Zdieľanie poznámky:
Obsah
Typ obsahu
115/1995 Z.z.
ZÁKON
NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY
zo 4. mája 1995
o ochrane zvierat
Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto
zákone:
PRVÁ ČASŤ
VŠEOBECNÉ USTANOVENIA
Účel zákona
(1) Účelom tohto zákona je utvoriť predpoklady na ochranu
zvierat úpravou správania ľudí k nim a upraviť základné podmienky
chovu a držby nebezpečných živočíchov.
(2) Zvieraťom sa na účely tohto zákona rozumie každý živočíšny
stavovec okrem človeka.
Základné povinnosti pri chove a držbe zvierat
Každá právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá zviera trvalo
alebo prechodne chová alebo drží (ďalej len "chovateľ"), je
povinná zabezpečiť zvieraťu výživu, opateru a umiestnenie
zodpovedajúce jeho fyziologickým potrebám a správaniu a poskytnúť
mu potrebnú voľnosť pohybu. Voľnosť pohybu zvieraťa sa nesmie
obmedzovať trvalo alebo zbytočne, alebo keď to zvieraťu spôsobuje
bolesť alebo poranenie.
Základné povinnosti pri preprave zvierat
(1) Chovateľ je povinný pred vykonaním prepravy zvieraťa
skontrolovať, či je zviera schopné prepravy.
(2) Prepravy nie sú schopné zvieratá
a) gravidné, u ktorých by mohol nastať pôrod počas prepravy,
b) mladšie ako dva dni, s výnimkou hydiny.
(3) Choré, zranené alebo gravidné zvieratá (odsek 2) možno
prepravovať len na účel veterinárneho ošetrenia alebo naliehavého
usmrtenia.
(4) Preprava zvierat sa musí vykonať čo najkratšou cestou.
Zvieratá musia byť pri preprave chránené pred zranením, nepriazňou
počasia a pred prudkým kolísaním teploty. Počas prepravy sa musí
zvieratám zabezpečiť potrebný prísun krmiva, vody a iných
tekutín.
Zaobchádzanie so zvieratami
Zakazuje sa
a) bez vážneho dôvodu zapríčiniť zvieraťu bolesť, poranenie
alebo utrpenie, uvádzať ho do stavu úzkosti a strachu,
b) nútiť zviera na výkon, ktorý nezodpovedá jeho stavu a
biologickým schopnostiam, alebo zaobchádzať so zvieraťom tak,
aby to viedlo k jeho neúmernému fyzickému vyčerpaniu, okrem
schválených pokusných dôvodov,
c) obmedzovať výživu zvieraťa z iných ako zdravotných alebo
schválených pokusných dôvodov,
d) štvať zvieratá proti sebe bez toho, aby to vyžadoval lov alebo
poľovnícky výcvik,1)
e) amputovať pazúry, zbaviť mäsožravca zubov, onemiť alebo
oslepiť zviera z iných ako zdravotných alebo schválených
pokusných dôvodov,
f) zasahovať do priebehu pôrodu spôsobom, ktorý zväčšuje bolesť
alebo poškodzuje zdravie zvieraťa,
g) vykonávať krvavé zákroky a injekčné aplikácie, ak ich
nevykonáva spôsobilá osoba,
h) podávať zvieraťu bez súhlasu veterinárneho lekára liečivé
alebo podobné prípravky okrem tých, ktoré sú voľne v predaji,
ak nejde o schválené pokusy,
i) podávať zvieraťu nedovolené povzbudzujúce látky (doping) s
cieľom zmeniť jeho výkon a vzhľad,
j) používať podnety vyvolávajúce bolesť tak, že môžu spôsobiť
klinické poranenie alebo následné zmeny v činnosti nervovej
sústavy alebo iných orgánových systémov zvieraťa, ak nejde o
schválené pokusy,
k) bez primeraného dôvodu usmrtiť zviera,
l) chovať zvieratá tak, aby si vzájomne pôsobili utrpenie.
