Zdieľanie poznámky:
Obsah
Typ obsahu
261/2002 Z.z.
ZÁKON
z 20. marca 2002
o prevencii závažných priemyselných havárií a o zmene a doplnení niektorých
zákonov
Zmena: 525/2003 Z.z.
Zmena: 587/2004 Z.z.
Zmena: 277/2005 Z.z.
Zmena: 515/2008 Z.z.
Zmena: 180/2013 Z.z.
Zmena: 345/2013 Z.z.
Zmena: 79/2015 Z.z. (nepriama novela)
Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:
Čl.I
PRVÁ ČASŤ
ZÁKLADNÉ USTANOVENIA
Predmet právnej úpravy
(1) Predmetom právnej úpravy podľa tohto zákona je ustanovenie podmienok
a postupu pri prevencii závažných priemyselných havárií v podnikoch s prítomnosťou
vybraných nebezpečných látok a na pripravenosť na ich zdolávanie a na obmedzovanie
ich následkov na život a zdravie ľudí, životné prostredie a majetok v prípade ich
vzniku.
(2) Tento zákon sa nevzťahuje
a) na vojenské objekty a zariadenia, 1)
b) na budovy a zariadenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo
vnútra"), na ktoré sa vzťahuje osobitný predpis, 2)
c) na nebezpečenstvá majúce pôvod v ionizujúcom žiarení, 3)
d) na prepravu vybraných nebezpečných látok cestnou dopravou, železničnou dopravou,
vodnou dopravou a leteckou dopravou 4) vrátane ich dočasného uskladnenia, nakládky
a vykládky počas prepravy mimo hraníc podnikov a zariadení, na ktoré sa vzťahuje
tento zákon,
e) na prepravu nebezpečných látok v potrubiach 5) vrátane prečerpávacích staníc mimo
hraníc podnikov a zariadení, na ktoré sa vzťahuje tento zákon,
f) na podniky, ktoré vykonávajú vyhľadávanie, prieskum, ťažbu a úpravu nerastov v
hlbinných baniach a lomoch alebo pomocou vrtov, 6) okrem podnikov a zariadení na
chemickú a tepelnú úpravu a zušľachťovanie vydobytých nerastov a s tým súvisiaceho
skladovania, pri ktorých sú prítomné vybrané nebezpečné látky,
g) na skládky odpadov 7) okrem prevádzkových zariadení na zneškodňovanie banských
odpadov vrátane kalových nádrží a odkalísk, ktoré obsahujú vybrané nebezpečné látky,
ak sa využívajú v súvislosti s chemickou alebo tepelnou úpravou, alebo so zušľachťovaním
nerastov.
(3) Ustanovenia osobitných predpisov upravujúcich bezpečnosť a ochranu
zdravia pri práci, prevenciu, oznamovanie a zdolávanie havárií a obmedzovanie ich
následkov 8) ostávajú nedotknuté.
Základné pojmy
Na účely tohto zákona
a) podnikom je celý areál pod riadením toho istého
prevádzkovateľa, v ktorom je prítomná vybraná nebezpečná látka v jednom alebo vo
viacerých zariadeniach vrátane spoločných alebo súvisiacich infraštruktúr a činností,
b) existujúcim podnikom je
1. podnik uvedený do prevádzky do 30. júna 2002 alebo
2.
podnik, na ktorý sa vydá stavebné povolenie alebo obdobné povolenie do 30. júna 2002
a ktorý bude uvedený do prevádzky do 31. decembra 2003,
c) novým podnikom je podnik, ktorý nie je uvedený v písmene b),
d) zariadením je technická alebo technologická jednotka, v ktorej sa vybraná nebezpečná
látka vyrába, spracúva, používa, prepravuje, skladuje alebo sa s ňou inak manipuluje.
Zahŕňa všetko vybavenie, najmä objekty, potrubia, stroje, nástroje, podnikové železničné
vlečky, doky a vykladacie móla slúžiace zariadeniu, vykladacie a nakladacie rampy,
sklady alebo podobné objekty pohyblivé i nepohyblivé, potrebné na prevádzku zariadenia,
e) prevádzkovateľom je podnikateľ, 9) ktorý riadi podnik alebo zariadenie podľa písmen
a) až d); prevádzkovateľom je aj správca konkurznej podstaty takého podniku alebo
zariadenia,
f) vybranou nebezpečnou látkou je chemická látka alebo chemický prípravok 10)
1. uvedená
v tabuľke I časti 1 prílohy č. 1 k tomuto zákonu alebo
2. vykazujúca jednu alebo viac
nebezpečných vlastností podľa tabuľky II časti 1 prílohy č. 1 k tomuto zákonu klasifikovaných
podľa osobitného predpisu, 10) označovaná ako surovina, výrobok, vedľajší produkt,
zvyšok alebo polotovar vrátane takej, o ktorej sa dá predpokladať, že môže vzniknúť
v prípade straty kontroly nad chemickým procesom alebo v prípade závažnej priemyselnej
havárie,
g) prítomnosťou vybranej nebezpečnej látky je jej skutočná alebo predpokladaná (projektovaná)
prítomnosť v podniku vrátane takej vybranej nebezpečnej látky, ktorá môže vzniknúť
v prípade straty kontroly nad chemickým procesom alebo v prípade závažnej priemyselnej
havárie,
h) závažnou priemyselnou haváriou je udalosť, akou je najmä nadmerná emisia, požiar
alebo výbuch s prítomnosťou jednej alebo viacerých vybraných nebezpečných látok,
vyplývajúca z nekontrolovateľného vývoja v prevádzke ktoréhokoľvek z podnikov, na
ktoré sa vzťahuje tento zákon a ktorá vedie bezprostredne alebo následne k vážnemu
poškodeniu alebo ohrozeniu života alebo zdravia ľudí, životného prostredia alebo
majetku v rámci podniku alebo mimo neho,
i) prevenciou závažnej priemyselnej havárie je súbor organizačných, riadiacich, personálnych,
výchovných, technických, technologických a materiálnych opatrení na zabránenie vzniku
závažnej priemyselnej havárie,
j) havarijným plánom je dokumentácia obsahujúca súbor technických, organizačných
a iných opatrení na zdolanie závažnej priemyselnej havárie a na obmedzenie jej následkov
na území podniku,
k) nebezpečenstvom (zdrojom rizika závažnej priemyselnej havárie) je vnútorná vlastnosť
vybranej nebezpečnej látky alebo fyzická situácia s potenciálom poškodenia ľudského
zdravia, životného prostredia alebo majetku,
l) rizikom závažnej priemyselnej havárie je pravdepodobnosť vzniku závažnej priemyselnej
havárie a rozsah (závažnosť) jej možných následkov, ktoré môžu nastať počas určitého
obdobia alebo za určitých okolností,
m) skladovaním je prítomnosť určitého množstva vybranej nebezpečnej látky na účely
jej uloženia, ponechania v bezpečnom priestore alebo uchovávania v zásobe,
n) bezpečnostnou správou je dokumentácia obsahujúca technické, riadiace a prevádzkové
informácie o nebezpečenstvách a rizikách podniku kategórie B a o opatreniach na ich
vylúčenie alebo zníženie.
o) plynom je akákoľvek látka, ktorej absolútny tlak pár sa rovná alebo je väčší ako
101,3 kPa pri teplote 20 stupňov C,
p) kvapalinou je akákoľvek látka, ktorá nie je definovaná ako plyn a ktorá nemá pri
teplote 20 stupňov C a štandardnom tlaku 101,3 kPa pevné skupenstvo.
Základné povinnosti
(1) Prevádzkovateľ je povinný prijať všetky opatrenia potrebné na prevenciu
závažných priemyselných havárií a v prípade vzniku takej havárie alebo jej bezprostrednej
hrozby opatrenia potrebné na jej zdolanie a obmedzenie jej následkov na život a zdravie
ľudí, životné prostredie a majetok. Prevádzkovateľ je povinný najmä
a) voliť pri
výstavbe nových zariadení alebo pri modernizácii existujúcich zariadení najlepšie
dostupné techniky,
b) uvádzať do prevádzky a prevádzkovať zariadenia a používať vybrané nebezpečné látky
v súlade s platnou dokumentáciou a s podmienkami určenými v rozhodnutí príslušného
orgánu,
c) vypracovať a viesť predpísanú dokumentáciu a evidenciu (§ 6 až 9, § 18 a 19),
d) zaviesť systém hodnotenia rizika závažných priemyselných havárií podľa § 6 (ďalej
len "hodnotenie rizika") a riadenia rizika súvisiaceho s prevádzkou podniku vrátane
tomu zodpovedajúceho systému riadenia a kontroly,
e) vykonávať potrebné opatrenia na prevenciu závažných priemyselných havárií vrátane
zabezpečovania pravidelnej kontroly zariadení v rozsahu a lehotách podľa platnej
dokumentácie a podmienok určených v rozhodnutí príslušného orgánu (§ 26),
f) ustanoviť v prevádzke zariadení a na všetkých stupňoch riadenia osoby s požadovanou
odbornou spôsobilosťou a zabezpečiť ich potrebné školenie, výcvik a vybavenie,
g) vykonať uložené opatrenia na nápravu,
h) poskytovať príslušným orgánom (§ 26), ich zamestnancom a povereným osobám potrebnú
súčinnosť.
(2) Prevádzkovateľ je povinný vytvoriť taký systém vedenia dokumentácie
a evidencie, ako aj riadenia podniku, aby bol na požiadanie schopný preukázať plnenie
povinností vyplývajúcich z tohto zákona.
DRUHÁ ČASŤ
KATEGORIZÁCIA PODNIKOV
Kategorizácia podnikov
(1) Podniky sa kategorizujú podľa celkového množstva vybraných nebezpečných
látok, ktoré sú prítomné v podniku.
(2) Prevádzkovateľ zaradí podnik do kategórie A, ak
a) celkové množstvo
vybranej nebezpečnej látky sa rovná prahovej hodnote alebo je väčšie ako prahová
hodnota uvedená v stĺpci 1 tabuľky I alebo v stĺpci 1 tabuľky II časti 1 prílohy
č. 1 k tomuto zákonu, ale je menšie ako prahová hodnota v stĺpci 2 tabuľky I alebo
v stĺpci 2 tabuľky II časti 1 uvedenej prílohy, alebo
b) súčet pomerných množstiev dvoch alebo viacerých vybraných nebezpečných látok vypočítaný
podľa vzorca a za podmienok uvedených v časti 2 prílohy č. 1 k tomuto zákonu sa rovná
jednej alebo je väčší ako jedna.
(3) Prevádzkovateľ zaradí podnik do kategórie B, ak
a) celkové množstvo
vybranej nebezpečnej látky sa rovná prahovej hodnote alebo je väčšie ako prahová
hodnota uvedená v stĺpci 2 tabuľky I alebo v stĺpci 2 tabuľky II časti 1 prílohy
č. 1 k tomuto zákonu, alebo
b) súčet pomerných množstiev dvoch alebo viacerých vybraných nebezpečných látok vypočítaný
podľa vzorca a za podmienok uvedených v časti 2 prílohy č. 1 k tomuto zákonu sa rovná
jednej alebo je väčší ako jedna.
(4) Prevádzkovateľ je povinný preveriť celkové množstvo vybraných nebezpečných
látok prítomných v podniku a zaradiť podnik do príslušnej kategórie podľa odseku
2 alebo odseku 3, alebo podľa odseku 5, alebo odseku 6.
(5) Ak celkové množstvo vybranej nebezpečnej látky prítomnej v podniku
nedosahuje 50% prahovej hodnoty podľa stĺpca 1 tabuľky I alebo stĺpca 1 tabuľky II
časti 1 prílohy č. 1 k tomuto zákonu alebo súčet pomerných množstiev dvoch alebo
viacerých vybraných nebezpečných látok vypočítaný podľa vzorca a za podmienok uvedených
v časti 2 prílohy č. 1 k tomuto zákonu je menší ako 0,5, na podnik a na jeho prevádzkovateľa
sa nevzťahujú ustanovenia tohto zákona okrem povinností ustanovených v odsekoch 4
a 10.
(6) Ak celkové množstvo vybranej nebezpečnej látky prítomnej v podniku
nedosahuje prahovú hodnotu podľa stĺpca 1 tabuľky I alebo stĺpca 1 tabuľky II časti
1 prílohy č. 1 k tomuto zákonu, ale je 50% alebo viac z tejto prahovej hodnoty alebo
súčet pomerných množstiev dvoch alebo viacerých vybraných nebezpečných látok vypočítaný
podľa vzorca a za podmienok uvedených v časti 2 prílohy č. 1 k tomuto zákonu je najmenej
0,5, ale menej ako jedna, na podnik a na jeho prevádzkovateľa sa nevzťahujú ustanovenia
tohto zákona okrem povinností ustanovených v odsekoch 4, 7, 9 a 10 a v § 5 ods. 1
a odseku 2 písm. a) až e).
(7) Ak v dôsledku umiestnenia podniku na území chránenom podľa osobitných
predpisov 12) alebo na území, na ktorom sa pravidelne zhromažďuje značný počet ľudí
alebo na ktorom v dôsledku vzájomnej blízkosti podnikov môže podľa hodnotenia rizika
(§ 6) podstatným spôsobom vzrásť pravdepodobnosť vzniku závažnej priemyselnej havárie
alebo jej následky, okresný úrad v sídle kraja môže rozhodnúť o zaradení podniku
podľa odseku 6 do kategórie A alebo o preradení podniku z kategórie A do kategórie
B, prípadne uložiť iné opatrenia potrebné na elimináciu alebo zníženie tohto zvýšeného
rizika, najmä z hľadiska hodnotenia rizika, prevencie závažných priemyselných havárií
a pripravenosti na ich zdolávanie.
(8) Obvodný úrad životného prostredia a orgány uvedené v § 26 ods. 1 písm.
d) a f) až i) sú v konaní podľa odseku 7 dotknutými orgánmi štátnej správy; ak ide
o výrobu alebo skladovanie výbušnín, dotknutým je aj orgán podľa § 26 ods. 1 písm.
j).
(9) Prevádzkovatelia podnikov a iní podnikatelia 9) podľa odseku 7 sú povinní
plniť povinnosti vyplývajúce z rozhodnutia okresného úradu v sídle kraja a v potrebnom
rozsahu navzájom spolupracovať, najmä vymieňať si informácie potrebné na zohľadnenie
charakteru a rozsahu celkového nebezpečenstva závažnej priemyselnej havárie pri hodnotení
rizika (§ 6), v programoch prevencie závažných priemyselných havárií (§ 7), v bezpečnostných
riadiacich systémoch (§ 8), v bezpečnostných správach (§ 9), v havarijných plánoch
(§ 18), v podkladoch pre plány ochrany obyvateľstva (§ 19) a pri informovaní verejnosti
(§ 22 a 23).
(10) Prevádzkovateľ je povinný pri každej zmene v množstve, požiarnych
charakteristikách alebo druhu prítomných vybraných nebezpečných látok, ktorá by mohla
znamenať zmenu zaradenia podniku, preveriť správnosť zaradenia svojho podniku podľa
odsekov 1 až 6 a v prípade zistenia potreby zmeny zaradenia bez zbytočného odkladu
zaslať okresnému úradu nové oznámenie (§ 5).
Oznámenie o zaradení podniku
(1) Prevádzkovateľ na základe výsledkov kategorizácie vykonanej podľa §
4 zašle okresnému úradu písomné oznámenie o zaradení svojho podniku (ďalej len „oznámenie“)
do kategórie A alebo do kategórie B alebo mu písomne oznámi, že množstvo vybraných
nebezpečných látok prítomných v podniku nedosahuje prahové hodnoty podľa prílohy
č. 1 k tomuto zákonu (§ 4 ods. 5 a 6). Pri novom podniku tak urobí najneskôr súčasne
s podaním žiadosti o vydanie územného rozhodnutia o umiestnení stavby; ak sa územné
rozhodnutie nevydáva, najneskôr súčasne s predložením žiadosti o vydanie stavebného
povolenia alebo iného obdobného povolenia. 12a) Ak podnik, ktorý bol uvedený do prevádzky
pred 1. júlom 2005, začne spĺňať kritériá podľa § 4 ods. 2, 3 alebo odseku 6 až po
tomto dátume, jeho prevádzkovateľ je povinný zaslať oznámenie najneskôr do troch
mesiacov odo dňa, keď podnik začal spĺňať kritériá podľa niektorého z uvedených odsekov.
(2) Oznámenie obsahuje
a) základné údaje o prevádzkovateľovi a o podniku,
b) informácie o druhu, množstve, klasifikácii, fyzikálnej forme a požiarnych charakteristikách
vybraných nebezpečných látok prítomných v podniku,
c) zaradenie podniku vrátane potrebného zdôvodnenia,
d) súčasnú a plánovanú činnosť podniku a jeho ťažiskových zariadení,
e) opis okolia podniku vrátane grafického znázornenia, najmä s ohľadom na prvky,
ktoré môžu spôsobiť vznik závažnej priemyselnej havárie alebo zhoršenie jej následkov,
f) predbežný odhad rizika vzniku závažnej priemyselnej havárie (ďalej len "predbežný
odhad rizika").
(3) Okresný úrad najneskôr do jedného týždňa informuje Ministerstvo životného
prostredia Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“), okresný úrad v sídle
kraja a orgány uvedené v § 26 ods. 1 písm. d), f) až j) o doručení oznámenia podľa
odseku 2 alebo jeho zmeny podľa odseku 5 zaslaním kópie tohto oznámenia alebo jeho
zmeny.
(4) Okresný úrad vedie register podnikov kategórie A a kategórie B a ich
prevádzkovateľov vo svojom okrese.
(5) Prevádzkovateľ je povinný bez zbytočného odkladu oznámiť okresnému
úradu
a) každú významnú zmenu v množstve, charaktere, fyzikálnej forme alebo
požiarnych charakteristikách prítomnej vybranej nebezpečnej látky alebo v technologickom
procese používajúcom vybranú nebezpečnú látku, ako aj predbežný odhad rizika vyplývajúceho
z tejto zmeny,
b) každú zmenu v činnosti podniku alebo zmenu zariadenia, ktorá bymohla
mať významný vplyv na zvýšenie rizika závažnej priemyselnej havárie,
c) trvalé zastavenie prevádzky podniku alebo konkrétneho zariadenia,
v ktorom je prítomná vybraná nebezpečná látka.
