Zdieľanie poznámky:
Obsah
Typ obsahu
245/2008 Z.z.
ZÁKON
z 22. mája 2008
o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov
Zmena: 245/2008 Z.z., 462/2008 Z.z.
Zmena: 37/2009 Z.z.
Zmena: 245/2008 Z.z., 184/2009 Z.z.
Zmena: 245/2008 Z.z.
Zmena: 37/2011 Z.z.
Zmena: 390/2011 Z.z.
Zmena: 390/2011 Z.z.
Zmena: 324/2012 Z.z.
Zmena: 125/2013 Z.z.
Zmena: 324/2012 Z.z.
Zmena: 464/2013 Z.z.
Zmena: 464/2013 Z.z.
Zmena: 324/2012 Z.z., 464/2013 Z.z.
Zmena: 307/2014 Z.z.
Zmena: 377/2014 Z.z.
Zmena: 61/2015 Z.z.
Zmena: 188/2015 Z.z.
Zmena: 188/2015 Z.z.
Zmena: 125/2016 Z.z.
Zmena: 62/2018 Z.z.
Zmena: 182/2017 Z.z.
Zmena: 62/2018 Z.z.
Zmena: 209/2018 Z.z.
Zmena: 209/2018 Z.z., 221/2019 Z.z.
Zmena: 381/2019 Z.z.
Zmena: 56/2020 Z.z.
Zmena: 93/2020 Z.z.
Zmena: 381/2019 Z.z.
Zmena: 209/2019 Z.z.
Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:
Čl.I
PRVÁ ČASŤ
VŠEOBECNÉ USTANOVENIA
Predmet úpravy
Tento zákon ustanovuje
a) princípy, ciele, podmienky, rozsah, obsah,
formy a organizáciu výchovy a vzdelávania v školách a v školských zariadeniach, stupne
vzdelania, prijímanie na výchovu a vzdelávanie, ukončovanie výchovy a vzdelávania,
poskytovanie odbornej výchovno-poradenskej a terapeuticko-výchovnej starostlivosti,
b) dĺžku a plnenie povinnej školskej dochádzky,
c) vzdelávacie programy na štátnej úrovni a výchovno-vzdelávacie programy na školskej
úrovni,
d) sústavu škôl a školských zariadení,
e) práva a povinnosti škôl a školských zariadení,
f) práva a povinnosti detí a žiakov,
g) práva a povinnosti rodičov alebo inej fyzickej osoby než rodiča, ktorá má dieťa
zverené do osobnej starostlivosti alebo do pestúnskej starostlivosti na základe rozhodnutia
súdu (ďalej len "zákonný zástupca"), alebo práva a povinnosti zástupcu zariadenia,
v ktorom sa vykonáva ústavná starostlivosť, výchovné opatrenie, neodkladné opatrenie
alebo ochranná výchova, výkon väzby alebo výkon trestu odňatia slobody (ďalej len
"zástupca zariadenia").
Základné pojmy
Na účely tohto zákona sa rozumie
a) dieťaťom fyzická osoba, ktorá sa zúčastňuje na výchovno-vzdelávacom procese v
materskej škole alebo fyzická osoba, ktorá vystupuje vo vzťahu k svojmu zákonnému
zástupcovi, alebo fyzická osoba, ktorá sa priamo nezúčastňuje výchovno-vzdelávacieho
procesu v škole,
b) školskou spôsobilosťou súhrn psychických, fyzických a sociálnych schopností, ktorý
dieťaťu umožňuje stať sa žiakom a je predpokladom absolvovania výchovno-vzdelávacieho
programu základnej školy,
c) žiakom fyzická osoba, ktorá sa zúčastňuje na výchovno-vzdelávacom procese v základnej
škole, strednej škole, v škole pre deti a žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími
potrebami a základnej umeleckej škole,
d) uchádzačom fyzická osoba, ktorá má záujem o výchovu a vzdelávanie v škole alebo
v školskom zariadení podľa tohto zákona,
e) absolventom fyzická osoba, ktorá ukončila príslušný stupeň vzdelania,
f) výchovou komplexný proces učenia a socializácie zameraný na dieťa alebo žiaka
s cieľom rozvíjať jeho osobnosť po stránke telesnej a duševnej,
g) vzdelávaním cielene organizovaný a realizovaný proces výchovného a vzdelávacieho
pôsobenia a učenia zameraného na rozvoj dieťaťa alebo žiaka v súlade s jeho predpokladmi
a podnetmi, ktoré stimulujú jeho vlastnú snahu stať sa harmonickou osobnosťou,
h) výchovno-vzdelávacou potrebou požiadavka na zabezpečenie podmienok, organizácia
a realizácia výchovno-vzdelávacieho procesu spôsobom, ktorý primerane zodpovedá potrebám
telesného, psychického a sociálneho vývinu detí alebo žiakov,
i) špeciálnou výchovno-vzdelávacou potrebou požiadavka na úpravu podmienok, obsahu,
foriem, metód a prístupov vo výchove a vzdelávaní pre dieťa alebo žiaka, ktoré vyplývajú
z jeho zdravotného znevýhodnenia alebo nadania alebo jeho vývinu v sociálne znevýhodnenom
prostredí, uplatnenie ktorých je nevyhnutné na rozvoj schopností alebo osobnosti
dieťaťa alebo žiaka a dosiahnutie primeraného stupňa vzdelania a primeraného začlenenia
do spoločnosti,
j) dieťaťom so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami alebo žiakom so špeciálnymi
výchovno-vzdelávacími potrebami dieťa alebo žiak uvedený v písmenách k) až q), ktorý
má zariadením výchovného poradenstva a prevencie diagnostikované špeciálne výchovno-vzdelávacie
potreby, okrem detí umiestnených do špeciálnych výchovných zariadení na základe rozhodnutia
súdu, 1)
k) dieťaťom so zdravotným znevýhodnením alebo žiakom so zdravotným znevýhodnením
dieťa so zdravotným postihnutím alebo žiak so zdravotným postihnutím, dieťa choré
alebo zdravotne oslabené alebo žiak chorý alebo zdravotne oslabený, dieťa s vývinovými
poruchami alebo žiak s vývinovými poruchami, dieťa s poruchou správania alebo žiak
s poruchou správania,
l) dieťaťom so zdravotným postihnutím alebo žiakom so zdravotným postihnutím dieťa
alebo žiak s mentálnym postihnutím, sluchovým postihnutím, zrakovým postihnutím,
telesným postihnutím, s narušenou komunikačnou schopnosťou, s autizmom alebo ďalšími
pervazívnymi vývinovými poruchami alebo s viacnásobným postihnutím,
m) dieťaťom chorým alebo zdravotne oslabeným alebo žiakom chorým alebo zdravotne
oslabeným dieťa alebo žiak s ochorením, ktoré je dlhodobého charakteru, a dieťa alebo
žiak vzdelávajúci sa v školách pri zdravotníckych zariadeniach,
n) dieťaťom s vývinovými poruchami alebo žiakom s vývinovými poruchami dieťa alebo
žiak s poruchou aktivity a pozornosti; dieťa alebo žiak s vývinovou poruchou učenia,
o) dieťaťom s poruchou správania alebo žiakom s poruchou správania dieťa alebo žiak
s narušením funkcií v oblasti emocionálnej alebo sociálnej okrem dieťaťa alebo žiaka
uvedeného v písmene n),
p) dieťaťom zo sociálne znevýhodneného prostredia alebo žiakom zo sociálne znevýhodneného
prostredia dieťa alebo žiak žijúci v prostredí, ktoré vzhľadom na sociálne, rodinné,
ekonomické a kultúrne podmienky nedostatočne podnecuje rozvoj mentálnych, vôľových,
emocionálnych vlastností dieťaťa alebo žiaka, nepodporuje jeho socializáciu a neposkytuje
mu dostatok primeraných podnetov pre rozvoj jeho osobnosti,
q) dieťaťom s nadaním alebo žiakom s nadaním dieťa alebo žiak, ktorý má nadpriemerné
schopnosti v intelektovej oblasti, v oblasti umenia alebo športu alebo v týchto oblastiach
dosahuje v porovnaní s rovesníkmi mimoriadne výkony a prostredníctvom výchovy a vzdelávania
sa jeho nadanie cielene rozvíja,
r) poslucháčom fyzická osoba, ktorá sa zúčastňuje vzdelávania v jazykovej škole,
s) školskou integráciou výchova a vzdelávanie detí alebo žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími
potrebami v triedach škôl a školských zariadení určených pre deti alebo žiakov bez
špeciálnych výchovno-vzdelávacích potrieb,
t) kompetenciou preukázaná schopnosť využívať vedomosti, zručnosti, postoje, hodnotovú
orientáciu a iné spôsobilosti na predvedenie a vykonávanie funkcií podľa daných štandardov
v práci, pri štúdiu, v osobnom a odbornom rozvoji jedinca a pri jeho aktívnom zapojení
sa do spoločnosti, v budúcom uplatnení sa v pracovnom a mimopracovnom živote a pre
jeho ďalšie vzdelávanie,
u) vzdelávacou oblasťou okruh, do ktorého patrí problematika príbuzných školských
predmetov rámcového učebného plánu,
v) odborom vzdelávania alebo skupinami odborov vzdelávania ucelená forma vzdelávania
v oblasti poznania, ktorá môže byť predmetom výchovy a vzdelávania, určená konkrétnymi
cieľmi vzdelávania, vymedzeným obsahom, rozsahom vedomostí, schopností, zručností
a dĺžkou vzdelávania a stupňom vzdelania, ktoré poskytuje; v stredných školách sa
odbory vzdelávania členia podľa stupňa vzdelania, ktorý poskytujú, na učebné odbory
a študijné odbory,
w) stupňom vzdelania štátom uznaná úroveň vedomostí, zručností a schopností dosiahnutá
úspešným absolvovaním uceleného vzdelávacieho programu alebo jeho časti ako predpoklad
pokračovania v ďalšom vzdelávaní alebo uplatnenia sa na trhu práce,
x) školou alebo školským zariadením výchovno-vzdelávacia inštitúcia zriadená podľa
osobitného predpisu, 2)
y) informovaným súhlasom písomný súhlas fyzickej osoby, v ktorom sa okrem jej vlastnoručného
podpisu uvedie, že táto osoba bola riadne poučená o dôsledkoch jej súhlasu,
z) katalógom cieľových požiadaviek dokument, ktorý určuje požiadavky na vedomosti,
zručnosti a schopnosti žiakov na maturitnú skúšku,
aa) profilovým predmetom odborný umelecký predmet, ktorého obsah vzdelávania najviac
zodpovedá cieľovým požiadavkám absolventa umeleckého odboru vzdelávania; profilový
predmet pre každý študijný odbor a pre každý ročník štúdia určuje príslušný štátny
vzdelávací program.
Princípy výchovy a vzdelávania
Výchova a vzdelávanie podľa tohto zákona sú založené na princípoch
a) bezplatnosti vzdelania pre deti, pre ktoré je predprimárne vzdelávanie v materskej
škole povinné,
b) bezplatnosti vzdelania v základných školách a v stredných školách zriadených orgánom
miestnej štátnej správy v školstve, ústredným orgánom štátnej správy alebo orgánom
územnej samosprávy (ďalej len "štátna škola"),
c) rovnoprávnosti prístupu k výchove a vzdelávaniu so zohľadnením výchovno-vzdelávacích
potrieb jednotlivca a jeho spoluzodpovednosti za svoje vzdelávanie,
d) zákazu všetkých foriem diskriminácie a obzvlášť segregácie,
e) rovnocennosti a neoddeliteľnosti výchovy a vzdelávania vo výchovno-vzdelávacom
procese,
f) celoživotného vzdelávania,
g) výchovného poradenstva podľa § 130,
h) slobodnej voľby vzdelávania s prihliadnutím na očakávania a predpoklady detí a
žiakov v súlade s možnosťami výchovno-vzdelávacej sústavy,
i) zdokonaľovania procesu výchovy a vzdelávania podľa výsledkov dosiahnutých v oblasti
vedy, výskumu a vývoja,
j) prípravy na zodpovedný život v slobodnej spoločnosti v duchu porozumenia a znášanlivosti,
rovnosti muža a ženy, priateľstva medzi národmi, národnostnými a etnickými skupinami
a náboženskej tolerancie,
k) kontroly a hodnotenia kvality výchovy a vzdelávania a kvality výchovno-vzdelávacej
sústavy,
l) integrácie výchovno-vzdelávacej sústavy Slovenskej republiky do európskeho vzdelávacieho
priestoru so zreteľom na vlastné skúsenosti a tradície,
m) posilnenia výchovnej stránky výchovno-vzdelávacieho procesu prostredníctvom všetkých
vyučovacích predmetov, ale aj špecifickými výchovnými zamestnaniami zameranými na
rozvoj citov a emócií, motivácie a záujmov, socializácie a komunikácie, na sebakontrolu
a sebariadenie, na mravné hodnoty a tvorivosť,
n) vyváženého rozvoja všetkých stránok osobnosti dieťaťa a žiaka v školskom vzdelávaní,
o) zákazu poskytovania alebo sprístupňovania informácií alebo zneužívania informačných
prostriedkov, ktoré by mohli viesť k narušovaniu mravnosti 3) alebo k podnecovaniu
k národnostnej, rasovej a etnickej nenávisti 4) alebo k ďalším formám intolerancie,
p) rovnoprávnosti postavenia škôl a školských zariadení bez rozdielu zriaďovateľa,
q) rovnocennosti vzdelania získaného v štátnych školách, v školách zriadených štátom
uznanou cirkvou alebo náboženskou spoločnosťou (ďalej len "cirkevná škola") a v školách
zriadených inou fyzickou osobou alebo právnickou osobou (ďalej len "súkromná škola"),
r) zákazu používania všetkých foriem telesných trestov a sankcií vo výchove a vzdelávaní.
Ciele výchovy a vzdelávania
Cieľom výchovy a vzdelávania je umožniť dieťaťu alebo žiakovi
a) získať
vzdelanie podľa tohto zákona,
b) získať kompetencie, a to najmä v oblasti komunikačných schopností, ústnych spôsobilostí
a písomných spôsobilostí, využívania informačno-komunikačných technológií, komunikácie
v štátnom jazyku, materinskom jazyku a cudzom jazyku, matematickej gramotnosti, a
kompetencie v oblasti technických prírodných vied a technológií, k celoživotnému
učeniu, sociálne kompetencie a občianske kompetencie, podnikateľské schopnosti a
kultúrne kompetencie,
c) ovládať anglický jazyk a aspoň jeden ďalší cudzí jazyk a vedieť ich používať,
d) naučiť sa správne identifikovať a analyzovať problémy a navrhovať ich riešenia
a vedieť ich riešiť,
e) rozvíjať manuálne zručnosti, tvorivé, umelecké psychomotorické schopnosti, aktuálne
poznatky a pracovať s nimi na praktických cvičeniach v oblastiach súvisiacich s nadväzujúcim
vzdelávaním alebo s aktuálnymi požiadavkami na trhu práce,
f) posilňovať úctu k rodičom a ostatným osobám, ku kultúrnym a národným hodnotám
a tradíciám štátu, ktorého je občanom, k štátnemu jazyku, k materinskému jazyku a
k svojej vlastnej kultúre,
g) získať a posilňovať úctu k ľudským právam a základným slobodám a zásadám ustanoveným
v Dohovore o ochrane ľudských práv a základných slobôd, 5) ako aj úctu k zákonom
a osobitne vzťah k prevencii a zamedzeniu vzniku a šírenia kriminality a inej protispoločenskej
činnosti,
h) pripraviť sa na zodpovedný život v slobodnej spoločnosti, v duchu porozumenia
a znášanlivosti, rovnosti muža a ženy, priateľstva medzi národmi, národnostnými a
etnickými skupinami a náboženskej tolerancie,
i) naučiť sa rozvíjať a kultivovať svoju osobnosť a celoživotne sa vzdelávať, pracovať
v skupine a preberať na seba zodpovednosť,
j) naučiť sa kontrolovať a regulovať svoje správanie, starať sa a chrániť svoje zdravie
vrátane zdravej výživy a životné prostredie a rešpektovať všeľudské etické hodnoty,
k) získať všetky informácie o právach dieťaťa a spôsobilosť na ich uplatňovanie.
DRUHÁ ČASŤ
VÝCHOVA A VZDELÁVANIE
Prvý oddiel
Výchovno-vzdelávacie programy
(1) Výchova a vzdelávanie v školách a v školských zariadeniach sa uskutočňuje
podľa výchovno-vzdelávacích programov.
(2) Výchovno-vzdelávacie programy podľa odseku 1 sú
a) výchovno-vzdelávacie
programy pre školy (ďalej len "vzdelávací program"),
b) výchovno-vzdelávacie programy pre školské zariadenia (ďalej len "výchovný program").
(3) Podľa vzdelávacích programov sa uskutočňuje výchova a vzdelávanie,
ktoré poskytuje stupeň vzdelania podľa § 16 a 17.
(4) Vzdelávací program je
a) štátny vzdelávací program,
b) školský vzdelávací program.
(5) Podľa výchovného programu sa uskutočňuje výchova a vzdelávanie, ktoré
neposkytuje stupeň vzdelania podľa § 16 a 17.
Štátne vzdelávacie programy
(1) Štátne vzdelávacie programy vymedzujú povinný obsah výchovy a vzdelávania
v školách podľa tohto zákona na získanie kompetencií. Štátne vzdelávacie programy
vydáva a zverejňuje Ministerstvo školstva Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo
školstva").
(2) Štátne vzdelávacie programy pre odborné vzdelávanie a prípravu vydáva
ministerstvo školstva po dohode s inštitúciami koordinácie odborného vzdelávania
a prípravy pre trh práce na celoštátnej úrovni podľa osobitného predpisu;5a) pre
zdravotnícke študijné odbory pripravujúce žiakov na výkon zdravotníckeho povolania6)
vydáva tieto programy Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky (ďalej len
"ministerstvo zdravotníctva"). Ak je príslušná inštitúcia koordinácie odborného vzdelávania
a prípravy pre trh práce nečinná, štátne vzdelávacie programy pre odborné vzdelávanie
a prípravu vydá ministerstvo školstva alebo ministerstvo zdravotníctva bez dohody.
(3) Štátne vzdelávacie programy pre odbory vzdelávania v školách v pôsobnosti
iných ústredných orgánov štátnej správy vydávajú tieto ústredné orgány štátnej správy,
vo veciach všeobecne vzdelávacích predmetov, po dohode s ministerstvom školstva.
(4) Štátne vzdelávacie programy obsahujú
a) názov vzdelávacieho programu,
ktorý je súčasne názvom odboru vzdelávania; v stredných odborných školách aj názvom
skupiny odborov vzdelávania,
b) konkrétne ciele výchovy a vzdelávania, ktoré sú v súlade s § 4,
c) stupeň vzdelania, ktorý sa dosiahne absolvovaním vzdelávacieho programu alebo
jeho ucelenej časti,
d) profil absolventa,
e) vzdelávacie oblasti,
f) charakteristiku odboru vzdelávania, jeho dĺžku, formu výchovy a vzdelávania a
podmienky prijímania uchádzača,
g) vzdelávacie štandardy;
h) formy praktickej výučby,
i) rámcové učebné plány;
j) vyučovací jazyk podľa § 12,
k) organizačné podmienky na výchovu a vzdelávanie v jednotlivých formách výchovy
a vzdelávania podľa § 54,
l) spôsob, podmienky ukončovania výchovy a vzdelávania a vydávanie dokladu o získanom
vzdelaní,
m) povinné personálne zabezpečenie,
n) povinné materiálno-technické a priestorové zabezpečenie,
o) podmienky na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri výchove a vzdelávaní,
p) osobitosti a podmienky na výchovu a vzdelávanie detí a žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími
potrebami, najmä materiálne a personálne, vrátane špeciálnej kompenzačnej, rehabilitačnej,
didaktickej a audiovizuálnej techniky vyžadovanej vzhľadom na príslušný druh a stupeň
zdravotného postihnutia,
q) zásady a podmienky pre vypracovanie školských vzdelávacích programov.
(5) Štátne vzdelávacie programy podľa odseku 4 pre zdravotnícke študijné
odbory obsahujú aj požiadavky zdravotnej spôsobilosti vo vzťahu k príslušnému študijnému
odboru.
(6) Pre príslušný odbor vzdelávania je štátny vzdelávací program záväzný
pre
a) vypracovanie školského vzdelávacieho programu,
b) tvorbu a posudzovanie učebníc, učebných textov a pracovných zošitov,
c) hodnotenie škôl a pre hodnotenie výsledkov dosiahnutých deťmi alebo žiakmi.
Školský vzdelávací program
(1) Školský vzdelávací program je základným dokumentom školy, podľa ktorého
sa uskutočňuje výchova a vzdelávanie v školách podľa tohto zákona.
(2) Školský vzdelávací program vydáva riaditeľ školy po prerokovaní v
pedagogickej rade školy a v rade školy.
(3) Školský vzdelávací program musí byť vypracovaný v súlade s princípmi
a cieľmi výchovy a vzdelávania podľa tohto zákona a s príslušným štátnym vzdelávacím
programom.
(4) Školský vzdelávací program obsahuje
a) názov vzdelávacieho programu,
b) vymedzenie vlastných cieľov a poslania výchovy a vzdelávania,
c) stupeň vzdelania, ktorý sa dosiahne absolvovaním školského vzdelávacieho programu
alebo jeho ucelenej časti,
d) vlastné zameranie školy; v stredných odborných školách aj profil absolventa,
e) dĺžku štúdia a formy výchovy a vzdelávania,
f) učebné osnovy,
g) učebný plán okrem materských škôl,
h) vyučovací jazyk podľa § 12,
i) spôsob, podmienky ukončovania výchovy a vzdelávania a vydávanie dokladu o získanom
vzdelaní,
j) materiálno-technické a priestorové podmienky,
k) vnútorný systém kontroly a hodnotenia detí a žiakov,
l) vnútorný systém kontroly a hodnotenia zamestnancov školy.
(5) Ak škola vzdeláva začlenené deti so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími
potrebami alebo žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, vytvára pre
ne podmienky prostredníctvom individuálneho vzdelávacieho programu alebo prostredníctvom
vzdelávacích programov určených pre školy, ktoré vzdelávajú deti so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími
potrebami alebo žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami.
(6) Školským vzdelávacím programom môže byť aj medzinárodný program,
ktorý sa uskutočňuje po písomnom súhlase ministerstva školstva a je v súlade s princípmi
a cieľmi výchovy a vzdelávania podľa tohto zákona.
(7) Súlad školského vzdelávacieho programu so štátnym vzdelávacím programom,
cieľmi a princípmi výchovy a vzdelávania ustanovenými týmto zákonom kontroluje Štátna
školská inšpekcia. 7)
(8) Ak ide o novozriaďovanú školu, odborné vypracovanie školského vzdelávacieho
programu zabezpečí zriaďovateľ školy a prikladá ho k žiadosti o zaradenie školy do
siete škôl a školských zariadení podľa osobitného predpisu. 8)
(9) Školský vzdelávací program zverejní riaditeľ školy na verejne prístupnom
mieste.
(10) Školským vzdelávacím programom môže byť aj program, ktorý je výsledkom
experimentálneho overovania, ak tak rozhodne ministerstvo školstva podľa § 14 ods.
12.
Výchovný program
(1) Výchovný program je základným dokumentom školského zariadenia, podľa
ktorého sa uskutočňuje výchovno-vzdelávacia činnosť v školských zariadeniach uvedených
v § 113 a 120.
(2) Výchovný program vydáva a zverejňuje riaditeľ školy alebo riaditeľ
školského zariadenia po prerokovaní v pedagogickej rade školy alebo v pedagogickej
rade školského zariadenia, rade školského zariadenia. Na vyžiadanie schvaľuje výchovný
program zriaďovateľ.
(3) Výchovný program musí byť vypracovaný v súlade s princípmi a cieľmi
výchovy a vzdelávania podľa tohto zákona.
(4) Výchovný program obsahuje
a) názov programu,
b) vymedzenie vlastných cieľov a poslania výchovy,
c) formy výchovy a vzdelávania,
d) tematické oblasti výchovy,
e) výchovný plán,
f) výchovný jazyk,
g) materiálno-technické priestorové podmienky,
h) vnútorný systém kontroly a hodnotenia detí a žiakov,
i) vnútorný systém kontroly a hodnotenia zamestnancov školského zariadenia.
(5) Súlad výchovného programu s cieľmi a princípmi výchovy a vzdelávania
ustanovenými týmto zákonom kontroluje Štátna školská inšpekcia. 7)
(6) Ak ide o novozriadené školské zariadenie, odborné vypracovanie výchovného
programu školského zariadenia zabezpečí zriaďovateľ školského zariadenia a prikladá
ho k žiadosti o zaradenie školského zariadenia do siete škôl a školských zariadení
podľa osobitného predpisu. 8)
(7) Výchovný program vydáva a zverejní riaditeľ školského zariadenia
na verejne prístupnom mieste.
(8) Ak je školské zariadenie súčasťou školy, výchovný program vypracuje,
vydáva a zverejní riaditeľ školy.
Vzdelávacie štandardy, učebné plány, učebné osnovy
(1) Vzdelávacie štandardy obsahujú súbor požiadaviek na osvojenie si
vedomostí, zručností a schopností, ktoré majú deti a žiaci získať, aby mohli pokračovať
vo vzdelávaní v nadväzujúcej časti vzdelávacieho programu alebo aby im mohol byť
priznaný stupeň vzdelania podľa tohto zákona.
(2) Vzdelávacie štandardy pre deti a žiakov sa členia na
a) výkonové
štandardy, ktoré určujú kritériá úrovne zvládnutia vedomostí, zručností a schopností,
b) obsahové štandardy, ktoré určujú rozsah požadovaných vedomostí a zručností.
(3) Rámcové učebné plány sú súčasťou štátnych vzdelávacích programov,
obsahujú vzdelávacie oblasti a zoznam povinných a voliteľných vyučovacích predmetov
s vymedzením najmenšieho počtu vyučovacích hodín v rámci celého vzdelávacieho programu
alebo jeho ucelenej časti. Rámcové učebné plány určujú taktiež rozsah najväčšieho
týždenného počtu vyučovacích hodín v príslušnom ročníku vzdelávacieho programu a
počet hodín, ktoré môže škola použiť na svoje vlastné zameranie v rámci tvorby školského
vzdelávacieho programu. Rámcové učebné plány sú záväzné pre vypracovanie učebných
plánov príslušných školských vzdelávacích programov.
(4) Učebné plány sú súčasťou školských vzdelávacích programov a rozpracúvajú
rámcové učebné plány štátneho vzdelávacieho programu podľa jednotlivých ročníkov
s určením celkového týždenného počtu vyučovacích hodín pre príslušný ročník školského
vzdelávacieho programu.
(5) Učebné osnovy sú súčasťou školských vzdelávacích programov. Vymedzujú
výchovno-vzdelávacie ciele, obsah a rozsah vyučovania jednotlivých vyučovacích predmetov
podľa učebného plánu alebo jednotlivých vzdelávacích oblastí v materskej škole.
(6) Jednotlivé druhy a typy škôl vypracujú učebné osnovy najmenej v rozsahu
ustanovenom vzdelávacím štandardom príslušného štátneho vzdelávacieho programu. Učebnými
osnovami materskej školy môžu byť vzdelávacie štandardy jednotlivých vzdelávacích
oblastí. Učebnými osnovami povinného vyučovacieho predmetu základnej školy alebo
gymnázia, ktorého časová dotácia sa v učebnom pláne nezvyšuje alebo sa zvyšuje bez
rozšírenia obsahu, môžu byť vzdelávacie štandardy. Učebnými osnovami povinných vyučovacích
predmetov všeobecného vzdelávania strednej odbornej školy, školy umeleckého priemyslu,
strednej športovej školy, konzervatória alebo kurzov jazykovej školy, ktorých časová
dotácia sa v učebnom pláne nezvyšuje alebo sa zvyšuje bez rozšírenia obsahu, môžu
byť vzdelávacie štandardy.
(7) Rozsah úprav učebných plánov a vypracovanie učebných osnov musí byť
v súlade s príslušným vzdelávacím štandardom.
Výchovné štandardy, výchovné plány, výchovné osnovy
(1) Výchovné štandardy obsahujú súbor požiadaviek na osvojenie si vedomostí,
zručností a schopností, ktoré majú deti získať, aby mohli nadväzovať na vedomosti,
zručnosti a schopnosti získané vo výchovno-vzdelávacej činnosti v škole.
(2) Výchovné štandardy pre deti sa členia na
a) výkonové štandardy,
ktoré určujú kritériá úrovne zvládnutia obsahových štandardov,
b) obsahové štandardy, ktoré určujú, akú vedomosť, zručnosť a schopnosť majú deti
ovládať a prakticky používať.
(3) Výchovné plány obsahujú zoznam oblastí výchovy s vymedzením najmenšieho
počtu vyučovacích hodín v rámci celého výchovného programu alebo ich ucelených častí.
(4) Výchovné plány sú súčasťou výchovných programov a určujú celkovú
skladbu výchovných oddelení a výchovných skupín pre príslušný ročník výchovného programu.
(5) Výchovné osnovy sú súčasťou výchovných programov. Vymedzujú výchovno-vzdelávacie
ciele, obsah a rozsah oblastí výchovy podľa výchovného plánu.
(6) Jednotlivé školské zariadenia vypracujú výchovné osnovy najmenej
v rozsahu ustanovenom výchovným štandardom.
(7) Rozsah úprav výchovných plánov a vypracovanie výchovných osnov musí
byť v súlade s príslušným výchovným štandardom.
Pedagogická dokumentácia a ďalšia dokumentácia
(1) Pedagogická dokumentácia školy alebo školského zariadenia je súbor
písomných dokumentov, ktorými sa riadi proces výchovy a vzdelávania a podľa ktorých
vydáva škola alebo školské zariadenie verejné listiny a rozhodnutia.
(2) Pedagogická dokumentácia sa v školách a v školských zariadeniach
vedie v štátnom jazyku. 9) V školách a v školských zariadeniach podľa tohto zákona,
v ktorých sa uskutočňuje výchova a vzdelávanie v jazyku národnostných menšín, sa
pedagogická dokumentácia školy vedie dvojjazyčne, a to v štátnom jazyku a v jazyku
príslušnej národnostnej menšiny.
(3) Pedagogickú dokumentáciu tvoria
a) triedna kniha,
b) triedny výkaz,
c) katalógový list žiaka,
d) osobný spis dieťaťa,
e) denník evidencie odborného výcviku,
f) protokol o maturitnej skúške,
g) protokol o záverečnej skúške,
h) protokol o absolutóriu,
i) protokol o komisionálnych skúškach,
j) denný záznam školského zariadenia,
k) protokol o štátnej jazykovej skúške,
l) denník výchovnej skupiny,
m) rozvrh hodín,
n) školský poriadok.
(4) Pedagogická dokumentácia školy alebo školského zariadenia uvedená
v odseku 3 písm. a) až k) sa vedie na tlačivách podľa vzorov schválených a zverejnených
ministerstvom školstva. Triedna kniha sa môže viesť aj v elektronickej forme. Triedna
kniha vedená v elektronickej forme sa najneskôr na konci príslušného školského roka
vytlačí v listinnej podobe, podpíše a opatrí odtlačkom pečiatky školy alebo školského
zariadenia. Pedagogickú dokumentáciu školy alebo školského zariadenia podľa odseku
3 písm. a) až e), j) a l) je možné viesť ako elektronické dokumenty, ktoré sú autorizované
kvalifikovaným elektronickým podpisom 9a) vyhotoveným s použitím mandátneho certifikátu
9b) alebo kvalifikovanou elektronickou pečaťou, 9c) ku ktorým sa pripojí kvalifikovaná
elektronická časová pečiatka; 9d) vzory schvaľuje a zverejňuje ministerstvo školstva.
(5) Pedagogická dokumentácia školy alebo školského zariadenia je súčasťou
registratúry podľa osobitného predpisu. 10)
(6) Školy alebo školské zariadenia majú právo získavať a spracúvať
osobné údaje 11)
a) o deťoch a žiakoch v rozsahu
1. meno a priezvisko,
2. dátum a
miesto narodenia,
3. adresa trvalého pobytu alebo adresa miesta, kde sa dieťa alebo
žiak obvykle zdržiava, ak sa nezdržiava na adrese trvalého pobytu,
4. rodné číslo,
5.
štátna príslušnosť,
6. národnosť,
7. fyzického zdravia a duševného zdravia,
8. mentálnej
úrovne vrátane výsledkov pedagogicko-psychologickej a špeciálno-pedagogickej diagnostiky,
b) o identifikácii zákonných zástupcov dieťaťa alebo žiaka v rozsahu
1. meno a priezvisko
a adresa trvalého pobytu,
2. adresa miesta, kde sa zákonný zástupca obvykle zdržiava,
ak sa nezdržiava na adrese trvalého pobytu a kontakt na účely komunikácie.
(7) Osoby, ktoré pri plnení svojich pracovných povinností prichádzajú
do styku s osobnými údajmi podľa odseku 6, majú povinnosť mlčanlivosti, a to aj po
skončení pracovnoprávneho vzťahu. 12) V prípade porušenia povinnosti mlčanlivosti
sa postupuje podľa osobitného predpisu. 13)
(8) Ďalšia dokumentácia školy alebo školského zariadenia je súbor dokumentov,
ktorými sa zabezpečuje organizácia a riadenie škôl a školských zariadení.
(9) Ďalšiu dokumentáciu tvorí najmä
a) návrh na vzdelávanie dieťaťa alebo žiaka so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími
potrebami v materskej škole, v základnej škole, v strednej škole a v špeciálnej škole,
b) správa z diagnostického vyšetrenia dieťaťa alebo žiaka a písomné
vyjadrenie školského zariadenia výchovného poradenstva a prevencie,
c) organizačný poriadok.
(10) Ďalšia dokumentácia podľa odseku 9 písm. a) sa vedie podľa vzorov
schválených a zverejnených ministerstvom školstva. Ďalšiu dokumentáciu podľa odseku
9 písm. b) môže príslušné školské zariadenie výchovného poradenstva a prevencie vydať
ako elektronický dokument, ktorý je autorizovaný kvalifikovaným elektronickým podpisom
9a) vyhotoveným s použitím mandátneho certifikátu 9b) alebo kvalifikovanou elektronickou
pečaťou, 9c) ku ktorým sa pripojí kvalifikovaná elektronická časová pečiatka. 9d)
(11) Ďalšia dokumentácia podľa odseku 9 je súčasťou registratúry podľa
osobitného predpisu. 10)
Výchovno-vzdelávací jazyk
(1) Výchovno-vzdelávacím jazykom podľa tohto zákona je vyučovací jazyk
a výchovný jazyk.
(2) Vyučovacím jazykom v školách a výchovným jazykom v školských zariadeniach
je štátny jazyk, 9) ak tento zákon neustanovuje inak.
(3) Deťom a žiakom občanov patriacim k národnostným menšinám a etnickým
skupinám sa zabezpečuje okrem práva na osvojenie si štátneho jazyka aj právo na výchovu
a vzdelanie v ich jazyku za podmienok ustanovených týmto zákonom. Súčasťou výchovy
a vzdelávania v základných školách a stredných školách s iným vyučovacím jazykom,
ako je štátny jazyk, je aj povinný vyučovací predmet slovenský jazyk a literatúra
v rozsahu vyučovania potrebného na jeho osvojenie.
(4) Nepočujúcim deťom a žiakom sa zaručuje aj právo na výchovu a vzdelávanie
primárne v slovenskom posunkovom jazyku. 14)
(5) Podľa odseku 3 sa pre deti a žiakov občanov patriacim k národnostným
menšinám výchova a vzdelávanie zaručuje
a) v školách a v triedach, v ktorých sa výchova
a vzdelávanie uskutočňuje v jazyku príslušnej národnostnej menšiny,
b) v školách a v triedach, v ktorých je jedným z vyučovacích predmetov jazyk národnostnej
menšiny a vyučovacím jazykom ostatných vyučovacích predmetov je štátny jazyk; v týchto
školách a v triedach sa môžu niektoré predmety vyučovať v jazyku národnostnej menšiny,
najmä výtvarná výchova, hudobná výchova, telesná výchova,
c) v školských zariadeniach, v ktorých sa výchova uskutočňuje v jazyku národnostnej
menšiny.
(6) Výchova a vzdelávanie sa môže uskutočňovať aj v cudzom jazyku (ďalej
len "bilingválne vzdelávanie").
(7) Cudzím jazykom sa na účely tohto zákona rozumie jazyk iného štátu,
s ktorým Slovenská republika uzavrela dohodu, podľa ktorej bola zriadená škola alebo
trieda s druhým vyučovacím jazykom tohto štátu, alebo jazyk iného štátu, ktorého
jazykom nie je jazyk národnostnej menšiny alebo etnickej skupiny. V škole alebo v
triede s bilingválnym vzdelávaním je druhým vyučovacím jazykom cudzí jazyk. Školu
alebo triedu s bilingválnym vzdelávaním možno zriadiť aj bez uzavretia dohody s iným
štátom, ak sa výchova a vzdelávanie zabezpečuje v cudzom jazyku najmenej v troch
povinných vyučovacích predmetoch.
(8) V školách alebo v triedach s bilingválnym vzdelávaním je súčasťou
vzdelávania povinný vyučovací predmet slovenský jazyk a literatúra.
(9) Vyučovací jazyk, v ktorom sa predmet vyučuje, je zároveň aj jazykom,
v ktorom sa skúška vykonáva, ak tento zákon neustanovuje inak.
Učebnice, učebné texty a pracovné zošity
(1) Na vzdelávanie v školách podľa tohto zákona sa používajú učebnice
schválené ministerstvom školstva; používajú sa aj iné učebné texty a pracovné zošity,
ktoré sú v súlade s cieľmi a princípmi tohto zákona. Na vyučovanie predmetu náboženstvo
alebo náboženská výchova podľa tohto zákona možno používať učebnice, učebné texty
a pracovné zošity schválené štátom uznanou cirkvou alebo náboženskou spoločnosťou.
(2) V súlade s právom detí a žiakov patriacich k národnostným menšinám
a etnickým skupinám na vzdelanie v ich materinskom jazyku ustanoveným v § 12 ods.
3 sa v učebniciach, ako aj v učebných textoch a pracovných zošitoch vydávaných v
jazyku národnostnej menšiny uvádzajú geografické názvy nasledovným spôsobom:
a) geografické
názvy, ktoré sú vžité a zaužívané v jazyku národnostnej menšiny, sa uvádzajú dvojjazyčne,
a to najprv v jazyku príslušnej národnostnej menšiny a následne v zátvorke alebo
za lomkou v štátnom jazyku, a to spôsobom, ktorý bol používaný v učebniciach schválených
v rokoch 2002 až 2006,
b) kartografické diela sa uvádzajú v štátnom jazyku,
c) na konci učebnice sa uvedie súhrnný prehľad geografických názvov vo forme slovníka
v jazyku národnostnej menšiny a v štátnom jazyku.
(3) Schválená učebnica, učebný text a pracovný zošit obsahujú schvaľovaciu
doložku, ktorú vydáva ministerstvo školstva na základe odborného posúdenia ich súladu
s princípmi a cieľmi výchovy a vzdelávania podľa tohto zákona so štátnym vzdelávacím
programom, pri plnení ktorého sa majú používať.
(4) Pre školy v pôsobnosti ministerstva zdravotníctva schvaľuje učebnice,
učebné texty, pracovné zošity a učebné pomôcky pre odborné predmety v zdravotníckych
odboroch vzdelávania a vydáva schvaľovaciu doložku ministerstvo zdravotníctva. Pre
školy v pôsobnosti ústredných orgánov štátnej správy podľa § 109 schvaľuje učebnice,
učebné texty, pracovné zošity a učebné pomôcky pre odborné predmety a vydáva schvaľovaciu
doložku príslušný ústredný orgán štátnej správy.
(5) Súčasťou schvaľovacej doložky podľa odsekov 3 a 4 je aj určenie lehoty
platnosti schvaľovacej doložky. Ministerstvo školstva, ministerstvo zdravotníctva
a príslušný ústredný orgán štátnej správy podľa § 109 jeden rok pred uplynutím určenej
lehoty platnosti schvaľovacej doložky zabezpečia odborné posúdenie učebnice, učebného
textu, pracovného zošita a učebnej pomôcky podľa odsekov 3 a 4 a vydajú novú schvaľovaciu
doložku alebo zabezpečia vydanie novej učebnice, učebného textu, pracovného zošita
a učebnej pomôcky.
(6) Schválené učebnice, schválené učebné texty a schválené pracovné zošity
vrátane učebníc, učebných textov a pracovných zošitov v prepise do Braillovho písma,
s implementáciou posunkovej reči nepočujúcich alebo v inej vhodnej forme pre žiakov
so zdravotným znevýhodnením ministerstvo školstva bezodplatne prevedie do správy
alebo do vlastníctva podľa odseku 7 alebo poskytne finančné prostriedky na ich zakúpenie
podľa osobitného predpisu14a) školám, v ktorých sa vzdelávanie považuje za sústavnú
prípravu na povolanie. K prevodu správy alebo vlastníctva schválených učebníc, schválených
učebných textov a schválených pracovných zošitov dochádza dňom ich odovzdania a prevzatia.
Na nakladanie so schválenými učebnicami, schválenými učebnými textami a schválenými
pracovnými zošitmi sa nevzťahuje osobitný predpis.14b)
(7) Schválené učebnice, schválené učebné texty a schválené pracovné
zošity vrátane učebníc, učebných textov a pracovných zošitov v prepise do Braillovho
písma, s implementáciou posunkovej reči nepočujúcich alebo v inej vhodnej forme pre
žiakov so zdravotným znevýhodnením ministerstvo školstva na základe objednávky školy
podľa edičného plánu na príslušný školský rok bezodplatne prevedie do
a) správy základnej
školy alebo strednej školy v zriaďovateľskej pôsobnosti orgánu miestnej štátnej správy
v školstve,
b) vlastníctva
1. obce alebo vyššieho územného celku a do správy nimi zriadenej základnej
školy alebo strednej školy, ktorá je právnickou osobou,
2. základnej školy alebo strednej
školy, ktorá je právnickou osobou a nie je zriadená obcou, vyšším územným celkom
alebo orgánom miestnej štátnej správy,
3. zriaďovateľa základnej školy, ktorá nie
je právnickou osobou.
(8) Pri prevode správy alebo vlastníctva schválených učebníc, schválených
učebných textov, schválených pracovných zošitov a schválených učebných pomôcok pre
odborné predmety v zdravotníckych odboroch vzdelávania a pre odborné predmety v školách
podľa § 109 postupuje ministerstvo zdravotníctva a príslušný ústredný orgán štátnej
správy podľa odsekov 6 a 7.
(9) Na vzdelávanie v školách, v ktorých sa vzdelávanie považuje za sústavnú
prípravu na povolanie, možno používať aj učebnice a pracovné zošity odporúčané ministerstvom
školstva. Ministerstvo školstva môže v priebehu kalendárneho roka poskytnúť školám,
v ktorých sa vzdelávanie považuje za sústavnú prípravu na povolanie, finančné prostriedky
na zakúpenie učebníc a pracovných zošitov odporúčaných ministerstvom školstva podľa
osobitného predpisu.14a)
(10) Ministerstvo školstva vedie register schválených učebníc, schválených
učebných textov, schválených pracovných zošitov, odporúčaných učebníc a odporúčaných
pracovných zošitov a zverejňuje ho na svojom webovom sídle. Ministerstvo zdravotníctva
a príslušný ústredný orgán štátnej správy podľa § 109 vedú register schválených učebných
pomôcok. Ministerstvo zdravotníctva a príslušný ústredný orgán štátnej správy poskytujú
priebežne do registra schválených učebníc, schválených učebných textov, schválených
pracovných zošitov, odporúčaných učebníc a odporúčaných pracovných zošitov údaje
o schválených učebniciach, schválených učebných textoch a schválených pracovných
zošitoch podľa odsekov 4 a 5.
(11) Ministerstvo školstva vypracúva a schvaľuje edičný plán na príslušný
školský rok, ktorý obsahuje podľa ročníkov a druhu školy
a) zoznam schválených učebníc,
schválených učebných textov, schválených pracovných zošitov, odporúčaných učebníc
a odporúčaných pracovných zošitov, na zakúpenie ktorých poskytne ministerstvo školstva
školám finančné prostriedky,
b) zoznam schválených učebníc, schválených učebných textov, schválených pracovných
zošitov, ktoré ministerstvo školstva prevedie bezplatne do správy alebo do vlastníctva
podľa odseku 7.
Používanie učebníc, pracovných zošitov a učebných textov
(1) Školy podľa § 27 ods. 3 vedú evidenciu schválených učebníc, schválených
učebných textov, schválených pracovných zošitov, odporúčaných učebníc a odporúčaných
pracovných zošitov bezodplatne prevedených podľa § 13 ods. 7 a 8 alebo na zakúpenie
ktorých ministerstvo školstva poskytlo finančné prostriedky podľa osobitného predpisu,14a)
zodpovedajú za účelné a hospodárne nakladanie s nimi a poskytujú údaje z evidencie
ministerstvu školstva.
(2) Údaje z evidencie schválených učebníc, schválených učebných textov,
schválených pracovných zošitov, odporúčaných učebníc a odporúčaných pracovných zošitov
sú podkladom pre školu na objednávanie učebníc podľa edičného plánu na príslušný
školský rok.
(3) Školy podľa § 27 ods. 3 poskytujú žiakom učebnice, učebné texty,
pracovné zošity a učebné pomôcky do bezplatného užívania na jeden školský rok.
(4) Žiak alebo zákonný zástupca neplnoletého žiaka zodpovedá za učebnice,
učebné texty, pracovné zošity a učebné pomôcky, ktoré mu škola poskytla do bezplatného
užívania, a je povinný nahradiť škole ich stratu, zničenie alebo poškodenie.
(5) Finančné prostriedky, ktoré škola získa ako náhradu za stratené,
zničené alebo poškodené učebnice, učebné texty, pracovné zošity alebo učebné pomôcky,
použije na zakúpenie učebníc, učebných textov, pracovných zošitov alebo učebných
pomôcok.
(6) Ak žiak prestupuje do inej školy, je povinný vrátiť škole učebnice,
učebné texty, pracovné zošity a učebné pomôcky poskytnuté do bezplatného užívania.
(7) Podrobnosti o spôsobe používania schválených učebníc, schválených
učebných textov, schválených pracovných zošitov, odporúčaných učebníc a odporúčaných
pracovných zošitov, o ich evidencii, spôsobe a výške náhrady za ich stratu, zničenie
alebo poškodenie ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo
školstva.
Osobitné ustanovenia k sprístupňovaniu učebníc, učebných textov a pracovných
zošitov v čase mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu
(1) Nositeľ autorských práv k schválenej učebnici, schválenému učebnému
textu, schválenému pracovnému zošitu alebo k odporúčanej učebnici, na ktorú ministerstvo
školstva poskytlo finančné prostriedky na zakúpenie, udelí na čas mimoriadnej situácie,
núdzového stavu alebo výnimočného stavu súhlas na sprístupnenie elektronickej verzie
učebnice, učebného textu alebo pracovného zošita vrátane tých, ktoré sú vydané v
jazyku národnostnej menšiny, na webovom sídle určenom ministerstvom školstva pre
žiakov, ich zákonných zástupcov, pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov.
(2) Nositeľ autorských práv udeľuje súhlas podľa odseku 1 licenčnou zmluvou
uzatvorenou medzi nositeľom autorských práv a používateľom diela, ktorým je Slovenská
republika zastúpená ministerstvom školstva, ako nevýhradnú bezodplatnú licenciu v
územne neobmedzenom rozsahu výlučne na čas mimoriadnej situácie, núdzového stavu
alebo výnimočného stavu. Nositeľ autorských práv si môže v licenčnej zmluve vyhradiť,
že trvá na použití technologických opatrení, ktoré zabránia elektronickú verziu učebnice,
učebného textu alebo pracovného zošita trvalo ukladať na pamäťové médium alebo tlačiť.
Experimentálne overovanie
(1) Predmetom experimentálneho overovania sú predovšetkým
a) ciele,
metódy a prostriedky vzdelávania,
b) vzdelávacie programy odborov vzdelávania alebo ich častí,
c) výchovné programy,
d) formy a prostriedky hodnotenia a klasifikácie žiakov,
e) koncepcia práce s nadanými alebo slabo prospievajúcimi žiakmi,
f) koncepcia práce so žiakmi so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami,
g) spôsob riadenia škôl a školských zariadení,
h) preventívne a rozvojové programy.
(2) Cieľom experimentálneho overovania je získať alebo overovať v praxi
poznatky, skúsenosti, podnety, implementáciu poznatkov a skúseností na zmeny a obnovu
pedagogických dokumentov, na vytvorenie alternatívnych vzdelávacích programov alebo
výchovných programov, overovanie zahraničných modelov, prípadne ich uplatnenie na
podmienky škôl a školských zariadení podľa tohto zákona.
(3) Experimentálne overovanie v školách a školských zariadeniach podľa
tohto zákona riadi ministerstvo školstva okrem škôl v pôsobnosti iných ústredných
orgánov štátnej správy podľa § 109.
(4) Návrh na experimentálne overovanie predkladá zriaďovateľ školy alebo
školského zariadenia na schválenie ministerstvu školstva, pre zdravotnícke odbory
vzdelania ministerstvu zdravotníctva najneskôr do konca marca pred začiatkom školského
roka, v ktorom sa experimentálne overovanie začne. Návrh po dohode so zriaďovateľom
môže podať aj garant.
(5) Návrh na experimentálne overovanie obsahuje
a) ciele, predmet a
hypotézy overovania,
b) teoretické východiská overovania,
c) garanta,
d) časový harmonogram a metodiku overovania,
e) finančné, materiálne a personálne zabezpečenie overovania,
f) dohodu medzi realizátorom a garantom experimentálneho overovania,
g) ďalšie údaje, ktoré s overovaním bezprostredne súvisia.
(6) Ministerstvo školstva alebo ministerstvo zdravotníctva rozhoduje
o návrhu na experimentálne overovanie do 60 dní od doručenia návrhu.
(7) Personálne, priestorové a materiálno-technické podmienky pre experimentálne
overovanie zabezpečuje zriaďovateľ školy alebo školského zariadenia.
(8) Experimentálne overovanie organizačne zabezpečuje zriaďovateľ školy
alebo zriaďovateľ školského zariadenia v spolupráci s riaditeľom školy alebo školského
zariadenia a garantom.
(9) Náklady na experimentálne overovanie zabezpečí vo svojom rozpočte
garant alebo po vzájomnej dohode zriaďovateľ školy. Experimentálne overovanie uskutočňované
z podnetu ministerstva školstva je ním úplne alebo čiastočne financované. Na experimentálne
overovanie môžu byť vyčlenené finančné prostriedky aj v rámci schválených projektov
a podľa zmluvy aj z prostriedkov zriaďovateľov, iných fyzických osôb alebo právnických
osôb.
(10) Garantom experimentálneho overovania podľa odseku 4 môže byť vysoká
škola s akreditovaným študijným programom pedagogického zamerania alebo organizácia
zriadená podľa osobitného predpisu. 15)
(11) Garant hodnotí experimentálne overovanie priebežne za každý školský
rok najneskôr mesiac po skončení školského roka a predkladá ho ministerstvu školstva.
(12) Záverečné hodnotenie experimentálneho overovania predloží garant
ministerstvu školstva do troch mesiacov od jeho ukončenia, najneskôr do 31. decembra
kalendárneho roka, v ktorom bolo vykonané. Ministerstvo školstva rozhodne o uplatnení
výsledkov experimentálneho overovania v lehote do 30 dní odo dňa predloženia jeho
záverečného hodnotenia.
Vyučovanie náboženskej výchovy a náboženstva
(1) V školách podľa tohto zákona okrem základných umeleckých škôl a jazykových
škôl sa vyučuje náboženská výchova alebo náboženstvo; v materských školách sa umožňuje
vyučovanie náboženskej výchovy alebo náboženstva.
(2) Vyučovanie náboženskej výchovy alebo náboženstva zabezpečujú registrované
cirkvi a náboženské spoločnosti. 16)
(3) Náboženská výchova sa vyučuje ako jeden z povinne voliteľných predmetov
v alternácii s etickou výchovou v základných školách a v stredných školách; 17) v
týchto školách je súčasťou štátneho vzdelávacieho programu.
(4) Predmet náboženská výchova vyučovaný na iných ako cirkevných školách
zodpovedá predmetu náboženstvo na cirkevných školách.
(5) Vyučovanie náboženskej výchovy a náboženstva vykonáva pedagogický
zamestnanec s odbornou a pedagogickou spôsobilosťou, ktorý má aj cirkevné poverenie
podľa vnútorných predpisov cirkvi alebo náboženskej spoločnosti. 16)
(6) V cirkevných školách sa uskutočňuje výchova a vzdelávanie podľa výchovno-vzdelávacích
programov v súlade s osobitným predpisom. 17)
Druhý oddiel
Stupne vzdelania
(1) Úspešným absolvovaním príslušného vzdelávacieho programu podľa §
6 a 7 alebo jeho ucelenej časti môže dieťa alebo žiak získať niektorý zo stupňov
vzdelania uvedených v odsekoch 2 až 5.
(2) Predprimárne vzdelanie získa dieťa absolvovaním posledného ročníka
vzdelávacieho programu odboru vzdelávania v materskej škole. Dokladom o získanom
stupni vzdelania je osvedčenie o získaní predprimárneho vzdelania.
(3) Základné vzdelanie sa člení na
a) primárne vzdelanie, ktoré získa
žiak úspešným absolvovaním posledného ročníka ucelenej časti vzdelávacieho programu
odboru vzdelávania pre prvý stupeň základnej školy alebo ktoré získa žiak s mentálnym
postihnutím absolvovaním posledného ročníka základnej školy; dokladom o získanom
stupni vzdelania je vysvedčenie s doložkou,
b) nižšie stredné vzdelanie, ktoré získa žiak úspešným absolvovaním posledného ročníka
ucelenej časti vzdelávacieho programu odboru vzdelávania pre druhý stupeň základnej
školy alebo úspešným absolvovaním prvého ročníka päťročného vzdelávacieho programu
odboru vzdelávania v strednej škole, do ktorého sa prijímajú žiaci z ôsmeho ročníka
základnej školy, alebo úspešným absolvovaním štvrtého ročníka osemročného vzdelávacieho
programu odboru vzdelávania v strednej škole; dokladom o získanom stupni vzdelania
je vysvedčenie s doložkou.
(4) Stredné vzdelanie sa člení na
a) nižšie stredné odborné vzdelanie (nižšie sekundárne), ktoré získa žiak úspešným
absolvovaním posledného ročníka najmenej dvojročného a najviac trojročného vzdelávacieho
programu odboru vzdelávania v strednej odbornej škole alebo úspešným absolvovaním
posledného ročníka vzdelávacieho programu odboru vzdelávania v odbornom učilišti,
ktorý sa ukončuje záverečnou skúškou, alebo absolvovaním tretieho ročníka vzdelávacieho
programu praktickej školy; dokladom o získanom stupni vzdelania a zároveň o získanej
kvalifikácii je vysvedčenie o záverečnej skúške; v učebných odboroch určených štátnym
vzdelávacím programom môže byť dokladom o získanej kvalifikácii aj výučný list; dokladom
o získanom stupni vzdelania v praktickej škole je záverečné vysvedčenie,
b) stredné odborné vzdelanie (sekundárne), ktoré získa žiak úspešným absolvovaním
posledného ročníka najmenej trojročného a najviac štvorročného vzdelávacieho programu
odboru vzdelávania v strednej odbornej škole alebo v strednej športovej škole, ktorý
sa ukončuje záverečnou skúškou alebo úspešným absolvovaním posledného ročníka dvojročného
vzdelávacieho programu odboru vzdelávania skráteného štúdia v strednej odbornej škole,
ktorý sa ukončuje záverečnou skúškou; dokladom o získanom stupni vzdelania je vysvedčenie
o záverečnej skúške a dokladom o získanej kvalifikácii je výučný list,
c) úplné stredné všeobecné vzdelanie (vyššie sekundárne), ktoré získa žiak úspešným
absolvovaním posledného ročníka najmenej štvorročného a najviac osemročného vzdelávacieho
programu odboru vzdelávania v gymnáziu alebo štvorročného vzdelávacieho programu
odboru vzdelávania v strednej športovej škole, ktorý sa ukončuje maturitnou skúškou;
dokladom o získanom stupni vzdelania je vysvedčenie o maturitnej skúške,
d) úplné stredné odborné vzdelanie (vyššie sekundárne), ktoré získa žiak úspešným
absolvovaním posledného ročníka najmenej štvorročného a najviac päťročného vzdelávacieho
programu odboru vzdelávania v strednej odbornej škole, škole umeleckého priemyslu
alebo v strednej športovej škole, ktorý sa ukončuje maturitnou skúškou, úspešným
absolvovaním posledného ročníka najmenej dvojročného vzdelávacieho programu odboru
vzdelávania nadstavbového štúdia v strednej odbornej škole, ktorý sa ukončuje maturitnou
skúškou alebo úspešným absolvovaním posledného ročníka najmenej dvojročného vzdelávacieho
programu odboru vzdelávania pomaturitného kvalifikačného štúdia v strednej odbornej
škole, ktorý sa ukončuje odbornou zložkou maturitnej skúšky; dokladom o získanom
stupni vzdelania a o získanej kvalifikácii je vysvedčenie o maturitnej skúške a v
študijných odboroch, v ktorých sa praktické vyučovanie vykonáva formou odborného
výcviku podľa osobitného predpisu,17a) je dokladom o získanej kvalifikácii aj výučný
list.
(5) Vyššie odborné vzdelanie (postsekundárne), ktoré získa žiak úspešným
absolvovaním
a) najmenej dvojročného a najviac trojročného vzdelávacieho programu
odboru vzdelávania v strednej odbornej škole, ktorý sa ukončuje absolventskou skúškou;
dokladom o získanom stupni vzdelania je vysvedčenie o absolventskej skúške a dokladom
o získanej kvalifikácii je absolventský diplom s právom používať titul "diplomovaný
špecialista" so skratkou "DiS"; titul sa uvádza za priezviskom, pre zdravotnícke
odbory vzdelania podľa osobitného predpisu, 18)
b) posledného ročníka súvislého šesťročného vzdelávacieho programu
odboru vzdelávania v konzervatóriu, ktorý sa ukončuje absolventskou skúškou, alebo
posledného ročníka súvislého osemročného vzdelávacieho programu odboru vzdelávania
v tanečnom konzervatóriu; dokladom o získanom stupni vzdelania je vysvedčenie o absolventskej
skúške a dokladom o získanej kvalifikácii je absolventský diplom s právom používať
titul "diplomovaný špecialista umenia" so skratkou "DiS.art", titul sa uvádza za
priezviskom,
c) najmenej dvojročného a najviac trojročného vzdelávacieho programu
odboru vzdelávania v škole umeleckého priemyslu, ktorý sa ukončuje absolventskou
skúškou; dokladom o získanom stupni vzdelania je vysvedčenie o absolventskej skúške
a dokladom o získanej kvalifikácii je absolventský diplom s právom používať, ak ide
o
1. dvojročný vzdelávací program, titul "diplomovaný špecialista umenia" so skratkou
"DiS.art"; titul sa uvádza za priezviskom, alebo
2. trojročný vzdelávací program,
titul "diplomovaný špecialista" so skratkou "DiS."; titul sa uvádza za priezviskom.
Stupne základného umeleckého vzdelania a stupne jazykového vzdelania
(1) Základné umelecké vzdelanie môže žiak získať úspešným absolvovaním
vzdelávacieho programu odboru vzdelávania v základnej umeleckej škole. Základné umelecké
vzdelanie sa člení na
a) primárne umelecké vzdelanie, ktoré získa žiak úspešným absolvovaním
posledného ročníka vzdelávacieho programu pre prvú časť prvého stupňa základného
štúdia základnej umeleckej školy; dokladom o získanom stupni vzdelania je vysvedčenie
s doložkou,
b) nižšie sekundárne umelecké vzdelanie, ktoré získa žiak úspešným absolvovaním posledného
ročníka vzdelávacieho programu pre druhú časť prvého stupňa základného štúdia základnej
umeleckej školy; dokladom o získanom stupni vzdelania je vysvedčenie s doložkou.
(2) Stupeň základného umeleckého vzdelania nenahrádza stupeň vzdelania
podľa § 16.
(3) Jazykové vzdelanie môže poslucháč získať úspešným absolvovaním
vzdelávacieho programu odboru vzdelávania v jazykovej škole. Jazykové vzdelanie sa
člení na
a) primárne jazykové vzdelanie, ktoré získa poslucháč úspešným absolvovaním
posledného ročníka vzdelávacieho programu pre prvý stupeň jazykovej školy na úrovni
jazykovej náročnosti A2 Spoločného európskeho referenčného rámca; dokladom o získanom
stupni vzdelania je osvedčenie o absolvovaní časti vzdelávacieho programu s vyznačením
stupňa jazykovej náročnosti,
b) sekundárne jazykové vzdelanie, ktoré získa poslucháč úspešným absolvovaním posledného
ročníka vzdelávacieho programu pre druhý a tretí stupeň jazykovej školy na úrovni
jazykovej náročnosti B2 a C1 Spoločného európskeho referenčného rámca; dokladom o
získanom stupni vzdelania je osvedčenie o absolvovaní časti vzdelávacieho programu
s vyznačením stupňa jazykovej náročnosti,
c) postsekundárne jazykové vzdelanie, ktoré získa poslucháč úspešným absolvovaním
posledného ročníka špecializovaného vzdelávacieho programu; dokladom o získanom stupni
vzdelania je vysvedčenie o štátnej jazykovej skúške s vyznačením stupňa jazykovej
náročnosti.
(4) Stupeň jazykového vzdelania nenahrádza stupeň vzdelania podľa § 16.
Doklady o získanom vzdelaní
(1) Doklady o získanom vzdelaní podľa tohto zákona môžu vydávať školy,
ktoré sú zaradené do siete škôl a školských zariadení podľa osobitného predpisu,
2) a školy podľa § 109 zriadené iným ústredným orgánom štátnej správy.
(2) Dokladom o získanom vzdelaní je
a) osvedčenie o získaní predprimárneho vzdelania,
b) vysvedčenie,
c) osvedčenie o absolvovaní časti vzdelávacieho programu,
d) osvedčenie o zaškolení,
e) osvedčenie o zaučení,
f) vysvedčenie o záverečnej skúške,
g) vysvedčenie o maturitnej skúške,
h) vysvedčenie o záverečnej pomaturitnej skúške,
i) vysvedčenie o absolventskej skúške a absolventský diplom,
j) vysvedčenie s doložkou,
k) vysvedčenie o štátnej jazykovej skúške.
(3) Doklady o získanom vzdelaní sa vedú v štátnom jazyku. V školách,
v ktorých sa výchova a vzdelávanie uskutočňuje podľa § 12 ods. 3, sa vedú dvojjazyčne,
a to v štátnom jazyku a v jazyku príslušnej národnostnej menšiny; v školách, v ktorých
sa výchova a vzdelávanie uskutočňuje podľa § 12 ods. 6, sa vedú v oboch vyučovacích
jazykoch alebo v štátnom jazyku a v cudzom jazyku.
(4) Doklady o získanom vzdelaní sa vydávajú na predpísaných tlačivách
schválených ministerstvom školstva; v školách podľa § 109 na tlačivách schválených
príslušným ústredným orgánom štátnej správy.
(5) Údaje na dokladoch o získanom vzdelaní sa musia zhodovať s údajmi
o dieťati, žiakovi alebo poslucháčovi uvedenými v príslušnej pedagogickej dokumentácii.
