Zdieľanie poznámky:
Obsah
Typ obsahu
66/1965 Zb.
VLÁDNE NARIADENIE
z 23. júna 1965,
ktorým sa vykonáva Zákonník práce
Zmena: 12/1968 Zb.
Zmena: 60/1970 Zb.
Vláda Československej socialistickej republiky vydáva na návrh
Ústrednej rady odborov na vykonanie Zákonníka práce
č. 65/1965 Zb. (ďalej len "zákonník") toto nariadenie:
Vznik, zmeny a skončenie pracovného pomeru
Záznamy o pracovných vzťahoch v občianskych preukazoch
(1) Vznik a skončenie pracovného (učebného) pomeru, prípadne
členského pomeru k výrobnému družstvu alebo k jednotnému
roľníckemu družstvu sa zaznamenávajú v občianskych preukazoch.
Tieto záznamy sú povinné vykonávať organizácie.
(2) Pracovník je povinný predložiť organizácii svoj občiansky
preukaz na záznam údajov uvedených v predchádzajúcom odseku.
(3) V občianskych preukazoch sa nezaznamenáva vznik
a skončenie pracovného pomeru
a) vedľajšieho (§ 70 zákonníka),
b) dojednaného na dobu prechodnej potreby nepresahujúcej 6
pracovných dní,
c) dojednaného na výpomoc organizovanú národným výborom alebo
spoločenskou organizáciou pre poľnohospodárske špičkové alebo
podobné krátkodobé práce,
d) dojednaného pracovníkom, ktorého organizácia, v ktorej je
v pracovnom alebo členskom pomere, dočasne uvoľnila pre výkon
práce v inej organizácii,
e) dojednaného študentom v dennom štúdiu,
f) dojednaného medzi občanmi.
Pracovník preukazuje pri vstupe do pracovného pomeru záznamom
v občianskom preukaze skončenie svojho predchádzajúceho pracovného
pomeru, prípadne členského pomeru k výrobnému družstvu alebo
k jednotnému roľníckemu družstvu (§ 25 zákonníka).
(1) Ak nemá pracovník v občianskom preukaze dosiaľ žiadny
záznam o pracovných vzťahoch uvedených v predchádzajúcom
ustanovení alebo ak uplynulo od ich skončenia viac ako 6 týždňov,
je povinný preukázať organizácii, ktorá ho prijíma do pracovného
vzťahu, svoju doterajšiu činnosť potvrdením miestneho národného
výboru. Toto potvrdenie netreba, ak ide o prijatie
a) pracovníka po skončení školskej dochádzky alebo štúdia,
b) študenta v dennom štúdiu,
c) požívateľa starobného alebo invalidného dôchodku,
d) pracovníka na dobu prechodnej potreby nepresahujúcej 6
pracovných dní,
e) pracovníka na výpomoc organizovanú národným výborom alebo
spoločenskou organizáciou pre poľnohospodárske špičkové alebo
podobné krátkodobé práce,
f) pracovníka v prípadoch určených okresným národným výborom.
(1) Federálne Ministerstvo práce a sociálnych vecí môže určiť
po dohode s federálnym Ministerstvom vnútra a po prerokovaní
s Ústrednou radou Československého revolučného odborového hnutia,
ktoré ďalšie skutočnosti týkajúce sa pracovných pomerov
a členských pomerov k výrobnému družstvu alebo k jednotnému
roľníckemu družstvu sa zaznamenávajú do občianskych preukazov, ako
i podrobnosti o vykonávaní záznamov.
(2) Podmienky, za ktorých smie jednotné roľnícke družstvo
prijať občana za člena družstva pred zánikom jeho členstva v inom
jednotnom roľníckom družstve alebo jeho pracovného pomeru,
upravujú Vzorové stanovy jednotných roľníckych družstiev.
Preloženie
Učitelia, vychovávatelia, pracovníci zabezpečujúci prevádzku
dopravy a spojov a zdravotnícki pracovníci, pokiaľ sa organizácia
s nimi nedohodne inak, môžu byť preložení do iného miesta, než
bolo dojednané v pracovnej zmluve, v rámci tej istej organizácie
i na čas presahujúci 90 dní v kalendárnom roku, najdlhšie však na
jeden rok, ak to vyžaduje zabezpečenie záujmov obyvateľstva.
Opätovne môžu byť preložení, pokiaľ sa s nimi organizácia
nedohodne inak, najskôr až po uplynutí jedného roka od času, keď
sa skončilo ich predchádzajúce preloženie.
Potvrdenie o zamestnaní
V potvrdení o zamestnaní vydanom organizáciou pracovníkovi pri
skončení pracovného pomeru treba okrem údajov o dobe zamestnania,
druhu vykonávaných prác a dosiahnutej kvalifikácii ešte aj uviesť
a) aká doba bola pracovníkovi započítaná pre účely dovolenky na
zotavenie, koľko pracovných dní pracovník vyčerpal zo svojej
dovolenky za bežný kalendárny rok, prípadne za koľko dní
dostal náhradu za nevyčerpanú dovolenku alebo o koľko
pracovných dní mu bola dovolenka skrátená a z akého dôvodu,
b) dôvod skončenia pracovného pomeru, pokiaľ má vplyv na
dovolenku na zotavenie a na náhradu mzdy pri prekážkach
v práci (§ 100 ods. 2 a
§ 125 ods. 3 zákonníka),
c) skutočnosti rozhodujúce pre posúdenie nárokov na dávky
nemocenského poistenia,
d) či, v akej výške, v akom poradí a v čí prospech sa vykonávali
z pracovníkovej mzdy zrážky.
Pracovná disciplína
Postup pri ukladaní kárnych opatrení
(1) Vedúci organizácie alebo ním splnomocnený vedúci pracovník
postupuje pri ukladaní kárnych opatrení tak, aby sa výchovný účel
sledovaný kárnym opatrením dosiahol čo najúčinnejšie
a najrýchlejšie.
(2) Pred uložením kárneho opatrenia treba vyslúchnuť
pracovníka, celý prípad podrobne vyšetriť výsluchom svedkov,
prípadne obstarať písomné doklady a pod.
(3) V rozhodnutí o kárnom opatrení musí sa uviesť, o aké
porušenie pracovnej disciplíny ide a aké kárne opatrenie sa zaň
ukladá. Rozhodnutie o kárnom opatrení musí obsahovať i poučenie
o možnosti požiadať o jeho preskúmanie podľa § 81 zákonníka;
rozhodnutie, ktorým sa ukladá verejné pokarhanie, musí obsahovať
aj údaj o tom, ako sa zverejní.
(4) Námietky sa podávajú písomne alebo ústne s uvedením
dôvodov. Ak boli podané ústne, je organizácia povinná spísať o tom
záznam, ktorý pracovník podpíše. Námietky alebo záznam o nich
treba predložiť bez prieťahov tomu, kto je príslušný o nich
rozhodovať.
Do doby výkonu kárnych opatrení sa nezapočítava doba, po ktorú
pracovník z akéhokoľvek dôvodu nepracoval.
Evidencia kárnych opatrení
(1) Rozhodnutia o kárnych opatreniach, ktoré nadobudli
právoplatnosť, zakladajú sa do osobného spisu pracovníka.
(2) Rozhodnutie o kárnom opatrení sa vyradí z osobného spisu
pracovníka, len čo sa pracovník posudzuje, akoby mu kárne
opatrenie nebolo uložené (§ 79 ods. 2 a 3 zákonníka). Od tohto dňa
sa nesmie v žiadnych dokladoch ani posudkoch týkajúcich sa
pracovníka uvádzať, že mu bolo uložené kárne opatrenie.
Pracovný čas a čas odpočinku
Prestávky v práci
Pracovné prestávky na jedlo a oddych sa započítavajú do
pracovného času v rozsahu 15 minút za smenu.
Dni pracovného pokoja
(1) Ak nie je z prevádzkových dôvodov možné poskytnúť
pracovníkovi nepretržitý odpočinok v týždni v trvaní 32 hodín
(§ 92 zákonníka), môže vedúci organizácie rozvrhnúť pracovný čas
tak, že čas tohto odpočinku bude najmenej 24 hodín
a) pri sezónnych a kampaňových prácach s výnimkou
poľnohospodárstva,
b) v doprave, spojoch, kultúrnych zariadeniach a v nepretržitých
prevádzkach s podmienkou, že na jednotlivých pracovníkov
pripadne nepretržitý odpočinok v dĺžke 32 hodín aspoň raz za
tri týždne.
(2) Pracovný čas môže vedúci organizácie rozvrhnúť
v živočíšnej výrobe počas celého roka a v rastlinnej výrobe po čas
poľných prác tak, že nepretržitý odpočinok v dĺžke 32 hodín
pripadne na jednotlivých pracovníkov raz za dva týždne.
(3) V spojoch môže byť nepretržitý odpočinok v týždni skrátený
na poštách bez turnusovej prevádzky, pri doručovaní tlačovín
a vodičom kurzových jázd až na 18 hodín.
Práca nadčas
Do počtu hodín najviac prípustnej práce nadčas v roku sa
nezahŕňajú práce nadčas, za ktoré pracovník dostal náhradné voľno
alebo ktoré vykonával
a) pri naliehavých opravných prácach,
b) pri pomocných prácach, ktoré nevyhnutne predchádzajú výrobe
alebo po nej nasledujú,
c) pri prácach nevyhnutných v súvislosti s odovzdávaním práce
ďalšej smene v nepretržitej prevádzke až do ôsmich hodín
týždenne,
d) v súvislosti so strážením závodu až do ôsmich hodín týždenne,
e) ak hrozilo nebezpečenstvo pre život alebo zdravie.
