Zdieľanie poznámky:
Obsah
Typ obsahu
138/1973 Zb.
ZÁKON
z 31. októbra 1973
o vodách (vodný zákon)
Federálne zhromaždenie Československej socialistickej
republiky sa uznieslo na tomto zákone:
PRVÁ ČASŤ
ÚVODNÉ USTANOVENIA
Účel zákona
Povrchové a podzemné vody sú jedným zo základných surovinových
zdrojov, tvoria dôležitú zložku prírodného prostredia a slúžia na
zabezpečovanie hospodárskych a ostatných celospoločenských
potrieb. Účelom tohto zákona je všestranne chrániť vody pre ich
nenahraditeľnosť a celospoločenský význam, plánovite riadiť ich
odbery a iné nakladanie s nimi tak, aby sa zabezpečila rovnováha
medzi spotrebou vody a kapacitou vodných zdrojov, starať sa o ich
čistotu a najhospodárnejšie využitie, zabezpečovať ochranu pred
povodňami a dbať pritom na ochranu prírody, rekreácie, plavby a na
ostatné dôležité záujmy spoločnosti.
Povrchové a podzemné vody
(1) Povrchovými vodami sú vody prirodzene sa vyskytujúce na
zemskom povrchu; podzemnými vodami sú vody v zemských dutinách
a v zemských zvodnených vrstvách. Práva na tieto vody upravuje
tento zákon.
(2) Za povrchové ani podzemné vody sa nepovažujú prírodné
liečivé vody a prirodzene sa vyskytujúce minerálne stolové
vody, 1) ako ani vody, ktoré sú podľa banských predpisov 2)
vyhradenými nerastami a banskými vodami (ďalej len "zvláštne
vody").
(3) Na zvláštne vody sa vzťahuje tento zákon, len pokiaľ tak
výslovne ustanovuje.
Smerný vodohospodársky plán
Smerný vodohospodársky plán republiky je základným podkladom
pre vodohospodárske opatrenia všetkých odvetví národného
hospodárstva, pre vodohospodárske opatrenia pri územnom plánovaní,
podkladom pre vodohospodárske rozhodovanie a jedným zo základných
podkladov pre hospodárenie s vodami a pre vypracovanie dlhodobých
výhľadov odvetví, ktoré majú požiadavky na vodné zdroje alebo inak
ovplyvňujú hospodárenie s vodou, prípadne jej akosť. Súčasťou
smerného vodohospodárskeho plánu je štátna vodohospodárska
bilancia zásob povrchových a podzemných vôd a ich akosti.
DRUHÁ ČASŤ
NAKLADANIE S VODAMI
Prvý oddiel
Základné povinnosti pri nakladaní s vodami
(1) Pri nakladaní s povrchovými a podzemnými vodami treba dbať
na ich ochranu a zabezpečovať ich hospodárne a národohospodársky
účelné využívanie a starať sa o to, aby nedochádzalo k porušovaniu
vodohospodárskych ani iných dôležitých záujmov spoločnosti.
(2) Organizácie, ktoré nakladajú s povrchovými, prípadne
s podzemnými vodami, sú povinné vykonávať účinné úpravy
v technológii výroby tak, aby sa dosiahlo čo najracionálnejšie
a opätovné využitie vody a zabezpečilo obnovovanie, prípadne
zlepšenie akosti vody a pokiaľ spravujú vodohospodárske diela
alebo zariadenia, umožňujúce toto nakladanie, sú povinné riadne sa
o ne starať.
(3) Pri výstavbe obytných súborov, nových závodov a obdobných
zariadení, prípadne pri ich rekonštrukciách sú investorské
organizácie povinné zabezpečiť aj ich zásobovanie vodou
a odvádzanie, čistenie, prípadne iné zneškodňovanie odpadových vôd
z nich tak, aby sa neohrozila akosť povrchových a podzemných vôd;
splnenie tejto povinnosti sú povinné zabezpečovať investorské
organizácie a plánovacie orgány už pri plánovaní uvedených
investičných akcií. Bez splnenia povinností uvedených v prvej vete
sa výstavba alebo rekonštrukcia nesmie schváliť, povoliť ani
uskutočniť.
Druhý oddiel
Nakladanie s vodami bez povolenia alebo súhlasu
Všeobecné používanie povrchových vôd
(1) Každý môže bez povolenia alebo súhlasu vodohospodárskeho
orgánu odoberať povrchovú vodu pre vlastnú drobnú potrebu,
prípadne ju inak používať, pokiaľ na také odbery, prípadne
používanie nie je potrebné osobitné technické zariadenie. Tak isto
nie je potrebné povolenie ani súhlas vodohospodárskeho orgánu na
zachytávanie povrchovej vody jednoduchými zariadeniami (§ 38
ods. 2) na jednotlivých nehnuteľnostiach ani na zmenu jej
prirodzeného odtoku za účelom ochrany uvedených nehnuteľností
proti škodlivým účinkom týchto vôd.
(2) Pri používaní vôd podľa odseku 1 sa nesmú poškodzovať
brehy, vodohospodárske diela a zariadenia, zariadenia na chov rýb,
ohrozovať akosť alebo zdravotná nezávadnosť vôd, narúšať prírodné
prostredie, zhoršovať odtokové pomery a porušovať práva a právom
chránené záujmy iných.
(3) Vodohospodársky orgán môže používanie vôd podľa odseku 1
bez náhrady upraviť, obmedziť, prípadne zakázať, ak to vyžadujú
vodohospodárske alebo iné dôležité záujmy spoločnosti, bezpečnosť
osôb alebo vodohospodárskych diel, prípadne zariadení, ochrana
rybárstva, alebo ak sa pri ňom porušujú ustanovenia odseku 2.
Používanie povrchových vôd na plavbu a plavenie dreva
(1) Na používanie povrchových vôd na plavbu a plavenie dreva
nie je potrebné povolenie ani súhlas vodohospodárskeho orgánu.
Pritom sa však nesmú poškodzovať brehy, vodohospodárske diela
a zariadenia, zariadenia na chov rýb, porušovať práva a právom
chránené záujmy iných.
(2) Vypúšťať vody z plavidiel do povrchových vôd možno len
vtedy, ak zodpovedajú ukazovateľom prípustného stupňa znečistenia
(§ 23 ods. 2). Prevádzateľ plavidla je povinný zabrániť úniku
oleja, pohonných látok, popola alebo iných škodlivých látok z neho
do povrchových vôd, vystrojiť za tým účelom plavidlo potrebným
zariadením a udržiavať ho v stave schopnom riadnej prevádzky.
(3) Správcovia prístavov sú povinní zabezpečovať, aby sa
škodlivé látky uvedené v odseku 2 mohli z plavidla odstraňovať
tak, aby sa zabránilo ich vniknutiu do povrchových vôd.
(4) Ústredný vodohospodársky orgán Českej socialistickej
republiky a ústredný vodohospodársky orgán Slovenskej
socialistickej republiky (ďalej len "ústredný vodohospodársky
orgán republiky") môže po dohode s Federálnym ministerstvom
dopravy a s príslušnými ústrednými orgánmi štátnej správy
republiky podrobnejšie upraviť, obmedziť alebo zakázať používanie
vôd na plavbu a na plavenie dreva, ak to vyžadujú vodohospodárske
alebo iné dôležité záujmy spoločnosti, prípadne podrobnejšie
upraviť povinnosti ustanovené v odsekoch 2 a 3.
(5) Starostlivosť o splavnosť vodných tokov a o budovanie
vodných ciest patrí ústrednému vodohospodárskemu orgánu republiky.
Veci plavebnej prevádzky a pôsobnosti orgánov štátnej správy vo
veciach plavby upravujú osobitné predpisy. 3)
Používanie banských vôd
(1) Používanie banských vôd pre vlastnú potrebu banských
organizácií 4) nevyžaduje povolenie ani súhlas vodohospodárskeho
orgánu.
(2) Pokiaľ banské organizácie nepotrebujú banskú vodu na
vlastnú prevádzku, sú povinné umožniť odber alebo iné používanie
pre ne nepotrebného množstva vody tým, ktorým dal na to
vodohospodársky orgán povolenie [§ 8 ods. 1 písm. e)].