Usmrcovanie zvierat
(1) Zvieratá možno usmrtiť len najvhodnejším a najrýchlejším
spôsobom po predchádzajúcom zbavení vedomia, bez zbytočnej bolesti
a utrpenia. Pri usmrcovaní hydiny nie je nevyhnutné zbavenie
vedomia.
(2) Okrem prípadov nutnej obrany a krajnej núdze2) primeraným
dôvodom na usmrtenie zvieraťa na účely tohto zákona sa rozumie
a) usmrtenie jatočných zvierat,
b) usmrtenie laboratórnych zvierat pri pokusoch,
c) usmrtenie zvierat z dôvodov nevyliečiteľnej choroby alebo
veku,
d) usmrtenie zvierat pri tlmení nákazy a deratizácii,
e) usmrtenie nechcených zvierat, zvierat v útulkoch alebo
túlavých zvierat,
f) usmrtenie, ktoré pripúšťa osobitný predpis.3)
(3) Zakazuje sa usmrtenie zvierat
a) utopením alebo udusením,
b) použitím jedov a drog, ktorých dávkovanie a aplikácia nie sú
kontrolované, s výnimkou deratizácie,
c) elektrickým prúdom, s výnimkou tlmenia nebezpečných nákaz.
Pre potreby náboženských obcí registrovaných v Slovenskej
republike možno jatočné zvieratá usmrtiť obradným spôsobom i bez
predchádzajúceho zbavenia vedomia, a to na základe povolenia
orgánu ochrany zvierat podľa § 31 písm. d) tohto zákona.
Chov a držanie zvierat
(1) Chovať alebo držať zviera možno len spôsobom ustanoveným
týmto zákonom (§ 2).
(2) Použitie zvierat v umeleckom filme a v reklame je
realizátor diela povinný ohlásiť orgánu ochrany zvierat, a to
najmenej tri dni vopred.
(3) Chovať alebo držať divé zviera možno len na účely
prevádzkovania
a) zoologických záhrad, zooparkov alebo cirkusov,
b) zverofariem,
c) poľovníctva a sokoliarstva,
d) výskumu,
e) vivárií, akvárií, terárií alebo iných obdobných zariadení.
(4) Ustanovenie odseku 3 sa nevzťahuje na chov alebo držanie
ohrozených voľne žijúcich zvierat.4)
(5) Divým zvieraťom sa na účely tohto zákona rozumie zviera,
ktoré bolo vyňaté zo svojho biotopu alebo sa narodilo v zajatí a
je držané v zajatí.
(1) Nebezpečné živočíchy možno chovať alebo držať len v úradne
registrovaných zariadeniach na základe osobitného povolenia podľa
§ 32 písm. d) tohto zákona.
(2) Nebezpečným živočíchom sa na účely tohto zákona rozumie
divé zviera alebo iný živočíšny bezstavovec, ktorý vzhľadom na
svoje fyziologické danosti je schopný ohroziť život alebo zdravie
človeka.
Orgány ochrany zvierat uvedené v § 29 písm. b) a c) tohto
zákona sú oprávnené nariadiť alebo vykonať nevyhnutné opatrenia na
odstránenie zistených nedostatkov pri chove alebo držbe zvierat a
nebezpečných živočíchov. Odvolanie proti takémuto opatreniu nemá
odkladný účinok.
Chovateľ nesmie zviera opustiť s úmyslom zbaviť sa ho. Za
opustenie sa nepovažuje vypustenie divého zvieraťa do jeho
prirodzeného prostredia, ak to dovoľuje zdravotný stav zvieraťa
a charakteristika prostredia.
Zviera sa nesmie použiť ako cena alebo prémia v anonymných
súťažiach.
DRUHÁ ČASŤ
OSOBITNÉ USTANOVENIA
Ochrana hospodárskych zvierat
(1) Hospodárskym zvieraťom sa na účely tohto zákona rozumie
zviera, ktoré sa chová a drží najmä na účely úžitkovej produkcie.
