Zdieľanie poznámky:
Obsah
Typ obsahu
480/2002 Z.z.
ZÁKON
z 20. júna 2002
o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov
Zmena: 606/2003 Z.z.
Zmena: 480/2002 Z.z., 207/2004 Z.z.
Zmena: 1/2005 Z.z.
Zmena: 692/2006 Z.z.
Zmena: 643/2007 Z.z.
Zmena: 451/2008 Z.z.
Zmena: 404/2011 Z.z. (nepriama novela)
Zmena: 75/2013 Z.z.
Zmena: 305/2013 Z.z.
Zmena: 495/2013 Z.z.
Zmena: 131/2015 Z.z.
Zmena: 160/2015 Z.z. (nepriama novela), 125/2016 Z.z.
Zmena: 198/2018 Z.z.
Zmena: 70/2019 Z.z.
Zmena: 393/2020 Z.z.
Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:
Čl.I
PRVÁ ČASŤ
ZÁKLADNÉ USTANOVENIA
Predmet zákona
Predmetom tohto zákona je
a) upraviť konanie o azyle,
b) ustanoviť postup pri poskytovaní dočasného útočiska,
c) ustanoviť práva a povinnosti žiadateľov o udelenie azylu (ďalej len "žiadateľ"),
azylantov, cudzincov, 1) ktorým sa poskytla doplnková ochrana, cudzincov žiadajúcich
o poskytnutie dočasného útočiska a odídencov,
d) ustanoviť pôsobnosť orgánov verejnej moci na úseku azylu, doplnkovej ochrany a
dočasného útočiska,
e) upraviť integráciu azylantov do spoločnosti,
f) upraviť pobyt v azylových zariadeniach.
Vymedzenie pojmov
Na účely tohto zákona sa rozumie
a) medzinárodnou ochranou udelenie azylu alebo poskytnutie doplnkovej
ochrany,
b) azylom ochrana cudzinca pred prenasledovaním z dôvodov uvedených v
medzinárodnej zmluve 2) alebo v osobitnom predpise, 3)
c) doplnkovou ochranou ochrana pred vážnym bezprávím v krajine pôvodu,
d) prenasledovaním závažné alebo opakované konanie spôsobujúce vážne
porušovanie základných ľudských práv 3a) alebo súbeh rôznych opatrení, ktorý postihuje
jednotlivca podobným spôsobom, ktoré spočíva najmä v
1. použití fyzického alebo psychického
násilia vrátane sexuálneho násilia,
2. zákonných, správnych, policajných alebo súdnych
opatreniach, ktoré sú diskriminačné alebo sú vykonávané diskriminačným spôsobom,
3.
odmietnutí súdnej ochrany, ktoré vedie k neprimeranému alebo diskriminačnému potrestaniu,
4.
neprimeranom alebo diskriminačnom trestnom stíhaní alebo treste,
5. trestnom stíhaní
alebo treste za odmietnutie výkonu vojenskej služby v čase konfliktu, ak by výkon
vojenskej služby zahŕňal trestné činy alebo činy uvedené v § 13 ods. 2,
6. konaní
namierenom proti osobám určitého pohlavia alebo proti deťom,
e) pôvodcom prenasledovania alebo vážneho bezprávia
1. štát,
2. politické
strany alebo politické hnutia alebo organizácie, ktoré ovládajú štát alebo podstatnú
časť jeho územia, alebo
3. neštátni pôvodcovia, ak možno preukázať, že subjekty uvedené
v prvom a druhom bode nie sú schopné alebo ochotné poskytnúť ochranu pred prenasledovaním
alebo vážnym bezprávím,
f) vážnym bezprávím
1. uloženie trestu smrti alebo jeho výkon,
2. mučenie
alebo neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trest, alebo
3. vážne a individuálne
ohrozenie života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas
medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu,
g) konaním o azyle konanie o udelenie azylu, konanie o odňatie azylu,
konanie o predĺženie doplnkovej ochrany a konanie o zrušenie doplnkovej ochrany,
h) žiadateľom cudzinec, ktorý na útvare Policajného zboru 4) (ďalej
len "policajný útvar") podľa § 3 ods. 2 vyhlási, že žiada o udelenie azylu alebo
o poskytnutie doplnkovej ochrany na území Slovenskej republiky, alebo iná osoba,
o ktorej to ustanovuje tento zákon; žiadateľom je aj cudzinec
1. počas lehoty na
podanie správnej žaloby proti rozhodnutiu ministerstva vydanému v konaní o udelenie
azylu okrem rozhodnutia o zastavení konania o udelenie azylu a počas konania o tejto
správnej žalobe,
2. počas lehoty na podanie kasačnej sťažnosti proti rozhodnutiu správneho
súdu, ktoré sa týkalo správnej žaloby proti rozhodnutiu ministerstva vydanému v konaní
o udelenie azylu okrem rozhodnutia o zastavení konania o udelenie azylu a počas konania
o tejto kasačnej sťažnosti,
i) azylantom cudzinec, ktorému Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky
(ďalej len "ministerstvo") udelilo azyl,
j) odídencom cudzinec, ktorému ministerstvo na základe rozhodnutia vlády
Slovenskej republiky (ďalej len "vláda") poskytlo dočasné útočisko,
k) krajinou pôvodu štát alebo štáty, ktorých je cudzinec štátnym občanom,
alebo v prípade osoby bez štátnej príslušnosti štát jej posledného bydliska,
l) bezpečnou krajinou pôvodu stabilný právny štát s demokratickým zriadením,
ktorého je cudzinec štátnym občanom, alebo ak ide o osobu bez štátnej príslušnosti,
štát jej posledného bydliska,
1. v ktorom štátna moc ochraňuje ľudské práva a základné slobody
5) a zabezpečuje ich dodržiavanie,
2. ktorý jeho občania alebo osoby bez štátnej príslušnosti s bydliskom
v tomto štáte vo všeobecnosti neopúšťajú z dôvodov uvedených v § 8 alebo § 13a,
3. ktorý ratifikoval a dodržiava medzinárodné zmluvy o ľudských právach
a základných slobodách a
4. ktorý umožňuje činnosť právnických osôb dohliadajúcich na dodržiavanie
ľudských práv v krajine,
m) bezpečnou treťou krajinou stabilný právny štát s demokratickým zriadením,
iný ako krajina pôvodu,
1. ak sa v ňom cudzinec pred príchodom na územie Slovenskej republiky
nachádzal a mal možnosť požiadať o ochranu podľa medzinárodnej zmluvy, 6)
2. kam môže byť cudzinec vrátený a môže požiadať o ochranu podľa
medzinárodnej zmluvy 6) bez toho, aby bol vystavený prenasledovaniu z dôvodu uvedeného
v § 8 písm. a) alebo vážnemu bezpráviu,
3. ak nie je štátom, na ktorý sa vzťahuje zákaz vyhostenia alebo
vydania 6aa) a
4. ak tento štát zabezpečuje ochranu pred vyhostením alebo vydaním
obdobne ako Slovenská republika,
n) bydliskom cudzinca bez štátnej príslušnosti štát, v ktorom sa pred
vstupom na územie Slovenskej republiky dlhodobo zdržiaval a viažu ho k nemu určité
osobné vzťahy,
o) azylovým zariadením záchytný tábor, pobytový tábor, prijímacie centrum
a humanitné centrum,
p) záchytným táborom zariadenie ministerstva, v ktorom sa zabezpečuje
pobyt žiadateľov pred ich umiestnením v pobytovom tábore, pobyt cudzincov, ktorí
požiadali o poskytnutie dočasného útočiska, alebo pobyt odídencov pred ich umiestnením
v humanitnom centre,
q) pobytovým táborom zariadenie ministerstva, v ktorom sa zabezpečuje
pobyt žiadateľov,
r) prijímacím centrom miesto v tranzitnom priestore medzinárodného letiska,
v ktorom sa umiestňuje žiadateľ podľa § 3 ods. 2 písm. c), alebo vymedzený priestor
v inom azylovom zariadení, v ktorom sa umiestňuje žiadateľ podľa § 3 ods. 2 písm.
c), ak ho nie je možné umiestniť v tranzitnom priestore medzinárodného letiska; umiestnenie
v prijímacom centre sa nepovažuje za vstup a pobyt žiadateľa na území Slovenskej
republiky,
s) humanitným centrom zariadenie ministerstva, v ktorom sa zabezpečuje
pobyt cudzincov, ktorí požiadali o poskytnutie dočasného útočiska, a odídencov,
t) integračným strediskom zariadenie ministerstva, v ktorom sa zabezpečuje
prechodné ubytovanie azylantov,
u) integráciou proces začleňovania azylantov do spoločnosti.
DRUHÁ ČASŤ
KONANIE O AZYLE
PRVÁ HLAVA
KONANIE O UDELENIE AZYLU
Začatie konania
(1) Konanie o udelenie azylu sa začína vyhlásením cudzinca na príslušnom
policajnom útvare o tom, že žiada o udelenie azylu alebo o poskytnutie doplnkovej
ochrany na území Slovenskej republiky, ak tento zákon neustanovuje inak. Za cudzinca,
ktorý nenadobudol plnoletosť, vyhlásenie podáva jeho zákonný zástupca alebo súdom
ustanovený opatrovník; maloletý musí byť prítomný pri podávaní vyhlásenia. Konanie
o udelenie azylu sa nezačne, ak vyhlásenie urobí cudzinec, ktorý už je žiadateľom,
alebo ak sa zistí, že vyhlásenie podala maloletá osoba.
(2) Príslušným na prijatie vyhlásenia podľa odseku 1 je,
a) ak ide
o cudzinca, ktorý žiada o udelenie azylu alebo o poskytnutie doplnkovej ochrany pri
vstupe na územie Slovenskej republiky, policajný útvar v mieste hraničného priechodu,
b) ak ide o cudzinca, ktorý žiada o udelenie azylu alebo o poskytnutie doplnkovej
ochrany po vstupe na územie Slovenskej republiky, policajný útvar zriadený pri azylovom
zariadení,
c) ak ide o cudzinca, ktorý sa letecky prepraví na územie Slovenskej republiky a
nespĺňa podmienky na vstup na územie Slovenskej republiky, policajný útvar v tranzitnom
priestore medzinárodného letiska,
d) ak ide o cudzinca, ktorý je umiestnený v zariadení pre cudzincov podľa osobitného
zákona, 6a) policajný útvar v tomto zariadení,
e) ak ide o cudzinca, ktorý je v ústavnej zdravotnej starostlivosti, policajný útvar
podľa miesta ústavného zdravotníckeho zariadenia,
f) ak ide o cudzinca, ktorý sa nachádza vo výkone väzby alebo výkone trestu odňatia
slobody, policajný útvar podľa miesta ústavu na výkon väzby alebo ústavu na výkon
trestu odňatia slobody,
g) ak ide o cudzinca, ktorý je umiestnený v zariadení sociálnoprávnej ochrany detí
a sociálnej kurately, policajný útvar podľa miesta tohto zariadenia.
(3) Vyhlásenie podľa odseku 1 policajný útvar zaznamená na úradnom
tlačive, ktorého vzor je uvedený v prílohe č. 1, a bezodkladne ho zašle ministerstvu.
(4) Policajný útvar po vyhlásení podľa odseku 1 alebo po vstupe cudzinca
na územie Slovenskej republiky podľa § 4 ods. 6 (ďalej len "podanie vyhlásenia")
zadrží žiadateľovi cestovný doklad alebo iný doklad o jeho totožnosti a vydá mu o
tom potvrdenie. Kópiu zadržaných dokladov spolu s dokumentáciou potrebnou na posúdenie
žiadosti o udelenie azylu policajný útvar zašle bezodkladne ministerstvu; ak je žiadateľom
cudzinec, ktorý má na území Slovenskej republiky udelený prechodný pobyt alebo trvalý
pobyt, doklady totožnosti sa nezadržia a policajný útvar zašle ministerstvu len kópiu
týchto dokladov. Policajný útvar tiež zabezpečí odňatie daktyloskopických odtlačkov
žiadateľovi. Policajný útvar na požiadanie vráti cudzincovi, ktorý už nie je žiadateľom,
zadržané doklady.
(5) Ak je podozrenie, že žiadateľ ukrýva cestovný doklad alebo iný
doklad potrebný na spoľahlivé zistenie skutkového stavu veci, alebo vec, ktorá ohrozuje
život alebo zdravie osôb, príslušník Policajného zboru 4) (ďalej len "policajt")
je oprávnený vykonať prehliadku žiadateľa a jeho osobných vecí. Prehliadku žiadateľa
vykoná osoba rovnakého pohlavia.
(6) Žiadateľ uvedený v odseku 2 písm. a) a b) je povinný, ak mu v tom
nebránia závažné dôvody, dostaviť sa do záchytného tábora do 24 hodín od podania
vyhlásenia; žiadateľ uvedený v odseku 2 písm. c) do 24 hodín od skončenia umiestnenia
v prijímacom centre podľa § 4 ods. 3 a žiadateľ uvedený v odseku 2 písm. d) až f)
do 24 hodín od prepustenia zo zariadenia pre cudzincov podľa osobitného zákona, 6a)
z ústavného zdravotníckeho zariadenia, ústavu na výkon väzby alebo z ústavu na výkon
trestu odňatia slobody. Policajný útvar vydá žiadateľovi doklad na prepravu s platnosťou
24 hodín. Doklad na prepravu žiadateľa obsahuje označenie policajného útvaru, ktorý
doklad vydal, číslo dokladu, dobu platnosti dokladu, meno a priezvisko, dátum a miesto
narodenia, pohlavie a štátnu príslušnosť žiadateľa, číslo cestovného dokladu alebo
iného dokladu, ktorým žiadateľ preukázal svoju totožnosť, adresu záchytného tábora,
do ktorého je žiadateľ povinný sa dostaviť, miesto a dátum vydania dokladu, odtlačok
pečiatky policajného útvaru a podpis osoby, ktorá vydala doklad.
(7) Preprava žiadateľa do záchytného tábora sa môže vykonať v sprievode
policajta. Preprava žiadateľa počas jeho umiestnenia v prijímacom centre sa vykonáva
v sprievode policajta, pričom sa táto preprava nepovažuje za vstup ani pobyt cudzinca
na území Slovenskej republiky.
(8) Ak cudzinec požiada o udelenie azylu alebo o poskytnutie doplnkovej
ochrany na policajnom útvare, ktorý nie je príslušný na prijatie vyhlásenia podľa
odseku 2, policajný útvar je povinný poučiť cudzinca o tom, ktorý policajný útvar
je príslušný na prijatie vyhlásenia, a ak nerozhodne o zaistení cudzinca a o jeho
umiestnení v zariadení pre cudzincov podľa osobitného predpisu, 6a) vydá cudzincovi
doklad na prepravu s platnosťou 24 hodín. Doklad na prepravu cudzinca obsahuje označenie
policajného útvaru, ktorý doklad vydal, číslo dokladu, dobu platnosti dokladu, meno
a priezvisko, dátum a miesto narodenia, pohlavie a štátnu príslušnosť cudzinca, číslo
cestovného dokladu alebo iného dokladu, ktorým cudzinec preukázal svoju totožnosť,
adresu policajného útvaru, do ktorého je cudzinec povinný sa dostaviť, miesto a dátum
vydania dokladu, odtlačok pečiatky policajného útvaru a podpis osoby, ktorá vydala
doklad. Ustanovenie odseku 5 sa použije rovnako.
(9) Cudzinec, ktorý požiada o udelenie azylu alebo o poskytnutie doplnkovej
ochrany na policajnom útvare, ktorý nie je príslušný na prijatie vyhlásenia podľa
odseku 2, sa na účely poskytovania ubytovania, stravovania alebo stravného, základných
hygienických potrieb, iných vecí, ktoré nevyhnutne potrebuje na prežitie, a zdravotnej
starostlivosti podľa tohto zákona považuje počas troch dní od podania takéhoto vyhlásenia
za žiadateľa; policajný útvar o tejto skutočnosti informuje ministerstvo.
(10) Policajt zaradený na policajnom útvare uvedenom v odseku 2 alebo
v odseku 8, ktorý vykonáva úkony podľa tohto zákona, musí byť na túto činnosť vyškolený.
(11) Policajný útvar uvedený v odseku 2 písm. a) a c) umožní organizáciám
a osobám poskytujúcim žiadateľom poradenstvo a konzultácie prístup k žiadateľom nachádzajúcim
sa na hraničných priechodoch alebo v tranzitných priestoroch medzinárodného letiska;
prístup týchto organizácií a osôb k žiadateľom je možný so súhlasom príslušného policajného
útvaru. Súhlas možno odoprieť, len ak je to nevyhnutné z dôvodov bezpečnosti, verejného
poriadku alebo správy dotknutých hraničných priechodov alebo tranzitných priestorov
medzinárodného letiska, ak sa tým prístup výrazne neobmedzí alebo neznemožní. Ustanovenia
osobitného predpisu o ochrane civilného letectva nie sú týmto dotknuté.
(1) Poverený zamestnanec ministerstva vykoná po podaní vyhlásenia so
žiadateľom vstupný pohovor. Žiadateľ je povinný počas vstupného pohovoru poskytnúť
pravdivo a úplne všetky požadované údaje potrebné na rozhodnutie o žiadosti o udelenie
azylu; ustanovenie § 6 ods. 2, 4 až 6 sa použije rovnako. Poskytnuté údaje sa zaznamenajú
na úradnom tlačive (ďalej len "dotazník"). Vzor dotazníka je uvedený v prílohe č.
2.
(2) Poverený zamestnanec ministerstva pred vyplnením dotazníka, najneskôr
však do 15 dní od začatia konania, poučí žiadateľa o jeho právach a povinnostiach,
možných dôsledkoch neplnenia alebo porušenia jeho povinností podľa tohto zákona,
možnosti zastupovania v konaní podľa tohto zákona a o prístupe k právnej pomoci.
Ministerstvo poskytne žiadateľovi aj informáciu o mimovládnych organizáciách, ktoré
sa zaoberajú starostlivosťou o žiadateľov a azylantov; poučenie a informácie sa poskytujú
v jazyku, o ktorom sa odôvodnene predpokladá, že mu žiadateľ rozumie a podľa možností
písomne.
(3) Ministerstvo môže z humanitných dôvodov skončiť umiestnenie žiadateľa
podľa § 3 ods. 2 písm. c) v prijímacom centre a umiestni žiadateľa do záchytného
tábora. Ministerstvo skončí umiestnenie žiadateľa podľa § 3 ods. 2 písm. c) v prijímacom
centre a umiestni ho do záchytného tábora, ak
a) nerozhodne o jeho žiadosti o udelenie azylu do siedmich dní od
vyplnenia dotazníka alebo
b) súd nerozhodne do 30 dní od doručenia správnej žaloby proti rozhodnutiu
ministerstva v konaní o udelenie azylu.
