Zdieľanie poznámky:
Obsah
Typ obsahu
46/1985 Zb.
VYHLÁŠKA
Ministerstva zdravotníctva Slovenskej socialistickej republiky
z 5.februára 1985
o postupe pri úmrtí a o pohrebníctve
Zmena: 277/1994 Z.z.
Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej socialistickej republiky
podľa § 82 zákona č. 20/1966 Zb. o starostlivosti o zdravie ľudu
po prerokovaní so zúčastnenými ústrednými orgánmi ustanovuje:
I. ODDIEL
OZNÁMENIE ÚMRTIA A PREHLIADKA MŔTVYCH
Zrušený od 1.1.1995
Prehliadka mŕtveho
Zrušený od 1.1.1995
Zrušený od 1.1.1995
II. ODDIEL
PITVY A ODOBERANIE TKANÍV A ORGÁNOV
Z TIEL MŔTVYCH
Druhy pitiev
Zrušený od 1.1.1995
Zrušený od 1.1.1995
Zrušený od 1.1.1995
Zrušený od 1.1.1995
Zrušený od 1.1.1995
III. ODDIEL
POCHOVÁVANIE
Dočasné uloženie mŕtveho
Mŕtvi sa dočasne ukladajú v domoch smútku. V miestach, kde je
dom smútku vybudovaný, musí byť telo osoby zomretej mimo
zdravotníckeho zariadenia premiestnené do tohto domu najneskôr do
ôsmich hodín po prehliadke, ak v tej istej lehote nebolo
umiestnené v obdobnom zariadení pre dočasné uloženie mŕtvych
v krematóriu, na cintoríne alebo prevezené na pitvu. Do ôsmich
hodín sa nepočíta čas medzi 22. a 6. hodinou. Prevoz mŕtveho okrem
prípadov uvedených v § 3 ods. 2 zabezpečí obstarávateľ pohrebu.
Pochovávacia povinnosť
(1) Mŕtvy musí byť pochovaný spravidla do 96 hodín, nie však
pred uplynutím 48 hodín od úmrtia. Ak bola vykonaná pitva, možno
mŕtveho pochovať ihneď po pitve; ak ide o súdnu pitvu, možno
mŕtveho pochovať len so súhlasom prokurátora alebo vyšetrovateľa.
V odôvodnených prípadoch a za predpokladu uloženia mŕtveho
v miestnosti pre dočasné uloženie mŕtvych vybavenej chladiacim
zariadením môže okresný národný výbor povoliť odklad pohrebu,
najviac o ďalších 48 hodín. Od pohrebu sa môže upustiť, ak sa telo
mŕtveho má trvale použiť na vedecké alebo vyučovacie ciele. Takto
možno použiť telá mŕtvych, ktorí s tým prejavili pred smrťou
súhlas v písomnej forme alebo totožnosť ktorých nemožno zistiť. Na
také ciele možno tiež použiť telo mŕtveho, o ktoré sa do 96 hodín
od úmrtia nikto neprihlásil napriek tomu, že osoby jemu blízke 1)
boli včas preukázateľne upovedomené, a mŕtvy neurobil pred smrťou
opatrenia o pohrebe.
(2) Pred pohrebom alebo pred určením tela mŕtveho na vedecké
alebo vyučovacie ciele sa musí preukázať, že bola vykonaná jeho
prehliadka, prípadne aj pitva.
(3) Ak sa od pohrebu neupustilo podľa odseku 1 alebo ak nikto
pohreb nezabezpečil, je povinný tak urobiť príslušný národný
výbor, v obvode ktorého došlo k úmrtiu, našlo sa telo alebo bolo
telo mŕtveho vyložené z dopravného prostriedku.
Druhy pohrebov
(1) Pochováva sa uložením do zeme alebo spopolnením, ak
dôležitý všeobecný záujem nevyžaduje iný druh pohrebu, na ktorý
dal súhlas okresný hygienik.
(2) Výnimočne možno uložiť rakvu s telom mŕtveho do hrobky
vybudovanej so súhlasom správy cintorína.
(3) Rakvy, v ktorých sa mŕtvi pochovávajú, musia byť dôkladne
utesnené. Ak to vyžadujú klimatické podmienky, na dne rakvy musí
byť tesniaca vložka, prípadne vrstva absorbčnej hmoty.
(4) Mŕtvi sa ukladajú do zeme na cintorínoch. Uloženie mimo
cintorína môže povoliť príslušný národný výbor len z dôvodov
hodných osobitného zreteľa so súhlasom okresného hygienika.