(2) Každé hospodárske zviera musí mať ustajnenie, výživu a
ošetrovanie zodpovedajúce jeho fyziologickým a etologickým
potrebám so zreteľom na druh hospodárskeho zvieraťa, stupeň jeho
vývoja, adaptácie a domestifikácie v súlade so získanými
skúsenosťami a vedeckými poznatkami.
Voľnosť pohybu, charakteristická pre hospodárske zviera podľa
druhu, sa nesmie obmedzovať spôsobom, ktorý by hospodárskemu
zvieraťu spôsoboval utrpenie alebo poškodenie.
Chovateľ hospodárskych zvierat chovaných v zariadeniach
intenzívnych chovov je povinný najmenej raz za deň skontrolovať
výživový a zdravotný stav takto chovaných zvierat, ako aj
technický stav chovných a ustajňovacích zariadení.
(1) Jatočné zvieratá, ktorými sa na účely tohto zákona
rozumejú hospodárske zvieratá určené na usmrtenie za účelom získať
potraviny na verejnú konzumáciu alebo na usmrtenie z iných
dôvodov, chované v zariadeniach intenzívnych chovov môže usmrcovať
v špecializovaných zariadeniach - bitúnkoch spôsobilá osoba. Mimo
bitúnka môže jatočné zvieratá chované v zariadeniach intenzívnych
chovov výnimočne usmrcovať v prípadoch opatrení na zabránenie
šírenia nákazy a v nevyhnutných prípadoch na ukončenie utrpenia
zvierat len spôsobilá osoba. Chovateľ je povinný mať k dispozícii
pre naliehavé situácie nástroje a pomôcky spôsobujúce zbavenie
vedomia a vykrvenie. Prítomnosť spôsobilej osoby ani zbavenie
vedomia pri usmrtení jatočných zvierat určených pre vlastnú
spotrebu chovateľa sa nevyžaduje.
(2) Spôsobilou osobou na účely tohto zákona sa rozumie osoba
spĺňajúca podmienky ustanovené osobitnými predpismi.5)
Ochrana spoločenských zvierat
(1) Spoločenským zvieraťom sa na účely tohto zákona rozumie
každé zviera chované človekom predovšetkým v jeho domácnosti, ak
tento zákon neustanovuje inak.
(2) Každý, kto chová alebo drží spoločenské zviera alebo ho má
v opatere, je povinný najmä
a) zabezpečiť mu umiestnenie, starostlivosť a pozornosť v
primeraných zoohygienických a hygienických podmienkach
zodpovedajúcich jeho fyziologickým a etologickým potrebám,
b) poskytovať mu v dostatočnom množstve krmivo, vodu a iné
tekutiny zodpovedajúce jeho fyziologickým potrebám,
c) umožniť mu primeraný pohyb,
d) urobiť opatrenia na zabránenie jeho úteku.
(3) Zviera sa nesmie chovať alebo držať ako spoločenské
zviera, ak nie sú splnené podmienky uvedené v odseku 1 alebo ak sa
zviera nemôže adaptovať na podmienky v zajatí.
Chirurgické zákroky na účely zmeny vzhľadu spoločenského
zvieraťa nad rozsah uznaných plemenných znakov alebo na iné
neliečebné účely sú zakázané okrem prípadov, keď je takýto zákrok
veterinárne nevyhnutný z dôvodu osobitného záujmu významného pre
zviera6) alebo na zabránenie rozmnožovaniu.
Usmrtenie spoločenských zvierat môže vykonať len veterinárny
lekár okrem naliehavých prípadov na ukončenie utrpenia zvieraťa,
ak pomoc veterinárneho lekára nemožno rýchlo zabezpečiť. Usmrtenie
sa musí vykonať s minimálnym utrpením zvieraťa. Zvolená metóda
usmrtenia musí spôsobiť buď zbavenie vedomia s následnou smrťou,
alebo uvedenie do hlbokého celkového znecitlivenia s následným
postupom, ktorý bezpečne spôsobí smrť.
(1) Spoločenské zviera sa nesmie cvičiť spôsobom, ktorý mu
spôsobuje ujmu na zdraví a kondícii, najmä
a) sa nesmie nútiť na výkony presahujúce jeho schopnosti alebo
jeho prirodzenú silu,
b) nesmú sa používať prostriedky, ktoré môžu zapríčiniť zranenie
alebo zbytočnú bolesť, utrpenie alebo úzkosť.