(4) Dieťa narodené na území Slovenskej republiky žiadateľke, azylantke
alebo cudzinke, ktorej sa poskytla doplnková ochrana, ktoré narodením nenadobudne
štátne občianstvo Slovenskej republiky, považuje sa za žiadateľa; konanie o udelenie
azylu sa začína narodením dieťaťa.
(5) Zákonný zástupca dieťaťa podľa odseku 4 je povinný do 180 dní odo
dňa narodenia dieťaťa poskytnúť poverenému zamestnancovi ministerstva pravdivo a
úplne všetky požadované údaje potrebné na rozhodnutie o žiadosti o udelenie azylu,
ktoré sa zaznamenajú v dotazníku; ak tak neurobí, ministerstvo postupuje podľa §
19 ods. 1 písm. b).
(6) Cudzinec, ktorý nie je žiadateľom, ale je odovzdaný na územie Slovenskej
republiky z dôvodu, že na konanie o udelenie azylu je príslušná Slovenská republika,
považuje sa za žiadateľa okrem cudzinca, ktorého žiadosť o udelenie azylu na území
Slovenskej republiky bola už v minulosti zamietnutá ako neprípustná alebo ako zjavne
neopodstatnená alebo ktorému sa neudelil azyl; konanie o udelenie azylu sa začína
vstupom cudzinca na územie Slovenskej republiky.
Doklady žiadateľa
(1) Ministerstvo vydá žiadateľovi staršiemu ako 15 rokov preukaz žiadateľa.
Preukaz žiadateľa sa považuje za doklad o jeho totožnosti len vtedy, ak sa žiadateľovi
zadržal cestovný doklad alebo iný doklad totožnosti alebo ak mal žiadateľ na území
Slovenskej republiky udelený prechodný pobyt alebo trvalý pobyt. Do preukazu žiadateľa
sa zapisuje meno, priezvisko, pohlavie, dátum a miesto narodenia a štátna príslušnosť
žiadateľa, skutočnosť, či sa považuje za doklad totožnosti, dátum vydania a doba
platnosti preukazu, názov azylového zariadenia, v ktorom sa preukaz vydal, a tiež
mená, priezviská a dátumy narodenia detí žiadateľa do 15 rokov, ak sú žiadateľmi.
Ministerstvo vydá preukaz žiadateľa do troch dní od začatia konania, ak ide o žiadateľa
podľa § 3 ods. 2 písm. b), alebo bezodkladne po príchode do záchytného tábora, ak
ide o žiadateľa podľa § 3 ods. 2 písm. a), c) až f).
(2) Ministerstvo vydá preukaz podľa odseku 1 žiadateľovi mladšiemu ako
15 rokov, ak ho na území Slovenskej republiky nesprevádza jeho zákonný zástupca.
(3) Azylové zariadenie, v ktorom je žiadateľ umiestnený alebo v ktorom
bol naposledy umiestnený alebo ktoré vydalo preukaz žiadateľa, vydá žiadateľovi nový
preukaz žiadateľa, ak
a) nastane skutočnosť uvedená v § 23b ods. 2 písm. a) až d) alebo
b) nie je možné vykonať nové záznamy do preukazu žiadateľa.
(4) Ak je žiadateľom cudzinec, ktorý má na území Slovenskej republiky
udelený prechodný pobyt alebo trvalý pobyt, ministerstvo mu vydá preukaz žiadateľa
do troch dní od zániku takého pobytu.
(5) Ak je žiadateľom cudzinec, ktorý je umiestený v zariadení sociálnoprávnej
ochrany detí a sociálnej kurately, ministerstvo vydá preukaz žiadateľa do troch dní
od začatia konania a bezodkladne ho zašle tomuto zariadeniu.
Pohovor
(1) Poverený zamestnanec ministerstva vykoná pohovor so žiadateľom; ak
je to potrebné, pohovor možno opakovať. Pohovor nie je potrebné vykonať, ak je možné
vydať rozhodnutie na základe vstupného pohovoru podľa § 4 ods. 1.
(2) Žiadateľ je povinný dostaviť sa na pohovor v mieste a čase, ktoré
určí ministerstvo v písomnom predvolaní v jazyku, o ktorom sa odôvodnene predpokladá,
že mu žiadateľ rozumie. Pohovor sa vykoná v jazyku, v ktorom sa žiadateľ môže dorozumieť,
a tak, aby bola zabezpečená jeho primeraná dôvernosť. O vykonanom pohovore poverený
zamestnanec ministerstva spíše zápisnicu.
(3) Žiadateľ je povinný uviesť pravdivo a úplne všetky skutočnosti súvisiace
s jeho žiadosťou o udelenie azylu.
(4) Ministerstvo na žiadosť žiadateľa alebo z dôvodov hodných osobitného
zreteľa zabezpečí, ak je to možné, pohovor a jeho tlmočenie osobou rovnakého pohlavia,
ako je žiadateľ. Ministerstvo zabezpečí vedenie pohovoru osobou spôsobilou zohľadniť
osobné pomery žiadateľa.
(5) Pri pohovore s maloletou osobou poverený zamestnanec ministerstva
prihliada na vek a stupeň rozumovej a vôľovej vyspelosti maloletého.
(6) Pohovor s maloletou osobou, ktorú na území Slovenskej republiky nesprevádza
zákonný zástupca (ďalej len "maloletý bez sprievodu"), možno vykonať len za prítomnosti
jeho opatrovníka; opatrovník musí mať pred vykonaním pohovoru možnosť informovať
maloletého bez sprievodu o význame a možných dôsledkoch pohovoru a na pohovor ho
pripraviť.
(7) Poverený zamestnanec ministerstva, ktorý vykonáva pohovor, umožní
pred jeho skončením zástupcovi žiadateľa vyjadriť sa k pohovoru; ak ide o maloletého
bez sprievodu, umožní opatrovníkovi položiť otázky alebo uplatniť pripomienky už
počas pohovoru.
Doručovanie písomností
Písomnosť v konaní o udelenie azylu sa žiadateľovi doručuje do vlastných
rúk. Ak písomnosť nemožno doručiť žiadateľovi do vlastných rúk, ministerstvo ju uloží
v azylovom zariadení, v ktorom je žiadateľ umiestnený alebo v ktorom mal byť žiadateľ
umiestnený, a ak ide o žiadateľa podľa § 22 ods. 3 v pobytovom tábore, v ktorom bol
naposledy umiestnený; oznámenie o uložení nedoručenej písomnosti vyvesí na informačnej
tabuli v azylovom zariadení. Ak takéto azylové zariadenie nie je, ministerstvo písomnosť
uloží v mieste, ktoré určí, a oznámenie o uložení nedoručenej písomnosti vyvesí na
informačnej tabuli v tomto mieste; o spôsobe doručovania a mieste informačnej tabule
v takomto prípade ministerstvo informuje žiadateľa v rámci poučenia podľa § 4 ods.
2. Ak si žiadateľ nevyzdvihne písomnosť do piatich dní od jej uloženia, posledný
deň tejto lehoty sa považuje za deň doručenia, aj keď sa adresát o uložení písomnosti
nedozvedel. Pri doručovaní rozhodnutia v konaní o udelenie azylu sa postupuje podľa
§ 20a.
Udelenie azylu
Ministerstvo udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak, žiadateľovi,
ktorý
a) má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných
alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo
príslušnosti k určitej sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo
nechce vrátiť do tohto štátu, alebo
b) je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd.
Udelenie azylu z humanitných dôvodov
Ministerstvo môže udeliť azyl z humanitných dôvodov, aj keď sa v konaní
nezistia dôvody podľa § 8.
Udelenie azylu na účel zlúčenia rodiny
(1) Ministerstvo na účel zlúčenia rodiny udelí azyl, ak tento zákon
neustanovuje inak,
a) manželovi azylanta, ak manželstvo trvá a trvalo aj v čase, keď azylant
odišiel z krajiny pôvodu a azylant so zlúčením vopred písomne súhlasí,
b) slobodným deťom azylanta alebo osoby podľa písmena a) do 18 rokov
ich veku alebo
c) rodičom slobodného azylanta mladšieho ako 18 rokov alebo osobe,
ktorej bol zverený do osobnej starostlivosti, ak s tým azylant vopred písomne súhlasí.
(2) Žiadatelia uvedení v odseku 1 sa musia zdržiavať na území Slovenskej
republiky a nesmú mať na území Slovenskej republiky udelený trvalý pobyt podľa osobitného
zákona. 6a)
(3) Ministerstvo udelí azyl osobám uvedeným v odseku 1, len ak ide o
zlúčenie rodiny s azylantom, ktorému bol azyl udelený podľa § 8.
(4) Ministerstvo udelí azyl aj dieťaťu narodenému azylantke na území
Slovenskej republiky, ak je splnená povinnosť podľa § 4 ods. 5.
Zamietnutie žiadosti o udelenie azylu ako neprípustnej
(1) Ministerstvo zamietne žiadosť o udelenie azylu ako neprípustnú,
ak
a) žiadateľovi udelil azyl 2) štát, ktorý nie je členským štátom Európskej
únie, a žiadateľ môže efektívne využívať túto ochranu; to neplatí, ak žiadateľa nie
je možné do tohto štátu účinne vrátiť,
b) žiadateľ prichádza z bezpečnej tretej krajiny; to neplatí, ak v
jeho prípade nemožno túto krajinu považovať za bezpečnú tretiu krajinu alebo ak žiadateľa
do bezpečnej tretej krajiny nie je možné účinne vrátiť alebo ak ide o maloletého
bez sprievodu a nie je to v jeho najlepšom záujme,
c) je na konanie o udelenie azylu príslušný iný štát,
d) žiadateľovi udelil azyl2) alebo poskytol doplnkovú ochranu z dôvodu
vážneho bezprávia členský štát Európskej únie; to neplatí, ak Slovenská republika
súhlasila s premiestnením cudzinca na svoje územie,
e) žiadateľ je občanom členského štátu Európskej únie; to neplatí,
ak nastali skutočnosti uvedené v osobitnom predpise 7) alebo
f) ide o opakovanú žiadosť o udelenie azylu, v minulosti sa v konaní
o azyle už právoplatne rozhodlo o tom, že sa žiadosť zamieta ako zjavne neopodstatnená,
neudeľuje sa azyl, odníma sa azyl, nepredlžuje sa doplnková ochrana alebo sa zrušuje
doplnková ochrana a od právoplatnosti rozhodnutia nedošlo k podstatnej zmene skutkového
stavu; ministerstvo môže rozhodnúť, či žiadosť o udelenie azylu bola podaná výlučne
s cieľom odvrátiť bezprostredne hroziaci výkon vyhostenia zo Slovenskej republiky.
(2) Ak ministerstvo rozhodne podľa odseku 1 písm. b), vydá žiadateľovi
potvrdenie, že jeho žiadosť o udelenie azylu nebola preskúmaná vo svojej podstate;
potvrdenie vydá tiež v úradnom jazyku štátu, do ktorého bude žiadateľ vrátený.
(3) Ministerstvo bezodkladne informuje žiadateľa o tom, že zisťuje, či
je iný štát príslušný na konanie o udelenie azylu; počas zisťovania neplynie lehota
na rozhodnutie. Ministerstvo vo výroku rozhodnutia podľa odseku 1 písm. c) uvedie
aj štát, ktorý je príslušný na konanie o udelenie azylu.
(4) Ministerstvo nerozhodne podľa odseku 1 písm. f), ak
a) žiadateľ bol vrátený na územie Slovenskej republiky z dôvodu, že
na konanie o udelenie azylu je príslušná Slovenská republika,
b) v predchádzajúcom konaní o udelenie azylu sa rozhodlo o zamietnutí
žiadosti o udelenie azylu ako zjavne neopodstatnenej alebo o neudelení azylu a toto
rozhodnutie bolo doručené podľa § 20a ods. 3 prvej vety a
c) proti rozhodnutiu podľa písmena b) nebola podaná správna žaloba.
Zamietnutie žiadosti o udelenie azylu ako zjavne neopodstatnenej
(1) Ministerstvo zamietne žiadosť o udelenie azylu ako zjavne neopodstatnenú,
ak žiadateľ
a) odôvodňuje svoju žiadosť o udelenie azylu inými skutočnosťami alebo
dôvodmi, ako tými, ktoré sú uvedené v § 8, 10, 13a alebo § 13b alebo
b) pochádza z bezpečnej krajiny pôvodu; to neplatí, ak v jeho prípade
nemožno túto krajinu považovať za bezpečnú krajinu pôvodu.
c) zrušené od 20.7.2015
(2) Ministerstvo zamietne žiadosť o udelenie azylu ako zjavne neopodstatnenú
aj vtedy, ak žiadateľ nespĺňa podmienky podľa § 8, 10, 13a alebo § 13b a
a) neoprávnene vstúpil na územie Slovenskej republiky a bez vážneho
dôvodu nepožiadal o medzinárodnú ochranu bezodkladne po svojom vstupe,
b) nepodrobil sa odňatiu daktyloskopických odtlačkov podľa § 23 ods.
1,
c) predložil nepravdivé informácie alebo dokumenty, falšované alebo
pozmenené doklady alebo zadržiaval podstatné informácie alebo dokumenty dôležité
na konanie o udelenie azylu s úmyslom sťažiť posudzovanie žiadosti o udelenie azylu,
d) zdôvodnil svoju žiadosť o udelenie azylu zjavne nesúvislými, protirečivými,
nepravdivými alebo nepravdepodobnými vyhláseniami, ktoré sú v rozpore s dostatočne
overenými informáciami o krajine pôvodu,
e) je pravdepodobné, že zničil alebo sa zbavil svojho cestovného dokladu
alebo iného dokladu totožnosti s úmyslom vytvoriť si nepravú totožnosť v konaní o
azyle alebo inak sťažiť posudzovanie žiadosti o udelenie azylu,
f) predložil svoju žiadosť o udelenie azylu len z dôvodu odvrátiť bezprostredne
hroziace vyhostenie z územia Slovenskej republiky,
g) ide o opakovanú žiadosť o udelenie azylu a nemožno rozhodnúť podľa
§ 11 ods. 1 písm. f) z dôvodu, že sa podstatne zmenil skutkový stav,
h) predstavuje nebezpečenstvo pre bezpečnosť Slovenskej republiky,
i) predstavuje nebezpečenstvo pre spoločnosť,
j) zrušené od 20.7.2015.
(3) Ministerstvo rozhodne podľa odsekov 1 a 2 do 60 dní od začatia konania;
po uplynutí tejto lehoty žiadosť o udelenie azylu nemôže byť zamietnutá ako zjavne
neopodstatnená.
(4) Ministerstvo nezamietne žiadosť o udelenie azylu ako zjavne neopodstatnenú,
ak ide o maloletého bez sprievodu.
(5) Ministerstvo nerozhodne podľa odseku 2 písm. g), ak
a) žiadateľ bol vrátený na územie Slovenskej republiky z dôvodu, že
na konanie o udelenie azylu je príslušná Slovenská republika,
b) v predchádzajúcom konaní o udelenie azylu sa rozhodlo o zamietnutí
žiadosti o udelenie azylu ako zjavne neopodstatnenej alebo o neudelení azylu a toto
rozhodnutie bolo doručené podľa § 20a ods. 3 prvej vety a
c) proti rozhodnutiu podľa písmena b) nebola podaná správna žaloba.
Neudelenie azylu
(1) Ministerstvo neudelí azyl žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky uvedené
v § 8 alebo § 10.
(2) Ministerstvo neudelí azyl, ak je dôvodné podozrenie, že žiadateľ
a) sa dopustil trestného činu proti mieru, vojnového trestného činu alebo trestného
činu proti ľudskosti podľa medzinárodných dokumentov, 2)
b) sa dopustil závažného nepolitického trestného činu mimo územia Slovenskej republiky
predtým, ako požiadal o udelenie azylu alebo o poskytnutie doplnkovej ochrany, 2)
alebo
c) je vinný za činy, ktoré sú v rozpore s cieľmi a zásadami Organizácie Spojených
národov. 2)
(3) Ustanovenie odseku 2 sa vzťahuje aj na účastníkov činov uvedených
v odseku 2, ako aj na osoby, ktoré sa na týchto činoch inak podieľali.
(4) Ministerstvo ďalej neudelí azyl, ak
a) žiadateľ má ochranu alebo pomoc iných orgánov alebo odborných organizácií
Organizácie Spojených národov, ako je Úrad Vysokého komisára Organizácie Spojených
národov pre utečencov (ďalej len "úrad vysokého komisára"); to neplatí, ak táto ochrana
alebo pomoc z akéhokoľvek dôvodu zanikla bez toho, aby sa o postavení tohto žiadateľa
definitívne rozhodlo v súlade s príslušnými uzneseniami Valného zhromaždenia Organizácie
Spojených národov,
b) príslušné orgány štátu pobytu žiadateľa mu priznali práva a povinnosti,
aké priznávajú svojim občanom, alebo práva a povinnosti s nimi porovnateľné,
c) žiadateľ, ktorý má viac štátnych občianstiev, odmieta ochranu štátu,
ktorého je štátnym občanom, a nejde o štát podľa § 8, alebo
d) žiadateľ nemá opodstatnenú obavu z prenasledovania v inej časti
krajiny pôvodu alebo má v nej prístup k ochrane pred prenasledovaním, môže bezpečne
a oprávnene vycestovať a vstúpiť do tejto časti krajiny pôvodu, pričom sa v nej môže
usadiť; pri posudzovaní opodstatnenej obavy z prenasledovania alebo prístupu k ochrane
ministerstvo prihliada na všeobecné okolnosti prevládajúce v tejto časti krajiny
pôvodu a na osobné pomery žiadateľa.
(5) Ministerstvo neudelí azyl podľa § 10 aj vtedy, ak
a) žiadateľa možno odôvodnene považovať za nebezpečného pre bezpečnosť
Slovenskej republiky,
b) žiadateľ bol odsúdený za obzvlášť závažný zločin 7a) a predstavuje
nebezpečenstvo pre spoločnosť, alebo
c) stanovisko podľa § 19a ods. 9 obsahuje nesúhlas s udelením azylu.