(6) Podrobnosti o náležitostiach oznámenia ustanoví všeobecne záväzný právny
predpis, ktorý vydá ministerstvo.
Informačný systém prevencie závažných priemyselných havárií
(1) Zriaďuje sa informačný systém prevencie závažných priemyselných havárií
(ďalej len „informačný systém“) na zabezpečenie zhromažďovania údajov a poskytovania
informácií o prevencii závažných priemyselných havárií. Informačný systém je súčasťou
štátneho informačného systému. 12b)
(2) Informačný systém obsahuje
a) register podnikov, na ktoré sa vzťahuje
tento zákon, vrátane ich kategorizácie a v nich prítomných vybraných nebezpečných
látok,
b) register odborne spôsobilých osôb,
c) register autorizovaných osôb,
d) register závažných priemyselných havárií, ku ktorým došlo v podnikoch podľa písmena
a),
e) informácie o plánovaných a vykonaných kontrolách v podnikoch podľa písmena a).
(3) Informačný systém prevádzkuje a jeho obsah sprístupňuje ministerstvo.
Ministerstvo môže poveriť plnením týchto úloh právnickú osobu, ktorej je zriaďovateľom.
12c)
TRETIA ČASŤ
PREVENCIA ZÁVAŽNÝCH PRIEMYSELNÝCH HAVÁRIÍ
Prvý oddiel
Hodnotenie rizika závažných priemyselných havárií
Hodnotenie rizika
(1) Prevádzkovateľ je povinný zabezpečiť hodnotenie rizika. Hodnotenie
rizika zahŕňa najmä
a) identifikáciu nebezpečenstiev (zdrojov rizika) a udalostí,
ktoré môžu vyvolať závažnú priemyselnú haváriu,
b) kvantifikáciu pravdepodobnosti alebo početnosti vzniku možných závažných priemyselných
havárií,
c) hodnotenie rozsahu a závažnosti následkov možných závažných priemyselných havárií,
d) definovanie rizika pre život a zdravie ľudí, pre životné prostredie a pre majetok,
e) posúdenie prijateľnosti rizika.
(2) Hodnotenie rizika je v potrebnom rozsahu súčasťou dokumentácie prevádzkovateľa
vypracúvanej podľa § 7 až 9, § 18 a 19.
(3) Na účely oznámenia o zaradení podniku do kategórie A alebo kategórie
B (§ 5) vykoná prevádzkovateľ predbežný odhad rizika, ktorý zahŕňa primerane kritériá
podľa odseku 1.
(4) Podrobnosti o hodnotení rizika vrátane predbežného odhadu rizika
ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.
Druhý oddiel
Organizovanie prevencie závažných priemyselných havárií
Program prevencie závažných priemyselných havárií
(1) Prevádzkovateľ je povinný vypracovať program prevencie závažných
priemyselných havárií (ďalej len "program") a zabezpečiť jeho uplatňovanie.
(2) Program obsahuje politiku prevencie závažných priemyselných havárií
vrátane celkových cieľov a princípov činnosti prevádzkovateľa s ohľadom na kontrolu
vnútorných a vonkajších nebezpečenstiev závažných priemyselných havárií, najmä
a)
ciele a zásady prevencie závažných priemyselných havárií a pripravenosti na ich zdolávanie
a obmedzovanie ich následkov,
b) opatrenia na splnenie cieľov a zásad podľa písmena a) vrátane príslušných prostriedkov,
štruktúr a riadiacich systémov tak, aby sa zaistila vysoká úroveň bezpečnosti a ochrany
života a zdravia ľudí, životného prostredia a majetku.
(3) Prevádzkovateľ je povinný predložiť program na požiadanie príslušnému
orgánu (§ 26).
(4) Prevádzkovateľ je povinný program prehodnotiť a v potrebnom rozsahu
aktualizovať v prípade takej zmeny zariadenia, podniku, technologického procesu,
vlastností alebo množstva vybraných nebezpečných látok, ktorá by mohla mať významný
vplyv na riziko závažnej priemyselnej havárie, najmenej však raz za päť rokov.
(5) Ak podnik podľa § 4 ods. 5 alebo odseku 6, ktorý bol uvedený do prevádzky
pred 1. júlom 2005, začne spĺňať kritériá na zaradenie do kategórie A alebo kategórie
B až po tomto dátume, jeho prevádzkovateľ je povinný vypracovať program najneskôr
do troch mesiacov odo dňa, keď podnik začal spĺňať kritériá na zaradenie do kategórie
A alebo kategórie B.
(6) Podrobnosti o obsahu a spracúvaní programu ustanoví všeobecne záväzný
právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.
Bezpečnostný riadiaci systém
(1) Na zabezpečenie plnenia programu (§ 7) je prevádzkovateľ podniku
kategórie B povinný zaviesť v rámci celkového riadiaceho systému ucelený systém štruktúr,
zodpovedností a postupov (ďalej len "bezpečnostný riadiaci systém").
(2) Bezpečnostný riadiaci systém obsahuje potrebné opatrenia najmä v
oblasti organizačnej štruktúry podniku vrátane potrebných zamestnancov, identifikácie
a hodnotenia závažných nebezpečenstiev, riadenia prevádzky, riadenia zmien, havarijného
plánovania, kontroly plnenia cieľov a princípov programu, ako aj na systematické
hodnotenie aktuálnosti a účinnosti programu i bezpečnostného riadiaceho systému vrátane
vykonávania interného auditu.
(3) Ak podnik podľa § 4 ods. 2, 5 alebo odseku 6, ktorý bol uvedený do
prevádzky pred 1. júlom 2005, začne spĺňať kritériá na zaradenie do kategórie B až
po tomto dátume, jeho prevádzkovateľ je povinný zaviesť bezpečnostný riadiaci systém
najneskôr do jedného roka odo dňa, keď podnik začal spĺňať kritériá na zaradenie
do kategórie B.
(4) Na prehodnotenie a aktualizáciu bezpečnostného riadiaceho systému
sa vzťahuje rovnako ustanovenie § 7 ods. 4.
(5) Podrobnosti o bezpečnostnom riadiacom systéme podľa odsekov 1 a 2
ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.
Tretí oddiel
Bezpečnostná správa
Vypracúvanie a využívanie bezpečnostnej správy
(1) Prevádzkovateľ podniku kategórie B je povinný vypracovať bezpečnostnú
správu a zabezpečiť jej uplatňovanie v činnosti a riadení podniku.
(2) Bezpečnostná správa má byť vypracovaná v spolupráci so zamestnancami
podniku a so zástupcami zamestnancov 13) s cieľom
a) preukázať, že
1. program (§
7) a bezpečnostný riadiaci systém (§ 8) boli vypracované a zavedené do praxe,
2. boli
identifikované havarijné nebezpečenstvá a vykonané potrebné opatrenia na prevenciu
závažných priemyselných havárií, ako aj opatrenia na obmedzenie ich následkov na
život a zdravie ľudí, životné prostredie a majetok,
3. do návrhu, konštrukcie
výstavby, prevádzky a údržby každého zariadenia, vybavenia a infraštruktúry spojených
s činnosťou, ktorá môže spôsobiť nebezpečenstvo závažnej priemyselnej havárie v podniku,
bol zapracovaný návrh primeraného stupňa jeho bezpečnosti a spoľahlivosti,
4. bol
vypracovaný havarijný plán,
b) poskytnúť údaje potrebné
1. na vypracovanie podkladov pre plán ochrany obyvateľstva,
14)
2. na spracovanie územnoplánovacej dokumentácie a povoľovanie iných stavieb, zariadení
a činností v okolí podniku, 15)
3. na informovanie verejnosti.
(3) Na splnenie požiadaviek podľa odseku 2 bezpečnostná správa obsahuje
najmä
a) informácie o podniku, jeho umiestnení a zameraní jeho činnosti, ako aj o programe
(§ 7) a o bezpečnostnom riadiacom systéme na zabezpečenie jeho plnenia (§ 8),
b) opis okolia podniku a životného prostredia,
c) opis činností a zariadení podniku dôležitých z hľadiska bezpečnosti a opis zdrojov
rizík závažných priemyselných havárií, ako aj súpis a opis vybraných nebezpečných
látok prítomných v podniku,
d) identifikáciu a analýzu rizík závažných priemyselných havárií, ich hodnotenie
a preventívne opatrenia,
e) opatrenia týkajúce sa pripravenosti na zdolávanie závažných priemyselných havárií
a obmedzovanie ich následkov,
f) potrebnú mapovú dokumentáciu.
(4) Prevádzkovateľ podniku kategórie B zašle bezpečnostnú správu v deviatich
exemplároch okresnému úradu na posúdenie a vydanie súhlasu (odsek 7). Okresný úrad
si môže vyžiadať od prevádzkovateľa ďalšie údaje, ktoré potrebuje na posúdenie bezpečnostnej
správy.
(5) Okresný úrad najneskôr do dvoch týždňov zašle bezpečnostnú správu
na vyjadrenie ministerstvu a dotknutým orgánom uvedeným v § 26 ods. 1 písm. d) a
f) až i); ak ide o výrobu alebo skladovanie výbušnín, zašle bezpečnostnú správu aj
orgánu uvedenému v § 26 ods. 1 písm. j). Zároveň ich oboznámi s prípadnou požiadavkou
prevádzkovateľa na ochranu niektorých dôverných údajov v bezpečnostnej správe (§
22 ods. 7).
(6) Ministerstvo a dotknuté orgány štátnej správy zašlú svoje vyjadrenie
okresnému úradu najneskôr do 30 dní.
(7) Okresný úrad po prijatí vyjadrení podľa odseku 6 a po prípadnom doplnení
údajov podľa odseku 4 najneskôr do 60 dní rozhodne o vydaní súhlasu. Okresný úrad
v súhlase uvedie najmä, či bezpečnostná správa spĺňa požiadavky tohto zákona a predpisov
vydaných na jeho vykonanie, nariadi opatrenia na odstránenie prípadných nedostatkov
v bezpečnostnej správe a podľa potreby aj opatrenia na odstránenie ďalších nedostatkov,
ktoré vyplynuli z bezpečnostnej správy. V prípade závažných nedostatkov v bezpečnostnej
správe ju vráti prevádzkovateľovi na prepracovanie s určením primeranej lehoty. Okresný
úrad pripojí k rozhodnutiu o súhlase doručovanému prevádzkovateľovi jedno vyhotovenie
potvrdenej bezpečnostnej správy; o svojom rozhodnutí upovedomí ministerstvo a dotknuté
orgány podľa odseku 5.
(8) V odôvodnených prípadoch, vyplývajúcich najmä z fyzikálnej formy,
množstva, spôsobu umiestnenia, balenia, uloženia a klasifikácie vybranej nebezpečnej
látky, môže okresný úrad na žiadosť prevádzkovateľa povoliť výnimku z rozsahu bezpečnostnej
správy, ak ide o zariadenie alebo časť podniku, ktoré nemôžu spôsobiť nebezpečenstvo
závažnej priemyselnej havárie. Odseky 4 až 7 platia primerane.
(9) Právoplatné rozhodnutie o povolení výnimky podľa odseku 8 zašle okresný
úrad bez zbytočného odkladu aj ministerstvu a dotknutým orgánom podľa odseku 5.
(10) Pri výstavbe nového podniku alebo pri plánovanej zmene existujúceho
podniku alebo zariadenia podľa odseku 12 písm. a) je prevádzkovateľ podniku kategórie
B povinný predložiť bezpečnostnú správu spolu so súhlasom okresného úradu podľa odseku
7 ako súčasť žiadosti o vydanie stavebného povolenia alebo rozhodnutia o zmene v
užívaní stavby, alebo iného obdobného povolenia podľa osobitných predpisov. 12a)
(11) Ak podnik podľa § 4 ods. 2, 5 alebo odseku 6, ktorý bol uvedený
do prevádzky pred 1. júlom 2005, začne spĺňať kritériá na zaradenie do kategórie
B až po tomto dátume, jeho prevádzkovateľ je povinný predložiť bezpečnostnú správu
okresnému úradu najneskôr do jedného roka odo dňa, keď podnik začal spĺňať kritériá
na zaradenie do kategórie B.
(12) Prevádzkovateľ je povinný bezpečnostnú správu prehodnocovať a
aktualizovať najmenej raz za päť rokov, ako aj
a) v prípade takej zmeny zariadenia, podniku, technologického procesu,
vlastností alebo množstva vybraných nebezpečných látok, ktorá by mohla mať významný
vplyv na riziko závažnej priemyselnej havárie,
b) na základe nariadenia okresného úradu alebo z vlastného podnetu
v prípade, ak to vyplýva z nových technických poznatkov v oblasti bezpečnosti, najmä
z analýzy závažných priemyselných havárií a havarijných stavov alebo z nových poznatkov
v oblasti hodnotenia rizík.
(13) Na prehodnotenie a aktualizáciu bezpečnostnej správy sa vzťahujú
rovnako ustanovenia odsekov 4 až 7.
(14) Na vypracovanie bezpečnostnej správy možno použiť aj dokumentáciu
alebo jej časť vyhotovenú na iné účely podľa osobitných predpisov, 16) ak vyhovuje
požiadavkám tohto zákona.
(15) Podrobnosti o bezpečnostnej správe a o odôvodnených prípadoch na
povolenie výnimky podľa odseku 8 ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý
vydá ministerstvo.
Štvrtý oddiel
Územné plánovanie a povoľovanie stavieb, zariadení a iných činností
Plánovacia a povoľovacia činnosť v okolí podniku
(1) Orgány verejnej správy, ktoré podľa osobitných predpisov 17) vypracúvajú
(obstarávajú) alebo schvaľujú rozvojové koncepcie alebo územnoplánovaciu dokumentáciu,
alebo povoľujú stavby, zariadenia a iné činnosti, sú povinné zohľadniť nutnosť
a)
dodržať dostatočnú vzdialenosť medzi podnikmi kategórie A a kategórie B navzájom,
medzi podnikmi uvedených kategórií a inými stavbami, zariadeniami a činnosťami, najmä
sídelnými útvarmi a inými miestami s pravidelným výskytom väčšieho množstva ľudí,
územiami chránenými podľa osobitných predpisov, 12) dopravnými trasami, energetickými
a inými rozvodmi alebo
b) určiť dodatočné technické a iné opatrenia tak, aby sa nezvýšilo riziko závažnej
priemyselnej havárie.
(2) Pri zohľadňovaní požiadaviek ustanovených v odseku 1 príslušné orgány
vychádzajú najmä z oznámenia (§ 5), hodnotenia rizika (§ 6) a bezpečnostnej správy
(§ 9), ako aj z vyjadrenia podľa odseku 3.
(3) V konaniach podľa odseku 1 je okresný úrad dotknutým orgánom štátnej
správy; záujmy prevencie závažných priemyselných havárií a obmedzovania ich následkov
uplatňuje formou vyjadrenia.
Piaty oddiel
Odborná spôsobilosť, školenie a výcvik zamestnancov
Odborné riadenie, výchova, výcvik a vybavenie zamestnancov
(1) Prevádzkovateľ je povinný ustanoviť odborne spôsobilú osobu (§ 12
ods. 3) na koordináciu a kontrolu zabezpečovania úloh vyplývajúcich z tohto zákona
a vytvoriť predpoklady na výkon jej funkcie.
(2) Funkciu podľa odseku 1 môže vykonávať na základe pracovnoprávneho
vzťahu fyzická osoba s odbornou spôsobilosťou havarijného technika alebo špecialistu
na prevenciu závažných priemyselných havárií (§ 12 ods. 3) alebo na základe zmluvného
vzťahu fyzická osoba - podnikateľ alebo právnická osoba, ktorá takéto odborne spôsobilé
osoby zamestnáva.
(3) Ak podnik, ktorý bol uvedený do prevádzky pred 1. júlom 2005, začne
spĺňať kritériá podľa § 4 ods. 2 alebo odseku 3 až po tomto dátume, jeho prevádzkovateľ
je povinný ustanoviť odborne spôsobilú osobu podľa odseku 1 najneskôr do troch mesiacov
odo dňa, keď podnik začal spĺňať kritériá podľa niektorého z uvedených odsekov.
(4) Ak ide o podnik kategórie B, rozsiahly alebo zložitý, alebo s možnými
mimoriadne významnými následkami závažnej priemyselnej havárie, vyplývajúcimi najmä
z hodnotenia rizika (§ 6) alebo z bezpečnostnej správy (§ 9), okresný úrad môže rozhodnutím
nariadiť jeho prevádzkovateľovi zriadiť na plnenie úloh podľa odseku 1 osobitný útvar.
Na riadenie tohto útvaru sa vyžaduje odbornosť podľa § 12 ods. 3 písm. b).
(5) Na hodnotenie rizika (§ 6), na vypracovanie bezpečnostnej správy
(§ 9) a havarijného plánu (§ 18) sa vyžaduje koordinácia špecialistom na prevenciu
závažných priemyselných havárií [§ 12 ods. 3 písm. b)]. Špecialista na prevenciu
závažných priemyselných havárií osvedčuje pravosť písomností, ktoré vyhotovil alebo
overil, odtlačkom svojej pečiatky a vlastnoručným podpisom.
(6) Prevádzkovateľ je povinný oznámiť bez zbytočného odkladu okresnému
úradu ustanovenie odborne spôsobilej osoby podľa odseku 1 a zriadenie osobitného
útvaru podľa odseku 4 vrátane jeho vedúceho. Rovnako je povinný oznámiť každú zmenu
v ustanovení uvedených osôb.
(7) Prevádzkovateľ je povinný zabezpečiť potrebnú kvalifikáciu, periodické
školenie a výcvik zamestnancov podniku vrátane potrebného overenia znalostí, najmä
zamestnancov obsluhujúcich jednotlivé zariadenia, ako aj zamestnancov vykonávajúcich
kontrolu a riadenie prác, vrátane ich vybavenia potrebnými osobnými ochrannými pracovnými
prostriedkami, 18) prístrojmi, náradím a nástrojmi s prihliadnutím na druh, rozsah,
zložitosť a rizikovosť zariadenia alebo vykonávanej práce. Vychádza pritom najmä
z hodnotenia rizika a havarijného plánu; prevádzkovateľ podniku kategórie B aj z
bezpečnostného riadiaceho systému a bezpečnostnej správy. Požiadavky osobitných predpisov
8) na kvalifikáciu, školenie a výcvik zamestnancov ostávajú nedotknuté.
