Zdieľanie poznámky:
Obsah
Typ obsahu
107/1966 Zb.
VYHLÁŠKA
Štátnej komisie pre techniku
z 13. decembra 1966
o dokumentácii stavieb
Zmena: 168/1969 Zb.
Zmena: 166/1971 Zb.
Štátna komisia pre techniku ustanovuje podľa § 11 zákona č. 113/1965 Zb. o Štátnej komisii
pre financie, ceny a mzdy,
Štátnej komisii pre techniku, Štátnej komisii pre hospodársku
a vedecko-technickú spoluprácu a Štátnej komisii pre riadenie
a organizáciu a podľa § 31 ods. 1 zákona č. 87/1958 Zb. o stavebnom poriadku:
Prvá časť
ÚVODNÉ A VŠEOBECNÉ USTANOVENIA
Účel a rozsah platnosti vyhlášky
Táto vyhláška upravuje spôsob a rozsah dokumentácie stavieb,
investormi ktorých sú organizácie, a pôsobnosť a postup orgánov
a organizácií pri jej vypracovaní.
Základné pojmy
(1) Stavbou sa rozumie súhrn stavebných prác, strojov
a zariadení, ich montáží a inventára investičného charakteru,
ktorý sa uskutočňuje spravidla na súvislom miesta a v súvislom
čase, a to novo (novostavba) alebo ako prestavba už existujúcich
základných prostriedkov (rekonštrukcia, rozšírenie), ktoré majú
spoločný hospodársky alebo iný spoločenský účel, a súhrn
základných prostriedkov touto činnosťou obstaraných. Súčasťou
stavby je aj odstránenie doterajších základných prostriedkov na
stavenisku a - ak osobitné predpisy neustanovujú inak a ide
o inžinierske siete - aj odstránenie starých a vybudovanie nových
základných prostriedkov alebo ich častí nahrádzajúcich tie, ktoré
sú narušené uskutočňovaním stavby a treba ich funkciu zachovať.
(2) Súborom stavieb sa rozumejú vzájomné súvisiace stavby,
ktorými sa uskutočňuje rozsiahla postupne vykonávaná investičná
výstavba (napr. veľkých priemyslových podnikov, sídlisk, veľkých
dopravných, spojových, vodohospodárskych stavieb).
(3) Prevádzkový súbor (čiastkový prevádzkový súbor) je súhrn
strojov a zariadení vrátane ich montáží a inventára investičného
charakteru, ktorý slúži na zabezpečenie čiastkového samostatného
technologického procesu základnej alebo pomocnej výroby, prípadne
netechnologického procesu a uvádza sa do prevádzky v súvislom
čase.
(4) Objekt je priestorove ucelená alebo aspoň technicky
samostatná časť stavebnej časti stavby (napr. budova, vlečka,
vonkajšia kanalizácia).
(5) Investorom je organizácia, pre ktorú sa stavba pripravuje
a uskutočňuje, prípadne ktorá ju pre seba alebo inú organizáciu
(budúceho prevádzateľa, užívateľa) pripravuje a uskutočňuje.
(6) Generálnym projektantom je organizácia oprávnená na
projektovú činnosť, ktorá prevzala záväzok na vypracovanie
a dodávku projektu a výkon autorského dozoru spôsobom ustanoveným
touto vyhláškou.
(7) Inžinierska organizácia je organizácia, ktorá v dohodnutom
rozsahu vykonáva inžiniersku činnosť, 1) najmä poskytuje
konzultácie a obstaráva veci spojené s prípravou a uskutočňovaním
stavby, prípadne dodáva stavbu alebo jej časť, a to vrátane
zabezpečenia projektu alebo na základe projektu.
(8) Projektove inžinierska organizácia je projektová
organizácia, ktorá zabezpečuje aj inžiniersku činnosť.
(1) Dokumentáciu stavieb tvorí prípravná dokumentácia (druhá
časť vyhlášky), projektová dokumentácia (tretia časť) a realizačná
dokumentácia (štvrtá časť).
(2) Dokumentácia stavby sa spracúva v rozsahu zodpovedajúcom
druhu, významu a zložitosti stavby.
Druhá časť
PRÍPRAVNÁ DOKUMENTÁCIA
Prvý oddiel
Projektová úloha, jej účel, funkcia a obsah
(1) Projektová úloha komplexne vymedzuje a odôvodňuje
požiadavky na ďalšiu prípravu a uskutočňovanie stavby
v požadovanom čase a mieste, na jej prevádzku (užívanie)
a výsledný účinok; ustanovuje technickú, ekonomickú
a architektonickú úroveň stavby, podmienky a prostriedky pre ňu.
Zahŕňa vždy celú stavbu. 2)
(2) Projektová úloha je podkladom
- na overenie nevyhnutnosti, technickej reálnosti a efektívnosti
stavby,
- na rozhodnutie investora o ďalšej príprave a realizácii stavby,
- na prerokovanie stavby vo výberovom konaní, najmä na
prerokovanie prísľubu a podmienok pre poskytnutie úveru,
prípadne
- dotácie podľa osobitných predpisov,
- na ďalšiu prípravu stavby, najmä vypracovanie projektu na
podklade hospodárskych zmlúv, 3)
- na prerokovanie dovozu licencií zo zahraničia, prípadne dovozu
strojov a zariadení a podľa potreby na upresnenie požiadaviek
na vývoj.
(3) Projektová úloha, príp. jej časť sa použije aj ako doklad
k návrhu na vydanie územného rozhodnutia podľa osobitných
predpisov a na účely plánovania investičnej výstavby.
(1) Projektová úloha výrobnej stavby obsahuje
- vyhodnotenie súborne vyjadrujúce efektívnosť stavby na základe
rozboru vychádzajúceho zo zhodnotenia využitia doterajších
základných prostriedkov z uvažovanej výrobnej kapacity
a veľkoobchodnej ceny výrobkov a možností ich odbytu
a zahrňujúceho najmä vzťah maximálne možných investičných
nákladov a úplných vlastných nákladov výroby, životnosť stavby
a návratnosť vložených prostriedkov s prihliadnutím na vyvolané
a doplnkové investície 4) a vplyv faktora času, vplyv stavby na
životné prostredie a na jej mimoekonomické účinky,
- odôvodnenie a účelové vymedzenie stavby; údaje o technológii
a údaje o zabezpečení výroby; uvažovaný systém organizácie
riadenia a správy; údaje o stavebnom riešení a náčrt výtvarného
riešenia; zastavovaciu štúdiu a vyhodnotenie účinkov prevádzky
na okolie; rozsah odňatia poľnohospodárskej pôdy
poľnohospodárskej výrobe, jeho odôvodnenie a vyhodnotenie;
orientačné rozčlenenie stavby na prevádzkové súbory a objekty,
prípadne rozdelenie stavby na prevádzkove ucelené časti;
investičné náklady (spracované podľa druhého oddielu);
orientačný časový program ďalšej prípravy a realizácie stavby
a údaje o možnosti jej zabezpečenia z dodávateľských hľadísk
(vrátane možností dovozu),
- písomné doklady o prerokovaní podľa § 7 a prehľad o tom, ako sa
vyhovelo záverom dokumentov uvedených v § 6 ods. 5.
(2) Projektová úloha nevýrobnej stavby obsahuje
- vyhodnotenie súborne vyjadrujúce efektívnosť stavby na základe
rozboru vychádzajúceho zo zhodnotenia využitia doterajších
základných prostriedkov, z uvažovanej účelovej kapacity
a zahrňujúceho vzťah maximálne možných investičných nákladov na
užívanie a údržbu a prihliadajúceho na životnosť stavby, na jej
vplyv na životné prostredie a jej mimoekonomické účinky,
- odôvodnenie a účelové vymedzenie stavby; údaje o stavebnom
riešení a náčrt výtvarného riešenia, zastavovaciu a objemovú
štúdiu, rozsah odňatia poľnohospodárskej pôdy poľnohospodárskej
výrobe, jeho odôvodnenie a vyhodnotenie, orientačný časový
program, orientačné rozčlenenie, prípadne rozdelenie stavby,
investičné náklady a údaje o možnostiach zabezpečenia stavby,
- písomné doklady o prerokovaní podľa § 7, ako aj prehľad o tom,
ako sa vyhovelo záverom dokumentov uvedených v § 6 ods. 5.
(3) Súčasťou prác na projektovej úlohe je aj
a) vykonanie prieskumov potrebných na určenie staveniska,
prípadne trasy stavby, ktoré využívajú už známe skutočnosti
a spracované územno-technické podklady a územné plány,
b) spracovanie ďalších nevyhnutných podkladov požadovaných
orgánom územného plánovania na vydanie územného rozhodnutia.
(4) Súčasťou projektovej úlohy sú súhrnné údaje stavby
(spracúvané podľa piatej časti).
Spracovanie projektovej úlohy
(1) Vypracovanie projektovej úlohy investor zabezpečuje
v odborných organizáciách alebo ju spracúva sám. Organizácie
oprávnené na projektovú činnosť alebo inžinierske organizácie môžu
prijať záväzok na spracovanie projektovej úlohy, ak sa súčasne
zaviažu dodať, ak to investor bude požadovať, projekt podľa nimi
dodanej projektovej úlohy.
(2) Vypracovanie projektovej úlohy investor zabezpečuje
v odborných organizáciách buď priamo, alebo formou dopytového
konania alebo súťaže. Pri spoločensky významných stavbách
financovaných úplne alebo čiastočne zo štátneho rozpočtu môže
Štátna komisia pre techniku, orgán ňou poverený alebo orgán
nadriadený investorovi určiť formou dopytového konania alebo
súťaže ako povinnú. Tieto orgány môžu tiež určiť, že aspoň jedným
z účastníkov dopytového konania alebo súťaže musí byť organizácia,
ktorej hlavným poslaním je projektová činnosť.
(3) Štátna komisia pre techniku (Slovenská komisia pre
techniku) môže usmerniť voľbu spracovateľa projektovej úlohy pre
určité odbory alebo oblasti výstavby, ak to vyžadujú dôležité
národohospodárske alebo iné celospoločenské záujmy určením
organizácií, ktoré môžu funkciu generálneho projektanta
v uvedených odboroch alebo oblastiach výstavby prevziať.
(4) Organizácia, ktorá prichádza do úvahy ako dodávateľ pre
stavbu, môže byť spracovateľom projektovej úlohy len ako jeden
z účastníkov dopytového konania alebo súťaže; ak sa taká
organizácia zúčastní dopytového konania alebo súťaže, nemožno
z tohto dôvodu odmietnuť poskytovať technicko-ekonomické
informácie a podklady o svojich hmotných dodávkach, potrebné na
vypracovanie projektovej úlohy, ostatným účastníkom dopytového
konania alebo súťaže.
(5) Pri vypracovaní projektovej úlohy sa vychádza zo záverov
dokumentov
a) spracovaných pre potreby plánovania dlhodobého rozvoja
podnikov, odborov, odvetví, miest, krajov a oblastí, pričom sa
využívajú aj dosiahnuté výsledky výskumu a vývoja a spracované
územno-technické podklady, oblastné a územné plány a vykonané
prieskumy, 5)
b) spracovaných podľa potreby na objasnenie základných
požiadaviek na stavbu a podmienok pre ňu, 6)
c) spracovaných na objasnenie súboru stavieb, ak je stavba jeho
súčasťou (štúdie súboru stavieb podľa § 9).
(6) Ak investor zabezpečuje vypracovanie projektovej úlohy
v odbornej organizácii, vyjadrí svoj zámer základnými požiadavkami
na stavbu, ktoré spravidla zahrňujú
a) pri výrobných stavbách požadovaný sortiment a akosť výrobkov,
kapacitu výroby, veľkoobchodnú cenu výrobkov, termín uvedenia
do prevádzky, miesto alebo oblasť stavby,
b) pri nevýrobných stavbách požadovaný účel stavby, účelové
(merné) jednotky, štandard, orientačný investičný náklad na
účelovú (mernú) jednotku alebo orientačný celkový investičný
náklad, miesto stavby.
(7) Údaje a ukazovatele projektovej úlohy stavby sa uvádzajú
v dosiahnuteľnej miere v porovnaní s najvyššou svetovou úrovňou.