Poskytnutie doplnkovej ochrany
Ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ak sú vážne dôvody
domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe
vážneho bezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poskytnutie doplnkovej ochrany na účel zlúčenia rodiny
(1) Ministerstvo na účel zlúčenia rodiny poskytne doplnkovú ochranu,
ak tento zákon neustanovuje inak,
a) manželovi cudzinca, ktorému sa poskytla doplnková ochrana podľa
§ 13a, ak manželstvo trvá a trvalo aj v čase, keď cudzinec odišiel z krajiny pôvodu
a tento cudzinec so zlúčením vopred písomne súhlasí,
b) slobodným deťom cudzinca, ktorému sa poskytla doplnková ochrana
podľa § 13a, alebo osoby podľa písmena a) do 18 rokov ich veku alebo
c) rodičom slobodného cudzinca, ktorému sa poskytla doplnková ochrana
podľa § 13a, mladšieho ako 18 rokov alebo osobe, ktorej bol zverený do osobnej starostlivosti,
ak s tým cudzinec, ktorému sa poskytla doplnková ochrana, vopred písomne súhlasí.
(2) Žiadatelia uvedení v odseku 1 sa musia zdržiavať na území Slovenskej
republiky a nesmú mať na území Slovenskej republiky udelený trvalý pobyt podľa osobitného
zákona. 6a)
(3) Ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu aj dieťaťu narodenému na
území Slovenskej republiky cudzinke, ktorej sa poskytla doplnková ochrana, ak je
splnená povinnosť podľa § 4 ods. 5.
Neposkytnutie doplnkovej ochrany
(1) Ministerstvo neposkytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ak nespĺňa
podmienky uvedené v § 13a alebo § 13b.
(2) Ministerstvo ďalej neposkytne doplnkovú ochranu, ak je dôvodné
podozrenie, že žiadateľ
a) sa dopustil trestného činu proti mieru, trestného činu vojnového
alebo trestného činu proti ľudskosti podľa medzinárodných dokumentov, 2)
b) spáchal obzvlášť závažný zločin, 7a)
c) je vinný za činy, ktoré sú v rozpore s cieľmi a zásadami Organizácie
Spojených národov, 2)
d) predstavuje nebezpečenstvo pre bezpečnosť Slovenskej republiky alebo
e) predstavuje nebezpečenstvo pre spoločnosť.
(3) Ustanovenie odseku 2 sa vzťahuje aj na účastníkov činov uvedených
v odseku 2 písm. a) až c), ako aj na osoby, ktoré sa na týchto činoch inak podieľali.
(4) Ministerstvo ďalej neposkytne doplnkovú ochranu, ak
a) žiadateľ
má viac štátnych občianstiev a odmieta ochranu štátu, ktorého je štátnym občanom,
pričom nejde o štát podľa § 13a,
b) žiadateľ nie je vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia v inej časti krajiny
pôvodu alebo má v nej prístup k ochrane pred vážnym bezprávím, môže bezpečne a oprávnene
vycestovať a vstúpiť do tejto časti krajiny pôvodu, pričom sa v nej môže usadiť;
pri posudzovaní reálnej hrozby vážneho bezprávia alebo prístupu k ochrane ministerstvo
prihliada na všeobecné okolnosti prevládajúce v tejto časti krajiny pôvodu a na osobné
pomery žiadateľa,
c) žiadateľ pred vstupom na územie Slovenskej republiky spáchal iný čin, ako je uvedený
v odseku 2, ktorý je podľa osobitného predpisu7a) trestným činom, za ktorý možno
uložiť trest odňatia slobody s dolnou hranicou trestnej sadzby najmenej päť rokov,
a krajinu pôvodu opustil len z dôvodu, aby sa vyhol trestnému stíhaniu, alebo
d) stanovisko podľa § 19a ods. 9 obsahuje nesúhlas s poskytnutím doplnkovej ochrany.
DRUHÁ HLAVA
ZÁNIK AZYLU
Dôvody zániku azylu
(1) Azyl zaniká
a) nadobudnutím štátneho občianstva Slovenskej republiky alebo štátneho občianstva
iného členského štátu Európskej únie azylantom,
b) písomným vyhlásením azylanta o vzdaní sa azylu,
c) smrťou azylanta,
d) jeho odňatím,
e) neudelením azylu podľa § 10 na dobu neurčitú,
f) zastavením konania z dôvodu späťvzatia žiadosti o udelenie azylu podľa § 10 na
dobu neurčitú,
g) uplynutím času, na ktorý bol udelený, ak azylant nepodal v lehote podľa § 20 ods.
2 žiadosť o udelenie azylu podľa § 10 na dobu neurčitú, alebo
h) udelením azylu2) iným členským štátom Európskej únie azylantovi.
(2) Ak bol azyl udelený podľa § 8 odňatý alebo zanikol podľa § 14 ods.
1 písm. b), azyl zaniká aj azylantovi, ktorému bol azyl udelený na účel zlúčenia
rodiny.
(3) Písomným vyhlásením azylanta o vzdaní sa azylu zaniká azyl dňom doručenia
tohto vyhlásenia ministerstvu.
(4) Azyl udelený podľa § 9 alebo § 10 zaniká aj vtedy, ak sa azylantovi
udelí
a) iný azyl podľa tohto zákona ako ten, ktorý mal, alebo
b) trvalý pobyt. 6a)
Odňatie azylu
(1) Konanie o odňatie azylu sa začína na podnet ministerstva.
(2) Ministerstvo odníme azyl, ak
a) azylant dobrovoľne využil ochranu,
ktorú mu poskytol štát, ktorého je štátnym občanom,
b) azylant po predchádzajúcej strate štátneho občianstva znova dobrovoľne získal
svoje pôvodné štátne občianstvo,
c) azylant nadobudol štátne občianstvo a prijal ochranu štátu svojho nového štátneho
občianstva,
d) azylant bezdôvodne odmieta ochranu poskytovanú štátom, ktorého je štátnym občanom,
napriek tomu, že okolnosti, pre ktoré sa mu udelil azyl, už pominuli; to neplatí,
ak azylant uvedie závažné dôvody založené na predchádzajúcom prenasledovaní, pre
ktoré odmieta ochranu štátu, ktorého je štátnym občanom,
e) azylant je schopný vrátiť sa do štátu svojho bydliska, pretože okolnosti, pre
ktoré sa mu udelil azyl, pominuli; to neplatí, ak azylant uvedie závažné dôvody založené
na predchádzajúcom prenasledovaní, pre ktoré odmieta návrat do štátu svojho bydliska,
f) azylant sa znova dobrovoľne zdržiava v štáte, ktorý opustil z obavy pred prenasledovaním,
g) je dôvodné podozrenie, že azylant sa dopustil konania podľa § 13 ods. 2 alebo
3, alebo ak je dôvod podľa § 13 ods. 4 písm. a) a b) alebo
h) bol udelený len na základe nepravdivých údajov alebo falšovaných dokladov alebo
z dôvodu, že azylant zamlčal skutočnosti podstatné na spoľahlivé zistenie skutkového
stavu veci.
(3) Ministerstvo odníme azyl udelený podľa § 9 alebo § 10 aj vtedy,
ak
a) azylanta možno odôvodnene považovať za nebezpečného pre bezpečnosť
Slovenskej republiky,
b) azylant bol odsúdený za obzvlášť závažný zločin 7a) a predstavuje
nebezpečenstvo pre spoločnosť, alebo
c) azylantovi udelil pobyt bez časového obmedzenia iný štát.
(4) Ministerstvo môže odňať azyl, ktorý bol udelený z humanitných dôvodov,
ak tieto dôvody už pominuli a cudzinec sa môže vrátiť do svojej krajiny pôvodu.
(5) Ministerstvo v konaní o odňatie azylu z dôvodov podľa odseku 2 písm.
d) a e) prihliadne na to, či zmena okolností je podstatná a nemá len dočasný charakter.
(6) Ak sa začalo konanie o odňatie azylu, azyl trvá až do rozhodnutia
o jeho odňatí.
Dôvody zániku doplnkovej ochrany
(1) Doplnková ochrana zaniká
a) udelením azylu na území Slovenskej republiky,
b) udelením trvalého pobytu na území Slovenskej republiky, ak sa doplnková
ochrana poskytla podľa § 13b,
c) písomným vyhlásením o vzdaní sa doplnkovej ochrany,
d) smrťou,
e) nepredĺžením doplnkovej ochrany,
f) zrušením doplnkovej ochrany,
g) nadobudnutím štátneho občianstva Slovenskej republiky alebo štátneho
občianstva iného členského štátu Európskej únie cudzincom, ktorému sa poskytla doplnková
ochrana,
h) zastavením konania z dôvodu späťvzatia žiadosti o predĺženie doplnkovej
ochrany,
i) uplynutím času, na ktorý bola doplnková ochrana poskytnutá, ak cudzinec,
ktorému sa poskytla doplnková ochrana, nepodal v lehote podľa § 20 ods. 3 žiadosť
o predĺženie doplnkovej ochrany, alebo
j) udelením azylu2) alebo poskytnutím doplnkovej ochrany z dôvodu vážneho
bezprávia iným členským štátom Európskej únie.
(2) Ak bola doplnková ochrana poskytnutá podľa § 13a zrušená, nepredĺžená
alebo zanikla podľa odseku 1 písm. c), h) alebo písm. i), táto ochrana zaniká aj
cudzincovi, ktorému sa poskytla na účel zlúčenia rodiny.
(3) Ak cudzinec, ktorému sa poskytla doplnková ochrana, písomne vyhlási,
že sa jej vzdáva, táto ochrana zaniká dňom doručenia vyhlásenia ministerstvu.
(4) Doplnková ochrana poskytnutá podľa § 13b zaniká aj poskytnutím doplnkovej
ochrany podľa § 13a.
Zrušenie doplnkovej ochrany
(1) Ministerstvo zruší doplnkovú ochranu
a) ak okolnosti, na základe ktorých sa poskytla doplnková ochrana,
zanikli alebo sa zmenili tak, že nie je potrebné ju ďalej poskytovať; to neplatí,
ak cudzinec, ktorému sa poskytla doplnková ochrana, uvedie závažné dôvody založené
na predchádzajúcom vážnom bezpráví, pre ktoré odmieta ochranu štátu, ktorý je jeho
krajinou pôvodu,
b) z dôvodov podľa § 13c ods. 2, 3 a ods. 4 písm. c) alebo
c) ak sa cudzincovi poskytla doplnková ochrana len na základe nepravdivých
údajov alebo falšovaných dokladov alebo z dôvodu, že cudzinec, ktorému sa poskytla
doplnková ochrana, zamlčal skutočnosti podstatné na spoľahlivé zistenie skutkového
stavu veci.
(2) Ministerstvo v konaní o zrušenie doplnkovej ochrany z dôvodu podľa
odseku 1 písm. a) prihliadne na to, či zmena okolností je podstatná a nemá len dočasný
charakter.
(3) Ministerstvo zruší doplnkovú ochranu, ktorá bola poskytnutá podľa
§ 13b, ak cudzincovi, ktorému sa poskytla doplnková ochrana, udelil pobyt bez časového
obmedzenia iný štát.
(4) Ak sa začalo konanie o zrušenie doplnkovej ochrany, doplnková ochrana
trvá až do rozhodnutia o jej zrušení.
TRETIA HLAVA
SPOLOČNÉ USTANOVENIA O KONANÍ O AZYLE
Účastník konania
(1) Účastníkom konania o
a) udelenie azylu je žiadateľ, a ak ide
o udelenie azylu podľa § 10 na dobu neurčitú, azylant,
b) odňatie azylu je azylant, s ktorým sa začalo konanie o odňatie azylu,
c) predĺženie doplnkovej ochrany je cudzinec, ktorý požiadal o jej predĺženie,
d) zrušenie doplnkovej ochrany je cudzinec, s ktorým sa začalo konanie o jej zrušenie.
(2) Za cudzinca, ktorý nenadobudol plnoletosť, 8) robí právne úkony
jeho zákonný zástupca. Ak sa takýto cudzinec zdržiava na území Slovenskej republiky
bez zákonného zástupcu, súd mu ustanoví opatrovníka. 8a)
(3) V konaní o azyle sa účastníkovi konania, ktorého pobyt nie je známy,
neustanovuje opatrovník podľa všeobecného predpisu o správnom konaní. 8b)
(1) Žiadateľ alebo iný účastník konania má právo byť v styku s úradom
vysokého komisára a mimovládnymi organizáciami, ktoré sa na území Slovenskej republiky
zaoberajú starostlivosťou o žiadateľov a azylantov.
(2) Nahliadnuť do spisu v konaní o azyle je oprávnený len účastník
konania, jeho zástupca alebo opatrovník, ak tento zákon neustanovuje inak; ministerstvo
však nesprístupní informácie uvedené v spise, ak je dôvodné podozrenie, že môžu byť
zneužité v konaní o udelenie azylu.
(1) Účastník konania, jeho zákonný zástupca alebo opatrovník sa môže
dať zastupovať advokátom alebo iným zástupcom, ktorého si zvolí; iným zástupcom môže
byť len fyzická osoba s plnou spôsobilosťou na právne úkony, Centrum právnej pomoci8c)
alebo mimovládna organizácia, ktorá poskytuje právnu pomoc cudzincom. V tej istej
veci môže mať osoba uvedená v prvej vete len jedného zvoleného zástupcu. Za mimovládnu
organizáciu koná jej poverený zamestnanec alebo člen, ktorý má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa.
(2) Splnomocnenie na zastupovanie je potrebné preukázať písomným plnomocenstvom.
(1) Ministerstvo v rámci konania o udelenie azylu v prvom stupni poskytne
na požiadanie žiadateľovi, ktorý nemá zvoleného zástupcu, informácie týkajúce sa
jeho žiadosti o udelenie azylu; informácie poskytne iný poverený zamestnanec ministerstva,
ako ten, ktorý so žiadateľom vykonal pohovor podľa tohto zákona alebo ktorý posudzuje
jeho žiadosť o udelenie azylu.
(2) Ministerstvo poskytne informácie podľa odseku 1 maloletému bez
sprievodu a jeho opatrovníkovi, ak nemajú zvoleného zástupcu, aj v konaní o odňatie
azylu alebo v konaní o zrušenie doplnkovej ochrany.
Ministerstvo v rámci konania o azyle osobitne postupuje voči žiadateľom,
ktorí potrebujú osobitné procesné záruky, ktoré boli zistené na základe individuálneho
posúdenia ich stavu; žiadateľom, ktorý potrebuje osobitné procesné záruky je cudzinec,
ktorého spôsobilosť užívať práva a plniť povinnosti vyplývajúce z tohto zákona je
v dôsledku okolností jeho konkrétneho prípadu obmedzená.
(1) Písomnosti v konaní o azyle sa doručujú azylantovi a cudzincovi,
ktorému sa poskytla doplnková ochrana, do vlastných rúk, ak ďalej nie je ustanovené
inak.
(2) Ak adresát podľa odseku 1 nebol zastihnutý na adrese jeho pobytu,
hoci sa v mieste pobytu zdržiava, doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí, že písomnosť
príde znovu doručiť v určený deň a hodinu. Ak nový pokus o doručenie zostane bezvýsledný,
doručovateľ uloží písomnosť na pošte a adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí.
Ak si adresát nevyzdvihne písomnosť do troch dní od jej uloženia, posledný deň tejto
lehoty sa považuje za deň doručenia, aj keď sa adresát o uložení písomnosti nedozvedel.
(3) Ak adresát bezdôvodne odoprel písomnosť prijať, písomnosť sa považuje
za doručenú dňom jej odopretia, o čom doručovateľ vyhotoví záznam.
(4) Ak nie je možné písomnosť doručiť podľa odseku 2, ministerstvo
ju uloží v mieste, ktoré určí, a oznámenie o uložení nedoručenej písomnosti vyvesí
na informačnej tabuli v tomto mieste. Ak si adresát nevyzdvihne písomnosť do piatich
dní od jej uloženia, posledný deň tejto lehoty sa považuje za deň doručenia, aj keď
sa adresát o uložení písomnosti nedozvedel; o mieste informačnej tabule v takomto
prípade ministerstvo informuje účastníka konania v rámci oboznámenia podľa § 27 ods.
2 alebo § 27c ods. 1.
(5) Ak má azylant alebo cudzinec, ktorému sa poskytla doplnková ochrana,
zákonného zástupcu alebo opatrovníka, doručuje sa písomnosť len zákonnému zástupcovi
alebo opatrovníkovi. Ak má osoba uvedená v prvej vete zástupcu na celé konanie na
základe plnomocenstva, doručuje sa písomnosť len tomuto zástupcovi. Ak má osoba uvedená
v prvej vete právo na poskytnutie právnej pomoci podľa osobitného predpisu, 8d) doručuje
sa písomnosť len Centru právnej pomoci.
(1) Ak účastník konania neovláda slovenský jazyk, ministerstvo na konanie
o azyle prizve tlmočníka. Účastník konania je oprávnený v konaní používať jazyk,
v ktorom sa môže dorozumieť.
(2) Účastník konania si môže na vlastné trovy prizvať na konanie ďalšieho
tlmočníka podľa svojho výberu.
(1) Ministerstvo konanie o udelenie azylu preruší aj v prípade, ak
iný štát je zodpovedný za posúdenie žiadosti o udelenie azylu a pobyt žiadateľa na
území Slovenskej republiky nie je známy, najviac však na 18 mesiacov od prevzatia
tejto zodpovednosti; počas prerušenia konania lehoty podľa tohto zákona neplynú.
(2) Ministerstvo konanie o udelenie azylu môže prerušiť aj v prípade,
ak vzhľadom na neistú situáciu v krajine pôvodu, ktorá sa považuje za dočasnú, nemožno
odôvodnene očakávať, že rozhodne v lehotách uvedených v § 20 ods. 1 prvej a druhej
vete; ministerstvo bezodkladne informuje Európsku komisiu o prerušení konania v súvislosti
s danou krajinou pôvodu. Ministerstvo môže takto konanie prerušiť najviac na 6 mesiacov,
a to aj opakovane, pričom celková doba prerušenia nesmie presiahnuť 15 mesiacov;
počas prerušenia konania lehoty podľa tohto zákona neplynú, okrem lehoty podľa §
20 ods. 1 poslednej vety.