(8) Podrobnosti o úlohách odborne spôsobilých osôb podľa odseku 1, ako
aj o obsahu a vykonávaní školenia a výcviku zamestnancov podnikov kategórie A a kategórie
B ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.
Odborne spôsobilá osoba
(1) Za odborne spôsobilú osobu podľa tohto zákona možno ustanoviť fyzickú
osobu,
a) ktorá má spôsobilosť na právne úkony,
b) ktorá je bezúhonná,
c) ktorá má vysokoškolské vzdelanie alebo bakalárske vzdelanie príslušného technického
smeru alebo prírodovedeckého smeru a najmenej tri roky praxe v príslušnom odbore
alebo má úplné stredné odborné vzdelanie príslušného technického smeru zakončené
maturitou a najmenej päť rokov praxe v príslušnom odbore,
d) ktorá absolvovala odbornú prípravu podľa odseku 4,
e) ktorej na základe úspešne vykonanej skúšky ministerstvo udelilo osvedčenie o odbornej
spôsobilosti (odsek 6).
(2) Za bezúhonného sa na účely tohto zákona považuje ten, kto nebol právoplatne
odsúdený za úmyselný trestný čin alebo za trestný čin spáchaný z nedbanlivosti proti
životnému prostrediu. 19) Bezúhonnosť sa preukazuje výpisom z registra trestov, ktorý
nesmie byť starší ako tri mesiace.
(3) Osvedčenie o odbornej spôsobilosti sa vydáva pre odbornosť
a) havarijný
technik,
b) špecialista na prevenciu závažných priemyselných havárií.
(4) Odborná príprava odborne spôsobilých osôb podľa odseku 3 je zameraná
najmä na znalosť
a) všeobecne záväzných právnych predpisov upravujúcich oblasť prevencie
a zdolávania závažných priemyselných havárií a obmedzovania ich následkov na život
a zdravie ľudí, životné prostredie a majetok,
b) hodnotenia rizika,
c) charakteristík nebezpečenstiev a prevencie závažných priemyselných havárií pri
fyzikálnych procesoch a chemických procesoch,
d) havarijného plánovania vrátane tvorby havarijných scenárov, výpočtu zón ohrozenia
a určovania síl a prostriedkov na zdolávanie závažných priemyselných havárií a obmedzovanie
ich následkov,
e) významu, vypracúvania a využívania bezpečnostnej správy.
(5) Predmetom skúšky je overenie znalostí v oblastiach podľa odseku 4
s prihliadnutím na požadovanú odbornosť podľa odseku 3. Skúšobnú komisiu ustanovuje
ministerstvo.
(6) Osvedčenie o odbornej spôsobilosti havarijného technika a osvedčenie
o odbornej spôsobilosti špecialistu na prevenciu závažných priemyselných havárií
vydáva ministerstvo. Špecialistovi na prevenciu závažných priemyselných havárií vydá
ministerstvo za úhradu aj pečiatku špecialistu na prevenciu závažných priemyselných
havárií.
(7) Overenie odbornej spôsobilosti sa opakuje raz za päť rokov. Ministerstvo
môže uložiť odborne spôsobilej osobe, aby sa podrobila opakovanému overeniu odbornej
spôsobilosti alebo preškoleniu aj mimo tejto lehoty, a to v prípade zásadných zmien
v príslušných všeobecne záväzných právnych predpisoch, v stave vedy a techniky a
v oblasti hodnotenia rizík alebo v prípade zistenia závažných nedostatkov v jej činnosti.
(8) Ministerstvo vedie zoznam odborne spôsobilých osôb.
(9) Odborne spôsobilá osoba je povinná bezodkladne oznámiť ministerstvu
zmenu mena a priezviska, dátumu narodenia a bydliska (ďalej len „osobné údaje“) a
zmenu údajov podľa odseku 1 písm. a) a b).
(10) Ministerstvo rozhodne o odňatí osvedčenia o odbornej spôsobilosti
havarijného technika alebo osvedčenie o odbornej spôsobilosti špecialistu na prevenciu
závažných priemyselných havárií, ak táto odborne spôsobilá osoba
a) bola pozbavená
spôsobilosti na právne úkony alebo jej spôsobilosť na právne úkony bola obmedzená,
b) bola právoplatne odsúdená za trestný čin uvedený v odseku 2,
c) získala osvedčenie o odbornej spôsobilosti na podklade vedome nesprávnych údajov
uvedených v žiadosti alebo v jej prílohách,
d) nepodrobila sa preškoleniu alebo opakovanému overeniu odbornej spôsobilosti podľa
odseku 7,
e) závažným spôsobom alebo opakovane porušila povinnosti vyplývajúce z tohto zákona
alebo predpisov vydaných na jeho vykonanie.
(11) Osvedčenie o odbornej spôsobilosti zaniká
a) smrťou odborne spôsobilej
osoby alebo jej vyhlásením za mŕtvu,
b) vyčiarknutím zo zoznamu podľa odseku 8, ak odborne spôsobilá osoba písomne požiadala
o jeho zrušenie.
c) odňatím osvedčenia podľa odseku 10,
d) uplynutím času platnosti osvedčenia.
(12) Na základe právoplatného rozhodnutia ministerstva podľa odseku 10
o odňatí osvedčenia o odbornej spôsobilosti, ako aj v prípade zániku osvedčenia podľa
odseku 11 písm. b) až d) je odborne spôsobilá osoba povinná vrátiť ministerstvu osvedčenie
o odbornej spôsobilosti a špecialista na prevenciu závažných priemyselných havárií
aj pečiatku špecialistu na prevenciu závažných priemyselných havárií.
(13) Podrobnosti
a) o obsahu a rozsahu odbornej prípravy podľa odseku
4,
b) o overovaní odbornej spôsobilosti,
c) o vydávaní osvedčení o odbornej spôsobilosti a ich náležitostiach, ako aj o obsahu
a vedení zoznamu odborne spôsobilých osôb,
d) o pečiatke špecialistu na prevenciu závažných priemyselných havárií vrátane jej
záväzného vzoru a úhrade za jej vydanie, ako aj o jej používaní ustanoví všeobecne
záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.
Oprávnenie na vykonávanie odbornej prípravy
(1) Odbornú prípravu havarijných technikov a špecialistov na prevenciu
závažných priemyselných havárií vykonáva podnikateľ, 9) ktorý má na túto činnosť
oprávnenie vydané ministerstvom.
(2) Podmienky na udelenie oprávnenia na vykonávanie odbornej prípravy
podľa odseku 1 sú:
a) zabezpečenie lektorov a predloženie dokladov o ich odbornej
kvalifikácii a praxi,
b) vypracovanie a vedenie základnej pedagogickej dokumentácie,
c) zabezpečenie materiálno-technického vybavenia a organizačno-personálneho riadenia
procesu odbornej prípravy.
(3) Žiadosť o udelenie oprávnenia obsahuje najmä
a) v prípade fyzickej
osoby jej osobné údaje, obchodné meno a identifikačné číslo (IČO), ak už bolo pridelené,
ako aj osobné údaje zodpovedného zástupcu, 21) ak ním nie je sám žiadateľ o udelenie
oprávnenia,
b) v prípade právnickej osoby obchodné meno, sídlo, právnu formu a identifikačné
číslo (IČO), ako aj osobné údaje osoby alebo osôb, ktoré sú štatutárnym orgánom,
a osobné údaje zodpovedného zástupcu,
c) potrebné doklady na preukázanie splnenia podmienok podľa odseku 2,
d) potvrdenie o zaplatení správneho poplatku podľa osobitného predpisu. 22)
(4) Ministerstvo v oprávnení uvedie
a) v prípade fyzickej osoby jej
osobné údaje, obchodné meno a identifikačné číslo (IČO), ak už bolo pridelené, ako
aj osobné údaje jej zodpovedného zástupcu, ak ním nie je sám držiteľ oprávnenia,
b) v prípade právnickej osoby obchodné meno, sídlo, právnu formu a identifikačné
číslo (IČO), ako aj osobné údaje osoby alebo osôb, ktoré sú jej štatutárnym orgánom,
a osobné údaje zodpovedného zástupcu,
c) druh odbornej prípravy,
d) číslo oprávnenia a čas jeho platnosti.
(5) Ministerstvo môže oprávnenie odňať, ak
a) zistí závažné alebo opakujúce
sa nedostatky vo výkone odbornej prípravy držiteľom oprávnenia,
b) o to požiada držiteľ oprávnenia.
(6) Platnosť oprávnenia zaniká
a) uplynutím času, na ktorý bolo vydané,
ak držiteľ oprávnenia nepožiadal o predĺženie najneskôr 60 dní pred uplynutím času
platnosti oprávnenia,
b) výmazom držiteľa oprávnenia z obchodného registra alebo nadobudnutím právoplatnosti
rozhodnutia o odňatí živnostenského listu,
c) vyhlásením konkurzu na držiteľa oprávnenia alebo zamietnutím návrhu na vyhlásenie
konkurzu na držiteľa oprávnenia pre nedostatok majetku,
d) rozhodnutím ministerstva o odňatí oprávnenia,
e) smrťou fyzickej osoby-podnikateľa 9) alebo jej vyhlásením za mŕtvu.
Šiesty oddiel
Autorizácia
Povinnosť autorizácie
(1) Vykonávať činnosti podľa odseku 2 môže za podmienok ustanovených
týmto zákonom podnikateľ 9) len na základe autorizácie udelenej ministerstvom (ďalej
len "autorizovaná osoba").
(2) Autorizácia udelená ministerstvom je potrebná na vykonanie týchto
činností pre iného prevádzkovateľa:
a) hodnotenie rizika (§ 6),
b) vypracúvanie a aktualizovanie bezpečnostnej správy (§ 9),
c) vypracúvanie a aktualizovanie havarijného plánu (§ 18),
d) konzultačná a poradenská činnosť v oblastiach podľa písmen a) až c).
Podmienky udelenia autorizácie
(1) Ak je žiadateľom o udelenie autorizácie (ďalej len "žiadateľ")
fyzická osoba, podmienkou na udelenie autorizácie je
a) bezúhonnosť (§ 12 ods. 2),
b) spôsobilosť na právne úkony,
c) odborná spôsobilosť zodpovedného zástupcu v odbornosti špecialistu na prevenciu
závažných priemyselných havárií [§ 12 ods. 3 písm. b)], ak ním nie je sám žiadateľ,
d) skutočnosť, že nie je v konkurznom konaní, ani nebol proti nej zamietnutý návrh
na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku,
e) potrebné technické, materiálne a personálne zabezpečenie výkonu autorizovanej
činnosti.
(2) Ak je žiadateľom právnická osoba, podmienkou na udelenie autorizácie
je
a) bezúhonnosť osoby alebo osôb, ktoré sú jej štatutárnym orgánom,
b) odborná spôsobilosť zodpovedného zástupcu v odbornosti špecialistu na prevenciu
závažných priemyselných havárií [§ 12 ods. 3 písm. b)],
c) skutočnosť, že nie je v konkurznom konaní, ani nebol proti nej zamietnutý návrh
na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku,
d) potrebné technické, materiálne a personálne zabezpečenie výkonu autorizovanej
činnosti.
(3) Žiadosť o udelenie autorizácie obsahuje najmä
a) potrebné identifikačné
údaje o žiadateľovi [§ 16 ods. 2 písm. a) a b) a odsek 3 písm. a) a b)],
b) činnosť, na ktorú sa žiada udelenie autorizácie,
c) potrebné doklady na preukázanie splnenia podmienok na udelenie autorizácie podľa
odsekov 1 a 2,
d) potvrdenie o zaplatení správneho poplatku podľa osobitného predpisu. 22)
Rozhodnutie o autorizácii
(1) Ministerstvo vydá rozhodnutie o autorizácii v prípade splnenia podmienok
podľa § 15. Ak žiadateľ nespĺňa podmienky podľa § 15, ministerstvo jeho žiadosť zamietne.
(2) V rozhodnutí o udelení autorizácie fyzickej osobe ministerstvo
uvedie
a) osobné údaje podnikateľa a zodpovedného zástupcu, ak ním nie je sama autorizovaná
osoba,
b) obchodné meno a identifikačné číslo (IČO), ak už bolo pridelené,
c) činnosť, na ktorú sa udeľuje autorizácia,
d) číslo autorizácie a čas platnosti rozhodnutia o autorizácii, ako aj dátum začatia
výkonu autorizovanej činnosti.
(3) V rozhodnutí o udelení autorizácie právnickej osobe ministerstvo
uvedie
a) obchodné meno, sídlo, právnu formu a identifikačné číslo (IČO),
b) osobné údaje osoby alebo osôb, ktoré sú jej štatutárnym orgánom, a osobné údaje
zodpovedného zástupcu,
c) činnosť, na ktorú sa udeľuje autorizácia,
d) číslo autorizácie a čas platnosti rozhodnutia o autorizácii, ako aj dátum začatia
výkonu autorizovanej činnosti.
(4) Rozhodnutie o autorizácii má platnosť päť rokov, ak v ňom nie je
uvedený kratší čas platnosti. Na žiadosť osoby, ktorej bola autorizácia udelená (ďalej
len "autorizovaná osoba"), podanú najneskôr 60 dní pred skončením platnosti rozhodnutia
o autorizácii môže ministerstvo platnosť autorizácie predĺžiť, najviac však o päť
rokov.
(5) Ministerstvo môže s ohľadom na okolnosti konkrétneho prípadu a
na ich závažnosť platnosť autorizácie pozastaviť, alebo autorizáciu zrušiť, ak
a)
autorizovaná osoba neplní podmienky autorizácie ustanovené týmto zákonom,
b) autorizovaná osoba nemôže riadne vykonávať činnosť, na ktorú bola autorizovaná,
c) zistí nedostatky vo výkone činnosti autorizovanej osoby alebo v plnení jej oznamovacej
povinnosti,
d) o to požiada autorizovaná osoba.
(6) Autorizácia zaniká
a) smrťou fyzickej osoby alebo jej vyhlásením
za mŕtvu,
b) zánikom právnickej osoby,
c) smrťou alebo skončením pracovnoprávneho vzťahu zodpovedného zástupcu,
d) zrušením podľa odseku 5,
e) uplynutím času platnosti rozhodnutia o autorizácii.
(7) Autorizácia podľa odseku 6 písm. c) nezaniká, ak autorizovaná osoba
najneskôr do 30 dní ustanoví nového zodpovedného zástupcu a oznámi to ministerstvu.
(8) Ministerstvo vedie zoznam autorizovaných osôb a najmenej raz za rok
ho uverejňuje vo Vestníku Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky.
(9) Podrobnosti o autorizácii právnických osôb a fyzických osôb-podnikateľov
a o vedení zoznamu autorizovaných osôb ustanoví všeobecne záväzný právny predpis,
ktorý vydá ministerstvo.
Povinnosti autorizovanej osoby
(1) Autorizovaná osoba je povinná
a) vykonávať činnosť, na ktorú je
autorizovaná, s odbornou starostlivosťou v súlade s rozhodnutím o autorizácii,
b) zamestnávať v pracovnoprávnom vzťahu zodpovedného zástupcu podľa § 15 ods. 1 písm.
c) a odsek 2 písm. b), ak nie je sama zodpovedným zástupcom,
c) zamestnávať v pracovnoprávnom vzťahu na odborné vykonávanie činnosti, na ktorú
bola autorizovaná, ak to jej rozsah vyžaduje, ďalšie osoby s potrebnou odbornou spôsobilosťou,
27)
d) uzavrieť poistenie pre prípad zodpovednosti za škodu spôsobenú činnosťou autorizovanej
osoby a oznámiť to ministerstvu do 30 dní od udelenia autorizácie,
e) oznámiť bezodkladne ministerstvu zmenu podmienok, na ktorých základe bola autorizovaná,
ako aj zmenu podmienok podľa písmen b) až d),
f) uviesť v ňou vyhotovenej písomnej i grafickej dokumentácii pri jej činnosti podľa
§ 14 ods. 2 svoje obchodné meno, číslo autorizácie a pripojiť k podpisu odtlačok
pečiatky so svojím obchodným menom, ako aj meno a vlastnoručný podpis zodpovedného
zástupcu a odtlačok jeho pečiatky špecialistu na prevenciu závažných priemyselných
havárií.
(2) Vykonávať funkciu zodpovedného zástupcu podľa odseku 1 písm. b) a
f) možno len u jedného zamestnávateľa.
ŠTVRTÁ ČASŤ
PRIPRAVENOSŤ NA ZDOLÁVANIE ZÁVAŽNÝCH PRIEMYSELNÝCH HAVÁRIÍ
Havarijný plán
(1) Prevádzkovateľ je povinný pred začatím prevádzky podniku alebo zariadenia
vypracovať havarijný plán. Pri jeho vypracúvaní vychádza najmä z výsledkov hodnotenia
rizika podľa § 6.
(2) Ak podnik podľa § 4 ods. 5 alebo odseku 6, ktorý bol uvedený do prevádzky
pred 1. júlom 2005, začne spĺňať kritériá na zaradenie do kategórie A alebo kategórie
B až po tomto dátume, jeho prevádzkovateľ je povinný vypracovať havarijný plán najneskôr
do jedného roka odo dňa, keď podnik začal spĺňať kritériá na zaradenie do kategórie
A alebo kategórie B.
(3) Havarijný plán sa vypracúva v potrebnej súčinnosti
a) so zamestnancami
podniku a zástupcami zamestnancov, 13)
b) s inými podnikateľmi 9) vykonávajúcimi s vedomím prevádzkovateľa činnosti v jeho
podniku,
c) s príslušnými orgánmi a inými subjektmi, s ktorých súčinnosťou sa uvažuje pri
zdolávaní závažnej priemyselnej havárie a pri obmedzovaní jej následkov.