(8) Ak odborná organizácia pri spracovaní projektovej úlohy
zistí, že rozhodujúce dodávky nemožno zabezpečiť v tuzemsku alebo
že rozhodujúce tuzemské dodávky nedosahujú svetovú úroveň, uplatní
v projektovej úlohe zahraničné dodávky alebo dovoz licencií, ktoré
sú na svetovej úrovni, alebo spracuje projektovú úlohu
v alternatívach predpokladajúcich tuzemské a zahraničné dodávky
(licencie).
(9) Údaje projektovej úlohy sa podľa povahy veci vyjadrujú
graficky alebo opisom.
(10) Od vypracovania projektovej úlohy investor môže upustiť
a zabezpečiť prípravu stavby priamo v projekte (bez
predchádzajúceho vypracovania prípravnej dokumentácie), ak ide
o jednoduchú stavbu, ktorá je v súlade s dokumentami uvedenými
v odseku 5, nevyvoláva nežiadúce účinky v území a nepodlieha
výberovému konaniu ani posúdeniu či schváleniu nadriadených
orgánov.
Prerokovanie a predkladanie návrhov projektovej úlohy
(1) Investor alebo ním poverený spracovateľ projektovej úlohy
je povinný prerokovať
a) na začiatku prác na projektovej úlohe základné údaje
charakterizujúce v hlavných črtách zamýšľanú stavbu z hľadiska
oblastnej proporcionality 7) s orgánmi oblastného plánovania,
b) v priebehu prác na projektovej úlohe umiestnenie, účinky,
potreby a dôsledky stavby
- s orgánmi územného plánovania,
- s ostatnými dotknutými orgánmi, ktoré obhajujú pri
príprave, uskutočňovaní a prevádzke stavieb spoločenské
záujmy podľa osobitných predpisov,
- s organizáciami, prípadne aj s občanmi, záujmy ktorých
môžu byť stavbou alebo jej účinkami dotknuté, pokiaľ
osobitné predpisy neustanovujú inak.
(2) Orgány a organizácie uvedené v odseku 1 oznámia v priebehu
spracovania projektovej úlohy investorovi alebo ním poverenému
spracovateľovi projektovej úlohy svoje stanovisko a na požiadanie
potrebné informácie, najmä o podmienkach umiestnenia, pripojenia
na inžinierske siete, uskutočnenia a prevádzky stavby - vrátane
možnosti vybudovať spoločné zariadenia - v miere zodpovedajúcej
stavu prípravy stavby. Orgán územného plánovania mu tiež oznámi,
aké podklady bude požadovať pre vydanie rozhodnutia o umiestnení
stavby; v prípade, že ide o stavbu so zložitými väzbami na
doterajšie základné prostriedky, ktorou sa majú dosiahnuť významné
architektonické a urbanistické účinky, môže podmieniť prerokovanie
projektovej úlohy, prípadne vydanie rozhodnutia o umiestnení
stavby predložením urbanisticko-architektonickej štúdie.
(3) Spracovateľ projektovej úlohy ďalej v priebehu prác na
projektovej úlohe prerokuje možnosť zabezpečenia rozhodujúcich
dodávok, prípadne použitia licencií na uskutočnenie i prevádzku
stavby s organizáciami prichádzajúcimi do úvahy ako dodávatelia,
dovozcovia, prípadne prepravcovia, prípadne aj prípravu
a uskutočnenie spoločných zariadení a vyvolaných investícií
s inými partnermi.
(4) Ak je spracovateľom projektovej úlohy investor alebo
organizácia nemajúca oprávnenie na projektovú činnosť, prerokuje
jej návrh s organizáciou do úvahy ako generálny projektant.
(1) Ak je rozhodnutie investora o ďalšej príprave a realizácii
stavby podmienené jej posúdením či schválením orgánmi centrálneho
riadenia, investor predkladá na toto konanie projektovú úlohu
doloženú rozhodnutím o umiestnení stavby.
(2) Orgány, ktorým patrí posúdenie či schválenie stavby, môžu
rozhodnúť, že na tento účel postačia súhrnné údaje stavby (piata
časť).
Štúdie súboru stavieb
(1) Ak je stavba súčasťou súboru stavieb, prípravná
dokumentácia zahŕňa aj spracovanie štúdie súboru stavieb.
(2) Štúdia súboru stavieb vyjadruje v súlade so spracovanými
územnými plánmi urbanistické, hlavné ekonomické, technické
a architektonické súvislosti celkovej výstavby, požiadavky na
jednotlivé stavby a spoločné inžinierske siete, objasňuje vecnú
a časovú koordináciu prípravy a realizácie jednotlivých stavieb.
(3) Štúdia súboru stavieb musí byť spracovaná najneskôr
s projektovou úlohou prvej stavby. Postupne sa spresňuje na
základe projektových úloh a projektov jednotlivých stavieb. Je
nevyhnutným dokladom návrhov projektových úloh stavieb súboru.
(4) Súčasne s projektovou úlohou na prvú stavbu súboru musí
byť v potrebnom rozsahu spracovaná projektová úloha spoločných
inžinierskych sietí.
(5) Spracovanie štúdie súboru stavieb zabezpečuje
a) investor, ak ide o súbor ním pripravovaných stavieb,
b) spravidla investor s rozhodujúcou účasťou na výstavbe, ak ide
o stavby niekoľkých investorov, ktorí sa dohodli na spoločnej
výstavbe,
c) národný výbor, ak ide o súbor stavieb rôznych investorov
tvoriaci vo svojom súhrne sústredenú výstavbu (obytné
a priemyslové aglomerácie, obytné súbory, administratívne
a obchodné centrá, súbory dopravných stavieb a pod.) a ak je
to z hľadiska spracovaných územných plánov potrebné.
(6) Ustanovenia o spracovaní, prerokúvaní a predkladaní návrhu
projektovej úlohy sa primerane vzťahujú na spracovanie,
prerokúvanie a predkladanie štúdie súboru stavieb.
Druhý oddiel
Investičné náklady v projektovej úlohe
(1) Investičné náklady sa v projektovej úlohe určujú pomocou
rozborov, cenových porovnaní s obdobnými skôr vyprojektovanými
alebo realizovanými stavbami, cenových informácií a ponúk
dodávateľov, odborných odhadov, sústav technicko-hospodárskych
ukazovateľov, ostatných ukazovateľov a pod.
(2) Investičné náklady sa v projektovej úlohe zostavujú vo
finančnom prepočte (vzor v prílohe) a členia zhodne s členením
určeným pre súhrnný rozpočet stavby tak, aby boli dostatočným
podkladom pre overenie celkovej efektívnosti investície a aby bolo
možné porovnanie s rozpočtovými nákladmi v projekte. Osobitne sa
v investičných nákladoch uvedie predpokladaná potreba devízových
prostriedkov.
(1) Súčasťou investičných nákladov v projektovej úlohe je
rezerva, ktorá sa určí dohodou investora a generálneho projektanta
percentnou prirážkou k súčtu investičných nákladov prevádzkových
súborov a objektov. Pri stavbách obstarávaných úplne alebo
čiastočne zo štátneho rozpočtu sa percentná prirážka dohodne
v rozmedzí 7 až 14% pri rekonštrukciách a adaptáciách stavieb
(alebo ich častí), 5 - 10% pri ostatných stavbách (alebo častiach
stavieb).
(2) Pri určení výšky rezervy sa prihliada na povahu,
náročnosť, prípadne rizikovosť a zložitosť stavby a špecifické
podmienky jej uskutočňovania, ako aj na účel a zamýšľaný spôsob
použitia rezervy.
(3) Rezerva sa použije spravidla v súlade s postupným
upresňovaním technického riešenia na upresnenie rozpočtových
nákladov v súhrnom rozpočte stavby. Pri stavbách obstarávaných
úplne alebo čiastočne zo štátneho rozpočtu nemožno rezervu použiť
na vecné rozšírenie stavby. Pri ostatných stavbách nemožno rezervu
použiť na také vecné zmeny, ktoré by sa dotkli záväzných podmienok
a stanovísk vydaných príslušnými orgánmi.
(4) Štátna komisia pre techniku po dohode s Ministerstvom
financií môžu určiť rozmedzie pre dohody o rezerve inak, než je
ustanovené v odseku 1.
Tretia časť
PROJEKTOVÁ DOKUMENTÁCIA
Prvý oddiel
Projekt
Účel funkcie projektu
(1) Projekt je súborným technickým, ekonomickým
a architektonickým riešením stavby v súlade s projektovou úlohou
a je podkladom
a) v štádiu súhrnného projektového riešenia stavby pre
- vyžiadanie rozhodnutia o prípustnosti (povolení) stavby,
- uzavretie zmlúv, ktorými sa realizuje stavba alebo
zabezpečuje jej realizácia,
- dojednanie úverovej zmluvy,
- rozhodnutie o zaradení stavby do vykonávacieho plánu
investičnej výstavby,
b) v konečnom štádiu pre realizáciu stavby.
(2) Projektant sa v štádiu súhrnného projektového riešenia
stavby spracúva (zásadne pre celú stavbu, výnimočne so súhlasom
stavebného úradu a po dohode účastníkov výstavby aj postupne podľa
prevádzkove ucelených častí stavby vymedzených v projektovej
úlohe) v rozsahu
a) ustanovenom v § 14 ods. 1 - pre vyžiadanie rozhodnutia
o prípustnosti stavby,
b) ustanovenom v § 14 ods. 2 - pre uzavretie úverovej zmluvy
a pre zaradenie stavby do vykonávacieho plánu investičnej
výstavby,
c) dohodnutom medzi investorom a dodávateľmi 8)
- pre uzavretie hospodárskych zmlúv o dodávkach pre stavbu.
(3) So súhlasom vedúceho ústredného orgánu investora sa
spracuje v predstihu projekt časti stavby súcej na užívanie už
počas výstavby, a to pre objekty stavby, ktoré možno využiť ako
zariadenie staveniska (ide najmä o objekty terénnych úprav
a inžinierskych sietí, administratívne, bytové, skladové a halové
objekty).
(4) Vedúci ústredného orgánu investora môže udeliť súhlas
podľa predchádzajúceho odseku len na základe posúdenia koncepcie
súhrnného riešenia stavby.
(5) Projekt sa do konečného štádia spracúva postupne po
jednotlivých prevádzkových súboroch a objektoch alebo ich častiach
v nevyhnutnom rozsahu dojednanom investorom s dodávateľmi
a s generálnym projektantom tak, aby spolu s ďalšou dokumentáciou
(§ 40, 41 ods. 6) bol postačujúcim podkladom pre uskutočnenie
stavby, prípadne pre upresnenie zmluvných vzťahov.
