Zdieľanie poznámky:
Obsah
Typ obsahu
xxxxxxxx xxxx
xxxxx
xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx
xxxxxx xxxxxxx xxxx
xxxxxxxx xxxxxxxx x xxx x xx xxxx
xxxxx xxxxxxxx
xx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxľa všeobecnej časti dôvodovej správy k Civilnému sporovému
poriadku
II. Hlavné prístupy k pojmu "právne princípy" v právnej vede
III. Vymedzenie poxxx xxxxxxx xxxxxxxxx
xxxxxx xxxxxxxx x xxxxxx xxxxx
xxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxx
xxxxxx xxxxxxxx x xxxxxx
xxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxx
xxxxxe princípy a právno-politické ciele
Vlastné vymedzenie a úlohy právnych princípov
IV. Spoločne k základným princípom v Civilnom sporovom poriadku
xx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxx
xxxxxxxx
xxxxxxxx xxxxxx x xxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxx xistenie úmyslu historického
zákonodarcu, a tak aj dôležitým nástrojom jednej z nadštandardných
metód výkladu práva - historického výkladu.2) V úvoxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxxx x
xxx x xx xx xxx xxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxx
xxxxxxxx
xxxxxx x xxx x xx xxx xxx xx x xxxxadným cieľom Civilného sporového poriadku, ktoré
úzko
súvisia s jeho základnými princípmi. Komentár k jednotlivým článkom potom bude vždy
začínať prxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx x xxxxxx xxxxxxx
xxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxx x xxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx
x xxx x CSP
tvoria základné princípy obsiahnuté v čl. 1 až 18 CSP rámec výkladových pravidiel,
v súlade s
ktorými majú byť aplikované a interpretované právne xxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx
xxxxxxxxx xxx xxxxxxxxxxx xx
xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx x
xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxné princípy sa majú chápať ako rovnocenné,
a teda ich
uvedené poradie v samotnom zákone nevyjadruje stupeň ich dôležitosti. Celý Civilný
sporový poriaxxx xx xxxx xx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx
xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxx xx xxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxx xxxxxx x xxxxxxxxx
xxxxxxxxxx xxeľa tohto zákona, ktorým je čo najväčšie
priblíženie sa k ideálu rýchlej a spravodlivej ochrany práv a právom chránených záujmov
procesných strán za xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx
xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxx xxxxxxxxxxxx
xxxxx xxxxxxxxxxxx x xxxxo cieľom má podľa všeobecnej časti
dôvodovej správy nevyhnutne súvisieť aj ďalší cieľ, ktorým je zlepšenie vymožiteľnosti
práva judikovaného v civilxxx xxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxxxxx
xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxx xx xxxx xxxxxxx xxxx
xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxnia trhového mechanizmu, ktorá je
závislá od kvality podnikateľského prostredia, a tá je predovšetkým určovaná úrovňou
vymožiteľnosti práva. Cieľox xx xxx xxxxx xxxxx x xxxxxxxxxx
xxxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxx x xxxxxxx
xxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxx xxxranu celého spektra práv
vyplývajúcich z hmotného práva.
Na inom mieste všeobecnej časti dôvodovej správy k Civilnému sporovému poriadku je
základxx xxxx xxxxxxxxxxxxxx xxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx
xxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx
xxxxana práv a oprávnených záujmov fyzických osôb a právnických
osôb, ako aj ochrana celospoločenských záujmov.
Zákonodarca nazval čl. 1 až 18 CSP ako "xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxx
xxxxxxxxx xx
xxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xx x xxxxxxx xxxxxx
xxxxxxe tohto pojmu právnou praxou môže byť ale odlišné od jeho
poňatia právnou vedou. V praxi sa nepredpokladá detailná analýza pojmu "právny princíp",
tentx xxxxx xx xxxxxxx xxxx xxxxxxxxxx xxx xxxxxxxx xxxxxx
xxxxxxxx x xxxxxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx x xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxx
x xxxxxx xx zdá účelné čo najzrozumiteľnejšie načrtnúť, ako pojem
"právne princípy" chápe právna veda, ako aj vývoj a rôzne poňatia tohto pojmu, a
následne prepojxx xxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx
xxx xxxxxx xxxxxxxx x xxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxx xxxx
xx xxxxxxxx xxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxxx x angloamerickej právnej vede sa považuje
dielo O. W. Holmesa,3) v kontinentálnej
právnej vede dielo nemeckého právneho vedca J. Essera.4) J. Esser cxxxx x xxxxx xxxxx
xxxxxxxx xx xxxxxx xxxxxxxxxxxx xxx xx
xxxxxxxx xxx xx xxxxxxxx xxx xx xx xxxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxx xxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx
xxxxxx t.j. v prípade medzery v zákone. Debata o právnych
princípoch začala vrcholiť s nástupom amerického právneho filozofa R. Dworkina.5)
Zmyslom jeho texxxx xxxx xxxxxxxx xx xxxx
xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xx xx xx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx
xxxxxxxxx xxxx xx xxxxxxxxxxxxxxxx, píše
R. Dworkin v úvode pojednania o právnych princípoch v článku Model of Rules, pričom
jeho cieľom je dokázať, že sudcovia pri rozhodovaní tzv. hard
cxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxx xxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx
xxxxxxxxxxx x xxx xxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx x xxxxx
xúvislosti sa snažil dokázať, že právo a morálka nie sú dva oddelené svety, pretože
princípy sú vlastné tak právu, ako aj morálke.
R. Dworkin rozlišuje xxx xxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxxx xxx xxxxxxxxx
xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxx xx xx
xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxpšenie určitej ekonomickej, politickej alebo sociálnej kvality
spoločnosti..." Pod princípom rozumie "štandard, ktorý sa má
dodržať nie preto, že tx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx
xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxx xx xxxxxxxx xxx xxxxxx
xx xx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxx xxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxx xxxxxxx
xx xxxxxxxxie týchto pojmov uvádza, že štandard požadujúci, aby
sa znížil počet havárií, je politikou, zatiaľ čo štandard, že nikto nesmie mať prospech
zo svojho vxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxxxx
xxxxxxx xx xx xxxxxxx xxxxxxx xx x xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx x x xxxxxxxxxx
x xx xx xxxxxxxx xxxxeho prípadu Riggs proti
Palmerovi.7) Podstatou daného prípadu bola otázka, či môže dedič, uvedený v závete
svojho poručiteľa, po tomto dediť, ak
dôvoxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxx xxxxxx xx xxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxx xxx xxxx
xxxxx xx xxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxx xx xxxxxxxxx xx
xxxxxlne platnom závete za svojho dediča, pričom vtedy platný zákon nijakým spôsobom
takéhoto dediča-vraha nevylučoval z dedenia. Súd napokon dospel k
závxxxx xx xx xxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxx xxxx xxxxx xx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx
xx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxx xxxxxxxx x
xxxxxxxxx xrotiprávneho konania". V prípade Riggs proti Palmerovi teda hral kľúčovú
úlohu v rozhodnutí súdu práve tento právny princíp, že "nikto
nesmie mať prosxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xx xxxxx xx xxxxxxxx
xxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xxxxxx xx
xxxxxxxxx xx xxx xx xxxxxxxxx xxxxx xxedkami". R. Dworkin tak vyvodil záver, že súd
rozhodol podľa právneho princípu, ktorý ale nebol explicitne
uvedený v pozitívnom práve. Nešlo podľa nehx x xxxx xxxxx xxxxxx x xxxxxxxxx xxx
xxxxxxxxxxxx x xxxx xx xxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxx xxx
xxxxxxxxxx x xxxx xx xxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxx medzi pravidlami a princípmi spočíva
podľa R. Dworkina v logike veci. Právne pravidlá sa aplikujú
metódou "všetko alebo nič". To znamená, že ak sú splnexx xxxxxxxxx xxxx x xxxxxxxxx
xxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxxxxxx xx xx xxxxxx
xxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxx xxxxxxxvidlo, ktoré rozhodne, ktoré
z kolidujúcich pravidiel sa uplatní. Takýmito metapravidlami sú
napríklad logické interpretačné princípy lex posterixx xxxxxxx xxxx xxxxxxx x xxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxx
xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxx xx xxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxtódou "všetko alebo nič",
ale vyvažovaním. Pri aplikácii právnych princípov sa teda musia
zvažovať dôvody, prečo má byť v konkrétnom prípade uprednosxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxx
xxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx
xxxxxx xxxxxx xxx xxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxania" nad princípom , keďže odopretie dedičstva vrahovi mohlo byť
považované za trest navyše, ktorý ale nebol priamo uvedený v zákxxxx xxxxxxx xxxxxx
xx x xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxx xxxxxxxxxx
xxxxxxxxx xxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xonkrétnych pravidiel
je pritom vždy rovnaké. Konflikt právnych pravidiel sa nielen
že rieši metódou "všetko alebo nič", to znamená, že môže platiť len xxxxx x xxxxxxxxxxxx
xxxxxxxxxx xxx xxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx
xxx xxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxv zostávajú v platnosti
oba konfliktné princípy (žiadny z nich sa nederoguje), len v
konkrétnom prípade jeden preváži druhý. V inom prípade môže byť ale xxxxxxxx xxxxxxxxx
xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx
xxx xxxxxxxxx
xxxxxxx xxxx xxxxxxxx
nulla
poena sine lege
xx xxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xx xxxxxx
xxx xxxxasí s R. Dworkinom v tom
zmysle, že niektoré právne princípy skutočne nemajú oporu v žiadnom formálnom prameni
práva x xxxxx xxxx xx xx xxxxxxx xxxxxx x xxxxxxx xxxxxx
xx xxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxx xxxxxxxxxxx xx xxxxx xxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxx
xx xx xx xxxve sudcovia, ktorí rozhodujú o tom, čo sa stane
právnym princípom, pričom nestačí rozhodnutie jediného sudcu, ale je potrebné, aby
si daný právny princxx xxxxxx xxxxx xxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx
a xxxxxx
xx xxxxxx xx xxxxxxxx xx x xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxxx
xxxxxxx xxxxxxxx R. Alexy.10) R. Alexy
predovšetkým považuje právne princípy za príkazy k optimalizácii, ktoré nepredpokladajú,
že to, čo podľa nich má byť, je v úplnox xxxxxxx xxxxxxxx x
xxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxx xx xxxx x xxxxxxxxx xxxxxx xxxxx x xxxxxxx xx xxxxxxxx
x xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxx x xxx, že pre aplikáciu
právnych princípov je charakteristické ich váženie (pomeriavanie), pri ktorom kolidujúci
princíp síce obmedzuje možnosť splnenix xxxxxxx xxxxxxxxx xxx
xxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx
xxxxxx xx xxx xxxxx xx xxxxxx xxxxxxxxxx xlebo narušenia jedného
princípu, tým väčšia musí byť dôležitosť iného, v kolízii stojaceho, princípu. Výsledkom
pomeriavania je kolízny zákon, ktorx xx xx xxxxxxxxxx xxxx xx
xxxxx xxxxxxxxxxxx xxx xxx xxxxx xx xx xxxxxxxxxx xx xxxxx xxxxxxxxx xxxxx xx xxxxx
xx xxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxípmi je možné stanoviť
iba v prípade kolízie. Neskôr na tomto základe formuluje tzv. Alexyho vážiacu formulu,
t.j. vzorec, ktorý stanovuje, ako sa majú xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx
xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxx
xxxxxxxxxxxx xx xxxxxxxx x xx xxxxxxo
spočíva v tom, že v slovenskej a českej právnej vede sa prebralo práve ich ponímanie
právnych princípov, i keď nie
bezvýhradne.12)
III. Vymedzenie prxxxxxx xxxxxxxxx
xxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxxx xxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx
xxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxi i teórii sa ako
najproblematickejšie javí ich vymedzenie voči právnym normám a hodnotám, ale aj ich
vymedzenie voči zásadám, výkladovým metódam a naxxxxx
xxxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxx xx xxxxxxxxxxx xxx x xxxxxxx
xxxxxxx xxxxxxx xxx x xxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxne
elementy vyžadujú rozdielny spôsob zaobchádzania v aplikačnej praxi.
Právne princípy a právne normy
V právnej vede existujú tri základné prístxxx xx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxxx
xxxxxxx xxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx x
xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxdzi právnymi princípmi a právnymi normami,
pričom za rozlišovacie kritérium považuje predovšetkým stupeň
všeobecnosti;13) tretí prístup taktiež xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxxx
xxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxxxxxxx
xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxx xxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxx xx xxxxxxx xxxxxxxru, ktorá sa
prejavuje v prípade ich kolízie.14)
Rozlišovať medzi právnymi princípmi a právnymi normami sa zdá vhodné z toho dôvodu,
že tak činí sám zákxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxx
xxxxxxxx xxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx
xxxx x x xxxxxxxxxxčeských podmienkach i právna
veda.15) Z hľadiska aplikačnej praxe je významným rozlišovacím kritériom skôr než
stupeň všeobecnosti práve spôsob, axxx xx
xxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxxx x xx
xxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xx xxxxx
xxxxxxxxxx xxxxxx x xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxxxx
xxxxx xxxxxxx xx xxxxxxx xx xxxxxxxx
xalších prípadoch. Na vyriešenie kolízie právnych noriem sa najčastejšie používajú
interpretačné princípy lex posterior derogat legi priori, xx xxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxx
xx xxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxx xxxx xxx xx xxxxxx
xorma aplikuje, alebo nie, pretože jej aplikácia je vylúčená interpretačným pravidlom
v dôsledku kolízie s inou právnou normou. Naproti tomu sa
kolízix xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxx x xxxxxxxxx xxxxxxxx
x xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxx xxxxx x xxxxxxxxxxxx
xxxxxxxh princípov sa v jednom prípade uplatní viac, druhý menej, v inom prípade
to môže byť inak. Právne princípy sa tak aplikujú spôsobom "viac
alebo menej". Vxxxxxxx xxxxxxx xxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx xxx xxxx
x xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxx
xxxxxxx xx xxxx xxxxxxx xxxx xxxxxxxx x xxxxom prípade zase druhý princíp. Právne
princípy sú pritom vnímané ako "príkazy k
optimalizácii"18), čo znamená, že sa nemusia v každom prípade, keď sú apxxxxxxxxxxxx
xxxxxxxxx x xxxxx xxxxxxxx xxx xx
xxxxxxxx xxx xxxxxxxxx x xx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxx xxxxxxxxxx
xx xx xxx x xxxxxxxm prípade, pričom sa nepredpokladá, že to bude
dosiahnuté v plnom rozsahu,19) t.j. sú relatívnymi príkazmi. Naproti tomu sa právne
normy podľa pravidxx xxxxxxx xxxxx xxxx
xxxxx x xxxxxxx xxx xxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxx xxxxxxxx xxxx xx xxxxxxxxxxxxxx
xxxxxxxxx xxxxxxxxx xx xx xxxx xxxxxxxx xnaky dané hypotézou
právnej normy, má nastať jej dispozícia.20) V tomto smere je teda možné právny princíp
chápať ako "slabší" než právna norma,
pretoxx xxxxxx xxx xxxxxxxxxx x xxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx
xxxxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxx xx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxx
xxx xa majú správať ich adresáti, ale skôr dôvody, prečo sa tak majú správať. Právna
norma teda odpovedá na otázku "čo?", zatiaľ čo právny princíp na
otázku "pxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xx xx xxxxxxxx xxxxxx xxxx xxxxx xx xxxxxxxx
xxx xxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxx
xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxenie (resp. pozitívnoprávne zakotvenie normatívnej
vety), zatiaľ čo právne princípy toto pozitívnoprávne
zakotvenie nevyžadujú nutne, t.j. nemusxx xxx xxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxx
xxxxxxxxxx xx xx x xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx
xxxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx poriadku).22) Právne princípy sú tak tvorené
predovšetkým judikatúrou a právnou vedou,
nevylučuje sa ale ani ich tvorba zákonodarcom a priame vyjadxxxxx x xxxxx xxxxxxxx
xxxxxxxxx xxx xx xxxx xx x xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxx
xx xxxxxxx xxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx x xxxxxx xxxxxtívnych viet, môžu byť
dotvorené judikatúrou a právnou vedou.
lex
spxxxxxxx xxxxxxx xxxx xxxxxxxx
Za spoločné črty právnych princípov a právnych noriem možno určiť predovšetkým normaxxxxxxx
x xxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxx
xx xxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxx xx xxtanovujú
čo má, resp. nemá byť. Pod kondicionálnou podobou sa
rozumie to, že je možné tak právne princípy, ako aj právne normy previesť do logickej
štrukxxxx x xxxxxx xxxxxxxxxx x xxx xx xxx xxx xxxx xxxxxxxx xxx
xxxxxxxx xxx x xxxxxxxxxx xxx x xxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxxxx
x xxxxxx xásledok (Rechtsfolge) v poňatí nemeckej právnej
vedy).23)
xxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxx xxxxxxxxxxxx x xxxxxxxx
xx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx je
vysoký. Ak totiž právna norma obsahuje právne neurčitý pojem, je potrebné pre jej
aplikáciu tento právne neurčitý pojem najprv konkretizovať. Právxx
xxxxxxxx xxxxx x xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xx xxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxx xxxx xx
xx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx
xxxxxxxxxxxx
xxxxxx xxxxcípy a hodnoty
Základný rozdiel medzi právnymi princípmi a právnymi normami na jednej strane a hodnotami
na druhej strane je ten, že hodnoty nemajú noxxxxxxxx
xxxxxxxxxx xxx xxx xx xxxxxxxxxxxx xx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx
xx xx xxxxxxxx xx xxxxxx xxxx
xxxxxxxxxxx xxxxxu.26) Existujú pred právom i mimo neho, nemusia svoju platnosť vyvodzovať
z
práva,27) zatiaľ čo právne princípy majú byť vyvoditeľné z práva ako systxxxx xxxxxxx
xxxx xxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxx x xx
xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xx xxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxxxxxxx x xxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx
xxxx xxxxxa na presadenie hodnôt.
Hodnoty sú nositeľmi komplexu ideí, zatiaľ čo právne princípy predstavujú tradične
jednu ideu.
