Zdieľanie poznámky:
Obsah
Typ obsahu
160/2015 Z.z.
ZÁKON
z 21. mája 2015
Civilný sporový poriadok
Zmena: 87/2017 Z.z.
Zmena: 350/2018 Z.z.
Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:
Základné princípy
Spory vyplývajúce z ohrozenia alebo porušenia subjektívnych práv prejednáva
a rozhoduje nezávislý a nestranný súd, ak taká právomoc nie je zákonom zverená inému
orgánu.
(1) Ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov
musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty.
(2) Právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho
spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych
autorít; ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže
legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo.
(3) Ak sa spor na základe prihliadnutia na prípadné skutkové a právne osobitosti
prípadu rozhodne inak, každý má právo na dôkladné a presvedčivé odôvodnenie tohto
odklonu.
(1) Každé ustanovenie tohto zákona je potrebné vykladať v súlade s Ústavou
Slovenskej republiky, verejným poriadkom, princípmi, na ktorých spočíva tento zákon,
s medzinárodnoprávnymi záväzkami Slovenskej republiky, ktoré majú prednosť pred zákonom,
judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva a Súdneho dvora Európskej únie, a to
s trvalým zreteľom na hodnoty, ktoré sú nimi chránené.
(2) Výklad tohto zákona nesmie protirečiť tomu, čo je v jeho slovách a vetách
jasné a nepochybné. Nikto sa však nesmie dovolávať slov a viet tohto zákona proti
ich účelu a zmyslu podľa odseku 1.
(1) Ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia
tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré
upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.
(2) Ak takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa
normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy
všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom
bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej
náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít.
Zjavné zneužitie práva nepožíva právnu ochranu. Súd môže v rozsahu ustanovenom
v tomto zákone odmietnuť a sankcionovať procesné úkony, ktoré celkom zjavne slúžia
na zneužitie práva alebo na svojvoľné a bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva,
alebo vedú k nedôvodným prieťahom v konaní.
(1) Strany sporu majú v konaní rovné postavenie spočívajúce v rovnakej miere
možností uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem
prípadu, ak povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom
vyvažovať prirodzene nerovnovážne postavenie strán sporu.
(2) Súd zohľadňuje špecifické potreby strán sporu vyplývajúce z ich zdravotného
stavu a sociálneho postavenia.
(1) Súdne konanie sa zásadne začína na návrh strany sporu, pričom predmet
konania určujú strany sporu postupom ustanoveným zákonom.
(2) Základnou povinnosťou súdu je viesť strany sporu k zmierlivému vyriešeniu
sporu.
Strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie
vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti
a podľa pokynov súdu.
Strany sporu majú právo sa oboznámiť s vyjadreniami, návrhmi a dôkazmi protistrany
a môžu k nim vyjadriť svoje stanovisko v rozsahu, ktorý určí zákon.
(1) Strany sporu postupujú v konaní v súlade so zákonom a podľa pokynov súdu.
(2) Súd dohliada na riadny priebeh konania, určuje lehoty a ukladá potrebné
opatrenia.
(3) Súd môže určiť záväzné procesné lehoty na niektoré procesné úkony.
(1) Úkony strán sporu sa posudzujú s prihliadnutím na ich obsah.
(2) Pri posudzovaní obsahu úkonov strán sporu sa predpokladá, že každá fyzická
osoba konajúca ako strana sporu alebo za stranu sporu má rozumové schopnosti na úrovni
priemerne spôsobilej osoby schopnej vnímať a posúdiť v styku so súdom zmysel a účel
konania, ako i jazykové vyjadrenie právnych noriem obsiahnutých v tomto zákone.
(3) Kto sa v styku so súdom alebo verejne prihlási k určitej profesijnej
odbornosti, považuje sa za schopného konať s náležitou znalosťou veci spojenou s
touto odbornosťou.
(4) Súd pri rozhodovaní berie do úvahy len skutočnosti, ktoré vyšli najavo
v tomto konaní, ak nejde o skutočnosti všeobecne známe alebo o skutočnosti ustanovené
zákonom.
Na prejednanie veci sa nariaďuje ústne pojednávanie, ak zákon neustanovuje
inak.
(1) Strany sporu konajú v styku so súdom osobne, ak zákon neustanovuje inak.
Strany sporu môžu konať aj prostredníctvom zástupcu; napriek zastúpeniu môže súd
stranu sporu vyslúchnuť, ak je to potrebné a možné.
(2) Zákon ustanoví, kedy je zastúpenie povinné a v ktorých prípadoch je strana
sporu povinná byť zastúpená advokátom.
Pojednávanie prebieha zásadne verejne, ak zákon neustanovuje inak; verejnosť
môže byť z konania vylúčená len zo závažných dôvodov ustanovených zákonom.
(1) Dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd podľa svojej úvahy v súlade
s princípmi, na ktorých spočíva tento zákon.
(2) Žiaden dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu.
(1) Súd postupuje a rozhoduje v súlade s platnými a účinnými právnymi predpismi
pri zohľadnení ich vzájomného vzťahu a v súlade so základnými princípmi tohto zákona.
(2) Súd pri prejednávaní a rozhodovaní veci nezohľadňuje skutočnosti a dôkazy,
ktoré boli získané v rozpore so zákonom, ibaže vykonanie dôkazu získaného v rozpore
so zákonom je odôvodnené uplatnením čl. 3 ods. 1.
(3) V konaní o opravnom prostriedku a v ďalšom konaní nemôže byť rozhodnuté
nepriaznivejšie pre stranu, ktorá opravný prostriedok uplatnila.
Súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá,
predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného
zaťažovania strán sporu a iných osôb.
Cudzie rozhodnutia majú za podmienok ustanovených osobitným predpisom rovnaké
účinky a požívajú rovnakú ochranu ako vnútroštátne rozhodnutia.
PRVÁ ČASŤ
VŠEOBECNÉ USTANOVENIA
PRVÁ HLAVA
PREDMET ZÁKONA
Civilný sporový poriadok upravuje postup súdu, strán sporu (ďalej len "strana")
a osôb zúčastnených na konaní pri prejednávaní a rozhodovaní sporov.
Podľa tohto zákona sa postupuje, ak je daná právomoc súdu, pokiaľ Civilný
mimosporový poriadok, Správny súdny poriadok alebo iný zákon neustanovuje inak.
DRUHÁ HLAVA
PRÁVOMOC SÚDU
Súdy prejednávajú a rozhodujú súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne
veci, ak ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú iné orgány.
Iné spory a veci prejednávajú a rozhodujú súdy, len ak to ustanovuje zákon.
Právomoc rozhodcovského súdu
(1) Na námietku žalovaného uplatnenú najneskôr pri prvom procesnom úkone,
ktorý mu patrí, súd skúma, či sa spor nemá prejednať a rozhodnúť v rozhodcovskom
konaní.
(2) Na námietku uplatnenú neskôr súd neprihliada.
(1) Ak súd na námietku žalovaného uplatnenú najneskôr pri prvom procesnom
úkone zistí, že spor sa má prejednať a rozhodnúť v rozhodcovskom konaní, konanie
zastaví.
(2) Ak bolo konanie zastavené podľa odseku 1 a ak bola v tej istej veci
podaná žaloba na rozhodcovský súd do 30 dní od právoplatnosti uznesenia súdu o zastavení
konania, zostávajú právne účinky pôvodnej žaloby zachované.
(3) Ak bolo konanie pred rozhodcovským súdom zastavené pre nedostatok
jeho právomoci alebo o nedostatku právomoci rozhodcovského súdu sa rozhodlo v konaní
podľa osobitného zákona, zostávajú právne účinky žaloby podanej na rozhodcovský súd
zachované, ak bude žaloba podaná do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia rozhodcovského
súdu o zastavení rozhodcovského konania alebo od právoplatnosti rozhodnutia súdu
o určení, že rozhodcovský súd nemá právomoc.
(1) Súd na námietku žalovaného neprihliadne a spor prejedná a rozhodne,
ak strany vyhlásia, že na rozhodcovskej zmluve netrvajú, alebo ak uznanie cudzieho
rozhodcovského rozhodnutia bolo v Slovenskej republike odopreté. Neprihliadnutie
na námietku musí súd odôvodniť v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
(2) Podľa odseku 1 súd postupuje aj vtedy, ak zistí, že spor nemôže byť
predmetom rozhodcovského konania alebo že sa rozhodcovský súd odmietol sporom zaoberať.
(1) Ak sa rozhodcovské konanie začalo skôr ako konanie na súde, súd konanie
aj bez návrhu preruší až dovtedy, kým sa v rozhodcovskom konaní rozhodne o právomoci
alebo vo veci samej.
(2) Ak bolo právoplatne rozhodnuté, že spor sa má prejednať a rozhodnúť
v rozhodcovskom konaní, súd konanie zastaví.
Skúmanie právomoci
Ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd
konanie bezodkladne zastaví.
(1) Ak spor alebo vec patrí do právomoci iného orgánu Slovenskej republiky,
súd konanie bezodkladne zastaví a spor alebo vec mu postúpi. Právne účinky spojené
s podaním žaloby zostávajú zachované.
(2) Ak orgán, ktorému bol spor alebo vec postúpená, s postúpením nesúhlasí,
predloží spor alebo vec na rozhodnutie Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej
len "najvyšší súd").
(1) Spory o právomoc medzi súdmi a inými orgánmi rozhoduje kompetenčný
senát najvyššieho súdu podľa tohto zákona. Rozhodnutím kompetenčného senátu sú súdy
a orgány verejnej moci viazané.
(2) Kompetenčný senát je zložený zo siedmich sudcov, a to troch sudcov
správneho kolégia najvyššieho súdu, troch sudcov občianskoprávneho kolégia najvyššieho
súdu a jedného sudcu obchodnoprávneho kolégia najvyššieho súdu; jeden z nich je predseda.
(3) Predsedu kompetenčného senátu, členov kompetenčného senátu a rovnaký
počet náhradníkov z každého kolégia podľa odseku 2 určuje predseda najvyššieho súdu
v rozvrhu práce najvyššieho súdu.
TRETIA HLAVA
PRÍSLUŠNOSŤ SÚDU
PRVÝ DIEL
VECNÁ PRÍSLUŠNOSŤ SÚDU
Na konanie v prvej inštancii je príslušný okresný súd, ak tento zákon
neustanovuje inak.
DRUHÝ DIEL
MIESTNA PRÍSLUŠNOSŤ SÚDU
Všeobecná miestna príslušnosť
Na konanie v prvej inštancii je miestne príslušný všeobecný súd žalovaného,
ak nie je ustanovené inak.
Všeobecným súdom fyzickej osoby je súd, v ktorého obvode má fyzická
osoba adresu trvalého pobytu.
(1) Všeobecným súdom právnickej osoby je súd, v ktorého obvode má právnická
osoba adresu sídla.
(2) Všeobecným súdom zahraničnej právnickej osoby je súd, v ktorého
obvode je v Slovenskej republike umiestnená organizačná zložka zahraničnej právnickej
osoby.
Ak všeobecný súd nemožno určiť podľa § 14 a 15, je všeobecným súdom
súd, v ktorého obvode mala fyzická osoba alebo právnická osoba v Slovenskej republike
poslednú adresu trvalého pobytu alebo adresu sídla; ak takého súdu niet, je príslušný
súd, v ktorého obvode má majetok.
Všeobecným súdom štátu je súd, v ktorého obvode nastala skutočnosť,
ktorá zakladá uplatnené právo.
Súd, ktorý je príslušný na konanie o žalobe, je príslušný aj na konanie
o žalobách s ňou spojených a o vzájomných žalobách okrem žalôb, pri ktorých je daná
osobitná miestna príslušnosť podľa § 20.
Osobitná miestna príslušnosť
Popri všeobecnom súde žalovaného je na konanie miestne príslušný
aj súd, v ktorého obvode
a) má žalovaný miesto výkonu práce podľa pracovnej zmluvy,
b) nastala skutočnosť, ktorá zakladá právo na náhradu škody,
c) je umiestnená organizačná zložka právnickej osoby, ktorá je žalovaným, ak sa spor
týka tejto zložky,
d) má adresu trvalého pobytu žalobca, ktorý je spotrebiteľom, ak ide o spotrebiteľský
spor alebo o konanie v sporoch týkajúcich sa spotrebiteľského rozhodcovského konania,
e) má adresu trvalého pobytu, adresu sídla, alebo ak ide o zahraničnú právnickú osobu
organizačnú zložku žalobca, ak ide o antidiskriminačný spor.
Namiesto všeobecného súdu žalovaného je na konanie príslušný výlučne
súd,
a) v ktorého obvode je nehnuteľnosť, ak sa spor týka vecného práva k nej,
b) v ktorého obvode prebieha konanie o dedičstve, ak ide o spor v súvislosti s konaním
o dedičstve,
c) na ktorom prebieha exekučné konanie, ak ide o spor vyvolaný osobitnou povahou
tohto konania,
d) na ktorom prebieha konkurzné konanie alebo reštrukturalizačné konanie, ak ide
o spor vyvolaný osobitnou povahou týchto konaní, okrem sporov o vyporiadanie bezpodielového
spoluvlastníctva manželov,
e) v ktorého obvode sa nachádza miesto rozhodcovského konania, ak ide o konanie v
sporoch týkajúcich sa rozhodcovského konania okrem spotrebiteľského rozhodcovského
konania; ak sa miesto rozhodcovského konania nenachádza na území Slovenskej republiky,
na konanie je príslušný súd, v ktorého obvode má žalovaný adresu trvalého pobytu,
adresu sídla alebo organizačnú zložku, ak ide o zahraničnú právnickú osobu; ak žalovaný
nemá v Slovenskej republike adresu trvalého pobytu, adresu sídla alebo organizačnú
zložku, ak ide o zahraničnú právnickú osobu, na konanie je príslušný súd, v ktorého
obvode má žalobca adresu trvalého pobytu, adresu sídla alebo organizačnú zložku,
ak ide o zahraničnú právnickú osobu.
(1) Na vydanie, zmenu a zrušenie osvedčení podľa osobitného predpisu
súvisiaceho so súdnym rozhodnutím alebo so zmierom je príslušný súd, ktorý vydal
rozhodnutie alebo súd, na ktorom bol schválený alebo uzavretý zmier.
(2) Na vydanie, zmenu a zrušenie osvedčení podľa osobitného predpisu
súvisiaceho s verejnou listinou je príslušný krajský súd, ktorý je príslušný na vyššie
overovanie listín podľa osobitného predpisu.
(3) Na vydanie, opravu alebo zrušenie osvedčenia o ochrannom opatrení
podľa osobitného predpisu a poskytnutie informácie o orgánoch dožiadaného členského
štátu Európskej únie podľa osobitného predpisu je príslušný súd, ktorý v záujme ochrany
telesnej integrity alebo duševnej integrity osoby nariadil neodkladné opatrenie alebo
rozhodol o obmedzení výkonu práv osoby.
TRETÍ DIEL
KAUZÁLNA PRÍSLUŠNOSŤ SÚDU
Príslušnosť v zmenkových sporoch a šekových sporoch
Na konanie v sporoch týkajúcich sa zmeniek, šekov alebo iných cenných
papierov vrátane sporov týkajúcich sa zmenkových protestov sú príslušné
a) Okresný
súd Bratislava V pre obvod Krajského súdu v Bratislave,
b) Okresný súd Trnava pre obvod Krajského súdu v Trnave,
c) Okresný súd Trenčín pre obvod Krajského súdu v Trenčíne,
d) Okresný súd Nitra pre obvod Krajského súdu v Nitre,
e) Okresný súd Žilina pre obvod Krajského súdu v Žiline,
f) Okresný súd Banská Bystrica pre obvod Krajského súdu v Banskej Bystrici,
g) Okresný súd Prešov pre obvod Krajského súdu v Prešove,
h) Okresný súd Košice I pre obvod Krajského súdu v Košiciach.
Príslušnosť v pracovnoprávnych sporoch
Na konanie v individuálnych pracovnoprávnych sporoch a v sporoch z
kolektívnych pracovnoprávnych vzťahov, štrajku a výluky sú príslušné
a) Okresný súd
Bratislava III pre obvod Krajského súdu v Bratislave,
b) Okresný súd Piešťany pre obvod Krajského súdu v Trnave,
c) Okresný súd Nové Mesto nad Váhom pre obvod Krajského súdu v Trenčíne,
d) Okresný súd Topoľčany pre obvod Krajského súdu v Nitre,
e) Okresný súd Ružomberok pre obvod Krajského súdu v Žiline,
f) Okresný súd Zvolen pre obvod Krajského súdu v Banskej Bystrici,
g) Okresný súd Poprad pre obvod Krajského súdu v Prešove,
h) Okresný súd Košice II pre obvod Krajského súdu v Košiciach.
Príslušnosť na konkurzné konanie a reštrukturalizačné konanie
(1) Na konkurzné konanie a reštrukturalizačné konanie sú príslušné
a) Okresný súd Bratislava I pre obvod Krajského súdu v Bratislave,
b) Okresný súd Trnava pre obvod Krajského súdu v Trnave,
c) Okresný súd Trenčín pre obvod Krajského súdu v Trenčíne,
d) Okresný súd Nitra pre obvod Krajského súdu v Nitre,
e) Okresný súd Žilina pre obvod Krajského súdu v Žiline,
f) Okresný súd Banská Bystrica pre obvod Krajského súdu v Banskej Bystrici,
g) Okresný súd Prešov pre obvod Krajského súdu v Prešove,
h) Okresný súd Košice I pre obvod Krajského súdu v Košiciach.
(2) Na konanie o odvolaní proti rozhodnutiu vydanému v konaní podľa
odseku 1 je príslušný
a) Krajský súd v Bratislave pre obvody súdov uvedených v odseku
1 písm. a) až d),
b) Krajský súd v Banskej Bystrici pre obvody súdov uvedených v odseku 1 písm. e)
a f),
c) Krajský súd v Košiciach pre obvody súdov uvedených v odseku 1 písm. g) a h).
Príslušnosť v sporoch z priemyselného vlastníctva
(1) Na konanie v sporoch z priemyselného vlastníctva je príslušný Okresný
súd Banská Bystrica; jeho územným obvodom je celé územie Slovenskej republiky.
(2) Na konanie o odvolaní proti rozhodnutiu vydanému v konaní v sporoch
podľa odseku 1 je príslušný Krajský súd v Banskej Bystrici.
(3) Ak má spor z priemyselného vlastníctva súčasne povahu sporu z nekalého
súťažného konania alebo autorskoprávneho sporu, je príslušný súd podľa odsekov 1
a 2.
Príslušnosť v sporoch z nekalého súťažného konania a v autorskoprávnych
sporoch
(1) Na konanie v sporoch z nekalého súťažného konania a v autorskoprávnych
sporoch je príslušný
a) Okresný súd Bratislava I pre obvody Krajského súdu v Bratislave,
Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre,
b) Okresný súd Banská Bystrica pre obvody Krajského súdu v Banskej Bystrici, Krajského
súdu v Žiline a Krajského súdu v Trenčíne,
c) Okresný súd Košice I pre obvody Krajského súdu v Košiciach a Krajského súdu v
Prešove.
(2) Na konanie o odvolaní proti rozhodnutiu vydanému v konaní v sporoch
podľa odseku 1 je príslušný
a) Krajský súd v Bratislave pre obvody súdov uvedených
v odseku 1 písm. a),
b) Krajský súd v Banskej Bystrici pre obvody súdov uvedených v odseku 1 písm. b),
c) Krajský súd v Košiciach pre obvody súdov uvedených v odseku 1 písm. c).
Príslušnosť v sporoch z hospodárskej súťaže
(1) Na konanie v sporoch z hospodárskej súťaže okrem sporov podľa § 26
je príslušný Okresný súd Bratislava II; jeho územným obvodom je celé územie Slovenskej
republiky.
(2) Na konanie o odvolaní proti rozhodnutiu vydanému v konaní v sporoch
podľa odseku 1 je príslušný Krajský súd v Bratislave.
Príslušnosť v sporoch týkajúcich sa rozhodcovského konania
(1) Na konanie v sporoch týkajúcich sa rozhodcovského konania okrem
spotrebiteľského rozhodcovského konania je príslušný
a) Okresný súd Bratislava V
pre obvody Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu
v Nitre,
b) Okresný súd Banská Bystrica pre obvody Krajského súdu v Banskej Bystrici, Krajského
súdu v Žiline a Krajského súdu v Trenčíne,
c) Okresný súd Košice I pre obvody Krajského súdu v Košiciach a Krajského súdu v
Prešove.
(2) Na konanie o odvolaní proti rozhodnutiu vydanému v konaní v sporoch
podľa odseku 1 je príslušný
a) Krajský súd v Bratislave pre obvody súdov uvedených
v odseku 1 písm. a),
b) Krajský súd v Banskej Bystrici pre obvody súdov uvedených v odseku 1 písm. b),
c) Krajský súd v Košiciach pre obvody súdov uvedených v odseku 1 písm. c).
Príslušnosť v sporoch z burzových obchodov
(1) Na konanie v sporoch z burzových obchodov a ich sprostredkovania
je príslušný Okresný súd Bratislava V; jeho územným obvodom je celé územie Slovenskej
republiky.
(2) Na konanie o odvolaní proti rozhodnutiu vydanému v konaní v sporoch
podľa odseku 1 je príslušný Krajský súd v Bratislave.
Príslušnosť v sporoch určenia neplatnosti zmluvy, koncesnej zmluvy na
práce alebo rámcovej dohody podľa osobitného predpisu
(1) Na konanie v sporoch určenia neplatnosti zmluvy, koncesnej zmluvy
na práce alebo rámcovej dohody podľa osobitného predpisu je príslušný Okresný súd
Malacky; jeho obvodom je celé územie Slovenskej republiky.
(2) Na konanie o odvolaní proti rozhodnutiu vydanému v konaní v sporoch
podľa odseku 1 je príslušný Krajský súd v Bratislave.
Príslušnosť v sporoch z abstraktnej kontroly v spotrebiteľských veciach
(1) Na konanie v sporoch z abstraktnej kontroly v spotrebiteľských
veciach je príslušný
a) Krajský súd v Bratislave pre obvody Krajského súdu v Bratislave,
Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre,
b) Krajský súd v Banskej Bystrici pre obvody Krajského súdu v Banskej Bystrici, Krajského
súdu v Žiline a Krajského súdu v Trenčíne,
c) Krajský súd v Košiciach pre obvody Krajského súdu v Košiciach a Krajského súdu
v Prešove.
(2) Na konanie o odvolaní proti rozhodnutiu vydanému v konaní v sporoch
podľa odseku 1 je príslušný najvyšší súd.
Príslušnosť v sporoch o náhradu jadrovej škody
(1) Na konanie v sporoch o náhradu škody, ktorá vznikla v príčinnej súvislosti
s jadrovou udalosťou podľa osobitného predpisu, je príslušný Okresný súd Nitra; jeho
obvodom je celé územie Slovenskej republiky.
(2) Na konanie o odvolaní proti rozhodnutiu vydanému v konaní v sporoch
podľa odseku 1 je príslušný Krajský súd v Nitre.
Príslušnosť vo veciach ochranného opatrenia v občianskych veciach nariadeného
v inom členskom štáte Európskej únie
(1) Na konanie vo veciach ochranného opatrenia v občianskych veciach,
nariadeného v inom členskom štáte Európskej únie, je príslušný Okresný súd Bratislava
III; jeho územným obvodom je celé územie Slovenskej republiky.
(2) Na konanie o odvolaní proti rozhodnutiu vydanému v konaní vo veciach
podľa odseku 1 je príslušný Krajský súd v Bratislave.
ŠTVRTÝ DIEL
FUNKČNÁ PRÍSLUŠNOSŤ SÚDU
O odvolaní rozhoduje krajský súd, ak tento zákon neustanovuje inak.
