311/2001 Z.z.

Zákonník práce - komentár

Súvisiace dokumenty

Skryť poznámky

Zdieľanie poznámky:

Obsah Typ obsahu

Identifikačné číslo ASPI:	KO311_p12001SK
Stav k:	01.10.2019
Autor:	; Švec, Marek; Toman, Jozef

Názov:	Zákonník práce - komentár
Nakladateľ:	Wolters Kluwer
ISBN:	978-80-571-0105-5


Vzťah k:	311/2001 Z.z.; 2/1991 Zb.;

xxxxxxxx xxxx

xxxxx

xxxxxxxx xxxxx

xxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xx x61/2003 Z.z., zákonom č. 5/2004 Z.z., zákonom č. 365/2004 Z.z., zákonom č. 82/2005 Z.z., zákonom č. 131/2005 Z.z., zákonom č. 244/2005 Z.z., zákonom č. xxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxx xxxxxom č. 49/2009 Z.z., zákonom č. 184/2009 Z.z., zákonom č. 574/2009 Z.z., zákonom č. 543/2010 Z.z., zákonom č. 48/2011 Z.z., zákonom č. 257/2011 Z.z., zákxxxx xx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxx xxxx, nálezom Ústavného súdu č. 233/2012 Z.z., zákonom č. 58/2014 Z.z., zákonom č. 103/2014 Z.z., zákonom č. 183/2014 Z.z., zákonom č. 307/2014 Z.z., zákonxx xx xxxxxxx xxxxx xxxxxxx xx xxxxxxx xxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xx xxxxxxx xxxxx xxxxnom č. 95/2017 Z.z., zákonom č. 355/2017 Z.z., zákonom č. 63/2018 Z.z., zákonom č. 347/2018 Z.z., zákonom č. 376/2018 Z.z.

doc. JUDr.

Marek

Švec,

xxxxx xxxxx

xxxxx xxx xxxx

xxxxx

xxxxxx

xxxx

xxxxx xxxxx xxxx

xxxxxx

xxxxxxxxx

xxxx

xxxxx

xxxx

xxxxxxx

xxxx

xxxxx

xxxxxxxxxx

xxxx

xxxxxxx

xxxx

xxxxxx

xxxx.

Simona

Dušeková Schuszteková,

PhD., LL.M.

JUDr.

Jan

Horecký,

PhD.

doc. JUDr.

Marcel

Dolobáč,

PhD.

Výklad

Základné zásady sú xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxx xxxxx a úlohy. Sú odrazom morálnych, etických, politických i spoločenských hodnôt presadzovaných a uznávaných spoločnosťou. Spravidla majú povahu najvšxxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx x x xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxx x xxxxxxxx xx xx xxxx xxxxxx xxxxxxxxx xx xxx xxxxxxxx xxxxatívneho právneho textu, alebo sa abstrahujú z právnych noriem ako všeobecné postuláty ľudského správania. Základné zásady plnia funkciu podpornýcx xxxxxxxxxxx xxx xxxxxxxxxxxxx x xxxxxx xxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx x xxxxx x x xxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxxx xunkcie sú východiskom pre zákonodarcu.

V pracovnom práve sú základné zásady vyjadrené priamo v právnom texte, v úvodných článkoch č. 1 až 11 ZP, no súxxxxx xxxxxx xx xxx xxxxx x xxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxx xP sa do veľkej miery prelínajú so základnými právami a slobodami garantovanými Ústavou Slovenskej republiky a celým radom ľudsko-právnych medzinároxxxxx xxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxx x xxsahu jednotlivých pracovnoprávnych noriem (ako napr. zásadu zákazu prenášania hospodárskeho rizika z výkonu závislej práce na zamestnanca). Katalxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxx xx xxxxxxx x xx xxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx x xxxxxx x xxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx

xxxxxDNÉ ZÁSADY

Čl.1

[Zásada xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxxxx

xxxxxx x xxx x

xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxx x xx xxxxxxxxx xxlierom každej demokratickej spoločnosti. Spoločný právny základ pre dodržiavanie zásady rovnakého zaobchádzania v celom právnom poriadku SR vrátaxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxx xx xxx xxxxxxxxxxxxxe vzťahy. Z hľadiska pracovného práva zásada rovnakého zaobchádzania prikazuje zamestnávateľovi správať sa nediskriminačne voči uchádzačom o zamexxxxxxx x xxxxxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxx xxxxxxx xx xxxx xxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxskriminácie v pracovnoprávnych vzťahoch upravuje čl. 1 ZP v spojitosti s § 13 ZP. Čl. 1 ZP zakazuje akúkoľvek diskrimináciu. Výpočet diskriminačnýcx xxxxxxx xxxxx xxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xx xxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx ktoré nie sú medzi chránenými dôvodmi výslovne uvedené. Osobitne je zdôraznený zákaz diskriminácie na základe pohlavia (čl. 6 ZP a § 119a ZP).

Súčaxxx xxx x xx xx xxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxsady rovnakého zaobchádzania, ak preukáže:

skutočnú požiadavku na výkon zamestnania/povolania, t.j. že rozdielne zaobchádzanie je odôvodnexx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxx xx xxxxxxx xx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xvorí skutočnú a rozhodujúcu požiadavku na zamestnanie;

ii.

takto sledovaný cieľ je legitímny a požiadavka primeraná.

Tzv. výnimka skutočxxx xxxxxxxxxx xx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxx xxxxx xxxxxx xxvisí s vhodnosťou alebo spôsobilosťou na výkon pracovných činností požadovaných pre konkrétne pracovné miesto. Napríklad pod výnimku skutočnej požxxxxxxx xx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxx x xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx x xxdeliek, telesné dispozície u tanečníkov). Rovnako protiprávne nie je, ak sa určité pracovné pozície vyhradia pre ženské uchádzačky v ženských väznicxxxxx xxxxx xxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxx

xxxx

xxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxx x xxxxx x xxxrými mravmi]

Výklad k čl. 2

Zásada individuálnej autonómie vôle zdôrazňuje súkromnoprávny charakter pracovnoprávnych vzťahov na strane zamestxxxxxxxxx xxx xx xxxxxxxxxxxx x xx xxxxx x xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxx xxxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xx xxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxho vzťahu, keď ZP formálne deklaruje právo zamestnávateľa kreovať podmienky jeho vzniku v podobe slobodného výberu zamestnancov, vrátane určovania xxxxxxxxx x xxxxxxx xxxx xxxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxx xxxxxx xxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxx xx xxxx xxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxdoch, pri ktorých to ZP alebo iný osobitný pracovnoprávny predpis uvádza, napr. pri uplatnení § 58 ods. 7 ZP (vznik pracovného pomeru k užívateľskému zxxxxxxxxxxxxxxx xxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxx xxxxxxxxx x xx xx x xxx xxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xx xxxxxx x xxxxxxx xx zdravotným postihnutím a pod. V nadväznosti na obsah založeného pracovnoprávneho vzťahu sa obligatórne stanovuje premisa pozitívneho výkonu práv a xxxxxxxxxx xx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xx xxxxxx xxxx x xxxxxxxxxx x xxxxxx x xxxxxxx xxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxa. Výkon subjektívneho práva, hoci sa môže uskutočňovať v zákonných medziach tohto práva, môže pri realizácii sledovať poškodenie druhého účastníka xxxxxxxx xxxxxx x x xxxxx xxxxxxx xxxxx x xxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxa a súlad s dobrými mravmi sú ďalej normatívne rozpracované najmä v § 13 ZP, § 41 ZP a § 58 ZP a pod.

Čl.3

[Zásada odplatného charakteru pracovnopráxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx

xxxxxx x xxx x

xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxx i v právnom inštitúte odmeňovania v podobe práva na spravodlivú a primeranú mzdu, keď sa jednoznačne stanovuje obligatórna povinnosť zamestnávateľa xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxx xx xxxxxxxx xxxxxx xxx xx xxxxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xx xx xxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxprávnemu vzťahu (napr. dobrovoľnícka činnosť, ktorá má bezodplatný charakter). Uvedené právo existujúca právna úprava ZP dosiaľ nerecipovala v dosxxxxxxxx xxxxxx x xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxx x xxx xxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxmentoch [napr. Všeobecná deklarácia ľudských práv (čl. 23 ods. 3), Medzinárodný pakt o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach (čl. 7 písm. a)x xxxxxxxx xxxxxxxx

xxxxxx

xxxx xxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxx x xxxxxx xxxx xxxx xxxxxx xx xxxx xxxxx xx xxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxrpretačný rozpor medzi spomenutými národnými a medzinárodnými právnymi dokumentmi a právnou úpravou obsiahnutou v slovenskom ZP s ohľadom na požiadxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxx xx x xxx x xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxx xx xxxx xx xxxxxxxx xxxxx xxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxatného právneho vzťahu, bližšie sa však nezaoberá kvalitou (rozumej vlastnosťami) vyplácanej mzdy. Na rozdiel od právnej úpravy v Listine základnýcx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxx xxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxx x xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxdlivú a dostačujúcu mzdu za vykonanú prácu". Aj v zmysle existujúcej judikatúry Súdneho dvora EÚ je potrebné vykladať obsah pojmu ,,právo na spravodlixx x xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxx xx x xxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxx x xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxx xx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xracovných podmienok, ktoré umožnia zamestnancom efektívny výkon práce (napr. v oblasti BOZP) a súčasne budú chrániť ich život a zdravie. V tomto ohľadx xx xxx xxxxxxxxxxx xx xxxxxx x xxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxx x xxxxx xxxxxx xxxxxx

xxxx

xxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxebo ich zástupcov, participácia na konaní zamestnávateľa]

Výklad k čl. 4

Zásada informovanosti zamestnancov alebo ich zástupcov, participácia xx xxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxx xx x xxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxx xxxxxxxxxxxx x xxxxxx xx xxxxxxxxxxxxi v Európskom spoločenstve, pričom jej zmyslom je zabezpečenie a posilnenie priamej účasti zamestnancov na činnosti a rozhodovaní zamestnávateľa, txxx xxxxxx xxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxx xx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx x x xxx x xxxxx xxx xxxxxxx x xxxxxxxxxx xepšej zainteresovanosti zamestnancov na rozhodovaní zamestnávateľa formou získavania informácií o hospodárskej a finančnej situácii zamestnávaxxxxx xxx xx xxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxx xx x xxxxxxxx zamestnancov pripraviť sa (predchádzať) na negatívne javy, ktoré môžu nastať u zamestnávateľa, napr. s odkazom na § 21 a nasl. ZP, pri ktorom by vedeli (xxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxx xxxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxa zákona o sociálnom poistení pri platobnej neschopnosti zamestnávateľa.

Čl.5

[Zásada pacta sunt servanda]

Výklad k čl. 5

V nadväznosti nx xxxxxx xxxxxxxxxx x xxx x xx xxxxx xx xxxxxx x xxxxx xxxxxx xxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxx

xxxxx xxxx xxxxxxxx

orientuje prevažne do oblasti obsahu týchto práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov.

In concreto

ZP explicitne vyžaduje od subjxxxxx xxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xx xxxx xxxxxx xxxxxxxx xx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxx xx xxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxovnoprávnych vzťahov a aby si ich plnili riadne, čím odkazuje nielen na rozsah ich plnenia, ale aj kvalitu plnenia povinností. Vzhľadom na všeobecnú foxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxx xxxxx x xxxxxxxsti, ktoré sú založené napr. v pracovnej zmluve, vnútropodnikových dokumentoch zamestnávateľa vrátane pracovného poriadku podľa § 84 ZP, právnych pxxxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxx x xxxxxx x xx xx x xxxx xx xxxx xxxxxxxxxxx x xx xxx xxxxxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxxh sankcií za nerešpektovanie tejto zásady. Zásada

pacta xxxx xxxxxxxx

xx xxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxx x x xx xxxxx x xx xxx x xx xxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx v § 63 ZP alebo § 68 ZP a pod.

Čl.6

[Zásada rovnakého zaobchádzania medzi mužmi a ženami, osobitná ochrana žien]

Výklad k čl. 6

V pracovnoprávxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx x xx xx xxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxx xxx xxxxxxx xxx xx xx xxxxxxh dôsledkoch. Čl. 6 ZP konkretizuje diskrimináciu na základe pohlavia. Diskriminácia na základe pohlavia je pomerne zrejmá v tom, že sa týka diskrimixxxxxx xxxxx xx xxxxxxx xx xxxxxxxxxxxx xx xxxxx xx xxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxx pohlavia predstavujú normy na ochranu žien v tehotenstve a materstve. Ide o objektívne odôvodnené, rozdielne zaobchádzanie z dôvodu pohlavia, ktoréxx xxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxx x xxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxx x xxxxxx x xxxxxx xxterstve (matky do konca deviateho mesiaca po pôrode a dojčiace ženy). Garantujú sa im osobitné pracovné podmienky zahŕňajúce osobitné práva žien, resxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxx xxxxxxxxxxxxxx x xxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxx x xxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxh bez ujmy na zdraví a plnenie ďalších spoločenských funkcií, najmä ich materského poslania.

Podľa čl. 6 ZP ženy majú právo na rovnaké postavenie v pxxxx xxx xxxxx xxx xxxxxxx xxxx xxxx xxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxx xxx xxxxx x x xxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxx x xxxxx xxxxduje zabezpečenie pracovných podmienok rovnakej kvality. Za súčasného rešpektovania princípu rodovej rovnosti, v prípadoch realizácie spoločensxxxx xxxxx xxxxx xx xxxxxxxxxxxxx x xxxx x xxx xxxxxxxx xxx xxxxxxxx xxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxx xx x xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxúcich sa o deti, ktoré sa vlastne vyvinuli z právnej úpravy pracovných podmienok žien rozšírením uplatňovania niektorých práv aj na zamestnaných mužox xxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxx xxxxx x xxx xxx xxxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx x xxx x xxxxx xx x xxxxxx

xxxx

xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx x xracovnoprávnych vzťahoch]

Výklad k čl. 7

Do kategórie zamestnancov s osobitnou (zvýšenou) právnou ochranou patria aj mladiství zamestnanci. V sxxxxx x xxxxxx xxxxxxxx xxxx xx xx xxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxx xxxx xxx xxxxx x xxx xx xxxx x xxxxxx xx xxx x xx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxx xx xrípravu na povolanie a zabezpečenie pracovných podmienok rozvíjajúcich ich telesné a duševné schopnosti. S prihliadnutím na neukončený psychický a xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx x xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx x x xxxx x x xxx xx xx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx

xxxx

xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx

xxxxxx x xxx x

xxx x xx xxxxxxxxx xxx xxxxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxx hmotné zabezpečenie pre prípad výskytu niekoľkých sociálnych udalostí ako pracovná neschopnosť, staroba, tehotenstvo a rodičovstvo. Bližšie podmxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx x xxxxxxxxxx x xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx x xxx xx xxxxxx xx xxxxxxxx x x xxx xxx x xxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxh udalostí upravujú predpisy práva sociálneho zabezpečenia. Zvýšená miera právnej ochrany počas týchto sociálnych udalostí má rôznu podobu, ako napxx xxxxx xxxxxxxx xx xx xxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx x xxxxx xxxxxxxxxxx xx x xxxx xx xxx x xxxxx xxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxx x xxsl. ZP) a pod.

Predmetom zvýšenej ochrany v pracovnoprávnych vzťahoch sú ďalej zamestnanci so zdravotným postihnutím (pozri komentár k § 158 a §15x xxxx

xxxx

xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx

xxxxxx x xxx x

xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxxxxxxnych vzťahoch predpokladá potenciálny vznik sporných prípadov medzi zamestnávateľmi a zamestnancami, čo možno považovať za pochopiteľné z hľadiskx xxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx x xxxxxxx xx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxxxx xxdny proces, ktorého imanentnou súčasťou je aj právo na prístup súdu. V spojitosti s § 14 ZP však zásada uplatnenia súdnej ochrany v pracovnoprávnych vzxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx x xxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx x vychádzajúcich z pracovnoprávnych vzťahov, ako je konanie pred všeobecným súdom SR. Táto skutočnosť však nevylučuje možnosť uplatnenia iných pracoxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxxxx x xxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx x xx xxx xxedmetnú zásadu však nemožno použiť na riešenie kolektívnych pracovnoprávnych sporov v zmysle § 10 ZoKV, pri ktorých právny poriadok prostredníctvom xxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxx xxxxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxxxxxxxxxx xxťahoch upravuje osobitný právny predpis (Civilný sporový poriadok).

Čl.10

[Zásada organizovania sa a kolektívnej ochrany práv zamestnancovx

xxxxxx x xxx xx

xxxxxx xxxxxxxxx x xxx xx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxxxxm a zamestnancami a súčasne tvorí aj právny základ pre možnosť zamestnancov participovať na konaní zamestnávateľa s cieľom zlepšenia ich pracovných x xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxnci ovplyvňovať rozhodovanie zamestnávateľa, a to najmä formou vytvárania zástupcov zamestnancov na pracovisku v zmysle § 11a ZP, prostredníctvom ixxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xx xxxxxxxxxxxxxxx x xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxx xxxx x xxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxových prostriedkov na presadenie svojich záujmov uplatnením práva na štrajk. Zásada organizovania sa a kolektívnej ochrany práv zamestnancov súčasxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxeckej rady a zamestnaneckého dôverníka ako ďalších zástupcov zamestnancov na pracovisku v porovnaní s predchádzajúcimi právnymi úpravami pred rokox xxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx tak, že i naďalej priorizuje odborovú organizáciu voči zamestnaneckej rade alebo zamestnaneckému dôverníkovi, keď jej priznáva výlučne právo na kolxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xxxxx xxxxxxxxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxávo zamestnávateľa na uplatnenie práva na výluku v procese kolektívneho vyjednávania, pričom podrobnosti upravuje ZoKV. Zásada organizovania sa a kxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxx xxxxxxxxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx x x xxx xxx x xxx x xxxxx xxx xxxxxxxxxxxxx xxxxx x x xxxx x xxxxxx x xxxxxxxxx fonde a pod.

Čl.11

[Zásada ochrany súkromia zamestnanca]

Výklad k čl. 11

Právo na ochranu osobných údajov sa považuje za obsahovú súčasť prxxx xx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxx xxxxxxxxxx xx x xxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxh údajov všade tam, kde dochádza k spracúvaniu osobných údajov, pracovné prostredie nevynímajúc, predstavuje s účinnosťou od 25. mája 2018 na území člxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxx xx xx xxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxx xxxx xxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx x x xxxxxm pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica č. 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov). Vnútroštátny zákon č. 18/2018 Z.z. o ochraxx xxxxxxxx xxxxxx x x xxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxx xx xásadou obmedzenia účelu a zásadou minimalizácie osobných údajov smie zamestnávateľ o zamestnancovi zhromažďovať len osobné údaje súvisiace s kvalixxxxxxxx x xxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxx xxxxx xxxx xxx xxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxbo vykonával. Ustanovenie treba aplikovať na pracovnoprávny vzťah v celej jeho obsahovej šírke vrátane predzmluvných pracovnoprávnych vzťahov.

xxxx xxxx

xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx

xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx

x x

xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxx x xxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx

xxxxxx x x x

xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxx xxxxxx xxxxxxxxxx

xx xxxxxxt Zákonníka práce - vecná a osobná pôsobnosť Zákonníka práce

Vecná pôsobnosť Zákonníka práce

Z hľadiska svojej klasifikácie je ZP právny predpix xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xx xx xxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxx x xxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxluvy), ktorý sa spravuje pravidlami, ktoré platia v súkromnom práve. Ide predovšetkým o právne pravidlo "dovolené je všetko, čo nie je zakázané". ZP vo xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxx xx xx xxxxxxxx x xxxxxxxxx x xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxx xx xxxxx xx x xxxxxxxx xxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxx V ZP je tak potrebné pozornosť venovať právnym normám, ktoré sú kogentné a neumožňujú odchýlenie sa od nich (napr. taxatívny výpočet výpovedných dôvodxx xx xxxxxx xxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx x xxxxx xx xx xxxxxxxx xxxx xxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx x xxxxxx xovolenky najmenej 4 týždne) a tými, ktoré sú dispozitívne (napr. zamestnávateľ po dohode so zástupcami zamestnancov môže dohodnúť pružný pracovný čaxxx x xxxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xx xx xxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxx xx xxxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxxxx xxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx x x xxxx x xxxx Aplikácia inštitútov OZ (§ 1 ods. 4 ZP) je možná len tam, kde ZP tento inštitút alebo jeho časť neupravuje a zároveň jeho aplikácia nie je v rozpore s pravixxxxx xx xxxxxx xxxxx x xxxxxxxxxxx

xxxxx xxxxxx x xxxx xx xx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx x xxxxx xxxxx xx xxxxé sa vzťahuje. ZP upravuje:

Individuálne pracovnoprávne vzťahy v súvislosti s výkonom závislej práce (§ 1 ods. 2 ZP) zamestnancov pre zamestnávaxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxxxxxx xx xx xxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxx xxxxx xxxxxxx xxxxx x xxxxxxxxxxxxx x xamestnanec. Založenie individuálneho pracovnoprávneho vzťahu je možné výlučne pracovnou zmluvou (§ 42 ZP a nasl.) alebo jednou z dohôd o prácach vykxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xx xxx xx x xxxx xxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxkaznou zmluvou). V širšom zmysle ZP akceptuje aj zmluvné typy vyplývajúce z iných pracovnoprávnych predpisov, ak sa má aplikovať ZP - napr. ak ide o služxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxx x xxxxxxx xxxxxx xxxx xx xx xxxxxxx x xxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xxxxxxx x xxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxah nemusí znamenať len zmluvný vzťah, pretože v zmysle § 41 ZP sem spadajú aj tzv. predzmluvné vzťahy (pozri aj § 1 ods. 5 ZP), zodpovednostné vzťahy ako oxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xx x xxxxxx xxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxx xxx xxxx x xxxxxxx xxxxx x xxxxxxx xxjakej situácie - napr. porušenia jej práv podľa x xx xxx

xx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx x xx xxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx niektorých skupín zamestnancov (napr. štátna služba, zamestnanci v doprave), ale aj v kontexte vyčlenenia niektorých aspektov (inštitútov) pracovxxxx xxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xx xxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxx xxxxx zákona o minimálnej mzde).

Kolektívne pracovnoprávne vzťahy (§ 229 ZP a nasl., ale aj niektoré časti iných ustanovení). Podstatou kolektívnxxx xxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxxxxxx xx xxx x xxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxxxxxxx x xxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxx xxxtupovať jeden, resp. viac oprávnených "subjektov" (porovnaj § 11a ZP, § 229 ZP) alebo "kolektív" (celý, resp. zúžený - napr. dotknutí zamestnanci) môžx xxxxx xxxx xxxxxxxxxxxxxxxx xxx xxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxx x xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxx xxxxxjú sem aj iné situácie spojené s kolektívom, napr. právo na informovanie (kolektívu napr. cez zástupcov zamestnancov), prerokovanie, spolurozhodovxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx

x xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxnancom) od práva kolektívneho (neuplatniteľné zamestnancom). Napríklad v prípade hromadného prepúšťania sa objavila takáto otázka: Môže fyzická oxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xx xx xx xxxx xxxxxxx xxxxx xxx xxxxxxx xxx x xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxx x xxx xozhodol, že článok 6 smernice 98/59/ES o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa hromadného prepúšťania v spojení s článkom 2 txxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx x xxx xxxxxxx xxx

xxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxx xx každému zamestnancovi individuálne dohliadať na dodržiavanie povinností stanovených touto smernicou,

ale ktorá individuálne právo zamestnxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxx x xxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxxx x xxxxx xxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxnámili zamestnávateľovi námietky, ako aj požiadavkou, že dotknutý zamestnanec predtým informoval zamestnávateľa, že spochybňuje dodržanie postuxx xxxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxxxx

x xxxxxxxx xxx x xxxxxx xx xxxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxexistuje vtedy, ak tu existujú zástupcovia zamestnancov a zamestnanec má najprv namietať u zamestnávateľa. Právo rokovať má v tomto prípade kolektívxx xxxxxxxxxx xxxxx xx xxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xx xx xxxxxx x xxxxxx xxxx xxxx xx xxxxxx xx xxxxxxxxxxxx x xxxrokovanie, ktoré stanovuje, je určené pre zástupcov zamestnancov a nie pre jednotlivých zamestnancov" a (bod 40) " ...kolektívna povaha práva na infoxxxxxx x xxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxx x xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxx xxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx zamestnancov.". Preto SD EÚ konštatoval (bod 42), že "právo na informácie a prerokovanie stanovené v smer-nici xxxxxx xxxxx x xxxxxx x xxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxx xxxxx x xx xxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xx xx xxxxxx x xxxxxxx xx xxxxxxxxxsť, že článok 6 smernice 98/59 umožňuje členským štátom upraviť postupy v prospech jednotlivých pracovníkov, nemôže zmeniť kolektívnu povahu tohto pxxxxxx

x xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxx xxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxx x xxxxxxxxx xxxanovenia; 2. časť - Pracovný pomer; 3. časť - Pracovný čas a doba odpočinku; 4. časť - Mzda a priemerný zárobok; 5. časť - Prekážky v práci; 6. časť - Ochrana xxxxxx xx xxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxx xx xxxx x xxxxxxx xxxxxx xx xxxx x xxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxx xxxx x xolektívne pracovnoprávne vzťahy; 11. časť - Prechodné a záverečné ustanovenia.

Všeobecná časť ZP obsahuje aj ustanovenia, ktoré sa nachádzajx xx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xx xxxxx xxx xxx xx xxxxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xx xxx xx xxxxx xx xxxxxxxx xx x x x xxxx x ZP smeruje na všeobecné ustanovenia OZ (čo je označenie prvej časti alebo aj označenie časti záväzkovej časti OZ), spôsobuje to určité aplikačné proxxxxxx

xx xxxxxxxx xxxxx xx xx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx ustanovenia o sociálnom fonde, o cestovných náhradách a pod. - v tejto súvislosti si zároveň možno položiť otázku, čo je ešte pracovné právo a čo už nie) axx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxx x xxxxxxxxxxxxx xxxx xxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxych zamestnancov, policajtov, hasičov atď. alebo osobitný zákon upravuje sčasti postavenie niektorých zamestnancov, napr. pracovný čas v doprave)x xxxx xxxx x x xxxx x xx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx x xxx x xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxxxx xxx xxxxx xxxx xx xravail pokrýva všetky predpisy pracovného práva, ZP v podmienkach SR vyjadruje len označenie jedného zákona, nie súboru právnych predpisov v oblasti xxxxxxxxxx xxxxxx

xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx

x xxxxxxxx xxxxxxxxx xx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxx xx xxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xx xelegovaná, 3. subsidiárna.

Ustanovenia § 2 až § 4 ZP upravujú hlavne delegovanú a subsidiárnu pôsobnosť ZP. Vzhľadom na podrobný výklad v § 2 až § x xx xxxxx xx xxxxx xxxxxx xxx xxxxxxx xx x xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xx xx xxxxxxxx xxx xxxxxx xx xx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxdoch ani nejde o pracovnoprávne vzťahy (napr. starosta), ale ZP sa vo vymedzenom rozsahu aplikuje na osobitné právne vzťahy, funkcie. V prípade subsidxxxxxx xxxxxxxxxx xxx x xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxx xxxxxxxx xx xxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxxx xxxx xP.

Zároveň je potrebné zmieniť, že s uvedenými pravidlami súvisí aj otázka riešená v § 5 ZP. V tomto prípade sa tiež rieši aplikácia ZP (celého, časxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxi už v § 5 ods. 2 a nasl. ZP alebo napr. v čl. 3, 8, 9 nariadenia Rím I) vedú k tomu, že ZP sa ako celok alebo jeho časť (ne)uplatní.

10.

Do okruhu ustanovení, xxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxx xxxxx xx x x xx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xx xxx x x xx x x xxx x xxxxx xxxxxxxxxx x x xx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xx x xxípade cudzinca (aj osoby bez štátnej príslušnosti) je ZP uplatniteľný až v momente, ak sú splnené predpoklady dané osobitnými predpismi (napr. ak sa vyxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxx xxxxxxxx xxxxx x xx xxxx x xx xxxxxxxxxxx xxx xxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxx xxxxx xxx xxx xxxxxxxxxd, zamestnávateľ môže uzatvoriť pracovnú zmluvu len s fyzickou osobou ... alebo s fyzickou osobou, ktorá spĺňa iný predpoklad."

De facto

v širšom kontxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxx xx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx x xx xxxx x xxxxx xx xxxx x xxx xxx xxxxx x xx xxxx x xx x xxxxxxxxx xx xxxxna) je predpokladom aj splnenie podmienok podľa zákona č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti a zákona o pobyte cudzincov. Pri nesplnení týchto podmxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx

xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx

xxx

xxx x xxxxxxxx xxx xx xx xxxxxxx priamo, t.j. bez odkazu osobitného predpisu, ktorý by odkázal v určitej situácii na použitie ZP.

priama pôsobnosť úplná

ZP v § 1 ods. 1 ustanovuje, xx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxx x xxxxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxx xxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxx x xxxxxxívne pracovnoprávne vzťahy (pozitívne vymedzenie predmetu zákona). V tejto súvislosti možno poznamenať:

Osoba, ktorá nevykonáva závislú práxxx xxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx xx x xxxxx xx xx xx xxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxx x xxx xxxx xxxxxxxx xxxxx xxxx xx xxxxxxx xxxxám priznať postavenie zamestnanca na niektoré účely alebo aplikovať časť ZP na osobu, ktorá nie je zamestnancom, bez priznania statusu zamestnanca (zxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx x xxxxxxxxxx xxxxxx x xxx xxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxx

xx xxxxx x xxxxx xxxxxx xxxxenú v ZP alebo x xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxx xx xxxxxxxxx xxx xxxxxxxxxx x xxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xx xxxx xxxxx xx xx xxxxxxxx x xxxxx xxxxxxxx

xriama pôsobnosť obmedzená

12.

Priama pôsobnosť obmedzená v prípade zamestnanca znamená, že hoci sa na zamestnanca vzťahuje ZP priamo, niektoxx xxxxxxxxxxx xx xx xxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxx xxx xxx x xxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxx

xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxjúcich domácku prácu alebo teleprácu v podmienkach podľa § 52 ods. 1 ZP - na týchto zamestnancov sa na základe ustanovenia § 52 ZP nevzťahujú niektoré uxxxxxxxxxx xxx xx xx xxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxx xx xxxxxxxxxx xx xx xxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx x xxxxxxxxxxom dennom odpočinku, nepretržitom odpočinku v týždni a o prestojoch, b) pri dôležitých osobných prekážkach v práci im nepatrí od zamestnávateľa náhraxx xxxx x xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xx xxxxxxx xx xxxx xx xxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xx xxxxx xx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xx xxxxú prácu a mzdová kompenzácia za sťažený výkon práce, ak sa zamestnanec so zamestnávateľom nedohodne inak.

právne vzťahy vyplývajúce z výkonu vexxxxxx xxxxxxx

xxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxx xxxxxxxx x x xxxx x xxx xxe sa ustanovuje, že na právne vzťahy vyplývajúce z výkonu verejnej funkcie sa vzťahuje tento zákon, ak to výslovne ustanovuje... O priamu pôsobnosť obmxxxxxx xxx xxx xxxxxx xx xx xxxxxxxxxx xxx xxxxx x xxxxx xxxx x xxx xxxx x xx xx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxdu vzniknutú pri výkone funkcie alebo v priamej súvislosti s ňou organizácia, pre ktorú bola činná; fyzická osoba zodpovedá za škodu tejto organizáciixxx xx xx xx xxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxx xxxxxxxx xxx x xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxx x x xxxx x xx xx x xxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxx xx xxxxxx xriama aplikácia ZP znamená, že táto časť vzťahu je teda individuálnym pracovným vzťahom, čo sa ale z povahy veci javí ako vylúčené. Je zároveň otázne, či x xxx xx xx xxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxxx xx x x x xxxx x xxxxxxxxxxxxxxx

xxxxxxxxxxxx xx xxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx

x xxxxxxxxxx xxxpadoch (Pozn.: Mnohé ustanovenia upravujúce tieto otázky už boli zrušené.) ide o osobu, ktorá nie je zamestnancom podľa ZP, ale ZP výslovne ustanovujex xx xx x xxxxxxx xxxxx xx xxxx xxxxx xxxxxxxxx x xxxxx xxxxxxx xxx x xxxxxxxx xxxxx x xxx xx xx xxx x x xxx xx xxxx xxxxxxxxx

xxx xxxxx xxxxxxx xxxxx

x3.

xxxxx xxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx x xxxxxxxx xxxxxx xxxxx xx xxxxxxxx x xxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxx xxxxxxxxxateľa vykonáva prácu v podriadenom postavení podľa pokynov zamestnávateľa a za odplatu) a musí sa zmluvne dojednať len zmluvnými typmi, ktoré do neho sxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx x x xxxx x xxx x xxxxxx xx xxxxxxxxxxx xx xx xxxxxxxx xx xxx x xxxxxxx xxxxx xxxxx x xxx xxxxxx xxxxxx xx xxxxxxxx naplniť komplex identifikačných znakov (závislej práce).

14.

Práca s povahou závislej práce má celý rad identifikačných znakov. Závislá práca jx xxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxx xxx xxxxxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxestnávateľa, v jeho mene, v pracovnom čase určenom zamestnávateľom. Pri vymedzení znakov závislej práce v podmienkach SR sa vychádzalo aj z Odporúčanxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxx xxxx xx xx xxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxx xxxxx xxxlniť všetky identifikačné znaky závislej práce, a to z dôvodu veľkej variability druhov prác, ktoré sa v mnohých prípadoch vyznačujú rôznymi znakmi. Z xxxxx xxxxxxxx xx x xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx

xxx

x xxxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxx x xxx xxx xx xxx xtázke závislej práce upravujú 1. znaky závislej práce a 2. podmienky jej výkonu, v § 1 ods. 2 ZP sa upravujú len znaky závislej práce. (Znaky závislej práxx x x x xxxx x xx xxx xxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxxx xx xxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxvatele, podle pokynů zaměstnavatele a zaměstnanec ji pro zaměstnavatele vykonává osobně." Podmienky jej výkonu - § 2 ods. 2 ZP ČR: "Závislá práce musí xxx xxxxxxxxxx xx xxxxx xxxx xxxx xxxxxx xx xxxxxx xx xxxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xa jiném dohodnutém místě.") Podmienky jej výkonu - napr. vymedzenie miesta výkonu práce, mzdové podmienky upravujú jednotlivé ustanovenia ZP (určitxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxx xxxxxxxx xxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxx xxx xx xxx xxx xxxx xxxxxxxx xxxxxx xxx xxxxxxxxxx xxx xxxxxxx. Definícia vychádza aj z § 47 ZP, ktorého obsah predstavuje základnú charakteristiku pracovného záväzku.

16.

Definičným protipólom závislej prxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx x x xxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxosť vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku alebo na účel dosiahnutia merateľného xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xx xxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxx xxxxxxxxxxx xxžno odvodiť tieto znaky podnikania: 1. sústavná činnosť, 2. (činnosť) vykonávaná podnikateľom vo vlastnom mene, 3. (činnosť) vykonávaná na vlastnú zxxxxxxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx x x xxxxxx x xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxosťou je sústavná činnosť prevádzkovaná samostatne, vo vlastnom mene, na vlastnú zodpovednosť, za účelom dosiahnutia zisku a za podmienok xxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx x x xxxxxx x xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xx xxx xx xxxxxxxxxx

xxx

xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxu prácou a podnikaním je určitá voľnosť v rozhodovaní sa vo voľbe zmluvného partnera, v procese riadenia práce atď. V praxi sa však určité skupiny podnikxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxx xxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxx x xxxxxxxxx xxxxx xxéry, napr. v kontexte aplikácie niektorých práv z pracovného práva na ďalšie osoby (vo väzbe na mieru ich ekonomickej závislosti, výšku príjmov, dlhodxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx

xxx

xx xxxxxxxxx xxxxxx x x xxxx x xx xxxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxx

xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx x xxxriadenosť zamestnanca (nerovný - hierarchický vzťah),

osobný výkon práce zamestnancom pre zamestnávateľa (nezastupiteľnosť),

práca pxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx

xxxxx x xxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxx xx xxxxxx xxxxxx

xxxxx x xxxxxxxxx xxxx xxxxxxx xxxxxxxxxateľom (časové určenie práce).

Nadriadenosť a podriadenosť pri výkone závislej práce

19.

Nadriadenosť a podriadenosť sa považuje za najdôlxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxx xx xxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxxxi, t.j. nie je založený na princípe rovnosti (napr. v riadení práce, kontrole práce). Do pozície podriadeného sa zamestnanec musí zaviazať slobodným pxxxxxxxxx xxxx x xxxxxxxxx xxxxxxx

xxx

x xxxxxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xx xxxxx xxx xxx xxxxx xxxxx xxxxxxxxxx x xxxxx xxxxxxx xxxxxx xxx tá, ktorá prácu musí vykonať. Z tohto hľadiska jedna strana (zamestnávateľ) má zároveň postavenie strany nadriadenej a druhá strana (zamestnanec) má xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xx xxxxxx x xxxxxxxxxxxxxxxx x xxxriadenom postavení zamestnávateľa, ktorého účelom je, aby zamestnávateľ mal možnosť riadiť samotný výkon práce, určoval čo, kedy, kde a ako sa má vykoxxxxx x xxx xxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxxx

xxx

x xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxvo ukladať pokyny zamestnancovi (pokyny musia byť v súlade s pracovnou zmluvou - pozri aj § 47 ods. 3 ZP), konkretizovať prácu, ktorá sa má vykonávať, xxx xx xxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxx xx xxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxovať výkon práce, právo ukladať "sankcie" za nesplnenie povinnosti (napr. za nepreukázanie dočasnej pracovnej neschopnosti - sankcia krátenie dovoxxxxxxx

xxx

xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxenia zamestnávateľa a práv s týmto postavením spojených (napr. pokyny zamestnávateľa, hoci s nimi aj nesúhlasí - pozri napr. rozhodnutia NS ČR 21 Cdo 12xxxxxxxx xx xx xx xxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxx xxxx xxxxx xx xxxxxxxxx xxx xxx xxxxxxx xx xxxxxx xxxx dňa, keď v zmysle § 46 ZP pracovný pomer vzniká, že bude vykonávať prácu dohodnutú v pracovnej zmluve, a to na mieste dohodnutom v pracovnej zmluve, riadxx xx xxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx x xxxx

xxx

x xxxxx xxxxxx xxxxxxxx x xx xx xxxxx xxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxx xxxxxxxxxxx xxxxetli splniť pokyn, ktorý síce nebol v rozpore so zákonom, ale zamestnanec mal voči nemu výhrady z odbornej stránky, ekonomickej stránky a pod. Zamestnaxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxx x xxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xx xxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxx xxxxx xonania prehrali. Platí totiž zásada subordinácie. Pokiaľ je pokyn v súlade s právnymi predpismi, zamestnanec ho má splniť bez ohľadu na jeho výhrady k nxxxx

xxx

xxxxxxxx xx xxx xx xxxxx xxxxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxxxx xxxx x xxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxx xxxx xxx nikto nevystupuje ako nadriadená osoba, vzniká pochybnosť o tom, o aký vzťah ide. Príkladom je napr. vytvorenie jednoosobovej spoločnosti, v ktorej sxxxxxxxx x xxxxxxx xx xx xxxx xxxxxx x xxxxx xxxxxx xx xxxxxxx xx xxxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxxx xxx xxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xx xxx x xxx xxxxxxxxe osoby z hľadiska práva - konateľ ako orgán spoločnosti (ide o konanie spoločnosti) a zamestnanec ako fyzická osoba - nie je daná.

Osobný výkon práce

xxx

x xxxxx xxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxx xxx xxx xxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxx xx xxxxxxxx xx xxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxx x xx xds. 1 ZP zamestnancom je "fyzická osoba, ktorá v pracovnoprávnych vzťahoch, a ak to ustanovuje osobitný predpis, aj v obdobných pracovných vzťahoch, xxxxxxxx xxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx x xxxxxxxxxxx xx xxxxxxx x xxxxxx x xx xxxx x xxxxx xx xx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxbne, podľa pracovnej zmluvy, v určenom pracovnom čase a dodržiavať pracovnú disciplínu". Tento výkon je z hľadiska ustanovení ZP osobným výkonom a ZP nxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxx xx xxxxxx xxx xxxxxxxx xxxx xxxxxx x xxxxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxx xxx x xorovnaj s § 633 ods. 2 OZ pri zmluve o dielo, kde sa stanovuje, že "od obsahu zmluvy a povahy diela závisí, či je zhotoviteľ povinný vykonať ho osobne alebo xx xx xxxxxxxxx xxx xxxxx xxxxxxx xx xxxxx xxxxxxxxxxxxxxx

xxx

xxxxxxx xxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxxxx xx xxxxxxxxxxx xxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xx xxxxzumie len priama fyzická aktivita človeka, ale aj psychická aktivita človeka. Môže ísť aj o pasívnu činnosť. Osobný výkon práce nevylučuje pomoc iného xxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx

xxx

xxxxxxxxxxxxx xxxxxx xiadiť zamestnanca osobne a toto riadenie môže/má vykonávať vedúci zamestnanec, príp. iný poverený zamestnanec (za právnickú osobu - zamestnávateľa x xxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxx xxxx xxx xxxxxxx xxxxx xx xx xxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxx xx xxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxnie nejakej úlohy (za jej splnenie zodpovedá sám) na podriadených zamestnancov (toto oprávnenie má zo svojej pozície, hoci aj jemu môže jeho nadriadenx xxxxxxxxxxx xxxxxx xx xxxxx xxxx xxxxxxx xxxxx

xxx

xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxx xx xxxxxsť zmeny zmluvných strán pracovnoprávneho vzťahu. Na strane zamestnanca je zmena vylúčená a spôsobila by zánik pracovnoprávneho vzťahu. Na strane zaxxxxxxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxx x xxxx xxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxx xxx xxxxxxx xxxxxxxx x xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxx x xxxxxxxxx prevod podniku/zamestnávateľa alebo jeho časti) pri zachovaní existencie pracovnoprávneho vzťahu (bližšie pozri § 27 až § 31 ZP - prechod práv a povixxxxxx x xxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx

xxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx

xxx

xxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxné oprávnenie zamestnávateľa a povinnosť ich plniť medzi základné povinnosti zamestnanca. Tento znak sa do istej miery prelína so znakom nadriadenosxx x xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xx xxxxxxx x xxxxxx x xx xxxx x xxxxx xx xx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxy v určenom pracovnom čase a dodržiavať pracovnú disciplínu".

30.

Pre vznik viazanosti zamestnanca pokynom zamestnávateľa teória pracovného prxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx

xxxxx xxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xx x xx xxxx x xxxx

xxxxx xxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxou (ide o pokyn na konkretizáciu druhu práce dohodnutého v pracovnej zmluve; nevylučuje sa však, aby zamestnanec dobrovoľne splnil aj pokyn mimo rámca xxxxxxxxx xxxxxx x x xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx

xxxxxxx xxxxxx xx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx

xxx

x x x xxxx x xx xx xxxxxxx xx xxx x xxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxx x x xxxx x xx xx xxxxxxxxxxxxxx xxxxx xamestnávateľ musí byť vykladaný širšie. Subjektom ukladajúcim pokyny bude akákoľvek osoba, ktorá má uvedené oprávnenie podľa § 9 ZP [napríklad vedúxx xxxxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxx x xx xxxxx xx xx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxxxx

xxx

xxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxnávateľom upravuje § 47 ods. 3 ZP, v ktorom sa stanovuje, že "zamestnávateľ nesmie posudzovať ako nesplnenie povinnosti, ak zamestnanec odmietne vykoxxx xxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxx

xx x xxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx x xxxxxxx xxxxxxx

xxxxxxxxxxxxx x xxxxe ohrozujú život alebo zdravie zamestnanca alebo iných osôb".

Práca vykonávaná v mene zamestnávateľa

33.

Otázku "mena zamestnávateľa" (obcxxxxxxx xxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxxxxxx xxx xxx xx xx xxxxx x xxxxxxxx xxxxx xxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxčianskeho práva a obchodného práva (napr. § 8 až § 12 ObZ, § 19b OZ).

34.

Zamestnanec pri výkone práce môže konať aj v mene inej osoby, ako je zamestnávaxxxx x xxxxx xxxxxxxx xxxxx xxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxx xx xx xxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxx x xx xxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxx xxdpovednosť zamestnávateľ. Napríklad subjekt B splnomocní subjekt A na konanie v jeho mene. Subjekt A splnomocní na splnenie úlohy zamestnanca. Tento xxxxxxxxxxx x xxxxx xxxxxxx xxxx x xxxx xxxxxxxx xx x xxxxx xxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxx x xxxx xxxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx ale je zamestnancom spoločnosti "Y" alebo predajňa, kde pri vstupe svieti logo telefónneho operátora, je prevádzkovaná ako franchising a na doklade o xxxx xx xx xxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx x xxxxx xxxxx xxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxxx xx xxxxx xxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxovedá zamestnávateľ, avšak rokoval o uzatvorení zmluvy s telefónnym operátorom).

Práca vykonávaná v pracovnom čase určenom zamestnávateľom

35x

xxxxxxxx xxx xx xxxxxxx xxxxx x xxxxxx xx xxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx x xxxx xxxxxxxxxx x xxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxx (§ 85 ods. 1 ZP). Znakom závislej práce je to, že ide o prácu "v pracovnom čase určenom zamestnávateľom". Ide o problematický znak, keďže ide o podmienku zxxxxxxx xxxxxx xxx x xxxx xxxxxxxx xxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxx xx xx xxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxx xxáce (dojednať pracovný čas - o obmedzeniach pozri § xx xxxx x xx x xxx x xxxx xx xx xxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxx x xxxxxxx xxxxxx xxx x xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxx xracovného času.

36.

Konkrétny pracovný čas, ktorý má zamestnanec odpracovať v určitom týždni (tzv. určený pracovný čas), vymedzuje zamestnávatxx xx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxx xxx xxxxxx xxxxx x xxx xx x xxxx xx xx xxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxx xx xxxxxxxxx xx xxxxxx xxxxx kedy má osoba byť na pracovisku (pracovná zmena - napr. od 8.00 h do 16.00 h v pondelok až piatok) a kedy má vykonávať prácu (napr. od 8.00 h do 12.00 h a od 12.3x x xx xxxxx x x xxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxx xx xx xxx x xxxxxxxxxxx xx xxxx xxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxx x xxxxx x xxxových rámcoch určených zamestnávateľom - a domácka práca a telepráca (§ 52 ZP) - zamestnanec si sám určuje, kedy bude pracovať, avšak maximálne v rozsahx xxxxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxx

xxx

xxxxxxxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxx x x xxxx x xxx xx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx x xxx znakom je "sústavný" výkon. Sústavnosť nemá byť vykladaná z hľadiska fyzického výkonu činnosti každý deň v roku a nie je totožná s nepretržitosťou ani txxxxxxxxxx xxx xxx x xxxxxx xxxxxxxx xxxx xxxxxxxx

xxx

x xxxxx xx x xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxiami. Napr. taxikár jazdí na vlastnom taxíku, ale pod logom taxislužby, ktorá upravuje cenotvorbu. Prístup k vysielačke si prenajíma. Vo vnútropodnixxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxx xxxx xxxxxxx xxxx xxxxxxxxx xxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxx xxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxx xxxxxxxxxsť zákazku odmietne. Stratí prístup k vysielačke na 24 hodín. Ide o podnikanie alebo závislú prácu? Aplikácia zmluvnej cenotvorby (napr. franchising xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxx xxx x xxxxxxxxx xxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxx x xxxxx xxxxxxxx xxxxx.

Otázka mzdy ako znaku závislej práce

39.

Zo ZP bol v minulosti vypustený znak závislej práce "za mzdu alebo odmenu". V princípe na jednej strane je xxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxx x xxxxxxxxxxxxx xx xxxxxxx xx xxxxxx xxxxxx xxx xxxxx xxxxxxxxxxxxx xx xx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxx prácu, má dostať odmenu, a teda môže ísť o podmienku výkonu. V praxi problém nastával pri výkone inšpekcie práce. Pri kontrole nelegálneho zamestnávanxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxx xxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxx xxxxxx xxxxxxxxali, že nejde o odplatnú prácu, práca sa nevykonáva za odmenu. Dôkazné bremeno tak bolo na inšpekcii práce. V mnohých prípadoch inšpekcia práce mala proxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxx xxxxxxxxx x xxxxxxxxx xxx xxxxxxx

xxx

xxxxxxx xx x xxxxx xxxxxxxxxx xxxx xxxxxx xx xxxxxxxx xxxx xxxxx xx xa jeden deň príde vyskúšať, či jej práca vyhovuje, a potenciálny zamestnávateľ xxxxxxxx xx xx xxxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxx x xxx xxxxxxxx xxxxxx xxx xxxx xxxxxxx xxxx xxxxx xxxxx xx xxxxxxx xxx xxxxxx xxxx xxxxxxxxxx xxxx xxx xxxxxx xedia, že si vyhovujú? Vzhľadom na to, že na tento účel ZP upravuje skúšobnú dobu, práca na skúšku je v rozpore so ZP.

41.

V platnom a účinnom znení ZP tedx xxxxx xxxxx xxxxxxx xxx xx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxx x xxxx xxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxx xx xx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx dohodnúť v pracovnej zmluve (resp. iným prípustným spôsobom - porovnaj § 43 ods. 1 až 3 ZP) mzdové podmienky, pričom treba dodržať pravidlá upravené v § 1xx xx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxx xx xx xxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxx xxxxx xxxxxx xx xxxxxanú prácu, nie však to, že ak za vykonanú prácu nie je dohodnutá mzda alebo odmena, nejde o závislú prácu. V takom prípade ide o porušenie zákona dohodnúť mxxx xxxxx xxxxxxx

xxxxxxx xxxxx x xxxxx xxxxxxxxx xxxx

xxx

xxxxxx xxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxx xx x xxxxx xxx xxxxx xxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxrne právo používa pojem "pracovník" a nie vždy umožňuje vnútroštátne vymedzenie tohto pojmu. V judikatúre SD EÚ možno pri posudzovaní závislej práce pxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxx xx xxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxx x xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xx xx xx xxxxxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxxou črtou pracovnoprávneho vzťahu podľa judikatúry je, že jedna osoba vykonáva činnosti v určitom čase v prospech inej osoby a pod jej vedením, za čo dostxxx xxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxx x xx xxxx xxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxx xxx xx xxxxx xxxx xx x xxx x x xxx xxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxx v Zbierke, bod 26). Navyše, sui generis povaha zamestnaneckého vzťahu podľa vnútroštátneho práva, úroveň produktivity dotknutej osoby, pôvod zdrojxxx x xxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxx xxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxx xxx xxxxx xx xxx xx xx xxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxxxx xx xxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxri rozsudky z 23. marca 1982, Levin, 53/81, Zb. s. 1035, bod 16; z 31. mája 1989, Bettray, 344/87, Zb. s. 1621, body 15 a 16, ako aj z 19. novembra 2002, Kurz, Cxxxxxxxx xxx xx xxxxxxxx xxx xxxx xxxxxx xxx xxxx x xxxxxxxxx xx xx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxx xxxx xxxxxxxxxxxx xúd vychádzať z objektívnych kritérií a celkovo vyhodnotiť všetky okolnosti prípadu, ktoré sa týkajú tak povahy vykonávaných činností, ako aj povahy pxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xx xx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxx x xxxxxxxx xxx xxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxx xapr. na prípad C-66/85 Lawrie-Blum (body 16 a 17): "16 Keďže voľný pohyb pracovníkov je jedným zo základných zásad Spoločenstva, pojem ,pracovník' v člxxxx xx xx xxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxx xx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxladnej slobody, spoločný pojem ,pracovník' musí byť vykladaný široko"... a "Tento koncept musí byť definovaný v súlade s objektívnymi kritériami, ktxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx x xxxxxxx xx xxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xx xxxx xxx xx xxxxx xx xxxxxx xxxx xxxxnáva služby pre inú osobu a pod vedením inej osoby, za ktorú dostáva odmenu."

Výkon závislej práce a druh právneho vzťahu - právna kvalifikácia

43.

xx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xx xx xx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxxx xx xxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxxxanecký pomer), a výnimočne a za podmienok ustanovených ZP sa môže závislá práca vykonávať aj v inom pracovnoprávnom vzťahu (t.j. na základe dohôd o prácxxx xxxxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxx xxxxxx x xxxxxxxx x x xxxx x xxxx

xxx

xxxxxxx xxxxx xxxxxx xxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxo v zmluvnom obchodnoprávnom vzťahu podľa osobitných predpisov. To znamená, že ide o zákaz dojednania napr. príkaznej zmluvy alebo zmluvy o dielo na výxxx xxxxxxxx xxxxxx

xxx

x xxxxx xxxxxxxx xxxx x xxx xxxx x xx x xxxxxxx xxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xx xxxxxx xxxxxx nemožno uzatvárať na činnosti, ktoré sú predmetom ochrany podľa autorského zákona." To, že takéto zdôraznenie nie je v právnej úprave pracovného pomexxx xxxxxxxxxx xx xxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxx xxxxxxxx xxxxx xxxx xxx xxxxxxxxx xxx xxxxxxxx xxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxxx x xxx xxxx x xx xxxxxxxxxx xx právne vzťahy, ktoré spadajú pod autorský zákon, môžu byť pokryté dohodami o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru.

46.

V ZP sa už nedefinujxx xx xxx xx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxx x xxxxxxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xx xx naplnené znaky podľa osobitných predpisov, sú splnené podmienky podľa osobitných predpisov, aby práca mohla byť vykonávaná v občianskoprávnom alebx xxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxx x xxxx xxxxx x xxxxxxx xxxxxx

xxx

x xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxo označiť určitú zmluvu za pracovnú, hoci sa v skutočnosti nebude na jej základe vykonávať závislá práca? (Štefko, M. 2008 Výkon závislé práce. In Časopxx xxx xxxxxx xxxx x xxxxxx xxxx xxx xx xx xxxxx xx xxxxx xxxxxx x xxxxxxxxxxx xx xx xxxxxxx xx xx xxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxá. V české praxi nositele nemocenského a důchodového pojištění smlůvnu úpravu toleruje." (Štefko, M. Tamže, s. 339.) Ak ide o právnu úpravu v SR, práca, xxxxx xxx xx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxx xxx xxxxx xxxxx xxxxx xxxxxx xx x xxxx xxx xxxxxx x xxxxxxx x xxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxia konateľa spoločnosti (napr. pracovná zmluva ustanovuje druh práce "generálny riaditeľ") pokiaľ ide o možnosť vykonávať ju v pracovnoprávnom vzťaxxx xxxxxxxxxx xxxxx xx x xx x xxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xx xx x xxxxxu, že pravidlá výkonu funkcie štatutárneho orgánu alebo člena štatutárneho orgánu upravuje ObZ, ktorý napríklad vymedzuje plnú zodpovednosť za škodx xxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xx x xxxxx xxxxx xx xx x xx xx x xxxxx xxxxxx xx xx xxx xxx xxxxxxxxxx xx xxxxx xx xxxxx xx xx xxx xx xxxxxxx x xxxxxxím podrobnejšej argumentácie zotrváva na svojom pôvodnom právnom názore, že výkon funkcie konateľa nemôže byť v pracovnom pomere (z hľadiska jeho povxxx xxxxx x xxxxx xxxxxxxxxxxxxxx xxx xxxxxxxxxxxxxxxx xxx xxx xxxxxxx xxxxxx xx xx xxxxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxx xx xx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxxx xx xxxxx xxxxxxxxxx ustanovení), ale uvedené z daného právneho vzťahu nerobí pracovnoprávny vzťah.

48.

Základom na určenie príslušného právneho predpisu a zmluvnéxx xxxx xx xxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxx xxxxx xxxx xxx xxx xxxxxxx xxxxx x xxxx xxxxxxxxxxx x xx xxxxxxe toho vybrať správnu zmluvnú formu. Výber správnej zmluvnej formy výlučne závisí od obsahu vykonávanej práce. V princípe platí, že ak má vykonávaná prxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxx x x xxxx x xxx xx xxxxx xxxxxxx xxxxx xxxx xxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxx xx x xxxx x xxxx xx xx xxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxľa osobitných predpisov (občianskoprávne, obchodnoprávne), nejde o závislú prácu, pretože napĺňa kvalifikačné znaky samostatnej činnosti podľa txxxxx xxxxxxxxxx

xxx

xxxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxx x xxx xxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxx a nie znaky príkaznej zmluvy, môže byť prekvalifikovaná na pracovnú zmluvu) a rozhodujúca je aj praktická realizácia zmluvy. Dôležitou skutočnosťou xx xxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx

xxx

x xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxov sa vyvinuli tzv. testy, v ktorých sa v komplexe zoberú do úvahy všetky znaky (alebo najdôležitejšie znaky, prípadne len jeden hlavný znak - nadriadenxxx x xxxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx x xxxxxx xxx xx xxx x xxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxx xxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxx xxxxxxxxx xx xxxxxx xx xxxx xxiznať väčšia alebo rozhodujúca váha ako iným. Súdy porovnávajú, či na základe znakov, ktoré vykazuje vykonávaná práca, ide o pracovnoprávny vzťah (záxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxx xxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxého znaku nehrá (ak nejde o znak kľúčový) rozhodujúcu úlohu. Právna teória rieši prípady, keď bola uzatvorená napr. príkazná zmluva, hoci zo znakov činxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxx xxx xxxxx xxxxxx xxxxxxxx xx xxx x xxxxxxx xxxxxx x xxxxx xxxxxxx xxxxx x xxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxxxx pravidlo, že zmluva sa posudzuje podľa obsahu (t.j. čo je v nej dojednané), nie podľa svojho pomenovania (a ani podľa pomenovania zmluvných strán) a zárxxxx xxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxx xx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxx úprava v SR umožňuje tam, kde bola uzatvorená príkazná zmluva a mala sa uzatvoriť pracovná zmluva, riešiť tieto otázky cez ustanovenia OZ (§ 41a OZ - zaxxxxxx xxxxxx xxxxx x x xxxxxxx xxxxxx xx xxxxx xxxxxx xxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx x xxxxxxx xxxxx xx xruhý právny úkon.

51.

Pri posudzovaní, či ide o závislú prácu alebo nie, príslušné orgány berú do úvahy aj vôľu strán, t.j. či v prípade, ak uzatvorilx xxxxxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxx xxxxx xxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxluvu (disimulácia podľa OZ), x x xxxxxxxxxxx xx xx xx xxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xx xxxxxx x xxxxxxxx xriebeh vykonávania práce (napr. neurčuje sa pracovný čas, ale termíny na dodanie tovaru, používa vlastné zariadenie, pracuje u seba a pod. - uvedené, sxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxx xxxx xxxxxxx xxxxx x xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxk NS ČR v uvedenom prípade neprijal argumentáciu ÚS ČR, že vôľa strán prevažuje nad právnou úpravou (nad reguláciou, cieľom regulácie zákonodarcu).

xxx

xxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxx x xx xx xxxxx

xxxxxx xxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxx xxxxx xxxxxx

xxx xxxxxxxxxxx xx xxže dať rôzna váha rôznym znakom, pričom primárnym znakom je nadriadenosť a podriadenosť,

nedohodnutie odmeny, pracovného času má posúdiť ako obxxxxxx xxxxxxx xxx xxx xxxxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx

xxxxx xxxx xx xxxxx xxxxnosti konkrétneho prípadu a posúdiť jednotlivé znaky, ako aj celková situácia.

53.

Možno tu uviesť jeden stručný príklad: Subjekt A chce uzatvxxxx xx xxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxx xxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx x xxxxxxxx x xxxxx xxxx xxxxxxxx xxxxxxx x xxxx xxxxxxxxxxh, v pracovných dňoch v dohodnutom pracovnom čase a nevie sa dopredu určiť rozsah ani počet hodín vykonávanej práce. Subjekt A nezamestnáva žiadneho inxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxx x xxxxxxxx x xxxxxxxx xxx xxxxx xxxxx xx xxxxxxx xx xxxxx xxxx xxx xxxxx xxxxxx

xxxxxxx x xxxxxxxxxxxxxx

xxxx x xxxxxxné dni, dohodnutý čas (dopredu sa nevie rozsah ani počet hodín),

druh práce: čalúnnické práce,

riadenie práce: podľa potreby (riadi objednxxxxxxxx

xxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxx

xxxxx xxxxx xxxx xxxxx xxxx xxxxxxxxxxx xx xxxxx xxxxx xxxxxxx x xxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxoré ďalšie skutočnosti spojené s výkonom práce. To, že továreň nezamestnáva žiadneho čalúnnika ani nepodniká v tejto oblasti, je bezpredmetné, pretoxx xxx xxxx xx xxxxx xxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxx xx xxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxx

xxx

xxx xxxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxx xx xxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xx xxxx xxxxxxxxxxxx xx xxxxx xxxxxxxx xx xxxx xxxxx xxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxy, je táto práca len krátkodobá, jednorazová alebo sa má vykonávať po určitý čas). To znamená aj ďalšie znaky, ktoré vyplývajú z priebehu organizácie prxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxx xxxx xx xxxxxxx xxxxxx xxxx xxxxxx xxx xx xx x xxxxxxx xxx xxx xxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxx xx xxxxxx xxxxx xšetkých okolností prípadu. To, že niekto vykonáva prácu osobne, podľa potreby druhého a v priestoroch inej osoby, nemôže samé osebe ešte znamenať závixxx xxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxx x xxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xx x xxxxxxxxxxx xxxxočnosti, že remeselné činnosti, ak si niekto objedná ich výkon, takto spravidla fungujú, t.j. robia sa u klienta, urobí ich iná osoba, ktorá ich vykoná sxxx xxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxx x xxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxx xx xx xxxxxx xxxxxxxx xxx xx xxxx xxxxxxx xxxxxxx xxx x xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxlýva, že práca predpokladá príkaz/príkazy). Prekážkou nie je ani určenie dní alebo času, pretože ďalšie faktory u klienta môžu ovplyvňovať, kedy je moxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx

xxx

xxxxxxxx xxx xxx xx xxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxx xx xx xx xxxxx xxxxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxxxxx xxuhej osobe, že musí pracovať najmenej do 16.00 h), či táto osoba činnosť vykonáva pod vlastným menom (napr. Peter Nový - čalúnnik) alebo sa práca vykonávx x xxxx xxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxx x xxxx xxxxxxxxxxxxx xxxx x xxxxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxx xxx xx xx xeda znaky: osobne, pokyny, čas výkonu, miesto výkonu).

56.

Určité pochybnosti v takomto prípade vyvoláva použitie príkaznej zmluvy, keďže čalúnxxx xxxxxx x xxxxxxxxxxxxx xxxxx x xxxxxxxxx xxxxxx xxxxx xx xxxxx xxxx xxxxxxxxxxx xx xx xxxxxxxxxxx

xxx

x xxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxxxx xajvyššieho súdu SR (sp. zn. 10 Sžso 16/2014), v ktorom Najvyšší súd SR vyššie uvedenú argumentáciu použil pri posúdení nasledujúceho prípadu: "z adminxxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxx xxxxxxx xx xxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxx a rodiny Trnava kontrolu dodržiavania zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a v prevádzke kontrolovaného subjektu (žalobcu) kontroloxxxx xxxxxxx xxxxx xx xxx xxxxx x xxxx xxxxx xxxx xxxx xx xxxx xxxx xxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx x xxokovala na registračnej pokladni, pričom pracovníkom úradu nevedela predložiť doklad o vzniku pracovnoprávneho vzťahu. Dňa 14.3.2012 sa na ÚPSVaR Txxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxx xx xx xx xx xxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx x xxxxtronickom prihlásení p. Y. B. do registra poistencov Sociálnej poisťovne zo dňa 12.3.2012 - ro-zhodujúci čas: 14:54:53. Zástupca kontrolovaného subxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxx xxxxxxxxxx xxxxx x xxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxt FO p. Y. B., ktorý však, podľa jeho vyjadrenia, Sociálna poisťovňa odmietla prijať, nakoľko mu vysvetlili, že zamestnávateľ, ktorý zamestnáva jednéxx xxxxxxxxxxxx xx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xx xx xxxxxxxx xxzor, že žalobca s p. B. mali právnym úkonom označeným ako "príkazná xxxxxxx x xxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxx xxxxxxxxxxx x xxx xx xxxxxx xxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxvny vzťah upravený ZP, a tým sa vyhnúť zodpovednostným následkom vyplývajúcich z ustanovení zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní".

xxx

xxxxxx xxxx xxx xx xxx xxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxx xx xxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxx x xxxxxxxxvateľa osobu, ktorá vysypáva smeti, pomáha upratovať dvor alebo stojí za kávovarom v reštaurácii. Neznamená to automaticky, že vykonáva závislú prácxx xxxx xxxxxxxxxx xxxx xxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxx xx xxxxxxxxxxx x xxxx xxxxx xx xxxxx xx xxxxxxxxx xxxcovnú zmluvu, prichádza o argument priebehu konania. Prečo tam tá osoba stojí (napr. známy majiteľa, ktorý si robí kávu), vykonáva závislú prácu, obslxxxxx xxxxxxxxxxx xx xxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxxxxx x xxxxx xxxxx xx xxxxxx xx xxxxxx xxxxxxx xxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxx xxp. zn. 26 S 45/2013). Úrad práce rozhodol o vyradení uchádzača z evidencie uchádzačov o zamestnanie s odôvodnením, že účastník konania vykonával podľa xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxxxxx xx xx xxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxaľovanie nelegálnej práce. Žalobkyňa tvrdí, že ju C. A. nezamestnáva a nezamestnával ju ani v čase kontroly, a teda pre neho žiadnu prácu nevykonáva, žixx x xxx xxxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxx xxxxxxx x xxxx x xxxxxxxx x xxxxx xxxxxxx xxxxx xxx xx xxxxx xxxxxxx x xxxislej práci, ktorú by mala žalobkyňa u svojho druha vykonávať vo vzťahu nadriadenosti a podriadenosti a k takémuto záveru nemožno dospieť len na základx xxxxx xx x xxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxx xxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxxx xx xxxxxxx xxx x xxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxx xx xxxxxxmaní administratívneho spisu dospel k záveru, že z doposiaľ zadovážených skutkových zistení nie je možné ustáliť záver, že zo strany žalobkyne išlo o vxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxx xx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxx xxxx xx xxxxxxxx xx xxx x xxxxxxx xxxxx xxxxx x xxý právny vzťah, je potrebné naplniť všetky kumulatívne identifikačné znaky, to znamená, aby došlo k naplneniu skutkovej podstaty závislej práce, musxx xxx xxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxx xxxxx xxxxxx xxxxxx xx xxrávny orgán nepreukázal naplnenie ani jedného znaku, ktorý pojem závislá práca vymedzuje. Z dokazovania a z vykonanej kontroly iba vyplynulo, že žaloxxxxx xxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxx xxxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxx xx xxxxxxxxx xxxx xxxxxxxnulo, že by žalobkyňa bola nútená túto prácu vykonávať na pokyn žalobcu, ktorý ju iba požiadal, či by mohla počas jeho neprítomnosti túto podlahu umyť. V xxxxxx xxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xx xx xxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxxti, práve naopak, z ich vyjadrení by skôr vyplynul záver, že išlo len o drobnú výpomoc, keďže medzi nimi bol vzťah druh a družka. Navyše nebolo vôbec preukxxxxxx xx xxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxxx xx xx xxxxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxx xxxxxxxxxxx xxl z § 1 ods. 2 ZP vypustený až neskôr). Z uvedeného teda vyplýva, že doposiaľ zistený skutkový stav neumožňuje prijať záver o tom, že zo strany žalobkyne ixxx x xxxxx xxxxxxxx xxxxxxx

xxx

x xxxxx xx xxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xx x xxxxxxxxxxx xxx xxxx xxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxx xxxxx xx xxxxxx xxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxx xxxxxxxx xetónu tvrdí, že si išiel "zamiešať" (len tak). Z tohto hľadiska sa prípad vždy musí posudzovať ako celok, v kontexte okolností, konania strán, vôle (úmyxxxx xxxxxx

xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx

xxx

xxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxxácie podľa verejného práva, t.j. správny orgán alebo súd má právo posúdiť (kvalifikovať) činnosti odlišne od toho, ako bol kvalifikovaný zmluvnými stxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxx xxx xxxxxx xxxxxx x xxxxxxx xxxxxx xxxxx x xxxxxxx xxxxxxx x xxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx xx xxxx xxx x xxx 62/2004)].

61.

V tejto súvislosti možno poukázať aj na to, že ak sa vedie spor v oblasti verejného práva - sociálne poistenie, daňové právo - spor o prxxxx xxxxxxxxxxxx xx xxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx x xxxxxxxxxxx xx xxxxxx xxxxx x xxxxxxxxxx práva - napr. úrazových dávok. Spor sa však vedie o to, či išlo o skutočný výkon závislej práce (napr. konateľ - riaditeľ spoločnosti má uzatvorenú pracoxxx xxxxxxx xxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxx x xxxx xx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxx x xxxxxxxxx xxxxxxxx xx xxx xxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxfikovania vzťahu, neznamená to automaticky, že bol prekvalifikovaný v súkromnom práve (napr. zamestnancovi bolo vyplatené odstupné pri skončení prxxxxxxxx xxxxxxx xxxx xx xxxxx xx xxxxxxx xx xxxxxxxxxxxxx xxxxx x xxxxxxxxxxxxxx xxxxx x xxxxxxxxxxxxxxx xx xx xxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxtenia na súde, ak nárok už nie je premlčaný). Alebo ide napr. o situáciu v oblasti daňového práva, kde príjmy neboli kvalifikované ako príjmy zo závislej xxxxxxxxx xxxxx x xxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxx x xxxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xx xxxx xxx xxxxxxxxxxxx xx xxxxxx xxxxx xx xxxxxx xx xamostatne zárobkovo činnú osobu, nie je v skutočnosti samostatne zárobkovo činnou osobou, ale vykonáva závislú prácu.

62.

Pozri tieto prípady v oxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxx xx xxxx xxx x xxx xxxxxxxx x xxx xxxxxxxx x xxx xxxxxxxx x xxxxxx xx xxxxxxxxxxxx xxxxxx x xxxxxxxx xxxxxého, otázky závislá činnosť v. podnikanie, prekvalifikovania, vôle strán a prejavu vôle, skutočnej vôle. V poslednom prípade súd uviedol: "Podľa žalxxxxxxx xxxx xx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxx xxxxxxx xxxxxxx x xxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxoprávneho vzťahu. Preto podľa žalovaného akékoľvek preverovanie, či mal V. úmysel uzatvoriť obchodnoprávny vzťah alebo pracovnoprávny vzťah, je prxxxx xxxxxxxxxxxx xx x xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxx xx xxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxoval v priestoroch budovy žalobcu bez toho, že by si ich prenajímal, používal jeho pracovné prostriedky (služobné motorové vozidlo, služobný telefón x xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxx xx xxx xx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxx x xx xxxxxx x xxxx x xxxxxxx x xxxxxxx xx xxxxx

xxx

xxxxx V. nebol štatutárnym orgánom družstva, ale preukázalo sa, že takúto xxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxx xx x xxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx xxxxxx xxx xxxxxx xxxxx xxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxx x x xxxx x xxxxx xx zákona o dani z príjmov, pretože pri svojej činnosti bol ako mandatár povinný dodržiavať pokyny a príkazy platiteľa dane a miera týchto pokynov a príkazxx xxxx xxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxx xxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx

xxx

xxx xxxxxxxciu možno poukázať aj na prípady z oblasti sociálneho poistenia - spor o nepriznanie úrazového príplatku pobočkou Sociálnej poisťovne (Najvyšší súd Sx xxx xxx x xxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xx xxxxxxxxx x xxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx x xxxxxxx xxxxx xxxxxx xxatutárny orgán, konateľ s nástupom do práce 20. septembra 2004 s platovým ohodnotením 25 000 Sk mesačne a odmenami do výšky 100% základného platu, dňa 21x xxxxxxxxx xxxx xxxxxx xxxx xxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx x xx xxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxxxx xxx xxxxxx xxxx xxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxx xxíplatok od 22. septembra 2004 do 31. marca 2005. Sociálna poisťovňa rozhodla, že nešlo o pracovnoprávny vzťah, ale o vzťah medzi spoločnosťou a jej štatxxxxxxx xxxxxxx xxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx x xx xxxx x x xxxxxxx x x xxx x xxxxx xxx x xxxxxxxxx xxxxxxx xrajský súd dospel k záveru, že žalobou namietaná pracovná zmluva neobsahuje podstatné náležitosti pracovnej zmluvy podľa § 43 ods. 1 písm. a) ZP, lebo v xxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxx xx xxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx x xxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxx x xxxxxxx že pracovná zmluva nemohla byť uzavretá na druh práce "výkon funkcie konateľa", lebo na tento sa primerane použijú ustanovenia ObZ o mandátnej zmluvex xxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxx xx xxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxx xxx xxxx xxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxxý, preto žalobcu nemožno považovať za zamestnanca podľa § 4 zákona o sociálnom poistení k úrazu žalobcu nedošlo pri plnení pracovných záležitostí, a pxxxx xx xxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx x xx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxx xx xxxxxxxx xx xxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxx xxx xx xx xxxxx xxxx xxxxxxxxxxx x xxdiným konateľom obchodnej spoločnosti C. Tiež nebolo sporné, že 21. septembra 2004 utrpel úraz, v dôsledku ktorého bol dočasne práceneschopný, a že 25x xxxxxx xxxx xxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxx xxxxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxx xxx xxxxxxxxxxxx xxxx xxxxxxx xxoba v pracovnom pomere, a či teda má nárok na úrazový príplatok podľa § 85 zákona o sociálnom poistení. Aj odvolací súd mal za preukázané, že navrhovateľ axx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx x xxxx xxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxx xxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxx xxxxxxxxx xxx xxxxx pracovného pomeru práve s poukazom na ustanovenie § 66 ods. 3 ObZ , keďže vzťah medzi spoločnosťou a členom orgánu spoločnosti pri zariaďovaní záležitxxxx xxxxxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xx xx xxxxxxx xxx xx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxuvu na výkon inej pracovnej činnosti ako činností spojených s výkonom funkcie konateľa. Odvolací súd sa stotožnil s názorom krajského súdu, že žalobca xxxxxxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxx xxxxxxxxxxxx xxxx xx xxxxxxxx xxxx xxxxxx x xxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xx xxxxxxxxsti, že žalobcu nebolo možné považovať za zamestnanca, nič nemení okolnosť, že spoločnosť za žalobcu odvádzala xxxxxxxx

xxx xxxxx x xxxxx xxxxxxx xxxxx

xxxxxxxxxx xxxxxx xxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxx

xxx

x xxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxx xxx xx x xxxxxxx xxxxx xxxno odvodiť tri rozmery otázky postavenia konateľa vo vzťahu k pracovnému právu, resp. k právu všeobecne:

1. Prípustný a neprípustný súbeh postavenix xxxxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx

xxxx xx x xx xx xx xxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxx xxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxonávaná v pracovnom pomere? Odpoveď na túto otázku bola záporná. Kľúčové rozhodnutie v SR vyslovil Najvyšší súd SR v prípade 5 Cdo 92/97 (judikát R 48/19xxxx x xx xxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxx x xxxxx x xxx xxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxxxx xxxx xxxxxxxx xxxxxa "činnost statutárního orgánu společnosti s ručením omezeným nevykonává fyzická osoba v pracovním poměru, a to ani v případě, že není společníkem...xx xxx xxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xxxxxx xxxxx xx xxxxxx xxxxxxxxxx x xx xxxxx x xxxxx xx xxxxxxxx xxxxx x xxxxx x xxxxx xxxxxx xxávního vztahu není upraven pracovněprávními předpisy a řídí se obsahem společenské smlouvy".

Druhé kolo diskusie prebehlo v polovici druhého desxxxxxxx xxx xxxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxx xx xx x xx xxx xxxxx xxxxxxxxx xxxx xx xxxx xxx xx xx xxxxxxx xxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxdov o tejto otázke, ale Najvyšší súd ČR (sp. zn. 21 Cdo 3613/2015) následne, s použitím podrobnejšej argumentácie, zotrval na svojom pôvodnom právnom nxxxxxx xx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxx x xxxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxxx xxxx xxxxxx xxxxx x xxxxx xxxxxxxxxxxxxxx xxx xxxxxxxxxxxxxxxx xxx xxx xxxxvom nálezu ÚS ČR akceptuje, že zmluvné strany si pre výkon funkcie konateľa môžu dojednať aj aplikáciu ZP (jeho ochranných ustanovení). Uvedené z danéhx xxxxxxxx xxxxxx xxx xxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxx xxxxxxx xxxx xxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxx ČR vo svojom náleze (sp. zn. III. ÚS 669/17) uviedol, že považuje za nepresvedčivé tvrdenie, že platnosti predmetnej manažérskej zmluvy bráni skutočnxxxx xx xxx xxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxx xx xxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxx x xxxxxxxxxx xxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxov zamestnávateľa a zamestnanca pri uzavretí zmluvy, ktorá smeruje k vzniku pracovného pomeru alebo iného pracovnoprávneho vzťahu, podľa názoru Najxxxxxxxx xxxx xx xxxxxxxxx xxx x xxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxx xxxx xxxxxxx xx xxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxx xx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxx xxxxxxxxxxxx xxxxxže táto osoba nemôže primerane "súčasne" obhajovať svoje záujmy ako zamestnanec a záujmy spoločnosti ako zamestnávateľa. Z nálezu Ústavného súdu ČR (xxx xxx xxxx xx xxxxxxx xxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx nie sú všetky pracovné zmluvy, ktoré sú uzavreté medzi obchodnou spoločnosťou a štatutárnym orgánom. Súdy musia podľa Ústavného súdu ČR vždy zvážiť, čx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxx xxxxxxx xx xxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx jeho členom pre spoločnosť vykonávaná a pod. Obdobný názor mal aj Najvyšší správny súd ČR (sp. zn. 10 Ads 284/2017).

66.

Podstatou týchto sporov bolx xxxxxxxxxxx xx xxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxx x xxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxx xxx xxxx xxxxx x xxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxx xxxx xxxxx xxxchodný) riaditeľ, generálny riaditeľ, predseda družstva (rozhodujúce nie je pomenovanie činnosti, ale obsah, t.j. to, čo osoba vykonávala), avšak txxx xxxxx xxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xx xxxxxx xxxxx x xxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxx xxxx xxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxx xx xxxx xxxxxxxxť na základe pracovnej zmluvy, spadá pod tzv. obchodné vedenie spoločnosti (§ 134 ObZ).

67.

Podstatou veľkej časti sporov bol "konflikt" medzi spoxxxxxxxxxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxx x xxxxx xx xxxxxxx x xxxxxxxxx xxxx xxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxl na súde neplatnosť tohto skončenia a domáhal sa, aby súd určil, že skončenie pracovného pomeru je neplatné, rozhodol o ďalšom zamestnávaní a o náhrade xxxxx xxxx xxxxx xxxxxxxxx xx xx xxxxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxx x xxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxx x xxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxxxxxxxxx xxarakteru regulovaná ObZ), nemôže sa takýto vzťah ani neplatne skončiť. V ďalších prípadoch išlo o spory o priznanie plnení z pracovného pomeru (mzda, oxxxxxxxx xxxxx x xxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxx x xxxxxxxxxxxxxx xxxxxx

xxx

xxxx xx xxxxxxxxx x xxxxxx xxxxxxxxx xaoberali aj otázkou, či konateľ nevykonával pre spoločnosť aj inú činnosť mimo funkcie konateľa (mimo obchodného vedenia spoločnosti), pretože ak by xx xxxxxxxxx x xxxx xx x xxxxxxx xxxxxx xx xxxxx xx xxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xx xxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxť v prípadoch prejednávaných NS ČR sp. zn. 21 Cdo 2310/2015, sp. zn. 21 Cdo 496/2014.

69.

Celkovo sa teda súdy zaoberali prípustným a neprípustným súxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxx

xxxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxx x xxxateľovi (v rámci obchodného vedenia spoločnosti) a výkonom takýchto činností v pracovnom pomere, t.j. určitá konkurencia činností. Činnosť štatutáxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxx xxxxxx xx xxx x xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxx x xx xxx x xxxxxxxx xx xxx xx xxxxxxxxxxxx xxxkcia štatutárneho orgánu spoločnosti totiž nie je druhom práce v zmysle § 43 ods. 1 ZP a vznik a zánik tohto právneho vzťahu nie sú upravené pracovnoprávxxxx xxxxxxxxx x xxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxx xx xxxx xxx x xxx xxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxx xxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xx xxxávnený spoločník v rámci zásad medzi nimi dohodnutými, do čoho treba zahrnúť aj prípadné administratívne práce, pokiaľ nimi je poverený touto dohodou xxxxxxxx xx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxx xx xx x xxxx xxxxxxx xxxx xxx x x xxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxx xxxxxxxx xxxxxxx xxx xxxxxxxx xx xxxxxxxx xx xxxxxxxxxov a konateľov spoločnosti by vykonával administratívne práce spoločnosti ako zamestnanec, ale

takýto zamestnanecký pomer musel by byť dohodnxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx

xxx xx xxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx x

xxx xxxx xxxxxxx xx xxxxx xx x xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx

x xx xxxxxxx xxxxxxxxka a tiež konateľa si vzájomne nekonkurujú".

Do obchodného vedenia spoločnosti (tento pojem ObZ nedefinuje) boli zaradené rozhodovania akéhokoxxxx xxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx x x xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xedení účtovníctva, obchodnej taktike, príprave obchodných zmlúv či personálnej politike spoločnosti (pozri aj rozhodnutie OS Prešov sp. zn. 9 Cpr 5/xxxxxxx

xxxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxx xxxx xxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxavuje situácia, keď táto osoba vykonáva činnosti odlišné od obchodného vedenia spoločnosti (pozri napr. rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 21 Cdx xxxxxxxxxx xxx xxx xx xxx xxxxxxxxxx xxxx xx xxxx xxxx xxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxx xxx xx xxxxxxxxx xxx xxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxx x xxxriadenosti inej osobe. Súdy vyslovili názor, že právne predpisy ani povaha spoločnosti s ručením obmedzeným však nebránia tomu, aby iné činnosti pre txxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxovaných činností (napr. správa IT siete), resp. činnosti, pri ktorých je zjavné, že nejde o vedenie spoločnosti (napr. konateľ autoservisu vie opravoxxx xxxx x x xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxx x xxxxx xxxx xxx x xxxx xxxxxxx xx xxxxxxxxx xxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx x xxxxxxx xunkcie člena štatutárneho orgánu môže byť prípustný, ak člen štatutárneho orgánu nevykonáva v pracovnom pomere činnosti zameniteľné s výkonom funkcxx xxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xx xxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx x xxxxxx

xxx

xxxxx x xxxxx xxxislosti aj ďalšie relevantné rozhodnutia: napr. Okresného súdu v Bratislave IV sp. zn. 25 C 331/2010, sp. zn. 23 CoPr 4/2017 (Trnava), sp. zn. 8 CoPr 1/20xx xxxxxxxx xxx xxx x xxx xxxxxx xxxxxxxxx xxx xxx x xxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxx xxx x xx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxx xxx xx xxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxx xx x sp. zn. 5 Cdo 92/97 (judikát R 48/1999), sp. zn. 4 M Cdo 6/2009. V ČR je základom rozhodnutie sp. zn. 21 Cdo 11/98 (judikát R 13/1995), nález Ústavného súdu Čx xxx xxx xx xx xxxxxxx x xxxxxxx xx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xx xxx xxx xx xxx xxxxxxxxxx xxx xxx xx xxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xx xxxxxxxxxx x xxxledovných súdnych rozhodnutiach - iná činnosť, ktorá môže byť vykonávaná v pracovnom pomere: sp. zn. 21 Cdo 2310/2015 (výrobno-technický námestník gxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxxx xxx xxx xx xxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxva).

2. Konanie v rozpore s oprávnenými záujmami toho, za koho sa koná

71.

Uzatvorenie pracovnej zmluvy osobou, ktorá je konateľom na jednej stranx x xxxxxxxxxxxx xx xxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxx x xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx x xx x xxxxxxxx xxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxx) a súkromnou osobou (ktorá je aj konateľom spoločnosti). xxx x xxxxxxxxx x xx xx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxx x xxxxxxxxxxx x x xxxxxxx xxxxxxxx xxx x xxxxxxxxxx xxxxxx xxxx xxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxxxxx ale súdy sa už vyslovili, že § 22 OZ analogicky platí aj v tomto prípade - napr. rozhodnutie sp. zn. 4 M Cdo 6/2009). Napr. v prípade sp. zn. 4 M Cdo 6/2009 sa Nxxxxxxx xxx xx xxxxxxxxx xx xxxxxxxxxxx xx xxxxxxx xxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxx xxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxx x xxx xxxxxxxx xxx xxxxxxxxxxteľ uzavrela pracovnú zmluvu alebo inú zmluvu (dohodu) podľa pracovnoprávnych predpisov. Nie je ani vylúčené (a zákon takúto skutočnosť výslovne prexxxxxxxx x xxxxxxxx x xxx xxxx x xxxxx xxx xxxxxxx xxxxxxx x xxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xx xám tento konateľ ako fyzická osoba. V každom jednotlivom prípade však treba skúmať, či pri právnom úkone nedochádza k stretu záujmov medzi spoločnosťox x xxxxxxx xxxxxxxxxx xxx xxxxxxxxxxxxxxx xx xxxxxx xxxxxx x xxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxx xxxxxxxxxxxx xx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxx xx xx xxxxx xxxxxvil, že aj keď ZP neobsahuje v tomto smere výslovnú úpravu, z ustanovenia § 14 ods. 2 ZP (pozn. v súčasnosti to vyplýva z § 22 OZ), ktorý vylučuje, aby iného xxxxxxxxxx xxxx xxxxxxx xxxxxx xx x xxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxxx nemôže platne konať v mene spoločnosti ako zamestnávateľ, ak sú jeho záujmy v rozpore so záujmami spoločnosti. Zmluva (dohoda), ktorá smeruje k vzniku xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxx x xxx xxxxx xxxxx xxxxxxx xx xxx xxxxxxxxxxx xxxxxx xxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxx xxx xxrany (zamestnávateľ a zamestnanec) spravidla vstupujú s vlastnými (rozdielnymi) predstavami o jeho obsahu a výsledku. Rozdielnosť záujmov zamestnxxxxxxx x xxxxxxxxxxx xx xxxx xx xxxx xx x xxxxxxxxxx xxxxx x xxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxx xxxx xx xxxxxxxxxxxxxxx xxx xx xxx xxxxxx xxx xxx xx xxxxxxne dôjde k bezvýhradnému prijatiu ponuky, pretože aj v tomto prípade základné východiská účastníkov na uzavretie zmluvy sú odlišné.

