Zdieľanie poznámky:
Obsah
Typ obsahu
17/1992 Zb.
ZÁKON
z 5. decembra 1991
o životnom prostredí
Zmena: 127/1994 Z.z.
Zmena: 287/1994 Z.z.
Zmena: 171/1998 Z.z.
Zmena: 211/2000 Z.z.
Zmena: 332/2007 Z.z.
Federálne zhromaždenie Českej a Slovenskej Federatívnej
Republiky
vychádzajúc zo skutočnosti, že človek je spolu s ostatnými
organizmami neoddeliteľnou súčasťou prírody,
pripomínajúc si prirodzenú vzájomnú závislosť človeka
a ostatných organizmov,
rešpektujúc pritom právo človeka pretvárať prírodu v súlade
s princípom trvalo udržateľného rozvoja,
vedomé si svojej zodpovednosti za zachovanie priaznivého
životného prostredia budúcom generáciám a
zdôrazňujúc právo na priaznivé životné prostredie ako jedno zo
základných práv človeka,
uznieslo sa na tomto zákone:
Účel zákona
Zákon vymedzuje základné pojmy a ustanovuje základné zásady
ochrany životného prostredia a povinnosti právnických a fyzických
osôb pri ochrane a zlepšovaní stavu životného prostredia a pri
využívaní prírodných zdrojov; vychádza pritom z princípu trvalo
udržateľného rozvoja.
ZÁKLADNÉ POJMY
Životné prostredie
Životným prostredím je všetko, čo vytvára prirodzené podmienky
existencie organizmov včítane človeka a je predpokladom ich
ďalšieho vývoja. Jeho zložkami sú najmä ovzdušie, voda, horniny,
pôda, organizmy.
Ekosystém
Ekosystém je funkčná sústava živých a neživých zložiek
životného prostredia, ktoré sú navzájom spojené výmenou látok,
tokom energie a odovzdávaním informácií a ktoré sa vzájomne
ovplyvňujú a vyvíjajú v určitom priestore a čase.
Ekologická stabilita
Ekologická stabilita je schopnosť ekosystému vyrovnávať zmeny
spôsobené vonkajšími činiteľmi a zachovávať svoje prirodzené
vlastnosti a funkcie.
Únosné zaťaženie územia
Únosné zaťaženie územia je také zaťaženie územia ľudskou
činnosťou, pri ktorom nedochádza k poškodzovaniu životného
prostredia, najmä jeho zložiek, funkcií ekosystémov alebo
ekologickej stability.
Trvalo udržateľný rozvoj
Trvalo udržateľný rozvoj spoločnosti je taký rozvoj, ktorý
súčasným i budúcim generáciám zachováva možnosť uspokojovať ich
základné životné potreby a pritom neznižuje rozmanitosť prírody
a zachováva prirodzené funkcie ekosystémov.
Prírodné zdroje
(1) Prírodné zdroje sú tie časti živej alebo neživej prírody,
ktoré človek využíva alebo môže využívať na uspokojovanie svojich
potrieb.
(2) Obnoviteľné prírodné zdroje majú schopnosť sa pri
postupnom spotrebúvaní čiastočne alebo úplne obnovovať, a to samy
alebo za prispenia človeka. Neobnoviteľné prírodné zdroje
spotrebúvaním zanikajú.
Znečisťovanie a poškodzovanie životného prostredia
(1) Znečisťovanie životného prostredia je vnášanie takých
fyzikálnych, chemických alebo biologických činiteľov do životného
prostredia v dôsledku ľudskej činnosti, ktoré sú svojou podstatou
alebo množstvom cudzorodé pre dané prostredie.
(2) Poškodzovanie životného prostredia je zhoršovanie jeho
stavu znečisťovaním alebo inou ľudskou činnosťou nad mieru
ustanovenú osobitnými predpismi.
Ochrana životného prostredia
Ochrana životného prostredia zahŕňa činnosti, ktorými sa
predchádza znečisťovaniu alebo poškodzovaniu životného prostredia
alebo sa toto znečisťovanie alebo poškodzovanie obmedzuje
a odstraňuje. Zahŕňa ochranu jeho jednotlivých zložiek, alebo
konkrétnych ekosystémov a ich vzájomných väzieb, ale aj ochranu
životného prostredia ako celku.