(1) Projekt najmä
a) definitívne určuje účel, funkciu, rozsah a účinky stavby;
pritom
- pri výrobných stavbách určuje sortiment a špecifikáciu
výrobkov, kapacitu, technológiu a organizáciu budúcej
výroby, ďalej potrebu pracovníkov, palív, energií a vody,
dopravy a materiálov pre budúcu prevádzku vrátane
manipulácie s materiálom,
- pri nevýrobných stavbách určuje štandard a kapacitu, podľa
potreby aj organizáciu služieb,
b) určuje technické riešenie stavby; pritom
- v technologickej časti upresňuje členenie na prevádzkové
súbory (čiastkové prevádzkové súbory), určuje rozsah dodávok
a prác, skladbu strojov a zariadení v jednotlivých
prevádzkových súboroch a rieši ich vzájomnú väzbu,
- v stavebnej časti spresňuje členenie na objekty, rieši ich
dispozičné usporiadanie, konštrukčnú sústavu, použitie
stavebných materiálov a obsahuje architektonické riešenie,
- určuje zásady organizácie, metód a technickej koncepcie
riadenia výrobného alebo iného procesu (napr. skladového
hospodárstva),
- určuje pre budúcu prevádzku (užívanie) bezpečnostné,
hygienické, sociálne, estetické a ostatné kultúrne podmienky
životného prostredia a spôsob ich zabezpečenia,
c) konečným spôsobom rieši územno-technické vzťahy vychádzajúc
z podmienok daných v územnom rozhodnutí a objasňuje možnosti
rozšírenia alebo budúcej úpravy stavby v súlade s požiadavkami
projektovej úlohy; podľa potreby spresňuje rozsah odňatia
poľnohospodárskej pôdy poľnohospodárskej výrobe a výpočet
odvodu peňažných súm,
d) určuje plán organizácie výstavby zahrňujúci postup prípravy
a uskutočňovanie stavby a koncepciu zariadení staveniska,
najmä
- časový plán stavby zostavený podľa objektov a prevádzkových
súborov zahrňujúci termíny rozhodujúce pre zabezpečenie
prípravy a realizácie stavby v lehote dohodnutej
s dodávateľmi, odôvodnenie tejto lehoty a jej porovnanie
s technicky reálnou lehotou, prípadne lehotou dosahovanou vo
svete; pri výrobných stavbách aj časový plán nábehu výroby
a jeho zabezpečenie,
- podľa potreby údaje o objeme jednotlivých prác a dodávok,
- vymedzenie obvodu staveniska, prípadne trasy stavby,
koncepciu spoločného sociálneho a prevádzkového zariadenia
staveniska, vymedzenie plôch pre ostatné objekty zariadení
staveniska, určenie, ktoré trvalé objekty sa využijú ako
objekty zariadenia staveniska,
- dohodnutý dodávateľský systém a špecifikáciu požiadaviek na
dovoz,
- priebeh a požiadavky na komplexné vyskúšanie, skúšobnú
prevádzku a garančné skúšky,
e) určuje súhrnné rozpočtové náklady stavby a odbytové alebo
rozpočtové ceny objektov a prevádzkových súborov,
f) obsahuje preukaz efektívnosti stavby,
g) zabezpečuje súlad a potrebnú nadväznosť všetkých častí stavby
a dodávok pre ňu.
(2) Súčasťou projektu sú súhrnné údaje stavby.
(1) Ako podklad pre vyžiadanie rozhodnutia o prípustnosti
stavby sa z projektu predkladajú, pokiaľ orgán príslušný na
vydanie rozhodnutia o prípustnosti stavby nerozhodne inak,
a) zastavovací plán stavby so situačnými výkresmi, ktoré
objasňujú
- súčasný stav územia vrátane inžinierskych a ostatných
stavieb s vyznačením pozemkov (hranice, kultúra, parcelné
čísla) nevyhnutných pre výstavbu a ďalej susedných pozemkov,
prípadne iných pozemkov, na ktorých sa prejavia vzťahy
a dôsledky stavby,
- vzťahy a dôsledky stavby v území vrátane ochranných pásiem,
chránených území a objektov,
- navrhované zastavanie s vyznačením objektov, ich vzájomných
väzieb, napojenia na inžinierske siete, vjazdov, terénnych
úpravy, skládok, materiálu, oplotenia staveniska, a to tak
pre obdobie realizácie stavby, ako aj pre jej prevádzku
(užívanie),
b) v potrebnom rozsahu stavebné výkresy (pôdorysy, rezy,
pohľady, prípadne iné výkresy) v mierke zodpovedajúcej druhu,
rozsahu a zložitosti stavby a objektov, dispozičné výkresy
prevádzkových súborov, výkresy objasňujúce usporiadanie
vonkajších i vnútorných inštalácií a ďalej zariadení
staveniska,
c) zpráva obsahujúca údaje o splnení podmienok rozhodnutia
o umiestnení stavby, o väzbách na verejné inžinierske siete
s údajmi o spotrebe vody a energie, o požiadavkách na dopravu
(prípadne vrátane obmedzenia počas uskutočňovania stavby),
o exhaláciách a ostatných dôsledkoch v území, výpočet
povolených odchýlok (výnimiek) od technických alebo iných
predpisov, údaje ako sa vyhovelo podmienkam súhlasu na odňatie
poľnohospodárskej pôdy poľnohospodárskej výrobe;
ďalej časový postup prác s uvedením organizácií a osôb
zodpovedných za projekt, za investorskú činnosť a za
uskutočňovanie stavby, 9)
d) dokladová časť obsahujúca rozhodnutie o umiestnení stavby
a ďalšie rozhodnutia, ktoré podľa charakteru a dôsledkov
stavby musí investor obstarať podľa osobitných predpisov.
Časti a) až c) sa predkladajú v dvoch vyhotoveniach, časť
d) v jednom vyhotovení.
(2) Ako podklad pre uzavretie úverovej zmluvy pre zaradenie
stavby do vykonávacieho plánu investičnej výstavby a vlastné
financovanie stavby sa z projektu v štádiu súhrnného projektového
riešenia použijú - ak príslušný orgán nepožaduje ďalšie údaje
- súhrnný rozpočet, súhrnné údaje stavby a časový plán stavby. 10)
Spôsob zabezpečenia projektu
(1) Generálny projektant zabezpečuje vypracovanie a dodávku
projektu 11) v rozsahu a hĺbke
a) zodpovedajúcej účelu a funkcii projektu ustanoveným v § 12
ods. 1 písm. a) a ods. 2, a ďalej
b) zodpovedajúcej požiadavkám investora na technické, ekonomické
a architektonické riešenie stavby,
c) umožňujúcej dohodnúť odbytovú alebo rozpočtovú cenu stavby
alebo jej časti (objektov, prevádzkových súborov),
d) zodpovedajúcej dohodám generálneho projektanta s vyššími
dodávateľmi o ich účasti na spracovaní projektu,
e) umožňujúcej mu výkon autorského dozoru.
(2) Vyšší dodávatelia, ktorí majú oprávnenie na projektovú
činnosť, môžu v dohodnutom rozsahu zabezpečovať vypracovanie
a dodávku tých častí projektu, ktoré zodpovedajú ich dodávke
a) do dojednania odbytovej alebo rozpočtovej ceny svojej dodávky
- v kooperácii pre generálneho projektanta alebo pre vyššieho
dodávateľa (svojho odberateľa),
b) po dojednaní odbytovej alebo rozpočtovej ceny svojej dodávky
- ako súčasť svojej dodávky, prípadne v kooperácii pre
generálneho projektanta; ak sa však zaviažu odovzdať
investorovi v primeranom predstihu ponukový rozpočet s návrhom
odbytovej alebo rozpočtovej ceny svojej dodávky, môžu
zabezpečovať - na podklade projektu prepracovaného do štádia
súhrnného projektového riešenia - dopracovanie príslušných
častí projektu ako súčasť svojej dodávky už pred dojednaním
odbytovej alebo rozpočtovej ceny.
(3) Dodávateľ, ktorý má oprávnenie na projektovú činnosť, môže
zabezpečovať vypracovanie a dodanie projektu ako generálny
projektant len vtedy, ak bol spracovateľom projektovej úlohy ako
jeden z účastníkov dopytového konania alebo súťaže; to neplatí,
pokiaľ bol určený ako organizácia, ktorá môže prevziať funkciu
generálneho projektanta podľa § 6 ods. 3.
Spracovanie projektu
(1) Pri spracovaní projektu vychádza generálny projektant
najmä z údajov a ukazovateľov projektovej úlohy a podmienok
rozhodnutia o umiestnení stavby. Zodpovedá za dosiahnutie
technickej, ekonomickej a architektonickej úrovne projektu určenej
projektovou úlohou a za realizovateľnosť projektu na tejto úrovni.
Pritom nesmie zhoršiť údaje a ukazovatele projektovej úlohy, ktoré
investor označil ako záväzné, ani súhrnnú efektívnosť stavby.
(2) Generálny projektant je povinný uplatňovať a využívať
v projekte schválené a vyhlásené typové podklady, typizačné
smernice a technické normy v rozsahu ich záväznosti. Ak použije
v projektovom riešení vynález, je povinný vyznačiť túto skutočnosť
v projekte a vymedziť súčasne ekonomický alebo iný spoločenský
význam a dôsledky využitia tohto vynálezu. Rovnako postupuje, ak
sa v projekte použijú, prípadne využijú zlepšovací návrh alebo iné
priemyslové práva.
(3) Ak generálny projektant zamýšľa použiť v projektovom
riešení prevádzkove nevyskúšané stroje a zariadenia, 12) prípadne
nevyskúšané stavebné konštrukcie, hmoty a dielce, vyžiada si
súhlas investora.
(4) Ak generálny projektant použije na spracovanie projektu
projektovú dokumentáciu dovezenú zo zahraničia, zabezpečí, aby
vyhovovala tuzemským predpisom a technickým normám alebo si
vyžiada príslušné výnimky.
(5) Generálny projektant pripája statické, základné
technologické, hydrotechnické a iné výpočty, cenové rozbory
a technické údaje o vykonaných prieskumoch ako doklad
k odovzdávanému projektu len na výslovnú žiadosť investora; inak
ich v koncepte archivuje a na požiadanie ostatným účastníkom
výstavby a orgánom štátnej správy umožňuje do nich nahliadnuť. Pri
výpočtoch vykonaných pomocou samočinných počítačov postačí, ak
poskytne údaj o základných podmienkach a výsledkoch, prípadne aj
algoritmus riešenia.
(6) Ustanovenia predchádzajúcich odsekov, v ktorých sa
ukladajú povinnosti generálnemu projektantovi, sa primerane
vzťahujú i na spracovateľa časti projektu, ustanovenie odseku 4 sa
vzťahuje primerane i na iných tuzemských odberateľov dovezenej
projektovej dokumentácie, ustanovenie odseku 5 o oprávnení
investora aj na iných odberateľov projektových prác.
Prerokovanie a predkladanie projektu
(1) Generálny projektant vedie v priebehu prác na projekte
rokovania na vypracovanie projektu, najmä
a) rokuje s dodávateľmi, s ktorými investor dojednal na základe
projektovej úlohy zmluvy o spolupráci na projektovej
a organizačnej príprave stavby, o odovzdávaní podkladov,
prípadne s ďalšími dodávateľmi dojednáva odovzdávanie
podkladov; ďalej s dodávateľmi dojednáva inú spoluprácu, najmä
projektovú kooperáciu pri spracovaní jednotlivých častí
projektu;
b) vedie potrebné rokovania s dotknutými orgánmi a organizáciami,
nadväzujúce na rokovania v priebehu spracovania prípravnej
dokumentácie, najmä o koncepčných územno-technických otázkach
vrátane napojenia stavby na verejné inžinierske siete, spôsobe
využitia palív, energií a vody, ako aj o otázkach súvisiacich
so zaistením bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci
a kultúrnej úrovne životného prostredia;
c) najneskôr pred odovzdaním projektu v štádiu súhrnného
projektového riešenia stavby prerokuje, prípadne spresní za
účasti investora s jeho rozhodujúcimi dodávateľmi ďalší postup
a spôsob prípravy a uskutočňovanie stavby, najmä
- plán organizácie výstavby,
- rozpočty jednotlivých objektov a prevádzkových súborov,
- potrebu, spôsob a termíny vykonania ďalších projektových
prác a spôsob výkonu autorského dozoru [§ 47 ods. 2
písm. a)],
- potrebu, spôsob a termíny vypracovania tých častí
dodávateľskej dokumentácie, ktoré potrebuje investor
a generálny projektant, a spôsob výkonu autorského dozoru
[§ 47 ods. 2 písm. b) a c)].
(2) Investor v priebehu prác na projekte prerokúva, prípadne
spresňuje s príslušnými orgánmi a organizáciami spôsob
zabezpečenia budúcej prevádzky (užívania) stavby; v prípade
odňatia poľnohospodárskej pôdy poľnohospodárskej výrobe prerokuje
aj výpočet odvodu peňažných súm.
(3) Dodávatelia v priebehu prác na projekte zabezpečujú
spoluprácu s generálnym projektantom a investorom v dohodnutom
rozsahu a čase; podklady poskytujú - ak výslovne neodmietnu svoju
budúcu dodávku - i vtedy, ak sa medzi nimi a investorom nedohodla
spolupráca na projektovej a organizačnej príprave stavby.