(2) Výcvik spoločenských zvierat na účely predaja alebo na
súťaže môžu vykonávať len odborne spôsobilé osoby.
Chov spoločenských zvierat na účely ich rozmnožovania alebo na
obchod s nimi môžu vykonávať len spôsobilé osoby po písomnom
oznámení orgánu ochrany zvierat.
(1) Každý, kto vyberá spoločenské zviera na rozmnožovanie,
musí brať do úvahy anatomické, fyziologické a povahové vlastnosti
zvieraťa, ktoré by mohli ohroziť dobrý stav a zdravie potomstva
alebo zdravie samice.
(2) Chovateľ spoločenských zvierat je povinný vykonať
opatrenia na zabránenie ich neplánovaného a nežiaduceho
rozmnožovania.
Spoločenské zviera sa nesmie predať alebo darovať osobe
mladšej ako 16 rokov bez súhlasu jej rodiča alebo iného zákonného
zástupcu.
(1) Každý, kto prichýli túlavé zviera, ktorým sa na účely
tohto zákona rozumie spoločenské zviera trvalo sa nachádzajúce
mimo domova, opatery a dohľadu chovateľa, je povinný oznámiť to
najneskôr do troch dní okresnej veterinárnej správe.
(2) Štát a obce podporujú zriaďovanie a prevádzku vhodného
počtu útulkov pre zvieratá.
Ochrana pokusných zvierat
(1) Pokusom na zvierati sa na účely tohto zákona rozumie každé
použitie zvieraťa na pokusné alebo iné vedecké účely, ktoré mu
môžu spôsobiť bolesť, utrpenie alebo trvalé poškodenie a uhynutie.
(2) Pokusným zvieraťom sa na účely tohto zákona rozumie zviera
využívané alebo určené na využitie na pokusné alebo iné vedecké
účely.
(3) Laboratórnym zvieraťom sa na účely tohto zákona rozumie
zviera chované výlučne na pokusné alebo iné vedecké účely v
zariadeniach, ktoré majú na to oprávnenie podľa § 31 písm. a)
tohto zákona.
Pokusy možno vykonávať spravidla na laboratórnych zvieratách.
(1) Pokusy na zvieratách možno vykonávať len po overení, že
pri súčasnom stave poznania sa nedajú na získanie požadovaných
poznatkov použiť iné metódy, a to len v nevyhnutnej miere a na
účel
a) predchádzania ochoreniu, spoznania alebo liečenia ochorení
človeka alebo zvieraťa,
b) rozšírenia poznania nepatologických štruktúr, funkcií a
pochodov človeka a zvieraťa,
c) spoznania poškodenia životného prostredia,
d) overovania neškodnosti látok alebo výrobkov pre zdravie
človeka alebo zvieraťa alebo ich účinnosti proti škodcom,
e) výroby sér, očkovacích látok, liekov a iných biologických
materiálov,
f) výučby v oblasti medicíny a prírodných vied, farmakológie a
veterinárnej medicíny.
(2) Zakazuje sa vykonávať pokusy na zvieratách pre potreby
tabakového priemyslu, vývoja dekoratívnej kozmetiky a pracích
prostriedkov. Výnimkou je povinné testovanie podľa osobitného
predpisu.7)
Pri vykonávaní pokusov je nevyhnutné dodržiavať tieto zásady:
a) bolesť, utrpenie alebo poškodenie zdravia možno zvieraťu
spôsobiť iba v nevyhnutnom rozsahu,
b) ak sa pri pokuse zapríčinia väčšie než nepatrné bolesti, možno
pokus vykonať len pri lokálnom alebo celkovom znecitlivení;
výnimka je možná len v prípade, ak účel pokusu vylučuje
znecitlivenie,
c) zviera sa nesmie používať na pokusy zapríčiňujúce bolesť
alebo utrpenie viac ako raz, ak opakovanie nie je súčasťou
pokusov,
d) pokusným zvieratám treba zabezpečiť primeranú opateru (výživa,
napájanie, primeraný priestor a mikroklíma, veterinárna
starostlivosť) a ich vhodný chov v súlade s podmienkami
správnej laboratórnej praxe,
e) pokusy treba pripravovať a dôsledne plánovať, používať iba
primerané pracovné metódy a vhodné zvieracie modely, a tak
znižovať počet používaných zvierat,
f) pokusné zvieratá a zvieratá vyradené z pokusov usmrcovať bez
utrpenia, úzkosti a neprimeranej bolesti.