Ekologická ujma
Ekologická ujma je strata alebo oslabenie prirodzených funkcií
ekosystémov vznikajúca poškodením ich zložiek alebo narušením
vnútorných väzieb a procesov v dôsledku ľudskej činnosti.
ZÁSADY OCHRANY ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA
Územie nesmie byť zaťažované ľudskou činnosťou nad mieru
únosného zaťaženia.
(1) Prípustnú mieru znečisťovania životného prostredia určujú
medzné hodnoty ustanovené osobitnými predpismi; tieto hodnoty sa
určia v súlade s dosiahnutým stavom poznania tak, aby sa
neohrozovalo zdravie ľudí a aby sa neohrozovali ďalšie živé
organizmy a ostatné zložky životného prostredia.
(2) Medzné hodnoty sa musia určiť s prihliadnutím na možné
kumulatívne pôsobenie alebo spolupôsobenie znečisťujúcich látok
a činností.
Ak možno so zreteľom na všetky okolnosti predpokladať, že
hrozí nebezpečenstvo nenávratného alebo závažného poškodenia
životného prostredia, nesmie byť pochybnosť o tom, že k takému
poškodeniu skutočne dôjde, dôvodom pre odklad opatrení, ktoré majú
poškodeniu zabrániť.
Zrušený od 1.9.1998
Každý sa môže určeným spôsobom domáhať na príslušnom orgáne
svojich práv vyplývajúcich z tohto zákona a ďalších predpisov
upravujúcich veci životného prostredia.
Výchova, osveta a vzdelávanie sa uskutočňujú tak, aby viedli
k mysleniu a konaniu, ktoré je v súlade s princípom trvalo
udržateľného rozvoja, k vedomiu zodpovednosti za udržanie kvality
životného prostredia a jeho jednotlivých zložiek a k úcte k životu
vo všetkých jeho formách.
POVINNOSTI PRI OCHRANE ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA
(1) Každý je povinný, predovšetkým opatreniami priamo pri
zdroji, predchádzať znečisťovaniu alebo poškodzovaniu životného
prostredia a minimalizovať nepriaznivé dôsledky svojej činnosti na
životné prostredie.
(2) Každý, kto využíva územie alebo prírodné zdroje,
projektuje, vykonáva alebo odstraňuje stavby, je povinný také
činnosti vykonávať len po zhodnotení ich vplyvov na životné
prostredie a zaťaženie územia, a to v rozsahu ustanovenom týmto
zákonom a osobitnými predpismi.
(3) Každý, kto hodlá zaviesť do výroby, obehu alebo spotreby
technológie, výrobky a látky, alebo kto ich hodlá dovážať, je
povinný zabezpečiť, aby spĺňali podmienky ochrany životného
prostredia a aby v prípadoch ustanovených týmto zákonom
a osobitnými predpismi boli posúdené z hľadiska ich možných
vplyvov na životné prostredie.
(1) Každý, kto svojou činnosťou znečisťuje alebo poškodzuje
životné prostredie alebo kto využíva prírodné zdroje, je povinný
na vlastné náklady zabezpečovať sledovanie tohto pôsobenia
a poznať jeho možné dôsledky.
(2) zrušený od 1.9.1998.
Každý, kto zistí, že hrozí poškodenie životného prostredia
alebo že k nemu už došlo, je povinný urobiť v medziach svojich
možností nevyhnutné opatrenia na odvrátenie hrozby alebo na
zmiernenie následkov a bez meškania ohlásiť tieto skutočnosti
orgánu štátnej správy; povinnosť zasiahnuť nemá ten, kto by tým
ohrozil život alebo zdravie svoje alebo blízkej osoby. 1)
POSUDZOVANIE VPLYVOV ČINNOSTÍ NA ŽIVOTNÉ PROSTREDIE
Zrušený od 1.9.1994
Zrušený od 1.9.1994
Zrušený od 1.9.1994
Zrušený od 1.9.1994
POSUDZOVANIE VPLYVOV ČINNOSTÍ A ICH DÔSLEDKOV NA ŽIVOTNÉ
PROSTREDIE PRESAHUJÚCICH ŠTÁTNE HRANICE
Zrušený od 1.9.1994
Zrušený od 1.9.1994
Zrušený od 1.9.1994
ZODPOVEDNOSŤ ZA PORUŠENIE POVINNOSTÍ PRI OCHRANE ŽIVOTNÉHO
PROSTREDIA
(1) Každý, kto poškodzovaním životného prostredia alebo iným
protiprávnym konaním spôsobil ekologickú ujmu, je povinný obnoviť
prirodzené funkcie narušeného ekosystému alebo jeho časti. Ak to
nie je možné alebo z vážnych dôvodov účelné, je povinný ekologickú
ujmu nahradiť iným spôsobom (náhradné plnenie); ak to nie je
možné, je povinný nahradiť túto ujmu v peniazoch. Súbeh týchto
náhrad sa nevylučuje. Spôsob výpočtu ekologickej ujmy a ďalšie
podrobnosti ustanoví osobitný predpis.