Dovolenka na zotavenie
(1) Za pracovníkov, ktorí vykonávajú práce zdraviu škodlivé
alebo obzvlášť obťažné, považujú sa pracovníci
a) ktorí trvale pracujú v tuberkulóznych liečebniach
a tuberkulóznych lôžkových a ambulantných oddeleniach ústavov
národného zdravia, v ktorých sa ošetrujú chorí s nákazlivou
formou tbc, a v Bangových izolátoch,
b) ktorí sú pri práci vystavení vo významnej miere nepriaznivým
vplyvom ionizujúceho žiarenia,
c) ktorí sú pri práci na pracoviskách s infekčnými materiálmi
vystavení priamemu nebezpečenstvu nákazy,
d) ktorí pracujú pri priamom ošetrovaní alebo obsluhe duševne
chorých,
e) ktorí ako vychovávatelia vychovávajú mládež za sťažených
podmienok a ktorí pracujú ako zdravotnícki pracovníci Ústavu
národného zdravia nápravnej výchovy,
f) ktorí pracujú nepretržite aspoň jeden rok v tropických
oblastiach alebo inak zdravotne obťažných oblastiach,
g) ktorí vykonávajú mimoriadne namáhavé práce, pri ktorých sú
trvalo vystavení mikroklimatickým podmienkam nadmerne
zaťažujúcim organizmus alebo významne zvýšenému atmosferickému
tlaku,
h) ktorí trvalo pracujú s látkami s preukazateľne kancerogennými
účinkami.
(2) Federálne Ministerstvo práce a sociálnych vecí vydá po
dohode s ministerstvami zdravotníctva Českej socialistickej
republiky a Slovenskej socialistickej republiky, ostatnými
zúčastnenými ústrednými orgánmi a Ústrednou radou Československého
revolučného odborového hnutia zoznamy druhov prác, pracovísk
a oblastí podľa predchádzajúceho odseku; pritom môže bližšie určiť
okruh pracovníkov, ktorým sa dodatková dovolenka poskytuje,
a vymedziť spôsob a rozsah ohrozenia, ktoré odôvodňujú jej
poskytovanie.
(1) Pracovník, ktorý za podmienok uvedených v § 13 ods. 1
pracuje celý kalendárny rok, má nárok na dodatkovú dovolenku
v dĺžke jedného kalendárneho týždňa. Ak pracuje pracovník za
týchto podmienok len časť kalendárneho roka, patrí mu za každých
25 takto odpracovaných dní jedna dvanástina dodatkovej dovolenky,
a to i keď nesplnil podmienky pre vznik nároku na dovolenku
(§ 100 zákonníka).
(2) Táto dodatková dovolenka patrí pracovníkovi pri splnení
ustanovených podmienok, i keď má nárok na dodatkovú dovolenku
podľa § 105 ods. 1 zákonníka.
(3) Pracovník, ktorý dovŕšil jeden rok nepretržitej práce
v tropických oblastiach alebo inak zdravotne ťažkých oblastiach
(§ 13 ods. 1 písm. f), má nárok na dodatkovú dovolenku už za tento
rok.
(1) Pomerná časť dovolenky na zotavenie sa určí tak, že sa
poskytne za každý kalendárny mesiac trvania pracovného pomeru
v kalendárnom roku jedna dvanástina dovolenky. To platí, i keď
v kalendárnom mesiaci pracovník zmenil zamestnanie; v tom prípade
mu patrí pomerná časť dovolenky od organizácie, v ktorej bol
v pracovnom pomere dlhšie ako polovicu mesiaca. Ak zmenil
pracovník zamestnanie v polovici mesiaca, poskytne mu pomernú časť
dovolenky za tento mesiac nová organizácia.
(2) Ak bol pracovník dlhodobe plne uvoľnený pre výkon verejnej
funkcie, poskytne mu dovolenku (jej pomernú časť) organizácia, pre
ktorú je uvoľnený funkcionár činný; táto organizácia mu poskytne
aj tú časť dovolenky, ktorú si nevyčerpal pred nástupom verejnej
funkcie. Ak si nevyčerpal pracovník dovolenku (jej pomernú časť)
pred skončením funkčného obdobia, poskytne mu ju organizácia,
v ktorej je v pracovnom pomere.
(3) Ak bol pracovník poľnohospodárskej výrobnej organizácie
dočasne uvoľnený na výkon prác pre inú organizáciu, poskytne mu za
dobu tohto uvoľnenia pomernú časť dovolenky organizácia, pre ktorú
bol uvoľnený, i keď nespĺňa podmienky pre vznik nároku na
dovolenku.
(1) Ak nepracoval pracovník pred vyčerpaním dovolenky
v kalendárnom roku, za ktorý sa dovolenka poskytuje, pre výkon
základnej (náhradnej) vojenskej služby, pre práceneschopnosť, pre
iné dôležité osobné prekážky, než sú uvedené v prílohe tohto
nariadenia, alebo pracovníčka pre ďalšiu materskú dovolenku
(§ 157 ods. 2 zákonníka), kráti sa mu dovolenka za prvých 100
takto zameškaných pracovných dní o jednu dvanástinu a za každých
ďalších 25 takto zameškaných pracovných dní takisto o jednu
dvanástinu. Dovolenku však nemožno krátiť za dni práceneschopnosti
vzniknutej v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania,
za ktoré zodpovedá organizácia.
(2) Za každú zameškanú smenu (pracovný deň) alebo jej prevažnú
časť, keď organizácia po dohode so závodným výborom základnej
organizácie odborového zväzu (ďalej len "závodný výbor")
neospravedlní neprítomnosť pracovníka v práci, kráti mu dovolenku
o jeden až tri dni. Neospravedlnené zameškania kratších častí
jednotlivých smien možno sčítať a rovnako krátiť pracovníkovi
dovolenku, ak tieto zameškania pracovného času presahujú vcelku
polovicu priemernej dĺžky smeny.
(3) Pri krátení dovolenky podľa predchádzajúcich odsekov sa
nesmie dovolenka pracovníkovi krátiť na menej než jeden kalendárny
týždeň. Ak pracovník dosahuje mimoriadne pracovné výsledky, môže
organizácia so súhlasom závodného výboru krátenie dovolenky pre
prvšiu neospravedlnenú neprítomnosť v práci pracovníkovi
odpustiť.
(4) Pracovníkovi, ktorý zameškal prácu pre výkon trestu
odňatia slobody, sa za každých 25 takto zameškaných pracovných dní
kráti dovolenka o jednu dvanástinu. Výkon nápravného opatrenia nie
je dôvodom na krátenie dovolenky.
(5) Ak si pracovník dovolenku už vyčerpal alebo ak mu na ňu
nevznikol nárok, je organizácia povinná pre zameškanie práce
z dôvodov uvedených v odsekoch 2 a 4 krátiť mu dovolenku spôsobom
uvedeným v týchto odsekoch v budúcom kalendárnom roku. Ak nemôže
krátenie previesť na budúci rok pre skončenie pracovného pomeru,
je pracovník povinný vrátiť vyplatenú náhradu mzdy pripadajúcu na
časť dovolenky, o ktorú sa mu mala dovolenka skrátiť. Organizácia
je oprávnená zraziť si príslušnú sumu pri výplate pracovníkovej
mzdy.
(1) Organizácia môže po dohode so závodným výborom určiť, že
jej pracovníci nastúpia hromadnú závodnú dovolenku, ak je táto
dovolenka potrebná z prevádzkových dôvodov a zlučiteľná so záujmom
spoločnosti, najmä ak sa tým neohrozí ani nesťaží plnenie
plánovaných úloh. Hromadná závodná dovolenka nesmie byť viacej ako
dva kalendárne týždne; pri umeleckých súboroch z povolania môže
trvať štyri kalendárne týždne.
(2) Organizácia je povinná zabezpečiť pracovníkovi, ktorému
v čase hromadnej závodnej dovolenky nepatrí nárok na dovolenku
alebo ktorému patrí nárok na kratšiu dovolenku, ako je hromadná
závodná dovolenka, náhradnú prácu primeranú jeho kvalifikácii. Za
túto prácu mu patrí mzda podľa vykonanej práce, najmenej však vo
výške jeho priemerného zárobku; ak mu nebola náhradná práca
pridelená, patrí mu náhrada mzdy vo výške priemerného zárobku. Ak
vznikne pracovníkovi dodatočne v kalendárnom roku nárok na
dovolenku, započíta sa mu do nej doba hromadnej závodnej
dovolenky, po ktorú sa mu poskytla náhrada mzdy, hoci nevykonával
prácu.
(1) Pracovníkovi prijatému na sezónne alebo kampaňové práce
patrí pri skončení pracovného pomeru namiesto dovolenky za každých
25 odpracovaných dní náhrada mzdy za jednu dvanástinu dovolenky,
ktorá by mu patrila, keby splnil podmienky pre vznik nároku na
dovolenku.
(2) Pracovníkom stavebnej výroby a výroby stavebných hmôt,
dielcov a konštrukcií a stavebnomontážnych organizácií,
pracovníkom vnútroštátnej vodnej dopravy a pracovníkom
v poľnohospodárskej a lesnej výrobe, pokiaľ ich práca podstatne
závisí od poveternostných vplyvov, patrí za každý týždeň dovolenky
čerpanej v zimnom období ďalšia dovolenka v trvaní dvoch dní,
najviac však jeden týždeň. Príslušné ústredné orgány môžu po
dohode s ústrednými výbormi odborových sväzov bližšie určiť okruh
pracovníkov, ktorým sa poskytuje táto ďalšia dovolenka.
Mzda, náhrada mzdy a náhrady výdavkov
Začiatok dňa pracovného pokoja
V organizáciách s nočnými smenami začína sa deň pracovného
pokoja hodinou zodpovedajúcou nástupu tej smeny, ktorá v pracovnom
týždni nastupuje ako prvá.