(4) Prevádzkovateľ pri vypracúvaní havarijného plánu podľa potreby spolupracuje
(najmä vzájomnými konzultáciami a výmenou informácií) aj s prevádzkovateľmi iných
podnikov kategórie A a kategórie B alebo s prevádzkovateľmi iných zariadení alebo
činností v blízkosti podniku, ktoré by mohli zvýšiť riziko závažnej priemyselnej
havárie.
(5) Havarijný plán musí byť zostavený tak, aby zabezpečoval
a) včasnú
a adekvátnu reakciu na bezprostrednú hrozbu závažnej priemyselnej havárie alebo na
vzniknutú závažnú priemyselnú haváriu a na jej zdolanie,
b) vykonanie opatrení potrebných na zaistenie bezpečnosti a ochrany života a zdravia
ľudí, životného prostredia a majetku pred následkami závažnej priemyselnej havárie
a na obmedzenie týchto následkov,
c) potrebnú informovanosť zamestnancov, dotknutej verejnosti (§ 22 ods. 1), ako aj
príslušných orgánov a iných subjektov, s ktorých súčinnosťou sa uvažuje,
d) umožnenie obnovy (sanácie) životného prostredia poškodeného závažnou priemyselnou
haváriou.
(6) Havarijný plán obsahuje najmä
a) potrebné údaje o podniku, jeho zariadeniach
a činnostiach, mená a funkcie osôb, ktorým sa v ňom ukladajú určité povinnosti, ako
aj názvy príslušných orgánov a iných subjektov, s ktorých súčinnosťou sa uvažuje,
b) mechanizmy na výstrahu a varovanie ohrozených osôb, ako aj na vyrozumenie a zvolanie
osôb, príslušných orgánov a iných subjektov zúčastnených na zdolávaní závažnej priemyselnej
havárie a na obmedzovaní jej následkov,
c) scenáre reprezentatívnych druhov závažných priemyselných havárií a súbory scenárov
pre reprezentatívne druhy závažných priemyselných havárií a opatrení na ich efektívne
zdolanie a obmedzenie ich následkov vrátane určenia zón ohrozenia, opisu potrebného
materiálneho, personálneho a iného vybavenia a použiteľných prostriedkov (§ 20),
d) opatrenia na zabezpečenie evakuácie alebo iného spôsobu ochrany ohrozených osôb
alebo majetku,
e) opatrenia na zabezpečenie potrebnej súčinnosti s akciami príslušných orgánov a
iných subjektov na území podniku a podľa potreby aj mimo neho,
f) spôsob školenia a výcviku podnikových útvarov a služieb a jednotlivých zamestnancov
o činnostiach, ktoré sa od nich očakávajú, vrátane potrebnej súčinnosti s príslušnými
orgánmi a inými subjektmi.
(7) Na vypracovanie havarijného plánu možno použiť aj dokumentáciu alebo
jej časť vyhotovenú podľa osobitných predpisov, 28) ak vyhovuje požiadavkám tohto
zákona.
(8) Prevádzkovateľ je povinný zabezpečiť oboznámenie s havarijným plánom
svojich zamestnancov a zástupcov zamestnancov, 13) ako aj zamestnancov iných podnikateľov
9) vykonávajúcich s vedomím prevádzkovateľa činnosti v jeho podniku v rozsahu, aký
sa ich týka.
(9) Prevádzkovateľ je povinný zabezpečiť pravidelné precvičovanie situácií
podľa havarijného plánu, jeho prehodnotenie a podľa potreby aj jeho zmenu a aktualizáciu
najmenej raz za tri roky. Precvičovanie havarijných plánov sa v potrebnom rozsahu
vzťahuje na všetky osoby podľa odseku 8.
(10) Ustanovenia § 9 ods. 12 písm. a) a b) platia rovnako aj na zmenu a
aktualizáciu havarijného plánu.
(11) Prevádzkovateľ najneskôr do 30 dní oznámi okresnému úradu a orgánu
štátnej správy na úseku ochrany pred požiarmi 11) vypracovanie havarijného plánu.
Každé plánované precvičovanie podľa odseku 8 prevádzkovateľ oznámi týmto orgánom
najmenej sedem dní vopred.
(12) Prevádzkovateľ je povinný postupovať podľa havarijného plánu v prípade
vzniku závažnej priemyselnej havárie alebo jej bezprostrednej hrozby.
(13) Podrobnosti o havarijných plánoch vrátane ich vypracúvania, uchovávania,
prehodnocovania a precvičovania, ako aj o oboznamovaní zamestnancov a ďalších osôb
s nimi ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.
Podklady na vypracovanie plánu ochrany obyvateľstva
(1) Prevádzkovateľ je povinný predložiť orgánu, ktorý vypracúva plán ochrany
obyvateľstva podľa osobitného predpisu, 30) podklady uvedené v odseku 2 a na požiadanie
tohto orgánu spolupracovať na vypracúvaní plánu ochrany obyvateľstva v záujme potrebnej
previazanosti havarijného plánu a plánu ochrany obyvateľstva.
(2) Bez toho, aby boli dotknuté požiadavky osobitného predpisu, 29) podklady
na vypracovanie plánu ochrany obyvateľstva podľa odseku 1 obsahujú najmä
a) potrebné
údaje o podniku, o jeho zariadeniach a činnostiach, ako aj mená a funkcie osôb zodpovedných
za riadenie prác na zdolávaní závažnej priemyselnej havárie a za koordináciu s príslušnými
orgánmi a organizáciami podľa havarijného plánu,
b) súpis, opis, klasifikáciu, množstvo, fyzikálny stav a požiarne charakteristiky
vybraných nebezpečných látok prítomných v podniku v takom množstve, že ich škodlivé
účinky v prípade závažnej priemyselnej havárie môžu presiahnuť územie podniku,
c) opis okolia podniku najmä z hľadiska prvkov, ktoré môžu zvýšiť pravdepodobnosť
vzniku závažnej priemyselnej havárie alebo závažnosť jej následkov vrátane údajov
na informovanie dotknutej verejnosti (§ 22 ods. 1),
d) hodnotenie rizík vyplývajúcich z činnosti podniku a upozornenie na nebezpečenstvo
možného zvýšenia týchto rizík z dôvodov uvedených v písmene c),
e) scenáre reprezentatívnych druhov závažných priemyselných havárií s možnými škodlivými
účinkami mimo územia podniku vrátane návrhu na určenie zón ohrozenia, opatrení na
efektívne zdolanie závažných priemyselných havárií a obmedzenie ich následkov na
ľudí, životné prostredie a majetok s uvedením prostriedkov, ktoré má podnik k dispozícii,
f) návrhy na zabezpečenie potrebnej harmonizácie havarijného plánu a plánu ochrany
obyvateľstva, najmä pokiaľ ide o súčinnosť pri vypracúvaní plánu ochrany obyvateľstva,
pri oboznamovaní sa s ním, pri jeho precvičovaní a prehodnocovaní, ako aj pri jeho
uplatnení v prípade závažnej priemyselnej havárie,
g) v prípade potreby aj ďalšie dostupné údaje na základe vyžiadania orgánu uvedeného
v odseku 1.
(3) Ustanovenia § 18 ods. 1 a 2 platia rovnako aj na predkladanie podkladov
na vypracovanie plánu ochrany obyvateľstva podľa odsekov 1 a 4.
(4) Každú zmenu situácie, podkladov alebo údajov podľa odseku 2, ktorá
má závažný význam z hľadiska aktuálnosti a primeranosti plánu ochrany obyvateľstva,
je prevádzkovateľ povinný oznámiť bez zbytočného odkladu orgánu uvedenému v odseku
1.
Prostriedky na zdolávanie závažných priemyselných havárií
(1) Prevádzkovateľ je povinný mať alebo zabezpečiť prostriedky, prístroje
a nástroje (ďalej len "prostriedok") potrebné na včasné rozpoznanie havarijných stavov,
na výstrahu a varovanie, vyrozumenie a zvolanie príslušných subjektov, na zdolávanie
závažných priemyselných havárií a na obmedzovanie ich následkov.
(2) Druh, rozsah a množstvo jednotlivých prostriedkov a stupeň ich použiteľnosti
vrátane prostriedkov ustanovených osobitnými predpismi 28) sa uvedú v havarijnom
pláne, prípadne aj v ďalšej prevádzkovej dokumentácii; pri podnikoch kategórie B
v primeranom rozsahu aj v bezpečnostnej správe.
(3) Podrobnosti o zabezpečovaní prostriedkov podľa odseku 1 ustanoví všeobecne
záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.
Záchranná služba
(1) Prevádzkovateľ je povinný zabezpečiť vo svojom podniku organizačne,
materiálne a personálne vybavenú službu zloženú z odborne spôsobilých a vycvičených
profesionálnych alebo dobrovoľných členov (ďalej len "záchranná služba"), ktorej
úlohou je najmä
a) vykonávať rýchle a účinné zásahy na zdolanie závažnej priemyselnej
havárie a obmedzenie jej následkov vrátane záchrany ľudských životov, ako aj ochrany
životného prostredia a majetku,
b) vykonávať iné práce v nedýchateľnom alebo v inak zdraviu škodlivom
prostredí (plánované nehavarijné zásahy),
c) spolupracovať na prevencii závažných priemyselných havárií a pripravenosti
na ich zdolávanie a obmedzovanie ich následkov a oznámiť to okresnému úradu.
(2) Prevádzkovateľ môže so súhlasom okresného úradu zabezpečiť plnenie
úloh záchrannej služby podľa odseku 1
a) závodným hasičským útvarom, závodným hasičským zborom 31) alebo jednotkou
civilnej ochrany 32) toho istého prevádzkovateľa alebo iného podnikateľa,
b) záchrannou službou iného prevádzkovateľa alebo
c) banskou záchrannou stanicou. 33)
(3) V rozhodnutí o súhlase podľa odseku 2 môže okresný úrad obmedziť jeho
časovú platnosť a ustanoviť ďalšie podmienky.
(4) V prípade zriaďovania záchrannej služby podľa odseku 1 okresný úrad
na základe žiadosti prevádzkovateľa, s prihliadnutím na konkrétne podmienky prevádzkovateľa
a požiadavky vyplývajúce z osobitných predpisov 34) rozhodnutím určí minimálny počet
záchranárov a základné materiálno-technické vybavenie záchrannej služby, ako aj ďalšie
podmienky na jej zriadenie a činnosť.
(5) Pri rozhodovaní podľa odsekov 2 až 4 si okresný úrad vyžiada vyjadrenie
dotknutého orgánu štátnej správy. 34)
(6) Ak podnik podľa § 4 ods. 5 alebo odseku 6, ktorý bol uvedený do prevádzky
pred 1. júlom 2005, začne spĺňať kritériá na zaradenie do kategórie A alebo kategórie
B až po tomto dátume, jeho prevádzkovateľ je povinný zabezpečiť záchrannú službu
podľa odseku 1 alebo odseku 2 najneskôr do šiestich mesiacov odo dňa, keď podnik
začal spĺňať kritériá na zaradenie do kategórie A alebo kategórie B.
PIATA ČASŤ
INFORMOVANIE A ÚČASŤ VEREJNOSTI
Informovanie verejnosti a jej účasť na rozhodovacích procesoch
(1) Prevádzkovateľ podniku kategórie B je povinný v mieste obvyklým spôsobom
a podľa potreby aj opakovane informovať verejnosť, ktorá môže byť dotknutá závažnou
priemyselnou haváriou súvisiacou s jeho činnosťou (ďalej len „dotknutá verejnosť“),
o charaktere tejto činnosti, o možných rizikách a opatreniach na ich zníženie, ako
aj o požadovanom správaní dotknutej verejnosti v prípade vzniku závažnej priemyselnej
havárie. Prevádzkovateľ súčasne zašle túto informáciu aj okresnému úradu, orgánu
štátnej správy na úseku ochrany pred požiarmi 34a) a dotknutej obci a spolupracuje
s dotknutou obcou a podľa potreby aj s ďalšími orgánmi zúčastňujúcimi sa na zdolávaní
závažných priemyselných havárií podľa osobitných predpisov. 34b)
(2) Prevádzkovateľ podniku kategórie B zabezpečí trvalú prístupnosť informácií
uvedených v odseku 1 pre verejnosť vrátane trvalej prístupnosti aktualizovaného súpisu
vybraných nebezpečných látok prítomných v podniku. Na ochranu dôvernosti týchto údajov
sa vzťahuje ustanovenie odseku 7 rovnako.
(3) Ak podnik podľa § 4 ods. 2, 5 alebo odseku 6, ktorý bol uvedený do
prevádzky pred 1. júlom 2005, začne spĺňať kritériá na zaradenie do kategórie B až
po tomto dátume, jeho prevádzkovateľ je povinný zabezpečiť plnenie povinností podľa
odsekov 1 a 2 najneskôr do jedného roka odo dňa, keď podnik začal spĺňať kritériá
na zaradenie do kategórie B.
(4) V záujme zjednotenia informovania dotknutej verejnosti, najmä v prípadoch,
ak sa v ohrozenej oblasti nachádza viacero podnikov kategórie B, alebo v prípadoch
uvedených v § 4 ods. 7, môže okresný úrad po prerokovaní s príslušnými prevádzkovateľmi
rozhodnúť, že on sám zabezpečí informovanie dotknutej verejnosti. Zároveň určí rozsah
podkladov, ktoré mu na to majú poskytnúť jednotliví prevádzkovatelia.
(5) Povinnosť zabezpečiť trvalú prístupnosť informácií v prípadoch podľa
odseku 4 pre verejnosť má okresný úrad. Povinnosť prevádzkovateľa zabezpečiť trvalú
prístupnosť informácií podľa odseku 2 ostáva nedotknutá.
(6) Informácie podľa odsekov 1 a 4 sa musia prehodnotiť a v prípade potreby
aktualizovať a v aktualizovanej forme opätovne zverejniť najmenej raz za tri roky,
ako aj po každej závažnej zmene podmienok, za akých bola informácia vypracovaná a
zverejnená. Interval medzi opätovným zverejnením informácie, ak nebola potrebná jej
aktualizácia, nesmie byť dlhší ako päť rokov.
(7) Prevádzkovateľ môže v bezpečnostnej správe alebo v iných dokumentoch
poskytnutých podľa tohto zákona príslušnému orgánu (§ 26) označiť niektoré ich časti
alebo údaje za predmet obchodného tajomstva a za časti a údaje, o ktorých je potrebné
zachovať mlčanlivosť z dôvodov ochrany priemyselného vlastníctva, duševného vlastníctva,
osobných údajov, verejnej bezpečnosti alebo národnej obrany.
(8) Na účely informovania verejnosti môže prevádzkovateľ so súhlasom okresného
úradu zaslať jemu alebo inej povinnej osobe podľa osobitného predpisu 35) upravenú
bezpečnostnú správu neobsahujúcu údaje, ktoré sa nemajú sprístupniť z dôvodov uvedených
v odseku 7.
(9) Na účasť verejnosti na rozhodovacích procesoch týkajúcich sa podnikov
kategórie A alebo kategórie B alebo ich podstatnej zmeny, ako aj pri územnom plánovaní
a ďalšej povoľovacej činnosti v blízkosti týchto podnikov (§ 10) sa vzťahujú osobitné
predpisy. 36)
(10) Informovanie príslušných orgánov a verejnosti o závažnej priemyselnej
havárii v prípade jej vzniku upravujú osobitné predpisy. 37)
(11) Podrobnosti o obsahu informácie podľa odsekov 1 a 4 ustanoví všeobecne
záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.
Informovanie a účasť verejnosti v prípade predpokladaných značne nepriaznivých
vplyvov závažnej priemyselnej havárie presahujúcich štátne hranice
(1) Na sprístupňovanie informácií podľa § 22 ods. 2 a 5 verejnosti iného
štátu, ktorého územie môže byť dotknuté značne nepriaznivými cezhraničnými vplyvmi
závažnej priemyselnej havárie v podniku kategórie B, a na jej účasť na rozhodovacom
procese sa vzťahujú osobitné predpisy. 38)
(2) Povinnosť informovať dotknutú verejnosť podľa § 22 ods. 1, 4 a 6 sa
vzťahuje aj na verejnosť iného štátu, ktorého územie môže byť dotknuté značne nepriaznivými
cezhraničnými vplyvmi závažnej priemyselnej havárie v podniku kategórie B. Rozsah
a spôsob tohto informovania upravia na základe vzájomnosti a rovnosti medzištátne
zmluvy.
ŠIESTA ČASŤ
ZHROMAŽĎOVANIE ÚDAJOV O ZÁVAŽNÝCH PRIEMYSELNÝCH HAVÁRIÁCH
Oznamovacia povinnosť prevádzkovateľa a súčinnosť orgánov štátnej správy
(1) Prevádzkovateľ je povinný bez zbytočného odkladu, najneskôr však do
24 hodín, oznámiť závažnú priemyselnú haváriu obvodnému úradu životného prostredia,
ministerstvu a ministerstvu vnútra. Jeho oznamovacia povinnosť voči iným orgánom
podľa osobitných predpisov 39) ostáva nedotknutá.
(2) Prevádzkovateľ je povinný doručiť okresnému úradu a orgánu štátnej
správy na úseku ochrany pred požiarmi 11) písomnú správu o príčinách a následkoch
závažnej priemyselnej havárie, o vybraných nebezpečných látkach, ktoré sa pri nej
vyskytli, a o opatreniach prijatých na obmedzenie jej následkov a na zamedzenie opakovania
sa podobnej havárie, a to najneskôr do dvoch mesiacov od vzniku závažnej priemyselnej
havárie.
(3) Orgán štátnej správy, ktorý podľa osobitných predpisov 39) vyšetroval
závažnú priemyselnú haváriu alebo na jej základe nariadil príslušné opatrenia, doručí
do dvoch mesiacov od jej vzniku okresnému úradu informáciu o ním zistených príčinách
a následkoch závažnej priemyselnej havárie a o nariadených opatreniach. Ak v uvedenej
lehote nebolo vyšetrovanie ešte dokončené, označí tento orgán informáciu ako predbežnú
a uvedie predpokladaný termín doručenia konečnej informácie.