Tretí oddiel
Povolenia
Povolenie na nakladanie s vodami
(1) Povolenie vodohospodárskeho orgánu je potrebné:
a) na odber povrchových vôd a na ich iné používanie, pokiaľ nejde
o ich používanie podľa § 5 až 7,
b) na odber podzemných vôd a na ich iné používanie,
c) na vypúšťanie odpadových vôd do povrchových alebo podzemných
vôd,
d) na vypúšťanie zvláštnych vôd (§ 2 ods. 2), s výnimkou banských
vôd, do povrchových alebo podzemných vôd; vypúšťanie banských
vôd upravujú osobitné predpisy, 5)
e) na odber alebo používanie banských vôd, ktoré banské
organizácie nepotrebujú na vlastnú prevádzku (§ 7 ods. 2);
povolenie vydáva vodohospodársky orgán po dohode s príslušným
banským úradom.
(2) Povolenie podľa odseku 1 písm. a) nie je potrebné, ak ide
o jednorazový odber vôd v prípadoch všeobecného nebezpečenstva.
Povolenie nie je potrebné ani na používanie povrchových vôd pri
cvičení ozbrojených síl a ozbrojených bezpečnostných zborov;
v týchto prípadoch postupujú ozbrojené sily a ozbrojené
bezpečnostné zbory po dohode s okresným národným výborom obdobne
podľa predpisov o obrane Československej socialistickej
republiky. 6)
(3) Vodohospodársky orgán určí v povolení účel a čas, na ktorý
povolenie vydáva, a jeho rozsah; podľa potreby určí povinnosti,
prípadne podmienky, za ktorých povolenie udieľa.
(4) Pokiaľ vodohospodársky orgán neustanovil inak, prechádzajú
práva a povinnosti vyplývajúce z povolenia, ktoré bolo udelené na
účel spojený s užívaním určitého nehnuteľného majetku, na ďalšieho
nadobúdateľa, prípadne užívateľa takého majetku, pokiaľ bude tento
majetok naďalej slúžiť účelu, na ktorý bolo povolenie udelené.
Ďalší nadobúdatelia, prípadne užívatelia sú povinní oznámiť
vodohospodárskym orgánom, že došlo k prevodu alebo prechodu
majetku, s ktorým bolo spojené povolenie, a to do dvoch mesiacov
odo dňa jeho prevodu.
Povolenie na vodohospodárske diela
(1) Na zriadenie vodohospodárskych diel (§ 38), na ich zmeny
a zrušenie je potrebné povolenie vodohospodárskeho orgánu.
(2) Vodohospodársky orgán v povolení vodohospodárskeho diela
určí povinnosti, prípadne podmienky, za ktorých ho udieľa. Podľa
potreby uloží žiadateľovi o povolenie zriadiť vodnú značku
(ciachu), prípadne predložiť mu na schválenie návrh manipulačného
alebo prevádzkového poriadku vodohospodárskeho diela.
(3) Povolenie na vodohospodárske dielo je súčasne rozhodnutím
o prípustnosti stavby podľa zákona o stavebnom poriadku. Stavebný
úrad dáva na tieto diela súhlas podľa osobitných predpisov 7) iba
z hľadiska zabezpečenia súladu s územnými plánmi a územnými
rozhodnutiami.
(4) Pri vodohospodárskych dielach patrí vodohospodárskym
orgánom pôsobnosť stavebných úradov podľa stavebného poriadku,
s výnimkou pôsobnosti vo veciach vyvlastnenia. Vodohospodársky
orgán, ktorý je príslušný na povolenie vodohospodárskeho diela,
rozhoduje aj o jeho uvedení do trvalej prevádzky (užívania) podľa
osobitných predpisov. 8)
(5) Ak zanikne povolenie udelené podľa § 8 ods. 1, rozhodne
vodohospodársky orgán o podmienkach ďalšieho trvania, prípadne
zrušenia vodohospodárskeho diela, ktoré umožňovalo povolené
nakladanie s vodou.
Povolenie na niektoré činnosti
Povolenie vodohospodárskeho orgánu je potrebné:
a) na vysádzanie, stínanie a odstraňovanie stromov a krov
v zátopových územiach (§ 13 ods. 2),
b) na ťažbu piesku, štrku, bahna, s výnimkou liečivého bahna,
okruhliakov a pod. (ďalej len "riečny materiál") z korýt
vodných tokov,
c) na geologické a hydrogeologické práce v zátopových územiach
a ochranných pásmach (§ 19),
pokiaľ tieto činnosti nevykonáva organizácia spravujúca vodný tok
v súvislosti s jeho správou.
Zmeny a zrušenia povolenia
Vodohospodársky orgán môže z vlastného podnetu alebo na návrh
po vykonanom konaní ním vydané povolenie zmeniť, prípadne zrušiť,
a) ak to vyžadujú vodohospodárske alebo iné dôležité záujmy
spoločnosti,
b) ak dôjde k zmene skutočností rozhodných pre udelenie
povolenia, najmä ak rozsah povolenia trvalo presahuje potrebu
oprávneného,
c) ak oprávnený opätovne nedodržiava podmienky povolenia,
prípadne povinnosti určené v ňom vodohospodárskym orgánom,
d) ak oprávnený nevyužíva povolenie bez osobitného dôvodu po čas
dlhší než 2 roky,
e) ak pri povolenej činnosti dochádza k porušovaniu ustanovení
tohto zákona alebo k podstatnému poškodzovaniu oprávnených
záujmov iných.
Zánik povolenia
(1) Povolenia vodohospodárskych orgánov uvedené v § 8 ods. 1,
prípadne v § 10 písm. b) zanikajú:
a) uplynutím času, na ktorý boli udelené,
b) zánikom vodohospodárskeho diela umožňujúceho povolené
nakladanie s vodou, pokiaľ vodohospodársky orgán do jedného
roka po zániku diela neurčí lehotu na obnovenie diela; v tomto
prípade povolenie zaniká márnym uplynutím tejto lehoty,
c) zánikom organizácie, prípadne smrťou občana, ktorým boli
udelené, ak práva a povinnosti vyplývajúce z povolení neprešli
na ich právnych nástupcov podľa § 8 ods. 4.
(2) Povolenia na vodohospodárske diela (§ 9) a na niektoré
činnosti (§ 10) zanikajú, ak oprávnený neprikročí k ich
uskutočňovaniu do dvoch rokov od vydania povolenia, prípadne
v dlhšej lehote, ktorú vodohospodársky orgán v povolení určil.
Štvrtý oddiel
Súhlas
(1) Súhlas vodohospodárskeho orgánu je potrebný na stavby,
zariadenia, prípadne činnosti, na ktoré nie je potrebné jeho
povolenie, ktoré však môžu ovplyvniť vodné pomery, a to:
a) na stavby a zariadenia vo vodných tokoch a v ich korytách a na
pozemkoch pri nich,
b) na zriaďovanie diaľkových potrubí, skladov, nádrží a skládok
látok ohrozujúcich akosť vody, na stavby umožňujúce podzemné
skladovanie látok v zemských dutinách a na stavby komunikácií,
c) na zmeny stavieb a zariadení uvedených pod písmenami a) a b),
d) na umiestňovanie (kotvenie a pod.) zariadení neslúžiacich
plavbe ani na správu vodného toku na vodných tokoch mimo
obvodu prístavov,
e) na stavby a na dobývanie nerastov, ako aj na zemné práce
v zátopových územiach, v chránených oblastiach prirodzenej
akumulácie vôd (§ 18) a v ochranných pásmach (§ 19),
f) na zasýpanie odstavených ramien vodných tokov a výmoľov,
g) na stavby vo vzdialenosti do 15 m od vzdušnej päty ochrannej
hrádze vodného toku.
Vodohospodársky orgán môže určiť podmienky, za ktorých súhlas
udieľa.
(2) Zátopové územia a rozsah pozemkov uvedených v odseku 1
písm. a) určí na návrh správcu toku vodohospodársky orgán
a oznamuje ich príslušným stavebným úradom a miestnym národným
výborom, ktorých sa to týka.