Hodnoty majú s právnymi prinxxxxx xxxxxxxx xxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx
xxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx
xxxxxxxxxxx xxxxxxxx x xx xxxxxxxxx xxxxxxxx x xxxx xx xo ich vyjadrenia, nie ale
nutne čo do ich
obsahu.31)
Právne princípy a zásady
Vo všeobecnosti sa nerozlišuje medzi zásadami a princípmi, tieto pojmy xx xxxxxxxxx
x xxxxxxxxxxx xxxxx xxxx xxx xxxxxx
xxxxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxx xxxxxxxxx xxx xx xxxxxxx xxxxx xxx xxxxxxxxxxxxxxxxx
xx xxxxdy ale
najčastejšie (nie ale výlučne) bývajú označované dvojice opačného významu ako zásada
písomnosti a ústnosti, prejednacia a dispozičná zásada, xxxxxx
xxxxxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx
x xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxxxsti,
verejnosti a neverejnosti atď. Otázka ale je, či predsa len nie je možné medzi týmito
zásadami na jednej strane a princípmi, ako napríklad x xxxxxxx xxxxxxxx xxxx xxxxxxx xx xxxxx xxxxxxxx xxxx xxxx xxxxx xx xxxxxx
xxxxxxxxxx xxxxxx xxxx xxxx xxxxx xx xx xxxxxx
xxxxxxx nájsť určitý rozdiel. Prvý, už naznačený, by mohol spočívať v tom, že za
zásady sú považované protichodné dvojice, pričom v konkrétnom právnom
odvetví xx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx x xxxx xxx xxxxxxx xxxxx xx xxxxx xxxxxxxx
x xxxxxxxx xxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xx
xxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xko aj v nemožnosti previesť ich do kondicionálnej
podoby. Zásadu možno vnímať skôr ako zovšeobecnenie skupiny noriem,
vyjadrenie ich cieľa v súhrnnej xxxxxxx xxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx
xxxxx xxxxxx xx xxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxx
xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxa osebe však nepôsobí normatívne. Tretí rozdiel
by mohol spočívať v nemožnosti porovnať ich s inými právnymi
princípmi. Zásady sú xx xxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxx xxx xxxxxxx xxxxx
xx xxxxxxxx xxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxx
xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx zásady danej dvojice nad druhou) je v právomoci zákonodarcu.
Funkcia zásad je predovšetkým interpretačná a poznávacia. Sú
výtvorom právnej vedy, ich xxxxxxxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxx
xxxxxxxx x xxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxx
x xxxxxxxx xxxxxxx xxxnto predpis je ovládaný zásadou ústnosti a verejnosti", je
to ale vyvoditeľné z jednotlivých právnych noriem) a slúžia pre
lepšie pochopenie právneho xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxx
xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx
xxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xx xxdnoduchšie odhadnúť a pochopiť právne normy spadajúce
pod túto zásadu. V procesnom práve možno o zásadách hovoriť aj ako o
procesných maximách.35)
xxxxxxxxx
lex retro
xxx xxxx
xxxxxx xxxxx
Jx xxxxxxxx xxx xxxxxxxxxx xx xxxxxx xxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx
xxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx
xxnto rozdiel nepozná ani pojmovo. V niektorých prípadoch sa hovorí len o iných druhoch
právnych princípov.36) Napriek tomu
sa zdá potrebné uvažovať nax xxxxxx xxxxxxxxxxx x xx xxxxxxxxx xx x xxxxxx xxxxxxxxxx
xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx x xxxxxx x xxxxxx xxxxxxxx x x
xxxxxxxxxx x xxxxxx xxxxxxx xeórii a právnej praxi.
Právne princípy a výkladové metódy
Rozdiel medzi právnymi princípmi a výkladovými metódami nie je v právnej teórii spracovaxxx
xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxx xx xxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx
xxxxxxxx xxx xxx xx xxxxxx xx xxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx
xxxxxou, a je preto účelné teoreticky vymedziť spoločné a
rozdielne znaky týchto dvoch kategórií.37)
Pod metódou možno vo všeobecnosti rozumieť uvedomexx x xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx
xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxx
xxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xx xxx xxxxxxxxx xxxx. Ide o postup, nástroj, resp. súbor
techník slúžiacich na zistenie určitého javu a získanie nových
vedomostí; plánovaný postup na dosiahnutie určitéxx xxxxxx
xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx x xxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxx x xxxxx xxxxxxxxxxx
xxxxxxxx xx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxx právnej
vedy) šesť výkladových metód: jazykovú, systematickú, historickú, teleologickú, logickú
a komparatívnu.38) Slúžia ako
nástroje "objektxxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx
xxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xx xxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxx
xxx xxxxxx xxey pri interpretácii, nie ako "objektívne" nástroje na zistenie zmyslu
interpretovanej právnej normy. "Objektivita" výkladových metód
znamená, že xxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxx xx xx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx
xxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxx xxxxxx xxxx xxx xxxxxxxxxxxxx
xxxxxx xxxkrétny, želaný, cieľ, ktorý sa má interpretáciou dosiahnuť, predpokladajú.
Právne princípy vyžadujú "zaujatý" výklad práva, výklad práva v
ich svetxxx xx xxxxxxx xxxxx xx xx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxx xxxxxxxx xxxxxxxx
xxxxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xx xxxx xxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxx
xxxxxxxxé metódy naproti tomu interpretačnými nástrojmi. Právne princípy určujú obsah
interpretácie, výkladové metódy postup, proces sprostredkovania
obxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx
xxxxxxxxxx xxxxx xxx x xxx xxxxxxxx
xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxx xxxxx
xxxxx x xxxxx
xxxx x xxxxx xxxxxxxx xxxxx xxožňuje nachádzanie práva za prípustnými metódami výkladu.
Pri
dotváraní práva je dôležité, aby bolo založené na teleologických argumentoch (nie
tedx xxxxxxxxx xxx xx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xx xxxxxxxx
xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxx x
xxxxxxx
xxxxxxxx
xxxxxxxx
Právne princípy a právno-politické ciele
Pod právno-politickými cieľmi možno rozumieť ciele, ktoré majú byť dosiahnuté právnymi
prostriedkamix xxxxxxx xx xxxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx
xxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxx
x xxxxxxxxxxenské ciele v politickej, ekonomickej či sociálnej
oblasti. Právno-politické ciele by na rozdiel od právnych princípov nemali sami osebe
byť dostatoxxxx xxxxxxxxxx xxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx
xxxxxxxxxxxx xxxx xx xxx xxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xx xxxxxxx xx xxxxxx xxxxxxxxxxxxx
xxxxxxxxxxitické ciele nutne dobro, o ktoré sa majú všetci
usilovať, môžu byť výsostne subjektívne. Argument právno-politickým cieľom ospravedlňuje
poskytnuxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxx xx xxx xxxxxxxxxxx xxxx
xxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx
xxxxx, že určitá osoba na neho má
právo.39)
Vlastné vymedzenie a úlohy právnych princípov
Na základe uvedeného možno právne princípy chápať ako pravidlá x xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx
xxxxxxxxxxxx xx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxx
xxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxvetvia či právneho poriadku
ako takého, ktoré sa v konkrétnom prípade nemusia aplikovať v
plnom rozsahu, ale majú sa aplikovať vždy v najväčšom možnom rxxxxxxx xxxxxx x xxxxxxx
xxx xxxxxxx xxxxxxxx x xxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xx
xxxx xxxxxx xx xxxxxxxx x xxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxx xxx xx xxxxxxvaný. Právne princípy
nie sú v žiadnom prípade iba produkty morálky v práve, nie sú
vlastné len prirodzenému právu, ale ide o skutočné právne pravidlá, kxxxxxx xxxxxxxx
x xxxxxxxxxx x xxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxxx
xxxxxxxxxxxxx
xxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxx x xxxxxxx xxx xx x xxxxkácii práva. V tvorbe práva
ide predovšetkým o východiskové idey, na ktorých má byť postavený
daný právny predpis, právne odvetvie či právny poriadok. xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx x
xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxx xxxxxxxxx xxxxxx xxx
xxxxxx xxxxxx xxx xxx xxx xxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxe prelamovať právne princípy
imanentné právnemu poriadku.41) V
aplikačnej praxi slúžia právne princípy taktiež na zabezpečovanie koherencie právxxxx
xxxxxxxxx xx xxxxxx xxxxxx xxx xxxxxxxxx xx xxxx xxxxxxxxxxxxxx
xxxxxxxx xxxxx xxxxx xxx xxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxxx xxx xxxx x xxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx
xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx
xxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx xx xx xxxxxx xxxxxxxxx právo nedáva pre rozhodnutie
jasný návod v podobe právnych noriem. Taktiež slúžia ako
vedúce idey pri konkretizovaní abstraktných, neurčitých pojmox xxxxxxxxxxx xxxxxx
x xxxxxxxxxxx xxxx xxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxx xxx
xxxxxxxxx xxxxxx x xxxxx x xxxx xxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx
xxx Spoločne k základným princípom Civilného sporového poriadku
Zákonodarca si v Civilnom sporovom poriadku zvolil cestu priameho zakomponovania
záxxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxx xxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxx
xxxxxxxxxx xxxx xx xxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxx xxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxx x
xxxxxe. Je nutné podotknúť, že výpočet princípov (ani zásad, hodnôt
či výkladových metód) nie je uzavretý a Civilný sporový poriadok je postavený aj
na ďalšíxxx xxxxx xx x xxxx xxxxxxxxxxxx xx xx xxxx xxxxxxx xxxxxxxx
xxxxxxxxx x xxxxxx xxxxx xxxxxxx xxx xxxxx xxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx
x xxxxxxx xx xxxxené rozdiely medzi právnymi princípmi na jednej strane a právnymi
normami, hodnotami, výkladovými metódami a zásadami na druhej
strane možno vyvodiť xxxxxx xx xxx x xx xx xxx xxxxxxxxxx xxx xxxxxx xxxxxxxxx xxx
xx xxxxxx
xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx x xxxxxxx xxxxx xx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xrávnej
vedy, že medzi právnymi princípmi a zásadami nie je rozdiel,
budú zásady a princípy označované ako zásady (princípy), resp. bude použitý len jedxx
x xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxx
xxxxxxxxx x xxxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxx xxxx xxxxxxx xxxxxxx
xxxx xx účelné aspoň sa pokúsiť o čo najpresnejšie pomenovanie
elementov obsiahnutých v jednotlivých článkoch z dôvodu ich lepšieho pochopenia a
jasnejšiehx xxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxx xxxx xxxxxxxxxx
xx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxx
x xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxx xxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xx. 1 až 18 CSP a ich obsahu
z hľadiska
zatriedenia elementov, ktoré obsahujú, do skupín ako právne normy, právne princípy,
hodnoty, zásady (resp. princíxxx x xxxxxxxxx xxxxxxx
x
xxx x xxx x xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxxx
xxxx
x
xxx x xxx x xxxxxxx xxxxxxx xstoty, hodnota spravodlivosti, princíp ochrany legitímnych
očakávaní
-
Čl. 3 CSP - výkladové metódy [ústavnokonformná, eurokonformná a medzinxxxxxxxxxxxx
xxxxxxxxx
xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxx x xxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx
xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxxi, ktoré sú všetkými týmito
elementmi chránené (axiologická výkladová metóda)], zásada (princíp) priorizácie
objektívnej teleologickej výkladovxx xxxxxx
x
x
xxx x xxx x xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx
x
xxx x xxx x xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxa (princíp) ochrany slabšej
strany, zásada
(princíp) prihliadania na špecifické potreby strán, hodnota rovnosti
-
Čl. 7 CSP - dispozičná zásada (xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx
x
xxx x xxx x xxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx x xxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxx
xxxxxxxa a
dôkazu)
-
Čl. 9 CSP - prejednacia zásada (princíp), zásada (princíp) kontradiktórnosti, zásada
(princíp)
formálnej pravdy
-
Čl. 10 CSP - záxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx
xxxxxxxxxxx
xxxxxxx
x
xxx xx xxx x xxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx x právna norma) posudzovania
procesných
úkonov strán podľa ich obsahu, vyvrátiteľná domnienka pri posudzovaní obsahu úkonov
strán, že má strana pxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx
xxxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xx
xxxxx x xxxxxx xxjavo, okrem notoriet alebo skutočností
ustanovených zákonom]
xx xxcto
-
Čl. 12 CSP - zásada (princíp) ústnosti
-
Čl. 13 CSP - zásada (princíp) priamostx x xxxxxxxxxxxxxxxx
x
xxx xx xxx x xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx
x
xxx xx xxx x xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx
x
xxx xx xxx x xxxxda (princíp) legality, zásada (princíp) zákazu
reformatio in peius
x
xxx xx xxx x xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx
x
xxx xx xxx x xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxnutí v Európskej únii,
zásada
(princíp) materiálnej reciprocity medzinárodného práva
Sporná je aj normatívna záväznosť čl. 1 až 18 CSP. Prvou možnoxxxx xxx xx xx xxxxx
xxxxxx
xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxx xx
xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx xxxxx xxx xxxxxdstavujú priamy normatívny
príkaz. Druhou možnosťou je, že sú normatívne záväzné, pričom ide o zovšeobecnenie
toho, čo vyplýva ďalej z noriem Civilnéxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx x
xxxxxxx xxxxx xx xxx xxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx
xxxxxxx xxx xx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxx x xx xxiamo bez ohľadu na
ďalšie ustanovenia Civilného sporového poriadku, ktoré ich môžu, ale nemusia konkretizovať,
ba dokonca môžu byť s týmito zásadami (xxxxxxxxxx x
xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxx xxxxxxxx xx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx
xxxx xxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxpov, ktoré majú
normatívny charakter, rovnako aj právnych noriem a relevancia výkladových metód a
hodnôt. Argumentom pre vylúčenie tretej možnosti jx xxxxxxxxxx
xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxx
xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxx xxxxx xxxxxxx xx samotný fakt, že
zásady (princípy) obsiahnuté v týchto článkoch sú skutočne ďalej konkretizované v
jednotlivých normách Civilného sporového poriadxxx xxx xxxx xxxxxxx
x xxxxxxxxx x xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxx xx xxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxx xxxx x
xxxxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx
Judikatúra:
Nález Ústavného súdu ČR zo 17. decembra 1997, č. 30/1990 Sb., sp. zn. Pl. ÚS 33/97:
(...) pramenem práva obecně, jakož i pramenem práva xxxxxxxxxx x xx x x xxxxxxx xxxxxxx
xxxxxx xxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxxxx
xxxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxx xxxjména obecných právních
principů), evokuje otázku jejich poznatelnosti. Jinými slovy,
evokuje otázku, zda je jejich formulování věcí libovůle nebo xxx xxx xxxxxxxx xxx
xxxxxx xxxxxxxxxxx xx xxxxxx xxxx xxxxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx
xxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxx xxxxx xxxxxxxx xxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxého práva" dvojím
způsobem. Nesdílí v našem prostředí tak hluboce zakořeněnou skepsi k
možnosti činit odpovědná individuální rozhodnutí a předkládax xx xx xxxxxxx xxxxxxxxxxx
xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxx
xxxxxxxx xx xxxxx xxxxxxxx x xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxx xxxxým je soustava
demokratických institucí utvářející dělbu moci. Jinými slovy, tou
první je garance autonomní, druhou garance heteronomní normotvorbxx x xxxxxxx xxxxxxx
xxxxx xx xxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx
xxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxví jinak). I v
českém právu takto platí a je běžně aplikována řada obecných právních
principů, které nejsou výslovně obsaženy v právních předpisech. Přxxxxxxx xx xxxxxx
xxxxxxxx xxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxx xxxxxxx
xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx x xx xxxxxxx xxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx. Jiným příkladem
jsou výkladová pravidla a contrario, a minore ad maius, a
xxxxxx xx xxxxxx x xxxx xxxxxxx x xx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx
xxxxxxxxxx xx xxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxx x xxxxxx xxxxxxxxx
xxoporcionality.
xxxxxxxx xx xxxxxxxx
Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:
ZÁKLADNÉ PRINCÍPY
xxxxx xxxxxxxx
xx xxxx
xxx xxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxv
III. Zásada (princíp) priorizácie súdu a právo na súdnu ochranu
IV. Zásada (princíp) nezávislého a nestranného súdu
Nezávislosť
Nestrannosť
Ix xxxx
xxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxx x xxx x xxx xx x xxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx
xxxxxxxxxxx
xxxx xxx xxxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxená, že ak zákon nezverí právomoc inému
orgánu ochrany práva, všetky spory z uplatňovania subjektívnych práv
vo sfére hmotného práva prejednáva a rozhxxxxx xxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xx
xxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxx
xxxxx xxxxxxx xxxx xxxxxxxxxxxxxxx xxxxzne funkcie napríklad správnym orgánom, rozhodcovským
súdom a pod. V prípade kompetenčného konfliktu medzi
rôznymi orgánmi verejnej moci je normatíxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxxx
xxxxxxxxx xxxxxxxxx
x xx xxxxx
xxxxxx x xxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx
x
xxxxxxxx xxxxxa predmet úpravy Civilného sporového poriadku, ktorým sú spory vyplývajúce
z ohrozenia alebo porušenia subjektívnych práv,
-
zakotvuje právo na sxxxx xxxxxxxx
x
xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx x
x
xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxxx
Z hľadiska uvedených základných elementov práva tak čl. 1 CSP obsahuje predovšetkým
princíp
priorizácie súdu a hodnoty nezávislosti a nestrannosti xxxxx xxxxxxx xx x xxxxx xxxxxx
xxxxxxx xxxxxxxx xxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xx
xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxa subjektívnych práv.
II. Spory vyplývajúce z ohrozenia alebo porušenia subjektívnych práv
Súkromnoprávne veci, ktoré patria do civilnej právomxxx xxxxxx xx xxxxxxxxxxxx x
xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxx xx xx xxxxxxxx
xx xxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxntentiosa) a nesporové (jurisdictio
voluntaria). Rozdiel medzi konaním sporovým a nesporovým
spočíva v tom, či medzi účastníkmi (stranami) dochádzxx xxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxx
x xxxxxxxxx xxxxx xx xxxx xxxxx xx xxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx
xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxx xxxxxxxx x
xxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxx xxxxxxx xx xxxxxxx xxxxx x xxxxxx xxxx x
xxxxxxxxxx xxxstníkov konania a ktorého výsledok tým vytvára v právnych vzťahoch
účastníkov pevný základ na to, aby medzi nimi v budúcnosti nezhody a
spory z právnych xxxxxxx xxx xxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxx x xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx
xxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxxxx
xxxxxx xxxxxxxxxím, rieši súd vzťahy medzi účastníkmi v sporovom konaní; pre sporové
konanie je charakteristické najmä to, že môže byť začaté len na
návrh, jeho účastníxx xxxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxx xxxxx xxxxx xxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx
xxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx x xx xxxxxxxxxxx xxxx
xxxxxx x xxxxxxxx xxnaní stanovuje (deklaruje), aké sú medzi stranami skutočné práva
a povinnosti (právne vzťahy).43) Sporové
konanie sa od nesporového odlišuje ďalej xxxxxx xxxxxxx xxxxx x xxxxxxxx xxxxx xx
xxxx xx xxxx xxxxxxxx xxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxx xxxxxxxx
xxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxvých konaniach, je dôvodom na iné vedenie
súdneho procesu, na iný prístup súdu k veci a iný prístup k
účastníkom konania, ako je tomu v sporových konaniacxx xx xxxxxx xxxxxx xxxxxxxx
xx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx
xxxxxxxxx x xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxie (Civilný mimosporový poriadok),
minimálne teda
pokiaľ ide o moderné civilné procesné kódexy. V dávnejšej minulosti boli niektoré
otázky nesporovxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx
xxxxxxxxxx
xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxx xxxxxxx xxxxxx x xx xxxxxxxxx xxxx
xxxxx xxxx xxxxxx x xxxxxxxxxvnom súkromnoprávnom vzťahu a z rôznych
dôvodov vyústia do nevyhnutnosti predložiť ich na posúdenie a rozhodnutie orgánu
verejnej moci, ktorým je sprxxxxxx xxxxxxxxx xxxx xxxxxx xxxx xx
xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxx
xxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxmi, a v tom, že takýto spor vzniká pred
akýmkoľvek konaním orgánu verejnej moci (súdu), ktorý je oprávnený a povinný takýto
spor rozhodnúť. Predloženie xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xx
xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxx xxxxxxxx xxx xx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx
xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxého konania je tak konanie o riešení
hmotnoprávneho konfliktu medzi subjektmi hmotnoprávneho vzťahu a tento hmotnoprávny
spor predstavuje predmet cxxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxx
xxxxxx xx xxxx x xxxxxxxxx x xxxx xxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx
xxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxal v súlade s hmotným právom. To však
nevylučuje situáciu, v ktorej sa hmotnoprávny spor v civilnom sporovom konaní nevyrieši
v súlade s hmotným právom (xxxxx x xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx
xxxxxxxxxxxx xx xxx x xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx
xxxxxx xxxxxxx xxxxx sa od tohto
pravidla líši.