(4) Po posúdení projektu v štádiu súhrnného projektového
riešenia investor potvrdí súhrnné údaje stavby. Toto posúdenie
a potvrdenie je podmienkou pre využitie projektu na ďalšie
opatrenia pri príprave a realizácii stavby (na vyžiadanie
rozhodnutia o prípustnosti stavby, dojednanie hospodárskej zmluvy
o dodávkach pre stavbu, prerokovanie spôsobu financovania stavby,
uzavretie úverovej zmluvy a zabezpečenie zariadenia stavby do
vykonávacieho plánu investičnej výstavby).
(5) V tých prípadoch, v ktorých projekt posudzujú (schvaľujú)
orgány nadriadené investorovi alebo iné ústredné orgány, investor
predkladá projekt v štádiu súhrnného projektového riešenia stavby
týmto orgánom so svojím stanoviskom a s podmienkami, ktoré
stavebný úrad určil pre vydanie rozhodnutia o prípustnosti stavby.
Opatrenia podľa odseku 4 vykonáva až po príslušnom posúdení,
prípadne schválení projektu.
Projektová dokumentácia drobných stavieb a dočasných objektov zariadení staveniska
(1) Pre úplne jednoduché stavby (napríklad drobné
poľnohospodárske stavby vrátane zvláštnych poľnohospodárskych
investícií, drobné akcie Z, jednoduché modernizácie a adaptácie,
jednoduché objekty v hlbinných baniach a lomoch, pre búracie práce
a demontáže, ak sú stavbami alebo časťami stavby) sa projekt
spracúva v rozsahu obmedzenom na opis pracovného postupu,
nevyhnutné výkresy, súpis materiálu a rozpočet.
(2) Ustanovenie predchádzajúceho odseku sa použije primerane
i pre naliehavé zabezpečenie základných prostriedkov (objektov)
proti havarijnému stavu a ďalej pre práce, ktorými sa majú
bezprostredne odstrániť následky havárií a živelných pohrôm;
pritom sa čo najviac využije pôvodná dokumentácia.
(3) zrušený od 1.1.1972.
Dokumentácia objektov zariadení staveniska
(1) Dokumentácia dočasných objektov zariadení staveniska
a úprav iných objektov, ktoré sa majú využiť ako súčasť zariadenia
staveniska, sa spracúva v súlade s koncepciou určenou projektom
stavby [§ 13 ods. 1 písm. d) a § 14 ods. 1 písm. b)] a prípadne
s podmienkami určenými v rozhodnutí o prípustnosti stavby.
(2) Dokumentáciu podľa predchádzajúceho odseku zabezpečujú ako
súčasť dodávateľskej dokumentácie organizácie, ktoré zariadenie
staveniska zabezpečujú. Jej rozsah môže spracovateľ po dohode
s priamymi vyššími dodávateľmi, ktorí budú zariadenie staveniska
užívať, obmedziť obdobne ako pri stavbách uvedených v § 18
ods. 1.
Druhý oddiel
Rozpočtová dokumentácia
Spoločné ustanovenia
(1) Rozpočtovú dokumentáciu tvoria rozpočty spracované ako
súčasť projektu; vyjadrujú rozpočtové náklady stavby, ktoré sa po
prerokovaní podľa § 37 a nasl. stávajú odbytovou alebo rozpočtovou
cenou stavby alebo jej častí.
(2) Ako súčasť projektu v štádiu súhrnného projektového
riešenia generálny projektant spracúva
a) rozpočty prevádzkových súborov a objektov, prípadne členené na
čiastkové rozpočty ich ucelených častí a rozpočty ostatných
prác, dodávok a výdavkov podľa ich druhov (ďalej len
"rozpočty"),
b) súhrnný rozpočet stavby vrátane rekapitulácie rozpočtových
nákladov (vzor v prílohe) a zostavené na podklade rozpočtov
(ďalej len "súhrnný rozpočet").
(3) Súhrnný rozpočet a rozpočty podľa predchádzajúceho odseku
sú podkladom pre začatie konania o cene dodávok s dodávateľmi
investora.
(4) Ak na podklade rozpočtov podľa odseku 1 nevznikne dohoda
o odbytovej cene, vypracúvajú ako súčasť podrobnejšie
prepracovaného projektu
a) generálny projektant, ak nedôjde k inej dohode podľa § 15,
rozpis prác a dodávok,
b) dodávatelia na jeho podklade ponukové rozpočty, prípadne po
dohode s investorom čiastkové ponukové rozpočty ucelených
častí prevádzkových súborov a objektov (ďalej len "ponukový
rozpočet"),
c) generálny projektant rozpočty kusových dodávok pre
technologické zariadenia stavby.
(5) Na podklade rozpisu prác a dodávok generálny projektant
zostaví aj kontrolné rozpočty, ak si ich zostavenie na účely
konania o odbytovej alebo rozpočtovej cene dodávok vyžiada
investor; kontrolný rozpočet sa dodávateľovi neodovzdáva.
(6) Rozpis prác a dodávok obsahuje opisy strojov, zariadení,
montáží, stavebných konštrukcií a prác a ich množstvo (výmery). Je
usporiadaný
a) pre objekty v slede položiek ustanovenom triednikom stavebných
konštrukcií a prác, prípadne jeho agregovaných položiek,
pokiaľ nedôjde k inej dohode,
b) pre prevádzkové súbory podľa dohody.
(7) Rozpis prác a dodávok sa spracúva
a) na merné jednotky, pre ktoré sú ustanovené veľkoobchodné ceny
stavebných prác a montáží a veľkoobchodné (maloobchodné) ceny
strojov, zariadení a iných výrobkov pre stavbu alebo
b) na súbornejšie merné jednotky dohodnuté v rámci dohody
o ďalšom prepracovaní projektu.
(8) Lehoty na predkladanie ponukových rozpočtov dohodne
generálny projektant s dodávateľmi v súlade s prácami na ďalšom
prepracovaní projektu a s potrebami časového priebehu stavby.
(9) Rozpočty, podľa ktorých je dohodnutá odbytová alebo
rozpočtová cena, sú odbytové rozpočty.
(10) Odbytové rozpočty sú podkladom pre vypracovanie súhrnného
odbytového rozpočtu (vzor v prílohe), ktorý investorovi dodáva
generálny projektant.
Skladba súhrnných rozpočtov
(1) Súhrnné rozpočty obsahujú a členia rozpočtové náklady
zahŕňané i nezahŕňané do cien základných prostriedkov 13) a do
plánu investičnej výstavby 14).
(2) Súhrnné rozpočty sa členia takto:
hlava I projektové a prieskumné práce hlava II prevádzkové súbory, z toho doplnkové rozpočtové náklady 15) hlava III objekty, z toho doplnkové rozpočtové náklady 15) hlava IV stroje, zariadenia, náradie a inventár investičného charakteru, pokiaľ nie sú súčasťou prevádzkových súborov alebo objektov hlava V umelecké diela (práce), pokiaľ sú nedeliteľnou súčasťou stavieb hlava VI vedľajšie rozpočtové náklady hlava VII ostatné rozpočtové náklady zahrnuté do ceny základných prostriedkov a neuvedené v hlavách I až VI hlava VIII rozpočtová rezerva hlava IX rozpočtové náklady a výdavky nezahrnuté do ceny základných prostriedkov
(3) Skladba súhrnného odbytového rozpočtu je zhodná so
skladbou súhrnného rozpočtu.
Skladba rozpočtov (ponukových rozpočtov)
(1) Rozpočtové náklady v rozpočtoch spracovaných generálnym
projektantom alebo v ponukových rozpočtoch dodávateľov sa členia
na:
a) základné rozpočtové náklady
b) doplnkové rozpočtové náklady
c) vedľajšie rozpočtové náklady, pokiaľ sa pre ne nezostavujú
samostatné rozpočty.
(2) Základné rozpočtové náklady sú náklady zakalkulované vo
veľkoobchodných cenách stavebných prác a montáží a vo
veľkoobchodných (maloobchodných) cenách výrobkov rozpočtovaných
v zoznamoch (špecifikáciách) zostavených rozpočtom.
(3) Doplnkovými rozpočtovými nákladmi sa doplňujú základné
rozpočtové náklady na úrovni veľkoobchodných cien stavebných prác
a montáží alebo iných veľkoobchodných (maloobchodných) cien
o náklady nezahrnuté v týchto cenách.
(4) Vedľajšie rozpočtové náklady sú náklady za dodávky, práce,
služby a výdavky uvedené v § 27; nimi sa doplňujú rozpočtové
náklady stavby ako celku, prípadne prevádzkových súborov
a objektov.
Rozpočtové náklady
(1) Rozpočtové náklady v rozpočtoch prevádzkových súborov
a objektov určuje generálny projektant podľa ustanovenia § 24
ods. 1; môže ich však určiť aj spôsobom ustanoveným pre zostavenie
ponukových rozpočtov.
(2) Rozpočtové náklady v rozpočtoch ostatných prác, dodávok
a výdavkov určuje generálny projektant podľa § 25 a nasl., môžu
však byť určené i podľa ponúk dodávateľov ukazovateľmi alebo
odborným odhadom. Ak nedôjde k dohode o ich odbytovej alebo
rozpočtovej cene na podklade rozpočtov spracovaných v štádiu
súhrnného projektového riešenia stavby, upresnia sa na podklade
ďalšieho prepracovania projektu postupom ustanoveným pre ponukové
rozpočty prevádzkových súborov a objektov.
Rozpočtové náklady projektových a prieskumných prác
Rozpočtové náklady projektových a prieskumných prác (hlava I)
sa určujú podľa cenníka projektových prác a cenníkov geologických
prác.
Rozpočtové náklady prevádzkových súborov a objektov
(1) Rozpočtové náklady prevádzkových súborov a objektov
(vrátane mimoglobálnych a menovite určených objektov zariadení
staveniska - hlavy II, III a VI) sa určujú v rozpočtoch podľa
miery technickej vyjasnenosti projektu v štádiu súhrnného
projektového riešenia stavby:
a) rozpočtovými ukazovateľmi vyhlásenými, prípadne upravenými
alebo vytvorenými porovnaním s rozpočtami porovnateľných
realizovaných, prípadne vyprojektovaných stavieb (ich častí)
alebo na podklade ponúk dodávateľov,
b) veľkoobchodnými cenami stavebných prác a montáží,
c) veľkoobchodnými (maloobchodnými) cenami výrobkov
nezakalkulovaných vo veľkoobchodných cenách stavebných prác
a montáží (zoznamy - špecifikácie strojov, zariadení,
prefabrikátov a pod.).
(2) Rozpočtové náklady konštrukcií a prác, pre ktoré je
vypracovaný rozpis prác a dodávok podľa § 19 ods. 7 písm. b), sa
určujú v ponukových rozpočtoch veľkoobchodnými cenami stavebných
prác a montáží, ktoré na podklade technickej kalkulácie a zásad
platných pre tvorbu týchto veľkoobchodných cien navrhne
a s generálnym projektantom prerokuje spracovateľ rozpočtu. Ak
nedôjde ani po preverení technickej kalkulácie k dohode o návrhu
veľkoobchodných cien spracovanom dodávateľom, určia sa rozpočtové
náklady takýchto konštrukcií a prác podľa odseku 3.
(3) Základné rozpočtové náklady konštrukcií a prác, pre ktoré
je vypracovaný rozpis prác a dodávok podľa § l9 ods. 7 písm. a),
sa určujú v ponukových rozpočtoch takto:
a) dodávky výrobkov (stroje, zariadenia, prefabrikáty a pod.)
nezakalkulované v rozpočtových cenách stavebných prác
a montáží pevnými veľkoobchodnými cenami, a pokiaľ nie sú
ustanovené, cenami dohodnutými v ponukovom rozpočte, a ak ide
o novovyvíjané a dovážané výrobky, ktoré nemožno oceniť podľa
predchádzajúcich ustanovení, cenovými limitmi, prípadne
predbežnými (informatívnymi) cenami,
b) stavebné a montážne práce veľkoobchodnými cenami stavebných
prác a montáží a podľa pravidiel pre ich používanie.
(4) Cenové limity a predbežné (informatívne) ceny vyvíjaných
a dovážaných výrobkov dodávatelia spresnia v ponukových rozpočtoch
v lehotách dohodnutých s investorom.