Za zhodu údajov a správnosť vyplnenia tlačív zodpovedá riaditeľ školy.
(6) Podpisy na dokladoch o získanom vzdelaní musia byť vlastnoručné.
(7) V dokladoch o získanom vzdelaní je zakázané opravovať údaje.
(8) Vysvedčenie z príslušného ročníka vzdelávacieho programu, po absolvovaní
ktorého žiak získa stupeň vzdelania, obsahuje aj doložku s uvedením získaného stupňa
vzdelania.
(9) K vysvedčeniu o záverečnej skúške, k vysvedčeniu o maturitnej skúške,
k vysvedčeniu o záverečnej pomaturitnej skúške a k absolventskému diplomu vydá škola
dodatok, ktorý obsahuje podrobnosti o absolvovanom vzdelávacom programe. Absolvent
dostane dodatok k vysvedčeniu alebo k absolventskému diplomu súčasne s vysvedčením
alebo diplomom.
(10) Doklady o získanom vzdelaní podľa odseku 2 sú verejné listiny.
Tretí oddiel
Povinná školská dochádzka a jej plnenie
Povinná školská dochádzka
(1) Nikoho nemožno oslobodiť od plnenia povinnej školskej dochádzky.
(2) Povinná školská dochádzka je desaťročná a trvá najviac do konca školského
roka, v ktorom žiak dovŕši 16. rok veku, ak tento zákon neustanovuje inak.
(3) Povinná školská dochádzka začína začiatkom školského roka, ktorý
nasleduje po dni, keď dieťa dovŕši šiesty rok veku a dosiahne školskú spôsobilosť,
ak tento zákon neustanovuje inak.
(4) Ak zákonný zástupca dieťaťa požiada o to, aby bolo na plnenie povinnej
školskej dochádzky výnimočne prijaté dieťa, ktoré nedovŕšilo šiesty rok veku, je
povinný k žiadosti predložiť súhlasné vyjadrenie príslušného zariadenia výchovného
poradenstva a prevencie, súhlasné vyjadrenie všeobecného lekára pre deti a dorast
a doklad o získaní predprimárneho vzdelania.
(5) Žiakovi so zdravotným znevýhodnením, ktorý je oslobodený od povinnosti
dochádzať do školy a jeho zdravotný stav mu neumožňuje vzdelávať sa, sa vzdelávanie
neposkytuje do pominutia dôvodov, a to na základe písomného odporučenia všeobecného
lekára pre deti a dorast a písomného odporučenia zariadenia výchovného poradenstva
a prevencie.
Plnenie povinnej školskej dochádzky
(1) Povinná školská dochádzka sa plní v základných školách, v stredných
školách a v školách pre žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami podľa
tohto zákona, ak tento zákon neustanovuje inak.
(2) Zákonný zástupca dieťaťa je povinný prihlásiť dieťa na plnenie povinnej
školskej dochádzky v základnej škole (ďalej len "zápis"). Zápis sa koná od 1. apríla
do 30. apríla, ktorý predchádza začiatku školského roka, v ktorom má dieťa začať
plniť povinnú školskú dochádzku.
(3) Miesto a čas zápisu podľa odseku 2 určí
a) obec všeobecne záväzným
nariadením, 20)
b) orgán miestnej štátnej správy v školstve, 21)
c) zriaďovateľ cirkevnej školy,
d) zriaďovateľ súkromnej školy.
(4) Základná škola vyžaduje pri zápise dieťaťa na plnenie povinnej školskej
dochádzky osobné údaje podľa § 11 ods. 6 písm. a) prvého až šiesteho bodu a písm.
b). Zákonný zástupca môže základnej škole poskytnúť tieto osobné údaje pred zápisom
dieťaťa na plnenie povinnej školskej dochádzky prostredníctvom elektronického podania
doručeného do elektronickej schránky základnej školy21a) alebo prostredníctvom elektronického
dokumentu, ktorý je autorizovaný kvalifikovaným elektronickým podpisom.9a)
(5) Žiak plní povinnú školskú dochádzku v základnej škole v školskom
obvode, 22) v ktorom má trvalý pobyt (ďalej len "spádová škola"), ak zákonný zástupca
pre svoje dieťa nevyberie inú základnú školu. Žiak môže plniť povinnú školskú dochádzku
v inej ako spádovej škole, ak ho riaditeľ tejto školy prijme na základné vzdelávanie.
(6) Riaditeľ spádovej školy je povinný prednostne prijať na plnenie povinnej
školskej dochádzky žiakov, ktorí majú miesto trvalého pobytu v školskom obvode spádovej
školy, a žiakov umiestnených v školskom zariadení alebo v inom zariadení na základe
rozhodnutia súdu, 23) ktorého sídlo sa nachádza v školskom obvode tejto spádovej
školy, a to až do výšky maximálneho počtu žiakov v triede príslušného ročníka. Ak
je počet žiakov vo veku plnenia povinnej školskej dochádzky, ktorí ju majú plniť
v spádovej škole, vyšší, ako sú kapacitné možnosti spádovej školy, postupuje zriaďovateľ
podľa osobitného predpisu. 24)
(7) Žiak umiestnený v školskom zariadení alebo v inom zariadení na základe
rozhodnutia súdu alebo na žiadosť jeho zákonného zástupcu, plní povinnú školskú dochádzku
v škole zriadenej pri tomto zariadení, ak je zriadená.
(8) Žiak podľa odseku 7 môže so súhlasom riaditeľa školského zariadenia
alebo zariadenia, v ktorom sa vykonáva rozhodnutie súdu, plniť povinnú školskú dochádzku
aj v inej škole podľa tohto zákona.
(9) Žiak, ktorý nemá trvalé bydlisko, plní povinnú školskú dochádzku
v spádovej škole, ktorú určí orgán miestnej štátnej správy v školstve.
Plnenie povinnej školskej dochádzky v strednej škole
(1) Žiak, ktorý bol v priebehu plnenia povinnej školskej dochádzky prijatý
do strednej školy alebo do školy podľa § 94, pokračuje v plnení povinnej školskej
dochádzky až do jej skončenia v tejto škole, ak tento zákon neustanovuje inak.
(2) Žiaka, ktorý plní povinnú školskú dochádzku v strednej škole podľa
odseku 1, možno podľa § 36 ods. 1 preradiť 25) do príslušného ročníka spádovej základnej
školy alebo do základnej školy, ktorú si zvolil zákonný zástupca.
(3) Žiaka podľa odseku 2 možno preradiť do inej než spádovej základnej
školy len s písomným súhlasom riaditeľa školy, do ktorej má byť žiak preradený.
Skončenie plnenia povinnej školskej dochádzky
(1) Žiak skončil plnenie povinnej školskej dochádzky, ak od začiatku
plnenia povinnej školskej dochádzky absolvoval desať rokov vzdelávania v školách
podľa tohto zákona alebo dňom 31. augusta príslušného školského roka, v ktorom žiak
dovŕšil 16. rok veku.
(2) Žiakovi ôsmeho ročníka vzdelávacieho programu základnej školy, ktorý
dovŕšil 16 rokov veku, riaditeľ školy umožní ukončiť deviaty ročník a získať nižšie
stredné vzdelanie, ak je predpoklad úspešného ukončenia najneskôr do konca školského
roka, v ktorom žiak dovŕši 17. rok jeho veku.
(3) Žiakovi s ťažkým zdravotným postihnutím 26) môže riaditeľ školy umožniť
vzdelávanie v základnej škole až do konca školského roka, v ktorom žiak dovŕši 18.
rok veku.
Štvrtý oddiel
Osobitný spôsob plnenia školskej dochádzky
Formy osobitného spôsobu plnenia školskej dochádzky
Formy osobitného spôsobu plnenia školskej dochádzky sú
a) individuálne
vzdelávanie, ktoré sa uskutočňuje bez pravidelnej účasti na vzdelávaní v škole podľa
tohto zákona (ďalej len "individuálne vzdelávanie"),
b) vzdelávanie v školách mimo územia Slovenskej republiky,
c) vzdelávanie v školách zriadených iným štátom na území Slovenskej republiky so
súhlasom zastupiteľského úradu iného štátu, ak zastupiteľský úrad iného štátu oznámil
ministerstvu školstva, že vydal súhlas na zriadenie školy, ktorá sa nevedie v sieti
škôl a školských zariadení podľa osobitného predpisu, 8)
d) vzdelávanie v školách, v ktorých sa uskutočňuje výchova a vzdelávanie podľa medzinárodných
programov na základe poverenia ministerstva školstva,
e) individuálne vzdelávanie v zahraničí pre žiakov základnej školy,
f) podľa individuálneho učebného plánu,
g) vzdelávanie v Európskych školách.26a)
Individuálne vzdelávanie
(1) O povolení individuálneho vzdelávania rozhoduje riaditeľ školy, do
ktorej bol žiak prijatý (ďalej len "kmeňová škola"), na základe písomnej žiadosti
zákonného zástupcu maloletého žiaka alebo na základe písomnej žiadosti plnoletého
žiaka.
(2) O povolení individuálneho vzdelávania rozhoduje riaditeľ školy
v rámci rozhodovania o oslobodení žiaka od povinnosti dochádzať do školy podľa osobitného
predpisu. 27) O povolení individuálneho vzdelávania žiaka, ktorý sa pripravuje v
systéme duálneho vzdelávania, rozhoduje riaditeľ školy po súhlase zamestnávateľa,
u ktorého sa tento žiak pripravuje. Individuálne vzdelávanie sa povoľuje
a) žiakovi školy, ktorému jeho zdravotný stav neumožňuje účasť na vzdelávaní
v škole,
b) žiakovi prvého stupňa základnej školy,
c) žiakovi, ktorý bol vzatý do väzby alebo je vo výkone trestu odňatia
slobody, ktorému nemožno zabezpečiť účasť na vzdelávaní v škole dlhšie ako dva mesiace.
(3) K žiadosti o povolenie individuálneho vzdelávania podľa odseku 2
písm. a) zákonný zástupca alebo plnoletý žiak priloží vyjadrenie všeobecného lekára
pre deti a dorast. Vzdelávanie žiaka zabezpečuje škola, ktorá rozhodla o povolení
individuálneho vzdelávania, a to v rozsahu najmenej dve hodiny týždenne.
(4) Vzdelávanie žiaka, ktorému bolo povolené individuálne vzdelávanie
podľa odseku 2 písm. b), zabezpečuje zákonný zástupca žiaka osobou, ktorá spĺňa kvalifikačné
predpoklady vysokoškolského vzdelania druhého stupňa ustanovené pre učiteľov I. stupňa
základnej školy.
(5) Žiadosť zákonného zástupcu o povolenie individuálneho vzdelávania
podľa odseku 2 písm. b) obsahuje
a) meno, priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo
a miesto trvalého pobytu žiaka,
b) ročník, prípadne polrok a obdobie, na ktoré sa má individuálne vzdelávanie povoliť,
c) dôvody na povolenie individuálneho vzdelávania,
d) individuálny vzdelávací program, ktorého princípy a ciele vzdelávania musia byť
v súlade s princípmi a cieľmi výchovy a vzdelávania podľa tohto zákona,
e) popis priestorového a materiálno-technického zabezpečenia a podmienok ochrany
zdravia individuálne vzdelávaného žiaka,
f) meno a priezvisko fyzickej osoby, ktorá bude uskutočňovať individuálne vzdelávanie
žiaka, ktorému má byť povolené individuálne vzdelávanie, a jej doklady o splnení
kvalifikačných predpokladov,
g) zoznam učebníc a učebných textov, ktoré budú pri individuálnom vzdelávaní žiaka
používané,
h) ďalšie skutočnosti, ktoré majú vplyv na individuálne vzdelávanie žiaka.
(6) Žiak, ktorému bolo povolené individuálne vzdelávanie, koná komisionálne
skúšky v kmeňovej škole. Komisionálne skúšky vykoná z príslušného učiva každého povinného
predmetu za každý polrok. Na základe výsledkov komisionálnej skúšky vydá škola vysvedčenie,
ak tento zákon neustanovuje inak.
(7) Pri rozhodovaní o komisionálnej skúške podľa odseku 6 riaditeľ školy
zohľadňuje zdravotný stav žiaka.
(8) Žiak, ktorému bolo povolené individuálne vzdelávanie podľa odseku
2 písm. a) na základe odporúčania všeobecného lekára pre deti a dorast z dôvodu zdravotného
znevýhodnenia, nevykonáva komisionálnu skúšku. Pedagogický zamestnanec, ktorý zabezpečuje
vzdelávanie žiaka, polročne predkladá riaditeľovi školy písomnú správu o postupe
a výsledkoch výchovno-vzdelávacej činnosti so žiakom, na základe ktorej po prerokovaní
v pedagogickej rade školy sa vykoná hodnotenie a klasifikácia prospechu žiaka.
(9) Na konanie komisionálnych skúšok podľa odseku 6 sa vzťahujú ustanovenia
§ 57.
(10) Kontrolu úrovne kvality výchovy a vzdelávania pri individuálnom
vzdelávaní vykonáva Štátna školská inšpekcia podľa osobitného predpisu. 7) Kontrolu
odborno-pedagogického a materiálno-technického zabezpečenia výchovy a vzdelávania
a ochrany zdravia žiaka vykonáva kmeňová škola. Z tohto dôvodu je zákonný zástupca
povinný umožniť vstup a vykonanie kontroly poverenému školskému inšpektorovi a poverenému
zamestnancovi kmeňovej školy.
(11) Povolenie individuálneho vzdelávania žiaka riaditeľ školy zruší
a) na základe žiadosti zákonného zástupcu žiaka alebo plnoletého žiaka,
b) ak zákonný zástupca žiaka neplní podmienky individuálneho vzdelávania podľa tohto
zákona,
c) ak žiak na konci hodnotiaceho obdobia neprospel,
d) na návrh hlavného školského inšpektora,
e) na základe odôvodneného návrhu zamestnávateľa, u ktorého sa žiak pripravuje v
systéme duálneho vzdelávania.
(12) Riaditeľ školy rozhodne o zrušení povolenia individuálneho vzdelávania
do 30 dní od začatia konania a zároveň zaradí žiaka do príslušného ročníka základnej
školy. Odvolanie proti rozhodnutiu riaditeľa o zrušení povolenia individuálneho vzdelávania
nemá odkladný účinok.
(13) O povolenie individuálneho vzdelávania žiaka podľa odseku 2 písm.
c) môže požiadať aj príslušný ústav, v ktorom bol žiak umiestnený podľa osobitného
predpisu. 28) Vzdelávanie žiaka zabezpečuje škola, ktorá rozhodla o povolení individuálneho
vzdelávania, a to v rozsahu najmenej dve hodiny týždenne. Pre žiadosť príslušného
ústavu sa ustanovenia odsekov 4 až 10 použijú primerane na základe písomnej dohody
medzi riaditeľom školy a riaditeľom ústavu.
(14) Zákonný zástupca uhrádza fyzickej osobe, ktorá uskutočňuje individuálne
vzdelávanie žiaka podľa odseku 2 písm. b), finančnú odmenu.
(1) O povolení vzdelávania podľa § 23 písm. b), c) alebo e) rozhoduje
riaditeľ kmeňovej školy na základe písomnej žiadosti zákonného zástupcu alebo plnoletého
žiaka.
(2) V žiadosti zákonný zástupca alebo plnoletý žiak uvedie
a) meno,
priezvisko a bydlisko žiaka,
b) rodné číslo žiaka,
c) adresu bydliska v zahraničí,
d) názov a adresu školy, ktorú bude žiak v zahraničí navštevovať, ak je vopred známa,
alebo názov a adresu školy zriadenej iným štátom na území Slovenskej republiky, ktorú
bude žiak navštevovať.
(3) Ak ide o vzdelávanie podľa § 23 písm. b), zákonný zástupca žiaka
alebo plnoletý žiak do 30 dní po príchode žiaka do krajiny pobytu predloží riaditeľovi
kmeňovej školy doklad s uvedením názvu a adresy školy, ktorý potvrdzuje, že žiak
navštevuje príslušnú školu. Zákonný zástupca žiaka alebo plnoletý žiak predloží tento
doklad vždy k 15. septembru príslušného školského roka, ak žiak pokračuje vo vzdelávaní
podľa § 23 písm. b).
(4) Kmeňová škola poskytuje žiakovi na základe žiadosti zákonného zástupcu
alebo plnoletého žiaka učebnice a pracovné zošity.
(5) Žiak, ktorý vykonáva osobitný spôsob plnenia školskej dochádzky podľa
§ 23 písm. b) a c), môže na základe žiadosti zákonného zástupcu žiaka alebo žiadosti
plnoletého žiaka vykonať komisionálne skúšky. V žiadosti zákonný zástupca žiaka alebo
plnoletý žiak uvedie ročníky, za ktoré sa majú komisionálne skúšky vykonať.
(6) Žiaci, ktorí vykonávajú osobitný spôsob školskej dochádzky podľa
§ 23 písm. e), vykonajú skúšku zo všetkých povinných vyučovacích predmetov učebného
plánu príslušného ročníka kmeňovej školy okrem predmetov s prevahou výchovného zamerania
za každý príslušný školský rok, najviac však za všetky ročníky po ukončení štvrtého
ročníka základnej školy a deviateho ročníka základnej školy.
(7) Žiak môže zo závažných dôvodov, najmä sťaženej dostupnosti ku kmeňovej
škole, vykonať skúšku aj na inej škole v Slovenskej republike, a to po dohode zákonného
zástupcu žiaka alebo plnoletého žiaka s riaditeľom kmeňovej školy a riaditeľom školy,
v ktorej sa má skúška vykonať.
(8) Žiak, ktorý vykonáva osobitný spôsob plnenia školskej dochádzky podľa
§ 23 písm. e) alebo žiak, ktorý požiadal o vykonanie komisionálnych skúšok podľa
odseku 5, vykoná komisionálne skúšky. Termín, obsah a rozsah komisionálnych skúšok
určí riaditeľ školy, v ktorej sa majú komisionálne skúšky vykonať, najneskôr 15 dní
pred ich konaním. Na základe výsledkov komisionálnych skúšok vydá škola žiakovi vysvedčenie.
(9) Žiak, ktorý nepožiadal o vykonanie komisionálnych skúšok podľa odseku
5, vykoná komisionálne skúšky po ukončení osobitného spôsobu plnenia školskej dochádzky.
Podľa výsledkov komisionálnych skúšok riaditeľ školy zaradí žiaka do príslušného
ročníka.
(10) zrušený od 1.9.2015.
Individuálny učebný plán
(1) Vzdelávanie podľa individuálneho učebného plánu môže na žiadosť zákonného
zástupcu žiaka alebo na základe žiadosti plnoletého žiaka povoliť riaditeľ školy.
Vzdelávanie podľa individuálneho učebného plánu žiaka, ktorý sa pripravuje v systéme
duálneho vzdelávania, môže riaditeľ školy povoliť po súhlase zamestnávateľa, u ktorého
sa tento žiak pripravuje.
(2) Vzdelávanie podľa individuálneho učebného plánu môže riaditeľ školy
povoliť žiakovi s nadaním alebo podľa závažných dôvodov, najmä tehotenstva a materstva.
Individuálny učebný plán môže riaditeľ školy povoliť aj iným žiakom.
(3) Súčasne s povolením vzdelávania podľa individuálneho učebného plánu
dohodne riaditeľ školy so zákonným zástupcom žiaka alebo s plnoletým žiakom podmienky
a organizáciu vzdelávania podľa individuálneho učebného plánu, ktoré musia byť v
súlade so schváleným školským vzdelávacím programom a sú záväzné pre obe strany.
(4) Individuálny učebný plán vypracuje škola v spolupráci s pedagogickými
zamestnancami a odbornými zamestnancami. Individuálny učebný plán schvaľuje riaditeľ
školy.
(5) O povolenie vzdelávania podľa individuálneho učebného plánu môže
požiadať aj príslušný ústav, v ktorom bol žiak umiestnený podľa osobitného predpisu.
28) Pri žiadosti príslušného ústavu sa ustanovenia odsekov 3 a 4 použijú primerane
na základe písomnej dohody medzi riaditeľom školy a riaditeľom ústavu.
TRETIA ČASŤ
SÚSTAVA ŠKÔL
(1) Školy zaradené do siete škôl a školských zariadení podľa osobitného
predpisu, 2) ktoré zabezpečujú výchovu a vzdelávanie podľa tohto zákona prostredníctvom
vzdelávacích programov odborov vzdelávania poskytujúcich na seba nadväzujúce stupne
vzdelania, tvoria sústavu škôl.
(2) Sústavu škôl tvoria tieto druhy škôl:
a) materská škola,
b) základná škola,
c) gymnázium,
d) stredná odborná škola,
e) stredná športová škola,
f) škola umeleckého priemyslu,
g) konzervatórium,
h) školy pre deti a žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami,
i) základná umelecká škola,
j) jazyková škola.
(3) Vzdelávanie v školách podľa odseku 2 písm. b) až h) sa považuje za
sústavnú prípravu na povolanie okrem škôl podľa § 95 ods. 1 písm. a) a § 104 ods.
1 písm. a).
(4) Školy sa môžu spájať splynutím do jednej právnickej osoby, ktorou je
základná škola s materskou školou.
(5) Druhy škôl podľa odseku 2 písm. b) až d) a g) až i) sa členia na typy.
Typ školy bližšie určuje, na aký odbor vzdelávania je škola zameraná, organizáciu
školy alebo akým deťom alebo žiakom vzdelávanie zabezpečuje.
(6) Školy podľa odseku 2 písm. b) až i) sú právnickými osobami, v právnych
vzťahoch vystupujú vo svojom mene, ak tento zákon neustanovuje inak. Školy podľa
odseku 2 písm. a), j) a základná škola, ktorá nemá všetky ročníky, sú právnickými
osobami, ak tak určí ich zriaďovateľ.
Prvý oddiel
Materská škola
(1) Materská škola podporuje osobnostný rozvoj detí v oblasti sociálno-emocionálnej,
intelektuálnej, telesnej, morálnej, estetickej, rozvíja schopnosti a zručnosti, utvára
predpoklady na ďalšie vzdelávanie. Pripravuje na život v spoločnosti v súlade s individuálnymi
a vekovými osobitosťami detí.
(2) Materská škola sa zriaďuje spravidla pri počte desať detí. Výchova
a vzdelávanie v materskej škole sa uskutočňuje podľa školského vzdelávacieho programu.
Materská škola z hľadiska organizácie výchovy a vzdelávania poskytuje
a) poldennú
výchovu a vzdelávanie alebo
b) celodennú výchovu a vzdelávanie.
(3) Vzdelávanie v materských školách sa uskutočňuje za čiastočnú úhradu
okrem materských škôl pri zdravotníckych zariadeniach.
(4) Za pobyt dieťaťa v materskej škole zriadenej orgánom miestnej štátnej
správy v školstve prispieva zákonný zástupca na čiastočnú úhradu výdavkov materskej
školy mesačne na jedno dieťa najviac sumou neprevyšujúcou 7,5% sumy životného minima
pre jedno nezaopatrené dieťa podľa osobitného predpisu. 29) Výšku príspevku zákonného
zástupcu na čiastočnú úhradu určí riaditeľ školy. 30) Tento príspevok sa uhrádza
vopred do 10. dňa v kalendárnom mesiaci.
(5) Výšku mesačného príspevku zákonného zástupcu na čiastočnú úhradu
výdavkov materskej školy zriadenej obcou určí obec všeobecne záväzným nariadením;31)
tento príspevok sa určuje jednotnou sumou pre všetky deti prijaté do materskej školy.
Mesačný príspevok sa uhrádza vopred do desiateho dňa v kalendárnom mesiaci.
(6) Príspevok v materskej škole sa neuhrádza za dieťa,
a) pre ktoré je predprimárne vzdelávanie povinné,
b) ak zákonný zástupca dieťaťa predloží riaditeľovi materskej školy
doklad o tom, že je poberateľom dávky v hmotnej núdzi a príspevkov k dávke v hmotnej
núdzi, 32)
c) ktoré je umiestnené v zariadení na základe rozhodnutia súdu.
(7) Príspevok v materskej škole na základe rozhodnutia zriaďovateľa
sa neuhrádza za dieťa,
a) ktoré má prerušenú dochádzku do materskej školy na viac
ako 30 po sebe nasledujúcich kalendárnych dní z dôvodu choroby alebo rodinných dôvodov
preukázateľným spôsobom,
b) ktoré nedochádzalo do materskej školy v čase školských prázdnin alebo bola prerušená
prevádzka materskej školy zapríčinená zriaďovateľom alebo inými závažnými dôvodmi;
v týchto prípadoch uhrádza zákonný zástupca pomernú časť určeného príspevku.
(8) Deti, pre ktoré je predprimárne vzdelávanie povinné, sa spravidla
zaraďujú do samostatnej triedy. Deti so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami
sa zaraďujú do tried spolu s ostatnými deťmi alebo do samostatných tried pre deti
so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami. Do samostatnej triedy pre deti so
špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami nemožno zaradiť dieťa výlučne z dôvodu,
že pochádza zo sociálne znevýhodneného prostredia; ak samostatnú triedu tvoria len
deti zo sociálne znevýhodneného prostredia, v triede môže byť najviac 16 detí. Samostatné
triedy možno vytvárať aj pre deti, ktoré sa učia cudzí jazyk; najvyšší počet detí
v takejto triede je 12. Individuálnu logopedickú činnosť zabezpečuje v materskej
škole logopéd, ktorý je zamestnancom zariadenia výchovného poradenstva a prevencie.
(9) Najvyšší počet detí v triede materskej školy je
a) 18 v triede
pre deti vo veku dva roky až tri roky,
b) 20 v triede pre deti vo veku tri roky až štyri roky,
c) 21 v triede pre deti vo veku štyri roky až päť rokov,
d) 22 v triede pre deti vo veku päť rokov až šesť rokov,
e) 21 v triede pre deti vo veku dva roky až šesť rokov.
(10) Ak sú splnené požiadavky podľa osobitného predpisu, 32a) najvyšší
počet detí v triede podľa odseku 9 sa môže zvýšiť o tri deti z dôvodu
a) zmeny trvalého pobytu dieťaťa,
b) zaradenia dieťaťa len na adaptačný pobyt alebo len na diagnostický
pobyt v materskej škole,
c) pokračovania plnenia povinného predprimárneho vzdelávania v materskej
škole alebo
d) zvýšeného záujmu zákonných zástupcov detí o výchovu a vzdelávanie
v materskej škole.
(11) Pri určovaní počtu detí v triede podľa odseku 10 sa môže zohľadniť
počet detí v triede mladších ako tri roky.
(12) O zaradení dieťaťa so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami
rozhodne riaditeľ na základe odporúčania všeobecného lekára pre deti a dorast a školského
zariadenia výchovného poradenstva a prevencie a informovaného súhlasu zákonného zástupcu.
Počet detí v triede môže byť znížený najviac o dve za každé dieťa so špeciálnymi
výchovno-vzdelávacími potrebami. Maximálny počet zaradených detí so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími
potrebami v jednej triede sú dve.
(13) Ak riaditeľ materskej školy alebo príslušné školské zariadenie výchovného
poradenstva a prevencie zistí, že vzdelávanie začleneného dieťaťa nie je na prospech
začlenenému dieťaťu alebo deťom, ktoré sú účastníkmi výchovy a vzdelávania, navrhne
po písomnom súhlase zriaďovateľa materskej školy a písomnom súhlase príslušného zariadenia
výchovného poradenstva a prevencie zákonnému zástupcovi iný spôsob vzdelávania dieťaťa.
Ak zákonný zástupca nesúhlasí so zmenou spôsobu vzdelávania svojho dieťaťa, o jeho
ďalšom vzdelávaní rozhodne súd.
(14) V materskej škole môže pôsobiť aj asistent učiteľa.
(15) Predprimárne vzdelávanie v materskej škole sa môže uskutočňovať
so súhlasom riaditeľa aj s priamou účasťou zákonných zástupcov alebo nimi splnomocnenej
osoby na výchove a vzdelávaní.
(16) Materská škola môže organizovať pobyty detí v škole v prírode, výlety,
exkurzie, saunovanie, športový výcvik a ďalšie aktivity len s informovaným súhlasom
zákonného zástupcu dieťaťa a po dohode so zriaďovateľom.
(17) Riaditeľ materskej školy určuje zaradenie dieťaťa do triedy.
(18) Ministerstvo školstva ustanoví všeobecne záväzným právnym predpisom
ďalšie spôsoby organizácie a zabezpečovania výchovno-vzdelávacej činnosti v materskej
škole.
(1) Pre dieťa, ktoré dosiahlo päť rokov veku do 31. augusta, ktorý predchádza
začiatku školského roka, od ktorého bude dieťa plniť povinnú školskú dochádzku v
základnej škole, je predprimárne vzdelávanie povinné.
(2) Povinné predprimárne vzdelávanie v materskej škole trvá jeden školský
rok, ak odsek 3 neustanovuje inak.
(3) Ak dieťa po dovŕšení šiesteho roka veku nedosiahlo školskú spôsobilosť,
riaditeľ materskej školy rozhodne19) o pokračovaní plnenia povinného predprimárneho
vzdelávania v materskej škole na základe písomného súhlasu príslušného zariadenia
výchovného poradenstva a prevencie, písomného súhlasu všeobecného lekára pre deti
a dorast a s informovaným súhlasom zákonného zástupcu alebo zástupcu zariadenia.
(4) Ak dieťa ani po pokračovaní plnenia povinného predprimárneho vzdelávania
v materskej škole nedosiahlo školskú spôsobilosť, začne najneskôr 1. septembra, ktorý
nasleduje po dni, v ktorom dieťa dovŕšilo siedmy rok veku, plniť povinnú školskú
dochádzku v základnej škole.
(5) Ak zákonný zástupca dieťaťa alebo zástupca zariadenia požiada, aby
bolo na povinné predprimárne vzdelávanie v materskej škole prijaté dieťa, ktoré nedovŕšilo
piaty rok veku do 31. augusta, je povinný k žiadosti predložiť súhlasné vyjadrenie
príslušného zariadenia výchovného poradenstva a prevencie a súhlasné vyjadrenie všeobecného
lekára pre deti a dorast.
(6) Dieťaťu so zdravotným znevýhodnením, ktoré je oslobodené od povinnosti
dochádzať do materskej školy a jeho zdravotný stav mu neumožňuje vzdelávať sa, sa
na základe písomného súhlasu všeobecného lekára pre deti a dorast a písomného súhlasu
zariadenia výchovného poradenstva a prevencie neposkytuje vzdelávanie do pominutia
dôvodov, pre ktoré došlo k oslobodeniu od povinnosti dochádzať do materskej školy.
(1) O povolenie individuálneho vzdelávania dieťaťa môže zákonný zástupca
dieťaťa alebo zástupca zariadenia písomne požiadať riaditeľa materskej školy, do
ktorej bolo dieťa prijaté na povinné predprimárne vzdelávanie (ďalej len "kmeňová
materská škola").
(2) O povolení individuálneho vzdelávania rozhoduje riaditeľ kmeňovej
materskej školy v rámci rozhodovania o oslobodení dieťaťa od povinnosti dochádzať
do školy podľa osobitného predpisu.32aa) Individuálne vzdelávanie v kmeňovej materskej
škole sa povoľuje dieťaťu, pre ktoré je predprimárne vzdelávanie povinné a
a) jeho
zdravotný stav mu neumožňuje účasť na povinnom predprimárnom vzdelávaní v kmeňovej
materskej škole alebo
b) jeho zákonný zástupca alebo zástupca zariadenia o to požiada.
(3) Ak zákonný zástupca dieťaťa alebo zástupca zariadenia požiada o povolenie
individuálneho vzdelávania podľa odseku 2 písm. a), prílohou k žiadosti je písomný
súhlas všeobecného lekára pre deti a dorast; predprimárne vzdelávanie dieťaťa, ktorému
bolo povolené individuálne vzdelávanie, zabezpečuje kmeňová materská škola, ktorej
riaditeľ rozhodol o povolení individuálneho vzdelávania, v rozsahu najmenej dve hodiny
týždenne.
(4) Výdavky spojené s individuálnym vzdelávaním podľa odseku 2 písm.
b) znáša zákonný zástupca alebo zástupca zariadenia. Predprimárne vzdelávanie dieťaťa,
ktorému bolo povolené individuálne vzdelávanie podľa odseku 2 písm. b), zabezpečuje
zákonný zástupca dieťaťa alebo zástupca zariadenia prostredníctvom
a) osoby, ktorá
má ukončené najmenej úplné stredné všeobecné vzdelanie alebo úplné stredné odborné
vzdelanie, alebo
b) zariadenia podľa osobitného predpisu.32ab)
(5) Žiadosť zákonného zástupcu alebo zástupcu zariadenia o povolenie
individuálneho vzdelávania podľa odseku 2 písm. b) obsahuje
a) meno, priezvisko,
dátum narodenia, rodné číslo a miesto trvalého pobytu dieťaťa,
b) obdobie, na ktoré sa má individuálne vzdelávanie povoliť,
c) dôvody na povolenie individuálneho vzdelávania,
d) individuálny program vzdelávania vypracovaný v spolupráci s kmeňovou materskou
školou, ktorý tvorí obsah individuálneho vzdelávania dieťaťa,
e) meno a priezvisko fyzickej osoby, ktorá bude uskutočňovať individuálne vzdelávanie
dieťaťa, ktorému má byť povolené individuálne vzdelávanie, a doklady o splnení kvalifikačných
predpokladov podľa odseku 4 písm. a); ak sa individuálne vzdelávanie zabezpečuje
v zariadení podľa odseku 4 písm. b), názov, sídlo a identifikačné číslo organizácie
tohto zariadenia,
f) ďalšie skutočnosti, ktoré majú vplyv na individuálne vzdelávanie dieťaťa.
(6) Zákonný zástupca dieťaťa alebo zástupca zariadenia je povinný v termíne
určenom kmeňovou materskou školou zabezpečiť absolvovanie overenia osobnostného rozvoja
dieťaťa, ktoré má povolené individuálne vzdelávanie podľa odseku 2 písm. b). Overenie
uskutočňuje kmeňová materská škola v priebehu februára príslušného školského roka,
v ktorom dieťa plní povinné predprimárne vzdelávanie.
(7) Dieťa, ktorému bolo povolené individuálne vzdelávanie podľa odseku
2 písm. a), neabsolvuje overovanie osobnostného rozvoja dieťaťa. Pedagogický zamestnanec,
ktorý zabezpečuje individuálne vzdelávanie dieťaťa, na konci polroka príslušného
školského roka predloží riaditeľovi kmeňovej materskej školy písomnú správu o individuálnom
vzdelávaní dieťaťa.
(8) Povolenie individuálneho vzdelávania dieťaťa podľa odseku 2 písm.
b) riaditeľ kmeňovej materskej školy zruší
a) na žiadosť zákonného zástupcu dieťaťa
alebo zástupcu zariadenia,
b) ak zákonný zástupca dieťaťa alebo zástupca zariadenia nezabezpečí absolvovanie
overenia osobnostného rozvoja dieťaťa podľa odseku 6,
c) ak dieťa na konci hodnotiaceho obdobia nedosiahlo očakávaný pokrok alebo
d) na návrh hlavného školského inšpektora.
(9) Riaditeľ kmeňovej materskej školy rozhodne o zrušení povolenia individuálneho
vzdelávania do 30 dní od začatia konania a zároveň zaradí dieťa do príslušnej triedy
kmeňovej materskej školy. Odvolanie proti rozhodnutiu o zrušení povolenia individuálneho
vzdelávania nemá odkladný účinok.
(10) Po ukončení individuálneho vzdelávania podľa odseku 8 dieťa nemožno
opätovne individuálne vzdelávať podľa odseku 2 písm. b).
Druhý oddiel
Základná škola
(1) Základná škola v súlade s princípmi a cieľmi výchovy a vzdelávania
tohto zákona podporuje rozvoj osobnosti žiaka vychádzajúc zo zásad humanizmu, rovnakého
zaobchádzania, tolerancie, demokracie a vlastenectva, a to po stránke rozumovej,
mravnej, etickej, estetickej, pracovnej a telesnej. Poskytuje žiakovi základné poznatky,
zručnosti a schopnosti v oblasti jazykovej, prírodovednej, spoločenskovednej, umeleckej,
športovej, zdravotnej, dopravnej a ďalšie poznatky a zručnosti potrebné na jeho orientáciu
v živote a v spoločnosti a na jeho ďalšiu výchovu a vzdelávanie.
(2) Základná škola zabezpečuje výchovu a vzdelávanie prostredníctvom
vzdelávacích programov, ktoré poskytujú základné vzdelanie podľa § 16 ods. 3.
(3) Základné školy sa členia na tieto typy:
a) základnú školu so všetkými
ročníkmi (ďalej len "plnoorganizovaná základná škola"),
b) základnú školu, ktorá nemá všetky ročníky (ďalej len "neplnoorganizovaná základná
škola").
(4) Základná škola má spravidla deväť ročníkov. Člení sa na prvý a druhý
stupeň, v ktorých sa vzdelávanie realizuje samostatnými na seba nadväzujúcimi vzdelávacími
programami. Prvý stupeň základnej školy tvorí spravidla prvý až štvrtý ročník. Druhý
stupeň základnej školy tvorí piaty až deviaty ročník.
(5) Najvyšší počet žiakov v triede základnej školy je
a) 24 žiakov v triede, v ktorej sú žiaci viacerých ročníkov prvého
stupňa základnej školy,
b) 22 žiakov v triede prvého ročníka,
c) 25 žiakov v triede druhého až štvrtého ročníka,
d) 29 žiakov v triede piateho až deviateho ročníka.
(6) Triedu podľa charakteru vzdelávacieho programu možno deliť na skupiny.
(7) Najnižší počet žiakov v triede základnej školy je
a) 12 žiakov v triede, v ktorej sú žiaci viacerých ročníkov prvého
stupňa základnej školy,
b) 11 žiakov v triede prvého ročníka,
c) 13 žiakov v triede druhého až štvrtého ročníka,
d) 15 žiakov v triede piateho až deviateho ročníka.
(8) V škole možno po súhlase zriaďovateľa zriadiť triedu pre žiakov so
špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami.
(9) Do triedy základnej školy možno začleniť žiaka so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími
potrebami. Ak riaditeľ školy alebo príslušné zariadenie výchovného poradenstva a
prevencie zistí, že vzdelávanie nie je na prospech začlenenému žiakovi alebo žiakom,
ktorí sú účastníkmi výchovy a vzdelávania, navrhne po písomnom súhlase orgánu miestnej
štátnej správy v školstve a príslušného zariadenia výchovného poradenstva a prevencie
zákonnému zástupcovi iný spôsob vzdelávania dieťaťa. Príslušný orgán miestnej štátnej
správy v školstve uhradí zo štátneho rozpočtu zákonnému zástupcovi dieťaťa cestovné
náklady vo výške ceny hromadnej dopravy na jeho dopravu do a zo školy, do ktorej
bol žiak po zmene zaradený. Ak zákonný zástupca nesúhlasí so zmenou spôsobu vzdelávania
svojho dieťaťa, o jeho ďalšom vzdelávaní rozhodne súd.
(10) V základnej škole možno so súhlasom zriaďovateľa zriadiť špecializovanú
triedu. V špecializovanej triede sa vzdelávajú žiaci, ktorí nemajú predpoklad úspešne
zvládnuť obsah vzdelávania príslušného ročníka, na účely kompenzácie chýbajúceho
obsahu vzdelávania. Žiaka do špecializovanej triedy zaraďuje riaditeľ školy na návrh
triedneho učiteľa po vyjadrení výchovného poradcu a s informovaným súhlasom zákonného
zástupcu žiaka na nevyhnutne potrebný čas, najviac na jeden školský rok. Špecializovanú
triedu možno zriadiť pre najmenej štyroch žiakov a najviac ôsmich žiakov z jedného
ročníka alebo viacerých ročníkov. Ak je počet žiakov v špecializovanej triede nižší
ako štyria žiaci, špecializovaná trieda sa zruší.
(11) V triede základnej školy pre žiakov vzatých do väzby alebo vo výkone
trestu odňatia slobody je najviac päť žiakov.
(12) Ak sú splnené požiadavky podľa osobitného predpisu, 32a) najvyšší
počet žiakov v triede podľa odseku 5 sa môže zvýšiť o troch žiakov z dôvodu
a) zmeny
trvalého pobytu žiaka,
b) opakovania ročníka žiakom,
c) prestupu žiaka z inej školy,
d) osobitného spôsobu plnenia školskej dochádzky žiaka podľa § 23 písm. a) až e),
e) preradenia žiaka do vyššieho ročníka bez absolvovania predchádzajúceho ročníka
alebo
f) preradenia žiaka do základnej školy.
(13) Ak riaditeľ základnej školy povolil plniť povinnú školskú dochádzku
mimo územia Slovenskej republiky, a preto je počet žiakov vzdelávaných v triede nižší
ako počet žiakov v triede podľa odseku 5, riaditeľ základnej školy môže navýšiť počet
vzdelávaných žiakov v triede o počet žiakov, ktorí plnia povinnú školskú dochádzku
mimo územia Slovenskej republiky.
(14) Ak je na území obce zriadená základná škola, v ktorej sa výchova
a vzdelávanie uskutočňuje v štátnom jazyku a súčasne v jazyku príslušnej národnostnej
menšiny, alebo ak je na území obce zriadená základná škola, v ktorej sa výchova a
vzdelávanie uskutočňuje v štátnom jazyku a súčasne základná škola, v ktorej sa výchova
a vzdelávanie uskutočňuje v jazyku príslušnej národnostnej menšiny s rovnakým zriaďovateľom,
počet žiakov v triede podľa odseku 7 sa môže znížiť o dvoch žiakov.
(15) Zriaďovateľ základnej školy môže určiť v osobitných prípadoch
aj nižší počet žiakov v triede, ako je počet žiakov uvedený v odsekoch 7 a 14. Za
osobitný prípad sa považuje
a) znížená dostupnosť žiakov do školy; za zníženú dostupnosť
žiakov do školy sa považuje dĺžka dopravnej cesty vlakom alebo autobusom z miesta
trvalého pobytu žiaka dlhšia ako 6 kilometrov,
b) vzdelávanie žiakov v jazyku národnostnej menšiny, ak v okruhu 6 kilometrov od
miesta trvalého pobytu žiaka nie je žiadna iná základná škola s vyučovacím jazykom
národnostnej menšiny,
c) vzdelávanie žiakov v štátnom jazyku, ak v okruhu 6 kilometrov od miesta trvalého
pobytu žiaka nie je žiadna iná základná škola, v ktorej sa výchova a vzdelávanie
uskutočňuje v štátnom jazyku,
d) vzdelávanie žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia, ak je z celkového počtu
žiakov školy viac ako 80% žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia, alebo
e) ďalšie prípady hodné osobitného zreteľa.
(16) Ustanovenie odseku 7 písm. a) až c) sa nevzťahuje na triedy základných
škôl zriadených len s ročníkmi prvého stupňa.
(17) Ustanovenie odseku 7 sa nevzťahuje na triedy základných škôl s vyučovacím
jazykom národnostnej menšiny.
(1) Základnú školu len s ročníkmi prvého stupňa zriaďovateľ zriadi, ak
je predpoklad, že sa do nej prihlási najmenej 30 detí, ktoré majú plniť povinnú školskú
dochádzku v tejto základnej škole. Žiak, ktorý skončí posledný ročník takejto školy,
pokračuje vo vzdelávaní v plnoorganizovanej základnej škole.
(2) Vzdelávanie v základnej škole na prvom stupni sa môže organizovať
aj v triede, v ktorej sú žiaci viacerých ročníkov.
(3) Základnú školu s prvým až deviatym ročníkom zriaďovateľ zriadi, ak
je predpoklad, že sa do nej prihlási najmenej 150 detí, ktoré majú plniť povinnú
školskú dochádzku v tejto základnej škole.
(4) V osobitných prípadoch, najmä ak je najbližšia základná škola ťažko
dostupná, môže zriaďovateľ základnú školu podľa odsekov 1 a 3 zriadiť aj pri nižšom
počte detí.
(5) Pre fyzické osoby, ktoré nezískali nižšie stredné vzdelanie podľa
§ 16 ods. 3 písm. b), môže základná škola organizovať vzdelávanie na získanie tohto
stupňa vzdelania, ktoré sa končí komisionálnou skúškou zo všetkých vyučovacích predmetov
okrem vyučovacích predmetov s výchovným zameraním. Po úspešnom vykonaní komisionálnej
skúšky vydá škola fyzickej osobe vysvedčenie s doložkou, na ktorej sa uvedie získaný
stupeň vzdelania; pre fyzické osoby vo výkone väzby a výkone trestu odňatia slobody
sa toto vzdelávanie organizuje v elokovaných pracoviskách základných škôl v ústavoch
na výkon väzby a v ústavoch na výkon trestu odňatia slobody alebo sa zabezpečí individuálne
vzdelávanie.
(6) V základnej škole môže pôsobiť aj asistent učiteľa.
(7) Základná škola môže organizovať výlety, exkurzie, jazykové kurzy,
športový výcvik, pobyty žiakov v škole v prírode a ďalšie aktivity po informovanom
súhlase a dohode so zákonným zástupcom žiaka.
(8) Ministerstvo školstva ustanoví všeobecne záväzným právnym predpisom
organizáciu základnej školy, plnenie povinnej školskej dochádzky vrátane jej plnenia
mimo územia Slovenskej republiky, organizáciu a zabezpečovanie výchovno-vzdelávacej
činnosti v základnej škole vrátane integrácie žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími
potrebami a mimo nej, pravidlá hodnotenia a klasifikáciu a pravidlá o bezpečnosti
a ochrane zdravia žiakov.
(1) V priebehu plnenia povinnej školskej dochádzky v základnej škole
môže žiak základnej školy na základe písomnej žiadosti zákonného zástupcu prestúpiť
do inej základnej školy. O prestupe žiaka rozhoduje v rámci rozhodovania o prijatí
34) riaditeľ základnej školy, do ktorej sa žiak hlási.
(2) Ak riaditeľ základnej školy prijme žiaka podľa odseku 1, je povinný
bez zbytočného odkladu zaslať kópiu rozhodnutia o jeho prijatí riaditeľovi základnej
školy, z ktorej žiak prestupuje; obdobne postupuje riaditeľ ústavu na výkon väzby
a ústavu na výkon trestu odňatia slobody, do ktorého bol prijatý žiak, ktorý má plniť
povinnú školskú dochádzku. Riaditeľ základnej školy, z ktorej žiak prestupuje, je
povinný do piatich pracovných dní od doručenia kópie rozhodnutia, zaslať riaditeľovi
základnej školy, do ktorej bol žiak prijatý, kópiu dokumentácie žiaka a túto zmenu
nahlási do Centrálneho registra detí, žiakov a poslucháčov podľa § 157 (ďalej len
"centrálny register"); ak ide o žiaka, ktorý bol vzatý do výkonu väzby alebo do výkonu
trestu odňatia slobody, zasiela sa dokumentácia riaditeľovi ústavu na výkon väzby
alebo ústavu na výkon trestu odňatia slobody.
(3) Riaditeľ základnej školy môže na základe návrhu triedneho učiteľa
a žiadosti zákonného zástupcu žiaka alebo s jeho informovaným súhlasom a na základe
odporučenia príslušného zariadenia výchovného poradenstva a prevencie preradiť žiaka
zo školského vzdelávacieho programu, ktorý plní príslušná škola, do školského vzdelávacieho
programu zodpovedajúcemu jeho špeciálnym výchovno-vzdelávacím potrebám.
(4) Na základe žiadosti zákonného zástupcu žiaka a odporučenia praktického
lekára pre deti a dorast môže riaditeľ základnej školy zo zdravotných dôvodov alebo
z iných závažných dôvodov rozhodnúť o oslobodení alebo čiastočnom oslobodení žiaka
od vyučovania niektorého predmetu, a to na celý školský rok alebo jeho časť; v rozhodnutí
určí náhradný spôsob vzdelávania žiaka v čase vyučovania tohto predmetu. Ak je vyučovací
predmet zaradený ako prvá alebo posledná vyučovacia hodina dňa, môže byť žiak so
súhlasom zákonného zástupcu uvoľnený z výchovy a vzdelávania bez náhrady.
Tretí oddiel
Stredné školy
Stredné školy sú:
a) gymnázium,
b) stredná odborná škola,
c) stredná športová škola,
d) škola umeleckého priemyslu,
e) konzervatórium.
(1) V strednej škole sa zriaďujú triedy denného štúdia s počtom žiakov
najviac 31.
(2) Ak sú splnené požiadavky podľa osobitného predpisu, 32a) najvyšší
počet žiakov v triede podľa odseku 1 sa môže zvýšiť o troch žiakov z dôvodu
a) zmeny
trvalého pobytu žiaka,
b) opakovania ročníka žiakom,
c) pokračovania štúdia žiaka po prerušení štúdia,
d) prestupu žiaka z inej školy,
e) osobitného spôsobu plnenia školskej dochádzky žiaka podľa § 23 písm. a) až e),
f) prijatia žiaka do vyššieho ročníka,
g) preradenia žiaka do vyššieho ročníka bez absolvovania predchádzajúceho ročníka
alebo
h) zmeny študijného odboru alebo učebného odboru žiakom.
(3) Stredná škola môže pre osoby vykonávajúce trest odňatia slobody a
osoby vo výkone väzby organizovať vzdelávanie v elokovanom pracovisku strednej školy
alebo individuálne vzdelávanie v ústavoch na výkon väzby a v ústavoch na výkon trestu;
to neplatí pre zdravotnícke odbory vzdelania.
(4) V priebehu štúdia na strednej škole sa umožňuje žiakom
a) prerušenie
štúdia,
b) zmena študijného alebo učebného odboru,
c) prestup na inú strednú školu,
d) preradenie do základnej školy,
e) opakovanie ročníka,
f) postup do vyššieho ročníka,
g) zanechanie štúdia,
h) štúdium podľa individuálneho učebného plánu,
i) štúdium na zahraničnej škole obdobného typu.
(5) Riaditeľ strednej školy môže po posúdení učebných plánov a po prerokovaní
v pedagogickej rade povoliť žiakovi absolvovať časť štúdia na obdobnej škole v zahraničí;
ak sa žiak pripravuje v systéme duálneho vzdelávania, po súhlase zamestnávateľa,
u ktorého sa tento žiak pripravuje.
(6) Ak riaditeľ strednej školy povolil absolvovať časť štúdia v škole
obdobného typu v zahraničí, a preto je počet žiakov vzdelávaných v triede nižší ako
počet žiakov v triede podľa odseku 1, riaditeľ strednej školy môže navýšiť počet
vzdelávaných žiakov v triede o počet žiakov, ktorí absolvujú časť štúdia v škole
obdobného typu v zahraničí.
(7) Najnižší počet žiakov v triede strednej školy je
a) 17 žiakov v
triede strednej školy v dennej forme štúdia,
b) 8 žiakov v triede strednej školy v externej forme štúdia.
(8) Zriaďovateľ strednej školy môže určiť v osobitnom prípade aj nižší
počet žiakov v triede, ako je počet žiakov uvedený v odseku 7, a to v dennej forme
štúdia deväť žiakov a v externej forme štúdia päť žiakov. Za osobitný prípad sa považuje
a) zaradenie študijného odboru alebo učebného odboru do zoznamu študijných odborov
a učebných odborov s nedostatočným počtom absolventov pre potreby trhu práce,32b)
) ak nemožno zriadiť triedu podľa odseku 10,
b) výchova a vzdelávanie vo vzdelávacom programe nižšieho stredného odborného vzdelávania,
c) výchova a vzdelávanie žiakov vo výkone trestu odňatia slobody,
d) stredná škola, v ktorej sa výchova a vzdelávanie uskutočňuje v štátnom jazyku
a súčasne v jazyku príslušnej národnostnej menšiny, ak pre výchovu a vzdelávanie
v štátnom jazyku alebo v jazyku príslušnej národnostnej menšiny nemožno zriadiť triedu
podľa odseku 7 alebo,
e) ďalšie prípady hodné osobitného zreteľa.
(9) Triedu podľa charakteru vzdelávacieho programu možno deliť na skupiny.
(10) V stredných odborných školách možno zriadiť spoločnú triedu pre
niekoľko príbuzných študijných odborov alebo spoločnú triedu pre niekoľko príbuzných
učebných odborov.
(11) V konzervatóriách a v školách umeleckého priemyslu možno zriadiť
spoločnú triedu pre niekoľko príbuzných študijných odborov.
(12) Stredná škola organizuje kurz na ochranu života a zdravia a môže
organizovať kurz pohybových aktivít v prírode, exkurzie, školské výlety a ďalšie
aktivity. Ak ide o neplnoletého žiaka, tieto aktivity organizuje po informovanom
súhlase a dohode so zákonným zástupcom žiaka.
Prerušenie štúdia a zmena študijného alebo učebného odboru
(1) Riaditeľ strednej školy môže povoliť prerušenie štúdia žiakovi, ktorý
splnil povinnú školskú dochádzku, na žiadosť jeho zákonného zástupcu, ak ide o plnoletého
žiaka, na jeho žiadosť, najviac na tri roky; riaditeľ školy je povinný na základe
žiadosti žiačky alebo jej zákonného zástupcu prerušiť štúdium pre tehotenstvo a materstvo
alebo jej povoliť štúdium podľa individuálneho učebného plánu.
(2) Zmenu študijného odboru alebo učebného odboru povoľuje riaditeľ strednej
školy spravidla na začiatku školského roku. Žiakovi prijatému do učebného odboru
možno povoliť len zmenu na iný učebný odbor. Podmienkou na povolenie zmeny je zdravotná
spôsobilosť žiaka na štúdium a spôsobilosť na vykonávanie povolania, na ktoré sa
má pripravovať v novozvolenom študijnom alebo učebnom odbore, a úspešné vykonanie
rozdielovej skúšky.
(3) Prerušenie štúdia žiaka, ktorý sa pripravuje v systéme duálneho vzdelávania,
alebo zmenu študijného odboru alebo učebného odboru žiaka, ktorý sa pripravuje v
systéme duálneho vzdelávania, riaditeľ povoľuje po súhlase zamestnávateľa, u ktorého
sa tento žiak pripravuje.
Prestup na inú strednú školu
(1) Prestup žiaka do inej strednej školy na ten istý alebo iný študijný
odbor alebo učebný odbor povoľuje riaditeľ strednej školy, do ktorej sa žiak hlási.
Žiakovi prijatému do učebného odboru možno povoliť prestup do inej strednej odbornej
školy alebo strednej športovej školy na ten istý učebný odbor alebo na iný učebný
odbor. Prestup povoľuje na základe žiadosti jeho zákonného zástupcu; ak ide o plnoletého
žiaka, na základe jeho žiadosti. Súčasťou žiadosti o prestup žiaka, ktorý sa pripravuje
v systéme duálneho vzdelávania, je aj súhlas zamestnávateľa, u ktorého sa tento žiak
pripravuje.
(2) Prestup žiaka, ktorý navštevuje strednú školu s osemročným štúdiom,
do strednej odbornej školy s iným študijným alebo učebným odborom, do strednej športovej
školy alebo do gymnázia so štvorročným alebo päťročným štúdiom, sa môže uskutočniť
najskôr začiatkom piateho ročníka jeho štúdia; do gymnázia s päťročným štúdiom sa
prestup žiaka môže uskutočniť aj začiatkom štvrtého ročníka jeho štúdia.
(3) Podmienkou prestupu žiaka do inej strednej školy je úspešné vykonanie
rozdielovej skúšky. Ak ide o prestup do strednej športovej školy, podmienkou prestupu
je aj predloženie potvrdenia národného športového zväzu, že žiak je uvedený v zozname
talentovaných športovcov podľa osobitného predpisu; 34a) to neplatí ak ide o prestup
z inej strednej športovej školy.
(4) Ak riaditeľ strednej školy, do ktorej chce žiak prestúpiť, rozhodne
o prijatí žiaka, 35) je povinný bez zbytočného odkladu zaslať kópiu rozhodnutia o
prijatí žiaka riaditeľovi strednej školy, z ktorej žiak prestupuje. Prestup sa spravidla
uskutočňuje k 1. septembru. Vzdelávanie žiaka v strednej škole, z ktorej prestupuje,
sa končí dňom, ktorý predchádza dňu, v ktorom má žiak začať vzdelávanie v strednej
škole, do ktorej prestúpil. Týmto dňom prestáva byť žiakom strednej školy, z ktorej
prestúpil.
(5) Riaditeľovi strednej školy, na ktorú žiak prestúpil, zašle riaditeľ
strednej školy, z ktorej žiak prestupuje, fotokópiu dokumentácie žiaka do piatich
pracovných dní od doručenia kópie rozhodnutia o prijatí žiaka podľa odseku 4 a zmenu
oznámi do centrálneho registra.
(6) Prestup žiaka do inej strednej školy sa len vo výnimočných prípadoch
umožňuje aj v priebehu prvého ročníka.
(7) Riaditeľ strednej školy môže povoliť žiakovi štúdium na obdobnej
škole v zahraničí.
Preradenie žiaka zo strednej školy do základnej školy
(1) Žiak, ktorý navštevuje prvý až štvrtý ročník osemročného vzdelávacieho
programu v strednej škole, môže byť preradený do základnej školy
a) ak sa mu nepovolí
opakovať ročník, 36)
b) ak stratí zdravotnú spôsobilosť,
c) ak stratí športovú výkonnosť,
d) na žiadosť zákonného zástupcu žiaka.
(2) Žiak, ktorý bol preradený do základnej školy podľa odseku 1, pokračuje
v plnení povinnej školskej dochádzky v základnej škole. 37)
(3) Ak riaditeľ strednej školy rozhodne o preradení žiaka do základnej
školy, 19) zákonný zástupca žiaka ho v lehote do 15 dní odo dňa preradenia, určeného
rozhodnutím, prihlási na plnenie povinnej školskej dochádzky v základnej škole podľa
odseku 2 a o tejto skutočnosti v tejto lehote informuje riaditeľa strednej školy,
ktorý rozhodol o preradení žiaka do základnej školy. Ak zákonný zástupca neprihlási
žiaka na plnenie povinnej školskej dochádzky alebo neinformuje riaditeľa strednej
školy v ustanovenej lehote, postupuje riaditeľ strednej školy podľa osobitného predpisu.
38) Riaditeľ základnej školy, do ktorej bol žiak prijatý, najneskôr do piatich dní
od prijatia informuje o tejto skutočnosti riaditeľa strednej školy, ktorý rozhodol
o preradení žiaka na základnú školu. Preradenie sa spravidla uskutočňuje k začiatku
školského roka. Vzdelávanie žiaka v strednej škole, z ktorej bol preradený, sa končí
dňom, ktorý predchádza dňu, v ktorom žiak začal vzdelávanie v základnej škole, do
ktorej bol prijatý. Týmto dňom prestáva byť žiakom strednej školy. Riaditeľ strednej
školy zašle fotokópiu dokumentácie žiaka riaditeľovi základnej školy do piatich dní
od doručenia informácie o prijatí žiaka do základnej školy. Túto zmenu nahlási do
centrálneho registra.
Opakovanie ročníka
(1) Riaditeľ strednej školy rozhoduje o opakovaní ročníka žiaka na základe
posúdenia jeho vzdelávacích výsledkov a dôvodov, ktoré uvedie plnoletý žiak vo svojej
písomnej žiadosti alebo ktoré uvedie v písomnej žiadosti jeho zákonný zástupca. O
opakovaní ročníka žiaka, ktorý sa pripravuje v systéme duálneho vzdelávania, rozhoduje
riaditeľ strednej školy po súhlase zamestnávateľa, u ktorého sa tento žiak pripravuje.
(2) Ak riaditeľ strednej školy nepovolí žiakovi, ktorý splnil povinnú
školskú dochádzku, opakovať ročník, žiak prestáva byť žiakom strednej školy uplynutím
posledného dňa školského roka príslušného ročníka.
(3) Ak riaditeľ strednej školy nepovolí žiakovi prvého až štvrtého ročníka
osemročného vzdelávacieho programu v strednej škole opakovať ročník, postupuje podľa
§ 36 ods. 3.
Postup do vyššieho ročníka strednej školy
(1) Do vyššieho ročníka strednej školy postupuje žiak po absolvovaní
príslušného ročníka vzdelávacieho programu strednej školy okrem žiaka, ktorý bol
celkovo hodnotený podľa § 55 ods. 17.
(2) Nadaného žiaka môže riaditeľ strednej školy po prerokovaní v pedagogickej
rade školy preradiť do vyššieho ročníka bez absolvovania predchádzajúceho ročníka
na základe výsledkov komisionálnej skúšky; ak ide o žiaka strednej odbornej školy,
ktorý sa pripravuje v systéme duálneho vzdelávania, aj po súhlase zamestnávateľa,
u ktorého sa tento žiak pripravuje. Maloletého žiaka možno preradiť bez absolvovania
predchádzajúceho ročníka do vyššieho ročníka len so súhlasom zákonného zástupcu.
Zanechanie štúdia
(1) Ak žiak, ktorý splnil povinnú školskú dochádzku, chce zanechať štúdium,
oznámi to písomne riaditeľovi strednej školy; ak je žiak maloletý, písomné oznámenie
podá jeho zákonný zástupca. Túto zmenu nahlási riaditeľ školy do centrálneho registra.
(2) Žiak prestáva byť žiakom strednej školy dňom, ktorý nasleduje po
dni, keď riaditeľovi strednej školy bolo doručené oznámenie o zanechaní štúdia.
Zrušený od 1.1.2013
Gymnázium
Gymnázium je všeobecnovzdelávacia, vnútorne diferencovaná stredná škola,
ktorá pripravuje žiakov vo štvorročnom, v päťročnom alebo v osemročnom vzdelávacom
programe a poskytuje úplné stredné všeobecné vzdelanie podľa § 16 ods. 4 písm. c).
Vzdelávacie programy gymnázia sú zamerané predovšetkým na prípravu pre štúdium na
vysokých školách, môžu pripravovať aj na výkon niektorých činností vo verejnej správe
a kultúre.
Stredná odborná škola
(1) Stredná odborná škola je vnútorne diferencovaná stredná škola, ktorá
poskytuje žiakom odborné vzdelávanie a prípravu vo vzdelávacom programe príslušného
odboru vzdelávania zameranom predovšetkým na výkon povolania, skupiny povolaní a
odborných činností.
(2) Stredná odborná škola poskytuje žiakom odborné vzdelávanie a prípravu
v členení na teoretické vyučovanie a praktické vyučovanie. Praktické vyučovanie žiaka
strednej odbornej školy upravuje osobitný predpis.6aa)
(3) Stredná odborná škola poskytuje po úspešnom absolvovaní príslušného
vzdelávacieho programu študijného odboru alebo po úspešnom absolvovaní príslušného
vzdelávacieho programu učebného odboru stupeň vzdelania podľa § 16 ods. 4 písm. a),
b) a d) a ods. 5.
(4) Pre fyzické osoby, ktoré nezískali nižšie stredné vzdelanie podľa
§ 16 ods. 3 písm. b), môže stredná odborná škola organizovať vzdelávanie na získanie
tohto stupňa vzdelania, ktoré sa končí komisionálnou skúškou zo všetkých vyučovacích
predmetov okrem vyučovacích predmetov s výchovným zameraním. Po úspešnom vykonaní
komisionálnej skúšky vydá stredná odborná škola fyzickej osobe vysvedčenie s doložkou,
na ktorej sa uvedie získaný stupeň vzdelania.
(5) Žiak, ktorý už vykonal maturitnú skúšku v inom študijnom odbore,
študuje v strednej odbornej škole len odborné vyučovacie predmety.