III. Zásada (princíp) priorizácie súdu a právo na súdnu ochranu
Podľa čl. 1 ods. 1 Ústavy SR je Slovenská republika zvrchoxxxxx xxxxxxxxxxxx x xxxxxx
xxxxx x
xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxx
xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxktívne právo je porušené alebo ohrozené.
Tejto povinnosti zodpovedá právo každého domáhať sa právnej ochrany v prípade ohrozenia
alebo porušenia jehx xxxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx x xxxxxxx
xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx
xxxxxxxxxxx xxxxxx Právo na súdnu a inú právnu ochranu je
súčasťou katalógu základných práv a slobôd
(čl. 12 až 54 Ústavy xxxxxxx xxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxx xx
xxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx x x xxxxxxxxxx xxxx xx
xxxxxxxxxx x xxxxxxxnom súde. Právo na súdnu ochranu je verejným
subjektívnym právom a súčasťou práva na spravodlivý proces. Subjektívne právo sa
definuje ako objektívnyx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxx x xxxxxxxxxx
xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx
xxxxx xxxx xxxx xx jeho nositeľ nemôže s verejným subjektívnym
právom voľne disponovať (napr. ho previesť, vzdať sa ho a pod.). Právomoc súdov prejednávať
a rozhodovať sxxxx x xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx
xxxxxxxxxxxxx xxxx xx xxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxx xxxxx xxx xxxxxxxx
xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xx xxkto vyjadrený hlavný cieľ
civilného sporového konania - rozhodovať spory, ktoré vzniknú z ohrozenia alebo porušenia
subjektívnych práv. Úlohou tejtx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xx
xxxxxxxx xxxxxxxxx xxx xx xxxxx x xxxxxx xxxxx xx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx
xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxx výslovne stanovená
právomoc takýto spor rozhodnúť. Tým by došlo k porušenie jedného zo základných princípov
právneho štátu - zákazu odopretia spravoxxxxxxxx xxxxxxxxxx
xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx x xxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxx
xxxxxxx xxxx xxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx pre rozhodnutie sporov
z ohrozenia alebo porušenia subjektívnych práv, a tým je súd. Iným orgánom, ktorému
môže byť zákonom výslovne zverená právomoc xxxxxxxxxxx x
xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxx
xxxxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx, verejný ochranca
práv, notár atď.
IV. Požiadavka nezávislého a nestranného súdu
Ochranu ohrozených alebo porušených subjektívnych práv má v prvxx xxxx xxxxxxxxxx
xxxx xxx xxxx xxxx xxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xx
xxxxx xxxxxxx x xxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxx xxx x xxxxxxxxx x xestranný súd.
Požiadavka nezávislého a nestranného súdu je priamo ústavnou
požiadavkou (čl. 46 ods. 1 Ústavy SR) a požiadavkou
Dohovoru (čl. 6 ods. 1)x
xxxxxxxxxxx
xxxxxxxxxxx xx xxxxx xxxxxxxxxxxxxxx xxx xxxxxxxxxxx xxxxxx xxxx xx xxxxx xxxxxxxx
xxxx xxxxxxxxx x xxxxxxxxxxxxx x xxxxxxx xxx xxxiazanosť sudcov pri
ich rozhodovaní ničím iným než zákonom a medzinárodnými zmluvami, ktoré majú prednosť
pred zákonmi.47) ESĽP rozumie
nezávislosxxx xxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xx xxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxx xx
xx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxx xxxxxx
xxxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xx xxxxx xx xrčité postavenie konkrétneho subjektu,
ktorý má nezávislosť požívať, zaručujúci, že takýto subjekt je
oprostený od akéhokoľvek možného vonkajšiehx xxxxxx xx xxxxxxxx x xx xxxxxxxxxxxx
xx xxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xx xxxxxxx xxxx xxxxxx xxxxxxx
xxxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxx xxx xxxxxx xxx xxxxxxxxx xxadne inštrukcie ani rady od
žiadnych predstaviteľov iných zložiek moci
či strán sporu. Nezávislosť súdu priamo súvisí s nezávislosťou sudcov a je ňou pxxxxxxxxxx
xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxx xxx xxxxxx xxxxx xxxxx xxxx
xxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxxxx
x
xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx x xx xxxxxxxxxxxxx xx xemožno menovať sudcov úplne nezávisle
od iných zložiek moci, dôležité ale je, aby spôsob a motívy ich
vymenovania či nahradzovania neovplyvňovali rozxxxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxx
x
xxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxxxxx xx xxx xxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxx
xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx
xxx. 145 ods. 1 Ústavy SR);
-
záruky proti vonkajším tlakom - medzi tieto patrí napríklad právo na neverejnú poradu
senátu
(§ 47 ods. 1 CSP);
-
vonkajší xxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxx x xxx xxxxxxx x xxxx xx xx xxxxxx xxxxx
xxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxxx
xxxxxxx xxxať a zaručiť, ale musí byť aj vidieť.50)
Medzi ďalšie záruky nezávislosti možno zaradiť hmotné zabezpečenie sudcov, ale aj
nezávislosť od zložiek poxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxx
xxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxx xx xxxxxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxx x xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxxx
xxxxxxxxxxx
S nezávislosťou úzko súvisí nestrannosť; nezávislosť je predpokladom nestrannosti.
Je to subjektívna kategória vyjadrujúca vnútorný psychický vzxxx
xxxxx x xxxxxxxxxxxxx xxxx x xxxxxxxx x xxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx
x xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xx xxxxxxx xx xxxxxxxlosť)
je potrebné vidieť v dvoch rovinách: ako imperatív zaväzujúci sudcu samotného a ďalej
ako akúsi ochrannú sféru, do ktorej nesmie nikto zasahovať
xxxxxxxxxx xx xxxxxxx xx xxxxxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxx xxx xxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx
xxxx x xxxxxx xxxxxx xxx xxxxxxxxxxxx
xxxxxxxxxxxx xxxxxxx sa nestrannosť chápe len individuálne (ako nestrannosť sudcu).
ESĽP posudzuje nestrannosť subjektívnym a objektívnym testom.
Subjektívny test je zxxxxxxx xx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxx xx xxxxxxxxxx xxx
xxx xx xxxx xxxxxxxxxxxx xxxx xx xxxx xxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxx x
xxxxx xxx xxx xxxxxxxxný za zaujatého. Objektívny test je založený na tom, či by
informovaná a rozumná osoba vnímala daného sudcu ako
nestranného.53) V rámci Civilného sporxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx
xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx
xx xx xx xx xxxxx
xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx
Súvisiace predpisy:
zákon č. 38/1993 Z.z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republikyx x xxxxxx
xxxx xxx x x
xxxxxxxxx xxxx xxxxxxx
xxxxx xx xxxxxxxx xxxx x xxxxxxx
xxxxx xx xxxxxxxx xxxx x xxxxxxx x xxxxxxxxxxxx
xxxxxxxxxxx
xxxxx xstavného súdu ČR z 28. apríla 2005, sp. zn. Pl. ÚS 60/04:
Ústava ČR ve vztahu k soudům výše uvedený princip zakotvuje v čl. 81, v němž stanoví,
že soudní moc xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx x xx xxxxxx x xxxxxxx
x xxx xx xxxxx x xxxxxxx x xxxxx xxxxxxxx xx xxxxxx xxxx xxx xxxxxx xxx xxxxxx xxxxxxxxxx
xxxxxxxxxxx x xapadeném ustanovení vidí zásah do Ústavou ČR
garantované nezávislosti soudů. Je proto namístě se nejprve vypořádat v obecné rovině
s touto otázkou. Úsxxxx xx x xxx xx xxxxxx x xxxxxxxxxxxx xxxxx
x x xxx xx xxxxx x x xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxx xxxxx xxxxx xxxx
xxxxxxxx xxx xxxxxx xxxxxxx. Hovoří-li Ústava ČR o nezávislosti
soudů, má tím na mysli jejich institucionální nezávislost na moci zákonodárné a výkonné.
Jde o ustanovení, které úxxx xxxxxxx x xxxxxxxxxxx xxx x
xxxxx x xxxxxx xx x xxx xxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxx xxxx xxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxx
xxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx x navazujícím ustanovení o
tom, že soudci jsou při výkonu své funkce nezávislí, má tím na mysli vlastní rozhodovací
činnost soudu. Toto rozlišení není bex xxxxxxxx xxxxx xx
xxxxxxxxxxx xxx xx xxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxx xx xxxx xxxxxxx
xx xxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxx xxxxxx soudní moci, v němž
by spatřoval převažující vliv některé z obou zbývajících základních mocí, a tudíž
porušení rovnováhy mezi nimi, která je základním xxxxxxxxx xxxxx
xxxxx x xxxxxx xxxxxx xxxx xxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxx xxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx
xxxxxx xx xxxxxx xxxx x xxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxx dává pravomoc
soudu zasáhnout do vedení procesu jiným, podřízeným soudům. V této zákonem vytvořené
možnosti spatřuje, jeho slovy řečeno, "rozpor se zxxxxxx
xxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxx x xxx x xxxxxx x xxx xx xxxxx x xxxxxxxxx x xxxxxxx
xxxxxx xx
xx xxxx xxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxncip nezávislosti soudní moci
obsahuje v sobě celou řadu aspektů, jež ve svém úhrnu mají vytvořit
předpoklady pro to, aby soudy mohly plnit své úkoly a poxxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxx
xxxx x xxxxxx xxxxxxx x xxxxxxx xxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx
xx xxxxxxxxx xxx xxxx xxxx xxxxx xxx xxxxxxxxxx x xxxx xxxxtní svobodný názor na
fakta a na jejich právní stránku, aniž by měl jakýkoli závazek vůči
stranám nebo veřejným orgánům a aniž by jeho rozhodnutí podléhaxx xxxxxxxxxxx xxxxx
xxxxxxxx xxxxx xx xxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxx
xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxx xxxx xxxávněn zasahovat
do řízení před soudem a do soudního rozhodování. Zákon č. 6/2002
Sb., o soudech a soudcích, v § 79 tuto zásadu vyjadřuje tak, že soudci jsox xxx xxxxxx
xxx xxxxxx xxxxxxxxx x xxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxx xxxxxxx
xxxxxxxx xxx xxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx x xxxxxxx x xxxxxxxxxx x xxxxxxxxých lhůtách
bez průtahů, nestranně a spravedlivě a na základě skutečností
zjištěných v souladu se zákonem. Nezávislost a nestrannost soudců nesmí nikxx xxxxxxxxxx
xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xxxxx xxxxxx
xxxxxxxxxxx xxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxx xxx xxxx xxxxxxxxxxx xxxxxe postupovat
libovolně, ale v mezích zákona, který ovšem, a v tom má
navrhovatel pravdu, musí být v souladu s ústavním pořádkem. Ostatně, pokud by existoxxxx
xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxxxxxxxxxxxx xxxxx
xx xxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxx xxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xá
tedy své meze. Vázanost xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xx
xxxxxxxxxxxx xx xxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxx xx xxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx
xxxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxxxá, že zákonodárné moci je zapovězeno
vykonávat přímý vliv na rozhodování konkrétních případů v průběhu běžícího řízení.
To ovšem nebrání zákonodárné xxxxx xxxx xxxxxxx xx xx xxxx xxxxxx
xxxxxx xxx xxxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxx xxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx
xxxxxxxxx xxxxxxxxxho súdu SR z 23. mája 2012, sp. zn. 1 Nc 30/2012:
Ústava SR (a listina) deklaruje dva podstatné atribúty súdnictva v Slovenskej republike
- nezávislosť x
xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx xxxx x xxxxx xxxxxxxx xx xxx xxxxxx xxxxxxxx xxxx
xxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xx xxxxx xxxxxxxxť
výsledok rozhodovacej činnosti súdu alebo sudcu. Nezávislosť má zásadný význam pre
súdnictvo aj pre sudcov. Účelom nezávislosti súdov je zabezpečix xx
xxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxx xxxxx x xxxxxxx xxxxxx x xx xxx xx xxxxxx x
xxxxxx xxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxx xx xx
xxxxhu k subjektom podliehajúcim ich jurisdikcii. Všeobecne možno pojem "nezávislosť
súdov" charakterizovať tak, že zahŕňa rozhodovanie bez
akýchkoľvxx xxxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxx xxx xxxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxx
xxx xxxxxxxxxxxxx xxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx
xxxxxxxxxxx xxxnictva a nezávislosť súdov sú preto späté s plnením tých úloh, ktoré
im v právnom štáte zveruje ústava. V tomto smere tak nezávislosť
súdov, ako ani nezávxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxx xxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxxxxx
xxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxx xxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx
xxxxxxxxxx x xxxxxxku toho ju nemožno považovať ani za akúsi "výsadu" súdnej moci,
ale (a naopak) za nevyhnutný predpoklad naplnenia jej zodpovednosti
za nestranné a spraxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx
xxxxxxxxx
xxx xxx xxxx x xxxxxx xxx x xxxxxx xx xxxxxxx xx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxávajú
súdnictvo
nezávislé a nestranné súdy", a čl. 144 ods. 1 Ústavy SR, ktorý uvádza, že "sudcovia
sú pri
výkone svojej funkcie nezávislí a pri rozhodovxxx xx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx
xxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxx x xxxx x x x x xxxxxxxx xxxx
xxx xxx xx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx xxxx xx xxxxx s dvojitým významom: označuje
nezávislosť súdov
(inštitucionálna nezávislosť) a nezávislosť sudcov (individuálna nezávislosť). Inštitucionálnx
xxxxxxxxxxx xxxxxx xxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx x
xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx
xxx xx xxxxxxxxálnej nezávislosti by mali byť v spravodlivej
rovnováhe s verejným záujmom na tom, aby súdy a sudcovia plnili svoje poslanie rozhodovať
spory nestrannx x xxxxxx x xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx x x
xxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx
xxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxx x sudcov však nemožno ani oddeľovať, keďže
nezávislosť súdnej moci treba považovať za základný predpoklad nezávislosti sudcov
samých. Nezávislé súdnxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxx xxxxxxxxxxx
xxxxxxx x xxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxx xxxx xxxxxx
xxxx xxxx xxx
xxx xx 17/08, PL. ÚS 52/99). Ekonomický predpoklad
nezávislosti sudcov spočíva na ich hmotnom zabezpečení. Nezávislosť sudcu treba tiež
vidieť aj ako nezávxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx x xx xxx
xxxxxxxxxxx x xxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxx
xx xxxxxx xxxxx xxsobí); je to tiež nezávislosť od verejnej
mienky alebo oznamovacích prostriedkov. Iba takéto chápanie nezávislosti je predpokladom
nestrannosti suxxxx xxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx x
xxxxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx
x xxxx xxxxxxxxxxxxxxxx x xledujú tak význam riadneho
napĺňania (poskytovania) spravodlivosti. Nezávislosť a nestrannosť spolu úzko súvisia,
často sa prekrývajú a nie je vždy xxxxx xxx xx xxxx xxxxxxxx
xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxxx
xxxx xxxxxxxxxx xx xxxxx xxxxx xxx xxxxxislosť. Nestrannosť sudcu
musí byť podstatou jeho funkcie, zatiaľ čo jeho nezávislosť ju má iba umožňovať.
Pod sudcovskou nezávislosťou a nestrannosxxx xxxxx xxxxxxxx xx
xxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxx
Obsah výkladu:
I. Úvod
II. Hodnoty spravodlivosti a právnej istoty
III. Princíp ochrany legitímnych očakávaní
Najvyššie súdxx xxxxxxxx
xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxx
xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx
xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx
xx xxxx
xxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxej správy k čl. 2 CSP je východiskovým princípom princíp
právnej
istoty, ktorý je v navrhovanej podobe konštantne judikovaný Ústavným súdom SR, ako
aj xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxxxxx x
xxxxxxxxx x xxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xxx xxxxxxxxx
xxdu SR, ESĽP, Súdneho dvora EÚ a v prípade, ak sa v konkrétnom
konaní súd od tejto línie odkloní, musí obligatórne vysvetliť dôvody, pre ktoré sa
odklonil ox xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxx
xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxx xx x xxxxxxxxxxx x xxx xxxx
x xxx xx
xxxxxxxx xxvodovej správe § 214 ods. 4).
Článok 2 CSP obsahuje predovšetkým princíp ochrany legitímnych očakávaní a hodnoty
spravodlivosti
a právnej istoty.
xxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxx
x xxxxx xxxxxxxxxx x xxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxxx xxx x xx xx xxx xxxxxxxxxx x xxxxx
xxxx xxxxxx
xxxxxxxx a hodnoty), boli stručne načrtnuté spoločné a rozdielne znaky princípov
a hodnôt. Medzi spoločné znaky patrí relatívna stabilita v čase čo do
ich vyjadxxxxxx xxx xxx xxxxx xx xx xxxxxxx x xxxxxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx
xxxxxxx xxxxx xxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxx xx
xxxxxx xxxxxxxxe - v prípade kolízie hodnôt rovnako ako v prípade kolízie princípov
by sa malo z každej z hodnôt aplikovať čo najviac.
Medzi rozdielne znaky naopak patxx xxx xx xxxxxxx xx xxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxx
xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxx xx xxxxxxxxx xxx xx
xxxxxxxxxxxx xx xxxxxxxxxxxxxx podoby, hodnoty existujú pred právom aj mimo neho,
zatiaľ čo princípy musia byť vyvoditeľné z práva, hodnoty sú
konečnými účelmi, princípy slúžia na doxxxxxxxxx xxxxxx x xxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxx
xxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxx xx xx xxxxxxxx xx xxxxxx xxxxxx
xx xxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxj idey.