(5) Spopolnené ostatky sa ukladajú na pohrebiskách (§ 15).
(6) Ak sú splnené všetky predpísané podmienky pohrebu, ktorý si
mŕtvy zvolil, treba podľa možnosti jeho prianiu vyhovieť. Ak mŕtvy
neurčil druh pohrebu, určí ho ten, kto pohreb obstaráva. Tieto
ustanovenia neplatia, ak dôležitý všeobecný záujem vyžaduje iný
druh pohrebu.
Pochovávacie obvody
(1) Uloženie mŕtvych do zeme sa má vykonať spravidla na
cintoríne, v územnom obvode ktorého osoba zomrela, pred úmrtím
žila, alebo sa našlo telo mŕtveho, prípadne bolo vyložené
z dopravného prostriedku. Územné obvody, z ktorých sa mŕtvi
ukladajú na určité cintoríny, určí príslušný národný výbor.
(2) Pochovať mŕtveho na inom cintoríne možno len s povolením
príslušného národného výboru, do obvodu ktorého tento cintorín
patrí.
Spopoľňovanie mŕtvych
(1) Spopolnenie možno vykonať len s povolením príslušného
národného výboru, v obvode ktorého osoba zomrela alebo sa našlo
telo mŕtveho, prípadne bolo vyložené z dopravného prostriedku.
Povolenie sa udelí, ak je totožnosť mŕtveho nepochybná a ak je
potvrdenie prehliadajúceho lekára alebo doklad o vykonanej pitve,
že nie je podozrenie z trestného činu. Ak je podozrenie
z trestného činu, možno povoliť po súdnej pitve spopolnenie len so
súhlasom prokurátora alebo vyšetrovateľa.
(2) Povolenie na spopolnenie mŕtveho dopraveného z cudziny dáva
príslušný národný výbor, v obvode ktorého má byť mŕtvy spopolnený.
(3) Proti rozhodnutiu príslušného národného výboru, ktorý
odoprel udeliť povolenie na spopolnenie, sa možno odvolať do troch
dní od doručenia rozhodnutia. Proti predbežnému opatreniu
príslušného národného výboru, ako naložiť s telom mŕtveho do
rozhodnutia o odvolaní, niet opravného prostriedku.
(4) Ak to vyžaduje všeobecný zdravotný záujem, najmä pri
epidémiách, hlavný hygienik môže uložiť povinnosť spopolňovať
mŕtvych, aj keď nie sú splnené podmienky ustanovené
v predchádzajúcich odsekoch; pri podozrení z trestného činu je
však i v týchto prípadoch potrebný súhlas prokurátora alebo
vyšetrovateľa.
(1) Spopolnenie mŕtvych sa smie vykonávať len v krematóriách.
(2) Správy krematórií sú povinné prijímať na spopolnenie
všetkých mŕtvych, ktorých spopolnenie bolo povolené.
(3) Správa krematória zariadi, aby spopolnené ostatky (ďalej
len "popol") boli uložené do presne označenej urny s uzáverom.
Urnu s popolom vydá správa krematória obstarávateľovi pohrebu
alebo správe pohrebiska, kde má byť uložená, prípadne
splnomocnenej osobe, ktorá predloží doklad o tom, že popol bude
uložený na pohrebisku alebo že príslušný národný výbor povolil
uloženie mimo pohrebiska. Ak obstarávateľ pohrebu alebo príslušné
orgány neurobia iné opatrenia, správa krematória je povinná
uschovať urnu počas jedného roka od spopolnenia. Po uplynutí tejto
doby môže odovzdať popol správe pohrebiska na voľné uloženie.
Uloženie popola
(1) Prijať popol na uloženie je povinná správa každého urnového
pohrebiska. Správa cintorína má túto povinnosť len vtedy, ak
v pochovávacom obvode nie je urnové pohrebisko alebo ak ide
o uloženie do hrobu, prípadne do náhrobku k inému príslušníkovi
rodiny.
(2) Popol sa ukladá na pohrebisku podľa želania mŕtveho alebo
obstarávateľa pohrebu v urne, voľným zmiešaním so zemou, rozptylom
alebo vsypom.