72.

Podľa Najxxxxxxxx xxxx xx xx xxxxx xxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxx xxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxx x xxxxxx xxacovného pomeru alebo iného pracovnoprávneho vzťahu, k ich zmene alebo zániku, vylučuje, aby v mene zamestnávateľa učinila taký právny úkon rovnaká fxxxxxx xxxxxx xxxxx xx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxx xxx xamestnanca a záujmy spoločnosti ako zamestnávateľa.

73.

V prípade jednoosobovej spoločnosti, kde je osoba aj spoločníkom, aj konateľom, je zjavxxx xx xxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxxxx xx xx xxxxxx xx xxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxvy (pri formulovaní jej obsahu), ako aj pri formulovaní skončenia pracovného pomeru z hľadiska toho, koho záujmy bude chrániť osoba, ktorá je aj konatexxx x xxxx x xxxx xxxxxxxxxxxxxx xxx xxxxxxxxxx xxxxx xx xx xxxx xxxxxxx xxxx xxxxxxxx xxx xx xxxxxxxxxxxx xxxxx xxxx xxxxxx xx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx. Osobitne sa to prejaví v otázke BOZP - napr. pracovný úraz, kde vzniká otázka, či ho zavinil zamestnávateľ alebo zamestnanec, keďže ide o tú istú osobou xxxxxx xxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxxxxxx xxx xxx x xxxx xxxxxxxx xxx xxx x xxxx xxxxxxxxx

xxx

x xxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxx xxxxxxxx xx xxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxxxx xxxx xxxxx xxxxxxxx xxxe však nastať aj prípad, že spoločnosť mala pôvodne troch konateľov a po čase zostane len jeden, t.j. skončenie pracovného pomeru by robil napr. tento koxxxxxx xx x xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxx xxxxxxxxx xxx xxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx xxxx x xxxxxxxe pracovnoprávneho vzťahu riadiť). V prípade rozhodnutia sp. zn. 5 Cdo 92/1997 Najvyšší súd SR uviedol: "... nebolo preukázané, že by ďalší spoločníci xxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx x xxx xxx xx x xxxxxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxxxxxxxx

xxx

x xxxxxxxx xxxxx x xxxxxxxx xxxxmálne) nejde o tú istú osobu, pretože pri podpisovaní pracovnej zmluvy je to vzťah medzi právnickou osobou (úkony podpisuje a vyjednáva ich štatutárny xxxxx x xxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxx xxx x xxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxx xxxx xxxx xxxxxxxxxxx xx xxxx xxxxxxx xxxxxx xxávny poriadok teda ani nevylučuje, že spoločnosť môže mať podpísanú zmluvu s konateľom (hoci by bol iba jediným spoločníkom, porovnaj § 132 ods. 2 ObZ, kxxxx xx xxxxxxxxx xxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxx xxxxxxxxxxxx xx xxxxxxxxxxx xx xxxxx xx xxxxxxx xx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxx xxxxxxx x xxxx xxxxxxx xx xvoje záujmy, t.j. dochádza tu teda minimálne k potenciálnemu stretu záujmov a ten sa musí skúmať v každom prípade osobitne. Pokiaľ sa takto podpisuje prxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxx xx xx xx xxxxxxxxx xx xx xxxxxxx xxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxx x xx xxx xxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxx xxxxxx xxxxxx xajvyššieho súdu SR (sp. zn. 4 M Cdo 6/2009) javia ako nezlučiteľné.

3. Znaky závislej práce, podriadenosť a nadriadenosť

76.

Pre založenie pracovxxxx xxxxxx xxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxxxxx xxxx xxxxx xxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxx xx x xxxx x xxxx x xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxostí s komplexnejšími organizačnými štruktúrami je možné, že osoba, ktorá je konateľom, bude vykonávať aj inú činnosť pre spoločnosť odlišnú od činnoxxx xxxxxxxx xxxx xx xx xxxx xxxxxxxxx x xxxxxxxxxxxxx xxxx xxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxx x xxxxxx xxxx xxxxxxxxx xxxxx x xxxxi daného vzťahu nemožno identifikovať vzťah nadriadenosti a podriadenosti.

Musíme teda rozlíšiť postavenie osoby, ktorá:

Je napr. majiteľox xxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxx xx xxxx xxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxx x xxxxxxxx xxx xxxxxx xxx xxxxxxxxxxx xxx x xxxxxxxxxxx x xxxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxoľko pozícií: recepčný/á, opravár, vodič a pod. Vlastník je kvalifikovaný aj na výkon práce. Túto však pravidelne nevykonáva (nepravidelnosť však nix xx xxxxxxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxx xxx xxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxx x xxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xie ísť do skladu pre súčiastky ako vodič. Je zjavné, že takáto osoba nie je v pozícii podriadenosti. Sám ako vlastník spoločnosti rozhoduje, či sa do prácx xxxxxxx xxxx x x xxxx xxxxxxxx xxx xx xx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxxx xx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxx xxxdnikaním).

xx xxxxxxxxx xxxxxx xxx xx xxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxx xxxxx xxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xx xxx xxxxxxxx xx xx xxxxx xxxxxxxx xx xx xxxx xxxxxxx xx xxxxxxvaná v podriadenom postavení (a voči komu), b) a či za spoločnosť môže konať aj niekto iný, aby nebol porušený § 22 ZP. Pokiaľ takýto konateľ nie je v podriaxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxxx xx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxx xxx xxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx súdu SR - sp. zn. 5 Cdo 92/1997, ktorý sa vyjadril, že: "Na obchodné vedenie spoločnosti je oprávnený spoločník v rámci zásad medzi nimi dohodnutými, do čxxx xxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxx xx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxxxxxxx xx xx xxxxx xx xxxxxxxx xxx xxxxx v obchodnoprávnej zmluve, ktorá reguluje postavenie konateľa.

Naopak, osoba, ktorá je konateľom, ale v rámci výkonu inej práce (napr. 20 hodín xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxx xxxx xxx xx xxxxxxx xx x xxxxxxxxxxxxx x xxxx xxxxx xxxxxx xxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx pracovný čas), táto osoba má mať na tento vzťah uzatvorenú pracovnú zmluvu, avšak tak, aby sa vylúčili pochybnosti z hľadiska § 22 OZ.

77.

V tejto xxxxxxxxxx xxxxxxx xxx xxxxxx xxxx xxx xx xxxx xxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxx xxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx x xxx xxxxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxol zamestnancom spoločnosti prideľovať pracovné úlohy. A ak má člen štatutárneho orgánu obchodnej spoločnosti zastávať aj funkciu vedúceho pracovnxxxx xxxx xxx xx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxx

xxx

x xxxxxxxx xx xxx xx xxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxx xxxx xxxxxxxx xxxxx x xxxxxxxxxxxx xxxxx xxxx xxxxe, ktorá je nadriadená (subordinácia) - nemôže prísť ani k nelegálnej práci/nelegálnemu zamestnávaniu, ktoré je naviazané na výkon závislej práce bex xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxx xx x xxxx x xxxxx xx xxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xx xxxxxxxxxxxxx xxxvnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom (zákon o živnostenskom podnikaní, ObZ)", ak využíva závislú prácu .... a) fyzickej osoby x xxxx x xxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xx xx xx xxxxxxxx xxxxx xxx xxxxxne založený, v kontexte rozhodovania súdov a § 1 ods. 2 a 3 ZP, resp. aj § 22 OZ je sporné, či vôbec ide o platne založený pracovnoprávny vzťah.

79.

Forxxxxx xxxx xxxxxx xx xx xxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xx xxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx sa označil za zamestnávateľa, má dodržiavať pracovnoprávne predpisy - povinnosti ustanovené napr. ZP, zákonom o BOZP, podzákonnými právnymi predpixxxx x xxxxxxx xxxxxx xxxxx xx xx xxxx xx xxxx xxxxxx xxxxxx xxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xx xxx x xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxx xx x xxxxxxx xxntroly, ak sa zamestnávateľovi vytknú nedostatky. V prípadnom spore medzi zamestnávateľom a inšpekciou práce by sa súd mal zaoberať otázkou, či ide o pxxxxxxxxxxxxx xxxxxx xx xxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxx x xx xxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx x Nitre (sp. zn. 26s 45/2013). V tejto súvislosti sa aj Najvyšší súd ČR (rozhodnutie sp. zn. 21 Cdo 3613/2015) v reakcii na nález Ústavného súdu ČR (sp. zn. Ix xx xxxxxxx xxxxxxxxx xx xx xxx xx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxx xx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxx xxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxx xxxxxxxx xxxxxx x xxxxxxného práva (ktoré nie sú v rozpore s kogentnými ustanoveniami ObZ), ale to z daného vzťahu nerobí vzťah pracovnoprávny. Napr. ak sa zmluvne priznala dovxxxxxx x xxxxxxx xx xx xx xxxxx x xxxx xx xx xxxxx xxxxxxxx xxx xxxxx xxxxx x xxxxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxx x xxxxxxx xxxxx x xxx xx xxxxxxxx xxx xxxxxxxx x hľadiska nedodržania ZP v kontexte pracovnoprávnych vzťahov (napr. pôsobnosť inšpekcie práce). Zároveň platí to, že aj prípadná pracovná zmluva nemxxx xxxxxxxx xxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xx xxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxx

xxx

xx xxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxodpovedané, napr. otázka, ak konateľ spoločnosti, ktorá zamestnáva napr. 100 osôb, a ktorý má realizovať aj úlohy vedúceho zamestnanca (porovnaj § 9 oxxx x xxxx xxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxx xx xxxxxxxx xxxxx xxxx xxxxxxxxxxxxxxx x xxxx xxxxxe byť ani v postavení vedúceho zamestnanca.

Domový dôverník

81.

Aby išlo u tejto osoby o postavenie zamestnanca, musia byť naplnené znaky závislex xxxxxx x xx xxx xxx xxxx x xxxxx xxxxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxx xxxxx x xx xxxx x xxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxx x xxxxtových priestorov "Komunikáciu vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome so správcom zabezpečuje zástupca vlastníkov zvolený vlastníkmi bytxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxx xxx xxx xxxxxxxx xxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome o činnosti správcu a o dôležitých otázkach týkajúcich sa správy domu. Zástupca vlastníkov je povinný upxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxx x xxxxxx xx xxxxxxx x xxxxxx xxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxtníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Zástupca vlastníkov nie je oprávnený rozhodovať o veciach, o ktorých môžu rozhodovať len vlastníci bytov x xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxx xxxxx x xx xx xxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxx xx xxxxxx xxxxxxxxxxx xx xxxxxxxx xx xx xxx xx xxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxividuálneho zamestnávateľa z tejto strany (nie všetci vlastníci museli hlasovať za jeho zvolenie a ZP nepozná kolektívneho zamestnávateľa a ide teda x xxxxx xxxxxxx x xxxxxxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxx xxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxmový dôverník ako zástupca vlastníkov bytov a nebytových priestorov.

Odborné vzdelávanie žiakov

82.

Osobitnú otázku predstavuje tzv. odborné xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxxxxx xx xxxxxxxxxxxxxxxxxxx xx xxxxxxx x xxxxxx xx xxxxavajú vedomosti, zručnosti a schopnosti potrebné na výkon povolania, skupiny povolaní alebo na výkon odborných činností; člení sa na teoretické vyučxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx x x xxxx x xxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxx xxxxxxosti § 5 zákona o odbornom vzdelávaní ustanovuje, že (ods. 1) "Žiak na odbornom výcviku alebo na odbornej praxi vykonáva cvičnú prácu alebo produktívnu xxxxxx xxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxx xx xxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxx xlebo vykonávania pracovných činností zodpovedajúcich povolaniu, skupine povolaní alebo odborným činnostiam, na ktoré sa žiak v príslušnom študijnxx xxxxxx xxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxx xxxxxx xxxxxxxxxxxx služieb alebo vykonávaním pracovných činností, zodpovedajúcich povolaniu, skupine povolaní alebo odborným činnostiam, na ktoré sa žiak v príslušnxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx x x xxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxebo odbornej praxe na pracovisku zamestnávateľa, zmluvu o poskytovaní praktického vyučovania a § 10 zákona o odbornom vzdelávaní duálne vzdelávaniex x xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xx xxxx xxxxxxxxxx xx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx a požiadaviek zamestnávateľa a § 16 zákona o odbornom vzdelávaní zmluvu o duálnom vzdelávaní.

83.

Uvedený vzťah nie je kvalifikovaný ako pracovnoxxxxxx xxxxxx xxx xxx xxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxx xxxx x xxxxx xxxxxxxx xxxxx x xxxxxxxx xxx x xxxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxx xxxxxx xxxxxx x xxxxxx pomer. Ustanovenie § 16 predmetného zákona upravuje tzv. učebnú zmluvu a zmluvný vzťah založený učebnou zmluvou (pre duálne vzdelávanie) - súčasťou jx xx xxxxxx xx xx xxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxx x xx xxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxx xxxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxx xxaka. V prípadne prekročenia rámcov predmetného zákona je však preskúmateľné, či zamestnávateľ nevyužíva predmetné možnosti podľa uvedeného zákona xx xxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxx

xxx

xx xxxxxxx xxxxx xx xxxxx xxxxxxxxx xx xxxxx xxxxxx xxxxx x xx xxx xxxxxxxx xx xxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxní ustanovuje, že "Zamestnávateľ, ktorý poskytuje praktické vyučovanie v systéme duálneho vzdelávania, uhrádza žiakovi zo svojich prostriedkov náxxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xx xxx xxxx x x x xxx x x xx xxxx x xxxxxx x xxxxxxxx xzdelávaní ustanovuje: "Zamestnávateľ, na pracovisku ktorého sa vykonáva praktické vyučovanie podľa § 8, môže uhradiť žiakovi zo svojich prostriedkxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxx x x xxx

xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxx

xxx

xxxxxxxx xxxxxx xxx xx xxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxx x xx xxxxxx o službách zamestnanosti. Absolventská prax umožňuje získanie odborných zručností a praktických skúseností u zamestnávateľa, ktoré zodpovedajú dxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxx xx xxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx x xxxxxxxxxxxxx xxxxx xxdzi absolventom školy vedeným v evidencii uchádzačov o zamestnanie najmenej jeden mesiac a úradom a na základe uzatvorenej písomnej dohody medzi úradxx x xxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxx x xxxxxxx x xxxxxxxxx xxx xxxxxxxx xxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx x xxxxxxx xx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxej praxe a jej rozsah určuje zamestnávateľ. Po skončení absolventskej praxe vydá zamestnávateľ absolventovi školy potvrdenie o vykonaní absolventsxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxx xxx x xxxxxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxx x x xxxx x xxxxx xx xxxxxx x xxxxxxxx zamestnanosti. Počas vykonávania absolventskej praxe môže úrad poskytnúť absolventovi školy paušálny príspevok vo výške 65% sumy životného minima xxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxx xx xxxxxx xxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxevok sa kráti za dni voľna podľa § 51 odseku 7 zákona o službách zamestnanosti a za ďalšie dni neprítomnosti na absolventskej praxi na základe evidencie xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxx x x xxxxxx x xxxxx xx xxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxx xx xxxxxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxad poskytne absolventovi školy náhradu poistného na úrazové poistenie počas vykonávania absolventskej praxe. Počas vykonávania absolventskej praxx xx xxxxxxxxx xxxxx xxxxx xx xxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxx xxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxkej praxe. Okrem poskytnutia voľna v rozsahu desiatich pracovných dní zamestnávateľ ospravedlní absolventovi školy neprítomnosť na vykonávaní absxxxxxxxxxx xxxxx x xxxxxx xxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxx x xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxx x xxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx x xxadom a ods. 9 medzi úradom a zamestnávateľom. V prípadne prekročenia rámcov predmetného zákona je však preskúmateľné, či zamestnávateľ nevyužíva prexxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxx

xxxx xx xxxxx xxxxxxxxxxxxxxx xxxxxx

xxx

xx xxxxxx xxxxxx x xx xxx. 2 zákona o vysokých školách. V praxi ide o stáž v rámci SR alebo mimo SR. Spravidla sa uvedené rieši nepomenovanou zmluvou podľa § 51 OZ. Viaceré školy majx xxxxxxx xxxx xxxxxxxxx xxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxx xx xxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxch povinností a nejde teda o výkon závislej práce za odmenu.

Vykonávanie dobrovoľníckej činnosti

87.

Závislou prácou nie je ani výkon dobrovoľníxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxx x xxxxxxxxxxxxxxx xxxxx xxx x xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xx xxxxxx x x xxxxxxxx x xds. 2 (obsah) v písm. e) upravuje aj náhradu za stratu času dobrovoľníka zapísaného v informačnom systéme športu za každú hodinu vykonávania dobrovoľnxxxxx xxxxxxxx x xxxxxx xxxxxxx xx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxx xxxx xxxx xxxxxtím nie je možné zastierať skutočnosť, že ide o závislú prácu a nie o dobrovoľnícku činnosť.) Materiálne zabezpečenie dobrovoľníka upravuje písm. d) (xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx

x xxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxxne (a nie je výkonom práce) a poskytuje sa len pracovné voľno a zamestnávateľ sa na ňom nepodieľa, a dobrovoľníctvo ("firemné"), na ktorom sa podieľa zamxxxxxxxxxx xxxxx xxx xx x xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxx xxx xxxxxxxxxxxx xx xx xxxxx xxxxx x xxxx xx xx xxxxxx xx xxxxx xxxxx xx xx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx x xxhradou mzdy, ale môže ísť aj dobrovoľníctvo mimo pracovného času, ktoré sa automaticky považuje za čas odpočinku a nie za výkon práce).

Nelegálne zaxxxxxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxx x xxxxxxx xxxxx

xxx

x xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxloženým pracovnoprávnym vzťahom je potrebné sa zaoberať tzv. nelegálnou prácou a nelegálnym zamestnávaním. Použitie terminológie "nelegálne" nie xx xxxxx xxxxxxx x xxxxxxxxx xx xxxxxxx xx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxx xxx xx xxxxxxxxxx x xxxpore s právom je nepokrytie tohto vzťahu písomnou pracovnou zmluvou s cieľom nepriznať jeho existenciu štátu (napr. s cieľom vyhnúť sa plateniu odvodoxx xxxxx xxxxxxx xxxxxx x xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xx xxx xxxxxx xxx xxx xx xxxxxxx xxxxxxxxx xxx xx xxx xxxxx xxxxxx xxxxxjúce pracovné povolenie, chýbajúci právny základ výkonu práce občana tretieho štátu na území SR v kontexte výnimiek, ktoré upravuje zákon o službách zxxxxxxxxxxxxxx

xxx

x xxxxxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxx xxxxxxx xx x xxxx x xxxxx xxx xxxxxxxxx xxxxx xx xávislá práca, ktorú vykonáva fyzická osoba pre právnickú osobu alebo fyzickú osobu, ktorá je podnikateľom (zákon o živnostenskom podnikaní, ObZ), ak xxxx x xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxx x xxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxx

xxx

x xxxxx xxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx vychádza z toho, že ZP v § 42 vyžaduje založenie pracovného pomeru písomnou zmluvou (hoci ústne dojednanie nespôsobuje neplatnosť) a pri dohodách ide txxx x xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx x xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxx xroblematickou by bola situácia, kedy pracovnoprávny vzťah je založený ústne (nedošlo k vyhotoveniu pracovnej zmluvy), ale sú splnené ohlasovacie poxxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxx xxxxxxxx xx xxxxxx xxxxxxx xx xxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxx xxxxx xxxxxxxxxxxx xxči štátu. Zákon o nelegálnom zamestnávaní však aj v takejto situácii ustanovuje, že ide o nelegálne zamestnávanie.

91.

Ďalšia otázka sa môže objavxx x xxxxxxxx xxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxx xxxxxxxxxxxx xx xxxxx xxxxx xxxx xxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxvnym vzťahom. Z tohto hľadiska si aj splnili svoje povinnosti. V prípade kontroly však dôjde k rekvalifikácii. Otázkou je, či rekvalifikácia môže viesx x xxxxxxxxxx xx xxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xx xx xxxx x xxxxxxxx xx xxxxx xxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxikuje príkaznú zmluvu na zmluvu pracovnú, a teda technicky pri posúdení obsahu bol vzťah založený písomnou pracovnou zmluvou (zmluva sa posudzuje podxx xxxxxxxx xxx xx xx xx x xxxxxxxx x x xxxx x xxxxx xx xxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxx xxxxej strane prihlásiť sa dobrovoľne mohol aj sám "zamestnanec"). V niektorých prípadoch je zjavné, že zmluvné strany xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xx xxx x xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx xxx xxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxx xxxxu?

92.

Právne problematickou sa vždy javila otázka spájania nelegálneho zamestnávania s neskorou deklaráciou tejto práce voči subjektom štátu (xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxx xxxxxxxxx xx xx xx xx xxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxsť neustanovila, otvorili by sa dvere nelegálnemu zamestnávaniu - pretože stranám by stačilo pri kontrole predložiť písomnú pracovnú zmluvu s dňom náxxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xx x xxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxna o sociálnom poistení je podstatne nižšia ako v prípade nelegálneho zamestnávania. Opačným rozmerom tejto otázky bola nedôslednosť zamestnávatexx xxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xxxxx x xxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx), a teda vôbec motivácia niekoho nelegálne zamestnávať. Napr. zamestnávateľ má 1 000 zamestnancov a v minulosti mal niekoľko kontrol. Posledná kontrxxx xxxxxxxx xx x xxxxxxxxx xxxx xxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxx xxx xxxxxxxxx xxx xxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xe zjavné, že tu išlo primárne o porušenie zákona o sociálnom poistení než o vôľu nelegálne zamestnávať. Z tohto dôvodu sa prijala novela zákona o nelegáxxxx xxxxxxxxxxxxx x xxxxxx x x xxxx x xxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxx je podnikateľom, ak využíva závislú prácu fyzickej osoby, má s ňou založený pracovnoprávny vzťah ... a neprihlásila ju do registra poistencov a sporitxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxx xxx xx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xx xxx xxxx x xxxxx xx xxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxx] na prihlásenie do tohto registra, najneskôr však do začatia kontroly nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania, ak kontrola začala do siedmich dxx xx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxxxxx xx xxxxx xxxxxxxx xxxx

xxx

x xxxxx xxxxxx xx xxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxa, u ktorého na pracovisku nájdu v prvý deň neprihlásenú osobu (brániť sa môže maximálne v tom smere, že sa má preukázať úmysel/vôľu, že chcel nelegálne zxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxx xxx xx xxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xx xxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxx xx xxntrola príde neskôr a zamestnávateľ stihol svoju povinnosť splniť v uvedenej lehote.

94.

Ustanovenie § 2 ods. 2 písm. c) a § 2 ods. 3 zákona o nelegálnxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx

xxx

x xxxxxxx xxxxxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxx Vzhľadom na to, že zamestnanec nie je zodpovedný za svoje prihlásenie na sociálne poistenie, počet skutkových podstát nelegálnej práce je nižší ako prx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx

xxx

x xxxxx xx xxxx xxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxx xxx xx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxovnoprávny vzťah na výkon práce, ktorá by inak mohla byť závislou prácou. Podľa § 2a predmetného zákona nejde o nelegálne zamestnávanie, ak pre fyzickú xxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxxxxx xxxxxx x xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxx xxxxxxxx x xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxx xx xxchodkovo poistený (zákon o sociálnom poistení, zákon o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov), je poberateľom dôchodku podľa osobitných predpxxxx xxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xx xxxx xx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxx xx xxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxx xxxxxxx xxxxxx xxxrá je podnikateľom, príbuzný v priamom rade, súrodenec alebo manžel, ktorý je dôchodkovo poistený alebo je žiakom, alebo študentom do veku 26 rokov.

xxx

xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxx x xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xx xx xxxxxxxxxxx xxxxxx x xxxželka mu vypomáha.

III. Pojem pracovný pomer, obdobný pracovný vzťah a iný pracovnoprávny vzťah

98.

V § 1 ods. 3 ZP sa používajú tri spojenia: pracxxxx xxxxxx xxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxx x xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxx xx x xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx x xx x xxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxekedy aj z dôvodu nejednoznačnosti použitia terminológie v osobitnom predpise), avšak každý poukazuje na právne vzťahy v pracovnom práve v trochu inox xxxxxx

xxx

xxxxx xxxxxxx xx x xxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxx xx xx x xxxxxx xxxxx xxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxx xxo právom reprobovaný vzťah. Právny vzťah je právom aprobovaný vzťah (či už dobrovoľný - napr. založenie pracovného pomeru pracovnou zmluvou, alebo nexxxxxxxxxx x xxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xx xxxxxxxxxxxxx xx xxxxxxx

xxxx

xxxxxx xxx xxxxx x xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxx x xxx xxxxxxxxxxxvny vzťah - pokrývajú právne vzťahy v oblasti pracovnoprávnych vzťahov (vzťah zamestnávateľ a zamestnanec, kontext pojmu závislá práca). V užšom zmyxxx xxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxx x xxxxxx xxxxxx xxx xx x xxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxx xx xxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxxxxxx xx xxxdu v pracovnoprávnych vzťahoch, ktorá je podmienená existenciou pracovnoprávneho vzťahu (hoci aj predzmluvného).

101.

Pojmy použité v § 1 ods. 3 xx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxx xxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx x xxxxxxxní - porovnaj § 229 ZP) sa používa pojem kolektívne pracovnoprávne vzťahy (nie napr. kolektívne pracovné pomery). V zahraničnom kontexte sa používa aj xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxx xxxxxxxxxxx xx xxxxxxxxxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxx

xx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx

xxxxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxx

xxxxxxxx xxxxx xx xx xx x xxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxzi zamestnávateľom a zamestnancom) - ide o základný pracovnoprávny vzťah, ktorý predvída ZP,

iný pracovnoprávny vzťah - sú to právne pomery (resxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xx xxx xx x xxxx xxx x xxx x xxxxxxxxx xxxxxx xxxxx xx pripúšťa výnimočne a za splnenia určitých podmienok. Dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru sú tiež vzťahom pracovnoprávnym, a teda taxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxx xxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxx xx x xxxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxx x xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxx xx xxx xxx xxx x xxxxi ich predmet),

vzťah medzi členom družstva a družstvom, ak je súčasťou ich vzťahu aj pracovnoprávny vzťah (§ 4 ZP).

Obdobný pracovný vzxxx xxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxx xxxxx xx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxx xxxxx xxx x xxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxskej sfére), napr. na základe zákona o štátnej službe, zákona č. 315/2001 Z.z. o Hasičskom a záchrannom zbore a pod. (t.j. tie zákony, ktoré upravujú štxxxxxxxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxx xx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx

xxxxxxá terminológia sa teda vyvinula aj s cieľom odlíšenia "základného" a "doplnkového vzťahu", ako aj pracovnoprávneho vzťahu v súkromnej a vo verejnej sfxxxx x xxxxxx xxxx xxxx xxxxxxxx xx xxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxx x xxxxxxx xxx x xxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxx xxx xxxxxxxxxxxxxxx

xx. Subsidiárne použitie Občianskeho zákonníka

102.

Ustanovenie § 1 ods. 4 ZP vyjadruje vzťah medzi ZP a OZ. Ide o tzv. subsidiárne použitie OZ na praxxxxxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xx x xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxxík práce (1965) a Hospodársky zákonník (1964). Z tohto hľadiska ZP si osobitne reguloval všetky svoje pravidlá. Zmena nastala rekodifikáciou ZP v roku xxxxx xxx xx x x x xxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxx xxxxx xxxxx x xxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xx xx xxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxxsky zákonník.", ktoré bolo zmenené na súčasné pravidlo "Ak tento zákon v prvej časti neustanovuje inak, vzťahujú sa na právne vzťahy podľa odseku 1 všeoxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx

xxxx

xxxxxxx x xxxxxxxxx xxxx xx xxxxxxx x xxxxxxx xxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxx x xx xx xxxxxxxxxx xxx xxxxxxxx xxxxdzené v ZP majú vždy prednosť pred tými v OZ. Odborný a výkladový spor sa vedie o formuláciu "všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka". Ide o prvú čaxx xx xxxxx x xxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxx x xx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxx xx xxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxi? A ak sa má aplikovať len prvá časť OZ, prečo to zákonodarca tak nevyjadril?

104.

Presvedčivosti argumentu o výlučnej aplikácii I. časti OZ neprixxxx xxx xx xx xx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxx xx xx xx xxxxxxxxxxx xxx xx x xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxx x xxxxxxxx x x xx xxx xabezpečovacie inštitúty - § 20 ZP sú upravené v záväzkovej časti OZ; napr. pri aplikácii záložného práva v pracovnoprávnych vzťahoch ZP neupravuje žixxxx xxxxxxxxxxx x xxxxx xxx xx xxx xxxxxxxx x xx xxxxx xxx xxxxxxxx xxx xxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxx

xxxx

xxxika veci vedie síce k záveru, že niektoré ustanovenia alebo niektoré inštitúty ZP sú bez aplikácie aj iných ustanovení OZ ako tých, ktoré sú v prvej častx xxxxxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx x x xx xxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx x x xx xx xxxxx xxxxx x xxxxxxxxx x xxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxx xx xxxx xxeba uviesť, že autor tejto časti textu má vedomosť, ktorú podporuje aj veľká časť odbornej literatúry, že zámerom zákonodarcu nebolo aplikovanie inej xxx xxxxx xxxxx xx x xxxx xx xxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxx x x xxxx x xxx xxxxxx xxxx xxxx xx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxužiť len I. časť OZ (§ 1 až § 122 OZ), a to len za podmienky, že ZP v prvej časti neobsahuje svoje vlastné ustanovenia, ktoré by upravovali niektorú z otázok xxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xx xxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx x § 17 ZP).

106.

Ďalší rozmer tohto problému vyplýva z otázky spravodlivosti. Ak sa odhliadne od aplikácie inštitútov, ktoré nie sú v prospech zamestxxxxxx xxxxx xxxxxxx xx xx xxxxxxxxxx xxxxx xx x xxxxxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxx xx časť mzdy a otázka úroku z omeškania. Zamestnanec nemá vyplatenú splatnú mzdu. Jej vyplatenia sa domáha na súde. Súd nakoniec po roku konania (napr. aj z xxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxxxxxxxx xxxx xxxx xxxx xxxxxx xxx x xxxxxxxxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx x xxxxx xxxxxx xxxxx xx xx xxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxlivé, aby nebol odškodnený? Súdy v tejto otázke pristupovali rôzne, niektoré úroky priznávali, niektoré nie. V tejto súvislosti je zaujímavé študovax xxx xxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxx x xxx xxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxx xx xxx xxxxxx xxxxx xxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxdu SR a súdov SR 4/2014, s. 4 a 5 (sp. zn. 2 Cdo 76/2011). V prípade omeškania s platením platu má aj štátny zamestnanec, rovnako ako zamestnanec podľa § 1 odsx x xx x xxxxxxx x x xxx xxxx x xxx xxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxx xx xxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xx xxx xxx x xxx xxxxxx08 - započítanie v pracovnom práve).

107.

Prax sa ešte zvykne odvolávať na analógiu podľa § 853 OZ. Podľa § 853 ods. 1 OZ "Občianskoprávne vzťahy, poxxxx xxx xx xxxxxxxx xxxxxxxx xxx xxxxxx xxx xxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xx xxxxxx xx xxxxxxxxie." Tu sa však objavujú najmenej dve otázky: 1. ak § 1 ods. 4 ZP výslovne vymedzuje rozsah aplikácie OZ na ZP, ako môže lex generalis prebiť pravidlo lex xxxxxxxxxx xx x xxx xxxx x xx xxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxx xxx xx xxxxxxxkoprávnymi vzťahmi.

108.

Pokiaľ ide o osobitnú úpravu v porovnaní s OZ, táto bola postupne zužovaná v prospech aplikácie OZ. ZP si v súčasnosti "udrxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxxx xx xxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxxxxx xx xxx x xxxxxxx xxxxx xx x xxx x xxxxxxxxxxx x§ 11 ods. 2 a 3 ZP). Osobitnú úpravu čiastočne nastavenú na podmienky pracovnoprávnych vzťahov možno nájsť napr. v § 16 ZP (porovnaj s § 40 ods. 2 OZ), § 17 xx xxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxxx x xx xxxx x xx xxxxxxxxx x x xxx xxxx x xx xxxx x xx xxxxxxxxx x x xx xxxx

xxxx

xxxxxxxx xxxxxxxxxia všeobecných ustanovení ZP nemajú svoj odraz vo všeobecných ustanoveniach OZ: napr. § 20 ZP - zabezpečovacie prostriedky (neuvádzajú sa vo všeobecxxxx xxxxxxxxxxxxx xxx xxx x xxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxx xxxx x xx xx x xxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxx xx xx xx xxxxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxx x x xxx OZ o urovnaní), osobitne je upravené aj doručovanie (§ 38 ZP).

xxxx

x xxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxvrhu), a ide o právnu úpravu, ktorú možno pri pracovnoprávnom vzťahu použiť (t.j. nejde o úpravu, ktorá má uplatnenie len v občianskom práve), použijú sx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xx xx xx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxx

xxxx

xx xx xx xx x xx xxx xx xxxxx xxxxxx xxxx xxxxxx xxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxx xj dohôd) - ponuka (oferta), akceptácia, viazanosť ponukou, odvolanie. Špecifiká v oblasti pracovnoprávnych vzťahov sú už upravované mimo všeobecnex xxxxx xx x x xx xx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxx x xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxoré môže zamestnávateľ vyžadovať od zamestnanca - ods. 5 a 6), informačná povinnosť zamestnávateľa (ods. 1) a zamestnanca (ods. 7), ako aj obmedzenie pxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxx xxxxxxxx x xxs. 2). Niektoré z obmedzení sú stanovené aj v § 62 ods. 1 až 3 zákona o službách zamestnanosti. OZ sa spravuje aj podstatná časť regulácie právnych úkonov x xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx x x xx x x xx xxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx x x xx xx x xx xxx x xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx x xx xxx

V. Čo je pracovnoprávny vzťah a čo ešte nie je

112.

Okamih vzniku pracovnoprávnych vzťahov upravuje § 1 ods. 5 ZP. Tieto môžu vznikať najskôr od uzatvxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xx xx x xxxxx xxx xxxxx xx x xx xx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxx xxx xxxx xxxxx xxx xxxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxx x xxxxx x xrácach vykonávaných mimo pracovného pomeru (§ 223 až § 228a ZP). Výnimku môže stanoviť ZP alebo osobitný predpis. V prípade ZP sa týmto zákonom riadia aj xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xx xx xx x xxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx

xxxx

xxxxxxx xxxxx xxxx xx xxxxx xx xxxxxxxxxxxxxxxx xxxahu a čo ešte nie, je veľmi tenká. Napr. v prípade zákona o službách zamestnanosti ide o § 62 ods. 2 a ods. 3, kde sa vymedzuje, čo môže, nemôže a má obsahovať xxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxx xxxxxxx xx xxxxxxx xxx xxx xxxxxxx xxxxxxx xx xxxx x xx xx xxxxxxxx xx xxsah § 41 ZP, v ktorom sa rieši aj okruh zakázaných otázok.

114.

S uvedeným súvisí aj pôsobnosť inšpekcie práce podľa zákona x xxxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxx xxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xx x xxxx xxx xxxxxx xxxxx xxxxxxx xx xx xxx xx xxxxxx xxxxxxx xxx xe pracovnoprávny (ani jeho časť), inšpekcia práce právomoc nemá. Napr. v predmetnom zákone o službách zamestnanosti takáto právomoc daná nie je. V § 62 xxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xx xxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xx xxxx xxxxx xxxx xxxxxx xxxxxtovanej zamestnancovi za vykonanú prácu v súvislosti s jeho prijatím do zamestnania a vykonávať akékoľvek zrážky zo mzdy alebo inej odmeny poskytovanxx xxxxxxxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxx x xxxxxxxxxx xx xxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxx x xxxxo ohľade ide už o aktivity zamestnávateľa v čase vyplácania mzdy, a teda pôsobnosť inšpekcie práce by mala byť daná.

VI. Výhodnejšia úprava pracovnýcx xxxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx x xxxxxx xxx xxx xx xxxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxx xx xxx xx xxxxxxxxx

xxxx

xx x xxxxxxxx xxxxxxxxx minimá a v niektorých prípadoch aj maximá. Možnosť dohodnutia niečoho navyše pre zamestnanca vyplýva z § 1 ods. 6 ZP. Tento paragraf ustanovuje základnx xxxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xx xxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxx xxx xxxxxxxx xxx xxxx xxxxxxxx xxxxxxxky a podmienky zamestnávania sa môžu dohodnúť len výhodnejšie, ako ich upravuje ZP.

116.

Ide o posudzovanie výhodnosti na strane zamestnanca. Tu sx xxxxxxxx xxxxxxx xx xx xxxxxxx xxxxxxxxx x xx xx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxx xx xxxxxxx xxxxxx x xxxxxxxx xxxahy pracovného práva možno dôjsť k záveru, že výhodnosť sa posudzuje pri každom inštitúte samostatne (pozri napr. § 5 ZP - vyslanie), t.j. nemožno vymexxx xxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxx xxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxx xxx xxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxxxxxxx xxxx xxžno dohodnúť výhodnejšiu úpravu dovolenky, napr. päť týždňov alebo šesť týždňov v kalendárnom roku.

117.

Výnimku z možnosti dojednania výhodnejxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx

xx xxxxxx xxxxxxxxxx xP alebo iný pracovnoprávny predpis výslovne nezakazuje (napr. stanovenie maximálneho stropu v zákone), alebo

z povahy ustanovenia ZP alebo inxxx xxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xx xx xx xxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx x xxxxxxx xxx xxxxxx xxxanovenia je taká, že z neho vyplýva, že dohoda inak nie je možná (napr. rozšírenie nejakej definície)].

118.

V tejto súvislosti možno poukázať ax xx xxxxxxx xxxxx x x xxxx x xx xxxxxxxxxxxxxxx x x x xxxx x xx xxxxxxxxxx xx xxxxxxxxx

xxxx

xx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxx xxxxxxxxxxx x x xx xxxx x x xx xx x xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxne prideleného zamestnanca voči užívateľskému zamestnávateľovi - tu sa objavuje pojem "najmenej rovnako priaznivé pracovne podmienky". Otázka výhxxxxxxx xx xxxx xxxx xxx xxxxxxxxxxx xxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxx xx xxxxxxxxx xxxxxx xxx xxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxx xxx x xxxxxxxxxx xxxxxxx, že nie je menej výhodná. Revízia smernice 96/71/ES (smernica 957/2018/EÚ), ktorá rieši otázky vyslania v bode 18 úvodných ustanovení, stanovuje "(1xx xxx xxxx xx xx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxx x xxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxx xxxxxxxxxx xxx xx xxxxxxxxx x xxxxx xxxxxxxxx ...", t.j. kritérium dodržania minima je naviazané na celkovú mzdu (odmenu), nie na jednotlivé zložky.

120.

V tejto súvislosti je potrebné sa zaobxxxx xx xxxxxxxx xxxx xxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xx xxx x xxxxxx xxx xxx xx xxxxxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxx xx xxx xx xovolené", alebo prípadne jednou z modifikovaných verzií tejto zásady. Ide teda o diskusiu o aplikácii zásady čl. 2 ods. 3 Ústavy SR, po-dľa ktorej "každx xxxx xxxxxx xx xxx xx xxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxx xxxxx xxxxxx xx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxx xxx xx xxxxxxxxx xx xxxxxxxxxx xx xxxxhy vyplývajúce z pracovnej zmluvy a dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru regulovaných ZP, ktoré sú súkromnoprávnej povahy (či už výlučxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xx xxx x xxxxxxx xxxxx xx xxxxxxx x xx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xx x xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxx xZ. Ak by malo ísť o vzťahy odlišné, subsidiarita by sa pravdepodobne neuplatňovala.

121.

Zásada "zakázané je všetko, čo nie je dovolené", ktorá bolx xxxxxxxxxxx x xxx xxxxxxx xxxxx xx xxxxxxx xx xxxx xxxxx xxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx práva z hľadiska ich obsahu. Materiálnym zdrojom zásady sa stala doktrína socialistického práva potlačujúca prvky súkromnoprávnej autonómie, rešpxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxx xxxxxxxxx vo všetkých oblastiach života a ktorý mal mať prioritu za každých okolností (ako istá "antitéza" vo vzťahu k regulácii do roku 1948, ktorá zdôrazňovala xxxxxxxxxxxxxx xxxxxx x xxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxxxxxxxx x xxxxo kontexte bol prijatý aj ZP č. 65/1965 Zb., ktorý bol okrem aplikácie uvedenej zásady oddelený od OZ, a teda bola odstránená pôvodná väzba medzi zmluvnýx xxxxxxxxx xxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxx x xxxxx xxxxxx xx xxxx xxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxestnávateľmi, prepojil sa ZP s OZ, bola prijatá Ústava SR so zásadou platiacou v súkromnoprávnych vzťahoch "dovolené je všetko, čo nie je zakázané", uxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxx x xxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxx xxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxx xx xx xxxxxx xxxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxem. Zmluvné strany sa oslobodili xx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xx xxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xx x xx xd roku 1991 uplatňuje zásada "dovolené je všetko, čo nie je zakázané" (§ 2 ods. 3 OZ ustanovuje, že "účastníci občianskoprávnych vzťahov si môžu vzájomxx xxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxx xx xx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx x xx x xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xx xx xx xxxx xxxxxxo odchýliť"). ZP tak subsidiárne odkazuje na právny predpis, v ktorom sa uplatňuje zásada "dovolené je všetko, čo nie je zakázané". Obmedzenie tejto záxxxx xx xxxxx xx x x xx xxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxxxxxx xxx xx xx xxxxxxxxx xxxxxxx xx jej obsahu", ktoré tak utvára zásadu

numerus clausus

zmluvných typov v ZP.

122.

Zásada čl. 2 ods. 3 Ústavy SR je označovaná za súkromnoprávnu zásaxx xxxxxxxxxx xx x xxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxx x xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxxx x xxxxxx xx xxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxxxxxxch, o prvkoch verejného a súkromného práva, o prenikaní prvkov verejného práva do súkromného práva a prvkov súkromného práva do verejného práva, o odmixxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxx xx xxx xx xxxxxxxxxx

xxxx

x xxxxvnaní s občianskym právom je v pracovnom práve viac obmedzovaná autonómia vôle zmluvných strán a nie je tu plne rovné postavenie strán, t.j. jedna stranx xxxxxxxxxxxxx xx xx xxxxxxxxxx xxxx xxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xx xx xx x xxxxxxxxxxľskom práve, ktoré spadá do občianskeho práva. V tejto súvislosti sa uvádza, že "je potrebné mať na zreteli fakt, že nie je možné popierať súkromnoprávnx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx x xx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxx xxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xx x xxxxx xxxxx xx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx aj časť teórie pracovného práva. Po-dľa Gregorovej "pracovné právo svojou podstatou i napriek svojej zvláštnosti patrí do oblasti súkromného práva"x xxxxxxxxxxx xxxx xxxx xxxx xxxxx xx xx xx xxxxx xxxxxxx xxxxxxx xx xxxxx xx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxxx x xxxxxxxxne) patrí do práva súkromného, pretože napr. pracovnou zmluvou sa zakladá súkromnoprávny vzťah medzi zamestnávateľom a zamestnancom". (Píchová, 19xxx xxxxxx xxxx xx xx x xxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxxoprávne odvetvie, avšak identifikuje v ňom aj početné prvky verejnoprávne (Knappová - Švestka, 2002, s. 43, 50) a označuje ho ako osobitné právo súkromxxx

xxxx

xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xx xx xxxxxxx xxx xxl vystavaný na zásade "zakázané je všetko, čo nie je dovolené", čo vyvolávalo otázku o prípustnosti tohto spôsobu regulácie a jeho súladnosti s Ústavou xx xxxxxxxx xxxxx xx xxxxxx xxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxx xxxxx xx xxxxxx xxxxx x xxxxxxxx xxxxxx xxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxx xxx xxx x xxxxxx xxx xxx x xxxx xxxx xxx xx xxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxx x xxxxxx x xxxxxxxxxxxxních vztazích (II.ÚS 192/95 ze dne 1.11.1995) Ústavný súd ČR vyhlásil, že "ustanovení článku 2 odst. 3 Listiny a článku 2 odst. 4 Ústavy, znějící: Každý xxxx xxxxxx xx xxxx xxxxxxx xxxxxxxx x xxxxx xxxxx xxx xxxxx xxxxxx xx xxxxx xxxxxxxxxx xxxx xxxxxx x xxx xxxxxx xxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxx x xx x xxx xxxxxx jejich specifik, neboť jde o ustanovení, mající v každé demokratické společnosti zásadní význam, a to potud, že je pojistkou svobody a současně i pojisxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxx xx xxxxxxx xxxxx x xxxxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxx xxxxxx xx xxxxxxx xxx xx xxxx xxx N 59/5 SbNU 451) ku kogentnej povahe ustanovenia Zákonníka práce (I. ÚS 27/96) vyjadril odlišne, pričom nechcel aspoň slovne spochybniť nález vyššie uxxxxxxx xx xxxxxx x xxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxx xxx xx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxx xxx xxxxx xxxxxxxxxx xx xxx x xxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxxx xxáv a svobod a čl. 2 odst. 4 Ústavy nacházejí své uplatnění i v oblasti pracovněprávních vztahů, neboť v demokratické společnosti představuje velmi význxxxxx xxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx xxx xx xxxxxxxx xx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xx xxxx xxxxxxx xxxx x xxxzené věci neodchyluje, neboť stěžovatel jednal v rozporu se zákonem a napadenými rozsudky - jak již bylo uvedeno - k porušení čl. 2 odst. 3 Listiny záklaxxxxx xxxx x xxxxxx x xxx x xxxxx x xxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxx xxx xxx xxx xx xxxxxx xxx xxxxxxxx x xxxxxx x xxxx xxxxxxx x xroblematiku odlišnou od této souzené věci." Tento nález je nutné posudzovať v kontexte obdobia, t.j. keď medzi českým ZP a českým OZ neexistoval ani prxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx x xxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxx x xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxvní a pracovněprávní regulace ve stávajícím právním řádu. Právní úprava oblasti pracovněprávních vztahů se vyznačuje některými specifickými rysy. xxxxxxx xx xxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxx xx xx xxxxxxx xxxxxxx x xxxxxx xxxx xxxxxxxx xxxxe v těch případech, kde to pracovněprávní předpisy umožňují." Podľa Ústavného súdu ČR "ustálená teorie i praxe dosud stále vycházejí z myšlenky, že zákxxxx xxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xx x xxxx xxxx x xxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxx xxx xx xxxxxxxx xxxxx xxxx xxxxxx xxraveny (nebo alespoň předvídány) pracovněprávními předpisy, a že jejich smluvní volnost se uplatní jen tam, kde to pracovněprávní předpisy umožňují xxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxx x xxxxxxxxx xx xx xxxxx xxxxx xxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxx x x xxxx xxxxxxxxxx x xxx xxxxx xx xxxxx něhož je smlouva (dohoda) sjednaná podle příslušných ustanovení pracovněprávních předpisů uzavřena, jakmile se účastníci shodli na jejím obsahu. Zxxxxxx xxxxx xxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxx xapř. občanský zákoník v § 51 (nepojmenované smlouvy). Právě v zásadně kogentní povaze pracovněprávních předpisů lze spatřovat jeden z podstatných roxxxxx xxxx xxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxxxx x xxxxxxxx xx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxu vzájemných práv a povinností, je třeba to, co těmto předpisům nevyhovuje, považovat za zakázáno. Tato kogentnost má své místo i v současné době, neboť x x xxx xxxxxxxx xxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxx xxxxxxx x xxxxxxxxxxxxx xx x xxxx x xxxxxx xxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxto formou má své opodstatnění. To je ostatně promítnuto i do jiných institutů pracovního práva". V tejto súvislosti možno uviesť, že vyšší xxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxx x xxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxx xxxxxy konkrétnej právnej normy a zásada povoľovacia stanovuje limity pre celý zákon či celé právne odvetvie. Z obsahu citovaných pasáží možno dedukovať, žx xxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxx xx xxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxx xxx xxxx xxx xxxxx xxxxxx xxxxxx x xxxxx xxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx x xxxxx xxxxx stále vycházejí z myšlenky, že zákoník práce má") zo stavu, ktorý je

de lege lata

125.

V súvislosti s procesom rekodifikácie pracovného práva v ČR (xxxxx xx xxxxxxxx xxxx xxxxxx x xxxxxxxx xx xxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxx xx xxx xx xxxxxxxxx x xxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxx xx xie je zakázané". Primárnym podkladom sa stalo ustanovenie § 2 ods. 1 ZP ČR, podľa ktorého (vtedajšie znenie) "práva nebo povinnosti v pracovněprávnícx xxxxxxxx xxxxx xxx xxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxx x xxxxxx xxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xx xx xx xěj není možné odchýlit. Odchýlení od ustanovení uvedených v § 363 ods. 1, kterými se zapracovávají předpisy Evropských společenství, není možné, to všxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxx x xxxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxe ju oslabiť, pretože navrhovateľ argumentoval, že zásada je oslabovaná neprehľadnosťou ZP, ako aj štruktúrou právnych noriem, ktoré popierajú uvedxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxx xx xxxxxxx xxx ČR (nález Pl. ÚS 83/06, č. 116/2008 Sb.) a uvedená zásada bola posúdená ako súladná s ústavným poriadkom ČR. Dôležitým sa stal aj záver Ústavného súdu ČR, xxxxx xxxxxxxxx xx xx xxxxxx xxxxxxxx xxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx x xxxx xxxx xxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxxxxxxx xrávnej úpravy. Z uvedeného hľadiska predmetom skúmania nemohla byť miera kogentnosti a dispozitívnosti nového ZP, pretože táto otázka a rozhodovanix x xxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxx xx xxxxxxxx xxxx xxxxxx xxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxx xxx xxxxxxxxxx x xxxx xx xxxxxxxxx x xstavou ČR. Ústavný súd ČR v náleze dospel k záveru, že obmedzenosť voľnosti pre pracovné právo je akceptovateľná (je "z hlediska ústavněprávního akcepxxxxxxxxxx xxx xxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxx xx xxxxxx xxxxxx xxx xxxxxxx xx xxxxxxxxxxxx xx xx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxx xxxx x xxxxxovení § 2 ZP zrušil, čím do istej miery vplýval na efektívnosť uplatňovania súkromnoprávnej zásady. V uvedenom rozhodnutí "Ústavní soud předesílá, žx x xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxx xxxxx xx xxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxx x xxxxxx xxxxxxxxxx xxxx xxxxxxx "co není zakázáno, je dovoleno". Účastníkům pracovněprávního vztahu se nově otevřela nejen možnost upravit práva a povinnosti jinak, než stanoví zákxxx xxx xxxx xxxxxxx xxxxxxx xxx xx xxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xe obecně liberálnější než úprava předchozí a jakoby podstatně rozšiřuje smluvní volnost účastníků, je z hlediska ústavněprávního akceptovatelné, axx xxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx x xx x xxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxx xxxxxxxx xxxx xxxxo přisvědčil návrhu na zrušení ustanovení § 2 odst. 1 s výjimkou věty první a věty čtvrté, neboť obecně deklarovaná liberální úprava umožňující rozšířexx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxx xx x xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxx xxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxx xxxx xxxklad vztahu zaměstnanec - zaměstnavatel popírá, a pokud vůbec nějaký prostor pro svobodu vůle otevírá, tak pouze a jen ve prospěch jedné ze smluvních stxxxx xxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxxx xx xxxxxx xxx xx xxxxx x xxxxxxx xxx xx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxx xxxxxxx xx xxxx xxxx xxx x xxxxxxx x xxx x xxxxx x xxxxxny, podle kterého při používání ustanovení o mezích základních práv a svobod musí být šetřeno jejich podstaty a smyslu a taková omezení nesmějí být zneuxxxxxx x xxxxx xxxxxxx xxx xxx xxxxx xxxx xxxxxxxxxxx

xxxx

xxxxxxxx xxxxx xx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx chráni spravidla slabšieho zamestnanca, ktorý je v podriadenom postavení. Táto zásada bola uznaná Ústavným súdom ČR. Stanovenie tejto funkcie pre prxxxxxx xxxxx xx xxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxx x xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxx xxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxxx xúdu ČR (sp. zn. N 63/33 SbNU 129 - sp. zn. I.ÚS 113/04), podľa ktorého "základním atributem právního státu (čl. 1 odst. 1 Ústavy ČR) je ochrana základních pxxx xxxxxxxxxxxx xx xxxxx xx xxxxxx xxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxojevů volních, které mají odraz v konkrétním jednání) zasahuje do práv třetích osob, nebo pokud je takový zásah ospravedlněn určitým veřejným zájmem, xxxxx xxxx xxxx xxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxu je respektování autonomní sféry jednotlivce, která také požívá ochrany ze strany státu tak, že na jedné straně stát zajišťuje takovou ochranu proti zxxxxxx xx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxx xxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xx xxxx xxxxx xxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxx x xxxxxxxxxx xxeré jsou odůvodněny určitým veřejným zájmem a kdy je takový zásah proporcionální (přiměřený) s ohledem na cíle, jichž má být dosaženo." a chráni zamestxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxx x x xxxxxxx xx xxxxxxxxxx aspektmi by pri neriadenej liberalizácii autonómie vôle pri kontrahovaní zmluvy kontrahovala nevyváženú pracovnú zmluvu. V uvedenom zmysle teda záxxx xxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xx x xxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxx dovtedy, pokiaľ plnia svoj účel vyrovnávať, a teda sú primerané a proporcionálne. V prípade, ak zásahy podstatne prevažujú rovnosť zmluvných strán z hxxxxxxx xxxxxx xx xxxxx xx xxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xx xxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx sa rozpornými so zásadou primeranosti, proporcionality plnení. Hľadanie absolútnej rovnosti medzi záujmom zamestnanca a záujmom zamestnávateľa nxx xx xxxxxx x xxxxxx xxxxxxxxx xxxx xxxx xxxx xxx xxx xx xxxxxx xx xxxxx xxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxenok, ktoré môžu mať vplyv na pracovné právo a otázku rovnosti zamestnanca a zamestnávateľa z hľadiska ich rovnosti pri kontrahovaní plnení v pracovnex xxxxxxx

xxxxxxxx xx xxxxxx xxxxxxx xx xx xxxx xxxxxxx xxxxxx xxx xx xxxxxxxxx xx xx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxx xxxx xxxxxx

xxxxxxx xxxxxxxxa, ako ju majú na mysli všetky moderné ústavy, požaduje iba odstránenie neodôvodnených xxxxxxxxxx

xxxxxxx xx xxxxxxxxx x xxx xxxxxxx xx xxxxxxxxx xxx xxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxavného princípu rovnosti však neplynie, že by každému muselo byť automaticky priznané akékoľvek právo,

špeciálne normy môžu pre určité odvetvix xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx

xx xxxxx xxxxxx xxx x xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxx než inej.

"Typickým příkladem je v tomto směru závěr, k němuž dospěl ve svojí monografii Pražák, J. (Rakouské právo ústavní, Praha 1902, str. 42-43x xxx xxxxxxx xxx x xxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxxx xx xxx xxxx xxxxxxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxx xxxx xx xxxx xxxxxxx xovni, není ještě řečeno, že by všem občanům příslušela tatáž práva, ale stanoví se zde pouze direktiva, že jednak způsob, kterým se práva již nabytá realxxxxxx x xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxx xxxx xxx xxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxx x xxxxxx xx xxxxxxxky a hlásí se k němu teorie i praxe demokratických států současnosti.

Z praktického hlediska má ovšem uvažováni rovnosti před zákonem v historické retxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxx xx x xxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xx xxxxxxxx xx x xxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxx xx xxxx xxxasti práv politických a sociálních. Důležité je, že rovnost nebyla chápána jako abstraktní kategorie, ale vždy byla přičítána k určité právní normě, pxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx x xxxx xxxxx xxxx x xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxx xxxx x xxxxxx xxxxx xxxxxxxí odstranil všechny faktické nerovnosti. Tato konstrukce ovšem platí pouze tehdy, uvažujeme-li rovnost jako absolutní. Ovšem rovnost relativní, jax xx xxxx xx xxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxx xxxxxx neboli rovnost v právech. Tato rovnost je relativní v tom smyslu, že vyžaduje, aby bylo uplatňováno stejné právo za stejných faktických poměrů. Z existxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xx xx xxxxxxx xxxxxx xxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx x xxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxxxxx xi dokonce diskriminaci, požaduje-li se např. pro výkon určité činnosti speciální kvalifikace.

Jistě nelze neuznat, že speciální normy mohou pro určxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxx xxxxxé meze, aby vylučovaly jakékoli volné uváženi těch, kteří ji aplikují.

Je jistě věcí státu, aby v zájmu zajištění svých funkcí rozhodl, že určité skupixx xxxxxxxx xxxx xxxxx xxx xxxxx xxx xxx xxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxx xx xxxxxxxxx xx xxx xxxx xx xxxxxxxx xxxxx x xxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxria, podle nichž takové odůvodnění činí, přitom musí být objektivní, a to právě pro danou oblast. Je si totiž třeba uvědomit, že určité kritérium může býx x xxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx x x xxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxx xxxxxxxxx xxxx xx xxxx xxx xxx xx xxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxx xxx xxxstka 220, pod č. 539/2005 a odlišné stanovisko sudcu Lajosa Mészárosa.) Podľa Mészárosa: "v citovanom čl. 12 ods. 1 ústavy je zakotvený všeobecný princxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxx xx xxxxxxxxxx xxx xxxxxxxxx x xxxxxxx xx xxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxxx xx xxxxxxxx xx xx xxxxxný súd Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky napr. xx xxxxxx xxxxxxxxxx xxx xxx xxx xx xxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxx xxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxx xx xx97, PL. 10/02 a iné). Ústavný princíp rovnosti totiž implikuje v sebe aj to, aby tých, ktorí sa nachádzajú v porovnateľnej situácii, právo upravovalo roxxxxxx xxxxxxxx x xxxxx xxxxx xx xxxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxx xx xxxx xxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx a podľa našej ústavy fundamentálnym princípom, napriek tomu neznamená absolútnu rovnosť, totiž absolútne rovné zaobchádzanie s každým a v každej sitxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xx xxxxx xxxxx xxxxxx xx xxxxx xxx xx xxxx x xxxxx xxxx xxxxxx xxxxx x xxxxxxxxxxxx x xxxxxxx xxxxx xxxxx xx xachádzajú v odlišnej situácii, samozrejme iba v takej miere, v akej sa ukazuje rozdielnosť situácií, a pokiaľ sa to dá ospravedlniť objektívne a rozumnx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx x xx x xxxxx xxxx xxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxx xxx xxx xxxxxx xxxxxx xxx xxxxxxxx x xxxxxxxx xx podľa čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nie každé rozdielne zaobchádzanie je zakázané, pretože "rozdielne zaobchádzanie je xxxxxxxxxxxxx xxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx x xxx xx xx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxx xxdzi použitými prostriedkami a sledovaným účelom" (Darby z roku 1990, Fredin z roku 1991, Sunday Times z roku 1991 a iné). Štát teda v mojom ponímaní vtedy xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xx xxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx x xxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxx xsobami, ktoré sa nachádzajú v rovnakej situácii, resp. pokiaľ pri prijímaní právneho predpisu alebo pri aplikácii práva neprihliada na skutočné rozdxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxx xxx xxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxx xxx xxxxxx ak ho možno objektívne a rozumne zdôvodniť (ospravedlniť), teda aj na základe spravodlivosti a ľudskej dôstojnosti."

127.

Z uvedeného vyplýva, xx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxx xxxx xx xxxxxxxxxxx xxx xxxxxxxxxxxxxx xx xxxxxx xx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxmi (napr. slabšie postavenie zamestnanca, ochranná funkcia), pričom uvedená modifikácia musí byť v súlade s verejným záujmom a musí byť primeraná. Plxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxx x xxxxxxxxx xxxxx xxx xx xxxxx xxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx pracovného práva a bez narušenia jedného zo základných dôvodov vyčleňovania pracovnej zmluvy z civilných kódexov. Na druhej strane aplikácia opačnex xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xx x xxxxxx xxxxxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxx xxx xx xx xxxxxxxxx typická zásada pre konanie štátnych a verejných orgánov) so súkromnoprávnym záujmom (konať to, čo nie je zakázané). Ako uvádza prof. Schronk pre ZP by mxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxx xx xxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx xxx xx xx 2005, s. 484.) Vyššia kogentnosť zmluvného pracovného práva nepopiera aplikáciu súkromnoprávnej zásady a aplikácia súkromnoprávnej zásady nepopixxx xxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxx xxx xxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxxxxxx xxxxx x xxx xxxxxxx xxxvom neupravené (tu sa zvyšujú nároky na zákonodarcu, aby sledoval negatívnu prax) sa bude predpokladať, že vzhľadom na absenciu právnej regulácie (t.xx xxxxxxxxx xxx xx xxxxxxxxx xx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx

xxxx

xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxx xxxxxx xx xx xxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx x xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx je spôsobilé byť posudzované z hľadiska jeho súladnosti s dobrými mravmi. V tejto súvislosti sa zvyšujú nároky na výkladovú činnosť zmluvných strán. Uxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxx xxx xx xx xxxxxx xxxxxx xxx xx xxxxxx xx xxxxxxxx xxx x xxxxxxx xx xx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxochybně odpovídá charakteru soukromoprávních vztahů, je obecně liberálnější než úprava předchozí a jakoby podstatně rozšiřuje smluvní volnost účaxxxxxxx xx x xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxx xxx xxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx x xx x xxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxx xracovněprávního vztahu. Při vymezení a formulaci ustanovení, která mají mít kogentní povahu však podle názoru Ústavního soudu zákonodárce zjevně nexxxxxxx xxxxxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxx x xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxx x xxxxx xx xxx xx xtává právem "výkladovým." S uvedeným záverom nesúhlasil sudca Ústavného súdu ČR Güttler: "Není však namístě akceptovat obecnou úvahu Ústavního soudx x xxxx xx x xxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xx xx xxxxx xxx xx xxxxx xxxxxx xýkladovým. Usuzuji opačně; pokud budou v ustanovení § 2 odst. 1 zrušena ustanovení obsahující přímé zákazy odchýlení se od ZP, a posouzení povahy jednoxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx x xx xxxx xx xxxx xxxxxx xxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxx xxxxxxxx xxchylně od ustanovení tohoto zákona, pokud to tento zákon výslovně nezakazuje anebo z povahy jeho ustanovení nevyplývá, že se od nich nelze odchýlit.), xxxx xxxxxxxxx xxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxx xx xxxxx xxxxxxxx xxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx x xx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx

xxxx

Otázka určenia, kedy ide o prípady, v ktorých sa možno odchýliť a keď odchýlenie sa nie je možné, bola z hľadiska ústavnosti posudzovaná Ústavným súdom xxx xxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxx xxxxxxxx x xxx xxxxxxxxxx xx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xx xxxxxxx xxx xx xxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xx xxxx x xxxxxxxa posudzovania, čo je prípustným a čo neprípustným odchýlením sa od zákona a kedy zákon umožňuje a kedy zákon neumožňuje uvedené odchýlenie sa. "Ustanoxxxx x x xxxxx x xxxx xxxxx xxx xxxxxxxx xxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxx x x xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxdové obtíže. Právní normy takové povahy otevírají široký prostor pro judikaturu obecných soudů; obdobnou normou je např. ustanovení § 2 odst. 3 Občansxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxx xx xxxxx xxxxxxxx xxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxx výslovně nezakazuje a jestliže z povahy ustanovení zákona nevyplývá, že se od něj nelze odchýlit."), o jehož ústavnosti neměl Ústavní soud pochyb (sroxx xxxxx xxx xxx xxxx xx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx xxx xxxxx xx xxxx xxxx xxxx xxxxxxx xxxx xx xx xxxx xx xxxxx xxxxxx xxxxx xxxxx xx xxxxxx xxxxxxxoto relativně neurčitého pojmu může v oblasti pracovněprávních vztahů jisté problémy nepochybně přinášet; ty nebudou mnohdy řešitelné jinak než změxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxx xxx xxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxx x x xxx xxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxx xxxx xxxxx xx xxxxsil odstranit do 31.12.2007 velmi spornou otázku, zda Zákoník práce, na rozdíl od právní úpravy dřívější, zakazuje sjednat v pracovní smlouvě u vedoucxxx xxxxxxxxxxx xxxx xxx x xxxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxx xxx xxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxx xxxxxxxtavní ani část první věty ustanovení § 2 odst. 1 ve slovech "nebo z povahy xxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xx xx xx xxx xxxx xxxxx xxxxxxxxxx x xxxx xxx xxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxx xx xxxxx xxxy právní normu zcela zbytečnou, neboť i tam, kde by z povahy ustanovení zákona očividně vyplývalo, že se od nich smluvně odchýlit nelze, byla by přesto doxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xx xx xxxxx xx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx x xxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx x xxxoliv normu charakteristickou tím, že v některých svých ustanoveních kogentně upravuje ať už soukromoprávní nebo veřejnoprávní vztahy."

§ 2

xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxx

xxxxxx x x x

xx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxx x xxxxxxxxx xxxvnym predpisom

Ustanovenie § 2 ZP upravuje vzťah ZP k osobitným predpisom, ktoré sa majú aplikovať na vzťahy, v ktorých vystupuje zamestnanec a zxxxxxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxx x xxxxxxx xxxxx xxx xx x xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxxxxxx xxx xx xx x xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx

x x x xxxx x xx ide o prípad zákona o štátnej službe. Štátnozamestnanecký pomer je druhom právneho vzťahu, ktorý je závislou prácou. Z formulácie je zrejmé, že osobixxx xxxxx xx xxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxx xxx xxxxx xxxx xx xx xxxxxxx xxx xxxxxx xx xx xxxxxxxx xxxxx x xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx x xxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxx xúvislosti zákon o štátnej službe v § 170 vymenováva paragrafy (a odseky) ZP, ktoré sa aplikujú - "Na štátnozamestnanecké vzťahy sa primerane použijú uxxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxx xxxx xx xx xxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxx xxx xxxxxx xxxxxxx

x § 2 ods. 2 ZP ide o právne vzťahy vyplývajúce z výkonu verejnej funkcie. Výkon verejnej funkcie nie je závislou prácou. Už z povahy veci je zrejmé, že ZP sa xxxxxxxx xxx xxxxxx xx xx xx xxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxx x xxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxx xxxxx xxxxxxx xxx xxxxx xxxxx x xxxxxxjú výnimky, napr. uvoľnenie na výkon verejnej funkcie), v tomto prípade ide o priamu pôsobnosť obmedzenú. ZP sa aplikuje aj vtedy, ak to osobitný predpix xxxxxxxxxx x xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxx x xxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx x xxxxxxxxxx xxxxxx xxx xx x xxxx x xxxxxxxxxx, že funkcia starostu je verejná funkcia, ktorá sa nevykonáva v pracovnom pomere, podľa ods. 2 "Starostovi počas výkonu funkcie patrí dovolenka v rozsaxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx x xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xx xxxxxxx xxx xxxx xxx xxxxxxxxxxxxxxx xx xxx xxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxx osobitný predpis.", t.j. ide o referenciu na ZP a s osobitným pravidlom, že "Náhradu platu za nevyčerpanú dovolenku možno starostovi poskytnúť, len ak xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxx xx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxx x xx x xxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxx xxxx x xxxxxxxxx xx xxxxxxxxx xx xxxxx xxxxxx xxxxxxx xx xxxxx xxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx x xx xxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxxx na stravovanie posudzuje ako zamestnanec v pracovnom pomere"., t.j. vytvára sa právna fikcia, že v tomto ohľade ide akoby o zamestnanca. V nadväznosti xx xx xxxx x xxxxxxx xx xxxxx xx xxxxxx x xxxxxxxxxx xx xxxxx xxxxxxx x xxxxxx x xxxxxxxxx xxx xxxxxxxxxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxx xxxxxxxx xx xxxx xxxxxxxx xie je zamestnanec, ktorý vykonáva závislú prácu, ale ide o verejnú funkciu, vzťahujú sa na neho niektoré ustanovenia ZP. V praktickom ponímaní sa vždy px xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxx xxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xovolenku. Vzhľadom na aplikovanie týchto ustanovení ako celku býva aj odpoveď na túto otázku založená na § 110 ods. 2 ZP, podľa ktorého opätovne zvolený xxxxxxxx xx x xxxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxx xxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx x xxxxxxx xxxx xxxxxxxx xxxxx x xxxu istému zamestnávateľovi.

V § 2 ods. 3 ZP ide o právne vzťahy športovcov, ktoré vykazujú aj znaky závislej práce, ale vyznačujú sa osobitosťamix xxx xxxxx xxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxx x xxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxx xxxxxx xxxxxx xx xxxxxxx xxxxxx x xxxxxxxxxxxxxm vykonávaní športu a právne vzťahy športových odborníkov pri výkone činnosti na základe zmluvy o výkone činnosti športového odborníka. Na tieto právxx xxxxxx xx xx xxxxxxxx xxx xxxxxx xx xx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx x xxxxxxxx xxxxx x xx xxxx x xxxxxx x xxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxožený zmluvou o profesionálnom vykonávaní športu sa považuje za iný pracovnoprávny vzťah. V zákone o športe sú osobitné časti od § 31 - zmluvné vzťahy v šxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx x xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxx xxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxx x xxxxxorých prípadoch sa odkazuje na aplikáciu ZP, napr. v § 36 ods. 1 zákona o športe "Na splatnosť, výplatu mzdy a zrážky zo mzdy sa primerane vzťahujú ustanovxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx x xx xxxx x xxxxxx x xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxx xxxxx xx xxxxxxxx xx xxxxxx xxxxxx xxx xxxxxxxxxx xxxxxx xx základe zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu.

V § 3 zákona o športe nevyjadrený vzťah možno nájsť napr. v § 26 ods. 2 zákona o odbornom vzdeláxxxx xxxxxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxvovanie žiaka počas praktického vyučovania vo výške ustanovenej osobitným predpisom." (§ 152 ods. 3 a 8 ZP) a v § 26 ods. 4 zákona o odbornom vzdelávaní "xxxxxxxxxxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx x xx xxxx xxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxx 2 a 3."

§ 3

[Osobitná povaha činnosti a pôsobnosť Zákonníka práce]

Výklad k § 3

I. Osobitná povaha činností vo vzťahu k pôsobnosti Zákonníka pxxxx

xxxxx x x xx xx xxxxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxx xxxxxxxxx xxx právny poriadok aproboval jej špecifiká. Vzhľadom na kódexovú povahu ZP sa vyžaduje zohľadniť špecifiká pre jednotlivé druhy prác, odvetvia vyčleňoxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxx xx xxxxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxx x xxxxx xxxxxxx xxx x xxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxx xx xx xxxxxxx xtedy, ak osobitný predpis neupraví osobitne nejakú špecifickú otázku (napr. výslovná odchylná úprava alebo vylúčenie úpravy zo ZP).

Osobitná úpravx x xxxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxx xxx xx xx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xx xx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx x xxxx x xxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxx xxxxxtne regulované pracovnoprávne vzťahy, ak nie je obsiahnuté splnomocnenie v ustanovení ZP.

Ide o prípady:

Výkon práce vo verejnom záujme xxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xx x xxxx x xxx

xxxxx x x xxxx x xx xxxxxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxx xxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxm, ak osobitný predpis neustanovuje inak". Všeobecne sa na týchto zamestnancov vzťahuje ZP, ak osobitný predpis neustanoví inak (t.j. že sa právna úprxxx xxxxxxxxxx xxxxx x xxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxx xx xx xxxxxx xxxxxx xx xx xxxx xxxxxxxxxxx xxx xxxxxxxx xx xx xxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxdpisu, t.j. zákon o výkone prác vo verejnom záujme a zákon o odmeňovaní prác vo verejnom záujme).

Pracovnoprávne vzťahy zamestnancov, ktorí sú xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxxxxx prepravnej siete, ktorí sú v priamej riadiacej pôsobnosti štatutárneho orgánu prevádzkovateľa plynárenskej prepravnej siete (§ 3 ods. 2 ZP)

Ide o väzxx xx xxxxx xx xxxxxxxx xxxx x xxxxxxxxxxx

xxxxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxx x xxxxxxx xx x xxxx x xxx

xxx x xxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxu v doprave a predpisy EÚ v oblasti dopravy, ako aj dohodu AETR. Jedným z predmetov uvedeného zákona (§ 1) je úprava minimálnych požiadaviek na organizácxx xxxxxxxxxx xxxx x xxxxxxxx

xxxxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xx x xxxx x xxx

xxxxx xxxxxxxxxxxx xovolanie (§ 3) a zdravotnícky pracovník (§ 27) upravuje zákon o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti.

Zamestnancov, ktorí sú divadelnxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xx x xxxx xx

xxx x xxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxx

xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xx x xxx. 2 ZP)

Ide x xxxxx x xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx

xxxxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxx xxxxxxxxxxx xxx xxxxxxx xxxxxxu SR (§ 3 ods. 2 ZP)

Ide o zákon č. 435/2000 Z.z. o námornej plavbe (ustanovenia s vplyvom na pracovné právo sa nachádzajú v celom zákone, ale osobitná pozoxxxxx xx xxxxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxx x x xxx xxxxxxxxxx xxxx x xxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxx x x xxx xxxxxxxxxx x x xxxx

Pracovnoprávne vzťahy zamestnancov súkromných bezpečnostných služieb (§ 3 ods. 2)

Ide o zákon o súkromnej bezpečnosti.

Pracovnoprávne vzxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxx x xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xx x xxxx x xxx

xxxxxx xxxxxx xxxxxxxx x x xxxx x xx xxxxxxxnoprávne vzťahy zamestnancov cirkví a náboženských spoločností, ktorí vykonávajú duchovenskú činnosť, sa spravujú týmto zákonom, ak tento zákon, oxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxx x xxxxxxxxxými spoločnosťami alebo vnútorné predpisy cirkví a náboženských spoločností neustanovujú inak." Zároveň aj § 52a ZP "Na pracovnoprávne vzťahy zamexxxxxxxx xxxxxx x xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxx x x xxxxxxxxxxxx xxxxovnoprávnych vzťahoch." [Ide aj o zákon č. 308/1991 Zb. o slobode náboženskej viery a postavení cirkví a náboženských spoločností. V prípade katolícxxx xxxxxx xxx x xxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx x xxxoženských spoločností upravuje zákon č. 308/1991 Zb. o slobode náboženskej viery a postavení cirkví a náboženských spoločností.]

Pracovnoxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxx xxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxtov a výbušných pyrotechnických zloží (§ 3 ods. 4 ZP)

Ide o väzbu na zákon č. 58/2014 Z.z. o výbušninách, výbušných predmetoch a munícii. Tento zákon uprxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxx xx xxx

x xxxxx xx xxxxx xxxxxxxx xx x xrávnymi predpismi, ktoré upravujú zásadu subsidiarity alebo delegácie bez toho, aby ich výslovne zmieňoval § 2 až § 4 ZP. Napr. § 150 ods. 1 zákona o sudcoxx x xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxx xxxxxxxx xxxxx xxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxtoré osobitné pravidlá upravuje aj zákon o niektorých opatreniach súvisiacich s oznamovaním protispoločenskej činnosti (chránení oznamovatelia nxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxx x x xxxx x xxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxi, len ak zamestnávateľ preukáže, že navrhovaný pracovnoprávny úkon nemá žiadnu príčinnú súvislosť s kvalifikovaným oznámením, inak žiadosť o udelexxx xxxxxxx xxxxxxxxxx

x xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xx xx xxxxxxx xx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx x napr. demonštratívny výpočet "najmä" v § 137 ods. 4 a 5 ZP umožňuje osobitnému predpisu ustanoviť ďalšie situácie, napr. keď ide o "iný úkon vo verejnox xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xx x xxxxxx xxxxxxxx xxxxx xriamo nie je vymenovaný v § 137 ods. 5 ZP.

§ 4

Výklad k § 4

I. Právny režim úpravy pracovnoprávnych vzťahov medzi družstvom a jeho členom

V pxxxxxx x x xx xx xxxxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxx xxxxx xxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxxx x xxxx xxxxxx xxxx xxxxxxxxx xxx xxxxxy poriadok upravoval špecifiká. V tomto prípade ide o metódu subsidiarity aplikácie ZP. Tento sa aplikuje vtedy, ak osobitný predpis neupraví osobitnx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx x xxx xx x xxx xxxx

x x

[Pracovnoprávne vzťahy s cudzím prvkom]

Výklad k § 5

I. Právny a pracovnoprávny vzťah s cudzím prvkom

Ustanovenie § 5 ods. 1 aj ods. 4 až 15 ZP sa týxxxx xxxx xxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxx xxx xxxxxxxx xxxxx xx xxxx xxxxxx x xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxx x xxxx je upravený výlučne pracovným právom jedného štátu (do úvahy však môže pripadať aj aplikácia práva EÚ alebo medzinárodného práva, ak pôsobia priamo). xxxxx xxxxx xx xx xxxxxx xxxxxxxxx xx xx x xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxx práce (územie iného štátu). V týchto prípadoch do úvahy pripadá aj aplikovanie pracovného práva iného štátu, resp. štátov (napr. v prípade maďarského xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxx xx xxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxmestnanca v rámci nadnárodného/cezhraničného poskytovania služieb) a v niektorých prípadoch nie je potrebná (zahraničná pracovná cesta, hoci je moxxxx xx xxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxx xxxxxxxxx xx xx xxxxx xxxxxxxxxxxxx

xxxxxxxxxxx x x xxxx x xx xxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx x xxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx x xx xxxx xx xx xxxxxxxxxxx odvoláva na právne predpisy medzinárodného práva súkromného, ktoré majú prednosť pred ZP. ZP však v kontexte transpozície smernice o vysielaní pracoxxxxxx x xxxxxxxx x xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx x x x xxxx x xx x xxxxx xxxxxxxx xxxx xedzinárodného práva súkromného pre otázku vyslania (najmä pre vyslanie zamestnanca na územie SR - kde vymedzuje pravidlá, kedy sa pri aplikácii niektxxxxx xxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxx x x xxxx xxxxxxx x xxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xracovného času).

Pred transpozíciou práva EÚ, ktoré reguluje otázku vyslania, do pracovného práva SR pracovné právo SR vychádzalo z pravidiel xxxxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxx x xxxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxxxxx xx xxxxxx xx xx xx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxnie Dohovoru o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky, ktorý bol otvorený na podpis v Ríme 19. júna 1980 (tzv. Rímsky dohovor I) (vzťahuje sa na individuálnx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxx xxxxxxx xxxxxxx xxx xx xxxxxxxxxx xxx x x xx xxxxx xxxx xxxxx xxxx xx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxx xx xxxxxxxxxe MZV č. 474/2006 Z.z. - dohovor nadobudol platnosť 1. mája 2006 v súlade s článkom 5 ods. 1 a pre SR nadobudol platnosť 1. augusta 2006 v súlade s článkom 5 oxxx x x xxx xx xxxxxxxxxx xxx x xxxxxxxxx xxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xx xx xxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxx xxx xxxxxxx xxxxxxx xxím I) (vzťahuje sa na zmluvy uzavreté od 17. decembra 2009). V tejto fáze sa prejavuje aj dvojkoľajnosť systému (vyslanie zamestnanca je zjednodušený rxxxxxx

x xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxx xx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxx xx xxxx xxluva, resp. právny vzťah spravovať). Napríklad občan Rakúska, ktorý sa zamestná v nadnárodnej spoločnosti v SR, nemusí mať nevyhnutne pracovnú zmluvxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xx xx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx x xontexte nariadenia Rím I a zvolia si/vyberú aplikáciu rakúskeho práva (tzv. subjektívny štatút). Vzhľadom na to, že pracovné právo sa vyznačuje zásadxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx x xxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxx xx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxx xx xx xxáca vykonávať (resp. v zmysle terminológie medzinárodného práva súkromného - miesta štátu, kde je obvyklé miesto výkonu práce). Z tohto hľadiska naprxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxx x x xxx x xxxxx xx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xx xxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxx x xxxxx xxxxx xxsmie zbaviť zamestnanca ochrany, ktorú mu poskytujú také ustanovenia, od ktorých sa nemožno odchýliť dohodou podľa práva a ktoré by boli v prípade absexxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxx xx xxxxxx xx xx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx x xxxxxx xxx x xxxxxxxxxx xxx x xxxxx xxxxxxxxxx štatút).

V zmysle čl. 8 nariadenia Rím I treba identifikovať tzv. rozhodné právo (na tieto účely) x xxxxxxxx xxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxx x xx xx x xxxx x xxxxxxxx xx xxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xrácu na základe zmluvy, alebo ak tomu tak nie je, právnym poriadkom krajiny, z ktorej takúto prácu vykonáva." Napríklad ak občan Rakúska uzatvoril pracxxxx xxxxxx xx xxxxxxxx xxx x xxxxxxx xxxxxx xxxxx x xxx xxxx xx xx xxxx xx xxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxx xx xx x xxx xxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxadu.

Problematickou sa javí druhá veta čl. 8 ods. 2 nariadenia Rím I, podľa ktorej "za zmenu krajiny obvyklého miesta výkonu práce sa nepovažuje, xx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx x xxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxx xxx x xxxxxxx xxxxx xxxxx x xxxx xxxxxxx x xxxx xxxx Dočasnosť sa spája s otázkou návratu (predpokladá, že zamestnanec sa vráti do iného štátu, kde má obvyklé miesto výkonu práce). V aplikačnej praxi je táxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx x xxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxkonať prácu dočasne len v rozsahu zmluvného vzťahu jeho zamestnávateľa a príjemcu služby a po skončení výkonu práce sa vracia do štátu, odkiaľ bol vyslaxxx xxx xxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xx xxx xxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxx x x xxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxx xx xxxxxanciu posudzovania tejto otázky v oblasti vyslania s odkazom na smernicu o presadzovaní smernice 96/71/ES o vysielaní pracovníkov v rámci poskytovanxx xxxxxxx x xxx x xxxx x x xxxxx x xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx x x x xxxx xx

x xxxxxxx xxxxxxxxxx xxx xxxxxxx xx x xxxxxxx xxxtích štátov, ktorí často na územie SR prichádzali len na veľmi krátky čas, do 90 dní, a teda hrozilo riziko obídenia práva SR - preto sa v § 5 ods. 15 ZP stanoxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx

xxx x xxxx x x x xxxxxxxxxx xxx x xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxx x xxxx x xxxxxxx xxxxxxx xxxxx xl. 8 ods. 3 nariadenia Rím I "ak rozhodné právo nemožno určiť podľa odseku 2, zmluva sa spravuje právnym poriadkom krajiny miesta podnikania, prostrednxxxxxx xxxxxxx xxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxx xxx x xxxx x xxxxxxxxxx xxx x xxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxx x xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxx xx xxxiu väzbu s inou krajinou, než je krajina uvedená v odsekoch 2 alebo 3, uplatní sa právny poriadok tejto inej krajiny".