Poradie zrážok zo mzdy
(1) Zo mzdy sa najprv zrazí daň zo mzdy. Ak však bolo
pracovníkovi uložené nápravné opatrenie, zrazí sa suma prepadajúca
štátu ešte pred daňou zo mzdy.
(2) Ostatné zrážky zo mzdy dovolené zákonníkom možno robiť len
v rozsahu ustanovenom v Občianskom súdnom poriadku v ustanoveniach
o výkone rozhodnutia zrážkami zo mzdy. Podľa týchto ustanovení sa
spravuje pri pohľadávkach, pre ktoré súd alebo národný výbor
nariadil výkon rozhodnutia, spôsob vykonávania zrážok i poradie
jednotlivých pohľadávok.
(3) Pri peňažných trestoch (pokutách) a náhradách uložených
vykonateľnými rozhodnutiami príslušných orgánov a pri preplatkoch
na dávkach nemocenského poistenia a sociálneho zabezpečenia sa
spravuje poradie dňom, keď bolo organizácii doručené vykonateľné
rozhodnutie príslušného orgánu; pri kárnych opatreniach dňom, keď
kárne opatrenie nadobudlo právoplatnosť.
(4) Pri zrážkach vykonávaných na základe dohody o zrážkach zo
mzdy uzavretej s organizáciou poradie sa spravuje dňom, keď bola
dohoda uzavretá; pri zrážkach vykonávaných na základe dohody
o zrážkach zo mzdy uzavretej s inou organizáciou alebo s občanom
poradie sa spravuje dňom, keď organizácii, v ktorej je pracovník
v pracovnom pomere, bola táto dohoda doručená.
(5) Pri nevyúčtovanom preddavku na náhradu cestovných,
sťahovacích a iných výdavkov, pri náborovom príspevku, ostatných
príspevkoch a náhrade sťahovacích výdavkov, ktoré boli
pracovníkovi vyplatené v nábore, a pri náhrade mzdy za dovolenku
poradie sa spravuje dňom, keď pracovníkovi vznikla povinnosť tieto
sumy vrátiť.
(6) Poradie získané podľa odsekov 1 až 4 zostáva zachované, aj
keď pracovník nastúpi do pracovného pomeru v inej organizácii,
ktorá bude vo vykonávaní zrážok zo mzdy pokračovať, len čo sa
z potvrdenia o zamestnaní alebo inak dozvie, že sa zo mzdy
pracovníka vykonávali zrážky. Zrážky na sumy uvedené v odseku 5
možno vykonávať v inej organizácii len na základe vykonateľného
rozhodnutia príslušného orgánu.
Prekážky v práci z dôvodov všeobecného záujmu
(1) Na výkon verejných funkcií, občianskych povinností a iných
úkonov vo všeobecnom záujme využívajú pracovníci predovšetkým svoj
voľný čas. Pokiaľ vo výnimočných prípadoch treba vykonávať tieto
funkcie, povinnosti alebo úkony v pracovnom čase, poskytne
organizácia pracovníkovi na tento účel pracovné voľno v nevyhnutne
potrebnom rozsahu.
(2) Výkonom verejnej funkcie sa rozumie napríklad výkon
povinností vyplývajúcich z funkcie poslanca Federálneho
zhromaždenia, Českej národnej rady a Slovenskej národnej rady
alebo národného výboru, člena komisie národného výboru, člena
komisie ľudovej kontroly a štatistiky, sudcu, člena orgánu
spoločenských organizácií alebo delegáta na ich sjazdy
a konferencie.
(3) O výkon občianskych povinností a iných úkonov vo
všeobecnom záujme ide najmä u svedkov, tlmočníkov a iných osôb
predvolaných na konanie na národnom výbore alebo jeho zariadení,
súde alebo inom štátnom orgáne, u darcov krvi, pri poskytnutí
prvej pomoci, pri povinných lekárskych prehliadkach, pri
opatreniach na boj proti prenosným chorobám, pri iných naliehavých
opatreniach preventívnej a liečebnej starostlivosti, pri izolácii
z dôvodov veterinárno-ochranných opatrení a pri poskytnutí osobnej
pomoci pri požiarnej ochrane, živelných udalostiach alebo v iných
obdobných mimoriadnych prípadoch.
(4) Ak vznikne pochybnosť, či ide o verejnú funkciu,
o občiansku povinnosť, prípadne o iný úkon vo všeobecnom záujme,
rozhodne o tom okresný národný výbor po dohode s okresnou
odborovou radou.
(1) Svedkovi a tlmočníkovi poskytne náhradu mzdy priamo
národný výbor, súd alebo iný štátny orgán, ktorý ho povolal na
konanie. Ak ide o predvolanie na miestny ľudový súd zriadený
v obci, poskytne mu túto náhradu národný výbor, a ak ide
o predvolanie na miestny ľudový súd zriadený na pracovisku,
organizácia, v ktorej je miestny ľudový súd ustavený.
(2) Za čas zameškaný účasťou na konaní národného výboru, súdu
alebo iného štátneho orgánu nepatrí pracovníkovi náhrada mzdy ani
od organizácie, ani od štátneho orgánu, ak išlo o konanie výhradne
v jeho osobnom záujme alebo ak dal naň pracovník sám podnet svojím
zavinením.
(3) Pokiaľ z povahy veci alebo z dokladov predložených
pracovníkom organizácii nevyplýva, že k výkonu verejnej funkcie,
občianskej povinnosti alebo iného úkonu vo všeobecnom záujme
muselo dôjsť v pracovnom čase, vyžiada si o tom organizácia
potvrdenie od orgánu, z podnetu ktorého alebo v záujme ktorého sa
pracovníkovi poskytlo pracovné voľno.
(1) Národný výbor uhradí organizácii náhradu mzdy vyplácanú
a) zrušené od 1.1.1968
b) pracovníkom organizácie pri opatreniach na boj proti prenosným
chorobám, pri iných naliehavých opatreniach preventívnej
a liečebnej starostlivosti, za čas izolácie z dôvodov
veterinárno-ochranných opatrení a za čas osobnej pomoci
poskytnutej na výzvu národného výboru pri požiarnej ochrane,
živelných udalostiach alebo v iných obdobných mimoriadnych
prípadoch alebo na výzvu orgánu Horskej služby v rámci
záchrannej akcie pri ohrození života, nehodách alebo živelných
udalostiach na horách.
(2) Ministerstvo financií môže po dohode s Ústrednou radou
odborov určiť, v ktorých ďalších prípadoch, prípadne v akom
rozsahu uhradí organizácii vyplatenú náhradu mzdy organizácia,
z podnetu ktorej alebo v záujme ktorej došlo k výkonu verejnej
funkcie alebo iného úkonu vo všeobecnom záujme v pracovnom čase.
Služba v ozbrojených silách
Ak je pracovník povinný ustanoviť sa osobne na vojenský úrad,
najmä na odvodné konanie, na vyšetrenie zdravotného stavu, na
splnenie ohlasovacej povinnosti alebo na vojenskú evidenciu,
organizácia je povinná poskytnúť mu za tým účelom pracovné voľno
v nevyhnutne potrebnom rozsahu s náhradou mzdy vo výške
priemerného zárobku.
(1) Pracovníkovi povolanému do služby v ozbrojených silách
poskytne organizácia v poslednom týždni predo dňom určeným na
nástup tejto služby potrebné pracovné voľno tak, aby si mohol
vybaviť svoje osobné a rodinné veci a včas sa ustanoviť na určené
miesto, najviac však jeden deň.
(2) Ak má pracovník nastúpiť službu v ozbrojených silách
v mieste tak vzdialenom od svojho bydliska, že cesta dopravnými
prostriedkami, ktoré je oprávnený použiť, trvá viac ako šesť
hodín, má nárok na jeden cestovný deň, a ak vyžaduje taká cesta
viac ako 18 hodín, na dva cestovné dni. Ak pracuje pracovník
v mieste tak vzdialenom od miesta bydliska svojej rodiny, že cesta
z jeho pracoviska do miesta jeho bydliska trvá viac ako šesť
hodín, patrí mu ďalší cestovný deň.
(3) Na cestu z miesta, kde bol prepustený zo služby
v ozbrojených silách, do miesta bydliska, prípadne pracoviska
patria pracovníkovi cestovné dni za podmienok a v rozsahu uvedenom
v predchádzajúcom odseku.
(4) Za čas pracovného voľna a za cestovné dni poskytnuté podľa
predchádzajúcich odsekov patrí pracovníkovi, ktorému tým ujde
zárobok, náhrada mzdy vo výške priemerného zárobku, ak má nárok na
náhradu mzdy pri výkone služby v ozbrojených silách.
(5) Po skončení služby v ozbrojených silách je pracovník
povinný nastúpiť prácu vo svojom zamestnaní najneskôr do troch
dní. Uvedená lehota sa predlžuje o prípadné cestovné dni podľa
odseku 3.
(1) Náhrada mzdy pri vojenskom cvičení a ďalších druhoch
služby v ozbrojených silách, s výnimkou vojenskej základnej
(náhradnej) služby, patrí pracovníkovi po čas tejto služby za
podmienok ustanovených v § 125 zákonníka vo výške
a) 50% jeho priemerného zárobku, ak ide o pracovníka, ktorý sa
nestará o žiadnu osobu;
b) 65% jeho priemerného zárobku, ak ide o pracovníka, ktorý sa
stará o jednu osobu;
c) 90% jeho priemerného zárobku, ak ide o pracovníka, ktorý sa
stará o dve osoby;
d) 95% jeho priemerného zárobku, ak ide o pracovníka, ktorý sa
stará o tri alebo viacej osôb.
(2) Pri priznávaní náhrady mzdy sa prihliada len na osoby,
ktoré sú uznávané za osoby pracovníkom vyživované pre účely dane
zo mzdy.
