Zdieľanie poznámky:
Obsah
Typ obsahu
Zmena: 165/1993 Z.z.
Zmena: 325/1993 Z.z.
Federálne zhromaždenie Českej a Slovenskej Federatívnej
Republiky sa uznieslo na tomto zákone:
PRVÁ HLAVA
ZÁKLADNÉ USTANOVENIA
PRVÝ DIEL
VYMEDZENIE ZÁKLADNÝCH POJMOV
Colné územie a colné pohraničné pásmo
(1) Územie Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky je
jednotným colným územím.
(2) Colné pohraničné pásmo je časť colného územia, ktorého
hranica je vymedzená vzdušnou čiarou vo vzdialenosti do 25 km od
štátnych hraníc do vnútrozemia a kruhové územie okolo colných
letísk s polomerom do 25 km.
(3) Colné územie, ktoré nie je colným pohraničným pásmom, je
colným vnútrozemím.
(4) Federálne ministerstvo financií (ďalej len "ministerstvo")
ustanoví vyhláškou priebeh hranice colného pohraničného pásma vo
vnútrozemí.
Ďalšie základné pojmy
Na účely tohto zákona sa rozumie
a) osobou tak fyzická, ako aj právnická osoba, pokiaľ zo
súvislosti nevyplýva, že ide iba o fyzickú osobu alebo iba
o právnickú osobu,
b) česko-slovenskou osobou fyzická osoba majúca bydlisko
a právnická osoba majúca sídlo na území Českej a Slovenskej
Federatívnej Republiky (ďalej len "tuzemsko"),
c) zahraničnou osobou fyzická osoba majúca bydlisko a právnická
osoba majúca sídlo v zahraničí,
d) tovarom všetky hnuteľné hmotné veci a elektrická energia
uvedené v kombinovanej nomenklatúre colného sadzobníka,
e) česko-slovenským tovarom
1. tovar, ktorý bol za podmienok uvedených v § 17 úplne
získaný alebo vyrobený v tuzemsku bez toho, aby bol k nemu
pridaný tovar dovezený zo zahraničia,
2. tovar dovezený do tuzemska zo zahraničia, ktorý bol
prepustený do voľného obehu,
3. tovar získaný alebo vyrobený v tuzemsku buď úplne z tovaru
uvedeného v bode 1., alebo z tovaru uvedeného v bodoch 1.
a 2.,
f) zahraničným tovarom iný tovar než uvedený v písmene e).
Česko-slovenský tovar prepustením do colného režimu vývozu
stráca svoj štatút; ustanovenia o tranzite tovaru tým nie sú
dotknuté,
g) tovarom, ktorý nemá obchodný charakter, tovar, ktorý je
príležitostne prepustený do navrhnutého colného režimu a ktorý
je vzhľadom na druh a množstvo výlučne na osobnú potrebu alebo
spotrebu príjemcu alebo cestujúceho a členov jeho domácnosti
alebo sa má odovzdať ako dar,
h) colným štatútom postavenie tovaru vyjadrujúce, že ide
o česko-slovenský alebo zahraničný tovar,
i) colným dlhom povinnosť osoby zaplatiť príslušné dovozné clo
(colný dlh pri dovoze) alebo príslušné vývozné clo (colný dlh
pri vývoze),
j) colným dohľadom súhrn úkonov a opatrení, ktorými sa
zabezpečuje dodržiavanie zákonov a ďalších všeobecne záväzných
právnych predpisov, ktorých vykonávanie prislúcha colným
orgánom,
k) colnou kontrolou vykonávanie osobitných úkonov colnými orgánmi
v rámci colného dohľadu, napr. zisťovanie a overovanie
vlastností tovaru, preverovanie existencie a pravosti dokladov
a listín, kontrola účtovných dokladov a iných záznamov,
kontrola dopravných prostriedkov, kontrola batožín a iného
tovaru prevážaného osobami iným osobám, vykonávanie úradných
vyšetrovaní s cieľom zabezpečiť, aby sa dodržiavali colné
predpisy,
l) colne schváleným určením
1. prepustenie tovaru do colného režimu,
2. umiestnenie tovaru do slobodného colného pásma alebo
slobodného colného skladu (§ 173),
3. spätný vývoz tovaru (§ 189),
4. zničenie tovaru (§ 189),
5. prenechanie tovaru v prospech štátu,
m) colným režimom (ďalej len "režim")
1. voľný obeh (§ 84),
2. tranzit (§ 95),
3. uskladňovanie v colnom sklade (§ 101),
4. aktívny zušľachťovací styk (§ 119),
5. prepracovanie pod colným dohľadom (§ 135),
6. dočasné použitie (§ 143),
7. pasívny zušľachťovací styk (§ 153),
8. vývoz (§ 170),
n) deklarantom osoba, ktorá robí colné vyhlásenie vo vlastnom
mene, alebo osoba, v mene ktorej sa colné vyhlásenie urobilo,
o) colným vyhlásením úkon urobený vo forme ustanovenej colnými
predpismi, ktorým deklarant navrhuje režim, do ktorého sa má
tovar prepustiť, alebo navrhuje tento režim ukončiť a oznamuje
údaje požadované colnými orgánmi na použitie tohto režimu
v súlade s colnými predpismi,
p) prepustením tovaru úkon, ktorým colné orgány dovoľujú
individuálne určenej osobe nakladať s tovarom podľa podmienok
režimu, do ktorého je tovar navrhnutý,
q) colnými predpismi zákony a ďalšie právne predpisy, ktorých
vykonávaním sú colné orgány poverené,
r) obchodno-politickým opatrením nesadzobné opatrenie ustanovené
právnymi predpismi pre dovoz a vývoz tovaru, napr. kontrolné
a ochranné opatrenia, množstvové obmedzenia, kontingenty,
zákazy dovozu a vývozu ekonomickej povahy.
DRUHÝ DIEL
Informácie o colných predpisoch
(1) Každý môže od colných orgánov požadovať informáciu
o colných predpisoch uplatňovaných v konkrétnom prípade. Ak sa
žiadosť nevzťahuje na skutočne zamýšľaný dovoz alebo vývoz tovaru,
ktorý má obchodný charakter, nemusia colné orgány informáciu
podať.
(2) Informácia o sadzobnom zaradení tovaru podaná písomne je
záväzná po dobu šiestich rokov (ďalej len "záväzná informácia").
Kto dostane záväznú informáciu, má právo požadovať, aby bol tovar
pri colnom konaní zaradený podľa podpoložky colného sadzobníka
v zhode s touto informáciou. Ak záväzná informácia bola podaná na
základe nepresných alebo neúplných údajov žiadateľa, colné orgány
ju zrušia.
(3) Záväzná informácia prestáva platiť, ak sa dostala do
rozporu s colným predpisom, ktorý nadobudol účinnosť po podaní
tejto informácie; colné orgány musia o tejto skutočnosti žiadateľa
upovedomiť.
(4) Žiadosť o záväznú informáciu sa podáva písomne; pripájajú
sa k nej potrebné vzorky alebo, ak to vzhľadom na povahu tovaru
nie je možné, vyobrazenie a technický opis tovaru. Každá žiadosť
sa môže týkať len jedného druhu tovaru. V žiadosti treba uviesť
všetky údaje, ktoré môžu mať vplyv na sadzobné zaradenie tovaru,
najmä údaje o zložení, spôsobe výroby, spôsobe a účele upotrebenia
a o pôvode tovaru. Ak si príslušný colný orgán vyžiada na správne
posúdenie veci znalecký posudok alebo vykonanie analýzy, uhrádza
náklady za vyhotovenie znaleckého posudku alebo vykonanie analýzy
žiadateľ.
TRETÍ DIEL
COLNÝ DOHĽAD A JEHO VYKONÁVANIE
Colný dohľad
Tovar podlieha colnému dohľadu od vstupu do tuzemska až do
okamihu zistenia jeho colného štatútu a v prípade zahraničného
tovaru, bez dotknutia ustanovenia § 87, do okamihu zmeny jeho
colného štatútu alebo umiestnenia tohto tovaru do slobodného
colného pásma alebo slobodného colného skladu alebo jeho spätného
vývozu alebo jeho zničenia pod priamym dohľadom colných orgánov.
Vykonávanie colného dohľadu
(1) Kto má, alebo je pravdepodobné, že má tovar, ktorý
podlieha colnému dohľadu, môže byť podrobený colnej kontrole.
(2) Pri colnom dohľade sa zisťuje druh, množstvo a iné
skutočnosti o tovare potrebné na posúdenie, či sa dovoz, vývoz
alebo tranzit tovaru uskutočňuje v súlade s colnými predpismi.
(3) Pri colnom dohľade sa musia rešpektovať ústavné a iné
zákonné predpisy o ochrane osobnej slobody a listového tajomstva.
(4) V rámci colného dohľadu sa môže vykonávať osobná
prehliadka v prípadoch dôvodného podozrenia, že osoba pri prestupe
štátnych hraníc ukrýva u seba tovar, ktorý podlieha clu.
(5) Osobná prehliadka sa môže vykonať až vtedy, ak výzva
colníkov, aby podozrivá osoba vydala ukrývaný tovar, je
bezvýsledná. Osobná prehliadka sa môže na žiadosť kontrolovanej
osoby vykonať iba za prítomnosti nezúčastnenej osoby. O prehliadke
sa musí vyhotoviť záznam. Spôsob vykonávania osobnej prehliadky,
prítomnosť nezúčastnených osôb pri nej a náležitosti záznamu
upraví ministerstvo vyhláškou.
(6) Colnú kontrolu listových zásielok možno vykonať iba vtedy,
ak je dôvodné podozrenie, že listové zásielky obsahujú nielen
písomné oznámenia, ale aj tovar podliehajúci clu. Skutočnosť, že
sa vykonala colná kontrola, je colný orgán povinný na obale
listovej zásielky potvrdiť úradne ustanoveným spôsobom.
(7) Colné orgány môžu pri vykonávaní colného dohľadu takisto
vyhotovovať kópie príslušných dokladov, požadovať potrebné
vysvetlenia, ako aj vyhotovovať dokumentáciu. V prípade porušenia
colných predpisov môžu tieto doklady zadržať.
Oslobodenie od colnej kontroly
Colnej kontrole nepodlieha
a) tovar dovážaný, vyvážaný a prepravovaný v tranzite ako
batožiny predstaviteľov iných štátov a ostatných osôb, ktoré
požívajú výsady a imunity podľa medzinárodného práva,
b) diplomatická pošta a konzulárna batožina a iná pošta
požívajúca ochranu podľa medzinárodného práva,
c) diplomatická pošta ministerstva zahraničných vecí
a zastupiteľských úradov Českej a Slovenskej Federatívnej
Republiky.
Povinnosť súčinnosti
(1) Každý, kto má u seba tovar podliehajúci colnému dohľadu je
povinný umožniť colným orgánom vykonávanie colného dohľadu
v dopravných prostriedkoch, prevádzkových skladoch a na iných
miestach, v ktorých sa tento tovar nachádza, a predložiť im všetky
doklady vzťahujúce sa na tento tovar.
(2) Osoby, u ktorých sa vykonáva colný dohľad, sú povinné
strpieť úkony nevyhnutné na vykonanie tohto dohľadu a sú povinné
poskytovať colným orgánom pri jeho vykonávaní nevyhnutnú
súčinnosť.
(3) Súdy, iné štátne orgány a notári v prípadoch, keď predmet
konania pred nimi podlieha podľa tohto alebo osobitného zákona
clu, daniam a poplatkom vyberaným pri dovoze, vývoze alebo
tranzite, sú povinné poskytnúť colným orgánom údaje potrebné pre
vymeranie a vymáhanie tohto cla, daní a poplatkov.
(4) Štátne kontrolné orgány sú povinné oznamovať colným
orgánom výsledky kontrol, pokiaľ majú vzťah k colnému dlhu alebo
daňovým povinnostiam.
(5) Banky sú povinné aj bez súhlasu deklaranta oznámiť na
výzvu colným orgánom čísla bankových účtov, ich vlastníkov, stavy
účtov a ich pohyb a údaje o úveroch a vkladoch.
(6) Orgány spojov sú povinné oznamovať colným orgánom na ich
výzvu totožnosť užívateľov telefónnych, ďalekopisných
a telefaxových staníc, ktorí nie sú uvedení vo verejne dostupných
zoznamoch.
(7) Vydavatelia tlače sú povinní oznámiť colným orgánom na ich
výzvu meno objednávateľa inzerátu uverejneného pod značkou.
(8) Verejní prepravcovia sú na výzvu colných orgánov povinní
oznámiť im najmä odosielateľov a adresátov a skutočných príjemcov
nimi prepravovaných nákladov, ako aj údaje o čase prepravy,
množstve prepravovaného tovaru, charakter zásielky a prípadné
ďalšie údaje, pokiaľ im budú známe.
(9) Ten, kto sa priamo alebo nepriamo zúčastňuje na dovoze,
vývoze alebo tranzite tovaru, je povinný poskytnúť colným orgánom
na ich výzvu a v lehote nimi určenej všetky doklady a údaje, bez
ohľadu na prostriedok, na ktorom sú vedené, informácie a akúkoľvek
pomoc, ktoré sú potrebné na vykonávanie colného dohľadu. Colné
orgány bez súhlasu tejto osoby nesmú doklady odovzdávať a údaje
a informácie oznamovať iným osobám, s výnimkou prípadov, keď tak
môžu urobiť podľa osobitných predpisov.
(10) Poskytnutie dokladov, údajov a informácií môže odoprieť
ten, kto by tým porušil zákonom uloženú alebo uznanú povinnosť
mlčanlivosti, ibaže by ho tejto povinnosti zbavil príslušný orgán
alebo ten, v koho záujme túto povinnosť má.
(1) Ak osobitný predpis neustanovuje inak, je ten, kto má
doklady a údaje týkajúce sa dovozu, vývozu alebo tranzitu tovaru,
povinný uschovať tieto doklady a údaje minimálne po dobu desiatich
rokov, a to bez ohľadu na prostriedok, na ktorom sú vedené.
(2) Lehota uvedená v odseku 1 začína plynúť
a) od konca kalendárneho roka, v ktorom colný úrad prijal
vyhlásenie na prepustenie tovaru do voľného obehu iného, než
je uvedený v písmene b), alebo na vývoz, alebo
b) od konca kalendárneho roka, v ktorom prestal byť pod colným
dohľadom tovar prepustený do voľného obehu s úplným alebo
čiastočným oslobodením od dovozného cla v dôsledku jeho
konečného použitia, alebo
c) od konca kalendárneho roka, v ktorom sa ukončí iný režim, než
je uvedený v písmenách a) a b).
(3) Ak sa pri následnej kontrole vykonanej so zameraním na
správne určenie colného dlhu zistí, že treba pôvodné rozhodnutie
zmeniť, lehota podľa odseku 1 odo dňa, v ktorom sa toto zistenie
urobilo, do dňa vydania nového rozhodnutia neplynie.
(1) Ak lehotu na vykonávanie colných predpisov ustanovujú
tieto predpisy, nemožno túto lehotu predĺžiť; lehota však neskončí
skôr, než sa príslušné ustanovenia colných predpisov vykonajú.
(2) Ak by uplynutie určenej lehoty malo za následok zánik
práva alebo uloženie sankcie a žiadateľ preukáže, že nemohol túto
lehotu dodržať v dôsledku nehody alebo vyššej moci, môže colný
úrad lehotu uvedenú v odseku 1 predĺžiť.
DRUHÁ HLAVA
CLO A COLNÝ SADZOBNÍK
PRVÝ DIEL
CLO
Druhy cla
(1) Dovozným clom sa rozumie clo vyberané pri dovoze tovaru.
(2) Vývozným clom sa rozumie clo vyberané pri vývoze tovaru.
(3) Antidumpingovým clom sa rozumie clo vyberané z dovážaného
tovaru, ktorý je predmetom dumpingu.
(4) Vyrovnávacím clom sa rozumie osobitné clo vyberané za
účelom vyrovnania prémie alebo subvencie, ktorá bola priamo alebo
nepriamo poskytnutá na zhotovenie, výrobu alebo vývoz tovaru.
(5) Odvetným clom sa rozumejú prirážky k colným sadzbám,
prípadne zavedenie osobitného cla z tovaru, ktorý podľa colného
sadzobníka clu nepodlieha, určené na prechodnú dobu z dôvodov
hospodárskej odvety na tovar dovážaný zo štátu, ktorý diskriminuje
Českú a Slovenskú Federatívnu Republiku v hospodárskych vzťahoch.
(6) Antidumpingové clo, vyrovnávacie clo a odvetné clo určí
vláda.
Tovar podliehajúci clu
(1) Dovoznému clu podlieha všetok dovážaný tovar s výnimkou
tovaru, ktorý je v colnom sadzobníku výslovne označený za tovar
bez cla.
(2) Vývoznému clu podlieha vyvážaný tovar, len pokiaľ colný
sadzobník výslovne také clo určuje.
(3) Clu nepodlieha tovar, ktorý je v medzinárodných zmluvách,
ktorými je Česká a Slovenská Federatívna Republika viazaná a ktoré
boli vyhlásené v Zbierke zákonov (ďalej len "medzinárodná
zmluva"), výslovne označený za tovar bez cla.
DRUHÝ DIEL
COLNÝ SADZOBNÍK
(1) Ak vznikol colný dlh, vymeriava sa clo podľa sadzieb
určených colným sadzobníkom (ďalej len "colná sadzba") zo základu
ustanoveného týmto zákonom.
(2) Colné sadzby a merné jednotky colného sadzobníka
ustanovuje a colný sadzobník vydáva vláda Českej a Slovenskej
Federatívnej Republiky.
(3) Z tovaru, ktorý nemá obchodný charakter, sa môže clo
vymerať podľa jednotnej colnej sadzby. Ministerstvo ustanoví
vyhláškou, v ktorých prípadoch sa použije jednotná colná sadzba
pre vymeranie cla a jej výšku.
(4) Ministerstvo po dohode s Federálnym ministerstvom
zahraničných vecí môže vyhláškou ustanoviť, že sa zmluvné sadzby
použijú aj pri tovare pochádzajúcom zo štátu, s ktorým nebola
uzavretá zmluva o vzájomnom poskytovaní colných výhod.
(1) Colný sadzobník obsahuje
a) kombinovanú nomenklatúru tovaru, 1)
b) inú nomenklatúru, ktorá je plne alebo čiastočne založená na
kombinovanej nomenklatúre alebo ktorá k nej pridáva ďalšie
triedenie ustanovené osobitnými predpismi, ktoré upravujú
vykonávanie colno-sadzobných opatrení pri obchode s tovarom,
c) všeobecné colné sadzby,
d) zmluvné colné sadzby,
e) preferenčné sadzobné opatrenia obsiahnuté v medzinárodných
zmluvách, ktoré upravujú poskytovanie colných sadzobných
preferencií (preferenčné zmluvné colné sadzby),
f) preferenčné sadzobné opatrenia prijaté jednostranne voči
niektorým štátom, skupinám štátov alebo území,
g) jednostranné sadzobné opatrenia poskytujúce zníženie dovozného
cla pri niektorom tovare,
h) ďalšie sadzobné opatrenia vyplývajúce z iných všeobecne
záväzných právnych predpisov.
(2) Ak sú splnené podmienky pre použitie sadzobných opatrení,
ktoré sú uvedené v odseku 1 písm. d) až g), postupuje príslušný
colný úrad, a to aj bez návrhu deklaranta, najskôr podľa týchto
sadzobných opatrení namiesto sadzobného opatrenia uvedeného
v odseku 1 písm. c); ustanovenia colných predpisov upravujúce
používanie jednotnej colnej sadzby tým nie sú dotknuté.
(3) Ak je použitie sadzobných opatrení uvedených v odseku 1
písm. d) až g) obmedzené iba na určitý objem dovážaného tovaru,
použijú sa tieto opatrenia iba na tento objem.
Sadzobné zaradenie
Sadzobné zaradenie tovaru je určené
a) podpoložkou kombinovanej nomenklatúry, alebo
b) podpoložkou inej nomenklatúry uvedenej v § 13 ods. 1
písm. b), alebo
c) podpoložkou inej nomenklatúry, ktorá je plne alebo čiastočne
založená na kombinovanej nomenklatúre alebo ktorá k nej
pridáva ďalšie triedenie ustanovené osobitnými predpismi,
ktoré upravujú vykonávanie nesadzobných opatrení pri obchode
s tovarom.
TRETIA HLAVA
PÔVOD TOVARU A COLNÁ HODNOTA
PRVÝ DIEL
PÔVOD TOVARU
Prvý oddiel
Nepreferenčný pôvod tovaru
Ustanovenia § 16 až 19 vymedzujú ustanovenie nepreferenčného
pôvodu tovaru na účely použitia
a) colného sadzobníka, s výnimkou opatrení uvedených v § 13
ods. 1 písm. e) a f),
b) nesadzobných opatrení ustanovených osobitnými predpismi pri
obchode s tovarom.
(1) Za tovar pochádzajúci z určitého štátu sa považuje tovar,
ktorý sa úplne získal alebo vyrobil v tomto štáte.
(2) Tovar, na ktorého výrobe sa podieľajú dva alebo viaceré
štáty, pochádza z toho štátu, kde došlo k poslednému
podstatnejšiemu, ekonomicky odôvodnenému prepracovaniu, ktoré sa
vykonalo v podnikoch na to zriadených a ktoré vyústilo do nového
výrobku alebo predstavuje dôležitý stupeň výroby.
(3) Ministerstvo ustanoví vyhláškou pravidlá určovania
nepreferenčného pôvodu niektorých druhov tovaru, na ktorého výrobe
sa podieľajú dva alebo viaceré štáty, a čo sa považuje za
podstatnejšie, ekonomicky odôvodnené prepracovanie tovaru.
(1) Na účely § 16 ods. 1 sa tovarom získaným alebo vyrobeným
v určitom štáte rozumejú
a) nerastné produkty vyťažené z jeho územia,
b) rastlinné produkty zberané v tomto štáte,
c) živé zvieratá narodené, vyliahnuté a odchované v tomto štáte,
d) výrobky získané zo zvierat chovaných v tomto štáte,
e) produkty poľovačky a rybolovu v tomto štáte,
f) produkty morského rybolovu a iné produkty vyťažené z mora mimo
teritoriálnych vôd akéhokoľvek pobrežného štátu loďami tohto
štátu, ktoré sú registrované alebo prihlásené v tomto štáte
a nesú vlajku tohto štátu,
g) tovar zhotovený na palube rybárskych spracovateľských lodí
tohto štátu výhradne z produktov uvedených pod písmenom f), za
predpokladu, že spracovateľské lode sú registrované alebo
prihlásené v tomto štáte a nesú jeho vlajku,
h) produkty získané z morského dna alebo z morského podzemia
ležiaceho mimo teritoriálnych vôd, za predpokladu, že tento
štát má výhradné práva na využívanie tohto morského dna alebo
morského podzemia,
i) odpady a zvyšky pochádzajúce z výrobných operácií vykonávaných
v tomto štáte,
j) vyradené predmety, zobrané v tomto štáte a použiteľné iba na
opätovné získanie surovín,
k) tovar, v akomkoľvek výrobnom stupni, získaný v tomto štáte
výlučne z výrobkov a produktov uvedených v písmenách a) až j)
alebo z ich následných výrobkov alebo produktov.
(2) Na účely odseku 1 sa štátom alebo územím rozumejú tiež
teritoriálne vody tohto štátu alebo územia.
Ak sa zistí alebo na základe zistených skutočností je
pravdepodobné, že jediným cieľom prepracovania tovaru je snaha
obísť ustanovenia právnych predpisov upravujúce obchod s tovarom
s niektorými štátmi, neprizná sa takto vyrobenému tovaru, že
pochádza z tohto štátu.
(1) Ministerstvo môže vyhláškou ustanoviť náležitosti
osvedčenia o pôvode tovaru a prípady, kedy sa musí predložiť
osvedčenie o pôvode tovaru alebo písomné vyhlásenie vývozcu na
obchodnom doklade, ktorým vývozca potvrdzuje, že predmetný tovar
pochádza zo štátu, v ktorom sa vyhlásenie urobilo, a že vyhovuje
ustanoveniam § 17.
(2) V iných prípadoch, než na ktoré sa vzťahuje ustanovenie
odseku 1, sa pôvod tovaru určí na základe údaja dovozcu v colnom
vyhlásení.
(3) V prípade vážnych pochybností môžu colné orgány, a to aj
vtedy, keď je predložené osvedčenie o pôvode tovaru alebo písomné
vyhlásenie vývozcu, požadovať dodatočný dôkaz preukazujúci, že
pôvod tovaru je určený v súlade s colnými predpismi.
Druhý oddiel
Preferenčný pôvod tovaru
(1) Určenie pôvodu tovaru, na ktorý sa vzťahujú medzinárodné
zmluvy uvedené v § 13 ods. 1 písm. e), sa spravuje týmito zmluvami
a určenie pôvodu tovaru, na ktorý sa vzťahujú výhody
z preferenčného sadzobného opatrenia podľa § 13 ods. 1 písm. f),
sa spravujú podmienkami ustanovenými vyhláškou ministerstva.
(2) Ministerstvo ustanoví vyhláškou pravidlá, ktorými sa
spravuje určenie pôvodu tovaru, aby sa mohli použiť opatrenia
uvedené v § 13 ods. 1 písm. e) alebo f), spôsob preukazovania
pôvodu tovaru a náležitosti osvedčenia o pôvode tovaru.
DRUHÝ DIEL
COLNÁ HODNOTA
(1) Na účely colného hodnotenia sa rozumejú
a) vyrobeným tovarom tiež vypestovaný, vypracovaný alebo vyťažený
tovar,
b) rovnakým tovarom tovar, ktorý je rovnaký vo všetkých ohľadoch
včítane typických znakov, akosti a mena. Menšie rozdiely vo
vzhľade nevylučujú, aby tovar, ktorý inak zodpovedá definícii,
bol považovaný za rovnaký,
c) podobným tovarom tovar, ktorý má podobné znaky a zloženie,
ktoré umožňujú, aby plnil rovnakú funkciu a aby bol komerčne
zameniteľný. Akosť tovaru, jeho názov a existencia ochrannej,
výrobnej alebo obchodnej známky alebo obchodného mena patria
medzi činitele, ktoré treba vziať do úvahy pri posudzovaní, či
ide o podobný tovar,
d) tovarom rovnakej kategórie alebo druhu tovar, ktorý patrí do
jednej skupiny alebo radu tovaru, vyrábaný osobitným odvetvím
alebo osobitným úsekom výrobného odvetvia, a zahŕňa rovnaký
alebo podobný tovar,
e) miestom vstupu tovaru do tuzemska pohraničný colný úrad, na
ktorom tovar vstupuje do tuzemska, a pri leteckej doprave
miesto, kde lietadlo prestúpilo štátnu hranicu,
f) nákupnou províziou úhrady platené dovozcom jeho zástupcovi za
zastupiteľské služby v zahraničí pri nákupe tovaru, ktorý sa
má hodnotiť.
(2) Na účely colného hodnotenia
a) pojmy rovnaký tovar a podobný tovar uvedené v odseku 1
písm. c) a d) nezahŕňajú prípadnú techniku, vývoj, umeleckú
prax, design alebo plány a náčrtky, ak nejde o prípad podľa
§ 31 ods. 1 písm. b) bod 4 tohto zákona,
b) sa tovar neposudzuje za rovnaký alebo podobný, ak nie je
vyrobený v rovnakom štáte ako tovar, ktorý sa má ohodnotiť,
c) tovar vyrobený inou osobou možno vziať do úvahy iba vtedy, ak
nie je k dispozícii rovnaký alebo podobný tovar vyrobený
rovnakou osobou ako tovar, ktorý sa má ohodnotiť.
(3) Na účely colného hodnotenia platí, že osoby sú v spojení,
ak
a) jedna z nich je členom štatutárneho alebo kontrolného orgánu
druhej alebo má podobné postavenie, alebo
b) sú právne uznanými spoločníkmi, alebo
c) sú zamestnávateľom a zamestnancom, alebo
d) akákoľvek osoba vlastní, kontroluje alebo má priamo alebo
nepriamo v držaní 5% alebo viac hodnoty akcií alebo podielov
s hlasovacím právom jednej a druhej osoby, alebo
e) jedna z nich priamo alebo nepriamo ovplyvňuje druhú, alebo
f) obe sú priamo alebo nepriamo ovplyvňované treťou osobou, alebo
g) obe spoločne priamo alebo nepriamo ovplyvňujú tretiu osobu,
alebo
h) sú členmi rovnakej rodiny.