(3) Orgány vydávajúce podľa iných predpisov povolenia na
stavby, zariadenia alebo činnosti uvedené v odseku 1 nevydajú
povolenie, pokiaľ im žiadateľ nepredloží súhlas vodohospodárskeho
orgánu.
(4) Súhlas podľa odseku 1 netreba na dočasné stavby,
zariadenia, prípadne na činnosti, ktoré sú potrebné pri cvičení
ozbrojených síl a ozbrojených bezpečnostných zborov; v týchto
prípadoch postupujú ozbrojené sily a ozbrojené bezpečnostné zbory
po dohode s okresným národným výborom obdobne podľa predpisov
o obrane Československej socialistickej republiky.
(5) O zániku platnosti súhlasu na stavby alebo zariadenia
platí obdobne § 12 ods. 2. O zániku platnosti súhlasu na činnosti
uvedené v odseku 1 písm. d) a e) platí obdobne § 12 ods. 1.
Piaty oddiel
Vyjadrenie
(1) Pri investičnej činnosti ktoréhokoľvek odvetvia národného
hospodárstva je investor už v štádiu spracúvania prípravnej
dokumentácie alebo jej zmien povinný požiadať príslušný
vodohospodársky orgán o vyjadrenie, či je plánovaná investícia
z vodohospodárskeho hľadiska možná, prípadne za akých podmienok.
Investor je povinný k žiadosti o schválenie projektovej úlohy
pripojiť vyjadrenie vodohospodárskeho orgánu.
(2) Vyjadrenie vodohospodárskeho orgánu je potrebné aj na
prípravu zmien vo výrobnom procese alebo v rozsahu výroby a na
zmenu a úpravu vodohospodárskych diel, i keď sa tieto zmeny
a úpravy neprejavia v investičnej oblasti, ale ovplyvňujú vodné
hospodárstvo.
(3) Vyjadrenie nenahrádza povolenie ani súhlas a nie je
rozhodnutím podľa predpisov o správnom konaní.
Šiesty oddiel
Ochrana rybárstva a rekreácie
(1) Pri projektovaní, výstavbe, správe, prevádzke a údržbe
vodohospodárskych diel, pri nakladaní s povrchovými vodami a pri
ťažbe riečneho materiálu z korýt vodných tokov treba prihliadať na
potreby a ochranu rybárstva a rekreácie.
(2) Náklady na zariadenia a opatrenia na ochranu rybárstva pri
novovybudovaných vodohospodárskych dielach znáša ich investor.
Náklady na odstránenie zariadení škodlivých rybárstvu pri
vybudovaných vodohospodárskych dielach uhrádza ten, kdo žiada
o ich odstránenie. Vodohospodársky orgán môže so zreteľom na
osobitné okolnosti rozhodnúť inak.
(3) Ústredný vodohospodársky orgán republiky môže po dohode
s príslušnými ústrednými orgánmi štátnej správy a rybárskym zväzom
republiky ustanoviť vyhláškou podrobnosti o výstavbe zariadení
o iných opatreniach na ochranu rybárstva a o úhrade príslušných
nákladov, ako aj na vykonávanie odseku 1.
(4) Ústredný vodohospodársky orgán republiky môže po
prerokovaní s príslušnými ústrednými orgánmi štátnej správy
upraviť používanie vodných tokov na rekreáciu a vymedziť pritom
oprávnenia a povinnosti orgánov, organizácií a občanov.
Siedmy oddiel
Opatrenia pri nedostatku vody
(1) Ak to vyžadujú dôležité záujmy spoločnosti, najmä ak je
prechodný nedostatok vody, môže vodohospodársky orgán bez náhrady
upraviť na nevyhnutne potrebný čas nakladanie s vodami, povolené
podľa § 8 ods. 1, prípadne toto nakladanie obmedziť alebo aj
zakázať. Takéto opatrenie vykoná po prerokovaní s príslušnými
organizáciami, pokiaľ to mimoriadnosť situácie nevylučuje.
(2) Ak dôjde k mimoriadnemu obmedzeniu alebo znemožneniu
odberov povrchovej alebo podzemnej vody, povolených podľa § 8
ods. 1 písm. a) alebo b), ktoré vedie k vážnemu ohrozeniu
dôležitých záujmov spoločnosti, je vodohospodársky orgán povinný
urobiť po dohode s príslušnými orgánmi opatrenie na nápravu.
Pritom môže tiež rozhodnúť o tom, kto, akým spôsobom a v akom
rozsahu je povinný vykonať opatrenie na zabezpečenie náhradného
odberu vody, prípadne na jej dovážanie. Úhradu nevyhnutných
nákladov spojených s uloženými opatreniami môže vodohospodársky
orgán požadovať od toho, kto mimoriadne obmedzenie alebo
znemožnenie odberov spôsobil. Rozhodnutie vodohospodárskeho orgánu
sa nedotýka zodpovednosti za náhradu škody toho, kto také
obmedzenie alebo znemožnenie odberov vody spôsobil.
TRETIA ČASŤ
OCHRANA VÔD
Prvý oddiel
Ochrana prirodzenej akumulácie vôd a vodných zdrojov
Zlepšovanie vodohospodárskych pomerov
(1) Správcovia (vlastníci, užívatelia) poľnohospodárskych
alebo lesných pozemkov a rybníkov sú povinní obhospodarovať ich
takým spôsobom, ktorý by nielen uchovával vodohospodársky vhodné
podmienky z hľadiska množstva a akosti vôd, ale aj napomáhal
zlepšenie vodohospodárskych pomerov. Najmä sú povinní zabraňovať
nepriaznivým odtokovým pomerom, splavovaniu pôdy a dbať
o udržiavanie pôdnej vlahy a o zlepšovanie retenčnej schopnosti
rybníkov.
(2) Vodohospodársky orgán môže po prerokovaní s príslušnými
orgánmi správcom (vlastníkom, užívateľom) poľnohospodárskych
a lesných pozemkov a rybníkov uložiť, ktoré opatrenia smerujúce
k splneniu povinností uvedených v odseku 1 majú vykonať.
Chránené oblasti prirodzenej akumulácie vôd
(1) Oblasti, ktoré svojimi prírodnými podmienkami tvoria
významnú prirodzenú akumuláciu vôd, môže vláda Českej
socialistickej republiky a vláda Slovenskej socialistickej
republiky (ďalej len "vláda republiky") určiť za chránené oblasti
prirodzenej akumulácie vôd (ďalej len "chránené vodohospodárske
oblasti").
(2) Vláda republiky pri určení chránených vodohospodárskych
oblastí upraví, prípadne zakáže činnosti, ktoré v nich ohrozujú
vodohospodárske pomery.
Ochranné pásma
(1) Vodohospodársky orgán podľa potreby určí rozhodnutím
ochranné pásma na ochranu výdatnosti, akosti alebo zdravotnej
nezávadnosti vodných zdrojov.
(2) Vodohospodársky orgán po prerokovaní s príslušnými orgánmi
môže v ochranných pásmach zakázať alebo obmedziť doterajšie
užívanie nehnuteľností alebo činnosti ohrozujúce výdatnosť, akosť
alebo zdravotnú nezávadnosť vodných zdrojov.
(3) Náklady spojené s technickými úpravami v ochranných
pásmach, uloženými vodohospodárskym orgánom na ochranu vodného
zdroja, znáša organizácia, ktorej ochrana vodného zdroja slúži na
plnenie úloh.
Vodárenské toky a ich povodie
(1) Vodárenské toky sú úseky vodných tokov osobitne určené ako
zdroje vody na hromadné zásobovanie obyvateľstva vodou.
Vodohospodárske orgány sú povinné pri rozhodovaní týkajúcom sa
týchto tokov, prihliadať na ich určenie a dbať o postupné
odstraňovanie ich doterajšieho znečisťovania.
(2) Vodárenské toky a ich povodie určí vyhláškou ústredný
vodohospodársky orgán republiky po prerokovaní s príslušnými
ústrednými orgánmi štátnej správy. Pritom môže ustanoviť, že
stavby alebo vykonávanie niektorých činností v povodí vodárenských
tokov vyžadujú povolenie, prípadne súhlas vodohospodárskeho
orgánu.
