota plynie znovu odo dňa
doručenia (odovzdania) opravenej alebo novovyhotovenej faktúry.
(4) Ak organizácie nedohodnú inak, je faktúra splatná do 14
dní odo dňa doručenia (odovzdania) odberateľovi. Pri
pochybnostiach sa predpokladá, že faktúra bola organizácii
doručená tretí deň po odoslaní.
(5) Ak organizácie nedohodnú inak, vyrovnajú sa zaplatené
preddavky vo faktúre alebo inom podklade pre platenie poskytnutého
plnenia. Podmienky poskytovania preddavkov určuje zmluva.
Právo fakturovať vzniká dňom splnenia (čiastočného splnenia)
dodávky.
Zrušený od 1.5.1990
(1) Ak je organizácia v omeškaní s platením faktúry (dokladu
ju nahrádzajúceho) alebo so splnením vykonateľného arbitrážneho
rozhodnutia znejúceho na peňažné plnenie, je poplatok z omeškania
0,05% dlžnej sumy za každý deň omeškania.
(2) Poplatok z omeškania v rovnakej výške je organizácia
oprávnená požadovať od organizácie, ktorá
a) je v omeškaní s odoslaním podkladu pre fakturáciu,
b) neoprávnene vyberie z jej účtu peňažnú sumu, na ktorú nemá
právo; v tomto prípade sa poplatok z omeškania počíta odo dňa,
keď bola suma vybraná, do dňa, keď bola suma vrátená.
(3) Odberateľ, ktorý nezaplatil faktúru v rozsahu vadného
plnenia (§ 202 ods. 1), nie je v omeškaní s platením, pokiaľ jeho
reklamácia je oprávnená a pokiaľ právo zo zodpovednosti za vady sa
včas uplatnilo.
(4) Poplatok z omeškania sa neplatí za dobu, po ktorú bolo
zdržanie vykonateľnej platby spôsobené peňažným ústavom.
Ak je organizácia v omeškaní s platením peňažného záväzku,
môže oprávnená organizácia v prípadoch, na ktoré sa nevzťahujú
ustanovenia § 378 ods. 1 a 2, požadovať zaplatenie úroku
z omeškania vo výške 5% ročne, pokiaľ nie je v právnych predpisoch
ustanovené niečo iné. Ustanovenie § 378 ods. 4 platí obdobne.
Zaplatením odberateľ nestráca právo zo zodpovednosti za vady.
V iných prípadoch než pri platení dodávok sú medzi
organizáciami podkladom pre platenie spravidla dobropis, ak
podklad vystavuje dlžník, vyúčtovanie, ak podklad vystavuje
veriteľ, a rozhodnutia alebo opatrenia príslušných orgánov.
Štvrtá hlava
VKLADY A ÚVERY
Zrušený od 1.5.1990
(1) Banka prijíma a vedie vklady organizácií spravidla na
základe zmluvy o vklade.
(2) V zmluve o vklade sa dohodnú podmienky vedenia vkladu,
najmä rozsah vkladu a pravidlá úrokovania, doba trvania vkladu,
výpovedná lehota a postup pri neplnení podmienok zmluvy o vklade.
(3) Zmluva o vklade vznikne dohodou o celom jej obsahu.
(1) Banka poskytuje úver spravidla na základe úverovej zmluvy.
(2) Úverovou zmluvou sa banka zaväzuje poskytnúť organizácii
úver na dohodnutý účel a v dohodnutom čase. Organizácia sa
zaväzuje použiť poskytnutý úver na dohodnutý účel, zaplatiť úrok
a úver v dohodnutom čase splatiť.
(3) V úverovej zmluve sa dohodnú podmienky úverovania, najmä
rozsah poskytnutého úveru, spôsob a časový plán jeho čerpania
a splácania a spravidla spôsob a formy predkladania vzájomných
informácií a podkladov, zabezpečenie úveru, pravidlá úrokovania
a postup pri neplnení úverovej zmluvy.