(3) Voľné zmiešanie popola so zemou sa vykonáva na mieste,
ktoré je na tento účel na pohrebisku vyhradené. Rozptyl je možné
vykonávať iba na pohrebisku, ktoré je vopred na tento účel
schválené (rozptylová lúka). Vsyp sa vykoná na určitom mieste
pohrebiska do zeme tak, že pozostalí majú k nemu prístup, ako aj
možnosť vsypu popola ďalších členov rodiny, prípadne iných osôb.
(4) O vykonanom voľnom zmiešaní so zemou, rozptyle alebo vsype
vedie správa pohrebiska evidenciu v osobitnej knihe. V nej sa
uvádza meno a priezvisko mŕtveho, jeho posledné bydlisko, deň
narodenia, úmrtia, deň a miesto spopolnenia a spôsob uloženia
popola. Súčasťou evidencie je abecedný zoznam osôb, ktoré boli
týmto spôsobom pochované.
(5) Národný výbor príslušný podľa miesta pohrebiska, kde sa má
popol uložiť, môže z dôvodov hodných osobitného zreteľa povoliť,
aby sa podľa priania mŕtveho alebo obstarávateľa pohrebu uložil
popol na mieste, ktoré si oni zvolili. O uložení popola mimo
pohrebiska vedie príslušný národný výbor osobitnú evidenciu.
Ostatky
(1) Na uloženie alebo splnomocnenie exhumovaných tiel mŕtvych
a ostatkov tiel pochovaných alebo spopolnených inak než podľa
predpisov o pochovávaní platia obdobné ustanovenia tejto vyhlášky.
(2) Iné ostatky, najmä potratené alebo predčasne odňaté ľudské
plody, ako aj časti tela alebo orgány odňaté žijúcim alebo mŕtvym
osobám, pokiaľ sa nepoužijú na vedecké alebo vyučovacie ciele,
uložia sa do zeme na cintoríne alebo sa spopolnia v spaľovniach
zdravotníckych zariadení , a to len vtedy, ak nie je podozrenie
z trestného činu.
IV. ODDIEL
POHREBISKO
Zriadenie a správa pohrebiska
(1) Pohrebiská (cintoríny, kolumbáriá, urnové háje a rozptylové
lúky) zriaďujú a spravujú miestne (mestské) národné výbory, ktoré
ich správu môžu zveriť iným socialistickým organizáciám.
(2) Na zriadenie pohrebiska treba súhlas okresného hygienika,
ktorý schváli aj zásobovanie vodou, kapacitu zariadení pre osobnú
hygienu a likvidáciu odpadkov. Pre cintorín určí aj najmenšiu
hĺbku hrobov.
Prepožičanie miesta na pohrebisku
(1) Správa pohrebiska je povinná prepožičať miesto na hrob
minimálne na tleciu dobu (§ 20) a miesto na urnu na 25 rokov od
prvého uloženia. Ak to pomery na pohrebisku umožňujú, správa
pohrebiska je povinná prepožičať miesto na hrob ešte na ďalšiu
dobu; v opačnom prípade musí o tom včas upovedomiť toho, komu
doteraz bolo miesto prepožičané. Prepožičaním vzniká právo na
užívanie miesta na hrob tomu, komu bolo prvýkrát prepožičané
a prechádza na osoby jemu blízke. 1)
(2) Po uplynutí doby, na ktorú bolo miesto prepožičané, naloží
sa s ostatkami, urnami a náhrobkami obdobne ako pri zrušení
pohrebiska (§ 22).
(3) Hroby a urny, ktoré majú kultúrny význam, nemôžu sa
s výnimkou prípadov, v ktorých je pohrebisko zrušené, odstrániť
ani po uplynutí doby, na ktorú bolo miesto prepožičané.
Spôsob ukladania do hrobu
(1) Mŕtvi sa spravidla ukladajú len po jednom do každého hrobu,
ak dôležitý všeobecný záujem nevyžaduje uloženie do spoločného
hrobu.
(2) Správa cintorína môže na žiadosť alebo so súhlasom toho,
komu bolo miesto na hrob prepožičané, povoliť, aby do toho istého
hrobu boli uložení ďalší mŕtvi príbuzní, prípadne aj iné blízke
osoby, a to po uplynutí tlecej doby. Pred uplynutím tlecej doby
možno tak urobiť len so súhlasom okresného hygienika.
Tlecia doba
Telo mŕtveho musí byť uložené v zemi na dobu, ktorá so zreteľom
na zloženie pôdy nesmie byť kratšia ako 10 rokov (tlecia doba).
Dĺžku tlecej doby určí na základe výsledkov hydrogeologického
prieskumu okresný hygienik pri zriadení cintorína.