Z uvedených znakov vyplýva, že spravodlivosť a právnu istotu nemožno považovať za
princípy, ale za právne hodnoty. Často býva práve hodnota pxxxxxx
xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxx xx xxxx xxxx xxx x xxxxxxxxxxx
xxxxxxxxx
xxx x xxxx x xxxx xxx xxxxxxxxxxxxxx xxx xxxxxx xxxxxx xxxx xxxxxx xxxxxxívny charakter
ani
kondicionálnu podobu, ale priamo označujú, čo sa považuje za dobro, sú konečnými
účelmi v práve, existovali by aj bez práva a predstaxxxx xxxxxxx
xxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxxxx x xxxxxx
xxxxxx
xxxxxx x xxx xxx xxxxxxxx xxx x xxxxx xxxxxdných hodnôt práva podľa G. Radbrucha:
"Popri
spravodlivosti je dozaista cieľom práva aj spoločný prospech. Určite aj zákon ako
taký, dokonca zlý zákoxx xx xxxx xxxx xxxxxxx x xxxxxxx
xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxx xx x xxxxxx xxxx xxxxxxxxxx
xxxxxxxxxx xxxxxx xxx xxxxxxy práva: spoločný prospech, právna
istota a spravodlivosť, a potom zostáva len zvážiť, či sa má zlému, škodlivému a
nespravodlivému zákonu kvôli právnxx xxxxxx xxxxxxx xxxx xxxxxxxx
xxxxxxxx xxxxx xx xx xx xxxxx xxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxxxxxxx xxxx
xxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxxxti uvádza: "Právo je vôľa k
spravodlivosti. Spravodlivosť však znamená: posudzovať bez ohľadu na osobu, hodnotiť
všetkých podľa rovnakého metra."55x xx
xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxx x xxxxxxxxxxxxxx xx xxxxxxx
xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxx xxx xxxxxxx xxxxxx xxxxx xxx x xxxxxxx
spravodlivosti a právnej istoty o hodnoty, mali by byť v Civilnom sporovom poriadku
aj takto vnímané. Navyše, existujú aj ďalšie hodnoty, ktoré nie sú
pxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx
xxxxxxxxxx
xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx x xxx x xxxxxxxx xx xxxxxxxxad právnej istoty "spravodlivú
a účinnú
ochranu ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov." V odseku 2
precizuje požiadavky na práxxx xxxxxx xxxx xx xx xxx xxxxxxxxxxx
xxxx xxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx
xxxxxxxxx xx xxxxxčne za súčasť právnej istoty považuje aj
jasnosť a určitosť práva a ochrana nadobudnutých práv. Aj pred Civilným sporovým
poriadkom sa pozitívnoprávnx xxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx x
xxxxxx xxx xxxxxxxxx x xxx x xxxx x x x xxxxxxxx
xxxxxx xx xx xxx xxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxcia znieť
nasledujúco: "Verejná moc (vrátane zákonodarstva) má dbať na to,
aby bolo právne postavenie každého subjektu zrejmé a aby nebolo bez legitímxxxx xxxxxx
xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxx
xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxx xx xxxxxxxx xxávnej
istoty považovať: istotu, že bude
tvorené dobré právo, istotu, že nikto nebude bez zákonných dôvodov obmedzený na svojich
právach, istotu, že buxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xx
xx xxxxx xxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx x xxxxxxx xx xxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx
xxx xxxxx xxxxxxxxxxxx L. Fuller
konkrétne hovorí o ôsmich spôsoboch, ako neuspieť pri tvorbe práva. Týchto osem spôsobov
je zároveň osem atribútov právnej istoty:
1.
exxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx
xx
xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx
xx
xxxxx xxxxxxxxxxxxxx
xx
xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx
xx
xxxxxxxxxxxxx xxxxxx
xx
xxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx
xx
xxxxxxxxx x čase,
8.
zhoda medzi postupom (súdu) a deklarovaným všeobecne záväzným pravidlom.58)
Hodnota právnej istoty a jej obsah nie je preto opisom v čl. x xxx xxxxxxxxxx xxx
xxx x xxxx x xxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxx xxxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxx
xxxxxxxx
xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx
III. Princíp ochrany legitímnych očakávaní
Jedným z atribútov hodnoty právnej istoty je aj princíp ochrany legitímnych očakávaní.
Podľa
čl. 2 ods. x xxx xx x xxxxx xxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxx xxxxxxxx
x xxxxxx x
xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxx xxxto praxe má
každý právo legitímne očakávať, že súd rozhodne spravodlivo. Princíp
legitímnych očakávaní precizovaný Civilným sporovým poriadkom tak xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx
xxxxx x xxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx
xxxxxx x xx xxx xxxxx x xxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxx xx xxxxebné preto vysvetliť
nasledujúce spojenia: "najvyššie súdne autority", "ustálená
rozhodovacia prax" a "princípy spravodlivosti".
Najvyššie súdxx xxxxxxxx
xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxxxx
x
xxx x xxxx x xxxx xxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxať ustanovenia Civilného sporového
poriadku
v súlade s judikatúrou ESĽP a Súdneho dvora EÚ. K tomu je potrebné doplniť domáce
najvyššie súdne autorityx xxxxxxx xx xxxxxxx xxx xx xxxxxxxxxxxxx xx
xxxxxxx xxx xxx xxxx x xxxxx xxxx xxxxxx xxx xxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx
xxxxxxxxx
xxxx xx xxxxbecne záväzné) a Najvyšší súd SR (vychádzajúc predovšetkým z
§ 8 ods. 3 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch, podľa ktorého "Najvyšší súd dbá o jednotný
výklxx x
xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx x xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx
xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx x xxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxxx x
xxxxxocovaniu výkladu zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov a zverejňuje
právoplatné súdne rozhodnutia zásadného významu v Zbierke
staxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx x xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx
xxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xx xxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxy český
ústavný súd či najvyšší súd.60) Je
pochopiteľné, že rozhodnutia českých súdov nie sú pre slovenské súdy záväzné. xxxxxxx
xxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxxxxxx xxxxx
xxxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx x xxxx xxxxx xx x xxxxxxx xxxxx xxxx xxx xx
skutočnosť, že je určitý právny argument obsahom rozhodnutia českého
súdu, je potrebné zo strany súdu pozerať na argument ako taký v kontexte slovenskxxx
xxxxxxxx xxxxxxxx x x xxxxxxx xxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx
xxxxxxx xxxxx xxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxx xx xxxxxx xxxxxxtovanie,
že daný argument je súčasťou rozhodnutia českého, nie
slovenského najvyššieho alebo ústavného súdu, bez uvedenia ďalšieho. Náležitým odôvxxxxxxx
xx xxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx x xx
xxxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxx xxx xx xxxxx x xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxx
xxdobná. Platí totiž, že tak, ako nie je
článkom 2 CSP vyčerpaný obsah hodnoty právnej istoty, nie je ním vyčerpaný ani obsah
princípu
ochrany legitímnycx xxxxxxxxxx xx xxxxxx xxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxx
xxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxx xxxxxx
xxxxx xxxxxxxxx xčakávať, že tak rozhodnú aj v ich prípade. Princíp ochrany legitímnych
očakávaní je tak potrebné vykladať predovšetkým na základe
jeho zmyslu, a teda v xxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxx xxx xxxxxxxxxxx xxxxxx xxx x
xxxx x xxxx
xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxx
xxxx xxxxxxxxxxxxxxxx xxx xxxxxx xxxxx xxx xxxxxne je najvyššou súdnou autoritou,
je výklad spojenia "ustálená rozhodovacia prax". Podľa rozhodnutia
Najvyššieho súdu SR týkajúceho sa jeho ustálenxx xxxxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxx
xxxxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx x
xxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx, ktoré sú (ako judikáty) publikované
v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov
Slovenskej republiky. Do tohto pojmu však možno zaradiť xx xxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx
xx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxx
xxxxxxx xx x xxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxzhodnutí, pokiaľ niektoré neskôr
vydané (nepublikované) rozhodnutia najvyššieho súdu názory
obsiahnuté v skoršom rozhodnutí nespochybnili, prípxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx
x xxxxx xx xx xxxxxxxxxxxxxxx xxxxx
xxxxxxxxxxx xxxx xx xx xxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxx
x
xxxxxxxx xxxxxxovacia prax vo forme judikátov publikovaných v Zbierke stanovísk Najvyššieho
súdu a rozhodnutí súdov SR,
-
prax vyjadrená vo viacerých nepublikovxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xxx xxxxx
xxxxxxx
x
xxxx xxxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxx
xxxxné (nepublikované) rozhodnutia najvyššieho súdu názory
obsiahnuté v skoršom rozhodnutí nespochybnili, prípadne tieto názory akceptovali
a vecne nx xx xxxxxxxxxxx
xxxxxxxxxxxxxx xx xxxx xxxxxxxxxxxx xxxxx xxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxx xxx xxxxx
xxxxxxxxx xxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xx xxxxxxok ustálenej
rozhodovacej praxe skutočne možno považovať aj názor vyslovený v jednom, dosiaľ nepublikovanom
rozhodnutí. Každá ustálená rozhodovacxx xxxx xxxxx
xxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxx xx
xxx xxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxx xxx xxxude tento názor
neskôr spochybnený, resp. v lepšom prípade bude v ďalších rozhodnutiach výslovne
xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxxx
xxxxxxxx xxxx xx xx xx xxx x xxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxx x xxxxxx x
xxx žiadne vady, teda ho vlastne akceptuje. Nemožno to ale vykladať
tak, že akékoľvek jedno i nepublikované rozhodnutie, ktoré nebolo spochybnené, zaklaxx
xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxx xxxxx xxxxx
xxx xx xxx xxxxxxxxx xxx x xxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxx xxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxentácie,
ale nespadá pod požiadavky kladené
čl. 2 ods. 2 CSP na ustálenú rozhodovaciu prax. Pojem "ustálená rozhodovacia prax"
ale nemožno
vykladať exxxxxxx xxx x xxxxxxx xxxxxx xxxx xx xx xxxxxxxx xx xxxxxxxx xxx xxxxxxxxxxxx
xxxxx xxxxx xx xxxxxxxx xx xxxxxxxxxx xx xxxxx xxxxx xxxxxx
xxxxxx xxxxxx xy spôsoboval obsolétnosť daného ustanovenia a pôsobil by proti zmyslu
judikatúry v práve, ktorá má byť pružným nástrojom zmeny v práve.
Navyše, práve "xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx
xxx xxxxxx xx xxxxxxx xxx x xxx xx xxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxlivosti,
podľa
ktorého sa rovnaké prípady posudzujú rovnako, je súčasťou azda každej právnej kultúry,
vyplýva z prirodzeného ľudského citu pre minimxx xxxxxxxxxxxxxx
x xxxxxxxx x x xxxxxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxx
xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx xx
xxxxx tiež hodnota predvídateľnosti práva a jeho právnych následkov, majúca svoj
pôvod v právnej istote. Ak teda sudca rozhodne jeden prípad určitým
spôsobxxx xxxx xxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxx
xxxxxxxxx xxx xxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx
xxzdiel. Inak by právo nebolo systémom a už vôbec nie systémom predvídateľným.63)
Aj bez
čl. 2 CSP by teda existovala povinnosť súdov rozhodovať v rovnaxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx
xxxxxxx
xxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxx xx xxxxxxxx
xxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxívnoprávne vyjadrenie v
čl. 1 ods. 1 Ústavy SR. Článok 2 CSP túto
požiadavku len pripomína a konkretizuje.
Otázka záväznosti súdnych rozhodnutí v koxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxx
xxxxx xxxx xx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx
x xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxxxxx xxávnika je záväznosť chápaná bipolárne: právna
norma alebo iný prameň práva je buď záväzný, a potom je nutné ho za
každých okolností nasledovať, alebo je xxxxxxxxxx x xxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx
xx xxxxxx xxxxxx xx xxxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx
xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxx xxxcept, ktorý pripúšťa rôzne stupne významu.
Neexistuje teda len bipolárna záväznosť/nezáväznosť, ale spektrum
idúce od striktnej záväznosti cez rôzxx xxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xx xx xxxxxxxx xxxxx
xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx
xxxxxxx xxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxxxxx xxxxx xx xxx xnterpretatívny koncept.
Taktiež je potrebné rozlišovať medzi záväznosťou v konkrétnom
prípade (rozhodnutie súdu je záväzné pre jeho adresátov), záxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx
xxxxxxxxxxxx xxxx xx xxxxxxx xxx xxxxxxxxxx xxxx x
xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xatiaľ čo prvé dva druhy
záväznosti nie sú sporné, tretí áno, a práve na ten odkazuje
čl. 2 ods. 2 CSP. Medzi základne znaky precedenčnej xxxxxxxxxx xxxxx xxx xx xxxxxxxxx
xxxxxxxxxxxx xxxxx x xxxxxx xxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxx xx xx xxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxx
xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xšeobecný princíp alebo normu súdom
generovanú, resp. zovšeobecniteľnú interpretáciou princípu alebo normy a pripúšťa
rôzne stupne záväznosti.65)
x xxxxxx
xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxx xx
xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx x xxxxx xx xxxxxxxx
xxxxstrahovať výkladom. Je to niečo úplne iné než právna veta či analytické zhrnutie
rozhodnutia, ktoré je typické v kontinentálnom práve, a niečo iné
než x xxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx
xxxxxxxxxx xx xxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx
prípadu.66) Nemalo by to byť inak ani v kontinentálnom systéme - záväznosť by mala
byť chápaná na širšej škále než bipolárnej
a vždy musí byť viazaná na sxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xx xxxx
xxx xxx xxxxx xxxx xxxxxxxxxxxx xxx xxxx xxxxxx x xx xxxx x xxxxxxx
xx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxti. Dôležité zo strany súdu je teda špecifikovať nosnú
časť rozhodnutia. Tú netvorí len výrok, môže ísť aj o časť
odôvodnenia, v ktorej sa vyskytujú nosnx xxxxxx xxxxxxxxxxxx
xxxxx xxxxxxxxx
oxxxxx xxxxxx
xxx xxx xxxxxxxxxxx xxx xxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx
xxxxxxxx xxxxxxx xxx xxxxxxxx xxxxxdnenia odmietnuť. Aj v
prípadoch, keď nepôsobí judikatúra normatívne záväzne, pôsobí ako podporný argument.
Do tejto skupiny možno zaradiť rozhodnuxxx xxxxxxx xxxxxx
xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxx
xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxx xxx xxxxxxx xxmparatívnej metódy
výkladu, kde možno zaradiť aj rozhodnutia českých súdov, uznesenia Ústavného súdu
SR, ktorým sa odmieta ústavná sťažnosť ako zjavxx xxxxxxxxxxxxxxx
xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xx x xxxx xxxxxxxxxxxx xxxx xxxx xxxxxxxxxxxx
xxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxx xx xxx xx xtranám a súdu známe,
ani judikatúra prekonaná, ani judikatúra vychádzajúca z iných hodnotových východísk,
než na ktorých je postavený súčasný právny xxxxxxxx xxxxxx x
xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx
xxxxxx x xxx xx xxxxxx xxxxxx xxxxxxx x xx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xx
xxxxxxx xxxx
xxxxxxxý zákoník, v znení neskorších predpisov - ďalej len "český občiansky zákonník")
s jedným veľkým rozdielom a niektorými menšími. Ustanovenie §
13 českéxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxx xx xxxxxx xxxxxx xxxxxxxx
xxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxx xxxxxx xxxxxx xxxx xxxxxxxxx xxxxxxx
xxxx xxný právní případ, který již byl rozhodnut a který se s jeho právním případem
shoduje v podstatných znacích; byl-li právní případ rozhodnut
jinak, má kažxxx xxx xx xxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx
xxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx x xxxx xx x xx xxxxxxx
xxxxxxxxxxx xákonníka neodkazuje na ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych
autorít, napriek tomu zakotvuje hodnotu právnej istoty a princíp
ochrany legixxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxx x xxxx xx x xxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx
xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxx
xx xxxxxxxxivé rozhodnutie sporu v prípade absencie ustálenej rozhodovacej praxe
najvyšších súdnych autorít.
Spravodlivé rozhodnutie sporu
Vyložiť xxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx xx xx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxx x xxxxxxxxxxx
xxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xx
xxxxxxxxxxxx spravodlivosť materiálna (obsahová) a formálna. Materiálna spravodlivosť
zakladá právo na obsahovo spravodlivé rozhodnutie, t.j. právo na
spravoxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxx xxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxxxx
xxxxxxx xxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxx xxxxxx xx
xxxxxxxk konania.
Ak má Civilný sporový poriadok ambíciu dosiahnuť materiálnu spravodlivosť rozhodnutí,
je táto ambícia ťažko uskutočniteľná. Materiálxx xxxxxxxxxx
xxxxxxxxxxxxx xx xxxxx x xxxxx xxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxx xx xxxxx
xxxxxxxxx xxxx xxx xxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxx xxxxxodlivé oboma
stranami. Strana, ktorá prehrá spor, má prirodzene tendenciu vnímať rozhodnutie ako
nespravodlivé. Materiálne nespravodlivé rozhodnxxxx xxxx xxx
xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xx xxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxxxx
xxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxx xxxx xxxxx xxáve rešpektovaním
procesnoprávnych ustanovení, napríklad tých, ktoré upravujú lehoty alebo možnosť
koncentrácie konania. Je materiálne spravodlxxxx xxx xxxxxxxxx
xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxx xxxx xxx xxxxxx xx xxxxx xxxxxxxxx
xx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx, a teda náležitým
výkladom tohto ustanovenia by malo byť predovšetkým rozhodnutie v súlade s princípmi
práva na spravodlivý proces, t.j. formálne sprxxxxxxxx
xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxx xxxxxx xxxxxxx xxx xx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxx
xx xxxxxxxx xx xxxx xxx xxxx xxx xxxxxx xx xxxxxxx xx xxxrebné sa
blížiť čo možno najviac, než ako finálny príkaz na presadzovanie materiálnej spravodlivosti,
ktorý je potrebné za každých okolností napĺňať x xxxxx
xxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xx xxxxxxx xxx xxxxxxx
xxxxxxx xxxxxxx x xxxx xx xxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx
čl. 9 CSP), ako opak zásady materiálnej pravdy. Procesné garancie by tak mali mať
v civilnom
procese prednosť pred materiálnou spravodlivosťou. Rešpexxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx
xx xxxxxxxxxxx xxxxxx xx xxx xxxxxxx xxxxxx x x xxxxxxxxxxx
xxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxx xxxxx xx xx xxxxxxxxxxxxx xxxladových metód obsiahnutých
(okrem iného) v
čl. 3 a 4 CSP. Úlohou procesného práva ale nie
je naprávať nedostatky hmotného práva v záujme dosiahnutia mxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx
xxx xxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxx x xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx
xxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxx xxxx xxxx x xxxxxxxx xxxxxxxx xxnaní majú za úlohu predovšetkým
vyriešiť spory vyplývajúce z ohrozených či porušených
súkromných práv, a to tak, aby rešpektovali požiadavky na spravxxxxxx xxxxxx x xxxxxxxx
xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxx xxxxxxx xxx xx xxxxxxxx xxxxxx
xxxxx xxxxxxxxxxxx x xxxxxxxxx
xxxxx xxxxxxxxx xxxx xx xxxxx xx spravodlivý proces "neznamená, že je jednotlivci
zaručováno přímo a bezprostředně právo na rozhodnutí odpovídající
jeho názoru, ale je mu zajišťováxx xxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx x xxxx xx
xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxx
x x xxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxx, tedy i předvídatelnost postupu soudu v řízení ve
věci samé."68) Právo na spravodlivý proces
"je právo strukturované, zahrnující více samostatných xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx
xxxxxxxxxxxxx xxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxx xx
xxxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxx xxx x xxxxxx xxxxxxxx ,právo na spravedlivé projednání
věci'). Právo na spravedlivé projednání věci je přitom pojmem
neurčitým, otevřeným a přesně neohraničeným. Jeho obxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxx
xxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxx xxxx xxx xxxxx x xx
xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxx xxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xx xxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxxxx
xxx xxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxx xxxxxxxx xxxxxxxx
xxxxxx xxxxvedlivého procesu. Jedná se především o principy rovnosti zbraní a kontradiktornosti."69)
Právo na spravodlivý
proces zahŕňa komplex práv jednotlxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxx xx
xxxx xxxxxxx x xxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxx
xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxk na náhradu za nespravodlivé rozhodnutie. Na
tieto hlavné súčasti práva na spravodlivý proces sa viažu ďalšie
aspekty, niektoré priamo predpokladanx x xxxxxx xxxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxx
xxxxx xx xxxxxxxxx xxxxx x xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxx xx xxxxxx
xxxxx x xxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxxx xxávo osobne sa zúčastňovať konania, právo
odoprieť výpoveď, právo navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa ku všetkým
dôkazom, rovnosť zbraní), niektoré dotvxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxx
xxxxx xxxxxxxx x xxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx
xxxxxxxxxx xxxxxx x xxxxx xxxxxxx xxx xx xxutkové zistenia nedostali do extrémneho
nesúladu s vykonanými dôkazmi, právo na verifikáciu pravosti a
výpovednej hodnoty dôkazu či zákaz prekvapivxxx xxxxxxxxxxxxxxx xxx xxxxx xxxxxxx
xxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxxx xxx
xxx xx xxxxxxxxxx xxxxx x xxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxo sporového
poriadku, predovšetkým jeho úvodných článkov.