(4) Úverová zmluva vznikne dohodou o jej celom obsahu.
(5) Podrobnejší obsah zmluvy, ako aj druhy úverových zmlúv
môže upraviť vykonávací predpis.
Banka môže uhrádzať svoje pohľadávky zo splatných úverov aj
bez upomínania odpísaním z príslušných účtov úverovanej
organizácie; z účtov ručiteľa ich môže uhrádzať až po jeho
predchádzajúcom upovedomení.
Pri právach banky z poskytovania úverov a pri právach proti
ručiteľovi neplynie premlčacia lehota, pokiaľ na účte, z ktorého
sa majú tieto pohľadávky uhradiť, nie je dostatok prostriedkov na
ich úhradu.
JEDENÁSTA A ČASŤ
HOSPODÁRSKE POKUTY
(1) Hospodárska pokuta sa môže uložiť organizácii alebo
organizačnej jednotke vystupujúcej v hospodárskych vzťahoch vo
svojom mene, ktorá
a) porušuje ustanovenia § 119 až 119d,
b) vyvíja hospodársku činnosť neoprávnene,
c) fakturuje za ceny, ktoré sú v rozpore s cenovými predpismi,
d) uvedie za účelom získania neoprávneného prospechu nesprávne
údaje v návrhoch slúžiacich na určenie cien.
(2) Hospodárske pokuty sa odvádzajú do príslušného štátneho
rozpočtu.
(3) Hospodársku pokutu nemožno uložiť rozpočtovým
organizáciám.
(1) Hospodárske pokuty ukladá hospodárska arbitráž na návrh
orgánov oprávnených na to osobitným predpisom alebo z vlastného
podnetu na základe zistení urobených v arbitrážnom konaní orgánmi
hospodárskej arbitráže.
(2) Návrh na uloženie hospodárskej pokuty možno podať,
prípadne konanie z vlastného podnetu hospodárskej arbitráže možno
začať do jedného roku od zistenia porušenia povinnosti, najdlhšie
však do troch rokov nasledujúcich po roku, v ktorom bola táto
povinnosť porušená.
(3) Hospodárske pokuty sa ukladajú vo výške od 10 000 do
1 milióna Kčs. Pri určení ich výšky sa prihliada najmä na
závažnosť dôsledkov postihovaného konania. Ak právne predpisy
ukladajú za konanie postihnuteľné hospodárskou pokutou aj
povinnosť iného odvodu alebo pokuty odvádzanej do štátneho
rozpočtu, hospodárska pokuta sa neuloží.
DVANÁSTA ČASŤ
SPOLOČNÉ, PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA
Počítanie času
(1) Lehota určená podľa dní začína sa dňom, ktorý nasleduje po
udalosti, ktorá je rozhodujúca pre jej začiatok.
(2) Koniec lehoty určenej podľa týždňov, mesiacov alebo rokov
pripadá na deň, ktorý sa pomenovaním alebo číslom zhoduje s dňom,
na ktorý pripadá udalosť, od ktorej sa lehota začína. Ak nie je
takýto deň v poslednom mesiaci, pripadá koniec lehoty na posledný
deň mesiaca.
(1) Polovicou mesiaca sa rozumie pätnásť dní.
(2) Ak je lehota určená na jeden alebo niekoľko mesiacov a pol
mesiaca, počíta sa pätnásť dní naposledy.
Ak lehota bola predĺžená, má sa v pochybnostiach za to, že
nová lehota sa začína dňom, ktorý nasleduje po uplynutí pôvodnej
lehoty.
(1) Právo, nadobudnutie ktorého je viazané na určitý deň,
nadobúda sa už začiatkom tohto dňa. Právne následky omeškania
alebo zmeškania nastanú až uplynutím posledného dňa lehoty. Ak je
však na prejav alebo na plnenie určený alebo obvyklý len určitý
denný čas, možno taký prejav urobiť alebo plnenie poskytnúť včas
len v tomto dennom čase.