(4) Ministerstvo ustanoví vyhláškou, ktoré osoby sú považované
za členov rovnakej rodiny.
(5) Osoby, ktoré sú vzájomne združené v obchode tým, že jedna
z nich je výhradným obchodným zástupcom, výhradným distribútorom
alebo výhradným koncesionárom druhej osoby, hoci akokoľvek
nazvaným, sú považované za osoby, ktoré sú v spojení, ak sa na ne
vzťahuje niektoré z kritérií uvedených v odseku 3.
(1) Základom pre vymeranie cla je colná hodnota.
(2) Colnou hodnotou dovážaného tovaru je prevodná hodnota, to
je cena skutočne platená, alebo ktorá sa má zaplatiť za tovar
predaný na vývoz do tuzemska, upravená podľa § 31 a 32, ak
a) nie sú ustanovené žiadne obmedzenia, pokiaľ ide o určenie
alebo použitie tovaru kupujúcim, s výnimkou obmedzení, ktoré
1. ukladá alebo požaduje zákon,
2. obmedzujú zemepisnú oblasť, v ktorej možno tovar ďalej
predávať, alebo
3. neovplyvňujú podstatne hodnotu tovaru,
b) predaj alebo cena nie sú podrobené podmienkam alebo plneniam,
ktorých hodnota sa nedá zistiť vo vzťahu k tovaru, ktorý sa má
hodnotiť,
c) žiadna časť výťažku akéhokoľvek ďalšieho predaja, postúpenie
alebo použitie tovaru kupujúcim nepripadne priamo alebo
nepriamo predávajúcemu,
d) kupujúci a predávajúci nie sú v spojení alebo, ak sú kupujúci
a predávajúci v spojení, je prevodná hodnota prijateľná na
colné účely podľa ustanovení odsekov 3 až 6.
(3) Skutočnosť, že kupujúci a predávajúci sú v spojení, nie je
sama osebe dôvodom na to, aby bola prevodná hodnota považovaná za
neprijateľnú. V takom prípade colné orgány preskúmajú okolnosti,
ktoré sa týkajú predaja, a prevodná hodnota bude prijatá, ak
spojenie neovplyvnilo cenu. Ak colné orgány majú dôvody pre to,
aby považovali cenu za ovplyvnenú spojením, oznámia svoje dôvody
dovozcovi a poskytnú mu primeranú lehotu na vyjadrenie. Ak o to
požiada dovozca, oznámia sa mu dôvody písomne.
(4) Pri predaji medzi osobami, ktoré sú v spojení, bude
prevodná hodnota prijatá a tovar ohodnotený v súlade
s ustanoveniami odseku 1, ak dovozca preukáže, že táto hodnota je
veľmi blízka niektorej z hodnôt uvedených v písmenách a) až c)
z rovnakej doby alebo zo skoro rovnakej doby
a) prevodnej hodnote z predajov rovnakého alebo podobného tovaru
na vývoz do tuzemska medzi kupujúcim a predávajúcim, ktorí nie
sú v spojení,
b) colnej hodnote rovnakého alebo podobného tovaru určeného podľa
§ 26,
c) colnej hodnote rovnakého alebo podobného tovaru určeného podľa
§ 27.
(5) Pri použití kritérií uvedených v odseku 4 treba
prihliadnuť na preukázané rozdiely v komerčných úrovniach,
úrovniach množstva, v prvkoch uvedených v § 31 a v nákladoch
pripadajúcich na predávajúceho pri predajoch, v ktorých
predávajúci a kupujúci nie sú v spojení, a ktoré na predávajúceho
nepripadajú v predajoch, pri ktorých predávajúci a kupujúci sú
v spojení.
(6) Ustanovenia odsekov 4 a 5 sa použijú iba vtedy, ak o to
dovozca požiada, a iba na účely porovnania. Náhradné hodnoty
nemožno podľa ustanovení odsekov 4 a 5 určiť.
(1) Cenou skutočne platenou, alebo ktorá sa má zaplatiť za
tovar, sa rozumie celková platba uskutočnená, alebo ktorá sa má
uskutočniť, medzi predávajúcim a kupujúcim v prospech
predávajúceho za dovážaný tovar a zahŕňajúca všetky platby
uskutočnené, alebo ktoré sa majú uskutočniť ako podmienka predaja
dovážaného tovaru kupujúcim predávajúcemu alebo kupujúcim tretej
osobe na uspokojenie záväzku predávajúceho. Platba nemusí mať
formu prevodu meny. Môže byť uskutočnená akreditívom alebo cennými
papiermi a môže sa vykonať priamo alebo nepriamo.
(2) Činnosti, včítane činností spojených s odbytom tovaru,
s výnimkou takých, na ktoré sa vzťahuje § 31, ktoré podnikne
kupujúci na svoj vlastný účet, sa nepokladajú za nepriamu platbu
predávajúcemu; k tomu patria všetky činnosti spojené s reklamou,
ďalším predajom a zárukami tovaru. Tieto výdavky sa
nepripočítavajú k cene skutočne platenej, alebo ktorá sa má
zaplatiť za tovar.
(1) Ak sa colná hodnota dovážaného tovaru nemôže určiť podľa
§ 22, je colnou hodnotou prevodná hodnota rovnakého tovaru
predávaného na vývoz do tuzemska a vyvážaného v rovnakom alebo
skoro rovnakom čase ako tovaru predaného za rovnakých podmienok
obchodu a v podstate v rovnakom množstve ako tovar, ktorý sa
hodnotí.
(2) Ak sa nezistí predaj uvedený v odseku 1, použije sa
prevodná hodnota tovaru predaného za odlišných podmienok obchodu
alebo v odlišnom množstve, upravená s ohľadom na rozdiely
vyplývajúce z podmienok obchodu alebo z množstva, pokiaľ sa takéto
úpravy môžu vykonať na základe predložených preukazov, ktoré jasne
potvrdzujú, že sú rozumné a správne, či už vedú k zvýšeniu alebo
zníženiu prevodnej hodnoty.
(3) Ak sú v prevodnej hodnote podľa odseku 1 zahrnuté náklady
a výdavky uvedené v § 31 ods. 1 písm. e) a f), upraví sa táto
hodnota tak, aby sa prihliadlo na význačné rozdiely týchto
nákladov a výdavkov vyplývajúcich zo vzdialenosti a spôsobov
dopravy medzi dovážaným tovarom a rovnakým tovarom.
(4) Ak sa pri postupe podľa odseku 1 zistí viac ako jedna
prevodná hodnota tovaru, použije sa na určenie colnej hodnoty
dovážaného tovaru najnižšia zistená hodnota.
(1) Ak sa colná hodnota dovážaného tovaru nemôže určiť podľa
§ 22 a 24, je colnou hodnotou prevodná hodnota podobného tovaru
predávaného na vývoz do tuzemska a vyvážaného v rovnakom alebo
skoro rovnakom čase ako tovaru predaného za rovnakých podmienok
obchodu a v podstate v rovnakom množstve ako tovar, ktorý sa má
ohodnotiť.
(2) Ak sa nezistí predaj uvedený v odseku 1, použije sa
prevodná hodnota tovaru predaného za odlišných podmienok obchodu
alebo v odlišnom množstve, upravená s ohľadom na rozdiely
vyplývajúce z podmienok obchodu alebo z množstva, pokiaľ sa takéto
úpravy môžu vykonať na základe predložených preukazov, ktoré jasne
potvrdzujú, že sú rozumné a správne, či už vedú k zvýšeniu alebo
zníženiu hodnoty.
(3) Ak sú v prevodnej hodnote podľa odseku 1 zahrnuté náklady
a výdavky uvedené v § 31 ods. 1 písm. e) a f), upraví sa táto
hodnota tak, aby sa prihliadlo na význačné rozdiely týchto
nákladov a výdavkov vyplývajúcich zo vzdialenosti a spôsobov
dopravy medzi dovážaným tovarom a podobným tovarom.
(4) Ak sa pri postupe podľa odseku 1 zistí viac ako jedna
prevodná hodnota tovaru, použije sa na určenie colnej hodnoty
dovážaného tovaru najnižšia zistená hodnota.
(1) Ak sa colná hodnota dovážaného tovaru nemôže určiť podľa
§ 22, 24 a 25, je colnou hodnotou hodnota založená na jednotkovej
cene, za ktorú sa dovážaný tovar alebo rovnaký alebo podobný tovar
takto predáva v najväčšom úhrnnom množstve v čase dovozu
ohodnocovaného tovaru alebo v skoro rovnakom čase osobám, ktoré
nie sú v spojení s osobami, od ktorých taký tovar kupujú,
s výhradou zrážok týkajúcich sa
a) provízií všeobecne platených alebo dohodnutých alebo prirážok
všeobecne používaných pre zisk a všeobecné výdavky
v spojitosti s predajmi dovezeného tovaru rovnakej kategórie
alebo druhu v štáte, v ktorom má predávajúci sídlo alebo
bydlisko,
b) obvyklých dopravných a poisťovacích výdavkov a s tým
súvisiacich výdavkov vzniknutých v štáte, v ktorom má
predávajúci sídlo alebo bydlisko,
c) prípadne nákladov a výdavkov uvedených v § 31 ods. 1 písm. e)
a f),
d) ciel a štátnych daní, ktoré sa majú zaplatiť v tuzemsku
z titulu dovozu alebo predaja tovaru.
(2) Ak sa nepredáva dovážaný tovar ani rovnaký alebo podobný
dovezený tovar v čase dovozu tovaru, ktorý sa má ohodnotiť, ani
v skoro rovnakom čase, je colná hodnota založená na jednotkovej
cene, za ktorú sa dovážaný tovar alebo rovnaký alebo podobný tovar
predáva v tuzemsku v stave, v akom sa doviezol, najneskôr však
pred uplynutím 90 dní po tomto dovoze, pri zachovaní ustanovení
odseku 1.
(3) Ak sa dovážaný tovar ani rovnaký alebo podobný dovážaný
tovar nepredáva v tuzemsku v stave, v akom sa doviezol, je colná
hodnota založená, na žiadosť dovozcu, na jednotkovej cene, za
ktorú sa dovážaný tovar predáva po ďalšom spracovaní v najväčšom
úhrnnom množstve v tuzemsku osobám, ktoré nie sú v spojení
s osobami, od ktorých taký tovar kupujú, s prihliadnutím na
hodnotu pridanú v dôsledku tohto spracovania a po zrážkach
uvedených v odseku 1.
(1) Ak sa colná hodnota dovážaného tovaru nemôže určiť podľa
§ 22, 24 a 26, je colnou hodnotou hodnota vypočítaná zo súčtu
a) ceny alebo hodnoty materiálu a výroby alebo iného pracovného
postupu používaného na výrobu dovážaného tovaru,
b) sumy pre zisk a všeobecného výdavku vo výške obvykle zahŕňanej
do predajov tovaru rovnakej kategórie alebo druhu, ako je
ohodnocovaný tovar, ktoré uplatňujú výrobcovia v krajine
vývozu pre vývoz do tuzemska,
c) ceny alebo hodnoty všetkých výdavkov podľa § 31 ods. 1
písm. e) a f).
(2) Pri určovaní colnej hodnoty podľa odseku 1 nikto nemôže
žiadať zahraničnú osobu, aby za účelom určovania vypočítanej
hodnoty predložila na preskúmanie akýkoľvek účet alebo iný záznam
alebo k nim umožnila prístup. Informáciu, ktorú poskytol výrobca
tovaru za účelom určenia colnej hodnoty podľa odseku 1, však môžu
s jeho súhlasom overovať v inom štáte colné orgány, ak vláda tohto
štátu je o tejto skutočnosti dostatočne vopred upovedomená a nemá
proti tomu námietky.
(3) Na žiadosť dovozcu možno poradie použitia § 26 a 27
obrátiť.
(1) Ak sa colná hodnota dovážaného tovaru nemôže určiť podľa
ustanovení § 22, § 24 až 27, určí sa použitím vhodných
prostriedkov zlučiteľných s medzinárodnými zmluvami, 2) a na
základe údajov, ktoré sú v tuzemsku k dispozícii.
(2) Colná hodnota podľa odseku 1 sa nezakladá na
a) tuzemskej predajnej cene tovaru vyrábaného v tuzemsku,
b) systéme, ktorý určí prijímanie vyššej z dvoch alternatívnych
hodnôt na colné účely,
c) cene tovaru na domácom trhu v krajine vývozu,
d) výrobných nákladoch iných než na vypočítaných hodnotách, ktoré
sa určili pre rovnaký alebo podobný tovar v súlade s § 27,
e) cene tovaru na vývoz do inej krajiny než do tuzemska,
f) minimálnych colných hodnotách,
g) ľubovoľných alebo fiktívnych hodnotách.
Dovozca má právo, aby mu príslušný colný orgán na písomnú
žiadosť oznámil, akým spôsobom a akou metódou bola colná hodnota
dovezeného tovaru určená.
(1) Ak je tovar navrhnutý na prepustenie do voľného obehu
časťou väčšej zásielky jednej obchodnej operácie, v ktorej sa
zakúpil, cenou skutočne platenou, alebo ktorá sa má zaplatiť za
tovar v zmysle § 68 tejto časti celkovej ceny, je cena, ktorá
zodpovedá pomeru navrhnutého množstva tovaru k celému zakúpenému
množstvu tovaru.
(2) Pomerné rozdelenie ceny skutočne platenej, alebo ktorá sa
má zaplatiť, za tovar sa uplatní takisto v prípade čiastočnej
straty alebo poškodenia ohodnocovaného tovaru počas prepravy pred
jeho prepustením do voľného obehu.
(1) Pri určení colnej hodnoty podľa § 22 sa pripočítajú k cene
skutočne platenej alebo cene, ktorá sa má za dovezený tovar
zaplatiť,
a) prvky ďalej uvedené, pokiaľ ich uhrádza kupujúci a nie sú
zahrnuté v cene skutočne platenej, alebo ktorá sa má zaplatiť,
1. provízie a odmeny za sprostredkovanie, s výnimkou nákupných
provízií,
2. cena nádob, ktoré sa na colné účely považujú za celok
s tovarom,
3. cena obalov zahŕňajúca tak prácu, ako aj materiál,
b) hodnota vhodným spôsobom rozvrhnutá, ďalej uvedeného tovaru
a služieb, pokiaľ ich poskytuje priamo alebo nepriamo kupujúci
zadarmo alebo za zníženú cenu a sú použité pri výrobe alebo
predaji dovážaného tovaru, pokiaľ táto hodnota nebola zahrnutá
do ceny skutočne platenej, alebo ktorá sa má zaplatiť,
1. materiály, súčiastky, dielce a podobné položky začlenené do
dovážaného tovaru,
2. náradie, matrice, zlievačské formy a iné predmety použité
na výrobu dovezeného tovaru,
3. materiály spotrebované na výrobu dovezeného tovaru,
4. technika, vývoj, umelecká práca, design a plány a nákresy
vyhotovené inde ako v tuzemsku a potrebné na výrobu
dovezeného tovaru,
c) úhrada ceny licencie týkajúca sa ohodnocovaného tovaru, ktorú
musí platiť kupujúci, či už priamo alebo nepriamo, ako
podmienku predaja ohodnocovaného tovaru, pokiaľ táto cena nie
je zahrnutá v cene skutočne platenej, alebo ktorá sa má
zaplatiť,
d) hodnota akejkoľvek časti výnosu neskoršieho predaja,
postúpenia alebo neskoršieho použitia dovezeného tovaru, ktorá
pripadne priamo alebo nepriamo predávajúcemu,
e) náklady dopravy a náklady na poistenie dovážaného tovaru na
miesto, kde tovar vstupuje do tuzemska,
f) výdavky za nakladanie, vykladanie a manipuláciu spojené
s dopravou dovážaného tovaru na miesto, kde tovar vstupuje do
tuzemska.
(2) Hodnotou určenou podľa odseku 1 písm. b) je kúpna cena
tovaru daného k dispozícii alebo jeho výrobné náklady, ak tovar
vyrobil ten, kto ho dáva k dispozícii, alebo ak tovar bol získaný
od osoby, ktorá je s ním v spojení.
(3) Každý dodatok, ktorý je na základe ustanovenia odseku 1
pripočítaný k cene skutočne platenej, alebo ktorá by sa mala
zaplatiť, vychádza z údajov, ktoré sú objektívne a schopné
kvantifikácie.
(4) Platby uskutočnené kupujúcim za právo distribuovať alebo
ďalej predať dovezený tovar sa nepripočítajú k cene skutočne
platenej za dovezený tovar, alebo ktorá sa má zaplatiť, ak nie sú
podmienkou predaja dovezeného tovaru na vývoz do tuzemska.
(5) Ministerstvo po dohode s Federálnym ministerstvom dopravy
ustanoví vyhláškou spôsob určovania nákladov dopravy uvedených
v odseku 1 písm. e).
(1) Za predpokladu, že sú odlíšené od ceny skutočne platenej
alebo ceny, ktorá by sa mala za dovezený tovar zaplatiť,
nezapočítavajú sa do colnej hodnoty
a) náklady na dopravu tovaru v tuzemsku po jeho príchode na
miesto, kde vstúpil do tuzemska,
b) náklady za konštrukčné práce, stavbu, inštaláciu, údržbu alebo
technickú pomoc vynaložené po dovoze na dovezený tovar,
c) úroky z dojednania uzavretého kupujúcim a vzťahujúce sa na
nákup dovážaného tovaru, bez ohľadu na to, či úver poskytuje
predávajúci alebo iná osoba, ak poskytnutie úveru bolo
uzavreté písomne a ak kupujúci môže preukázať, ak bude o to
požiadaný, že tovar sa predáva za cenu vyhlasovanú ako cenu,
ktorá sa skutočne platí alebo sa má platiť, alebo že
požadovaná úroková sadzba neprevyšuje obvyklú úrokovú sadzbu
pri podobných operáciách v okamihu, keď k finančnej úhrade
dochádza,
d) poplatky za právo reprodukovať dovezený tovar v tuzemsku,
e) dovozné clá, dane a poplatky splatné v tuzemsku pri dovoze
alebo predaji tovaru.
(2) Ministerstvo po dohode s Federálnym ministerstvom dopravy
ustanoví vyhláškou spôsob určovania nákladov uvedených v odseku
1 písm. a).
(1) Colná hodnota nosičov informácií, obsahujúca dáta alebo
inštrukcie pre zariadenie na spracovanie dát (ďalej len
"programové vybavenie"), nezahŕňa cenu alebo hodnotu programového
vybavenia za predpokladu, že táto cena alebo hodnota programového
vybavenia je odlíšená od ceny alebo hodnoty média informatiky.
(2) Na účely odseku 1 sa za nosiče informácií nepovažujú
integrované obvody, polovodiče a podobné zariadenia, ani výrobky
obsahujúce také obvody alebo zariadenia. Za programové vybavenie
sa nepovažujú záznamy zvuku, kinematografické záznamy ani
videozáznamy.
(1) Ak je cena alebo hodnota, ktorá slúži ako základ na
určenie colnej hodnoty, vyjadrená v zahraničnej mene, prepočíta sa
táto mena na česko-slovenské koruny podľa predajného kurzu
devízového trhu Štátnej banky česko-slovenskej platného v okamihu
prijatia colného vyhlásenia príslušným colným orgánom.
(2) Pri zjednodušenom postupe (§ 80 a 81) sa na prepočet
zahraničnej meny na česko-slovenské koruny použije predajný kurz
devízového trhu Štátnej banky česko-slovenskej platný v okamihu
prijatia prvého zjednodušeného colného vyhlásenia.
(3) V priebehu jedného kalendárneho mesiaca sa používa na
prepočet zahraničnej meny na česko-slovenské koruny predajný kurz
devízového trhu Štátnej banky česko-slovenskej určený druhú stredu
v mesiaci, ktorý predchádza mesiacu, v ktorom sa colné vyhlásenie
prijalo.
(1) Ustanovenia § 21 až 33 sa nevzťahujú na postup podľa
osobitných predpisov týkajúcich sa určenia colnej hodnoty tovaru
prepusteného do voľného obehu z colne schváleného určenia tovaru,
ktoré sa mu predtým pridelilo.
(2) Ministerstvo môže vyhláškou ustanoviť, odchylne od
ustanovení § 22 až 28, zjednodušený postup určenia colnej hodnoty
tovaru podliehajúceho rýchlej skaze obvykle dovážaného na sklad.
(3) Jednotlivé údaje, podľa ktorých sa colná hodnota určuje,
musia byť colným orgánom preukázané a uvedené v deklarácii údajov
o colnej hodnote. Deklaráciu údajov o colnej hodnote možno účinne
podať len na tlačive vydanom alebo schválenom ministerstvom.
Ministerstvo ustanoví vyhláškou spôsob preukazovania ceny tovaru
a prípady, keď netreba predkladať deklaráciu údajov o colnej
hodnote.
ŠTVRTÁ HLAVA
DOPRAVENIE TOVARU DO TUZEMSKA
PRVÝ DIEL
DOPRAVA TOVARU CEZ ŠTÁTNE HRANICE
(1) Osoby, ktoré dopravujú tovar cez štátne hranice, sú
povinné príslušnému colnému orgánu tovar prihlásiť a predložiť
spolu s dokladmi, ktoré sa naň vzťahujú.
(2) Doprava tovaru cez štátne hranice sa môže vykonávať len po
colných cestách a colnými priechodmi.
(3) Colnými cestami sú určené úseky železničných, cestných
a vodných ciest vedúce od colného priechodu k pohraničnému colnému
úradu a pri leteckej doprave letové cesty medzi štátnymi hranicami
a colným letiskom.
(4) Doprava tovaru po colnej ceste sa musí vykonať bez
prieťahov, bez zmeny nákladu a bez odbočenia z colnej cesty.
(5) Colný priechod je miesto určené pre prestup osôb a dopravu
tovaru cez štátne hranice.
(6) Ministerstvo môže po prerokovaní s Federálnym
ministerstvom vnútra povoliť v jednotlivých prípadoch dopravu
tovaru cez štátne hranice mimo colného priechodu a ustanoviť,
v ktorých prípadoch vydávajú také povolenia colné orgány.
(7) Dopravu tovaru k colnému priechodu alebo od colného
priechodu po iných ako colných cestách môže povoliť najbližšia
pohraničná colnica.
DRUHÝ DIEL
PREDLOŽENIE TOVARU NA VYKONANIE COLNÉHO DOHĽADU
(1) Tovar dopravený do tuzemska musí predložiť osoba, ktorá ho
do tuzemska dopravila, bez zbytočného odkladu, s neporušenou
colnou uzáverou v súlade s pokynmi colných orgánov
a) na príslušný colný orgán alebo na iné miesto určené alebo
schválené colnými orgánmi,
b) do slobodného colného pásma, ak sa má doviezť do tohto
slobodného colného pásma priamo vzdušnou a vodnou cestou alebo
po zemi bez toho, aby prešlo inou časťou územia Českej
a Slovenskej Federatívnej Republiky, ak časť hranice
slobodného colného pásma je totožná so štátnou hranicou Českej
republiky.
(2) Colnou uzáverou sa rozumie zabezpečenie tovaru
v dopravných prostriedkoch, kontejneroch, obaloch
a v miestnostiach plombou, pečaťou, známkou alebo inými
prostriedkami tak, aby z nich nebolo možné tovar vybrať alebo do
nich vložiť bez toho, aby zostali viditeľné stopy lomu
zabezpečeného priestoru alebo poškodenia colnej uzávery.
(1) Každý, kto preberá zodpovednosť za prepravu tovaru po tom,
čo bol dopravený do tuzemska, je zodpovedný z dodržanie povinností
uvedených v § 37.
(2) Ak tak ustanovuje medzinárodná zmluva, podlieha tovar
colnému dohľadu, aj keď sa ešte nachádza v zahraničí a bude
prepustený rovnako ako tovar už dopravený do tuzemska.
(3) Ustanovenia § 37 sa nevzťahujú na tovar na palube lietadla
prelietajúceho vzdušný priestor Českej a Slovenskej Federatívnej
Republiky, ak miestom určenia nie je letisko umiestnené
v tuzemsku.
(4) Ak povinnosť uvedená v § 37 nemôže byť splnená z dôvodu
nehody alebo vyššej moci, musí osoba, ktorá je touto povinnosťou
viazaná, alebo ktorákoľvek iná osoba konajúca v jej mene bez
zbytočného odkladu informovať o tejto skutočnosti colné orgány. Ak
v dôsledku nehody alebo vyššej moci nedošlo k úplnému zničeniu
alebo strate tovaru, musia byť colné orgány bez zbytočného odkladu
informované o mieste, na ktorom sa tovar nachádza.
(5) Ak bolo lietadlo prelietajúce územie Českej a Slovenskej
Federatívnej Republiky nútené v dôsledku nehody alebo vyššej moci
dočasne pristáť v tuzemsku a povinnosť uvedenú v § 37 nemožno
splniť, je osoba, ktorá lietadlo do tuzemska dopravila, alebo
ktorákoľvek iná osoba konajúca v jej mene povinná bez zbytočného
odkladu o tejto skutočnosti informovať colné orgány.
TRETÍ DIEL
PREDLOŽENIE TOVARU NA COLNÉ KONANIE
(1) Ten, kto tovar do tuzemska dopravil, alebo ten, kto
prevzal zodpovednosť za prepravu tovaru až v tuzemsku a dodal ho
na miesta uvedené v § 37, je povinný predložiť tovar na vykonanie
colného konania.
(2) Colné orgány sú oprávnené určiť, v ktorých prípadoch sa za
predloženie tovaru na vykonanie colného konania považuje takisto
informovanie colných orgánov o tom, že tovar bol dopravený do
tuzemska, kto a akým spôsobom musí túto informáciu podať.
(1) Dopravcovia určia po dohode s príslušným colným orgánom
potrebnú čakaciu dobu dopravných prostriedkov pravidelnej osobnej
a nákladnej dopravy na pohraničnom colnom orgáne na vykonávanie
colného dohľadu.
(2) Colné orgány nezodpovedajú za škodu, ku ktorej došlo
zdržaním dopravného prostriedku v dôsledku vykonávania colného
dohľadu.
(3) Vyhláška ministerstva ustanoví podrobnosti upravujúce
postup osôb pri colnom dohľade tovaru dopravovaného poštou, ďalej
podrobnosti o vybavení zariadení určených na dopravu alebo na
dočasné uskladnenie tovaru podliehajúceho colnému dohľadu, ako aj
o miestnostiach a priestoroch potrebných na vykonávanie colného
dohľadu.
Ministerstvo môže vyhláškou, odchylne od ustanovení § 39,
ustanoviť osobitnú úpravu vzťahujúcu sa na tovar
a) dopravený cestujúcimi,
b) prepustený do príslušného režimu, ale dosiaľ nepredložený
colným orgánom,
c) prevážaný tuzemskom v režime tranzitu.
Odoberanie vzoriek
Na žiadosť osoby, ktorá požiadala o pridelenie colne
schváleného určenia tovaru, môže colný úrad udeliť súhlas na to,
aby sa tovar predložený na colné konanie prezeral alebo aby sa
z neho odobrali vzorky tovaru, ktoré sú potrebné na zabezpečenie
jeho totožnosti, určenie sadzobného zaradenia a na zistenie jeho
vlastností. Na rovnaké účely môžu odoberať vzorky aj colné orgány,
a to aj bez súhlasu osoby, ktorá požiadala o pridelenie colne
schváleného určenia tovaru.