Ustanoveniami Civilného sporového poriadku, ktoré bližšie a priamo konkretizujú čl.
2 xxxx xx
xxxxxxxxxxxxx
x
xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xx xx xxxxx
x
xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxx
xx xxx xxx. 1 tretia veta CSP),
-
potreba dôkladného odôvodnenia odklonu od ustálenej rozhodovacej praxe v odôvodnení
rozsudku súdu
(§ 220 ods. 3 CSP).
Na záxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxxxxx xx xxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx
xxx xx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx
xxxxxdkom. Táto hodnota sa tak v konkrétnych prípadoch môže dostať do konfliktu s
inými hodnotami - právnej istoty, ako aj do rozporu s požiadavkami
na to, aby xxxxxxxxxxxxx xxxx xxxxxxx x xxxx xxxxxx xxxxxx xxx xx xxxxx xx xxxxxxxxxx
xxxxx
xxxxxxxxx xxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxxou ideou nového
procesného kódexu je prostredníctvom legislatívne upravených
procesných inštitútov dať subjektom civilného procesu do rúk nástrojx xx xxx xxx
xx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxx
xxxxxxxxx x xxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxx x xxxxxx xxxxxených záujmov
strán." Civilný sporový poriadok tak spája spravodlivosť s
rýchlosťou, hovorí o ideále "rýchlej a spravodlivej ochrany práv" - justice xxxxxxxx
xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx
xxxxxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxú
koncentráciu konania a rozsudok pre zmeškanie) má viesť k rýchlej
a efektívnej, a tým k spravodlivej ochrane práv. Z niektorých doterajších praktickxxx
xxxxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxx xxxx xxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxxx
xxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxx xxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xx xxxxx xxxxx
xxx xxxxx xxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxx
xxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxx xxx xx xxxxxx x xxlidujúcich hodnôt naplnili v
čo možno najširšom rozsahu. Riešením kolízie hodnôt by mohol byť
princíp primeranosti. Rýchlosť konania nemožno neprimxxxxx xxxxxxxxxx xxxx xxxxxx
x xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxx xx xxxxxxxxxx
xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxx xxxxx xx xxxx xlatiť skôr - príliš oneskorená
spravodlivosť, odmietnutá
spravodlivosť.71) Pri kolízii hodnôt je preto nutné pamätať na všetky základné hodnoty,
nx xxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxx
xxxxxxxxx x xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xx xxxx xxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx
x xxxxxxxxxxx xx xxxxxxxť konania v komentári k
čl. 17 CSP).
Presvedčivé odôvodnenie odklonu
Súd nemusí rešpektovať bezhlavo ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnyxx xxxxxxxx
xx xx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxx xx
xxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxx
najvyšších súdnych autorít by bola absurdná, pretože by znamenala
úplnú rigiditu založenú mechanicky na najstarších rozhodnutiach bez ohľadu na v nixx
xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxxxx
xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xx xxx x xxxxxxx xxxxx x xxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxany
legitímnych očakávaní, a musí byť preto vyvážená iným
princípom, resp. hodnotou. Právo na presvedčivé odôvodnenie odklonu od ustálenej
rozhodovxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxx xx
xxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxx xx xxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxxxx
xxxxxm je zabrániť ľubovôli pri rozhodovaní v súlade s hodnotou
právnej istoty i spravodlivosti. V rámci presvedčivého odklonu od ustálenej rozhodovacej
pxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx
xxxxxxxxxxxx xxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx x xxx xxxxxxx
xxxxxx xx xxjto praxe v danom rozhodnutí súdu, a nakoniec uviesť
dôvody, ktoré súd viedli k tomuto odklonu, ktoré by mali viesť ku konformnejšiemu
výkladu práva než xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxx
xx xxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xxxxx
xxx xxxxx, ak to vyžadujú "jasne prevažujúce alebo veľmi pádne
dôvody."72) Následkom vady odôvodnenia je predovšetkým nepreskúmateľnosť rozhodnutia,
ktorx xx xxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx
xxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xx xxx xxxx x xxxxx xx
xxxxx xxxxx
xx xxxxxxxxxxxxx xxxxedky (porušenie práva na spravodlivý proces)].
Súvisiace ustanovenia:
xxxxxxxxx xxxxxxxxx
xxxxxxxxxxx
xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx xx x xxx xxxxxxxxx xxxxx xxx xxx xx xx xxxxxx
xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxu je vytvorenie istoty, že na určitú právne relevantnú
otázku sa pri opakovaní v rovnakých podmienkach dáva rovnaká
odpoveď.
Nález Ústavného súdu ČR x xxx xxxxx xxxxx xxx xxx xxx xx xxxxxxx
xx xxxxxx xxxxxxxx xxxxx x xxxx xxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxx
xxxxxx xxxxxxx xxxx x xxxxx x xstavy ČR), jehož nepominutelným
komponentem je nejen předvídatelnost práva, nýbrž i legitimní předvídatelnost postupu
orgánů veřejné moci v souladx x xxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxxxx
xxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxx
xx xxxxxxx xxx xx xxx x xxxxxxxxxxxém právním státě spolehnout na
to, že ve své důvěře v platné právo nikdo, t.j. fyzická či právnická osoba, nebude
zklamán. Pouze takto předvídatelné choxxxx xxxxxxxx x xxxxx
xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx x xxxxxxxx xxxxxxx xxx
xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxnovení, že státní moc lze
uplatnit jen v případech, mezích a způsoby, které stanoví zákon, nelze totiž chápat
jako volnou úvahu státních orgánů, zda tak xxxxx xx xxxxxxxx xxxx
xxxxxxx xxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxx xxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx xxx
xx xx xxxxxxxx xx xxxxxx xxxxx xxxxx xx xxxx xx. zn. IV. ÚS 488/01 z
11.7.2002, Sbírka nálezů a usnesení Ústavního soudu ČR, svazek 27, nález č. 85),
neboť podřízení státní moci v obou těchto směrech svxxxxxxxxxxx
xxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxx
xxxxx xxxxxxxxx xxxx xx xx xxx xxxxxxx xxxxx xxx xxx xx xx xxxxxxx
xxxxx xxxxx x xxxxxxxx xxx xxxxxx xešení bez dalšího vyplývá ze zákonného textu,
obecný soud musí v odůvodnění dostatečným způsobem vysvětlit své
právní úvahy s případnou citací publikxxxxx xxxxxxxxxx xxxx xxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxxxx
xxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxx xxxx xxxxxxxxxxx
xxxx xx xxxxxx xxxx x xxxxxx x xxxxxx xxxmenech uvedenými argumentačně vypořádat,
případně i tak, že vysvětlí, proč je nepovažuje pro danou věc za
relevantní.
Nález Ústavného súdu ČR z 10. sxxxxxxxx xxxxx xxx xxx xxx xx xxxxxx
xxxxxxxxxxx xx xxxxxxx xxxx x xxxxxx x xxxxxxxxxx xxx xxx xxx xx xxxxx xx xxxxx xxxx
xxx xxxxxxx xxxx xx xxxxxxxxx xxxstantní judikatury, uvedený
právní názor nebyl součástí nosných důvodů předmětného rozhodnutí, byl vysloven toliko
jako . Demokraticxx xxxxxxxxxxxxxxxxxxxx xx x xxxx
xxxxxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxx xxx xxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx x xxxxxx
xxxxx xxx xxxxxxxxx xxxxxxxxtu relevantní: "napsaný názor
precedenčního soudu není závazný celý, závazný je toliko důvod jeho rozhodnutí, ."
obiter dictum
ratio
decidendi
Nález Ústavného sxxx xx x xx xxxxxxx xxxxx xxx xxx xxx xx xxxxxxxx
xxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx
xxxxxxxx xxxxxsí s principem právní jistoty x xx xxxxxxxxx
xxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxx x xxxxxx xxx xxx x xxxxxxxxx xxxxxxx xxxx xx xxxxxxxxxx
xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxincipu právní
jistoty je předvídatelnost práva a legitimní předvídatelnost postupu orgánů veřejné
moci v souladu s právem a zákonem stanovenými požaxxxxx xxxxxx
xxxxx x xxxxxxxxxx xxx xxx xxx xx xxxxxx xx xxxxx xxxx xxxxx xxxxx x xxxxxxxxxx xxx
xxx xxx xx xxxxxx xx xxxxxx xxxx xxxxx xx xxxxx x xxxxxxxxxx, sp.
zn. II. ÚS 2070/07 (N 223/47 SbNU 935)]. Princip právní jistoty také důležitým způsobem
souvisí s důvěrou občanů v právo [srov. nález z 26.11.2002,
xxx xxx xxx xx xxxxxx xx xxxxxx xxxx xxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxx x xxxxxxxxxxx
xxxxxxxx xxxxx x xxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxx xxxxxxx x xxxx
xxxxxxxů je takové uspořádání státu, v němž každý, fyzická osoba i osoba právnická,
může mít důvěru v právo" (Knapp, V. Teorie práva. Praha: C. H.
Beck, 1995, s. 2xxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxx xxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxxx
xx xx xxxxx xxxx xxxxxxxxxx xx xxx xx xx xxxxxx xxx xxxxxxxx x
xxxxxxxxx xxxx xxxxxxxivních nároků a nebude mu v jejich uplatnění bránit. Stabilitu
práva, právní jistotu jednotlivce a v konečném důsledku též míru
důvěry občanů v právo a v xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxxx x
xxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxx xxxxxxxxx xxxxxx
xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xx poskytovat ochranu právům (čl. 90 Ústavy ČR), přistupují
k výkladu právních norem. Ostatně na takovém významu judikatury
soudů je vystavěna i dosavadxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xx x xxxxxxxxxx xxxxx xxx
xxxxxx xxxxx xxxxx xxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xx xxxxx x
xxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxx x xxxxxxxxxx soudů [srov. rozhodnutí ESLP ve věci Kruslin
proti Francii z 24.4.1990, Müller a další proti Švýcarsku z
24.5.1988, Markt Intern Verlag GmbH a Klaus Beexxxxx xxxxx xxx x xxxxxxxxxx x xxxxxx
x xxxxxxxxx xxxxxx x xxxxxxxxx xxx xxx xxx xx xxxxxx xx xxxxx
xxxx xxxxx x x xxxxxxxxxx xxx xxx xxx xx xxxxx xx xxxxx xxxU 389; 252/2006 Sb.)].
Důležitost hodnoty předvídatelnosti práva jako základní hodnoty
právního řádu zdůrazňuje ve své judikatuře také ESLP, v jehož xxxxxxxxxx xx xxxx
xxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx
xxxxxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxx xx xxxx xxxxxxxx xxxxi Maďarsku z 20.5.1999
či Feldek proti Slovensku z 12.7.2001).
Nález Ústavného súdu ČR z 5. mája 2011, sp. zn. I. ÚS 2771/10:
Ústavní soud ČR především xxxxxxxxx xx xxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxx
xxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxxx x xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx
xxx xxxxxxxxxxx xx x xxxinnost soudů a ostatních veřejných orgánů svá rozhodnutí
řádně odůvodnit. Ústavní soud ČR již mnohokrát konstatoval, že pokud
odůvodnění neobsahuje xxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx
xxxxxxxxxxxxxxxxx xxxx xxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxx
xxxxxxxx xxxxxx xxbovůle v rozhodování, což vede zároveň k porušení čl. 36 odst.
1 Listiny [např.
nález ze 6.3.1997, sp. zn. III. ÚS 271/96 (N 24/7 SbNU 153), a nález sp. zn. xxxx
xx xxxxxx xxxx xxxxxxx
xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx xx x xxx xxxxxxxx xxxxx xxx xxx xxx xx xxxxxxxxx
xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxxx xrávnej istoty, že na určitú právne
relevantnú otázku sa pri opakovaní v rovnakých podmienkach dáva
rovnaká odpoveď (napr. sp. zn. I. ÚS 87/93, PL. ÚS 16/xx x
xxx xx xxxxxx xxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx
xxxxxx xxxx xxx xxxxxxxx x xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxx x xx xxx x xxxxxxi
normotvornej, ako aj v oblasti aplikácie práva, keďže xxxxx xx
xxx xx xxxxxx x xxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxx xx xxxxx xxxxxxxxx xxxx
x xxxxxxxxxxx xxxx x xxxxxxx xxxxxxxx xxxx xxxx xxx
xxx xx xxxxx). Diametrálne odlišná rozhodovacia činnosť všeobecného súdu o tej istej
právnej otázke za
rovnakej alebo analogickej skutkovej situácie, pokiaľ ju xxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxx
xxxxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxx xxx
xxx xx xxxxxxxxx xx xx xxx xx xxxxxx
xxx xx xxxxx xxxx xx xxxxxxxx xx xxx xxxxxx xávery všeobecných
súdov obsiahnuté v ich rozhodnutiach nemajú v právnom poriadku Slovenskej republiky
charakter precedensu, ktorý by ostatných sudxxx xxxxxxxxxxxxx x
xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx
xxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxprispievajú k naplneniu
hlavného účelu princípu právnej istoty ani k dôvere v spravodlivé súdne konanie (obdobne
napr. sp. zn.
IV. ÚS 49/06, III. ÚS 300xxxxx
xxxxx xxxxxxxxx xxxx xx xx xx xxxxxxx xxxxx xxx xxx xxxxx xxxxxxxx
xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxxxx x xxxxxxxx zmíněných
principů právní jistoty a důvěry občanů v právo, nelze ji však
považovat za negativní obecně, naopak, proces "zkvalitňování" práva je jevem xxxxxxxxxxx
x xxxxx x xxxxxxxxx x x xxxx xxxxxx xx xxxxxx xxxxxxx xxx
xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxx x xxxxxxxxxx xxx xxx xxx xx xxxxxxx
xN 117/53 SbNU 473), a z 5.8.2010, sp. zn. II. ÚS 3168/09 (N 158/58
SbNU 345)]. Úkolem Ústavního soudu ČR je především zkoumat, zda ke změně judikatury
došlx xx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx x xxx xxx xxxxxxxxx
xxxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxx x xxxxxxxxxx xxx
xxx xxx xx xx3/06 (N 68/45 SbNU 107) [následovaném nálezy dalšími:
nález z 20.6.2007, sp. zn. III. ÚS 117/07 (N 104/45 SbNU 429), nález z 31.8.2010,
sp. zn. II. ÚS 635/xx xx xxxxxx xxxx xxxxx xxx xxxxxxxx xxx
xxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx
xxx xxx xxxxxxxx xxxze za podmínky splnění procedurálních a
materiálních podmínek: "Každá změna rozhodovací soudní praxe, zvláště jde-li o praxi
nejvyšší soudní instanxx xxxxxxxx x xx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx
xxxxxxx xxxxxx xx xxxxx xxxxx xx xxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxx
xx xxxxxx xxxxxxx xxxxx x xxxncipů demokratického právního státu, a
to princip předvídatelnosti soudního rozhodování. To je prioritním důvodem, proč
platná právní úprava předexxxxxx xxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx x xxx
xxxxxxx xxxx xx xxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxxxx xxx
xxxx xx xxx xxxxxx xxxxxxxní judikatura překonána." Ústavní soud ČR
posléze vyslovil, že "judikatura nemůže být bez vývoje a není vyloučeno, aby (a to
i při nezměněné právní úpraxxx xxxx xxxxx xxxxxxxxxx x xxxx
xxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxx x xxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxxxxx xx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx
xxxxxxxx x xxxxx x xxxxx xxxx xxxaty změny v hodnotových
akcentech společnosti. Ke změně rozhodovací soudní praxe, zvláště jde-li o praxi
nejvyšší soudní instance povolané i ke sjednxxxxxxx xxxxxxxxxx
xxxxxxx xxxxxx xx xxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx x xxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxx
xxxx xxx xxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxcip předvídatelnosti
soudního rozhodování a aby skrze takovou změnu nebyl popřen požadavek na spravedlivé
rozhodnutí ve smyslu respektu k základním xxxxxx xxxxxxxxx
xxxxxxx xxxx xxxxx x xxxxxxxxx xxx xxx xxx xx xxxxxxx xx xxxxxx xxxx xxxxx xxxxxxxx
xxx xxx xxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxx xx xxž dovodil
povinnost soudů přistupovat ke změně judikatury nejen opatrně a zdrženlivě (t.j.
výlučně v nezbytných případech opodstatňujících překročxxx xxxxxxxx
xxxxxxxxxxxxxxxxxx xxx xxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx
xxxx xxxxxxxx xxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxx x xxxxx
xxxxxxxxx xxxxxxxx x xxsavadní rozhodovací praxi - bylo rozhodnuto jinak [viz nález
z 12.5.2009, sp. zn. IV. ÚS 2170/08 (N 117/53 SbNU 473)].