(2) Ak by posledný deň lehoty určenej na prejav alebo na
plnenie pripadol na sobotu alebo na deň pracovného pokoja,
posledným dňom lehoty je najbližší budúci pracovný deň, pokiaľ
právny predpis neustanovuje inak. Ak je však lehota ustanovená
určením kalendárneho týždňa, posledným dňom lehoty je vždy
posledný pracovný deň v tomto týždni.
Osobitné ustanovenia o právnom postavení niektorých organizácií
(1) V hospodárskoprávnych vzťahoch vystupujú aj podniky
zahraničného obchodu; ich zriaďovanie, spôsobilosť nadobúdať práva
a zaväzovať sa, hospodárenie, organizáciu a ostatné majetkoprávne
pomery upravujú osobitné predpisy.
(2) Ustanovenia tohto zákona nemožno použiť na vzťahy, pokiaľ
sú upravené zákonom o právnych vzťahoch v medzinárodnom obchodnom
styku.
Zrušený od 1.1.1989
(1) Fyzické alebo právnické osoby môžu jednotlivo alebo
spoločne zriaďovať za účelom rozvoja duchovných hodnôt, ochrany
ľudských práv alebo iných humanitných cieľov na ochranu a tvorbu
životného prostredia i zachovania prírodných hodnôt účelové fondy
(nadácie). Nadácia neslúži zárobkovým cieľom. Nadácia je
právnickou osobou; vzniká dňom registrácie podľa odseku 2.
(2) Organizáciu, ciele a používanie prostriedkov upravuje
štatút, ktorý vydáva zriaďovateľ. Pre platnosť štatútu sa vyžaduje
jeho registrácia na okresnom národnom výbore príslušnom podľa
sídla nadácie.
(3) Na nadácie sa primerane použijú ustanovenia všeobecne
záväzných právnych predpisov o spoločenských organizáciách.
O hospodárskej činnosti iných socialistických organizácií než
štátnych, družstevných a spoločenských, ak nie je upravená
osobitnými predpismi, platia tie ustanovenia tohto zákona, ktoré
svojím obsahom najlepšie zodpovedajú povahe a úlohám týchto
organizácií.
Ustanovenia tohto zákona o právnych vzťahoch podnikov
zahraničného obchodu platia aj pre ďalšie organizácie oprávnené
vykonávať zahraničnoobchodnú činnosť.
Orgány hospodárskeho riadenia
Zrušený od 1.7.1988
Splnomocnenie
(1) Federálne ministerstvo financií vydá predpisy
a) o hospodárení s národným majetkom,
b) o odpisovaní základných prostriedkov.
(2) Federálne ministerstvo financií po dohode s Ministerstvom
financií, cien a miezd Českej socialistickej republiky
a Ministerstvom financií, cien a miezd Slovenskej socialistickej
republiky vydá predpisy o rozsahu a podmienkach poistenia
organizácií.
(3) Federálne ministerstvo poľnohospodárstva a výživy po
dohode s Federálnym ministerstvom financií vydá podľa potreby
k § 69 ods. 3 vykonávací predpis o podmienkach predaja
poľnohospodárskych výrobkov pracovníkom štátnych organizácií
s poľnohospodárskou výrobou.
(4) Štátna banka česko-slovenská vydá vykonávacie predpisy
o platobnom styku a o úverových a vkladových vzťahoch.
(5) zrušený od 1.5.1990
(1) Federálne ministerstvo dopravy a spojov po dohode so
zúčastnenými ústrednými orgánmi podrobne upraví v prepravných
poriadkoch hospodárske záväzky obsiahnuté v deviatej časti a vydá
predpisy, ktorými podrobnejšie upraví zmluvu o príprave prepráv,
zasielateľskú zmluvu a zmluvu o hromadnej preprave osôb.