Exhumácia
(1) Pred uplynutím tlecej doby sa smie telo mŕtveho (ostatky)
vyňať zo zeme (exhumovať) z úradnej moci alebo na žiadosť
pozostalých. Exhumáciu možno vykonať len za prítomnosti zástupcov
správy cintorína, ak osobitný predpis neustanovuje iné. 4)
(2) Na žiadosť pozostalých možno vykonať exhumáciu len
výnimočne z osobitne závažných dôvodov so súhlasom okresného
hygienika, a to len vtedy, ak je tiež preukázané, že sa na tom
dohodli osoby blízke mŕtvemu. 1)
(3) Náklady na exhumáciu uhrádza ten, kto o ňu požiadal.
Zrušenie pohrebiska
(1) Ak pohrebisko alebo jeho časť nevyhovuje zdravotnému alebo
inému všeobecnému záujmu, príslušný národný výbor zakáže
pochovávanie na ňom alebo pohrebisko zruší.
(2) Po zrušení pohrebiska sa ostatky a urny uložené v zemi
ponechajú na mieste a urny uložené v kolumbáriách alebo náhrobkoch
sa vyberú a popol sa na vyhradenom mieste zmieša so zemou, ak
užívatelia prepožičaných miest neumiestnia v určenej lehote
ostatky na inom pohrebisku.
(3) Náhrobky a ostatné príslušenstvo hrobu, ktoré vlastníci
neodstránia v určenej lehote, odstráni na svoj náklad organizácia,
v záujme ktorej sa pohrebisko zrušuje.
(4) Rozhodnutie o zrušení pohrebiska sa zverejní na pohrebisku
spôsobom, ktorý je v mieste obvyklý, a to najmenej 1 rok predo
dňom, ktorým sa pohrebisko zruší. Pritom sa užívatelia miest
upozornia, ako sa naloží s ostatkami a príslušenstvom hrobu
v prípade, že sa o ne sami v lehote najmenej do 6 týždňov odo dňa
zrušenia pohrebiska nepostarajú.
(5) Cintorín možno zrušiť až po uplynutí tlecej doby od
uloženia posledného mŕtveho. Na účely, pri ktorých je potrebné
terén prehĺbiť, možno zrušený cintorín použiť až po uplynutí 20
rokov od posledného pohrebu; ak sa pritom príde na ostatky, uložia
sa do zeme na vyhradenom mieste alebo sa spopolnia. Ak príslušný
národný výbor neurčí inak, je možné na cintoríne, kde je zákaz
pochovávania tiel mŕtvych, ukladať aj naďalej urny s popolom.
(6) Ak ide o všeobecný záujem, po prevoze ostatkov na iný
cintorín možno zrušiť cintorín aj pred uplynutím tlecej doby od
uloženia posledného mŕtveho. Ak tlecia doba neuplynula, treba
spolu s ostatkami previesť aj príslušenstvo hrobu (náhrobky,
kríže, obrubníky a pod.). Náklady spojené s predčasným zrušením
cintorína znáša organizácia, v záujme ktorej bol cintorín
zrušený.
V. ODDIEL
KREMATÓRIÁ
Zriadenie a správa krematórií
(1) Krematóriá zriaďujú a spravujú mestské národné výbory
(v hl. m. SSR Bratislave obvodné národné výbory), ktoré môžu toto
oprávnenie zveriť inej socialistickej organizácii. Príslušný
krajský národný výbor určí pre krematórium spádové územie.
(2) V okolí krematória musí byť zriadený pás zelene, ktorého
časti možno využiť na uloženie urien (urnový háj), prípadne na
rozptylovú lúku.
Vybavenie krematória
(1) Spaľovacie zariadenie krematória musí byť technicky
vybavené tak, aby spopolnenie bolo rýchle a úplné bez viditeľného
vývinu dymu. Popol musí byť čistý a biely.
(2) Pri každom krematóriu musí byť vhodné zariadenie na dočasné
uloženie mŕtvych (chladiace boxy), dimenzované podľa spádovej
oblasti krematória a priestory na dočasnú úschovu urien.
VI. ODDIEL
PREPRAVA MŔTVYCH A OSTATKOV
Povolenie na prepravu
(1) Na prepravu mŕtvych a ostatkov (ďalej len "mŕtvych") je
potrebné povolenie, ak sa táto preprava nerobí priamo na príslušný
cintorín alebo na miesto dočasného uloženia. Povolenie na prepravu
mŕtvych vydáva prehliadajúci lekár alebo pitvajúci lekár, ktorý
súčasne určí podmienky na jej uskutočnenie.