O dovolaní rozhoduje najvyšší súd.
PIATY DIEL
SPOLOČNÉ USTANOVENIA O PRÍSLUŠNOSTI SÚDU
(1) Konanie sa uskutočňuje na súde, ktorý je na prejednanie príslušný.
(2) Príslušnosť sa určuje podľa okolností v čase začatia konania; takto
určená príslušnosť trvá až do skončenia konania.
Ak je miestne príslušných niekoľko súdov, môže sa konať na ktoromkoľvek
z nich.
Ak ide o spor, ktorý patrí do právomoci súdov Slovenskej republiky, ale
podmienky miestnej príslušnosti chýbajú alebo ich nemožno zistiť, najvyšší súd určí,
ktorý súd spor prejedná a rozhodne.
Prikázanie sporu inému súdu
(1) Ak nemôže príslušný okresný súd alebo krajský súd o spore konať,
pretože jeho sudcovia sú vylúčení, musí byť spor prikázaný inému súdu tej istej inštancie.
(2) Na návrh ktorejkoľvek zo strán možno spor prikázať inému súdu tej
istej inštancie aj z dôvodu vhodnosti.
(3) O prikázaní sporu rozhoduje súd, ktorý je najbližšie spoločne nadriadený
príslušnému súdu a súdu, ktorému sa má spor prikázať.
(4) Na opakované návrhy strán súd neprihliada.
Skúmanie príslušnosti
Súd aj bez námietky skúma vecnú príslušnosť, kauzálnu príslušnosť a
funkčnú príslušnosť počas celého konania.
Súd skúma miestnu príslušnosť iba na námietku žalovaného uplatnenú
najneskôr pri prvom procesnom úkone, ktorý mu patrí; výlučnú miestnu príslušnosť
skúma aj bez námietky na začiatku konania.
Ak je námietka miestnej nepríslušnosti nedôvodná alebo ak nie je uplatnená
včas, súd na ňu neprihliadne a spor prejedná a rozhodne. Neprihliadnutie na námietku
súd odôvodní v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
(1) Ak súd postupom podľa § 40 a 41 zistí, že nie je príslušný, bezodkladne
postúpi spor príslušnému súdu bez rozhodnutia a upovedomí o tom žalobcu. Žalovaného
upovedomí len vtedy, ak mu už bola žaloba doručená.
(2) Ak súd, ktorému bol spor postúpený, s postúpením nesúhlasí, bezodkladne
predloží súdny spis bez rozhodnutia spoločne nadriadenému súdu na rozhodnutie o príslušnosti;
ak ide o spor o miestnu príslušnosť, predloží súdny spis svojmu nadriadenému súdu.
Týmto rozhodnutím sú súdy viazané.
(3) Právne účinky spojené s podaním žaloby alebo iného podania zostávajú
pri postúpení sporu zachované.
ŠTVRTÁ HLAVA
ZLOŽENIE SÚDU A VYLÚČENIE SUDCOV
PRVÝ DIEL
ZLOŽENIE SÚDU
(1) Na okresnom súde koná a rozhoduje sudca.
(2) Na krajskom súde koná a rozhoduje senát.
(3) Na najvyššom súde koná a rozhoduje senát alebo veľký senát.
(1) Ak tak ustanovuje zákon, vykonáva úkony súdu, koná a rozhoduje aj
predseda súdu.
(2) V rozsahu ustanovenom týmto zákonom a osobitným predpisom vykonáva
úkony súdu, koná a rozhoduje súdny úradník.
Senát
(1) Senát sa skladá z predsedu senátu a dvoch sudcov.
(2) Činnosť senátu riadi a organizuje predseda senátu.
(3) Predseda senátu vykonáva úkony súdu okrem vydania rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí. Vykonanie úkonu si môže vyhradiť senát.
(1) Senát rozhoduje po neverejnej porade, na ktorej môže byť prítomný
zapisovateľ; iné osoby nesmú byť na porade prítomné.
(2) Na rozhodnutie je potrebná väčšina hlasov, pričom hlasovať sú povinní
všetci členovia senátu. Funkčne mladší členovia senátu hlasujú pred funkčne staršími
členmi senátu. Predseda senátu hlasuje posledný.
Veľký senát
(1) Ak senát najvyššieho súdu pri svojom rozhodovaní dospeje k právnemu
názoru, ktorý je odlišný od právneho názoru, ktorý už bol vyjadrený v rozhodnutí
iného senátu najvyššieho súdu, postúpi vec na prejednanie a rozhodnutie veľkému senátu.
V uznesení o postúpení veci odôvodní svoj odlišný právny názor.
(2) Veľký senát sa skladá z predsedu senátu a šiestich sudcov. Predsedom
veľkého senátu je predseda príslušného kolégia najvyššieho súdu. Členmi veľkého senátu
sú sudcovia senátu najvyššieho súdu, ktorý vec postúpil veľkému senátu podľa odseku
1, a traja sudcovia tohto kolégia určení rozvrhom práce najvyššieho súdu.
(3) Právny názor vyjadrený v rozhodnutí veľkého senátu je pre senáty
najvyššieho súdu záväzný. Ak sa senát najvyššieho súdu pri svojom rozhodovaní chce
odchýliť od právneho názoru vyjadreného v rozhodnutí veľkého senátu podľa odseku
2, postúpi vec na prejednanie a rozhodnutie veľkému senátu.
(4) Veľký senát si pred rozhodnutím vo veci vyžiada stanovisko ministra
spravodlivosti Slovenskej republiky, generálneho prokurátora Slovenskej republiky,
prípadne ďalších subjektov.
DRUHÝ DIEL
VYLÚČENIE SUDCOV A INÝCH OSÔB
(1) Sudca je vylúčený z prejednávania a rozhodovania sporu, ak so zreteľom
na jeho pomer k sporu, k stranám, ich zástupcom alebo osobám zúčastneným na konaní
možno mať odôvodnené pochybnosti o jeho nezaujatosti.
(2) Vylúčený je i sudca, ktorý prejednával a rozhodoval ten istý spor
na súde inej inštancie.
(3) Dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v procesnom
postupe sudcu a v jeho rozhodovacej činnosti.
Vylúčenie sudcu na základe jeho oznámenia
(1) Ak sudca, ktorý má spor prejednať a rozhodnúť, zistí skutočnosti,
pre ktoré je vylúčený, bezodkladne ich oznámi predsedovi súdu. V konaní môže zatiaľ
urobiť len také úkony, ktoré nepripúšťajú odklad. Predseda súdu oznamuje svoje vylúčenie
podpredsedovi súdu.
(2) O vylúčení sudcu rozhoduje bezodkladne predseda súdu. O vylúčení
predsedu súdu bezodkladne rozhoduje podpredseda súdu.
(3) Ak je sudca vylúčený, pridelí predseda súdu spor inému sudcovi.
Ak je vylúčený celý senát, pridelí spor inému senátu. Ak nie je možné zabezpečiť
pridelenie podľa osobitného predpisu, predloží predseda súdu vec na rozhodnutie podľa
§ 39 ods. 3.
(4) Na opakované oznámenia tých istých skutočností súd neprihliada.
Ak možno z rovnakého dôvodu predpokladať zaujatosť aj ďalších sudcov
toho istého súdu, vyžiada si predseda súdu pred rozhodnutím podľa § 50 ods. 2 aj
vyjadrenia týchto sudcov. Ak rozhodne o vylúčení sudcu, ktorý má spor prejednať a
rozhodnúť, predseda súdu zároveň rozhodne o vylúčení sudcov podľa prvej vety.
Uplatnenie námietky zaujatosti stranou
(1) Strana má právo z dôvodov uvedených v § 49 uplatniť námietku zaujatosti.
(2) V námietke zaujatosti musí byť okrem všeobecných náležitostí podania
uvedené, proti komu smeruje, dôvod, pre ktorý má byť sudca vylúčený, kedy sa strana
uplatňujúca si námietku o dôvode vylúčenia dozvedela a dôkazy na preukázanie svojho
tvrdenia, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť.
Na podanie, ktoré nespĺňa náležitosti podľa prvej vety, súd neprihliada; v tomto
prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá. Ustanovenia o odstraňovaní vád podania
sa nepoužijú.
(1) Námietku zaujatosti je potrebné uplatniť najneskôr do siedmich
dní, odkedy sa strana dozvedela o dôvode, pre ktorý je sudca vylúčený. Na neskôr
uplatnenú námietku zaujatosti súd neprihliada; v tomto prípade sa vec nadriadenému
súdu nepredkladá.
(2) Na opakované námietky zaujatosti podané z toho istého dôvodu súd
neprihliada, ak už o nich rozhodol nadriadený súd; v tomto prípade sa vec nadriadenému
súdu nepredkladá.
(3) Ak sa námietka zaujatosti týka len okolností, ktoré spočívajú v
procesnom postupe sudcu alebo jeho rozhodovacej činnosti, súd na námietku zaujatosti
neprihliada; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá.
Konanie o námietke zaujatosti
(1) Súd predloží vec s vyjadrením namietaného sudcu nadriadenému súdu
do siedmich dní od uplatnenia námietky zaujatosti.
(2) O tom, či je sudca vylúčený, rozhodne nadriadený súd do siedmich
dní.
(3) Ak je namietaný sudca senátu najvyššieho súdu, rozhodne o námietke
zaujatosti iný senát najvyššieho súdu.
Ak strana namieta zaujatosť aj ďalších sudcov toho istého súdu, k námietke
zaujatosti sa vyjadria títo sudcovia, iba ak o to požiada nadriadený súd rozhodujúci
o námietke zaujatosti. Nadriadený súd rozhoduje o vylúčení ďalších sudcov iba v tom
prípade, ak zároveň rozhodne o vylúčení toho sudcu, ktorý má vec prejednať a rozhodnúť.
Lehoty podľa § 54 sa neuplatnia, ak sa vec zároveň predkladá na rozhodnutie
o odvolaní proti rozhodnutiu vo veci samej.
Uplatnenie námietky zaujatosti nebráni súdu vec prejednať alebo vykonať
iné úkony. Pred rozhodnutím o námietke zaujatosti súd nemôže vydať rozhodnutie vo
veci samej alebo rozhodnutie, ktorým sa konanie končí.
Ak nadriadený súd šikanóznej alebo zjavne bezdôvodnej námietke zaujatosti
nevyhovie, môže uložiť strane poriadkovú pokutu do 500 eur.
Vylúčenie iných osôb
Na vylúčenie súdneho úradníka, iných zamestnancov súdu, znalca, prekladateľa,
alebo tlmočníka sa primerane použijú ustanovenia o vylúčení sudcov. O vylúčení týchto
osôb rozhoduje súd, ktorý spor prejednáva a rozhoduje.
PIATA HLAVA
STRANY A ZASTÚPENIE
PRVÝ DIEL
STRANY
Stranami sú žalobca a žalovaný.
Procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti;
inak len ten, komu ju zákon priznáva.
Ak strana nemá procesnú subjektivitu, súd konanie zastaví.
(1) Ak strana zomrie počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončí,
súd posúdi podľa povahy sporu, či má konanie zastaviť, alebo či v ňom môže pokračovať.
(2) V konaní súd pokračuje najmä vtedy, ak ide o majetkový spor. Súd
rozhodne, že v konaní pokračuje s dedičmi strany, prípadne s tými, na ktorých podľa
výsledku dedičského konania prešlo právo alebo povinnosť, o ktorú v konaní ide, a
to len čo sa skončí konanie o dedičstve.
(3) Ak to povaha sporu pripúšťa, môže sa v konaní pokračovať aj pred
skončením konania o dedičstve.
Ak strana zanikne počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo,
súd rozhodne, že v konaní pokračuje s jej právnym nástupcom. Ak právneho nástupcu
niet, súd konanie zastaví.
(1) Právny nástupca podľa § 63 a 64 prijíma stav konania ku dňu zániku
procesnej subjektivity svojho predchodcu.
(2) Procesné lehoty sa zánikom procesnej subjektivity prerušujú.
(3) Právnemu nástupcovi podľa odseku 1 začne plynúť nová procesná lehota
doručením uznesenia podľa § 63 alebo § 64.
Ak strata procesnej subjektivity nastane až po vyhlásení rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí, postupuje súd podľa § 63 a 64; vyhláseným rozhodnutím zostáva
súd viazaný.
Každý môže pred súdom samostatne konať v rozsahu, v akom má spôsobilosť
na právne úkony.
(1) V rozsahu, v akom nemá fyzická osoba spôsobilosť samostatne konať
pred súdom, koná za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník.
(2) Procesný opatrovník je osoba ustanovená z dôvodov uvedených v tomto
zákone súdom, ktorý spor prejednáva a rozhoduje.
Súd ustanoví procesného opatrovníka fyzickej osobe, ktorá nemôže samostatne
konať pred súdom a nemá zákonného zástupcu. Rovnako postupuje, ak zákonný zástupca
nemôže za fyzickú osobu konať alebo ak je nečinný.
(1) Uznesenie o ustanovení procesného opatrovníka súd doručí procesnému
opatrovníkovi a s prihliadnutím na povahu veci i stranám.
(2) Uznesenie podľa odseku 1 súd zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré
bol procesný opatrovník ustanovený.
(1) Za procesného opatrovníka súd ustanoví blízku osobu alebo inú osobu
z rodinného prostredia strany, ktorá je spôsobilá na právne úkony v plnom rozsahu,
u ktorej je predpoklad, že bude konať v súlade so záujmami strany a s ustanovením
súhlasí.
(2) Ak takej osoby niet, súd za procesného opatrovníka ustanoví obec,
v ktorej mala strana poslednú adresu trvalého pobytu.
(3) V prípade bezprostredného nebezpečenstva z omeškania, alebo ak osôb
podľa predchádzajúcich odsekov niet, súd môže ustanoviť za procesného opatrovníka
súdneho úradníka.
Na konanie právnickej osoby pred súdom sa použijú ustanovenia osobitného
predpisu o konaní za právnickú osobu.
Na konanie štátu pred súdom sa použijú ustanovenia osobitného predpisu
o konaní za štát.
Procesné postavenie cudzincov ustanovuje osobitný predpis.
DRUHÝ DIEL
PROCESNÉ SPOLOČENSTVO
(1) Na strane žalobcu alebo žalovaného môže vystupovať viac subjektov.
(2) Ak na jednej strane vystupuje viac ako desať subjektov, súd môže
rozhodnúť, že za spoločenstvo bude konať len jeden subjekt. Ostatných poučí, že im
nebude doručovať ďalšie rozhodnutia a predvolania na pojednávanie okrem návrhu na
začatie konania a zmenu žaloby, ak do 15 dní od doručenia uznesenia neoznámia, že
s takým postupom nesúhlasia.
Samostatné spoločenstvo
Samostatné spoločenstvo je procesné spoločenstvo, v ktorom ide o samostatné
práva a povinnosti a každý koná sám za seba. Súd rozhoduje o každom nároku a povinnosti
samostatne.
Nerozlučné spoločenstvo
(1) Nerozlučné spoločenstvo je procesné spoločenstvo, v ktorom ide o
také spoločné práva alebo povinnosti, že sa rozsudok musí vzťahovať na každého, kto
vystupuje ako žalobca alebo žalovaný; procesný úkon jedného z nich platí i pre ostatných.
(2) Na zmenu žaloby, na jej späťvzatie, na uznanie nároku alebo vzdanie
sa nároku a na uzavretie zmieru je potrebný súhlas všetkých, ktorí vystupujú na jednej
strane.
(3) Ak si procesné úkony iné ako uvedené v odseku 2 odporujú, posúdi
ich súd so zreteľom na povahu a okolnosti sporu tak, aby to bolo v súlade s rozumným
usporiadaním vzťahov.
Nútené spoločenstvo
(1) Nútené spoločenstvo je procesné spoločenstvo, v ktorom osobitný predpis
vyžaduje pre úspech v spore účasť všetkých subjektov právneho vzťahu.
(2) Súd žalobu zamietne, ak nie je splnená podmienka účasti všetkých
subjektov podľa odseku 1.
TRETÍ DIEL
PRISTÚPENIE A ZMENA SUBJEKTOV
Pristúpenie
Na návrh žalobcu môže súd pripustiť, aby do konania pristúpil ďalší subjekt.
Súhlas toho, kto má takto do konania pristúpiť, je potrebný, ak má vystupovať na
strane žalobcu.
Zmena
(1) Ak po začatí konania nastala právna skutočnosť, s ktorou sa spája
prevod alebo prechod práv alebo povinností, o ktorých sa koná, môže žalobca navrhnúť,
aby do konania na jeho miesto alebo na miesto žalovaného vstúpil ten, na koho boli
tieto práva alebo povinnosti prevedené alebo na koho prešli.
(2) Súd vyhovie návrhu podľa odseku 1, ak sa preukáže, že po začatí konania
došlo k prevodu alebo prechodu práva alebo povinnosti, a ak s tým súhlasí ten, kto
má vstúpiť na miesto žalobcu. Právne účinky spojené s podaním žaloby zostávajú zachované.
(3) Ten, kto vstupuje do konania, prijíma stav konania ku dňu jeho vstupu.
ŠTVRTÝ DIEL
INTERVENCIA
Intervenient je ten, kto sa zúčastňuje na konaní popri žalobcovi alebo
žalovanom a má právny záujem na výsledku konania.
Vstup intervenienta do konania
(1) Intervenient vstupuje do konania z vlastného podnetu alebo na základe
oznámenia o spore podľa § 86 písomným podaním.
(2) Vstup intervenienta je prípustný počas celého konania.
(3) V podaní, ktorým vstupuje do konania, musí intervenient okrem všeobecných
náležitostí podania uviesť tvrdenia, ktoré odôvodňujú jeho právny záujem na výsledku
konania.
(4) Vstup intervenienta do konania súd oznámi stranám.
Rozhodnutie o prípustnosti intervencie
Súd na návrh rozhodne, či je vstup intervenienta prípustný.
Ak z osobitného predpisu vyplýva, že rozsudok je pre intervenienta záväzný,
tvoria intervenient spolu so stranou, na ktorej vystupuje, nerozlučné spoločenstvo
podľa § 77.
Ak intervenient spolu so stranou, na ktorej vystupuje, netvoria nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77, vyžadujú prostriedky procesného útoku alebo prostriedky
procesnej obrany podľa § 149 až 154 uplatnené intervenientom súhlas tejto strany;
inak na ne súd neprihliada.
Oznámenie o spore
(1) Strana môže osobe, ktorá má právny záujem na výsledku sporu, oznámiť,
že sa vedie spor a vyzvať ju, aby ako intervenient vstúpila do konania.
(2) Prílohou oznámenia o spore je žaloba a jej zmeny.
(3) V oznámení sa uvedie, aké nároky čo do dôvodu strana voči tejto osobe
uplatní, ak bude v spore neúspešná.
Účinky oznámenia o spore
(1) Účinky oznámenia o spore sa vzťahujú na spor medzi stranou, ktorá
oznámila spor, a osobou, ktorej bol spor oznámený.
(2) Ak ten, komu bol spor oznámený, do konania ako intervenient nevstúpi,
nemôže strane namietať, že právoplatne skončený spor bol nesprávne rozhodnutý.
(3) Po právoplatnom skončení sporu môže osoba, ktorej bol spor oznámený,
namietať strane, na ktorej by vystupovala, nesprávne vedenie sporu iba vtedy, ak
a) spor bol osobe oznámený v čase, keď už nebolo možné účinne uplatniť prostriedky
procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, alebo opravné prostriedky,
b) strana úmyselne alebo z dôvodu hrubej nedbanlivosti neuplatnila prostriedky procesného
útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré osobe neboli známe.
(1) Intervenient nemôže strane, na ktorej vystupoval, namietať, že právoplatne
skončený spor bol nesprávne rozhodnutý.
(2) Po právoplatnom skončení sporu môže intervenient strane, na ktorej
vystupoval, namietať nesprávne vedenie sporu iba vtedy, ak
a) intervenient nemohol
prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, alebo opravné prostriedky
účinne uplatniť z dôvodu, že súhlas strany bol odopretý,
b) intervenient nemohol prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej
obrany, alebo opravné prostriedky účinne uplatniť v čase, keď do konania vstúpil,
a do konania nemohol bez vlastnej viny vstúpiť skôr,
c) strana úmyselne alebo z dôvodu hrubej nedbanlivosti neuplatnila prostriedky procesného
útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré intervenientovi neboli známe.
PIATY DIEL
ZASTÚPENIE NA ZÁKLADE SPLNOMOCNENIA
Všeobecné ustanovenie
(1) Strana sa môže dať v konaní zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí.
Zvolený zástupca sa nemôže dať zastúpiť, ak osobitný zákon neustanovuje inak.
(2) Ak zvoleným zástupcom podľa odseku 1 nie je advokát, súd uznesením,
ktoré doručí zastúpenej strane, rozhodne, že zastúpenie podľa odseku 1 nepripúšťa,
ak zástupca zjavne nie je spôsobilý na riadne zastupovanie alebo ak ako zástupca
vystupuje vo viacerých konaniach.
(3) Ak je strana zastúpená advokátom, zastupovanie iným zástupcom ako
advokátom je vylúčené. Ustanovenia osobitného predpisu o advokácii tým nie sú dotknuté.
Zastúpenie advokátom
(1) Strana musí byť zastúpená advokátom v sporoch vyvolaných alebo
súvisiacich s konkurzom a reštrukturalizáciou, v sporoch z ochrany hospodárskej súťaže,
v sporoch z nekalého súťažného konania, v sporoch z ohrozenia alebo porušenia práva
na obchodné tajomstvo a v sporoch súvisiacich s ochranou práva duševného vlastníctva.
To neplatí, ak je
a) stranou fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie
druhého stupňa,
b) stranou právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa.
(2) Ak si strana nezvolí advokáta ani v primeranej lehote určenej súdom,
na jej úkony sa neprihliada; o tom súd stranu poučí.
V sporoch z ochrany osobnosti podľa Občianskeho zákonníka, v sporoch
z ochrany podľa predpisov o masovokomunikačných prostriedkoch, v sporoch z právnych
vzťahov zo zmenky, šeku alebo iného cenného papiera a v sporoch medzi podnikateľmi
pri výkone ich podnikateľskej činnosti sa zastúpenie nepripúšťa; to neplatí, ak je
zástupcom osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.
Rozsah zastúpenia na základe splnomocnenia
(1) Zástupcovi, ktorého si strana zvolila, udelí písomne splnomocnenie
buď na celé konanie, alebo len na určité úkony.
(2) Splnomocnenie udelené na celé konanie a splnomocnenie udelené advokátovi
nemožno obmedziť. Zástupca, ktorému bolo také splnomocnenie udelené, je oprávnený
na všetky úkony, ktoré môže v konaní urobiť strana.
(3) Odvolanie splnomocnenia stranou alebo výpoveď splnomocnenia zástupcom
sú voči súdu účinné dňom, keď ich strana alebo zástupca súdu oznámili.
(4) Iným subjektom súd oznamuje skutočnosti podľa odseku 3 bezodkladne;
účinky nastávajú dňom oznámenia súdom, ak im neboli tieto skutočnosti známe už skôr.
ŠIESTA HLAVA
INÉ SUBJEKTY KONANIA
Prokurátor
(1) Prokurátor môže podať žalobu, ak
a) ide o uplatnenie nároku štátu
na vydanie bezdôvodného obohatenia,
b) ide o určenie vlastníctva, ak boli porušené ustanovenia všeobecne záväzného právneho
predpisu alebo
c) to ustanovuje osobitný predpis.
(2) Prokurátor môže vstúpiť do začatého konania
a) v sporoch, v ktorých
ako jedna zo strán vystupuje štát, právnická osoba zriadená štátom, štátny podnik,
právnická osoba s majetkovou účasťou štátu, obec alebo vyšší územný celok, alebo
b) v sporoch o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci.