Dôležité osobné prekážky v práci
Pracovné voľno
(1) Ak pracovník nemôže vykonávať prácu z dôvodov uvedených
v prílohe tohto nariadenia, je organizácia povinná poskytnúť mu
pracovné voľno v rozsahu ustanovenom v tej istej prílohe.
(2) Organizácia môže poskytnúť pracovníkovi z týchto dôvodov
v odôvodnených prípadoch ďalšie pracovné voľno, prípadne mu môže
poskytnúť pracovné voľno aj z iných vážnych dôvodov, najmä na
zariadenie dôležitých osobných, rodinných alebo majetkových vecí,
ktoré nemožno vybaviť mimo pracovného času, ak by pracovníkovi
inak vznikla ujma. V týchto prípadoch sa neposkytuje náhrada mzdy.
Pracovník sa môže s organizáciou dohodnúť, že takto zameškaný čas
nadpracuje.
Náhrada mzdy
(1) Organizácia poskytne pracovníkovi náhradu mzdy vo výške
priemerného zárobku za čas zameškaný pre dôležitú osobnú prekážku
v práci uvedenú v prílohe tohto nariadenia v rozsahu a za
podmienok ustanovených v tejto prílohe; domáckym pracovníkom ju
poskytne len v prípadoch uvedených pod č. 4, 5 a 6 tejto prílohy.
(2) Náhrada mzdy patrí pracovníkovi, ak bol pred poskytnutím
pracovného voľna v pracovnom pomere aspoň tri bezprostredne
predchádzajúce mesiace. Pracovníkovi, ktorý vstúpil prvý raz do
pracovného pomeru po absolvovaní školy alebo po skončení učebného
pomeru, patrí náhrada mzdy, aj keď nespĺňa túto podmienku; jej
splnenie netreba aj v prípadoch, keď sa nevyžaduje splnenie
podmienky čakacej doby pre účely dovolenky na zotavenie (§ 100
ods. 2 zákonníka).
(3) Náhrada mzdy pracovníkovi nepatrí, ak neospravedlnene
zameškal smenu alebo jej časť v posledných 30 kalendárnych dňoch
pred poskytnutím pracovného voľna alebo ak sa po skončení
pracovného voľna bez vážneho dôvodu včas nevráti do práce.
Spoločné ustanovenia o prekážkach v práci na strane pracovníka
(1) Ak je prekážka v práci pracovníkovi vopred známa, je
povinný včas požiadať organizáciu o poskytnutie pracovného voľna.
Inak je pracovník povinný upovedomiť organizáciu o prekážke
a o jej predpokladanom trvaní bez zbytočného prieťahu.
(2) Prekážku v práci a jej trvanie je pracovník povinný
organizácii preukázať. Organizácia smie poskytnúť pracovné voľno
a náhradu mzdy len v nevyhnutne potrebnom rozsahu.
(3) Náhrada mzdy za čas zameškaný pre prekážky v práci sa
vypláca vo výplatných termínoch určených pre výplatu mzdy. Náhrada
mzdy za prvé dva týždne vojenskej základnej alebo náhradnej služby
sa vypláca najneskôr tri dni predo dňom určeným na nástup tejto
služby.
(4) O tom, či ide o neospravedlnené zameškanie smeny alebo jej
časti, rozhoduje organizácia po dohode so závodným výborom.
Priemerný zárobok
(1) Priemerný zárobok sa zisťuje k 1. januáru z hrubého
zárobku, ktorý pracovník dosiahol v organizácii v predchádzajúcom
kalendárnom roku.
(2) Ak pracovný pomer vznikol v bežnom kalendárnom roku,
zisťuje sa priemerný zárobok z hrubého zárobku dosiahnutého za čas
od vzniku pracovného pomeru až do konca zúčtovacieho obdobia
predchádzajúceho dňu, ku ktorému vznikla potreba ho zistiť.
(3) Ak v čase, za ktorý sa podľa predchádzajúcich odsekov
zisťuje priemerný zárobok, došlo k trvalej zmene základnej mzdy
pracovníka, vychádza sa len z jeho hrubého zárobku dosiahnutého od
tejto zmeny.
(1) Zistený priemerný zárobok sa používa až do konca bežného
kalendárneho roka. Ak však v tomto čase došlo k trvalej zmene
základnej mzdy pracovníka, zisťuje sa priemerný zárobok znova,
a to z hrubého zárobku dosiahnutého za čas od tejto zmeny až do
konca zúčtovacieho obdobia predchádzajúceho dňu, ku ktorému
vznikla potreba ho zistiť.
(2) Ak sa priemerný zárobok zisťuje za čas kratší ako tri
mesiace, používa sa najdlhšie do konca budúceho kalendárneho
mesiaca. Pri novom zistení sa vychádza vždy z hrubého zárobku
dosiahnutého za čas od vzniku pracovného pomeru, prípadne od
trvalej zmeny základnej mzdy až do konca zúčtovacieho obdobia
predchádzajúceho dňu, ku ktorému vznikla potreba ho zistiť.
(1) Pri zisťovaní priemerného zárobku sa neprihliada na čas,
po ktorý sa pracovníkovi neposkytovala mzda, s výnimkou
neospravedlnenej neprítomnosti v práci.
(2) Ak nevykonával pracovník v čase, za ktorý sa zisťuje
priemerný zárobok, prácu ani po čas 25 pracovných dní, vychádza sa
z pravdepodobného zárobku, ktorý by dosiahol, keby pracoval; takto
sa určuje priemerný zárobok najdlhšie do času, keď pracovník
odpracoval aspoň 25 pracovných dní.
(1) Do hrubého zárobku sa zahŕňajú všetky druhy mzdy, ktoré
boli vyplatené v uvedených dobách a podliehajú dani zo mzdy;
zahŕňa sa do neho aj mzda, ak sa z nej nevykonáva zrážka dane zo
mzdy len preto, že zárobok nedosahuje zdaniteľnú výšku. Do hrubého
zárobku sa však nezahŕňajú druhy mzdy, ktoré sú od dane zo mzdy
celkom alebo čiastočne oslobodené. Do hrubého zárobku sa
nezahŕňajú odmeny, ktoré organizácia pracovníkovi vyplatila na
základe dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru,
a u členov výrobných družstiev doplnkové odmeny.
(2) U funkcionárov národných výborov, ktorí sú pre výkon
funkcie celkom uvoľnení zo svojho doterajšieho zamestnania,
a sudcov z povolania sa do hrubého zárobku zahŕňa celá odmena,
ktorá im podľa platných predpisov patrí za výkon ich funkcie.
(3) Ak dôjde k trvalej zmene základnej mzdy, zahŕňajú sa do
priemerného zárobku prémie a odmeny patriace pracovníkovi za dobu
od tejto zmeny. Ak ku dňu, ku ktorému sa priemerný zárobok
zisťuje, nie je ich výška známa, zahŕňa sa do priemerného zárobku
pomerná časť premenlivých zložiek mzdy, ktoré boli zahrnuté do
priemerného zárobku pri jeho predchádzajúcom zistení.
(4) Ústredný orgán splnomocnený vládou môže pre niektoré
skupiny pracovníkov upraviť spôsob výpočtu priemerného zárobku
odchylne.
Pri zisťovaní výšky náhrady za stratu na zárobku sa vychádza
z priemerného zárobku pripadajúceho na jeden mesiac po odpočítaní
dane zo mzdy podľa sadzby príslušnej pre pracovníka v mzdovom
období, v ktorom mu vznikol nárok na náhradu; rovnako sa
postupuje, ak sa vychádza z priemerných zárobkov
spolupracovníkov.
Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci
V záujme zabezpečovania starostlivosti o bezpečnosť a ochranu
zdravia pri práci organizácie sú najmä povinné
a) zabezpečovať plánom v súlade s rozvojom výroby zvyšovanie
bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a zlepšovanie
pracovného prostredia,
b) zriaďovať, udržiavať a zlepšovať potrebné ochranné zariadenia
a vykonávať technické a organizačné opatrenia podľa predpisov
na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a podľa
nových poznatkov vedy a techniky,
c) nahrádzať fyzicky namáhavé práce a práce v sťažených
pracovných podmienkach novými pracovnými postupmi a použitím
mechanizácie, automatizácie, hermetizácie a pod.,
d) sústavne oboznamovať s predpismi na zaistenie bezpečnosti
a ochrany zdravia pri práci a s novými poznatkami
bezpečnostnej techniky vedúcich pracovníkov i všetkých
ostatných pracovníkov, pravidelne overovať ich znalosti týchto
predpisov a sústavne vyžadovať a kontrolovať ich dodržiavanie,
e) zaraďovať pracovníkov na prácu (funkciu) a pracovisko so
zreteľom na ich schopnosti a zdravotný stav a nepripustiť, aby
pracovník vykonával práce nadčas alebo v noci, pokiaľ by to
bolo v rozpore s predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany
zdravia pri práci alebo s lekárskym posudkom,
f) preberať a uvádzať do prevádzky len prevádzkové priestory,
stroje a zariadenia a zavádzať len technologické postupy,
ktoré zodpovedajú predpisom na zaistenie bezpečnosti a ochrany
zdravia pri práci, a odstraňovať zistené závady,
g) uplatňovať požiadavky bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci
aj pri dojednávaní dovozu strojov, zariadení a nástrojov,
h) sústavne kontrolovať úroveň starostlivosti o bezpečnosť
a ochranu zdravia pri práci, stav technickej prevencie, a či
sa počas pracovného procesu dodržiavajú zásady bezpečnosti
a ochrany zdravia pri práci, a odstraňovať zistené závady,
ch) neodkladne zisťovať a odstraňovať príčiny pracovných úrazov
a chorôb z povolania, viesť ich evidenciu, oznamovať ich
príslušným orgánom a vykonávať opatrenia potrebné na nápravu,
i) organizovať najmenej raz v roku previerky bezpečnosti
a ochrany zdravia pri práci na všetkých pracoviskách
a zariadeniach organizácie po dohode so základnou organizáciou
Revolučného odborového hnutia a za jej účasti; zistené
nedostatky odstraňovať a potrebné opatrenia investičného
charakteru zahrnúť do plánu a do kolektívnych zmlúv.