ŠTVRTÝ DIEL
SÚHRNNÉ COLNÉ VYHLÁSENIE A VYKLÁDKA TOVARU
Súčasne s predložením tovaru na colné konanie je príslušná
osoba povinná podať súhrnné colné vyhlásenie obsahujúce údaje
potrebné na jeho identifikáciu, najmä značky, čísla, počet, povaha
a hrubá hmotnosť jednotlivých nákladových kusov, označenie tovaru,
identifikačné znaky dopravného prostriedku, ktorým sa tovar
dopravil, miesto naloženia tovaru do dopravného prostriedku
a miesto a dátum vstupu tovaru do tuzemska. Súhrnné colné
vyhlásenie musí byť podpísané osobou, ktorá ho podáva. Colné
orgány môžu lehotu na podanie súhrnného colného vyhlásenia
predĺžiť; táto lehota však skončí najneskôr prvý pracovný deň
nasledujúci po dni, keď bol tovar predložený na colné konanie.
Súhrnné colné vyhlásenie podáva
a) ten, kto tovar dopravil do tuzemska, alebo ten, kto prevzal
zodpovednosť za prepravu tovaru po jeho vstupe do tuzemska
pred jeho predložením na colné konanie,
b) osoba zastúpená osobami uvedenými v písmene a).
Ak sa tým nesťaží vykonávanie colného dohľadu, môžu colné
orgány upustiť od podania súhrnného colného vyhlásenia za
podmienky, že ešte pred uplynutím lehoty uvedenej v § 43 bolo
podané colné vyhlásenie na prepustenie tovaru do príslušného
režimu alebo bola podaná žiadosť o jeho spätný vývoz alebo jeho
zničenie alebo jeho prenechanie v prospech štátu alebo umiestnenie
do slobodného colného pásma alebo slobodného colného skladu.
Ustanovenia upravujúce dovoz tovaru v cestovnom styku, listových
alebo balíkových poštových zásielkach tým nie sú dotknuté.
(1) Tovar možno vykladať a prekladať z dopravných
prostriedkov, ktorými sa dopravuje, iba so súhlasom colných
orgánov a na miestach na to určených colnými predpismi alebo
schválených colnými orgánmi. Súhlas sa nevyžaduje v prípadoch
bezprostredne hroziaceho nebezpečenstva, ktoré vyžaduje okamžité
vyloženie všetkého tovaru alebo jeho časti; colné orgány musia byť
o tejto skutočnosti bez zbytočného odkladu vhodným spôsobom
informované.
(2) Za účelom kontroly tovaru a dopravných prostriedkov,
ktorými sa tovar dopravuje, sú colné orgány oprávnené kedykoľvek
požadovať, aby bol tovar vyložený.
(3) S tovarom sa nesmie bez súhlasu colných orgánov
manipulovať.
PIATY DIEL
POVINNOSŤ COLNÉHO ÚRADU PRIDELIŤ PREDLOŽENÉMU TOVARU COLNE
SCHVÁLENÉ URČENIE
Colné orgány pridelia zahraničnému tovaru predloženému na
colné konanie také colne schválené určenie, ktoré je uvedené
v povolení colných orgánov. Colný orgán nepridelí colne schválené
určenie zahraničnému potravinárskemu tovaru, ak osoba, ktorá
požiadala o pridelenie tohto určenia, nepredloží doklad
príslušného orgánu Slovenskej republiky, osvedčujúci požadované
kvalitatívne vlastnosti (atest) dovážaných potravinárskych
výrobkov.
Na tovar, na ktorý sa podalo súhrnné colné vyhlásenie, sa musí
v lehote určenej colnými orgánmi, nepresahujúcej 20 dní odo dňa,
keď sa podalo súhrnné colné vyhlásenie, podať colné vyhlásenie na
prepustenie do príslušného režimu alebo podať žiadosť o jeho
spätný vývoz alebo jeho zničenie alebo žiadosť o jeho prenechanie
v prospech štátu alebo umiestnenie do slobodného colného pásma
alebo slobodného colného skladu. Colné orgány môžu z dôvodov
hodných zreteľa túto lehotu predĺžiť na nevyhnutne potrebnú dobu.
ŠIESTY DIEL
DOČASNÉ USKLADNENIE
Od okamihu predloženia tovaru na colné konanie do doby, než sa
mu pridelí príslušné colne schválené určenie, má tovar postavenie
dočasne uskladneného tovaru (ďalej len "dočasne uskladnený
tovar"). Dočasne uskladnený tovar možno skladovať iba
v miestnostiach a v uzavretých alebo neuzavretých priestoroch
schválených colnými orgánmi a za podmienok určených týmito
orgánmi; tieto miestnosti a priestory sa nazývajú dočasný sklad.
Colné orgány sú oprávnené požadovať od držiteľa tovaru
zabezpečenie akéhokoľvek colného dlhu, ktorý by mohol vzniknúť.
Dočasne uskladnený tovar možno podrobiť iba úkonom potrebným
na to, aby sa tovar uchoval v nezmenenom stave bez toho, aby sa
menil jeho vzhľad alebo technická charakteristika, napr. čistenie,
prášenie, oprašovanie, triedenie, oprava alebo výmena chybných
obalov alebo úkony uľahčujúce jeho vyskladnenie a ďalšiu dopravu,
napr. delenie, váženie, označovanie a opatrovanie nálepkami,
zlučovanie rôznych zásielok za účelom ich ďalšej dopravy.
Ustanovenia § 42 a 79 tým nie sú dotknuté.
(1) Ak sa v lehote uvedenej v § 48 nepodalo colné vyhlásenie
na prepustenie tovaru do príslušného režimu alebo nepodala žiadosť
na jeho umiestnenie do slobodného colného pásma alebo slobodného
colného skladu, urobia colné orgány bez meškania všetky opatrenia,
ktoré považujú za potrebné, včítane predaja tovaru, aby zabránili
nedovolenej manipulácii s tovarom.
(2) Do okamihu, než bude podané colné vyhlásenie, môžu colné
orgány na náklady a nebezpečenstvo držiteľa tovaru premiestniť
tento tovar na miesto, ktoré je pod ich priamym dohľadom.
(3) Za dočasné uskladnenie tovaru v skladoch colných orgánov
platí osoba, ktorá tovar na colné konanie predložila, skladné
podľa sadzieb určených sadzobníkom skladného.
(4) Ministerstvo ustanoví vyhláškou sadzobník skladného pri
tovare dočasne uskladnenom v skladoch colných orgánov.
SIEDMY DIEL
DOPRAVA ZAHRANIČNÉHO TOVARU V REŽIME TRANZITU
(1) Ustanovenia § 37 ods. 1 písm. b) a § 38 až 51 sa
nevzťahujú na tovar prepustený do režimu tranzitu, ktorý už bol
dodaný do tuzemska.
(2) Od okamihu, keď bol zahraničný tovar, prepustený do režimu
tranzitu, dodaný v súlade s colnými predpismi upravujúcimi tranzit
na miesto svojho určenia v tuzemsku a predložený na colné konanie,
vzťahujú sa naň ustanovenia § 43 až 51.
ÔSMY DIEL
OSOBITNÉ USTANOVENIE
Colné orgány môžu na náklady a nebezpečenstvo vlastníka
znehodnotiť alebo zničiť tovar, ktorý je pod colným dohľadom
a ktorý by mohol vzhľadom na okolnosti ohroziť život alebo zdravie
osôb alebo znehodnotiť alebo zničiť iný tovar. Colné orgány
o znehodnotení alebo zničení tovaru upovedomia jeho vlastníka.
PIATA HLAVA
COLNE SCHVÁLENÉ URČENIE
PRVÝ DIEL
Všeobecné ustanovenie
(1) Ak nie je ustanovené inak, možno tovar kedykoľvek, bez
ohladu na jeho povahu, množstvo, krajinu pôvodu alebo miesto
určenia, za určitých podmienok prideliť akékoľvek colne schválené
určenie.
(2) Ustanovenie odseku 1 nevylučuje možnosť uplatnenia zákazov
a obmedzení z veterinárnych, rastlinolekárskych dôvodov, z dôvodov
ochrany verejnej mravnosti alebo verejného poriadku, verejnej
bezpečnosti, ochrany zdravia, ochrany životného prostredia,
ochrany kultúrnych pamiatok, ochrany predmetov múzejnej
a galerijnej hodnoty, predmetov kultúrnej hodnoty a zákazov
a obmedzení týkajúcich sa ochrany duševného vlastníctva.
DRUHÝ DIEL
COLNÉ KONANIE
Účelom colného konania, ktoré sa vykonáva v rámci colného
dohľadu, je rozhodnúť, či sa tovar prepustí do navrhnutého
režimu.
Začatie colného konania
Colné konanie sa začína podaním colného vyhlásenia, ktorým sa
navrhuje prepustenie tovaru do príslušného režimu.
Česko-slovenský tovar, ktorý bol navrhnutý na prepustenie do
režimu vývozu, pasívneho zušľachťovacieho styku, tranzitu alebo
uskladnenia v colnom sklade, je pod colným dohľadom od okamihu
prijatia colného vyhlásenia až do okamihu, dokiaľ nevystúpi
z tuzemska alebo nie je zničený alebo dokiaľ sa platnosť colného
vyhlásenia nezruší; ustanovenia § 4 a 184 tým nie sú dotknuté.
(1) Colné konanie sa vykonáva v priestoroch colných orgánov
alebo v colnom priestore.
(2) Colnými priestormi sú označené miesta železničných staníc,
prístavov, letísk a iné priestory určené colnými orgánmi po dohode
s vlastníkmi alebo oprávnenými užívateľmi týchto priestorov.
(3) Na žiadosť a náklady deklaranta sa môže colné konanie
vykonávať aj mimo colného priestoru.
(4) Ministerstvo ustanoví vyhláškou podmienky, za ktorých sa
colné konanie vykonáva mimo colného priestoru, a výšku nákladov za
vykonanie tohto konania.
(5) V úsekoch určených ministerstvom po dohode s príslušnými
ústrednými orgánmi štátnej správy možno colné konanie vykonávať
tiež za chodu vlaku alebo plavby lode.
(6) Colné konanie sa vykonáva za účasti deklaranta.
(1) Ak tento zákon alebo vykonávací predpis neustanovuje inak,
vykonáva colné konanie príslušný colný orgán, ktorému bol tovar
dodaný.
(2) Ministerstvo ustanoví vyhláškou s ohľadom na povahu tovaru
a druh režimu, do ktorého sa má tovar prepustiť, miestnu
príslušnosť colných orgánov na vykonanie colného konania.
Rozhodnutie v colnom konaní
(1) Základnými náležitosťami rozhodnutia v colnom konaní sú
a) označenie colného orgánu, ktorý rozhodnutie vydal,
b) evidenčné číslo rozhodnutia, dátum prijatia colného
vyhlásenia, dátum vydania rozhodnutia,
c) presné označenie deklaranta,
d) názov tovaru,
e) podpoložka colného sadzobníka a colná sadzba tovaru,
f) suma cla, dane a poplatku a číslo účtu príslušnej banky, na
ktorý sa má táto suma zaplatiť,
g) vlastnoručný podpis povereného pracovníka s uvedením mena,
priezviska a funkcie a odtlačok služobnej pečiatky.
(2) Rozhodnutie v colnom konaní, ktorým sa tovar prepúšťa do
navrhnutého režimu, neobsahuje odôvodnenie a poučenie o opravnom
prostriedku.
(3) Ak nie je ustanovené inak, nemusí sa rozhodnutie v colnom
konaní vyhotoviť a oznámiť písomne.
(4) Ak je výrokom rozhodnutia v colnom konaní potvrdené colné
vyhlásenie podané písomne, stávajú sa obsah tohto vyhlásenia
a skutočnosti, podľa ktorých sa tovar prepustí, súčasťou
rozhodnutia.
(5) Na rozhodnutie v colnom konaní vyhlásenom ústne sa
nevzťahujú ustanovenia odseku 1 a ustanovenia osobitných
predpisov 3) upravujúce oznámenie rozhodnutia a opravné
prostriedky.
(6) Proti rozhodnutiu v colnom konaní môže deklarant podať
odvolanie v lehote jedného mesiaca odo dňa, ktorý nasleduje po
jeho doručení; ustanovenie odseku 5 tým nie je dotknuté.
(7) Rozhodnutie v colnom konaní, ktorým sa neprepúšťa tovar do
navrhnutého obehu, a rozhodnutie o riadnych a mimoriadnych
opravných prostriedkoch musia byť vyhotovené a oznámené písomne,
výrok musí byť vždy riadne odôvodnený. Odôvodnenie nie je
potrebné, ak sa v rozhodnutí plne vyhovelo navrhovateľovi.
(8) Rozhodnutie, proti ktorému nemožno uplatniť riadny opravný
prostriedok, je právoplatné.
(9) Rozhodnutie je vykonateľné, ak proti nemu nemožno podať
riadny opravný prostriedok alebo ak jeho podanie nemá odkladný
účinok a ak uplynula zároveň lehota plnenia.
TRETÍ DIEL
COLNÉ VYHLÁSENIE
Prvý oddiel
Forma a náležitosti colného vyhlásenia
(1) Colné vyhlásenie sa podáva
a) písomne, alebo
b) prostredníctvom zariadenia pre spracovanie a prenos údajov na
nosičoch informácií, ak to povolil príslušný colný orgán,
alebo
c) ústnym vyhlásením alebo iným úkonom, ktorým držiteľ tovaru
vyjadrí svoju vôľu, aby bol tovar prepustený do príslušného
režimu.
(2) Písomné colné vyhlásenie musí byť vždy podpísané
oprávnenou osobou.
(3) Colné vyhlásenie musí byť doložené všetkými dokladmi
potrebnými podľa colných predpisov upravujúcich režim, do ktorého
bol tovar navrhnutý.
(4) Podanie colného vyhlásenia sa považuje za prejav vôle
deklaranta navrhnúť predmetný tovar na prepustenie do príslušného
režimu. Podaním colného vyhlásenia potvrdzuje deklarant správnosť
údajov v ňom obsiahnutých a pravosť dokladov, ktorými je doložené.
(5) Ministerstvo ustanoví vyhláškou formu, obsah a náležitosti
colného vyhlásenia a čo sa považuje za úkon, ktorým držiteľ tovaru
vyjadruje svoju vôľu, aby bol tovar prepustený do príslušného
režimu. Písomné colné vyhlásenie pri dovoze, vývoze alebo tranzite
možno podať len na tlačive vydanom alebo schválenom
ministerstvom.
(1) Ak je colné vyhlásenie podané v ustanovenej forme,
prípadne na predpísanom tlačive, ak obsahuje všetky predpísané
náležitosti, je doložené všetkými potrebnými dokladmi a ak colnému
úradu možno predložiť aj tovar, na ktorý sa colné vyhlásenie
vzťahuje, príslušný colný orgán colné vyhlásenie okamžite prijme.
(2) Colné vyhlásenie možno prijať až po predložení tovaru.
Colné orgány môžu povoliť, aby sa colné vyhlásenie podalo ešte
predtým, než mohol deklarant predložiť tovar colným orgánom.
V tomto prípade colné orgány určia lehotu na predloženie tovaru.
Ak sa tovar v určenej lehote nepredloží, je podané colné
vyhlásenie neplatné.
Deklarant
(1) Colné vyhlásenie môže urobiť každý, kto môže v súlade
s colnými predpismi príslušnému colnému orgánu predložiť tovar, na
ktorý sa colné vyhlásenie vzťahuje, alebo zabezpečí jeho
predloženie so všetkými dokladmi ustanovenými colnými predpismi,
ktoré upravujú režim, do ktorého je tovar navrhnutý.
(2) Každý si môže pre colné konanie určiť zástupcu. Zastúpenie
môže byť
a) priame, ak zástupca koná v mene a v prospech zastúpenej osoby,
alebo
b) nepriame, ak zástupca koná vo vlastnom mene v prospech
zastúpenej osoby.
(3) Zástupca musí vyhlásiť, že koná v prospech zastúpenej
osoby, a špecifikovať, či ide o priame alebo nepriame zastúpenie.
Osoba, ktorá nevyhlási, že koná v mene alebo v prospech inej
osoby, alebo vyhlási, že koná v mene alebo v prospech inej osoby
bez splnomocnenia, sa považuje za osobu konajúcu vo vlastnom mene
a vo svoj vlastný prospech.
(4) Ak z prijatia colného vyhlásenia vyplývajú pre určitú
osobu osobitné povinnosti, môže sa colné vyhlásenie urobiť iba
v mene a v prospech tejto osoby.
(1) Deklarantom môže byť iba česko-slovenská osoba.
(2) Ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na prípady, keď je
podané colné vyhlásenie
a) na prepustenie tovaru do režimu tranzitu alebo do režimu
dočasného použitia, alebo
b) príležitostne, za predpokladu, že to colné orgány považujú za
oprávnené.
Druhý oddiel
Oprava a zrušenie platnosti colného vyhlásenia
(1) Colné orgány môžu na žiadosť povoliť, aby deklarant
opravil údaje uvedené v prijatom colnom vyhlásení; v dôsledku
opravy sa však opravené colné vyhlásenie nesmie vzťahovať na iný
tovar než tovar pôvodne uvedený v colnom vyhlásení. Žiadosť
o vykonanie opravy colného vyhlásenia sa musí podať pred
prepustením tovaru do navrhnutého režimu. Colné orgány môžu
požadovať, aby sa oprava vykonala podaním nového colného
vyhlásenia; v tomto prípade sa za dátum prijatia colného
vyhlásenia považuje prijatie pôvodného chybného alebo neúplného
colného vyhlásenia.
(2) Oprava colného vyhlásenia sa však nedovolí, ak o jej
vykonanie deklarant požiada po tom, čo colné orgány
a) informovali deklaranta o tom, že vykonajú colnú kontrolu
tovaru, alebo
b) zistili nepresnosť uvedených údajov, alebo
c) prepustili tovar do navrhnutého režimu.
(1) Na žiadosť deklaranta colné orgány zrušia platnosť už
prijatého colného vyhlásenia, ak deklarant preukáže, že tovar bol
do príslušného režimu navrhnutý omylom alebo že vzhľadom na
okolnosti už nemožno tovar do navrhnutého režimu prepustiť.
(2) Ak colné orgány informovali deklaranta o svojom úmysle
vykonať kontrolu tovaru, žiadosť o zrušenie platnosti colného
vyhlásenia nebude prijatá, dokiaľ sa táto kontrola nevykoná.
(1) Po prepustení tovaru do navrhnutého režimu už nemožno
platnosť colného vyhlásenia zrušiť.
(2) Colné orgány však platnosť colného vyhlásenia zrušia, ak
bol tovar omylom navrhnutý do režimu zahŕňajúceho platbu dovozného
cla namiesto do iného režimu, ak sa žiadosť o zrušenie platnosti
colného vyhlásenia podá do troch mesiacov odo dňa prijatia colného
vyhlásenia a za predpokladu, že
a) akékoľvek použitie tovaru nie je v rozpore s podmienkami
režimu, do ktorého by sa mal prepustiť,
b) sa splnili všetky podmienky režimu, do ktorého by sa mal tovar
prepustiť,
c) súčasne s podaním žiadosti je predložené colné vyhlásenie na
prepustenie tovaru do pôvodne zamýšľaného režimu.
(3) Okamihom prijatia colného vyhlásenia, ktorým sa navrhuje
prepustenie tovaru do režimu, do ktorého bol pôvodne zamýšľaný, je
okamih prijatia pôvodného, zrušeného colného vyhlásenia.
(4) Colné orgány môžu výnimočne zo zreteľa hodných dôvodov
povoliť predĺženie lehoty uvedenej v odseku 2.
(1) Ak bol tovar navrhnutý do režimu vývozu do pasívneho
zušľachťovacieho styku, zrušia colné orgány platnosť colného
vyhlásenia, ak deklarant
a) preukáže, že tovar nevystúpil do zahraničia,
b) vráti colným orgánom všetky diely colného vyhlásenia spoločne
s dokladmi, ktoré mu boli pri prijatí colného vyhlásenia
vydané,
c) prípadne preukáže, že náhrada a iné sumy poskytnuté na základe
vývozného colného vyhlásenia vzťahujúceho sa na predmetný
tovar boli vrátené alebo že príslušný orgán urobil opatrenia,
aby neboli vyplatené, a
d) v určených prípadoch, v súlade s colnými predpismi, plní iné
povinnosti uložené colnými orgánmi na úpravu postavenia
tovaru.
(2) Ak musí tovar prepustený do režimu vývozu vystúpiť do
zahraničia v lehote určenej colnými orgánmi, zrušia colné orgány
platnosť colného vyhlásenia, ak tovar nevystúpil v tejto lehote.
Ak bol česko-slovenský tovar uskladnený v colnom sklade
v súlade s § 101 ods. 1 písm. b), môže deklarant žiadať o zrušenie
platnosti colného vyhlásenia, na ktorého základe bol tovar
uskladnený, a colné orgány ho zrušia, ak sa vykonali opatrenia
ustanovené osobitnými predpismi, ktoré upravujú postup pri
nedodržaní príslušného režimu.
Ak nie je ustanovené inak, použijú sa pri prepúšťaní tovaru do
navrhnutého režimu predpisy platné v okamihu, keď príslušný colný
orgán prijal colné vyhlásenie.
ŠTVRTÝ DIEL
OVEROVANIE COLNÝCH VYHLÁSENÍ A STOTOŽNENIE TOVARU
Colné orgány sú oprávnené overovať správnosť prijatých colných
vyhlásení. Za týmto účelom môžu
a) kontrolovať colné vyhlásenie a doklady vzťahujúce sa k colnému
vyhláseniu a doklady, ktoré ho sprevádzajú, prípadne môžu
požadovať, aby deklarant predložil doklady potvrdzujúce
správnosť údajov uvedených v colnom vyhlásení,
b) kontrolovať tovar a za účelom podrobnej kontroly alebo analýzy
odoberať vzorky.
(1) Deklarant je oprávnený byť prítomný pri kontrole tovaru
a odoberaní vzoriek. Na žiadosť colných orgánov musí byť deklarant
alebo jeho zástupca prítomný pri kontrole tovaru alebo odoberaní
vzoriek a poskytnúť im potrebnú súčinnosť na uľahčenie kontroly
tovaru alebo odobratie vzoriek.
(2) Deklarant zabezpečí na svoje náklady a nebezpečenstvo
dopravu tovaru na miesto, kde sa má tovar kontrolovať alebo kde sa
majú odobrať vzorky.
(3) Colné orgány nie sú povinné platiť deklarantovi žiadnu
náhradu vyplývajúcu z kontroly tovaru alebo z odobratia vzoriek,
s výnimkou nákladov na analýzu vzoriek alebo ich kontrolu.
(1) Ak colné orgány kontrolujú iba časť tovaru, na ktorý sa
vzťahuje colné vyhlásenie, vzťahuje sa výsledok tejto čiastočnej
kontroly na všetok tovar, na ktorý je colné vyhlásenie podané. Ak
sa však deklarant domnieva, že sa výsledok čiastočnej kontroly
nevzťahuje na ostatný, nekontrolovaný tovar, môže požadovať
vykonanie dodatočnej kontroly vo väčšom rozsahu.
(2) Ak colné vyhlásenie obsahuje viac podpoložiek tovaru,
pokladá sa na účely odseku 1 každá podpoložka za samostatné colné
vyhlásenie.
Výsledok overenia colného vyhlásenia sa použije pri
uplatňovaní colných predpisov upravujúcich režim, do ktorého sa má
tovar prepustiť. Ak colné orgány neoverujú colné vyhlásenie, budú
sa tieto predpisy uplatňovať na základe údajov uvedených v colnom
vyhlásení.
(1) Ak je na zabezpečenie dodržiavania podmienok ustanovených
pre režim, do ktorého bol tovar navrhnutý, potrebné jeho
stotožnenie, urobia colné orgány príslušné opatrenia na jeho
stotožnenie. Znaky totožnosti pripevnené na tovar alebo dopravný
prostriedok môžu odstrániť alebo zničiť iba colné orgány alebo
môžu byť odstránené alebo zničené s ich súhlasom.
(2) Ak je na zabránenie škode, ktorá by mohla vzniknúť pri
tovare dopravných prostriedkoch v dôsledku nehody alebo vyššej
moci, potrebné znaky totožnosti zničiť alebo odstrániť, môže sa
tak urobiť aj bez predchádzajúceho súhlasu colných orgánov.
(1) Ak sú splnené podmienky ustanovené pre navrhnutý režim
a na tovar sa nevzťahujú žiadne zákazy a obmedzenia, prepustia
colné orgány tovar do navrhnutého režimu ihneď po overení údajov
uvedených v colnom vyhlásení, alebo ak sa colné vyhlásenie prijalo
bez overovania údajov, ihneď po prijatí colného vyhlásenia.
Ustanovenia § 77 tým nie sú dotknuté.
(2) Obdobne postupujú colné orgány v prípadoch, keď
v primeranej lehote nemôžu overiť údaje v colnom vyhlásení a tovar
už na overenie údajov uvedených v colnom vyhlásení nie je
potrebný.
(3) Všetok tovar, na ktorý sa vzťahuje colné vyhlásenie, sa
prepúšťa súčasne. Ak je v colnom vyhlásení uvedených viac
podpoložiek tovaru, pokladá sa na účely tohto odseku každá
podpoložka za samostatné colné vyhlásenie.
(1) Ak vznikne prijatím colného vyhlásenia colný dlh, nesmie
sa tovar prepustiť do navrhnutého režimu, s výnimkou režimu
dočasného použitia s čiastočným oslobodením od dovozného cla,
dokiaľ colný dlh nebude zaplatený alebo zabezpečený; ustanovenie
odseku 2 tým nie je dotknuté.
(2) Ak colné orgány požadujú podľa colných predpisov
upravujúcich režim, do ktorého bol tovar navrhnutý, zabezpečenie
colného dlhu, nesmie sa tovar do tohto režimu prepustiť, ak colný
dlh nebude zabezpečený.
Colné orgány urobia potrebné opatrenia, včítane predaja
tovaru, aby zabránili nedovolenému nakladaniu s tovarom, ak
a) tovar nemohol byť prepustený preto, že
1. v lehote určenej colnými orgánmi nebolo možné vykonať
kontrolu tovaru alebo v nej pokračovať z dôvodov, ktoré
možno pripočítať iba deklarantovi, alebo
2. doklady, ktoré sa musia predložiť pred prepustením tovaru
do príslušného režimu, neboli predložené, alebo
3. platby alebo zabezpečenie colného dlhu, ktoré sa mali
vykonať vzhľadom na dovozné clo, prípadne vývozné clo,
neboli v určenej lehote vykonané, alebo
4. sa naň vzťahujú zákazy a obmedzenia,
b) nebol po prepustení v určenej lehote odvezený z miesta, kam
bol dopravený.
PIATY DIEL
NAKLADANIE S TOVAROM
Colné orgány môžu na žiadosť deklaranta povoliť nakladať
s tovarom ešte pred jeho prepustením. Colné orgány vždy žiadosti
vyhovejú, ak je dôvodom pre neprepustenie tovaru iba nutnosť určiť
pôvod tovaru, miesto odoslania, sadzobné zaradenie alebo colnú
hodnotu tovaru. Colný dlh, ktorý vznikol alebo by mohol vzniknúť,
musí byť zabezpečený.
ŠIESTY DIEL
ZJEDNODUŠENÝ POSTUP
(1) Ak sa zabezpečí správne vykonávanie príslušných režimov,
môžu colné orgány na zjednodušenie formalít a postupu povoliť, aby
sa
a) v písomnom colnom vyhlásení, podávanom na predpísanom tlačive
(§ 61 ods. 5), neuvádzali všetky ustanovené údaje alebo
nepripojili alebo nepredložili niektoré ustanovené doklady,
alebo
b) tovar na žiadosť deklaranta prepustil do navrhnutého režimu na
základe obchodného alebo administratívneho dokladu
nahrádzajúceho colné vyhlásenie.
(2) Colné vyhlásenie uvedené v odseku 1 písm. a) a obchodný
alebo administratívny doklad (zjednodušené colné vyhlásenie) musia
obsahovať údaje potrebné na stotožnenie tovaru.
(3) Deklarant je povinný vzápätí, v lehote určenej colným
úradom, doplniť chýbajúce údaje alebo doklady v dodatočnom colnom
vyhlásení.
(4) Ministerstvo ustanoví vyhláškou formu a obsah dodatočného
colného vyhlásenia a podmienky, za ktorých môžu colné orgány
povoliť zjednodušený postup. Dodatočné colné vyhlásenie možno
účinne podať len na tlačive vydanom alebo schválenom
ministerstvom.