Stredná športová škola
(1) Stredná športová škola je vnútorne diferencovaná stredná škola, ktorá
pripravuje žiakov so športovým nadaním vo vzdelávacom programe príslušného odboru
vzdelávania.
(2) Vzdelávacie programy strednej športovej školy sú zamerané na prípravu
žiakov so športovým nadaním pre štúdium na vysokej škole a pre výkon povolaní a odborných
činností v športe. Odborné vzdelávanie a príprava v strednej športovej škole rozvíjajú
vedomosti, zručnosti a schopnosti žiaka so športovým nadaním získané v predchádzajúcom
vzdelávaní a poskytujú vedomosti, zručnosti a schopnosti nevyhnutné pre výkon povolania
a odborných činností v športe.
(3) Neoddeliteľnou súčasťou výchovy a vzdelávania v strednej športovej
škole je športová príprava organizovaná podľa športových odvetví.
(4) Stredná športová škola zabezpečuje športovú prípravu najmenej v piatich
športových odvetviach, z toho aspoň jedno je kolektívny šport.
(5) Športovej prípravy organizovanej strednou športovou školou počas
hlavných školských prázdnin sa môže zúčastniť aj ten, kto bol prijatý do prvého ročníka
vzdelávacieho programu v strednej športovej škole od nasledujúceho školského roka
za rovnakých podmienok ako žiaci strednej športovej školy.
(6) Stredná športová škola poskytuje
a) stredné odborné vzdelanie,
b) úplné stredné všeobecné vzdelanie alebo
c) úplné stredné odborné vzdelanie.
(7) Žiak, ktorý už vykonal maturitnú skúšku v inom študijnom odbore,
študuje v strednej športovej škole len odborné vyučovacie predmety.
Škola umeleckého priemyslu
(1) Škola umeleckého priemyslu je vnútorne diferencovaná stredná škola,
ktorá poskytuje žiakom komplexné umelecké vzdelávanie vo vzdelávacom programe príslušného
odboru vzdelávania zameranom na výtvarníctvo a dizajn. Škola umeleckého priemyslu
môže poskytovať aj umelecko-pedagogické vzdelanie.
(2) Výchova a vzdelávanie v škole umeleckého priemyslu sa uskutočňuje
ako teoretické vyučovanie a umelecká prax.
(3) Škola umeleckého priemyslu poskytuje
a) úplné stredné odborné vzdelanie
alebo
b) vyššie odborné vzdelanie.
(4) Škola umeleckého priemyslu neposkytuje kvalifikačné pomaturitné štúdium.
(5) Žiak, ktorý už vykonal maturitnú skúšku v inom študijnom odbore,
študuje v škole umeleckého priemyslu len umeleckú prax a odborné vyučovacie predmety.
Zrušený od 1.4.2015
Konzervatórium
(1) Konzervatórium poskytuje komplexné umelecké a umelecko-pedagogické
vzdelanie. Pripravuje žiakov na profesionálne umelecké uplatnenie a na vyučovanie
umeleckých a odborných predmetov vo vzdelávacích programoch umeleckého zamerania.
(2) Typom konzervatória je hudobné a dramatické konzervatórium a tanečné
konzervatórium. Hudobné a dramatické konzervatórium poskytuje žiakom výchovu a vzdelávanie
v študijnom odbore spev, hudba, tanec a hudobno-dramatické umenie v šesťročnom súvislom
vzdelávacom programe. Tanečné konzervatórium poskytuje žiakom výchovu a vzdelávanie
v študijnom odbore tanec v osemročnom súvislom vzdelávacom programe.
(3) Výchova a vzdelávanie v konzervatóriu sa uskutočňuje individuálne,
v skupinách alebo kolektívne.
(4) Žiakom sa zapožičiavajú bezplatne hudobné nástroje, notový materiál,
audiovizuálne nahrávky umeleckých diel, záznamová technika a ďalší výstroj a potrebný
materiál na vyučovanie.
(5) Výchova a vzdelávanie v konzervatóriu sa uskutočňuje podľa šesťročného
vzdelávacieho programu, v ktorom žiak po ukončení štvrtého ročníka vykoná maturitnú
skúšku a po ukončení šiesteho ročníka vykoná absolventskú skúšku. V odbore tanec
sa štúdium uskutočňuje podľa osemročného vzdelávacieho programu, ktorý sa v poslednom
ročníku ukončuje maturitnou skúškou a absolventskou skúškou, a podľa šesťročného
vzdelávacieho programu, v ktorom žiak po ukončovaní štvrtého ročníka vykoná maturitnú
skúšku a po ukončení šiesteho ročníka vykoná absolventskú skúšku.
(6) Konzervatórium pre odbor tanec sa zriaďuje ako škola s celodennou
starostlivosťou alebo ako internátna škola.
(7) Konzervatórium poskytuje
a) nižšie stredné vzdelanie podľa § 16
ods. 3 písm. b) úspešným skončením štvrtého ročníka v osemročnom vzdelávacom programe,
b) úplné stredné odborné vzdelanie podľa § 16 ods. 4 písm. d) úspešným vykonaním
maturitnej skúšky,
c) vyššie odborné vzdelanie podľa § 16 ods. 5 písm. b) úspešným vykonaním absolventskej
skúšky.
(8) Žiak, ktorý už vykonal maturitnú skúšku v inom študijnom odbore,
študuje na konzervatóriu len odborné vyučovacie predmety.
Nadväzujúce formy odborného vzdelávania a prípravy
Nadväzujúce formy odborného vzdelávania a prípravy sú
a) nadstavbové
štúdium,
b) pomaturitné štúdium,
c) skrátené štúdium.
Nadstavbové štúdium
(1) Nadstavbové štúdium sa organizuje v odboroch vzdelávania stredných
odborných škôl, ktoré nadväzujú na predchádzajúce odborné vzdelávanie a prípravu
v príbuznom odbore vzdelávania ukončeného stredným odborným vzdelaním, a ukončuje
sa maturitnou skúškou.
(2) Nadstavbové štúdium poskytuje vyššiu úroveň všeobecného a široko
profilovaného odborného vzdelávania a prípravy, ktorou sa žiaci
a) zdokonaľujú pre
kvalifikovaný výkon povolania a špecializujú sa na výkon niektorých technicko-hospodárskych
činností prevádzkového charakteru,
b) pripravujú na ďalšie vzdelávanie.
Pomaturitné štúdium
(1) Pomaturitné štúdium sa organizuje na stredných odborných školách
v záujme zvyšovania a prehlbovania kvalifikácie na výkon povolaní a pracovných činností.
(2) Stredné odborné školy môžu organizovať pomaturitné štúdium vo vzdelávacích
programoch, ktoré sú určené pre uchádzačov, ktorí v predchádzajúcom vzdelávaní získali
úplné stredné odborné vzdelanie alebo úplné stredné všeobecné vzdelanie.
(3) Pomaturitné štúdium sa člení na tieto druhy:
a) zdokonaľovacie
štúdium alebo inovačné štúdium, v ktorom si žiaci zdokonaľujú alebo inovujú vedomosti
a zručnosti v už absolvovanom študijnom odbore na strednej odbornej škole; štúdium
sa ukončuje záverečnou pomaturitnou skúškou,
b) kvalifikačné štúdium, v ktorom žiaci získavajú odbornú kvalifikáciu v inom odbore
vzdelania, než v ktorom vykonali maturitnú skúšku; štúdium sa ukončuje odbornou zložkou
maturitnej skúšky, ktoré neboli súčasťou predtým vykonanej maturitnej skúšky,
c) špecializačné štúdium, v ktorom žiaci získavajú špeciálne vedomosti a zručnosti
vrátane nových vedecko-technických poznatkov na výkon konkrétnych pracovných činností
a pracovných funkcií, ktoré svojou pracovnou náplňou a odborným zameraním zodpovedajú
predtým absolvovanému študijnému odboru na strednej odbornej škole alebo na škole
umeleckého priemyslu; štúdium sa ukončuje absolventskou skúškou; úspešným skončením
špecializačného štúdia absolvent získa vyššie odborné vzdelanie podľa § 16 ods. 5
písm. a) alebo písm. c),
d) vyššie odborné štúdium, v ktorom žiaci získavajú všeobecné vzdelanie a špeciálne
vedomosti a zručnosti vrátane nových vedecko-technických poznatkov na výkon konkrétnych
pracovných činností a pracovných funkcií. Je určené pre uchádzačov, ktorí v predchádzajúcom
štúdiu získali úplné stredné odborné vzdelanie alebo úplné stredné všeobecné vzdelanie;
štúdium sa ukončuje absolventskou skúškou; úspešným ukončením vyššieho odborného
štúdia absolvent získa vyššie odborné vzdelanie podľa § 16 ods. 5 písm. a); vyššie
odborné štúdium na stredných zdravotníckych školách, ktorým študujúci získavajú odbornú
spôsobilosť na výkon povolania v študijnom odbore diplomovaná všeobecná sestra, diplomovaný
fyzioterapeut, diplomovaný radiologický asistent, sa ukončuje absolventskou skúškou.
Skrátené štúdium
(1) Skrátené štúdium sa organizuje v učebných odboroch v strednej odbornej
škole s cieľom rozšírenia a prehĺbenia kvalifikácie na výkon povolania alebo skupiny
povolaní.
(2) Skrátené štúdium je určené pre uchádzačov, ktorí v predchádzajúcom
vzdelávaní získali najmenej stredné odborné vzdelanie.
(3) Stredná odborná škola môže organizovať skrátené štúdium v
a) jednoročnom
vzdelávacom programe odboru vzdelávania alebo
b) dvojročnom vzdelávacom programe odboru vzdelávania.
(4) Žiak v skrátenom štúdiu študuje len odborné vyučovacie predmety.
(5) Skrátené štúdium v jednoročnom vzdelávacom programe odboru vzdelávania
sa ukončuje záverečnou skúškou; dokladom o vzdelaní je vysvedčenie o záverečnej skúške.
(6) Skrátené štúdium v dvojročnom vzdelávacom programe odboru vzdelávania
sa ukončuje záverečnou skúškou; úspešným ukončením absolvent získa stredné odborné
vzdelanie podľa § 16 ods. 4 písm. b).
(1) Ministerstvo školstva ustanoví všeobecne záväzným právnym predpisom
podrobnosti organizácie výchovy a vzdelávania v stredných školách, o dennej forme
štúdia a externej forme štúdia a o hodnotení a klasifikácii žiakov stredných škôl.
(2) Druhy vzdelávania a dĺžku vzdelávania v jednotlivých odboroch vzdelávania
a ich nadväznosť na ďalšie vzdelávanie pre školy v pôsobnosti iných ústredných orgánov
ustanovia tieto ústredné orgány všeobecne záväzným právnym predpisom.
Štvrtý oddiel
Základná umelecká škola
(1) Základná umelecká škola zabezpečuje umeleckú výchovu a vzdelávanie
podľa vzdelávacieho programu odboru vzdelávania prevažne pre žiakov základnej školy.
Základná umelecká škola môže organizovať aj štúdium pre deti vo veku pred plnením
povinnej školskej dochádzky, žiakov stredných škôl a dospelých.
(2) Základná umelecká škola poskytuje základné umelecké vzdelanie podľa
§ 17, pripravuje na štúdium odborov vzdelávania umeleckého zamerania v stredných
školách a v konzervatóriách; pripravuje aj na štúdium na vysokých školách s pedagogickým
alebo umeleckým zameraním.
(3) V základných umeleckých školách sa môžu zriaďovať hudobné, výtvarné,
tanečné a literárno-dramatické odbory alebo niektoré z nich. Iné umelecké odbory
môže škola zriadiť iba po súhlase ministerstva školstva. Jednotlivé umelecké odbory
možno členiť na oddelenia.
(4) Výšku mesačného príspevku na čiastočnú úhradu výdavkov na štúdium
v základných umeleckých školách zriadených obcou 31) alebo samosprávnym krajom 42)
určí zriaďovateľ všeobecne záväzným nariadením.
(5) Zriaďovateľ základnej umeleckej školy môže rozhodnúť o znížení alebo
odpustení príspevku podľa odseku 4, ak plnoletý žiak alebo zákonný zástupca neplnoletého
žiaka o to písomne požiada a predloží doklad o tom, že je poberateľom dávky v hmotnej
núdzi a príspevkov k dávke v hmotnej núdzi podľa osobitného predpisu. 32)
Ukončovanie štúdia v základnej umeleckej škole
(1) Základné štúdium a štúdium pre dospelých sa ukončuje záverečnou skúškou.
(2) Riaditeľ základnej umeleckej školy môže rozhodnúť o predčasnom
ukončení štúdia, ak
a) žiak sústavne alebo závažným spôsobom porušuje školský poriadok,
b) žiak alebo zákonný zástupca žiaka neuhrádza čiastočnú úhradu nákladov podľa §
49 ods. 4.
Organizácia výchovno-vzdelávacieho procesu v základných umeleckých školách
(1) Základná umelecká škola organizuje prípravné štúdium, základné štúdium,
štúdium s rozšíreným počtom vyučovacích hodín, skrátené štúdium a štúdium pre dospelých.
(2) Prípravné štúdium má najviac dva ročníky. Je určené pre žiakov prvého
stupňa základnej školy a pre nadané deti vo veku pred plnením povinnej školskej dochádzky.
(3) Základné štúdium sa člení na dva stupne. Prvý stupeň má najviac deväť
ročníkov a druhý stupeň má najviac štyri ročníky; pre žiakov, ktorí nenavštevovali
prvý stupeň základného štúdia, možno zriadiť jednoročné prípravné štúdium.
(4) Rozšírené štúdium je určené žiakom, ktorí v základnom štúdiu preukážu
mimoriadne nadanie a vynikajúce študijné výsledky.
(5) V skrátenom štúdiu sa žiaci pripravujú na štúdium na stredných školách,
konzervatóriách a vysokých školách pedagogického alebo umeleckého zamerania.
(6) Štúdium pre dospelých má najviac štyri ročníky.
(7) Vyučovanie je individuálne a skupinové. Počty žiakov v jednotlivých
vyučovacích predmetoch určujú učebné plány.
(8) Riaditeľ základnej umeleckej školy môže prerušiť štúdium žiakovi
na jeho žiadosť alebo na žiadosť jeho zákonného zástupcu.
Prijímanie žiakov na štúdium v základných umeleckých školách
(1) Do prípravného štúdia prijíma riaditeľ školy žiakov na základe posúdenia
predpokladov na štúdium vo zvolenom umeleckom odbore. Po skončení prípravného štúdia
nevzniká žiakovi nárok na prijatie do základného štúdia.
(2) Do základného štúdia, skráteného štúdia a štúdia pre dospelých prijíma
riaditeľ školy žiakov na základe výsledkov talentovej skúšky, pričom môže doň prijať
aj nadaných žiakov, ktorí nedosiahli alebo prekročili vek odporúčaný v učebnom pláne
umeleckého odboru alebo študijného zamerania.
(3) Na posúdenie študijných predpokladov uchádzačov na štúdium zriaďuje
riaditeľ školy trojčlennú prijímaciu komisiu a vymenúva jej členov.
(4) Na základe odporúčania prijímacej komisie môže uchádzačov, ktorí
prekročili odporúčaný vek pre štúdium, zaradiť do vyššieho ako prvého ročníka.
(5) Do rozšíreného štúdia zaraďuje riaditeľ školy na návrh triedneho
učiteľa žiakov, ktorí úspešne vykonali komisionálnu skúšku.
(6) Ministerstvo školstva ustanoví všeobecne záväzným právnym predpisom
spôsob organizácie výchovno-vzdelávacieho procesu, organizácie štúdia, prijímania
žiakov na štúdium, priebehu a ukončovania štúdia, hodnotenia a klasifikácie, komisionálnych
skúšok a súťaží.
Piaty oddiel
Jazyková škola
(1) Jazyková škola poskytuje jazykové vzdelávanie v cudzích jazykoch
podľa vzdelávacieho programu, organizuje aj vyučovanie cudzích jazykov s odborným
zameraním a pripravuje na prekladateľskú a tlmočnícku činnosť. Vzdelávanie v jazykovej
škole sa uskutočňuje v kurzoch.
(2) Absolvovaním vzdelávacích programov v jazykovej škole môže absolvent
získať vzdelanie podľa § 17 ods. 3. Jazyková škola organizuje vyučovanie cudzích
jazykov pre žiakov základných škôl, stredných škôl, študentov vysokých škôl a dospelých.
(3) Vzdelávací program jazykovej školy sa môže skončiť vykonaním štátnej
jazykovej skúšky na jazykovej škole, ktorá má na to oprávnenie vydané ministerstvom
školstva. Štátnu jazykovú skúšku môže vykonať aj ten uchádzač, ktorý na jazykovej
škole neštudoval.
(4) Ak sa vzdelávací program ukončuje podľa odseku 3, skúška sa koná
pred trojčlennou skúšobnou komisiou, ktorú riadi jej predseda vymenovaný príslušným
orgánom miestnej štátnej správy v školstve na obdobie jedného roka; tento orgán ho
aj odvolá. Členov skúšobných komisií vymenúva a odvoláva predseda komisie pre štátne
jazykové skúšky, ktorý je menovaný príslušným orgánom miestnej štátnej správy v školstve
na obdobie dvoch rokov.
(5) Úhrada nákladov na štúdium pozostáva z príspevku na úhradu ročných
nákladov (ďalej len "školné") a zo zápisného.
(6) Výšku úhrady nákladov na štúdium v jazykových školách zriadených
obcou 31) a samosprávnym krajom 42) určí zriaďovateľ všeobecne záväzným nariadením.
(7) Výšku zápisného určí zriaďovateľ. Zriaďovateľ jazykovej školy môže
znížiť alebo odpustiť školné poslucháčovi, ak o to písomne požiada a predloží doklad
o tom, že je poberateľom dávky v hmotnej núdzi a príspevkov k dávke v hmotnej núdzi
podľa osobitného predpisu. 32)
(8) Ak poslucháč jazykovej školy do 30. septembra alebo do 28. februára
preukáže, že sa zo závažných osobných dôvodov nemohol na kurze zúčastňovať, škola
mu vráti školné. Zápisné sa nevracia.
(9) Jazyková škola vráti školné za príslušný polrok poslucháčom zrušeného
kurzu, ak takýchto poslucháčov nemožno preradiť do iného kurzu. Zápisné sa nevracia.
(10) Štátna jazyková skúška sa vykonáva za úhradu. Výšku úhrady za vykonanie
štátnych jazykových skúšok určí riaditeľ jazykovej školy po prerokovaní so zriaďovateľom.
(11) Ministerstvo školstva ustanoví všeobecne záväzným právnym predpisom
spôsob prijímania do jazykových škôl, spôsob organizácie výchovy a vzdelávania v
jazykových školách, obsah vzdelávania, spôsob hodnotenia študijných výsledkov a stupne
náročnosti štátnych jazykových skúšok, organizáciu a postup získania oprávnenia vykonávať
štátne jazykové skúšky.
ŠTVRTÁ ČASŤ
FORMY ORGANIZÁCIE VÝCHOVY A VZDELÁVANIA, HODNOTENIE A KLASIFIKÁCIA VÝCHOVY
A VZDELÁVANIA
Formy organizácie výchovy a vzdelávania
(1) Výchova a vzdelávanie sa v školách podľa tohto zákona organizuje dennou
formou štúdia alebo externou formou štúdia.
(2) Denná forma štúdia sa uskutočňuje ako poldenná, celodenná, týždenná
alebo nepretržitá. Počas mimoriadneho prerušenia školského vyučovania podľa § 150
ods. 8 písm. a) možno dennú formu štúdia uskutočňovať aj ako dištančnú.
(3) Externá forma štúdia sa uskutočňuje ako večerná, diaľková alebo dištančná.
(4) Vzdelávanie sa môže uskutočňovať aj formou individuálneho vzdelávania
podľa individuálneho vzdelávacieho programu alebo podľa individuálneho učebného plánu.
(5) Poldenné vzdelávanie je organizované lenv dopoludňajších alebo len
v odpoludňajších hodinách v rozsahu piatich pracovných dní v týždni.
(6) Celodenné vzdelávanie je organizované v dopoludňajších aj v odpoludňajších
hodinách v rozsahu piatich pracovných dní v týždni.
(7) Týždenné vzdelávanie je výchova a vzdelávanie podľa odseku 6 so zabezpečením
ubytovania a stravovania.
(8) Večerné vzdelávanie je organizované pravidelne niekoľkokrát v týždni
v rozsahu 10 až 15 hodín týždenne.
(9) Diaľkové vzdelávania je organizované spravidla raz týždenne v rozsahu
šesť až sedem konzultačných hodín.
(10) Dištančné vzdelávania je diaľkové vzdelávanie prostredníctvom korešpondencie,
telekomunikačných médií a iných prostriedkov, pri ktorých spravidla nedochádza k
priamym kontaktom medzi pedagogickým zamestnancom a samostatne študujúcim žiakom.
(11) V stredných školách možno dennú formu štúdia kombinovať s externou
formou štúdia (ďalej len "kombinované štúdium").
(12) Pre žiakov, ktorí plnia povinnú školskú dochádzku, sa vzdelávanie
organizuje dennou formou štúdia alebo formou individuálneho vzdelávania.
(13) Dĺžka externej formy štúdia alebo kombinovaného štúdia je najviac
o jeden rok dlhšia ako denná forma štúdia.
(14) Vzdelanie získané vo všetkých formách štúdia je rovnocenné.
Hodnotenie a klasifikácia prospechu a správania žiakov a opatrenia vo výchove
v základných školách a stredných školách
(1) Hodnotenie žiaka sa v rámci vzdelávania podľa tohto zákona vykonáva
podľa úrovne dosiahnutých výsledkov
a) slovným hodnotením,
b) klasifikáciou,
c) kombináciou klasifikácie a slovného hodnotenia.
(2) Predmety, ktoré sa neklasifikujú, sú určené v školskom vzdelávacom
programe.
(3) Prospech žiaka v jednotlivých vyučovacích predmetoch vo všetkých
ročníkoch základnej školy možno hodnotiť slovne.
(4) Pri hodnotení a klasifikácii žiaka s vývinovými poruchami alebo žiaka
so zdravotným postihnutím sa zohľadňuje jeho porucha alebo postihnutie.
(5) Prospech žiaka v jednotlivých vyučovacích predmetoch sa klasifikuje
týmito stupňami:
a) 1 - výborný,
b) 2 - chválitebný,
c) 3 - dobrý,
d) 4 - dostatočný,
e) 5 - nedostatočný.
(6) Správanie žiaka sa klasifikuje týmito stupňami:
a) 1 - veľmi dobré,
b) 2 - uspokojivé,
c) 3 - menej uspokojivé,
d) 4 - neuspokojivé.
(7) Celkové hodnotenie žiaka prvého ročníka základnej školy a žiaka
s mentálnym postihnutím vo všetkých ročníkoch základnej školy sa na konci prvého
a druhého polroka na vysvedčení, ak tento zákon neustanovuje inak, vyjadruje takto:
a) prospel,
b) neprospel.
(8) Celkové hodnotenie žiaka druhého až deviateho ročníka základnej
školy a žiaka strednej školy, ktorý bol hodnotený podľa odseku 1 písm. b), sa na
konci prvého a druhého polroka vyjadruje na vysvedčení, ak tento zákon neustanovuje
inak, takto:
a) prospel s vyznamenaním,
b) prospel veľmi dobre,
c) prospel,
d) neprospel.
(9) Celkové hodnotenie žiaka na konci prvého a druhého polroku vyjadruje
výsledky jeho klasifikácie v povinných vyučovacích predmetoch, ktoré sa klasifikujú,
a klasifikáciu jeho správania; nezahŕňa klasifikáciu v nepovinných vyučovacích predmetoch.
(10) V posledný vyučovací deň prvého polroka školského roka triedny učiteľ
vydá žiakovi výpis slovného hodnotenia alebo klasifikácie prospechu a správania žiaka
za prvý polrok. Tento výpis nie je verejnou listinou. Vysvedčenie za prvý polrok
sa vydáva na základe žiadosti plnoletého žiaka, zákonného zástupcu alebo zástupcu
zariadenia.
(11) V posledný vyučovací deň školského roka sa vydáva žiakom vysvedčenie,
ktoré obsahuje hodnotenie a klasifikáciu prospechu a správania žiaka za oba polroky
príslušného školského roka. V posledných ročníkoch vzdelávacích programov stredných
škôl a odborných učilíšť sa žiakom vydáva vysvedčenie v poslednom vyučovacom dni
pred začiatkom záverečnej skúšky, maturitnej skúšky, záverečnej pomaturitnej skúšky
alebo absolventskej skúšky.
(12) Žiak prospel s vyznamenaním, ak ani v jednom povinnom vyučovacom
predmete nemá stupeň prospechu horší ako chválitebný, priemerný stupeň prospechu
z povinných vyučovacích predmetov nemá horší ako 1,5 a jeho správanie je hodnotené
ako "veľmi dobré"; v školách umeleckého priemyslu aj z profilového predmetu stupeň
prospechu výborný.
(13) Žiak prospel veľmi dobre, ak ani v jednom povinnom vyučovacom predmete
nemá stupeň prospechu horší ako dobrý, priemerný stupeň prospechu z povinných vyučovacích
predmetov nemá horší ako 2,0 a jeho správanie je hodnotené ako "veľmi dobré"; v školách
umeleckého priemyslu aj z profilového predmetu stupeň prospechu nie horší ako chválitebný.
(14) Žiak hodnotený slovne prospel, ak v povinných vyučovacích predmetoch
splnil kritériá hodnotenia určené základnou školou.
(15) Žiak prospel, ak nemá stupeň prospechu nedostatočný ani v jednom
povinnom vyučovacom predmete.
(16) Žiak hodnotený slovne neprospel, ak z niektorého povinného vyučovacieho
predmetu aj po opravnej skúške nesplnil kritériá hodnotenia určené základnou školou.
(17) Žiak neprospel, ak má z niektorého povinného vyučovacieho predmetu
aj po opravnej skúške stupeň prospechu nedostatočný.
(18) Žiak, ktorý bol na konci druhého polroka hodnotený stupňom prospechu
nedostatočný alebo nesplnil kritériá hodnotenia určené základnou školou z viac ako
dvoch povinných vyučovacích predmetov, opakuje ročník počas plnenia povinnej školskej
dochádzky; v strednej škole môže opakovať ročník na základe rozhodnutia vydaného
riaditeľom školy.
(19) Ročník opakuje aj žiak, ktorého nebolo možné klasifikovať ani v
náhradnom termíne zo závažných objektívnych dôvodov, najmä zdravotných, dlhodobého
pobytu v zahraničí.
(20) Žiak, ktorý sa vzdeláva podľa medzinárodných programov podľa § 7
ods. 6, je hodnotený podľa pravidiel hodnotenia týchto programov.
(21) Žiak s mentálnym postihnutím, žiak s autizmom alebo ďalšími pervazívnymi
vývinovými poruchami, okrem žiaka odborného učilišťa, sa môže hodnotiť podľa odseku
1 písm. a) slovným komentárom o dosiahnutých vzdelávacích výsledkoch bez vyjadrenia
stupňov.
(1) Ak nemožno žiaka vyskúšať a hodnotiť v riadnom termíne v prvom polroku,
žiak sa za prvý polrok nehodnotí; riaditeľ školy určí na jeho vyskúšanie a hodnotenie
náhradný termín, a to spravidla tak, aby sa hodnotenie mohlo uskutočniť najneskôr
do dvoch mesiacov po skončení prvého polroka.
(2) Ak nemožno žiaka vyskúšať a hodnotiť v riadnom termíne v druhom polroku,
žiak je skúšaný aj hodnotený za toto obdobie spravidla v poslednom týždni augusta
a v dňoch určených riaditeľom školy.
(3) Žiak, ktorý má na konci druhého polroka prospech nedostatočný najviac
z dvoch povinných vyučovacích predmetov alebo nesplnil kritériá hodnotenia určené
základnou školou najviac z dvoch vyučovacích predmetov v slovnom hodnotení, môže
na základe rozhodnutia riaditeľa školy vykonať z týchto predmetov opravnú skúšku.
Žiak školy umeleckého priemyslu nemôže vykonať opravnú skúšku z umeleckej praxe a
profilového predmetu.
(4) Opravnú skúšku môže vykonať aj žiak, ktorého prospech na konci prvého
polroka je nedostatočný najviac z dvoch povinných vyučovacích predmetov, ktoré sa
vyučujú len v prvom polroku.
(5) Termín opravných skúšok určí riaditeľ školy tak, aby sa opravné
skúšky
a) podľa odseku 3 vykonali najneskôr do 31. augusta; žiakovi, ktorý zo závažných
dôvodov nemôže prísť vykonať opravnú skúšku v určenom termíne, možno povoliť vykonanie
opravnej skúšky najneskôr do 15. septembra, a žiakovi, ktorý bol hodnotený podľa
odseku 2, najneskôr do 15. októbra,
b) podľa odseku 4 vykonali najneskôr do klasifikačnej porady za druhý polrok.
(6) Žiak, ktorý bez závažných dôvodov nepríde na opravnú skúšku, sa hodnotí
z vyučovacieho predmetu, z ktorého mal vykonať opravnú skúšku, stupňom prospechu
nedostatočný alebo v slovnom hodnotení nesplnil kritériá hodnotenia určené základnou
školou.
(7) Žiak nadväzujúcej formy odborného vzdelávania a prípravy a externej
formy štúdia sa neklasifikuje zo správania.
Komisionálne skúšky v základných a stredných školách
(1) Žiak sa hodnotí podľa výsledkov komisionálnej skúšky
a) ak vykonáva rozdielovú skúšku v stredných školách,
b) ak je skúšaný v náhradnom termíne,
c) ak žiak alebo zákonný zástupca požiada o preskúšanie žiaka,
d) ak sa preskúšanie koná na podnet riaditeľa školy,
e) ak vykonáva opravné skúšky,
f) v štúdiu podľa individuálneho učebného plánu v stredných školách,
g) v prípade oslobodenia žiaka od povinnosti dochádzať do školy,
h) pri praktických skúškach a skúškach z hlavného odboru štúdia na konci
prvého a druhého polroka na konzervatóriách, a z umeleckej praxe a profilového predmetu
na školách umeleckého priemyslu,
i) pri plnení osobitného spôsobu školskej dochádzky,
j) pri individuálnom vzdelávaní podľa § 24,
k) vo vzdelávaní v základných školách na získanie nižšieho stredného
vzdelania podľa § 30 ods. 5,
l) vo vzdelávaní v stredných odborných školách na získanie nižšieho stredného
vzdelania podľa § 42 ods. 4.
(2) Komisia pre komisionálne skúšky má najmenej troch členov. Komisia sa
skladá z predsedu, ktorým je spravidla riaditeľ školy alebo ním poverený učiteľ alebo
majster odbornej výchovy, skúšajúceho učiteľa, ktorým je spravidla učiteľ alebo majster
odbornej výchovy vyučujúci žiaka príslušný vyučovací predmet, a prísediaceho, ktorý
spĺňa kvalifikačné predpoklady pre príslušný alebo príbuzný vyučovací predmet. Výsledok
komisionálnej skúšky vyhlási predseda komisie verejne v deň konania skúšky. Výsledok
každej komisionálnej skúšky je pre hodnotenie žiaka konečný.
(3) Ak žiak alebo zákonný zástupca žiaka má pochybnosti o správnosti hodnotenia
na konci prvého a druhého polroka, môže do troch pracovných dní odo dňa získania
výpisu slovného hodnotenia alebo klasifikácie prospechu a správania žiaka za prvý
polrok podľa § 55 ods. 10 alebo do troch pracovných dní odo dňa vydania vysvedčenia
požiadať riaditeľa školy o vykonanie komisionálnej skúšky; ak je vyučujúcim riaditeľ
školy, o preskúšanie žiaka možno požiadať príslušný orgán miestnej štátnej správy
v školstve. Preskúšať žiaka nemožno, ak bol v klasifikačnom období z tohto vyučovacieho
predmetu hodnotený na základe komisionálnej skúšky.
(4) O možnosti vykonať komisionálnu skúšku podľa odseku 1 rozhodne riaditeľ
školy. 44) Riaditeľ školy môže povoliť prítomnosť zákonného zástupcu žiaka na jeho
komisionálnom preskúšaní.
Opatrenia vo výchove
(1) Za vzorné správanie, za vzorné plnenie povinností alebo za statočný
čin možno žiakovi udeliť pochvalu alebo iné ocenenie.
(2) Ak sa žiak previní proti školskému poriadku, možno mu uložiť napomenutie
alebo pokarhanie od triedneho učiteľa, majstra odbornej výchovy, pokarhanie od riaditeľa,
podmienečné vylúčenie alebo vylúčenie.
(3) Ak žiak svojím správaním a agresivitou ohrozuje bezpečnosť a zdravie
ostatných žiakov, ostatných účastníkov výchovy a vzdelávania alebo narúša výchovu
a vzdelávanie do takej miery, že znemožňuje ostatným účastníkom výchovy a vzdelávania
vzdelávanie, riaditeľ školy alebo školského zariadenia, okrem špeciálnych výchovných
zariadení, môže použiť ochranné opatrenie, ktorým je okamžité vylúčenie žiaka z výchovy
a vzdelávania, umiestnením žiaka do samostatnej miestnosti za prítomnosti pedagogického
zamestnanca. Riaditeľ školy alebo riaditeľ školského zariadenia bezodkladne privolá
a) zákonného zástupcu,
b) zdravotnú pomoc, 45)
c) Policajný zbor. 46)
(4) Ochranné opatrenie slúži na upokojenie žiaka. O dôvodoch a priebehu
ochranného opatrenia vyhotoví riaditeľ školy alebo školského zariadenia písomný záznam.
PIATA ČASŤ
PRIJÍMANIE NA VÝCHOVU A VZDELÁVANIE
Prvý oddiel
Prijímanie na predprimárne vzdelávanie
(1) Na predprimárne vzdelávanie sa prijíma dieťa od troch rokov veku;
výnimočne možno prijať dieťa od dovŕšenia dvoch rokov veku.
(2) Na predprimárne vzdelávanie sa prednostne prijímajú deti, pre ktoré
je plnenie predprimárneho vzdelávania povinné. Ostatné podmienky prijímania určí
riaditeľ materskej školy a zverejní ich na verejne prístupnom mieste alebo na webovom
sídle materskej školy, ak ho má zriadené.
(3) Riaditeľ materskej školy po dohode so zriaďovateľom určí miesto a
termín podávania žiadostí o prijatie dieťaťa na predprimárne vzdelávanie pre nasledujúci
školský rok a podmienky na prijatie zverejní podľa odseku 2.
(4) Dieťa sa na predprimárne vzdelávanie prijíma na základe žiadosti
zákonného zástupcu alebo zástupcu zariadenia, ktorú podáva riaditeľovi materskej
školy spolu s potvrdením o zdravotnej spôsobilosti od všeobecného lekára pre deti
a dorast; potvrdenie o zdravotnej spôsobilosti dieťaťa obsahuje aj údaj o povinnom
očkovaní dieťaťa. Žiadosť o prijatie dieťaťa na predprimárne vzdelávanie sa podáva
v čase od 1. mája do 31. mája.
(5) Ak ide o dieťa so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, k
žiadosti o prijatie dieťaťa na predprimárne vzdelávanie sa prikladá aj vyjadrenie
príslušného zariadenia výchovného poradenstva a prevencie a odporučenie všeobecného
lekára pre deti a dorast. Dieťa od dovŕšenia dvoch rokov veku možno prijať na predprimárne
vzdelávanie, ak sú v materskej škole vytvorené vhodné kapacitné, personálne, materiálne
a iné podmienky.
(6) Žiadosť o prijatie dieťaťa na predprimárne vzdelávanie obsahuje
údaje podľa § 11 ods. 6 písm. a) prvého bodu až šiesteho bodu a písm. b). Zákonný
zástupca alebo zástupca zariadenia môže materskej škole doručiť žiadosť o prijatie
dieťaťa na predprimárne vzdelávanie aj prostredníctvom
a) elektronického podania
doručeného do elektronickej schránky materskej školy21a) alebo
b) elektronického dokumentu, ktorý je autorizovaný kvalifikovaným elektronickým podpisom.9a)
(7) Riaditeľ materskej školy rozhoduje o prijatí dieťaťa na predprimárne
vzdelávanie podľa osobitného predpisu.47) O prijatí dieťaťa rozhodne riaditeľ školy
do 15. júna, ktorý predchádza školskému roku, v ktorom sa má predprimárne vzdelávanie
dieťaťa začať.
(8) V rozhodnutí o prijatí dieťaťa môže riaditeľ materskej školy určiť
adaptačný pobyt, ktorý nesmie byť dlhší ako tri mesiace, alebo ak ide o prijatie
dieťaťa so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, diagnostický pobyt dieťaťa,
ktorý nesmie byť dlhší ako tri mesiace. V materskej škole pre deti so špeciálnymi
výchovno-vzdelávacími potrebami nesmie diagnostický pobyt dieťaťa presiahnuť jeden
rok.
(9) Dieťa, ktoré navštevuje materskú školu pred dovŕšením veku, od ktorého
je predprimárne vzdelávanie povinné, pokračuje v povinnom predprimárnom vzdelávaní
v príslušnej materskej škole. Ak sa zákonný zástupca dieťaťa, pre ktoré je predprimárne
vzdelávanie povinné, alebo zástupca zariadenia rozhodne, že dieťa prihlási na povinné
predprimárne vzdelávanie do inej materskej školy, ako je tá, ktorú navštevovalo pred
začiatkom povinného predprimárneho vzdelávania, o prijatie dieťaťa požiada podľa
odseku 4.
(10) Do materskej školy pri zdravotníckom zariadení prijíma riaditeľ
materskej školy dieťa, ktoré nastúpilo na liečbu, liečebný pobyt alebo ozdravný pobyt
na základe písomného odporúčania jeho ošetrujúceho lekára.
(11) Dieťa možno podľa kapacitných možností materskej školy prijať na
predprimárne vzdelávanie aj v priebehu školského roka.
(1) Povinné predprimárne vzdelávanie plní dieťa v materskej škole v obci,
v ktorej má trvalý pobyt (ďalej len "spádová materská škola"), ak zákonný zástupca
alebo zástupca zariadenia pre dieťa nevyberie inú materskú školu. Dieťa môže plniť
povinné predprimárne vzdelávanie aj v inej ako spádovej materskej škole, ak ho riaditeľ
tejto materskej školy prijme na predprimárne vzdelávanie.
(2) Riaditeľ spádovej materskej školy je povinný prednostne prijať na
povinné predprimárne vzdelávanie deti s trvalým pobytom v obci a deti umiestnené
v zariadení na základe rozhodnutia súdu.23)
(3) Dieťa môže plniť povinné predprimárne vzdelávanie mimo obce, v ktorej
má trvalý pobyt, na základe rozhodnutia riaditeľa materskej školy, do ktorej sa hlási.
Riaditeľ materskej školy, do ktorej bolo dieťa prijaté, oznámi túto skutočnosť riaditeľovi
spádovej materskej školy.
(4) Dieťa, ktoré nemá trvalý pobyt v Slovenskej republike, plní povinné
predprimárne vzdelávanie v materskej škole, ktorú určí orgán miestnej štátnej správy
v školstve.
(5) Povinné predprimárne vzdelávanie plní dieťa formou pravidelného denného
dochádzania v pracovných dňoch v rozsahu najmenej štyri hodiny denne, okrem času
školských prázdnin; tým nie je dotknuté právo tohto dieťaťa zúčastňovať sa na predprimárnom
vzdelávaní aj v čase školských prázdnin.
Druhý oddiel
Prijímanie na základné vzdelávanie
(1) Na základné vzdelávanie sa prijíma dieťa, ktoré splnilo podmienky
podľa § 19 a o ktorého prijatie na základe zápisu podľa § 20 ods. 2 požiadal zákonný
zástupca do spádovej školy alebo inej školy podľa výberu zákonného zástupcu. Na základné
vzdelávanie možno výnimočne prijať dieťa, ktoré nedovŕšilo šiesty rok veku a absolvovalo
povinné predprimárne vzdelávanie, a to vždy po vyjadrení príslušného zariadenia výchovného
poradenstva a prevencie a všeobecného lekára pre deti a dorast. Ak ide o dieťa, ktoré
absolvovalo predprimárne vzdelávanie v zahraničí, zákonný zástupca predloží riaditeľovi
kmeňovej školy doklad s uvedením názvu a adresy materskej školy, ktorý potvrdzuje,
že dieťa navštevovalo príslušnú materskú školu.
(2) O prijatí dieťaťa na základné vzdelávanie rozhodne riaditeľ školy
34) do 15. júna, ktorý predchádza školskému roku, v ktorom sa má základné vzdelávanie
začať. Riaditeľ školy do 30. júna zašle zoznam detí prijatých na plnenie povinnej
školskej dochádzky obci, v ktorej majú trvalý pobyt, ktorý obsahuje meno, priezvisko,
dátum narodenia a adresu trvalého pobytu prijatého dieťaťa.
(3) Do prvého ročníka základnej školy sa prijíma dieťa, ktoré dovŕšilo
šiesty rok veku a dosiahlo školskú spôsobilosť.
(4) Ak nemožno umiestniť dieťa do základnej školy, riaditeľ tejto školy
informuje zákonného zástupcu dieťaťa a príslušný orgán miestnej štátnej správy v
školstve, ktorý následne určí školu, v ktorej bude dieťa plniť povinnú školskú dochádzku,
alebo zabezpečí inú formu jeho vzdelávania podľa tohto zákona.
(1) O prijatí dieťaťa so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami
rozhoduje riaditeľ školy na základe písomnej žiadosti zákonného zástupcu a písomného
vyjadrenia zariadenia výchovného poradenstva a prevencie, vydaného na základe diagnostického
vyšetrenia dieťaťa. Riaditeľ školy pred prijatím dieťaťa so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími
potrebami do školy so vzdelávacím programom pre žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími
potrebami poučí zákonného zástupcu o všetkých možnostiach vzdelávania jeho dieťaťa.
(2) Do základnej školy pri zdravotníckom zariadení prijíma riaditeľ školy
žiaka, ktorý nastúpil na liečbu, liečebný pobyt alebo ozdravný pobyt na základe písomného
odporúčania jeho ošetrujúceho lekára; rozsah výučby pre tohto žiaka určí riaditeľ
školy po dohode s lekárom.
(3) Ak sa počas dochádzky žiaka do základnej školy so vzdelávacím programom
pre žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami zmení charakter potrieb
žiaka alebo jeho zaradenie nezodpovedá charakteru jeho potrieb, riaditeľ základnej
školy po vyjadrení príslušného zariadenia výchovného poradenstva a prevencie odporučí
zákonnému zástupcovi žiaka podať návrh na prijatie žiaka do inej školy, prípadne
na základe žiadosti zákonného zástupcu rozhodne o oslobodení žiaka od povinnosti
dochádzať do školy. Ak zákonný zástupca nekoná v záujme dieťaťa, riaditeľ školy postupuje
podľa § 29 ods. 9.
Tretí oddiel
Prijímanie na vzdelávanie v stredných školách
Predpoklady prijatia na vzdelávanie
(1) Do prvého ročníka štvorročného vzdelávacieho programu v gymnáziách
môže byť prijatý uchádzač, ktorý získal nižšie stredné vzdelanie podľa § 16 ods.
3 písm. b) a splnil podmienky prijímacieho konania.
(2) Do prvého ročníka osemročného vzdelávacieho programu v gymnáziách
alebo osemročného vzdelávacieho programu v konzervatóriu môže byť prijatý uchádzač,
ktorý získal primárne vzdelanie podľa § 16 ods. 3 písm. a) a úspešne ukončil piaty
ročník základnej školy v príslušnom školskom roku a splnil podmienky prijímacieho
konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
(3) Do prvého ročníka päťročného vzdelávacieho programu bilingválneho
vzdelávania môže byť prijatý uchádzač, ktorý získal primárne vzdelanie podľa § 16
ods. 3 písm. a) a v príslušnom školskom roku úspešne ukončil ôsmy ročník vzdelávacieho
programu základnej školy a splnil podmienky prijímacieho konania alebo získal nižšie
stredné vzdelanie podľa § 16 ods. 3 písm. b) a splnil podmienky prijímacieho konania.
(4) Do prvého ročníka vzdelávacieho programu nižšieho stredného odborného
vzdelávania môže byť prijatý uchádzač, ktorý neukončil vzdelávací program základnej
školy v poslednom ročníku alebo posledný ročník neukončil úspešne.
(5) Do prvého ročníka vzdelávacieho programu stredného odborného vzdelávania
môže byť prijatý uchádzač, ktorý získal nižšie stredné vzdelanie podľa § 16 ods.
3 písm. b) a splnil podmienky prijímacieho konania.
(6) Do prvého ročníka vzdelávacieho programu úplného stredného odborného
vzdelávania môže byť prijatý uchádzač, ktorý získal nižšie stredné vzdelanie podľa
§ 16 ods. 3 písm. b) a splnil podmienky prijímacieho konania.
(7) Do prvého ročníka vzdelávacieho programu v strednej športovej škole
môže byť prijatý uchádzač, ktorý spĺňa podmienky podľa odsekov 1 a 5 alebo odseku
6 podľa druhu vzdelávacieho programu a po preukázaní športového nadania podľa § 105.
(8) Do prvého ročníka šesťročného vzdelávacieho programu vyššieho odborného
vzdelávania v konzervatóriu môže byť prijatý uchádzač, ktorý získal nižšie stredné
vzdelanie podľa § 16 ods. 3 písm. b) a splnil podmienky prijímacieho konania.
(9) Do prvého ročníka nadstavbového štúdia môže byť prijatý uchádzač,
ktorý získal stredné odborné vzdelanie podľa § 16 ods. 4 písm. b) a splnil podmienky
prijímacieho konania.
(10) Do prvého ročníka vzdelávacieho programu pomaturitného zdokonaľovacieho
štúdia môže byť prijatý uchádzač, ktorý získal úplné stredné odborné vzdelanie podľa
§ 16 ods. 4 písm. d) a splnil podmienky prijímacieho konania.
(11) Do prvého ročníka vzdelávacieho programu pomaturitného kvalifikačného
štúdia môže byť prijatý uchádzač, ktorý získal úplné stredné všeobecné vzdelanie
podľa § 16 ods. 4 písm. c) a splnil podmienky prijímacieho konania alebo úplné stredné
odborné vzdelanie podľa § 16 ods. 4 písm. d) a splnil podmienky prijímacieho konania.
(12) Do prvého ročníka vzdelávacieho programu vyššieho odborného vzdelávania
v strednej odbornej škole alebo v škole umeleckého priemyslu môže byť prijatý uchádzač,
ktorý získal úplné stredné všeobecné vzdelanie podľa § 16 ods. 4 písm. c) a splnil
podmienky prijímacieho konania alebo úplné stredné odborné vzdelanie podľa § 16 ods.
4 písm. d) a splnil podmienky prijímacieho konania.
(13) Podmienkou prijatia uchádzača na vzdelávanie je, že uchádzač nie
je žiakom inej strednej školy.
(14) Predpokladom prijatia na zdravotnícke študijné odbory vzdelávania
je splnenie kritérií na zdravotnú spôsobilosť, ktoré ustanoví ministerstvo zdravotníctva
všeobecne záväzným právnym predpisom.
(15) Ministerstvo školstva ustanoví všeobecne záväzným právnym predpisom
zoznam študijných odborov a učebných odborov, v ktorých sa vyžaduje overenie špeciálnych
schopností, zručností alebo nadania.
Prihlášky na vzdelávanie
(1) Uchádzač alebo zákonný zástupca maloletého uchádzača môže podať dve
prihlášky na vzdelávanie na dve stredné školy alebo na dva odbory vzdelávania tej
istej strednej školy; v odôvodnených prípadoch môže podať ďalšie dve prihlášky na
štúdium v odboroch vzdelávania, ktoré vyžadujú overenie špeciálnych schopností, zručností
alebo nadania a ďalšiu prihlášku podľa § 66 ods. 7. Prihláška v listinnej podobe
sa podáva na tlačive podľa vzoru schváleného a zverejneného ministerstvom školstva.
(2) Uchádzač alebo zákonný zástupca maloletého uchádzača podáva prihlášku
riaditeľovi základnej školy, ktorú žiak navštevuje, do 20. februára na štúdium v
odboroch vzdelávania, ktoré vyžadujú overenie špeciálnych schopností, zručností alebo
nadania; do 10. apríla na ostatné odbory vzdelávania. Na prihláške uvedie termín
prijímacej skúšky. Riaditeľ základnej školy odošle prihlášku na strednú školu
a)
do 28. februára na štúdium v odboroch vzdelávania, ktoré vyžadujú overenie špeciálnych
schopností, zručností alebo nadania,
b) do 20. apríla na ostatné odbory vzdelávania.
(3) Uchádzač, ktorý nie je žiakom základnej školy, podáva prihlášku priamo
na strednú školu v termíne podľa odseku 2. Jeho prospech uvedený v prihláške potvrdzuje
základná škola, ktorú navštevoval. Ak to nie je možné, k prihláške pripojí svoje
vysvedčenia zo základnej školy alebo ich úradne osvedčené kópie.
(4) Termíny podľa odseku 2 sa nevzťahujú na uchádzača, ktorý je mladistvým
odsúdeným vo výkone trestu odňatia slobody.
(5) Uchádzač so zdravotným znevýhodnením pripojí k prihláške vyjadrenie
všeobecného lekára o schopnosti študovať zvolený odbor výchovy a vzdelávania.
(6) Na prihláške na vzdelávanie sa vyžadujú tieto osobné údaje:
a)
meno a priezvisko, rodné číslo, vyučovací jazyk, štátne občianstvo, potvrdenie o
zdravotnej spôsobilosti žiaka, výchovno-vzdelávacie výsledky žiaka na základnej škole,
b) meno a priezvisko, adresa a telefónny kontakt zákonných zástupcov.
(7) Uchádzač môže k prihláške pripojiť doklad o úspešnej účasti v predmetovej
olympiáde alebo v súťaži, ktorá súvisí s odborom alebo štúdiom, o ktoré sa uchádza.
(8) Ak uchádzač podáva prihlášku na štúdium v študijnom odbore alebo
v učebnom odbore, v ktorom sa odborné vzdelávanie a príprava poskytuje v systéme
duálneho vzdelávania, pripojí k prihláške aj potvrdenie o odbornom vzdelávaní a príprave
žiaka v systéme duálneho vzdelávania vydané podľa osobitného predpisu.47aa)
(9) Ak uchádzač podáva prihlášku na štúdium v strednej športovej škole,
pripojí k prihláške potvrdenie národného športového zväzu, že je uvedený v zozname
talentovaných športovcov podľa osobitného predpisu.34a)
Organizácia prijímacieho konania
(1) Predmety, z ktorých pozostáva prijímacie konanie na prijímacích
skúškach, určí ministerstvo školstva a ministerstvo zdravotníctva s prihliadnutím
na návrhy riaditeľov stredných škôl tak, aby boli pre jednotlivé odbory vzdelávania
rovnaké; zverejnia ich do 15. októbra.
(2) Riaditeľ strednej školy po prerokovaní v pedagogickej rade školy
a v rade školy predloží zriaďovateľovi školy najneskôr do 15. júna návrh počtu žiakov
prvého ročníka pre prijímacie konanie v nasledujúcom školskom roku v členení na jednotlivé
študijné odbory alebo jednotlivé učebné odbory. Zriaďovateľ strednej školy 47a) predloží
návrhy podľa prvej vety do 30. júna samosprávnemu kraju, do ktorého územnej pôsobnosti
stredná škola patrí.
(3) Orgán miestnej štátnej správy v školstve rozhodne do 30. septembra
o počte tried prvého ročníka v stredných školách pre žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími
potrebami a v študijných odboroch, v ktorých sa výchova a vzdelávanie uskutočňuje
v cudzom jazyku na základe medzinárodnej dohody pre prijímacie konanie pre nasledujúci
školský rok.
(4) Počet žiakov prvého ročníka gymnázií s osemročným vzdelávacím programom
pre nasledujúce prijímacie konanie nesmie prekročiť päť percent z celkového počtu
žiakov z daného populačného ročníka v príslušnom školskom roku. Ministerstvo školstva
určuje každoročne násobok piatich percent žiakov z daného populačného ročníka každého
samosprávneho kraja, podľa ktorého do 15. septembra určí pre každý samosprávny kraj
najvyšší počet žiakov prvého ročníka gymnázií s osemročným vzdelávacím programom
pre nasledujúci školský rok. Ministerstvo školstva určuje násobok podľa kritéria
uvedeného v odseku 8 písm. a).
(5) Zriaďovateľ gymnázia s osemročným vzdelávacím programom doručí
orgánu miestnej štátnej správy v školstve návrh počtu žiakov prvého ročníka pre nasledujúci
školský rok do 30. septembra; na návrh alebo na zmenu návrhu, ktoré boli doručené
po lehote, sa neprihliada. Orgán miestnej štátnej správy v školstve na základe kritérií
podľa odseku 8 a po prerokovaní s príslušným zriaďovateľom rozpíše počet žiakov určený
ministerstvom školstva pre jednotlivé gymnáziá s osemročným vzdelávacím programom
v jeho územnej pôsobnosti; o prerokovaní vyhotoví písomný záznam. Orgán miestnej
štátnej správy v školstve predloží návrh rozpisu s odôvodnením a písomným záznamom
z prerokovania ministerstvu školstva do 30. októbra. Orgán miestnej štátnej správy
v školstve bezodkladne zverejní návrh rozpisu na webovom sídle Ministerstva vnútra
Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo vnútra").
(6) Zriaďovateľ môže podať ministerstvu školstva voči návrhu rozpisu
odôvodnené námietky do siedmich pracovných dní odo dňa jeho zverejnenia; na námietky
doručené po lehote sa neprihliada. Minister školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej
republiky (ďalej len "minister školstva") pri schvaľovaní návrhu rozpisu preskúma
odôvodnenie návrhu rozpisu, písomný záznam z prerokovania a odôvodnené námietky a
návrh rozpisu potvrdí alebo zmení; zmenu rozpisu ministerstvo školstva odôvodní.
(7) Rozpis počtu žiakov pre jednotlivé gymnáziá s osemročným vzdelávacím
programom pre nasledujúci školský rok v územnej pôsobnosti orgánu miestnej štátnej
správy v školstve schválený ministrom školstva zverejní ministerstvo školstva do
30. novembra na svojom webovom sídle.
(8) Počet žiakov prvého ročníka príslušného gymnázia s osemročným
vzdelávacím programom sa určuje podľa
a) predbežného záujmu zákonných zástupcov žiakov
z daného populačného ročníka,
b) udržateľnosti počtu žiakov v piatom ročníku až ôsmom ročníku tried príslušného
gymnázia,
c) počtu žiakov prvého ročníka príslušného gymnázia k 15. septembru v predchádzajúcom
školskom roku,
d) výsledkov hodnotenia externej časti maturitnej skúšky a písomnej formy internej
časti maturitnej skúšky s dôrazom na nadpriemerné výsledky,
e) výsledkov z celoslovenských kôl súťaží alebo predmetových olympiád a výsledkov
medzinárodných kôl súťaží alebo predmetových olympiád s dôrazom na nadpriemerné výsledky,
f) účasti žiakov príslušného gymnázia v medzinárodných projektoch alebo v medzinárodných
programoch,
g) zamerania školského vzdelávacieho programu príslušného gymnázia alebo školského
vzdelávacieho programu tried príslušného gymnázia na rozvoj nadania žiakov, špecifických
zručností alebo schopností žiakov.
(1) Riaditeľ strednej školy po prerokovaní v pedagogickej rade školy,
po vyjadrení rady školy a so súhlasom zriaďovateľa určí počet žiakov, ktorých možno
prijať do tried prvého ročníka a termíny konania prijímacích skúšok. Ak ide o strednú
odbornú školu, v ktorej sa odborné vzdelávanie a príprava poskytuje v systéme duálneho
vzdelávania, v rámci počtu žiakov, ktorých možno prijať do tried prvého ročníka,
riaditeľ strednej odbornej školy určí samostatne aj počet žiakov, ktorých možno prijať
do študijného odboru alebo do učebného odboru, v ktorom sa odborné vzdelávanie a
príprava poskytuje v systéme duálneho vzdelávania. Tieto údaje zverejní
a) do 1. februára na štúdium v odboroch vzdelávania, ktoré vyžadujú
overenie špeciálnych schopností, zručností alebo nadania,
b) do 31. marca na ostatné odbory vzdelávania.
(2) Riaditeľ strednej školy po prerokovaní v pedagogickej rade školy
určí formu prijímacej skúšky, jej obsah a rozsah podľa vzdelávacích štandardov štátneho
vzdelávacieho programu odboru vzdelávania v základnej škole. Určí jednotné kritériá
na úspešné vykonanie skúšky a ostatné podmienky prijatia na štúdium pre oba termíny
prijímacieho konania podľa § 66 ods. 6. Riaditeľ strednej školy je povinný tieto
podmienky zverejniť najneskôr v termíne podľa odseku 1; pre žiakov so zdravotným
znevýhodnením sa forma prijímacej skúšky určí s prihliadnutím na ich zdravotné znevýhodnenie.
(3) Ak ide o prijímanie do študijného odboru alebo do učebného odboru,
v ktorom sa odborné vzdelávanie a príprava poskytuje v systéme duálneho vzdelávania,
formu prijímacej skúšky, obsah a rozsah podľa vzdelávacích štandardov štátneho vzdelávacieho
programu odboru vzdelávania v základnej škole, jednotné kritériá na úspešné vykonanie
skúšky a ostatné podmienky prijatia na štúdium pre oba termíny prijímacieho konania
podľa § 66 ods. 6 určí riaditeľ strednej odbornej školy spolu so zamestnávateľom,
u ktorého sa žiak bude pripravovať, po prerokovaní v pedagogickej rade školy. Riaditeľ
strednej školy je povinný tieto podmienky zverejniť najneskôr v termíne podľa odseku
1; pre žiakov so zdravotným znevýhodnením sa forma prijímacej skúšky určí s prihliadnutím
na ich zdravotné znevýhodnenie.
(4) Riaditeľ strednej odbornej školy môže po prerokovaní v pedagogickej
rade školy určiť kritériá na prijatie uchádzačov bez prijímacej skúšky alebo jej
časti do prvého ročníka vzdelávacieho programu nižšieho stredného odborného vzdelávania
a do prvého ročníka vzdelávacieho programu stredného odborného vzdelávania, ak tento
zákon neustanovuje inak. Ak ide o prijímanie do učebného odboru, v ktorom sa odborné
vzdelávanie a príprava poskytuje v systéme duálneho vzdelávania, tieto kritériá určí
riaditeľ strednej odbornej školy aj spolu so zamestnávateľom, u ktorého sa žiak bude
pripravovať.
(5) Pri prijímaní žiaka, ktorý v celoslovenskom testovaní žiakov deviateho
ročníka základnej školy dosiahol v každom predmete samostatne úspešnosť najmenej
90%, rozhoduje riaditeľ školy bez prijímacej skúšky; toto sa nevzťahuje na školu
so vzdelávacím programom učebného odboru alebo študijného odboru, ktorý vyžaduje
overenie špeciálnych schopností, zručností alebo nadania.
(6) Kritériá podľa odsekov 4 a 5 oznámi riaditeľ školy najneskôr v
termíne podľa odseku 1.
(7) Riaditeľ strednej školy odošle rozhodnutie o prijatí žiaka bez
prijímacej skúšky podľa odseku 4 alebo odseku 5 najneskôr 7 dní pred termínom konania
prijímacích skúšok. Riaditeľ strednej odbornej školy prijíma samostatne
a) uchádzačov,
ktorí boli prijatí na štúdium v študijnom odbore alebo v učebnom odbore, v ktorom
sa odborné vzdelávanie a príprava poskytuje v systéme duálneho vzdelávania a
b) ostatných uchádzačov.
(8) Do odborov vzdelávania, v ktorých sa vyžaduje overenie špeciálnych
schopností, zručností alebo nadania, sa prijímajú uchádzači po ich overení; na tanečné
konzervatórium a strednú športovú školu aj po overení zdravotnej spôsobilosti.
(9) Do osemročného vzdelávacieho programu študijného odboru v gymnáziu
možno prijať uchádzača len do prvého ročníka. Ustanovenia tohto zákona o prijímaní
žiakov do vyšších ročníkov stredných škôl sa na osemročné vzdelávacie programy gymnázií
nevzťahujú.
Prijímacia skúška
(1) Prijímacia skúška pozostáva z overenia vedomostí z predmetov podľa
64 ods. 1 alebo z overenia špeciálnych schopností, zručností alebo nadania potrebných
na zvládnutie príslušného odboru vzdelávania, prípadne z oboch týchto častí.
(2) V školách s vyučovacím jazykom národnostných menšín sú predmety určené
podľa § 64 ods. 1 doplnené o vyučovací jazyk strednej školy.
(3) Ak sa žiak základnej školy s vyučovacím jazykom národnostných menšín
prihlási na štúdium na strednej škole s vyučovacím jazykom slovenským, prijímacie
skúšky z vyučovacích predmetov koná takto:
a) zo slovenského jazyka a literatúry
v rozsahu učiva určeného štátnym vzdelávacím programom odboru vzdelávania v základnej
škole,
b) z ďalšieho predmetu v jazyku, v akom si ho na základnej škole osvojoval, ak zákonný
zástupca žiaka túto požiadavku uvedie v prihláške na štúdium na strednej škole.
(4) Ak sa žiak základnej školy s vyučovacím jazykom slovenským prihlási
na strednú školu s vyučovacím jazykom národnostných menšín, koná prijímaciu skúšku
podľa odseku 1. Z ďalšieho predmetu koná žiak prijímaciu skúšku v jazyku, v akom
si ho na základnej škole osvojoval, ak zákonný zástupca žiaka túto požiadavku uvedie
v prihláške na štúdium na strednej škole.
(5) Orgán miestnej štátnej správy v školstve zabezpečí, aby riaditelia
stredných škôl v jeho územnej pôsobnosti určili na overenie špeciálnych schopností,
zručností alebo nadania uchádzača termíny v čase od 15. marca do 30. apríla tak,
aby sa termíny tohto overenia na jednotlivých stredných školách nezhodovali.
(6) Prijímacie skúšky do stredných škôl okrem skúšok podľa odseku 5 sa
konajú v dvoch termínoch v druhom úplnom májovom týždni v pondelok a z organizačných
dôvodov sa môžu skončiť v utorok a v druhom úplnom májovom týždni vo štvrtok a z
organizačných dôvodov sa môžu skončiť v piatok. Ak termín konania prijímacích skúšok
pripadne na deň pracovného pokoja, termín konania prijímacej skúšky sa posúva na
nasledujúci pracovný deň.
(7) Riaditeľ strednej školy po prerokovaní v pedagogickej rade školy
rozhodne o tom, či sa na škole vykonajú prijímacie skúšky v ďalšom termíne na nenaplnený
počet miest pre žiakov, ktorých možno prijať do tried prvého ročníka. Toto rozhodnutie
zverejní najneskôr do 6. júna. Prijímacia skúška sa koná v treťom úplnom júnovom
týždni v utorok a z organizačných dôvodov sa môže skončiť v stredu.
(8) Riaditeľ strednej školy pozve uchádzačov na prijímacie skúšky najneskôr
päť dní pred termínom ich konania.
(9) Uchádzačovi, ktorý sa zo závažných dôvodov nemôže zúčastniť na prijímacej
skúške v riadnych termínoch, určí riaditeľ strednej školy náhradný termín najneskôr
v poslednom týždni augusta. Dôvod neúčasti na prijímacej skúške oznámi uchádzač alebo
zákonný zástupca maloletého uchádzača riaditeľovi strednej školy najneskôr v deň
konania prijímacej skúšky. Riaditeľ strednej školy v takom prípade rezervuje miesto
v počte žiakov, ktorých prijíma do prvého ročníka.