(1) Na zaistenie bezpečnosti a bezporuchovosti prevádzky je
organizácia povinná vykonávať pravidelné kontroly a revízie stavu
technických zariadení, pravidelné meranie škodlivín v pracovnom
ovzduší a plniť ďalšie úlohy ustanovené predpismi na zaistenie
bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci ako nedeliteľnú súčasť
preventívnej údržby.
(2) Na plnenie týchto povinností si vedúci organizácie
ustanovuje podľa potreby kvalifikovaných pracovníkov (revíznych
technikov, žeriavových referentov, protiprašných technikov,
odborných referentov). Títo pracovníci súčasne pomáhajú vedúcim
pracovníkom pri plnení všetkých povinností súvisiacich so
zaisťovaním bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, upozorňujú
ich na zistené nedostatky a podávajú im návrhy na ich odstránenie.
(3) Ak určí vedúci organizácie takých pracovníkov, aby mu
pomáhali pri plnení úloh súvisiacich s bezpečnosťou a ochranou
zdravia pri práci, nie je tým dotknutá jeho vlastná zodpovednosť
ani zodpovednosť ostatných vedúcich pracovníkov pri zaisťovaní
bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.
(1) Projektanti, konštruktéri a tvorcovia nových
technologických postupov zodpovedajú za to, že projekty,
konštrukčné diela a technologické postupy vyhovujú zásadám
bezpečnosti a ochrany zdravia v predpokladaných pracovných
podmienkach.
(2) Organizácie sú povinné zaisťovať bezpečnosť a ochranu
zdravia pri práci pri vývoji a výskume a zodpovedajú za to, že
projekty a projektová dokumentácia spĺňajú požiadavky bezpečnosti
a ochrany zdravia pri práci v súlade s novými poznatkami vedy
a techniky.
(3) Výrobné organizácie sú povinné zabezpečiť, že stroje,
zariadenia a nástroje nimi vyrábané zodpovedajú predpisom na
zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.
(1) Vedúci nadriadených organizácií sú tiež zodpovední za
koordinovanie a riadenie starostlivosti o bezpečnosť a ochranu
zdravia pri práci v podriadených organizáciách a za pravidelné
vykonávanie kontroly, ako podriadené organizácie plnia úlohy na
tomto úseku.
(2) Vedúci ústredných orgánov sú tiež povinní zabezpečovať,
aby sa výskum a vývoj zameriaval i na otázky bezpečnosti a ochrany
zdravia pri práci.
(1) Ústredný sväz výrobných družstiev ustanoví, ktoré orgány
vykonávajú dozor nad bezpečnosťou a ochranou zdravia pri práci vo
výrobných družstvách.
(2) Ministerstvo poľnohospodárstva, lesného a vodného
hospodárstva ustanoví, ktoré orgány vykonávajú dozor nad
bezpečnosťou a ochranou zdravia pri práci v jednotných roľníckych
družstvách.
(3) Pri výkone dozoru nad bezpečnosťou a ochranou zdravia pri
práci podľa predchádzajúcich odsekov majú jeho orgány rovnaké
práva a povinnosti ako orgány Revolučného odborového hnutia pri
výkone dozoru nad bezpečnosťou a ochranou zdravia pri práci
v iných organizáciách.
Osobné ochranné pracovné prostriedky
(1) Ak to vyžaduje ochrana života alebo zdravia pracovníkov
alebo ak je to potrebné na ochranu zdravia občanov, najmä
z dôvodov hygienickej a protiepidemickej starostlivosti, je
organizácia povinná poskytovať pracovníkom bezplatne ochranné
odevy, ochrannú obuv, iné prostriedky a pomôcky slúžiace osobnej
ochrane života a zdravia pri práci, ako aj umývacie, čistiace
a dezinfekčné prostriedky.
(2) Pracovníkom v prostredí, v ktorom odev alebo obuv podlieha
pri práci mimoriadnemu opotrebeniu alebo znečisteniu, poskytuje
organizácia aj pracovný odev a obuv ako osobné ochranné pracovné
prostriedky.
(3) Organizácia je povinná osobné ochranné pracovné
prostriedky udržiavať v používateľnom stave a sústavne vyžadovať
a kontrolovať ich používanie.
(4) Ústredné orgány vydajú v súčinnosti so Štátnou plánovacou
komisiou, s ministerstvami financií a zdravotníctva a s ústrednými
výbormi odborových sväzov smernice pre poskytovanie osobných
ochranných pracovných prostriedkov a zabezpečia dodržiavanie
hygienických zásad pri ich prideľovaní pracovníkom.
Náhrada škody
Plnenie pracovných úloh a priama súvislosť s ním
(1) Plnením pracovných úloh je výkon pracovných povinností
vyplývajúcich z pracovného pomeru, iná činnosť vykonávaná na
príkaz organizácie a činnosť, ktorá je predmetom pracovnej cesty.
(2) Plnením pracovných úloh je aj činnosť vykonávaná pre
organizáciu na podnet spoločenskej organizácie alebo
spolupracovníkov, prípadne i činnosť vykonávaná pre organizáciu
z vlastnej iniciatívy, pokiaľ na ňu pracovník nepotrebuje osobitné
oprávnenie alebo ju nevykonáva proti výslovnému zákazu
organizácie. Za plnenie pracovných úloh sa nepovažuje činnosť
súvisiaca s individuálnym obhospodarovaním záhumienka.
(3) V priamej súvislosti s plnením pracovných úloh sú úkony
potrebné na výkon práce a úkony počas práce obvyklé alebo potrebné
pred začiatkom práce alebo po jej skončení. Nepatrí sem však
stravovanie ani ošetrenie, prípadne vyšetrenie v zdravotníckom
zariadení, s výnimkou vyšetrenia vykonávaného na príkaz
organizácie alebo ošetrenia pri prvej pomoci.
(4) V priamej súvislosti s plnením pracovných úloh je aj
činnosť, ktorá napomáha plneniu politických, hospodárskych
a sociálnych úloh organizácie. Za týchto podmienok sa považuje za
činnosť v súvislosti s plnením pracovných úloh aj školenie
pracovníkov organizácie organizované vedením organizácie alebo
spoločenskou organizáciou, prípadne orgánom nadriadeným
organizácii a školenie pre funkcionárov spoločenskej organizácie
organizované vyšším orgánom tejto organizácie, ktorým sa sleduje
zvyšovanie politickej a odbornej pripravenosti pracovníkov.
(5) Ako pracovný úraz sa posudzuje aj úraz, ktorý pracovník
utrpel pre plnenie pracovných úloh.
Cesta do zamestnania
(1) Cestou do zamestnania a späť sa rozumie cesta z miesta
pracovníkovho bydliska (ubytovania) do miesta vstupu do závodu
alebo na iné miesto určené na plnenie pracovných úloh a späť;
v poľnohospodárskych, lesných a stavebných závodoch cesta
z bydliska na určené pracovisko alebo na určené zhromaždište
a späť.
(2) Cesta z obce bydliska pracovníka na pracovisko alebo do
miesta ubytovania v inej obci, ktorá je cieľom pracovnej cesty,
pokiaľ nie je súčasne obcou jeho pravidelného pracoviska,
posudzuje sa ako nevyhnutný úkon pred začiatkom práce alebo po jej
skončení.
(1) Učňom zodpovedá za škodu, ktorá im vznikla pri výchove na
povolanie alebo v priamej súvislosti s ňou, organizácia, ktorá
výchovu učňa vykonávala v čase, keď došlo k udalosti, z ktorej
škoda vznikla. Ak vznikla škoda v učňovskej škole riadenej
a spravovanej národným výborom, zodpovedá za ňu tento národný
výbor.
(2) Žiakom a študentom zodpovedá za škodu vzniknutú úrazom pri
vyučovaní alebo pri výchove v mimoškolských výchovných
zariadeniach alebo v priamej súvislosti s tým príslušný národný
výbor a študentom vysokých škôl vysoká škola. Ak došlo k úrazu pri
práci vo výrobe alebo pri prevádzkovej praxi alebo v priamej
súvislosti s nimi, zodpovedá študentom a žiakom organizácia,
v ktorej túto prácu vykonávali.
(3) Občanom plniacim verejné funkcie pre národné výbory
zodpovedá za škodu vzniknutú pri výkone funkcie alebo v priamej
súvislosti s ňou príslušný národný výbor.
(4) Funkcionárom spoločenskej organizácie zodpovedá za škodu
vzniknutú pri výkone funkcie alebo v priamej súvislosti s ňou
spoločenská organizácia. Pokiaľ však títo funkcionári napomáhajú
touto činnosťou súčasne plneniu politických, hospodárskych alebo
sociálnych úloh organizácie, v ktorej sú v pracovnom pomere,
zodpovedá im táto organizácia.
(5) Sudcom miestnych ľudových súdov zriadených na pracovisku
zodpovedá za škodu vzniknutú pri výkone funkcie alebo v priamej
súvislosti s ňou organizácia, v ktorej je miestny ľudový súd
ustavený, sudcom ostatných miestnych ľudových súdov miestny
národný výbor, ostatným sudcom súd. Členom krajských združení
advokátov zodpovedá príslušné krajské združenie.
Občanom so zmenenou pracovnou schopnosťou, ktorí nie sú
v pracovnom pomere a ktorých príprava na povolanie (činnosť) sa
vykonáva podľa predpisov o sociálnom zabezpečení, zodpovedá za
škodu vzniknutú úrazom pri tejto príprave organizácia, v ktorej sa
príprava na povolanie vykonáva.