Dodatočné colné vyhlásenie a zjednodušené colné vyhlásenie
uvedené v § 80 sa považujú za jednotný nedeliteľný doklad, ktorý
platí od okamihu prijatia prvého zjednodušeného colného
vyhlásenia.
Ak sa colné vyhlásenie podáva prostredníctvom zariadenia pre
spracovanie a prenos údajov, ústne alebo iným dovoleným spôsobom,
okrem písomnej formy, použijú sa ustanovenia § 61 ods. 3, § 62 až
81 primerane.
SIEDMY DIEL
KONTROLA PO PREPUSTENÍ TOVARU
(1) Následná kontrola po prepustení tovaru vykonaná za účelom
presvedčenia sa o pravdivosti údajov uvedených v colnom vyhlásení,
v lehote ustanovenej pre úschovu dokladov (§ 8), sa vykonáva
podrobnou kontrolou obchodných dokladov a iných údajov
vzťahujúcich sa na dovozné alebo vývozné operácie alebo následné
obchodné operácie s tovarom, na ktorý sa vzťahuje toto colné
vyhlásenie. Kontrolu možno vykonať v miestnostiach deklaranta
alebo inej osoby, ktorá sa priamo alebo nepriamo zúčastňuje na
uvedených operáciách, alebo inej osoby, ktorá má u seba spomenuté
doklady a údaje na obchodné účely.
(2) Osoba, u ktorej sa následná kontrola po prepustení tovaru
vykonáva, je takisto povinná na výzvu colných orgánov predložiť
buď doklad osvedčujúci, že tovar bol riadne dovezený, alebo doklad
o kúpe, dodací list od výrobcu alebo akýkoľvek dôkazný
prostriedok, z ktorého je zrejmé, že tovar pochádza od osôb
oprávnených v tuzemsku podnikať.
(3) Ak následná kontrola dokladov, údajov alebo colného
vyhlásenia nasvedčuje tomu, že tovar bol prepustený do navrhnutého
režimu na základe nesprávnych alebo neúplnych údajov, urobia colné
orgány opatrenia nevyhnutné na nápravu.
(4) Colné orgány môžu takisto vyhotovovať kópie príslušných
dokladov, požadovať potrebné vysvetlenia, ako aj vyhotovovať
dokumentáciu. V prípade porušenia colných predpisov môžu tieto
doklady zadržať.
ŠIESTA HLAVA
COLNÉ REŽIMY
PRVÝ DIEL
PREPUSTENIE TOVARU DO VOĽNÉHO OBEHU
Po prepustení do voľného obehu sa zahraničný tovar považuje za
česko-slovenský tovar. Prepustenie zahŕňa tak uplatnenie
príslušných obchodno-politických opatrení a ďalších formalít
určených na dovoz tovaru, ako aj vybranie dlžného cla.
(1) Ak v čase od prijatia colného vyhlásenia do prepustenia
tovaru do voľného obehu dôjde k zníženiu colných sadzieb, môže
deklarant požiadať o priznanie výhodnejšej sadzby.
(2) Ak nebolo možné tovar prepustiť do voľného obehu
z dôvodov, ktoré možno pripočítať iba deklarantovi, ustanovenie
odseku 1 sa nepoužije.
Ak zásielku tvorí tovar, ktorý je zaradený do rôznych
podpoložiek colného sadzobníka, a vyhotovenie colného vyhlásenia
by bolo spojené s prácou a nákladmi neúmernými dovoznému clu, môže
colný úrad na žiadosť deklaranta vymerať a vybrať dovozné clo za
celú zásielku podľa sadzobného zaradenia s najvyššou colnou
sadzbou dovozného cla.
Tovar prepustený do voľného obehu s čiastočným alebo úplným
oslobodením od dovozného cla v dôsledku jeho konečného použitia je
pod colným dohľadom. Ak sa splnia ustanovené podmienky
podmieňujúce toto oslobodenie alebo ak sa tovar vyvezie alebo
zničí alebo ak sa zaplatí suma cla, ktorá sa má zaplatiť
v dôsledku nesplnenia niektorej z podmienok ustanovených pre
oslobodenie od dovozného cla, colný dohľad skončí. Ustanovenia
§ 91 a 93 sa použijú primerane.
Tovar prepustený do voľného obehu sa nepovažuje za
česko-slovenský tovar, ak
a) po prepustení tovaru bola v súlade s § 66 až 69 zrušená
platnosť colného vyhlásenia na prepustenie tovaru do voľného
obehu, alebo
b) dovozné clo sa vrátilo alebo odpustilo
1. pri aktívnom zušľachťovacom styku v systéme navracania,
alebo
2. podľa § 244 preto, že tovar bol vadný alebo že nespĺňal
podmienky zmluvy, alebo
3. v prípadoch uvedených v § 245, keď je vrátenie alebo
odpustenie cla podmienené spätným vývozom tovaru alebo
pridelením porovnateľného colne schváleného určenia tohto
tovaru.
DRUHÝ DIEL
REŽIMY S PODMIENEČNÝM OSLOBODENÍM OD CLA
A REŽIMY S EKONOMICKÝM ÚČINKOM
Prvý oddiel
Spoločné ustanovenia pre viac režimov
(1) Režimami s podmieneným oslobodením od cla sa rozumejú
a) tranzit,
b) uskladňovanie v colných skladoch,
c) aktívny zušľachťovací styk v podmienečnom systéme,
d) prepracovanie pod colným dohľadom,
e) dočasné použitie.
(2) Režimami s ekonomickým účinkom sa rozumejú
a) uskladňovanie v colných skladoch,
b) aktívny zušľachťovací styk v podmienečnom systéme,
c) prepracovanie pod colným dohľadom,
d) dočasné použitie,
e) pasívny zušľachťovací styk.
(3) Dovážaným tovarom sa rozumie tovar prepustený do režimu
s podmienečným oslobodením od cla a tovar, ktorý v rámci aktívneho
zušľachťovacieho styku v systéme navracania splnil podmienky
ustanovené na prepustenie do voľného obehu a podmienky uvedené
v § 131.
(4) Tovarom v nezmenenom stave sa rozumie dovážaný tovar,
ktorý nebol prepracovaný v režime aktívneho zušľachťovacieho styku
alebo režime prepracovania pod colným dohľadom.
(1) Do režimu s ekonomickým účinkom, s výnimkou uskladňovania
v colnom sklade, možno tovar prepustiť len na základe povolenia
colných orgánov. Povolenie však treba, ak operácie v režime
uskladňovania v colnom sklade nevykonávajú colné orgány.
(2) Povolenie uvedené v odseku 1 možno udeliť iba
a) osobám poskytujúcim potrebné záruky na vlastné vykonávanie
operácií v príslušnom režime, a
b) vtedy, ak colné orgány môžu kontrolovať vykonávanie
príslušného režimu bez toho, aby museli zavádzať
administratívne opatrenia, ktoré sú z hľadiska ekonomických
požiadaviek neprimerané.
Osobitné ustanovenia upravujúce jednotlivé režimy tým nie sú
dotknuté.
(1) Podmienky, za ktorých sa použije príslušný režim
s ekonomickým účinkom alebo za ktorých sa prevádzkuje colný sklad,
určia colné orgány v povolení.
(2) Osoba, ktorej sa povolenie udelilo, je povinná upovedomiť
príslušný colný orgán o všetkých skutočnostiach, ktoré vznikli po
jeho udelení a ktoré by mohli mať vplyv na jeho obsah alebo
platnosť.
Colné orgány môžu podmieniť prepustenie tovaru do režimu
s podmienečným oslobodením zabezpečením colného dlhu, ktorý by
mohol pri tomto tovare vzniknúť. Osobitné ustanovenia upravujúce
jednotlivé režimy tým nie sú dotknuté.
(1) Režim s podmienečným oslobodením od cla je ukončený
v okamihu, keď sa tovaru pridelí iné colne schválené určenie.
(2) Colné orgány sú oprávnené urobiť všetky opatrenia potrebné
na to, aby sa postavenie tovaru uviedlo do súladu s podmienkami
určenými pre príslušný režim.
Práva a povinnosti osoby, ktorej sa tovar prepustil do režimu
s ekonomickým účinkom, možno, za podmienok určených colnými
orgánmi, postupne previesť na iné osoby, ktoré spĺňajú určené
podmienky.
Druhý oddiel
Tranzit
(1) Tranzitom sa rozumie režim, ktorému podlieha tovar
dopravovaný pod colným dohľadom od jedného príslušného colného
orgánu k druhému colnému orgánu.
(2) Tranzitnou operáciou sa rozumie doprava tovaru v tranzite
od colného orgánu odoslania k colnému orgánu určenia.
(3) Colným orgánom nakládky sa rozumie ktorýkoľvek colný
orgán, pod ktorého dohľadom sa robia určité predbežné opatrenia za
účelom uľahčenia začiatku tranzitnej operácie na colnom orgáne
odoslania.
(4) Colným orgánom odoslania sa rozumie ktorýkoľvek colný
úrad, na ktorom začína tranzitná operácia.
(5) Colným orgánom určenia sa rozumie ktorýkoľvek colný orgán,
na ktorom tranzitná operácia končí.
(6) Vstupným colným orgánom sa rozumie pohraničný colný orgán,
na ktorom tovar vstupuje do tuzemska.
(7) Výstupným colným orgánom sa rozumie pohraničný colný
orgán, na ktorom tovar vystupuje do zahraničia.
(8) Priamym tranzitom sa rozumie tranzit od vstupného colného
orgánu k výstupnému colnému orgánu.
(9) Tranzitom do vnútrozemia sa rozumie tranzit od vstupného
colného orgánu k vnútrozemskému colnému orgánu.
(10) Tranzitom z vnútrozemia sa rozumie tranzit od
vnútrozemského colného orgánu k výstupnému colnému orgánu.
(11) Vnútrozemským tranzitom sa rozumie tranzit od jedného
vnútrozemského colného orgánu k inému vnútrozemskému colnému
orgánu.
(1) Každý, kto je oprávnený s tovarom nakladať, je oprávnený
podať návrh na prepustenie tovaru do režimu tranzitu. Colné orgány
môžu požadovať, aby deklarant preukázal, že je oprávnený s tovarom
nakladať.
(2) Deklarant je colným orgánom zodpovedný za splnenie
povinností vyplývajúcich z režimu tranzitu; najmä je povinný
zabezpečiť, aby sa tovar za podmienok určených colným orgánom
odoslania predložil colnému orgánu určenia v nezmenenom stave,
s neporušenou colnou uzáverou a s pripojenými dokladmi.
(1) Ak medzinárodná zmluva alebo tento zákon neustanovuje
inak, podáva sa na colnom orgáne odoslania návrh na prepustenie
tovaru v tranzite písomne, v troch vyhotoveniach.
(2) Návrh obsahuje najmä
a) meno, priezvisko, obchodné meno (firma) a adresu odosielateľa,
b) meno, priezvisko, obchodné meno (firma) a adresu deklaranta,
c) meno, priezvisko, obchodné meno (firma) a adresu príjemcu,
d) spôsob dopravy,
e) identifikačné znaky dopravného prostriedku,
f) údaj o priložených colných uzáverách,
g) miesto vykládky,
h) colný orgán určenia,
i) značky, čísla, počet a povahu nákladových kusov,
j) označenie tovaru,
k) hrubú hmotnosť jednotlivých zásielok v kilogramoch,
l) pri dovoze colnú hodnotu a pri vývoze colnú hodnotu alebo cenu
tovaru,
m) zoznam pripojených dokladov,
n) spôsob zabezpečenia colného dlhu,
o) miesto, dátum a podpis deklaranta.
(3) Návrh na prepustenie tovaru v tranzite možno nahradiť
obchodným alebo prepravným dokladom, ktorý obsahuje údaje uvedené
v odseku 2.
(4) Colný orgán odoslania rozhodne, či a za akých podmienok
prepustí tovar a ako sa má zabezpečiť jeho totožnosť. Ak deklarant
nepredloží návrh na spôsob zabezpečenia colného dlhu, určí ho
colný orgán.
(5) Totožnosť tovaru sa zabezpečuje podľa povahy tovaru
priložením colnej uzávery, odtlačkom úradnej pečiatky, pečaťou,
presným opisom, vyobrazením, odobratím vzoriek, spísaním
továrenských značiek a výrobných čísiel alebo iným vhodným
spôsobom.
(6) Colná uzávera môže byť kusová alebo priestorová; kusová
colná uzávera sa prikladá na tovar alebo obal, priestorová uzávera
napr. na zariadenie uzatvárajúce priestor dopravného prostriedku
alebo kontejnera. Priestory dopravných prostriedkov alebo
kontejnerov sa zabezpečujú závesnou uzáverou. Obaly, v ktorých sa
tovar nachádza, sa môžu zabezpečiť pečaťou alebo colnými známkami.
Priložená colná uzávera sa môže odstrániť len so súhlasom colných
orgánov.
(7) Priloženie colných uzáver na dopravné prostriedky,
kontejnery a na obaly alebo tovar sa vyznačí v colných a iných
dokladoch.
(8) Od priloženia priestorovej colnej uzávery možno upustiť,
ak je priestor dopravného prostriedku alebo kontejnera dostatočne
zabezpečený uzáverou dopravcu alebo prepravcu.
(9) Ak colnú uzáveru nemožno bezpečne priložiť, musí sa
zabezpečiť totožnosť tovaru a jej znaky sa musia náležite opísať
v colných dokladoch alebo v prepravných a sprievodných listinách.
(10) Zahraničné colné uzávery, značky, čísla alebo iné znaky
totožnosti uvedené na tovare a v prepravných alebo sprievodných
listinách potvrdených colnými orgánmi iných štátov možno uznať za
podmienky, že pre zabezpečenie totožnosti poskytujú spoľahlivú
záruku.
(11) Dopravca môže bez súhlasu colných orgánov, ak je to počas
dopravy z mimoriadnych dôvodov potrebné, prebaliť niektoré
nákladové kusy. Prebalenie poznamená v prepravnej listine.
Colné orgány vykonajú colné konanie prednostne, a to aj mimo
pracovného času, pri ľahko pokaziteľnom tovare, živých zvieratách,
tovare určenom na odstránenie následkov havárií, prírodných
katastrof a podobných udalostí a pri iných druhoch súrneho
tovaru.
(1) Pri doprave tovaru zo zahraničia alebo do zahraničia možno
používať len dopravné prostriedky, v ktorých nie sú zriadené tajné
alebo ťažko objaviteľné priestory.
(2) Uzavierateľné priestory dopravných prostriedkov určených
na dopravu tovaru pod colnou uzáverou musia byť opatrené
zariadením umožňujúcim ľahké a účinné priloženie colných uzáver.
(3) Dopravné prostriedky musia byť zariadené tak, aby po
priložení colných uzáver nebolo možné z nich tovar vybrať ani iný
tovar do nich vložiť bez zanechania zjavných stôp.
(1) Pred prepustením tovaru do tranzitného režimu musí
deklarant zabezpečiť colný dlh, ktorý by mohol pri tomto tovare
vzniknúť.
(2) Zabezpečenie colného dlhu sa nepožaduje pri
a) doprave po železnici,
b) leteckej doprave,
c) poštovej doprave,
d) doprave vodnou cestou,
e) doprave potrubím alebo vedením.
Tretí oddiel
Uskladňovanie v colnom sklade
(1) Režim uskladňovania v colných skladoch umožňuje skladovať
v colných skladoch
a) zahraničný tovar bez toho, aby taký tovar bol predmetom
dovozných ciel alebo obchodno-politických opatrení,
b) česko-slovenský tovar, pre ktorý osobitné predpisy ustanovujú,
ako dôsledok uskladnenia v colnom sklade výhody, ktoré sa
obvykle vzťahujú na vývoz tovaru.
(2) Colným skladom je akékoľvek zabezpečené priestranstvo,
objekt alebo priestor, v ktorom sa tovar uskladňuje za podmienok
určených colnými orgánmi. V odôvodnených prípadoch môžu colné
orgány povoliť, aby sa režim uskladňovania v colnom sklade použil
bez toho, aby sa tovar skladoval v colnom sklade.
(1) Colné sklady možno zriaďovať ako verejné alebo ako
súkromné.
(2) Verejný colný sklad môže použiť na uskladnenie tovaru
každá osoba, súkromný colný sklad je vyhradený na uskladňovanie
tovaru skladovateľa.
(1) Colný sklad možno prevádzkovať len na základe povolenia,
ktoré na žiadosť osoby, ktorá ho chce prevádzkovať, udeľuje colný
orgán, v ktorého územnom obvode sa má colný sklad nachádzať.
(2) Oprávnenie prevádzkovať colný sklad možno udeliť iba
česko-slovenskej osobe.
(1) Návrh na zriadenie colného skladu obsahuje údaje
nevyhnutné pre rozhodnutie, najmä údaje o
a) skladovateľovi,
b) priestranstve, objekte alebo priestore skladu a jeho
umiestnení,
c) dátume zriadenia colného skladu,
d) spôsobe zabezpečenia colného dlhu, ktorý by mohol vzniknúť,
e) technických podmienkach colného skladu,
f) podmienkach správy a zabezpečenia colného skladu,
g) podmienkach týkajúcich sa uskladňovania tovaru, účtovnej
evidencie a inventarizácie tovaru,
h) druhu skladu (verejný alebo súkromný).
(2) Návrh na zriadenie súkromného colného skladu obsahuje
okrem údajov uvedených v odseku 1 takisto údaje o vlastníkovi
tovaru.
(3) Ak sa v priebehu povoľovacieho konania alebo po vydaní
povolenia na zriadenie colného skladu zmenia skutočnosti uvedené
v návrhu na zriadenie colného skladu, je navrhovateľ povinný tieto
zmeny oznámiť príslušnému colnému orgánu do 15 dní odo dňa, keď sa
o týchto zmenách dozvedel.
(1) Skladovateľom je osoba, ktorá je oprávnená prevádzkovať
colný sklad. Skladovateľ zodpovedá za to, že
a) tovar uskladnený v colnom sklade nebude odňatý colnému
dohľadu,
b) povinnosti vyplývajúce z uskladnenia tovaru v režime
uskladňovania v colnom sklade sa budú plniť, a
c) podmienky určené v povolení sa budú dodržiavať.
(2) Colné orgány môžu v povolení na prevádzkovanie verejného
skladu určiť, že za plnenie povinností uvedených v odseku 1
písm. a) a b) zodpovedá výlučne ukladateľ tovaru.
(3) Ukladateľ tovaru je vždy zodpovedný za plnenie povinností,
ktoré vznikli pri uskladnení tovaru v režime uskladňovania
v colnom sklade.
Colné orgány môžu požadovať na zabezpečenie plnenia povinností
uvedených v § 105, aby skladovateľ zabezpečil colný dlh, ktorý by
mohol vzniknúť. Ustanovenia § 92 tým nie sú dotknuté.
Práva a povinnosti skladovateľa možno so súhlasom príslušného
colného orgánu previesť na inú osobu.
(1) Doba, po ktorú možno skladovať tovar v colnom sklade, nie
je obmedzená. Vo výnimočných prípadoch môžu colné orgány určiť
lehotu, v ktorej je ukladateľ povinný podať návrh na prepustenie
tovaru do iného režimu alebo návrh na umiestnenie tovaru do
slobodného colného pásma alebo slobodného colného skladu.
(2) Ministerstvo môže vyhláškou ustanoviť lehotu na
skladovanie tovaru uvedeného v § 101 ods. 1 písm. b) v colnom
sklade.
(3) V colnom sklade možno vykonávať iba operácie potrebné na
zabezpečenie uchovania tovaru a obvyklé manipulácie vykonávané za
účelom zlepšenia jeho balenia alebo predajnej akosti alebo jeho
úpravy pre dopravu, napr. delenie alebo združovanie nákladových
kusov, výber a triedenie tovaru, dolievanie, prebaľovanie,
čistenie, nové označovanie, dopĺňanie, prezeranie, denaturovanie,
odoberanie vzoriek. Formy manipulácie musí vopred povoliť colný
úrad, ktorý tiež určí podmienky, za ktorých možno tieto
manipulácie vykonávať. Ustanovenia § 110 tým nie sú dotknuté.
(4) Česko-slovenský tovar prepustený do režimu uskladňovania
v colnom sklade, na ktorý sa vzťahuje § 101 ods. 1 písm. b) a na
ktorý sa vzťahuje právny predpis, ktorým sa vykonávajú opatrenia
trhovej regulácie v poľnohospodárstve, možno podrobiť iba takým
formám manipulácie, ktoré sú pre taký tovar výslovne určené.
(1) Z ekonomických dôvodov môžu colné orgány povoliť, aby za
podmienok nimi určených bol tovar prepustený do režimu
uskladňovania v colnom sklade dočasne vybratý z colného skladu.
(2) Colné orgány môžu povoliť, aby tovar prepustený do režimu
uskladňovania v colnom sklade bol prevedený z jedného colného
skladu do druhého.
(1) Ak je to ekonomicky odôvodnené a nesťažuje sa tým colný
dohľad, môžu colné orgány povoliť, aby
a) zahraničný tovar sa v priestoroch colného skladu prepracoval
v režime aktívneho zušľachťovacieho styku za podmienok
určených pre tento režim,
b) zahraničný tovar sa v priestoroch colného skladu prepracoval
v režime prepracovania pod colným dohľadom za podmienok
určených pre tento režim,
c) česko-slovenský tovar iný než uvedený v § 101 ods. 1 písm. b)
sa skladoval v priestoroch colných skladov.
(2) V prípadoch uvedených v odseku 1 nemusí byť tovar
prepustený do režimu uskladňovania v colnom sklade.
(3) Colné orgány môžu požadovať, aby skladovateľ viedol tovar
uvedený v odseku v evidencii, v ktorej sa vedie tovar uskladnený
v režime uskladňovania v colnom sklade.
(1) Ak pri dovážanom tovare vznikol colný dlh a základom
colnej hodnoty tohto tovaru je cena skutočne platená, alebo ktorá
sa má za tovar zaplatiť, zahŕňajúca náklady za skladovanie
a uchovanie tovaru počas jeho uloženia v colnom sklade, nezahrnú
sa tieto náklady do colnej hodnoty, ak sú odlíšené od ceny
skutočne platenej, alebo ktorá sa má za tovar zaplatiť.
(2) Ak sa na uskladnenom tovare vykonali operácie
a manipulácie uvedené v § 108 ods. 3 a 4, na žiadosť deklaranta sa
posudzuje povaha, colná hodnota a množstvo tovaru, ktoré sú
rozhodné pre vymeranie dovozného cla, akoby sa tieto operácie
a manipulácie nevykonali.
Česko-slovenský tovar, na ktorý sa vzťahuje ustanovenie § 101
ods. 1 písm. b) a ktorý je uskladnený v colnom sklade, sa musí
vyviezť alebo sa mu musí prideliť iné colné schválené určenie
ustanovené colnými predpismi.
(1) Nebezpečný tovar, tovar, ktorý môže znehodnotiť iný
uskladnený tovar alebo vyžaduje osobitné zariadenie, možno
uskladniť iba v colných skladoch osobitne preň vybavených.
(2) Ak na zriadenie colného skladu uvedeného v odseku 1 treba
povolenie podľa osobitných predpisov, musí sa predložiť spoločne
s návrhom na zriadenie colného skladu.
(1) Ak colné orgány neurčia inak, musí byť tovar, ktorý sa má
uskladniť v colnom sklade, predložený s dokladmi colným orgánom na
vykonanie colného konania.
(2) Colné orgány môžu za účelom vykonávania colného dohľadu
najmä
a) požadovať, aby sa colné sklady zamkýnali dvoma rôznymi kľúčmi
(kľúčom skladovateľa a kľúčom colných orgánov),
b) priamo dohliadať na colný sklad,
c) požadovať vedenie evidencie o skladovanom tovare vo forme
schválenej colnými orgánmi, ktorej základom je účtovná
evidencia ustanovená osobitnými predpismi,
d) vykonávať inventúru uskladneného tovaru.
Ak v colnom sklade dôjde k prevodu alebo prechodu vlastníctva,
musí sa táto skutočnosť oznámiť a doložiť colným orgánom bez
zbytočného odkladu.
(1) Ak dôjde k poškodeniu alebo k zničeniu uskladneného tovaru
následkom nehody alebo vyššej moci, prepustia colné orgány tento
tovar do voľného obehu, ako keby už bol poškodený alebo zničený
v colnom sklade uskladnený. Poškodenie alebo zničenie následkom
nehody alebo vyššej moci sa musí colným orgánom náležite
preukázať.
(2) Odpady a zvyšky, ktoré po zničení alebo znehodnotení
zostanú, podliehajú v prípade prepustenia do voľného obehu clu,
ktoré by colné orgány vymerali a vybrali, keby boli také odpady
alebo zvyšky v tomto stave uskladnené.
(3) Ak sa tovar uskladnený v colnom sklade zničil alebo
znehodnotil so súhlasom colných orgánov, vyhotoví skladovateľ
o zničení alebo znehodnotení tovaru zápisnicu; jedno vyhotovenie
odovzdá colným orgánom.
(1) Vo verejnom colnom sklade možno uskladňovať všetok tovar,
včítane tovaru, na ktorý sa vzťahujú zákazy a obmedzenia, ak nejde
o zákazy a obmedzenia z dôvodov veterinárnych, rastlinolekárskych,
z dôvodov ochrany verejnej mravnosti alebo verejného poriadku,
verejnej bezpečnosti, ochrany zdravia, ochrany životného
prostredia, ochrany kultúrnych pamiatok, ochrany predmetov
múzejnej a galerijnej hodnoty, predmetov kultúrnej hodnoty
a zákazy a obmedzenia týkajúce sa ochrany duševného vlastníctva.
(2) Skladovateľ verejného colného skladu je povinný vyhotoviť
zoznam tovaru, ktorý nemožno vo verejnom colnom sklade uskladniť.
Zoznam vhodnou formou zverejňuje; jedno vyhotovenie zoznamu
odovzdá skladovateľ colným orgánom.
V súkromnom colnom sklade možno uskladňovať iba tovar
skladovateľa. Zákazy a obmedzenia uvedené v § 117 platia obdobne.
Štvrtý oddiel
Aktívny zušľachťovací styk
Bez dotknutia ustanovení § 121 umožňuje režim aktívneho
zušľachťovacieho styku, aby jednou alebo niekoľkými
spracovateľskými operáciami prešiel
a) zahraničný tovar, ktorý sa má vyviezť späť z tuzemska vo forme
zušľachtených výrobkov bez toho, aby podliehal dovoznému clu
a obchodno-politickým opatreniam (podmienečný systém),
b) tovar prepustený do voľného obehu s vrátením alebo odpustením
dovozného cla, ktorému tento tovar podlieha, ak sa vyvezie
späť z tuzemska vo forme zušľachtených výrobkov (systém
navracania).
(1) Spracovateľskými operáciami sa rozumie
a) spracovanie tovaru, včítane inštalácie alebo montáže,
kompletizácie, zostavenia a prispôsobenia inému tovaru,
b) prepracovanie tovaru,
c) oprava alebo úprava tovaru včítane renovácie alebo uvedenia do
pôvodného stavu,
d) použitie určitého tovaru, ktorý nie je v zušľachtenom výrobku
obsiahnutý, ale umožňuje alebo uľahčuje výrobu tohto výrobku,
aj keď je vo výrobe úplne alebo sčasti spotrebovaný (pomocný
tovar).
(2) Ministerstvo ustanoví vyhláškou, čo sa rozumie pomocným
tovarom podľa odseku 1 písm. d).
(3) Zušľachtenými výrobkami sa rozumejú všetky výrobky, ktoré
sú výsledkom spracovateľských operácií.
(4) Náhradným tovarom sa rozumie česko-slovenský tovar, ktorý
sa použil v priebehu spracovateľských operácií namiesto dovážaného
tovaru.
(1) Ak sú splnené podmienky uvedené v odseku 2
a s prihliadnutím na ustanovenie odseku 4 colné orgány povolia,
aby
a) zušľachtené výrobky boli získané z náhradného tovaru,
b) zušľachtené výrobky získané z náhradného tovaru boli vyvezené
z tuzemska pred dovozom dovážaného tovaru.