V čl. 8 ods. 1 nariadenia Rím I xx xxxxxxxxxxx xx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxx x xxxxxxx xx xxxxxx xxxxx xxxxx xxak nesmie zbaviť zamestnanca ochrany, ktorú mu poskytujú také ustanovenia, od ktorých sa nemožno odchýliť dohodou podľa práva, ktoré by v prípade absexxxx xxxxx xxxx xxxxx xxxxxxx xx x x x xxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxx xrčené prostredníctvom čl. 8 ods. 2 až 4 nariadenia Rím I. Vzhľadom na možnosť dočasného cezhraničného poskytovania služieb na vnútornom trhu EÚ by však xxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxx xxxxxxxx xx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxm pravidiel - aplikuje sa len tvrdé jadro smernice, t.j. len tie inštitúty pracovného práva, ktoré sú uvedené v čl. 3 ods. 1 smernice x xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx x xxxxxxxx xxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxx xxxxxxxxxx xx xxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxvenie bolo SD EÚ (prípady C-341/05 Laval, C-435/08 Viking) interpretované ako maximum, ktoré môže členský štát od vysielajúceho zamestnávateľa požaxxxxxx xxxx xxxxxxxx xxxxxxx x xxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxx xxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx x xxxxx xxxxx xx xxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxx xxxxxxxx xxslanie ako inštitút pracovného práva bol vytvorený aj s cieľom, aby cezhraniční poskytovatelia služieb (napr. výrobca zariadenia, ktoré treba nainšxxxxxxx x xxxxxxxxxxxxxx xxxxx xxxx xxxxxxx xxxxxxx x xxxx xxxxx xx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxxx x xxx xx xxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxx xxávo iného štátu, kde sa práca dočasne vykonáva (v mnohých prípadoch len niekoľko hodín či dní), čo by predstavovalo bariéru a sťažovalo poskytovanie slxxxxx x xxxxx xx xxxxxx xxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxxxx xxx xx

xxx

xxeba uviesť, že smernica o vysielaní pracovníkov pochádza z roku 1996 a nariadenie Rím I je z roku 2008, a teda smernica bola prijatá skôr ako nariadenie Ríx x xxxx xxxxxx xxx xxxxxx xxxxxxx x xxxx xxxxxx

xxx

xxxxxxxxxx xxx x x xxx xx xxx x xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xx xx xxxxxxxx xxxxxx x xxxx xxxxxxxnie nemá vplyv na uplatňovanie ustanovení práva Spoločenstva, ktoré v osobitných veciach ustanovujú kolízne normy pre zmluvné záväzky". Smernica o vxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx x xxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxx xxx xxxxxxxxxxx xxx xxxxxxxxx xxxxxxxx x xx xxxxxxxx xx xxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxtneho práva, ktoré ju transponujú do právneho poriadku, ako napr. § 5 ods. 2 až 13 ZP) pred nariadením Rím I. Otázka vzťahu medzi týmito dvoma nástrojmi EÚ xx xxxxxxxx xx xxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxxx xx xxx x xxxxxxxx xxx xxxxx xesiacov. Revidovaná smernica o vysielaní pracovníkov v čl. 3 ods. 1a ustanovuje, že: ak skutočné trvanie vyslania presahuje 12 mesiacov (resp. 18 mesixxxx x xxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxx xxx xxxxxx xx xxx xxxxx xxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxxx xx xxxxxxxxprávny vzťah, podniky uvedené v článku 1 ods. 1 zaručili na základe rovnakého zaobchádzania pracovníkom vyslaným na ich územie okrem pracovných podmixxxx xxxxxxxxx x xxxxxx x xxxxx xxxxxx xx xxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xx x xxxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxx xxávnych predpisoch alebo správnych opatreniach, a/alebo v kolektívnych zmluvách alebo v arbitrážnych nálezoch, ktoré boli vyhlásené za všeobecne upxxxxxxxxxx xxxxx xx xxxx xxxxxxxxx x xxxxxx x xxxxxxx xx xxxxx xxxx xxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxx xxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxx xx xxxxxxxxje na tieto záležitosti: a) postupy, formality a podmienky uzatvárania a skončenia pracovnoprávneho vzťahu vrátane doložiek o zákaze konkurencie, bx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxx x xxxx xx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxxxxx xxx xx xxxxidlá vyslania mali vzťahovať aj na výkon práce na ich území, ktorý trval niekoľko rokov. Z tohto hľadiska revízia smernice o vysielaní pracovníkov z rokx xxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxx xxxxxxxxxx xx xxx xxxxx xx xxxxxxxx x xxxxxxxx xxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxnia reťazenia vyslaní - vyslanie iného zamestnanca nahradzujúceho tohto zamestnanca na tom istom mieste, ktorý má vykonávať tú istú prácu, sa započítx xx xxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxx xx xx xxxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx

xxx

xxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxxí pracovníkov ale neobmedzuje ani celkový možný čas trvania vyslania alebo celkový možný čas trvania služby. Súdny dvor EÚ už rozhodol, že služba môže txxxx xx xxxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxx xx xxxx xxxxxx x xxxxxx xxxxxx xxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxoré sa od seba značne líšia v povahe, vrátane služieb, ktoré sú poskytované počas dlhšieho obdobia, a to aj po dobu niekoľkých rokov, kedy sú napríklad doxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxx x xxxxxx xxxxxx xxxx xxx xxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxx x xxxx xxáte dodáva s väčšou alebo menšou mierou frekvencie alebo pravidelnosti, dokonca po dlhšiu dobu, osobám so sídlom v jednom alebo viacerých iných členskxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxx xx xxxxxxxxxx xx xxxxxxxxx

xxx

xxxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxvami v prípadoch pred Súdnym dvorom EÚ (C-341/05 Laval a C-435/08 Viking) sa skončila v prvom kole v prospech voľného poskytovania služieb (s nevôľou naxxx xxxxxxxxx xxxxxx x xxxxxxxxx xxxxx xxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxtnávateľovi za obmedzenie slobodného poskytovania služieb, pretože lokálni zástupcovia zamestnancov sa domáhajú, aby zamestnávateľ plnil viac, axx xxxxxxx x xxxxxxx xxx x xxxx x xxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx x xxxxxx xxxx xx xxxxxxxx xxxxxxx xxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxx xxšak s nariadením Monti II neuspela (nariadenie o výkone práva na kolektívnu akciu v rámci slobody usadiť sa a slobody poskytovať služby - nariadenie sa ixxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxx xxxx xx xxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxx xx xxxxxx x xxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxráce a zavedení cezhraničnej spolupráce medzi členskými štátmi v oblasti vyslania (dovtedy existovala len na báze vzájomných bilaterálnych zmlúv) v xxxx xxxx xxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xx x xxxxxxx xxxxxxce o vysielaní pracovníkov pod číslom 957/2018/EÚ, kde sa v čl. 1a ustanovuje, že "1. Touto smernicou sa zabezpečuje ochrana vyslaných pracovníkov počxx xxx xxxxxxxx x xxxxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxx x xxzpečnosti pracovníkov, ktoré sa musia dodržiavať." a "1a. Touto smernicou sa nijakým spôsobom neovplyvňuje výkon základných práv uznaných v členskýxx xxxxxxx x xx xxxxxx xxxx xxxxxxx xxxxx xx xxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxstémov pracovnoprávnych vzťahov v členských štátoch v súlade s vnútroštátnym právom a/alebo praxou. Touto smernicou tiež nie je dotknuté právo vyjedxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxx x xxxxxx x xxxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxx xx xxxxxxxxx xrobiť záver, či v tejto súvislosti dôjde k reinterpretácii vzťahu medzi slobodným poskytovaním služieb cezhranične a sociálnymi právami pracovníkoxx xxxxxxx xxxxx xxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xx xx xxx xxxx xxxxx

xxx

x xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxx x xxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxx x xxxxxxxxxxxxx xxxxx xúkromnom a procesnom sa stal v kontexte pracovného práva obsolétnym xxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx x xx xxx xxxxxxxxx xxxxx x xxxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxx xx x xxxxxxx xxxxxxxxxx xxx x xxxxxdilo vnútroštátne medzinárodné právo súkromné. V prípade voľby rozhodného práva s miestom obvyklého výkonu práce na území SR sa teda aplikuje nariadexxx xxx xx xxxxxxxx xx xxx x xxxxxx xxxxxx xxxxx xx xxxxx x xxxx xxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xx xxxxx xx x xxxxxxxx xx xxx x xxxxxxxávanie občana tretieho štátu na území SR (vzhľadom na nahradenie zákona o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v tejto časti nariadením Rím I). Pxxxxx xxx x xxxxx xxxxx xx xxxxx xxxxx xxx xxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxx xx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxo práva súkromného EÚ a medzinárodného práva súkromného tretieho štátu (resp. aj oblastného - v USA existuje aj pracovné právo jednotlivých štátov fedxxxxxxxx x xxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xx xx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxx

xxx

x xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxx x xx xxxxxxxxxrávne vzťahy treba brať zreteľ aj na čl. 9 a čl. 21 nariadenia. V čl. 9 sú upravené tzv. imperatívne normy - "Imperatívne normy sú normy, ktorých dodržiavaxxx xxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxxxxx xxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xx xx xxxxx xxxxxx že vyžaduje ich uplatnenie v každej situácii, na ktorú sa norma vzťahuje, bez ohľadu na právo, ktoré je inak rozhodným pre zmluvu podľa tohto nariadeniax x x xxx xx xx xxxxxxxx xxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xdmietnuť iba v prípade, ak by jeho uplatnenie bolo v zjavnom rozpore s verejným poriadkom ("ordre public") štátu konajúceho súdu." Právo štátu dovolávxx xx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxxx

xxx

xxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxxxx xxx xx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx x xx x xxxxxxxxxxxxľ zo SR dohodli v prípade výkonu práce zamestnanca v Rakúsku na tom, že existujúcu pracovnú zmluvu doplnia o pravidlá vyplývajúce z rakúskeho práva, prixxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxx xxxxx xxx xxxxxxx xxxxxxx xx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxx x xxxx x xxxxxxxxxx xxx x xxxxxxxx xxrany sa môžu kedykoľvek dohodnúť, že sa zmluva spravuje iným právnym poriadkom ako právnym poriadkom, ktorým sa na základe predchádzajúcej voľby uskuxxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxx xxxxxx xx x xx xxxx x xx xxxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxx xx miesto výkonu práce priamo dohodnuté tak, že je na území iného štátu (nielen EÚ a EHP), a otázka dočasnosti (a návratu), hoci sa nevylučuje [pozri § 43 odsx x xxxxx xx x xxxx xxx xx xxxxxxxxxxx xxxx x xxxxxxx x xx xxxx x xx xxxxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxx x xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxpuje" v oveľa väčšom rozsahu do pôsobnosti pracovnoprávnych predpisov iného štátu z titulu dohodnutého miesta výkonu práce a vzhľadom na to, že strany xxxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxx x xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxx xx x xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx x xx xxxx x xx xsubjektívny štatút), a to aj voľbu práva SR, hoci je miesto výkonu práce napr. Salzburg (Rakúsko), ale takáto voľba práva SR nemôže zamestnanca zbaviť oxxxxxxx xxxxx xx xx x xxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx x xxxx x xxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxx xxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxx xxxxx xx xa budú v prípade postupu podľa § xx xxxx x xx xxxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx x xxxxxxx x xx xxxx x xx xxx xxxx x xxxxxxx xxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxx xxxxxxxx xxe pracovnoprávny vzťah sa má spravovať slovenským ZP.

17.

Na rozdiel od § 43 ods. 5 ZP v prípade vyslania nejde o zmenu obvyklého miesta výkonu prácex x xxxx xxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxx x x xxxx x x xxxxx xx x xxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xx xx xxxxxxxxxx xx xxxxxxxxx xx xxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxx xxmestnanca ochrany, ktorá by sa aplikovala, ak by k voľbe práva nedošlo, ale v tomto prípade sa len v zmysle smernice o vysielaní pracovníkov aplikuje/má xxxxxxxxx xx xxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxx xxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxx x xxx xx xxxx x xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxx xx xx xxxxx xxxxx Spolkovej republiky Nemecko patril príplatok za sviatok) sa neaplikuje rakúske právo, ale len právo SR. Rakúske právo má teda ustanoviť v súlade so smexxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xx xxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx

xxx xxxxxxxx xxxxxxxxxcov v rámci cezhraničného poskytovania služieb

18.

Adresátom noriem v § 5 ods. 2 a nasl. ZP je primárne zamestnávateľ, ktorý vysiela zamestnancov na xxxxxx xx xx xxxxx xxxxxxxx xxx x xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxxx xxxrí vysielajú zamestnancov zo SR na územie iného členského štátu.

19.

ZP prevzal do svojho textu aj vymedzenie troch foriem vyslania, avšak uvedené xxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxx xxx xxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxx xxx xxxxxx xxxxxxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx (ako napr. ČR) alebo má text smernice EÚ prenesený do vlastného právneho poriadku. Takýmto vymedzením situácií ZP usmernil prax aj v tom, že v prípade vyxxxxxx xxxxx xxxxxx xxx xx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxx xxxxxx xxxxxx xxxxx xxxx xxx xxxxxxxxx x xxxx xx xxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxx xxxxx xxxx xxxxxčnosť dohodnúť, resp. oznámiť (porovnaj § 5 ods. 11 až 13 ZP).

20.

Ani smernica o vysielaní pracovníkov (ani smernica v znení revízie 957/2018/EÚ) a xxx xxxxxxxx x xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxtu vyslania možno odvodiť z úpravy troch typových situácií v čl. 1 ods. 3 a z čl. 1 ods. 1 smernice o vysielaní pracovníkov "smernica sa uplatňuje na podnikx xxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxx xxxxx x xxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx x xxxxxx x xxxxxxx xx xx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx

21.

Zo smernice, ako aj z ďalších skutočností možno odvodiť nasledujúce znaky vyslania:

1. Usadenie podniku v členskom štáte

22.

Ide o podnik x xxxxx xx xxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxx xx xxx xxxxx xxxxx xx xx xxx xx xxx x xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxx xxxxx xxxxxx xx xxx x xxxxxxxx x xxxxxxxxxxxx smernice 96/71/ES o vysielaní pracovníkov v rámci poskytovania služieb) (podniky zriadené v tretích štátoch - pozri čl. 1 ods. 4 smernice 96/71/ES). Oxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxx xxx xx xxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxx xxxxxxxxx xxx xx x xxxxx xxxx x xxxxx xxxxzovania - trvalé sa usadenie v inom členskom štáte, čl. 56 a nasl. ZFEÚ - voľný pohyb služieb - dočasné cezhraničné poskytovanie služieb. Zároveň v spojexx xx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxx x xxxxx xxxxxx xx xxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxx xxx xxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxx xinnosť obchodnej povahy, remeselnú činnosť, oblasť slobodných povolaní.

23.

V tomto prípade ide o existenciu väzby k členskému štátu, z ktorého sx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxx xx xxxxx xxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xx x xxxxx xxxxx xxxx xen minimálny obrat. Usadenie zamestnávateľa je posudzované hlavne v kontexte sídla (či miesta podnikania) a vykonávania činnosti primárne (prevažnxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xx xxxxxxxx

xxx

xx x xxxxx x xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xoužívajú pojem domáci zamestnávateľ (usadený v SR a vysielajúci zamestnanca do iného členského štátu) a hosťujúci zamestnávateľ (usadený v inom členxxxx xxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xx xxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxx xx x x xxxxxx x xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx

xx Poskytovanie služby cezhranične

25.

Podnik poskytuje službu (pojem služba v zmysle čl. 57 ZFEÚ) nadnárodne (cezhranične). Právo cezhranične posxxxxxxx xxxxxx xxx xx xxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxx xxxxxx xxx xxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx niektoré činnosti sú regulované) a kvalifikácia/odborná spôsobilosť zamestnanca, t.j. či právo EÚ/členského štátu v súlade s právom EÚ nevyžaduje sxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxools-databases/regprof/index.cfm?action=homepage).

26.

V prípade vyslania ide v kontexte podniku o cezhraničné poskytovanie služieb (čl. 5x xxxx x xxxxxxx x xxxx xxx x xxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxx xxx xxxxxx xxxxx xx xx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xx xxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxxx xxkiaľ ich neupravujú ustanovenia o voľnom pohybe tovaru, kapitálu a osôb" - čl. 57 ZFEÚ)- odplata nemusí byť poskytovaná príjemcom, je tu cezhraničný prxxx x xxx xxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxx xx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxx xxx xx xxxxxxxxx xx xx xxxxxxxx kancelária, konzultačná miestnosť, ak je to potrebné pre poskytovanie služby. Toto právo nebolo obmedzené ani revíziou smernice 957/2018/EÚ, revízxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxx xxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xx xxx xxxxxxxx xxxx xxxx xxx xxx xxxxx xx xxxxxxxxx

27.

Protipólom xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxxx xx xxxxxxx x xxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxx x xxxxxxxx xxxxxkej spoločnosti).

28.

Pojem služba, usadenie, cezhraničné poskytovanie a pod. upravuje aj zákon č. 136/2010 Z.z. o službách na vnútornom trhu. Ixx x xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxx xx xxxxx xx xxxxxxxxxxx xx xxxx xx xxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx x xxxxi § 1 ods. 2 písm. d) zákona č. 136/2010 Z.z. o službách na vnútornom trhu, keďže túto otázku osobitne upravuje najmä § 29 zákona o službách zamestnanostixx

xx xxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx

xxx

x xxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxo EÚ používa pojem pracovník), t.j. služba sa realizuje výkonom práce týmito pracovníkmi. Overuje sa, či ide o skutočné vyslanie zamestnancov (pozri čxx x xxxx x xxxxxxxx x xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx x x xxxx x xxxxxx x xxxxxxxxxxxx xxxxxice 96/71/ES o vysielaní pracovníkov v rámci poskytovania služieb).

30.

V práve EÚ sa používa pojem pracovník, čo je širší pojem ako pojem zamestnaxxx xxxxx xxxxx xx x xxxxx xxxxx xxx xx xxxxxxxx xx xx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxx xx xharakter tejto práce nie je určovaný ním samým alebo pod kontrolou iného, nehľadiac na právnu povahu zamestnaneckého vzťahu." Smernica 96/71/ES neobxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxx x xxxx x xxxxxxxx xxx xxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxx xxxxa toho členského štátu, na ktorého územie je pracovník vyslaný".

31.

Pojem "vyslaný pracovník" si vymedzuje už smernica o vysielaní pracovníkov. xxxxx xxx x xxxx x xxx xxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xx xxxxx xxxxx xxxxxkého štátu, ako je štát, v ktorom bežne pracuje". V tomto kontexte porovnaj aj prepojenie na čl. 8 ods. 2 nariadenia Rím I ("Za zmenu krajiny obvyklého miexxx xxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx x xxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxovník, ale charakter jeho činnosti - práca počas vymedzeného obdobia na území iného štátu, než je štát, v ktorom bežne pracuje.

32.

Pre kvalifikácix xxxxxxx xxxxx xxx xx xxxxxxxx xxxxx xx xxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxx x x xxxx x xxxx xxx xxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxxxúci subjekt musí vopred identifikovať, či osoba, ktorú "vysiela" v rámci poskytovania služieb, nie je v skutočnosti v zmysle právnych predpisov štátu xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxx xx xxxxxx xxx xxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxx xx xxxxxxnancov. Obdobne pre vyslanie do SR z iného členského štátu (ako napr. Rumunsko, Poľsko) nie xx xxxxxxxxx xxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxx xxxxxx xxx xxx xx xxxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxx x x xxxx x x x xxx x x x x xx xxxx

33.

S pojmami pracovník (zamestnanec) súvisia aj pojmy použité v ZP a zákone o cezhraničnej spolupráci pri vysielaní zamestnancov: domáci zamestnaxxx xxxxxxxx x xxxxxx xx xx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxx xx x xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxnanca je nevyhnutné zohľadniť aj kontext § 4 ods. 2 zákona o cezhraničnej spolupráci pri vysielaní zamestnancov (vo vzťahu posudzovania znakov vyslanxx x xxxxxx xxxx x xxxxx xxxxx xxxxx x xxxxxx xxxxxx xx xxxxxxx xx xxxxx xxxxxx

xx xxxxxxxxxx xxxxxx x xxxxxx xxxxxxxx

xxx

xxx x xxxxx x xxxxx xxxxxxxx predvídanú v čl. 1 ods. 3 písm. a), b), c) smernice o vysielaní pracovníkov. Revízia smernice 957/2018/ES nepridáva ďalšie situácie, ale spresňuje niexxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx x xxx x xxxx x xxx xx xxxxxxxxx xxxxxxx x xxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxx je problematické podradiť pod situácie v čl. 1 ods. 3.

35.

Tieto tri situácie (s použitím slovenskej terminológie) upravuje § 5 ods. 4 ZP. Význam zadxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx x xx xxxxxxxx x xxxx xx x x xxxx x xx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxx xx x xx xx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxx xxxxxxxxxxxxxxx xxxxxx xxi vedomosť, že výkon prác ich zamestnancov v zahraničí nie je pracovnou cestou, ale vyslaním, a teda v kontexte právnych predpisov iných štátov si majú pxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxx xxxxxxx x xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx

xxx

xxxxxxxxxxx x x xxxx x xx x xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxxčných zamestnávateľov, ktorí vysielajú zamestnancov na územie SR, ako aj na slovenské subjekty, aby vedeli, kedy si majú plniť povinnosti podľa § 5 odsx xx xx xx xxx x xxxxx xxxxxxx xxxx xxxxx xxxx xxxxxxx xx xxxxxxxxxxx xx xxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxxx x xxxx xxxxxxský subjekt sa nemôže odvolávať na to, že druhá zmluvná strana nie je podľa slovenského práva zamestnancom (pracovníkom), ak je za takú osobu považovanx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxx x xxxxx xxxxxxx xxxx xxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxia iného štátu z osoby nerobí zamestnanca podľa práva SR, a teda neukladajú sa mu dodatočne povinnosti podľa právneho poriadku SR.

37.

V prípade, ak xxxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxx xxxxxxxxx xxxxxx x xxxxxxxx xxxxx xx xx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxx xx xxx x xxxxxxxx xxxxxx xovnako sa aplikuje právo iného štátu (s tým, že zamestnávateľ môže vstúpiť do právneho sporu s kontrolnými orgánmi iného štátu o tom, či ide o vyslanie - nxxxx xx x xxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxx xxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx x xxxx xxxxxxx xxxxx xxxx

xxx

xx xx xxxxx xxxxx xxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxx xxx xxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxán požiada o spoluprácu (v rámci smernice o presadzovaní smernice 96/71/ES o vysielaní pracovníkov v rámci poskytovania služieb), je predpoklad, že txxxxx xxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxx xxxxxxxxxx xx xxx xxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxrnicami o vysielaní pracovníkov a o presadzovaní smernice 96/71/ES o vysielaní pracovníkov v rámci poskytovania služieb). Napr. na stránke francúzsxxxx xxxxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxx xxx xxxxxxxx xxxxxx x xxxxx xxxxx xx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx x xxxxx xxxxx xx xxxxxxxx xxxxx xxx xx xpoločnosť z iného členského štátu (napr. poľnohospodárske pozemky, vinice).

39.

Prvou situáciou je cezhraničné poskytovanie služby pre príjemxx xxxxxx xxxxxx xxx xx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxxx xx x xxxx x xxxxx xx xxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxx xx xx xxxxx xxxxx xxxxxx x xxxx xxxxxxxx xxxxx xxadil.

V prípade vyslania na územie SR zamestnávateľ usadený napr. v Rumunsku (napr. stavebná spoločnosť) poskytuje službu pre príjemcu služby (ten nxxxxx xxx xxxxxxx x xx x xxxx xxx xxxxx xx x xxxxxxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxx x xx x xxxxxxx xxxxx xx xxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxxxxu [podľa čl. 1 ods. 3 písm. a) smernice "a stranou pôsobiacou na území daného členského štátu, pre ktorú sú služby určené"]. V prípade vyslania zo SR ide o sxxxxxxxxx xxxxxxx x xx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxx xxxxxxx x xxxxx xxxxxxxx x xxxxx xxxxxxxxx spoločnosť je subdodávateľom rakúskej spoločnosti v SRN) v inom členskom štáte (napr. SRN). Napr. ide o situáciu, keď sa vyšlú stavební robotníci, aby xxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxx xxxxxx xx xxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxx xxxxx xxx x xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx V prípade príjemcu služby môže ísť aj o podnikateľa, ale aj o nepodnikateľa, t.j. status príjemcu služby nie je rozhodujúci.

Pri prvom spôsobe vyslanix xxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxx xx xxxxx x xxx xxxxxxx x xx xxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxx xxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxx xxxxxxxx xxužbou je prenájom pracovnej sily (napr. robotníkov na stavbu), keďže tu sa pracovná sila dáva k dispozícii inej osobe.

Dôležitým prvkom je skutočnosťx xx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxxxxxx

xxx

xxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxanca k zamestnávateľovi (časti zamestnávateľa) v skupinovom vlastníctve [§ 5 ods. 4 písm. b) ZP]. V odbornej literatúre sa takéto vyslanie nazýva aj koxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx

xxxxxxxx xxxxx xxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxovníkov už neuvádza, kto má dispozičné oprávnenie voči zamestnancovi, status zamestnanca pri koncernovom vyslaní tak nie je úplne jasný. Je predpoklxxx xx xxxxxxxxxxx xx

xx xxxxx

xxxxxxxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxx xx xxxxxxx xx xxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx xx xčelu, na ktorý xxx x xxxxx xxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxx x xxxx xxxxxx xx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxx xxx xxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxx x xxxxx xxxxxxxxxvateľa). Tento model občas naznačuje aj istú formu pridelenia - poskytnutie zamestnanca k dispozícii inému zamestnávateľovi v skupinovom vlastníctxxx

xxxxx xxx x xxxx x xxxxx xx xxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxx x xxxxxxxx xxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxe ísť aj o subjekt, ktorý doteraz nemal žiadnych zamestnancov, keďže podľa smernice o vysielaní pracovníkov ide o podnik (v pracovnom práce sa vždy namixxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx x xxx xxxxxxxxxxxxxxx

x xxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxx x xxxxxxx xxxx xxpr. materská spoločnosť v štáte A vyšle zamestnanca na výkon práce do dcérskej spoločnosti v štáte B. Posúdenie prepojenia cez materskú spoločnosť (B) xxxxx xxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxx xxx x xxxxxxxx xxxxx xxx xxx xxxxx xx x xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxx xxx x xxxxxxx xxx xxx x xxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxi dvoma spoločnosťami v rámci skupiny (napr. automobilový závod A nepotrebuje určitú časť zamestnancov a dá ich k dispozícii automobilovému závodu B v xxxx xxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxx xxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xx x xxxxx xx xxxxxxxx xxxxxx x xxxxxx x xxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxu so závodom B, a teda nie sú vyslaní do iného členského štátu, ale priamo uzatvoria zmluvu s novým zamestnávateľom.

V prípade, ak ide napr. o spoločnosť x xx x x xxx xxxxx xx xxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxx xxxxxx xxx xxxxxx xxx xx xxx xxxxx xxxxxx xxx xxxxxxxx xx xxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx aby sa splnila podmienka aspoň podľa jedného z uvedených práv).

Smernica o vysielaní pracovníkov používa pojem "skupinové vlastníctvo". V súlade s txxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxx xx xx xxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxxx xxx xx xxxxxx xxxxx xxxxxanými zamestnávateľmi (pozri § 66a ObZ). V prípade tohto druhu vyslania je problematická skutočnosť, že z hľadiska ZP je otázka "presunu" zamestnancox xxxxx xxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xx xx xxx x xx xxxxxxxxx xxx xx xxxxxxxxxxx xx xxxxxxxxxxxxx xx xx xxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxádzkové dôvody, pre ktoré nemôže prideľovať prácu, a teda využije iného zamestnávateľa, aby mu ich dočasne prevzal. Takáto forma má však ďaleko od vnútxxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxnou zložkou v inom štáte alebo medzi organizačnými zložkami v rôznych štátoch. Ak nastane takáto situácia (napr. presun zamestnanca v rámci skupiny báxx x xxxxxxx xx xxxx xxxxx xx xxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxx xxxxxxxx xxxxx xx x x xxxx x xx x xxx xxxxx xxxxx xx x xxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxxxxx xx xxxxých právo iného štátu takýto vnútropodnikový presun umožňuje. Právnu úpravu SR nemožno vykladať v rozpore s právom EÚ (eurokonformný výklad), tzn. prx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxx xxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxx xx xxxx x xxxx xxx x xxxx x xxxxx xx xxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxa § 5 ods. 4 písm. b) ZP teda nejde o situáciu podľa § 58a ZP. Pri vnútroštátnej právnej úprave v SR je dočasné pridelenie medzi zamestnávateľmi možné, ale xxx xx x xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx x xxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxxxxxx x xxxx že sa musia dodržať rovnako priaznivé pracovné podmienky - zároveň takéto dočasné pridelenie nie je obmedzené na zamestnávateľov v "skupinovom vlastxxxxxxxx xxx xxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxx xxxxxxxxxx x xxx xxx x xxxx xx xx x xxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xx xxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx x xxx xxx

xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xx xxxx xxxxxxxxx xx xohodu, neaplikuje sa naň, ale povinnosť podľa § 5 ods. 13 ZP, ale len podľa § 5 ods. 12 ZP. Napriek tomu možno odporučiť, aby v dohode bol identifikovaný prixxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxx xxx xxxxxx xxx xxxxxxxx x xxxx xxxxxx xxx xxxxxxxxxxxxxx xx xxx x xxxxxxxx x x xxx xxxxxx xxxxxxxxxx

xxxxxxx xx xxví aj nasledujúca situácia, ktorá vyvoláva pochybnosti, či ide o vyslanie a či ide o ovládanú a ovládajúcu osobu: subjekt A je usadený v SR a má pobočku ako xxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxx x xxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxx x x xx xxx x xxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxx xxastnú právnu subjektivitu).

De facto

ide o preloženie zamestnanca, keďže ide stále o ten istý subjekt. Vyslanie tak

de facto

realizuje subjekt A sám k xxxx x xxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxx xx xxxxxxxx xxxxx x xxxx xx xxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxx x

xx facto

ide o preloženie zamestnanca s cezhraničným prvkom (napr. namiesto Bratislava a Košice - Bratislava a Praha). Z hľadiska otázky poskytovania sxxxxxx x xxxxx xx xxxx xx xxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxx xx xxxxxxx x xx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxx xxx x xxx xxxxxxxvú účasť, ale môže si zriadiť organizačnú zložku právnickej osoby bez vlastnej právnej subjektivity. Smernica o vysielaní pracovníkov v čl. 1 ods. 3 píxxx xx xxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xx xxxxx xxxxxxxxx xtátu za predpokladu, že medzi vysielajúcim podnikom a jeho pracovníkom existuje počas doby vyslania pracovnoprávny vzťah" (anglický text smernice: xxx xx xxxxxxxxxxxxx xx xx xx xxxxxxxxxxx xxxxx xx xxx xxxxxxx xxxxx xxxx xxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxx xxxxxxxxxx xxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxx xx skupině podniků") - vysielanie realizuje podnik podľa čl. 1 ods. 1 smernice o vysielaní pracovníkov (v ZP ekvivalentom pojmu podnik je zamestnávateľ a xxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxx xx xxxx xxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xx xx xxxxho právneho poriadku (a prípadne zároveň majú vo vnútroštátnom práve upravené otázky skupinového vlastníctva a pod.).

Z hľadiska smernice o vysielaxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xx xxxxx xxx xx xxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx x xxchodnom registri SR, ktorá vykonáva na území SR skutočnú činnosť - posúdenie skutočného usadenia na pracovnoprávne účely - pozri § 3 zákona o cezhraničxxx xxxxxxxxxx xxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx x xedzi podnikom (zamestnávateľom) a pracovníkom (zamestnancom) musí počas vyslania existovať naďalej pracovnoprávny vzťah. Vyslanie sa uskutočňujx xx xxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxa k inému zamestnávateľovi (t.j. zamestnávateľovi, ktorý má vlastnú právnu subjektivitu, t.j. nejde o časť zamestnávateľa/pobočku/prevádzku), prxxxx xxx xxx x xxxxxxxxxxxxxxx xxxxx xx x xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx x xxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxxxx xx xxxxxx x xx x xxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxjekt C). V kontexte § 5 ods. 4 písm. b) ZP a terminológie x xxx xxx xxxxxxx xxxxxxx xxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxočnosť" a "dcérska spoločnosť", zamestnávateľ vyšle zamestnanca do organizácie/prevádzky/časti zamestnávateľa - t.j.

de facto

do jeho organizačxxx xxxxxx xxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx x x xx xx xxxxxxxxxxx xxxxxx x xx xxxx xxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxxx x xxxxx xxx xxxxxxxxxxxxx

xx xx xxxxstnanec "včleňuje" do kolektívu zamestnancov prijímajúceho zamestnávateľa, smernica o vysielaní pracovníkov v tomto kontexte nepredvída a ani neuxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xx x xx xxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xx xxxxx xxxxxx xx xxxxxxxxxx xxx xxxxxxxx x xxxxxxxx xxxntúrnej práci - len dočasné agentúrne zamestnávanie - a ani čl. 3 ods. 9 smernice o vysielaní pracovníkov, ktorý sa vzťahuje len na vyslanie tretím spôsoxxxx xxxxxxx xxxxxx xxx xxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx

xxxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxxxxxx xx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxny vzťah zamestnanca a zamestnávateľa. V praxi sa niekedy objavujú aj prípady, ak je paralelne založený vzťah aj s prijímajúcou "organizáciou".

4xx

x xxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx x xx xx x xxxx x xxxxx xx xxxx xxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxx x xprenájom pracovníkov zo strany podniku, ktorý je dočasným zamestnávateľom alebo sprostredkovateľskou agentúrou". V odbornej literatúre týkajúcex xx xxxx xx xxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xx xxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx x xxxxxxxx xxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxx. Ustanovenie § 5 ods. 4 písm. c) ZP je terminologicky naviazané na § 58 ZP (dočasné pridelenie) a dá sa teda hovoriť o cezhraničnom dočasnom pridelení. x xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxx xpravách je táto časť regulácie spájaná práve s týmito inštitútmi skôr než s pojmom vyslanie.

42.

Terminológia použitá v smernici o vysielaní pracoxxxxxx xxxxxx xxx xxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx x xxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx dočasného zamestnávania (revízia z roku 2018 to ešte viac prepája). V minulosti sa v odbornej literatúre konštatovali problémy pri prepojení smernicx x xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxx xx xxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xx xxxxx xxxxxxxx xx xx xxxx xxxxxávať v súlade s ustanoveniami zmluvy, pokiaľ ide o slobodu poskytovať služby a slobodu usadiť sa, a bez toho, aby bola dotknutá smernica o vysielaní pracxxxxxxx x xxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx x xxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xx xxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx a Rady o dočasnej agentúrnej práci sa vyjadruje zásada, že základné pracovné podmienky a podmienky zamestnávania, ktoré sa vzťahujú na dočasných agenxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xx xxxx xxx xxxxxxxxx xxxxx xxx xx xx xx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xx xx xxx xx xxxx xxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxý podnik. Táto zásada by sa mala uplatňovať aj na dočasných agentúrnych pracovníkov vyslaných na územie iného členského štátu. Ak sa uplatní táto zásadxx xxxxxxxxxxx xxxxxx xx xxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xx xxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xd zásady rovnakého zaobchádzania a zásady rovnakej mzdy podľa článku 5 ods. 2 a 3 smernice o dočasnej agentúrnej práci. Ak sa takéto odchýlenie uplatní, xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxxmácií by sa preto nemala uplatňovať". Revízia smernice 958/2017/EÚ teda mala za cieľ niektoré z týchto problémov odstrániť, ale až budúcnosť ukáže, či xx xx xxxxxxxxx

xxx

xxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx x xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxx xx xxxxx xxenského štátu". Z uvedeného teda vyplýva, že užívateľský zamestnávateľ môže potrebovať zamestnancov v štáte, kde je usadený, alebo aj v inom štáte (naxxx xxx xxx xx xxxxxxxx xxx xxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxxxx

xxx

xxxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxxxxxx xx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxovnoprávny vzťah zamestnanca a zamestnávateľa, t.j. že nejde výlučne len o sprostredkovanie zamestnania (v kontexte práva SR pozri § 25 zákona o službxxx xxxxxxxxxxxxxx x xxxx xxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxrou" - avšak uvedené vymedzenie bolo použité vzhľadom na rozdielne prístupy k rôznym štátom, keďže medzi týmto subjektom a zamestnancom vždy musí exisxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx x xx xxxx x xxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xx xxxxx xxxxx xákona je právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá zamestnáva občana v pracovnom pomere (ďalej len "dočasný agentúrny zamestnanec") na účel jeho dočxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxxx xx xxxxx xx xx xxxxx xxxxx xxx xxxx xxxxxxxx x xxxxxxx xxxxx xx xxxx xxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx predpisu (teda ZP).

45.

V aplikačnej praxi sa agentúra dočasného zamestnávania môže stretnúť s tým, že zo strany štátu, do ktorého vysiela zamestnxxxxxx xx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxx xxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxx x xxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxného zamestnávania v určitých pracovných oblastiach (napr. v SRN v niektorých odvetviach stavebníctva). Pri dlhodobom vysielaní zamestnancov do urxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxx xxxx xxxxxxxx xx x xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxxx

xxx

x xxxxxxe § 5 ods. 4 písm. c) ZP ide o situáciu, kedy agentúra v inom členskom štáte (napr. v Rumunsku) uzatvorí zmluvu o prenájme pracovnej sily, na základe ktorex xx xx xx xxxxxxx xxx xxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxxxx xxxxx xxxx xxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxx xx xxxxx xxxxx xxxxto zamestnancov. Pri vyslaní do iného členského štátu ide o situáciu, kedy je zamestnanec vyslaný agentúrou dočasného zamestnania zo SR do iného člensxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxx xxeba, aby sa subjekty zaoberali aj tým, ako na vzťah medzi agentúrou a užívateľským zamestnávateľom xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxx xxxxxxxxx xxx xxxxx x xxxxxxxxxxx

xxx

xxxxx xx xxxx xxxxxxxx xx xx xxxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxadený v členskom štáte potrebuje zamestnanca vyslať na výkon práce. Napríklad slovenská stavebná spoločnosť, ktorá má dočasne prideleného zamestnaxxx x xxxxxxxxx xxx xxxxxx xx xxx xx xxx x xxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx x xx xxxx x xx xxxxxxxxx xby užívateľský zamestnávateľ (jeho vedúci zamestnanci, orgány) vykonávali právne úkony v mene agentúry dočasného zamestnávania. V tomto kontexte txxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxxxxxx xxxxxx x xxxxxxx xxxxx x x xxxx xx x xx xxx x xxxx xx xxxxxx xxx xxxxxx xx xxxxx xxxxx xx xxxho členského štátu, kde táto stavebná spoločnosť dostala zákazku, ale musí o to požiadať agentúru dočasného zamestnávania. Zjavne ide o problémy, ktoxx xx x xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxx x xxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxxxx xx xxx xx xxxxxxxxxx xxxxx xxx xxxxxxxxx xočasným zamestnávateľom alebo sprostredkovateľskou agentúrou užívateľskému podniku uvedenému v písmene c), vykonávať prácu v rámci nadnárodného xxxxxxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxx xxxxxxx xxx xx xxxxx xx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxx xxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxx xxxxxxého zamestnávateľa alebo sprostredkovateľskú agentúru alebo užívateľský podnik, pracovník sa považuje za vyslaného na územie daného členského štáxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxx xx xxxxxxxxx x xxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxx xprostredkovateľská agentúra sa považuje za podnik uvedený v odseku 1 a je v plnom súlade s príslušnými ustanoveniami tejto smernice a smernice o presadxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxtredkovateľskú agentúru, z ktorých bol pracovník prenajatý, v dostatočnom predstihu pred začatím výkonu práce, ako sa uvádza v druhom pododseku".

xxx

x xxxxxxx xx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xx xxxxx xxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxx xxxx xxxxxxxx xxxxxxxx x roku 2018 vznikal spor medzi členskými štátmi, či doprava spadá pod smernicu o vysielaní. Pri doprave ide typovo o tri situácie: 1. tranzit cez členský šxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxx x xxxxx xxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxx x xxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxión zo SR vyloží tovar vo Viedni, naloží tovar vo Viedni a odvezie ho do Salzburgu, aby sa využili kapacity a v Salzburgu naloží tovar a odvezie ho do SR). Štxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxx xxx xxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxx xxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxxx xxx xxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxlikáciu smernice na pravidlá o minimálnej mzde. V prípade kabotáže treba vziať do úvahy aj nariadenie o spoločných pravidlách prístupu nákladnej cestxxx xxxxxxx xx xxxxxxxxxxxx xxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxx xx x xxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxxov v rámci poskytovania služieb sa uplatňujú na dopravné podniky, ktoré vykonávajú kabotážnu prepravu". V prípade revízie smernice pod č. 957/2018/Ex x xxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xx xx xxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx x xxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxernice v uvedenom odvetví určité právne otázky a ťažkosti, ktoré sa majú v rámci balíka v oblasti mobility riešiť prostredníctvom osobitných pravidiex xxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxx xx xxx xxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxxxxxxx

xx xxxxxxxx xx xxxxxxxxxxx xx xxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxx xx xxxxx

xxx

xxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxm len v štátoch EÚ (EHP) (aj pokiaľ ide o Švajčiarsko) a možno ho na územie SR, ako aj z územia SR uskutočniť len do týchto štátov. Inštitút vyslania je pojmox xxxxx xxxxxxx x xxxx xxxxxxx xx xxxxxxxxx xxx xxxxxx xxxxx x xxxxxxx xxxxxxx x xxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxx xx xxxxx xxxxx "vyslal" zamestnávateľ usadený v treťom štáte. V takomto prípade treba brať do úvahy skutočnosť, že EÚ (resp. EHP, Švajčiarsko) vytvorila vlastný vnúxxxxx xxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx x xxxx xxxxxxxx x xxxxxxxxxxxx xx xxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxx xxx xx x xxxxxx práva spojené s účasťou na ňom. Výkon práce na území EÚ (EHP, Švajčiarska), ako aj poskytovanie služieb na území EÚ (EHP, Švajčiarska) je možné len vtedyx xx xx xxxxxxxx xxxxx xxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxx

xx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx

xxx

xxxxx xxx x xxxx x xxxxxxxx x xxsielaní pracovníkov "na účely tejto smernice pojem ,vyslaný pracovník' zahŕňa pracovníka, ktorý počas vymedzeného obdobia vykonáva prácu na území ixxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxx xx xxxxx x xxxxxx xxxxx xxxxxxxxx x xxxxx xxx x xxxx x xxxxxxxxxx xxx x xxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxx xx xxxxxxžuje, ak zamestnanec dočasne pracuje v inej krajine". Vyslanie má mať teda vždy dočasný charakter, výkon práce v štáte vyslania má byť dočasný. Revízia xxxxxxxx xxx xx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxx xxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxx xxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxx xxxx xxxx xxxxxxx x xxxlišuje tzv. krátkodobé a dlhodobé vyslanie. Deliacou čiarou je hranica 12 alebo 18 mesiacov. Ide o čl. 3 ods. 1a revidovanej smernice, v ktorom možno idexxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx x xx xx xxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx x xxxx x xxxxxxxxx xx xx mesiacov aplikovať pravidlá vyslania ako pri krátkodobom vyslaní) a "dlhodobé" - nad 12 (resp. 18 mesiacov). Revidovaná smernica o vysielaní pracovnxxxx xxxxxx xxx xxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xx xxxxx xxxxx xxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxx xx xx xx xxxx xxx xx xx8) mesiacov, ale kým v prípade krátkodobého vyslania sa zachováva aplikácia pracovného práva SR v rozsahu tzv. tvrdého jadra (§ 5 ods. 2 ZP), v prípade dlxxxxxxxx xxxxxxxx xx xx xxxxxxxxx xxxx xxxxxxxx xxxxx xx x xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxcovného pomeru, zákaz konkurencie). Tým však nebude dotknutá zásada výhodnosti pri porovnaní pracovného práva SR a pracovného práva štátu, odkiaľ je xxxxxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxx xxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xx xxxx xxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxx xxxxxxxxx xxátu. Vyslanie nad 12/18 mesiacov zmení režim tak, že ide síce o vyslanie zamestnanca v rámci cezhraničného (nadnárodného) poskytovania služieb, ale axxxxxxx xx xxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxx xxxx xx xxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxxxxx xxx x xxxxxxxxxx xxx xx xxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxca o vysielaní pracovníkov však ustanovuje výnimku, pokiaľ ide o pravidlá spojené so založením, vznikom a skončením pracovného pomeru, ako aj v prípadxxxx xxxxx xx x xx xxxxxxxxx x x xx x x xxx xx xxxxxx xxxxxxxxxxxxx

xxxx xxxxxxxxxxxxx xx xxx x xxxxxxxx

xxx

x xxxxxxxxxxx xx xxx x xxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxx x xxxx xxxx xxxxxxxxx xx xxx x xxxxxxxx x xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxS o vysielaní pracovníkov v rámci poskytovania služieb, ktorý má za cieľ zabezpečiť, aby nedochádzalo k zneužívaniu inštitútu vyslania v prípade takéxx xxxxxx xxxxx xx xxxxx xxxxx xxxxxx xxxxx xx xxx xx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxx xxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxr. zamestnanec obvykle pracuje v SR, ale je z ČR vyslaný na územie schránkovou spoločnosťou). V nadväznosti na čl. 4 smernice o presadzovaní smernice 96xxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxx x x x xxxxxx x xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxtkové okolnosti, kritériá, predpoklady) pre posúdenie, či je situácia skutočným vyslaním na územie SR (v kontexte § 5 ods. 2 ZP), a to z hľadiska dvoch jexx xxxxxxxx xx xx xxx x xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xx xxxxx xxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx x xxxx xxxxx x xxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxx xR) a 2. či ide o vyslaného zamestnanca (t.j. nie napr. zamestnanca, ktorý obvykle pracuje v štáte, do ktorého sa má "akože" vyslať"). V prípade pravidiel xxxxx x x xxxxxx x xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxx

xxx x xxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xx xxx xxxxo nejde o vyslanie) v § 3 zákona o cezhraničnej spolupráci pri vysielaní zamestnancov, ktoré predstavujú návod, na základe akých skutočností má inšpekxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx

xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxť príslušný inšpektorát práce,

kritériá sú vymedzené demonštratívne (t.j. nejde o všetky možné kritériá),

ide o orientačné kritériá (znaxx xxxxxxxxxx xxxxx xxx xx xxxxxxxxxxxxx xxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxx xxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxxx kritérium nie je identifikované, resp. nevypovedá pozitívne v prospech vyslania, neznamená to, že nemusí ísť o vyslanie. Musí sa teda urobiť celkové pxxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxxxx xx xxx xxxxxxxxxxx

xxxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx

xxx

xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxxxx xahraničnej pracovnej cesty spočíva v tom, že pri zahraničnej pracovnej ceste zamestnávateľ neposkytuje službu tretej osobe, neposkytuje službu proxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxx xx xx xxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xx xxxxx xxxxxxx alebo tam nie je žiadny príjemca služby). Ako príklady zahraničnej pracovnej cesty bývajú označované nasledujúce situácie, s tým, že sa vždy posudzujx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx

xxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxx xxxxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxx x xx xe vzdelávanie spojené s fyzickým výkonom práce (zamestnanec sa zaúča na stroji, ale zároveň vyrába výrobky, xxxxx xx xxxxxxxxxx xxx xxxxxxxxxxxxxxxx xxxx xx xxx xx xx xx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xx xxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xx xxxx xxxx xxx xxxx xxxxxxxxxné v izolovanom prostredí a na účely kontroly je dôležité vedieť preukázať, že sa neposkytla služba slovenským zamestnávateľom zahraničnému zamestnxxxxxxxxxx xxxx xxxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxxxxxx

xxxxxxxx xxxxxx xxkovanie, kde sa neposkytuje služba tretej osobe, nadviazanie obchodných kontaktov bez ďalšieho poskytovania služby,

zájazd umeleckého súborxx xxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxx

xxxxx xx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx

xxxxx xx xxxxxxx x xx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxx x xxxxxxáž stánku, ktorú vnímajú ako vyslanie (napr. Rakúsko). Otázne je, či ide o vyslanie v prípade, keď si vystavovateľ sám montoval a demontoval stánok - prexxxx xx xxx xx xxxxxxxx xxxxxxx

xxx

xxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xx x xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxšie nešpecifikuje. Podľa vnútroštátnych právnych ustanovení nastáva služobná cesta vtedy, keď zamestnanec opustí na základe zákazky zamestnávatexx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxx x xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxinícia, či sa cezhraničná služobná cesta:

kvalifikuje ako vysielanie alebo personálny lízing,

vyvoláva alebo nevyvoláva právne následkyx xxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxx xxxx

xxxxx xxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxj cesty v danom prípade. Z princípu môžu byť činnosti v rámci cezhraničnej služobnej cesty pracovnými výkonmi aj vtedy, keď služobná cesta trvá len krátxx xxxxx x xxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx

xxx xxxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxxania pri vyslaní z územia SR

54.

Pri vyslaní do iného štátu sú dôležité dve skutočnosti - 1. technika (spôsob), akým vyslať zamestnanca, keďže ide o výxxx xxxxx xx xxxx xxxxxxx xxx xxxx xxxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxx x x xxxx xxxxxx x xx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxvania, ktoré sa majú uplatniť.

Aplikovateľné pracovné podmienky a podmienky zamestnávania

55.

Podľa § 5 ods. 11 ZP sa vymedzuje základné pravidxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xx xxxxxxx xxxxxx xx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxx x xxxx xxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xx xplikáciu právnych predpisov štátu vyslania v rozsahu regulácie pracovných podmienok a podmienok zamestnávania. Z odkazu je zrejmé, že odkazuje na apxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxx x xxxxxxxxxx xx xxxxxx xxxxxx xxx xx xxxxxx xxxxxené jeho zúženie na pravidlá vyslania (čo by mohlo byť), na druhej strane nemôže popisovať jednotlivé inštitúty (zo smernice o vysielaní pracovníkov)x xxxxx xx xxx x xxxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxx xx xxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxx xxx xxxxo iného štátu, toto nie je zámerom zákonodarcu. Napriek takto vymedzenému odkazu v § 5 ods. 11 ZP nejde o odkaz na všetky právne predpisy štátu vyslania, xxx xxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxx xx xx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxapr. prekážky v práci, náhrada škody) - to sa v zmysle čl. 3 nariadenia Rím I ponecháva na úvahu strán - (zmluvné strany môžu dohodnúť ísť aj nad rámec pravixxxx xxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xx xxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxh podmienok a podmienok zamestnávania) na celé pracovné právo štátu vyslania.

56.

V aplikačnej praxi sa pri voľbe práva môže objaviť aj otázka, či mxxxx xxx xxx xxxxx xxxxxx xxxx xxxxx xxx xxxxxxx xx xxxxx xxxxx xx xxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxx xxxx xxxxx xxxxxxx x xx xx xxxxxx xxxxx xxxxx xxx xx xxxxx xxxxxovať takéto právo (napr. s cieľom nedeklarovania príjmov voči štátu). V čl. 3 ods. 7 smernice o vysielaní pracovníkov sa zdôrazňuje aj otázka výhodnostx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxx x xxxx x xxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xx xxxxxxx x xx x xxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxacovných podmienok výhodnejších pre pracovníka". Takáto konštrukcia akoby ponechávala možnosť zmluvným stranám v prípade, ak je tvrdé jadro štátu vxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxxxxxx xxx xxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxx x xxxxxxx xxxxxxxx xiektoré štáty majú výhodnosť ustanovenú ako povinnú, keď napr. § 319 ods. 1 českého ZP uvádza, že "věta první se nepoužije, jsou-li práva vyplývající z pxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxx x xxxxx xxx xxxxxxxxxxx xxxxxx x xxxxxx xxxxx x xxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxx xxxx xxxxxnější. Výhodnost se posuzuje u každého práva vyplývajícího z pracovněprávního vztahu samostatně", § 4 ods. 3 zákona o pracovných podmienkach zamestnxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxx xx xxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxx xx xxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxx xx xxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xýhodnejšie než estónske ustanovenia o pracovných podmienkach podľa § 5 zákona, použije sa ustanovenie, ktoré je výhodnejšie pre zamestnanca". Tu je vxxx xxxxx xxxxxxx xx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxx xx xxxxxxxx xxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxx xxxxxxxxxxxx

xxx

xxx xxslaní do iného štátu sa teda zamestnávateľ dozvie, aké inštitúty a ako ich má aplikovať (v akom rozsahu). Zároveň štát vyslania môže trvať aj na niektorýxx xxxxxxxx xxxxxx xxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxx xxxx xxxxxxxxx x niektorých štátoch zákaz agentúrnej práce v niektorých odvetviach (napr. v SRN - zákaz agentúrneho pridelenia v stavebníctve s určitými výnimkami, v xx x xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxx x xx x xx xx xxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxov na výkon práce z iných štátov).

Dohodnutie vyslania a pracovných podmienok počas trvania vyslania

58.

Technika (spôsob) vyslania, ale aj samoxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxx xx xxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xx xx do iného členského štátu má zamestnávateľ postupovať podľa § 5 ods. 11 až 13 ZP (v spojení s ďalšími pravidlami ZP). Uvedené nemení ani revízia smernice x xxxx xxxxx xxxxx xxx xxx xxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxx xxxxx xxxxxxxx xx xxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxania. Výnimkou môže byť prípad, kedy si strany zvolili právo štátu vyslania vo väčšom rozsahu (avšak tu sa potom objavuje otázka, či vôbec ide o vyslaniex xx xx xxxxxx xxxxxxxxxxxx x x xxxx xx xx xx xxxx xxxxxx xx xx xxxx xxxxx xxxxx x xxxxx xxxxxx x xxxxxxxx xxx xx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx x xxxxxx xxxxxxxxxxe zo skončenia pracovného pomeru. Od založenia pracovnoprávneho vzťahu a dohodnutia vyslania (právo iného štátu nemôže prikazovať formu a slovenský xxxxxxx xxxxxx xxx xx xx xxxxxxxxxxxx xxxxxxx xx xx xxxxxx xxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxxx x xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx 96/71/ES o vysielaní pracovníkov v rámci poskytovania služieb, t.j. otázky spojené s kontrolou - niektoré štáty ukladajú, aby zamestnanec mal pri sebx xxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xx na zmluvu alebo na pracovnoprávny vzťah a preukázal sa ňou - napr. v SRN. V tejto súvislosti sa v revízii pod č. 957/2018/EÚ ustanovuje, že "(23) Zamestnáxxxxxxx xx xxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxxxx podmienkach v súlade so smernicou o povinnosti zamestnávateľa informovať zamestnancov o podmienkach vzťahujúcich sa na zmluvu alebo na pracovnopráxxx xxxxxxx xx xxxx xxxx xxxx xxxxxxx xxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx x xxxx xxxxxx x xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xx x xxxx xx x xx xxxxxxxx ustanovení aj v čl. 1 ods. 3 písm. c) bode ii) a v čl. 3 ods. 1b) uvádzajú informačné povinnosti, ktoré majú zabezpečiť, aby agentúra dočasného zamestnávaxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx x xxx xxxxxxx xxx xxxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xx x xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxteľa aplikujú, aby ich vedela zabezpečiť. Zamestnávateľ si teda musí zistiť, či mu takáto povinnosť nevyplýva z právnych predpisov štátu vyslania - t.xx x xxxxxxxx xx xx xxx xxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxx x xx xxx xxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxx x xxxxxxxxx xxxxx x x xxxx xx xx x xxxxxx x xxxxxxí podľa § 5 ods. 12 a 13 ZP. Kľúčovým je hlavne preukázanie dohodnutej mzdy, ktorá spĺňa podmienky štátu vyslania (kontrolný orgán, samozrejme, bude žixxxx xx xxxxxxxxxxx xxx xxxxxxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xx xxx x xxxxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxlektívnej zmluvy. Zamestnávateľ teda v konkrétnom prípade má vyhodnotiť, ktoré doklady by zamestnanec mal mať pri sebe (niektoré štáty umožňujú, aby xxx xxxxxxxxxxx xxx x xxxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxx xxx xxxx xxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxx xx x xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxetože to právo iného štátu vyžaduje (napr. § 22 ods. 1 rakúskeho zákona o boji proti mzdovému a sociálnemu dumpingu) alebo v prípade, ak o to kontrolný xxxxx xxxxxxxx

xxx

xxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxxxxx xx x xxxx xx xxx x xxxxxxxxxxx xxxxxx x xxxxxxx x§ 5 ods. 12 a 13 ZP). Rozsah dohadovacej povinnosti podľa § 5 ods. 12 ZP je minimalistický, pretože mnohé práva zamestnancov sú priamo zakotvené v právnxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx x xxx xx xxxxxxxxxx xx xx xxxx xxxxxxxxx x xxxxxxx x x xxxx xx xx xxxxxxxxxx xxx xxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxojich právach (výnimka - mzdové podmienky).

60.

V prípade informačnej povinnosti ide o splnenie informačnej povinnosti voči zamestnancovi pred xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xx xx xxxxx x xxxxx xxxxxxxxxxx xxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xtoré sa na vyslaného zamestnanca vzťahujú (t.j. tie, ktoré sú odlišné vo väzbe na vyslanie oproti tým dohodnutým v jeho pracovnej zmluve) a písomne sa muxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxx x xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xx x xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx

xxx

xieľom založenia informačnej povinnosti zamestnávateľa v § 5 ods. 11 ZP je zabezpečiť, aby zamestnanec mal zrozumiteľné informácie o zmenách, ktoré sx xxxxxx xxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxx xxxxxxx xxxx xxxxx xx x xxxxx xxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx. Pozri napr. aj analógiu s § 41 ods. 1 a § 47 ods. 2 ZP (určitá oboznamovacia povinnosť). Zákonodarca v § 5 ods. 11 a 12 ZP zvolil odlišný prístup, ako je v x xx xxx xxxx xxx xx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxx x xxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxx xxxxxxxxxxx x xx xxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxvy (§ 43 ods. 2 ZP) a zo ZP. V prípade vyslania sa dočasne majú aplikovať právne predpisy iného štátu, pričom už existuje právny predpis iného štátu (a/alexx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx x xxxx xxxxxxxxxx xxx xxxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxenky zamestnancovi oznámil. Oznamovaciu povinnosť však nemožno zamieňať so zhoršením pracovných podmienok, resp. s ich zmenou v neprospech zamestnxxxxx xx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxx x xxxx xxxxx xx xxxxxx xxxxxx xx xxxxx xxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxkáto informácia nemení zmluvné dohodnutie v pracovnej zmluve, len zamestnanca informuje, aké je maximum v inom štáte, a teda že zamestnávateľ bude v toxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xx xxxx xxxxxxxxnec má v pracovnej zmluve dohodnutý napr. skrátený pracovný čas na 35 hodín týždenne, vyjednanú dovolenku napr. na 6 týždňov v kalendárnom roku, zamestxxxxxxx xx xxx x xxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxx xxxxx xx xx xxxxxx xxxxxxxx x xxxxxx x xxxxxxx x xxxxx xxchádzať aj z toho, či zásada výhodnosti vôbec umožňuje ísť nad rámec ZP (napr. pracovný čas je výslovne v pracovnej zmluve dohodnutý na 37,5 hodiny , pričxx xx xx xxxxxx xx xx xxxxxx xxxxxx xx xxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxx

xxx

xxxxxxxx xx xxxxxxxxx xx xxxxxxxxxx x xxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx

xxx

xamestnávateľ by mal vedieť aj preukázať, že prišlo k písomnému informovaniu (napr. dá si potvrdiť prevzatie písomnej informácie). Zároveň právne prexxxxx xxxxx xxxxx xxxx xxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxx x xxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx zamestnanca o tom, že má mať pri sebe pracovnú zmluvu (v kontexte SR má význam, aby zamestnanec mal pri sebe aj dohodu o vyslaní a písomnú informáciu). Samxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xx xx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxx malú súčasť tejto povinnosti). Keďže zamestnanec pracuje na území iného štátu, kde platia odlišné právne predpisy, dôležité je, aby bol oboznámený s nxxxxxxxxx x xxxx xxxxxxxxxxx xx xxxxx xxxxxx x xxxxx xx xxxxx xxx xxxxxxx xxxxxxxx x xxxx xx xxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxx xxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx x xxxnych skutočnostiach - napr. o BOZP, o tom, že zamestnanec má mať pri sebe pracovnú zmluvu, a s tým, že zamestnávateľ má určiť kontaktnú osobu (napr. jeden xx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xx xxxxxxxxxxxxxxx x xxx

xxx

xxxxxxx xxxxxxx xx xxxxx xx xxxxx xxx xxxázať na predpisy iného štátu, kde si zamestnanec informáciu nájde. Vzhľadom na to, že informácia sa týka už právneho poriadku iného štátu, nestačí len, xxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxx xxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxx xx xxxxxxxx xx xxxxx x xxxxxxx xazyku sa možno domnievať, že informácia zamestnancovi musí byť poskytnutá v slovenskom jazyku (možná výnimka - napr. cudzinec - nemecký občan vyslaný xx xx xx xxxxxxxx xxx xx xxxxxxxxxx xx xxxxxxxxx xx x xxxxxxx xxxxxxx xxxx xxxxx xxxxxxxxx xx xxxxx x xxxxxxx xx xxx xxxxx xx xxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxnu zmluvu nepostačuje. Keďže informácia sa týka pracovných podmienok zamestnanca, má byť dostatočne určitá, aby zamestnanec vedel, aké právo mu prinxxxxxx xxxxx xxxx xxxx xxx xxxxxxxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxx xxx xxxxxxxx xxxxxx x xxxxxxxx xx xxxxxxx xx x xx xxxx x xx xxxxxxx xxxxxx xxxázať na právny predpis alebo kolektívnu zmluvu v inom jazyku.

65.

Inšpekcia práce SR neskúma právo iného štátu (v prípade súdneho sporu by už slovenxxx xxx xxxxx xxxxxx x xxxx xxxxxxxxxxxx xxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxx x xxxxxxx xx x xxx x xxxxxxx xxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx x x xxxx xx xx x3 ZP, t.j. či takáto informácia bola poskytnutá (a ako) a či prípadne došlo aj k dodržaniu oznámených práv (kontrolu na mieste však môže vykonať len kontrxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxxxx

xxx

x xxxxxxxxxx x x xxxx xx xx xxxxxxxx xxxxxx x xxxxxxxx xxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxx xxxxxx x xxxxxxx xx xxxxxxlentom (

de facto

aj dodatkom) pracovnej zmluvy, pokiaľ ide o pracovné podmienky počas xxxxxxxxx xx xx xxxxxxx xxx x xxxxxxx x xx xx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx x xxxxxxx x xx xxxx xx xxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxta výkonu práce v kontexte vyslania a dohodnutie miesta výkonu práce v inom štáte podľa § 43 ods. 5 ZP. Dohoda o vyslaní nezakladá pracovný pomer, ale ustaxxxxxx xxxx xxxx xxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxx xx xxx xxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxx xxxxxx xxxxe počas vyslania, d) mzdové podmienky počas vyslania. Dohoda o vyslaní musí byť písomná (bez doložky neplatnosti podľa § 17 ods. 2 ZP). Dohoda o vyslaní sxxx xxx xx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxx xxxxxx xxx xx xx xxxxxxxxxxx xxx xxxxxxxx xxx

xx xxxxx

xx xxxxxx x xxx xxxxxxxx xx xx xx x xxxxxxxxxxxxho konania zistiť, kedy zamestnanec bol vyslaný, kde (do ktorého štátu) a ak vykonáva druh práce, ktorý bol dohodnutý v pracovnej zmluve alebo ktorý bolx xxxxx xxxxxxxxxxxxxx xx xx x xxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxx x xxxxx xxxxxxxxxxxx xx xxxxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx x xxxxx xxxxxxx xxx xxxx x xxxxxodnutie dohody písomne (napr. situácia, kedy je zamestnanec len vyslaný na pracovnú cestu a neskôr sa domáha práv spojených s vyslaním).

67.

V prípxxx xxxxxxxx xx xxxxxx xxxxxxx xxxxx xxx x xxxxxxx x xx xxx xxxxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxx xxxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxxx x xxxxxxx xx xyslanie vyplýva z povahy dohodnutého druhu práce, resp. miesta výkonu práce, pretože pri zahraničnej pracovnej ceste sa nemení rozhodné právo (časť) x xxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxx xx xxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xx xxx xxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxx. Vyslanie na zahraničnú pracovnú cestu je jednostranný úkon zamestnávateľa, pričom ten v zmysle § 3 ods. 1 zákona o cestovných náhradách určí zamestnxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxx xxxxxxx xx xxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xokiaľ ide o pracovné a mzdové podmienky. Pri vyslaní treba dohodnúť aj niektoré zmeny vzhľadom na to, že sa dočasne mení miesto výkonu práce (niekedy aj dxxx xxxxxxx xxxx xx xxxxx xx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxx xxxxxxxxxx x xxxxxx x xxxxxx xxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxx xxxx xx xxasti aj právo, ktorým sa časť pracovného pomeru bude spravovať (napr. pri vyslaní do SRN sa pracovný pomer bude sčasti spravovať pracovným právom SR a sčxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxx

xxx

xxxxxxx xx xx xxxxxxxxx xx xx xxxxxxxxxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxx xxxxx xxxxxxxxx xx xxxxx xxxxx xxxxx x x xx xx xxxxx xlenského štátu, akým spôsobom to zaistiť a či možno dať súhlas vopred. Možno sa domnievať, že ak takáto potreba vyplýva z povahy práce, nejde o vzdanie sa xxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx x x xx xxxx x xx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxxxx xx xxxxx xxx x xxxx xx xxxx xxxxxxxxx xxx xxxxx xxxxxxxxxúca túto prácu odopierala súhlas s vysielaním). K tejto otázke teda možno pristúpiť analogicky, ako je to v § 57 ZP, zamestnávateľ a zamestnanec sa môžu v xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxx x x xx xxxxx xx xx xxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxxxom roku a pod.). Uvedené však nemá vplyv na dohodu podľa § x xxxx xx xx xxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx x x xxxx xx xxx xxxxx x xxxxxxxx xx xxxxx xxxxxxxxxxxxx navrhuje obsah dohody v rozpore s právom štátu vyslania - napr. zamestnanec má vedomosť, že minimálna mzda v členskom štáte je v určitej výške a zamestnáxxxxx xxxxxxxxx xxx xx xxxx xxxxxxxxx x xxxxxxxxxxx xx xxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xx xx xxxx xxxxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxxjú niekoľko vyslaní počas roka) na dohode o vyslaní, ktorá obsahuje všetky náležitosti okrem dňa začatia a skončenia vyslania, takáto dohoda nebude plxxxx xxxxx xxxxxx xx xxxxxxxxx xx xxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxx x xxxxxxx xxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxx x xx xxxx xxxxx xxxxx xx xxx x xxxxx xx pričom pôjde o rovnaký postup, ako napr. v prípade dohodnutia miesta výkonu práce podľa § 43 ZP, ak sa dohodlo viac miest výkonu práce ako alternatívnych xxxxx xxxxxx xxxxxx

xxx xxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxx

xxx

x xxxxx xxxxxxx xx xxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxx xx xx xxxxx x xxxx xx xx xxxxxxxx x xxxxi sa treba zaoberať vyslaním ako inštitútom, ktorý má vplyv na pracovné podmienky a podmienky zamestnania, aj z hľadiska cestovných náhrad. Cestovné xxxxxxx x xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxx xxx xxxxxxx xxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxx xxxxxxxx xxxxxxxx x xxxx xxxxx xx xxxxovné náhrady (napr. cesty z miesta bydliska do miesta vyslania a naspäť) a trvanie vyslania ako dočasného výkonu práce na území iného štátu bez jeho prerxxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxx xxxxx xxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xx xxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xx xxxxxxx xx xxkon práce do Rakúska od 1. 5. do 31. 8. Predpokladá sa, že z hľadiska nákladov, návštevy rodiny, ako aj iných skutočností bude zamestnanec vykonávať prácx xxx x xxxxxxx xx xxxxxxxx xx xxxxxx xxxxx xxxx xxxx xxxx xxxxxxxxxx x xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx x x x xxxx x xxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxx xx zamestnanec vyslaný do členského štátu Európskej únie, patria mu náhrady v rozsahu a vo výške ako pri zahraničnej pracovnej ceste", treba brať do úvahyx xx xxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxxx xxx x xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxx xxxxxx xx xx xxxxxxxxxxx xxxxx x xxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xx cestu a končí skončením cesty, hoci podľa ZP vyslanie trvá.

70.

Zároveň pri ustanovení požiadavky v dohode o vyslaní dohodnúť začiatok a koniec vysxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxx xxxxx xxxx xxxxxxxx xxxxxx xx xx xxx xxxxxx xx xxx xx xx xxxxxxxxxxxxxxxxxxx xxxxx x xxáte vyslania alebo v SR - uvedené je bezpredmetné). Takéto posudzovanie by bolo aj v rozpore so smernicou o vysielaní pracovníkov, pretože doba odpočinxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx x xxxxxxxx x x xxxx xx xx xx xxxx xxxxxxxxx x xxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxx xxxxx x xxxx xxxxx xxxxxx prerušený výkonom práce v SR, resp. v inom členskom štáte. Nemožno však vylúčiť paralelný výkon práce v dvoch štátoch napr. v SR - Rakúsku, SR - Maďarsku, xx x xxxxxxx xx x xxx xxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxx xxxxx xx x xxxxx xxxxx xxxxxxxxxx x xx xx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxi (ktoré sú spojené s osobou konkrétneho zamestnanca). V prípade revidovanej smernice však bude potrebné na účely dĺžky vyslania osobitne posudzovať xxxxxx xxxx xxxxxxxxxx x xxxxx xxxxxxxxxxx xx xx xx xx xx xxx xxx xxxxxxx xx xxxxx xxxxx xx xxxxxxxx xxx x xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx x xxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxx xx x xxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx x xxx xxx xxxx xxx xx xxx xxxxxxxxx

xxx

xxx xxxodovaní dňa začatia vyslania treba vziať do úvahy nielen skutočnosť samotného začatia výkonu práce, ale aj času, ktorý tam zamestnanec strávi pred začxxxx xxxxxxxx x xxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxxxxx x xxxx xxx xxxxxxxx x xxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxx x xx xxx xxxxx xxxxxxo právny úkon musí byť dostatočne určitý, inak je neplatný). Vyjadrený môže byť napríklad presným dátumom ako dňom začiatku a dobou (napr. mesiac, 30 dnxxx xxxxxxx xxxx xxxxxxx xx xxxxxxxxxx xxx xxxxxxx x xxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xx xxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxx xxvolenky). Na porovnanie, v prípade § 5 ods. 12 ZP ide o deň, kým v prípade § 48 ZP ide o dobu, v § 58 ZP ide zase o dátum skončenia pracovného pomeru na dobu urxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx x xx xx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxx aj o tom, že deň začatia vyslania a deň začatia výkonu práce nemusia byť rovnaké dni. V kontexte cestovných náhrad je vhodné odlíšiť najmä deň začatia výkxxx xxxxx xxxxxxxxx x xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxx xx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx x xxx xxxxxxx xx xxxxx x xxxxxx xx xx xx xxxxx xxxxxxxxx keďže cestovné náhrady prináležia aj za čas presunu. Ak ide o zamestnanca napr. záručného servisu s často meneným miestom výkonu práce, je vhodné zvážix xxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx x xxxxxxx xx xxxxxxxx x xxxxxx xxxxx xxxxxxxx xx x xx x xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxe (ak sa aj to často mení) - aplikovateľné právo potom môže vyplývať už z vopred dohodnutých podmienok pre konkrétny štát.

72.

Výslovné dohodnutie dxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxx xxx xxxxxxxxxxxxx x xxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxx xxxx xx xxxxxxxxx xxxx xxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxie, pozastavenie stavby), v dôsledku ktorých sa zamestnanec musí vrátiť skôr, alebo sa vyslanie neuskutoční, posunie sa jeho čas. Ak je vyslanie napevxx xxxxxxxxx xx xxx xxxx x xxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx xxx xxx xx xxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xmluvy o mieste výkonu práce do 31. 12. (napr. v SRN). Zamestnávateľ by túto situáciu mohol riešiť len výpoveďou z dôvodu nemožnosti prideľovať prácu [v txxxx xxxxxx xx xx xxxxxxxxx xx xxx x xxxxx xxxxx x xx xxxx x xxxxx xx xx x xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxx x xxxx x xxxxxx xxxxxx xxxxx xx xx xxxxxxxxxx xrácu nemôže, pretože tam nie je žiadna práca, alebo ide o nadbytočnosť podľa § 63 ods. 1 písm. b) ZP - v princípe, ak by sa zamestnanec vrátil, zamestnávatxx xxx xxxx xxxxx xx x x xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxx xx xx x xxxxx xxxxxxx xxxx xxxx xxx xxxxxxxxxxxxx xxxxx xxx xxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxť zamestnanca zamestnávať na danom mieste výkonu práce, nie rozhodnutie zamestnávateľa, že zamestnanec je nadbytočný a už ho viac nepotrebuje]. V tejxx xxxxxxxxxx xxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xx xxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxx x xxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxx xxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx vyslania (pozri pre porovnanie § 58 ods. 5 ZP).

Druh práce počas vyslania

xxx

x xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxx xxx xxx xxxxxxxx

xx xxxxx

xxxxx xxxxxx xxx xx xxxxx xxxxxx x xxxxxxxxx xxxxx xxxxx xx xxxxx x xx xxxx x xxxxx xx xx x xýnimkou, že § 5 ods. 12 ZP nevyžaduje uvedenie stručnej charakteristiky. Uvedenie tejto charakteristiky môže mať však význam napr. aj pri kontrolnej xxxxxxxxx xx xx xxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxx xxxxxxxxxxxxx xx xxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxx xxx x xxxxxxxxxx xxx xxxxxú profesiu. Z tohto hľadiska teda ak zamestnávateľ pozná predpisy iného štátu alebo uplatniteľnú kolektívnu zmluvu, môže spresniť popis a zaradenie zxxxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxx xxxxxx xx x xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxx xxxxx xxxxxx xxxxx x xxxxxx x xxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxovnej zmluvy alebo uviesť, že počas vyslania nedochádza k zmene dohodnutého druhu práce.

Miesto výkonu práce počas vyslania

74.

V prípade dohodnxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxx xxx xxx xxxxxxxx

xx xxxxx

xxxxx xxxxxx xxx xx xxxxx xxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxx xx xxxxx x xx xxxx x xxxxx xx xxx xxx xx xozdiel od druhu práce v prípade vyslania už zo samotnej skutočnosti vyslania vyplýva, že sa dočasne z titulu vyslania má zmeniť miesto výkonu práce. Hocx xxxxxxxxx xxxx xxxxxxxx xxxxx xxx xxxxxx x xxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxx xxxxxxx xxx xxxxx x xx xxx x xxxxxxx xxxxxxxx xx xxx x xxxxxxxxx xxxxx rozhodného práva (povinnú aplikáciu predpisov iného štátu) a zároveň mnohé iné štáty vyžadujú, aby sa v nahlásení vyslania uviedlo, kde sa práca bude vxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxx x xxxx x x xxxx xx xx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxx

xxx

xxxxxx xxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxu tzv. obvyklého miesta výkonu práce (pozri čl. 8 ods. 2 nariadenia Rím I, čl. 2 ods. 1 smernice o vysielaní pracovníkov), ktoré je naďalej v SR. Z tohto hľaxxxxx xxxxx xxx xxxxxx xxx xxxxxxxxxx x xxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxx xx xx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxx xx xxxxx xxého štátu.

76.

ZP priamo nevyžaduje [na rozdiel od § 43 ods. 1 písm. b) ZP], aby sa definovala obec, časť obce alebo inak určené miesto. Pre dohodnutie xxxxxx xxxxxx xxxxx xxxx xxxx xxx xxxxxxxxxx xxxxx xx xxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx x xxxxx xxxxxx xxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxx xx xxxxy vyslania. Ak napr. štát vyslania vyžaduje od zamestnávateľa, aby nahlásil presné miesto výkonu práce počas vyslania (napr. aj miesto stavby) a ak ich xx xxxx x xxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxx xx x xxxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxx xx xx xxxxx xx xxxxxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxx xxxxxx xxxliť taký postup, že dohodne miesto výkonu práce ako "celé územie SRN", keďže v prípade kontroly sa nemusí nahlásený stav zhodovať s obsahom pracovnej zmxxxx xxxxxxx x xxxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxx xx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxx xxxx xx xxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxx xohodnutého miesta výkonu práce. Navyše v súvislosti s revidovanou xxxxxxxxx xx xx xxxxxxx xxxxx xxxxxxx xx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxxxx xx xxxxxxxx x xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxta výkonu práce "Rakúsko" môže kontrolný orgán vnímať ako obchádzanie tohto ustanovenia, hoci v zmysle zákona o cestovných náhradách zamestnancovi xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxx xx xxxxxxx xxx xxxxxx xx xxx xxx xxxxxx xx xxxxxxxxx

xxxxxx xxxxxxxxx

xxx

xxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxxxxe. Tento pojem je širší ako pojem "mzda" (pozri § 118 ods. 1 ZP). Mzdové podmienky predstavujú nielen otázku mzdy, ale aj podmienky jej poskytovania - napxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xx xxxxx x xxxx xxxxxx xx x xxx xxxx x xxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxeľ dohodne najmä formy odmeňovania zamestnancov", sumu základnej zložky mzdy a ďalšie zložky plnení poskytovaných za prácu a podmienky ich poskytovaxxxxx

xxx

x xxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxx xxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxx xxx xx xxxxxxxx xx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxx xba tie, ktoré sa menia (ostatné stačí uviesť odkazom na pracovnú zmluvu - napr. vo zvyšnom rozsahu platí pracovná zmluva). Zároveň pri vyslaní je v zmyslx xxx x xxxx x xxxxx xx xxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxx xxxxxxxxxxx xxávnych predpisov štátu vyslania, ktoré idú mimo tento rámec, a teda netreba ich ani v dohode o vyslaní. Minimálne mzdové tarify môžu vyplývať nielen zo zxxxxxx xxx xxxxx xxx x xxxx x xxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx x xxxxx xxxxxxxxxx xovinnosť podľa čl. 5 smernice o presadzovaní smernice 96/71/ES o vysielaní pracovníkov v rámci poskytovania služieb zverejňovať informácie na jednoxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxx xx xxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xx xxx xx xxxxxxxxxxxx xx xxxxx xod rozsah minimálnych mzdových taríf, si robí štát, v ktorom je zamestnanec vyslaný, v praxi môže nastať skutočnosť, že zamestnávateľ bude musieť so zaxxxxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxx96/2013) - denné diéty, náhrady za cestu do práce].

79.

Od 30. júla 2020 sa mení tvrdé jadro, pokiaľ ide o mzdu - do tvrdého jadra bude spadať otázka "odxxxxxxxxxx xxx xxxxxxxxx xxxx xxxxxxx xxxxx xxxxx xx xxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxx xxxxxxx xxxxxx xxxx xx xx xx to napr. mzdové zvýhodnenie za sviatok, sobotu, nedeľu a pod.). V tomto prípade bude už zamestnávateľ musieť identifikovať všetky takéto zložky a dohoxxxx xxx x xxxxxx x xxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxx xxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxxxxxxx x xxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxx xxxx xxxxxxxxí odmeny vyplatenej vyslanému pracovníkovi a odmeny splatnej v súlade s vnútroštátnym právom a/alebo praxou hostiteľského členského štátu by sa mala xxxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxx x xxx xxxxxxxxx xx xxxx xxxxxxxx x xxxxxx xxxx x xxxxx xx xx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxx x xxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxmeňovania, ktoré sa stali povinnými, ako sa stanovuje v tejto smernici. S cieľom zabezpečiť transparentnosť a pomôcť príslušným orgánom a subjektom pxx xxxxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxx xxxx xxxxxx xxx xx xxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxx x xxxxxxx xxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxkiaľ sa prídavky, ktoré sa špecificky vzťahujú na vysielanie, netýkajú skutočne vynaložených nákladov spojených s vyslaním, ako sú cestovné nákladyx xxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxx xx xx xxxxxxxxx xx xxxxxx xxxxxx x xxxx xx xx xxxxxxxxx xx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxx

xxx

x forme dohodnutia mzdových podmienok možno síce poukázať na § 43 ods. 2 a 3 ZP (§ 5 ods. 12 ZP takýto odkaz neupravuje), ale ako problematický sa tu javí - xxxxxxxx xxxxxx xxx xxxxx xx xxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx x xxxxxxxx x xx xxxx x x x xx xx xxxxxxxx xxx xxxxx xx xxxxxx xxxxxxx xx x xxxxxxxxxx xxxxxx x xlovenskom jazyku, v prípade vyslania do SRN by bol odkaz na právny predpis iného štátu (ktorý je v cudzom jazyku, ktorému zamestnanec nemusí rozumieť) axxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxx x xxxx xxxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxxxxx xx xxxxx xx xxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx x xxxxxxx xxxxxxx xxxestnanec nerozumie, je v rozpore s právnymi predpismi SR. Zároveň podľa § 8 ods. 2 zákona o štátnom jazyku "písomné právne úkony v pracovnoprávnom vzťahx xxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxx x xxxxxxx xxxxxx xx xxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx x xxxx xxxxku". V tomto ohľade treba zodpovedať ešte jednu otázku. Je nesporné, že dohoda o vyslaní je právny úkon. Je však právnym úkonom aj povinnosť informovať zxxxxxxxxxx xxxxx x x xxxx xx xxx xxxxxx xxxxxxxxxxxx xxx xx xxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxxx x xxxxxxxxxxx xx xxxxxx xracovných podmienok

de facto

vstupuje). V tomto ohľade však informovanie má (a takýto účinok bol zamýšľaný) byť ekvivalentom dohody medzi zamestnávxxxxxx x xxxxxxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxx xxxxxxxx xx xxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxx xx xxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxx xlebo kolektívnu zmluvu vyhotovenú v inom jazyku nespĺňa podmienku použitia slovenského jazyka (pozri aj analógiu s § 41 ods. 1 ZP - pri uchádzaní sa o zaxxxxxxxxxx x xx xxxx x xx x xxx xxxxxxx xx xxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxx xx xxxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxx xxx xxxxxxxx xx xxxx x xxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxx x xbvyklým miestom výkonu práce v SR, ktorý je vyslaný do SRN. U takéhoto zamestnanca je zrozumiteľnosť v nemeckom jazyku naplnená, avšak na účely kontrolx x xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxx xx x xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxx xxxxx xxxxxť do úvahy aj § 3 a § 8 zákona o štátnom jazyku. V tomto ohľade sa v dohode o vyslaní majú priamo dohodnúť mzdové podmienky alebo sa k nej ako príloha priloží koxxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxx x xxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxx x xxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxx xxxx xxxxxxxxx

xxx

xxxxxx xxx x otázku, ktorá sa týka uvedenia mzdy v dohode o vyslaní, odkázať možno aj na podobný postup v prípade § 43 ods. 1 písm. d) ZP, kde ani pri dohodovaní samotnej xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxx x xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxx xxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxčná mzda, t.j. v dohode o vyslaní môže byť dohodnutá napr. mesačná mzda, pričom xx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx x xxxxxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxx xx xxxxx xxx xxxx xx xxx xx xxxxxxxxx xxx xxxxxxxx xxxxxxxná. Môže však vzniknúť aj otázka, či sa má dohodnúť nová suma mzdy alebo postačí k tej pôvodnej dopočítať doplatok. Napríklad SRN akceptuje aj dohodnutix xxxxxxxx xx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxx xxx xxxxxxxxx xx xxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxx xxxx xxx xxxxxxx xx xxxx xxxx xx xxda dopláca. Zdá sa, že možnosť doplatenia je aj v súlade s revidovanou smernicou o vysielaní pracovníkov - podľa bodu 18 úvodných ustanovení: "Mala by sa xxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxx x xxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxx xxxxxxxxxx xxx xx xxxxxxxxx x xxxxx xxxxxxxxxx

xxx

xxxxxľ ide o dohodnutie otázky splatnosti mzdy a výplatného termínu, možno uviesť, že ak sa splatnosť ani výplata mzdy nemení, postačuje v dohode o vyslaní aj xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx x xxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxnej zmluvy.

83.

Pokiaľ v dohode o vyslaní neboli mzdové podmienky dohodnuté tak, ako to predvída § 5 ods. 12 ZP, inšpekcia práce SR môže uložiť pokutu xx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxx

xxx

xx xxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxx x xxxx xk sa domnieva, že právne predpisy iného štátu neboli dodržané, môže (v zmysle príslušného právneho predpisu aj má) vec posunúť príslušným orgánom inéhx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxx xxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxx xx xxxxxxxxxxxxx xxxxxx xxx xx xx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xx xxže kontrolovať, či sa mzda vyplatila v súlade s dohodou o vyslaní (t.j. prostredníctvom § 130 ZP). V tomto prípade neposudzuje právo iného štátu, ale obsxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xx xxxxx xxxxxx xxxx xxxxxxx xx xxxx x x xxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxx x xx xxxxxxxxx xxxxxx xxx xx x xxxxx x xxxxnie, kde všade možno žalovať zamestnávateľa).

Dohoda o vyslaní v prípade cezhraničného dočasného pridelenia agentúrou dočasného zamestnávania - xxxxxxx x xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx

xxx

x x x xxxx xx xx xx xxxxxxxxx xx x xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxx xxxxx xxôsob vyslania (cezhraničné dočasné pridelenie), musí náležitosti vymedzené v § 5 ods. 12 ZP (náležitosti dohody o vyslaní) obsahovať dohoda o dočasnxx xxxxxxxxx xxxxx x xx xxxx x xx xxxxx xxxxxxxx xxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxxx x x xxxx xx xxxx xxx

xx xxxxx

x xxxxxx x xxzhraničnom dočasnom pridelení. Z § 58 ZP vyplynú teda najmä požiadavky na určenie užívateľského zamestnávateľa, ale aj otázky spojené napr. s dobou txxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxx

xxx

x xxxxx xxxxxxx xxx x xxxxxxxxxx xx xxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx x x xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxx pod č. 957/2018/EÚ túto otázku ešte viac zdôrazňuje. V zmysle smernice o vysielaní pracovníkov si štát mohol určiť, či bude požadovať aj dodržanie poroxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx x xxxx xxx xxxxx xx xxxxxxxx xxx x xxxx xx xx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxx xxx x xxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxízia už takúto možnosť nedáva. Podľa bodu 12 úvodných ustanovení "v smernici Európskeho parlamentu a Rady o dočasnej agentúrnej práci sa vyjadruje zásxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xx xxxx xxx xxxxxxxxx xxxxx xké by sa na takýchto pracovníkov vzťahovali, ak by ich na také isté pracovné miesto prijal užívateľský podnik. Táto zásada by sa mala uplatňovať aj na dočxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xx xx xxxxxxx xxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx xx xxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xočasného zamestnávania o pracovných podmienkach a odmeňovaní, ktoré uplatňuje na svojich pracovníkov. Členské štáty sa môžu za určitých podmienok oxxxxxxx xx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx x xxxxxx xxxxxxxx xxxx xxxxx xxxxxx x xxxx x x x xxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xx xx xxxxxx xxxxxxxxxx uplatní, agentúra dočasného zamestnávania nepotrebuje žiadne informácie o pracovných podmienkach užívateľského podniku a požiadavka na poskytnuxxx xxxxxxxxxx xx xx xxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxx xxx x xxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxx x xxxxxx x xxxx x xxxxx xx xxxxxxjú vyslaným pracovníkom pracovné podmienky, ktoré sa uplatňujú podľa článku 5 smernice Európskeho parlamentu a Rady o dočasnej agentúrnej práci na doxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxx x xxxxxx xx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxský podnik informuje podniky uvedené v článku 1 ods. 3 písm. c) o pracovných podmienkach, ktoré uplatňuje, pokiaľ ide o pracovné podmienky a odmeňovanixx x xxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx

xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx

xxx

xxx xxxxxxx xxxxx xxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxxnie pracovných a mzdových podmienok, ale aj o ďalšie skutočnosti v rozsahu alebo mimo rozsahu pracovného práva. Časť povinností sa štátom ukladá v kontxxxx xxx x xxxxxxxx x xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx, preklad zmluvy, určenie kontaktnej osoby. Ďalšie skutočnosti vyplývajú z rámca poskytovania služieb - či ide o službu, ktorá sa môže poskytovať cezhxxxxxxx xxxxx xxxx x xxx xx xxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxx xxxxxxxx xxxxxx xx xx x xxxxxxx xxxxxxxxxx x xdravotného poistenia - získanie formulára PD A1 pre zamestnanca v kontexte čl. 12 nariadenia o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia, inak sa xxxxxx xxxxxx x xxxxxx xxx xx xxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxx xxx xx x x xxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxxxxxx xx xx x xxx xxxx xxxx xxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia o právnych predpisoch vzťahujúcich sa na vyslanýcx xxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxx x xxxxxxxx xxx xx xxxx xxxxxx xdaňovať (pozri aj prehľad zmlúv o zamedzení dvojitého zdanenia na stránke Ministerstva financií SR) a nepochybne aj uzatvorenia zmluvy s príjemcom slxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxx xxxxx xxx xx x xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx x xpozri výklad k § 14), kde sa rieši otázka miesta (štátu), kde možno xxxxxxx x xxxxxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx x xxx xxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx, je Národný inšpektorát práce, ktorý zabezpečuje aj cezhraničnú spoluprácu.

V. Tvrdé jadro pracovných podmienok pri vyslaní

88.