(1) Schválené pokusy na zvieratách a chov laboratórnych
zvierat možno vykonávať len v zariadeniach, ktoré majú na to
oprávnenie (akreditáciu) podľa § 31 písm. a) a b) tohto zákona.
(2) Zariadenie uvedené v odseku 1 je povinné
a) ustanoviť osobu zodpovednú za opateru pokusných zvierat,
b) viesť záznamy o používaných zvieratách a uchovávať ich po dobu
najmenej troch rokov,
c) viesť o každom pokuse protokol, v ktorom sa uvedie účel
pokusu, spôsob jeho vykonania, spôsob omámenia zvierat, ako aj
druh a počet použitých zvierat; protokol sa uchováva po dobu
troch rokov.
TRETIA ČASŤ
ORGÁNY OCHRANY ZVIERAT
(1) Orgánmi ochrany zvierat sú
a) Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky (ďalej len
"ministerstvo"),
b) Štátna veterinárna správa,
c) okresné veterinárne správy.
(2) V pôsobnosti Ministerstva obrany Slovenskej republiky a v
pôsobnosti Ministerstva vnútra Slovenskej republiky plnia úlohy
orgánu ochrany zvierat veterinárna služba Ministerstva obrany
Slovenskej republiky a orgán veterinárnej starostlivosti
Ministerstva vnútra Slovenskej republiky.
Ministerstvo je ústredným orgánom štátnej správy na úseku
ochrany zvierat, ktorý rozhoduje aj o podpore zriaďovania a
prevádzky útulkov pre zvieratá podľa zásad ustanovených osobitným
predpisom.8)
Štátna veterinárna správa
a) udeľuje a odníma oprávnenie na chov laboratórnych zvierat
(akreditáciu),
b) udeľuje a odníma oprávnenie na vykonávanie pokusov na
zvieratách (akreditáciu) a kontroluje podmienky na vykonávanie
pokusov,
c) je druhostupňovým orgánom štátnej správy na úseku ochrany
zvierat,
d) udeľuje povolenie na usmrcovanie jatočných zvierat pre potreby
náboženských obcí (§ 6).
Okresné veterinárne správy
a) vykonávajú kontrolu ochrany zvierat podľa tohto zákona a iných
všeobecne záväzných právnych predpisov,
b) prejednávajú priestupky a iné správne delikty podľa ustanovení
tohto zákona a iných všeobecne záväzných právnych predpisov a
ukladajú sankcie za ich porušenie,
c) ukladajú opatrenia na odstránenie nimi zistených nedostatkov
pri chove alebo držbe zvierat,
d) vykonávajú registráciu zariadení na chov nebezpečných
živočíchov,
e) plnia ďalšie úlohy vyplývajúce z tohto zákona a iných
všeobecne záväzných právnych predpisov.
(1) Okresné veterinárne správy môžu ustanoviť na výkon
kontroly inšpektorov ochrany zvierat a vymedziť rozsah ich
oprávnení.
(2) Za inšpektora ochrany zvierat môže byť ustanovená osoba,
ktorá dovŕšila 18 rokov a je odborne spôsobilá.
(3) Odbornú prípravu inšpektorov ochrany zvierat vykonávajú
okresné veterinárne správy, ktoré aj vydávajú osvedčenia o
odbornej spôsobilosti a vedú zoznamy osôb ustanovených za
inšpektorov ochrany zvierat.