(2) Náhradným tovarom musí byť česko-slovenský tovar a musí
mať rovnakú obchodnú kvalitu, rovnakú technickú charakteristiku
a rovnakú osemmiestnu podpoložku colného sadzobníka ako dovážaný
tovar. V odôvodnených prípadoch môžu colné orgány povoliť, aby
náhradný tovar dosiahol vyšší stupeň spracovania než dovážaný
tovar.
(3) Ak sa postupuje podľa odseku 1, dovážaný tovar sa
posudzuje ako náhradný tovar a náhradný tovar ako dovážaný tovar.
(4) Ministerstvo môže vyhláškou ustanoviť prípady, keď je
aktívny zušľachťovací styk zakázaný alebo obmedzený.
(5) Ak sa postupuje podľa odseku 1 písm. b) a zušľachtené
výrobky by podliehali vývoznému clu, keby sa nevyvážali v režime
aktívneho zušľachťovacieho styku, musí osoba, ktorej sa povolenie
udelilo, zabezpečiť colný dlh, ktorý vznikne, ak sa dovážaný tovar
nedovezie v určenej lehote.
Colné orgány udelia povolenie na žiadosť osoby, ktorá vykonáva
spracovateľské operácie alebo ktorá zabezpečuje ich vykonávanie.
Povolenie možno udeliť česko-slovenským osobám a v prípade
dovozu, ktorý nemá obchodný charakter, aj zahraničným osobám iba
vtedy,
a) ak možno dovážaný tovar identifikovať v zušľachtených
výrobkoch alebo ak možno overiť plnenie podmienok určených pre
náhradný tovar, ak sa bude postupovať podľa § 121; ustanovenie
§ 120 ods. 1 písm. d) tým nie je dotknuté,
b) ak režim aktívneho zušľachťovacieho styku môže pomôcť vytvoriť
priaznivejšie podmienky pre vývoz zušľachtených výrobkov, za
podmienky, že tým nie sú dotknuté zásadné ekonomické záujmy
česko-slovenských výrobcov.
(1) Colné orgány určia lehotu, v ktorej musia byť zušľachtené
výrobky vyvezené späť alebo sa im musí prideliť iné colne
schválené určenie. Pri určení tejto lehoty sa prihliada na dobu
potrebnú na vykonanie spracovateľských operácií a na dobu potrebnú
na rozhodnutie o zušľachtených výrobkoch.
(2) Lehota začína plynúť dňom, keď bol zahraničný tovar
prepustený do režimu aktívneho zušľachťovacieho styku. Na žiadosť
osoby, ktorej sa povolenie udelilo, môžu colné orgány
v odôvodnených prípadoch túto lehotu predĺžiť.
(3) Ak colné orgány povolia, aby sa postupovalo podľa § 121
ods. 1 písm. b), určia súčasne lehotu, počas ktorej musí byť
zahraničný tovar navrhnutý do režimu aktívneho zušľachťovacieho
styku. Táto lehota začína plynúť dňom prijatia vývozného colného
vyhlásenia vzťahujúceho sa na zušľachtené výrobky získané zo
zodpovedajúceho náhradného tovaru.
(4) Osoba, ktorej sa udelilo povolenie, je povinná do 30 dní
po skončení lehoty spätného vývozu zušľachtených výrobkov
predložiť colným orgánom vyúčtovanie aktívneho zušľachťovacieho
styku.
(1) Colné orgány určia percento výťažnosti z operácie alebo
tam, kde je to nevyhnutné, spôsob ako percento výťažnosti určiť.
Percentom výťažnosti sa rozumie množstvo alebo percentuálne
množstvo zušľachtených výrobkov získaných z prepracovania daného
množstva dovážaného tovaru. Percento výťažnosti sa určí na základe
skutočností, za ktorých sa budú spracovateľské operácie vykonávať.
(2) Na základe vopred zistených skutočností možno určiť
štandardné percento výťažnosti vtedy, ak sa spracovateľské
operácie obvykle vykonávajú za presne určených technických
podmienok, ktoré sa vzťahujú na tovar jednotnej charakteristiky
a ktoré vyplývajú z výroby zušľachtených výrobkov rovnakej
kvality.
(1) Tovar v nezmenenom stave a zušľachtené výrobky sa musia
vyviezť späť. Colné orgány môžu v odôvodnených prípadoch povoliť,
aby boli prepustené do voľného obehu, prepracované pod colným
dohľadom, zničené alebo aby ich deklarant prenechal v prospech
štátu.
(2) Ustanovenie odseku 1 sa použije takisto vtedy, ak sa
zušľachteným výrobkom pridelí colne schválené určenie uvedené
v odseku 1 po tom, čo boli prepustené do režimu uskladňovania
v colnom sklade, dočasného použitia, tranzitu alebo boli
umiestnené do slobodného colného pásma alebo slobodného colného
skladu.
Ak pri zušľachtených výrobkoch vznikol colný dlh, určí sa
výška takého dlhu na základe podpoložiek colného sadzobníka
dovážaného tovaru obsiahnutého v spomenutých zušľachtených
výrobkoch, ako bol ohodnotený v dobe, na ktorú sa vzťahuje § 207.
Ustanovenie § 127 sa nepoužije a zušľachtené výrobky
a) podliehajú dovoznému clu vymeranému v súlade s pravidlami
príslušného režimu, do ktorého boli prepustené s podmienečným
oslobodením od cla alebo vymeranému v súlade s pravidlami
slobodného colného pásma alebo slobodného colného skladu, do
ktorého boli umiestnené. Osoba, ktorej sa povolenie udelilo,
však môže požadovať, aby bolo clo vymerané podľa § 127. Ak sa
zušľachteným výrobkom pridelilo uvedené colne schválené
určenie iné než prepustenie do režimu prepracovania pod colným
dohľadom, musí sa suma dovozného cla rovnať aspoň sume cla
vymeranej podľa § 127,
b) môžu podliehať pravidlám, ktorými sa spravuje vymeriavanie cla
určeného v rámci režimu prepracovania pod colným dohľadom,
pokiaľ by dovážaný tovar mohol byť do tohto režimu
prepustený.
(1) Všetky zušľachtené výrobky, ich časť alebo tovar
v nezmenenom stave možno na základe povolenia colných orgánov
a v súlade s podmienkami režimu pasívneho zušľachťovacieho styku
dočasne vyvážať z tuzemska za účelom ďalšieho spracovania.
(2) Ak pri spätnom dovoze výrobkov vznikol colný dlh, vymeria
sa dovozné clo
a) zo zušľachtených výrobkov alebo z tovaru v nezmenenom stave
uvedených v odseku 1, podľa § 127 a 128,
b) z výrobkov dovážaných späť po prepracovaní v zahraničí podľa
ustanovení upravujúcich režim pasívneho zušľachťovacieho
styku, za rovnakých podmienok, aké by sa ne vzťahovali, keby
sa vyvážali v tomto režime a predtým, než boli vyvezené, boli
prepustené do voľného obehu.
(1) Systém navracania možno použiť pri všetkom tovare,
s výnimkou takého, ktorý v okamihu prijatia colného vyhlásenia do
voľného obehu
a) podlieha množstvovým dovozným obmedzeniam,
b) by mohol v rozsahu kvót podliehať preferenčnému sadzobnému
opatreniu alebo jednostrannému opatreniu podľa § 13 ods. 1
písm. e) až g),
c) podlieha vyrovnávacej dávke ustanovenej právnym predpisom,
ktorým sa vykonávajú opatrenia trhovej regulácie
v poľnohospodárstve.
(2) Okrem obmedzení uvedených v odseku 1 sa systém navracania
použije iba vtedy, ak nie je v čase prijatia colného vyhlásenia na
prepustenie do voľného obehu určená žiadna vývozná náhrada za
vývoz zušľachtených výrobkov.
(3) Povolenie použiť systém navracania možno udeliť iba vtedy,
ak v čase prijatia colného vyhlásenia na prepustenie zušľachtených
výrobkov na vývoz
a) dovážaný tovar nepodlieha vyrovnávacej dávke podľa odseku 1
písm. c),
b) na vývoz zušľachtených výrobkov nie je určená žiadna vývozná
náhrada.
V colnom vyhlásení, ktorým sa navrhuje prepustenie tovaru do
voľného obehu, musí byť uvedené, že sa použije systém navracania
a odkaz na udelené povolenie. Colné orgány môžu požadovať, aby
toto povolenie bolo priložené k colnému vyhláseniu.
Na systém navracania sa nevzťahujú ustanovenia § 121 ods. 1
písm. b), § 121 ods. 3 a 5, § 124 ods. 4, § 126 a 127.
Dočasný vývoz zušľachtených výrobkov vykonávaný podľa § 129
ods. 1 sa nepovažuje za vývoz v zmysle § 134, s výnimkou prípadu,
keď tieto výrobky nie sú dovezené späť do tuzemska v určenej
lehote.
(1) Osoba, ktorej sa povolenie udelilo, môže žiadať vrátenie
alebo odpustenie dovozného cla, ak preukáže, že zušľachtené
výrobky získané z dovážaného tovaru prepusteného do voľného obehu
v systéme navracania boli
a) vyvezené pod colným dohľadom do zahraničia, alebo
b) prepustené, s ohľadom na následný vývoz, do režimu tranzitu,
uskladňovania v colnom sklade, dočasného použitia alebo
aktívneho zušľachťovacieho styku (režimy s podmienečným
oslobodením od cla) alebo umiestnené do slobodného colného
pásma alebo slobodného colného skladu, za splnenia podmienok
určených pre použitie príslušného režimu.
(2) Na účely pridelenia colne schváleného určenia uvedeného
v odseku 1 sa zušľachtené výrobky považujú za zahraničný tovar.
(3) Žiadosť o vrátenie cla treba podať najneskôr do troch
rokov odo dňa, keď colný dlh vznikol.
(4) Zušľachtené výrobky prepustené do režimu uvedeného
v odseku 1 alebo umiestnené do slobodného colného pásma alebo
slobodného colného skladu možno prepustiť do voľného obehu iba na
základe povolenia colného úradu. Suma vráteného alebo odpusteného
dovozného cla sa v týchto prípadoch pokladá za výšku colného dlhu;
ustanovenia § 128 písm. a) tým nie sú dotknuté.
Piaty oddiel
Prepracovanie pod colným dohľadom
Režim prepracovania pod colným dohľadom umožňuje prepracovanie
zahraničného tovaru v tuzemsku pri takých spracovateľských
operáciách, ktoré zmenia jeho sadzobné zaradenie alebo stav bez
toho, aby podliehal dovoznému clu alebo obchodno-politickým
opatreniam, a výrobky vzniknuté v dôsledku týchto operácií
prepustí colný úrad do voľného obehu s použitím pre ne platných
colných sadzieb. Tieto výrobky sa označujú ako spracované
výrobky.
Ministerstvo ustanoví vyhláškou prípady, keď nemožno prepustiť
tovar do režimu prepracovania pod colným dohľadom.
Povolenie na prepracovanie pod colným dohľadom udelia colné
orgány na žiadosť osoby, ktorá vykonáva prepracovanie alebo
zabezpečí, aby sa prepracovanie vykonalo v jej mene.
Povolenie možno udeliť iba česko-slovenským osobám a iba
vtedy,
a) ak možno dovážaný tovar identifikovať v spracovaných
výrobkoch,
b) ak nemožno tovar po prepracovaní rovnako hodnotiť alebo
ekonomicky navrátiť do jeho pôvodného stavu, v ktorom bol pred
prepustením do tohto režimu,
c) ak nedôjde použitím tohto režimu k obchádzaniu predpisov
upravujúcich určenie pôvodu tovaru alebo ktoré ustanovujú
množstvové obmedzenie vzťahujúce sa na dovážaný tovar,
d) ak sú splnené podmienky potrebné na to, aby sa v tuzemsku
vytvorili alebo udržali príslušné spracovateľské činnosti bez
toho, aby boli nepriaznivo dotknuté zásadné ekonomické záujmy
česko-slovenských výrobcov.
Colné orgány môžu držiteľovi povolenia povoliť, aby
prepracovaním tovaru vo svojom záujme poveril tretiu osobu.
Ustanovenia § 124 a 125 sa pre režim prepracovania pod colným
dohľadom použijú primerane.
Ak vznikol colný dlh pri výrobkoch, ktoré sú v porovnaní
s tými, na ktoré sa vzťahuje povolenie, v štádiu čiastočného
spracovania, vypočíta sa colný dlh podľa colných sadzieb
príslušných pre tovar v nezmenenom stave v okamihu, na ktorý sa
vzťahuje § 207.
Ak dovážaný tovar v okamihu prepustenia do voľného obehu spĺňa
podmienky pre priznanie preferenčných opatrení a tieto preferenčné
opatrenia sú použiteľné na rovnaký tovar, ako sú spracované
výrobky prepustené do voľného obehu, vymeria sa dovozné clo,
ktorému spracované výrobky podliehajú podľa týchto opatrení.
Šiesty oddiel
Dočasné použitie
Režim dočasného použitia umožňuje, aby zahraničný tovar, ktorý
sa má vyviezť späť v nezmenenom stave, sa v tuzemsku používal
s úplným alebo čiastočným oslobodením od dovozného cla bez toho,
aby sa na tento dovoz vzťahovali obchodno-politické opatrenia.
Povolenie na dočasné použitie udeľujú colné orgány na žiadosť
osoby, ktorá bude tovar používať sama alebo na ktorej zodpovednosť
sa bude tovar používať.
(1) Colné orgány odmietnu žiadosť o povolenie režimu dočasného
použitia, ak nemožno predmetný tovar stotožniť.
(2) Colné orgány však môžu povoliť použitie režimu dočasného
použitia bez toho, aby sa mohol predmetný tovar stotožniť, ak
s ohľadom na povahu tovaru a jeho použitie nemožnosť stotožnenia
neumožní zneužitie tohto režimu.
(1) Colné orgány určia lehotu, počas ktorej sa musí dovezený
tovar vyviezť späť alebo sa mu pridelí iné colne schválené
určenie. Táto lehota musí byť dostatočná, aby sa mohol dosiahnuť
cieľ zamýšľaného použitia.
(2) Tovar možno prepustiť do režimu dočasného použitia
maximálne na dobu dvadsiatich štyroch mesiacov; osobitné lehoty
ustanovené podľa § 147 tým nie sú dotknuté.
(3) Colné orgány môžu z dôvodov hodných zreteľa na žiadosť
osoby, ktorej sa povolenie udelilo, predĺžiť lehoty ustanovené
podľa odsekov 1 a 2 tak, aby umožnili zamýšľané použitie tovaru.
Prípady a osobitné podmienky, za ktorých možno prepustiť tovar
do režimu dočasného použitia s úplným oslobodením od dovozného
cla, ustanoví ministerstvo vyhláškou.
(1) Použitie režimu dočasného použitia s čiastočným
oslobodením od dovozného cla môže colný úrad povoliť iba pri
tovare, ktorý zostáva vlastníctvom zahraničnej osoby a ktorý nie
je uvedený vo vyhláške vydanej podľa § 147 alebo je v tejto
vyhláške uvedený, ale nespĺňa všetky podmienky určené na
prepustenie do režimu dočasného použitia s úplným oslobodením od
dovozného cla.
(2) Ministerstvo môže vyhláškou ustanoviť zoznam tovaru, ktorý
nemožno prepustiť do režimu dočasného použitia s čiastočným
oslobodením od dovozného cla.
(1) Suma dovozného cla pri tovare prepustenom do režimu
dočasného použitia s čiastočným oslobodením od dovozného cla za
každý, hoci len začatý mesiac, počas ktorého bol tovar prepustený
do tohto režimu, je 3% z úhrnnej sumy cla, ktoré by sa malo vybrať
za uvedený tovar, keby v okamihu prepustenia do režimu dočasného
použitia bol prepustený do voľného obehu.
(2) Suma vybraného dovozného cla nesmie byť vyššia než tá,
ktorá by sa vybrala, keby predmetný tovar v okamihu prepustenia do
režimu dočasného použitia bol prepustený do voľného obehu.
(1) Možnosť prevodu práv a povinností, ktoré vzniknú pri
režime dočasného použitia podľa § 94 neznamená, že pre každé do
úvahy pripadajúce obdobie použitia platí rovnaký postup pri
oslobodení od dovozného cla.
(2) Ak prevod práv a povinností podľa odseku 1 z jednej osoby
na druhú umožňuje čiastočné oslobodenie od dovozného cla počas
toho istého mesiaca, je prvá osoba povinná zaplatiť dlžnú sumu
dovozného cla za celý príslušný mesiac.
Ak vznikol colný dlh pri tovare prepustenom do režimu
dočasného použitia s čiastočným oslobodením od dovozného cla
z iných dôvodov, než je prepustenie tovaru do tohto režimu, určí
sa výška tohto dlhu rozdielom medzi sumou cla vypočítaného podľa
§ 207 a cla zaplateného podľa § 149.
(1) Colné orgány vyberú dovozné clo vypočítané podľa § 149 až
po ukončení režimu dočasného použitia.
(2) Ak je lehota pre režim dočasného použitia podľa § 148
určená na dobu tridsiatich štyroch mesiacov alebo dlhšiu, vyberie
colný úrad dovozné clo po uplynutí tridsiatich štyroch mesiacov.
Siedmy oddiel
Pasívny zušľachťovací styk
(1) Režim pasívneho zušľachťovacieho styku umožňuje, aby
česko-slovenský tovar bol dočasne vyvezený do zahraničia za účelom
podrobenia spracovateľským operáciám a aby zušľachtené výrobky
boli prepustené do voľného obehu s úplným alebo čiastočným
oslobodením od dovozného cla. Ustanovenia § 129 a § 162 až 168 tým
nie sú dotknuté.
(2) Na účely režimu pasívneho zušľachťovacieho styku sa
rozumie
a) dočasne vyvážaným tovarom tovar, ktorý bol prepustený do
režimu pasívneho zušľachťovacieho styku,
b) spracovateľskými operáciami operácie uvedené v § 120 ods. 1
písm. a) až c),
c) zušľachtenými výrobkami všetky výrobky, ktoré sú výsledkom
spracovateľských operácií.
(1) Česko-slovenský tovar nemožno prepustiť do režimu
pasívneho zušľachťovacieho styku,
a) ak by z jeho vývozu vznikol nárok na vrátenie alebo odpustenie
dovozného cla,
b) ak bol pred vývozom v dôsledku jeho konečného použitia
prepustený do voľného obehu s úplným alebo čiastočným
oslobodením od dovozného cla, ak podmienky pre oslobodenie
ešte trvajú,
c) ak by z jeho vývozu vznikol nárok na vývoznú náhradu alebo ak
sa priznala iná finančná výhoda, než je výhoda ustanovená
právnym predpisom, ktorým sa vykonávajú opatrenia trhovej
regulácie v poľnohospodárstve priznávané pri vývoze
spomenutého tovaru.
(2) Ministerstvo môže vyhláškou ustanoviť prípady, keď sa
ustanovenie odseku 1 nepoužije.
(3) Tovar prepustený do režimu pasívneho zušľachťovacieho
styku sa považuje za dočasne vyvezený tovar.
(1) Povolenie na prepustenie tovaru do režimu pasívneho
zušľachťovacieho styku udeľujú colné orgány na žiadosť osoby,
ktorá zariaďuje vykonanie spracovateľských operácií.
(2) Inej osobe, než je uvedená v odseku 1, možno udeliť
povolenie na prepustenie tovaru do režimu pasívneho
zušľachťovacieho styku vtedy, ak spracovateľské operácie
pozostávajú zo spojenia česko-slovenského tovaru so zahraničným
tovarom a dovezeným ako zušľachtené výrobky, za predpokladu, že
použitie tohto režimu napomáha rozšíriť vývoz tohto tovaru bez
toho, aby sa to nepriaznivo dotklo základných záujmov
česko-slovenských výrobcov rovnakého alebo podobného tovaru, ako
sú zušľachtené výrobky.
(1) Povolenie možno udeliť iba česko-slovenským osobám a iba
vtedy,
a) ak možno zistiť, že zušľachtené výrobky pochádzajú z dočasne
vyvezeného tovaru,
b) ak nehrozí, že povolenie na použitie režimu pasívneho
zušľachťovacieho styku pravdepodobne vážne poškodí zásadné
ekonomické záujmy česko-slovenských výrobcov.
(2) Ministerstvo môže vyhláškou ustanoviť prípady, keď sa
neuplatní ustanovenie odseku 1 písm. a).
(1) Colné orgány určia lehotu, v ktorej musia byť zušľachtené
výrobky dovezené späť do tuzemska. Túto lehotu možno z dôvodov
hodných zreteľa na žiadosť osoby, ktorej sa povolenie udelilo,
predĺžiť.
(2) Ustanovenia § 125 sa na určenie percenta výťažnosti pri
pasívnom zušľachťovacom styku použijú primerane.
Úplné alebo čiastočné oslobodenie od dovozného cla uvedené
v § 159 ods. 1 sa prizná iba vtedy, ak sú zušľachtené výrobky
navrhnuté na prepustenie do voľného obehu v mene alebo v prospech
a) osoby, ktorej sa povolenie udelilo, alebo
b) inej česko-slovenskej osoby, ak s tým súhlasí osoba, ktorej sa
povolenie udelilo, a ak sú splnené podmienky pre udelenie
tohto povolenia.
(1) Výška oslobodenia od dovozného cla sa určí rozdielom medzi
sumou dovozného cla vymeraného z dovážaných zušľachtených výrobkov
prepustených do voľného obehu a sumou dovozného cla, ktoré by sa
k rovnakému okamihu vymeralo z dočasne vyvážaného tovaru
v prípade, že by sa doviezlo zo štátu, v ktorom sa vykonala
posledná spracovateľská operácia.
(2) Suma, ktorá sa má odpočítať podľa odseku 1, sa určí podľa
množstva a sadzobného zaradenia predmetného tovaru v deň prijatia
colného vyhlásenia na jeho prepustenie do režimu pasívneho
zušľachťovacieho styku. Hodnotou dočasne vyvážaného tovaru je
hodnota, ktorá sa vzala do úvahy pri určení colnej hodnoty podľa
§ 31 ods. 1 písm. b) bod 1, alebo ak nemôže byť hodnota týmto
spôsobom určená, hodnota určená rozdielom medzi colnou hodnotou
zušľachtených výrobkov a spracovateľskými nákladmi. Ak bol pred
prepustením do režimu pasívneho zušľachťovacieho styku dočasne
vyvážaný tovar oslobodený od dovozného cla pri jeho prepustení do
voľného obehu vzhľadom na jeho konečné použitie a podmienky pre
oslobodenie od dovozného cla trvajú, bude sumou cla, ktorá sa má
odpočítať, suma skutočne vybraného dovozného cla pri prepustení
tohto tovaru do voľného obehu.
(3) Ak možno na zušľachtené výrobky uplatniť preferenčné
opatrenia uvedené v § 13 ods. 1 písm. e) a f) a tieto opatrenia
možno uplatniť na tovar rovnakého sadzobného zaradenia, ako má
dočasne vyvážaný tovar, použije sa pri vymeraní dovozného cla,
ktoré sa má odpočítať podľa odseku 1, sadzba, ktorá by sa použila,
keby dočasne vyvážaný tovar spĺňal podmienky, za ktorých sa tieto
preferenčné opatrenia použijú.
(4) Ak ustanovuje medzinárodná zmluva inak, ustanovenia
odsekov 1 až 3 sa nepoužijú.
(1) Ak je účelom spracovateľskej operácie oprava dočasne
vyvážaného tovaru, bude tento tovar pri prepustení do voľného
obehu úplne oslobodený od dovozného cla, ak deklarant preukáže, že
tovar bol opravený bezodplatne v dôsledku zmluvných alebo
zákonných vyporiadaní práv zo zodpovednosti za vady.
(2) Ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na prípady, keď vada
tovaru bola zistená pri jeho prvom prepustení do voľného obehu.
(1) Ak je účelom spracovateľskej operácie oprava dočasne
vyvážaného tovaru a táto oprava je vykonaná za odplatu, bude tento
tovar pri prepustení do voľného obehu čiastočne oslobodený od
dovozného cla. Výška oslobodenia od dovozného cla vychádza
z colnej hodnoty a sadzby uvedenej v odsekoch 2 a 3.
(2) Náklady na opravu budú základom na určenie colnej hodnoty
zušľachtených výrobkov vtedy, ak sú jedinou úhradou držiteľa
povolenia a nie sú ovplyvnené spojením medzi osobou, ktorej sa
povolenie udelilo, a osobou, ktorá opravu vykonala.
(3) Dovozné clo sa vymeriava podľa sadzieb, ktoré sa uplatňujú
na zušľachtený tovar v okamihu prijatia colného vyhlásenia na jeho
prepustenie do voľného obehu.
Prostá výmena
(1) Systém prostej výmeny umožňuje, aby dovezený náhradný
výrobok (ďalej len "náhrada") nahradil zušľachtený výrobok.
(2) Colné orgány povolia použitie systému prostej výmeny
vtedy, ak spracovateľská operácia zahŕňa iba opravu iného
česko-slovenského tovaru, než na ktorý sa vzťahuje právny predpis,
ktorým sa vykonávajú opatrenia trhovej regulácie
v poľnohospodárstve.
(3) Colné orgány povolia, za podmienok nimi určených, dovoz
náhrad ešte pred dočasným vývozom tovaru (predchádzajúci dovoz).
(4) V prípade predchádzajúceho dovozu náhrady je osoba, ktorej
sa povolenie udelilo, povinná zabezpečiť colný dlh, ktorý by mohol
vzniknúť.
(1) Náhrada musí mať rovnakú obchodnú kvalitu a rovnakú
technickú charakteristiku, akú by mal dočasne vyvážaný tovar, keby
bol zušľachtený.
(2) Ak sa dočasne vyvážaný tovar pred vývozom používal, musí
sa náhrada tiež používať a nesmie byť novým výrobkom. Ak sa
náhrada dodala bezodplatne v dôsledku zmluvných alebo zákonných
práv zo zodpovednosti za vady, môžu colné orgány povoliť výnimku.
Prostá výmena sa môže povoliť iba vtedy, ak možno overiť, že
sú splnené podmienky ustanovené v § 163.
Ustanovenia vzťahujúce sa na zušľachtené výrobky sa vzťahujú
aj na náhrady; ustanovenie § 168 tým nie je dotknuté.
(1) Pri predchádzajúcom dovoze musí byť dočasne vyvážaný tovar
vyvezený v lehote dvoch mesiacov odo dňa prijatia colného
vyhlásenia na prepustenie náhrady do voľného obehu.
(2) Z dôvodov hodných zreteľa, môžu colné orgány na žiadosť
osoby, ktorej sa povolenie udelilo, lehotu uvedenú v odseku 1
primerane predĺžiť.
Ak sa pri predchádzajúcom dovoze postupuje podľa § 159, určí
sa suma, ktorá sa má odpočítať, podľa sadzieb vzťahujúcich sa na
dočasne vyvážaný tovar ku dňu prijatia colného vyhlásenia na jeho
prepustenie.
Ustanovenia § 155 ods. 2 a § 156 ods. 1 písm. a) sa na prostú
výmenu nevzťahujú.
Postupy určené pre režim pasívneho zušľachťovacieho styku sa
použijú tiež na účely vykonávania nesadzobných
obchodno-politických opatrení.
TRETÍ DIEL
VÝVOZ
(1) Režim vývozu umožňuje, aby česko-slovenský tovar opustil
tuzemsko. Vývoz zahŕňa vybratie vývozných ciel, uplatnenie
obchodno-politických opatrení a ďalšie vývozné formality.
(2) Rovnako ako tovar vyvážaný v režime vývozu bude prepustený
tovar, ktorý sa má dodať osobám iných štátov, ktoré požívajú
výhody podľa medzinárodných zmlúv. 4)
(1) Česko-slovenský tovar, ktorý má byť vyvezený do
zahraničia, musí byť prepustený v režime vývozu. Ustanovenia
colných predpisov uplatňované na tovar vyvážaný cestujúcimi, tovar
prepustený do režimu aktívneho zušľachťovacieho styku alebo režimu
tranzitu tým nie sú dotknuté.