(10) Výsledky prijímacej skúšky do prvého ročníka strednej školy platia
len v školskom roku, pre ktorý sa skúška vykonala.
Rozhodovanie o prijatí
(1) O prijatí uchádzača na strednú školu rozhodne 35) riaditeľ strednej
školy na základe výsledkov prijímacieho konania. Na zabezpečenie prípravy, priebehu
a spracovania výsledkov prijímacích skúšok a na posúdenie študijných predpokladov
uchádzačov riaditeľ zriaďuje prijímaciu komisiu ako svoj poradný orgán.
(2) Riaditeľ strednej školy pri rozhodovaní o prijatí prihliada aj
na zdravotnú spôsobilosť na štúdium vo zvolenom odbore vzdelávania a na výkon povolania.
(3) Riaditeľ strednej školy prednostne prijme uchádzača, ktorý má zmenenú
pracovnú schopnosť, pred uchádzačmi, ktorí rovnako vyhovujú kritériám prijímacieho
konania; to neplatí, ak ide o strednú športovú školu.
(4) Riaditeľ strednej odbornej školy na základe výsledkov prijímacieho
konania prijíma samostatne
a) uchádzačov, ktorí boli prijatí na štúdium v študijnom
odbore alebo v učebnom odbore, v ktorom sa odborné vzdelávanie a príprava poskytuje
v systéme duálneho vzdelávania a
b) ostatných uchádzačov.
(5) Riaditeľ strednej školy pri rozhodovaní o prijatí zohľadní, že
uchádzač je úspešným riešiteľom predmetovej olympiády alebo víťazom súťaže, ktorá
súvisí s odborom vzdelávania, o ktorý sa uchádza, a na výsledky dosiahnuté v celoslovenskom
testovaní žiakov deviatych ročníkov základných škôl.
(1) Riaditeľ strednej školy zverejní zoznam uchádzačov na výveske školy
podľa výsledkov prijímacieho konania do troch pracovných dní odo dňa termínu konania
prijímacej skúšky podľa § 66 ods. 5 a 7, pri ostatných prijímacích skúškach podľa
§ 66 ods. 6 do troch pracovných dní odo dňa konania druhého termínu prijímacej skúšky.
Ak ide o strednú odbornú školu, v ktorej sa odborné vzdelávanie a príprava poskytuje
v systéme duálneho vzdelávania, riaditeľ strednej odbornej školy zverejní samostatne
zoznam uchádzačov o štúdium v študijnom odbore alebo v učebnom odbore, v ktorom sa
odborné vzdelávanie a príprava poskytuje v systéme duálneho vzdelávania a zoznam
ostatných uchádzačov. Zoznam obsahuje poradie uchádzačov s vopred prideleným číselným
kódom 11) zoradených podľa celkového počtu bodov získaných pri prijímacom konaní
a informáciu, či uchádzač vykonal prijímaciu skúšku úspešne alebo neúspešne.
(2) Riaditeľ strednej školy rozhodne a odošle uchádzačovi rozhodnutie
o prijatí najneskôr v lehote podľa odseku 1.
(3) Uchádzačovi, ktorý bol prijatý na štúdium, oznámi stredná škola
termín, miesto a spôsob zápisu na štúdium spolu s doručením rozhodnutia o prijatí.
Stredná škola vykoná zápis prijatých uchádzačov, ktorým bolo doručené rozhodnutie
o prijatí na štúdium na strednú školu, na základe zápisného lístka, ktorý vydá príslušná
základná škola; základná škola vydá uchádzačovi o štúdium iba jeden zápisný lístok,
ktorý je prenosný. Zápisný lístok si ponechá stredná škola, na ktorú sa uchádzač
zapíše. Ak je uchádzač úspešný aj na ďalšej strednej škole a uprednostní štúdium
na tej strednej škole, zruší zápis, vyzdvihne si zápisný lístok a odovzdá ho tej
strednej škole, na ktorú sa zapíše. Ak sa uchádzač nezapíše, rozhodnutie, ktorým
bol uchádzač prijatý na štúdium v strednej škole, je neplatné.
(4) Proti rozhodnutiu riaditeľa strednej školy o neprijatí sa môže
uchádzač alebo zákonný zástupca maloletého uchádzača odvolať v lehote do piatich
dní odo dňa doručenia rozhodnutia. Proti rozhodnutiu o neprijatí riaditeľa cirkevnej
strednej školy alebo riaditeľa súkromnej strednej školy môže uchádzač alebo zákonný
zástupca maloletého uchádzača podať žiadosť o preskúmanie rozhodnutia do 15 dní odo
dňa doručenia rozhodnutia.
(5) Riaditeľ strednej školy umožní na základe žiadosti nazrieť do písomných
alebo iných prác uchádzača uchádzačovi, jeho zákonnému zástupcovi alebo pedagogickému
zamestnancovi, ktorý vzdelával uchádzača v predmete prijímacej skúšky na základnej
škole.
Prijímanie na externú formu štúdia, kombinovanú formu štúdia a na nadväzujúce
formy odborného vzdelávania a prípravy v stredných školách
(1) O počte tried prvého ročníka externej formy štúdia alebo kombinovanej
formy štúdia v stredných školách a o počte žiakov v týchto triedach rozhodne riaditeľ
školy po dohode so zriaďovateľom každoročne do 30. apríla.
(2) O počte žiakov v triedach dennej formy štúdia nadväzujúcej formy
odborného vzdelávania a prípravy rozhodne riaditeľ školy so súhlasom zriaďovateľa
každoročne do 30. apríla.
(3) Prihlášku na štúdium podáva uchádzač riaditeľovi strednej školy,
na ktorú sa hlási, do 31. mája. Uchádzači, ktorí neboli prijatí na štúdium na vysokej
škole, môžu podať prihlášku do 31. júla. Ak uchádzač podáva prihlášku na štúdium
v študijnom odbore alebo v učebnom odbore, v ktorom sa odborné vzdelávanie a príprava
poskytuje v systéme duálneho vzdelávania, pripojí k prihláške aj potvrdenie o odbornom
vzdelávaní a príprave žiaka v systéme duálneho vzdelávania.
(4) Riaditeľ strednej školy po prerokovaní v pedagogickej rade školy
určí formu prijímacej skúšky, obsah a rozsah prijímacej skúšky, kritériá na úspešné
vykonanie skúšky a ostatné podmienky prijatia na štúdium. Ak ide o prijímanie do
študijného odboru alebo do učebného odboru, v ktorom sa odborné vzdelávanie a príprava
poskytuje v systéme duálneho vzdelávania, formu prijímacej skúšky, obsah a rozsah
prijímacej skúšky, kritériá na úspešné vykonanie skúšky a ostatné podmienky prijatia
na štúdium určí riaditeľ strednej odbornej školy spolu so zamestnávateľom, u ktorého
sa žiak bude pripravovať, po prerokovaní v pedagogickej rade školy. Tieto podmienky
zverejní najneskôr mesiac pred prvým termínom prijímacích skúšok.
(5) Riaditeľ strednej školy po prerokovaní v pedagogickej rade školy
môže určiť kritériá na prijatie uchádzačov bez prijímacej skúšky. Ak ide o prijímanie
do študijného odboru alebo do učebného odboru, v ktorom sa odborné vzdelávanie a
príprava poskytuje v systéme duálneho vzdelávania, tieto kritériá určí riaditeľ strednej
odbornej školy aj spolu so zamestnávateľom, u ktorého sa žiak bude pripravovať.
(6) Riaditeľ strednej školy pozve uchádzačov na prijímacie skúšky najneskôr
desať dní pred termínom konania prijímacích skúšok.
(7) Prijímacia skúška sa koná v dvoch termínoch. Prvým termínom je posledný
úplný júnový týždeň a druhým termínom posledné dva úplné augustové týždne. Deň konania
skúšky určí riaditeľ strednej školy.
(8) Overenie špeciálnych schopností, zručností a nadania uchádzačov,
ak sa takéto overenie vyžaduje, je súčasťou prijímacej skúšky.
(9) Riaditeľ strednej školy rozhodne o prijatí uchádzača na štúdium na
základe výsledkov prijímacieho konania do troch dní odo dňa konania prijímacej skúšky.
Pri tomto rozhodovaní berie do úvahy aj zdravotnú spôsobilosť na štúdium vo zvolenom
odbore vzdelávania a na výkon povolania.
(10) Riaditeľ strednej odbornej školy prijíma samostatne
a) uchádzačov,
ktorí boli prijatí na štúdium v študijnom odbore alebo v učebnom odbore, v ktorom
sa odborné vzdelávanie a príprava poskytuje v systéme duálneho vzdelávania a
b) ostatných uchádzačov.
Prijímanie do vyšších ročníkov stredných škôl
(1) Do vyššieho ročníka strednej školy možno prijať uchádzača, ktorý
nie je žiakom inej strednej školy, na základe jeho písomnej žiadosti alebo žiadosti
zákonného zástupcu maloletého uchádzača. Podmienkou prijatia je úspešné vykonanie
prijímacej skúšky, ktorej predmetom je znalosť učiva z nižších ročníkov príslušnej
strednej školy určeného vzdelávacím štandardom štátneho vzdelávacieho programu; ak
ide o prijatie do strednej športovej školy, podmienkou je aj predloženie potvrdenia
národného športového zväzu, že žiak je uvedený v zozname talentovaných športovcov
podľa osobitného predpisu. 34a)
(2) Termín, obsah, rozsah a formu prijímacej skúšky určí riaditeľ strednej
školy, na ktorú sa uchádzač hlási.
(3) Do vyššieho ročníka odboru vzdelávania v strednej škole, ktorých
štúdium sa končí maturitnou skúškou alebo absolventskou skúškou, a ktorý v nižších
ročníkoch štúdia poskytuje zároveň stredné odborné vzdelanie alebo úplné stredné
odborné vzdelanie, možno prijať absolventa nižšieho ročníka alebo uchádzača, ktorý
úspešne vykonal záverečnú skúšku, prípadne maturitnú skúšku a splnil ďalšie požiadavky,
ktoré určil riaditeľ strednej školy.
(4) Odseky 1 až 3 sa nevzťahujú na prijímanie uchádzača, ktorý sa bude
pripravovať v systéme duálneho vzdelávania.
(1) Riaditeľ základnej školy poskytne orgánu miestnej štátnej správy
v školstve a samosprávnemu kraju v ich územnej pôsobnosti požadované údaje o záujme
žiakov o štúdium na stredných školách.
(2) Riaditeľ strednej školy poskytne zriaďovateľovi a orgánu miestnej
štátnej správy v školstve v jeho územnej pôsobnosti aktuálne údaje o počte prihlásených
žiakov, o počte prijatých žiakov a počte voľných miest. Na požiadanie môže tieto
údaje poskytnúť aj riaditeľovi základnej školy alebo iným orgánom štátnej správy.
(3) Žiakom, ktorí neboli ani po termíne prijímacej skúšky podľa § 66
ods. 7 prijatí na štúdium v žiadnej strednej škole, a žiakom, ktorí si po úspešnom
skončení deviateho ročníka základnej školy alebo základnej školy pre žiakov so špeciálnymi
výchovno-vzdelávacími potrebami nepodali prihlášku na štúdium do strednej školy a
nemajú splnenú povinnú školskú dochádzku, príslušný orgán miestnej štátnej správy
v školstve zabezpečí po prerokovaní so zákonným zástupcom žiaka, s príslušným riaditeľom
strednej školy a jeho zriaďovateľom plnenie povinnej školskej dochádzky v strednej
škole.
(4) Zoznam škôl, v ktorých budú žiaci podľa odseku 3 plniť povinnú školskú
dochádzku, určí a zverejní najneskôr do 30. júna príslušný orgán miestnej štátnej
správy v školstve po prerokovaní s riaditeľmi príslušných stredných škôl a samosprávnym
krajom.
ŠIESTA ČASŤ
UKONČOVANIE VÝCHOVY A VZDELÁVANIA V STREDNÝCH ŠKOLÁCH
Spôsoby ukončovania
Výchova a vzdelávanie v stredných školách môže byť ukončené
a) záverečnou
skúškou,
b) maturitnou skúškou,
c) záverečnou pomaturitnou skúškou,
d) absolventskou skúškou.
Záverečná skúška
(1) Cieľom záverečnej skúšky je overenie vedomostí a zručností žiakov v
rozsahu učiva určeného vzdelávacími štandardmi štátneho vzdelávacieho programu a
overenie, ako sú žiaci pripravení používať nadobudnuté kompetencie pri výkone povolaní
a odborných činností, na ktoré sa pripravujú.
(2) Žiak môže konať záverečnú skúšku, ak úspešne ukončil posledný ročník
vzdelávacieho programu príslušného učebného odboru.
(3) Záverečná skúška sa člení na písomnú časť, praktickú časť a ústnu časť.
Praktická časť záverečnej skúšky sa vykoná po písomnej časti skúšky a pred ústnou
časťou skúšky. Praktická časť záverečnej skúšky žiaka, ktorý sa pripravoval v systéme
duálneho vzdelávania, sa koná na pracovisku praktického vyučovania,47b) ak sa stredná
odborná škola a zamestnávateľ, u ktorého sa tento žiak pripravoval, nedohodnú inak.
(4) Záverečná skúška sa koná v riadnom skúšobnom období alebo v mimoriadnom
skúšobnom období.
(5) Riadne skúšobné obdobie trvá od 16. júna do 30. júna príslušného školského
roka. Ak si to vyžadujú odborné činnosti, ktoré sa overujú záverečnou skúškou, praktickú
časť záverečnej skúšky možno vykonať aj pred 16. júnom, najskôr však vo februári
príslušného školského roka.
(6) Mimoriadne skúšobné obdobie je v septembri alebo vo februári nasledujúceho
školského roka; termín konania záverečnej skúšky určuje riaditeľ školy. Mimoriadne
skúšobné obdobie je určené na vykonanie opravnej záverečnej skúšky alebo náhradnej
záverečnej skúšky. Náhradná záverečná skúška je určená pre žiaka, ktorý úspešne ukončil
posledný ročník vzdelávacieho programu príslušného učebného odboru najneskôr k 15.
septembru a pre žiaka podľa § 89 ods. 2.
(7) Pred začiatkom konania záverečnej skúšky sa žiak tri po sebe nasledujúce
vyučovacie dni nezúčastňuje na vyučovaní. Tieto dni sú určené na prípravu žiaka na
záverečnú skúšku.
Maturitná skúška
(1) Cieľom maturitnej skúšky je overenie vedomostí a zručností žiakov v
rozsahu učiva určeného katalógom cieľových požiadaviek a overenie toho, ako sú žiaci
pripravení používať získané kompetencie v ďalšom štúdiu alebo pri výkone povolaní
a odborných činností, na ktoré sa pripravujú.
(2) Maturitná skúška v strednej odbornej škole, konzervatóriu, strednej
športovej škole a škole umeleckého priemyslu pozostáva z teoretickej časti maturitnej
skúšky a odbornej zložky maturitnej skúšky. Odborná zložka maturitnej skúšky sa člení
na teoretickú časť odbornej zložky maturitnej skúšky a praktickú časť odbornej zložky
maturitnej skúšky. Cieľom odbornej zložky maturitnej skúšky je overenie vedomostí
a zručností v rozsahu učiva odborných vyučovacích predmetov určených vzdelávacími
štandardmi. V nadstavbovom štúdiu sa v odbornej zložke maturitnej skúšky zohľadňuje
nadväznosť na príslušný učebný odbor.
(3) Maturitná skúška z jednotlivých predmetov môže pozostávať z externej
časti a internej časti.
(4) Žiak môže vykonať internú časť maturitnej skúšky okrem jej písomnej
formy podľa § 76 ods. 5 a praktickej časti odbornej zložky maturitnej skúšky, ak
úspešne ukončil príslušný ročník štúdia vzdelávacieho programu študijného odboru
a ak vykonal externú časť maturitnej skúšky a písomnú formu internej časti maturitnej
skúšky podľa § 76 ods. 1 a 5 a praktickú časť odbornej zložky maturitnej skúšky;
v zdravotníckych odboroch vzdelávania môže žiak vykonať praktickú časť odbornej zložky
maturitnej skúšky až po ukončení posledného ročníka štúdia vzdelávacieho programu
študijného odboru.
(5) Žiak môže konať maturitnú skúšku len z vyučovacích predmetov okrem
výchovných vyučovacích predmetov, najmä hudobná výchova, výtvarná výchova, etická
výchova, uvedených v učebnom pláne školy, v ktorých sa vzdelával.
(6) Maturitnú skúšku z cudzích jazykov vykoná žiak podľa úrovní jazykovej
náročnosti Spoločného európskeho referenčného rámca.
(7) Žiak môže dobrovoľne konať maturitnú skúšku aj z ďalších predmetov.
Vykonaním dobrovoľnej maturitnej skúšky sa rozumie aj absolvovanie len externej časti
maturitnej skúšky, internej časti maturitnej skúšky, jednej z foriem internej časti
maturitnej skúšky alebo ich kombinácie. V riadnom skúšobnom období môže žiak dobrovoľne
konať maturitnú skúšku najviac z dvoch predmetov.
(8) V školách alebo v triedach s bilingválnym vzdelávaním, v ktorých sa
vzdelávanie riadi medzinárodnou zmluvou, sa maturitná skúška vykonáva podľa tejto
zmluvy a podľa vykonávacieho protokolu.
(9) V školách alebo v triedach, v ktorých sa vyučuje podľa medzinárodných
programov podľa § 7 ods. 6, sa maturitná skúška vykonáva podľa pravidiel príslušného
medzinárodného programu. Maturitná skúška vykonaná podľa medzinárodného programu
sa považuje za rovnocennú s maturitnou skúškou podľa tohto zákona.
(10) Žiak podľa § 42 ods. 5, žiak podľa § 42a ods. 7, žiak podľa § 42b
ods. 5 a žiak podľa § 44 ods. 8 vykoná maturitnú skúšku len z odbornej zložky maturitnej
skúšky.
(11) Praktická časť odbornej zložky maturitnej skúšky žiaka, ktorý sa pripravoval
v systéme duálneho vzdelávania, sa koná na pracovisku praktického vyučovania, ak
sa stredná odborná škola a zamestnávateľ, u ktorého sa tento žiak pripravoval, nedohodnú
inak.
Prihlásenie žiaka na maturitnú skúšku
(1) Žiak posledného ročníka príslušného vzdelávacieho programu študijného
odboru v strednej škole alebo štvrtého ročníka vzdelávacieho programu šesťročného
študijného odboru v konzervatóriu do 30. septembra písomne oznámi triednemu učiteľovi
predmety, ktoré si na maturitnú skúšku zvolil. Žiak so zdravotným znevýhodnením oznámi
aj spôsob vykonania maturitnej skúšky.
(2) Žiak posledného ročníka príslušného vzdelávacieho programu študijného
odboru v strednej škole alebo štvrtého ročníka vzdelávacieho programu šesťročného
študijného odboru v konzervatóriu, ktorý dobrovoľne koná maturitnú skúšku z ďalšieho
predmetu, do 30. septembra písomne oznámi triednemu učiteľovi predmet, ktorý si na
skúšku zvolil. Žiak so zdravotným znevýhodnením oznámi aj spôsob vykonania maturitnej
skúšky z ďalšieho predmetu.
(3) Zmenu predmetov alebo zmenu spôsobov vykonania maturitnej skúšky alebo
dodatočné prihlásenie podľa odsekov 1 a 2 žiak písomne oznámi triednemu učiteľovi
najneskôr do 15. októbra; riaditeľ školy môže v osobitných prípadoch, najmä ak ide
o dlhodobý pobyt v zahraničí, zdravotný stav, povoliť iný termín, najneskôr do 31.
januára.
Externá a interná časť maturitnej skúšky
(1) Externú časť maturitnej skúšky tvorí písomný test, ktorý zadáva a vyhodnocuje
Národný ústav certifikovaných meraní vzdelávania podľa § 154 ods. 5 písm. a). Externá
časť maturitnej skúšky sa vykonáva v rovnakom čase na celom území Slovenskej republiky.
Dozor pri vykonávaní externej časti maturitnej skúšky a oprave testov vykonáva pedagogický
zamestnanec, ktorý nie je zamestnancom školy, na ktorej sa externá časť maturitnej
skúšky koná.
(2) Pre žiaka, ktorý ukončuje štúdium podľa § 74 ods. 8, nie je záväzné
vykonanie externej časti maturitnej skúšky podľa odseku 1 a písomnej formy internej
časti maturitnej skúšky z tých predmetov, ktorých formu maturitnej skúšky osobitne
ustanovuje medzinárodná zmluva.
(3) Externú časť maturitnej skúšky a písomnú formu internej časti maturitnej
skúšky z predmetu cudzí jazyk podľa odsekov 1 a 5 vykoná žiak len z jedného cudzieho
jazyka, ktorý si určí pri prihlasovaní na maturitnú skúšku podľa § 75 ods. 1.
(4) Interná časť maturitnej skúšky v jednotlivých predmetoch maturitnej
skúšky sa môže konať aj formou
a) ústnou,
b) praktickou,
c) predvedením komplexnej úlohy alebo umeleckého výkonu,
d) obhajoby komplexnej odbornej práce alebo projektu alebo úspešnej súťažnej práce,
e) realizácie a obhajoby experimentu,
f) kombinácie foriem podľa písmen a) až e).
(5) Písomnú formu internej časti maturitnej skúšky tvorí súbor tém alebo
zadaní, ktoré zadáva Národný ústav certifikovaných meraní vzdelávania podľa § 154
ods. 5 písm. a). Písomná forma internej časti maturitnej skúšky sa vykonáva v rovnakom
čase na celom území Slovenskej republiky.
(6) Interná časť maturitnej skúšky je verejná okrem jej písomnej formy
podľa odseku 5.
(7) Žiak môže vykonať v jeden deň internú časť maturitnej skúšky okrem
písomnej formy internej časti maturitnej skúšky podľa odseku 5 a praktickej časti
odbornej zložky maturitnej skúšky najviac z troch predmetov.
(8) Žiak vykoná internú časť maturitnej skúšky okrem písomnej formy a praktickej
časti odbornej zložky maturitnej skúšky v priebehu najviac piatich pracovných dní.
(9) Žiak vykoná maturitnú skúšku v jazyku, v ktorom sa predmet vyučoval.
Ak si žiak bilingválneho vzdelávania zvolí vykonanie externej časti maturitnej skúšky,
vykoná ju rovnakým spôsobom a v rovnakom jazyku ako žiak štúdia, ktoré sa uskutočňuje
v slovenskom jazyku. Ak sa v bilingválnom vzdelávaní vyučuje predmet súčasne v dvoch
vyučovacích jazykoch, žiak vykoná maturitnú skúšku v jazyku v súlade so školským
vzdelávacím programom.
(10) Ak sa externá časť maturitnej skúšky alebo písomná forma internej
časti maturitnej skúšky podľa odsekov 1 a 5 uskutočnila v rozpore s týmto zákonom
alebo sa nedodržala zásada rovnakého zaobchádzania podľa osobitného predpisu, 48)
minister školstva vyhlási konanie tejto skúšky za neplatné. Nový termín konania skúšky
vyhlási minister školstva.
(11) Pred začiatkom konania internej časti maturitnej skúšky okrem jej
písomnej formy podľa odseku 5 sa žiak päť po sebe nasledujúcich vyučovacích dní nezúčastňuje
na vyučovaní. Tieto dni sú určené na prípravu žiaka na skúšku.
Termíny konania maturitnej skúšky
(1) Maturitná skúška sa koná v riadnom skúšobnom období alebo v mimoriadnom
skúšobnom období. Riadne skúšobné obdobie je v marci až v júni príslušného školského
roka, mimoriadne skúšobné obdobie je v apríli až v máji príslušného školského roka
alebo v septembri, alebo vo februári nasledujúceho školského roka.
(2) Termín externej časti maturitnej skúšky a písomnej formy internej časti
maturitnej skúšky podľa § 76 ods. 1 a 5 určí ministerstvo školstva.
(3) Termín internej časti maturitnej skúšky, okrem jej písomnej formy podľa
§ 76 ods. 5, určí na návrh riaditeľa strednej školy príslušný orgán miestnej štátnej
správy v školstve. 49)
(4) Mimoriadne skúšobné obdobie slúži žiakom na vykonanie náhradnej maturitnej
skúšky alebo opravnej maturitnej skúšky. Náhradná maturitná skúška je určená pre
žiaka, ktorý úspešne ukončil posledný ročník štúdia najneskôr k 15. septembru, a
pre žiaka podľa § 89 ods. 2.
(5) Náhradná maturitná skúška z externej časti maturitnej skúšky a písomnej
formy internej časti maturitnej skúšky podľa § 76 ods. 1 a 5 sa koná v apríli až
máji príslušného školského roka alebo v riadnom skúšobnom období nasledujúceho školského
roka. Opravný termín maturitnej skúšky z externej časti maturitnej skúšky a písomnej
formy internej časti maturitnej skúšky podľa § 76 ods. 1 a 5 sa koná v mimoriadnom
skúšobnom období v septembri nasledujúceho školského roka alebo v riadnom skúšobnom
období nasledujúceho školského roka. Náhradná maturitná skúška a opravná maturitná
skúška z internej časti maturitnej skúšky okrem jej písomnej formy podľa § 76 ods.
5 sa koná v septembri alebo vo februári nasledujúceho školského roka.
(6) Deň konania náhradnej maturitnej skúšky a deň konania opravnej maturitnej
skúšky externej časti maturitnej skúšky a písomnej formy internej časti maturitnej
skúšky podľa § 76 ods. 1 a 5 určí ministerstvo školstva.
(7) Na opravnú skúšku externej časti maturitnej skúšky a písomnej formy
internej časti maturitnej skúšky podľa odsekov 1 a 5 sa žiak prihlási riaditeľovi
školy do 30. júna, ak sa opravná skúška koná v septembri nasledujúceho školského
roka, alebo do 30. septembra nasledujúceho školského roka, ak sa opravná skúška koná
v riadnom skúšobnom období nasledujúceho školského roka.
(8) Miesto konania náhradnej maturitnej skúšky a opravnej maturitnej skúšky
externej časti maturitnej skúšky a písomnej formy internej časti maturitnej skúšky
podľa odsekov 1 a 5 určí žiakovi príslušný orgán miestnej štátnej správy v školstve
do 30 dní pred konaním maturitnej skúšky.
Záverečná pomaturitná skúška
(1) Žiak môže konať záverečnú pomaturitnú skúšku, ak úspešne ukončil posledný
ročník štúdia.
(2) Záverečná pomaturitná skúška je odborná skúška, v ktorej sa overuje
úroveň zdokonalenia alebo inovácie odborných vedomostí a zručností žiaka získaných
pomaturitným zdokonaľovacím štúdiom alebo inovačným štúdiom.
(3) Záverečná pomaturitná skúška sa skladá z teoretickej časti a praktickej
časti. Podľa charakteru príslušného študijného odboru môže byť súčasťou praktickej
časti písomné alebo grafické riešenie úloh. Teoretická časť je ústna.
(4) Záverečná pomaturitná skúška sa koná v riadnom skúšobnom období v júni,
v mimoriadnom skúšobnom období v septembri alebo vo februári nasledujúceho školského
roka; termín určuje riaditeľ strednej školy.
Absolventská skúška
(1) Žiak môže konať absolventskú skúšku, ak úspešne ukončil posledný ročník
štúdia.
(2) Absolventská skúška je komplexná odborná skúška, ktorou sa overuje
úroveň špecifických vedomostí a zručností žiaka zameraných na výkon konkrétnych pracovných
činností. Skúškou sa môže overiť aj úroveň umeleckých a pedagogicko-umeleckých činností.
Absolventská skúška obsahuje
a) na konzervatóriu absolventské výkony z hlavného odboru
štúdia alebo hlavných odborov štúdia, absolventskú písomnú prácu a jej obhajobu a
súbornú skúšku z pedagogickej prípravy alebo súborné skúšky z pedagogickej prípravy,
b) na tanečnom konzervatóriu absolventský výkon z hlavného odboru štúdia a súbornú
skúšku z pedagogickej prípravy,
c) na škole umeleckého priemyslu praktickú skúšku vrátane obhajoby absolventskej
písomnej práce, teoretickú skúšku z odborných predmetov podľa charakteru príslušného
študijného odboru; súčasťou absolventskej skúšky môže byť aj súborná skúška z pedagogickej
prípravy,
d) na strednej zdravotníckej škole komplexnú teoreticko-praktickú skúšku z príslušného
študijného odboru, absolventskú písomnú prácu a jej obhajobu,
e) na ostatných stredných odborných školách písomnú absolventskú prácu, jej obhajobu
a komplexnú skúšku z odborných predmetov.
(3) Absolventská skúška sa koná v riadnom skúšobnom období alebo v mimoriadnom
skúšobnom období.
(4) Riadne skúšobné obdobie je v júni príslušného školského roka. Absolventské
výkony podľa odseku 2 písm. a) a b) možno vykonať aj pred júnom, najskôr však vo
februári príslušného školského roka.
(5) Mimoriadne skúšobné obdobie je v septembri alebo vo februári nasledujúceho
školského roka; termín konania absolventskej skúšky určuje riaditeľ školy. Mimoriadne
skúšobné obdobie je určené na vykonanie opravnej absolventskej skúšky alebo náhradnej
absolventskej skúšky. Náhradná absolventská skúška je určená pre žiaka, ktorý úspešne
ukončil posledný ročník vzdelávacieho programu príslušného študijného odboru najneskôr
k 15. septembru a pre žiaka podľa § 89 ods. 2.
Maturitné komisie
(1) Organizáciu a priebeh maturitnej skúšky a záverečnej pomaturitnej
skúšky zabezpečujú tieto maturitné komisie:
a) ústredná maturitná komisia,
b) školská maturitná komisia,
c) predmetová maturitná komisia.
(2) Ústredná maturitná komisia plní tieto úlohy:
a) vyjadruje sa k
harmonogramu maturitných skúšok,
b) vyjadruje sa k požiadavkám a obsahu externej časti maturitnej skúšky,
c) vyjadruje sa k požiadavkám a obsahu písomnej formy internej časti maturitnej skúšky,
d) vyjadruje sa ku skutočnostiam uvedeným v § 76 ods. 10,
e) predkladá ministerstvu školstva výročnú správu o priebehu a realizácii maturitnej
skúšky.
(3) Predsedu a ostatných členov ústrednej maturitnej komisie vymenúva
a odvoláva minister školstva.
(4) Dohľad nad priebehom maturitných skúšok vykonáva predseda školskej
maturitnej komisie. Školskú maturitnú komisiu tvorí predseda, riaditeľ školy a predsedovia
predmetových maturitných komisií.
(5) Maturitné skúšky sa z jednotlivých vyučovacích predmetov konajú pred
predmetovými maturitnými komisiami. Predmetovú maturitnú komisiu tvorí predseda a
dvaja skúšajúci. V jednom skúšobnom období môže byť v škole ustanovených aj viac
predmetových maturitných komisií pre daný predmet.
(6) Odborná zložka maturitnej skúšky v študijnom odbore sa koná pred
predmetovou maturitnou komisiou pre teoretickú časť odbornej zložky maturitnej skúšky
a predmetovou maturitnou komisiou pre praktickú časť odbornej zložky maturitnej skúšky.
(7) Predmetovú maturitnú komisiu pre odbornú zložku maturitnej skúšky
tvorí predseda, skúšajúci učitelia odborných predmetov a skúšajúci zástupca príslušnej
inštitúcie podieľajúcej sa na koordinácii odborného vzdelávania a prípravy pre trh
práce podľa osobitného predpisu49a) (ďalej len "stavovská organizácia"), ak ho stavovská
organizácia deleguje; v príslušnom študijnom odbore, v ktorom sa vykonáva odborný
výcvik, aj skúšajúci majster odbornej výchovy, pričom počet skúšajúcich učiteľov
odborných vyučovacích predmetov určí riaditeľ školy podľa náročnosti a špecifík príslušného
študijného odboru.
(8) Predmetovú maturitnú komisiu pre odbornú zložku maturitnej skúšky
žiaka, ktorý sa pripravuje v systéme duálneho vzdelávania, tvorí predseda, skúšajúci
učitelia odborných vyučovacích predmetov a skúšajúci zástupca zamestnávateľa, u ktorého
sa tento žiak pripravuje; v príslušnom študijnom odbore, v ktorom sa vykonáva odborný
výcvik, aj skúšajúci majster odbornej výchovy, pričom počet skúšajúcich učiteľov
odborných vyučovacích predmetov určí riaditeľ školy podľa náročnosti a špecifík príslušného
študijného odboru.
(9) Predsedu školskej maturitnej komisie a predsedu predmetovej maturitnej
komisie vymenúva do 1. marca príslušný orgán miestnej štátnej správy v školstve 50)
na základe návrhov riaditeľov stredných škôl na obdobie jedného roka odo dňa vymenovania.
Predseda predmetovej maturitnej komisie môže súčasne vykonávať aj funkciu predsedu
školskej maturitnej komisie.
(10) V triedach s bilingválnym vzdelávaním, ktoré vznikli na základe
medzinárodnej dohody, školskú maturitnú komisiu tvorí predseda, podpredseda, riaditeľ
školy a predsedovia predmetových maturitných komisií.
(11) Predsedu školskej maturitnej komisie v triedach s bilingválnym vzdelávaním,
ktoré vznikli na základe medzinárodnej dohody, vymenúva ministerstvo školstva do
15. marca. Predseda školskej maturitnej komisie môže súčasne vykonávať aj funkciu
predsedu predmetovej maturitnej komisie.
(12) Podpredseda školskej maturitnej komisie v triedach s bilingválnym
vzdelávaním, ktoré vznikli na základe medzinárodnej dohody, sa vymenúva do 15. marca
zahraničnou stranou.
(13) Skúšajúcich predmetovej maturitnej komisie vymenúva do 30. apríla
riaditeľ školy z pedagogických zamestnancov školy; v osobitných prípadoch, najmä
ak škola nemá dostatočný počet skúšajúcich predmetovej maturitnej komisie, môže skúšajúcich
vymenovať aj z pedagogických zamestnancov inej školy s ich súhlasom a po dohode s
jej riaditeľom.
(14) Skúšajúceho predmetovej maturitnej komisie, ktorého delegovala stavovská
organizácia a skúšajúceho predmetovej maturitnej komisie, ktorým je zástupca zamestnávateľa,
u ktorého sa žiak pripravuje v systéme duálneho vzdelávania, vymenuje riaditeľ školy
do 30. apríla.
(15) V jednom skúšobnom období môže byť v škole ustanovených aj viac
predmetových maturitných komisií. O počte predmetových maturitných komisií pre teoretickú
časť odbornej zložky maturitnej skúšky a predmetových maturitných komisií pre praktickú
časť odbornej zložky maturitnej skúšky, o mieste a dátume konania teoretickej časti
odbornej zložky maturitnej skúšky a praktickej časti odbornej zložky maturitnej skúšky
orgán miestnej štátnej správy v školstve písomne informuje stavovské organizácie
do 8. marca.
(1) Predsedom školskej maturitnej komisie a predsedom predmetovej maturitnej
komisie, okrem predsedu ústrednej maturitnej komisie, môže byť len pedagogický zamestnanec,
ktorý spĺňa kvalifikačné predpoklady a ktorý má najmenej štyri roky pedagogickej
praxe.
(2) Predsedom predmetovej maturitnej komisie môže byť len pedagogický
zamestnanec, ktorý spĺňa kvalifikačné predpoklady na vyučovanie daného predmetu.
(3) Predsedu školskej maturitnej komisie a predsedu predmetovej maturitnej
komisie nemožno vymenovať z pedagogických zamestnancov školy, na ktorej sa maturitná
skúška koná.
(4) Predsedom školskej maturitnej komisie v triedach s bilingválnym
vzdelávaním môže byť len pedagogický zamestnanec, ktorý spĺňa
a) kvalifikačné predpoklady
a má štátnu jazykovú skúšku z druhého vyučovacieho jazyka alebo
b) kvalifikačné predpoklady a druhý vyučovací jazyk je jeho materinský jazyk.
(5) Predsedom predmetovej maturitnej komisie v triedach s bilingválnym
vzdelávaním v predmetoch, z ktorých sa koná skúška v druhom vyučovacom jazyku, môže
byť len pedagogický zamestnanec, ktorý
a) spĺňa kvalifikačné predpoklady na vyučovanie
daného predmetu a úspešne vykonal štátnu jazykovú skúšku z druhého vyučovacieho jazyka
alebo
b) spĺňa kvalifikačné predpoklady na vyučovanie daného predmetu a druhý vyučovací
jazyk je jeho materinský jazyk alebo
c) úspešne vykonal štátnu jazykovú skúšku z druhého vyučovacieho jazyka alebo druhý
vyučovací jazyk je jeho materinským jazykom.
(6) Skúšajúcim predmetovej maturitnej komisie môže byť len pedagogický
zamestnanec, ktorý spĺňa kvalifikačné predpoklady na vyučovanie predmetu, z ktorého
sa skúška vykonáva.
(7) Skúšajúci predmetovej maturitnej komisie v triedach s bilingválnym
vzdelávaním v predmetoch, ktorých skúška sa koná v druhom vyučovacom jazyku, môže
byť len pedagogický zamestnanec, ktorý spĺňa kvalifikačné predpoklady na vyučovanie
predmetu, z ktorého sa skúška koná a z ktorých aspoň jeden má štátnu jazykovú skúšku
z druhého vyučovacieho jazyka alebo druhý vyučovací jazyk je jeho materinský jazyk.
(8) Skúšajúci zástupca stavovskej organizácie a skúšajúci zástupca
zamestnávateľa, u ktorého sa žiak pripravuje v systéme duálneho vzdelávania, musí
spĺňať tieto predpoklady:
a) má najmenej úplné stredné odborné vzdelanie v príslušnom
študijnom odbore alebo v príbuznom študijnom odbore a
b) vykonával najmenej päť rokov povolanie alebo odborné činnosti v rozsahu učiva
odborných vyučovacích predmetov určených vzdelávacími štandardmi príslušného študijného
odboru.
(1) Predseda školskej maturitnej komisie
a) kontroluje pripravenosť
a organizáciu maturitnej skúšky,
b) kontroluje správnosť protokolu o maturitnej skúške,
c) podpisuje vysvedčenie o maturitnej skúške,
d) vypracuje správu o priebehu a celkovej úrovni maturitnej skúšky, ktorú odosiela
príslušnému orgánu štátnej správy v školstve.
(2) Predseda predmetovej maturitnej komisie
a) riadi prácu predmetovej
maturitnej komisie,
b) kontroluje pripravenosť maturitnej skúšky z príslušného predmetu,
c) zodpovedá za priebeh a hodnotenie externej časti maturitných skúšok z predmetu
maturitnej skúšky,
d) zodpovedá za správnosť protokolu o externej časti maturitných skúšok,
e) schvaľuje do 30. apríla maturitné zadania alebo témy ústnej formy internej časti
maturitnej skúšky z príslušného predmetu a ak má pochybnosti, požiada o stanovisko
Štátnu školskú inšpekciu, 7) v prípade stredných zdravotníckych škôl ministerstvo
zdravotníctva,
f) kontroluje hodnotenie písomnej formy internej časti maturitných skúšok,
g) podieľa sa na skúšaní a klasifikácii žiaka,
h) zodpovedá za klasifikáciu žiaka,
i) vypracuje správu o priebehu a celkovej úrovni maturitnej skúšky z predmetu maturitnej
skúšky, ktorú odovzdá predsedovi školskej maturitnej komisie.
(3) Ak predseda školskej maturitnej komisie nemôže z vážnych dôvodov
funkciu vykonávať, zastúpi ho riaditeľ školy, ak nie je vymenovaný nový predseda.
(4) Ak predseda predmetovej maturitnej komisie nemôže z vážnych dôvodov
funkciu vykonávať, zastúpi ho riaditeľ školy alebo zástupca riaditeľa školy, ak nie
je vymenovaný nový predseda.
(5) Riaditeľ školy môže na odbornú zložku maturitnej skúšky prizvať so
súhlasom predsedu predmetovej maturitnej komisie odborníka z praxe. Odborník z praxe
môže so súhlasom predsedu predmetovej maturitnej komisie dávať žiakovi otázky; odborník
z praxe žiaka nehodnotí.
Skúšobná komisia pre záverečnú skúšku a skúšobná komisia pre absolventskú
skúšku
(1) Organizáciu a priebeh záverečnej skúšky zabezpečuje skúšobná komisia
pre záverečnú skúšku.
(2) Skúšobná komisia pre záverečnú skúšku má stálych členov a ďalších
členov.
(3) Stálymi členmi skúšobnej komisie pre záverečnú skúšku sú
a) predseda,
b) podpredseda,
c) triedny učiteľ.
(4) Ďalšími členmi skúšobnej komisie pre záverečnú skúšku sú
a) majster
odbornej výchovy a učiteľ teoretických odborných vyučovacích predmetov alebo učiteľ
odbornej praxe a učiteľ teoretických odborných vyučovacích predmetov,
b) skúšajúci zástupca zamestnávateľa, u ktorého sa žiak pripravuje v systéme duálneho
vzdelávania,
c) skúšajúci zástupca stavovskej organizácie, ak ho stavovská organizácia deleguje;
to neplatí, ak má skúšobná komisia pre záverečnú skúšku ďalšieho člena podľa písmena
b).
(5) Predsedom skúšobnej komisie pre záverečnú skúšku a podpredsedom skúšobnej
komisie pre záverečnú skúšku môže byť pedagogický zamestnanec, ktorý spĺňa kvalifikačné
predpoklady podľa osobitného predpisu51) a ktorý má najmenej štyri roky pedagogickej
praxe.
(6) Člen skúšobnej komisie pre záverečnú skúšku podľa odseku 4 písm.
b) a c) musí spĺňať tieto predpoklady:
a) má najmenej stredné odborné vzdelanie v
príslušnom učebnom odbore alebo v príbuznom učebnom odbore a
b) vykonával najmenej päť rokov povolanie alebo odborné činnosti v rozsahu učiva
odborných vyučovacích predmetov určených vzdelávacími štandardmi príslušného učebného
odboru.
(7) Riaditeľ školy môže so súhlasom predsedu skúšobnej komisie pre záverečnú
skúšku prizvať na záverečnú skúšku odborníka z praxe. Odborník z praxe môže so súhlasom
predsedu skúšobnej komisie pre záverečnú skúšku dávať žiakovi otázky; odborník z
praxe žiaka nehodnotí.
(1) Organizáciu a priebeh absolventskej skúšky zabezpečuje skúšobná komisia
pre absolventskú skúšku.
(2) Skúšobná komisia pre absolventskú skúšku má stálych členov a ďalších
členov.
(3) Stálymi členmi skúšobnej komisie pre absolventskú skúšku sú
a)
v strednej odbornej škole
1. predseda,
2. podpredseda,
3. triedny učiteľ,
b) v konzervatóriu
1. predseda,
2. podpredseda,
3. vedúci oddelenia,
c) v škole umeleckého priemyslu
1. predseda,
2. podpredseda,
3. vedúci odboru.
(4) Ďalšími členmi skúšobnej komisie pre absolventskú skúšku sú
a)
v strednej odbornej škole
1. učiteľ odborných vyučovacích predmetov,
2. prísediaci
učiteľ,
3. skúšajúci zástupca alebo zástupcovia zamestnávateľa, u ktorého sa žiak
pripravuje v systéme duálneho vzdelávania,
4. skúšajúci zástupca stavovskej organizácie,
ak ho stavovská organizácia deleguje; to neplatí, ak má skúšobná komisia pre absolventskú
skúšku ďalšieho člena podľa tretieho bodu,
b) v konzervatóriu a v škole umeleckého priemyslu
1. učiteľ odborných vyučovacích
predmetov,
2. prísediaci učiteľ.
(5) Predsedom skúšobnej komisie pre absolventskú skúšku môže byť pedagogický
zamestnanec, ktorý spĺňa kvalifikačné predpoklady podľa osobitného predpisu51) a
ktorý má najmenej štyri roky pedagogickej praxe; v strednej zdravotníckej škole aj
dva roky odbornej zdravotníckej praxe.
(6) Podpredsedom skúšobnej komisie pre absolventskú skúšku môže byť pedagogický
zamestnanec, ktorý spĺňa kvalifikačné predpoklady podľa osobitného predpisu51) a
ktorý má najmenej štyri roky pedagogickej praxe.
(7) Člen skúšobnej komisie pre absolventskú skúšku podľa odseku 4 písm.
a) tretieho a štvrtého bodu musí spĺňať tieto predpoklady:
a) má najmenej vyššie
odborné vzdelanie v príslušnom študijnom odbore alebo v príbuznom študijnom odbore
a
b) vykonával najmenej päť rokov povolanie alebo odborné činnosti v rozsahu učiva
odborných vyučovacích predmetov určených vzdelávacími štandardmi príslušného študijného
odboru.
(8) Prísediaci učiteľ musí spĺňať kvalifikačné predpoklady podľa osobitného
predpisu.51)
(9) Riaditeľ školy môže so súhlasom predsedu skúšobnej komisie pre absolventskú
skúšku prizvať na absolventskú skúšku odborníka z praxe. Odborník z praxe môže so
súhlasom predsedu skúšobnej komisie pre absolventskú skúšku dávať žiakovi otázky;
odborník z praxe žiaka nehodnotí.
(1) Predsedu skúšobnej komisie pre záverečnú skúšku vymenúva do 15. apríla
príslušný orgán miestnej štátnej správy v školstve.
(2) Predsedu skúšobnej komisie pre absolventskú skúšku v strednej odbornej
škole vymenúva do 15. apríla príslušný orgán miestnej štátnej správy v školstve;
v konzervatóriu a škole umeleckého priemyslu do 31. januára.
(3) Návrhy na predsedu skúšobnej komisie pre záverečnú skúšku a návrhy
na predsedu skúšobnej komisie pre absolventskú skúšku predkladajú príslušnému orgánu
miestnej štátnej správy v školstve riaditelia škôl.
(4) Predsedu skúšobnej komisie pre záverečnú skúšku a predsedu skúšobnej
komisie pre absolventskú skúšku nemožno vymenovať z pedagogických zamestnancov školy,
na ktorej sa záverečná skúška alebo absolventská skúška koná.
(5) Predsedom skúšobnej komisie pre opravnú skúšku v mimoriadnom skúšobnom
období je riaditeľ školy alebo ním poverený zástupca.
(6) Členov skúšobnej komisie pre záverečnú skúšku podľa § 83 ods. 3 písm.
b) a c) a ods. 4 písm. a) a členov skúšobnej komisie pre absolventskú skúšku podľa
§ 84 ods. 3 písm. a) druhého a tretieho bodu, písm. b) druhého a tretieho bodu, písm.
c) druhého a tretieho bodu, ods. 4 písm. a) prvého a druhého bodu a písm. b) vymenúva
riaditeľ školy z pedagogických zamestnancov školy do 30. apríla.
(7) Členov skúšobnej komisie pre záverečnú skúšku podľa § 83 ods. 4 písm.
b) a c) a členov skúšobnej komisie pre absolventskú skúšku podľa § 84 ods. 4 písm.
a) tretieho a štvrtého bodu vymenúva riaditeľ školy do 15. mája.
(8) O počte skúšobných komisií pre záverečnú skúšku, o mieste a dátume
konania záverečnej skúšky orgán miestnej štátnej správy v školstve písomne informuje
stavovské organizácie do 22. apríla.
(9) O počte skúšobných komisií pre absolventskú skúšku v stredných odborných
školách, o mieste a dátume konania absolventských skúšok v stredných odborných školách
orgán miestnej štátnej správy v školstve písomne informuje stavovské organizácie
do 22. apríla.
(10) Predseda skúšobnej komisie pre záverečnú skúšku a predseda skúšobnej
komisie pre absolventskú skúšku riadi prácu komisie, kontroluje pripravenosť skúšok
a hodnotí úroveň a klasifikáciu skúšok. Po skončení skúšok zvolá záverečnú poradu,
na ktorej zhodnotí priebeh a celkovú úroveň záverečnej skúšky alebo absolventskej
skúšky.
(11) Ak predseda skúšobnej komisie pre záverečnú skúšku alebo predseda
skúšobnej komisie pre absolventskú skúšku nemôže z vážnych dôvodov funkciu vykonávať,
funkciu predsedu vykonáva podpredseda.
Klasifikácia a hodnotenie ukončovania štúdia
(1) Klasifikácia žiaka na maturitnej skúške alebo na záverečnej pomaturitnej
skúške sa vyjadruje percentom úspešnosti, stupňom prospechu alebo percentom úspešnosti
s príslušným percentilom.
(2) Výsledky klasifikácie externej časti maturitnej skúšky a písomnej
formy internej časti maturitnej skúšky podľa § 76 ods. 1 a 5 oznámi riaditeľ školy
žiakovi najneskôr desať dní pred termínom konania internej časti maturitnej skúšky,
ak ju koná v riadnom skúšobnom období. Ak sa hodnotenie internej časti maturitnej
skúšky okrem jej písomnej formy podľa § 76 ods. 5 výrazne odlišuje od dosiahnutých
výsledkov žiaka počas jeho štúdia z predmetu maturitnej skúšky, pri výslednej známke
internej časti maturitnej skúšky sa prihliada na stupne prospechu žiaka z tohto predmetu
počas jeho štúdia.
(3) Žiak, zákonný zástupca žiaka alebo ním poverená osoba alebo zástupca
zariadenia, v ktorom je maloleté dieťa umiestnené na základe rozhodnutia súdu v zariadení
ústavnej starostlivosti (ďalej len "žiadateľ"), môže požiadať riaditeľa školy o nahliadnutie
do písomnej práce a porovnať jej hodnotenie s kľúčom správnych odpovedí a pravidlami
hodnotenia práce do piatich dní odo dňa, keď sa dozvedel o jej výsledku. Žiadateľ
môže podať prostredníctvom riaditeľa školy písomné námietky voči hodnoteniu
a) písomnej
formy internej časti maturitnej skúšky podľa § 76 ods. 5 do ôsmich dní odo dňa, keď
sa dozvedel o jej výsledku, Štátnej školskej inšpekcii, 7)
b) ďalších foriem internej časti maturitnej skúšky alebo praktickej časti odbornej
zložky maturitnej skúšky do ôsmich dní od jej vykonania Štátnej školskej inšpekcii,
7)
c) teoretickej časti odbornej zložky maturitnej skúšky alebo praktickej časti odbornej
zložky maturitnej skúšky na stredných zdravotníckych školách do ôsmich dní od jej
vykonania ministerstvu zdravotníctva. 52)
(4) Ak je opodstatnená námietka voči hodnoteniu
a) písomnej formy internej
časti maturitnej skúšky podľa § 76 ods. 5, môže Štátna školská inšpekcia uložiť záväzný
pokyn na odstránenie zistených nedostatkov, 53)
b) ďalších foriem internej časti maturitnej skúšky alebo praktickej časti odbornej
zložky maturitnej skúšky, môže Štátna školská inšpekcia nariadiť komisionálne preskúšanie
pri zistení nedostatkov pri klasifikácii 54) za prítomnosti školského inšpektora,
c) teoretickej časti odbornej zložky maturitnej skúšky alebo praktickej časti odbornej
zložky maturitnej skúšky na stredných zdravotníckych školách, môže ministerstvo zdravotníctva
uložiť záväzný pokyn na odstránenie zistených nedostatkov alebo nariadiť komisionálnu
skúšku pri zistení nedostatkov pri klasifikácii.
(5) Skúška sa koná pred predmetovou maturitnou komisiou v pôvodnom zložení.
(6) Žiak úspešne vykonal maturitnú skúšku, ak úspešne vykonal maturitnú
skúšku zo všetkých predmetov maturitnej skúšky.
(7) Ak žiak neuspel na maturitnej skúške z dobrovoľného predmetu maturitnej
skúšky, táto skutočnosť nemá vplyv na úspešné vykonanie maturitnej skúšky a na vysvedčení
o maturitnej skúške sa neuvádza.
(1) Klasifikácia žiaka na záverečnej skúške je vyjadrená stupňom prospechu.
(2) Klasifikáciu žiaka z písomnej časti záverečnej skúšky, praktickej
časti záverečnej skúšky alebo ústnej časti záverečnej skúšky schvaľuje skúšobná komisia
na návrh člena skúšobnej komisie podľa § 83 ods. 4 písm. a) hlasovaním. Pri rovnosti
hlasov rozhoduje hlas predsedu skúšobnej komisie pre záverečnú skúšku. Ak ide o záverečnú
skúšku žiaka, ktorý sa pripravuje v systéme duálneho vzdelávania, pri rovnosti hlasov
rozhoduje hlas zástupcu zamestnávateľa, u ktorého sa žiak pripravuje.
(3) Celkové hodnotenie žiaka na záverečnej skúške je určené na základe
klasifikácie písomnej časti záverečnej skúšky, klasifikácie praktickej časti záverečnej
skúšky a klasifikácie ústnej časti záverečnej skúšky.
(4) Celkové hodnotenie záverečnej skúšky vrátane klasifikácie jednotlivých
častí záverečnej skúšky oznámi predseda skúšobnej komisie pre záverečnú skúšku žiakovi
v deň, kedy tento žiak vykonal ústnu časť záverečnej skúšky.
(1) Klasifikácia žiaka na absolventskej skúške je vyjadrená stupňom prospechu.
(2) Klasifikáciu žiaka z jednotlivých častí absolventskej skúšky podľa
§ 79 ods. 2 schvaľuje skúšobná komisia na návrh učiteľa odborných vyučovacích predmetov,
ktorý je jej členom podľa § 84 ods. 4, hlasovaním. Pri rovnosti hlasov rozhoduje
hlas predsedu skúšobnej komisie pre absolventskú skúšku. Ak ide o absolventskú skúšku
žiaka, ktorý sa pripravuje na povolanie v systéme duálneho vzdelávania, pri rovnosti
hlasov rozhoduje hlas zástupcu zamestnávateľa, u ktorého sa žiak pripravuje.
(3) Celkové hodnotenie žiaka na absolventskej skúške je určené na základe
klasifikácie jednotlivých častí absolventskej skúšky podľa § 79 ods. 2.
(4) Celkové hodnotenie absolventskej skúšky vrátane klasifikácie jednotlivých
častí absolventskej skúšky podľa § 79 ods. 2 oznámi predseda skúšobnej komisie pre
absolventskú skúšku žiakovi v deň, kedy tento žiak vykonal poslednú časť absolventskej
skúšky.
Opravná skúška
(1) Ak žiak gymnázia na maturitnej skúške z niektorých, najviac však z
dvoch predmetov, neúspešne vykonal maturitnú skúšku, školská maturitná komisia môže
žiakovi povoliť konať opravnú skúšku z týchto predmetov, časti skúšky z týchto predmetov,
foriem internej časti maturitnej skúšky alebo ich kombinácie.
(2) Ak žiak strednej odbornej školy na maturitnej skúške alebo záverečnej
pomaturitnej skúške, žiak strednej športovej školy, školy umeleckého priemyslu alebo
žiak konzervatória na maturitnej skúške z niektorých, najviac však z dvoch predmetov,
neúspešne vykonal maturitnú skúšku, školská maturitná komisia môže žiakovi povoliť
konať opravnú skúšku z týchto predmetov, časti skúšky z týchto predmetov, foriem
internej časti maturitnej skúšky alebo ich kombinácie.
(3) Ak bol žiak na záverečnej skúške alebo na absolventskej skúške z jednej
časti tejto skúšky klasifikovaný stupňom 5 - nedostatočný, skúšobná komisia pre záverečnú
skúšku alebo skúšobná komisia pre absolventskú skúšku môže žiakovi povoliť konať
opravnú skúšku z tejto časti záverečnej skúšky alebo absolventskej skúšky.
(4) Žiak môže opravnú skúšku konať na jeho žiadosť najneskôr do troch rokov
od ukončenia posledného ročníka strednej školy. Opravnú skúšku internej časti maturitnej
skúšky okrem jej písomnej formy podľa § 76 ods. 5 žiak koná na strednej škole, na
ktorej konal maturitnú skúšku. Ak žiak koná opravnú skúšku z predmetu, ktorý má externú
časť maturitnej skúšky a internú časť maturitnej skúšky, a koná ju zo všetkých častí,
potom ústnu formu internej časti maturitnej skúšky môže konať v riadnom termíne.
(5) Ak žiak na opravnej skúške z niektorých predmetov neúspešne vykonal
maturitnú skúšku alebo bol na opravnej skúške klasifikovaný stupňom 5 - nedostatočný,
školská maturitná komisia, skúšobná komisia pre záverečnú skúšku alebo skúšobná komisia
pre absolventskú skúšku môže žiakovi povoliť konať druhú opravnú skúšku z týchto
predmetov.
(6) Žiak môže druhú opravnú skúšku konať na jeho žiadosť najneskôr do troch
rokov od ukončenia posledného ročníka príslušnej strednej školy.
(7) Žiakovi strednej školy, ktorý neúspešne vykonal maturitnú skúšku z
viac ako dvoch predmetov alebo neúspešne vykonal maturitnú skúšku na niektorej opravnej
skúške, môže školská maturitná komisia povoliť opakovať celú maturitnú skúšku.
(8) Žiakovi, ktorý bol na záverečnej skúške alebo na absolventskej skúške
klasifikovaný stupňom 5 - nedostatočný z viac ako jednej časti tejto skúšky alebo
bol klasifikovaný stupňom 5 - nedostatočný na niektorej opravnej skúške, môže skúšobná
komisia pre záverečnú skúšku alebo skúšobná komisia pre absolventskú skúšku povoliť
opakovať celú záverečnú skúšku alebo celú absolventskú skúšku.
(9) Záverečnú skúšku, maturitnú skúšku, záverečnú pomaturitnú skúšku alebo
absolventskú skúšku môže žiak na jeho žiadosť opakovať iba raz v riadnom skúšobnom
období, najneskôr do troch rokov od ukončenia posledného ročníka strednej školy.
Spoločné ustanovenia o ukončovaní štúdia
(1) Záverečnú skúšku, maturitnú skúšku, záverečnú pomaturitnú skúšku
alebo absolventskú skúšku môže žiak vykonať do troch rokov odo dňa, keď úspešne skončil
posledný ročník strednej školy.
(2) Žiak, ktorý pre vážne, najmä zdravotné dôvody, sa nezúčastní na záverečnej
skúške, maturitnej skúške, záverečnej pomaturitnej skúške alebo absolventskej skúške,
je povinný sa ospravedlniť riaditeľovi školy spravidla do troch dní od termínu konania
skúšky. Ak ho riaditeľ školy ospravedlní, žiaka nemožno klasifikovať. Žiak súčasne
predloží aj žiadosť o konanie skúšky v náhradnom termíne.
(3) Ak žiak svoju neúčasť na záverečnej skúške, maturitnej skúške, záverečnej
pomaturitnej skúške alebo absolventskej skúške neospravedlní alebo ak jeho ospravedlnenie
nebude uznané, posudzuje sa, akoby dňom nasledujúcim po termíne konania skúšky štúdium
zanechal. To neplatí, ak ide o maturitnú skúšku z predmetu, na ktorý sa žiak dobrovoľne
prihlásil.
(4) Ak sa žiak správa na záverečnej skúške, maturitnej skúške, záverečnej
pomaturitnej skúške alebo absolventskej skúške nevhodným spôsobom, predseda predmetovej
maturitnej komisie, predseda skúšobnej komisie pre záverečnú skúšku, predseda skúšobnej
komisie pre absolventskú skúšku alebo dozerajúci učiteľ jeho skúšku preruší.
(5) Ak skúšku preruší predseda predmetovej maturitnej komisie, predseda
skúšobnej komisie pre záverečnú skúšku alebo predseda skúšobnej komisie pre absolventskú
skúšku, žiak opakuje skúšku, jej časť alebo formu v riadnom termíne nasledujúceho
školského roka.
(6) Ak skúšku preruší pedagogický zamestnanec, ktorý vykonáva dozor,
a predseda predmetovej maturitnej komisie, predseda skúšobnej komisie pre záverečnú
skúšku alebo predseda skúšobnej komisie pre absolventskú skúšku nedovolí žiakovi
v skúške pokračovať, žiak opakuje skúšku, jej časť alebo formu v riadnom termíne
nasledujúceho školského roka.
(7) Žiak môže skladať maturitnú skúšku z cudzieho jazyka aj ako štátnu
jazykovú skúšku.
(8) zrušený od 1.3.2014
(9) zrušený od 1.3.2014
(10) zrušený od 1.3.2014.
(1) Žiakovi, ktorý úspešne vykonal maturitnú skúšku, sa vydá vysvedčenie
o maturitnej skúške najneskôr do piatich dní od konania poslednej časti maturitnej
skúšky; ak je poslednou časťou maturitnej skúšky externá časť maturitnej skúšky alebo
písomná forma internej časti maturitnej skúšky podľa § 76 ods. 5 a koná sa v mimoriadnom
skúšobnom období v septembri nasledujúceho školského roka, vysvedčenie o maturitnej
skúške sa vydá najneskôr do desiatich dní od jej konania. Na vysvedčení je uvedené
hodnotenie žiaka v jednotlivých predmetoch externej časti maturitnej skúšky vrátane
percentilu a všetkých foriem internej časti maturitnej skúšky. Na vysvedčení sa uvedie
dátum konania poslednej časti maturitnej skúšky.
(2) Žiakovi triedy s bilingválnym vzdelávaním podľa § 74 ods. 8, ktorý
úspešne vykonal maturitnú skúšku, sa vydá vysvedčenie o maturitnej skúške v obidvoch
vyučovacích jazykoch, prípadne vysvedčenie v slovenskom jazyku a vysvedčenie v druhom
vyučovacom jazyku.
(3) Žiakovi, ktorý úspešne vykonal záverečnú skúšku, sa vydá vysvedčenie
o záverečnej skúške najneskôr do piatich dní od konania záverečnej porady skúšobnej
komisie pre záverečnú skúšku.
(4) Žiakovi strednej odbornej školy, a ak ide o odborné vzdelávanie a
prípravu v strednej športovej škole, aj žiakovi strednej športovej školy, sa po úspešnom
vykonaní maturitnej skúšky v príslušných študijných odboroch alebo záverečnej skúšky
vydá okrem vysvedčenia o maturitnej skúške alebo vysvedčenia o záverečnej skúške
aj výučný list.
(5) Žiakovi strednej odbornej školy sa po úspešnom vykonaní záverečnej
pomaturitnej skúšky vydá vysvedčenie o záverečnej pomaturitnej skúške.
(6) Žiakovi sa po úspešnom vykonaní absolventskej skúšky vydá vysvedčenie
o absolventskej skúške a absolventský diplom.
(7) Činnosť predsedu školskej maturitnej komisie, predsedu predmetovej
maturitnej komisie a jej členov, vrátane odborníkov z praxe, predsedu skúšobnej komisie
pre záverečnú skúšku a pre absolventskú skúšku a ich členov, vrátane odborníkov z
praxe, je úkonom vo všeobecnom záujme. 56) Za túto činnosť patrí zamestnancovi pracovné
voľno s náhradou mzdy. 56) Ministerstvo školstva uhradí prostredníctvom orgánu miestnej
štátnej správy v školstve
a) vysielajúcej škole náklady na zastupovanie, odmenu 57)
a cestovné náhrady 58) pre predsedov a členov komisií,
b) odborníkom z praxe cestovné náhrady 58) a odmenu. 59)
(8) Náklady na zastupovanie zamestnancov škôl sa určia v závislosti od
počtu dní strávených na maturitných skúškach a záverečných skúškach a priemerných
nákladov na jeden deň zastupovania neprítomnosti zamestnanca v škole.
(9) Náklady na odmeny sa určia v závislosti od počtu odskúšaných žiakov
a náročnosti práce člena komisie.