(5) Doplnkové rozpočtové náklady sa určujú podľa pravidiel pre
používanie cenníkov stavebných prác a montáží.
(6) Vedľajšie rozpočtové náklady, pokiaľ nemajú samostatný
rozpočet, sa uvádzajú v rozpočte (ponukovom rozpočte)
prevádzkového súboru alebo objektu a prevádzajú sa do hlavy VI
súhrnného rozpočtu; určujú sa podľa ustanovení § 27 a nasl.
Rozpočtové náklady strojov, zariadení, náradia a inventára
Rozpočtové náklady strojov, zariadení, náradia a inventára
investičného charakteru (hlava IV), pokiaľ nie sú súčasťou
prevádzkových súborov alebo objektov, určujú sa veľkoobchodnými
cenami, prípadne cenovými limitmi alebo predbežnými cenami; takto
ustanovené rozpočtové náklady sa doplnia o rozpočtové náklady na
mimostaveniskovú a vnútrostaveniskovú dopravu vrátane nákladov na
konečné osadenie (umiestnenie) výrobkov.
Rozpočtové náklady umeleckých diel
Rozpočtové náklady umeleckých diel a prác (hlava V) sa určujú
podľa zásad ustanovených Štátnou komisiou pre techniku
v súčinnosti s príslušnými sväzmi (fondami).
Vedľajšie rozpočtové náklady
(1) Vedľajšie rozpočtové náklady stavieb (hlava VI) obsahujú
náklady na
a) zariadenie staveniska,
b) územné vplyvy, za ktoré sa považuje zvýšenie rozpočtových
nákladov vznikajúce
- presunom stavebných kapacít,
- uskutočňovaním stavieb na území so sťaženými výrobnými
podmienkami,
- uskutočňovaním stavieb v horských oblastiach,
- výplatou mzdových preferencií a preferenčného odlučného;
c) mimoriadne sťažené pracovné prostredie (prevádzkové vplyvy);
d) prirážky za skrátenie lehoty výstavby a za zníženie
rozpočtových nákladov stavieb; 16)
e) preferenčné prirážky na vybraných stavbách.
(2) Vedľajšie rozpočtové náklady sa určujú v súlade
s podmienkami dojednanými v zmluve o dodávke a zostavujú sa pre ne
spravidla samostatné rozpočty (ponukové rozpočty).
(3) Jednotlivé druhy vedľajších rozpočtových nákladov a spôsob
ich použitia bližšie vymedzia a podrobnosti ich dokumentovania,
včítane rozpočtovania upravia záväzné smernice Federálneho
ministerstva pre technický a investičný rozvoj, Federálneho
cenového úradu a Federálneho ministerstva financií
z 20. decembra 1971 o vedľajších rozpočtových nákladoch na
zariadenie staveniska (ďalej len "Smernice") a úprava Federálneho
cenového úradu a Federálneho ministerstva pre technický
a investičný rozvoj z 20. decembra 1971 o vedľajších rozpočtových
nákladoch.
(4) Vedľajšie rozpočtové náklady v súhrnnom rozpočte stavby
komplexnej bytovej výstavby 17) prerokuje generálny projektant
s dodávateľmi podľa jednotlivých objektov a prevádzkových súborov.
Zariadenie staveniska
(1) Rozpočtové náklady na zariadenie staveniska sa určujú
a) globálnou metódou, t.j. prirážkami určenými globálnymi
sadzbami, prípadne z nich odvodenými fakturačnými
sadzbami, 18) rozpočtovými nákladmi vyčlenených spoločných
zariadení a rozpočtovými nákladmi jednotlivých mimoglobálnych
objektov,
b) výnimočne individuálnou metódou, t.j. rozpočtovými nákladmi
menovite určených objektov v pláne organizácie výstavby
a súhrnnými rozpočtovými nákladmi ostatných objektov.
(2) Individuálna metóda sa môže použiť len vtedy, ak na to dá
súhlas na odôvodnenú žiadosť ústredného orgánu investora alebo na
žiadosť ústredných orgánov priamych vyšších dodávateľov podľa
príslušnosti investora buď Federálne ministerstvo pre technický
a investičný rozvoj, alebo Ministerstvo výstavby a techniky ČSR
alebo Ministerstvo výstavby a techniky SSR po dohode s príslušným
cenovým úradom.
(3) Ak bola určená pre niektorú zo stavieb tvoriacich bytový
súbor individuálna metóda rozpočtovania nákladov zariadenia
staveniska, použije sa táto metóda aj pre ostatné stavby toho
istého súboru.
(4) zrušený od 1.1.1972
(5) zrušený od 1.1.1972 19)
(6) zrušený od 1.1.1972.
Zrušený od 1.1.1972
Zrušený od 1.1.1972
Zrušený od 1.1.1972
Zrušený od 1.1.1972
Rozpočtové náklady ostatných prác, dodávok a výdavkov
Rozpočtové náklady ostatných prác, dodávok a výdavkov zahŕňané
do ceny základných prostriedkov (hlava VII) a neuvádzané v hlavách
I až VI určujú sa podľa všeobecných cenových alebo osobitných
predpisov platných pre jednotlivé druhy.
Rozpočtová rezerva
(1) Rozpočtová rezerva (hlava VIII) sa určuje dohodou
investora a generálneho projektanta percentnou prirážkou k súčtu
rozpočtových nákladov prevádzkových súborov a objektov (hlava II
a III). Pri stavbách úplne alebo čiastočne obstarávaných zo
štátneho rozpočtu sa percentná prirážka dohodne v rozmedzí od 5%
do 10% pri rekonštrukciách a adaptáciách stavieb (alebo ich
častiach) a od 3% do 7% pri ostatných stavbách (alebo častiach
stavieb).
(2) Pri určení výšky rozpočtovej rezervy sa prihliada na
povahu, náročnosť a zložitosť stavby, na spôsob jej ocenenia
a podmienky jej uskutočňovania. Rozpočtová rezerva je určená
predovšetkým na krytie nákladov, ktoré budú nevyhnutné pre
dodržanie koncepcie projektu a nemohli sa predvídať v štádiu
súhrnného projektového riešenia; pri stavbách obstarávaných úplne
alebo čiastočne zo štátneho rozpočtu nemožno ju použiť na vecné
rozšírenie stavby.
(3) Súčasťou dohody investora a generálneho projektanta
o výške rozpočtovej rezervy podľa odseku 1 je i vymedzenie ich
podielu na rozhodovaní o použití rozpočtovej rezervy, prípadne aj
prísľub poskytnúť generálnemu projektantovi v záujme docielenia
úspory rozpočtovej rezervy sumu z jej zostatku.
(4) Štátna komisia pre techniku po dohode s Ministerstvom
financií môže určiť rozmedzie pre dohody o rozpočtovej rezerve
inak, než je ustanovené v odseku 1.
Rozpočtové náklady nezahŕňané do ceny základných prostriedkov
(hlava IX)
"Rozpočtové náklady prác, dodávok a výdavkov nezahŕňané do
ceny základných prostriedkov 20) včítane zvýšených výdavkov
(skutočných škôd), ktoré vzniknú dodávateľovi pri povinnom
uzavretí zmluvy, prirážky za predĺženie záručnej doby nad dobu
určenú zákonnými predpismi a prirážky za zlepšenie budúceho
ekonomického alebo iného efektu z trvalej prevádzky 21) sa určujú
podľa cenových alebo osobitných predpisov platných pre ich
jednotlivé druhy.
Rozpočtové náklady na inžiniersku činnosť určujú sa podľa
cenníka inžinierskych činností.
Ceny stavieb
(1) Po vecnom a ekonomickom posúdení rozpočtov spracovaných
generálnym projektantom v štádiu súhrnného projektového riešenia
môžu investori na ich podklade dohodnúť s dodávateľmi za celú
stavbu alebo za prevádzkové súbory a objekty, prípadne ich časti,
ktoré majú samostatný čiastkový rozpočet, odbytové ceny, a ak
nedôjde k dohode o takej cene, dohodnú na podklade ponukových
rozpočtov odbytové ceny alebo rozpočtové ceny.
(2) Pred uzavretím dohody o odbytovej alebo rozpočtovej cene
na podklade ponukových rozpočtov generálny projektant preverí
primeranosť ceny prevádzkového súboru alebo objektu porovnaním
s rozpočtom, ktorý vypracoval v štádiu súhrnného projektového
riešenia, prípadne s kontrolným rozpočtom. Rozdiel v cene je
povinný investorovi odôvodniť a navrhnúť technické a cenové
riešenia s prihliadnutím na možnosti, ktoré dáva rozpočtová
rezerva.
(3) Odbytové ceny na podklade rozpočtov spracovaných v štádiu
súhrnného projektového riešenia investori dohodnú s dodávateľmi
najneskôr pri uzavretí zmluvy o dodávke.
(4) Odbytové a rozpočtové ceny na podklade ponukových
rozpočtov investori dohodnú s dodávateľmi najneskôr do 30 dní pred
začatím prác a dodávok uvedených v ponukovom rozpočte, ktorý je
podkladom pre dohodu o odbytovej alebo rozpočtovej cene.
Odbytové ceny
(1) Odbytové ceny sa určujú dohodou na jednotlivé prevádzkové
súbory a objekty alebo ich časti, pokiaľ majú samostatný čiastkový
rozpočet (čiastkový ponukový rozpočet), prípadne v súčte za všetky
alebo niektoré prevádzkové súbory a objekty.
(2) Odbytové ceny na podklade rozpočtov (ponukových rozpočtov)
môžu dohodou určiť aj dodávatelia so svojimi poddodávateľmi na
rozsah ich poddodávok.
(3) Odbytovú cenu tvoria
a) základné a doplnkové rozpočtové náklady uvádzané v rozpočtoch
(ponukových rozpočtoch) prevádzkových súborov a objektov (bez
rozpočtovej rezervy) a
b) riziková prirážka.
(4) Riziková prirážka sa určuje dohodou investora
a dodávateľa, najviac však polovicou podielu rozpočtovej rezervy
určenej v súhrnnom rozpočte pripadajúceho na rozpočtové náklady
prevádzkového súboru alebo objektu, pre ktoré sa určuje odbytová
cena.
(5) Riziková prirážka sa uhrádza z rozpočtovej rezervy;
pokrýva dodávateľom najmä riziká odchýlok výmer medzi projektom
a skutočným vyhotovením a pohyby realizačných cien výrobkov, ktoré
eventuálne nastanú po určení odbytovej ceny.
(6) Určená odbytová cena zahŕňa v sebe i kompletizáciu stavby
alebo jej časti tými konštrukciami, dodávkami a prácami, ktoré
miera technickej vyjasnenosti projektu, na podklade ktorého bol
vypracovaný rozpočet (ponukový rozpočet), neumožňuje vyjadriť,
avšak sú dohodnutou alebo obvyklou (normovanou) súčasťou
príslušného prevádzkového súboru, objektu, prípadne stavby.
(7) Odbytová cena sa zmení len v tom prípade, že
a) investor požaduje zmenu rozsahu alebo druhu dodávky oproti
projektovej dokumentácii a jej zodpovedajúcemu rozpočtu
(ponukovému rozpočtu), alebo súhlasí so zmenou dodávky podľa
návrhu dodávateľa;
b) dôjde k centrálne vykonávaným zmenám veľkoobchodných cien,
pokiaľ sa súčasne rozhodne o ich premietaní do rozpočtov
stavieb. Odbytová cena sa upraví len v tej časti,
ktorá je zmenou dotknutá; eventuálne zvýšenie odbytovej ceny ide
na ťarchu rozpočtovej rezervy zníženej o rizikovú prirážku.
(8) Rozpočty, na podklade ktorých sa dojednala odbytová cena
(odbytové rozpočty), sú podkladom pre fakturáciu.
Rozpočtové ceny
(1) Ak nedôjde k dohode o odbytovej cene, investor a generálny
projektant prerokujú s dodávateľmi ponukové rozpočty najmä
z hľadiska správneho ocenenia dodávok jednotlivých strojov,
konštrukcií a prác a primeranosť ich rozpočtovaného množstva.