(2) Colné vyhlásenie na prepustenie tovaru na vývoz sa podáva
na colnom orgáne, v ktorého územnom obvode má vývozca sídlo alebo
bydlisko, alebo na colnom orgáne, v ktorého územnom obvode sa
tovar na vývoz balí alebo nakladá.
(3) Ministerstvo môže vyhláškou ustanoviť prípady a podmienky,
keď možno colné vyhlásenie na prepustenie tovaru na vývoz podať na
inom colnom orgáne.
Colné orgány prepustia tovar na vývoz s podmienkou, že tovar
vystúpi do zahraničia v lehote nimi určenej, v rovnakom stave a za
rovnakých podmienok, aké platili v okamihu prijatia colného
vyhlásenia na vývoz.
SIEDMA HLAVA
SLOBODNÉ COLNÉ PÁSMA A SLOBODNÉ COLNÉ SKLADY
PRVÝ DIEL
VŠEOBECNÉ USTANOVENIA
(1) Slobodné colné pásma a slobodné colné sklady tvoria
priestory a stavby na časti colného územia, oddelené od ostatného
colného územia, v ktorých sa tovar tam umiestnený považuje
z hľadiska ciel vyberaných v súvislosti s dovozom a vývozom
tovaru, akoby sa nenachádzal na colnom území, a kde
a) zahraničný tovar nepodlieha dovoznému clu alebo
obchodno-politickým opatreniam,
b) pre česko-slovenský tovar osobitné predpisy ustanovujú ako
dôsledok jeho umiestnenia v slobodnom colnom pásme alebo
slobodnom colnom sklade výhody, ktoré sa obvykle vzťahujú na
tovar pri jeho vývoze.
(2) Slobodné colné pásma a slobodné colné sklady zriaďuje
vláda Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky nariadením.
(1) Slobodné colné pásma a slobodné colné sklady musia byť
oddelené od ostatného colného územia plotom vysokým najmenej tri
metre alebo oddelené spôsobom schváleným colnými orgánmi tak, aby
bolo možné kontrolovať vstupy do slobodného colného pásma alebo
slobodného colného skladu a výstupy z nich a musia byť určené
miesta ich vstupu a výstupu.
(2) Akákoľvek stavba v slobodnom colnom pásme sa môže
uskutočniť len po predchádzajúcom súhlase colných orgánov.
DRUHÝ DIEL
UMIESTŇOVANIE TOVARU V SLOBODNÝCH COLNÝCH PÁSMACH A SLOBODNÝCH
COLNÝCH SKLADOCH
(1) Obvod a vstupné a výstupné miesta slobodného colného pásma
a slobodného colného skladu sú pod dohľadom colných orgánov.
(2) Osoby a dopravné prostriedky vstupujúce do slobodného
colného pásma alebo slobodného colného skladu alebo vystupujúce
z nich možno podrobiť colnej kontrole.
(3) Prístup do slobodného colného pásma alebo slobodného
colného skladu možno odoprieť osobám, ktoré neposkytujú záruku
dodržiavania pravidiel určených pre slobodné colné pásma
a slobodné colné sklady, pretože boli opakovane potrestané za
porušenie colných predpisov.
(4) Colné orgány sú oprávnené kontrolovať tovar, ktorý
vstupuje do slobodného colného pásma alebo slobodného colného
skladu, opúšťa ich alebo v nich zostáva. Na umožnenie tejto
kontroly sa budú colným orgánom odovzdávať kópie dopravných
dokladov sprevádzajúcich vstupujúci alebo vystupujúci tovar, alebo
budú tieto doklady za týmto účelom uschované pre potreby colných
orgánov osobou nimi určenou.
(1) V slobodnom colnom pásme alebo v slobodnom colnom sklade
možno umiestniť česko-slovenský tovar aj zahraničný tovar bez
ohľadu na jeho množstvo, pôvod a miesto jeho dovozu alebo miesto
určenia, včítane tovaru, na ktorý sa vzťahujú zákazy a obmedzenia,
ak nejde o zákazy a obmedzenia z veterinárnych, rastlinolekárskych
dôvodov, z dôvodov ochrany verejnej mravnosti alebo verejného
poriadku, verejnej bezpečnosti, ochrany zdravia, ochrany životného
prostredia, ochrany kultúrnych pamiatok, ochrany predmetov
múzejnej a galerijnej hodnoty, predmetov kultúrnej hodnoty
a zákazov a obmedzení týkajúcich sa ochrany duševného vlastníctva.
(2) Nebezpečný tovar, tovar, ktorý môže znehodnotiť iný tovar
alebo vyžaduje osobitné zariadenie, možno umiestniť iba
v priestoroch na to špeciálne vybavených.
(1) Tovar vstupujúci do slobodného colného pásma alebo
slobodného colného skladu sa nemusí predložiť colnému úradu
a nemusí sa podať colné vyhlásenie. Ustanovenie § 175 ods. 4 tým
nie je dotknuté.
(2) Tovar sa však musí predložiť colným orgánom a bude
podrobený predpísaným colným formalitám vtedy, ak
a) ak bol prepustený do režimu, ktorý bol ukončený umiestnením
tovaru do slobodného colného pásma alebo slobodného colného
skladu; ak príslušný režim umožňuje, aby sa tovar
nepredkladal, nebude sa jeho predloženie vyžadovať,
b) je umiestnený do slobodného colného pásma alebo slobodného
colného skladu na základe rozhodnutia o vrátení alebo
odpustení dovozného cla,
c) bola podaná žiadosť o preddavok na platbu vývoznej náhrady pri
tovare, na ktorý sa vzťahuje právny predpis, ktorým sa
vykonávajú opatrenia trhovej regulácie v poľnohospodárstve,
d) podlieha vývoznému clu.
(3) Na žiadosť oprávnenej osoby colný úrad potvrdí, že tovar
umiestnený v slobodnom colnom pásme alebo slobodnom colnom sklade
je buď česko-slovenský tovar, alebo zahraničný tovar.
TRETÍ DIEL
PREVÁDZKA SLOBODNÝCH COLNÝCH PÁSEM A SLOBODNÝCH COLNÝCH SKLADOV
(1) Doba umiestnenia tovaru v slobodnom colnom pásme nie je
obmedzená.
(2) Ministerstvo môže vyhláškou túto dobu obmedziť pri
česko-slovenskom tovare, na ktorý sa vzťahuje právny predpis,
ktorým sa vykonávajú opatrenia trhovej regulácie
v poľnohospodárstve.
(1) Akákoľvek priemyselná, obchodná alebo servisná činnosť
v slobodnom colnom pásme alebo slobodnom colnom sklade je povolená
za podmienok ustanovených týmto zákonom. Vykonávanie týchto
činností je potrebné colným orgánom vopred oznámiť.
(2) S ohľadom na povahu tovaru alebo potrebu colného dohľadu
môžu colné orgány určitú činnosť uvedenú v odseku 1 v slobodnom
colnom pásme alebo slobodnom colnom sklade zakázať alebo obmedziť.
(3) Colné orgány môžu osobám, ktoré opakovane porušili
ustanovenia tohto zákona, zakázať, aby pokračovali
v podnikateľskej činnosti v slobodnom colnom pásme alebo slobodnom
colnom sklade.
(1) Zahraničný tovar umiestnený do slobodného colného pásma
alebo slobodného colného skladu, po dobu tohto umiestnenia
a) možno prepustiť do voľného obehu za podmienok určených pre
prepustenie do tohto režimu a podmienok uvedených v § 185,
b) možno bez povolenia použiť ako náhradný tovar za tovar, ktorý
má byť prepustený do režimu aktívneho zušľachťovacieho styku,
c) možno prepustiť do režimu aktívneho zušľachťovacieho styku za
podmienok určených pre tento režim,
d) možno prepustiť do režimu prepracovania pod colným dohľadom za
podmienok určených pre tento režim,
e) možno prepustiť do režimu dočasného použitia za podmienok
určených pre tento režim,
f) môže osoba, ktorá je na to oprávnená, prenechať v prospech
štátu,
g) možno zničiť, za predpokladu, že osoba, ktorá je na to
oprávnená, poskytne colným orgánom všetky informácie, ktoré
považuje za potrebné.
(2) Ak je tovar prepustený do režimu uvedeného v odseku 1
písm. c), d) alebo e), možno použiť spôsoby kontroly platné pre
tieto režimy.
Česko-slovenský tovar, na ktorý sa vzťahuje ustanovenie § 173
ods. 1 písm. b) a na ktorý sa vzťahuje právny predpis, ktorým sa
vykonávajú opatrenia trhovej regulácie v poľnohospodárstve, možno
podrobiť iba takým formám manipulácie, ktoré sú pre taký tovar
ustanovené týmto predpisom. Tieto manipulácie možno vykonávať bez
povolenia.
Na iné účely, ako sú uvedené v § 180 a 181, sa nesmie
zahraničný tovar a česko-slovenský tovar, na ktorý sa vzťahujú
ustanovenia § 173 ods. 1 písm. b), v slobodnom colnom pásme alebo
slobodnom colnom sklade spotrebovať alebo použiť.
(1) Osoba vykonávajúca v slobodnom colnom pásme alebo
v slobodnom colnom sklade činnosti uvedené v § 179 ods. 1 je
povinná viesť evidenciu o tovare, ktorý vstupuje do slobodného
colného pásma alebo slobodného colného skladu, opúšťa ich alebo
v nich zostáva, spôsobom určeným colnými orgánmi, ktorej základom
je účtovná evidencia ustanovená osobitnými predpismi tak, aby bola
možná identifikácia tovaru a získal sa prehľad o jeho pohybe.
Tovar musí byť zanesený do tejto evidencie od okamihu dodania do
priestorov tejto osoby. Evidencia sa musí dať colným orgánom
k dispozícii, aby sa umožnila kontrola, ktorú považujú za
potrebnú.
(2) V prípade premiestnenia tovaru vnútri slobodného colného
pásma alebo slobodného colného skladu musia sa doklady vzťahujúce
sa na toto premiestnenie uschovať pre potrebu colných orgánov.
Krátkodobé skladovanie tovaru vykonávané v súvislosti
s premiestnením sa považuje za neoddeliteľnú súčasť
premiestnenia.
ŠTVRTÝ DIEL
VÝVOZ TOVARU ZO SLOBODNÝCH COLNÝCH PÁSEM A SLOBODNÝCH
COLNÝCH SKLADOV
(1) Ak osobitné predpisy neustanovujú inak, možno tovar
opúšťajúci slobodné colné pásmo alebo slobodný colný sklad
a) vyviezť v režime vývozu alebo vyviezť späť do zahraničia alebo
b) dodať do inej časti územia Českej a Slovenskej Federatívnej
Republiky.
(2) Ustanovenia § 4 a 5 a § 36 až 53, s výnimkou ustanovení
§ 47 až 52 týkajúcich sa česko-slovenského tovaru, sa vzťahujú na
tovar dodaný do inej časti územia Českej a Slovenskej Federatívnej
Republiky s výnimkou prípadu, keď tovar opúšťa slobodné colné
pásmo vzdušnou cestou bez toho, aby predtým bol prepustený do
režimu tranzitu alebo iného režimu.
(1) Ak vznikol pri zahraničnom tovare colný dlh a colná
hodnota tohto tovaru sa zakladá na cene skutočne platenej, alebo
ktorá sa má za tovar zaplatiť, zahŕňajúcej náklady na skladovanie
alebo zachovanie tohto tovaru v slobodnom colnom pásme alebo
slobodnom colnom sklade, tieto náklady sa do colnej hodnoty
nezahrnú, ak budú odlíšené od ceny skutočne platenej, alebo ktorá
sa má za tovar zaplatiť.
(2) Ak sa s tovarom v slobodnom colnom pásme alebo v slobodnom
colnom sklade, na základe povolenia colných orgánov, vykonali
obvyklé manipulácie v zmysle ustanovenia § 108 ods. 3 potrebné na
zabezpečenie uchovania tovaru alebo zlepšenie jeho balenia alebo
predajnej akosti alebo úpravy pre dopravu, vymeria sa na žiadosť
dovozcu clo podľa povahy tovaru a colnej hodnoty, aké boli pred
vykonaním týchto manipulácií.
(1) Česko-slovenskému tovaru, uvedenému v § 173 ods. 1
písm. b), ktorý podlieha právnemu predpisu, ktorým sa vykonávajú
opatrenia trhovej regulácie v poľnohospodárstve, a ktorý je
umiestnený v slobodnom colnom pásme alebo slobodnom colnom sklade,
sa určia spôsoby nakladania alebo použitia ustanovené osobitnými
predpismi, ktoré z dôvodu jeho umiestnenia do slobodného colného
pásma alebo slobodného colného skladu poskytujú výhody, ktoré sú
obvykle spojené s vývozom tohto tovaru.
(2) Ak sa tovar uvedený v odseku 1 vrátil do inej časti územia
Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky alebo ak v lehote
uvedenej vo vyhláške vydanej podľa § 178 ods. 2 nebola podaná
žiadosť o prepustenie do režimu uvedeného v odseku 1, urobia colné
orgány potrebné opatrenia ustanovené osobitnými predpismi pre
nedodržanie príslušného režimu.
(1) Ak sa tovar dodal alebo vrátil do inej časti územia Českej
a Slovenskej Federatívnej Republiky alebo prepustil do príslušného
režimu, možno použiť potvrdenie uvedené v § 177 ods. 3, aby sa
preukázalo, či ide o česko-slovenský alebo zahraničný tovar.
(2) Ak nie je k dispozícii žiadne potvrdenie alebo iná
evidencia o tom, či ide o zahraničný alebo česko-slovenský tovar,
pokladá sa tovar
a) na účely uplatnenia vývozného cla a vývozných licencií alebo
vývozných obchodno-politických opatrení za česko-slovenský
tovar,
b) v ostatných prípadoch za zahraničný tovar.
Colné orgány kontrolujú, aby pri vývoze alebo spätnom vývoze
tovaru zo slobodného colného pásma alebo slobodného colného skladu
sa dodržiavali ustanovenia právnych predpisov upravujúce vývoz
alebo spätný vývoz tovaru.
ÔSMA HLAVA
OSOBITNÉ KONANIE
PRVÝ DIEL
SPÄTNÝ VÝVOZ, ZNIČENIE A PRENECHANIE TOVARU V PROSPECH ŠTÁTU
(1) Zahraničný tovar dovezený do tuzemska
a) možno vyviezť späť do zahraničia alebo
b) možno zničiť pod priamym dohľadom colných orgánov alebo
c) môže oprávnená osoba prenechať v prospech štátu.
(2) Spätný vývoz, zničenie alebo prenechanie tovaru v prospech
štátu musí sa vopred colným orgánom oznámiť. Ak je podaná žiadosť
o spätný vývoz tovaru prepustením do iného režimu ako režimu
tranzitu, musí sa podať colné vyhlásenie podľa § 54 až 81.
(3) Colné orgány povolia zničenie tovaru alebo jeho
prenechanie v prospech štátu za podmienky, že sa zachovajú
predpisy o ochrane životného prostredia a že tým nevzniknú štátu
žiadne náklady, okrem nákladov súvisiacich s jeho predajom.
(4) Odpadu a zvyškom, ktoré vznikli pri zničení tovaru, možno
prideliť colne schválené určenie určené pre zahraničný tovar.
Tovar zostane pod colným dohľadom až do prepustenia do príslušného
režimu.
(5) Späť vyvážaný tovar je pod colným dohľadom.
DRUHÝ DIEL
VRÁTENÝ TOVAR
(1) Česko-slovenský tovar, ktorý sa po vývoze z tuzemska
vracia v lehote troch rokov späť do tuzemska a je prepustený do
voľného obehu, je na žiadosť oprávnenej osoby oslobodený od
dovozného cla.
(2) Colné orgány môžu lehotu uvedenú v odseku 1 z dôvodov
hodných zreteľa predĺžiť.
(3) Ak bol vrátený tovar pred vývozom z tuzemska prepustený do
voľného obehu s čiastočným alebo úplným oslobodením od dovozného
cla v dôsledku jeho konečného použitia, priznajú colné orgány
oslobodenie od dovozného cla uvedené v odseku 1 vtedy, ak sa tento
tovar opäť použije na rovnaký účel. Ak sa vrátený tovar nepoužíva
na rovnaký účel, zníži sa vyberaná suma dovozného cla o prípadne
vybranú sumu cla pri prvom prepustení tohto tovaru do voľného
obehu. Ak je táto suma vyššia ako suma vyplývajúca z prepustenia
vráteného tovaru do voľného obehu, žiadna náhrada sa neposkytuje.
(4) Oslobodenie od dovozného cla uvedené v odsekoch 1 a 3 sa
neprizná, ak tovar
a) bol vyvezený z tuzemska v režime pasívneho zušľachťovacieho
styku, s výnimkou prípadov, keď sa vráti v stave, v akom bol
vyvezený,
b) podlieha opatreniam vzťahujúcim sa na vývoz do iných štátov.
(5) Ministerstvo môže vyhláškou ustanoviť podrobnosti
a podmienky, za ktorých sa opatrenia uvedené v odseku 4 písm. b)
nepoužijú.
Tovar musí byť dovezený späť v stave, v akom sa vyviezol.
Ministerstvo môže vyhláškou ustanoviť podmienky, za ktorých možno
od tejto požiadavky upustiť.
Ustanovenia § 190 a 191 sa použijú primerane na zušľachtené
výrobky, ktoré boli vyvezené v režime aktívneho zušľachťovacieho
styku, ak sú prepustené do voľného obehu. Výška dovozného cla sa
určí podľa pravidiel platných pre tovar prepustený do režimu
aktívneho zušľachťovacieho styku.
TRETÍ DIEL
OSLOBODENIE OD CLA
(1) Od cla je oslobodený tovar, ktorý je pri dovoze a vývoze
oslobodený od colnej kontroly, a tovar, pri ktorom to vzhľadom na
jeho konečné použitie vyžaduje všeobecný záujem.
(2) Ministerstvo po dohode s Federálnym ministerstvom
zahraničných vecí ustanoví vyhláškou prípady, keď je tovar
vzhľadom na jeho konečné použitie oslobodený od cla, ako aj
podmienky, za ktorých je tovar oslobodený od cla.
(3) Ak niektorý štát neposkytuje colné oslobodenie na tovar
dovážaný z Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky v rozsahu
zodpovedajúcom rozsahu ustanovenom vyhláškou ministerstva, môže
ministerstvo pre dovoz tovaru z tohto štátu oslobodenie od cla
obmedziť alebo odoprieť.
(4) Ak tovar podliehajúci clu bol čiastočne alebo úplne
oslobodený od dovozného cla, môžu colné orgány určiť, že po dobu
najdlhšie troch rokov odo dňa, keď bol tovar takto prepustený, sa
smie používať len na určitý účel alebo že sa nesmie scudziť.
DEVIATA HLAVA
COLNÝ DLH
PRVÝ DIEL
VZNIK COLNÉHO DLHU
(1) Colný dlh pri dovoze vzniká
a) prepustením tovaru podliehajúceho dovoznému clu do voľného
obehu,
b) prepustením tovaru podliehajúceho dovoznému clu do režimu
dočasného použitia s čiastočným oslobodením od dovozného cla.
(2) Colný dlh vznikne v okamihu prijatia colného vyhlásenia.
(3) Dlžníkom je deklarant. V prípade nepriameho zastúpenia je
dlžníkom aj osoba, v ktorej prospech sa colné vyhlásenie robí. Ak
sa colné vyhlásenie na prepustenie do niektorého z režimov
uvedeného v odseku 1 urobí na podklade informácií, v dôsledku
ktorých sa dlžné clo alebo jeho časť nevybralo, osoba, ktorá tieto
informácie poskytla a ktorá si bola vedomá alebo si mala byť
vedomá, že informácie nie sú pravdivé, je tiež dlžníkom.
(1) Colný dlh pri dovoze vzniká
a) nezákonným dovozom tovaru podliehajúceho dovoznému clu do
tuzemska, alebo
b) nezákonným dovozom tovaru umiestneného do slobodného colného
pásma alebo slobodného colného skladu do inej časti územia
Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky.
(2) Za nezákonný dovoz sa považuje akýkoľvek dovoz tovaru
v rozpore s ustanoveniami § 36 až 40 a § 184 ods. 1 písm. b).
(3) Colný dlh vznikne v okamihu nezákonného dovozu tovaru do
tuzemska.
(4) Dlžníkom je
a) osoba, ktorá tento tovar nezákonne doviezla,
b) každá osoba, ktorá sa zúčastnila na nezákonnom dovoze tovaru
a bola si vedomá alebo si mala byť vedomá, že tento dovoz je
nezákonný,
c) každá osoba, ktorá nezákonne dovezený tovar získala alebo
držala, a ktorá si bola vedomá alebo si mala byť vedomá v čase
získania alebo dôjdenia tovaru, že bol dovezený nezákonne.
(1) Colný dlh pri dovoze tovaru podliehajúceho dovoznému clu
vzniká jeho nezákonným odňatím colnému dohľadu.
(2) Colný dlh vzniká v okamihu, keď je tovar odňatý colnému
dohľadu.
(3) Dlžníkom je
a) osoba, ktorá tovar odňala colnému dohľadu,
b) každá osoba, ktorá sa na tomto odňatí zúčastnila a bola si
vedomá alebo si mala byť vedomá, že tovar sa odníma colnému
dohľadu,
c) každá osoba, ktorá získala alebo držala tovar odňatý colnému
dohľadu a v okamihu získania alebo dôjdenia tovaru si bola
alebo si mala byť vedomá, že tovar bol odňatý colnému dohľadu,
d) osoba, ktorá má plniť povinnosti vyplývajúce z dočasného
uskladnenia tovaru alebo z režimu, do ktorého bol tovar
prepustený.
(1) V iných prípadoch, než sú uvedené v § 196, ak nemajú
nedostatky zásadný vplyv na správne vykonávanie príslušného
režimu, colný dlh pri dovoze tovaru podliehajúceho clu vzniká
a) nesplnením niektorej povinnosti vyplývajúcej z dočasného
uskladnenia tovaru, ktorý podlieha dovoznému clu, alebo
z režimu, do ktorého bol tento tovar prepustený,
b) nedodržaním podmienok ustanovených pre prepustenie tovaru do
príslušného režimu alebo pre prepustenie tovaru s úplným alebo
čiastočným oslobodením od dovozného cla v dôsledku jeho
konečného použitia.
(2) Colný dlh vzniká buď v okamihu, keď povinnosť, ktorej
nesplnením colný dlh vzniká, sa prestáva plniť, alebo v okamihu,
keď je tovar prepustený do príslušného režimu, ak sa zistí
dodatočne, že podmienky ustanovené pre prepustenie do tohto režimu
alebo pre úplné alebo čiastočné oslobodenie od dovozného cla
v dôsledku konečného použitia tovaru sa v skutočnosti nesplnili.
(3) Dlžníkom je ten, kto má plniť povinnosti vyplývajúce
z dočasného uskladnenia tovaru podliehajúceho dovoznému clu alebo
povinnosti ustanovené pre použitie režimu, do ktorého bol tento
tovar prepustený, alebo má plniť podmienky ustanovené pri
prepustení tohto tovaru do príslušného režimu.
(1) Colný dlh pri dovoze tovaru podliehajúceho dovoznému clu
vzniká spotrebou alebo použitím v slobodnom colnom pásme alebo
slobodnom colnom sklade za iných podmienok, než ktoré sú
ustanovené colnými predpismi. Ak dôjde k strate tovaru a táto
strata sa colným orgánom náležite nevysvetlí a nepreukáže,
považuje sa stratený tovar za tovar, ktorý sa spotreboval alebo
použil v slobodnom colnom pásme alebo slobodnom colnom sklade.
(2) Colný dlh vznikne v okamihu, keď je tovar spotrebovaný
alebo po prvý raz použitý v rozpore s podmienkami ustanovenými
colnými predpismi.
(3) Dlžníkom je ten, kto tovar spotreboval alebo po prvý raz
použil, a každý, kto sa na spotrebe alebo použití zúčastnil a bol
si vedomý alebo si mal byť vedomý, že je tovar spotrebovaný alebo
používaný v rozpore s podmienkami ustanovenými colnými predpismi.
Ak sa stratený tovar považuje za tovar, ktorý bol spotrebovaný
alebo použitý v slobodnom colnom pásme alebo slobodnom colnom
sklade, a nie je možné postupovať podľa predchádzajúcej vety, je
osobou povinnou splniť colný dlh osoba, ktorá je colným orgánom
známa ako posledný držiteľ tovaru.
(1) Ustanovenia § 195 a 197 ods. 1 písm. a) neplatia a colný
dlh nevznikne, ak príslušná osoba preukáže, že neplnenie
povinností vzniknutých z
a) ustanovení § 36 až 40 a § 184 ods. 1 písm. b), alebo
b) uskladnenia tovaru v dočasnom sklade, alebo
c) použitia režimu, do ktorého bol tovar prepustený,
vyplýva z úplného zničenia alebo nenahraditeľnej straty
spomenutého tovaru v dôsledku jeho povahy alebo nehody alebo
vyššej moci, alebo na základe povolenia colného úradu. Na účely
tohto odseku sa považuje tovar za nenahraditeľne stratený, ak ho
už nemôže nikto používať.
(2) Colný dlh nevzniká pri tovare prepustenom do voľného obehu
s úplným alebo čiastočným oslobodením od dovozného cla v dôsledku
jeho konečného použitia, ak je taký tovar so súhlasom colných
orgánov vyvezený späť.
Ak nevznikne v súlade s § 199 ods. 1 colný dlh pri tovare
prepustenom do voľného obehu s úplným alebo čiastočným oslobodením
od dovozného cla v dôsledku jeho konečného použitia, odpad
a zvyšky vyplývajúce zo zničenia tovaru sa považujú za zahraničný
tovar.
Ak za podmienok uvedených v § 196 alebo § 197 vznikol colný
dlh pri tovare prepustenom do voľného obehu s úplným alebo
čiastočným oslobodením od dovozného cla v dôsledku jeho konečného
použitia, odpočíta sa už zaplatená suma dovozného cla od výšky
colného dlhu. Toto ustanovenie sa použije primerane, ak colný dlh
vznikol pri odpade a zvyškoch vyplývajúcich zo zničenia
predmetného tovaru.
(1) Pri vývoze tovaru podliehajúceho vývoznému clu, na ktorý
sa podalo colné vyhlásenie, vzniká colný dlh vývozom tovaru do
zahraničia.
(2) Colný dlh vzniká v okamihu, keď je colné vyhlásenie
prijaté colnými orgánmi.
(3) Dlžníkom je deklarant. V prípade nepriameho zastúpenia je
dlžníkom aj osoba, v ktorej prospech sa colné vyhlásenie robí.
(1) Pri vývoze tovaru podliehajúceho vývoznému clu, na ktorý
sa nepodalo colné vyhlásenie, aj keď sa malo podať, vzniká colný
dlh vývozom tovaru do zahraničia.
(2) Colný dlh vzniká v okamihu, keď predmetný tovar skutočne
opúšťa tuzemsko.
(3) Dlžníkom je ten, kto
a) tovar vyviezol,
b) sa na takom vývoze zúčastnil a bol si vedomý alebo si mal byť
vedomý, že colné vyhlásenie sa nepodalo, aj keď sa malo
podať.
(1) Colný dlh vzniká nedodržaním podmienok umožňujúcich, aby
bol tovar vyvezený do zahraničia s čiastočným alebo úplným
oslobodením od vývozného cla.
(2) Colný dlh vzniká v okamihu, keď bol tovar dodaný na iné
miesto určenia, než ktoré bolo určené v podmienkach umožňujúcich,
aby tovar bol vyvezený do zahraničia s čiastočným alebo úplným
oslobodením od vývozného cla. Ak nemožno tento okamih určiť,
vzniká colný dlh uplynutím lehoty určenej na predloženie dokladu
o tom, že boli splnené podmienky oprávňujúce priznanie takého
oslobodenia.
(3) Dlžníkom je deklarant. V prípade nepriameho zastúpenia je
dlžníkom aj osoba, v ktorej prospech sa colné vyhlásenie robí.