(3) Prokurátor je v konaní oprávnený na všetky úkony, ktoré môže vykonať
strana, ak nejde o úkony, ktoré môže vykonať len subjekt právneho vzťahu.
Európska komisia a Protimonopolný úrad Slovenskej republiky
(1) Osobitné oprávnenie Európskej komisie (ďalej len "Komisia") a Protimonopolného
úradu Slovenskej republiky (ďalej len "protimonopolný úrad") vyjadriť sa v súdnom
konaní sa spravuje osobitným predpisom.
(2) Protimonopolný úrad môže v konaní, v ktorom súd použije ustanovenia
predpisov o ochrane hospodárskej súťaže, predložiť písomné vyjadrenie k právnym otázkam
alebo skutkovým otázkam priamo súvisiacim s prejednávanou vecou.
(3) Súd môže vyhovieť žiadosti Komisie alebo protimonopolného úradu o ústne
vyjadrenie.
(4) Súd je povinný na účely prípravy vyjadrenia podľa odsekov 1 až 3 umožniť
Komisii a protimonopolnému úradu nahliadanie do súdneho spisu s právom robiť si z
neho výpisy a odpisy. Na ich žiadosť je tiež povinný im doručiť alebo zabezpečiť
doručenie kópie akýchkoľvek dokumentov súvisiacich s prejednávanou vecou, ktoré sú
nevyhnutné na prípravu ich vyjadrenia podľa odsekov 1 až 3.
(5) Súd je povinný umožniť stranám vyjadriť sa v primeranej lehote určenej
súdom k vyjadreniu Komisie alebo k vyjadreniu protimonopolného úradu.
Osobitné subjekty
(1) Na ochranu práv strany môže súd aj bez návrhu do konania pribrať orgán
verejnej moci, v pôsobnosti ktorého je ochrana základných ľudských práv a slobôd,
alebo právnickú osobu, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného
predpisu, ak s tým strana, na ochranu práv ktorej má vystupovať, súhlasí.
(2) Subjekt podľa odseku 1 je v konaní oprávnený na všetky úkony, ktoré
môže vykonať strana, ak nejde o úkony, ktoré môže vykonať len subjekt právneho vzťahu.
(3) Ak úkony právnickej osoby podľa odseku 1 odporujú úkonom strany, na
ktorej vystupuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností tak, aby to zodpovedalo
rozumnému usporiadaniu vzťahov.
SIEDMA HLAVA
PROCESNÉ ÚKONY SÚDU A LEHOTY
PRVÝ DIEL
PROCESNÉ ÚKONY SÚDU
Súdny spis a súdny register
(1) Podanie sa zapisuje do súdneho registra.
(2) Všetky písomnosti, ktoré sa vzťahujú na to isté konanie, tvoria súdny
spis.
(3) Podrobnosti o vedení súdneho spisu a súdneho registra ustanoví všeobecne
záväzný právny predpis, ktorý vydá Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky
(ďalej len "ministerstvo spravodlivosti").
Nahliadanie do súdneho spisu
(1) Strany a ich zástupcovia majú právo nahliadať do súdneho spisu a
robiť si z neho výpisy, odpisy a kópie alebo požiadať súd o vyhotovenie kópií za
úhradu vecných nákladov.
(2) Inej osobe ako osobe uvedenej v odseku 1 môže súd povoliť nahliadnuť
do spisu a robiť si z neho výpisy a odpisy, ak sú na to vážne dôvody a práva strany
tým nemôžu byť dotknuté.
Záznam z procesných úkonov
(1) O procesných úkonoch, pri ktorých súd koná so stranou alebo vykonáva
dokazovanie, sa vyhotovuje záznam technickým zariadením určeným na zaznamenávanie
zvuku. Takto vyhotovený záznam sa uchová na nosiči dát, ktorý sa po skončení pojednávania
pripojí k súdnemu spisu alebo sa v súdnom spise urobí poznámka, kde je záznam uložený.
(2) Ak strana požiada súd o kópiu záznamu, súd ju vydá bezodkladne. Podrobnosti
ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo spravodlivosti.
Zápisnica o procesných úkonoch
(1) Ak to súd považuje za vhodné a účelné, spisuje sa o procesných úkonoch
aj zápisnica. V zápisnici sa najmä označí prejednávaná vec, uvedú sa prítomní, opíše
sa priebeh procesného úkonu a uvedie sa podstatný obsah prednesov a výroky rozhodnutia.
(2) Ak strana požiada súd o kópiu zápisnice, súd ju vydá bezodkladne.
Podrobnosti ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo spravodlivosti.
Predvolanie
(1) Súd dbá, aby strany a ostatné predvolávané osoby boli procesnými
úkonmi súdu čo najmenej zaťažované, najmä dbá, aby boli predvolávané na čas, kedy
pravdepodobne bude ich účasť na procesnom úkone potrebná.
(2) Predvolanie na jednotlivé procesné úkony súdu sa uskutočňuje spravidla
písomne, prípadne telefonicky alebo inými vhodnými prostriedkami. Ak bola osoba predvolaná
inak ako písomne, vykoná sa o tom záznam v súdnom spise.
(3) V predvolaní sa označí vec, miesto, čas a predmet procesného úkonu,
ďalej sa uvedie, v akom procesnom postavení sa má osoba na procesnom úkone zúčastniť
a ktoré písomnosti alebo veci má predložiť.
Predvedenie
(1) Ak sa predvolaný bez ospravedlnenia nedostaví na pojednávanie, výsluch
alebo k znalcovi, môže ho súd dať predviesť, ak ho o možnosti predvedenia poučil.
O predvedení rozhodne súd uznesením, ktoré sa doručuje pri predvedení.
(2) O predvedenie požiada súd príslušný útvar Policajného zboru (ďalej
len "útvar policajného zboru"), prípadne obecnú políciu; ak ide o maloletého, požiada
súd útvar policajného zboru alebo obecnú políciu o predvedenie len vtedy, ak jeho
účasť nemožno zabezpečiť inak. O predvedenie profesionálneho vojaka a príslušníka
ozbrojeného zboru požiada súd jeho nadriadeného.
(3) Trovy predvedenia uhrádza predvádzaný.
Poriadkové opatrenia
(1) Súd môže uložiť poriadkovú pokutu tomu, kto sťažuje postup konania
najmä tým, že
a) nesplní povinnosť uloženú súdom a svoju nečinnosť v konaní neospravedlní
včas a vážnymi okolnosťami,
b) sa nedostaví na súd, hoci naň bol riadne a včas predvolaný a svoju neprítomnosť
neospravedlnil včas a vážnymi okolnosťami,
c) neuposlúchne príkaz súdu,
d) ruší poriadok alebo dôstojný priebeh pojednávania alebo
e) urobí hrubo urážlivé podanie.
(2) Výšku poriadkovej pokuty určuje súd s prihliadnutím na povahu porušenej
povinnosti; poriadkovú pokutu možno uložiť do 500 eur.
(3) Súd môže pri opakovanom porušení povinnosti uložiť poriadkovú pokutu
do 2 000 eur.
(1) Súd môže vykázať z miesta procesného úkonu toho, kto hrubo ruší
poriadok alebo dôstojný priebeh procesného úkonu.
(2) Ak je vykázaná strana, súd môže procesný úkon vykonať aj bez jej
prítomnosti.
Dožiadanie
(1) Procesný úkon, ktorý by súd mohol vykonať len s ťažkosťami alebo
so zvýšenými, neúčelnými trovami alebo ktorý v jeho obvode nemožno vykonať, vykoná
na dožiadanie iný súd. Súd vykoná dožiadanie prípisom, v ktorom uvedie údaje zo súdneho
spisu, ktorých znalosť je potrebná na riadne vykonanie procesného úkonu. Dožiadaný
súd podľa povahy veci a podľa toho, čo pri vykonávaní procesného úkonu vyšlo najavo,
vykoná aj ďalšie nevyhnutné procesné úkony v dožiadaní neuvedené.
(2) Ak dožiadaný súd nemôže vykonať procesný úkon a je to vhodné, postúpi
dožiadanie inému súdu; inak dožiadanie vráti. Postúpenie oznámi dožadujúcemu súdu.
(3) O vykonaní dožiadaného procesného úkonu súd vyhotoví správu o vybavení
dožiadania, v ktorej oznámi výsledok dožiadania a trovy, ktoré vznikli v súvislosti
s dožiadaním; podrobnosti ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo
spravodlivosti.
DRUHÝ DIEL
DORUČOVANIE
(1) Súd doručuje písomnosť na pojednávaní alebo pri inom úkone súdu;
tým nie je dotknutá povinnosť súdu doručovať písomnosť do elektronickej schránky
podľa osobitného predpisu.
(2) Ak nemožno doručiť písomnosť podľa odseku 1 a ak nejde o doručenie
písomnosti do vlastných rúk, súd na žiadosť strany doručí písomnosť na elektronickú
adresu. Písomnosť súdu sa považuje za doručenú po troch dňoch od jej odoslania, aj
keď ju adresát neprečítal.
(3) Ak nemožno doručiť písomnosť podľa odsekov 1 a 2, súd doručuje prostredníctvom
doručujúceho orgánu.
Adresa na doručovanie
(1) Ak nejde o doručovanie do elektronickej schránky podľa osobitného
predpisu, o doručovanie v osobitných prípadoch podľa § 107 ods. 2 a adresát neuviedol
inú adresu na doručovanie, doručuje súd písomnosti
a) fyzickej osobe na adresu evidovanú
v registri obyvateľov Slovenskej republiky alebo adresu miesta pobytu cudzinca na
území Slovenskej republiky podľa druhu pobytu cudzinca,
b) právnickej osobe na adresu sídla zapísaného v obchodnom registri alebo inom verejnom
registri.
(2) Strana si môže zvoliť zástupcu na doručovanie.
(3) Ak fyzická osoba nemá adresu evidovanú v registri obyvateľov Slovenskej
republiky, doručuje súd písomnosti tejto fyzickej osobe oznámením na úradnej tabuli
súdu a na webovej stránke príslušného súdu. Písomnosť sa považuje po 15 dňoch od
zverejnenia oznámenia za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie.
Doručujúce orgány
(1) Doručujúcim orgánom je
a) poštový podnik,
b) súdny doručovateľ.
(2) Doručujúcim orgánom v osobitných prípadoch je aj
a) Zbor väzenskej
a justičnej stráže Slovenskej republiky, ak ide o doručovanie fyzickým osobám vo
výkone trestu odňatia slobody alebo vo väzbe,
b) zariadenie na výkon ústavnej starostlivosti alebo ochrannej výchovy, ak ide o
doručovanie fyzickým osobám umiestneným v týchto zariadeniach,
c) Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky,
ak ide o doručovanie fyzickým osobám požívajúcim diplomatické výsady a imunity alebo
osobám, ktoré sú v obydlí toho, kto požíva diplomatické výsady a imunity, alebo osobám,
ktorým má byť písomnosť doručená v budove alebo v miestnosti chránenej diplomatickou
imunitou,
d) Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, ak ide o doručovanie profesionálnym
vojakom a písomnosť nemožno doručiť inak.
Ak to súd považuje za potrebné, môže určiť, že písomnosť sa doručí prostredníctvom
útvaru policajného zboru, súdneho exekútora alebo obecnej polície.
Prijímanie doručovaných písomností
(1) Za adresáta je oprávnená písomnosť prijať osoba, ktorá na to bola
adresátom písomne splnomocnená alebo poverená.
(2) Písomnosť určenú advokátovi, notárovi, súdnemu exekútorovi a patentovému
zástupcovi môže prijať aj osoba, ktorá je v pracovnom pomere alebo inom obdobnom
pracovnom vzťahu k adresátovi a ten ju poveril prijímaním písomností.
(1) Ak má strana zástupcu so splnomocnením na celé konanie, doručuje
sa písomnosť len tomuto zástupcovi. Písomnosť sa doručuje aj strane, ak strana má
osobne v konaní niečo vykonať alebo ak o tom súd rozhodne s ohľadom na povahu veci.
Výzva na zaplatenie súdneho poplatku, ako aj procesné poučenia vydané súdom sa doručujú
iba zástupcovi.
(2) Ak má strana viacerých advokátov, doručí sa písomnosť tomu z nich,
ktorého určí strana na doručovanie písomností. Ak strana výslovne neurčí žiadneho
z advokátov, doručuje sa ktorémukoľvek z nich.
Doručovanie písomností do vlastných rúk
(1) Do vlastných rúk sa doručuje tak, že adresát potvrdí prijatie písomnosti
na potvrdení o doručení písomnosti (ďalej len "doručenka"); údaje v doručenke sa
považujú za pravdivé, ak nie je dokázaný opak. Doručenka je verejnou listinou.
(2) Do vlastných rúk sa doručujú písomnosti, pri ktorých tak ustanovuje
zákon, a písomnosti, pri ktorých to nariadi súd.
(3) Ak nemožno doručiť písomnosť na adresu podľa § 106, písomnosť sa
považuje dňom vrátenia nedoručenej zásielky súdu za doručenú, a to aj vtedy, ak sa
adresát o tom nedozvie.
Doručovanie písomností inak ako do vlastných rúk
Ak nemožno doručiť písomnosť, ktorá sa nedoručuje do vlastných rúk, na
adresu podľa § 106, písomnosť sa považuje dňom vrátenia nedoručenej zásielky súdu
za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie.
Odopretie prijatia písomnosti
Ak adresát alebo príjemca písomnosti bezdôvodne odoprie prijať doručovanú
písomnosť, považuje sa písomnosť za doručenú dňom, keď prijatie písomnosti bolo odopreté.
Ak bola písomnosť doručená podľa § 111 ods. 3 a § 112 a jej doručením
začala plynúť lehota, ktorú adresát zmeškal, pretože sa o písomnosti nedozvedel,
súd zmeškanie lehoty odpustí, len ak sa z ospravedlniteľného dôvodu adresát na adrese
podľa § 106 nezdržiaval a v tejto súvislosti neporušil žiadnu právnu povinnosť.
Doručovanie verejnou vyhláškou
Ak tento zákon alebo osobitný predpis ustanovuje súdu povinnosť zverejniť
údaje verejnou vyhláškou, táto povinnosť je splnená ich zverejnením na úradnej tabuli
súdu alebo na webovej stránke príslušného súdu a ak podľa osobitného predpisu nepostačuje
také zverejnenie, ich zverejnením v Obchodnom vestníku; tým nie je dotknutá povinnosť
zverejnenia údajov v dennej tlači.
Osobitné ustanovenie o doručovaní žaloby fyzickej osobe
(1) Ak sa žalobu nepodarí doručiť žalovanému, ktorý je fyzickou osobou,
na adresu podľa § 106 ods. 1 písm. a), je súd povinný urobiť všetky úkony potrebné
na zistenie skutočného pobytu žalovaného.
(2) Ak sa súdu nepodarí žalobu doručiť na adresu zistenú postupom podľa
odseku 1, zverejní súd oznámenie o podanej žalobe na úradnej tabuli súdu a na webovej
stránke príslušného súdu. Žaloba sa považuje po 15 dňoch od zverejnenia oznámenia
za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie.
(3) Ďalšie písomnosti súd žalovanému doručuje na adresu podľa § 106 ods.
1 písm. a).
TRETÍ DIEL
LEHOTY
Lehota je súdom alebo zákonom ustanovený časový úsek na vykonanie úkonu.
(1) Ak tento zákon neustanovuje lehotu na vykonanie úkonu, môže ju určiť
súd.
(2) Lehotu určenú súdom môže súd primerane predĺžiť.
Neplynutie lehoty
Lehota neplynie tomu, kto stratil procesnú subjektivitu alebo spôsobilosť
samostatne konať pred súdom.
Ak do konania vstúpi zákonný zástupca alebo procesný opatrovník počas
plynutia lehoty na vykonanie procesného úkonu, lehota na jeho vykonanie začína plynúť
odo dňa, keď do konania vstúpi.
Počítanie lehôt
(1) Lehota podľa tohto zákona môže byť určená podľa hodín, dní, týždňov,
mesiacov a rokov.
(2) Do plynutia lehoty určenej podľa dní sa nezapočítava deň, keď nastala
skutočnosť určujúca začiatok lehoty.
(3) Lehoty určené podľa týždňov, mesiacov alebo rokov sa končia uplynutím
toho dňa, ktorý sa svojím označením zhoduje s dňom, keď nastala skutočnosť určujúca
začiatok lehoty; ak ho v mesiaci niet, posledným dňom mesiaca.
(4) Ak koniec lehoty pripadne na sobotu alebo deň pracovného pokoja,
je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň.
(5) Lehota je zachovaná, ak sa v posledný deň lehoty urobí úkon na súde
alebo sa podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť; to platí aj vtedy,
ak je podanie urobené elektronickými prostriedkami doručené súdu mimo pracovného
času.
Odpustenie zmeškania lehoty
Súd odpustí zmeškanie lehoty, ak ju strana, zástupca alebo procesný opatrovník
zmeškal z ospravedlniteľného dôvodu a bol preto vylúčený z úkonu, ktorý mu patrí.
Návrh treba podať do 15 dní po odpadnutí prekážky a treba s ním spojiť i zmeškaný
úkon.
ÔSMA HLAVA
ÚKONY STRÁN
PRVÝ DIEL
PODANIE
(1) Podanie je úkon určený súdu.
(2) Podanie vo veci samej je najmä žaloba, vzájomná žaloba, zmena žaloby,
späťvzatie žaloby, odpor, odvolanie, dovolanie, a ak to z povahy veci vyplýva, aj
návrh na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia.
(1) Každé podanie sa posudzuje podľa jeho obsahu.
(2) Hmotnoprávny úkon strany je voči súdu účinný okamihom doručenia a
voči ostatným subjektom od okamihu, keď sa o ňom v konaní dozvedeli.
Forma podania
(1) Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej
podobe.
(2) Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie
podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej
podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich
dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
(3) Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte
rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho
spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží
potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto
podanie urobil.
Osobitné ustanovenie o hromadnom podaní
(1) Hromadné podanie tvorí najmenej desať podaní doručených tomu istému
súdu tým istým subjektom v jeden deň.
(2) Ak sú podania tvoriace hromadné podanie adresované viacerým súdom
doručené jednému súdu, súd zapíše do svojich súdnych registrov len veci, ktoré sú
mu adresované. Ostatné podania odošle označeným súdom bez zápisu do svojich súdnych
registrov; právne účinky spojené s podaním zostávajú zachované. Ak sú podania tvoriace
hromadné podanie urobené elektronickými prostriedkami, súd tieto podania odošle elektronickými
prostriedkami.
(3) Podania, tvoriace hromadné podanie, ktoré sú podľa svojho obsahu
žalobami, zapisuje súd do súdnych registrov priebežne tak, aby bola zachovaná plynulosť
zapisovania ostatných podaní.
(4) Ak sú súdu doručené podania podľa odseku 2, ktoré boli už skôr zapísané,
tieto podania sa ďalej nezapisujú a považujú sa za rovnopisy už pridelených podaní.
Všeobecné náležitosti podania
(1) Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa
uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.
(2) Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania
je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.
(1) Ak nejde o podanie vo veci samej alebo návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia a z podania nie je zrejmé, čoho sa týka
a čo sa ním sleduje, vyzve súd na doplnenie alebo opravu tohto podania.
(2) Na doplnenie alebo na opravu podania súd určí lehotu, ktorá nemôže
byť kratšia ako desať dní.
(3) Ak sa v lehote určenej súdom podanie nedoplní alebo neopraví, prípadne
sa doplní alebo opraví tak, že z neho nie je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje,
na také podanie súd neprihliada.
(1) Ak ide o podanie vo veci samej alebo návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, z ktorého nie je zrejmé, čoho sa týka
a čo sa ním sleduje, alebo ide o podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, súd vyzve
toho, kto podanie urobil, aby podanie doplnil alebo opravil v lehote, ktorá nemôže
byť kratšia ako desať dní.
(2) V uznesení podľa odseku 1 súd uvedie, v čom je podanie neúplné alebo
nezrozumiteľné a ako ho treba doplniť alebo opraviť a poučí o možnosti podanie odmietnuť.
(3) Ak sa v lehote určenej súdom podanie nedoplní alebo neopraví, súd
podanie odmietne; to neplatí, ak pre uvedený nedostatok možno v konaní pokračovať.
(4) Ak sa podanie opraví alebo doplní v celom rozsahu v súlade s výzvou
podľa odseku 1 najneskôr do uplynutia lehoty na podanie odvolania proti uzneseniu
o odmietnutí podania, o odvolaní proti tomuto uzneseniu môže rozhodnúť súd, ktorý
ho vydal.
Súd predvolá na výsluch toho, kto podanie urobil, ak má za to, že tým
možno dosiahnuť odstránenie vád podania. Pri výsluchu súd uvedie, v čom je podanie
neúplné alebo nezrozumiteľné, a poučí, ako podanie opraviť alebo doplniť.
DRUHÝ DIEL
ŽALOBA
Žaloba je procesný úkon, ktorým sa uplatňuje právo na súdnu ochranu ohrozeného
alebo porušeného práva.
Náležitosti žaloby
(1) V žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie
strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na
ich preukázanie a žalobný návrh.
(2) Opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na
označené dôkazy.
(3) Žalobca k žalobe pripojí dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem
tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť.
(1) Fyzická osoba sa v žalobe označuje menom, priezviskom, adresou
trvalého pobytu alebo pobytu, dátumom narodenia alebo iným identifikačným údajom.
(2) Právnická osoba sa v žalobe označuje názvom alebo obchodným menom,
adresou sídla a identifikačným číslom organizácie, ak je pridelené.
Zahraničná právnická osoba sa v žalobe označuje názvom alebo obchodným
menom, adresou sídla, prípadne iným identifikačným údajom.
(1) Ak je stranou štát, v žalobe sa označuje uvedením jeho názvu a
názvu štátneho orgánu alebo právnickej osoby, ktorá za štát koná.
(2) Ak je stranou štátny orgán, v žalobe sa označuje uvedením názvu
tohto štátneho orgánu.
Ak je to možné, žalobca v žalobe uvedie svoje telefónne číslo, elektronickú
adresu, prípadne telefónne číslo a elektronickú adresu svojho zástupcu. Rovnako uvedie
telefónne číslo a elektronickú adresu žalovaného a osôb, ktorých výsluch ako dôkazný
prostriedok označil, ak sú mu známe.
Obsah žaloby
Žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o
a) splnení povinnosti,
b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania
vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu,
c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý
právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo
d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.
Zjavne nedôvodná žaloba
Ak zo skutočností tvrdených v žalobe je po predbežnom právnom posúdení
zrejmé, že žaloba je zjavne nedôvodná, súd vyzve žalobcu na späťvzatie žaloby. Na
tento účel môže súd žalobcu vyslúchnuť.
TRETÍ DIEL
DISPOZIČNÉ PROCESNÉ ÚKONY
Zmena žaloby
Žalobca môže počas konania so súhlasom súdu meniť žalobu.
(1) Zmena žaloby je návrh, ktorým sa rozširuje uplatnené právo alebo
sa uplatňuje iné právo.
(2) Zmenou žaloby je i podstatná zmena alebo doplnenie rozhodujúcich
skutočností tvrdených v žalobe.
(3) Za zmenu žaloby sa nepovažuje úkon žalobcu, ktorým mení uplatnený
nárok, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.
Ak zmena žaloby nastala pred jej doručením žalovanému, koná súd o zmenenej
žalobe bez rozhodovania o pripustení zmeny žaloby okrem prípadu, keď súd rozhoduje
podľa § 143 ods. 2.
(1) O prípustnosti zmeny žaloby súd rozhodne spravidla na pojednávaní,
na ktorom bola zmena navrhnutá, alebo na pojednávaní, ktoré nasleduje bezprostredne
po tom, ako bola zmena žaloby uplatnená podaním mimo pojednávania.
(2) Uznesenie, ktorým súd pripustil zmenu žaloby, doručuje súd subjektom,
ak neboli prítomné na pojednávaní, na ktorom nastala zmena, do vlastných rúk.
(1) Súd nepripustí zmenu žaloby, ak by výsledky doterajšieho konania
nemohli byť podkladom na konanie o zmenenej žalobe.
(2) Súd nepripustí zmenu žaloby ani vtedy, ak by na konanie o zmenenej
žalobe bol vecne alebo kauzálne príslušný iný súd.
(3) Ak súd nepripustí zmenu žaloby, pokračuje v konaní o pôvodnej žalobe.
Späťvzatie žaloby
Žalobca môže vziať žalobu späť.
(1) Ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
(2) Ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.
O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
(3) Ak je žaloba vzatá späť sčasti pred jej doručením žalovanému, koná
súd o zvyšku nároku bez rozhodovania o zastavení konania v tejto časti.
(1) Súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych
dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak
dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa §
168 alebo pojednávanie.
(2) Súhlas žalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania
vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.
Vzájomná žaloba
(1) Žalovaný môže uplatniť svoje právo proti žalobcovi vzájomnou žalobou.
(2) Vzájomnou žalobou je i prejav žalovaného, ktorým proti žalobcovi
uplatňuje svoju pohľadávku na započítanie, ale len ak navrhuje, aby bolo prisúdené
viac, než čo uplatnil žalobca; inak súd posudzuje taký prejav len ako prostriedok
procesnej obrany žalovaného.
(3) Na vzájomnú žalobu sa primerane použijú ustanovenia o žalobe.
(4) Vzájomnú žalobu môže súd vylúčiť na samostatné konanie, ak nie sú
splnené podmienky na spojenie vecí.
Zmier
(1) Žalobca a žalovaný môžu uzavrieť zmier. O uzavretie zmieru sa má
súd vždy pokúsiť.
(2) Súd rozhodne o tom, či uzavretý zmier schvaľuje; neschváli ho, ak
je v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi.
ŠTVRTÝ DIEL
PROSTRIEDKY PROCESNÉHO ÚTOKU, PROSTRIEDKY PROCESNEJ OBRANY A KONCENTRÁCIA
KONANIA
Prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä
skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov,
námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.
Skutkové tvrdenia
(1) Strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce
skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.
(2) Na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd strany
požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia.
Popretie skutkových tvrdení protistrany
(1) Skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa
považujú za nesporné.
(2) Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo
vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je
popretie neúčinné.
Hmotnoprávna námietka
Hmotnoprávna námietka je právny úkon strany spôsobujúci zmenu, zánik
alebo oslabenie práva protistrany.
Sudcovská koncentrácia konania
(1) Strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo
so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania.
(2) Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré
strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie
ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu.
(3) Ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej
obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.
Zákonná koncentrácia konania
Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť
najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.
PIATY DIEL
PRÁVO KONAŤ VO SVOJOM JAZYKU
(1) Každý má právo konať pred súdom v materinskom jazyku alebo v jazyku,
ktorému rozumie. Súd je povinný stranám zabezpečiť rovnaké možnosti uplatnenia ich
práv. S prihliadnutím na povahu a okolnosti veci priberie súd tlmočníka.
(2) Trovy spojené s tým, že strana koná v materinskom jazyku alebo v
jazyku, ktorému rozumie, znáša štát.
DRUHÁ ČASŤ
KONANIE V PRVEJ INŠTANCII
PRVÁ HLAVA
POSTUP SÚDU PO ZAČATÍ KONANIA
Konanie sa začína doručením žaloby alebo doručením návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia súdu.
(1) Súd postupuje v konaní tak, aby sa mohlo rozhodnúť rýchlo a hospodárne,
spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania.
(2) Ak súd vyzve stranu, aby sa vyjadrila o určitom návrhu, ktorý sa týka
postupu a vedenia konania, môže pripojiť doložku, že ak sa strana v určitej lehote
nevyjadrí, bude sa predpokladať, že nemá námietky.
Súd bezodkladne oznámi protimonopolnému úradu začatie konania, ak sa v
ňom použijú predpisy o ochrane hospodárskej súťaže. Ak sa začne konanie, v ktorom
sa použijú čl. 101 a 102 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, súd bezodkladne oznámi
začatie konania protimonopolnému úradu a Komisii.
Začatie konania bráni tomu, aby o tom istom spore prebiehalo na súde iné
konanie. Ak na súde prebieha o tom istom spore iné konanie, súd zastaví konanie,
ktoré sa začalo neskôr.
Všeobecná poučovacia povinnosť
(1) Súd poskytuje stranám poučenia o ich procesných právach a povinnostiach
v rozsahu ustanovenom týmto zákonom.
(2) Súd vždy poučí strany o ich práve zvoliť si advokáta a o možnosti obrátiť
sa na Centrum právnej pomoci.
(3) Poučovaciu povinnosť podľa odsekov 1 a 2 súd nemá, ak je
a) stranou
štát, štátny orgán alebo právnická osoba a osoba, ktorá za ňu koná, alebo jej zamestnanec,
alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
alebo fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) strana zastúpená advokátom, právnickou osobou založenou alebo zriadenou na ochranu
spotrebiteľa, odborovou organizáciou alebo fyzickou osobu, ktorá má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa.
Skúmanie procesných podmienok
(1) Ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada
na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné
podmienky").
(2) Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd
konanie zastaví.
(3) Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý možno odstrániť, súd
urobí vhodné opatrenia na jeho odstránenie. Pritom spravidla môže pokračovať v konaní,
ale nesmie vydať rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. Ak sa nepodarí nedostatok
procesnej podmienky odstrániť, súd konanie zastaví.
Prerušenie konania
(1) Súd konanie preruší, ak
a) rozhodnutie závisí od otázky, ktorú
nie je v tomto konaní oprávnený riešiť,
b) pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že sú splnené podmienky na konanie o
súlade právnych predpisov; v tom prípade podá Ústavnému súdu Slovenskej republiky
(ďalej len "ústavný súd") návrh na začatie konania,
c) podal návrh na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom Európskej únie
podľa medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná; uznesenie o návrhu
na začatie prejudiciálneho konania súd bezodkladne doručí ministerstvu spravodlivosti.
(2) Súd konanie preruší aj bez návrhu; v takom prípade pred vydaním uznesenia
o prerušení konania upovedomí strany a dá im možnosť vyjadriť sa k dôvodom prerušenia
konania.
(3) O zamietnutí návrhu na prerušenie konania súd rozhodne spolu s rozhodnutím
vo veci samej.
(1) Ak strany zhodne navrhnú prerušenie konania alebo zhodne navrhnú
odročenie pojednávania, súd konanie preruší najmenej na tri mesiace.
(2) Ak je konanie prerušené, súd v ňom pokračuje na návrh ktorejkoľvek
strany. Ak sa návrh na pokračovanie v konaní nepodá do šiestich mesiacov od právoplatnosti
uznesenia o prerušení konania, súd konanie zastaví.
Ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha
súdne alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre
rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na také konanie podnet.
(1) Len čo odpadne prekážka, pre ktorú sa konanie prerušilo, pokračuje
súd v konaní i bez návrhu.
(2) Ak je konanie prerušené, nevykonávajú sa procesné úkony; plynúce
procesné lehoty sa prerušujú. Ak sa v konaní pokračuje, začínajú lehoty plynúť znova.
Spojenie vecí
(1) V záujme hospodárnosti konania súd spojí na spoločné konanie také konania,
ktoré sa pred ním začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých istých strán.
Ak boli také konania pridelené viacerým sudcom toho istého súdu, rozhodne o spojení
konaní ten sudca, u ktorého sa začalo konanie skôr.
(2) Ak sa v žalobe uvádzajú veci, ktoré sa na spojenie nehodia, alebo ak
odpadnú dôvody, pre ktoré súd konania spojil, súd môže niektorú vec vylúčiť na samostatné
konanie.
Doručenie žaloby a vyjadrení
(1) Ak súd neodmietol žalobu podľa § 129 alebo nerozhodol o zastavení konania,
doručí žalobu spolu s prílohami žalovanému do vlastných rúk.
(2) Spolu s doručením žaloby súd žalovaného vyzve, aby sa v lehote určenej
súdom k žalobe písomne vyjadril, a ak uplatnený nárok v celom rozsahu neuzná, uviedol
vo vyjadrení rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojil listiny, na ktoré
sa odvoláva, a označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.
(3) Ak žalovaný uplatnený nárok v celom rozsahu neuzná alebo súd neurobí
iné vhodné opatrenia, súd doručí vyjadrenie žalovaného žalobcovi do vlastných rúk
a umožní mu vyjadriť sa v lehote určenej súdom. Žalobca uvedie ďalšie skutočnosti
a označí dôkazy na preukázanie svojich tvrdení; na neskôr predložené a označené skutočnosti
a dôkazy súd nemusí prihliadnuť. Súd poučí žalobcu o následkoch sudcovskej koncentrácie
konania.
(4) Ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, doručí vyjadrenie žalobcu podľa
odseku 3 žalovanému do vlastných rúk a umožní mu, aby sa k nemu vyjadril v lehote
určenej súdom. Žalovaný uvedie ďalšie skutočnosti a označí dôkazy na svoju obranu;
na neskôr predložené a označené skutočnosti a dôkazy súd nemusí prihliadnuť. Súd
poučí žalovaného o následkoch sudcovskej koncentrácie konania.
DRUHÁ HLAVA
PREDBEŽNÉ PREJEDNANIE SPORU
(1) Ak súd nerozhodne inak, nariadi pred prvým pojednávaním predbežné prejednanie
sporu.
(2) Ak nie je ustanovené inak, vzťahujú sa na predbežné prejednanie sporu
ustanovenia o pojednávaní.
Predvolanie na predbežné prejednanie sporu
(1) Na predbežné prejednanie sporu súd predvolá strany, ich zástupcov,
prípadne iné osoby, ktoré môžu prispieť k splneniu účelu predbežného prejednania.
(2) Predvolanie na predbežné prejednanie sa doručuje do vlastných rúk.
Priebeh predbežného prejednania sporu
(1) Na predbežnom prejednaní sporu súd v súčinnosti so stranami zistí,
či sú splnené procesné podmienky, prípadne prijme opatrenia na odstránenie zistených
nedostatkov.
(2) Ak je to možné a účelné, súd sa pokúsi o vyriešenie sporu zmierom,
prípadne stranám odporučí, aby sa o zmier pokúsili mediáciou.
(1) Ak sa spor nepodarilo vyriešiť zmierom, súd uloží stranám povinnosti
potrebné na dosiahnutie účelu konania, najmä v súvislosti s prípravou pojednávania.
Zároveň určí, ktoré skutkové tvrdenia sú medzi stranami sporné, ktoré skutkové tvrdenia
považuje za nesporné, ktoré dôkazy vykoná a ktoré dôkazy nevykoná. Súd tiež uvedie
svoje predbežné právne posúdenie veci a predpokladaný termín pojednávania.
(2) Ak je to možné a účelné, súd môže na predbežnom prejednaní rozhodnúť
vo veci samej.
Následky neprítomnosti strán
(1) Ak sa žalobca bez vážneho dôvodu nedostaví na predbežné prejednanie
sporu, hoci bol riadne a včas predvolaný a bol dodržaný postup podľa § 167, súd môže
rozhodnúť o žalobe rozsudkom pre zmeškanie; primerane sa použije ustanovenie § 278.
O tomto následku musí byť žalobca poučený v predvolaní na predbežné prejednanie.
To neplatí, ak sú splnené podmienky na zastavenie konania, odmietnutie žaloby alebo
zamietnutie žaloby.
(2) Ak sa žalovaný bez vážneho dôvodu nedostaví na predbežné prejednanie
sporu, hoci bol riadne a včas predvolaný a bol dodržaný postup podľa § 167, súd môže
rozhodnúť o žalobe rozsudkom pre zmeškanie; primerane sa použije ustanovenie § 274.
O tomto následku musí byť žalovaný poučený v predvolaní na predbežné prejednanie.
To neplatí, ak sú splnené podmienky na zastavenie konania, odmietnutie žaloby alebo
zamietnutie žaloby.
TRETIA HLAVA
POJEDNÁVANIE
PRVÝ DIEL
VŠEOBECNÉ USTANOVENIA
Miesto pojednávania
(1) Pojednávanie sa uskutočňuje v mieste sídla súdu v pojednávacej miestnosti,
ak nie je nevyhnutné vykonať pojednávanie na inom vhodnom mieste.
(2) Ak súd z dôležitých dôvodov rozhodne, že pojednávanie vykoná na inom
vhodnom mieste, urobí opatrenia na zabezpečenie dôstojného priebehu a plynulosti
pojednávania.
Dôstojnosť pojednávania
(1) Na zabezpečenie nerušeného priebehu pojednávania súd môže vykonať
opatrenia potrebné na usmernenie prítomných osôb.
(2) Osoby prítomné v pojednávacej miestnosti sú povinné zdržať sa všetkého,
čo by mohlo rušiť dôstojný a plynulý priebeh pojednávania vrátane prejavovania súhlasu
alebo nesúhlasu s priebehom pojednávania, výpoveďami osôb a s vyhlásenými rozhodnutiami,
ak na vyslovenie názoru neboli vyzvané súdom. Súd môže vykázať z pojednávacej miestnosti
alebo odoprieť prístup na pojednávanie osobám, ktoré rušia dôstojný priebeh pojednávania
alebo u ktorých je dôvodná obava, že by mohli rušiť dôstojný priebeh pojednávania.
(3) Stranám a ich zástupcom súd umožní, aby sa v priebehu pojednávania
navzájom poradili o svojich stanoviskách a návrhoch. Na ten účel možno pojednávanie
na primeraný čas prerušiť.
Uskutočňovanie a zaznamenávanie priebehu pojednávania pomocou technických
zariadení
(1) Priebeh pojednávania sa zaznamenáva podľa § 98 a 99.
(2) Súd môže so súhlasom strán uskutočniť pojednávanie prostredníctvom
videokonferencie alebo inými prostriedkami komunikačnej technológie.
(3) Priebeh pojednávania si môže strana a jej zástupca zaznamenať pomocou
technických zariadení určených na zaznamenávanie zvuku; túto skutočnosť vopred oznámi
súdu.
Verejnosť pojednávania
(1) Pojednávanie je zásadne verejné.
(2) Verejnosť možno na celé pojednávanie alebo na jeho časť vylúčiť,
len ak by verejné prejednanie sporu ohrozilo ochranu utajovaných skutočností, citlivých
informácií a skutočností chránených podľa osobitného predpisu (ďalej len "údaje chránené
podľa osobitného predpisu") alebo dôležitý záujem strany alebo svedka. Vylúčenie
verejnosti súd vhodným spôsobom oznámi.
(3) Aj keď nie sú splnené podmienky na vylúčenie verejnosti, súd môže
z dôvodov hodných osobitného zreteľa odoprieť prístup na pojednávanie jednotlivým
osobám.
(4) Ak bola verejnosť vylúčená, súd môže na návrh strany povoliť jednotlivým
osobám, aby boli prítomné na pojednávaní alebo jeho časti a zároveň ich poučí o povinnosti
zachovávať mlčanlivosť o všetkých skutočnostiach podľa odseku 2.
(5) Obrazové záznamy, obrazové prenosy alebo zvukové prenosy z priebehu
pojednávania možno vyhotovovať len so súhlasom súdu.
DRUHÝ DIEL
PRIEBEH POJEDNÁVANIA
Nariadenie pojednávania
(1) Súd nariadi na prejednanie veci samej pojednávanie.
(2) Pojednávanie nie je potrebné nariaďovať, ak
a) ide iba o otázku
jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota
sporu bez príslušenstva neprevyšuje 2 000 eur,
b) strany s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania súhlasia alebo
c) to ustanovuje tento zákon.
(1) Ak je strana zastúpená zástupcom na celé konanie, súd na pojednávanie
spravidla predvolá len zástupcu; stranu súd predvolá, ak je nevyhnutné vykonať jej
výsluch.
(2) Predvolanie sa doručuje strane alebo jej zástupcovi tak, aby mali
dostatok času na prípravu, spravidla najmenej päť dní predo dňom, keď sa má pojednávanie
konať.
Vedenie pojednávania
(1) Pojednávanie vedie súd tak, aby sa mohlo rozhodnúť spravidla na jedinom
pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania a účel tohto zákona.
(2) Ak je to možné a účelné, súd sa pokúsi o vyriešenie sporu zmierom.
Zistenie prítomnosti na pojednávaní
Po vyvolaní veci súd zistí, či sa dostavili osoby, ktoré boli na pojednávanie
predvolané. Ak sa tieto osoby nedostavili, súd rozhodne, či sa pojednávanie bude
konať v ich neprítomnosti, a otvorí pojednávanie.
Prednesy strán na pojednávaní
(1) Po vyvolaní veci a úkonoch podľa § 180 žalobca prednesie podstatný
obsah žaloby a vyjadrení podľa § 167. Žalovaný má právo vyjadriť sa k prednesu žalobcu.
Strana môže odkázať na svoje písomné podanie.
(2) Po úkonoch podľa odseku 1 súd určí, ktoré skutkové tvrdenia sú medzi
stranami sporné, ktoré skutkové tvrdenia považuje za nesporné, ktoré dôkazy vykoná
a ktoré dôkazy nevykoná. Súd tiež uvedie svoje predbežné právne posúdenie veci. To
neplatí, ak tak už postupoval pri predbežnom prejednaní sporu.
(3) V konaní sa postupuje v súlade s ustanoveniami o prostriedkoch procesného
útoku a prostriedkoch procesnej obrany a v súlade s ustanoveniami o dokazovaní.
(4) Ak strana alebo jej zástupca nie sú schopní predniesť podstatné a
rozhodujúce skutkové tvrdenia a označiť alebo predložiť dôkazy na ich preukázanie,
súd im môže určiť lehotu na dodatočné splnenie tejto povinnosti. Po márnom uplynutí
tejto lehoty nemusí súd na tieto skutkové tvrdenia a dôkazné návrhy prihliadať. Tým
nie sú dotknuté ustanovenia § 153 a 154.
(5) Ak v dôsledku postupu podľa odseku 4 došlo k odročeniu pojednávania,
trovy odročeného pojednávania znáša ten, kto odročenie zavinil.
Záverečné reči a skončenie dokazovania
Ak súd pojednávanie neodročí, pred jeho skončením vyzve strany, aby zhrnuli
svoje návrhy a vyjadrili sa k dokazovaniu a k právnej stránke veci. Ak po vyjadrení
strán súd nepovažuje za potrebné vykonať ďalšie dôkazy, uznesením vyhlási dokazovanie
za skončené.
Dôvody odročenia pojednávania
(1) Pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov. Pojednávanie
môže byť na návrh strany odročené len vtedy, ak sa strana alebo jej zástupca z dôležitých
dôvodov nemôže dostaviť na pojednávanie a zároveň od nich nemožno spravodlivo žiadať,
aby sa na pojednávaní nechali zastúpiť.
(2) Od advokáta možno okrem dôvodov, ktoré nastali krátko pred pojednávaním
a okrem prípadu, ak advokát súdu preukáže, že strana, ktorú zastupuje, odôvodnene
trvá na osobnom zastúpení týmto advokátom, vždy spravodlivo žiadať, aby sa dal zastúpiť
iným advokátom. Od strany možno vždy spravodlivo žiadať, aby sa dala na ďalšom pojednávaní
zastúpiť inou osobou, ak k odročeniu pojednávania došlo z dôvodu jej nepriaznivého
zdravotného stavu.
(3) Strana, ktorá navrhuje odročenie pojednávania, oznámi súdu dôvod
bezodkladne po tom, čo sa o ňom dozvedela alebo mohla dozvedieť, alebo ho s prihliadnutím
na všetky okolnosti mohla predpokladať.
(4) Ak súd zistí, že stranou uvedený dôvod na odročenie pojednávania
nie je dôležitý, bezodkladne o tom upovedomí stranu, ktorá odročenie navrhla. Strana,
ktorá navrhuje odročenie pojednávania, je povinná uviesť telefónne číslo alebo elektronickú
adresu, na ktorú ju možno upovedomiť o rozhodnutí súdu o jej návrhu na odročenie
pojednávania.
Rozhodnutie o odročení pojednávania
(1) Súd rozhodne o odročení pojednávania bezodkladne; o tom upovedomí
tých, ktorí boli na pojednávanie predvolaní. Súd uvedie deň, keď sa bude konať nové
pojednávanie.
(2) Ak došlo k odročeniu pojednávania z dôvodov uvedených stranou a tieto
dôvody neboli súdu následne preukázané alebo ich nemožno považovať za dôležité, súd
môže rozhodnúť, že na ďalšie návrhy o odročenie pojednávania nebude prihliadať.
(3) Ak súd rozhodne podľa odseku 2, uloží strane, aby sa na ďalšie pojednávanie
dostavila alebo si na toto pojednávanie ustanovila zástupcu.
ŠTVRTÁ HLAVA
DOKAZOVANIE
PRVÝ DIEL
VŠEOBECNÉ USTANOVENIA
(1) Súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.
(2) Súd môže aj bez návrhu vykonať dôkaz, ktorý vyplýva z verejných registrov
a zoznamov, ak tieto registre alebo zoznamy nasvedčujú, že skutkové tvrdenia strán
sú v rozpore so skutočnosťou; iné dôkazy bez návrhu nevykoná, ak tento zákon neustanovuje
inak.
(3) Súd aj bez návrhu môže vykonať dôkazy na zistenie, či sú splnené
procesné podmienky, či navrhované rozhodnutie bude vykonateľné, a na zistenie cudzieho
práva.
(1) Skutočnosti všeobecne známe alebo známe súdu z jeho činnosti, ako
aj právne predpisy zverejnené alebo oznámené v Zbierke zákonov Slovenskej republiky
a právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a právne záväzné akty Európskej únie,
ktoré boli zverejnené v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev a v Úradnom vestníku
Európskej únie, sa nedokazujú.
(2) Súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť
o ich pravdivosti. Na zmeny v tvrdeniach o skutočnostiach, na ktorých sa strany dohodli,
súd neprihliada.
Dôkazné prostriedky
(1) Za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu
veci a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov.
(2) Dôkazným prostriedkom je najmä výsluch strany, výsluch svedka, listina,
odborné vyjadrenie, znalecké dokazovanie a obhliadka. Ak nie je spôsob vykonania
dôkazu predpísaný, určí ho súd.
Vykonávanie dôkazov
(1) Súd vykonáva dôkazy na pojednávaní.
(2) Súd vykonáva dôkaz mimo pojednávania, ak je to možné a účelné. Strany
majú právo byť prítomné na takto vykonávanom dokazovaní. Vykonanie dôkazu mimo pojednávania
súd stranám oznamuje spravidla päť dní vopred. Ak bolo nariadené pojednávanie, oboznámi
súd strany s výsledkami dokazovania na tomto pojednávaní.
Edičná povinnosť
Súd môže uložiť tomu, kto má vec potrebnú na zistenie skutkového stavu,
aby ju predložil.
Informačná povinnosť
Každý je povinný na požiadanie súdu bezodkladne písomne oznámiť skutočnosti,
ktoré majú význam pre konanie a rozhodnutie súdu. Ustanovenie o zachovávaní mlčanlivosti
pri výpovedi svedka podľa § 203 sa použije primerane.
Hodnotenie dôkazov
(1) Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo
a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko,
čo vyšlo počas konania najavo.
(2) Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon
neustanovuje inak.
Domnienka
Skutočnosť, pre ktorú je v zákone ustanovená domnienka pripúšťajúca dôkaz
opaku, má súd za preukázanú, ak v konaní nevyšiel najavo opak.
Viazanosť súdu inými rozhodnutiami
Súd je viazaný rozhodnutím ústavného súdu o tom, či určitý právny predpis
nie je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavným zákonom alebo medzinárodnou
zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná. Súd je tiež viazaný rozhodnutím ústavného
súdu alebo Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré sa týkajú základných ľudských
práv a slobôd. Ďalej je súd viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol
spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitného
predpisu, a o tom, kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo
zániku spoločnosti.
Prejudicialita
(1) Otázku, o ktorej má právomoc rozhodovať iný orgán verejnej moci ako
orgán podľa § 193, môže súd posúdiť sám, nemôže však o nej rozhodnúť.
(2) Ak bolo o otázke podľa odseku 1 rozhodnuté, súd na také rozhodnutie
prihliadne a vysporiada sa s ním v odôvodnení rozhodnutia.
DRUHÝ DIEL
DÔKAZNÉ PROSTRIEDKY
Prvý oddiel
Výsluch strany
(1) Na návrh môže súd nariadiť výsluch strany o tvrdených skutočnostiach,
ktoré v konaní vyšli najavo, ak ich nemožno preukázať inak; ustanovenie § 150 ods.
2 tým nie je dotknuté.
(2) Ak súd nariadi výsluch podľa odseku 1, strany sú povinné ustanoviť
sa na výsluch. O tom musia byť poučené.
(3) Súd môže výnimočne z dôvodov hospodárnosti strane uložiť, aby na
otázky o tvrdených skutočnostiach odpovedala písomne, ak možno predpokladať, že tento
postup bude dostatočný; tým nie je dotknutá povinnosť podľa odseku 2.
(4) Na postup podľa odsekov 1 a 3 sa ustanovenie o zachovávaní mlčanlivosti
pri výpovedi svedka podľa § 203 použije primerane.
Druhý oddiel
Výsluch svedka
(1) Súd môže na návrh nariadiť výsluch svedka.
(2) Ak súd nariadi výsluch podľa odseku 1, každá fyzická osoba je povinná
dostaviť sa na predvolanie na súd a vypovedať ako svedok. Súd svedka poučí o jeho
povinnosti vypovedať pravdu a nič nezamlčovať, o trestnoprávnych následkoch krivej
výpovede a o jeho práve odoprieť výpoveď.
(3) Súd môže výnimočne z dôvodov hospodárnosti svedkovi uložiť, aby
na otázky odpovedal písomne; tým nie je dotknutá povinnosť podľa odseku 2. Zároveň
svedka poučí o jeho povinnosti vypovedať pravdu a nič nezamlčovať, o trestnoprávnych
následkoch krivej výpovede a o jeho práve odoprieť výpoveď. Trovy spojené s písomnou
výpoveďou svedka znáša strana, ktorá jeho výsluch navrhla.
Návrh na výsluch svedka
(1) Ak strana navrhne výsluch svedka, zabezpečí jeho prítomnosť na
pojednávaní; o tejto skutočnosti vopred upovedomí súd a protistranu.
(2) Ak nemožno postupovať podľa odseku 1, požiada strana súd o predvolanie
svedka. V návrhu na výsluch svedka sa uvedie meno, priezvisko, prípadne dátum narodenia
svedka, adresa, z ktorej možno svedka predvolať, a označenie skutočností, ktoré majú
byť výsluchom svedka preukázané. Ak nie je adresa svedka strane známa, súd svedka
predvolá z adresy evidovanej v registri obyvateľov Slovenskej republiky.
Predvolanie svedka
(1) Ak súd svedka predvolá, v predvolaní označí strany a predmet konania.
(2) Ak nemožno svedka predvolať z adresy označenej stranou, súd ho
predvolá z adresy evidovanej v registri obyvateľov Slovenskej republiky.
(3) Ak sa nepodarí prítomnosť svedka zabezpečiť, súd návrh na výsluch
svedka zamietne.
Prítomnosť svedka na pojednávaní
(1) Súd dbá, aby výpoveď svedka nebola ovplyvnená jeho prítomnosťou
na pojednávaní. Každého svedka súd vyslúchne samostatne, v neprítomnosti svedkov,
ktorých ešte nevyslúchol.
(2) Svedkovia, ktorých výpovede si odporujú, môžu byť vyslúchnutí spoločne.
Postup pred výsluchom svedka
(1) Pred výsluchom svedka zistí súd jeho totožnosť. Súd zistí najmä
meno a priezvisko, dátum narodenia, adresu trvalého pobytu svedka a jeho vzťah k
stranám. Iné údaje o svedkovi súd zistí, ak možno predpokladať, že tieto údaje budú
potrebné na konanie.
(2) Po vykonaní úkonov podľa odseku 1 súd svedka poučí o jeho práve
na svedočné.
Odopretie výpovede svedka
(1) Svedok môže odoprieť výpoveď len vtedy, ak by výpoveďou spôsobil
nebezpečenstvo trestného stíhania sebe alebo blízkym osobám alebo ak by výpoveďou
porušil spovedné tajomstvo alebo tajomstvo informácie, ktorá mu bola zverená ako
osobe poverenej pastoračnou starostlivosťou ústne alebo písomne pod podmienkou zachovať
mlčanlivosť.
(2) Svedok je povinný oznámiť odopretie výpovede bezodkladne po tom,
ako sa o povinnosti svedčiť dozvedel. Dôvody odopretia výpovede musí preukázať; o
dôvodnosti odopretia výpovede rozhoduje súd.
Postup pri výsluchu svedka
(1) Súd vyzve svedka, aby súvisle opísal všetko, čo vie o predmete
výsluchu. Následne môžu svedkovi klásť otázky strany, súd a so súhlasom súdu aj iné
subjekty prítomné na pojednávaní.
(2) Svedkovi sa nesmú klásť otázky, ktoré navádzajú na odpoveď, otázky
klamlivé, otázky nesúvisiace s predmetom konania ani otázky, ktoré by obsahovali
skutočnosti, ktoré sa majú zistiť až z jeho výpovede.
Zachovávanie mlčanlivosti pri výpovedi svedka
(1) Svedok je pri svojej výpovedi povinný zachovávať mlčanlivosť o
údajoch chránených podľa osobitného predpisu a inú zákonom ustanovenú alebo štátom
uznanú povinnosť mlčanlivosti. Svedok je povinný oznámiť zákaz výpovede bezodkladne
po tom, ako sa o povinnosti svedčiť dozvedel. Dôvody zákazu výpovede musí preukázať;
o dôvodnosti zákazu výpovede rozhoduje súd.
(2) Výsluch svedka, ktorý je pri svojej výpovedi povinný zachovávať
mlčanlivosť, možno vykonať len vtedy, ak svedka na podnet súdu oslobodil od povinnosti
mlčanlivosti príslušný orgán alebo ten, v koho záujme má túto povinnosť. To platí
primerane i tam, kde sa vykonáva dôkaz inak ako výsluchom.
Tretí oddiel
Listina
Dôkaz listinou sa vykoná tak, že súd listinu alebo jej časť prečíta
alebo oznámi jej obsah; to neplatí, ak ide o listinu, ktorej odpis bol strane sporu
v priebehu konania doručený a ak listina alebo jej obsah neboli protistranou spochybnené.
Verejné listiny
Listiny vydané orgánmi verejnej moci v medziach ich právomoci, ako
aj listiny, ktoré sú osobitným predpisom vyhlásené za verejné, potvrdzujú pravdivosť
toho, čo sa v nich osvedčuje alebo potvrdzuje, ak nie je dokázaný opak.
Štvrtý oddiel
Odborné vyjadrenie a znalecké dokazovanie
Ak je potrebné posudzovať skutočnosti, na ktoré treba odborné znalosti,
súd na návrh vyžiada odborné vyjadrenie od odborne spôsobilej osoby.
Znalecké dokazovanie
(1) Ak rozhodnutie závisí od posúdenia skutočností, na ktoré treba
vedecké poznatky, a pre zložitosť posudzovaných otázok nepostačuje postup podľa §
206, súd na návrh nariadi znalecké dokazovanie a ustanoví znalca. Ak súd ustanovil
viacerých znalcov, môžu vypracovať spoločný posudok.
(2) V písomnom znaleckom posudku znalec odpovie na položené otázky;
nevyjadruje sa k právnemu posúdeniu veci.
(3) Návrh na nariadenie znaleckého dokazovania znaleckým ústavom je
prípustný len v obzvlášť závažných prípadoch vyžadujúcich si osobitné vedecké posúdenie,
alebo ak závery znalcov sú v zrejmom rozpore.
Vykonanie znaleckého dokazovania
(1) Znalecký posudok sa vyhotovuje písomne, ak súd nerozhodne inak.
(2) Písomný znalecký posudok súd doručí stranám; v odôvodnených prípadoch
ich len upovedomí o predložení znaleckého posudku znalcom.
(3) Ak je to účelné, môže súd znalca vyslúchnuť o skutočnostiach uvádzaných
v znaleckom posudku.
Súkromný znalecký posudok
(1) Súkromný znalecký posudok je znalecký posudok predložený stranou
bez toho, aby znalecké dokazovanie nariadil súd.
(2) Ak je spolu so žalobou predložený súkromný znalecký posudok, ktorý
má všetky zákonom predpísané náležitosti a obsahuje doložku o tom, že znalec si je
vedomý následkov vedome nepravdivého znaleckého posudku, postupuje sa pri vykonávaní
tohto dôkazu akoby išlo o znalecký posudok súdom ustanoveného znalca.
(3) Ak sa súkromný znalecký posudok vyhotovuje v priebehu konania,
súd umožní znalcovi nahliadnuť do spisu alebo sa inak oboznámiť s informáciami potrebnými
na vypracovanie znaleckého posudku.
Súčinnosť strán a tretích osôb
Strane, prípadne aj inej osobe môže súd uložiť, aby sa dostavila k
znalcovi, predložila mu potrebné veci, podala mu potrebné vysvetlenia, podrobila
sa lekárskemu vyšetreniu, prípadne krvnej skúške, alebo aby niečo vykonala, alebo
znášala, ak je to na účely znaleckého dokazovania potrebné. Ustanovenie o zachovávaní
mlčanlivosti pri výpovedi svedka podľa § 203 sa použije primerane.
Piaty oddiel
Obhliadka
(1) Obhliadka veci, ktorú možno dopraviť na súd, sa vykoná na pojednávaní.
(2) Obhliadka veci, ktorú nemožno dopraviť na súd, sa vykonáva na mieste.
Súd na ňu predvolá tých, ktorí sa predvolávajú na pojednávanie.
(3) Kto má vec, ktorá má byť predmetom obhliadky, je povinný ju na
vyzvanie súdu predložiť alebo sprístupniť. Vo výzve ho súd poučí, že ak vec nepredloží
alebo nesprístupní, môže mu byť uložená poriadková pokuta. Ustanovenie o odopretí
výpovede svedka podľa § 201 a o zachovávaní mlčanlivosti pri výpovedi svedka podľa
§ 203 sa použije primerane.
PIATA HLAVA
SÚDNE ROZHODNUTIA
PRVÝ DIEL
ROZSUDOK
(1) Rozsudkom rozhoduje súd vo veci samej.
(2) Rozsudkom sa rozhoduje o celej prejednávanej veci. Ak je to účelné,
súd môže rozsudkom rozhodnúť najskôr len o jej časti alebo len o jej základe alebo
dôvode.
Čiastočný rozsudok
Ak niektorý z viacerých žalobou uplatnených procesných nárokov alebo
časť uplatneného procesného nároku sa v priebehu konania stali nespornými, môže súd
rozhodnúť o tomto procesnom nároku alebo o jeho časti čiastočným rozsudkom.
Medzitýmny rozsudok
(1) Ak je to účelné, súd môže rozhodnúť najskôr len o základe alebo dôvode
uplatneného procesného nároku medzitýmnym rozsudkom.
(2) Súd môže na návrh strany medzitýmnym rozsudkom rozhodnúť, či tu je,
alebo nie je právo, od ktorého celkom alebo sčasti závisí rozhodnutie vo veci samej.
(3) Do právoplatnosti medzitýmneho rozsudku súd nekoná o žalobou uplatnenom
procesnom nároku.
(1) Súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.
(2) Skutkový stav sa zisťuje procesným postupom podľa tohto zákona.
(1) Súd je viazaný žalobným návrhom žalobcu.
(2) Súd môže prekročiť žalobný návrh a prisúdiť viac, než čoho sa strany
domáhajú, iba vtedy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva
z osobitného predpisu.
(1) Pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Ustanovenia
o sudcovskej koncentrácii konania tým nie sú dotknuté.
(2) Ak ide o opakujúce sa dávky alebo splátky, možno uložiť povinnosť
i na plnenie dávok alebo splátok, ktoré sa stanú splatnými až v budúcnosti.
(1) Obsah rozhodnutia vo veci samej vysloví súd vo výroku rozsudku. Vo
výroku súd rozhodne tiež o nároku na náhradu trov konania, ak sa o ňom nerozhoduje
samostatne.
(2) Výrok rozsudku o plnení v peniazoch sa môže vyjadriť aj v cudzej
mene.
(3) Výrok rozsudku o plnení v peniazoch sa môže vyjadriť aj iným nezameniteľným
spôsobom než vyčíslením, najmä s odkazom na presný spôsob určenia, ak to vyplýva
z osobitného predpisu.
(1) Rozsudok súd vyhlasuje vždy verejne a v mene Slovenskej republiky.
Pritom uvedie výrok rozsudku spolu s odôvodnením a poučením o odvolaní a o možnosti
exekúcie.
(2) Rozsudok sa vyhlasuje spravidla hneď po skončení pojednávania, ktoré
vyhláseniu predchádzalo. Ak to nie je možné, súd na vyhlásenie rozsudku odročí pojednávanie
najdlhšie na 30 dní; v takom prípade súd doručí rozsudok prítomným stranám na pojednávaní,
na ktorom bol rozsudok vyhlásený; neprítomným stranám ho odošle najneskôr do troch
dní. Ustanovenia o odročení pojednávania sa v tomto prípade nepoužijú.
(3) Vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania,
oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej
stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to
strana požiada, súd jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými
prostriedkami.
(4) Len čo súd vyhlási rozsudok, je ním viazaný.
(1) V písomnom vyhotovení rozsudku sa po slovách "V mene Slovenskej republiky"
uvedie označenie súdu, mená a priezviská sudcov rozhodujúcich vo veci, presné označenie
strán a ich zástupcov, iných subjektov, označenie prejednávaného sporu, výrok, odôvodnenie,
poučenie o lehote na podanie odvolania, o tom, na ktorý súd sa odvolanie podáva a
o náležitostiach odvolania, poučenie o možnosti exekúcie a deň a miesto vyhlásenia.
(2) V odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti
tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci
vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne
vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré
skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov
vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec
právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie
rozsudku bolo presvedčivé.
(3) Ak sa súd odkloní od ustálenej rozhodovacej praxe, odôvodnenie rozsudku
obsahuje aj dôkladné odôvodnenie tohto odklonu.
(4) Jednotlivé odseky odôvodnenia rozsudku sa označujú arabskými číslicami.
Písomné vyhotovenie rozsudku nemusí obsahovať odôvodnenie, ak
a) je
na pojednávaní vyhlásený rozsudok za prítomnosti všetkých strán alebo ich zástupcov,
ktorí sa vzdajú odvolania, alebo
b) to ustanovuje tento zákon.
Písomné vyhotovenie rozsudku podpisuje sudca. Ak ho nemôže podpísať sudca,
podpíše ho iný poverený sudca; dôvod sa na písomnom vyhotovení poznamená.
Doručovanie rozsudku
(1) Rozsudok súd doručuje stranám do vlastných rúk.
(2) Rozsudok, v ktorom súd použil ustanovenia predpisov o ochrane hospodárskej
súťaže, zašle protimonopolnému úradu. Ak použil čl. 101 a 102 Zmluvy o fungovaní
Európskej únie, súd zašle rozsudok protimonopolnému úradu a Komisii.
(3) Rozsudok sa vyhotoví a odošle do 30 dní odo dňa jeho vyhlásenia,
ak predseda súdu zo závažných dôvodov nerozhodne inak.
Súd kedykoľvek aj bez návrhu opraví v rozsudku chyby v písaní a počítaní,
ako aj iné zrejmé nesprávnosti. O oprave súd vydá opravné uznesenie, ktoré doručí
subjektom konania.
(1) Ak nerozhodol súd v rozsudku o niektorej časti predmetu konania alebo
o predbežnej vykonateľnosti, môže strana do 15 dní od doručenia rozsudku navrhnúť
jeho doplnenie. Súd môže rozsudok, ktorý nenadobudol právoplatnosť, doplniť aj bez
návrhu.
(2) Doplnenie urobí súd dopĺňacím rozsudkom, na ktorý sa primerane použijú
ustanovenia o rozsudku. Ak súd nevyhovie návrhu strany na doplnenie rozsudku, návrh
zamietne.
(3) Návrh na doplnenie sa netýka právoplatnosti ani vykonateľnosti výrokov
pôvodného rozsudku.
Právoplatnosť rozsudku a vykonateľnosť rozsudku
Právoplatnosť je vlastnosť súdneho rozhodnutia, ktorá spôsobuje záväznosť
a zásadnú nezmeniteľnosť rozhodnutia.
(1) Doručený rozsudok, ktorý nemožno napadnúť odvolaním, je právoplatný.
(2) Ak proti rozsudku nemožno podať odvolanie, je právoplatný doručením.
Subjektívna záväznosť rozsudku
(1) Výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre strany a pre tých, ktorí
sa stali právnymi nástupcami strán po právoplatnosti rozsudku, ak nie je ustanovené
inak.
(2) Výrok právoplatného rozsudku o určení vecného práva k nehnuteľnosti
alebo o určení neplatnosti dobrovoľnej dražby nehnuteľnosti je záväzný aj pre osobu,
ktorej sa týka návrh na povolenie vkladu vecného práva k nehnuteľnosti, ak bol návrh
podaný v čase, keď v katastri nehnuteľností bola zapísaná poznámka o súdnom konaní.
Právoplatné rozsudky ukladajúce povinnosť prejavu vôle nahradzujú tento
prejav.
Ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať
znova.
Rozsudok ukladajúci povinnosť plniť v budúcnosti splatné dávky alebo
splátky možno na základe žaloby zmeniť, ak sa podstatne zmenili pomery, ktoré sú
rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná
od času, keď nastala podstatná zmena pomerov.
(1) Vykonateľnosť je vlastnosť súdneho rozhodnutia ukladajúceho povinnosť
plniť, ktorá spočíva v možnosti jeho priamej a bezprostrednej vynútiteľnosti zákonnými
prostriedkami.
(2) Ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný
márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak.
(3) Lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku.
Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.
(4) Ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné
dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti,
ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo
splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
Na návrh strany, ktorej by inak hrozilo nebezpečenstvo ťažko nahraditeľnej
alebo značnej škody alebo inej ujmy, súd môže vo výroku rozsudku vysloviť, že rozsudok
je vykonateľný doručením; taký výrok sa na účely odvolania považuje za uznesenie.
DRUHÝ DIEL
UZNESENIE
Prvý oddiel
Rozhodovanie uznesením
(1) Súd rozhoduje uznesením, ak nerozhoduje vo veci samej.
(2) Ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane
ustanovenia o rozsudku.
(1) Uznesenie sa vyhlási verejne, ak bolo vydané na pojednávaní alebo
pri inom úkone súdu.
(2) Uznesenie súd vyhotoví písomne a doručí ho, ak je proti nemu prípustné
odvolanie, ak to je pre vedenie konania potrebné alebo ak ide o uznesenie, ktorým
sa v konaní ukladá nejaká povinnosť.
V písomnom vyhotovení uznesenia sa uvedie označenie súdu, ktorý ho
vydal, označenie strán a ich zástupcov, označenie prejednávaného sporu, výrok, stručné
odôvodnenie, poučenie o odvolaní a deň a miesto vydania uznesenia.
Viazanosť súdu uznesením
(1) Súd je viazaný uznesením, len čo ho vyhlásil; ak nebolo vyhlásené,
len čo ho vydal.
(2) Súd nie je viazaný uznesením, ktorým sa upravuje vedenie konania.
Právoplatnosť uznesenia a vykonateľnosť uznesenia
(1) Doručené uznesenie, ktoré nemožno napadnúť odvolaním alebo sťažnosťou,
je právoplatné.
(2) Ak proti uzneseniu nemožno podať odvolanie alebo sťažnosť, je právoplatné
doručením.
(3) Ak uznesenie ukladá povinnosť plniť, lehota na plnenie začína plynúť
od doručenia uznesenia; jej uplynutím je uznesenie vykonateľné. Ak uznesenie neukladá
povinnosť plniť, je ním subjekt viazaný doručením.
Druhý oddiel
Sťažnosť
Prípustnosť sťažnosti
(1) Proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom,
ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť.
(2) Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
Subjekty oprávnené podať sťažnosť
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Prokurátor môže podať sťažnosť, ak sa konanie začalo jeho žalobou
alebo ak do konania vstúpil.
Lehota na podanie sťažnosti
Sťažnosť sa podáva v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde,
ktorý napadnuté uznesenie vydal.
Náležitosti sťažnosti
V sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti
ktorému uzneseniu smeruje, v čom sa postup alebo uznesenie súdu považuje za nesprávne
a čoho sa sťažovateľ domáha.
Rozsah, v akom sa uznesenie napáda, môže sťažovateľ rozšíriť len
do uplynutia lehoty na podanie sťažnosti.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so
zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.
Ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.
Účinky sťažnosti
Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas sťažnosť, nenadobúda uznesenie
právoplatnosť.
Konanie a rozhodnutie o sťažnosti
O sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.
Súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez
nariadenia pojednávania.
(1) Ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
(2) Ak je sťažnosť dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení;
v prípade zrušenia uznesenia je súdny úradník viazaný právnym názorom súdu.
ŠIESTA HLAVA
TROVY KONANIA
Trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
Každý platí výdavky, ktoré mu v konaní vzniknú.
Trovy dôkazu
(1) Ak strana v konaní navrhne vykonanie dôkazu, s ktorým sú spojené výdavky,
súd jej môže uložiť povinnosť zložiť preddavok.
(2) Ak súd ustanoví znalca a strane nebolo priznané oslobodenie od súdneho
poplatku, najneskôr spolu s ustanovením znalca uloží povinnosť zložiť preddavok v
rozsahu predpokladaných nákladov znaleckého dokazovania.
(3) Ak strana v lehote určenej súdom preddavok nezloží, súd navrhnutý dôkaz
nevykoná.
Oslobodenie od súdneho poplatku
(1) Súd na návrh prizná oslobodenie od súdneho poplatku, ak to odôvodňujú
pomery strany.
(2) Priznané oslobodenie od súdneho poplatku súd kedykoľvek počas konania
odníme, a to i so spätnou účinnosťou, ak sa do právoplatného skončenia konania preukáže,
že pomery strany neodôvodňujú alebo neodôvodňovali oslobodenie od súdneho poplatku.
Náhrada trov konania
(1) Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci.
(2) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania
právo.
(1) Ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu
trov konania protistrane.
(2) Ak strana procesne zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli,
súd prizná náhradu týchto trov protistrane.
Výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.
(1) Svedkovi môže súd ako svedočné priznať náhradu účelne vynaložených
hotových, preukázaných a uplatnených výdavkov spojených s jeho výsluchom.
(2) Náhradu účelne vynaložených hotových, preukázaných a uplatnených
výdavkov súd prizná aj znalcovi, ak bol vyslúchnutý podľa § 208 ods. 3.
(3) Náhrada podľa odsekov 1 a 2 sa uplatňuje pri podaní výpovede, najneskôr
však do desiatich dní, inak právo na náhradu podľa odsekov 1 a 2 zaniká.
Ak pri dokazovaní vznikne povinnosť, ktorá je spojená s výdavkami inej
osoby, má táto osoba tie isté práva a povinnosti pri ich uplatnení ako svedok.
Ak súd nariadil vo veci znalecké dokazovanie, pri rozhodovaní o náhrade
výdavkov spojených s vykonaním tohto dôkazu sa riadi ustanoveniami osobitného predpisu.
Povinnosť nahradiť trovy konania nemožno uložiť prokurátorovi.
Rozhodovanie o trovách konania
(1) O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
(2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
(3) Ak súd rozhoduje čiastočným rozsudkom alebo medzitýmnym rozsudkom,
môže rozhodnúť, že o trovách konania bude rozhodnuté v rozsudku, ktorým rozhodne
o všetkých uplatnených procesných nárokoch alebo o celom uplatnenom procesnom nároku.
(1) Ak bola v konaní úspešná strana zastúpená advokátom, súd uvedie v
uznesení o výške náhrady trov konania ako prijímateľa náhrady trov konania advokáta.
(2) Ak bola v konaní úspešná strana zastúpená viacerými advokátmi, súd
určí za prijímateľa náhrady trov konania jedného z nich.
(1) Ak možno hodnotu nárokov alebo hodnotu, ktorá má byť základom na
výpočet súdneho poplatku, zistiť len s nepomernými ťažkosťami alebo ak ju nemožno
zistiť vôbec, určí ju súd podľa svojho odhadu.
(2) Rovnako sa postupuje aj vtedy, ak hodnotu podľa odseku 1 síce možno
zistiť znaleckým posudkom, avšak náklady na jeho vypracovanie sú v zjavnom nepomere
k predmetu sporu, alebo ak má byť znalecký posudok vykonaný len na účely vyrubenia
súdneho poplatku.
TRETIA ČASŤ
OSOBITNÉ PROCESNÉ POSTUPY
PRVÁ HLAVA
SKRÁTENÉ KONANIA A SKRÁTENÉ ROZHODNUTIA
PRVÝ DIEL
PLATOBNÝ ROZKAZ
(1) Ak je možné vo veci samej alebo o jej časti rozhodnúť na základe
skutočností tvrdených žalobcom, o ktorých súd nemá pochybnosti, najmä ak tieto skutočnosti
vyplývajú z listinných dôkazov, možno o žalobe rozhodnúť bez vyjadrenia žalovaného
a bez nariadenia pojednávania aj platobným rozkazom, v ktorom sa žalovanému uloží,
aby do 15 dní od doručenia zaplatil uplatnenú peňažnú pohľadávku alebo jej časť a
nahradil trovy konania alebo aby v tej istej lehote podal odpor. Výrok o trovách
konania sa na účely konania o platobnom rozkaze považuje za uznesenie.
(2) Ak žalobca predloží spolu so žalobou platobný rozkaz na tlačive zverejnenom
ministerstvom spravodlivosti na jeho webovom sídle a na vydanie platobného rozkazu
sú splnené zákonom ustanovené podmienky a je zaplatený súdny poplatok, súd vydá platobný
rozkaz najneskôr do desiatich pracovných dní od splnenia týchto podmienok.
(3) Ak súd nevydá platobný rozkaz, postupuje podľa § 168 ods. 1.
Doručovanie platobného rozkazu
(1) Platobný rozkaz spolu so žalobou súd doručuje žalovanému do vlastných
rúk.
(2) Na doručovanie platobného rozkazu sa nepoužijú ustanovenia § 111
ods. 3 a § 116.
(3) Ak nemožno doručiť čo i len jednému subjektu na strane žalovaného,
súd platobný rozkaz zruší v plnom rozsahu; to neplatí, ak ide o samostatné spoločenstvo
podľa § 76.
Odpor proti platobnému rozkazu
(1) Odpor proti platobnému rozkazu sa musí vecne odôvodniť. Ustanovenie
§ 129 sa pri nedostatku vecného odôvodnenia nepoužije. V odôvodnení žalovaný opíše
rozhodujúce skutočnosti, o ktoré opiera svoju obranu proti uplatnenému nároku. K
odporu pripojí listiny, na ktoré sa odvoláva, prípadne označí dôkazy na preukázanie
svojich tvrdení. O tom musí byť žalovaný v platobnom rozkaze poučený.
(2) Súd uznesením odmietne odpor, ktorý bol podaný
a) oneskorene,
b) neoprávnenou osobou alebo
c) bez vecného odôvodnenia; o tomto následku musí byť žalovaný poučený v platobnom
rozkaze.
(3) Ak čo len jeden zo žalovaných podá včas odpor s vecným odôvodnením,
súd zruší platobný rozkaz v celom rozsahu a nariadi pojednávanie. To neplatí, ak
ide o samostatné spoločenstvo podľa § 76.
(4) Uznesenie o zrušení platobného rozkazu doručuje súd do vlastných
rúk; žalobcovi spolu s uznesením doručí aj odpor.
Platobný rozkaz nadobúda právoplatnosť
a) márnym uplynutím lehoty na
podanie odporu,
b) dňom nadobudnutia právoplatnosti uznesenia o odmietnutí odporu podľa § 267 ods.
2 písm. c).
DRUHÝ DIEL
EURÓPSKY PLATOBNÝ ROZKAZ
Európsky platobný rozkaz je platobný rozkaz vydaný podľa osobitného predpisu.
Návrh na vydanie európskeho platobného rozkazu a odpor voči nemu sa podáva
v štátnom jazyku.
(1) Ak je odpor podaný v určenej lehote, súd nariadi pojednávanie; to
neplatí, ak žalobca požiadal o ukončenie konania.
(2) Na rozhodnutie o odpore je príslušný súd, ktorý európsky platobný
rozkaz vydal.
Ustanovenia o platobnom rozkaze sa použijú primerane, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.
TRETÍ DIEL
ROZSUDOK PRE ZMEŠKANIE
Prvý oddiel
Rozsudok pre zmeškanie žalovaného
Súd môže aj bez nariadenia pojednávania rozhodnúť o žalobe podľa
§ 137 písm. a) rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobe vyhovie, ak
a) uznesením uložil
žalovanému povinnosť v určenej lehote písomne vyjadriť sa k žalobe a v tomto svojom
vyjadrení uviesť rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojiť listiny, na ktoré
sa odvoláva, a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení a žalovaný túto povinnosť
bez vážneho dôvodu nesplnil,
b) v uznesení podľa písmena a) poučil žalovaného o následkoch nesplnenia takto uloženej
povinnosti vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie a
c) doručil uznesenie podľa písmena a) žalovanému do vlastných rúk.
Na pojednávaní rozhodne súd o žalobe podľa § 137 písm. a) na návrh
žalobcu rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobe vyhovie, ak
a) sa žalovaný nedostavil
na pojednávanie vo veci, hoci bol naň riadne a včas predvolaný a v predvolaní na
pojednávanie bol žalovaný poučený o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania
rozsudku pre zmeškanie a
b) žalovaný neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami.
Odôvodnenie rozsudku pre zmeškanie žalovaného obsahuje stručnú identifikáciu
procesného nároku a právny dôvod vydania rozsudku pre zmeškanie.
Ak je v jednej veci viacero žalovaných a nejde o samostatné spoločenstvo
podľa § 76, rozsudok pre zmeškanie možno vydať iba ak podmienky na jeho vydanie spĺňa
každý z nich.
Zrušenie rozsudku pre zmeškanie
(1) Ak žalovaný z ospravedlniteľných dôvodov zmeškal lehotu na podanie
vyjadrenia podľa § 273 písm. a), môže podať návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie
spolu s vyjadrením. Ak súd, ktorý rozsudok pre zmeškanie vydal, návrhu vyhovie, rozsudok
pre zmeškanie uznesením zruší a začne vo veci opäť konať.
(2) Ak žalovaný z ospravedlniteľného dôvodu zmeškal pojednávanie vo
veci, na ktorom bol vyhlásený rozsudok pre zmeškanie, súd na návrh žalovaného tento
rozsudok uznesením zruší a nariadi nové pojednávanie.
(3) Návrh podľa odsekov 1 a 2 môže žalovaný podať do 15 dní odkedy
sa o rozsudku pre zmeškanie dozvedel; o tom žalovaného v rozsudku pre zmeškanie súd
poučí.
Druhý oddiel
Rozsudok pre zmeškanie žalobcu
Na pojednávaní rozhodne súd o žalobe podľa § 137 písm. a) na návrh
žalovaného rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobu zamietne, ak
a) sa žalobca nedostavil
na pojednávanie vo veci, hoci bol naň riadne a včas predvolaný a v predvolaní na
pojednávanie bol žalobca poučený o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania
rozsudku pre zmeškanie a
b) žalobca neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami.
Odôvodnenie rozsudku pre zmeškanie žalobcu obsahuje len stručnú identifikáciu
procesného nároku a právny dôvod vydania rozsudku pre zmeškanie.
Ak je v jednej veci viacero žalobcov a nejde o samostatné spoločenstvo
podľa § 76, rozsudok pre zmeškanie možno vydať iba vtedy, ak podmienky na jeho vydanie
spĺňa každý z nich.
(1) Ak žalobca z ospravedlniteľného dôvodu zmeškal pojednávanie vo
veci, na ktorom bol vyhlásený rozsudok pre zmeškanie, súd na návrh žalobcu tento
rozsudok uznesením zruší a nariadi nové pojednávanie.
(2) Návrh podľa odseku 1 môže žalobca podať do 15 dní odkedy sa o rozsudku
pre zmeškanie dozvedel; o tom žalobcu v rozsudku pre zmeškanie súd poučí.
ŠTVRTÝ DIEL
ROZSUDOK PRE UZNANIE NÁROKU
Ak žalovaný uzná nárok uplatnený žalobcom alebo jeho časť, rozhodne súd
na návrh žalobcu rozsudkom pre uznanie nároku.
Ak na strane žalovaného vystupuje viacero subjektov, je na vydanie rozsudku
pre uznanie nároku potrebné, aby nárok žalobcu uznali všetci žalovaní; to neplatí,
ak ide o samostatné spoločenstvo podľa § 76.
Ak bol nárok uznaný písomným prejavom žalovaného, nemusí súd nariaďovať
pojednávanie.
Odôvodnenie rozsudku pre uznanie nároku obsahuje len stručnú identifikáciu
procesného nároku a právny dôvod vydania rozsudku pre uznanie nároku.
PIATY DIEL
ROZSUDOK PRE VZDANIE SA NÁROKU
Ak sa žalobca vzdá svojho nároku úplne alebo sčasti, zamietne súd žalobu
na návrh žalovaného rozsudkom pre vzdanie sa nároku.
Ak vystupuje na strane žalobcu viacero strán, je na vydanie rozsudku
pre vzdanie sa nároku potrebné, aby sa nároku vzdali všetci žalobcovia; to neplatí,
ak ide o samostatné spoločenstvo podľa § 76.
Ak k vzdaniu sa nároku došlo písomným prejavom žalobcu, nemusí súd nariaďovať
pojednávanie.
Odôvodnenie rozsudku pre vzdanie sa nároku obsahuje len stručnú identifikáciu
procesného nároku a právny dôvod vydania rozsudku pre vzdanie sa nároku.
DRUHÁ HLAVA
SPORY S OCHRANOU SLABŠEJ STRANY
PRVÝ DIEL
SPOTREBITEĽSKÉ SPORY
Prvý oddiel
Všeobecné ustanovenia
Spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci
zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.
(1) Spotrebiteľ sa môže dať v spotrebiteľskom spore zastupovať právnickou
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa. Spotrebiteľ môže mať len
jedného takto zvoleného zástupcu.
(2) Ustanovenia prvej časti piatej hlavy piateho dielu tohto zákona
tým nie sú dotknuté.
(3) Ak je spotrebiteľ zastúpený advokátom, ustanovenie § 296 sa nepoužije.
Poučovacia povinnosť
Súd pri prvom procesnom úkone vo vzťahu k spotrebiteľovi vhodným
spôsobom spotrebiteľa poučí o
a) možnosti zastúpenia,
b) jeho procesných právach a povinnostiach nielen v rozsahu všeobecnej poučovacej
povinnosti, ale poučí ho aj o dôkazoch, ktoré je potrebné predložiť, o možnosti podať
návrh na neodkladné opatrenie alebo zabezpečovacie opatrenie a o iných možnostiach
potrebných na účelné uplatnenie alebo bránenie jeho práv.
Osobitné ustanovenie o spojení vecí
(1) Ustanovenia o spojení vecí sa nepoužijú, ibaže by predmetom konaní
boli spotrebiteľské spory.
(2) Súd vylúči na samostatné konanie nárok uplatnený vzájomnou žalobou,
ktorý nie je spotrebiteľským sporom.
Osobitné ustanovenie o zmene žaloby
Zmena žaloby sa v spotrebiteľských sporoch nepripúšťa, ak je žalovaným
spotrebiteľ.
Osobitné ustanovenia o dokazovaní
Súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je
to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí
taký dôkaz.
Spotrebiteľ môže predložiť alebo označiť všetky skutočnosti a dôkazy
na preukázanie svojich tvrdení najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej.
Ustanovenia o sudcovskej koncentrácii konania a zákonnej koncentrácii konania sa
nepoužijú.
Osobitné ustanovenia o pojednávaní
Súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je
potrebné nariadiť, ak
a) sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech
spotrebiteľa,
b) ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán
nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.
Osobitné ustanovenia o rozhodnutiach
(1) Súd môže v rozsudku, ktorý sa týka spotrebiteľského sporu, aj
bez návrhu vysloviť, že určitá zmluvná podmienka používaná dodávateľom v spotrebiteľskej
zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou
je neprijateľná; v takom prípade súd uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej
podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch
súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou.
(2) Ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve
alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou za neplatnú
z dôvodu neprijateľnosti takej zmluvnej podmienky, nepriznal plnenie dodávateľovi
z dôvodu takej zmluvnej podmienky alebo mu na základe takej zmluvnej podmienky uložil
povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť
primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie vo výroku rozsudku
znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve alebo
v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou.
(1) Ustanovenia o rozsudku pre zmeškanie sa nepoužijú, ak by mal
byť tento rozsudok vydaný v neprospech spotrebiteľa.
(2) Ak sa uplatňuje právo na zaplatenie peňažnej sumy zo spotrebiteľskej
zmluvy a žalovaným je spotrebiteľ, súd nevydá platobný rozkaz, ak spotrebiteľská
zmluva alebo iné zmluvné dokumenty súvisiace so spotrebiteľskou zmluvou obsahujú
zmluvnú podmienku, ktorá je neprijateľná.
Na konanie podľa tohto oddielu sa primerane použijú všeobecné ustanovenia
o konaní, ak nie je ustanovené inak.
Druhý oddiel
Konanie o abstraktnej kontrole v spotrebiteľských veciach
Konanie o abstraktnej kontrole v spotrebiteľských veciach je konanie,
v ktorom súd skúma neprijateľnosť zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve alebo
v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou a nekalé obchodné
praktiky nezávisle od okolností konkrétneho prípadu.
Žalobu podľa § 301 môže proti dodávateľovi podať iba právnická osoba
založená alebo zriadená na ochranu spotrebiteľa a orgán dohľadu podľa osobitného
predpisu.
(1) Na konanie sa primerane použijú všeobecné ustanovenia o konaní,
ak ďalej nie je ustanovené inak.
(2) Súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré neboli navrhnuté, ak je to
nevyhnutné na rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký
dôkaz.
(3) Ustanovenia o sudcovskej koncentrácii konania sa nepoužijú.
Pojednávanie nie je potrebné nariaďovať.
(1) Súd vo veci samej rozhoduje rozsudkom. Ak žalobe vyhovie, vo výroku
určí neprijateľnosť zmluvnej podmienky a znenie tejto zmluvnej podmienky výslovne
uvedie alebo vo výroku určí, že obchodná praktika je nekalá; inak žalobu zamietne.
(2) Ak súd právoplatne určí neprijateľnosť zmluvnej podmienky alebo
určí, že obchodná praktika je nekalá, žalobca je oprávnený vhodnou formou zabezpečiť
zverejnenie tohto rozsudku.
(3) Ak súd určí neprijateľnosť zmluvnej podmienky alebo určí, že obchodná
praktika je nekalá, zakáže žalovanému používať túto zmluvnú podmienku alebo zmluvnú
podmienku s rovnakým významom vo všetkých spotrebiteľských zmluvách alebo v iných
zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou alebo žalovanému zakáže
používať nekalú obchodnú praktiku.
Účinky rozsudku
Výrok právoplatného rozsudku podľa § 305 je záväzný pre každého.
DRUHÝ DIEL
ANTIDISKRIMINAČNÉ SPORY
Antidiskriminačný spor je spor, ktorý sa týka porušenia zásady rovnakého
zaobchádzania podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou.
Strana sa môže dať v antidiskriminačnom spore zastupovať osobou oprávnenou
na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou.
Ustanovenia prvej časti piatej hlavy piateho dielu tohto zákona tým nie sú dotknuté.
Súd pri prvom procesnom úkone vo vzťahu k žalobcovi vhodným spôsobom
žalobcu poučí o
a) možnosti zastúpenia,
b) jeho procesných právach a povinnostiach nielen v rozsahu všeobecnej poučovacej
povinnosti, ale poučí ho aj o dôkazoch, ktoré je potrebné predložiť, o možnosti podať
návrh na neodkladné opatrenie alebo zabezpečovacie opatrenie a o iných možnostiach
potrebných na účelné uplatnenie alebo bránenie jeho práv.
Nárok uplatnený vzájomnou žalobou, ktorý nie je antidiskriminačným sporom,
súd vylúči na samostatné konanie.
Súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré žalobca nenavrhol, ak je to nevyhnutné
pre rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz.
Žalobca môže predložiť alebo označiť všetky skutočnosti a dôkazy na preukázanie
svojich tvrdení najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej. Ustanovenia o
sudcovskej koncentrácii konania a zákonnej koncentrácii konania sa nepoužijú.
(1) Ustanovenia o rozsudku pre zmeškanie sa nepoužijú, ak by mal byť
tento rozsudok vydaný v neprospech žalobcu.
(2) Ustanovenia o rozsudku pre vzdanie sa nároku sa nepoužijú.
Súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné
nariadiť, ak s tým žalobca súhlasí.
(1) Na konanie podľa tohto dielu sa primerane použijú všeobecné ustanovenia
o konaní, ak nie je ustanovené inak.
(2) Ustanovenia tohto zákona sa použijú, ak predpisy o rovnakom zaobchádzaní
a o ochrane pred diskrimináciou neustanovujú inak.
TRETÍ DIEL
INDIVIDUÁLNE PRACOVNOPRÁVNE SPORY
(1) Individuálny pracovnoprávny spor na účely tohto zákona je spor medzi
zamestnancom a zamestnávateľom vyplývajúci z pracovnoprávnych a iných obdobných pracovných
vzťahov.
(2) Za individuálny pracovnoprávny spor sa považuje aj spor, ktorý vyplýva
zo zásady rovnakého zaobchádzania, ak súvisí s individuálnym pracovnoprávnym sporom.
Zamestnanec sa môže dať v individuálnom pracovnoprávnom spore zastupovať
odborovou organizáciou. Ustanovenia prvej časti piatej hlavy piateho dielu tohto
zákona tým nie sú dotknuté.
Súd pri prvom procesnom úkone vo vzťahu k zamestnancovi vhodným spôsobom
zamestnanca poučí o
a) možnosti zastúpenia,
b) jeho procesných právach a povinnostiach nielen v rozsahu všeobecnej poučovacej
povinnosti, ale poučí ho aj o dôkazoch, ktoré je potrebné predložiť, o možnosti podať
návrh na neodkladné opatrenie alebo zabezpečovacie opatrenie a o iných možnostiach
potrebných na účelné uplatnenie alebo bránenie jeho práv.
Súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré zamestnanec nenavrhol, ak je to
nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký
dôkaz; na tento účel je zamestnávateľ povinný poskytnúť súčinnosť, ak to možno od
neho spravodlivo žiadať.
Zamestnanec môže predložiť alebo označiť všetky skutočnosti a dôkazy
na preukázanie svojich tvrdení najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej.
Ustanovenia o sudcovskej koncentrácii konania a zákonnej koncentrácii konania sa
nepoužijú.
Ustanovenia o rozsudku pre zmeškanie sa nepoužijú, ak by mal byť tento
rozsudok vydaný v neprospech zamestnanca.
Súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné
nariadiť, ak s tým strany súhlasia a neodporuje to účelu tohto zákona.
Na konanie podľa tohto dielu sa primerane použijú všeobecné ustanovenia
o konaní, ak nie je ustanovené inak.
TRETIA HLAVA
NEODKLADNÉ OPATRENIA, ZABEZPEČOVACIE OPATRENIA A INÉ OPATRENIA SÚDU
PRVÝ DIEL
NEODKLADNÉ OPATRENIA A ZABEZPEČOVACIE OPATRENIA
(1) Pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
(2) Na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný
okresný súd.
(3) Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný
účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
Obsah neodkladného opatrenia
(1) Neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
(2) Neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby
a) poskytla
aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo
závažných dôvodov nepracuje,
b) zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde,
c) nenakladala s určitými vecami alebo právami,
d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala,
e) nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej
je dôvodne podozrivá z násilia,
f) nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko
alebo iné miesto, kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba,
ktorej telesnú integritu alebo duševnú integritu svojím konaním ohrozuje,
g) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne
alebo čiastočne nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita
môže byť takým konaním ohrozená,
h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe,
ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.
(3) Za podmienok ustanovených osobitným predpisom môže súd nariadiť kontrolu
dodržiavania neodkladným opatrením nariadenej povinnosti technickými prostriedkami.
Náležitosti návrhu neodkladného opatrenia
(1) V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu
neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností
hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana
a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
(2) K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
Ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané náležitosti
alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také vady,
ktoré bránia pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.
Nariadenie neodkladného opatrenia
(1) Ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie,
ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia zamietne.
(2) O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr
do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti
podľa § 326. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm.
e) rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrhu.
(3) Uznesenie, ktorým bolo rozhodnuté o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia, je súd povinný písomne vyhotoviť a odoslať.
(1) Súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací
súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane
vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
(2) Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.
(3) Ak po vydaní uznesenia, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia, dôjde k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie,
nezakladá právoplatné rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia, prekážku rozhodnutej veci.
(1) Súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený
čas.
(2) Ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie,
ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej.
Doručenie uznesenia o neodkladnom opatrení
(1) Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám
až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na
jeho nariadenie odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí
ani prípadné odvolanie navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho
súdu im doručí, len ak ním bolo neodkladné opatrenie nariadené.
(2) Uznesenie o neodkladnom opatrení súd odošle najneskôr do troch dní
od jeho vyhotovenia.
(3) Ak je uznesenie, ktorým bolo nariadené neodkladné opatrenie, podkladom
na zápis do osobitného registra, je súd povinný odoslať uznesenie v lehote podľa
odseku 2 aj príslušnému orgánu, ktorý osobitný register vedie.
Vykonateľnosť neodkladného opatrenia
(1) Neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.
(2) Neodkladné opatrenie podľa § 325 ods. 2 písm. e) je vykonateľné jeho
vyhlásením; ak sa nevyhlasuje, je vykonateľné, len čo bolo vyhotovené.
Zánik a zrušenie neodkladného opatrenia
Neodkladné opatrenie zanikne, ak uplynul čas, na ktorý bolo nariadené.
Súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré
bolo nariadené.
(1) Neodkladné opatrenie nariadené po začatí konania vo veci samej
súd prvej inštancie aj bez návrhu zruší rozhodnutím, ktorým žalobu odmieta alebo
zamieta alebo ktorým konanie vo veci samej zastavuje.
(2) Neodkladné opatrenie nariadené po začatí konania vo veci samej
odvolací súd aj bez návrhu zruší rozhodnutím, ktorým rozhodnutie súdu prvej inštancie
mení tak, že žalobu zamieta, alebo ktorým konanie vo veci samej zastavuje. To platí
primerane aj na dovolacie konanie.
(3) Súd v rozhodnutí, ktorým zamietol žalobu iba v časti alebo ktorým
zastavil konanie iba v časti, vysloví, či neodkladné opatrenie zrušuje alebo ponecháva
v platnosti, zohľadňujúc stav konania vo veci samej.
(1) Ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže
vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu
vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným
opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami.
(2) Súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet
konania vo veci samej.
(3) Súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší, ak žaloba
nebola v lehote podaná.
(4) Ak bola žaloba odmietnutá alebo zamietnutá alebo ak bolo konanie
vo veci samej zastavené, platí ustanovenie § 335 primerane.
(1) Ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak navrhovateľovi
povinnosť podľa § 336 ods. 1 neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením
ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch
s tým spojených. Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje.
(2) Súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet
konania vo veci samej. Konanie vo veci samej sa môže týkať aj nárokov na navrátenie
do pôvodného stavu alebo nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom
neodkladného opatrenia.
(3) Súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší rozhodnutím,
ktorým žalobe vo veci samej vyhovel. Ustanovenie § 335 platí primerane.
Ak bolo neodkladné opatrenie nariadené po skončení konania vo veci
samej alebo ak skôr nariadené neodkladné opatrenie trvá aj po skončení konania vo
veci samej, súd uznesenie o neodkladnom opatrení na návrh zruší, ak
a) vzhľadom na
stav exekučného konania už nie je potrebné alebo
b) navrhovateľ mohol podať návrh na vykonanie exekúcie, ale tak v primeranom čase
neurobil.
O zrušení neodkladného opatrenia môže súd rozhodnúť bez pojednávania.
V prípadoch neodkladného opatrenia podľa § 334 a 338 majú dotknuté subjekty právo
vyjadriť sa k návrhu na zrušenie neodkladného opatrenia.
Náhrada škody a inej ujmy
(1) Ak neodkladné opatrenie zaniklo alebo bolo zrušené z iného dôvodu
než preto, že sa návrhu vo veci samej vyhovelo, alebo preto, že právo navrhovateľa
bolo uspokojené, navrhovateľ je povinný nahradiť škodu a inú ujmu tomu, komu neodkladným
opatrením vznikli.
(2) Odsek 1 sa nepoužije, ak bolo nariadené neodkladné opatrenie podľa
§ 325 ods. 2 písm. e); všeobecné ustanovenia o zodpovednosti za škodu tým nie sú
dotknuté.
Neodkladné opatrenie vo veciach práva duševného vlastníctva
(1) Neodkladným opatrením môže súd nariadiť strane, aby sa zdržala
konania, ktorým ohrozuje alebo porušuje právo duševného vlastníctva.
(2) Ak sa neodkladné opatrenie nariaďuje pred konaním vo veci samej,
súd určí lehotu na podanie žaloby; márnym uplynutím tejto lehoty neodkladné opatrenie
zaniká.
(3) Súd môže na návrh úspešného žalobcu priznať právo zverejniť rozsudok
alebo jeho časť na trovy žalovaného; vo výroku rozsudku určí rozsah, formu, spôsob
zverejnenia a výšku trov zverejnenia rozsudku, prípadne výšku preddavku, ktorý je
potrebné zložiť žalobcovi, ktorého žalobe sa vyhovelo.
(1) Navrhovateľ neodkladného opatrenia môže navrhnúť, aby ten, kto
ohrozuje alebo porušuje právo duševného vlastníctva, mohol namiesto zdržania sa takého
konania zložiť zábezpeku do úschovy súdu na náhradu škody alebo inej ujmy vzniknutej
ohrozovaním alebo porušovaním práva duševného vlastníctva. O výške zábezpeky rozhodne
súd uznesením, v ktorom určí výšku zábezpeky, ako aj lehotu, v ktorej je potrebné
zábezpeku zložiť.
(2) Zo zloženej zábezpeky podľa odseku 1 sa uspokojí právoplatne priznaná
náhrada škody alebo inej ujmy. Povinnosť nahradiť škodu alebo inú ujmu, ktorá nebola
z tejto zábezpeky uspokojená, tým nie je dotknutá.
(3) Súd vráti zloženú zábezpeku, ak
a) bol návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia podľa odseku 1 právoplatne zamietnutý,
b) bolo konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia právoplatne zastavené,
c) navrhovateľ nepodal v lehote určenej súdom žalobu vo veci samej alebo
d) sa návrhu vo veci samej nevyhovelo.
Zabezpečovacie opatrenie
(1) Zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach,
právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky
veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
(2) Záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení.
Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra.
(3) Výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka
právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.
Ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie
opatrenie.
DRUHÝ DIEL
INÉ OPATRENIA SÚDU
Zabezpečenie dôkazu a zabezpečenie dôkazného prostriedku
(1) Pred začatím konania, počas konania a po skončení konania vo veci
samej možno na návrh zabezpečiť dôkaz alebo dôkazný prostriedok, ak je obava, že
neskôr ho nebude možné vykonať vôbec alebo len s veľkými ťažkosťami.
(2) Na zabezpečenie dôkazu sa primerane použijú ustanovenia o dokazovaní.
Zabezpečenie dôkazného prostriedku vo veciach práva duševného vlastníctva
Pred začatím konania, počas konania a po skončení konania vo veci
samej môže súd na návrh toho, koho práva duševného vlastníctva boli ohrozené alebo
porušené a kto osvedčil ohrozenie alebo porušenie práva duševného vlastníctva na
účely vykonania dôkazu, uznesením o zabezpečení dôkazného prostriedku zabezpečiť
a) tovar alebo vzorku tovaru, ktorým dochádza k ohrozovaniu alebo porušovaniu práva
duševného vlastníctva,
b) materiál a nástroje, ktoré sa použili na výrobu alebo rozširovanie tovaru uvedeného
v písmene a), alebo
c) dokumentáciu súvisiacu s tovarom uvedeným v písmene a).
(1) Ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné,
súd môže uložiť navrhovateľovi uznesením povinnosť zložiť zábezpeku určenú na zabezpečenie
náhrady škody alebo inej ujmy, ktorá by vznikla zabezpečením dôkazného prostriedku.
Výšku zábezpeky a lehotu na jej zloženie určí súd podľa okolností prípadu, najmä
podľa spôsobu zabezpečenia, povahy a rozsahu zabezpečenia dôkazného prostriedku.
Ak je navrhovateľov viac, sú povinní zložiť zábezpeku spoločne a nerozdielne.
(2) Ak si zabezpečenie dôkazného prostriedku vyžiada trovy, súd uloží
navrhovateľovi, aby zložil primeraný preddavok na trovy zabezpečenia dôkazného prostriedku.
(3) Ak navrhovateľ v súdom určenej lehote nezloží zábezpeku podľa odseku
1 alebo primeraný preddavok podľa odseku 2, súd uznesenie o zabezpečení dôkazného
prostriedku nevydá a konanie zastaví; zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.
(1) Uznesenie o zabezpečení dôkazného prostriedku súd vydá aj bez výsluchu
strán.
(2) V uznesení o zabezpečení dôkazného prostriedku súd strane uloží,
aby vydala dôkazný prostriedok do úschovy súdu alebo iného vhodného uschovávateľa,
inak jej bude dôkazný prostriedok odobratý; zároveň navrhovateľovi uloží, aby v určenej
lehote podal žalobu.
Uznesenie o zabezpečení dôkazného prostriedku a uznesenie o povinnosti
zložiť zábezpeku podľa § 347 ods. 1 sa strane, ktorá dôkazným prostriedkom disponuje,
doručuje až pri uskutočnení zabezpečenia dôkazného prostriedku.
(1) Uznesenie o zabezpečení dôkazného prostriedku súd aj bez návrhu
zruší, ak
a) navrhovateľ nepodal žalobu v lehote určenej súdom,
b) v konaní vo veci samej bol vykonaný dôkaz zabezpečeného dôkazného prostriedku,
c) konanie vo veci samej bolo právoplatne skončené bez toho, aby bol v ňom vykonaný
dôkaz zabezpečeného dôkazného prostriedku,
d) odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené, alebo
e) navrhovateľ nezložil zvýšenú zábezpeku, ak súd o jej zvýšení rozhodol.
(2) Súd môže zrušiť uznesenie o zabezpečení dôkazného prostriedku,
ak
a) o to požiada strana, ktorej zabezpečením dôkazného prostriedku môže preukázateľne
vzniknúť škoda alebo iná ujma,
b) strana, ktorej sa ukladá povinnosť vydať do úschovy dôkazný prostriedok, navrhne,
že zloží do úschovy súdu alebo iného vhodného uschovávateľa zábezpeku na náhradu
škody alebo inej ujmy, ktorá by mohla vzniknúť navrhovateľovi zrušením uznesenia
o zabezpečení dôkazného prostriedku; výšku zábezpeky a lehotu na jej zloženie určí
súd so zreteľom na povahu a okolnosti sporu, najmä podľa výšky škody alebo inej ujmy
hroziacej navrhovateľovi, alebo
c) je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.
(3) Zabezpečený dôkazný prostriedok sa po právoplatnosti uznesenia
o zrušení zabezpečenia dôkazného prostriedku vráti tomu, kto ho vydal alebo komu
bol odobratý.
(1) Navrhovateľ zodpovedá za škodu alebo inú ujmu, ktorá vznikla zabezpečením
dôkazného prostriedku, ibaže by ku škode alebo inej ujme došlo aj inak.
(2) Právo podľa odseku 1 možno uplatniť žalobou na náhradu škody
alebo inej ujmy do troch mesiacov odo dňa
a) zrušenia uznesenia o zabezpečení dôkazného
prostriedku z dôvodu, že navrhovateľ nepodal žalobu vo veci samej,
b) právoplatnosti rozhodnutia o zamietnutí návrhu na zabezpečenie dôkazného prostriedku,
c) právoplatnosti rozhodnutia o zastavení konania o návrhu na zabezpečenie dôkazného
prostriedku alebo
d) právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
(3) Zmeškanie lehoty podľa odseku 2 nemožno odpustiť.
(4) Právoplatne priznaná náhrada škody alebo inej ujmy sa uspokojí
zo zábezpeky zloženej navrhovateľom; ak táto zábezpeka nepostačuje na uspokojenie
všetkých poškodených, súd ju rozdelí medzi nich pomerne. Povinnosť navrhovateľa nahradiť
škodu alebo inú ujmu, ktorá nebola uspokojená z tejto zábezpeky, nie je dotknutá.
(5) Po uspokojení nároku podľa odseku 1 zvyšnú časť zloženej zábezpeky
súd vráti navrhovateľovi.
(1) Náhrada škody alebo inej ujmy právoplatne priznaná navrhovateľovi
sa uspokojí zo zábezpeky zloženej tým, komu sa uložila povinnosť, aby dôkazný prostriedok
vydal. Povinnosť nahradiť škodu alebo inú ujmu, ktorá nebola uspokojená z tejto zábezpeky,
nie je dotknutá.
(2) Po uspokojení nároku podľa odseku 1 zvyšnú časť zábezpeky súd vráti
tomu, kto ju zložil.
Súd vráti navrhovateľovi zábezpeku, ak
a) v lehote podľa § 351 nebola
podaná žaloba na náhradu škody alebo
b) bola podaná žaloba na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej zabezpečením dôkazného
prostriedku a je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.
ŠTVRTÁ HLAVA
SPOLOČNÉ USTANOVENIE
Na konanie podľa tejto časti sa primerane použijú všeobecné ustanovenia
o konaní, ak nie je ustanovené inak.
ŠTVRTÁ ČASŤ
OPRAVNÉ PROSTRIEDKY
PRVÁ HLAVA
ODVOLANIE
Prípustnosť odvolania
(1) Proti rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to
zákon nevylučuje.
(2) Proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to
zákon pripúšťa.
Odvolanie nie je prípustné proti rozsudku
a) vydanému na základe uznania
nároku alebo vzdania sa nároku okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že neboli
splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia,
b) pre zmeškanie okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky
na vydanie takého rozhodnutia.
Odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o
a) zastavení
konania,
b) odmietnutí podania vo veci samej,
c) odmietnutí žaloby na obnovu konania,
d) návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia,
e) zrušení neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia podľa § 334 a
335 ods. 1,
f) návrhu na opravu chýb v písaní a počítaní a iných zrejmých nesprávností, okrem
odôvodnenia,
g) zamietnutí návrhu na doplnenie rozsudku,
h) zamietnutí návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie,
i) návrhu na predbežnú vykonateľnosť rozsudku,
j) odklade vykonateľnosti rozhodnutia,
k) povinnosti zložiť zábezpeku vo veciach práva duševného vlastníctva,
l) zabezpečení dôkazného prostriedku,
m) nároku na náhradu trov konania,
n) prerušení konania podľa § 162 ods. 1 písm. a) a § 164,
o) návrhu na uznanie cudzieho rozhodnutia, o návrhu na vyhlásenie vykonateľnosti
cudzieho rozhodnutia a vo veciach výkonu cudzieho rozhodnutia.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
Subjekty oprávnené podať odvolanie
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
(1) Odvolanie môže podať intervenient, ak tvorí so stranou podľa § 359
nerozlučné spoločenstvo podľa § 77.
(2) V ostatných prípadoch môže intervenient podať odvolanie so súhlasom
strany podľa § 359.
(3) Lehota na podanie odvolania plynie od doručenia rozhodnutia intervenientovi.
(1) Prokurátor môže podať odvolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou
alebo ak do konania vstúpil.
(2) Prokurátor môže do konania vstúpiť aj po vydaní rozhodnutia súdu
prvej inštancie, ak rozhodnutie nenadobudlo právoplatnosť.
Lehota na podanie odvolania
(1) Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde,
proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
(2) Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom súde.
(3) Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty
podľa odseku 1 preto, že odvolateľ sa spravoval nesprávnym poučením súdu o lehote
na podanie odvolania. Ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o lehote na podanie odvolania
alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie je prípustné, možno
podať odvolanie do troch mesiacov od doručenia rozhodnutia.
(4) Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané na nepríslušnom súde
preto, že odvolateľ sa spravoval nesprávnym poučením o súde príslušnom na podanie
odvolania. To platí aj vtedy, ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o súde príslušnom
na podanie odvolania.
Náležitosti odvolania
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolacie dôvody
(1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné
podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej
obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci
samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci
samej.
(3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať
len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Novoty v odvolacom konaní
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré
neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len
vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Účinky odvolania
(1) Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie
právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd.
(2) Ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným skutkovým základom
alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých subjektov a ide o samostatné spoločenstvo
podľa § 76 a odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektoré
subjekty, nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá.
To neplatí, ak od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol
výslovne dotknutý, alebo ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva
z osobitného predpisu.
(3) Právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá ani vtedy, ak odvolanie
smeruje len proti výroku o trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej splatnosti
alebo o predbežnej vykonateľnosti.
Dispozičné procesné úkony s predmetom konania
Osoba oprávnená podať odvolanie sa môže odvolania vzdať. Vzdať sa odvolania
možno len voči súdu, a to až po vyhlásení rozhodnutia.
(1) Dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ
vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova.
(2) Ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia
nastane, ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti
napadnutého rozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení
odvolacieho konania.
(3) Ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací
súd odvolacie konanie zastaví.
(4) Ak sa odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich
odsekov primerane.
(1) Ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr,
ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia.
(2) Súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych
dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie
súdu prvej inštancie a konanie zastaví.
(3) Ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich
odsekov primerane.
Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť.
V odvolacom konaní nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou.
Úkony súdu prvej inštancie
(1) Ak odvolanie obsahuje odstrániteľné vady, súd prvej inštancie vyzve
odvolateľa, aby chýbajúce náležitosti doplnil, a poučí ho o následkoch neodstránenia
vád odvolania. Súd nevyzýva na doplnenie odvolacích dôvodov.
(2) Po odstránení vád podľa odseku 1 súd prvej inštancie rozhodne o vyrubení
súdneho poplatku za podané odvolanie a o návrhoch na oslobodenie od súdneho poplatku.
(3) Odvolanie doručí súd prvej inštancie ostatným subjektom, a ak odvolanie
smeruje proti rozhodnutiu vo veci samej, vyzve ich, aby sa k odvolaniu vyjadrili,
a určí na vyjadrenie lehotu nie kratšiu ako desať dní.
(4) Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany,
ktoré neboli uplatnené pred súdom prvej inštancie, možno uplatniť za splnenia podmienok
podľa § 366 najneskôr v lehote na vyjadrenie k odvolaniu.
(1) Súd prvej inštancie doručí odvolateľovi vyjadrenie k odvolaniu a
umožní mu vyjadriť sa k nemu najneskôr v lehote desať dní od doručenia.
(2) K vyjadreniu odvolateľa podľa odseku 1 môže protistrana podať vyjadrenie
v lehote desať dní od jej doručenia.
(3) Podania podľa odsekov 1 a 2 doručí súd prvej inštancie ostatným subjektom.
Ďalšie podania strán sa doručujú, len ak je to potrebné na zachovanie práva na spravodlivý
proces.
Ak odvolanie smeruje proti uzneseniu, proti ktorému nie je prípustné,
odvolanie sa predloží odvolaciemu súdu až po vydaní rozhodnutia vo veci samej.
Autoremedúra
Ak bolo podané odvolanie proti uzneseniu, súd prvej inštancie môže uznesenie
zrušiť, ak odvolaniu v celom rozsahu vyhovie a z uznesenia nenadobudla doposiaľ práva
iná osoba ako odvolateľ.
Po vykonaní úkonov podľa § 373 až 375 predloží súd prvej inštancie bezodkladne
vec odvolaciemu súdu.
Konanie na odvolacom súde
(1) Na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní
pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.
(2) Na odvolacie konanie sa nepoužije ustanovenie o pristúpení subjektov.
Viazanosť rozsahom odvolania
Odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadov, ak
a) od rozhodnutia
o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý,
b) ide o nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 a odvolanie podal len niektorý zo subjektov,
c) určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.
Viazanosť odvolacími dôvodmi
(1) Odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.
(2) Na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok, prihliadne odvolací
súd, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené.
Odvolací súd nie je viazaný odvolacím návrhom.
Ak má odvolací súd za to, že sa na vec vzťahuje ustanovenie všeobecne záväzného
právneho predpisu, ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci nebolo použité a je pre
rozhodnutie veci rozhodujúce, vyzve strany, aby sa k možnému použitiu tohto ustanovenia
vyjadrili.
Viazanosť skutkovým stavom
Odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie
okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní.
Dokazovanie na odvolacom súde
(1) Ak má odvolací súd za to, že súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, dokazovanie v potrebnom rozsahu
zopakuje sám.
(2) Odvolací súd môže doplniť dokazovanie vykonaním ďalších dôkazov navrhnutých
stranou, ak ich nevykonal súd prvej inštancie, hoci ich strana navrhla.
(3) Odvolací súd môže doplniť dokazovanie za podmienok uvedených v § 366.
(4) Aj bez návrhu môže odvolací súd vykonať dôkazy na zistenie, či sú splnené
procesné podmienky.
Pojednávanie
(1) Na prejednanie odvolania nariadi odvolací súd pojednávanie vždy, ak
je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje dôležitý verejný
záujem.
(2) Ak odvolací súd nariadi pojednávanie, na jeho začiatku podá predseda
alebo poverený člen senátu správu o doterajšom priebehu konania. Potom sa vyjadria
strany a iné subjekty konania a prednesú svoje návrhy.
Rozhodnutie o odvolaní
Odvolací súd odmietne odvolanie, ak
a) bolo podané oneskorene,
b) bolo podané neoprávnenou osobou,
c) smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné, alebo
d) nemá náležitosti podľa § 363, ak pre vady odvolania nemožno v odvolacom konaní
pokračovať.
(1) Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.
(2) Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia
ďalšie dôvody.
(3) Odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami
strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v
odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať
s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.
Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené
podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.
(1) Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak
a)
neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak
tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom,
c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované
dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom, alebo
d) nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo
ak také dôvody neexistovali.
(2) Ak sú dané odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 2, odvolací súd zruší
odvolaním napadnuté rozhodnutie vo veci samej a zároveň zruší aj právoplatné uznesenie,
ktoré rozhodnutiu vo veci samej predchádzalo.
Odvolací súd sám rozhodne vo veci, ak
a) rozhodnutie súdu prvej inštancie
bolo už raz odvolacím súdom zrušené, vec bola vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie
a
b) odvolací súd koná a rozhoduje o odvolaní proti novému rozhodnutiu súdu prvej inštancie.
(1) Ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť
vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie,
schváliť zmier, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci
vec patrí.
(2) Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.
(3) Ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a vráti mu
vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je povinný v odôvodnení rozhodnutia uviesť
aj to, ako má súd prvej inštancie vo veci ďalej postupovať.
Odvolací súd rozhoduje rozsudkom, ak potvrdzuje rozsudok alebo mení rozsudok;
inak rozhoduje uznesením.
(1) Odvolací súd v písomnom vyhotovení rozhodnutia uvedie označenie súdu,
mená a priezviská sudcov rozhodujúcich vo veci, presné označenie strán a ich zástupcov,
iných subjektov, označenie prejednávanej veci, výrok, odôvodnenie, poučenie o prípustnosti
dovolania, lehote na podanie dovolania, o náležitostiach dovolania a povinnom zastúpení
advokátom v dovolacom konaní, deň a miesto vyhlásenia.
(2) V odôvodnení rozhodnutia odvolací súd uvedie stručný obsah napadnutého
rozhodnutia, podstatné zhrnutie skutkových tvrdení a právnych argumentov strán v
odvolacom konaní, prípadne ďalších subjektov, ktoré dôkazy v odvolacom konaní vykonal
a ako ich vyhodnotil, zistený skutkový stav a právne posúdenie veci, prípadne odkáže
na ustálenú rozhodovaciu prax; ustanovenia § 387 ods. 2 a 3 tým nie sú dotknuté.
Odôvodnenie rozhodnutia senátu obsahuje aj pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté.
(3) Ak sa súd odkloní od ustálenej rozhodovacej praxe, odôvodnenie rozhodnutia
obsahuje aj dôkladné odôvodnenie tohto odklonu.
(4) Jednotlivé odseky odôvodnenia rozhodnutia sa označujú arabskými číslicami.
(1) Ak rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo prijaté jednomyseľne, sudca,
ktorý nesúhlasí s väčšinovým rozhodnutím odvolacieho senátu alebo s jeho odôvodnením,
má právo, aby sa jeho odlišné stanovisko pripojilo k rozhodnutiu a aby sa doručilo
stranám.
(2) Písomné vyhotovenie rozhodnutia podpisujú všetci členovia senátu.
Ak rozhodnutie nemôže podpísať predseda senátu alebo iný člen senátu, podpíšu ho
zvyšní členovia senátu; dôvod sa na písomnom vyhotovení poznamená.
Súd prvej inštancie doručí rozhodnutie o odvolaní, ak ho nedoručí odvolací
súd priamo.
Trovy odvolacieho konania
(1) Ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú
aj na odvolacie konanie.
(2) Ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu
trov konania na súde prvej inštancie.
(3) Ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí
o veci.