(2) Štátna komisia pre vedeckotechnický a investičný rozvoj po
dohode so zúčastnenými ústrednými orgánmi vydá podľa potreby
podrobnejšie predpisy o verejnej súťaži, užšej súťaži a verejnom
prísľube.
Vláda Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky nariadením
a) ustanoví podrobnosti o podnikovom registri,
b) môže odchylne upraviť na prechodnú dobu hospodárske záväzky
pre jednotlivé odvetvia (odbory), ak to vyžadujú naliehavé
potreby národného hospodárstva.
Zrušený od 1.5.1990
Zrušený od 1.5.1990
Prechodné ustanovenia
(1) Dňom nadobudnutia majetku do celospoločenského vlastníctva
zanikajú záložné práva a vecné bremená na tomto majetku.
(2) Zmluvy o dočasnom užívaní majetku uzavreté podľa § 348,
ktoré uzavreli v čase od 31. decembra 1989 do 31. decembra 1990
podniky a hospodárske zariadenia Komunistickej strany Čiech
a Moravy, Komunistickej strany Slovenska - Strany demokratickej
ľavice a Komunistickej strany Česko-Slovenska a podniky,
hospodárske a účelové zariadenia Zväzu mladých, nástupcu
Socialistického zväzu mládeže, zanikajú 31. decembrom 1991, pokiaľ
ich platnosť nezanikne pred týmto dátumom.
Ustanoveniami tohto zákona sa spravujú i právne vzťahy
vzniknuté pred 1. júlom 1964; vznik týchto právnych vzťahov ako
i práva z nich vzniknuté pred 1. júlom 1964 sa však spravujú
doterajšími predpismi.
Podľa doterajších predpisov sa až do svojho zakončenia
posudzujú všetky lehoty, ktoré začali plynúť pred 1. júlom 1964.
Záverečné ustanovenia
Zrušujú sa:
1. zákon č. 51/1955 Zb. o národných podnikoch a niektorých
iných hospodárskych organizáciách v znení zákona č. 67/1958 Zb.
(vyhláška č. 68/1958 Zb.),
2. vládne nariadenie č. 82/1951 Zb. o organizácii štátnych
majetkov,
3. zákon č. 73/1959 Zb. o miestnom hospodárstve,
4. vládne nariadenie č. 3/1953 Zb. o podnikoch štátneho
obchodu,
5. vládne nariadenie č. 81/1958 Zb. o správe národného
majetku,
6. vládne nariadenie č. 30/1954 Zb. o daroch v prospech štátu
a o usporadúvaní zbierok národnými výbormi,
7. vyhláška Ministerstva financií č. 205/1958 Ú.l.
(Ú.v.),
ktorou sa vykonáva vládne nariadenie o správe národného majetku
v znení vyhlášok č. 133/1960 Zb. a č. 59/1963 Zb.,
8. zákon č. 53/1954 Zb. o ľudových družstvách a družstevných
organizáciách v znení zákonného opatrenia Predsedníctva Národného
zhromaždenia č. 20/1956 Zb.,
9. zákon č. 27/1959 Zb. o družstevnej bytovej výstavbe,
10. zákon č. 100/1950 Zb. o podnikovom registri,
11. ustanovenie § 61 ods. 2 zákona č. 49/1959 Zb. o jednotných
roľníckych družstvách,
12. nariadenie ministra spravodlivosti č. 124/1950 Zb., ktorým
sa vydávajú niektoré podrobnejšie predpisy o podnikovom registri,
13. nariadenie ministra spravodlivosti č. 40/1951 Zb., ktorým
sa obmedzuje vyhlasovanie zápisov vykonaných v podnikovom
registri,
14. nariadenie ministra spravodlivosti č. 13/1953 Zb., ktorým
sa určuje, ktoré ďalšie podniky sa zapisujú do podnikového
registra,
15. nariadenie ministra spravodlivosti č. 85/1953 Zb., ktorým
sa určuje, ktoré ďalšie podniky sa zapisujú do podnikového
registra,
16. zákon č. 69/1958 Zb. o hospodárskych vzťahoch medzi
socialistickými organizáciami,
17. vládne nariadenie č. 79/1962 Zb., ktorým sa rozširuje
účinnosť zákona č. 69/1958 Zb. o hospodárskych vzťahoch medzi
socialistickými organizáciami na úsek stavebnej investičnej
výstavby jednotných roľníckych družstiev,
18. všetky vyhlášky a iné právne predpisy, ktorými sa vydávajú
základné podmienky dodávky, s výnimkou vyhlášky č. 127/1962 Zb.,
ktorou sa vydávajú základné podmienky dodávky prác a výkonov pre
vykonávanie poľnohospodárskej stavebnej investičnej výstavby
jednotných roľníckych družstiev a spoločných družstevných
podnikov,
19. vyhláška ministra zahraničného obchodu č. 172/1958 Ú.l.