Colný dlh podľa § 194 až 198 a § 202 až 204 vzniká aj vtedy,
keď sa na tovar, s výnimkou omamných a psychotropných látok
a falšovaných peňazí, vzťahujú zákazy a obmedzenia vývozu alebo
dovozu.
Ak je niekoľko osôb zodpovedných za splnenie colného dlhu,
považujú sa za spoločných a nerozdielnych dlžníkov.
(1) Ak týmto zákonom nie je ustanovené inak, vymeriava sa
dovozné alebo vývozné clo podľa predpisov platných v okamihu, keď
colný dlh vznikol.
(2) Ak nemožno presne určiť okamih, keď colný dlh vznikol,
vzniká colný dlh v okamihu, ktorý colné orgány podľa im dostupných
informácií určili ako okamih, v ktorom bol tovar v situácii, za
ktorej colný dlh vzniká.
(1) Colný dlh vzniká na mieste, na ktorom bol tovar
v situácii, v ktorej colný dlh vzniká.
(2) Ak miesto vzniku colného dlhu nemožno určiť podľa odseku
1, vzniká colný dlh na mieste, ktoré colné orgány podľa im
dostupných informácií určia ako miesto, na ktorom bol tovar
v situácii, za ktorej colný dlh vzniká.
(1) Ak z medzinárodnej zmluvy uzavretej medzi Českou
a Slovenskou Federatívnou Republikou a niektorými štátmi vyplýva,
že pri dovoze do týchto štátov sa priznajú výhody preferenčného
sadzobného zaobchádzania na tovar získaný v režime aktívneho
zušľachťovacieho styku, a ktorý v zmysle týchto zmlúv pochádza
z Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, vzniká colný dlh pri
dovoze zahraničného tovaru vloženého do predmetného tovaru vydaním
osvedčenia, ktoré je potrebné na priznanie výhod preferenčného
sadzobného zaobchádzania v týchto štátoch.
(2) Colný dlh vzniká okamihom prijatia vývozného colného
vyhlásenia vzťahujúceho sa na predmetný tovar.
(3) Dlžníkom je deklarant.
(4) Suma dovozného cla zodpovedajúca tomuto colnému dlhu sa
určí za rovnakých podmienok, za ktorých by sa bol určil colný dlh,
keby colné orgány v okamihu prijatia colného vyhlásenia na
prepustenie zahraničného tovaru do režimu aktívneho
zušľachťovacieho styku prijali colné vyhlásenie na prepustenie
tohto tovaru do voľného obehu.
DRUHÝ DIEL
ZABEZPEČENIE COLNÉHO DLHU
(1) Ak colné orgány v súlade s colnými predpismi môžu
vyžadovať zabezpečenie colného dlhu, musí toto zabezpečenie
poskytnúť dlžník alebo ten, kto by sa mohol dlžníkom stať.
(2) Colné orgány môžu požadovať na jeden colný dlh iba jeden
druh zabezpečenia.
(3) Colné orgány môžu povoliť, aby zabezpečenie colného dlhu
vykonala iná osoba než tá, od ktorej sa zabezpečenie colného dlhu
požaduje.
(4) Zabezpečenie colného dlhu sa nevyžaduje, ak je dlžníkom
štátny orgán alebo spoločnosť, v ktorej podiel štátu na základnom
imaní je najmenej 50%.
(1) Ak zabezpečenie colného dlhu nie je určené colnými
predpismi ako povinné, môžu colné orgány požadovať zabezpečenie
colného dlhu, ak sa dôvodne domnievajú, že colný dlh, ktorý
vznikol alebo ktorý by mohol vzniknúť, nebude v určenej lehote
splnený. Ak colné orgány nepožadujú zabezpečenie colného dlhu,
môžu požadovať od osoby uvedenej v § 210 ods. 1 záručné
vyhlásenie, v ktorom budú uvedené povinnosti, ktoré je táto osoba
povinná plniť.
(2) Zabezpečenie colného dlhu uvedené v odseku 1 požadujú
colné orgány
a) v čase uplatňovania príslušných ustanovení colných predpisov,
na ktorých základe požadujú zabezpečenie colného dlhu, alebo
b) kedykoľvek vzápätí po tom, čo zistia, že nie je isté, že colný
dlh, ktorý vznikol alebo by mohol vzniknúť, bude v určenej
lehote splnený.
Na žiadosť dlžníka povolia colné orgány globálne zabezpečenie
colného dlhu, ktorý vznikol alebo by mohol vzniknúť z jednej alebo
niekoľkých operácií.
(1) Ak colné predpisy ustanovujú povinné zabezpečenie colného
dlhu, určia colné orgány toto zabezpečenie vo výške, ktorou je
a) presná výška príslušného colného dlhu alebo dlhov, ak možno
túto výšku bezpečne určiť v čase, keď sa zabezpečenie colného
dlhu požaduje,
b) colnými orgánmi odhadnutá najvyššie možná výška príslušného
colného dlhu alebo dlhov, ktoré vznikli alebo by mohli
vzniknúť, v ostatných prípadoch.
Ak je colný dlh, ktorý v priebehu doby mení svoju výšku,
globálne zabezpečený, určí sa taká výška zabezpečenia, ktorá
umožňuje, aby colný dlh bol vždy zabezpečený.
(2) Ak colné predpisy ustanovujú, že zabezpečenie colného dlhu
nie je povinné, a colné orgány toto zabezpečenie vyžadujú, určia
výšku zabezpečenia tak, aby nepresahovala výšku uvedenú v odseku
1.
(3) Ministerstvo ustanoví vyhláškou podmienky, za ktorých
možno colný dlh zabezpečiť paušálne.
Zabezpečenie colného dlhu možno urobiť
a) zložením hotovosti (colná zábezpeka), alebo
b) poskytnutím záruky.
Za zabezpečenie colného dlhu rovnocenné zloženiu hotovosti sa
považuje
a) predloženie šeku, ktorého vyplatenie je zaručené bankou,
b) predloženie akéhokoľvek iného dokladu uznaného colnými orgánmi
ako prostriedok platby.
(1) Ručiteľ sa v záručnej listine písomným vyhlásením zaviaže,
že spoločne a nerozdielne s dlžníkom splní zaručenú výšku colného
dlhu.
(2) Ručiteľom môže byť iba
a) banka,
b) akákoľvek osoba, na základe povolenia colných orgánov.
(3) Colné orgány môžu odmietnuť alebo nepovolia navrhnutého
ručiteľa, ak majú dôvodné podozrenie, že colný dlh nebude
v určenej lehote splnený.
Osoba, od ktorej sa požaduje zabezpečenie colného dlhu, si
môže vybrať, ktorým zo spôsobov uvedených v § 214 colný dlh
zabezpečí. Colné orgány môžu však odmietnuť navrhnutý spôsob
zabezpečenia colného dlhu, ak nie je zlučiteľný s riadnym
vykonávaním príslušného režimu. Colné orgány môžu určiť, aby sa
zvolený spôsob zabezpečenia colného dlhu dodržal v priebehu
určenej doby.
Ak colné orgány zistia, že poskytnuté zabezpečenie colného
dlhu nezabezpečuje tento dlh alebo že už nie je isté, že
dostatočne zabezpečuje splnenie colného dlhu v určenej lehote,
budú vyžadovať od dlžníka dodatočné zabezpečenie colného dlhu
alebo nahradenie pôvodného zabezpečenia novým zabezpečením.
(1) Zabezpečenie colného dlhu nezanikne, dokiaľ colný dlh nie
je splnený alebo dokiaľ by ešte mohol vzniknúť. Ak colný dlh bude
splnený alebo už nemôže vzniknúť, zabezpečenie zaniká.
(2) Ak bol colný dlh splnený čiastočne alebo môže vzniknúť iba
ako časť zabezpečenej sumy, na žiadosť oprávnenej osoby zanikne
tomu zodpovedajúca časť zabezpečenia.
TRETÍ DIEL
URČENIE COLNÉHO DLHU
Prvý oddiel
Zápis v účtovných dokladoch a oznámenie sumy cla dlžníkovi
(1) Každú sumu dovozného alebo vývozného cla zodpovedajúcu
colnému dlhu (ďalej len "suma cla") musia colné orgány vymerať
ihneď po tom, len čo im budú oznámené všetky údaje a predložené
všetky doklady potrebné na jeho vymeranie; vymerané clo colné
orgány zapíšu do svojich účtovných dokladov.
(2) Ustanovenie odseku 1 neplatí,
a) ak bolo dočasne zavedené antidumpingové alebo vyrovnávacie
clo, alebo
b) ak je dlžná suma cla vyššia než tá, ktorá bola vymeraná na
základe záväznej informácie o sadzobnom zaradení.
(1) Ak colný dlh vznikol prijatím colného vyhlásenia na
prepustenie tovaru do príslušného režimu, iného než dočasného
použitia s čiastočným oslobodením od dovozného cla, zapíšu colné
orgány sumu cla do účtovných dokladov ihneď, len čo bola vymeraná,
najneskôr však druhý deň nasledujúci po dni, keď bol tovar
prepustený. Ak bol colný dlh zabezpečený, možno celkovú sumu cla,
vzťahujúcu sa na všetok tovar prepustený jednej osobe počas lehoty
určenej colnými orgánmi, ktorá nesmie presiahnuť 31 dní, zapísať
do účtovných dokladov jednotným zápisom na konci tejto lehoty.
Tento zápis sa musí vykonať najneskôr do piatich dní po uplynutí
spomenutej lehoty.
(2) Ak colné predpisy ustanovujú, že tovar možno prepustiť, ak
sú splnené podmienky, ktorými sa spravuje určenie výšky colného
dlhu alebo výber cla, vykoná sa zápis v účtovných dokladoch
najneskôr do dvoch dní po dni, keď sa malo zaplatiť clo
vyplývajúce z colného dlhu. Ak sa colný dlh vzťahuje na dočasné
antidumpingové alebo vyrovnávacie clo, bude toto clo zapísané
v účtovných dokladoch najneskôr do dvoch mesiacov po nadobudnutí
účinnosti právneho predpisu ustanovujúceho uloženie
antidumpingového alebo vyrovnávacieho cla.
(3) Ak colný dlh vznikol za iných podmienok, než sú uvedené
v odseku 1, bude príslušná suma cla zapísaná do účtovných dokladov
dňa, keď colné orgány môžu
a) vymerať výšku príslušného cla,
b) určiť osobu, ktorá je povinná toto clo zaplatiť.
(1) Colné orgány môžu lehotu na zápis do účtovných dokladov
ustanovenú v § 221 predĺžiť
a) z dôvodov zjednodušenia účtovníctva, alebo
b) ak colné orgány nemôžu z dôvodov hodných zreteľa dodržať
určené lehoty.
Predĺženie lehoty však nesmie presiahnuť 14 dní.
(2) Lehoty uvedené v odseku 1 sa nevzťahujú na prípady, keď je
lehota predĺžená z dôvodov nehody alebo vyššej moci.
(1) Ak clo vyplývajúce z colného dlhu nebolo zapísané do
účtovných dokladov v súlade s ustanoveniami § 221 a 222 alebo ak
bola do účtovných dokladov zapísaná nižšia ako dlžná suma cla,
bude suma cla, ktorá sa má vybrať alebo zostáva na vybratie,
zapísaná do účtovných dokladov do dvoch dní odo dňa, keď colné
orgány môžu vymerať dlžnú sumu cla a určiť dlžníka. Túto lehotu
možno predĺžiť v súlade s ustanovením § 222.
(2) Následný zápis v účtovných dokladoch sa nevykoná, ak
a) dlžná suma cla nebola zapísaná do účtovných dokladov na
základe neskoršieho rozhodnutia súdu,
b) dlžná suma cla nebola zapísaná do účtovných dokladov zavinením
colných orgánov a osoba, ktorá je povinná zaplatiť clo, konala
dobromyseľne a splnila všetky podmienky ustanovené colnými
predpismi upravujúce podávanie colného vyhlásenia.
(3) Ministerstvo môže ustanoviť vyhláškou prípady, keď colné
orgány nemusia dodatočne zaniesť do účtovných dokladov nižšie sumy
cla, než je vymeraná suma cla.
(1) Sumu cla, zapísanú v účtovných dokladoch, oznámia colné
orgány dlžníkovi.
(2) Ak deklarant zapísal sumu cla do colného vyhlásenia pre
informáciu, nemusia colné orgány túto sumu cla oznámiť, ak táto
suma cla nezodpovedá sume cla nimi vymeranej. Rozhodnou pre
prepustenie tovaru je suma cla zapísaná v účtovných dokladoch;
ustanovenie § 221 ods. 1 tým nie je dotknuté.
Ak sa colný dlh, ktorého suma bola zapísaná do účtovných
dokladov a prípadne oznámená dlžníkovi, v súlade s § 241 až 248
pred zaplatením odpustil alebo po zaplatení vrátil, opravia colné
orgány sumu zapísanú v účtovných dokladoch a prípadne aj príslušné
oznámenie dlžníkovi.
Druhý oddiel
Splatnosť cla a postup pri platení cla
(1) Ak colné orgány nepovolili dlžníkovi niektorý zo spôsobov
uľahčenia platby cla uvedených v § 228 až 233, je clo splatné
v lehote 10 dní odo dňa, keď colné orgány oznámili jeho výšku
dlžníkovi. V prípade súhrnného zápisu v účtovných dokladoch, za
podmienok ustanovených v § 221 ods. 1 druhá veta, musí byť lehota
splatnosti určená tak, aby nebola dlžníkovi poskytnutá lehota
dlhšia, než keby mu bol povolený odklad platby. Lehota sa
automaticky predlžuje v prípadoch, keď dlžník nemohol v určenej
lehote clo zaplatiť, pretože sa mu suma cla oznámila príliš
neskoro.
(2) Ak colné orgány povolili dlžníkovi niektorý zo spôsobov
uľahčenia platby cla uvedených v § 228 až 233, je clo splatné
v lehote určenej pre tieto spôsoby uľahčenia platby cla.
Spôsob platenia cla
(1) Clo možno platiť
a) bezhotovostným prevodom z účtu vedeného v banke na príslušný
účet colných orgánov
b) v hotovosti
1. poštovou poukážkou na príslušný účet colných orgánov,
2. osobám povereným colnými orgánmi výhradne prijímať od
dlžníkov platby cla v hotovosti; na prijatú platbu sú colné
orgány povinné vydať potvrdenie,
3. výkonnému úradníkovi pri výkone exekúcie, ak ide o platby,
ktoré sa majú exekúciou vymôcť, a ak v exekučnom príkaze
nie je nariadené inak,
c) preplatkom na inom cle.
(2) Ministerstvo po dohode s Federálnym ministerstvom spojov
ustanoví vyhláškou prípady a spôsob, keď vymerané clo môže vyberať
pošta.
Odklad úhrady cla
Za podmienok ustanovených v § 229 až 231 môžu colné orgány na
žiadosť povoliť dlžníkovi odklad úhrady cla.
Colné orgány odklad úhrady cla povolia, ak žiadateľ zabezpečí
colný dlh.
Colné orgány môžu povoliť odklad úhrady cla
a) oddelene, pri jednotlivo zapísaných súm cla do účtovných
dokladov v súlade s § 221 ods. 1 prvá veta, alebo
b) súhrnne, pri všetkých sumách cla zapísaných do účtovných
dokladov v súlade s § 221 ods. 1 prvá veta, v lehote určenej
colným úradom, ktorá nesmie presiahnuť 31 dní, alebo
c) súhrnne, pri všetkých sumách tvoriacich jednotlivý zápis
zapísaných do účtovných dokladov v súlade s § 221 ods. 1 druhá
veta.
(1) Lehota pre odklad úhrady cla môže byť najviac 30 dní
a určí sa takto,
a) ak úhrada cla bola odložená podľa § 230 písm. a), začína
lehota plynúť odo dňa nasledujúceho po dni, keď bola suma cla
zapísaná do účtovných dokladov; ak sa postupuje podľa § 222,
lehota 30 dní sa zníži o počet dní zodpovedajúci počtu dní nad
dva dni, ktoré sú potrebné na zápis do účtovných dokladov,
b) ak úhrada cla bola odložená podľa § 230 písm. b), začína
lehota plynúť odo dňa nasledujúceho po dni, keď uplynula
súhrnná lehota. Táto lehota sa zníži o počet dní zodpovedajúci
polovici súhrnnej lehoty,
c) ak úhrada cla bola odložená podľa § 230 písm. c), začína
lehota plynúť odo dňa, keď uplynula lehota, počas ktorej bol
predmetný tovar prepustený. Táto lehota sa zníži o počet dní
zodpovedajúci polovici počtu dní príslušnej lehoty.
(2) Ak je počet dní uvedených v odseku 1 písm. b) a c) nepárne
číslo, rovná sa počet dní, ktoré sa odpočítajú od lehoty 30 dní,
polovici najbližšieho nižšieho párneho čísla.
(3) Ak sú lehoty uvedené v odseku 1 písm. b) a c) určené na
kalendárne týždne alebo kalendárny mesiac, musí byť clo, ktorého
úhrada bola odložená, zaplatené
a) v piatok štvrtého kalendárneho týždňa nasledujúceho po týždni,
v ktorom sa odloženie úhrady cla povolilo, ak je lehota určená
na týždne,
b) šestnásty deň mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom sa
odloženie úhrady cla povolilo, ak je lehota určená na mesiac.
(1) Ak deklarant nedoplní v lehote určenej colnými orgánmi
colné vyhlásenie o predpísané údaje alebo nepredloží doklady
potrebné na colné konanie, colné orgány nepovolia odklad úhrady
cla, ktoré je zapísané v účtovných dokladoch v súlade
s ustanovením tohto zákona, vzťahujúcim sa na prijatie neúplných
colných vyhlásení.
(2) Odklad úhrady cla však colné orgány môžu povoliť aj
v prípadoch uvedených v odseku 1, ak suma cla, ktorá sa má vybrať,
je zapísaná do účtovných dokladov pred uplynutím lehoty 30 dní,
ktorá začína plynúť odo dňa, keď pôvodná suma cla bola zapísaná do
účtovných dokladov, alebo ak nebola zapísaná do účtovných
dokladov, odo dňa, keď bolo prijaté colné vyhlásenie vzťahujúce sa
na predmetný tovar. Lehota pre odloženie úhrady cla však nesmie
v týchto prípadoch presiahnuť lehotu, ktorá by bola určená podľa
§ 231, keby suma dlžného cla bola zapísaná v účtovných dokladoch
v čase, keď sa podalo colné vyhlásenie na predmetný tovar.
Pozhovenie s clom a povolenie splátok
(1) Na žiadosť môžu colné orgány povoliť dlžníkovi pozhovenie
s clom alebo jeho zaplatenie v splátkach, ak by bolo okamžité
zaplatenie spojené pre dlžníka s vážnou ujmou alebo ak nie je
z iných dôvodov možné vybrať celý nedoplatok cla od dlžníka naraz,
nie však na dobu dlhšiu, než je lehota, v ktorej sa premlčuje
právo vymáhať nedoplatok cla.
(2) Ak colné orgány povolia pozhovenie s clom alebo zaplatenie
cla v splátkach, musí byť colný dlh zabezpečený. Zabezpečenie sa
však nebude požadovať, ak by to vzhľadom na situáciu dlžníka, bolo
pre neho spojené s vážnou ujmou.
(3) Za dobu pozhovenia s clom zaplatí dlžník úrok z odloženej
sumy vo výške 140% diskontnej úrokovej sadzby Štátnej banky
česko-slovenskej platnej v prvý deň kalendárneho štvrťroka. Colné
orgány úrok predpíšu za celú dobu pozhovenia a o výške úroku
dlžníka upovedomia. Tento úrok je splatný do ôsmich dní odo dňa
doručenia platobného výmeru.
(4) Colné orgány nemusia vyžadovať úrok, ak by jeho
zaplatenie, vzhľadom na situáciu dlžníka, bolo pre neho spojené
s vážnou ujmou.
Dlžník môže sumu dlžného cla zaplatiť úplne alebo čiastočne aj
pred uplynutím určenej lehoty.
Tretia osoba môže úplne alebo sčasti zaplatiť clo namiesto
dlžníka.
Deň platby
(1) Za deň platby sa považuje
a) pri bezhotovostných prevodov z účtov v banke deň, keď sa
uskutočnilo odpísanie z účtu dlžníka,
b) pri platbách v hotovosti deň, keď banka, pošta alebo iná
oprávnená osoba hotovosť prijala alebo prevzala.
(2) Banky a pošty sú povinné previesť platby na príslušné účty
colných orgánov vždy najneskôr nasledujúci pracovný deň po tom, čo
sa platba z účtu dlžníka uskutočnila alebo keď bola v prospech
účtu colných orgánov v hotovosti prijatá. Pokiaľ je účet colných
orgánov vedený v inej banke než účet dlžníka, z ktorého sa platba
vykonáva, je banka, ktorá platbu uskutočňuje, povinná previesť
uhrádzanú sumu tej banke, v ktorej sa vedie účet colných orgánov,
v rovnakej lehote ako v predchádzajúcej vete. Rovnakým spôsobom sa
postupuje pri platbách prijímaných v prospech účtu colných orgánov
v hotovosti. Banka, v ktorej sú vedené účty colných orgánov,
pripíše v ich prospech takto prevedené platby najdlhšie
nasledujúci pracovný deň po tom, čo k týmto peňažným prostriedkom
získala dispozičné právo. Súčasne sú banky a pošty povinné oznámiť
colným orgánom deň, keď došlo k odpísaniu platby z účtu dlžníka.
V prípade nedodržania týchto lehôt sú povinné uhradiť colným
orgánom úrok vo výške bežnej diskontnej sadzby Štátnej banky
česko-slovenskej zo sumy včas neprevedenej.
(3) Pokiaľ dá dlžník príkaz na úhradu cla a banka príkaz
nevykoná v deň uvedený v príkaze z iných dôvodov než z nedostatku
finančných prostriedkov na účte dlžníka, ručí dlžníkovi banka.
Úhrada cla má prednosť pred inými úhradami.
(4) O dodržaní postupov bánk a pôšt uvedených v odsekoch 2
a 3 sú oprávnené presvedčovať sa miestnym vyšetrovaním colné
orgány, v ktorých prospech sa platba uskutočnila, alebo colný
orgán nimi dožiadaný.
(1) Ak clo nebolo zaplatené v určenej lehote,
a) sú colné orgány oprávnené použiť podľa svojej voľby všetky
ustanovené prostriedky včítane exekúcie, aby zabezpečili
príslušnú platbu cla,
b) bude z nezaplatenej sumy cla vymeraný úrok z omeškania, ktorý
je príslušenstvom cla. Úrok z omeškania nesmie byť nižší ako
úrok uvedený v § 233 ods. 3.
(2) Colné orgány môžu od vybratia úroku z omeškania upustiť,
ak
a) by vybratie úroku, vzhľadom na situáciu dlžníka, bolo pre
dlžníka spojené s vážnou ujmou, alebo
b) jeho výška nepresiahne sumu 100 Kčs, alebo
c) clo je zaplatené do piatich dní po uplynutí lehoty splatnosti.
(3) Colné orgány môžu odpísať nedoplatok na cle z vlastného
podnetu, ak je úplne nevymožiteľný. Za nevymožiteľný sa považuje
nedoplatok, ktorý sa bezvýsledne vymáhal od dlžníka aj iných osôb,
od ktorých sa mohol vymáhať, alebo ak by vymáhanie neviedlo zrejme
k výsledku, alebo je pravdepodobné, že by výťažok vymáhania
presiahol náklady na jeho vymáhanie. Rovnako sa postupuje, ak síce
nedoplatok na cle nie je nevymožiteľný, ale jeho vymáhanie je
spojené s osobitnými a nepomernými ťažkosťami.
ŠTVRTÝ DIEL
PREMLČANIE PRÁVA VYMÁHAŤ NEDOPLATOK CLA A ZÁNIK COLNÉHO DLHU
Premlčanie práva vymáhať nedoplatok cla
(1) Právo vybrať a vymáhať nedoplatok cla sa premlčuje po
šiestich rokoch po roku, v ktorom sa stal splatným.
(2) Ak sa vykoná úkon smerujúci k vybratiu alebo vymoženiu
nedoplatku, premlčacia lehota sa prerušuje a začína plynúť nová
premlčacia lehota po uplynutí kalendárneho roka, v ktorom bol
dlžník o tomto úkone upovedomený; nedoplatky cla možno však
vymáhať najneskôr do dvadsiatich rokov počítaných od konca roka,
v ktorom sa stal nedoplatok splatným.
(3) Na premlčanie sa prihliadne iba vtedy, ak to dlžník
namieta a len v rozsahu uplatňovanej námietky.
(4) Ak je nedoplatok cla zabezpečený na hnuteľných veciach,
nemôže sa záložné právo premlčať, ak má veriteľ záloh v držaní.
(5) Ak je nedoplatok cla zabezpečený záložným právom na
nehnuteľnostiach zápisom v príslušnej evidencii, nemožno do
tridsiatich rokov po tomto zápise proti uplatneniu zabezpečeného
práva namietať premlčanie nedoplatku.
(6) Úkonom na vymáhanie nedoplatku cla je aj písomná upomienka
o zaplatenie cla doručená dlžníkovi.
Zánik colného dlhu
Colný dlh zaniká
a) zaplatením cla,
b) odpustením cla,
c) pri tovare navrhnutom do režimu zahŕňajúceho povinnosť
zaplatiť clo
1. vyhlásením colného vyhlásenia za neplatné,
2. prepadnutím tovaru v prospech štátu alebo jeho zhabaním
alebo zničením so súhlasom colných orgánov, alebo jeho
zničením alebo nenahraditeľnou stratou v dôsledku jeho
povahy alebo nehody alebo vyššej moci, alebo ak ho
deklarant v súlade s § 189 prenechal v prospech štátu,
d) následným prepadnutím tovaru v prospech štátu alebo jeho
zhabaním, ak colný dlh vznikol v súlade s § 195 a tovar bol
zaistený pri jeho nezákonnom dovoze.
Ustanovenia § 239 písm. a) až c) sa vzťahujú primerane aj na
zánik colného dlhu uvedeného v § 209. Tento dlh zanikne, ak boli
zrušené formality vykonávané s ohľadom na preferenčné sadzobné
opatrenia uvedené v § 209.
PIATY DIEL
VRÁTENIE A ODPUSTENIE CLA
(1) Vrátením cla sa rozumie vrátenie už zaplateného dovozného
alebo vývozného cla.
(2) Odpustením cla sa rozumie rozhodnutie o zániku colného
dlhu alebo vyhlásenie jeho zápisu v účtovných dokladoch za
neplatné, ak ešte nebolo clo zaplatené.
(1) Colné orgány vrátia alebo odpustia dovozné alebo vývozné
clo, ak zistia, že táto suma cla nebola alebo nie je dlžná
v súlade s colnými predpismi alebo bola zapísaná do účtovných
dokladov v rozpore s § 223 ods. 2.
(2) Colné orgány vrátia dovozné alebo vývozné clo, ak sa im
žiadosť podá v lehote troch rokov odo dňa, keď sa suma dlžníkovi
oznámila. Túto lehotu colné orgány predĺžia, ak z evidencie
predloženej dlžníkom vyplýva, že dlžník nemohol žiadosť v určenej
lehote podať z dôvodu nehody alebo vyššej moci. Ak colné orgány
zistia skutočnosti uvedené v odseku 1 sami, vrátia alebo odpustia
clo z vlastného podnetu.
Colné orgány vrátia alebo odpustia dovozné alebo vývozné clo,
ak platnosť colného vyhlásenia bola zrušená v súlade s § 65 až
68, clo bolo zaplatené a žiadosť o jeho vrátenie podala príslušná
osoba v lehote uvedenej v § 67 a 68.
(1) Colné orgány vrátia alebo odpustia dovozné alebo vývozné
clo, ak zistia, že suma cla zapísaná v účtovných dokladoch sa
vzťahuje na tovar, ktorý dovozca odmietol vzhľadom na to, že bol
vadný alebo nezodpovedal podmienkam zmluvy, na ktorej základe bol
dovezený. Za vadný tovar sa považuje aj tovar, ktorý bol poškodený
pred jeho prepustením.