(10) Vysielajúcej škole a odborníkom z praxe patrí úhrada nákladov podľa
odseku 7 vzniknutých počas riadneho skúšobného obdobia a mimoriadneho skúšobného
obdobia v septembri.
(11) Výška nákladov na zastupovanie zamestnancov vysielajúcej školy je
najmenej 23,50 eura a najviac 33,50 eura. Výška paušálnej časti odmeny pre predsedu
školskej maturitnej komisie je najmenej 17,00 eur a najviac 27,00 eur a výška paušálnej
časti odmeny pre predsedu predmetovej maturitnej komisie a jej členov, vrátane odborníkov
z praxe, predsedu skúšobnej komisie pre záverečnú skúšku a pre absolventskú skúšku
a ich členov, vrátane odborníkov z praxe, je najmenej 7,00 eur a najviac 13,50 eura.
Výška odmeny predsedu predmetovej maturitnej komisie a predsedu skúšobnej komisie
pre záverečnú skúšku a pre absolventskú skúšku na odskúšaného žiaka je najmenej 1,00
euro a najviac 2,00 eurá. Výška odmeny pre predsedu školskej maturitnej komisie a
jej členov, vrátane odborníkov z praxe, členov skúšobnej komisie pre záverečnú skúšku
a pre absolventskú skúšku, vrátane odborníkov z praxe, je na odskúšaného žiaka najmenej
0,50 eura a najviac 1,50 eura.
(1) Dňom nasledujúcim po dni, keď žiak vykonal úspešne záverečnú skúšku,
maturitnú skúšku, záverečnú pomaturitnú skúšku alebo absolventskú skúšku, prestáva
byť žiakom školy; to neplatí, ak ide o žiaka šesťročného vzdelávacieho programu odboru
vzdelávania v konzervatóriu, ktorý vykonal maturitnú skúšku.
(2) Ak žiak strednej odbornej školy alebo žiak strednej športovej školy
nevykonal v určenom termíne záverečnú skúšku a bola mu povolená opravná skúška, odklad
skúšky alebo jej opakovanie, zachovávajú sa mu práva a povinnosti žiaka do konca
školského roka, v ktorom mal štúdium skončiť.
(3) Ak žiak strednej školy nevykonal v určenom termíne maturitnú skúšku,
záverečnú pomaturitnú skúšku alebo absolventskú skúšku a bola mu povolená opravná
skúška, odklad skúšky alebo jej opakovanie, zachovávajú sa mu práva a povinnosti
žiaka do konca školského roka, v ktorom mal štúdium skončiť.
(4) Zánikom práv a povinností žiaka podľa odsekov 2 a 3 nie je dotknutá
možnosť vykonať záverečnú skúšku, maturitnú skúšku, záverečnú pomaturitnú skúšku
alebo absolventskú skúšku.
(5) Ak žiak šesťročného vzdelávacieho programu odboru vzdelávania v konzervatóriu
nevykonal v určenom termíne maturitnú skúšku a bola mu povolená opravná skúška alebo
náhradná maturitná skúška, zostáva žiakom školy. Ak opravnú skúšku alebo náhradnú
maturitnú skúšku nevykoná najneskôr do konca nasledujúceho školského roka, prestáva
byť žiakom školy.
(1) Žiakom prestáva byť aj žiak,
a) ktorý zanechá štúdium,
b) ktorému nebolo povolené opakovať ročník alebo záverečnú skúšku, maturitnú skúšku,
záverečnú pomaturitnú skúšku alebo absolventskú skúšku,
c) ktorý je zo štúdia vylúčený.
(2) Ak žiakovi bolo štúdium prerušené, prestáva byť žiakom po dobu prerušenia
štúdia.
Ministerstvo školstva ustanoví všeobecne záväzným právnym predpisom zoznam
predmetov maturitnej skúšky, v ktorých sa vykonáva externá časť a písomná forma internej
časti maturitnej skúšky, skladbu predmetov maturitnej skúšky v jednotlivých stredných
školách, podrobnosti o forme konania maturitnej skúšky, podrobnosti o organizácii
a forme konania záverečnej skúšky a absolventskej skúšky a ich jednotlivých častí,
spôsob konania maturitnej skúšky pre žiakov so zdravotným znevýhodnením, pokyny na
vykonávanie externej časti, písomnej formy internej časti a internej časti maturitnej
skúšky, podrobnosti hodnotenia a klasifikácie maturitnej skúšky, záverečnej pomaturitnej
skúšky, záverečnej skúšky a absolventskej skúšky.
SIEDMA ČASŤ
ŠKOLY PRE DETI ALEBO ŽIAKOV SO ŠPECIÁLNYMI VÝCHOVNO-VZDELÁVACÍMI POTREBAMI
Prvý oddiel
Výchova a vzdelávanie detí so zdravotným znevýhodnením a žiakov so zdravotným
znevýhodnením
(1) Výchova a vzdelávanie detí so zdravotným znevýhodnením a žiakov
so zdravotným znevýhodnením sa uskutočňuje
a) v školách pre deti so zdravotným znevýhodnením
a žiakov so zdravotným znevýhodnením; tieto školy sú špeciálne školy,
b) v ostatných školách podľa tohto zákona
1. v špeciálnych triedach, ktoré sa zriaďujú
spravidla pre deti s rovnakým druhom zdravotného znevýhodnenia alebo žiakov s rovnakým
druhom zdravotného znevýhodnenia; časť výchovno-vzdelávacieho procesu sa môže uskutočňovať
v triede spoločne s ostatnými deťmi alebo žiakmi školy; niektoré vyučovacie predmety
alebo činnosti môže dieťa alebo žiak absolvovať mimo špeciálnej triedy,
2. v triedach
alebo výchovných skupinách spolu s ostatnými deťmi alebo žiakmi školy; ak je to potrebné,
takéto dieťa alebo žiak je vzdelávaný podľa individuálneho vzdelávacieho programu,
ktorý vypracúva škola v spolupráci so školským zariadením výchovnej prevencie a poradenstva;
zákonný zástupca dieťaťa alebo žiaka má právo sa s týmto programom oboznámiť.
(2) Pri výchove a vzdelávaní detí so zdravotným znevýhodnením alebo
žiakov so zdravotným znevýhodnením sa postupuje podľa vzdelávacích programov pre
a) deti a žiakov s mentálnym postihnutím,
b) deti a žiakov so sluchovým postihnutím,
c) deti a žiakov so zrakovým postihnutím,
d) deti a žiakov s telesným postihnutím,
e) deti a žiakov s narušenou komunikačnou schopnosťou,
f) deti a žiakov s autizmom alebo ďalšími pervazívnymi vývinovými poruchami,
g) deti a žiakov chorých a zdravotne oslabených,
h) deti a žiakov hluchoslepých,
i) žiakov s vývinovými poruchami učenia,
j) žiakov s poruchami aktivity a pozornosti,
k) deti a žiakov s viacnásobným postihnutím,
l) deti a žiakov s poruchami správania.
Vzdelávacie programy podľa písmen a) až l) sú súčasťou štátnych vzdelávacích programov.
(3) Ak zdravotné znevýhodnenie dieťaťu alebo žiakovi špeciálnej triedy
alebo špeciálnej školy znemožňuje, aby sa vzdelával podľa vzdelávacieho programu
podľa odseku 2, dieťa alebo žiak sa vzdeláva podľa individuálneho vzdelávacieho programu,
ktorý rešpektuje jeho špeciálne výchovno-vzdelávacie potreby.
(4) V základných školách a stredných školách, ktoré nie sú špeciálnou
školou, pôsobí školský špeciálny pedagóg, liečebný pedagóg, školský logopéd alebo
školský psychológ, ak vzdelávajú viac ako 20 žiakov so zdravotným znevýhodnením okrem
žiakov so zdravotným znevýhodnením vzdelávaných v špeciálnych triedach.
(1) Výchova a vzdelávanie detí so zdravotným znevýhodnením alebo žiakov
so zdravotným znevýhodnením sa uskutočňuje v týchto školách:
a) materská škola,
b) základná škola,
c) stredné školy,
d) praktická škola,
e) odborné učilište.
(2) Základná škola, v ktorej sa uskutočňuje výchova a vzdelávanie podľa
vzdelávacích programov pre deti a žiakov s mentálnym postihnutím, sa označuje špeciálna
základná škola.
(3) Deti alebo žiaci sa do škôl podľa odseku 1 prijímajú na základe ich
zdravotného znevýhodnenia po diagnostických vyšetreniach zameraných na zistenie ich
špeciálnych výchovno-vzdelávacích potrieb vykonaných zariadením výchovnej prevencie
a poradenstva.
(4) Výchova a vzdelávanie v školách podľa odseku 1 sa uskutočňuje s využitím
špeciálnych učebných pomôcok a kompenzačných pomôcok, ktoré spolu s učebnicami a
špeciálne upravenými učebnými textami podľa špeciálnych výchovno-vzdelávacích potrieb
dieťaťa alebo žiaka poskytuje bezplatne škola, v ktorej sa vzdeláva.
(5) Školy podľa odseku 1 sa zriaďujú aj ako internátne.
(6) Výchova a vzdelávanie detí a žiakov v školách podľa odseku 1 sa prispôsobuje
ich špeciálnym výchovno-vzdelávacím potrebám, na základe ktorých sa môžu tieto školy
vnútorne diferencovať podľa druhu a stupňa zdravotného znevýhodnenia detí alebo žiakov.
(7) Ak tento zákon neustanovuje inak, vzťahujú sa primerane ustanovenia
tohto zákona o materskej škole, základnej škole a strednej škole na školy podľa odseku
1. Ustanovenia pre školy podľa odseku 1 sa vzťahujú primerane aj na špeciálne triedy,
ak tento zákon neustanovuje inak.
(8) Špeciálne triedy sa v školách podľa odseku 1 nezriaďujú.
(9) Deťom alebo žiakom podľa odseku 1 bariéry vyplývajúce z ich zdravotného
znevýhodnenia pomáhajú prekonávať asistenti učiteľa.
Materská škola pre deti so zdravotným znevýhodnením
(1) Materská škola pre deti so zdravotným znevýhodnením uskutočňuje výchovu
a vzdelávanie podľa vzdelávacích programov uvedených v § 94 ods. 2 písm. a) až h),
k) a l).
(2) Materskú školu pre deti so zdravotným znevýhodnením možno zriadiť
pre najmenej desať detí; zrušiť ju možno, ak klesne počet detí pod osem. V odôvodnených
prípadoch, najmä z dôvodu dostupnosti, ju možno po súhlase zriaďovateľa ponechať
zriadenú aj s menším počtom detí, najmenej však s počtom štyri.
(3) Materská škola pre deti so zdravotným znevýhodnením sa vnútorne člení
na triedy, do ktorých sa spravidla zaraďujú deti rovnakého veku s rovnakým zdravotným
znevýhodnením. Trieda sa zriaďuje najmenej pre štyri deti, najvyšší počet detí je
osem. Riaditeľ školy môže povoliť prekročenie najvyššieho počtu žiakov v triede najviac
o dvoch.
Základná škola pre žiakov so zdravotným znevýhodnením
(1) V základnej škole pre žiakov so zdravotným znevýhodnením podľa §
95 ods. 1 písm. b) sa uskutočňuje výchova a vzdelávanie podľa vzdelávacích programov
uvedených v § 94 ods. 2.
(2) V základnej škole pre žiakov so zdravotným znevýhodnením podľa §
95 ods. 1 písm. b) možno predĺžiť dĺžku vzdelávania až o dva roky. Dĺžku štúdia určí
štátny vzdelávací program.
(3) Základná škola pre žiakov so zdravotným znevýhodnením má spravidla
deväť až desať ročníkov.
(4) Základná škola so vzdelávacím programom podľa § 94 ods. 2 písm. g)
sa zriaďuje pri zdravotníckom zariadení. Ak sa na vzdelávanie detí a žiakov podľa
§ 94 ods. 2 písm. g) nezriadi škola pri zdravotníckom zariadení, môže toto vzdelávanie
vykonávať pedagogický zamestnanec školy podľa § 95 ods. 1 písm. a) alebo písm. b).
(5) Základná škola podľa § 94 ods. 2 písm. a), ktorá vzdeláva žiakov
s mentálnym postihnutím alebo s mentálnym postihnutím v kombinácii s iným postihnutím,
sa vnútorne člení podľa stupňa mentálneho postihnutia žiakov na
a) variant A pre
žiakov s ľahkým stupňom mentálneho postihnutia,
b) variant B pre žiakov so stredným stupňom mentálneho postihnutia,
c) variant C pre žiakov s ťažkým alebo hlbokým stupňom mentálneho postihnutia alebo
pre žiakov s mentálnym postihnutím, ktorí majú aj iné zdravotné postihnutie, sú držiteľmi
preukazu zdravotne ťažko postihnutých a nemôžu sa vzdelávať podľa variantu A alebo
B.
(6) Základná škola podľa § 95 ods. 1 písm. b) sa spravidla zriaďuje pre
najmenej desať žiakov s rovnakým zdravotným znevýhodnením a zriaďovateľ ju zruší,
ak počet žiakov klesne pod osem. V odôvodnených prípadoch možno školu ponechať zriadenú
aj pri nižšom počte žiakov, najmä v prípadoch, ak v nasledujúcom školskom roku je
predpoklad zvýšenia počtu žiakov. Triedy podľa § 94 ods. 1 písm. a) a b) prvého bodu
možno zriadiť pre najmenej štyroch žiakov a najviac desať žiakov. Riaditeľ školy
môže povoliť prekročenie najvyššieho počtu žiakov v triede najviac o dvoch.
Stredné školy pre žiakov so zdravotným znevýhodnením
(1) V strednej škole pre žiakov so zdravotným znevýhodnením sa uskutočňuje
výchova a vzdelávanie podľa vzdelávacích programov uvedených v § 94 ods. 2 písm.
b) až d) a l).
(2) V stredných školách pre žiakov so zdravotným znevýhodnením možno
predĺžiť dĺžku vzdelávania až o dva roky. Dĺžku vzdelávania určí štátny vzdelávací
program.
(3) Stredná škola pre žiakov so zdravotným znevýhodnením podľa odseku
1 sa spravidla zriaďuje pre žiakov s rovnakým zdravotným znevýhodnením pre najmenej
desať žiakov a zriaďovateľ ju zruší, ak počet žiakov klesne pod osem. V odôvodnených
prípadoch, najmä z dôvodu dostupnosti, ju možno po súhlase zriaďovateľa ponechať
zriadenú aj s menším počtom žiakov. Triedu pre žiakov so zdravotným postihnutím v
strednej škole možno zriadiť pre najmenej štyroch žiakov a najviac desať. Riaditeľ
školy môže povoliť prekročenie najvyššieho počtu žiakov v triede najviac o dvoch.
Praktická škola
(1) Praktická škola je typ školy, v ktorej vzdelávacie programy poskytujú
vzdelávanie a prípravu na výkon jednoduchých pracovných činností žiakom s mentálnym
postihnutím alebo žiakom s mentálnym postihnutím v kombinácii s iným zdravotným postihnutím,
ktorým stupeň postihnutia neumožňuje prípravu v odbornom učilišti alebo v strednej
škole. Vzdelávací program praktickej školy pripravuje žiakov na život v rodine, na
sebaobsluhu, na rôzne jednoduché praktické práce, vrátane prác v domácnosti, pričom
sa títo žiaci zacvičujú na vykonávanie jednoduchých pracovných činností spravidla
pod dohľadom.
(2) V praktických školách je neoddeliteľnou súčasťou odborného vzdelávania
a prípravy praktické vyučovanie.
(3) Praktická škola sa zriaďuje pre najmenej desať žiakov a zriaďovateľ
ju zruší, ak počet žiakov klesne pod osem.
(4) V triede praktickej školy môže byť najviac desať žiakov a najmenej
štyria žiaci; v triede s rôznymi ročníkmi môže byť najviac osem žiakov a najmenej
štyria žiaci. V triede praktickej školy pre žiakov s viacnásobným postihnutím alebo
v triede pre žiakov s autizmom alebo ďalšími pervazívnymi vývinovými poruchami môže
byť najviac šesť žiakov a najmenej štyria žiaci; to platí aj pre triedy s rôznymi
ročníkmi.
(5) V triedach praktickej školy pre žiakov s viacnásobným postihnutím
je spravidla na výchovno-vzdelávacom procese prítomný aj asistent učiteľa.
(6) Praktická škola má tri ročníky; žiaci viacerých ročníkov sa môžu
vzdelávať v jednej triede. Vzdelávací program praktickej školy sa ukončuje celkovým
zhodnotením manuálnych zručností žiaka v rozsahu učiva určeného príslušným vzdelávacím
programom. Dokladom o získanom vzdelaní je záverečné vysvedčenie s uvedením zamerania
činností, ktoré je žiak schopný vykonávať.
(7) Praktická príprava na výkon jednoduchých pracovných činností žiakov
sa vykonáva činnosťou na pracovisku praktickej školy alebo na pracovisku mimo praktickej
školy. Pracovisko praktickej školy sa zriaďuje v priestoroch školy s prihliadnutím
na obsah vzdelávania.
(8) O organizácii prípravy žiakov podľa odseku 7 na pracovisku mimo školy
rozhoduje riaditeľ praktickej školy.
(9) Praktická škola môže vzdelávať aj iné fyzické osoby s mentálnym postihnutím
alebo s mentálnym postihnutím v kombinácii s iným postihnutím, ktoré dovŕšili vek
18 rokov a neabsolvovali výchovu a vzdelávanie v odbornom učilišti alebo praktickej
škole.
(10) Pri vyučovaní odborno-praktických a profilujúcich predmetov sa žiaci
delia na skupiny.
(11) Na praktickú školu sa primerane vzťahujú ustanovenia tohto zákona
upravujúce nižšie stredné odborné vzdelávanie, ak tento zákon neustanovuje inak.
Odborné učilištia
(1) Odborné učilište je typ školy, ktorej vzdelávacie programy odborov
výchovy a vzdelávania poskytujú odbornú prípravu na výkon nenáročných pracovných
činností žiakom s mentálnym postihnutím alebo s mentálnym postihnutím v kombinácii
s iným zdravotným postihnutím.
(2) V odborných učilištiach je neoddeliteľnou súčasťou odborného vzdelávania
a prípravy praktické vyučovanie.
(3) Odborné učilište sa zriaďuje pre najmenej desať žiakov a zriaďovateľ
ho zruší, ak počet žiakov klesne pod osem.
(4) Úspešným absolvovaním vzdelávacieho programu odborov výchovy a
vzdelávania v odbornom učilišti môže žiak s mentálnym postihnutím získať nižšie stredné
odborné vzdelanie, ktoré sa podľa stupňa zvládnutia príslušných vzdelávacích štandardov
a posudzovania kvalifikácie na výkon pracovných činností člení na
a) zaškolenie;
dokladom o získanom vzdelaní je vysvedčenie a osvedčenie o zaškolení,
b) zaučenie; dokladom o získanom vzdelaní je vysvedčenie a osvedčenie o zaučení,
c) vyučenie; dokladom o získanom vzdelaní a odbornej kvalifikácii je vysvedčenie
o záverečnej skúške a výučný list.
(5) Odborné učilište môže poskytovať prípravu na výkon jednoduchých pracovných
činností žiakov s mentálnym postihnutím, ktorí sú schopní samostatne pracovať, ale
ktorých pracovné a spoločenské uplatnenie musia usmerňovať iné osoby.
(6) Odborné učilište má podľa vzdelávacích programov príslušných odborov
výchovy a vzdelávania prvý až tretí ročník; môže zriadiť aj prípravný ročník.
(7) Prípravný ročník v odbornom učilišti je určený pre žiakov s mentálnym
postihnutím, ktorých mentálne schopnosti a manuálne zručnosti nemohli byť dostatočne
diagnostikované. Po absolvovaní prípravného ročníka riaditeľ odborného učilišťa určí,
či bude žiak pokračovať v prvom ročníku niektorého odboru výchovy a vzdelávania odborného
učilišťa, alebo bude pokračovať v príprave v praktickej škole.
(8) V triede odborného učilišťa môže byť najviac 14 žiakov a najmenej
štyria žiaci; riaditeľ školy môže povoliť prekročenie najvyššieho počtu žiakov v
triede najviac o dvoch. V triede odborného učilišťa pre žiakov s viacnásobným postihnutím
môže byť najviac desať žiakov. V triedach odborného učilišťa pri reedukačnom centre
alebo pri diagnostickom centre je počet žiakov zhodný s maximálnym počtom žiakov
vo výchovnej skupine. V skupine odborného výcviku v odbornom učilišti môže byť najviac
sedem žiakov; v skupine žiakov s viacnásobným postihnutím môžu byť najviac piati
žiaci.
(9) V odborných učilištiach možno zriadiť spoločnú triedu pre niekoľko
učebných odborov.
Prijímanie do odborného učilišťa a do praktickej školy
(1) Do odborného učilišťa sa prijímajú žiaci s mentálnym postihnutím
alebo žiaci s mentálnym postihnutím v kombinácii s iným zdravotným postihnutím, ktorí
ukončili vzdelávanie v poslednom ročníku základnej školy alebo ukončili povinnú školskú
dochádzku.
(2) Do praktickej školy sa prijímajú žiaci s mentálnym postihnutím alebo
žiaci s mentálnym postihnutím v kombinácii s iným zdravotným postihnutím, ktorí ukončili
základnú školu alebo povinnú školskú dochádzku a ich stupeň postihnutia im neumožňuje
zvládnuť prípravu v odbornom učilišti.
(3) Do praktickej školy sa prijímajú aj iné fyzické osoby s mentálnym
postihnutím alebo dospelí občania s mentálnym postihnutím v kombinácii s iným postihnutím,
ktorí dovŕšili vek 18 rokov a neboli vzdelávaní v odbornom učilišti alebo praktickej
škole, a to aj vtedy, ak nespĺňajú podmienky uvedené v odseku 2.
(4) Na prijímanie žiakov do odborného učilišťa alebo do praktickej školy
sa primerane vzťahujú ustanovenia tohto zákona o prijímaní žiakov do stredných škôl.
Ministerstvo školstva ustanoví všeobecne záväzným právnym predpisom podrobnosti
o organizácii, vnútornej diferenciácii a dĺžke výchovy a vzdelávania v špeciálnych
školách, spôsob pri diagnostike a postup pri prijímaní žiakov do týchto škôl, podrobnosti
o osobitostiach výchovy a vzdelávania, o hodnotení a klasifikácii prospechu a správania
žiakov, o počtoch žiakov v triedach týchto škôl a ustanoví sústavu učebných odborov
a zameraní učebných odborov v odborných učilištiach a praktických školách a podrobnosti
o forme a obsahu správy o výchove a vzdelávaní žiaka podľa § 24 a označovaní škôl.
Druhý oddiel
Výchova a vzdelávanie detí s nadaním alebo žiakov s nadaním
(1) Výchova a vzdelávanie detí s nadaním alebo žiakov s nadaním sa
uskutočňuje v školách podľa tohto zákona so zameraním na rozvoj
a) intelektového
nadania detí a žiakov
1. všeobecného intelektového nadania,
2. špecifického intelektového
nadania,
b) umeleckého nadania detí alebo žiakov,
c) športového nadania detí alebo žiakov.
(2) Intelektovým nadaním detí a žiakov sa rozumie vysoko nadpriemerne
rozvinuté poznávacie schopnosti v jednej alebo viacerých intelektových oblastiach.
Žiaci so všeobecným intelektovým nadaním sú žiakmi so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími
potrebami na základe diagnostiky vykonanej zariadením výchovnej prevencie a poradenstva.
(3) Umelecké nadanie detí alebo žiakov sa prejavuje v niektorej z umeleckých
oblastí, a to najmä vo výtvarnej, hudobnej, literárno-dramatickej, tanečnej.
(4) Športové nadanie detí alebo žiakov sa prejavuje v niektorej z oblastí
individuálneho alebo kolektívneho športu.
(5) Výchova a vzdelávanie detí s nadaním alebo žiakov s nadaním sa uskutočňuje
prostredníctvom vzdelávacích programov zameraných na príslušné nadanie.
(6) V školách so zameraním podľa odseku 1 sa vytvárajú podmienky pre
rozvoj príslušného nadania detí a žiakov uplatňovaním špecifických výchovných a vzdelávacích
metód a organizačných foriem vyučovania.
(7) Pre rozvíjanie nadania vytvárajú
a) inštitucionálne podmienky zriaďovatelia,
b) individuálne podmienky školy.
(8) Pod inštitucionálnymi podmienkami pre rozvíjanie nadania sa rozumie
zriaďovanie tried alebo škôl pre deti s nadaním alebo žiakov s nadaním.
(9) Individuálne podmienky pre rozvíjanie nadania sa deťom s nadaním
alebo žiakom s nadaním vytvárajú tým, že sa im umožní
a) vzdelávať sa v predmetoch
vzdelávacieho programu základnej školy v materskej škole,
b) prijatie do základnej školy pred dosiahnutím šiesteho roku veku,
c) rozšírené vyučovanie predmetov, v ktorých prejavujú nadanie, v základnej škole
a strednej škole,
d) preradenie do vyššieho ročníka bez absolvovania predchádzajúceho ročníka,
e) absolvovanie viacerých ročníkov počas jedného školského roka,
f) absolvovanie jedného alebo viacerých predmetov vo vyššom ročníku,
g) získať príslušný stupeň vzdelania poskytovaného strednou školou za dobu kratšiu
ako určuje vzdelávací program príslušného učebného alebo študijného odboru,
h) súčasne študovať predmety alebo odbory vzdelávania stredných škôl, v ktorých prejavujú
nadanie, ak ide o žiaka základnej školy,
i) vzdelávať sa v základnej škole podľa individuálneho učebného plánu alebo programu,
j) vzdelávať sa v strednej škole podľa individuálneho učebného plánu,
k) diferencované vzdelávanie skupiny žiakov s nadaním v triede alebo mimo triedy.
(10) Podmienky podľa odseku 9 možno vytvárať aj v školách a triedach
pre deti s nadaním a žiakov s nadaním.
(11) Inštitucionálny rozvoj nadania detí alebo žiakov podporujú aj základná
umelecká škola, jazyková škola a centrum voľného času.
Školy a triedy pre deti s nadaním alebo žiakov s nadaním
(1) Školou pre deti s nadaním alebo žiakov s nadaním je len škola,
ktorá zabezpečuje vzdelávanie týchto detí alebo žiakov vo všetkých triedach a vo
všetkých ročníkoch. Pre deti s nadaním a žiakov s nadaním sa zriaďujú tieto školy:
a) materské školy,
b) základné školy,
c) stredné školy.
(2) Triedy na rozvíjanie nadania detí alebo žiakov sa môžu zriadiť v
materských školách, v základných školách a v stredných školách so súhlasom zriaďovateľa.
(3) V triedach podľa odseku 2 sa vytvárajú primerané podmienky pre rozvoj
ich nadania uplatňovaním špecifických výchovných a vzdelávacích metód a organizačných
foriem vyučovania a rozšíreným vyučovaním predmetov pre oblasti podľa § 103 ods.
1.
(4) Rozšírené vyučovanie predmetov je súčasťou príslušného vzdelávacieho
programu.
(5) Pre deti alebo žiakov podľa § 103 ods. 1 sa môžu zriadiť školy alebo
triedy.
(6) Školy alebo triedy pre deti alebo žiakov so špecifickým intelektovým
nadaním sú školy alebo triedy s rozšíreným vyučovaním prírodovedných alebo spoločensko-vedných
predmetov.
(7) Školy alebo triedy pre deti alebo žiakov so všeobecným intelektovým
nadaním sú školy alebo triedy, ktoré sa zameriavajú na podporovanie a rozvíjanie
intelektového nadania žiakov so zohľadnením rozvoja celej osobnosti a na prevenciu
a nápravu problémových prejavov, ktoré súvisia s ich intelektovým nadaním.
(8) Vzdelávanie intelektovo nadaného žiaka môže zabezpečovať aj asistent
učiteľa, ak je intelektovo nadaný žiak súčasne žiakom so zdravotným znevýhodnením.
(9) V triede pre všeobecne intelektovo nadaných žiakov je v prvom až
štvrtom ročníku základnej školy najviac 12 žiakov, v piatom až deviatom ročníku najviac
16 žiakov a v triede strednej školy najviac 22 žiakov.
(10) Triedy pre deti a žiakov so športovým nadaním sú športové triedy.
Športovú triedu nemožno zriadiť na strednej škole; to neplatí ak ide o strednú športovú
školu. Na strednej športovej škole sa všetky triedy zriaďujú ako športové triedy.
(11) Športová trieda sa zriaďuje spravidla pre kolektívne športy. Pre
niekoľko športov možno zriadiť spoločnú športovú triedu.
(12) Športové triedy v základnej škole sa zriaďujú spravidla na druhom
stupni základnej školy. Pre športy, ktoré si vyžadujú skorú špecializáciu, sa športové
triedy v základnej škole môžu zriadiť aj na prvom stupni základnej školy.
(13) zrušený od 1.1.2019.
Prijímanie detí s nadaním alebo žiakov s nadaním
(1) Do škôl alebo tried pre deti s nadaním alebo žiakov s nadaním sa
prijímajú deti alebo žiaci, u ktorých bolo na základe pedagogickej diagnostiky zameranej
na ich vedomostnú úroveň, skúšok na overenie špeciálnych schopností, zručností a
nadania, ktorých súčasťou je psychodiagnostické vyšetrenie, 60) na preukázané nadanie
podľa § 103 ods. 1 písm. a) prvého bodu.
(2) Do škôl alebo tried pre žiakov so všeobecným intelektovým nadaním
sú prijímaní žiaci na základe žiadosti zákonného zástupcu po diagnostike vykonanej
zariadením výchovnej prevencie a poradenstva.
(3) Do športovej triedy sa okrem podmienok podľa odseku 1 prijímajú žiaci
aj na základe zdravotnej spôsobilosti.
(4) Kritériá na overenie špeciálnych schopností, zručností alebo nadania
detí alebo žiakov vydá riaditeľ príslušnej školy do 1. februára.
Organizácia výchovy a vzdelávania detí s nadaním alebo žiakov s nadaním
(1) Riaditeľ školy upraví v školskom vzdelávacom programe organizáciu
výchovy a vzdelávania tak, aby zohľadňovala požiadavky a špecifiká výchovy a vzdelávania
detí alebo žiakov podľa druhu ich nadania.
(2) Škola zabezpečuje rozšírené vyučovanie určených predmetov súvisiacich
s rozvojom nadania.
(3) Predmet športová príprava sa zabezpečuje formou športových tréningov,
sústredení a účasťou na športových súťažiach. Súčasťou športovej prípravy je aj regenerácia,
testovanie a teoretická príprava.
(4) Umeleckej alebo športovej prípravy organizovanej školou počas hlavných
školských prázdnin sa môžu zúčastniť aj deti s nadaním alebo žiaci s nadaním pred
nástupom do školy.
(5) Riaditeľ školy môže rozhodnúť o preradení alebo o vylúčení dieťaťa
alebo žiaka zo vzdelávacieho programu pre neplnenie požiadaviek rozumovej, umeleckej,
športovej, praktickej prípravy alebo zo zdravotných dôvodov na návrh odborného lekára.
(6) Ministerstvo školstva ustanoví všeobecne záväzným právnym predpisom
podrobnosti o diagnostike, výchove a vzdelávaní detí s nadaním a žiakov s nadaním,
organizáciu, prijímanie, priebeh a ukončovanie ich vzdelávania.
Tretí oddiel
Výchova a vzdelávanie detí zo sociálne znevýhodneného prostredia a žiakov
zo sociálne znevýhodneného prostredia
(1) Výchova a vzdelávanie detí zo sociálne znevýhodneného prostredia
a žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia sa v školách uskutočňuje podľa individuálnych
podmienok. Individuálnymi podmienkami sú
a) úprava organizácie výchovy a vzdelávania,
b) úprava prostredia, v ktorom sa výchova a vzdelávanie uskutočňuje alebo
c) uplatnenie špecifických metód a foriem výchovy a vzdelávania.
(2) Dieťa alebo žiak, ktorého špeciálne výchovno-vzdelávacie potreby
vyplývajú výlučne z jeho vývinu v sociálne znevýhodnenom prostredí, nemôže byť prijatý
do špeciálnej školy alebo do špeciálnej triedy materskej školy, špeciálnej triedy
základnej školy alebo do špeciálnej triedy strednej školy.
(3) V základnej škole pôsobí na každých 50 žiakov zo sociálne znevýhodneného
prostredia jeden asistent učiteľa alebo jeden sociálny pedagóg.
(4) Deti zo sociálne znevýhodneného prostredia alebo žiaci zo sociálne
znevýhodneného prostredia sa zaraďujú do triedy materskej školy, triedy základnej
školy alebo do triedy strednej školy spolu s ostatnými deťmi alebo žiakmi. To neplatí,
ak ide o zaradenie žiaka zo sociálne znevýhodneného prostredia, ktorý je zaradený
do špecializovanej triedy podľa § 29 ods. 10.
(1) Ak sa špeciálne výchovno-vzdelávacie potreby dieťaťa alebo žiaka
prejavia po jeho prijatí do školy a dieťa alebo žiak ďalej navštevuje školu, do ktorej
bol prijatý, jeho vzdelávanie ako vzdelávanie dieťaťa alebo žiaka so špeciálnymi
výchovno-vzdelávacími potrebami sa mu zabezpečuje po predložení písomnej žiadosti
o zmenu formy vzdelávania a ďalšej dokumentácie podľa § 11 ods. 9 písm. a) riaditeľovi
školy; ak ide o maloleté dieťa alebo žiaka, písomnú žiadosť s ďalšou dokumentáciou
podľa § 11 ods. 9 písm. a) predkladá jeho zákonný zástupca.
(2) Materské školy, základné školy a stredné školy pre deti so zdravotným
znevýhodnením a žiakov so zdravotným znevýhodnením sa môžu zriadiť aj ako súčasť
špeciálnych výchovných zariadení, v ktorých sa vykonáva ústavná starostlivosť alebo
ochranná výchova.
(3) Ak tento zákon neustanovuje inak, vzťahujú sa na školy podľa § 95
ods. 1 a § 104 ods. 1 ustanovenia tohto zákona o materskej škole, základnej škole
a strednej škole; vzdelanie získané v týchto školách okrem vzdelania získaného v
školách so vzdelávacími programami pre žiakov s mentálnym postihnutím je rovnocenné
so vzdelaním získaným v materských školách, v základných školách a v stredných školách
podľa tohto zákona.
ÔSMA ČASŤ
ŠKOLY V PÔSOBNOSTI ÚSTREDNÝCH ORGÁNOV ŠTÁTNEJ SPRÁVY
Školy v pôsobnosti ústredných orgánov štátnej správy sú
a) policajné
školy,
b) školy požiarnej ochrany.
Policajné školy
(1) Policajné školy sú policajné stredné odborné školy.
(2) Policajné školy zriaďuje, riadi a zrušuje ministerstvo vnútra podľa
siete policajných škôl; 63) vo veciach všeobecne vzdelávacích predmetov postupuje
po dohode s ministerstvom školstva.
(3) Pôsobnosť vo veciach výchovy a vzdelávania v stredných odborných školách,
ktorú má ministerstvo školstva alebo iné orgány štátnej správy, vykonáva voči policajným
školám ministerstvo vnútra.
(4) Služobné pomery žiakov a pedagogických zamestnancov policajných škôl
upravuje osobitný predpis. 64)
(5) Na policajné školy sa nevzťahujú ustanovenia § 7 ods. 5 až 10, § 8
a 10, § 12 ods. 4 až 9, § 15, § 19 až 25, § 28 až 31, § 36, 41, § 44, 46, 47a, §
49 až 53, § 55 ods. 10, § 59 až 61, § 62 ods. 1 až 8, 13 a 14, § 63 až 71, § 74 ods.
4 až 9, § 75, 76, § 77 ods. 2, 3, 5 až 8, § 80 až 83, § 86 ods. 2 až 5 a 7, § 87,
§ 89 ods. 7, § 90, 93, § 94 až 108, § 111 až 143, § 144 ods. 2, 3, 5 až 10, § 146,
149, § 152 písm. e), § 154 až 160.
(6) Ustanovenia § 2, § 7 ods. 1 až 4, § 9, 13, 14, 35, § 54, § 55 ods.
1 až 9 a ods. 11 až 22, § 56 až 58, § 62 ods. 9 až 12, § 74 ods. 3, § 77 ods. 1 a
4, § 78, 79, § 84, 85, 87a a 88, § 89 ods. 1 až 6, § 144 ods. 1 a 4, § 147 a 148,
§ 150 a 151 sa na policajné školy vzťahujú primerane.
(7) Ministerstvo vnútra po dohode s ministerstvom školstva ustanoví všeobecne
záväzným právnym predpisom podrobnosti o zriaďovaní, zrušovaní a riadení policajných
škôl a ich sieti, o vzdelávaní v policajných školách a jeho druhoch, prijímaní na
štúdium a ukončovaní štúdia v nich, o postupe pri vypracovávaní, schvaľovaní a vydávaní
vzdelávacích programov a ich obsahu, o študijných odboroch policajných škôl, o rozsahu,
dĺžke, podmienkach, organizácii, formách a priebehu štúdia v policajných školách,
o hodnotení a klasifikácii žiakov policajných škôl, o vedení dokumentácie, vydávaní
dokladov, o získanom vzdelaní, individuálnom vzdelávaní a kontrole výchovno-vzdelávacieho
procesu.
Školy požiarnej ochrany
(1) Školy požiarnej ochrany sú stredné odborné školy.
(2) Školy požiarnej ochrany zriaďuje, riadi a zrušuje ministerstvo vnútra;
vo veciach všeobecne vzdelávacích predmetov postupuje po dohode s ministerstvom školstva.
(3) Pôsobnosť vo veciach stredných odborných škôl, ktorú má ministerstvo
školstva alebo iné orgány štátnej správy, vykonáva voči školám požiarnej ochrany
ministerstvo vnútra.
(4) Služobné pomery žiakov a pedagogických zamestnancov škôl požiarnej
ochrany ustanovuje osobitný predpis. 65)
(5) Na školy požiarnej ochrany sa nevzťahujú ustanovenia § 15, 17, 19,
§ 28 až 31, § 41, 44, § 49 až 53, § 55 ods. 10, § 59, 60, § 94 až 108, § 110, § 112
až 116, § 119 až 138, § 142, 143, 151, § 154 až 160.
(6) Ustanovenia § 1 až 14, § 16, 18, § 20 až 26, § 32 až 39, § 42, § 45
až 48, § 54, § 55 ods. 1 až 9 a ods. 11 až 22, § 56 až 58, § 62 až 93, § 109, 117,
140, 141, § 144 až 151, § 152, 153, 161 sa na školy požiarnej ochrany vzťahujú primerane.
(7) Ministerstvo vnútra po dohode s ministerstvom školstva ustanoví všeobecne
záväzným právnym predpisom podrobnosti o zriaďovaní, zrušovaní a riadení škôl požiarnej
ochrany, o vzdelávaní v školách požiarnej ochrany, prijímaní na štúdium a ukončovaní
štúdia v nich, o postupe pri vypracovávaní a schvaľovaní vzdelávacích programov a
ich obsahu, o študijných odboroch škôl požiarnej ochrany, o organizácii, dĺžke, formách
a priebehu štúdia v školách požiarnej ochrany, o hodnotení a klasifikácii žiakov
škôl požiarnej ochrany, o vedení dokumentácie, individuálnom vzdelávaní a kontrole
výchovno-vzdelávacieho procesu v školách požiarnej ochrany.
DEVIATA ČASŤ
SÚSTAVA ŠKOLSKÝCH ZARIADENÍ
(1) Sústavu školských zariadení tvoria
a) školské výchovno-vzdelávacie
zariadenia,
b) špeciálne výchovné zariadenia,
c) školské zariadenia výchovného poradenstva a prevencie,
d) školské účelové zariadenia.
(2) Školské zariadenie podľa odseku 1 je právnická osoba, ak tak určí zriaďovateľ.
Prvý oddiel
Školské výchovno-vzdelávacie zariadenia
Školskými výchovno-vzdelávacími zariadeniami sú:
a) školský klub detí,
b) centrum voľného času,
c) školský internát,
d) zrušené od 1.4.2015,
e) zrušené od 1.4.2015.
Školský klub detí
(1) Školský klub detí je súčasťou školy, ktorá zabezpečuje pre deti,
ktoré plnia povinnú školskú dochádzku na základnej škole, činnosť podľa výchovného
programu školského zariadenia zameranú na ich prípravu na vyučovanie a na oddych
v čase mimo vyučovania a v čase školských prázdnin. Činnosť, ktorú zabezpečuje školský
klub detí, nie je totožná s činnosťou zabezpečovanou centrom voľného času podľa §
116.
(2) Školský klub detí sa člení na oddelenia spravidla podľa veku detí,
pričom počet detí v oddelení určí riaditeľ školy, ktorej je školský klub detí súčasťou,
pri dodržaní požiadaviek podľa osobitného predpisu; 32a) počet detí v oddeleniach
pre žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami je rovnaký ako v triedach,
v ktorých sa vzdelávajú.
(3) Výšku mesačného príspevku na čiastočnú úhradu nákladov spojených
s činnosťou školského klubu detí, ktorého zriaďovateľom je orgán miestnej štátnej
správy v školstve, určí riaditeľ školy, ak je školský klub detí jej súčasťou, na
jedného žiaka v sume neprevyšujúcej 7,5% sumy životného minima pre nezaopatrené dieťa
podľa osobitného predpisu. 29) Tento príspevok sa uhrádza vopred do 10. dňa príslušného
kalendárneho mesiaca, ktorý predchádza kalendárnemu mesiacu, za ktorý sa príspevok
uhrádza. Výška príspevku na úhradu zohľadňuje náročnosť a druh klubovej alebo záujmovej
činnosti.
(4) Riaditeľ školy, ktorej je školský klub detí súčasťou, môže rozhodnúť
o znížení alebo odpustení príspevku podľa odseku 3, ak zákonný zástupca predloží
doklad o tom, že je poberateľom dávky v hmotnej núdzi a príspevkov k dávke v hmotnej
núdzi podľa osobitného predpisu. 32)
(5) Príspevok na čiastočnú úhradu nákladov spojených s hmotným zabezpečením
v školskom klube detí sa neplatí za pobyt dieťaťa v školskom klube detí zriadenom
orgánom štátnej správy v školstve pri zdravotníckom zariadení.
(6) Výšku mesačného príspevku na čiastočnú úhradu nákladov na činnosti
školského klubu detí, určí všeobecne záväzným nariadením obec, ktorá je jeho zriaďovateľom.
31)
(7) Zriaďovateľ školského klubu detí môže rozhodnúť o znížení alebo odpustení
príspevku podľa odseku 6, ak zákonný zástupca o to písomne požiada a predloží doklad
o tom, že je poberateľom dávky v hmotnej núdzi a príspevkov k dávke v hmotnej núdzi
podľa osobitného predpisu. 32)
Zrušený od 1.1.2013
Centrum voľného času
(1) Centrum voľného času zabezpečuje podľa výchovného programu školského
zariadenia výchovno-vzdelávaciu, záujmovú a rekreačnú činnosť detí, rodičov a iných
osôb do veku 30 rokov v ich voľnom čase.
(2) Centrum voľného času usmerňuje rozvoj záujmov detí a ostatných zúčastnených
osôb, utvára podmienky na rozvíjanie a zdokonaľovanie ich praktických zručností,
podieľa sa na formovaní návykov užitočného využívania ich voľného času a zabezpečuje
podľa potrieb súťaže detí základných škôl a stredných škôl.
(3) Centrum voľného času môže poskytovať metodickú a odbornú pomoc
v oblasti práce s deťmi v ich voľnom čase
a) školám a školským zariadeniam,
b) občianskym združeniam vykonávajúcim činnosť zameranú na deti,
c) ďalším právnickým osobám alebo fyzickým osobám, ktoré o ňu požiadajú.
(4) Centrum voľného času sa zriaďuje ako zariadenie s celoročnou prevádzkou.
(5) Centrum voľného času sa spravidla člení podľa záujmových oblastí
na oddelenia a na záujmové útvary. Pre deti so zdravotným postihnutím alebo vývinovými
poruchami sa môžu zriaďovať záujmové útvary.
(6) Výšku mesačného príspevku na čiastočnú úhradu nákladov na činnosti
centra voľného času, ktorého zriaďovateľom je obec 31) alebo samosprávny kraj, 42)
určí zriaďovateľ všeobecne záväzným nariadením.
(7) Zriaďovateľ centra voľného času môže rozhodnúť o znížení alebo odpustení
príspevku podľa odseku 6, ak plnoletý žiak alebo zákonný zástupca neplnoletého žiaka
o to písomne požiada a predloží doklad o tom, že je poberateľom dávky v hmotnej núdzi
a príspevkov k dávke v hmotnej núdzi podľa osobitného predpisu. 32)
Školský internát
(1) Školský internát zabezpečuje deťom materských škôl a žiakom základných
škôl a stredných škôl výchovno-vzdelávaciu činnosť, ubytovanie a stravovanie.
(2) Školský internát svojím výchovným programom školského zariadenia
nadväzuje na výchovno-vzdelávaciu činnosť školy v čase mimo vyučovania a úzko spolupracuje
s rodinou dieťaťa alebo žiaka. Vytvára podmienky pre uspokojovanie individuálnych
potrieb a záujmov žiakov prostredníctvom mimoškolských aktivít.
(3) Zriaďovateľ školského internátu je povinný zabezpečiť náhradné ubytovanie
deťom alebo žiakom, ak bola jeho prevádzka prerušená zo závažných dôvodov.
(4) Školský internát sa člení na výchovné skupiny podľa veku žiakov,
pričom ich počet vo výchovnej skupine je najviac 30; počet žiakov vo výchovných skupinách
pre žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami je rovnaký ako v triedach,
v ktorých sa vzdelávajú.
(5) Výšku mesačného príspevku na čiastočnú úhradu nákladov spojených
s ubytovaním v školskom internáte, ktorého zriaďovateľom je orgán miestnej štátnej
správy v školstve, určí riaditeľ školského internátu alebo riaditeľ školy, ak je
školský internát jej súčasťou, na jedného žiaka najviac 45% zo sumy životného minima
pre nezaopatrené dieťa podľa osobitného predpisu. 29) Tento príspevok sa uhrádza
vopred do 20. dňa kalendárneho mesiaca, ktorý predchádza kalendárnemu mesiacu, za
ktorý sa príspevok uhrádza. Výška mesačného príspevku sa zaokrúhľuje na celé eurocenty
nahor.
(6) Riaditeľ školského internátu alebo riaditeľ školy, ktorej je školský
internát súčasťou, po predložení dokladu o tom, že je poberateľom dávky v hmotnej
núdzi a príspevkov k dávke v hmotnej núdzi podľa osobitného predpisu 32) môže rozhodnúť
o znížení alebo odpustení poplatku podľa odseku 5.
(7) Výšku mesačného príspevku na čiastočnú úhradu nákladov spojených
s ubytovaním v školskom internáte, ktorého zriaďovateľom je obec 31) alebo samosprávny
kraj, 42) určí zriaďovateľ všeobecne záväzným nariadením.
(8) Zriaďovateľ školského internátu môže rozhodnúť o znížení alebo odpustení
príspevku podľa odseku 7, ak zákonný zástupca alebo iná osoba písomne o to požiada
a predloží doklad o tom, že je poberateľom dávky v hmotnej núdzi a príspevkov k dávke
v hmotnej núdzi podľa osobitného predpisu. 32)
(9) Školský internát môže poskytovať deťom a žiakom ubytovanie a stravovanie
aj v čase pracovného voľna a pracovného pokoja; môže poskytovať ubytovanie a stravovanie
aj v čase školských prázdnin.
(10) Ministerstvo školstva ustanoví všeobecne záväzným právnym predpisom
organizáciu výchovno-vzdelávacieho procesu v školských internátoch, podrobnosti o
počtoch detí a žiakov vo výchovných skupinách, o personálnom a materiálnom zabezpečení.
Zrušený od 1.4.2015
Ministerstvo školstva ustanoví všeobecne záväzným právnym predpisom spôsob
organizácie a prevádzky školských klubov detí, centier voľného času a ich materiálno-technického
vybavenia.
Druhý oddiel
Špeciálne výchovné zariadenia
Špeciálnymi výchovnými zariadeniami sú:
a) diagnostické centrum,
b) reedukačné centrum,
c) liečebno-výchovné sanatórium.
Diagnostické centrum
(1) Diagnostické centrum poskytuje diagnostickú, psychologickú, psychoterapeutickú,
výchovno-vzdelávaciu starostlivosť deťom na základe
a) žiadosti zákonného zástupcu
dieťaťa,
b) dohody so zariadením, v ktorom sa vykonáva rozhodnutie súdu, 66)
c) neodkladného opatrenia súdu podľa osobitného predpisu, 67)
d) rozhodnutia súdu o uložení výchovného opatrenia. 68)
(2) Diagnostické centrum najmä
a) zabezpečuje diagnostiku deťom s narušeným
alebo ohrozeným psychosociálnym vývinom s cieľom určenia ďalšej vhodnej výchovno-vzdelávacej,
resocializačnej alebo reedukačnej starostlivosti,
b) poskytuje poradenské služby zariadeniam, v ktorých sa vykonáva ústavná starostlivosť
alebo ochranná výchova, ak o ne požiadajú,
c) vypracúva diagnostické správy o dieťati, ktoré slúžia ako vstupný podklad zariadeniu,
v ktorom sa vykonáva ústavná starostlivosť alebo ochranná výchova, na vypracovanie
individuálneho reedukačného programu alebo výchovno-vzdelávacieho programu pre prácu
odborníkov s deťmi mimo zariadenia, v ktorom sa vykonáva ústavná starostlivosť alebo
ochranná výchova,
d) vypracúva odporúčanie o umiestnení dieťaťa po ukončení pobytu v diagnostickom
centre s ohľadom na možnosť prípravy na povolanie, uplatnenia na trhu práce a úpravy
rodinných pomerov.
(3) Pobyt dieťaťa v diagnostickom centre trvá nevyhnutne potrebný čas
na stanovenie diagnostiky, spravidla dvanásť týždňov.
(4) V diagnostickom centre sa zriaďuje záchytné oddelenie. V záchytnom
oddelení riaditeľ umiestni dieťa pohybujúce sa nepovolene mimo zariadenia, do ktorého
bolo umiestnené podľa odseku 1 a § 122 ods. 2. O umiestnení detí v záchytnom oddelení
sa vyhotoví písomný záznam a bezodkladne sa táto skutočnosť oznámi zariadeniu, v
ktorom je dieťa umiestnené, príslušnému orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej
kurately a zákonnému zástupcovi. Ak si do 24 hodín príslušné zariadenie alebo zákonný
zástupca dieťa neprevezme, riaditeľ diagnostického centra zabezpečí odovzdanie dieťaťa
príslušnému zariadeniu alebo jeho zákonnému zástupcovi na náklady prijímajúcej strany.
Do odovzdania je dieťa zaradené do diagnostickej skupiny diagnostického centra.
(5) Súčasťou záchytného oddelenia je karanténna miestnosť.
(6) Základnou organizačnou jednotkou diagnostického centra je diagnostická
skupina, ktorá sa zriadi pre najviac osem detí a zriaďovateľ ju zruší, ak je ich
počet menší ako štyri; v odôvodnených prípadoch sa môže diagnostická skupina ponechať
aj pri nižšom počte detí.
(7) Na plnenie diagnostických úloh sa v diagnostickom centre zriaďujú
diagnostické triedy škôl podľa tohto zákona.
(8) Diagnostické centrum sa podľa vnútornej organizácie môže diferencovať
na
a) diagnostické centrum pre deti do 15. roku veku,
b) diagnostické centrum pre deti od 15. rokov veku.
Do diagnostických centier sa spravidla prijímajú deti obidvoch pohlaví.
(9) Diagnostické centrum sa zriaďuje pre najviac šesť diagnostických
skupín ako internátne zariadenie s nepretržitou prevádzkou.
Reedukačné centrum
(1) Reedukačné centrum na základe výchovno-vzdelávacieho programu a individuálneho
reedukačného programu poskytuje deťom do veku 18 rokov s možnosťou predĺženia o jeden
rok výchovu a vzdelávanie vrátane prípravy na povolanie s cieľom ich opätovného začlenenia
do pôvodného sociálneho prostredia na žiadosť dieťaťa.
(2) Do reedukačného centra sa prijímajú deti na základe
a) žiadosti
zákonného zástupcu,
b) dohody so zariadením, v ktorom sa vykonáva rozhodnutie súdu, 66)
c) neodkladného opatrenia súdu podľa osobitného predpisu, 67)
d) rozhodnutia súdu o uložení ochrannej výchovy, 69)
e) rozhodnutia súdu o uložení výchovného opatrenia, 68)
f) rozhodnutia súdu o nariadení ústavnej starostlivosti. 1)
(3) Reedukačné centrá sa podľa vnútornej organizácie môžu diferencovať
na
a) reedukačné centrá pre deti do 15. rokov veku, prípadne do ukončenia povinnej
školskej dochádzky v základnej škole,
b) reedukačné centrá pre deti od 15. rokov veku,
c) reedukačné centrá pre deti do ukončenia ich prípravy na povolanie.
Do reedukačných centier sa spravidla prijímajú deti oboch pohlaví.
(4) Základnou organizačnou jednotkou reedukačného centra je výchovná
skupina, ktorá sa zriaďuje pre najviac osem detí; v oddelení podľa odseku 6 písm.
d) môže byť najviac päť matiek s deťmi.
(5) Reedukačné centrum sa zriaďuje pre najviac šesť výchovných skupín,
ak má výchovné skupiny na viacerých samostatných pracoviskách, môže mať najviac osem
výchovných skupín.
(6) V reedukačnom centre sa môžu zriaďovať podľa potreby oddelenia
a) pre deti vyžadujúce zvýšenú starostlivosť,
b) s ochranným režimom,
c) s otvoreným režimom,
d) pre maloleté matky s deťmi.
(7) Ak sa reedukačné centrum zriadi tak, že sa vo všetkých výchovných
skupinách bude postupovať podľa individuálnych reedukačných programov pre niektoré
z oddelení podľa odseku 6, označuje sa ako
a) reedukačné centrum pre deti vyžadujúce
zvýšenú starostlivosť,
b) reedukačné centrum s ochranným režimom,
c) reedukačné centrum s otvoreným režimom,
d) reedukačné centrum pre matky s deťmi.
(8) Oddelenie podľa odseku 6 písm. a) poskytuje starostlivosť deťom,
ktorých zdravotné znevýhodnenie podľa § 2 písm. k) si vyžaduje zvýšenú starostlivosť.
(9) Oddelenie podľa odseku 6 písm. b) poskytuje starostlivosť deťom,
ktorých prevýchova si vyžaduje zvýšené nároky na personálne, priestorové a materiálno-technické
zabezpečenie z dôvodu zvýšeného ohrozenia bezpečnosti detí a zamestnancov.
(10) Oddelenie podľa odseku 6 písm. c) poskytuje starostlivosť deťom,
ktoré sa vzdelávajú v základnej škole alebo sa pripravujú na povolanie v stredných
školách, v odborných učilištiach alebo v praktických školách mimo reedukačného centra.
(11) Reedukačné centrum vytvára individuálny reedukačný program pre každé
dieťa, ktorý vychádza z psychologickej a špeciálno-pedagogickej diagnózy vykonanej
na tento účel spravidla diagnostickým centrom. Vyhodnotenie a úprava individuálneho
reedukačného programu sa vykonáva minimálne raz za štvrťrok.
Liečebno-výchovné sanatórium
(1) Liečebno-výchovné sanatórium poskytuje psychologickú, psychoterapeutickú
starostlivosť a výchovu a vzdelávanie deťom s vývinovou poruchou učenia a deťom s
poruchami aktivity a pozornosti, u ktorých ambulantná starostlivosť neviedla k náprave,
na základe
a) žiadosti zákonného zástupcu dieťaťa,
b) dohody so zariadením, v ktorom sa vykonáva rozhodnutie súdu, 66)
c) právoplatného rozhodnutia súdu o uložení výchovného opatrenia, 68)
d) právoplatného rozhodnutia súdu alebo príslušného orgánu sociálnoprávnej ochrany
detí a sociálnej kurately o uložení výchovného opatrenia, ak ide o denné zariadenie.
70)
(2) Základnou organizačnou jednotkou liečebno-výchovného sanatória je
výchovná skupina, ktorá sa zriaďuje pre najviac osem detí.
(3) Liečebno-výchovné sanatórium sa zriaďuje ako denné alebo internátne
zariadenie s celoročnou prevádzkou spravidla pre najviac šesť výchovných skupín.
(4) Pobyt dieťaťa v liečebno-výchovnom sanatóriu trvá spravidla tri až
dvanásť mesiacov.
(5) Liečebno-výchovné sanatórium poskytuje odborné služby a pomoc formou
individuálnych alebo skupinových stretnutí aj zákonným zástupcom dieťaťa s cieľom
aktívne ich zapojiť do liečebno-výchovného procesu.
Zdravotná starostlivosť v špeciálnych výchovných zariadeniach
(1) Zariadenia uvedené v § 120 môžu okrem poskytovania výchovno-vzdelávacej
činnosti
a) vytvárať organizačné a iné podmienky na poskytovanie zdravotnej starostlivosti
71) a
b) poskytovať v zariadení zdravotnú starostlivosť podľa odsekov 2 až 5.
(2) V zariadeniach podľa § 120 možno poskytovať zdravotnú starostlivosť,
ak fyzická osoba alebo právnická osoba prevádzkujúca zariadenie
a) získala povolenie
na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia podľa osobitného predpisu 72) alebo
b) uzatvorila zmluvný vzťah s fyzickou osobou alebo právnickou osobou, ktorá je držiteľom
povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia podľa osobitného predpisu,
72) alebo
c) uzatvorila zmluvný vzťah s fyzickou osobou, ktorá je držiteľom licencie na výkon
samostatnej praxe podľa osobitného predpisu, 73) alebo
d) zamestnáva v pracovnoprávnom vzťahu alebo obdobnom pracovnom vzťahu 74) zdravotníckych
pracovníkov spĺňajúcich podmienky na výkon zdravotníckeho povolania podľa osobitného
predpisu. 75)
(3) Minimálne požiadavky na personálne zabezpečenie, materiálno-technické
vybavenie pre poskytovanie zdravotnej starostlivosti vykonávanej v zariadení podľa
odseku 2 písm. d) ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo
zdravotníctva po dohode s ministerstvom školstva.
(4) Výber zdravotných výkonov z katalógu zdravotných výkonov, 76) ktoré
v zariadeniach zamestnávajúcich zdravotníckych pracovníkov podľa odseku 2 písm. d)
vykonávajú iba zdravotnícki pracovníci spĺňajúci podmienky na výkon zdravotníckeho
povolania, 75) ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo
zdravotníctva po dohode s ministerstvom školstva.
(5) Na zariadenia podľa § 120, ktoré poskytujú aj zdravotnú starostlivosť
podľa odseku 2, sa vzťahujú rovnaké práva, povinnosti a sankcie, ako sa vzťahujú
na poskytovateľa zdravotnej starostlivosti podľa osobitných predpisov. 77)
Výchovné opatrenia a ochranné opatrenia v špeciálnych výchovných zariadeniach
(1) V špeciálnych výchovných zariadeniach možno v záujme odstránenia
porúch v psychosociálnom vývine dieťaťa a v záujme odstránenia príčin, pre ktoré
bola dieťaťu nariadená ústavná starostlivosť alebo uložená ochranná výchova, alebo
dieťa umiestnené v špeciálnom výchovnom zariadení na základe žiadosti zákonného zástupcu
(ďalej len "dobrovoľný pobyt") použiť
a) výchovné opatrenia podľa odsekov 2 až 4
so zameraním na motiváciu dieťaťa zlepšovať svoje správanie,
b) ochranné opatrenia podľa odsekov 5 a 6 zamerané na predchádzanie ohrozeniu zdravia
dieťaťa jeho nevhodným správaním.
(2) Dieťa má právo udržiavať styk s oboma rodičmi alebo inými zákonnými
zástupcami. Ak je to v záujme dieťaťa, zariadenie môže určiť podmienky styku a to
tak, že dieťa sa môže stretávať
a) len za prítomnosti pedagogického zamestnanca alebo
ďalšieho odborného zamestnanca,
b) na určenom mieste v priestoroch zariadenia,
c) na území obce, v ktorej má zariadenie sídlo.
(3) Ak je to v záujme dieťaťa, má právo stretávať sa s inými osobami
ako rodičmi po súhlase príslušného orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej
kurately za podmienok ustanovených v odseku 2; v prípade dieťaťa umiestneného na
základe žiadosti zákonného zástupcu po súhlase jeho rodiča alebo iného zákonného
zástupcu.
(4) Zariadenie môže povoliť dieťaťu
a) tráviť voľný čas mimo zariadenia
bez prítomnosti pedagogického zamestnanca, zákonného zástupcu alebo inej poverenej
osoby,
b) pobyt mimo zariadenia v mieste bydliska zákonného zástupcu na určitý čas, a to
najmä v čase školských prázdnin, a po vyjadrení príslušného orgánu sociálnoprávnej
ochrany detí a sociálnej kurately; toto ustanovenie sa nevzťahuje na dieťa umiestnené
na základe žiadosti zákonného zástupcu.
(5) Ak dieťa svojím správaním ohrozuje zdravie a život seba alebo iných
osôb alebo môže svojím správaním spôsobiť psychickú alebo fyzickú ujmu sebe alebo
iným osobám, zariadenie môže použiť ochranné opatrenia, ktorými sú:
a) vykonanie
kontroly obsahu doručeného balíka za prítomnosti dieťaťa; opakované kontroly balíka
musia byť odôvodnené v osobnom spise dieťaťa,
b) prevzatie a uloženie do úschovy tých predmetov dieťaťa, ktoré nie sú vnútorným
poriadkom zariadenia povolené,
c) prevzatie so súhlasom zákonného zástupcu dieťaťa do úschovy cennosti a sumy peňazí,
ktoré prevyšujú hodnotu určenú vnútorným poriadkom zariadenia,
d) neodkladné privolanie zdravotnej pomoci, 45)
e) privolanie Policajného zboru. 46)
(6) V záujme dieťaťa a jeho ochrany alebo v záujme ochrany iných osôb
na odporúčanie psychológa môže riaditeľ zariadenia, v ktorom sa vykonáva rozhodnutie
súdu, umiestniť dieťa na určitý čas do karanténnej miestnosti alebo ochrannej miestnosti,
najviac však na 24 hodín, najmenej s jednou hodinou pobytu denne na čerstvom vzduchu
mimo tejto miestnosti, alebo do príchodu zdravotnej pomoci alebo Policajného zboru.
(7) Ochranná miestnosť, ktorá sa zriaďuje v reedukačnom centre, slúži
na ochranu a upokojenie dieťaťa, pobyt v nej nie je možné využiť ako trest.
(8) O dôvodoch a priebehu pobytu dieťaťa v ochrannej miestnosti sa vedie
písomný záznam, v ktorom sa eviduje dátum a čas umiestnenia, čas vychádzok na čerstvom
vzduchu, poskytnutý materiál a literatúra na čítanie a vzdelávanie sa alebo inú činnosť
a čas kontaktu s pedagogickým zamestnancom alebo psychológom a rozsah poskytnutej
psychologickej, psychoterapeutickej, liečebno-výchovnej a zdravotnej starostlivosti.
Úhrada nákladov za pobyt v špeciálnych výchovných zariadeniach
(1) Mesačnú úhradu nákladov za pobyt dieťaťa v špeciálnom výchovnom zariadení
tvorí 30-násobok dennej sadzby za stravovanie dieťaťa za dni, počas ktorých bolo
umiestnené v špeciálnom výchovnom zariadení; v diagnostickom centre a reedukačnom
centre aj úhrada za mesačné vreckové dieťaťa podľa § 127 ods. 2.
(2) Mesačnú úhradu nákladov za pobyt dieťaťa v zariadeniach podľa odseku
1 je povinný platiť zákonný zástupca alebo fyzická osoba, ktorá má voči dieťaťu vyživovaciu
povinnosť (ďalej len "povinný"). Úhradu nákladov platí povinný na účet zariadenia
do 15. dňa nasledujúceho mesiaca.
(3) Povinný neplatí úhrady za pobyt dieťaťa v zariadení podľa odseku
1, ak jeho príjem a príjem osôb, ktorých príjmy sa spoločne posudzujú, je nižší alebo
sa rovná sume životného minima ustanoveného osobitným predpisom. 62)
(4) Mesačnú úhradu nákladov za pobyt dieťaťa v zariadení určí zariadenie
v sume, ktorá sa rovná sume výživného určeného právoplatným rozhodnutím súdu, ktorý
nariadil ústavnú starostlivosť alebo uložil ochrannú výchovu.
Finančné a hmotné zabezpečenie detí v špeciálnych výchovných zariadeniach
(1) V špeciálnych výchovných zariadeniach sa poskytuje mesačné vreckové
a vecné dary podľa tohto zákona; deťom s nariadenou ústavnou starostlivosťou sa poskytuje
finančné a hmotné zabezpečenie podľa osobitného predpisu. 78)
(2) Mesačné vreckové je
a) pre deti vo veku do 15 rokov 10% sumy životného
minima podľa osobitného predpisu, 29)
b) pre deti vo veku nad 15 rokov 15% sumy životného minima podľa osobitného predpisu.
29)
(3) Pri nepovolenom pobyte dieťaťa mimo zariadenia, v ktorom sa vykonáva
ústavná starostlivosť alebo ochranná výchova, mesačné vreckové sa znižuje o sumu,
ktorá tvorí násobok počtu dní nepovoleného pobytu mimo zariadenia a sumy vreckového,
ktorá pripadá na jeden deň.
(4) Vecné dary sa poskytujú deťom, ktorým bola nariadená ochranná výchova
a ktoré ju vykonávajú v školských zariadeniach podľa odseku 1, pri príležitostiach
sviatkov dieťaťa a vianočných sviatkov v celkovej sume, ktorá sa rovná 30% sumy životného
minima podľa osobitného predpisu. 29) Celková suma sa môže poskytnúť len raz za rok.
(1) Vzdelávanie detí umiestnených v špeciálnych výchovných zariadeniach
sa uskutočňuje v školách zriadených pre tieto deti s výchovno-vzdelávacím programom
pre deti s poruchami správania alebo v iných školách podľa tohto zákona.
(2) Na dokladoch o vzdelaní získanom v škole zriadenej pri špeciálnom
výchovnom zariadení sa uvádza len údaj o škole.
(3) Špeciálne výchovné zariadenia vedú štvrťročnú evidenciu o počte v
nich umiestnených detí.
Ministerstvo školstva ustanoví všeobecne záväzným právnym predpisom podrobnosti
o organizácii výchovno-vzdelávacieho procesu v špeciálnych výchovných zariadeniach,
o individuálnych reedukačných programoch, formách a metódach výchovy a vzdelávania
uplatňovaných v procese reedukácie, o výchovných skupinách, diagnostických skupinách,
opatreniach vo výchove, ochranných opatreniach, čiastočnej úhrade nákladov za pobyt,
finančnom a hmotnom zabezpečení detí a žiakov umiestnených v týchto zariadeniach,
o personálnom, finančnom, materiálno-technickom a priestorovom zabezpečení, požiadavky
na stavebné a interiérové úpravy, materiálno-technické a ďalšie vybavenie karanténnej
miestnosti a ochrannej miestnosti a spôsob vedenia dokumentácie v špeciálnych výchovných
zariadeniach.
Tretí oddiel
Školské zariadenia výchovného poradenstva a prevencie
(1) V školských zariadeniach výchovného poradenstva a prevencie sa vykonáva
najmä psychologická, 79) pedagogická, špeciálno-pedagogická vrátane logopedickej
a liečebno-pedagogickej činnosti a sociálna činnosť zameraná na optimalizáciu výchovného,
vzdelávacieho, psychického, sociálneho a kariérového vývinu detí od narodenia až
po ukončenie prípravy na povolanie. Osobitnú starostlivosť venujú deťom so špeciálnymi
výchovno-vzdelávacími potrebami. Poradenské služby poskytujú aj zákonným zástupcom
detí a pedagogickým zamestnancom.
(2) Základnými zložkami systému výchovného poradenstva a prevencie
sú zariadenia výchovného, psychologického a špeciálno-pedagogického poradenstva a
prevencie (ďalej len "poradenské zariadenie"), ktorých súčasťou je
a) centrum pedagogicko-psychologického
poradenstva a prevencie,
b) centrum špeciálno-pedagogického poradenstva.
(3) K ďalším zložkám systému výchovného poradenstva a prevencie patrí
a) výchovný poradca,
b) kariérový poradca,
c) školský psychológ,
d) školský špeciálny pedagóg,
e) liečebný pedagóg,
f) sociálny pedagóg,
g) koordinátor prevencie.
(4) Jednotlivé zložky systému výchovného poradenstva a prevencie podľa
odsekov 2 a 3 spolupracujú najmä s rodinou, školou, školským zariadením, zamestnávateľmi,
orgánmi verejnej správy a občianskymi združeniami. Zložky systému výchovného poradenstva
a prevencie sú organizačne a obsahovo prepojené.
(5) Výchovný poradca, psychológ alebo školský psychológ, školský špeciálny
pedagóg, liečebný pedagóg, sociálny pedagóg a koordinátor prevencie vykonávajú svoju
činnosť v školách podľa § 27 ods. 2 písm. a) až g) alebo v školských zariadeniach
podľa § 117, 120 a odseku 2.
(6) Ministerstvo školstva metodicky usmerňuje činnosť poradenských zariadení.
Ministerstvo školstva na základe podnetu preskúma osobný spis dieťaťa vedený v poradenskom
zariadení a ďalšiu pedagogickú dokumentáciu podľa § 11 ods. 9 písm. a) a b), ak existuje
dôvodné podozrenie, že nie je v súlade s výchovno-vzdelávacími potrebami dieťaťa
alebo žiaka, a vydá písomné stanovisko, ktoré doručí zákonnému zástupcovi dieťaťa
alebo žiaka, príslušnému školskému zariadeniu výchovného poradenstva a prevencie,
riaditeľovi školy alebo riaditeľovi školského zariadenia, ktorý rozhoduje o prijatí
dieťaťa alebo žiaka, a Štátnej školskej inšpekcii.
(7) Poradenské zariadenia uvedené v odseku 2 metodicky usmerňujú činnosť
ďalších zložiek systému výchovného poradenstva v školách podľa § 27 ods. 2 písm.
a) až g) alebo v školských zariadeniach podľa § 117 a 120 v členení určenom poradenským
zariadením podľa odseku 2.
(8) Poradenské zariadenie uvedené v odseku 2 vykonáva činnosti
a) diagnostické,
b) poradenské,
c) terapeutické,
d) preventívne,
e) rehabilitačné.
(9) Poradenské zariadenie možno zriadiť pri najmenšom počte troch odborných
zamestnancov.
(10) Príslušný orgán miestnej štátnej správy v školstve vyberie poradenské
zariadenie, ktoré poverí metodickým usmerňovaním poradenských zariadení vo svojej
územnej pôsobnosti.
(11) Poradenské zariadenia, ktorých zriaďovateľom je orgán miestnej štátnej
správy v školstve, poskytujú deťom, zákonným zástupcom, zamestnancom škôl a školských
zariadení odborné činnosti podľa odseku 8 bezplatne.
Činnosti výchovného a psychologického poradenstva
(1) Psychologická činnosť je zameraná najmä na
a) skúmanie, výklad,
ovplyvňovanie a prognostické hodnotenie správania detí alebo ich skupín psychologickými
metódami, technikami a postupmi zodpovedajúcimi súčasným poznatkom psychologických
vied a stavu praxe,
b) psychologické poradenstvo v školských, výchovných, preventívnych a poradenských
zariadeniach,
c) psychoterapiu v školských, výchovných, preventívnych a poradenských zariadeniach,
d) používanie psychodiagnostických metód a testov v podmienkach školských, výchovných,
preventívnych a poradenských zariadeniach.
(2) Špeciálno-pedagogickú činnosť v školách podľa § 27 ods. 2 písm. a)
až g) a školských zariadeniach podľa § 117, 120 a 130 vykonáva špeciálny pedagóg.
Špeciálny pedagóg, vykonávajúci činnosť najmä mimo poradenského zariadenia, je terénny
špeciálny pedagóg.
(3) Špeciálno-pedagogická činnosť je zameraná najmä na
a) špeciálno-pedagogické
pôsobenie na zvyšovanie úrovne výchovného a vzdelávacieho prospievania detí špeciálno-pedagogickými
metódami, technikami a postupmi zodpovedajúcimi súčasným poznatkom pedagogických
vied a stavu praxe a jej hodnotenie,
b) používanie špeciálno-pedagogických diagnostických metód,
c) špeciálno-pedagogické korektívne a reedukačné postupy.
(4) Sociálna činnosť je zameraná najmä na
a) sledovanie a hodnotenie
správania detí metódami, technikami a postupmi zodpovedajúcimi súčasným poznatkom
sociálnej pedagogiky a stavu praxe,
b) sociálne poradenstvo,
c) socioterapiu,
d) používanie diagnostických metód sociálnej pedagogiky.
(5) Kariérové poradenstvo je zamerané najmä na zosúlaďovanie kariérového
vývinu žiaka s jeho individuálnymi predpokladmi a záujmami a potrebami trhu práce.
(6) Kariérové poradenstvo sa vykonáva najmä
a) diagnostickou činnosťou
na zisťovanie individuálnych predpokladov žiaka dôležitých pre kariérový vývin,
b) výchovnou činnosťou zameranou na usmerňovanie kariérového vývinu žiaka a rozvoj
zručnosti pre riadenie vlastnej kariéry,
c) poradenskou a informačnou činnosťou pre žiaka, zákonného zástupcu a zástupcu zariadenia,
d) koordinačnou činnosťou pri poskytovaní a výmene informácií medzi žiakom, rodičom,
zástupcom zariadenia, strednou školou a vysokou školou o potrebách trhu práce.
Centrum pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie
(1) Centrum pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie poskytuje
komplexnú psychologickú, špeciálno-pedagogickú, diagnostickú, výchovnú, poradenskú
a preventívnu starostlivosť deťom okrem detí so zdravotným postihnutím najmä v oblasti
optimalizácie ich osobnostného, vzdelávacieho a profesijného vývinu, starostlivosti
o rozvoj nadania, eliminovania porúch psychického vývinu a porúch správania. Zákonným
zástupcom a pedagogickým zamestnancom poskytuje poradenské služby.
(2) Centrum pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie v spolupráci
s rodinou, školou a školským zariadením poskytuje preventívnu výchovnú a psychologickú
starostlivosť deťom podľa odseku 1 a ich zákonným zástupcom, najmä v prípadoch výskytu
porúch psychického vývinu a porúch správania a výskytu sociálno-patologických javov
v populácii detí vo svojej územnej pôsobnosti.
(3) Centrum pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie na zabezpečenie
svojich úloh využíva najmä metódy psychologickej a pedagogickej diagnostiky, psychologického
a výchovného poradenstva, prevencie, reedukácie, rehabilitácie a psychoterapie.
(4) Centrum pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie vykonáva
okrem činností uvedených v § 130 ods. 8 aj činnosti
a) preventívno-výchovné a odborno-preventívne,
b) metodicko-odborné,
c) tvorbu preventívnych programov.
(5) Centrum pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie sa
môže členiť na oddelenia
a) poradenstva osobnostného vývinu,
b) poradenstva vzdelávacieho vývinu,
c) poradenstva sociálneho vývinu a prevencie,
d) poradenstva v kariérovom vývine,
e) psychoterapie,
f) metodiky výchovného poradenstva,
g) špeciálno-pedagogického poradenstva.
(6) Oddelenia možno podľa špecifických regionálnych podmienok a personálneho
zabezpečenia zlučovať.
Centrum špeciálno-pedagogického poradenstva
(1) Centrum špeciálno-pedagogického poradenstva poskytuje komplexnú špeciálno-pedagogickú
činnosť, psychologickú, diagnostickú, poradenskú, rehabilitačnú, preventívnu, metodickú,
výchovno-vzdelávaciu a inú odbornú činnosť a súbor špeciálno-pedagogických intervencií
deťom so zdravotným postihnutím vrátane detí s vývinovými poruchami s cieľom dosiahnuť
optimálny rozvoj ich osobnosti a sociálnu integráciu.
(2) Centrum špeciálno-pedagogického poradenstva spolupracuje so zákonnými
zástupcami detí podľa odseku 1 a ďalšími fyzickými osobami, ktoré sa na ich výchove
a vzdelávaní podieľajú.
(3) Centrum špeciálno-pedagogického poradenstva vyhľadáva a vedie evidenciu
detí podľa odseku 1.
(4) Centrum špeciálno-pedagogického poradenstva sa podieľa na zabezpečovaní
kompenzačných, reedukačných a špeciálnych učebných pomôcok deťom podľa odseku 1 podľa
ich individuálnych potrieb, učí ich tieto pomôcky využívať a prehodnocuje ich účinnosť
využívania u užívateľa.
(5) Centrum špeciálno-pedagogického poradenstva poskytuje ambulantnú
poradenskú činnosť pre deti podľa odseku 1 v rodine, v škole alebo v školskom zariadení
vrátane poskytovania odbornej pomoci deťom a pedagogickým zamestnancom terénnym špeciálnym
pedagógom a formou krátkodobých pobytov dieťaťa alebo zákonných zástupcov s dieťaťom
v tomto zariadení.
(6) Odborno-metodickú a materiálno-technickú pomoc odborným zamestnancom
centier špeciálno-pedagogického poradenstva a školským špeciálnym pedagógom poskytujú
centrá špeciálno-pedagogického poradenstva so súhlasom ministerstva školstva, ktoré
sú špecializované na poradenstvo pre deti s určitým druhom zdravotného postihnutia
ako zdrojové centrá, a to aj mimo územnej pôsobnosti príslušného orgánu miestnej
štátnej správy v školstve.
Výchovné poradenstvo
(1) Výchovné poradenstvo sa poskytuje deťom, zákonným zástupcom a zamestnancom
škôl v školách podľa § 27 ods. 2 písm. b) až g) a v školských zariadeniach podľa
§ 112 ods. 1 písm. b), § 113 písm. c) prostredníctvom činnosti výchovných poradcov.
(2) Úlohou výchovného poradenstva je vykonávanie poradenstva pri riešení
osobnostných, vzdelávacích, profesionálnych a sociálnych potrieb detí a kariérového
poradenstva.
(3) Výchovný poradca v prípade potreby sprostredkuje deťom a ich zákonným
zástupcom pedagogické, psychologické, sociálne, psychoterapeutické, reedukačné a
iné služby, ktoré koordinuje v spolupráci s triednymi učiteľmi. Úzko spolupracuje
so školským psychológom, školským špeciálnym pedagógom a odbornými zamestnancami
poradenských zariadení.
(4) Odborno-metodickú pomoc v oblasti výchovného poradenstva poskytuje
poradenské zariadenie spravidla podľa územnej pôsobnosti.
Psychologické poradenstvo
(1) Psychologické poradenstvo sa poskytuje deťom, zákonným zástupcom
a zamestnancom škôl v školách podľa § 27 ods. 2 písm. b) až g) a v školských zariadeniach
podľa § 112 ods. 1 písm. b), § 113 písm. c) prostredníctvom činnosti školského psychológa
alebo psychológa.
(2) Psychologické poradenstvo poskytuje odborné psychologické služby
79) deťom, zákonným zástupcom a pedagogickým zamestnancom na rozvíjanie ich zdravého
osobnostného rozvoja a psychického zdravia.
(3) Odborno-metodickú pomoc v oblasti psychologického poradenstva poskytuje
poradenské zariadenie spravidla podľa územnej pôsobnosti.
Kariérové poradenstvo
(1) Kariérové poradenstvo v škole podľa § 27 ods. 2 písm. a) až g) a
v školskom zariadení podľa § 117 a 120 je zamerané najmä na činnosti podľa § 131
ods. 6 písm. b) a c) a poskytovanie súčinnosti príslušným poradenským zariadeniam
podľa odseku 2.
(2) Kariérové poradenstvo v centre pedagogicko-psychologického poradenstva
a prevencie je zamerané najmä na činnosti podľa § 131 ods. 6 písm. a), c) a d) a
metodické usmerňovanie kariérového poradenstva v školách a školských zariadeniach
v jeho územnej pôsobnosti. Súčasťou kariérového poradenstva v centre pedagogicko-psychologického
poradenstva a prevencie v sídle kraja je aj koncepčné, metodické a koordinačné usmerňovanie
kariérového poradenstva v centrách pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie
v jeho územnej pôsobnosti.
Ministerstvo školstva ustanoví všeobecne záväzným právnym predpisom spôsob
organizácie poradenských zariadení, personálneho a materiálno-technického zabezpečenia
a vytvárania ďalších pracovísk.
Štvrtý oddiel
Školské účelové zariadenia
Školské účelové zariadenia sú:
a) škola v prírode,
b) zariadenia školského stravovania,
c) stredisko služieb škole.
Škola v prírode
(1) Škola v prírode je účelové zariadenie, ktorého poslaním je umožniť
deťom a žiakom posilňovať zdravie a fyzickú zdatnosť bez prerušenia výchovy a vzdelávania
v zdravotne priaznivom prostredí. Utvára podmienky aj na organizovanie jazykových
a lyžiarskych kurzov, súťaží žiakov, prázdninové a medzinárodné pobyty detí a žiakov.
(2) Škola v prírode sa zriaďuje v ekologicky čistom prostredí, pričom
spĺňa požadované hygienické, bezpečnostné, materiálno-technické a priestorové podmienky
45) na výchovu a vzdelávanie, ubytovanie a stravovanie pre najmenej 25 detí alebo
žiakov.
(3) Výdavky spojené s pobytom detí alebo žiakov v škole v prírode sa
uhrádzajú aj z príspevku zákonného zástupcu dieťaťa alebo žiaka. Z príspevku zákonného
zástupcu sa môžu uhrádzať výdavky na dopravu, stravovanie, ubytovanie a ostatné náklady
spojené s pobytom dieťaťa alebo žiaka v škole v prírode.
(4) Vysielajúca škola alebo školské zariadenie uhrádza pedagogickým zamestnancom
a zdravotníckemu pracovníkovi výdavky spojené s vyslaním do školy v prírode podľa
osobitného predpisu. 58)
(5) Ministerstvo školstva ustanoví všeobecne záväzným právnym predpisom
spôsob organizácie, činnosti, prevádzky a materiálno-technického zabezpečenia škôl
v prírode.
Zariadenia školského stravovania
(1) Zariadenia školského stravovania zabezpečujú školské stravovanie.
Zariadenia školského stravovania sa zriaďujú na výrobu, konzumáciu a odbyt jedál
a nápojov.
(2) Zariadenia školského stravovania sú:
a) školská jedáleň,
b) výdajná školská jedáleň.
Školská jedáleň
(1) Školská jedáleň sa zriaďuje na prípravu, výdaj, konzumáciu jedál
a nápojov pre stravníkov v čase ich pobytu v škole alebo v školskom zariadení.
(2) Školská jedáleň môže poskytovať svoje služby pre deti, žiakov a
zamestnancov škôl a školských zariadení aj v čase školských prázdnin so súhlasom
zriaďovateľa a príslušného regionálneho úradu verejného zdravotníctva. 45)
(3) Stravníkom v školskej jedálni môžu byť deti, žiaci, zamestnanci
škôl a školských zariadení; so súhlasom zriaďovateľa a príslušného regionálneho úradu
verejného zdravotníctva sa môžu v školskej jedálni stravovať aj iné fyzické osoby.
(4) Školská jedáleň pripravuje a poskytuje jedlá a nápoje pre stravníkov
podľa odporúčaných výživových dávok, materiálno-spotrebných noriem a receptúr pre
školské stravovanie podľa vekových skupín stravníkov vydaných ministerstvom školstva
a s možnosťou využitia receptúr charakteristických pre príslušnú územnú oblasť, zásad
pre zostavovanie jedálnych lístkov a finančných podmienok na nákup potravín, ktoré
uhrádza zákonný zástupca dieťaťa alebo žiaka.
(5) V školskej jedálni sa môžu pripravovať diétne jedlá pre deti a
žiakov, u ktorých podľa posúdenia ošetrujúceho lekára zdravotný stav vyžaduje osobitné
stravovanie podľa materiálno-spotrebných noriem a receptúr pre diétne stravovanie
vydané ministerstvom školstva.
(6) Školská jedáleň je školské zariadenie s jednozmennou prevádzkou;
ak je zriadená pri školách alebo školských zariadeniach s celodennou prevádzkou alebo
nepretržitou prevádzkou, je školským zariadením s celodennou prevádzkou.
(7) Školská jedáleň môže pripravovať jedlá a nápoje podľa odseku 4
pre viac výdajných školských jedální.
(8) Školská jedáleň, ktorej zriaďovateľom je orgán miestnej štátnej
správy v školstve, poskytuje stravovanie deťom a žiakom za čiastočnú úhradu nákladov,
ktoré uhrádza zákonný zástupca vo výške nákladov na nákup potravín podľa vekových
kategórií stravníkov v nadväznosti na odporúčané výživové dávky. Príspevok, ktorý
uhrádza zákonný zástupca dieťaťa alebo žiaka vo výške nákladov na nákup potravín
podľa vekových kategórií stravníkov, určí riaditeľ školy alebo riaditeľ školského
zariadenia. Zákonný zástupca prispieva na úhradu režijných nákladov, ak tak určí
riaditeľ školskej jedálne alebo riaditeľ školy, ktorej je školská jedáleň súčasťou,
na jedno dieťa alebo jedného žiaka najviac v sume neprevyšujúcej 7,5% sumy životného
minima pre nezaopatrené dieťa podľa osobitného predpisu. 29)
(9) Školská jedáleň, ktorej zriaďovateľom je obec alebo samosprávny
kraj, poskytuje stravovanie deťom a žiakom za čiastočnú úhradu nákladov, ktoré uhrádza
zákonný zástupca vo výške nákladov na nákup potravín podľa vekových kategórií stravníkov
v nadväznosti na odporúčané výživové dávky. Zákonný zástupca prispieva na úhradu
režijných nákladov, ak tak určí zriaďovateľ.
(10) Výšku príspevku na čiastočnú úhradu nákladov, výšku príspevku
na režijné náklady a podmienky úhrady v školskej jedálni, ktorej zriaďovateľom je
obec 31) alebo samosprávny kraj, 42) určí zriaďovateľ všeobecne záväzným nariadením.
(11) Riaditeľ školskej jedálne, riaditeľ školy alebo riaditeľ školského
zariadenia, ktorého je školská jedáleň súčasťou, môže rozhodnúť o znížení alebo odpustení
príspevku podľa odseku 8, ak zákonný zástupca predloží doklad o tom, že je poberateľom
dávky v hmotnej núdzi a príspevkov k dávke v hmotnej núdzi podľa osobitného predpisu.
32) To neplatí, ak ide o deti a žiakov, na ktoré sa poskytuje dotácia podľa osobitného
predpisu. 79a)
(12) Zriaďovateľ školskej jedálne môže rozhodnúť o znížení alebo odpustení
príspevku podľa odseku 10, ak zákonný zástupca predloží doklad o tom, že je poberateľom
dávky v hmotnej núdzi a príspevkov k dávke v hmotnej núdzi podľa osobitného predpisu.
32) To neplatí, ak ide o deti a žiakov, na ktoré sa poskytuje dotácia podľa osobitného
predpisu. 79a)
(13) Ministerstvo školstva zverejní na svojej internetovej stránke
finančné pásma určujúce rozpätie nákladov na nákup potravín na jedno jedlo podľa
vekových kategórií stravníkov.
Výdajná školská jedáleň
(1) Výdajná školská jedáleň sa zriaďuje na výdaj, konzumáciu jedál
a nápojov pre stravníkov v čase ich pobytu v škole alebo v školskom zariadení. Výdajná
školská jedáleň zabezpečuje hygienicky vyhovujúce a po stránke hmotnosti zodpovedajúce
rozdeľovanie jedál a nápojov; môže aj dokončovať príslušnú technologickú úpravu dodávaných
polotovarov, jedál a nápojov zo školskej jedálne.
(2) Výdajná školská jedáleň môže poskytovať svoje služby pre deti,
žiakov a zamestnancov škôl a školských zariadení aj v čase školských prázdnin so
súhlasom zriaďovateľa a príslušného regionálneho úradu verejného zdravotníctva. 45)
(3) Stravníkom vo výdajnej školskej jedálni môžu byť deti, žiaci, zamestnanci
škôl a školských zariadení; so súhlasom zriaďovateľa a príslušného regionálneho úradu
verejného zdravotníctva sa môžu v nej stravovať aj iné fyzické osoby.
(4) Výdajná školská jedáleň, ktorej zriaďovateľom je orgán miestnej
štátnej správy v školstve, poskytuje stravovanie deťom a žiakom za čiastočnú úhradu
nákladov, ktoré uhrádza zákonný zástupca vo výške nákladov na nákup potravín podľa
vekových kategórií stravníkov v nadväznosti na odporúčané výživové dávky. Príspevok,
ktorý uhrádza zákonný zástupca dieťaťa alebo žiaka vo výške nákladov na nákup potravín
podľa vekových kategórií stravníkov, určí riaditeľ školy alebo riaditeľ školského
zariadenia. Zákonný zástupca prispieva na úhradu režijných nákladov, ak tak určí
riaditeľ výdajnej školskej jedálne alebo riaditeľ školy, ktorej je výdajná školská
jedáleň súčasťou, na jedno dieťa alebo jedného žiaka najviac v sume neprevyšujúcej
7,5% sumy životného minima pre nezaopatrené dieťa podľa osobitného predpisu. 29)
(5) Výdajná školská jedáleň, ktorej zriaďovateľom je obec alebo samosprávny
kraj, poskytuje stravovanie deťom a žiakom za čiastočnú úhradu nákladov, ktoré uhrádza
zákonný zástupca vo výške nákladov na nákup potravín podľa vekových kategórií stravníkov
v nadväznosti na odporúčané výživové dávky. Zákonný zástupca prispieva na úhradu
režijných nákladov, ak tak určí zriaďovateľ.
(6) Výšku príspevku na čiastočnú úhradu nákladov a výšku príspevku
na režijné náklady vo výdajnej školskej jedálni, ktorej zriaďovateľom je obec 31)
alebo samosprávny kraj, 42) určí zriaďovateľ všeobecne záväzným nariadením.
(7) Riaditeľ výdajnej školskej jedálne, riaditeľ školy alebo riaditeľ
školského zariadenia, ktorého je výdajná školská jedáleň súčasťou, môže rozhodnúť
o znížení alebo odpustení príspevku podľa odseku 4, ak zákonný zástupca predloží
doklad o tom, že je poberateľom dávky v hmotnej núdzi a príspevkov k dávke v hmotnej
núdzi podľa osobitného predpisu. 32) To neplatí, ak ide o deti a žiakov, na ktoré
sa poskytuje dotácia podľa osobitného predpisu. 79a)
(8) Zriaďovateľ výdajnej školskej jedálne môže rozhodnúť o znížení
alebo odpustení príspevku podľa odseku 6, ak zákonný zástupca predloží doklad o tom,
že je poberateľom dávky v hmotnej núdzi a príspevkov k dávke v hmotnej núdzi podľa
osobitného predpisu. 32) To neplatí, ak ide o deti a žiakov, na ktoré sa poskytuje
dotácia podľa osobitného predpisu. 79a)
(9) Ministerstvo školstva zverejní na svojej internetovej stránke finančné
pásma určujúce rozpätie nákladov na nákup potravín na jedno jedlo podľa vekových
kategórií stravníkov.
Ministerstvo školstva ustanoví všeobecne záväzným právnym predpisom
spôsob organizácie a prevádzky zariadenia školského stravovania, určovania počtov
zamestnancov, kontroly kvality podávaných jedál, materiálno-technické zabezpečenie
školských jedální, podrobnosti o predaji doplnkových jedál v školských bufetoch.
Zriaďovateľ je povinný znížiť úhradu zákonného zástupcu dieťaťa v zariadení
školského stravovania o dotáciu poskytnutú podľa osobitného predpisu.79a)
Stredisko služieb škole
(1) Stredisko služieb škole poskytuje odbornú, technickú, metodickú
a materiálnu pomoc školám a školským zariadeniam pri zabezpečovaní ich prevádzky.
(2) Stredisko služieb škole poskytuje investorské a dodávateľské služby
školám a školským zariadeniam vo svojej pôsobnosti, ktoré o to požiadajú.
DESIATA ČASŤ
SPOLOČNÉ USTANOVENIA
Práva a povinnosti dieťaťa, žiaka a jeho zákonného zástupcu alebo zástupcu
zariadenia
(1) Dieťa alebo žiak má právo na
a) rovnoprávny prístup ku vzdelávaniu,
b) bezplatné vzdelanie v základných školách a v stredných školách, 80)
c) bezplatné vzdelanie pre deti, pre ktoré je predprimárne vzdelávanie v materskej
škole povinné,
d) vzdelanie v štátnom jazyku a materinskom jazyku v rozsahu ustanovenom týmto zákonom,
e) individuálny prístup rešpektujúci jeho schopnosti a možnosti, nadanie a zdravotný
stav v rozsahu ustanovenom týmto zákonom,
f) bezplatné zapožičiavanie učebníc a učebných textov na povinné vyučovacie predmety,
g) úctu k jeho vierovyznaniu, svetonázoru, národnostnej a etnickej príslušnosti,
h) poskytovanie poradenstva a služieb spojených s výchovou a vzdelávaním,
i) výchovu a vzdelávanie v bezpečnom a hygienicky vyhovujúcom prostredí,
j) organizáciu výchovy a vzdelávania primeranú jeho veku, schopnostiam, záujmom,
zdravotnému stavu a v súlade so zásadami psychohygieny,
k) úctu k svojej osobe a na zabezpečenie ochrany proti fyzickému, psychickému a sexuálnemu
násiliu,
l) na slobodnú voľbu voliteľných a nepovinných predmetov v súlade so svojimi možnosťami,
záujmami a záľubami v rozsahu ustanovenom vzdelávacím programom,
m) na informácie týkajúce sa jeho osoby a jeho výchovno-vzdelávacích výsledkov,
n) na individuálne vzdelávanie za podmienok ustanovených týmto zákonom podľa § 24,
o) náhradu škody, ktorá mu vznikla pri výchove a vzdelávaní alebo v priamej súvislosti
s nimi; toto ustanovenie sa nevzťahuje na škodu podľa osobitného predpisu. 80a)
(2) Dieťa so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami alebo žiak so
špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami má právo na výchovu a vzdelávanie s využitím
špecifických foriem a metód, ktoré zodpovedajú jeho potrebám, a na vytvorenie nevyhnutných
podmienok, ktoré túto výchovu a vzdelávanie umožňujú.
(3) Dieťa so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami alebo žiak so
špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami má právo používať pri výchove a vzdelávaní
špeciálne učebnice, učebné texty, pracovné zošity, multimediálne pomôcky a špeciálne
didaktické a kompenzačné pomôcky; nepočujúcim deťom a žiakom sa zabezpečuje právo
na vzdelávanie v slovenskom posunkovom jazyku ako ich prirodzenej komunikačnej forme;
14) nevidiacim deťom a žiakom sa zabezpečuje právo na výchovu a vzdelávanie s použitím
Braillovho písma; deťom a žiakom s narušenou komunikačnou schopnosťou sa zabezpečuje
právo na výchovu a vzdelávanie prostredníctvom náhradných spôsobov dorozumievania.
(4) Dieťa alebo žiak je povinný
a) neobmedzovať svojím konaním práva
ostatných osôb zúčastňujúcich sa výchovy a vzdelávania,
b) dodržiavať školský poriadok školy a ďalšie vnútorné predpisy školy alebo školského
zariadenia,
c) chrániť pred poškodením majetok školy alebo školského zariadenia a majetok, ktorý
škola alebo školské zariadenie využíva na výchovu a vzdelávanie,
d) chrániť pred poškodením učebnice, učebné texty a učebné pomôcky, ktoré im boli
bezplatne zapožičané,
e) pravidelne sa zúčastňovať na výchove a vzdelávaní a riadne sa vzdelávať, ak tento
zákon neustanovuje inak,
f) konať tak, aby neohrozoval svoje zdravie a bezpečnosť, ako aj zdravie a bezpečnosť
ďalších osôb zúčastňujúcich sa na výchove a vzdelávaní,
g) ctiť si ľudskú dôstojnosť svojich spolužiakov a zamestnancov školy alebo školského
zariadenia,
h) rešpektovať pokyny zamestnancov školy alebo školského zariadenia, ktoré sú v súlade
so všeobecne záväznými právnymi predpismi, vnútornými predpismi školy a dobrými mravmi.
(5) Zákonný zástupca má právo vybrať pre svoje dieťa školu alebo školské
zariadenie, ktoré poskytuje výchovu a vzdelávanie podľa tohto zákona, zodpovedajúce
schopnostiam, zdravotnému stavu, záujmom a záľubám dieťaťa, jeho vierovyznaniu, svetonázoru,
národnosti a etnickej príslušnosti; právo na slobodnú voľbu školy alebo školského
zariadenia možno uplatňovať v súlade s možnosťami výchovno-vzdelávacej sústavy.
(6) Zákonný zástupca dieťaťa alebo žiaka alebo zástupca zariadenia má
právo
a) žiadať, aby sa v rámci výchovy a vzdelávania v škole alebo v školskom zariadení
poskytovali deťom a žiakom informácie a vedomosti vecne a mnohostranne v súlade so
súčasným poznaním sveta a v súlade s princípmi a cieľmi výchovy a vzdelávania podľa
tohto zákona,
b) oboznámiť sa s výchovno-vzdelávacím programom školy alebo školského zariadenia
a školským poriadkom,
c) byť informovaný o výchovno-vzdelávacích výsledkoch svojho dieťaťa,
d) na poskytnutie poradenských služieb vo výchove a vzdelávaní svojho dieťaťa,
e) zúčastňovať sa výchovy a vzdelávania po predchádzajúcom súhlase riaditeľa školy
alebo školského zariadenia,
f) vyjadrovať sa k výchovno-vzdelávaciemu programu školy alebo školského zariadenia
prostredníctvom orgánov školskej samosprávy,
g) byť prítomný na komisionálnom preskúšaní svojho dieťaťa po predchádzajúcom súhlase
riaditeľa školy.
(7) Zákonný zástupca dieťaťa alebo žiaka alebo zástupca zariadenia je
povinný
a) vytvoriť pre dieťa podmienky na prípravu na výchovu a vzdelávanie v škole
a na plnenie školských povinností,
b) dodržiavať podmienky výchovno-vzdelávacieho procesu svojho dieťaťa určené školským
poriadkom,
c) dbať na sociálne a kultúrne zázemie dieťaťa a rešpektovať jeho špeciálne výchovno-vzdelávacie
potreby,
d) informovať školu alebo školské zariadenie o zmene zdravotnej spôsobilosti jeho
dieťaťa, jeho zdravotných problémoch alebo iných závažných skutočnostiach, ktoré
by mohli mať vplyv na priebeh výchovy a vzdelávania,
e) nahradiť škodu, ktorú žiak úmyselne zavinil.
(8) Zákonný zástupca dieťaťa alebo zástupca zariadenia je povinný prihlásiť
dieťa na plnenie povinnej školskej dochádzky a dbať o to, aby dieťa dochádzalo do
školy pravidelne a včas, ak mu nezabezpečí inú formu vzdelávania podľa tohto zákona;
dôvody neprítomnosti dieťaťa na výchove a vzdelávaní doloží dokladmi v súlade so
školským poriadkom.
(9) Ak sa dieťa alebo žiak nemôže zúčastniť na výchove a vzdelávaní v škole
alebo v školskom zariadení, jeho zákonný zástupca alebo zástupca zariadenia je povinný
oznámiť škole alebo školskému zariadeniu bez zbytočného odkladu príčinu jeho neprítomnosti.
Za dôvod ospravedlniteľnej neprítomnosti dieťaťa alebo žiaka sa uznáva najmä choroba,
prípadne lekárom nariadený zákaz dochádzky do školy, mimoriadne nepriaznivé poveternostné
podmienky alebo náhle prerušenie premávky hromadných dopravných prostriedkov, mimoriadne
udalosti v rodine alebo účasť dieťaťa alebo žiaka na súťažiach.
(10) Neprítomnosť maloletého dieťaťa alebo žiaka, ktorá trvá najviac tri
po sebe nasledujúce vyučovacie dni, ospravedlňuje jeho zákonný zástupca alebo zástupca
zariadenia; vo výnimočných a osobitne odôvodnených prípadoch škola môže vyžadovať
lekárske potvrdenie o chorobe dieťaťa alebo žiaka alebo iný doklad potvrdzujúci odôvodnenosť
jeho neprítomnosti. Ak neprítomnosť dieťaťa alebo žiaka z dôvodu ochorenia trvá dlhšie
ako tri po sebe nasledujúce vyučovacie dni, predloží dieťa, žiak, jeho zákonný zástupca
alebo zástupca zariadenia potvrdenie od lekára.
(11) Plnoletý žiak sa ospravedlňuje sám spôsobom uvedeným v odsekoch 8
až 10.
(12) Ustanovenia v odsekoch 1 až 11 sa vzťahujú na osoby vo výkone väzby
a osoby vo výkone trestu odňatia slobody primerane tak, aby sa ich vzdelávanie zabezpečovalo
v súlade s osobitnými predpismi. 28)
(1) Práva ustanovené týmto zákonom sa zaručujú rovnako každému uchádzačovi,
dieťaťu, žiakovi a poslucháčovi v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania vo vzdelaní
ustanovenou osobitným predpisom. 48)
(2) Výkon práv a povinností vyplývajúcich z tohto zákona musí byť v súlade
s dobrými mravmi. Nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na škodu druhého
uchádzača, dieťaťa, žiaka alebo poslucháča. Uchádzač, dieťa, žiak a poslucháč nesmie
byť v súvislosti s výkonom svojich práv postihovaný za to, že podá na iného uchádzača,
dieťa, žiaka, poslucháča a pedagogického zamestnanca alebo iného zamestnanca školy
sťažnosť, žalobu alebo návrh na začatie trestného stíhania.
(3) Uchádzač, dieťa, žiak a poslucháč, ktorý sa domnieva, že jeho práva
alebo právom chránené záujmy boli dotknuté v dôsledku nedodržania zásady rovnakého
zaobchádzania, môže sa domáhať právnej ochrany na súde podľa osobitného predpisu.
48)
(4) Škola alebo školské zariadenie podľa tohto zákona nesmie uchádzača,
dieťa, žiaka a poslucháča postihovať alebo znevýhodňovať preto, že uplatňuje svoje
práva podľa tohto zákona.
(5) Zamestnávateľ, ktorý je materskou školou, základnou školou, základnou
umeleckou školou, strednou školou, školou pre deti a žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími
potrebami, jazykovou školou alebo školským zariadením, je v pracovnoprávnych vzťahoch
povinný zaobchádzať s pedagogickými zamestnancami v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania
ustanovenou pre oblasť pracovnoprávnych vzťahov osobitným zákonom.
Vzdelávanie cudzincov
(1) Cudzinci sú na účely tohto zákona deti
a) osôb, ktoré sú občanmi
iného štátu alebo osôb bez štátnej príslušnosti, s povoleným pobytom na území Slovenskej
republiky, 81)
b) žiadateľov o udelenie azylu na území Slovenskej republiky podľa osobitného predpisu,
82)
c) Slovákov žijúcich v zahraničí,
d) ako žiadatelia o udelenie azylu podľa osobitného predpisu, 82)
e) ako cudzinci, ktorí sa nachádzajú na území Slovenskej republiky bez sprievodu
zákonného zástupcu. 83)
(2) Deťom cudzincov s povoleným pobytom na území Slovenskej republiky a
deťom žiadateľov o udelenie azylu 82) a Slovákov žijúcich v zahraničí sa poskytuje
výchova a vzdelávanie, ubytovanie a stravovanie v školách podľa tohto zákona za tých
istých podmienok ako občanom Slovenskej republiky.
(3) Pre deti cudzincov sa na odstránenie jazykových bariér organizujú základné
a rozširujúce jazykové kurzy štátneho jazyka.
(4) Deti žiadateľov o udelenie azylu, deti azylantov, deti cudzincov, ktorým
sa poskytla doplnková ochrana, 82) zaraďuje do príslušného ročníka riaditeľ školy
po zistení úrovne ich doterajšieho vzdelania a ovládania štátneho jazyka najneskôr
do troch mesiacov od začatia konania o udelenie azylu, deti odídencov 82) najneskôr
do troch mesiacov od začatia konania o poskytnutie dočasného útočiska. Z dôvodu nedostatočného
ovládania štátneho jazyka možno dieťa podmienečne zaradiť do príslušného ročníka
podľa veku, a to najviac na jeden školský rok.
(5) Pre deti žiadateľov o udelenie azylu v azylových zariadeniach, ktorých
školská dochádzka podľa tohto zákona je povinná, kurzy základov slovenského jazyka
odborne a finančne zabezpečuje ministerstvo vnútra.
(6) Jazykové kurzy pre deti cudzincov môže organizovať aj iná právnická
osoba alebo fyzická osoba po získaní akreditácie. 84)
(7) Pre deti cudzincov s povoleným pobytom na území Slovenskej republiky
možno zriaďovať iné ako štátne školy a zabezpečovať výchovu a vzdelávanie aj v inom
ako štátnom jazyku za finančnú úhradu.
(8) Odseky 2 až 7 sa primerane vzťahujú na osoby, ktoré majú priznané postavenie
osoby podľa odseku 1.
(9) Vzdelávanie pedagogických zamestnancov, ktorí vzdelávajú deti cudzincov
podľa odseku 1, odborne, organizačne, metodicky a finančne zabezpečuje ministerstvo
školstva.
Výmenný program
(1) Výmenný program sa uskutočňuje medzi strednou školou Slovenskej republiky
a strednou školou iného členského štátu Európskej únie alebo strednou školou štátu,
ktorý nie je členským štátom Európskej únie (ďalej len "tretí štát"). Výmenný program
sa uskutočňuje medzi strednými školami, ktoré majú spravidla rovnaký študijný odbor
alebo učebný odbor.
(2) Žiak, ktorý je štátnym občanom Slovenskej republiky, občanom iného
členského štátu Európskej únie alebo občanom tretieho štátu, má právo absolvovať
časť uznaného vzdelávacieho programu odboru vzdelania strednej školy v rámci výmenného
programu, ktorý poskytuje stredná škola.
(3) Výmenný program sa uskutočňuje na základe pravidiel výmenného programu,
ktoré si každá škola vypracuje v súlade so svojím školským vzdelávacím programom.
(4) Výmenný program podľa odseku 1 je zameraný najmä na
a) získanie
nových vedomostí v príslušnom študijnom odbore alebo učebnom odbore,
b) získanie praktických skúseností a zručností v príslušnom študijnom odbore alebo
učebnom odbore,
c) skvalitnenie jazykových znalostí.
(5) Škola, ktorá uskutočňuje výmenu žiakov v rámci výmenného programu,
preberá zodpovednosť za žiaka počas pobytu na území svojho štátu, a to najmä na zabezpečenie
výdavkov na
a) ubytovanie a stravovanie,
b) vzdelávanie,
c) zdravotnú starostlivosť,
d) náklady na cestu späť.
(6) Škola podľa odseku 1 je povinná zabezpečiť pedagogický a odborný
dohľad po celý čas výmenného programu.
(7) Zdrojmi financovania výmenného programu sú najmä
a) prostriedky
zo štátneho rozpočtu,
b) prostriedky z podnikateľskej činnosti školy,
c) dary a príspevky od tuzemských a zahraničných právnických osôb a fyzických osôb,
d) prostriedky zriaďovateľov škôl,
e) prostriedky Európskej únie.
(1) Výmenný program podľa § 147 ods. 1 sa uskutočňuje na základe dohody
zúčastnených stredných škôl.
(2) Dohoda o výmennom programe obsahuje najmä
a) názvy a adresy sídiel
škôl a názvy štátov, na ktorých území sa uskutočňujú výmenné programy,
b) zameranie výmenného programu podľa § 147 ods. 4,
c) deň začatia a deň skončenia výmenného programu,
d) spôsob dopravy žiakov výmenného programu,
e) spôsob ukončenia výmenného programu,
f) zabezpečenie dohľadu nad bezpečnosťou žiakov po dobu celého výmenného programu
žiakov zo strany školy, v ktorej sa žiaci zúčastňujú na výmennom programe,
g) spôsob finančného zabezpečenia žiakov v rámci výmenného programu žiakov,
h) podpis a odtlačok pečiatky štatutárnych orgánov škôl.
(3) Súčasťou dohody o výmennom programe je zoznam žiakov, ktorí sa
zúčastňujú výmenného programu. Zoznam žiakov výmenného programu obsahuje najmä
a)
meno a priezvisko žiaka,
b) dátum narodenia žiaka,
c) adresu trvalého pobytu žiaka,
d) súhlas zákonného zástupcu žiaka alebo plnoletého žiaka.
(4) Na výmennom programe sa môže zúčastniť žiak, ktorý dosiahol vek najmenej
pätnásť rokov a najviac dvadsaťjeden rokov a je žiakom školy, ktorá uzatvorila dohodu
podľa odseku 1.
(5) Výmenný program žiaka nesmie presiahnuť obdobie jedného školského
roka.
(6) Žiak v rámci výmenného programu môže byť ubytovaný iba v rodine,
ktorá mu vytvára podmienky na jeho všestranný duševný rozvoj a fyzický rozvoj.
(7) Zdravotné poistenie žiaka, ktorý sa zúčastňuje výmenného programu,
zabezpečuje vysielajúca škola.
(8) Vysielajúca škola zodpovedá za uzatvorenie poistenia zodpovednosti
za škodu spôsobenú pri výkone činnosti v rámci výmenného programu.
(9) Dokladom o ukončení výmenného programu môže byť osvedčenie alebo
certifikát o ukončení výmenného programu.
(10) Doklad o ukončení výmenného programu sa vydáva v štátnom jazyku
Slovenskej republiky a v úradnom jazyku štátu, ktorého je žiak zúčastňujúci sa výmenného
programu občanom.
Štipendium
(1) Štipendium možno poskytnúť žiakovi, ktorý je žiakom denného štúdia
strednej školy, odborného učilišťa alebo praktickej školy, ak sa spoločne posudzuje
s osobami,
a) ktorým sa poskytuje dávka v hmotnej núdzi a príspevky k dávke v hmotnej
núdzi podľa osobitného predpisu 85) alebo
b) u ktorých jedna dvanástina príjmu 86) za kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu
roku, v ktorom sa žiada o štipendium, je najviac vo výške životného minima podľa
osobitného predpisu. 87)
(2) Štipendium sa poskytuje od začiatku školského roka na príslušný školský
rok v období školského vyučovania podľa § 150.
(3) Štipendium sa poskytuje na základe písomnej žiadosti podanej žiakom
alebo jeho zákonným zástupcom (ďalej len "žiadateľ") riaditeľovi školy, na ktorej
žiak študuje.
(4) Ak žiadateľ požiada o štipendium počas školského roka, štipendium sa
poskytne v príslušnom školskom roku od prvého dňa kalendárneho mesiaca, v ktorom
bola žiadosť podaná.
(5) Prílohou k žiadosti o štipendium, ktoré žiakovi možno poskytnúť podľa
odseku 1 písm. a), je doklad 88) o tom, že žiak sa spoločne posudzuje s osobami,
ktorým sa poskytuje dávka v hmotnej núdzi a príspevky k dávke v hmotnej núdzi. 85)
(6) Štipendium sa neposkytuje žiakovi, ktorý bol podmienečne vylúčený,
a to od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom
bolo žiakovi uložené podmienečné vylúčenie, do konca kalendárneho mesiaca, v ktorom
uplynul čas podmienečného vylúčenia.
(7) Podmienkou poskytnutia štipendia je písomný záväzok žiadateľa, že
a) bezodkladne písomne oznámi riaditeľovi školy všetky skutočnosti, ktoré by mohli
mať vplyv na poskytovanie štipendia,
b) vráti štipendium poskytnuté na základe ním uvedených nepravdivých údajov alebo
neoznámenej zmeny skutočností rozhodujúcich na poskytnutie štipendia. 89)
(8) Ak dôjde k zmene skutočností rozhodujúcich na priznanie štipendia,
zmena sa uskutoční, ak je
a) v prospech žiaka, od prvého dňa kalendárneho mesiaca,
v ktorom nastala, ak bola oznámená najneskôr v nasledujúcom kalendárnom mesiaci;
po uplynutí tejto lehoty od prvého dňa kalendárneho mesiaca, v ktorom bola zmena
oznámená,
b) v neprospech žiaka, od prvého dňa kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po kalendárnom
mesiaci, v ktorom nastala zmena.
(9) Štipendium sa neposkytuje, ak bolo priznané žiakovi na základe nepravdivých
údajov alebo za obdobie, v ktorom nastala taká zmena skutočností rozhodujúcich na
poskytovanie štipendia, ktoré majú za následok nesplnenie podmienok na jeho poskytovanie.
(10) Štipendium sa poskytuje žiakovi mesačne vo výške
a) 50% sumy životného
minima určeného osobitným predpisom 29) pri priemernom prospechu žiaka do 2,0 vrátane,
b) 35% sumy životného minima určeného osobitným predpisom 29) pri priemernom prospechu
žiaka horšom ako 2,0 do 2,5 vrátane,
c) 25% sumy životného minima určeného osobitným predpisom 29) pri priemernom prospechu
žiaka horšom ako 2,5 do 3,5 vrátane.
(11) Priemerný prospech žiaka sa určí ako priemer stupňov prospechu z jednotlivých
vyučovacích predmetov uvedených na vysvedčení žiaka za predchádzajúci polrok školského
vyučovania; priemerný prospech žiaka nezahŕňa klasifikáciu z nepovinných vyučovacích
predmetov.
(12) Ak je žiak hodnotený len slovným hodnotením prospel, výška štipendia
sa určí primerane podľa odseku 11.
(13) Priemerný prospech žiaka v prvom polroku prvého ročníka sa určí podľa
vysvedčenia za druhý polrok zo školy, ktorú naposledy navštevoval.
(14) Štipendiá sa vyplácajú v termínoch určených školou. 90)
(15) O priznaní štipendia rozhoduje 90) riaditeľ školy.
Platí od 1.4.2021
Organizácia školského roka
(1) Školský rok sa začína 1. septembra a končí sa 31. augusta nasledujúceho
kalendárneho roka.
(2) Školský rok sa člení na obdobie školského vyučovania, po ktorého skončení
nasleduje obdobie školských prázdnin; školské prázdniny môžu byť aj v období školského
vyučovania.
(3) Obdobie školského vyučovania sa končí 30. júna príslušného kalendárneho
roka; po ňom nasledujúce obdobie školských prázdnin, ktoré sa končí 31. augusta príslušného
kalendárneho roka.
(4) Obdobie školského vyučovania sa člení na školské polroky. Prvý školský
polrok sa končí 31. januára príslušného kalendárneho roka a druhý školský polrok
sa končí 30. júna príslušného kalendárneho roka.
(5) V období školského vyučovania môže riaditeľ školy poskytnúť žiakom
zo závažných dôvodov, najmä organizačných a prevádzkových, najviac päť dní voľna.
(6) Ministerstvo školstva ustanoví všeobecne záväzným právnym predpisom
termíny školských prázdnin v období školského vyučovania a ďalšie podrobnosti o organizácii
školského roka.
(7) Ministerstvo školstva každoročne do 31. mája zverejní termíny školských
prázdnin v období školského vyučovania na svojom webovom sídle na tri po sebe nasledujúce
školské roky.
(8) Ak sa vyhlási výnimočný stav, núdzový stav alebo mimoriadna situácia,
ak sa nariadi zákaz prevádzky škôl a školských zariadení podľa osobitného predpisu90a)
alebo ak v období školského vyučovania dôjde k živelnej pohrome alebo k udalosti,
pri ktorej môžu byť ohrozené život alebo zdravie detí, žiakov alebo zamestnancov
škôl a školských zariadení, minister školstva môže rozhodnúť o
a) mimoriadnom prerušení
školského vyučovania v školách,
b) mimoriadnom prerušení prevádzky školských zariadení,
c) iných termínoch rozhodujúcich pre organizáciu školského roka, najmä o iných termínoch
1. obdobia školského vyučovania a školských prázdnin,
2. klasifikácie, hodnotenia,
skúšobného obdobia pri ukončovaní výchovy a vzdelávania a prijímacích skúšok,
3. vydávania
dokladov o získanom vzdelaní,
4. podávania žiadostí o prijatie, prihlášok na vzdelávanie,
prihlášok na štúdium a konania zápisov,
d) zrušení vykonania časti alebo formy skúšky, ktorou sa ukončuje výchova a vzdelávanie
v strednej škole, v príslušnom školskom roku alebo
e) zrušení vykonania externého testovania žiakov základných škôl v príslušnom školskom
roku.
(9) O rozhodnutí podľa odseku 8 informuje ministerstvo školstva prostredníctvom
hromadných informačných prostriedkov a na svojom webovom sídle.
Ďalšie podmienky výchovy a vzdelávania
(1) Školy a školské zariadenia podľa tohto zákona môžu vykonávať podnikateľskú
činnosť. 91) Táto činnosť nesmie byť v rozpore s plnením ich poslania.
(2) V školách a v školských zariadeniach sa zakazuje činnosť politických
strán a politických hnutí a ich propagácia.
(3) V školách a v školských zariadeniach sa nepovoľuje reklama, ktorá je
v rozpore s princípmi a obsahom výchovy a vzdelávania alebo ďalšími negatívnymi činnosťami
spojenými s výchovou a vzdelávaním, reklama a predaj výrobkov ohrozujúcich zdravie,
psychický alebo morálny vývin detí a žiakov.
(4) V školách a v školských zariadeniach sa zakazuje poskytovanie alebo
sprístupňovanie informácií alebo zneužívanie informačných prostriedkov, ktoré by
mohlo viesť k narušeniu mravnosti.
Bezpečnosť a ochrana zdravia vo výchove a vzdelávaní
Školy a školské zariadenia sú pri výchove a vzdelávaní, pri činnostiach
priamo súvisiacich s výchovou a vzdelávaním a pri poskytovaní služieb povinné
a) prihliadať na základné fyziologické potreby detí a žiakov,
b) vytvárať podmienky na zdravý vývin detí a žiakov a na predchádzanie
sociálno-patologickým javom,
c) zaistiť bezpečnosť a ochranu zdravia detí a žiakov,
d) poskytnúť nevyhnutné informácie na zaistenie bezpečnosti a ochrany
zdravia detí a žiakov,
e) viesť evidenciu školských úrazov detí a žiakov, ku ktorým prišlo počas
výchovno-vzdelávacieho procesu a pri činnostiach organizovaných školou; pri vzniku
školského úrazu vyhotoviť záznam o školskom úraze.
Školský poriadok
(1) Riaditeľ školy alebo školského zariadenia vydá školský poriadok po
prerokovaní s orgánmi školskej samosprávy a v pedagogickej rade. Školský poriadok
upravuje najmä podrobnosti o
a) výkone práv a povinností detí, žiakov a ich zákonných
zástupcov v škole alebo v školskom zariadení, pravidlá vzájomných vzťahov a vzťahov
s pedagogickými zamestnancami a ďalšími zamestnancami školy,
b) prevádzke a vnútornom režime školy alebo školského zariadenia,
c) podmienkach na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia detí a žiakov a ich ochrany
pred sociálno-patologickými javmi, diskrimináciou alebo násilím,
d) podmienkach nakladania s majetkom, ktorý škola alebo školské zariadenie spravuje,
ak tak rozhodne zriaďovateľ.
(2) Deťom a žiakom sa so súhlasom riaditeľa školy alebo školského zariadenia
umožňuje účasť na súťažiach.
(3) Školský poriadok zverejní riaditeľ na verejne prístupnom mieste v škole
alebo v školskom zariadení preukázateľným spôsobom s ním oboznámi zamestnancov, deti
a žiakov a informuje o jeho vydaní a obsahu zákonných zástupcov detí a žiakov.
Monitorovanie a hodnotenie kvality výchovy a vzdelávania
(1) Monitorovanie a hodnotenie kvality výchovy a vzdelávania plní úlohy
v oblasti sledovania najmä
a) kontinuálnych procesov zlepšenia alebo zhoršenia výsledkov
vzdelávania,
b) dosahovania výkonnostných a kvalitatívnych cieľov a podnetov,
c) externého a interného hodnotenia a porovnávania škôl a školských zariadení,
d) dosahov rozhodnutí.
(2) Na uskutočňovanie monitorovania a hodnotenia kvality výchovy a vzdelávania
na úrovni štátnych školských programov ministerstvo školstva zriaďuje Národný ústav
certifikovaných meraní vzdelávania.
(3) Národný ústav certifikovaných meraní vzdelávania
a) zodpovedá za
prípravu a metodické riadenie priebehu externých častí skúšok a testovanie žiakov
v školách podľa tohto zákona, spracovanie, vyhodnocovanie a uchovávanie výsledkov
externého merania alebo testovania,
b) určuje obsah externých častí skúšok alebo testovania zadávaných ministerstvom
školstva,
c) vydáva osvedčenie o spôsobilosti na výkon funkcie predsedu školskej maturitnej
komisie, predsedu predmetovej maturitnej komisie a hodnotiteľa výsledkov externých
častí skúšok alebo testovania.
(4) Národný ústav certifikovaných meraní vzdelávania je rozpočtová organizácia,
ktorá je svojimi finančnými vzťahmi zapojená na rozpočet ministerstva školstva.
(5) Národný ústav certifikovaných meraní vzdelávania v školách a v školských
zariadeniach podľa tohto zákona
a) zabezpečuje externú časť skúšky a písomnú formu
internej časti maturitnej skúšky zadávanej ministerstvom školstva,
b) stanovuje požiadavky na odbornú prípravu pedagogických zamestnancov pre výkon
funkcie predsedu školskej maturitnej komisie, predsedu predmetovej maturitnej komisie,
c) zabezpečuje výrobu, doručenie a vyhodnocovanie úloh alebo testov pre externé skúšky
alebo testovanie školám a školským zariadeniam, v ktorých sa má externá skúška alebo
testovanie vykonať,
d) vedie evidenciu výsledkov externých skúšok alebo testovania,
e) vedie evidenciu pedagogických zamestnancov, ktorí majú oprávnenie vykonávať funkciu
predsedu školskej maturitnej komisie, predsedu predmetovej maturitnej komisie alebo
hodnotiteľov a poskytuje ju príslušným orgánom miestnej štátnej správy v školstve.
50)
(6) Národný ústav certifikovaných meraní vzdelávania plní tiež úlohy pre
zabezpečovanie medzinárodných meraní na Slovensku podľa programov, do ktorých sa
Slovenská republika zapája.
(7) Na účely plnenia úloh podľa odsekov 5 a 6 Národný ústav certifikovaných
meraní vzdelávania má právo získavať a spracúvať osobné údaje o
a) žiakovi v rozsahu
1. meno a priezvisko,
2. dátum narodenia,
3. rodné číslo,
4. trieda, ktorú navštevuje,
5.
ročník, do ktorého je zaradený,
6. názov školy, ktorú navštevuje,
7. špeciálne výchovno-vzdelávacie
potreby,
b) pedagogickom zamestnancovi v rozsahu
1. meno a priezvisko,
2. dátum a miesto narodenia,
3.
adresa zamestnávateľa,
4. adresa bydliska a druh pobytu.
(8) Monitorovanie a hodnotenie kvality výchovy a vzdelávania ďalej uskutočňuje
a) škola alebo školské zariadenie,
b) Štátna školská inšpekcia,
c) ministerstvo zdravotníctva pre odbornú zložku prípravy vzdelávania pre zdravotnícke
odbory na stredných zdravotníckych školách.
Externé testovanie žiakov základnej školy
(1) Externé testovanie žiakov základnej školy sa uskutočňuje za účelom
celoslovenského zisťovania úrovne výchovno-vzdelávacích výsledkov žiakov základných
škôl v jednotlivých vyučovacích predmetoch.
(2) Externé testovanie žiakov základnej školy sa uskutočňuje podľa vzdelávacích
štandardov štátneho vzdelávacieho programu a sleduje jeho obsahovú zložku a výkonovú
zložku.
(3) Príslušný ročník a vyučovacie predmety, v ktorých sa má externé testovanie
žiakov základnej školy uskutočniť, určí na každý školský rok ministerstvo školstva.
(4) Externé testovanie žiakov základnej školy sa uskutočňuje každoročne
v jeden deň na všetkých základných školách s príslušným ročníkom, v ktorom sa externé
testovanie žiakov základnej školy uskutočňuje. Termín konania určí ministerstvo školstva.
Za organizačné zabezpečenie externého testovania žiakov základnej školy zodpovedá
riaditeľ školy.
(5) Externého testovania žiakov základnej školy sa zúčastňujú všetci žiaci
základných škôl príslušného ročníka, v ktorom sa uskutočňuje, vrátane žiakov so špeciálnymi
výchovno-vzdelávacími potrebami, okrem žiakov vzdelávaných podľa vzdelávacích programov
pre žiakov s mentálnym postihnutím.
(6) Žiakom so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami sa primerane
upravia podmienky na vykonanie externého testovania.
(7) Ak sa žiak 9. ročníka základnej školy z objektívneho dôvodu nezúčastní
externého testovania v riadnom termíne, riaditeľ základnej školy po dohode so zákonným
zástupcom žiaka požiada Národný ústav certifikovaných meraní vzdelávania o náhradný
termín externého testovania. Náhradný termín, v ktorom sa vykoná externé testovanie,
musí byť určený tak, aby výsledok mohol žiak predložiť riaditeľovi strednej školy,
na ktorú sa hlási, najneskôr päť pracovných dní pred konaním prijímacej skúšky.
(8) Externé testovanie žiakov 9. ročníka základnej školy sa uskutočňuje
aj na všetkých gymnáziách s osemročným vzdelávacím programom, kde sa ho zúčastňujú
všetci žiaci 4. ročníka osemročného vzdelávacieho programu.
(1) Pri vypracovaní, preprave a vyhodnocovaní externej časti skúšky a externého
testovania žiakov škôl podľa tohto zákona sa postupuje tak, aby neprišlo ku skutočnostiam,
ktoré by zverejnením úloh externej časti alebo písomnej formy internej časti skúšok
alebo testov externého testovania žiakov škôl viedli k nedodržaniu zásady rovnakého
zaobchádzania 48) alebo k získaniu neoprávnených výhod.
(2) Ak ministerstvo školstva, Národný ústav certifikovaných meraní vzdelávania
alebo príslušný orgán štátnej správy v školstve zistí porušenie ustanovenia odseku
1, oznámi orgánom činným v trestnom konaní podozrenie zo spáchania trestného činu.
Registrácia detí, žiakov a poslucháčov
Centrálny register
(1) Centrálny register je zoznam osobných údajov o deťoch, žiakoch a
poslucháčoch, ktorí sa zúčastňujú na výchovno-vzdelávacom procese v školách, školských
zariadeniach a pracoviskách praktického vyučovania, ako aj zoznam osobných údajov
o zákonných zástupcoch týchto detí, žiakov a poslucháčov.