(1) Nárok na náhradu škody vzniknutej pracovným úrazom majú aj
príslušníci verejných alebo závodných dobrovoľných jednotiek
požiarnej ochrany a príslušníci banskej záchrannej služby, ktorí
utrpia úraz pri výkone služby. To isté platí aj o osobách, ktoré
na výzvu miestneho národného výboru alebo veliteľa zásahu a podľa
jeho pokynov, prípadne s jeho vedomím osobne pomáhajú pri zásahu
proti požiaru alebo inej živelnej udalosti alebo odstraňovaní ich
následkov alebo pri cvičení jednotky požiarnej ochrany a pritom
utrpia úraz. Príslušníkom závodných dobrovoľných jednotiek
požiarnej ochrany a banskej záchrannej služby zodpovedá v týchto
prípadoch organizácia, v ktorej je jednotka alebo služba zriadená,
príslušníkom ostatných dobrovoľných jednotiek požiarnej ochrany
a iným uvedeným osobám zodpovedá príslušný národný výbor.
(2) Nárok na náhradu škody vzniknutej pracovným úrazom majú
občania, ktorí dobrovoľne v rámci akcie organizovanej národným
výborom alebo inou organizáciou vypomáhajú pri plnení dôležitých
úloh v záujme spoločnosti, napr. občania, ktorí dočasne vypomáhajú
pri zvelebovaní obcí alebo v jednotnom roľníckom družstve alebo na
štátnom majetku alebo ktorí vypomáhajú pri svojpomocnej
družstevnej bytovej výstavbe v rozsahu výpomoci vymedzenej
národným výborom v rozhodnutí o prípustnosti stavby alebo pri
stavebných akciách vykonávaných na zvelebenie prevádzkární
spotrebných družstiev. Za škodu vzniknutú pracovným úrazom
zodpovedá im organizácia, pre ktorú v čase pracovného úrazu
pracovali. Dobrovoľná výpomoc organizovaná v rámci patronátnej
činnosti sa však považuje za plnenie pracovných úloh; za škodu
v tomto prípade zodpovedá organizácia, v ktorej je postihnutý
v pracovnom pomere.
(3) Nárok na náhradu škody vzniknutej pracovným úrazom majú
ďalej vynálezcovia a zlepšovatelia, ktorí utrpia úraz pri skúšaní,
rozpracovaní alebo zavádzaní vynálezu alebo zlepšovacieho návrhu
pre organizáciu alebo po dohode s ňou. Rovnaký nárok majú členovia
ľudových spotrebných družstiev, ktorí utrpia úraz pri výkone
funkcie alebo pri činnosti pre družstvo, dobrovoľní príslušníci
civilnej obrany, zdravotníci Československého červeného kríža,
darcovia krvi, členovia Horskej služby, ako aj občania, ktorí na
jej výzvu a podľa jej pokynov osobne pomáhajú pri záchrannej akcii
v teréne, účastníci prípravy na obranu Československej
socialistickej republiky, pomocníci Zboru národnej bezpečnosti
a Pohraničnej stráže, dobrovoľní pracovníci opatrovateľskej služby
sociálneho zabezpečenia a iní občania, ktorých organizácia
poverila určitou funkciou alebo činnosťou, ak utrpeli úraz pri
plnení úloh súvisiacich s výkonom príslušnej funkcie alebo
činnosti. Za škodu im zodpovedá organizácia, pre ktorú boli v čase
úrazu činní.
Dohody o hmotnej zodpovednosti
(1) Ak nemôže organizácia odstrániť pred uzavretím dohody
o hmotnej zodpovednosti alebo pri prevedení pracovníka, ktorý
uzavrel túto dohodu, na inú prácu alebo na iné pracovisko alebo
pri jeho preložení závady v pracovných podmienkach (§ 170
zákonníka), na ktoré pracovník upozorňuje, musí sa organizácia
písomne zaviazať, že závady odstráni v určenej lehote.
(2) Ak vzniknú závady v pracovných podmienkach pracovníkov
spoločne zodpovedajúcich za schodok v súvislosti s tým, že bol na
ich pracovisko zaradený iný pracovník alebo ustanovený iný vedúci,
prípadne zástupca vedúceho, alebo s tým, že niektorý z pracovníkov
od dohody o hmotnej zodpovednosti odstúpil, je organizácia povinná
závady odstrániť.
(1) Inventarizácia sa musí urobiť pri uzavretí dohody
o hmotnej zodpovednosti, pri jej zániku, pri prevedení pracovníka
na inú prácu alebo na iné pracovisko, pri jeho preložení a pri
skončení pracovného pomeru.
(2) Na pracoviskách, kde pracujú pracovníci, ktorí zodpovedajú
za schodok spoločne s ostatnými, musí sa inventarizácia urobiť pri
uzavretí dohôd o hmotnej zodpovednosti so všetkými spoločne
zodpovednými pracovníkmi, pri zániku všetkých týchto dohôd, pri
prevedení na inú prácu alebo na iné pracovisko alebo preložení
všetkých spoločne zodpovedných pracovníkov, pri zmene vo funkcii
vedúceho alebo jeho zástupcu a na žiadosť ktoréhokoľvek zo
spoločne zodpovedných pracovníkov pri zmene v ich kolektíve,
prípadne pri odstúpení niektorého z nich od dohody o hmotnej
zodpovednosti.
(3) Ak pracovník, ktorý zodpovedá za schodok spoločne
s ostatnými a ktorého pracovný pomer sa skončil alebo ktorý bol
prevedený na inú prácu alebo na iné pracovisko alebo preložený,
nepožiada súčasne o vykonanie inventarizácie, zodpovedá za
prípadný schodok zistený najbližšou inventarizáciou na jeho
predchádzajúcom pracovisku. Ak pracovník, ktorý je zaraďovaný na
pracovisko, kde pracujú pracovníci zodpovedajúci za schodok
spoločne, nepožiada súčasne o vykonanie inventarizácie, zodpovedá,
pokiaľ od dohody o hmotnej zodpovednosti neodstúpil, za prípadný
schodok zistený najbližšou inventarizáciou.
Pri určovaní podielu náhrady jednotlivých pracovníkov, ktorí
zodpovedajú za schodok spoločne, vychádza sa z ich hrubých
zárobkov zúčtovaných za čas od predchádzajúcej inventúry do dňa
zistenia schodku. Pritom sa započítava zárobok za celý kalendárny
mesiac, v ktorom sa táto inventúra urobila, a neprihliada sa na
zárobok za kalendárny mesiac, v ktorom sa schodok zistil. Ak však
pracovník bol zaradený na pracovisko počas tohto obdobia,
započítava sa mu hrubý zárobok dosiahnutý odo dňa, keď bol na
pracovisko zaradený, do dňa zistenia schodku. Do hrubého zárobku
sa nezapočítava náhrada mzdy.
Náhrada za stratu na zárobku v niektorých osobitných prípadoch
U pracovníka, ktorý je v čase pracovného úrazu alebo zistenia
choroby z povolania (ďalej len "pracovný úraz") v niekoľkých
pracovných pomeroch alebo je činný aj na základe dohody o prácach
vykonávaných mimo pracovného pomeru, sa pri určení výšky náhrady
za stratu na zárobku vychádza z priemerných zárobkov dosahovaných
vo všetkých týchto pracovnoprávnych vzťahoch, a to po čas, po
ktorý by mohli trvať. Ak došlo k poškodeniu na zdraví v hlavnom
zamestnaní, poskytne organizácia náhradu za stratu na zárobku
dosahovanom vo vedľajšom pracovnom pomere, prípadne na základe
dohody o pracovnej činnosti, len ak o tejto ďalšej činnosti
pracovníka vedela a nepožadovala jej skončenie. To platí obdobne,
ak pracovník v čase pracovného úrazu pracoval súčasne v družstve.
Pracovníkom, ktorí utrpeli pracovný úraz v pracovnom pomere
dojednanom na určitý čas alebo pri výkone prác na základe dohody
o pracovnej činnosti uzavretej na určitý čas, patrí náhrada za
stratu na zárobku vždy len do času, keď sa mal tento
pracovnoprávny vzťah skončiť. Po tomto čase patrí náhrada za
stratu na zárobku, len ak možno podľa okolností dôvodne
predpokladať, že postihnutý by bol i ďalej trvale zamestnaný.
(1) Ak utrpel pracovný úraz požívateľ starobného alebo
invalidného dôchodku, patrí mu náhrada za stratu na zárobku po
čas, pokiaľ sám neprestal byť zamestnaný z dôvodov, ktoré
nesúvisia s jeho pracovným úrazom. Ak však dôchodca ďalej
nepracuje z dôvodov, ktoré súvisia s jeho pracovným úrazom, patrí
mu náhrada po čas, po ktorý by vzhľadom na svoj zdravotný stav
pred pracovným úrazom mohol pracovať.
(2) Odo dňa, keď sa mala skončiť školská dochádzka, výchova na
povolanie v učebnom pomere alebo štúdium, patrí žiakovi, učňovi
a študentovi nárok na náhradu za stratu na zárobku len
a) po čas, o ktorý sa následkom pracovného úrazu predĺžila jeho
školská dochádzka, výchova na povolanie v učebnom pomere alebo
štúdium,
b) po čas práceneschopnosti pre pracovný úraz,
c) ak sa stal následkom pracovného úrazu invalidným alebo
čiastočne invalidným.
Priemerný zárobok pred vznikom škody spôsobenej pracovným úrazom
Priemerný zárobok pracovníka pred vznikom škody spôsobenej
pracovným úrazom je priemerný zárobok zistený podľa § 30 a nasl.,
pokiaľ nie je ďalej ustanovené inak.