(4) Obvodný úrad životného prostredia po doručení písomnej správy a informácie
podľa odsekov 2 a 3 a po prípadnom vyžiadaní si doplňujúcich údajov najneskôr do
30 dní doručí ministerstvu a ministerstvu vnútra komplexnú správu o analýze príčin
a následkov závažnej priemyselnej havárie a o prijatých opatreniach.
(5) Ak následky závažnej priemyselnej havárie spĺňajú kritériá uvedené
v prílohe č. 2 k tomuto zákonu, prevádzkovateľ podľa odseku 2 a orgán štátnej správy
podľa odseku 3 zašlú písomnú správu a informáciu v lehote podľa odsekov 2 a 3 aj
ministerstvu.
(6) Ak sa ďalším vyšetrovaním zistia skutočnosti, ktoré menia informácie,
závery alebo opatrenia podľa odsekov 2 až 5, musia byť tie bez zbytočného odkladu
aktualizované.
(7) Ustanovenia odsekov 1 až 4 a 6 sa vzťahujú primerane aj na prípady
bezprostrednej hrozby závažnej priemyselnej havárie, ktoré sa podarilo zdolať postupom
podľa havarijného plánu (§ 18 ods. 5).
(8) Podrobnosti o spôsobe plnenia oznamovacej povinnosti podľa odsekov
1 a 2 a o písomných správach a informáciách podľa odsekov 3 až 7 ustanoví všeobecne
záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.
Register závažných priemyselných havárií
(1) Ministerstvo vedie register závažných priemyselných havárií, ktorý
obsahuje stručné údaje o závažných haváriách, najmä
a) dátum, podnik, miesto vzniku
závažnej priemyselnej havárie,
b) druh závažnej priemyselnej havárie, jej opis, druh prítomnej vybranej nebezpečnej
látky,
c) rozsah a dĺžku trvania závažnej priemyselnej havárie a spôsob jej zdolania,
d) zdroj a hlavnú príčinu vzniku závažnej priemyselnej havárie,
e) následky závažnej priemyselnej havárie na život a zdravie ľudí, na životné prostredie
a na majetok,
f) opatrenia prijaté
1. na obmedzenie, prípadne odstránenie následkov závažnej priemyselnej
havárie,
2. na zamedzenie opakovania sa podobných závažných priemyselných havárií.
(2) Ustanovenie odseku 1 sa primerane vzťahuje aj na prípady bezprostrednej
hrozby závažnej priemyselnej havárie podľa § 24 ods. 7.
SIEDMA ČASŤ
ORGÁNY ŠTÁTNEJ SPRÁVY A ICH PÔSOBNOSŤ
Orgány štátnej správy
(1) Štátnu správu na úseku prevencie závažných priemyselných havárií
podľa tohto zákona vykonávajú:
a) ministerstvo,
b) ministerstvo vnútra,
c) Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo
práce"),
d) Slovenská inšpekcia životného prostredia (ďalej len "inšpekcia"), 40)
e) okresné úrady v sídle kraja a okresné úrady, 41)
f) orgány inšpekcie práce, 42)
g) orgány štátnej správy na úseku ochrany pred požiarmi, vrátane orgánov vykonávajúcich
štátny požiarny dozor, 43)
h) orgány štátnej správy na úseku civilnej ochrany, 44)
i) orgány na ochranu zdravia a štátne zdravotné ústavy, 45)
j) orgány štátnej banskej správy. 46)
(2) Ministerstvo
a) je ústredný orgán štátnej správy pre prevenciu závažných
priemyselných havárií podľa tohto zákona,
b) riadi a vykonáva štátny dozor vo veciach prevencie závažných priemyselných havárií
podľa tohto zákona,
c) na základe splnomocňovacích ustanovení v tomto zákone vydáva všeobecne záväzné
právne predpisy na jeho vykonanie,
d) preskúmava správne rozhodnutia vydané podľa tohto zákona inšpekciou a okresnými
úradmi,
e) môže v záujme zhospodárnenia výkonu štátnej správy alebo v inom dôležitom záujme
poveriť plnením niektorých úloh podľa tohto zákona iný než miestne príslušný okresný
úrad alebo ich samo prevziať. Z rovnakých dôvodov môže poveriť plnením niektorých
úloh podľa § 4 ods. 7 iný než miestne príslušný okresný úrad v sídle kraja alebo
ich samo prevziať,
f) prevádzkuje informačný systém (§ 5a),
g) dáva vyjadrenie k bezpečnostnej správe,
h) udeľuje oprávnenia právnickým osobám a fyzickým osobám-podnikateľom na vykonávanie
odbornej prípravy havarijných technikov a špecialistov na prevenciu závažných priemyselných
havárií,
i) overuje odbornú spôsobilosť havarijných technikov a špecialistov na prevenciu
závažných priemyselných havárií, vydáva im osvedčenia o odbornej spôsobilosti a vedie
zoznam odborne spôsobilých osôb (§ 12 ods. 8),
j) udeľuje autorizáciu právnickým osobám a fyzickým osobám-podnikateľom na činnosti
podľa § 14 a vedie zoznam autorizovaných osôb (§ 16 ods. 8),
k) schvaľuje plán kontroly podnikov na príslušný kalendárny rok a kontroluje jeho
plnenie,
l) eviduje a vyhodnocuje komplexné správy o závažných priemyselných haváriách a vedie
ich register,
m) plní úlohy vyplývajúce z členstva Slovenskej republiky v Európskej únii v oblasti
prevencie závažných priemyselných havárií, zabezpečuje koordináciu týchto úloh s
príslušnými ústrednými orgánmi štátnej správy, podáva správy o plnení úloh vyplývajúcich
z právnych aktov Európskeho spoločenstva a Európskej únie v tejto oblasti,
n) spracúva ročnú súhrnnú správu o závažných priemyselných haváriách, ktoré sa prihodili
na území štátu, a o ďalších závažných skúsenostiach a opatreniach nariadených podľa
tohto zákona a plní funkciu orgánu pre medzinárodnú výmenu informácií v tejto oblasti
podľa medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná.
(3) Ministerstvo vnútra
a) plní funkciu príslušného orgánu na oznamovanie
závažných priemyselných havárií a na požadovanie, prípadne poskytovanie medzinárodnej
pomoci podľa osobitných predpisov a medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika
viazaná, 47)
b) spolupracuje s ministerstvom pri výkone štátneho dozoru podľa tohto zákona, najmä
pri schvaľovaní plánu kontroly podnikov [odsek 2 písm. k)],
c) využíva komplexné správy o závažných priemyselných haváriách (§ 24 ods. 4) na
účely podľa osobitných predpisov. 48)
(4) Ministerstvo práce spolupracuje s ministerstvom pri výkone štátneho
dozoru podľa tohto zákona, najmä pri schvaľovaní plánu kontroly podnikov [odsek 2
písm. k)].
(5) Inšpekcia
a) je orgán štátneho dozoru vo veciach prevencie závažných
priemyselných havárií,
b) spracúva a prerokúva návrh plánu kontroly podnikov na kalendárny rok s orgánmi
uvedenými v odseku 1 písm. f) až j) a prerokovaný návrh plánu predkladá na schválenie
ministerstvu,
c) organizuje a koordinuje vykonávanie kontrol podľa schváleného plánu [písmeno b)],
d) spracúva súhrnnú správu o kontrolách vykonaných podľa tohto zákona v bežnom roku,
ako aj o závažných zisteniach a nariadených opatreniach a predkladá ju ministerstvu
do 15. februára nasledujúceho roka,
e) dáva vyjadrenie k bezpečnostnej správe (§ 9 ods. 5 a 6).
(6) Okresný úrad v sídle kraja
a) rozhoduje podľa § 4 ods. 7
1. o zaradení podniku do kategórie A
alebo o preradení podniku z kategórie A do kategórie B alebo
2. o uložení iných opatrení
potrebných na elimináciu alebo zníženie rizika vyplývajúceho z umiestnenia podniku,
b) vykonáva štátny dozor.
(7) Okresný úrad
a) je prvostupňový orgán na výkon štátnej správy podľa tohto zákona s
výnimkou vecí patriacich do pôsobnosti iných orgánov štátnej správy,
b) prijíma a podľa potreby preveruje oznámenia prevádzkovateľov o kategorizácii
podnikov podľa § 4 a 5 a informuje o nich ministerstvo a príslušné orgány podľa odseku
1 písm. d) a f) až j); v prípade možného zvýšenia rizika z dôvodov uvedených v §
4 ods. 7 informuje aj okresný úrad v sídle kraja,
c) vedie register podnikov kategórie A a kategórie B a ich prevádzkovateľov
vo svojom okrese,
d) preskúmava bezpečnostné správy a vydáva súhlas podľa § 9 ods. 7,
e) rozhoduje o povinnosti prevádzkovateľa zriadiť osobitný útvar na koordináciu
a kontrolu zabezpečovania úloh vyplývajúcich z tohto zákona v podniku (§ 11 ods.
2),
f) povoľuje v odôvodnených prípadoch na základe osobitnej žiadosti prevádzkovateľa
zabezpečenie plnenia úloh záchrannej služby spôsobom podľa § 21 ods. 2 a 3,
g) zabezpečuje v prípadoch podľa § 22 ods. 4 informovanie verejnosti
o rizikách závažnej priemyselnej havárie a o požadovanom správaní sa verejnosti v
prípade závažnej priemyselnej havárie,
h) sprístupňuje verejnosti bezpečnostnú správu za podmienok ustanovených
v § 22 ods. 7 a 8,
i) podľa § 24 prijíma
1. písomnú správu od prevádzkovateľa o príčinách
a následkoch závažnej priemyselnej havárie a o prijatých opatreniach a
2. informáciu
orgánu štátnej správy 43) o výsledkoch vyšetrovania závažnej priemyselnej havárie
a o nariadených opatreniach a na ich základe spracúva komplexnú správu a doručí ju
ministerstvu a ministerstvu vnútra,
j) vykonáva štátny dozor.
(8) Orgány uvedené v odseku 1 písm. f) až j)
a) dávajú vyjadrenie k bezpečnostnej
správe (§ 9 ods. 5 a 6),
b) vykonávajú štátny dozor na úseku prevencie závažných priemyselných havárií v podnikoch,
na ktoré sa vzťahuje tento zákon, v rozsahu svojej pôsobnosti podľa osobitných predpisov,
8) využívajúc aj poznatky, ktoré získali podľa tohto zákona; pritom postupujú v súlade
s § 27 ods. 3 a 8,
c) poskytujú informácie z vyšetrovania závažných priemyselných havárií podľa § 24
ods. 3, 5 až 7,
d) dávajú vyjadrenie k zabezpečeniu záchrannej služby podľa § 21 ods. 5.
Koordinácia činnosti orgánov vykonávajúcich štátny dozor
(1) Štátnym dozorom na úseku prevencie závažných priemyselných havárií
sa zisťuje, ako prevádzkovatelia plnia povinnosti ustanovené týmto zákonom, všeobecne
záväznými právnymi predpismi vydanými na jeho vykonanie a rozhodnutiami vydanými
na ich základe.
(2) Ak orgán štátneho dozoru zistí porušenie povinnosti alebo iný nedostatok
v činnosti prevádzkovateľa, uloží opatrenia na nápravu. V prípade bezprostredného
ohrozenia života alebo zdravia ľudí, životného prostredia alebo majetku orgán štátneho
dozoru podľa potreby nariadi obmedzenie alebo zastavenie prevádzky podniku alebo
jeho časti.
(3) Osobitnou súčasťou štátneho dozoru je vykonávanie kontrol v podnikoch,
na ktoré sa vzťahuje tento zákon, koordinovaným spôsobom orgánmi uvedenými v § 26
ods. 1 písm. d), f) až j). Koordináciu kontrolnej činnosti podľa tohto zákona zabezpečuje
inšpekcia (odseky 4 a 8).
(4) Inšpekcia každoročne spracúva a prerokúva s príslušnými orgánmi podľa
§ 26 ods. 8 plán kontroly podnikov. Tento plán obsahuje najmä názov podniku, zameranie
kontroly a termín jej vykonania. Plán kontroly podnikov musí byť spracovaný tak,
aby sa takáto koordinovaná kontrola uskutočnila v každom podniku kategórie B najmenej
raz za 12 mesiacov a v každom podniku kategórie A najmenej raz za 36 mesiacov.
(5) Interval kontrol podľa odseku 4 v podniku kategórie B môže byť v
odôvodnených prípadoch predĺžený až na 18 mesiacov, a to s prihliadnutím
a) na závery
vyplývajúce z hodnotenia rizika a z ďalšej dokumentácie vypracovanej podľa tohto
zákona,
b) na skutočnosti zistené pri predchádzajúcich kontrolách v podniku,
c) na úroveň systému riadenia v podniku.
(6) Plán kontroly podnikov schvaľuje ministerstvo.
(7) Predmetom kontroly má byť najmä preverenie, či
a) prevádzkovateľ
je schopný preukázať, že prijal príslušné opatrenia na prevenciu závažných priemyselných
havárií (§ 3) s ohľadom na rôzne činnosti vykonávané v podniku,
b) údaje a informácie uvedené v bezpečnostnej správe, v havarijnom pláne, v podkladoch
na vypracovanie plánu ochrany obyvateľstva alebo v inej správe či dokumentácii prevádzkovateľa
adekvátne vyjadrujú podmienky v podniku vrátane možných vonkajších zdrojov rizika,
c) prevádzkovateľ je schopný preukázať, že má alebo zabezpečil príslušné prostriedky
na zdolanie závažnej priemyselnej havárie a obmedzenie jej následkov (§ 20),
d) prevádzkovateľ zabezpečil záchrannú službu (§ 21),
e) je zabezpečená informovanosť verejnosti v súlade s § 22 a 23.
(8) Ak orgán podľa § 26 ods. 8 vykonáva samostatne kontrolu podniku podľa
osobitných predpisov, 8) informuje bez zbytočného odkladu inšpekciu o výsledku tejto
kontroly a o opatreniach vrátane prípadných sankcií uložených podľa osobitných predpisov.
8)
(9) Na výkon kontrolnej činnosti podľa tohto zákona sa primerane vzťahuje
osobitný predpis. 49)
ÔSMA ČASŤ
ZODPOVEDNOSŤ ZA PORUŠENIE POVINNOSTÍ
Zodpovednosť za škodu
(1) Prevádzkovateľ podniku kategórie B je povinný uzatvoriť zmluvu o poistení
zodpovednosti za škodu, ktorá môže vzniknúť v dôsledku závažnej priemyselnej havárie,
alebo zmluvne zabezpečiť vyhovujúci spôsob finančného krytia tejto zodpovednosti
napríklad zárukou banky, a to po celý čas, po ktorý je jeho podnik zaradený do kategórie
B.
(2) Výška poistného plnenia alebo iného spôsobu finančného krytia podľa
odseku 1 musí zodpovedať rozsahu možných škôd.
(3) Prevádzkovateľ je povinný najneskôr do 30 dní predložiť obvodnému úradu
životného prostredia kópiu poistnej zmluvy alebo zmluvy o inom spôsobe finančného
krytia podľa odseku 1 a informovať ho o všetkých jej zmenách.
(4) Ak podnik podľa § 4 ods. 2, 5 alebo odseku 6, ktorý bol uvedený do
prevádzky pred 1. júlom 2005, začne spĺňať kritériá na zaradenie do kategórie B až
po tomto dátume, jeho prevádzkovateľ je povinný zabezpečiť plnenie povinností podľa
odsekov 1 až 3 najneskôr do jedného roka odo dňa, keď podnik začal spĺňať kritériá
na zaradenie do kategórie B.
(5) Pre náhradu škody spôsobenej závažnými priemyselnými haváriami platia
všeobecné predpisy o náhrade škody, 50) ak tento zákon neustanovuje inak.
Pokuty
(1) Pokutu do 8 298,47 eura inšpekcia alebo okresný úrad uloží prevádzkovateľovi,
ktorý
a) nevedie alebo neuchováva predpísanú dokumentáciu alebo evidenciu [§
3 ods. 1 písm. c)],
b) nesprávne zaradí podnik do kategórie podľa § 4,
c) neposkytne príslušnému orgánu potrebnú súčinnosť alebo mu oznámi nepravdivé
údaje [§ 3 ods. 1 písm. h)],
d) nevypracuje alebo neaktualizuje program (§ 7), alebo nezavedie, alebo
neaktualizuje zodpovedajúci bezpečnostný riadiaci systém (§ 8),
e) nezabezpečí informovanie verejnosti podľa § 22 a 23,
f) neoznámi ustanovenie odborne spôsobilej osoby alebo zriadenie osobitného
útvaru podľa § 11 ods. 6,
g) nezabezpečí predpísané školenie a výcvik zamestnancov podniku (§ 11
ods. 7).
(2) Pokutu do 16 596,95 eura inšpekcia alebo okresný úrad uloží
a) prevádzkovateľovi, ktorý
1. nezaradí podnik do kategórie podľa §
4,
2. nevykoná potrebné opatrenia na prevenciu závažných priemyselných havárií a neodstráni
nebezpečné stavy [§ 3 ods. 1 písm. e)],
3. nevykoná predbežný odhad rizík alebo hodnotenie
rizík podľa § 6,
4. nezašle okresnému úradu oznámenie podľa § 5,
5. neustanoví odborne
spôsobilú osobu alebo nezriadi osobitný útvar podľa § 11 ods. 1 a 2,
6. nezabezpečí
použiteľnosť prostriedkov na zdolávanie závažných priemyselných havárií a na obmedzenie
ich následkov (§ 20),
7. nezriadi záchrannú službu alebo nezabezpečí plnenie jej úloh
spôsobom podľa § 21,
8. nesplní oznamovaciu povinnosť podľa § 24 ods. 1 a 2,
b) autorizovanej osobe, ktorá
1. neopatrí ňou vyhotovenú dokumentáciu
náležitosťami podľa § 17 ods. 1 písm. f),
2. neoznámi ministerstvu zmenu podmienok
podľa § 17 ods. 1 písm. e),
3. poruší ďalšie povinnosti ustanovené týmto zákonom,
vykonávacími predpismi alebo rozhodnutím o udelení autorizácie.