(2) Centrálny register je informačným systémom verejnej správy, 92) ktorého
správcom a prevádzkovateľom 11) je ministerstvo školstva.
(3) V centrálnom registri sa vedú tieto osobné údaje:
a) ak ide o dieťa, žiaka alebo poslucháča,
1. titul, meno a priezvisko, rodné priezvisko,
2. dátum, miesto, okres a štát narodenia,
3. dátum a miesto úmrtia alebo údaj o vyhlásení za mŕtveho alebo
zrušení vyhlásenia za mŕtveho,
4. rodné číslo,
5. pohlavie,
6. národnosť,
7. štátne občianstvo,
8. spôsobilosť na právne úkony,
9. rodinný stav,
10. adresa bydliska a druh pobytu,
11. zákaz pobytu,
12. kontakt na účely komunikácie,
13. adresa bydliska, z ktorého dochádza do školy,
14. skutočnosti podľa § 144 ods. 7 písm. d),
15. dátum prijatia, študijný odbor, zameranie študijného odboru,
učebný odbor alebo zameranie učebného odboru, výchovno-vzdelávací program a forma
organizácie výchovy a vzdelávania v škole, školskom zariadení alebo pracovisku praktického
vyučovania a údaje o účasti na aktivitách v nich,
16. učebná zmluva podľa osobitného predpisu,92a)
17. zmluva o budúcej pracovnej zmluve podľa osobitného predpisu,92b)
18. dosiahnutý stupeň vzdelania a dosiahnuté výsledky vzdelávania,
19. počet vyučovacích hodín, ktoré neabsolvoval bez ospravedlnenia,
a to za každý kalendárny mesiac školského roka,
20. zrušený od 1.9.2017,
21. zrušený od 1.9.2017,
22. zrušený od 1.9.2017,
b) ak ide o zákonného zástupcu dieťaťa, žiaka alebo poslucháča,
1.
osobné údaje v rozsahu podľa písmena a) prvého až dvanásteho bodu,
2. dosiahnuté vzdelanie,
3.
zrušený od 1.9.2017.
(4) Ministerstvo školstva je oprávnené po zmene osobných údajov v centrálnom
registri spracúvať podľa tohto zákona aj osobné údaje vedené v centrálnom registri
aj pred touto zmenou, a to po dobu podľa odseku 13.
(5) Ministerstvo školstva zabezpečí všetky technické rozhrania v rozsahu
potrebnom na plnenie povinností škôl a školských zariadení podľa § 158 ods. 1.
(6) Osobné údaje spracúvané v centrálnom registri sú rozhodujúce pre
potreby škôl, školských zariadení, zriaďovateľov škôl, zriaďovateľov školských zariadení,
štátnych orgánov, orgánov územnej samosprávy a iných orgánov verejnej správy.
(7) Centrálny register je neverejný a ministerstvo školstva spracúva
a poskytuje osobné údaje z centrálneho registra v rozsahu potrebnom na plnenie úloh
podľa osobitných predpisov 93) len osobám podľa odseku 8, a to na účely
a) zabezpečovania a kontroly financovania výchovy a vzdelávania v školách
a školských zariadeniach,
b) overovania dokladov o vzdelaní a dosiahnutom stupni vzdelania podľa
osobitného predpisu, 93a)
c) overovania dokladov o vzdelaní a o získanom stupni vzdelania alebo
kvalifikácii na účel poskytovania štipendií podľa tohto zákona,
d) štatistických spracovaní údajov vrátane medzinárodných porovnaní
a na rozpočtové účely,
e) zabezpečovania výkonu zdravotného poistenia, sociálneho poistenia
a starobného dôchodkového sporenia alebo
f) plánovania a zabezpečovania úloh na úseku verejnej dopravy.
(8) Ministerstvo školstva sprístupní osobné údaje v centrálnom registri
pre
a) školy a školské zariadenia, ktoré sa ich týkajú alebo ktoré sa týkajú
žiakov, detí a poslucháčov, ktorým zabezpečujú výchovu a vzdelávanie,
b) zriaďovateľov, ktoré sa týkajú nimi zriadených škôl a školských
zariadení,
c) orgány štátnej správy v školstve v rozsahu ich pôsobnosti podľa
osobitných predpisov,
d) iné orgány štátnej správy, orgány územnej samosprávy, Štatistický
úrad Slovenskej republiky, Sociálnu poisťovňu, zdravotné poisťovne a vysoké školy
na účely plnenia ich úloh, a to na základe písomnej dohody medzi ministerstvom školstva
a týmto subjektom.
(9) Ministerstvo školstva poskytuje Sociálnej poisťovni z centrálneho
registra na účel analýz ekonomického zázemia detí a žiakov z najmenej rozvinutých
okresov93aa) vykonávaných ministerstvom školstva rodné číslo
a) zákonného zástupcu
dieťaťa, ktoré má bydlisko na území niektorého z najmenej rozvinutých okresov,
b) zákonného zástupcu žiaka, ktorý má bydlisko na území niektorého z najmenej rozvinutých
okresov, a
c) žiaka, ktorý dovŕšil 15. rok veku a má bydlisko na území niektorého z najmenej
rozvinutých okresov.
(10) Ministerstvo školstva sprístupňuje údaje z centrálneho registra
na žiadosť orgánu verejnej moci podľa osobitného predpisu93b) aj bez dohody podľa
odseku 8 písm. d) prostredníctvom informačného systému verejnej správy podľa osobitného
predpisu93c) v rozsahu podľa odseku 3 písm. a) prvého bodu až štvrtého bodu a pätnásteho
bodu.
(11) Školy, školské zariadenia a orgány miestnej štátnej správy v školstve
sú oprávnené spracúvať osobné údaje podľa odseku 3 vo svojich informačných systémoch
na účely plnenia ich úloh podľa osobitných predpisov; 93) to platí aj pre osobné
údaje o žiakoch, ktorí sa zúčastňujú na výchovno-vzdelávacom procese v pracoviskách
praktického vyučovania, vo vzťahu ku ktorým tieto osobné údaje spracúvajú tie školy,
ktorých žiakom tieto pracoviská praktického vyučovania poskytujú praktické vyučovanie.
(12) Na spracúvanie osobných údajov v centrálnom registri a osobných
údajov podľa odseku 11 sa vzťahuje osobitný predpis. 11) Na uchovávanie osobných
údajov z centrálneho registra sa vzťahuje osobitný predpis. 94)
(13) Osobné údaje podľa odseku 3 možno v centrálnom registri spracúvať
najdlhšie do jedného roka od smrti dotknutej osoby alebo jej vyhlásenia za mŕtvu.
(14) Údaje v centrálnom registri môžu spracúvať len osobitne poverení
zamestnanci subjektov uvedených v odseku 6. Na účely prevádzky centrálneho registra
je ministerstvo školstva oprávnené spracúvať osobné údaje týchto osobitne poverených
zamestnancov v rozsahu titul a osobné údaje podľa odseku 3 písm. a) prvého, druhého,
štvrtého, desiateho a dvanásteho bodu. Na spracúvanie týchto osobných údajov sa vzťahujú
odseky 4, 12 a 13 rovnako.
(1) Školy a školské zariadenia poskytujú do centrálneho registra osobné
údaje v rozsahu podľa § 157 ods. 3, a to do posledného dňa kalendárneho mesiaca,
v ktorom došlo k rozhodujúcej udalosti alebo v ktorom sa dozvedia o zmene osobných
údajov v rozsahu podľa § 157 ods. 3, ak v odseku 2 nie je ustanovené inak. Povinnosť
podľa prvej vety plnia za pracoviská praktického vyučovania tie školy, ktorých žiakom
tieto pracoviská praktického vyučovania poskytujú praktické vyučovanie.
(2) Ak ide o poskytovanie osobných údajov v rozsahu podľa § 157 ods.
3, vo vzťahu ku ktorým došlo k rozhodujúcej udalosti alebo k zmene v čase medzi koncom
školského roka a 15. septembrom príslušného kalendárneho roka, lehota podľa odseku
1 uplynie 15. septembra tohto príslušného kalendárneho roka. Ak ide o osobné údaje
v rozsahu podľa § 157 ods. 3 písm. a) devätnásteho bodu, poskytujú sa do centrálneho
registra najneskôr piaty deň kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci,
za ktorý sa poskytujú.
(3) Povinnosť podľa odseku 1 plní škola a školské zariadenie priamym
vložením údajov do centrálneho registra alebo synchronizáciou údajov s údajmi v Centrálnom
registri škôl, školských zariadení, elokovaných pracovísk a zriaďovateľov, Centrálnom
registri pedagogických zamestnancov, odborných zamestnancov a ďalších zamestnancov
škôl a školských zariadení alebo v referenčných registroch.
(4) Ak technické podmienky školy alebo školského zariadenia neumožňujú
splnenie povinnosti podľa odseku 1 spôsobom podľa odseku 3, splnenie povinnosti podľa
odseku 1 škola alebo školské zariadenie zabezpečí prostredníctvom svojho zriaďovateľa;
ak to technické podmienky zriaďovateľa neumožňujú, prostredníctvom orgánu miestnej
štátnej správy v školstve. Škola alebo školské zariadenie najmenej desať dní pred
uplynutím lehoty podľa odseku 1 alebo odseku 2 oznámi údaje podľa § 157 ods. 3 zriaďovateľovi
alebo orgánu miestnej štátnej správy v školstve na účely ich spracovania v centrálnom
registri. Ak došlo k rozhodujúcej udalosti alebo k zmene v lehote kratšej ako desať
dní pred uplynutím lehoty podľa odseku 1 alebo odseku 2, škola alebo školské zariadenie
oznámi údaje podľa § 157 ods. 3 zriaďovateľovi alebo orgánu miestnej štátnej správy
v školstve na účely ich spracovania v centrálnom registri bezodkladne.
(5) Ministerstvo školstva zabezpečuje porovnanie osobných údajov poskytovaných
do centrálneho registra podľa odseku 1 s osobnými údajmi vedenými v registri obyvateľov
Slovenskej republiky 95) a v prípade rozporu medzi osobnými údajmi v centrálnom registri
a osobnými údajmi v registri obyvateľov Slovenskej republiky zabezpečí opravu osobných
údajov v centrálnom registri podľa osobných údajov v registri obyvateľov Slovenskej
republiky. Na účely podľa prvej vety poskytne ministerstvo vnútra ministerstvu školstva
osobné údaje z registra obyvateľov Slovenskej republiky, a to spôsobom umožňujúcim
automatizovaný prístup k týmto osobným údajom a automatizované porovnanie s osobnými
údajmi v centrálnom registri; podrobnosti upravia ministerstvo školstva a ministerstvo
vnútra vo vzájomnej dohode.
(6) Zriaďovateľ alebo orgán miestnej štátnej správy v školstve je povinný
na základe požiadania ministerstvom školstva vykonať vo vzťahu k osobným údajom poskytnutým
do centrálneho registra školou a školským zariadením v ich pôsobnosti kontrolu poskytovaných
osobných údajov a potvrdiť ich správnosť a úplnosť.
Kurikulárna rada
Kurikulárna rada je odborným, iniciačným a poradným orgánom ministra
školstva v kľúčových oblastiach výchovy a vzdelávania, najmä v oblasti inovácie obsahu
výchovy a vzdelávania a rozširovania ponuky výchovy a vzdelávania o nové odbory vzdelávania,
pedagogických reforiem a nových modelov hodnotenia.
Rozsah pôsobnosti
(1) Na cirkevné školy a cirkevné školské zariadenia sa vzťahujú ustanovenia
tohto zákona okrem ustanovení § 29 ods. 7, § 53 ods. 9; ustanovenia § 130 až 137
sa vzťahujú primerane.
(2) Na súkromné školy a súkromné školské zariadenia sa vzťahujú ustanovenia
tohto zákona okrem ustanovení § 29 ods. 7, § 53 ods. 9; ustanovenia § 130 až 137
sa vzťahujú primerane.
JEDENÁSTA ČASŤ
PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA
Prechodné ustanovenia
(1) Štátna školská inšpekcia môže na žiadosť zriaďovateľa povoliť vyšší
počet detí a žiakov v triedach, ako je uvedený v § 28 ods. 10, § 29 ods. 5 a § 33
ods. 1, do školského roku 2011/2012.
(2) Orgán miestnej štátnej správy v školstve stanoví postupný prechod počtu
tried a počtu žiakov prvého ročníka pre všetky gymnáziá s osemročným štúdiom v jeho
územnej pôsobnosti pre nasledujúce prijímacie konanie na hranicu 5% z daného populačného
ročníka v príslušnom školskom roku po prerokovaní s príslušným zriaďovateľom do školského
roku 2018/2019.
(3) Ustanovenia o maximálnych počtoch detí a maximálnych počtoch skupín
v diagnostických centrách a reedukačných centrách sa prvýkrát použijú v školskom
roku 2013/2014.
(4) Žiaci, ktorí ukončili 9. ročník základnej školy, od školského roku
2008/2009 sa na účely prijímacieho konania považujú za žiakov, ktorí dosiahli nižšie
stredné vzdelanie.
(5) Žiaci, ktorí ukončili 4. ročník základnej školy, od roku 2008/2009
sa na účely prijímacieho konania na stredné školy s osemročným štúdiom považujú za
žiakov, ktorí získali primárne vzdelanie.
(6) Žiaci, ktorí v školskom roku 2008/2009 navštevujú druhý až štvrtý ročník
základnej školy, sa do ukončenia štvrtého ročníka vzdelávajú podľa učebných plánov
a učebných osnov schválených podľa doterajších predpisov pre základné školy.
(7) Žiaci, ktorí v školskom roku 2008/2009 navštevujú šiesty až deviaty
ročník základnej školy, sa do ukončenia deviateho ročníka vzdelávajú podľa učebných
plánov a učebných osnov schválených podľa doterajších predpisov pre základné školy.
(8) Žiaci, ktorí v školskom roku 2008/2009 začnú vzdelávanie v prvom ročníku
základnej školy, v piatom ročníku základnej školy a v prvom ročníku strednej školy,
nadstavbového, pomaturitného a vyššieho odborného štúdia, odborného učilišťa, praktickej
školy a v prvom ročníku základnej umeleckej školy a jazykovej školy, sa počnúc prvým
ročníkom vzdelávajú podľa školských vzdelávacích programov.
(9) Žiaci, ktorí v školskom roku 2012/2013 ukončia deviaty ročník základnej
školy, získajú nižšie stredné vzdelanie.
(10) Žiaci, ktorí v školskom roku 2011/2012 ukončia štvrtý ročník základnej
školy, získajú primárne vzdelanie.
(11) Žiaci, ktorí v školskom roku 2008/2009 navštevujú druhý až šiesty
ročník stredných škôl štvorročného až šesťročného štúdia, učilíšť, odborných učilíšť
a praktických škôl, sa do ukončenia štúdia vzdelávajú podľa učebných plánov a učebných
osnov schválených podľa doterajších predpisov pre príslušný odbor vzdelávania.
(12) Žiaci, ktorí v školskom roku 2008/2009 navštevujú druhý až ôsmy ročník
stredných škôl s osemročným štúdiom, sa do ukončenia štúdia vzdelávajú podľa učebných
plánov a učebných osnov schválených podľa doterajších predpisov pre príslušný odbor
vzdelávania.
(13) Stupne vzdelania získané podľa doterajších všeobecne záväzných právnych
predpisov zostávajú nedotknuté.
(14) Experimentálne overovanie schválené pred nadobudnutím účinnosti tohto
zákona sa až do ukončenia experimentálneho overovania, najdlhšie však do troch rokov
od nadobudnutia účinnosti tohto zákona, riadi pravidlami platnými v čase jeho schválenia.
(15) Predškolské zariadenie zriadené podľa doterajších predpisov ako školské
zariadenie je školou podľa tohto zákona.
(16) Jazyková škola alebo štátna jazyková škola zriadená podľa doterajších
predpisov ako školské zariadenie je jazykovou školou podľa tohto zákona.
(17) Združená stredná škola, stredné odborné učilište a učilište zriadené
podľa doterajších predpisov je strednou odbornou školou podľa tohto zákona. Práva
a povinnosti z pracovnoprávnych vzťahov, majetkovoprávnych a iných právnych vzťahov
uzavreté združenou strednou školou, stredným odborným učilišťom alebo učilišťom prechádzajú
na príslušnú strednú odbornú školu.
(18) Žiaci gymnázia so šesťročným štúdiom, ktorí začali študovať podľa
doterajších predpisov, pokračujú v tomto štúdiu až do ukončenia podľa týchto predpisov.
(19) Domov mládeže podľa doterajších predpisov je školským internátom podľa
tohto zákona. Škola, ktorá je internátna podľa doterajších predpisov, je od účinnosti
tohto zákona školou, ktorej súčasťou je školské zariadenie "školský internát".
(20) Pedagogicko-psychologická poradňa a pedagogicko-psychologická poradňa
s centrom výchovnej a psychologickej prevencie podľa doterajších predpisov je centrom
pedagogicko-psychologického poradenstva podľa tohto zákona.
(21) Špeciálno-pedagogická poradňa a detské integračné centrum podľa doterajších
predpisov je centrom špeciálno-pedagogického poradenstva podľa tohto zákona.
(22) Reedukačný domov podľa doterajších predpisov je reedukačným centrom
podľa tohto zákona.
(23) Školská kuchyňa a školská jedáleň podľa doterajších predpisov je školskou
jedálňou.
(24) Výdajná školská kuchyňa a školská jedáleň podľa doterajších predpisov
je výdajnou školskou jedálňou.
(25) Pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti podľa § 124 sa do 31. decembra
2010 postupuje podľa doterajších predpisov.
(26) Ustanovenie § 149 ods. 6 sa vzťahuje aj na žiakov, ktorým bolo podmienečné
vylúčenie uložené pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, ak toto podmienečné vylúčenie
trvá.
(27) Podľa vzdelávacích programov sa vzdelávajú deti materských škôl, deti
a žiaci škôl pre deti alebo žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami,
žiaci policajných škôl a žiaci škôl požiarnej ochrany od 1. septembra 2009, deti
materských škôl sa môžu vzdelávať podľa vzdelávacích programov od 1. septembra 2008.
(28) Podľa výchovného programu sa postupuje v školských výchovno-vzdelávacích
zariadeniach a v špeciálnych výchovných zariadeniach od 1. septembra 2009.
Zriaďovateľ gymnázia s osemročným štúdiom môže požiadať orgán miestnej
štátnej správy v školstve o úpravu počtu tried a počtu žiakov prvého ročníka gymnázia
s osemročným štúdiom na školský rok 2011/2012 najneskôr do 31. marca 2011.
Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2013
(1) Školské stredisko záujmovej činnosti zriadené podľa predpisov účinných
do 31. decembra 2012 je centrum voľného času podľa tohto zákona. Práva a povinnosti
z pracovnoprávnych vzťahov zamestnancov, majetkovoprávnych a iných právnych vzťahov
školského strediska záujmovej činnosti prechádzajú na príslušné centrum voľného času.
(2) Žiak alebo iná fyzická osoba, ktorá sa prihlásila na skúšku z jednotlivých
vyučovacích predmetov alebo na vykonanie maturitnej skúšky do 31. decembra 2012,
vykoná túto skúšku podľa doterajších predpisov.
(3) Najvyšší počet detí v triede materskej školy, najvyšší počet žiakov
v triede základnej školy a najvyšší počet žiakov v triede strednej školy určený podľa
predpisov účinných do 31. decembra 2012 sa zachová do ukončenia výchovy a vzdelávania
týchto detí a žiakov.
(4) Stupeň vzdelania získaný absolvovaním tretieho ročníka vzdelávacieho
programu praktickej školy podľa doterajších predpisov zostáva zachovaný. Žiaci, ktorí
začali vzdelávanie v praktickej škole pred 1. januárom 2013, dokončia svoje vzdelávanie
podľa doterajších predpisov. Na účely prijímacieho konania na stredné školy sa žiaci
podľa tohto ustanovenia považujú za žiakov, ktorí dosiahli nižšie stredné odborné
vzdelanie.
Prechodné ustanovenie k úprave účinnej od 1. januára 2014
Zriaďovateľ gymnázia s osemročným štúdiom môže požiadať orgán miestnej
štátnej správy v školstve o úpravu počtu tried a počtu žiakov prvého ročníka gymnázia
s osemročným štúdiom na školský rok 2014/2015 najneskôr do 31. januára 2014.
Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. marca 2014
O žiadosti o uznanie jazykového certifikátu ako náhrady maturitnej skúšky
z cudzieho jazyka podanej podľa § 89 ods. 9 do 28. februára 2014 rozhodne riaditeľ
školy podľa doterajších predpisov. Rozhodnutie o uznaní náhrady maturitnej skúšky
z cudzieho jazyka sa môže uplatniť najneskôr v školskom roku 2014/2015.
Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. apríla 2015
Školské hospodárstvo a stredisko odbornej praxe zriadené podľa predpisov
účinných do 31. marca 2015 zostáva zachované a vykonáva svoju činnosť za podmienok
ustanovených predpismi účinnými do 31. marca 2015 až do svojho vyradenia zo siete
škôl a školských zariadení a zrušenia.
Absolvent, ktorý získal vyššie odborné vzdelanie do 31. augusta 2008
a nebolo mu priznané právo používať titul "diplomovaný špecialista" so skratkou "DiS"
alebo titul "diplomovaný umelec" so skratkou "DiS.art.", je oprávnený používať tento
titul, ak dĺžka absolvovaného študijného odboru trvala najmenej dva roky. Na písomnú
žiadosť absolventa príslušná škola, v ktorej tento študijný odbor absolvoval, alebo
jej nástupnícka škola, vydá potvrdenie o práve používať titul. Ak takáto škola alebo
jej nástupnícka škola neexistuje, absolvent môže požiadať o potvrdenie o práve používať
titul orgán miestnej štátnej správy v školstve, do ktorého územnej pôsobnosti zrušená
škola patrila.
Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. septembra 2015
(1) Na počty žiakov v triede šiesteho až deviateho ročníka základnej školy
zriadené do 31. augusta 2015 a ich nasledujúce ročníky až do ukončenia ich deviateho
ročníka základnej školy sa vzťahuje právny predpis účinný do 31. augusta 2015.
(2) Na počty žiakov v triede druhého až ôsmeho ročníka strednej školy trojročného
až osemročného štúdia strednej školy zriadené do 31. augusta 2015 a ich nasledujúce
ročníky až do ukončenia ich štúdia sa vzťahuje právny predpis účinný do 31. augusta
2015.
(3) Právo používať titul "diplomovaný umelec" priznané podľa predpisov
účinných do 31. augusta 2015 zostáva zachované.
Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. januára 2016
V školskom roku 2015/2016 sa príspevok na žiakov zo sociálne znevýhodneného
prostredia poskytuje podľa podmienok ustanovených právnymi predpismi účinnými do
31. decembra 2015.
Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. septembra 2016
Na najnižšie počty žiakov v triede druhého až štvrtého ročníka základnej
školy zriadené do 31. augusta 2016 a ich nasledujúce ročníky až do ukončenia ich
štvrtého ročníka základnej školy sa vzťahuje právny predpis účinný do 31. augusta
2016.
Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 15. marca 2018
Pre prijímacie konanie pre školský rok 2018/2019 určený počet žiakov prvého
ročníka v gymnáziách s osemročným štúdiom v územnej pôsobnosti príslušného orgánu
miestnej štátnej správy v školstve, ktorého sídlom je hlavné mesto Slovenskej republiky,
neprekročí 10% z daného populačného ročníka; na počty žiakov, u ktorých sa vyžaduje
overenie špeciálnych schopností, zručností alebo nadania, sa pre prijímacie konanie
pre školský rok 2018/2019 neuplatňuje žiadne percentuálne obmedzenie.
Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. septembra 2018
Stredná umelecká škola a škola úžitkového výtvarníctva v prijímacom konaní
pre školský rok 2019/2020 môže prijímať iba žiakov do študijného odboru skupiny 82
Umenie a umeleckoremeselná tvorba I.
Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. septembra 2019
(1) Stredná umelecká škola, stredná odborná škola umeleckopriemyselná a
škola úžitkového výtvarníctva zaradená do siete škôl a školských zariadení podľa
predpisov účinných do 31. augusta 2019 sa stáva školou umeleckého priemyslu podľa
predpisov účinných od 1. septembra 2019.
(2) Žiak strednej umeleckej školy, strednej odbornej školy umeleckopriemyselnej
a školy úžitkového výtvarníctva, ktorý začal štúdium podľa predpisov účinných do
31. augusta 2019, dokončí štúdium podľa predpisov účinných do 31. augusta 2019.
Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2019
(1) Gymnáziá zaradené do siete škôl a školských zariadení podľa osobitného
predpisu8) s názvom "športové gymnázium" zriadené podľa predpisov účinných do 31.
decembra 2018 sa stávajú strednými športovými školami podľa predpisov účinných od
1. januára 2019.
(2) Žiak gymnázia podľa odseku 1, ktorý začal štúdium podľa predpisov účinných
do 31. decembra 2018, dokončí štúdium podľa predpisov účinných do 31. decembra 2018.
(3) Žiak športovej triedy v gymnáziu alebo v strednej odbornej škole, ktorý
začal štúdium podľa predpisov účinných do 31. decembra 2018, dokončí štúdium podľa
predpisov účinných do 31. decembra 2018.
(4) Ustanovenia o predložení potvrdenia národného športového zväzu, že
uchádzač je uvedený v zozname talentovaných športovcov podľa osobitného predpisu,34a)
sa prvýkrát použijú pre prijímacie konanie pre školský rok 2021/2022.
Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2019
(1) Športové stredné odborné školy zaradené do siete škôl a školských zariadení
podľa osobitného predpisu8) zriadené podľa predpisov účinných do 31. decembra 2018
sa stávajú strednými športovými školami podľa predpisov účinných od 1. januára 2019.
(2) Žiak športovej strednej odbornej školy podľa odseku 1, ktorý začal
štúdium podľa predpisov účinných do 31. decembra 2018, dokončí štúdium podľa predpisov
účinných do 31. decembra 2018.
Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2021
(1) Do nultého ročníka a prípravného ročníka zriadeného podľa predpisov
účinných do 31. decembra 2020 možno zaradiť deti najneskôr do 15. júna 2021 na školský
rok 2021/2022.
(2) Žiak, ktorý bol zaradený do nultého ročníka a prípravného ročníka podľa
predpisov účinných do 31. decembra 2020, nultý ročník a prípravný ročník dokončí
podľa predpisov účinných do 31. decembra 2020.
Prechodné ustanovenie počas trvania mimoriadnej situácie, núdzového stavu
alebo výnimočného stavu vyhláseného v súvislosti s ochorením COVID-19
Počas mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu vyhláseného
v súvislosti s ochorením COVID-19 spôsob prijímania na výchovu a vzdelávanie, spôsob
hodnotenia a spôsob ukončovania výchovy a vzdelávania určuje ministerstvo školstva
v súlade s opatreniami Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky.
Záverečné ustanovenia
Týmto zákonom sa preberajú právne záväzné akty Európskej únie uvedené
v prílohe.
Zrušovacie ustanovenia
Zrušujú sa:
1. Zákon č. 29/1984 Zb. o sústave základných a stredných škôl (školský
zákon) v znení zákona č. 188/1988 Zb., zákona č. 171/1990 Zb., zákona č. 522/1990
Zb., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 230/1994 Z.z., zákona Národnej
rady Slovenskej republiky č. 231/1994 Z.z., zákona č. 6/1998 Z.z., zákona č. 5/1999
Z.z., zákona č. 229/2000 Z.z., zákona č. 216/2001 Z.z., zákona č. 416/2001 Z.z.,
zákona č. 506/2001 Z.z., zákona č. 334/2002 Z.z., zákona č. 408/2002 Z.z., zákona
č. 553/2003 Z.z., zákona č. 596/2003 Z.z., zákona č. 207/2004 Z.z., zákona č. 365/2004
Z.z., zákona č. 1/2005 Z.z., zákona č. 5/2005 Z.z. a zákona č. 363/2007 Z.z.
2. Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 279/1993 Z.z. o školských
zariadeniach v znení zákona č. 222/1996 Z.z., zákona č. 230/2000 Z.z., zákona č.
202/2001 Z.z., zákona č. 416/2001 Z.z., zákona č. 334/2002 Z.z. a zákona č. 596/2003
Z.z.
3. Nariadenie vlády Slovenskej socialistickej republiky č. 99/1978 Zb.
o zriaďovaní a prevádzke predškolských zariadení socialistickými organizáciami.
4. Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 282/1994 Z.z. o používaní
učebníc a učebných textov.
5. Vyhláška ministerstiev školstva a zdravotníctva a Štátneho úradu sociálneho
zabezpečenia č. 124/1967 Zb. o čiastočnej úhrade nákladov na starostlivosť poskytovanú
v niektorých zariadeniach pre mládež v znení vyhlášky č. 110/1970 Zb., vyhlášky č.
156/1970 Zb. a vyhlášky č. 149/1988 Zb.
6. Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej socialistickej republiky
č. 119/1980 Zb. o výkone ústavnej výchovy a ochrannej výchovy v školských výchovných
zariadeniach v znení vyhlášky č. 46/1982 Zb., vyhlášky č. 56/1986 Zb. a vyhlášky
č. 230/2000 Z.z.
7. Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej socialistickej republiky
č. 143/1984 Zb. o základnej škole v znení vyhlášky č. 409/1990 Zb. a vyhlášky č.
249/1995 Z.z.
8. Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej socialistickej republiky
č. 86/1986 Zb. o združení rodičov a priateľov školy v znení vyhlášky č. 37/1987 Zb.
9. Vyhláška Ministerstva školstva, mládeže a telesnej výchovy Slovenskej
socialistickej republiky č. 65/1988 Zb. o športových školách a stredných odborných
učilištiach s triedami s vrcholovou športovou prípravou.
10. Vyhláška Ministerstva školstva, mládeže a športu Slovenskej republiky
č. 477/1990 Zb. o základných umeleckých školách.
11. Vyhláška Ministerstva školstva, mládeže a športu Slovenskej republiky
a Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 536/1990 Zb. o zriaďovaní a
činnosti cirkevných škôl.
12. Vyhláška Ministerstva školstva, mládeže a športu Slovenskej republiky
č. 80/1991 Zb. o stredných školách v znení vyhlášky č. 52/1993 Z.z., vyhlášky č.
255/1995 Z.z., vyhlášky č. 120/2003 Z.z., vyhlášky č. 424/2005 Z.z.
13. Vyhláška Ministerstva školstva, mládeže a športu Slovenskej republiky
č. 212/1991 Zb. o špeciálnych školách v znení vyhlášky č. 63/2000 Z.z., vyhlášky
č. 364/2003 Z.z. a vyhlášky č. 49/2004 Z.z.
14. Vyhláška Ministerstva školstva, mládeže a športu Slovenskej republiky
č. 261/1991 Zb., ktorou sa určujú podmienky uzatvárania hospodárskych zmlúv o dočasnom
užívaní majetku stredných odborných učilíšť a stredísk praktického vyučovania štátnym
podnikom, štátnou organizáciou alebo ich právnym nástupcom.
15. Vyhláška Ministerstva školstva, mládeže a športu Slovenskej republiky
č. 262/1991 Zb. o postupe a úlohách orgánov a organizácií pri riadení a príprave
mládeže na povolanie v stredných odborných učilištiach a strediskách praktického
vyučovania a o podmienkach pre ich zriaďovanie.
16. Vyhláška Ministerstva školstva, mládeže a športu Slovenskej republiky
č. 358/1991 Zb. o finančnom a hmotnom zabezpečení cudzincov študujúcich v Slovenskej
republike.
17. Vyhláška Ministerstva školstva a vedy Slovenskej republiky č. 245/1993
Z.z. o finančnom a hmotnom zabezpečení žiakov stredných odborných učilíšť, špeciálnych
stredných odborných učilíšť, odborných učilíšť a učilíšť v znení vyhlášky č. 595/2007
Z.z.
18. Vyhláška Ministerstva školstva a vedy Slovenskej republiky č. 196/1994
Z.z. o domovoch mládeže v znení vyhlášky č. 426/2007 Z.z.
19. Vyhláška Ministerstva školstva a vedy Slovenskej republiky č. 280/1994
Z.z. o súkromných školách.
20. Vyhláška Ministerstva školstva a vedy Slovenskej republiky č. 291/1994
Z.z. o centrách voľného času v znení vyhlášky č. 27/2005 Z.z. a vyhlášky č. 388/2007
Z.z.
21. Vyhláška Ministerstva školstva a vedy Slovenskej republiky č. 295/1994
Z.z. o škole v prírode.
22. Vyhláška Ministerstva školstva a vedy Slovenskej republiky č. 351/1994
Z.z. o školských strediskách záujmovej činnosti v znení vyhlášky č. 28/2005 Z.z.
a vyhlášky č. 389/2007 Z.z.
23. Vyhláška Ministerstva školstva a vedy Slovenskej republiky č. 352/1994
Z.z. o školských výpočtových strediskách.
24. Vyhláška Ministerstva školstva a vedy Slovenskej republiky č. 353/1994
Z.z. o predškolských zariadeniach v znení vyhlášky č. 81/1997 Z.z. a vyhlášky č.
540/2004 Z.z.
25. Vyhláška Ministerstva školstva a vedy Slovenskej republiky č. 28/1995
Z.z. o školských kluboch detí v znení vyhlášky č. 140/1995 Z.z. a vyhlášky č. 588/2004
Z.z.
26. Vyhláška Ministerstva školstva a vedy Slovenskej republiky č. 85/1995
Z.z. o školských hospodárstvach.
27. Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 139/1995 Z.z.
o Štátnom stenografickom ústave.
28. Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 167/1995 Z.z.
o strediskách služieb škole.
29. Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 14/1996 Z.z.
o podmienkach poskytovania dotácií zo štátneho rozpočtu cirkevným školským zariadeniam,
obecným školským zariadeniam a súkromným školským zariadeniam.
30. Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 43/1996 Z.z.
o podrobnostiach o výchovnom poradenstve a o poradenských zariadeniach v znení vyhlášky
č. 222/1996 Z.z.
31. Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 44/1996 Z.z.
o jazykových školách a štátnych jazykových školách a o štátnych jazykových skúškach.
32. Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 145/1996 Z.z.
o prijímaní na štúdium na stredných školách v znení vyhlášky č. 437/2001 Z.z., vyhlášky
č. 725/2002 Z.z., vyhlášky č. 6/2004 Z.z. a vyhlášky č. 706/2004 Z.z.
33. Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 279/1996 Z.z.
o strediskách odbornej praxe.
34. Vyhláška Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 145/2002 Z.z.
o stredných školách požiarnej ochrany.
35. Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 311/2004 Z.z.
o poskytovaní štipendií žiakom stredných škôl a špeciálnych škôl v znení vyhlášky
č. 343/2006 Z.z.
36. Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 510/2004 Z.z.
o ukončovaní štúdia na stredných školách a o ukončovaní prípravy v odborných učilištiach,
učilištiach a praktických školách v znení vyhlášky č. 379/2005 Z.z., vyhlášky č.
482/2006 Z.z. a vyhlášky č. 390/2007 Z.z.
37. Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 376/2005 Z.z.,
ktorou sa upravujú podrobnosti o podmienkach a pravidlách experimentálneho overovania
cieľov, obsahu, metód, organizácie a riadenia výkonu výchovno-vzdelávacieho procesu
v školách a v školských zariadeniach.
38. Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 361/2007 Z.z.
o podrobnostiach organizácie školského roka na základných školách, na stredných školách
a na základných umeleckých školách.
39. Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 366/2007 Z.z.
o podrobnostiach o činnosti a prevádzke zariadení školského stravovania.
40. Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 319/2008 Z.z.
o uznávaní náhrady maturitnej skúšky z cudzieho jazyka v znení vyhlášky Ministerstva
školstva Slovenskej republiky č. 269/2009 Z.z., vyhlášky Ministerstva školstva Slovenskej
republiky č. 405/2009 Z.z. a vyhlášky Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu
Slovenskej republiky č. 208/2011 Z.z.
41. Vyhláška Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 649/2008 Z.z.
o účele použitia príspevku na žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia v znení
vyhlášky Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky č. 452/2011
Z.z.
Čl.II
Zákon č. 596/2003 Z.z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a
o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 365/2004 Z.z., zákona č.
564/2004 Z.z., zákona č. 5/2005 Z.z., zákona č. 475/2005 Z.z., zákona č. 279/2006
Z.z. a zákona č. 689/2006 Z.z. sa mení a dopĺňa takto:
1. V § 3 odsek 2 znie:
"(2) Ak je zriaďovateľom orgán podľa ustanovenia § 2 ods. 1 písm. b) až d),
vymenúva riaditeľa na päťročné funkčné obdobie zriaďovateľ na návrh rady školy v
lehote do 30 kalendárnych dní odo dňa predloženia návrhu. Rada školy predkladá návrh
na kandidáta na riaditeľa na základe výberového konania (§ 4) okrem kandidáta, ktorý
bol odvolaný podľa odsekov 7 a 8. Návrh rady školy je pre zriaďovateľa záväzný, ak
tento zákon neustanovuje inak.".
2. V § 3 odsek 4 znie:
"(4) Riaditeľa školy alebo riaditeľa školského zariadenia, pri ktorom sa
rada školy nezriaďuje alebo rada školy nekoná v ustanovenej lehote (§ 4 ods. 4),
alebo ak rada školy nenavrhla zriaďovateľovi kandidáta na vymenovanie riaditeľa na
základe dvoch po sebe nasledujúcich výberových konaní, na ktorých sa zúčastnil najmenej
jeden kandidát, ktorý spĺňa kvalifikačné predpoklady podľa odseku 5, vymenúva zriaďovateľ
podľa osobitného predpisu. 6) Zriaďovateľ podľa § 19 ods. 2 písm. d) a e) postupuje
rovnakým spôsobom.".
3. V § 3 sa odsek 7 dopĺňa písmenom e), ktoré znie:
"e) na návrh hlavného školského inšpektora [§ 12 ods. 3 písm. f)].".
4. V § 3 ods. 8 sa vypúšťa písmeno c).
Doterajšie písmeno d) sa označuje ako písmeno c).
5. V § 3 ods. 9 sa slová "odseku 8 písm. b) až d)" nahrádzajú slovami "odseku
8 písm. b) a c)".
6. § 3 sa dopĺňa odsekom 12, ktorý znie:
"(12) Zriaďovateľ cirkevnej školy alebo zriaďovateľ súkromnej školy vymenúva
riaditeľa na návrh rady školy. Rada školy predkladá návrh na kandidáta na riaditeľa
školy na základe výberového konania (§ 4). Ak zriaďovateľ navrhnutého kandidáta neakceptuje,
požiada radu školy o predloženie návrhu na nového kandidáta. Ak rada cirkevnej školy
predloží návrh na kandidáta na vymenovanie riaditeľa po druhom výberovom konaní,
ktorý nespĺňa kritériá zriaďovateľa podľa výchovného zamerania školy, 13a) riaditeľa
vymenúva zriaďovateľ.".
Poznámka pod čiarou k odkazu 13a znie:
"13a) Čl. 1 ods. 2 Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou
o katolíckej výchove a vzdelávaní (oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej
republiky č. 394/2004 Z.z.).".
7. V § 4 ods. 2 sa za prvú vetu vkladá nová veta, ktorá znie:
"Organizačné zabezpečenie výberového konania a posúdenie kvalifikačných predpokladov
kandidátov na vymenovanie riaditeľa zabezpečuje zriaďovateľ.".
8. V § 4 odsek 3 znie:
"(3) Rada školy vyzve príslušný krajský školský úrad a Štátnu školskú inšpekciu
na delegovanie svojich zástupcov do rady školy na účely výberového konania s riadnym
hlasom; v stredných zdravotníckych školách je prizývaný delegovaný zástupca Ministerstva
zdravotníctva Slovenskej republiky.".
9. V § 5 odsek 2 znie:
"(2) Riaditeľ zodpovedá za
a) dodržiavanie štátnych vzdelávacích programov
určených pre školu, ktorú riadi,
b) vypracovanie a dodržiavanie školského vzdelávacieho programu a výchovného programu,
c) vypracovanie a dodržiavanie ročného plánu ďalšieho vzdelávania pedagogických zamestnancov,
d) dodržiavanie všeobecne záväzných právnych predpisov, ktoré súvisia s predmetom
činnosti školy alebo školského zariadenia,
e) každoročné hodnotenie pedagogických a odborných zamestnancov,
f) úroveň výchovno-vzdelávacej práce školy alebo školského zariadenia,
g) rozpočet, financovanie 15) a efektívne využívanie finančných prostriedkov určených
na zabezpečenie činnosti školy alebo školského zariadenia,
h) riadne hospodárenie s majetkom v správe alebo vo vlastníctve školy alebo školského
zariadenia.".
10. V § 5 sa odsek 3 dopĺňa písmenami k) až n), ktoré znejú:
"k) individuálnom vzdelávaní žiaka,
l) vzdelávaní žiaka v školách zriadených iným štátom na území Slovenskej
republiky so súhlasom zastupiteľského úradu iného štátu,
m) individuálnom vzdelávaní žiaka v zahraničí,
n) umožnení štúdia žiaka podľa individuálneho učebného plánu.".
11. V § 5 ods. 4 písm. a) sa na konci vypúšťajú tieto slová: "alebo učilište".
12. Poznámka pod čiarou k odkazu 17 sa vypúšťa.
13. V § 5 sa odsek 4 dopĺňa písmenami o) až r), ktoré znejú:
"o) uznaní náhrady maturitnej skúšky z cudzieho jazyka,
p) individuálnom vzdelávaní žiaka,
r) vzdelávaní žiaka v školách zriadených iným štátom na území Slovenskej
republiky so súhlasom zastupiteľského úradu iného štátu.".
14. V § 5 ods. 7 písmeno c) znie:
"c) návrh školského vzdelávacieho programu a výchovného programu,".
15. § 5 sa dopĺňa odsekmi 12 až 14, ktoré znejú:
"(12) Riaditeľ jazykovej školy rozhoduje o
a) prijatí na štúdium,
b) prerušení štúdia,
c) predčasnom skončení štúdia,
d) určení príspevku poslucháča alebo zákonného zástupcu poslucháča na čiastočnú úhradu
nákladov spojených so štúdiom. 18)
(13) Riaditeľ materskej školy rozhoduje o
a) prijatí dieťaťa do materskej
školy,
b) zaradení na adaptačný pobyt alebo diagnostický pobyt dieťaťa v materskej škole,
c) prerušení dochádzky dieťaťa,
d) predčasnom ukončení predprimárneho vzdelávania,
e) určení príspevku zákonného zástupcu dieťaťa na čiastočnú úhradu nákladov spojených
s predprimárnym vzdelávaním. 18a)
(14) Riaditeľ rozhoduje o ukončení adaptačného vzdelávania pedagogického
alebo odborného zamestnanca.".
Poznámky pod čiarou k odkazom 18 a 18a znejú:
"18) § 53 ods. 5 zákona č. 245/2008 Z.z. o výchove a vzdelávaní (školský
zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
18a) § 28 ods. 4 zákona č. 245/2008 Z.z.".
16. V § 6 sa odsek 2 dopĺňa písmenom i), ktoré znie:
"i) školské internáty.".
17. V § 6 sa odsek 8 dopĺňa písmenom j), ktoré znie:
"j) prerokuje školský vzdelávací program a výchovný program. 23a)".
Poznámka pod čiarkou k odkazu 23a znie:
18. V § 6 ods. 12 písmeno b) znie:
"b) poskytuje na základe žiadosti zriaďovateľa z finančných prostriedkov
poukázaných podľa osobitného predpisu 30a) dotácie na mzdy a prevádzku zriaďovateľovi
cirkevnej základnej umeleckej školy, zriaďovateľovi cirkevnej jazykovej školy, zriaďovateľovi
cirkevnej materskej školy, 30b) zriaďovateľovi cirkevného školského zariadenia, zriaďovateľovi
súkromnej základnej umeleckej školy, zriaďovateľovi súkromnej jazykovej školy, zriaďovateľovi
súkromnej materskej školy 30b) a zriaďovateľovi súkromného školského zariadenia;
zriaďovateľ cirkevnej základnej umeleckej školy, zriaďovateľ cirkevnej materskej
školy, 30b) zriaďovateľ cirkevnej jazykovej školy, zriaďovateľ cirkevného školského
zariadenia, zriaďovateľ súkromnej základnej umeleckej školy, zriaďovateľ súkromnej
materskej školy, 30b) zriaďovateľ súkromnej jazykovej školy a zriaďovateľ súkromného
školského zariadenia, ktoré sú zriadené na území obce, môžu požiadať obec o dotáciu
na dieťa alebo žiaka do 15 rokov veku na mzdy a prevádzku takých základných umeleckých
škôl, jazykových škôl, materských škôl 30b) a školských zariadení, ktorých zriaďovateľom
môže byť aj obec alebo krajský školský úrad.".
Poznámka pod čiarou k odkazu 30b znie:
19. § 6 sa dopĺňa odsekmi 23 a 24, ktoré znejú:
"(23) Obec vykonáva hodnotenie riaditeľa školy alebo riaditeľa školského
zariadenia, ktorých je zriaďovateľom.
(24) Obec ako zriaďovateľ určí výšku príspevku za pobyt dieťaťa v materskej
škole, výšku príspevku v základnej umeleckej škole, výšku úhrady nákladov na štúdium
v jazykovej škole a výšku mesačného príspevku na čiastočnú úhradu nákladov na činnosť
školského klubu detí, školského strediska záujmovej činnosti, internátu alebo centra
voľného času.".
20. V § 8 ods. 7 sa slová "špeciálnych základných škôl" nahrádzajú slovami
"základných škôl pre žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami".
21. V § 9 ods. 1 sa vypúšťa písmeno b).
Doterajšie písmeno c) sa označuje ako písmeno b).
22. V § 9 odsek 2 znie:
"(2) Samosprávny kraj pri výkone samosprávy 36) zriaďuje a zrušuje podľa
siete
a) základné umelecké školy,
b) jazykové školy okrem jazykových škôl pri základných školách,
c) školské internáty,
d) zariadenia školského stravovania,
e) školské hospodárstva a strediská odbornej praxe,
f) strediská služieb školy,
g) školy v prírode,
h) centrá voľného času s územnou pôsobnosťou samosprávneho kraja,
i) školské strediská záujmovej činnosti.".
23. V § 9 ods. 8 písm. g) sa vypúšťajú slová "stredných odborných učilíšť,"
a slová "združených stredných škôl,".
24. V § 9 sa odsek 8 dopĺňa písmenom n), ktoré znie:
"n) prerokuje školský vzdelávací program a výchovný program. 23a)".
25. V § 9 ods. 12 písmeno b) znie:
"b) poskytuje na základe žiadosti zriaďovateľa z finančných prostriedkov
poukázaných podľa osobitného predpisu 30a) dotácie na mzdy a prevádzku zriaďovateľovi
cirkevnej základnej umeleckej školy, zriaďovateľovi cirkevnej jazykovej školy, zriaďovateľovi
cirkevného školského zariadenia, zriaďovateľovi súkromnej základnej umeleckej školy,
zriaďovateľovi súkromnej jazykovej školy a zriaďovateľovi súkromného školského zariadenia;
zriaďovateľ cirkevnej základnej umeleckej školy, zriaďovateľ cirkevnej jazykovej
školy, zriaďovateľ cirkevného školského zariadenia, zriaďovateľ súkromnej základnej
umeleckej školy, zriaďovateľ súkromnej jazykovej školy a zriaďovateľ súkromného školského
zariadenia, ktoré sú zriadené na území samosprávneho kraja, môžu požiadať samosprávny
kraj o dotáciu na žiaka nad 15 rokov veku na mzdy a prevádzku takých základných umeleckých
škôl, jazykových škôl a školských zariadení, ktorých zriaďovateľom môže byť aj samosprávny
kraj alebo krajský školský úrad, a na dieťa alebo žiaka do 15 rokov veku takého školského
zariadenia, 30c) ktorého zriaďovateľom nemôže byť obec a nemôže byť krajský školský
úrad.".
Poznámka pod čiarou k odkazu 30c znie:
"30c) § 138 zákona č. 245/2008 Z.z.".
26. § 9 sa dopĺňa odsekmi 18 a 19, ktoré znejú:
"(18) Samosprávny kraj vo svojej zriaďovateľskej pôsobnosti vykonáva hodnotenie
riaditeľa školy alebo riaditeľa školského zariadenia.
(19) Samosprávny kraj ako zriaďovateľ určí výšku príspevku v základnej umeleckej
škole, výšku úhrady nákladov na štúdium v jazykovej škole a výšku mesačného príspevku
na čiastočnú úhradu nákladov na činnosť centra voľného času, školského strediska
záujmovej činnosti a školského internátu.".
27. V § 10 odsek 5 znie:
"(5) Krajský školský úrad zriaďuje a zrušuje podľa siete
a) základné školy,
ak to vyžadujú osobitné podmienky,
b) stredné školy a strediská praktického vyučovania, ak to vyžadujú osobitné podmienky,
c) materské školy pre deti so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami,
d) základné školy pre žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami,
e) stredné školy pre žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami,
f) praktické školy,
g) odborné učilištia,
h) špeciálne výchovné zariadenia,
i) školy, v ktorých sa výchova a vzdelávanie uskutočňujú v cudzom jazyku na základe
medzinárodnej dohody,
j) školský internát,
k) centrá špeciálno-pedagogického poradenstva,
l) centrá pedagogicko-psychologického poradenstva,
m) školské zariadenia, ktoré sú súčasťou školy alebo školského zariadenia uvedeného
v písmenách a) až j).".
28. § 10 sa dopĺňa odsekom 16, ktorý znie:
"(16) Vedie územný školský register detí a žiakov. 41a)".
Poznámka pod čiarou k odkazu 41a znie:
"41a) § 157 ods. 3 písm. b) zákona č. 245/2008 Z.z.".
29. § 10 sa dopĺňa odsekom 17, ktorý znie:
"(17) Krajský školský úrad v spolupráci s orgánmi územnej samosprávy organizačne
a finančne zabezpečuje jazykové kurzy detí cudzincov s povoleným pobytom na území
Slovenskej republiky.".
30. V § 13 ods. 7 písm. g) sa na konci pripájajú tieto slová: "okrem rozhodovania
riaditeľa školy podľa osobitného predpisu, 80)".
31. V § 13 ods. 7 písm. h) sa slová "37 ods. 2 a 3" nahrádzajú slovami "37a
ods. 2 a 3".
32. V § 13 sa dopĺňa odsekom 13, ktorý znie:
"(13) Štátna školská inšpekcia pri výkone školskej inšpekcie ďalej
a) kontroluje
súlad školského vzdelávacieho programu so štátnym vzdelávacím programom, s cieľmi
a princípmi výchovy a vzdelávania, 47a)
b) kontroluje súlad výchovného programu s cieľmi a princípmi výchovy a vzdelávania,
47b)
c) kontroluje úroveň kvality výchovy a vzdelávania pri individuálnom vzdelávaní,
47c)
d) monitoruje a hodnotí kvalitu výchovy a vzdelávania. 47d)".
Poznámky pod čiarou k odkazom 47a až 47d znejú:
"47a) § 7 ods. 7 zákona č. 245/2008 Z.z.
47b) § 8 ods. 5 zákona č. 245/2008 Z.z.
47c) § 24 ods. 10 zákona č. 245/2008 Z.z.
47d) § 154 ods. 7 písm. b) zákona č. 245/2008 Z.z.".
33. Za § 13 sa vkladá § 13a, ktorý znie:
"§ 13a
(1) Do výchovného a vzdelávacieho procesu v školách a školských zariadeniach
môžu vstupovať školskí inšpektori Štátnej školskej inšpekcie.
(2) Školským inšpektorom môže byť ten, kto spĺňa kvalifikačné predpoklady
vysokoškolského vzdelania pre príslušný druh, typ a stupeň školy alebo školského
zariadenia, má osem rokov pedagogickej praxe v škole alebo v školskom zariadení,
absolvoval I. kvalifikačnú skúšku alebo jej náhradu a pôsobil minimálne tri roky
v riadiacej funkcii v školstve alebo v pracovnom zaradení metodika alebo v pracovnom
zaradení školského inšpektora, alebo absolvoval II. kvalifikačnú skúšku alebo jej
náhradu.
(3) Školský inšpektor musí byť spôsobilý používať slovenský jazyk v úradnom
styku, 8b) ovládať jazyk príslušnej národnostnej menšiny v súvislosti s náplňou pracovnej
činnosti, mať osobnostné predpoklady a morálne predpoklady a predpoklady odbornej
inšpekčnej práce.".
34. V § 14 ods. 2 písm. b) sa slová "§ 29 ods. 4" nahrádzajú slovami "§ 11
zákona č. 245/2008 Z.z.".
35. V § 14 ods. 6 písm. a) sa slovo "schvaľuje" nahrádza slovom "spravuje".
36. V § 14 ods. 6 písm. l) sa slová "[§ 3 ods. 8 písm. d)]" nahrádzajú slovami
"[§ 3 ods. 8 písm. c)]".
37. V § 14 sa odsek 6 dopĺňa písmenom m), ktoré znie:
"m) vedie štátny register detí a žiakov. 50a)".
Poznámka pod čiarou k odkazu 50a znie:
"50a) § 157 ods. 3 písm. c) zákona č. 245/2008 Z.z.".
38. § 14 sa dopĺňa odsekom 7, ktorý znie:
"(7) Ministerstvo vo verejnom záujme na žiadosť zamestnávateľských zväzov,
podnikateľov a rezortných ministerstiev môže určiť samosprávnemu kraju počty žiakov
pre jednotlivé študijné a učebné odbory stredných odborných škôl.".
39. V § 16 ods. 1 písm. k) sa za slová "ak ide o" vkladajú slová "materské
školy, jazykové školy,".
40. V § 16 ods. 1 písm. l) sa za slová "ak ide o" vkladajú slová "jazykové
školy,".
41. V § 16 ods. 2 úvodnej vete sa za prvé slovo "alebo" vkladá slovo "iná".
42. V § 17 ods. 4 sa na konci pripájajú tieto slová: "alebo na základe kontrolných
zistení podľa § 14 ods. 6 písm. j)".
43. § 18 sa dopĺňa odsekom 5, ktorý znie:
"(5) Pri zmene adresy zriaďovateľa, zmene súpisného čísla školy alebo školského
zariadenia, udelení alebo odňatí čestného názvu školy alebo školského zariadenia
je zriaďovateľ povinný bezodkladne túto skutočnosť písomne oznámiť spolu s dokladom
osvedčujúcim zmenu ministerstvu. Ministerstvo písomne potvrdí uvedenú zmenu zriaďovateľovi;
ak sa zmena týka školy alebo školského zariadenia, upraví názov školy alebo školského
zariadenia v sieti. Pri týchto zmenách sa nepostupuje podľa osobitného predpisu.
80)".
44. V § 19 sa vypúšťa odsek 5.
Doterajšie odseky 6 až 8 sa označujú ako odseky 5 až 7.
45. V § 21 odsek 12 znie:
"(12) Na vonkajšom označení budovy školy sa uvádza názov školy bez uvedenia
názvu ulice, popisného čísla hlavnej budovy a úradného názvu sídla školy.".
46. V § 25 odseky 5 a 6 znejú:
"(5) Členmi rady školy alebo školského zariadenia, ktorej zriaďovateľom je
obec, sú dvaja zvolení zástupcovia pedagogických zamestnancov a jeden zvolený zástupca
ostatných zamestnancov školy, štyria zvolení zástupcovia rodičov, ktorí nie sú zamestnancami
školy alebo školského zariadenia, a štyria delegovaní zástupcovia zriaďovateľa.
(6) Členmi rady školy alebo školského zariadenia, ktorého zriaďovateľom je
samosprávny kraj alebo krajský školský úrad, sú dvaja zvolení zástupcovia pedagogických
zamestnancov a jeden zvolený zástupca ostatných zamestnancov školy, traja zvolení
zástupcovia rodičov, ktorí nie sú zamestnancami školy alebo školského zariadenia,
a štyria delegovaní zástupcovia zriaďovateľa. Členom rady školy pri strednej škole
je aj zvolený zástupca žiakov príslušnej školy.".
47. V § 25 sa vypúšťa odsek 7.
Doterajšie odseky 8 až 16 sa označujú ako odseky 7 až 15.
48. V § 25 ods. 13 písm. c) sa číslovka "12" nahrádza číslovkou "11" a v
§ 25 ods. 15 sa číslovka "14" nahrádza číslovkou "13".
49. § 25 sa dopĺňa odsekmi 16 a 17, ktoré znejú:
"(16) Na účely výberového konania na vymenovanie riaditeľa (§ 4) pre školy
podľa § 6 ods. 1 sú členmi rady školy aj jeden delegovaný zástupca krajského školského
úradu a jeden delegovaný zástupca Štátnej školskej inšpekcie.
(17) Na účely výberového konania na vymenovanie riaditeľa (§ 4) pre školy
podľa § 9 ods. 1 sú členmi rady školy aj jeden delegovaný zástupca krajského školského
úradu a jeden delegovaný zástupca Štátnej školskej inšpekcie a jeden delegovaný zástupca
samosprávneho kraja; v stredných zdravotníckych školách je členom rady školy aj jeden
delegovaný zástupca Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky.".
50. § 27 až 30 a § 36 sa vypúšťajú vrátane poznámok pod čiarou k odkazom
69 až 76.
51. § 37 vrátane nadpisu znie:
"§ 37
Priestupky
(1) Priestupku sa dopustí zákonný zástupca dieťaťa, ktorý ohrozuje jeho
výchovu a vzdelávanie alebo zanedbáva starostlivosť o povinnú školskú dochádzku dieťaťa,
najmä ak dieťa neprihlási na povinnú školskú dochádzku alebo dieťa neospravedlnene
vynechá viac ako 60 vyučovacích hodín v príslušnom školskom roku.
(2) Za priestupok podľa tohto zákona možno uložiť zákonnému zástupcovi
dieťaťa pokutu do 10 000 Sk.
(3) Priestupky podľa tohto zákona prejednáva obec.
(4) Na priestupky a ich prejednávanie sa vzťahuje všeobecný predpis o priestupkoch.
79a)".
Poznámka pod čiarou k odkazu 79a znie:
"79a) Zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v
znení neskorších predpisov.".
52. Za § 37 sa vkladá § 37a, ktorý vrátane nadpisu znie:
"§ 37a
Správne delikty
(1) Obec uloží pokutu do 10 000 Sk zákonnému zástupcovi dieťaťa, ktorý
je právnickou osobou a ktorý ohrozil jeho výchovu a vzdelávanie alebo zanedbal starostlivosť
o povinnú školskú dochádzku dieťaťa, najmä ak dieťa neprihlásil na povinnú školskú
dochádzku alebo dieťa neospravedlnene vynechalo viac ako 60 vyučovacích hodín v príslušnom
školskom roku.
(2) Školský inšpektor uloží pokutu do 10 000 Sk zodpovednému zamestnancovi,
ktorý
a) nevytvoril podmienky na výkon inšpekčnej činnosti,
b) neodstránil nedostatky zistené školskou inšpekciou okrem opatrení týkajúcich sa
riešenia sťažností a petícií.
(3) Hlavný školský inšpektor uloží pokutu do 20 000 Sk zriaďovateľovi,
ktorý vymenoval do funkcie riaditeľa osobu, ktorá nespĺňa predpoklady podľa § 3 ods.
5, a rozhodne o opatrení na odstránenie zisteného nedostatku.
(4) Krajský školský úrad uloží pokutu
a) do 20 000 Sk
1. obci, ktorá
nezabezpečila činnosti podľa § 6 ods. 3,
2. samosprávnemu kraju, ktorý nezabezpečil
činnosti podľa § 9 ods. 4,
b) do 50 000 Sk
1. obci, ktorá neplnila povinnosti podľa § 6 ods. 13,
2. samosprávnemu
kraju, ktorý neplnil povinnosti podľa § 9 ods. 13,
3. obci a samosprávnemu kraju,
ktoré porušili ustanovenia o počte žiakov v triedach.
(5) Ministerstvo uloží pokutu
a) do 100 000 Sk zriaďovateľovi, ktorý
vykonal zmeny údajov podľa § 15 ods. 4 bez vykonania zmien v sieti ministerstvom,
b) do 1 000 000 Sk zriaďovateľovi, ktorý
1. zriadil školu alebo školské zariadenie
bez rozhodnutia ministerstva o ich zaradení do siete,
2. zrušil školu alebo školské
zariadenie bez rozhodnutia ministerstva o ich vyradení zo siete.
(6) Pokutu možno uložiť do jedného roka odo dňa, keď správny orgán zistil
porušenie povinností, najneskôr však do troch rokov odo dňa, keď k porušeniu povinností
došlo.
(7) Pri ukladaní pokuty správny orgán prihliada najmä na závažnosť, čas
trvania a následky protiprávneho konania.
(8) Výnos z pokút je príjmom štátneho rozpočtu okrem výnosu z pokút podľa
odseku 1, ktorý je príjmom obce.".
53. V § 38 odsek 2 znie:
"(2) Na cirkevné školy a cirkevné školské zariadenia sa nevzťahujú ustanovenia
§ 2 ods. 1 písm. a), § 3 ods. 2 a ods. 11, § 16 ods. 1 písm. m), § 17 ods. 2 písm.
e) až g); ustanovenie § 5, § 24 až 26 sa na ne vzťahuje primerane.".
54. V § 38 odsek 3 znie:
"(3) Na súkromné školy a súkromné školské zariadenia sa nevzťahujú ustanovenia
§ 2 ods. 1 písm. a), § 3 ods. 2, ods. 7 písm. b) a ods. 11, § 16 ods. 1 písm. m),
§ 17 ods. 2 písm. e) až g), § 35; ustanovenie § 5, § 24 až 26 sa na ne vzťahuje primerane.".
55. V § 38 ods. 4 sa za slová "podmienečného vylúčenia" vkladá čiarka a slovo
"pochvaly".
Čl.III
Zákon č. 597/2003 Z.z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských
zariadení v znení zákona č. 523/2004 Z.z., zákona č. 564/2004 Z.z. a zákona č. 689/2006
Z.z. sa mení a dopĺňa takto:
1. V § 1 odsek 1 znie:
"(1) Tento zákon upravuje financovanie
a) škôl, v ktorých sa vzdelávanie
považuje za sústavnú prípravu na povolanie, 1) a financovanie materských škôl pre
deti so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami 2a) a školských zariadení 4)
zriadených krajskými školskými úradmi, ktoré sú zaradené do siete podľa osobitného
predpisu 5) (ďalej len "regionálne školstvo"),
b) príspevku na čiastočnú úhradu nákladov na výchovu a vzdelávanie (ďalej len "príspevok
na výchovu a vzdelávanie") detí, ktoré majú jeden rok pred plnením povinnej školskej
dochádzky 5a) v materských školách, 2b) ktoré sú zaradené do siete podľa osobitného
predpisu, 5)
c) príspevku na záujmové vzdelávanie pre žiakov škôl, 1) ktoré sú zaradené do siete
podľa osobitného predpisu. 5)".
V poznámke pod čiarou k odkazu 1 sa citácia "§ 2 ods. 1 zákona č. 29/1984
Zb. o sústave základných a stredných škôl (školský zákon) v znení neskorších predpisov"
nahrádza citáciou "§ 27 ods. 3 zákona č. 245/2008 Z.z. o výchove a vzdelávaní (školský
zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov.".
Poznámka pod čiarou k odkazu 2 sa vypúšťa.
Poznámky pod čiarou k odkazom 2a a 2b znejú:
V poznámke pod čiarou k odkazu 4 sa citácia "§ 1 ods. 2 zákona Národnej
rady Slovenskej republiky č. 279/1993 Z.z. o školských zariadeniach v znení neskorších
predpisov." nahrádza citáciou "§ 112 zákona č. 245/2008 Z.z.".