Úhrada nákladov
Pokiaľ nie je ustanovené inak (§ 19 ods. 3), spravuje sa
úhrada nákladov na opatrenia, ktoré boli uložené podľa § 17 až 20
na ochranu akosti a zdravotnej nezávadnosti povrchových alebo
podzemných vôd, osobitnými predpismi. 9) Na náklady na opatrenia,
ktoré boli uložené z iných dôvodov než na ochranu akosti alebo
zdravotnej nezávadnosti povrchových alebo podzemných vôd, môže
vodohospodársky orgán, ktorý ich uloží, poskytnúť príspevok, ak by
ich vynaloženie znamenalo pre toho, kto ich má znášať, obzvlášť
citeľnú ujmu; vodohospodársky orgán však príspevok neposkytne, ak
ide zároveň o opatrenia na využitie poľnohospodárskych pozemkov
podľa predpisov o ochrane poľnohospodárskeho pôdneho fondu, 10)
ktoré robia správcovia (vlastníci, užívatelia) pozemkov na vlastný
náklad.
Druhý oddiel
Ochrana akosti povrchových a podzemných vôd
Odpadové vody
(1) Za odpadové vody sa považujú vody použité v sídliskách,
obciach, domoch, závodoch, zdravotníckych zariadeniach a v iných
objektoch alebo zariadeniach, pokiaľ po použití majú zmenenú akosť
(zloženie alebo teplotu), ako aj iné vody z nich odtekajúce,
pokiaľ môžu ohroziť akosť povrchových alebo podzemných vôd.
(2) Ústredný vodohospodársky orgán republiky môže podrobnejšie
vymedziť, ktoré vody sa podľa odseku 1 považujú za odpadové vody.
Vypúšťanie odpadových a zvláštnych vôd do povrchových a podzemných vôd
(1) Kto vypúšťa odpadové alebo zvláštne vody do povrchových
alebo podzemných vôd, je povinný dbať, aby sa akosť povrchových
alebo podzemných vôd neohrozila alebo nezhoršila. Za tým účelom je
povinný zabezpečovať najmä zneškodňovanie vypúšťaných vôd spôsobom
zodpovedajúcim súčasnému stavu technického pokroku.
(2) Pri povoľovaní vypúšťania odpadových a zvláštnych vôd
(§ 8) je vodohospodársky orgán viazaný ustanoveniami tohto zákona,
ukazovateľmi prípustného stupňa znečistenia vôd a predpismi
o zdraví ľudu. Ukazovatele prípustného stupňa znečistenia vôd
ustanoví vláda republiky.
(3) Vodohospodársky orgán môže v mimoriadnych prípadoch
(§ 16) na odôvodnenú žiadosť toho, kto vypúšťa odpadové alebo
zvláštne vody do povrchových vôd, upraviť vypúšťanie týchto vôd
výnimočne nad rámec ukazovateľov uvedených v osobitnom predpise na
vopred určený čas, najdlhšie však na 12 mesiacov.
(4) V mimoriadnych prípadoch, ak to vyžaduje dôležitý záujem
spoločnosti, môže vodohospodársky orgán povoliť vypúšťanie
odpadových a zvláštnych vôd do podzemných vôd; vypúšťané vody
musia byť vyčistené alebo upravené tak, aby neohrozili ani
nezhoršili akosť podzemných vôd.
Vypúšťanie vôd do verejných kanalizácií
(1) Verejné kanalizácie sú určené na hromadné odvádzanie,
prípadne aj zneškodňovanie odpadových a zrážkových vôd z obcí
a sídlisk. V pochybnostiach, či ide o verejnú kanalizáciu,
rozhoduje vodohospodársky orgán.
(2) Prevádzka verejnej kanalizácie sa spravuje kanalizačným
poriadkom. Kanalizačný poriadok určuje najvyššiu prípustnú mieru
znečistenia vôd vypúšťaných do verejnej kanalizácie, prípadne
najvyššie prípustné množstvo týchto vôd a zoznam látok, ktoré nie
sú odpadovými vodami a ktorých vniknutiu do verejnej kanalizácie
sa musí zabrániť, prípadne ďalšie podmienky jej prevádzky.
Kanalizačný poriadok schvaľuje vodohospodársky orgán na návrh
žiadateľa.
(3) Vody, ktoré na dodržanie najvyššej prípustnej miery
znečistenia vyžadujú predchádzajúce čistenie, sa môžu vypúšťať do
verejnej kanalizačnej siete len s povolením vodohospodárskeho
orgánu. Vodohospodársky orgán môže povolenie udeliť len vtedy, ak
sa zabezpečí vyčistenie týchto vôd na stupeň zodpovedajúci
kanalizačnému poriadku. O zmene, prípadne o zrušení tohto
povolenia platí ustanovenie § 11 obdobne.
(4) Organizácia spravujúca verejnú kanalizáciu smie na ňu
pripojiť iba nehnuteľnosti, prípadne ich časti a zariadenia,
v ktorých vznikajú vody, ktorých znečistenie nepresahuje najvyššiu
prípustnú mieru znečistenia, určenú kanalizačným poriadkom,
a nehnuteľnosti, ich časti a zariadenia, z ktorých bolo vypúšťanie
odpadových vôd podľa odseku 3 povolené.
(5) Ak medzi správcom verejnej kanalizácie a tým, kto žiada
o pripojenie na ňu, dôjde k sporu o zriadení prípojky, rozhodne
o pripojení vodohospodársky orgán.
(6) Ústredný vodohospodársky orgán republiky môže vyhláškou
upraviť správu a prevádzku verejných kanalizácií a určiť všeobecné
podmienky odvádzania odpadových vôd týmito kanalizáciami a vydá
smernice na vypracovanie návrhov kanalizačných poriadkov.
Ochrana povrchových a podzemných vôd pred ich znehodnocovaním
(1) Kto zaobchádza s látkami, ktoré nie sú odpadovými vodami
a ktoré môžu ohroziť akosť alebo zdravotnú nezávadnosť povrchových
alebo podzemných vôd, je povinný zachovávať osobitné predpisy,
ktoré ustanovujú, za akých podmienok možno s takými látkami
zaobchádzať z hľadiska ochrany akosti povrchových alebo podzemných
vôd. Ak zaobchádzanie s uvedenými látkami neupravujú z tohto
hľadiska osobitné predpisy, je každý, kto s týmito látkami
zaobchádza, povinný urobiť také opatrenia, aby nevnikli do
povrchových alebo podzemných vôd alebo aby neohrozili ich akosť
alebo zdravotnú nezávadnosť.
(2) Vodohospodársky orgán môže v odôvodnených prípadoch
povoliť z ustanovenia druhej vety odseku 1 výnimky.
(3) Umývať motorové vozidlá a prevádzkové mechanizmy vo
vodných tokoch alebo na miestach, z ktorých by pohonné hmoty alebo
mazivá mohli ohroziť akosť alebo zdravotnú nezávadnosť povrchových
alebo podzemných vôd, je zakázané.
(4) Ústredný vodohospodársky orgán republiky môže po dohode
s príslušnými ústrednými orgánmi štátnej správy určiť na ochranu
povrchových a podzemných vôd podmienky, za ktorých možno nakladať
s látkami uvedenými v odseku 1 a za ktorých možno povoľovať
výnimky podľa odseku 2.
Havarijné zhoršenie akosti vody
(1) Kto spôsobí alebo zistí mimoriadne závažné zhoršenie,
prípadne ohrozenie akosti povrchových alebo podzemných vôd (ďalej
len "havária"), je povinný to bezodkladne hlásiť národnému výboru,
prípadne orgánu Verejnej bezpečnosti. Organizácia, ktorá
v súvislosti s porušením kanalizačného poriadku ohrozí akosť
povrchových vôd, je povinná to bezodkladne hlásiť aj organizácii
spravujúcej verejnú kanalizáciu.
(2) Ak dôjde k havárii mimoriadneho rozsahu, ktorá môže
závažným spôsobom ohroziť životy alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť
značné škody na majetku, platí pri zabraňovaní škodlivým následkom
havárie primerane ustanovenie § 42 ods. 2.