V prípade vyslxxxx xxxxxxxxxxx xx xx xx xxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxx xxxxxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xx x xxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xa zložitosť tejto problematiky, v mnohých prípadoch zamestnávateľ uzatvorí zmluvu s lokálnou advokátskou kanceláriou, ktorá má znalosť miestnych pxxxxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xx xxxxxx xxxxx xx xxxx xxx xxxxxxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxho štátu, určuje čl. 3 smernice o vysielaní pracovníkov. Právnym základom sú pravidlá ustanovené v zákonoch, iných právnych predpisoch alebo správnyxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx x xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx x xxxxxx xxxxxx xx xxxxxx xx xxxxjú činností uvádzaných v prílohe smernice (stavebné práce) a na základe čl. 3 ods. 10 smernice aj iných odvetví. Revíziou smernice pod č. 957/2018/EÚ (šxxxx xxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xx xxx xxxx xxxxx xx xxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxx x xxxxx xx xxxxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxx

xxxxxxxxie právneho režimu tvrdého jadra pracovných podmienok pri vyslaní

I----------------------------------------------------------------I----xxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxx
x xxxxxxxx xxxxxxxx                                              x xxxxxxx xxxxxxxxxxx                                             x
xxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxx------------------------------------I-----------------------------------------------------------------I
I a) maximálna dĺžka pracovnéxx xxxx x xxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxx x xx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxx x xxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxx  x
x xx xxxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx                   x x) minimálna ročná dĺžka platenej dovolenky,                    I
I c) minimálne mzdové tarify vrátane sadzby za nadčasy; toto sa  I c) odmeňovanie vrátane sadzby za nadčasyx xxxx xx xxxxxxxxxx xx x
x xxxxxxxxxx xx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx   x xxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxa,       I
I poistenia;                                                     I d) podmienky prenajímania pracovníkov, najmä dodanie            I
I d) podmienky prenájmu pracovníkov, najmä dodanie pracovníkov   I pracovníkxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxxx                          x
x xxxxxxxx xxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx                            x xx xxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxx xxx xxxxxx                     x
x xx xxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxa pri práci;                    I f) ochranné opatrenia, pokiaľ ide o pracovné podmienky          I
I f) ochranné opatrenia týkajúce sa podmienok zamestnávania      I tehotných žien alexx xxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxx x       x
x xxxxxxxxx xxxx xxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxx x      x xxxxxxxxxxxx                                                    x
x xxxxxxxxxxxx                                                   x xx xxxxxxx xxxxxxxdzanie s mužmi a ženami a iné                 I
I g) rovnaké zaobchádzanie medzi mužmi a ženami a iné            I protidiskriminačné ustanovenia,                                 I
I protidiskriminačné ustanovenxxx                                x xx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxxx        x
x                                                                x xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxx xx xxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx    x
x                                                                x xxxxxx xxxxxx                                                   x
x                                                                x xx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx x      x
x                                                                x xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxx xxxxxxxxxxx xxxx xxxxxx x xxxxxxxxxx   x
x                                                                x dôvodov.                                                        I
I----------------------------------------------------------------I-----------------------------------------------------xxxxxxxxxxxxx

xxx

x xxxxxxxxxx xxx x xxxx x xx xxxxxxx xx xx xxx xxxx xxxx xxxxx x xxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxx x xxxxx xxx xxxxxxx xx xxxx xxxxxx pravidlá v písm. h) a i).

90.

Spravidla sú otázky spojené s tvrdým jadrom upravené buď v zákone, alebo podzákonnej norme. V praxi je dôležité, aby ustxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxx x xxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxx xxx x xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxx. ide o také povinnosti, ktoré síce domáci zamestnávatelia majú, ale je zjavné, že sú nepriamo zacielené na zahraničné subjekty. Napríklad v prípade prxx xx xx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx x xx xxxxxxx xx xxxxxxxx xx xxx xx xx xxxxxxxxx xx xxxxxxx xx xxxx xx xx xxxxxxxx x xxx xxysle, že bráni právnej úprave členského štátu, o ktorú ide vo veci samej, podľa ktorej príslušné orgány môžu uložiť osobe usadenej v tomto členskom štátxx xxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxx x xxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xx výške rovnajúcej sa cene diela, ktorá je stále splatná, aby zabezpečili zaplatenie prípadnej pokuty, ktorá by mohla byť uložená tomuto zmluvnému partxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx

xxx

xxxxx xxxxx xxxxxx xxx xxxxxxxxxx xxx x xxxxxxx xxxxxxxx xako je to v prípade SR a ČR, kde ho vymedzuje ZP), ale aj v kolektívnej zmluve (napr. SRN, Rakúsko, Dánsko, Švédsko a pod.). Do úvahy však neprichádzajú všexxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxx xxx xxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx x xxx x xxxx x xxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxxx xxx x xxxxxxxxxx xxlikovateľné (uplatniteľné) kolektívne zmluvy", a to pre oblasť stavebníctva (príloha smernice o vysielaní pracovníkov), pričom v zmysle čl. 3 ods. 1x xxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xx xxxxx xxxxxxxxxx xx xx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxxxxene povedané také kolektívne zmluvy, ktoré musia dodržiavať všetky podniky v danej zemepisnej oblasti a v príslušnej profesii alebo priemysle. Z povaxx xxxx xx xxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxx x xxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxx xôjde o niektoré kolektívne zmluvy vyššieho stupňa - odvetvové alebo medziodvetvové kolektívne zmluvy, pričom do úvahy pripadajú aj národné, aj regioxxxxx xxxxxx x xxx x xxxxxxxxxx xx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxx xx xxxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxx o vysielaní pracovníkov v rámci poskytovania služieb vykladaná v spojení s článkom 49 ES (v súčasnosti čl. 56 ZFEÚ) bráni v takej situácii, akou je situáxxx xx xxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxx x xxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxx zadával zákazky na práce len takým podnikom, ktoré sa pri predložení xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxx xxxxxxx xxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxeľná v mieste výkonu týchto prác."

92.

Revízia smernice mení textáciu. Nejde teda už len o kolektívne zmluvy v oblasti stavebníctva a umožňuje sa súxxx xxxxxxxxx

xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxx xxxxxxx
 
xxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxx----------------------------------------------I
I čl. 3 ods. 1 smernice 96/71/ES                  I čl. 3 ods. 1 smernice 957/2018/EÚ                            I
I (o vysielaní pracovníkov)                       I                                                              x
xxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxx
x xxxxxxx xxxxx zabezpečia, aby podniky podľa     I Členské štáty zabezpečia bez ohľadu na to, ktorý právny      I
I článku 1 ods. 1 bez ohľadu na rozhodné právo    I poriadok sa uplatxxxx xx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxx xxx xxxxxxx   x
x xxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx  x xxxxxxx x xxxxxx x xxxx x xxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxx      x
I vyslaným na územie členských štátov nasledujúce I zaobchádzania pracovníkom, ktorí sú vyslaní na ich územie,   I
I pracovné podmienky platné v členskox xxxxx      x xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xx xx xxxxx xxxxxxxx xxxxx xx  x
x xxxxxxxxxxx xxxxx x xxxxxxxxxx                  x x xxxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx                     x
x x x xákonoch, iných právnych predpisoch         I - v zákonoch, iných právnych predpisoch alebo                I
I alebo správnych opatreniach a/alebo             I správnych opatreniach, axxxxxx                               x
x x x xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx x               x x x xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx x xxxxxxxxxxxx               x
x xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xx xxxxxxxxx  x xxxxxxch, ktoré boli vyhlásené za všeobecne uplatniteľné     I
I uplatniteľné v zmysle odseku 8, pokiaľ sa       I alebo sa inak uplatňujú v súlade s odsekom 8.                I
I týkajú čxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxx           x                                                              x
xxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxx-------------I

93.

K otázke donútenia vysielajúceho zamestnávateľa, aby podpísal lokálnu kolektívnu zmluvu, ktorá nie je všeobecne aplikovxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxx xxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxx EÚ a jeho rozhodnutia mali následne implikácie aj v oblasti pôsobnosti Rady Európy a Medzinárodnej organizácie práce. Smernica síce v čl. 3 ods. 8 umožňxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxx xxxxx xxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxx xx xxxxx xxxxxxxxx xxxxrafickej oblasti), t.j. nie každá kolektívna zmluva sa kvalifikuje na takú, ktorú musí aj vysielajúci zamestnávateľ dodržať. To vytvára obavu ohľadox xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxxx xxxxxxx x xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxx xdborová organizácia, ktorá si chcela vynútiť, aby zahraničný zamestnávateľ z Lotyšska vysielajúci zamestnancov do Švédska pristúpil k jej kolektívxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxnávateľovi s cieľom, aby akceptoval kolektívnu zmluvu, ktorú uzatvorili (osobitne ide o mzdu a zabezpečenie spravodlivej súťaže a zabezpečenia rovnxxxxxx xxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxx xxxxxxx xxx xxxxx xxx xxxxxxxxx xxxxxnu kolektívnu zmluvu. Lotyšská spoločnosť podala žalobu na švédsky súd s cieľom vyhlásiť kolektívnu akciu za nezákonnú a ten položil predbežné otázky xx xxx xxxxx xx xxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxx xx xxxxxxxxx xx xxx xxxxxx xx xx x xxxxxx x xxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxx xx xxxx vykladať v tom zmysle, že bránia tomu, aby v členskom štáte, v ktorom pracovné podmienky a podmienky zamestnania, ktoré sa týkajú oblastí uvedených v člxxxx x xxxx x xxxxx xxxxxxxxx xxxxx xx xx xx xxxxx xxxxxxxx x xx xxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxxx xxxanizácia mohla snažiť prinútiť poskytovateľa služieb usadeného v inom členskom štáte prostredníctvom kolektívnej akcie vo forme znemožnenia prístxxx xx xxxxxxxxxxx xxx xx xx xxxx xxxxxx xxx x xxx xxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xx xxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx x xxx xxxxxxxxx xx xolektívnej zmluve, ktorej ustanovenia pre niektoré z uvedených oblastí stanovujú výhodnejšie podmienky ako podmienky vyplývajúce z relevantných zxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxx xxxxxxxxxxx xx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxx xx x xx xx xx xxxxxxxxxx xxx xx x 57 ZFEÚ) bránia tomu, aby sa v členskom štáte zákaz uložený odborovým organizáciám podniknúť kolektívnu akciu s cieľom zrušiť alebo zmeniť kolektívnu xxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxx xx xxxxxxxxxx xxx xxxxxxxxx xxxxx xxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xx xxxxx xx xxxxxxxxxtne právo uplatňuje priamo." Platí teda, že (C-341/05 Laval): "právo viesť kolektívnu akciu musí byť priznané ako základné právo, ktoré je neoddelitexxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxx xx xx xxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xx xxxx xxxxx xxxx xxx xxxxxxxxxx xxxxxxmi obmedzeniami. Ako to totiž potvrdzuje článok 28 Charty základných práv Európskej únie, toto právo je chránené v súlade s právom Spoločenstva, ako aj x xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxx

xxx

xxxxxxx xxxxxx xxxxxx xx xx xx x xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx x xxxxxx xxxxxxxxx xxxielajúceho zamestnávateľa, aby uzatvoril kolektívnu zmluvu, bola označená ako obmedzenie voľného pohybu služieb, ktoré môže byť odôvodnené len v urxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxx xx xxxxxxxxx xx xxx xxxxxx xx xx xx xx xxxxxxxx x xxx xxxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxx odborovým zväzom voči súkromnému podniku s cieľom dosiahnuť, aby tento podnik uzavrel kolektívnu zmluvu, ktorej obsah ho môže odrádzať od využitia slxxxxx xxxxxx xxx x xxxxxx xxx xx xxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xx xxxxxx xx xx xxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xx xxxxx xx xxxxx xxxxxx xxxx xxxolávať voči odborovej organizácii alebo odborovému zväzu. 3. Článok 43 ES sa má vykladať v tom zmysle, že kolektívne akcie, akými sú dotknuté akcie v spoxx xx xxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxxxxx xxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx x xdborovou organizáciou usadenou v tomto štáte a aby sa ustanovenia tejto zmluvy uplatňovali na zamestnancov jeho dcérskej spoločnosti usadenej v inom xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxx x xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx záujmu, a to ochranou pracovníkov za predpokladu, že sa preukáže, že sú spôsobilé zabezpečiť dosiahnutie sledovaného legitímneho cieľa a nejdú nad ráxxx xxxxx xx xx xx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxx

xxx

xxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxx xxxxxxxx xxxxxxx xx xxxx xxxx xxxxxx x xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx xxx xxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxx xxxxxx x xxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxzácií. Ide teda o začarovaný kruh, ktorý možno rozsekne SD EÚ v kontexte revidovanej smernice (pozri čl. 1 a 1a smernice). Zároveň smernica o presadzovaxx xxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxx xx x xxx x xxxx x xxxxx xx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx x xrípade potreby kontaktnú osobu konajúcu ako zástupca, prostredníctvom ktorej sa príslušní sociálni partneri budú usilovať presvedčiť poskytovatexx xxxxxxxx xxx xx xxxxxxx xx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx x xxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx x xxxxxx x xxxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxx x xx xxxas obdobia poskytovania služieb. Môže ísť o inú osobu, ako je osoba uvedená v písmene e), a táto osoba nemusí byť prítomná v hostiteľskom členskom štáte, xxx xxxx xxx xxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx

xx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxx x xxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxx x xxx x xxxx x xxxm. a) smernice o vysielaní pracovníkov

96.

Do tvrdého jadra smernice o vysielaní pracovníkov patrí maximálna dĺžka pracovného času a minimálna dobx xxxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xx xx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxx xxx xxx xxázka miním a maxím. V aplikačnej praxi je však otázne, ako vnímajú túto otázku jednotlivé štáty. Zmenu neprinesie ani revízia smernice pod č. 957/2018/xxx x xxxxxxx xxxxxxxx xxx xxxxx xxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxxxxx xxxx xxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxx x xxxxx xxxxxxxxx xxxestnávateľ teda musí dodržiavať napr. minimálnu dobu odpočinku, maximálnu dobu trvania pracovnej zmeny, ale nemusí aplikovať pravidlá, ktoré sa týkxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xx xxx x xxxxx x xxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxbuje režimom subjektu, u ktorého vykonáva prácu). V prípade, ak sú v štáte vyslania ustanovené osobitné pravidlá, z ktorých sa vychádza pri určovaní maxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxx xxxxxx xx xxxxx xx xxxxxx xxxxxx xxxx xxxxxxx xxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxx xxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx

xxx

Zamestnávateľ sa musí zaoberať otázkou, čo je pracovný čas v štáte vyslania, t.j. čo všetko sa započítava do pracovného času. Hoci právo EÚ je v tejto obxxxxx xxxxxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxx xxxxxxx xx xx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx x xxxxxx xxxx xxxxxxxxx xxxxx v prípade cesty do zamestnania alebo cesty počas pracovnej cesty). Podľa čl. 2 písm. a) smernice o niektorých aspektoch organizácie pracovného času "nx xxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxx xx xxxxxxxxx xxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx x xxxonáva svoju činnosť alebo povinnosti v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi a/alebo praxou; 2. ,čas odpočinku' je akýkoľvek čas, ktorý nie je prxxxxxxx xxxxxxx

xxxxxxxx xxxxxxxx xxxx xxxxx xxxxxx

xxx

xxxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxx a prácu nadčas, ale len pracovný čas a dobu odpočinku, t.j. ponecháva vnútorné členenie pracovného času na členské štáty. Po-dľa čl. 6 písm. b) smernice x xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxx xxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxx x xxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxx xxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxx xx xxxxxxxxxxxxxxxx x zamestnancovi alebo na kolektívnych zmluvách, aby sa dohodla otázka maximálneho pracovného času a nad tento rozsah [do rozsahu maximálne 48 hodín týžxxxxxx xx xx xxxxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxx xxxx xx xxxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxx x xxxxx xxxxxxx

xxx

x xxxxade práce nadčas (v kontexte smernice o niektorých aspektoch organizácie pracovného času je súčasťou pracovného času) sa musia dodržať limity (ak sú vxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxx x xxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxx

xxxx

xxxxxxxxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxx xx xxxx úrovne detailu sa majú posudzovať práva zamestnanca. Podľa odbornej literatúry by sa nemala používať tzv. hrozienková teória výberu všetkého najvýhxxxxxxxxxx xxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxx xxxxxxx xxxx xxxxxx xxxxxx xxxxx xx xx xxxx xx xxxxxxx xxx referenčné obdobie na nerovnomerné rozvrhnutie pracovného času bude 6 mesiacov (podľa práva SR 4 mesiace). Z hľadiska zásady výhodnosti by to znamenaxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxx xxxx xxxxxxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxxx xxxx xxxxxx xx xx xxxx xxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xx xx xxxxx xx xx xamestnávateľ zvolí 37,5-hodinový pracovný čas, dodrží aj právo iného štátu (so 40-hodinovým pracovným časom by mal problém), a ak v tomto ohľade dodržx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxx xxxxxxxxx xxxxiť takéto otázky v kontexte výkonu práce na ich území, t.j. vyhýbať sa otázke posudzovania alebo kumulatívneho aplikovania právnych predpisov iného šxxxxx

xxxxx xxxxxxxx xxx

xxxx

xxxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx x xxxxx xx xxxín v priebehu 24 hodín. Z uvedeného možno odvodiť aj dĺžku denného pracovného času. Podľa práva SR pracovný čas v priebehu 24 hodín nesmie presiahnuť 12 hxxxxx xx xxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxx xxxxxxxxxxxxx xx xxxx xxxxxxxxxxxx xx xx xxxxx xxxxny predpis povoľoval výnimky nad rozsah 10 hodín (napr. aj nad rozsah 12 hodín), zamestnávateľ môže vychádzať z právneho predpisu iného štátu komplexnxx xxxx xxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxx xxxxxxxx xxxxx x x xxxx x xxxxx xx x xx xxx xxxxx xxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx x xxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxdla zamestnanec naviaže na režim práce lokálnych zamestnancov.

Prestávka v práci

102.

Smernica o vysielaní pracovníkov priamo nezmieňuje v čl. x xxxx x xxxxx xx xxxxxxxxx x xxxxxx xxx x xxxxxx xxx x xxxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxx x xxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxijmú opatrenia nevyhnutné na zabezpečenie toho, aby v prípadoch, kde je pracovný deň dlhší ako šesť hodín, mal každý pracovník nárok na prestávku na odpxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx x xxxxxxxxx xx xxx xxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxlnymi partnermi xxxxxx xx xxxxxx xxxxxx xxx xxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxx x xxxx x xxxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxo času "čas odpočinku je akýkoľvek čas, ktorý nie je pracovným časom". Z uvedeného vyplýva, že prestávka v práci je časom odpočinku, a teda spadá pod čl. 3 xxxx x xxxxx xx xxxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxx xx xxxxx xxxxxxxxxx xx xx x xxxxxxxi o niektorých aspektoch organizácie pracovného času nie je upravená tretia situácia, ale len pracovný čas alebo doba odpočinku.

103.

Zamestnávaxxx xx xxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxx xxxxx xxxxxxxxx x xxxxx x xxxxx xxxxxxxx x xxxx xx xxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xx xxx xx xxxxxx organizácie pracovného času nepatrí pod rozsah smernice, je otázne, či zamestnávateľ musí dodržať aj pravidlá, kedy sa má takáto prestávka poskytnúťx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xx x xxx xxx xx xxxxxxx xx xxxxx xx xxxxxxxxx x xxxxx xx xxxxx xxxxx xxxxxne. Podľa § 91 ods. 1 ZP "zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi, ktorého pracovná zmena je dlhšia ako šesť hodín, prestávku na odpočinok a jxxxxxx x xxxxxx xx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xx xxxxxx xxx xxxxx x xxx xxxxxxx xx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxtávku na odpočinok a jedenie v trvaní 30 minút. Ak ide o práce, ktoré sa nemôžu prerušiť, musí sa zamestnancovi aj bez prerušenia prevádzky alebo práce zaxxxxxxxx xxxxxxxxx xxx xx xxxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxx x xx xxxx x xxxxxxx xx xxxxxxxxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xx x xxxxxxxx xxxřetržité práce přestávku v práci na jídlo a oddech v trvání nejméně 30 minut; mladistvému zaměstnanci musí být tato přestávka poskytnuta nejdéle po 4,5 xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxx x xxxxxx xxxxx xxxxxxx xxx xxxxxxxxxx xxxx xxx xxxxxxxxxxx x xxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx doba na oddech a jídlo; tato doba se započítává do pracovní doby. Mladistvému zaměstnanci musí vždy být poskytnuta přestávka na jídlo a oddech podle větx xxxxxxx xxxxx x xx xxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxx xx xxxxx x xxxxxx xxxxxxxxxx xxxx xxxxxxx xxxxx xxxx xxxx xxxxx xxxxxxx xx xxxxxxx xxxxx x xx xxxx x xxského ZP "přestávky v práci na jídlo a oddech se neposkytují na začátku a konci pracovní doby." Podľa § 88 ods. 4 českého ZP "poskytnuté přestávky v práci nx xxxxx x xxxxxx xx xxxxxxxxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxx

xxxx

xx xxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxx xx xx xx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxx xxx x xxxxxx xxxxstnanec má právo na prestávku v práci, pričom presné určenie jej čerpania, napr. po 3, 4, 5 hodinách, právny predpis neurčuje - nemôže byť však určená na zxxxxxxx x xxxxx xxxxxxxxx xxxxx x x xxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxx xxx x xxxxxx xxxxxx x xxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxxx xx xxxxxxxxx x xxxxx xxx xx xxxxxxx xx xxxxx pracovnej zmeny, ale na dĺžku výkonu práce, a (do)vtedy sa musí poskytnúť - najdlhšie po 6 hodinách výkonu práce. V tomto prípade sa možno domnievať, že nxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxxx xxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xx xx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxx

xxxxx xxxxxxxxx

xxxx

xenný odpočinok vyjadruje skutočnosť, že medzi koncom jednej pracovnej zmeny (resp. koncom výkonu práce) a začiatkom ďalšej pracovnej zmeny (začatím xxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxx xxxxx xxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxx xxx xxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxx xx xxxxxxxx x xxx x xxxx xx xx xxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxx xxxxx nie je pracovným časom" a v čl. 3 smernice o niektorých aspektoch organizácie pracovného času sa ustanovuje, že "členské štáty prijmú opatrenia nevyhnxxxx xx xxxxxxxxxxxx xxxxx xxx xxxxx xxxxxxxxx xxx xxxxx xx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xx xx xxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxx x xxxxxxxx xx xxxxxx xxxxpadné výnimky upravuje smernica o niektorých aspektoch organizácie pracovného času v ďalších ustanoveniach - napr. v čl. 17).

106.

Pri porovnaní xxxxxxxxxx xxxxx xx xx xx xxx x xx xx xx x x xxx xxxxx xxx xxxxx xxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxx xxx xx x xxxxxx xxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxávna úprava SR je o 1 hodinu výhodnejšia (u mladistvého zamestnanca o 2 hodiny). Česká inšpekcia práce by kontrolovala primárne dodržanie práva ČR. Inšxxxxxx xxxxx xx xx xxxxxx xxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxx xxxxxx xx xxx xx xxxxxxejšia - navyše právna úprava ČR zdôrazňuje aplikáciu zásady výhodnosti. V prípade výnimiek sa možno domnievať, že na posúdenie treba skôr zvoliť praktxxxx xxxxxxxxx xxxx x xxxxx xxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxx x xxxxxx xx xx xxxx xxxxxxxx xx xx xxxxx x xx xxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxxx xx xxxxxxx xontroly práva štátu vyslania), okruh dôvodov - je vhodné rešpektovať dôvody štátu vyslania (aj vzhľadom na miesto kontroly). Náhradný odpočinok v SR sx xxxxxxxx xx xx xxxx x xx xxx x xxxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xx xxx xx xxxxxxx xx x xxxxxxxx xk by išlo o opačnú situáciu a v SR by to bol nasledujúci odpočinok a v ČR do 30 dní a išlo by o vyslanie napr. na 3 mesiace - vhodnejšie je pristupovať k ustanovexxx x xxxxxxxxx xxx xxxxxxx

xxxx

xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxx xx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx štátu. Z tohto hľadiska, ak napr. právo SR umožňuje výnimky pre skrátenie odpočinku na 8 hodín a právo iného štátu by malo užší okruh výnimiek, resp. len kxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xx xx xxxxxxx xxxxxxxx xx xx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxx xxxxxxxxxxx x xxxxxxx xxxx xxxxxx xxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxx xxxxxovať túto časť zákona ako celok. V prípade, ak napr. pre náhradný odpočinok štát vyslania určuje dlhšie obdobie (napr. 2 mesiace) a vyslanie by trvalo dlxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxx xx x xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxx x xxxxx x xxxxxxxx xxxxx x xxxm štáte podľa práva iného štátu, a teda sa možno dovolať postupu podľa práva daného štátu. V tejto súvislosti porovnaj ustanovenie § 319 ods. 1 českého ZPx xxxxx xxxxx xx xxxxx xxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxx x xxxxx xxx xxxxxxxxxxx xxxxxx k výkonu práce v rámci nadnárodního poskytování služeb, pro něho výhodnější. Výhodnost se posuzuje u každého práva vyplývajícího z pracovněprávního xxxxxx xxxxxxxxxxxx xx xxxx xxxxx xxxx xxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxx xxxx x xxxxx xxxxx xx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx x xxxxx xxxxx x xxxxx x xxxxxxxx xxxxxxx odpočinku (nie jeho členenie - napr. výhodnosť zo základnej dĺžky a výhodnosť, pokiaľ ide o vyrovnávacie obdobie a pod.).

Týždenný odpočinok

108.

x xxxxx xx xx xxxxxxxx x xxx x xxxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxx xx xxxxxxx x xxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxxxxxxx xxxxx xxx xx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxx xxx xxxxxxxxx nárok na minimálny neprerušovaný odpočinok v trvaní aspoň 24 hodín plus 11-hodinový denný odpočinok uvedený v článku 3. V prípade, že je to zdôvodnené oxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxx xxxxxxxxx xx xxxxxxx

xxxx

xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxinku má význam len vtedy, ak vyslanie trvá viac ako týždeň. Ak ide o jednorazové vyslanie, napr. len od pondelka do piatka, objavuje sa otázka, či z takého xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxx xxxx xxxxxxxxxxx xx xxxcovný čas), ale ak sa skončilo vyslanie, v praxi sa už odpočinok bude spravovať právom SR (pre kontrolné orgány iného štátu je zaoberanie sa touto otázkox xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xx xx xxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxx x xxxxx xxx xxxxxxxx xx xx xxx x xxxxx xxxxxx xx x xxxxxx x x xxxxxx xxxxx xxxxozičné oprávnenie zamestnávateľa - je to ešte stále k miestu vyslania - napr. ak by ešte vznikla potreba dodatočnej práce v sobotu, alebo už k miestu výkoxx xxxxx x xx x xxxxx xxxxxxxxx xx xxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xx x xxx xx xxxxxxxxx xx xxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxch.

110.

Vzniká aj otázka, čo napr. so skrátením týždenného odpočinku, ku ktorému prišlo počas vyslania. V takom prípade možno odporučiť "dobehnuxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxxxxxx xx xx xxxxxxx xxx x xx x xxxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxx xx xxxxx xxxxxxxx xx xxutočnosti, či k poskytnutiu náhradného odpočinku za čas vyslania do-šlo - t.j. žiadať o spoluprácu).

Sviatkové právo

111.

Jednou z najčastejšícx xxxxxxx xxxxx xx xxxxxxx x xxxxxxxxxx x xxxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxx xx xx xxxxxxxxxx xxxx xxxxxx xx xxx xxxxxxx x xxxxxxx xxxxx xo sviatok a poskytnutie mzdy za prácu vo sviatok.

112.

Napríklad 1. septembra je v SR sviatok a v inom štáte v tento deň sviatok nie je - právo iného štátx xxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxx xxxx xxxx xxxxxx xxxxxxx xx xxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxx xx xx xx xxxx xx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx dva názory:

Sviatky sú spojené s odpočinkom ako dňom pracovného pokoja - a teda pri vyslaní ide len o sviatkové právo štátu vyslania, pri vyslaní dx xxxxx xxxxx xxx x xxxxx xxxxxxxx xxx xxxxxx xx xx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxxx x xxxxxx xx xx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxx xa vyberú z oboch právnych poriadkov len výhody pre zamestnanca. Vychádza sa z toho, že aplikácia práva iného členského štátu sa týka aj otázky odpočinku x xxxxxxx xx xx xxxx xxxxxxxxxx xxxxxx x xxxxxx x xxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx

xxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx x xxxx xxxxx xxxxx xx xxx xxxxxxx

xxxx xxxxxxxxx x xxxxx xx xxxxxxx xxxx xxxx xxx xxxxxxx xxxxxxxx xxx xx xxxxxxxx xxxxx xxxatok ako doba odpočinku alebo sviatok ako prejav verejného záujmu. Zároveň treba brať do úvahy, že pri vyslaní sa na zamestnanca aplikuje len časť pracoxxxxx xxxxx xxxxx xxxxx xx xx xxx xxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xx xx xxxxxxxxxxx xxx xxxxx xxx x xx xxxxxx xx xxxxx xxxxxx xx xxx xx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxáva). Ak by sa nad rámec pravidiel vyslania zvolili aj ďalšie pravidlá iného štátu (podľa čl. 3 nariadenia Rím I), treba brať do úvahy, že podľa čl. 8 nariaxxxxx xxx x xxxxxxx xxxxx xxxxx xxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxxxx xx xxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxdľa práva, ktoré by v prípade absencie voľby bolo podľa odsekov 2, 3 a 4 tohto článku rozhodným" (rozhodným právom by pravdepodobne bolo právo SR, keďže vxxxxxxx xx xxxxxxxxxx xx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx x xxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxx x xxzri druhá veta čl. 8 ods. 2 nariadenia Rím I). Na zamestnanca sa bude vzťahovať aj § 94 ZP, t.j. možnosť nariadenia práce vo sviatok (iba z určitých dôvodovx x xxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxx xxx xxxxx xx xxxxxx xxxxxxxxxxx xx xxxxx xx xxxxxxx xx xxx xx x xxxxxx xxxxxxxenie/náhradné voľno/zohľadnenie v mzde). Napríklad ak ide o vyslanie na zahraničnú pracovnú cestu a výkon práce vo sviatok, keďže sa nemení rozhodné pxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xxx xxxxx xx xxxxxxxxx xxxxx xxxxx xx xx xxx xx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx členského štátu môže zamestnancovi zakázať vykonávať prácu aj vo sviatok podľa práva iného členského štátu, hoci nejde o vyslanie). Napríklad ak by boxx xxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxxxx x xxxx xxxxxxxx xxxxx xx x xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxx x xxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxx xxxx xxxxxxx xx xx xxxxxxx xx xxx xrávom iného členského štátu.

Ak sa prijme názor, že právny inštitút by sa mal posudzovať ako celok, t.j. nielen hrozienkovou teóriou vyberať výhody prx xxxxxx xxxxxx xxxxxx xxx xxxxxxxxxxxx xxxx xx xx xxxxxxxxx xxxxxxxx xx xx xxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxxxxx xxxazí na praktické problémy - kontrolný orgán štátu vyslania chce hlavne vidieť dodržanie pracovného práva. Zamestnávateľ sa teda nevyhne dodržaniu svxxxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxx xx xx xxxxx xxxxxxxx x xxxxxx xxxxx xx xx x x xxxxxx xxx xxxxxxxxx xxx xx xx xxxxxňajú sviatky kus za kus (to znamená, že výhodnosť je založená na porovnaní počtu). Pokiaľ ide o dodržanie sviatkového práva SR, zamestnávateľ je opäť lixxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xx xxxxx xxx xxxxxxx xx x xx xxxxxxx x xxxxxxx xx x xxxxxx x xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxávateľovi nebráni, aby tieto výhody priznal (napr. zaplatil mzdové zvýhodnenie - v aplikačnej praxi zamestnancovi, ak je vyslaný do iného štátu, ide vxxx x xxxxxx xxxxxxxxxxx xxx x xxxxxxxxxxx xx xxx xxxxxx xxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxx xx x xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xx xamestnávateľ, a tým aj zamestnanec sa musí riadiť pre čas odpočinku (a teda aj v prípade sviatkov) právom iného členského štátu, ktoré je výhodnejšie.

xxxx

xxxxxxx xx xxxxxxxxx xxx x xx xxx xx xxxxxxxx xxx x xxxx xxxxx xxxxxxx xx x x xxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxx x xxxxx x xxxxx xeň je odvodená od toho, v akých prípadoch právo iného štátu umožňuje výkon práce. Keďže do tvrdého jadra smernice nespadá príplatok za sviatok (len minixxxxx xxxxxx xxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxx xxxxx xx xxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxx x xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxx xx xxxxxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxxxxxx x xxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxx xx xxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxky zamestnanca na zaplatenie práce vo sviatok.

b) Minimálna ročná dĺžka platenej dovolenky - čl. 3 ods. 1 písm. b) smernice o vysielaní pracovníkov

xxxx

xx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxx xxx x xxxx x xxxxx xx xxxxx xx xxxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxx x xxxxx xxxxlenku na zotavenie v zmysle čl. 7 smernice o niektorých aspektoch organizácie pracovného času. Článok 7 uvádza: "1. Členské štáty prijmú nevyhnutné opxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xx xxxxx xxxxxxxxx xxxx xxx xxxxx xx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx x xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx x xxxxxx x xxxxxxxxxxx xxx xxxxx nároku a pre poskytnutie takej dovolenky ustanovenými vnútroštátnymi právnymi predpismi a/alebo praxou. 2. Namiesto minimálnej doby ročnej platenxx xxxxxxxxx xxxxxx xxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx

xxxx

xxxxxxx xxx xxx xxxxxxxxx xxxx xx xx xx dôležité porovnanie rovnakých pojmov. Možno sa domnievať, že do rozsahu smernice o vysielaní pracovníkov teda nepatria iné druhy dovolenky, než je roxxx xxxxxxxxxx xx xx xx xxxx xxxxxxxxxx xxx xxx x xxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxx xxxxxxx xx xxx xxxxxxx x xx xxx x xxxxx xxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx x xxx xx x je sporná jej aplikácia na vyslaných zamestnancov na územie SR, pretože z hľadiska tvrdého jadra smernice o vysielaní pracovníkov sa má aplikovať len vxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx xxxxxxxx xxx xxxxx xx x xxx x xxxxxxxxx x xxxxxx xxxxx xxxx xxxxxxx xx xx xxxx xxxxxx xx xxx xxxxxxxx xx xx xx xxxxx xxxxxxxch štátov. Podľa smernice o vysielaní pracovníkov ide o rozsah/výmeru dovolenky, a teda porovnanie výhod z hľadiska dĺžky dovolenky v kontexte ročnej xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxxx xx xxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxx xx xxxxx xxxxxxxx x xx xxxxx xxx xxxxxxxxx x xxxxx štáte nepoznajú, z rozsahu výmery nemožno odvodiť, kto by mal nárok na dovolenku.

116.

Zo smernice o vysielaní pracovníkov vyplýva, že ide o posudzxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxx xxx xxxxxxx xx xx xxxxx xxxxxx xxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxx x xxxxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxxxx, a právo štátu, do ktorého sa zamestnanec vysiela - porovnanie sa deje aj na zá-klade zásady výhodnosti - v tomto ohľade (na rozdiel od komplikovaného poxxxxxxxxxx xxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxx x xxxxxxxx xxx xxx xxxxxx xxxx xxxxx xxxx xx xxxxxx xx xx xxxxxxxxx xxxxxx x xxxxxxxx x xxx xxxty ju môžu vymedzovať napr. v pracovných dňoch, a teda treba založiť porovnávanie na rovnakých skutočnostiach. Napríklad 4 týždne dovolenky môžu znamxxxx x xxxxxxxxxxx xx xx xxxxxxxxxx xxx xxxxxxxxx xxx xxxxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxx x xxx x xxxxxxxx xxx xx xx xxx xxxxxxxxx xxxxx xx xxx xxxxxxxxxx xxxx. v SRN podľa federálneho zákona o dovolenke je nárok na platenú dovolenku najmenej 24 dní za kalendárny rok. Podľa rakúskeho práva za každý kalendárny rxx xx xxxxxxxxxxx xxxxx xx xx xxx xxxxxxxxx xxx xxx x xxxxxxx xxxxxxx x xx xxx xxxxxxxxx xxx xxx x xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxx xxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxsla.

117.

V podmienkach zamestnávateľov sú problematické ustanovenia xxxxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxx xx xxx xxxxxx xx x xx x xxxxxx xxxxxxxxxxx xx xxxx xxxxxxxxxxxx xxxxx xxx xxxxxxxx xxx xx xek identifikovateľný), podľa počtu detí (napr. slovenský zamestnávateľ nemá právo vedieť, koľko detí zamestnanec má s výnimkou uplatnenia určitých xxxxx x xxxxxxxxx xxxxx xx xxx xxxxxxxxxx xx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxx xxdieť, koľko má zamestnanec odpracovaných rokov vo všeobecnosti, kontrolný orgán to nemá ako zistiť a zamestnanec by to musel preukázať), podľa počtu oxxxxxxxxxxxx xxxxx x xxxxxxxxxxxxxx xx xxxxx xxxxxxxxxxx xx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xx xxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxdepodobne nevyhne, avšak kontrolný orgán môže mať problém zistiť, ako dlho zamestnanec pre zamestnávateľa pracuje - napr. ak mal pred trvaním tohto prxxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxx xxxxxxxx xxxxxxx

xxxx

xxx x xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxx x xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxx xyslania aj určuje, aká mzda/náhrada mzdy zamestnancovi za dovolenku patrí. V mnohých prípadoch ide o garanciu mzdy na úrovni, akú by zamestnanec mal, ax xx xxxxxx xx xxxxxxxxxx x xxxxx xxxxxxxx xx xxx xxxxxxx xxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx x xxxx xxxxxxxx xxxxx x xxxx xxxxxxx x xxxxxxxx x xxx xx xx xxxxxxxx x xxxemerného mesačné zárobku, ak sa tento počíta ešte z času pred vyslaním, bude spravidla nižší ako minimálna mzda v danom štáte. Naopak, po skončení vyslaxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xx xxxxxx xx xxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx x xxxxx xxxxxxxx sa však objavuje aj otázka, či možno zamestnancovi, ktorý bol vyslaný do SRN napr. na 8 mesiacov, určiť čerpanie dovolenky po skončení vyslania a zaplatxx xx xxxxxxx xxxxx xxxxx xx xxxx xxxxxx xxx xxxx xxxxx xxxxxxxxx

xx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxx x xxx x xxxx x xxxxx xx xxxxxxxx x xysielaní pracovníkov

119.

Smernica o vysielaní pracovníkov upravuje v tvrdom jadre aj tzv. minimálne mzdové tarify (v SR minimálna mzda a minimálnx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxx xxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxx xxxxxxxxx xxxisie uvádzajú, že mnohé štáty nepoužívajú koncept minimálnej mzdovej tarify. Dokonca aj právo EÚ či judikatúra Súdneho dvora EÚ v tejto oblasti občas pxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxx x xxxxx xxxxxx xx xxxxx xxxxxxxxx xx xxx x xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxx xxxx xxxx x xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxnu mzdu a minimálne mzdové tarify, záver je taký, že nejde o úplné synonymá. Minimálne v oblasti vyslania je z hľadiska vysielajúceho a prijímajúceho štxxx xxxxxxx x xxxx xx xx xxxxxxxxx xxxx x xx xx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxx xx xxxxxxxxxxx xx xxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxxx mzdy, ktoré sú podľa práva štátu povinné, či už z právneho predpisu alebo príslušnej kolektívnej zmluvy.

120.

Na účely smernice o vysielaní pracovxxxxx xx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx x xxxxxx x xxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xx xxxmie ktorého je pracovník vyslaný. To znamená, že minimálne mzdové tarify si vymedzuje štát vyslania. Z hľadiska praxe je najproblematickejšie zistiťx xx xxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xx xxxxxxxxxxx xx xxxxx xxxxx x xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxx xxxxx xxxxxx xx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxx xxxxxx xx xotváraná aj rozhodnutiami Súdneho dvora EÚ. V tomto prípade sa objavuje aj otázka posúdenia, čo je minimálna mzdová tarifa z hľadiska práva štátu, odkixx xx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx x x xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxx xx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xx xxoch miestach uvádza, čo je alebo nie je ich súčasťou:

Sadzby za nadčasy - napr. z hľadiska práva SR - mzda (mzdové zvýhodnenie) za prácu nadčas nespaxx xx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xx xxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx x xx xxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxx xxxx xx xx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxx xxxxxx xxxx xxxx xxxxxxdmetné, či štát vyslania otázku nadčasov zahŕňa do minimálnych mzdových taríf; naopak, z hľadiska prijímajúceho štátu, hoci si definuje minimálne mzxxxx xxxxxx xxxx xxxx xxx xxx xxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxxx

xxxxxxxx x xxx x xxxx x xxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxé sa špecificky vzťahujú na vysielanie, sa považujú za súčasť minimálnej mzdy, pokiaľ sa nevyplácajú ako náhrada skutočne vynaložených nákladov spojxxxxx x xxxxxxxxx xxx xx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxx xx xxx xxxxxxxxx xxxxxx xx xxxxx xx xxxxxxxxxxx plnenie je mzdou - napr. podľa § 118 ZP náhrady poskytované pri vyslaní nie sú mzdou. Tu je otázne, ktoré náhrady by bolo možné započítať na účely štátu vyxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xx xxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxx xxx xxx xxxxxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxx x predstavuje fixnú sumu bez ohľadu na skutočne vynaložené výdavky (v niektorých prípadoch sa možno stretnúť aj s tým, že pri kontrole ho niektoré štáty zxxxxxxxxx xx xxxx x xxxxxx xx xxxx xxxxxx xx xxxxxxxxx x xxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxx xx xxxxxxxxxxx xxxxxx x xxx x xxxx xx xxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxatniteľné na pracovnoprávny vzťah neurčujú, či a ktoré zložky prídavku, ktorý sa špecificky vzťahuje na vysielanie, sú vyplácané ako náhrada skutočnx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxx xxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xx xxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxx xxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxmienkach právnej úpravy v SR je zjavné, že výdavky slúžia na náhradu nákladov a nie sú mzdou.

121.

Overovanie sa týka hrubej mzdy. V prípade Komisxx xxxxx xxx xxxxxxxxxx xxxx xx xx xxxx xxxxxxx xxxxxxxx xx xxx x xxxxx xxxxx x xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xx x xxxx xx xx xxxxxxxx xxxxxxx xx xxx x xxxxx xýšku odmeny a posudzovanie má byť zamerané na celkovú hrubú výšku odmeny, nie na jednotlivé zložky.

122.

V prípade kolektívnej zmluvy možno žiadať xxx x xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxvu, ktorá nie je všeobecne aplikovateľná/uplatniteľná v zmysle čl. 3 ods. 8 smernice o vysielaní pracovníkov, t.j. ani požadovať minimálne mzdové tarxxx x xxxx xxxx xxxxxx xx xx xxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxx xxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxx xxxxxxxxxxx x xxxpade Rüffert Súdny dvor EÚ rozhodol, že "smernica 96/71/ES o vysielaní pracovníkov v rámci poskytovania služieb vykladaná v spojení s článkom 49 ES (poxxxxxxx x xxxxxxxxxx xxx xx xxxxx xxxxx x xxxxx xxxxxxxxx xxxx xx xxxxxxxx xx xxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxx x xxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxx xxvinnosť, aby zadával zákazky na práce len takým podnikom, ktoré sa pri predložení ponuky písomne zaviažu, že svojim zamestnancom zaplatia za vykonané xxxxx xxxxxxxxx xxxx xxxxxxx xxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxxxxx x xxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxx xxxx xxxti Stadt Dortmund Súdny dvor EÚ rozhodol, že "vzhľadom na vyššie uvedené úvahy treba na položenú otázku odpovedať, že v takej situácii, o akú ide v konaní xx xxxx xxxxxx x xxxxxx xxxxxxxx xxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xx xxxxxx x xxxxxxxx štáte odlišnom od štátu, z ktorého pochádza verejný obstarávateľ, článok 56 ZFEÚ bráni uplatneniu právnych predpisov členského štátu, z ktorého pochxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxx xxxxxx xrávnymi predpismi". V prípade Regio Post (C-115/14) Súdny dvor EÚ rozhodol, že "1. Článok 26 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/18/ES z 31. marxx xxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxx x doplnenej nariadením Komisie (EÚ) č. 1251/2011 z 30. novembra 2011, sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni takej právnej úprave regionálnej entity člexxxxxx xxxxxx xxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xx xxxx xxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx x xxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxx xxxxxného vyhlásenia priloženého k ich ponuke záväzok vyplácať zamestnancom, ktorí majú poskytovať plnenia v rámci dotknutej verejnej zákazky, minimálnx xxxxxxxx xxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxxxxx xx xx xxxxxxxx x xxx xmysle, že nebráni takej právnej úprave regionálnej entity členského štátu, akou je právna úprava dotknutá vo veci samej upravujúca vylúčenie z účasti xx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxx x xxx xxxxxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxx xxxxxx xxxxxxk vyplácať zamestnancom, ktorí majú poskytovať plnenia v rámci dotknutej verejnej zákazky, minimálnu hodinovú mzdu stanovenú uvedenou právnou úpraxxxxx

xxxxxxxx xxxx

xxxx

x xxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xzdu ustanovujú ako hodinovú (napr. SRN) alebo ako mesačnú, prípadne aj hodinovú, aj mesačnú (napr. SR, ČR). V EÚ neexistuje jednotné vymedzenie, čo je zxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxx xxxxx x xxx xxxx x xx x xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxx xxxxx xosiahnutého výkonu.

124.

Svoj výklad Súdny dvor EÚ uviedol v prípade Komisia proti SRN (C-341/02) a Isbir (C-522/12). Súčasťou sú zložky odmeny, kxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxx xxxxxx xx xxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxe sú mzdové zvýhodnenia a príplatky, ktoré nie sú definované ako zložky minimálnej mzdy podľa vnútroštátnych právnych predpisov alebo praxe členskéhx xxxxxx xx xxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxx xxxx xxxxx xx xxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxx xxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xx xxxxxx xruhej (napr. príplatok za sviatok, noc, zdraviu škodlivé prostredie, sobotu, nedeľu je za skutočnosť, nie za prácu a mení vzťah medzi plnením pracovníxx x xxxxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxx xxxxxx xx xxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxx xx xxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xx xxx xxxx xxxxx xxxx xxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxam, pretože súčasťou konceptu odmeňovania budú všetky povinné zložky odmeňovania.

Zaradenie zamestnancov do mzdových stupňov/tried podľa zručnxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxx

xxxx

x xxxxxx xx xxxxxxxx xxxxx xxxx xx x xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xx xxxxxxxxxxx xxx xxxxxxxx xx "článok 3 ods. 1 smernice o vysielaní pracovníkov v spojení s článkami 56 a 57 ZFEÚ treba vykladať v tom zmysle, že neodporuje výpočtu minimálnej hodinovxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxx xxx xx xxxxxxxxx x xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xlenského štátu, pod podmienkou, že tento výpočet a toto zaradenie sú vykonané podľa záväzných a transparentných pravidiel, čo prislúcha overiť vnútrxxxxxxxxx xxxxxx x xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxxxxxxx xx xx xxxx xxx xxxxxxxxx xxx xx xxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxektívna zmluva ustanovuje), za vyššie uvedených podmienok (transparentné, dostupné a jasné kritériá), aby dodržiaval klasifikáciu predvídanú zákxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx

xxxxxx xx xxxxx xxxxxx

xxxx

xxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx x xxrdom jadre tzv. minimálne mzdové tarify, pričom dopĺňa spojenie "vrátane sadzby za nadčasy". V prípade vyslania sa výslovne uvádza, že sadzby za nadčax xx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxx x x xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxx xxx xxxxxxxx xxxxx xx xxxx xxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxatok za nadčas je vyšší ako v SR alebo napr. odstupňovaný (a vyšší), musí to vysielajúci zamestnávateľ dodržať. Mierne spornou je otázka, či tento príplxxxx xx xxxxx xx xxxxx xxx xxxxxxxxx xx xxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xx xxxx xxxxxx xx xxxxxxx xxxxxx xx xxxxxx xxxxxxx xxxxx xx xxxxx/02 Komisia proti Spolkovej republike Nemecko, bod 29).

Bonusy a príplatky

127.

V prípade Komisia proti Spolkovej republike Nemecko Súdny dvor Ex xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xx xxxx xx x x xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxxxxx x xxxxxala za zložky minimálnej mzdy mzdové zvýhodnenia a príplatky, ktoré nemajú vplyv na pomer medzi plnením pracovníka a prijatým protiplnením a ktoré plaxxx xxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxx x xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx jej vyplývajú z článku 3 smernice Európskeho parlamentu a Rady 96/71/ES o vysielaní pracovníkov v rámci poskytovania služieb."

Plnenie za dovolenkx

xxxx

x xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxx xxxx xx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxx xx xxxxxx x xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxm na články 56 a 57 ZFEÚ vykladať v tom zmysle, že pojem minimálne mzdové tarify zahŕňa ... náhradu mzdy za dovolenku ... v súlade so stanovením týchto pracxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxx xxxx xx xxxxxxxx xx xxx xx xxxx x xxxxxx xxxxxxxxxx xxxx xx xxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx x xx xxx x xxxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxe pracovného času (nárok na platenú ročnú dovolenku v trvaní najmenej štyroch týždňov) a na to, že právo na platenú ročnú dovolenku podľa ustálenej judixxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxx x xxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxx xxxxxx xx xxxx xxxxxx xxxxxxnania v rámci Únie. Z judikatúry Súdny dvor EÚ jasne vyplýva, že pojem "ročná platená dovolenka" uvedený v článku 31 a článku 7 ods. 1 smernice o niektorýcx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxx xx xxxx xxx xxxxxxxxxx xxxxxx xx xxxx xxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx x xx xxxxxxxxxxxx musí byť vyplatená bežná odmena za túto dobu pracovného odpočinku (prípady Súdny dvor EÚ Robinson-Steele a i., C-131/04 a C-257/04 - bod 50, ako aj Lock Cxxxxxxx x xxx xxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxx xx xxxxxxxxxy rok a právo na získanie platby z tohto dôvodu za dve zložky jediného práva. Cieľom požiadavky platiť dovolenku je to, aby pracovník počas čerpania uvedxxxx xxxxxxxxx xxx x xxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxx xxxxx xxxxxxx xxx xxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxx xxx xxxx xxxxxxx xxxx xx xxxxxxnku je úzko spojená s odmenou, ktorá je pracovníkovi vyplácaná ako protihodnota za jeho plnenie. Z toho vyplýva, že článok 3 smernice o vysielaní pracovxxxxx x xxxxxxx x xxxxxxxx xx x xx xxxx xx xx xxxxxxxx xxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxx xx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxx x xxxx 1 druhého pododseku písm. b) tejto smernice, za minimálnu ročnú dĺžku platenej dovolenky zodpovedá minimálnej mzde, na ktorú má tento pracovník nárok xxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx

xxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx

xxxx

x xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxávny poriadok SR (slovenské cestovné náhrady, ktoré nie sú mzdou - porovnaj § 118 ZP), ale aj prípadné povinnosti podľa ustanovení iných právnych predpxxxx xxx xx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxx x xxxx x xxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxrídavky, ktoré sa špecificky vzťahujú na vysielanie, sa považujú za súčasť minimálnej mzdy, pokiaľ sa nevyplácajú ako náhrada skutočne vynaložených xxxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxxxx xxx xx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxx x xxxx x xxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxx xxxxx xxjto smernice je termín ‚minimálne mzdové tarify' v odseku 1 písm. c) definovaný podľa vnútroštátnych právnych predpisov a/alebo praxe členského štátxx xx xxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxx xx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxx xxxxxx xxxxxxxxx

xxxx

x xxxxxxxxxxxxxxx x xxxxxxxx xrganizácie práce možno identifikovať dve skupiny cestovných náhrad:

skupina: Na účely započítania do mzdy je vylúčená každá cestovná náhradax xxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxxx xxx xx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxx x xxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx známka, cestovné lístky za použitie dopravy vlakom, autobusom, lietadlom a pod.), stravovanie (stravné, preplácanie zaplatenej stravy), ubytovacxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxxxxxxx xx xxx x xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxx xxx xxxxxxx xx xx xx xxxxx xxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxx xxxxx x x xxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx x x xxxx x xxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xx xx xamestnanec vyslaný do členského štátu EÚ (§ 5 ods. 6 ZP) (vrátane vyslania do EHP), patria mu náhrady v rozsahu a vo výške, ako pri zahraničnej pracovnej cxxxxx xxxx xxxxxxxx xxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxx x xx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xamestnanec na nej bol. Ani revízia smernice pod č. 957/2018/EÚ štátu odkiaľ je zamestnanec vyslaný neprikazuje, aby zaviedol mechanizmus poskytovanxx xxxxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxx xx xxxxxxxxxxx xx xxxx xx xxxxxxx xxxxx xxxxxxx xx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxx xxx xxx xxxxxx xxxľa čl. 3 ods. 1 písm. i) revidovanej smernice o vysielaní pracovníkov cestovné náhrady predstavujú prídavky alebo náhradu cestovných nákladov, stravxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxx xxxxxxxxxxx xxxx xxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xx xxxxxxxx xx xx xxxxxxxje výlučne na cestovné náklady, stravné a ubytovacie náklady, ktoré vynakladajú vyslaní pracovníci vtedy, keď sa od nich požaduje, aby cestovali do svxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxx x xx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxx x xxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxx xxxxxx xxxx xxxxxxxx xxxxx xxx xx xxx xxxxxxxxvateľom dočasne vyslaní z uvedeného obvyklého miesta výkonu práce na iné miesto výkonu práce". Pôjde teda o výdavky vynakladané v čase vyslania, kedy zxxxxxxxxxx xxxx xxx x xxxxx xxxxx xx xxxxxxxx xxxxx xxxxx x xxxxx xxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxx xxx xx x xxxx xxxxxxxx x xxx x xxxxxxx xxxxxxx x xestou do zamestnania a späť - všetko však platí za podmienky, že právo štátu obsahuje takéto pravidlá aj v prípade domácich zamestnancov. Napríklad pri xxxxxxx xx xx xx xxx xx xxxx x xxxxxxxxx xxx xxxxxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxxx xxx xxx xx xxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xx do Frankfurtu nad Mohanom a právo SRN by ustanovovalo okruh náhrad výdavkov s tým spojených. Vzhľadom na to, že právo SR rieši otázku stravného vo väzbe nx xxxxx x xxxxx xxxxxxxxxx x xx xxxxxxx xxx xx xx xx xxxxxxxxx xx xxxxxxxxxxx xx xxxxx xxxxxxx x xxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxx xx xxx xx xxxxxxxx x vysielaní pracovníkov vychádza zo zásady, že sa nemá platiť dvakrát (v bode 8 úvodných ustanovení sa uvádza: "Malo by sa vyhnúť dvojitému preplateniu vxxxxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxx xx xxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxx spočívať len v rozsahu uhrádzaných výdavkov (napr. ak by musel zamestnávateľ uhradiť aj výdavok spojený s cestovnými nákladmi, stravným alebo ubytovxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxx xxxxx xxx xxxx xxxxxxxx x xxxxx xxxxxxxxxx xx xxxx xxxxxx xxxxxxx xxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxx xxxxxxxx x hľadiska možnosti uznania cestovných náhrad v kontexte ich minimálnych mzdových taríf.

skupina: Nejde o cestovné náhrady, ale tzv. prídavky, xxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxances specific to the posting") - napr. príplatok za výkon práce v určitej vzdialenosti od pracoviska, príplatok za dochádzanie a pod. Tieto prídavky sx xxxxxxxx xx xxxx xxxxxxxxxx x xxxxxx xxx x xxxx x xxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx x xxxxxxxxx xxx xxxxxx xxxxxxxa a overenia, či je zaplatená minimálna mzda, keďže aj z pracovnoprávneho hľadiska, ako aj z daňového hľadiska môžu mať inú povahu. Textácia čl. 3 ods. 7 sxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xx xxxxxx xxxxxx xxxxx xx xxxxxx xxx xxxxxx xxxxx xx xxxxxx xxxxxx xxxx xx xx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xx xx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxx x xx xxxxxx xxxxxx xxx x xxxx x xxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxu, aby tieto prídavky boli započítané. Revízia smernice č. 957/2018/EÚ v čl. 3 ods. 7 ustanovuje, že "prídavky, ktoré sa špecificky vzťahujú na vysielaxxxx xx xxxxxxxx xx xxxxxx xxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxxxxxx xxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxxxx xxx xx xxxxxxxx xxxxxxxx xxravné a ubytovacie náklady. Zamestnávateľ bez toho, aby bol dotknutý odsek 1 prvý pododsek písm. h) [Pozn.: V smernici je chyba, ktorá sa bude upravovať xxxxxxxxxx x xx xxx x xxxxx xxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx x xxxxxx x xxxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxx xx xxxcovnoprávny vzťah. Ak pracovné podmienky uplatniteľné na pracovnoprávny vzťah neurčujú, či a ktoré zložky prídavku, ktorý sa špecificky vzťahuje na xxxxxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxx xxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xx xxxx xxxxxxxx xxxxžuje za vyplácaný ako náhrada nákladov". Toto ustanovenie sa týka v prípade vyslania zo SR do iného členského štátu posudzovania zamestnancov zo SR v koxxxxxx xxxxx xxx xxxx xxxxx x xxxxxxxx xxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xx xxxxxx xxx xxxxx xxxxx xxxx xxx xxxxxxxxxx

xx xxxxxx xxx x xxxx x xxxxxxxx x xxxxxxxní pracovníkov vyplýva, že určité náhrady/prídavky spojené s vyslaním sa majú posudzovať ako súčasť minimálnych mzdových taríf. To, čo je súčasťou mixxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxx xxxxx x xxxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxx xxxx xxxx xxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xx xx xxxxx xráva SR bola povinnosť platiť náhradu za dochádzanie a podľa fínskeho práva tiež - možno tieto náhrady vzájomne započítať). Právo iného členského štátx xxxx xxxxxx xx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxx to čiastočne zmení). Modelovým prípadom týkajúcim sa tejto problematiky je prípad riešený pred Súdnym dvorom EÚ Sähköalojen ammattiliitto ry (C-396xxxx xxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxx x xxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxx xx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxxxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxnávateľom (poľská agentúra dočasného zamestnávania v odvetví stavebníctva) o zaplatenie niektorých prídavkov spojených s vyslaním.

Denné diéty - xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx x xxxxxx x xxxxxx xxxxxxxx xxxx xxxxxxx xxéty podobu každodenného vyplácania fixnej sumy, ktorej výška sa počas predmetného obdobia pohybovala medzi 34 a 36 eurami. Súdnemu dvoru EÚ sa zdalo, žx xxxxx xxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxxx x xxxxxx xxxxxx x xxxx x xxxxxxx xxxxxxxxx xxernice o vysielaní pracovníkov. Uvedené diéty majú totiž za cieľ zabezpečiť sociálnu ochranu dotknutých pracovníkov tým, že im kompenzujú ťažkosti sxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xx xxxxxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxx x xxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxx xx xxxxxxxxx xx xxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxx xko "prídavky, ktoré sa špecificky vzťahujú na vysielanie" v zmysle článku 3 ods. 7 druhého pododseku smernice o vysielaní pracovníkov. V súlade s uvedexxx xxxxxxxxxxx xx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxx xxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxx xx pracovníci v konaní vo veci samej, v rovnakom rozsahu, v akom na ne majú nárok miestni pracovníci v prípade vyslania na fínske územie. Súdny dvor EÚ vysloxxx xxxxxx xx xxxxxx xxxxxx x xxx xxx x xxxxxx xx xxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxa zahrnutie týchto prídavkov do minimálnej mzdy vyplácanej miestnym pracovníkom pri príležitosti ich vyslania v rámci dotknutého členského štátu".

xxxxxxx xx xxxxxx xxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxx xxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxx x xxxx xxxxxxxxxx zamestnancami trvá viac než hodinu. Súdny dvor EÚ uviedol, že "keďže sa takáto náhrada za stratu času stráveného cestovaním nevypláca ako náhrada skutxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx x xxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxxxxx xx x xxxxxx x xxxxxxx x xxxx x xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxelaní pracovníkov považovať za prídavky, ktoré sa špecificky vzťahujú na vysielanie, a teda tvoriace súčasť minimálnej mzdy".

Náhrada nákladov na uxxxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xx xxxx xxxxxxxxx xx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxx xxxxku 3 ods. 7 smernice o vysielaní pracovníkov nemôže dovoliť zohľadniť pri výpočte minimálnej mzdy vyslaných pracovníkov výdavky spojené s ich ubytovaxxxx

xxxxxxxx xx xxxxxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxh opatrení hostiteľského členského štátu, ani z relevantných kolektívnych zmlúv, na ktoré sa odvoláva v prípade Sähköalojen ammattiliitto ry (C-396xxxxx xxx xxxxxxxx x xxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxx xxx xxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxx x xxxxxxx xxxxxtenia prídavkov poskytovaných s cieľom kompenzovať náklady na ubytovanie, tieto prídavky sa vyplácajú ako náhrada životných nákladov, ktoré pracovxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxx xxx xxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxx x xxxx x x x xxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxx xxvažovať za súčasť minimálnej mzdy v zmysle článku 3 tejto smernice o vysielaní pracovníkov.

Spoločná zodpovednosť (ručenie) za vyplatenie mzdy

xxxx

x xxxxxx xxx xx xxxxxxxx x xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxx. spoločnú zodpovednosť (ručenie) zamestnávateľa za vyplatenie mzdy vysielajúcim zamestnávateľom alebo zaviesť rovnocenné opatrenie. Pred prijaxxx xxxxxxxx xxxxx xxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxx x xxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxx xxxx xxxxx xxx xx xxxxx xxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx x xemecká úprava boli

de facto

zapracované do čl. 12 smernice o presadzovaní smernice 96/71/ES o vysielaní pracovníkov v rámci poskytovania služieb. Člxxxxx xxxxx xxxx xxxx xxxxxxxxxxxx x xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxx xxx x xxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxx xx xxxx x xxxxxxxx x xxxxxxxxxxxx xxernice 96/71/ES o vysielaní pracovníkov v rámci poskytovania služieb umožňuje, aby dodávateľ služby zodpovedal za celú reťaz subdodávateľov až po poxxxxxx xxxxxxxx

xx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxxx x xxx x xxxx x xxxxx xx xxxxxxxx x xysielaní pracovníkov

132.

V prípade prenájmu pracovnej sily ide o tieto skutočnosti:

Cezhraničné pôsobenie agentúr dočasného zamestnávanxx x x xxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xtátu, avšak štát nemôže prijímať opatrenia, ktoré by obmedzili cezhraničné poskytovanie služby (t.j. napr. sporná by bola prípadná požiadavka člensxxxx xxxxxx xxx xx xxxxxxxx xx xxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxx xx xxx xxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx

xxx

xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxx x xde o obmedzenia činnosti agentúr na nediskriminačnom základe napr. v určitých odvetviach, v rizikovej práci a pod. (napr. v SRN zákaz agentúrneho zamexxxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxxxx

xxxx

xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xriaznivých podmienok) - ide o čl. 3 ods. 9 smernice o vysielaní pracovníkov, ktorý upravuje možnosť (nie povinnosť), aby nad rámec tvrdého jadra čl. 3 štxxx x xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xx xxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxx xxxxnoviť, že podniky podľa článku 1 ods. 1 musia zaručiť pracovníkom podľa článku 1 ods. 3 písm. c) také podmienky, aké platia pre dočasných pracovníkov v tox xxxxxxxx xxxxxx xxx xx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxx xxxxxxxxx x xxx x xxxx xxx xxxxxxxxnej smernice ustanovuje že "členské štáty stanovia, že podniky uvedené v článku 1 ods. 3 písm. c) zaručujú vyslaným pracovníkom pracovné podmienky, ktxxx xx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxx xxxxxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxsného zamestnávania zriadenými v členskom štáte, v ktorom sa práca vykonáva". Ide o prepojenie na základné podmienky v zmysle čl. 5 smernice o dočasnej xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xx x xxx x xxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxx xxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxx x xxxnku 1 ods. 1 vyžadovať, aby zaručili pracovníkom uvedeným v článku 1 ods. 3 písm. c) okrem pracovných podmienok uvedených v odseku 1b tohto článku iné podxxxxxxx xxxxx xxxxxx xxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxx xxxxxxxx xxxxxx xxx xx xxxxx xxxxxxxxxx

xx xxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxx xxx xxáci - čl. 3 ods. 1 písm. e) smernice 96/71/ES

133.

Problematiku BOZP (v mnohých štátoch aj oblasť hygieny) si štáty upravujú vo vlastných vnútroštátnxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx xxxx xx xxxxxx xxxxxxxxxxxxx x xxxxxxxx xx xxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xx xxxxx xxxxxxx xx x xxxxxxnkach SR je v tvrdom jadre požiadavka na zachovanie BOZP, ale v kontexte smernice ide aj o otázku "hygieny", čo niektoré štáty vnímajú ako hygienické štaxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx x xx xxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxx

xxxx

xxxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxx xxx xxxxxx xxxxxxx xatria do BOZP, napr. zákaz zamestnávania matiek z dôvodu tehotenstva predstavuje ochranu tehotných žien, ale na druhej strane v niektorých štátoch to xxxx xxx xx xxxxxx xxxxx xx xxxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxx xxxxx xx xxxxxxx xxxxx

xx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxmienok zamestnávania tehotných žien alebo žien, ktoré nedávno porodili, detí a mladistvých - čl. 3 ods. 1 písm. f) smernice o vysielaní pracovníkov

1xxx

xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx xxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxx xxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxx xo pôrode alebo dojčiacich pracovníčok [desiata samostatná smernica v zmysle článku 16 (1) smernice o zavádzaní opatrení na podporu zlepšenia BOZP], kxx xx xxxxxxxx xxxxx x xxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxx x xxxx xxxxxx xx xxxxxx x xxxxxxx xx xxxxxxxx xx xxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxx xx xx xxxxxxíva pojem žena krátko po pôrode, ale žena do deviateho mesiaca po pôrode. Smernica o zavádzaní opatrení na podporu zlepšenia BOZP neupravuje priamo pojxx xxxxxxxx xxxxx xxx xxxxx xxxx xxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxx xx xx xx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxx xxxx xxx xxx xxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxhrany dojčiacich žien na základe zásady teritoriality.

136.

V kontexte tejto smernice sa na chránené ženy budú aplikovať ďalšie ustanovenia, ktoxx xx xxxxxx xxxxxxxxx xxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxx x xxxxxxx x xxxxxxx xxxxxx xx xxx x jej dĺžkou, ktorú má z domovského štátu, navyše pri vyslaní v kontexte čl. 12 nariadenia o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia plnenia, ako nxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx

xxxx

x xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xx xxxxxxxx xx xxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxx xxxx xxx práci. V aplikačnej praxi sa tak vynára napr. otázka veku mladistvého, ktorý môže vykonávať prácu, detskej práce, osobitných pracovných podmienok, zxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxx x xxxx xxxxxxxxxx

xx xxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxx x xxxxxx x xxx xxxxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxx x xxs. 1 písm. g) smernice o vysielaní pracovníkov

Ide o pravidlá, ktoré sú do vysokej miery harmonizované. Základom je smernica o vykonávaní zásady rovnxxxx xxxxxxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx x xxxxx xx xxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxx

xxx xxxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxxxnia pri vyslaní na územie SR

138.

Právny poriadok SR v tomto ohľade rieši len rozsah pracovnoprávnych inštitútov, ktoré sa majú aplikovať - preberá hx x xxxxxxx xxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xx xxxxxxx x x xx xxxx xxxxxx xxxxxx xxxxx xxxx x xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xx x xxxx x xx), aj keď v štáte, odkiaľ sú vyslané, nemajú postavenie zamestnanca.

139.

Pokiaľ ide o posudzovanie zmluvného typu, ktorý zakladá pracovnoprávny xxxxx x xxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxx x xxxxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxx xxx xxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxx xx xxxxxtnanec vyslaný, resp. zmluvnými stranami zvolené právo) sa uplatní aj na zvyšok pracovných podmienok. V kontexte revízie smernice pod č. 957/2018/EÚ xxxxx xx xxx xxxx xxxx x xxxxx x xxxxxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxx xxxxxxxxxx xxx xxxxx xxxxxxxxx x xx xxxxxxxx xxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxx xx xxxxxní pracovné právo v plnom rozsahu kogentných pravidiel s výnimkou pravidiel, ktoré riešia založenie, vznik a skončenie pracovného pomeru a otázky tzvx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx x xx x x xxx xxxx xxxxx xxxxx xxxxx xxxxx xxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxx xxx xx xxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxnia vyslania, spôsob skončenia pracovného pomeru a pod.

140.

Právna úprava SR v § 5 ods. 2 ZP a nasl. nadväzuje na čl. 3 smernice o vysielaní pracovníxxx x xxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxx x xxx x xxxx x xxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xx xx xx xx xxxxx xx x x xxxx x xxx xx xxxxxxxxxx xx xxxxxx xxxxxxxxxx xohodnutia. Pre posúdenie, či zamestnancovi patria aj výhody zo štátu, odkiaľ je vyslaný, je rozhodujúce aj to, čo ustanovuje právo daného štátu, resp. xxxxx xxxxxx xxxxxx xx xxxxxxx xxxxxx xxxx xxxxxxxxxx xx xx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxx xx xx x xxxxxx xxxxx xxxxxxx xxx xxxxy, ak bude výhodnejšie (nebráni sa výhodnejším ustanoveniam). Ak sa dohodlo právo SR, aplikuje sa toto právo, pričom právo SR len ustanovuje, že nebránx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxx xxxxx xxxx xxx xxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxx xxxxxxxxx xxx xxxxxxx xxxxx xx xxx xxx xx xxxxxxxxxxx xx x výhodnosti sa vychádza - pozri § 319 českého ZP).

141.

Pokiaľ ide o administratívne povinnosti zahraničných zamestnávateľov, aplikuje sa § 4 ods. x xx x xxxxxx x xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx

xxxx

x xxxxxxxxxxx xx xxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx x x x xxxx x xx xxxximky § 5 ods. 7 ZP). Pokiaľ ide o príslušnú kolektívnu zmluvu v kontexte kritérií, ktorá splní podmienky "všeobecne aplikovateľnej/uplatniteľnej kolxxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxx xxx x xxxx x xxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxx xxx x xxxx x x xx xxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxh SR, doteraz mohlo ísť o:

reprezentatívne kolektívne zmluvy vyššieho stupňa podľa ZoKV [t.j. kolektívna zmluva takej reprezentatívnosti, že ňxx xxxx xxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxxxxx x xxxxxxx x xxxxx xx xxxxxxxxx xxxxx

xxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxx x xxxx x xxxxxxxx x xxxxxxxní pracovníkov.

143.

Ustanovenie § 5 ZP sa neobmedzuje len na odvetvie stavebníctva (čl. 3 ods. 8 smernice o vysielaní pracovníkov), ale len všxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx x xxxx xxx xx x xxxxxxx xxxxxxxx xxxx x xxxx xx xxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxce o vysielaní pracovníkov mení textáciu. Nejde teda už len o kolektívne zmluvy v oblasti stavebníctva a umožňuje sa súbeh systémov.

Prehľad pracovnopxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxx xxxxx x xx
xxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxx-------------------------------------------------------------I
I Slovenská republika                                                                                                                     x
x xxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xx x xxxx x xxx                                                                                        x
xxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxx------------------------------------------------------I
I dĺžka pracovného času                                            I - má ísť o ustanovenia, ktoré upravujú dĺžku pracovného času         I
x                                                                  x xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxx x xx xxxx x xx xx x xxx x xxx xxxx x  x
x                                                                  x xxx x xx xxxx x xxx x xxx xxxx x xxx x xx xxxx x xxx                 x
x                                                                  x x xx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxx xx xx xds. 1 ZP a aj to, čo sa do    I
I                                                                  I neho započítava - napr. pracovná pohotovosť na pracovisku)           I
I------------------------------------------------------xxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxx
x xxxx xxxxxxxxx                                                   x x xxxxx xxxxxxxxxx x xx xx x xxxxxxxka v práci, § 92 ZP -            I
I                                                                  I nepretržitý denný odpočinok, § 93 ZP a § 94 ZP - nepretržitý         I
I                                                                  I odpočinok v týždni                                                   I
I----------------------------------------xxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxx
x xxxxx xxxxxxxxx                                                  x x xxx xx                                                             x
xxxxxxx------------------------------------------------------------I-------------------------------------------------------------------xxxx
x xxxxxxxxx xxxx                                                   x x xxx xx x xxxxx x xxxxxxxxxx xxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxx x
x                                                                  x xxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx xx xxxxxxxxxx xxx                x
xxx----------------------------------------------------------------I---------------------------------------------------------------xxxxxxxx
x xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxx                                          x x xxx xx x xxxxxxx xx x xx                                           x
xxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxx-------------------------------------------------------------I
I mzdové zvýhodnenie za prácu nadčas                               I § 121 ZP, § 97 ZP                                                    I
I--------------------xxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxx
x xxxx                                                             x xxxx. zákon o BOZP                                                   I
I------------------------------------------------------------------I------------------------------------------------xxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxx
x xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx  x xxxxx xxxxxxxxxxx x xx xxx x xxx xx xxxx xxx xxxxx x xx xxx § 171 až I
I sa o dieťa mladšie ako tri roky                                  I § 176 ZP,                                                            I
I                                                                  I nariadenie vlády č. 272/2004 Z.z.                                   I
I                                                                  I nariadenie vlády č. 286/2004 Z.z.                                   I
I-------------------xxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxx
x xxxxxxx xaobchádzanie s mužmi a so ženami a zákaz diskriminácie  I xxxxx x xx xxx x xxxx xxx xxxxxxxxxxxxxxxxx xxxxx                    x
xxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxx----------------------------------------------------I
I pracovné podmienky pri zamestnávaní agentúrou dočasného          I § 58 ods. 1 ZP - zákaz pridelexxx xx xxxxx xxxxxxxxxx xxxx xx        x
x xxxxxxxxxxxxx                                                    x xxxxxxxxxx                                                           x
x                                                                  x x xx xxxx x x xx xx x xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxx  x
x                                                                  x xxxxxx xxxxxxxxx                                                     x
I------------------------------------------------------------------I------------------------------------------------------------xxxxxxxxxxx

xxxx

x xxxxxxxxxx x x xxxx x xx xxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx

xxxxxxxxxxx x xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxa SR, a

ustanovenia o minimálnej mzde, minimálnych mzdových nárokoch a mzdovom zvýhodnení za prácu nadčas podľa práva SR.

145.

V súvislosxx x xxxxxxxx xxxxxxxx xxx xx xxxxxxxx xxxxx xx x xxxxxx x xxxxxx xxxxxx

xxxxx xx xxxx xxxxx xxxxxx xxxx x xxxxxxxxxxxxx xxxxx xxxx x xxxxxxx xxxxxxlnej mzdy, minimálnych mzdových nárokov, mzdového zvýhodnenia za prácu nadčas, mzdového zvýhodnenia za prácu vo sviatok, mzdového zvýhodnenia za prxxx x xxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xx xxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxx xxxxx x xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxx x xxxxxxx xxxx xx dovolenku, ktoré vyplynú zo ZP, iných právnych predpisov alebo z príslušnej kolektívnej zmluvy - t.j. keďže v SR nie je zaužívaný koncept odmeňovania, xxxx xx xxxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxx xxxxx xxxx xx xxxxxxxx x xxx xxxxxxxxx x x xxx xxx

xxxxx xx xxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxnávateľ poskytuje zamestnancom - v čl. 3 ods. 1 smernice o vysielaní pracovníkov ustanovuje, že do tvrdého jadra podľa písm. h) patria podmienky ubytovxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxx xx xxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxx x xxxxxxx xxxxx xx xxx x xxxxxx xxxxity ubytovania. Podobné ustanovenia však právna úprava SR neobsahuje, a teda aplikácia by nastala napr. vtedy, ak by takého pravidlo ustanovila reprexxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxx xxxxxxx xxxxx xx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxxx xxx xxxxxxx

xxxxx xx xxde týkať náhrady cestovných výdavkov, náhrady výdavkov za ubytovanie a stravného pri pracovnej ceste alebo pri ceste do obvyklého miesta výkonu práce xx xxxxx xxx xx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxxxxxxxx xxxx xxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxxxx x xxxxxxx xlebo iné porovnateľné plnenie poskytnuté hosťujúcim zamestnávateľom podľa práva štátu, z ktorého je zamestnanec vyslaný na výkon prác pri cezhraničxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxx xxxxxxx xx svojho obvyklého miesta výkonu práce v hostiteľskom členskom štáte na iné miesto výkonu práce, by sa mali zaplatiť aspoň také isté prídavky alebo náhraxx xxxxxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxx xxx xxxxxxxxxxx xxxx xxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxx xxxxxx xxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxx xxenskom štáte. To isté pravidlo by sa malo uplatňovať aj v prípade nákladov vzniknutých vyslaným pracovníkom, od ktorých sa požaduje, aby cestovali do sxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxx x xx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxx x xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxx xx xx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xýdavkov na cestovanie, ubytovanie a stravu". V čl. 3 ods. 1 písm. i) revidovanej smernice o vysielaní pracovníkov pôjde o prídavky alebo náhradu cestovxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxx xxxxxxxxxxx xxxx xxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxxxx x xxxxx xx xxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxníkov ustanovuje, že "písmeno i) sa uplatňuje výlučne na cestovné náklady, stravné a ubytovacie náklady, ktoré vynakladajú vyslaní pracovníci vtedyx xxx xx xx xxxx xxxxxxxxx xxx xxxxxxxxx xx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxx x xx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxx x xxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxx xxemie boli vyslaní, alebo keď sú ich zamestnávateľom dočasne vyslaní z uvedeného obvyklého miesta výkonu práce na iné miesto výkonu práce". V tomto kontxxxx xx xxxx xxxxxx xxxxxx xx xxxxxx xxxxxx xxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxx xx xxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxx xx xxxxxxxxxx xx xxxxxxx xx xxxxxli zamestnancovi vykonávajúcemu prácu v SR, ktorý nie je na územie SR vyslaný. Platí zásada, že za tú istú skutočnosť sa nemá platiť dvakrát, t.j. ak náhrxxx xxxxx xxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxteľ nie je povinný poskytovať na tú istú skutočnosť plnenie podľa práva SR.

146.

Tvrdé jadro smernice o vysielaní pracovníkov sa od 30. júla 2020 (po xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxx xxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxx xxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxx xx čl. 3 ods. 1a smernice 957/2018/EÚ, podľa ktorého sa vyslanie rozdeľuje na "krátkodobé" - do 12 mesiacov (s možnosťou zamestnávateľa poslať oznámeniex xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx x xxxx xxxxxxxxx xx xx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxx xxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxxxx x xxx xx xxxxxx xx xesiacov). Smernica o vysielaní pracovníkov nemá dopad na možnosť zamestnávateľa vyslať zamestnanca na výkon práce pri cezhraničnom poskytovaní sluxxxx xx xxxxxx xx xx xx xxxx xxx xx xxxx xxxxxxxxx xxx xxx x xxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xx x xxxxxxx xxxx xxxxxho jadra (§ 5 ods. 2 ZP), v prípade dlhodobého vyslania sa má aplikovať celé pracovné právo SR s výnimkou vymenovaných ustanovení (ich rozsah vychádza zo xxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxx xxx xx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xx x xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxx xx xxxxxxnanec vyslaný na územie SR.

147.

Smernica o vysielaní pracovníkov upravuje aj započítanie tzv. reťazenia vyslaní do doby trvania vyslania na územxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx x x x xx xxxxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxx xxx x xxxx xx xxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxx xxxxxx xxxxxxx x xxánku 1 ods. 1 nahrádza vyslaného pracovníka iným vyslaným pracovníkom vykonávajúcim tú istú úlohu na tom istom mieste, trvanie vyslania je na účely tohxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx

xxxx

xxxxx xxx xxxx xxxxx xx xxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxá v štvrtom pododseku tohto odseku sa okrem iného vymedzuje s ohľadom na povahu služby, ktorá sa má poskytnúť, prácu, ktorá sa má vykonať, a adresu/adresx xxxxxx xxxxxx xxxxxxx

xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxx x xxxxxxxx xxxxx xx

xxxx

x xxxxxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxx xxxxx x xxx xxxx x xxx x.j. zložka poskytovaná podľa odpracovaného času alebo dosiahnutého výkonu. V aplikačnej praxi však zamestnávateľ poskytuje napr. časovú zložku, výxxxxxxxxx xxxxxx x xxxxx xx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxx x xxxxxxx xx xxxxx x xxxxx x xxx xxxx x xx x xx xxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxmestnávateľom zamestnancovi zo zisku po zdanení). Z hľadiska pracovného práva SR je rozdiel medzi tarifnou mzdou a medzi minimálnou mzdou. ZP nepoužíxx xxxxx xxxxxxx xxxxx xxx xxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxx x xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxx x xx xxxxxxx xxxx xx xxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxateľ uplatňuje viaczložkový systém - napr. tarifná a výkonnostná zložka. Otázka spodnej hranice mzdy zamestnanca sa v SR spája s pojmom minimálna mzda x xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxx xx xx x x x xxxx x xx xxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxx x xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxľa práva SR (§ 119 ods. 1 ZP a zákon o minimálnej mzde) mzda nesmie byť nižšia ako minimálna mzda. Zároveň podľa § 120 ZP v prípade, ak odmeňovanie u zamestxxxxxxxx xxx xx xxxxxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xx xxxx aj zamestnávateľ vysielajúci zamestnanca na územie SR musí urobiť zaradenie tohto zamestnanca z hľadiska minimálnych mzdových nárokov). Obdobne prxxxx xxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxx xxxx x xxxxxxxx xxxxx

xxxx

x xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xx xxxxx xxxxxxxxxx x xxxx xx xxxxxxxx xxxxnia vôbec môžu byť započítané na účely overenia, či bola splnená podmienka poskytnutia minimálnej mzdy v SR. Napríklad v zmysle pracovného práva SR je z xxxxxxxxxxxx xxxx xx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx nedeľu, nočnú prácu a sťažený výkon práce. Zároveň však možno do minimálnej mzdy započítať napr. plnenia, ktoré zamestnávateľ poskytuje dobrovoľne, xxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxxxx xx xxxxx x xxxxxx x xxxxxxx x xxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxxx xxxx xx xxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxych mzdových taríf) môže štát započítavať len plnenia, ktoré nemenia vzťah medzi plnením pracovníka a protihodnotou, ktorú tento pracovník získa ako xxxxxx xx xxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxx xx x xxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxatky, ktoré nie sú definované ako zložky minimálnej mzdy podľa vnútroštátnych právnych predpisov alebo praxe členského štátu, xx xxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxx xxxx xxxxx xx xxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxx xxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xx xxxxxx xxxxxxx xapríklad príplatok za sviatok, noc, zdraviu škodlivé prostredie, sobotu, nedeľu je za skutočnosť, nie za prácu, a teda mení vzťah medzi plnením pracovxxxx x xxxxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxx xxxxxx xx xxxx xxxxxxxx

xxxx

x xxxxx xxxxxxxx x xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xx xx xxxxxxxe zaplatenia minimálnej mzdy by sa do úvahy nemali brať ani plnenia, ako napr. mzdové zvýhodnenie za sobotu/nedeľu, zmennosť, keďže ide tiež o príplatox xx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xx xxxxxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxx xxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxx xx xxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxvateľa, ale nie v prospech zamestnanca). Uvedené sa zmení transpozíciou revidovanej smernice do nášho právneho poriadku.

152.

V kontexte revízix xxxx xxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxx xxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxx xx xxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx zmluvy).

Spoločná zodpovednosť zamestnávateľa za vyplatenie minimálnej mzdy a mzdového zvýhodnenia za prácu nadčas vysielajúcim zamestnávateľxx

xxxx

x xxxxxx xxx xx xxxxxxxx x xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxx x x x xxxx x xx xxxxxxxx xzv. spoločná zodpovednosť (ručenie) slovenského zamestnávateľa za vyplatenie minimálnej mzdy a mzdového zvýhodnenia za prácu nadčas vysielajúcim xxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxx xxx xxxxxxx xxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xx x xxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxx xxxx xxxxx xxx xx xxxxx xxxx xilipe Pereira Félix (C-60/03).

154.

V nadväznosti na revíziu 957/2018/EÚ pôjde o zodpovednosť za všetky povinné zložky mzdy. Tento model platí prx xxxx x xxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxx xx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxx x xx xx xxxxxxxxxxxx za zaplatenie najmenej rovnako priaznivej mzdy.

155.

Primárne zodpovedný za zaplatenie predmetnej mzdy je zamestnávateľ, ktorý vyslal zamestnxxxx xx xxxxxx xx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxx xx xxxxxxxxxxxxxxxxx xx xxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xx xxxxx xx x xxxx xxxxxxx xxxdodávateľom je hosťujúci zamestnávateľ (napr. slovenská stavebná spoločnosť si ako subdodávateľa na stavbe zazmluvní zahraničný subjekt, ktorý na xxxxxx xx xxxxx xxxxxxxxxxxxx xxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxx xxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxx x xxxxxxxx xx xxxxxxxxxxxx xx xxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxx xubdodávateľa (spoločná zodpovednosť sa limituje na prvú úroveň).

156.

Spoločná zodpovednosť nepostihuje príjemcu služby, t.j. osobu, ktorá lex xxxxxxx xxxxxx xxx xxxxx xxx xx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxx x xxxxxxxxxxxxx xxx xx xxxxxxx xxxxx x xxxxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxx

xxxx

xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx x xx xxx xx xxxxxxxxx xxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxx xxxxxxxx xx xx xxxxxx xxxxxxxx xxxx xx xxxx x xxxxxxxx x xxxxxxxxx xracovníkov umožňuje aplikovať túto zodpovednosť na všetky odvetvia, hoci primárne zmieňuje stavebníctvo).

158.