(Ú.v.) o hospodárskych vzťahoch pri vykonávaní vývozu tovaru,
20. vyhláška ministra zahraničného obchodu č. 173/1958 Ú.l.
(Ú.v.) o hospodárskych vzťahoch pri vykonávaní dovozu tovaru
v znení vyhlášky č. 15/1960 Zb.,
21. vyhláška ministrov ťažkého strojárstva a zahraničného
obchodu č. 147/1959 Ú.l. (Ú.v.) o dodávkach
investičných celkov
alebo ich častí,
22. vyhláška hlavného arbitra Československej republiky
č. 225/1959 Ú.l.
(Ú.v.) o uzavieraní hospodárskych zmlúv na úseku
novej techniky v znení vyhlášky č. 14/1962 Zb.,
23. vyhláška hlavného arbitra Československej socialistickej
republiky č. 127/1960 Zb. o uzavieraní hospodárskych zmlúv
o vykonávaní prieskumných, projektových, vedeckovýskumných,
umeleckých a iných prác na vysokých a priemyselných školách pre
socialistické organizácie,
24. vyhláška ministra financií a hlavného arbitra
Československej republiky č. 179/1959 Ú.l.
(Ú.v.) o hmotných
podnetoch na zvýšenie efektívnosti investičnej výstavby v znení
vyhlášky č. 70/1961 Zb.,
25. smernice Ministerstva financií č. 180/1959 Ú.l.
(Ú.v.)
o odmenách a prirážkach na zhospodárnenie, skvalitnenie
a zrýchlenie investičnej výstavby v znení smerníc č. 71/1961 Zb.,
26. vyhláška hlavného arbitra Československej socialistickej
republiky č. 128/1962 Zb. o úprave sadzieb majetkových sankcií pri
dodávkach pre investičnú výstavbu,
27. vládna vyhláška č. 48/1958 Ú.l. (Ú.v.) o
označovaní
výrobkov údajmi o ich pôvode,
28. zákon č. 51/1959 Zb. o výkupe poľnohospodárskych výrobkov,
pokiaľ sa vzťahuje na jednotné roľnícke družstvá a ostatné
socialistické poľnohospodárske organizácie,
29. vyhláška Ministerstva pôdohospodárstva č. 162/1959 Ú.l.
(Ú.v.) o výkupe poľnohospodárskych výrobkov v znení vyhlášky
č. 68/1962 Zb.
30. vyhláška č. 114/1964 Zb. o podnikovom registri s výnimkou
§ 10,
31. zákon č. 72/1970 Zb. o niektorých opatreniach týkajúcich
sa podnikového registra,
32. ustanovenie § 4 nariadenia vlády ČSSR č. 91/1974 Zb.
o organizácii výrobných hospodárskych jednotiek a o ich štatútoch;
ostatné ustanovenia tohto nariadenia sa zrušujú 1.7.1989,
33. vyhláška č. 19/1954 Ú.l. (vyhláška č.