U pracovníka, ktorý bol pre ohrozenie chorobou z povolania
prevedený na inú prácu a u ktorého sa choroba z povolania zistila
len po tomto prevedení, vychádza sa pri výpočte náhrady za stratu
na zárobku, pokiaľ je to pre pracovníka výhodnejšie, z priemerného
zárobku zisteného naposledy predo dňom prevedenia na inú prácu. To
isté platí, ak bola na inú prácu prevedená žena z dôvodov
tehotnosti alebo materstva (§ 153 zákonníka).
U učňa je priemerným zárobkom pred vznikom škody spôsobenej
pracovným úrazom
a) po čas prípravného obdobia odmena, ktorá mu patrí podľa
príslušných predpisov, vrátane hodnoty ubytovania
a stravovania poskytnutých celkom alebo sčasti bezplatne,
b) po čas odborného rozvoja, keď nemohol vykonávať v rámci
odborného výcviku produktívne práce, čistý zárobok, ktorý
v tomto čase priemerne dosiahli v organizácii pri výkone
produktívnych prác ostatní učni toho istého učebného odboru,
c) odo dňa, keď mala sa skončiť jeho výchova na povolanie
v učebnom pomere, priemerný zárobok pracovníkov vykonávajúcich
v organizácii prácu toho druhu, pre ktorú bol učeň
vychovávaný.
U študenta a žiaka je priemerným zárobkom pred vznikom škody
spôsobenej pracovným úrazom priemerný zárobok, ktorý dosahujú
kvalifikovaní pracovníci v povolaní, pre ktoré sa pripravoval.
U žiaka základnej deväťročnej alebo strednej všeobecnovzdelávacej
školy sa prihliadne na jeho duševné a telesné schopnosti pred
pracovným úrazom a určí sa, v akom povolaní by sa mohol po
skončení školskej dochádzky uplatniť.
U občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou, ktorí nie sú
v pracovnom pomere a ktorých príprava na povolanie sa vykonáva
podľa predpisov o sociálnom zabezpečení, rozumie sa priemerným
zárobkom pred vznikom škody spôsobenej pracovným úrazom základná
mzda (spodná hranica rozpätia tarify) patriaca poškodenému
v povolaní, pre ktoré sa príprava vykonáva, vždy však najmenej
suma 800 Kčs mesačne.
(1) U člena jednotného roľníckeho družstva, ktoré neprešlo na
peňažné odmeňovanie, je základom pre zistenie priemerného zárobku
pred vznikom škody spôsobenej pracovným úrazom počet pracovných
jednotiek, ktoré odpracoval v čase, za ktorý sa priemerný zárobok
vypočítava; ak nepracoval z vážnych dôvodov po časť tohto času, je
základom počet pracovných jednotiek, ktoré by bol odpracoval so
zreteľom na svoje osobné schopnosti a pracovné možnosti družstva.
Odmena za pracovnú jednotku sa určí každý rok vo výške
zodpovedajúcej výške odmeny za pracovné jednotky ostatných členov
družstva. Odo dňa, keď družstvo prestane svojich členov odmeňovať
v pracovných jednotkách, je priemerným zárobkom pred vznikom škody
spôsobenej pracovným úrazom zárobok, ktorý by poškodený
pravdepodobne v tom čase dosiahol pri peňažnom odmeňovaní. Náhrada
za stratu na zárobku sa vypláca do výročnej členskej schôdze
družstva preddavkovo, vyúčtovanie sa vykoná súčasne s vyúčtovaním
odmien ostatným členom družstva.
(2) Ustanovenie predchádzajúceho odseku platí obdobne aj
u občana, ktorý v družstve trvale pracuje podľa pracovných
príkazov jeho orgánov a nie je dosiaľ ani jeho členom, ani
v pracovnom pomere k družstvu.
U osôb povolaných na službu v ozbrojených silách je priemerným
zárobkom pred vznikom škody spôsobenej pracovným úrazom ich
priemerný zárobok v pracovnom pomere alebo v členskom pomere
k družstvu pred nástupom tejto služby. Ak neboli pred nástupom
tejto služby z vážnych dôvodov v pracovnom pomere alebo v členskom
pomere k družstvu, vychádza sa zo zárobku, ktorý by mohli
dosiahnuť vzhľadom na svoju kvalifikáciu.
Odo dňa, keď pracovník sa stal invalidným alebo čiastočne
invalidným následkom pracovného úrazu, ktorý utrpel do piatich
rokov po skončení učebného pomeru alebo po skončení školskej
dochádzky alebo štúdia, je priemerným zárobkom pred vznikom škody
spôsobenej pracovným úrazom priemerný zárobok jeho
spolupracovníkov vykonávajúcich prácu toho druhu, pre ktorú bol
postihnutý pracovník vychovaný, pokiaľ je to pre neho výhodnejšie.
Zárobok po pracovnom úraze
(1) Ak organizácia, ktorá je povinná poskytovať náhradu,
preukáže, že postihnutý dosahuje zo svojej viny v zamestnaní po
pracovnom úraze nižší zárobok ako jeho spolupracovníci
vykonávajúci rovnakú prácu alebo prácu toho istého druhu, považuje
sa za zárobok po pracovnom úraze priemerný zárobok, ktorý dosahujú
títo ostatní pracovníci.
(2) Na zníženie alebo zvýšenie zárobku pracovníka po úraze
v dôsledku zmeny daňovej sadzby, ku ktorej došlo z dôvodov, ktoré
nesúvisia s jeho zdravotným stavom následkom pracovného úrazu, sa
pri určení výšky náhrady za stratu na zárobku neprihliada.
Výplata náhrady za stratu na zárobku
Náhradu za stratu na zárobku vypláca organizácia pravidelne
raz mesačne.
Náklady pohrebu
(1) Náklady pohrebu sú najmä náklady účtované pohrebným
ústavom, cintorínske poplatky, cestovné výdavky, náklady na
zriadenie pomníka alebo pamätnej tabule a úpravu hrobu a jedna
tretina skutočných nákladov na smútočné ošatenie.
(2) Náhrada nákladov na zriadenie pomníka alebo pamätnej
tabule nesmie presiahnuť sumu 5000 Kčs. Náklady na smútočné
ošatenie a cestovné výdavky sa uhradia len najbližším príslušníkom
rodiny a domácnosti zomretého.
Jednorazové odškodnenie pozostalých
Jednorazové odškodnenie pozostalých sa poskytuje manželovi na
základe potvrdenia o sobáši, deťom na základe dokladu o priznaní
sirotského dôchodku.
Odchýlky v pôsobnosti závodných výborov
Ustanovenia Zákonníka práce a uznesenia IV. všeodborového
zjazdu o závodných výboroch základných organizácií Revolučného
odborového hnutia so zmenami a doplnkami vykonanými uznesením
celoštátnej všeodborovej konferencie v máji 1965 o pôsobnosti
závodných výborov platia aj pre závodné výbory v štátnych orgánoch
a v spoločenských organizáciách, pokiaľ nie je ďalej ustanovené
inak.
(1) Závodné výbory na ministerstvách, v iných ústredných
a v iných štátnych orgánoch pri plnení svojich úloh nezasahujú do
činnosti, ktorú tieto orgány vykonávajú ako nositelia
a vykonávatelia štátnej moci a správy, a túto ich činnosť ani
nekontrolujú.
(2) Závodné výbory v spoločenských organizáciách nezasahujú do
činnosti, ktorú tieto organizácie vykonávajú podľa svojich stanov,
a túto ich činnosť ani nekontrolujú.
(1) Ak je pracovník prevádzaný na inú prácu, prekladaný do
iného miesta alebo ak je s ním rozviazaný pracovný pomer výpoveďou
alebo okamžite zrušený v súvislosti s odvolaním z funkcie, ktoré
vykonáva Predsedníctvo Federálneho zhromaždenia, Predsedníctvo
Snemovne ľudu alebo Predsedníctvo Snemovne národov, prezident
republiky, Česká národná rada alebo Slovenská národná rada, vlády
Československej socialistickej republiky, Českej socialistickej
republiky a Slovenskej socialistickej republiky, nevyžaduje sa na
tieto úkony súčinnosť orgánov Československého revolučného
odborového hnutia.
(2) K hromadným úpravám pracovného času vydávaným štátnymi
orgánmi pre ich pracovníkov sa vyžaduje predchádzajúce
prerokovanie so závodným výborom.
(3) Závodné výbory v štátnych orgánoch v odbore vojenskej
správy sa nevyjadrujú k určeniu celkového počtu pracovníkov, jeho
zloženiu a rozmiestneniu.
(4) K výpovediam dávaným do konca roku 1970 pracovníkom
ústredných orgánov štátnej správy, vedeckovýskumných ústavov
a iných zariadení priamo riadených ústrednými orgánmi štátnej
správy, pracovníkom národných výborov, správnym pracovníkom súdov,
prokuratúry a štátnych notárstiev, pracovníkom Československého
rozhlasu, Československej televízie, Československého filmu
a tlačových agentúr a redaktorom periodickej i neperiodickej tlače
a nakladateľstiev
a) z dôvodu vládou ustanoveného zníženia riadiaceho a správneho
aparátu alebo
b) preto, že nie sú spôsobilí plniť povinnosti vyplývajúce z ich
pracovného pomeru, pretože nespĺňajú politické požiadavky
kladené na ich prácu, najmä ak narušili svojou činnosťou
socialistický spoločenský poriadok a nemajú preto dôveru
potrebnú na zastávanie doterajšej funkcie alebo svojho
doterajšieho pracovného miesta [§ 46 ods. 1 písm. e)
Zákonníka],
sa vyžaduje predchádzajúce prerokovanie so závodným výborom. To
isté platí, ak sa do konca roku 1970 s uvedenými pracovníkmi
okamžite ruší pracovný pomer pre narušenie socialistického
spoločenského poriadku [§ 53 ods. 1 písm. c) Zákonníka].