(2) O uložení povinnosti podľa odseku 1 rozhodne príslušný
orgán štátnej správy.
(3) Oprávneným zo spôsobenej ekologickej ujmy je štát;
podrobnosti ustanovia zákony Českej národnej rady a Slovenskej
národnej rady.
(4) Pre ekologickú ujmu sa použijú všeobecné predpisy
o zodpovednosti za škodu a o náhrade škody, pokiaľ odseky 1 až 3
neustanovujú inak.
(5) Ustanoveniami odsekov 1 až 3 nie sú dotknuté všeobecné
predpisy o zodpovednosti za škodu a o náhrade škody.
Sankcie za poškodzovanie životného prostredia
(1) Orgány pre životné prostredie uložia pokutu
a) až do výšky 1 000 000 Kčs právnickej alebo fyzickej osobe
oprávnenej na podnikanie, ktorá pri svojej činnosti porušením
právnych predpisov spôsobí ekologickú ujmu,
b) až do výšky 500 000 Kčs právnickej alebo fyzickej osobe
oprávnenej na podnikanie, ktorá neurobí opatrenia na nápravu
alebo neupozorní orgán štátnej správy (§ 19).
(2) Pokutu možno uložiť do jedného roka odo dňa, keď orgán pre
životné prostredie zistil porušenie povinnosti, najneskôr však do
troch rokov odo dňa, keď k porušeniu povinnosti došlo.
(3) Uložením pokuty nie sú dotknuté všeobecné predpisy
o náhrade škody.
Za porušenie povinností ustanovených osobitnými predpismi
o ochrane životného prostredia sa ukladajú pokuty alebo iné
opatrenia podľa týchto predpisov; tým nie sú dotknuté prípadná
trestná zodpovednosť ani zodpovednosť za škodu podľa všeobecných
právnych predpisov.
Príslušné orgány štátnej správy pre životné prostredie sú
oprávnené v prípadoch, keď hrozí závažné poškodenie životného
prostredia alebo keď k poškodeniu už došlo, rozhodnúť o dočasnom
zastavení alebo obmedzení činnosti, ktorá môže toto poškodenie
spôsobiť alebo ho už spôsobila, na dobu najdlhšie 30 dní
(predbežné opatrenia) a súčasne navrhnúť opatrenia na nápravu
vecne príslušným orgánom štátnej správy. Podrobnosti ustanovia
osobitné predpisy.
EKONOMICKÉ NÁSTROJE
Za znečisťovanie životného prostredia, prípadne jeho zložiek
a za hospodárske využívanie prírodných zdrojov platia fyzické
alebo právnické osoby dane, poplatky, odvody a ďalšie platby, ak
tak ustanovujú osobitné predpisy.
Osobitné predpisy ustanovia, kedy môžu byť právnické alebo
fyzické osoby, ktoré chránia životné prostredie alebo využívajú
prírodné zdroje v súlade s princípom trvalo udržateľného rozvoja,
zvýhodnené úpravami daní a odvodov alebo poskytovaním úverov
a dotácií.
Nástrojmi ochrany životného prostredia sú tiež fondy životného
prostredia; podrobnosti ustanovia osobitné predpisy.
OSOBITNÉ USTANOVENIA O INFORMÁCIÁCH O ŽIVOTNOM PROSTREDÍ
Zverejňovanie informácií o znečisťovaní životného prostredia
(1) Fyzická osoba oprávnená na podnikanie alebo právnická
osoba, ktorá je podľa osobitných predpisov alebo rozhodnutí
vydaných na ich základe povinná merať množstvo určeného druhu
vypúšťanej látky (emisie) do ovzdušia alebo do vôd alebo sledovať
iný vplyv ňou prevádzkovaného zariadenia na životné prostredie, je
povinná zverejňovať výsledky týchto meraní a sledovaní vo
všeobecne zrozumiteľnej forme a na všeobecne ľahko prístupnom
mieste pravidelne do 10 dní po uplynutí každého mesiaca, v ktorom
mala takúto povinnosť, a súhrnne do 30 dní po uplynutí
kalendárneho roka.