(4) Inšpektori ochrany zvierat sa pri výkone svojej činnosti
preukazujú osvedčením vydaným podľa odseku 3.
(1) Poverení pracovníci orgánov ochrany zvierat sú pri výkone
činnosti podľa tohto zákona oprávnení
a) vstupovať do priestorov, v ktorých sa zvieratá chovajú alebo
držia, okrem obydlia,
b) vyžadovať od chovateľov potrebné doklady, informácie a
vysvetlenia.
(2) Poverení pracovníci orgánov ochrany zvierat sú oprávnení v
prípade zistenia nedodržania povinnosti pri ochrane zvierat
upozorniť chovateľa na zistené nedostatky a uložiť mu opatrenia na
nápravu alebo chov zakázať.
(3) Poverení pracovníci orgánov ochrany zvierat sú oprávnení
za zistené priestupky ukladať v blokovom konaní pokuty do 500 Sk.
(4) Pri výkone činnosti podľa tohto zákona sú poverení
pracovníci orgánu ochrany zvierat povinní preukázať sa služobným
preukazom a poverením okresnej veterinárnej správy.
Priestupky a iné správne delikty
(1) Priestupku na úseku ochrany zvierat sa dopustí ten, kto
a) bez primeraného dôvodu usmrtí zviera,
b) usmrtí zviera iným spôsobom, aký je ustanovený týmto zákonom
(§ 5, 15 a 18),
c) spôsobí zvieraťu bezdôvodne utrpenie, bolesť alebo poranenie,
d) ako chovateľ neposkytne zvieraťu výživu a opateru
zodpovedajúcu jeho fyziologickým potrebám a správaniu,
e) ako chovateľ nevykoná najmenej raz za deň kontrolu
výživového a zdravotného stavu zvierat chovaných v
zariadeniach intenzívnych chovov, ako aj technického stavu
chovných a ustajňovacích zariadení,
f) ako chovateľ opustí zviera s úmyslom zbaviť sa ho,
g) štve zvieratá proti sebe okrem prípadov lovu alebo
poľovníckeho výcviku,
h) podá zvieraťu bez súhlasu veterinárneho lekára liečivé alebo
podobné prípravky okrem tých, ktoré sú voľne v predaji, ak
nejde o schválené pokusy,
i) podá zvieraťu nedovolené povzbudzujúce látky (doping) s cieľom
zmeniť jeho výkon,
j) prepravuje choré, zranené alebo gravidné zviera, u ktorého by
mohol nastať pôrod počas prepravy, alebo zviera mladšie ako
dva dni okrem prípadov veterinárneho ošetrenia alebo
naliehavého usmrtenia,
k) chová nebezpečného živočícha v neregistrovanom zariadení,
l) chová spoločenské zvieratá na účely ich rozmnožovania alebo na
obchod s nimi bez predchádzajúceho oznámenia orgánom ochrany
zvierat alebo bez spôsobilosti na túto činnosť,
m) cvičí spoločenské zvieratá na účely predaja alebo súťaže bez
spôsobilosti na túto činnosť,
n) použije zviera na účely predaja alebo súťaže bez spôsobilosti
na túto činnosť,
o) použije zviera ako cenu v anonymných súťažiach,
p) neoznámi prichýlenie túlavého zvieraťa najneskôr do troch dní
orgánu ochrany zvierat,
r) vykoná reklamu týrania zvierat,
s) predá alebo daruje spoločenské zviera osobe mladšej ako 16
rokov bez súhlasu jej rodiča alebo iného zákonného zástupcu,
t) nezabezpečí realizáciu opatrenia podľa § 34 ods. 2 tohto
zákona,
u) chová laboratórne zvieratá na pokusné účely v zariadeniach,
ktoré neboli na tento účel akreditované,
v) poruší inú povinnosť ustanovenú týmto zákonom.
(2) Za priestupok podľa odseku 1 možno uložiť pokutu do
10 000 Sk.