Zastavenie konania
(1) Ministerstvo konanie o azyle zastaví, ak
a) sa žiadateľ uvedený v § 3 ods. 2 písm. a) a b) alebo žiadateľ podľa
§ 4 ods. 6 do troch dní od podania vyhlásenia, žiadateľ uvedený v § 3 ods. 2 písm.
c) do troch dní od skončenia umiestnenia v prijímacom centre podľa § 4 ods. 3 písm.
a) alebo žiadateľ uvedený v § 3 ods. 2 písm. d) až f) do troch dní od prepustenia
zo zariadenia pre cudzincov podľa osobitného zákona,6a) z ústavného zdravotníckeho
zariadenia, ústavu na výkon väzby alebo ústavu na výkon trestu odňatia slobody bez
závažných dôvodov nedostaví do záchytného tábora,
b) zákonný zástupca nesplnil povinnosť podľa § 4 ods. 5,
c) účastník konania vzal žiadosť o udelenie azylu alebo o predĺženie
doplnkovej ochrany späť,
d) dôvod na konanie začaté na podnet ministerstva odpadol alebo sa
zistí, že nebol dôvod na také konanie,
e) účastník konania zomrel,
f) sa žiadateľ bez priepustky viac ako sedem dní zdržiaval mimo azylového
zariadenia alebo sa bez súhlasu8e) zariadenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej
kurately viac ako sedem dní zdržiaval mimo tohto zariadenia,
g) žiadateľ opustil územie Slovenskej republiky,
h) zistí, že osoba, ktorá požiadala o udelenie azylu alebo o poskytnutie
doplnkovej ochrany, nie je účastníkom konania,
i) žiadateľ nesplní povinnosť spolupracovať s ministerstvom podľa tohto
zákona, najmä ak sa opakovane a bez vážnych dôvodov nedostaví na pohovor, čím znemožní
posúdenie žiadosti,
j) márne uplynula lehota, počas ktorej bolo konanie prerušené podľa
§ 18a ods. 1 alebo
k) počas konania o predĺžení doplnkovej ochrany doplnková ochrana zanikla
alebo počas konania o udelení azylu podľa § 10 na dobu neurčitú azyl zanikol.
(2) Ministerstvo tiež zastaví neskôr začaté konanie o udelenie azylu,
ak súčasne v tej istej veci prebieha už skôr začaté konanie o udelenie azylu.
(3) Podľa odseku 1 písm. a), f) a g) sa nepostupuje počas zisťovania,
či je iný štát príslušný na konanie o udelenie azylu.
(4) Proti rozhodnutiu ministerstva o zastavení konania o azyle nemožno
podať rozklad. Podanie správnej žaloby proti rozhodnutiu ministerstva o zastavení
konania o azyle nemá odkladný účinok. Rozhodnutie ministerstva o zastavení konania
podľa odseku 1 písm. c) až e) a k) a odseku 2 nie je preskúmateľné správnym súdom.
(5) Rozhodnutie ministerstva o zastavení konania podľa odseku 1 písm.
e) a k) a odseku 2 sa iba vyznačí v spise.
Posúdenie žiadosti o udelenie azylu
(1) Ministerstvo posúdi každú žiadosť o udelenie azylu jednotlivo a
zohľadní pritom
a) všetky dôležité skutočnosti týkajúce sa krajiny pôvodu žiadateľa
v čase rozhodovania o žiadosti o udelenie azylu vrátane právnych predpisov krajiny
pôvodu a spôsobu, akým sa uplatňujú,
b) vyhlásenia a dokumentáciu predloženú žiadateľom vrátane informácií o tom, či bol
alebo môže byť subjektom prenasledovania alebo vážneho bezprávia,
c) postavenie a osobné pomery žiadateľa vrátane jeho pôvodu, pohlavia a veku,
d) či žiadateľ po opustení krajiny pôvodu vyvíjal činnosť, ktorej jediným alebo hlavným
cieľom bolo vytvorenie nevyhnutných podmienok na požadovanie medzinárodnej ochrany,
e) či by bolo možné od žiadateľa odôvodnene očakávať využitie ochrany inej krajiny,
v ktorej si mohol uplatniť svoje štátne občianstvo.
(2) Skutočnosť, že žiadateľ už bol prenasledovaný alebo utrpel vážne
bezprávie alebo bol vystavený priamym hrozbám prenasledovania alebo vážneho bezprávia,
je dôležitým znakom opodstatnenosti obavy žiadateľa z prenasledovania alebo hrozby
vážneho bezprávia, ak nie sú závažné dôvody domnievať sa, že prenasledovanie alebo
vážne bezprávie sa už nebude opakovať.
(3) Ak žiadateľ nepodloží svoje vyhlásenia dôkazmi, ministerstvo pri
posudzovaní žiadosti o udelenie azylu na to neprihliadne, ak
a) žiadateľ vynaložil skutočné úsilie, aby zdôvodnil svoju žiadosť
o udelenie azylu,
b) žiadateľ predložil všetky náležitosti, ktoré mal k dispozícii, a
podal prijateľné vysvetlenie týkajúce sa iných chýbajúcich náležitostí,
c) vyhlásenia žiadateľa sú súvislé a hodnoverné a nie sú v rozpore
s dostupnými informáciami týkajúcimi sa jeho prípadu,
d) žiadateľ požiadal o udelenie azylu alebo o poskytnutie doplnkovej
ochrany bezodkladne po vstupe na územie Slovenskej republiky alebo preukázal primeraný
dôvod, prečo tak neurobil, alebo v prípade oprávneného pobytu na území Slovenskej
republiky požiadal o udelenie azylu alebo o poskytnutie doplnkovej ochrany bezodkladne
po tom, ako sa dozvedel o skutočnostiach odôvodňujúcich medzinárodnú ochranu alebo
preukázal primeraný dôvod, prečo tak neurobil, a
e) bola preukázaná všeobecná dôveryhodnosť žiadateľa.
(4) Ministerstvo pri posudzovaní dôvodov prenasledovania vychádza z
toho, že
a) rasa zahŕňa najmä farbu pleti, pôvod alebo príslušnosť k etnickej skupine,
b) národnosť zahŕňa predovšetkým príslušnosť k určitej skupine určenej jej kultúrnymi,
etnickými alebo jazykovými znakmi, spoločným zemepisným alebo politickým pôvodom
alebo jej vzťahom k obyvateľstvu iného štátu, pričom sa tento pojem neobmedzuje na
štátnu príslušnosť,
c) náboženstvo zahŕňa najmä zastávanie teistického, neteistického alebo ateistického
presvedčenia, účasť alebo neúčasť na náboženských obradoch, iné náboženské úkony
alebo vyjadrenie názorov alebo formu osobného alebo spoločenského správania založeného
na náboženskom presvedčení alebo prikázaného náboženským presvedčením,
d) politické názory zahŕňajú najmä zastávanie názorov, myšlienok alebo presvedčenia
o možných pôvodcoch prenasledovania a ich politík alebo postupov bez ohľadu na to,
či žiadateľ podľa týchto názorov, myšlienok alebo presvedčenia konal,
e) skupina tvorí určitú sociálnu skupinu najmä vtedy, ak príslušníci skupiny zdieľajú
vrodené charakteristické črty alebo spoločný pôvod, ktoré nemožno zmeniť, alebo zdieľajú
charakteristiku alebo presvedčenie, ktoré sú tak závažné pre ich identitu alebo svedomie,
že daná osoba by nemala byť nútená, aby sa ich zriekla a okolitou spoločnosťou je
vnímaná ako odlišná; v závislosti od okolností v krajine pôvodu, určitá sociálna
skupina môže predstavovať skupinu založenú na spoločnej charakteristickej črte sexuálnej
orientácie, pričom túto orientáciu nemožno chápať tak, že zahŕňa činy považované
za trestné podľa osobitného predpisu. 7a)
(5) Na účely určenia príslušnosti k určitej sociálnej skupine alebo zisťovania
charakteristík takejto skupiny podľa odseku 4 písm. e) sa prihliada na aspekty týkajúce
sa rodu vrátane rodovej identity.
(6) Pri posudzovaní žiadosti o udelenie azylu sa neprihliada na to, či
žiadateľ skutočne má rasové, náboženské, národnostné, sociálne alebo politické charakteristické
črty, ktoré spôsobujú jeho prenasledovanie, ak sú mu prisudzované pôvodcom prenasledovania.
(7) Ministerstvo pri posudzovaní žiadosti o udelenie azylu vychádza z
toho, že ochrana pred prenasledovaním alebo vážnym bezprávím je v krajine pôvodu
spravidla poskytovaná, keď štát, politické strany alebo politické hnutia alebo organizácie,
ktoré ovládajú štát alebo podstatnú časť jeho územia, prijmú primerané opatrenia
na zabránenie prenasledovaniu alebo vážnemu bezpráviu, najmä účinným právnym systémom
na odhalenie, stíhanie a potrestanie činov predstavujúcich prenasledovanie alebo
vážne bezprávie, pričom táto ochrana je účinná a nie je iba dočasná a žiadateľ má
prístup k takej ochrane; ak sa ochrana pred prenasledovaním neposkytne z dôvodu uvedeného
v § 8 písm. a), považuje sa to za prenasledovanie z tohto dôvodu.
(8) Ministerstvo zabezpečí preklad dokumentov, ktoré sú potrebné na posúdenie
žiadosti o udelenie azylu.
(9) Ministerstvo si na posúdenie žiadosti o udelenie azylu žiadateľa
staršieho ako 14 rokov vyžiada stanovisko Slovenskej informačnej služby a Vojenského
spravodajstva, ktoré svoje stanovisko obsahujúce súhlas alebo nesúhlas s udelením
azylu alebo s poskytnutím doplnkovej ochrany zašlú ministerstvu do 20 dní od doručenia
žiadosti o stanovisko. Slovenská informačná služba a Vojenské spravodajstvo v stanovisku
podľa predchádzajúcej vety posudzujú nebezpečnosť žiadateľa pre bezpečnosť Slovenskej
republiky z hľadiska ohrozenia záujmu, ktorého ochrana patrí do pôsobnosti Slovenskej
informačnej služby alebo Vojenského spravodajstva; ministerstvo na ten účel umožní
Slovenskej informačnej službe a Vojenskému spravodajstvu vstup do evidencií podľa
§ 48 ods. 1. Slovenská informačná služba a Vojenské spravodajstvo sú oprávnené na
účely vypracovania stanoviska spracúvať osobné údaje podľa § 48 ods. 1.
(10) Posúdenie žiadosti o udelenie azylu vykoná poverený zamestnanec
ministerstva s primeranými vedomosťami v oblasti azylu; v prípade maloletého bez
sprievodu aj s primeranými vedomosťami o jeho osobitných potrebách.
Ustanovenia § 6 a 19a sa primerane použijú aj na konanie o udelenie azylu
podľa § 10 na dobu neurčitú a konanie podľa § 16 ods. 1 písm. b) až d).
(1) Ministerstvo zabezpečí so súhlasom žiadateľa jeho lekárske vyšetrenie
týkajúce sa príznakov prenasledovania alebo vážneho bezprávia v minulosti, ak to
ministerstvo považuje za potrebné na posúdenie žiadosti o udelenie azylu; ak vykonanie
lekárskeho vyšetrenia navrhne žiadateľ, súhlas sa nevyžaduje.
(2) Ak sa nevykoná lekárske vyšetrenie podľa odseku 1, ministerstvo informuje
žiadateľa, že si môže takéto lekárske vyšetrenie zabezpečiť na vlastné náklady.
Nadpis zrušený od 1.1.2014
(1) Ministerstvo v konaní o azyle rozhodne do 6 mesiacov od začatia konania;
v konaní začatom podľa § 4 ods. 4 ministerstvo rozhodne do 6 mesiacov od poskytnutia
údajov podľa § 4 ods. 5. Lehotu na rozhodnutie môže opakovane, najviac o 9 mesiacov
predĺžiť nadriadený vedúci zamestnanec9) zamestnanca ministerstva, ktorý vo veci
koná, ak si rozhodovanie o žiadosti o udelenie azylu vyžaduje posúdenie zložitých
skutkových alebo právnych otázok alebo veľký počet žiadateľov podalo súčasne žiadosť
o udelenie azylu a je veľmi zložité rozhodnúť o nej do 6 mesiacov od začatia konania
alebo nie je možné rozhodnúť do 6 mesiacov od začatia konania z dôvodu, že žiadateľ
nespolupracuje alebo iným spôsobom sťažuje posúdenie žiadosti o udelenie azylu. Ak
je to nevyhnutné na riadne posúdenie žiadosti o udelenie azylu, možno lehotu podľa
predchádzajúcej vety ďalej predĺžiť najviac o 3 mesiace. O predĺžení lehoty na rozhodnutie
o žiadosti o udelenie azylu ministerstvo žiadateľa písomne vyrozumie. Ministerstvo
na požiadanie informuje žiadateľa o dôvodoch predĺženia lehoty a čase, v ktorom možno
očakávať rozhodnutie o jeho žiadosti. Ministerstvo v konaní o udelenie azylu, ktoré
bolo prerušené podľa § 18a ods. 2, rozhodne najneskôr do 21 mesiacov od začatia konania.
(2) Azyl podľa § 8 a 9 sa udeľuje na dobu neurčitú. Azyl podľa § 10 sa
prvýkrát udeľuje na tri roky; po uplynutí troch rokov sa azyl na žiadosť udelí na
dobu neurčitú, ak sú splnené podmienky uvedené v § 10 a nie sú dôvody na jeho neudelenie
podľa § 13 ods. 1 až 4. Cudzinec je povinný podať žiadosť podľa predchádzajúcej vety
najskôr 90 dní pred uplynutím trojročnej lehoty a najneskôr v posledný deň tejto
lehoty; azyl trvá až do rozhodnutia o žiadosti. Žiadosť sa podáva na úradnom tlačive,
ktorého vzor je uvedený v prílohe č. 2a, osobne na policajnom útvare podľa miesta
pobytu; vyplnenú žiadosť policajný útvar bezodkladne zašle ministerstvu.
(3) Doplnková ochrana podľa § 13a a 13b sa poskytuje na jeden rok; po
uplynutí jedného roka sa poskytovanie doplnkovej ochrany na žiadosť predĺži vždy
o dva roky, ak sú splnené podmienky uvedené v § 13a alebo § 13b a nie sú dôvody na
jej neposkytnutie podľa § 13c ods. 2 až 4 alebo na jej zrušenie podľa § 15b ods.
3. Cudzinec je povinný podať žiadosť podľa predchádzajúcej vety najskôr 90 dní pred
uplynutím lehoty, na ktorú bola poskytnutá, a najneskôr v posledný deň tejto lehoty;
doplnková ochrana trvá až do rozhodnutia o žiadosti. Žiadosť sa podáva na úradnom
tlačive, ktorého vzor je uvedený v prílohe č. 2a, osobne na policajnom útvare podľa
miesta pobytu; vyplnenú žiadosť policajný útvar bezodkladne zašle ministerstvu.
(4) Ak ministerstvo rozhodne o neudelení azylu alebo o odňatí azylu,
rozhodne tiež, či cudzincovi poskytne doplnkovú ochranu; to neplatí, ak rozhodne
o
a) neudelení azylu a cudzinec už má poskytnutú doplnkovú ochranu podľa § 13a alebo
udelený azyl, alebo
b) odňatí azylu podľa § 15 ods. 3 písm. c).
(5) Do lehoty na vydanie rozhodnutia podľa tohto zákona sa nezapočítava
čas potrebný na doručenie rozhodnutia.
(6) zrušený od 1.1.2008
(7) zrušený od 1.1.2008.
(1) Rozhodnutie v konaní o azyle sa doručuje účastníkovi konania v mieste
a čase určenom ministerstvom; ak má účastník konania zákonného zástupcu alebo opatrovníka,
doručuje sa rozhodnutie len zákonnému zástupcovi alebo opatrovníkovi. Ak má osoba
uvedená v prvej vete zástupcu na celé konanie na základe plnomocenstva, doručuje
sa rozhodnutie len tomuto zástupcovi. Ak má účastník konania právo na poskytnutie
právnej pomoci podľa osobitného predpisu, 8d) doručuje sa rozhodnutie len Centru
právnej pomoci.
(2) Účastník konania, jeho zákonný zástupca alebo opatrovník, ktorému
sa v konaní o azyle doručuje rozhodnutie, musí byť pri prevzatí rozhodnutia oboznámený
s rozhodnutím v jazyku, ktorému rozumie.
(3) Ak nie je možné žiadateľovi doručiť rozhodnutie v konaní o udelenie
azylu podľa odseku 1, rozhodnutie sa mu doručí podľa § 7. Ak nie je možné azylantovi
alebo cudzincovi, ktorému sa poskytla doplnková ochrana, doručiť rozhodnutie v konaní
o azyle podľa odseku 1, rozhodnutie sa mu doručí podľa § 17b.
(4) Rozhodnutie v konaní o azyle sa oznamuje
a) azylovému zariadeniu, v ktorom je žiadateľ umiestnený alebo bol
naposledy umiestnený,
b) policajnému útvaru príslušnému podľa miesta azylového zariadenia,
v ktorom je žiadateľ umiestnený, alebo podľa miesta pobytu žiadateľa, ak má povolený
pobyt mimo pobytového tábora,
c) policajnému útvaru podľa miesta pobytu azylanta alebo cudzinca,
ktorému sa poskytla doplnková ochrana,
d) zariadeniu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, v
ktorom je maloletý bez sprievodu umiestnený,
e) opatrovníkovi, ak sa podľa odseku 1 rozhodnutie doručuje len zástupcovi
alebo Centru právnej pomoci.
Preskúmanie rozhodnutia
(1) Proti rozhodnutiu ministerstva o neudelení azylu, o odňatí azylu,
o nepredĺžení doplnkovej ochrany a o zrušení doplnkovej ochrany nemožno podať rozklad.
Podanie správnej žaloby proti rozhodnutiu ministerstva o neudelení azylu podľa §
13 ods. 5, odňatí azylu podľa § 15 ods. 3 a 4, zrušení doplnkovej ochrany podľa §
15b ods. 1 písm. b) z dôvodu podľa § 13c ods. 2 písm. d) alebo písm. e), ak bola
doplnková ochrana poskytnutá na účel zlúčenia rodiny a nepredĺžení doplnkovej ochrany
podľa § 20 ods. 3 z dôvodu podľa § 13c ods. 2 písm. d) alebo písm. e), ak bola doplnková
ochrana poskytnutá na účel zlúčenia rodiny, nemá odkladný účinok.
(2) Proti rozhodnutiu ministerstva o zamietnutí žiadosti o udelenie azylu
ako neprípustnej alebo ako zjavne neopodstatnenej nemožno podať rozklad. Podanie
správnej žaloby proti rozhodnutiu ministerstva o zamietnutí žiadosti o udelenie azylu
ako neprípustnej podľa § 11 ods. 1 písm. a), c) až f) a o zamietnutí žiadosti o udelenie
azylu ako zjavne neopodstatnenej podľa § 12 ods. 1 a ods. 2 písm. b) až i) nemá odkladný
účinok.
(3) Proti rozhodnutiu ministerstva o udelení azylu, o neudelení azylu
v časti o poskytnutí doplnkovej ochrany, o odňatí azylu v časti o poskytnutí doplnkovej
ochrany a o predĺžení doplnkovej ochrany nemožno podať rozklad; toto rozhodnutie
ministerstva nie je preskúmateľné správnym súdom.
TRETIA ČASŤ
PRÁVA A POVINNOSTI ŽIADATEĽOV, AZYLANTOV A CUDZINCOV, KTORÝM SA POSKYTLA
DOPLNKOVÁ OCHRANA
PRVÁ HLAVA
PRÁVA A POVINNOSTI ŽIADATEĽOV
(1) Žiadateľ je do rozhodnutia o žiadosti o udelenie azylu oprávnený
zdržiavať sa na území Slovenskej republiky, ak tento zákon alebo osobitný predpis11a)
neustanovuje inak. Žiadateľ nie je oprávnený zdržiavať sa na území Slovenskej republiky,
ak ide o opakovanú žiadosť o udelenie azylu a ministerstvo už v minulosti zamietlo
žiadosť o udelenie azylu podľa § 11 ods. 1 písm. f) alebo podľa § 12 ods. 2 písm.
g) a ani v prípade, ak ministerstvo zamietlo žiadosť o udelenie azylu podľa § 11
ods. 1 písm. f) a rozhodlo, že žiadosť o udelenie azylu bola podaná výlučne s cieľom
odvrátiť bezprostredne hroziaci výkon vyhostenia zo Slovenskej republiky. Žiadateľ
je tiež oprávnený zdržiavať sa na území Slovenskej republiky, ak tento zákon alebo
osobitný predpis11a) neustanovuje inak, aj
a) počas lehoty na podanie správnej žaloby
proti rozhodnutiu vydanému v konaní o udelenie azylu, ak podanie správnej žaloby
nemá odkladný účinok,
b) vtedy, ak podá spolu so správnou žalobou podľa písmena a) na správny súd aj návrh
na priznanie odkladného účinku, a to do rozhodnutia súdu o takom návrhu,
c) počas lehoty na podanie kasačnej sťažnosti proti rozhodnutiu správneho súdu, ktoré
sa týka správnej žaloby proti rozhodnutiu ministerstva vydanému v konaní o udelenie
azylu,
d) vtedy, ak podá spolu s kasačnou sťažnosťou podľa písmena c) aj návrh na priznanie
odkladného účinku, a to do rozhodnutia kasačného súdu o takom návrhu.
(2) Po skončení pobytu v záchytnom tábore sa žiadateľ umiestni v pobytovom
tábore alebo sa mu umožní pobyt mimo pobytového tábora. Ministerstvo môže umiestniť
žiadateľa na nevyhnutný čas v integračnom stredisku.
(3) Ministerstvo môže povoliť žiadateľovi pobyt mimo pobytového tábora
na základe jeho písomnej žiadosti, ak
a) je schopný uhradiť si všetky výdavky spojené s pobytom mimo pobytového
tábora z vlastných prostriedkov alebo
b) štátny občan Slovenskej republiky s trvalým pobytom na území Slovenskej
republiky alebo cudzinec s udeleným pobytom na území Slovenskej republiky predloží
písomné čestné vyhlásenie o tom, že zabezpečí ubytovanie žiadateľa a úhradu všetkých
výdavkov spojených s jeho pobytom na území Slovenskej republiky.
(4) Žiadateľovi sa počas pobytu v azylovom zariadení alebo integračnom
stredisku bezplatne poskytuje, ak tento zákon neustanovuje inak,
a) ubytovanie,
b) stravovanie alebo stravné,
c) základné hygienické potreby a iné veci, ktoré nevyhnutne potrebuje
na prežitie.
(5) Za žiadateľa, ktorý nie je verejne zdravotne poistený, 11ac) uhrádza
neodkladnú zdravotnú starostlivosť ministerstvo; v prípadoch hodných osobitného zreteľa,
ak sa na základe individuálneho posúdenia zdravotného stavu žiadateľa zistia osobitné
potreby na poskytnutie zdravotnej starostlivosti, ministerstvo uhradí aj poskytnutie
tejto zdravotnej starostlivosti. Ministerstvo zabezpečí vhodnú zdravotnú starostlivosť
maloletým žiadateľom o udelenie azylu, ktorí sú obeťami zneužívania, zanedbávania,
vykorisťovania, mučenia alebo krutého, neľudského a ponižujúceho zaobchádzania alebo
ktorí trpeli na následky ozbrojeného konfliktu. Ministerstvo na poskytovanie zdravotnej
starostlivosti podľa tohto odseku vydá žiadateľovi doklad o oprávnení na poskytnutie
zdravotnej starostlivosti.
(6) Žiadateľovi sa počas pobytu v azylovom zariadení alebo integračnom
stredisku poskytuje vreckové, ak tento zákon neustanovuje inak.
(7) Počas pobytu v pobytovom tábore žiadateľ môže navštevovať kurz slovenského
jazyka; výdavky s tým spojené uhrádza ministerstvo.
(8) Vreckové nepatrí žiadateľovi, ak
a) ide o opakovanú žiadosť o udelenie azylu a predchádzajúce konanie
o udelenie azylu bolo zastavené podľa § 19 ods. 1 písm. a), c), f), g) a i),
b) sa pokúsil o neoprávnený vstup na územie iného štátu,
c) dobrovoľne opustil územie Slovenskej republiky a bol vrátený späť
orgánmi susedného štátu,
c) dobrovoľne opustil územie Slovenskej republiky a bol vrátený späť
na územie Slovenskej republiky,
d) je v pracovnoprávnom vzťahu alebo má iný príjem najmenej vo výške
životného minima pre jednu plnoletú osobu podľa osobitného predpisu, 11ab) alebo
e) ministerstvo rozhodlo podľa § 23 ods. 5; vreckové nepatrí odo dňa
doručenia rozhodnutia žiadateľovi.
(9) Na povolenie pobytu podľa odseku 3 sa nevzťahuje všeobecný predpis
o správnom konaní.
(1) Žiadateľ starší ako 14 rokov je po podaní vyhlásenia povinný podrobiť
sa odňatiu daktyloskopických odtlačkov, ktoré zabezpečí policajný útvar.
(2) Žiadateľ po príchode do záchytného tábora alebo pobytového tábora,
a ak ide o žiadateľa podľa § 3 ods. 2 písm. c) po podaní vyhlásenia, je povinný,
ak ministerstvo nerozhodne inak, podrobiť sa fotografovaniu, ktoré zabezpečí poverený
zamestnanec ministerstva.
(3) Žiadateľ je povinný, ak ministerstvo nerozhodne inak,
a) zdržiavať
sa v prijímacom centre, ak ide o žiadateľa podľa § 3 ods. 2 písm. c),
b) podrobiť sa zdravotnej prehliadke, ktorú ministerstvo zabezpečí bez zbytočného
odkladu po príchode do záchytného tábora,
c) zdržiavať sa v záchytnom tábore do oznámenia výsledku zdravotnej prehliadky,
d) zdržiavať sa v azylovom zariadení, ak sa na účel predchádzania prenosným ochoreniam
žiadateľovi nariadi izolácia 11a) alebo karanténne opatrenie, 11b)
e) podrobiť sa úkonom, ktoré sú nevyhnutné na zistenie jeho finančných a majetkových
pomerov,
f) navštevovať kurz slovenského jazyka, ak ide o žiadateľa, na ktorého sa vzťahuje
povinná školská dochádzka.
(4) Žiadateľ je tiež povinný
a) dodržiavať všeobecne záväzné právne predpisy a spolupracovať s ministerstvom,
b) ak má povolený pobyt mimo pobytového tábora, prihlásiť sa do troch
pracovných dní na policajnom útvare príslušnom podľa miesta svojho pobytu,
c) počas pobytu v azylovom zariadení dodržiavať vnútorný poriadok,
d) oznámiť ministerstvu do 20 dní narodenie svojho dieťaťa na území
Slovenskej republiky,
e) na vyzvanie príslušných orgánov preukázať sa preukazom žiadateľa,
f) chrániť preukaz žiadateľa alebo doklad o oprávnení na poskytnutie
zdravotnej starostlivosti pred stratou, odcudzením, poškodením, zničením alebo zneužitím,
g) bezodkladne ohlásiť ministerstvu stratu, odcudzenie, poškodenie,
zničenie alebo zneužitie preukazu žiadateľa alebo dokladu o oprávnení na poskytnutie
zdravotnej starostlivosti,
h) bezodkladne odovzdať ministerstvu neplatný preukaz žiadateľa,
i) podrobiť sa overeniu totožnosti porovnaním daktyloskopických odtlačkov,
j) oznámiť bezodkladne ministerstvu vznik, zmenu alebo skončenie pracovnoprávneho
vzťahu,
k) po vzniku pracovnoprávneho vzťahu odovzdať bezodkladne ministerstvu
doklad o oprávnení na poskytnutie zdravotnej starostlivosti, ak mu na základe vzniku
pracovnoprávneho vzťahu vzniklo verejné zdravotné poistenie. 11c)
l) zrušené od 20.7.2018.
(5) Ministerstvo môže rozhodnúť, že žiadateľ je povinný primerane uhrádzať
výdavky spojené s jeho pobytom v azylovom zariadení alebo v integračnom stredisku
alebo výdavky za poskytnutú zdravotnú starostlivosť, ak jeho finančné alebo majetkové
pomery sú také, že možno od neho žiadať aspoň čiastočnú úhradu výdavkov súvisiacich
s týmto pobytom. Rozklad proti takému rozhodnutiu nemá odkladný účinok. Podanie správnej
žaloby proti rozhodnutiu ministra vnútra Slovenskej republiky o rozklade nemá odkladný
účinok.
(6) Žiadateľ nesmie vstupovať do pracovnoprávneho vzťahu alebo obdobného
pracovného vzťahu12) ani podnikať;13) žiadateľ je však oprávnený vstupovať do pracovnoprávneho
vzťahu po deviatich mesiacoch od začatia konania okrem prípadu, ak
a) podanie správnej
žaloby proti rozhodnutiu ministerstva vydanému v konaní o udelenie azylu nemá odkladný
účinok a správny súd nerozhodol o priznaní odkladného účinku, alebo
b) kasačný súd nerozhodol o priznaní odkladného účinku kasačnej sťažnosti proti rozhodnutiu
správneho súdu, ktoré sa týkalo správnej žaloby proti rozhodnutiu ministerstva vydanému
v konaní o udelenie azylu.
(7) Žiadateľ je oprávnený zotrvať v pracovnoprávnom vzťahu aj počas rozhodovania
súdu o priznaní odkladného účinku podľa odseku 6, ak v čase vzniku tohto pracovnoprávneho
vzťahu žiadateľ splnil podmienky uvedené v odseku 6.
(8) Žiadateľ je povinný podrobiť sa lekárskemu vyšetreniu, ak má ministerstvo
po vyhodnotení všetkých dostupných informácií pochybnosti o jeho veku; ak ide o cudzinca
podľa § 16 ods. 2, je potrebné udelenie súhlasu zákonného zástupcu alebo opatrovníka.
Ak sa na základe lekárskeho vyšetrenia zistí, že ide o plnoletú osobu, ministerstvo
s ňou koná ako s plnoletou osobou a o výsledku lekárskeho vyšetrenia bezodkladne
informuje jej zákonného zástupcu alebo opatrovníka a príslušný súd. Ak sa cudzinec
odmietne podrobiť lekárskemu vyšetreniu alebo ak zákonný zástupca alebo opatrovník
neudelí súhlas na jeho vykonanie, na konanie podľa tohto zákona sa považuje za plnoletú
osobu. Ak na základe lekárskeho vyšetrenia nie je možné zistiť, či ide o plnoletú
osobu alebo maloletú osobu, na konanie podľa tohto zákona sa považuje za maloletú
osobu, o čom ministerstvo bezodkladne informuje jej zákonného zástupcu alebo opatrovníka.
Ministerstvo informuje žiadateľa, v rámci poučenia podľa § 4 ods. 2, o možnosti vykonať
lekárske vyšetrenie na určenie jeho veku, spôsobe jeho vykonania a dôsledkoch vyšetrenia
na posúdenie žiadosti o udelenie azylu, ako aj o dôsledkoch odmietnutia vyšetrenia.
(1) Žiadateľ môže opustiť azylové zariadenie len na základe priepustky,
ktorú vydá ministerstvo. O vydanie priepustky na opustenie azylového zariadenia na
čas dlhší ako 24 hodín môže žiadateľ požiadať ministerstvo po vykonaní pohovoru,
najviac však na sedem dní; v žiadosti je povinný uviesť miesto, kde sa bude zdržiavať.
Na vydanie priepustky sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní. Počas neprítomnosti
v azylovom zariadení žiadateľovi nepatria náležitosti podľa § 22 ods. 4 písm. b).
(2) Ministerstvo môže odmietnuť vydať priepustku podľa odseku 1 len z
dôvodu verejného poriadku alebo nevyhnutnej osobnej účasti žiadateľa na konaní o
udelenie azylu.
(1) Preukaz žiadateľa je neplatný, ak uplynula doba jeho platnosti. Pred
uplynutím tejto doby je preukaz neplatný, ak cudzinec už nie je žiadateľom.
(2) Preukaz žiadateľa je neplatný aj vtedy, ak
a) sa v ňom neoprávnene
vykonali zmeny,
b) záznamy v ňom nezodpovedajú skutočnosti,
c) bol poškodený a záznamy v ňom sú nečitateľné,
d) bol zničený, stratený alebo ukradnutý alebo
e) jeho držiteľ zomrel.
(3) zrušený od 20.7.2018.
(1) Na žiadateľov, ktorí majú na území Slovenskej republiky udelený prechodný
pobyt alebo trvalý pobyt, nevzťahujú sa ustanovenia § 3 ods. 6, § 19 ods. 1 písm.
a), f), § 22, § 23 ods. 3, § 23 ods. 4 písm. b), c), e) až k), ods. 5 až 8 a § 23a.
(2) Ak je žiadateľom cudzinec, ktorý má na území Slovenskej republiky
udelený prechodný pobyt alebo trvalý pobyt, je povinný, ak mu v tom nebránia závažné
dôvody, dostaviť sa do pobytového tábora do troch dní od zániku takého pobytu.
(1) Na žiadateľa, ktorý je maloletý bez sprievodu a je umiestnený v zariadení
sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, sa nevzťahujú ustanovenia § 22
ods. 2 až 9, § 23 ods. 2 a 3, § 23 ods. 4 písm. b), c), j) a k), § 23 ods. 5 a §
23a.
(2) Ak je žiadateľom maloletý bez sprievodu, je povinný, ak mu v tom
nebránia závažné dôvody, dostaviť sa do pobytového tábora do troch dní od nadobudnutia
plnoletosti; to neplatí, ak žiadateľ požiadal o zotrvanie v zariadení sociálnoprávnej
ochrany detí a sociálnej kurately podľa osobitného predpisu.13a) Zariadenie sociálnoprávnej
ochrany detí a sociálnej kurately oznámi ministerstvu podanie žiadosti podľa prvej
vety, ako aj skutočnosť, či so žiadateľom uzavrie dohodu, ktorá bude obsahovať podmienky
jeho zotrvania v tomto zariadení; čas od podania žiadosti do oznámenia, ako aj čas,
ktorý podľa dohody môže žiadateľ zotrvať v zariadení, sa považuje za povolenie pobytu
mimo pobytového tábora podľa § 22 ods. 3.
DRUHÁ HLAVA
PRÁVA A POVINNOSTI AZYLANTOV
Pobyt azylanta na území Slovenskej republiky
(1) Azylant sa považuje za cudzinca, ktorému sa udelil trvalý pobyt.
(2) Azylantovi vystaví policajný útvar doklad o pobyte podľa osobitného
predpisu. 6a)
(3) Ministerstvo môže azylanta na základe jeho písomnej žiadosti na nevyhnutný
čas ubytovať v pobytovom tábore, kde je povinný primerane uhrádzať výdavky spojené
s jeho pobytom.
Zrušený od 1.1.2008
Povinnosti azylanta
Azylant je povinný
a) spolupracovať s ministerstvom a príslušnými orgánmi pri jeho integrácii,
b) oznámiť ministerstvu do 20 dní narodenie svojho dieťaťa na území
Slovenskej republiky,
c) dodržiavať vnútorný poriadok počas pobytu v pobytovom tábore,
d) oznámiť bezodkladne ministerstvu
1. nadobudnutie štátneho občianstva,
2.
udelenie azylu2) iným členským štátom Európskej únie,
3. udelenie pobytu bez časového
obmedzenia v inom štáte.
(1) Ministerstvo poskytne azylantovi jednorazový príspevok vo výške 1,5-násobku
sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu podľa osobitného predpisu;
11ab) tomu istému azylantovi možno na území Slovenskej republiky poskytnúť takýto
príspevok iba jedenkrát.
(2) Ministerstvo zabezpečí oboznámenie azylanta o jeho právach a povinnostiach,
ktoré súvisia s udelením azylu v jazyku, o ktorom sa odôvodnene predpokladá, že mu
rozumie.
TRETIA HLAVA
PRÁVA A POVINNOSTI CUDZINCOV, KTORÝM SA POSKYTLA DOPLNKOVÁ OCHRANA
(1) Cudzinec, ktorému sa poskytla doplnková ochrana, považuje sa za cudzinca,
ktorému sa udelil prechodný pobyt; to neplatí, ak má na území Slovenskej republiky
udelený trvalý pobyt. 6a)
(2) Cudzincovi, ktorému sa poskytla doplnková ochrana, vystaví policajný
útvar doklad o pobyte podľa osobitného predpisu. 6a)
(3) Ministerstvo môže cudzinca, ktorému sa poskytla doplnková ochrana,
na základe jeho písomnej žiadosti na nevyhnutný čas ubytovať v pobytovom tábore,
kde je povinný primerane uhrádzať výdavky spojené s jeho pobytom.
(4) Ministerstvo sa podieľa na vytváraní možností na začlenenie cudzincov,
ktorým sa poskytla doplnková ochrana, do spoločnosti.
Povinnosti cudzinca, ktorému sa poskytla doplnková ochrana
Cudzinec, ktorému sa poskytla doplnková ochrana, je povinný
a) dodržiavať vnútorný poriadok počas pobytu v pobytovom tábore,
b) oznámiť ministerstvu do 20 dní narodenie svojho dieťaťa na území
Slovenskej republiky,
c) oznámiť písomne policajnému útvaru, že sa bude nepretržite viac
ako 90 dní zdržiavať mimo územia Slovenskej republiky,
d) oznámiť bezodkladne ministerstvu
1. nadobudnutie štátneho občianstva,
2.
udelenie azylu2) alebo poskytnutie doplnkovej ochrany z dôvodu vážneho bezprávia
iným členským štátom Európskej únie,
3. udelenie pobytu bez časového obmedzenia v
inom štáte.
(1) Ministerstvo zabezpečí oboznámenie cudzinca, ktorému sa poskytla
doplnková ochrana, o jeho právach a povinnostiach súvisiacich s poskytovaním doplnkovej
ochrany v jazyku, o ktorom sa odôvodnene predpokladá, že mu rozumie.
(2) Ministerstvo zabezpečí kurz základov slovenského jazyka cudzincovi,
ktorému sa poskytla doplnková ochrana.
(3) zrušený od 1.1.2021.
ŠTVRTÁ ČASŤ
INTEGRÁCIA
(1) Cieľom integrácie je začlenenie azylantov do spoločnosti, najmä získanie
vhodného ubytovania a zamestnania.
(2) Po udelení azylu ministerstvo azylanta spravidla umiestni v integračnom
stredisku.
(3) Ministerstvo po ukončení pobytu v integračnom stredisku a po absolvovaní
kurzu základov slovenského jazyka jednorazovo ponúkne azylantovi možnosť ubytovania.
(4) Ministerstvo poskytne obci, ktorá zabezpečí azylantovi ubytovanie,
príspevok na zaobstaranie ubytovania alebo príspevok na rozvoj infraštruktúry obce
za podmienok určených komplexným programom integrácie, ktorý na návrh ministerstva
schvaľuje vláda.
(5) Azylant je na uľahčenie integrácie do spoločnosti povinný počas pobytu
v integračnom stredisku navštevovať kurz základov slovenského jazyka, ktorý zabezpečí
ministerstvo. Ministerstvo na žiadosť zabezpečí kurz základov slovenského jazyka
aj azylantovi, ktorý nebol umiestnený v integračnom stredisku alebo ktorý počas pobytu
v integračnom stredisku neabsolvoval kurz základov slovenského jazyka.
PIATA ČASŤ
DOČASNÉ ÚTOČISKO
(1) Dočasné útočisko sa poskytuje na účely ochrany cudzincov pred vojnovým
konfliktom, endemickým násilím, následkami humanitárnej katastrofy alebo sústavným,
alebo hromadným porušovaním ľudských práv v ich krajine pôvodu.
(2) Vláda v súlade s rozhodnutím Rady Európskej únie určí začiatok, podmienky
a skončenie dočasného útočiska a vyčlení finančné prostriedky na úhradu výdavkov
spojených s poskytovaním dočasného útočiska.
(1) Cudzinec, ktorý žiada o poskytnutie dočasného útočiska, urobí o tom
vyhlásenie
a) pri vstupe na územie Slovenskej republiky na príslušnom policajnom
útvare v mieste hraničného priechodu,
b) po vstupe na územie Slovenskej republiky na policajnom útvare príslušnom podľa
miesta, kde sa zdržiava.
(2) Vyhlásenie cudzinca podľa odseku 1 policajný útvar zaznamená na úradnom
tlačive, ktorého vzor je uvedený v prílohe č. 1, a bezodkladne ho zašle ministerstvu.
(3) Policajný útvar po vyhlásení podľa odseku 1 zadrží cudzincovi cestovný
doklad alebo iný doklad o jeho totožnosti a vydá mu o tom potvrdenie. Kópiu zadržaných
dokladov spolu s dokumentáciou potrebnou na posúdenie žiadosti o poskytnutie dočasného
útočiska policajný útvar zašle bezodkladne ministerstvu. Policajný útvar tiež zabezpečí
odňatie daktyloskopických odtlačkov cudzincovi. Po ukončení konania o poskytnutie
dočasného útočiska policajný útvar na požiadanie vráti cudzincovi zadržané doklady.
(4) Cudzinec podľa odseku 1 je povinný, ak mu v tom nebránia závažné dôvody,
dostaviť sa do záchytného tábora do 24 hodín od podania vyhlásenia; policajný útvar
cudzincovi vydá doklad na prepravu s platnosťou 24 hodín; § 3 ods. 6 tretia veta
sa použije primerane.
(5) Na prehliadku cudzinca podľa odseku 1, prehliadku jeho osobných vecí
a na jeho prepravu sa použije primerane § 3 ods. 5 a 7.
Nadpis zrušený od 20.7.2015
(1) Cudzinec uvedený v § 30 ods. 1 je po príchode do záchytného tábora
povinný poskytnúť poverenému zamestnancovi ministerstva osobné údaje na účel poskytnutia
dočasného útočiska v rozsahu podľa prílohy č. 3. Cudzincovi sa vydá doklad o tolerovanom
pobyte na území Slovenskej republiky 6a) s označením "ODÍDENEC", ak
a) jeho príchod na územie Slovenskej republiky zabezpečoval Úrad vysokého
komisára alebo iná medzinárodná organizácia alebo
b) ide o presídlenie cudzinca, ktorému poskytoval dočasné útočisko iný
štát.
(2) Ak nejde o cudzinca podľa odseku 1 druhej vety, poverený zamestnanec
ministerstva vykoná s cudzincom žiadajúcim o poskytnutie dočasného útočiska pohovor
na účel zistenia, či spĺňa podmienky na poskytnutie dočasného útočiska.
(3) Po príchode do záchytného tábora sa vydá cudzincovi uvedenému v odseku
2 preukaz cudzinca žiadajúceho o poskytnutie dočasného útočiska do času, kým sa právoplatne
nerozhodne o poskytnutí dočasného útočiska; § 5 sa vzťahuje primerane.
(4) Ministerstvo rozhodne o poskytnutí dočasného útočiska cudzinca podľa
odseku 2 najneskôr do 15 dní od podania žiadosti, v odôvodnených prípadoch môže túto
lehotu predstavený povereného zamestnanca ministerstva, ktorý vo veci koná, predĺžiť
o 15 dní, a to aj opakovane. O predĺžení lehoty na rozhodnutie ministerstvo cudzinca
podľa odseku 2 písomne vyrozumie.
(5) Ministerstvo konanie o poskytnutie dočasného útočiska cudzincovi
podľa odseku 2 alebo konanie o zrušenie dočasného útočiska zastaví, ak
a) cudzinec
vzal svoju žiadosť späť,
b) cudzinec opustil územie Slovenskej republiky,
c) cudzinec alebo odídenec v priebehu konania zomrel,
d) cudzinec požiadal o udelenie azylu alebo o poskytnutie doplnkovej ochrany alebo
sa mu na území Slovenskej republiky udelil prechodný pobyt6a) alebo trvalý pobyt,6a)
e) dôvod na konanie začaté na podnet ministerstva odpadol alebo sa zistí, že nebol
dôvod na také konanie.
(6) Proti rozhodnutiu ministerstva o zastavení konania o poskytnutie dočasného
útočiska a o zastavení konania o zrušenie dočasného útočiska nemožno podať rozklad.
Podanie správnej žaloby proti rozhodnutiu ministerstva o zastavení konania o poskytnutie
dočasného útočiska nemá odkladný účinok. Rozhodnutie ministerstva o zastavení konania
podľa odseku 5 písm. a), c) až e) nie je preskúmateľné správnym súdom.
(7) Rozhodnutie ministerstva o zastavení konania podľa odseku 5 písm. c)
až e) sa iba vyznačí v spise.
(8) Ak sa žiadosti cudzinca o poskytnutie dočasného útočiska vyhovie, rozhodnutie
sa nevydáva a cudzincovi sa vydá len doklad o tolerovanom pobyte na území Slovenskej
republiky s označením "ODÍDENEC"; ministerstvo bezodkladne oznámi túto skutočnosť
príslušnému policajnému útvaru a poskytne mu údaje potrebné na vydanie dokladu.
(9) Ministerstvo zamietne žiadosť o poskytnutie dočasného útočiska, ak
cudzinec nespĺňa podmienky na jeho poskytnutie.
(10) Na konanie o poskytnutie dočasného útočiska a konanie o zrušenie dočasného
útočiska sa primerane vzťahujú ustanovenia o konaní o azyle, ak nie je ustanovené
inak.
Poskytnutie dočasného útočiska na účel zlúčenia rodiny
Ministerstvo na účel zlúčenia rodiny poskytne dočasné útočisko
a) manželovi odídenca, ak manželstvo trvá a trvalo aj v čase, keď cudzinec
odišiel z krajiny pôvodu a odídenec so zlúčením vopred písomne súhlasí,
b) slobodným deťom odídenca a slobodným deťom manžela odídenca do 18
rokov ich veku,
c) iným blízkym príbuzným, ako sú uvedení v písmenách a) a b), ak žili
s odídencom v spoločnej domácnosti a boli úplne alebo čiastočne odkázaní na odídenca.
Zánik dočasného útočiska
(1) Poskytovanie dočasného útočiska zaniká
a) uplynutím času určeného
rozhodnutím vlády,
b) smrťou odídenca,
c) ak odídenec požiadal o udelenie azylu alebo o poskytnutie doplnkovej ochrany alebo
sa mu na území Slovenskej republiky udelil prechodný pobyt, 6a) alebo trvalý pobyt,
6a)
d) písomným vyhlásením odídenca o vzdaní sa poskytovania dočasného útočiska,
e) ak odídencovi poskytol dočasné útočisko iný štát, alebo
f) zrušením.
(2) Písomným vyhlásením odídenca o vzdaní sa poskytovania dočasného útočiska
zaniká poskytovanie dočasného útočiska dňom doručenia tohto vyhlásenia ministerstvu.
(3) Na účel presídlenia odídenca do iného štátu, v ktorom sa mu poskytne
dočasné útočisko, ministerstvo vydá odídencovi preukaz, ktorého vzor je uvedený v
prílohe č. 4.
Zrušenie dočasného útočiska
Ministerstvo zruší poskytovanie dočasného útočiska, ak
a) je dôvodné podozrenie, že sa odídenec dopustil konania podľa § 13 ods. 2,
b) sa odídencovi poskytlo dočasné útočisko len na základe nepravdivých alebo falšovaných
údajov o jeho totožnosti alebo
c) odídenca možno odôvodnene považovať za nebezpečného pre bezpečnosť Slovenskej
republiky, alebo
d) odídenec bol odsúdený za obzvlášť závažný zločin 7a) a predstavuje nebezpečenstvo
pre spoločnosť.
Preskúmanie rozhodnutia
Proti rozhodnutiu ministerstva o zamietnutí žiadosti o poskytnutie dočasného
útočiska a o zrušení poskytovania dočasného útočiska nemožno podať rozklad. Podanie
správnej žaloby proti rozhodnutiu ministerstva o zamietnutí žiadosti o poskytnutie
dočasného útočiska a o zrušení poskytovania dočasného útočiska nemá odkladný účinok.
Práva a povinnosti cudzincov žiadajúcich o poskytnutie dočasného útočiska
Na cudzinca, ktorý požiadal o poskytnutie dočasného útočiska, sa primerane
vzťahujú § 22 až 23b s tým, že ministerstvo cudzinca po skončení pobytu v záchytnom
tábore umiestni do humanitného centra.
Práva a povinnosti odídencov
(1) Na odídenca sa primerane vzťahujú § 22 a 23 ods. 1 až 5 s tým, že ministerstvo
odídenca po skončení pobytu v záchytnom tábore umiestni do humanitného centra. Ak
nemožno umiestniť odídenca do humanitného centra, poskytnú sa mu prostriedky na získanie
ubytovania na úrovni humanitného centra.
(2) Odídenec sa považuje za cudzinca, ktorému sa udelil tolerovaný pobyt.
(3) Ministerstvo vydá odídencovi v jazyku, o ktorom sa odôvodnene predpokladá,
že mu rozumie, písomné poučenie o jeho právach a povinnostiach, ktoré súvisia s poskytnutím
dočasného útočiska.
ŠIESTA ČASŤ
AZYLOVÉ ZARIADENIA
(1) Ministerstvo v záujme plniť medzinárodné záväzky Slovenskej republiky
2) vytvára podmienky na zriaďovanie azylových zariadení; obce pri ich zriaďovaní
poskytujú ministerstvu súčinnosť.
(2) Ministerstvo poskytne obci príspevok na čiastočnú úhradu výdavkov,
ktoré obec vynaloží v súvislosti so zriadením a činnosťou azylového zariadenia na
svojom území.
Policajný útvar na žiadosť ministerstva zabezpečí prehliadku cudzinca a
jeho osobných vecí pred jeho vstupom do záchytného tábora alebo kedykoľvek počas
jeho pobytu v azylovom zariadení z dôvodov uvedených v § 3 ods. 5. Prehliadku cudzinca
vykoná osoba rovnakého pohlavia.
(1) Ministerstvo vytvára v azylových zariadeniach vhodné podmienky na ubytovanie
cudzincov a starostlivosť o nich, pritom zohľadňuje osobitné potreby zraniteľných
osôb zistené na základe individuálneho posúdenia ich stavu; vhodnými podmienkami
sa rozumie aj prijímanie primeraných opatrení na zabránenie útokom a násiliu, ako
aj poskytnutie ochrany obetiam obchodovania s ľuďmi. Zraniteľnými osobami sa na účely
tohto ustanovenia rozumejú najmä maloleté osoby, zdravotne postihnuté osoby, staršie
osoby, tehotné ženy, osamelí rodičia s maloletými deťmi, obete obchodovania s ľuďmi,
osoby so závažným ochorením, osoby s duševnou poruchou a osoby, ktoré boli podrobené
mučeniu, znásilneniu alebo iným závažným formám psychického násilia, fyzického násilia
alebo sexuálneho násilia.
(2) Ministerstvo pri umiestňovaní cudzinca v azylovom zariadení prihliada
na jeho vek, zdravotný stav, príbuzenské vzťahy a náboženské, etnické alebo národnostné
osobitosti. Osobitne sa umiestňujú muži a ženy, pritom sa prihliada na rodinné vzťahy.
Premiestňovanie cudzinca z jedného azylového zariadenia do druhého azylového zariadenia
sa uskutočňuje len v nevyhnutných prípadoch.
(3) Ministerstvo vytvára pre cudzincov počas ich pobytu v azylovom zariadení
podmienky na voľnočasové aktivity, najmä na kultúrne a športové vyžitie a podmienky
na získanie zručností a vedomostí, ktoré uľahčia ich budúce uplatnenie v spoločnosti.
(4) Osoby, ktoré pracujú v azylových zariadeniach s cudzincami, musia byť
vyškolené a podľa potreby preškolené, najmä s ohľadom na potreby zraniteľných osôb.
(1) Cudzia osoba môže vstúpiť do azylového zariadenia len s povolením ministerstva;
ministerstvo zvolenému zástupcovi účastníka konania môže odmietnuť vydať povolenie
len z dôvodu ohrozenia bezpečnosti alebo ochrany verejného poriadku. Na povolenie
vstupu do azylového zariadenia sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní.
20)
(2) Pohybovať sa v azylovom zariadení možno iba v prítomnosti zamestnanca
tohto zariadenia, ak ministerstvo nerozhodne inak. Cudzinec má právo na rozhovor
s povereným zástupcom úradu vysokého komisára, zástupcom alebo opatrovníkom bez prítomnosti
tretích osôb. Ministerstvo na tento účel v azylovom zariadení vyhradí vhodný priestor.
(1) Ministerstvo upraví vnútorným poriadkom podrobnosti o podmienkach pobytu
cudzincov v azylovom zariadení.
(2) Ministerstvo vo vnútornom poriadku ustanoví najmä
a) časový rozvrh poskytovania stravy,
b) výšku vreckového a časový rozvrh jeho výplaty,
c) časový rozvrh doručovania a rozdeľovania písomností,
d) podmienky opustenia azylového zariadenia.
(3) Ministerstvo vydá vnútorný poriadok azylového zariadenia v slovenskom
jazyku a zabezpečí jeho preklad do cudzích jazykov podľa potreby cudzincov.
(4) Ministerstvo zabezpečí oboznámenie cudzincov ubytovaných v azylovom
zariadení s vnútorným poriadkom tohto zariadenia v jazyku, ktorému rozumejú.
SIEDMA ČASŤ
SPOLUPRÁCA S ÚRADOM VYSOKÉHO KOMISÁRA, MEDZINÁRODNOU ORGANIZÁCIOU PRE MIGRÁCIU
A MIMOVLÁDNYMI ORGANIZÁCIAMI
Spolupráca s úradom vysokého komisára
(1) Ministerstvo v priebehu konania o azyle spolupracuje s úradom vysokého
komisára.
(2) Úrad vysokého komisára má právo na prístup k žiadateľovi; podmienky
prístupu k žiadateľovi umiestnenému v inom ako azylovom zariadení môžu ustanoviť
osobitné predpisy. 20a) Úrad vysokého komisára môže v konaní o azyle predkladať svoje
stanoviská, a ak s tým účastník konania súhlasí,
a) môže sa zúčastniť na konaní o azyle,
b) môže nahliadať do spisu účastníka konania,
c) oznámi sa mu rozhodnutie v konaní o azyle.
(3) Údaje, s ktorými sa úrad vysokého komisára oboznámil podľa odseku
2, je oprávnený používať len na potreby plnenia úloh podľa medzinárodnej zmluvy.
2)
(4) Ustanovenia odsekov 1 až 3 sa primerane vzťahujú aj na organizáciu
konajúcu na území Slovenskej republiky v mene úradu vysokého komisára na základe
dohody s ministerstvom.
Ministerstvo poskytuje úradu vysokého komisára štatistické údaje o žiadateľoch.
Spolupráca s Medzinárodnou organizáciou pre migráciu
Ministerstvo spolupracuje s Medzinárodnou organizáciou pre migráciu pri
zabezpečovaní vycestovania cudzincov, ktorí sa chcú dobrovoľne vrátiť do krajiny
pôvodu alebo vycestovať do tretej krajiny.
Spolupráca s mimovládnymi organizáciami
Ministerstvo pri zabezpečovaní starostlivosti o žiadateľov a azylantov
spolupracuje s mimovládnymi organizáciami.
Spolupráca pri poskytovaní doplnkovej ochrany a dočasného útočiska
Ustanovenia § 42 až 45 sa primerane vzťahujú aj na spoluprácu vo veciach
poskytovania doplnkovej ochrany a poskytovania dočasného útočiska.
ÔSMA ČASŤ
KONANIE O ODOVZDANÍ DO INÉHO ŠTÁTU
(1) Na konanie o odovzdaní cudzinca, ktorý má na území Slovenskej republiky
neoprávnený pobyt, do iného štátu príslušného na konanie o udelenie azylu podľa osobitného
predpisu 20b) (ďalej len "konanie o odovzdaní do iného štátu"), je príslušné ministerstvo;
konanie sa začína na podnet ministerstva.
(2) Písomnosť v konaní o odovzdaní do iného štátu sa cudzincovi doručuje
do vlastných rúk. Ak písomnosť nemožno doručiť cudzincovi do vlastných rúk, ministerstvo
ju uloží v mieste, ktoré určí, a oznámenie o uložení nedoručenej písomnosti vyvesí
na informačnej tabuli v tomto mieste. O spôsobe doručovania a mieste informačnej
tabule ministerstvo informuje cudzinca v rámci poučenia o konaní o odovzdaní do iného
štátu. Ak si cudzinec nevyzdvihne písomnosť do piatich dní od jej uloženia, posledný
deň tejto lehoty sa považuje za deň doručenia, aj keď sa adresát o uložení písomnosti
nedozvedel. Na doručovanie rozhodnutia v konaní o odovzdaní do iného štátu sa primerane
použije § 20a ods. 1 až 3.
(3) Ustanovenia § 4 ods. 1, § 17, 17a a 18 sa primerane použijú aj na konanie
o odovzdaní do iného štátu.
(4) Ministerstvo rozhodne o odovzdaní do iného štátu, ak sú splnené podmienky
podľa osobitného predpisu; 20b) ministerstvo vo výroku rozhodnutia uvedie aj štát,
do ktorého bude cudzinec odovzdaný.
(1) Ministerstvo konanie o odovzdaní do iného štátu zastaví, ak
a) cudzinec
uvedený v § 46a ods. 1 požiadal o udelenie azylu alebo o poskytnutie doplnkovej ochrany,
b) dôvod na konanie začaté na podnet ministerstva odpadol alebo sa zistí, že nebol
dôvod na takéto konanie, alebo
c) cudzinec uvedený v § 46a ods. 1 zomrel.
(2) Proti rozhodnutiu ministerstva o zastavení konania podľa odseku 1 nemožno
podať rozklad; toto rozhodnutie ministerstva nie je preskúmateľné správnym súdom.
(3) Rozhodnutie ministerstva o zastavení konania podľa odseku 1 písm. a)
a c) sa iba vyznačí v spise.
(4) Ak sa konanie o odovzdaní do iného štátu zastaví podľa odseku 1 písm.
a), v zisťovaní, či je iný štát príslušný na konanie o udelenie azylu, sa pokračuje
v konaní o udelenie azylu.
Proti rozhodnutiu ministerstva o odovzdaní do iného štátu nemožno podať
rozklad. Podanie správnej žaloby proti rozhodnutiu ministerstva o odovzdaní do iného
štátu nemá odkladný účinok.
DEVIATA ČASŤ
SPOLOČNÉ, PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA
Nadpis zrušený od 1.1.2007
Na zlúčenie rodiny cudzinca s výnimkou prípadov uvedených v § 10, 13b a
31a sa vzťahuje osobitný zákon. 6a)
Ministerstvo môže cudzinca, ktorý vzal svoju žiadosť o udelenie azylu späť
a požiadal o dobrovoľný návrat do krajiny pôvodu v rámci asistovaného dobrovoľného
návratu, 21) ubytovať v pobytovom tábore a poskytovať mu stravovanie alebo stravné
a základné hygienické potreby počas lehoty na jeho vycestovanie; na cudzinca sa primerane
vzťahuje § 22 ods. 5.
(1) Cudzinec je povinný bezodkladne odovzdať ministerstvu
a) preukaz žiadateľa, ak už nie je žiadateľom,
b) doklad o oprávnení na poskytnutie zdravotnej starostlivosti, ktorý
mu bol vydaný podľa
1. § 22 ods. 5, ak už nie je žiadateľom,
2. § 47a, ak sa ukončilo
ubytovanie v pobytovom tábore.
(2) Každý, kto nájde preukaz žiadateľa alebo doklad o oprávnení na poskytnutie
zdravotnej starostlivosti vydaný podľa tohto zákona, je povinný bezodkladne ho odovzdať
policajtovi alebo obecnému úradu, ktorý zabezpečí jeho odovzdanie ministerstvu.
Evidencie
(1) Ministerstvo vedie v informačnom systéme
a) osobné údaje a informácie
o žiadateľoch,
b) osobné údaje a informácie o azylantoch,
c) osobné údaje a informácie o cudzincoch, ktorým sa poskytla doplnková ochrana,
d) osobné údaje a informácie o cudzincoch žiadajúcich o poskytnutie dočasného útočiska,
e) osobné údaje a informácie o odídencoch,
f) osobné údaje a informácie o cudzincoch uvedených v § 46a ods. 1,
g) údaje o mieste pobytu, obrazové snímky a záznamy osôb uvedených v písmenách a)
až f),
h) evidenciu daktyloskopických odtlačkov žiadateľov, cudzincov žiadajúcich o poskytnutie
dočasného útočiska a cudzincov uvedených v § 46a ods. 1.
(2) Ministerstvo vedie osobné údaje podľa odseku 1 v rozsahu podľa príloh
č. 1 až 3.
(3) Ministerstvo poskytuje Štatistickému úradu Slovenskej republiky informácie
o žiadateľoch, azylantoch, cudzincoch, ktorým sa poskytla doplnková ochrana, cudzincoch
žiadajúcich o poskytnutie dočasného útočiska a odídencoch.
(4) Na ochranu osobných údajov sa vzťahuje osobitný predpis. 22)
Výmena údajov
(1) Ministerstvo údaje uvedené v § 48 ods. 1
a) poskytuje do iného štátu,
b) prijíma z iného štátu.
(2) Ministerstvo informuje dotknutú osobu o výmene údajov do iného štátu
a na požiadanie jej umožní prístup k údajom, ktoré boli získané výmenou.
(3) Ministerstvo nesmie počas doby, keď je cudzinec žiadateľom, počas trvania
azylu, počas poskytovania doplnkovej ochrany, počas konania o poskytnutie dočasného
útočiska a počas poskytovania dočasného útočiska poskytnúť údaje podľa § 48 do štátu
podľa § 8, § 13a a § 29 ods. 1 bez súhlasu dotknutej osoby. Ministerstvo alebo iný
orgán verejnej správy nesmie bez súhlasu dotknutej osoby poskytnúť krajine pôvodu
informácie o tom, že cudzinec podal žiadosť o udelenie azylu a o dôvodoch takej žiadosti
ani vtedy, ak azyl alebo doplnková ochrana zanikli alebo cudzinec už nie je žiadateľom.
Ministerstvo nesmie získavať informácie o cudzincoch od pôvodcu ich prenasledovania
alebo vážneho bezprávia spôsobom, ktorým sa pôvodca prenasledovania dozvie, že títo
cudzinci sú azylanti alebo cudzinci, ktorým sa poskytla doplnková ochrana; v prípade
žiadateľov od údajného pôvodcu prenasledovania alebo vážneho bezprávia.
(4) Ustanovenie odseku 3 sa primerane vzťahuje aj na cudzincov uvedených
v § 46a ods. 1.
Nadpis zrušený od 1.1.2014
Ministerstvo uhrádza
a) výdavky spojené s prepravou cudzinca do záchytného
tábora,
b) výdavky spojené s pobytom cudzinca v azylovom zariadení,
c) odmeny tlmočníka v konaní podľa tohto zákona,
d) ďalšie výdavky, ak tak ustanovuje tento zákon.
Ministerstvo za porušenie povinností uvedených v tomto zákone môže odňať
vreckové žiadateľovi, cudzincovi žiadajúcemu o poskytnutie dočasného útočiska, alebo
odídencovi. Rozklad proti rozhodnutiu o odňatí vreckového nemá odkladný účinok. Podanie
správnej žaloby proti rozhodnutiu ministra vnútra Slovenskej republiky o rozklade
nemá odkladný účinok.
(1) Na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom
konaní, 20) ak tento zákon neustanovuje inak. Právne úkony vykonávané orgánom verejnej
moci, fyzickou osobou a právnickou osobou v konaní podľa tohto zákona sa vykonávajú
výlučne v listinnej podobe. 22aa)
(2) zrušený od 6.3.2019 *)
Vláda nariadením vydá zoznam štátov, ktoré považuje za bezpečné tretie
krajiny a bezpečné krajiny pôvodu.
Týmto zákonom sa preberajú právne záväzné akty Európskej únie uvedené v
prílohe č. 5.
(1) Pri určení členského štátu Európskej únie zodpovedného za posúdenie
žiadosti o udelenie azylu, ktorú podal štátny občan tretej krajiny v jednom z členských
štátov Európskej únie, sa použijú kritériá a mechanizmy uvedené v právne záväzných
aktoch Európskej únie; 20b) na posúdenie žiadosti o udelenie azylu, ktorú podal cudzinec,
ktorému bolo poskytnuté dočasné útočisko, je však zodpovedný predovšetkým členský
štát, ktorý súhlasil s jeho presídlením na svoje územie.
(2) Štátnym občanom tretej krajiny podľa odseku 1 sa rozumie každý, kto
nemá štátnu príslušnosť členského štátu Európskej únie. 22b)
Prechodné ustanovenia
(1) Konanie o žiadosti o priznanie postavenia utečenca začaté pred 1. januárom
2003 sa považuje za konanie o udelenie azylu a dokončí sa podľa tohto zákona.
(2) Cudzinec, ktorému sa priznalo postavenie utečenca podľa doterajších
predpisov, sa považuje za azylanta podľa tohto zákona.
(3) Kde sa vo všeobecne záväzných právnych predpisoch používajú slová "žiadateľ
o priznanie postavenia utečenca", rozumie sa tým "žiadateľ".
(4) Kde sa vo všeobecne záväzných právnych predpisoch používa slovo "utečenec",
rozumie sa tým "azylant".
(5) Preukaz na trvalý pobyt na území Slovenskej republiky s označením "UTEČENEC"
vydaný podľa doterajších predpisov sa považuje za doklad o povolení na trvalý pobyt
na území Slovenskej republiky s označením účelu pobytu "AZYLANT" s platnosťou v ňom
vyznačenou.
(6) Preukaz utečenca vydaný cudzincovi žiadajúcemu o priznanie postavenia
utečenca podľa doterajších predpisov sa považuje za preukaz žiadateľa podľa tohto
zákona.
Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. decembra 2008
Konanie o azyle začaté pred 1. decembrom 2008, ktorého predmetom je len
rozhodovanie o existencii prekážok administratívneho vyhostenia, ministerstvo zastaví.
Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. mája 2013
Konanie o azyle začaté pred 1. májom 2013, ktorého predmetom je rozhodnutie
o odňatí azylu z dôvodu, že azylant nepodal žiadosť o udelenie azylu na dobu neurčitú
v lehote podľa § 20 ods. 2, a rozhodnutie o zrušení doplnkovej ochrany z dôvodu,
že cudzinec, ktorému sa poskytla doplnková ochrana, nepodal žiadosť o predĺženie
doplnkovej ochrany v lehote podľa § 20 ods. 3, sa dokončia podľa ustanovení tohto
zákona účinných do 30. apríla 2013.
Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2014
Konanie o azyle začaté pred 1. januárom 2014 sa dokončí podľa ustanovení
tohto zákona účinných od 1. januára 2014.
Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 20. júla 2015
Konanie o azyle začaté a neskončené pred 20. júlom 2015, v ktorom bolo
vydané rozhodnutie v prvom stupni o zastavení konania podľa § 19 ods. 1 písm. i)
účinného do 19. júla 2015, sa dokončí podľa ustanovení tohto zákona účinných do 19.
júla 2015.
Zrušuje sa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 283/1995 Z.z.
o utečencoch v znení zákona č. 309/2000 Z.z.
Čl.II
Zrušený od 1.7.2016
Čl.III
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z.z. o správnych poplatkoch
v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 123/1996 Z.z., zákona Národnej
rady Slovenskej republiky č. 224/1996 Z.z., zákona č. 70/1997 Z.z., zákona č. 1/1998
Z.z., zákona č. 262/1998 Z.z., zákona č. 232/1999 Z.z., zákona č. 3/2000 Z.z., zákona
č. 142/2000 Z.z., zákona č. 211/2000 Z.z., zákona č. 468/2000 Z.z., zákona č. 553/2001
Z.z., zákona č. 96/2002 Z.z., zákona č. 118/2002 Z.z. a zákona č. 418/2002 Z.z. sa
dopĺňa takto:
V prílohe k zákonu Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z.z. o
správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov v časti Sadzobník správnych poplatkov
sa v položke 20 za slová "štátnym občanom ... 500 Sk" vkladá text, ktorý znie:
"Oslobodenie
Od poplatkov podľa tejto položky sú oslobodení cudzinci, ktorým sa udelil
azyl. 16a)".
Poznámka pod čiarou k odkazu 16a znie:
"16a) Zákon č. 480/2002 Z.z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých
zákonov.".
Čl.IV
Zrušený od 1.1.2012
Čl.V
Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januára 2003 okrem § 11 ods. 1 písm. a) a
§ 21 ods. 2, ktoré nadobudnú účinnosť dňom nadobudnutia platnosti zmluvy o pristúpení
Slovenskej republiky k Európskym spoločenstvám.
Zákon č. 606/2003 Z.z. nadobudol účinnosť 1. januárom 2004.
Zákon č. 207/2004 Z.z. nadobudol účinnosť dňom nadobudnutia platnosti zmluvy
o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii.
Zákon č. 1/2005 Z.z. nadobudol účinnosť 1. februárom 2005.
Zákon č. 692/2006 Z.z. nadobudol účinnosť 1. januárom 2007.
Zákon č. 643/2007 Z.z. nadobudol účinnosť 1. januárom 2008.
Zákon č. 451/2008 Z.z. nadobudol účinnosť 1. decembrom 2008.
Zákon č. 404/2011 Z.z. nadobudol účinnosť 1. januárom 2012.
Zákon č. 75/2013 Z.z. nadobudol účinnosť 1. májom 2013.
Zákon č. 305/2013 Z.z. nadobudol účinnosť 1. novembrom 2013.
Zákon č. 495/2013 Z.z. nadobudol účinnosť 1. januárom 2014.
Zákon č. 131/2015 Z.z. nadobudol účinnosť 20. júlom 2015.
Zákony č. 160/2015 Z.z. a č. 125/2016 Z.z. nadobudli účinnosť 1. júlom 2016.
Zákon č. 198/2018 Z.z. nadobudol účinnosť 20. júlom 2018.
Nález Ústavného súdu SR č. 70/2019 Z.z. nadobudol účinnosť 6. marcom 2019.
Zákon č. 393/2020 Z.z. nadobudol účinnosť 1. januárom 2021.
Rudolf Schuster v.r.
Jozef Migaš v.r.
Mikuláš Dzurinda v.r.