(3) Pokutu do 33 193,91 eura inšpekcia alebo okresný úrad uloží
a) prevádzkovateľovi, ktorý
1. nevykoná opatrenia na nápravu uložené
príslušným orgánom [§ 3 ods. 1 písm. g)],
2. nevypracuje bezpečnostnú správu, nepredloží
ju okresnému úradu alebo nezabezpečí jej prehodnotenie a aktualizáciu podľa § 9,
3.
nevypracuje havarijný plán alebo nezabezpečí jeho precvičovanie, prehodnotenie a
aktualizáciu podľa § 18,
4. nepredloží príslušnému orgánu podklady na vypracovanie
plánu ochrany obyvateľstva (§ 19),
b) právnickej osobe alebo fyzickej osobe-podnikateľovi, ak vykonáva činnosť
podľa § 14 bez autorizácie udelenej ministerstvom alebo po pozastavení, zrušení či
zániku tejto autorizácie.
(4) Pokutu do 165 969,59 eura inšpekcia alebo okresný úrad uloží prevádzkovateľovi,
ktorý nesplní povinnosť finančného krytia zodpovednosti za škodu podľa § 28 ods.
1 až 3.
(5) Pri určovaní výšky pokuty sa prihliada najmä na závažnosť a čas trvania
protiprávneho konania a na rozsah a mieru hroziacej alebo spôsobenej škody alebo
ekologickej ujmy.
(6) Inšpekcia alebo obvodný úrad životného prostredia môže v rozhodnutí
o uložení pokuty súčasne uložiť povinnému, aby v určenej lehote vykonal opatrenia
na nápravu následkov protiprávneho konania, za ktoré bola pokuta uložená. Ak povinný
v určenej lehote tieto opatrenia nevykoná, možno mu uložiť ďalšiu pokutu až do dvojnásobku
hornej hranice pokuty ustanovenej týmto zákonom, a to aj opätovne.
(7) Pokutu podľa odseku 1 až 4 možno uložiť do jedného roka odo dňa, keď
sa príslušný orgán dozvedel o porušení povinnosti, najneskôr však do troch rokov
odo dňa, keď došlo k porušeniu povinnosti. Pokutu podľa odseku 6 možno uložiť do
jedného roka odo dňa, keď sa mala povinnosť uložená v rozhodnutí podľa odseku 6 splniť.
Uložením pokuty nie je dotknutá povinnosť vykonať opatrenie na nápravu, ani zodpovednosť
za náhradu spôsobenej škody alebo za nápravu ekologickej ujmy.
(8) Výnosy z pokút podľa odsekov 1 až 4 sú príjmom Environmentálneho fondu.
(9) Orgány uvedené v § 26 ods. 1 písm. f) až j) ukladajú pri výkone štátneho
dozoru podľa § 26 ods. 8 a § 27 pokuty podľa osobitných predpisov. 8)
DEVIATA ČASŤ
SPOLOČNÉ A PRECHODNÉ USTANOVENIA
Konanie
Všeobecné predpisy o správnom konaní 51) s výnimkou ustanovení o miestnej
príslušnosti sa nevzťahujú
a) na vyjadrenia vydávané podľa § 9 ods. 5 a 6, § 10 ods. 3 a § 21 ods. 5,
b) na schvaľovanie plánu kontroly podnikov podľa § 26 ods. 2 písm. k).
Prechodné ustanovenia
(1) Prevádzkovateľ existujúceho podniku je povinný
a) do šiestich mesiacov odo dňa účinnosti tohto zákona preveriť celkové
množstvo vybraných nebezpečných látok prítomných v podniku a zaradiť podnik do príslušnej
kategórie podľa § 4,
b) do jedného roka odo dňa účinnosti tohto zákona
1. vykonať predbežný odhad rizika (§ 6 ods. 4),
2. zaslať obvodnému úradu životného prostredia oznámenie podľa §
5,
c) do osemnástich mesiacov odo dňa účinnosti tohto zákona
1. vypracovať program podľa § 7,
2. zaviesť bezpečnostný riadiaci systém podľa § 8,
3. ustanoviť odborne spôsobilú osobu a oznámiť to okresnému úradu
(§ 11),
d) do troch rokov odo dňa účinnosti tohto zákona
1. vykonať hodnotenie rizika podľa § 6,
2. vypracovať havarijný plán podľa § 18,
3. predložiť podľa § 19 príslušnému orgánu podklady na vypracovanie
plánu ochrany obyvateľstva,
4. zabezpečiť záchrannú službu v súlade s § 21,
5. zabezpečiť informovanie verejnosti podľa § 22 a 23,
6. uzavrieť zmluvu o poistení alebo o inom spôsobe finančného krytia
zodpovednosti za škodu (§ 28) a kópiu tejto zmluvy zaslať okresnému úradu,
e) do troch rokov odo dňa účinnosti tohto zákona predložiť okresnému
úradu bezpečnostnú správu podľa § 9.
(2) Vykonávať pre iného prevádzkovateľa práce podľa § 14 ods. 2 na základe
oprávnenia získaného podľa doterajších predpisov možno len do jedného roka odo dňa
účinnosti tohto zákona. Po uplynutí tejto lehoty možno vykonávať tieto práce len
na základe autorizácie udelenej ministerstvom.
(3) Inšpekcia spracuje a prerokuje s dotknutými orgánmi plán kontroly podnikov
podľa § 26 ods. 5 písm. b), počnúc rokom 2003.
Týmto zákonom sa preberajú právne záväzné akty Európskej únie uvedené v
prílohe č. 3.
Čl.II
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 42/1994 Z.z. o civilnej ochrane
obyvateľstva v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 222/1996 Z.z.,
zákona č. 117/1998 Z.z., zákona č. 252/2000 Z.z. a zákona č. 416/2001 Z.z. sa dopĺňa
takto:
V § 14 sa za odsek 2 vkladá nový odsek 3, ktorý znie:
"(3) Obvodný úrad životného prostredia zabezpečí najmenej raz za tri roky
precvičenie, prehodnotenie a podľa potreby aj zmenu alebo doplnenie plánu ochrany
obyvateľstva zahŕňajúceho možné závažné priemyselné havárie v podniku kategórie B
podľa osobitného predpisu. 16c)".
Doterajší odsek 3 sa označuje ako odsek 4.
Poznámka pod čiarou k odkazu 16c) znie:
"16c) § 4 zákona č. 261/2002 Z.z. o prevencii závažných priemyselných
havárií a o zmene a doplnení niektorých zákonov.".
Čl.III
Zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení
zákona č. 231/1992 Zb., zákona č. 600/1992 Zb., zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 132/1994 Z.z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 200/1995 Z.z., zákona
Národnej rady Slovenskej republiky č. 216/1995 Z.z., zákona Národnej rady Slovenskej
republiky č. 233/1995 Z.z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 123/1996
Z.z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 164/1996 Z.z., zákona Národnej
rady Slovenskej republiky č. 222/1996 Z.z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 289/1996 Z.z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 290/1996 Z.z., zákona
č. 288/1997 Z.z., zákona č. 379/1997 Z.z., zákona č. 70/1998 Z.z., zákona č. 76/1998
Z.z., zákona č. 126/1998 Z.z., zákona č. 129/1998 Z.z., zákona č. 140/1998 Z.z.,
zákona č. 143/1998 Z.z., zákona č. 144/1998 Z.z., zákona č. 161/1998 Z.z., zákona
č. 178/1998 Z.z., zákona č. 179/1998 Z.z., zákona č. 194/1998 Z.z., zákona č. 263/1999
Z.z., zákona č. 264/1999 Z.z., zákona č. 119/2000 Z.z., zákona č. 142/2000 Z.z.,
zákona č. 236/2000 Z.z., zákona č. 238/2000 Z.z., zákona č. 268/2000 Z.z., zákona
č. 338/2000 Z.z., zákona č. 223/2001 Z.z., zákona č. 279/2001 Z.z., zákona č. 488/2001
Z.z. a zákona č. 554/2001 Z.z. sa dopĺňa takto:
1. V § 3 sa odsek 2 dopĺňa písmenom zj), ktoré znie:
"zj) vykonávanie hodnotenia rizík, vypracúvanie a aktualizovanie bezpečnostnej
správy a havarijného plánu a konzultačná a poradenská činnosť v určených oblastiach
na úseku prevencie závažných priemyselných havárií. 23p)".
Poznámka pod čiarou k odkazu 23p znie:
"23p) § 14 ods. 2 zákona č. 261/2002 Z.z. o prevencii závažných priemyselných
havárií a o zmene a doplnení niektorých zákonov.".
2. V prílohe č. 2 v Skupine 214 - Ostatné sa dopĺňajú body 52 a 53, ktoré
znejú:
"52. Havarijný technik osvedčenie § 12 ods. 6 zákona
a Špecialista na prevenciu č. 261/2002 Z.z.
závažných priemyselných o prevencii závažných
havárií priemyselných havárií
a o zmene a doplnení
niektorých zákonov
53. Vykonávanie odbornej oprávnenie § 13 ods. 1 a 5
prípravy na úseku zákona č. 261/2002 Z.z.
prevencie závažných o prevencii závažných
priemyselných havárií priemyselných havárií
a o zmene a doplnení
niektorých zákonov.".
Čl.IV
Zrušený od 1.1.2016
Čl.V
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 287/1994 Z.z. o ochrane prírody
a krajiny v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 222/1996 Z.z., zákona
č. 211/2000 Z.z., zákona č. 416/2001 Z.z. a zákona č. 553/2001 Z.z. sa mení takto:
§ 47 vrátane nadpisu znie:
"§ 47
Náhrada majetkovej ujmy
(1) Vlastník majetku je povinný strpieť obmedzenie vyplývajúce zo zákazov
a z iných podmienok ochrany prírody a krajiny ustanovených týmto zákonom alebo na
jeho základe. Ak mu takýmto obmedzením vlastníckeho práva k majetku, ktorý nie je
vo vlastníctve štátu, vznikne majetková ujma, patrí mu primeraná náhrada.
(2) Za obmedzenie vlastníckeho práva sa považuje také obmedzenie vlastníckeho
práva, ktoré vlastníkovi neumožňuje bežné obhospodarovanie
a) poľnohospodárskych
pozemkov,
b) lesných pozemkov alebo
c) iných pozemkov v súlade s podmienkami určenými v povolení činnosti, najmä v rozhodnutí
o využívaní územia, v rozhodnutí o určení ochranného pásma a v rozhodnutí o určení
chráneného územia.
(3) Ak dochádza k obmedzeniu vlastníckeho práva na poľnohospodárskych pozemkoch
v chránených územiach s druhým až piatym stupňom ochrany, orgán ochrany prírody požiada
do šiestich mesiacov od vyhlásenia ochrany alebo od uverejnenia národného zoznamu
navrhovaných území európskeho významu orgán ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu
o vyhlásenie osobitnej sústavy obhospodarovania. Podmienkou náhrady majetkovej ujmy
na poľnohospodárskych pozemkoch podľa tohto zákona je vyhlásenie osobitnej sústavy
obhospodarovania z dôvodu ochrany prírody a krajiny.
(4) Ak dochádza k obmedzeniu vlastníckeho práva na lesnom pôdnom fonde
počas platnosti lesného hospodárskeho plánu, vlastník dotknutých pozemkov požiada
o zmenu lesného hospodárskeho plánu, ktorá vyjadruje obmedzenie bežného hospodárenia.
Po schválení zmeny lesného hospodárskeho plánu patrí vlastníkovi náhrada majetkovej
ujmy, ktorá je vyjadrením rozdielu nákladov vynaložených na zmenu hospodárenia podľa
zmeneného predpisu lesného hospodárskeho plánu oproti pôvodnému predpisu lesného
hospodárskeho plánu.
(5) Osobou oprávnenou na uplatnenie nároku na náhradu majetkovej ujmy je
vlastník majetku, ktorému vznikla v dôsledku obmedzenia vlastníckeho práva majetková
ujma (ďalej len "osoba uplatňujúca si nárok"). Ak je pozemok v podielovom spoluvlastníctve,
osobou uplatňujúcou si nárok sú spoluvlastníci s väčšinovým podielom.
(6) Nárok na náhradu majetkovej ujmy sa uplatňuje
a) v prípade vzniku
majetkovej ujmy vyplývajúcej zo zákazov ustanovených týmto zákonom alebo z určenia
bližších podmienok vykonávania činnosti vo výnimke na tom orgáne ochrany prírody,
ktorý je príslušný na povolenie výnimky zo zákazov ustanovených týmto zákonom,
b) v prípade vzniku majetkovej ujmy vyplývajúcej z nevydania súhlasu alebo z určenia
bližších podmienok vykonávania činnosti v súhlase (§ 8 ods. 1) na krajskom úrade
(ďalej len "povinný orgán").
(7) Nárok na náhradu majetkovej ujmy môže uplatniť na povinnom orgáne osoba
uplatňujúca si nárok len v prípade, ak požiadala o vydanie súhlasu alebo o povolenie
výnimky podľa tohto zákona.
(8) Nárok na náhradu majetkovej ujmy sa uplatňuje písomnou žiadosťou,
ktorá obsahuje najmä
a) identifikačné údaje o osobe uplatňujúcej si nárok,
b) doklad o vlastníctve pozemku,
c) doklad potvrdzujúci obmedzenie vlastníckeho práva,
d) znalecký posudok o výpočte majetkovej ujmy,
e) čestné vyhlásenie o poskytnutých dotáciách a príspevkoch zo štátneho rozpočtu
na obhospodarovanie majetku, na ktorý sa majetková ujma uplatňuje.
(9) Nárok na náhradu majetkovej ujmy na lesných pozemkoch sa uplatňuje
v jednoročnej lehote po vykonaní hospodárskeho predpisu pre príslušnú jednotku priestorového
rozdelenia lesa podľa platného lesného hospodárskeho plánu alebo rozhodnutia orgánu
štátnej správy lesného hospodárstva. V prípade úplného obmedzenia obhospodarovania
sa nárok uplatňuje v jednoročnej lehote od skončenia platnosti lesného hospodárskeho
plánu.
(10) Nárok na náhradu majetkovej ujmy na iných ako lesných pozemkoch sa
uplatňuje v jednoročnej lehote, ktorá začína plynúť prvým dňom nasledujúceho roka
po roku, za ktorý sa nárok uplatňuje.
(11) Po uplynutí lehôt uvedených v odsekoch 9 a 10 nárok na náhradu majetkovej
ujmy zaniká. Nárok na náhradu majetkovej ujmy zaniká aj v prípade nedodržania obmedzení
vyplývajúcich z tohto zákona alebo podmienok vykonávania činností určených na jeho
základe, ak sa vzťahuje k majetku, na ktorý sa náhrada ujmy uplatňuje.
(12) O nároku na náhradu majetkovej ujmy rozhoduje povinný orgán. Rozhodnutie
povinného orgánu preskúma na návrh účastníka súd.
(13) Výška náhrady majetkovej ujmy sa zníži
a) o výšku dotácií a príspevkov
zo štátneho rozpočtu poskytnutých v hodnotenom období na obhospodarovanie majetku,
na ktorý sa majetková ujma uplatňuje,
b) o výšku úľavy na dani z nehnuteľnosti za hodnotené obdobie,
c) o výšku nákladov, ktoré je osoba uplatňujúca si nárok povinná vynaložiť na obhospodarovanie
majetku,
d) o výšku nákladov, ktoré by oprávnená osoba vynaložila na dosiahnutie výnosov z
majetku v prípade bez obmedzení vyplývajúcich z tohto zákona alebo ustanovených na
jeho základe.
(14) Náhrada majetkovej ujmy sa poskytuje v slovenských korunách do 60
dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o náhrade majetkovej ujmy.
(15) Podrobnosti o podmienkach a spôsobe stanovenia majetkovej ujmy a spôsobe
jej výpočtu ustanoví vláda nariadením.".
Čl.VI
Účinnosť
Tento zákon nadobúda účinnosť 1. júla 2002.
Zákon č. 525/2003 Z.z. nadobudol účinnosť 1. januárom 2004.
Zákon č. 587/2004 Z.z. nadobudol účinnosť 1. januárom 2005.
Zákon č. 277/2005 Z.z. nadobudol účinnosť 1. júlom 2005.
Zákon č. 515/2008 Z.z. nadobudol účinnosť 1. januárom 2009.
Zákon č. 180/2013 Z.z. nadobudol účinnosť 1. októbrom 2013.
Zákon č. 345/2013 Z.z. nadobudol účinnosť 15. februárom 2014.
Zákon č. 79/2015 Z.z. nadobudol účinnosť 1. januárom 2016.
Rudolf Schuster v.r.
Jozef Migaš v.r.
Mikuláš Dzurinda v.r.
PRÍL.1
PRAHOVÉ HODNOTY A KRITÉRIÁ NA ZARAĎOVANIE PODNIKOV DO KATEGÓRIE A A DO KATEGÓRIE
B
Časť 1
Úvod
Pri používaní tabuľky I a tabuľky II v tejto časti na zisťovanie prítomnosti
vybraných nebezpečných látok v podniku, najmä na účely zaraďovania podnikov do kategórií
A a B, platia nasledujúce princípy:
1. S vybranou nebezpečnou látkou, ktorá je prítomná v podniku v množstve
rovnajúcom sa 2% alebo v menšom ako 2% z prahovej hodnoty uvedenej v tabuľke I alebo
tabuľke II, sa nebude pri výpočte jej celkového množstva rátať, ak jej umiestnenie
v podniku je také, že nemôže kdekoľvek v podniku spôsobiť závažnú priemyselnú haváriu.
2. Ak vybraná nebezpečná látka uvedená v tabuľke I patrí tiež do niektorej
z kategórií nebezpečných vlastností vybraných nebezpečných látok podľa tabuľky II,
použije sa prahová hodnota uvedená v tabuľke I.
3. Ak má vybraná nebezpečná látka viacero nebezpečných vlastností podľa
kategórií uvedených v tabuľke II, použije sa najnižšia prahová hodnota z príslušných
kategórií nebezpečných vlastností podľa tabuľky II. Na vypočítanie súčtu pomerných
množstiev dvoch alebo viacerých vybraných nebezpečných látok podľa časti 2 tejto
prílohy sa však použije vždy prahová hodnota zodpovedajúca príslušnej klasifikácii
(kategórii nebezpečných vlastností).