Uznesenie Najvyššieho súdu SR z xxx xxxxxxx xxxxx xxx xxx x xxx xxxxxxxxx
xxxxxxx xxxxx xx xxxxxx x xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxx xx xxxx xxxxxx xx xxxxxxxx
xxxxxxxx xx xx xle vysokú vecnú autoritu. Aj keď
judikatúra najvyššieho súdu nie je formálne záväzná, normatívnu silu má,
a to tak vo vertikálnej línii (voči xxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxx xx
x xxxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxx
xx x xxxxxxx x xxxxxx x xxxxxom právnej úpravy danej v
§ 48 ods. 1 CSP, pokiaľ by každá (minulá) aplikačná alebo interpretačná nejednotnosť,
ktorá sa v
rozhodovaní senátov najvyššixxx xxxx xxxxxxxx xxxx xx xxxxx xxxxx xxxx xxxx xx xxxxx
xxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx x
xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xnapr. publikovaním judikátu alebo stanoviska), musela
"nanovo" viesť k procesu, ktorý predpokladá uplatnenie
mechanizmov a postupov v zmysle tohto xxxxxxxxxxx x xx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx
xxxxxxx xx xxxx x xxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxxxxx
xxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxe najvyššieho súdu prijatím (publikovaním)
stanoviska alebo judikátu, prípadne ešte nebolo vydané rozhodnutie
veľkého senátu, má povinnosť postúpxx xxx xxxxxxx xxxxxx xxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx
xxxxx xxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxxx
xxxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxyššieho súdu.
xx xxxx
xx xxxxx
ipso iure
Uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 6. marca 2017, sp. zn. 3 Cdo 6/2017:
Ustálená rozhodovacia prax najvyššieho súdu je vyjadrená predovxxxxxx x xxxxxxxxxxxx
xxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxx xx xxxx xxxxxxxxx
xxxxxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx x xxxxxxxxxx xúdov Slovenskej republiky.
Do tohto pojmu však možno zaradiť aj prax vyjadrenú
opakovane vo viacerých nepublikovaných rozhodnutiach najvyššieho súxx xxxxx xxxxxxx
xx x xxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx
xxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xázory obsiahnuté
v skoršom rozhodnutí nespochybnili, prípadne tieto názory
akceptovali a vecne na ne nadviazali.
Rozsudok Najvyššieho súdu SR z 27x xxxxxxxxx xxxxx xxx xxx x xxx xxxxxxx
xxxxxxxx xxx xxxxxxxxx xx xxx xx xxxxxxxxx xxxxxx xxxx xx xxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx
xxxxxxx xxxxxxxxx xxxbo porušeným právam a právom chráneným
záujmom, pričom táto ochrana musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený
princíp právnej istoty
(čl. 2 odxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx
xxxxxxxxxx
xxxxxxxxx xxxxxx xx xxx xxxx xxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx x xxxx že konajúci súd
svojím rozhodnutím neodoprie strane sporu poskytnúť ochranu jej
označených ohrozených alebo porušených práv výlučne z formálnych dôxxxxxx xxx xxxx
xxxx x xxxxxxxxxxxx xxxx x xxxxxx xxxx xxxxx xxxxxxxxx x
xxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx
xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xx x xxx xxxxxxx xxxxx xxx xxx x xxx xxxxxxxxx
x xxxxxxxxxxxxx xx xxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxx xx xxxxx "ustálená rozhodovacia
prax dovolacieho
súdu" treba zahrnúť aj rozhodnutia Ústavného súdu SR a ESĽP, prípadne Súdneho dvora
EÚ. Rozhodnutia súdov inxxx xxxxxxx x xxxx xxx xxxxxxxxxxx
xxxxxxxxx xxxx xx x xxxxxxxxxxx xxxx xx xxx xxxxx xxxxx xxxxxxxxxx
xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xx x xxx xxxxxxxx xxx7, sp. zn. 19 XE Cdo 8/2016:
Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok.
Najvyšší súd SR, pristupujúci k rozhodxxxxxx x xxxxx xxxx xx xxx
xxxx xxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxx xxxx x xxx
xxxxxx xxxxxxx
xx xxx xx xxxxxxxxxx xxxxx xxxtí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia
jeho účinnosti) už podľa tohto zákona. Keďže dovolanie v
tejto veci bolo podané ešte pred 1. jxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxxxx xxxx
xxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxx xx x xxxx xxxxxxx
xxxxxxxxxx xxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxnovení Občianskeho súdneho poriadku, rešpektujúc,
že podľa
§ 470 ods. 2 CSP procesné účinky dovolania podaného predo dňom nadobudnutia účinnosti
toxxx
xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xx xx xxx xxxx xxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx
xxxxxxx xxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxiadku,
a to princípu spravodlivej ochrany porušených práv a právom chránených záujmov tak,
aby bol naplnený princíp právnej istoty vrátane naplnenia
xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxx
xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx
xxxx x xxxx x x x xxxxx x xxxxxxxx
xxxxxxxkonformného i eurokonformného výkladu noriem vnútroštátneho práva (čl. 3 ods.
1 CSP;
obdobne aj uznesenia Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 25 XE Cdo 10/201xx
x xxx xxxxxxxxx x xxx xxxxxxxx
x xxx xxxxxxxx x x xxx xxxxxxx
x xxx xxxxxxxxx xx x xxx xxxxxxxxx
x xxx xxxxxxxxx x xxx xxxxxxxxx
x x xxx xxxxxxxx x xxx xxxxxx14,
6 Cdo 568/2015).
Rozsudok Krajského súdu Bratislava z 28. decembra 2017, sp. zn. 3 Co 196/2016:
Na zdôraznenie správnosti záverov prijatých súdxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxx xxxxxxxxxx
xx x xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxx
xxxxxx xxx xxxxxxxxxxxxxxxx xx xxxxxxx xxx xx x xáleze zo 7. júla 2016, sp. zn. I.
ÚS 75/2016; odvolací
súd bol na takýto výklad povinný prihliadnuť s ohľadom na princíp právnej istoty
implicitne vyjadrxxx x
xxx x xxxx x xxxxxx xxx x xxxxxxx xxxxx xxxxx xxxx xxxxxxx xxxxxxx xx xx xxxxxx xxxxxx
xxxxxxxxxx
xxxxxx xx xxx xxxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxx
xxxavného súdu SR pod sp. zn. I. ÚS 87/93,
PL. ÚS 16/95, II. ÚS 80/99,
III. ÚS 356/06). Protichodné právne závery vyslovené v analogických prípadoch neprispxxxxxx
x xxxxxxxxx
xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxx x xxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxx
xxxxxx xxxxxxxxx xxxx xx xxx xxx xxx
xxx xx x9/06, III. ÚS 300/06).
Obsah výkladu:
I. Pozitívnoprávne zakotvenie výkladových metód
II. Systematický výklad
III. Prednosť objektívne teleologixxxxx xxxxxxx
xxx xxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx
xx xxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx
x xxx x xxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxadové metódy Civilného sporového
poriadku. Podľa
osobitnej časti dôvodovej správy k čl. 3 CSP ide o základné interpretačné pravidlo
Civilného
sporoxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxx x xxxxxx x xxxxxxxxxxxx
xxxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx
xxxxxd), no priorizuje sa tzv. objektívny teleologický výklad, t.j. výklad podľa
účelu a zmyslu zákona. Každé ustanovenie Civilného sporového poriadku
je xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxx
x xxxxxxx xxxxx xxx
xx xxxxx xxxxxxxxxxx xxx xxxxxxxxxx xxxxxxxnoprávneho vyjadrenia týchto výkladových
metód. Ich normatívne ukotvenie nie je úplne bežné, skôr sa ich
formulovanie a spôsob aplikácie ponecháva nx xxxxxx xxxx x xxxxxxxxxxx xx xx xxxxxx
xxxx x xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx
xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx v prostredí, kde tieto podmienky
nie sú natoľko rozvinuté, môže kodifikácia výkladových metód pôsobiť
inštruktívne.73) Na jednej strane môže teda pxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx
xxxxx xxxxxx x xxxx x xxxxxxxxx
xxxxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxx xxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxx xxxxxx xx xporná
ich normatívna povaha a taktiež spôsob, akým budú používané, a
môžu brzdiť rozvoj právnej vedy a súdnej praxe.
Zákonodarca sa nakoniec rozhodox xxxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx
xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx x
xxx x xxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxívne teleologického
výkladu a
výkladové metódy spadajúce do systematického výkladu.
II. Systematický výklad
V odseku 1 sú vyjadrené výkladové mexxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx x xxxxxxxxxxxxxxxxx
xxxxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx
xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx x xxxxxx x xxrejným poriadkom, právnymi princípmi Civilného
sporového poriadku a hodnotami, ktoré sú všetkými týmito
elementmi chránené (axiologický výklad). xxxxxxxxxxx xxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx
xxx xxxxxx x x xxxx x xxxxxxx xxxxxxxxxxx
xxxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxx xxxxxxxx xxxom ve shodě s Listinou
základních práv a svobod a ústavním
pořádkem vůbec, se zásadami, na nichž spočívá tento zákon, jakož i s trvalým zřetelem
k hodnotáxx xxxxx xx xxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxx
xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxx xxxx x xxxxx xxxxxxxxx xxxx xx xxxxxxxxxx
xxx xxxxxxx xxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxx xx xxxxxxx
xxxxxxxxxx xxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxx x xx xx xxx xxx xxxxatívneho vyjadrenia, resp.
o nadbytočný pokyn k systematickému
výkladu.75) Ústavnokonformný výklad znamená, že "výklad každej právnej normy (práxxxxx
xxxxxxxxx xxxx xxx xxxxxxxxx x xxxxxxx
xxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx x xxxxxxxx xx xxx xxxxxxxx
xxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxkujúci právo je v konkrétnej veci povinný
uprednostniť ústavnokonformný výklad."76) Povinnosť ústavnokonformného výkladu súvisí
s prežarovaním xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxx
xx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx x xx xxxx xxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx
xx xxxx xxxxx x xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xráva nie sú len obranné
práva proti štátu, ale zakotvujú objektívny poriadok hodnôt, ktorý sa týka všetkých
právnych odvetví (verejného a súkromného pxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx
xxxxxxxxxx xxxxx xxxx xxx x xxxxxx x xxxxx xxxxxxxx xxxxxx x xxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx
xxxx xxx xxxxxxxxx x xxxxxx x xxxx xxxxxxx Všeobecné súdy síce
aplikujú a vykladajú súkromné právo, ale jeho výklad musí byť v súlade s ústavou."77)
Povinnosť eurokonformného výkladu, t.j.
súxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxx xx x xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxx
xx xxx xxxxxxxx xxxxxxx xx xxx xxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx
xxximálnej efektívnosti európskeho práva a plynule nadväzuje na zakotvenie prednosti
práva EÚ pred vnútroštátnym právom.78)
Povinnosť eurokonformnxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxx x xxxxxxxxxx x xxxxxxx xx xxxxxxxx
xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxx xx xx xxxxxxx
xxxxxx xxxxx xxx xxxxx xxxx xx zavedený,79) a preto sa používa predovšetkým v súvislosti
so smernicami, hoci nie je vylúčený
aj eurokonformný výklad primárneho práva EÚ, nariadenx xx xxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx
xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xx
xxxxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxx xx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx
xxkladajú v súlade s medzinárodnými zmluvami a ďalšími
medzinárodnými normami, ktoré sú záväzné pre Slovenskú republiku.
III. Prednosť objektívne texxxxxxxxxxxx xxxxxxx
x xxx x xxxx x xxxx xxxx xxx xx xxxxxxxx xx xxxxxx xxxxxx xxxxxx xxx x xxxxxxx x
xxxx xx xx x
xxxx xxxxxxx x xxxxxx xxxxx x xxxxxxxxxx. Primárnou metódou výkladu tak i podľa Civilného
sporového poriadku ostáva jazyková (gramatická) metóda. Za
určitých okolností je však možné sa odchxxxx xxxxxxx xx xx xxxxx xx xx x xxxxxxx
x xxxxxx xxxxxx xxxxx x xxxxxxxxxxx x xx xxxxxx xx xxxxxx xxxxxx
xxxxxxxx xxxxx x xxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxx xxxx xxxuhá veta). Inšpiráciou pre toto
ustanovenie bol zrejme § 2 ods. 2 českého občianskeho zákonníka:
"Zákonnému ustanovení nelze přikládat jiný význam, nxx xxxx xxxxx x xxxxxxxxx xxxxxx
xxxx x xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx x x xxxxxxx xxxxxx
xxxxxxxxxxxx xxxxx xx xxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxx xxxxxxxx xxxxxxxu proti jeho smyslu."
Ten bol zase inšpirovaný rakúskym ABGB z roku 1811, ktorý platil
aj na území Československa, a to až do roku 1950, konkrétne § 6, ktorx xxxxx xxxxxxx
xxx xxxxxxxxx xxxxxx xxx xxxxxx xxx xxxxxxx xxx xxx xxxxxxx x
xxxxxxxxx xxxxxx xxxx x xxx xxxxxxxxxx x x xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxo ustanovenie
bolo považované skôr za akýsi interpretačný návod pre sudcu,
ako so zákonom zaobchádzať, než za normu v pravom slova zmysle. Dá sa však prexxxxxxxxxx
xx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx
xxxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxna museli
pochopiteľne mať tendenciu takúto metodológiu
dodržiavať.81) Jazykové vyjadrenie daného ustanovenia vyvoláva otázku, či má byť
dané ustxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx xxx
xx
xx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx
xx
xx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx alebo dokonca
c)
má teleologický výklad prednosť pred jazykovým výkladom len vtedy, ak je výsledok
objektívneho a subjektívneho teleologického vxxxxxx xxxxxxxx
xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx x xxxx xx xxxxx
x xxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxický zákonodarca
(subjektívne teleologický výklad), a druhý z nich účel zákona ako takého, ktorý sa
nemusí prekrývať s tým, čo zamýšľal zákonodarca, axx xxxxxxx xxxxxx
x xxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx x xxxxxx x xxxxxxx xxxxx
xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xx xxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxgický výklad, zatiaľ
čo výklad v súlade so zmyslom zákona ako takého je objektívne teleologický výklad.
Zatiaľ čo pre subjektívne teleologický výklad xx xxxxxxxxxxx xxx xx
xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx x xx xx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxxxx
xxxxxxx xxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxd je rozhodujúce to, čo
vyplýva priamo zo zákona ako takého. Pri objektívne teleologickom výklade sa tak
hľadá "skutočný zmysel zákona" bez ohľadu na tox xxx xxxxxx
xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xx xxxxx xxxx xxx xxxxxxxx xxx xxxxxxxxxxxxxx
xxxxxxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxx x xxxxxx
xxxxxx x xozdielu medzi subjektívnym a objektívnym účelom v komentári k čl. 5 CSP,
časť III.).
Podľa znenia čl. 3 ods. 2 CSP, ktorý odkazuje na "účel a zmysel podľa oxxxxx xxx
xx xxxxxxxx
xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx
x xxxxxx xx xxxxxxxxx xxx xxxxxxxxxvy možného výkladu daného
ustanovenia sú spôsobené použitím kombinácie slov "účel a zmysel" a viet zákona.
Uvažovať totiž možno nad rozdielom medzi "úxxxxxx x xxxxxxxxxx
xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxx x xxxx xx xxx xxxxxx xx xxxxxxx xxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx
xxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxkého výkladu) a
"zmyslom" zmysel zákona ako takého bez ohľadu na účel sledovaný zákonodarcom (čiže
základ objektívneho teleologického výkladu). Spoxxx xxx xx xxxxxxx
xxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xx xx xxxx xxxxxx xxx x xxxx x xxxxx xxxx xxx xxxxxx xx xxxx
xxxxxx
xxxxxxxxx xxxx x xxxx xxxxx xxxxxx xxxxx xxx xxelu a zmyslu podľa odseku 1," vyplýva
z toho to, že od významu slov a viet zákona sa možno odchýliť len
vtedy, ak to odporuje jednak účelu sledovanému zákonxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxx xxxxxx
xxx xxxxxx xxxxxxxxxxxx xx x xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxx
xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxude táto formulácia zrejme v
aplikačnej praxi vyvolávať problém. Ak totiž zohľadníme subjektívne
teleologický výklad a budeme sledovať úmysel histoxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxx
xxxxxxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxx xx xxx
xxxxxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxktívne teleologického výkladu.
Zhoda subjektívne a objektívne teleologického výkladu je tak
daná automaticky, a nespôsobuje preto v danom ustanovexx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx
xxx xxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx
x xxxxxxx xxxx x xxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xx xx
xxxxxxxé bojovať s prehnaným formalizmom. Boj s právnym formalizmom
xxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxx xx x xxxx xxxxx x xxxxxx xxxxxxxx xxxx xxx xx
xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxx xx xx
xxho smie a musí odchýliť v prípade, ak to vyžaduje zo závažných dôvodov účel zákona,
história jeho vzniku, systematická súvislosť alebo niektorý z
princxxxxx xxxxx xxxx xxxx xxxxxx x xxxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxx xxxxxxxxxx
xxxxxx xx xxxxx xx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx
xx xxsia zakladať na racionálnej argumentácii. Úplne neudržateľným momentom používania
práva je jeho aplikácia, vychádzajúca iba z jeho jazykového
výklxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xx x xxxxxxxxxxx xxxxxxx
xxxxxx xx xxx xxxxxxxxxxx xxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxxx xx xxxx
xxxxxx a účelu (k čomu slúži aj rada ďalších postupov, ako logický a systematický
výklad, výklad e ratione legis atď.). Mechanická aplikácia
abstrahujúca, rexxx xxxxxxxxxxxxx xxx x xx xxx xxxxxxxxx xxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx
xxxxxx x xxxx xxxxxxx xxxxxx xxxx x xxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx
x xxxxxxxxxxxxxx V boji s prílišným formalizmom je potrebné okrem objektívne teleologického
výkladu brať do úvahy zmysel slov
a viet obsiahnutých v zákone, ale vždy v ixx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxx xx xxxxxxxx
xx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxx xx xxxxx xxxx xxxxxxx
xxxxxxxxx xxxxx x xxxx x xxx xxxxxxxx x xxxxadať ich vákuovo. Práve vákuová interpretácia
totiž znamená formalistický výklad. Vákuovosť znamená, že
súd berie prijaté normy ako danosť a vykladá x xxxxxxxx xxxx xxx xx xxxxxxxxxx xx
xxxxxx xxxx xxx xxxxxxxxxx x xxxxxxx
xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxx xxxxxxx xxx xx xxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxx xxxxxxx xxxx o zmysle
právneho predpisu. Pod nálepkou
"formalista" možno rozumieť pohŕdavé označenie, ktoré si sudca vyslúži predovšetkým
tým, že aplikuje právo xxx xxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxx
xxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxx xx xxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxx
xxxxxxxxxxxxx xxx je dôsledkom nejakého nadužívania logiky, ale
je nakoniec záležitosťou právnických a možno aj obecne ľudských kvalít sudcu.85)
Z uvedeného vyplývax xx xxxxxxx xxxxxxxxxx
xxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xx xxx x xxxxxxxxxxxx xx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxx
xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx
xx xxxxej strane sa ale už menej často spomína, že prílišný boj s prílišným formalizmom
(ako aj iný spôsob nesprávnej aplikácie zásady priority
objektívneho txxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxx xxxxx x xxxxxxxxxxxxx xxxxx x xxxxxxx x
xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xx x xxxx x xxxxxxxxxxx xx xxxx xxxxxxx
xxxxxxxxx xxx x xxxjme vymetenia neželaného formalizmu nedošlo k opačnému extrému
- k voľnej aplikácii práva. Práve pri formálne systematickom výklade
sa zohľadňujú foxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxx xx xxxxxx xxxxxx xxxxxxxx
xxxxxxxxx xxx xx x xxxxx xxxxxxx xxxxxxxx
xxxxxxxxxxxxx xx xxxxxxx xx xxxxxx obsiahnutej v českom občianskom zákonníku, kde
je uvedené, že "zákonnému ustanovení nelze
přikládat jiný význam, než jaký plyne z vlastního smyslu slxx x xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx
xxxxxxxxx x xxxxxxxxxx
xxx x xxxx x xxx xxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx x xxxxx xxxxxxx
xxxxx
absencii nemožno systematický výklad opomenúť. Požiadavka systematického výkladu
vyplýva z implicitnej požiadavky kladenej na každý právny poriaxxxx x
xxx xx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxx
xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx je nepriamo
prítomná aj v čl. 3 ods. 2 CSP. Požiadavka bezrozpornosti právneho poriadku vyžaduje,
aby boli
právne predpisy vykladané s ohľadom na iné prxxxx xxxxxxxx x xxxxxx xxxxxxxx x xx
xxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx
xxxxxxx xx xxxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxx
xxxxx x xxx xxxx xx xxxxx xxxxxxx
xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxxxxxxx xxxxxx x
xxx 3 ods. 2 CSP možno v určitej miere vyvážiť odkazom na
čl. 3 ods. 1 CSP, ktorý vyžaduje systematický výklad.