(2) Súčtom rozpočtových nákladov v prerokovanom ponukovom
rozpočte je rozpočtová cena, výška ktorej sa spresňuje na podklade
skutočného vykonaného množstva prác a dodávok odovzdaných
dodávateľom a prevzatých investorom.
(3) Veľkoobchodné ceny stavebných prác, montáží, strojov
a zariadení a ostatných dodávok sú po uzavretí dohody
o rozpočtovej cene pre dodávateľov záväzné pri fakturácii
jednotlivých prác a dodávok za predpokladu, že ceny sa použili
v súlade so všeobecnými cenovými predpismi platnými v deň
uzavretia dohody o rozpočtovej cene, prípadne platnými 30. deň
pred začatím prác a dodávok, ak sa dohoda o rozpočtovej cene
neuzavrela v lehote ustanovenej v § 37 ods. 4.
(4) Dohodnuté ceny uvedené v predchádzajúcom odseku sa zmenia
len vtedy, ak dôjde k centrálne vykonávaným zmenám veľkoobchodných
cien, pokiaľ sa súčasne rozhodne o ich premietaní do rozpočtov
stavieb.
Štvrtá časť
REALIZAČNÁ DOKUMENTÁCIA
Dodávateľská dokumentácia
(1) Na základe projektu alebo jeho príslušnej časti a podľa
podmienok vyplývajúcich z rozhodnutia o prípustnosti stavby
jednotliví dodávatelia spracúvajú ako súčasť svojej dodávky
a) výkresovú a inú dokumentáciu v rozsahu, ktorý potrebujú na
zabezpečenie výrobnej a montážnej prípravy svojej dodávky; 22)
b) dokumentáciu v rozsahu dohodnutom s investorom potrebnú
- na preukázanie požadovaných vlastností ich dodávok (atesty
a pod.),
- na správne a bezpečné uvádzanie do prevádzky, na prevádzku
a odstavovanie nimi dodávaných strojov a zariadení
(prevádzkové predpisy),
- na správne a včasné vykonávanie údržby nimi dodávaných
strojov a zariadení (dokumentácia údržby a náhradných
dielov),
- na iné účely podľa dohody s investorom.
(2) Pri spracovaní tejto dokumentácie (dodávateľská
dokumentácia) sú dodávatelia povinní zachovať technickú,
ekonomickú a výtvarnú koncepciu projektu. V dojednanom rozsahu
spolupracujú pri vypracovaní tejto dokumentácie s generálnym
projektantom.
Stavebný denník a montážny denník
(1) Dodávatelia stavebných a dodávatelia montážnych prác sú
povinní viesť o prácach, ktoré vykonávajú, denné záznamy (ďalej
len stavebný denník a montážny denník).
(2) Do stavebného denníka a montážneho denníka dodávatelia
zapisujú všetky skutočnosti rozhodujúce pre preukázanie akosti,
množstva a časového postupu prác a pre ich posúdenie ostatnými
účastníkmi výstavby a orgánmi štátnej správy.
(3) Dodávatelia stavebných prác a dodávatelia montážnych prác
môžu požiadať o povolenie drobnej zmeny dokumentácie aj zápisom do
stavebného denníka a montážneho denníka.
(4) Investor (odberateľ) sleduje a preveruje obsah stavebného
denníka a montážneho denníka a k zápisom bez meškania pripája
svoje stanovisko.
(5) Generálny projektant používa stavebný denník a montážny
denník na vytknutie závad a pre návrh opatrenia.
(6) Obsah zápisov urobených účastníkmi výstavby v stavebnom
denníku a montážnom denníku a nimi vzájomne potvrdených (podpisom
v denníku) sa považuje za súčasť dokumentácie stavby.
(7) Na rozsiahlych stavbách vedú vyšší dodávatelia pre rozsah
svojej dodávky a investor pre celú stavbu alebo jej ucelené časti
prehľad všetkých stavebných a montážnych denníkov.
Dokumentácia skutočného vyhotovenia stavby
(1) Každý dodávateľ je povinný odovzdať svojmu odberateľovi
spravidla do jedného mesiaca po odovzdaní svojej dodávky, ak
nedôjde k inej dohode, výkresy a inú dokumentáciu s vyznačením
skutočného vyhotovenia dodávok a prác.
(2) Investor je povinný obstarať a archivovať dokumentáciu
skutočného vyhotovenia celej stavby; generálny projektant je
povinný pre investora túto dokumentáciu súborne spracovať.
Technicko-ekonomické vyhodnotenie stavby
(1) Investor za povinnej účasti generálneho projektanta
vyhodnotí stavbu po jej dokončení a uvedení do prevádzky
(užívania), prípadne po ukončení nábehu výroby tak, že porovná
technicko-hospodárske ukazovatele a ostatné významné údaje
projektu so skutočne dosiahnutými ukazovateľmi a zhodnotí
začiatočné obdobie prevádzky (užívania) stavby; pritom porovná
podmienky, za ktorých stavba bude skutočne v prevádzke (užívaná)
s podmienkami predpokladanými v projekte.
(2) Záverečné technicko-ekonomické vyhodnotenie stavby je
podkladom pre určenie konečných záväzkov voči banke a štátnemu
rozpočtu a pre potrebné prevádzkové opatrenia.
(3) Súčasťou technicko-ekonomického vyhodnotenia stavby sú
súhrnné údaje stavby.
Piata časť
SÚHRNNÉ ÚDAJE STAVBY
Účel a funkcia súhrnných údajov stavby
(1) Súčasťou projektovej úlohy, projektu
a technicko-ekonomického vyhodnotenia stavby sú súhrnné údaje
stavby, ktoré obsahujú technické a ekonomické údaje a ukazovatele
stavby ustanovené Štátnou komisiou pre techniku.
(2) Súhrnné údaje stavby sa používajú ako východiskové
informačné podklady vo všetkých fázach riadenia investičnej
výstavby, zostavovania plánu investičnej výstavby i prípravy
a financovania stavieb.
Spracovanie súhrnných údajov stavby
(1) Súhrnné údaje stavby v projektovej úlohe a v projekte
vypracúva spracovateľ tejto dokumentácie.
(2) Súhrnné údaje stavby na základe technicko-ekonomického
vyhodnotenia stavby spracúva investor.
(3) Spôsob potvrdzovania, predkladania a manipulácie so
súhrnnými údajmi stavieb (hlásenie zmien a pod.) ustanovia
a jednotné vzory súhrnných údajov stavieb vydávajú Štátna komisia
pre techniku a Ústredná komisia ľudovej kontroly a štatistiky vo
svojej pôsobnosti. 23)
Šiesta časť
DOZORY NAD STAVBAMI
Dozor nad dodržovaním povinností dodávateľov realizovať stavbu
v súlade s uzavretými hospodárskymi zmluvami, s projektom
a ostatnou dokumentáciou spracovanou podľa vyhlášky, podmienkami
územného rozhodnutia a rozhodnutia o prípustnosti stavby,
technickými normami a právnymi predpismi vykonáva generálny
projektant ako autorský dozor, investor ako technický dozor. 24)
Autorský dozor
(1) Povinnosťou generálneho projektanta je vykonávať autorský
dozor
a) v štádiu prác na projekte,
b) v štádiu prác dodávateľov na dodávateľskej dokumentácii,
c) v štádiu realizácie stavieb.
(2) Autorským dozorom generálny projektant zabezpečuje
a) súlad častí projektu spracúvaných vyššími dodávateľmi ako
súčasť ich dodávky s celkovým riešením projektu a s ostatnými
časťami projektu,
b) súlad dodávateľskej dokumentácie stavby s technickou,
ekonomickou a architektonickou koncepciou projektu,
c) súlad realizácie stavby s projektom (s jeho koncepciou), príp.
v dohodnutom rozsahu s ďalšou dokumentáciou.
(3) Autorský dozor sa končí obdobím záverečného
technicko-ekonomického vyhodnotenia stavby.
(4) Obdobnú povinnosť vykonávať autorský dozor majú
i spracovatelia častí projektu v primeranom rozsahu dohodnutom
s generálnym projektantom; pri výkone tohto dozoru sa spravujú
pokynmi generálneho projektanta.
(1) Podmienky a spôsob výkonu autorského dozoru generálny
projektant dojedná s investorom, prípadne s ostatnými
spracovateľmi dokumentácie. Pritom sa prihliada na veľkosť, význam
a náročnosť stavby.
(2) Investor vytvára pre výkon autorského dozoru potrebné
technické a organizačné predpoklady.
(3) Dodávatelia sú oprávnení podľa potreby požadovať od
generálneho projektanta prerokovanie technického riešenia svojich
dodávok z hľadiska súladu s projektom; naproti tomu sú povinní
poskytovať generálnemu projektantovi potrebné podklady a vytvoriť
podmienky pre výkon autorského dozoru.
(4) Ak dodávateľ nedodržuje pri spracovaní dokumentácie, ktorá
je súčasťou jeho dodávky, alebo pri uskutočňovaní stavby
technickú, ekonomickú a architektonickú koncepciu projektu, alebo
ak generálny projektant zistí, že dochádza k porušeniu predpisov,
technických noriem alebo podmienok stavebného povolenia, upovedomí
investora a dodávateľa, prípadne aj príslušný orgán. Za podmienok
uvedených v § 49 ods. 6 môže dať príkaz na prerušenie prác, ak nie
je prítomný technický dozorca a hrozí nebezpečenstvo z omeškania.
Technický dozor investora
(1) Investor vykonáva technický dozor tak, že bežne sleduje
a spravidla v dohodnutých čiastkových termínoch kontroluje akosť
a rozsah dodávok a prác uskutočňovaných na stavbe a ich súlad
s projektom a ostatnou dokumentáciou spracovanou podľa vyhlášky,
podmienkami hospodárskej zmluvy, predpismi a technickými normami;
zvlášť kontroluje konštrukcie a práce pred ich zakrytím.
(2) Pre výkon technického dozoru musí byť písomne poverený,
príslušným orgánom a organizáciám ohlásený a v zmluvách
s dodávateľmi uvedený pracovník (pracovníci) s potrebnou odbornou
kvalifikáciou - technický dozorca.
(3) Technický dozorca spolupracuje s pracovníkmi generálneho
projektanta vykonávajúcimi autorský dozor, najmä pokiaľ ide
o súlad uskutočňovaných dodávok a prác s projektom.
(4) Dodávatelia sú povinní zabezpečiť účasť svojich
pracovníkov na preverovaní svojich dodávok a prác, ktoré vykonáva
technický dozorca, a bez meškania robiť opatrenia na odstránenie
vytknutých závad a odchýlok od projektu.
(5) Technický dozorca nie je oprávnený zasahovať do
hospodárskej činnosti dodávateľov.
(6) Technický dozorca je však oprávnený dať pracovníkom
dodávateľa príkaz prerušiť práce, pokiaľ zodpovedný orgán
dodávateľa nie je dosiahnuteľný, ak je ohrozená bezpečnosť stavby,
život alebo zdravie pracujúcich na stavbe alebo ak hrozia iné
vážne hospodárske škody.
(7) Technický dozorca je povinný dbať na sústavné doplňovanie
dokumentácie, podľa ktorej sa stavba uskutočňuje, a na evidenciu
dokumentácie uskutočnených častí stavby.
(8) Investor nie je oprávnený poveriť výkonom technického
dozoru organizáciu, ktorá uskutočňuje na stavbe stavebné alebo
montážne práce.
Siedma časť
SPOLOČNÉ, PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA
(1) Štátna komisia pre techniku alebo orgány ňou poverené môžu
ustanoviť a organizácie pre vzájomné vzťahy dohodnúť v súlade
s touto vyhláškou bližší spôsob dokumentácie pre jednotlivé druhy
stavieb, najmä spôsob deľby práce a spolupráce pri spracovaní
projektu.
(2) Spôsob posudzovania, prípadne schvaľovania prípravnej
a projektovej dokumentácie stavieb ustanovia pre odbor svojej
pôsobnosti po dohode so Štátnou komisiou pre techniku podľa
potreby ústredné orgány nadriadené investorovi.
(3) Dokumentácia stavieb sa vypracúva a odovzdáva v dohodnutom
počte vyhotovení a v dohodnutých termínoch.