4. Posudzovanie chemických zmesí a chemických prípravkov sa vykonáva rovnakým
spôsobom ako posudzovanie čistej vybranej nebezpečnej látky podľa osobitného predpisu.
1)
5. Ak sa vybraná nebezpečná látka nachádza na viacerých miestach v podniku,
vykoná sa súčet týchto čiastkových množstiev. Na zaradenie podniku do príslušnej
kategórie sa potom berie do úvahy tento výsledný súčet.
Tabuľka I
KONKRÉTNE VYBRANÉ NEBEZPEČNÉ LÁTKY
--------------------------------------------------------------------------
Vybraná nebezpečná látka Stĺpec 1 Stĺpec 2
Prahová hodnota Prahová hodnota
pre kategóriu A pre kategóriu B
v tonách v tonách
--------------------------------------------------------------------------
dusičnan amónny (1) 5 000 10 000
dusičnan amónny (2) 1 250 5 000
dusičnan amónny (3) 350 2 500
dusičnan amónny (4) 10 50
dusičnan draselný (5) 5 000 10 000
dusičnan draselný (6) 1 250 5 000
oxid arzeničný, kyselina arzeničná 1 2
alebo jej soli
oxid arzenitý, kyselina arzenitá alebo - 0,1
jej soli
bróm 20 100
chlór 10 25
zlúčeniny niklu vo forme - 1
inhalovateľného prášku (oxid
nikelnatý, oxid nikličitý, sulfid
nikelnatý, sulfid niklitý,
oxid niklitý)
etylénimín 10 20
fluór 10 20
formaldehyd (koncentrácia >=90%) 5 50
vodík 5 50
chlorovodík (skvapalnený plyn) 25 250
alkyly olova 5 50
skvapalnené, mimoriadne horľavé plyny 50 200
(vrátane
kvapalného propán-butánu) a zemný plyn
acetylén 5 50
etylénoxid 5 50
propylénoxid 5 50
metanol 500 5 000
4,4-metylén-bis(2-chloroanilín) alebo - 0,01
soli vo forme prášku
metylizokyanát - 0,15
kyslík 200 2 000
diizokyanát toluénu 10 100
fosgén (karbonylchlorid) 0,3 0,75
arzenovodík (arzín) 0,2 1
fosforovodík (fosfín) 0,2 1
chlorid sírnatý 1 1
oxid sírový 15 75
polychlórované dibenzofurány a - 0,001
polychlórované
dibenzodioxíny (vrátane TCDD)
vypočítané v ekvivalente
TCDD (7)
Nasledujúce karcinogény s koncentráciou 0,5 2
vyššou ako
5 hmot. %:
bifenyl-4-amín alebo jeho soli,
(trichlórmetyl) benzén,
benzidín alebo jeho soli,
bis(chlórmetyl)éter,
chlórmetyl(metyl)éter, 1,2-dibrómetán,
dietylsulfát,
dimetylsulfát, dimetylkarbamoylchlorid,
1,2-dibrómo-3-chlórpropán,
1,2-dimetyl-hydrazín,
dimetyl(nitrózo)amín,
tris(dimetylamid) kyseliny fosforečnej,
hydrazín,
2-naftylamín alebo jeho soli,
4-nitrodifenyl a propán-1,3-sultón
Ropné produkty 2 500 25 000
a) gazolíny a nafty,
b) kerozíny (vrátane prúdového paliva),
c) plynové oleje (vrátane dieselových
palív, vykurovacích
olejov a tepelne krakovaných plynových
olejov)
d) ťažké vykurovacie oleje
--------------------------------------------------------------------------
Poznámky k tabuľke I
(1) Dusičnan amónny (5 000/10 000) - hnojivá schopné samovoľného rozkladu
Vzťahuje sa na zložené hnojivá na báze dusičnanu amónneho (zložené hnojivá obsahujúce
dusičnan amónny, fosfáty alebo potaš), v ktorých obsah dusíka z dusičnanu amónneho
je
a) medzi 15,75 a 24,5 hmot. % (čo zodpovedá 45% až 70% dusičnanu amónneho) a celkový
obsah horľavých organických látok je najviac 0,4% alebo ktoré spĺňajú požiadavky
na odolnosť proti výbuchu podľa osobitného predpisu 2), alebo
b) 15,75 hmot. % alebo menej a s neobmedzeným obsahom horľavých látok, a ktoré sú
schopné samovoľného rozkladu podľa testu na určenie ich klasifikácie pre triedu 9
podľa osobitného predpisu. 3)
(2) Dusičnan amónny (1 250/5 000) - v kvalite pre hnojivá
Vzťahuje sa na
jednoduché hnojivá na báze dusičnanu amónneho a na zložené hnojivá, v ktorých obsah
dusíka z dusičnanu amónneho je
a) viac ako 24,5 hmot. %, okrem zmesí dusičnanu amónneho s dolomitom, vápencom alebo
uhličitanom vápenatým s čistotou najmenej 90%,
b) viac ako 15,75 hmot. % pre zmesi dusičnanu amónneho a síranu amónneho,
c) viac ako 28 hmot. % (čo zodpovedá 80% dusičnanu amónneho) pre zmesi dusičnanu
amónneho s dolomitom, vápencom alebo uhličitanom vápenatým s čistotou najmenej 90%
a ktoré spĺňajú požiadavky na odolnosť proti výbuchu podľa osobitného predpisu. 2)
(3) Dusičnan amónny (350/2 500) - v technickej kvalite
Vzťahuje sa na
a) dusičnan amónny a prípravky z dusičnanu amónneho, v ktorých obsah dusíka z dusičnanu
amónneho je
1. 24,5 až 28 hmot. % a celkový obsah horľavých látok je najviac 0,4%,
2. viac ako 28 hmot. % a celkový obsah horľavých látok je najviac 0,2%,
b) vodné roztoky dusičnanu amónneho, v ktorých je koncentrácia dusičnanu amónneho
väčšia ako 80 hmot. %.
(4) Dusičnan amónny (10/50) - materiály nevyhovujúce požadovanej špecifikácii
a hnojivá nevyhovujúce testu na odolnosť proti výbuchu Vzťahuje sa na
a) materiál
vyradený počas výrobného procesu a na dusičnan amónny a prípravky z dusičnanu amónneho,
na jednoduché hnojivá na báze dusičnanu amónneho a zložené hnojivá na báze dusičnanu
amónneho uvedené v poznámkach 2 a 3 vyššie, ktoré z dôvodov, že nezodpovedajú špecifikáciám
podľa uvedených poznámok, sú alebo boli vrátené konečným užívateľom výrobcovi na
dočasné uskladnenie alebo spracovateľskému podniku na prepracovanie, recykláciu alebo
úpravu potrebnú na ich bezpečné používanie,
b) hnojivá uvedené v poznámke 1 písm. a) a v poznámke 2, ktoré nespĺňajú požiadavky
na odolnosť proti výbuchu podľa osobitného predpisu. 2)
(5) Dusičnan draselný (5 000/10 000)
Vzťahuje sa na zložené hnojivá na
báze dusičnanu draselného obsahujúce dusičnan draselný v prilovanej forme alebo granulovanej
forme.
(6) Dusičnan draselný (1 250/5 000)
Vzťahuje sa na zložené hnojivá na báze
dusičnanu draselného obsahujúce dusičnan draselný v kryštalickej forme.
(7) Polychlórované dibenzofurány a polychlórované dibenzodioxíny
Pri výpočte
množstiev polychlórovaných dibenzofuránov a polychlórovaných dibenzodioxínov sa použijú
nasledujúce koeficienty:
------------------------------------------------------------
Medzinárodné koeficienty ekvivalentnej toxicity (ITEF)
pre obdobné látky (NATO/CCMS)
------------------------------------------------------------
2,3,7,8-TCDD 1 2,3,7,8-TCDF 0,1
1,2,3,7,8-PeCDD 0,5 2,3,4,7,8-PeCDF 0,5
1,2,3,4,7,8-HxCDD 0,1 1,2,3,7,8-PeCDF 0,05
1,2,3,6,7,8-HxCDD 0,1 1,2,3,4,7,8-HxCDF 0,1
1,2,3,7,8,9-HxCDD 0,1 1,2,3,7,8,9-HxCDF 0,1
1,2,3,4,6,7,8-HpCDD 0,01 1,2,3,6,7,8-HxCDF 0,1
OCDD 0,001 2,3,4,6,7,8-HxCDF 0,1
1,2,3,4,6,7,8-HpCDF 0,01
1,2,3,4,7,8,9-HpCDF 0,01
OCDF 0,001
------------------------------------------------------------
(T = tetra, Pe = penta, Hx = hexa, Hp = hepta, O = octa)Tabuľka II
Kategórie nebezpečných vlastností vybraných nebezpečných látok
------------------------------------------------------------------------------------------------
Stĺpec 1 Stĺpec 2
Klasifikácia vybranej nebezpečnej látky Prahová hodnota Prahová hodnota
podľa osobitného predpisu (1) pre kategóriu A pre kategóriu B
v tonách v tonách
------------------------------------------------------------------------------------------------
1. Veľmi jedovatá 5 20
2. Jedovatá 50 200
3. Oxidujúca 50 200
4. Výbušná (2) - látka (prípravok alebo predmet) zaradená do 50 200
podtriedy 1.4 podľa osobitného predpisu 3)
5. Výbušná (2) - látka (prípravok alebo predmet) zaradená 10 50
do podtriedy 1.1, 1.2, 1.3, 1.5 alebo 1.6 podľa osobitného
predpisu 3) alebo s označením špecifického rizika R2 alebo R3
6. Horľavá kvapalina (3) 5 000 50 000
7a. Veľmi horľavá (4) 50 200
7b. Veľmi horľavá kvapalina (5) 5 000 50 000
8. Mimoriadne horľavá (6) 10 50
9. Nebezpečná pre životné prostredie v kombinácii s označením
špecifického rizika
a) R50: „Veľmi jedovatá pre vodné organizmy“ (vrátane R50/53) 100 200 200 500
b) R51/53: „Jedovatá pre vodné organizmy; môže spôsobiť
dlhodobé nepriaznivé účinky vo vodnej zložke životného
prostredia“
10. Každá klasifikácia okrem vyššie uvedených klasifikácií
v kombinácii s označením špecifického rizika
a) R14: „Prudko reaguje s vodou“ (vrátane R14/15) 100 500
b) R29: „Pri kontakte s vodou uvoľňuje jedovatý plyn“ 50 200
------------------------------------------------------------------------------------------------
Poznámky k tabuľke II
(1) Klasifikácia vybraných nebezpečných látok (chemických látok a chemických
prípravkov) sa uskutoční podľa zákona č. 163/2001 Z.z. o chemických látkach a chemických
prípravkoch v znení neskorších predpisov. Ak sú v podniku prítomné látky alebo prípravky,
ktoré nie sú klasifikované ako nebezpečné podľa citovaného zákona (napríklad odpad),
ale sa vyznačujú alebo sa môžu vyznačovať za podmienok vyskytujúcich sa v podniku
rovnocennými vlastnosťami ako vybrané nebezpečné látky v zmysle potenciálu závažnej
priemyselnej havárie, postupy podľa citovaného zákona sa použijú primerane na dočasnú
klasifikáciu týchto látok a prípravkov.
(2) Výbušný znamená
a) látku alebo prípravok, ktorý vytvára riziko výbuchu
nárazom, trením, ohňom alebo inými zdrojmi zapálenia (špecifické označenie rizika
R2),
b) látku alebo prípravok, ktorý vytvára mimoriadne riziko výbuchu nárazom, trením,
ohňom alebo iným zdrojom zapálenia (špecifické označenie rizika R3), alebo
c) látku, prípravok alebo predmet patriaci do triedy 1 podľa osobitného predpisu.
3)
Táto definícia zahŕňa aj pyrotechnické látky a výrobky. 4) Ak sú látka
alebo prípravok klasifikované tak podľa osobitného predpisu, 3) ako aj označením
špecifického rizika R2 alebo R3, klasifikácia podľa osobitného predpisu 3) má prednosť
pred označením špecifického rizika.
Látky a výrobky triedy 1 sú zaradené v podtriedach 1.1 až 1.6 v súlade
so systémom klasifikácie podľa osobitného predpisu, 3) a to:
Podtrieda 1.1: „Látky
a predmety, ktoré sú schopné hromadného výbuchu (hromadný výbuch je taký výbuch,
ktorý pôsobí takmer na celý náklad prakticky okamžite).“
Podtrieda 1.2: „Látky a predmety ohrozujúce okolie rozletom, ale ktoré nie sú schopné
hromadného výbuchu.“
Podtrieda 1.3: „Látky a predmety nebezpečné požiarom a vykazujúce buď malé nebezpečenstvo
tlakovej vlny, alebo malé nebezpečenstvo rozletu, alebo obe, ale bez nebezpečenstva
hromadného výbuchu,
(a) ktoré pri horení vykazujú významné tepelné pôsobenie alebo
(b) ktorých postupné horenie vytvára malé účinky tlakovej vlny alebo rozletu, alebo
oba tieto účinky.“
Podtrieda 1.4: „Látky a predmety, ktoré vykazujú len slabé nebezpečenstvo výbuchu
v prípade zážehu alebo iniciácie počas prepravy. Účinky sú v prevažnej miere obmedzené
na kusovú zásielku a bez rozletu úlomkov väčších rozmerov alebo väčšieho rozsahu.
Oheň pôsobiaci zvonku nesmie vyvolať prakticky okamžitý výbuch takmer celého obsahu
kusovej zásielky.“
Podtrieda 1.5: „Veľmi málo citlivé látky schopné hromadného výbuchu, ktoré sú také
necitlivé, že pravdepodobnosť ich iniciácie alebo prechodu horenia do výbuchu pri
normálnych podmienkach prepravy je veľmi malá. Ako minimálna požiadavka je pre tieto
látky ustanovené, že nesmú vybuchnúť pri skúške otvoreným ohňom.“
Podtrieda 1.6: „Extrémne necitlivé predmety, pri ktorých nehrozí riziko hromadného
výbuchu. Predmety obsahujúce len extrémne necitlivé výbušné látky a preukazujúce
zanedbateľnú pravdepodobnosť náhodnej iniciácie alebo jej rozšírenia. Riziko je obmedzené
na výbuch jednotlivého predmetu.“
Do uvedenej definície patria aj výbušné látky alebo pyrotechnické látky obsiahnuté
vo výrobkoch. Ak je v prípade výrobku známe množstvo výbušnej alebo pyrotechnickej
látky, alebo prípravku, ktoré výrobok obsahuje, berie sa na účely tohto zákona do
úvahy toto známe množstvo. Ak toto množstvo nie je známe, celý výrobok sa považuje
za výbušný.
(3) Chemická látka alebo chemický prípravok, ktorých bod vzplanutia sa
rovná alebo je väčší ako 21 stupňov C a menš íalebo sa rovná 55 stupňov C (označenie
špecifického rizika R10), podporujúce horenie.
(4) Chemická látka alebo chemický prípravok, ktoré sa môžu zohriať a vznietiť
v kontakte so vzduchom pri teplote okolia bez dodania energie (označenie špecifického
rizika R17), ako aj chemické látky a chemické prípravky, ktoré majú bod vzplanutia
menší ako 55 stupňov C a pod tlakom zostávajú kvapalné, ak osobitné prevádzkové podmienky,
ako sú vysoký tlak alebo vysoká teplota, môžu spôsobiť nebezpečenstvo závažnej priemyselnej
havárie.
(5) Chemické látky a chemické prípravky, ktorých bod vzplanutia je menší
ako 21 stupňov C a ktoré nie sú mimoriadne horľavé (označenie špecifického rizika
R11 druhá pomlčka).
(6) Mimoriadne horľavé látky podľa tohto bodu sú
a) kvapalné chemické látky
a kvapalné chemické prípravky, ktorých bod vzplanutia je menší ako 0 stupňov C a
ktorých bod varu (alebo v prípade destilačného rozmedzia počiatočný bod varu) je
pri normálnom tlaku menší alebo sa rovná 35 stupňov C (označenie špecifického rizika
R12 prvá pomlčka),
b) plyny, ktoré sú horľavé pri kontakte so vzduchom pri okolitej teplote a tlaku
(označenie špecifického rizika R12 druhá pomlčka), ktoré sú v plynnom alebo superkritickom
stave, a
c) horľavé a veľmi horľavé kvapalné chemické látky a kvapalné chemické prípravky
udržiavané na teplote vyššej, ako je ich bod varu.
Časť 2
VZOREC NA VÝPOČET POMERNÉHO MNOŽSTVA VYBRANÝCH NEBEZPEČNÝCH LÁTOK
1. Súčet (N) pomerných množstiev dvoch alebo viacerých vybraných nebezpečných
látok prítomných v podniku v množstvách menších, ako sú ich prahové množstvá podľa
stĺpca 1 alebo stĺpca 2 tabuľky I alebo tabuľky II, na účely zaradenia podniku do
kategórie A alebo kategórie B podľa § 4 ods. 2 písm. b) a odseku 3 písm. b) tohto
zákona sa vypočíta podľa nasledujúceho vzorca:
q1 q2 q3 q4 qn N= - + - + - + - + ..... + - Q1 Q2 Q3 Q4 Qn
v ktorom
„qn“ je množstvo prítomnej vybranej nebezpečnej látky „n“ (alebo kategórie nebezpečných
vlastností vybraných nebezpečných látok „n“) spadajúcej do časti 1 tejto prílohy
v tonách,
„Qn“ je prahové množstvo vybranej nebezpečnej látky „n“ podľa tabuľky I alebo prahové
množstvo kategórie nebezpečných vlastností „n“ podľa tabuľky II z časti 1, pričom
za Qn sa dosadí na zaradenie podniku do
a) kategórie A prahové množstvo podľa stĺpca
1 tabuľky I alebo tabuľky II,
b) kategórie B prahové množstvo podľa stĺpca 2 tabuľky I alebo tabuľky II.