30/1954 Ú.v.)
o usmerňovaní likvidácií niektorých organizácií,
34. ustanovenia § 47 a 49 vyhlášky č.
48/1980 Zb. o hmotnom
bilancovaní a prerokúvaní dodávateľsko-odberateľských vzťahov
v plánovacom procese.
Tento zákon nadobúda účinnosť 1. júlom 1964.
Zákon č. 117/1965 Zb. nadobudol účinnosť 10. novembrom 1965.
Zákon č. 82/1966 Zb. nadobudol účinnosť 1. januárom 1967.
Zákonné opatrenie č. 13/1967 Zb. nadobudlo účinnosť
28. februárom 1967.
Zákon č. 69/1967 Zb. nadobudol účinnosť 1. januárom 1967.
Zákon č. 72/1970 Zb. nadobudol účinnosť 1. augustom 1970.
Zákon č. 138/1970 Zb. nadobudol účinnosť 1. januárom 1971.
Zákon č. 144/1975 Zb. nadobudol účinnosť 1. januárom 1976.
Zákon č. 165/1982 Zb. nadobudol účinnosť 1. januárom 1983.
Zákon č. 98/1988 Zb. nadobudol účinnosť 1. júlom 1988.
Zákon č. 173/1988 Zb. nadobudol účinnosť 1. januárom 1989.
Zákon č. 103/1990 Zb. nadobudol účinnosť 1. májom 1990.
Zákon č. 403/1990 Zb. nadobudol účinnosť 1. novembrom 1990.
Zákon č. 63/1991 Zb. nadobudol účinnosť 1. marcom 1991.
Zákon č. 539/1991 Zb. nadobudol účinnosť 20. decembrom 1991.
Novotný v.r.
Fierlinger v.r.
Lenárt v.r.
(Zavedený zákonom č. 165/1982 Zb.)
(1) Lehoty na uplatnenie práva na náhradu škody vzniknutej
vadným plnením, ktoré začali plynúť pred 1. januárom 1983, sa
posudzujú podľa doterajšieho ustanovenia § 131 ods. 3 druhej vety.
(2) Ustanovenie § 131 ods. 5 druhej vety sa nepoužije pri
zmluvách, na ktoré bolo poskytnuté prvé samostatné (čiastkové)
plnenie pred 1. januárom 1983.
(3) Ustanovenie § 142 ods. 4 sa nepoužije, ak došlo k zániku
práva na penále pred 1. januárom 1983.
(4) Ak zákon pripúšťa odchylnú úpravu, zostáva odchylná úprava
uvedená vo vykonávacích predpisoch platných k 1. januáru 1983
nedotknutá; úprava vzniku zmlúv o príprave dodávok, ktorú
ustanovujú vykonávacie predpisy, sa však zrušuje.
(Zavedený zákonom č. 98/1988 Zb.)
1. Ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy
vzniknuté pred 1. júlom 1988; vznik týchto právnych vzťahov, ako
aj práva z nich vzniknuté pred 1. júlom 1988 sa však spravujú
doterajšími predpismi.
2. Podľa doterajších predpisov sa až do svojho zakončenia
posudzujú všetky lehoty, ktoré začali plynúť pred 1. júlom 1988.
(Zavedený zákonom č. 98/1988 Zb.)
1. Počas trvania doterajších výrobných hospodárskych jednotiek
sa za orgán hospodárskeho riadenia považuje aj generálne
riaditeľstvo trustu voči podriadeným národným podnikom a účelovým
organizáciám, odborový podnik voči pridruženým národným podnikom,
prípadne účelovým organizáciám a koncern voči koncernovým
podnikom, prípadne koncernovým účelovým organizáciám.
2. Koncernové podniky a koncernové účelové organizácie
k majetku, s ktorým hospodária, vykonávajú vo svojom mene
a v rozsahu svojej spôsobilosti nadobúdať práva a zaväzovať sa
právo hospodárenia; vo svojom mene robia aj právne úkony týkajúce
sa tohto majetku.