(4) Pre stavby obstarávané úplne alebo čiastočne
z prostriedkov štátneho rozpočtu a pre stavby s veľkým podielom
dovážaného technologického zariadenia môže Štátna komisia pre
techniku alebo orgány ňou poverené ustanoviť zadávacie alebo
súťažné podmienky.
(1) Investičné úlohy stavieb vypracované alebo rozpracované
k 1.1.1967 sa môžu upraviť podľa tejto vyhlášky, prípadne dokončiť
ako projektové úlohy, ak projektová dokumentácia týchto stavieb sa
dokončí po tomto dni.
(2) Projektová dokumentácia rozpracovaná k 1.1.1967 môže sa
dokončiť podľa predpisov, za platnosti ktorých bola rozpracovaná,
alebo podľa tejto vyhlášky.
(3) V rozpočtoch, ktoré sa budú predkladať na prerokovanie
v čase od 1. januára 1967 do 30. apríla 1967, môžu byť určené
základné a doplnkové rozpočtové náklady podľa predpisov platných
k 31. decembru 1966 (v cenovej úrovni roku 1967) a vedľajšie
rozpočtové náklady uvedené v § 27 podľa ustanovení tejto vyhlášky.
(4) Rozpočtové náklady na zariadenia staveniska na stavbách
rozostavaných k 1. januáru 1967 sa určujú podľa predpisov platných
k 31. decembru 1966 až do ich skončenia.
Zrušovacie ustanovenie
(1) Zrušujú sa 25)
- vyhláška Štátneho výboru pre výstavbu č. 38/1959 Ú.l.
(Ú.v.)
o zameniteľných hmotách v stavebníctve,
- vyhláška Štátneho výboru pre výstavbu č. 53/1960 Zb.
o podmienkach pre používanie prevádzkove nevyskúšaných strojov
a zariadení pri projektovaní nových stavieb,
- ustanovenie § 24 ods. 1 písm. a) vyhlášky č. 144/1959 Ú.l.
(Ú.v.), ktorou sa vykonáva zákon o stavebnom poriadku,
- smernice Štátneho výboru pre výstavbu a Ministerstva financií
z 30. apríla 1960 o poskytovaní zľavy z cien projektovej
a rozpočtovej dokumentácie pre družstevnú bytovú výstavbu
(registrované v čiastke 22/1960 Zb.),
- smernice Štátnej komisie pre investičnú výstavbu č. 1/1964
(Vestník SKIV čiastka 1/1964) - registrované v čiastke
80/1965 Zb., č. 9/1964 v znení smerníc č. 8/1965 (Vestník SKIV - osobitný
výtlačok, čiastka 4/1965) - registrované v čiastke 80/1965 Zb.,
č. 13/1964 v znení smerníc č. 11/1965 (vestník SKIV čiastka
6/1964 a čiastka 6/1965) - registrované v čiastke 80/1965 Zb.,
- smernice Štátneho výboru pre výstavbu č. 174/1956 Ú.l.
(Ú.v.) o technickom dozore investora,
- pokyny Štátneho výboru pre výstavbu č. 188/1956 pre technických
dozorcov investorov a pre postup pri ustanovovaní externých
technických dozorcov,
- úprava Štátnej komisie pre techniku č. 4 z 9. februára 1965
o rozpočtovaní vo výstavbe,
- úprava Štátnej komisie pre techniku č. 5 z 5. marca 1966
o pevných cenách v investičnej výstavbe,
- úprava Štátnej komisie pre techniku č. 8 zo 16. apríla 1966,
ktorou sa ustanovujú zásady pre určovanie rozpočtových nákladov
pri vykonávaní rekonštrukcií komunikácií a koľajových telies
v hlavnom meste Prahe s výnimkou ustanovení bodu 1 písm.
a) a b) a bodu 4 písm. b), ktoré platia pre stavby rozostavané
k 1. januáru 1967 až do ich dokončenia,
- opatrenie Štátnej komisie pre techniku č. 393/02/66
z 28. februára 1966 o preferenčných prirážkach pre spojové
stavby s výnimkou stavieb rozostavaných k 1. januáru 1967, pre
ktoré platí až do ich skončenia (uverejnené úpravou
Ministerstva stavebníctva č. 17c/1966 vo Vestníku Ministerstva
stavebníctva čiastka 13 a 14/1966),
- úprava Štátnej komisie pre techniku č. 12 z 21. apríla 1966
o zmenách v rozpočtovaní stavieb,
- úprava Štátnej komisie pre techniku č. 15 z 30. apríla 1966
o zvýhodnení oceňovania stavebných prác pri vykonávaní opráv
vonkajších konštrukcií budov na území hlavného mesta Prahy
s výnimkou ustanovenia bodu 2 písm. b), ktoré platí pre stavby
rozostavané k 1. januáru 1967 až do ich skončenia.
(2) Nedotknuté zostávajú Smernice Ústrednej správy geodézie
a kartografie o vykonávaní geodetických prác pre účely investičnej
výstavby (Vestník Štátnej komisie pre investičnú výstavbu čiastka
5/1964).
Účinnosť vyhlášky
Táto vyhláška nadobúda účinnosť 1. januárom 1967.
Nariadenie č. 168/1969 Zb. nadobudlo účinnosť 1. januárom
1970.
Vyhláška č. 166/1971 Zb. nadobudla účinnosť 1. januárom 1972.
Minister-predseda:
dr. Vlasák v.r.
(Zavedený nariadením č. 168/1969 Zb.)
Pre všetky stavby alebo ich časti, pre ktoré neboli dohody
o cene uzavreté pred dňom účinnosti nariadenia č. 168/1969 Zb., nemožno použiť možnosť uzatvárať
dohody o odbytových cenách stavieb alebo ich častí podľa § 38 vyhlášky č. 107/1966 Zb. o dokumentácii stavieb.
PRÍL.1
Tlačivo č. 1
------------------------------------------------------------------ 1 I. Finančný prepočet k projektovej úlohe Počet príloh: II. Súhrnný rozpočet v štádiu súhrnného projektového riešenia III. Súhrnný odbytový rozpočet k projektu Archívne číslo: ------------------------------------------------------------------ 2 Nadriadený ústredný orgán (rezort) 3 Odborové riaditeľstvo 4 Organizácia (Investor) 5 Por. číslo stavby 6 Rok vyhotovenia rozpočtu 7 Okres 8 Národohospodárske odvetvie 9 Charakter investície 10 Kódové číslo stavby ------------------------------------------------------------------ Rekapitulácia nákladov podľa hláv v tis. Kčs ------------------------------------------------------------------ Financujúca pobočka ŠBČS Hl. prestavané k na prestavanie čís. stavebné strojové celkom stavebné strojové celkom ------------------------------------------------------------------ a b c d e f g h 11 I. Projektové a prieskumné práce ------------------------------------------------------------------ 12 Prevádzkové II. súbory celkom 13 z toho doplnkové náklady ------------------------------------------------------------------ 14 Objekty celkom III. z toho 15 doplnkové náklady ------------------------------------------------------------------ 16 IV. stroje, zariadenia, náradie, inventár ------------------------------------------------------------------ 17 V. Umelecké diela (práce) ------------------------------------------------------------------ 18 Vedľajšie náklady celkom ------------------------------------------------------------------ 19 z toho a) zariadenie staveniska ------------------------------------------------------------------ 20 b) územné vplyvy 21 VI. c) prevádzkové vplyvy -----------------------
22 zrušený od 1.1.1972 23 zrušený od 1.1.1972 24 f) prirážky za skrátenie lehoty výstavby a zníženie rozpočtových nákladov
25 g) preferenčné prirážky ------------------------------------------------------------------ 26 VII. Ostatné náklady neuvedené v hlave I-VI ------------------------------------------------------------------ 27 VIII. Rozpočtová rezerva ------------------------------------------------------------------ 28 Náklady zahŕňané do ceny ZP celkom hlava I-VII ------------------------------------------------------------------ 29 Náklady zahŕňané do ceny ZP celkom IX. 30 z toho inžinierska činnosť ------------------------------------------------------------------ 31 Náklady stavby celkom hlava I-IX ------------------------------------------------------------------ Súhrnné náklady v tis. Kčs Investor (názov, sídlo, pečiatka, podpis) ------------------------------------------------------------------ Druh nákladov stavebné strojové celkom ------------------------------------------------------------------ 32 celkové náklady 33 na prestavanie Generálny projektant (názov, sídlo, pečiatka, podpis) 34 prestavané k ------------------------------------------------------------------ 35 ------------------------------------------------------------------ 36 ------------------------------------------------------------------ 37 Vypracoval Dňa ------------------------------------------------------------------ 38 Názov a miesto stavby ------------------------------------------------------------------ Termíny stavby Zmeny termínov stavby Zmena rozpočtu číslo ------------------------------------------------------------------ 39 začatie dokončenie začatie dokončenie ------------------------------------------------------------------ Zdroje financovania v tis. Kčs Potreba 40 vlastné úver štátny celkom devízových zdroje banky rozpočet prostriedkov -------------------------------------------
Vysvetlivky k tlačivu č. 1
1. Skladba a forma tlačiva je záväzná a nesmie sa meniť; tlačivo
je upravené pre spracovanie v strojovom počtovníckom
stredisku.
2. Tlačivo sa vypĺňa pri spracovaní
a) projektovej úlohy ako finančný prepočet investičných
nákladov (I),
b) projektu v štádiu súhrnného projektového riešenia ako
súhrnný rozpočet stavby (II),
c) projektu v konečnom štádiu ako súhrnný odbytový rozpočet
stavby (III).
3. Všetky korunové údaje sa uvádzajú v 1 000 Kčs.
4. Stĺpce c, d, e sa vypĺňajú pri stavbách rozostavaných
k 1. januáru 1967 podľa stavu fakturácie k 31. decembru 1966
v doterajšej cenovej úrovni.
5. Stĺpce f, g, h sú určené pri rozostavaných stavbách pre ich
neprestavané zostatky k 1. januáru 1967 v novej cenovej úrovni
a pre stavby začínané po 1. januári 1967.
6. Do stĺpcov c a f sa uvádzajú rozpočtové náklady stavebných
konštrukcií a prác a vedľajšie rozpočtové náklady, ktoré k nim
vecne patria.
7. Do stĺpcov d a g sa uvádzajú rozpočtové náklady strojov
a zariadení vrátane montáží a vedľajšie rozpočtové náklady,
ktoré k nim vecne patria.