Ustanovenie odseku 1 zostáva nedotknuté.
(1) Závodné výbory v spoločenských organizáciách sa
nevyjadrujú k určeniu celkového počtu pracovníkov, jeho zloženiu
a rozmiestneniu, ani nekontrolujú ich prijímanie do pracovného
pomeru a ich pracovné a mzdové zaradenie. Ak spoločenská
organizácia rozväzuje výpoveďou alebo ak ruší okamžite pracovný
pomer, je na to potrebné predchádzajúce prerokovanie so závodným
výborom. Na prevedenie na inú prácu a na preloženie do iného
miesta sa u politických pracovníkov ustanovovaných do funkcií
orgánmi spoločenských organizácií nevyžaduje súčinnosť orgánov
Československého revolučného odborového hnutia. U iných
pracovníkov treba tieto opatrenia prerokovať so závodným výborom.
(2) Závodné výbory v zariadeniach spoločenských organizácií
nekontrolujú prijímanie a pracovné a mzdové zaradenie politických
pracovníkov, ktorých do funkcie ustanovujú orgány týchto
organizácií; na rozviazanie pracovného pomeru výpoveďou alebo
okamžitým zrušením s týmito pracovníkmi je potrebné predchádzajúce
prerokovanie so závodným výborom. Na prevedenie týchto pracovníkov
na inú prácu a na ich preloženie do iného miesta sa súčinnosť
orgánov Československého revolučného odborového hnutia nevyžaduje.
(3) K hromadným úpravám pracovného času vydávaným orgánmi
spoločenských organizácií sa vyžaduje predchádzajúce prerokovanie
so závodným výborom.
K výpovediam dávaným vedeckým pracovníkom Československej
akadémie vied podľa § 20 ods. 4 zákona č. 54/1963 Zb.
o Československej akadémii vied v znení zákonného opatrenia
Predsedníctva Federálneho zhromaždenia č. 26/1970 Zb. a vedeckým
pracovníkom Slovenskej akadémie vied podľa § 19 ods. 4 zákona
Slovenskej národnej rady č. 74/1963 Zb. o Slovenskej akadémii vied
v znení zákona Slovenskej národnej rady č. 43/1970 Zb. sa
súčinnosť orgánov Československého revolučného odborového hnutia
nevyžaduje.
Spoločné a záverečné ustanovenia
(1) Ako výkon práce sa posudzuje čas
a) keď pracovník nepracuje pre prekážky v práci, s výnimkou času
pracovného voľna poskytnutého na žiadosť pracovníka, ak sa
vopred dojednalo jeho nadpracovanie, a času, po ktorý bola
práca prerušená pre nepriaznivé poveternostné vplyvy,
b) dovolenky na zotavenie,
c) keď si pracovník vyberá náhradné voľno za prácu nadčas alebo
za prácu vo sviatok,
d) keď pracovník nepracuje preto, že je sviatok, za ktorý mu
patrí náhrada mzdy.
(2) Pre účely dovolenky na zotavenie sa však ako výkon práce
neposudzuje čas výkonu vojenskej základnej (náhradnej) služby,
práceneschopnosti, čas zameškaný pre iné dôležité osobné prekážky
v práci, než sú uvedené v prílohe tohto nariadenia, a čas ďalšej
materskej dovolenky; práceneschopnosť vzniknutá v dôsledku
pracovného úrazu alebo choroby z povolania, za ktoré organizácia
zodpovedá, sa posudzuje ako výkon práce.
(3) Pre zistenie, či sú splnené podmienky vzniku nároku na
dovolenku, posudzuje sa pracovník, ktorý vykonáva v týždni prácu
po určený pracovný čas, akoby v kalendárnom týždni pracoval šesť
pracovných dní, i keď jeho pracovný čas nie je rozvrhnutý na
všetky pracovné dni v týždni; to neplatí u pracovníka, ktorému bol
na jeho žiadosť povolený kratší pracovný čas.
Účinnosť
Toto nariadenie nadobúda účinnosť 1. januárom 1966.
Nariadenie č. 12/1968 Zb. nadobudlo účinnosť 1. januárom 1968.
Nariadenie č. 60/1970 Zb. nadobudlo účinnosť 19. júnom 1970.
Lenárt v.r.
PRÍL.
DÔLEŽITÉ OSOBNÉ PREKÁŽKY V PRÁCI, PRI KTORÝCH SA POSKYTUJE
PRACOVNÉ VOĽNO S NÁHRADOU MZDY
Pracovné voľno s náhradou mzdy je organizácia povinná
poskytnúť v týchto prípadoch a v tomto rozsahu:
1. vyšetrenie alebo ošetrenie pracovníka v zdravotníckom
zariadení
pracovné voľno s náhradou mzdy sa poskytne na nevyhnutne
potrebný čas, pokiaľ sa vyšetrenie alebo ošetrenie nemohlo
vykonať mimo pracovného času;
2. narodenie dieťaťa manželke (družke) pracovníka
pracovné voľno s náhradou mzdy sa poskytne na čas nevyhnutne
potrebný na prevoz manželky (družky) do zdravotníckeho
zariadenia a späť a na splnenie ohlasovacích povinností
súvisiacich s narodením dieťaťa;
3. sprievod rodinného príslušníka na vyšetrenie alebo ošetrenie
do zdravotníckeho zariadenia
a) pracovné voľno s náhradou mzdy na nevyhnutne potrebný čas,
najviac na jeden deň sa poskytne pri náhlom ochorení alebo
úraze rodinného príslušníka;
b) pracovné voľno s náhradou mzdy na nevyhnutne potrebný čas,
najviac na jeden deň poskytne sa pri sprievode na
pravidelné alebo vopred určené ošetrenie alebo liečenie
rodinného príslušníka.
Pri prekážkach v práci uvedených pod písmenami a) a b) sa
poskytne pracovné voľno len jednému z rodinných
príslušníkov. Ak má pracovník nárok na podporu pri
ošetrovaní člena rodiny z nemocenského poistenia, nepatrí
mu náhrada mzdy;
4. úmrtie rodinných príslušníkov
a) pracovné voľno s náhradou mzdy na tri dni sa poskytne pri
úmrtí manžela, druha alebo dieťaťa;
b) pracovné voľno s náhradou mzdy na jeden deň sa poskytuje
pri úmrtí rodičov a súrodencov pracovníka a jeho manžela
a na dva dni, ak pracovník obstaráva pohreb týchto osôb;
c) pracovné voľno s náhradou mzdy na nevyhnutne potrebný čas,
najdlhšie na jeden deň, poskytne sa pri úmrtí starých
rodičov pracovníka alebo starých rodičov jeho manžela alebo
inej osoby, ktorá síce nepatrí k uvedeným najbližším
príbuzným, ale žila s pracovníkom v čase úmrtia v spoločnej
domácnosti, a na dva dni, ak pracovník obstaráva pohreb
týchto osôb;
5. vlastná svadba a svadba detí
pracovné voľno s náhradou mzdy sa pracovníkovi poskytne
najviac na dva dni na vlastnú svadbu a rodičom na jeden deň na
účasť na svadbe detí;
6. presťahovanie pracovníka, ktorý má svoju vlastnú domácnosť
(bytové zariadenie)
a) pracovné voľno s náhradou mzdy sa poskytne na nevyhnutne
potrebný čas, najviac na dva dni, ak sa sťahuje pracovník
do inej obce v dôsledku preloženia vykonaného v záujme
organizácie;
b) pracovné voľno s náhradou mzdy sa poskytne na nevyhnutne
potrebný čas, ak sa sťahuje pracovník z iného dôvodu, a to
pri sťahovaní v tej istej obci najviac na jeden deň a pri
sťahovaní do inej obce najviac na dva dni. Náhrada mzdy sa
poskytne len raz za rok;
7. náhle prerušenie prevádzky hromadných dopravných prostriedkov
(s výnimkou miestnej dopravy)
pracovné voľno s náhradou mzdy sa poskytne na nevyhnutne
potrebný čas, najviac na jeden deň, ak nebolo prerušenie
oznámené aspoň 24 hodín vopred a ak nemohol pracovník
dosiahnuť miesto pracoviska iným primeraným spôsobom;
8. nepredvídané oneskorenie hromadných dopravných prostriedkov
z poveternostných dôvodov (s výnimkou miestnej dopravy)
pracovné voľno s náhradou mzdy sa poskytne na nevyhnutne
potrebný čas, ak toto oneskorenie spadá, vrátane času
potrebného na cestu od dopravného prostriedku na pracovisko,
do pracovného času;
9. delegácia pracovníkov na pohreb spolupracovníka
pracovné voľno s náhradou mzdy sa poskytne na nevyhnutne
potrebný čas členom delegácie, ktorých určí závodný výbor po
dohode s organizáciou;
10. vyhľadanie nového miesta pred skončením pracovného pomeru
pracovné voľno s náhradou mzdy sa poskytne na nevyhnutne
potrebný čas, najviac na jeden poldeň v týždni, po čas
zodpovedajúci výpovednej lehote. Toto voľno možno vo
výnimočných prípadoch zlúčiť.
Poznámka: Náhrada mzdy patrí, len ak spĺňa pracovník podmienky
ustanovené v § 28 ods. 2 nariadenia. Pracovné voľno patrí však
v rozsahu uvedenom v tejto prílohe i pracovníkovi, ktorý nemá
nárok na náhradu mzdy.
Organizácia môže poskytnúť pracovníkovi z dôvodov uvedených
v tejto prílohe v odôvodnených prípadoch ďalšie pracovné voľno,
prípadne mu môže poskytnúť pracovné voľno aj z iných vážnych
dôvodov (§ 27 ods. 2). Náhrada mzdy sa v týchto prípadoch
neposkytuje.