(3) Podrobnosti o hlásení havárií a o spolupráci jednotlivých
orgánov a organizácií pri nich a pri odstraňovaní ich škodlivých
následkov ustanoví vyhláškou ústredný vodohospodársky orgán
republiky po dohode s ministerstvom vnútra republiky
a ministerstvom zdravotníctva republiky.
Opatrenia na nápravu
Tomu, kto poruší povinnosti určené na ochranu akosti
povrchových a podzemných vôd, uloží podľa potreby vodohospodársky
orgán urobiť opatrenia na odstránenie závadného stavu, ktorý
vznikol porušením povinnosti, najmä na zabránenie ďalšiemu
znečisťovaniu, prípadne ohrozovaniu akosti povrchových alebo
podzemných vôd; môže mu tiež uložiť opatrenie na zabezpečenie
náhradného odberu vody. Prípadná zodpovednosť za škodu ani trestná
zodpovednosť nie je tým dotknutá.
ŠTVRTÁ ČASŤ
PODZEMNÉ VODY A ZÁSOBOVANIE OBYVATEĽSTVA VODOU
Podzemné vody
(1) Podzemné vody sú prednostne vyhradené na zásobovanie
obyvateľstva pitnou vodou a na účely, na ktoré je použitie pitnej
vody ustanovené osobitným predpisom. 11) Na iné účely môže
vodohospodársky orgán povoliť použitie podzemnej vody, len ak to
nie je na úkor uspokojovania uvedených potrieb.
(2) Ústredný vodohospodársky orgán republiky ustanoví
vyhláškou, v ktorých prípadoch, komu a akým spôsobom sú povinné
a) organizácie, ktoré pri investičnej alebo inej činnosti zistia
podzemné vody, podať o tom správu,
b) organizácie používajúce podzemnú vodu, pravidelne oznamovať
údaje o jej odberoch.
Náhrada za stratu podzemnej vody
(1) Organizácia, ktorá spôsobí stratu podzemnej vody alebo
podstatné zníženie výdatnosti jej zdroja, prípadne zhoršenie
akosti vody v ňom, je povinná nahradiť škodu, ktorá tým vznikla
tomu, kto má povolené odoberať podzemnú vodu [§ 8 ods. 1
písm. b)]. Náhrada spočíva v obstaraní náhradného zdroja vody. Ak
to nie je možné alebo hospodársky účelné, poskytne sa jednorazová
náhrada zodpovedajúca zníženiu hodnoty toho nehnuteľného majetku,
s užívaním ktorého je povolenie spojené. Inak platia o náhrade
škody všeobecné predpisy.
(2) O škodách, ktoré spôsobí socialistická organizácia inej
socialistickej organizácii, platia osobitné predpisy. 12)
(3) Ustanovenie odseku 1 tretej vety platí aj v prípadoch,
v ktorých sa škoda spôsobila činnosťami uvedenými v banskom
zákone.
Zásobovanie vodou z verejných vodovodov
(1) Verejné vodovody sú určené na hromadné zásobovanie
obyvateľstva vodou a na krytie potreby vody pre národné
hospodárstvo. V pochybnostiach, či ide o verejný vodovod,
rozhoduje vodohospodársky orgán po dohode s orgánom štátnej
správy, v pôsobnosti ktorého je organizácia, ktorá vodovod
spravuje, prípadne ho hodlá zriadiť.
(2) Pitná voda z verejných vodovodov je určená prednostne na
zásobovanie obyvateľstva a na účely, na ktoré použitie pitnej vody
ustanovujú osobitné predpisy.
(3) Vodohospodársky orgán je oprávnený pri nedostatku pitnej
vody bez náhrady obmedzovať alebo inak upravovať zásobovanie
pitnou vodou, prípadne jej používanie. Rozhoduje tiež v sporoch,
či sa má zriadiť, prípadne zrušiť prípojka k verejnému vodovodu,
a v sporoch, ku ktorým dôjde v súvislosti s vykonávaním odseku 2.
(4) Ústredný vodohospodársky orgán republiky môže vyhláškou
upraviť správu a prevádzku verejných vodovodov a ustanoviť
všeobecné podmienky, za ktorých sa voda v nich dodáva.
PIATA ČASŤ
VODNÉ TOKY A ICH SPRÁVA
Vodné toky
(1) Vodné toky 13) sú vody trvalo tečúce po zemskom povrchu
medzi brehmi buď v prirodzenom (prípadne upravenom) koryte, ako
bystriny, potoky, rieky, alebo v umelom koryte, ako prieplavy,
vodné kanále, nádrže a pod., alebo vody nachádzajúce sa v slepých
ramenách vodných tokov, včítane ich korýt.
(2) Pri vodných tokoch, ktorých korytá nie sú označené
vlastným parcelným číslom a nie sú ako také vedené v evidencii
nehnuteľností podľa osobitných predpisov, 14) sa za prirodzené
koryto považuje dno a brehy až po brehovú čiaru, ktorá je určená
hladinou vody, ktorá stačí pretekať medzi brehmi bez toho, že sa
vylieva do priľahlého územia.
(3) Za pozemky tvoriace podľa predchádzajúcich odsekov
prirodzené koryto nepatrí náhrada; inak patrí náhrada obdobne
podľa predpisov o vyvlastnení.
(4) Pozemky tvoriace prirodzené koryto, ktoré v čase vydania
tohto zákona nie sú označené vlastným parcelným číslom a nie sú
ako také vedené v evidencii nehnuteľností podľa osobitných
predpisov, nebudú sa ani naďalej takto označovať a evidovať
vlastným parcelným číslom, pokiaľ nejde o prípady hospodársky
alebo inak odôvodnené. O týchto prípadoch osobitného charakteru sa
dohodnú vodohospodárske orgány s príslušnými orgánmi geodézie
a kartografie.
(5) Správca vodného toku, prípadne organizácia upravujúca
vodný tok môže užívať pozemky pri vodnom toku, pokiaľ je to
nevyhnutne potrebné pri zriaďovaní, prevádzke a udržiavaní
vodohospodárskych diel a zariadení, na vykonávanie
vodohospodárskych prác a na iné vodohospodárske účely. Ak medzi
správcom (vlastníkom, užívateľom) týchto pozemkov a správcom
vodného toku, prípadne organizáciou upravujúcou vodný tok nedôjde
k dohode o užívaní pozemkov a o náhrade, rozhodne vodohospodársky
orgán v súčinnosti s príslušnými orgánmi. Pri určení výšky náhrady
prihliadne vodohospodársky orgán na prospech, ktorý má správca
(vlastník, užívateľ) pozemkov z uskutočnenej úpravy.
(6) V pochybnostiach o tom, či ide o vodný tok, v sporoch
o hranicu jeho koryta, prípadne v sporoch o rozsahu oprávnenia
správcu vodného toku (odsek 5), rozhodne vodohospodársky orgán.
(7) Ústredný vodohospodársky orgán republiky môže po dohode
s Federálnym ministerstvom financií, ústredným orgánom republiky
pre geodéziu a kartografiu a s ostatnými príslušnými ústrednými
orgánmi štátnej správy ustanoviť podrobnosti na vykonanie
predchádzajúcich odsekov, upraviť otázky týkajúce sa zmien korýt
vodných tokov, vzniku nových ostrovov a náplavov, prípadne užšie
vymedziť rozsah vodných tokov. Ústredný vodohospodársky orgán
republiky rovnako môže ustanoviť podrobnosti o určovaní rozsahu
pozemkov uvedených v odseku 5.
Správa vodných tokov
(1) Vodné toky vodohospodársky významné spravujú štátne
vodohospodárske organizácie riadené ústredným vodohospodárskym
orgánom republiky. Zoznam týchto vodných tokov určí vyhláškou po
prerokovaní s príslušnými ústrednými orgánmi štátnej správy
a s príslušnými krajskými národnými výbormi ústredný
vodohospodársky orgán republiky.
(2) Za správcov ostatných vodných tokov alebo v odôvodnených
prípadoch ich vodohospodársky ucelených úsekov (ďalej len "drobné
vodné toky") určí ústredný vodohospodársky orgán republiky štátne
organizácie, ktorým drobné vodné toky prevažne slúžia alebo
s činnosťou ktorých súvisia, prípadne miestne (mestské) národné
výbory, ktorých územnými obvodmi pretekajú. Štátnu organizáciu
určí za správcu vodného toku po prerokovaní s ústredným orgánom,
do pôsobnosti ktorého organizácia patrí.