2. Ak výsledný súčet pomerných množstiev „N“ sa rovná jednej alebo je väčší
ako 1, prevádzkovateľ zaradí podnik do
a) kategórie A - ak sa za Qn dosadili prahové
hodnoty podľa stĺpca 1 tabuľky I alebo II,
b) kategórie B - ak sa za Qn dosadili prahové hodnoty podľa stĺpca 2 tabuľky I alebo
II.
3. Tento vzorec sa použije na hodnotenie celkového nebezpečenstva spojeného
s toxicitou, horľavosťou a ekotoxicitou. Preto sa musí použiť trikrát
a) na súčet
množstiev vybraných nebezpečných látok uvedených v tabuľke I a klasifikovaných ako
veľmi jedovaté a jedovaté spolu s vybranými nebezpečnými látkami patriacimi do kategórie
1 alebo 2 tabuľky II,
b) na súčet množstiev vybraných nebezpečných látok uvedených v tabuľke I a klasifikovaných
ako oxidujúce, výbušné, horľavé, veľmi horľavé alebo mimoriadne horľavé spolu s vybranými
nebezpečnými látkami patriacimi do kategórie 3, 4, 5, 6, 7a, 7b alebo 8 tabuľky II,
c) na súčet množstiev vybraných nebezpečných látok uvedených v tabuľke I a klasifikovaných
ako nebezpečné pre životné prostredie [R50 (vrátane R50/53) alebo R51/53] spolu s
vybranými nebezpečnými látkami patriacimi do kategórie 9 tabuľky II.“.
PRÍL.2
KRITÉRIÁ NA ZASIELANIE SPRÁV A INFORMÁCIÍ O ZÁVAŽNÝCH PRIEMYSELNÝCH HAVÁRIÁCH
MINISTERSTVU
Písomná správa prevádzkovateľa a informácia príslušného orgánu podľa §
24 ods. 5 tohto zákona musia byť zaslané aj ministerstvu v prípade každej závažnej
priemyselnej havárie, ktorá
a) spĺňa kritériá podľa bodu 1 tejto prílohy alebo
b) spôsobila aspoň jeden z následkov uvedených v bodoch 2 až 5 tejto prílohy.
1. Požiar, výbuch alebo havarijný únik vybranej nebezpečnej látky v množstve
najmenej 5% z prahovej hodnoty uvedenej v stĺpci 2 tabuľky I alebo v stĺpci 2 tabuľky
II prílohy č. 1 tohto zákona.
2. Závažná havária, ktorá spôsobila aspoň jeden z týchto následkov:
a)
smrť osoby,
b) zranenie najmenej šiestich osôb na území podniku a ich hospitalizáciu najmenej
24 hodín,
c) zranenie aspoň jednej osoby mimo územia podniku a jej hospitalizáciu najmenej
24 hodín,
d) poškodenie aspoň jedného obydlia mimo územia podniku, ktoré sa následkom havárie
stalo neobývateľným,
e) nutnosť evakuácie alebo ukrytia osôb na čas dlhší ako dve hodiny, ak celkový súčin
(počet osôb x hodiny) je najmenej 500,
f) prerušenie dodávky pitnej vody, elektrickej energie, plynu alebo telefonického
spojenia na čas dlhší ako dve hodiny, ak celkový súčin (počet osôb x hodiny) je najmenej
1 000.
3. Bezprostredné poškodenie životného prostredia spôsobom uvedeným v písmenách
a) až c):
a) trvalé alebo dlhotrvajúce poškodenie suchozemských stanovíšť (habitatov)
chránených druhov, 1) ako aj chránených území podľa osobitných predpisov 2) s rozlohou
najmenej
1. 0,5 ha v prípade súvislých stanovíšť (habitatov) alebo chránených území,
2.
10 ha v prípade rozptýlených stanovíšť (habitatov) vrátane poľnohospodárskej pôdy,
b) závažné alebo trvalé poškodenie sladkovodných stanovíšť (habitatov) s rozlohou
najmenej
1. 10 km rieky alebo kanálu,
2. 1 ha jazera, rybníka alebo vodnej nádrže,
c) závažné poškodenie alebo znečistenie vodonosnej vrstvy (kolektora) alebo podzemnej
vody s rozlohou najmenej 1 ha.
4. Škoda na majetku
a) na území podniku najmenej 2 987 452,70 eura,
b) mimo územia podniku najmenej 746 863,18 eura.
5. Každá závažná havária s cezhraničnými účinkami na územie iného štátu.
PRÍL.3
ZOZNAM PREBERANÝCH PRÁVNE ZÁVÄZNÝCH AKTOV EURÓPSKEJ ÚNIE
1. Smernica Rady 96/82/ES z 9. decembra 1996 o kontrole nebezpečenstiev veľkých
havárií s prítomnosťou nebezpečných látok (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ kap. 5/zv.
2; Ú.v. ES L 10, 14.1.1997) v znení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/105/ES
zo 16. decembra 2003 (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ kap. 5/zv. 4; Ú.v. ES L 345, 31.12.2003).
2. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2012/18/EÚ zo 4. júla 2012 o kontrole
nebezpečenstiev závažných havárií s prítomnosťou nebezpečných látok, ktorou sa mení
a dopĺňa a následne zrušuje smernica Rady 96/82/ES (Ú.v. EÚ L 197, 24.7.2012).
1) Napríklad zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 3/1993 Z.z. o zriadení
Armády Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, zákon č. 281/1997 Z.z.
o vojenských obvodoch a zákon, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky
č. 222/1996 Z.z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov.
1) Zákon č. 163/2001 Z.z. o chemických látkach a chemických prípravkoch v znení neskorších
predpisov.
1) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 287/1994 Z.z. o ochrane prírody
a krajiny v znení neskorších predpisov.
2) Zákon č. 241/2001 Z.z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení
niektorých zákonov.
2) Čl. 27 a príloha III k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2003/2003
z 13. októbra 2003 o hnojivách (Ú.v. EÚ L 304, 21.11.2003).
2) Napríklad zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 287/1994 Z.z. v znení
neskorších predpisov, zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 138/1973 Zb. o
vodách (vodný zákon) v znení neskorších predpisov, zákon Národnej rady Slovenskej
republiky č. 277/1994 Z.z. o zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov,
zákon Slovenskej národnej rady č. 307/1992 Zb. o ochrane poľnohospodárskeho pôdneho
fondu v znení neskorších predpisov.
3) Napríklad zákon č. 541/2004 Z.z. o mierovom využívaní jadrovej energie (atómový
zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon
č. 355/2007 Z.z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
3) Vyhláška ministra zahraničných vecí č. 64/1987 Zb. o Európskej dohode o medzinárodnej
cestnej preprave nebezpečných vecí (ADR).
Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí
Slovenskej republiky č. 243/1996 Z.z. o uskutočnení notifikácie sukcesie Slovenskej
republiky do Európskej dohody o medzinárodnej cestnej preprave nebezpečných vecí
(ADR).
4) Napríklad zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 168/1996 Z.z. o cestnej
doprave v znení neskorších predpisov, zákon Národnej rady Slovenskej republiky č.
164/1996 Z.z. o dráhach a o zmene zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní
(živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov, zákon
č. 143/1998 Z.z. o civilnom letectve (letecký zákon) a o zmene a doplnení niektorých
zákonov, zákon č. 338/2000 Z.z. o vnútrozemskej plavbe a o zmene a doplnení niektorých
zákonov, vyhláška ministra zahraničných vecí č. 64/1987 Zb. o Európskej dohode o
medzinárodnej cestnej preprave nebezpečných vecí (ADR), vyhláška ministra zahraničných
vecí č. 8/1985 Zb. o Dohovore o medzinárodnej železničnej preprave (COTIF) v znení
neskorších predpisov.
4) Vyhláška Slovenského banského úradu č. 536/1991 Zb. o pyrotechnických výrobkoch
v znení nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 398/1999 Z.z.
Nariadenie vlády Slovenskej
republiky č. 398/1999 Z.z., ktorým sa ustanovujú podrobnosti o technických požiadavkách
a postupoch posudzovania zhody na pyrotechnické výrobky v znení nariadenia vlády
Slovenskej republiky č. 297/2000 Z.z.
5) Napríklad zákon č. 70/1998 Z.z. o energetike a o zmene zákona č. 455/1991
Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v
znení zákona č. 276/2001 Z.z., zákon č. 138/1973 Zb. o vodách (vodný zákon) v znení
neskorších predpisov.
6) § 2 a § 3 písm. a) zákona Slovenskej národnej rady č. 51/1988 Zb. o banskej
činnosti, výbušninách a o štátnej banskej správe v znení zákona Slovenskej národnej
rady č. 499/1991 Zb.
7) Zákon č. 223/2001 Z.z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov.
8) Napríklad zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 330/1996 Z.z. o bezpečnosti
a ochrane zdravia pri práci v znení neskorších predpisov, zákon č. 314/2001 Z.z.
o ochrane pred požiarmi, zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 42/1994 Z.z.
o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov, zákon Národnej rady
Slovenskej republiky č. 272/1994 Z.z. v znení neskorších predpisov, zákon Slovenskej
národnej rady č. 51/1988 Zb. v znení neskorších predpisov, zákon č. 95/2000 Z.z.
o inšpekcii práce a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákon č. 130/1998 Z.z.
v znení zákona č. 470/2000 Z.z.
10) Zákon č. 163/2001 Z.z. o chemických látkach a chemických prípravkoch v znení
zákona č. 128/2002 Z.z.
12) Napríklad zákon č. 138/1973 Zb. v znení neskorších predpisov, zákon č. 61/1977
Zb. o lesoch v znení neskorších predpisov, zákon Národnej rady Slovenskej republiky
č. 287/1994 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov, zákon
Národnej rady Slovenskej republiky č. 277/1994 Z.z. o zdravotnej starostlivosti v
znení neskorších predpisov.
12a) Napríklad zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku
(stavebný zákon) v znení neskorších predpisov, zákon Slovenskej národnej rady č.
51/1988 Zb. v znení neskorších predpisov, zákon č. 245/2003 Z.z. o integrovanej prevencii
a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov.
12b) § 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 261/1995 Z.z. o štátnom
informačnom systéme.
12c) § 21 až 28 zákona č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy
a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
13) § 10 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 330/1996 Z.z. v
znení zákona č. 158/2001 Z.z.
14) § 3 ods. 17 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 42/1994 Z.z. v znení
zákona č. 117/1998 Z.z.
15) Napríklad zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný
zákon) v znení neskorších predpisov.
16) Napríklad zákon č. 138/1973 Zb. v znení neskorších predpisov, zákon č. 314/2001
Z.z., zákon č. 309/1991 Zb. o ochrane ovzdušia pred znečisťujúcimi látkami (zákon
o ovzduší) v znení neskorších predpisov, zákon Národnej rady Slovenskej republiky
č. 42/1994 Z.z. v znení neskorších predpisov, zákon Národnej rady Slovenskej republiky
č. 330/1996 Z.z. v znení neskorších predpisov, zákon Slovenskej národnej rady č.
51/1988 Zb. v znení neskorších predpisov, zákon Národnej rady Slovenskej republiky
č. 127/1994 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie v znení neskorších predpisov,
zákon č. 95/2000 Z.z.
17) Napríklad zákon č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov, zákon č. 135/1961
Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov, zákon
č. 138/1973 Zb. v znení neskorších predpisov, zákon č. 44/1988 Zb. o ochrane a využití
nerastného bohatstva (banský zákon) v znení neskorších predpisov, zákon Slovenskej
národnej rady č. 51/1988 Zb. v znení neskorších predpisov, zákon Národnej rady Slovenskej
republiky č. 164/1996 Z.z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 70/1998 Z.z. v
znení zákona č. 276/2001 Z.z., zákon č. 130/1998 Z.z. v znení zákona č. 470/2000
Z.z., zákon č. 143/1998 Z.z. v znení zákona č. 37/2002 Z.z., zákon č. 575/2001 Z.z.
o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy, zákon Národnej
rady Slovenskej republiky č. 222/1996 Z.z. v znení neskorších predpisov, zákon č.
195/2000 Z.z. o telekomunikáciách v znení zákona č. 308/2000 Z.z.
18) Vyhláška Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky
č. 377/1996 Z.z. o poskytovaní osobných ochranných pracovných prostriedkov.
21) § 11 zákona č. 455/1991 Zb. v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 132/1994 Z.z.
22) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z.z. o správnych poplatkoch
v znení neskorších predpisov.
23) Zákon č. 253/1998 Z.z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri
obyvateľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
24) Zákon č. 48/2002 Z.z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých
zákonov.
27) Napríklad § 9 zákona č. 314/2001 Z.z., § 76 zákona č. 223/2001 Z.z., § 11
ods. 3 zákona č. 309/1991 Zb. v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č.
148/1994 Z.z., § 42 ods. 2 až 4 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 127/1994
Z.z. v znení zákona č. 553/2001 Z.z.
28) Napríklad § 4 písm. e) zákona č. 314/2001 Z.z., § 26 zákona č. 138/1973 Zb.
a § 3 vyhlášky Ministerstva lesného a vodného hospodárstva Slovenskej socialistickej
republiky č. 23/1977 Zb. o ochrane akosti povrchových a podzemných vôd, § 16 ods.
3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 42/1994 Z.z. v znení zákona č. 117/1998
Z.z. a zákona č. 252/2001 Z.z., § 7 ods. 2 zákona č. 309/1991 Zb. v znení zákona
Národnej rady Slovenskej republiky č. 148/1994 Z.z. a § 3 a príloha č. 2 vyhlášky
Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 200/1999 Z.z. o požiadavkách
na vedenie prevádzkovej evidencie zdrojov znečisťovania a o rozsahu ďalších údajov,
ktoré sú prevádzkovatelia zdrojov znečisťovania povinní poskytovať orgánu ochrany
ovzdušia, zákon č. 130/1998 Z.z. v znení zákona č. 470/2000 Z.z. a vyhláška Úradu
jadrového dozoru Slovenskej republiky č. 245/1999 Z.z. o havarijnom plánovaní pre
prípad nehody alebo havárie.
30) § 13 až 16 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 42/1994 Z.z. v znení
neskorších predpisov.
32) § 14 ods. 1 písm. g) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 42/1994
Z.z. v znení neskorších predpisov.
33) § 7 zákona Slovenskej národnej rady č. 51/1988 Zb. v znení zákona Slovenskej
národnej rady č. 499/1991 Zb.
34) Zákon č. 314/2001 Z.z.
Zákon Slovenskej národnej rady č. 51/1988 Zb. v znení
neskorších predpisov.
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 42/1994 Z.z. v znení neskorších predpisov.
34a) Zákon č. 314/2001 Z.z.
34b) Napríklad zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 42/1994 Z.z. v znení
neskorších predpisov, zákon č. 314/2001 Z.z. v znení neskorších predpisov, zákon
č. 129/2002 Z.z. o integrovanom záchrannom systéme v znení zákona č. 579/2004 Z.z.
35) § 2 a § 8 až 12 zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám
a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií).
36) Napríklad zákon č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov, zákon Národnej rady
Slovenskej republiky č. 127/1994 Z.z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 245/2003
Z.z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny
poriadok) v znení neskorších predpisov.
37) Napríklad zákon č. 314/2001 Z.z., zákon Národnej rady Slovenskej republiky
č. 42/1994 Z.z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 211/2000 Z.z., zákon Slovenskej
národnej rady č. 51/1988 Zb. v znení neskorších predpisov, zákon č. 95/2000 Z.z.
38) Napríklad zákon č. 211/2000 Z.z., zákon Národnej rady Slovenskej republiky
č. 127/1994 Z.z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 50/1976 Zb. v znení neskorších
predpisov.
39) Napríklad zákon č. 138/1973 Zb. v znení neskorších predpisov a vyhláška č.
23/1977 Zb., zákon č. 95/2000 Z.z. a vyhláška Slovenského úradu bezpečnosti práce
a Slovenského banského úradu č. 111/1975 Zb. o evidencii a registrácii pracovných
úrazov a o hlásení prevádzkových nehôd (havárií) a porúch technických zariadení v
znení vyhlášky č. 483/1990 Zb., zákon Slovenskej národnej rady č. 51/1988 Zb. v znení
neskorších predpisov a vyhláška Slovenského banského úradu č. 387/1990 Zb. o vyšetrovaní
príčin havárií a závažných pracovných úrazov pri činnostiach podliehajúcich hlavnému
dozoru orgánov štátnej banskej správy, zákon č. 314/2001 Z.z.
40) § 7 až 10 zákona Slovenskej národnej rady č. 595/1990 Zb. o štátnej správe
pre životné prostredie v znení neskorších predpisov.
41) § 3 až 6 zákona Slovenskej národnej rady č. 595/1990 Zb. v znení zákona Národnej
rady Slovenskej republiky č. 222/1996 Z.z.
42) § 5 a 6 zákona č. 95/2000 Z.z.
44) § 13 a 14 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 42/1994 Z.z. v znení
neskorších predpisov.
45) § 20 až 22 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 272/1994 Z.z. v znení
neskorších predpisov.
46) § 39 až 42 zákona Slovenskej národnej rady č. 51/1988 Zb. v znení neskorších
predpisov.
47) Napríklad oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č.
315/1997 Z.z. o uzavretí Dohody medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Maďarskej
republiky o spolupráci a vzájomnej pomoci pri katastrofách, oznámenie Ministerstva
zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 373/1998 Z.z. o uzavretí Zmluvy medzi Slovenskou
republikou a Rakúskou republikou o spolupráci a vzájomnej pomoci pri katastrofách,
oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 94/2001 Z.z. o uzavretí
Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o spolupráci a vzájomnej pomoci
pri mimoriadnych udalostiach.
48) Napríklad zákon č. 314/2001 Z.z., zákon Národnej rady Slovenskej republiky
č. 42/1994 Z.z. v znení neskorších predpisov, § 11 písm. a) zákona č. 575/2001 Z.z.
49) § 8 až 13 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 10/1996 Z.z. o kontrole
v štátnej správe v znení zákona č. 502/2001 Z.z.
50) Napríklad Občiansky zákonník, Zákonník práce.
51) Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok).