245/2008 Z.z.

a) princípy, ciele, podmienky, rozsah, obsah, formy a organizáciu výchovy a vzdelávania v školách a v školských zariadeniach, stupne vzdelania, prijímanie na výchovu a vzdelávanie, ukončovanie výchovy a vzdelávania, poskytovanie odbornej výchovno-poradenskej a terapeuticko-výchovnej starostlivosti,

b) dĺžku a plnenie povinnej školskej dochádzky,

c) vzdelávacie programy na štátnej úrovni a výchovno-vzdelávacie programy na školskej úrovni,

d) sústavu škôl a školských zariadení,

e) práva a povinnosti škôl a školských zariadení,

f) práva a povinnosti detí a žiakov,

g) práva a povinnosti rodičov alebo inej fyzickej osoby než rodiča, ktorá má dieťa zverené do osobnej starostlivosti alebo do pestúnskej starostlivosti na základe rozhodnutia súdu (ďalej len "zákonný zástupca"), alebo práva a povinnosti zástupcu zariadenia, v ktorom sa vykonáva ústavná starostlivosť, výchovné opatrenie, neodkladné opatrenie alebo ochranná výchova, výkon väzby alebo výkon trestu odňatia slobody (ďalej len "zástupca zariadenia").

§ 2 Komentár

Základné pojmy

Na účely tohto zákona sa rozumie

a) dieťaťom fyzická osoba, ktorá sa zúčastňuje na výchovno-vzdelávacom procese v materskej škole alebo fyzická osoba, ktorá vystupuje vo vzťahu k svojmu zákonnému zástupcovi, alebo fyzická osoba, ktorá sa priamo nezúčastňuje výchovno-vzdelávacieho procesu v škole,

b) školskou spôsobilosťou súhrn psychických, fyzických a sociálnych schopností, ktorý dieťaťu umožňuje stať sa žiakom a je predpokladom absolvovania výchovno-vzdelávacieho programu základnej školy,

c) žiakom fyzická osoba, ktorá sa zúčastňuje na výchovno-vzdelávacom procese v základnej škole, strednej škole, v škole pre deti a žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami a základnej umeleckej škole,

d) uchádzačom fyzická osoba, ktorá má záujem o výchovu a vzdelávanie v škole alebo v školskom zariadení podľa tohto zákona,

e) absolventom fyzická osoba, ktorá ukončila príslušný stupeň vzdelania,

f) výchovou komplexný proces učenia a socializácie zameraný na dieťa alebo žiaka s cieľom rozvíjať jeho osobnosť po stránke telesnej a duševnej,

g) vzdelávaním cielene organizovaný a realizovaný proces výchovného a vzdelávacieho pôsobenia a učenia zameraného na rozvoj dieťaťa alebo žiaka v súlade s jeho predpokladmi a podnetmi, ktoré stimulujú jeho vlastnú snahu stať sa harmonickou osobnosťou,

h) výchovno-vzdelávacou potrebou požiadavka na zabezpečenie podmienok, organizácia a realizácia výchovno-vzdelávacieho procesu spôsobom, ktorý primerane zodpovedá potrebám telesného, psychického a sociálneho vývinu detí alebo žiakov,

i) špeciálnou výchovno-vzdelávacou potrebou požiadavka na úpravu podmienok, obsahu, foriem, metód a prístupov vo výchove a vzdelávaní pre dieťa alebo žiaka, ktoré vyplývajú z jeho zdravotného znevýhodnenia alebo nadania alebo jeho vývinu v sociálne znevýhodnenom prostredí, uplatnenie ktorých je nevyhnutné na rozvoj schopností alebo osobnosti dieťaťa alebo žiaka a dosiahnutie primeraného stupňa vzdelania a primeraného začlenenia do spoločnosti,

j) dieťaťom so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami alebo žiakom so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami dieťa alebo žiak uvedený v písmenách k) až q), ktorý má zariadením výchovného poradenstva a prevencie diagnostikované špeciálne výchovno-vzdelávacie potreby, okrem detí umiestnených do špeciálnych výchovných zariadení na základe rozhodnutia súdu, ¹⁾

k) dieťaťom so zdravotným znevýhodnením alebo žiakom so zdravotným znevýhodnením dieťa so zdravotným postihnutím alebo žiak so zdravotným postihnutím, dieťa choré alebo zdravotne oslabené alebo žiak chorý alebo zdravotne oslabený, dieťa s vývinovými poruchami alebo žiak s vývinovými poruchami, dieťa s poruchou správania alebo žiak s poruchou správania,

l) dieťaťom so zdravotným postihnutím alebo žiakom so zdravotným postihnutím dieťa alebo žiak s mentálnym postihnutím, sluchovým postihnutím, zrakovým postihnutím, telesným postihnutím, s narušenou komunikačnou schopnosťou, s autizmom alebo ďalšími pervazívnymi vývinovými poruchami alebo s viacnásobným postihnutím,

m) dieťaťom chorým alebo zdravotne oslabeným alebo žiakom chorým alebo zdravotne oslabeným dieťa alebo žiak s ochorením, ktoré je dlhodobého charakteru, a dieťa alebo žiak vzdelávajúci sa v školách pri zdravotníckych zariadeniach,

n) dieťaťom s vývinovými poruchami alebo žiakom s vývinovými poruchami dieťa alebo žiak s poruchou aktivity a pozornosti; dieťa alebo žiak s vývinovou poruchou učenia,

o) dieťaťom s poruchou správania alebo žiakom s poruchou správania dieťa alebo žiak s narušením funkcií v oblasti emocionálnej alebo sociálnej okrem dieťaťa alebo žiaka uvedeného v písmene n),

p) dieťaťom zo sociálne znevýhodneného prostredia alebo žiakom zo sociálne znevýhodneného prostredia dieťa alebo žiak žijúci v prostredí, ktoré vzhľadom na sociálne, rodinné, ekonomické a kultúrne podmienky nedostatočne podnecuje rozvoj mentálnych, vôľových, emocionálnych vlastností dieťaťa alebo žiaka, nepodporuje jeho socializáciu a neposkytuje mu dostatok primeraných podnetov pre rozvoj jeho osobnosti,

q) dieťaťom s nadaním alebo žiakom s nadaním dieťa alebo žiak, ktorý má nadpriemerné schopnosti v intelektovej oblasti, v oblasti umenia alebo športu alebo v týchto oblastiach dosahuje v porovnaní s rovesníkmi mimoriadne výkony a prostredníctvom výchovy a vzdelávania sa jeho nadanie cielene rozvíja,

r) poslucháčom fyzická osoba, ktorá sa zúčastňuje vzdelávania v jazykovej škole,

s) školskou integráciou výchova a vzdelávanie detí alebo žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami v triedach škôl a školských zariadení určených pre deti alebo žiakov bez špeciálnych výchovno-vzdelávacích potrieb,

t) kompetenciou preukázaná schopnosť využívať vedomosti, zručnosti, postoje, hodnotovú orientáciu a iné spôsobilosti na predvedenie a vykonávanie funkcií podľa daných štandardov v práci, pri štúdiu, v osobnom a odbornom rozvoji jedinca a pri jeho aktívnom zapojení sa do spoločnosti, v budúcom uplatnení sa v pracovnom a mimopracovnom živote a pre jeho ďalšie vzdelávanie,

u) vzdelávacou oblasťou okruh, do ktorého patrí problematika príbuzných školských predmetov rámcového učebného plánu,

v) odborom vzdelávania alebo skupinami odborov vzdelávania ucelená forma vzdelávania v oblasti poznania, ktorá môže byť predmetom výchovy a vzdelávania, určená konkrétnymi cieľmi vzdelávania, vymedzeným obsahom, rozsahom vedomostí, schopností, zručností a dĺžkou vzdelávania a stupňom vzdelania, ktoré poskytuje; v stredných školách sa odbory vzdelávania členia podľa stupňa vzdelania, ktorý poskytujú, na učebné odbory a študijné odbory,

w) stupňom vzdelania štátom uznaná úroveň vedomostí, zručností a schopností dosiahnutá úspešným absolvovaním uceleného vzdelávacieho programu alebo jeho časti ako predpoklad pokračovania v ďalšom vzdelávaní alebo uplatnenia sa na trhu práce,

x) školou alebo školským zariadením výchovno-vzdelávacia inštitúcia zriadená podľa osobitného predpisu, ²⁾

y) informovaným súhlasom písomný súhlas fyzickej osoby, v ktorom sa okrem jej vlastnoručného podpisu uvedie, že táto osoba bola riadne poučená o dôsledkoch jej súhlasu,

z) katalógom cieľových požiadaviek dokument, ktorý určuje požiadavky na vedomosti, zručnosti a schopnosti žiakov na maturitnú skúšku,

aa) profilovým predmetom odborný umelecký predmet, ktorého obsah vzdelávania najviac zodpovedá cieľovým požiadavkám absolventa umeleckého odboru vzdelávania; profilový predmet pre každý študijný odbor a pre každý ročník štúdia určuje príslušný štátny vzdelávací program.

§ 3 Komentár

Princípy výchovy a vzdelávania

Výchova a vzdelávanie podľa tohto zákona sú založené na princípoch

a) bezplatnosti vzdelania pre deti, pre ktoré je predprimárne vzdelávanie v materskej škole povinné,

b) bezplatnosti vzdelania v základných školách a v stredných školách zriadených orgánom miestnej štátnej správy v školstve, ústredným orgánom štátnej správy alebo orgánom územnej samosprávy (ďalej len "štátna škola"),

c) rovnoprávnosti prístupu k výchove a vzdelávaniu so zohľadnením výchovno-vzdelávacích potrieb jednotlivca a jeho spoluzodpovednosti za svoje vzdelávanie,

d) zákazu všetkých foriem diskriminácie a obzvlášť segregácie,

e) rovnocennosti a neoddeliteľnosti výchovy a vzdelávania vo výchovno-vzdelávacom procese,

f) celoživotného vzdelávania,

g) výchovného poradenstva podľa § 130,

h) slobodnej voľby vzdelávania s prihliadnutím na očakávania a predpoklady detí a žiakov v súlade s možnosťami výchovno-vzdelávacej sústavy,

i) zdokonaľovania procesu výchovy a vzdelávania podľa výsledkov dosiahnutých v oblasti vedy, výskumu a vývoja,

j) prípravy na zodpovedný život v slobodnej spoločnosti v duchu porozumenia a znášanlivosti, rovnosti muža a ženy, priateľstva medzi národmi, národnostnými a etnickými skupinami a náboženskej tolerancie,

k) kontroly a hodnotenia kvality výchovy a vzdelávania a kvality výchovno-vzdelávacej sústavy,

l) integrácie výchovno-vzdelávacej sústavy Slovenskej republiky do európskeho vzdelávacieho priestoru so zreteľom na vlastné skúsenosti a tradície,

m) posilnenia výchovnej stránky výchovno-vzdelávacieho procesu prostredníctvom všetkých vyučovacích predmetov, ale aj špecifickými výchovnými zamestnaniami zameranými na rozvoj citov a emócií, motivácie a záujmov, socializácie a komunikácie, na sebakontrolu a sebariadenie, na mravné hodnoty a tvorivosť,

n) vyváženého rozvoja všetkých stránok osobnosti dieťaťa a žiaka v školskom vzdelávaní,

o) zákazu poskytovania alebo sprístupňovania informácií alebo zneužívania informačných prostriedkov, ktoré by mohli viesť k narušovaniu mravnosti ³⁾ alebo k podnecovaniu k národnostnej, rasovej a etnickej nenávisti ⁴⁾ alebo k ďalším formám intolerancie,

p) rovnoprávnosti postavenia škôl a školských zariadení bez rozdielu zriaďovateľa,

q) rovnocennosti vzdelania získaného v štátnych školách, v školách zriadených štátom uznanou cirkvou alebo náboženskou spoločnosťou (ďalej len "cirkevná škola") a v školách zriadených inou fyzickou osobou alebo právnickou osobou (ďalej len "súkromná škola"),

r) zákazu používania všetkých foriem telesných trestov a sankcií vo výchove a vzdelávaní.

§ 4 Komentár

Ciele výchovy a vzdelávania

Cieľom výchovy a vzdelávania je umožniť dieťaťu alebo žiakovi

a) získať vzdelanie podľa tohto zákona,

b) získať kompetencie, a to najmä v oblasti komunikačných schopností, ústnych spôsobilostí a písomných spôsobilostí, využívania informačno-komunikačných technológií, komunikácie v štátnom jazyku, materinskom jazyku a cudzom jazyku, matematickej gramotnosti, a kompetencie v oblasti technických prírodných vied a technológií, k celoživotnému učeniu, sociálne kompetencie a občianske kompetencie, podnikateľské schopnosti a kultúrne kompetencie,

c) ovládať anglický jazyk a aspoň jeden ďalší cudzí jazyk a vedieť ich používať,

d) naučiť sa správne identifikovať a analyzovať problémy a navrhovať ich riešenia a vedieť ich riešiť,

e) rozvíjať manuálne zručnosti, tvorivé, umelecké psychomotorické schopnosti, aktuálne poznatky a pracovať s nimi na praktických cvičeniach v oblastiach súvisiacich s nadväzujúcim vzdelávaním alebo s aktuálnymi požiadavkami na trhu práce,

f) posilňovať úctu k rodičom a ostatným osobám, ku kultúrnym a národným hodnotám a tradíciám štátu, ktorého je občanom, k štátnemu jazyku, k materinskému jazyku a k svojej vlastnej kultúre,

g) získať a posilňovať úctu k ľudským právam a základným slobodám a zásadám ustanoveným v Dohovore o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ⁵⁾ ako aj úctu k zákonom a osobitne vzťah k prevencii a zamedzeniu vzniku a šírenia kriminality a inej protispoločenskej činnosti,

h) pripraviť sa na zodpovedný život v slobodnej spoločnosti, v duchu porozumenia a znášanlivosti, rovnosti muža a ženy, priateľstva medzi národmi, národnostnými a etnickými skupinami a náboženskej tolerancie,

i) naučiť sa rozvíjať a kultivovať svoju osobnosť a celoživotne sa vzdelávať, pracovať v skupine a preberať na seba zodpovednosť,

j) naučiť sa kontrolovať a regulovať svoje správanie, starať sa a chrániť svoje zdravie vrátane zdravej výživy a životné prostredie a rešpektovať všeľudské etické hodnoty,

k) získať všetky informácie o právach dieťaťa a spôsobilosť na ich uplatňovanie.

DRUHÁ ČASŤ

VÝCHOVA A VZDELÁVANIE

Prvý oddiel

Výchovno-vzdelávacie programy

§ 5 Komentár DS

(1) Výchova a vzdelávanie v školách a v školských zariadeniach sa uskutočňuje podľa výchovno-vzdelávacích programov.

(2) Výchovno-vzdelávacie programy podľa odseku 1 sú

a) výchovno-vzdelávacie programy pre školy (ďalej len "vzdelávací program"),

b) výchovno-vzdelávacie programy pre školské zariadenia (ďalej len "výchovný program").

(3) Podľa vzdelávacích programov sa uskutočňuje výchova a vzdelávanie, ktoré poskytuje stupeň vzdelania podľa § 16 a 17.

(4) Vzdelávací program je

a) štátny vzdelávací program,

b) školský vzdelávací program.

(5) Podľa výchovného programu sa uskutočňuje výchova a vzdelávanie, ktoré neposkytuje stupeň vzdelania podľa § 16 a 17.

§ 6 Komentár DS

Štátne vzdelávacie programy

(1) Štátne vzdelávacie programy vymedzujú povinný obsah výchovy a vzdelávania v školách podľa tohto zákona na získanie kompetencií. Štátne vzdelávacie programy vydáva a zverejňuje Ministerstvo školstva Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo školstva").

(2) Štátne vzdelávacie programy pre odborné vzdelávanie a prípravu vydáva ministerstvo školstva po dohode s inštitúciami koordinácie odborného vzdelávania a prípravy pre trh práce na celoštátnej úrovni podľa osobitného predpisu;^5a) pre zdravotnícke študijné odbory pripravujúce žiakov na výkon zdravotníckeho povolania⁶⁾ vydáva tieto programy Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo zdravotníctva"). Ak je príslušná inštitúcia koordinácie odborného vzdelávania a prípravy pre trh práce nečinná, štátne vzdelávacie programy pre odborné vzdelávanie a prípravu vydá ministerstvo školstva alebo ministerstvo zdravotníctva bez dohody.

(3) Štátne vzdelávacie programy pre odbory vzdelávania v školách v pôsobnosti iných ústredných orgánov štátnej správy vydávajú tieto ústredné orgány štátnej správy, vo veciach všeobecne vzdelávacích predmetov, po dohode s ministerstvom školstva.

(4) Štátne vzdelávacie programy obsahujú

a) názov vzdelávacieho programu, ktorý je súčasne názvom odboru vzdelávania; v stredných odborných školách aj názvom skupiny odborov vzdelávania,

b) konkrétne ciele výchovy a vzdelávania, ktoré sú v súlade s § 4,

c) stupeň vzdelania, ktorý sa dosiahne absolvovaním vzdelávacieho programu alebo jeho ucelenej časti,

d) profil absolventa,

e) vzdelávacie oblasti,

f) charakteristiku odboru vzdelávania, jeho dĺžku, formu výchovy a vzdelávania a podmienky prijímania uchádzača,

g) vzdelávacie štandardy;

h) formy praktickej výučby,

i) rámcové učebné plány;

j) vyučovací jazyk podľa § 12,

k) organizačné podmienky na výchovu a vzdelávanie v jednotlivých formách výchovy a vzdelávania podľa § 54,

l) spôsob, podmienky ukončovania výchovy a vzdelávania a vydávanie dokladu o získanom vzdelaní,

m) povinné personálne zabezpečenie,

n) povinné materiálno-technické a priestorové zabezpečenie,

o) podmienky na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri výchove a vzdelávaní,

p) osobitosti a podmienky na výchovu a vzdelávanie detí a žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, najmä materiálne a personálne, vrátane špeciálnej kompenzačnej, rehabilitačnej, didaktickej a audiovizuálnej techniky vyžadovanej vzhľadom na príslušný druh a stupeň zdravotného postihnutia,

q) zásady a podmienky pre vypracovanie školských vzdelávacích programov.

(5) Štátne vzdelávacie programy podľa odseku 4 pre zdravotnícke študijné odbory obsahujú aj požiadavky zdravotnej spôsobilosti vo vzťahu k príslušnému študijnému odboru.

(6) Pre príslušný odbor vzdelávania je štátny vzdelávací program záväzný pre

a) vypracovanie školského vzdelávacieho programu,

b) tvorbu a posudzovanie učebníc, učebných textov a pracovných zošitov,

c) hodnotenie škôl a pre hodnotenie výsledkov dosiahnutých deťmi alebo žiakmi.

§ 7 Komentár DS

Školský vzdelávací program

(1) Školský vzdelávací program je základným dokumentom školy, podľa ktorého sa uskutočňuje výchova a vzdelávanie v školách podľa tohto zákona.

(2) Školský vzdelávací program vydáva riaditeľ školy po prerokovaní v pedagogickej rade školy a v rade školy.

(3) Školský vzdelávací program musí byť vypracovaný v súlade s princípmi a cieľmi výchovy a vzdelávania podľa tohto zákona a s príslušným štátnym vzdelávacím programom.

(4) Školský vzdelávací program obsahuje

a) názov vzdelávacieho programu,

b) vymedzenie vlastných cieľov a poslania výchovy a vzdelávania,

c) stupeň vzdelania, ktorý sa dosiahne absolvovaním školského vzdelávacieho programu alebo jeho ucelenej časti,

d) vlastné zameranie školy; v stredných odborných školách aj profil absolventa,

e) dĺžku štúdia a formy výchovy a vzdelávania,

f) učebné osnovy,

g) učebný plán okrem materských škôl,

h) vyučovací jazyk podľa § 12,

i) spôsob, podmienky ukončovania výchovy a vzdelávania a vydávanie dokladu o získanom vzdelaní,

j) materiálno-technické a priestorové podmienky,

k) vnútorný systém kontroly a hodnotenia detí a žiakov,

l) vnútorný systém kontroly a hodnotenia zamestnancov školy.

(5) Ak škola vzdeláva začlenené deti so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami alebo žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, vytvára pre ne podmienky prostredníctvom individuálneho vzdelávacieho programu alebo prostredníctvom vzdelávacích programov určených pre školy, ktoré vzdelávajú deti so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami alebo žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami.

(6) Školským vzdelávacím programom môže byť aj medzinárodný program, ktorý sa uskutočňuje po písomnom súhlase ministerstva školstva a je v súlade s princípmi a cieľmi výchovy a vzdelávania podľa tohto zákona.

(7) Súlad školského vzdelávacieho programu so štátnym vzdelávacím programom, cieľmi a princípmi výchovy a vzdelávania ustanovenými týmto zákonom kontroluje Štátna školská inšpekcia. ⁷⁾

(8) Ak ide o novozriaďovanú školu, odborné vypracovanie školského vzdelávacieho programu zabezpečí zriaďovateľ školy a prikladá ho k žiadosti o zaradenie školy do siete škôl a školských zariadení podľa osobitného predpisu. ⁸⁾

(9) Školský vzdelávací program zverejní riaditeľ školy na verejne prístupnom mieste.

(10) Školským vzdelávacím programom môže byť aj program, ktorý je výsledkom experimentálneho overovania, ak tak rozhodne ministerstvo školstva podľa § 14 ods. 12.

§ 8 Komentár DS

Výchovný program

(1) Výchovný program je základným dokumentom školského zariadenia, podľa ktorého sa uskutočňuje výchovno-vzdelávacia činnosť v školských zariadeniach uvedených v § 113 a 120.

(2) Výchovný program vydáva a zverejňuje riaditeľ školy alebo riaditeľ školského zariadenia po prerokovaní v pedagogickej rade školy alebo v pedagogickej rade školského zariadenia, rade školského zariadenia. Na vyžiadanie schvaľuje výchovný program zriaďovateľ.

(3) Výchovný program musí byť vypracovaný v súlade s princípmi a cieľmi výchovy a vzdelávania podľa tohto zákona.

(4) Výchovný program obsahuje

a) názov programu,

b) vymedzenie vlastných cieľov a poslania výchovy,

c) formy výchovy a vzdelávania,

d) tematické oblasti výchovy,

e) výchovný plán,

f) výchovný jazyk,

g) materiálno-technické priestorové podmienky,

h) vnútorný systém kontroly a hodnotenia detí a žiakov,

i) vnútorný systém kontroly a hodnotenia zamestnancov školského zariadenia.

(5) Súlad výchovného programu s cieľmi a princípmi výchovy a vzdelávania ustanovenými týmto zákonom kontroluje Štátna školská inšpekcia. ⁷⁾

(6) Ak ide o novozriadené školské zariadenie, odborné vypracovanie výchovného programu školského zariadenia zabezpečí zriaďovateľ školského zariadenia a prikladá ho k žiadosti o zaradenie školského zariadenia do siete škôl a školských zariadení podľa osobitného predpisu. ⁸⁾

(7) Výchovný program vydáva a zverejní riaditeľ školského zariadenia na verejne prístupnom mieste.

(8) Ak je školské zariadenie súčasťou školy, výchovný program vypracuje, vydáva a zverejní riaditeľ školy.

§ 9 Komentár

Vzdelávacie štandardy, učebné plány, učebné osnovy

(1) Vzdelávacie štandardy obsahujú súbor požiadaviek na osvojenie si vedomostí, zručností a schopností, ktoré majú deti a žiaci získať, aby mohli pokračovať vo vzdelávaní v nadväzujúcej časti vzdelávacieho programu alebo aby im mohol byť priznaný stupeň vzdelania podľa tohto zákona.

(2) Vzdelávacie štandardy pre deti a žiakov sa členia na

a) výkonové štandardy, ktoré určujú kritériá úrovne zvládnutia vedomostí, zručností a schopností,

b) obsahové štandardy, ktoré určujú rozsah požadovaných vedomostí a zručností.

(3) Rámcové učebné plány sú súčasťou štátnych vzdelávacích programov, obsahujú vzdelávacie oblasti a zoznam povinných a voliteľných vyučovacích predmetov s vymedzením najmenšieho počtu vyučovacích hodín v rámci celého vzdelávacieho programu alebo jeho ucelenej časti. Rámcové učebné plány určujú taktiež rozsah najväčšieho týždenného počtu vyučovacích hodín v príslušnom ročníku vzdelávacieho programu a počet hodín, ktoré môže škola použiť na svoje vlastné zameranie v rámci tvorby školského vzdelávacieho programu. Rámcové učebné plány sú záväzné pre vypracovanie učebných plánov príslušných školských vzdelávacích programov.

(4) Učebné plány sú súčasťou školských vzdelávacích programov a rozpracúvajú rámcové učebné plány štátneho vzdelávacieho programu podľa jednotlivých ročníkov s určením celkového týždenného počtu vyučovacích hodín pre príslušný ročník školského vzdelávacieho programu.

(5) Učebné osnovy sú súčasťou školských vzdelávacích programov. Vymedzujú výchovno-vzdelávacie ciele, obsah a rozsah vyučovania jednotlivých vyučovacích predmetov podľa učebného plánu alebo jednotlivých vzdelávacích oblastí v materskej škole.

(6) Jednotlivé druhy a typy škôl vypracujú učebné osnovy najmenej v rozsahu ustanovenom vzdelávacím štandardom príslušného štátneho vzdelávacieho programu. Učebnými osnovami materskej školy môžu byť vzdelávacie štandardy jednotlivých vzdelávacích oblastí. Učebnými osnovami povinného vyučovacieho predmetu základnej školy alebo gymnázia, ktorého časová dotácia sa v učebnom pláne nezvyšuje alebo sa zvyšuje bez rozšírenia obsahu, môžu byť vzdelávacie štandardy. Učebnými osnovami povinných vyučovacích predmetov všeobecného vzdelávania strednej odbornej školy, školy umeleckého priemyslu, strednej športovej školy, konzervatória alebo kurzov jazykovej školy, ktorých časová dotácia sa v učebnom pláne nezvyšuje alebo sa zvyšuje bez rozšírenia obsahu, môžu byť vzdelávacie štandardy.

(7) Rozsah úprav učebných plánov a vypracovanie učebných osnov musí byť v súlade s príslušným vzdelávacím štandardom.

§ 10 Komentár DS

Výchovné štandardy, výchovné plány, výchovné osnovy

(1) Výchovné štandardy obsahujú súbor požiadaviek na osvojenie si vedomostí, zručností a schopností, ktoré majú deti získať, aby mohli nadväzovať na vedomosti, zručnosti a schopnosti získané vo výchovno-vzdelávacej činnosti v škole.

(2) Výchovné štandardy pre deti sa členia na

a) výkonové štandardy, ktoré určujú kritériá úrovne zvládnutia obsahových štandardov,

b) obsahové štandardy, ktoré určujú, akú vedomosť, zručnosť a schopnosť majú deti ovládať a prakticky používať.

(3) Výchovné plány obsahujú zoznam oblastí výchovy s vymedzením najmenšieho počtu vyučovacích hodín v rámci celého výchovného programu alebo ich ucelených častí.

(4) Výchovné plány sú súčasťou výchovných programov a určujú celkovú skladbu výchovných oddelení a výchovných skupín pre príslušný ročník výchovného programu.

(5) Výchovné osnovy sú súčasťou výchovných programov. Vymedzujú výchovno-vzdelávacie ciele, obsah a rozsah oblastí výchovy podľa výchovného plánu.

(6) Jednotlivé školské zariadenia vypracujú výchovné osnovy najmenej v rozsahu ustanovenom výchovným štandardom.

(7) Rozsah úprav výchovných plánov a vypracovanie výchovných osnov musí byť v súlade s príslušným výchovným štandardom.

§ 11 Komentár DS

Pedagogická dokumentácia a ďalšia dokumentácia

(1) Pedagogická dokumentácia školy alebo školského zariadenia je súbor písomných dokumentov, ktorými sa riadi proces výchovy a vzdelávania a podľa ktorých vydáva škola alebo školské zariadenie verejné listiny a rozhodnutia.

(2) Pedagogická dokumentácia sa v školách a v školských zariadeniach vedie v štátnom jazyku. ⁹⁾ V školách a v školských zariadeniach podľa tohto zákona, v ktorých sa uskutočňuje výchova a vzdelávanie v jazyku národnostných menšín, sa pedagogická dokumentácia školy vedie dvojjazyčne, a to v štátnom jazyku a v jazyku príslušnej národnostnej menšiny.

(3) Pedagogickú dokumentáciu tvoria

a) triedna kniha,

b) triedny výkaz,

c) katalógový list žiaka,

d) osobný spis dieťaťa,

e) denník evidencie odborného výcviku,

f) protokol o maturitnej skúške,

g) protokol o záverečnej skúške,

h) protokol o absolutóriu,

i) protokol o komisionálnych skúškach,

j) denný záznam školského zariadenia,

k) protokol o štátnej jazykovej skúške,

l) denník výchovnej skupiny,

m) rozvrh hodín,

n) školský poriadok.

(4) Pedagogická dokumentácia školy alebo školského zariadenia uvedená v odseku 3 písm. a) až k) sa vedie na tlačivách podľa vzorov schválených a zverejnených ministerstvom školstva. Triedna kniha sa môže viesť aj v elektronickej forme. Triedna kniha vedená v elektronickej forme sa najneskôr na konci príslušného školského roka vytlačí v listinnej podobe, podpíše a opatrí odtlačkom pečiatky školy alebo školského zariadenia. Pedagogickú dokumentáciu školy alebo školského zariadenia podľa odseku 3 písm. a) až e), j) a l) je možné viesť ako elektronické dokumenty, ktoré sú autorizované kvalifikovaným elektronickým podpisom ^9a) vyhotoveným s použitím mandátneho certifikátu ^9b) alebo kvalifikovanou elektronickou pečaťou, ^9c) ku ktorým sa pripojí kvalifikovaná elektronická časová pečiatka; ^9d) vzory schvaľuje a zverejňuje ministerstvo školstva.

(5) Pedagogická dokumentácia školy alebo školského zariadenia je súčasťou registratúry podľa osobitného predpisu. ¹⁰⁾

(6) Školy alebo školské zariadenia majú právo získavať a spracúvať osobné údaje ¹¹⁾

a) o deťoch a žiakoch v rozsahu

1. meno a priezvisko,

2. dátum a miesto narodenia,

3. adresa trvalého pobytu alebo adresa miesta, kde sa dieťa alebo žiak obvykle zdržiava, ak sa nezdržiava na adrese trvalého pobytu,

4. rodné číslo,

5. štátna príslušnosť,

6. národnosť,

7. fyzického zdravia a duševného zdravia,

8. mentálnej úrovne vrátane výsledkov pedagogicko-psychologickej a špeciálno-pedagogickej diagnostiky,

b) o identifikácii zákonných zástupcov dieťaťa alebo žiaka v rozsahu

1. meno a priezvisko a adresa trvalého pobytu,

2. adresa miesta, kde sa zákonný zástupca obvykle zdržiava, ak sa nezdržiava na adrese trvalého pobytu a kontakt na účely komunikácie.

(7) Osoby, ktoré pri plnení svojich pracovných povinností prichádzajú do styku s osobnými údajmi podľa odseku 6, majú povinnosť mlčanlivosti, a to aj po skončení pracovnoprávneho vzťahu. ¹²⁾ V prípade porušenia povinnosti mlčanlivosti sa postupuje podľa osobitného predpisu. ¹³⁾

(8) Ďalšia dokumentácia školy alebo školského zariadenia je súbor dokumentov, ktorými sa zabezpečuje organizácia a riadenie škôl a školských zariadení.

(9) Ďalšiu dokumentáciu tvorí najmä

a) návrh na vzdelávanie dieťaťa alebo žiaka so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami v materskej škole, v základnej škole, v strednej škole a v špeciálnej škole,

b) správa z diagnostického vyšetrenia dieťaťa alebo žiaka a písomné vyjadrenie školského zariadenia výchovného poradenstva a prevencie,

c) organizačný poriadok.

(10) Ďalšia dokumentácia podľa odseku 9 písm. a) sa vedie podľa vzorov schválených a zverejnených ministerstvom školstva. Ďalšiu dokumentáciu podľa odseku 9 písm. b) môže príslušné školské zariadenie výchovného poradenstva a prevencie vydať ako elektronický dokument, ktorý je autorizovaný kvalifikovaným elektronickým podpisom ^9a) vyhotoveným s použitím mandátneho certifikátu ^9b) alebo kvalifikovanou elektronickou pečaťou, ^9c) ku ktorým sa pripojí kvalifikovaná elektronická časová pečiatka. ^9d)

(11) Ďalšia dokumentácia podľa odseku 9 je súčasťou registratúry podľa osobitného predpisu. ¹⁰⁾

§ 12 Komentár DS

Výchovno-vzdelávací jazyk

(1) Výchovno-vzdelávacím jazykom podľa tohto zákona je vyučovací jazyk a výchovný jazyk.

(2) Vyučovacím jazykom v školách a výchovným jazykom v školských zariadeniach je štátny jazyk, ⁹⁾ ak tento zákon neustanovuje inak.

(3) Deťom a žiakom občanov patriacim k národnostným menšinám a etnickým skupinám sa zabezpečuje okrem práva na osvojenie si štátneho jazyka aj právo na výchovu a vzdelanie v ich jazyku za podmienok ustanovených týmto zákonom. Súčasťou výchovy a vzdelávania v základných školách a stredných školách s iným vyučovacím jazykom, ako je štátny jazyk, je aj povinný vyučovací predmet slovenský jazyk a literatúra v rozsahu vyučovania potrebného na jeho osvojenie.

(4) Nepočujúcim deťom a žiakom sa zaručuje aj právo na výchovu a vzdelávanie primárne v slovenskom posunkovom jazyku. ¹⁴⁾

(5) Podľa odseku 3 sa pre deti a žiakov občanov patriacim k národnostným menšinám výchova a vzdelávanie zaručuje

a) v školách a v triedach, v ktorých sa výchova a vzdelávanie uskutočňuje v jazyku príslušnej národnostnej menšiny,

b) v školách a v triedach, v ktorých je jedným z vyučovacích predmetov jazyk národnostnej menšiny a vyučovacím jazykom ostatných vyučovacích predmetov je štátny jazyk; v týchto školách a v triedach sa môžu niektoré predmety vyučovať v jazyku národnostnej menšiny, najmä výtvarná výchova, hudobná výchova, telesná výchova,

c) v školských zariadeniach, v ktorých sa výchova uskutočňuje v jazyku národnostnej menšiny.

(6) Výchova a vzdelávanie sa môže uskutočňovať aj v cudzom jazyku (ďalej len "bilingválne vzdelávanie").

(7) Cudzím jazykom sa na účely tohto zákona rozumie jazyk iného štátu, s ktorým Slovenská republika uzavrela dohodu, podľa ktorej bola zriadená škola alebo trieda s druhým vyučovacím jazykom tohto štátu, alebo jazyk iného štátu, ktorého jazykom nie je jazyk národnostnej menšiny alebo etnickej skupiny. V škole alebo v triede s bilingválnym vzdelávaním je druhým vyučovacím jazykom cudzí jazyk. Školu alebo triedu s bilingválnym vzdelávaním možno zriadiť aj bez uzavretia dohody s iným štátom, ak sa výchova a vzdelávanie zabezpečuje v cudzom jazyku najmenej v troch povinných vyučovacích predmetoch.

(8) V školách alebo v triedach s bilingválnym vzdelávaním je súčasťou vzdelávania povinný vyučovací predmet slovenský jazyk a literatúra.

(9) Vyučovací jazyk, v ktorom sa predmet vyučuje, je zároveň aj jazykom, v ktorom sa skúška vykonáva, ak tento zákon neustanovuje inak.

§ 13 Komentár

Učebnice, učebné texty a pracovné zošity

(1) Na vzdelávanie v školách podľa tohto zákona sa používajú učebnice schválené ministerstvom školstva; používajú sa aj iné učebné texty a pracovné zošity, ktoré sú v súlade s cieľmi a princípmi tohto zákona. Na vyučovanie predmetu náboženstvo alebo náboženská výchova podľa tohto zákona možno používať učebnice, učebné texty a pracovné zošity schválené štátom uznanou cirkvou alebo náboženskou spoločnosťou.

(2) V súlade s právom detí a žiakov patriacich k národnostným menšinám a etnickým skupinám na vzdelanie v ich materinskom jazyku ustanoveným v § 12 ods. 3 sa v učebniciach, ako aj v učebných textoch a pracovných zošitoch vydávaných v jazyku národnostnej menšiny uvádzajú geografické názvy nasledovným spôsobom:

a) geografické názvy, ktoré sú vžité a zaužívané v jazyku národnostnej menšiny, sa uvádzajú dvojjazyčne, a to najprv v jazyku príslušnej národnostnej menšiny a následne v zátvorke alebo za lomkou v štátnom jazyku, a to spôsobom, ktorý bol používaný v učebniciach schválených v rokoch 2002 až 2006,

b) kartografické diela sa uvádzajú v štátnom jazyku,

c) na konci učebnice sa uvedie súhrnný prehľad geografických názvov vo forme slovníka v jazyku národnostnej menšiny a v štátnom jazyku.

(3) Schválená učebnica, učebný text a pracovný zošit obsahujú schvaľovaciu doložku, ktorú vydáva ministerstvo školstva na základe odborného posúdenia ich súladu s princípmi a cieľmi výchovy a vzdelávania podľa tohto zákona so štátnym vzdelávacím programom, pri plnení ktorého sa majú používať.

(4) Pre školy v pôsobnosti ministerstva zdravotníctva schvaľuje učebnice, učebné texty, pracovné zošity a učebné pomôcky pre odborné predmety v zdravotníckych odboroch vzdelávania a vydáva schvaľovaciu doložku ministerstvo zdravotníctva. Pre školy v pôsobnosti ústredných orgánov štátnej správy podľa § 109 schvaľuje učebnice, učebné texty, pracovné zošity a učebné pomôcky pre odborné predmety a vydáva schvaľovaciu doložku príslušný ústredný orgán štátnej správy.

(5) Súčasťou schvaľovacej doložky podľa odsekov 3 a 4 je aj určenie lehoty platnosti schvaľovacej doložky. Ministerstvo školstva, ministerstvo zdravotníctva a príslušný ústredný orgán štátnej správy podľa § 109 jeden rok pred uplynutím určenej lehoty platnosti schvaľovacej doložky zabezpečia odborné posúdenie učebnice, učebného textu, pracovného zošita a učebnej pomôcky podľa odsekov 3 a 4 a vydajú novú schvaľovaciu doložku alebo zabezpečia vydanie novej učebnice, učebného textu, pracovného zošita a učebnej pomôcky.

(6) Schválené učebnice, schválené učebné texty a schválené pracovné zošity vrátane učebníc, učebných textov a pracovných zošitov v prepise do Braillovho písma, s implementáciou posunkovej reči nepočujúcich alebo v inej vhodnej forme pre žiakov so zdravotným znevýhodnením ministerstvo školstva bezodplatne prevedie do správy alebo do vlastníctva podľa odseku 7 alebo poskytne finančné prostriedky na ich zakúpenie podľa osobitného predpisu^14a) školám, v ktorých sa vzdelávanie považuje za sústavnú prípravu na povolanie. K prevodu správy alebo vlastníctva schválených učebníc, schválených učebných textov a schválených pracovných zošitov dochádza dňom ich odovzdania a prevzatia. Na nakladanie so schválenými učebnicami, schválenými učebnými textami a schválenými pracovnými zošitmi sa nevzťahuje osobitný predpis.^14b)

(7) Schválené učebnice, schválené učebné texty a schválené pracovné zošity vrátane učebníc, učebných textov a pracovných zošitov v prepise do Braillovho písma, s implementáciou posunkovej reči nepočujúcich alebo v inej vhodnej forme pre žiakov so zdravotným znevýhodnením ministerstvo školstva na základe objednávky školy podľa edičného plánu na príslušný školský rok bezodplatne prevedie do

a) správy základnej školy alebo strednej školy v zriaďovateľskej pôsobnosti orgánu miestnej štátnej správy v školstve,

b) vlastníctva

1. obce alebo vyššieho územného celku a do správy nimi zriadenej základnej školy alebo strednej školy, ktorá je právnickou osobou,

2. základnej školy alebo strednej školy, ktorá je právnickou osobou a nie je zriadená obcou, vyšším územným celkom alebo orgánom miestnej štátnej správy,

3. zriaďovateľa základnej školy, ktorá nie je právnickou osobou.

(8) Pri prevode správy alebo vlastníctva schválených učebníc, schválených učebných textov, schválených pracovných zošitov a schválených učebných pomôcok pre odborné predmety v zdravotníckych odboroch vzdelávania a pre odborné predmety v školách podľa § 109 postupuje ministerstvo zdravotníctva a príslušný ústredný orgán štátnej správy podľa odsekov 6 a 7.

(9) Na vzdelávanie v školách, v ktorých sa vzdelávanie považuje za sústavnú prípravu na povolanie, možno používať aj učebnice a pracovné zošity odporúčané ministerstvom školstva. Ministerstvo školstva môže v priebehu kalendárneho roka poskytnúť školám, v ktorých sa vzdelávanie považuje za sústavnú prípravu na povolanie, finančné prostriedky na zakúpenie učebníc a pracovných zošitov odporúčaných ministerstvom školstva podľa osobitného predpisu.^14a)

(10) Ministerstvo školstva vedie register schválených učebníc, schválených učebných textov, schválených pracovných zošitov, odporúčaných učebníc a odporúčaných pracovných zošitov a zverejňuje ho na svojom webovom sídle. Ministerstvo zdravotníctva a príslušný ústredný orgán štátnej správy podľa § 109 vedú register schválených učebných pomôcok. Ministerstvo zdravotníctva a príslušný ústredný orgán štátnej správy poskytujú priebežne do registra schválených učebníc, schválených učebných textov, schválených pracovných zošitov, odporúčaných učebníc a odporúčaných pracovných zošitov údaje o schválených učebniciach, schválených učebných textoch a schválených pracovných zošitoch podľa odsekov 4 a 5.

(11) Ministerstvo školstva vypracúva a schvaľuje edičný plán na príslušný školský rok, ktorý obsahuje podľa ročníkov a druhu školy

a) zoznam schválených učebníc, schválených učebných textov, schválených pracovných zošitov, odporúčaných učebníc a odporúčaných pracovných zošitov, na zakúpenie ktorých poskytne ministerstvo školstva školám finančné prostriedky,

b) zoznam schválených učebníc, schválených učebných textov, schválených pracovných zošitov, ktoré ministerstvo školstva prevedie bezplatne do správy alebo do vlastníctva podľa odseku 7.

§ 13a

Používanie učebníc, pracovných zošitov a učebných textov

(1) Školy podľa § 27 ods. 3 vedú evidenciu schválených učebníc, schválených učebných textov, schválených pracovných zošitov, odporúčaných učebníc a odporúčaných pracovných zošitov bezodplatne prevedených podľa § 13 ods. 7 a 8 alebo na zakúpenie ktorých ministerstvo školstva poskytlo finančné prostriedky podľa osobitného predpisu,^14a) zodpovedajú za účelné a hospodárne nakladanie s nimi a poskytujú údaje z evidencie ministerstvu školstva.

(2) Údaje z evidencie schválených učebníc, schválených učebných textov, schválených pracovných zošitov, odporúčaných učebníc a odporúčaných pracovných zošitov sú podkladom pre školu na objednávanie učebníc podľa edičného plánu na príslušný školský rok.

(3) Školy podľa § 27 ods. 3 poskytujú žiakom učebnice, učebné texty, pracovné zošity a učebné pomôcky do bezplatného užívania na jeden školský rok.

(4) Žiak alebo zákonný zástupca neplnoletého žiaka zodpovedá za učebnice, učebné texty, pracovné zošity a učebné pomôcky, ktoré mu škola poskytla do bezplatného užívania, a je povinný nahradiť škole ich stratu, zničenie alebo poškodenie.

(5) Finančné prostriedky, ktoré škola získa ako náhradu za stratené, zničené alebo poškodené učebnice, učebné texty, pracovné zošity alebo učebné pomôcky, použije na zakúpenie učebníc, učebných textov, pracovných zošitov alebo učebných pomôcok.

(6) Ak žiak prestupuje do inej školy, je povinný vrátiť škole učebnice, učebné texty, pracovné zošity a učebné pomôcky poskytnuté do bezplatného užívania.

(7) Podrobnosti o spôsobe používania schválených učebníc, schválených učebných textov, schválených pracovných zošitov, odporúčaných učebníc a odporúčaných pracovných zošitov, o ich evidencii, spôsobe a výške náhrady za ich stratu, zničenie alebo poškodenie ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo školstva.

§ 13b

Osobitné ustanovenia k sprístupňovaniu učebníc, učebných textov a pracovných zošitov v čase mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu

(1) Nositeľ autorských práv k schválenej učebnici, schválenému učebnému textu, schválenému pracovnému zošitu alebo k odporúčanej učebnici, na ktorú ministerstvo školstva poskytlo finančné prostriedky na zakúpenie, udelí na čas mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu súhlas na sprístupnenie elektronickej verzie učebnice, učebného textu alebo pracovného zošita vrátane tých, ktoré sú vydané v jazyku národnostnej menšiny, na webovom sídle určenom ministerstvom školstva pre žiakov, ich zákonných zástupcov, pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov.

(2) Nositeľ autorských práv udeľuje súhlas podľa odseku 1 licenčnou zmluvou uzatvorenou medzi nositeľom autorských práv a používateľom diela, ktorým je Slovenská republika zastúpená ministerstvom školstva, ako nevýhradnú bezodplatnú licenciu v územne neobmedzenom rozsahu výlučne na čas mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu. Nositeľ autorských práv si môže v licenčnej zmluve vyhradiť, že trvá na použití technologických opatrení, ktoré zabránia elektronickú verziu učebnice, učebného textu alebo pracovného zošita trvalo ukladať na pamäťové médium alebo tlačiť.

§ 14 Komentár DS

Experimentálne overovanie

(1) Predmetom experimentálneho overovania sú predovšetkým

a) ciele, metódy a prostriedky vzdelávania,

b) vzdelávacie programy odborov vzdelávania alebo ich častí,

c) výchovné programy,

d) formy a prostriedky hodnotenia a klasifikácie žiakov,

e) koncepcia práce s nadanými alebo slabo prospievajúcimi žiakmi,

f) koncepcia práce so žiakmi so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami,

g) spôsob riadenia škôl a školských zariadení,

h) preventívne a rozvojové programy.

(2) Cieľom experimentálneho overovania je získať alebo overovať v praxi poznatky, skúsenosti, podnety, implementáciu poznatkov a skúseností na zmeny a obnovu pedagogických dokumentov, na vytvorenie alternatívnych vzdelávacích programov alebo výchovných programov, overovanie zahraničných modelov, prípadne ich uplatnenie na podmienky škôl a školských zariadení podľa tohto zákona.

(3) Experimentálne overovanie v školách a školských zariadeniach podľa tohto zákona riadi ministerstvo školstva okrem škôl v pôsobnosti iných ústredných orgánov štátnej správy podľa § 109.

(4) Návrh na experimentálne overovanie predkladá zriaďovateľ školy alebo školského zariadenia na schválenie ministerstvu školstva, pre zdravotnícke odbory vzdelania ministerstvu zdravotníctva najneskôr do konca marca pred začiatkom školského roka, v ktorom sa experimentálne overovanie začne. Návrh po dohode so zriaďovateľom môže podať aj garant.

(5) Návrh na experimentálne overovanie obsahuje

a) ciele, predmet a hypotézy overovania,

b) teoretické východiská overovania,

c) garanta,

d) časový harmonogram a metodiku overovania,

e) finančné, materiálne a personálne zabezpečenie overovania,

f) dohodu medzi realizátorom a garantom experimentálneho overovania,

g) ďalšie údaje, ktoré s overovaním bezprostredne súvisia.

(6) Ministerstvo školstva alebo ministerstvo zdravotníctva rozhoduje o návrhu na experimentálne overovanie do 60 dní od doručenia návrhu.

(7) Personálne, priestorové a materiálno-technické podmienky pre experimentálne overovanie zabezpečuje zriaďovateľ školy alebo školského zariadenia.

(8) Experimentálne overovanie organizačne zabezpečuje zriaďovateľ školy alebo zriaďovateľ školského zariadenia v spolupráci s riaditeľom školy alebo školského zariadenia a garantom.

(9) Náklady na experimentálne overovanie zabezpečí vo svojom rozpočte garant alebo po vzájomnej dohode zriaďovateľ školy. Experimentálne overovanie uskutočňované z podnetu ministerstva školstva je ním úplne alebo čiastočne financované. Na experimentálne overovanie môžu byť vyčlenené finančné prostriedky aj v rámci schválených projektov a podľa zmluvy aj z prostriedkov zriaďovateľov, iných fyzických osôb alebo právnických osôb.

(10) Garantom experimentálneho overovania podľa odseku 4 môže byť vysoká škola s akreditovaným študijným programom pedagogického zamerania alebo organizácia zriadená podľa osobitného predpisu. ¹⁵⁾

(11) Garant hodnotí experimentálne overovanie priebežne za každý školský rok najneskôr mesiac po skončení školského roka a predkladá ho ministerstvu školstva.

(12) Záverečné hodnotenie experimentálneho overovania predloží garant ministerstvu školstva do troch mesiacov od jeho ukončenia, najneskôr do 31. decembra kalendárneho roka, v ktorom bolo vykonané. Ministerstvo školstva rozhodne o uplatnení výsledkov experimentálneho overovania v lehote do 30 dní odo dňa predloženia jeho záverečného hodnotenia.

§ 15 Komentár DS

Vyučovanie náboženskej výchovy a náboženstva

(1) V školách podľa tohto zákona okrem základných umeleckých škôl a jazykových škôl sa vyučuje náboženská výchova alebo náboženstvo; v materských školách sa umožňuje vyučovanie náboženskej výchovy alebo náboženstva.

(2) Vyučovanie náboženskej výchovy alebo náboženstva zabezpečujú registrované cirkvi a náboženské spoločnosti. ¹⁶⁾

(3) Náboženská výchova sa vyučuje ako jeden z povinne voliteľných predmetov v alternácii s etickou výchovou v základných školách a v stredných školách; ¹⁷⁾ v týchto školách je súčasťou štátneho vzdelávacieho programu.

(4) Predmet náboženská výchova vyučovaný na iných ako cirkevných školách zodpovedá predmetu náboženstvo na cirkevných školách.

(5) Vyučovanie náboženskej výchovy a náboženstva vykonáva pedagogický zamestnanec s odbornou a pedagogickou spôsobilosťou, ktorý má aj cirkevné poverenie podľa vnútorných predpisov cirkvi alebo náboženskej spoločnosti. ¹⁶⁾

(6) V cirkevných školách sa uskutočňuje výchova a vzdelávanie podľa výchovno-vzdelávacích programov v súlade s osobitným predpisom. ¹⁷⁾

Druhý oddiel

Stupne vzdelania

§ 16 Komentár DS

(1) Úspešným absolvovaním príslušného vzdelávacieho programu podľa § 6 a 7 alebo jeho ucelenej časti môže dieťa alebo žiak získať niektorý zo stupňov vzdelania uvedených v odsekoch 2 až 5.

(2) Predprimárne vzdelanie získa dieťa absolvovaním posledného ročníka vzdelávacieho programu odboru vzdelávania v materskej škole. Dokladom o získanom stupni vzdelania je osvedčenie o získaní predprimárneho vzdelania.

(3) Základné vzdelanie sa člení na

a) primárne vzdelanie, ktoré získa žiak úspešným absolvovaním posledného ročníka ucelenej časti vzdelávacieho programu odboru vzdelávania pre prvý stupeň základnej školy alebo ktoré získa žiak s mentálnym postihnutím absolvovaním posledného ročníka základnej školy; dokladom o získanom stupni vzdelania je vysvedčenie s doložkou,

b) nižšie stredné vzdelanie, ktoré získa žiak úspešným absolvovaním posledného ročníka ucelenej časti vzdelávacieho programu odboru vzdelávania pre druhý stupeň základnej školy alebo úspešným absolvovaním prvého ročníka päťročného vzdelávacieho programu odboru vzdelávania v strednej škole, do ktorého sa prijímajú žiaci z ôsmeho ročníka základnej školy, alebo úspešným absolvovaním štvrtého ročníka osemročného vzdelávacieho programu odboru vzdelávania v strednej škole; dokladom o získanom stupni vzdelania je vysvedčenie s doložkou.

(4) Stredné vzdelanie sa člení na

a) nižšie stredné odborné vzdelanie (nižšie sekundárne), ktoré získa žiak úspešným absolvovaním posledného ročníka najmenej dvojročného a najviac trojročného vzdelávacieho programu odboru vzdelávania v strednej odbornej škole alebo úspešným absolvovaním posledného ročníka vzdelávacieho programu odboru vzdelávania v odbornom učilišti, ktorý sa ukončuje záverečnou skúškou, alebo absolvovaním tretieho ročníka vzdelávacieho programu praktickej školy; dokladom o získanom stupni vzdelania a zároveň o získanej kvalifikácii je vysvedčenie o záverečnej skúške; v učebných odboroch určených štátnym vzdelávacím programom môže byť dokladom o získanej kvalifikácii aj výučný list; dokladom o získanom stupni vzdelania v praktickej škole je záverečné vysvedčenie,

b) stredné odborné vzdelanie (sekundárne), ktoré získa žiak úspešným absolvovaním posledného ročníka najmenej trojročného a najviac štvorročného vzdelávacieho programu odboru vzdelávania v strednej odbornej škole alebo v strednej športovej škole, ktorý sa ukončuje záverečnou skúškou alebo úspešným absolvovaním posledného ročníka dvojročného vzdelávacieho programu odboru vzdelávania skráteného štúdia v strednej odbornej škole, ktorý sa ukončuje záverečnou skúškou; dokladom o získanom stupni vzdelania je vysvedčenie o záverečnej skúške a dokladom o získanej kvalifikácii je výučný list,

c) úplné stredné všeobecné vzdelanie (vyššie sekundárne), ktoré získa žiak úspešným absolvovaním posledného ročníka najmenej štvorročného a najviac osemročného vzdelávacieho programu odboru vzdelávania v gymnáziu alebo štvorročného vzdelávacieho programu odboru vzdelávania v strednej športovej škole, ktorý sa ukončuje maturitnou skúškou; dokladom o získanom stupni vzdelania je vysvedčenie o maturitnej skúške,

d) úplné stredné odborné vzdelanie (vyššie sekundárne), ktoré získa žiak úspešným absolvovaním posledného ročníka najmenej štvorročného a najviac päťročného vzdelávacieho programu odboru vzdelávania v strednej odbornej škole, škole umeleckého priemyslu alebo v strednej športovej škole, ktorý sa ukončuje maturitnou skúškou, úspešným absolvovaním posledného ročníka najmenej dvojročného vzdelávacieho programu odboru vzdelávania nadstavbového štúdia v strednej odbornej škole, ktorý sa ukončuje maturitnou skúškou alebo úspešným absolvovaním posledného ročníka najmenej dvojročného vzdelávacieho programu odboru vzdelávania pomaturitného kvalifikačného štúdia v strednej odbornej škole, ktorý sa ukončuje odbornou zložkou maturitnej skúšky; dokladom o získanom stupni vzdelania a o získanej kvalifikácii je vysvedčenie o maturitnej skúške a v študijných odboroch, v ktorých sa praktické vyučovanie vykonáva formou odborného výcviku podľa osobitného predpisu,^17a) je dokladom o získanej kvalifikácii aj výučný list.

(5) Vyššie odborné vzdelanie (postsekundárne), ktoré získa žiak úspešným absolvovaním

a) najmenej dvojročného a najviac trojročného vzdelávacieho programu odboru vzdelávania v strednej odbornej škole, ktorý sa ukončuje absolventskou skúškou; dokladom o získanom stupni vzdelania je vysvedčenie o absolventskej skúške a dokladom o získanej kvalifikácii je absolventský diplom s právom používať titul "diplomovaný špecialista" so skratkou "DiS"; titul sa uvádza za priezviskom, pre zdravotnícke odbory vzdelania podľa osobitného predpisu, ¹⁸⁾

b) posledného ročníka súvislého šesťročného vzdelávacieho programu odboru vzdelávania v konzervatóriu, ktorý sa ukončuje absolventskou skúškou, alebo posledného ročníka súvislého osemročného vzdelávacieho programu odboru vzdelávania v tanečnom konzervatóriu; dokladom o získanom stupni vzdelania je vysvedčenie o absolventskej skúške a dokladom o získanej kvalifikácii je absolventský diplom s právom používať titul "diplomovaný špecialista umenia" so skratkou "DiS.art", titul sa uvádza za priezviskom,

c) najmenej dvojročného a najviac trojročného vzdelávacieho programu odboru vzdelávania v škole umeleckého priemyslu, ktorý sa ukončuje absolventskou skúškou; dokladom o získanom stupni vzdelania je vysvedčenie o absolventskej skúške a dokladom o získanej kvalifikácii je absolventský diplom s právom používať, ak ide o

1. dvojročný vzdelávací program, titul "diplomovaný špecialista umenia" so skratkou "DiS.art"; titul sa uvádza za priezviskom, alebo

2. trojročný vzdelávací program, titul "diplomovaný špecialista" so skratkou "DiS."; titul sa uvádza za priezviskom.

§ 17 Komentár

Stupne základného umeleckého vzdelania a stupne jazykového vzdelania

(1) Základné umelecké vzdelanie môže žiak získať úspešným absolvovaním vzdelávacieho programu odboru vzdelávania v základnej umeleckej škole. Základné umelecké vzdelanie sa člení na

a) primárne umelecké vzdelanie, ktoré získa žiak úspešným absolvovaním posledného ročníka vzdelávacieho programu pre prvú časť prvého stupňa základného štúdia základnej umeleckej školy; dokladom o získanom stupni vzdelania je vysvedčenie s doložkou,

b) nižšie sekundárne umelecké vzdelanie, ktoré získa žiak úspešným absolvovaním posledného ročníka vzdelávacieho programu pre druhú časť prvého stupňa základného štúdia základnej umeleckej školy; dokladom o získanom stupni vzdelania je vysvedčenie s doložkou.

(2) Stupeň základného umeleckého vzdelania nenahrádza stupeň vzdelania podľa § 16.

(3) Jazykové vzdelanie môže poslucháč získať úspešným absolvovaním vzdelávacieho programu odboru vzdelávania v jazykovej škole. Jazykové vzdelanie sa člení na

a) primárne jazykové vzdelanie, ktoré získa poslucháč úspešným absolvovaním posledného ročníka vzdelávacieho programu pre prvý stupeň jazykovej školy na úrovni jazykovej náročnosti A2 Spoločného európskeho referenčného rámca; dokladom o získanom stupni vzdelania je osvedčenie o absolvovaní časti vzdelávacieho programu s vyznačením stupňa jazykovej náročnosti,

b) sekundárne jazykové vzdelanie, ktoré získa poslucháč úspešným absolvovaním posledného ročníka vzdelávacieho programu pre druhý a tretí stupeň jazykovej školy na úrovni jazykovej náročnosti B2 a C1 Spoločného európskeho referenčného rámca; dokladom o získanom stupni vzdelania je osvedčenie o absolvovaní časti vzdelávacieho programu s vyznačením stupňa jazykovej náročnosti,

c) postsekundárne jazykové vzdelanie, ktoré získa poslucháč úspešným absolvovaním posledného ročníka špecializovaného vzdelávacieho programu; dokladom o získanom stupni vzdelania je vysvedčenie o štátnej jazykovej skúške s vyznačením stupňa jazykovej náročnosti.

(4) Stupeň jazykového vzdelania nenahrádza stupeň vzdelania podľa § 16.

§ 18 Komentár

Doklady o získanom vzdelaní

(1) Doklady o získanom vzdelaní podľa tohto zákona môžu vydávať školy, ktoré sú zaradené do siete škôl a školských zariadení podľa osobitného predpisu, ²⁾ a školy podľa § 109 zriadené iným ústredným orgánom štátnej správy.

(2) Dokladom o získanom vzdelaní je

a) osvedčenie o získaní predprimárneho vzdelania,

b) vysvedčenie,

c) osvedčenie o absolvovaní časti vzdelávacieho programu,

d) osvedčenie o zaškolení,

e) osvedčenie o zaučení,

f) vysvedčenie o záverečnej skúške,

g) vysvedčenie o maturitnej skúške,

h) vysvedčenie o záverečnej pomaturitnej skúške,

i) vysvedčenie o absolventskej skúške a absolventský diplom,

j) vysvedčenie s doložkou,

k) vysvedčenie o štátnej jazykovej skúške.

(3) Doklady o získanom vzdelaní sa vedú v štátnom jazyku. V školách, v ktorých sa výchova a vzdelávanie uskutočňuje podľa § 12 ods. 3, sa vedú dvojjazyčne, a to v štátnom jazyku a v jazyku príslušnej národnostnej menšiny; v školách, v ktorých sa výchova a vzdelávanie uskutočňuje podľa § 12 ods. 6, sa vedú v oboch vyučovacích jazykoch alebo v štátnom jazyku a v cudzom jazyku.

(4) Doklady o získanom vzdelaní sa vydávajú na predpísaných tlačivách schválených ministerstvom školstva; v školách podľa § 109 na tlačivách schválených príslušným ústredným orgánom štátnej správy.

(5) Údaje na dokladoch o získanom vzdelaní sa musia zhodovať s údajmi o dieťati, žiakovi alebo poslucháčovi uvedenými v príslušnej pedagogickej dokumentácii. Za zhodu údajov a správnosť vyplnenia tlačív zodpovedá riaditeľ školy.

(6) Podpisy na dokladoch o získanom vzdelaní musia byť vlastnoručné.

(7) V dokladoch o získanom vzdelaní je zakázané opravovať údaje.

(8) Vysvedčenie z príslušného ročníka vzdelávacieho programu, po absolvovaní ktorého žiak získa stupeň vzdelania, obsahuje aj doložku s uvedením získaného stupňa vzdelania.

(9) K vysvedčeniu o záverečnej skúške, k vysvedčeniu o maturitnej skúške, k vysvedčeniu o záverečnej pomaturitnej skúške a k absolventskému diplomu vydá škola dodatok, ktorý obsahuje podrobnosti o absolvovanom vzdelávacom programe. Absolvent dostane dodatok k vysvedčeniu alebo k absolventskému diplomu súčasne s vysvedčením alebo diplomom.

(10) Doklady o získanom vzdelaní podľa odseku 2 sú verejné listiny.

Tretí oddiel

Povinná školská dochádzka a jej plnenie

§ 19 Komentár DS

Povinná školská dochádzka

(1) Nikoho nemožno oslobodiť od plnenia povinnej školskej dochádzky.

(2) Povinná školská dochádzka je desaťročná a trvá najviac do konca školského roka, v ktorom žiak dovŕši 16. rok veku, ak tento zákon neustanovuje inak.

(3) Povinná školská dochádzka začína začiatkom školského roka, ktorý nasleduje po dni, keď dieťa dovŕši šiesty rok veku a dosiahne školskú spôsobilosť, ak tento zákon neustanovuje inak.

(4) Ak zákonný zástupca dieťaťa požiada o to, aby bolo na plnenie povinnej školskej dochádzky výnimočne prijaté dieťa, ktoré nedovŕšilo šiesty rok veku, je povinný k žiadosti predložiť súhlasné vyjadrenie príslušného zariadenia výchovného poradenstva a prevencie, súhlasné vyjadrenie všeobecného lekára pre deti a dorast a doklad o získaní predprimárneho vzdelania.

(5) Žiakovi so zdravotným znevýhodnením, ktorý je oslobodený od povinnosti dochádzať do školy a jeho zdravotný stav mu neumožňuje vzdelávať sa, sa vzdelávanie neposkytuje do pominutia dôvodov, a to na základe písomného odporučenia všeobecného lekára pre deti a dorast a písomného odporučenia zariadenia výchovného poradenstva a prevencie.

§ 20 Komentár DS

Plnenie povinnej školskej dochádzky

(1) Povinná školská dochádzka sa plní v základných školách, v stredných školách a v školách pre žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami podľa tohto zákona, ak tento zákon neustanovuje inak.

(2) Zákonný zástupca dieťaťa je povinný prihlásiť dieťa na plnenie povinnej školskej dochádzky v základnej škole (ďalej len "zápis"). Zápis sa koná od 1. apríla do 30. apríla, ktorý predchádza začiatku školského roka, v ktorom má dieťa začať plniť povinnú školskú dochádzku.

(3) Miesto a čas zápisu podľa odseku 2 určí

a) obec všeobecne záväzným nariadením, ²⁰⁾

b) orgán miestnej štátnej správy v školstve, ²¹⁾

c) zriaďovateľ cirkevnej školy,

d) zriaďovateľ súkromnej školy.

(4) Základná škola vyžaduje pri zápise dieťaťa na plnenie povinnej školskej dochádzky osobné údaje podľa § 11 ods. 6 písm. a) prvého až šiesteho bodu a písm. b). Zákonný zástupca môže základnej škole poskytnúť tieto osobné údaje pred zápisom dieťaťa na plnenie povinnej školskej dochádzky prostredníctvom elektronického podania doručeného do elektronickej schránky základnej školy^21a) alebo prostredníctvom elektronického dokumentu, ktorý je autorizovaný kvalifikovaným elektronickým podpisom.^9a)

(5) Žiak plní povinnú školskú dochádzku v základnej škole v školskom obvode, ²²⁾ v ktorom má trvalý pobyt (ďalej len "spádová škola"), ak zákonný zástupca pre svoje dieťa nevyberie inú základnú školu. Žiak môže plniť povinnú školskú dochádzku v inej ako spádovej škole, ak ho riaditeľ tejto školy prijme na základné vzdelávanie.

(6) Riaditeľ spádovej školy je povinný prednostne prijať na plnenie povinnej školskej dochádzky žiakov, ktorí majú miesto trvalého pobytu v školskom obvode spádovej školy, a žiakov umiestnených v školskom zariadení alebo v inom zariadení na základe rozhodnutia súdu, ²³⁾ ktorého sídlo sa nachádza v školskom obvode tejto spádovej školy, a to až do výšky maximálneho počtu žiakov v triede príslušného ročníka. Ak je počet žiakov vo veku plnenia povinnej školskej dochádzky, ktorí ju majú plniť v spádovej škole, vyšší, ako sú kapacitné možnosti spádovej školy, postupuje zriaďovateľ podľa osobitného predpisu. ²⁴⁾

(7) Žiak umiestnený v školskom zariadení alebo v inom zariadení na základe rozhodnutia súdu alebo na žiadosť jeho zákonného zástupcu, plní povinnú školskú dochádzku v škole zriadenej pri tomto zariadení, ak je zriadená.

(8) Žiak podľa odseku 7 môže so súhlasom riaditeľa školského zariadenia alebo zariadenia, v ktorom sa vykonáva rozhodnutie súdu, plniť povinnú školskú dochádzku aj v inej škole podľa tohto zákona.

(9) Žiak, ktorý nemá trvalé bydlisko, plní povinnú školskú dochádzku v spádovej škole, ktorú určí orgán miestnej štátnej správy v školstve.

§ 21 Komentár DS

Plnenie povinnej školskej dochádzky v strednej škole

(1) Žiak, ktorý bol v priebehu plnenia povinnej školskej dochádzky prijatý do strednej školy alebo do školy podľa § 94, pokračuje v plnení povinnej školskej dochádzky až do jej skončenia v tejto škole, ak tento zákon neustanovuje inak.

(2) Žiaka, ktorý plní povinnú školskú dochádzku v strednej škole podľa odseku 1, možno podľa § 36 ods. 1 preradiť ²⁵⁾ do príslušného ročníka spádovej základnej školy alebo do základnej školy, ktorú si zvolil zákonný zástupca.

(3) Žiaka podľa odseku 2 možno preradiť do inej než spádovej základnej školy len s písomným súhlasom riaditeľa školy, do ktorej má byť žiak preradený.

§ 22 Komentár DS

Skončenie plnenia povinnej školskej dochádzky

(1) Žiak skončil plnenie povinnej školskej dochádzky, ak od začiatku plnenia povinnej školskej dochádzky absolvoval desať rokov vzdelávania v školách podľa tohto zákona alebo dňom 31. augusta príslušného školského roka, v ktorom žiak dovŕšil 16. rok veku.

(2) Žiakovi ôsmeho ročníka vzdelávacieho programu základnej školy, ktorý dovŕšil 16 rokov veku, riaditeľ školy umožní ukončiť deviaty ročník a získať nižšie stredné vzdelanie, ak je predpoklad úspešného ukončenia najneskôr do konca školského roka, v ktorom žiak dovŕši 17. rok jeho veku.

(3) Žiakovi s ťažkým zdravotným postihnutím ²⁶⁾ môže riaditeľ školy umožniť vzdelávanie v základnej škole až do konca školského roka, v ktorom žiak dovŕši 18. rok veku.

Štvrtý oddiel

Osobitný spôsob plnenia školskej dochádzky

§ 23 Komentár DS

Formy osobitného spôsobu plnenia školskej dochádzky

Formy osobitného spôsobu plnenia školskej dochádzky sú

a) individuálne vzdelávanie, ktoré sa uskutočňuje bez pravidelnej účasti na vzdelávaní v škole podľa tohto zákona (ďalej len "individuálne vzdelávanie"),

b) vzdelávanie v školách mimo územia Slovenskej republiky,

c) vzdelávanie v školách zriadených iným štátom na území Slovenskej republiky so súhlasom zastupiteľského úradu iného štátu, ak zastupiteľský úrad iného štátu oznámil ministerstvu školstva, že vydal súhlas na zriadenie školy, ktorá sa nevedie v sieti škôl a školských zariadení podľa osobitného predpisu, ⁸⁾

d) vzdelávanie v školách, v ktorých sa uskutočňuje výchova a vzdelávanie podľa medzinárodných programov na základe poverenia ministerstva školstva,

e) individuálne vzdelávanie v zahraničí pre žiakov základnej školy,

f) podľa individuálneho učebného plánu,

g) vzdelávanie v Európskych školách.^26a)

§ 24 Komentár

Individuálne vzdelávanie

(1) O povolení individuálneho vzdelávania rozhoduje riaditeľ školy, do ktorej bol žiak prijatý (ďalej len "kmeňová škola"), na základe písomnej žiadosti zákonného zástupcu maloletého žiaka alebo na základe písomnej žiadosti plnoletého žiaka.

(2) O povolení individuálneho vzdelávania rozhoduje riaditeľ školy v rámci rozhodovania o oslobodení žiaka od povinnosti dochádzať do školy podľa osobitného predpisu. ²⁷⁾ O povolení individuálneho vzdelávania žiaka, ktorý sa pripravuje v systéme duálneho vzdelávania, rozhoduje riaditeľ školy po súhlase zamestnávateľa, u ktorého sa tento žiak pripravuje. Individuálne vzdelávanie sa povoľuje

a) žiakovi školy, ktorému jeho zdravotný stav neumožňuje účasť na vzdelávaní v škole,

b) žiakovi prvého stupňa základnej školy,

c) žiakovi, ktorý bol vzatý do väzby alebo je vo výkone trestu odňatia slobody, ktorému nemožno zabezpečiť účasť na vzdelávaní v škole dlhšie ako dva mesiace.

(3) K žiadosti o povolenie individuálneho vzdelávania podľa odseku 2 písm. a) zákonný zástupca alebo plnoletý žiak priloží vyjadrenie všeobecného lekára pre deti a dorast. Vzdelávanie žiaka zabezpečuje škola, ktorá rozhodla o povolení individuálneho vzdelávania, a to v rozsahu najmenej dve hodiny týždenne.

(4) Vzdelávanie žiaka, ktorému bolo povolené individuálne vzdelávanie podľa odseku 2 písm. b), zabezpečuje zákonný zástupca žiaka osobou, ktorá spĺňa kvalifikačné predpoklady vysokoškolského vzdelania druhého stupňa ustanovené pre učiteľov I. stupňa základnej školy.

(5) Žiadosť zákonného zástupcu o povolenie individuálneho vzdelávania podľa odseku 2 písm. b) obsahuje

a) meno, priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo a miesto trvalého pobytu žiaka,

b) ročník, prípadne polrok a obdobie, na ktoré sa má individuálne vzdelávanie povoliť,

c) dôvody na povolenie individuálneho vzdelávania,

d) individuálny vzdelávací program, ktorého princípy a ciele vzdelávania musia byť v súlade s princípmi a cieľmi výchovy a vzdelávania podľa tohto zákona,

e) popis priestorového a materiálno-technického zabezpečenia a podmienok ochrany zdravia individuálne vzdelávaného žiaka,

f) meno a priezvisko fyzickej osoby, ktorá bude uskutočňovať individuálne vzdelávanie žiaka, ktorému má byť povolené individuálne vzdelávanie, a jej doklady o splnení kvalifikačných predpokladov,

g) zoznam učebníc a učebných textov, ktoré budú pri individuálnom vzdelávaní žiaka používané,

h) ďalšie skutočnosti, ktoré majú vplyv na individuálne vzdelávanie žiaka.

(6) Žiak, ktorému bolo povolené individuálne vzdelávanie, koná komisionálne skúšky v kmeňovej škole. Komisionálne skúšky vykoná z príslušného učiva každého povinného predmetu za každý polrok. Na základe výsledkov komisionálnej skúšky vydá škola vysvedčenie, ak tento zákon neustanovuje inak.

(7) Pri rozhodovaní o komisionálnej skúške podľa odseku 6 riaditeľ školy zohľadňuje zdravotný stav žiaka.

(8) Žiak, ktorému bolo povolené individuálne vzdelávanie podľa odseku 2 písm. a) na základe odporúčania všeobecného lekára pre deti a dorast z dôvodu zdravotného znevýhodnenia, nevykonáva komisionálnu skúšku. Pedagogický zamestnanec, ktorý zabezpečuje vzdelávanie žiaka, polročne predkladá riaditeľovi školy písomnú správu o postupe a výsledkoch výchovno-vzdelávacej činnosti so žiakom, na základe ktorej po prerokovaní v pedagogickej rade školy sa vykoná hodnotenie a klasifikácia prospechu žiaka.

(9) Na konanie komisionálnych skúšok podľa odseku 6 sa vzťahujú ustanovenia § 57.

(10) Kontrolu úrovne kvality výchovy a vzdelávania pri individuálnom vzdelávaní vykonáva Štátna školská inšpekcia podľa osobitného predpisu. ⁷⁾ Kontrolu odborno-pedagogického a materiálno-technického zabezpečenia výchovy a vzdelávania a ochrany zdravia žiaka vykonáva kmeňová škola. Z tohto dôvodu je zákonný zástupca povinný umožniť vstup a vykonanie kontroly poverenému školskému inšpektorovi a poverenému zamestnancovi kmeňovej školy.

(11) Povolenie individuálneho vzdelávania žiaka riaditeľ školy zruší

a) na základe žiadosti zákonného zástupcu žiaka alebo plnoletého žiaka,

b) ak zákonný zástupca žiaka neplní podmienky individuálneho vzdelávania podľa tohto zákona,

c) ak žiak na konci hodnotiaceho obdobia neprospel,

d) na návrh hlavného školského inšpektora,

e) na základe odôvodneného návrhu zamestnávateľa, u ktorého sa žiak pripravuje v systéme duálneho vzdelávania.

(12) Riaditeľ školy rozhodne o zrušení povolenia individuálneho vzdelávania do 30 dní od začatia konania a zároveň zaradí žiaka do príslušného ročníka základnej školy. Odvolanie proti rozhodnutiu riaditeľa o zrušení povolenia individuálneho vzdelávania nemá odkladný účinok.

(13) O povolenie individuálneho vzdelávania žiaka podľa odseku 2 písm. c) môže požiadať aj príslušný ústav, v ktorom bol žiak umiestnený podľa osobitného predpisu. ²⁸⁾ Vzdelávanie žiaka zabezpečuje škola, ktorá rozhodla o povolení individuálneho vzdelávania, a to v rozsahu najmenej dve hodiny týždenne. Pre žiadosť príslušného ústavu sa ustanovenia odsekov 4 až 10 použijú primerane na základe písomnej dohody medzi riaditeľom školy a riaditeľom ústavu.

(14) Zákonný zástupca uhrádza fyzickej osobe, ktorá uskutočňuje individuálne vzdelávanie žiaka podľa odseku 2 písm. b), finančnú odmenu.

§ 25 Komentár

(1) O povolení vzdelávania podľa § 23 písm. b), c) alebo e) rozhoduje riaditeľ kmeňovej školy na základe písomnej žiadosti zákonného zástupcu alebo plnoletého žiaka.

(2) V žiadosti zákonný zástupca alebo plnoletý žiak uvedie

a) meno, priezvisko a bydlisko žiaka,

b) rodné číslo žiaka,

c) adresu bydliska v zahraničí,

d) názov a adresu školy, ktorú bude žiak v zahraničí navštevovať, ak je vopred známa, alebo názov a adresu školy zriadenej iným štátom na území Slovenskej republiky, ktorú bude žiak navštevovať.

(3) Ak ide o vzdelávanie podľa § 23 písm. b), zákonný zástupca žiaka alebo plnoletý žiak do 30 dní po príchode žiaka do krajiny pobytu predloží riaditeľovi kmeňovej školy doklad s uvedením názvu a adresy školy, ktorý potvrdzuje, že žiak navštevuje príslušnú školu. Zákonný zástupca žiaka alebo plnoletý žiak predloží tento doklad vždy k 15. septembru príslušného školského roka, ak žiak pokračuje vo vzdelávaní podľa § 23 písm. b).

(4) Kmeňová škola poskytuje žiakovi na základe žiadosti zákonného zástupcu alebo plnoletého žiaka učebnice a pracovné zošity.

(5) Žiak, ktorý vykonáva osobitný spôsob plnenia školskej dochádzky podľa § 23 písm. b) a c), môže na základe žiadosti zákonného zástupcu žiaka alebo žiadosti plnoletého žiaka vykonať komisionálne skúšky. V žiadosti zákonný zástupca žiaka alebo plnoletý žiak uvedie ročníky, za ktoré sa majú komisionálne skúšky vykonať.

(6) Žiaci, ktorí vykonávajú osobitný spôsob školskej dochádzky podľa § 23 písm. e), vykonajú skúšku zo všetkých povinných vyučovacích predmetov učebného plánu príslušného ročníka kmeňovej školy okrem predmetov s prevahou výchovného zamerania za každý príslušný školský rok, najviac však za všetky ročníky po ukončení štvrtého ročníka základnej školy a deviateho ročníka základnej školy.

(7) Žiak môže zo závažných dôvodov, najmä sťaženej dostupnosti ku kmeňovej škole, vykonať skúšku aj na inej škole v Slovenskej republike, a to po dohode zákonného zástupcu žiaka alebo plnoletého žiaka s riaditeľom kmeňovej školy a riaditeľom školy, v ktorej sa má skúška vykonať.

(8) Žiak, ktorý vykonáva osobitný spôsob plnenia školskej dochádzky podľa § 23 písm. e) alebo žiak, ktorý požiadal o vykonanie komisionálnych skúšok podľa odseku 5, vykoná komisionálne skúšky. Termín, obsah a rozsah komisionálnych skúšok určí riaditeľ školy, v ktorej sa majú komisionálne skúšky vykonať, najneskôr 15 dní pred ich konaním. Na základe výsledkov komisionálnych skúšok vydá škola žiakovi vysvedčenie.

(9) Žiak, ktorý nepožiadal o vykonanie komisionálnych skúšok podľa odseku 5, vykoná komisionálne skúšky po ukončení osobitného spôsobu plnenia školskej dochádzky. Podľa výsledkov komisionálnych skúšok riaditeľ školy zaradí žiaka do príslušného ročníka.

(10) zrušený od 1.9.2015.

§ 26 Komentár DS

Individuálny učebný plán

(1) Vzdelávanie podľa individuálneho učebného plánu môže na žiadosť zákonného zástupcu žiaka alebo na základe žiadosti plnoletého žiaka povoliť riaditeľ školy. Vzdelávanie podľa individuálneho učebného plánu žiaka, ktorý sa pripravuje v systéme duálneho vzdelávania, môže riaditeľ školy povoliť po súhlase zamestnávateľa, u ktorého sa tento žiak pripravuje.

(2) Vzdelávanie podľa individuálneho učebného plánu môže riaditeľ školy povoliť žiakovi s nadaním alebo podľa závažných dôvodov, najmä tehotenstva a materstva. Individuálny učebný plán môže riaditeľ školy povoliť aj iným žiakom.

(3) Súčasne s povolením vzdelávania podľa individuálneho učebného plánu dohodne riaditeľ školy so zákonným zástupcom žiaka alebo s plnoletým žiakom podmienky a organizáciu vzdelávania podľa individuálneho učebného plánu, ktoré musia byť v súlade so schváleným školským vzdelávacím programom a sú záväzné pre obe strany.

(4) Individuálny učebný plán vypracuje škola v spolupráci s pedagogickými zamestnancami a odbornými zamestnancami. Individuálny učebný plán schvaľuje riaditeľ školy.

(5) O povolenie vzdelávania podľa individuálneho učebného plánu môže požiadať aj príslušný ústav, v ktorom bol žiak umiestnený podľa osobitného predpisu. ²⁸⁾ Pri žiadosti príslušného ústavu sa ustanovenia odsekov 3 a 4 použijú primerane na základe písomnej dohody medzi riaditeľom školy a riaditeľom ústavu.

TRETIA ČASŤ

SÚSTAVA ŠKÔL

§ 27 Komentár DS

(1) Školy zaradené do siete škôl a školských zariadení podľa osobitného predpisu, ²⁾ ktoré zabezpečujú výchovu a vzdelávanie podľa tohto zákona prostredníctvom vzdelávacích programov odborov vzdelávania poskytujúcich na seba nadväzujúce stupne vzdelania, tvoria sústavu škôl.

(2) Sústavu škôl tvoria tieto druhy škôl:

a) materská škola,

b) základná škola,

c) gymnázium,

d) stredná odborná škola,

e) stredná športová škola,

f) škola umeleckého priemyslu,

g) konzervatórium,

h) školy pre deti a žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami,

i) základná umelecká škola,

j) jazyková škola.

(3) Vzdelávanie v školách podľa odseku 2 písm. b) až h) sa považuje za sústavnú prípravu na povolanie okrem škôl podľa § 95 ods. 1 písm. a) a § 104 ods. 1 písm. a).

(4) Školy sa môžu spájať splynutím do jednej právnickej osoby, ktorou je základná škola s materskou školou.

(5) Druhy škôl podľa odseku 2 písm. b) až d) a g) až i) sa členia na typy. Typ školy bližšie určuje, na aký odbor vzdelávania je škola zameraná, organizáciu školy alebo akým deťom alebo žiakom vzdelávanie zabezpečuje.

(6) Školy podľa odseku 2 písm. b) až i) sú právnickými osobami, v právnych vzťahoch vystupujú vo svojom mene, ak tento zákon neustanovuje inak. Školy podľa odseku 2 písm. a), j) a základná škola, ktorá nemá všetky ročníky, sú právnickými osobami, ak tak určí ich zriaďovateľ.

Prvý oddiel

Materská škola

§ 28 Komentár DS

(1) Materská škola podporuje osobnostný rozvoj detí v oblasti sociálno-emocionálnej, intelektuálnej, telesnej, morálnej, estetickej, rozvíja schopnosti a zručnosti, utvára predpoklady na ďalšie vzdelávanie. Pripravuje na život v spoločnosti v súlade s individuálnymi a vekovými osobitosťami detí.

(2) Materská škola sa zriaďuje spravidla pri počte desať detí. Výchova a vzdelávanie v materskej škole sa uskutočňuje podľa školského vzdelávacieho programu. Materská škola z hľadiska organizácie výchovy a vzdelávania poskytuje

a) poldennú výchovu a vzdelávanie alebo

b) celodennú výchovu a vzdelávanie.

(3) Vzdelávanie v materských školách sa uskutočňuje za čiastočnú úhradu okrem materských škôl pri zdravotníckych zariadeniach.

(4) Za pobyt dieťaťa v materskej škole zriadenej orgánom miestnej štátnej správy v školstve prispieva zákonný zástupca na čiastočnú úhradu výdavkov materskej školy mesačne na jedno dieťa najviac sumou neprevyšujúcou 7,5% sumy životného minima pre jedno nezaopatrené dieťa podľa osobitného predpisu. ²⁹⁾ Výšku príspevku zákonného zástupcu na čiastočnú úhradu určí riaditeľ školy. ³⁰⁾ Tento príspevok sa uhrádza vopred do 10. dňa v kalendárnom mesiaci.

(5) Výšku mesačného príspevku zákonného zástupcu na čiastočnú úhradu výdavkov materskej školy zriadenej obcou určí obec všeobecne záväzným nariadením;³¹⁾ tento príspevok sa určuje jednotnou sumou pre všetky deti prijaté do materskej školy. Mesačný príspevok sa uhrádza vopred do desiateho dňa v kalendárnom mesiaci.

(6) Príspevok v materskej škole sa neuhrádza za dieťa,

a) pre ktoré je predprimárne vzdelávanie povinné,

b) ak zákonný zástupca dieťaťa predloží riaditeľovi materskej školy doklad o tom, že je poberateľom dávky v hmotnej núdzi a príspevkov k dávke v hmotnej núdzi, ³²⁾

c) ktoré je umiestnené v zariadení na základe rozhodnutia súdu.

(7) Príspevok v materskej škole na základe rozhodnutia zriaďovateľa sa neuhrádza za dieťa,

a) ktoré má prerušenú dochádzku do materskej školy na viac ako 30 po sebe nasledujúcich kalendárnych dní z dôvodu choroby alebo rodinných dôvodov preukázateľným spôsobom,

b) ktoré nedochádzalo do materskej školy v čase školských prázdnin alebo bola prerušená prevádzka materskej školy zapríčinená zriaďovateľom alebo inými závažnými dôvodmi; v týchto prípadoch uhrádza zákonný zástupca pomernú časť určeného príspevku.

(8) Deti, pre ktoré je predprimárne vzdelávanie povinné, sa spravidla zaraďujú do samostatnej triedy. Deti so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami sa zaraďujú do tried spolu s ostatnými deťmi alebo do samostatných tried pre deti so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami. Do samostatnej triedy pre deti so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami nemožno zaradiť dieťa výlučne z dôvodu, že pochádza zo sociálne znevýhodneného prostredia; ak samostatnú triedu tvoria len deti zo sociálne znevýhodneného prostredia, v triede môže byť najviac 16 detí. Samostatné triedy možno vytvárať aj pre deti, ktoré sa učia cudzí jazyk; najvyšší počet detí v takejto triede je 12. Individuálnu logopedickú činnosť zabezpečuje v materskej škole logopéd, ktorý je zamestnancom zariadenia výchovného poradenstva a prevencie.

(9) Najvyšší počet detí v triede materskej školy je

a) 18 v triede pre deti vo veku dva roky až tri roky,

b) 20 v triede pre deti vo veku tri roky až štyri roky,

c) 21 v triede pre deti vo veku štyri roky až päť rokov,

d) 22 v triede pre deti vo veku päť rokov až šesť rokov,

e) 21 v triede pre deti vo veku dva roky až šesť rokov.

(10) Ak sú splnené požiadavky podľa osobitného predpisu, ^32a) najvyšší počet detí v triede podľa odseku 9 sa môže zvýšiť o tri deti z dôvodu

a) zmeny trvalého pobytu dieťaťa,

b) zaradenia dieťaťa len na adaptačný pobyt alebo len na diagnostický pobyt v materskej škole,

c) pokračovania plnenia povinného predprimárneho vzdelávania v materskej škole alebo

d) zvýšeného záujmu zákonných zástupcov detí o výchovu a vzdelávanie v materskej škole.

(11) Pri určovaní počtu detí v triede podľa odseku 10 sa môže zohľadniť počet detí v triede mladších ako tri roky.

(12) O zaradení dieťaťa so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami rozhodne riaditeľ na základe odporúčania všeobecného lekára pre deti a dorast a školského zariadenia výchovného poradenstva a prevencie a informovaného súhlasu zákonného zástupcu. Počet detí v triede môže byť znížený najviac o dve za každé dieťa so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami. Maximálny počet zaradených detí so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami v jednej triede sú dve.

(13) Ak riaditeľ materskej školy alebo príslušné školské zariadenie výchovného poradenstva a prevencie zistí, že vzdelávanie začleneného dieťaťa nie je na prospech začlenenému dieťaťu alebo deťom, ktoré sú účastníkmi výchovy a vzdelávania, navrhne po písomnom súhlase zriaďovateľa materskej školy a písomnom súhlase príslušného zariadenia výchovného poradenstva a prevencie zákonnému zástupcovi iný spôsob vzdelávania dieťaťa. Ak zákonný zástupca nesúhlasí so zmenou spôsobu vzdelávania svojho dieťaťa, o jeho ďalšom vzdelávaní rozhodne súd.

(14) V materskej škole môže pôsobiť aj asistent učiteľa.

(15) Predprimárne vzdelávanie v materskej škole sa môže uskutočňovať so súhlasom riaditeľa aj s priamou účasťou zákonných zástupcov alebo nimi splnomocnenej osoby na výchove a vzdelávaní.

(16) Materská škola môže organizovať pobyty detí v škole v prírode, výlety, exkurzie, saunovanie, športový výcvik a ďalšie aktivity len s informovaným súhlasom zákonného zástupcu dieťaťa a po dohode so zriaďovateľom.

(17) Riaditeľ materskej školy určuje zaradenie dieťaťa do triedy.

(18) Ministerstvo školstva ustanoví všeobecne záväzným právnym predpisom ďalšie spôsoby organizácie a zabezpečovania výchovno-vzdelávacej činnosti v materskej škole.

§ 28a

(1) Pre dieťa, ktoré dosiahlo päť rokov veku do 31. augusta, ktorý predchádza začiatku školského roka, od ktorého bude dieťa plniť povinnú školskú dochádzku v základnej škole, je predprimárne vzdelávanie povinné.

(2) Povinné predprimárne vzdelávanie v materskej škole trvá jeden školský rok, ak odsek 3 neustanovuje inak.

(3) Ak dieťa po dovŕšení šiesteho roka veku nedosiahlo školskú spôsobilosť, riaditeľ materskej školy rozhodne¹⁹⁾ o pokračovaní plnenia povinného predprimárneho vzdelávania v materskej škole na základe písomného súhlasu príslušného zariadenia výchovného poradenstva a prevencie, písomného súhlasu všeobecného lekára pre deti a dorast a s informovaným súhlasom zákonného zástupcu alebo zástupcu zariadenia.

(4) Ak dieťa ani po pokračovaní plnenia povinného predprimárneho vzdelávania v materskej škole nedosiahlo školskú spôsobilosť, začne najneskôr 1. septembra, ktorý nasleduje po dni, v ktorom dieťa dovŕšilo siedmy rok veku, plniť povinnú školskú dochádzku v základnej škole.

(5) Ak zákonný zástupca dieťaťa alebo zástupca zariadenia požiada, aby bolo na povinné predprimárne vzdelávanie v materskej škole prijaté dieťa, ktoré nedovŕšilo piaty rok veku do 31. augusta, je povinný k žiadosti predložiť súhlasné vyjadrenie príslušného zariadenia výchovného poradenstva a prevencie a súhlasné vyjadrenie všeobecného lekára pre deti a dorast.

(6) Dieťaťu so zdravotným znevýhodnením, ktoré je oslobodené od povinnosti dochádzať do materskej školy a jeho zdravotný stav mu neumožňuje vzdelávať sa, sa na základe písomného súhlasu všeobecného lekára pre deti a dorast a písomného súhlasu zariadenia výchovného poradenstva a prevencie neposkytuje vzdelávanie do pominutia dôvodov, pre ktoré došlo k oslobodeniu od povinnosti dochádzať do materskej školy.

§ 28b

(1) O povolenie individuálneho vzdelávania dieťaťa môže zákonný zástupca dieťaťa alebo zástupca zariadenia písomne požiadať riaditeľa materskej školy, do ktorej bolo dieťa prijaté na povinné predprimárne vzdelávanie (ďalej len "kmeňová materská škola").

(2) O povolení individuálneho vzdelávania rozhoduje riaditeľ kmeňovej materskej školy v rámci rozhodovania o oslobodení dieťaťa od povinnosti dochádzať do školy podľa osobitného predpisu.^32aa) Individuálne vzdelávanie v kmeňovej materskej škole sa povoľuje dieťaťu, pre ktoré je predprimárne vzdelávanie povinné a

a) jeho zdravotný stav mu neumožňuje účasť na povinnom predprimárnom vzdelávaní v kmeňovej materskej škole alebo

b) jeho zákonný zástupca alebo zástupca zariadenia o to požiada.

(3) Ak zákonný zástupca dieťaťa alebo zástupca zariadenia požiada o povolenie individuálneho vzdelávania podľa odseku 2 písm. a), prílohou k žiadosti je písomný súhlas všeobecného lekára pre deti a dorast; predprimárne vzdelávanie dieťaťa, ktorému bolo povolené individuálne vzdelávanie, zabezpečuje kmeňová materská škola, ktorej riaditeľ rozhodol o povolení individuálneho vzdelávania, v rozsahu najmenej dve hodiny týždenne.

(4) Výdavky spojené s individuálnym vzdelávaním podľa odseku 2 písm. b) znáša zákonný zástupca alebo zástupca zariadenia. Predprimárne vzdelávanie dieťaťa, ktorému bolo povolené individuálne vzdelávanie podľa odseku 2 písm. b), zabezpečuje zákonný zástupca dieťaťa alebo zástupca zariadenia prostredníctvom

a) osoby, ktorá má ukončené najmenej úplné stredné všeobecné vzdelanie alebo úplné stredné odborné vzdelanie, alebo

b) zariadenia podľa osobitného predpisu.^32ab)

(5) Žiadosť zákonného zástupcu alebo zástupcu zariadenia o povolenie individuálneho vzdelávania podľa odseku 2 písm. b) obsahuje

a) meno, priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo a miesto trvalého pobytu dieťaťa,

b) obdobie, na ktoré sa má individuálne vzdelávanie povoliť,

c) dôvody na povolenie individuálneho vzdelávania,

d) individuálny program vzdelávania vypracovaný v spolupráci s kmeňovou materskou školou, ktorý tvorí obsah individuálneho vzdelávania dieťaťa,

e) meno a priezvisko fyzickej osoby, ktorá bude uskutočňovať individuálne vzdelávanie dieťaťa, ktorému má byť povolené individuálne vzdelávanie, a doklady o splnení kvalifikačných predpokladov podľa odseku 4 písm. a); ak sa individuálne vzdelávanie zabezpečuje v zariadení podľa odseku 4 písm. b), názov, sídlo a identifikačné číslo organizácie tohto zariadenia,

f) ďalšie skutočnosti, ktoré majú vplyv na individuálne vzdelávanie dieťaťa.

(6) Zákonný zástupca dieťaťa alebo zástupca zariadenia je povinný v termíne určenom kmeňovou materskou školou zabezpečiť absolvovanie overenia osobnostného rozvoja dieťaťa, ktoré má povolené individuálne vzdelávanie podľa odseku 2 písm. b). Overenie uskutočňuje kmeňová materská škola v priebehu februára príslušného školského roka, v ktorom dieťa plní povinné predprimárne vzdelávanie.

(7) Dieťa, ktorému bolo povolené individuálne vzdelávanie podľa odseku 2 písm. a), neabsolvuje overovanie osobnostného rozvoja dieťaťa. Pedagogický zamestnanec, ktorý zabezpečuje individuálne vzdelávanie dieťaťa, na konci polroka príslušného školského roka predloží riaditeľovi kmeňovej materskej školy písomnú správu o individuálnom vzdelávaní dieťaťa.

(8) Povolenie individuálneho vzdelávania dieťaťa podľa odseku 2 písm. b) riaditeľ kmeňovej materskej školy zruší

a) na žiadosť zákonného zástupcu dieťaťa alebo zástupcu zariadenia,

b) ak zákonný zástupca dieťaťa alebo zástupca zariadenia nezabezpečí absolvovanie overenia osobnostného rozvoja dieťaťa podľa odseku 6,

c) ak dieťa na konci hodnotiaceho obdobia nedosiahlo očakávaný pokrok alebo

d) na návrh hlavného školského inšpektora.

(9) Riaditeľ kmeňovej materskej školy rozhodne o zrušení povolenia individuálneho vzdelávania do 30 dní od začatia konania a zároveň zaradí dieťa do príslušnej triedy kmeňovej materskej školy. Odvolanie proti rozhodnutiu o zrušení povolenia individuálneho vzdelávania nemá odkladný účinok.

(10) Po ukončení individuálneho vzdelávania podľa odseku 8 dieťa nemožno opätovne individuálne vzdelávať podľa odseku 2 písm. b).

Druhý oddiel

Základná škola

§ 29 Komentár DS

(1) Základná škola v súlade s princípmi a cieľmi výchovy a vzdelávania tohto zákona podporuje rozvoj osobnosti žiaka vychádzajúc zo zásad humanizmu, rovnakého zaobchádzania, tolerancie, demokracie a vlastenectva, a to po stránke rozumovej, mravnej, etickej, estetickej, pracovnej a telesnej. Poskytuje žiakovi základné poznatky, zručnosti a schopnosti v oblasti jazykovej, prírodovednej, spoločenskovednej, umeleckej, športovej, zdravotnej, dopravnej a ďalšie poznatky a zručnosti potrebné na jeho orientáciu v živote a v spoločnosti a na jeho ďalšiu výchovu a vzdelávanie.

(2) Základná škola zabezpečuje výchovu a vzdelávanie prostredníctvom vzdelávacích programov, ktoré poskytujú základné vzdelanie podľa § 16 ods. 3.

(3) Základné školy sa členia na tieto typy:

a) základnú školu so všetkými ročníkmi (ďalej len "plnoorganizovaná základná škola"),

b) základnú školu, ktorá nemá všetky ročníky (ďalej len "neplnoorganizovaná základná škola").

(4) Základná škola má spravidla deväť ročníkov. Člení sa na prvý a druhý stupeň, v ktorých sa vzdelávanie realizuje samostatnými na seba nadväzujúcimi vzdelávacími programami. Prvý stupeň základnej školy tvorí spravidla prvý až štvrtý ročník. Druhý stupeň základnej školy tvorí piaty až deviaty ročník.

(5) Najvyšší počet žiakov v triede základnej školy je

a) 24 žiakov v triede, v ktorej sú žiaci viacerých ročníkov prvého stupňa základnej školy,

b) 22 žiakov v triede prvého ročníka,

c) 25 žiakov v triede druhého až štvrtého ročníka,

d) 29 žiakov v triede piateho až deviateho ročníka.

(6) Triedu podľa charakteru vzdelávacieho programu možno deliť na skupiny.

(7) Najnižší počet žiakov v triede základnej školy je

a) 12 žiakov v triede, v ktorej sú žiaci viacerých ročníkov prvého stupňa základnej školy,

b) 11 žiakov v triede prvého ročníka,

c) 13 žiakov v triede druhého až štvrtého ročníka,

d) 15 žiakov v triede piateho až deviateho ročníka.

(8) V škole možno po súhlase zriaďovateľa zriadiť triedu pre žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami.

(9) Do triedy základnej školy možno začleniť žiaka so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami. Ak riaditeľ školy alebo príslušné zariadenie výchovného poradenstva a prevencie zistí, že vzdelávanie nie je na prospech začlenenému žiakovi alebo žiakom, ktorí sú účastníkmi výchovy a vzdelávania, navrhne po písomnom súhlase orgánu miestnej štátnej správy v školstve a príslušného zariadenia výchovného poradenstva a prevencie zákonnému zástupcovi iný spôsob vzdelávania dieťaťa. Príslušný orgán miestnej štátnej správy v školstve uhradí zo štátneho rozpočtu zákonnému zástupcovi dieťaťa cestovné náklady vo výške ceny hromadnej dopravy na jeho dopravu do a zo školy, do ktorej bol žiak po zmene zaradený. Ak zákonný zástupca nesúhlasí so zmenou spôsobu vzdelávania svojho dieťaťa, o jeho ďalšom vzdelávaní rozhodne súd.

(10) V základnej škole možno so súhlasom zriaďovateľa zriadiť špecializovanú triedu. V špecializovanej triede sa vzdelávajú žiaci, ktorí nemajú predpoklad úspešne zvládnuť obsah vzdelávania príslušného ročníka, na účely kompenzácie chýbajúceho obsahu vzdelávania. Žiaka do špecializovanej triedy zaraďuje riaditeľ školy na návrh triedneho učiteľa po vyjadrení výchovného poradcu a s informovaným súhlasom zákonného zástupcu žiaka na nevyhnutne potrebný čas, najviac na jeden školský rok. Špecializovanú triedu možno zriadiť pre najmenej štyroch žiakov a najviac ôsmich žiakov z jedného ročníka alebo viacerých ročníkov. Ak je počet žiakov v špecializovanej triede nižší ako štyria žiaci, špecializovaná trieda sa zruší.

(11) V triede základnej školy pre žiakov vzatých do väzby alebo vo výkone trestu odňatia slobody je najviac päť žiakov.

(12) Ak sú splnené požiadavky podľa osobitného predpisu, ^32a) najvyšší počet žiakov v triede podľa odseku 5 sa môže zvýšiť o troch žiakov z dôvodu

a) zmeny trvalého pobytu žiaka,

b) opakovania ročníka žiakom,

c) prestupu žiaka z inej školy,

d) osobitného spôsobu plnenia školskej dochádzky žiaka podľa § 23 písm. a) až e),

e) preradenia žiaka do vyššieho ročníka bez absolvovania predchádzajúceho ročníka alebo

f) preradenia žiaka do základnej školy.

(13) Ak riaditeľ základnej školy povolil plniť povinnú školskú dochádzku mimo územia Slovenskej republiky, a preto je počet žiakov vzdelávaných v triede nižší ako počet žiakov v triede podľa odseku 5, riaditeľ základnej školy môže navýšiť počet vzdelávaných žiakov v triede o počet žiakov, ktorí plnia povinnú školskú dochádzku mimo územia Slovenskej republiky.

(14) Ak je na území obce zriadená základná škola, v ktorej sa výchova a vzdelávanie uskutočňuje v štátnom jazyku a súčasne v jazyku príslušnej národnostnej menšiny, alebo ak je na území obce zriadená základná škola, v ktorej sa výchova a vzdelávanie uskutočňuje v štátnom jazyku a súčasne základná škola, v ktorej sa výchova a vzdelávanie uskutočňuje v jazyku príslušnej národnostnej menšiny s rovnakým zriaďovateľom, počet žiakov v triede podľa odseku 7 sa môže znížiť o dvoch žiakov.

(15) Zriaďovateľ základnej školy môže určiť v osobitných prípadoch aj nižší počet žiakov v triede, ako je počet žiakov uvedený v odsekoch 7 a 14. Za osobitný prípad sa považuje

a) znížená dostupnosť žiakov do školy; za zníženú dostupnosť žiakov do školy sa považuje dĺžka dopravnej cesty vlakom alebo autobusom z miesta trvalého pobytu žiaka dlhšia ako 6 kilometrov,

b) vzdelávanie žiakov v jazyku národnostnej menšiny, ak v okruhu 6 kilometrov od miesta trvalého pobytu žiaka nie je žiadna iná základná škola s vyučovacím jazykom národnostnej menšiny,

c) vzdelávanie žiakov v štátnom jazyku, ak v okruhu 6 kilometrov od miesta trvalého pobytu žiaka nie je žiadna iná základná škola, v ktorej sa výchova a vzdelávanie uskutočňuje v štátnom jazyku,

d) vzdelávanie žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia, ak je z celkového počtu žiakov školy viac ako 80% žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia, alebo

e) ďalšie prípady hodné osobitného zreteľa.

(16) Ustanovenie odseku 7 písm. a) až c) sa nevzťahuje na triedy základných škôl zriadených len s ročníkmi prvého stupňa.

(17) Ustanovenie odseku 7 sa nevzťahuje na triedy základných škôl s vyučovacím jazykom národnostnej menšiny.

§ 30 Komentár

(1) Základnú školu len s ročníkmi prvého stupňa zriaďovateľ zriadi, ak je predpoklad, že sa do nej prihlási najmenej 30 detí, ktoré majú plniť povinnú školskú dochádzku v tejto základnej škole. Žiak, ktorý skončí posledný ročník takejto školy, pokračuje vo vzdelávaní v plnoorganizovanej základnej škole.

(2) Vzdelávanie v základnej škole na prvom stupni sa môže organizovať aj v triede, v ktorej sú žiaci viacerých ročníkov.

(3) Základnú školu s prvým až deviatym ročníkom zriaďovateľ zriadi, ak je predpoklad, že sa do nej prihlási najmenej 150 detí, ktoré majú plniť povinnú školskú dochádzku v tejto základnej škole.

(4) V osobitných prípadoch, najmä ak je najbližšia základná škola ťažko dostupná, môže zriaďovateľ základnú školu podľa odsekov 1 a 3 zriadiť aj pri nižšom počte detí.

(5) Pre fyzické osoby, ktoré nezískali nižšie stredné vzdelanie podľa § 16 ods. 3 písm. b), môže základná škola organizovať vzdelávanie na získanie tohto stupňa vzdelania, ktoré sa končí komisionálnou skúškou zo všetkých vyučovacích predmetov okrem vyučovacích predmetov s výchovným zameraním. Po úspešnom vykonaní komisionálnej skúšky vydá škola fyzickej osobe vysvedčenie s doložkou, na ktorej sa uvedie získaný stupeň vzdelania; pre fyzické osoby vo výkone väzby a výkone trestu odňatia slobody sa toto vzdelávanie organizuje v elokovaných pracoviskách základných škôl v ústavoch na výkon väzby a v ústavoch na výkon trestu odňatia slobody alebo sa zabezpečí individuálne vzdelávanie.

(6) V základnej škole môže pôsobiť aj asistent učiteľa.

(7) Základná škola môže organizovať výlety, exkurzie, jazykové kurzy, športový výcvik, pobyty žiakov v škole v prírode a ďalšie aktivity po informovanom súhlase a dohode so zákonným zástupcom žiaka.

(8) Ministerstvo školstva ustanoví všeobecne záväzným právnym predpisom organizáciu základnej školy, plnenie povinnej školskej dochádzky vrátane jej plnenia mimo územia Slovenskej republiky, organizáciu a zabezpečovanie výchovno-vzdelávacej činnosti v základnej škole vrátane integrácie žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami a mimo nej, pravidlá hodnotenia a klasifikáciu a pravidlá o bezpečnosti a ochrane zdravia žiakov.

§ 31 Komentár DS

(1) V priebehu plnenia povinnej školskej dochádzky v základnej škole môže žiak základnej školy na základe písomnej žiadosti zákonného zástupcu prestúpiť do inej základnej školy. O prestupe žiaka rozhoduje v rámci rozhodovania o prijatí ³⁴⁾ riaditeľ základnej školy, do ktorej sa žiak hlási.

(2) Ak riaditeľ základnej školy prijme žiaka podľa odseku 1, je povinný bez zbytočného odkladu zaslať kópiu rozhodnutia o jeho prijatí riaditeľovi základnej školy, z ktorej žiak prestupuje; obdobne postupuje riaditeľ ústavu na výkon väzby a ústavu na výkon trestu odňatia slobody, do ktorého bol prijatý žiak, ktorý má plniť povinnú školskú dochádzku. Riaditeľ základnej školy, z ktorej žiak prestupuje, je povinný do piatich pracovných dní od doručenia kópie rozhodnutia, zaslať riaditeľovi základnej školy, do ktorej bol žiak prijatý, kópiu dokumentácie žiaka a túto zmenu nahlási do Centrálneho registra detí, žiakov a poslucháčov podľa § 157 (ďalej len "centrálny register"); ak ide o žiaka, ktorý bol vzatý do výkonu väzby alebo do výkonu trestu odňatia slobody, zasiela sa dokumentácia riaditeľovi ústavu na výkon väzby alebo ústavu na výkon trestu odňatia slobody.

(3) Riaditeľ základnej školy môže na základe návrhu triedneho učiteľa a žiadosti zákonného zástupcu žiaka alebo s jeho informovaným súhlasom a na základe odporučenia príslušného zariadenia výchovného poradenstva a prevencie preradiť žiaka zo školského vzdelávacieho programu, ktorý plní príslušná škola, do školského vzdelávacieho programu zodpovedajúcemu jeho špeciálnym výchovno-vzdelávacím potrebám.

(4) Na základe žiadosti zákonného zástupcu žiaka a odporučenia praktického lekára pre deti a dorast môže riaditeľ základnej školy zo zdravotných dôvodov alebo z iných závažných dôvodov rozhodnúť o oslobodení alebo čiastočnom oslobodení žiaka od vyučovania niektorého predmetu, a to na celý školský rok alebo jeho časť; v rozhodnutí určí náhradný spôsob vzdelávania žiaka v čase vyučovania tohto predmetu. Ak je vyučovací predmet zaradený ako prvá alebo posledná vyučovacia hodina dňa, môže byť žiak so súhlasom zákonného zástupcu uvoľnený z výchovy a vzdelávania bez náhrady.

Tretí oddiel

Stredné školy

§ 32 Komentár DS

Stredné školy sú:

a) gymnázium,

b) stredná odborná škola,

c) stredná športová škola,

d) škola umeleckého priemyslu,

e) konzervatórium.

§ 33 Komentár

(1) V strednej škole sa zriaďujú triedy denného štúdia s počtom žiakov najviac 31.

(2) Ak sú splnené požiadavky podľa osobitného predpisu, ^32a) najvyšší počet žiakov v triede podľa odseku 1 sa môže zvýšiť o troch žiakov z dôvodu

a) zmeny trvalého pobytu žiaka,

b) opakovania ročníka žiakom,

c) pokračovania štúdia žiaka po prerušení štúdia,

d) prestupu žiaka z inej školy,

e) osobitného spôsobu plnenia školskej dochádzky žiaka podľa § 23 písm. a) až e),

f) prijatia žiaka do vyššieho ročníka,

g) preradenia žiaka do vyššieho ročníka bez absolvovania predchádzajúceho ročníka alebo

h) zmeny študijného odboru alebo učebného odboru žiakom.

(3) Stredná škola môže pre osoby vykonávajúce trest odňatia slobody a osoby vo výkone väzby organizovať vzdelávanie v elokovanom pracovisku strednej školy alebo individuálne vzdelávanie v ústavoch na výkon väzby a v ústavoch na výkon trestu; to neplatí pre zdravotnícke odbory vzdelania.

(4) V priebehu štúdia na strednej škole sa umožňuje žiakom

a) prerušenie štúdia,

b) zmena študijného alebo učebného odboru,

c) prestup na inú strednú školu,

d) preradenie do základnej školy,

e) opakovanie ročníka,

f) postup do vyššieho ročníka,

g) zanechanie štúdia,

h) štúdium podľa individuálneho učebného plánu,

i) štúdium na zahraničnej škole obdobného typu.

(5) Riaditeľ strednej školy môže po posúdení učebných plánov a po prerokovaní v pedagogickej rade povoliť žiakovi absolvovať časť štúdia na obdobnej škole v zahraničí; ak sa žiak pripravuje v systéme duálneho vzdelávania, po súhlase zamestnávateľa, u ktorého sa tento žiak pripravuje.

(6) Ak riaditeľ strednej školy povolil absolvovať časť štúdia v škole obdobného typu v zahraničí, a preto je počet žiakov vzdelávaných v triede nižší ako počet žiakov v triede podľa odseku 1, riaditeľ strednej školy môže navýšiť počet vzdelávaných žiakov v triede o počet žiakov, ktorí absolvujú časť štúdia v škole obdobného typu v zahraničí.

(7) Najnižší počet žiakov v triede strednej školy je

a) 17 žiakov v triede strednej školy v dennej forme štúdia,

b) 8 žiakov v triede strednej školy v externej forme štúdia.

(8) Zriaďovateľ strednej školy môže určiť v osobitnom prípade aj nižší počet žiakov v triede, ako je počet žiakov uvedený v odseku 7, a to v dennej forme štúdia deväť žiakov a v externej forme štúdia päť žiakov. Za osobitný prípad sa považuje

a) zaradenie študijného odboru alebo učebného odboru do zoznamu študijných odborov a učebných odborov s nedostatočným počtom absolventov pre potreby trhu práce,^32b) ) ak nemožno zriadiť triedu podľa odseku 10,

b) výchova a vzdelávanie vo vzdelávacom programe nižšieho stredného odborného vzdelávania,

c) výchova a vzdelávanie žiakov vo výkone trestu odňatia slobody,

d) stredná škola, v ktorej sa výchova a vzdelávanie uskutočňuje v štátnom jazyku a súčasne v jazyku príslušnej národnostnej menšiny, ak pre výchovu a vzdelávanie v štátnom jazyku alebo v jazyku príslušnej národnostnej menšiny nemožno zriadiť triedu podľa odseku 7 alebo,

e) ďalšie prípady hodné osobitného zreteľa.

(9) Triedu podľa charakteru vzdelávacieho programu možno deliť na skupiny.

(10) V stredných odborných školách možno zriadiť spoločnú triedu pre niekoľko príbuzných študijných odborov alebo spoločnú triedu pre niekoľko príbuzných učebných odborov.

(11) V konzervatóriách a v školách umeleckého priemyslu možno zriadiť spoločnú triedu pre niekoľko príbuzných študijných odborov.

(12) Stredná škola organizuje kurz na ochranu života a zdravia a môže organizovať kurz pohybových aktivít v prírode, exkurzie, školské výlety a ďalšie aktivity. Ak ide o neplnoletého žiaka, tieto aktivity organizuje po informovanom súhlase a dohode so zákonným zástupcom žiaka.

§ 34 Komentár

Prerušenie štúdia a zmena študijného alebo učebného odboru

(1) Riaditeľ strednej školy môže povoliť prerušenie štúdia žiakovi, ktorý splnil povinnú školskú dochádzku, na žiadosť jeho zákonného zástupcu, ak ide o plnoletého žiaka, na jeho žiadosť, najviac na tri roky; riaditeľ školy je povinný na základe žiadosti žiačky alebo jej zákonného zástupcu prerušiť štúdium pre tehotenstvo a materstvo alebo jej povoliť štúdium podľa individuálneho učebného plánu.

(2) Zmenu študijného odboru alebo učebného odboru povoľuje riaditeľ strednej školy spravidla na začiatku školského roku. Žiakovi prijatému do učebného odboru možno povoliť len zmenu na iný učebný odbor. Podmienkou na povolenie zmeny je zdravotná spôsobilosť žiaka na štúdium a spôsobilosť na vykonávanie povolania, na ktoré sa má pripravovať v novozvolenom študijnom alebo učebnom odbore, a úspešné vykonanie rozdielovej skúšky.

(3) Prerušenie štúdia žiaka, ktorý sa pripravuje v systéme duálneho vzdelávania, alebo zmenu študijného odboru alebo učebného odboru žiaka, ktorý sa pripravuje v systéme duálneho vzdelávania, riaditeľ povoľuje po súhlase zamestnávateľa, u ktorého sa tento žiak pripravuje.

§ 35 Komentár

Prestup na inú strednú školu

(1) Prestup žiaka do inej strednej školy na ten istý alebo iný študijný odbor alebo učebný odbor povoľuje riaditeľ strednej školy, do ktorej sa žiak hlási. Žiakovi prijatému do učebného odboru možno povoliť prestup do inej strednej odbornej školy alebo strednej športovej školy na ten istý učebný odbor alebo na iný učebný odbor. Prestup povoľuje na základe žiadosti jeho zákonného zástupcu; ak ide o plnoletého žiaka, na základe jeho žiadosti. Súčasťou žiadosti o prestup žiaka, ktorý sa pripravuje v systéme duálneho vzdelávania, je aj súhlas zamestnávateľa, u ktorého sa tento žiak pripravuje.

(2) Prestup žiaka, ktorý navštevuje strednú školu s osemročným štúdiom, do strednej odbornej školy s iným študijným alebo učebným odborom, do strednej športovej školy alebo do gymnázia so štvorročným alebo päťročným štúdiom, sa môže uskutočniť najskôr začiatkom piateho ročníka jeho štúdia; do gymnázia s päťročným štúdiom sa prestup žiaka môže uskutočniť aj začiatkom štvrtého ročníka jeho štúdia.

(3) Podmienkou prestupu žiaka do inej strednej školy je úspešné vykonanie rozdielovej skúšky. Ak ide o prestup do strednej športovej školy, podmienkou prestupu je aj predloženie potvrdenia národného športového zväzu, že žiak je uvedený v zozname talentovaných športovcov podľa osobitného predpisu; ^34a) to neplatí ak ide o prestup z inej strednej športovej školy.

(4) Ak riaditeľ strednej školy, do ktorej chce žiak prestúpiť, rozhodne o prijatí žiaka, ³⁵⁾ je povinný bez zbytočného odkladu zaslať kópiu rozhodnutia o prijatí žiaka riaditeľovi strednej školy, z ktorej žiak prestupuje. Prestup sa spravidla uskutočňuje k 1. septembru. Vzdelávanie žiaka v strednej škole, z ktorej prestupuje, sa končí dňom, ktorý predchádza dňu, v ktorom má žiak začať vzdelávanie v strednej škole, do ktorej prestúpil. Týmto dňom prestáva byť žiakom strednej školy, z ktorej prestúpil.

(5) Riaditeľovi strednej školy, na ktorú žiak prestúpil, zašle riaditeľ strednej školy, z ktorej žiak prestupuje, fotokópiu dokumentácie žiaka do piatich pracovných dní od doručenia kópie rozhodnutia o prijatí žiaka podľa odseku 4 a zmenu oznámi do centrálneho registra.

(6) Prestup žiaka do inej strednej školy sa len vo výnimočných prípadoch umožňuje aj v priebehu prvého ročníka.

(7) Riaditeľ strednej školy môže povoliť žiakovi štúdium na obdobnej škole v zahraničí.

§ 36 Komentár

Preradenie žiaka zo strednej školy do základnej školy

(1) Žiak, ktorý navštevuje prvý až štvrtý ročník osemročného vzdelávacieho programu v strednej škole, môže byť preradený do základnej školy

a) ak sa mu nepovolí opakovať ročník, ³⁶⁾

b) ak stratí zdravotnú spôsobilosť,

c) ak stratí športovú výkonnosť,

d) na žiadosť zákonného zástupcu žiaka.

(2) Žiak, ktorý bol preradený do základnej školy podľa odseku 1, pokračuje v plnení povinnej školskej dochádzky v základnej škole. ³⁷⁾

(3) Ak riaditeľ strednej školy rozhodne o preradení žiaka do základnej školy, ¹⁹⁾ zákonný zástupca žiaka ho v lehote do 15 dní odo dňa preradenia, určeného rozhodnutím, prihlási na plnenie povinnej školskej dochádzky v základnej škole podľa odseku 2 a o tejto skutočnosti v tejto lehote informuje riaditeľa strednej školy, ktorý rozhodol o preradení žiaka do základnej školy. Ak zákonný zástupca neprihlási žiaka na plnenie povinnej školskej dochádzky alebo neinformuje riaditeľa strednej školy v ustanovenej lehote, postupuje riaditeľ strednej školy podľa osobitného predpisu. ³⁸⁾ Riaditeľ základnej školy, do ktorej bol žiak prijatý, najneskôr do piatich dní od prijatia informuje o tejto skutočnosti riaditeľa strednej školy, ktorý rozhodol o preradení žiaka na základnú školu. Preradenie sa spravidla uskutočňuje k začiatku školského roka. Vzdelávanie žiaka v strednej škole, z ktorej bol preradený, sa končí dňom, ktorý predchádza dňu, v ktorom žiak začal vzdelávanie v základnej škole, do ktorej bol prijatý. Týmto dňom prestáva byť žiakom strednej školy. Riaditeľ strednej školy zašle fotokópiu dokumentácie žiaka riaditeľovi základnej školy do piatich dní od doručenia informácie o prijatí žiaka do základnej školy. Túto zmenu nahlási do centrálneho registra.

§ 37 Komentár DS

Opakovanie ročníka

(1) Riaditeľ strednej školy rozhoduje o opakovaní ročníka žiaka na základe posúdenia jeho vzdelávacích výsledkov a dôvodov, ktoré uvedie plnoletý žiak vo svojej písomnej žiadosti alebo ktoré uvedie v písomnej žiadosti jeho zákonný zástupca. O opakovaní ročníka žiaka, ktorý sa pripravuje v systéme duálneho vzdelávania, rozhoduje riaditeľ strednej školy po súhlase zamestnávateľa, u ktorého sa tento žiak pripravuje.

(2) Ak riaditeľ strednej školy nepovolí žiakovi, ktorý splnil povinnú školskú dochádzku, opakovať ročník, žiak prestáva byť žiakom strednej školy uplynutím posledného dňa školského roka príslušného ročníka.

(3) Ak riaditeľ strednej školy nepovolí žiakovi prvého až štvrtého ročníka osemročného vzdelávacieho programu v strednej škole opakovať ročník, postupuje podľa § 36 ods. 3.

§ 38 Komentár DS

Postup do vyššieho ročníka strednej školy

(1) Do vyššieho ročníka strednej školy postupuje žiak po absolvovaní príslušného ročníka vzdelávacieho programu strednej školy okrem žiaka, ktorý bol celkovo hodnotený podľa § 55 ods. 17.

(2) Nadaného žiaka môže riaditeľ strednej školy po prerokovaní v pedagogickej rade školy preradiť do vyššieho ročníka bez absolvovania predchádzajúceho ročníka na základe výsledkov komisionálnej skúšky; ak ide o žiaka strednej odbornej školy, ktorý sa pripravuje v systéme duálneho vzdelávania, aj po súhlase zamestnávateľa, u ktorého sa tento žiak pripravuje. Maloletého žiaka možno preradiť bez absolvovania predchádzajúceho ročníka do vyššieho ročníka len so súhlasom zákonného zástupcu.

§ 39 Komentár DS

Zanechanie štúdia

(1) Ak žiak, ktorý splnil povinnú školskú dochádzku, chce zanechať štúdium, oznámi to písomne riaditeľovi strednej školy; ak je žiak maloletý, písomné oznámenie podá jeho zákonný zástupca. Túto zmenu nahlási riaditeľ školy do centrálneho registra.

(2) Žiak prestáva byť žiakom strednej školy dňom, ktorý nasleduje po dni, keď riaditeľovi strednej školy bolo doručené oznámenie o zanechaní štúdia.

§ 40 Komentár DS

Zrušený od 1.1.2013

§ 41 Komentár DS

Gymnázium

Gymnázium je všeobecnovzdelávacia, vnútorne diferencovaná stredná škola, ktorá pripravuje žiakov vo štvorročnom, v päťročnom alebo v osemročnom vzdelávacom programe a poskytuje úplné stredné všeobecné vzdelanie podľa § 16 ods. 4 písm. c). Vzdelávacie programy gymnázia sú zamerané predovšetkým na prípravu pre štúdium na vysokých školách, môžu pripravovať aj na výkon niektorých činností vo verejnej správe a kultúre.

§ 42 Komentár DS

Stredná odborná škola

(1) Stredná odborná škola je vnútorne diferencovaná stredná škola, ktorá poskytuje žiakom odborné vzdelávanie a prípravu vo vzdelávacom programe príslušného odboru vzdelávania zameranom predovšetkým na výkon povolania, skupiny povolaní a odborných činností.

(2) Stredná odborná škola poskytuje žiakom odborné vzdelávanie a prípravu v členení na teoretické vyučovanie a praktické vyučovanie. Praktické vyučovanie žiaka strednej odbornej školy upravuje osobitný predpis.^6aa)

(3) Stredná odborná škola poskytuje po úspešnom absolvovaní príslušného vzdelávacieho programu študijného odboru alebo po úspešnom absolvovaní príslušného vzdelávacieho programu učebného odboru stupeň vzdelania podľa § 16 ods. 4 písm. a), b) a d) a ods. 5.

(4) Pre fyzické osoby, ktoré nezískali nižšie stredné vzdelanie podľa § 16 ods. 3 písm. b), môže stredná odborná škola organizovať vzdelávanie na získanie tohto stupňa vzdelania, ktoré sa končí komisionálnou skúškou zo všetkých vyučovacích predmetov okrem vyučovacích predmetov s výchovným zameraním. Po úspešnom vykonaní komisionálnej skúšky vydá stredná odborná škola fyzickej osobe vysvedčenie s doložkou, na ktorej sa uvedie získaný stupeň vzdelania.

(5) Žiak, ktorý už vykonal maturitnú skúšku v inom študijnom odbore, študuje v strednej odbornej škole len odborné vyučovacie predmety.

§ 42a

Stredná športová škola

(1) Stredná športová škola je vnútorne diferencovaná stredná škola, ktorá pripravuje žiakov so športovým nadaním vo vzdelávacom programe príslušného odboru vzdelávania.

(2) Vzdelávacie programy strednej športovej školy sú zamerané na prípravu žiakov so športovým nadaním pre štúdium na vysokej škole a pre výkon povolaní a odborných činností v športe. Odborné vzdelávanie a príprava v strednej športovej škole rozvíjajú vedomosti, zručnosti a schopnosti žiaka so športovým nadaním získané v predchádzajúcom vzdelávaní a poskytujú vedomosti, zručnosti a schopnosti nevyhnutné pre výkon povolania a odborných činností v športe.

(3) Neoddeliteľnou súčasťou výchovy a vzdelávania v strednej športovej škole je športová príprava organizovaná podľa športových odvetví.

(4) Stredná športová škola zabezpečuje športovú prípravu najmenej v piatich športových odvetviach, z toho aspoň jedno je kolektívny šport.

(5) Športovej prípravy organizovanej strednou športovou školou počas hlavných školských prázdnin sa môže zúčastniť aj ten, kto bol prijatý do prvého ročníka vzdelávacieho programu v strednej športovej škole od nasledujúceho školského roka za rovnakých podmienok ako žiaci strednej športovej školy.

(6) Stredná športová škola poskytuje

a) stredné odborné vzdelanie,

b) úplné stredné všeobecné vzdelanie alebo

c) úplné stredné odborné vzdelanie.

(7) Žiak, ktorý už vykonal maturitnú skúšku v inom študijnom odbore, študuje v strednej športovej škole len odborné vyučovacie predmety.

§ 42b

Škola umeleckého priemyslu

(1) Škola umeleckého priemyslu je vnútorne diferencovaná stredná škola, ktorá poskytuje žiakom komplexné umelecké vzdelávanie vo vzdelávacom programe príslušného odboru vzdelávania zameranom na výtvarníctvo a dizajn. Škola umeleckého priemyslu môže poskytovať aj umelecko-pedagogické vzdelanie.

(2) Výchova a vzdelávanie v škole umeleckého priemyslu sa uskutočňuje ako teoretické vyučovanie a umelecká prax.

(3) Škola umeleckého priemyslu poskytuje

a) úplné stredné odborné vzdelanie alebo

b) vyššie odborné vzdelanie.

(4) Škola umeleckého priemyslu neposkytuje kvalifikačné pomaturitné štúdium.

(5) Žiak, ktorý už vykonal maturitnú skúšku v inom študijnom odbore, študuje v škole umeleckého priemyslu len umeleckú prax a odborné vyučovacie predmety.

§ 43 Komentár DS

Zrušený od 1.4.2015

§ 44 Komentár DS

Konzervatórium

(1) Konzervatórium poskytuje komplexné umelecké a umelecko-pedagogické vzdelanie. Pripravuje žiakov na profesionálne umelecké uplatnenie a na vyučovanie umeleckých a odborných predmetov vo vzdelávacích programoch umeleckého zamerania.

(2) Typom konzervatória je hudobné a dramatické konzervatórium a tanečné konzervatórium. Hudobné a dramatické konzervatórium poskytuje žiakom výchovu a vzdelávanie v študijnom odbore spev, hudba, tanec a hudobno-dramatické umenie v šesťročnom súvislom vzdelávacom programe. Tanečné konzervatórium poskytuje žiakom výchovu a vzdelávanie v študijnom odbore tanec v osemročnom súvislom vzdelávacom programe.

(3) Výchova a vzdelávanie v konzervatóriu sa uskutočňuje individuálne, v skupinách alebo kolektívne.

(4) Žiakom sa zapožičiavajú bezplatne hudobné nástroje, notový materiál, audiovizuálne nahrávky umeleckých diel, záznamová technika a ďalší výstroj a potrebný materiál na vyučovanie.

(5) Výchova a vzdelávanie v konzervatóriu sa uskutočňuje podľa šesťročného vzdelávacieho programu, v ktorom žiak po ukončení štvrtého ročníka vykoná maturitnú skúšku a po ukončení šiesteho ročníka vykoná absolventskú skúšku. V odbore tanec sa štúdium uskutočňuje podľa osemročného vzdelávacieho programu, ktorý sa v poslednom ročníku ukončuje maturitnou skúškou a absolventskou skúškou, a podľa šesťročného vzdelávacieho programu, v ktorom žiak po ukončovaní štvrtého ročníka vykoná maturitnú skúšku a po ukončení šiesteho ročníka vykoná absolventskú skúšku.

(6) Konzervatórium pre odbor tanec sa zriaďuje ako škola s celodennou starostlivosťou alebo ako internátna škola.

(7) Konzervatórium poskytuje

a) nižšie stredné vzdelanie podľa § 16 ods. 3 písm. b) úspešným skončením štvrtého ročníka v osemročnom vzdelávacom programe,

b) úplné stredné odborné vzdelanie podľa § 16 ods. 4 písm. d) úspešným vykonaním maturitnej skúšky,

c) vyššie odborné vzdelanie podľa § 16 ods. 5 písm. b) úspešným vykonaním absolventskej skúšky.

(8) Žiak, ktorý už vykonal maturitnú skúšku v inom študijnom odbore, študuje na konzervatóriu len odborné vyučovacie predmety.

§ 45 Komentár DS

Nadväzujúce formy odborného vzdelávania a prípravy

Nadväzujúce formy odborného vzdelávania a prípravy sú

a) nadstavbové štúdium,

b) pomaturitné štúdium,

c) skrátené štúdium.

§ 46 Komentár

Nadstavbové štúdium

(1) Nadstavbové štúdium sa organizuje v odboroch vzdelávania stredných odborných škôl, ktoré nadväzujú na predchádzajúce odborné vzdelávanie a prípravu v príbuznom odbore vzdelávania ukončeného stredným odborným vzdelaním, a ukončuje sa maturitnou skúškou.

(2) Nadstavbové štúdium poskytuje vyššiu úroveň všeobecného a široko profilovaného odborného vzdelávania a prípravy, ktorou sa žiaci

a) zdokonaľujú pre kvalifikovaný výkon povolania a špecializujú sa na výkon niektorých technicko-hospodárskych činností prevádzkového charakteru,

b) pripravujú na ďalšie vzdelávanie.

§ 47 Komentár

Pomaturitné štúdium

(1) Pomaturitné štúdium sa organizuje na stredných odborných školách v záujme zvyšovania a prehlbovania kvalifikácie na výkon povolaní a pracovných činností.

(2) Stredné odborné školy môžu organizovať pomaturitné štúdium vo vzdelávacích programoch, ktoré sú určené pre uchádzačov, ktorí v predchádzajúcom vzdelávaní získali úplné stredné odborné vzdelanie alebo úplné stredné všeobecné vzdelanie.

(3) Pomaturitné štúdium sa člení na tieto druhy:

a) zdokonaľovacie štúdium alebo inovačné štúdium, v ktorom si žiaci zdokonaľujú alebo inovujú vedomosti a zručnosti v už absolvovanom študijnom odbore na strednej odbornej škole; štúdium sa ukončuje záverečnou pomaturitnou skúškou,

b) kvalifikačné štúdium, v ktorom žiaci získavajú odbornú kvalifikáciu v inom odbore vzdelania, než v ktorom vykonali maturitnú skúšku; štúdium sa ukončuje odbornou zložkou maturitnej skúšky, ktoré neboli súčasťou predtým vykonanej maturitnej skúšky,

c) špecializačné štúdium, v ktorom žiaci získavajú špeciálne vedomosti a zručnosti vrátane nových vedecko-technických poznatkov na výkon konkrétnych pracovných činností a pracovných funkcií, ktoré svojou pracovnou náplňou a odborným zameraním zodpovedajú predtým absolvovanému študijnému odboru na strednej odbornej škole alebo na škole umeleckého priemyslu; štúdium sa ukončuje absolventskou skúškou; úspešným skončením špecializačného štúdia absolvent získa vyššie odborné vzdelanie podľa § 16 ods. 5 písm. a) alebo písm. c),

d) vyššie odborné štúdium, v ktorom žiaci získavajú všeobecné vzdelanie a špeciálne vedomosti a zručnosti vrátane nových vedecko-technických poznatkov na výkon konkrétnych pracovných činností a pracovných funkcií. Je určené pre uchádzačov, ktorí v predchádzajúcom štúdiu získali úplné stredné odborné vzdelanie alebo úplné stredné všeobecné vzdelanie; štúdium sa ukončuje absolventskou skúškou; úspešným ukončením vyššieho odborného štúdia absolvent získa vyššie odborné vzdelanie podľa § 16 ods. 5 písm. a); vyššie odborné štúdium na stredných zdravotníckych školách, ktorým študujúci získavajú odbornú spôsobilosť na výkon povolania v študijnom odbore diplomovaná všeobecná sestra, diplomovaný fyzioterapeut, diplomovaný radiologický asistent, sa ukončuje absolventskou skúškou.

§ 47a Komentár

Skrátené štúdium

(1) Skrátené štúdium sa organizuje v učebných odboroch v strednej odbornej škole s cieľom rozšírenia a prehĺbenia kvalifikácie na výkon povolania alebo skupiny povolaní.

(2) Skrátené štúdium je určené pre uchádzačov, ktorí v predchádzajúcom vzdelávaní získali najmenej stredné odborné vzdelanie.

(3) Stredná odborná škola môže organizovať skrátené štúdium v

a) jednoročnom vzdelávacom programe odboru vzdelávania alebo

b) dvojročnom vzdelávacom programe odboru vzdelávania.

(4) Žiak v skrátenom štúdiu študuje len odborné vyučovacie predmety.

(5) Skrátené štúdium v jednoročnom vzdelávacom programe odboru vzdelávania sa ukončuje záverečnou skúškou; dokladom o vzdelaní je vysvedčenie o záverečnej skúške.

(6) Skrátené štúdium v dvojročnom vzdelávacom programe odboru vzdelávania sa ukončuje záverečnou skúškou; úspešným ukončením absolvent získa stredné odborné vzdelanie podľa § 16 ods. 4 písm. b).

§ 48 Komentár DS

(1) Ministerstvo školstva ustanoví všeobecne záväzným právnym predpisom podrobnosti organizácie výchovy a vzdelávania v stredných školách, o dennej forme štúdia a externej forme štúdia a o hodnotení a klasifikácii žiakov stredných škôl.

(2) Druhy vzdelávania a dĺžku vzdelávania v jednotlivých odboroch vzdelávania a ich nadväznosť na ďalšie vzdelávanie pre školy v pôsobnosti iných ústredných orgánov ustanovia tieto ústredné orgány všeobecne záväzným právnym predpisom.

Štvrtý oddiel

Základná umelecká škola

§ 49 Komentár DS

(1) Základná umelecká škola zabezpečuje umeleckú výchovu a vzdelávanie podľa vzdelávacieho programu odboru vzdelávania prevažne pre žiakov základnej školy. Základná umelecká škola môže organizovať aj štúdium pre deti vo veku pred plnením povinnej školskej dochádzky, žiakov stredných škôl a dospelých.

(2) Základná umelecká škola poskytuje základné umelecké vzdelanie podľa § 17, pripravuje na štúdium odborov vzdelávania umeleckého zamerania v stredných školách a v konzervatóriách; pripravuje aj na štúdium na vysokých školách s pedagogickým alebo umeleckým zameraním.

(3) V základných umeleckých školách sa môžu zriaďovať hudobné, výtvarné, tanečné a literárno-dramatické odbory alebo niektoré z nich. Iné umelecké odbory môže škola zriadiť iba po súhlase ministerstva školstva. Jednotlivé umelecké odbory možno členiť na oddelenia.

(4) Výšku mesačného príspevku na čiastočnú úhradu výdavkov na štúdium v základných umeleckých školách zriadených obcou ³¹⁾ alebo samosprávnym krajom ⁴²⁾ určí zriaďovateľ všeobecne záväzným nariadením.

(5) Zriaďovateľ základnej umeleckej školy môže rozhodnúť o znížení alebo odpustení príspevku podľa odseku 4, ak plnoletý žiak alebo zákonný zástupca neplnoletého žiaka o to písomne požiada a predloží doklad o tom, že je poberateľom dávky v hmotnej núdzi a príspevkov k dávke v hmotnej núdzi podľa osobitného predpisu. ³²⁾

§ 50 Komentár DS

Ukončovanie štúdia v základnej umeleckej škole

(1) Základné štúdium a štúdium pre dospelých sa ukončuje záverečnou skúškou.

(2) Riaditeľ základnej umeleckej školy môže rozhodnúť o predčasnom ukončení štúdia, ak

a) žiak sústavne alebo závažným spôsobom porušuje školský poriadok,

b) žiak alebo zákonný zástupca žiaka neuhrádza čiastočnú úhradu nákladov podľa § 49 ods. 4.

§ 51 Komentár DS

Organizácia výchovno-vzdelávacieho procesu v základných umeleckých školách

(1) Základná umelecká škola organizuje prípravné štúdium, základné štúdium, štúdium s rozšíreným počtom vyučovacích hodín, skrátené štúdium a štúdium pre dospelých.

(2) Prípravné štúdium má najviac dva ročníky. Je určené pre žiakov prvého stupňa základnej školy a pre nadané deti vo veku pred plnením povinnej školskej dochádzky.

(3) Základné štúdium sa člení na dva stupne. Prvý stupeň má najviac deväť ročníkov a druhý stupeň má najviac štyri ročníky; pre žiakov, ktorí nenavštevovali prvý stupeň základného štúdia, možno zriadiť jednoročné prípravné štúdium.

(4) Rozšírené štúdium je určené žiakom, ktorí v základnom štúdiu preukážu mimoriadne nadanie a vynikajúce študijné výsledky.

(5) V skrátenom štúdiu sa žiaci pripravujú na štúdium na stredných školách, konzervatóriách a vysokých školách pedagogického alebo umeleckého zamerania.

(6) Štúdium pre dospelých má najviac štyri ročníky.

(7) Vyučovanie je individuálne a skupinové. Počty žiakov v jednotlivých vyučovacích predmetoch určujú učebné plány.

(8) Riaditeľ základnej umeleckej školy môže prerušiť štúdium žiakovi na jeho žiadosť alebo na žiadosť jeho zákonného zástupcu.

§ 52 Komentár DS

Prijímanie žiakov na štúdium v základných umeleckých školách

(1) Do prípravného štúdia prijíma riaditeľ školy žiakov na základe posúdenia predpokladov na štúdium vo zvolenom umeleckom odbore. Po skončení prípravného štúdia nevzniká žiakovi nárok na prijatie do základného štúdia.

(2) Do základného štúdia, skráteného štúdia a štúdia pre dospelých prijíma riaditeľ školy žiakov na základe výsledkov talentovej skúšky, pričom môže doň prijať aj nadaných žiakov, ktorí nedosiahli alebo prekročili vek odporúčaný v učebnom pláne umeleckého odboru alebo študijného zamerania.

(3) Na posúdenie študijných predpokladov uchádzačov na štúdium zriaďuje riaditeľ školy trojčlennú prijímaciu komisiu a vymenúva jej členov.

(4) Na základe odporúčania prijímacej komisie môže uchádzačov, ktorí prekročili odporúčaný vek pre štúdium, zaradiť do vyššieho ako prvého ročníka.

(5) Do rozšíreného štúdia zaraďuje riaditeľ školy na návrh triedneho učiteľa žiakov, ktorí úspešne vykonali komisionálnu skúšku.

(6) Ministerstvo školstva ustanoví všeobecne záväzným právnym predpisom spôsob organizácie výchovno-vzdelávacieho procesu, organizácie štúdia, prijímania žiakov na štúdium, priebehu a ukončovania štúdia, hodnotenia a klasifikácie, komisionálnych skúšok a súťaží.

Piaty oddiel

Jazyková škola

§ 53 Komentár DS

(1) Jazyková škola poskytuje jazykové vzdelávanie v cudzích jazykoch podľa vzdelávacieho programu, organizuje aj vyučovanie cudzích jazykov s odborným zameraním a pripravuje na prekladateľskú a tlmočnícku činnosť. Vzdelávanie v jazykovej škole sa uskutočňuje v kurzoch.

(2) Absolvovaním vzdelávacích programov v jazykovej škole môže absolvent získať vzdelanie podľa § 17 ods. 3. Jazyková škola organizuje vyučovanie cudzích jazykov pre žiakov základných škôl, stredných škôl, študentov vysokých škôl a dospelých.

(3) Vzdelávací program jazykovej školy sa môže skončiť vykonaním štátnej jazykovej skúšky na jazykovej škole, ktorá má na to oprávnenie vydané ministerstvom školstva. Štátnu jazykovú skúšku môže vykonať aj ten uchádzač, ktorý na jazykovej škole neštudoval.

(4) Ak sa vzdelávací program ukončuje podľa odseku 3, skúška sa koná pred trojčlennou skúšobnou komisiou, ktorú riadi jej predseda vymenovaný príslušným orgánom miestnej štátnej správy v školstve na obdobie jedného roka; tento orgán ho aj odvolá. Členov skúšobných komisií vymenúva a odvoláva predseda komisie pre štátne jazykové skúšky, ktorý je menovaný príslušným orgánom miestnej štátnej správy v školstve na obdobie dvoch rokov.

(5) Úhrada nákladov na štúdium pozostáva z príspevku na úhradu ročných nákladov (ďalej len "školné") a zo zápisného.

(6) Výšku úhrady nákladov na štúdium v jazykových školách zriadených obcou ³¹⁾ a samosprávnym krajom ⁴²⁾ určí zriaďovateľ všeobecne záväzným nariadením.

(7) Výšku zápisného určí zriaďovateľ. Zriaďovateľ jazykovej školy môže znížiť alebo odpustiť školné poslucháčovi, ak o to písomne požiada a predloží doklad o tom, že je poberateľom dávky v hmotnej núdzi a príspevkov k dávke v hmotnej núdzi podľa osobitného predpisu. ³²⁾

(8) Ak poslucháč jazykovej školy do 30. septembra alebo do 28. februára preukáže, že sa zo závažných osobných dôvodov nemohol na kurze zúčastňovať, škola mu vráti školné. Zápisné sa nevracia.

(9) Jazyková škola vráti školné za príslušný polrok poslucháčom zrušeného kurzu, ak takýchto poslucháčov nemožno preradiť do iného kurzu. Zápisné sa nevracia.

(10) Štátna jazyková skúška sa vykonáva za úhradu. Výšku úhrady za vykonanie štátnych jazykových skúšok určí riaditeľ jazykovej školy po prerokovaní so zriaďovateľom.

(11) Ministerstvo školstva ustanoví všeobecne záväzným právnym predpisom spôsob prijímania do jazykových škôl, spôsob organizácie výchovy a vzdelávania v jazykových školách, obsah vzdelávania, spôsob hodnotenia študijných výsledkov a stupne náročnosti štátnych jazykových skúšok, organizáciu a postup získania oprávnenia vykonávať štátne jazykové skúšky.

ŠTVRTÁ ČASŤ

FORMY ORGANIZÁCIE VÝCHOVY A VZDELÁVANIA, HODNOTENIE A KLASIFIKÁCIA VÝCHOVY A VZDELÁVANIA

§ 54 Komentár DS

Formy organizácie výchovy a vzdelávania

(1) Výchova a vzdelávanie sa v školách podľa tohto zákona organizuje dennou formou štúdia alebo externou formou štúdia.

(2) Denná forma štúdia sa uskutočňuje ako poldenná, celodenná, týždenná alebo nepretržitá. Počas mimoriadneho prerušenia školského vyučovania podľa § 150 ods. 8 písm. a) možno dennú formu štúdia uskutočňovať aj ako dištančnú.

(3) Externá forma štúdia sa uskutočňuje ako večerná, diaľková alebo dištančná.

(4) Vzdelávanie sa môže uskutočňovať aj formou individuálneho vzdelávania podľa individuálneho vzdelávacieho programu alebo podľa individuálneho učebného plánu.

(5) Poldenné vzdelávanie je organizované lenv dopoludňajších alebo len v odpoludňajších hodinách v rozsahu piatich pracovných dní v týždni.

(6) Celodenné vzdelávanie je organizované v dopoludňajších aj v odpoludňajších hodinách v rozsahu piatich pracovných dní v týždni.

(7) Týždenné vzdelávanie je výchova a vzdelávanie podľa odseku 6 so zabezpečením ubytovania a stravovania.

(8) Večerné vzdelávanie je organizované pravidelne niekoľkokrát v týždni v rozsahu 10 až 15 hodín týždenne.

(9) Diaľkové vzdelávania je organizované spravidla raz týždenne v rozsahu šesť až sedem konzultačných hodín.

(10) Dištančné vzdelávania je diaľkové vzdelávanie prostredníctvom korešpondencie, telekomunikačných médií a iných prostriedkov, pri ktorých spravidla nedochádza k priamym kontaktom medzi pedagogickým zamestnancom a samostatne študujúcim žiakom.

(11) V stredných školách možno dennú formu štúdia kombinovať s externou formou štúdia (ďalej len "kombinované štúdium").

(12) Pre žiakov, ktorí plnia povinnú školskú dochádzku, sa vzdelávanie organizuje dennou formou štúdia alebo formou individuálneho vzdelávania.

(13) Dĺžka externej formy štúdia alebo kombinovaného štúdia je najviac o jeden rok dlhšia ako denná forma štúdia.

(14) Vzdelanie získané vo všetkých formách štúdia je rovnocenné.

Hodnotenie a klasifikácia prospechu a správania žiakov a opatrenia vo výchove v základných školách a stredných školách

§ 55 Komentár DS

(1) Hodnotenie žiaka sa v rámci vzdelávania podľa tohto zákona vykonáva podľa úrovne dosiahnutých výsledkov

a) slovným hodnotením,

b) klasifikáciou,

c) kombináciou klasifikácie a slovného hodnotenia.

(2) Predmety, ktoré sa neklasifikujú, sú určené v školskom vzdelávacom programe.

(3) Prospech žiaka v jednotlivých vyučovacích predmetoch vo všetkých ročníkoch základnej školy možno hodnotiť slovne.

(4) Pri hodnotení a klasifikácii žiaka s vývinovými poruchami alebo žiaka so zdravotným postihnutím sa zohľadňuje jeho porucha alebo postihnutie.

(5) Prospech žiaka v jednotlivých vyučovacích predmetoch sa klasifikuje týmito stupňami:

a) 1 - výborný,

b) 2 - chválitebný,

c) 3 - dobrý,

d) 4 - dostatočný,

e) 5 - nedostatočný.

(6) Správanie žiaka sa klasifikuje týmito stupňami:

a) 1 - veľmi dobré,

b) 2 - uspokojivé,

c) 3 - menej uspokojivé,

d) 4 - neuspokojivé.

(7) Celkové hodnotenie žiaka prvého ročníka základnej školy a žiaka s mentálnym postihnutím vo všetkých ročníkoch základnej školy sa na konci prvého a druhého polroka na vysvedčení, ak tento zákon neustanovuje inak, vyjadruje takto:

a) prospel,

b) neprospel.

(8) Celkové hodnotenie žiaka druhého až deviateho ročníka základnej školy a žiaka strednej školy, ktorý bol hodnotený podľa odseku 1 písm. b), sa na konci prvého a druhého polroka vyjadruje na vysvedčení, ak tento zákon neustanovuje inak, takto:

a) prospel s vyznamenaním,

b) prospel veľmi dobre,

c) prospel,

d) neprospel.

(9) Celkové hodnotenie žiaka na konci prvého a druhého polroku vyjadruje výsledky jeho klasifikácie v povinných vyučovacích predmetoch, ktoré sa klasifikujú, a klasifikáciu jeho správania; nezahŕňa klasifikáciu v nepovinných vyučovacích predmetoch.

(10) V posledný vyučovací deň prvého polroka školského roka triedny učiteľ vydá žiakovi výpis slovného hodnotenia alebo klasifikácie prospechu a správania žiaka za prvý polrok. Tento výpis nie je verejnou listinou. Vysvedčenie za prvý polrok sa vydáva na základe žiadosti plnoletého žiaka, zákonného zástupcu alebo zástupcu zariadenia.

(11) V posledný vyučovací deň školského roka sa vydáva žiakom vysvedčenie, ktoré obsahuje hodnotenie a klasifikáciu prospechu a správania žiaka za oba polroky príslušného školského roka. V posledných ročníkoch vzdelávacích programov stredných škôl a odborných učilíšť sa žiakom vydáva vysvedčenie v poslednom vyučovacom dni pred začiatkom záverečnej skúšky, maturitnej skúšky, záverečnej pomaturitnej skúšky alebo absolventskej skúšky.

(12) Žiak prospel s vyznamenaním, ak ani v jednom povinnom vyučovacom predmete nemá stupeň prospechu horší ako chválitebný, priemerný stupeň prospechu z povinných vyučovacích predmetov nemá horší ako 1,5 a jeho správanie je hodnotené ako "veľmi dobré"; v školách umeleckého priemyslu aj z profilového predmetu stupeň prospechu výborný.

(13) Žiak prospel veľmi dobre, ak ani v jednom povinnom vyučovacom predmete nemá stupeň prospechu horší ako dobrý, priemerný stupeň prospechu z povinných vyučovacích predmetov nemá horší ako 2,0 a jeho správanie je hodnotené ako "veľmi dobré"; v školách umeleckého priemyslu aj z profilového predmetu stupeň prospechu nie horší ako chválitebný.

(14) Žiak hodnotený slovne prospel, ak v povinných vyučovacích predmetoch splnil kritériá hodnotenia určené základnou školou.

(15) Žiak prospel, ak nemá stupeň prospechu nedostatočný ani v jednom povinnom vyučovacom predmete.

(16) Žiak hodnotený slovne neprospel, ak z niektorého povinného vyučovacieho predmetu aj po opravnej skúške nesplnil kritériá hodnotenia určené základnou školou.

(17) Žiak neprospel, ak má z niektorého povinného vyučovacieho predmetu aj po opravnej skúške stupeň prospechu nedostatočný.

(18) Žiak, ktorý bol na konci druhého polroka hodnotený stupňom prospechu nedostatočný alebo nesplnil kritériá hodnotenia určené základnou školou z viac ako dvoch povinných vyučovacích predmetov, opakuje ročník počas plnenia povinnej školskej dochádzky; v strednej škole môže opakovať ročník na základe rozhodnutia vydaného riaditeľom školy.

(19) Ročník opakuje aj žiak, ktorého nebolo možné klasifikovať ani v náhradnom termíne zo závažných objektívnych dôvodov, najmä zdravotných, dlhodobého pobytu v zahraničí.

(20) Žiak, ktorý sa vzdeláva podľa medzinárodných programov podľa § 7 ods. 6, je hodnotený podľa pravidiel hodnotenia týchto programov.

(21) Žiak s mentálnym postihnutím, žiak s autizmom alebo ďalšími pervazívnymi vývinovými poruchami, okrem žiaka odborného učilišťa, sa môže hodnotiť podľa odseku 1 písm. a) slovným komentárom o dosiahnutých vzdelávacích výsledkoch bez vyjadrenia stupňov.

§ 56 Komentár

(1) Ak nemožno žiaka vyskúšať a hodnotiť v riadnom termíne v prvom polroku, žiak sa za prvý polrok nehodnotí; riaditeľ školy určí na jeho vyskúšanie a hodnotenie náhradný termín, a to spravidla tak, aby sa hodnotenie mohlo uskutočniť najneskôr do dvoch mesiacov po skončení prvého polroka.

(2) Ak nemožno žiaka vyskúšať a hodnotiť v riadnom termíne v druhom polroku, žiak je skúšaný aj hodnotený za toto obdobie spravidla v poslednom týždni augusta a v dňoch určených riaditeľom školy.

(3) Žiak, ktorý má na konci druhého polroka prospech nedostatočný najviac z dvoch povinných vyučovacích predmetov alebo nesplnil kritériá hodnotenia určené základnou školou najviac z dvoch vyučovacích predmetov v slovnom hodnotení, môže na základe rozhodnutia riaditeľa školy vykonať z týchto predmetov opravnú skúšku. Žiak školy umeleckého priemyslu nemôže vykonať opravnú skúšku z umeleckej praxe a profilového predmetu.

(4) Opravnú skúšku môže vykonať aj žiak, ktorého prospech na konci prvého polroka je nedostatočný najviac z dvoch povinných vyučovacích predmetov, ktoré sa vyučujú len v prvom polroku.

(5) Termín opravných skúšok určí riaditeľ školy tak, aby sa opravné skúšky

a) podľa odseku 3 vykonali najneskôr do 31. augusta; žiakovi, ktorý zo závažných dôvodov nemôže prísť vykonať opravnú skúšku v určenom termíne, možno povoliť vykonanie opravnej skúšky najneskôr do 15. septembra, a žiakovi, ktorý bol hodnotený podľa odseku 2, najneskôr do 15. októbra,

b) podľa odseku 4 vykonali najneskôr do klasifikačnej porady za druhý polrok.

(6) Žiak, ktorý bez závažných dôvodov nepríde na opravnú skúšku, sa hodnotí z vyučovacieho predmetu, z ktorého mal vykonať opravnú skúšku, stupňom prospechu nedostatočný alebo v slovnom hodnotení nesplnil kritériá hodnotenia určené základnou školou.

(7) Žiak nadväzujúcej formy odborného vzdelávania a prípravy a externej formy štúdia sa neklasifikuje zo správania.

§ 57 Komentár DS

Komisionálne skúšky v základných a stredných školách

(1) Žiak sa hodnotí podľa výsledkov komisionálnej skúšky

a) ak vykonáva rozdielovú skúšku v stredných školách,

b) ak je skúšaný v náhradnom termíne,

c) ak žiak alebo zákonný zástupca požiada o preskúšanie žiaka,

d) ak sa preskúšanie koná na podnet riaditeľa školy,

e) ak vykonáva opravné skúšky,

f) v štúdiu podľa individuálneho učebného plánu v stredných školách,

g) v prípade oslobodenia žiaka od povinnosti dochádzať do školy,

h) pri praktických skúškach a skúškach z hlavného odboru štúdia na konci prvého a druhého polroka na konzervatóriách, a z umeleckej praxe a profilového predmetu na školách umeleckého priemyslu,

i) pri plnení osobitného spôsobu školskej dochádzky,

j) pri individuálnom vzdelávaní podľa § 24,

k) vo vzdelávaní v základných školách na získanie nižšieho stredného vzdelania podľa § 30 ods. 5,

l) vo vzdelávaní v stredných odborných školách na získanie nižšieho stredného vzdelania podľa § 42 ods. 4.

(2) Komisia pre komisionálne skúšky má najmenej troch členov. Komisia sa skladá z predsedu, ktorým je spravidla riaditeľ školy alebo ním poverený učiteľ alebo majster odbornej výchovy, skúšajúceho učiteľa, ktorým je spravidla učiteľ alebo majster odbornej výchovy vyučujúci žiaka príslušný vyučovací predmet, a prísediaceho, ktorý spĺňa kvalifikačné predpoklady pre príslušný alebo príbuzný vyučovací predmet. Výsledok komisionálnej skúšky vyhlási predseda komisie verejne v deň konania skúšky. Výsledok každej komisionálnej skúšky je pre hodnotenie žiaka konečný.

(3) Ak žiak alebo zákonný zástupca žiaka má pochybnosti o správnosti hodnotenia na konci prvého a druhého polroka, môže do troch pracovných dní odo dňa získania výpisu slovného hodnotenia alebo klasifikácie prospechu a správania žiaka za prvý polrok podľa § 55 ods. 10 alebo do troch pracovných dní odo dňa vydania vysvedčenia požiadať riaditeľa školy o vykonanie komisionálnej skúšky; ak je vyučujúcim riaditeľ školy, o preskúšanie žiaka možno požiadať príslušný orgán miestnej štátnej správy v školstve. Preskúšať žiaka nemožno, ak bol v klasifikačnom období z tohto vyučovacieho predmetu hodnotený na základe komisionálnej skúšky.

(4) O možnosti vykonať komisionálnu skúšku podľa odseku 1 rozhodne riaditeľ školy. 44) Riaditeľ školy môže povoliť prítomnosť zákonného zástupcu žiaka na jeho komisionálnom preskúšaní.

§ 58 Komentár DS

Opatrenia vo výchove

(1) Za vzorné správanie, za vzorné plnenie povinností alebo za statočný čin možno žiakovi udeliť pochvalu alebo iné ocenenie.

(2) Ak sa žiak previní proti školskému poriadku, možno mu uložiť napomenutie alebo pokarhanie od triedneho učiteľa, majstra odbornej výchovy, pokarhanie od riaditeľa, podmienečné vylúčenie alebo vylúčenie.

(3) Ak žiak svojím správaním a agresivitou ohrozuje bezpečnosť a zdravie ostatných žiakov, ostatných účastníkov výchovy a vzdelávania alebo narúša výchovu a vzdelávanie do takej miery, že znemožňuje ostatným účastníkom výchovy a vzdelávania vzdelávanie, riaditeľ školy alebo školského zariadenia, okrem špeciálnych výchovných zariadení, môže použiť ochranné opatrenie, ktorým je okamžité vylúčenie žiaka z výchovy a vzdelávania, umiestnením žiaka do samostatnej miestnosti za prítomnosti pedagogického zamestnanca. Riaditeľ školy alebo riaditeľ školského zariadenia bezodkladne privolá

a) zákonného zástupcu,

b) zdravotnú pomoc, ⁴⁵⁾

c) Policajný zbor. ⁴⁶⁾

(4) Ochranné opatrenie slúži na upokojenie žiaka. O dôvodoch a priebehu ochranného opatrenia vyhotoví riaditeľ školy alebo školského zariadenia písomný záznam.

PIATA ČASŤ

PRIJÍMANIE NA VÝCHOVU A VZDELÁVANIE

Prvý oddiel

Prijímanie na predprimárne vzdelávanie

§ 59 Komentár DS

(1) Na predprimárne vzdelávanie sa prijíma dieťa od troch rokov veku; výnimočne možno prijať dieťa od dovŕšenia dvoch rokov veku.

(2) Na predprimárne vzdelávanie sa prednostne prijímajú deti, pre ktoré je plnenie predprimárneho vzdelávania povinné. Ostatné podmienky prijímania určí riaditeľ materskej školy a zverejní ich na verejne prístupnom mieste alebo na webovom sídle materskej školy, ak ho má zriadené.

(3) Riaditeľ materskej školy po dohode so zriaďovateľom určí miesto a termín podávania žiadostí o prijatie dieťaťa na predprimárne vzdelávanie pre nasledujúci školský rok a podmienky na prijatie zverejní podľa odseku 2.

(4) Dieťa sa na predprimárne vzdelávanie prijíma na základe žiadosti zákonného zástupcu alebo zástupcu zariadenia, ktorú podáva riaditeľovi materskej školy spolu s potvrdením o zdravotnej spôsobilosti od všeobecného lekára pre deti a dorast; potvrdenie o zdravotnej spôsobilosti dieťaťa obsahuje aj údaj o povinnom očkovaní dieťaťa. Žiadosť o prijatie dieťaťa na predprimárne vzdelávanie sa podáva v čase od 1. mája do 31. mája.

(5) Ak ide o dieťa so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, k žiadosti o prijatie dieťaťa na predprimárne vzdelávanie sa prikladá aj vyjadrenie príslušného zariadenia výchovného poradenstva a prevencie a odporučenie všeobecného lekára pre deti a dorast. Dieťa od dovŕšenia dvoch rokov veku možno prijať na predprimárne vzdelávanie, ak sú v materskej škole vytvorené vhodné kapacitné, personálne, materiálne a iné podmienky.

(6) Žiadosť o prijatie dieťaťa na predprimárne vzdelávanie obsahuje údaje podľa § 11 ods. 6 písm. a) prvého bodu až šiesteho bodu a písm. b). Zákonný zástupca alebo zástupca zariadenia môže materskej škole doručiť žiadosť o prijatie dieťaťa na predprimárne vzdelávanie aj prostredníctvom

a) elektronického podania doručeného do elektronickej schránky materskej školy^21a) alebo

b) elektronického dokumentu, ktorý je autorizovaný kvalifikovaným elektronickým podpisom.^9a)

(7) Riaditeľ materskej školy rozhoduje o prijatí dieťaťa na predprimárne vzdelávanie podľa osobitného predpisu.⁴⁷⁾ O prijatí dieťaťa rozhodne riaditeľ školy do 15. júna, ktorý predchádza školskému roku, v ktorom sa má predprimárne vzdelávanie dieťaťa začať.

(8) V rozhodnutí o prijatí dieťaťa môže riaditeľ materskej školy určiť adaptačný pobyt, ktorý nesmie byť dlhší ako tri mesiace, alebo ak ide o prijatie dieťaťa so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, diagnostický pobyt dieťaťa, ktorý nesmie byť dlhší ako tri mesiace. V materskej škole pre deti so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami nesmie diagnostický pobyt dieťaťa presiahnuť jeden rok.

(9) Dieťa, ktoré navštevuje materskú školu pred dovŕšením veku, od ktorého je predprimárne vzdelávanie povinné, pokračuje v povinnom predprimárnom vzdelávaní v príslušnej materskej škole. Ak sa zákonný zástupca dieťaťa, pre ktoré je predprimárne vzdelávanie povinné, alebo zástupca zariadenia rozhodne, že dieťa prihlási na povinné predprimárne vzdelávanie do inej materskej školy, ako je tá, ktorú navštevovalo pred začiatkom povinného predprimárneho vzdelávania, o prijatie dieťaťa požiada podľa odseku 4.

(10) Do materskej školy pri zdravotníckom zariadení prijíma riaditeľ materskej školy dieťa, ktoré nastúpilo na liečbu, liečebný pobyt alebo ozdravný pobyt na základe písomného odporúčania jeho ošetrujúceho lekára.

(11) Dieťa možno podľa kapacitných možností materskej školy prijať na predprimárne vzdelávanie aj v priebehu školského roka.

§ 59a

(1) Povinné predprimárne vzdelávanie plní dieťa v materskej škole v obci, v ktorej má trvalý pobyt (ďalej len "spádová materská škola"), ak zákonný zástupca alebo zástupca zariadenia pre dieťa nevyberie inú materskú školu. Dieťa môže plniť povinné predprimárne vzdelávanie aj v inej ako spádovej materskej škole, ak ho riaditeľ tejto materskej školy prijme na predprimárne vzdelávanie.

(2) Riaditeľ spádovej materskej školy je povinný prednostne prijať na povinné predprimárne vzdelávanie deti s trvalým pobytom v obci a deti umiestnené v zariadení na základe rozhodnutia súdu.²³⁾

(3) Dieťa môže plniť povinné predprimárne vzdelávanie mimo obce, v ktorej má trvalý pobyt, na základe rozhodnutia riaditeľa materskej školy, do ktorej sa hlási. Riaditeľ materskej školy, do ktorej bolo dieťa prijaté, oznámi túto skutočnosť riaditeľovi spádovej materskej školy.

(4) Dieťa, ktoré nemá trvalý pobyt v Slovenskej republike, plní povinné predprimárne vzdelávanie v materskej škole, ktorú určí orgán miestnej štátnej správy v školstve.

(5) Povinné predprimárne vzdelávanie plní dieťa formou pravidelného denného dochádzania v pracovných dňoch v rozsahu najmenej štyri hodiny denne, okrem času školských prázdnin; tým nie je dotknuté právo tohto dieťaťa zúčastňovať sa na predprimárnom vzdelávaní aj v čase školských prázdnin.

Druhý oddiel

Prijímanie na základné vzdelávanie

§ 60 Komentár DS

(1) Na základné vzdelávanie sa prijíma dieťa, ktoré splnilo podmienky podľa § 19 a o ktorého prijatie na základe zápisu podľa § 20 ods. 2 požiadal zákonný zástupca do spádovej školy alebo inej školy podľa výberu zákonného zástupcu. Na základné vzdelávanie možno výnimočne prijať dieťa, ktoré nedovŕšilo šiesty rok veku a absolvovalo povinné predprimárne vzdelávanie, a to vždy po vyjadrení príslušného zariadenia výchovného poradenstva a prevencie a všeobecného lekára pre deti a dorast. Ak ide o dieťa, ktoré absolvovalo predprimárne vzdelávanie v zahraničí, zákonný zástupca predloží riaditeľovi kmeňovej školy doklad s uvedením názvu a adresy materskej školy, ktorý potvrdzuje, že dieťa navštevovalo príslušnú materskú školu.

(2) O prijatí dieťaťa na základné vzdelávanie rozhodne riaditeľ školy ³⁴⁾ do 15. júna, ktorý predchádza školskému roku, v ktorom sa má základné vzdelávanie začať. Riaditeľ školy do 30. júna zašle zoznam detí prijatých na plnenie povinnej školskej dochádzky obci, v ktorej majú trvalý pobyt, ktorý obsahuje meno, priezvisko, dátum narodenia a adresu trvalého pobytu prijatého dieťaťa.

(3) Do prvého ročníka základnej školy sa prijíma dieťa, ktoré dovŕšilo šiesty rok veku a dosiahlo školskú spôsobilosť.

(4) Ak nemožno umiestniť dieťa do základnej školy, riaditeľ tejto školy informuje zákonného zástupcu dieťaťa a príslušný orgán miestnej štátnej správy v školstve, ktorý následne určí školu, v ktorej bude dieťa plniť povinnú školskú dochádzku, alebo zabezpečí inú formu jeho vzdelávania podľa tohto zákona.

§ 61 Komentár DS

(1) O prijatí dieťaťa so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami rozhoduje riaditeľ školy na základe písomnej žiadosti zákonného zástupcu a písomného vyjadrenia zariadenia výchovného poradenstva a prevencie, vydaného na základe diagnostického vyšetrenia dieťaťa. Riaditeľ školy pred prijatím dieťaťa so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami do školy so vzdelávacím programom pre žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami poučí zákonného zástupcu o všetkých možnostiach vzdelávania jeho dieťaťa.

(2) Do základnej školy pri zdravotníckom zariadení prijíma riaditeľ školy žiaka, ktorý nastúpil na liečbu, liečebný pobyt alebo ozdravný pobyt na základe písomného odporúčania jeho ošetrujúceho lekára; rozsah výučby pre tohto žiaka určí riaditeľ školy po dohode s lekárom.

(3) Ak sa počas dochádzky žiaka do základnej školy so vzdelávacím programom pre žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami zmení charakter potrieb žiaka alebo jeho zaradenie nezodpovedá charakteru jeho potrieb, riaditeľ základnej školy po vyjadrení príslušného zariadenia výchovného poradenstva a prevencie odporučí zákonnému zástupcovi žiaka podať návrh na prijatie žiaka do inej školy, prípadne na základe žiadosti zákonného zástupcu rozhodne o oslobodení žiaka od povinnosti dochádzať do školy. Ak zákonný zástupca nekoná v záujme dieťaťa, riaditeľ školy postupuje podľa § 29 ods. 9.

Tretí oddiel

Prijímanie na vzdelávanie v stredných školách

§ 62 Komentár DS

Predpoklady prijatia na vzdelávanie

(1) Do prvého ročníka štvorročného vzdelávacieho programu v gymnáziách môže byť prijatý uchádzač, ktorý získal nižšie stredné vzdelanie podľa § 16 ods. 3 písm. b) a splnil podmienky prijímacieho konania.

(2) Do prvého ročníka osemročného vzdelávacieho programu v gymnáziách alebo osemročného vzdelávacieho programu v konzervatóriu môže byť prijatý uchádzač, ktorý získal primárne vzdelanie podľa § 16 ods. 3 písm. a) a úspešne ukončil piaty ročník základnej školy v príslušnom školskom roku a splnil podmienky prijímacieho konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

(3) Do prvého ročníka päťročného vzdelávacieho programu bilingválneho vzdelávania môže byť prijatý uchádzač, ktorý získal primárne vzdelanie podľa § 16 ods. 3 písm. a) a v príslušnom školskom roku úspešne ukončil ôsmy ročník vzdelávacieho programu základnej školy a splnil podmienky prijímacieho konania alebo získal nižšie stredné vzdelanie podľa § 16 ods. 3 písm. b) a splnil podmienky prijímacieho konania.

(4) Do prvého ročníka vzdelávacieho programu nižšieho stredného odborného vzdelávania môže byť prijatý uchádzač, ktorý neukončil vzdelávací program základnej školy v poslednom ročníku alebo posledný ročník neukončil úspešne.

(5) Do prvého ročníka vzdelávacieho programu stredného odborného vzdelávania môže byť prijatý uchádzač, ktorý získal nižšie stredné vzdelanie podľa § 16 ods. 3 písm. b) a splnil podmienky prijímacieho konania.

(6) Do prvého ročníka vzdelávacieho programu úplného stredného odborného vzdelávania môže byť prijatý uchádzač, ktorý získal nižšie stredné vzdelanie podľa § 16 ods. 3 písm. b) a splnil podmienky prijímacieho konania.

(7) Do prvého ročníka vzdelávacieho programu v strednej športovej škole môže byť prijatý uchádzač, ktorý spĺňa podmienky podľa odsekov 1 a 5 alebo odseku 6 podľa druhu vzdelávacieho programu a po preukázaní športového nadania podľa § 105.

(8) Do prvého ročníka šesťročného vzdelávacieho programu vyššieho odborného vzdelávania v konzervatóriu môže byť prijatý uchádzač, ktorý získal nižšie stredné vzdelanie podľa § 16 ods. 3 písm. b) a splnil podmienky prijímacieho konania.

(9) Do prvého ročníka nadstavbového štúdia môže byť prijatý uchádzač, ktorý získal stredné odborné vzdelanie podľa § 16 ods. 4 písm. b) a splnil podmienky prijímacieho konania.

(10) Do prvého ročníka vzdelávacieho programu pomaturitného zdokonaľovacieho štúdia môže byť prijatý uchádzač, ktorý získal úplné stredné odborné vzdelanie podľa § 16 ods. 4 písm. d) a splnil podmienky prijímacieho konania.

(11) Do prvého ročníka vzdelávacieho programu pomaturitného kvalifikačného štúdia môže byť prijatý uchádzač, ktorý získal úplné stredné všeobecné vzdelanie podľa § 16 ods. 4 písm. c) a splnil podmienky prijímacieho konania alebo úplné stredné odborné vzdelanie podľa § 16 ods. 4 písm. d) a splnil podmienky prijímacieho konania.

(12) Do prvého ročníka vzdelávacieho programu vyššieho odborného vzdelávania v strednej odbornej škole alebo v škole umeleckého priemyslu môže byť prijatý uchádzač, ktorý získal úplné stredné všeobecné vzdelanie podľa § 16 ods. 4 písm. c) a splnil podmienky prijímacieho konania alebo úplné stredné odborné vzdelanie podľa § 16 ods. 4 písm. d) a splnil podmienky prijímacieho konania.

(13) Podmienkou prijatia uchádzača na vzdelávanie je, že uchádzač nie je žiakom inej strednej školy.

(14) Predpokladom prijatia na zdravotnícke študijné odbory vzdelávania je splnenie kritérií na zdravotnú spôsobilosť, ktoré ustanoví ministerstvo zdravotníctva všeobecne záväzným právnym predpisom.

(15) Ministerstvo školstva ustanoví všeobecne záväzným právnym predpisom zoznam študijných odborov a učebných odborov, v ktorých sa vyžaduje overenie špeciálnych schopností, zručností alebo nadania.

§ 63 Komentár DS

Prihlášky na vzdelávanie

(1) Uchádzač alebo zákonný zástupca maloletého uchádzača môže podať dve prihlášky na vzdelávanie na dve stredné školy alebo na dva odbory vzdelávania tej istej strednej školy; v odôvodnených prípadoch môže podať ďalšie dve prihlášky na štúdium v odboroch vzdelávania, ktoré vyžadujú overenie špeciálnych schopností, zručností alebo nadania a ďalšiu prihlášku podľa § 66 ods. 7. Prihláška v listinnej podobe sa podáva na tlačive podľa vzoru schváleného a zverejneného ministerstvom školstva.

(2) Uchádzač alebo zákonný zástupca maloletého uchádzača podáva prihlášku riaditeľovi základnej školy, ktorú žiak navštevuje, do 20. februára na štúdium v odboroch vzdelávania, ktoré vyžadujú overenie špeciálnych schopností, zručností alebo nadania; do 10. apríla na ostatné odbory vzdelávania. Na prihláške uvedie termín prijímacej skúšky. Riaditeľ základnej školy odošle prihlášku na strednú školu

a) do 28. februára na štúdium v odboroch vzdelávania, ktoré vyžadujú overenie špeciálnych schopností, zručností alebo nadania,

b) do 20. apríla na ostatné odbory vzdelávania.

(3) Uchádzač, ktorý nie je žiakom základnej školy, podáva prihlášku priamo na strednú školu v termíne podľa odseku 2. Jeho prospech uvedený v prihláške potvrdzuje základná škola, ktorú navštevoval. Ak to nie je možné, k prihláške pripojí svoje vysvedčenia zo základnej školy alebo ich úradne osvedčené kópie.

(4) Termíny podľa odseku 2 sa nevzťahujú na uchádzača, ktorý je mladistvým odsúdeným vo výkone trestu odňatia slobody.

(5) Uchádzač so zdravotným znevýhodnením pripojí k prihláške vyjadrenie všeobecného lekára o schopnosti študovať zvolený odbor výchovy a vzdelávania.

(6) Na prihláške na vzdelávanie sa vyžadujú tieto osobné údaje:

a) meno a priezvisko, rodné číslo, vyučovací jazyk, štátne občianstvo, potvrdenie o zdravotnej spôsobilosti žiaka, výchovno-vzdelávacie výsledky žiaka na základnej škole,

b) meno a priezvisko, adresa a telefónny kontakt zákonných zástupcov.

(7) Uchádzač môže k prihláške pripojiť doklad o úspešnej účasti v predmetovej olympiáde alebo v súťaži, ktorá súvisí s odborom alebo štúdiom, o ktoré sa uchádza.

(8) Ak uchádzač podáva prihlášku na štúdium v študijnom odbore alebo v učebnom odbore, v ktorom sa odborné vzdelávanie a príprava poskytuje v systéme duálneho vzdelávania, pripojí k prihláške aj potvrdenie o odbornom vzdelávaní a príprave žiaka v systéme duálneho vzdelávania vydané podľa osobitného predpisu.^47aa)

(9) Ak uchádzač podáva prihlášku na štúdium v strednej športovej škole, pripojí k prihláške potvrdenie národného športového zväzu, že je uvedený v zozname talentovaných športovcov podľa osobitného predpisu.^34a)

Organizácia prijímacieho konania

§ 64 Komentár DS

(1) Predmety, z ktorých pozostáva prijímacie konanie na prijímacích skúškach, určí ministerstvo školstva a ministerstvo zdravotníctva s prihliadnutím na návrhy riaditeľov stredných škôl tak, aby boli pre jednotlivé odbory vzdelávania rovnaké; zverejnia ich do 15. októbra.

(2) Riaditeľ strednej školy po prerokovaní v pedagogickej rade školy a v rade školy predloží zriaďovateľovi školy najneskôr do 15. júna návrh počtu žiakov prvého ročníka pre prijímacie konanie v nasledujúcom školskom roku v členení na jednotlivé študijné odbory alebo jednotlivé učebné odbory. Zriaďovateľ strednej školy ^47a) predloží návrhy podľa prvej vety do 30. júna samosprávnemu kraju, do ktorého územnej pôsobnosti stredná škola patrí.

(3) Orgán miestnej štátnej správy v školstve rozhodne do 30. septembra o počte tried prvého ročníka v stredných školách pre žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami a v študijných odboroch, v ktorých sa výchova a vzdelávanie uskutočňuje v cudzom jazyku na základe medzinárodnej dohody pre prijímacie konanie pre nasledujúci školský rok.

(4) Počet žiakov prvého ročníka gymnázií s osemročným vzdelávacím programom pre nasledujúce prijímacie konanie nesmie prekročiť päť percent z celkového počtu žiakov z daného populačného ročníka v príslušnom školskom roku. Ministerstvo školstva určuje každoročne násobok piatich percent žiakov z daného populačného ročníka každého samosprávneho kraja, podľa ktorého do 15. septembra určí pre každý samosprávny kraj najvyšší počet žiakov prvého ročníka gymnázií s osemročným vzdelávacím programom pre nasledujúci školský rok. Ministerstvo školstva určuje násobok podľa kritéria uvedeného v odseku 8 písm. a).

(5) Zriaďovateľ gymnázia s osemročným vzdelávacím programom doručí orgánu miestnej štátnej správy v školstve návrh počtu žiakov prvého ročníka pre nasledujúci školský rok do 30. septembra; na návrh alebo na zmenu návrhu, ktoré boli doručené po lehote, sa neprihliada. Orgán miestnej štátnej správy v školstve na základe kritérií podľa odseku 8 a po prerokovaní s príslušným zriaďovateľom rozpíše počet žiakov určený ministerstvom školstva pre jednotlivé gymnáziá s osemročným vzdelávacím programom v jeho územnej pôsobnosti; o prerokovaní vyhotoví písomný záznam. Orgán miestnej štátnej správy v školstve predloží návrh rozpisu s odôvodnením a písomným záznamom z prerokovania ministerstvu školstva do 30. októbra. Orgán miestnej štátnej správy v školstve bezodkladne zverejní návrh rozpisu na webovom sídle Ministerstva vnútra Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo vnútra").

(6) Zriaďovateľ môže podať ministerstvu školstva voči návrhu rozpisu odôvodnené námietky do siedmich pracovných dní odo dňa jeho zverejnenia; na námietky doručené po lehote sa neprihliada. Minister školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky (ďalej len "minister školstva") pri schvaľovaní návrhu rozpisu preskúma odôvodnenie návrhu rozpisu, písomný záznam z prerokovania a odôvodnené námietky a návrh rozpisu potvrdí alebo zmení; zmenu rozpisu ministerstvo školstva odôvodní.

(7) Rozpis počtu žiakov pre jednotlivé gymnáziá s osemročným vzdelávacím programom pre nasledujúci školský rok v územnej pôsobnosti orgánu miestnej štátnej správy v školstve schválený ministrom školstva zverejní ministerstvo školstva do 30. novembra na svojom webovom sídle.

(8) Počet žiakov prvého ročníka príslušného gymnázia s osemročným vzdelávacím programom sa určuje podľa

a) predbežného záujmu zákonných zástupcov žiakov z daného populačného ročníka,

b) udržateľnosti počtu žiakov v piatom ročníku až ôsmom ročníku tried príslušného gymnázia,

c) počtu žiakov prvého ročníka príslušného gymnázia k 15. septembru v predchádzajúcom školskom roku,

d) výsledkov hodnotenia externej časti maturitnej skúšky a písomnej formy internej časti maturitnej skúšky s dôrazom na nadpriemerné výsledky,

e) výsledkov z celoslovenských kôl súťaží alebo predmetových olympiád a výsledkov medzinárodných kôl súťaží alebo predmetových olympiád s dôrazom na nadpriemerné výsledky,

f) účasti žiakov príslušného gymnázia v medzinárodných projektoch alebo v medzinárodných programoch,

g) zamerania školského vzdelávacieho programu príslušného gymnázia alebo školského vzdelávacieho programu tried príslušného gymnázia na rozvoj nadania žiakov, špecifických zručností alebo schopností žiakov.

§ 65 Komentár DS

(1) Riaditeľ strednej školy po prerokovaní v pedagogickej rade školy, po vyjadrení rady školy a so súhlasom zriaďovateľa určí počet žiakov, ktorých možno prijať do tried prvého ročníka a termíny konania prijímacích skúšok. Ak ide o strednú odbornú školu, v ktorej sa odborné vzdelávanie a príprava poskytuje v systéme duálneho vzdelávania, v rámci počtu žiakov, ktorých možno prijať do tried prvého ročníka, riaditeľ strednej odbornej školy určí samostatne aj počet žiakov, ktorých možno prijať do študijného odboru alebo do učebného odboru, v ktorom sa odborné vzdelávanie a príprava poskytuje v systéme duálneho vzdelávania. Tieto údaje zverejní

a) do 1. februára na štúdium v odboroch vzdelávania, ktoré vyžadujú overenie špeciálnych schopností, zručností alebo nadania,

b) do 31. marca na ostatné odbory vzdelávania.

(2) Riaditeľ strednej školy po prerokovaní v pedagogickej rade školy určí formu prijímacej skúšky, jej obsah a rozsah podľa vzdelávacích štandardov štátneho vzdelávacieho programu odboru vzdelávania v základnej škole. Určí jednotné kritériá na úspešné vykonanie skúšky a ostatné podmienky prijatia na štúdium pre oba termíny prijímacieho konania podľa § 66 ods. 6. Riaditeľ strednej školy je povinný tieto podmienky zverejniť najneskôr v termíne podľa odseku 1; pre žiakov so zdravotným znevýhodnením sa forma prijímacej skúšky určí s prihliadnutím na ich zdravotné znevýhodnenie.

(3) Ak ide o prijímanie do študijného odboru alebo do učebného odboru, v ktorom sa odborné vzdelávanie a príprava poskytuje v systéme duálneho vzdelávania, formu prijímacej skúšky, obsah a rozsah podľa vzdelávacích štandardov štátneho vzdelávacieho programu odboru vzdelávania v základnej škole, jednotné kritériá na úspešné vykonanie skúšky a ostatné podmienky prijatia na štúdium pre oba termíny prijímacieho konania podľa § 66 ods. 6 určí riaditeľ strednej odbornej školy spolu so zamestnávateľom, u ktorého sa žiak bude pripravovať, po prerokovaní v pedagogickej rade školy. Riaditeľ strednej školy je povinný tieto podmienky zverejniť najneskôr v termíne podľa odseku 1; pre žiakov so zdravotným znevýhodnením sa forma prijímacej skúšky určí s prihliadnutím na ich zdravotné znevýhodnenie.

(4) Riaditeľ strednej odbornej školy môže po prerokovaní v pedagogickej rade školy určiť kritériá na prijatie uchádzačov bez prijímacej skúšky alebo jej časti do prvého ročníka vzdelávacieho programu nižšieho stredného odborného vzdelávania a do prvého ročníka vzdelávacieho programu stredného odborného vzdelávania, ak tento zákon neustanovuje inak. Ak ide o prijímanie do učebného odboru, v ktorom sa odborné vzdelávanie a príprava poskytuje v systéme duálneho vzdelávania, tieto kritériá určí riaditeľ strednej odbornej školy aj spolu so zamestnávateľom, u ktorého sa žiak bude pripravovať.

(5) Pri prijímaní žiaka, ktorý v celoslovenskom testovaní žiakov deviateho ročníka základnej školy dosiahol v každom predmete samostatne úspešnosť najmenej 90%, rozhoduje riaditeľ školy bez prijímacej skúšky; toto sa nevzťahuje na školu so vzdelávacím programom učebného odboru alebo študijného odboru, ktorý vyžaduje overenie špeciálnych schopností, zručností alebo nadania.

(6) Kritériá podľa odsekov 4 a 5 oznámi riaditeľ školy najneskôr v termíne podľa odseku 1.

(7) Riaditeľ strednej školy odošle rozhodnutie o prijatí žiaka bez prijímacej skúšky podľa odseku 4 alebo odseku 5 najneskôr 7 dní pred termínom konania prijímacích skúšok. Riaditeľ strednej odbornej školy prijíma samostatne

a) uchádzačov, ktorí boli prijatí na štúdium v študijnom odbore alebo v učebnom odbore, v ktorom sa odborné vzdelávanie a príprava poskytuje v systéme duálneho vzdelávania a

b) ostatných uchádzačov.

(8) Do odborov vzdelávania, v ktorých sa vyžaduje overenie špeciálnych schopností, zručností alebo nadania, sa prijímajú uchádzači po ich overení; na tanečné konzervatórium a strednú športovú školu aj po overení zdravotnej spôsobilosti.

(9) Do osemročného vzdelávacieho programu študijného odboru v gymnáziu možno prijať uchádzača len do prvého ročníka. Ustanovenia tohto zákona o prijímaní žiakov do vyšších ročníkov stredných škôl sa na osemročné vzdelávacie programy gymnázií nevzťahujú.

§ 66 Komentár DS

Prijímacia skúška

(1) Prijímacia skúška pozostáva z overenia vedomostí z predmetov podľa 64 ods. 1 alebo z overenia špeciálnych schopností, zručností alebo nadania potrebných na zvládnutie príslušného odboru vzdelávania, prípadne z oboch týchto častí.

(2) V školách s vyučovacím jazykom národnostných menšín sú predmety určené podľa § 64 ods. 1 doplnené o vyučovací jazyk strednej školy.

(3) Ak sa žiak základnej školy s vyučovacím jazykom národnostných menšín prihlási na štúdium na strednej škole s vyučovacím jazykom slovenským, prijímacie skúšky z vyučovacích predmetov koná takto:

a) zo slovenského jazyka a literatúry v rozsahu učiva určeného štátnym vzdelávacím programom odboru vzdelávania v základnej škole,

b) z ďalšieho predmetu v jazyku, v akom si ho na základnej škole osvojoval, ak zákonný zástupca žiaka túto požiadavku uvedie v prihláške na štúdium na strednej škole.

(4) Ak sa žiak základnej školy s vyučovacím jazykom slovenským prihlási na strednú školu s vyučovacím jazykom národnostných menšín, koná prijímaciu skúšku podľa odseku 1. Z ďalšieho predmetu koná žiak prijímaciu skúšku v jazyku, v akom si ho na základnej škole osvojoval, ak zákonný zástupca žiaka túto požiadavku uvedie v prihláške na štúdium na strednej škole.

(5) Orgán miestnej štátnej správy v školstve zabezpečí, aby riaditelia stredných škôl v jeho územnej pôsobnosti určili na overenie špeciálnych schopností, zručností alebo nadania uchádzača termíny v čase od 15. marca do 30. apríla tak, aby sa termíny tohto overenia na jednotlivých stredných školách nezhodovali.

(6) Prijímacie skúšky do stredných škôl okrem skúšok podľa odseku 5 sa konajú v dvoch termínoch v druhom úplnom májovom týždni v pondelok a z organizačných dôvodov sa môžu skončiť v utorok a v druhom úplnom májovom týždni vo štvrtok a z organizačných dôvodov sa môžu skončiť v piatok. Ak termín konania prijímacích skúšok pripadne na deň pracovného pokoja, termín konania prijímacej skúšky sa posúva na nasledujúci pracovný deň.

(7) Riaditeľ strednej školy po prerokovaní v pedagogickej rade školy rozhodne o tom, či sa na škole vykonajú prijímacie skúšky v ďalšom termíne na nenaplnený počet miest pre žiakov, ktorých možno prijať do tried prvého ročníka. Toto rozhodnutie zverejní najneskôr do 6. júna. Prijímacia skúška sa koná v treťom úplnom júnovom týždni v utorok a z organizačných dôvodov sa môže skončiť v stredu.

(8) Riaditeľ strednej školy pozve uchádzačov na prijímacie skúšky najneskôr päť dní pred termínom ich konania.

(9) Uchádzačovi, ktorý sa zo závažných dôvodov nemôže zúčastniť na prijímacej skúške v riadnych termínoch, určí riaditeľ strednej školy náhradný termín najneskôr v poslednom týždni augusta. Dôvod neúčasti na prijímacej skúške oznámi uchádzač alebo zákonný zástupca maloletého uchádzača riaditeľovi strednej školy najneskôr v deň konania prijímacej skúšky. Riaditeľ strednej školy v takom prípade rezervuje miesto v počte žiakov, ktorých prijíma do prvého ročníka.

(10) Výsledky prijímacej skúšky do prvého ročníka strednej školy platia len v školskom roku, pre ktorý sa skúška vykonala.

Rozhodovanie o prijatí

§ 67 Komentár DS

(1) O prijatí uchádzača na strednú školu rozhodne ³⁵⁾ riaditeľ strednej školy na základe výsledkov prijímacieho konania. Na zabezpečenie prípravy, priebehu a spracovania výsledkov prijímacích skúšok a na posúdenie študijných predpokladov uchádzačov riaditeľ zriaďuje prijímaciu komisiu ako svoj poradný orgán.

(2) Riaditeľ strednej školy pri rozhodovaní o prijatí prihliada aj na zdravotnú spôsobilosť na štúdium vo zvolenom odbore vzdelávania a na výkon povolania.

(3) Riaditeľ strednej školy prednostne prijme uchádzača, ktorý má zmenenú pracovnú schopnosť, pred uchádzačmi, ktorí rovnako vyhovujú kritériám prijímacieho konania; to neplatí, ak ide o strednú športovú školu.

(4) Riaditeľ strednej odbornej školy na základe výsledkov prijímacieho konania prijíma samostatne

a) uchádzačov, ktorí boli prijatí na štúdium v študijnom odbore alebo v učebnom odbore, v ktorom sa odborné vzdelávanie a príprava poskytuje v systéme duálneho vzdelávania a

b) ostatných uchádzačov.

(5) Riaditeľ strednej školy pri rozhodovaní o prijatí zohľadní, že uchádzač je úspešným riešiteľom predmetovej olympiády alebo víťazom súťaže, ktorá súvisí s odborom vzdelávania, o ktorý sa uchádza, a na výsledky dosiahnuté v celoslovenskom testovaní žiakov deviatych ročníkov základných škôl.

§ 68 Komentár

(1) Riaditeľ strednej školy zverejní zoznam uchádzačov na výveske školy podľa výsledkov prijímacieho konania do troch pracovných dní odo dňa termínu konania prijímacej skúšky podľa § 66 ods. 5 a 7, pri ostatných prijímacích skúškach podľa § 66 ods. 6 do troch pracovných dní odo dňa konania druhého termínu prijímacej skúšky. Ak ide o strednú odbornú školu, v ktorej sa odborné vzdelávanie a príprava poskytuje v systéme duálneho vzdelávania, riaditeľ strednej odbornej školy zverejní samostatne zoznam uchádzačov o štúdium v študijnom odbore alebo v učebnom odbore, v ktorom sa odborné vzdelávanie a príprava poskytuje v systéme duálneho vzdelávania a zoznam ostatných uchádzačov. Zoznam obsahuje poradie uchádzačov s vopred prideleným číselným kódom ¹¹⁾ zoradených podľa celkového počtu bodov získaných pri prijímacom konaní a informáciu, či uchádzač vykonal prijímaciu skúšku úspešne alebo neúspešne.

(2) Riaditeľ strednej školy rozhodne a odošle uchádzačovi rozhodnutie o prijatí najneskôr v lehote podľa odseku 1.

(3) Uchádzačovi, ktorý bol prijatý na štúdium, oznámi stredná škola termín, miesto a spôsob zápisu na štúdium spolu s doručením rozhodnutia o prijatí. Stredná škola vykoná zápis prijatých uchádzačov, ktorým bolo doručené rozhodnutie o prijatí na štúdium na strednú školu, na základe zápisného lístka, ktorý vydá príslušná základná škola; základná škola vydá uchádzačovi o štúdium iba jeden zápisný lístok, ktorý je prenosný. Zápisný lístok si ponechá stredná škola, na ktorú sa uchádzač zapíše. Ak je uchádzač úspešný aj na ďalšej strednej škole a uprednostní štúdium na tej strednej škole, zruší zápis, vyzdvihne si zápisný lístok a odovzdá ho tej strednej škole, na ktorú sa zapíše. Ak sa uchádzač nezapíše, rozhodnutie, ktorým bol uchádzač prijatý na štúdium v strednej škole, je neplatné.

(4) Proti rozhodnutiu riaditeľa strednej školy o neprijatí sa môže uchádzač alebo zákonný zástupca maloletého uchádzača odvolať v lehote do piatich dní odo dňa doručenia rozhodnutia. Proti rozhodnutiu o neprijatí riaditeľa cirkevnej strednej školy alebo riaditeľa súkromnej strednej školy môže uchádzač alebo zákonný zástupca maloletého uchádzača podať žiadosť o preskúmanie rozhodnutia do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia.

(5) Riaditeľ strednej školy umožní na základe žiadosti nazrieť do písomných alebo iných prác uchádzača uchádzačovi, jeho zákonnému zástupcovi alebo pedagogickému zamestnancovi, ktorý vzdelával uchádzača v predmete prijímacej skúšky na základnej škole.

§ 69 Komentár DS

Prijímanie na externú formu štúdia, kombinovanú formu štúdia a na nadväzujúce formy odborného vzdelávania a prípravy v stredných školách

(1) O počte tried prvého ročníka externej formy štúdia alebo kombinovanej formy štúdia v stredných školách a o počte žiakov v týchto triedach rozhodne riaditeľ školy po dohode so zriaďovateľom každoročne do 30. apríla.

(2) O počte žiakov v triedach dennej formy štúdia nadväzujúcej formy odborného vzdelávania a prípravy rozhodne riaditeľ školy so súhlasom zriaďovateľa každoročne do 30. apríla.

(3) Prihlášku na štúdium podáva uchádzač riaditeľovi strednej školy, na ktorú sa hlási, do 31. mája. Uchádzači, ktorí neboli prijatí na štúdium na vysokej škole, môžu podať prihlášku do 31. júla. Ak uchádzač podáva prihlášku na štúdium v študijnom odbore alebo v učebnom odbore, v ktorom sa odborné vzdelávanie a príprava poskytuje v systéme duálneho vzdelávania, pripojí k prihláške aj potvrdenie o odbornom vzdelávaní a príprave žiaka v systéme duálneho vzdelávania.

(4) Riaditeľ strednej školy po prerokovaní v pedagogickej rade školy určí formu prijímacej skúšky, obsah a rozsah prijímacej skúšky, kritériá na úspešné vykonanie skúšky a ostatné podmienky prijatia na štúdium. Ak ide o prijímanie do študijného odboru alebo do učebného odboru, v ktorom sa odborné vzdelávanie a príprava poskytuje v systéme duálneho vzdelávania, formu prijímacej skúšky, obsah a rozsah prijímacej skúšky, kritériá na úspešné vykonanie skúšky a ostatné podmienky prijatia na štúdium určí riaditeľ strednej odbornej školy spolu so zamestnávateľom, u ktorého sa žiak bude pripravovať, po prerokovaní v pedagogickej rade školy. Tieto podmienky zverejní najneskôr mesiac pred prvým termínom prijímacích skúšok.

(5) Riaditeľ strednej školy po prerokovaní v pedagogickej rade školy môže určiť kritériá na prijatie uchádzačov bez prijímacej skúšky. Ak ide o prijímanie do študijného odboru alebo do učebného odboru, v ktorom sa odborné vzdelávanie a príprava poskytuje v systéme duálneho vzdelávania, tieto kritériá určí riaditeľ strednej odbornej školy aj spolu so zamestnávateľom, u ktorého sa žiak bude pripravovať.

(6) Riaditeľ strednej školy pozve uchádzačov na prijímacie skúšky najneskôr desať dní pred termínom konania prijímacích skúšok.

(7) Prijímacia skúška sa koná v dvoch termínoch. Prvým termínom je posledný úplný júnový týždeň a druhým termínom posledné dva úplné augustové týždne. Deň konania skúšky určí riaditeľ strednej školy.

(8) Overenie špeciálnych schopností, zručností a nadania uchádzačov, ak sa takéto overenie vyžaduje, je súčasťou prijímacej skúšky.

(9) Riaditeľ strednej školy rozhodne o prijatí uchádzača na štúdium na základe výsledkov prijímacieho konania do troch dní odo dňa konania prijímacej skúšky. Pri tomto rozhodovaní berie do úvahy aj zdravotnú spôsobilosť na štúdium vo zvolenom odbore vzdelávania a na výkon povolania.

(10) Riaditeľ strednej odbornej školy prijíma samostatne

a) uchádzačov, ktorí boli prijatí na štúdium v študijnom odbore alebo v učebnom odbore, v ktorom sa odborné vzdelávanie a príprava poskytuje v systéme duálneho vzdelávania a

b) ostatných uchádzačov.

§ 70 Komentár DS

Prijímanie do vyšších ročníkov stredných škôl

(1) Do vyššieho ročníka strednej školy možno prijať uchádzača, ktorý nie je žiakom inej strednej školy, na základe jeho písomnej žiadosti alebo žiadosti zákonného zástupcu maloletého uchádzača. Podmienkou prijatia je úspešné vykonanie prijímacej skúšky, ktorej predmetom je znalosť učiva z nižších ročníkov príslušnej strednej školy určeného vzdelávacím štandardom štátneho vzdelávacieho programu; ak ide o prijatie do strednej športovej školy, podmienkou je aj predloženie potvrdenia národného športového zväzu, že žiak je uvedený v zozname talentovaných športovcov podľa osobitného predpisu. ^34a)

(2) Termín, obsah, rozsah a formu prijímacej skúšky určí riaditeľ strednej školy, na ktorú sa uchádzač hlási.

(3) Do vyššieho ročníka odboru vzdelávania v strednej škole, ktorých štúdium sa končí maturitnou skúškou alebo absolventskou skúškou, a ktorý v nižších ročníkoch štúdia poskytuje zároveň stredné odborné vzdelanie alebo úplné stredné odborné vzdelanie, možno prijať absolventa nižšieho ročníka alebo uchádzača, ktorý úspešne vykonal záverečnú skúšku, prípadne maturitnú skúšku a splnil ďalšie požiadavky, ktoré určil riaditeľ strednej školy.

(4) Odseky 1 až 3 sa nevzťahujú na prijímanie uchádzača, ktorý sa bude pripravovať v systéme duálneho vzdelávania.

§ 71 Komentár DS

(1) Riaditeľ základnej školy poskytne orgánu miestnej štátnej správy v školstve a samosprávnemu kraju v ich územnej pôsobnosti požadované údaje o záujme žiakov o štúdium na stredných školách.

(2) Riaditeľ strednej školy poskytne zriaďovateľovi a orgánu miestnej štátnej správy v školstve v jeho územnej pôsobnosti aktuálne údaje o počte prihlásených žiakov, o počte prijatých žiakov a počte voľných miest. Na požiadanie môže tieto údaje poskytnúť aj riaditeľovi základnej školy alebo iným orgánom štátnej správy.

(3) Žiakom, ktorí neboli ani po termíne prijímacej skúšky podľa § 66 ods. 7 prijatí na štúdium v žiadnej strednej škole, a žiakom, ktorí si po úspešnom skončení deviateho ročníka základnej školy alebo základnej školy pre žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami nepodali prihlášku na štúdium do strednej školy a nemajú splnenú povinnú školskú dochádzku, príslušný orgán miestnej štátnej správy v školstve zabezpečí po prerokovaní so zákonným zástupcom žiaka, s príslušným riaditeľom strednej školy a jeho zriaďovateľom plnenie povinnej školskej dochádzky v strednej škole.

(4) Zoznam škôl, v ktorých budú žiaci podľa odseku 3 plniť povinnú školskú dochádzku, určí a zverejní najneskôr do 30. júna príslušný orgán miestnej štátnej správy v školstve po prerokovaní s riaditeľmi príslušných stredných škôl a samosprávnym krajom.

ŠIESTA ČASŤ

UKONČOVANIE VÝCHOVY A VZDELÁVANIA V STREDNÝCH ŠKOLÁCH

§ 72 Komentár DS

Spôsoby ukončovania

Výchova a vzdelávanie v stredných školách môže byť ukončené

a) záverečnou skúškou,

b) maturitnou skúškou,

c) záverečnou pomaturitnou skúškou,

d) absolventskou skúškou.

§ 73 Komentár DS

Záverečná skúška

(1) Cieľom záverečnej skúšky je overenie vedomostí a zručností žiakov v rozsahu učiva určeného vzdelávacími štandardmi štátneho vzdelávacieho programu a overenie, ako sú žiaci pripravení používať nadobudnuté kompetencie pri výkone povolaní a odborných činností, na ktoré sa pripravujú.

(2) Žiak môže konať záverečnú skúšku, ak úspešne ukončil posledný ročník vzdelávacieho programu príslušného učebného odboru.

(3) Záverečná skúška sa člení na písomnú časť, praktickú časť a ústnu časť. Praktická časť záverečnej skúšky sa vykoná po písomnej časti skúšky a pred ústnou časťou skúšky. Praktická časť záverečnej skúšky žiaka, ktorý sa pripravoval v systéme duálneho vzdelávania, sa koná na pracovisku praktického vyučovania,^47b) ak sa stredná odborná škola a zamestnávateľ, u ktorého sa tento žiak pripravoval, nedohodnú inak.

(4) Záverečná skúška sa koná v riadnom skúšobnom období alebo v mimoriadnom skúšobnom období.

(5) Riadne skúšobné obdobie trvá od 16. júna do 30. júna príslušného školského roka. Ak si to vyžadujú odborné činnosti, ktoré sa overujú záverečnou skúškou, praktickú časť záverečnej skúšky možno vykonať aj pred 16. júnom, najskôr však vo februári príslušného školského roka.

(6) Mimoriadne skúšobné obdobie je v septembri alebo vo februári nasledujúceho školského roka; termín konania záverečnej skúšky určuje riaditeľ školy. Mimoriadne skúšobné obdobie je určené na vykonanie opravnej záverečnej skúšky alebo náhradnej záverečnej skúšky. Náhradná záverečná skúška je určená pre žiaka, ktorý úspešne ukončil posledný ročník vzdelávacieho programu príslušného učebného odboru najneskôr k 15. septembru a pre žiaka podľa § 89 ods. 2.

(7) Pred začiatkom konania záverečnej skúšky sa žiak tri po sebe nasledujúce vyučovacie dni nezúčastňuje na vyučovaní. Tieto dni sú určené na prípravu žiaka na záverečnú skúšku.

§ 74 Komentár DS

Maturitná skúška

(1) Cieľom maturitnej skúšky je overenie vedomostí a zručností žiakov v rozsahu učiva určeného katalógom cieľových požiadaviek a overenie toho, ako sú žiaci pripravení používať získané kompetencie v ďalšom štúdiu alebo pri výkone povolaní a odborných činností, na ktoré sa pripravujú.

(2) Maturitná skúška v strednej odbornej škole, konzervatóriu, strednej športovej škole a škole umeleckého priemyslu pozostáva z teoretickej časti maturitnej skúšky a odbornej zložky maturitnej skúšky. Odborná zložka maturitnej skúšky sa člení na teoretickú časť odbornej zložky maturitnej skúšky a praktickú časť odbornej zložky maturitnej skúšky. Cieľom odbornej zložky maturitnej skúšky je overenie vedomostí a zručností v rozsahu učiva odborných vyučovacích predmetov určených vzdelávacími štandardmi. V nadstavbovom štúdiu sa v odbornej zložke maturitnej skúšky zohľadňuje nadväznosť na príslušný učebný odbor.

(3) Maturitná skúška z jednotlivých predmetov môže pozostávať z externej časti a internej časti.

(4) Žiak môže vykonať internú časť maturitnej skúšky okrem jej písomnej formy podľa § 76 ods. 5 a praktickej časti odbornej zložky maturitnej skúšky, ak úspešne ukončil príslušný ročník štúdia vzdelávacieho programu študijného odboru a ak vykonal externú časť maturitnej skúšky a písomnú formu internej časti maturitnej skúšky podľa § 76 ods. 1 a 5 a praktickú časť odbornej zložky maturitnej skúšky; v zdravotníckych odboroch vzdelávania môže žiak vykonať praktickú časť odbornej zložky maturitnej skúšky až po ukončení posledného ročníka štúdia vzdelávacieho programu študijného odboru.

(5) Žiak môže konať maturitnú skúšku len z vyučovacích predmetov okrem výchovných vyučovacích predmetov, najmä hudobná výchova, výtvarná výchova, etická výchova, uvedených v učebnom pláne školy, v ktorých sa vzdelával.

(6) Maturitnú skúšku z cudzích jazykov vykoná žiak podľa úrovní jazykovej náročnosti Spoločného európskeho referenčného rámca.

(7) Žiak môže dobrovoľne konať maturitnú skúšku aj z ďalších predmetov. Vykonaním dobrovoľnej maturitnej skúšky sa rozumie aj absolvovanie len externej časti maturitnej skúšky, internej časti maturitnej skúšky, jednej z foriem internej časti maturitnej skúšky alebo ich kombinácie. V riadnom skúšobnom období môže žiak dobrovoľne konať maturitnú skúšku najviac z dvoch predmetov.

(8) V školách alebo v triedach s bilingválnym vzdelávaním, v ktorých sa vzdelávanie riadi medzinárodnou zmluvou, sa maturitná skúška vykonáva podľa tejto zmluvy a podľa vykonávacieho protokolu.

(9) V školách alebo v triedach, v ktorých sa vyučuje podľa medzinárodných programov podľa § 7 ods. 6, sa maturitná skúška vykonáva podľa pravidiel príslušného medzinárodného programu. Maturitná skúška vykonaná podľa medzinárodného programu sa považuje za rovnocennú s maturitnou skúškou podľa tohto zákona.

(10) Žiak podľa § 42 ods. 5, žiak podľa § 42a ods. 7, žiak podľa § 42b ods. 5 a žiak podľa § 44 ods. 8 vykoná maturitnú skúšku len z odbornej zložky maturitnej skúšky.

(11) Praktická časť odbornej zložky maturitnej skúšky žiaka, ktorý sa pripravoval v systéme duálneho vzdelávania, sa koná na pracovisku praktického vyučovania, ak sa stredná odborná škola a zamestnávateľ, u ktorého sa tento žiak pripravoval, nedohodnú inak.

§ 75 Komentár DS

Prihlásenie žiaka na maturitnú skúšku

(1) Žiak posledného ročníka príslušného vzdelávacieho programu študijného odboru v strednej škole alebo štvrtého ročníka vzdelávacieho programu šesťročného študijného odboru v konzervatóriu do 30. septembra písomne oznámi triednemu učiteľovi predmety, ktoré si na maturitnú skúšku zvolil. Žiak so zdravotným znevýhodnením oznámi aj spôsob vykonania maturitnej skúšky.

(2) Žiak posledného ročníka príslušného vzdelávacieho programu študijného odboru v strednej škole alebo štvrtého ročníka vzdelávacieho programu šesťročného študijného odboru v konzervatóriu, ktorý dobrovoľne koná maturitnú skúšku z ďalšieho predmetu, do 30. septembra písomne oznámi triednemu učiteľovi predmet, ktorý si na skúšku zvolil. Žiak so zdravotným znevýhodnením oznámi aj spôsob vykonania maturitnej skúšky z ďalšieho predmetu.

(3) Zmenu predmetov alebo zmenu spôsobov vykonania maturitnej skúšky alebo dodatočné prihlásenie podľa odsekov 1 a 2 žiak písomne oznámi triednemu učiteľovi najneskôr do 15. októbra; riaditeľ školy môže v osobitných prípadoch, najmä ak ide o dlhodobý pobyt v zahraničí, zdravotný stav, povoliť iný termín, najneskôr do 31. januára.

§ 76 Komentár DS

Externá a interná časť maturitnej skúšky

(1) Externú časť maturitnej skúšky tvorí písomný test, ktorý zadáva a vyhodnocuje Národný ústav certifikovaných meraní vzdelávania podľa § 154 ods. 5 písm. a). Externá časť maturitnej skúšky sa vykonáva v rovnakom čase na celom území Slovenskej republiky. Dozor pri vykonávaní externej časti maturitnej skúšky a oprave testov vykonáva pedagogický zamestnanec, ktorý nie je zamestnancom školy, na ktorej sa externá časť maturitnej skúšky koná.

(2) Pre žiaka, ktorý ukončuje štúdium podľa § 74 ods. 8, nie je záväzné vykonanie externej časti maturitnej skúšky podľa odseku 1 a písomnej formy internej časti maturitnej skúšky z tých predmetov, ktorých formu maturitnej skúšky osobitne ustanovuje medzinárodná zmluva.

(3) Externú časť maturitnej skúšky a písomnú formu internej časti maturitnej skúšky z predmetu cudzí jazyk podľa odsekov 1 a 5 vykoná žiak len z jedného cudzieho jazyka, ktorý si určí pri prihlasovaní na maturitnú skúšku podľa § 75 ods. 1.

(4) Interná časť maturitnej skúšky v jednotlivých predmetoch maturitnej skúšky sa môže konať aj formou

a) ústnou,

b) praktickou,

c) predvedením komplexnej úlohy alebo umeleckého výkonu,

d) obhajoby komplexnej odbornej práce alebo projektu alebo úspešnej súťažnej práce,

e) realizácie a obhajoby experimentu,

f) kombinácie foriem podľa písmen a) až e).

(5) Písomnú formu internej časti maturitnej skúšky tvorí súbor tém alebo zadaní, ktoré zadáva Národný ústav certifikovaných meraní vzdelávania podľa § 154 ods. 5 písm. a). Písomná forma internej časti maturitnej skúšky sa vykonáva v rovnakom čase na celom území Slovenskej republiky.

(6) Interná časť maturitnej skúšky je verejná okrem jej písomnej formy podľa odseku 5.

(7) Žiak môže vykonať v jeden deň internú časť maturitnej skúšky okrem písomnej formy internej časti maturitnej skúšky podľa odseku 5 a praktickej časti odbornej zložky maturitnej skúšky najviac z troch predmetov.

(8) Žiak vykoná internú časť maturitnej skúšky okrem písomnej formy a praktickej časti odbornej zložky maturitnej skúšky v priebehu najviac piatich pracovných dní.

(9) Žiak vykoná maturitnú skúšku v jazyku, v ktorom sa predmet vyučoval. Ak si žiak bilingválneho vzdelávania zvolí vykonanie externej časti maturitnej skúšky, vykoná ju rovnakým spôsobom a v rovnakom jazyku ako žiak štúdia, ktoré sa uskutočňuje v slovenskom jazyku. Ak sa v bilingválnom vzdelávaní vyučuje predmet súčasne v dvoch vyučovacích jazykoch, žiak vykoná maturitnú skúšku v jazyku v súlade so školským vzdelávacím programom.

(10) Ak sa externá časť maturitnej skúšky alebo písomná forma internej časti maturitnej skúšky podľa odsekov 1 a 5 uskutočnila v rozpore s týmto zákonom alebo sa nedodržala zásada rovnakého zaobchádzania podľa osobitného predpisu, ⁴⁸⁾ minister školstva vyhlási konanie tejto skúšky za neplatné. Nový termín konania skúšky vyhlási minister školstva.

(11) Pred začiatkom konania internej časti maturitnej skúšky okrem jej písomnej formy podľa odseku 5 sa žiak päť po sebe nasledujúcich vyučovacích dní nezúčastňuje na vyučovaní. Tieto dni sú určené na prípravu žiaka na skúšku.

§ 77 Komentár DS

Termíny konania maturitnej skúšky

(1) Maturitná skúška sa koná v riadnom skúšobnom období alebo v mimoriadnom skúšobnom období. Riadne skúšobné obdobie je v marci až v júni príslušného školského roka, mimoriadne skúšobné obdobie je v apríli až v máji príslušného školského roka alebo v septembri, alebo vo februári nasledujúceho školského roka.

(2) Termín externej časti maturitnej skúšky a písomnej formy internej časti maturitnej skúšky podľa § 76 ods. 1 a 5 určí ministerstvo školstva.

(3) Termín internej časti maturitnej skúšky, okrem jej písomnej formy podľa § 76 ods. 5, určí na návrh riaditeľa strednej školy príslušný orgán miestnej štátnej správy v školstve. ⁴⁹⁾

(4) Mimoriadne skúšobné obdobie slúži žiakom na vykonanie náhradnej maturitnej skúšky alebo opravnej maturitnej skúšky. Náhradná maturitná skúška je určená pre žiaka, ktorý úspešne ukončil posledný ročník štúdia najneskôr k 15. septembru, a pre žiaka podľa § 89 ods. 2.

(5) Náhradná maturitná skúška z externej časti maturitnej skúšky a písomnej formy internej časti maturitnej skúšky podľa § 76 ods. 1 a 5 sa koná v apríli až máji príslušného školského roka alebo v riadnom skúšobnom období nasledujúceho školského roka. Opravný termín maturitnej skúšky z externej časti maturitnej skúšky a písomnej formy internej časti maturitnej skúšky podľa § 76 ods. 1 a 5 sa koná v mimoriadnom skúšobnom období v septembri nasledujúceho školského roka alebo v riadnom skúšobnom období nasledujúceho školského roka. Náhradná maturitná skúška a opravná maturitná skúška z internej časti maturitnej skúšky okrem jej písomnej formy podľa § 76 ods. 5 sa koná v septembri alebo vo februári nasledujúceho školského roka.

(6) Deň konania náhradnej maturitnej skúšky a deň konania opravnej maturitnej skúšky externej časti maturitnej skúšky a písomnej formy internej časti maturitnej skúšky podľa § 76 ods. 1 a 5 určí ministerstvo školstva.

(7) Na opravnú skúšku externej časti maturitnej skúšky a písomnej formy internej časti maturitnej skúšky podľa odsekov 1 a 5 sa žiak prihlási riaditeľovi školy do 30. júna, ak sa opravná skúška koná v septembri nasledujúceho školského roka, alebo do 30. septembra nasledujúceho školského roka, ak sa opravná skúška koná v riadnom skúšobnom období nasledujúceho školského roka.

(8) Miesto konania náhradnej maturitnej skúšky a opravnej maturitnej skúšky externej časti maturitnej skúšky a písomnej formy internej časti maturitnej skúšky podľa odsekov 1 a 5 určí žiakovi príslušný orgán miestnej štátnej správy v školstve do 30 dní pred konaním maturitnej skúšky.

§ 78 Komentár DS

Záverečná pomaturitná skúška

(1) Žiak môže konať záverečnú pomaturitnú skúšku, ak úspešne ukončil posledný ročník štúdia.

(2) Záverečná pomaturitná skúška je odborná skúška, v ktorej sa overuje úroveň zdokonalenia alebo inovácie odborných vedomostí a zručností žiaka získaných pomaturitným zdokonaľovacím štúdiom alebo inovačným štúdiom.

(3) Záverečná pomaturitná skúška sa skladá z teoretickej časti a praktickej časti. Podľa charakteru príslušného študijného odboru môže byť súčasťou praktickej časti písomné alebo grafické riešenie úloh. Teoretická časť je ústna.

(4) Záverečná pomaturitná skúška sa koná v riadnom skúšobnom období v júni, v mimoriadnom skúšobnom období v septembri alebo vo februári nasledujúceho školského roka; termín určuje riaditeľ strednej školy.

§ 79 Komentár

Absolventská skúška

(1) Žiak môže konať absolventskú skúšku, ak úspešne ukončil posledný ročník štúdia.

(2) Absolventská skúška je komplexná odborná skúška, ktorou sa overuje úroveň špecifických vedomostí a zručností žiaka zameraných na výkon konkrétnych pracovných činností. Skúškou sa môže overiť aj úroveň umeleckých a pedagogicko-umeleckých činností. Absolventská skúška obsahuje

a) na konzervatóriu absolventské výkony z hlavného odboru štúdia alebo hlavných odborov štúdia, absolventskú písomnú prácu a jej obhajobu a súbornú skúšku z pedagogickej prípravy alebo súborné skúšky z pedagogickej prípravy,

b) na tanečnom konzervatóriu absolventský výkon z hlavného odboru štúdia a súbornú skúšku z pedagogickej prípravy,

c) na škole umeleckého priemyslu praktickú skúšku vrátane obhajoby absolventskej písomnej práce, teoretickú skúšku z odborných predmetov podľa charakteru príslušného študijného odboru; súčasťou absolventskej skúšky môže byť aj súborná skúška z pedagogickej prípravy,

d) na strednej zdravotníckej škole komplexnú teoreticko-praktickú skúšku z príslušného študijného odboru, absolventskú písomnú prácu a jej obhajobu,

e) na ostatných stredných odborných školách písomnú absolventskú prácu, jej obhajobu a komplexnú skúšku z odborných predmetov.

(3) Absolventská skúška sa koná v riadnom skúšobnom období alebo v mimoriadnom skúšobnom období.

(4) Riadne skúšobné obdobie je v júni príslušného školského roka. Absolventské výkony podľa odseku 2 písm. a) a b) možno vykonať aj pred júnom, najskôr však vo februári príslušného školského roka.

(5) Mimoriadne skúšobné obdobie je v septembri alebo vo februári nasledujúceho školského roka; termín konania absolventskej skúšky určuje riaditeľ školy. Mimoriadne skúšobné obdobie je určené na vykonanie opravnej absolventskej skúšky alebo náhradnej absolventskej skúšky. Náhradná absolventská skúška je určená pre žiaka, ktorý úspešne ukončil posledný ročník vzdelávacieho programu príslušného študijného odboru najneskôr k 15. septembru a pre žiaka podľa § 89 ods. 2.

Maturitné komisie

§ 80 Komentár DS

(1) Organizáciu a priebeh maturitnej skúšky a záverečnej pomaturitnej skúšky zabezpečujú tieto maturitné komisie:

a) ústredná maturitná komisia,

b) školská maturitná komisia,

c) predmetová maturitná komisia.

(2) Ústredná maturitná komisia plní tieto úlohy:

a) vyjadruje sa k harmonogramu maturitných skúšok,

b) vyjadruje sa k požiadavkám a obsahu externej časti maturitnej skúšky,

c) vyjadruje sa k požiadavkám a obsahu písomnej formy internej časti maturitnej skúšky,

d) vyjadruje sa ku skutočnostiam uvedeným v § 76 ods. 10,

e) predkladá ministerstvu školstva výročnú správu o priebehu a realizácii maturitnej skúšky.

(3) Predsedu a ostatných členov ústrednej maturitnej komisie vymenúva a odvoláva minister školstva.

(4) Dohľad nad priebehom maturitných skúšok vykonáva predseda školskej maturitnej komisie. Školskú maturitnú komisiu tvorí predseda, riaditeľ školy a predsedovia predmetových maturitných komisií.

(5) Maturitné skúšky sa z jednotlivých vyučovacích predmetov konajú pred predmetovými maturitnými komisiami. Predmetovú maturitnú komisiu tvorí predseda a dvaja skúšajúci. V jednom skúšobnom období môže byť v škole ustanovených aj viac predmetových maturitných komisií pre daný predmet.

(6) Odborná zložka maturitnej skúšky v študijnom odbore sa koná pred predmetovou maturitnou komisiou pre teoretickú časť odbornej zložky maturitnej skúšky a predmetovou maturitnou komisiou pre praktickú časť odbornej zložky maturitnej skúšky.

(7) Predmetovú maturitnú komisiu pre odbornú zložku maturitnej skúšky tvorí predseda, skúšajúci učitelia odborných predmetov a skúšajúci zástupca príslušnej inštitúcie podieľajúcej sa na koordinácii odborného vzdelávania a prípravy pre trh práce podľa osobitného predpisu^49a) (ďalej len "stavovská organizácia"), ak ho stavovská organizácia deleguje; v príslušnom študijnom odbore, v ktorom sa vykonáva odborný výcvik, aj skúšajúci majster odbornej výchovy, pričom počet skúšajúcich učiteľov odborných vyučovacích predmetov určí riaditeľ školy podľa náročnosti a špecifík príslušného študijného odboru.

(8) Predmetovú maturitnú komisiu pre odbornú zložku maturitnej skúšky žiaka, ktorý sa pripravuje v systéme duálneho vzdelávania, tvorí predseda, skúšajúci učitelia odborných vyučovacích predmetov a skúšajúci zástupca zamestnávateľa, u ktorého sa tento žiak pripravuje; v príslušnom študijnom odbore, v ktorom sa vykonáva odborný výcvik, aj skúšajúci majster odbornej výchovy, pričom počet skúšajúcich učiteľov odborných vyučovacích predmetov určí riaditeľ školy podľa náročnosti a špecifík príslušného študijného odboru.

(9) Predsedu školskej maturitnej komisie a predsedu predmetovej maturitnej komisie vymenúva do 1. marca príslušný orgán miestnej štátnej správy v školstve ⁵⁰⁾ na základe návrhov riaditeľov stredných škôl na obdobie jedného roka odo dňa vymenovania. Predseda predmetovej maturitnej komisie môže súčasne vykonávať aj funkciu predsedu školskej maturitnej komisie.

(10) V triedach s bilingválnym vzdelávaním, ktoré vznikli na základe medzinárodnej dohody, školskú maturitnú komisiu tvorí predseda, podpredseda, riaditeľ školy a predsedovia predmetových maturitných komisií.

(11) Predsedu školskej maturitnej komisie v triedach s bilingválnym vzdelávaním, ktoré vznikli na základe medzinárodnej dohody, vymenúva ministerstvo školstva do 15. marca. Predseda školskej maturitnej komisie môže súčasne vykonávať aj funkciu predsedu predmetovej maturitnej komisie.

(12) Podpredseda školskej maturitnej komisie v triedach s bilingválnym vzdelávaním, ktoré vznikli na základe medzinárodnej dohody, sa vymenúva do 15. marca zahraničnou stranou.

(13) Skúšajúcich predmetovej maturitnej komisie vymenúva do 30. apríla riaditeľ školy z pedagogických zamestnancov školy; v osobitných prípadoch, najmä ak škola nemá dostatočný počet skúšajúcich predmetovej maturitnej komisie, môže skúšajúcich vymenovať aj z pedagogických zamestnancov inej školy s ich súhlasom a po dohode s jej riaditeľom.

(14) Skúšajúceho predmetovej maturitnej komisie, ktorého delegovala stavovská organizácia a skúšajúceho predmetovej maturitnej komisie, ktorým je zástupca zamestnávateľa, u ktorého sa žiak pripravuje v systéme duálneho vzdelávania, vymenuje riaditeľ školy do 30. apríla.

(15) V jednom skúšobnom období môže byť v škole ustanovených aj viac predmetových maturitných komisií. O počte predmetových maturitných komisií pre teoretickú časť odbornej zložky maturitnej skúšky a predmetových maturitných komisií pre praktickú časť odbornej zložky maturitnej skúšky, o mieste a dátume konania teoretickej časti odbornej zložky maturitnej skúšky a praktickej časti odbornej zložky maturitnej skúšky orgán miestnej štátnej správy v školstve písomne informuje stavovské organizácie do 8. marca.

§ 81 Komentár

(1) Predsedom školskej maturitnej komisie a predsedom predmetovej maturitnej komisie, okrem predsedu ústrednej maturitnej komisie, môže byť len pedagogický zamestnanec, ktorý spĺňa kvalifikačné predpoklady a ktorý má najmenej štyri roky pedagogickej praxe.

(2) Predsedom predmetovej maturitnej komisie môže byť len pedagogický zamestnanec, ktorý spĺňa kvalifikačné predpoklady na vyučovanie daného predmetu.

(3) Predsedu školskej maturitnej komisie a predsedu predmetovej maturitnej komisie nemožno vymenovať z pedagogických zamestnancov školy, na ktorej sa maturitná skúška koná.

(4) Predsedom školskej maturitnej komisie v triedach s bilingválnym vzdelávaním môže byť len pedagogický zamestnanec, ktorý spĺňa

a) kvalifikačné predpoklady a má štátnu jazykovú skúšku z druhého vyučovacieho jazyka alebo

b) kvalifikačné predpoklady a druhý vyučovací jazyk je jeho materinský jazyk.

(5) Predsedom predmetovej maturitnej komisie v triedach s bilingválnym vzdelávaním v predmetoch, z ktorých sa koná skúška v druhom vyučovacom jazyku, môže byť len pedagogický zamestnanec, ktorý

a) spĺňa kvalifikačné predpoklady na vyučovanie daného predmetu a úspešne vykonal štátnu jazykovú skúšku z druhého vyučovacieho jazyka alebo

b) spĺňa kvalifikačné predpoklady na vyučovanie daného predmetu a druhý vyučovací jazyk je jeho materinský jazyk alebo

c) úspešne vykonal štátnu jazykovú skúšku z druhého vyučovacieho jazyka alebo druhý vyučovací jazyk je jeho materinským jazykom.

(6) Skúšajúcim predmetovej maturitnej komisie môže byť len pedagogický zamestnanec, ktorý spĺňa kvalifikačné predpoklady na vyučovanie predmetu, z ktorého sa skúška vykonáva.

(7) Skúšajúci predmetovej maturitnej komisie v triedach s bilingválnym vzdelávaním v predmetoch, ktorých skúška sa koná v druhom vyučovacom jazyku, môže byť len pedagogický zamestnanec, ktorý spĺňa kvalifikačné predpoklady na vyučovanie predmetu, z ktorého sa skúška koná a z ktorých aspoň jeden má štátnu jazykovú skúšku z druhého vyučovacieho jazyka alebo druhý vyučovací jazyk je jeho materinský jazyk.

(8) Skúšajúci zástupca stavovskej organizácie a skúšajúci zástupca zamestnávateľa, u ktorého sa žiak pripravuje v systéme duálneho vzdelávania, musí spĺňať tieto predpoklady:

a) má najmenej úplné stredné odborné vzdelanie v príslušnom študijnom odbore alebo v príbuznom študijnom odbore a

b) vykonával najmenej päť rokov povolanie alebo odborné činnosti v rozsahu učiva odborných vyučovacích predmetov určených vzdelávacími štandardmi príslušného študijného odboru.

§ 82 Komentár

(1) Predseda školskej maturitnej komisie

a) kontroluje pripravenosť a organizáciu maturitnej skúšky,

b) kontroluje správnosť protokolu o maturitnej skúške,

c) podpisuje vysvedčenie o maturitnej skúške,

d) vypracuje správu o priebehu a celkovej úrovni maturitnej skúšky, ktorú odosiela príslušnému orgánu štátnej správy v školstve.

(2) Predseda predmetovej maturitnej komisie

a) riadi prácu predmetovej maturitnej komisie,

b) kontroluje pripravenosť maturitnej skúšky z príslušného predmetu,

c) zodpovedá za priebeh a hodnotenie externej časti maturitných skúšok z predmetu maturitnej skúšky,

d) zodpovedá za správnosť protokolu o externej časti maturitných skúšok,

e) schvaľuje do 30. apríla maturitné zadania alebo témy ústnej formy internej časti maturitnej skúšky z príslušného predmetu a ak má pochybnosti, požiada o stanovisko Štátnu školskú inšpekciu, ⁷⁾ v prípade stredných zdravotníckych škôl ministerstvo zdravotníctva,

f) kontroluje hodnotenie písomnej formy internej časti maturitných skúšok,

g) podieľa sa na skúšaní a klasifikácii žiaka,

h) zodpovedá za klasifikáciu žiaka,

i) vypracuje správu o priebehu a celkovej úrovni maturitnej skúšky z predmetu maturitnej skúšky, ktorú odovzdá predsedovi školskej maturitnej komisie.

(3) Ak predseda školskej maturitnej komisie nemôže z vážnych dôvodov funkciu vykonávať, zastúpi ho riaditeľ školy, ak nie je vymenovaný nový predseda.

(4) Ak predseda predmetovej maturitnej komisie nemôže z vážnych dôvodov funkciu vykonávať, zastúpi ho riaditeľ školy alebo zástupca riaditeľa školy, ak nie je vymenovaný nový predseda.

(5) Riaditeľ školy môže na odbornú zložku maturitnej skúšky prizvať so súhlasom predsedu predmetovej maturitnej komisie odborníka z praxe. Odborník z praxe môže so súhlasom predsedu predmetovej maturitnej komisie dávať žiakovi otázky; odborník z praxe žiaka nehodnotí.

Skúšobná komisia pre záverečnú skúšku a skúšobná komisia pre absolventskú skúšku

§ 83 Komentár DS

(1) Organizáciu a priebeh záverečnej skúšky zabezpečuje skúšobná komisia pre záverečnú skúšku.

(2) Skúšobná komisia pre záverečnú skúšku má stálych členov a ďalších členov.

(3) Stálymi členmi skúšobnej komisie pre záverečnú skúšku sú

a) predseda,

b) podpredseda,

c) triedny učiteľ.

(4) Ďalšími členmi skúšobnej komisie pre záverečnú skúšku sú

a) majster odbornej výchovy a učiteľ teoretických odborných vyučovacích predmetov alebo učiteľ odbornej praxe a učiteľ teoretických odborných vyučovacích predmetov,

b) skúšajúci zástupca zamestnávateľa, u ktorého sa žiak pripravuje v systéme duálneho vzdelávania,

c) skúšajúci zástupca stavovskej organizácie, ak ho stavovská organizácia deleguje; to neplatí, ak má skúšobná komisia pre záverečnú skúšku ďalšieho člena podľa písmena b).

(5) Predsedom skúšobnej komisie pre záverečnú skúšku a podpredsedom skúšobnej komisie pre záverečnú skúšku môže byť pedagogický zamestnanec, ktorý spĺňa kvalifikačné predpoklady podľa osobitného predpisu⁵¹⁾ a ktorý má najmenej štyri roky pedagogickej praxe.

(6) Člen skúšobnej komisie pre záverečnú skúšku podľa odseku 4 písm. b) a c) musí spĺňať tieto predpoklady:

a) má najmenej stredné odborné vzdelanie v príslušnom učebnom odbore alebo v príbuznom učebnom odbore a

b) vykonával najmenej päť rokov povolanie alebo odborné činnosti v rozsahu učiva odborných vyučovacích predmetov určených vzdelávacími štandardmi príslušného učebného odboru.

(7) Riaditeľ školy môže so súhlasom predsedu skúšobnej komisie pre záverečnú skúšku prizvať na záverečnú skúšku odborníka z praxe. Odborník z praxe môže so súhlasom predsedu skúšobnej komisie pre záverečnú skúšku dávať žiakovi otázky; odborník z praxe žiaka nehodnotí.

§ 84 Komentár

(1) Organizáciu a priebeh absolventskej skúšky zabezpečuje skúšobná komisia pre absolventskú skúšku.

(2) Skúšobná komisia pre absolventskú skúšku má stálych členov a ďalších členov.

(3) Stálymi členmi skúšobnej komisie pre absolventskú skúšku sú

a) v strednej odbornej škole

1. predseda,

2. podpredseda,

3. triedny učiteľ,

b) v konzervatóriu

1. predseda,

2. podpredseda,

3. vedúci oddelenia,

c) v škole umeleckého priemyslu

1. predseda,

2. podpredseda,

3. vedúci odboru.

(4) Ďalšími členmi skúšobnej komisie pre absolventskú skúšku sú

a) v strednej odbornej škole

1. učiteľ odborných vyučovacích predmetov,

2. prísediaci učiteľ,

3. skúšajúci zástupca alebo zástupcovia zamestnávateľa, u ktorého sa žiak pripravuje v systéme duálneho vzdelávania,

4. skúšajúci zástupca stavovskej organizácie, ak ho stavovská organizácia deleguje; to neplatí, ak má skúšobná komisia pre absolventskú skúšku ďalšieho člena podľa tretieho bodu,

b) v konzervatóriu a v škole umeleckého priemyslu

1. učiteľ odborných vyučovacích predmetov,

2. prísediaci učiteľ.

(5) Predsedom skúšobnej komisie pre absolventskú skúšku môže byť pedagogický zamestnanec, ktorý spĺňa kvalifikačné predpoklady podľa osobitného predpisu⁵¹⁾ a ktorý má najmenej štyri roky pedagogickej praxe; v strednej zdravotníckej škole aj dva roky odbornej zdravotníckej praxe.

(6) Podpredsedom skúšobnej komisie pre absolventskú skúšku môže byť pedagogický zamestnanec, ktorý spĺňa kvalifikačné predpoklady podľa osobitného predpisu⁵¹⁾ a ktorý má najmenej štyri roky pedagogickej praxe.

(7) Člen skúšobnej komisie pre absolventskú skúšku podľa odseku 4 písm. a) tretieho a štvrtého bodu musí spĺňať tieto predpoklady:

a) má najmenej vyššie odborné vzdelanie v príslušnom študijnom odbore alebo v príbuznom študijnom odbore a

b) vykonával najmenej päť rokov povolanie alebo odborné činnosti v rozsahu učiva odborných vyučovacích predmetov určených vzdelávacími štandardmi príslušného študijného odboru.

(8) Prísediaci učiteľ musí spĺňať kvalifikačné predpoklady podľa osobitného predpisu.⁵¹⁾

(9) Riaditeľ školy môže so súhlasom predsedu skúšobnej komisie pre absolventskú skúšku prizvať na absolventskú skúšku odborníka z praxe. Odborník z praxe môže so súhlasom predsedu skúšobnej komisie pre absolventskú skúšku dávať žiakovi otázky; odborník z praxe žiaka nehodnotí.

§ 85 Komentár

(1) Predsedu skúšobnej komisie pre záverečnú skúšku vymenúva do 15. apríla príslušný orgán miestnej štátnej správy v školstve.

(2) Predsedu skúšobnej komisie pre absolventskú skúšku v strednej odbornej škole vymenúva do 15. apríla príslušný orgán miestnej štátnej správy v školstve; v konzervatóriu a škole umeleckého priemyslu do 31. januára.

(3) Návrhy na predsedu skúšobnej komisie pre záverečnú skúšku a návrhy na predsedu skúšobnej komisie pre absolventskú skúšku predkladajú príslušnému orgánu miestnej štátnej správy v školstve riaditelia škôl.

(4) Predsedu skúšobnej komisie pre záverečnú skúšku a predsedu skúšobnej komisie pre absolventskú skúšku nemožno vymenovať z pedagogických zamestnancov školy, na ktorej sa záverečná skúška alebo absolventská skúška koná.

(5) Predsedom skúšobnej komisie pre opravnú skúšku v mimoriadnom skúšobnom období je riaditeľ školy alebo ním poverený zástupca.

(6) Členov skúšobnej komisie pre záverečnú skúšku podľa § 83 ods. 3 písm. b) a c) a ods. 4 písm. a) a členov skúšobnej komisie pre absolventskú skúšku podľa § 84 ods. 3 písm. a) druhého a tretieho bodu, písm. b) druhého a tretieho bodu, písm. c) druhého a tretieho bodu, ods. 4 písm. a) prvého a druhého bodu a písm. b) vymenúva riaditeľ školy z pedagogických zamestnancov školy do 30. apríla.

(7) Členov skúšobnej komisie pre záverečnú skúšku podľa § 83 ods. 4 písm. b) a c) a členov skúšobnej komisie pre absolventskú skúšku podľa § 84 ods. 4 písm. a) tretieho a štvrtého bodu vymenúva riaditeľ školy do 15. mája.

(8) O počte skúšobných komisií pre záverečnú skúšku, o mieste a dátume konania záverečnej skúšky orgán miestnej štátnej správy v školstve písomne informuje stavovské organizácie do 22. apríla.

(9) O počte skúšobných komisií pre absolventskú skúšku v stredných odborných školách, o mieste a dátume konania absolventských skúšok v stredných odborných školách orgán miestnej štátnej správy v školstve písomne informuje stavovské organizácie do 22. apríla.

(10) Predseda skúšobnej komisie pre záverečnú skúšku a predseda skúšobnej komisie pre absolventskú skúšku riadi prácu komisie, kontroluje pripravenosť skúšok a hodnotí úroveň a klasifikáciu skúšok. Po skončení skúšok zvolá záverečnú poradu, na ktorej zhodnotí priebeh a celkovú úroveň záverečnej skúšky alebo absolventskej skúšky.

(11) Ak predseda skúšobnej komisie pre záverečnú skúšku alebo predseda skúšobnej komisie pre absolventskú skúšku nemôže z vážnych dôvodov funkciu vykonávať, funkciu predsedu vykonáva podpredseda.

Klasifikácia a hodnotenie ukončovania štúdia

§ 86 Komentár DS

(1) Klasifikácia žiaka na maturitnej skúške alebo na záverečnej pomaturitnej skúške sa vyjadruje percentom úspešnosti, stupňom prospechu alebo percentom úspešnosti s príslušným percentilom.

(2) Výsledky klasifikácie externej časti maturitnej skúšky a písomnej formy internej časti maturitnej skúšky podľa § 76 ods. 1 a 5 oznámi riaditeľ školy žiakovi najneskôr desať dní pred termínom konania internej časti maturitnej skúšky, ak ju koná v riadnom skúšobnom období. Ak sa hodnotenie internej časti maturitnej skúšky okrem jej písomnej formy podľa § 76 ods. 5 výrazne odlišuje od dosiahnutých výsledkov žiaka počas jeho štúdia z predmetu maturitnej skúšky, pri výslednej známke internej časti maturitnej skúšky sa prihliada na stupne prospechu žiaka z tohto predmetu počas jeho štúdia.

(3) Žiak, zákonný zástupca žiaka alebo ním poverená osoba alebo zástupca zariadenia, v ktorom je maloleté dieťa umiestnené na základe rozhodnutia súdu v zariadení ústavnej starostlivosti (ďalej len "žiadateľ"), môže požiadať riaditeľa školy o nahliadnutie do písomnej práce a porovnať jej hodnotenie s kľúčom správnych odpovedí a pravidlami hodnotenia práce do piatich dní odo dňa, keď sa dozvedel o jej výsledku. Žiadateľ môže podať prostredníctvom riaditeľa školy písomné námietky voči hodnoteniu

a) písomnej formy internej časti maturitnej skúšky podľa § 76 ods. 5 do ôsmich dní odo dňa, keď sa dozvedel o jej výsledku, Štátnej školskej inšpekcii, ⁷⁾

b) ďalších foriem internej časti maturitnej skúšky alebo praktickej časti odbornej zložky maturitnej skúšky do ôsmich dní od jej vykonania Štátnej školskej inšpekcii, ⁷⁾

c) teoretickej časti odbornej zložky maturitnej skúšky alebo praktickej časti odbornej zložky maturitnej skúšky na stredných zdravotníckych školách do ôsmich dní od jej vykonania ministerstvu zdravotníctva. ⁵²⁾

(4) Ak je opodstatnená námietka voči hodnoteniu

a) písomnej formy internej časti maturitnej skúšky podľa § 76 ods. 5, môže Štátna školská inšpekcia uložiť záväzný pokyn na odstránenie zistených nedostatkov, ⁵³⁾

b) ďalších foriem internej časti maturitnej skúšky alebo praktickej časti odbornej zložky maturitnej skúšky, môže Štátna školská inšpekcia nariadiť komisionálne preskúšanie pri zistení nedostatkov pri klasifikácii ⁵⁴⁾ za prítomnosti školského inšpektora,

c) teoretickej časti odbornej zložky maturitnej skúšky alebo praktickej časti odbornej zložky maturitnej skúšky na stredných zdravotníckych školách, môže ministerstvo zdravotníctva uložiť záväzný pokyn na odstránenie zistených nedostatkov alebo nariadiť komisionálnu skúšku pri zistení nedostatkov pri klasifikácii.

(5) Skúška sa koná pred predmetovou maturitnou komisiou v pôvodnom zložení.

(6) Žiak úspešne vykonal maturitnú skúšku, ak úspešne vykonal maturitnú skúšku zo všetkých predmetov maturitnej skúšky.

(7) Ak žiak neuspel na maturitnej skúške z dobrovoľného predmetu maturitnej skúšky, táto skutočnosť nemá vplyv na úspešné vykonanie maturitnej skúšky a na vysvedčení o maturitnej skúške sa neuvádza.

§ 87 Komentár

(1) Klasifikácia žiaka na záverečnej skúške je vyjadrená stupňom prospechu.

(2) Klasifikáciu žiaka z písomnej časti záverečnej skúšky, praktickej časti záverečnej skúšky alebo ústnej časti záverečnej skúšky schvaľuje skúšobná komisia na návrh člena skúšobnej komisie podľa § 83 ods. 4 písm. a) hlasovaním. Pri rovnosti hlasov rozhoduje hlas predsedu skúšobnej komisie pre záverečnú skúšku. Ak ide o záverečnú skúšku žiaka, ktorý sa pripravuje v systéme duálneho vzdelávania, pri rovnosti hlasov rozhoduje hlas zástupcu zamestnávateľa, u ktorého sa žiak pripravuje.

(3) Celkové hodnotenie žiaka na záverečnej skúške je určené na základe klasifikácie písomnej časti záverečnej skúšky, klasifikácie praktickej časti záverečnej skúšky a klasifikácie ústnej časti záverečnej skúšky.

(4) Celkové hodnotenie záverečnej skúšky vrátane klasifikácie jednotlivých častí záverečnej skúšky oznámi predseda skúšobnej komisie pre záverečnú skúšku žiakovi v deň, kedy tento žiak vykonal ústnu časť záverečnej skúšky.

§ 87a Komentár

(1) Klasifikácia žiaka na absolventskej skúške je vyjadrená stupňom prospechu.

(2) Klasifikáciu žiaka z jednotlivých častí absolventskej skúšky podľa § 79 ods. 2 schvaľuje skúšobná komisia na návrh učiteľa odborných vyučovacích predmetov, ktorý je jej členom podľa § 84 ods. 4, hlasovaním. Pri rovnosti hlasov rozhoduje hlas predsedu skúšobnej komisie pre absolventskú skúšku. Ak ide o absolventskú skúšku žiaka, ktorý sa pripravuje na povolanie v systéme duálneho vzdelávania, pri rovnosti hlasov rozhoduje hlas zástupcu zamestnávateľa, u ktorého sa žiak pripravuje.

(3) Celkové hodnotenie žiaka na absolventskej skúške je určené na základe klasifikácie jednotlivých častí absolventskej skúšky podľa § 79 ods. 2.

(4) Celkové hodnotenie absolventskej skúšky vrátane klasifikácie jednotlivých častí absolventskej skúšky podľa § 79 ods. 2 oznámi predseda skúšobnej komisie pre absolventskú skúšku žiakovi v deň, kedy tento žiak vykonal poslednú časť absolventskej skúšky.

§ 88 Komentár DS

Opravná skúška

(1) Ak žiak gymnázia na maturitnej skúške z niektorých, najviac však z dvoch predmetov, neúspešne vykonal maturitnú skúšku, školská maturitná komisia môže žiakovi povoliť konať opravnú skúšku z týchto predmetov, časti skúšky z týchto predmetov, foriem internej časti maturitnej skúšky alebo ich kombinácie.

(2) Ak žiak strednej odbornej školy na maturitnej skúške alebo záverečnej pomaturitnej skúške, žiak strednej športovej školy, školy umeleckého priemyslu alebo žiak konzervatória na maturitnej skúške z niektorých, najviac však z dvoch predmetov, neúspešne vykonal maturitnú skúšku, školská maturitná komisia môže žiakovi povoliť konať opravnú skúšku z týchto predmetov, časti skúšky z týchto predmetov, foriem internej časti maturitnej skúšky alebo ich kombinácie.

(3) Ak bol žiak na záverečnej skúške alebo na absolventskej skúške z jednej časti tejto skúšky klasifikovaný stupňom 5 - nedostatočný, skúšobná komisia pre záverečnú skúšku alebo skúšobná komisia pre absolventskú skúšku môže žiakovi povoliť konať opravnú skúšku z tejto časti záverečnej skúšky alebo absolventskej skúšky.

(4) Žiak môže opravnú skúšku konať na jeho žiadosť najneskôr do troch rokov od ukončenia posledného ročníka strednej školy. Opravnú skúšku internej časti maturitnej skúšky okrem jej písomnej formy podľa § 76 ods. 5 žiak koná na strednej škole, na ktorej konal maturitnú skúšku. Ak žiak koná opravnú skúšku z predmetu, ktorý má externú časť maturitnej skúšky a internú časť maturitnej skúšky, a koná ju zo všetkých častí, potom ústnu formu internej časti maturitnej skúšky môže konať v riadnom termíne.

(5) Ak žiak na opravnej skúške z niektorých predmetov neúspešne vykonal maturitnú skúšku alebo bol na opravnej skúške klasifikovaný stupňom 5 - nedostatočný, školská maturitná komisia, skúšobná komisia pre záverečnú skúšku alebo skúšobná komisia pre absolventskú skúšku môže žiakovi povoliť konať druhú opravnú skúšku z týchto predmetov.

(6) Žiak môže druhú opravnú skúšku konať na jeho žiadosť najneskôr do troch rokov od ukončenia posledného ročníka príslušnej strednej školy.

(7) Žiakovi strednej školy, ktorý neúspešne vykonal maturitnú skúšku z viac ako dvoch predmetov alebo neúspešne vykonal maturitnú skúšku na niektorej opravnej skúške, môže školská maturitná komisia povoliť opakovať celú maturitnú skúšku.

(8) Žiakovi, ktorý bol na záverečnej skúške alebo na absolventskej skúške klasifikovaný stupňom 5 - nedostatočný z viac ako jednej časti tejto skúšky alebo bol klasifikovaný stupňom 5 - nedostatočný na niektorej opravnej skúške, môže skúšobná komisia pre záverečnú skúšku alebo skúšobná komisia pre absolventskú skúšku povoliť opakovať celú záverečnú skúšku alebo celú absolventskú skúšku.

(9) Záverečnú skúšku, maturitnú skúšku, záverečnú pomaturitnú skúšku alebo absolventskú skúšku môže žiak na jeho žiadosť opakovať iba raz v riadnom skúšobnom období, najneskôr do troch rokov od ukončenia posledného ročníka strednej školy.

Spoločné ustanovenia o ukončovaní štúdia

§ 89 Komentár DS

(1) Záverečnú skúšku, maturitnú skúšku, záverečnú pomaturitnú skúšku alebo absolventskú skúšku môže žiak vykonať do troch rokov odo dňa, keď úspešne skončil posledný ročník strednej školy.

(2) Žiak, ktorý pre vážne, najmä zdravotné dôvody, sa nezúčastní na záverečnej skúške, maturitnej skúške, záverečnej pomaturitnej skúške alebo absolventskej skúške, je povinný sa ospravedlniť riaditeľovi školy spravidla do troch dní od termínu konania skúšky. Ak ho riaditeľ školy ospravedlní, žiaka nemožno klasifikovať. Žiak súčasne predloží aj žiadosť o konanie skúšky v náhradnom termíne.

(3) Ak žiak svoju neúčasť na záverečnej skúške, maturitnej skúške, záverečnej pomaturitnej skúške alebo absolventskej skúške neospravedlní alebo ak jeho ospravedlnenie nebude uznané, posudzuje sa, akoby dňom nasledujúcim po termíne konania skúšky štúdium zanechal. To neplatí, ak ide o maturitnú skúšku z predmetu, na ktorý sa žiak dobrovoľne prihlásil.

(4) Ak sa žiak správa na záverečnej skúške, maturitnej skúške, záverečnej pomaturitnej skúške alebo absolventskej skúške nevhodným spôsobom, predseda predmetovej maturitnej komisie, predseda skúšobnej komisie pre záverečnú skúšku, predseda skúšobnej komisie pre absolventskú skúšku alebo dozerajúci učiteľ jeho skúšku preruší.

(5) Ak skúšku preruší predseda predmetovej maturitnej komisie, predseda skúšobnej komisie pre záverečnú skúšku alebo predseda skúšobnej komisie pre absolventskú skúšku, žiak opakuje skúšku, jej časť alebo formu v riadnom termíne nasledujúceho školského roka.

(6) Ak skúšku preruší pedagogický zamestnanec, ktorý vykonáva dozor, a predseda predmetovej maturitnej komisie, predseda skúšobnej komisie pre záverečnú skúšku alebo predseda skúšobnej komisie pre absolventskú skúšku nedovolí žiakovi v skúške pokračovať, žiak opakuje skúšku, jej časť alebo formu v riadnom termíne nasledujúceho školského roka.

(7) Žiak môže skladať maturitnú skúšku z cudzieho jazyka aj ako štátnu jazykovú skúšku.

(8) zrušený od 1.3.2014

(9) zrušený od 1.3.2014

(10) zrušený od 1.3.2014.

§ 90 Komentár DS

(1) Žiakovi, ktorý úspešne vykonal maturitnú skúšku, sa vydá vysvedčenie o maturitnej skúške najneskôr do piatich dní od konania poslednej časti maturitnej skúšky; ak je poslednou časťou maturitnej skúšky externá časť maturitnej skúšky alebo písomná forma internej časti maturitnej skúšky podľa § 76 ods. 5 a koná sa v mimoriadnom skúšobnom období v septembri nasledujúceho školského roka, vysvedčenie o maturitnej skúške sa vydá najneskôr do desiatich dní od jej konania. Na vysvedčení je uvedené hodnotenie žiaka v jednotlivých predmetoch externej časti maturitnej skúšky vrátane percentilu a všetkých foriem internej časti maturitnej skúšky. Na vysvedčení sa uvedie dátum konania poslednej časti maturitnej skúšky.

(2) Žiakovi triedy s bilingválnym vzdelávaním podľa § 74 ods. 8, ktorý úspešne vykonal maturitnú skúšku, sa vydá vysvedčenie o maturitnej skúške v obidvoch vyučovacích jazykoch, prípadne vysvedčenie v slovenskom jazyku a vysvedčenie v druhom vyučovacom jazyku.

(3) Žiakovi, ktorý úspešne vykonal záverečnú skúšku, sa vydá vysvedčenie o záverečnej skúške najneskôr do piatich dní od konania záverečnej porady skúšobnej komisie pre záverečnú skúšku.

(4) Žiakovi strednej odbornej školy, a ak ide o odborné vzdelávanie a prípravu v strednej športovej škole, aj žiakovi strednej športovej školy, sa po úspešnom vykonaní maturitnej skúšky v príslušných študijných odboroch alebo záverečnej skúšky vydá okrem vysvedčenia o maturitnej skúške alebo vysvedčenia o záverečnej skúške aj výučný list.

(5) Žiakovi strednej odbornej školy sa po úspešnom vykonaní záverečnej pomaturitnej skúšky vydá vysvedčenie o záverečnej pomaturitnej skúške.

(6) Žiakovi sa po úspešnom vykonaní absolventskej skúšky vydá vysvedčenie o absolventskej skúške a absolventský diplom.

(7) Činnosť predsedu školskej maturitnej komisie, predsedu predmetovej maturitnej komisie a jej členov, vrátane odborníkov z praxe, predsedu skúšobnej komisie pre záverečnú skúšku a pre absolventskú skúšku a ich členov, vrátane odborníkov z praxe, je úkonom vo všeobecnom záujme. ⁵⁶⁾ Za túto činnosť patrí zamestnancovi pracovné voľno s náhradou mzdy. ⁵⁶⁾ Ministerstvo školstva uhradí prostredníctvom orgánu miestnej štátnej správy v školstve

a) vysielajúcej škole náklady na zastupovanie, odmenu ⁵⁷⁾ a cestovné náhrady ⁵⁸⁾ pre predsedov a členov komisií,

b) odborníkom z praxe cestovné náhrady ⁵⁸⁾ a odmenu. ⁵⁹⁾

(8) Náklady na zastupovanie zamestnancov škôl sa určia v závislosti od počtu dní strávených na maturitných skúškach a záverečných skúškach a priemerných nákladov na jeden deň zastupovania neprítomnosti zamestnanca v škole.

(9) Náklady na odmeny sa určia v závislosti od počtu odskúšaných žiakov a náročnosti práce člena komisie.

(10) Vysielajúcej škole a odborníkom z praxe patrí úhrada nákladov podľa odseku 7 vzniknutých počas riadneho skúšobného obdobia a mimoriadneho skúšobného obdobia v septembri.

(11) Výška nákladov na zastupovanie zamestnancov vysielajúcej školy je najmenej 23,50 eura a najviac 33,50 eura. Výška paušálnej časti odmeny pre predsedu školskej maturitnej komisie je najmenej 17,00 eur a najviac 27,00 eur a výška paušálnej časti odmeny pre predsedu predmetovej maturitnej komisie a jej členov, vrátane odborníkov z praxe, predsedu skúšobnej komisie pre záverečnú skúšku a pre absolventskú skúšku a ich členov, vrátane odborníkov z praxe, je najmenej 7,00 eur a najviac 13,50 eura. Výška odmeny predsedu predmetovej maturitnej komisie a predsedu skúšobnej komisie pre záverečnú skúšku a pre absolventskú skúšku na odskúšaného žiaka je najmenej 1,00 euro a najviac 2,00 eurá. Výška odmeny pre predsedu školskej maturitnej komisie a jej členov, vrátane odborníkov z praxe, členov skúšobnej komisie pre záverečnú skúšku a pre absolventskú skúšku, vrátane odborníkov z praxe, je na odskúšaného žiaka najmenej 0,50 eura a najviac 1,50 eura.

§ 91 Komentár DS

(1) Dňom nasledujúcim po dni, keď žiak vykonal úspešne záverečnú skúšku, maturitnú skúšku, záverečnú pomaturitnú skúšku alebo absolventskú skúšku, prestáva byť žiakom školy; to neplatí, ak ide o žiaka šesťročného vzdelávacieho programu odboru vzdelávania v konzervatóriu, ktorý vykonal maturitnú skúšku.

(2) Ak žiak strednej odbornej školy alebo žiak strednej športovej školy nevykonal v určenom termíne záverečnú skúšku a bola mu povolená opravná skúška, odklad skúšky alebo jej opakovanie, zachovávajú sa mu práva a povinnosti žiaka do konca školského roka, v ktorom mal štúdium skončiť.

(3) Ak žiak strednej školy nevykonal v určenom termíne maturitnú skúšku, záverečnú pomaturitnú skúšku alebo absolventskú skúšku a bola mu povolená opravná skúška, odklad skúšky alebo jej opakovanie, zachovávajú sa mu práva a povinnosti žiaka do konca školského roka, v ktorom mal štúdium skončiť.

(4) Zánikom práv a povinností žiaka podľa odsekov 2 a 3 nie je dotknutá možnosť vykonať záverečnú skúšku, maturitnú skúšku, záverečnú pomaturitnú skúšku alebo absolventskú skúšku.

(5) Ak žiak šesťročného vzdelávacieho programu odboru vzdelávania v konzervatóriu nevykonal v určenom termíne maturitnú skúšku a bola mu povolená opravná skúška alebo náhradná maturitná skúška, zostáva žiakom školy. Ak opravnú skúšku alebo náhradnú maturitnú skúšku nevykoná najneskôr do konca nasledujúceho školského roka, prestáva byť žiakom školy.

§ 92 Komentár

(1) Žiakom prestáva byť aj žiak,

a) ktorý zanechá štúdium,

b) ktorému nebolo povolené opakovať ročník alebo záverečnú skúšku, maturitnú skúšku, záverečnú pomaturitnú skúšku alebo absolventskú skúšku,

c) ktorý je zo štúdia vylúčený.

(2) Ak žiakovi bolo štúdium prerušené, prestáva byť žiakom po dobu prerušenia štúdia.

§ 93 Komentár DS

Ministerstvo školstva ustanoví všeobecne záväzným právnym predpisom zoznam predmetov maturitnej skúšky, v ktorých sa vykonáva externá časť a písomná forma internej časti maturitnej skúšky, skladbu predmetov maturitnej skúšky v jednotlivých stredných školách, podrobnosti o forme konania maturitnej skúšky, podrobnosti o organizácii a forme konania záverečnej skúšky a absolventskej skúšky a ich jednotlivých častí, spôsob konania maturitnej skúšky pre žiakov so zdravotným znevýhodnením, pokyny na vykonávanie externej časti, písomnej formy internej časti a internej časti maturitnej skúšky, podrobnosti hodnotenia a klasifikácie maturitnej skúšky, záverečnej pomaturitnej skúšky, záverečnej skúšky a absolventskej skúšky.

SIEDMA ČASŤ

ŠKOLY PRE DETI ALEBO ŽIAKOV SO ŠPECIÁLNYMI VÝCHOVNO-VZDELÁVACÍMI POTREBAMI

Prvý oddiel

Výchova a vzdelávanie detí so zdravotným znevýhodnením a žiakov so zdravotným znevýhodnením

§ 94 Komentár DS

(1) Výchova a vzdelávanie detí so zdravotným znevýhodnením a žiakov so zdravotným znevýhodnením sa uskutočňuje

a) v školách pre deti so zdravotným znevýhodnením a žiakov so zdravotným znevýhodnením; tieto školy sú špeciálne školy,

b) v ostatných školách podľa tohto zákona

1. v špeciálnych triedach, ktoré sa zriaďujú spravidla pre deti s rovnakým druhom zdravotného znevýhodnenia alebo žiakov s rovnakým druhom zdravotného znevýhodnenia; časť výchovno-vzdelávacieho procesu sa môže uskutočňovať v triede spoločne s ostatnými deťmi alebo žiakmi školy; niektoré vyučovacie predmety alebo činnosti môže dieťa alebo žiak absolvovať mimo špeciálnej triedy,

2. v triedach alebo výchovných skupinách spolu s ostatnými deťmi alebo žiakmi školy; ak je to potrebné, takéto dieťa alebo žiak je vzdelávaný podľa individuálneho vzdelávacieho programu, ktorý vypracúva škola v spolupráci so školským zariadením výchovnej prevencie a poradenstva; zákonný zástupca dieťaťa alebo žiaka má právo sa s týmto programom oboznámiť.

(2) Pri výchove a vzdelávaní detí so zdravotným znevýhodnením alebo žiakov so zdravotným znevýhodnením sa postupuje podľa vzdelávacích programov pre

a) deti a žiakov s mentálnym postihnutím,

b) deti a žiakov so sluchovým postihnutím,

c) deti a žiakov so zrakovým postihnutím,

d) deti a žiakov s telesným postihnutím,

e) deti a žiakov s narušenou komunikačnou schopnosťou,

f) deti a žiakov s autizmom alebo ďalšími pervazívnymi vývinovými poruchami,

g) deti a žiakov chorých a zdravotne oslabených,

h) deti a žiakov hluchoslepých,

i) žiakov s vývinovými poruchami učenia,

j) žiakov s poruchami aktivity a pozornosti,

k) deti a žiakov s viacnásobným postihnutím,

l) deti a žiakov s poruchami správania.

Vzdelávacie programy podľa písmen a) až l) sú súčasťou štátnych vzdelávacích programov.

(3) Ak zdravotné znevýhodnenie dieťaťu alebo žiakovi špeciálnej triedy alebo špeciálnej školy znemožňuje, aby sa vzdelával podľa vzdelávacieho programu podľa odseku 2, dieťa alebo žiak sa vzdeláva podľa individuálneho vzdelávacieho programu, ktorý rešpektuje jeho špeciálne výchovno-vzdelávacie potreby.

(4) V základných školách a stredných školách, ktoré nie sú špeciálnou školou, pôsobí školský špeciálny pedagóg, liečebný pedagóg, školský logopéd alebo školský psychológ, ak vzdelávajú viac ako 20 žiakov so zdravotným znevýhodnením okrem žiakov so zdravotným znevýhodnením vzdelávaných v špeciálnych triedach.

§ 95 Komentár DS

(1) Výchova a vzdelávanie detí so zdravotným znevýhodnením alebo žiakov so zdravotným znevýhodnením sa uskutočňuje v týchto školách:

a) materská škola,

b) základná škola,

c) stredné školy,

d) praktická škola,

e) odborné učilište.

(2) Základná škola, v ktorej sa uskutočňuje výchova a vzdelávanie podľa vzdelávacích programov pre deti a žiakov s mentálnym postihnutím, sa označuje špeciálna základná škola.

(3) Deti alebo žiaci sa do škôl podľa odseku 1 prijímajú na základe ich zdravotného znevýhodnenia po diagnostických vyšetreniach zameraných na zistenie ich špeciálnych výchovno-vzdelávacích potrieb vykonaných zariadením výchovnej prevencie a poradenstva.

(4) Výchova a vzdelávanie v školách podľa odseku 1 sa uskutočňuje s využitím špeciálnych učebných pomôcok a kompenzačných pomôcok, ktoré spolu s učebnicami a špeciálne upravenými učebnými textami podľa špeciálnych výchovno-vzdelávacích potrieb dieťaťa alebo žiaka poskytuje bezplatne škola, v ktorej sa vzdeláva.

(5) Školy podľa odseku 1 sa zriaďujú aj ako internátne.

(6) Výchova a vzdelávanie detí a žiakov v školách podľa odseku 1 sa prispôsobuje ich špeciálnym výchovno-vzdelávacím potrebám, na základe ktorých sa môžu tieto školy vnútorne diferencovať podľa druhu a stupňa zdravotného znevýhodnenia detí alebo žiakov.

(7) Ak tento zákon neustanovuje inak, vzťahujú sa primerane ustanovenia tohto zákona o materskej škole, základnej škole a strednej škole na školy podľa odseku 1. Ustanovenia pre školy podľa odseku 1 sa vzťahujú primerane aj na špeciálne triedy, ak tento zákon neustanovuje inak.

(8) Špeciálne triedy sa v školách podľa odseku 1 nezriaďujú.

(9) Deťom alebo žiakom podľa odseku 1 bariéry vyplývajúce z ich zdravotného znevýhodnenia pomáhajú prekonávať asistenti učiteľa.

§ 96 Komentár DS

Materská škola pre deti so zdravotným znevýhodnením

(1) Materská škola pre deti so zdravotným znevýhodnením uskutočňuje výchovu a vzdelávanie podľa vzdelávacích programov uvedených v § 94 ods. 2 písm. a) až h), k) a l).

(2) Materskú školu pre deti so zdravotným znevýhodnením možno zriadiť pre najmenej desať detí; zrušiť ju možno, ak klesne počet detí pod osem. V odôvodnených prípadoch, najmä z dôvodu dostupnosti, ju možno po súhlase zriaďovateľa ponechať zriadenú aj s menším počtom detí, najmenej však s počtom štyri.

(3) Materská škola pre deti so zdravotným znevýhodnením sa vnútorne člení na triedy, do ktorých sa spravidla zaraďujú deti rovnakého veku s rovnakým zdravotným znevýhodnením. Trieda sa zriaďuje najmenej pre štyri deti, najvyšší počet detí je osem. Riaditeľ školy môže povoliť prekročenie najvyššieho počtu žiakov v triede najviac o dvoch.

§ 97 Komentár DS

Základná škola pre žiakov so zdravotným znevýhodnením

(1) V základnej škole pre žiakov so zdravotným znevýhodnením podľa § 95 ods. 1 písm. b) sa uskutočňuje výchova a vzdelávanie podľa vzdelávacích programov uvedených v § 94 ods. 2.

(2) V základnej škole pre žiakov so zdravotným znevýhodnením podľa § 95 ods. 1 písm. b) možno predĺžiť dĺžku vzdelávania až o dva roky. Dĺžku štúdia určí štátny vzdelávací program.

(3) Základná škola pre žiakov so zdravotným znevýhodnením má spravidla deväť až desať ročníkov.

(4) Základná škola so vzdelávacím programom podľa § 94 ods. 2 písm. g) sa zriaďuje pri zdravotníckom zariadení. Ak sa na vzdelávanie detí a žiakov podľa § 94 ods. 2 písm. g) nezriadi škola pri zdravotníckom zariadení, môže toto vzdelávanie vykonávať pedagogický zamestnanec školy podľa § 95 ods. 1 písm. a) alebo písm. b).

(5) Základná škola podľa § 94 ods. 2 písm. a), ktorá vzdeláva žiakov s mentálnym postihnutím alebo s mentálnym postihnutím v kombinácii s iným postihnutím, sa vnútorne člení podľa stupňa mentálneho postihnutia žiakov na

a) variant A pre žiakov s ľahkým stupňom mentálneho postihnutia,

b) variant B pre žiakov so stredným stupňom mentálneho postihnutia,

c) variant C pre žiakov s ťažkým alebo hlbokým stupňom mentálneho postihnutia alebo pre žiakov s mentálnym postihnutím, ktorí majú aj iné zdravotné postihnutie, sú držiteľmi preukazu zdravotne ťažko postihnutých a nemôžu sa vzdelávať podľa variantu A alebo B.

(6) Základná škola podľa § 95 ods. 1 písm. b) sa spravidla zriaďuje pre najmenej desať žiakov s rovnakým zdravotným znevýhodnením a zriaďovateľ ju zruší, ak počet žiakov klesne pod osem. V odôvodnených prípadoch možno školu ponechať zriadenú aj pri nižšom počte žiakov, najmä v prípadoch, ak v nasledujúcom školskom roku je predpoklad zvýšenia počtu žiakov. Triedy podľa § 94 ods. 1 písm. a) a b) prvého bodu možno zriadiť pre najmenej štyroch žiakov a najviac desať žiakov. Riaditeľ školy môže povoliť prekročenie najvyššieho počtu žiakov v triede najviac o dvoch.

§ 98 Komentár DS

Stredné školy pre žiakov so zdravotným znevýhodnením

(1) V strednej škole pre žiakov so zdravotným znevýhodnením sa uskutočňuje výchova a vzdelávanie podľa vzdelávacích programov uvedených v § 94 ods. 2 písm. b) až d) a l).

(2) V stredných školách pre žiakov so zdravotným znevýhodnením možno predĺžiť dĺžku vzdelávania až o dva roky. Dĺžku vzdelávania určí štátny vzdelávací program.

(3) Stredná škola pre žiakov so zdravotným znevýhodnením podľa odseku 1 sa spravidla zriaďuje pre žiakov s rovnakým zdravotným znevýhodnením pre najmenej desať žiakov a zriaďovateľ ju zruší, ak počet žiakov klesne pod osem. V odôvodnených prípadoch, najmä z dôvodu dostupnosti, ju možno po súhlase zriaďovateľa ponechať zriadenú aj s menším počtom žiakov. Triedu pre žiakov so zdravotným postihnutím v strednej škole možno zriadiť pre najmenej štyroch žiakov a najviac desať. Riaditeľ školy môže povoliť prekročenie najvyššieho počtu žiakov v triede najviac o dvoch.

§ 99 Komentár DS

Praktická škola

(1) Praktická škola je typ školy, v ktorej vzdelávacie programy poskytujú vzdelávanie a prípravu na výkon jednoduchých pracovných činností žiakom s mentálnym postihnutím alebo žiakom s mentálnym postihnutím v kombinácii s iným zdravotným postihnutím, ktorým stupeň postihnutia neumožňuje prípravu v odbornom učilišti alebo v strednej škole. Vzdelávací program praktickej školy pripravuje žiakov na život v rodine, na sebaobsluhu, na rôzne jednoduché praktické práce, vrátane prác v domácnosti, pričom sa títo žiaci zacvičujú na vykonávanie jednoduchých pracovných činností spravidla pod dohľadom.

(2) V praktických školách je neoddeliteľnou súčasťou odborného vzdelávania a prípravy praktické vyučovanie.

(3) Praktická škola sa zriaďuje pre najmenej desať žiakov a zriaďovateľ ju zruší, ak počet žiakov klesne pod osem.

(4) V triede praktickej školy môže byť najviac desať žiakov a najmenej štyria žiaci; v triede s rôznymi ročníkmi môže byť najviac osem žiakov a najmenej štyria žiaci. V triede praktickej školy pre žiakov s viacnásobným postihnutím alebo v triede pre žiakov s autizmom alebo ďalšími pervazívnymi vývinovými poruchami môže byť najviac šesť žiakov a najmenej štyria žiaci; to platí aj pre triedy s rôznymi ročníkmi.

(5) V triedach praktickej školy pre žiakov s viacnásobným postihnutím je spravidla na výchovno-vzdelávacom procese prítomný aj asistent učiteľa.

(6) Praktická škola má tri ročníky; žiaci viacerých ročníkov sa môžu vzdelávať v jednej triede. Vzdelávací program praktickej školy sa ukončuje celkovým zhodnotením manuálnych zručností žiaka v rozsahu učiva určeného príslušným vzdelávacím programom. Dokladom o získanom vzdelaní je záverečné vysvedčenie s uvedením zamerania činností, ktoré je žiak schopný vykonávať.

(7) Praktická príprava na výkon jednoduchých pracovných činností žiakov sa vykonáva činnosťou na pracovisku praktickej školy alebo na pracovisku mimo praktickej školy. Pracovisko praktickej školy sa zriaďuje v priestoroch školy s prihliadnutím na obsah vzdelávania.

(8) O organizácii prípravy žiakov podľa odseku 7 na pracovisku mimo školy rozhoduje riaditeľ praktickej školy.

(9) Praktická škola môže vzdelávať aj iné fyzické osoby s mentálnym postihnutím alebo s mentálnym postihnutím v kombinácii s iným postihnutím, ktoré dovŕšili vek 18 rokov a neabsolvovali výchovu a vzdelávanie v odbornom učilišti alebo praktickej škole.

(10) Pri vyučovaní odborno-praktických a profilujúcich predmetov sa žiaci delia na skupiny.

(11) Na praktickú školu sa primerane vzťahujú ustanovenia tohto zákona upravujúce nižšie stredné odborné vzdelávanie, ak tento zákon neustanovuje inak.

§ 100 Komentár DS

Odborné učilištia

(1) Odborné učilište je typ školy, ktorej vzdelávacie programy odborov výchovy a vzdelávania poskytujú odbornú prípravu na výkon nenáročných pracovných činností žiakom s mentálnym postihnutím alebo s mentálnym postihnutím v kombinácii s iným zdravotným postihnutím.

(2) V odborných učilištiach je neoddeliteľnou súčasťou odborného vzdelávania a prípravy praktické vyučovanie.

(3) Odborné učilište sa zriaďuje pre najmenej desať žiakov a zriaďovateľ ho zruší, ak počet žiakov klesne pod osem.

(4) Úspešným absolvovaním vzdelávacieho programu odborov výchovy a vzdelávania v odbornom učilišti môže žiak s mentálnym postihnutím získať nižšie stredné odborné vzdelanie, ktoré sa podľa stupňa zvládnutia príslušných vzdelávacích štandardov a posudzovania kvalifikácie na výkon pracovných činností člení na

a) zaškolenie; dokladom o získanom vzdelaní je vysvedčenie a osvedčenie o zaškolení,

b) zaučenie; dokladom o získanom vzdelaní je vysvedčenie a osvedčenie o zaučení,

c) vyučenie; dokladom o získanom vzdelaní a odbornej kvalifikácii je vysvedčenie o záverečnej skúške a výučný list.

(5) Odborné učilište môže poskytovať prípravu na výkon jednoduchých pracovných činností žiakov s mentálnym postihnutím, ktorí sú schopní samostatne pracovať, ale ktorých pracovné a spoločenské uplatnenie musia usmerňovať iné osoby.

(6) Odborné učilište má podľa vzdelávacích programov príslušných odborov výchovy a vzdelávania prvý až tretí ročník; môže zriadiť aj prípravný ročník.

(7) Prípravný ročník v odbornom učilišti je určený pre žiakov s mentálnym postihnutím, ktorých mentálne schopnosti a manuálne zručnosti nemohli byť dostatočne diagnostikované. Po absolvovaní prípravného ročníka riaditeľ odborného učilišťa určí, či bude žiak pokračovať v prvom ročníku niektorého odboru výchovy a vzdelávania odborného učilišťa, alebo bude pokračovať v príprave v praktickej škole.

(8) V triede odborného učilišťa môže byť najviac 14 žiakov a najmenej štyria žiaci; riaditeľ školy môže povoliť prekročenie najvyššieho počtu žiakov v triede najviac o dvoch. V triede odborného učilišťa pre žiakov s viacnásobným postihnutím môže byť najviac desať žiakov. V triedach odborného učilišťa pri reedukačnom centre alebo pri diagnostickom centre je počet žiakov zhodný s maximálnym počtom žiakov vo výchovnej skupine. V skupine odborného výcviku v odbornom učilišti môže byť najviac sedem žiakov; v skupine žiakov s viacnásobným postihnutím môžu byť najviac piati žiaci.

(9) V odborných učilištiach možno zriadiť spoločnú triedu pre niekoľko učebných odborov.

§ 101 Komentár DS

Prijímanie do odborného učilišťa a do praktickej školy

(1) Do odborného učilišťa sa prijímajú žiaci s mentálnym postihnutím alebo žiaci s mentálnym postihnutím v kombinácii s iným zdravotným postihnutím, ktorí ukončili vzdelávanie v poslednom ročníku základnej školy alebo ukončili povinnú školskú dochádzku.

(2) Do praktickej školy sa prijímajú žiaci s mentálnym postihnutím alebo žiaci s mentálnym postihnutím v kombinácii s iným zdravotným postihnutím, ktorí ukončili základnú školu alebo povinnú školskú dochádzku a ich stupeň postihnutia im neumožňuje zvládnuť prípravu v odbornom učilišti.

(3) Do praktickej školy sa prijímajú aj iné fyzické osoby s mentálnym postihnutím alebo dospelí občania s mentálnym postihnutím v kombinácii s iným postihnutím, ktorí dovŕšili vek 18 rokov a neboli vzdelávaní v odbornom učilišti alebo praktickej škole, a to aj vtedy, ak nespĺňajú podmienky uvedené v odseku 2.

(4) Na prijímanie žiakov do odborného učilišťa alebo do praktickej školy sa primerane vzťahujú ustanovenia tohto zákona o prijímaní žiakov do stredných škôl.

§ 102 Komentár DS

Ministerstvo školstva ustanoví všeobecne záväzným právnym predpisom podrobnosti o organizácii, vnútornej diferenciácii a dĺžke výchovy a vzdelávania v špeciálnych školách, spôsob pri diagnostike a postup pri prijímaní žiakov do týchto škôl, podrobnosti o osobitostiach výchovy a vzdelávania, o hodnotení a klasifikácii prospechu a správania žiakov, o počtoch žiakov v triedach týchto škôl a ustanoví sústavu učebných odborov a zameraní učebných odborov v odborných učilištiach a praktických školách a podrobnosti o forme a obsahu správy o výchove a vzdelávaní žiaka podľa § 24 a označovaní škôl.

Druhý oddiel

§ 103 Komentár DS

Výchova a vzdelávanie detí s nadaním alebo žiakov s nadaním

(1) Výchova a vzdelávanie detí s nadaním alebo žiakov s nadaním sa uskutočňuje v školách podľa tohto zákona so zameraním na rozvoj

a) intelektového nadania detí a žiakov

1. všeobecného intelektového nadania,

2. špecifického intelektového nadania,

b) umeleckého nadania detí alebo žiakov,

c) športového nadania detí alebo žiakov.

(2) Intelektovým nadaním detí a žiakov sa rozumie vysoko nadpriemerne rozvinuté poznávacie schopnosti v jednej alebo viacerých intelektových oblastiach. Žiaci so všeobecným intelektovým nadaním sú žiakmi so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami na základe diagnostiky vykonanej zariadením výchovnej prevencie a poradenstva.

(3) Umelecké nadanie detí alebo žiakov sa prejavuje v niektorej z umeleckých oblastí, a to najmä vo výtvarnej, hudobnej, literárno-dramatickej, tanečnej.

(4) Športové nadanie detí alebo žiakov sa prejavuje v niektorej z oblastí individuálneho alebo kolektívneho športu.

(5) Výchova a vzdelávanie detí s nadaním alebo žiakov s nadaním sa uskutočňuje prostredníctvom vzdelávacích programov zameraných na príslušné nadanie.

(6) V školách so zameraním podľa odseku 1 sa vytvárajú podmienky pre rozvoj príslušného nadania detí a žiakov uplatňovaním špecifických výchovných a vzdelávacích metód a organizačných foriem vyučovania.

(7) Pre rozvíjanie nadania vytvárajú

a) inštitucionálne podmienky zriaďovatelia,

b) individuálne podmienky školy.

(8) Pod inštitucionálnymi podmienkami pre rozvíjanie nadania sa rozumie zriaďovanie tried alebo škôl pre deti s nadaním alebo žiakov s nadaním.

(9) Individuálne podmienky pre rozvíjanie nadania sa deťom s nadaním alebo žiakom s nadaním vytvárajú tým, že sa im umožní

a) vzdelávať sa v predmetoch vzdelávacieho programu základnej školy v materskej škole,

b) prijatie do základnej školy pred dosiahnutím šiesteho roku veku,

c) rozšírené vyučovanie predmetov, v ktorých prejavujú nadanie, v základnej škole a strednej škole,

d) preradenie do vyššieho ročníka bez absolvovania predchádzajúceho ročníka,

e) absolvovanie viacerých ročníkov počas jedného školského roka,

f) absolvovanie jedného alebo viacerých predmetov vo vyššom ročníku,

g) získať príslušný stupeň vzdelania poskytovaného strednou školou za dobu kratšiu ako určuje vzdelávací program príslušného učebného alebo študijného odboru,

h) súčasne študovať predmety alebo odbory vzdelávania stredných škôl, v ktorých prejavujú nadanie, ak ide o žiaka základnej školy,

i) vzdelávať sa v základnej škole podľa individuálneho učebného plánu alebo programu,

j) vzdelávať sa v strednej škole podľa individuálneho učebného plánu,

k) diferencované vzdelávanie skupiny žiakov s nadaním v triede alebo mimo triedy.

(10) Podmienky podľa odseku 9 možno vytvárať aj v školách a triedach pre deti s nadaním a žiakov s nadaním.

(11) Inštitucionálny rozvoj nadania detí alebo žiakov podporujú aj základná umelecká škola, jazyková škola a centrum voľného času.

§ 104 Komentár DS

Školy a triedy pre deti s nadaním alebo žiakov s nadaním

(1) Školou pre deti s nadaním alebo žiakov s nadaním je len škola, ktorá zabezpečuje vzdelávanie týchto detí alebo žiakov vo všetkých triedach a vo všetkých ročníkoch. Pre deti s nadaním a žiakov s nadaním sa zriaďujú tieto školy:

a) materské školy,

b) základné školy,

c) stredné školy.

(2) Triedy na rozvíjanie nadania detí alebo žiakov sa môžu zriadiť v materských školách, v základných školách a v stredných školách so súhlasom zriaďovateľa.

(3) V triedach podľa odseku 2 sa vytvárajú primerané podmienky pre rozvoj ich nadania uplatňovaním špecifických výchovných a vzdelávacích metód a organizačných foriem vyučovania a rozšíreným vyučovaním predmetov pre oblasti podľa § 103 ods. 1.

(4) Rozšírené vyučovanie predmetov je súčasťou príslušného vzdelávacieho programu.

(5) Pre deti alebo žiakov podľa § 103 ods. 1 sa môžu zriadiť školy alebo triedy.

(6) Školy alebo triedy pre deti alebo žiakov so špecifickým intelektovým nadaním sú školy alebo triedy s rozšíreným vyučovaním prírodovedných alebo spoločensko-vedných predmetov.

(7) Školy alebo triedy pre deti alebo žiakov so všeobecným intelektovým nadaním sú školy alebo triedy, ktoré sa zameriavajú na podporovanie a rozvíjanie intelektového nadania žiakov so zohľadnením rozvoja celej osobnosti a na prevenciu a nápravu problémových prejavov, ktoré súvisia s ich intelektovým nadaním.

(8) Vzdelávanie intelektovo nadaného žiaka môže zabezpečovať aj asistent učiteľa, ak je intelektovo nadaný žiak súčasne žiakom so zdravotným znevýhodnením.

(9) V triede pre všeobecne intelektovo nadaných žiakov je v prvom až štvrtom ročníku základnej školy najviac 12 žiakov, v piatom až deviatom ročníku najviac 16 žiakov a v triede strednej školy najviac 22 žiakov.

(10) Triedy pre deti a žiakov so športovým nadaním sú športové triedy. Športovú triedu nemožno zriadiť na strednej škole; to neplatí ak ide o strednú športovú školu. Na strednej športovej škole sa všetky triedy zriaďujú ako športové triedy.

(11) Športová trieda sa zriaďuje spravidla pre kolektívne športy. Pre niekoľko športov možno zriadiť spoločnú športovú triedu.

(12) Športové triedy v základnej škole sa zriaďujú spravidla na druhom stupni základnej školy. Pre športy, ktoré si vyžadujú skorú špecializáciu, sa športové triedy v základnej škole môžu zriadiť aj na prvom stupni základnej školy.

(13) zrušený od 1.1.2019.

§ 105 Komentár DS

Prijímanie detí s nadaním alebo žiakov s nadaním

(1) Do škôl alebo tried pre deti s nadaním alebo žiakov s nadaním sa prijímajú deti alebo žiaci, u ktorých bolo na základe pedagogickej diagnostiky zameranej na ich vedomostnú úroveň, skúšok na overenie špeciálnych schopností, zručností a nadania, ktorých súčasťou je psychodiagnostické vyšetrenie, ⁶⁰⁾ na preukázané nadanie podľa § 103 ods. 1 písm. a) prvého bodu.

(2) Do škôl alebo tried pre žiakov so všeobecným intelektovým nadaním sú prijímaní žiaci na základe žiadosti zákonného zástupcu po diagnostike vykonanej zariadením výchovnej prevencie a poradenstva.

(3) Do športovej triedy sa okrem podmienok podľa odseku 1 prijímajú žiaci aj na základe zdravotnej spôsobilosti.

(4) Kritériá na overenie špeciálnych schopností, zručností alebo nadania detí alebo žiakov vydá riaditeľ príslušnej školy do 1. februára.

§ 106 Komentár DS

Organizácia výchovy a vzdelávania detí s nadaním alebo žiakov s nadaním

(1) Riaditeľ školy upraví v školskom vzdelávacom programe organizáciu výchovy a vzdelávania tak, aby zohľadňovala požiadavky a špecifiká výchovy a vzdelávania detí alebo žiakov podľa druhu ich nadania.

(2) Škola zabezpečuje rozšírené vyučovanie určených predmetov súvisiacich s rozvojom nadania.

(3) Predmet športová príprava sa zabezpečuje formou športových tréningov, sústredení a účasťou na športových súťažiach. Súčasťou športovej prípravy je aj regenerácia, testovanie a teoretická príprava.

(4) Umeleckej alebo športovej prípravy organizovanej školou počas hlavných školských prázdnin sa môžu zúčastniť aj deti s nadaním alebo žiaci s nadaním pred nástupom do školy.

(5) Riaditeľ školy môže rozhodnúť o preradení alebo o vylúčení dieťaťa alebo žiaka zo vzdelávacieho programu pre neplnenie požiadaviek rozumovej, umeleckej, športovej, praktickej prípravy alebo zo zdravotných dôvodov na návrh odborného lekára.

(6) Ministerstvo školstva ustanoví všeobecne záväzným právnym predpisom podrobnosti o diagnostike, výchove a vzdelávaní detí s nadaním a žiakov s nadaním, organizáciu, prijímanie, priebeh a ukončovanie ich vzdelávania.

Tretí oddiel

§ 107 Komentár DS

Výchova a vzdelávanie detí zo sociálne znevýhodneného prostredia a žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia

(1) Výchova a vzdelávanie detí zo sociálne znevýhodneného prostredia a žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia sa v školách uskutočňuje podľa individuálnych podmienok. Individuálnymi podmienkami sú

a) úprava organizácie výchovy a vzdelávania,

b) úprava prostredia, v ktorom sa výchova a vzdelávanie uskutočňuje alebo

c) uplatnenie špecifických metód a foriem výchovy a vzdelávania.

(2) Dieťa alebo žiak, ktorého špeciálne výchovno-vzdelávacie potreby vyplývajú výlučne z jeho vývinu v sociálne znevýhodnenom prostredí, nemôže byť prijatý do špeciálnej školy alebo do špeciálnej triedy materskej školy, špeciálnej triedy základnej školy alebo do špeciálnej triedy strednej školy.

(3) V základnej škole pôsobí na každých 50 žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia jeden asistent učiteľa alebo jeden sociálny pedagóg.

(4) Deti zo sociálne znevýhodneného prostredia alebo žiaci zo sociálne znevýhodneného prostredia sa zaraďujú do triedy materskej školy, triedy základnej školy alebo do triedy strednej školy spolu s ostatnými deťmi alebo žiakmi. To neplatí, ak ide o zaradenie žiaka zo sociálne znevýhodneného prostredia, ktorý je zaradený do špecializovanej triedy podľa § 29 ods. 10.

§ 108 Komentár DS

(1) Ak sa špeciálne výchovno-vzdelávacie potreby dieťaťa alebo žiaka prejavia po jeho prijatí do školy a dieťa alebo žiak ďalej navštevuje školu, do ktorej bol prijatý, jeho vzdelávanie ako vzdelávanie dieťaťa alebo žiaka so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami sa mu zabezpečuje po predložení písomnej žiadosti o zmenu formy vzdelávania a ďalšej dokumentácie podľa § 11 ods. 9 písm. a) riaditeľovi školy; ak ide o maloleté dieťa alebo žiaka, písomnú žiadosť s ďalšou dokumentáciou podľa § 11 ods. 9 písm. a) predkladá jeho zákonný zástupca.

(2) Materské školy, základné školy a stredné školy pre deti so zdravotným znevýhodnením a žiakov so zdravotným znevýhodnením sa môžu zriadiť aj ako súčasť špeciálnych výchovných zariadení, v ktorých sa vykonáva ústavná starostlivosť alebo ochranná výchova.

(3) Ak tento zákon neustanovuje inak, vzťahujú sa na školy podľa § 95 ods. 1 a § 104 ods. 1 ustanovenia tohto zákona o materskej škole, základnej škole a strednej škole; vzdelanie získané v týchto školách okrem vzdelania získaného v školách so vzdelávacími programami pre žiakov s mentálnym postihnutím je rovnocenné so vzdelaním získaným v materských školách, v základných školách a v stredných školách podľa tohto zákona.

ÔSMA ČASŤ

ŠKOLY V PÔSOBNOSTI ÚSTREDNÝCH ORGÁNOV ŠTÁTNEJ SPRÁVY

§ 109 Komentár DS

Školy v pôsobnosti ústredných orgánov štátnej správy sú

a) policajné školy,

b) školy požiarnej ochrany.

§ 110 Komentár

Policajné školy

(1) Policajné školy sú policajné stredné odborné školy.

(2) Policajné školy zriaďuje, riadi a zrušuje ministerstvo vnútra podľa siete policajných škôl; ⁶³⁾ vo veciach všeobecne vzdelávacích predmetov postupuje po dohode s ministerstvom školstva.

(3) Pôsobnosť vo veciach výchovy a vzdelávania v stredných odborných školách, ktorú má ministerstvo školstva alebo iné orgány štátnej správy, vykonáva voči policajným školám ministerstvo vnútra.

(4) Služobné pomery žiakov a pedagogických zamestnancov policajných škôl upravuje osobitný predpis. ⁶⁴⁾

(5) Na policajné školy sa nevzťahujú ustanovenia § 7 ods. 5 až 10, § 8 a 10, § 12 ods. 4 až 9, § 15, § 19 až 25, § 28 až 31, § 36, 41, § 44, 46, 47a, § 49 až 53, § 55 ods. 10, § 59 až 61, § 62 ods. 1 až 8, 13 a 14, § 63 až 71, § 74 ods. 4 až 9, § 75, 76, § 77 ods. 2, 3, 5 až 8, § 80 až 83, § 86 ods. 2 až 5 a 7, § 87, § 89 ods. 7, § 90, 93, § 94 až 108, § 111 až 143, § 144 ods. 2, 3, 5 až 10, § 146, 149, § 152 písm. e), § 154 až 160.

(6) Ustanovenia § 2, § 7 ods. 1 až 4, § 9, 13, 14, 35, § 54, § 55 ods. 1 až 9 a ods. 11 až 22, § 56 až 58, § 62 ods. 9 až 12, § 74 ods. 3, § 77 ods. 1 a 4, § 78, 79, § 84, 85, 87a a 88, § 89 ods. 1 až 6, § 144 ods. 1 a 4, § 147 a 148, § 150 a 151 sa na policajné školy vzťahujú primerane.

(7) Ministerstvo vnútra po dohode s ministerstvom školstva ustanoví všeobecne záväzným právnym predpisom podrobnosti o zriaďovaní, zrušovaní a riadení policajných škôl a ich sieti, o vzdelávaní v policajných školách a jeho druhoch, prijímaní na štúdium a ukončovaní štúdia v nich, o postupe pri vypracovávaní, schvaľovaní a vydávaní vzdelávacích programov a ich obsahu, o študijných odboroch policajných škôl, o rozsahu, dĺžke, podmienkach, organizácii, formách a priebehu štúdia v policajných školách, o hodnotení a klasifikácii žiakov policajných škôl, o vedení dokumentácie, vydávaní dokladov, o získanom vzdelaní, individuálnom vzdelávaní a kontrole výchovno-vzdelávacieho procesu.

§ 111 Komentár

Školy požiarnej ochrany

(1) Školy požiarnej ochrany sú stredné odborné školy.

(2) Školy požiarnej ochrany zriaďuje, riadi a zrušuje ministerstvo vnútra; vo veciach všeobecne vzdelávacích predmetov postupuje po dohode s ministerstvom školstva.

(3) Pôsobnosť vo veciach stredných odborných škôl, ktorú má ministerstvo školstva alebo iné orgány štátnej správy, vykonáva voči školám požiarnej ochrany ministerstvo vnútra.

(4) Služobné pomery žiakov a pedagogických zamestnancov škôl požiarnej ochrany ustanovuje osobitný predpis. ⁶⁵⁾

(5) Na školy požiarnej ochrany sa nevzťahujú ustanovenia § 15, 17, 19, § 28 až 31, § 41, 44, § 49 až 53, § 55 ods. 10, § 59, 60, § 94 až 108, § 110, § 112 až 116, § 119 až 138, § 142, 143, 151, § 154 až 160.

(6) Ustanovenia § 1 až 14, § 16, 18, § 20 až 26, § 32 až 39, § 42, § 45 až 48, § 54, § 55 ods. 1 až 9 a ods. 11 až 22, § 56 až 58, § 62 až 93, § 109, 117, 140, 141, § 144 až 151, § 152, 153, 161 sa na školy požiarnej ochrany vzťahujú primerane.

(7) Ministerstvo vnútra po dohode s ministerstvom školstva ustanoví všeobecne záväzným právnym predpisom podrobnosti o zriaďovaní, zrušovaní a riadení škôl požiarnej ochrany, o vzdelávaní v školách požiarnej ochrany, prijímaní na štúdium a ukončovaní štúdia v nich, o postupe pri vypracovávaní a schvaľovaní vzdelávacích programov a ich obsahu, o študijných odboroch škôl požiarnej ochrany, o organizácii, dĺžke, formách a priebehu štúdia v školách požiarnej ochrany, o hodnotení a klasifikácii žiakov škôl požiarnej ochrany, o vedení dokumentácie, individuálnom vzdelávaní a kontrole výchovno-vzdelávacieho procesu v školách požiarnej ochrany.

DEVIATA ČASŤ

SÚSTAVA ŠKOLSKÝCH ZARIADENÍ

§ 112 Komentár DS

(1) Sústavu školských zariadení tvoria

a) školské výchovno-vzdelávacie zariadenia,

b) špeciálne výchovné zariadenia,

c) školské zariadenia výchovného poradenstva a prevencie,

d) školské účelové zariadenia.

(2) Školské zariadenie podľa odseku 1 je právnická osoba, ak tak určí zriaďovateľ.

Prvý oddiel

Školské výchovno-vzdelávacie zariadenia

§ 113 Komentár DS

Školskými výchovno-vzdelávacími zariadeniami sú:

a) školský klub detí,

b) centrum voľného času,

c) školský internát,

d) zrušené od 1.4.2015,

e) zrušené od 1.4.2015.

§ 114 Komentár DS

Školský klub detí

(1) Školský klub detí je súčasťou školy, ktorá zabezpečuje pre deti, ktoré plnia povinnú školskú dochádzku na základnej škole, činnosť podľa výchovného programu školského zariadenia zameranú na ich prípravu na vyučovanie a na oddych v čase mimo vyučovania a v čase školských prázdnin. Činnosť, ktorú zabezpečuje školský klub detí, nie je totožná s činnosťou zabezpečovanou centrom voľného času podľa § 116.

(2) Školský klub detí sa člení na oddelenia spravidla podľa veku detí, pričom počet detí v oddelení určí riaditeľ školy, ktorej je školský klub detí súčasťou, pri dodržaní požiadaviek podľa osobitného predpisu; ^32a) počet detí v oddeleniach pre žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami je rovnaký ako v triedach, v ktorých sa vzdelávajú.

(3) Výšku mesačného príspevku na čiastočnú úhradu nákladov spojených s činnosťou školského klubu detí, ktorého zriaďovateľom je orgán miestnej štátnej správy v školstve, určí riaditeľ školy, ak je školský klub detí jej súčasťou, na jedného žiaka v sume neprevyšujúcej 7,5% sumy životného minima pre nezaopatrené dieťa podľa osobitného predpisu. ²⁹⁾ Tento príspevok sa uhrádza vopred do 10. dňa príslušného kalendárneho mesiaca, ktorý predchádza kalendárnemu mesiacu, za ktorý sa príspevok uhrádza. Výška príspevku na úhradu zohľadňuje náročnosť a druh klubovej alebo záujmovej činnosti.

(4) Riaditeľ školy, ktorej je školský klub detí súčasťou, môže rozhodnúť o znížení alebo odpustení príspevku podľa odseku 3, ak zákonný zástupca predloží doklad o tom, že je poberateľom dávky v hmotnej núdzi a príspevkov k dávke v hmotnej núdzi podľa osobitného predpisu. ³²⁾

(5) Príspevok na čiastočnú úhradu nákladov spojených s hmotným zabezpečením v školskom klube detí sa neplatí za pobyt dieťaťa v školskom klube detí zriadenom orgánom štátnej správy v školstve pri zdravotníckom zariadení.

(6) Výšku mesačného príspevku na čiastočnú úhradu nákladov na činnosti školského klubu detí, určí všeobecne záväzným nariadením obec, ktorá je jeho zriaďovateľom. ³¹⁾

(7) Zriaďovateľ školského klubu detí môže rozhodnúť o znížení alebo odpustení príspevku podľa odseku 6, ak zákonný zástupca o to písomne požiada a predloží doklad o tom, že je poberateľom dávky v hmotnej núdzi a príspevkov k dávke v hmotnej núdzi podľa osobitného predpisu. ³²⁾

§ 115 Komentár

Zrušený od 1.1.2013

§ 116 Komentár

Centrum voľného času

(1) Centrum voľného času zabezpečuje podľa výchovného programu školského zariadenia výchovno-vzdelávaciu, záujmovú a rekreačnú činnosť detí, rodičov a iných osôb do veku 30 rokov v ich voľnom čase.

(2) Centrum voľného času usmerňuje rozvoj záujmov detí a ostatných zúčastnených osôb, utvára podmienky na rozvíjanie a zdokonaľovanie ich praktických zručností, podieľa sa na formovaní návykov užitočného využívania ich voľného času a zabezpečuje podľa potrieb súťaže detí základných škôl a stredných škôl.

(3) Centrum voľného času môže poskytovať metodickú a odbornú pomoc v oblasti práce s deťmi v ich voľnom čase

a) školám a školským zariadeniam,

b) občianskym združeniam vykonávajúcim činnosť zameranú na deti,

c) ďalším právnickým osobám alebo fyzickým osobám, ktoré o ňu požiadajú.

(4) Centrum voľného času sa zriaďuje ako zariadenie s celoročnou prevádzkou.

(5) Centrum voľného času sa spravidla člení podľa záujmových oblastí na oddelenia a na záujmové útvary. Pre deti so zdravotným postihnutím alebo vývinovými poruchami sa môžu zriaďovať záujmové útvary.

(6) Výšku mesačného príspevku na čiastočnú úhradu nákladov na činnosti centra voľného času, ktorého zriaďovateľom je obec ³¹⁾ alebo samosprávny kraj, ⁴²⁾ určí zriaďovateľ všeobecne záväzným nariadením.

(7) Zriaďovateľ centra voľného času môže rozhodnúť o znížení alebo odpustení príspevku podľa odseku 6, ak plnoletý žiak alebo zákonný zástupca neplnoletého žiaka o to písomne požiada a predloží doklad o tom, že je poberateľom dávky v hmotnej núdzi a príspevkov k dávke v hmotnej núdzi podľa osobitného predpisu. ³²⁾

§ 117 Komentár

Školský internát

(1) Školský internát zabezpečuje deťom materských škôl a žiakom základných škôl a stredných škôl výchovno-vzdelávaciu činnosť, ubytovanie a stravovanie.

(2) Školský internát svojím výchovným programom školského zariadenia nadväzuje na výchovno-vzdelávaciu činnosť školy v čase mimo vyučovania a úzko spolupracuje s rodinou dieťaťa alebo žiaka. Vytvára podmienky pre uspokojovanie individuálnych potrieb a záujmov žiakov prostredníctvom mimoškolských aktivít.

(3) Zriaďovateľ školského internátu je povinný zabezpečiť náhradné ubytovanie deťom alebo žiakom, ak bola jeho prevádzka prerušená zo závažných dôvodov.

(4) Školský internát sa člení na výchovné skupiny podľa veku žiakov, pričom ich počet vo výchovnej skupine je najviac 30; počet žiakov vo výchovných skupinách pre žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami je rovnaký ako v triedach, v ktorých sa vzdelávajú.

(5) Výšku mesačného príspevku na čiastočnú úhradu nákladov spojených s ubytovaním v školskom internáte, ktorého zriaďovateľom je orgán miestnej štátnej správy v školstve, určí riaditeľ školského internátu alebo riaditeľ školy, ak je školský internát jej súčasťou, na jedného žiaka najviac 45% zo sumy životného minima pre nezaopatrené dieťa podľa osobitného predpisu. ²⁹⁾ Tento príspevok sa uhrádza vopred do 20. dňa kalendárneho mesiaca, ktorý predchádza kalendárnemu mesiacu, za ktorý sa príspevok uhrádza. Výška mesačného príspevku sa zaokrúhľuje na celé eurocenty nahor.

(6) Riaditeľ školského internátu alebo riaditeľ školy, ktorej je školský internát súčasťou, po predložení dokladu o tom, že je poberateľom dávky v hmotnej núdzi a príspevkov k dávke v hmotnej núdzi podľa osobitného predpisu 32) môže rozhodnúť o znížení alebo odpustení poplatku podľa odseku 5.

(7) Výšku mesačného príspevku na čiastočnú úhradu nákladov spojených s ubytovaním v školskom internáte, ktorého zriaďovateľom je obec ³¹⁾ alebo samosprávny kraj, ⁴²⁾ určí zriaďovateľ všeobecne záväzným nariadením.

(8) Zriaďovateľ školského internátu môže rozhodnúť o znížení alebo odpustení príspevku podľa odseku 7, ak zákonný zástupca alebo iná osoba písomne o to požiada a predloží doklad o tom, že je poberateľom dávky v hmotnej núdzi a príspevkov k dávke v hmotnej núdzi podľa osobitného predpisu. ³²⁾

(9) Školský internát môže poskytovať deťom a žiakom ubytovanie a stravovanie aj v čase pracovného voľna a pracovného pokoja; môže poskytovať ubytovanie a stravovanie aj v čase školských prázdnin.

(10) Ministerstvo školstva ustanoví všeobecne záväzným právnym predpisom organizáciu výchovno-vzdelávacieho procesu v školských internátoch, podrobnosti o počtoch detí a žiakov vo výchovných skupinách, o personálnom a materiálnom zabezpečení.

§ 118 Komentár

Zrušený od 1.4.2015

§ 119 Komentár DS

Ministerstvo školstva ustanoví všeobecne záväzným právnym predpisom spôsob organizácie a prevádzky školských klubov detí, centier voľného času a ich materiálno-technického vybavenia.

Druhý oddiel

Špeciálne výchovné zariadenia

§ 120 Komentár DS

Špeciálnymi výchovnými zariadeniami sú:

a) diagnostické centrum,

b) reedukačné centrum,

c) liečebno-výchovné sanatórium.

§ 121 Komentár DS

Diagnostické centrum

(1) Diagnostické centrum poskytuje diagnostickú, psychologickú, psychoterapeutickú, výchovno-vzdelávaciu starostlivosť deťom na základe

a) žiadosti zákonného zástupcu dieťaťa,

b) dohody so zariadením, v ktorom sa vykonáva rozhodnutie súdu, ⁶⁶⁾

c) neodkladného opatrenia súdu podľa osobitného predpisu, ⁶⁷⁾

d) rozhodnutia súdu o uložení výchovného opatrenia. ⁶⁸⁾

(2) Diagnostické centrum najmä

a) zabezpečuje diagnostiku deťom s narušeným alebo ohrozeným psychosociálnym vývinom s cieľom určenia ďalšej vhodnej výchovno-vzdelávacej, resocializačnej alebo reedukačnej starostlivosti,

b) poskytuje poradenské služby zariadeniam, v ktorých sa vykonáva ústavná starostlivosť alebo ochranná výchova, ak o ne požiadajú,

c) vypracúva diagnostické správy o dieťati, ktoré slúžia ako vstupný podklad zariadeniu, v ktorom sa vykonáva ústavná starostlivosť alebo ochranná výchova, na vypracovanie individuálneho reedukačného programu alebo výchovno-vzdelávacieho programu pre prácu odborníkov s deťmi mimo zariadenia, v ktorom sa vykonáva ústavná starostlivosť alebo ochranná výchova,

d) vypracúva odporúčanie o umiestnení dieťaťa po ukončení pobytu v diagnostickom centre s ohľadom na možnosť prípravy na povolanie, uplatnenia na trhu práce a úpravy rodinných pomerov.

(3) Pobyt dieťaťa v diagnostickom centre trvá nevyhnutne potrebný čas na stanovenie diagnostiky, spravidla dvanásť týždňov.

(4) V diagnostickom centre sa zriaďuje záchytné oddelenie. V záchytnom oddelení riaditeľ umiestni dieťa pohybujúce sa nepovolene mimo zariadenia, do ktorého bolo umiestnené podľa odseku 1 a § 122 ods. 2. O umiestnení detí v záchytnom oddelení sa vyhotoví písomný záznam a bezodkladne sa táto skutočnosť oznámi zariadeniu, v ktorom je dieťa umiestnené, príslušnému orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately a zákonnému zástupcovi. Ak si do 24 hodín príslušné zariadenie alebo zákonný zástupca dieťa neprevezme, riaditeľ diagnostického centra zabezpečí odovzdanie dieťaťa príslušnému zariadeniu alebo jeho zákonnému zástupcovi na náklady prijímajúcej strany. Do odovzdania je dieťa zaradené do diagnostickej skupiny diagnostického centra.

(5) Súčasťou záchytného oddelenia je karanténna miestnosť.

(6) Základnou organizačnou jednotkou diagnostického centra je diagnostická skupina, ktorá sa zriadi pre najviac osem detí a zriaďovateľ ju zruší, ak je ich počet menší ako štyri; v odôvodnených prípadoch sa môže diagnostická skupina ponechať aj pri nižšom počte detí.

(7) Na plnenie diagnostických úloh sa v diagnostickom centre zriaďujú diagnostické triedy škôl podľa tohto zákona.

(8) Diagnostické centrum sa podľa vnútornej organizácie môže diferencovať na

a) diagnostické centrum pre deti do 15. roku veku,

b) diagnostické centrum pre deti od 15. rokov veku.

Do diagnostických centier sa spravidla prijímajú deti obidvoch pohlaví.

(9) Diagnostické centrum sa zriaďuje pre najviac šesť diagnostických skupín ako internátne zariadenie s nepretržitou prevádzkou.

§ 122 Komentár DS

Reedukačné centrum

(1) Reedukačné centrum na základe výchovno-vzdelávacieho programu a individuálneho reedukačného programu poskytuje deťom do veku 18 rokov s možnosťou predĺženia o jeden rok výchovu a vzdelávanie vrátane prípravy na povolanie s cieľom ich opätovného začlenenia do pôvodného sociálneho prostredia na žiadosť dieťaťa.

(2) Do reedukačného centra sa prijímajú deti na základe

a) žiadosti zákonného zástupcu,

b) dohody so zariadením, v ktorom sa vykonáva rozhodnutie súdu, ⁶⁶⁾

c) neodkladného opatrenia súdu podľa osobitného predpisu, ⁶⁷⁾

d) rozhodnutia súdu o uložení ochrannej výchovy, ⁶⁹⁾

e) rozhodnutia súdu o uložení výchovného opatrenia, ⁶⁸⁾

f) rozhodnutia súdu o nariadení ústavnej starostlivosti. ¹⁾

(3) Reedukačné centrá sa podľa vnútornej organizácie môžu diferencovať na

a) reedukačné centrá pre deti do 15. rokov veku, prípadne do ukončenia povinnej školskej dochádzky v základnej škole,

b) reedukačné centrá pre deti od 15. rokov veku,

c) reedukačné centrá pre deti do ukončenia ich prípravy na povolanie.

Do reedukačných centier sa spravidla prijímajú deti oboch pohlaví.

(4) Základnou organizačnou jednotkou reedukačného centra je výchovná skupina, ktorá sa zriaďuje pre najviac osem detí; v oddelení podľa odseku 6 písm. d) môže byť najviac päť matiek s deťmi.

(5) Reedukačné centrum sa zriaďuje pre najviac šesť výchovných skupín, ak má výchovné skupiny na viacerých samostatných pracoviskách, môže mať najviac osem výchovných skupín.

(6) V reedukačnom centre sa môžu zriaďovať podľa potreby oddelenia

a) pre deti vyžadujúce zvýšenú starostlivosť,

b) s ochranným režimom,

c) s otvoreným režimom,

d) pre maloleté matky s deťmi.

(7) Ak sa reedukačné centrum zriadi tak, že sa vo všetkých výchovných skupinách bude postupovať podľa individuálnych reedukačných programov pre niektoré z oddelení podľa odseku 6, označuje sa ako

a) reedukačné centrum pre deti vyžadujúce zvýšenú starostlivosť,

b) reedukačné centrum s ochranným režimom,

c) reedukačné centrum s otvoreným režimom,

d) reedukačné centrum pre matky s deťmi.

(8) Oddelenie podľa odseku 6 písm. a) poskytuje starostlivosť deťom, ktorých zdravotné znevýhodnenie podľa § 2 písm. k) si vyžaduje zvýšenú starostlivosť.

(9) Oddelenie podľa odseku 6 písm. b) poskytuje starostlivosť deťom, ktorých prevýchova si vyžaduje zvýšené nároky na personálne, priestorové a materiálno-technické zabezpečenie z dôvodu zvýšeného ohrozenia bezpečnosti detí a zamestnancov.

(10) Oddelenie podľa odseku 6 písm. c) poskytuje starostlivosť deťom, ktoré sa vzdelávajú v základnej škole alebo sa pripravujú na povolanie v stredných školách, v odborných učilištiach alebo v praktických školách mimo reedukačného centra.

(11) Reedukačné centrum vytvára individuálny reedukačný program pre každé dieťa, ktorý vychádza z psychologickej a špeciálno-pedagogickej diagnózy vykonanej na tento účel spravidla diagnostickým centrom. Vyhodnotenie a úprava individuálneho reedukačného programu sa vykonáva minimálne raz za štvrťrok.

§ 123 Komentár DS

Liečebno-výchovné sanatórium

(1) Liečebno-výchovné sanatórium poskytuje psychologickú, psychoterapeutickú starostlivosť a výchovu a vzdelávanie deťom s vývinovou poruchou učenia a deťom s poruchami aktivity a pozornosti, u ktorých ambulantná starostlivosť neviedla k náprave, na základe

a) žiadosti zákonného zástupcu dieťaťa,

b) dohody so zariadením, v ktorom sa vykonáva rozhodnutie súdu, ⁶⁶⁾

c) právoplatného rozhodnutia súdu o uložení výchovného opatrenia, ⁶⁸⁾

d) právoplatného rozhodnutia súdu alebo príslušného orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately o uložení výchovného opatrenia, ak ide o denné zariadenie. ⁷⁰⁾

(2) Základnou organizačnou jednotkou liečebno-výchovného sanatória je výchovná skupina, ktorá sa zriaďuje pre najviac osem detí.

(3) Liečebno-výchovné sanatórium sa zriaďuje ako denné alebo internátne zariadenie s celoročnou prevádzkou spravidla pre najviac šesť výchovných skupín.

(4) Pobyt dieťaťa v liečebno-výchovnom sanatóriu trvá spravidla tri až dvanásť mesiacov.

(5) Liečebno-výchovné sanatórium poskytuje odborné služby a pomoc formou individuálnych alebo skupinových stretnutí aj zákonným zástupcom dieťaťa s cieľom aktívne ich zapojiť do liečebno-výchovného procesu.

§ 124 Komentár DS

Zdravotná starostlivosť v špeciálnych výchovných zariadeniach

(1) Zariadenia uvedené v § 120 môžu okrem poskytovania výchovno-vzdelávacej činnosti

a) vytvárať organizačné a iné podmienky na poskytovanie zdravotnej starostlivosti ⁷¹⁾ a

b) poskytovať v zariadení zdravotnú starostlivosť podľa odsekov 2 až 5.

(2) V zariadeniach podľa § 120 možno poskytovať zdravotnú starostlivosť, ak fyzická osoba alebo právnická osoba prevádzkujúca zariadenie

a) získala povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia podľa osobitného predpisu ⁷²⁾ alebo

b) uzatvorila zmluvný vzťah s fyzickou osobou alebo právnickou osobou, ktorá je držiteľom povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia podľa osobitného predpisu, ⁷²⁾ alebo

c) uzatvorila zmluvný vzťah s fyzickou osobou, ktorá je držiteľom licencie na výkon samostatnej praxe podľa osobitného predpisu, ⁷³⁾ alebo

d) zamestnáva v pracovnoprávnom vzťahu alebo obdobnom pracovnom vzťahu ⁷⁴⁾ zdravotníckych pracovníkov spĺňajúcich podmienky na výkon zdravotníckeho povolania podľa osobitného predpisu. ⁷⁵⁾

(3) Minimálne požiadavky na personálne zabezpečenie, materiálno-technické vybavenie pre poskytovanie zdravotnej starostlivosti vykonávanej v zariadení podľa odseku 2 písm. d) ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo zdravotníctva po dohode s ministerstvom školstva.

(4) Výber zdravotných výkonov z katalógu zdravotných výkonov, ⁷⁶⁾ ktoré v zariadeniach zamestnávajúcich zdravotníckych pracovníkov podľa odseku 2 písm. d) vykonávajú iba zdravotnícki pracovníci spĺňajúci podmienky na výkon zdravotníckeho povolania, ⁷⁵⁾ ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo zdravotníctva po dohode s ministerstvom školstva.

(5) Na zariadenia podľa § 120, ktoré poskytujú aj zdravotnú starostlivosť podľa odseku 2, sa vzťahujú rovnaké práva, povinnosti a sankcie, ako sa vzťahujú na poskytovateľa zdravotnej starostlivosti podľa osobitných predpisov. ⁷⁷⁾

§ 125 Komentár DS

Výchovné opatrenia a ochranné opatrenia v špeciálnych výchovných zariadeniach

(1) V špeciálnych výchovných zariadeniach možno v záujme odstránenia porúch v psychosociálnom vývine dieťaťa a v záujme odstránenia príčin, pre ktoré bola dieťaťu nariadená ústavná starostlivosť alebo uložená ochranná výchova, alebo dieťa umiestnené v špeciálnom výchovnom zariadení na základe žiadosti zákonného zástupcu (ďalej len "dobrovoľný pobyt") použiť

a) výchovné opatrenia podľa odsekov 2 až 4 so zameraním na motiváciu dieťaťa zlepšovať svoje správanie,

b) ochranné opatrenia podľa odsekov 5 a 6 zamerané na predchádzanie ohrozeniu zdravia dieťaťa jeho nevhodným správaním.

(2) Dieťa má právo udržiavať styk s oboma rodičmi alebo inými zákonnými zástupcami. Ak je to v záujme dieťaťa, zariadenie môže určiť podmienky styku a to tak, že dieťa sa môže stretávať

a) len za prítomnosti pedagogického zamestnanca alebo ďalšieho odborného zamestnanca,

b) na určenom mieste v priestoroch zariadenia,

c) na území obce, v ktorej má zariadenie sídlo.

(3) Ak je to v záujme dieťaťa, má právo stretávať sa s inými osobami ako rodičmi po súhlase príslušného orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately za podmienok ustanovených v odseku 2; v prípade dieťaťa umiestneného na základe žiadosti zákonného zástupcu po súhlase jeho rodiča alebo iného zákonného zástupcu.

(4) Zariadenie môže povoliť dieťaťu

a) tráviť voľný čas mimo zariadenia bez prítomnosti pedagogického zamestnanca, zákonného zástupcu alebo inej poverenej osoby,

b) pobyt mimo zariadenia v mieste bydliska zákonného zástupcu na určitý čas, a to najmä v čase školských prázdnin, a po vyjadrení príslušného orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately; toto ustanovenie sa nevzťahuje na dieťa umiestnené na základe žiadosti zákonného zástupcu.

(5) Ak dieťa svojím správaním ohrozuje zdravie a život seba alebo iných osôb alebo môže svojím správaním spôsobiť psychickú alebo fyzickú ujmu sebe alebo iným osobám, zariadenie môže použiť ochranné opatrenia, ktorými sú:

a) vykonanie kontroly obsahu doručeného balíka za prítomnosti dieťaťa; opakované kontroly balíka musia byť odôvodnené v osobnom spise dieťaťa,

b) prevzatie a uloženie do úschovy tých predmetov dieťaťa, ktoré nie sú vnútorným poriadkom zariadenia povolené,

c) prevzatie so súhlasom zákonného zástupcu dieťaťa do úschovy cennosti a sumy peňazí, ktoré prevyšujú hodnotu určenú vnútorným poriadkom zariadenia,

d) neodkladné privolanie zdravotnej pomoci, ⁴⁵⁾

e) privolanie Policajného zboru. ⁴⁶⁾

(6) V záujme dieťaťa a jeho ochrany alebo v záujme ochrany iných osôb na odporúčanie psychológa môže riaditeľ zariadenia, v ktorom sa vykonáva rozhodnutie súdu, umiestniť dieťa na určitý čas do karanténnej miestnosti alebo ochrannej miestnosti, najviac však na 24 hodín, najmenej s jednou hodinou pobytu denne na čerstvom vzduchu mimo tejto miestnosti, alebo do príchodu zdravotnej pomoci alebo Policajného zboru.

(7) Ochranná miestnosť, ktorá sa zriaďuje v reedukačnom centre, slúži na ochranu a upokojenie dieťaťa, pobyt v nej nie je možné využiť ako trest.

(8) O dôvodoch a priebehu pobytu dieťaťa v ochrannej miestnosti sa vedie písomný záznam, v ktorom sa eviduje dátum a čas umiestnenia, čas vychádzok na čerstvom vzduchu, poskytnutý materiál a literatúra na čítanie a vzdelávanie sa alebo inú činnosť a čas kontaktu s pedagogickým zamestnancom alebo psychológom a rozsah poskytnutej psychologickej, psychoterapeutickej, liečebno-výchovnej a zdravotnej starostlivosti.

§ 126 Komentár DS

Úhrada nákladov za pobyt v špeciálnych výchovných zariadeniach

(1) Mesačnú úhradu nákladov za pobyt dieťaťa v špeciálnom výchovnom zariadení tvorí 30-násobok dennej sadzby za stravovanie dieťaťa za dni, počas ktorých bolo umiestnené v špeciálnom výchovnom zariadení; v diagnostickom centre a reedukačnom centre aj úhrada za mesačné vreckové dieťaťa podľa § 127 ods. 2.

(2) Mesačnú úhradu nákladov za pobyt dieťaťa v zariadeniach podľa odseku 1 je povinný platiť zákonný zástupca alebo fyzická osoba, ktorá má voči dieťaťu vyživovaciu povinnosť (ďalej len "povinný"). Úhradu nákladov platí povinný na účet zariadenia do 15. dňa nasledujúceho mesiaca.

(3) Povinný neplatí úhrady za pobyt dieťaťa v zariadení podľa odseku 1, ak jeho príjem a príjem osôb, ktorých príjmy sa spoločne posudzujú, je nižší alebo sa rovná sume životného minima ustanoveného osobitným predpisom. ⁶²⁾

(4) Mesačnú úhradu nákladov za pobyt dieťaťa v zariadení určí zariadenie v sume, ktorá sa rovná sume výživného určeného právoplatným rozhodnutím súdu, ktorý nariadil ústavnú starostlivosť alebo uložil ochrannú výchovu.

§ 127 Komentár DS

Finančné a hmotné zabezpečenie detí v špeciálnych výchovných zariadeniach

(1) V špeciálnych výchovných zariadeniach sa poskytuje mesačné vreckové a vecné dary podľa tohto zákona; deťom s nariadenou ústavnou starostlivosťou sa poskytuje finančné a hmotné zabezpečenie podľa osobitného predpisu. ⁷⁸⁾

(2) Mesačné vreckové je

a) pre deti vo veku do 15 rokov 10% sumy životného minima podľa osobitného predpisu, ²⁹⁾

b) pre deti vo veku nad 15 rokov 15% sumy životného minima podľa osobitného predpisu. ²⁹⁾

(3) Pri nepovolenom pobyte dieťaťa mimo zariadenia, v ktorom sa vykonáva ústavná starostlivosť alebo ochranná výchova, mesačné vreckové sa znižuje o sumu, ktorá tvorí násobok počtu dní nepovoleného pobytu mimo zariadenia a sumy vreckového, ktorá pripadá na jeden deň.

(4) Vecné dary sa poskytujú deťom, ktorým bola nariadená ochranná výchova a ktoré ju vykonávajú v školských zariadeniach podľa odseku 1, pri príležitostiach sviatkov dieťaťa a vianočných sviatkov v celkovej sume, ktorá sa rovná 30% sumy životného minima podľa osobitného predpisu. ²⁹⁾ Celková suma sa môže poskytnúť len raz za rok.

§ 128 Komentár DS

(1) Vzdelávanie detí umiestnených v špeciálnych výchovných zariadeniach sa uskutočňuje v školách zriadených pre tieto deti s výchovno-vzdelávacím programom pre deti s poruchami správania alebo v iných školách podľa tohto zákona.

(2) Na dokladoch o vzdelaní získanom v škole zriadenej pri špeciálnom výchovnom zariadení sa uvádza len údaj o škole.

(3) Špeciálne výchovné zariadenia vedú štvrťročnú evidenciu o počte v nich umiestnených detí.

§ 129 Komentár DS

Ministerstvo školstva ustanoví všeobecne záväzným právnym predpisom podrobnosti o organizácii výchovno-vzdelávacieho procesu v špeciálnych výchovných zariadeniach, o individuálnych reedukačných programoch, formách a metódach výchovy a vzdelávania uplatňovaných v procese reedukácie, o výchovných skupinách, diagnostických skupinách, opatreniach vo výchove, ochranných opatreniach, čiastočnej úhrade nákladov za pobyt, finančnom a hmotnom zabezpečení detí a žiakov umiestnených v týchto zariadeniach, o personálnom, finančnom, materiálno-technickom a priestorovom zabezpečení, požiadavky na stavebné a interiérové úpravy, materiálno-technické a ďalšie vybavenie karanténnej miestnosti a ochrannej miestnosti a spôsob vedenia dokumentácie v špeciálnych výchovných zariadeniach.

Tretí oddiel

Školské zariadenia výchovného poradenstva a prevencie

§ 130 Komentár DS

(1) V školských zariadeniach výchovného poradenstva a prevencie sa vykonáva najmä psychologická, ⁷⁹⁾ pedagogická, špeciálno-pedagogická vrátane logopedickej a liečebno-pedagogickej činnosti a sociálna činnosť zameraná na optimalizáciu výchovného, vzdelávacieho, psychického, sociálneho a kariérového vývinu detí od narodenia až po ukončenie prípravy na povolanie. Osobitnú starostlivosť venujú deťom so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami. Poradenské služby poskytujú aj zákonným zástupcom detí a pedagogickým zamestnancom.

(2) Základnými zložkami systému výchovného poradenstva a prevencie sú zariadenia výchovného, psychologického a špeciálno-pedagogického poradenstva a prevencie (ďalej len "poradenské zariadenie"), ktorých súčasťou je

a) centrum pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie,

b) centrum špeciálno-pedagogického poradenstva.

(3) K ďalším zložkám systému výchovného poradenstva a prevencie patrí

a) výchovný poradca,

b) kariérový poradca,

c) školský psychológ,

d) školský špeciálny pedagóg,

e) liečebný pedagóg,

f) sociálny pedagóg,

g) koordinátor prevencie.

(4) Jednotlivé zložky systému výchovného poradenstva a prevencie podľa odsekov 2 a 3 spolupracujú najmä s rodinou, školou, školským zariadením, zamestnávateľmi, orgánmi verejnej správy a občianskymi združeniami. Zložky systému výchovného poradenstva a prevencie sú organizačne a obsahovo prepojené.

(5) Výchovný poradca, psychológ alebo školský psychológ, školský špeciálny pedagóg, liečebný pedagóg, sociálny pedagóg a koordinátor prevencie vykonávajú svoju činnosť v školách podľa § 27 ods. 2 písm. a) až g) alebo v školských zariadeniach podľa § 117, 120 a odseku 2.

(6) Ministerstvo školstva metodicky usmerňuje činnosť poradenských zariadení. Ministerstvo školstva na základe podnetu preskúma osobný spis dieťaťa vedený v poradenskom zariadení a ďalšiu pedagogickú dokumentáciu podľa § 11 ods. 9 písm. a) a b), ak existuje dôvodné podozrenie, že nie je v súlade s výchovno-vzdelávacími potrebami dieťaťa alebo žiaka, a vydá písomné stanovisko, ktoré doručí zákonnému zástupcovi dieťaťa alebo žiaka, príslušnému školskému zariadeniu výchovného poradenstva a prevencie, riaditeľovi školy alebo riaditeľovi školského zariadenia, ktorý rozhoduje o prijatí dieťaťa alebo žiaka, a Štátnej školskej inšpekcii.

(7) Poradenské zariadenia uvedené v odseku 2 metodicky usmerňujú činnosť ďalších zložiek systému výchovného poradenstva v školách podľa § 27 ods. 2 písm. a) až g) alebo v školských zariadeniach podľa § 117 a 120 v členení určenom poradenským zariadením podľa odseku 2.

(8) Poradenské zariadenie uvedené v odseku 2 vykonáva činnosti

a) diagnostické,

b) poradenské,

c) terapeutické,

d) preventívne,

e) rehabilitačné.

(9) Poradenské zariadenie možno zriadiť pri najmenšom počte troch odborných zamestnancov.

(10) Príslušný orgán miestnej štátnej správy v školstve vyberie poradenské zariadenie, ktoré poverí metodickým usmerňovaním poradenských zariadení vo svojej územnej pôsobnosti.

(11) Poradenské zariadenia, ktorých zriaďovateľom je orgán miestnej štátnej správy v školstve, poskytujú deťom, zákonným zástupcom, zamestnancom škôl a školských zariadení odborné činnosti podľa odseku 8 bezplatne.

§ 131 Komentár DS

Činnosti výchovného a psychologického poradenstva

(1) Psychologická činnosť je zameraná najmä na

a) skúmanie, výklad, ovplyvňovanie a prognostické hodnotenie správania detí alebo ich skupín psychologickými metódami, technikami a postupmi zodpovedajúcimi súčasným poznatkom psychologických vied a stavu praxe,

b) psychologické poradenstvo v školských, výchovných, preventívnych a poradenských zariadeniach,

c) psychoterapiu v školských, výchovných, preventívnych a poradenských zariadeniach,

d) používanie psychodiagnostických metód a testov v podmienkach školských, výchovných, preventívnych a poradenských zariadeniach.

(2) Špeciálno-pedagogickú činnosť v školách podľa § 27 ods. 2 písm. a) až g) a školských zariadeniach podľa § 117, 120 a 130 vykonáva špeciálny pedagóg. Špeciálny pedagóg, vykonávajúci činnosť najmä mimo poradenského zariadenia, je terénny špeciálny pedagóg.

(3) Špeciálno-pedagogická činnosť je zameraná najmä na

a) špeciálno-pedagogické pôsobenie na zvyšovanie úrovne výchovného a vzdelávacieho prospievania detí špeciálno-pedagogickými metódami, technikami a postupmi zodpovedajúcimi súčasným poznatkom pedagogických vied a stavu praxe a jej hodnotenie,

b) používanie špeciálno-pedagogických diagnostických metód,

c) špeciálno-pedagogické korektívne a reedukačné postupy.

(4) Sociálna činnosť je zameraná najmä na

a) sledovanie a hodnotenie správania detí metódami, technikami a postupmi zodpovedajúcimi súčasným poznatkom sociálnej pedagogiky a stavu praxe,

b) sociálne poradenstvo,

c) socioterapiu,

d) používanie diagnostických metód sociálnej pedagogiky.

(5) Kariérové poradenstvo je zamerané najmä na zosúlaďovanie kariérového vývinu žiaka s jeho individuálnymi predpokladmi a záujmami a potrebami trhu práce.

(6) Kariérové poradenstvo sa vykonáva najmä

a) diagnostickou činnosťou na zisťovanie individuálnych predpokladov žiaka dôležitých pre kariérový vývin,

b) výchovnou činnosťou zameranou na usmerňovanie kariérového vývinu žiaka a rozvoj zručnosti pre riadenie vlastnej kariéry,

c) poradenskou a informačnou činnosťou pre žiaka, zákonného zástupcu a zástupcu zariadenia,

d) koordinačnou činnosťou pri poskytovaní a výmene informácií medzi žiakom, rodičom, zástupcom zariadenia, strednou školou a vysokou školou o potrebách trhu práce.

§ 132 Komentár DS

Centrum pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie

(1) Centrum pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie poskytuje komplexnú psychologickú, špeciálno-pedagogickú, diagnostickú, výchovnú, poradenskú a preventívnu starostlivosť deťom okrem detí so zdravotným postihnutím najmä v oblasti optimalizácie ich osobnostného, vzdelávacieho a profesijného vývinu, starostlivosti o rozvoj nadania, eliminovania porúch psychického vývinu a porúch správania. Zákonným zástupcom a pedagogickým zamestnancom poskytuje poradenské služby.

(2) Centrum pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie v spolupráci s rodinou, školou a školským zariadením poskytuje preventívnu výchovnú a psychologickú starostlivosť deťom podľa odseku 1 a ich zákonným zástupcom, najmä v prípadoch výskytu porúch psychického vývinu a porúch správania a výskytu sociálno-patologických javov v populácii detí vo svojej územnej pôsobnosti.

(3) Centrum pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie na zabezpečenie svojich úloh využíva najmä metódy psychologickej a pedagogickej diagnostiky, psychologického a výchovného poradenstva, prevencie, reedukácie, rehabilitácie a psychoterapie.

(4) Centrum pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie vykonáva okrem činností uvedených v § 130 ods. 8 aj činnosti

a) preventívno-výchovné a odborno-preventívne,

b) metodicko-odborné,

c) tvorbu preventívnych programov.

(5) Centrum pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie sa môže členiť na oddelenia

a) poradenstva osobnostného vývinu,

b) poradenstva vzdelávacieho vývinu,

c) poradenstva sociálneho vývinu a prevencie,

d) poradenstva v kariérovom vývine,

e) psychoterapie,

f) metodiky výchovného poradenstva,

g) špeciálno-pedagogického poradenstva.

(6) Oddelenia možno podľa špecifických regionálnych podmienok a personálneho zabezpečenia zlučovať.

§ 133 Komentár DS

Centrum špeciálno-pedagogického poradenstva

(1) Centrum špeciálno-pedagogického poradenstva poskytuje komplexnú špeciálno-pedagogickú činnosť, psychologickú, diagnostickú, poradenskú, rehabilitačnú, preventívnu, metodickú, výchovno-vzdelávaciu a inú odbornú činnosť a súbor špeciálno-pedagogických intervencií deťom so zdravotným postihnutím vrátane detí s vývinovými poruchami s cieľom dosiahnuť optimálny rozvoj ich osobnosti a sociálnu integráciu.

(2) Centrum špeciálno-pedagogického poradenstva spolupracuje so zákonnými zástupcami detí podľa odseku 1 a ďalšími fyzickými osobami, ktoré sa na ich výchove a vzdelávaní podieľajú.

(3) Centrum špeciálno-pedagogického poradenstva vyhľadáva a vedie evidenciu detí podľa odseku 1.

(4) Centrum špeciálno-pedagogického poradenstva sa podieľa na zabezpečovaní kompenzačných, reedukačných a špeciálnych učebných pomôcok deťom podľa odseku 1 podľa ich individuálnych potrieb, učí ich tieto pomôcky využívať a prehodnocuje ich účinnosť využívania u užívateľa.

(5) Centrum špeciálno-pedagogického poradenstva poskytuje ambulantnú poradenskú činnosť pre deti podľa odseku 1 v rodine, v škole alebo v školskom zariadení vrátane poskytovania odbornej pomoci deťom a pedagogickým zamestnancom terénnym špeciálnym pedagógom a formou krátkodobých pobytov dieťaťa alebo zákonných zástupcov s dieťaťom v tomto zariadení.

(6) Odborno-metodickú a materiálno-technickú pomoc odborným zamestnancom centier špeciálno-pedagogického poradenstva a školským špeciálnym pedagógom poskytujú centrá špeciálno-pedagogického poradenstva so súhlasom ministerstva školstva, ktoré sú špecializované na poradenstvo pre deti s určitým druhom zdravotného postihnutia ako zdrojové centrá, a to aj mimo územnej pôsobnosti príslušného orgánu miestnej štátnej správy v školstve.

§ 134 Komentár DS

Výchovné poradenstvo

(1) Výchovné poradenstvo sa poskytuje deťom, zákonným zástupcom a zamestnancom škôl v školách podľa § 27 ods. 2 písm. b) až g) a v školských zariadeniach podľa § 112 ods. 1 písm. b), § 113 písm. c) prostredníctvom činnosti výchovných poradcov.

(2) Úlohou výchovného poradenstva je vykonávanie poradenstva pri riešení osobnostných, vzdelávacích, profesionálnych a sociálnych potrieb detí a kariérového poradenstva.

(3) Výchovný poradca v prípade potreby sprostredkuje deťom a ich zákonným zástupcom pedagogické, psychologické, sociálne, psychoterapeutické, reedukačné a iné služby, ktoré koordinuje v spolupráci s triednymi učiteľmi. Úzko spolupracuje so školským psychológom, školským špeciálnym pedagógom a odbornými zamestnancami poradenských zariadení.

(4) Odborno-metodickú pomoc v oblasti výchovného poradenstva poskytuje poradenské zariadenie spravidla podľa územnej pôsobnosti.

§ 135 Komentár DS

Psychologické poradenstvo

(1) Psychologické poradenstvo sa poskytuje deťom, zákonným zástupcom a zamestnancom škôl v školách podľa § 27 ods. 2 písm. b) až g) a v školských zariadeniach podľa § 112 ods. 1 písm. b), § 113 písm. c) prostredníctvom činnosti školského psychológa alebo psychológa.

(2) Psychologické poradenstvo poskytuje odborné psychologické služby ⁷⁹⁾ deťom, zákonným zástupcom a pedagogickým zamestnancom na rozvíjanie ich zdravého osobnostného rozvoja a psychického zdravia.

(3) Odborno-metodickú pomoc v oblasti psychologického poradenstva poskytuje poradenské zariadenie spravidla podľa územnej pôsobnosti.

§ 135a

Kariérové poradenstvo

(1) Kariérové poradenstvo v škole podľa § 27 ods. 2 písm. a) až g) a v školskom zariadení podľa § 117 a 120 je zamerané najmä na činnosti podľa § 131 ods. 6 písm. b) a c) a poskytovanie súčinnosti príslušným poradenským zariadeniam podľa odseku 2.

(2) Kariérové poradenstvo v centre pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie je zamerané najmä na činnosti podľa § 131 ods. 6 písm. a), c) a d) a metodické usmerňovanie kariérového poradenstva v školách a školských zariadeniach v jeho územnej pôsobnosti. Súčasťou kariérového poradenstva v centre pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie v sídle kraja je aj koncepčné, metodické a koordinačné usmerňovanie kariérového poradenstva v centrách pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie v jeho územnej pôsobnosti.

§ 136 Komentár DS

Ministerstvo školstva ustanoví všeobecne záväzným právnym predpisom spôsob organizácie poradenských zariadení, personálneho a materiálno-technického zabezpečenia a vytvárania ďalších pracovísk.

Štvrtý oddiel

Školské účelové zariadenia

§ 137 Komentár DS

Školské účelové zariadenia sú:

a) škola v prírode,

b) zariadenia školského stravovania,

c) stredisko služieb škole.

§ 138 Komentár DS

Škola v prírode

(1) Škola v prírode je účelové zariadenie, ktorého poslaním je umožniť deťom a žiakom posilňovať zdravie a fyzickú zdatnosť bez prerušenia výchovy a vzdelávania v zdravotne priaznivom prostredí. Utvára podmienky aj na organizovanie jazykových a lyžiarskych kurzov, súťaží žiakov, prázdninové a medzinárodné pobyty detí a žiakov.

(2) Škola v prírode sa zriaďuje v ekologicky čistom prostredí, pričom spĺňa požadované hygienické, bezpečnostné, materiálno-technické a priestorové podmienky ⁴⁵⁾ na výchovu a vzdelávanie, ubytovanie a stravovanie pre najmenej 25 detí alebo žiakov.

(3) Výdavky spojené s pobytom detí alebo žiakov v škole v prírode sa uhrádzajú aj z príspevku zákonného zástupcu dieťaťa alebo žiaka. Z príspevku zákonného zástupcu sa môžu uhrádzať výdavky na dopravu, stravovanie, ubytovanie a ostatné náklady spojené s pobytom dieťaťa alebo žiaka v škole v prírode.

(4) Vysielajúca škola alebo školské zariadenie uhrádza pedagogickým zamestnancom a zdravotníckemu pracovníkovi výdavky spojené s vyslaním do školy v prírode podľa osobitného predpisu. ⁵⁸⁾

(5) Ministerstvo školstva ustanoví všeobecne záväzným právnym predpisom spôsob organizácie, činnosti, prevádzky a materiálno-technického zabezpečenia škôl v prírode.

Zariadenia školského stravovania

§ 139 Komentár DS

(1) Zariadenia školského stravovania zabezpečujú školské stravovanie. Zariadenia školského stravovania sa zriaďujú na výrobu, konzumáciu a odbyt jedál a nápojov.

(2) Zariadenia školského stravovania sú:

a) školská jedáleň,

b) výdajná školská jedáleň.

§ 140 Komentár

Školská jedáleň

(1) Školská jedáleň sa zriaďuje na prípravu, výdaj, konzumáciu jedál a nápojov pre stravníkov v čase ich pobytu v škole alebo v školskom zariadení.

(2) Školská jedáleň môže poskytovať svoje služby pre deti, žiakov a zamestnancov škôl a školských zariadení aj v čase školských prázdnin so súhlasom zriaďovateľa a príslušného regionálneho úradu verejného zdravotníctva. ⁴⁵⁾

(3) Stravníkom v školskej jedálni môžu byť deti, žiaci, zamestnanci škôl a školských zariadení; so súhlasom zriaďovateľa a príslušného regionálneho úradu verejného zdravotníctva sa môžu v školskej jedálni stravovať aj iné fyzické osoby.

(4) Školská jedáleň pripravuje a poskytuje jedlá a nápoje pre stravníkov podľa odporúčaných výživových dávok, materiálno-spotrebných noriem a receptúr pre školské stravovanie podľa vekových skupín stravníkov vydaných ministerstvom školstva a s možnosťou využitia receptúr charakteristických pre príslušnú územnú oblasť, zásad pre zostavovanie jedálnych lístkov a finančných podmienok na nákup potravín, ktoré uhrádza zákonný zástupca dieťaťa alebo žiaka.

(5) V školskej jedálni sa môžu pripravovať diétne jedlá pre deti a žiakov, u ktorých podľa posúdenia ošetrujúceho lekára zdravotný stav vyžaduje osobitné stravovanie podľa materiálno-spotrebných noriem a receptúr pre diétne stravovanie vydané ministerstvom školstva.

(6) Školská jedáleň je školské zariadenie s jednozmennou prevádzkou; ak je zriadená pri školách alebo školských zariadeniach s celodennou prevádzkou alebo nepretržitou prevádzkou, je školským zariadením s celodennou prevádzkou.

(7) Školská jedáleň môže pripravovať jedlá a nápoje podľa odseku 4 pre viac výdajných školských jedální.

(8) Školská jedáleň, ktorej zriaďovateľom je orgán miestnej štátnej správy v školstve, poskytuje stravovanie deťom a žiakom za čiastočnú úhradu nákladov, ktoré uhrádza zákonný zástupca vo výške nákladov na nákup potravín podľa vekových kategórií stravníkov v nadväznosti na odporúčané výživové dávky. Príspevok, ktorý uhrádza zákonný zástupca dieťaťa alebo žiaka vo výške nákladov na nákup potravín podľa vekových kategórií stravníkov, určí riaditeľ školy alebo riaditeľ školského zariadenia. Zákonný zástupca prispieva na úhradu režijných nákladov, ak tak určí riaditeľ školskej jedálne alebo riaditeľ školy, ktorej je školská jedáleň súčasťou, na jedno dieťa alebo jedného žiaka najviac v sume neprevyšujúcej 7,5% sumy životného minima pre nezaopatrené dieťa podľa osobitného predpisu. ²⁹⁾

(9) Školská jedáleň, ktorej zriaďovateľom je obec alebo samosprávny kraj, poskytuje stravovanie deťom a žiakom za čiastočnú úhradu nákladov, ktoré uhrádza zákonný zástupca vo výške nákladov na nákup potravín podľa vekových kategórií stravníkov v nadväznosti na odporúčané výživové dávky. Zákonný zástupca prispieva na úhradu režijných nákladov, ak tak určí zriaďovateľ.

(10) Výšku príspevku na čiastočnú úhradu nákladov, výšku príspevku na režijné náklady a podmienky úhrady v školskej jedálni, ktorej zriaďovateľom je obec ³¹⁾ alebo samosprávny kraj, ⁴²⁾ určí zriaďovateľ všeobecne záväzným nariadením.

(11) Riaditeľ školskej jedálne, riaditeľ školy alebo riaditeľ školského zariadenia, ktorého je školská jedáleň súčasťou, môže rozhodnúť o znížení alebo odpustení príspevku podľa odseku 8, ak zákonný zástupca predloží doklad o tom, že je poberateľom dávky v hmotnej núdzi a príspevkov k dávke v hmotnej núdzi podľa osobitného predpisu. ³²⁾ To neplatí, ak ide o deti a žiakov, na ktoré sa poskytuje dotácia podľa osobitného predpisu. ^79a)

(12) Zriaďovateľ školskej jedálne môže rozhodnúť o znížení alebo odpustení príspevku podľa odseku 10, ak zákonný zástupca predloží doklad o tom, že je poberateľom dávky v hmotnej núdzi a príspevkov k dávke v hmotnej núdzi podľa osobitného predpisu. ³²⁾ To neplatí, ak ide o deti a žiakov, na ktoré sa poskytuje dotácia podľa osobitného predpisu. ^79a)

(13) Ministerstvo školstva zverejní na svojej internetovej stránke finančné pásma určujúce rozpätie nákladov na nákup potravín na jedno jedlo podľa vekových kategórií stravníkov.

§ 141 Komentár

Výdajná školská jedáleň

(1) Výdajná školská jedáleň sa zriaďuje na výdaj, konzumáciu jedál a nápojov pre stravníkov v čase ich pobytu v škole alebo v školskom zariadení. Výdajná školská jedáleň zabezpečuje hygienicky vyhovujúce a po stránke hmotnosti zodpovedajúce rozdeľovanie jedál a nápojov; môže aj dokončovať príslušnú technologickú úpravu dodávaných polotovarov, jedál a nápojov zo školskej jedálne.

(2) Výdajná školská jedáleň môže poskytovať svoje služby pre deti, žiakov a zamestnancov škôl a školských zariadení aj v čase školských prázdnin so súhlasom zriaďovateľa a príslušného regionálneho úradu verejného zdravotníctva. ⁴⁵⁾

(3) Stravníkom vo výdajnej školskej jedálni môžu byť deti, žiaci, zamestnanci škôl a školských zariadení; so súhlasom zriaďovateľa a príslušného regionálneho úradu verejného zdravotníctva sa môžu v nej stravovať aj iné fyzické osoby.

(4) Výdajná školská jedáleň, ktorej zriaďovateľom je orgán miestnej štátnej správy v školstve, poskytuje stravovanie deťom a žiakom za čiastočnú úhradu nákladov, ktoré uhrádza zákonný zástupca vo výške nákladov na nákup potravín podľa vekových kategórií stravníkov v nadväznosti na odporúčané výživové dávky. Príspevok, ktorý uhrádza zákonný zástupca dieťaťa alebo žiaka vo výške nákladov na nákup potravín podľa vekových kategórií stravníkov, určí riaditeľ školy alebo riaditeľ školského zariadenia. Zákonný zástupca prispieva na úhradu režijných nákladov, ak tak určí riaditeľ výdajnej školskej jedálne alebo riaditeľ školy, ktorej je výdajná školská jedáleň súčasťou, na jedno dieťa alebo jedného žiaka najviac v sume neprevyšujúcej 7,5% sumy životného minima pre nezaopatrené dieťa podľa osobitného predpisu. ²⁹⁾

(5) Výdajná školská jedáleň, ktorej zriaďovateľom je obec alebo samosprávny kraj, poskytuje stravovanie deťom a žiakom za čiastočnú úhradu nákladov, ktoré uhrádza zákonný zástupca vo výške nákladov na nákup potravín podľa vekových kategórií stravníkov v nadväznosti na odporúčané výživové dávky. Zákonný zástupca prispieva na úhradu režijných nákladov, ak tak určí zriaďovateľ.

(6) Výšku príspevku na čiastočnú úhradu nákladov a výšku príspevku na režijné náklady vo výdajnej školskej jedálni, ktorej zriaďovateľom je obec ³¹⁾ alebo samosprávny kraj, ⁴²⁾ určí zriaďovateľ všeobecne záväzným nariadením.

(7) Riaditeľ výdajnej školskej jedálne, riaditeľ školy alebo riaditeľ školského zariadenia, ktorého je výdajná školská jedáleň súčasťou, môže rozhodnúť o znížení alebo odpustení príspevku podľa odseku 4, ak zákonný zástupca predloží doklad o tom, že je poberateľom dávky v hmotnej núdzi a príspevkov k dávke v hmotnej núdzi podľa osobitného predpisu. ³²⁾ To neplatí, ak ide o deti a žiakov, na ktoré sa poskytuje dotácia podľa osobitného predpisu. ^79a)

(8) Zriaďovateľ výdajnej školskej jedálne môže rozhodnúť o znížení alebo odpustení príspevku podľa odseku 6, ak zákonný zástupca predloží doklad o tom, že je poberateľom dávky v hmotnej núdzi a príspevkov k dávke v hmotnej núdzi podľa osobitného predpisu. ³²⁾ To neplatí, ak ide o deti a žiakov, na ktoré sa poskytuje dotácia podľa osobitného predpisu. ^79a)

(9) Ministerstvo školstva zverejní na svojej internetovej stránke finančné pásma určujúce rozpätie nákladov na nákup potravín na jedno jedlo podľa vekových kategórií stravníkov.

§ 142 Komentár DS

Ministerstvo školstva ustanoví všeobecne záväzným právnym predpisom spôsob organizácie a prevádzky zariadenia školského stravovania, určovania počtov zamestnancov, kontroly kvality podávaných jedál, materiálno-technické zabezpečenie školských jedální, podrobnosti o predaji doplnkových jedál v školských bufetoch.

§ 142a

Zriaďovateľ je povinný znížiť úhradu zákonného zástupcu dieťaťa v zariadení školského stravovania o dotáciu poskytnutú podľa osobitného predpisu.^79a)

§ 143 Komentár DS

Stredisko služieb škole

(1) Stredisko služieb škole poskytuje odbornú, technickú, metodickú a materiálnu pomoc školám a školským zariadeniam pri zabezpečovaní ich prevádzky.

(2) Stredisko služieb škole poskytuje investorské a dodávateľské služby školám a školským zariadeniam vo svojej pôsobnosti, ktoré o to požiadajú.

DESIATA ČASŤ

SPOLOČNÉ USTANOVENIA

§ 144 Komentár DS

Práva a povinnosti dieťaťa, žiaka a jeho zákonného zástupcu alebo zástupcu zariadenia

(1) Dieťa alebo žiak má právo na

a) rovnoprávny prístup ku vzdelávaniu,

b) bezplatné vzdelanie v základných školách a v stredných školách, ⁸⁰⁾

c) bezplatné vzdelanie pre deti, pre ktoré je predprimárne vzdelávanie v materskej škole povinné,

d) vzdelanie v štátnom jazyku a materinskom jazyku v rozsahu ustanovenom týmto zákonom,

e) individuálny prístup rešpektujúci jeho schopnosti a možnosti, nadanie a zdravotný stav v rozsahu ustanovenom týmto zákonom,

f) bezplatné zapožičiavanie učebníc a učebných textov na povinné vyučovacie predmety,

g) úctu k jeho vierovyznaniu, svetonázoru, národnostnej a etnickej príslušnosti,

h) poskytovanie poradenstva a služieb spojených s výchovou a vzdelávaním,

i) výchovu a vzdelávanie v bezpečnom a hygienicky vyhovujúcom prostredí,

j) organizáciu výchovy a vzdelávania primeranú jeho veku, schopnostiam, záujmom, zdravotnému stavu a v súlade so zásadami psychohygieny,

k) úctu k svojej osobe a na zabezpečenie ochrany proti fyzickému, psychickému a sexuálnemu násiliu,

l) na slobodnú voľbu voliteľných a nepovinných predmetov v súlade so svojimi možnosťami, záujmami a záľubami v rozsahu ustanovenom vzdelávacím programom,

m) na informácie týkajúce sa jeho osoby a jeho výchovno-vzdelávacích výsledkov,

n) na individuálne vzdelávanie za podmienok ustanovených týmto zákonom podľa § 24,

o) náhradu škody, ktorá mu vznikla pri výchove a vzdelávaní alebo v priamej súvislosti s nimi; toto ustanovenie sa nevzťahuje na škodu podľa osobitného predpisu. ^80a)

(2) Dieťa so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami alebo žiak so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami má právo na výchovu a vzdelávanie s využitím špecifických foriem a metód, ktoré zodpovedajú jeho potrebám, a na vytvorenie nevyhnutných podmienok, ktoré túto výchovu a vzdelávanie umožňujú.

(3) Dieťa so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami alebo žiak so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami má právo používať pri výchove a vzdelávaní špeciálne učebnice, učebné texty, pracovné zošity, multimediálne pomôcky a špeciálne didaktické a kompenzačné pomôcky; nepočujúcim deťom a žiakom sa zabezpečuje právo na vzdelávanie v slovenskom posunkovom jazyku ako ich prirodzenej komunikačnej forme; ¹⁴⁾ nevidiacim deťom a žiakom sa zabezpečuje právo na výchovu a vzdelávanie s použitím Braillovho písma; deťom a žiakom s narušenou komunikačnou schopnosťou sa zabezpečuje právo na výchovu a vzdelávanie prostredníctvom náhradných spôsobov dorozumievania.

(4) Dieťa alebo žiak je povinný

a) neobmedzovať svojím konaním práva ostatných osôb zúčastňujúcich sa výchovy a vzdelávania,

b) dodržiavať školský poriadok školy a ďalšie vnútorné predpisy školy alebo školského zariadenia,

c) chrániť pred poškodením majetok školy alebo školského zariadenia a majetok, ktorý škola alebo školské zariadenie využíva na výchovu a vzdelávanie,

d) chrániť pred poškodením učebnice, učebné texty a učebné pomôcky, ktoré im boli bezplatne zapožičané,

e) pravidelne sa zúčastňovať na výchove a vzdelávaní a riadne sa vzdelávať, ak tento zákon neustanovuje inak,

f) konať tak, aby neohrozoval svoje zdravie a bezpečnosť, ako aj zdravie a bezpečnosť ďalších osôb zúčastňujúcich sa na výchove a vzdelávaní,

g) ctiť si ľudskú dôstojnosť svojich spolužiakov a zamestnancov školy alebo školského zariadenia,

h) rešpektovať pokyny zamestnancov školy alebo školského zariadenia, ktoré sú v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, vnútornými predpismi školy a dobrými mravmi.

(5) Zákonný zástupca má právo vybrať pre svoje dieťa školu alebo školské zariadenie, ktoré poskytuje výchovu a vzdelávanie podľa tohto zákona, zodpovedajúce schopnostiam, zdravotnému stavu, záujmom a záľubám dieťaťa, jeho vierovyznaniu, svetonázoru, národnosti a etnickej príslušnosti; právo na slobodnú voľbu školy alebo školského zariadenia možno uplatňovať v súlade s možnosťami výchovno-vzdelávacej sústavy.

(6) Zákonný zástupca dieťaťa alebo žiaka alebo zástupca zariadenia má právo

a) žiadať, aby sa v rámci výchovy a vzdelávania v škole alebo v školskom zariadení poskytovali deťom a žiakom informácie a vedomosti vecne a mnohostranne v súlade so súčasným poznaním sveta a v súlade s princípmi a cieľmi výchovy a vzdelávania podľa tohto zákona,

b) oboznámiť sa s výchovno-vzdelávacím programom školy alebo školského zariadenia a školským poriadkom,

c) byť informovaný o výchovno-vzdelávacích výsledkoch svojho dieťaťa,

d) na poskytnutie poradenských služieb vo výchove a vzdelávaní svojho dieťaťa,

e) zúčastňovať sa výchovy a vzdelávania po predchádzajúcom súhlase riaditeľa školy alebo školského zariadenia,

f) vyjadrovať sa k výchovno-vzdelávaciemu programu školy alebo školského zariadenia prostredníctvom orgánov školskej samosprávy,

g) byť prítomný na komisionálnom preskúšaní svojho dieťaťa po predchádzajúcom súhlase riaditeľa školy.

(7) Zákonný zástupca dieťaťa alebo žiaka alebo zástupca zariadenia je povinný

a) vytvoriť pre dieťa podmienky na prípravu na výchovu a vzdelávanie v škole a na plnenie školských povinností,

b) dodržiavať podmienky výchovno-vzdelávacieho procesu svojho dieťaťa určené školským poriadkom,

c) dbať na sociálne a kultúrne zázemie dieťaťa a rešpektovať jeho špeciálne výchovno-vzdelávacie potreby,

d) informovať školu alebo školské zariadenie o zmene zdravotnej spôsobilosti jeho dieťaťa, jeho zdravotných problémoch alebo iných závažných skutočnostiach, ktoré by mohli mať vplyv na priebeh výchovy a vzdelávania,

e) nahradiť škodu, ktorú žiak úmyselne zavinil.

(8) Zákonný zástupca dieťaťa alebo zástupca zariadenia je povinný prihlásiť dieťa na plnenie povinnej školskej dochádzky a dbať o to, aby dieťa dochádzalo do školy pravidelne a včas, ak mu nezabezpečí inú formu vzdelávania podľa tohto zákona; dôvody neprítomnosti dieťaťa na výchove a vzdelávaní doloží dokladmi v súlade so školským poriadkom.

(9) Ak sa dieťa alebo žiak nemôže zúčastniť na výchove a vzdelávaní v škole alebo v školskom zariadení, jeho zákonný zástupca alebo zástupca zariadenia je povinný oznámiť škole alebo školskému zariadeniu bez zbytočného odkladu príčinu jeho neprítomnosti. Za dôvod ospravedlniteľnej neprítomnosti dieťaťa alebo žiaka sa uznáva najmä choroba, prípadne lekárom nariadený zákaz dochádzky do školy, mimoriadne nepriaznivé poveternostné podmienky alebo náhle prerušenie premávky hromadných dopravných prostriedkov, mimoriadne udalosti v rodine alebo účasť dieťaťa alebo žiaka na súťažiach.

(10) Neprítomnosť maloletého dieťaťa alebo žiaka, ktorá trvá najviac tri po sebe nasledujúce vyučovacie dni, ospravedlňuje jeho zákonný zástupca alebo zástupca zariadenia; vo výnimočných a osobitne odôvodnených prípadoch škola môže vyžadovať lekárske potvrdenie o chorobe dieťaťa alebo žiaka alebo iný doklad potvrdzujúci odôvodnenosť jeho neprítomnosti. Ak neprítomnosť dieťaťa alebo žiaka z dôvodu ochorenia trvá dlhšie ako tri po sebe nasledujúce vyučovacie dni, predloží dieťa, žiak, jeho zákonný zástupca alebo zástupca zariadenia potvrdenie od lekára.

(11) Plnoletý žiak sa ospravedlňuje sám spôsobom uvedeným v odsekoch 8 až 10.

(12) Ustanovenia v odsekoch 1 až 11 sa vzťahujú na osoby vo výkone väzby a osoby vo výkone trestu odňatia slobody primerane tak, aby sa ich vzdelávanie zabezpečovalo v súlade s osobitnými predpismi. ²⁸⁾

§ 145 Komentár

(1) Práva ustanovené týmto zákonom sa zaručujú rovnako každému uchádzačovi, dieťaťu, žiakovi a poslucháčovi v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania vo vzdelaní ustanovenou osobitným predpisom. ⁴⁸⁾

(2) Výkon práv a povinností vyplývajúcich z tohto zákona musí byť v súlade s dobrými mravmi. Nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na škodu druhého uchádzača, dieťaťa, žiaka alebo poslucháča. Uchádzač, dieťa, žiak a poslucháč nesmie byť v súvislosti s výkonom svojich práv postihovaný za to, že podá na iného uchádzača, dieťa, žiaka, poslucháča a pedagogického zamestnanca alebo iného zamestnanca školy sťažnosť, žalobu alebo návrh na začatie trestného stíhania.

(3) Uchádzač, dieťa, žiak a poslucháč, ktorý sa domnieva, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli dotknuté v dôsledku nedodržania zásady rovnakého zaobchádzania, môže sa domáhať právnej ochrany na súde podľa osobitného predpisu. ⁴⁸⁾

(4) Škola alebo školské zariadenie podľa tohto zákona nesmie uchádzača, dieťa, žiaka a poslucháča postihovať alebo znevýhodňovať preto, že uplatňuje svoje práva podľa tohto zákona.

(5) Zamestnávateľ, ktorý je materskou školou, základnou školou, základnou umeleckou školou, strednou školou, školou pre deti a žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, jazykovou školou alebo školským zariadením, je v pracovnoprávnych vzťahoch povinný zaobchádzať s pedagogickými zamestnancami v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania ustanovenou pre oblasť pracovnoprávnych vzťahov osobitným zákonom.

§ 146 Komentár DS

Vzdelávanie cudzincov

(1) Cudzinci sú na účely tohto zákona deti

a) osôb, ktoré sú občanmi iného štátu alebo osôb bez štátnej príslušnosti, s povoleným pobytom na území Slovenskej republiky, ⁸¹⁾

b) žiadateľov o udelenie azylu na území Slovenskej republiky podľa osobitného predpisu, ⁸²⁾

c) Slovákov žijúcich v zahraničí,

d) ako žiadatelia o udelenie azylu podľa osobitného predpisu, ⁸²⁾

e) ako cudzinci, ktorí sa nachádzajú na území Slovenskej republiky bez sprievodu zákonného zástupcu. ⁸³⁾

(2) Deťom cudzincov s povoleným pobytom na území Slovenskej republiky a deťom žiadateľov o udelenie azylu ⁸²⁾ a Slovákov žijúcich v zahraničí sa poskytuje výchova a vzdelávanie, ubytovanie a stravovanie v školách podľa tohto zákona za tých istých podmienok ako občanom Slovenskej republiky.

(3) Pre deti cudzincov sa na odstránenie jazykových bariér organizujú základné a rozširujúce jazykové kurzy štátneho jazyka.

(4) Deti žiadateľov o udelenie azylu, deti azylantov, deti cudzincov, ktorým sa poskytla doplnková ochrana, ⁸²⁾ zaraďuje do príslušného ročníka riaditeľ školy po zistení úrovne ich doterajšieho vzdelania a ovládania štátneho jazyka najneskôr do troch mesiacov od začatia konania o udelenie azylu, deti odídencov ⁸²⁾ najneskôr do troch mesiacov od začatia konania o poskytnutie dočasného útočiska. Z dôvodu nedostatočného ovládania štátneho jazyka možno dieťa podmienečne zaradiť do príslušného ročníka podľa veku, a to najviac na jeden školský rok.

(5) Pre deti žiadateľov o udelenie azylu v azylových zariadeniach, ktorých školská dochádzka podľa tohto zákona je povinná, kurzy základov slovenského jazyka odborne a finančne zabezpečuje ministerstvo vnútra.

(6) Jazykové kurzy pre deti cudzincov môže organizovať aj iná právnická osoba alebo fyzická osoba po získaní akreditácie. ⁸⁴⁾

(7) Pre deti cudzincov s povoleným pobytom na území Slovenskej republiky možno zriaďovať iné ako štátne školy a zabezpečovať výchovu a vzdelávanie aj v inom ako štátnom jazyku za finančnú úhradu.

(8) Odseky 2 až 7 sa primerane vzťahujú na osoby, ktoré majú priznané postavenie osoby podľa odseku 1.

(9) Vzdelávanie pedagogických zamestnancov, ktorí vzdelávajú deti cudzincov podľa odseku 1, odborne, organizačne, metodicky a finančne zabezpečuje ministerstvo školstva.

Výmenný program

§ 147 Komentár DS

(1) Výmenný program sa uskutočňuje medzi strednou školou Slovenskej republiky a strednou školou iného členského štátu Európskej únie alebo strednou školou štátu, ktorý nie je členským štátom Európskej únie (ďalej len "tretí štát"). Výmenný program sa uskutočňuje medzi strednými školami, ktoré majú spravidla rovnaký študijný odbor alebo učebný odbor.

(2) Žiak, ktorý je štátnym občanom Slovenskej republiky, občanom iného členského štátu Európskej únie alebo občanom tretieho štátu, má právo absolvovať časť uznaného vzdelávacieho programu odboru vzdelania strednej školy v rámci výmenného programu, ktorý poskytuje stredná škola.

(3) Výmenný program sa uskutočňuje na základe pravidiel výmenného programu, ktoré si každá škola vypracuje v súlade so svojím školským vzdelávacím programom.

(4) Výmenný program podľa odseku 1 je zameraný najmä na

a) získanie nových vedomostí v príslušnom študijnom odbore alebo učebnom odbore,

b) získanie praktických skúseností a zručností v príslušnom študijnom odbore alebo učebnom odbore,

c) skvalitnenie jazykových znalostí.

(5) Škola, ktorá uskutočňuje výmenu žiakov v rámci výmenného programu, preberá zodpovednosť za žiaka počas pobytu na území svojho štátu, a to najmä na zabezpečenie výdavkov na

a) ubytovanie a stravovanie,

b) vzdelávanie,

c) zdravotnú starostlivosť,

d) náklady na cestu späť.

(6) Škola podľa odseku 1 je povinná zabezpečiť pedagogický a odborný dohľad po celý čas výmenného programu.

(7) Zdrojmi financovania výmenného programu sú najmä

a) prostriedky zo štátneho rozpočtu,

b) prostriedky z podnikateľskej činnosti školy,

c) dary a príspevky od tuzemských a zahraničných právnických osôb a fyzických osôb,

d) prostriedky zriaďovateľov škôl,

e) prostriedky Európskej únie.

§ 148 Komentár

(1) Výmenný program podľa § 147 ods. 1 sa uskutočňuje na základe dohody zúčastnených stredných škôl.

(2) Dohoda o výmennom programe obsahuje najmä

a) názvy a adresy sídiel škôl a názvy štátov, na ktorých území sa uskutočňujú výmenné programy,

b) zameranie výmenného programu podľa § 147 ods. 4,

c) deň začatia a deň skončenia výmenného programu,

d) spôsob dopravy žiakov výmenného programu,

e) spôsob ukončenia výmenného programu,

f) zabezpečenie dohľadu nad bezpečnosťou žiakov po dobu celého výmenného programu žiakov zo strany školy, v ktorej sa žiaci zúčastňujú na výmennom programe,

g) spôsob finančného zabezpečenia žiakov v rámci výmenného programu žiakov,

h) podpis a odtlačok pečiatky štatutárnych orgánov škôl.

(3) Súčasťou dohody o výmennom programe je zoznam žiakov, ktorí sa zúčastňujú výmenného programu. Zoznam žiakov výmenného programu obsahuje najmä

a) meno a priezvisko žiaka,

b) dátum narodenia žiaka,

c) adresu trvalého pobytu žiaka,

d) súhlas zákonného zástupcu žiaka alebo plnoletého žiaka.

(4) Na výmennom programe sa môže zúčastniť žiak, ktorý dosiahol vek najmenej pätnásť rokov a najviac dvadsaťjeden rokov a je žiakom školy, ktorá uzatvorila dohodu podľa odseku 1.

(5) Výmenný program žiaka nesmie presiahnuť obdobie jedného školského roka.

(6) Žiak v rámci výmenného programu môže byť ubytovaný iba v rodine, ktorá mu vytvára podmienky na jeho všestranný duševný rozvoj a fyzický rozvoj.

(7) Zdravotné poistenie žiaka, ktorý sa zúčastňuje výmenného programu, zabezpečuje vysielajúca škola.

(8) Vysielajúca škola zodpovedá za uzatvorenie poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone činnosti v rámci výmenného programu.

(9) Dokladom o ukončení výmenného programu môže byť osvedčenie alebo certifikát o ukončení výmenného programu.

(10) Doklad o ukončení výmenného programu sa vydáva v štátnom jazyku Slovenskej republiky a v úradnom jazyku štátu, ktorého je žiak zúčastňujúci sa výmenného programu občanom.

§ 149 Komentár DS

Štipendium

(1) Štipendium možno poskytnúť žiakovi, ktorý je žiakom denného štúdia strednej školy, odborného učilišťa alebo praktickej školy, ak sa spoločne posudzuje s osobami,

a) ktorým sa poskytuje dávka v hmotnej núdzi a príspevky k dávke v hmotnej núdzi podľa osobitného predpisu ⁸⁵⁾ alebo

b) u ktorých jedna dvanástina príjmu ⁸⁶⁾ za kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom sa žiada o štipendium, je najviac vo výške životného minima podľa osobitného predpisu. ⁸⁷⁾

(2) Štipendium sa poskytuje od začiatku školského roka na príslušný školský rok v období školského vyučovania podľa § 150.

(3) Štipendium sa poskytuje na základe písomnej žiadosti podanej žiakom alebo jeho zákonným zástupcom (ďalej len "žiadateľ") riaditeľovi školy, na ktorej žiak študuje.

(4) Ak žiadateľ požiada o štipendium počas školského roka, štipendium sa poskytne v príslušnom školskom roku od prvého dňa kalendárneho mesiaca, v ktorom bola žiadosť podaná.

(5) Prílohou k žiadosti o štipendium, ktoré žiakovi možno poskytnúť podľa odseku 1 písm. a), je doklad 88) o tom, že žiak sa spoločne posudzuje s osobami, ktorým sa poskytuje dávka v hmotnej núdzi a príspevky k dávke v hmotnej núdzi. ⁸⁵⁾

(6) Štipendium sa neposkytuje žiakovi, ktorý bol podmienečne vylúčený, a to od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom bolo žiakovi uložené podmienečné vylúčenie, do konca kalendárneho mesiaca, v ktorom uplynul čas podmienečného vylúčenia.

(7) Podmienkou poskytnutia štipendia je písomný záväzok žiadateľa, že

a) bezodkladne písomne oznámi riaditeľovi školy všetky skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na poskytovanie štipendia,

b) vráti štipendium poskytnuté na základe ním uvedených nepravdivých údajov alebo neoznámenej zmeny skutočností rozhodujúcich na poskytnutie štipendia. ⁸⁹⁾

(8) Ak dôjde k zmene skutočností rozhodujúcich na priznanie štipendia, zmena sa uskutoční, ak je

a) v prospech žiaka, od prvého dňa kalendárneho mesiaca, v ktorom nastala, ak bola oznámená najneskôr v nasledujúcom kalendárnom mesiaci; po uplynutí tejto lehoty od prvého dňa kalendárneho mesiaca, v ktorom bola zmena oznámená,

b) v neprospech žiaka, od prvého dňa kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po kalendárnom mesiaci, v ktorom nastala zmena.

(9) Štipendium sa neposkytuje, ak bolo priznané žiakovi na základe nepravdivých údajov alebo za obdobie, v ktorom nastala taká zmena skutočností rozhodujúcich na poskytovanie štipendia, ktoré majú za následok nesplnenie podmienok na jeho poskytovanie.

(10) Štipendium sa poskytuje žiakovi mesačne vo výške

a) 50% sumy životného minima určeného osobitným predpisom ²⁹⁾ pri priemernom prospechu žiaka do 2,0 vrátane,

b) 35% sumy životného minima určeného osobitným predpisom ²⁹⁾ pri priemernom prospechu žiaka horšom ako 2,0 do 2,5 vrátane,

c) 25% sumy životného minima určeného osobitným predpisom ²⁹⁾ pri priemernom prospechu žiaka horšom ako 2,5 do 3,5 vrátane.

(11) Priemerný prospech žiaka sa určí ako priemer stupňov prospechu z jednotlivých vyučovacích predmetov uvedených na vysvedčení žiaka za predchádzajúci polrok školského vyučovania; priemerný prospech žiaka nezahŕňa klasifikáciu z nepovinných vyučovacích predmetov.

(12) Ak je žiak hodnotený len slovným hodnotením prospel, výška štipendia sa určí primerane podľa odseku 11.

(13) Priemerný prospech žiaka v prvom polroku prvého ročníka sa určí podľa vysvedčenia za druhý polrok zo školy, ktorú naposledy navštevoval.

(14) Štipendiá sa vyplácajú v termínoch určených školou. ⁹⁰⁾

(15) O priznaní štipendia rozhoduje ⁹⁰⁾ riaditeľ školy.

§ 149a

Platí od 1.4.2021

§ 150 Komentár DS

Organizácia školského roka

(1) Školský rok sa začína 1. septembra a končí sa 31. augusta nasledujúceho kalendárneho roka.

(2) Školský rok sa člení na obdobie školského vyučovania, po ktorého skončení nasleduje obdobie školských prázdnin; školské prázdniny môžu byť aj v období školského vyučovania.

(3) Obdobie školského vyučovania sa končí 30. júna príslušného kalendárneho roka; po ňom nasledujúce obdobie školských prázdnin, ktoré sa končí 31. augusta príslušného kalendárneho roka.

(4) Obdobie školského vyučovania sa člení na školské polroky. Prvý školský polrok sa končí 31. januára príslušného kalendárneho roka a druhý školský polrok sa končí 30. júna príslušného kalendárneho roka.

(5) V období školského vyučovania môže riaditeľ školy poskytnúť žiakom zo závažných dôvodov, najmä organizačných a prevádzkových, najviac päť dní voľna.

(6) Ministerstvo školstva ustanoví všeobecne záväzným právnym predpisom termíny školských prázdnin v období školského vyučovania a ďalšie podrobnosti o organizácii školského roka.

(7) Ministerstvo školstva každoročne do 31. mája zverejní termíny školských prázdnin v období školského vyučovania na svojom webovom sídle na tri po sebe nasledujúce školské roky.

(8) Ak sa vyhlási výnimočný stav, núdzový stav alebo mimoriadna situácia, ak sa nariadi zákaz prevádzky škôl a školských zariadení podľa osobitného predpisu^90a) alebo ak v období školského vyučovania dôjde k živelnej pohrome alebo k udalosti, pri ktorej môžu byť ohrozené život alebo zdravie detí, žiakov alebo zamestnancov škôl a školských zariadení, minister školstva môže rozhodnúť o

a) mimoriadnom prerušení školského vyučovania v školách,

b) mimoriadnom prerušení prevádzky školských zariadení,

c) iných termínoch rozhodujúcich pre organizáciu školského roka, najmä o iných termínoch

1. obdobia školského vyučovania a školských prázdnin,

2. klasifikácie, hodnotenia, skúšobného obdobia pri ukončovaní výchovy a vzdelávania a prijímacích skúšok,

3. vydávania dokladov o získanom vzdelaní,

4. podávania žiadostí o prijatie, prihlášok na vzdelávanie, prihlášok na štúdium a konania zápisov,

d) zrušení vykonania časti alebo formy skúšky, ktorou sa ukončuje výchova a vzdelávanie v strednej škole, v príslušnom školskom roku alebo

e) zrušení vykonania externého testovania žiakov základných škôl v príslušnom školskom roku.

(9) O rozhodnutí podľa odseku 8 informuje ministerstvo školstva prostredníctvom hromadných informačných prostriedkov a na svojom webovom sídle.

§ 151 Komentár DS

Ďalšie podmienky výchovy a vzdelávania

(1) Školy a školské zariadenia podľa tohto zákona môžu vykonávať podnikateľskú činnosť. ⁹¹⁾ Táto činnosť nesmie byť v rozpore s plnením ich poslania.

(2) V školách a v školských zariadeniach sa zakazuje činnosť politických strán a politických hnutí a ich propagácia.

(3) V školách a v školských zariadeniach sa nepovoľuje reklama, ktorá je v rozpore s princípmi a obsahom výchovy a vzdelávania alebo ďalšími negatívnymi činnosťami spojenými s výchovou a vzdelávaním, reklama a predaj výrobkov ohrozujúcich zdravie, psychický alebo morálny vývin detí a žiakov.

(4) V školách a v školských zariadeniach sa zakazuje poskytovanie alebo sprístupňovanie informácií alebo zneužívanie informačných prostriedkov, ktoré by mohlo viesť k narušeniu mravnosti.

§ 152 Komentár DS

Bezpečnosť a ochrana zdravia vo výchove a vzdelávaní

Školy a školské zariadenia sú pri výchove a vzdelávaní, pri činnostiach priamo súvisiacich s výchovou a vzdelávaním a pri poskytovaní služieb povinné

a) prihliadať na základné fyziologické potreby detí a žiakov,

b) vytvárať podmienky na zdravý vývin detí a žiakov a na predchádzanie sociálno-patologickým javom,

c) zaistiť bezpečnosť a ochranu zdravia detí a žiakov,

d) poskytnúť nevyhnutné informácie na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia detí a žiakov,

e) viesť evidenciu školských úrazov detí a žiakov, ku ktorým prišlo počas výchovno-vzdelávacieho procesu a pri činnostiach organizovaných školou; pri vzniku školského úrazu vyhotoviť záznam o školskom úraze.

§ 153 Komentár DS

Školský poriadok

(1) Riaditeľ školy alebo školského zariadenia vydá školský poriadok po prerokovaní s orgánmi školskej samosprávy a v pedagogickej rade. Školský poriadok upravuje najmä podrobnosti o

a) výkone práv a povinností detí, žiakov a ich zákonných zástupcov v škole alebo v školskom zariadení, pravidlá vzájomných vzťahov a vzťahov s pedagogickými zamestnancami a ďalšími zamestnancami školy,

b) prevádzke a vnútornom režime školy alebo školského zariadenia,

c) podmienkach na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia detí a žiakov a ich ochrany pred sociálno-patologickými javmi, diskrimináciou alebo násilím,

d) podmienkach nakladania s majetkom, ktorý škola alebo školské zariadenie spravuje, ak tak rozhodne zriaďovateľ.

(2) Deťom a žiakom sa so súhlasom riaditeľa školy alebo školského zariadenia umožňuje účasť na súťažiach.

(3) Školský poriadok zverejní riaditeľ na verejne prístupnom mieste v škole alebo v školskom zariadení preukázateľným spôsobom s ním oboznámi zamestnancov, deti a žiakov a informuje o jeho vydaní a obsahu zákonných zástupcov detí a žiakov.

§ 154 Komentár DS

Monitorovanie a hodnotenie kvality výchovy a vzdelávania

(1) Monitorovanie a hodnotenie kvality výchovy a vzdelávania plní úlohy v oblasti sledovania najmä

a) kontinuálnych procesov zlepšenia alebo zhoršenia výsledkov vzdelávania,

b) dosahovania výkonnostných a kvalitatívnych cieľov a podnetov,

c) externého a interného hodnotenia a porovnávania škôl a školských zariadení,

d) dosahov rozhodnutí.

(2) Na uskutočňovanie monitorovania a hodnotenia kvality výchovy a vzdelávania na úrovni štátnych školských programov ministerstvo školstva zriaďuje Národný ústav certifikovaných meraní vzdelávania.

(3) Národný ústav certifikovaných meraní vzdelávania

a) zodpovedá za prípravu a metodické riadenie priebehu externých častí skúšok a testovanie žiakov v školách podľa tohto zákona, spracovanie, vyhodnocovanie a uchovávanie výsledkov externého merania alebo testovania,

b) určuje obsah externých častí skúšok alebo testovania zadávaných ministerstvom školstva,

c) vydáva osvedčenie o spôsobilosti na výkon funkcie predsedu školskej maturitnej komisie, predsedu predmetovej maturitnej komisie a hodnotiteľa výsledkov externých častí skúšok alebo testovania.

(4) Národný ústav certifikovaných meraní vzdelávania je rozpočtová organizácia, ktorá je svojimi finančnými vzťahmi zapojená na rozpočet ministerstva školstva.

(5) Národný ústav certifikovaných meraní vzdelávania v školách a v školských zariadeniach podľa tohto zákona

a) zabezpečuje externú časť skúšky a písomnú formu internej časti maturitnej skúšky zadávanej ministerstvom školstva,

b) stanovuje požiadavky na odbornú prípravu pedagogických zamestnancov pre výkon funkcie predsedu školskej maturitnej komisie, predsedu predmetovej maturitnej komisie,

c) zabezpečuje výrobu, doručenie a vyhodnocovanie úloh alebo testov pre externé skúšky alebo testovanie školám a školským zariadeniam, v ktorých sa má externá skúška alebo testovanie vykonať,

d) vedie evidenciu výsledkov externých skúšok alebo testovania,

e) vedie evidenciu pedagogických zamestnancov, ktorí majú oprávnenie vykonávať funkciu predsedu školskej maturitnej komisie, predsedu predmetovej maturitnej komisie alebo hodnotiteľov a poskytuje ju príslušným orgánom miestnej štátnej správy v školstve. ⁵⁰⁾

(6) Národný ústav certifikovaných meraní vzdelávania plní tiež úlohy pre zabezpečovanie medzinárodných meraní na Slovensku podľa programov, do ktorých sa Slovenská republika zapája.

(7) Na účely plnenia úloh podľa odsekov 5 a 6 Národný ústav certifikovaných meraní vzdelávania má právo získavať a spracúvať osobné údaje o

a) žiakovi v rozsahu

1. meno a priezvisko,

2. dátum narodenia,

3. rodné číslo,

4. trieda, ktorú navštevuje,

5. ročník, do ktorého je zaradený,

6. názov školy, ktorú navštevuje,

7. špeciálne výchovno-vzdelávacie potreby,

b) pedagogickom zamestnancovi v rozsahu

1. meno a priezvisko,

2. dátum a miesto narodenia,

3. adresa zamestnávateľa,

4. adresa bydliska a druh pobytu.

(8) Monitorovanie a hodnotenie kvality výchovy a vzdelávania ďalej uskutočňuje

a) škola alebo školské zariadenie,

b) Štátna školská inšpekcia,

c) ministerstvo zdravotníctva pre odbornú zložku prípravy vzdelávania pre zdravotnícke odbory na stredných zdravotníckych školách.

§ 155 Komentár

Externé testovanie žiakov základnej školy

(1) Externé testovanie žiakov základnej školy sa uskutočňuje za účelom celoslovenského zisťovania úrovne výchovno-vzdelávacích výsledkov žiakov základných škôl v jednotlivých vyučovacích predmetoch.

(2) Externé testovanie žiakov základnej školy sa uskutočňuje podľa vzdelávacích štandardov štátneho vzdelávacieho programu a sleduje jeho obsahovú zložku a výkonovú zložku.

(3) Príslušný ročník a vyučovacie predmety, v ktorých sa má externé testovanie žiakov základnej školy uskutočniť, určí na každý školský rok ministerstvo školstva.

(4) Externé testovanie žiakov základnej školy sa uskutočňuje každoročne v jeden deň na všetkých základných školách s príslušným ročníkom, v ktorom sa externé testovanie žiakov základnej školy uskutočňuje. Termín konania určí ministerstvo školstva. Za organizačné zabezpečenie externého testovania žiakov základnej školy zodpovedá riaditeľ školy.

(5) Externého testovania žiakov základnej školy sa zúčastňujú všetci žiaci základných škôl príslušného ročníka, v ktorom sa uskutočňuje, vrátane žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, okrem žiakov vzdelávaných podľa vzdelávacích programov pre žiakov s mentálnym postihnutím.

(6) Žiakom so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami sa primerane upravia podmienky na vykonanie externého testovania.

(7) Ak sa žiak 9. ročníka základnej školy z objektívneho dôvodu nezúčastní externého testovania v riadnom termíne, riaditeľ základnej školy po dohode so zákonným zástupcom žiaka požiada Národný ústav certifikovaných meraní vzdelávania o náhradný termín externého testovania. Náhradný termín, v ktorom sa vykoná externé testovanie, musí byť určený tak, aby výsledok mohol žiak predložiť riaditeľovi strednej školy, na ktorú sa hlási, najneskôr päť pracovných dní pred konaním prijímacej skúšky.

(8) Externé testovanie žiakov 9. ročníka základnej školy sa uskutočňuje aj na všetkých gymnáziách s osemročným vzdelávacím programom, kde sa ho zúčastňujú všetci žiaci 4. ročníka osemročného vzdelávacieho programu.

§ 156 Komentár

(1) Pri vypracovaní, preprave a vyhodnocovaní externej časti skúšky a externého testovania žiakov škôl podľa tohto zákona sa postupuje tak, aby neprišlo ku skutočnostiam, ktoré by zverejnením úloh externej časti alebo písomnej formy internej časti skúšok alebo testov externého testovania žiakov škôl viedli k nedodržaniu zásady rovnakého zaobchádzania ⁴⁸⁾ alebo k získaniu neoprávnených výhod.

(2) Ak ministerstvo školstva, Národný ústav certifikovaných meraní vzdelávania alebo príslušný orgán štátnej správy v školstve zistí porušenie ustanovenia odseku 1, oznámi orgánom činným v trestnom konaní podozrenie zo spáchania trestného činu.

Registrácia detí, žiakov a poslucháčov

§ 157 Komentár DS

Centrálny register

(1) Centrálny register je zoznam osobných údajov o deťoch, žiakoch a poslucháčoch, ktorí sa zúčastňujú na výchovno-vzdelávacom procese v školách, školských zariadeniach a pracoviskách praktického vyučovania, ako aj zoznam osobných údajov o zákonných zástupcoch týchto detí, žiakov a poslucháčov.

(2) Centrálny register je informačným systémom verejnej správy, ⁹²⁾ ktorého správcom a prevádzkovateľom ¹¹⁾ je ministerstvo školstva.

(3) V centrálnom registri sa vedú tieto osobné údaje:

a) ak ide o dieťa, žiaka alebo poslucháča,

1. titul, meno a priezvisko, rodné priezvisko,

2. dátum, miesto, okres a štát narodenia,

3. dátum a miesto úmrtia alebo údaj o vyhlásení za mŕtveho alebo zrušení vyhlásenia za mŕtveho,

4. rodné číslo,

5. pohlavie,

6. národnosť,

7. štátne občianstvo,

8. spôsobilosť na právne úkony,

9. rodinný stav,

10. adresa bydliska a druh pobytu,

11. zákaz pobytu,

12. kontakt na účely komunikácie,

13. adresa bydliska, z ktorého dochádza do školy,

14. skutočnosti podľa § 144 ods. 7 písm. d),

15. dátum prijatia, študijný odbor, zameranie študijného odboru, učebný odbor alebo zameranie učebného odboru, výchovno-vzdelávací program a forma organizácie výchovy a vzdelávania v škole, školskom zariadení alebo pracovisku praktického vyučovania a údaje o účasti na aktivitách v nich,

16. učebná zmluva podľa osobitného predpisu,^92a)

17. zmluva o budúcej pracovnej zmluve podľa osobitného predpisu,^92b)

18. dosiahnutý stupeň vzdelania a dosiahnuté výsledky vzdelávania,

19. počet vyučovacích hodín, ktoré neabsolvoval bez ospravedlnenia, a to za každý kalendárny mesiac školského roka,

20. zrušený od 1.9.2017,

21. zrušený od 1.9.2017,

22. zrušený od 1.9.2017,

b) ak ide o zákonného zástupcu dieťaťa, žiaka alebo poslucháča,

1. osobné údaje v rozsahu podľa písmena a) prvého až dvanásteho bodu,

2. dosiahnuté vzdelanie,

3. zrušený od 1.9.2017.

(4) Ministerstvo školstva je oprávnené po zmene osobných údajov v centrálnom registri spracúvať podľa tohto zákona aj osobné údaje vedené v centrálnom registri aj pred touto zmenou, a to po dobu podľa odseku 13.

(5) Ministerstvo školstva zabezpečí všetky technické rozhrania v rozsahu potrebnom na plnenie povinností škôl a školských zariadení podľa § 158 ods. 1.

(6) Osobné údaje spracúvané v centrálnom registri sú rozhodujúce pre potreby škôl, školských zariadení, zriaďovateľov škôl, zriaďovateľov školských zariadení, štátnych orgánov, orgánov územnej samosprávy a iných orgánov verejnej správy.

(7) Centrálny register je neverejný a ministerstvo školstva spracúva a poskytuje osobné údaje z centrálneho registra v rozsahu potrebnom na plnenie úloh podľa osobitných predpisov ⁹³⁾ len osobám podľa odseku 8, a to na účely

a) zabezpečovania a kontroly financovania výchovy a vzdelávania v školách a školských zariadeniach,

b) overovania dokladov o vzdelaní a dosiahnutom stupni vzdelania podľa osobitného predpisu, ^93a)

c) overovania dokladov o vzdelaní a o získanom stupni vzdelania alebo kvalifikácii na účel poskytovania štipendií podľa tohto zákona,

d) štatistických spracovaní údajov vrátane medzinárodných porovnaní a na rozpočtové účely,

e) zabezpečovania výkonu zdravotného poistenia, sociálneho poistenia a starobného dôchodkového sporenia alebo

f) plánovania a zabezpečovania úloh na úseku verejnej dopravy.

(8) Ministerstvo školstva sprístupní osobné údaje v centrálnom registri pre

a) školy a školské zariadenia, ktoré sa ich týkajú alebo ktoré sa týkajú žiakov, detí a poslucháčov, ktorým zabezpečujú výchovu a vzdelávanie,

b) zriaďovateľov, ktoré sa týkajú nimi zriadených škôl a školských zariadení,

c) orgány štátnej správy v školstve v rozsahu ich pôsobnosti podľa osobitných predpisov,

d) iné orgány štátnej správy, orgány územnej samosprávy, Štatistický úrad Slovenskej republiky, Sociálnu poisťovňu, zdravotné poisťovne a vysoké školy na účely plnenia ich úloh, a to na základe písomnej dohody medzi ministerstvom školstva a týmto subjektom.

(9) Ministerstvo školstva poskytuje Sociálnej poisťovni z centrálneho registra na účel analýz ekonomického zázemia detí a žiakov z najmenej rozvinutých okresov^93aa) vykonávaných ministerstvom školstva rodné číslo

a) zákonného zástupcu dieťaťa, ktoré má bydlisko na území niektorého z najmenej rozvinutých okresov,

b) zákonného zástupcu žiaka, ktorý má bydlisko na území niektorého z najmenej rozvinutých okresov, a

c) žiaka, ktorý dovŕšil 15. rok veku a má bydlisko na území niektorého z najmenej rozvinutých okresov.

(10) Ministerstvo školstva sprístupňuje údaje z centrálneho registra na žiadosť orgánu verejnej moci podľa osobitného predpisu^93b) aj bez dohody podľa odseku 8 písm. d) prostredníctvom informačného systému verejnej správy podľa osobitného predpisu^93c) v rozsahu podľa odseku 3 písm. a) prvého bodu až štvrtého bodu a pätnásteho bodu.

(11) Školy, školské zariadenia a orgány miestnej štátnej správy v školstve sú oprávnené spracúvať osobné údaje podľa odseku 3 vo svojich informačných systémoch na účely plnenia ich úloh podľa osobitných predpisov; ⁹³⁾ to platí aj pre osobné údaje o žiakoch, ktorí sa zúčastňujú na výchovno-vzdelávacom procese v pracoviskách praktického vyučovania, vo vzťahu ku ktorým tieto osobné údaje spracúvajú tie školy, ktorých žiakom tieto pracoviská praktického vyučovania poskytujú praktické vyučovanie.

(12) Na spracúvanie osobných údajov v centrálnom registri a osobných údajov podľa odseku 11 sa vzťahuje osobitný predpis. ¹¹⁾ Na uchovávanie osobných údajov z centrálneho registra sa vzťahuje osobitný predpis. ⁹⁴⁾

(13) Osobné údaje podľa odseku 3 možno v centrálnom registri spracúvať najdlhšie do jedného roka od smrti dotknutej osoby alebo jej vyhlásenia za mŕtvu.

(14) Údaje v centrálnom registri môžu spracúvať len osobitne poverení zamestnanci subjektov uvedených v odseku 6. Na účely prevádzky centrálneho registra je ministerstvo školstva oprávnené spracúvať osobné údaje týchto osobitne poverených zamestnancov v rozsahu titul a osobné údaje podľa odseku 3 písm. a) prvého, druhého, štvrtého, desiateho a dvanásteho bodu. Na spracúvanie týchto osobných údajov sa vzťahujú odseky 4, 12 a 13 rovnako.

§ 158 Komentár

(1) Školy a školské zariadenia poskytujú do centrálneho registra osobné údaje v rozsahu podľa § 157 ods. 3, a to do posledného dňa kalendárneho mesiaca, v ktorom došlo k rozhodujúcej udalosti alebo v ktorom sa dozvedia o zmene osobných údajov v rozsahu podľa § 157 ods. 3, ak v odseku 2 nie je ustanovené inak. Povinnosť podľa prvej vety plnia za pracoviská praktického vyučovania tie školy, ktorých žiakom tieto pracoviská praktického vyučovania poskytujú praktické vyučovanie.

(2) Ak ide o poskytovanie osobných údajov v rozsahu podľa § 157 ods. 3, vo vzťahu ku ktorým došlo k rozhodujúcej udalosti alebo k zmene v čase medzi koncom školského roka a 15. septembrom príslušného kalendárneho roka, lehota podľa odseku 1 uplynie 15. septembra tohto príslušného kalendárneho roka. Ak ide o osobné údaje v rozsahu podľa § 157 ods. 3 písm. a) devätnásteho bodu, poskytujú sa do centrálneho registra najneskôr piaty deň kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, za ktorý sa poskytujú.

(3) Povinnosť podľa odseku 1 plní škola a školské zariadenie priamym vložením údajov do centrálneho registra alebo synchronizáciou údajov s údajmi v Centrálnom registri škôl, školských zariadení, elokovaných pracovísk a zriaďovateľov, Centrálnom registri pedagogických zamestnancov, odborných zamestnancov a ďalších zamestnancov škôl a školských zariadení alebo v referenčných registroch.

(4) Ak technické podmienky školy alebo školského zariadenia neumožňujú splnenie povinnosti podľa odseku 1 spôsobom podľa odseku 3, splnenie povinnosti podľa odseku 1 škola alebo školské zariadenie zabezpečí prostredníctvom svojho zriaďovateľa; ak to technické podmienky zriaďovateľa neumožňujú, prostredníctvom orgánu miestnej štátnej správy v školstve. Škola alebo školské zariadenie najmenej desať dní pred uplynutím lehoty podľa odseku 1 alebo odseku 2 oznámi údaje podľa § 157 ods. 3 zriaďovateľovi alebo orgánu miestnej štátnej správy v školstve na účely ich spracovania v centrálnom registri. Ak došlo k rozhodujúcej udalosti alebo k zmene v lehote kratšej ako desať dní pred uplynutím lehoty podľa odseku 1 alebo odseku 2, škola alebo školské zariadenie oznámi údaje podľa § 157 ods. 3 zriaďovateľovi alebo orgánu miestnej štátnej správy v školstve na účely ich spracovania v centrálnom registri bezodkladne.

(5) Ministerstvo školstva zabezpečuje porovnanie osobných údajov poskytovaných do centrálneho registra podľa odseku 1 s osobnými údajmi vedenými v registri obyvateľov Slovenskej republiky ⁹⁵⁾ a v prípade rozporu medzi osobnými údajmi v centrálnom registri a osobnými údajmi v registri obyvateľov Slovenskej republiky zabezpečí opravu osobných údajov v centrálnom registri podľa osobných údajov v registri obyvateľov Slovenskej republiky. Na účely podľa prvej vety poskytne ministerstvo vnútra ministerstvu školstva osobné údaje z registra obyvateľov Slovenskej republiky, a to spôsobom umožňujúcim automatizovaný prístup k týmto osobným údajom a automatizované porovnanie s osobnými údajmi v centrálnom registri; podrobnosti upravia ministerstvo školstva a ministerstvo vnútra vo vzájomnej dohode.

(6) Zriaďovateľ alebo orgán miestnej štátnej správy v školstve je povinný na základe požiadania ministerstvom školstva vykonať vo vzťahu k osobným údajom poskytnutým do centrálneho registra školou a školským zariadením v ich pôsobnosti kontrolu poskytovaných osobných údajov a potvrdiť ich správnosť a úplnosť.

§ 159 Komentár DS

Kurikulárna rada

Kurikulárna rada je odborným, iniciačným a poradným orgánom ministra školstva v kľúčových oblastiach výchovy a vzdelávania, najmä v oblasti inovácie obsahu výchovy a vzdelávania a rozširovania ponuky výchovy a vzdelávania o nové odbory vzdelávania, pedagogických reforiem a nových modelov hodnotenia.

§ 160 Komentár DS

Rozsah pôsobnosti

(1) Na cirkevné školy a cirkevné školské zariadenia sa vzťahujú ustanovenia tohto zákona okrem ustanovení § 29 ods. 7, § 53 ods. 9; ustanovenia § 130 až 137 sa vzťahujú primerane.

(2) Na súkromné školy a súkromné školské zariadenia sa vzťahujú ustanovenia tohto zákona okrem ustanovení § 29 ods. 7, § 53 ods. 9; ustanovenia § 130 až 137 sa vzťahujú primerane.

JEDENÁSTA ČASŤ

PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

§ 161 Komentár DS

Prechodné ustanovenia

(1) Štátna školská inšpekcia môže na žiadosť zriaďovateľa povoliť vyšší počet detí a žiakov v triedach, ako je uvedený v § 28 ods. 10, § 29 ods. 5 a § 33 ods. 1, do školského roku 2011/2012.

(2) Orgán miestnej štátnej správy v školstve stanoví postupný prechod počtu tried a počtu žiakov prvého ročníka pre všetky gymnáziá s osemročným štúdiom v jeho územnej pôsobnosti pre nasledujúce prijímacie konanie na hranicu 5% z daného populačného ročníka v príslušnom školskom roku po prerokovaní s príslušným zriaďovateľom do školského roku 2018/2019.

(3) Ustanovenia o maximálnych počtoch detí a maximálnych počtoch skupín v diagnostických centrách a reedukačných centrách sa prvýkrát použijú v školskom roku 2013/2014.

(4) Žiaci, ktorí ukončili 9. ročník základnej školy, od školského roku 2008/2009 sa na účely prijímacieho konania považujú za žiakov, ktorí dosiahli nižšie stredné vzdelanie.

(5) Žiaci, ktorí ukončili 4. ročník základnej školy, od roku 2008/2009 sa na účely prijímacieho konania na stredné školy s osemročným štúdiom považujú za žiakov, ktorí získali primárne vzdelanie.

(6) Žiaci, ktorí v školskom roku 2008/2009 navštevujú druhý až štvrtý ročník základnej školy, sa do ukončenia štvrtého ročníka vzdelávajú podľa učebných plánov a učebných osnov schválených podľa doterajších predpisov pre základné školy.

(7) Žiaci, ktorí v školskom roku 2008/2009 navštevujú šiesty až deviaty ročník základnej školy, sa do ukončenia deviateho ročníka vzdelávajú podľa učebných plánov a učebných osnov schválených podľa doterajších predpisov pre základné školy.

(8) Žiaci, ktorí v školskom roku 2008/2009 začnú vzdelávanie v prvom ročníku základnej školy, v piatom ročníku základnej školy a v prvom ročníku strednej školy, nadstavbového, pomaturitného a vyššieho odborného štúdia, odborného učilišťa, praktickej školy a v prvom ročníku základnej umeleckej školy a jazykovej školy, sa počnúc prvým ročníkom vzdelávajú podľa školských vzdelávacích programov.

(9) Žiaci, ktorí v školskom roku 2012/2013 ukončia deviaty ročník základnej školy, získajú nižšie stredné vzdelanie.

(10) Žiaci, ktorí v školskom roku 2011/2012 ukončia štvrtý ročník základnej školy, získajú primárne vzdelanie.

(11) Žiaci, ktorí v školskom roku 2008/2009 navštevujú druhý až šiesty ročník stredných škôl štvorročného až šesťročného štúdia, učilíšť, odborných učilíšť a praktických škôl, sa do ukončenia štúdia vzdelávajú podľa učebných plánov a učebných osnov schválených podľa doterajších predpisov pre príslušný odbor vzdelávania.

(12) Žiaci, ktorí v školskom roku 2008/2009 navštevujú druhý až ôsmy ročník stredných škôl s osemročným štúdiom, sa do ukončenia štúdia vzdelávajú podľa učebných plánov a učebných osnov schválených podľa doterajších predpisov pre príslušný odbor vzdelávania.

(13) Stupne vzdelania získané podľa doterajších všeobecne záväzných právnych predpisov zostávajú nedotknuté.

(14) Experimentálne overovanie schválené pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona sa až do ukončenia experimentálneho overovania, najdlhšie však do troch rokov od nadobudnutia účinnosti tohto zákona, riadi pravidlami platnými v čase jeho schválenia.

(15) Predškolské zariadenie zriadené podľa doterajších predpisov ako školské zariadenie je školou podľa tohto zákona.

(16) Jazyková škola alebo štátna jazyková škola zriadená podľa doterajších predpisov ako školské zariadenie je jazykovou školou podľa tohto zákona.

(17) Združená stredná škola, stredné odborné učilište a učilište zriadené podľa doterajších predpisov je strednou odbornou školou podľa tohto zákona. Práva a povinnosti z pracovnoprávnych vzťahov, majetkovoprávnych a iných právnych vzťahov uzavreté združenou strednou školou, stredným odborným učilišťom alebo učilišťom prechádzajú na príslušnú strednú odbornú školu.

(18) Žiaci gymnázia so šesťročným štúdiom, ktorí začali študovať podľa doterajších predpisov, pokračujú v tomto štúdiu až do ukončenia podľa týchto predpisov.

(19) Domov mládeže podľa doterajších predpisov je školským internátom podľa tohto zákona. Škola, ktorá je internátna podľa doterajších predpisov, je od účinnosti tohto zákona školou, ktorej súčasťou je školské zariadenie "školský internát".

(20) Pedagogicko-psychologická poradňa a pedagogicko-psychologická poradňa s centrom výchovnej a psychologickej prevencie podľa doterajších predpisov je centrom pedagogicko-psychologického poradenstva podľa tohto zákona.

(21) Špeciálno-pedagogická poradňa a detské integračné centrum podľa doterajších predpisov je centrom špeciálno-pedagogického poradenstva podľa tohto zákona.

(22) Reedukačný domov podľa doterajších predpisov je reedukačným centrom podľa tohto zákona.

(23) Školská kuchyňa a školská jedáleň podľa doterajších predpisov je školskou jedálňou.

(24) Výdajná školská kuchyňa a školská jedáleň podľa doterajších predpisov je výdajnou školskou jedálňou.

(25) Pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti podľa § 124 sa do 31. decembra 2010 postupuje podľa doterajších predpisov.

(26) Ustanovenie § 149 ods. 6 sa vzťahuje aj na žiakov, ktorým bolo podmienečné vylúčenie uložené pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, ak toto podmienečné vylúčenie trvá.

(27) Podľa vzdelávacích programov sa vzdelávajú deti materských škôl, deti a žiaci škôl pre deti alebo žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, žiaci policajných škôl a žiaci škôl požiarnej ochrany od 1. septembra 2009, deti materských škôl sa môžu vzdelávať podľa vzdelávacích programov od 1. septembra 2008.

(28) Podľa výchovného programu sa postupuje v školských výchovno-vzdelávacích zariadeniach a v špeciálnych výchovných zariadeniach od 1. septembra 2009.

§ 161a Komentár

Zriaďovateľ gymnázia s osemročným štúdiom môže požiadať orgán miestnej štátnej správy v školstve o úpravu počtu tried a počtu žiakov prvého ročníka gymnázia s osemročným štúdiom na školský rok 2011/2012 najneskôr do 31. marca 2011.

§ 161b Komentár

Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2013

(1) Školské stredisko záujmovej činnosti zriadené podľa predpisov účinných do 31. decembra 2012 je centrum voľného času podľa tohto zákona. Práva a povinnosti z pracovnoprávnych vzťahov zamestnancov, majetkovoprávnych a iných právnych vzťahov školského strediska záujmovej činnosti prechádzajú na príslušné centrum voľného času.

(2) Žiak alebo iná fyzická osoba, ktorá sa prihlásila na skúšku z jednotlivých vyučovacích predmetov alebo na vykonanie maturitnej skúšky do 31. decembra 2012, vykoná túto skúšku podľa doterajších predpisov.

(3) Najvyšší počet detí v triede materskej školy, najvyšší počet žiakov v triede základnej školy a najvyšší počet žiakov v triede strednej školy určený podľa predpisov účinných do 31. decembra 2012 sa zachová do ukončenia výchovy a vzdelávania týchto detí a žiakov.

(4) Stupeň vzdelania získaný absolvovaním tretieho ročníka vzdelávacieho programu praktickej školy podľa doterajších predpisov zostáva zachovaný. Žiaci, ktorí začali vzdelávanie v praktickej škole pred 1. januárom 2013, dokončia svoje vzdelávanie podľa doterajších predpisov. Na účely prijímacieho konania na stredné školy sa žiaci podľa tohto ustanovenia považujú za žiakov, ktorí dosiahli nižšie stredné odborné vzdelanie.

§ 161c Komentár

Prechodné ustanovenie k úprave účinnej od 1. januára 2014

§ 161d Komentár

Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. marca 2014

O žiadosti o uznanie jazykového certifikátu ako náhrady maturitnej skúšky z cudzieho jazyka podanej podľa § 89 ods. 9 do 28. februára 2014 rozhodne riaditeľ školy podľa doterajších predpisov. Rozhodnutie o uznaní náhrady maturitnej skúšky z cudzieho jazyka sa môže uplatniť najneskôr v školskom roku 2014/2015.

Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. apríla 2015

§ 161da Komentár

Školské hospodárstvo a stredisko odbornej praxe zriadené podľa predpisov účinných do 31. marca 2015 zostáva zachované a vykonáva svoju činnosť za podmienok ustanovených predpismi účinnými do 31. marca 2015 až do svojho vyradenia zo siete škôl a školských zariadení a zrušenia.

§ 161db Komentár

Absolvent, ktorý získal vyššie odborné vzdelanie do 31. augusta 2008 a nebolo mu priznané právo používať titul "diplomovaný špecialista" so skratkou "DiS" alebo titul "diplomovaný umelec" so skratkou "DiS.art.", je oprávnený používať tento titul, ak dĺžka absolvovaného študijného odboru trvala najmenej dva roky. Na písomnú žiadosť absolventa príslušná škola, v ktorej tento študijný odbor absolvoval, alebo jej nástupnícka škola, vydá potvrdenie o práve používať titul. Ak takáto škola alebo jej nástupnícka škola neexistuje, absolvent môže požiadať o potvrdenie o práve používať titul orgán miestnej štátnej správy v školstve, do ktorého územnej pôsobnosti zrušená škola patrila.

§ 161e Komentár

Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. septembra 2015

(1) Na počty žiakov v triede šiesteho až deviateho ročníka základnej školy zriadené do 31. augusta 2015 a ich nasledujúce ročníky až do ukončenia ich deviateho ročníka základnej školy sa vzťahuje právny predpis účinný do 31. augusta 2015.

(2) Na počty žiakov v triede druhého až ôsmeho ročníka strednej školy trojročného až osemročného štúdia strednej školy zriadené do 31. augusta 2015 a ich nasledujúce ročníky až do ukončenia ich štúdia sa vzťahuje právny predpis účinný do 31. augusta 2015.

(3) Právo používať titul "diplomovaný umelec" priznané podľa predpisov účinných do 31. augusta 2015 zostáva zachované.

§ 161f Komentár

Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. januára 2016

V školskom roku 2015/2016 sa príspevok na žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia poskytuje podľa podmienok ustanovených právnymi predpismi účinnými do 31. decembra 2015.

§ 161g Komentár

Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. septembra 2016

Na najnižšie počty žiakov v triede druhého až štvrtého ročníka základnej školy zriadené do 31. augusta 2016 a ich nasledujúce ročníky až do ukončenia ich štvrtého ročníka základnej školy sa vzťahuje právny predpis účinný do 31. augusta 2016.

§ 161ga

Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 15. marca 2018

Pre prijímacie konanie pre školský rok 2018/2019 určený počet žiakov prvého ročníka v gymnáziách s osemročným štúdiom v územnej pôsobnosti príslušného orgánu miestnej štátnej správy v školstve, ktorého sídlom je hlavné mesto Slovenskej republiky, neprekročí 10% z daného populačného ročníka; na počty žiakov, u ktorých sa vyžaduje overenie špeciálnych schopností, zručností alebo nadania, sa pre prijímacie konanie pre školský rok 2018/2019 neuplatňuje žiadne percentuálne obmedzenie.

§ 161gb

Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. septembra 2018

Stredná umelecká škola a škola úžitkového výtvarníctva v prijímacom konaní pre školský rok 2019/2020 môže prijímať iba žiakov do študijného odboru skupiny 82 Umenie a umeleckoremeselná tvorba I.

§ 161gc

Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. septembra 2019

(1) Stredná umelecká škola, stredná odborná škola umeleckopriemyselná a škola úžitkového výtvarníctva zaradená do siete škôl a školských zariadení podľa predpisov účinných do 31. augusta 2019 sa stáva školou umeleckého priemyslu podľa predpisov účinných od 1. septembra 2019.

(2) Žiak strednej umeleckej školy, strednej odbornej školy umeleckopriemyselnej a školy úžitkového výtvarníctva, ktorý začal štúdium podľa predpisov účinných do 31. augusta 2019, dokončí štúdium podľa predpisov účinných do 31. augusta 2019.

§ 161h

Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2019

(1) Gymnáziá zaradené do siete škôl a školských zariadení podľa osobitného predpisu⁸⁾ s názvom "športové gymnázium" zriadené podľa predpisov účinných do 31. decembra 2018 sa stávajú strednými športovými školami podľa predpisov účinných od 1. januára 2019.

(2) Žiak gymnázia podľa odseku 1, ktorý začal štúdium podľa predpisov účinných do 31. decembra 2018, dokončí štúdium podľa predpisov účinných do 31. decembra 2018.

(3) Žiak športovej triedy v gymnáziu alebo v strednej odbornej škole, ktorý začal štúdium podľa predpisov účinných do 31. decembra 2018, dokončí štúdium podľa predpisov účinných do 31. decembra 2018.

(4) Ustanovenia o predložení potvrdenia národného športového zväzu, že uchádzač je uvedený v zozname talentovaných športovcov podľa osobitného predpisu,^34a) sa prvýkrát použijú pre prijímacie konanie pre školský rok 2021/2022.

§ 161i

Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2019

(1) Športové stredné odborné školy zaradené do siete škôl a školských zariadení podľa osobitného predpisu⁸⁾ zriadené podľa predpisov účinných do 31. decembra 2018 sa stávajú strednými športovými školami podľa predpisov účinných od 1. januára 2019.

(2) Žiak športovej strednej odbornej školy podľa odseku 1, ktorý začal štúdium podľa predpisov účinných do 31. decembra 2018, dokončí štúdium podľa predpisov účinných do 31. decembra 2018.

§ 161j

Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2021

(1) Do nultého ročníka a prípravného ročníka zriadeného podľa predpisov účinných do 31. decembra 2020 možno zaradiť deti najneskôr do 15. júna 2021 na školský rok 2021/2022.

(2) Žiak, ktorý bol zaradený do nultého ročníka a prípravného ročníka podľa predpisov účinných do 31. decembra 2020, nultý ročník a prípravný ročník dokončí podľa predpisov účinných do 31. decembra 2020.

§ 161k

Prechodné ustanovenie počas trvania mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu vyhláseného v súvislosti s ochorením COVID-19

Počas mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu vyhláseného v súvislosti s ochorením COVID-19 spôsob prijímania na výchovu a vzdelávanie, spôsob hodnotenia a spôsob ukončovania výchovy a vzdelávania určuje ministerstvo školstva v súlade s opatreniami Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky.

Záverečné ustanovenia

§ 162 Komentár DS

Týmto zákonom sa preberajú právne záväzné akty Európskej únie uvedené v prílohe.

§ 163 Komentár DS

Zrušovacie ustanovenia

Zrušujú sa:

1. Zákon č. 29/1984 Zb. o sústave základných a stredných škôl (školský zákon) v znení zákona č. 188/1988 Zb., zákona č. 171/1990 Zb., zákona č. 522/1990 Zb., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 230/1994 Z.z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 231/1994 Z.z., zákona č. 6/1998 Z.z., zákona č. 5/1999 Z.z., zákona č. 229/2000 Z.z., zákona č. 216/2001 Z.z., zákona č. 416/2001 Z.z., zákona č. 506/2001 Z.z., zákona č. 334/2002 Z.z., zákona č. 408/2002 Z.z., zákona č. 553/2003 Z.z., zákona č. 596/2003 Z.z., zákona č. 207/2004 Z.z., zákona č. 365/2004 Z.z., zákona č. 1/2005 Z.z., zákona č. 5/2005 Z.z. a zákona č. 363/2007 Z.z.

2. Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 279/1993 Z.z. o školských zariadeniach v znení zákona č. 222/1996 Z.z., zákona č. 230/2000 Z.z., zákona č. 202/2001 Z.z., zákona č. 416/2001 Z.z., zákona č. 334/2002 Z.z. a zákona č. 596/2003 Z.z.

3. Nariadenie vlády Slovenskej socialistickej republiky č. 99/1978 Zb. o zriaďovaní a prevádzke predškolských zariadení socialistickými organizáciami.

4. Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 282/1994 Z.z. o používaní učebníc a učebných textov.

5. Vyhláška ministerstiev školstva a zdravotníctva a Štátneho úradu sociálneho zabezpečenia č. 124/1967 Zb. o čiastočnej úhrade nákladov na starostlivosť poskytovanú v niektorých zariadeniach pre mládež v znení vyhlášky č. 110/1970 Zb., vyhlášky č. 156/1970 Zb. a vyhlášky č. 149/1988 Zb.

6. Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej socialistickej republiky č. 119/1980 Zb. o výkone ústavnej výchovy a ochrannej výchovy v školských výchovných zariadeniach v znení vyhlášky č. 46/1982 Zb., vyhlášky č. 56/1986 Zb. a vyhlášky č. 230/2000 Z.z.

7. Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej socialistickej republiky č. 143/1984 Zb. o základnej škole v znení vyhlášky č. 409/1990 Zb. a vyhlášky č. 249/1995 Z.z.

8. Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej socialistickej republiky č. 86/1986 Zb. o združení rodičov a priateľov školy v znení vyhlášky č. 37/1987 Zb.

9. Vyhláška Ministerstva školstva, mládeže a telesnej výchovy Slovenskej socialistickej republiky č. 65/1988 Zb. o športových školách a stredných odborných učilištiach s triedami s vrcholovou športovou prípravou.

10. Vyhláška Ministerstva školstva, mládeže a športu Slovenskej republiky č. 477/1990 Zb. o základných umeleckých školách.

11. Vyhláška Ministerstva školstva, mládeže a športu Slovenskej republiky a Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 536/1990 Zb. o zriaďovaní a činnosti cirkevných škôl.

12. Vyhláška Ministerstva školstva, mládeže a športu Slovenskej republiky č. 80/1991 Zb. o stredných školách v znení vyhlášky č. 52/1993 Z.z., vyhlášky č. 255/1995 Z.z., vyhlášky č. 120/2003 Z.z., vyhlášky č. 424/2005 Z.z.

13. Vyhláška Ministerstva školstva, mládeže a športu Slovenskej republiky č. 212/1991 Zb. o špeciálnych školách v znení vyhlášky č. 63/2000 Z.z., vyhlášky č. 364/2003 Z.z. a vyhlášky č. 49/2004 Z.z.

14. Vyhláška Ministerstva školstva, mládeže a športu Slovenskej republiky č. 261/1991 Zb., ktorou sa určujú podmienky uzatvárania hospodárskych zmlúv o dočasnom užívaní majetku stredných odborných učilíšť a stredísk praktického vyučovania štátnym podnikom, štátnou organizáciou alebo ich právnym nástupcom.

15. Vyhláška Ministerstva školstva, mládeže a športu Slovenskej republiky č. 262/1991 Zb. o postupe a úlohách orgánov a organizácií pri riadení a príprave mládeže na povolanie v stredných odborných učilištiach a strediskách praktického vyučovania a o podmienkach pre ich zriaďovanie.

16. Vyhláška Ministerstva školstva, mládeže a športu Slovenskej republiky č. 358/1991 Zb. o finančnom a hmotnom zabezpečení cudzincov študujúcich v Slovenskej republike.

17. Vyhláška Ministerstva školstva a vedy Slovenskej republiky č. 245/1993 Z.z. o finančnom a hmotnom zabezpečení žiakov stredných odborných učilíšť, špeciálnych stredných odborných učilíšť, odborných učilíšť a učilíšť v znení vyhlášky č. 595/2007 Z.z.

18. Vyhláška Ministerstva školstva a vedy Slovenskej republiky č. 196/1994 Z.z. o domovoch mládeže v znení vyhlášky č. 426/2007 Z.z.

19. Vyhláška Ministerstva školstva a vedy Slovenskej republiky č. 280/1994 Z.z. o súkromných školách.

20. Vyhláška Ministerstva školstva a vedy Slovenskej republiky č. 291/1994 Z.z. o centrách voľného času v znení vyhlášky č. 27/2005 Z.z. a vyhlášky č. 388/2007 Z.z.

21. Vyhláška Ministerstva školstva a vedy Slovenskej republiky č. 295/1994 Z.z. o škole v prírode.

22. Vyhláška Ministerstva školstva a vedy Slovenskej republiky č. 351/1994 Z.z. o školských strediskách záujmovej činnosti v znení vyhlášky č. 28/2005 Z.z. a vyhlášky č. 389/2007 Z.z.

23. Vyhláška Ministerstva školstva a vedy Slovenskej republiky č. 352/1994 Z.z. o školských výpočtových strediskách.

24. Vyhláška Ministerstva školstva a vedy Slovenskej republiky č. 353/1994 Z.z. o predškolských zariadeniach v znení vyhlášky č. 81/1997 Z.z. a vyhlášky č. 540/2004 Z.z.

25. Vyhláška Ministerstva školstva a vedy Slovenskej republiky č. 28/1995 Z.z. o školských kluboch detí v znení vyhlášky č. 140/1995 Z.z. a vyhlášky č. 588/2004 Z.z.

26. Vyhláška Ministerstva školstva a vedy Slovenskej republiky č. 85/1995 Z.z. o školských hospodárstvach.

27. Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 139/1995 Z.z. o Štátnom stenografickom ústave.

28. Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 167/1995 Z.z. o strediskách služieb škole.

29. Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 14/1996 Z.z. o podmienkach poskytovania dotácií zo štátneho rozpočtu cirkevným školským zariadeniam, obecným školským zariadeniam a súkromným školským zariadeniam.

30. Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 43/1996 Z.z. o podrobnostiach o výchovnom poradenstve a o poradenských zariadeniach v znení vyhlášky č. 222/1996 Z.z.

31. Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 44/1996 Z.z. o jazykových školách a štátnych jazykových školách a o štátnych jazykových skúškach.

32. Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 145/1996 Z.z. o prijímaní na štúdium na stredných školách v znení vyhlášky č. 437/2001 Z.z., vyhlášky č. 725/2002 Z.z., vyhlášky č. 6/2004 Z.z. a vyhlášky č. 706/2004 Z.z.

33. Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 279/1996 Z.z. o strediskách odbornej praxe.

34. Vyhláška Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 145/2002 Z.z. o stredných školách požiarnej ochrany.

35. Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 311/2004 Z.z. o poskytovaní štipendií žiakom stredných škôl a špeciálnych škôl v znení vyhlášky č. 343/2006 Z.z.

36. Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 510/2004 Z.z. o ukončovaní štúdia na stredných školách a o ukončovaní prípravy v odborných učilištiach, učilištiach a praktických školách v znení vyhlášky č. 379/2005 Z.z., vyhlášky č. 482/2006 Z.z. a vyhlášky č. 390/2007 Z.z.

37. Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 376/2005 Z.z., ktorou sa upravujú podrobnosti o podmienkach a pravidlách experimentálneho overovania cieľov, obsahu, metód, organizácie a riadenia výkonu výchovno-vzdelávacieho procesu v školách a v školských zariadeniach.

38. Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 361/2007 Z.z. o podrobnostiach organizácie školského roka na základných školách, na stredných školách a na základných umeleckých školách.

39. Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 366/2007 Z.z. o podrobnostiach o činnosti a prevádzke zariadení školského stravovania.

40. Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 319/2008 Z.z. o uznávaní náhrady maturitnej skúšky z cudzieho jazyka v znení vyhlášky Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 269/2009 Z.z., vyhlášky Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 405/2009 Z.z. a vyhlášky Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky č. 208/2011 Z.z.

41. Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 649/2008 Z.z. o účele použitia príspevku na žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia v znení vyhlášky Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky č. 452/2011 Z.z.

Čl.II

Zákon č. 596/2003 Z.z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 365/2004 Z.z., zákona č. 564/2004 Z.z., zákona č. 5/2005 Z.z., zákona č. 475/2005 Z.z., zákona č. 279/2006 Z.z. a zákona č. 689/2006 Z.z. sa mení a dopĺňa takto:

1. V § 3 odsek 2 znie:

"(2) Ak je zriaďovateľom orgán podľa ustanovenia § 2 ods. 1 písm. b) až d), vymenúva riaditeľa na päťročné funkčné obdobie zriaďovateľ na návrh rady školy v lehote do 30 kalendárnych dní odo dňa predloženia návrhu. Rada školy predkladá návrh na kandidáta na riaditeľa na základe výberového konania (§ 4) okrem kandidáta, ktorý bol odvolaný podľa odsekov 7 a 8. Návrh rady školy je pre zriaďovateľa záväzný, ak tento zákon neustanovuje inak.".

2. V § 3 odsek 4 znie:

"(4) Riaditeľa školy alebo riaditeľa školského zariadenia, pri ktorom sa rada školy nezriaďuje alebo rada školy nekoná v ustanovenej lehote (§ 4 ods. 4), alebo ak rada školy nenavrhla zriaďovateľovi kandidáta na vymenovanie riaditeľa na základe dvoch po sebe nasledujúcich výberových konaní, na ktorých sa zúčastnil najmenej jeden kandidát, ktorý spĺňa kvalifikačné predpoklady podľa odseku 5, vymenúva zriaďovateľ podľa osobitného predpisu. 6) Zriaďovateľ podľa § 19 ods. 2 písm. d) a e) postupuje rovnakým spôsobom.".

3. V § 3 sa odsek 7 dopĺňa písmenom e), ktoré znie:

"e) na návrh hlavného školského inšpektora [§ 12 ods. 3 písm. f)].".

4. V § 3 ods. 8 sa vypúšťa písmeno c).

Doterajšie písmeno d) sa označuje ako písmeno c).

5. V § 3 ods. 9 sa slová "odseku 8 písm. b) až d)" nahrádzajú slovami "odseku 8 písm. b) a c)".

6. § 3 sa dopĺňa odsekom 12, ktorý znie:

"(12) Zriaďovateľ cirkevnej školy alebo zriaďovateľ súkromnej školy vymenúva riaditeľa na návrh rady školy. Rada školy predkladá návrh na kandidáta na riaditeľa školy na základe výberového konania (§ 4). Ak zriaďovateľ navrhnutého kandidáta neakceptuje, požiada radu školy o predloženie návrhu na nového kandidáta. Ak rada cirkevnej školy predloží návrh na kandidáta na vymenovanie riaditeľa po druhom výberovom konaní, ktorý nespĺňa kritériá zriaďovateľa podľa výchovného zamerania školy, 13a) riaditeľa vymenúva zriaďovateľ.".

Poznámka pod čiarou k odkazu 13a znie:

"13a) Čl. 1 ods. 2 Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou o katolíckej výchove a vzdelávaní (oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 394/2004 Z.z.).".

7. V § 4 ods. 2 sa za prvú vetu vkladá nová veta, ktorá znie:

"Organizačné zabezpečenie výberového konania a posúdenie kvalifikačných predpokladov kandidátov na vymenovanie riaditeľa zabezpečuje zriaďovateľ.".

8. V § 4 odsek 3 znie:

"(3) Rada školy vyzve príslušný krajský školský úrad a Štátnu školskú inšpekciu na delegovanie svojich zástupcov do rady školy na účely výberového konania s riadnym hlasom; v stredných zdravotníckych školách je prizývaný delegovaný zástupca Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky.".

9. V § 5 odsek 2 znie:

"(2) Riaditeľ zodpovedá za

a) dodržiavanie štátnych vzdelávacích programov určených pre školu, ktorú riadi,

b) vypracovanie a dodržiavanie školského vzdelávacieho programu a výchovného programu,

c) vypracovanie a dodržiavanie ročného plánu ďalšieho vzdelávania pedagogických zamestnancov,

d) dodržiavanie všeobecne záväzných právnych predpisov, ktoré súvisia s predmetom činnosti školy alebo školského zariadenia,

e) každoročné hodnotenie pedagogických a odborných zamestnancov,

f) úroveň výchovno-vzdelávacej práce školy alebo školského zariadenia,

g) rozpočet, financovanie 15) a efektívne využívanie finančných prostriedkov určených na zabezpečenie činnosti školy alebo školského zariadenia,

h) riadne hospodárenie s majetkom v správe alebo vo vlastníctve školy alebo školského zariadenia.".

10. V § 5 sa odsek 3 dopĺňa písmenami k) až n), ktoré znejú:

"k) individuálnom vzdelávaní žiaka,

l) vzdelávaní žiaka v školách zriadených iným štátom na území Slovenskej republiky so súhlasom zastupiteľského úradu iného štátu,

m) individuálnom vzdelávaní žiaka v zahraničí,

n) umožnení štúdia žiaka podľa individuálneho učebného plánu.".

11. V § 5 ods. 4 písm. a) sa na konci vypúšťajú tieto slová: "alebo učilište".

12. Poznámka pod čiarou k odkazu 17 sa vypúšťa.

13. V § 5 sa odsek 4 dopĺňa písmenami o) až r), ktoré znejú:

"o) uznaní náhrady maturitnej skúšky z cudzieho jazyka,

p) individuálnom vzdelávaní žiaka,

r) vzdelávaní žiaka v školách zriadených iným štátom na území Slovenskej republiky so súhlasom zastupiteľského úradu iného štátu.".

14. V § 5 ods. 7 písmeno c) znie:

"c) návrh školského vzdelávacieho programu a výchovného programu,".

15. § 5 sa dopĺňa odsekmi 12 až 14, ktoré znejú:

"(12) Riaditeľ jazykovej školy rozhoduje o

a) prijatí na štúdium,

b) prerušení štúdia,

c) predčasnom skončení štúdia,

d) určení príspevku poslucháča alebo zákonného zástupcu poslucháča na čiastočnú úhradu nákladov spojených so štúdiom. 18)

(13) Riaditeľ materskej školy rozhoduje o

a) prijatí dieťaťa do materskej školy,

b) zaradení na adaptačný pobyt alebo diagnostický pobyt dieťaťa v materskej škole,

c) prerušení dochádzky dieťaťa,

d) predčasnom ukončení predprimárneho vzdelávania,

e) určení príspevku zákonného zástupcu dieťaťa na čiastočnú úhradu nákladov spojených s predprimárnym vzdelávaním. 18a)

(14) Riaditeľ rozhoduje o ukončení adaptačného vzdelávania pedagogického alebo odborného zamestnanca.".

Poznámky pod čiarou k odkazom 18 a 18a znejú:

"18) § 53 ods. 5 zákona č. 245/2008 Z.z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

18a) § 28 ods. 4 zákona č. 245/2008 Z.z.".

16. V § 6 sa odsek 2 dopĺňa písmenom i), ktoré znie:

"i) školské internáty.".

17. V § 6 sa odsek 8 dopĺňa písmenom j), ktoré znie:

"j) prerokuje školský vzdelávací program a výchovný program. 23a)".

Poznámka pod čiarkou k odkazu 23a znie:

"23a) § 7 ods. 2 a § 8 ods. 2 zákona č. 245/2008 Z.z.".

18. V § 6 ods. 12 písmeno b) znie:

"b) poskytuje na základe žiadosti zriaďovateľa z finančných prostriedkov poukázaných podľa osobitného predpisu 30a) dotácie na mzdy a prevádzku zriaďovateľovi cirkevnej základnej umeleckej školy, zriaďovateľovi cirkevnej jazykovej školy, zriaďovateľovi cirkevnej materskej školy, 30b) zriaďovateľovi cirkevného školského zariadenia, zriaďovateľovi súkromnej základnej umeleckej školy, zriaďovateľovi súkromnej jazykovej školy, zriaďovateľovi súkromnej materskej školy 30b) a zriaďovateľovi súkromného školského zariadenia; zriaďovateľ cirkevnej základnej umeleckej školy, zriaďovateľ cirkevnej materskej školy, 30b) zriaďovateľ cirkevnej jazykovej školy, zriaďovateľ cirkevného školského zariadenia, zriaďovateľ súkromnej základnej umeleckej školy, zriaďovateľ súkromnej materskej školy, 30b) zriaďovateľ súkromnej jazykovej školy a zriaďovateľ súkromného školského zariadenia, ktoré sú zriadené na území obce, môžu požiadať obec o dotáciu na dieťa alebo žiaka do 15 rokov veku na mzdy a prevádzku takých základných umeleckých škôl, jazykových škôl, materských škôl 30b) a školských zariadení, ktorých zriaďovateľom môže byť aj obec alebo krajský školský úrad.".

Poznámka pod čiarou k odkazu 30b znie:

"30b) § 27 ods. 2 písm. a), § 95 ods. 1 písm. a) a § 104 ods. 1 písm. a) zákona č. 245/2008 Z.z.".

19. § 6 sa dopĺňa odsekmi 23 a 24, ktoré znejú:

"(23) Obec vykonáva hodnotenie riaditeľa školy alebo riaditeľa školského zariadenia, ktorých je zriaďovateľom.

(24) Obec ako zriaďovateľ určí výšku príspevku za pobyt dieťaťa v materskej škole, výšku príspevku v základnej umeleckej škole, výšku úhrady nákladov na štúdium v jazykovej škole a výšku mesačného príspevku na čiastočnú úhradu nákladov na činnosť školského klubu detí, školského strediska záujmovej činnosti, internátu alebo centra voľného času.".

20. V § 8 ods. 7 sa slová "špeciálnych základných škôl" nahrádzajú slovami "základných škôl pre žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami".

21. V § 9 ods. 1 sa vypúšťa písmeno b).

Doterajšie písmeno c) sa označuje ako písmeno b).

22. V § 9 odsek 2 znie:

"(2) Samosprávny kraj pri výkone samosprávy 36) zriaďuje a zrušuje podľa siete

a) základné umelecké školy,

b) jazykové školy okrem jazykových škôl pri základných školách,

c) školské internáty,

d) zariadenia školského stravovania,

e) školské hospodárstva a strediská odbornej praxe,

f) strediská služieb školy,

g) školy v prírode,

h) centrá voľného času s územnou pôsobnosťou samosprávneho kraja,

i) školské strediská záujmovej činnosti.".

23. V § 9 ods. 8 písm. g) sa vypúšťajú slová "stredných odborných učilíšť," a slová "združených stredných škôl,".

24. V § 9 sa odsek 8 dopĺňa písmenom n), ktoré znie:

"n) prerokuje školský vzdelávací program a výchovný program. 23a)".

25. V § 9 ods. 12 písmeno b) znie:

"b) poskytuje na základe žiadosti zriaďovateľa z finančných prostriedkov poukázaných podľa osobitného predpisu 30a) dotácie na mzdy a prevádzku zriaďovateľovi cirkevnej základnej umeleckej školy, zriaďovateľovi cirkevnej jazykovej školy, zriaďovateľovi cirkevného školského zariadenia, zriaďovateľovi súkromnej základnej umeleckej školy, zriaďovateľovi súkromnej jazykovej školy a zriaďovateľovi súkromného školského zariadenia; zriaďovateľ cirkevnej základnej umeleckej školy, zriaďovateľ cirkevnej jazykovej školy, zriaďovateľ cirkevného školského zariadenia, zriaďovateľ súkromnej základnej umeleckej školy, zriaďovateľ súkromnej jazykovej školy a zriaďovateľ súkromného školského zariadenia, ktoré sú zriadené na území samosprávneho kraja, môžu požiadať samosprávny kraj o dotáciu na žiaka nad 15 rokov veku na mzdy a prevádzku takých základných umeleckých škôl, jazykových škôl a školských zariadení, ktorých zriaďovateľom môže byť aj samosprávny kraj alebo krajský školský úrad, a na dieťa alebo žiaka do 15 rokov veku takého školského zariadenia, 30c) ktorého zriaďovateľom nemôže byť obec a nemôže byť krajský školský úrad.".

Poznámka pod čiarou k odkazu 30c znie:

"30c) § 138 zákona č. 245/2008 Z.z.".

26. § 9 sa dopĺňa odsekmi 18 a 19, ktoré znejú:

"(18) Samosprávny kraj vo svojej zriaďovateľskej pôsobnosti vykonáva hodnotenie riaditeľa školy alebo riaditeľa školského zariadenia.

(19) Samosprávny kraj ako zriaďovateľ určí výšku príspevku v základnej umeleckej škole, výšku úhrady nákladov na štúdium v jazykovej škole a výšku mesačného príspevku na čiastočnú úhradu nákladov na činnosť centra voľného času, školského strediska záujmovej činnosti a školského internátu.".

27. V § 10 odsek 5 znie:

"(5) Krajský školský úrad zriaďuje a zrušuje podľa siete

a) základné školy, ak to vyžadujú osobitné podmienky,

b) stredné školy a strediská praktického vyučovania, ak to vyžadujú osobitné podmienky,

c) materské školy pre deti so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami,

d) základné školy pre žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami,

e) stredné školy pre žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami,

f) praktické školy,

g) odborné učilištia,

h) špeciálne výchovné zariadenia,

i) školy, v ktorých sa výchova a vzdelávanie uskutočňujú v cudzom jazyku na základe medzinárodnej dohody,

j) školský internát,

k) centrá špeciálno-pedagogického poradenstva,

l) centrá pedagogicko-psychologického poradenstva,

m) školské zariadenia, ktoré sú súčasťou školy alebo školského zariadenia uvedeného v písmenách a) až j).".

28. § 10 sa dopĺňa odsekom 16, ktorý znie:

"(16) Vedie územný školský register detí a žiakov. 41a)".

Poznámka pod čiarou k odkazu 41a znie:

"41a) § 157 ods. 3 písm. b) zákona č. 245/2008 Z.z.".

29. § 10 sa dopĺňa odsekom 17, ktorý znie:

"(17) Krajský školský úrad v spolupráci s orgánmi územnej samosprávy organizačne a finančne zabezpečuje jazykové kurzy detí cudzincov s povoleným pobytom na území Slovenskej republiky.".

30. V § 13 ods. 7 písm. g) sa na konci pripájajú tieto slová: "okrem rozhodovania riaditeľa školy podľa osobitného predpisu, 80)".

31. V § 13 ods. 7 písm. h) sa slová "37 ods. 2 a 3" nahrádzajú slovami "37a ods. 2 a 3".

32. V § 13 sa dopĺňa odsekom 13, ktorý znie:

"(13) Štátna školská inšpekcia pri výkone školskej inšpekcie ďalej

a) kontroluje súlad školského vzdelávacieho programu so štátnym vzdelávacím programom, s cieľmi a princípmi výchovy a vzdelávania, 47a)

b) kontroluje súlad výchovného programu s cieľmi a princípmi výchovy a vzdelávania, 47b)

c) kontroluje úroveň kvality výchovy a vzdelávania pri individuálnom vzdelávaní, 47c)

d) monitoruje a hodnotí kvalitu výchovy a vzdelávania. 47d)".

Poznámky pod čiarou k odkazom 47a až 47d znejú:

"47a) § 7 ods. 7 zákona č. 245/2008 Z.z.

47b) § 8 ods. 5 zákona č. 245/2008 Z.z.

47c) § 24 ods. 10 zákona č. 245/2008 Z.z.

47d) § 154 ods. 7 písm. b) zákona č. 245/2008 Z.z.".

33. Za § 13 sa vkladá § 13a, ktorý znie:

"§ 13a

(1) Do výchovného a vzdelávacieho procesu v školách a školských zariadeniach môžu vstupovať školskí inšpektori Štátnej školskej inšpekcie.

(2) Školským inšpektorom môže byť ten, kto spĺňa kvalifikačné predpoklady vysokoškolského vzdelania pre príslušný druh, typ a stupeň školy alebo školského zariadenia, má osem rokov pedagogickej praxe v škole alebo v školskom zariadení, absolvoval I. kvalifikačnú skúšku alebo jej náhradu a pôsobil minimálne tri roky v riadiacej funkcii v školstve alebo v pracovnom zaradení metodika alebo v pracovnom zaradení školského inšpektora, alebo absolvoval II. kvalifikačnú skúšku alebo jej náhradu.

(3) Školský inšpektor musí byť spôsobilý používať slovenský jazyk v úradnom styku, 8b) ovládať jazyk príslušnej národnostnej menšiny v súvislosti s náplňou pracovnej činnosti, mať osobnostné predpoklady a morálne predpoklady a predpoklady odbornej inšpekčnej práce.".

34. V § 14 ods. 2 písm. b) sa slová "§ 29 ods. 4" nahrádzajú slovami "§ 11 zákona č. 245/2008 Z.z.".

35. V § 14 ods. 6 písm. a) sa slovo "schvaľuje" nahrádza slovom "spravuje".

36. V § 14 ods. 6 písm. l) sa slová "[§ 3 ods. 8 písm. d)]" nahrádzajú slovami "[§ 3 ods. 8 písm. c)]".

37. V § 14 sa odsek 6 dopĺňa písmenom m), ktoré znie:

"m) vedie štátny register detí a žiakov. 50a)".

Poznámka pod čiarou k odkazu 50a znie:

"50a) § 157 ods. 3 písm. c) zákona č. 245/2008 Z.z.".

38. § 14 sa dopĺňa odsekom 7, ktorý znie:

"(7) Ministerstvo vo verejnom záujme na žiadosť zamestnávateľských zväzov, podnikateľov a rezortných ministerstiev môže určiť samosprávnemu kraju počty žiakov pre jednotlivé študijné a učebné odbory stredných odborných škôl.".

39. V § 16 ods. 1 písm. k) sa za slová "ak ide o" vkladajú slová "materské školy, jazykové školy,".

40. V § 16 ods. 1 písm. l) sa za slová "ak ide o" vkladajú slová "jazykové školy,".

41. V § 16 ods. 2 úvodnej vete sa za prvé slovo "alebo" vkladá slovo "iná".

42. V § 17 ods. 4 sa na konci pripájajú tieto slová: "alebo na základe kontrolných zistení podľa § 14 ods. 6 písm. j)".

43. § 18 sa dopĺňa odsekom 5, ktorý znie:

"(5) Pri zmene adresy zriaďovateľa, zmene súpisného čísla školy alebo školského zariadenia, udelení alebo odňatí čestného názvu školy alebo školského zariadenia je zriaďovateľ povinný bezodkladne túto skutočnosť písomne oznámiť spolu s dokladom osvedčujúcim zmenu ministerstvu. Ministerstvo písomne potvrdí uvedenú zmenu zriaďovateľovi; ak sa zmena týka školy alebo školského zariadenia, upraví názov školy alebo školského zariadenia v sieti. Pri týchto zmenách sa nepostupuje podľa osobitného predpisu. 80)".

44. V § 19 sa vypúšťa odsek 5.

Doterajšie odseky 6 až 8 sa označujú ako odseky 5 až 7.

45. V § 21 odsek 12 znie:

"(12) Na vonkajšom označení budovy školy sa uvádza názov školy bez uvedenia názvu ulice, popisného čísla hlavnej budovy a úradného názvu sídla školy.".

46. V § 25 odseky 5 a 6 znejú:

"(5) Členmi rady školy alebo školského zariadenia, ktorej zriaďovateľom je obec, sú dvaja zvolení zástupcovia pedagogických zamestnancov a jeden zvolený zástupca ostatných zamestnancov školy, štyria zvolení zástupcovia rodičov, ktorí nie sú zamestnancami školy alebo školského zariadenia, a štyria delegovaní zástupcovia zriaďovateľa.

(6) Členmi rady školy alebo školského zariadenia, ktorého zriaďovateľom je samosprávny kraj alebo krajský školský úrad, sú dvaja zvolení zástupcovia pedagogických zamestnancov a jeden zvolený zástupca ostatných zamestnancov školy, traja zvolení zástupcovia rodičov, ktorí nie sú zamestnancami školy alebo školského zariadenia, a štyria delegovaní zástupcovia zriaďovateľa. Členom rady školy pri strednej škole je aj zvolený zástupca žiakov príslušnej školy.".

47. V § 25 sa vypúšťa odsek 7.

Doterajšie odseky 8 až 16 sa označujú ako odseky 7 až 15.

48. V § 25 ods. 13 písm. c) sa číslovka "12" nahrádza číslovkou "11" a v § 25 ods. 15 sa číslovka "14" nahrádza číslovkou "13".

49. § 25 sa dopĺňa odsekmi 16 a 17, ktoré znejú:

"(16) Na účely výberového konania na vymenovanie riaditeľa (§ 4) pre školy podľa § 6 ods. 1 sú členmi rady školy aj jeden delegovaný zástupca krajského školského úradu a jeden delegovaný zástupca Štátnej školskej inšpekcie.

(17) Na účely výberového konania na vymenovanie riaditeľa (§ 4) pre školy podľa § 9 ods. 1 sú členmi rady školy aj jeden delegovaný zástupca krajského školského úradu a jeden delegovaný zástupca Štátnej školskej inšpekcie a jeden delegovaný zástupca samosprávneho kraja; v stredných zdravotníckych školách je členom rady školy aj jeden delegovaný zástupca Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky.".

50. § 27 až 30 a § 36 sa vypúšťajú vrátane poznámok pod čiarou k odkazom 69 až 76.

51. § 37 vrátane nadpisu znie:

"§ 37

Priestupky

(1) Priestupku sa dopustí zákonný zástupca dieťaťa, ktorý ohrozuje jeho výchovu a vzdelávanie alebo zanedbáva starostlivosť o povinnú školskú dochádzku dieťaťa, najmä ak dieťa neprihlási na povinnú školskú dochádzku alebo dieťa neospravedlnene vynechá viac ako 60 vyučovacích hodín v príslušnom školskom roku.

(2) Za priestupok podľa tohto zákona možno uložiť zákonnému zástupcovi dieťaťa pokutu do 10 000 Sk.

(3) Priestupky podľa tohto zákona prejednáva obec.

(4) Na priestupky a ich prejednávanie sa vzťahuje všeobecný predpis o priestupkoch. 79a)".

Poznámka pod čiarou k odkazu 79a znie:

"79a) Zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.".

52. Za § 37 sa vkladá § 37a, ktorý vrátane nadpisu znie:

"§ 37a

Správne delikty

(1) Obec uloží pokutu do 10 000 Sk zákonnému zástupcovi dieťaťa, ktorý je právnickou osobou a ktorý ohrozil jeho výchovu a vzdelávanie alebo zanedbal starostlivosť o povinnú školskú dochádzku dieťaťa, najmä ak dieťa neprihlásil na povinnú školskú dochádzku alebo dieťa neospravedlnene vynechalo viac ako 60 vyučovacích hodín v príslušnom školskom roku.

(2) Školský inšpektor uloží pokutu do 10 000 Sk zodpovednému zamestnancovi, ktorý

a) nevytvoril podmienky na výkon inšpekčnej činnosti,

b) neodstránil nedostatky zistené školskou inšpekciou okrem opatrení týkajúcich sa riešenia sťažností a petícií.

(3) Hlavný školský inšpektor uloží pokutu do 20 000 Sk zriaďovateľovi, ktorý vymenoval do funkcie riaditeľa osobu, ktorá nespĺňa predpoklady podľa § 3 ods. 5, a rozhodne o opatrení na odstránenie zisteného nedostatku.

(4) Krajský školský úrad uloží pokutu

a) do 20 000 Sk

1. obci, ktorá nezabezpečila činnosti podľa § 6 ods. 3,

2. samosprávnemu kraju, ktorý nezabezpečil činnosti podľa § 9 ods. 4,

b) do 50 000 Sk

1. obci, ktorá neplnila povinnosti podľa § 6 ods. 13,

2. samosprávnemu kraju, ktorý neplnil povinnosti podľa § 9 ods. 13,

3. obci a samosprávnemu kraju, ktoré porušili ustanovenia o počte žiakov v triedach.

(5) Ministerstvo uloží pokutu

a) do 100 000 Sk zriaďovateľovi, ktorý vykonal zmeny údajov podľa § 15 ods. 4 bez vykonania zmien v sieti ministerstvom,

b) do 1 000 000 Sk zriaďovateľovi, ktorý

1. zriadil školu alebo školské zariadenie bez rozhodnutia ministerstva o ich zaradení do siete,

2. zrušil školu alebo školské zariadenie bez rozhodnutia ministerstva o ich vyradení zo siete.

(6) Pokutu možno uložiť do jedného roka odo dňa, keď správny orgán zistil porušenie povinností, najneskôr však do troch rokov odo dňa, keď k porušeniu povinností došlo.

(7) Pri ukladaní pokuty správny orgán prihliada najmä na závažnosť, čas trvania a následky protiprávneho konania.

(8) Výnos z pokút je príjmom štátneho rozpočtu okrem výnosu z pokút podľa odseku 1, ktorý je príjmom obce.".

53. V § 38 odsek 2 znie:

"(2) Na cirkevné školy a cirkevné školské zariadenia sa nevzťahujú ustanovenia § 2 ods. 1 písm. a), § 3 ods. 2 a ods. 11, § 16 ods. 1 písm. m), § 17 ods. 2 písm. e) až g); ustanovenie § 5, § 24 až 26 sa na ne vzťahuje primerane.".

54. V § 38 odsek 3 znie:

"(3) Na súkromné školy a súkromné školské zariadenia sa nevzťahujú ustanovenia § 2 ods. 1 písm. a), § 3 ods. 2, ods. 7 písm. b) a ods. 11, § 16 ods. 1 písm. m), § 17 ods. 2 písm. e) až g), § 35; ustanovenie § 5, § 24 až 26 sa na ne vzťahuje primerane.".

55. V § 38 ods. 4 sa za slová "podmienečného vylúčenia" vkladá čiarka a slovo "pochvaly".

Čl.III

Zákon č. 597/2003 Z.z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení zákona č. 523/2004 Z.z., zákona č. 564/2004 Z.z. a zákona č. 689/2006 Z.z. sa mení a dopĺňa takto:

1. V § 1 odsek 1 znie:

"(1) Tento zákon upravuje financovanie

a) škôl, v ktorých sa vzdelávanie považuje za sústavnú prípravu na povolanie, 1) a financovanie materských škôl pre deti so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami 2a) a školských zariadení 4) zriadených krajskými školskými úradmi, ktoré sú zaradené do siete podľa osobitného predpisu 5) (ďalej len "regionálne školstvo"),

b) príspevku na čiastočnú úhradu nákladov na výchovu a vzdelávanie (ďalej len "príspevok na výchovu a vzdelávanie") detí, ktoré majú jeden rok pred plnením povinnej školskej dochádzky 5a) v materských školách, 2b) ktoré sú zaradené do siete podľa osobitného predpisu, 5)

c) príspevku na záujmové vzdelávanie pre žiakov škôl, 1) ktoré sú zaradené do siete podľa osobitného predpisu. 5)".

V poznámke pod čiarou k odkazu 1 sa citácia "§ 2 ods. 1 zákona č. 29/1984 Zb. o sústave základných a stredných škôl (školský zákon) v znení neskorších predpisov" nahrádza citáciou "§ 27 ods. 3 zákona č. 245/2008 Z.z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov.".

Poznámka pod čiarou k odkazu 2 sa vypúšťa.

Poznámky pod čiarou k odkazom 2a a 2b znejú:

"2a) § 95 ods. 1 písm. a) a § 104 ods. 1 písm. a) zákona č. 245/2008 Z.z.

2b) § 27 ods. 2 písm. a), § 95 ods. 1 písm. a) a § 104 ods. 1 písm. a) zákona č. 245/2008 Z.z.".

V poznámke pod čiarou k odkazu 4 sa citácia "§ 1 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 279/1993 Z.z. o školských zariadeniach v znení neskorších predpisov." nahrádza citáciou "§ 112 zákona č. 245/2008 Z.z.".

Poznámka pod čiarou k odkazu 5a znie:

"5a) § 19 zákona č. 245/2008 Z.z.".

2. V § 1 odsek 3 znie:

"(3) Zo štátneho rozpočtu sa zabezpečuje financovanie škôl 1) zriadených štátom uznanými cirkvami alebo náboženskými spoločnosťami (ďalej len "cirkevná škola") a financovanie škôl 1) zriadených inými právnickými osobami alebo fyzickými osobami (ďalej len "súkromná škola") rovnako ako pri štátnych školách (§ 4 až 4d), ak tento zákon neustanovuje inak.".

3. V § 1 odsek 4 znie:

"(4) Zo štátneho rozpočtu sa prispieva na financovanie školských zariadení podľa osobitného predpisu 10) v zriaďovateľskej pôsobnosti krajských školských úradov (ďalej len "štátne školské zariadenie") a na financovanie materských škôl pre deti so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami 2a) v zriaďovateľskej pôsobnosti krajských školských úradov (ďalej len "štátna materská škola").".

V poznámke pod čiarou k odkazu 10 sa citácia "§ 10 ods. 5 písm. c), h), j) až m) zákona č. 596/2003 Z.z. v znení zákona č. 564/2004 Z.z." nahrádza citáciou "§ 10 ods. 5 písm. h), j) až m) zákona č. 596/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov.".

4. V § 1 sa za odsek 4 vkladá nový odsek 5, ktorý znie:

"(5) Zo štátneho rozpočtu sa zabezpečuje financovanie príspevku na výchovu a vzdelávanie zriaďovateľom materských škôl 2b) okrem materských škôl 2b) pri zdravotníckych zariadeniach.".

Doterajšie odseky 5 a 6 sa označujú ako odseky 6 a 7.

5. V § 1 ods. 6 sa slovo "neštátnych" nahrádza slovami "cirkevných školách a súkromných".

6. V § 1 odsek 7 znie:

"(7) Tento zákon sa nevzťahuje na školy v pôsobnosti Ministerstva vnútra Slovenskej republiky a školy v pôsobnosti Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky.".

Poznámky pod čiarou k odkazom 7 až 9 a 11 sa vypúšťajú.

7. V § 2 ods. 1 úvodná veta znie: "Zdroje financovania štátnych škôl, štátnych materských škôl a štátnych školských zariadení sú".

8. V poznámke pod čiarou k odkazu 13 sa citácia "§ 6 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 303/1995 Z.z. o rozpočtových pravidlách v znení neskorších predpisov." nahrádza citáciou "§ 8 zákona č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.".

9. V § 2 ods. 2 sa slovo "neštátnych" nahrádza slovami "cirkevných škôl a súkromných".

10. V nadpise pod § 3 sa vypúšťajú slová "na regionálne školstvo".

11. V § 3 ods. 1 prvá veta znie:

"Financovanie regionálneho školstva, príspevku na výchovu a vzdelávanie a príspevku na záujmové vzdelávanie zo štátneho rozpočtu sa uskutočňuje prostredníctvom kapitoly ministerstva.".

12. V § 3 ods. 2 písm. a) sa za slová "štátnych škôl" vkladá čiarka a slová "štátnych materských škôl".

13. V § 3 ods. 2 písm. c) sa slovo "neštátnych" nahrádza slovami "cirkevných škôl a súkromných".

14. V § 3 sa odsek 2 dopĺňa písmenom h), ktoré znie:

"h) príspevok na výchovu a vzdelávanie.".

15. V § 3 odsek 3 znie:

"(3) Finančné prostriedky na účely podľa odseku 2 písm. a) a d) prideľuje ministerstvo zriaďovateľom štátnych škôl, štátnych materských škôl a štátnych školských zariadení podľa § 4 a 5. Finančné prostriedky na účely podľa odseku 2 písm. c) a d) prideľuje ministerstvo zriaďovateľom cirkevných škôl a súkromných škôl podľa § 6 a 6a. Finančné prostriedky na účely podľa odseku 2 písm. h) prideľuje ministerstvo zriaďovateľom materských škôl 2b) podľa § 6b. Finančné prostriedky na účely podľa odseku 2 písm. e) prideľuje ministerstvo zriaďovateľom škôl a školských zariadení podľa § 7 ods. 8. Finančné prostriedky na účely podľa odseku 2 písm. b) prideľuje ministerstvo krajským školským úradom podľa § 7 ods. 10.".

16. V § 3 odsek 6 znie:

"(6) Finančné prostriedky z kapitoly ministerstva poskytnuté zriaďovateľom štátnych škôl podľa § 4 ods. 1 až 12 a § 4a až 4d, zriaďovateľom cirkevných škôl a súkromných škôl podľa § 6 a 6a, zriaďovateľom materských škôl 2b) podľa § 6b a zriaďovateľom škôl a školských zariadení podľa § 7 ods. 8 možno použiť len na účely ustanovené týmto zákonom.".

17. V § 4 ods. 7 sa slová "očakávaný počet žiakov školy v novom školskom" nahrádzajú slovami "počet žiakov školy v školskom roku, ktorý začal v predchádzajúcom kalendárnom".

18. V § 4 odsek 8 znie:

"(8) Krajský školský úrad oznámi najneskôr do 30. októbra bežného roka zriaďovateľovi štátnej školy úpravu výšky normatívnych príspevkov pre štátne školy v jeho zriaďovateľskej pôsobnosti na kalendárny rok podľa odseku 7. Úprava zodpovedá rozdielu normatívnych príspevkov pre štátne školy v zriaďovateľskej pôsobnosti zriaďovateľa na nový školský rok určenému podľa odseku 3 zo skutočných počtov žiakov v novom školskom roku nahlásených zriaďovateľom podľa § 7 ods. 4 a normatívnych príspevkov pre štátne školy v zriaďovateľskej pôsobnosti zriaďovateľa určených podľa odseku 3 z počtov žiakov nahlásených zriaďovateľom podľa § 7 ods. 4 v minulom kalendárnom roku.".

19. V § 4 sa vypúšťajú odseky 13 až 16.

Doterajšie odseky 17 až 19 sa označujú ako odseky 13 až 15.

V poznámke pod čiarou k odkazu 21 sa citácia "§ 198 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov, § 41 zákona č. 313/2001 Z.z. o verejnej službe v znení neskorších predpisov." nahrádza citáciou "§ 76 ods. 6 a § 198 Zákonníka práce.".

20. V § 4 ods. 13 sa slová "podľa odsekov 1 až 16" nahrádzajú slovami "podľa odsekov 1 až 12 a § 4a až 4d".

21. V § 4 ods. 14 sa slová "špeciálnych škôl" nahrádzajú slovami "škôl pre deti a žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami 22a)".

Poznámka pod čiarou k odkazu 22a znie:

"22a) § 95 ods. 1 a § 104 ods. 1 zákona č. 245/2008 Z.z.".

22. Za § 4 sa vkladajú § 4a až 4d, ktoré vrátane nadpisov znejú:

"§ 4a

Financovanie špecifík

(1) Ministerstvo môže prideliť v rámci rezervy kapitoly ministerstva na žiadosť zriaďovateľa štátnej školy finančné prostriedky na špecifiká. Žiadosť predkladá zriaďovateľ ministerstvu prostredníctvom príslušného krajského školského úradu najneskôr do 30. septembra príslušného kalendárneho roka. Prostredníctvom špecifík sa financujú náklady, ktoré sa opakujú a nie sú zohľadnené v normatíve školy podľa § 4 ods. 4. Špecifikami sú:

a) náklady na dopravu žiakov podľa osobitných predpisov, 22b)

b) náklady na mzdy asistentov učiteľa pre žiakov so zdravotným znevýhodnením alebo s nadaním 22c) vrátane poistného a príspevku zriaďovateľa do poisťovní.

(2) Žiadosť zriaďovateľa podľa odseku 1 písm. a) obsahuje najmä

a) počet dní prítomnosti žiaka v škole,

b) výšku cestovných nákladov na dopravu žiaka do školy z miesta trvalého bydliska a späť.

(3) Žiadosť zriaďovateľa podľa odseku 1 písm. b) obsahuje najmä

a) počet žiakov,

b) stupeň a mieru postihnutia žiakov.

(4) Ministerstvo pridelí zriaďovateľovi štátnej školy finančné prostriedky podľa odseku 1 písm. b) najmä podľa počtu žiakov so zdravotným znevýhodnením alebo s nadaním a podľa stupňa a miery postihnutia týchto žiakov.

§ 4b

Financovanie mimoriadnych výsledkov žiakov

(1) Ministerstvo môže prideliť v rámci rezervy kapitoly ministerstva zriaďovateľovi štátnej školy v priebehu kalendárneho roka finančné prostriedky za mimoriadne výsledky žiakov v súťažiach, predmetových olympiádach a za účasť školy v medzinárodných projektoch alebo programoch. Tieto finančné prostriedky sú určené na osobné náklady a prevádzkové náklady súvisiace s prípravou žiakov na súťaže, predmetové olympiády a na medzinárodné projekty alebo programy.

(2) Zoznam súťaží, predmetových olympiád, medzinárodných projektov a programov na nový školský rok zverejní ministerstvo na svojej internetovej stránke najneskôr do 15. júna príslušného kalendárneho roka.

(3) Ministerstvo pridelí finančné prostriedky zriaďovateľovi štátnej školy podľa

a) počtu umiestnení žiakov na prvých troch miestach celoslovenských kôl súťaží alebo predmetových olympiád, počtu umiestnení žiakov na prvých troch miestach medzinárodných kôl súťaží alebo predmetových olympiád a počtu umiestnení v súťažiach, v ktorých sa poradie neurčuje; v tej istej súťaži alebo predmetovej olympiáde sa zohľadní najvyššie umiestnenie žiaka,

b) počtu účastí škôl v medzinárodných projektoch alebo programoch.

(4) Objem finančných prostriedkov za prvé miesto, druhé miesto, tretie miesto a za umiestnenie v súťažiach, v ktorých sa nevyhodnocuje umiestnenie, a za účasť škôl v medzinárodných projektoch alebo programoch určuje ministerstvo.

(5) Ministerstvo zverejňuje na svojej internetovej stránke zoznam škôl, ktorým boli pridelené finančné prostriedky za mimoriadne výsledky žiakov do 15. novembra príslušného kalendárneho roka.

§ 4c

Financovanie havarijných situácií

(1) Ministerstvo môže prideliť v rámci rezervy kapitoly ministerstva v priebehu roka na základe skutočnej potreby zriaďovateľovi štátnej školy, zriaďovateľovi štátnej materskej školy a zriaďovateľovi štátneho školského zariadenia, ktorý o to požiada, účelovo finančné prostriedky na bežné výdavky na riešenie vzniknutých havarijných situácií a na kapitálové výdavky na riešenie vzniknutých havarijných situácií. Žiadosť predkladá zriaďovateľ ministerstvu prostredníctvom príslušného krajského školského úradu v priebehu roka. Havarijné situácie sú:

a) udalosť, ktorou boli vážne ohrozené životy a zdravie osôb,

b) udalosť, ktorou bola na majetku školy alebo majetku školského zariadenia spôsobená škoda ohrozujúca jej prevádzku.

(2) Žiadosť zriaďovateľa obsahuje najmä

a) podrobný popis vzniknutej havarijnej situácie a príčiny jej vzniku,

b) predpokladané nevyhnutné náklady na odstránenie havarijnej situácie.

(3) Ministerstvo pridelí zriaďovateľom finančné prostriedky na riešenie havarijných situácií najmä podľa

a) charakteru havárie,

b) miery možného ohrozenia životov a zdravia osôb alebo prevádzky,

c) rozsahu vzniknutých škôd, či nebezpečenstva vzniku ďalších škôd.

(4) Ministerstvo môže prideliť krajskému školskému úradu finančné prostriedky na kapitálové výdavky a na bežné výdavky určené na zmiernenie dopadov havarijných situácií štátnych škôl. Krajský školský úrad rozhodne o pridelení objemu finančných prostriedkov zriaďovateľom štátnych škôl v jeho územnej pôsobnosti podľa naliehavosti riešenia havarijnej situácie a výšky prideleného objemu finančných prostriedkov. Objem finančných prostriedkov pre krajský školský úrad na kalendárny rok na zmiernenie dopadov havarijných situácií štátnych škôl určuje ministerstvo.

§ 4d

Financovanie rozvojových projektov

(1) Ministerstvo môže prideliť v rámci rezervy kapitoly ministerstva na žiadosť zriaďovateľa štátnej školy o financovanie rozvojového projektu účelovo finančné prostriedky na realizáciu predloženého rozvojového projektu. Žiadosť predkladá zriaďovateľ ministerstvu prostredníctvom príslušného krajského školského úradu. Výzvy na podanie žiadosti o financovanie rozvojového projektu zverejňuje ministerstvo na svojej internetovej stránke v priebehu kalendárneho roka. Rozvojové projekty sú projekty zamerané najmä na rozvoj výchovy a vzdelávania v oblasti

a) informačných a komunikačných technológií,

b) jazykových znalostí,

c) modernizácie a obnovy kompenzačných pomôcok pre žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami,

d) modernizácie a obnovy učebných pomôcok,

e) športu,

f) zdravého životného štýlu,

g) životného prostredia,

h) nákladov na vybavenie rozvíjania manuálnych zručností.

(2) Žiadosť zriaďovateľa obsahuje najmä

a) cieľ projektu,

b) charakteristiku projektu,

c) časový harmonogram realizácie projektu,

d) analýzu finančného zabezpečenia realizácie projektu.

(3) Výška spoluúčasti zriaďovateľa alebo iných fyzických osôb alebo právnických osôb na realizácii rozvojového projektu je najmenej 5% z celkových nákladov na realizáciu rozvojového projektu.

(4) Ministerstvo pridelí zriaďovateľovi štátnej školy finančné prostriedky na realizáciu rozvojového projektu najmä podľa

a) využitia rozvojového projektu vo výchove a vzdelávaní,

b) využitia rozvojového projektu v mieste sídla štátnej školy, v územnej pôsobnosti okresu alebo kraja.".

Poznámky pod čiarou k odkazom 22b a 22c znejú:

"22b) § 8 zákona č. 596/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov.

§ 29 ods. 10 zákona č. 245/2008 Z.z.

22c) § 2 písm. k) a q) zákona č. 245/2008 Z.z.".

23. § 5 a 6 vrátane nadpisov znejú:

"§ 5

Financovanie štátnych materských škôl a štátnych školských zariadení

(1) Rozpis finančných prostriedkov zriaďovateľom štátnych materských škôl a štátnych školských zariadení na kalendárny rok vychádza z objemov finančných prostriedkov určených pre štátne materské školy a pre jednotlivé štátne školské zariadenia.

(2) Objemy finančných prostriedkov podľa odseku 1 pre štátne materské školy a pre štátne školské internáty 23) sa určujú ako pre štátne školy podľa § 4 ods. 2 až 6.

(3) Pri určovaní objemu finančných prostriedkov podľa odseku 1 pre štátne školské zariadenia okrem školských internátov a zariadení školského stravovania 23a) sa vychádza z počtu detí alebo žiakov, ktorým príslušné zariadenie poskytuje služby, a náročnosti na personálne a prevádzkové zabezpečenie činnosti zariadenia alebo z rozsahu poskytovaných služieb.

(4) Pri určovaní objemu finančných prostriedkov podľa odseku 1 pre zariadenie školského stravovania 23b) sa vychádza z celkového počtu detí alebo žiakov škôl v zriaďovateľskej pôsobnosti krajského školského úradu, ktorým poskytuje školské zariadenie svoje služby.

(5) Ministerstvo pridelí krajskému školskému úradu finančné prostriedky podľa celkového počtu detí alebo žiakov škôl v jeho zriaďovateľskej pôsobnosti na úhradu nákladov spojených so službami poskytovanými deťom alebo žiakom týchto škôl, ak sa služby poskytujú

a) deťom štátnych materských škôl v zariadeniach školského stravovania 23b) zriadených obcou, samosprávnym krajom, štátom uznanou cirkvou alebo náboženskou spoločnosťou alebo inou právnickou osobou alebo fyzickou osobou,

b) žiakom základných škôl a základných škôl pre žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami podľa osobitného predpisu 23c) v zariadeniach školského stravovania 23b) zriadených samosprávnym krajom,

c) žiakom škôl podľa osobitného predpisu 23d) okrem písmen

a) a b) v zariadeniach školského stravovania 23b) zriadených obcou, štátom uznanou cirkvou alebo náboženskou spoločnosťou alebo inou právnickou osobou alebo fyzickou osobou.".

§ 6

Financovanie cirkevných škôl

(1) Pri financovaní cirkevných škôl, ktoré sa uskutočňuje z kapitoly ministerstva, sa postupuje podľa § 4, § 4a ods. 1 písm. b), § 4b až 4d.

(2) Podmienkou na pridelenie finančných prostriedkov podľa odseku 1 pre cirkevné školy na nasledujúci kalendárny rok je vypracovanie správy o hospodárení školy za predchádzajúci rok, ak počas neho už pôsobila, podľa § 7 ods. 2 a 3 a jej predloženie podľa § 7 ods. 1 prostredníctvom zriaďovateľa príslušnému krajskému školskému úradu.

(3) Zriaďovateľ cirkevnej školy je povinný použiť finančné prostriedky pridelené podľa § 4 na úhradu osobných nákladov a prevádzkových nákladov okrem nájomného podľa zmluvy o kúpe prenajatej veci a okrem reklamy.".

V poznámke pod čiarou k odkazu 23 sa citácia "§ 5 a 7 zákona č. 279/1993 Z.z. v znení neskorších predpisov." nahrádza citáciou "§ 117 zákona č. 245/2008 Z.z.".

Poznámky pod čiarou k odkazom 23a až 23d znejú:

"23a) § 117 a 139 zákona č. 245/2008 Z.z.

23b) § 139 zákona č. 245/2008 Z.z.

23c) § 27 ods. 2 písm. b), § 95 ods. 1 písm. b) a § 104 ods. 1 písm. b) zákona č. 245/2008 Z.z.

23d) § 27 ods. 2 písm. c), § 95 ods. 1 písm. c) až e) a § 104 ods. 1 písm. c) zákona č. 245/2008 Z.z.".

24. Za § 6 sa vkladajú § 6a a 6b, ktoré vrátane nadpisov znejú:

"§ 6a

Financovanie súkromných škôl

(1) Pri financovaní súkromných škôl, ktoré sa uskutočňuje z kapitoly ministerstva, sa postupuje podľa § 4, § 4a ods. 1 písm. b), § 4b až 4d. Súkromným školám možno prideliť finančné prostriedky na kapitálové výdavky len v rámci rozvojových projektov (§ 4d) na obstaranie hnuteľného majetku.

(2) Podmienkou na pridelenie finančných prostriedkov podľa odseku 1 pre súkromné školy na nasledujúci kalendárny rok je vypracovanie správy o hospodárení školy za predchádzajúci rok, ak počas neho už pôsobila, podľa § 7 ods. 2 a 3 a jej predloženie podľa § 7 ods. 1 prostredníctvom zriaďovateľa príslušnému krajskému školskému úradu.

(3) Ministerstvo zníži zriaďovateľovi súkromnej školy objem finančných prostriedkov na príslušný kalendárny rok, ak v priebehu kalendárneho roka v poslednej správe o výsledku inšpekčnej činnosti Štátnou školskou inšpekciou 23e)

a) bolo zistené porušenie školských vzdelávacích programov, ktoré sa uplatňujú v porovnateľnom druhu a type školy,

b) bol zistený vyšší počet žiakov v triedach škôl, 1) ako stanovuje osobitný právny predpis, 23f)

c) bola zistená odbornosť vyučovania jednotlivých predmetov v školách 1) v rámci školských vzdelávacích programov menšia ako 70%.

(4) Ministerstvo zníži zriaďovateľovi súkromnej školy normatívny príspevok na príslušný kalendárny rok o 15% (ďalej len "znížený normatívny príspevok") za zistené nedostatky podľa odseku 3 v závislosti od počtu mesiacov, počas ktorých neboli zistené nedostatky odstránené. Do počtu mesiacov sa započítavajú mesiace od mesiaca, ktorý nasleduje po mesiaci, v ktorom boli nedostatky zistené, do mesiaca, v ktorom boli nedostatky odstránené. Ak súkromná škola odstráni nedostatky v mesiaci, v ktorom boli nedostatky zistené, do počtu mesiacov, počas ktorých ministerstvo pridelí zriaďovateľovi súkromnej školy znížený normatívny príspevok, sa započíta jeden mesiac.

(5) Ak súkromná škola neodstráni nedostatky podľa odseku 3 do konca kalendárneho roka, ministerstvo postupuje pri prideľovaní finančných prostriedkov zriaďovateľovi tejto školy na nasledujúci kalendárny rok podľa odseku 4.

(6) Zriaďovateľ súkromnej školy je povinný zistené nedostatky v súkromnej škole podľa odseku 3 písomne oznámiť ministerstvu prostredníctvom príslušného krajského školského úradu do piatich dní od doručenia oznámenia od Štátnej školskej inšpekcie. Odstránenie zistených nedostatkov súkromnou školou je povinný zriaďovateľ súkromnej školy písomne oznámiť ministerstvu prostredníctvom príslušného krajského školského úradu do piatich dní od doručenia oznámenia od Štátnej školskej inšpekcie.

(7) Zriaďovateľ súkromnej školy je povinný použiť finančné prostriedky pridelené podľa § 4 na úhradu osobných nákladov a prevádzkových nákladov okrem nájomného podľa zmluvy o kúpe prenajatej veci, kapitálových výdavkov a okrem reklamy.

§ 6b

(1) Príspevok na výchovu a vzdelávanie pre materskú školu 2b) na kalendárny rok pozostáva z príspevku na výchovu a vzdelávanie pre materskú školu 2b) na bežný školský rok a príspevku na výchovu a vzdelávanie pre materskú školu 2b) na nový školský rok.

(2) Príspevok na výchovu a vzdelávanie pre materskú školu 2b) na bežný školský rok sa určí ako súčin 8-násobku objemu finančných prostriedkov pripadajúceho na 15% sumy životného minima pre jedno nezaopatrené dieťa 23g) platnej k 1. januáru príslušného kalendárneho roka a počtu detí materskej školy 2b) v školskom roku, ktorý sa začal v predchádzajúcom kalendárnom roku. Príspevok na výchovu a vzdelávanie pre materskú školu 2b) na nový školský rok sa určí ako súčin 4-násobku objemu finančných prostriedkov pripadajúceho na 15% sumy životného minima pre jedno nezaopatrené dieťa 23g) platnej k 1. septembru príslušného kalendárneho roka a počtu detí materskej školy 2b) v školskom roku, ktorý sa začína v bežnom kalendárnom roku. Dátum rozhodujúci pre počet detí použitý pri určovaní príspevku na výchovu a vzdelávanie je podľa § 7 ods. 4.

(3) Krajský školský úrad

a) oznámi najneskôr do 30 pracovných dní po nadobudnutí účinnosti zákona o štátnom rozpočte zriaďovateľovi materskej školy 2b) výšku príspevku na výchovu a vzdelávanie pre materské školy 2b) v jeho zriaďovateľskej pôsobnosti podľa odseku 1 a určených podľa odseku 2; pre výpočet príspevku na výchovu a vzdelávanie pre materskú školu 2b) na nový školský rok sa použije počet detí v školskom roku, ktorý začal v predchádzajúcom kalendárnom roku, nahlásený zriaďovateľom podľa § 7 ods. 4 a výška sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu 23g) platnej k 1. januáru príslušného kalendárneho roka,

b) oznámi najneskôr do 30. októbra zriaďovateľovi materskej školy 2b) úpravu výšky príspevku na výchovu a vzdelávanie pre materské školy 2b) v jeho zriaďovateľskej pôsobnosti podľa odseku 4 písm. a); úprava zodpovedá rozdielu príspevku na výchovu a vzdelávanie pre materské školy 2b) v zriaďovateľskej pôsobnosti zriaďovateľa na nový školský rok určenému podľa odseku 2 zo skutočných počtov detí v novom školskom roku nahlásených zriaďovateľom podľa § 7 ods. 4 a výšky sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu 23g) platnej k 1. septembru príslušného kalendárneho roka a príspevku na výchovu a vzdelávanie pre materské školy 2b) v zriaďovateľskej pôsobnosti zriaďovateľa na nový školský rok určenému podľa odseku 2 z počtov detí nahlásených zriaďovateľom podľa § 7 ods. 4 v minulom kalendárnom roku a výšky sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu 23g) platnej k 1. januáru príslušného kalendárneho roka,

c) poskytuje zriaďovateľom materských škôl 2b) finančné prostriedky z kapitoly ministerstva podľa odseku 1 v priebehu roka podľa osobitného predpisu. 22)

(4) Zriaďovateľ materskej školy 2b) do 30 dní po doručení oznámenia krajského školského úradu

a) podľa odseku 3 písm. a) rozpíše finančné prostriedky na kalendárny rok pre jednotlivé materské školy 2b) vo svojej zriaďovateľskej pôsobnosti,

b) podľa odseku 3 písm. b) upraví finančné prostriedky na nový školský rok pre jednotlivé materské školy 2b) vo svojej zriaďovateľskej pôsobnosti.".

Poznámky pod čiarou k odkazom 23e až 23g znejú:

"23e) § 12 a 13 zákona č. 596/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov.

23f) § 29 ods. 5, § 33 ods. 1, § 97 ods. 6, § 98 ods. 3, § 99 ods. 4 a § 100 ods. 8 zákona č. 245/2008 Z.z.

23g) § 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.".

25. V § 7 ods. 1 druhej vete sa slová "do 15. mája" nahrádzajú slovami "do 15. apríla".

26. V § 7 ods. 1 tretej vete sa slová "neštátnej školy" nahrádzajú slovami "cirkevnej školy a súkromnej školy".

27. V § 7 ods. 2 písm. b) sa slová "neštátne školy" nahrádzajú slovami "cirkevné školy a súkromné školy".

28. V § 7 odsek 4 znie:

"(4) Zriaďovatelia 24a) škôl 1) sú povinní oznámiť do 30. septembra kalendárneho roka príslušnému krajskému školskému úradu počty detí alebo žiakov škôl v ich zriaďovateľskej pôsobnosti podľa stavu k 15. septembru začínajúceho školského roka a ďalšie údaje potrebné na rozpis finančných prostriedkov z kapitoly ministerstva pre školy. Krajský školský úrad je povinný oznámiť tieto údaje za zriaďovateľov 24a) škôl 1) a za školy a školské zariadenia vo svojej zriaďovateľskej pôsobnosti ministerstvu. Podrobnosti o požadovaných údajoch a forme ich poskytnutia oznámi ministerstvo zriaďovateľom každoročne do 31. augusta.".

V poznámke pod čiarou k odkazu 24a sa citácia "§ 6 ods. 1 a § 9 ods. 1 zákona č. 596/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov" nahrádza citáciou "§ 19 ods. 2 písm. a), b), d) a e) zákona č. 596/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov".

29. V § 7 ods. 5 sa za slová "v štátnych školách" vkladá čiarka a slová "a neštátnych školách" sa nahrádzajú slovami "cirkevných školách a súkromných školách".

30. V § 7 ods. 6 sa slová "podľa § 4 až 6" nahrádzajú slovami "podľa § 4 až 6b".

31. V § 7 sa vypúšťa odsek 7.

Doterajšie odseky 8 až 10 sa označujú ako odseky 7 až 9.

32. V § 7 ods. 7 sa slová "podľa § 4 ods. 12 až 16 a § 8a ods. 2" nahrádzajú slovami "podľa § 4a až 4d a § 8c".

33. V § 7 ods. 8 druhá a tretia veta znejú:

"Vzdelávací poukaz reprezentuje osobitný ročný príspevok štátu na záujmové vzdelávanie pre jedného žiaka školy, v ktorej sa vzdelávanie považuje za sústavnú prípravu na povolanie. 1) Vzdelávacie poukazy vydávajú svojim žiakom školy 1) najneskôr do 10. septembra príslušného kalendárneho roka a vzdelávacie poukazy prijímajú školy a školské zariadenia, ktoré tvoria sústavu škôl a sústavu školských zariadení podľa osobitného predpisu, 24b) najneskôr do 25. septembra príslušného kalendárneho roka.".

Poznámka pod čiarou k odkazu 24b znie:

"24b) § 27 ods. 2 a § 112 ods. 1 zákona č. 245/2008 Z.z.".

34. V § 7 odsek 9 znie:

"(9) Vláda nariadením ustanoví

a) podrobnosti rozpisu finančných prostriedkov vrátane spôsobu určovania normatívov podľa § 4 ods. 1,

b) hodnoty percentuálnych podielov podľa § 4 ods. 9,

c) podrobnosti rozpisu finančných prostriedkov a postup pri určovaní objemu finančných prostriedkov podľa § 5 ods. 1 až 5,

d) podrobnosti využitia vzdelávacích poukazov podľa odseku 8 vrátane vymedzenia okruhu aktivít škôl a školských zariadení vytvárajúcich záujmové vzdelávanie financovaných prostredníctvom vzdelávacích poukazov,

e) podrobnosti určovania garantovaného minima a jeho použitia pri prideľovaní finančných prostriedkov zriaďovateľom podľa § 8a.".

35. § 7 sa dopĺňa odsekmi 10 a 11, ktoré znejú:

"(10) Ministerstvo môže prideliť v rámci rezervy kapitoly ministerstva krajskému školskému úradu finančné prostriedky na účel podľa § 3 ods. 2 písm. b) podľa naliehavosti riešenia rekonštrukcie školských objektov alebo modernizácie škôl a školských zariadení v ich zriaďovateľskej pôsobnosti. Objem finančných prostriedkov na kalendárny rok určí ministerstvo.

(11) Finančné prostriedky pridelené školám a školským zariadeniam v zriaďovateľskej pôsobnosti krajského školského úradu podľa § 4 až 6b, § 7 ods. 8 a § 8c sa zabezpečujú v rámci limitu výdavkov.".

36. V § 8 odsek 2 znie:

"(2) Ministerstvo pri výkone dohľadu sleduje najmä prehľadnosť financovania a kontroluje správnosť použitia metód a postupov pri financovaní štátnych škôl, cirkevných škôl, súkromných škôl, štátnych školských zariadení a kontroluje správnosť použitia metód a postupov pri financovaní materských škôl 2b) podľa § 6b.".

37. V § 8a sa vypúšťa odsek 2. Súčasne sa zrušuje označenie odseku 1.

38. Za § 8a sa vkladajú § 8b a 8c, ktoré vrátane nadpisov znejú:

"§ 8b

Sankcie

(1) Ministerstvo uloží zriaďovateľovi

a) za nedodržanie lehoty určenej na rozpis finančných prostriedkov na kalendárny rok pre jednotlivé školy v zriaďovateľskej pôsobnosti zriaďovateľa podľa § 4 ods. 9 pokutu od 10 000 Sk do 100 000 Sk,

b) za nedodržanie lehoty určenej na úpravu finančných prostriedkov na nový školský rok pre jednotlivé školy v zriaďovateľskej pôsobnosti zriaďovateľa podľa § 4 ods. 10 pokutu od 10 000 Sk do 100 000 Sk,

c) za neoznámenie výšky finančných prostriedkov rozpísaných jednotlivým štátnym školám krajskému školskému úradu podľa § 4 ods. 11 pokutu od 10 000 Sk do 100 000 Sk,

d) za nedodržanie účelu použitia finančných prostriedkov podľa § 6 ods. 3 pokutu od 10 000 Sk do 1 000 000 Sk,

e) za nedodržanie lehoty určenej na oznámenie o porušení platných právnych predpisov a za nedodržanie lehoty určenej na oznámenie o odstránení porušenia platných právnych predpisov podľa § 6a ods. 6 pokutu od 10 000 Sk do 1 000 000 Sk,

f) za nedodržanie účelu použitia finančných prostriedkov podľa § 6a ods. 7 pokutu od 10 000 Sk do 1 000 000 Sk,

g) za nedodržanie lehoty určenej na rozpis finančných prostriedkov pridelených prostredníctvom príspevku na výchovu a vzdelávanie na kalendárny rok pre jednotlivé školy v zriaďovateľskej pôsobnosti zriaďovateľa podľa § 6b ods. 4 písm. a) pokutu od 10 000 Sk do 100 000 Sk,

h) za nedodržanie lehoty určenej na úpravu finančných prostriedkov pridelených prostredníctvom príspevku na výchovu a vzdelávanie na nový školský rok pre jednotlivé školy v zriaďovateľskej pôsobnosti zriaďovateľa podľa § 6b ods. 4 písm. b) pokutu od 10 000 Sk do 100 000 Sk,

i) za nedodržanie lehoty určenej na predloženie správy o hospodárení krajskému školskému úradu podľa § 7 ods. 1 pokutu od 10 000 Sk do 100 000 Sk,

j) za nevypracovanie správy o hospodárení podľa § 7 ods. 2 a 3 pokutu od 10 000 Sk do 100 000 Sk,

k) za poskytnutie nesprávnych údajov o počtoch žiakov a ďalších údajov podľa § 7 ods. 4 a za nedodržanie lehoty na ich predloženie podľa § 7 ods. 4 pokutu od 10 000 Sk do 1 000 000 Sk,

l) za nedodržanie lehoty na rozpis finančných prostriedkov pridelených prostredníctvom dohodovacieho konania na kalendárny rok pre jednotlivé školy v zriaďovateľskej pôsobnosti zriaďovateľa podľa § 8c ods. 6 pokutu od 10 000 Sk do 100 000 Sk.

(2) Ministerstvo pri určení pokuty prihliada na závažnosť, spôsob a rozsah porušenia povinnosti, na následky takého porušenia a ich trvanie, ako aj na mieru zavinenia.

(3) Uložením pokuty nezaniká povinnosť, za ktorej porušenie sa uložila. Ministerstvo môže uložiť pokutu aj opakovane, a to až do odstránenia nezákonného stavu.

(4) Výnosy z pokút sú príjmom štátneho rozpočtu.

(5) Pokuta uložená podľa tohto zákona je splatná do 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bola uložená.

(6) Pokutu možno uložiť do jedného roka odo dňa, keď ministerstvo zistilo porušenie povinností podľa tohto zákona, najneskôr do troch rokov odo dňa, keď k porušeniu povinnosti došlo.

§ 8c

Dohodovacie konanie

(1) V rozpočte ministerstva sa každoročne vyčleňuje v kapitole ministerstva rezerva, ktorá je určená na prechodné zmierňovanie rozdielov vyplývajúcich z uplatňovania tohto zákona. Ministerstvo môže v rámci dohodovacieho konania so zriaďovateľom na jeho žiadosť upraviť v rámci rezervy objem pridelených finančných prostriedkov. Dohodovacím konaním je úprava výšky pridelených finančných prostriedkov zriaďovateľovi podľa § 4 o objem finančných prostriedkov pridelený najmä z dôvodu

a) nedostatku finančných prostriedkov na osobné náklady a na prevádzkové náklady,

b) nákladov súvisiacich s činnosťou predsedu školskej maturitnej komisie, predsedu predmetovej maturitnej komisie a jej členov vrátane odborníkov z praxe, predsedu skúšobnej komisie pre záverečnú skúšku a pre absolventskú skúšku a jej členov vrátane odborníkov z praxe podľa osobitného predpisu. 25a)

(2) Dohodovacie konanie sa začína na žiadosť zriaďovateľa. Žiadosť predkladá zriaďovateľ ministerstvu prostredníctvom príslušného krajského školského úradu v priebehu kalendárneho roka.

(3) Žiadosť zriaďovateľa podľa odseku 1 písm. a) obsahuje najmä zdôvodnenie nedostatku finančných prostriedkov poskytnutých školám, štátnym materským školám a štátnym školským zariadeniam

a) na osobné náklady,

b) na prevádzkové náklady.

(4) Žiadosť zriaďovateľa na úhradu nákladov pre zamestnancov podľa odseku 1 písm. b) obsahuje najmä

a) počet dní strávených zamestnancami na maturitných skúškach a záverečných skúškach,

b) skutočné náklady zamestnancov na náhrady podľa osobitného predpisu 25b) vynaložené počas konania maturitných skúšok a záverečných skúšok,

c) počet odskúšaných žiakov zamestnancom počas konania maturitných skúšok a záverečných skúšok.

(5) Ministerstvo pridelí zriaďovateľovi finančné prostriedky na kalendárny rok

a) podľa odseku 1 písm. a) nad rámec normatívnych príspevkov pridelených na základe údajov poskytnutých podľa § 7 ods. 4 v závislosti od zvýšených osobných nákladov a prevádzkových nákladov v priebehu kalendárneho roka a objemu finančných prostriedkov vyčlenených na tento účel v rámci rezervy,

b) podľa odseku 1 písm. b) nad rámec normatívnych príspevkov pridelených na základe údajov poskytnutých podľa § 7 ods. 4 a objemu finančných prostriedkov vyčlenených na tento účel v rámci rezervy.

(6) Zriaďovateľ do 15 dní po doručení oznámenia krajského školského úradu podľa odseku 1 rozpíše finančné prostriedky na kalendárny rok pre jednotlivé školy a školské zariadenia vo svojej zriaďovateľskej pôsobnosti.

(7) Podrobnosti prideľovania finančných prostriedkov zriaďovateľom podľa odseku 1 písm. b) ustanoví ministerstvo všeobecne záväzným právnym predpisom.".

Poznámky pod čiarou k odkazom 25a a 25b znejú:

"25a) § 90 ods. 7 až 11 zákona č. 245/2008 Z.z.

25b) § 4 zákona č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov.".

39. V § 9 ods. 3 sa slovo "obciam" nahrádza slovom "zriaďovateľom".

40. Za § 9 sa vkladá § 9a, ktorý vrátane nadpisu znie:

"§ 9a

Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. septembra 2008

Počas obdobia od 1. septembra 2008 do 31. decembra 2008

a) krajský školský úrad oznámi najneskôr do 30. októbra zriaďovateľovi štátnej školy úpravu výšky normatívnych príspevkov pre štátne školy v jeho zriaďovateľskej pôsobnosti na kalendárny rok; úprava zodpovedá rozdielu normatívnych príspevkov pre štátne školy v zriaďovateľskej pôsobnosti zriaďovateľa na nový školský rok určenému podľa § 4 ods. 3 zo skutočných počtov žiakov v novom školskom roku nahlásených zriaďovateľom podľa § 7 ods. 4 a normatívnych príspevkov pre štátne školy v zriaďovateľskej pôsobnosti zriaďovateľa určených podľa § 4 ods. 3 z očakávaných počtov žiakov nahlásených zriaďovateľom podľa § 7 ods. 4 v minulom kalendárnom roku,

b) ministerstvo pri určovaní objemu finančných prostriedkov podľa § 5 ods. 1 pre štátne školské zariadenia okrem zariadení podľa osobitného predpisu 23) vychádza z počtu detí alebo žiakov, ktorým príslušné zariadenie poskytuje služby, a náročnosti na personálne a prevádzkové zabezpečenie činnosti zariadenia alebo z rozsahu poskytovaných služieb,

c) sa určujú objemy finančných prostriedkov podľa § 5 ods. 1 pre školské zariadenia podľa osobitného predpisu 23) zriadené štátom uznanou cirkvou alebo náboženskou spoločnosťou alebo inou právnickou osobou alebo fyzickou osobou ako pre štátne školy podľa § 4 ods. 2 až 6,

d) vyčlení ministerstvo v kapitole ministerstva rezervu, ktorá je určená na prechodné zmierňovanie rozdielov vyplývajúcich z uplatňovania tohto zákona; ministerstvo môže v rámci dohodovacieho konania so zriaďovateľom na jeho žiadosť v odôvodnených prípadoch upraviť v rámci rezervy objem zriaďovateľovi pridelených finančných prostriedkov,

e) pridelí ministerstvo na žiadosť zriaďovateľa školy finančné prostriedky z rezervy ministerstva na mzdy asistentov učiteľa pre žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia, 26) vrátane poistného a príspevku zriaďovateľa do poisťovní, podľa počtu žiakov školy zo sociálne znevýhodneného prostredia; zriaďovateľ podáva žiadosť ministerstvu prostredníctvom príslušného krajského školského úradu najneskôr do 30. septembra príslušného kalendárneho roka.".

Poznámka pod čiarou k odkazu 26 znie:

"26) § 2 písm. p) zákona č. 245/2008 Z.z.".

41. Poznámky pod čiarou k odkazom 15 až 19 znejú:

"15) § 26 zákona č. 523/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov.

16) § 19 ods. 7 zákona č. 596/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov.

17) § 35 a 36 zákona č. 596/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov.

§ 23 zákona č. 523/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov.

18) Napríklad § 24 zákona č. 523/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov, § 476 až 480 Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov.

19) § 8 ods. 2 zákona č. 523/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov.".

Čl.IV

Zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení zákona Slovenskej národnej rady č. 524/1990 Zb., zákona Slovenskej národnej rady č. 266/1992 Zb., zákona Slovenskej národnej rady č. 295/1992 Zb., zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 237/1993 Z.z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 42/1994 Z.z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 248/1994 Z.z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 249/1994 Z.z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 250/1994 Z.z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 202/1995 Z.z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 207/1995 Z.z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 265/1995 Z.z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 285/1995 Z.z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 160/1996 Z.z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 168/1996 Z.z., zákona č. 143/1998 Z.z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 319/1998 Z.z., zákona č. 298/1999 Z.z., zákona č. 313/1999 Z.z., zákona č. 195/2000 Z.z., zákona č. 211/2000 Z.z., zákona č. 367/2000 Z.z., zákona č. 122/2001 Z.z., zákona č. 223/2001 Z.z., zákona č. 253/2001 Z.z., zákona č. 441/2001 Z.z., zákona č. 490/2001 Z.z., zákona č. 507/2001 Z.z., zákona č. 139/2002 Z.z., zákona č. 422/2002 Z.z., zákona č. 190/2003 Z.z., zákona č. 430/2003 Z.z., zákona č. 510/2003 Z.z., zákona č. 515/2003 Z.z., zákona č. 534/2003 Z.z., zákona č. 364/2004 Z.z., zákona č. 533/2004 Z.z., zákona č. 656/2004 Z.z., zákona č. 570/2005 Z.z., zákona č. 650/2005 Z.z., zákona č. 211/2006 Z.z., zákona č. 224/2006 Z.z., zákona č. 250/2007 Z.z., zákona č. 547/2007 Z.z., zákona č. 666/2007 Z.z. a zákona č. 86/2008 Z.z. sa mení takto:

§ 31 sa vypúšťa.

Čl.V

Zákon č. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 374/1996 Z.z., zákona č. 72/1999 Z.z., zákona č. 121/2001 Z.z., zákona č. 509/2001 Z.z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 64/2002 Z.z., zákona č. 435/2002 Z.z., zákona č. 161/2003 Z.z., zákona č. 512/2003 Z.z., zákona č. 618/2004 Z.z., zákona č. 534/2005 Z.z., zákona č. 277/2007 Z.z., zákona č. 325/2007 Z.z. a zákona č. 165/2008 Z.z. sa dopĺňa takto:

1. V § 11 ods. 6 sa slová "s výnimkou ustanovenia podľa odseku 7" nahrádzajú slovami "ak tento zákon neustanovuje inak".

2. V § 13 ods. 10 prvej vete sa na konci bodka nahrádza bodkočiarkou a pripájajú sa tieto slová: "to neplatí, ak ide o krátkodobý nájom.".

3. Za § 18h sa vkladá nový § 18i, ktorý znie:

"§ 18i

Správca môže so súhlasom zriaďovateľa bezodplatne previesť hnuteľný majetok vo vlastníctve štátu škole alebo školskému zariadeniu, ktoré je zaradené najmenej rok do siete podľa osobitného predpisu, 29) podľa schválených projektov spolufinancovaných z prostriedkov Európskej únie, 30) ak hnuteľný majetok bude využívaný len na plnenie úloh v rámci predmetu činnosti školy alebo školského zariadenia. Previesť možno aj hnuteľný majetok štátu, ktorý nie je prebytočný; v tomto prípade sa rozhodnutie o prebytočnosti majetku štátu nevydáva.".

Poznámky pod čiarou k odkazom 29 a 30 znejú:

"29) § 15 zákona č. 596/2003 Z.z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov a v znení neskorších predpisov.

30) Napríklad nariadenie Európskeho parlamentu a Rady 1081/2006/ES z 5. júla 2006 o Európskom sociálnom fonde, ktorým sa zrušuje nariadenie 1784/1999/ES (Ú.v. EÚ L 210, 31.7.2006), nariadenie Rady 1083/2006/ES z 11. júla 2006, ktorým sa ustanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde a Kohéznom fonde a ktorým sa zrušuje nariadenie 1260/1999/ES (Ú.v. EÚ L 210, 31.7.2006).".

Čl.VI

Účinnosť

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. septembra 2008 okrem čl. I § 107 ods. 4 až 6, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2009, čl. I § 90 ods. 8 a 9, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. septembra 2009, čl. I § 124, ktorý nadobúda účinnosť 1. januára 2011, a čl. III 18. bodu § 4 ods. 8, 23. bodu § 5 ods. 3 až 5, § 6 ods. 3, 24. bodu § 6a ods. 3 až 7, 38. bodu § 8b a 8c, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2009.

Zákon č. 462/2008 Z.z. nadobudol účinnosť 1. januárom 2009.

Zákon č. 37/2009 Z.z. nadobudol účinnosť 1. aprílom 2009.

Zákon č. 184/2009 Z.z. nadobudol účinnosť 1. septembrom 2009.

Zákon č. 37/2011 Z.z. nadobudol účinnosť 1. marcom 2011.

Zákon č. 390/2011 Z.z. nadobudol účinnosť 1. januárom 2012 okrem čl. čl. V bodov 2 až 6 a 10, ktoré nadobudli účinnosť 1. septembrom 2012.

Zákon č. 324/2012 Z.z. nadobudol účinnosť 1. januárom 2013 okrem čl. IX siedmeho až deviateho bodu, dvanásteho a trinásteho bodu, ktoré nadobudli účinnosť 1. septembrom 2013, a čl. IX dvadsiateho prvého až dvadsiateho tretieho bodu, ktoré nadobudli účinnosť 1. septembrom 2014.

Zákon č. 125/2013 Z.z. nadobudol účinnosť 15. júnom 2013.

Zákon č. 464/2013 Z.z. v znení zákona č. 188/2015 Z.z. nadobudol účinnosť 1. januárom 2014 okrem čl. I devätnásteho bodu, dvadsiateho piateho bodu, § 161d tridsiateho bodu a tridsiateho druhého bodu, ktoré nadobudli účinnosť 1. marcom 2014, čl. I prvého bodu až ôsmeho bodu a dvadsiateho štvrtého bodu, ktoré nadobudli účinnosť 1. septembrom 2014, čl. I § 29 ods. 8 písm. a) a e) desiateho bodu, § 29 ods. 15 a 16 jedenásteho bodu, § 33 ods. 7 a 8 trinásteho bodu, pätnásteho bodu, šestnásteho bodu, osemnásteho bodu, dvadsiateho prvého bodu, dvadsiateho druhého bodu a § 161e tridsiateho bodu, ktoré nadobudli účinnosť 1. septembrom 2015 a čl. I § 29 ods. 8 písm. b) až d) desiateho bodu, ktorý nadobudol účinnosť 1. septembrom 2016.

Zákon č. 307/2014 Z.z. nadobudol účinnosť 1. januárom 2015.

Zákon č. 377/2014 Z.z. nadobudol účinnosť 20. decembrom 2014.

Zákon č. 61/2015 Z.z. nadobudol účinnosť 1. aprílom 2015 okrem čl. XIII bodov 10 až 13 a bodov 50 až 74, ktoré nadobudli účinnosť 1. septembrom 2015.

Zákon č. 188/2015 Z.z. nadobudol účinnosť 31. augustom 2015 okrem čl. I bodov 1 až 17, 19 až 36, 38 až 45, 47, 50 a 51, ktoré nadobudli účinnosť 1. septembrom 2015, čl. I bodov 37 a 49, ktoré nadobudli účinnosť 1. januárom 2016 a čl. I bodom 18 a 48, ktoré nadobudli účinnosť 1. septembrom 2016.

Zákon č. 125/2016 Z.z. nadobudol účinnosť 1. júlom 2016.

Zákon č. 216/2016 Z.z. nadobudol účinnosť 1. septembrom 2016.

Zákony č. 56/2017 Z.z., č. 151/2017 Z.z. a č. 178/2017 Z.z. nadobudli účinnosť 1. septembrom 2017.

Zákon č. 182/2017 Z.z. nadobudol účinnosť 1. septembrom 2017 okrem čl. III bodu 20, ktorý nadobudol účinnosť 24. májom 2018 a čl. III bodu 19, ktorý nadobudol účinnosť 1. septembrom 2018.

Zákon č. 440/2015 Z.z. nadobudol účinnosť 1. januárom 2019.

Zákon č. 62/2018 Z.z. nadobudol účinnosť 15. marcom 2018 okrem čl. I prvého až ôsmeho bodu, ktoré nadobudli účinnosť 1. augustom 2018.

Zákon č. 209/2018 Z.z. nadobudol účinnosť 1. septembrom 2018 okrem čl. V bodu 6, ktorý nadobudol účinnosť 2. januárom 2019 a čl. V bodov 1, 5, 7, 9 až 15, 17 až 23, 25 až 35, ktoré nadobudli účinnosť 1. septembrom 2019.

Zákon č. 210/2018 Z.z. nadobudol účinnosť 1. septembrom 2018.

Zákony č. 365/2018 Z.z. a č. 375/2018 Z.z. nadobudli účinnosť 1. januárom 2019.

Zákon č. 221/2019 Z.z. nadobudol účinnosť 1. septembrom 2019.

Zákon č. 381/2019 Z.z. nadobudol účinnosť 1. januárom 2020 okrem čl. I bodov 2 až 5, ktoré nadobudli účinnosť 1. júlom 2020.

Zákon č. 56/2020 Z.z. nadobudol účinnosť 25. marcom 2020.

Zákon č. 93/2020 Z.z. nadobudol účinnosť 25. aprílom 2020.

Zákon č. 209/2019 Z.z. nadobudol účinnosť 1. januárom 2021.

Ivan Gašparovič v.r.

Pavol Paška v.r.

Robert Fico v.r.

PRÍL.

ZOZNAM PREBERANÝCH PRÁVNE ZÁVÄZNÝCH AKTOV EURÓPSKEJ ÚNIE

1. Smernica Rady 77/486/EHS z 25. júla 1977 o vzdelávaní detí migrujúcich pracovníkov (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, kap. 5/zv. 1; Ú.v. ES L 199, 6.8.1977).

2. Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/801 z 11. mája 2016 o podmienkach vstupu a pobytu štátnych príslušníkov tretích krajín na účely výskumu, štúdia, odborného vzdelávania, dobrovoľníckej služby, výmenných programov žiakov alebo vzdelávacích projektov a činnosti aupair (Ú.v. EÚ L 132, 21.5.2016).

3. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/93/EÚ z 13. decembra 2011 o boji proti sexuálnemu zneužívaniu a sexuálnemu vykorisťovaniu detí a proti detskej pornografii, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2004/68/SVV (Ú.v. EÚ L 335, 17.12.2011).

4. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/95/EÚ z 13. decembra 2011 o normách pre oprávnenie štátnych príslušníkov tretej krajiny alebo osôb bez štátneho občianstva mať postavenie medzinárodnej ochrany, o jednotnom postavení utečencov alebo osôb oprávnených na doplnkovú ochranu a o obsahu poskytovanej ochrany (prepracované znenie) (Ú.v. EÚ L 337, 20.12.2011).

5. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/98/EÚ z 13. decembra 2011 o jednotnom postupe vybavovania žiadostí o jednotné povolenie na pobyt a zamestnanie na území členského štátu pre štátnych príslušníkov tretích krajín a o spoločnom súbore práv pracovníkov z tretích krajín s oprávneným pobytom v členskom štáte (Ú.v. EÚ L 343, 23.12.2011).

6. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/33/EÚ z 26. júna 2013 , ktorou sa stanovujú normy pre prijímanie žiadateľov o medzinárodnú ochranu (prepracované znenie) (Ú.v. EÚ L 180, 29. 6.2013).

1) § 54 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

2) Napríklad § 19 zákona č. 596/2003 Z.z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, § 19 zákona č. 314/2001 Z.z. o ochrane pred požiarmi v znení neskorších predpisov, § 142 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov.

3) § 372 Trestného zákona.

4) § 424 Trestného zákona.

5) Oznámenie Federálneho ministerstva zahraničných vecí č. 209/1992 Zb. o dojednaní Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a Protokolov na tento Dohovor nadväzujúcich.

5a) § 28 ods. 2 zákona č. 61/2015 Z.z. o odbornom vzdelávaní a príprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

6) Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 742/2004 Z.z. o odbornej spôsobilosti na výkon zdravotníckeho povolania v znení neskorších predpisov.

6aa) Zákon č. 61/2015 Z.z.

7) § 13 zákona č. 596/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov.

8) § 16 zákona č. 596/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov.

9) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 270/1995 Z.z. o štátnom jazyku Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

9a) Čl. 3 ods. 12 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 910/2014 z 23. júla 2014 o elektronickej identifikácii a dôveryhodných službách pre elektronické transakcie na vnútornom trhu a o zrušení smernice 1999/93/ES (Ú.v. EÚ L 257, 28.8.2014).

9b) § 8 zákona č. 272/2016 Z.z. o dôveryhodných službách pre elektronické transakcie na vnútornom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o dôveryhodných službách).

9c) Čl. 3 ods. 27 nariadenia (EÚ) č. 910/2014.

9d) Čl. 3 ods. 34 nariadenia (EÚ) č. 910/2014.

10) § 2 ods. 14 zákona č. 395/2002 Z.z. o archívoch a registratúrach a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

11) Zákon č. 428/2002 Z.z. o ochrane osobných údajov v znení neskorších predpisov.

12) § 18 zákona č. 428/2002 Z.z. v znení neskorších predpisov.

13) § 49 ods. 5 písm. c) zákona č. 428/2002 Z.z. v znení neskorších predpisov.

14) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 149/1995 Z.z. o posunkovej reči nepočujúcich osôb.

14a) § 4ad zákona č. 597/2003 Z.z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení zákona č. 182/2017 Z.z.

14b) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov.

15) § 14 ods. 2 písm. a) a b) zákona č. 596/2003 Z.z. v znení zákona č. 475/2005 Z.z.

16) Zákon č. 308/1991 Zb. o slobode náboženskej viery a postavení cirkví a náboženských spoločností v znení neskorších predpisov.

17) Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 394/2004 Z.z. o uzavretí Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou o katolíckej výchove a vzdelávaní.

Dohoda medzi Slovenskou republikou a registrovanými cirkvami a náboženskými spoločnosťami o náboženskej výchove a vzdelávaní (č. 395/2004 Z.z.).

17a) § 4 ods. 2 zákona č. 61/2015 Z.z.

18) Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 12/2008 Z.z. o používaní profesijných titulov a ich skratiek viažucich sa na odbornú spôsobilosť na výkon zdravotníckeho povolania.

19) § 5 zákona č. 596/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov.

20) § 6 ods. 2 zákona Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov.

21) § 10 zákona č. 596/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov.

21a) § 11 zákona č. 305/2013 Z.z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení zákona č. 273/2015 Z.z.

22) § 8 ods. 1 zákona č. 596/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov.

23) § 49, 50, 62 a 63 zákona č. 305/2005 Z.z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Zákon č. 195/1998 Z.z. o sociálnej pomoci v znení neskorších predpisov.

24) § 8 ods. 4 zákona č. 596/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov.

25) § 5 ods. 4 písm. h) zákona č. 596/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov.

26) § 57 ods. 3 zákona č. 195/1998 Z.z. v znení neskorších predpisov.

26a) Dohovor, ktorým sa definuje štatút Európskych škôl (oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 597/2004 Z.z.).

27) § 5 ods. 3 písm. d) a ods. 4 písm. b) zákona č. 596/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov.

28) Napríklad zákon č. 221/2006 Z.z. o výkone väzby v znení zákona č. 127/2008 Z.z., zákon č. 475/2005 Z.z. o výkone trestu odňatia slobody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

29) § 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

30) § 5 ods. 13 písm. e) zákona č. 596/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov.

31) Zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. v znení neskorších predpisov.

32) Zákon č. 599/2003 Z.z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

32a) Napríklad zákon č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, § 24 zákona č. 355/2007 Z.z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov, vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 527/2007 Z.z. o podrobnostiach o požiadavkách na zariadenia pre deti a mládež.

32aa) § 5 ods. 14 zákona č. 596/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov.

32ab) § 24 ods. 1 písm. c) a e) zákona č. 355/2007 Z.z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 40/2017 Z.z.

32b) § 29 ods. 2 písm. a) zákona č. 61/2015 Z.z.

34) § 5 ods. 3 písm. a) zákona č. 596/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov.

34a) § 16 ods. 2 písm. c) zákona č. 440/2015 Z.z. o športe a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

35) § 5 ods. 4 písm. a) zákona č. 596/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov.

36) § 5 ods. 4 písm. i) zákona č. 596/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov.

37) § 8 ods. 3 zákona č. 596/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov.

38) § 5 ods. 10 zákona č. 596/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov.

39) § 5 ods. 4 písm. l) zákona č. 596/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov.

42) Zákon č. 302/2001 Z.z. o samospráve vyšších územných celkov (zákon o samosprávnych krajoch) v znení neskorších predpisov.

45) Zákon č. 355/2007 Z.z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 140/2008 Z.z.

46) § 72 zákona č. 171/1993 Z.z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov.

47) § 5 ods. 14 písm. a) zákona č. 596/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov.

47a) § 19 ods. 2 písm. d) a e) zákona č. 596/2003 Z.z.

47aa) § 17 zákona č. 61/2015 Z.z.

47b) § 9 zákona č. 61/2015 Z.z

48) Zákon č. 365/2004 Z.z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon) v znení neskorších predpisov.

49) § 11 ods. 6 zákona č. 596/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov.

49a) § 28 ods. 2 písm. c) zákona č. 61/2015 Z.z.

50) § 10 odsek 14 zákona č. 596/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov.

51) § 7 zákona č. 317/2009 Z.z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 390/2011 Z.z.

52) § 13 ods. 11 zákona č. 596/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov.

§ 45 ods. 1 písm. f) zákona č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

53) § 13 ods. 7 písm. f) zákona č. 596/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov.

54) § 13 ods. 7 písm. e) zákona č. 596/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov.

56) § 136 ods. 1 Zákonníka práce.

57) § 20 zákona č. 553/2003 Z.z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

58) § 4 zákona č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov.

59) § 226 ods. 2 Zákonníka práce.

60) § 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 199/1994 Z.z. o psychologickej činnosti a Slovenskej komore psychológov v znení zákona č. 578/2004 Z.z.

62) Zákon č. 601/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov.

63) § 142 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z.z. v znení neskorších predpisov.

64) Zákon č. 73/1998 Z.z. v znení neskorších predpisov.

65) Zákon č. 315/2001 Z.z. o Hasičskom a záchrannom zbore v znení neskorších predpisov.

66) Napríklad § 103 Trestného zákona, § 54 zákona č. 36/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov.

67) § 360 a 365 Civilného mimosporového poriadku.

68) § 37 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov.

69) § 102 Trestného zákona.

70) § 37 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov.

§ 12 zákona č. 305/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov.

71) Zákon č. 576/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov.

72) § 11 zákona č. 578/2004 Z.z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

73) § 4 písm. b) zákona č. 578/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov.

74) § 3 ods. 4 písm. a) zákona č. 578/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov.

75) § 27 a 31 zákona č. 578/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov.

76) § 3 ods. 1 a 10 zákona č. 576/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov.

Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 776/2004 Z.z., ktorým sa vydáva Katalóg zdravotných výkonov v znení nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 223/2005 Z.z.

77) Napríklad zákon č. 576/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 578/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov.

78) § 67 až 69 zákona č. 305/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov.

79) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 199/1994 Z.z. v znení neskorších predpisov.

79a) § 4 zákona č. 544/2010 Z.z. o dotáciách v pôsobnosti Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky.

80) Čl. 42 Ústavy Slovenskej republiky.

80a) § 17 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.

81) Napríklad zákon č. 48/2002 Z.z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 474/2005 Z.z. o Slovákoch žijúcich v zahraničí a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 344/2007 Z.z., zákon č. 480/2002 Z.z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

82) Zákon č. 480/2002 Z.z. v znení neskorších predpisov.

83) § 2 písm. a) bod 3 zákona č. 305/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov.

84) Zákon č. 386/1997 Z.z. o ďalšom vzdelávaní a o zmene zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 387/1996 Z.z. o zamestnanosti v znení zákona č. 70/1997 Z.z. v znení neskorších predpisov.

85) § 10 až 14 zákona č. 599/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov.

86) § 4 ods. 1 a 2 zákona č. 601/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov.

87) § 2 a 5 zákona č. 601/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov.

89) § 451 a 458 Občianskeho zákonníka.

90) § 5 ods. 4 písm. m) zákona č. 596/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov.

90a) § 24 ods. 1 a § 48 ods. 4 písm. e) zákona č. 355/2007 Z.z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

91) § 2 ods. 2 Obchodného zákonníka.

92) Zákon č. 275/2006 Z.z. o informačných systémoch verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 678/2006 Z.z.

92a) § 19 zákona č. 61/2015 Z.z.

92b) § 53 Zákonníka práce.

93) Napríklad zákon č. 540/2001 Z.z. o štátnej štatistike v znení neskorších predpisov, zákon č. 131/2002 Z.z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 596/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 581/2004 Z.z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 317/2009 Z.z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 390/2011 Z.z.

93a) § 31 zákona č. 596/2003 Z.z. v znení zákona č. 5/2005 Z.z.

93aa) § 2 ods. 1 zákona č. 336/2015 Z.z. o podpore najmenej rozvinutých okresov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

93b) Zákon č. 177/2018 Z.z. o niektorých opatreniach na znižovanie administratívnej záťaže využívaním informačných systémov verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon proti byrokracii) v znení zákona č. 221/2019 Z.z.

93c) § 10 ods. 3 písm. h) a ods. 11 zákona č. 305/2013 Z.z. v znení neskorších predpisov.

94) Zákon č. 395/2002 Z.z. v znení neskorších predpisov.

95) Zákon č. 253/1998 Z.z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

245/2008 Z.z.

Predpisy (174)

Judikatúra (133)

Články a iné dokumenty (131)

Predpisy EU (8)

Predpisy miest a obcí SR (2571)

Komentáre (1)

Monografie (42)

Vzory (4)

Súvisiace dokumenty