(3) Pokiaľ pozemky, ktoré tvoria korytá vodných tokov, sú
národným majetkom v správe inej organizácie ako organizácie
spravujúcej vodný tok, prechádza ich správa bez odplaty na štátne
organizácie spravujúce vodný tok.
(4) Ústredný vodohospodársky orgán republiky rozhoduje,
v ktorých prípadoch je správca vodného toku povinný predložiť mu
na schválenie návrh na koordináciu manipulačných poriadkov
vodohospodárskych diel tvoriacich sústavu (ďalej len "komplexný
manipulačný poriadok sústavy vodohospodárskych diel") na vodnom
toku ním spravovanom, a tento poriadok schvaľuje.
Povinnosti a oprávnenia správcov vodných tokov
Správca vodného toku je povinný starať sa o jeho riadnu
správu. Podrobnosti o povinnostiach a zodpovednosti správcov
vodného toku určuje ústredný vodohospodársky orgán republiky po
dohode s Federálnym ministerstvom financií a ostatnými príslušnými
ústrednými orgánmi štátnej správy. Pritom môže určiť osobitné
povinnosti, prípadne oprávnenia správcom vodohospodársky
významných vodných tokov voči správcom ostatných vodných tokov.
(1) Správca vodného toku je oprávnený:
a) pri výkone správy vstupovať v nevyhnutnom rozsahu na cudzie
pozemky a do cudzích objektov, pokiaľ nie je na to potrebné
povolenie podľa osobitných predpisov,
b) v záujme správy vodného toku odstraňovať alebo novo vysádzať
stromy a kry na pozemkoch pri ňom,
c) v rozsahu, ktorý pripúšťa riadny výkon správy vodného toku,
bez povolenia vodohospodárskeho orgánu ťažiť z koryta vodného
toku riečny materiál, prípadne túto ťažbu umožňovať tým, ktorí
na ňu získali povolenie podľa § 10 písm. b), za úhradu
nákladov, ktoré v súvislosti s tým vzniknú správcovi toku;
týmto ustanovením nie sú dotknuté osobitné predpisy upravujúce
vyhľadávanie a dobývanie nerastov, 15)
d) požadovať predloženie povolenia alebo súhlasu
vodohospodárskych orgánov, týkajúceho sa vodného toku, od
každého užívateľa vody a prevádzateľa vodohospodárskych diel
a zariadení, prípadne činností, ktoré takéto povolenie alebo
súhlas vyžadujú,
e) dávať pokyny pre manipuláciu s vodohospodárskymi dielami ich
užívateľom v rámci komplexného manipulačného poriadku sústavy
vodohospodárskych diel na vodnom toku, pokiaľ to vyžaduje
mimoriadna situácia.
(2) Ústredný vodohospodársky orgán republiky môže po dohode
s príslušnými ústrednými orgánmi štátnej správy upraviť podmienky
ťažby riečneho materiálu.
V pochybnostiach o rozsahu povinností, prípadne oprávnení
správcov vodných tokov rozhodne vodohospodársky orgán.
ŠIESTA ČASŤ
OBMEDZENIE PRÁV K NEHNUTEĽNOSTIAM
(1) Správcovia (vlastníci, užívatelia) nehnuteľností pri
vodných tokoch sú povinní bez náhrady:
a) umožniť správcovi vodného toku výkon jeho oprávnenia podľa
§ 34 ods. 1 písm. a) a b),
b) odstraňovať prekážky vo vodnom toku pozdĺž svojich pozemkov,
ak ide o drobné vodné toky.
(2) V pochybnostiach o rozsahu povinností podľa odseku 1
rozhoduje vodohospodársky orgán; ak ide o poľnohospodársku pôdu,
robí tak po prerokovaní s príslušným orgánom hospodárskeho
riadenia poľnohospodárstva.
(3) Ak správca vodného toku spôsobí pri výkone oprávnenia
podľa § 34 ods. 1 písm. a) a b) škodu, je povinný ju nahradiť.
Inak platia o náhrade škody všeobecné predpisy a ak nedôjde medzi
organizáciami k dohode, rozhodne o nej príslušný vodohospodársky
orgán.
(4) Vodohospodársky orgán môže správcom (vlastníkom,
užívateľom) pozemkov pri vodných tokoch zakázať vytínať stromy
a kry zabezpečujúce stabilizáciu vodného toku, prípadne akosť vody
v ňom, a to bez nároku na náhradu.
(5) Ak je akákoľvek stavba alebo iné zariadenie (včítane
telesa železnice alebo cesty) vo vodnom toku alebo s ním susedí,
sú ich správcovia (vlastníci, užívatelia) povinní udržiavať ich
v riadnom stave tak, aby boli zabezpečené proti škodám, ktoré
spôsobuje voda a odchod ľadov, a aby neohrozovali plynulý tok
vôd.
(1) Správcovia (vlastníci, užívatelia) nehnuteľností sú
povinní bez náhrady:
a) umožniť osobám, ktoré sa preukážu príslušným preukazom na
vodohospodársky dozor, vstupovať za účelom jeho výkonu na
nehnuteľnosti a do objektov, pokiaľ na to nie je potrebné
povolenie podľa osobitných predpisov,
b) trpieť na svojich nehnuteľnostiach za podmienok určených
vodohospodárskym orgánom umiestňovanie a udržiavanie vodočtov,
vodomerov, vodných značiek (ciach), označujúcich najvyššie,
prípadne najnižšie povolené vzdutie vody, a iných zariadení
potrebných na účely vodného hospodárstva.
Ustanovenie § 36 ods. 3 platí obdobne.
(2) Pokiaľ je to potrebné na výkon oprávnenia plynúceho
z rozhodnutia vodohospodárskeho orgánu, najmä na vybudovanie alebo
prevádzku vodohospodárskych diel, ďalej na prieskumné a iné
odborné práce nevyhnutne potrebné na účely vodného hospodárstva,
na výkon správy vodných tokov, na vyhľadávanie a zabezpečovanie
zásob podzemných vôd, ako aj na umožnenie prístupu k vodám za
účelom ich všeobecného používania a na zriadenie vodovodných alebo
kanalizačných prípojok, možno potrebné nehnuteľnosti alebo práva
k nim vyvlastniť, ak ich nemožno získať dohodou.
(3) O vyvlastnení, o vstupe na vyvlastňovanú nehnuteľnosť
a o jej užívaní pred začatím vyvlastňovacieho konania platia
osobitné predpisy. 16)
(4) Práva a povinnosti založené podľa odseku 2 dohodou alebo
rozhodnutím príslušného orgánu prechádzajú na právnych nástupcov
strán.
(1) Vodovodné a kanalizačné rady, ktoré sú vodohospodárskymi
líniovými stavbami a ich výstavba je vo verejnom záujme, možno
zriaďovať a prevádzkovať na cudzích nehnuteľnostiach v rozsahu
vyplývajúcom z povolenia na vodohospodárske dielo podľa § 9.
(2) Oprávnenia stavebníka podľa odseku 1 vznikajú dňom
nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia vodohospodárskeho orgánu
na zriadenie vodohospodárskeho diela.
(3) Povinnosti vlastníka podľa odseku 1 sú vecným bremenom
podľa osobitných predpisov. 15a)
(4) Za výkon oprávnení podľa odseku 1 patrí náhrada obdobne
podľa predpisov o vyvlastnení. 16a) Ak medzi stavebníkom
a vlastníkom (správcom, užívateľom) nehnuteľnosti nedôjde
k dohode, o náhrade rozhodne vodohospodársky orgán, ktorý je
príslušný na povolenie vodohospodárskeho diela.