Spoločná zodpovednosť je uplaxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxx xxxx xxxxxxxx xx xx xxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxávateľ automaticky nie je povinný uznať nárok zamestnanca (môže ísť aj o spor o to, či bola alebo nebola zaplatená príslušná mzda). Zamestnanec si môže vxxxxx x xxxxx xxxxxx xxx xxxx xxxxx xxxxx xxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxxxx

xxxx

xxxxxxxxxxxxxxxxx xx xxxx xxx xxxxxx xxxx x xxbola zavedená spoluzodpovednosť za zrážky zo mzdy na účely dane, odvodov, exekúcií a pod. Zamestnávateľ preto odpočíta zrážky, ktoré by zo mzdy vykonax xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xx xx xxxxxxx xxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxx x xxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxx xamestnávateľov, v prípade nespolupráce môže zamestnávateľ (dodávateľ) ako núdzovú možnosť zvoliť oslovenie zamestnanca, aby mu predložil doklady xx xxxxxxxxxx xxxxx

xxxx

x xxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxxxxx xxxxx x xx xxxx xx xx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxx xxxx xxx xx x xxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxx xd agentúry dočasného zamestnávania (v tomto prípade nejde o otázku dodávateľa) z iného členského štátu, zodpovedá za zaplatenie najmenej rovnako prixxxxxxx xxxx xxxxx xxxxxxxxx xx xxxxx xxx xxxxx xxxxxx x xxxxx xxxxxxx xxx xx x xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xx xxxxx

xxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxx xx

x61.

Pokiaľ ide o tvrdé jadro v súvislosti s dočasným pridelením, v prípade § 5 ods. 2 ZP tvrdé jadro práva SR neobsahuje spojenie "podmienky prenájmu prxxxxxxxxxxx xxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxx xxxxxxxx x xxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxxxx xx xx xxxx xxxxxxx xx xxxxxovné podmienky pri zamestnávaní agentúrou dočasného zamestnávania". Z uvedeného sa dá odvodiť, že použitie pojmu "pracovné podmienky" minimálne zaxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx x xx xxxx x x xx xxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxacovné podmienky. Komparátorom bude porovnateľný zamestnanec (§ 40 ods. 9 ZP) u užívateľského zamestnávateľa (§ 40 ods. 10 ZP). Zároveň v prípade, ak vxxxx xxx xx xxxxxxxx xxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxx xx xxxxxx xx xxxxxxxxxxxxxx xxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxx, aj v tomto prípade sa aplikuje § 58 ods. 2 ZP - prezumpcia dočasného pridelenia. V súvislosti s transpozíciou revidovanej smernice o vysielaní pracovxxxxx xxxxx x xxxxxxxxxxx xx xxx xx x xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxx xx x xxxxxxxx xxxxxxxxxx

xxxx

x xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx

xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx x otázka povolenia na území SR - cezhraničné pôsobenie agentúr dočasného zamestnávania je prípustné aj bez povolenia získaného v SR (v rôznych štátoch vxxx xx xxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx x xxxxx xxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xx xxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxx x xx xxx x xxxtočné vyslanie (nielen založenie spoločnosti v jednom štáte s cieľom obísť pravidlá iného štátu, pričom aktivita sa sústreďuje v štáte, kam sa prenajíxx xxxxxxxx xxxxx x xxx x xxxxx xxxxxxxxx xxx xx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx

xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx služieb - ide o obmedzenia činnosti agentúr na nediskriminačnom základe pri rizikovej práci štvrtej kategórie. Spornou je otázka obmedzenia doby trvxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xx xx xxxxxxxxx xxxx xx xxxxx xx xx xxxx xxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxx xxx xxxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx x xxxxxxxxí s vnútroštátnymi dočasnými prideleniami, vyžadovať. Porušenie tohto ustanovenia by však nemalo vyvolať následky založenia pracovného pomeru k slxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxxx xxx xxxxxxxx xx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxx xxxxxxxxxxx x xx xx xxx xx xxxx xxx x xxxxxx xxxxxxxx xxxxxx x ktorého takýto postup v kontexte predpisov regulujúcich zamestnávanie občanov tretích štátov nie je možný).

Aplikácia porovnateľných pracoxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx x x xxxxxxxxxxx xx xx xxxxx xx xxxx xxxxxxxxx xxxx x xxxx x xxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxcovníkov pred revíziou túto otázku ustanovuje ako možnosť, po jej revízii to už bude povinnosť) už vyplýva z § 5 ods. 2 písm. g) ZP. Pojem pracovné podmienxx xxxxxxxx x x xx xxx xxx x xxxx x x xxxx xx xx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx

xxxx xxxxxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxestnanca z tretieho štátu na územie SR

163.

Ustanovenie § 5 ods. 14 ZP upravuje niektoré otázky spojené s vnútropodnikovým presunom zamestnancov - xxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxx xxx xx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxx x xxxxxxxxxxxx xx xxxxxx xxx xxxxxx xxx x xxx xxxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxx xxxmienky pri výkone práce na území SR. Ide o transpozíciu smernice o podmienkach vstupu a pobytu štátnych príslušníkov tretích krajín v rámci vnútropodnxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxx xxxxxxxxx xxxxx x xxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxx xxxxxxxx xx xxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxx x x xxxx x xísm. s) zákona o pobyte cudzincov "vnútropodnikovým presunom je dočasné vyslanie na viac ako 90 dní štátneho príslušníka tretej krajiny na účel zamesxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xx x xxxx xxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxxxx štátov, zamestnávateľom so sídlom mimo územia Slovenskej republiky a členských štátov, s ktorým má štátny príslušník tretej krajiny pred presunom a pxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx x xxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxxxxxx xxxxx x xxxxxxxxxxxxxxxx x xxxxx xxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxx xx xxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxxxx xxxxxx x xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxxx do automobilového závodu v SR (samostatný právny subjekt). Závod A a B sú súčasťou tej istej skupiny].

164.

Pri pracovných a mzdových podmienkach pxx xxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxx x x xxxx xx xx x x xx xx xxxxxxx x xxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxx x xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxetích krajín v rámci vnútropodnikového presunu na smernicu o vysielaní pracovníkov. V prípade mzdových podmienok platí osobitné pravidlo, že mzdové xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxx xxx xxxxx xxxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxx x xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxx xx ktorému sú zamestnanci presunutí v rámci vnútropodnikového presunu. Z dôvodu revízie smernice o vysielaní pracovníkov (pod č. 957/2018/EÚ) dôjde aj x xxxxxx xxx xxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxx xxxxxxx xx xxxxx xxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx

xxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx usadeného mimo členského štátu Európskej únie/EHP na území SR

165.

Ustanovenie § 5 ods. 15 ZP sčasti upravuje otázku rozhodného práva (jeho časti)x xx xxx x xxxxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxx xxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxx xxx x xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxti) a zamestnancom, ktorý má dočasne vykonávať prácu na území SR. Napr. ukrajinský zamestnanec "vyslaný" zamestnancom na výkon práce na územie SR na doxx xx xx xxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xx xxxxxxxxxxx xx xxxx xx xxx xx xxxx xxx xxxxxxx xxxxx xxxxx xx xxxxx xx x xxxxxxxxxxx xx xx xxxxxx xxxx xx xxxxxxnu. V prípade voľby pracovného práva SR nenastáva problém, ak sa však ponechá ukrajinské právo, čl. 8 ods. 2 nariadenia Rím I je problematické použiť. Poxxx xxx x xxxx x xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxx x xxxxxxx xx xxxxxx xxxxx xxxxx xxxx xesmie zbaviť zamestnanca ochrany, ktorú mu poskytujú také ustanovenia, od ktorých sa nemožno odchýliť dohodou podľa práva, ktoré by v prípade absencix xxxxx xxxx xxxxx xxxxxxx xx x x x xxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxx x xxxx x xxxxxxxxxx xxx x xxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxx xxxxviduálnu pracovnú zmluvu, zmluva sa spravuje právnym poriadkom krajiny, v ktorej zamestnanec obvykle vykonáva prácu na základe zmluvy, alebo ak tomu xxx xxx xxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxxxx xx xxxxxxxxxxx xxčasne pracuje v inej krajine". Aj v takomto prípade by sa mohli aplikovať imperatívne normy (čl. 9 nariadenia Rím I) a štát by mohol uplatniť výhradu verexxxxx xxxxxxxx xxxx xxxx xxx xxx x xxxxxxx xxxxx xxx xx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xx xxxx xxxxxx x xxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xx x x x xxxx xx xreto ustanovuje pravidlá, ktoré sa musia dodržať, keď je zamestnanec - štátny príslušník tretieho štátu "vyslaný" na výkon prác (resp. má dočasne vykoxxxxx xxxxxx x xxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxx xx xxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxx xxxxxx xxxxxxx xx xxxxxx xx x xxx xxxxxxx xx xxxniku z tretieho štátu nie je poskytovaná výhoda oproti podnikom z EÚ a EHP. Slovné spojenie "dočasný výkon práce" použité v § 5 ods. 15 ZP súvisí s pojmom pxxxxxxx x xxxxxxxxx xxx x xxxx xx x xxxxx x xxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxx xx xxxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx x xxxxxxx xx xxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxx zamestnávateľ usadený v štáte mimo EÚ/EHP (napr. Srbsko, Ukrajina, Macedónsko a pod.) "pošle/vyšle" zamestnanca, aby xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xx xxxxx xx x xxxxxxx xx xx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxx xx x x xx xx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxnovení § 5 ZP, ktoré sa primerane na túto situáciu aplikujú. S transpozíciou revízie smernice o vysielaní pracovníkov do slovenského právneho poriadkx xxxx xx xxxxxxxxxxxx xxxxx xx x xxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxx

x x

xxxxxx x x x

xx xxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxxx xxťahu cudzincov alebo osôb bez štátnej príslušnosti

Ustanovenie § 6 ZP neobsahuje priamu regulačnú právnu normu, ale len informuje adresáta práxxxx xxxxxx xx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxx x xxxxx xxxxxxxxxxxxxxxxka alebo pracovného povolenia a pod. z tretích štátov) upravujú osobitné predpisy. Z hľadiska ZP pojem cudzinec predstavuje občana iného štátu ako SR (xxxxxxxx xx xxxxx xxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxx x xxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx x xxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxx xx xasledujúcu postupnosť - občan EÚ, EHP (Európskeho hospodárskeho priestoru - Nórska, Islandu, Lichtenštajnska a Švajčiarskej konfederácie s právom xx xxxxx xxxxx x xxxxx xxxxx xxxxxxxxx x xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxho povolenia, povolenia na pobyt, resp. možnosť uplatnenia výnimiek atď. Napr. na účely zákona o službách zamestnanosti (§ 2 ods. 4) štát, ktorý nie je xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxx xxx xx xxxxx xxxxxxxxxxx xxx xxxxxxx xxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xx xxxxxxxxx x x x xxxx xx x x x xxx xx xxxxxxxx xxxxx xxx xtátnej príslušnosti.

Právnu reguláciu tvorí zákon o službách zamestnanosti [§ 2 ods. 1 písm. n), § 2 ods. 2 až 5, § 21 až § 23b], zákon o pobyte cudzinxxxx xxxxx xx xxxxxxxx xxxx x xxxxxx

xxxxxxxxxxx x x xx xxxxx xx xxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xákonníka práce" je nad § 1 až § 6). V tejto súvislosti § 6 ZP vyjadruje skutočnosť, že v prípade cudzinca je ZP uplatniteľný až v momente, ak sú splnené predxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxx xxxxxxxx xxxxx x xx xxxx x xx xxxxxxxxxxx xx xxx xxxxxxxx xxxxxx xxxdpis vyžaduje na výkon práce ... iný predpoklad, zamestnávateľ môže uzatvoriť pracovnú zmluvu len s fyzickou osobou ... alebo s fyzickou osobou, ktorá xxxxx xxx xxxxxxxxxxxx

xx xxxxx

x xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxx xx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx x xx xxxx x xxxxx xx xxx x ZP - strata predpokladov, ale na § 59 ods. 3 ZP - skončenie pracovného pomeru xx xxxxxxx xx xxxxxxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx x xxxxxx x xxxxxx xxxxxxxxxx

xxxxxxxxxxxxx

x x

xýklad k § 7

I. Vymedzenie pojmu zamestnávateľ

Pri všeobecnej odbornej pozornosti, ktorá je venovaná zamestnancovi (s ohľadom na posúdenie, ktoxx xxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxxxxxx x xxx xxxx xx xxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxx xxxxxxxxx xxxmu zamestnávateľ. Identifikácia zamestnávateľa si vyžaduje porovnateľnú pozornosť najmä z dôvodov:

že sa utvára párový prvok k pojmu zamestnaxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx x xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxx x xxxxxx xxxxxxxxného ustanovenia § 7 ods. 1 ZP),

meniaceho sa charakteru zamestnávateľa - zvyšujúca sa miera aktivít, ktoré menia charakter vzťahu zamestnávatxx x xxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxx xx xxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxx uskutočňuje rozhodnutia a často sa nenachádza v štáte, ktorého sa rozhodnutie týka), kde sa uplatňuje prenájom pracovnej sily, kde organizačnú úlohu xxxxxxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxx x xxxxxxxx xxxxxxxx xx xxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxťahov, kde prácu často riadi subjekt, ktorý nie je zamestnávateľom, kde funguje vyčleňovanie aktivít zamestnávateľa (outsourcing), platformová prxxx x xxxxxxxxxxxxx xxx xxxxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxx x xxxxx

xxxxx x xxxxxeranie postavenia skutočného zamestnávateľa s cieľom vyhnúť sa použitiu právnych pravidiel alebo obídenia príslušných právnych predpisov (napr. zxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xx xxxxx xx xxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxxxxxx xxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxx

V uvedenom zmysle vyvstáva potreba identifikácie skutočného zamestnávateľa (nielen toho "papierového"). Z tohto hľadiska Deakin (Deakin, 2001x xx xxx xxxxxxxxx xx xxxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxxxx xx x xxxxxxxxxxxx xx xxxxxxxxx xx xxx xx xxxxxxxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxx xx xxxxxxxxxxxxxx xxxažérske riadenie)? 2. kto znáša riziko (ekonomické a sociálne)? 3. kto je zodpovedný za ekvitu (t.j. uplatňovanie rovnakého zaobchádzania v istom prixxxxxxxx x xxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxx xxxxxxxxxx x xxxxxajúcich spoločnostiach podľa § 66a ObZ, keď vzniká problém s identifikáciou skutočného zamestnávateľa, alebo napr. pri xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxx x xxxxxxxxxxxx xxx xxxx xxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx x006, 1-29) poukazuje na skutočnosť, že tradičný koncept jeden zamestnávateľ a jeden zamestnanec je prekonaný, pretože zamestnávateľom je spravidla xxxxxxxxxxx x xx xx xxxxx xxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xx xx xxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxestnávania), užívateľským zamestnávateľom a zamestnancom, kde funkciu zamestnávateľa vykonávajú až dve entity. Freedland v nadväznosti na to zamixxx xxxxx xxxxxxxxxxxxx xx xxxxx xxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xx xx xxxxxxxxxxxxx x xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx únie a Nórska päť prístupov k vymedzeniu vzťahu medzi zamestnancom a zamestnávateľom: 1. princíp subordinácie ("subordination"), 2. princíp osobnex xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxtative relationship"), 5. princíp žiadnej legálnej definície a úpravy judikatúrou. Podľa záverov jeho výskumu má vo väčšine členských štátov EÚ prinxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx

xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxx xx xx xxxxxxxxx xxxxxxu ubehol už určitý čas a niektoré štáty (napr. Holandsko) sa snažili vymedziť vzťah zamestnanec a zamestnávateľ aj cez ekonomické kritérium (napr. dĺžxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxxx xx xxxxxx xxxxx x xxx x xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxx x xxxxxx xxxxxx xxxxe, v modernom modeli to môže byť aj naopak a zamestnávateľ môže mať pri niektorých druhoch prác očakávanie od zamestnancov, aby ponúkali inovácie, nové xxxxxxx xxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xx xxxxx x xxxxx xxxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxx xx xxx xxxxxxx xx xx xxxx xxxxxx

xxx xxxxx x xxxxxxcia "zamestnávateľ" v Zákonníku práce

Definíciu zamestnávateľa obsahuje § 7 ods. 1 ZP. Zamestnávateľom môže byť fyzická osoba (§ 7 a nasl. OZ) alexx xxxxxxxxx xxxxx xx xx x xxxxx xxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxx x xxxxxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxvy alebo jednej z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru), alebo ak to stanovuje osobitný predpis, tak aj v obdobných pracovných vzťahoch xxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx

xxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxx xxxxxxxxxxxxx

x xxxxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxx mať aj organizačná jednotka zamestnávateľa (§ 7 ods. 2 ZP) za podmienky, že to ustanovuje osobitný predpis alebo stanovy podľa osobitného predpisu. Záxxxxx xxxxxx xx xxxxxxx xxxxxx xxx xxxxxxxxxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxx xxjem "organizačná zložka" (ide o širší, vágnejší pojem). Znenie § 7 ods. 2 ZP je zmätočné, pretože navodzuje dojem, že každá organizačná jednotka, ak si xx xxxxxxxxxxxxx xxxxxx x xxxxxxxxx xxxxx xxxx xxxx xxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxx xx xxxxx x xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxktu", t.j. xxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxx xx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxx xxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xx xxxxxx xxxxxxxxxx xxx xx xxxxx xxxxxxx len faktickým rozhodnutím zamestnávateľa. Nie je teda možný prístup, keď sa napr. banka rozhodne, že každá z jej pobočiek bude samostatným zamestnávaxxxxxx

x xxxxxxx x x xxxx x xxxxxx xxxxxxxxxx xxx xxxxx xxxxxxxx

xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxnoprávnu subjektivitu,

osobitný predpis splnomocní subjekt, aby stanovami mohol organizačnej jednotke priznať pracovnoprávnu subjektivitxx

xx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxx xx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxx xxxxxxxo vymedzenia hraníc jej právnej subjektivity (pôsobnosti), napr. založenie a skončenie pracovného pomeru, organizáciu práce možno subsumovať právx xxxx xxxxxxx xxx xxxx xxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx x xxxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxx xxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxej napr. na koho ťarchu pôjde uloženie pokuty - kto uhradí vecnú škodu, ktorá vznikla zamestnancovi za uschované veci, ak tento subjekt nemá vlastný majxxxxx xxx xx xxxxxxxxx xxxxx xx x xxxx xx x xxxxx xxxx x x xxxx x xxxxxxxxxxx xx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxx xxxx x xx xxdpovednosť vyplývajúcu z týchto vzťahov, t.j. je zjavné, že má aj deliktuálnu spôsobilosť.

Z pracovnoprávnej subjektivity vyplývajú aj ďalšix xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xx xx xxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx x xxxxvotného poistenia, vykonanie ročného zúčtovania mzdy - vydanie dokladu. Na jednej strane iný predpis akceptuje, že pozíciu zamestnávateľa, ktorý má xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxx xxxxx xxx xx xxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xx xx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxxxx má tento "subjekt" problém splniť. Obdobne je to aj z hľadiska procesnej spôsobilosti. Zamestnanec v zmysle § 14 ZP a Civilného sporového poriadku žaxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxxxxxx

xxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxx xxxxxxxxxxxx orgánu

Z logiky veci vyplýva (porovnaj aj komentár k § 1 ZP), že ak je osoba aj štatutárnym orgánom (napr. konateľ) alebo členom štatutárneho orgánxx xxxxxx xx xxxx xx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxx xxxxxxxx xxx x xxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xx xx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx xxnateľ za zamestnávateľa) a aj ich prijme (ako zamestnanec), je zjavné, že nejde o výkon práce v podriadenosti a nadriadenosti dvoch subjektov, keďže anx xxxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxx xxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxeho orgánu a vykonáva aj inú činnosť pre zamestnávateľa ako zamestnanec. Napr. v praxi riaditeľ školy ako štatutárny orgán (vymenovaný do funkcie) a akx xxxxxxxxxxx xxx xxxxxx xxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxx xxx xxxxx xxxxxxx x x xxxx x xx xxxxxxxxxxx xx x xxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx x xx xxx. 1 (t.j. podstatné náležitosti pracovnej zmluvy) v pracovnej zmluve orgán alebo právnická osoba, ktorá ho za štatutárny orgán ustanovila (napr. voľbxx xxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxx x x xxxx x xxxxxx x xxxxxxx xxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx x xxx xxxxxxx xx xxxx xxxxxxxxx xbdobia podmienky podľa osobitného predpisu - odkaz na § 7 ods. 3, § 42 a § 43 ZP v pracovnej zmluve a určí mu platové náležitosti podľa osobitného predpisxx xxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxx xxxxxx xxxxx xx xxxxxxxx xxxxxx x x x xxxx x xxxx

x x

xxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxateľa]

Výklad k § 8

I. Právna spôsobilosť fyzickej osoby - zamestnávateľa

Základná právna koncepcia spôsobilosti na právne úkony fyzickej osxxx xxxx xxxxxxxxxxxxxxx xx x xx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxx x xxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxak nachádzame len v OZ, konkrétne v ustanovení § 8 ods. 2 OZ, podľa ktorého plnoletosť sa nadobúda dovŕšením osemnásteho roku veku. Pred dosiahnutím tohxx xxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxxx xxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxa za neplatné.

Spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti zamestnávateľa a spôsobilosť uskutočňovať právne úkony ako zamestnávateľ je xxxxxxxx x xx xxxxxxxxxx x xxx xx xxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxx xxxxxxxnia vykonávať podnikateľskú činnosť neznamená ex lege stratu spôsobilosti byť zamestnávateľom či zánik pracovnoprávneho vzťahu.

Do dosiahnxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxx xx x xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxatrovník. Žiadny z rodičov nemôže zastupovať svoje maloleté dieťa, ak ide o právne úkony, pri ktorých by mohlo dôjsť k rozporu záujmov medzi rodičmi a maxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxx xxxxxxx xxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxx ktorý ho bude v konaní alebo pri určitom právnom úkone zastupovať. Kolízneho opatrovníka súd ustanoví aj v prípadoch, ak maloleté dieťa nemá zákonného xxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx x xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxx x xxxxxx xxxxx xxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xx xx xxx xx xxxxxxxxxxx xxxoletosti dieťaťa. Maloleté dieťa má právo požiadať rodičov alebo osoby, ktoré spravujú jeho majetok, o vyúčtovanie týkajúce sa správy jeho majetku; txxx xxxxx xxxxxxxx xx xx xxxxxxxxxxx xx xxxx xx xxxxx xxxxx xx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xx xxxxxxxxxxxxx xx xxxxx x x xxxxxxxxného obohatenia zostávajú zachované (§ 31 a § 32 zákona o rodine).

Na rozdiel od pracovnoprávnej spôsobilosti fyzickej osoby, pracovnoprávna xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxx x xx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xx xxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxx x xxxxxxx xxxžka právnej subjektivity pre právne postavenie zamestnávateľa súčasne, pričom jej spôsobilosť je upravená OZ. Právnické osoby, ktoré sa zapisujú do xxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxx xxxxx x xxxxxxxxxx xxx xxx xxxxxxsti zápisu do tohto registra, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak (§19a ods. 2 OZ). Zamestnávateľom je aj štát, jednotky územnej samosprávy a právxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxx x xxxxx xk v pracovnoprávnych vzťahoch vystupuje ako zamestnávateľ štát alebo jednotky územnej samosprávy, považujú sa za právnické osoby, pričom za štát vykxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxx xxxxxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxx xxx x xxxx xxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxej zložky ako zamestnávateľa. Zamestnávateľom je aj organizačná jednotka zamestnávateľa, ak to ustanovujú osobitné predpisy alebo stanovy podľa osxxxxxxxx xxxxxxxxx xx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxx xxx xxx xxxxxxx xxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxx xx x xxxx x xxxx Pre úplnosť treba uviesť, že samostatné miesto v pracovnom práve zastávajú združenia právnických osôb [§ 18 ods. 2 písm. a) OZ], resp. záujmové združenxx xxxxxxxxxxx xxxx xx xxx x xxxxx xxxx x xxxxx xxx xxxxxxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxx x xxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxxx práv a konajú predovšetkým v rámci kolektívneho vyjednávania a uzatvárania kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa. Spôsob ich konania upravuje zakladaxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx alebo schválenie založenia združenia na ustanovujúcej členskej schôdzi. Stanovy združenia určia názov, sídlo a predmet činnosti združenia, úpravu xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx x xxxxx xxxxxxxxx xxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxxxxx xxx xxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx x xxloženie s jeho likvidačným zostatkom. Členstvo v združení možno viazať na určitý členský príspevok. Združenie nadobúda právnu spôsobilosť zápisom dx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxx x xxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxdnávať (porovnaj komentár k § 2 ZoKV).

II. Procesná spôsobilosť zamestnávateľa

Procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povxxxxxxxx xxxx xxx xxxx xxxx xx xxxxx xxxxxxxx xx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxx xxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxx x xxxxxxxx x xxxx xx xxxxxxxxxxx xx xxxxxx xxxxx xx xx xxxxlného sporového poriadku). Procesná spôsobilosť tak kopíruje spôsobilosť mať práva a povinnosti a spôsobilosť na právne úkony, ktorú priznáva iný prxxxx xxxxxxx x xxx xxxxx x xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxx xxxxxxxxx xxx xxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxx xx xxxxxx x xxxxxxxxxx xxxestnancom, ktorí síce nie sú plnoletí, ale z hľadiska pracovného práva majú plnú právnu subjektivitu. To znamená, že môžu byť účastníkmi súdneho konanxx x xx xxxxxxxxxx xxxxx xxxx xxxxxx

x xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxx xxx xx xxxxxxx xx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xx xxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxx xtranou a Civilný sporový poriadok stavia zamestnanca do podstatne výhodnejšieho procesného postavenia. Procesne výhodné postavenie sa prejavuje xxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xx xxxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxx x x xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxx xxxx xxxxxxx xj tie dôkazy, ktoré zamestnanec nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Na tento účel je zamestnávateľ povinný poskytnúť súčinnosť, ak xx xxxxx xx xxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxx xx xxxxkázanie svojich tvrdení najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej. To neplatí pre zamestnávateľa, ktorý je povinný uplatniť prostriedky proxxxxxxx xxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxx xx xxxxxxxxx xxxxx xx xxx xxxxxx xohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxx xxx xxxxxxxxxxxx xxxxx xx xx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxích úkonov súdu (§ 153 Civilný sporový poriadok). Sudcovská koncentrácia konania sa teda uplatňuje len jednostranne v neprospech zamestnávateľa. To xxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxxxxxxxx xx xxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xx x xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx x xxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxať dôkazy, ktoré síce mohli byť zamestnávateľom predložené skôr, avšak ktoré prioritne reagujú na argumentáciu vznesenú zamestnancom, na ktorého sa xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxx x xxxxxx xx xxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxaného základného práva na súdnu ochranu, ktorého imanentnou súčasťou je aj právo na rovnosť zbraní.

V súvislosti s procesnou spôsobilosťou je žxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxbilosťou, z hľadiska pracovného práva však môže byť priamym zamestnávateľom a vykonávať všetky práva s tým spojené. Súdna prax však smeruje k výkladu (xxxxx xxx xxxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx x xx xxx x xxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxe je priamym zamestnávateľom. Žalobca má len možnosť využitia osobitnej miestnej prí-slušnosti súdu, keď popri všeobecnom súde je na konanie príslušxx xx xxxx x xxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxxx xx xx xxxx xxxx xxxxx xxxxxx xx xx xxxxx xx xxxxxxxxx xporového xxxxxxxxxx

xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxx x xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxx xxx xxxxxxxx xxx xx xxxx xxx x xxx xxxx007) rozhodol, že "kým súdny exekútor nestratí svoj status vyplývajúci z Exekučného poriadku, ktorý ho oprávňuje byť zamestnávateľom, a to spôsobom vxxxxxxxxxxx x xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxx xxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxnnej osobe, a to bez ohľadu na to, či k tomuto odňatiu došlo právom či neprávom, nemôže ovplyvniť jeho postavenie zamestnávateľa, ktoré vyplýva z jeho stxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx

xxxxxxxx

xxxxxxxxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxe. Vzniká otázka, kto je oprávnený pokračovať vo výkone práv a povinností zamestnávateľa v pracovnoprávnych vzťahoch, najmä ak dedičské konanie nie jx xxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xx xxx xx xxxxxxxx xxxxxxx xxxx xxxxx xx x xxxxx xxxxxxxxx xx xxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxx xx xxxxx xxxxxxxxx xx xx xxxxxx xxxxxxxé uskutočňovať úkony v pracovnoprávnych vzťahoch ešte pred právoplatnosťou rozhodnutia o vysporiadaní dedičstva. Uvedenú situáciu upravuje § 13 žixxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xx xx xxxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxx xx xxxxxxx xx xxxxxxx xx xxxx xxxxxxx xx xxxxtu, b) dedičom zo závetu a pozostalému manželovi, aj keď nie je dedičom, ak je spoluvlastníkom majetku používaného na prevádzkovanie živnosti, ak v živxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxx xx xxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx x xx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xx xx xxxxxxxxx xxxx xxxxxxx xxxxx xx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxenskému úradu pokračovanie v živnosti v lehote jedného mesiaca od úmrtia podnikateľa (správca dedičstva v rovnakej lehote od svojho ustanovenia do fuxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxx xxxx xxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxx x x x xxxxxx x xxxnostenskom podnikaní) vrátane dosiahnutia veku 18 rokov. Ak tieto podmienky nespĺňa, musí si bez meškania ustanoviť zodpovedného zástupcu.

x x

xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxx

xxxxxx x x x

xx xxxxxxxxxx xxxxx x xxxx xxxxxxxxxxxxxx

xxxxxxxxxxx x x xxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx x xxxx xxxxxtnávateľa, možno zhrnúť takto:

zamestnávateľ fyzická osoba koná osobne;

zamestnávateľ právnická osoba koná prostredníctvom štatutárnexx xxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxx

x xxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxx xxxxxx xx xxxxxxxxxxx xx xxx x xxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xx xx xxge oprávnení na pracovnoprávne úkony;

xxx xxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx x x xxxxxxx xxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxx xnútornými organizačnými predpismi;

poverení zamestnanci - v rozsahu písomného poverenia.

Fyzická osoba nadobúda spôsobilosť na prxxxx xxxxx x xxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xx xx xxxx xxxxxxx xxxxxxxx xx x xxxx x xxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxletého dieťaťa sú v prvom rade jeho rodičia (§ 31 zákona o rodine). Zákonným zástupcom fyzickej osoby, ktorého súd rozhodnutím pozbavil spôsobilosti nx xxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xx xxxxxx xxxxx xxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xx xxxxxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxovuje príbuzný fyzickej osoby, a ak to nie je možné, tak iná osoba, ktorá spĺňa podmienky pre ustanovenie za opatrovníka, ak nie je možné ani to, ustanoví xxx xx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxxx xx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxx

xxxxxxx xxxxxxxxxxx xx xxxxxxx xpravovať majetok neplnoletého (prípadne pozbaveného či obmedzeného na spôsobilosti), avšak ak nejde o bežnú vec, je na nakladanie s majetkom potrebnx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxxxxx x xxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xx xx xxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxým sa zakladá, mení alebo končí pracovný pomer. Avšak je nutné posudzovať prípad od prípadu. Súhlas súdu bude nevyhnutný, pokiaľ pôjde o úkony, ktoré maxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxancov. Ak dôjde k stretnutiu záujmov zákonného zástupcu so záujmami zastúpeného alebo k stretnutiu záujmov tých, ktorých zastupuje ten istý zákonný zxxxxxxxx xxxxxxxx xxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxx xxxxx xxxxxxxx xx xxxxxx x xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxx xx xxx x xxxxxx xxxxxx xri ktorých by mohlo dôjsť k rozporu záujmov medzi rodičmi a maloletým dieťaťom alebo medzi maloletými deťmi zastúpenými tým istým rodičom navzájom; v txxxx xxxxxxx xxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxx xx xxxx x xxxxxx xxxxx xxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxx xxxxxxxí aj v prípadoch, ak maloleté dieťa nemá zákonného zástupcu, alebo ak zákonný zástupca nemôže z vážneho dôvodu maloleté dieťa v konaní alebo pri určitom xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx x xxxxxx xxxxx xx xxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxx x xxxxxxxx xx xx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xúvisiace so spravovaním jeho majetku ohrozené a rodičia sami neurobili alebo nie sú schopní urobiť vhodné opatrenia na ochranu majetku, súd môže na tenxx xxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxx x xovinností.

V prípade maloletej osoby - zamestnávateľa sa nebude uplatňovať tzv. postupné nadobúdanie spôsobilosti predpokladané § 9 OZ, podľa ktorxxx xxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxxx xxx xx xxxx xxxxxx xxxxxx xxxxx xx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxx xxxxx xxxmi slovami, maloletý zamestnávateľ nemôže vykonávať žiadne právne relevantné právne úkony v pracovnoprávnych xxxxxxxxx xxxx xxxx xx xxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxx x x x xxxx

xxxxxxxxxx xxxxx xxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxx x xx xx xo oprávnený zmluvou o zriadení právnickej osoby, zakladacou listinou alebo zákonom. Môže byť individuálny alebo kolektívny. Spôsob konania kolektíxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxxxx x xxxxxxx xbchodných spoločností (najčastejší zamestnávateľ) ide o zakladateľskú listinu alebo spoločenskú zmluvu a v nich je uvedený spôsob konania za tieto sxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxx xxxxxxxxxx x xxx xxxx xxxxxx xxxxx xxxxxx xx xxxx xxxxxxxx xxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx x xxxxovnoprávnych veciach je konaním dovnútra spoločnosti, a (aj) preto pre pracovnoprávne úkony sa uplatňuje v otázke konania za zamestnávateľa voľnejšx xxxxxxx xxx xxxxxx xx xx xxx xxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xx x xxx xxxxx xxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xovinnosť spoločného konania viacerých štatutárov. Inými slovami, spôsob, akým sú oprávnení konať viacerí konatelia v mene spoločnosti určený v spolxxxxxxxx xxxxxx x xxxxxxxxxxx x xxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxx xx xxxxxxx xxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxxxxx obchodnej spoločnosti pozri výklad k § 7 ods. 3 ZP.)

II. Vedúci zamestnanec

Vedúci zamestnanci majú dvojaké postavenie, konajú v mene zamestnáxxxxxxx x xxxxxxx xxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxx xxxx xxxxxxx xxxxstnanca so všetkými (zákonom rozšírenými) povinnosťami a právami. ZP nestanovuje žiadny minimálny počet "podriadených" zamestnancov potrebných pxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx x xxxxxx xxxx xx x xxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxačne podlieha kompetencii vedúceho zamestnanca. Pre určenie statusu vedúceho zamestnanca je rozhodujúca organizačná štruktúra zamestnávateľa a vxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxx xxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxx xx xxxodom na stratu statusu vedúceho zamestnanca.

Rozsah oprávnení, ktoré možno kompetenčným predpisom priznať vedúcemu zamestnancovi, nie je záxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxxx xx xx xxxxx xxxxxxx xxxx xx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxatie organizačných predpisov a ro-zhodnutí či ukončenie pracovného pomeru. Vedúci zamestnanec užívateľského zamestnávateľa však nemôže robiť práxxx xxxxx x xxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx

xxxxxxxxxxxxx xxxx x xxxxxxm zamestnancom v pracovnej zmluve dohodnúť mzdu už s prihliadnutím na práce v sobotu a nedeľu, vo sviatok a nočnú prácu. Mzdové zvýhodnenie ani náhradné xxxxx xx xxxxx xx xxxxxxx x xxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx x xx xxx xx xozšírenú zodpovednosť za schodok na zverených hodnotách v tom smere, xx xxxxxx xxxxxxx xxxxx x xxxxx xxxxxxxxxxx x xxxx xxxxxxxx xxx xx xxxxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx v intenciách § 239 ZP. Osobitné právne postavenie je u tzv. manažéra prvej a druhej línie, t.j. vedúceho zamestnanca v priamej riadiacej pôsobnosti štaxxxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxx xx x xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx x xxxxto zamestnancami je právne dovolená možnosť uzatvoriť skúšobnú dobu až na šesť mesiacov a súčasne dohodnúť, že vo výške mzdy bude zohľadnená prípadná pxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxx x xxxxx xxx xxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxx

xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxx xxxiadavku vykonávania funkcie vedúceho zamestnanca v priamej riadiacej pôsobnosti štatutárneho orgánu, v takom prípade sa pracovný pomer s týmto zamexxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xx xx xxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xx xx xxxx xxxxxxxxx x xxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx podľa § 63 ods. 1 písm. d) bod 2 ZP.

Hmotnoprávnou podmienkou pre ustanovenie vedúceho zamestnanca je jeho faktické a právne oprávnenie určovať a xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxx x xxxxxxxxxxx xxx xxxxx x xxxxx xx xx xxx xxxx xxxxxxx xxxxxxx x povahy veci teda vyplýva, že vedúci zamestnanec musí mať aspoň jedného podriadeného zamestnanca (jeden podriadený zamestnanec je dostatočný bez ohľxxx xx xxxxxxx xxxxxx x xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxxxx, neplateného voľna alebo aj materskej dovolenky neznamená stratu statusu vedúceho zamestnanca. Avšak túto skutočnosť treba vykladať v súlade so zákxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxx xxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx x xxxxxxx xxxxxxxx xxx x xxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xx xx xxxx zrejmé, že miesto podriadeného zamestnanca nebude obsadené alebo nebude obsadené dlhšiu dobu (čo je nutné vnímať individuálne), zamestnanec bez ohľxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx

xxx

xxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xxx xxxxxxxxxx xx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxstnávateľ nemôže ustanoviť zamestnanca do pozície vedúceho bez jeho súhlasu. Samotné oboznámenie je nedostatočné, vyžaduje sa teda aj súhlas zamestxxxxxx

xxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx

xxx

xxxxxxx xxxxx xxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxx xxxxxxxxxxxx xx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx zamestnanec nemusí pracovať výlučne v pracovnom pomere, môže ísť aj o zamestnanca, ktorý vykonáva prácu na základe niektorej z dohôd o prácach vykonávxxxxx xxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxx xxxxxx xxxx xxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxx xxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx je však aj poverenie na neurčitý čas, maximálne však na čas, pokým trvá pracovnoprávny vzťah. Od poverenia podľa § 9 ZP treba odlišovať zastúpenie ako oxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxx x xx x xxxxx xxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxx xxxx xxxxxxxxx xxx xx xxxxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxx xxxxx xx xxx xxxxx xxx xxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxxx xx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx. Nevyhnutne však treba dodať, že judikatúra je k možnosti konať v mene zamestnávateľa na základe plnej moci podľa občianskeho práva zdržanlivá (v mnohxxx xxxxxxxxxxxxx xx xxxxxx xxxxxxxxx x xxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxx xx xxxxxx xxxxxx xx xxxxxxx xxx xx xxxxxx x xxxxxxxxxxxx xxxte).

12.

V aplikačnej praxi sa najčastejšie poverenie vystavuje na jeden úkon alebo niekoľko úkonov, ktoré spolu úzko súvisia a smerujú k vybavenix xxxxxx xxxxx xxx xxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx x xxxxxx xxxx xxxxx xxxxx xxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xohodnúť určitú zmluvu a súčasne ju podpísať a pod.

IV. Zastúpenie zamestnávateľa na základe plnej moci

13.

Občianskoprávny inštitút zastúpenia xx xxxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxx xxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxx x x x xxxx x xxxx xxxxxxxx xxx xx xxxxxxxxx xxx xxx 4 Cdo 4/2012) judikoval, že podmienkou platnosti úkonov smerujúcich k skončeniu pracovného pomeru, ktoré boli uskutočnené osobami na základe plnomoxxxxxxxx xx xxxxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxx xx xxxxxxxxxxxxxxxx xxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xx pracovnoprávne vzťahy.

14.

Naproti tomu stojí novšie rozhodnutie Ústavného súdu SR (sp. zn. I. ÚS 155/2017), podľa ktorého odôvodnenia rozsudkox xxxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxxa Ústavného súdu SR totiž nemožno pojmovo spájať či stotožňovať inštitút poverenia so zastúpením (splnomocnením), ide o odlišné právne inštitúty s roxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxxxxx xx xxklade plnej moci za dva nezastupiteľné inštitúty, ktoré majú síce obdobný účel, ale súčasne iný právny režim. Pri odôvodnení svojho nálezu poukázal na xxx xx xxxxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xx xxxxxel od splnomocnenca výrazne obmedzený. Odlišná právna úprava sa týka aj následkov prekročenia právomocí vyplývajúcich z poverenia a plnomocenstva. xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxx xx x xxxxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxx xxxx xxxxx x xx x xxxxx xx xxxxxx xxxxxx xxxxxx x x xx x xxxxxxa komplexný rámec konania za zamestnávateľa.

§ 10

[Prekročenie právomoci osôb konajúcich v mene a za zamestnávateľa]

Výklad k § 10

I. Konanxx xxxxxxxxxxxxxx

xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxx x xxxx xxxxxxxxxxxxxx xx x xxxx xx xxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxx a poverení zamestnanci buď v rozsahu ich kompetenčných právomocí vyplývajúcich z funkcií určených vnútornými organizačnými predpismi, alebo v rozsxxx xxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxx xxxx xxxxxxxx xxxxx x xxxxxxxxxxx

x xxxxxxxxxxxxxxxneho hľadiska treba odlišovať úkony, ktoré vykonáva štatutárny orgán a členovia štatutárnych orgánov, ktorých úkony sú úkonmi zamestnávateľa, nekoxxxx xxxx x xxxx xxxxxxxxxxxxxxx xxx xx xxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xx xxxxxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxníctvom štatutára alebo štatutárov. Iní poverení zamestnanci konajú za zamestnávateľa a v jeho mene.

Príklad:

V prípade, ak pracovnú zmluvu podpisxxx xxxxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxx xx xxx x xxxxxx xx xxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxx xxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx x xxxxxlneho hľadiska je nesprávne ďalšie označenie "za zamestnávateľa", postačuje (formálne správne je) označenie "zamestnávateľ". Naopak, v prípade, ax xx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxx xxxx xxx xxxxxxxxxxxxxxxx xxxxx xxxx xxxxxx xx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xxxxx xeplatnosť právneho úkonu.

Štatutárny orgán je v zásade v pracovnoprávnych veciach oprávnený na všetky právne úkony aj bez osobitného poverexxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxx xxxxx xx xxxxxxxx xxxxxx x xxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxára však môže byť ukotvené v listine, ktorou sa právnická osoba zakladá. Napriek pomerne jasnej dikcii ZP vyjadrujeme pochybnosti, či takéto obmedzenxx xx xxxxx xx xx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxzenia (zverejnené napr. aj v obchodnom registri) sa viažu na konanie navonok. Domnievame sa, že v prípade prekročenia interných pravidiel štatutára txxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxx

xxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx

xxx xxekročení právomoci zo strany povereného zamestnanca sa v prvom rade prihliada na dobromyseľnosť zamestnanca. Právne úkony, ktorými sa prekročila prxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxx xx xxx x xxxxxxxxxx xxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxx xx x xxxxxočeniu právomoci došlo. Dôkazné bremeno pritom zaťažuje zamestnávateľa, ktorý musí preukázať, že zamestnanec skutočne disponoval vedomosťou o prexxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xx xxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxx xx xxx xxxxxx xxxxxxx xravov a posúdiť eventuálnu platnosť právneho úkonu.

V tomto ohľade sa ako podnetným javí rozhodnutie Najvyššieho súdu SR (sp. zn. 2 Cdo 145/2002xx x xxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxx xxxxxxx x xxxxxxxxxxx x x xxxx x x x xxxx x xxx xxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx x xxxx xxxxxxxxxxxxxxx xxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxx xxxxxx x xxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxx xx xxxxx xxxxxxxx xxxestnanec urobí písomný právny úkon v rozsahu poverenia, nemožno uzavrieť, že je tento úkon neplatný pre nedostatok podpisu štatutárneho orgánu zamesxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxx x xxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxx xxávne úkony štatutárneho orgánu".

Príklad:

Zamestnávateľ ako spoločnosť s ručením obmedzeným prijal na valnom zhromaždení, na ktoré boli prizvaní xx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxm s hornou hranicou odmeny pre jednotlivé pozície. Súčasne sa na valnom zhromaždení spoločnosti analyzovali možnosti znižovania počtu zamestnancovx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xx xx x xxxxx x xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxx určenú zamestnávateľom. Následne ukončili (opäť vzájomne) pracovný pomer dohodou. Otázka je, či spoločnosť bude viazaná takýmto konaním zamestnanxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxxx xx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxx xx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxivým zamestnancom odmeny - súčasne však boli viazaní rozhodnutím zamestnávateľa prijatým na valnom zhromaždení. V tomto prípade niet pochýb o tom, že xxxx xxxxxxxxxxx xx xxxx xxx xxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxlšie dôvody ich konania, samotné ukončenie pracovného pomeru dohodou sa samo osebe nejaví byť dostatočným dôvodom na pridelenie odmeny. Zamestnávatxx xxx xxxx x xxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx x x xxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxxx x xxorom prekročili stanovenú hornú hranicu.

Zamestnanec

§ 11

[Pojem zamestnanec, spôsobilosť mať práva a povinnosti zamestnanca]

Výkxxx x x xx

xx xxxxx xxxxxxxxxxx

xxxxxxxxxxx x xx xx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxx xxxxxxxxxxxx x xxxxx xxx xxxxxxxxxxxx xxx xx xxxtavenie osôb, ktoré nespĺňajú podmienky, aby mohli byť zamestnancom.

V podmienkach SR zatiaľ neprebehla komplexnejšia diskusia, kto je vlastxx xxxxxxxxxxxx xxx xx xxx xxx x xxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxx xx xx xxxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx x xx xxxxxx xnú osobu, ktorá vykonáva prácu nie ako zamestnanec, ale ako podnikateľ, ale v skutočnosti vykazuje niektoré prvky zamestnanca. Kým v 90. rokoch bol proxxxxxxxxxx xxxxxx xxxx xxxxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxx x xxxxxxxxxx xxx xx xxx xxx xxxxxxmom zastieranie vzťahu (ktoré sa dá "rozostrieť" cez § 1 ods. 2 ZP v kombinácii s pravidlami xxxx xxx xxxxxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxx xxxxx xxxxxxxx xxxxx x xxxxxx xxxxxxxxx xxxxx x x xxxx x xxx xx xxxxxxxancom osoba, ktorá jazdí ako vodič Uber-u, pričom sa musí riadiť pravidlami aplikácie, cenotvorbou tejto spoločnosti, ale používa vlastné vozidlo a sxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxx xxxx xxxxxxx xx xxxxx xxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxx xxxx xxxxx x xxxxx xxxxxx xxx x xxxxxxxxx x x xxxxxxxxie zákazníka a vodiča alebo o závislú prácu? V mnohých prípadoch v niektorých štátoch súdy odpovedali kladne, ide o zamestnanie, ide o závislú prácu a nixxxx xxxxxxx xxxx xxxxx xxxxxx xxxxx xxxx xxxxxxxxxxx xxx xxxxx x xxxxxxx xxxxxxx xxxxxx x xxxxxxx xxxx xxxxxxxxxxxxx xxxx xxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxky) sa preukázanie závislosti javí ako veľmi náročné až nemožné. V mnohých prípadoch preto štáty do ochrany (čiastkovej) zapájajú aj ďalšie osoby. V toxxx xxxxxxxx xxx xxxxxx x xxx xxxxxxxxxxxx xxxxxx xxx xx x xxxxxxxxxx xxxxxx x xxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xx xxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxuje nielen o právach zamestnancov, ale už aj o širšom osobnom rámci, a to nielen v oblasti individuálnych, ale aj kolektívnych práv (pri kolektivizácii xxxxxxx xx xxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxxxxxx xx xx xxxxxxxx xx xxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxxxxxxx x xx xx x xxxxx xxxxže zjednotia subjekty voči inému subjektu). V prípade rigidne nastavených prvkov definície sa utvára priestor pri posúdení osoby, ktorá nenapĺňa jedxx xxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxx xx x xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxx xx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx x statusom samostatne zárobkovo činnej osoby. Pracovnoprávna teória (najmä v zahraničí) sa zameriava aj na osoby, ktoré sa vyskytujú v hraničnom styku xxxxx xxxxxxxxxx x xxxx xxx xxxxxxxxxxxx xx x xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxsko), osoby podobné zamestnancom (Nemecko), ekonomicky závislé osoby, semi-závislé osoby, kvázi-závislé osoby, závislá autonómna práca (Španielxxxxx

xxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xxx xxxxx xxxxx x xxxxxxx xx x xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xx xx xxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxx xxx xxxxelaní pracovníkov podľa § 5 ods. 2 a nasl. ZP), keďže v jednom štáte osoba nie je pracovníkom a v druhom štáte osoba je kvalifikovaná ako zamestnanec (pracxxxxxxx xx xxx xx x xxxxxxxx xxxxx xx xxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xx xxxxx xxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx xxx x x xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxie pojmu pracovníka na členské štáty, v niektorých z povahy veci vyplýva, že ide o komunitárny pojem, a teda nejde o národný pojem. 3. Aj v rámci SR rôzne záxxxx xx xxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxx xxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxdľa ZP). Pri dočasnom pridelení (§ 58 ZP) sa do vzťahu dostáva (bez potreby uzatvárania zmluvného vzťahu) tretí subjekt (užívateľský zamestnávateľ akx xxxxxxx xxxxxxxx xxxx x xxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxx xxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxx

xxxxxxxxxxxx xxxx xxx xxx xxxxcká osoba a len vtedy, ak vykonáva pre zamestnávateľa v zmysle § 1 ods. 2 ZP závislú prácu v pracovnoprávnom vzťahu (pracovný pomer alebo vzťah na základx xxxxxx x xxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xx xx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxx xx xxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxx xre zamestnávateľa závislú prácu v obdobných pracovných xxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx x x xxxx x xxx

xxx xxxxxx xxxxxxxxxxxx x xxxxxxxxosť na právne úkony

ZP v § 11 ods. 2 upravuje právnu subjektivitu zamestnanca. Práva a povinnosti ako zamestnanec má fyzická osoba, ktorá dovŕši 15 xxxxx xxxx xxx xx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxx

xxxxxxxxxxx x xx xxxx x xx xxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxxxxx xx xxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx môže vlastnými úkonmi nadobúdať práva a brať na seba povinnosti v pracovnoprávnych vzťahoch dňom, v ktorom dovŕši 15 rokov veku. To znamená, že v tento dxx xxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx x xxxxxxxxx xx xxx xxxxxxxxxxxx

x xxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx x xxx xxx xxxx xamestnanec realizovať predzmluvné vzťahy (§ 41 ZP). Vzhľadom na to, že aj právna spôsobilosť byť zamestnancom, aj spôsobilosť na právne úkony vzniká ax xxxxxxxxx xxx xxxx xxxxx xx x xxxxxx xxxx xxxxxxxxx xxx xxxxxx xxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxx xxx xxxxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxx xxxx xxxx xxxxxxxxxxx xohto veku, resp. aby vôbec túto otázku riešili. Osoba by mala problém dovolať sa pracovnoprávnej ochrany v kontexte § 41 ZP, ak by riešila svoj pracovnopxxxxx xxxxx x xxxxx xxx xxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxxxxx

xxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xx xx xxxxxxx xx xx nastavená na vek 15 rokov. Ide teda o určitú výnimku zo všeobecnej spôsobilosti na právne úkony v súkromnom práve. V nadväznosti na tento vek potom vznixx xx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xx xxxxx xxxxxx xxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx x xxxxxxx xodpovednosti vyžaduje dosiahnutie 18. roku veku).

Zamestnanec môže pracovnú zmluvu uzatvoriť v deň, keď podľa kalendára dovŕši 15 rokov veku (xxxx xxx xxxxx xxx xxxxxxx xx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxx x xx xxxx x xxxxx xx xxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxx xx xxxxčí povinná školská dochádzka zamestnanca (deň nástupu do práce môže byť dňom skončenia povinnej školskej dochádzky - pozri § 19 a nasl. zákona č. 245/20xx xxxxxx x xxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxx xxx xxxxxx xxxxxx xxxxxxx xx xxxxx x xxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxx xxxx xxxxxxxx xx 00.00 hodin) toho dne, kterým svým číslem a měsícem odpovídá dni, kdy se před osmnácti lety narodil".

10.

V praxi sa ako problematická javí situáciax xx xxxxxxx xxx xxxxx xxx xxxx x xxxxxxx xxxxxxxxx xx x xxxx x x xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxx x xxxxxx xxxxxx x xxxxxxx x xxxxxxxxxx xx xxxinná školská dochádzka ukončená až skončením školského roka, x xxxx xxxx xx xx xxxxxxxx xxxxxxx xxx x xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxx xx xxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx

xxx

x x xx xxxx x xx xx xxxxxxxxxx xxnimka z § 11 ods. 2 ZP. Spôsobilosť na uzatvorenie dohody o hmotnej zodpovednosti vzniká až dovŕšením 18. roku veku. Prvý deň, kedy sa takáto dohoda môže uxxxxxxxxx xx xxxx xxx xxxxxxxxxxx xxxxxx xx xxxxx xxxx xxxxx xxx xxxx xxxxx xxxx xxx x xxxxxx xx xxxxxxxxx xx xxxxxx xxxxx xx xxxx xxxxxxxxx xxx xxxx xxxx, uzatvorenie dohody o hmotnej zodpovednosti sa neviaže na túto skutočnosť.

12.

V súvislosti so spôsobilosťou na právne úkony v pracovnoprávnych xxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxx xxxx xxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxx xxxxx xx xxxxxxxxxxx xx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xx xu koná zákonný zástupca, a preto zamestnávateľ si musí plniť svoje povinnosti voči zákonnému zástupcovi mladistvého. Ak však mladistvý zamestnanec dxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xx xxxx xxxxxxx xx xxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx x xxxx xxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxnosti, ktoré mu ukladá ZP voči zákonnému zástupcovi.

III. Zákaz práce a výkon ľahkých prác

13.

ZP v § 11 ods. 4 upravuje aj zákaz práce fyzickej osoby xx xxxx xx xx xxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxx xx xxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx x xx xxxx x xxx x xxxxxxx xxxxxxxx xýnimky - výkon tzv. ľahkých prác, ktoré svojim charakterom a rozsahom neohrozujú zdravie, bezpečnosť, ďalší vývoj alebo školskú dochádzku mladistvéxx xxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxx xx xxxxxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx, športových podujatiach a na reklamné činnosti. Zároveň v § 11 ods. 5 ZP je upravené, kto povoľuje výkon ľahkých prác. Výkon ľahkých prác uvedených v § 1x xxxx x xx xxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxíctva a poplatok za vydanie povolenia (položka 202 zákona o správnych poplatkoch). V povolení sa určí počet hodín a podmienky, za ktorých sa ľahké práce xxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxx x xxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx

xxx

x xxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxx xx xxxxx ľahkých prác v pomere k celkovému počtu osôb, ktoré ich vykonávajú. Textácia ustanovení § 11 ods. 4 a 5 ZP nie je úplne presná. Z hľadiska pracovného práxx xxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxx xxxx xxx xxxxxx xx xxxxx xxxxx xxxxx xxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xzv. detská práca, ktorá je zakázaná. V určitom rozsahu sa pripúšťajú výnimky (napr. umelecká činnosť). Z § 1 ods. 1 ZP vyplýva predmet regulácie ZP - indxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxx xx x xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxx x xxxxxxx xxxxxxx xxx xxxxxx xxxxx xxx xx xxx x xxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxx xx x xxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxx xráce však nie je viazaný len na povahu vykonávanej činnosti, ale platí plošne. Z tohto hľadiska akákoľvek činnosť dieťaťa, ktorá je prácou, by sa mala spxxxxxxx x xx xxxx x x x xx x xxx xxxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxx

xxx

xxxxx xxxxxxx xxxx xx xxxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxx xx xxxxxxx x xxxxxxnie. V povolení sa určí počet hodín a podmienky. Takýto výkon práce však nie je pracovnoprávnym vzťahom založeným zmluvne (osoba nemá pracovnoprávnu sxxxxxxxxxx xx xxxxxx xxxxx xxx xx xxxxxxx xx xxxxx xxxxx xxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxx xxx xxxxxxxxx xxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxx

x xxx

xxxxxxxxxxa zamestnancov

Výklad k § 11a

I. Význam a druhy zástupcov zamestnancov na pracovisku

ZP upravuje v súlade s medzinárodnými dokumentmi Medzináxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxx xxx xx xx x xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xx x xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xamestnancov na rozhodovaní zamestnávateľa prostredníctvom tzv. zástupcov zamestnancov ako prejav práva organizovať sa. Úsilie o dosiahnutie spraxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxcov (spolurozhodovaním, prerokovaním, právom na kontrolu, právom na informácie a právom na kolektívne vyjednávanie) priznanými právnym poriadkomx xxxxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxx xxxxxxxxxxx x xámci realizácie individuálnych pracovnoprávnych vzťahov. V rámci "tematických" dohovorov sa potom v niektorých prípadoch uvádza miera zapojenia zxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxx xxx xx xxxxxxxx xxx xx xxx x xxxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxxx

xx xxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxriem zastúpenia zamestnancov na pracovisku predovšetkým s ohľadom na kompetencie, ktoré im ZP priznáva pri iných pracovnoprávnych inštitútoch. Pojxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xx xxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxch v zmysle ZP alebo v osobitných pracovnoprávnych predpisoch (napr. ZoKV uvádza pojem odborový zväz). Okrem zástupcov zamestnancov uvedených v § 11a xx xxxxx xx xx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxx xx xxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxxx x xxxx xx xxx x xxxxx xxxx xxxxxxxx zamestnancov zabezpečujúceho iný postup informovania zamestnancov a prerokovania s nimi (§ 245 ZP) alebo člena osobitného vyjednávacieho orgánu akx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxúpenie v dozornej rade akciovej spoločnosti, zástupcovia pri európskom družstve, európskej spoločnosti. Niektoré xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xx xxxxxx xxxxxxxxxx x xxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxx xxxx

xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxx xastupovania zamestnancov v európskej spoločnosti a v európskom družstve, ak ide o informovanie, prerokovanie alebo spolurozhodovanie, môžu ako zásxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxcovia zamestnancov v prípade cezhraničného zlúčenia, alebo cezhraničného splynutia spoločností na území štátov Európskeho hospodárskeho priestoxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxé formy zástupcov zamestnancov nemajú v právnom poriadku SR oporu, napr. členovia globálnych zamestnaneckých rád.

Možnosť rozšírenia okruhu xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx x x xxx xx xx xxxxxxxxx x xxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxx xx xx xxxxxzení v ZP alebo inom osobitnom právnom predpise a právny poriadok im priznáva určitý rozsah kompetencií. Za predpokladu, že by chcel napr. zamestnávatxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxx xxx xxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxx xxmisii zamestnávateľa a pod.), nepožívajú títo zástupcovia zamestnancov právnu ochranu v zmysle §11a ZP s odkazom na § 240 ZP a ani nemôžu vykonávať koxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx x xxxxxx x xxx xxx xxxxxxx xx xxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxx xx xxxxnia, ktoré ZP priznáva formám zastúpenia zamestnancov na pracovisku, napr. poskytovanie pracovného voľna s náhradou mzdy na výkon činnosti, poskytnxxxx xxxxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxx xxxxxxxx x xxxx

xx xxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxx xredvídajú smernice Európskej únie. Smernice Európskej únie počítajú aj s existenciou

ad hoc

zástupcu pre určité otázky, ale nevyžadujú od členských xxxxxxx xxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxx xxxxxxxx xxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxx xx xxx xx x xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxx x xxxxx xxxxxxxxx xxxx xxxxxxx xxxinnosť informovania a prerokovania (§ 21 a § 22 - platobná neschopnosť, § 27 a nasl. - prevod podniku, § 73 - hromadné prepúšťanie), ZP pri neexistencii záxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx x x xx xxxx x xxx x xx xxxx x xxx x xx xxxx x1 ZP. Tu vyvstáva otázka, či táto skupina zamestnancov môže poveriť konaním za seba vybraných zamestnancov, napr. ak ide o kolektív 500 zamestnancov (kxxxx xxxx xxxx xxx xxxxxx xxx xxxxxxxxxx xxx xxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxx x xxx xxxx x xx xxxxxxxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx x xx xx xxm naplní aj hmotnoprávny predpoklad právneho predpisu, že zamestnávateľ konaním voči týmto osobám konal voči všetkým zamestnancom.

xxxxxx xxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxx xxxxxx xxxx xxxxxxxxxxxxxxx xxxx xx xxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxv zamestnancov uvedených v § 11a ZP. Obdobne to platí aj pre prípady konania zamestnávateľa, u ktorého nepôsobia zástupcovia zamestnancov v zmysle § 12 xxx xxxxxx xx xxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx x x xxx xx xxx xxxxxx xxxx xxxxxxxxxxxxxxx xx xxx xxxx xxslovne uvádzať vlastným pomenovaním (napr. § 241 a nasl. ZP).

ZP vychádza pri zastupovaní zamestnancov z princípu plurality pôsobenia uvedenýxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxého pôsobenia rôznych zamestnaneckých rád alebo zamestnaneckého dôverníka a zamestnaneckej rady, keďže zastupujú v zmysle ZP všetkých zamestnancoxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxerých odborových organizácií u zamestnávateľa. V praxi môže nastať situácia, ktorú ZP výslovne nerieši, ak príde k zlúčeniu dvoch zamestnávateľov, kxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxx x xxx x xxxxx xx xxxxxxx xx x xxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxx xxxxxxxxxxxxx xxxxx x x xx xxxx x xx xxxx vyplýva, že práva zástupcov zamestnancov sa zachovávajú. Výslovne je táto situácia riešená len v prípade európskej zamestnaneckej rady (§ 250a ZP). Mxxxx xx xxxxxxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxx xx xxxxxxxx xxx xxxxx x xxxxxx xxxxxxx xxxxx xx xxxxx xxx xxxxxx xx xx xx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xedohodli inak (napr. na voľbách).

Prípadné kompetenčné spory pri súbežnom spolupôsobení viacerých zástupcov zamestnancov upravuje ZP v § 229 xxxx xx xxxxx x xxx xxxx xx xxxxx x xx xxxxx

xx xxxxxxxxxxxx xx x xxxxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxx xxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx ktorí v zmysle ZP zastupujú všetkých zamestnancov, bude pre plnenie úloh zamestnávateľa dotýkajúcich sa všetkých zamestnancov príslušná odborová oxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxx x xxxxxxx xxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxx xxdľa § 232 ods. 2 ZP.

V zmysle § 19 zákona o BOZP sa za zástupcu zamestnancov pokladá aj zástupca zamestnancov pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri pxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxx x xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx x xxxx xxxxxxxxxia sa sústreďuje výlučne do oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. V porovnaní s odborovou organizáciou alebo zamestnaneckou radou či zamesxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxx xxxxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxx xxx xxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xx xxxxxxxxxxx ktorej patria všetky kompetencie priznané zástupcom zamestnancov, xxx xxx xxxx xxxxx xx xxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxx xxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx x x xxx - § 150 ZP.

Pokiaľ by zamestnávateľ realizoval kompetencie priznané zástupcom zamestnancov so zástupcom zamestnancov pre bezpečnosť a ochranu zdraxxx xxx xxxxx xxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxx xxx xxxxxx xxxx xxx xxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxx xxxxxxxx xxxxxxxx xx xxx xxxxxxxxxx xxxxíslušným subjektom, resp. plnenie takýchto úloh voči tomuto zástupcovi by bolo bez právneho významu. Závisí to od konkrétneho prípadu, napr. zamestnxxxxxx x xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxx xxxxx x xxx xxx xxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxxx xxxxxxxsti podľa § 73 ZP informovanie a prerokovanie s týmto zástupcom nenahrádza povinnosti zamestnávateľa voči dotknutým zamestnancom. Prerokovanie výxxxxxx xxxxx x xx xx x xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xx xxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx Ak teda zamestnávateľ prerokuje s týmto zástupcom zamestnancov výpoveď, nemá to dopad na platnosť alebo neplatnosť výpovede.

II. Zástupcovia zamxxxxxxxxx x xxxxxxxx

xxx

xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxx x xxxxxxxxxxx xxužstevnictví, ktorý bol zrušený ObZ s účinnosťou do 1.1.1992. V zmysle § 35 zákona o zemědělském družstevnictví sa na základe dohody o pracovných podmxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxx xxxxxx xxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxý orgán volený členskou schôdzou. V zmysle § 226 ods. 2 v nadväznosti na § 227 ods. 3 ObZ sa rovnako pripúšťa možnosť viazať vznik členstva v družstve na vzxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxx xx xx xxxxxxxxxxx x x xxx xxxxx xxxxxxxxxxxx xx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxxx x xxxx xxxnmi sa spravujú týmto zákonom (rozumej ZP), ak osobitný predpis neustanovuje inak. ZP nekorešponduje vo svojich ustanoveniach s ostatnými právnymi pxxxxxxxx xxxxxx x x xxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxx x xxx xxxx x xxxx x xxxxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxx xxenstvom v družstve a pracovnoprávnym vzťahom k družstvu. ZP používa v § 11a spojenie "súčasťou členstva je pracovnoprávny vzťah", § 5 zákona o minimálnxx xxxx x x xxx xxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxxx x xxxx x xxx xx xx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxva je pracovný vzťah". V uvedenej súvislosti tak nie je jasné, či všetci členovia družstva musia mať založený pracovný vzťah k družstvu, ako to možno dôvxxxx xx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxuje súbeh členstva a pracovného vzťahu k družstvu, a v tomto prípade sa možno stretnúť s pluralitou zástupcov zamestnancov na pracovisku, keď záujmy zaxxxxxxxxxxx xxxxx xxx xx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xx xxxxxxxxxx x xxxxxx x xxx xxxx x xxx xxxxxx xx následne aj v desiatej časti priznáva relevantné oprávnenia. Prípadná kolízia záujmov medzi zástupcami zamestnancov však nie je riešená.

xxx

xxxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxx xxxx x xxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxx xnými slovami: za člena sa prijme iba fyzická osoba, ktorá bude v družstve pracovať. Ak družstvo využije toto oprávnenie, mo^že upraviť niektoré podmiexxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxxxxx xxx xxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxx x xxxxxxxxťou pre člena družstva. Pokiaľ by ustanovenie stanov odporovalo pracovnoprávnym predpisom a zhoršovalo postavenie člena, bola by vnútrodružstevná xxxxxx x xxxxx xxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxx xxxxxxxxxxx x xxx xxxx x xxx xx xxxx xx xxxxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxx xx xxxxxx x xxxxxvách dokonca mohla byť aj v nesúlade s pracovnoprávnymi normami s kogentným charakterom za predpokladu, že by bola pre člena výhodnejšia. Pokiaľ ide o pxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx x xxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxx xxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxx xxx x xxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xx xxxxxxxxx 2015, s. 91).

§ 12

[Súhlas a prerokovanie so zástupcami zamestnancov - generálna klauzula]

Výklad k § 12

I. Druhy participácie zástupcov zaxxxxxxxxxx

xx x xxxxxxxxxxx xx x xxx xx xxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xx xxxxx xx xxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xx xxxaní zamestnávateľa bez zohľadnenia ich spôsobu založenia a dispozície s právnou subjektivitou. Na účely § 12 ZP sa za zástupcu zamestnancov považuje xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxx xxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx x x xxx xxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxx xxxxxx xxxxxxxxxxx x ochrany zdravia pri práci nie je štandardnou formou zastúpenia zamestnancov a jeho kompetencie sa sústreďujú výlučne na oblasť bezpečnosti a ochrany xxxxxxx xxx xxxxxx xxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxx xxxxxx xxxx xxxxxxxxxxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxty zástupcu zamestnancov a skutočnosť, či sa vyžaduje realizácia právneho úkonu.

Založenie každej z foriem zastúpenia zamestnancov na pracovxxxx xx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxx xx xxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxx xxx xxxxxxxxx xxxxxx xxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxx xxxxstnancov a malo by byť realizované nezávisle od osoby zamestnávateľa, inak stráca ich konštituovanie svoj účel a zmysel, aký im pripisuje právny poriaxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx

x xxxxxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxstnancov musíme primárne rozlíšiť, či sa vyžadujú súhlas alebo dohoda so zástupcami zamestnancov ako jednotlivé formy participácie zástupcov zamesxxxxxxx xx xxxxxx xxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xx xxxestnávateľ pred samotným uskutočnením danej kompetencie, ktorá mu vyplýva zo ZP (napr. čerpanie dovolenky zamestnancami v zmysle § 111 ods. 1 ZP, vydaxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxx x xx xx x xxxxxx xx xxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxx xxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxx xohto úkonu zamestnávateľa v ním predloženej a posudzovanej podobe. Pokiaľ by zamestnávateľ takýmto predchádzajúcim súhlasom zástupcov zamestnancxx xxxxxxxxxxxxx xxxx xxx xxxxxx xxxx xxxxxxxx xxx xxxxxxxx x xxxxxx x xx xxxx x xxx xxxxx xxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx

Na rozdiel od predchádzajúceho súhlasu udeleného zástupcami zamestnancov predstavuje dosiahnutie dohody kvalitatívne inú formu participácix xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xx xxxxxx xxxxxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxx xlebo kompetencií zamestnávateľa. Samotnú dohodu však nemožno vnímať prizmou klasickej "dohody", ktorá sa vyskytuje v iných právnych odvetviach, kexxx xx xxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xx xxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxx xx xxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxpcov zamestnancov na konaní zamestnávateľa, kde zástupcovia zamestnancov nepredstavujú akýsi tretí vrchol pomyselného trojuholníka vzájomných vxxxxxxx xxx xxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxx xxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxx xxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx do polohy samostatného subjektu konajúceho nezávisle od požiadavky dotknutých zamestnancov, ktorí majú možnosť obmedziť konanie zamestnávateľa z xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxx xxxx xxxxxxxxxxxxxx xxx xxxxxxxxxxx x xxxxxx x ochranou práv a právom chránených záujmov zamestnancov (ochrana života a zdravia, súkromného života a pod.), nemá však predstavovať formu obmedzenix xxxxxxxxxxxxxx xxx xxxxxx xxxx xxxx x xxx xxxxxxx xx xx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxa. Táto dohoda má tak skôr povahu tzv. "nútenej dohody", kde síce umožňuje zástupcom zamestnancov formulovať svoje návrhy a pripomienky k obsahu realixxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxx xx xxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxx xxxodu so zamestnávateľom uzatvorili.

Neuzatvorenie dohody so zástupcami zamestnancov však automaticky nemôže znamenať nerealizáciu zamýšľaxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxxxx x xxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxx právny predpis a jeho neuskutočnením by porušil príslušné ustanovenie ZP. Táto premisa sa však uplatní len v tých prípadoch, keď ZP alebo iný pracovnopxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxx x xxxxxx x xx xxxx x xxxx xxx xxxx x xxxxx xxxxxxxxxx xxx xx xplatnenie predmetného pracovnoprávneho inštitútu fakultatívne (napr. nedosiahnutie dohody zamestnávateľa so zástupcami zamestnancov na zavedexx xxxxx xxxxxxxxxx xxxx xxxxx x xxx xx xxxxxxxxxx xx xxxxx xxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxxxxx xxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xx xx xxxxxxxx x x xx xx xxxxxsť inú formu nerovnomerného rozvrhnutia pracovného času). Zamestnávateľ sa má tak snažiť vždy dosiahnuť dohodu so xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xx xx xxxxx xx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx x xx x xxxxxxxx xxx x xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxx xohodu uzatvoriť a súčasne dokáže uniesť objektívne dôkazné bremeno, že nemohol konať inak, ako tento úkon aj napriek nedosiahnutiu dohody so zástupcaxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxx xxxxžuje zamestnávateľa až do takej miery, že preukazuje na konkrétnych krokoch (dokumentoch, podkladoch), že nevedel takúto dohodu so zástupcami zamesxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xx xx x xx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xx xx xxxxxxxávateľ o dosiahnutie takejto dohody vôbec nepokúsil alebo ten pokus bol skôr len formálny) má za následok jednoznačné porušenie príslušných ustanovexx xxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xx xxxxxxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxvateľa pri realizácii pracovnoprávneho vzťahu, ktoré nemôže byť obmedzené formálnym nedosiahnutím dohody so zástupcami zamestnancov. Opačný výklxx xx xxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xx x xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx.

K uvedenému je potrebné dodať, že strana zástupcov zamestnancov má konať v súlade s právom, ktoré jej bolo príslušným právnym predpisom priznaxx xx xxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx xxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxx x xxxxxxx x xxxx xxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxx x xxxx xx xxxx xxxxxxxxxx xx xxstupcovia zamestnancov majú akceptovať všetky požiadavky zamestnávateľa. Naopak, majú sa snažiť o ochranu práv zamestnancov. Ak je však predložený xxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxx x xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxx xxx xxxxxxxxxx xxx xxx xx xxx xxxxxxxxx na objektívnych či vážnych subjektívnych dôvodoch.

Príklad:

Zamestnávateľ má záujem určiť rozvrhnutie pracovného času zamestnancov formou určexxx xxxxxxxx x xxxxx xxxxxxxxxx xxxx x xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx x xxxxxx x xx xxxx x xxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxxxxxxxxxx x jeho návrhu diskutovať a dohodnúť sa aj na jeho modifikácii.

Zamestnávateľ po nedosiahnutí dohody a predpoklade unesenia dôkazného bremena, že sa snxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx xxxx xxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxx xxxxxxxx xxxxxxxx x xonca pracovného času bez dosiahnutia dohody podľa § 90 ods. 4 ZP obligatórne zaviazaný tzv. mini-maxom, ktorý pre určenie zakotvuje ZP, t.j. jeho určexxx xxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx x x xx xxxx x xx xxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxsť odchylným spôsobom, ako ho upravuje § 90 ods. 5 ZP, mu neuzatvorenie dohody so zástupcami zamestnancov neumožňuje iný než zákonný postup (napr. určexxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxx x xxxx xxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xx x xxxxxxxxxxxx xx xxxxx xxxxx x xxxxxxxxx xxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxx predstavuje základný definičný znak závislej práce. Súčasne by vznikla aj oprávnená otázka poskytovania mzdy za vykonanú prácu zamestnancom, keďže xx xxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxx xxxxx x xxx xxxxxx xx xxxxxx xxxxxxxxxxxxxx x xxxxxx xx xx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx x xxxxxxnou silou zamestnanca.

II. xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx

xx xxxxxx x xxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx xxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx bez potreby participácie zástupcu zamestnancov napriek existujúcej zákonnej požiadavke. Ak u zamestnávateľa nepôsobí žiadny zástupca zamestnancxx x xxxxxx x xxx xxx xxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxx xxxxxx xx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx x xxxxx xxxxxxxxxxxxx xxx xx x xxxxstnávateľa pôsobí niektorá z foriem zastúpenia zamestnancov na pracovisku a ZP vyžaduje ich formu spoluúčasti na rozhodovaní zamestnávateľa, zamesxxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxxxxx xx xxxx xxxxx xxxxxxxxvateľ vydá predpisy o BOZP v zmysle § 39 ods. 2 ZP bez dohody so zástupcami zamestnancov a pôsobí u neho odborová organizácia alebo zamestnanecká rada, txxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxxx xx xx x xxxxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxx xxxxxx x xxxxxx x 12 ZP.

Výnimku z generálnej klauzuly predstavujú osobitné prípady, kedy ZP priamo stanovuje zákaz samostatného konania zamestnávateľa bez ohxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxxxx xx xxxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxiť rozhodnutím zamestnávateľa. Ak tento zákon ustanovuje, že dohodu so zástupcami zamestnancov nemožno nahradiť rozhodnutím zamestnávateľa, túto xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxx xxxxxxx xx xxxxxxxxxxxxxx

x xxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxx xxx x xxxx xepôsobí zástupca zamestnancov, napr. pri nerovnomernom rozvrhnutí pracovného času (§ 87 ods. 2 ZP) alebo pri zavedení konta pracovného času (§ 87a ZP)x x xxxxx xxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx x xxxxxxxxx xx xxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxx xakúto dohodu so zástupcami zamestnancov nahradiť ani dohodou so samotným zamestnancom. Takýto pracovnoprávny inštitút preto nemožno u daného zamesxxxxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx

xxx

xx x xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxateľ nemôže postupovať sám a ani nahradiť dohodu so zástupcami zamestnancov dohodou so zamestnancom (ak by napr. zástupcovia zamestnancov s takýmto úxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx

xxx

xx x xxxxxtnávateľa nepôsobia zástupcovia zamestnancov, môže konať samostatne a nemusí vec prerokovať. ZP pripúšťa možnosť splnenia povinnosti prerokovať ax xxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxxxxxxxxxx xxxxx xxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx x xxxxxx xx xxď všeobecne (§ 229 ods. 2 ZP), alebo voči konkrétnym zamestnancom (§ 73 ods. 2 ZP). Ak zákon stanovuje povinnosť, že v prípade, xx x xxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxx xx xxxxx xxxx xxxxxxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxx x xxxx xxxxx x xxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx

x2.

V niektorých prípadoch ohľadom konania má zamestnávateľ voľbu (napr. § 87 ods. 1 ZP) - po dohode so zástupcami zamestnancov alebo po dohode so zamestxxxxxxx xx xx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxxx x xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx x xx xxxx x xxxx x xxxxxxx x x7 ods. 1 ZP sa môže objaviť otázka, s kým má zamestnávateľ prioritne rokovať, ak sú na pracovisku aj zástupcovia zamestnancov. Znamená prioritu pre zásxxxxxx xxxxxxxxxxxx x xx xxx xx xxxx xxxxxx xxxxxxxxx xx xx xx xxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxx x xx xxxx x xx xxxxxxxxx xxx xxxxxxx xxx xxxxxxxxx xeď "so zástupcami zamestnancov" pokrýva situáciu, že na pracovisku zástupca zamestnancov je, a "so zamestnancom", ak na pracovisku zástupca zamestnxxxxx xxx xxx xxxxx xx xxxxxxxxxx xx xxxxx xxxxxx x xx xxxx x xxx xxxx xx xx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxx xxx xxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx o vylúčení individuálnej dohody so zamestnancom zabraňuje zamestnávateľovi, aby sa dohodol so zamestnancom. V aplikačnej praxi sa táto možnosť duálxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxxxxx xx xxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxx xx xxxxxel dohadovať s veľkým počtom zamestnancov samostatne, a až potom, keď sa mu nepodarí takúto dohodu so zástupcami zamestnancov uzatvoriť, pokúša sa dohxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxx xx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx xxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxx xxxxxx xx xx xxxxx xxx xxxxxxxxxx xxxú zástupcovia zamestnancov na pracovisku, teda či si napr. takúto formu zaviazania zamestnávateľa dohodli v záväzkovoprávnej časti kolektívnej zmlxxx xxxxx x xxxxxxx xxxx xxxxxxxxx xxxxxxx

xxx

xxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxx xx xxxatívne vymedzený v rámci jednotlivých častí ZP. Právny poriadok umožňuje rozšíriť okruh spolupôsobenia zástupcov zamestnancov napr. v kolektívnex xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxosti možno kvalifikovať len ako kolektívny spor v zmysle § 10 ZoKV o neplnení záväzkov z kolektívnej zmluvy, z ktorých nevznikajú nároky jednotlivým zaxxxxxxxxxxx

xxx

xxxxxxxxxxx x xx xx xx xxxx xxxxx xx xxxxxxxxxxxx x xxxxx xx xxxxxxxxxxxxxxxxxx xxx xx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxmestnancov. Uvedené ustanovenie ZP výslovne neupravuje postup v prípade práva na informovanie, pretože to nie je otázka samostatnosti alebo nesamosxxxxxxxx xxxxxxxx xxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx x tento u zamestnávateľa nepôsobí, informovanie sa nerealizuje. Ak sú adresátom informácie ako alternatívny adresát príslušní zamestnanci, musí sa ixxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxx xxx xxxxxx x xx xxx x xx xxx x xx xxxx

x xx

xxxxxxxxx xxxxxx xxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxx

xxxxxx x x xx

xx xxxxxx x xxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx x xamestnaní k iným právnym predpisom

ZP upravuje oblasť rovnakého zaobchádzania a zákazu diskriminácie popri čl. 1 základných zásad aj vo vlastnox xxxxxxxxxxx xxxxx xx xx xxxx xxx xxxxxxxxxx xxx xxxxxx xxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx x x xx xxxx x xxxxxxxx xx xxxxxxxxxxxinačný zákon. Antidiskriminačná legislatíva v oblasti pracovnoprávnych vzťahov vychádza najmä zo smernice č. 2000/78/ES, ktorá ustanovuje všeobexxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxx x xxxxxxxxx x xxxxxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx x xxxxxxx xxx xhľadu na ich rasový alebo etnický pôvod. V rámci pracovnoprávnych vzťahov možno legislatívnu úpravu v oblasti zásady rovnakého zaobchádzania a zákazx xxxxxxxxxxxxx x xx xxxxxxxx xx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxx

xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxxx xx xxx x xx xx xxxxx xx x xx xxxx

xxxxx xxxxxxxxxxxxx z dôvodu pohlavia s osobitným dôrazom na oblasť rovnakého odmeňovania za vykonanú prácu (čl. 6 ZP vo väzbe na § 13 a § 119a ZP),

odlišné zaobchádzxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxx xxxx x xx xx xxxxx xx x xxx xx x xxx xx x x xxx xx x xxx xxxx

xxxxxxxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxe uplatňovanie zásady rovnakého zaobchádzania a prostriedky právnej ochrany v prípade porušenia tejto zásady v oblasti pracovnoprávnych a obdobnýcx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxžiavanie zásady rovnakého zaobchádzania (širší pojem) a zákazom diskriminácie. Podľa § 2 ods. 1 antidiskriminačného zákona spočíva dodržiavanie zxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx x xxxxxx xxxxxxxxxxxxx x xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxx xtnickej skupine, zdravotného postihnutia, veku, sexuálnej orientácie, manželského stavu a rodinného stavu, farby pleti, jazyka, politického alebx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxx xxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxx xrihliadať aj na dobré mravy a na účely rozšírenia ochrany pred diskrimináciou. Podľa § 2 ods. 3 antidiskriminačného zákona spočíva dodržiavanie zásaxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xx x xxxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxx xxxx xxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxx xx x xxxx xx x xxxxx xxxxxxxxxxxxx xx xx xxxx xxx xxxxx xxxxxxx sa rozlišuje diskriminácia priama a nepriama, obťažovanie, sexuálne obťažovanie a neoprávnený postih; diskriminácia je aj pokyn na diskrimináciu a xxxxxxxxx xx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxx x xxxxxxxxxx xx xx xxxx xxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx x xx xxx xxxxx vymedzovalo priamu a nepriamu diskrimináciu v oblasti pracovnoprávnych vzťahov).

Obťažovanie na pracovisku, ktoré je pomerne častým javom (xxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx x x xx ZP. Kľúčovým identifikátorom rozlíšenia diskriminačného zaobchádzania - obťažovania podľa § 13 ods. 1 a 2 ZP - a zneužitia práva, ktoré súvisí so šikxxxxxxxx xx xxxxxxxxxx x xxxxx xx xxxx xxxxxx xxx xxxxxxxxxxx xx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxx xxxxxxxinačný dôvod nie je daný - neexistuje (t.j. zamestnanec je šikanovaný "len tak", nie z dôvodu napríklad jeho veku, pohlavia, rasy, farby pleti a pod.), pxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxx xxxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxx x xxxxxxxxx xxxxx xxxxx x xx xxxx x xxx xxxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxovania na pracovisku a pod. pozri Švec a kol., 2018.)

II. Zásada rovnakého zaobchádzania a zákaz diskriminácie

Zásadu rovnakého zaobchádzanix xxxxx xxxxxx xxxxxx xxx xxx xxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xx xxxxxxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxe sa môže zamestnanec domáhať ochrany podľa § 13 ods. 1 ZP vtedy, keď subjektívne cíti, že s ním bolo nerovnakým spôsobom zaobchádzané, t.j. že rovnosť šxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxx x xeho prípade dodržané. Všeobecne tak nemôžeme vnímať povinnosť rovnakého zaobchádzania len ako formálnu povinnosť zamestná-vateľa správať sa k zamexxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxx xxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxx xx xxx xxxxxxxxxx x xblasti ukladania pracovných úloh, vytvárania pracovných podmienok alebo realizácie rozhodnutí voči zamestnancom) síce zohľadniť špecifikum situxxxxx xxxxxxx xxxx xxxxxxxx xxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxx x xxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxx pracovnoprávneho inštitútu. Zásada rovnakého zaobchádzania sa nepremieta len do samotného dispozičného oprávnenia, prostredníctvom ktorého má zxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxx xxxxxxx xx xxxxxxxx xx na všetky plnenia (peňažného aj nepeňažného charakteru), ktoré zamestnancom plynú z uzatvoreného pracovnoprávneho vzťahu alebo na ktoré im vzniká pxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxx xx xxx x xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxto nárokov. Ak zamestnávateľ poskytuje za výkon práce nejakú formu peňažného plnenia, ktorého výška priamo nevyplýva z príslušných ustanovení pracoxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xx xxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xx xxxxx xxxxx xx xxxxxxx x xxxxxxxxx xxxx xxxx xxxxx x xxxxxxxxx xx xxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxžného plnenia vzniká. Bez ohľadu na skutočnosť, či zamestnávateľ poskytuje nejakú formu peňažného plnenia, napríklad na základe kolektívnej zmluvy xxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxx xxxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xaobchádzania.

Príklad:

Zamestnávateľ sa rozhodne poskytovať peňažné plnenie za výkon práce v zmennej prevádzke podľa § 90 ods. 2 ZP. Vzhľadom na potxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx x xxxxxx xxxxx xx xxxxxxx xxxxx xx xx xxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxx xxxxodnenie za prácu v noci, poskytuje zamestnávateľ vyššiu hodinovú sadzbu za výkon práce v nočnej zmene v porovnaní napríklad s výkonom práce v odpoludňaxxxx xxxxxx x xx xx xxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxx xxx xx xxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxx x xxx xx xxxxxxxxx xxxxx xxxxe v nočnej zmene alebo odpoludňajšej zmene.

V tomto prípade by išlo o porušenie zásady rovnakého zaobchádzania, keďže vznik nároku zamestnávateľ forxxxxxxx xxx xxxxxxxx xx xxxxxxxxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxx xxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxávneho nároku odlišnosť prístupu z hľadiska jednotlivých zmien podľa § 90 ods. 5 ZP. Zamestnávateľ tak poskytovaním odlišných sadzieb za výkon práce v xxxxxx xxxxx x xxxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxx xxxxxx xxxxx x xxene bez ohľadu na jej charakter.

Právne prípustným riešením tohto prípadu v súlade s dodržaním zásady rovnakého zaobchádzania by bolo dohodnutie samxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxx x xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxx xxxxx x xxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxxx xx xxx xxtanovil samostatné mzdové zvýhodnenie za výkon práce v odpoludňajšej zmene a samostatné mzdové zvýhodnenie za výkon v nočnej zmene, ktoré by zamestnaxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xx xxxxx xxxxxx xxxxx x xxxxxxxxxx by nezavádzal mzdové zvýhodnenie za výkon práce v nočnej zmene.

Príklad:

Zamestnávateľ má založené viaceré pobočky v rôznych mestách, pričom ich xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xx xxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxx xxxxxxxeristika práce aj pracovná náplň a záťaž je identická. Vo všetkých pobočkách sa uplatňuje rovnaké rozvrhovanie pracovného času, pričom identické sú ax xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xx x xxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxx x xxxxxx xxxxxxxxxxxxľ však vzhľadom na rôzne regióny, kde sa tieto pobočky nachádzajú, poskytuje zamestnancom odlišnú výšku tarifných miezd s odôvodnením, že sú v nich nižxxx xxxxxxx xx xxxxx xxxxx xx xx xxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxzovanie pracovných pozícií je jednoduchšie z hľadiska počtu uchádzačov o zamestnanie. Ak vychádzame z platného a účinného právneho stavu, nemožno rexxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xx xxxxxxxxxxxxx xxxxx xxx 1 základných zásad ZP, t.j. regionálna príslušnosť sa nepovažuje za odôvodnenosť povahy činností vykonávaných v zamestnaní alebo okolnosť, za ktorex xx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxxxxxx xxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxx xx xxxxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxtnávateľ sa tak v uvedenom prípade dopúšťa porušenia zásady rovnakého zaobchádzania.

Posudzovanie prípadov zásady rovnakého zaobchádzania (xxxxx x xxxxxxx xxxxxxxx xx xxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxame z § 119a ods. 4 ZP, zamestnávateľ je povinný uplatňovať rovnaký systém odmeňovania zamestnancov za rovnakú prácu alebo prácu rovnakej hodnoty bez oxxxxx xx xxxxxxxxxxx xx xxx xxxx xxxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxx xxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxxxx xx xx xxxxxxnávateľ na zaraďovanie zamestnancov do tarifných tried vytvorený jednotný systém pre tieto prevádzky a uplatňuje aj rovnaký systém hodnotenia pracoxxxxx xxxxxx xxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxx xx x xx xxx xxxxxxxx x xxxxxx xxxxxxxke do rovnakej tarifnej triedy. Navyše rozdielnosť regiónov nemožno považovať za objektívne ospravedlniteľný dôvod alebo jedno z objektívne meratexxxxx xxxxxxxxx xxxxx xx xxxx xxxxxxxx xxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xx x xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxxx xovnakej mzdy za takúto prácu (najmä pri zaradení do tarifnej mzdy alebo tarifného stupňa v tarifnom systéme zamestnávateľa). Regionálny rozdiel nie jx xxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxx x xxxxxxxx xxx xxxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxx jedného zamestnanca v porovnaní s prácou iného zamestnanca má rovnaký charakter a najmä spĺňa kritériá rovnakej práce alebo práce rovnakej hodnoty vyxxxxxxx xxx x xx x xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxej príslušnosti sa môže prejaviť v iných plneniach, ktoré má zavedené zamestnávateľ buď ako súčasť motivačného, alebo odmeňovacieho systému. Pôjde nxxxxxxxxxxx x xxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxx xxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xxxxxevku na dochádzanie za prácou od zamestnávateľa) alebo výšku nákladov na zabezpečenie potrieb zamestnancov (napr. príspevok na regeneráciu môže byť xxxxxxx x xxxxxxxxx x xxxxxxxxxx x x xxxxxxxxxxxxxx xxx xxxx xxxxxxx xxxxx xx xxx xx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xx xxxx xxxxx x xxxxxx

Za pracovné podmienky, ktoré môžu odlíšiť odmeňovanie, možno považovať len objektívne skutočnosti, ktoré priamo alebo nepriamo bezprostredxx xxxxxxxx xx xxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxx xxxxxx xxxxx x xxxxx xxxx xxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxžovať napríklad pracovnú záťaž, spôsob prideľovania práce zamestnávateľom, frekvenciu prideľovania práce, charakter pracovných nástrojov a pomôxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxxxxx xxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xx xxxestnená v inej, regionálne odlišnej časti krajiny. Rozdielnosť regiónov a s tým súvisiaca rozdielna cena práce zamestnanca nemôže byť zohľadňovaná axxxx xxxxxxxxxxxxx xx xxxxx xxxxxxxxx xxxx xx xxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxx x xxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxx xxxxxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxx porovnateľná. V konečnom dôsledku má zamestnávateľ aj napriek uvedenému pomerne široký priestor na zohľadnenie rozdielnej úrovne životných nákladxx x xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxx x xx x xxxxxxxxxx xxxxx x xxxxx x xxxxxxxxxx xx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxtnenia jeho xxxxxxxxxx x xxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xx xxxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxxxx zásady rovnakého zaobchádzania z dôvodu rozporu s kogentnými ustanoveniami ZP (najmä § 119a ods. 1 až 4 ZP).

Domáhanie sa ochrany pri porušení záxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxx xx xxx xxxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxona (čl. 1 základných zásad ZP, § 13 ods. 1 ZP), keďže existencia tohto objektívneho dôvodu sama osebe toto rozdielne zaobchádzanie z materiálneho hľadxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxx xx xxxxx xxxxx xxxx xxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxxxxxx xxx xxxxxxxxxxx xx xxxx xx xxxxxxxxx x xxxxxxxxxx primeraná.

III. Výkon práva v rozpore s dobrými mravmi a zneužitie práva

ZP konkretizuje spôsob a rozsah možnosti realizácie práv a povinností xxxxxxxxxx xx x xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxx xxxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxvinnosť pre subjekty pracovnoprávnych vzťahov realizovať priznané oprávnenia v súlade s dobrými mravmi. Zamestnanci a zamestnávatelia sa majú vo vzxxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxx xxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xx xxxx x xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxastníka. Dobré mravy sú za určitých skutočností tak prameňom práva (aj pracovného práva), ako aj kritériom hodnotenia právneho konania (keď sa v rámci xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxx xxxxx x xx xxxx x xx xxxx xxx xxxxx xxxx x xxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxx x xxxxxx x xxxxxmi mravmi. V nadväznosti na subsidiárnu pôsobnosť všeobecných ustanovení OZ na § 1 ods. 4 ZP sa optikou dobrých mravov posudzuje platnosť právneho úkxxx x xxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxx xx x xxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xx xxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxx x xx xxx xxx xxxxxxx xxejavu vôle, ktorý má zodpovedať dobrým mravom podľa § 15 ZP (dobromyseľnosť pri výklade právneho úkonu vyplýva aj z § 35 OZ), ako aj pri vyššie uvedenej zxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxx xxxx x xxxxxxxxxx xxxx xxx x xxxxxx x xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxxx xx x x x xxxx x xxx xxxxxx xxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xneužitie práva tak, ako v pracovnoprávnej úprave).

Dobré mravy sú priamo v ZP uvádzané aj v súvislosti s uplatňovaním pracovnoprávnych postihox xxxxxxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxx xxxxxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxx xx x xxxxxxxx xx xx xxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxx xríslušnej pracovnoprávnej sankcie zamestnancovi, ale aj keď sa rozhoduje o jej druhu a jej prípadnom trvaní uplatňovania voči zamestnancovi (napríkxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx situáciu, keď by zamestnanec odmietol vykonať pracovnú úlohu na základe pokynu zamestnávateľa, ak by sa mu zdal rozporný s právnym poriadkom (všeobecxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxx xx xxx x xxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxx

x xxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxx xx xx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxxxx x xxxxxxx xx xxbré mravy a správanie v spoločenských vzťahoch prezumuje spôsobom, že ten, kto nejakým určitým spôsobom konal, nezamýšľal druhej strane spôsobiť negxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxx xxxxx xxxxxxx x x xxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxkto sa nemôže dovolávať "svojho nároku a plnenia nároku", pokiaľ by jeho pôvod mal spočívať v zjavnom rozpore so zákonnými pravidlami, prípadne zmyslox x xxxxxx xxxxxxx xxxxxxx

xxxxxxxx

xx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxxxej zmluve), ak zamestnanec oznámi úradu vykonávajúcemu dozor na úseku ochrany životného prostredia alebo dodržiavania povinností zamestnávateľom xxxxxxxxxxxx xxxxxxx xx x xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxx xxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxx xx xxxxxxxávateľ poskytuje odlišnú výšku odmien zamestnancom pôvodom z tretích krajín.

Musíme však zohľadniť aj závery súdnej praxe (nálezy Ústavného súxx xx xxx xxx xxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxx xxxxxxx xxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxxteľovi. Ústavný súd ČR v tomto ohľade rozlišuje ochranu verejnoprávneho záujmu tak, že konštatuje, že súkromnoprávna požiadavka na dodržiavanie zmlxx x xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxx xxxxxxx xxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxx x xx xxxxxx xx tom, aby sa aj zamestnanci mohli obracať na štátne orgány v situáciách, keď zo strany zamestnávateľa hrozí ohrozenie významných spoločenských záujmoxx xxx xx xxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxx xxx xxxxxxx xxxxx x xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxatkov. V tomto ohľade je porušenie súkromnoprávneho záväzku dohodnutého v pracovnej zmluve (mlčanlivosť, lojalita) opodstatnené uprednostnením oxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxnosti na tom, aby každý občan v demokratickom právnom štáte mohol byť nápomocný štátu pri odhaľovaní nedostatkov a v prípade potreby na nedostatky upozxxxxxx xx x xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxx xxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxx xxx xxxxxxxxxxxxx xxxxem, t.j. zverejnili taký rozsah informácií a takého charakteru, ktorý nesvedčí o ochrane verejnoprávneho záujmu (napr. informácie a spôsob ich zverexxxxxx xxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxx xxxxxxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxx x xxxx xxxxxxxx x xxxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxsmi), môže byť v tomto prípade uprednostnená ochrana súkromnoprávneho záväzku dohodnutého v pracovnej zmluve (mlčanlivosť, lojalita) a zamestnancx xxxx xxx xxxxxxxxxx xx xxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxx x xxxxxxxxxx mlčanlivosti voči súkromnoprávnemu záväzku a zachovaniu mlčanlivosti) je nevyhnutné skúmať podľa okolností konkrétneho prípadu.

10.

ZP a ani žxxxxx xxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx x x xx xxxx x xx xxxxx xxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxx xreviazanosti s čl. 1 a x xxxxxxxxxx xxxxx xxx xx xxxxxx xx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx x xx xxxxxxxx xxxxxxxxx mo^žu získať povahu právnej normy a prelínajú sa celým právnym poriadkom a využívajú sa najma¨ ako interpretačné pravidlo. Vymedzenie pojmu dobrých mxxxxx xxxxx xxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxx xxx xxxxxx xxxxxxxx x xxxtúrnych noriem spoločnosti, z ktorých niektoré sú trvalou a nemennou súčasťou ľudskej spoločnosti, iné spolu so spoločnosťou podliehajú vývoju" (roxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xx xxx xxx xx xxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxx xxx xxxxxxx xx xxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxx x xxxx xxx xx xxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxy. Dobré mravy preto predstavujú všeobecné interpretačné pravidlo, ktoré má pomáhať prispôsobiť výklad sporných právnych noriem tomu, čo je v určitex xxxx x xx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxx x xxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx

xxx

xxxxx xxxxxxxx xázoru Najvyššieho súdu SR "dobré mravy (bonimores) patria k zásadám súkromného práva, bývajú používané ako kritérium obmedzujúce subjektívne práva x xxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxx xxxx xx xxxxxxxx xxxxxxx x xxxx xxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxx xx xxxxxom definované. Ich obsah spočíva vo všeobecne platných normách morálky, pri ktorých je daný všeobecný záujem ich rešpektovania. Posúdenie konkrétnexx xxxxxx xxxxx xxxxx xxxxx xxxxx xxxx xx xxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xx xxx xxx x xxx xxxxxxxx

xxx

xxxxxxx x xxxxxxx x xobrými mravmi vždy predstavuje riziko neplatnosti právneho úkonu. Zamestnávatelia (vrátane vedúcich zamestnancov a ostat-ných osôb, konaním ktorxxx xxxx xxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx x xx xxxx x xxx xxxxx xxxx xxxxx x xxxxxx x xxxxxxx xxxxxx x xxxx xxx xxxxxxxxxxxxx x zneužitiu práva.

13.

Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že procesný postup ochrany pri podaní sťažnosti z dôvodu, že došlo k výkonu práv a povinnostx x xxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xx x xxxxxxxxx xxxxxx xx xxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx z § 11 ods. 2 antidiskriminačného zákona, podľa ktorého žalovaný je povinný preukázať, že neporušil zásadu rovnakého zaobchádzania, ak žalobca oznámx xxxx xxxxxxxxxxxx x xxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xx x xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxx x xxxxx xxxxsti súdna prax aj odborná literatúra uvádza, že ak žalobca namieta, že došlo k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania, tak treba, aby predložil dôkaxxx x xxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxx x xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxx x xxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxkého zaobchádzania je obrátené dôkazné bremeno na strane odporcu, nestačí (čo potvrdzujú aj súdne rozhodnutia), ak žalobca uvedie len subjektívne poxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxxx xx xxx xxxxxxxxxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxx xxxx xxxxxx xxxxxxx xxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xe došlo k nesúladu s dobrými mravmi, či k zneužitiu práva. V prípadoch, keď zamestnanec so svojou sťažnosťou neuspeje u zamestnávateľa, musí potom rozpxx x xxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xx xxxxx xxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxx x xxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xx x xxxxnemu pochybeniu xx xxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx

xxx

xxxxx x xx xxxx x xx xxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxx x xxxxxxxxxx xx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxxx vzťahu alebo spoluzamestnancov. V súvislosti s problematikou zneužitia práva treba rozlišovať hranice obsahu subjektívneho práva a hranice výkonu xxxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxx x xxxx xxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxx x xxxxxxxxxx obsahu subjektívneho práva, ale v rámci možnosti tvoriacej jeho obsah oprávnený subjekt použije také konkrétne formy, ktoré nie sú za hranicami obsahx xxxxxxxxxxxxx xxxxxx xxx xx xx xxxxxxxxx xxxx xxxxxxx xx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxx xxx x xxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxm, ide o "bežný" protiprávny úkon. Zneužitie práva je vždy konaním proti dobrým mravom, zatiaľ čo konanie proti dobrým mravom nemusí byť vždy zneužitím xxxxxx x xxxxxxxx xxxxx xx xxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxx xx x xxxxxxx x xxxxxxx xxxxxx xxxxx xx xxxxxxx nevyžaduje, aby si konajúci bol vedomý toho, že koná v rozpore s dobrými mravmi).

15.

Vymedzenie pojmu zneužitie práva (šikany) možno nájsť aj v rozxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxx xxxxxxx xxx xxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxrávanie, ktoré smeruje k zákonom predpokladanému výsledku, považovať za dovolené aj vtedy, ak je jeho (eventuálnym) vedľajším následkom vznik určitxx xxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xx xxxx xxxxxxxx xxxx x xxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxx xxxxxxxdníctvom správania inak právom dovoleného sleduje poškodenie druhého účastníka právneho vzťahu, ide síce o výkon práva, ale o výkon práva vadný. Toto xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxx xxxxxxxx xxx xx xxxxx xxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxstníka pracovnoprávnych vzťahov, ZP nepripúšťa (rozsudok Najvyššieho súdu čR sp. zn. 21 Cdo 2842/2004).

16.

Za zneužitie práva však možno považoxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xx x xxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxxx x xxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxtia práva, napríklad rozvrhovanie pracovného času a nedodržovanie nepretržitého odpočinku v týždni alebo počas dňa, úmyselné preťažovanie zamestnxxxxx xxxxxx xxx xxxxxx xx xxxxxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxx xx xxxxxxxxxx xxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxx xxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxých úloh v rozpore s dohodnutým druhom práce v pracovnej zmluve zamestnanca alebo napríklad rôzne formy konania voči zamestnancom v súvislosti s realixxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxemu zamestnancovi, odňatie osobného ohodnotenia zamestnancovi bez zjavnej príčiny a podobne).

17.

Konanie zamestnávateľa, ktoré síce bude forxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxx xx xxxxxxxx xxxxxxx xxx xxxxxxx x xxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxx x xemôže preto zakladať predpokladaný výsledok. Nie je vylúčené, že po zvážení všetkých okolností aj takýto výkon práva, ktorý zodpovedá právnemu poriaxxxx xxxx xxx xxxxxxxx xxx xxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxx x xx xx xxxxx xxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxx xxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx x xxxxxxx x xxxxxxx xxxxxx xxx xxxxxx xx xelevanciu zavinenia konajúceho alebo či si bol vedomý takéhoto rozporu s dobrými mravmi (rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 25 Cdo 4209/2011).

18x

xxxxxxxxx xxxxx xxxx xxx x xxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxx xxxx xxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxxxx aj základnú právnu zásadu

vigilantibus iura

scriptasunt, teda "právo praje bdelým") a organizačnou a mocenskou nadriadenosťou zamestnávateľa, ktxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxx xx xxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx x xx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xx xxxxxxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xx xotom najčastejšie prejavuje v oblasti každodenného riadenia práce zamestnancov aj v podobe individuálnych pokynov, ako aj vo vnútorných predpisoch x xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx x xxxxxxx xxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx x xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx

xxxxxxxx

xxx xxeužitie práva možno často vnímať fiktívnu organizačnú zmenu uskutočnenú tak, že u zamestnávateľa dôjde k výpovedi zamestnanca z dôvodu rozhodnutia o xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxx x xxx x xxxxxxx xxxx xxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxx xxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxmať aj opakované dohadovanie pracovného pomeru na dobu určitú, hoci z aplikačnej praxe zamestnávateľa je zreteľné, že by mu nič nebránilo dohodnúť praxxxxx xxxxx xx xxxxxxxx xxx xx xxxxxxxxxxxxx x xx xxxxx xxxxxx xx xxx x xxxxxxxx xxxxx xx xxxx xxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxx xxxxxxxxxxxx xxxžití (a účelnom konštruovaní) rôznych výnimiek, napríklad podľa § 48 ods. 4 ZP, osobitne najmä v situácii, keď hlavný dôvod takéhoto konania zamestnávxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxx xxxxxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxxx

xxxxxxxx

xx xxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxažovať situáciu, keď zamestnávatelia pri skončení pracovného pomeru so zamestnancom na základe organizačných dôvodov alebo zdravotných dôvodov, kxx xx xx xx xxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxnú zložku mzdy (odmenu). V tomto prípade pôjde pravdepodobne o konanie zamestnávateľa v rozpore s dobrými mravmi alebo o zneužitie práva, keďže cieľom xxxxxxxxxxxxxx xxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xa ustanovenie výšky odstupného. Nepriznanie nadtarifnej zložky mzdy podobne ako jednostranné zníženie mzdy zamestnanca v období, ktoré je rozhodné xx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxx xxxxxxxxxxxx x xxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx x xx xxxx x xxx

xxx xxxxxxx xxxromia zamestnanca

19.

Podmienky, za ktorých môže zamestnávateľ zavádzať monitorovacie systémy na pracovisku alebo prostredníctvom nich monitoxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxx xxxxxx xxxxxx xxxxxx x xx xxxx x xx x xxxxxxx xx xxx xx xxxxxxxxxx xxxxx xxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxxých dokumentov xx x xxxxxx xxx xxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxx x xxxxx xx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxárne v čl. 16 ods. 1 Ústavy SR, zakotvuje nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia, pričom obmedzená môže byť len v prípadoch vymedzených zákonom. V čl. 19 Úsxxxx xx xx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxx xx xxxxxxx xxxx xxxxxxxxxxxx xasahovaním do súkromného a rodinného života a právo na ochranu pred neoprávneným zhromažďovaním, zverejňovaním alebo iným zneužívaním údajov o svojxx xxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxx x x xx xxxx x xxx xxxx xxxxxxx xxxxxxx xx xxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxxxx povinnosť vykonať posúdenie vplyvu na ochranu údajov podľa čl. 35 GDPR (tzv. DPIA - z angl. Data Protection Impact Assessment). V prípade, že mu taká povxxxxxx xxxxx x xx xxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxx xxxxxx xxxx xxx xxxxxxxx xxxx xxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxcov zo strany zamestnávateľa. Posúdenie vplyvu sa vyžaduje vždy, keď je pravdepodobné, že spracúvanie spôsobí veľké riziko pre práva a slobody jednotxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xa jednotlivca vrátane profilovania, spracúvania citlivých údajov vo veľkom rozsahu alebo systematického monitorovania verejne prístupných miest xx xxxxxx xxxxxxxx xxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx

xxx

xxxxx xxxxxx xx ako všeobecného právneho rámca ochrany osobnostných práv (aj osobných údajov) je právna úprava zakotvená aj v OZ. Špecifickosť osobných práv podľa § xx x x xx xx xxxxxxx x xxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xx xxx xxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx x xxxxxxa, telesnej integrity, cti a ľudskej dôstojnosti, súkromia, mena a priezviska, prejavov osobnej povahy. Osobitná ochrana prislúcha aj písomnostiam x xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx x xx xxxx x xx xx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx x xxxxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xdajov s výnimkou uplatnenia § 12 ods. 2 alebo ods. 3 OZ. V zmysle uvádzaných ustanovení § 12 ods. 2 a ods. 3 OZ privolenie teda nie je potrebné, ak sa vyhotxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxx xxxxx xx xxxxxxx xxxxxx alebo podobizne, obrazové snímky a obrazové a zvukové záznamy sa môžu bez privolenia fyzickej osoby vyhotoviť alebo použiť primeraným spôsobom tiež nx xxxxxxx x xxxxxxxx xxxxx x xxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxx xxxx xxxxxxxx xxxx xxxxxx xxx x xxxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxmami fyzickej osoby. Na rozdiel od pôvodnej právnej úpravy sa v aktuálnom právnom stave podľa predmetných ustanovení OZ vyžaduje privolenie a nie súhxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xx xx xxxxxxxxxx xxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxx xri súhlase sa vyžaduje aktívne konanie smerujúce k prejavu xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xx xxx xx xxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxx xxxx xxxxxxx xxxxx x xxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxx xxx xx xxxažované za získané zákonným spôsobom.

21.

Právo na rešpektovanie súkromia sa automaticky redukuje v závislosti od toho, do akej miery sám zamestnxxxx xxxx xxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xx xxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxkromia zamestnanca sa musia posudzovať s ohľadom na subjektívne okolnosti každého prípadu; do úvahy sa berie aj tzv. dôvodné očakávanie súkromia na záxxxxx xxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxxxx xxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xx x xxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxxxxx xx xxxxxxxxxxxxxxxxh predpisov nevyplýva opak). Súčasne však s právom zamestnanca na ochranu súkromia korešponduje právo zamestnávateľa vykonávať dohľad a kontrolu nax xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx

xxx

xxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxa v oblasti pracovnoprávnych vzťahoch zakotvuje ZP v čl. 11 základných zásad a v § 13 ods. 4, ktoré treba vnímať vo vzájomnej väzbe a v rozlišovaní typu zísxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxx xxxxxxxx x xxxxxxxxx x xxxxx xxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxx x xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxlad v predzmluvných vzťahoch, počas trvania pracovného pomeru alebo po jeho skončení). Zamestnávateľ tak môže rôznymi monitorovacími prostriedkamx xxxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxxxx x xxxxxxxxxxxxx xxx xxxx xxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxx x xxxxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xamestnanca, a údaje, ktoré môžu byť významné z hľadiska práce, ktorú má zamestnanec vykonávať, vykonáva alebo vykonával. Zásahy zamestnávateľa do prxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xx xxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxx xxxx xxxxxxxx xxxxx x xxxxxxxxxcoch elektronickými prostriedkami podľa § 13 ods. 4 ZP, musí mať na takúto činnosť tzv. vážny dôvod. Pojem vážny dôvod nie je v ZP legálne definovaný a jehx xxxxxxxxxx xx xxxxxx xx xxxxxx xxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxx xxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxx x xod. Vážny dôvod však musí spočívať v osobitnej povahe činnosti zamestnávateľa, a preto má prísne individuálny charakter. Jeho vymedzenie bude závisixx xx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx x xxxxxxx xx xxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xx xxxxxxx do jeho súkromia, ZP však vyžaduje predchádzajúce upozornenie zamestnávateľom. Predmetom takéhoto upozornenia má byť poskytnutie informácie o chaxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxx xxx xxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxx xx xxxxxx xxxxx xxxxxx xx xxxxxxxxxxxxxxxxh organizačných aktoch, v kolektívnej zmluve alebo pracovnej zmluve zamestnanca. Predchádzajúce upozornenie zamestnávateľa vo väzbe na vážne dôvoxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxxx x xxx xx xxxxxxxsti zamestnávateľa vopred upozorniť zamestnancov. Zamestnávateľ je povinný upozorniť zamestnancov vždy, keď má záujem o zavedenie monitorovaciehx xxxxxxxx x xxxxxx xxxxxx xxx xx xxx xx xxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxx x xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxx x xxxjich zamestnancoch, pretože by nesplnil zákonnú podmienku jeho zavedenia.

23.

Okrem xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xx xx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxxx xxx xx xxxxx xxxxxx xxxxxxácia vrátane vysvetlenia práv zamestnanca, ktoré mu vyplývajú z GDPR, musia byť zamestnancovi poskytnuté pred začatím spracúvania osobných údajov, xxxx xxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx

xxx

xxxxxxxxxxxxx xxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx údaje o zamestnancoch (napr. monitorovanie dátových tokov s možnosťou identifikácie jednotlivých pracovných staníc - práve zamestnávateľ v rámci ixxxxxxxxxxxxx xxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxx xx xxxx xxxxxxxxx xx xx xx xxxxxxxxx xx xxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxx ich spracúvania, pričom je povinný rešpektovať ustanovenia ZP, GDPR, nového zákona o ochrane osobných údajov a ďalších všeobecne záväzných právnycx xxxxxxxxxx xxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxx xxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx xx xxxx x xxxxxx xxxxxxxxxx xáujmov zamestnanca (do jeho súkromia) vo vzťahu k sledovanému cieľu (účelu spracúvania osobných údajov), t.j. vždy treba skúmať, či ustanovený cieľ (xxxxxx xxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxx xxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxx x xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxx x xxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxx xx xxxxrnosti, že zamestnávateľ je povinný z hľadiska GDPR preskúmať dopad prípadného monitorovania na práva a slobody zamestnancov (nielen na ich samotné sxxxxxxxx x xxx xxxxx x xxxxxxx xxxxxx xxxxx xx xxxxx xxxxxxx xxxxx xxx xxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxxx x xxxx xxxxx xxxxxxxxxxxxxxxx xxxitorovanie komunikačnými prostriedkami na pracovisku je spravidla vykonávané na základe § 13 ods. 4 ZP (zavedenie kontrolného mechanizmu zamestnáxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxx xxx x xxxx x xxxxx xx xxxx x x xx xxxx x xxxxx xx xxxxxx xxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxkov u zamestnancov môže zahŕňať monitoring:

telefonických hovorov,

webovej aktivity a PC,

elektronickej pošty,

polohy zxxxxxxxxxxx

xxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx

xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxx

xxxxxxxxxxxxx xxxx xxxxxx xx xxxxxx monitorovania bude primárne klient. Monitorovanie klienta môže prebiehať (spravidla aj prebieha) na základe iného právneho účelu ako monitorovanix xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxx xxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxx sa ale nemôže uplatniť aj pre zamestnanca. Pre zamestnanca je účelom v tomto prípade plnenie pracovných povinností vyplývajúcich z pracovnej zmluvy. xx xxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxx xxxxxxxxxxx xxxxxx xxxx xxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx t.j. zamestnávateľ by ich nemal využívať na kontrolu zamestnanca. Ak chce zamestnávateľ využiť zaznamenávané hovory aj na kontrolu plnenia povinnosxxx xxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxx x xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxiadku, musí na tento účel zaviesť kontrolný mechanizmus podľa § 13 ods. 4 ZP v spojení s čl. 6 ods. 1 písm. f) GDPR. Keďže zavedenie kontrolného mechanizmx xxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xx xx xxxxxx xxxxxxx xxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxxxxx xxxxx xxx x xxxx. V aplikačnej praxi preto môže nastať situácia, keď zamestnávateľ bude môcť jeden zaznamenaný hovor využiť súčasne na dva rôzne účely: voči klientovix xxxxxxxxx xx xxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xx xxxxxx xxákon o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkoxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxx x xxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxx xxsledne spracúva osobné údaje na dva rozdielne právne účely. GDPR a nový zákon o ochrane osobných údajov rušia v celom rozsahu oznamovaciu povinnosť k ixxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx x xx xx x xx xxxxxxx xxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx x xx xx x xx xxxxxxx xxxxxx x ochrane osobných údajov a povinnosť viesť evidenciu informačných systémov podľa § 43 a § 44 starého zákona o ochrane osobných údajov, t.j. povinnosť vxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx xxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxx x xxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxx xxx xx xxxx x x xx xxxxxx xxxxxx x xxxxxxx xxobných údajov. Povinnosť viesť záznamy o spracovateľských činnostiach sa nevzťahuje na zamestnávateľa, ak súčasne splní všetky tieto podmienky, t.xx xx xxxxx xxx xxx xxxxxxxxxxxxx xxx xx xxxxxxxxxxxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxx xxxxxxx xxxx x xxxxxx xxxxxxxej osoby; spracúvanie osobných údajov je príležitostné alebo nezahŕňa osobitné kategórie osobných údajov, alebo osobné údaje týkajúce sa uznania vixx xx xxxxxxx xxxx x xxxxxxxxxxx

xxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx x xx xxxxxxxxxxx

xxxxxxxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxh môže zamestnanec využívať zverené pracovné pomôcky. Tieto podmienky by mali byť definované vo vnútropodnikových predpisoch, ktoré sú záväzné pre vxxxxxxx xxxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxx xx x xxxx xxxx xxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx x xx xxxx x xx xxx xxxxxxxxx xx xxx xxxxxx xxxxxxx xx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxumiteľné definovanie podmienok a riadne oboznámenie zamestnanca).V súvislosti s monitorovaním webovej aktivity a PC treba rovnako ako v prípade monxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx x xC zamestnanca na účely bezpečnosti a ochrany dát, informácií a osobných údajov, t.j. informácie (osobné údaje) získané zamestnávateľom s cieľom zabexxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx x xxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxáciách, vstupy do zabezpečených priestorov a podobne), nesmie byť využívané napríklad na kontrolu zamestnanca a plnenie jeho pracovných povinnostíx x xxxxxxxx xx xxxxxxxxxxxxx xxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xx xxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxx xxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xracovného času a plnenia povinností zamestnanca, musí zaviesť kontrolný mechanizmus podľa § 13 ods. 4 ZP.

Monitorovanie elektronickej pošty

Adrxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxx xxxxx xxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxx x xxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxxxia spoločnosti. Aj v prípade, ak je adresa označená napríklad len názvom spoločnosti (huby@firmahuby.sk) a táto adresa je v rámci komunikácie spájaná xx xxxxxxxxxxxxx xx xxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxx xxxx xx xxx xxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxx xxx x xxxxxxxx xx xx xx xxbolo možné spojiť so žiadnou fyzickou osobou (v praxi sa táto situácia javí ako nereálna). Zamestnávateľ môže v rámci riadne zavedenej kontroly podľa § xx xxxx x xx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xx xxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xamestnancovi na plnenie jeho pracovných povinností). Hranicu medzi súkromnými a pracovnými vzťahmi je zložité definovať jednoznačne. Odporúčame zxxxxxxxxxxxxxx xxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xk bola súčasťou pracovného e-mailu. Zamestnanec nie je vždy schopný ovplyvniť doručenie pošty súkromného charakteru na pracovný e-mail. Zamestnávaxxx xx xxx xxxxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxxxxx xxx xxxxxxx x xxxxxxxxxxxxx xxxxxx xx xxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxstnávateľa by mali primárne spočívať v dostatočnom poučení oprávnených osôb o spôsobe zaobchádzania so súkromnou korešpondenciou. Ak je už z predmetx xxxxxx xxxxxxx xx xxx x xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxx xx xx xxxxxxxx xxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxx xx xxxxxxxxxxxxx xx xx xxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxidovať. Ak zamestnávateľ z dôvodu bezpečnosti a ochrany informácií (vrátane osobných údajov) automaticky archivuje všetku doručenú (odoslanú) e-mxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxx xxx xx xxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xx xxxxxxx túto korešpondenciu likvidovať vo všetkých úložiskách s ohľadom na jeho technické a personálne možnosti.

Monitorovanie polohy zamestnanca

Na zxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxx xxxxxxx xxxxxxxie vplyvu podľa čl. 35 GDPR, a to pred samotným začatím spracúvania osobných údajov zamestnanca. Pri zavádzaní kontrolného mechanizmu musí zamestnávxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xx xx xxxxxxné účely alebo má byť dostupný aj v čase, kedy neplní svoje pracovné povinnosti, musí zamestnávateľ nastaviť kontrolu polohy zamestnanca tak, aby nezaxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxx xxx xxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxnosti (napríklad po skončení pracovného času, v čase čerpania dovolenky, v čase pracovného voľna, dočasnej pracovnej neschopnosti, rehabilitácie a xxxxxx xxxxxxxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxx x xxxxx xxx xx xxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxx xxxohe (vrátane získania takejto informácie). V praxi to znamená použitie aplikácie umožňujúcej prístup ku geolokalizačným službám jednotlivých SIM kxxxxx x xxxxxxxxxxxxxx x xxxxxx xx xxxxxxxx xxx xxxxxxxxxxx x xxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxx xxx xx xxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxlu spracúvaných osobných údajov).

Obdobné pravidlá platia aj pri monitorovaní polohy zamestnanca v motorovom vozidle prostredníctvom geolokalxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxx xx xxxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxidla v prípade napríklad krádeže alebo vedenie knihy jázd prostredníctvom geolokalizačných služieb. Z právneho hľadiska ide o osobné údaje, ktoré moxxx xxxxxxxxx xx xxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx x xxxxxxxx xx xx xxxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxx xxxxní jeho pracovných povinností, musel by zabezpečiť, aby do informačného systému osobných údajov "kontrola zamestnancov" neboli odosielané údaje súxxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx x xxxx xxxxxxxxx xxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxx xxxxxx xx xxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxstredníctvom mobilného telefónu v motorovom vozidle a pod.) je zamestnávateľ povinný zabezpečiť, aby osobné údaje o polohe získaval výlučne v čase, kxxx xx xxxxxxxxxxx xxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xx xxxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx x xxxxxx xxxxxtnanca v čase, keď svoje pracovné povinnosti neplní, aj za podmienky, že využíva zverený pracovný prostriedok aj na súkromné účely.

Monitorovanie pxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx

xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxjetku, bezpečnosti a kontroly zamestnancov. Monitorovanie je vždy spojené so zásahom do súkromia, do práv a právom chránených záujmov osôb, ktoré sa v xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxx xx xxxxx xxxxxxxxxxnie zavádza, a vo vzťahu k rozsahu monitorovaného priestoru so zreteľom na práva osôb pohybujúcich sa v monitorovanom priestore. Je nutné napr. rozlišxxxx xxxxxxxxxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xx xxxxx xxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxxxxx x xx xx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxx xx xxxx xxskytnúť aj iné účely monitorovania kamerovými systémami napr. s cieľom zaznamenania výrobného procesu pre prípadnú reklamáciu od zákazníka alebo s cxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx x xxxxxxxx x xxxxxxxxx x xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxx xxxxxxxxx xxx xxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxestnancov zamestnávateľa, lebo v priestore sa môžu pohybovať napr. aj zamestnanci dodávateľa alebo subdodávateľa).

a) Monitorovanie priestorov xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xx xxxxx xxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxxxxx

xx xxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxx, kde majú za dodržania ustanovených podmienok prístup aj iné osoby ako zamestnanci, alebo aj priestory, ktoré nie sú stálym pracoviskom zamestnancovx xxxxxxxxx xx xxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xx xxxx xxxxxxxxxxxx xx xxx xxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxx xotknutej osoby s odkazom na právny základ v podobe ustanovení:

čl. 6 ods. 1 písm. c) GDPR a čl. 13 ods. 1 písm. c) nového zákona o ochrane osobných údajoxx xxxx xxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxxx xxxxx

xxx x xxxx x xxxxx xx xxxx x xxx xx xxxx x xxxxx xx xxxxxx xxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxxxxxx

xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xx xčel oprávnených záujmov prevádzkovateľa nie je zákonné, keď nad týmito záujmami prevažujú záujmy alebo práva dotknutej osoby vyžadujúce si ochranu oxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxx xxx xxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxteľa kamerovými systémami je, že ide o priestory, v ktorých sa nachádzajú hodnoty, ktoré treba chrániť pred ich poškodením, odcudzením alebo zničením xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxxx xx xx xxxxxxxxx xxxxx na ich monitorovanie alebo ochranu a podobne). Zamestnávateľ môže monitorovať priestory len v rozsahu nevyhnutnom na dosiahnutie účelu, pričom platxx xx xx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxx xxxxxxxxxx xxxxami a slobodami dotknutých osôb), tak musí využiť tento menej invazívny prostriedok. Pri monitorovaní je zamestnávateľ povinný vždy zohľadniť priesxxxxx x xxxxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx x xxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxušenia práv a slobôd dotknutých osôb musí byť podrobená ako posúdeniu primeranosti spracúvania osobných údajov v rámci testu proporcionality, tak i pxxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxx xxxxxx xxxxxx xx xxx x xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxx xxxxxxx x xxx xx xxxx x x xx xxxxxx xxxxxx x xchrane osobných údajov). Musíme preto rozlišovať medzi posudzovaním primeranosti ako súčasti testu proporcionality a posúdením vplyvu na ochranu úxxxxxx x xxxxxx xxx x xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxx xxxxx xx xxxx xroporcionality, pretože sa tam obhajuje aj primeranosť spracúvania osobných údajov. Posúdenie vplyvu na ochranu údajov je tak nepomerne komplexnejxx xxxxxx xxxxx xxx xx xxxx x xxxxxxxxx x xxxxxx xxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxx x xxxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxedzenie neprimeranému zásahu do práv a slobôd. GDPR vyžaduje transparentné spracúvanie osobných údajov, preto aj naďalej platí povinnosť prevádzkoxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxx xxxx xxx xxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxx xxxxxxxxxx xx x xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx xxxx xxxxxxxm vstupu do nich. Označenie by malo byť viditeľné z dostatočnej vzdialenosti pred vstupom do monitorovaného priestoru a zrozumiteľné, pričom môže byť xxxxxxx x xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxxxxxxx xx xx x xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xx xxx xxxxx xxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxx xxtknutá osoba má právo vedieť, kto ju monitoruje a u koho si môže uplatniť svoje práva. Ak nie je z umiestnenia označenia zrejmé a zrozumiteľné, kto je prevxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxxxx xxx xxxxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxxxxx xxxx xx xxx xxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxx v rozsahu, ktorý zodpovedá účelu spracúvania osobných údajov (napríklad pri monitorovaní parkoviska pred vstupom do areálu nemôže monitorovať príjxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx x xxxxxx xxx xxx xx xxxxxxxxxx xxxxx xx xx xxxxxxxxxxx xčelom ochrana majetku zamestnávateľa a bezpečnosť osôb vstupujúcich do monitorovaných priestorov, nemôže zamestnávateľ záznamy použiť na iný účelx xxxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxx xxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxx xxxxx xxnačené v zmysle vyššie uvedeného výkladu, zamestnávateľ je len povinný informovať zamestnancov, ktorý priestor je monitorovaný. To xxxx xxxxxx xx xxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx

xx xxxxxorovanie na účely kontroly zamestnancov

Podľa § 13 ods. 4 ZP zamestnávateľ nesmie bez vážnych dôvodov spočívajúcich v osobitnej povahe činností zaxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xx xxxxxxxxxx x x xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxx xx xx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxckých hovorov uskutočňovaných technickými pracovnými zariadeniami zamestnávateľa a kontroluje elektronickú poštu odoslanú z pracovnej elektronxxxxx xxxxxx x xxxxxxxx xx xxxx xxxxxx xxx xxxxx xxx xx xx xx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxx x xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxpisu, ktorý dovoľuje monitorovanie zamestnancov na účel kontrolného mechanizmu. Monitorovanie prebieha bez súhlasu zamestnancov za podmienok dodxxxxxx xxxx xxxxxxxxx xxxxx xxx xxxx xxxxxxxxxxxxx xx xxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxx xxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx x xxxxxxxxncom musí byť poskytnutá informácia o zavádzaní kontrolného mechanizmu v súlade so ZP. Monitorované môžu byť len priestory, v ktorých zamestnanci vykxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxx x xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xx xx xxklade ZP alebo iných zákonov určené na odpočinok, vykonávanie hygieny a pod. (napríklad sociálne zariadenie, oddychová miestnosť, šatne).

Popri xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxxxx xx xxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxxxxxxx xxvinný tento zavádzaný kontrolný mechanizmus prerokovať so zástupcami zamestnancov pôsobiacimi u zamestnávateľa. Proces prerokovania sa spravuje x xxx xxx xxxxxx xx xxxxxxxxx x x xx xxxx x xxxx xxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xx xxxxxx xxxxxxxxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx kontroly, spôsoboch jeho uskutočnenia a dobe jeho trvania. Nesúhlas zástupcov zamestnancov so zavedením kontrolného mechanizmu zamestnávateľa nexxxxxxxxx xxxx xxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxx xx xxxxxx x xxxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxtrola by mala byť vykonávaná iba v nevyhnutnom rozsahu, aby neprišlo k zásahu do práva na ochranu osobnosti zamestnanca, mala by byť realizovaná v rámci xxxxxxxxxx xxxx x xxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xx xxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxx xxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxdne súkromná bezpečnostná služba). Odporúča sa obsiahnuť všetky potrebné informácie o kontrolnom mechanizme predovšetkým s ohľadom na charakter a sxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxx x xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxx

x. Sťažnosť zamestnanca v zmysle § 13 ods. 5 ZP

25.

Samotný inštitút sťažnosti zamestnanca podľa § 13 ods. 5 ZP možno považovať za jediný pracovnoprávxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxx xxxxx xx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxx xx xxxxxxxxx xx xxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxx xxxx xxxxxxx xxxxxity orgánu dozoru nad dodržiavaním pracovnoprávnych predpisov, najmä inšpekcie práce). Uplatnenie inštitútu sťažnosti nebráni zamestnancovi vo vxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxx xxxxx xxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxieva, že ohrozila xx xxxxxxxxx xxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxx xxxxxxx xx xxxx xxxxx x xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx xxxx xx xxxtitút sťažnosti bolo možné vnímať len ako akýsi formálny inštitút (hoci aplikačná prax ho tak z veľkej časti aj vníma). Inštitút sťažnosti však možno poxxxxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxx xxxxxxxxxx xxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxzi zamestnávateľom a zamestnancom.

26.

Hoci má konštrukcia inštitútu sťažnosti charakter jednostranne adresovanej žiadosti zamestnanca zamexxxxxxxxxxxxx xxx xxxxx xxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxx xxxxx xx xxxxxxx xxxxxxx xxx x xxxxxx x xxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxx x xxxxstnávateľom, spravidla bez prítomnosti tretej osoby, ktorou sa má dosiahnuť vyriešenie sporu (alebo predmetu sťažnosti zamestnanca) mimo rámca súdxxxx xxxxxxx xxxxx xxx xxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxxxxxxxx x xxxxxx xxxxxxxxxx xxx xxxxxxxxxxávny prostriedok použiteľný v situácii, keď sa domnieva, že bola vo vzťahu k nemu porušená zásada rovnakého zaobchádzania alebo zásada zákazu diskrimxxxxxxx xxxxx xx xxxx xxxx xxxxxx x xxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xx xxxx xxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxdať sťažnosť vychádza zo základných zásad pracovného práva, a to predovšetkým zo zásady ochrany zamestnanca ako slabšej strany. Pri výklade právnych xxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxx xxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxx xxxxxxxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxestnancov a zamedziť svojvoľnému prístupu zo strany zamestnávateľa (napríklad k skončeniu pracovného pomeru), na druhej strane však ochrana zamestxxxxx x xxx xxxxx x xxxxxxxxx xxxxx x xxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxx xxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxonality). Podľa § 13 ods. 5 ZP má zamestnanec právo podať zamestnávateľovi sťažnosť v súvislosti s porušením zásady rovnakého zaobchádzania podľa § 1x xxxx x x x xx x xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx x xx xxxx x x x xxx xxxxxxxxxxxxx xx xxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxonať nápravu, upustiť od takého konania a odstrániť jeho následky.

27.

Okruh vecných problémov, ktoré môžu byť riešené prostredníctvom uplatnenxx xxxxxxxxx xxxxx x xx xxxx x xxx xxxx xxx xxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxxxxx xx xx x x xx xxxx x xxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xx xxxxxxxxxxx xx xxxxx xxxxx xxxxxxxť zamestnávateľovi v súvislosti s porušením zásady rovnakého zaobchádzania podľa § 13 ods. 1 a 2 ZP alebo nedodržaním podmienok podľa § 13 ods. 3 ZP (vxxxx xxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxx x xxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxx x xx xxxx x xx xxxxxxxxxnie podmienok pri narúšaní súkromia zamestnanca). Skutočný obsah týchto pojmov najmä vo vzťahu k vymedzeniu dobrých mravov a zneužitia práva sa môže, xxxxxxxxxxxxx xxxxxx

xxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx x xxxxxx x xx xxxx x xx

xxx

xx xxxxxxxx x x xx xxxx x x xxxxxxxx xx xxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx nemusí mať zamestnanec záujem, aby ho zamestnávateľ v riešenom prípade identifikoval od samého počiatku alebo aby v konaní pri riešení sťažnosti vystxxxxxx xxxx xx xxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxx xx xx xxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxx (zamestnancom a zamestnávateľom), úplné vylúčenie zamestnanca z jej podania či riešenia a jeho nahradenie formou úplného zastúpenia by nenaplnilo úxxx xxx xxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxx xxxxx x xx xxxx x xx xxx xx xxxxx x xxxxxxx xxxxxosti je bezprostredne viazané na subjektívne konanie zamestnanca v podobe podania sťažnosti zamestnávateľovi.

29.

Za bezpredmetný možno považxxxx xx xxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxxxx xx xxxxxxxxxx x xxxxxxxx xx xxxxxx xxxxxosť má podať zamestnanec, tak anonymné podanie by neumožnilo zamestnávateľovi identifikovať fyzickú osobu, ktorá podala sťažnosť, ako zamestnancax xxxx xxxxxxx xxxx xxxxxxx xxxxx xxx xxxxxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxx xxx xxxxxxxxx vyriešenie, keďže by opätovne oslabilo možnosť dostatočného a objektívneho zistenia okolností, ktoré sú medzi zamestnancom a zamestnávateľom sporxxx xx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxx xx x xxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxx xx xej riešenie, keďže nespĺňa základné obsahové atribúty, ktoré sekundárne vyžaduje ZP v § 13 ods. 5 s odkazom na teóriu právnych úkonov obsiahnutých v § 34 x xxxxx xxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxx xx xxxxx xxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxx xxxxxxxxxx xx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xpôsobuje právne následky vo vzťahu k zamestnávateľovi a aj tretím osobám, pokiaľ sú predmetom obsahu podania sťažnosti. Súčasne však musíme uviesť, žx xxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxx xx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxx x x xx x xxxxx xxx xxxxxxxxxxxelia majú tendenciu zaoberať sa aj takýmito podaniami, keďže ich vnímajú ako možnosť získania informácií s cieľom zachovania dobrej povesti spoločnoxxx x xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx

xxx

xxxxxxxxxxx xx xxxxxxxxxxx xxmožno vylúčiť z podania sťažnosti, však nevylučuje, aby popri sebe pribral tretiu osobu, ktorá bude účastná v samotnom procese riešenia predmetu sťažxxxxx x xxxxxxx xx xxx xxxxxxxxxxx xxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxx xx xxxx xx xxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xx xxxxx xx x xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxala možnosť zastúpenia zamestnanca prostredníctvom zástupcov zamestnancov podľa § 11a ZP, najčastejšie (vychádzajúc z aplikačných skúseností) prxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxx x xx xxxx x xx xxxxxx xxxxxx xxxxx xvec a kol., 2018).

VII. Vybavenie sťažnosti zamestnanca v zmysle § 13 ods. 5 ZP

31.

Vo vzťahu k prípadnému použitiu xxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxx xxxxxxxxx xxxxx x xx xxxx x xx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx x xxxxxxxxxxxxx x xx xxxlen z hľadiska vecného okruhu predmetu sťažností zamestnancov, ale aj dotknutých osôb. Hoci nemožno vylúčiť použitie niektorých prístupov pri riešexx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx x xxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxx xxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx), vzhľadom na oblasť úpravy zákona o sťažnostiach sa tento zákon na súkromnoprávne postupy podľa § 13 ods. 5 ZP nepoužije. Zákon o sťažnostiach primáxxx xxxxxxxx xxxxxx xxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxx xxxjich práv alebo právom chránených záujmov, o ktorých sa domnievajú, že boli porušené orgánom verejnej správy, alebo že poukazujú na konkrétne nedostaxxxx xxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xx x xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxx x xx xxxx x xx xxxx xxx x xxxxxxx xxxxxosti v rámci súkromnoprávneho pracovnoprávneho vzťahu, v rámci ktorého úplne absentuje verejnoprávny prvok. Hoci nemožno vylúčiť, že sťažnosť môže xxx xxxxxx xx x xxxxxxxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx x xxxxx xxxxxxx xxxx xxxxxxxxxx xxx xxxxxxxxx xxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxxx xxxxovnoprávneho vzťahu v pozícii zamestnávateľa. Z tohto dôvodu sa teda neprejaví jej imanentný verejnoprávny prvok a z tohto dôvodu ani nemožno postupoxxx xxxxx x x xxxxxx x xxxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxx xxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xsôb alebo právnických osôb použili predmetný právny predpis. Od sťažnosti podľa § 13 ods. 5 ZP musíme odlíšiť sťažnosti podané napríklad orgánom samoxxxxxx xxxxx xxx xxxxxx x x xxx xxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxií ako súčasť rozsahu svojej vlastnej kontrolnej činnosti s možným vlastným zavedeným mechanizmom. Do určitej miery možno kontrolu (spolupôsobeniex xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxx xxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx x xx xxxx x xx xxxxxxx xx x x xxx xxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxiavanie všeobecne záväzných právnych predpisov vrátane nariadení obce, kde k všeobecne záväzným právnym predpisom možno priradiť aj ZP.

32.

Sysxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxcovného poriadku. Vzhľadom na absenciu akejkoľvek relevantnej právnej úpravy v tejto oblasti sú možnosti riešenia sťažností zamestnancov zo strany xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxx x xx xxxxxxxx xx xxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxx xxxxxx xx xxxx xxxxxxxxxx xxxx xxxxx xxxxxifikovať určité kľúčové obsahové prvky procesu vybavovania sťažností zamestnávateľom podľa § 13 ods. 5 ZP. Základným procesnoprávnym krokom, ktorý xx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xtorá je oprávnená za zamestnávateľa túto sťažnosť od zamestnanca prijať, stanovenie lehôt na vybavenie sťažnosti. Pokiaľ bude chýbať úprava niektorxx x xxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxxx x xx xxx x xx xx x xxxxxxxx xx xx xxxxxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxx x xxxxxxxxxxxxx xx xxxxxxx xx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxu uplatnenia vyššieho princípu - pracovnoprávnej ochrany zamestnanca.

33.

Popri systéme právnej ochrany obsiahnutej v § 13 ods. 5 až 7 ZP možno uvxxxxxx xx x xxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx x xxx xxxx x x x xxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxeľ zodpovedá zamestnancovi za škodu, ktorá vznikla zamestnancovi porušením právnych povinností alebo úmyselným konaním proti dobrým mravom pri plnxxx xxxxxxxxxx xxxx xxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xx xx xxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx x xeho mene porušením právnych povinností v rámci plnenia úloh zamestnávateľa. Do úvahy by prichádzala všeobecná zodpovednosť zamestnávateľa aj v okamxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xx xx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxx

xxx

xxxxxtrovanie sťažnosti predstavuje najdôležitejšiu súčasť celého procesu vybavovania sťažnosti zamestnanca podanej podľa § 13 ods. 5 ZP. V zásade by sa mxx xxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxx xx xxx xxxxxxxxx xxxxxx xx xxxx xxx pravdivé zistenie skutočného stavu veci alebo konania osôb, ktoré sú predmetom sťažnosti zamestnanca, a ich súladu, prípadne rozporu so všeobecne záxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxx xxx xxxxxxxx xxxxx xxxxať aj zistenie príčin vzniku konania alebo situácie, ktoré sú predmetom sťažnosti zamestnanca, relevantných súvislostí s vplyvom na objektívne zistxxxx xxxxx xxxxx xx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xx xxxxxx xxxxx x xxxxxxxxx xxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xx xxx xxxxxtrovaní a vybavovaní podieľala osoba, proti ktorej sťažnosť smeruje, alebo osoba, ktorá je akýmkoľvek spôsobom zaujatá vo vzťahu k osobe, voči ktorej xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxx xxxx xxxxxx xxxxxx xxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxx xxxxsne môže byť aj dôvodom na podanie sťažnosti zamestnanca proti vybaveniu sťažnosti zamestnávateľom. Obdobne ako môže viesť k vzniku dôvodov na vyslovxxxx xxxxxxx xx xxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxx xxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxx x xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxx xx x upustení od takéhoto konania a odstránenia jeho následkov, ak by sa sťažnosť zamestnanca potvrdila.

35.

Vybavovanie sťažnosti zamestnanca sa spxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxx xxxxxxxxmi. Ďalší postup následne závisí od záveru vybavenia sťažnosti zamestnanca, t.j. či je opodstatnená a došlo k ohrozeniu alebo porušeniu jeho práva alexx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxx x xxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxxxxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxestnancovi o výsledku vybavenia jeho sťažnosti, t.j. či je opodstatnená alebo nie. Pokiaľ bola sťažnosť opodstatnená, uvádza sa v informácii aj návrh xxxxxxxx xx xxxxxx xxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxxx xx xxxxxxxxxx xx xxxxx xxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx

xxx

xxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxx xxxxxx xxxxxxx xxoré uloží zamestnávateľ iným zamestnancom alebo vedúcim zamestnancom, ktorí spôsobili opodstatnenosť sťažnosti zamestnanca (hoci sa ich sťažovatxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxx xxxxxxxxxxx xx x xxxxxxx xx xxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxx x xx xxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxx xracovnoprávneho vzťahu medzi zamestnávateľom a tou-to treťou osobou. Pokiaľ by sa zamestnanec týchto informácií domáhal žiadosťou v zmysle GDPR, zaxxxxxxxxxxx xx xxxxx xxxxxxxxxx xx xx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxx x xxxxxx xxxx xxxxxxxx xxxxx xxx xx x xxxxxxxxx xxípade splnil). Zamestnávateľ tak predmetné informácie v informácii o vybavení sťažnosti zamestnanca uvádzať nemusí a nejde ani o porušenie práva zamxxxxxxxx xxxxx x xx xxxx x xxx xxxx xxxxxxxxxxx xx xxx xxxxxxxxxxx xxx xxxx xx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxx, ak ešte pretrvávajú, alebo aby bolo zamestnancovi poskytnuté dostatočné morálne zadosťučinenie, prípadne poskytnutá náhrada nemajetkovej ujmy, xx xx xx xxx xx xxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xx xxx xxxxxxxxx xxxxxxxdá jeho požiadavkám alebo predpokladom.

37.

ZP neustanovuje záväznú subjektívnu ani objektívnu lehotu pre zamestnávateľa, v ktorej má vybaviť sxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxx xxxxx xxxxx x x xx xxxx x xxx x xxxxxx xx xxxxxxx xx xx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xx xxxxxxxxxxxxx xxx xxxxxxxxho odkladu odpovedať. ZP v § 13 ods. 5 explicitne uvádza textáciu "bez zbytočného odkladu odpovedať" a nie "bez zbytočného odkladu vybaviť". V nadväznoxxx xx xxxx xxxxxxxxxx xxx xxxxx xxxxx xxxxxx xxxxx xxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxx xxmestnanca reagovať a zaoberať sa ňou spôsobom, aký určuje vnútropodnikový predpis alebo akým je v tomto prípade obvyklé. Zamestnávateľ by teda mal zamxxxxxxxxxx xxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxx x xxxxxxxx xxxxx xx xx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx xx xxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxahové náležitosti, tak ako sa vyžadujú podľa ZP alebo vnútropodnikového predpisu zamestnávateľa, či sa nevyžaduje jej doplnenie alebo uvedenie ďalšxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xx xxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxx xx xx xxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxx xxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxti a či to, čo zamestnanec požaduje, je splniteľné a realizovateľné, ak sa vo výsledku konanie alebo situácia, ktorá je predmetom sťažnosti zamestnancxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xxxx xxxxxxxx xx xx xx xxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxx xx xxxx xxx xxxo sťažnosť zamestnanca vybavená, pričom spravidla ide o lehotu 60 pracovných dní odo dňa podania úplnej sťažnosti zamestnanca podľa § 13 ods. 5 ZP.

VIxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxx xxxx x xxxxxx xxxxxx

xxx

xxxxxxxxxxxx xxx xx xxxxxxxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxx xúdmi, čo priamo zakotvuje aj ZP v článku 9 základných zásad, podľa ktorého zamestnanci a zamestnávatelia, ktorí sú poškodení porušením povinností vypxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxx xx xxxxx xxxxxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx x xx xP ustanovuje, že spory medzi zamestnancom a zamestnávateľom o nároky z pracovnoprávnych vzťahov prejednávajú a rozhodujú súdy. ZP však procesné praxxxxx x xxxxxxx xxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxvilný sporový poriadok upravuje tieto spory v tretej časti druhej hlavy tretieho dielu, pričom tieto sa spolu so spotrebiteľskými spormi a antidiskrxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx x xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx

xxx

xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxx xx xxxxx xxxxx xxxxxx xx spor medzi zamestnancom a zamestnávateľom vyplývajúci z pracovnoprávnych a iných obdobných pracovných vzťahov. Za individuálny pracovnoprávny spxx xx xxxxxxxx xx xxxxx xxxxx xxxxxxx xx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xx xxxxxx x xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxx xxxxxxxxxxxxx xxdividuálnych pracovnoprávnych sporov uvádza Civilný sporový poriadok osobitnú právnu úpravu v § 23 a následne v ustanoveniach § 316 až § 322. Podľa § 3xx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xx xx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxnaní podľa Civilného sporového poriadku, pokiaľ tieto špecifické ustanovenia neustanovia niečo iné. (Pozn.: Bližšie o priebehu súdneho konania s odxxxxx xx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxx x xx xxxx x xx xxxxx xxxx x xxxxx xxxxxx

xxx

x xxxxxx xxxxxxxx xxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxxe vynaložené náklady konania (trovy právneho zastúpenia, súdny poplatok, trovy dôkazov). Každý platí výdavky, ktoré mu v konaní vzniknú v zmysle § 252 xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxx xxxxxxx xxxx xxxxxxx xxx xx xxxxxxx xxxx xxxxxxx xxxxx xxxx xxx xxx x xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxanie v uvedenom prípade v zásade nie je oslobodené od trov konania. V zmysle § 4 ods. 2 písm. d) ZoSP žalobca v konaní o náhradu škody z pracovného úrazu a chxxxxx x xxxxxxxxxx x xxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxx x xxx xxxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxxho skončenia pracovného pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru, a následne podľa odseku 3 je od poplatku oslobodený aj ten, komu bol priznaný nárox xx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxi, ktorý sa vzťahuje na poskytovanie právnej pomoci v občianskoprávnych veciach, obchodnoprávnych, pracovnoprávnych, rodinnoprávnych veciach, v xxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxx xxxx xxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxx x x xxxxxx xxxxxxx xx x xxxxxx xxxx xxxxxxxx xxxxx xxxx x xxxxxxe, ak nie je ustanovené oslobodenie od poplatku, súdny poplatok za podanie žaloby je 99,50 eura pri predmete sporu, ktorý nemožno vyčísliť sumou. Ak zamxxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxx xx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxx x xxx xxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxx xx xx xxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xx xxxxx xxplatok znižuje o polovicu, nanajvýš sa však odpočíta 70 eur). Ďalším spôsobom oslobodenia od súdnych poplatkov, ktoré však závisí od posúdenia a rozhoxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxx x xxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxx x xxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxx xxxx xxx xx xxxxxxxxxx xx strana sporu musí podať návrh na oslobodenie. Priznanie oslobodenia od súdneho poplatku nie je automatické, ale závisí od úvahy súdu, ak to odôvodňujú xxxxxx xxxxxxx xxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxx xxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxx xistí, že pomery strany neodôvodňovali alebo počas konania neodôvodňujú oslobodenie. V takom prípade súd oslobodenie odníme, a to aj so spätnou účinnoxxxxx

xxx xxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx

xxx

x xxxxxxxxxx xx xx xxxxxxx xxxx xx xxxxxxne v § 13 ods. 5 ustanovuje, že zamestnávateľ nemôže (nesmie) zamestnancovi uložiť povinnosť zachovávať mlčanlivosť o jeho pracovných podmienkach vrxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx x x xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxx xx xxxxxxx xx xx xxxxxxxx xxxxxxx x xx x xx xxxx x xxx x xxxxxx xx xxxxxxxxxxx xx xxxxxxxxxxx pracovnej zmluvy alebo inej dohody, ktorými sa zamestnanec zaväzuje zachovávať mlčanlivosť o svojich pracovných podmienkach vrátane mzdových podmxxxxx x x xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxxateľ chcel z nich vyvodzovať (napr. upozorniť zamestnanca na porušenie pracovnej zmluvy a v tom kontexte na porušenie pracovnej discip-líny).

42.

xxxxxxx xxx xxxxxxxxxxx xx xxxxxxx x xxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxx xx x xxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xx xx xxxx xx x xxxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxx xtoré obsahujú základnú zložku mzdy, a to zabezpečiť transparentné podmienky odmeňovania zamestnancov. Zákaz hovoriť o mzde a o pracovných podmienkaxxx xxxxx xx x xxxxx xxxxxxxxxx xxx xxx xxxxxx

xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxx xxxxxxxxx xx xxx xxxxxxxxxxxx xxx xx xxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxť, či náhodou s ním nie je nerovnako zaobchádzané (v mnohých prípadoch zamestnávateľ neriešil odmeňovanie u seba komplexne, t.j. mal by problém zdôvodxxx xxxxx xxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxx

xxxxxxxxxxx xxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxx xxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxx xxx neúplné - skutočnosť, že zamestnanec povie inému zamestnancovi, akú má mzdu, ešte nevyjadruje dôvody, prečo ju takú má - iný úväzok, náročnejšia prácax xxxxxx xxxxxxx x xxxx x xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxx xxxxxxxxx xx xxx xx xxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxisť, napätie (zamestnanec často seba vidí ako výkonnejšieho, než je iný zamestnanec, hoci objektívny pohľad môže byť iný).

43.

V ZP prevládol s xxxxxxxxxx xx xx xxxxxxx xxxx xxxx xxxxxxx x xxxxxxx xxxx xx xxxxxxxxxxx x xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxx xx xx xxxxxx xx xx x xxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxné, môže sa v tomto ohľade obrátiť na zamestnávateľa a ten musí vedieť objektívne argumentovať. Zamestnávateľ nemôže "trestať" zamestnancov (napr. pxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxx xx xxx xx xx xxxxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxx x xx xxxx x x x xx xxxxxxxxx, že zamestnanec nezodpovedá za informácie, ktoré iným zamestnancom poskytuje (napr. za ich pravdivosť, objektívnosť, úplnosť). Ak zamestnanec šírx xxxxxxxxxx xxx xxxxxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxx xx xx xxxxxxxxxxxxxxx x xxx xx xx xxxxxx xxxx x xxx xxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxx xx xx xysvetlili), zamestnávateľ má právo brániť si vlastnú dobrú povesť. Znenie § 13 ods. 5 a 8 ZP neznamená ani to, že zamestnanec môže porušovať pravidlá oxxxxxxxxx x xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxx x xxxxx xxxxxxx x xxxxxx xxxx xxxxxxxxx xx x xxxx xxxxx xxxxxxxxxxx x xxxx xxxxxxxxxx xxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxxanec, účtovníčka môže hovoriť o mzdách iných zamestnancov len v rozsahu plnenia ich pracovných úloh (napr. účtovníčka s jej vedúcim zamestnancom alebx x xxxxxxx xxxxxxxxxxxx xx xx xxx xxxxxxxxxxxxxx xx xxxxx xxxxxxx xxxx x xxxxxx

x xx

xxxxxxxx xxxxxx

xxxxxx x x xx

xx xxxxxx xxxxxxxxxxxxxxxo inštitútu riešenia sporov

Právna norma ustanovenia § 14 ZP je reakciou na ústavodarcom konštituovaný právny rámec so zreteľom na Ústavou SR gaxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xx xx xxxxx xx xxxxxxx x xxxxx xxxxxx xx xxx xx xxxxxxx xxxxxxx xxxxpisom, ktorý pojednáva o práve na prístup k súdu a na spravodlivý súdny proces. Ochrana subjektívnych práv a oprávnených záujmov fyzických a právnickýxx xxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxx xxx xxxx x xxxxxx xxxxx deklaratórnej povahy reflektujúcu na ústavnoprávnu požiadavku zakotvenú v čl. 46 ods. 1 Ústavy SR.

Prima facie

je zrejmé, že zákonodarca bol pri kreoxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx x xx xx xxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxx x xxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxx xxxxxxxxx xxxxxx x xxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxx xxxx xxxjednávať a rozhodovať.

Individuálne pracovnoprávne spory medzi zamestnancom a zamestnávateľom, ktoré vyplývajú z pracovnoprávnych a iných xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxx xx x xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxx xxxxx xxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxx xxrany". V porovnaní s predchádzajúcim procesnoprávnym predpisom (Občiansky súdny poriadok) ide o zásadnú zmenu v procesnom postavení, vnímaní zamesxxxxxxx x x xxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxych inštitútov, ktoré sa aplikujú na štandardné civilnoprávne spory. Zásadný odklon zákonodarcu v individuálnych pracovnoprávnych sporoch reprezxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx x x xxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxx xx xxxxxxx xxxxxxxx xxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xx príznačná vyhľadávacia xxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxx xxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxxx xeci bez toho, aby sám realizoval vykonávanie dokazovania s cieľom zistenia skutkového stavu veci.

II. Ingerencia súdov ako základ posilnenia pracoxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxx xxxxxx

xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xx xxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxx xxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxrého unesenie či neunesenie predstavuje z hľadiska úspechu v danom spore principiálnu právnu otázku. Priklonenie sa k vyšetrovacej zásade v prípadocx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xx xxxxxx xxxxxxxxxxx x xxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxdividuálnych pracovnoprávnych sporov, akú sme doposiaľ v právnom poriadku SR nezažili. Podstata normatívnej regulácie ustanovenia § 319 Civilného xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxxxxx xxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxx xxxx x xxxxxxxxxx xxxx xxxxzy, pro-stredníctvom ktorých by vedel preukázať opodstatnenosť svojho nároku alebo účinne odraziť nárok zamestnávateľa. Zavedením zvýšenej ingerxxxxx xxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx

xx xxxxx

x xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx x xxx xx xxxxxx xxxane treba upozorniť na to, že ingerencia súdu do procesu dokazovania nie je automatická a v absolútnom rozsahu. Právna norma ustanovenia § 319 Civilnéhx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxx xxxx xxx x xxxxxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxx xrčitých dôkazov sa súdnemu orgánu zdá ako nevyhnutné. Aktívny vplyv súdneho orgánu na vykonanie určitých dôkazov nie je teda daný závažnosťou samotnex xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxxx xxx xxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxov, ale pri aplikácii gramatického výkladu právnej normy treba dôjsť k záveru, že zvýšená ingerencia nastupuje až ako subsidiárny procesnoprávny inšxxxxx x xxxxxxxxxx xxxx xx x xxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxx xxxx xxxx xxxx xxxxx xxx xxxxxxxxxxxx x xxxxx xxxxxxxx xx xxx xxxxxxxie ingerencie súdu nebude možné v danej veci zákonne a spravodlivo ro-zhodnúť.

Ingerenciu súdneho orgánu však treba posudzovať i v kontexte zásxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxx xxx xx xxxxxúci súd svoje oprávnenie ingerencie do konania v danej veci využije alebo, so zreteľom na zistený skutkový stav veci od tejto svojej procesnej aktivity xxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxx xxxxxxxx xx xx xxxxxxxx xxxxxxxxx xtorého je individuálny pracovnoprávny spor, musí reflektovať na ústavnoprávnu požiadavku, aby vec bola prejednaná nielen spravodlivo a aby sa každá xx xxxxx xxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxx xxx xxxxxxxx xxx xxx xxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx xxxx x xxxxxx xxtivovania zvýšenej ingerencie do konania sa nesmie obmedziť len na hodnotenie skutkového stavu veci z hľadiska jeho náležitého zistenia potrebného pxx xxxxxxxxxxx xx xxxx xxxxxx xxx xx xxxxx xxxx xxxxx x xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxx xx xxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xxxxx xx xxxx xxxxxx xxxxx xxx xxxxxxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxy sporu v právnej neistote a strácalo tak na svojej presvedčivosti.

V odborných kruhoch právnej doktríny oscilujú rôzne názory, pokiaľ ide o takxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxx xx xxxxxxxx xxxxx xxx xxxx xxxxxxxx xxxxxxx xx xxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxi odstránenie prirodzene nerovného postavenia oboch subjektov pracovnoprávneho vzťahu a zároveň posilnenie princípu rovnosti zbraní (equality of xxxxxx x xxxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxx xx konania, ako aj splnenie podmienky nevyhnutnosti na rozhodnutie vo veci kladie na súdny orgán zvýšenú ostražitosť už od počiatku súdneho konania, kedx xxx xxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxx xxxx xxx x xxxxxxxx xx xx xxxxxxxxxec ako slabšia strana pracovnoprávneho vzťahu nesplní, eventuálne bude už skôr evidentné, že si neplní dôkaznú povinnosť či už z nedbanlivosti, alebo x xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xxxxxx xxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxx xxx xxxxxxx xxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxpektujúc základné právo strán sporu na súdne konanie bez zbytočných prieťahov, a na druhej strane zas učinil zadosť spravodlivosti a zákonnosti rozhoxxxxxxx xxxxxxxxxx xxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxx xx xxxxxxxx x xxx xxxxxxxxxxxxx xxx xx

xx xxxxx

xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxvára na súdny orgán legitímny tlak spočívajúci v istej miere procesnej aktivity, aby viedol súdne konanie tak, aby v prípade, ak zamestnanec dôkazy nenxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xx xxxxxx xxxxxx xxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxx xx xxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xormalisticky a takým extenzívnym spôsobom, ktorý by vykonanie dôkazov zo strany súdu považoval nie za oprávnenie, ale za povinnosť.

III. Vylúčenie xxxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxx x xxxxxx xxxxxx

xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxx xxx xx xxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxx xxx xblasť individuálnych pracovnoprávnych sporov. Zákonodarca v ustanovení § 320 Civilného sporového poriadku legislatívne zakotvil odklon od všeobxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxx xxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxx xonania ako takej, ale skôr poukážeme na niektoré jej aplikačné úskalia, najmä pokiaľ ide o zákonnú koncentráciu konania. Cieľom zákonnej a sudcovskej xxxxxxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxx xxx xx xx xxxxxxxxx xežiaduci stav právnej neistoty medzi stranami sporu, posilniť dôveryhodnosť v účinnú, efektívnu a spravodlivú justíciu, ako aj prispieť k posilnenix xxxxxxxxxxxxxx xxxxx x xxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxx x xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx x xxxx xx x xxxxxxxx xx xxrana sporu nepredloží pri prvom procesnom úkone, ktorý jej patrí, všetky prostriedky procesného útoku alebo procesnej obrany v zmysle ustanovenia § 1xx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxx xx xxxx x xxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxx xxxxxxxxxx xx xx xxxxxx xxxxxxxxxxxx xxx xx xxxxxx prostriedok procesného xxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxx xx xxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx x xxxxxxxého útoku najneskôr do momentu vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí, je prejavom zásady zákonnej koncentrácie konania. V zmysle ustanoxxxxx x xxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxnych vzťahov ex lege (zo zákona) vylúčené, avšak výlučne len vo vzťahu k zamestnancovi. Zmysel takejto právnej úpravy spočíva opätovne v ochrane zamesxxxxxx xxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xx xxx xxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx a procesnej obrany, dokonca až do okamihu, kým súd meritórne nerozhodne.

Čo je však najdôležitejšie, táto tzv. procesná preklúzia, teda zánik pxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxx x xxx xxxxxxxx xx xx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxa, či v tomto prípade je skutočne na mieste, aby zamestnanec zastúpený advokátom mohol uplatňovať prostriedky procesnej ofenzívy či defenzívy kedykoxxxxx xxxx xxxxxxxxx xx xx xxxx xx xxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxxej koncentrácie konania, síce predstavuje nepochybne spôsob, akým sa má prispieť k tomu, aby zamestnanec neutrpel bezdôvodnú ujmu na svojich subjektxxxxxx xxxxxxxx xxx x xxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxx xx x xxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxx xx xxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxdzeniu základného práva zamestnávateľa, aby jeho vec bola prerokovaná bez zbytočných prieťahov. Napokon takáto právna úprava tiež výrazným spôsobox xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxx xxxx xxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxx xx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxe stojacich základných práv, a to práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov rešpektujúc zásadu hospodárnosti konania a práva, aby bez legitxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxx x xxxxxx xx xxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxx xx x xxxxxxxxx xx xxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxx xxxxxzení každého základného práva v prospech legitímneho cieľa treba dbať na jeho podstatu a zmysel, pričom k jeho obmedzeniu by malo dôjsť len subsidiárne xx xxxxxxxxxxxx xx xxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx x xxxxxxx x xxxx xxxxxxxxxx xx xx xxxx xxxxxxxxx xxx x xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxovaného cieľa. Sme toho názoru, že vylúčením zákonnej a sudcovskej koncentrácie konania skutočne zákonodarca sledoval legitímny cieľ, ktorý treba pxxxxxx xxx xxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxx x xxxx xxxxx xx xxxxxxxxxxxx xxxx xxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxrcionálnosť takejto regulácie. Vylúčenie zákonnej a sudcovskej koncentrácie konania v prospech zamestnanca predstavuje zaiste relevantnú a spravxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx x xxxxxxxxxx xxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxx xxxx xxx xxxxxxxxxxxx xxxxxx xretože nerešpektuje proporcionálnosť obmedzenia základného práva zamestnávateľa. Len na doplnenie uvádzame, že takáto podľa nášho názoru prehnanx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxx xx xx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxx xx xxxxxxu spotrebiteľa, stráca postavenie slabšej strany a s tým súvisiace procesné privilégiá. Vyslovujeme obavu, že dobre mienený legislatívny zámer zákoxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxx xx xxxx xxxxxxxxxxxxxxx

xxxxxxxx xx x xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx že po tom, čo súd vyhlásil uznesenie o skončení dokazovania, a to po niekoľko rokov trvajúcom súdnom konaní, účelovo zamestnanec toto konanie predĺži, xxxxxxxxx x xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx x xxxxxxxxx xxxxx x xxxx xxxxxxxx x xx xxxx xx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxzívy. Neexistuje preto žiadny racionálny dôvod, prečo by mala byť iba v prospech zamestnanca vylúčená zákonná koncentrácia konania. Vytvára sa tak nexxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxx xxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxx xxxxxxx xxxxx xx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx subjektívneho práva (práva na spravodlivý súdny proces), ale zamestnanec, ktorý sa tohto práva bude dovolávať, toto právo nebude v skutočnosti realixxxxx xxxxx xxxx xxxxxxxx xxxxxx xxx xxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxx x xxxxxxxx xxx xxxxxxxxx xxbjekt síce koná zmysle ustanovení príslušného právneho predpisu, ale s cieľom obchádzania zákona. Zámerom je dosiahnuť výsledok právnou normou neprxxxxxxxx x xxxxxxxxxx xx xxxxxxxx xx x xxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxxx x xxxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxx xxho, aby na to existoval spravodlivý dôvod. Súd musí pri rozhodovaní vychádzať aj z "ducha zákona", teda účelu, ktorý zákonodarca ním sledoval, a tým znexxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxx x xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxx xx xxxxx xxxx xxxxxxxx xxx xxx

xxxxxxxxxxx x x20 Civilného sporového poriadku predstavuje imperatívnu právnu normu, ktorá momentálne neposkytuje súdnemu orgánu žiadne zákonné inštrumenty, axx x xxxxxxxx xx xx xx xxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxx xxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx x x xxxxxxxx xxxxxxxx aj zneužívajúci, odmietol a/alebo sankcionoval. Súdny orgán je teda zo zákona povinný akceptovať vylúčenie ustanovení o sudcovskej a zákonnej koncexxxxxxx xxxxxxx xxx xxxxx xxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxx xxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxx x xxxxxxxxx xáujmy zamestnávateľa.

10.

Zamestnanec sa môže nechať zastúpiť aj odborovou organizáciou. V súvislosti so zastupovaním zamestnanca odborovou oxxxxxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxx xxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxnanca v príslušnom súdnom spore spravidla upravujú vnútorné predpisy odborovej organizácie, ktoré však v prevažnej miere túto "službu" poskytujú výxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxx xx xxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx okrem určitej miery lojality člena odborovej organizácie z názoru, že odborová organizácia zastupuje výlučne osoby, ktorá sú jej členmi, aj keď v právxxx xxxxxxxx xx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxx xxx xxxxx xxxxxxxx xxxx xxxxxxxx x xxxxxxxxxxx x xxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxx xxx xx xxxxxxxxxx xx zastupovanie odborovou organizáciou viazaná na členstvo zamestnanca v odborovej organizácii. Nie je potrebné, aby išlo o odborovú organizáciu, ktoxxx xx xxxxxx xxxxx xxxxx x xxxxxxxxxxxxxx xxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xx xxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xx xxxx xxx x xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx ktorej je zamestnanec členom, nie je podľa nášho názoru správny, pretože táto požiadavka z ustanovenia § 317 Civilného sporového poriadku nevyplývax xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxx xxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xx xxxxxxxxxxx x xxx xxxx x xxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxxxxx xxx xx xxxxxx xxxxrovej organizácie. V takomto prípade zastupuje zamestnanca odborová organizácia, ktorá má u zamestnávateľa najväčší počet členov. Z ustanovenia § 3xx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xx xxxxxxxxxxxx x xxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxe je možné, aby sa zamestnanec nechal odborovou organizáciou zastúpiť.

IV. Štátnozamestnanecké spory medzi zamestnancom a zamestnávateľom

11.

xx xxx x xxxxxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxi problematiku štátnozamestnaneckých sporov. Podľa ustanovenia § 176 zákona o štátnej službe spory medzi štátnym zamestnancom a služobným úradom txxxxxxx xx xxxxxxxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxxx xx xxxxxxxx xx xxxxxx xventuálne spory, ktoré vzídu zo štátnozamestnaneckých pomerov. Takýto záver však nebolo možné jednoznačne prijať napríklad v otázke určenia právomxxx x x xxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxxx xxxx x xxxxxxx xxxxxxx Aplikačné problémy spôsobovalo najmä príliš vágne ustanovenie § 125 zákona č. 400/2009 Z.z. v nadväznosti na zaužívanú legislatívnu tradíciu zákonx xx xxxxxxxx xxxx x xxxxxxx xxxxxxx x xxxxxx xxxxxxx xxxxx x xxxxx xxxxxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxx xxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxxxxneckých sporov spadajúcich pod oblasť civilného súdnictva v porovnaní s právnou úpravou zákona č. 312/2001 Z.z., kedy tieto spory boli prejednávané a xxxxxxxxxxx x xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxx xxxxx xxxxxx xx xxxxxxxx xxxx x xxxxxx x xxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxx xxx xx xxxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxoc a následne založiť príslušnosť súdu, obdobie účinnosti zákona č. 400/2009 Z.z. predstavovalo akési obdobie právnej neistoty v tom zmysle, že ustaxxxxxxx x xxx xxxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xx xxxxxxx xxxxx xxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx x xxx xxxxxx xx xx0/2009 Z.z. sa obmedzovala len na formálnu konštatáciu, že spory medzi štátnym zamestnancom a služobným úradom o nároky zo štátnozamestnaneckých vzxxxxx xxxxxxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx x xxx xxxxxx x xxxxxxx xxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxxx xx xxxxxxxxxxxxxxxxxxx xxxxx prejednávajú a rozhodujú súdy podľa Civilného sporového poriadku, čím odstránil akékoľvek aplikačné ťažkosti s určením právomoci súdu.

12.

Pokxxx xxx x xxxxxxxxxxx x xxx xxxxxx xx xxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxx xx xx xxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xxxx xxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxx x xxxxto záveru bolo treba dôjsť pomocou rôznych výkladových pravidiel. Z jednotlivých ustanovení zákona č. 400/2009 xxxx xxxxxxxx xx xx xxxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxx xx xxxxxxxx xxxx x xxxxxx xx xxxxxxxx xxxx xxxxx xx xxxxxxxx xxz. vychádzal zo zmluvného princípu štátnozamestnaneckého pomeru. Rozdiel je teda aj v úprave režimov zániku štátnozamestnaneckého pomeru. Kým podxx xxxxxx xx xxxxxxxx xxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxx xx xxxxxxxx xxxx xx xxxx xxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxxxxm skončiť pracovný pomer spôsobmi per analogiam podľa ZP (dohoda, výpoveď, okamžité skončenie a pod.). Zásadný rozdiel spočíva aj v prostriedkoch obrxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xx xxxx xxxxx xxxxxxx xxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx x xx xxxxxxxím proti rozhodnutiu vedúceho služobného úradu a následne správnou žalobou. Zákon č. 400/2009 Z.z. už nezakotvil inštitúty správneho práva k ochranx xxxx xxxxxxxxxxxxx xx xxxxxxxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxx xxxxxxx xx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx x xx xxxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxx x občianskom súdnom konaní, resp. civilnom sporovom konaní. S uvedeným tiež korešponduje aj autentický výklad zákonodarcu obsiahnutý v Dôvodovej sprxxx x xxxxxx xx xxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxx xx xxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxxxxxxxx xxxxhov na zmluvný princíp. Napriek tomu sa objavovali názory, že právoplatné rozhodnutia vo veciach štátnozamestnaneckého pomeru podľa zákona č. 400/2xxx xxxx xx xxxxxxxxxxxxx xxxxx xxxx xxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxx xx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xx tieto štátnozamestnanecké spory, pokiaľ ide o ich vznik, zmenu a zánik (teda nie všetky spory paušálne), sa s po-ukazom na ustanovenie § 125 ods. 1 a § 125 xxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxx

xxx

xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx, ktorým prišlo k odčleneniu správneho súdnictva dovtedy inkorporovaného v ObZ. K otázke právomoci súdu v danej veci ďalej uvádzame, že právne úkony slxxxxxxxx xxxxx x xxxxxxxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx ktorým správny orgán aplikuje určité abstraktné ustanovenie právnej normy na určitý skutkový stav prostredníctvom rozhodovacieho procesu upravenxxx xxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxx x xxxxxxxxxxxxxaneckých pomeroch nepredstavujú rozhodovací proces v oblasti verenej správy, ktorý by rozhodoval o právach a právom chránených záujmoch a povinnostxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxx x xxxxxx xxxxxxx xxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxútra svojej organizačnej štruktúry vo vzťahu k personálnemu substrátu štátneho orgánu. V naznačenom zmysle ide o interný akt riadenia smerom k zamestxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxxxxx x xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxx xx xxxxxxxx xxxxxtívneho právneho aktu, ktorý predstavuje zákon č. 55/2017 Z.z., ktorý nahradil predchádzajúci zákon č. 400/2009 Z.z., následne realizuje činnosti sxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxxxxxxxx xxxxx xxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xajú povahu interných normatívnych aktov. Tak napríklad konkrétny opis štátnozamestnaneckého miesta pre jednotlivé pozície v rámci organizačnej štxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxx xxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxxxxxx xxxx xxxxxu o štátnej službe. Právna teória tieto akty nazýva aj ako vnútroorganizačné normatívne akty alebo akty riadenia, pretože nimi nadriadené subjekty usxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx

xxx

xxxxxx xx xxxx xxxxxx x xxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxxx xx xxxxxxxx xby právne úkony služobného úradu v štátnozamestnaneckých pomeroch boli preskúmateľné v rámci správneho súdnictva, takáto argumentácia by narážala xx xx xxxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxx x xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xroblémom v novom kódexe správneho súdnictva - Správnom súdnom poriadku, ktorý nahradil predchádzajúci Občiansky súdny poriadok, v ustanovení § 7 písxx xx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xx x xxxxxxxxx x xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxx xxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxoré nemajú povahu rozhodnutia o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzickej a právnickej osoby, najmä rozhodnutia a opatrenia xxxxxxxxxxxx xxxxxx x xxxxxxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxx xxx xxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx xxx xxxxenia z preskúmavania v správnom súdnictve vylučuje, subjekty štátnozamestnaneckého pomeru ani nemajú k dispozícii inú možnosť ochrany svojich poruxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxx xxx xxx xxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxx xxx xxxx xxxxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxom prípade by išlo o denegatio iustitiae (odmietnutie spravodlivosti), čím by bolo nezákonne zasiahnuté do základného práva daného subjektu na súdnu x xxx xxxxxx xxxxxxx xxxxx xxx xx xxxx x xxxxxx xxx

xxx

xxxxxxxxxx xxxxx x xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx x xxx xxxxxx x xxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxx xxxxxxx a pozitívny počin zákonodarcu, smerujúci k odstráneniu nežiaduceho stavu právnej neistoty a k posilneniu nielen občianskych práv jednotlivca. Nová xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxx xxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxxxxx xxx xx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxxxxx x xx xxxxxného sporového poriadku znamená výraznú snahu o špecializáciu jednotlivých súdov pre pracovnoprávnu agendu a právomoc civilného súdnictva pre oblxxx xxxxxxxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxx x x xxxxxxxxx xx xxxxxxx xx xxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxx xxxxxx

xxx

xxxxx xxxxxxxxxxx x xx xxxxlného sporového poriadku sú na konanie v individuálnych pracovnoprávnych sporoch a v sporoch z kolektívnych pracovnoprávnych vzťahov, štrajku a výxxxx xxxxxxxxxx

xxxxxxx xxx xxxxxxxxxx xxx xxx xxxxx xxxxxxxxx xxxx x xxxxxxxxxxx

xxxxxxx xxx xxxxxxxx xxx xxxxx xxxxxxxxx xxxx x xxxxxxx

xxxxxxx xxx xxxx xxxxx xxx xxxxx xxx xxxxx xxxxxxxxx xxxx x xxxxxxxxx

xxxxxxx súd Topoľčany pre obvod Krajského súdu v Nitre,

Okresný súd Ružomberok pre obvod Krajského súdu v Žiline,

Okresný súd Zvolen pre obvod Kraxxxxxx xxxx x xxxxxxx xxxxxxxxx

xxxxxxx xxx xxxxxx xxx xxxxx xxxxxxxxx xxxx x xxxxxxxx

xxxxxxx xxx xxxxxx xx xxx xxxxx xxxxxxxxx xxxx x xxxiciach.

17.

Založením právomoci správneho súdnictva pre oblasť štátnozamestnaneckých sporov by sa vytvorila difúznosť rozhodovania pracoxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xx xx xxxxxx xxxxxx xxxxxx x xxxxx xx xxx xxxx xxxxxxntným inštitútom práva než efektívnou a prínosnou normatívnou reguláciou.

V. Spory medzi zamestnancom a zamestnávateľom v oblasti športového práxx

xxx

xx xxxxxx x xxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxa, ktoré možno z hľadiska pracovného práva nazvať vzťahmi sui generis. Špecifický charakter športových aktivít uznáva aj čl. 165 Zmluvy o fungovaní Euxxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxx xxxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxx xxxxxx, jeho štruktúry založené na dobrovoľnosti, ako aj jeho spoločenskú a vzdelávaciu úlohu.

De lege lata

nemožno právnu úpravu v tejto oblasti považovať xx xxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxx xx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxsenzus najmä v otázke zmluvných vzťahov športovca so športovou organizáciou. Zodpovedanie otázky charakteru zmluvných vzťahov je pritom zásadnou pxxxxxx xxxxxxxxxx xxx xxxxxx x xxxxxxx xxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx x x xxxx x xx xxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxx xxxxx xxxxxvnoprávneho kódexu aj právne vzťahy profesionálnych športovcov pri výkone športu na základe zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu a právne vzťaxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxx xxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxx x xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxx xx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xbdobne ako ustanovenie § 2 ods. 1 a ustanovenie § 2 ods. 2 ZP aj v tomto prípade ide o klasický príklad delegovanej pôsobnosti ZP. Treba pritom zdôrazniť, xx xxxxxx xxxxxxxxxxx x x xxxx x xx xxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxx x xxxxxx x xxxxxxxxxx xx xx xxxxxxx xxxxx xx xxxxx xxxentu xxxx xxxxxxxxx xx xx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx x xxxxxx xxxxxx

xxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxx generali

sa ustanovenia ZP na tieto vzťahy vzťahovali len v tom prípade, ak osobitný predpis neustanovoval inak. Delegovaná aj obmedzená pôsobnosť mxxx xxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxx xxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxx xxxxx xaušálne aplikovať ustanovenia ZP. Delegovaná a obmedzená pôsobnosť ZP je tak podmienená vplyvom legislatívnych zmien v závislosti od stupňa a kvalitx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx x xxxxxx xxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxnej formuláciou "ak osobitný predpis neustanovuje inak", podľa nového zákona o športe je pôsobnosť ZP založená na princípe delegácie.

19.

Bez ohľxxx xx xxx xxx xxxxxx xxxxxxxxxx xx xxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxx x xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xx xxx xxxx xxxxxxxx xxxx byť právne vzťahy športovcov upravené, a teda či zmluvné strany daného právneho vzťahu majú pristúpiť k jeho subsumácii pod príslušné normy ZP, resp. v xxxxx xxxxxx

xxxxxxx xxxxxxx

xxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxx xxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxx xxx xxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxx xxxxx xxxxxdnoprávny. K jednoznačnosti prijatia záveru nepomáha ani dikcia ustanovenia § 1 ods. 3 ZP, podľa ktorého závislá práca môže byť vykonávaná výlučne v prxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx x xxxxx xxxxxx xx x xxxx xxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxx nemôže byť vykonávaná v zmluvnom občianskoprávnom vzťahu alebo v zmluvnom obchodnoprávnom vzťahu podľa osobitných predpisov. Normatívny zákaz vykxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxxxxu tzv. simulovaných živností, prostredníctvom ktorých sa obchádza štandardný pracovnoprávnych vzťah. Počas trvania účinnosti pôvodného zákona o šxxxxx xxxx xxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxx x

xxxxxxxxxx

xxxxxxxxxxxx xx xx x xxxxxx x xx xx alebo podľa § 269 ods. 2 ObZ v závislosti od toho, či išlo v zmysle § 261 ods. 1 ObZ o tzv. relatívne obchody. Uzatváranie takýchto nepomenovaných zmlúv xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx x xxxxx xx xxxxxxx xxxxx x xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx x xxxx xxx xxxxxxxxx xxxx xxx xxxxxxx xxxxxx x xxxxxxx xxxxxxx

xxx

xxijatím nového zákona o športe si však už zákonodarca dal záležať na tom, aby definoval, na akom základe môže profesionálny a amatérsky športovec (ustanxxxxxx x x xxxx x xxxxxx xxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx xxxxx xxxxxxxxx xxx xx xxxxxxx xxxxxx x xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxaní športu, ak výkon jeho činnosti spĺňa znaky závislej práce, na základe pracovnoprávneho vzťahu alebo obdobného pracovného vzťahu podľa osobitnéhx xxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx xxxxx xxxxxxxxx xxx xx xxxxxxx xxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx xx x xxxxxxxx xx xxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxčas jedného kalendárneho roka nepresahuje osem hodín v týždni, päť dní v mesiaci alebo 30 dní v kalendárnom roku, alebo tiež ak zmluva športovca nezaväzxxx x xxxxxx xx xxxxxxxx xx xxxxxx xxxxx xxxx xxxxxx xx xxxxxxxx xxxxx x xxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx x xxxxxxx xxxxxom období. Amatérsky športovec môže tiež šport vykonávať aj na základe zmluvy o príprave talentovaného športovca alebo na základe dohody o práci vykonxxxxxx xxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxx xxxxxxxxxxxxx xx xxx xxxxxxx xxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxcom je ten, kto vykonáva šport v športovej organizácii, za ktorú je registrovaný v zdrojovej evidencii. Inak povedané, ide o organizovaného športovcax xxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxx x x xxxx x x xxxx x xxxxxx xxxxxx x xxxxxx xx xxxxxxx xx xx

xx xxxx xxxx

xxxxx xxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxternatív, i keď v zásade možno povedať, že ide o vykonávanie športu v pracovnoprávnom alebo obchodnoprávnom ponímaní ako samostatne zárobkovo činná oxxxx x xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxx xxx x x xxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxx xxxxx xxxxxx xxxxxe viac, avšak predmetom tohto výkladu je skôr poukázanie na zmluvné vzťahy v oblasti športu meniace sa na základe legislatívnych zmien a poukázanie na zxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xx xx xxxxx xxxxxxxxxxxx xx xxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx vzťahu, teda športová organizácia a samotný športovec. V rámci predzmluvných vzťahov, ako aj pri samotnom kontraktačnom mechanizme pojednáva právnx xxxxxxxx x xxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxx xxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xx xxxxx xxxxx xxxxxmovaná na úkor športovca ako slabšej strany týchto vzťahov. Samozrejme, takýto záver nemožno paušalizovať, pretože najmä v prípade transferov určitxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxx xx xxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx

xxx

xxx xxx xxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxli v intenciách ustanovenia § 14 ZP, treba sa opätovne vrátiť k pôvodnému zákonu o športe a s tým súvisiacim charakterom právnych vzťahov medzi športovcxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxx xxxx xxxxxxxxxxx xxx xx xxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxx x

xxxxxxxxxx

xxxxxxxxxxxxx xx xx xxx xxxxxxxxxxxxvne alebo obchodnoprávne kontrakty. Pôvodný zákon o športe neobsahoval explicitnú zmienku o spôsobe riešenia sporov medzi športovcom a športovom oxxxxxxxxxxxx x xxxxx xxxx x xxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxx x xxxxx xxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxx x xxdu, ktoré je imanentnou súčasťou práva na spravodlivý súdny proces v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, realizáciou ktorého bolo možné uplatňovať práva a poxxxxxxxx x xxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxx xxxxxxxx xxxxxx x xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxdstavuje ustanovenie § 1 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní upravuje: a) rozhodovanie sporov vzniknutých z tuzemských a z medzinárxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xx xx xxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxx x xxxxx xxxxxxxxxx x xxdzích rozhodcovských rozhodnutí v Slovenskej republike. Podľa ustanovenia § 1 ods. 1 ZoRK xxxx xxxx xxxxxx xxx xxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxxx xx x xxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxx x xxxrte s účinnosťou od 1. januára 2016 však zákonodarca okrem doposiaľ v praxi využívaných obchodnoprávnych kontraktov medzi športovcami vykonávajúcixx xxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx x xx xxxxxxxxxíctvom vzťahu pracovnoprávneho. Tento záver možno prijať na základe ustanovenia § 4 ods. 3 a ods. 4, ako aj s poukazom na ustanovenie § 46 a nasl. nového záxxxx x xxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxxx xx xxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxer treba vysloviť, aj keď ide o zmluvný vzťah založený zmluvou o amatérskom vykonávaní športu v zmysle ustanovenia § 47 a nasl. nového zákona o športe. Skxxxxxxxxx xx xxx x xxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xx xxxxxxxxxxx x xx xxxx x x xxxxxxxxxxx x xx xxxx x xxxxxx xxxxxx x xxxxxxx xxxxx x xxxxxx xxxxxovanej pôsobnosti ZP taxatívnym spôsobom uvádza tie ustanovenia ZP, ktoré sa na tieto špecifické pracovnoprávne vzťahy budú aplikovať.

22.

V súvxxxxxxx x xxxx xx xxxxxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxxxxxx xxxxxx x xxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxa o športe budú aj naďalej prejednateľné v rozhodcovskom konaní rozhodcovským súdom, je nutné sa vrátiť k rozhodovaniu sporov podľa pôvodného zákona o xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx x xxxxx xx xxxxxxxxxx xx xieni kreovať v zmysle príslušných ustanovení ZoRK rozhodcovský súd, alebo riešenie sporov ponechá jurisdikcii všeobecného civilného súdnictva. V xxxxxxxx xx xx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxx xxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxového odvetia, a teda fakticky došlo k vylúčeniu právomoci všeobecného civilného súdnictva. Na doplnenie uvádzame, že napriek tomu, že pôvodný zákon x xxxxxx x xxxxxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxx xxxx xxxxx xx xxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxvneho vzťahu uzatvoriť, pričom dokonca ustanovenie § 3 ods. 2 ZP

expressis verbis

takýto vzťah za pracovnoprávny považovalo napriek tomu, že v praxi xx xxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xx xxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxx x x xxxx x xxxxx xxxxx xx xxxxxxx xx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xx xxxisdikcie rozhodcovských súdov, keďže ich nebolo možné subsumovať pod obchodnoprávne alebo občianskoprávne vzťahy, a teda akékoľvek zmluvne dohodnxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxx xx xxxx xxxxx x xxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx x x xxxx x xxxxxxxxx x xxxxxx xxxxxxxxxxx x xx xZ za absolútne neplatné.

23.

Nový zákon o športe v porovnaní s pôvodným zákonom o športe už explicitne zakotvil požiadavku pre uzatváranie pracovxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx x 1 ods. 1 ZoRK, ktoré bráni založeniu právomoci rozhodcovského súdu, napriek tomu, že ustanovenie § 12 ods. 1 ZoRK priamo predpokladá xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxx x xxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxe v zmysle ustanovenia § 52 zriadil na riešenie sporov aj orgány športovej organizácie. Právna norma ustanovenia § 52 ods. 1 uvedeného nového zákona o špxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxx x xxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxx xxxxx xxseku 2 nad osobami s jej príslušnosťou. Z predmetného odseku 2 je pre naše potreby relevantné najmä písmeno a), podľa ktorého "sú orgány na riešenie sporxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxx x xxx xxxxxxxxxxxxxxx xx xxxxxxxx xx xxxxxxvek spory, ktoré vzniknú medzi športovou organizáciou a športovcom, budú primárne prejednávať orgány na riešenie sporov danej športovej organizácixx x xxxxxxxxx xxxx xxxxxxxx xx xx xxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxxx x xxxto vzťahu bude oprávnený prejednávať orgán zriadený športovou organizáciou, ktorý nebude konať v intenciách ZoRK, pretože nepôjde o rozhodcovský súx x xxxxxx xxxxx xxxxxx xxxx xxxxx x xxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxxxxx xxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxom bude v zmysle ustanovenia § 1 ods. 1 ZoRK prípustné. Ak teda vzťah medzi športovou organizáciou a športovcom bude vzťahom pracovnoprávnym, všetky sxxxx x xxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxx x xxxxxx xxxxxxxxxxx x xx xxxx x x xxxx x xxxxxx xxxxxx x xxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxizácie pre rozhodovanie sporov, čím je vylúčená právomoc všeobecných civilných súdov, tak ako ju predpokladá ustanovenie § 14 ZP. Napokon ustanovenix x xx xx xxxx xxx xx xxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx x xxxxxx xxxxxx xákona o športe, ktoré sa majú delegovane na tieto vzťahy aplikovať.

24.

Pri takto koncipovanom riešení sporov možno polemizovať, či išlo o skutočnx xxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxx xxx xxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxx xxxx xxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xportovej organizácie podľa ustanovenia § 52 ods. 2 písm. a) nového zákona o športe nebezpečne posúva ťažisko rozhodovacej činnosti o subjektívnych prxxxxx x xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xx xxxxxxxxxx x

xx xxxxx

xxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxx xude kreovaný na základe zákona, avšak výlučne na podklade interných normatívnych inštrukcií danej športovej organizácie. Nemožno opomenúť podľa náxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxx xx xxxxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxxx xxxxx xxxx xxxxxxxxx xxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx x xxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxovou organizáciou. V porovnaní s rozhodcovským konaním, ktoré síce predstavuje alternatívne riešenie sporu, sa rozhodovanie vo vnútri športovej orxxxxxxxxx xxxx xxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xx kvality interného procesnoprávneho predpisu bez právnej sily zákona. Ak súčasná procesnoprávna náuka so zreteľom na individuálne pracovnoprávne sxxxx xxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xx xxxxxx x xxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxlad vylúčenie koncentrácie konania na strane zamestnanca, zvýšená ingerencia súdneho orgánu do konania či oslobodenie od súdneho poplatku v niektorxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxx xx xxxxxx xxxx xxxxxxxxxxx xxx xxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxch súdov.

25.

Navyše, rozhodovanie sporov podľa ustanovenia § 52 ods. 2 písm. a) nového zákona o športe vykazuje podľa nášho názoru znaky ústavnej nxxxxxxxxxxxxx xxx xxxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxx xxx xx xxxx x x xxxx x xxxxxx xx xxx xxxxx xxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxo cieľa, zákonodarca vyňal spod jurisdikcie všeobecného súdnictva pracovnoprávne vzťahy športovcov a degradoval na internú úroveň rozhodovania orxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx x xxxxxxxx xxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxgánov športových organizácií, ktoré dokonca budú aj procesne postupovať podľa vlastných pravidiel správania sa. Zákonná úprava je v otázke garancie xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxx x xx xxx x xxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxxxx xx xxxxxxxxxxe § 52 ods. 3 a ods. 4 nového zákona o športe. Podľa ustanovenia § 52 ods. 3 spomenutého zákona orgány na riešenie sporov vykonávajú pôsobnosť podľa odseku x x xxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xx xxxxxx xx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxdnutiami pri dodržiavaní zásad spravodlivého procesu. Orgány športových organizácií rozhodujúce spory podľa odseku 2 dbajú na to, aby v rozhodovaní x xxxxxxxx x xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxx xxxxxxxxxxxxx xx xxxxxxx xx xxxxxxxxxxnia základného práva na spravodlivý súdny proces, ako aj na ústavnoprávnu požiadavku rešpektovania legitímneho očakávania účastníkov konania, že ixx xxxx xxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxx xxx xx x xxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxx x xxxxx xxxxxxx x xxxxxx s rozhodovacou praxou kompetentného orgánu športovej organizácie.

26.

Pokiaľ chce zákonodarca poskytnúť náležitú ochranu všetkým spoločenskxx xxxxxxxx xx xxxx xxxxxxx xx xxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xx xx xx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxx xxxxxx xxxxx xxorá by ustanovenie § 1 ods. 1 písm. a) ZoRK explicitne rozšírila aj o pracovnoprávne vzťahy športovcov podľa osobitného predpisu nového zákona o športxx xxxxx xx xx xxxxxxx xxxxxx xxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxx x xxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx x x xx xxxx x xxxšírila aj o ustanovenie § 14 ZP. Či už rozhodovanie pracovnoprávnych sporov športovcov v rámci rozhodcovského konania v medziach zákona č. 244/2002 Z.xx x xxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxx x xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxosť a vyšší štandard procesných práv najmä športovca ako slabšej strany daného právneho vzťahu. Napokon špecializované pracovnoprávne súdnictvo v zxxxxx xxxxxxxxxxx x xx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxestnaneckých vzťahov nemohli tieto súdy prejednávať aj pracovnoprávne vzťahy športovcov sui generis. Založením právomoci prostredníctvom ustanoxxxxx x xx xx xx xx xx x xxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xx xxx x xxxxxxxxxx xxxx xxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxxxxxch pracovnoprávnych vzťahoch športovcov absolútne vylúčená, pretože v prípade, ak športová organizácia nezriadi kompetentné orgány na prejednanix x xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxx xxx xxxxxxxx xxx xx xxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxx x xxxxxxxx že jeho právny vzťah bol založený ako pracovnoprávny, aby tento súd jeho vec prejednal a rozhodol.

27.

Právna úprava nového zákona o športe zakladá xxxxxxxx xx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxx xxxxxsti, aby tieto spory rozhodovali či už rozhodcovské súdy alebo súdy patriace do sústavy všeobecného civilného súdnictva. Nemožno pritom jednoznačne xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xx xxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxx xx xxxx xxxxx x xxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxrých ustanovení ZP, absolútne nepochopiteľne tieto vzťahy z hľadiska rozhodovania prípadných sporov bagatelizuje, keď rozhodovaciu právomoc ponexxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xx xxx xx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxavujú štandardný pracovnoprávny vzťah, ale skôr určitý pracovno-športový hybrid, predsa sa len vyznačujú viacerými relevantnými signifikantnými xxxxxxxx xxxxx xx xxxxx xxxxx xx xxxxxx x xxxxxxxx xx xx xxxxxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxx x xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxxxxxxx xxxxxx x xxxxx xxxxxxi. S poukazom na vyššie uvedený výklad uvádzame, že

de lege lata

sa pracovnoprávne vzťahy športovcov v zásade neprejednávajú v rámci všeobecného súdnxxxxxx x xx xx xxxx xxxxxxx xx xxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx xxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx xx xxxx xxxxxx xxxxxxžujeme za spravodlivú a vhodnú úpravu, pretože popiera všeobecne akceptované trendy v oblasti pracovného práva so zreteľom na portfólio procesných oxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxx x xxxx xx xxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxx x xxxxxx xxx xx xxxx x xxxxxx xxx xxdľa ktorého každý má právo na prerokovanie veci nezávislým a nestranným súdom. Či takto kreované orgány pre rozhodovanie uvedených sporov budú dostatxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxx xxxxx

xxx

x xxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxx x x xxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxo opomenúť ani právnu úpravu ZoSP (zákon o súdnych poplatkoch), a to so zreteľom na jeho ustanovenie § 4 ods. 2 písm. d). Podľa spomenutého ustanovenia jx xx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxx x xxxxxx x xxxxxxx xxxxx x xxxxxxxxxx xxxxx x xxxxxxx x xxxxxxxxxx x xxxxxx x xxxxxxx xeplatnosti skončenia pracovného pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru a pri uplatnení nárokov z neplatného skončenia pracovného pomeru alebo xxxxxxxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxx ako slabšej strany pracovného alebo štátnozamestnaneckého pomeru, i keď význam takto konštruovanej právnej úpravy spočíva najmä v garantovaní ústaxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xx xxxxxxx x xxxxx xxxxx xx xxxxx xxx xxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxx x xxxxxxxxx xúvislosti s ktorou by sa zamestnanec dostal do nepriaznivej finančnej situácie. Vychádzajúc z taxatívneho výpočtu v § x xxxx x xxxxx xx xxxx xx xxxx xxxxxxx xx xx xx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxx x xxxxxxxxx xxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxny úkon zamestnávateľa spočívajúci v neplatnom skončení pracovného alebo štátnozamestnaneckého pomeru, bude v zásade vždy znamenať zhoršenie socixxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxx x xxxxxxxx xx xx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxxxxx x x xxxx x xxxxx xx xxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxatku, mohol by nastať ústavne neudržateľný stav znamenajúci, že zamestnanec dotknutý protiprávnym konaním zamestnávateľa by nemal dostatok finančxxxx xxxxxxxxxxxx xx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxx xx xxxxx x xxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxtný zamestnávateľ by mal "prospech" z vlastného protiprávneho konania, ktorým by determinoval faktickú nemožnosť zamestnanca domáhať sa svojich suxxxxxxxxxxx xxxx xxxxxx xxxxxxx

xxx

xxxxxxxxxxx xx x xxxxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxx x x x xxxx x xxxxx xx xxSP môžu vyvstať právne názory s poukazom na ustanovenie § 254 ods. 1 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého môže súd výlučne na návrh priznať osloxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxx xx xx xx xxxxxxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx x xxxxxxxxxx xx xxxneho poplatku nie je definitívnym, pretože priznané oslobodenie od súdneho poplatku je súd oprávnený kedykoľvek počas konania odňať, a to i so spätnou xxxxxxxxxxx xx xx xx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxx. Nie je vylúčené, aby aj v prípade absencie právnej úpravy o absolútnom oslobodení od súdneho poplatku nebolo možné dosiahnuť oslobodenie od súdneho pxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx x xxx xxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xx xx xxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxé bremeno v tom smere, že na jeho strane existujú také pomery, ktoré odôvodňujú jeho oslobodenie od povinnosti zaplatiť súdny poplatok, ktorej opomenuxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx x xxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx x xxx xxxx x xxxxxxxxx xxorového poriadku predstavuje podľa nášho názoru skôr ústavnú poistku garancie základného práva na prístup k súdu odstraňujúcu určité negatívne skuxxxxxxxx xx xxxxxx xxxxxxx xxx xxxxxx xx xxx xx xxxxx x xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xx xxxxx x xxxxxxjší" alebo "slabší" podnikateľský subjekt. Ustanovenie § 4 ods. 2 písm. d) ZoSP poskytuje v porovnaní s ustanovením § 254 ods. 1 Civilného sporového poxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxx x xxxxx xxxxx xxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxx xxxxenej ochrany zamestnancov, pretože na oslobodenie od súdneho poplatku podľa ustanovenia § 4 ods. 2 písm. d) ZoSP existuje právny nárok, kým oslobodenxx xx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx x xxx xxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxx xxxxxcu, pričom oslobodenie alebo neoslobodenie od súdneho poplatku je ponechané spravodlivej úvahe súdu. Aj vzhľadom na to, že neexistuje legálna definíxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxx xx xxxx xx xxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxdôvodnenej xxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxx x xxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xx xxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxx xxx xvalifikované pomery podmieňujúce oslobodenie od súdneho poplatku. Použitie § 254 Civilného sporového poriadku bude však pre dotknutého zamestnanxx xxxxxxxx xxxx xxxxxx xx xx xxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxx xxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxx x xxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxeľné pod niektorý z nárokov podľa ustanovenia § 4 ods. 2 písm. d) ZoSP, samozrejme, za predpokladu, že to pomery na strane zamestnanca budú odôvodňovať, xxxxx xxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxx xxx xxxxxxxx xxxx xxxxxx xx x xxxxxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxx x x xxxx x xxxxx xx xxSP tak predstavuje nielen prvok vyvažujúci, resp. odstraňujúci prirodzenú nerovnováhu subjektov pracovného alebo štátnozamestnaneckého vzťahux xxx xxxxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxdenia od súdneho poplatku je premietnutý aj záujem štátu a spoločnosti o zdravý a fungujúci pracovný trh. Napriek tomu, že spoločenské zmeny po roku 198x xxxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxx xxxxxxxxxxxx xx xx xxxx x xxxxxx xxx xx xxxx x xxxxxx xx xxxxxxxxx nielen princíp trhovosti, ale aj sociálnosti ekonomiky. Práve § 4 ods. 2 písm. d) ZoSP je jedným z reprezentantov sociálne orientovaného hospodárstvxx xxxxxx xxxxxx xx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxxx xx xxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxx xx xxxxxxxxxxxxxxxx xzťahov športovcov sui generis má aj samotný štát, pretože absencia reparačných inštitútov určených na odstránenie protiprávneho konania, ktoré sa dxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xx xx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxenský a v neposlednom rade aj ekonomický degres.

VI. Pracovnoprávne spory s cudzím prvkom

30.

V prípade sporu s cudzím prvkom (napr. zahraničný zaxxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxx x xxxx xxxxxx xx xxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxx xxxxx xxxxxx x xxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxe (EÚ) č. 1215/2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (tzv. nariadenie Brusel I). Uplatňuje sa od 10. januárx xxxx x xxxxxxxx xxx xx x xxx xxxxx xx xxxxxxxxx xx xxx xxxxxxx xxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxx xxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxxe má Dánsko, ktoré oznamuje, či bude viazané zmenami). Základom sú všeobecné ustanovenia - čl. 4 až 6. Články 20 až 23 sa týkajú právomoci vo veciach indivxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxx xx xxxx x xxxxxxxxxx xxxxxx xx xx xxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxx xxxx xxxxx xxxxx xxxxxxx xez toho, aby bol dotknutý článok 6, článok 7 bod 5 a v prípade konania začatého proti zamestnávateľovi článok 8 ods. 1.

Čl. 6 nariadenia Brusel I.: "1. Ak žxxxxxxx xxxx xxxxxxxx xx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xx xxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xx xxx xe inak stanovené v článku 18 ods. 1, článku 21 ods. 2 a v článkoch 24 a 25.

Proti takémuto žalovanému môže ktorákoľvek osoba s bydliskom na území xxxxxxxxx xxxxxx xxx xxxxxx xx xxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx x xxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xtáty majú oznámiť Komisii podľa článku 76 ods. 1 písm. a), rovnako ako štátni občania tohto členského štátu".

Čl. 7 bod 5 nariadenia Brusel I.: "Osobu s bxxxxxxxx xx xxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxx x xxxx xxxxxxxx xxxxxx

x xxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxúpenia alebo inej pobočky na súdoch podľa bydliska organizačnej zložky, obchodného zastúpenia alebo inej pobočky".

Čl. 8 ods. 1 nariadenia Brusel I.x xxxxxx x xxxxxxxxx xx xxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxx xxxxxxxx

xx xxx x xxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xx xxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx zo žalovaných za predpokladu, že nároky sú navzájom tak súvisiace, že je vhodnejšie o nich konať a rozhodnúť spoločne, a tak predísť možnosti nezlučitexxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx

xxx xxxxxx xxxxx x xxxxxx x xxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxx x xxxx xxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxx xxxxxu na súde, na ktorom sa vedie hlavné konanie, ak sa toto konanie nezačalo výlučne s úmyslom vyňať ju z právomoci súdu, ktorý by inak mal právomoc;

prx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxx x xxx xxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxx xxxxxxx xxxxx xx xxxxx xxxxx xxxx x xxxxxxxx xxxxxxx

xx xxxxxxx xxxxxxxcich so zmluvou, ak žalobu možno spojiť so žalobou proti tomu istému žalovanému vo veciach vecných práv k nehnuteľnosti, na súde členského štátu, na úzexx xxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxxx

xxx

xxxxx xxx xx xxxx x xxxxxxxxxx xxxxxx xxx xxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxxxvateľom, ktorý nemá bydlisko v členskom štáte, ale má organizačnú zložku, obchodné zastúpenie alebo inú pobočku v niektorom členskom štáte, potom sa nx xxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxx xxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxxxxxxxx x xxxxxxxxx x tomto členskom štáte."

32.

Príslušnosť súdu - žaloba na zamestnávateľa sa spravuje podľa čl. 21 ods. 1 ods. 2 nariadenia Brusel I.:

Zamestnávxxxxx x xxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxx

xx xx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx x xxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxx

x xxxx xxxxxxxx xxxxxx

xx xxxxxx xxxxx xxxxxxx xxx xxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxx xx xxxxxx xxxxx xxxxxxx xxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xlebo

ii.

ak zamestnanec prácu nevykonáva alebo nevykonával obvykle v jednej krajine, na súdoch podľa miesta, kde sa nachádza alebo nachádzala prexxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx

xxxxxxxxxxxxxxx xxxxx xxxx xxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxx xx xxxx xxxxxxxxx xxxxx x xxxade s odsekom 1 písm. b).

33.

Príslušnosť súdu - žaloba na zamestnanca sa spravuje podľa čl. 22 ods. 1 a 2: "1. Zamestnávateľ môže začať konanie len xx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx x xxxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxx xx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xx xxxxx xx xxxrom sa koná podľa tohto oddielu o pôvodnom nároku."

34.

Možnosť určenia príslušnosti súdu dohodou sa spravuje podľa čl. 23 nariadenia "Od ustanovexx xxxxx xxxxxxx xx xxxxx xxxxxxxx xxx xxxxxxxx

xxxxxxxxxx xx xxxxxx xxxxx xxxxx

xxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xx xxxxx xxxxxh, než tých, ktoré sú uvedené v tomto oddiele."

Právne úkony

§ 15

[Výklad právnych úkonov]

Výklad k § 15

I. Právny význam zásady obsiahnutxx x x xx xx

xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxx xxx xxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxx x xxxxxxxx všetkých relevantných skutkových a právnych okolností za ktorých sa prejav vôle urobil, vyhodnocujúc tieto okolnosti v nadväznosti na právnu kategóxxx xxxxxxx xxxxxxx x xxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxx xxxxxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxx xxx

xx xxxxxxxx

x xx x xxxl. OZ. Napriek tomu, že problematiku právnych úkonov a ich náležitostí zmienime v časti výkladu vzťahujúcemu sa na ustanovenie § 17 ZP, predsa len načrtxxxx xx xxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxx xxxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxnu. Podľa ustanovenia § 34 OZ "právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisx x xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxx xx x xxxxx xxxxx x xxxxxx xxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx x to z hľadiska "náležitosti prejavu" a "náležitosti vôle". Na to, aby určitý subjekt pracovnoprávneho vzťahu urobil prejav vôle v pracovnoprávne relexxxxxxx xxxxxxx xxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxx xxx xxx xxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxx xxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xx xxxxckom donútení (vis absoluta) alebo v bezprávnej vyhrážke (vis compulsiva), a tiež vážna a bez omylu. Pokiaľ ide o prejav (vôle), tento musí byť zrozumitxxxx x xxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxx x xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx x xxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxx xxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxxxxx subjektu, náležitosti pomeru vôle a prejavu, ako aj náležitosti predmetu.

S ohľadom na skutočnosť, že právne úkony našli svoje podrobné legislxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxxxxx x xx x xxxxx xxx xxx xx xx xxxxxxxx xx xxxxx xx xxxxxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxxxx x x xxxx x xx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxsť OZ na pracovnoprávne vzťahy podľa ustanovenia § 1 ods. 1 ZP v zmysle zásady

lex specialis derogat legi generali

("konkrétnejší zákon deroguje všexxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx x xx xx xxx xx xxxxx xxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xx xx x xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxckého, gramatického alebo teleologického. Do istej miery sa nám predmetné ustanovenie § 15 ZP javí ako nadbytočné, pretože výklad prejavu vôle s ohľaxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx x xxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxx xx x xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xx x xxxxxxxxnia § 39 OZ, podľa ktorého je absolútne neplatným (

ex tunc

) právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu, obchádza ho alebo sa prieči dxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxxx x xxxxxx xxxxxxxxxxx x xx xx xxxxxxxx xx xxxxx xxxxxx xxxx xx xxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxxx xx xx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xx xxxklade interpretačného pravidla

argumentum a maiori ad minus

("od väčšieho k menšiemu") treba potom dospieť k záveru, že súladnosť z hľadiska dobrých xxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxx xx xx xxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx x xxxx xx xx xxxxxx x xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx subsidiárnu pôsobnosť OZ k ZP v rozsahu "Všeobecných ustanovení", preto musíme zohľadniť aj ustanovenie § 3 ods. 1 OZ, podľa ktorého "výkon práv a povixxxxxx xxxxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xx xxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx x xxxxxx xxx x xxxxxxx x xxxrými mravmi". Ak teda zamestnanec alebo zamestnávateľ bude mať skutočnú vôľu xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxx xxxxxxxxxxxx xxxx xxxxxx xxx xxxxx xxxxxxxx xxx xxxxxxxxzalo k "zneužitiu práva" a zároveň aby jej prejav vrátane samotného právneho úkonu zodpovedal dobrým mravom. Inštitút dobrých mravov nie je upravený vxxxxxx xxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxx xxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxxxxx xx x xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxx xxxxxxxx xxxxxxické ustanovenie ako ustanovenie § 3 ods. 1 OZ predstavuje aj čl. 2 ZP, v zmysle ktorého "Výkon práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťaxxx xxxx xxx x xxxxxx x xxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxx xxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxzamestnancov." Ustanovenie § 15 ZP predstavuje podľa nášho názoru skôr právnu normu prevenčného, výchovného a interpretačného charakteru, ktorá mx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxx x xxxxx xxx xxxxxxx xxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxx x xx xxxxxx xxxxxx x xxxdiska procesnoprávnej stránky, v prípade vzniku sporu, umožňuje tiež súdu posúdiť, či výkon daného subjektívneho práva je v súlade s dobrými mravmi so xxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxx xxxstnú priamu normotvornú platnosť - upravuje iba spôsob interpretácie "prejavu vôle".

Vyriešenie otázky aplikácie niektorých občianskoprávxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xx xx xxx xxxxxx xxxxxxxxe je vzhľadom na súčasné znenie ustanovenia 1 ods. 4 ZP sporným) si vyžaduje dôslednú legislatívnu techniku, nielen pokiaľ ide o systematickosť právnex xxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xx x xx xxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx x xxx xxxxxx xx xxxx xxxxomne dopĺňať tak, aby zbytočne nevznikal stav právneho chaosu, resp. duplicity. Dôvodová správa k ustanoveniu § 15 ZP nie je veľmi obsiahla, preto sa mxxxx xxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx x xxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxx xxxx x xxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxť. Ak "prejav vôle" stricto sensu ("prísne vzaté") predstavuje len čiastkový fragment konštrukcie a náležitostí právneho úkonu, potom ak mal zákonodxxxx x xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxx x xxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxx xx xxxxxxxx xx xxxxnosti, za ktorých bol urobený, a to v kontexte súladu s dobrými mravmi, mal vzťahovať na "právne úkony", nie obmedzovať sa len výlučne na "prejav vôle". Kxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx x xx xx

xx xxxx xxxx

xxxxxxx xxx xx xxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxx xx xx xxxxxx xxxxxxx xxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxx xxxxxx xle aj na faktické úkony. Otázkou potom zostáva, či zákonodarca už pri samotnom kreovaní ustanovenia § 15 ZP počítal s kategóriou úkonov v pracovnoprávxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx x xxxxx xx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxxxx x xx xx xxxxx xxxxxxx xxx xýhradne pre prejavy vôle pri týchto tzv. faktických úkonoch, alebo len opomenul obdobné právne normy obsiahnuté v OZ. Či sa prikloníme k jednej alebo drxxxx xxxxxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxx xxxxx xxx x xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxx xxxxxxx xxxxxx xxx xx xxxxxxxxx xxxxx xxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxx xxxx x xxxxx xxxxxx xxxxx xx xxxxxxxi dobrým mravom a právo nezneužíva na úkor toho, komu je takýto úkon určený. Sme toho názoru, že neexistuje žiadny relevantný dôvod, prečo by interpretaxxx xxxxxxxx x xxxxxx xxxxxxxxxxx x xx xx xxxx xxx xxxxxxx xxx xx xxxxxx xxxx x xxx xx xxxxxx xxxx xxx xxxxx

x xxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxx xx xxxxxxli o koncepcii tzv. "faktických úkonov". Faktické úkony sú prejavy vôle, ktoré

a priori

nesmerujú bezprostredne k vzniku, zmene a zániku tých práv a poxxxxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx x xxxxxxxxx xxxxx xxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxxx xxene, upozornenie na porušenie pracovnej disciplíny s možnosťou skončenia pracovného pomeru výpoveďou a pod.). Podstata faktických úkonov spočíva v xxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxx xxx xxxxx xxxx xxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxx xxxxxx právne účinky vznikajú až vtedy, keď sa k prvotnému faktickému úkonu pridruží relevantná právna skutočnosť. Ak by sme vychádzali z doslovného gramatixxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx x xx xxx xxxxx xx xxx xxxxxxxxxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxx xo vzťahu k "prejavu vôle", ktorá je pojmovým znakom nielen "právnych úkonov", ale pochopiteľne tvorí základný prvok aj "faktických úkonov". Pomocou ixxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx

xxxxxxxxxx x xxxxxxxx

xxxxx xxxxxxx x xxxxxxx xx xxxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xx xx xxxávne úkony" a nielen na "faktické úkony", tak by to do znenia právnej normy ustanovenia § 15 ZP explicitne zakomponoval. Vytváranie dojmu, že okolnostxx xx xxxxxxx xxxx xxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxxx xx xxxxx xxxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxx xx xxxxxx x xxxxxxxx xxxxx x xxx xx x xxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxostiam úkonov, môže zbytočne negatívnym spôsobom deformovať právne vedomie a legitímne očakávania adresátov právnych noriem. Napokon takto formulxxxxx xxxxxxxxxxx x xx xx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xx xxxhádzame z ustanovenia § 1 ods. 4 ZP, "Všeobecné ustanovenia" OZ sa na právne vzťahy podľa ustanovenia 1 ods. 1 ZP budú aplikovať len výhradne v takom rozsxxxx x xxxx xx xxxxxx x xxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xx xx xxx xx xxxx xxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx x

xxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxx xxxxxxxx

xx x xxxxxxx sporu o výklad "právnych úkonov" by sa súd nemal zaoberať jeho prieskumom z hľadiska atribútov podľa príslušných právnych noriem OZ (lex generalis), xxx xxx x xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx x xx xxx xxx xx xxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx x 15 ZP môže viesť k protichodným právnym záverom, pretože vlastne dobre mienená snaha zákonodarcu môže nakoniec pôsobiť kontraproduktívne. Zostáva xxxxx xx xxxxxxxx xx xx xxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxxxxxx xxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxx xxx xxxxxxxxxxx xx xxxxxx xxxx xxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxxx xx xxx xxxxxxlivé kritériá, ktoré stanovuje § 15 ZP, už bola viackrát potvrdená orgánmi najvyšších súdnych autorít. Je preto na zvážení, či ustanovenie § 15 ZP je skxxxxxx xxxxxx x xxxxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxx xxxxx xx xx xxxxx x xx xxxxxxxxx

xxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxx xxxxx xú v prevažnej miere v spoločnosti uznávané a tvoria základ fundamentálneho hodnotového poriadku (uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 55/2011). xxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxxxxx xx xxx xxxxx xxx xx xxxxxxx xxxxxxxxxxx x xx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx sa subjektov v pracovnoprávnych vzťahoch, čo potvrdzuje aj explicitný odkaz obsiahnutý v čl. 2 Základných zásad ZP. Navyše inštitút dobrých mravov prxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxx xýklad právnej normy, inokedy ako kritérium, od ktorého sa napríklad odvíja priznanie náhrady mzdy podľa § 79 ods. 2 ZP. Pri skúmaní otázky dobrých mravox xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxx xxx xxxxxxxxxxxx

xxxxx xxxxxx

xx xxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxr s dobrými mravmi (

contra bonos mores

) treba vyhodnocovať zásadne objektívne v kontexte celospoločenského vnímania.

Niežeby prejav vôle v prxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxx xxx x xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xx x xxxxxxxx xx xx xxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxxxxxx xx xxxxxxxxxie § 15 ZP bude aplikovateľné častejšie práve pri realizácii "faktických úkonov". Môže ísť o situácie, kedy sa napríklad zamestnávateľ bude domáhať nxxxxx xx xxxxxxx xxxxx xxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxx xx xxxxx xxxxx x xxxxxx xxxxxx xxxxxxxxch prác na stavbe, pri realizácii ktorých oprávnená osoba nariadi dotknutému zamestnancovi, aby vykonal určitým spôsobom nejaký rozsah prác. Obzvláxx x xxxxxxxxxxx xxx xx xxxxxxx x xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxxx x xxxxxxkácii medzi osobou konajúcou v mene zamestnávateľa a dotknutým zamestnancom, výsledkom čoho môže byť konanie zamestnanca, s ktorým zamestnávateľ nexxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxx xxxx xxxxxxxxx x xxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxx xxxxxxxx xxxxx x xxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxx x xxxikačnej praxi vôbec ojedinelé, pretože oblasť stavebníctva, podobne ako aj iné oblasti pracovného trhu, sa vyznačuje špecifickou odbornou terminolxxxxxx xxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxx xxxxxxx xxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxx xxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xak sa môže veľmi ľahko stať, že oprávnená osoba zadá určitý pokyn niektorému zamestnancovi, teda prejaví vôľu navonok, avšak subjekt, ktorému je prejax xxxx xxxxxxxxxxx xx xxxxx xxxxxx xxxxxx xxxx xxxxxxxxx xxx xxx xxxx xxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxx xxxxxx x xxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxx xxxxxxxxx xež ako mienila oprávnená osoba, vznikne zamestnávateľovi škoda. Zamestnanec takúto škodu odmietne uhradiť a celá vec môže byť predmetom pracovnopráxxxxx xxxxx x xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx x xxxxxx xxxxxxx xx xxxxxx xxxx xxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx x xx xxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxx xxxx xxxxxxxxxxxx xxxx xxxxxxx xx xxx xxxxxx xxxx xxx xxxxxxx xxxxxx x xxxxumiteľne, a teda zamestnanec si ho nesprávne vyložil a následne svojím konaním zavinil vznik škody. V danom prípade bude úlohou konajúceho súdu ustálixx xx xxxxxx xxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx x xxxx xxxxxxxxxxxxxx xxx xx xxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxak povedané, súd bude musieť preskúmať, či formulácia, ktorú oprávnená osoba použila, je skutočne frekventovaným a ustáleným pojmom, či išlo o

terminxx xxxxxxxxx

x xxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxx xxxx xxx x xxxxxx xxxxx xx xxxxxxx xxxxx xxxx xxxxxxxxxx xx xxxxx xxxxx xx x xxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxtyčným zamestnancom použila, alebo prípadne, či nešlo o omyl oprávnenej osoby v prejavenej vôli, teda či skutočnú vôľu aj náležite prejavila tak, že na xxxxxxx xxx xxxxxxx xxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxx xx xx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxx xxxx x xpôsobu prejavenej vôle, teda či prejav vôle nemohol byť napr. hlukom stavebných strojov, či osoba, ktorej bol prejav vôle adresovaný, mala potrebnú kvxxxxxxxxxxx x xxxx xx xxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxx x xxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxx

x 16

[Právne úkony osôb, ktoré nevedia čítať alebo písať]

Výklad k § 16

I. Vymedzenie osobitostí právnych úkonov osôb, ktoré nevedia čítať alebo písax

x xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx x xx xx xxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxx xx xxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxx x xx xamestnanca. Nie je relevantné, či neschopnosť alebo nemožnosť písať či čítať má objektívny charakter (napr. v dôsledku choroby) alebo subjektívny chxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxx xxxx xxxx xxx x xxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xx xxxxxx xxxxx x xxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxanou otázkou zostáva, akú mieru aktivity má zamestnávateľ vo vzťahu k zamestnancovi vyvinúť, aby mohol riadne a včas rozpoznať "prekážku" spočívajúcx x xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxxx xxxx xxxx xxxxxxxxx xx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxx x xxxxxxxx xxxxxxiny ruky nebude schopný podpísať pracovnú zmluvu, neexistuje azda spor o tom, že zamestnávateľ sa bude môcť presvedčiť o tom, že v danom prípade bude na mxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx x xx xxxx x xxx xxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxx xxxx xxxxxx xx xxxxxxxx xxxx

xxxxxxx

xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxť alebo čítať nastane až počas trvania pracovnoprávneho alebo iného obdobného pracovného vzťahu. Rozdielne treba posudzovať reálnu možnosť zamestnxxxxxxx xxxxxxxxx xx x xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxx x xxxxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx x xxxxxm počtom zamestnancov. Nezanedbateľným kritériom pri posudzovaní je aj povaha vykonávanej práce zamestnancom a iné konkrétne okolnosti, ktoré nemoxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxx xx xxxxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxx xx xxxxxxxxxxx x xx xxxxx xx xx xxeba xxxx xxxxxxxxxx xx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxxxx x xx xxxxxxx xxx xxxxxxxxxx xxxxxxu, všetky zmeny, ktoré sa týkajú pracovného pomeru a súvisia s jeho osobou. I napriek tomu, že zdravotný stav zamestnanca nie je obsiahnutý vo výpočte skxxxxxxxxxx xxxxx xx xxxx xxxxxxxxx xx xx xxxxx xx xxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xx xxx xxx x xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxx xxxxx xxxxxxx xx xxxxvotný stav zamestnanca predstavuje kľúčový aspekt pre plnenie si pracovných úloh, a teda ide o právnu skutočnosť subsumovateľnú pod pojem "zmeny týkaxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xx xxxxx xxxxxxx xx x xxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx xxxx xx xxxxxxxxxxxxx xxxxx nemôže čítať alebo písať, a tento zamestnanec opomenie svoju povinnosť oznámiť túto skutočnosť v zmysle ustanovenia § 81 písm. g) ZP. V zásade platí genxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxx xx xxxxxxxxxxx x xx xxxx x xxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxx xxx xxxxxxxxxxxxx xx xxxx xx xxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xx xxxľa nášho názoru sporná), avšak len v tom prípade, pokiaľ neplatnosť nezavinil sám svojím konaním. V prípade, ak by takýto právny úkon mal byť posúdený akx xxxxxxxxx xxxxxx xx xxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx x xx xxxxx g) ZP. To však neznamená, že zamestnávateľ by na neplatnosti právneho úkonu neniesol žiadny podiel, najmä v prípade, ak nekonal v súlade s odbornou starxxxxxxxxxxx xxxxx xx xx x xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xx xx xxxxxxxxx xxx xxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxxx x xxxxxxxx ak by naše predchádzajúce tvrdenie bolo spochybňované, dovoľujeme si vysloviť presvedčenie, že ak by zamestnanec čo i len minimálne opomenul svoju poxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx x xx xxxxx xx xx x xxxxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxorej nikto nemôže mať prospech z vlastného protiprávneho konania a rovnako nemôže byť na ujmu ani inému účastníkovi právneho vzťahu to, že druhý účastnxx xxxxx

xxxxxx xxxxx

x xxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxx xxxxx xx xxxxx xxxxx x xxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxx

xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxx xosudzovať aj z hľadiska štruktúry právnej normy s osobitným zreteľom na sankčný mechanizmus. V komentári k ustanoveniu § 17 ods. 2 ZP je bližšie popísaxx xxxxxxxxxxxx xxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xx x xxxxx xxxxx xxxxxxxxx x xxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxoň v stručnosti je vhodné poznamenať, že ZP právne úkony z hľadiska formy neplatnosťou sankcionuje len v tých prípadoch, pokiaľ tak

expressis verbis

sxx xxxxxxxxxxx xxxxx xx xx xxxxxxx x xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxx xx xxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxtnosti právnej normy ustanovenia § 16 ods. 1 ZP, a to hneď z niekoľkých dôvodov. V prvom rade treba upriamiť pozornosť na výklad ustanovenia § 17 ods. 2 ZP, x xxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xx xxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxx xxxx xx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxtanovenie § 16 ods. 1 ZP je typickým príkladom imperfektnej právnej normy, ktorá obsahuje hypotézu a dispozíciu, avšak absentuje akákoľvek sankcia zx xxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxxxxx xx xxxx xxxxxxxxxxx x xx xxxx x xx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxxxxxxx xx xxxxxxvenie § 17 ods. 2 ZP, musíme dospieť k záveru, že nerešpektovanie ustanovenia § 16 ods. 1 ZP nezakladá neplatnosť právneho úkonu. Takýto záver však určixx xxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxxxx xxx xxxxxx xxxxxxx xxxxx x xxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxhranu zamestnanca ako slabšej strany pracovnoprávneho vzťahu so zreteľom na jeho prípadný nepriaznivý zdravotný stav. Zákonodarca chcel normatívnx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxx xx xxxxxx xxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxx xx xxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx x preto, aby sa takýmto situáciám preventívne vyhol, už pri samotnej realizácii právneho úkonu chcel odstrániť akékoľvek pochybnosti o súlade vôle a jex xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx

xxxxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxx xx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xx xx xxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx x 1 ods. 1 ZP vyplýva, že právna norma ustanovenia § 16 ods. 1 ZP kopíruje ustanovenie § 40 ods. 6 OZ a ďalej nadväzuje na príslušné ustanovenia zákona o noxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xx xxx xx xxxxxxxxxxx x xx xxxx x xx xx xxxxxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxx xx x xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx x x ods. 4 ZP, o ktorých sme sa pri jeho výklade zmieňovali, v tomto prípade neplatia. Podľa ustanovenia § 40 ods. 6 OZ "na písomné právne úkony tých, ktorí nexxxx xxxxx x xxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxxxxxx xx xx xxxx xxx xxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xx x xxxxhom právneho úkonu s pomocou prístrojov alebo špeciálnych pomôcok alebo prostredníctvom inej osoby, ktorú si zvolí, a je schopný vlastnoručne listinx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx x xx xxxx x xx x xxxxxxxxxxx x xx xxxx x xx xxxxx xxxxxxxxxxxx xx x xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxpisnica" (ustanovenie § 40 ods. 6 OZ) v porovnaní s "notárskou zápisnicou" (ustanovenie § 16 ods. 1 ZP) ide o obsahovo rovnaké právne normy. Subsidiárna xxxxxxxxx x xxxxxx xxxxxxxxxxx x x xxxx x xx x x xxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx

xxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxx xxxxxxxx

xxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxx xxxxxo dvoch prakticky totožných právnych noriem treba vyriešiť v prospech výlučnej aplikácie osobitnej právnej normy ustanovenia § 16 ods. 1 ZP. Výlučná axxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xx xxxxxxxx xx xxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxx x xxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxnu na základe notárskej zápisnice podľa ustanovenia § 16 ods. 1 ZP nebude spôsobovať neplatnosť. Naproti tomu treba povedať, že v prípade, ak by ustanoxxxxx x xx xxxx x xx xxxx x xxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx x xx xxxx x xxx xxxxx x xxxxxxx xxxx xxxxxxektovania spôsobuje xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxxx xx xxxxxxxxxxx x xx xxxx x xx xxxxxx xx xx xxxxxx xxxx xxxxx xxxxxxx xx xxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxo dohoda účastníkov, je neplatný. Pokiaľ doktrína pracovného práva v úzkej súčinnosti s aplikačnou praxou dospeje k presvedčeniu, že chce poskytnúť exxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxx x xxxxxxxx xxx x xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xx xxxx xxxxxxx xxxx xxxxxpádne potrebné pristúpiť k novelizácii ZP, a to takým spôsobom, aby ustanovenie § 16 ods. 1 ZP obsahovalo tzv. doložku neplatnosti, alebo predmetné usxxxxxxxxx x xxxxxx xxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxx x xxxxx xx xxxxxxxxx xxx xx xx xxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx x xx xxxx x xxx xxxxx xxxxxxxxxe znaky interpretačných alebo aplikačných ťažkostí. Sporným nie je ani pojem "úradná zápisnica", pretože aj v tejto otázke je odborná náuka konzistenxxxx xxx xxx xxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxx xxx o jednu z jej viacerých foriem (zápisnica súdu, úradne osvedčený podpis a podobne).

Notárska zápisnica predstavuje právnu formu zaznamenania xxxxxxxx xxxxxx xxxxx xx xxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxx xx x xxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxice niekoľko zásadných zákonných povinností. V prvom rade je notár zodpovedný za správnu identifikáciu účastníkov a iných osôb participujúcich na vyxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxx xxxxa preukázať svoju totožnosť platným úradným preukazom alebo ich totožnosť musí byť potvrdená dvoma svedkami totožnosti. V prípade, ak notár napriek pxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxx xxxx xxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx, najmä vyzve osoby a ich zástupcov, aby doložili listiny z evidencie dokladov totožnosti, požiada o vyjadrenie príslušnú obec, vykoná zisťovanie na zxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xx xx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxocniteľa musí byť úradne osvedčená; úradné osvedčenie pravosti podpisu sa nevyžaduje, ak je splnomocnencom advokát. Splnomocnenie je prílohou notáxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxx xxxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxnať požadovaný úkon, ak je zjavné, že úkon odporuje zákonu, obchádza zákon, prieči sa dobrým mravom, alebo ak vykonanie úkonu osobitný zákon zveril inéxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxxx xxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxaný úkon aj vtedy, ak žiadateľ nezloží primeraný preddavok na odmenu notára a na náhradu jeho hotových výdavkov alebo ak účastník zmluvy či jeho zástupcx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxx x xxxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxastníkov zmluvy na platobné podmienky dohodnuté v zmluve a v zápisnici uvedie vyhlásenie účastníkov zmluvy o oboznámení sa s týmito podmienkami. Notáx xx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxx x xxxxxxxxxx x xxxxxx xx xxxxxxxx xxx xxxxxx xxxxx x xxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx zápisnice.

Ak spisuje notár notársku zápisnicu s osobou, ktorá nemôže čítať alebo písať, je povinný pribrať podľa ustanovenia § 49 zákona o notáxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxx x x xx xxxx x xxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxx xxxxxxatívy, a to buď v podobe notárskej zápisnice, alebo v podobe prítomnosti dvoch súčasne prítomných zamestnancov zamestnávateľa. Ustanovenie § 16 ods. x xx xxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx x xx xxxxxx x xxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx x xxxároch a notárskej činnosti predstavuje osobitný právny predpis (lex specialis), teda v prípade, ak sa subjekty pracovnoprávneho vzťahu ocitnú pred nxxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxx xxx xxxxxxx xxxx xxxxxx k úkonu prizvať dvoch prítomných svedkov. Je preto nepochopiteľné, prečo ZP vytvára vágnejší spôsob realizácie právneho úkonu v prípade osoby, ktorá xxxxx xxxxx xxxxx xxxxxx x xx xxxx xx xxxxxx xxxx xxxx xxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxx xxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxx xxx xxxxx aby sa vyžadovalo aj vyhotovenie notárskej zápisnice. Pre zamestnávateľa bude realizácia právneho úkonu prostredníctvom jeho dvoch súčasne prítomxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxx xxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxx xxxxxx xxxxxx x xx xxxxxtavuje skutočne vhodný a spravodlivý nástroj na ochranu zamestnancov, ktorí nevedia alebo nemôžu čítať alebo písať, keď samotný zákon o notároch a notxxxxxx xxxxxxxx xx x xxxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxx xxxxxxxx xxxxx x xxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx

xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx x xx xxxona o notároch a notárskej činnosti musia byť prítomní pri prejave vôle účastníka o tom, čo sa má pojať do zápisnice, pri prečítaní zápisnice a jej schválxxx xxx xxxxxxxxxxx x xxxxxx xxxxxxx xxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxx x xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx x xx xxxxxx x xxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxdkami totožnosti a svedkami úkonu nemôžu byť osoby, ktoré nie sú spôsobilé na právne úkony v plnom rozsahu, čo je logické vzhľadom k ich úlohe v prípade spxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxx xxxx xxxxxx xxxxx xxx xxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxx xxx xx xxxxxxx xxxxx xxxxectvo, alebo také osoby, ktoré nevedia alebo nemôžu čítať alebo písať. Ďalej sú z prítomnosti pri spísaní notárskej zápisnice v postavení svedka vylúčxxx xx xxxxxx xxxxx x xxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxx xxx xxxxx xx xx xxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxorý zápisnicu spisuje, prípadne jeho spoločník. Tento taxatívny výpočet osôb označuje "zaujaté" osoby, ktoré potenciálne môžu na osobu, ktorá právnx xxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxx x xxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxx x xxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxny úkon robí. Pri definícii a výpočte "blízkych osôb" treba vychádzať z § 116 OZ. Ak je účastník hluchý alebo nemý, ale môže čítať a písať, musí si zápisnicx xxx xxxxxxxx x x xxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xx xx xxxxx x xx xx xxxxxxxxxx xxxxx x xxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxxx x xxxxxxxxxxx x xx xxxx x xx ustanovuje, že ak je účastník hluchý alebo nemý a nemôže čítať alebo písať, musí byť k vyhotoveniu zápisnice okrem svedkov úkonu pribratý i jeho dôverníxx xxxxx xx x xxx xxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxx xxxx xxxxx xxxxx x xx xxxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxx xxx xxxxxxxxxi spôsobilého svedka a na rozdiel od postavenia svedka pri realizácii právneho úkonu ním však môže byť i osoba, ktorá má v zmysle § 116 OZ postavenie blízxxx xxxxxx x xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxx x xx xxxx x xxxxxx x xxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxx xxxxxxxx xxx xxxxxxx xxxx xxxxxxxxx x xxxx xx xx xx xxxxx do zápisnice, pri prečítaní zápisnice a jej schválení účastníkom. V zmysle § 52 ods. 2 zákona o notároch a notárskej činnosti musí notárska zápisnica tixx x xxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx x xxxx xx x xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxx a že tento účastník obsah zápisnice schválil.

Predmetné ustanovenie § 16 ods. 2 ZP predstavuje výnimku z ustanovenia § 16 ods. 1 ZP, keď pripúšťax xxx xxxxxx xxxx xxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxx xxx xxxxxxxxxxx xx xxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxomi súčasne prítomnými zamestnancami zamestnávateľa, a to za predpokladu, že ten, kto nemôže čítať alebo písať, mal schopnosť oboznámiť sa s obsahom pxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx x xx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxx xxxxxxx xxxxxxtívne, ak čo i len jedna absentuje, § 16 ods. 2 ZP nie je možné aplikovať. Ak teda nastane situácia, že zamestnanec bude síce schopný sa oboznámiť s obsahox xxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxx xxxxxx x xxxx xxxxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxoručne podpísať, uplatní sa postup podľa § 16 ods. 1 ZP. Ustanovenie § 16 ods. 2 ZP určuje prístroje alebo špeciálne pomôcky, ktoré majú tomu, kto nevie čxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxx xx xxxxx xxxxxxxxx x xxxxxx xxxxxxxx xxxxxx

xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxtnanci zamestnávateľa nebudú expertmi na technické zariadenia reprodukujúce obsah právneho úkonu, možno polemizovať o tom, či budú spôsobilí vyhodxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxx xzťahu vystavujú nebezpečenstvu, že niektorý z nich môže postupovať špekulatívne na úkor druhého účastníka právneho vzťahu. Zámer sflexibilnenia prxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxx xxx xxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxx xxxxxxxx xx xxxxxx xxx xxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxonechať na nezávislom arbitrovi (notárovi), ktorý je na rozdiel od samotného zamestnávateľa a dvoch súčasne prítomných osôb pribratých zamestnávatxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx x xxxxxxx xxxxxxx xxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx x xxxxxxxx x notárskej činnosti, nehovoriac o možnosti vyvodenia trestnoprávnej zodpovednosti.

V právnej teórii ani v aplikačnej praxi nebola doposiaľ rxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxxxxxxx xx xxx xxatne uzatvorenú dohodu o hmotnej zodpovednosti. Napriek tomu, že táto otázka bezprostredne nesúvisí s výkladom k § 16 ZP, považujeme za vhodné ju otvorxx xx xxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx x xxxxxxx xxxx xx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxx xx xxxxxx x xxxxxx xxxxxxxxxxx x xx xxxx x xxxm. c) zákona o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti predstavuje priamy exekučný titul voči dlžníkovi. Rámcovú právnu úpravu poskytuje ustanovenxx x xx xxx x xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxx xxx xxxxxxxx xxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxx uznania dlhu je legislatívne zakotvený v § 558 OZ, podľa ktorého "ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sax xx xxx x xxxx xxxxxxx xxxxxx xxx xxxxxxxxxx xxxx xx xxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxx xx xxxx xxx xxx xxxxxx xxxxx x xxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xx xxretávame s istými aplikačnými úskaliami, pretože doposiaľ nie je ustálená odpoveď na otázku, či môže notár vo forme notárskej zápisnice s účinkom exekxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xx xxxx xxx xxxxxxxxx x xxxxxxx xxxx xxxxx x xxx xxx x xxxxxxxx xx xx xxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxa dlhu vo forme notárskej zápisnice ako priameho exekučného titulu, znova sa dostávame do roviny subsidiárnej aplikácie niektorých ustanovení OZ, a txxx xx xxxxxx xx xxxxxxxxxxx x xxx xxx xxxxx xx xxxxxxxxxxxxx x xxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxx xxx xxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxať. ZP nepozná obdobné ustanovenie ako spomínané ustanovenie § 558 OZ, istú analógiu však možno vidieť v § 32 ZP. Prekážkou aplikácie § 558 OZ bude zrejmx xxxxx x x xxxx x xx xx xxxxxxxxxxx x xx xxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxxxnych vzťahov, pričom uznanie dlhu v tomto ustanovení obsiahnuté nie je. Zdá sa, že podklad pre oscilujúce právne názory v intenciách dohody o sporných nxxxxxxx xx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxxxx x xx xxx xxx xxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xrečo by v prípade, ak sa zamestnanec v dohode o sporných nárokoch zaviaže k úhrade preukázateľného dlhu voči zamestnávateľovi, nebolo možné na základe xxxxxxxx xxxxxxx xxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxx xx xxtárska zápisnica ako priamy exekučný titul predstavuje v závislosti od dlžnej sumy spravidla hospodárnejší, efektívnejší a rýchlejší spôsob uspokoxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxx xxx xxx xx xxxxxx x xxxxxxxx xx xx xx xxxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxho návrhu na vydanie platobného rozkazu a následne v pravdepodobne nasledujúcom niekoľkomesačnom súdnom konaní. Azda jediným pozitívom by pre neho pxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xx xxxxx xx xx xxxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxx xx xx xxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx takúto dohodu o sporných nárokoch na podklade ustanovenia § 32 ZP vo forme notárskej zápisnice, však bude vystavený právnej neistote, a to zo zreteľom xx x xx xxxx x xxxxx xx xxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxx xxxxxxx xxx xxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xx xx xxxx xxxxxxxxx vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorým je notárska zápisnica, ktorá nebude spĺňať zákonné náležitosti alebo záväzok v nej obsiahnxxx xxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxx x xxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxx x xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xxxxx xxxxx xxxxx úradník oprávnený exekučný titul preskúmať z hľadiska zákonných náležitostí, ale čo je najdôležitejšie, aj z hľadiska jeho odporovateľnosti zákonu xxxxx xxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxx

x xx

xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx

xxxxxx x x xx

xx xxxxxxxxx x xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx

xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx x xxxxxxxxxxxxxxxx xxťahoch je upravená v § 34 a nasl. OZ a v § 17 ZP. Vzťah OZ a ZP je založený na princípe subsidiarity, kedy právna úprava špeciálneho zákona (ZP) má prednosť xxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xZ a ZP, ktorými sú izolácia právnych kódexov, delegácia alebo subsidiarita.

Izolácia pracovnoprávnych noriem od noriem občianskeho práva boxx xx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxx xxx xx x xxxx xxxx xxxxxxxxx x xxxxxx xxxxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xx xx x xopretrhával tak historické väzby medzi občianskym a pracovným právom. Teoreticky významné zavedenie princípu subsidiarity do ZP bolo uskutočnené pxxxxxxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxxxxx x xxxx xxxx x xxxxxxxxxx xxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxx x xxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxbom úpravy vzájomných vzťahov medzi dvoma kódexmi je delegácia, tá je však mimoriadne náročná na kvalitu legislatívnej práce. Subsidiarita vychádza xx xxxxxx xxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxx xx xxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxx xx xxxxxxxx xxx xxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxx odlišne. Pôvodné znenie ustanovenia, ktoré zakladalo subsidiaritu medzi ZP a OZ, odkazovalo na celý OZ vrátane jeho všeobecnej a osobitnej časti. Noxxxx xx xx xxxxxxxx xxxx xxxxxxx xxxxxx x x xxxx x xx x xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxx xx x xxxxxxxxxx xxxxx xxx xxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xubsidiárnej pôsobnosti osobitnej časti OZ vo vzťahu k prvej časti ZP. Ustanovenie § 1 ods. 4 ZP upravilo subsidiaritu OZ len pre prvú časť ZP. Prakticxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx xx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx x xxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxxx xasti všeobecnej. Typickým príkladom je ustanovenie o pracovnej zmluve, keď spôsob uzatvárania pracovnej zmluvy, predzmluvné vzťahy a pod. riešia usxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxx xx xxxxxxxx xx xxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx

xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxávnych úkonov je vyvolať zamýšľané právne následky zodpovedajúce potrebám subjektov pracovnoprávnych vzťahov. účelom práva je len stanoviť mantinxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxx xxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxvny úkon. Vzhľadom na ustanovenie § 1 od. 4 ZP sa na účely definície právneho úkonu použije § 34 a nasl. OZ. xx xxxxxxxx xxxxxx xxxx xxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxx x xxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxx xxxx xxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxx xxxjavom spájajú. Z gramatického výkladu tohto ustanovenia vyplýva, že právnym úkonom je aj prejav vo^le, ktorý nesmeruje výlučne k vzniku, zmene alebo zxxxxx xxxx x xxxxxxxxxxx xxx x xxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxx xxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxx x xxxxxxx zmene alebo zániku práv alebo povinností, ale mo^že spo^sobovať aj iné právne následky.

Právna úprava nerozlišuje medzi konaním zamestnávatexx xxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxx xxxxxxx xxxx xxxxxxxxncom. Vzhľadom na povahu pojmu právny úkon nie je možné rozlišovať medzi konaním zamestnávateľa navonok a dovnútra, pretože právna teória pojem konanxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx x xxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx

x xxxcovnoprávnych vzťahoch nepovažujeme každý úkon zamestnávateľa za právny úkon. Z hľadiska pracovnoprávnych vzťahov rozlišujeme medzi právnymi úkoxxx xxxxxxxxxxxxxx x xxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xx xxxxxx x xxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxx xamestnanca. Typickým príkladom je upozornenie na porušenie pracovnej disciplíny, ktoré sa považuje za faktický úkon zamestnávateľa. V takomto prípxxx xx xxxxxxxxxxx xxx xxxxxxxxx x xx xxx xxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxx xxxxxxxx xxxxx xx xxxxx xxxxx xxxx xxxx xxxxxxxxxx xxxxtňovať v rámci konania o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru, ak bol pracovný pomer okamžite skončený z dôvodu porušenia pracovnej discixxxxxx xx xxxxxxx xx xxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxx xxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxx xxx xxxxx xxxxeruje k vzniku, zmene a zániku práv a povinností v pracovnoprávnych vzťahoch a ktorý má v pracovnoprávnych vzťahoch právne následky len v spojitosti s ixxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxx xx xxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxx x xxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xx xxxxxx xxxxxxxxxx xxx xxxxxx xx xx xxxxxx xxxxxxxx xxxlovene stanovujú. Rozhodnutie zamestnávateľa alebo príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia, o znížení stavu zamestnancov s ciexxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxx x xxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxx xx xxxxxxx xxxxxx x xxxxxx xxxxxxxxxxx x xx xxx xxxxxxx xxxxx x xxxx xxxxxx vôle, s ktorým by právne predpisy spájali vznik, zmenu alebo zánik práv a povinností účastníkov pracovnoprávneho vzťahu. Ide iba o skutočnosť (fakticxx xxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxx xxxxxx xxxxx xxxx xxx xx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxx xxxxx xxxxxxxx xxxxx x xx xxxx x xxxxx xx xxx a ktorá nie je sama osebe spôsobilá privodiť následky v právnych vzťahoch účastníkov pracovnoprávneho vzťahu. Pretože nejde o právny úkon, nie je možnx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxx xxxxxxxxx x xxxxxx xxxxx xxxxxxxxx x x xx x xxxxx xxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx x xxganizačných zmenách nie je právnym úkonom a nemožno ho samo osebe preskúmať z hľadiska platnosti podľa § 242 Zákonníka práce (v SR § 17 ZP). Ak vznikne poxxxxxxxxx xx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxx xx xxx xxxxxxxx xxx xxxx xx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxx xxxxxxx x xx xx xxxxxx xen, kto je na to oprávnený" xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xx xxx xxx xxx xxxxxxxxxxx x xxxxxxxx xx xx xxxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxmaždeniu akciovej spoločnosti, je otázne, aké právne následky má prípadná organizačná zmena schválená predstavenstvom bez súhlasu valného zhromažxxxxxx xxxxxxxxxx xxx xx xxxxx x xxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxxx xxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxx xx xxxxx xx xxxxxxx xxxxxxú toto oprávnenie valnému zhromaždeniu, uplatní sa podľa nášho názoru § 191 ods. 2 ObZ, v zmysle ktorého sa zamestnanci považujú za tretie osoby, takže vxxx xxx xxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx x xxxxx xxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxx x xxxxxx xxxxxx x xxxx

xxxxxxx xxx xxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xx xykonávanie určitej činnosti nie sú právnym úkonom, ale faktickým konaním zamestnávateľa. Pokyn zo strany vedúceho zamestnanca je zamestnanec povinxx xxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx

xxxxxx xxxxx

xxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxpektovať s odkazom na § 47 ods. 3 písm. a) ZP (bližšie pozri komentár k tomuto ustanoveniu). Ak je zamestnancovi vydaný pokyn, ktorý nie je v súlade s právxxxx xxxxxxxxxx xxx xx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxx xxx xxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx xxxx xxxxx xxxxx x xxxxxxxxxxxxxxxx xxx xxxxxxx xxxxxx xxeba mať na zreteli, že z hľadiska posúdenia zodpovednosti zamestnanca za škodu v zmysle ZP nie je samo osebe významné, že zamestnanec nie je takýmto pokyxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxx xx xx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx pracovnoprávnych povinností) považovať za jedinú príčinu vzniku škody, ale príčinu vzniku škody treba vidieť tiež (zároveň) v porušení povinností zx xxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxx xxxxx x xxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxx xxxxx x xxxxxxxx xxmedzení zodpovednosti zamestnanca z dôvodu spoluzodpovednosti zamestnávateľa" (rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 21 Cdo 3157/2017).

xxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx x xxxxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxx x xxxxxútnej neplatnosti nastáva priamo zo zákona a v konaní pred súdom, správnym úradom alebo iným orgánom sa na ňu prihliada zo zákona, ex offo. Relatívne nepxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxx xx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xx xx xxxxxxxx xxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxxxx xxxdľa ustanovenia § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom, alebo účelom odporuje zákonu, alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom. xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxx xx xxxxxx xxxxx xxxxx xxx xx xxxxxxxxx x xxxxxx xxxxxxxxxxxxx x xxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxx xxxxxx xx svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo zákon obchádza. Obchádzanie zákona obsahom alebo účelom urobeného právneho úkonu spravidla znamexxx xx xxxxxx xxxx xxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxx xxxxx xxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Obo 20/2007).

OZ spolu so ZP vychádzajú z princípu absolútnej neplatnosti xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxx x xxxxxxxxxx x xx xx xx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxx xx xxplatný je právny úkon, ktorý nemá niektorú z náležitostí, ktoré zákon pod sankciou neplatnosti právneho úkonu vyžaduje. Pritom OZ pojem "absolútna nxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxx xxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxx xx xxxxxx xx xxxxxx xxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xx xxxxx xxxtom o niektorý z prípadov relatívnej neplatnosti), ide o absolútne neplatný právny úkon" (nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 796/2016). Absolútna nxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxx

xx xxxx

xxx xxxxx xxx xx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxx xxxxxxxxxxx xxxxx x xxxinnosti z takéhoto absolútne neplatného právneho úkonu nevzniknú. "Otázka posudzovania (ne)platnosti alebo (ne)existencie právneho úkonu je katexxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxx x xxxx xxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxx xxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxx xxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxx xxsúdenie nezávisí od subjektívnych predstáv účastníkov tohto právneho úkonu, ktoré súvisia s jeho právnym hodnotením, t.j. vnútorné presvedčenie účxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx xx xxx xxx xI. ÚS 922/2016).

Absolútna neplatnosť právneho úkonu vzniká ex lege. "Pokiaľ je zmluva absolútne neplatná, nie je rozhodujúce, či účastníci zmxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxx x xxxxxxxxx xx xxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxx xx xxxxxxxx xx xlatný, pokiaľ sa neplatnosti oprávnená osoba nedovolá. Ustanovenie § 40a OZ explicitne definuje dôvody relatívnej neplatnosti právnych úkonov, dôxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx x xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxx xxx xxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx x relatívnej neplatnosti právneho úkonu (výpovede, okamžitého skončenia pracovného pomeru). Ide o výnimku zo zásady absolútnej neplatnosti, na ktorxx xx xx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxx xx xxxx xxxxxxxxxxx xxxx xxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xx xxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxx xxxx xx xxxxxxx xxxxxxx xx xxxxd neplatnosti právneho úkonu určený, sa neplatnosti nedovolá. Ak sa oprávnená osoba relatívnej neplatnosti právneho úkonu dovolá, je právny úkon nepxxxxx xx xxxxxx xxxxxxxx x

xx xxxx

xx xxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxx xxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxx x xxxxxxxxx xxxxx x xxxxxx xxxxxx xxxxa treba preto považovať za relatívne neplatný právny úkon, ktorý je platný len dovtedy, pokiaľ ten, kto je takýmto úkonom dotknutý, sa neplatnosti právxxxx xxxxx xxxxxxxxx

xxx

xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxx xx xxxxxxxx x xxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxxx x x xxx xxx x xtorom sú taxatívne vymenované dôvody relatívnej neplatnosti právnych úkonov v zmysle OZ, preto toto ustanovenie nie je možné použiť na právne vzťahy v xxxxxx xxx xxxxxxxxx xxx xxxxxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxx xx xxxxxxxxxx xx xxxx xxx xx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxx xxxlatnosti právneho úkonu akýmkoľvek spôsobom, teda aj listom u toho, kto neplatnosť právneho úkonu spôsobil. Teda v zásade sa nemusí podať žaloba na súd x xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxx xxx xx xxxxx xxxxxx xxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxx x xxxx xxxxxxx xx x xxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxna úprava zakotvená v § 77 ZP, podľa ktorého neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo xxxxxxx xxxx xxxxxxxxxxxx xxx xx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxx xxxxxxxxx x xxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxx xxxx xxx xx xxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx x xxxxx xxtanovení je teda definované, že neplatnosť je možné uplatniť na súde len v 2-mesačnej prekluzívnej lehote odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť. Idx x xxxxxxxxxxxx xxxxxxx x xx xx x xxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxx xxxxxxxxxx xxxx xxxxx xxxxxx x xxx xxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxx x xx xxxxx xráva z dôvodu preklúzie z úradnej povinnosti podľa § 36 ods. 1 ZP, v ktorom sú taxatívne vymenované prípady preklúzie a zánik práva po-dľa ZP a tiež je uvedxxxx xx xxxxx xxxxxxx xx xx x xxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxx x xxxxxxx xxxxxxxx x x xx xxx

xxx

xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxxx xxxxx xxxx byť napravená odpadnutím vady (konvalidáciou) alebo dodatočným schválením (ratihabíciou), potom platí, že právny úkon bol bezchybný od začiatku (

ex xxxx

xx xxxx xxxxxxxxxx xx x xx xxxxxxxx x x xx xxxx x xxx x xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxx x xxxx xxxxasom. Odvolanie výpovede, ako aj súhlas s jej odvolaním treba urobiť písomne. Tieto úkony treba vykonať do uplynutia výpovednej doby.

12.

Ak má nepxxxxx xxxxxx xxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxx xx xxxxxxx xxxxx xx xxx xxxxxxxx xx xx x xxxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxx osoby. Neplatnosť pracovnoprávneho úkonu môže byť napravená odpadnutím vady (konvalidáciou) alebo dodatočným schválením (ratihabíciou), potom pxxxxx xx xxxxxx xxxx xxx xxxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxx xxxx xxx xxxxxx xxxxxxky, ak obsahuje náležitosti iného právneho úkonu, ktorý je platný, a je zrejmé, že vyjadruje vôľu konajúceho subjektu. V takom prípade ide o konverziu pxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxx

xxx

xxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxx xx xxxxxxxxxx xxx xx xxxxxx xxxx xxxxxxxxx xxx xxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxhu platí zásada, že právne úkony sa posudzujú podľa obsahu a nie podľa formy. Posudzovanie týchto skutočností vždy záleží od konkrétnych okolností a obxxxx xxxxxxxx xxxxxxx x xxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxx x xxxxxe čl. 2 ods. 3 Ústavy SR, každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané, a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá. Zmluvné strany si môžu svxx xxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxx x xxxxxxxxx xxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx ČR (sp. zn. 2 Afs 62/2004) daňový systém predstavuje nielen nevyhnutný prostriedok materiálnej existencie štátu, ale predovšetkým test jeho legitimxxxx xxxxxxx xxxx xxxxx xxxx xxx x xxxxxxxx xxx xxxxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx legitimizačnú funkciu nemôže splňovať, a v konečnom dôsledku xxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx x xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx x x xxxx x xxxxx xx xxxxxx xx xxxxxxxx xxx x xxxxxxh z príjmov v Českej republike, nemôže byť redukované iba na činnosť vykonávanú podľa príslušných pokynov, ale musí ísť o činnosť skutočne závislú od osxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxx xxxx xxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxx xxxxxx xxxxxxxx pre jedného zamestnávateľa) a rovnako vtedy, pokiaľ pôjde o činnosť dlhodobú a pokiaľ k uzatvoreniu pracovnoprávneho vzťahu malo dôjsť predovšetkým x xxxxxx xxxxxx xxxxx xxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxx xxxxxxxxxo či nesústavne, ktorej výkon je podmienený faktormi do značnej miery nezávislými od vôle zadávateľa (napr. sezónne práce, práce závislé od počasia, pxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx x xxxčnom prípade by predstavovala nelegitímny zaťažujúci prvok voči súkromnej sfére. Zvyšovanie zamestnanosti nástrojmi pôsobenia štátu, a to i daňovýxxx xxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxx x xxxxx xxx xxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxx xxxxxx xx xxx xxxxxxxxxxx xxx xx xxxxxxxxxxx xxxxxxx Takýto výklad by popieral aj samotnú súkromnoprávnu podstatu pracovného práva. Na druhej strane, v rozhodnutí Ústavného súdu ČR (sp. zn. ÚS 192/1995) xx xxxxxxx xx xxxxxx xxxx xx xxxxxx xxxx xxxxxxxxx x xxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxx xxxx xxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxx xxxjajú (§ 34 českého OZ). Sama okolnosť, ako je právny úkon (aj dvojstranný) označený, nie je pre jeho posúdenie rozhodná. Rozhodujúce je posúdenie obsahx xxxxxxx xxxxx xxxx xxxxxxxxx xx xxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxx xx xxxx xxxx xxx xxxxxxxx x xxxxxx xxxxxx xxxxxx x xxxxxxxxxxxxx xxxx je právny úkon neplatný (§ 37 OZ). "Simulovaný právny úkon je pre nedostatok potrebnej vôle subjektov ho skutočne uzavrieť neplatný. V takých prípadocx xxxxx xxxxx xxxx xxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxx xxx xx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxx xxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxx x xxxxxx xx xx x xxxx xxxxxxx x xxtatné náležitosti požadované zákonom pre jeho platnosť (napr. že vyhovuje zákonu, že ho neobchádza, resp. sa neprieči dobrým mravom). Pokiaľ by bol sáx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxx xxxxxxxxxxx xxx xx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xx xxx xxx x x xxx xxxxxxxxx

xxx

xxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxmnejšími pracovnoprávnymi skutočnosťami, sú ľudským správaním, ktoré je určované právom uznanou vôľou subjektov, ktorá je zameraná na vyvolanie urxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxx

xxxxxx xxxxx

xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx

xxxxxxx xrejavu vôle právnym poriadkom,

nastúpenie následkov, ktoré konajúca osoba svojím prejavom zamýšľa vyvolať.

15.

Prejav vôle zahŕňa dvx xxxxxx x xxxx x xxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxx x xxxxxxx xxx xxx xxxxxxx xxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx x xxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxx xxxxx xxx xxxxxxx xxxx nemožno skúmať oddelene, pretože i keď sú z teoretického hľadiska oba atribúty rovnocenné, pre možnosť posúdenia náležitostí právneho úkonu je rozhoxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx xx xxx xxx xxxx xxxxxxxxx xxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xzťah konajúceho orgánu k zamýšľaným právnym dôsledkom. Vôľu možno odlišovať od pohnútky a cieľa právneho úkonu. "Prax súdov sa aj po úkone zamestnávatxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxx xxxxxxx xx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxé právne úkony týkajúce sa niekedy tiež zrušovacieho prejavu alebo pracovného pomeru medzi nimi. Ak je sporné, či a akú vôľu v takomto niektorý z nich prexxxxxx xx x xxxxxx x xxx xxxx x xxxxxx xx xxxxxxx xxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxx x xxxxxxxxxxxxx xx xxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 266/2009). Pohnútka zahŕňa predpoklady, z ktorých konajúca osoba vychádza pri formovaní svojej vôle a sprxxxxxx xx xxx xxxxxxxxx x xxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxx xxxxxx xx xxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxx xxx xx xxxxx jej súčasťou. Cieľ právneho úkonu označuje jeho výsledok, ktorý chce konajúca osoba právnym úkonom dosiahnuť.

16.

Požiadavka zamerania prejavu xxxx xxxxxxxx xx xxxx xxxx xxxxxxxx x xxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxx xxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxí, že vôľa konajúceho zahŕňa podstatné následky. "Ustanovenie § 35 ods. 2 OZ predpokladá, že o obsahu právneho úkonu môže vzniknúť pochybnosť z hľadisxx xxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxxxxx x xxx xxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxx xxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxom založeným na tom, že okrem jazykového vyjadrenia právneho úkonu vyjadreného slovne (nie teda konkludentne podľa § 35 ods. 3 OZ), podrobí skúmaniu i vxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx x xxxxxx xxxx xxx xxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xx xľadiska možného významu jednotlivých použitých pojmov), logickými (z hľadiska nadväznosti použitých pojmov), či systematickými (z hľadiska zaradxxxx xxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxx xxx xx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxx xxxx xxxxxxxx xxxx xxxxx x xxxx xxxxxxxxxia zmluvy. Podmienkou pre to, aby mohol prihliadnuť na vôľu účastníkov, je, aby nebola v rozpore s tým, čo vyplýva z jazykového vyjadrenia úkonu. Výkladxx xxx xxxxx xxxxxxxx xxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxx xxxxxx xxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxx xxx xxxxxxxxxx xxx xx x xxxxxxxxxx xx xxxxxxxxxxxx xxxxxxíci vo svojich prednesoch alebo výpovediach v priebehu konania zmluvné dohodnutie odlišným spôsobom. Takáto situácia neznamená, že právny úkon vyloxxx xxxxxxxx xxxx xxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxx xxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxx xxxxxxx xxxxxx xxterpretácia obsahu právneho úkonu súdom podľa § 35 ods. 2 OZ nemôže byť považovaná za nahradenie, prípadne zmenu už urobených prejavov vôle, keďže pouxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxx x xxxxx xxx xxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxx, bol vyložený v súlade so stavom, ktorý existoval v čase ich zmluvného dojednania" (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 81/2011).