Poznámka pod čiarou k odkazu 5a znie:
"5a) § 19 zákona č. 245/2008 Z.z.".
2. V § 1 odsek 3 znie:
"(3) Zo štátneho rozpočtu sa zabezpečuje financovanie škôl 1) zriadených
štátom uznanými cirkvami alebo náboženskými spoločnosťami (ďalej len "cirkevná škola")
a financovanie škôl 1) zriadených inými právnickými osobami alebo fyzickými osobami
(ďalej len "súkromná škola") rovnako ako pri štátnych školách (§ 4 až 4d), ak tento
zákon neustanovuje inak.".
3. V § 1 odsek 4 znie:
"(4) Zo štátneho rozpočtu sa prispieva na financovanie školských zariadení
podľa osobitného predpisu 10) v zriaďovateľskej pôsobnosti krajských školských úradov
(ďalej len "štátne školské zariadenie") a na financovanie materských škôl pre deti
so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami 2a) v zriaďovateľskej pôsobnosti krajských
školských úradov (ďalej len "štátna materská škola").".
V poznámke pod čiarou k odkazu 10 sa citácia "§ 10 ods. 5 písm. c), h), j)
až m) zákona č. 596/2003 Z.z. v znení zákona č. 564/2004 Z.z." nahrádza citáciou
"§ 10 ods. 5 písm. h), j) až m) zákona č. 596/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov.".
4. V § 1 sa za odsek 4 vkladá nový odsek 5, ktorý znie:
"(5) Zo štátneho rozpočtu sa zabezpečuje financovanie príspevku na výchovu
a vzdelávanie zriaďovateľom materských škôl 2b) okrem materských škôl 2b) pri zdravotníckych
zariadeniach.".
Doterajšie odseky 5 a 6 sa označujú ako odseky 6 a 7.
5. V § 1 ods. 6 sa slovo "neštátnych" nahrádza slovami "cirkevných školách
a súkromných".
6. V § 1 odsek 7 znie:
"(7) Tento zákon sa nevzťahuje na školy v pôsobnosti Ministerstva vnútra
Slovenskej republiky a školy v pôsobnosti Ministerstva spravodlivosti Slovenskej
republiky.".
Poznámky pod čiarou k odkazom 7 až 9 a 11 sa vypúšťajú.
7. V § 2 ods. 1 úvodná veta znie: "Zdroje financovania štátnych škôl, štátnych
materských škôl a štátnych školských zariadení sú".
8. V poznámke pod čiarou k odkazu 13 sa citácia "§ 6 zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 303/1995 Z.z. o rozpočtových pravidlách v znení neskorších
predpisov." nahrádza citáciou "§ 8 zákona č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách
verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.".
9. V § 2 ods. 2 sa slovo "neštátnych" nahrádza slovami "cirkevných škôl a
súkromných".
10. V nadpise pod § 3 sa vypúšťajú slová "na regionálne školstvo".
11. V § 3 ods. 1 prvá veta znie:
"Financovanie regionálneho školstva, príspevku na výchovu a vzdelávanie a
príspevku na záujmové vzdelávanie zo štátneho rozpočtu sa uskutočňuje prostredníctvom
kapitoly ministerstva.".
12. V § 3 ods. 2 písm. a) sa za slová "štátnych škôl" vkladá čiarka a slová
"štátnych materských škôl".
13. V § 3 ods. 2 písm. c) sa slovo "neštátnych" nahrádza slovami "cirkevných
škôl a súkromných".
14. V § 3 sa odsek 2 dopĺňa písmenom h), ktoré znie:
"h) príspevok na výchovu a vzdelávanie.".
15. V § 3 odsek 3 znie:
"(3) Finančné prostriedky na účely podľa odseku 2 písm. a) a d) prideľuje
ministerstvo zriaďovateľom štátnych škôl, štátnych materských škôl a štátnych školských
zariadení podľa § 4 a 5. Finančné prostriedky na účely podľa odseku 2 písm. c) a
d) prideľuje ministerstvo zriaďovateľom cirkevných škôl a súkromných škôl podľa §
6 a 6a. Finančné prostriedky na účely podľa odseku 2 písm. h) prideľuje ministerstvo
zriaďovateľom materských škôl 2b) podľa § 6b. Finančné prostriedky na účely podľa
odseku 2 písm. e) prideľuje ministerstvo zriaďovateľom škôl a školských zariadení
podľa § 7 ods. 8. Finančné prostriedky na účely podľa odseku 2 písm. b) prideľuje
ministerstvo krajským školským úradom podľa § 7 ods. 10.".
16. V § 3 odsek 6 znie:
"(6) Finančné prostriedky z kapitoly ministerstva poskytnuté zriaďovateľom
štátnych škôl podľa § 4 ods. 1 až 12 a § 4a až 4d, zriaďovateľom cirkevných škôl
a súkromných škôl podľa § 6 a 6a, zriaďovateľom materských škôl 2b) podľa § 6b a
zriaďovateľom škôl a školských zariadení podľa § 7 ods. 8 možno použiť len na účely
ustanovené týmto zákonom.".
17. V § 4 ods. 7 sa slová "očakávaný počet žiakov školy v novom školskom"
nahrádzajú slovami "počet žiakov školy v školskom roku, ktorý začal v predchádzajúcom
kalendárnom".
18. V § 4 odsek 8 znie:
"(8) Krajský školský úrad oznámi najneskôr do 30. októbra bežného roka zriaďovateľovi
štátnej školy úpravu výšky normatívnych príspevkov pre štátne školy v jeho zriaďovateľskej
pôsobnosti na kalendárny rok podľa odseku 7. Úprava zodpovedá rozdielu normatívnych
príspevkov pre štátne školy v zriaďovateľskej pôsobnosti zriaďovateľa na nový školský
rok určenému podľa odseku 3 zo skutočných počtov žiakov v novom školskom roku nahlásených
zriaďovateľom podľa § 7 ods. 4 a normatívnych príspevkov pre štátne školy v zriaďovateľskej
pôsobnosti zriaďovateľa určených podľa odseku 3 z počtov žiakov nahlásených zriaďovateľom
podľa § 7 ods. 4 v minulom kalendárnom roku.".
19. V § 4 sa vypúšťajú odseky 13 až 16.
Doterajšie odseky 17 až 19 sa označujú ako odseky 13 až 15.
V poznámke pod čiarou k odkazu 21 sa citácia "§ 198 zákona č. 311/2001
Z.z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov, § 41 zákona č. 313/2001 Z.z. o
verejnej službe v znení neskorších predpisov." nahrádza citáciou "§ 76 ods. 6 a §
198 Zákonníka práce.".
20. V § 4 ods. 13 sa slová "podľa odsekov 1 až 16" nahrádzajú slovami "podľa
odsekov 1 až 12 a § 4a až 4d".
21. V § 4 ods. 14 sa slová "špeciálnych škôl" nahrádzajú slovami "škôl pre
deti a žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami 22a)".
Poznámka pod čiarou k odkazu 22a znie:
22. Za § 4 sa vkladajú § 4a až 4d, ktoré vrátane nadpisov znejú:
"§ 4a
Financovanie špecifík
(1) Ministerstvo môže prideliť v rámci rezervy kapitoly ministerstva
na žiadosť zriaďovateľa štátnej školy finančné prostriedky na špecifiká. Žiadosť
predkladá zriaďovateľ ministerstvu prostredníctvom príslušného krajského školského
úradu najneskôr do 30. septembra príslušného kalendárneho roka. Prostredníctvom špecifík
sa financujú náklady, ktoré sa opakujú a nie sú zohľadnené v normatíve školy podľa
§ 4 ods. 4. Špecifikami sú:
a) náklady na dopravu žiakov podľa osobitných predpisov,
22b)
b) náklady na mzdy asistentov učiteľa pre žiakov so zdravotným znevýhodnením alebo
s nadaním 22c) vrátane poistného a príspevku zriaďovateľa do poisťovní.
(2) Žiadosť zriaďovateľa podľa odseku 1 písm. a) obsahuje najmä
a) počet
dní prítomnosti žiaka v škole,
b) výšku cestovných nákladov na dopravu žiaka do školy z miesta trvalého bydliska
a späť.
(3) Žiadosť zriaďovateľa podľa odseku 1 písm. b) obsahuje najmä
a) počet
žiakov,
b) stupeň a mieru postihnutia žiakov.
(4) Ministerstvo pridelí zriaďovateľovi štátnej školy finančné prostriedky
podľa odseku 1 písm. b) najmä podľa počtu žiakov so zdravotným znevýhodnením alebo
s nadaním a podľa stupňa a miery postihnutia týchto žiakov.
§ 4b
Financovanie mimoriadnych výsledkov žiakov
(1) Ministerstvo môže prideliť v rámci rezervy kapitoly ministerstva zriaďovateľovi
štátnej školy v priebehu kalendárneho roka finančné prostriedky za mimoriadne výsledky
žiakov v súťažiach, predmetových olympiádach a za účasť školy v medzinárodných projektoch
alebo programoch. Tieto finančné prostriedky sú určené na osobné náklady a prevádzkové
náklady súvisiace s prípravou žiakov na súťaže, predmetové olympiády a na medzinárodné
projekty alebo programy.
(2) Zoznam súťaží, predmetových olympiád, medzinárodných projektov a programov
na nový školský rok zverejní ministerstvo na svojej internetovej stránke najneskôr
do 15. júna príslušného kalendárneho roka.
(3) Ministerstvo pridelí finančné prostriedky zriaďovateľovi štátnej
školy podľa
a) počtu umiestnení žiakov na prvých troch miestach celoslovenských kôl
súťaží alebo predmetových olympiád, počtu umiestnení žiakov na prvých troch miestach
medzinárodných kôl súťaží alebo predmetových olympiád a počtu umiestnení v súťažiach,
v ktorých sa poradie neurčuje; v tej istej súťaži alebo predmetovej olympiáde sa
zohľadní najvyššie umiestnenie žiaka,
b) počtu účastí škôl v medzinárodných projektoch alebo programoch.
(4) Objem finančných prostriedkov za prvé miesto, druhé miesto, tretie
miesto a za umiestnenie v súťažiach, v ktorých sa nevyhodnocuje umiestnenie, a za
účasť škôl v medzinárodných projektoch alebo programoch určuje ministerstvo.
(5) Ministerstvo zverejňuje na svojej internetovej stránke zoznam škôl,
ktorým boli pridelené finančné prostriedky za mimoriadne výsledky žiakov do 15. novembra
príslušného kalendárneho roka.
§ 4c
Financovanie havarijných situácií
(1) Ministerstvo môže prideliť v rámci rezervy kapitoly ministerstva
v priebehu roka na základe skutočnej potreby zriaďovateľovi štátnej školy, zriaďovateľovi
štátnej materskej školy a zriaďovateľovi štátneho školského zariadenia, ktorý o to
požiada, účelovo finančné prostriedky na bežné výdavky na riešenie vzniknutých havarijných
situácií a na kapitálové výdavky na riešenie vzniknutých havarijných situácií. Žiadosť
predkladá zriaďovateľ ministerstvu prostredníctvom príslušného krajského školského
úradu v priebehu roka. Havarijné situácie sú:
a) udalosť, ktorou boli vážne ohrozené
životy a zdravie osôb,
b) udalosť, ktorou bola na majetku školy alebo majetku školského zariadenia spôsobená
škoda ohrozujúca jej prevádzku.
(2) Žiadosť zriaďovateľa obsahuje najmä
a) podrobný popis vzniknutej
havarijnej situácie a príčiny jej vzniku,
b) predpokladané nevyhnutné náklady na odstránenie havarijnej situácie.
(3) Ministerstvo pridelí zriaďovateľom finančné prostriedky na riešenie
havarijných situácií najmä podľa
a) charakteru havárie,
b) miery možného ohrozenia životov a zdravia osôb alebo prevádzky,
c) rozsahu vzniknutých škôd, či nebezpečenstva vzniku ďalších škôd.
(4) Ministerstvo môže prideliť krajskému školskému úradu finančné prostriedky
na kapitálové výdavky a na bežné výdavky určené na zmiernenie dopadov havarijných
situácií štátnych škôl. Krajský školský úrad rozhodne o pridelení objemu finančných
prostriedkov zriaďovateľom štátnych škôl v jeho územnej pôsobnosti podľa naliehavosti
riešenia havarijnej situácie a výšky prideleného objemu finančných prostriedkov.
Objem finančných prostriedkov pre krajský školský úrad na kalendárny rok na zmiernenie
dopadov havarijných situácií štátnych škôl určuje ministerstvo.
§ 4d
Financovanie rozvojových projektov
(1) Ministerstvo môže prideliť v rámci rezervy kapitoly ministerstva
na žiadosť zriaďovateľa štátnej školy o financovanie rozvojového projektu účelovo
finančné prostriedky na realizáciu predloženého rozvojového projektu. Žiadosť predkladá
zriaďovateľ ministerstvu prostredníctvom príslušného krajského školského úradu. Výzvy
na podanie žiadosti o financovanie rozvojového projektu zverejňuje ministerstvo na
svojej internetovej stránke v priebehu kalendárneho roka. Rozvojové projekty sú projekty
zamerané najmä na rozvoj výchovy a vzdelávania v oblasti
a) informačných a komunikačných
technológií,
b) jazykových znalostí,
c) modernizácie a obnovy kompenzačných pomôcok pre žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími
potrebami,
d) modernizácie a obnovy učebných pomôcok,
e) športu,
f) zdravého životného štýlu,
g) životného prostredia,
h) nákladov na vybavenie rozvíjania manuálnych zručností.
(2) Žiadosť zriaďovateľa obsahuje najmä
a) cieľ projektu,
b) charakteristiku projektu,
c) časový harmonogram realizácie projektu,
d) analýzu finančného zabezpečenia realizácie projektu.
(3) Výška spoluúčasti zriaďovateľa alebo iných fyzických osôb alebo právnických
osôb na realizácii rozvojového projektu je najmenej 5% z celkových nákladov na realizáciu
rozvojového projektu.
(4) Ministerstvo pridelí zriaďovateľovi štátnej školy finančné prostriedky
na realizáciu rozvojového projektu najmä podľa
a) využitia rozvojového projektu vo
výchove a vzdelávaní,
b) využitia rozvojového projektu v mieste sídla štátnej školy, v územnej pôsobnosti
okresu alebo kraja.".
Poznámky pod čiarou k odkazom 22b a 22c znejú:
"22b) § 8 zákona č. 596/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov.
§ 29
ods. 10 zákona č. 245/2008 Z.z.
23. § 5 a 6 vrátane nadpisov znejú:
"§ 5
Financovanie štátnych materských škôl a štátnych školských zariadení
(1) Rozpis finančných prostriedkov zriaďovateľom štátnych materských škôl
a štátnych školských zariadení na kalendárny rok vychádza z objemov finančných prostriedkov
určených pre štátne materské školy a pre jednotlivé štátne školské zariadenia.
(2) Objemy finančných prostriedkov podľa odseku 1 pre štátne materské školy
a pre štátne školské internáty 23) sa určujú ako pre štátne školy podľa § 4 ods.
2 až 6.
(3) Pri určovaní objemu finančných prostriedkov podľa odseku 1 pre štátne
školské zariadenia okrem školských internátov a zariadení školského stravovania 23a)
sa vychádza z počtu detí alebo žiakov, ktorým príslušné zariadenie poskytuje služby,
a náročnosti na personálne a prevádzkové zabezpečenie činnosti zariadenia alebo z
rozsahu poskytovaných služieb.
(4) Pri určovaní objemu finančných prostriedkov podľa odseku 1 pre zariadenie
školského stravovania 23b) sa vychádza z celkového počtu detí alebo žiakov škôl v
zriaďovateľskej pôsobnosti krajského školského úradu, ktorým poskytuje školské zariadenie
svoje služby.
(5) Ministerstvo pridelí krajskému školskému úradu finančné prostriedky
podľa celkového počtu detí alebo žiakov škôl v jeho zriaďovateľskej pôsobnosti na
úhradu nákladov spojených so službami poskytovanými deťom alebo žiakom týchto škôl,
ak sa služby poskytujú
a) deťom štátnych materských škôl v zariadeniach školského
stravovania 23b) zriadených obcou, samosprávnym krajom, štátom uznanou cirkvou alebo
náboženskou spoločnosťou alebo inou právnickou osobou alebo fyzickou osobou,
b) žiakom základných škôl a základných škôl pre žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími
potrebami podľa osobitného predpisu 23c) v zariadeniach školského stravovania 23b)
zriadených samosprávnym krajom,
c) žiakom škôl podľa osobitného predpisu 23d) okrem písmen
a) a b) v zariadeniach školského stravovania 23b) zriadených obcou, štátom uznanou
cirkvou alebo náboženskou spoločnosťou alebo inou právnickou osobou alebo fyzickou
osobou.".
§ 6
Financovanie cirkevných škôl
(1) Pri financovaní cirkevných škôl, ktoré sa uskutočňuje z kapitoly ministerstva,
sa postupuje podľa § 4, § 4a ods. 1 písm. b), § 4b až 4d.
(2) Podmienkou na pridelenie finančných prostriedkov podľa odseku 1 pre
cirkevné školy na nasledujúci kalendárny rok je vypracovanie správy o hospodárení
školy za predchádzajúci rok, ak počas neho už pôsobila, podľa § 7 ods. 2 a 3 a jej
predloženie podľa § 7 ods. 1 prostredníctvom zriaďovateľa príslušnému krajskému školskému
úradu.
(3) Zriaďovateľ cirkevnej školy je povinný použiť finančné prostriedky
pridelené podľa § 4 na úhradu osobných nákladov a prevádzkových nákladov okrem nájomného
podľa zmluvy o kúpe prenajatej veci a okrem reklamy.".
V poznámke pod čiarou k odkazu 23 sa citácia "§ 5 a 7 zákona č. 279/1993
Z.z. v znení neskorších predpisov." nahrádza citáciou "§ 117 zákona č. 245/2008 Z.z.".
Poznámky pod čiarou k odkazom 23a až 23d znejú:
23b) § 139 zákona č. 245/2008 Z.z.
23d) § 27 ods. 2 písm. c), § 95 ods. 1 písm. c) až e) a § 104 ods. 1
písm. c) zákona č. 245/2008 Z.z.".
24. Za § 6 sa vkladajú § 6a a 6b, ktoré vrátane nadpisov znejú:
"§ 6a
Financovanie súkromných škôl
(1) Pri financovaní súkromných škôl, ktoré sa uskutočňuje z kapitoly ministerstva,
sa postupuje podľa § 4, § 4a ods. 1 písm. b), § 4b až 4d. Súkromným školám možno
prideliť finančné prostriedky na kapitálové výdavky len v rámci rozvojových projektov
(§ 4d) na obstaranie hnuteľného majetku.
(2) Podmienkou na pridelenie finančných prostriedkov podľa odseku 1 pre
súkromné školy na nasledujúci kalendárny rok je vypracovanie správy o hospodárení
školy za predchádzajúci rok, ak počas neho už pôsobila, podľa § 7 ods. 2 a 3 a jej
predloženie podľa § 7 ods. 1 prostredníctvom zriaďovateľa príslušnému krajskému školskému
úradu.
(3) Ministerstvo zníži zriaďovateľovi súkromnej školy objem finančných
prostriedkov na príslušný kalendárny rok, ak v priebehu kalendárneho roka v poslednej
správe o výsledku inšpekčnej činnosti Štátnou školskou inšpekciou 23e)
a) bolo zistené
porušenie školských vzdelávacích programov, ktoré sa uplatňujú v porovnateľnom druhu
a type školy,
b) bol zistený vyšší počet žiakov v triedach škôl, 1) ako stanovuje osobitný právny
predpis, 23f)
c) bola zistená odbornosť vyučovania jednotlivých predmetov v školách 1) v rámci
školských vzdelávacích programov menšia ako 70%.
(4) Ministerstvo zníži zriaďovateľovi súkromnej školy normatívny príspevok
na príslušný kalendárny rok o 15% (ďalej len "znížený normatívny príspevok") za zistené
nedostatky podľa odseku 3 v závislosti od počtu mesiacov, počas ktorých neboli zistené
nedostatky odstránené. Do počtu mesiacov sa započítavajú mesiace od mesiaca, ktorý
nasleduje po mesiaci, v ktorom boli nedostatky zistené, do mesiaca, v ktorom boli
nedostatky odstránené. Ak súkromná škola odstráni nedostatky v mesiaci, v ktorom
boli nedostatky zistené, do počtu mesiacov, počas ktorých ministerstvo pridelí zriaďovateľovi
súkromnej školy znížený normatívny príspevok, sa započíta jeden mesiac.
(5) Ak súkromná škola neodstráni nedostatky podľa odseku 3 do konca kalendárneho
roka, ministerstvo postupuje pri prideľovaní finančných prostriedkov zriaďovateľovi
tejto školy na nasledujúci kalendárny rok podľa odseku 4.
(6) Zriaďovateľ súkromnej školy je povinný zistené nedostatky v súkromnej
škole podľa odseku 3 písomne oznámiť ministerstvu prostredníctvom príslušného krajského
školského úradu do piatich dní od doručenia oznámenia od Štátnej školskej inšpekcie.
Odstránenie zistených nedostatkov súkromnou školou je povinný zriaďovateľ súkromnej
školy písomne oznámiť ministerstvu prostredníctvom príslušného krajského školského
úradu do piatich dní od doručenia oznámenia od Štátnej školskej inšpekcie.
(7) Zriaďovateľ súkromnej školy je povinný použiť finančné prostriedky
pridelené podľa § 4 na úhradu osobných nákladov a prevádzkových nákladov okrem nájomného
podľa zmluvy o kúpe prenajatej veci, kapitálových výdavkov a okrem reklamy.
§ 6b
(1) Príspevok na výchovu a vzdelávanie pre materskú školu 2b) na kalendárny
rok pozostáva z príspevku na výchovu a vzdelávanie pre materskú školu 2b) na bežný
školský rok a príspevku na výchovu a vzdelávanie pre materskú školu 2b) na nový školský
rok.
(2) Príspevok na výchovu a vzdelávanie pre materskú školu 2b) na bežný
školský rok sa určí ako súčin 8-násobku objemu finančných prostriedkov pripadajúceho
na 15% sumy životného minima pre jedno nezaopatrené dieťa 23g) platnej k 1. januáru
príslušného kalendárneho roka a počtu detí materskej školy 2b) v školskom roku, ktorý
sa začal v predchádzajúcom kalendárnom roku. Príspevok na výchovu a vzdelávanie pre
materskú školu 2b) na nový školský rok sa určí ako súčin 4-násobku objemu finančných
prostriedkov pripadajúceho na 15% sumy životného minima pre jedno nezaopatrené dieťa
23g) platnej k 1. septembru príslušného kalendárneho roka a počtu detí materskej
školy 2b) v školskom roku, ktorý sa začína v bežnom kalendárnom roku. Dátum rozhodujúci
pre počet detí použitý pri určovaní príspevku na výchovu a vzdelávanie je podľa §
7 ods. 4.
(3) Krajský školský úrad
a) oznámi najneskôr do 30 pracovných dní po
nadobudnutí účinnosti zákona o štátnom rozpočte zriaďovateľovi materskej školy 2b)
výšku príspevku na výchovu a vzdelávanie pre materské školy 2b) v jeho zriaďovateľskej
pôsobnosti podľa odseku 1 a určených podľa odseku 2; pre výpočet príspevku na výchovu
a vzdelávanie pre materskú školu 2b) na nový školský rok sa použije počet detí v
školskom roku, ktorý začal v predchádzajúcom kalendárnom roku, nahlásený zriaďovateľom
podľa § 7 ods. 4 a výška sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu 23g)
platnej k 1. januáru príslušného kalendárneho roka,
b) oznámi najneskôr do 30. októbra zriaďovateľovi materskej školy 2b) úpravu výšky
príspevku na výchovu a vzdelávanie pre materské školy 2b) v jeho zriaďovateľskej
pôsobnosti podľa odseku 4 písm. a); úprava zodpovedá rozdielu príspevku na výchovu
a vzdelávanie pre materské školy 2b) v zriaďovateľskej pôsobnosti zriaďovateľa na
nový školský rok určenému podľa odseku 2 zo skutočných počtov detí v novom školskom
roku nahlásených zriaďovateľom podľa § 7 ods. 4 a výšky sumy životného minima pre
jednu plnoletú fyzickú osobu 23g) platnej k 1. septembru príslušného kalendárneho
roka a príspevku na výchovu a vzdelávanie pre materské školy 2b) v zriaďovateľskej
pôsobnosti zriaďovateľa na nový školský rok určenému podľa odseku 2 z počtov detí
nahlásených zriaďovateľom podľa § 7 ods. 4 v minulom kalendárnom roku a výšky sumy
životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu 23g) platnej k 1. januáru príslušného
kalendárneho roka,
c) poskytuje zriaďovateľom materských škôl 2b) finančné prostriedky z kapitoly ministerstva
podľa odseku 1 v priebehu roka podľa osobitného predpisu. 22)
(4) Zriaďovateľ materskej školy 2b) do 30 dní po doručení oznámenia krajského
školského úradu
a) podľa odseku 3 písm. a) rozpíše finančné prostriedky na kalendárny
rok pre jednotlivé materské školy 2b) vo svojej zriaďovateľskej pôsobnosti,
b) podľa odseku 3 písm. b) upraví finančné prostriedky na nový školský rok pre jednotlivé
materské školy 2b) vo svojej zriaďovateľskej pôsobnosti.".
Poznámky pod čiarou k odkazom 23e až 23g znejú:
23f) § 29 ods. 5, § 33 ods. 1, § 97 ods. 6, § 98 ods. 3, § 99 ods. 4
a § 100 ods. 8 zákona č. 245/2008 Z.z.
23g) § 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.".
25. V § 7 ods. 1 druhej vete sa slová "do 15. mája" nahrádzajú slovami "do
15. apríla".
26. V § 7 ods. 1 tretej vete sa slová "neštátnej školy" nahrádzajú slovami
"cirkevnej školy a súkromnej školy".
27. V § 7 ods. 2 písm. b) sa slová "neštátne školy" nahrádzajú slovami "cirkevné
školy a súkromné školy".
28. V § 7 odsek 4 znie:
"(4) Zriaďovatelia 24a) škôl 1) sú povinní oznámiť do 30. septembra kalendárneho
roka príslušnému krajskému školskému úradu počty detí alebo žiakov škôl v ich zriaďovateľskej
pôsobnosti podľa stavu k 15. septembru začínajúceho školského roka a ďalšie údaje
potrebné na rozpis finančných prostriedkov z kapitoly ministerstva pre školy. Krajský
školský úrad je povinný oznámiť tieto údaje za zriaďovateľov 24a) škôl 1) a za školy
a školské zariadenia vo svojej zriaďovateľskej pôsobnosti ministerstvu. Podrobnosti
o požadovaných údajoch a forme ich poskytnutia oznámi ministerstvo zriaďovateľom
každoročne do 31. augusta.".
V poznámke pod čiarou k odkazu 24a sa citácia "§ 6 ods. 1 a § 9 ods. 1 zákona
č. 596/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov" nahrádza citáciou "§ 19 ods. 2 písm.
a), b), d) a e) zákona č. 596/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov".
29. V § 7 ods. 5 sa za slová "v štátnych školách" vkladá čiarka a slová "a
neštátnych školách" sa nahrádzajú slovami "cirkevných školách a súkromných školách".
30. V § 7 ods. 6 sa slová "podľa § 4 až 6" nahrádzajú slovami "podľa § 4
až 6b".
31. V § 7 sa vypúšťa odsek 7.
Doterajšie odseky 8 až 10 sa označujú ako odseky 7 až 9.
32. V § 7 ods. 7 sa slová "podľa § 4 ods. 12 až 16 a § 8a ods. 2" nahrádzajú
slovami "podľa § 4a až 4d a § 8c".
33. V § 7 ods. 8 druhá a tretia veta znejú:
"Vzdelávací poukaz reprezentuje osobitný ročný príspevok štátu na záujmové
vzdelávanie pre jedného žiaka školy, v ktorej sa vzdelávanie považuje za sústavnú
prípravu na povolanie. 1) Vzdelávacie poukazy vydávajú svojim žiakom školy 1) najneskôr
do 10. septembra príslušného kalendárneho roka a vzdelávacie poukazy prijímajú školy
a školské zariadenia, ktoré tvoria sústavu škôl a sústavu školských zariadení podľa
osobitného predpisu, 24b) najneskôr do 25. septembra príslušného kalendárneho roka.".
Poznámka pod čiarou k odkazu 24b znie:
34. V § 7 odsek 9 znie:
"(9) Vláda nariadením ustanoví
a) podrobnosti rozpisu finančných prostriedkov
vrátane spôsobu určovania normatívov podľa § 4 ods. 1,
b) hodnoty percentuálnych podielov podľa § 4 ods. 9,
c) podrobnosti rozpisu finančných prostriedkov a postup pri určovaní objemu finančných
prostriedkov podľa § 5 ods. 1 až 5,
d) podrobnosti využitia vzdelávacích poukazov podľa odseku 8 vrátane vymedzenia okruhu
aktivít škôl a školských zariadení vytvárajúcich záujmové vzdelávanie financovaných
prostredníctvom vzdelávacích poukazov,
e) podrobnosti určovania garantovaného minima a jeho použitia pri prideľovaní finančných
prostriedkov zriaďovateľom podľa § 8a.".
35. § 7 sa dopĺňa odsekmi 10 a 11, ktoré znejú:
"(10) Ministerstvo môže prideliť v rámci rezervy kapitoly ministerstva krajskému
školskému úradu finančné prostriedky na účel podľa § 3 ods. 2 písm. b) podľa naliehavosti
riešenia rekonštrukcie školských objektov alebo modernizácie škôl a školských zariadení
v ich zriaďovateľskej pôsobnosti. Objem finančných prostriedkov na kalendárny rok
určí ministerstvo.
(11) Finančné prostriedky pridelené školám a školským zariadeniam v zriaďovateľskej
pôsobnosti krajského školského úradu podľa § 4 až 6b, § 7 ods. 8 a § 8c sa zabezpečujú
v rámci limitu výdavkov.".
36. V § 8 odsek 2 znie:
"(2) Ministerstvo pri výkone dohľadu sleduje najmä prehľadnosť financovania
a kontroluje správnosť použitia metód a postupov pri financovaní štátnych škôl, cirkevných
škôl, súkromných škôl, štátnych školských zariadení a kontroluje správnosť použitia
metód a postupov pri financovaní materských škôl 2b) podľa § 6b.".
37. V § 8a sa vypúšťa odsek 2. Súčasne sa zrušuje označenie odseku 1.
38. Za § 8a sa vkladajú § 8b a 8c, ktoré vrátane nadpisov znejú:
"§ 8b
Sankcie
(1) Ministerstvo uloží zriaďovateľovi
a) za nedodržanie lehoty určenej
na rozpis finančných prostriedkov na kalendárny rok pre jednotlivé školy v zriaďovateľskej
pôsobnosti zriaďovateľa podľa § 4 ods. 9 pokutu od 10 000 Sk do 100 000 Sk,
b) za nedodržanie lehoty určenej na úpravu finančných prostriedkov na nový školský
rok pre jednotlivé školy v zriaďovateľskej pôsobnosti zriaďovateľa podľa § 4 ods.
10 pokutu od 10 000 Sk do 100 000 Sk,
c) za neoznámenie výšky finančných prostriedkov rozpísaných jednotlivým štátnym školám
krajskému školskému úradu podľa § 4 ods. 11 pokutu od 10 000 Sk do 100 000 Sk,
d) za nedodržanie účelu použitia finančných prostriedkov podľa § 6 ods. 3 pokutu
od 10 000 Sk do 1 000 000 Sk,
e) za nedodržanie lehoty určenej na oznámenie o porušení platných právnych predpisov
a za nedodržanie lehoty určenej na oznámenie o odstránení porušenia platných právnych
predpisov podľa § 6a ods. 6 pokutu od 10 000 Sk do 1 000 000 Sk,
f) za nedodržanie účelu použitia finančných prostriedkov podľa § 6a ods. 7 pokutu
od 10 000 Sk do 1 000 000 Sk,
g) za nedodržanie lehoty určenej na rozpis finančných prostriedkov pridelených prostredníctvom
príspevku na výchovu a vzdelávanie na kalendárny rok pre jednotlivé školy v zriaďovateľskej
pôsobnosti zriaďovateľa podľa § 6b ods. 4 písm. a) pokutu od 10 000 Sk do 100 000
Sk,
h) za nedodržanie lehoty určenej na úpravu finančných prostriedkov pridelených prostredníctvom
príspevku na výchovu a vzdelávanie na nový školský rok pre jednotlivé školy v zriaďovateľskej
pôsobnosti zriaďovateľa podľa § 6b ods. 4 písm. b) pokutu od 10 000 Sk do 100 000
Sk,
i) za nedodržanie lehoty určenej na predloženie správy o hospodárení krajskému školskému
úradu podľa § 7 ods. 1 pokutu od 10 000 Sk do 100 000 Sk,
j) za nevypracovanie správy o hospodárení podľa § 7 ods. 2 a 3 pokutu od 10 000 Sk
do 100 000 Sk,
k) za poskytnutie nesprávnych údajov o počtoch žiakov a ďalších údajov podľa § 7
ods. 4 a za nedodržanie lehoty na ich predloženie podľa § 7 ods. 4 pokutu od 10 000
Sk do 1 000 000 Sk,
l) za nedodržanie lehoty na rozpis finančných prostriedkov pridelených prostredníctvom
dohodovacieho konania na kalendárny rok pre jednotlivé školy v zriaďovateľskej pôsobnosti
zriaďovateľa podľa § 8c ods. 6 pokutu od 10 000 Sk do 100 000 Sk.
(2) Ministerstvo pri určení pokuty prihliada na závažnosť, spôsob a rozsah
porušenia povinnosti, na následky takého porušenia a ich trvanie, ako aj na mieru
zavinenia.
(3) Uložením pokuty nezaniká povinnosť, za ktorej porušenie sa uložila.
Ministerstvo môže uložiť pokutu aj opakovane, a to až do odstránenia nezákonného
stavu.
(4) Výnosy z pokút sú príjmom štátneho rozpočtu.
(5) Pokuta uložená podľa tohto zákona je splatná do 30 dní odo dňa nadobudnutia
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bola uložená.
(6) Pokutu možno uložiť do jedného roka odo dňa, keď ministerstvo zistilo
porušenie povinností podľa tohto zákona, najneskôr do troch rokov odo dňa, keď k
porušeniu povinnosti došlo.
§ 8c
Dohodovacie konanie
(1) V rozpočte ministerstva sa každoročne vyčleňuje v kapitole ministerstva
rezerva, ktorá je určená na prechodné zmierňovanie rozdielov vyplývajúcich z uplatňovania
tohto zákona. Ministerstvo môže v rámci dohodovacieho konania so zriaďovateľom na
jeho žiadosť upraviť v rámci rezervy objem pridelených finančných prostriedkov. Dohodovacím
konaním je úprava výšky pridelených finančných prostriedkov zriaďovateľovi podľa
§ 4 o objem finančných prostriedkov pridelený najmä z dôvodu
a) nedostatku finančných
prostriedkov na osobné náklady a na prevádzkové náklady,
b) nákladov súvisiacich s činnosťou predsedu školskej maturitnej komisie, predsedu
predmetovej maturitnej komisie a jej členov vrátane odborníkov z praxe, predsedu
skúšobnej komisie pre záverečnú skúšku a pre absolventskú skúšku a jej členov vrátane
odborníkov z praxe podľa osobitného predpisu. 25a)
(2) Dohodovacie konanie sa začína na žiadosť zriaďovateľa. Žiadosť predkladá
zriaďovateľ ministerstvu prostredníctvom príslušného krajského školského úradu v
priebehu kalendárneho roka.
(3) Žiadosť zriaďovateľa podľa odseku 1 písm. a) obsahuje najmä zdôvodnenie
nedostatku finančných prostriedkov poskytnutých školám, štátnym materským školám
a štátnym školským zariadeniam
a) na osobné náklady,
b) na prevádzkové náklady.
(4) Žiadosť zriaďovateľa na úhradu nákladov pre zamestnancov podľa odseku
1 písm. b) obsahuje najmä
a) počet dní strávených zamestnancami na maturitných skúškach
a záverečných skúškach,
b) skutočné náklady zamestnancov na náhrady podľa osobitného predpisu 25b) vynaložené
počas konania maturitných skúšok a záverečných skúšok,
c) počet odskúšaných žiakov zamestnancom počas konania maturitných skúšok a záverečných
skúšok.
(5) Ministerstvo pridelí zriaďovateľovi finančné prostriedky na kalendárny
rok
a) podľa odseku 1 písm. a) nad rámec normatívnych príspevkov pridelených na základe
údajov poskytnutých podľa § 7 ods. 4 v závislosti od zvýšených osobných nákladov
a prevádzkových nákladov v priebehu kalendárneho roka a objemu finančných prostriedkov
vyčlenených na tento účel v rámci rezervy,
b) podľa odseku 1 písm. b) nad rámec normatívnych príspevkov pridelených na základe
údajov poskytnutých podľa § 7 ods. 4 a objemu finančných prostriedkov vyčlenených
na tento účel v rámci rezervy.
(6) Zriaďovateľ do 15 dní po doručení oznámenia krajského školského úradu
podľa odseku 1 rozpíše finančné prostriedky na kalendárny rok pre jednotlivé školy
a školské zariadenia vo svojej zriaďovateľskej pôsobnosti.
(7) Podrobnosti prideľovania finančných prostriedkov zriaďovateľom podľa
odseku 1 písm. b) ustanoví ministerstvo všeobecne záväzným právnym predpisom.".
Poznámky pod čiarou k odkazom 25a a 25b znejú:
"25a) § 90 ods. 7 až 11 zákona č. 245/2008 Z.z.
25b) § 4 zákona č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách v znení neskorších
predpisov.".
39. V § 9 ods. 3 sa slovo "obciam" nahrádza slovom "zriaďovateľom".
40. Za § 9 sa vkladá § 9a, ktorý vrátane nadpisu znie:
"§ 9a
Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. septembra 2008
Počas obdobia od 1. septembra 2008 do 31. decembra 2008
a) krajský školský
úrad oznámi najneskôr do 30. októbra zriaďovateľovi štátnej školy úpravu výšky normatívnych
príspevkov pre štátne školy v jeho zriaďovateľskej pôsobnosti na kalendárny rok;
úprava zodpovedá rozdielu normatívnych príspevkov pre štátne školy v zriaďovateľskej
pôsobnosti zriaďovateľa na nový školský rok určenému podľa § 4 ods. 3 zo skutočných
počtov žiakov v novom školskom roku nahlásených zriaďovateľom podľa § 7 ods. 4 a
normatívnych príspevkov pre štátne školy v zriaďovateľskej pôsobnosti zriaďovateľa
určených podľa § 4 ods. 3 z očakávaných počtov žiakov nahlásených zriaďovateľom podľa
§ 7 ods. 4 v minulom kalendárnom roku,
b) ministerstvo pri určovaní objemu finančných prostriedkov podľa § 5 ods. 1 pre
štátne školské zariadenia okrem zariadení podľa osobitného predpisu 23) vychádza
z počtu detí alebo žiakov, ktorým príslušné zariadenie poskytuje služby, a náročnosti
na personálne a prevádzkové zabezpečenie činnosti zariadenia alebo z rozsahu poskytovaných
služieb,
c) sa určujú objemy finančných prostriedkov podľa § 5 ods. 1 pre školské zariadenia
podľa osobitného predpisu 23) zriadené štátom uznanou cirkvou alebo náboženskou spoločnosťou
alebo inou právnickou osobou alebo fyzickou osobou ako pre štátne školy podľa § 4
ods. 2 až 6,
d) vyčlení ministerstvo v kapitole ministerstva rezervu, ktorá je určená na prechodné
zmierňovanie rozdielov vyplývajúcich z uplatňovania tohto zákona; ministerstvo môže
v rámci dohodovacieho konania so zriaďovateľom na jeho žiadosť v odôvodnených prípadoch
upraviť v rámci rezervy objem zriaďovateľovi pridelených finančných prostriedkov,
e) pridelí ministerstvo na žiadosť zriaďovateľa školy finančné prostriedky z rezervy
ministerstva na mzdy asistentov učiteľa pre žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia,
26) vrátane poistného a príspevku zriaďovateľa do poisťovní, podľa počtu žiakov školy
zo sociálne znevýhodneného prostredia; zriaďovateľ podáva žiadosť ministerstvu prostredníctvom
príslušného krajského školského úradu najneskôr do 30. septembra príslušného kalendárneho
roka.".
Poznámka pod čiarou k odkazu 26 znie:
"26) § 2 písm. p) zákona č. 245/2008 Z.z.".
41. Poznámky pod čiarou k odkazom 15 až 19 znejú:
"15) § 26 zákona č. 523/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov.
16) § 19 ods. 7 zákona č. 596/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov.
17) § 35 a 36 zákona č. 596/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov.
§ 23
zákona č. 523/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov.
18) Napríklad § 24 zákona č. 523/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov,
§ 476 až 480 Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov.
19) § 8 ods. 2 zákona č. 523/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov.".
Čl.IV
Zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení zákona
Slovenskej národnej rady č. 524/1990 Zb., zákona Slovenskej národnej rady č. 266/1992
Zb., zákona Slovenskej národnej rady č. 295/1992 Zb., zákona Slovenskej národnej
rady č. 511/1992 Zb., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 237/1993 Z.z.,
zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 42/1994 Z.z., zákona Národnej rady Slovenskej
republiky č. 248/1994 Z.z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 249/1994
Z.z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 250/1994 Z.z., zákona Národnej
rady Slovenskej republiky č. 202/1995 Z.z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 207/1995 Z.z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 265/1995 Z.z., zákona
Národnej rady Slovenskej republiky č. 285/1995 Z.z., zákona Národnej rady Slovenskej
republiky č. 160/1996 Z.z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 168/1996
Z.z., zákona č. 143/1998 Z.z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 319/1998
Z.z., zákona č. 298/1999 Z.z., zákona č. 313/1999 Z.z., zákona č. 195/2000 Z.z.,
zákona č. 211/2000 Z.z., zákona č. 367/2000 Z.z., zákona č. 122/2001 Z.z., zákona
č. 223/2001 Z.z., zákona č. 253/2001 Z.z., zákona č. 441/2001 Z.z., zákona č. 490/2001
Z.z., zákona č. 507/2001 Z.z., zákona č. 139/2002 Z.z., zákona č. 422/2002 Z.z.,
zákona č. 190/2003 Z.z., zákona č. 430/2003 Z.z., zákona č. 510/2003 Z.z., zákona
č. 515/2003 Z.z., zákona č. 534/2003 Z.z., zákona č. 364/2004 Z.z., zákona č. 533/2004
Z.z., zákona č. 656/2004 Z.z., zákona č. 570/2005 Z.z., zákona č. 650/2005 Z.z.,
zákona č. 211/2006 Z.z., zákona č. 224/2006 Z.z., zákona č. 250/2007 Z.z., zákona
č. 547/2007 Z.z., zákona č. 666/2007 Z.z. a zákona č. 86/2008 Z.z. sa mení takto:
§ 31 sa vypúšťa.
Čl.V
Zákon č. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu v znení zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 374/1996 Z.z., zákona č. 72/1999 Z.z., zákona č. 121/2001
Z.z., zákona č. 509/2001 Z.z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 64/2002
Z.z., zákona č. 435/2002 Z.z., zákona č. 161/2003 Z.z., zákona č. 512/2003 Z.z.,
zákona č. 618/2004 Z.z., zákona č. 534/2005 Z.z., zákona č. 277/2007 Z.z., zákona
č. 325/2007 Z.z. a zákona č. 165/2008 Z.z. sa dopĺňa takto:
1. V § 11 ods. 6 sa slová "s výnimkou ustanovenia podľa odseku 7" nahrádzajú
slovami "ak tento zákon neustanovuje inak".
2. V § 13 ods. 10 prvej vete sa na konci bodka nahrádza bodkočiarkou a pripájajú
sa tieto slová: "to neplatí, ak ide o krátkodobý nájom.".
3. Za § 18h sa vkladá nový § 18i, ktorý znie:
"§ 18i
Správca môže so súhlasom zriaďovateľa bezodplatne previesť hnuteľný majetok
vo vlastníctve štátu škole alebo školskému zariadeniu, ktoré je zaradené najmenej
rok do siete podľa osobitného predpisu, 29) podľa schválených projektov spolufinancovaných
z prostriedkov Európskej únie, 30) ak hnuteľný majetok bude využívaný len na plnenie
úloh v rámci predmetu činnosti školy alebo školského zariadenia. Previesť možno aj
hnuteľný majetok štátu, ktorý nie je prebytočný; v tomto prípade sa rozhodnutie o
prebytočnosti majetku štátu nevydáva.".
Poznámky pod čiarou k odkazom 29 a 30 znejú:
"29) § 15 zákona č. 596/2003 Z.z. o štátnej správe v školstve a školskej
samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov a v znení neskorších predpisov.
30) Napríklad nariadenie Európskeho parlamentu a Rady 1081/2006/ES z
5. júla 2006 o Európskom sociálnom fonde, ktorým sa zrušuje nariadenie 1784/1999/ES
(Ú.v. EÚ L 210, 31.7.2006), nariadenie Rady 1083/2006/ES z 11. júla 2006, ktorým
sa ustanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom
sociálnom fonde a Kohéznom fonde a ktorým sa zrušuje nariadenie 1260/1999/ES (Ú.v.
EÚ L 210, 31.7.2006).".
Čl.VI
Účinnosť
Tento zákon nadobúda účinnosť 1. septembra 2008 okrem čl. I § 107 ods. 4 až
6, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2009, čl. I § 90 ods. 8 a 9, ktoré nadobúdajú
účinnosť 1. septembra 2009, čl. I § 124, ktorý nadobúda účinnosť 1. januára 2011,
a čl. III 18. bodu § 4 ods. 8, 23. bodu § 5 ods. 3 až 5, § 6 ods. 3, 24. bodu § 6a
ods. 3 až 7, 38. bodu § 8b a 8c, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2009.
Zákon č. 462/2008 Z.z. nadobudol účinnosť 1. januárom 2009.
Zákon č. 37/2009 Z.z. nadobudol účinnosť 1. aprílom 2009.
Zákon č. 184/2009 Z.z. nadobudol účinnosť 1. septembrom 2009.
Zákon č. 37/2011 Z.z. nadobudol účinnosť 1. marcom 2011.
Zákon č. 390/2011 Z.z. nadobudol účinnosť 1. januárom 2012 okrem čl. čl. V
bodov 2 až 6 a 10, ktoré nadobudli účinnosť 1. septembrom 2012.
Zákon č. 324/2012 Z.z. nadobudol účinnosť 1. januárom 2013 okrem čl. IX siedmeho
až deviateho bodu, dvanásteho a trinásteho bodu, ktoré nadobudli účinnosť 1. septembrom
2013, a čl. IX dvadsiateho prvého až dvadsiateho tretieho bodu, ktoré nadobudli účinnosť
1. septembrom 2014.
Zákon č. 125/2013 Z.z. nadobudol účinnosť 15. júnom 2013.
Zákon č. 464/2013 Z.z. v znení zákona č. 188/2015 Z.z. nadobudol účinnosť 1.
januárom 2014 okrem čl. I devätnásteho bodu, dvadsiateho piateho bodu, § 161d tridsiateho
bodu a tridsiateho druhého bodu, ktoré nadobudli účinnosť 1. marcom 2014, čl. I prvého
bodu až ôsmeho bodu a dvadsiateho štvrtého bodu, ktoré nadobudli účinnosť 1. septembrom
2014, čl. I § 29 ods. 8 písm. a) a e) desiateho bodu, § 29 ods. 15 a 16 jedenásteho
bodu, § 33 ods. 7 a 8 trinásteho bodu, pätnásteho bodu, šestnásteho bodu, osemnásteho
bodu, dvadsiateho prvého bodu, dvadsiateho druhého bodu a § 161e tridsiateho bodu,
ktoré nadobudli účinnosť 1. septembrom 2015 a čl. I § 29 ods. 8 písm. b) až d) desiateho
bodu, ktorý nadobudol účinnosť 1. septembrom 2016.
Zákon č. 307/2014 Z.z. nadobudol účinnosť 1. januárom 2015.
Zákon č. 377/2014 Z.z. nadobudol účinnosť 20. decembrom 2014.
Zákon č. 61/2015 Z.z. nadobudol účinnosť 1. aprílom 2015 okrem čl. XIII bodov
10 až 13 a bodov 50 až 74, ktoré nadobudli účinnosť 1. septembrom 2015.
Zákon č. 188/2015 Z.z. nadobudol účinnosť 31. augustom 2015 okrem čl. I bodov
1 až 17, 19 až 36, 38 až 45, 47, 50 a 51, ktoré nadobudli účinnosť 1. septembrom
2015, čl. I bodov 37 a 49, ktoré nadobudli účinnosť 1. januárom 2016 a čl. I bodom
18 a 48, ktoré nadobudli účinnosť 1. septembrom 2016.
Zákon č. 125/2016 Z.z. nadobudol účinnosť 1. júlom 2016.
Zákon č. 216/2016 Z.z. nadobudol účinnosť 1. septembrom 2016.
Zákon č. 182/2017 Z.z. nadobudol účinnosť 1. septembrom 2017 okrem čl. III
bodu 20, ktorý nadobudol účinnosť 24. májom 2018 a čl. III bodu 19, ktorý nadobudol
účinnosť 1. septembrom 2018.
Zákon č. 440/2015 Z.z. nadobudol účinnosť 1. januárom 2019.
Zákon č. 62/2018 Z.z. nadobudol účinnosť 15. marcom 2018 okrem čl. I prvého
až ôsmeho bodu, ktoré nadobudli účinnosť 1. augustom 2018.
Zákon č. 209/2018 Z.z. nadobudol účinnosť 1. septembrom 2018 okrem čl. V bodu
6, ktorý nadobudol účinnosť 2. januárom 2019 a čl. V bodov 1, 5, 7, 9 až 15, 17 až
23, 25 až 35, ktoré nadobudli účinnosť 1. septembrom 2019.
Zákon č. 210/2018 Z.z. nadobudol účinnosť 1. septembrom 2018.
Zákony č. 365/2018 Z.z. a č. 375/2018 Z.z. nadobudli účinnosť 1. januárom 2019.
Zákon č. 221/2019 Z.z. nadobudol účinnosť 1. septembrom 2019.
Zákon č. 381/2019 Z.z. nadobudol účinnosť 1. januárom 2020 okrem čl. I bodov
2 až 5, ktoré nadobudli účinnosť 1. júlom 2020.
Zákon č. 56/2020 Z.z. nadobudol účinnosť 25. marcom 2020.
Zákon č. 93/2020 Z.z. nadobudol účinnosť 25. aprílom 2020.
Zákon č. 209/2019 Z.z. nadobudol účinnosť 1. januárom 2021.
Ivan Gašparovič v.r.
Pavol Paška v.r.
Robert Fico v.r.
PRÍL.
ZOZNAM PREBERANÝCH PRÁVNE ZÁVÄZNÝCH AKTOV EURÓPSKEJ ÚNIE
1. Smernica Rady 77/486/EHS z 25. júla 1977 o vzdelávaní detí migrujúcich
pracovníkov (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, kap. 5/zv. 1; Ú.v. ES L 199, 6.8.1977).
2. Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/801 z 11. mája 2016 o
podmienkach vstupu a pobytu štátnych príslušníkov tretích krajín na účely výskumu,
štúdia, odborného vzdelávania, dobrovoľníckej služby, výmenných programov žiakov
alebo vzdelávacích projektov a činnosti aupair (Ú.v. EÚ L 132, 21.5.2016).
3. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/93/EÚ z 13. decembra 2011 o
boji proti sexuálnemu zneužívaniu a sexuálnemu vykorisťovaniu detí a proti detskej
pornografii, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2004/68/SVV (Ú.v. EÚ L 335,
17.12.2011).
4. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/95/EÚ z 13. decembra 2011 o
normách pre oprávnenie štátnych príslušníkov tretej krajiny alebo osôb bez štátneho
občianstva mať postavenie medzinárodnej ochrany, o jednotnom postavení utečencov
alebo osôb oprávnených na doplnkovú ochranu a o obsahu poskytovanej ochrany (prepracované
znenie) (Ú.v. EÚ L 337, 20.12.2011).
5. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/98/EÚ z 13. decembra 2011 o
jednotnom postupe vybavovania žiadostí o jednotné povolenie na pobyt a zamestnanie
na území členského štátu pre štátnych príslušníkov tretích krajín a o spoločnom súbore
práv pracovníkov z tretích krajín s oprávneným pobytom v členskom štáte (Ú.v. EÚ
L 343, 23.12.2011).
6. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/33/EÚ z 26. júna 2013 , ktorou
sa stanovujú normy pre prijímanie žiadateľov o medzinárodnú ochranu (prepracované
znenie) (Ú.v. EÚ L 180, 29. 6.2013).
1) § 54 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov.
2) Napríklad § 19 zákona č. 596/2003 Z.z. o štátnej správe v školstve a školskej
samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,
§ 19 zákona č. 314/2001 Z.z. o ochrane pred požiarmi v znení neskorších predpisov,
§ 142 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru,
Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky
a Železničnej polície v znení neskorších predpisov.
3) § 372 Trestného zákona.
4) § 424 Trestného zákona.
5) Oznámenie Federálneho ministerstva zahraničných vecí č. 209/1992 Zb. o dojednaní
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a Protokolov na tento Dohovor
nadväzujúcich.
5a) § 28 ods. 2 zákona č. 61/2015 Z.z. o odbornom vzdelávaní a príprave a o zmene
a doplnení niektorých zákonov.
6) Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 742/2004 Z.z. o odbornej spôsobilosti
na výkon zdravotníckeho povolania v znení neskorších predpisov.
6aa) Zákon č. 61/2015 Z.z.
7) § 13 zákona č. 596/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov.
8) § 16 zákona č. 596/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov.
9) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 270/1995 Z.z. o štátnom jazyku
Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
9a) Čl. 3 ods. 12 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 910/2014 z
23. júla 2014 o elektronickej identifikácii a dôveryhodných službách pre elektronické
transakcie na vnútornom trhu a o zrušení smernice 1999/93/ES (Ú.v. EÚ L 257, 28.8.2014).
9b) § 8 zákona č. 272/2016 Z.z. o dôveryhodných službách pre elektronické transakcie
na vnútornom trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o dôveryhodných
službách).
9c) Čl. 3 ods. 27 nariadenia (EÚ) č. 910/2014.
9d) Čl. 3 ods. 34 nariadenia (EÚ) č. 910/2014.
10) § 2 ods. 14 zákona č. 395/2002 Z.z. o archívoch a registratúrach a o doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
11) Zákon č. 428/2002 Z.z. o ochrane osobných údajov v znení neskorších predpisov.
12) § 18 zákona č. 428/2002 Z.z. v znení neskorších predpisov.
13) § 49 ods. 5 písm. c) zákona č. 428/2002 Z.z. v znení neskorších predpisov.
14) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 149/1995 Z.z. o posunkovej reči
nepočujúcich osôb.
14a) § 4ad zákona č. 597/2003 Z.z. o financovaní základných škôl, stredných škôl
a školských zariadení v znení zákona č. 182/2017 Z.z.
14b) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 278/1993 Z.z. o správe majetku
štátu v znení neskorších predpisov.
16) Zákon č. 308/1991 Zb. o slobode náboženskej viery a postavení cirkví a náboženských
spoločností v znení neskorších predpisov.
17) Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 394/2004
Z.z. o uzavretí Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou o katolíckej
výchove a vzdelávaní.
Dohoda medzi Slovenskou republikou a registrovanými cirkvami
a náboženskými spoločnosťami o náboženskej výchove a vzdelávaní (č. 395/2004 Z.z.).
18) Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 12/2008 Z.z. o používaní profesijných
titulov a ich skratiek viažucich sa na odbornú spôsobilosť na výkon zdravotníckeho
povolania.
19) § 5 zákona č. 596/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov.
20) § 6 ods. 2 zákona Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení
v znení neskorších predpisov.
21) § 10 zákona č. 596/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov.
21a) § 11 zákona č. 305/2013 Z.z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov
verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení
zákona č. 273/2015 Z.z.
22) § 8 ods. 1 zákona č. 596/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov.
23) § 49, 50, 62 a 63 zákona č. 305/2005 Z.z. o sociálnoprávnej ochrane detí
a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov.
Zákon č. 195/1998 Z.z. o sociálnej pomoci v znení neskorších predpisov.
24) § 8 ods. 4 zákona č. 596/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov.
25) § 5 ods. 4 písm. h) zákona č. 596/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov.
26) § 57 ods. 3 zákona č. 195/1998 Z.z. v znení neskorších predpisov.
26a) Dohovor, ktorým sa definuje štatút Európskych škôl (oznámenie Ministerstva
zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 597/2004 Z.z.).
27) § 5 ods. 3 písm. d) a ods. 4 písm. b) zákona č. 596/2003 Z.z. v znení neskorších
predpisov.
28) Napríklad zákon č. 221/2006 Z.z. o výkone väzby v znení zákona č. 127/2008
Z.z., zákon č. 475/2005 Z.z. o výkone trestu odňatia slobody a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
29) § 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
30) § 5 ods. 13 písm. e) zákona č. 596/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov.
31) Zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. v znení neskorších predpisov.
32) Zákon č. 599/2003 Z.z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov.
32a) Napríklad zákon č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, § 24 zákona
č. 355/2007 Z.z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení
niektorých zákonov, vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 527/2007
Z.z. o podrobnostiach o požiadavkách na zariadenia pre deti a mládež.
32aa) § 5 ods. 14 zákona č. 596/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov.
32ab) § 24 ods. 1 písm. c) a e) zákona č. 355/2007 Z.z. o ochrane, podpore a
rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona
č. 40/2017 Z.z.
34) § 5 ods. 3 písm. a) zákona č. 596/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov.
34a) § 16 ods. 2 písm. c) zákona č. 440/2015 Z.z. o športe a o zmene a doplnení
niektorých zákonov.
35) § 5 ods. 4 písm. a) zákona č. 596/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov.
36) § 5 ods. 4 písm. i) zákona č. 596/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov.
37) § 8 ods. 3 zákona č. 596/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov.
38) § 5 ods. 10 zákona č. 596/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov.
39) § 5 ods. 4 písm. l) zákona č. 596/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov.
42) Zákon č. 302/2001 Z.z. o samospráve vyšších územných celkov (zákon o samosprávnych
krajoch) v znení neskorších predpisov.
45) Zákon č. 355/2007 Z.z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 140/2008 Z.z.
46) § 72 zákona č. 171/1993 Z.z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov.
47) § 5 ods. 14 písm. a) zákona č. 596/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov.
48) Zákon č. 365/2004 Z.z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a
o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný
zákon) v znení neskorších predpisov.
49) § 11 ods. 6 zákona č. 596/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov.
50) § 10 odsek 14 zákona č. 596/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov.
51) § 7 zákona č. 317/2009 Z.z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 390/2011 Z.z.
52) § 13 ods. 11 zákona č. 596/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov.
§ 45 ods.
1 písm. f) zákona č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich
s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
53) § 13 ods. 7 písm. f) zákona č. 596/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov.
54) § 13 ods. 7 písm. e) zákona č. 596/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov.
56) § 136 ods. 1 Zákonníka práce.
57) § 20 zákona č. 553/2003 Z.z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone
práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov.
58) § 4 zákona č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov.
59) § 226 ods. 2 Zákonníka práce.
60) § 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 199/1994 Z.z. o psychologickej
činnosti a Slovenskej komore psychológov v znení zákona č. 578/2004 Z.z.
62) Zákon č. 601/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov.
63) § 142 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z.z. v znení neskorších predpisov.
64) Zákon č. 73/1998 Z.z. v znení neskorších predpisov.
65) Zákon č. 315/2001 Z.z. o Hasičskom a záchrannom zbore v znení neskorších
predpisov.
66) Napríklad § 103 Trestného zákona, § 54 zákona č. 36/2005 Z.z. v znení neskorších
predpisov.
68) § 37 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov.
69) § 102 Trestného zákona.
70) § 37 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov.
§ 12 zákona
č. 305/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov.
71) Zákon č. 576/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov.
72) § 11 zákona č. 578/2004 Z.z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti,
zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
73) § 4 písm. b) zákona č. 578/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov.
74) § 3 ods. 4 písm. a) zákona č. 578/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov.
75) § 27 a 31 zákona č. 578/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov.
76) § 3 ods. 1 a 10 zákona č. 576/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov.
Nariadenie
vlády Slovenskej republiky č. 776/2004 Z.z., ktorým sa vydáva Katalóg zdravotných
výkonov v znení nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 223/2005 Z.z.
77) Napríklad zákon č. 576/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 578/2004
Z.z. v znení neskorších predpisov.
78) § 67 až 69 zákona č. 305/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov.
79) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 199/1994 Z.z. v znení neskorších
predpisov.
79a) § 4 zákona č. 544/2010 Z.z. o dotáciách v pôsobnosti Ministerstva práce,
sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky.
80) Čl. 42 Ústavy Slovenskej republiky.
80a) § 17 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.
81) Napríklad zákon č. 48/2002 Z.z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 474/2005 Z.z. o Slovákoch žijúcich
v zahraničí a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 344/2007 Z.z.,
zákon č. 480/2002 Z.z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov.
82) Zákon č. 480/2002 Z.z. v znení neskorších predpisov.
83) § 2 písm. a) bod 3 zákona č. 305/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov.
84) Zákon č. 386/1997 Z.z. o ďalšom vzdelávaní a o zmene zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 387/1996 Z.z. o zamestnanosti v znení zákona č. 70/1997 Z.z.
v znení neskorších predpisov.
85) § 10 až 14 zákona č. 599/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov.
86) § 4 ods. 1 a 2 zákona č. 601/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov.
87) § 2 a 5 zákona č. 601/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov.
90) § 5 ods. 4 písm. m) zákona č. 596/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov.
90a) § 24 ods. 1 a § 48 ods. 4 písm. e) zákona č. 355/2007 Z.z. o ochrane, podpore
a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov.
91) § 2 ods. 2 Obchodného zákonníka.
92) Zákon č. 275/2006 Z.z. o informačných systémoch verejnej správy a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 678/2006 Z.z.
92b) § 53 Zákonníka práce.
93) Napríklad zákon č. 540/2001 Z.z. o štátnej štatistike v znení neskorších predpisov,
zákon č. 131/2002 Z.z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov, zákon č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov,
zákon č. 596/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 581/2004 Z.z. o zdravotných
poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 317/2009 Z.z. o pedagogických zamestnancoch
a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona
č. 390/2011 Z.z.
93a) § 31 zákona č. 596/2003 Z.z. v znení zákona č. 5/2005 Z.z.
93aa) § 2 ods. 1 zákona č. 336/2015 Z.z. o podpore najmenej rozvinutých okresov
a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
93b) Zákon č. 177/2018 Z.z. o niektorých opatreniach na znižovanie administratívnej
záťaže využívaním informačných systémov verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých
zákonov (zákon proti byrokracii) v znení zákona č. 221/2019 Z.z.
93c) § 10 ods. 3 písm. h) a ods. 11 zákona č. 305/2013 Z.z. v znení neskorších
predpisov.
94) Zákon č. 395/2002 Z.z. v znení neskorších predpisov.
95) Zákon č. 253/1998 Z.z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri
obyvateľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.