SIEDMA ČASŤ
VODOHOSPODÁRSKE DIELA
Vodohospodárske diela
(1) Vodohospodárske diela sú stavby, prípadne ich časti určené
na vodohospodárske účely, najmä:
a) priehrady, vodné nádrže, studne a ostatné stavby potrebné na
nakladanie s vodami povoľované podľa § 8 ods. 1,
b) stavby, ktorými sa upravuje vodný tok,
c) stavby vodovodných radov a vodárenských objektov, včítane
úpravní vody, kanalizačných stôk a kanalizačných objektov,
včítane čistiarní odpadových vôd, ako aj stavby (prípadne ich
časti) určené na predchádzajúce čistenie vôd pred ich
vypúšťaním do kanalizácií,
d) stavby na ochranu pred povodňami,
e) stavby na zavlažovanie a odvodňovanie pozemkov,
f) stavby, ktoré sa zriaďujú na plavebné účely v korytách vodných
tokov alebo na ich brehoch.
(2) Za vodohospodárske diela sa podľa tohto zákona nepovažujú
jednoduché zariadenia na jednotlivých nehnuteľnostiach na
zachytenie vody a na ochranu jednotlivých nehnuteľností proti
škodlivým účinkom povrchových vôd, ako ani vodovodné a kanalizačné
prípojky, s výnimkou tých, ktoré vyhláškou určí ústredný
vodohospodársky orgán republiky po dohode s ústredným orgánom
republiky pre výstavbu.
(3) V pochybnostiach o tom, či ide o vodohospodárske dielo
alebo o jeho súčasť, rozhodne vodohospodársky orgán príslušný na
jeho povolenie.
Vodohospodárske diela niekoľkých organizácií
Ak je možné vodohospodárske potreby alebo ochranu pred vodami
zabezpečiť výstavbou, prípadne prevádzkou jediného
vodohospodárskeho diela účelnejšie a hospodárnejšie než
vodohospodárskymi dielami jednotlivých organizácií, prerokuje
s nimi vodohospodársky orgán výstavbu, prípadne prevádzku jediného
vodohospodárskeho diela a v prípade, že je táto výstavba účelná,
môže viazať svoje povolenie na dohodu o výstavbe a prevádzke
takéhoto diela.
Ochrana vodohospodárskych diel a zariadení slúžiacich vodnému hospodárstvu
(1) Je zakázané akýmkoľvek spôsobom poškodzovať
vodohospodárske diela. Je zakázané tiež:
a) ukladať do vodných tokov, rybníkov a iných vodných nádrží
predmety, ktorými by mohlo dôjsť k ohrozeniu plynulosti
odtokov vôd a k závadám zo zdravotného a bezpečnostného
hľadiska, ako aj ukladať také predmety na miestach, z ktorých
by mohli byť splavené do vôd,
b) ťažiť zeminy z ochranných hrádzí, vysádzať na nich dreviny,
pásť na nich a preháňať cez ne hospodárske zvieratá, ako aj
jazdiť po nich vozidlami všetkého druhu, s výnimkou miest na
to určených,
c) poškodzovať vodočty, vodomery, vodné značky (ciachy) a iné
zariadenia slúžiace vodnému hospodárstvu.
(2) Tomu, kto poškodí verejnú kanalizáciu alebo verejný
vodovod, prípadne ohrozí ich prevádzku, môže vodohospodársky orgán
uložiť, aby vykonal opatrenie na odstránenie závadného stavu.
Prípadná zodpovednosť za škodu ani trestná zodpovednosť tým nie je
dotknutá. Svojvoľne zriaďovať vodovodné a kanalizačné prípojky
k verejným vodovodom a kanalizáciám je zakázané.
(3) Vodohospodársky orgán príslušný na povolenie
vodohospodárskeho diela môže v prípade potreby určiť v záujme
ochrany tohto diela pásma pozdĺž neho a zakázať na nich podľa
povahy vodohospodárskeho diela niektoré stavby alebo činnosti,
prípadne viazať ich na osobitné povolenie. Ustanovenia § 19 platia
obdobne.
(4) Vodohospodársky orgán môže rozhodnúť, že preberá na čas
nevyhnutnej potreby správu, prevádzku alebo údržbu
vodohospodárskych diel, ak to vyžadujú záujmy vodného hospodárstva
alebo iné dôležité záujmy spoločnosti a ak ten, kto je na to
povinný, túto úlohu riadne neplní a ak neurobí nápravu v určenej
lehote. Túto správu, prevádzku a údržbu obstaráva vodohospodársky
orgán na náklad povinného.
Povinnosti a oprávnenia správcov (vlastníkov, užívateľov) vodohospodárskych diel
(1) Správca (vlastník, užívateľ) vodohospodárskeho diela je
povinný najmä:
a) dodržiavať podmienky, za ktorých bolo vodohospodárske dielo
povolené, najmä schválený manipulačný, prípadne prevádzkový
poriadok a predkladať vodohospodárskemu orgánu na schválenie
návrh na úpravu týchto poriadkov tak, aby boli v súlade
s komplexným manipulačným poriadkom sústavy vodohospodárskych
diel,
b) udržiavať dielo v riadnom stave tak, aby nedochádzalo
k ohrozovaniu bezpečnosti osôb, majetku a vodohospodárskych
a iných chránených záujmov,
c) zabezpečovať na ňom podľa osobitných predpisov, ktoré vydá
ústredný vodohospodársky orgán republiky, odborný
technicko-bezpečnostný dohľad, včítane pozorovania diela
a merania jeho deformácií, a to prostredníctvom organizácie
poverenej vykonávaním tohto dohľadu ústredným vodohospodárskym
orgánom republiky,
d) vykonávať na svoj náklad opatrenia, ktoré mu vodohospodársky
orgán uloží na odstránenie závad zistených na vodohospodárskom
diele najmä pri vodohospodárskom dozore,
e) dbať na pokyny správcu vodného toku podľa § 34 ods. 1
písm. e),
f) na vodohospodárskom diele slúžiacom na vzdúvanie vody v toku
udržiavať na vlastný náklad v riadnom stave dno a brehy
v oblasti vzdutia a starať sa v nej o plynulý prietok vodného
toku, najmä odstraňovať nánosy a prekážky.
(2) Pracovníci organizácií spravujúcich verejné vodovody
a verejné kanalizácie sú oprávnení pri plnení úloh organizácie
vstupovať do pripojených nehnuteľností, pokiaľ na to nie je
potrebné povolenie podľa osobitných predpisov.
(3) Ústredný vodohospodársky orgán republiky poveruje
organizácie vykonávaním odborného technicko-bezpečnostného dohľadu
a môže po dohode s Federálnym ministerstvom financií podrobnejšie
upraviť povinnosti správcov (vlastníkov, užívateľov)
vodohospodárskych diel, najmä povinnosť vypracovať návrhy na
manipulačné, prípadne prevádzkové poriadky, zriaďovať vodné značky
a udržiavať vodohospodárske diela, dná a brehy v oblasti vzdutia.
Ak ide o podrobnejšiu úpravu povinností správcov (vlastníkov,
užívateľov) vodohospodárskych diel na zavlažovanie a odvodňovanie
pozemkov, ktoré sú v správe poľnohospodárskych organizácií,
vypracovať návrhy na manipulačné, prípadne prevádzkové poriadky,
dohodne sa na nej ústredný vodohospodársky orgán republiky aj
s ministerstvom poľnohospodárstva a výživy republiky.
ÔSMA ČASŤ
OCHRANA PRED POVODŇAMI
(1) Škodám, ktoré spôsobujú povodne, treba predchádzať, ich
rozsah a následky obmedzovať a priebeh povodní ovplyvňovať. Deje
sa tak najmä systematickou prevenciou a zabezpečovacími
a záchrannými prácami, vykonávanými podľa povodňových plánov
a príkazov povodňových orgánov.
(2) Na zabezpečenie ochrany pred povodňami sú organizácie
a občania povinní umožniť vstup na svoje pozemky a do objektov na
vykonávanie zabezpečovacích a záchranných prác, prispieť na príkaz
povodňových orgánov podľa svojich možností a síl osobnou a vecnou
pomocou na ochranu ľudských životov a majetkov pred povodňami,
spolupracovať pri ochrane pred povodňami a spravovať sa príkazmi
príslušných povodňových orgánov.
DEVIATA ČASŤ
ODPLATY VO VODNOM HOSPODÁRSTVE
Odplaty na úhradu nákladov spojených so správou vodných tokov
(1) Tí, kto odoberajú vodu z vodných tokov v množstve
presahujúcom 15 000 m3 ročne alebo 1250 m3 mesačne alebo používajú
jej silu na výrobu elektrickej energie, sú povinní platiť
správcovi vodného toku, prípadne správcovi toho jeho úseku, na
ktorom dochádza k odberu vody alebo k jej používaniu, odplaty.