3. V období do 31. decembra 1990 sú plánovacími aktami podľa
§ 115 aj štátne bilancie a ich rozpis podľa
§ 11 ods. 1 písm. a),
§ 13 ods. 1 a § 14 ods. 1 vyhlášky č.
48/1980 Zb. o hmotnom
bilancovaní a prerokúvaní dodávateľsko-odberateľských vzťahov
v plánovacom procese.
4. Pokiaľ sa v iných všeobecne záväzných právnych predpisoch
používa pojem "správa národného majetku", rozumie sa tým naďalej
"právo hospodárenia s národným majetkom".
(Zavedený zákonom č. 103/1990 Zb.)
1. Ustanoveniami tohto zákona sa spravujú i právne vzťahy
vzniknuté pred 1. májom 1990; vznik týchto právnych vzťahov, ako
aj práva z nich vzniknuté pred 1. májom 1990 sa však spravujú
doterajšími predpismi.
2. Podľa doterajších predpisov sa až do svojho zakončenia
posudzujú všetky lehoty, ktoré začali plynúť pred 1. májom 1990.
Dĺžka a povaha lehôt, ktoré by podľa doterajšieho § 131 zákona
začínali plynúť po 1. máji 1990, sa spravuje týmto zákonom s tým,
že tieto lehoty začínajú plynúť 1. májom 1990.
3. Pre hospodárenie s vratnými obalmi a prepravnými
prostriedkami pri dodávkach výrobkov uskutočnených predo dňom
účinnosti tohto zákona platia doterajšie právne predpisy.
4. Doterajšie spoločné podniky založené podľa zákona
č. 90/1988 Zb. o poľnohospodárskom družstevníctve a družstevné
podniky založené viacerými družstevnými organizáciami podľa zákona
č. 94/1988 Zb. o bytovom, spotrebnom a výrobnom družstevníctve sú
spoločnými podnikmi podľa § 106zd a nasl. tohto zákona. Ich
účastníci upravia najneskôr do šiestich mesiacov odo dňa účinnosti
tohto zákona doterajšie zmluvy o založení dotknutých organizácií
v súlade s týmto zákonom.
5. Pri stavbách začatých pred účinnosťou tohto zákona sa pri
fakturovaní a platení, včítane poskytovania splátok, postupuje
podľa doterajšej vyhlášky Federálneho ministerstva financií
č. 37/1983 Zb. o fakturovaní a platení dodávok pre investičnú
výstavbu a dodávok geologických prác. Organizácie však môžu
dohodnúť namiesto splátok poskytovanie preddavkov. Povinnosť podľa
§ 8 tejto vyhlášky sa však mení na oprávnenie investora.
1) Napr.:
Zákon č. 116/1985 Zb. o podmienkach činnosti organizácií
s medzinárodným prvkom v Československej socialistickej
republike.
Zákon č. 111/1990 Zb. o štátnom podniku.
Zákon č. 90/1988 Zb. o poľnohospodárskom družstevníctve v znení
neskorších predpisov.
Zákon č. 94/1988 Zb. o bytovom, spotrebnom a výrobnom
družstevníctve.
Zákon č. 68/1989 Zb. o organizácii Československé štátne dráhy.
Zákon č. 158/1989 Zb. o bankách a sporiteľniach.
Zákon č. 104/1990 Zb. o akciových spoločnostiach.
Zákon č. 105/1990 Zb. o súkromnom podnikaní občanov.
2) Zákon č. 42/1980 Zb. o hospodárskych stykoch so zahraničím
v znení neskorších predpisov.
2) Pozri § 34 písm. e) zákona č. 133/1970 Zb.
3) Zákon č. 105/1990 Zb. o súkromnom podnikaní občanov.
4) § 14 zákona č. 158/1989 Zb. o bankách a sporiteľniach.