8. K jednotlivým riadkom:
r. 1 - Nehodiace sa názvy sa prečiarknu.
r. 2, 3, 4, 7, 8 - Vyplnia sa podľa jednotného číselníka
organizácií ČSSR platného od 1.1.1967
(vydala ÚKĽKŠ v auguste 1966).
r. 6 - Uvedú sa posledné dve čísla letopočtu.
r. 9 - Vyplní sa podľa číselníka charakteru
investície (Vestník SKIV čiastka 7 až
8/1965 - Pokyny č. 15).
r. 5, 10 - Vyplní financujúca pobočka ŠBČS. Poradové
čísla 001 až 009 sú vyhradené pre centrálne
posudzované stavby.
r. 11 - Uvádzajú sa projektové a prieskumné práce
zahŕňané do plánu projektových prác
a financované z investičných prostriedkov.
r. 12 - Vypĺňa sa zásadne stĺpec d a g ako súčet
rozpočtových nákladov všetkých
prevádzkových súborov; ak sú súčasťou
prevádzkových súborov aj stavebné práce,
ktoré však nemajú svoj samostatný rozpočet,
uvedú sa v stĺpci c a f; vždy platí c +
d = e, f + g = h.
r. 14 - Vypĺňa sa zásadne stĺpec c a f ako súčet
rozpočtových nákladov všetkých objektov; ak
sú súčasťou objektov aj stroje (strojové
zariadenia), ktoré nemajú svoj samostatný
rozpočet, uvedú sa v stĺpci d a g; vždy
platí c + d = e, f + g = h.
r. 13, 15 - Doplnkové náklady vo finančnom prepočte (I)
netreba uvádzať, v súhrnnom rozpočte (II)
sa určujú odhadom. Pri rozostavaných
stavbách k 1. januáru 1967 doplnkové
náklady netreba uvádzať v stĺpcoch c a d.
r. 16 - Do stĺpca d a g sa uvádzajú stroje
a strojové zariadenia, pokiaľ nie sú
súčasťou prevádzkových súborov a objektov,
ostatné predmety za tej istej podmienky do
stĺpca c a f; platí c + d = e, f + g = h.
r. 18 až 25 - Vedľajšie rozpočtové náklady sa vo
finančnom prepočte (I) a v súhrnnom
rozpočte (II), pokiaľ sú podmienky pre ich
rozpočtovanie a nedojednali sa pre ne
odbytové alebo rozpočtové ceny, určujú
prepočtom (odhadom) predpokladaných
nákladov; pri zostavení súhrnného
odbytového rozpočtu rozdiely idú v prospech
alebo na ťarchu rozpočtovej rezervy.
r. 26 - Do stĺpcov c, d, f, g sa uvádzajú len
náklady zahŕňané do plánu investičnej
výstavby, do stĺpcov e a h všetky náklady
zahŕňané do ceny základných prostriedkov;
neplatí c + d = e, f + g = h.
r. 27 - Rozpočtová rezerva sa rozdelí na stavebnú
a strojovú podľa predpokladaného použitia.
r. 30 - Do stĺpca c a f sa uvedú náklady
inžinierskej činnosti dodávateľov
stavebných prác, do stĺpca
d a g dodávateľov strojov a strojového
zariadenia, súčet c + d sa nemusí rovnať
e a f + g sa nemusí rovnať h, pretože
náklady na inžiniersku činnosť iných
organizácií a investora sa uvádzajú len do
stĺpca e a h (celkom).
r. 32 - Vypĺňa sa z údajov riadku 31, a to ako
súčty stĺpcov c + f, d + g, e + h.
r. 33 - Vypĺňa sa z údajov riadku 31, stĺpca f, g,
h.
r. 34 - Vypĺňa sa z údajov riadku 31, stĺpca c, d,
e.
r. 35, 36, 37 - Sú určené pre evidenciu prevodu súhrnných
rozpočtových nákladov stavieb rozostavaných
k 1.1.1967.
r. 35 - Doplní sa text: "zostáva prestavať po
1.1.1967 v doterajšej cenovej úrovni"
- údaj sa prevezme zo stĺpca 6 prílohy č.
II smerníc č. 19 (Vestník ŠKT čiastka
6/1966 - ďalej len "príloha II") a rozdelí
sa na "stavebné" a "strojové".
r. 36 - Doplní sa text: "súhrnný rozpočet po novom
schválení v doterajšej cenovej úrovni"
- údaj sa prevezme zo stĺpca 4 prílohy II
a rozdelí sa na "stavebné" a "strojové".
r. 37 - Doplní sa text: "pôvodný schválený rozpočet
v doterajšej cenovej úrovni" - údaj sa
prevezme zo stĺpca 3 prílohy II a rozdelí
sa na "stavebné" a "strojové".
r. 39 - Uvádza sa mesiac a rok začatia a dokončenia
stavby a prípadne ich zmeny. Zmena rozpočtu
stavby sa označí bežným poradovým číslom
(1, 2 ...).
PRÍL.2
Tlačivo č. 2
Arch. číslo List č. ------------------------------------------------------------------ I. finančnému prepočtu Rekapitulácia II. súhrnnému rozpočtu nákladov k III. súhrnnému odbytovému rozpočtu ------------------------------------------------------------------ Náklady v členení podľa hláv I-IX Rozpočtové náklady v tis. Kčs ------------------------------------------------------------------ Čís. Druh Zatriedenie Základné Doplnkové Celkom dodávky objektu Hl. Obj. stav. stroj. stav. stroj. stav. stroj. ------------------------------------------------------------------ ------------------------------------------------------------------ Stavba ------------------------------------------------------------------ Kódové číslo Zmena stavby Číslo ------------------------------------------------------------------ Dodávateľ Merná Účelová Plán termíny jednotka jednotka ------------------------------------------------------------------ druh množ. druh množ. zač. dokonč. ------------------------------------------------------------------
Tlačivo č.2
Vysvetlivky k tlačivu č. 2
1. Podkladom pre zostavenie sú prepočty, rozpočty a odbytové
rozpočty prevádzkových súborov, objektov a ostatných druhov
dodávok, prác a výdavkov.
2. Nehodiace sa názvy tlačiva sa prečiarknu.
3. Pri rozostavaných stavbách sa uvádzajú ich neprestavané
zostatky k 1. januáru 1967.
4. Pri vypracovaní rekapitulácie k finančnému prepočtu uvádzajú
sa rozpočtové náklady iba v stĺpci celkom, v rekapitulácii
k súhrnnému rozpočtu sa doplnkové náklady uvedú odhadom.
5. Každá hlava rozpočtových nákladov sa uzavrie samostatným
súčtom, ktorý tvorí položku rekapitulácie rozpočtových
nákladov, podľa hláv na tlačive č. 1, v stĺpcoch f, g, h.
6. Zatriedenie objektov a druh mernej jednotky sa určia podľa
jednotnej sústavy ekonomických klasifikácií, časť 3 Jednotná
klasifikácia stavebných objektov (vydaná ÚKĽKŠ - október 1966)
7. Účelové jednotky generálny projektant dohodne s investorom,
pokiaľ nebude vydaná ich jednotná klasifikácia.
1) Čo sa považuje za inžiniersku činnosť a jej druhy, ustanovuje
cenník inžinierskych činností.
2) Pri sústredenej bytovej výstavbe zahrňuje projektová úloha vždy
ucelený obytný súbor a jeho komplexné vybavenie, ktoré je
nevyhnutné na jeho prevádzku.
3) Napr. zmlúv o spolupráci na projektovej a organizačnej príprave
stavby, o dodávke alebo obstaraní prieskumných alebo
projektových prác, príp. o obstaraní ďalších vecí.
4) Vyvolané a doplnkové investície podrobnejšie vymedzujú pokyny
pre určovanie ekonomickej efektívnosti výrobných investícií
a pravidlá a kritériá pre ustanovenie výšky príspevkov na
vyvolané a doplnkové investície.
5) Ide najmä o rozbory prieskumu podmienok trhu,
technicko-ekonomické vyhodnotenie existujúcich základných
fondov, štúdie a koncepcie rozvoja výrobnej základne a rozvoja
príslušných úsekov a oblastí nevýrobnej sféry.
6) Ide najmä o voľbu optimálnej technológie, veľkosti kapacít,
umiestnenia a urbanistického riešenia stavby, celkového
riešenia stavby, spôsobu a organizácie uskutočňovania
a prevádzky stavby.
7) Bližší postup tohto prerokovania ustanovujú metodické pokyny
Štátnej plánovacej komisie (o lokalizácii investícií).
8) Projekt je v štádiu súhrnného projektového riešenia stavby,
ktorého súčasťou je súhrnný rozpočet, postačujúcim podkladom
pre uzavretie hospodárskych zmlúv o dodávkach pre stavbu
i vtedy, ak sa na jeho základe nedojednala odbytová cena, ale
iba spôsob určenia odbytovej alebo rozpočtovej ceny v súlade
s touto vyhláškou.
9) Ustanoveniami odseku 1 písm. a) až c) nie je dotknutá
povinnosť investora predkladať okrem projektu aj zoznam
pozemkov podľa parcelných čísiel s uvedením ich charakteru,
práv k nim a s časovým postupom ich záboru.
10) Tým nie sú dotknuté ustanovenia osobitných predpisov o ďalších
podkladoch potrebných na uzavretie úverovej zmluvy, zmluvy
o zaradení stavby do vykonávacieho plánu investičnej výstavby
a pre vlastné financovanie stavby (napr. hospodárske zmluvy
o dodávkach, doklady o finančnom zabezpečení).
11) Na podklade zmluvy podľa § 272 Hospodárskeho zákonníka; pritom
sa zaviaže
a) buď na dodávku celého projektu s tým, že ako čiastkové
plnenie dodá najprv projekt rozpracovaný do štádia
súhrnného projektového riešenia stavby vrátane súhrnného
rozpočtu a navrhne upresnenie zmluvy o dopracovanie
projektu na podklade dohody dojednanej s dodávateľmi o ich
účasti na dopracovaní projektu ako súčasti ich dodávok,
b) alebo sa zaviaže na dodávku projektu prepracovaného do
štádia súhrnného projektového riešenia vrátane súhrnného
rozpočtu stavby a na dopracovanie projektu do konečného
štádia pre tie prevádzkové súbory alebo objekty, pri
ktorých nedôjde k dohode s vyššími dodávateľmi o dokončení
projektu ako súčasti ich dodávok.
12) Prevádzkove nevyskúšanými strojmi a zariadeniami sa rozumejú
stroje a zariadenia, ktoré sa prevádzkove nevyskúšali
v technických podmienkach zodpovedajúcich budúcej prevádzke
a ktoré sú vyvíjané na podklade plánov výskumných a vývojových
prác. Dohodou investora s dodávateľmi môžu sa výnimočne
vyhlásiť za nevyskúšané i stroje a zariadenia, ktoré sa majú
prvý raz použiť v mimoriadnych technologických podmienkach.
13) Vyhláška Ministerstva financií a Štátnej banky československej
č. 102/1966 Zb. o financovaní reprodukcie základných
prostriedkov.
14) Metodické pokyny Štátnej plánovacej komisie pre zostavovanie
štátnych plánov.
15) Rozsah a spôsob ustanovenia doplnkových rozpočtových nákladov
vymedzujú cenníky stavebných prác a montáží, vydanie 1967,
a pravidlá pre ich používanie.
16) Podmienky pre ich používanie upravujú § 2,
3 a 4
vyhl.č. 87/1966 Zb. o niektorých ekonomických opatreniach
v investičnej výstavbe; § 2 a 3 cit. vyhlášky
sú t.č.
sistované nariadením vlády č. 168/1969 Zb. o prechodnom zákaze
zvyšovania cien.
17) § 3 ods. 1 vyhl. č. 162/1970 Zb. o niektorých opatreniach
v bytovej výstavbe.
18) Smernice čl. 6.11 a 7.5.
19) Obsah doterajšieho ustanovenia § 28 ods. 5 je pojatý do
Smerníc čl. 3, 4 a 5.
20) Vyhláška Federálneho ministerstva financií a Štátnej banky
československej č. 140/1971 Zb. o financovaní reprodukcie
základných prostriedkov.
21) § 4 vyhlášky č. 87/1966 Zb. o niektorých ekonomických
opatreniach v investičnej výstavbe.
22) Ide najmä o
- konštrukčné, dielenské a montážne výkresy pre výrobu
a montáž jednotlivých strojov a zariadení a kovových
konštrukcií,
- konštrukčné, dielenské a montážne výkresy výrobkov
pridruženej stavebnej výroby, výroby prefabrikátov,
vymuroviek a izolácií technologických zariadení,
- výkresy stavebných a montážnych zariadení (lešenie, výťahy,
žeriavové dráhy a pod.),
- podrobné vytýčenie stavby vykonávané na základe hlavných
trás, stavebných čiar a hlavných výškových bodov vytýčených
investorom.
23) Pokyny Štátnej komisie pre techniku o jednotnej evidencii
stavieb.
24) Tým nie je dotknutá pôsobnosť orgánov vykonávajúcich štátny
stavebný dozor.
25) Vyhlášky č. 152/1959 Ú.l. (Ú.v.) o dokumentácii stavieb,
č. 22/1958 Ú.l. (Ú.v.) o dokumentácii investičnej
výstavby jednotných roľníckych družstiev,
č. 53/1960 Zb. o podmienkach pre používanie
prevádzkove nevyskúšaných strojov a zariadení pri
projektovaní nových stavieb,
č. 46/1960 Zb. o lehotách pre predkladanie
dokumentácie stavieb,
č. 35/1957 Ú.l. (Ú.v.) o projektovej a rozpočtovej
dokumentácii pre vývozné dodávky boli zrušené
vládnym nariadením č. 38/1966 Zb. k 1.7.1966,
prípadne 1.1.1967.