17.

xxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxx xkony. Typickými sú také právne úkony, ktoré sa často vyskytujú, a preto ich právny poriadok reguluje v osobitných a ustálených formách, ktoré špeciálnx xxxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxx xxxxxx xxxxx xxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxx xx xxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxov sa vyznačuje niektorými špecifickými črtami. Najmä pre oblasť pracovného práva je typická kogentná povaha právnych noriem, ktorá znamená, že sa zmxxxxx xxxxxxx x xxxxxx xxxx xxxxxxxx xxx x xxxx xxxxxxxxxx xxx xx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx x xxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxxx, že ZP má zásadne kogentnú povahu. To okrem iného znamená, že účastníci pracovnoprávnych vzťahov môžu uzavrieť len tie zmluvy, ktoré sú typovo upravenx xxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx x xx xxx xxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxx xxx x xxxxxxxxxx x xxxxxxx xx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx ZP vyplýva aj z jeho § 18, podľa ktorého je zmluva (dohoda) podľa príslušných ustanovení pracovnoprávnych predpisov uzavretá, akonáhle sa účastníci zxxxxx xx xxx xxxxxxx xx xxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxxxx ako napr. OZ v § 51. Práve v zásadne kogentnej povahe pracovnoprávnych predpisov možno vidieť jeden z podstatných rozdielov medzi nimi a predpismi občxxxxxxxxxxxxxxx x xxxxxxxx xx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxx x xxxxxxxxtí, treba to, čo týmto predpisom nevyhovuje, považovať za zakázané. V pracovnoprávnych vzťahoch je prípustnosť atypických zmluvných foriem vylúčenxx xxxxxx x xx xx xx xxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxx xx xx xxxxxxxxx xxxxxxx xx xxx xxxxxxx xxxxxxx xxgentné ustanovenie ZP je právnou teóriou i aplikačnou praxou spájané so zásadou

numerus clausus

zmluvných typov v pracovnom práve, ktorá vyjadruje zxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxxxxxx xxxxhu medzi jeho účastníkmi, iba takú, ktorá je obsiahnutá v príslušných ustanoveniach pracovnoprávnych predpisov, považuje sa iná úprava za takú, ktorx xx x xxxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxx xx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxxxx kogentnými ustanoveniami pracovnoprávnych predpisov - zmluvné strany sa nemôžu dohodnúť na obsahu pracovnej zmluvy, ktorý by bol v rozpore s nimi" (rxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xx xxx xxx x x xxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxe neakceptovateľné. Úloha všeobecného súdu pri hľadaní riešenia súdenej právnej veci a interpretácii relevantných právnych úkonov totiž nespočíva xx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxx xxxxxxxxxxxxx xxx x xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxskeho súdneho konania. Táto má byť založená okrem iného aj na zohľadnení a plnej aplikácii všetkých zákonných kritérií platných pre výklad právnych úkxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxx xx xxx xxx xx xx xxxxxxxxxx

xxx

xodľa počtu strán sa rozlišujú právne úkony jednostranné, dvojstranné a mnohostranné. Pri jednostranných právnych úkonoch nastávajú účinky momentox xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxx xxxx xxxxxxxxxx x xxxxxx x xx xxx xxxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxx xxx xxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxx xx xxxxxxxxx xx xx x xxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxx xx x xxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxx xxzporom so zákonom alebo obchádzaním zákona sa rozumie nielen rozpor so ZP, ale aj rozpor s ustanoveniami o právnych úkonoch podľa OZ. Výkon práv a povinnxxxx xxxx xxx x xxxxxx x xxxxxxx xxxxxx xx xx xxxx x xxxx xxxx xxxx xxxxxxxxx xx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxx xxxxx xx x xxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxx xxxxxx x dobrými mravmi predpokladá, že motívy výpovede nie sú v súlade so základnými zásadami právneho poriadku" (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Cdx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx x xxxahom daným v návrhu. V oferte sú obsiahnuté viaceré prvky, medzi ktoré patrí konsenzus, vymedzenie obsahu zmluvy a vyjadrenie vôle byť návrhom viazanýx xxxxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx xx xxxxx xxxbo viaceré určité osoby, aby sa stali zmluvnými subjektmi budúceho spoločného právneho úkonu spočívajúceho v uzavretí spoločnej zmluvy. Zmluva sa v zxxxxx x xx xx xxxxxxxx xx xxxxxxxxxxx xxx xx xx xxxxxxxxx xxxxxxx xx xxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxhľadom na to, že akceptácia podobne ako oferta je adresovaným právnym úkonom, vzniká až vtedy a len vtedy, keď dôjde adresátovi, t.j. oferentovi. "Zmluxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxx xx xxxxxx xxxxxx xxxxxxx xx xx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxx xx xxxhodujúce, či účastníci zmluvy o dôvode jej neplatnosti vedeli" (rozhodnutie Najvyššieho súdu SSR č. 35/1975). Vzhľadom na skutočnosť, že drvivá väčšxxx xxxxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxxx xx xx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xx xxxxxxxxxxx xx x xxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxx x xxxxxxxxxx xxxxe ku skutočnému kontraktačnému mechanizmu tak, ako ho definuje OZ. Špecifický kontraktačný mechanizmus je definovaný v osobitnej časti týkajúcej sa xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxx xxx xxxxxxxxxxxx xxxx xx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxx xxxxxx xx xxxxxx xx xxxxxxxx zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak. Jednostranné odstúpenie od zmluvy je s poukazom na uplatnenie zásadx

xxxxx xxxx xxxxxxxx

xxxxxxxxx xxx xxxxxx xx xx xx xxxxxxxxx x xxxxxx xxxxx xx xxxx xxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxluvy je adresný právny úkon, ktorý sa stáva účinným okamihom doručenia druhej zmluvnej strane. Ochranná funkcia pracovného práva sa prejavuje v ustanxxxxx x xx xxxx x xxx xxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx x xx xxxx x xx x xxxxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxou dochádzame jednoznačne k záveru, že je to jediný legálny dôvod odstúpenia od pracovnej zmluvy, ktorý môže využiť jedine zamestnávateľ. Ostatné ustxxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxx xxx xx xxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxx xxxxxxxxxx xxxestnanca do práce môže skončiť len zákonom stanovenými spôsobmi definovanými v § 59 a nasl. ZP. Akákoľvek dohoda medzi zmluvnými stranami, ktorá by umoxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxxxx x xx xxxx x xxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxx xxxxirovanie alebo zužovanie časového úseku v citovanom ustanovení spôsobuje neplatnosť takejto dohody

ex tunc

(od začiatku). V závislosti od xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxx x xxxxxxx

xxx

xxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxxne, podľa pomeru majetkového plnenia sú právne úkony odplatné a bezodplatné, podľa okamihu nastúpenia následkov vo vzťahu ku konajúcemu možno rozoznxxxx xxxxx xxxxx xxxxxx x xxxxx xxx xxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx x xxxxx xxxxxxxované. Vznik, zmenu alebo zánik práva či povinnosti možno viazať na splnenie podmienky. Na nemožnú podmienku, na ktorú je viazaný zánik práva alebo povxxxxxxxx xx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxx xx xxx xxx xxxxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xx xx xxx xxxxx x xxxxxxxxxxxxx x xxxxx. Nepredstavujú podmienky stanovené zákonom. Na druhej strane podmienka stanovuje závislosť právneho následku, ktorým je v tomto prípade účinnosť pxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxx xxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx

xxx

xxxx xx xxxxxxnou pojmovou kategóriou právneho systému. Právo stanovením príkazov, zákazov a dovolení pôsobí na jej utváranie. Do procesu jej tvorby vstupujú aj mixxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxx xx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxx xx základným predpokladom každého právneho správania - tvorí podstatnú, neopomenuteľnú a ničím nenahraditeľnú (výkladom neodstrániteľnú) náležitoxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxx xx xxxxxxxx xxxxx x xxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxx xxxxx xxxxx xxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx Podstatu právneho úkonu tvorí prejav vôle. Vôľa je nenahraditeľným elementom (prvkom) prejavu vôle. Prejav je odrazom (vyjadrením) psychického vnúxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxx xx xxxx xxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx xxx xxxxxxxxx xxxx xxx xxxx xxxxxxxateľná a uplatniteľná. Pokiaľ ide o prejav vôle výslovný (vyjadrený napríklad slovom, písmom, kresbou a pod.), spravidla ľahšie možno v ňom identifikxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxxxxxx xxxx x xxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xx xx xxxxxx xxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxnkludentne), v týchto prípadoch sa uplatňuje pravidlo, ktoré dovoľuje na ňu prihliadať, len pokiaľ (vzhľadom na všetky okolnosti) sú vylúčené akékoľxxx xxxxxxxxxxx x xxxx xx xx xxxx xx x xxxx x xxx xxx xx xxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xx xxx xxx x x xxx xxxxxxxxx

xxx

xxxxxxxx xxxx xxxxxxx xxxno akýmkoľvek spôsobom, ktorý je objektívne poznateľný. Náležitosťami prejavu vôle je zrozumiteľnosť a určitosť. Skúmanie prejavu vôle vždy musí smxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxx xx xxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxxxxm čase nemal alebo síce mal, ale neprejavil. O chybný (nezrozumiteľný) prejav vôle spôsobujúci neplatnosť právneho úkonu pôjde vtedy, ak cudzí jazyk, x xxxxxx xxx xxxxxx xxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxx xxxxxx právny úkon urobiť. Nezrozumiteľnosť právneho úkonu je všeobecne daná vtedy, ak ani jeho výkladom sa nedá objektívne zistiť, čo ním malo byť vyjadrenéx x xxxxxxxx xxxx xxx xx xxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xx x xxxxx xxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxx xxx xxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxx xxx xx xxxxxxxxx xxxx xxxxxxxx xxxxxxxcia (vnútorná výhrada) konajúceho, teda skutočnosť, či sledoval iný cieľ, než aký v skutočnosti prejavil, podstatné xx xxx xx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxx x xxxxxxxx xxxxx xxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxľ možno z obsahu zmluvy zistiť, kto bol zmluvnou stranou. Neplatnosťou právnych úkonov označujeme vlastnosť, že právny úkon vznikol a naďalej trvá, avxxx xxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxx xxxxxxx x xxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxx xxxx xxxx x xxxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxho úkonu. Neplatný pracovnoprávny úkon vyvoláva isté právne následky, nenastávajú však v takej podobe, v akej boli zamýšľané, ale prejavujú sa spravixxx xxx xxxxxxx xx xxxxxxxxxxxxx xx xxxxxx xxx xxxxxxx x xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxx xxxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxacovnoprávneho úkonu pôsobí

ex tunc

(od začiatku), rozhodujúci je stav existujúci v čase, keď sa úkon urobil, neprihliada sa na neskoršie prípadné vaxxx

xxx

xx xx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxx xx xxxx xxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxxxx xxx xxxx xxxxx xxxxxx x xxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxx x xxxx xxxxxxx xlebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu. Pri posudzovaní otázky, či časť právneho úkonu pxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxx xxxxx xxx xxxx xxxxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx x xxxxxxxxxxtím na účel, ktorého dosiahnutie konajúca osoba právnym úkonom sledovala. "Pre úvahu o tom, či ide o časť právneho úkonu, ktorú nemožno oddeliť od ostatxxxx xxxxxxx xxx xx xxxxxxxxxxxx xx xx xxxxxx xxxx xxxx xxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxx xxx xxxxxxxxxxx xxx xx xxx x xxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx" (rozhodnutie Najvyššieho súdu SSR č. 3/1981). "I keby niektoré právne úkony (ich časti) účastníkov konania boli neplatné a nevyvolali by účinky, ktoxx xx xxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxx xxx xxxx xx x xxxxxxxx xxxx xxxxxx xxx xxxxxxx xxx xxxxxxx xxx xxxx xxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxx xxx xxxxxxx xx xxxx xxxxxx xledovali a čo chceli dosiahnuť. Významné skutkové zistenia môžu vyplynúť aj z dokazovania zameraného na ozrejmenie toho, ako sa správali účastníci v čxxx xx xxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxvať pozornosť aj ich konkrétnemu správaniu sa" (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 26/2012).

23.

Vzhľadom na skutočnosť, že ZP neobsahuje xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx x xxxxxx xxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx x xx xxxx x xx xx xxxx xxx xxxxx xxxxxeho úkonu), treba vychádzať z ustanovení § 37 a nasl. OZ a z ustanovenia § 1 ods. 4 ZP, ktoré zakotvuje princíp subsidiarity medzi ZP a OZ. OZ stanovuje dôxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx x x xx x xxxxx xxx x xx xxxxxxxx xxxxxx xxxx xx xxxxxxxx xxxxxx xxxxx

xxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxteľne a určite,

ktorého predmetom je nemožné plnenie,

ak ho urobil ten, kto nemá spôsobilosť xx xxxxxx xxxxxx

xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xx xxxx xx xxxxx xxxxxx xxxx xxxxxxxxxxx

xxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxx xčelom odporuje zákonu alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom,

nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov,

xxxxxx xx xxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxx

xxx

xxxxxx xxxxxx xxxxxxx x xxxxxx xxx x xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxx xxxxxxx xxxxx hodnotí s ohľadom na vôľu subjektu práva. Niektoré konania považuje za súladné s právom (za právne), iné za nesúladné s právom (za protiprávne). Pri úvaxxxxx xxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxx xx xxxxxx xxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx x xxmerania obsahu vôle či dobromyseľnosť toho, komu bol právny úkon určený v civilných veciach; alebo rozsiahly inštitút zodpovednosti za zavinené konaxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxx xxxxxx xxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxx xx x xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxa právom dovoleným a vôľou podmieneným správaním (na ktoré sú viazané právne následky). Nejde iba o prázdny prejav vôle. Jeho obsah je daný. Bez ohľadu nx xxx xxx xxx xxxxxxxx xxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xx xxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxx xx xxxxx xxxxxxxx xxx xxxxxnotenie relevancie právneho úkonu. Bez prihliadnutia na obsah vôle nie je možné hovoriť o posúdení vôle. V takom prípade je možné hovoriť iba o posúdení xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxx xx xxx xxx xxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxx xx xxxxxx xxxx xxxxxxxxx x xxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxx xxxx xxxx xxxxx xxxxxxxxxí, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú (§ 34 českého OZ). Sama okolnosť, ako je právny úkon (aj dvojstranný) označený, nie je pre jeho posúdxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxx xxxxxxxxx xx xxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxx xx xxxx xxxx xxx xxobodná a vážna, prejav určitý a zrozumiteľný, inak je právny úkon neplatný. "Ak právny úkon trpí vadami vôle (nebol urobený slobodne a vážne) alebo trpí xxxxxx xxxxxxx xxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxx x xxxxxxxxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxok vznik, zmenu alebo zánik práv alebo povinností. Absolútna neplatnosť právneho úkonu nastáva priamo zo zákona (ex lege) a pôsobí od začiatku (

ex tunc

x xxxx xxxxxxxx xxxx xxxxx xx xxxxxxxxxxx xxx xxxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx x xx xxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxiou), ani odpadnutím vady prejavu vôle (konvalidáciou). Súd musí na túto absolútnu neplatnosť prihliadať, resp. musí z nej vyvodzovať dôsledky aj bez xxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxx xx xxx xxxxxxxx xxx xxxxxx xxxxx xxxxx xxxxx xxx xxxxx xx xx xxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxx x xx xx xxxxxxx xxxxky jeho náležitosti (§ 41a ods. 2 prvá veta OZ). Z uvedeného potom vyplýva, že ak má byť určitým právnym úkonom, t.j. konkrétne právnym úkonom predstieraxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxx xxxxxx xxxx xxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxx xxxxxxxx x xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxx x xxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxmienkou ale je, že zastieraný právny úkon zodpovedá vôli subjektov a že spĺňa náležitosti požadované zákonom pre jeho platnosť. Pokiaľ by bol sám zastixxxxx xxxxxx xxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xx xx xxxxxxxx xxx xx xxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xx xxx xxx x xxx xxxxxxxxxx

xxx

xxxxxxxx xrávo však obsahuje určitú osobitosť, ktorá ho vymedzuje v rámci súkromnoprávnych vzťahov, a to požiadavku na formu právnych úkonov definovanú v § 17 odxx x xxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx x xxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxx xxx xxxxxxxx xxxxxxxxx

nedodržanie písomnej formy právneho úkonu,

neudelenie predpísaného súhlasu zástupcami zamestnancov,

neprerokovanie vopred so zásxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx

xxx

xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xba tam, kde to ZP explicitne uvádza. Na rozdiel od OZ alebo ObZ sú zmluvy, ktoré majú byť ex lege v písomnej forme platné aj za predpokladu, že skriptúrna xxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxxxxxx x xx xxxx x xx xxxxxxxx xx xxxxxx xxxxx xx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxx xopred neprerokoval príslušný odborový orgán, alebo právny úkon, ktorý sa neurobil formou predpísanou týmto zákonom, je neplatný, len ak to výslovne uxxxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxx xx xx xx xxxxxxxxx x xxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxedpísanej písomnej formy alebo pre nedostatok súhlasu či prerokovania odborového orgánu, osobitným spôsobom. ZP také právne úkony považuje za neplaxxx xxx xx xxxxxxxxxxxx xx xx xxx xx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxmi neplatnosti formuláciou ,inak je právny úkon neplatný" (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Cdo 256/2009). Ďalšou problematickou skutočnosxxx xx xxxxxxxxxx xx xxxxx xxxxxxxx xxxxx x xxxxxxxx xxx xxxxxxxx x xxxxx xxxxxx xxxxxxx xxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx x akej sa právny úkon vyskytuje. Pracovné právo ako súčasť práva súkromného je založené na bezformálnosti, t.j. na platnosť právnych úkonov sa nevyžaduxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxx xx x xxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxxx xx xxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxmnú formu, tak na platnosť takéhoto právneho úkonu sa vyžaduje jeho písomná forma. Písomná forma, zjednodušene povedané, predstavuje hmotne zachytexx xxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx xx xxxxx xxxxxxx xxx xxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxli vykonané výlučne v písomnej forme. Otázkou v tomto prípade zostáva, akým spôsobom sa ustanovenie § 40 ods. 2 OZ aplikuje na pracovnoprávne vzťahy. x xxxxxxxx xx xx xxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxx xx xxxx xxxxx xxxxx xxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxx xxxxnou ale ostáva aplikácia tohto ustanovenia na ostatné typy právnych úkonov, pri ktorých nedodržanie písomnej formy ZP nesankcionuje neplatnosťou, rxxxx xx xxxxxxxxx xxxx xx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxx xxxxxx xxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxx xxxxx xxxxxxxx x písomnej forme z dôvodu, že zmluvné strany nemôžu rozširovať podmienky platnosti právneho úkonu, ktoré sú v ZP definované kogentne.

27.

Teoreticxx xxxxxxxxxxxxxx xx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx x xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxvaných v § 43 ods. 1 ZP. V danom prípade teória a judikatúra vyriešili spornú situáciu zavedením pojmu faktický pracovný pomer. O neplatnú pracovnú zmluxxx x xxxx x xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxx xx xxxxxx xxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxx xxx xx x xxxxxxxx xxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xe v rozpore so zákonom alebo s dobrými mravmi. Vychádzajúc z princípov absolútnej neplatnosti právnych úkonov nemôže neplatná pracovná zmluva spôsobxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xx xxxxx xxxxxxxxxx x xamestnávateľom a zamestnancom, vysporiadajú odlišne v závislosti od toho, či neplatnosť pracovnej zmluvy spo^sobil zamestnanec alebo túto neplatnxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxx xx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx x xx xxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxx xxxxxxxxxxxxx xx xxxxx xokiaľ túto neplatnosť nespo^sobil sám. Pojem faktický pracovný pomer nie veľmi presne vystihuje vzniknutý právny stav, pretože reálne nedochádza k vxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxx x xxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxxxxxxx xxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxx xxxxxxxxxxxeľa vykonávať prácu na základe pracovnej zmluvy, na základe ktorej nemohol platne vzniknúť pracovný pomer, pretože pracovná zmluva je neplatná. Pôjdx xxxxx x xxxxxxxxxx x xxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxx xxxxx xx xxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxsti, to znamená, že ide o právny úkon, ktorý účastníci tohto právneho vzťahu nemohli vykonať. V takomto prípade je pracovná zmluva absolútne neplatná a xxxxxx xx xxxxx xxxx xx xxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xx x xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx x xxxxxxxxxx x xxxx xxxxxxxxxxxxxx xxx xxxxxx xx xxx xx x xxxxxxxxxx xxxcovnému pomeru došlo zavinením zamestnanca alebo bez jeho zavinenia, faktický pracovný pomer zamestnávateľ neukončuje podľa ustanovení § 59 ZP (doxxxxxx xxxxxxxxxxx xxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxx xxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx x xxx xxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxxu posúdeniu vhodnosti pracovného pomeru slúži skúšobná doba, pričom ale práca v skúšobnej dobe je určite pracovnoprávnym vzťahom, pri ktorom existujx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xx xxxxxxx x xxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx xx xxxx xxx xx xx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xx dostavila na základe inzerátu ponúkajúceho zamestnanie (pracovná pozícia zvárač) na určené miesto, kde jej bola pridelená úloha s poznámkou, že ju má xxxxxxxxx xx xxxxx xx x xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxx xxx xxx x xxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxxxne prišlo k poklesu jeho pracovnej schopnosti o najmenej 70%. Súd v prvom stupni vec posúdil tak, že žalobcovi bola práca pridelená iba na skúšku ako ucháxxxxxxx x xxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxxxxx xxxxx xxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxx xxxxxx xx xxxavný súd ČR. Ten judikoval, že je nutné uplatniť princíp xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xx xxx xxxxxxxxxxxxxxx xx xx xxxxxx xxxxxxxxxxxx xxebo nie. Ústavný súd ČR ďalej vyvodil, že ak v posudzovanom prípade chýbala vôľa strán uzatvoriť pracovnú zmluvu, je vzhľadom na konkrétne okolnosti nuxxx xxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxx x xxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xx xxacovné úrazy. Závery rozhodnutia Ústavného súdu ČR súdu sa dajú aplikovať aj na škodu spôsobenú zamestnancom. Rovnako relevantné je aj rozhodnutie Naxxxxxxxxx xxxx xx xxxx xxx xx xxx xxxxxxxxxxx x xxxxxx xxxxxxxx xxx xx xxxxxxxxxx xx xxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxx xxx xxxxxxxxxxxxx napriek tomu na jej základe pracuje, vzniká medzi zamestnancom a zamestnávateľom pracovnoprávny vzťah, nie občianskoprávny vzťah". Najvyšší súd SR xxxx xxxxxxxx xx xx xxxxxx xxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xx xxxxxxxx xx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxx xxxxxitým rezultátom rozhodnutia Ústavného súdu ČR je zásada, že v prípade pochybností, či v konkrétnom prípade ide o pracovný pomer alebo nie, majú súdy vykxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxx x xxxxxxxxxxxxxxx xxx xxxxxxxx xxxxx xxxxx xxx xxx xx xxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxx xxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxať, či nejde aspoň o faktický pracovný pomer. Teda ak fyzická osoba koná pre zamestnávateľa s jeho vedomím a podľa jeho pokynov závislú prácu, koná pre zaxxxxxxxxxxxx xxxx xxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx x xxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxxxxxtelia (až na výnimky) povinní fyzickú osobu za pracovný úraz odškodniť. Rovnako relevantným je aj rozhodnutie Najvyššieho súdu (sp. zn. 21 Cdo 3191/20xxxx x xxxxxx xxxxxxxx xxx xx xxxxxxxxxx xx xxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxx xxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxx xx xxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxiká medzi zamestnancom a zamestnávateľom pracovnoprávny vzťah, nie občianskoprávny". Najvyšší súd SR tiež vyvodil, že na takýto vzťah potom musíme axxxxxxxx xxxxxxxxxxx xx xxxxxxxx xx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxx

xxx

xx xxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxe alebo súhlas zástupcov zamestnancov. Ustanovenie § 17 ods. 2 ZP sa však vzťahuje len na platnosť právnych úkonov, nie faktických. "V ustanovení § 74 Zx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxx xxxxxxxxxateľa. Uvedené ustanovenie určuje povinnosť zamestnávateľa vopred prerokovať s príslušným odborovým orgánom výpoveď alebo okamžité skončenie praxxxxxxx xxxxxx xxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxx xxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx x xxxxxxxxxxx xx xxxxxxvenie § 17 ods. 2 ZP spôsobuje ich neplatnosť (t.j. neplatnosť výpovede a okamžitého skončenia pracovného pomeru). Smeruje k ochrane zamestnanca, abx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xopred prerokovať so zástupcami zamestnancov výpoveď v zmysle § 74 ZP nastanú len vtedy, ak žiadosť zamestnávateľa o prerokovanie skončenia pracovnéxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx x x xx xxxx x xxx xxxxxxxxxxxe Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 M Cdo 21/2009). V prípade, ak zamestnávateľ mal prerokovať určitú skutočnosť so zástupcami zamestnancov (a neprerokovaxxx xxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx x x xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxx xx xxxxxx xxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxhoto xxxxxxx xxxx xxxxxxxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xx xxxxxx x xxxxxxxxxxx xx xxxx xxxxxxxx xxxxk takéto porušenie povinnosti zakladá administratívnu zodpovednosť zamestnávateľa. Treba však vyzdvihnúť aj opačný názor, ktorý rovnako považuje xxxx xxxxxxxxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxx xxxx xxxxxxxxxx xx x xxxxxx x xx xxxx x xx xxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxx xxxxx xxxxstnávateľa, ktorá majú charakter právneho úkonu.

29.

Zmluva je platná, ak boli splnené všetky hmotnoprávne podmienky, ktoré na platnosť vyžadujx xxxxxx xxxx xx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxx xxxxxxxxx xxx xxxxxxxťou zmluvy sa rozumie možnosť domáhať sa práv a povinností zo zmluvy a možnosť uplatňovať práva a povinnosti nadobudnuté zo zmluvy, resp. na základe zmlxxxx xxxx xxxxx xxxxxx xxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxx xby nastali právne následky, ktoré sú ňou sledované, v nej dohodnuté, alebo ktoré v dôsledku ďalšej právnej skutočnosti majú nastať na základe zmluvy, rxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxx xxxxxxx xxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xx xxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxvidla neskôr, ale ich podmienkou je platnosť a účinnosť zmluvy. Nie všetky účinky však nastávajú súčasne. OZ

expressis verbis

nerozlišuje medzi dohxxxx x xxxxxxxx xxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxx xxx xxxxxx x xxxxxxxx xxx xx xxxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxx xx xxxxxx xxxxx xxxxx xx zakladá záväzkovo-právny vzťah, obsahuje aj také práva a povinnosti, ktoré vyplývajú jej účastníkom nielen priamo z právneho úkonu, ale aj zo zákona axxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx xxx xx x xxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxx x xxxxxxxxxx xxx xxxxxxxxxxx xx xxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxxxce zo zmluvy sa teda použijú nielen dohodnuté ustanovenia v nej obsiahnuté, ale i ustanovenia príslušných právnych noriem. Zákon č. 307/2014 Z.z. o nixxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxxxxti s oznamovaním kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti. Fyzická osoba - zamestnanec v pracovnom pomere, obdobnom pracovnom vzťahu, štáxxxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxx x xxxxxx xxxxxx xxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxx xxípadným postihom zo strany zamestnávateľa za oznámenie kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti. Protispoločenskou činnosťou sa rozumix xxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxx x xxx xx x xxx xxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxx xxrejnom obstarávaní a verejnej dražbe podľa § 266 až § 268 TZ, trestným činom verejných činiteľov podľa § 326 až § 327a TZ alebo trestným činom korupcie poxxx x xxx xx x xxxx xxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xx xxxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xx xxxxxxxxxxx x xx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxcie zamestnávateľovi o poskytnutí ochrany zamestnancovi sa tento zamestnanec stáva chráneným oznamovateľom. Táto skutočnosť má za následok, že sa zxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxx xx xxxxxxxxxxxxx xxxx xxxxxx xxxxxx xxxx xxxxx xxxxx rozhodnutie v pracovnoprávnom vzťahu voči chránenému xxxxxxxxxxxxxxx xx xxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxx x xxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxi. Súhlas Úradu na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti sa nevyžaduje, ak sa pracovnoprávnym úkonom priznáva nárok alebo ak ide o pracovxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx. Zamestnávateľ je povinný pri podávaní žiadosti na Úrad na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti dodržať formálny postup stanovený zákxxxxx xxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxeľovi vyjadriť sa v primeranej lehote k navrhovanému pracovnoprávnemu úkonu. Úrad na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti musí v jednoxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx x x xxxxxxxx xx xxx x xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxx xa rozhodnutie. Rozhodovanie, či ide o jednoduchú vec, resp. zatriedenie veci v zmysle § 7 ods. 4 zákona o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnxxxxx xx xxxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxvnym úkonom zamestnávateľa voči chránenému oznamovateľovi len ak zamestnávateľ preukáže, že navrhovaný pracovnoprávny úkon nemá žiadnu príčinnú sxxxxxxxx x xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxspoločenskej činnosti nemožno podať odvolanie. Právnym následkom podania žiadosti na Úrad na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti je xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxx x xxxxxx x xxxxxxxx xx xxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxs s predmetným právnym úkonom, považuje sa právny úkon za neplatný. Právna ochrana zamestnanca trvá počas existencie dôvodov, pre ktoré mu bolo priznaxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx xxx xxxxxxx xxx xx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx

xxx

xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxx

doručením písomného oznámenia chráneného oznamovateľa o vzdaní sa ochrany Úradu na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti,

xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx

xxxxxxxxx xxxxx xxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxania o správnom delikte; ochrana však nezaniká, ak sa trestné konanie skončí postúpením veci inému orgánu,

odsúdením chráneného oznamovateľa xx xxxxxxx xxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxx xxx xxxxxx xxxxxxxx x xxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx

doručením písomného oznámenia orgánu, ktorý poskytol ochranu, zamestnávateľovi, ak sa preukáže, že kvalifikované oznámenie nie je konaním v dobrex xxxxxx

xxx

xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxx xxx xx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx x xxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xxxxxxx xxxxx x xxxxxxxxx xxxxxčníka a konateľa uzatvorí pracovnú zmluvu, v ktorej na jednej strane vystupuje ako zamestnanec a na druhej strane ako zamestnávateľ. Obdobný problém mxxx xxxxxx x xxxxxxxx xxxx xxxxxxx xxxxx x xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxx xx xxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxx xxxx xxxxxní zamestnanci (napr. 12-násobné odstupné). V právnych vzťahoch zastúpenia konanie v rozpore záujmov upravuje ustanovenie § 22 ods. 2 OZ, v zmysle ktoxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxx xxxx xxxxxx xx x xxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxie tohto zákazu má za následok absolútnu neplatnosť právneho úkonu. "Absolútna neplatnosť právneho úkonu nastáva priamo zo zákona a pôsobí voči každéxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxx xx xxx xxxxxx xxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxšieho súdu SR sp. zn. 5 Cdo 139/2013). Aj keď štatutárny orgán právnickej osoby nie je jej zástupcom (konanie štatutárneho orgánu je konaním samotnej prxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xx x xxxxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xx x xxxxxxx so záujmami tejto právnickej osoby. Použitie analógie však prichádza do úvahy len vtedy, ak rozpor záujmov nerieši špeciálna právna úprava. V prípadoxx xxxxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx x xx xxxx x xxx x xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxx xxxx xxxxxx xx x xxxxxxx xx xxxjmami zastúpeného. OZ konanie zástupcu v rozpore záujmov výslovne zakazuje. Porušenie tohto zákazu má za následok absolútnu neplatnosť právneho úkxxxx xxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx xxxxxx xxx x xx xxxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxx § 135a ods. 1, v ktorom okrem iného ukladá konateľovi povinnosť vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou, v súlade so záujmami spoločnostx x xxxxxxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xx xxx xxx x xxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxx xx x xxho, že ju dovolateľ podpísal za zamestnávateľa aj za zamestnancov, čo v prípade pracovnej zmluvy nie je možné pre konflikt záujmov medzi spoločnosťou axx xxxxxxxxxxxxxxx x xxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xx xxx xxx xx xxx xxxxxxxxxxx

xxx

x xxxxx xxxxxxxxxi však treba poukázať na judikatúru Ústavného súdu ČR, v ktorej nastáva určitý posun v chápaní tejto problematiky. Ústavný súd ČR vo svojom náleze (sp. zxx xxxx xx xxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxx xx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xx xxx xxx xxxxxxxxxí absentovali dve odlišné zmluvné strany, ktoré by takúto zmluvu mohli uzavrieť, pretože - objektívne vzaté - rozdielnosť záujmov zamestnávateľa a zaxxxxxxxxx xxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxx x xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xx xxxxxuje, aby v mene zamestnávateľa taký úkon urobila tá istá fyzická osoba, ktorá je druhým účastníkom zmluvy ako zamestnanec, pretože táto osoba nemôže prxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxx xxx xxxxxxxxxxx x xxxxxx xxxxxxxxxxx xxx xxxxxxxxxxxxxxxx x xxxxxx xxxxxxxxx xxxx xx xxxx xxx xxxx xx xxxxxx) teda jasne vyplýva, že konflikt záujmov v týchto prípadoch nenastáva automaticky, paušálne. Neplatné z dôvodu konfliktu záujmov rozhodne nie sú všexxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxx xx xxxx xxxxxxx xx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxrých k uzavretiu pracovnej zmluvy došlo, zo zistenia, aká činnosť má byť štatutárnym orgánom alebo jeho členom pre spoločnosť vykonávaná a pod. Obdobnx xxxxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxx xxx xx xxxx xxx xx xxx xxxxxxxxxx

xxx

xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx x xxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxuvných strán vyjednávať o uzatvorení kolektívnej zmluvy. Zmluva všeobecne je výsledkom rokovania minimálne dvoch subjektov, ktorého výsledkom je dxxxxx x xxx xxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx x xxxxxxx xxxxx x xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx x xxx xx xxxxxxxxxxx xx xxxxxx xx xxxxxxxxx slobodného prejavu vôle a nikto nemôže byť nútený k uzatvoreniu zmluvy, resp. k rokovaniu o uzatvorení zmluvy. Súkromnoprávne normy nestanovujú povixxxxx xxxxxx xxxxxx xxx xxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xx x xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxomného návrhu na uzavretie kolektívnej zmluvy jednou zo zmluvných strán druhej zmluvnej strane. ZoKV v § 8 ods. 2 stanovuje povinnosť písomne odpovedax xx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xx xx xxxx xx xx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxx x x xxxxxxxx xx xxxxxxxx x xxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxá právna úprava rovnako ponechala v ustanovení českého ZoKV povinnosť zmluvnej strany vyjadriť sa k návrhu do siedmich pracovných dní a definovať tie nxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxx xxxxxxxx xx xxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxx xx xx xxxxxxx xxxxxx xxx doručený návrh na uzatvorenie kolektívnej zmluvy, k návrhu vyjadrí a to tým, že návrh akceptuje alebo sa vyjadrí k tým ustanoveniam, ktoré neboli prijaxxx xxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxočnosť, že sa druhá strana k návrhu vôbec nevyjadrí, nie je v zákone explicitne riešená. Avšak z ustanovenia § 8 ods. 2 ZoKV nemožno vyvodiť záver, že by prxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxx xx xxxxanizmus uzatvárania zmlúv, aj keď s odlišnosťami, budovaný. Rovnako problematická je samotná povinnosť reagovať na návrh na uzatvorenie kolektívnex xxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxx xxxx xxx xx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxx xx xxxxxxx xxxxxxxxx xxavu kolektívnych pracovnoprávnych vzťahov, že v ZoKV stanovená povinnosť rokovať o uzatvorení zmluvy je prežitkom. Z aplikačného hľadiska nepredstxxxxx xxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxx xxx xxxxxxxx xxxxx xx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx x xxx xx xxx xxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xyjednávať môže byť definovaná v kolektívnej zmluve ako zmluvný záväzok, avšak aj tu je problematická jej vynútiteľnosť, pretože pracovnoprávne predxxxx xxxxxxxxxx xxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxej zmluvy tak zostáva štrajk alebo výluka.

34.

Na platnosť právnych úkonov sa vyžaduje, aby právny úkon bol uskutočnený zo strany subjektu, ktorémx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxx xxxxxxxxx xxxx x xxxxxxxx xovinností a byť účastníkom právneho vzťahu. Zástupcovia zamestnancov sú definovaní v § 11 ZP ako príslušný odborový orgán, zamestnanecká rada alebo xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxx xxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxx xxxxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxx xxx xxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxx x xxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xx vzťahu k uzatváraniu právnych úkonov v pracovnoprávnych vzťahoch z dôvodu, že pracovnoprávna legislatíva im nepriznáva právnu subjektivitu a vzhľaxxx xx xxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxx xx xx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxx xxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxxxxxxxxx xx xxxxxx xxxxxx xxx xxxxx xxxxxxxx xx xx x xxxch právnych predpisoch (napr. v ObZ) sú priznané určité oprávnenia aj orgánom bez právnej subjektivity (napr. valnému zhromaždeniu). Vzhľadom na skuxxxxxxxx xx xx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxx xx xx xx xxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxx xxxxxx xxedliacky rozum" a využiť väčšinový princíp, alebo sa na súhlas zamestnaneckej rady vyžaduje kladný prejav vôle všetkých jej členov. Aplikačným problxxxx xx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxx x xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxx x xxxxxxxx xx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx x následne u zamestnávateľa začala pôsobiť odborová organizácia. Napriek prezentovanému názoru, že v dôsledku začatia pôsobenia odborovej organizáxxx x xxxxxxxxxxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx x xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxx xxxx xxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxx sporné môže byť "zavedenie" konta pracovného času kolektívnou zmluvou v prípade, ak už konto bolo zavedené prostredníctvom dohody so zamestnaneckou xxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxx xx xxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxx xxxxxxacich dohôd a z toho vyplývajúcich právnych následkov. V takomto prípade by išlo o nahradenie pôvodnej dohody novou dohodu, so všetkými právnymi náslexxxxx xxxxx xxxxxx xxx xxxxxx xxxxxxx xxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xx xxxx xxx xx xxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx vysporiadané a nová dohoda by mala začínať s čistým kontom pracovného času, avšak nie je vylúčené, aby nová dohoda transformovala vo svojich ustanovenxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxx xxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxxxx

xx.

ZoKV v § 2 ods. 2 stanovuje, že "kolektívne zmluvy môžu uzatvárať prí-slušné odborové orgány a zamestnávatelia, prípadne ich organizácie". Explicixxx xxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxx xxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxánov ako subjektov kolektívnej zmluvy, t.j. subjektov, ktoré majú spôsobilosť mať práva a povinnosti a svojím konaním nadobúdať práva a povinnosti v pxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx x xxxxxx xxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxx xxx xx xxxxx xodľa nášho názoru korektná, pretože stranou kolektívnej zmluvy môže byť len subjekt, ktorému právny poriadok priznáva právnu subjektivitu. Odborovx xxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxx xxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxx xxxxx x xxxxxx x x xxxx x xxxxx xx xxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxx xxx xx xxxxxxxxx kolektívnej zmluvy, je len subjektom, ktorý prejavuje vôľu voči tretím osobám a zaväzuje odborovú organizáciu navonok. Zo skutočnosti, že právnickýx xxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxx xxxxxx individualizovanú vôľu, v prípade právnických osôb ide o spoločenský útvar, ktorý prejavuje vôľu sprostredkovane prostredníctvom svojich orgánovx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxx xx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xx xxxxxxívnym) orgánom právnickej osoby vyplýva zo zmluvy o zriadení, zo zakladacej listiny alebo zo zákona.

xxx

xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx x xxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxx xx x xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxx xx xxkonávanie právnych úkonov v mene zamestnávateľa. Najvyšší súd SR vo svojom rozhodnutí (sp. zn. 4 Cdo 4/2012) v rozpore s princípom subsidiarity rozhodxxx xx xxx xxxxx xxx xxxx xxxxx xx xxxxxxx x x x xxx xxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxx x xxxx xxxxxxxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxx xxx xx xxxxxxx z občianskoprávnych vzťahov, nie je v pracovnoprávnych vzťahoch aplikovateľný. Podľa § 9 ods. 1 ZP v pracovnoprávnych vzťahoch robí právne úkony za zxxxxxxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxx xxxxxx xxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxx xxxx xxxxx xxxxxx xxxxy aj nimi poverení zamestnanci. Iní zamestnanci zamestnávateľa, najmä vedúci jeho organizačných útvarov, sú oprávnení ako orgány zamestnávateľa roxxx x xxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx x xxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxavného súdu SR (sp. zn. I. ÚS 155/2017), z ktorého vyplýva, že ustanovenie § 9 ZP nepredstavuje komplexnú právnu úpravu upravujúcu konanie za zamestnáxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxx xxxxxx xxxx xxx xx xxxx xxxxx xxx xxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx x xx xx xxx xx x xxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxch vylúčené.

37.

Dôležitou skutočnosťou je právne posúdenie § 56 zákona o konkurze a reštrukturalizácii vo vzťahu k ustanoveniu § 9 ods. 1 ZP, a to v xxxxxxxx x xxxx xx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxx x xxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx x xx xákona o konkurze a reštrukturalizácii pripúšťa dva rôzne varianty výkladu. Prvý variant vychádza z názoru, že ustanovenie § 56 zákona o konkurze a rexxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxx xxxxxxxxx x x x xxx x xxx xxxxxxxx xxxx xxxxxxxxx x xxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xx xo, že na akékoľvek právne úkony voči zamestnancom, ktoré by nevykonal osobne správca, by bol potrebný pokyn zo strany správcu. Domnievame sa, že tento vxxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxxxxx x x xxxx x xx xx xxxx xxxxxxxxxx xxxxxxkované. Druhý variant výkladu, ku ktorému sa prikláňame, definuje ustanovenie § 56 zákona o konkurze a reštrukturalizácii ako vyjadrenie prechodu oxxxxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxx x xxxx xxxxxxxxxxxxxx xx xxxxxxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxx x xxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx xxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxx xxôvodnenie je možné oprieť aj o ustanovenie § 44 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii.

38.

Obdobné postavenie ako štatutárny orgán má v príxxxx xxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxxx xxx xx xxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxxxx spoločnosti s ručením obmedzením, sama osebe nebráni tomu, aby nadviazala so spoločnosťou pracovný pomer alebo iný pracovnoprávny vzťah, pokiaľ jej xxxxxxx xxx xx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx

xxx

xxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxx x xxxxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxx x xxxxxx xxx xxxxxxx xx x xxxxxx x xx xxxx x xbZ riadi primerane ustanoveniami mandátnej zmluvy. Odchylný režim úpravy vzájomných vzťahov je možné dohodnúť v zmluve o výkone funkcie. Vzhľadom nx xxxxxxxxxxx xx xxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxx xxxxxxxxxx xxxxxx x xxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxx xxx xx xxxxxxx xxx xxxán spoločnosti, nie je možné vedúceho organizačnej zložky považovať za orgán spoločnosti. Preto vzťah medzi podnikateľom a vedúcim organizačnej zloxxx xxx xx xxxxx xxxxxxx xxx xxxxx x xx xxxx x xxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxx xxx xx xxxxxxxx xxxxx xxxx xxxxlútne obchody definované v § 261 ods. 3 ObZ. Vzhľadom na charakter právomocí, ktoré vedúcemu organizačnej zložky z ObZ vyplývajú, sa najvhodnejším spxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxx xxxxxxxx xxxxxx x xxxxxx x xxx x xxxxx xxxx xx xxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxx xxxxxxxx xx xxxx xxxx xxxiadi za odplatu určitú obchodnú záležitosť uskutočnením právnych úkonov v mene mandanta alebo uskutočnením inej činnosti a mandant sa zaväzuje zaplaxxx xx xx xx xxxxxxxx xxx xx xxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xykonávať v mene odštepného závodu právne úkony je zákonným plnomocenstvom a postavenie vedúceho organizačnej zložky nie je definované ako zákonom vyxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxx xxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxx xx xxxxxx x xxxx xxxxxxxx x xxx xx xxxxxx x xxxx xxxxnemu postaveniu. V aplikačnej praxi je pojem vedúci odštepného závodu nahradzovaný pojmom riaditeľ odštepného závodu. Organizačná štruktúra je vnúxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxx xxxx xxxxxxxxxxx xxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxxxx xx xxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxcia v rámci spoločnosti sa spravidla prelína s jej organizačnou štruktúrou. Je preto otázne, akým právnym režimom sa vzťah medzi vedúcim organizačnej xxxxxx x xxxxxxxxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxx xxxx x xxxxxxxx xxxxepného závodu, ktorého vzťah k spoločnosti sa riadi príslušnými ustanoveniami ZP a vzniká na základe pracovnej zmluvy. Postavenie a právomoci riaditxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxsoby vzniku a zániku právneho vzťahu riaditeľa odštepného závodu k spoločnosti od úpravy v ObZ. Pracovnoprávny vzťah sa zakladá pracovnou zmluvou v zmxxxx x xx xxxx x xx x xxxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx x x xx xxx xx xxxxxxxxxx x x xx xxxx x xxxxxx xxxxxxxxxxx xxnovania vedúcich zamestnancov, ktorí sú štatutárnymi orgánmi a ostatných zamestnancov do funkcií, ktoré tvorí predpoklad uzatvorenia pracovnej zmxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx x xx xxxx x xx xx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxx xx xožná, pretože podľa nášho názoru ide o obchodnoprávny vzťah medzi spoločnosťou a touto osobou a nie o vzťah upravený ZP. Ustanovenia týkajúce sa menovaxxx xx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx x xxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx

xxx x xxxxxxxx xxxxx xx x xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxx

xxx

xxxxxxxxx xxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxnovuje vnútorný predpis zamestnávateľa.

40.

Funkcia vedúceho organizačnej zložky vzniká zápisom do obchodného registra , a to na základe menxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxx x xxxxxxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxx x xxxxxxxx xxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxšný charakter obchodnoprávnych vzťahov, nie je zánik funkcie spájaný s potrebou uvedenia dôvodu zániku tak, ako je to v prípade výpovedných dôvodov uvxxxxxxx x xxx xxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxx xxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xx xx xxxxxx xxxxxxxxxxný za podnikateľa robiť všetky právne úkony týkajúce sa tejto organizačnej zložky alebo podniku a jeho konanie sa považuje za konanie celého podniku, oxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxx xx xxxxxx xx xxxxxx xxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx x vyplýva z ustanovenia § 9 ZP. Nejednoznačná úprava právneho vzťahu štatutárneho orgánu a vedúceho zamestnanca spôsobuje mimoriadne závažné aplikačxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxťahmi, čím spôsobuje, že pri vzniku konfliktných situácií nie je zrejmé, pod režim ktorého právneho predpisu treba daný právny vzťah subsumovať.

4xx

xxxxxx xx xxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx x xx xxxx x xx x xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxxxxx xx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxx xx xxxxxxxxxxx xxaronovým inštitútom ZP, ktorý sa mal stať obdobou vymenovania a voľby ako spôsobov zakladania pracovného pomeru. Inštitúty voľby a menovania boli rovxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxx xxxxx xxxxx xxxxxxx xa základe vymenovania alebo na základe pracovnej zmluvy a vymenovaním do funkcie mohlo dôjsť k zmene obsahu pracovnej zmluvy uzatvorenej medzi zamestxxxxxx x xxxxxxxxxxxxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxx xxx x xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xx xxxxade pracovnej zmluvy, kedy pokiaľ nedošlo k naplneniu niektorých z dôvodov pre skončenie pracovného pomeru výpoveďou alebo pre okamžité skončenie prxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxx xxx xx xxxxxxx xxxxxxx xbidvoch zmluvných strán. Znenie § 42 ods. 2 ZP predstavuje neobvyklú konštrukciu jednostranného úkonu zamestnávateľa, na ktorý nadväzuje založenix xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxx xxxxx xxxxxxxx xxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx x xxxxxxxx xx xxx xxxxxvuje zákon alebo vnútorný predpis zamestnávateľa. V tomto prípade však samotný proces vzniku pracovného pomeru nie je primárnym cieľom ustanovenia § xx xxxx x xxx xxx xx xxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxy kladené na výkon jeho funkcie zamestnávateľom, definované v § xx xxxx x xxx xxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxx xxxxxxxxxxx xxx xx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxx vzniku pracovného pomeru, ktorá bola zavedená ZP.

42.

Výkladom textu § 42 ods. 2 ZP môžeme dospieť k nasledujúcim záverom:

Pracovný pomer sa zxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxxxxxxx xxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxx nepripúšťa.

Voľbu alebo vymenovanie ako jednostranný úkon zamestnávateľa voči zamestnancovi, ako predpoklad uzatvorenia pracovnej zmluvy, xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx

xxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxje osobitný predpis. Funkcia štatutárneho orgánu, ktorá sa vykonáva v pracovnom pomere, je funkcia vedúcich, riaditeľov rozpočtových a príspevkovýxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxx x xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxx xxx xx xxxxxxx xxxce v pracovnom pomere; tento vzťah nemožno skončiť niektorým zo spôsobov uvedených v ustanovení § 42 ods. 1 ZP.

Voľbu alebo vymenovanie ako predpxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxx xx x xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxávateľa. Pojem vnútorný predpis zamestnávateľa nie je v tomto prípade definovaný a záleží od rozhodnutia zamestnávateľa, akým spôsobom túto otázku zxxxxxxx xxxx xxx xxxxxx x xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx x xxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxxnca skutočnosť, že musí ísť o fyzickú osobu v pozícii vedúceho zamestnanca uvedenú v § 9 ods. 3 ZP. Zamestnávateľ nie je oprávnený rozširovať aplikáciu uxxxxxxxxxx x xx xxxx x xx xx xx xxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx orgánu. Dohodu zamestnanca a zamestnávateľa o aplikácii ustanovenia § 42 ods. 2 ZP aj na zamestnancov nespĺňajúcich podmienku tam definovanú by bolo xxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxx xxxxxxxxxxxxxx xx xxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxx xxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxacej pôsobnosti štatutárneho orgánu, pretože riadenie spoločnosti zložené na niekoľkých stupňoch neumožňuje zamestnávateľovi menovať a odvolávax xxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxxx xxx xxx xxxxx xxxxx xx xxxxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxx

Forma a spôsob vymenovania nie je v ZP ustanovená. Úkon zamestnávateľa, ktorým menuje zamestnanca do funkcie, je ďalším sporným momentom konštrxxxxx x xx xxxx x xxx xxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx x xxxxxxxxx xx xxxxxxxxxx xxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx x xxxxxxxxxxxxx xxx xxxx urobiť písomne alebo ústne prostredníctvom štatutárneho orgánu, alebo môže týmto úkonom poveriť inú osobu. Z hľadiska podmienky xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xx xxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxx xxmestnávateľa nezakladá zamestnancovi žiadny nárok na uzatvorenie pracovnej zmluvy. Aj keď z právnej úpravy explicitne nevyplýva, že zamestnanec muxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxx xxx xx xxxx x xxxxxx xx x xxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xx xxxxx xxxxxx xxxx xxx xxxxxxxxný a logický predpoklad.

43.

S aktom menovania nemusí zamestnávateľ spájať len vznik pracovného pomeru, ale môže ním dôjsť aj k zmene pracoxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxxxx xx xx x xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xx x xxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxx xxxxxxxxx xxxx xxxxxx xxávne následky a vyžaduje sa uzatvorenie dodatku k pracovnej zmluve. Problematické momenty môžu nastať v prípade odvolania zamestnanca z funkcie, ktoxx xxxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxxx x xxxx xxxxxxxx x xxxxxxxx xx xxxxxxxxxx

xxxxx xxerandi

, ako má zamestnávateľ v takomto prípade postupovať. Následky odvolania nastávajú dňom jeho doručenia zamestnancovi, resp. aj keď to explicitxx x xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxx xx xxxxxxxxx xxx xxxxxxxxx xxxx xxxxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xx xxx xxxxxxx xxxx xxx xxxxxx xxxxxxxxx xxmestnanca z funkcie ustanovoval v § 65 ods. 3 osobitný postup: "Odvolaním z funkcie ani vzdaním sa funkcie sa pracovný pomer nekončí. Zamestnávateľ so zxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxxxxxxxxx xx xxx xxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xx xxx xxx xxxx xxxxxx xxácu. Ak zamestnávateľ nemá pre zamestnanca takú prácu alebo zamestnanec ju odmietne, je daný výpovedný dôvod podľa § 46 ods. 1 písm. c)." Význam odvolanxx xxxxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xx xx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxx xx xxxxdnutá v pracovnej zmluve ako dvojstrannom kontrakte, ktorý podľa teórie práva možno meniť výlučne so súhlasom zmluvných strán s výnimkami ustanovenýxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxamným praktickým stretom záujmov a predstáv zamestnanca a zamestnávateľa môže byť pokračovanie výkonu práce zamestnanca po jeho odvolaní. Zamestnáxxxxx xx xxxxx x xx xxxx x xxxxx xx xx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xx xx xxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxnky na plnenie pracovných úloh a dodržiavať ostatné pracovné podmienky ustanovené právnymi predpismi, kolektívnou zmluvou a pracovnou zmluvou". Akxxxxxx xxxxxx xx xxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxx xxx xxx xxx xxxxxxxxx xxxxxx xxmestnávateľa v takomto prípade. Z tohto ustanovenia vyplýva, že aj napriek odvolaniu zamestnanca z funkcie je zamestnávateľ povinný prideľovať mu prxxxx xxxxx xx x xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxx xxxx xxxxxx x xxxxxxxxx xxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxx xx xxxxxx x xxxxxxx xxxxx xxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxaká povinnosť platí pre zamestnávateľa v prípade poskytovania mzdy zamestnancovi, pretože ako už bolo spomenuté, odvolaním nedochádza k zmene pracoxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxxxxxx xx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xx xxxxxxxx x xxxx xxxxx xxxxx zamestnanec bude poberať po odvolaní z funkcie, avšak takéto dohodnutie koliduje podľa nášho názoru s druhom práce, ktorý je v pracovnej zmluve uvedenxx x xxx xxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx x xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xx xx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxľa pokynov zamestnávateľa vykonávať práce osobne podľa pracovnej zmluvy v určenom pracovnom čase a dodržiavať pracovnú disciplínu vo funkcii, ktorú xx xxxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxx xxx xxxx xxxxxx x xxxxxxxx xx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx x xxxxx xx xxxxne zamestnávateľa a zamestnávateľ je zamestnancovi počas trvania prekážky v práci povinný vyplácať priemernú mzdu. Za inú prekážku v práci na strane zxxxxxxxxxxxxx x xxxxxx x xxx xxxx x xx xx xxxxxxxxxx xx xxxxx xx xx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxx xxxxxx xxxxx xx xol zamestnávateľ povinný prideľovať odvolanému zamestnancovi. V takomto prípade ide o stav, kedy ako jeden zo základných prvkov pracovného pomeru chxxx xxxxxxxxx xxxx xxxxxx xxxxxx xxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxx xxxxxxxx x xxxxx xx xxxxxx xxxxxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxx x xxxxx xxx xx xxxxxnosťou zamestnanca dostavovať sa na pracovisko a zotrvávať na ňom po celý pracovný čas. Zamestnávateľ nie je oprávnený jednostranne zamestnanca prerxxxx xx xxx xxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xx xxx xxxxx xxxxxxxxxx x x xx xx xx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxx xxx xxxxx xxxxxxxxia v § 55 ZP uvedený nie je.

44.

Primárnym prameňom právnej úpravy uzatvárania zmlúv v pracovnom práve sú ustanovenia OZ definujúce kontraktačný xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxx xxxxx xxxxxx xx xxxxx xxxx x xxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxómia vôle, špecificky autonómia zmluvná, t.j. vo voľnosti uzatvárania zmlúv, nemôže znamenať iba voľnosť výberu typu zmlúv, výberu zmluvného partnexxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxx xxx xxxxxx xxx xxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxx xx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx x xx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxy o zrušení zmluvy. Proces kreovania zmlúv je v občianskom práve založený na zosúladení dvoch skutočností, ktorými sú návrh zmluvy (tzv. oferta) a druhxx xxx xxxxxxxxxxx xxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx x xxxxxxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxxx xxx xxxxxx xxxxxxxxx xxájomnú vôľu smerujúcu k uzavretiu zmluvy. Zmluvným procesom v širšom slova zmysle je všetko, čo sa medzi právnymi subjektmi odohralo. Teda zahŕňa nielxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxx xx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxx xx xxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx x xxxxxvnom práce je na rozdiel od občianskoprávnej úpravy spravidla veľmi jednoduchý. Jedinou výnimkou je v tomto prípade kolektívna zmluva, pri uzatváranx xxxxxx xx xxxxxxxxxxxxx x xxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxx xxxxxx xxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxx xxacero odborových orgánov, ktoré reprezentujú určitú masu zamestnancov, disponujúcich donucovacím nástrojom v podobe štrajku. Východisková pozícxx xxxxxxxxxxxxxx x xxxxx xxxxxxx xxxxxx xx xxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx xxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxalizácie sporu a možnosti nahradenia zamestnancov. Kolektívne vyjednávanie sa začne predložením písomného návrhu na uzavretie kolektívnej zmluvy xxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxx x xx xxxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxx xx xxxxx xxxxxx xxxxxxx xx xxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxisom reagovať. V aplikačnej praxi však kontraktačný mechanizmus často neprebieha učebnicovo tak, ako je to vymedzené v občianskoprávnej teórii. Mnoxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxx x xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxxxxx xxxxx x xxxxx xxxxxx xx xxxxxité, aby bolo možné všetky osobitné xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xx xxxxxx x xxxxxxxxxx xxxx xxx xx xx xxxxxxxxx x xx x xxx

xxx

xxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxx xredstavuje situácia, kedy dochádza k vzniku právneho vzťahu ex lege v prípade splnenia zákonných podmienok (napr. zmena pracovného pomeru na dobu neuxxxxx x xxxx xxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx x xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxx x xxxxxx x xx xxxx x xxxx

xxx

xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxxtický právny vzťah štatutárneho orgánu, resp. člena štatutárneho orgánu obchodnej spoločnosti v prípade, ak zároveň vykonáva činnosť ako zamestnanxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxx xxxxx xxxxxx xxxxxx xx xxxxxxxxxxxxxx

xxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxx xx xxxxobilým predmetom práce (nejde o závislú prácu),

vznik, zánik ani obsah vzťahu medzi členom štatutárneho orgánu a spoločnosťou sa neriadi Zákonxxxxx xxxxxx

xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xx xxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxx xxx xxxxxx x právnym predpisom,

člen štatutárneho orgánu obchodnej spoločnosti môže pre túto obchodnú korporáciu vykonávať na základe pracovnej zmluvy ixx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxx

xx xxx xx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxutárneho orgánu, platná, nezakladá členovi štatutárneho orgánu ani nárok na mzdu alebo iné plnenia pracovnoprávnej povahy.

47.

Výkon funkcix xxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxx xxx xx xxxxxxxx xxxxxx x xxxxxx x x xxxx x xxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xx xxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxx x xxxhodných spoločností vzťah pracovnoprávny. Člena štatutárneho orgánu nemožno považovať za zamestnanca a obchodné korporácie za zamestnávateľa. Icx xxxxx xx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxx xxxxxxxxxxxxx xxx xxorých použitiu nebráni kogentná povaha právnych noriem. Možnosť súbehu funkcií dlhodobo súdy spochybňovali a paralelné pracovné zmluvy boli často vxxxxxxxxxx xxx xxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxx xx xxxx xxx xx xx xxxxxxxxxx x xxxxxx xxxxxho Ústavný súd uvádza, že pri posudzovaní zmluvy je vždy nutné uprednostniť taký výklad, ktorý nezakladá jej neplatnosť. Zároveň zdôrazňuje, že zákaz xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxx xxxxx xxtvorili až všeobecné súdy. Ak teda všeobecné súdy chcú vyvodzovať zákaz súkromnoprávneho konania, musia pre takýto svoj záver doložiť veľmi presvedčxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xx xxxx x xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxx xxxx xxxxxxxx xxxxx xxx xx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxný súd ČR ďalej uvádza, že aj napriek tomu, že ZP definuje konkrétne vzťahy, ktoré sú vždy podriadené pracovnoprávnemu režimu, nič nebráni tomu, aby na zxxxxxx xxxx xxxxx xxxx xxxxxxx xx xxxxxxxxxx xx xxx xxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxx xx xxxx xxx xx x xxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxx xxxxx xx xxmohol člen štatutárneho orgánu obchodnej korporácie vykonávať svoju činnosť alebo jej časť na základe zmluvy podriadenej režimu Zákonníka práce. Vžxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxx xxxxx x xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxx xxxxxxxxx xxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxo súdu ČR a v jednom zo svojich ostatných rozhodnutí (sp. zn. 31 Cdo 4831/2017), Najvyšší súd ČR konštatoval, že doteraz zastával taký názor, že pracovná xxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xx xxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxx xxx xxxxxx xx xxxxxxxx xxxxx xx xxxx xxxxx Najvyššieho súdu ČR možné platne dohodnúť, že sa vzťah medzi stranami riadi českým ZP, ak to český ObZ nevylučuje. To znamená, že sa síce ich vzťah bude sxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxx xxxx xxx xx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xx xxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxx x xxxxxxxh nastavených kogentnými právnymi normami si môžu strany dohodnúť režim podľa (českého) ZP. Najvyšší súd ČR dokonca výslovne pripustil možnosť uzavrxxx xxxxxxx xxx xxxxxxx xxxx xxxxxx x xxxxxx xxxxxxx xxxx xxxxx xxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxho) ZP na výkon niektorých činností inak patriacich tiež do pôsobnosti štatutárneho orgánu (typicky obchodné vedenie). V takom prípade je nutné na manxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxx xx xxxxxxx x xxxxxx x xxxxxx xxxxxxxx xx xxx x xxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxka zmluva nie je neplatná len preto, že ju jej strany podriadili režimu (českého) ZP, avšak je na ňu treba klásť rovnaké požiadavky, ako na samotnú zmluvu x xxxxxx xxxxxxxx

xxx

xxxxxxxxxxx x xx xxxx x xx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxmôže byť zamestnancovi na ujmu, ak neplatnosť nespôsobil sám. Ak vznikne zamestnancovi následkom neplatného právneho úkonu škoda, je zamestnávateľ xxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxxxx xxx xx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxx xxxxxxx xoskytovanej zo strany súdnej moci. V ustanovení § 17 ods. 3 ZP ani v ustanoveniach o zodpovednosti za škodu ZP výslovne nerieši dôsledky vedomosti tohox xxxx xxx xxxxxx xxxx xxxxxxx xxxxx xxxxx xxx xxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxx xxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx, ktorú rieši, je inou otázkou). Je preto dôležité vyriešiť otázku zavinenia a spoluzavinenia zamestnanca v prípade neplatnosti právneho úkonu.

4xx

xxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxx xxxxxxxx xxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xez ďalšieho zo záveru, že pri dvojstrannom právnom úkone jeho neplatnosť nemohol spôsobiť len jeden z jeho účastníkov, keď k zmluve je treba vždy prejav xxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxx x xxxxx xxxxxxx xx xx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xx xx xxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxx xxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxx nemohlo k zmluve dôjsť, a že teda už jej samotným uzatvorením spoluspôsobili neplatnosť zmluvy vždy obe strany. K spôsobeniu neplatnosti dvojstrannéxx xxxxxxxx xxxxx xxxx xxxxxx xxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxx xx xxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxx xx xxxx - s prihliadnutím na okolnosti prípadu - zaoberať tým, ako sa účastníci konkrétne podieľali na utváraní jej obsahových náležitostí, najmä kto z nich a axx xx xxxxxxxx x xxx xx xxxxxx xxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxx xxxxxxxxxxx xxxx xxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxjatí návrhu druhého účastníka, teda nemohol spôsobiť neplatnosť uzavretej zmluvy. Musíme pripomenúť, že platnosť určitého právneho úkonu treba vždx xxxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxxx x xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxx xxxxx xx xxxxxx motivovať súdy k priznávaniu nárokov zamestnancovi v prípade neplatnosti právneho úkonu bez skúmania ďalších podrobností. Je nepochybné, že od zamexxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxxxx

xxx

xxxxxx x xxxxxx xxxxxxxxnia § 442 ods. 1 OZ sa chápe ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t.j. peniazmi, a xx xxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xx xá plniť reparačnú funkciu, má zabezpečiť poškodenému plnú kompenzáciu spôsobenej ujmy, nie však viac. Rozlišujú sa dva druhy škody - skutočná škoda a uxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxx xxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxx xxxxé vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predošlého stavu. To, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk), je ujmou spočívajúcou v tom, že u poškodeného nedošlo v dxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxx xx xx x xxxxxxx xx xxxxxxxxxx xxx xxxx xxxx xxxxxxxxx xxxx xxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxxxxím majetku poškodeného, ale stratou očakávaného prínosu.

51.

Vznik záväzku nahradiť škodu podľa ustanovenia § 17 ods. 3 ZP nie je založený na zmluxxxx xxxxxxxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxx xx xxxxxxxx xx xxxxxxxxxxxx xxxpovednosti -

culpa in contrahendo

. Predpokladom vzniku tohto záväzku je zodpovednosť za protiprávne pochybenia pri vzniku právneho úkonu, resp. za pxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx x xxxxxxxxx xxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxx xpecifický charakter zodpovednostného záväzku podľa § 17 ods. 3 ZP, ktorého predpokladom je neplatnosť právneho úkonu v dôsledku protiprávneho konanxx xxx xxxx xxxxxxx xxx xxxxxx xx xxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxx xxx xxxxxx xx xxx xx xxxx xxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxrávny či napr. obchodnoprávny a pod. - poznámka autorov), Ústavný súd nemôže prisvedčiť ani tej časti námietky sťažovateľky, podľa ktorej je zamestnáxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxx x xxx xxxx x xx xxx x xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxakter (t.j. ktorého obsahom je iba dojednanie takého typu plnenia, ktorého dojednanie pracovnoprávne predpisy umožňujú - poznámka autora)" (rozhodxxxxx xxxxxxxxx xxx xx xxx xxx xx xx xxxxxxxxxx

xxx

xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xx x xxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxon formálne existoval, ale samotný právny úkon vykazuje vady, ktoré spôsobujú neplatnosť právneho úkonu. Neexistencia právneho dôvodu od začiatku zxxxxxxx xx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xx xxxx xx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xx xxxx xxxxxxxxx x xxxxxxx xxxxx xx xxxkytnuté plnenie. V prípade plnenia z neplatného právneho úkonu právna skutočnosť, ktorou je v tomto prípade právny úkon, síce nastala, ale právny úkon xx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xx xxxxxxxx xx xxxxxx xxxx xxxxx xx xxxxxxxx xxxxx xxxxx xxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxnosť právneho úkonu nemôže byť zamestnancovi na škodu a zamestnanec, ktorý neplatnosť právneho úkonu nespôsobil, je oprávnený si bezdôvodné obohatexxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxkonávanú fyzickou osobou pre zamestnávateľa. Výška bezdôvodného obohatenia zodpovedá tomu, čo by zamestnávateľ musel fyzickej osobe plniť za skutoxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xx xxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xx xxx xxx xx xxx xxxxxxxxxxx

xxxxxa

§ 18

[Numerus clausus zmluvných typov]

Výklad k § 18

I. Uzavretý počet zmluvných typov

Z tohto ustanovenia, konkrétne sčasti jeho textu xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xx xxxxxx x xxxxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxx x

xxxxxxx xxxxxxx

xxxxxxxxx xxxov", inými slovami obmedzený počet zmlúv a dohodnutí aplikovaných v pracovnom práve. Z uvedeného vyplýva, že v pracovnom práve možno uzatvoriť len takx xxx xxxxxxx xxxxx xx x xx xxxxx x xxxx xxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xx xxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxx xxxxxxx xypy vrátane nepomenovaných zmlúv podľa § 51 OZ sú v pracovnom práve neprípustné. Uzavretý počet zmluvných typov vylučuje nielen nepomenované zmluvyx xxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx x xxxx xxxxxx x x xx xxxx

xxxxxxxx

xxxestnávateľ uzatvorí so zamestnancom dohodu o skončení pracovného pomeru, ktorej súčasťou bude aj povinnosť zamestnanca dodržať povinnosť mlčanlivxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxx x xxxxxxd vzťahujúci sa k § 1 ods. 4), avšak to neznamená, že dohoda o skončení pracovného pomeru je en block neplatná. Naopak, pokiaľ bude spĺňať podstatné náležxxxxxxx xxxxx x xxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx x xxxx xxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxosťami), avšak v prípade jej porušenia nebude povinný uhradiť dohodnutú zmluvnú pokutu, zamestnávateľ si môže uplatňovať len xxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxx

xxx xxxxxxxxxx xxxxxx

xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxx x xxxxxxxxx xxxxxx x xxxxx sa pomerne často vyskytuje tzv. manažérska zmluva. Manažérske zmluvy sa uzatvárajú pre pracovné pozície vedúcich zamestnancov na rôznych obchodnýcxx xxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xre spoločnosť na základe zmluvy, ktorá je pomenovaná ako manažérska zmluva. Platná právna úprava (či už ZP alebo aj ObZ) pritom pojem "manažér" ani "manxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxx xx xxxudzuje podľa svojho obsahu a nie názvu, a pokiaľ manažérska zmluva bude napĺňať podstatné náležitosti pracovnej zmluvy a takéto usporiadanie vzťahov xxxx xxxxxxxxxx xx xxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xx xxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxx

xxxxxxxxxxxxxx xx xxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxx xxxuva štatutára spoločnosti. K výkonu funkcie štatutárneho orgánu vo vzťahu k pracovnoprávnej regulácii zaujala judikatúra všeobecných súdov pomernx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxx xx xxxxxx xxxxx x xxx xx xegulovaný pracovnoprávnymi predpismi. Ostatná judikatúra však uvedené závery narúša (pozri výklad k § 1 ZP). Napriek tomu nemožno odporučiť, aby štaxxxxx xxxxxxxxxxx xxx xx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxx x xxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx x xxxx xxxxx xxxxx xxxxxxnosťou a členom orgánu spoločnosti pri zariaďovaní záležitostí spoločnosti sa spravuje prioritne zmluvu o výkone funkcie podľa ObZ. Ak medzi spoločnxxxxx x xxx xxxxxxxxxx xxx xx xxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxx xxxxxx xxxxx xx xxxxx xxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxx xxx xxxxxxx xxxxxxxx xx xxxx xxxxxť aj situácia, keď štatutár bude pre spoločnosť okrem výkonu funkcie vykonávať aj iné činnosti, ktoré sa budú považovať za závislú prácu. Na takéto činnxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxx xx xxxxxx x x x xxxx x xxxx

xxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx x xxxxxxxxx xxxxx

xxxxxx x xxxxxx xxxxxxrania zmlúv je upravený v OZ, predovšetkým v § 43 až § 49a OZ, a vo všeobecnosti sa uplatní aj na pracovnoprávne zmluvy. Vznik zmluvy predpokladá návrh a jexx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxx xxx xx xxxxxxxxxxxe zmluvy medzi zamestnancom a zamestnávateľom, ako aj na kolektívne zmluvy (samozrejme, s formálnymi a obsahovými osobitosťami a špecifickými účinkxxxxx

xxxxx xx xxxxxx xxxx xxxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xx xxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxx xxx xxxxxxxxxx xxxxxx a musí z neho vyplývať vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia. Návrh nemusí byť kompletne xxxxxxxxxx xx xxxxxx xxxxxxxx xxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxx x xxxxx xxxxxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxx xxxxx xxx xxxxxxxxxx xxxxxx xx xxx xx ZP a ani OZ

expressis verbis

nestanovuje, pokiaľ ZP predpokladá písomnú formu zmluvy, aj návrh musí byť písomný. Písomný návrh musí byť podpísaný oprxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxxxxx x xxxx xxxxxxxx xxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxx bude sa považovať za samostatný návrh. Uvedené skutočnosti sú rozhodné najmä s ohľadom určenia času uzavretia zmluvy.

Návrh pôsobí od doby, keď xxxxx xxxxxx xxxxxx xx xxxxxxx xxxxxx xx xxx xx xxxxxxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxx xxxxxx x xxxxxxx xxxxxx xxxxxx xx xxxxxxx xxxx xxxxx xxpoň súčasne s návrhom, pričom nemusí ísť o použitie toho istého komunikačného prostriedku. Návrh môže byť doručený poštou, jeho zrušenie možno doručix xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxx xxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxx byť návrh odvolaný, ak odvolanie dôjde osobe, ktorej je určené, skôr, než táto osoba odoslala prijatie návrhu. Návrh však nemôže byť odvolaný počas lehxxxx xxxxx xx x xxx xxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxx x xxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxx xx xxxxxxx xx xxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxx xx xx x xxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxľnosť.

OZ osobitne upravuje aj zánik návrhu. Návrh, aj keď je neodvolateľný, zaniká uplynutím lehoty, ktorá v ňom bola určená na prijatie, uplyxxxxx xxxxxxxxxx xxxx x xxxxxxxxxxxxx xx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx x xx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx xxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xôjdením prejavu o odmietnutí návrhu navrhovateľov.

Prijatím návrhu je včasné vyhlásenie urobené osobou, ktorej bol návrh určený, alebo iné jex xxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxx xxxxxx x xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxx xxxxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxx xxvrhu dôjde navrhovateľovi. Prijatie možno odvolať, ak odvolanie dôjde navrhovateľovi najneskôr súčasne s prijatím. Neskoré prijatie má napriek tomx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxxxxxx x xxx xxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxx xxxxx xxxxxxxx x xx xxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xx x xxxxx xxxbo inej písomnosti, ktoré vyjadrujú prijatie návrhu, vyplýva, že boli odoslané za takých okolností, že by došli navrhovateľovi včas, keby ich prepravx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxx xxx xxxxx určený, že považuje návrh za zaniknutý, alebo jej v tomto zmysle odošle správu.

Zmluva je uzavretá okamihom, keď prijatie návrhu na uzavretie zmxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxnia alebo iné zmeny, je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh. Prijatím návrhu je však odpoveď, ktorá vymedzuje obsah navrhovanej zmluvy inými xxxxxxxx xx x xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xx xx xxxxx xxxxxx xxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxx x x xxxx xxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxhovateľa je, aby všetky osoby, ktorým xx xxxxx xxxxxxx xx xxxxx xxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxx xxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxx

xxx

xxxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxny úkon, a preto sa na ňu v plnej miere vzťahujú aj požiadavky platnosti vlastné všetkým právnym úkonom. Zmluva musí byť uzatvorená slobodne a vážne, určxxxx xxxxxxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxx xxxx xxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx x xxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xx xe jej význam nepochybný. V tejto súvislosti treba doplniť, že výklad zmlúv sa neriadi len samotným jazykovým aparátom, ale tiež podľa vôle toho, kto práxxx xxxx xxxxxxx xx xxxx xxxx xxx xx x xxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxxxx xx xxxx xxxxx xxx xxxxxx xxxx xxxxxxx x xxxxxx xx xxxxxxxxxxxxxx xoho, komu bol právny úkon určený (bližšie pozri komentár k § 42 ZP).

11.

Osobitný proces uzatvárania kolektívnych zmlúv upravuje ZoKV (pozri komenxxx x x x x xxxxx xxxxxx

x xx

xxxxxxxxxxx xx xxxxxxx

xxxxxx x x xx

xx xxxxxxxxxx xx xxxxxx xxxxxxxxxxx

xxxxxxxxxx xx xxxxxx xx xxxxxxxxxxný právny úkon adresovaný druhému účastníkovi právneho vzťahu. Vyjadruje vôľu zrušiť už skôr uskutočnený právny úkon zo zákonných alebo zmluvných dôxxxxxx x xx xxxx xxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxx x x xx x x xx xxx xxxxx x xx xx xx xxxxxx xxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxx xk je to v OZ alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté. Podľa § 49 OZ má právo od zmluvy odstúpiť ten účastník, ktorý uzavrel zmluvu v tiexxx xx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx x xx x x xx xx xx x xxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxbecných ustanovení OZ (pozri komentár k § 1 ods. 4 ZP), avšak len do tej miery, pokiaľ ZP v prvej časti nestanovuje inak. V pracovnoprávnych vzťahoch sa txx x xxxxx xxxx xxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxx xxxxx x xx xxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxvnej úpravy odstúpenia od zmluvy podľa § 48 OZ.

Od zmluvy uzavretej podľa ZP možno odstúpiť:

zo zákonných dôvodov, t.j. možnosť odstúpenia xx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxx

xxxxx x xx xxxx x xx xx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxx x xxxxxx

xxxxx x xx xxxx x xx xxxxxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxxx xmluvy v taxatívne stanovených prípadoch;

podľa § 83a ods. 6 ZP zamestnávateľ môže odstúpiť od konkurenčnej doložky, ale len počas trvania pracoxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxx

xxxxx x xxx xx xxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx

xxxxx x xxx xxxx x xx xx xxxxxx x xxxxnaní práce môže odstúpiť zamestnávateľ vtedy, ak sa pracovná úloha nevykonala v dohodnutej dobe a zamestnanec z dôvodu, ak nemôže pracovnú úlohu vykonxx xxxxxx xxxx xx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx

xx xx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xx xxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxxľnosť takéhoto odstúpenia je v pracovnoprávnych vzťahoch obmedzená - napr. odstúpenie z dôvodu neprideľovania práce alebo odmietania výkonu práce sx xxxx xxx xxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx x xxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxx x xxxxx x x xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxx xxxxxxx xracovný pomer okamžite a zároveň žiadať aj o náhradu škody); v pracovnoprávnych vzťahoch sa ako spôsob skončenia proti vôli druhej strany zdôrazňuje vxxxxxxx

xxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxx x xxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxx stav osoby, ktorý na ňu objektívne dolieha takým závažným spôsobom, že táto osoba uzatvorí zmluvu, ktorá jej zrejme spôsobí ujmu a ktorú by za normálnycx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxx

xxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxxxxek) zmluvy v dôsledku omylu

Možnosť odstúpiť od zmluvy má účastník (zamestnanec i zamestnávateľ), ktorý pri uzatváraní zmluvy konal v omyle, o ktxxxx xxx xxxxxxxx xxxx xxx xxxxxxxxx xxxxx xxx xxxxxxx xx xxxxxx xxxxx xxxx xxxx xxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx x xxxx xx xxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xx xx xxx xeho k zmluve nedošlo. Môže ísť o omyl vo vôli (účastník má mylnú predstavu o obsahu zmluvy, o jej predmete, o druhom účastníkovi) alebo o omyl v prejave vôlxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xx x xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxx xxxxx získal, a uvádza tak zamestnávateľa do omylu. Ten keby vedel, že zamestnanec požadované schopnosti, vedomosti, skúsenosti nemá, tak by pracovnú zmluxx xxxxxxxxxxxx

xxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxx xxmestnávateľom

Pracovný pomer na základe pracovnej zmluvy vzniká dňom, ktorý bol dohodnutý v pracovnej zmluve ako deň nástupu do práce. V dohodnuxx xxx xxxxxxx xx xxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xx xxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxx xxxxxx xxxxxxxx x x xx xxxx xxxxxxxxxxx x xx xxxx x xx xxxxxxxxxx xxdy je zamestnávateľ oprávnený odstúpiť od pracovnej zmluvy práve z dôvodu, že zamestnanec v dohodnutý deň nenastúpil do práce.

Zamestnávateľ mx xxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxx x xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx

x xxxxxxxx xxxxxx xx xx xxxx xxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxx xxxxxx xx x xxxxxxreniu pracovnej zmluvy nedošlo a tento omyl bol zamestnancovi známy (§ 19 ods. 1 ZP).

Na strane zamestnanca neexistuje žiadna prekážka v práci, ktxxx xx xxxxx x xxxxxxx xx xxxxx xx xx xxxx x xxxxx xx xxxx x xxxxx xxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxx xx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xx xx xxrane zamestnanca neexistuje prekážka v práci a zamestnanec svojvoľne do práce nenastúpi. Prekážka v práci predstavuje objektívnu alebo subjektívnu xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxx xxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxxx xx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx x xxxxxxxxxxxxx xx xxvinný neprítomnosť zamestnanca akceptovať (bližšie pozri komentár k § 136 a nasl. ZP). Odstúpiť od pracovnej zmluvy môže v tomto prípade zamestnávatex xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx x xx xxxxxx xxxx

xx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxx xxxxx xx xxxxx xxxxxxxx xx xxxxx x xxxxxxxxx xxxx xxx xxxestnávateľ sa o nej nedozvie do troch pracovných dní [nie kalendárnych dní, § 19 ods. 2 písm. b) ZP]. Ak mal napríklad zamestnanec nastúpiť do práce 1. febxxxxx xxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xx xxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxx xxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxo zamestnávateľa odstúpiť od zmluvy existuje aj vtedy, keď sa o prekážke v práci na strane zamestnanca síce zamestnávateľ dozvie, ale z vlastných zistexx xxxxx xx xxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxx xxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxx xxxxxxx x xxxxxx xxxxxxxxxxx formulácie ustanovenia § 19 ods. 2 písm. b) ZP by zamestnávateľ mal byť totiž upovedomený o existencii prekážky v práci od samotného zamestnanca, nie ox xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxx xxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxx x xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xx xxxx xxxxxxxxxxxxx xxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx x xxxxxžke v práci aj od rodinného príslušníka zamestnanca, napríklad preto, že zamestnanec nie je zdravotne spôsobilý takéto oznámenie existencie prekážkx x xxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxx x xxxxxxxx x xxxxx xxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxicky alebo aj iným spôsobom.

xx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxx xxx xx xx xxxx x xxxxx xx xxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxxxxxxx xxxúdenia a zavinenie trestného činu vo forme úmyslu (porovnaj príslušné ustanovenia TZ).

Ak uzavrel pracovnú zmluvu v tiesni za nápadne nevýhodnýxx xxxxxxxxx xx xx xxxx

xxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxxx

xxxxxxxxxxxxx xxxx xx xxxxxxxej zmluvy odstúpiť len do okamihu, kým zamestnanec nenastúpi do práce. To platí aj v prípade, ak sa v pracovnej zmluve dohodla možnosť odstúpenia od pracxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx xx xx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxx xretože by to znamenalo obchádzanie taxatívne stanovených spôsobov skončenia pracovného pomeru.

Odstúpenie od pracovnej zmluvy musí byť písoxxx xxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx x xxxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxu, pre ktorý prichádza k odstúpeniu od pracovnej zmluvy, a časový okamih, ku ktorému prichádza k zániku zmluvného vzťahu. Odstúpenie od pracovnej zmluxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx x xxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx x xx xx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx x x xx xxxx

xxxxxxxxxx xx pracovnej zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak (aplikácia § 48 ods. 2 OZ). Odstxxxxxx xx xxxxxx xxx xx xxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxx xxxxxx

xx xxxxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxx

xxx

xxxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxej zmluvy:

ak konal v omyle, ktorý musel byť zamestnávateľovi známy, a omyl sa týka takej okolnosti, bez ktorej by k uzatvoreniu pracovnej zmluvy nexxxxx xx xx xxxx x xxxx xxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx

ak je možnosť odstúpenia od pracovnej zmluvy dohodnutá v pracovnej zmluve (použitie § 48 OZ).

11.

ZP neupravuje žiadne ďalšie zákonné dôvoxxx xxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxx xxx xxxxxxxxxxxxxxxx xxxxx x xx xxxx x xxx

x xx

xxxxxxxxxxxx xxxx x xxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxx

xxxxxx x x xx

xx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx

Rozsah zmluvných zabezpečovacích prostriedkov v pracovnom práve je v porovnaní s OZ a ObZ pomerne úzky. ZP upravuje tri formy zabezpečovacích záxxxxxxx xxxxxx x xxxxxxxx xx xxxxx xxxxxxx x xxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxx xxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxiedok - uznanie dlhu. ZP tento inštitút síce v katalógu zabezpečovacích prostriedkov v § 20 opomína, avšak jeho aplikáciu v pracovnoprávnych vzťahoch xxxxxxxxxxxx x xx x xxxxxxxxxx x xxxxxx x xxxxxxx xxxxx xx xxx xxxx x xxx x xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xx xx xxxx

xxxxxxxx xx xxxxxxxxx xubsidiaritu OZ (pozri komentár k § 1 ods. 4 ZP) v pracovnom práve nemožno použiť iné zabezpečovacie inštitúty, než ktoré sú uvedené v § 20 ZP. V praxi sa to xxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx x xxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xx xx xxxezpečenie nárokov z pracovnoprávnych vzťahov po skončení pracovného vzťahu. Napríklad ak si strany v dohode o sporných nárokoch dohodnú inštitút zmlxxxxx xxxxxx x xxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxx x xxxxxx xxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxx xx xxxxxx xx xxxx xx xxxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxx xx neplatné a veriteľ si tento nárok nemôže právne vymôcť.

II. Dohoda o zrážkach zo mzdy

Dohoda o zrážkach zo mzdy je najtypickejším zabezpečovacíx xxxxxxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxx x xxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx x xxxxxxxx xx xxxx xx xxxlas zamestnanca, aby zamestnávateľ jednostranne zrazil časť mzdy vo svoj prospech na uspokojenie svojej pohľadávky. Podstatnými obsahovými náležixxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxx xx xxxx xxxxxxxxxxxx x xxxxx xxxxxxx xx xxxx xxx xxxxxxxxx xxx x xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxbitným predpisom upravujúcim zrážky zo mzdy pri nútenom výkone rozhodnutia (exekúcii). Pokiaľ by zrážky boli dohodnuté vo vyššej sume, než to ustanovxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxx xxxx xxxxxxxxx xxx x xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxx x xxxxxxxx xx xxdy sa musí uzatvoriť písomne, inak je neplatná.

Často je súčasťou pracovnej zmluvy aj dohoda o zrážkach zo mzdy, ktorou si zamestnávateľ zabezpexxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxx x xxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxx x xxxxxxxx xx xxxx xxxxxxxxxxxxx

xx xxxx

xxxxxxxxxx xxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxx xx xxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxx xxxx xxxxxxxxxxx xxxxx x xxxx xxxvretia dohody existovala. Pohľadávka však v čase zabezpečenia nemusí byť splatná. Realizovať zrážky je však možné najskôr v deň splatnosti pohľadávkxx xxxxxx x xxxxxxxx xx xxxx xx xxxxxxx xx xxxxx xxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxx xxxxxxxxxxxx xx xxxxxxxx xx xxxxxxxxxxxxx xxxxxx xxť (a v praxi ani mnohokrát nie je) daná možnosť uhradiť pohľadávku inak (ako je tomu pri ručení či pri záložnom práve), než dôjde k úhrade pohľadávky zrážkxxxx

xxxxxxxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxx xx xxxx xxxxxxxxxxx xx xxxxxxxxxxxx xxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxx xxxxxxxxku tretej osoby. Na prvý pohľad triviálny záver však nie je v praxi vždy dodržaný. Nie výnimočne zamestnávateľ uzatvára so zamestnancom dohodu o zrážkaxx xx xxxx xxxxx xxx xx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxx xxxxxxxx xxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xx xxx zvážiť právny režim uzatvorenia tejto dohody a účel platenia členského zrážkami zo mzdy a či by nebolo vhodnejšie zabezpečiť ho dohodou podľa OZ, ktorá xx xx xxxxxxxxxxxxxxxx xxx xxxxxxxxxxx xxxx xxx xxxxxxxxxxx

xx xx xxxxxxx xx xx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx medzi veriteľom a dlžníkom podľa OZ možno zabezpečiť aj zrážky z iných príjmov, s ktorými sa pri výkone rozhodnutia nakladá ako so mzdou. Ide o odmeny člxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxa. Tieto príjmy nie sú postihnuteľné na základe dohody o zrážkach zo mzdy podľa ZP.

Zrážky zo mzdy vykonávané na základe dohody sa neupínajú na legxxxx xxxxxxxxx xxxx x xxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xx xx xxxx xxxxxxxxxxxx xxx xxxxxxxx xx xxxxxxx xx xxxxxx xxxxxx príjmu zamestnanca poskytované zamestnávateľom, ak ide o ich splatnosť, výplatu a vykonávanie zrážok.

K uzatváraniu dohody o zrážkach zo mzdy xx xxxxxxxx xx xxxxxxxx xxx xx xxxxxxxxxxxx xxx xxx x xxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxx x xxxxxxxx xx xxxx xx xxxxxx x xxxxxxxxxxxx xx xxxxxxxxxxxx práv a povinností pracovnoprávnych vzťahov, ktorý upravuje ustanovenie § 20 ZP. Predmetné zabezpečenie podľa platnej právnej úpravy slúži na zabezpxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxxxxxx x xxxxx xx xxxxxx xxx xx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxx xxxxxxx xxxx xxx xx xxxxxxxxxxx, že existuje záväzok zamestnanca voči zamestnávateľovi. Nedodržanie písomnej formy dohody je sankcionované jej neplatnosťou. Z uvedeného vyplývax xx xxx xxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxx xx xxxx xxx xx xxxx xxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xx xxxx xxxxxxxxxxxxx

xxxx xxxxxxx

311/2001 Z.z.

Predpisy SR (2)