(2) Colné orgány vrátia alebo odpustia clo za podmienky, že
a) tovar sa nepoužíval, s výnimkou počiatočného použitia
potrebného na zistenie vady alebo že nezodpovedá zmluvným
podmienkam, a
b) tovar sa vyviezol späť do zahraničia.
(3) Colné orgány na žiadosť oprávnenej osoby povolia, aby bol
tovar namiesto spätného vývozu zničený pod ich priamym dohľadom
alebo za účelom jeho neskoršieho spätného vývozu prepustený do
režimu tranzitu alebo režimu uskladnenia v colnom sklade, alebo
umiestnený do slobodného colného pásma alebo slobodného colného
skladu. Na uvedené účely sa tento tovar pokladá za zahraničný
tovar.
(4) Colné orgány nevrátia alebo neodpustia dovozné clo, ak
predmetný tovar ešte pred podaním colného vyhlásenia, bol dočasne
dovezený na skúšky, s výnimkou prípadov, keď skutočnosť, že je
tovar vadný alebo nezodpovedá podmienkam zmluvy, sa nemohla za
normálnych okolností zistiť počas týchto skúšok.
(5) Colné orgány vrátia alebo odpustia dovozné clo z dôvodov
uvedených v odseku 1, ak sa im žiadosť podá do dvanástich mesiacov
odo dňa, keď bola dlžníkovi suma cla oznámená. Vo výnimočných
a odôvodnených prípadoch môžu colné orgány túto lehotu predĺžiť.
(1) Ak príslušnej osobe nemožno pripočítať klamanie alebo
zrejmé zanedbanie, môžu colné orgány dovozné alebo vývozné clo
vrátiť alebo odpustiť aj z iných dôvodov, než sú uvedené v § 242
až 244, najmä vtedy, ak by bola zaplatením cla vážne ohrozená
výživa dlžníka alebo osôb na jeho výživu odkázaných, alebo pokiaľ
by vymáhanie nedoplatku viedlo k hospodárskemu zániku dlžníka.
(2) Colné orgány clo vrátia alebo odpustia z dôvodov uvedených
v odseku 1, ak sa im žiadosť podá do dvanástich mesiacov odo dňa,
keď bola suma cla oznámená dlžníkovi.
Colné orgány dovozné alebo vývozné clo vrátia alebo odpustia
iba vtedy, ak je suma cla, ktorá sa má vrátiť alebo odpustiť,
vyššia ako 100 Kčs a ak žiadosť o vrátenie alebo odpustenie cla
bola podaná v súlade s § 242 až 244. Colné orgány môžu z dôvodov
hodných zreteľa vrátiť alebo odpustiť aj nižšiu sumu.
(1) Ak colné orgány vrátili dovozné alebo vývozné clo alebo
úrok z omeškania nimi predpísaný v dobe splatnosti cla, nie sú
povinné platiť úroky. Colné orgány však úrok zaplatia, ak
a) rozhodnutie o vrátení cla nerealizovali do jedného mesiaca odo
dňa jeho vydania,
b) rozhodnutie, ktorým sa nepovoľuje vrátenie cla, bolo po podaní
odvolania vyhlásené za neplatné. Úrok sa zaplatí odo dňa, keď
bolo odvolanie podané.
(2) Úroková sadzba sa rovná výške 140% diskontnej úrokovej
sadzby Štátnej banky česko-slovenskej platnej prvý deň
kalendárneho štvrťroka.
Colný dlh nezanikol a zápis v účtovných dokladoch je platný aj
naďalej, ak sa colný dlh odpustil omylom alebo príslušná suma bola
omylom vrátená.
DESIATA HLAVA
COLNÉ PRIESTUPKY A COLNÉ DELIKTY
PRVÝ DIEL
PORUŠENIE COLNÝCH PREDPISOV
Colné predpisy poruší ten, kto
a) nezákonne dovezie alebo vyvezie tovar,
b) uvedie nesprávne údaje o tovare podliehajúcom colnému dohľadu,
c) spôsobí, že mu príslušný colný orgán udelil povolenie na
základe nepravých, pozmenených alebo falšovaných dokladov
alebo nesprávnych alebo nepravdivých údajov,
d) spôsobí, že mu bol tovar prepustený na základe nepravých,
pozmenených alebo falšovaných dokladov alebo nesprávnych alebo
nepravdivých údajov,
e) nedodrží podmienky ustanovené pre tovar prepustený do režimu
s podmienečným oslobodením, tovar dočasne uskladnený, tovar,
ktorý bol oslobodený od dovozného cla v dôsledku jeho
konečného použitia alebo umiestnený v slobodnom colnom pásme
alebo slobodnom colnom sklade,
f) falšuje doklady o dovážanom a vyvážanom tovare alebo tovare
v tranzite,
g) prechováva tovar, ktorý unikol colnému dohľadu,
h) poruší colné uzávery,
i) neuposlúchne výzvu colného orgánu alebo colníka alebo inak im
bráni pri výkone ich činnosti.
DRUHÝ DIEL
COLNÉ PRIESTUPKY
Colný priestupok
(1) Colným priestupkom je zavinené konanie, ktoré porušuje
alebo ohrozuje záujem spoločnosti spôsobom uvedeným v § 249, ak
nejde o trestný čin.
(2) Na zodpovednosť za colný priestupok postačí zavinenie
z nedbanlivosti.
(3) Konaním sa rozumie aj opomenutie takého konania, na ktoré
bol páchateľ podľa okolností a svojich osobných pomerov povinný.
Sankcie
(1) Za colný priestupok možno uložiť tieto sankcie
a) napomenutie,
b) pokutu vo výške uvedenej v odseku 2,
c) prepadnutie tovaru.
(2) Za colný priestupok uvedený v § 249 písm. a) až e) možno
uložiť pokutu do 50 000 Kčs a za colný priestupok podľa § 249
písm. f) až i) pokutu do 10 000 Kčs.
(3) V blokovom konaní možno uložiť pokutu do 5000 Kčs.
Splatnosť pokuty
Pokuta uložená za colný priestupok je splatná do 30 dní odo
dňa, keď nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie, ktorým sa uložila.
Miestna príslušnosť
(1) Colné priestupky prejednávajú colné orgány, v ktorých
obvode bol colný priestupok zistený, aj keď bol spáchaný v obvode
iného colného orgánu.
(2) Colný orgán príslušný na prejednanie colného priestupku
podľa odseku 1 môže postúpiť vec na prejednanie colnému orgánu,
v ktorého obvode osoba, ktorá sa colného priestupku dopustila,
býva alebo pracuje.
TRETÍ DIEL
COLNÉ DELIKTY
Colný delikt
(1) Colného deliktu sa dopustí právnická osoba, ktorá porušila
alebo ohrozila záujem spoločnosti spôsobom uvedeným v § 249.
(2) Na účely uvedené v ustanoveniach tejto hlavy sa za
právnickú osobu považuje aj fyzická osoba - podnikateľ.
Sankcie
(1) Za colný delikt možno uložiť tieto sankcie
a) pokutu vo výške uvedenej v odseku 2,
b) prepadnutie tovaru.
(2) Za porušenie colných predpisov uvedených v § 249 písm. a)
až e) možno uložiť pokutu až do výšky 2 000 000 Kčs a za porušenie
colných predpisov uvedených v § 249 písm. f) až i) pokutu až do
výšky 50 000 Kčs.
(3) Sankciu prepadnutia tovaru možno uložiť samostatne alebo
spoločne so sankciou pokuty.
Prepadnutie tovaru
(1) Prepadnutie tovaru možno vysloviť, ak tovar patrí
právnickej osobe, ktorá sa dopustila colného deliktu, a tovar
a) bol na spáchanie colného deliktu použitý alebo určený, alebo
b) bol colným deliktom získaný alebo bol nadobudnutý za tovar
colným deliktom získaný.
(2) Prepadnutie tovaru nemožno vysloviť, ak je hodnota tovaru
v nápadnom nepomere k povahe colného deliktu.
(3) Vlastníkom prepadnutého tovaru sa stáva štát.
Pokutu podľa § 255 alebo prepadnutie tovaru podľa § 256 možno
právnickej osobe uložiť len do jedného roka odo dňa, keď sa colné
orgány dozvedeli o tom, že táto osoba porušila alebo nesplnila
povinnosť uloženú colnými predpismi, najneskôr však do šiestich
rokov odo dňa, keď k tomuto porušeniu alebo nesplneniu povinnosti
došlo.
Splatnosť pokuty
Pokuta uložená za colný delikt je splatná do 30 dní odo dňa,
keď nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie, ktorým bola uložená.
Zhabanie tovaru
(1) Ak za colný delikt nebola uložená sankcia prepadnutia
tovaru uvedeného v § 256 ods. 1 písm. a) alebo b), možno
rozhodnúť, že sa taký tovar zhabáva, ak nepatrí páchateľovi
colného deliktu a ak to vyžaduje bezpečnosť osôb alebo majetku
alebo iný všeobecný záujem.
(2) O zhabaní tovaru nemožno rozhodnúť, ak od spáchania
colného deliktu uplynulo šesť rokov. Ustanovenie § 256 ods. 2
platí obdobne.
(3) Vlastníkom zhabaného tovaru sa stáva štát.
Miestna príslušnosť
(1) Colné delikty prejednajú colné orgány, v ktorých obvode má
príslušná osoba sídlo alebo bydlisko.
(2) Ak táto osoba nemá sídlo alebo bydlisko v tuzemsku,
prejedná colný delikt colný orgán, v ktorého obvode bol colný
delikt spáchaný, alebo colný orgán, v ktorého obvode bol colný
delikt zistený.
JEDENÁSTA HLAVA
COLNÉ ZÁLOŽNÉ PRÁVO A VYMÁHANIE NEDOPLATKOV
PRVÝ DIEL
COLNÉ ZÁLOŽNÉ PRÁVO
(1) Na zabezpečenie cla a jeho príslušenstva, daní a poplatkov
vyberaných pri dovoze a pokuty vzniká podľa tohto zákona colné
záložné právo k veciam, prípadne pohľadávkam dlžníka alebo
ručiteľa. Rozhodnutie colných orgánov o tom, na ktoré veci,
prípadne pohľadávky dlžníka alebo ručiteľa sa colné záložné právo
vzťahuje, sa doručí dlžníkovi alebo ručiteľovi, ktorý sa proti
nemu môže odvolať v lehote pätnástich dní odo dňa doručenia. Toto
odvolanie nemá odkladný účinok.
(2) Rozhodnutie musí obsahovať druh pohľadávky, jej výšku
a predmet colného záložného práva.
(3) Rozhodnutie o zriadení colného záložného práva sa
s vyznačením jeho právoplatnosti a vykonateľnosti zašle podľa
povahy veci buď na záznam colného záložného práva v príslušnej
evidencii, alebo držiteľovi zálohu, prípadne poddlžníkovi.
DRUHÝ DIEL
VYMÁHANIE NEDOPLATKOV
(1) Ak sa clo a jeho príslušenstvo, dane a poplatky nevyberajú
pri dovoze, náklady konania, skladné a pokuty uložené podľa
colných predpisov neuhradia v zákonnej lehote, vyzvú colné orgány
dlžníka, aby tento nedoplatok zaplatil v náhradnej lehote,
najmenej osemdennej, a upozornia ho, že po uplynutí tejto
náhradnej lehoty prikročia bez ďalšieho k vymáhaniu nedoplatku.
Proti výzve sa možno odvolať v lehote pätnástich dní. Odvolanie
nemá odkladný účinok.
(2) Vymáhanie možno začať aj bez výzvy, pokiaľ hrozí
nebezpečenstvo, že účel vymáhania bude zmarený, ak sa nepristúpi
k vymáhaniu bez meškania.
(3) Vymáhanie vykonávajú colné orgány exekúciou. O vykonanie
exekúcie môžu colné orgány požiadať aj súd.
(4) Exekučný titul pre exekúciu je vykonateľné rozhodnutie,
ktorým sa ukladá peňažné plnenie.
(5) Exekúcia sa vykonáva vydaním exekučného príkazu na
a) prikázanie pohľadávky na peňažné prostriedky dlžníkov na
účtoch vedených v bankách alebo iné pohľadávky,
b) zrážku zo mzdy, inej odmeny za závislú činnosť alebo náhrady
za pracovný príjem, dôchodky, sociálne a nemocenské dávky,
štipendiá a pod.,
c) predaj hnuteľných vecí,
d) predaj nehnuteľností.
(6) Pre výkon exekúcie sa použije primerane Občiansky súdny
poriadok, pokiaľ tento zákon neustanovuje inak.
(7) Exekučný príkaz sa doručuje dlžníkovi alebo ručiteľovi
a ďalším osobám, ktorým sa exekučným príkazom ukladajú povinnosti.
Všetky tieto osoby môžu proti nemu podať do pätnástich dní
námietky. O námietkach rozhodne colný orgán, ktorý exekúciu
nariadil. Pokiaľ sa začala exekúcia podľa odseku 2, pripúšťa sa
proti exekučnému príkazu odvolanie, rovnako ako pri výzve podľa
odseku 1.
(8) Výkon rozhodnutia možno odložiť, ak dlžník alebo ručiteľ
žiada o splátky, o pozhovenie alebo odpustenie cla, a aj bez
žiadosti, ak sa vyšetrujú skutočnosti rozhodné pre čiastočné alebo
úplné zrušenie výkonu rozhodnutia. Ak sa povolí odklad, už
vykonané úkony zostanú zachované.
(9) Ak sa v priebehu ďalšieho vymáhania preukáže, že sa
vymáhalo neoprávnene, patrí dlžníkovi alebo ručiteľovi za takto
neoprávnene vymožené sumy náhrada v dvojnásobnej výške úroku
uvedeného v § 233 ods. 3. Pokiaľ ešte exekúcia trvá, zruší ju
colný úrad z úradnej povinnosti. Ak je skutočná škoda spôsobená
neoprávneným vymáhaním vyššia ako zákonom priznaná náhrada,
uhrádza sa táto škoda namiesto náhrady.
Exekučné náklady
(1) Exekučné náklady uhrádza dlžník, pokiaľ sa exekúcia
nevykonala neoprávnene.
(2) Náhrada exekučných nákladov spočíva jednak v náhrade
nákladov za výkon zhabania a za výkon predaja, jednak v náhrade
hotových výdavkov colných orgánov.
(3) Náhrada nákladov za výkon zhabania je 2% vymáhaného
nedoplatku, najmenej však 200 Kčs. Ak sa pre ten istý nedoplatok
vykonalo zhabanie niekoľkými samostatnými úkonmi, alebo ak sa
zhabanie opakovalo, náhrada nákladov za výkon zhabania toho istého
nedoplatku sa počíta len raz.
(4) Náhrada nákladov za výkon predaja je 2% vymáhaného
nedoplatku, najmenej však 200 Kčs.
(5) Náhrada exekučných nákladov podľa odsekov 3 a 4 sa počíta
zo sumy zaokrúhlenej na celé stokoruny hore.
(6) Dlžník je povinný uhradiť exekučné náklady z výkonu
zhabania podľa odseku 3 vždy, len čo na výkon exekúcie poverený
pracovník colného úradu alebo súdu oznámil dlžníkovi alebo jeho
zástupcovi príčinu svojho príchodu a spísal úvodnú vetu exekučnej
zápisnice alebo len čo bol odoslaný exekučný príkaz.
(7) Pri exekučných nákladoch za výkon predaja podľa odseku 4
je dlžník povinný ich uhradiť vždy, len čo došlo k začatiu dražby
a spísala sa úvodná veta dražobnej zápisnice.
(8) Náhradu hotových výdavkov uhrádza dlžník, aj keď k výkonu
predaja nedošlo.
(9) Náhradu hotových výdavkov uhrádza dlžník v skutočnej výške
do 30 dní odo dňa, keď mu bola ich výška oznámená. Proti tomuto
rozhodnutiu možno podať námietku podľa § 264.
(10) Ak sa výkon zhabania alebo výkon predaja týka viacerých
dlžníkov alebo sa uskutočňuje spoločne a hotové výdavky sa týchto
prípadov týkajú, rozvrhuje sa ich výška podľa pomeru jednotlivých
nedoplatkov.
(11) Náhrada exekučných nákladov podľa odsekov 3 a 4 sa vymáha
súčasne s nedoplatkom, pre ktorý sa exekúcia vykonáva.
TRETÍ DIEL
NÁMIETKY
(1) Dlžník alebo ručiteľ môže uplatniť námietku proti
akémukoľvek úkonu colných orgánov v súvislosti s vymáhacím alebo
zaisťovacím konaním.
(2) Námietka sa musí podať písomne alebo ústne do zápisnice
v lehote tridsiatich dní odo dňa, keď sa o úkone dozvedel, a to na
colnom orgáne, ktorý úkon vykonal. Colný orgán posúdi námietky,
rozhodne o nich a toto rozhodnutie odôvodní.
(3) Proti tomuto rozhodnutiu sa nemožno odvolať. Podaná
námietka nemá odkladný účinok pre samotné konanie.
DVANÁSTA HLAVA
ZAISTENIE A PREDAJ TOVARU
PRVÝ DIEL
ZAISTENIE TOVARU
(1) Colné orgány môžu na prejednanie nezákonného dovozu,
vývozu alebo tranzitu tovaru zaistiť tovar, o ktorom možno dôvodne
predpokladať, že
a) sa na spáchanie colného priestupku použil alebo určil, alebo
sa colným priestupkom získal alebo nadobudol za tovar colným
priestupkom získaný, alebo
b) sa na spáchanie colného deliktu použil alebo určil, alebo sa
colným deliktom získal alebo nadobudol za tovar colným
deliktom získaný.
(2) Colné orgány môžu zaistiť tovar podľa odseku 1 bez ohľadu
na práva tretích osôb.
(1) Colné orgány vydajú o zaistení tovaru rozhodnutie
a doručia ho osobe, ktorej bol tovar zaistený. Proti rozhodnutiu
o zaistení tovaru sa môže osoba, ktorej bol tovar zaistený,
odvolať v lehote pätnástich dní odo dňa doručenia. Toto odvolanie
nemá odkladný účinok.
(2) V rozhodnutí o zaistení tovaru sa uvedú dôvody, pre ktoré
sa tovar zaisťuje, a poučenie o právach a povinnostiach osoby,
ktorej sa rozhodnutie týka. V rozhodnutí sa uvedie aj upozornenie,
že tovar sa predá, ak sa pokuta nezaplatí.
(3) Tovar, ktorý možno podľa § 264 zaistiť, môže colný úrad
ponechať osobe a uložiť jej, že tovar nesmie používať, predávať
alebo s ním iným spôsobom nakladať.
(1) Osoba, ktorej bolo doručené rozhodnutie o zaistení tovaru,
je povinná tento tovar colným orgánom vydať.
(2) Ak zaistený tovar nie je na výzvu colných orgánov vydaný,
možno ho tomu, kto ho má u seba, odňať.
(3) O vydaní alebo odňatí zaisteného tovaru sa vyhotoví úradný
záznam, v ktorom sa uvedie aj opis tovaru. Osobe, ktorá tovar
vydala alebo ktorej sa tovar odňal, vystavia colné orgány
potvrdenie o vydaní alebo odňatí tovaru.
(1) Ak zaistený tovar nie je už na ďalšie konanie potrebný
a ak neprichádza do úvahy jeho prepadnutie alebo zhabanie v konaní
o colnom priestupku alebo colnom delikte alebo predaj podľa
§ 268, vráti sa osobe, ktorej bol zaistený.
(2) Ak právo na zaistený tovar uplatní iná osoba než tá,
ktorej bol tovar zaistený, alebo ak majú colné orgány pochybnosti
o tom, či tovar patrí osobe, ktorej bol tovar zaistený, nevydajú
tovar a odkážu tieto osoby, aby svoj nárok uplatnili v súdnom
konaní.
DRUHÝ DIEL
PREDAJ TOVARU
(1) Colné orgány môžu predať dočasne uskladnený tovar, ak sa
colné vyhlásenie nepodalo v lehote ustanovenej v § 48.
(2) Colné orgány môžu predať tovar zaistený podľa § 264
ods. 1, pri ktorom nebolo vyslovené prepadnutie tovaru, alebo
ktorý nebol zhabaný, na úhradu pokuty uloženej za colný priestupok
alebo za colný delikt, ak pokuta nie je uhradená do 30 dní po
nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bola uložená.
(3) Colné orgány môžu tovar podliehajúci rýchlej skaze alebo
živé zvieratá, zaistené podľa § 264 ods. 1, ihneď predať.
(1) Colné orgány predajú tovar spravidla v dražbe. Pritom
postupujú podľa osobitných predpisov. 5)
(2) Tovar, ktorý sa nemohol predať v dražbe, predajú colné
orgány osobám spôsobilým podľa právnych predpisov na nakladanie
s predávaným druhom tovaru.
(3) S tovarom, ktorý nemožno predávať alebo používať zo
zdravotných, zverolekárskych, rastlinolekárskych, bezpečnostných
alebo iných dôvodov, naloží colný úrad spôsobom ustanoveným
osobitnými predpismi.
(1) Z výťažku predaja tovaru sa prednostne uhradí clo a jeho
príslušenstvo, dane a poplatky vyberané pri dovoze a ich
príslušenstvo, náklady konania, skladné a pokuty uložené podľa
colných predpisov. Zvyšok výťažku vyplatia colné orgány
oprávnenému. Ak sa oprávnený neprihlási do troch rokov po predaji
tovaru, pripadne zvyšok výťažku predaja štátu.
(2) Ak tretia osoba uplatní do troch rokov po predaji tovaru
na colných orgánoch nárok na zvyšok výťažku predaja tovaru, odkážu
colné orgány túto osobu, aby svoj nárok uplatnila v konaní
v občianskoprávnych veciach.
(3) O predaji tovaru sa upovedomí osoba, ktorej bol tovar
zaistený.
(1) Colné orgány sú oprávnené predať, prípadne inak nakladať
s tovarom,
a) pri ktorom bolo vyslovené prepadnutie, alebo ktorý bol zhabaný
v konaní vykonávanom o colných priestupkoch alebo v konaní
vykonávanom o colných deliktoch,
b) pri ktorom bolo vyslovené prepadnutie veci, alebo ktorý bol
zhabaný v trestnom konaní vykonávanom o trestných činoch
spáchaných pri dovoze, vývoze a tranzite tovaru,
c) ktorý deklarant prenechal v prospech štátu.
(2) Ministerstvo ustanoví vyhláškou postup pri predaji,
prípadne inom nakladaní s tovarom uvedeným v odseku 1.
TRINÁSTA HLAVA
SPOLOČNÉ, PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA
Ak clo a jeho príslušenstvo, dane a poplatky vyberané pri
dovoze a ich príslušenstvo, náklady konania, skladné a pokuty
uložené podľa colných predpisov nemožno uhradiť
v česko-slovenskej mene, môžu colné orgány na ich úhradu prijímať
aj zahraničnú menu. Na prepočet zahraničnej meny na
česko-slovenské koruny sa použije nákupný kurz devízového trhu
Štátnej banky česko-slovenskej platný v okamihu, keď sa úhrada
vykonáva.
Ministerstvo financií Slovenskej republiky v osobitných
prípadoch môže odpustiť clo pri dovoze tovaru, najmä v prípadoch
dovozu pre zdravotníctvo, školstvo, ekológiu a humanitárne
organizácie.
Ak medzinárodná zmluva obsahuje ustanovenia odchylné od tohto
zákona alebo od predpisov podľa neho vydaných, platia ustanovenia
medzinárodnej zmluvy.
Colná štatistika
(1) Colné orgány zabezpečujú zber údajov a spracovanie
informácií o tovare, ktorému sa pridelilo colne schválené určenie
na základe dokladov predpísaných v colnom konaní.
(2) Spôsob vedenia colnej štatistiky upraví ministerstvo po
dohode s Federálnym štatistickým úradom vyhláškou.
Ak tento zákon neustanovuje inak, platia pre konanie pred
colnými orgánmi
a) vo veciach colných priestupkov všeobecné predpisy
o priestupkoch, 6)
b) v ostatných veciach všeobecné predpisy o správnom konaní. 1)
Rozhodnutie o povolení režimu
(1) Rozhodnutie o žiadosti o povolenie režimu s ekonomickými
účinkami sa musí vydať v lehote troch mesiacov odo dňa prijatia
žiadosti príslušným colným orgánom. Túto lehotu možno predĺžiť iba
vtedy, ak rozhodnutie nemožno vzhľadom na zložitosť prípadu vydať
v trojmesačnej lehote; príslušný colný orgán musí o skutočnosti,
ktorá mu bráni vydať rozhodnutie, upovedomiť žiadateľa ešte pred
uplynutím tejto lehoty, uviesť dôvody a určiť lehotu, v ktorej
rozhodnutie vydá.
(2) Rozhodnutie, ktorým sa udeľuje povolenie použiť režim
s ekonomickými účinkami, nemusí mať písomnú formu.
(1) Ak nie je ustanovené inak, nemá odvolanie proti
rozhodnutiu colných orgánov odkladný účinok. Colné orgány môžu
odkladný účinok rozhodnutia vo výnimočných prípadoch povoliť, ak
to vyžadujú oprávnené záujmy osoby, ktorá je rozhodnutím dotknutá,
a ak sa tým nesťaží vymáhanie nedoplatkov alebo ak tomu nebráni
všeobecný záujem.
(2) Včas podané odvolanie proti rozhodnutiu o uložení sankcie
za colný priestupok alebo colný delikt má odkladný účinok, ktorý
nemožno vylúčiť.
Zabezpečením a ustanovením colného dlhu a premlčaním práva
vymáhať nedoplatok cla podľa tohto zákona sa rozumie tiež
zabezpečenie a ustanovenie daňovej a poplatkovej povinnosti pri
dovoze a premlčanie práva vymáhať dane a poplatky pri dovoze.
Na colné konanie začaté pred nadobudnutím účinnosti tohto
zákona sa použijú predpisy platné pred týmto dňom; nové predpisy
sa použijú iba vtedy, ak je to pre deklaranta výhodnejšie.
Pokiaľ colné orgány vykonávajú oprávnenia podľa osobitných
predpisov a pokiaľ tieto predpisy neustanovujú inak, majú rovnaké
práva a povinnosti ako pri colnom dohľade. To isté platí o právach
a povinnostiach subjektov, ktoré tomuto dohľadu podliehajú.
Zrušujú sa:
1. § 16 až 22,
§ 24 až 31,
§ 33 až 39 a
§ 41 až 123 colného
zákona č. 44/1974 Zb. v znení zákonov č. 117/1983 Zb.,
č. 5/1991 Zb. a č. 217/1992 Zb.
2. § 2, 3 a
4 nariadenia vlády Českej a Slovenskej Federatívnej
Republiky č. 525/1991 Zb., ktorým sa vydáva colný sadzobník.
Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januárom 1993.
Zákon č. 165/1993 Z.z. nadobudol účinnosť 1. augustom 1993.
Zákon č. 325/1993 Z.z. nadobudol účinnosť 1. januárom 1994.
Stráský v.r.
Kováč v.r.
1) Vyhláška ministra zahraničných vecí č. 160/1988 Zb.
o Medzinárodnom dohovore o harmonizovanom systéme opisu
a číselného označovania tovaru a Protokol a jeho zmene.
2) Všeobecná dohoda o clách a obchode (vládna vyhláška
č. 59/1948 Zb., ktorou sa uvádza do dočasnej platnosti
Všeobecná dohoda o clách a obchode, v platnom znení).
Dohoda o vykonávaní článku VII Všeobecnej dohody o clách
a obchode a Protokol k nej (vyhláška ministra zahraničných vecí
č. 120/1984 Zb.).
3) Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok).
4) Napr. vyhláška ministra zahraničných vecí č. 157/1964 Zb.
o Viedenskom dohovore o diplomatických stykoch, vyhláška
ministra zahraničných vecí č. 32/1969 Zb. o Viedenskom dohovore
o konzulárnych stykoch, vyhláška ministra zahraničných vecí
č. 40/1987 Zb. o Dohovore o osobitných misiách.
5) Zákon č. 174/1950 Zb. o dražbách mimo exekúcie, v platnom
znení.
6) Zákon ČNR č. 200/1990 Zb. o priestupkoch.
Zákon SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení zákona SNR
č. 524/1990 Zb.