(2) Povolenie na spopolnenie mŕtveho (§ 13) zahŕňa aj povolenie
na jeho prepravu do určeného krematória.
(3) Pri preprave mŕtveho do cudziny je potrebný sprievodný
list, ktorý musí obsahovať meno, priezvisko, povolanie a vek,
miesto, deň a príčinu smrti mŕtveho. Tento sprievodný list vydáva
prehliadajúci lekár. Overený preklad sprievodného listu zo
slovenského alebo českého jazyka do niektorého jazyka najviac
používaného na trase prepravy si zaobstará ten, kto o prepravu
žiada. V prípade úmrtia na karanténnu chorobu je prehliadajúci
lekár povinný upovedomiť okresného hygienika a riadiť sa jeho
pokynmi o ďalšom zaobchádzaní s mŕtvym.
(4) Pri preprave z cudziny alebo pri preprave mŕtveho územím
ČSSR vydáva sprievodný list československý zastupiteľský úrad, ak
ustanovenia medzinárodných dohôd, ktorými je ČSSR viazaná,
neustanovuje inak.
(5) Povolenie na prepravu alebo sprievodný list na prepravu
mŕtvych nemožno vydať, ak by preprava ohrozovala všeobecný
zdravotný záujem. Prepravu osôb zomretých na karanténnu chorobu
možno povoliť na základe súhlasu okresného hygienika.
(6) Na prepravu urien so spopolnenými ostatkami netreba
povolenie ani sprievodný list.
Preprava
(1) Ak lekár pri prehliadke mŕtveho nariadi patologickú alebo
súdnolekársku pitvu, prepravu tela mŕtveho zaobstaráva a náklady
na túto prepravu do zdravotníckeho zariadenia, kde sa vykoná
pitva, znáša príslušný okresný ústav národného zdravia (Ústav
národného zdravia mesta Bratislavy), v obvode ktorého osoba
zomrela alebo sa našlo telo mŕtveho. Náklady na patologickú alebo
súdnolekársku pitvu povolenú riaditeľom zdravotníckeho zariadenia
(§ 6) znáša ten, kto o ňu požiadal.
(2) Prepravu tela mŕtveho na súdnu pitvu zabezpečuje a náklady
uhrádza orgán, ktorý pitvu nariadil. Ústav národného zdravia
nezabezpečuje prepravu mŕtvych na vykonanie súdnej pitvy, aj keď
sa táto v ňom vykonala.
(3) Prepravu mŕtvych, u ktorých nebola nariadená pitva,
a prepravu mŕtvych po pitve zabezpečuje organizácia vykonávajúca
pohrebné služby. Náklady na prepravu znáša ten, kto obstaráva
pohreb. Ak takej osoby niet, náklady znáša príslušný národný
výbor.
(4) Pri preprave po železnici sa musí rakva s telom mŕtveho
prevážať v osobitnom uzavretom vagóne.
(5) Pri preprave rakvy s telom mŕtveho motorovým vozidlom možno
používať iba vozidlo pohrebnej služby, v mimoriadnych prípadoch
vozidlo inej organizácie na tento účel určené a prispôsobené.
(6) Pri preprave lietadlom sa telo mŕtveho prepravuje
v leteckej rakve.
(7) Podrobnejšie podmienky sú ustanovené v prepravných
poriadkoch; inak ich určuje príslušný národný výbor. Pri preprave
do cudziny sa postupuje podľa medzinárodnej dohody. 6)
VII. ODDIEL
SPOLOČNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA
Zrušuje sa vyhláška Ministerstva zdravotníctva č. 47/1966 Zb.
o pohrebníctve.
Táto vyhláška nadobúda účinnosť 1.júlom 1985.
Zákon č. 277/1994 Z.z. nadobúda účinnosť 1. januárom 1995.
Minister:
Prof. MUDr. Matejíček DrSc. v.r.
4) § 115 zákona č. 141/1961 Zb. o trestnom konaní súdnom (Trestný
poriadok) v znení neskorších predpisov (úplné znenie vyhlásené
pod č. 148/1973 Zb.).
6) Medzinárodná dohoda o preprave mŕtvol dojednaná v Berlíne
z 10.februára 1937 vyhlásená pod č. 44/1938 Zb.