PRÍL.1
VYHLÁSENIE CUDZINCA
1. Meno a priezvisko: ........................................... 2. Narodený (dátum, miesto, štát): .............................. 3. Pohlavie ..................................................... 4. Národnosť: ................................................... 5. Štátna príslušnosť: .......................................... 6. Číslo cestovného dokladu/preukazu totožnosti: ................ 7. Do Slovenskej republiky som pricestoval/a dňa: ............... cez hraničný prechod: .............................................................. 8. O udelenie azylu alebo o poskytnutie doplnkovej ochrany na území Slovenskej republiky/poskytnutie dočasného útočiska* žiadam z týchto dôvodov: .............................................................. .............................................................. .............................................................. .............................................................. .............................................................. Bol/a som poučený/á o svojich právach a povinnostiach, predovšetkým o povinnosti prihlásiť sa bez meškania v záchytnom tábore a o následkoch nesplnenia tejto povinnosti. Tiež som bol/a poučený/á o práve zvoliť si na konanie právneho zástupcu a obrátiť sa, ak je to potrebné, na Úrad vysokého komisára Organizácie Spojených národov pre utečencov (UNHCR) a o práve kontaktovať sa s inými organizáciami zaoberajúcimi sa starostlivosťou o azylantov. V ................ dňa .......... ........................ ............... ................ Odtlačok pečiatky útvaru Podpis cudzinca Podpis tlmočníka PZ a podpis príslušníka, ktorý vyhlásenie prijal --------------------------- * nehodiace sa prečiarknite
PRÍL.2
.................................... Odtlačok pečiatky ministerstva Číslo: ................... FOTO 3,5 x 4,5 cm DOTAZNÍK žiadateľa o udelenie azylu OSOBNÉ ÚDAJE ŽIADATEĽA 1. Priezvisko: Rodné priezvisko ženy: 2. Meno(-á): 3. Používate (používali ste) iné mená, priezviská, prípadne prezývky? +-+ +-+ +-+ Áno +-+ Nie Aké sú/boli? 4. Dátum narodenia: 5. Miesto narodenia: Okres/kraj: Štát: 6. Štátna príslušnosť: (uviesť všetky) (a) terajšia: (b) predchádzajúca: (c) žiadna/bez štátnej príslušnosti: 7. Národnosť a etnický pôvod: 8. Náboženské vyznanie: +-+ +-+ 9. Pohlavie: +-+ Muž +-+ Žena 10. Materinský(-é) jazyk(-y): Znalosť iných jazykov: 11. Najvyššie dosiahnuté vzdelanie: 12. Zamestnanie: 13. Miesto posledného trvalého pobytu v krajine pôvodu: 14. Výkon vojenskej služby v krajine pôvodu alebo v inej krajine (kde, kedy a ako dlho): OSOBNÉ ÚDAJE O RODINNÝCH PRÍSLUŠNÍKOCH 15. Otec: Dátum narodenia: Bydlisko: Zamestnanie: 16. Matka: Dátum narodenia: Bydlisko: Zamestnanie: 17. Súrodenci: (priezvisko, meno(-á), pohlavie, dátum narodenia, miesto narodenia, bydlisko, zamestnanie) +-+ +-+ 18. Rodinný stav: +-+ Slobodný(-á) +-+ Ženatý/vydatá +-+ +-+ +-+ Vdovec/vdova +-+ Rozvedený(-á) +-+ +-+ Druh/družka 19. Manžel(-ka)/ druh (družka): (priezvisko, rodné meno, meno(-á), pohlavie, dátum narodenia, miesto narodenia, bydlisko, zamestnanie) 20. Deti: (priezvisko, meno(-á), pohlavie, dátum narodenia, miesto narodenia, bydlisko) MAJETKOVÉ POMERY ŽIADATEĽA 21. Akými finančnými prostriedkami v súčasnosti disponujete: 22. Aký hnuteľný a nehnuteľný majetok vlastníte: 23. Dostávate finančnú alebo materiálnu pomoc od fyzickej osoby alebo právnickej osoby: PREDCHÁDZAJÚCE AZYLOVÉ KONANIA 24. Žiadali ste už o udelenie azylu alebo o inú formu ochrany na území Slovenskej republiky alebo v inej krajine? +-+ +-+ +-+ Áno +-+ Nie Kedy a kde? Bolo rozhodnuté o tejto žiadosti? +-+ +-+ +-+ +-+ Nie +-+ Neviem +-+ Áno, žiadosť bola zamietnutá Kedy sa rozhodlo? DOKLADY TOTOŽNOSTI +-+ +-+ 25. Pas +-+ Áno +-+ Nie Číslo: Vydaný dňa: Kým: Platný do: +-+ +-+ 26. Doklad nahrádzajúci pas +-+ Áno +-+ Nie Číslo: Vydaný dňa: Kým: Platný do: +-+ +-+ 27. Iný doklad +-+ Áno +-+ Nie Číslo: Vydaný dňa: Kým: Platný do: 28. Bez dokladov (uveďte, či mohli obsahovať platné vízum alebo povolenie na pobyt, ak áno, uveďte vydávajúci orgán a dátum vydania, ako aj dobu platnosti): +-+ +-+Odišiel bez dokladov +-+ +-+Doklady stratené (Kedy? Kde? Bola nahlásená ich strata? Komu?) +-+ +-+Doklady ukradnuté (Kedy? Kde? Bola nahlásená ich krádež? Komu?) +-+ +-+Iné dôvody (uveďte podrobne) DOKLADY O POBYTE/VÍZA 29. Máte doklady o mieste pobytu/vízum pre Slovenskú republiku? +-+ +-+ +-+ Áno +-+ Nie Typ dokladu +-+ +-+ +-+ +-+Povolenie na pobyt +-+Vstupné vízum +-+Tranzitné vízum Vydané dňa: Kým: Platné do: 30. Máte doklady o pobyte/vízum v inom členskom štáte Európskej únie? +-+ +-+ +-+ Áno +-+ Nie Ktorý štát? Typ dokladu +-+ +-+ +-+ +-+ Povolenie na pobyt +-+ Vstupné vízum +-+ Tranzitné vízum Vydané dňa: Kým: Platné do: TRASA 31. Uveďte krajinu, v ktorej sa začala vaša cesta (krajina pôvodu alebo pobytu, kedy): - Trasa z krajiny, kde sa začala cesta, po miesto vstupu na územie Slovenskej republiky: - Dátumy a časy cesty: - Prechod hranice dňa: - Na hraničnom priechode: alebo - Mimo hraničnej kontroly (nelegálny vstup): +-+ - Použité dopravné prostriedky: +-+ Verejná doprava (akou formou?) +-+ +-+ Vlastné vozidlo +-+ +-+ Iné prostriedky (aké?) 32. Aká je cieľová krajina vašej cesty? 33. Nadviazali ste počas pobytu v zahraničí kontakt so zastupiteľským úradom vašej krajiny? 34. Kedy a ako ste vstúpili na územie členského štátu Európskej únie? - Na územie ktorého členského štátu Európskej únie ste vstúpili ako na prvé? - Prekročili ste hranicu na hraničnom priechode: alebo - Mimo hraničnej kontroly (nelegálne): - Kedy: POBYT V INOM ČLENSKOM ŠTÁTE EURÓPSKEJ ÚNIE 35. Zdržiavali ste sa v inom členskom štáte (štátoch) Európskej únie +-+ +-+ +-+ Áno +-+ Nie - V ktorom štáte alebo štátoch? - Od - do: - Miesto/presná adresa: +-+ +-+ - Charakter pobytu: +-+ Legálny +-+ Nelegálny - Doba platnosti povolenia na pobyt: - Účel pobytu: ÚDAJE O RODINNÝCH PRÍSLUŠNÍKOCH ŽIJÚCICH V ČLENSKÝCH ŠTÁTOCH EURÓPSKEJ ÚNIE 36. Býva nejaký váš rodinný príslušník v niektorom z členských štátov Európskej únie? +-+ +-+ +-+ Áno +-+ Nie - Meno rodinného príslušníka: - Dátum narodenia: +-+ +-+ - Rodinný stav: +-+ Slobodný(-á) +-+ Ženatý/vydatá +-+ +-+ +-+ Vdovec/vdova +-+ Rozvedený(-á) +-+ +-+ - Príbuzenský vzťah: +-+ Manžel(-ka) +-+ Otec +-+ +-+ +-+ Matka +-+ Dieťa +-+ +-+ +-+ Brat +-+ Sestra +-+ +-+ +-+ Zákonný zástupca +-+ Iné (uveďte) - Členský štát: - Adresa v tomto štáte: +-+ +-+ - Forma pobytu: +-+ Uznaný azylant +-+ S trvalým pobytom +-+ +-+ +-+ Žiadateľ o azyl +-+ Nelegálny INÉ INFORMÁCIE O ŽIADATEĽOVI 37. Bolo alebo je proti vám vedené trestné konanie? (kedy, kde, z akého dôvodu a s akým výsledkom) 38. Boli ste členom politickej strany, hnutia alebo inej organizácie (uveďte akej): ŽIADOSŤ O UDELENIE AZYLU NA ÚZEMÍ SLOVENSKEJ REPUBLIKY 39. Uveďte všetky dôvody, pre ktoré ste sa rozhodli požiadať o udelenie azylu alebo o poskytnutie doplnkovej ochrany na území Slovenskej republiky: 40. Uveďte mená, priezviská, dátumy narodenia a pohlavie vašich detí do 18 rokov, v mene ktorých žiadate o udelenie azylu alebo o poskytnutie doplnkovej ochrany: 41. Uveďte mená, priezviská, dátumy narodenia ďalších rodinných príslušníkov, ktorí vo svojom mene žiadajú o udelenie azylu alebo o poskytnutie doplnkovej ochrany zároveň s vami: 42. Existujú iné skutočnosti a dôkazy, o ktorých sa domnievate, že môžu podporiť dôvody vašej žiadosti o udelenie azylu: VYHLÁSENIE Bol/a som poučený/á o svojich právach a povinnostiach počas pobytu na území Slovenskej republiky vrátane práva zvoliť si právneho zástupcu a obrátiť sa na Úrad Vysokého komisára Organizácie Spojených národov pre utečencov (UNHCR) a o práve kontaktovať sa s inými organizáciami zaoberajúcimi sa starostlivosťou o azylantov. Vyhlasujem, že otázkam uvedeným v dotazníku som rozumel/a a všetky skutočnosti, ktoré som počas vstupného pohovoru uviedol/a, sú pravdivé. V ......................... dňa ......................... .................. ................... ....................... Podpis žiadateľa Podpis tlmočníka Podpis povereného zamestnanca ministerstva Poznámka: Ak sa zisťuje, či je iný štát príslušný na konanie o udelenie azylu, údaje uvedené v bodoch č. 37 až 39 a 42 sa nevypĺňajú, ak ide o konanie o odovzdaní do iného štátu, nevypĺňajú sa údaje uvedené v bodoch č. 37 až 42.
PRÍL.2a
Žiadosť o udelenie azylu na dobu neurčitú/predĺženie doplnkovej ochrany* 1. Meno a priezvisko: .......................................................................... 2. Narodený (dátum, miesto, štát): ............................................................. 3. Pohlavie: ................................................................................... 4. Bydlisko: ................................................................................... 5. Štátna príslušnosť: ......................................................................... 6. Preukaz totožnosti: ......................................................................... 7. O udelenie azylu na dobu neurčitú/predĺženie doplnkovej ochrany* na území Slovenskej republiky žiadam z týchto dôvodov ................................................................................................. ................................................................................................. ................................................................................................. ................................................................................................. ................................................................................................. ................................................................................................. V ............................... dňa ....................... .................................... ...................... ...................... Odtlačok pečiatky útvaru PZ a podpis podpis cudzinca podpis tlmočníka príslušníka, ktorý vyhlásenie prijal ----------------------------- * nehodiace sa prečiarknite
PRÍL.3
Odtlačok pečiatky ministerstva Číslo: .................... FOTO 3,5 x 4,5 cm DOTAZNÍK cudzinca žiadajúceho o poskytnutie dočasného útočiska 1. Priezvisko: 2. Meno: 3. Predchádzajúce priezviská: 4. Pohlavie (muž/žena): 5. Dátum narodenia: 6. Miesto a štát narodenia: 7. Štátne občianstvo: a) pôvodné b) súčasné (uveďte všetky štátne občianstva) c) bez štátnej príslušnosti (uveďte dôvody) 8. Národnosť a etnický pôvod: 9. Jazyková znalosť: a) materinský jazyk b) ďalšie jazyky a stupeň ich znalosti 10. Náboženské vyznanie: 11. Uveďte doklady, ktorými môžete preukázať svoju totožnosť: a) cestovný doklad (pas, číslo, platnosť do) b) iné doklady (druh, číslo, platnosť do) 12. Rodinný stav: 13. Meno, priezvisko a dátum narodenia manžela/ky (rodné meno manželky): 14. Počet a mená osôb, ku ktorým máte vyživovaciu povinnosť: 15. Uveďte mená, priezviská, dátumy narodenia a pohlavie detí do 18 rokov, v mene ktorých žiadate o poskytnutie dočasného útočiska: 16. Uveďte mená, priezviská a dátumy narodenia ďalších rodinných príslušníkov, ktorí vo svojom mene žiadajú o poskytnutie dočasného útočiska zároveň s vami: 17. Ostatní členovia rodiny zdržiavajúci sa na území Slovenskej republiky (meno, priezvisko, dátum narodenia a váš vzťah k týmto osobám): 18. Ostatní členovia rodiny zdržiavajúci sa mimo územia Slovenskej republiky (miesto ich pobytu a ostatné údaje ako v bode 17): 19. Uveďte miesto vášho posledného trvalého pobytu za posledných 5 rokov pred príchodom do Slovenskej republiky (štát, mesto/obec, ulica): 20. Kedy ste opustili svoju krajinu: 21. Opíšte vašu cestu z krajiny, ktorú ste opustili, až po vstup do Slovenskej republiky (štáty, dĺžka pobytu v týchto štátoch a spôsob prepravy): 22. Zostali v krajine, ktorú ste opustili, vám blízke osoby, voči ktorým máte záväzky: 23. Kedy, kde a akým spôsobom ste vstúpili na územie Slovenskej republiky: VYHLÁSENIE Bol/a som poučený/á o svojich právach a povinnostiach počas pobytu na území Slovenskej republiky, a to vrátane práva zvoliť si právneho zástupcu a obrátiť sa na Úrad vysokého komisára Organizácie Spojených národov pre utečencov (UNHCR) a o práve kontaktovať sa s inými organizáciami zaoberajúcimi sa starostlivosťou o odídencov a azylantov. Vyhlasujem, že otázkam uvedeným v dotazníku som rozumel/a a všetky skutočnosti, ktoré som uviedol/a, sú pravdivé. V ........... dňa ................ ................. ................ ......................... Podpis cudzinca Podpis tlmočníka Podpis povereného zamestnanca ministerstva
PRÍL.4
VZOROVÝ PREUKAZ NA PRESÍDLENIE OSÔB POŽÍVAJÚCICH DOČASNÚ OCHRANU
Preukaz
Názov štátu, ktorý preukaz vydal: Referenčné číslo: *) Vydané podľa článku 26 smernice 2001/55/ES z 20. júla 2001 o minimálnych štandardoch na poskytovanie dočasnej ochrany v prípade hromadného prílevu vysídlených osôb a o opatreniach na podporu rovnováhy úsilia medzi členskými štátmi pri prijímaní takých osôb a znášaní z toho vyplývajúcich dôsledkov. Platí iba na presídlenie z ................1) do ............. 2) Držiteľ sa musí dostaviť na ........... 3) do ................ 4) Vydané v: ....................................................... PRIEZVISKO: ..................................................... KRSTNÉ MENÁ: .................................................... DÁTUM A MIESTO NARODENIA: ....................................... U neplnoletej osoby meno/á a priezvisko zákonného zástupcu: ..... POHLAVIE: ....................................................... ŠTÁTNA PRÍSLUŠNOSŤ: ............................................. Dátum vydania: .................................................. +------------+ | | | | | | | Fotografia | | | | | +------------+ PEČIATKA Podpis vystavovateľa .............. Pre kompetentné orgány ...... Totožnosť držiteľa preukazu bola zistená orgánmi .......... 5) 6) Totožnosť držiteľa preukazu nebola zistená ...................... Tento dokument je vydaný podľa článku 26 smernice 2001/55/ES a v žiadnom prípade nepredstavuje dokument, ktorý by mal rovnakú platnosť ako cestovný doklad oprávňujúci na prekročenie vonkajších hraníc alebo doklad, ktorý potvrdzuje totožnosť osoby. ------------------------------------------------------------------ *) Referenčné číslo prideľuje štát, z ktorého sa uskutočňuje presídlenie do iného členského štátu. 1) Členský štát, z ktorého sa uskutočňuje presídlenie. 2) Členský štát, do ktorého sa uskutočňuje presídlenie. 3) Miesto, kam sa osoba musí dostaviť pri príchode do členského štátu. 4) Konečný termín, dokedy sa musí osoba dostaviť pri príchode do členského štátu. 5) Na základe ďalších cestovných dokladov alebo preukazov totožnosti predložených úradom. 6) Na základe iných dokladov ako cestovný doklad alebo preukaz totožnosti.
PRÍL.5
Zoznam preberaných právne záväzných aktov Európskej únie
1. Smernica Rady 2001/55/ES z 20. júla 2001 o minimálnych štandardoch na
poskytovanie dočasnej ochrany v prípade hromadného prílevu vysídlených osôb a o opatreniach
na podporu rovnováhy úsilia medzi členskými štátmi pri prijímaní takýchto osôb a
znášaní z toho vyplývajúcich dôsledkov (Ú.v. ES L 212, 07.08.2001).
2. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/95/EÚ z 13. decembra 2011 o
normách pre oprávnenie štátnych príslušníkov tretej krajiny alebo osôb bez štátneho
občianstva mať postavenie medzinárodnej ochrany, o jednotnom postavení utečencov
alebo osôb oprávnených na doplnkovú ochranu a o obsahu poskytovanej ochrany (prepracované
znenie) (Ú.v. EÚ L 337, 20.12.2011).
3. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/32/EÚ z 26. júna 2013 o spoločných
konaniach o poskytovaní a odnímaní medzinárodnej ochrany (prepracované znenie) (Ú.v.
EÚ L 180, 29.6.2013).
4. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/33/EÚ z 26. júna 2013, ktorou
sa stanovujú normy pre prijímanie žiadateľov o medzinárodnú ochranu (prepracované
znenie) (Ú.v. EÚ L 180, 29.6.2013).
*) Poznámka redakcie ASPI:
Podľa nálezu ÚS č. 70/2019 Z.z. ustanovenie § 52 ods.
2 zákona nie je v súlade s čl. 46 ods. 1 a 2, čl. 47 ods. 3, čl. 48 ods. 2 v spojení
s čl. 1 ods. 1, čl. 12 ods. 1 a 2 a s čl. 13 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky a
s čl. 47 Charty základných práv Európskej únie.
Ustanovenie § 52 ods. 2 zákona stráca účinnosť dňom 6.3.2019.
1) § 2 ods. 2 zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých
zákonov.
2) Dohovor o právnom postavení utečencov (oznámenie Ministerstva zahraničných
vecí Slovenskej republiky č. 319/1996 Z.z.).
3a) Napríklad Čl.15 ods. 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
(oznámenie č. 209/1992 Zb.).
4) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z.z. o Policajnom zbore v
znení neskorších predpisov.
5) Napríklad Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd (oznámenie Federálneho
ministerstva zahraničných vecí č. 209/1992 Zb.).
6) Dohovor o právnom postavení utečencov (oznámenie Ministerstva zahraničných
vecí Slovenskej republiky č. 319/1996 Z.z.).
Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd (oznámenie Federálneho ministerstva
zahraničných vecí č. 209/1992 Zb.).
6a) Zákon č. 404/2011 Z.z. v znení zákona č. 75/2013 Z.z.
6aa) § 81 ods. 1, 2 a 4 zákona č. 404/2011 Z.z. v znení zákona č. 75/2013 Z.z., §
65 Trestného zákona, § 501 Trestného poriadku.
7) Protokol o azyle pre štátnych príslušníkov členských štátov Európskej únie pripojený
k Zmluve o založení Európskeho spoločenstva (oznámenie č. 185/2004 Z.z.).
7a) Trestný zákon.
8a) Zákon č. 94/1963 Zb. o rodine v znení neskorších predpisov.
8c) § 5 zákona č. 327/2005 Z.z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej
núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii a o zmene a doplnení
zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších
predpisov v znení zákona č. 8/2005 Z.z.
8d) § 24a zákona č. 327/2005 Z.z. v znení zákona č. 451/2008 Z.z.
8e) § 56 ods. 7 zákona č. 305/2005 Z.z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej
kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
9) § 20 zákona č. 55/2017 Z.z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
11a) Napríklad Trestný poriadok.
11ab) § 2 písm. a) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
11ac) § 3 zákona č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení
zákona č. 95/2002 Z.z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v
znení neskorších predpisov.
11c) § 3 ods. 3 písm. a) zákona č. 580/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov.
12) Napríklad Zákonník práce.
13a) § 53 ods. 7 zákona č. 305/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov.
15) Zákon č. 381/1997 Z.z. o cestovných dokladoch v znení zákona č. 48/2002 Z.z.
16) Zákon č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov.
17) § 34 až 37 zákona č. 29/1984 Zb. o sústave základných a stredných škôl (školský
zákon) v znení neskorších predpisov.
Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej socialistickej republiky č. 143/1984 Zb.
o základnej škole v znení neskorších predpisov.
18) Zákon č. 195/1998 Z.z. o sociálnej pomoci v znení neskorších predpisov.
20) Zákon č. 71/1967 Zb. v znení neskorších predpisov.
20a) Napríklad zákon č. 475/2005 Z.z. o výkone trestu odňatia slobody a o zmene
a doplnení niektorých zákonov, zákon č. 221/2006 Z.z. o výkone väzby.
20b) Nariadenie Komisie (ES) č. 1560/2003 z 2. septembra 2003, ktoré ustanovuje
podrobné pravidlá na uplatňovanie nariadenia Rady (ES) č. 343/2003 ustanovujúceho
kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti
o azyl podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny v jednom z členských štátov (Mimoriadne
vydanie Ú.v. EÚ kap. 19/zv. 6) v platnom znení.
Nariadenie Európskeho parlamentu
a Rady (EÚ) č. 604/2013 z 26. júna 2013, ktorým sa stanovujú kritériá a mechanizmy
na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu
podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny alebo osobou bez štátnej príslušnosti
v jednom z členských štátov (prepracované znenie) (Ú.v. EÚ L 180, 29.6.2013).
21) § 83 ods. 1 zákona č. 404/2011 Z.z. v znení zákona č. 75/2013 Z.z.
22) Zákon č. 428/2002 Z.z. o ochrane osobných údajov.
22aa) § 17 ods. 1 písm. a) zákona č. 305/2013 Z.z. o elektronickej podobe výkonu
pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o
e-Governmente).
22b) Čl. 2 písm. a) nariadenia (EÚ) č. 604/2013.