Odplaty slúžia na úhradu nákladov spojených so správou vodných
tokov. Rozsah odplát a spôsob, ktorým sa určuje ich výška,
ustanovuje vláda Československej socialistickej republiky.
(2) Povinnosť platiť odplaty podľa odseku 1 sa nevzťahuje na
odbery vody na napúšťanie rybníkov na chov rýb a verejných
kúpalísk, na odbery vody pre požiarne potreby a klziská, ako ani
na odbery zákalových vôd pre poľnohospodársku výrobu, ani na
ďalšie odbery, ktoré určí vláda Československej socialistickej
republiky.
(3) Ústredný vodohospodársky orgán republiky upraví
podrobnosti o meraní odberov, prípadne používaní vody podľa odseku
1 a spôsob ohlasovania odberov alebo použitia vody a platenia za
ne.
Odplaty za vypúšťanie odpadových vôd do povrchových alebo podzemných vôd
(1) Tí, ktorí vypúšťajú do povrchových alebo podzemných vôd
odpadové vody, sú povinní za to platiť odplaty v rozsahu, ktorý
ustanoví vláda Československej socialistickej republiky.
(2) Odplaty za vypúšťanie odpadových vôd do povrchových alebo
podzemných vôd sú príjmom štátneho rozpočtu.
Odplaty za odbery podzemnej vody a iné odplaty
(1) Vláda Československej socialistickej republiky môže
ustanoviť povinnosť platiť odplaty za odber podzemnej vody, ďalej
odplaty za zabezpečovanie splavnosti vodných tokov a za používanie
vodohospodárskych diel na plavbu, ako aj za ďalšie úžitky, ktoré
vodné hospodárstvo poskytuje.
(2) Povinnosť platiť odplaty za odber podzemnej vody vláda
neustanoví, ak ide o odbery na účely, na ktoré použitie pitnej
vody ustanovujú osobitné predpisy, a v prípadoch, ktoré osobitne
ustanoví.
(3) Odplaty za odbery podzemnej vody sú príjmom štátneho
rozpočtu.
Vodné a stočné
Výška odplát spojených s dodávaním vody z verejných vodovodov
(vodné) a s odvádzaním odpadových vôd verejnými kanalizáciami,
včítane ich prípadného vyčistenia, (stočné) sa určí podľa cenových
predpisov.
DESIATA ČASŤ
POKUTY
(1) Organizáciám, ktoré porušujú povinnosti ustanovené týmto
zákonom, prípadne podľa neho uložené, alebo tým, ktoré používajú
vodu spôsobom vyžadujúcim vodohospodárske povolenie bez tohto
povolenia, alebo ktoré nedodržiavajú podmienky udeleného
povolenia, ukladajú vodohospodárske orgány pokuty v rozsahu a za
podmienok ustanovených vládou republiky. 17) Vodohospodárske
orgány ukladajú za podmienok určených vládou republiky pokuty aj
pracovníkom týchto organizácií, ktorí porušenie povinností
organizácií zavinili, ak nejde o trestný čin alebo prečin. Výška
pokuty môže byť u pracovníka organizácie najviac trojnásobok jeho
priemerného mesačného zárobku. 18) Pokuty sú príjmom štátneho
rozpočtu.
(2) Uložením pokuty organizácii zostáva nedotknutá trestná
zodpovednosť jej pracovníkov i zodpovednosť organizácie podľa
predpisov o náhrade škody. Ak sa uložila pokuta pracovníkovi
organizácie podľa predchádzajúceho odseku, nemožno mu uložiť
pokutu podľa iných predpisov.
JEDENÁSTA ČASŤ
PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA
(1) Nakladanie s vodami podľa doterajších predpisov, ktoré nie
je v zhode s týmto zákonom, treba najneskôr do jedného roka odo
dňa jeho účinnosti uviesť s ním do súladu, pokiaľ zákony národných
rád neustanovia inak.
(2) Organizácie, ktoré sa ku dňu účinnosti tohto zákona
starajú podľa doterajších predpisov o drobné vodné toky, sú
povinné naďalej sa o ne starať v rozsahu podľa doterajších
predpisov 19) do času určenia správcu vodného toku podľa § 32.
Zrušujú sa:
1. zákon č. 11/1955 Zb. o vodnom hospodárstve v znení zákona
č. 12/1959 Zb. (úplné znenie č. 13/1959 Zb.),
2. vládne nariadenie č. 14/1959 Zb., ktorým sa vykonáva zákon
o vodnom hospodárstve,
3. vyhláška č. 222/1957 Ú.l. (Ú.v.) o ťažbe riečneho materiálu
z korýt vodných tokov.
Tento zákon nadobúda účinnosť v jednotlivých republikách dňom,
keď nadobudne účinnosť zákon príslušnej národnej rady, ktorý
upraví pôsobnosť a organizáciu vodohospodárskych orgánov podľa
tohto zákona.
Zákon č. 238/1993 Z.z. nadobudol účinnosť 1. novembrom 1993.
Zákon č. 199/1995 Z.z. nadobudol účinnosť 1. októbrom 1995.
Zákon č. 304/1995 Z.z. nadobudol účinnosť 1. januárom 1996.
Zákon č. 553/2001 Z.z. nadobudol účinnosť 1. januárom 2002.
Svoboda v.r.
Indra v.r.
Dr. Štrougal v.r.
1) § 47 a 49 zákona č. 20/1966 Zb. o
starostlivosti o zdravie
ľudu.
2) Zákon č. 41/1957 Zb. o využití nerastného bohatstva (banský
zákon).
3) Zákon č. 26/1964 Zb. o vnútrozemskej plavbe.
4) § 37 ods. 1 zákona č. 41/1957 Zb. o využití nerastného
bohatstva (banský zákon).
5) § 40 ods. 1 písm. c) zákona č. 41/1957 Zb. o využití nerastného
bohatstva (banský zákon).
6) § 23 zákona č. 40/1961 Zb. o obrane Československej
socialistickej republiky.
7) § 25 ods. 1 zákona č. 87/1958 Zb. o stavebnom poriadku.
8) Vládne nariadenie č. 8/1956 Zb. o odovzdaní a prevzatí
dokončených stavieb alebo ich častí a o povolení na ich
uvedenie do trvalej prevádzky (užívania).
9) § 4 a 79 zákona č. 20/1966 Zb. o starostlivosti o
zdravie ľudu
a § 11, 12 a
51 vyhlášky Ministerstva zdravotníctva
č. 45/1966 Zb. o vytváraní a ochrane zdravých životných
podmienok.
10) § 5 zákona č. 53/1966 Zb. o ochrane poľnohospodárskeho pôdneho
fondu.
11) § 7 vyhlášky Ministerstva zdravotníctva č. 45/1966 Zb.
o vytváraní a ochrane zdravých životných podmienok.
12) § 4 vládneho nariadenia č. 46/1967 Zb. o vyporiadaní škôd
spôsobených prevádzkovou hospodárskou činnosťou
socialistických organizácií na hmotnom majetku iných
socialistických organizácií a o náhradách v investičnej
výstavbe.
13) Článok 8 ústavy ČSSR (Ústavný zákon č.
100/1960 Zb.).
14) Zákon č. 22/1964 Zb. o evidencii nehnuteľností.
15) Zákon č. 41/1957 Zb. o využití nerastného bohatstva (banský
zákon).
16) Zákon č. 87/1958 Zb. o stavebnom poriadku a vykonávacie
predpisy k nemu.
16a) Vyhláška Federálneho ministerstva financií č. 122/1984 Zb.
o náhradách pri vyvlastnení stavieb, pozemkov, porastov
a práv k nim.
17) Dosiaľ vládna vyhláška č. 120/1966 Zb. o ukladaní pokút za
porušovanie povinností ustanovených na ochranu vôd pred
znečisťovaním.
19) § 22 vládneho nariadenia č. 14/1959 Zb., ktorým sa vykonáva
zákon o vodnom hospodárstve.