(2) Zo zverejnených výsledkov meraní a sledovaní musí byť
zrejmé, aké znečistenie životného prostredia príslušné zariadenie
spôsobilo a v akom vzťahu boli namerané hodnoty k zákonným alebo
povoleným limitným hodnotám.
(3) Povinnosť neodkladne informovať verejnosť má aj fyzická
osoba oprávnená na podnikanie alebo právnická osoba, ktorá
spôsobila vážne ohrozenie alebo poškodenie životného prostredia
najmä v dôsledku prevádzkovej nehody (havárie), požiaru alebo
dopravnej nehody. V informácii uvedie v rozsahu, v akom jej je
známy, stručný opis nehodovej udalosti, príčiny jej vzniku, mieru
a rozsah poškodenia alebo ohrozenia životného prostredia, prípadne
jeho jednotlivých zložiek, a prijaté nápravné opatrenia. Forma
a rozsah informovania verejnosti musia zodpovedať druhu, vážnosti
a rozsahu ohrozenia alebo poškodenia životného prostredia
a možnostiam povinnej osoby.
(4) Splnením povinnosti podľa odseku 3 nie je dotknutá
oznamovacia povinnosť ani iné povinnosti podľa osobitných
predpisov. 2)
Správa o stave životného prostredia
(1) Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky za
každý rok zverejní správu o stave životného prostredia
v Slovenskej republike. Príslušné ústredné orgány štátnej správy
Slovenskej republiky 3) mu poskytnú potrebné podklady.
(2) Správu podľa odseku 1 vydá ministerstvo do 15. decembra
nasledujúceho roka. Príslušné ústredné orgány mu poskytnú podklady
do 31. augusta nasledujúceho roka.
(3) Správa podľa odseku 1 bude prístupná na Ministerstve
životného prostredia Slovenskej republiky, na Slovenskej inšpekcii
životného prostredia, ako aj na krajských úradoch životného prostredia a na obvodných úradoch životného prostredia.
PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA
(1) Využívanie územia, prírodných zdrojov, stavieb,
technológií, výrobkov a látok, ktoré nezodpovedá ustanoveniam
tohto zákona a podmienkam vyplývajúcim z osobitných predpisov
o ochrane jednotlivých zložiek životného prostredia, musí byť
uvedené do súladu s týmito predpismi v lehotách nimi ustanovených.
(2) Pokiaľ sa v lehotách ustanovených osobitnými predpismi
nedosiahne súlad podľa odseku 1, musí sa činnosť obmedziť alebo
zastaviť. Rozhodnutie vydajú príslušné orgány štátnej správy.
Tento zákon nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia.
Zákon č. 127/1994 Z.z. nadobudol účinnosť 1. septembrom 1994.
Zákon č. 287/1994 Z.z. nadobudol účinnosť 1. januárom 1995.
Zákon č. 171/1998 Z.z. nadobudol účinnosť 1. septembrom 1998.
Zákon č. 211/2000 Z.z. nadobudol účinnosť 1. januárom 2001.
Zákon č. 332/2007 Z.z. nadobudol účinnosť 1. októbrom 2007.
Havel v.r.
Dubček v.r.
Čalfa v.r.
2) Napríklad § 5 zákona Slovenskej národnej rady č. 51/1988 Zb.
o banskej činnosti, výbušninách a o štátnej banskej správe
v znení zákona Slovenskej národnej rady č. 499/1991 Zb.,
§ 7
ods. 1 písm. b) zákona č. 309/1991 Zb. v znení zákona Národnej
rady Slovenskej republiky č. 148/1994 Z.z., § 8 zákona
Národnej
rady Slovenskej republiky č. 330/1996 Z.z. o bezpečnosti
a ochrane zdravia pri práci, § 51 zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 315/1996 Z.z. o premávke na pozemných
komunikáciách.
3) Zákon Slovenskej národnej rady č. 347/1990 Zb. o organizácii
ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy
Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.