(3) Ak v tomto zákone nie je ustanovené inak, platia pre
priestupky a ich prejednávanie všeobecne záväzné právne
predpisy.9)
(1) Ak sa dopustí konania uvedeného v § 35 tohto zákona
podnikateľ, ktorého predmetom činnosti je chov, držanie alebo
jatočné spracovanie zvierat, možno mu uložiť pokutu do 500 000 Sk.
(2) Pri určovaní pokuty podľa odseku 1 sa prihliada najmä na
závažnosť a čas trvania protiprávneho konania, ako aj na rozsah
a mieru hroziacej alebo spôsobenej škody.
(3) Pokutu možno uložiť do jedného roka odo dňa, keď sa o
protiprávnom konaní dozvedela príslušná okresná veterinárna
správa, najneskôr však do troch rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
(4) Pokuta je splatná do 30 dní odo dňa nadobudnutia
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bola uložená, ak okresná
veterinárna správa, ktorá pokutu uložila, neurčí dlhšiu lehotu na
jej splatnosť.
(5) Výnos z pokút uložených orgánmi ochrany zvierat je príjmom
štátneho rozpočtu Slovenskej republiky.
Splnomocňovacie a zrušovacie ustanovenia
(1) Ministerstvo ustanoví všeobecne záväzným právnym predpisom
podrobnosti o
a) chove hospodárskych zvierat,
b) usmrcovaní jatočných zvierat,
c) podmienkach chovu spoločenských zvierat, odbornej spôsobilosti
na ich chov a výcvik na účely obchodovania s nimi,
d) odbornej príprave inšpektorov ochrany zvierat,
e) chove divých zvierat a nebezpečných živočíchov,
f) ochrane pokusných zvierat.
(2) Ministerstvo po dohode s Ministerstvom zdravotníctva
Slovenskej republiky ustanoví všeobecne záväzným právnym predpisom
podrobnosti zoohygienických a hygienických podmienok na chov alebo
držbu spoločenských zvierat.
Zrušuje sa § 5 ods. 1 písm. a) a
§ 6 zákona č.
87/1987 Zb. o
veterinárnej starostlivosti v znení zákona č. 239/1991 Zb. (úplné
znenie č. 215/1992 Zb.).
Účinnosť
Tento zákon nadobúda účinnosť 1. júlom 1995.
Michal Kováč v.r.
Ivan Gašparovič v.r.
Vladimír Mečiar v.r.
1) Zákon č. 23/1962 Zb. o poľovníctve v znení zákona Slovenskej
národnej rady č. 100/1977 Zb., zákona Slovenskej národnej rady
č. 131/1991 Zb., zákona Slovenskej národnej rady č. 510/1991
Zb. a zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 99/1993
Z.z.
3) Napríklad zákon č. 23/1962 Zb.
Zákon č. 102/1963 Zb. o rybárstve.
§ 58 ods. 4 písm. b) zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 287/1994 Z.z. o ochrane prírody a krajiny.
§ 61 ods. 1 písm. h) zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 171/1993 Z.z. o Policajnom zbore v znení zákona Národnej
rady Slovenskej republiky č. 251/1994 Z.z.
5) Napríklad § 5 zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní
(živnostenský zákon) v znení zákona č. 231/1992 Zb., zákona
č. 600/1992 Zb. a zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 132/1994 Z.z.
§ 2 zákona Slovenskej národnej rady č. 10/1992 Zb. o súkromných
veterinárnych lekároch a o Komore veterinárnych lekárov
Slovenskej republiky.
7) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 272/1994 Z.z. o
ochrane zdravia ľudí.
8) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 263/1993 Z.z.
o verejnom obstarávaní tovarov, služieb a verejných prác (Zákon
o verejnom obstarávaní) v znení zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 81/1994 Z.z.
9) Zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch
v znení zákona Slovenskej národnej rady č. 524/1990 Zb., zákona
Slovenskej národnej rady č. 266/1992 Zb., zákona Slovenskej
národnej rady č. 295/1992 Zb., zákona Slovenskej národnej rady
č. 511/1992 Zb., zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 237/1993 Z.z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 42/1994 Z.z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 248/1994 Z.z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 249/1994 Z.z. a zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 250/1994 Z.z.