DRUHÁ HLAVA
ŽALOBA NA OBNOVU KONANIA
Prípustnosť žaloby na obnovu konania
Proti právoplatnému rozsudku je prípustná žaloba na obnovu konania,
ak
a) sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy týkajúce sa strán a predmetu pôvodného
konania, ktoré ten, kto podal žalobu na obnovu konania, bez svojej viny nemohol použiť
v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci,
b) možno vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť
pre stranu priaznivejšie rozhodnutie vo veci,
c) bolo rozhodnuté v neprospech strany v dôsledku trestného činu sudcu, iných subjektov
konania alebo inej osoby zúčastnenej na konaní,
d) Európsky súd pre ľudské práva rozhodol alebo dospel vo svojom rozsudku k záveru,
že rozhodnutím súdu alebo konaním, ktoré mu predchádzalo, boli porušené základné
ľudské práva alebo slobody strany a závažné dôsledky tohto porušenia neboli odstránené
priznaným spravodlivým zadosťučinením,
e) je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskej únie, Rady Európskej únie alebo
Komisie, ktoré je pre strany záväzné, alebo
f) možnosť jeho preskúmania vyplýva z osobitného predpisu v súvislosti s uznaním
alebo výkonom rozhodnutia slovenského súdu v inom členskom štáte Európskej únie.
Žaloba na obnovu konania je prípustná aj proti právoplatnému uzneseniu,
ktorým bol schválený zmier, ak možno dôvody obnovy vzťahovať aj na predpoklady, za
ktorých sa zmier schvaľoval; to platí primerane aj o platobnom rozkaze, ktorý nadobudol
právoplatnosť.
Žaloba na obnovu konania nie je prípustná proti rozhodnutiu, ktorého
zmenu alebo zrušenie možno dosiahnuť inak.
Subjekty oprávnené podať žalobu na obnovu konania
Žalobu na obnovu konania môže podať strana, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané.
Žalobu na obnovu konania môže podať intervenient, ak tvoril so stranou
podľa § 400 nerozlučné spoločenstvo podľa § 77.
Prokurátor môže podať žalobu na obnovu konania, ak sa konanie začalo
jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil.
Lehota na podanie žaloby na obnovu konania
(1) Žaloba na obnovu konania sa podáva v lehote troch mesiacov, odkedy
sa ten, kto podal žalobu na obnovu konania, mohol dozvedieť o dôvode obnovy, alebo
odo dňa, keď ho mohol uplatniť.
(2) Žaloba na obnovu konania sa podáva najneskôr v lehote troch rokov
od právoplatnosti rozhodnutia.
Za splnenia podmienok podľa § 403 ods. 1 po troch rokoch od právoplatnosti
rozhodnutia možno podať žalobu na obnovu konania, ak
a) bol trestný rozsudok, na
podklade ktorého sa v civilnom súdnom konaní priznalo právo, neskôr podľa trestnoprávnych
predpisov zrušený,
b) nové dôkazy súvisia s novými vedeckými metódami, ktoré v pôvodnom konaní nebolo
možné použiť, alebo
c) ide o dôvody obnovy konania uvedené v § 397 písm. c) až e).
Odpustenie zmeškania lehoty na podanie žaloby na obnovu konania nie je
prípustné.
Náležitosti žaloby na obnovu konania
V žalobe na obnovu konania sa popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie označenie rozhodnutia, proti ktorému smeruje, v akom rozsahu sa napáda, dôvody
obnovy konania, skutočnosti, ktoré svedčia o tom, že žaloba je podaná včas, dôkazy,
ktorými sa má dôvodnosť žaloby preukázať, ako aj to, čoho sa domáha ten, kto obnovu
konania navrhuje.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, možno rozšíriť len počas trvania
lehoty na podanie žaloby na obnovu konania.
Dôvody obnovy konania možno meniť len počas trvania lehoty na podanie
žaloby na obnovu konania.
Konanie o žalobe na obnovu konania
Na konanie o žalobe na obnovu konania sa primerane použijú ustanovenia
o konaní pred súdom prvej inštancie.
Žalobu na obnovu konania prejedná súd, ktorý o veci rozhodoval v prvej
inštancii.
(1) Rozsahom a dôvodmi žaloby na obnovu konania je súd viazaný.
(2) Súd nie je viazaný rozsahom žaloby ak odvolací súd nie je viazaný
rozsahom odvolania.
(1) Súd môže na návrh odložiť vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia,
ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa.
(2) Ak nejde o rozhodnutie, ktoré ukladá povinnosť plniť, môže súd na
návrh odložiť jeho právoplatnosť, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa; ustanovenie
§ 230 tým nie je dotknuté.
(3) Právne vzťahy niekoho iného než strany nie sú odložením právoplatnosti
podľa odseku 2 dotknuté.
(1) Súd uznesením odmietne žalobu na obnovu konania, ak
a) bola podaná
oneskorene,
b) bola podaná neoprávnenou osobou,
c) smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustná,
d) ide o dôvod uvedený v § 129 alebo
e) je zjavne nedôvodná.
(2) Ak sa postupuje podľa odseku 1, žalobu na obnovu konania netreba
doručovať ostatným subjektom na vyjadrenie.
Ak súd žalobu na obnovu konania neodmietne, rozhodne rozsudkom, či obnovu
konania povolí alebo zamietne.
(1) Právoplatnosťou rozsudku o povolení obnovy konania sa odkladá vykonateľnosť
napadnutého rozhodnutia.
(2) Ak nejde o rozhodnutie, ktoré ukladá povinnosť plniť, právoplatnosťou
rozsudku o povolení obnovy konania sa odkladá právoplatnosť napadnutého rozhodnutia.
(3) Právne vzťahy niekoho iného než strany nie sú odložením právoplatnosti
podľa odseku 2 dotknuté.
Postup po povolení obnovy konania
Len čo nadobudne rozsudok o povolení obnovy konania právoplatnosť, súd
bez ďalšieho vec znova prejedná. Pritom prihliadne na všetko, čo vyšlo najavo v pôvodnom
konaní aj v obnovenom konaní.
(1) Ak súd zistí, že napadnuté rozhodnutie je vecne správne, zamietne
rozsudkom návrh na jeho zmenu.
(2) Ak súd napadnuté rozhodnutie vo veci samej zmení, novým rozhodnutím
nahradí pôvodné rozhodnutie.
(3) V novom rozhodnutí o veci rozhodne súd o nároku na náhradu trov pôvodného
konania i obnoveného konania.
Právne vzťahy niekoho iného než strany nemôžu byť novým rozhodnutím dotknuté.
TRETIA HLAVA
DOVOLANIE
Prípustnosť dovolania
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo
veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí
do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal
za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv
začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým
sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho
súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd
odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací
súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý
výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej
strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva
v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1
je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie.
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Subjekty oprávnené podať dovolanie
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval,
tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77.
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo
ak do konania vstúpil.
Lehota na podanie dovolania
(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia
len v rozsahu vykonanej opravy.
(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.
Náležitosti dovolania
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací
návrh).
(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie
a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má
vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti
tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa,
osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane
pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen,
ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie dovolania.
Dovolacie dôvody
(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní
došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva
táto vada.
(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie
spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie
veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia.
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania
pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti
podaného dovolania.
Úkony súdu prvej inštancie
(1) Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ nebol riadne o povinnosti
podľa § 429 poučený v odvolacom konaní, súd prvej inštancie vyzve dovolateľa na odstránenie
vád a poučí ho o následkoch neodstránenia vád dovolania.
(2) Po odstránení vád podľa odseku 1 súd prvej inštancie rozhodne o vyrubení
súdneho poplatku za podané dovolanie a o návrhoch na oslobodenie od súdneho poplatku.
(3) Dovolanie doručí súd prvej inštancie protistrane, vyzve ju, aby sa
k dovolaniu vyjadrila a určí na vyjadrenie lehotu nie kratšiu ako desať dní. Na neskôr
podané vyjadrenie sa neprihliada.
(4) Ak sa protistrana vyjadrí k dovolaniu v lehote podľa odseku 3, vyjadrenie
sa doručí dovolateľovi.
Po uplynutí lehôt podľa § 436 ods. 3 predloží súd prvej inštancie bezodkladne
vec dovolaciemu súdu na rozhodnutie o dovolaní.
Konanie na dovolacom súde
(1) Na konanie na dovolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní
pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.
(2) Na dovolacie konanie sa nepoužijú ustanovenia o pristúpení subjektov,
o zmene a späťvzatí žaloby a o vzájomnej žalobe.
Viazanosť rozsahom dovolania
Dovolací súd je rozsahom dovolania viazaný okrem prípadov, ak
a) od rozhodnutia
o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý dovolaním nebol dotknutý,
b) ide o nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 a dovolanie podal len niektorý zo subjektov,
c) určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.
Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný.
Dovolací súd nie je viazaný dovolacím návrhom.
Dovolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil odvolací súd.
Dovolací súd rozhodne o dovolaní spravidla bez pojednávania; pojednávanie
môže nariadiť, ak to považuje za potrebné.
(1) Dovolací súd môže na návrh odložiť vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia,
ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa.
(2) Ak nejde o rozhodnutie, ktoré ukladá povinnosť plniť, dovolací súd
môže na návrh odložiť jeho právoplatnosť, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa;
ustanovenie § 230 tým nie je dotknuté.
(3) Právne vzťahy niekoho iného než strany nie sú odložením právoplatnosti
podľa odseku 2 dotknuté.
(4) Dovolanie má odkladný účinok, ak bolo podané proti rozhodnutiu vydanému
v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky.
(1) Dovolací súd dovolacie konanie preruší aj vtedy, ak rozhodol, že požiada
Európsky súd pre ľudské práva o vydanie poradného stanoviska k zásadným otázkam týkajúcim
sa výkladu alebo uplatňovania práv a slobôd uvedených v Dohovore o ochrane ľudských
práv a základných slobôd.
(2) Ak je konanie podľa odseku 1 prerušené, dovolací súd môže v dovolacom
konaní pokračovať, ak Európsky súd pre ľudské práva poradné stanovisko nevydal a
sú na to závažné dôvody.
Rozhodnutie o dovolaní
Ak dovolateľ vezme dovolanie späť, dovolací súd dovolacie konanie zastaví.
Dovolací súd odmietne dovolanie, ak
a) bolo podané oneskorene,
b) bolo podané neoprávnenou osobou,
c) smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné,
d) nemá náležitosti podľa § 428,
e) neboli splnené podmienky podľa § 429 alebo
f) nie je odôvodnené prípustnými dovolacími dôvodmi alebo ak dovolacie dôvody nie
sú vymedzené spôsobom uvedeným v § 431 až 435.
Dovolací súd zamietne dovolanie, ak dovolanie nie je dôvodné.
(1) Ak je dovolanie dôvodné, dovolací súd napadnuté rozhodnutie zruší.
(2) Dovolací súd zruší aj rozhodnutie súdu prvej inštancie, len ak nápravu
nemožno dosiahnuť iba zrušením rozhodnutia odvolacieho súdu.
(3) Dovolací súd môže zmeniť napadnuté rozhodnutie, ak je dovolanie dôvodné
a mal za to, že sám môže rozhodnúť vo veci.
Ak dovolací súd zruší napadnuté rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť
vec odvolaciemu súdu alebo súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, zastaviť konanie,
prípadne postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci patrí.
(1) Dovolací súd rozhoduje rozsudkom, ak zamieta dovolanie proti rozsudku
alebo ak mení rozsudok; inak rozhoduje uznesením.
(2) Na písomné vyhotovenie rozhodnutia sa primerane vzťahuje ustanovenie
§ 393 ods. 2 až 4.
(3) V odôvodnení uznesenia, ktorým bolo dovolanie odmietnuté alebo ktorým
bolo konanie o dovolaní zastavené, dovolací súd stručne uvedie iba dôvod svojho rozhodnutia.
Rozhodnutie o trovách dovolacieho konania nemusí v takom prípade odôvodňovať.
(1) Ak dovolací súd rozhoduje o dovolaní v obdobnej veci, ktorá už bola
aspoň v piatich prípadoch predmetom konania pred dovolacím súdom na základe skoršieho
dovolania podaného tým istým dovolateľom, môže v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázať
už len na svoje skoršie rozhodnutia a ak sa v celom rozsahu stotožňuje s ich odôvodnením,
ďalšie dôvody už neuvádzať.
(2) Ak dovolací súd dovolanie odmietne ako neprípustné alebo zamietne
ako nedôvodné v prípade uvedenom v odseku 1, uloží advokátovi, ktorý dovolanie podpísal,
pokutu do 500 eur. Tento advokát má postihové právo proti svojmu klientovi, len ak
dovolanie podal na jeho osobitný písomný príkaz.
Trovy dovolacieho konania
(1) Ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa primerane
použijú na dovolacie konanie.
(2) Ak dovolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu
trov konania na súde prvej inštancie, o nároku na náhradu trov odvolacieho konania
a o nároku na náhradu trov dovolacieho konania.
(3) Ak dovolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec odvolaciemu súdu alebo
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne tento súd o trovách pôvodného konania
a o trovách dovolacieho konania.
Ďalší priebeh konania
Súd, ktorému bola vec vrátená na ďalšie konanie, doručí rozhodnutie o
dovolaní, ak ho nedoručí dovolací súd priamo.
Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie, súd prvej inštancie a odvolací súd sú viazaní právnym názorom dovolacieho
súdu.
Právne vzťahy niekoho iného než strany nemôžu byť novým rozhodnutím dotknuté.
Právoplatné rozhodnutia dovolacieho súdu môžu byť označované popri spisovej
značke konania aj priezviskom strany, ak je fyzickou osobou, názvom alebo obchodným
menom strany, ak je právnickou osobou.
ŠTVRTÁ HLAVA
DOVOLANIE GENERÁLNEHO PROKURÁTORA
(1) Proti právoplatnému rozhodnutiu súdu je prípustné dovolanie generálneho
prokurátora, ak to vyžaduje ochrana práv a túto ochranu nemožno v čase podania dovolania
generálneho prokurátora dosiahnuť inými právnymi prostriedkami.
(2) Dovolanie generálneho prokurátora je prípustné iba za predpokladu,
že právoplatné rozhodnutie súdu porušuje právo na spravodlivý proces alebo trpí vadami
ktoré majú za následok závažné porušenie práva spočívajúce v právnych záveroch, ktoré
sú svojvoľné alebo neudržateľné a ak potreba zrušiť rozhodnutie prevyšuje nad záujmom
zachovania jeho nezmeniteľnosti a nad princípom právnej istoty.
(3) Generálny prokurátor podá dovolanie iba na základe podnetu strany.
Dovolanie generálneho prokurátora nie je prípustné proti rozhodnutiu súdu,
ktorým sa rozhodlo o dovolaní alebo o dovolaní generálneho prokurátora.
Dovolanie generálneho prokurátora možno podať len proti tomu výroku súdneho
rozhodnutia, ktoré strana namieta.
Dovolanie podáva generálny prokurátor na dovolacom súde v lehote troch
mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia súdu.
(1) V dovolaní generálneho prokurátora sa popri všeobecných náležitostiach
podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu a z akých dôvodov
sa toto rozhodnutie napáda.
(2) Rozsah a dôvody dovolania generálneho prokurátora možno meniť len do
uplynutia lehoty na podanie dovolania generálneho prokurátora.
Dovolanie generálneho prokurátora doručí dovolací súd stranám na vyjadrenie.
Na konanie o dovolaní generálneho prokurátora sa primerane použijú ustanovenia
o dovolaní, ak tento zákon neustanovuje inak.
Rozhodnutie o dovolaní generálneho prokurátora doručí dovolací súd stranám
a generálnemu prokurátorovi.
PIATA ČASŤ
SPOLOČNÉ, PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA
Spoločné ustanovenia
Splnomocňovacie ustanovenie
Všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo spravodlivosti,
ustanoví podrobnosti o vedení súdneho spisu a súdnych registrov, zázname z procesných
úkonov, zápisnici o procesných úkonoch a o dožiadaní.
Ak sa konanie podľa tohto zákona týka údajov chránených podľa osobitného
predpisu, použijú sa ustanovenia tohto zákona, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
Za vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa sa na účely tohto zákona
považuje vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v študijnom odbore právo na právnickej
fakulte vysokej školy v Slovenskej republike alebo uznaný doklad o vysokoškolskom
právnickom vzdelaní druhého stupňa vydaný zahraničnou vysokou školou; ak bolo vysokoškolské
vzdelanie získané najprv v prvom stupni a následne v druhom stupni, vyžaduje sa,
aby išlo v oboch stupňoch o vzdelanie v študijnom odbore právo.
Poriadkové pokuty a pokuty uložené podľa tohto zákona sú príjmom štátneho
rozpočtu.
Prechodné ustanovenia
(1) Ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
(2) Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania
začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia
tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany
a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.
(3) Na lehoty, ktoré dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona neuplynuli,
sa použijú ustanovenia tohto zákona; ak však zákon doteraz ustanovoval lehotu dlhšiu,
uplynie lehota až v tomto neskoršom čase.
(4) Konanie začaté do 30. júna 2016 na vecne, miestne, kauzálne a funkčne
príslušnom súde podľa predpisov účinných do 30. júna 2016 dokončí súd, na ktorom
sa konanie začalo.
(1) Predbežné opatrenia nariadené predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto
zákona sa spravujú ustanoveniami tohto zákona o neodkladných opatreniach a zabezpečovacích
opatreniach.
(2) Konania o zmenkovom platobnom rozkaze a šekovom platobnom rozkaze začaté
predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.
(3) Konania o rozkaze na plnenie začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti
tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.
Ustanovenie § 444 ods. 4 sa vzťahuje aj na dovolanie a mimoriadne dovolanie
podané v konaní o zmenkovom platobnom rozkaze začatom pred dňom účinnosti tohto zákona
podľa predpisov účinných pred 1. júlom 2016.
Záverečné ustanovenia
Týmto zákonom sa preberajú právne záväzné akty Európskej únie uvedené v
prílohe.
Zrušovacie ustanovenie
Zrušuje sa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení zákona
č. 36/1967 Zb., zákona č. 158/1969 Zb., zákona č. 49/1973 Zb., zákona č. 20/1975
Zb., zákona č. 133/1982 Zb., zákona č. 180/1990 Zb., zákona č. 328/1991 Zb., zákona
č. 519/1991 Zb., zákona č. 263/1992 Zb., zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 5/1993 Z.z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 46/1994 Z.z., zákona
Národnej rady Slovenskej republiky č. 190/1995 Z.z., zákona Národnej rady Slovenskej
republiky č. 232/1995 Z.z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995
Z.z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 22/1996 Z.z., zákona Národnej
rady Slovenskej republiky č. 58/1996 Z.z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky
č. 281/1996 Z.z., zákona č. 211/1997 Z.z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky
č. 359/1997 Z.z., zákona č. 124/1998 Z.z., zákona č. 144/1998 Z.z., zákona č. 169/1998
Z.z., zákona č. 187/1998 Z.z., zákona č. 225/1998 Z.z., zákona č. 233/1998 Z.z.,
zákona č. 235/1998 Z.z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 318/1998 Z.z.,
zákona č. 331/1998 Z.z., zákona č. 46/1999 Z.z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej
republiky č. 66/1999 Z.z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 166/1999
Z.z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 185/1999 Z.z., zákona č. 223/1999
Z.z., zákona č. 303/2001 Z.z., zákona č. 501/2001 Z.z., zákona č. 215/2002 Z.z.,
zákona č. 232/2002 Z.z., zákona č. 424/2002 Z.z., zákona č. 451/2002 Z.z., zákona
č. 480/2002 Z.z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 620/2002 Z.z., nálezu
Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 75/2003 Z.z., zákona č. 353/2003 Z.z., zákona
č. 530/2003 Z.z., zákona č. 589/2003 Z.z., zákona č. 204/2004 Z.z., zákona č. 371/2004
Z.z., zákona č. 382/2004 Z.z., zákona č. 420/2004 Z.z., zákona č. 428/2004 Z.z.,
zákona č. 613/2004 Z.z., zákona č. 757/2004 Z.z., zákona č. 36/2005 Z.z., zákona
č. 290/2005 Z.z., zákona č. 341/2005 Z.z., zákona č. 24/2007 Z.z., zákona č. 84/2007
Z.z., zákona č. 273/2007 Z.z., zákona č. 335/2007 Z.z., zákona č. 643/2007 Z.z.,
zákona č. 384/2008 Z.z., zákona č. 477/2008 Z.z., zákona č. 484/2008 Z.z., zákona
č. 491/2008 Z.z., zákona č. 487/2009 Z.z., zákona č. 495/2009 Z.z., zákona č. 575/2009
Z.z., zákona č. 151/2010 Z.z., zákona č. 183/2011 Z.z., zákona č. 332/2011 Z.z.,
zákona č. 348/2011 Z.z., zákona č. 388/2011 Z.z., zákona č. 335/2012 Z.z., zákona
č. 64/2013 Z.z., zákona č. 75/2013 Z.z., zákona č. 180/2013 Z.z., zákona č. 106/2014
Z.z., zákona č. 151/2014 Z.z., zákona č. 180/2014 Z.z., zákona č. 335/2014 Z.z.,
zákona č. 353/2014 Z.z., zákona č. 73/2015 Z.z., zákona č. 78/2015 Z.z. a zákona
č. 131/2015 Z.z.
Tento zákon nadobúda účinnosť 1. júla 2016.
Zákon č. 87/2017 Z.z. nadobudol účinnosť 1. májom 2017.
Zákon č. 350/2018 Z.z. nadobudol účinnosť 12. decembrom 2018.
Andrej Kiska v.r.
Peter Pellegrini v.r.
Robert Fico v.r.
PRÍL.
ZOZNAM PREBERANÝCH PRÁVNE ZÁVÄZNÝCH AKTOV EURÓPSKEJ ÚNIE
1. Smernica Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, kap. 15/zv. 2; Ú.v. ES L 95, 21.4.1993) v znení
smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/83/EÚ z 25. októbra 2011 (Ú.v. EÚ L 304,
22.11.2011).
2. Smernica Rady 2000/43/ES z 29. júna 2000, ktorou sa zavádza zásada rovnakého
zaobchádzania s osobami bez ohľadu na rasový alebo etnický pôvod (Mimoriadne vydanie
Ú.v. EÚ, kap. 20/zv. 1; Ú.v. ES L 180, 19.7.2000).
3. Smernica Rady 2000/78/ES z 27. novembra 2000, ktorá ustanovuje všeobecný
rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní (Mimoriadne vydanie Ú.v.
EÚ, kap. 5/zv. 4; Ú.v. ES L 303, 2.12.2000).
4. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/48/ES z 29. apríla 2004 o vymožiteľnosti
práv duševného vlastníctva (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ, kap. 17/zv. 2; Ú.v. EÚ L
157, 30.4.2004).
5. Smernica Rady 2004/113/ES z 13. decembra 2004 o vykonávaní zásady rovnakého
zaobchádzania medzi mužmi a ženami v prístupe k tovaru a službám a k ich poskytovaniu
(Ú.v. EÚ L 373, 21.12.2004).
6. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/54/ES z 5. júla 2006 o vykonávaní
zásady rovnosti príležitostí a rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach
zamestnanosti a povolania (prepracované znenie) (Ú.v. EÚ L 204, 26.7.2006).
7. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/52/ES z 21. mája 2008 o určitých
aspektoch mediácie v občianskych a obchodných veciach (Ú.v. EÚ L 136, 24.5.2008).
8. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/22/ES z 23. apríla 2009 o súdnych
príkazoch na ochranu spotrebiteľských záujmov (kodifikované znenie) (Ú.v. EÚ L 110,
1.5.2009) v znení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/11/EÚ z 21. mája 2013
(Ú.v. EÚ L 165, 18.6.2013) a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 524/2013
z 21. mája 2013 (Ú.v. EÚ L 165, 18.6.2013).
9. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/41/EÚ zo 7. júla 2010 o uplatňovaní
zásady rovnakého zaobchádzania so ženami a mužmi vykonávajúcimi činnosť ako samostatne
zárobkovo činné osoby a o zrušení smernice Rady 86/613/EHS (Ú.v. EÚ L 180, 15.7.2010).