Niekde medzi formalizmom a voľným nachádzaxxx xxxxx x xxxxx xxxxxx x xxxxxx xx xxxx
xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx
xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xx xx xxxx xxxxxxxúť práve formalisticky, ale zároveň
s použitím systematického výkladu, bez hanlivého označenia takéhoto
postupu. Zároveň si je ale vedomý, že niektoxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxxxx
xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxx xxx xxxxxxxxxx x
xxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xle takéto riešenie nie je správnou interpretáciou
zákona. Najlepším možným riešením je preto správna, to
znamená uvedomelá a racionálna interpretácxx xxxxx x xxxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx
xxx xxxxxxxxxxxxxx
xxxxxxxx xxxxx xxxxx xx xxxxxx xxxxxx xxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxx
nesmie byť ani účelový. Účelový je taký výklad, ktorého výsledok
je vopred istý, lebo subjekt, vykladajúci predmetnú úpravu, si želá, má záujem a
vôľu dxxxxxx xxxxx x xxxxxx x xxx xxxxx xxxxxxxx x xx xxxxxxxxxxx
xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxx xxxxxx x xxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxx xx x xxxxxxxx xxxxxxx
xxx xxhľadnenia metód, ktoré by ho mohli priviesť k inému, pre
neho neželanému výsledku. Účelový výklad predstavuje neprípustný výklad bez ohľadu
na to, či sx xxxxxxx xx xxxxxx xxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxx xxxxxx
xxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx
xxxxxxx xe ojedinelosť jeho použitia, teda také uplatnenie, keď
orgán aplikujúci právo, ktorý výsledok výkladu stvoril, ho uplatní iba v tom prípade,
ale zhodnx xxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx
xxxxxxxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxxxxx
xxxxxx xxxx. aplikovateľnými právnymi
princípmi, hodnotami, normami).
Súvisiace ustanovenia:
xxxxxxxxxxx
xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx xx x xxx xxxxxxx xxxxx xxx xxx xxx xx xxxxxxx
xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxe právny celok, ktorý treba aplikovať vo vzájomnej
súvislosti všetkých ústavných noriem. Len výnimočne a
ojedinele môže nastať stav, keď sa xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxx
xxx
xxxxx xxxxxxxxx xxxx xx x xx xxxxxxx xxxxx xxx xxx xxx xx xxxxxx
xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxx interpretovať a uplatňovať v nadväznosti na iné normy
ústavy, pokiaľ medzi nimi existuje príčinná súvislosť.
Nález Ústavného súdu SR z 12. apríla 20xxx xxx xxx xxx xx xxxxxxx
xxxxxxx xxx xx xx xx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxxxx x xxxxxx xxxxxxxxx
xxxxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xx x xxxxxx x xúlade právnych predpisov
vyjadril nasledujúcim právnym názorom: "Keď právnu normu možno vysvetľovať dvoma
spôsobmi, pričom jeden výklad je v súlade x xxxxxxx xx x
xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxx xx xxxxxx xx x xxxxx xxxxxx xx x xxxx x xxxxxxxxx
xxxxxxxxxx
xxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxrmy. Všetky štátne orgány majú vtedy ústavou
určenú povinnosť uplatňovať právnu normu v súlade s Ústavou SR"
(sp. zn. PL. ÚS 15/98). Zo zásady ústavnokoxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxx xxxxxxxxxxx
xxx x xxxxxxxxxx xx
xxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xx xxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxxich
právnych noriem, bol uprednostnený ten, ktorý zabezpečí
plnohodnotnú, resp. plnohodnotnejšiu realizáciu ústavou garantovaných práv fyzickýcx
xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxxxx
xxxx xx xxxxxxx x xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx
(a tiež medzinárodnými zmluvami) garantovaných základných práv a
slobôd.
Nález Ústavného súdu ČR z 3. augusta 2010, sp. zn. III. ÚS 939/10:
Jeden ze xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xx x xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx
xxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxx
xxprvé se k ní přihlásil v nálezu z 26.3.1996, sp. zn. Pl. ÚS 48/95 (N 21/5 SbNU
171; 121/1996 Sb.), v němž uvedl, že v situaci, kdy určité ustanovení
právního xxxxxxxx xxxxxxxx xxx xxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xx x xxxxxxx x xxxxxxxx
xxxxxxxx x xxxxx xx x xxx x xxxxxxxx xx xxxxxx xxxxx xxx xxxx
xxxxxxxx xxxerpretovat dané ustanovení ústavněkonformním způsobem. V situaci, je-li
na Ústavu ČR nahlíženo nejen jako na základní zákon, nýbrž také
jako na zakotxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx
xxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxx x xxxxxxxxx xxxxxx xx x xxxxxxx xxxxxxx
xxxxxx x xřímé závaznosti Ústavy ČR a z příkazu hodnotově orientovaného výkladu.
Ústavní soud ČR mluví v této souvislosti o vyzařujícím působení
Ústavy ČR celým xxxxxxx xxxxxx xxxxx x xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxx
xx xxxx xxx xxxx xx xxxxxxx x xxxxxxxxx xxx xxxx xxxxxxxxxxxxxx
xxxxxxxx xxx xxxx://nalus.usoud.cz), sp. zn. III. ÚS 257/98, z 21.1.1999 (N 10/13
SbNU 65)]: "Jednou z funkcí Ústavy ČR, zvláště ústavní úpravy
základních práv a svobodx xx xxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxx
xx xxxxxxx xxxxx x xxxxxx xxxxxxxxxx xxxx x xxxxxxx xxxxx x
xxxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxocesu utváření legitimních rozhodnutí státu (resp.
orgánů veřejné moci), nejen v přímé závaznosti Ústavy ČR a v jejím
postavení bezprostředního pramxxx xxxxxx xxxxx x x xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxx
xxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx
xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxx x xxxxxd." Příkaz ústavněkonformní interpretace jednoduchého
práva Ústavní soud ČR důsledně aplikuje nejen v řízení o kontrole
norem [např. sp. zn. Pl. ÚS 5/xxx x xxxxxxxxx xx xxxx xxxx xxxx xxxxxxxx xxxxx xxx
xx xxxxxx x xxxxxxxx xx xxxxx xxxx xxxx xxxxxxx xxxxx
xxx xx xxxxxx x xxxxxxxxx xx xxxxx xxxx xxxx xxxxxxx xxxxx xxx xx xxxxx xx xxxxxxxxx
xx xxxxx xxxx xxxx
xxxxxxxx xxxxx xxx xx xxxxxx x xxx10.1999 (N 150/16 SbNU 115; 290/1999 Sb.), Pl.
ÚS 17/99, z 1.12.1999 (N 174/16 SbNU 267; 3/2000 Sb.) a další], nýbrž
i v řízení o ústavních stížnostech [naxxx xxx xxx xxxx xx xxxxxx x xxxxxxxx xx xxxxx
xxxx xxxxx xxxx xx xxxxxxx x xxxxxxxxx xx xxxxx xxxx xxxx xxxx xx
xxxxxxx x xxxxxxxxx xx xxxxx xxxx xxxx xx xx xx2/01, z 26.3.2002 (N 40/25 SbNU 321),
IV. ÚS 143/01, ze 14.3.2002 (N 31/25 SbNU 245), III. ÚS 52/2000,
z 12.10.2000 (N 149/20 SbNU 61) a další]. Připouští-xx xxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx
xxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xx xx xxxxxx xx xxxxxxxx xxxx xxx xx
xxxxxxx x xxx xx xxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxx xxxxxnativní interpretace, dle maximy
priority ústavně konformní interpretace jednoduchého práva bylo
povinností obecných soudů zvolit ve smyslu ustálxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx
xxxxx xx xx x xxxxx xxx xx xxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxxx
xxxxx xxxxxxxxx xxxx xx x xx xxxxxxxx xxxxx xxx xxx IV. ÚS 2427/12:
Ve své rozhodovací činnosti se Ústavní soud ČR vícekrát zabýval otázkou ústavněkonformního
výkladu práva. Konstatoval, že neudržitxxxxx xxxxxxxx
xxxxxxxxx xxxxx xx xxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx
xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xx x xplikované právní
normě, je východiskem pro objasnění a ujasnění si jejího smyslu a účelu (k čemuž
slouží i řada dalších postupů, jako logický a systematxxxx xxxxxxx
xxxxxx x xxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxxx
xxx x xx xxx xxxxxxxx xxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx, smysl a účel
právní normy činí z práva nástroj odcizení a absurdity [srov. nález ze 17.12.1997,
sp. zn. Pl. ÚS 33/97 (N 163/9 SbNU 399; 30/1998 Sb.)]. Obexxx xxxx
xxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxx xx xx xxx xxx x xxxx xxxxxxxxx
xxxxx xx xxxxxxxx xxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxx xxxxxxx xxxxxxxtická
souvislost nebo některý z principů, jež mají svůj základ v ústavněkonformním právním
řádu jako významovém celku; je nutno se přitom vyvarovat
lixxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xx xxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx
xxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxx x xxxxxxxx
xxxxny v zákonném textu, ale též povinnost zjišťovat a formulovat, co je konkrétním
právem i tam, kde jde o interpretaci abstraktních norem a
ústavních zásax xxxxxx xxxxx xxxxx xx xxxxxxxxx xxx xxx xxx xx xxxxx xx xxxx xxxx
xxx xxxxxxx xxxxx xxxxx x xxxxxxxxx xxx xxx xxx xx xxxxx xx xxxxx
xxxx xxxx xxxxxxx xxxxx xález ze 6.3.2007, sp. zn. Pl. ÚS 3/06 (N 41/44 SbNU 517;
149/2007 Sb.), nález z 13.6.2006, sp. zn. I. ÚS 50/03 (N 120/41 SbNU
499), nález z 8.2.2006, sp. zn. Ixx xx xxxxxx xx xxxxx xxxx xxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxx
xxxxx xxxx xxx xxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxx xxx xxxxxxxxxxxxx
x xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxx s maximální mírou racionality. Jestliže interpretace
právní normy za použití jazykové metody výkladu vede k
nerozumným výsledkům, zakládajícím neoxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxx
xxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxx xxxx xxxxxx xxxxxxx
xxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx či historického, které by přiměřeně korigovaly
interpretační výsledky plynoucí ze základního, nikoliv však
jediného, výkladu jazykového. Mnohé přxxxxx x xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxx
xxxxxx xxxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxx xx xxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxx x
xxxxxxxxxx xxxxxx xxx xxx xxxxxxxxxxé řešení, jakkoliv se to může jevit složité [srov.
nález ze 7.9.2010, sp. zn. Pl. ÚS 34/09 (N 187/58 SbNU 647),
bod 22, a nález z 5.8.2010, sp. zn. II. ÚS 3168xxx xx xxxxxx xxxx xxxxx xxx xxxx
xxxxx xxxxxxxxx xxxx xx x xx xxxx xxxxx xxx xxx xxx xx xxxxxxxxx
x xxxxxxxxxx x xxxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxx xx xxxxxx xxxxxxxxxx
xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxny
celok, ktorý treba interpretovať a aplikovať vo vzájomnej súvislosti všetkých ústavných
noriem, t.j. každé ustanovenie ústavy treba interpretovxx x
xxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxx xx xxx xxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxx xxxxxxxx
xxxxxxxxx xxx xx
xxx xx xxxxxx xxx xx xxxxxx
xxx xx xxxxxx xxx xx xxx99,
I. ÚS 53/01, PL. ÚS 12/01,
PL. ÚS 9/04 atď.). Požiadavku interpretácie a aplikácie ústavných noriem v ich vzájomnej
príčinnej
súvislosti treba nepxxxxxxx xxxxxxxxxx xx xx xxxxxx x xxxxxxxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxx
xxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxx xxx xxxxxxxxxxxxx xxxxx
xxxxxxxxx xx xxxxx xx základných predpokladov ústavnokonformnej interpretácie a aplikácie
právnych noriem.
Nález Ústavného súdu SR zo 7. októbra 2015, sp. zn. I. ÚS 192xxxxxx
xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxx xxxxxxxxxxxx
xx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xojem
svojvôle treba pritom vzhliadnuť, okrem iného, na prípady extrémneho nesúladu právnych
záverov s vykonanými skutkovými a právnymi zisteniami čx xx
xxxxxxxxxxxxxx xxxxx xx x xxxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx
xxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx
xxxxx xxxxxxxxx xxxx xx x xx xxríla 2016, sp. zn. II. ÚS 1990/15:
V řízení o ústavních stížnostech Ústavní soud ČR ingeruje do rozhodovací činnosti
obecných soudů pouze ve výjimečnýxx xxxxxxxxxx xxxxxx x xxxx xx
xxxxxxxx xxx xxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxx
xxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx resp. propojení s jakýmkoliv
ústavně chráněným účelem. V dosavadní judikatuře ve věcech ústavních stížností [viz
nález z 24.11.2004, sp. zn. III. ÚS 3xxxxx xx xxxxxx xxxx xxxxx
xxxxxxx xxxx xx xxxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx
xxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxími zjištěními, dále ve
smyslu nerespektování kogentní normy, interpretace, jež je v extrémním rozporu s
principy spravedlnosti (příkladem čehož je xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx
xxxxx x xxxxxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx x xxxxx xxx xxxxxxx xxxxxxxxxx x
xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx významu a konečně ve
smyslu rozhodování bez bližších kritérií či alespoň zásad odvozených z právní normy.
Nález Ústavného súdu ČR z 25. apríla 2016, sxx xxx xx xx xxxxxx
xxxxxxx xxxx xx xxxx xx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxx
xxxxxxxx xxxxx xxxx x xxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxvými zjištěními
nebo z nich v žádné možné interpretaci odůvodnění nevyplývají nebo pokud porušení
některé z norem podústavního práva v důsledku svévoxx xxxxxx
xxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxx xx x xxxxxxxxx
xxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxjatého
formalismu při aplikaci práva), zakládá porušení základního práva nebo svobody.
Nález Ústavného súdu ČR z 30. júna 2016, sp. zn. III. ÚS 3713/xxx
xxxxxxx xxxx xx xxxx xx xxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxx
xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxx xxx x xxxxxxxxx
xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxx x xxxx xxxxx xxxx xxxxxxxx xxxxx x x xxxxxxxx
xxxxxxxxxxxh
demokratický právní stát, a zasáhnou tak do některého ústavně zaručeného základního
práva. Ve své rozhodovací činnosti se Ústavní soud ČR vícekrát
zxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxx
xxxxxxxxxxx xxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxx x xxxx xxxxxxxxxxx xxx
xxkázat na nález pléna Ústavního soudu ČR ze 17.12.1997, sp. zn. Pl. ÚS 33/97 (N
163/9 SbNU 399; 30/1998 Sb.), v němž se mj. konstatuje, že
"[m]echanická aplxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxxx xxx x xx xxx xxxxxxxx xxxx
x xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxx x xxxx xxxxxx xxxxx xxxx x xxxxx
xxxxxxx xxxxxxxx x xbsurdity." Obecný soud není absolutně vázán doslovným zněním
zákona [srov. k tomu např. nález Ústavního soudu ČR z 13.6.2006, sp.
zn. I. ÚS 50/03 (N 120/xx xxxx xxxxxx xxxxxx xx xx xxxxxx xxxx xxxxxxxxx xxxxx xx
xxxxxxxx xxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx
xxxx xxxxxxx x xxxxxxxx [mající] svůj základ v ústavněkonformním právním řádu jako
významovém celku... Povinnost soudů nalézat právo neznamená pouze
vyhledávat přímé a výsxxxxx xxxxxx x xxxxxxxx xxxxxx xxx xxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx
x xxxxxxxxxxx xx xx xxxxxxxxxx xxxxxx x xxxx xxx xxx x xxxxxxxxxxxx
xxxxxxxxxxxx xxxxx x xxxxvních zásad." Ústavní soud ČR dále judikoval, že soudy musí
při své činnosti postupovat tak, aby interpretační a aplikační
právní problémy řešily s maxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx
xx x xxxxxxxxx xxx xxx xxx xx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx
xxxxxxxxx xxxxx xx xxxx xxxxxxxx xx xxtp://nalus.usoud.cz). Zkrátka, spravedlnost
musí být přítomna v každém procesu, ve kterém se interpretuje a
aplikuje právo.
Nález Ústavného súdu xx x xxx xxxxxxx xxxxx xxx xxx xxx xx xxxxxxxxx
x xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxx xxxxxxx xxx xxxx xx xxxxx xxxx xxxxxxxxxxx xx xxxxxxxx
xx xxxxx xxxxxxxsť napadnutého uznesenia krajského súdu by
jeho zrušenie nadväzujúce nerozlučne na prípadný výrok ústavného súdu o porušení
sťažovateľkou označenéxx xxxxx xxxxx xxxx
xxx xxx xxxx x xxxxxx xxx xxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxx xxxx
xx xxxxxx
xxxxxxx xx xxxxxxx xxx xx x xxxxxxxx x xxávnymi názormi ústavného súdu vyjadrenými
v tomto uznesení musel rozhodnúť identicky, t.j. rozhodnúť tak, že
vo veci je miestne príslušný okresný súdx
xxxxx xxxxxxxxx xxxx xx x xxx xxxxxx xxxxx xxx xxx xxxx xx xxxxxxxxx
xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxx xxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xonania
a nadmerný tlak na doplnenie takých náležitostí do procesných
úkonov účastníkov, ktoré nemajú oporu v zákone, ktoré idú nad rámec zákona alebo
nxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxx xx x xxxxxx x
xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxx x xxx xxxxxxxxx xxxxx
sp. zn. IV.US 1/02).
Podľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu (napr. sp. zn. IV. ÚS 77/02,
IV. ÚS 299/04, II. ÚS 78/05) do obsahu základného práva xx
xxxxx xxxxxxx xxxxx xx xxxxx xxxxxxx xx xxx xxx xx x xxxx xxxx xxxxxxxxxxx xxxxx
xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxx xx xxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxx
xxxxxxskej republiky alebo v takých medzinárodných zmluvách, ktoré Slovenská republika
ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom, ktorý predpisuje zákon.
Sxxxxxx xx xxxxx xxxxx xx xxx xxx xx x xxxx xxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx
xxxxxxx xxxxxx x xxxx xxxxxxxx xx x xxxxxxxx xxxxxxxxxxx
xxxxxx xxxxxxx xxxxx xxx xxxxxx xx xx xx xxxxxxx xxxx xxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx
xxxxxxxxxxxxxx xxxxná a účinná právna norma (sp. zn.
IV. ÚS 77/02).
Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 22. februára 2018, sp. zn. 3 Cdo 146/2017:
Nie je potrebné, aby zmluva o xxxxxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx
xxxxx xxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx
x xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx podľa zákona č. 129/2010 Z.z. nemožno od dodávateľov žiadať,
aby v nich
uvádzali presný rozpis plánovanej amortizácie dlhu, teda rozpis splátok po čaxxxxxx
xxxxxxxxxxx xx xxxxx xx xxxxxxx xxxx x xxxxxxxxxx xx xxxxxxxxxxx
x x xxxx x xxxxx xx xxxxxx xx xxxxxxxx xxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xi
"termíny
splátok istiny, úrokov a iných poplatkov", je za použitia eurokonformného výkladu
možné dospieť k záveru, že toto ustanovenie len spresňujxx xx
xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xx xx xxxx xxxx xx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx
xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xtorú bolo
možné (a potrebné) preklenúť už podľa doterajšej právnej úpravy jeho eurokonformným
výkladom.
Obsah výkladu:
I. Všeobecne o analógii legis a analógii iuris
II. Analógia legis
III. Analógia iuris
I. Všeobecne o analógii legis a anaxxxxx xxxxx
xxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx x xxxxxx x xxxxxx x x xxxxxxxx xxxxx x
xxxxxx x
xxxxxx xx xxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxia práva. Podľa osobitnej časti dôvodovej správy
k tomuto článku ide o výkladové pravidlo, ktoré má svoje nesporné
miesto aj v predpisoch procesného prxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx
xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xx xxxxx xxxxxx xxxx xxxxxxxxxxx x
xxxxxxxxxxxx xx xxxxx xxxxxxxx xxxvna úprava prejednávanej právnej veci. Klasické
interpretačné pravidlo, analógia, umožňuje sudcovi použiť
ustanovenie svojím obsahom a účelom natxxxx xxxxxxxx xx xx xxxxxxx xxxxxxx xxxxx
xxxx x xxxxxx xxxxx xxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxx
xxxxxxx x xxxxxx x xx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxčné pravidlo, ktoré nemá byť zamieňané
so sudcovskou normotvorbou, ale je len osobitným vyjadrením zákazu
odopretia spravodlivosti a umožňuje sudcoxx xxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xx x xxxxxxxxxx
xx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxx
xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxv, napríklad čl. 1 švajčiarskeho občianskeho
zákonníka (ZGB).
xxxxxxxx
xxxxxxxx
Zmysel, či už analógie legis, alebo iuris (spoločne ako "analógia"), spočíva v tom,
žx xxxxxxxxxx xxxxxx xxx xx xxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xx xxxxx
xxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxx x xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xx xxx xxxxxxx xxxx
xxxxxa situácia, ktorú pozitívne právo nepredpokladá, nemôže sudca
prípad nerozhodnúť, pretože by došlo k porušeniu princípu zákazu odopretia spravodlixxxxx
xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxx x
xxxxxxxxx xxx x xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxx xx xxx xxxx xxxxx
xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxx xxx xxx xxxxxx xxxxxxxxx
xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxm ustanovení Civilného sporového
poriadku ani iného právneho predpisu, resp. ani v žiadnom prípustne
vyložiteľnom ustanovení. Analógia totiž umožňxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxxxx
xxxxxxxx xxxxxxxx xxx xxxx xxxx xxx x xxxxxx xxxxxxx xxxxx x xxxxxx
xxxxxxxxxx xxxxxx xxx xxxxxx xxxxxxx xxxx xx x xomto nejednotné. Pri dotváraní práva
je dôležité, aby bolo založené na teleologických argumentoch (nie
teda napríklad iba na subjektívne historickýxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx
xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxx x xxxxxxx
xxxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx medzery v zákone je buď analógia predpokladaná
v
čl. 4 CSP, alebo teleologická redukcia.91) Ďalšími nástrojmi dotvárania
práva sú per elxxxxxxxxxxx x x xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx
xx x xxx xxxx xxx xxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx x xxkone, ale ako
o nástroji, ktorý sa používa buď v
spojení s analógiou legis, alebo argumentom per eliminationem, resp. argumentom a
contrario).94)
argumentum
xxxxxxxxxx
xxxxxxxxxx
xx
xxxxxxxx
II. xxxxxxxx xxxxx
xxxxxxxx xxxxxx x xxxxx xxxxx xxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxx
xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx x
xxx x xxxx x xxx je jedným z nástrojov vypĺňania medzier v zákone. Pod medzerou v
zákone sa vo
všeobecnosti rozumie protiplánová neúplnosť zákona.96) Zákon je neúplnx xxxxxx xxx
xxxxxxxxxxx xxxxxx xxx xxxx xxxxxxxxxxx xx
xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xx xxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxx xxx xx xxxxxxxxxxx
xxxxxxxiť mal, je dané napríklad všeobecnými právnymi
princípmi, normami vyššej právnej sily, systematickým výkladom, ako aj výkladovými
metódami obsiahnxxxxx x
xxx x xxxx xx xx xxxxxxxxx xxxxxx xxxx xxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxx xx xxxxxxxx
xxxxxxxx
xxxxxx xx xxxxxx x xxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxx xxxxx
xxxxxxxx
xxxxxxxxxx
Pri analógii legis ide o nachádzanie práva mimo oblasti rozsahu pojmu (preto nejde
o výkladovú metódu), a to spájaním právnych následkov (dispozíciíx
xxxxxx x xxxxxxxxx xxxxx xxx xx xxxxxxxx xx xxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxx
xxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxx xxxxxxxxxonem
(dôkaz vylúčením), resp. a contrario (dôkaz opakom),97) pri ktorých na
rozdiel od analógie legis odmietame s
určitým skutkovým staxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx x xx xxxxx xxxxxx xx xxx xx xxxxxxxxx
xxxxxxxxx xxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx
xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxx xxxxxxxxxxxxx x xxxxxxxxx x xxxxxxxxx x xxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxx
xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxa do úvahy až vylúčením použitia analógie legis.
xxxxxxxxxx
argumentum
xxxx
xxxxx
Analógia legis sa teda použije za splnenia nasledujúcich podmienok:
1.
Na vec P sa nevzťahuje výsxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxx xx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxx
xxxxxxxxxx xxxxx xxx xx xxxxxxxxxxx
xx
x xxxxxxx x xx xxxxxxxx xxxxxxxxxx
xx
xxxxx xxxxda, že za určitých podmienok možno použiť právne normy vzťahujúce sa na
podobnú vec.
4.
Vec P1 je podobná veci P.
5.
Vec P1 je presne upravená normou xx
xxxxxx xxx x xx xxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxx
xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xx xxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx
xxxxývajúci z
čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, ktorý hovorí, že "štátne orgány môžu konať iba na základe
ústavy, v jej
medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákxxxx x xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx
xx xxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxx xx
xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxx xx xx xx xxxxxxxxx xxxxxxxx "novej" povinnosti osobám
súkromného práva. Druhým limitom podľa českej judikatúry je
použitie analógie legis tam, kde sa vydáva konštitutívne rozhxxxxxxxx xxxx
xxx xxxxxxxx xxxxx
x xxx x xxxx x xxx xx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx x xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxx
xx xxxxxxxx
xxxxx xxxxxxxx xxosouzení případu podle právních principů příslušného právního odvětví
nebo obecných právních principů, neboť podobná právní norma
vůbec neexistujxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxx xxx x xxxxxxxx xxxxx xxxxxx xx
xxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx
xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxx xxxeológiou odpovedalo riešenému prípadu."102)
Ide teda o takú situáciu, keď pozitívne
právo nerieši konkrétny prípad, ten sa nedá vyriešiť ani prostrxxxxxxxxx xxxxxxxxx
xxxxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxx xxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxx
xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xx xx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx x xxorým by mohlo byť
právo dotvorené. V takomto prípade je potrebné vychádzať z
právnych princípov. Analógiu iuris predpokladal už § 7 ABGB, ktorý ustanovxxxxx xxxxxxxxx
xxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxx xxxxx xxxx xxx x xxxxxxxxxxx
xxxxxx xxxxxxx xxxx xxxxxxx x xxxxxxxx x xxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx x x xxxxxxx
xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxxxx x
xxxxxxx xxxxx xxx xx xxxxxxxx x xxxxxxxxem pečlivě shrnutým a zrale uváženým rozhodnouti
podle přirozených zásad právních." Analógia iuris nastupuje
teda až vtedy, keď nie je možné použiť anxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxx xx xx xxxxxx xxx
x xxxx x xxx
x xxxxx xxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx xx x xxxxxxx xxxxxxx xx xxxxx xxxxxxxx xxxx
xxxxxxxxx x xxxxxx zákazu odopretia spravodlivosti (denegatio
iustitiae). Orgán aplikácie práva sa má v takomto prípade zahrať na zákonodarcu a
rozhodnúť tak, ako by roxxxxxx xxxxxxxxxxxx xx xx xxxxxxxxxxxxx xx
xxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxxxx xx xxxxxxx xx xxxxxxxxx
xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxok, a na princípy všeobecnej spravodlivosti.
Rozdiel medzi princípmi Civilného sporového poriadku a princípmi všeobecnej spravodlivosti
spočíva v xxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx
xxxx x xxxx xxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxx x xxxxxxxxxx xx xxxxx
xxx xxxxxxxxx xx xxincípy právneho štátu - predovšetkým princípy,
ktoré vytvárajú hodnotu právnej istoty, a princíp viazanosti základnými právami a
slobodami.103) Vxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx
xxxxx xx xxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxx x xxxxxxxxx
xxxxxxx xxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxacej praxe najvyšších súdov.
Pri použití analógie iuirs by teda nemal byť orgán aplikujúci právo neobmedzene kreatívny,
ale mal by okrem princípov brax xx xxxxx xxxxxxxxxxxx
xxxxxx xxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxx xxx xx xxxxxxxx
xxxxxxxxxxx x xxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xebude platiť len na
tento jeden konkrétny prípad, ale na všetky obdobné prípady, ako by platilo zákonné
ustanovenie - pričom treba vždy vychádzať z predxxxxxxx
xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxx xxxx xxxxxx xxxxx xxx xxxxxxx xxxxxxxx
xxxxx xxxxxxxxx xxx x xxxxxxxxx
xxxxxxxxxxxxx xxxxrov. Týmto je zabránené ľubovôli v rozhodovaní.
xxxxxxxx
Súvisiace predpisy:
Judikatúra:
Nález Ústxxxxxx xxxx xx x xx xxxxxxxx xxxxx xxx xxx xx xx xxxxxxxx
xxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxx xxx xxxx
xxxxxxx x xro žádné jiné, tak z toho vůbec není zřejmé, zda si byl
možnosti právě projednávaného případu vůbec vědom. Lze se pak vždy s ohledem na předpoklad
racionáxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxx xxxxxxxxxxxx
xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxx xxxxxxx xx xxxxx xxxxxxxx xx
xxx xxxxxx xx xxhoto případu do taxativního výčtu též zařadil.
(...) Zákonodárce zpravidla vychází z toho, co je běžné, z tzv. normálního případu,
přičemž zvláštní přxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxxx xxxxx
xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxx x xxxxxxx xxxxxxx
x xxxxxxxxxx xxxxologické argumentace, není možné argumentovat
čistě formálními (např. jazykovými argumenty)." Pasivitu odvolacího soudu v tom smyslu,
že uzná poruxxxx xxxx xxxxxxxxxxxx xxxxx x xxxxxxx xxx xx
xxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxx xxxx xxxxxxxxx xxxx xxxxxx xxxxxxxx
xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx
xxnesenie Ústavného súdu ČR z 8. októbra 2012, sp. zn. IV. ÚS 121/12:
Analogie slouží k vyplňování mezer v právu, přičemž se rozlišují dvě podoby analogiex
xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxx
xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxě
neupravuje, iuris (analogie práva) znamená posouzení
případu podle právních principů příslušného právního odvětví nebo obecných právnxxx
xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxxxx
xxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx x xxxx xx xxxxxxxxx xxxxogie
pouze ve prospěch pachatele, analogie v podstatě obecně přípustná
je. Výjimky z tohoto pravidla vyplývají z povahy konkrétního ustanovení trestxxxx
xxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xx x xxxxx xxxxx xxxxxxxxx x xxxx xxxxxxxxxx
xxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxx xxxxxx x xxxxx xxxnoznačně
použití právní normy vymezil taxativním způsobem (srov.
usnesení ze 4.5.2005, sp. zn. II. ÚS 55/05, dostupno na: http://nalus.usoud.cz).
xxxxxxxx
analogia
xxxxx xxxxxxxxx xxxx xx x xxx xxxx xxxxx xxx xxx xxx xx xxxxxxxxx
xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxxé
subsumovať pod teóriu medzier v normatívnych právnych aktoch. Ide
o absenciu právnej úpravy (špecifického pravidla) v prípadoch, kde je vzhľadom na
xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxx xxxxxx xxxxxx
xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxxxxxxx der
Rechtswissenschaft. Sechste, neubearbeitete Auflage. Berlin,
Heidelberg, New York: SpringerVerlag, 1991, s. 375). Je preto ústavne aprobovatxxxx
xxxxxxx xxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx
xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx Spolkovej
republiky Nemecko (ďalej len "Nemecko") z 30.8.2010, sp. zn.
1 BvR 1631/08, bod 64], a to pomocou analógie použitej za reštriktívnych, prísnxxx
xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx xxxxxxx xx
xxxxxxxxxx xxx xxx x xxx xxxxxxxx xxx xxxx xxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxov (ustanovení)
toho istého všeobecne záväzného právneho predpisu, ktoré
upravujú skutkovú podstatu najpodobnejšiu danému skutkovému stavu či práxxxx xxxxxx
x xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx
xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxieho (
iuris) k aplikovanému všeobecne záväznému právnemu predpisu,
x xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxx
xxxxxxxx
analogia
xxxxx xxxxxxxxx xxxx xx x xx xxxxxxxxx xxxxx xxx xxx xxx xx xxxxxxxx
xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxx xxxxxxxi sudca preberá na seba úlohu zákonodarcu,
je podmienená tým, že právna úprava konkrétnej oblasti
spoločenských vzťahov alebo konkrétnej právxxx xxxxxx xxx xx xxxxxxxxx x xxxxxxxxxxx
xxxxxx x xxxxxxx xx xxxxxx xxxxxxx xxxxx xx xxxx xxxxxx
xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxx xx xxx xxx xxxte. Cambridge: Harvard University
Press, 1949, s. 147 - 149). Sudca v tomto prípade musí
predpokladať, že ak by vec prerokúval zákonodarca, právnu normx xxxxxxxxxxxxx xx
xxxx xxxxxx xx xxxxxxxxx x xxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx
xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxx xx xxxx xxxxx xxkonodarcu a právo dotvoriť
(Kelsen, H. General Theory of Law and State. Cambridge: Harvard
University Press, 1949, s. 149).
ad hoc
xx xxx
61. Inak povedané, sudcovxxx xxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxx
xxxxxxxx xxxxx xx xxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxx xxxxxxxxx x xxxxxxx
xxxxxxxx xxx x xxxxxxxx xxxvnej úpravy (špecifického pravidla) v prípadoch, kde je
vzhľadom na ciele zákonodarcu alebo celkový kontext zákona táto
právna úprava (toto špecificxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxxxxxxx
xxx xxxxxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx
xxxxxxx xxxxxxxxxxx New York: SpringerVerlag, 1991, s. 375). Je preto ústavne aprobovateľné
vyplniť túto medzeru prostredníctvom rozhodovacej činnosti
príslušných orxxxxx xxxxxxxx xxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxx
xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxxxx xxx xxx
x xxx xxxxx08, bod 64].
62. Sudca vypĺňa medzeru v právnom predpise spôsobom, ktorý zachováva vnútornú harmóniu
medzi neúplným právnym predpisom (právnou normxxx x xxxxxxx
xxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xx xxxx
xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxx xx x1, 72). Deje sa
tak predovšetkým za pomoci analógie použitej za reštriktívnych, prísnych podmienok
(porov. rozhodnutie Spolkového ústavného súdu Nexxxxx xx xxxxxxxxxx
xxx xxx x xxx xxxxxxxx xxx xxxx xxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx
xxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxisu, ktoré upravujú
skutkovú podstatu najpodobnejšiu danému skutkovému stavu či právnej otázke (
legis) alebo aplikáciou základných prinxxxxx xxxxxxxxxxxx
xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxx x xxxxxx
x xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxemu predpisu, v ktorom
absentuje relevantná právna norma. Vylúčené však nie je ani odvolávanie sa xx xxxxxxxxx
xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx x
xxxx xxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xx xxxx xxxxxxxxxx xxxnceton University
Press, 2005, s. 71, 72).
analogia
xxxxxxxx
Rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 1. júna 2017, sp. zn. 32 Cdo 2422/2015:
Předpokladem užití analogie jako náxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xx xxxxx x
xxxxxxxxx xxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxx x xxxxxx x
xxxxxxx xxxxxx xx xxxxx xxxxxx x xxxxxdě, kdy argumenty teleologického výkladu, které
jsou relevantní při interpretaci příslušného ustanovení, platí i
pro skutkové stavy, které nelze poxxxxxx xxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx
xxxxx xxx xxx xxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx
xxxx xxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxx xxxxx, tu z jejího jazykového výkladu vyplývá určitý
následek stanovený v dispozici, pro jiný případ však nikoliv,
ačkoliv se teleologie tohoto ustanovení xxxxxxxxx x xxxxxxxx x xxxxxxxxxx xx xxxxx
xx xxxxxxx xxxxxx xxxx xxxxxxxx xxxxxx xx xxx xxxxxxxx xx xxxxxxxxx
x xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxávního řádu a opodstatňuje závěr o neúplnosti
zákona, který je možno a nutno dotvořit prostřednictvím
judikatury (srov. z rozhodovací praxe Ústavníhx xxxxx xxx xxxxx xxxxx x xxxxxxxxxx
xxx xxx xxx xx xxxxxx xxxxxxxxxx xxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxx x
xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxx xxxxx x xxxxxxxxx xx. zn. IV. ÚS 611/05, uveřejněný
tamtéž pod číslem 34/2006, nález z 21.3.2006, sp. zn. I. ÚS 717/05,
uveřejněný v téže sbírce pod číslem 64/2006, nález ze 6xxxxxxxx xxx xxx xxx xx xxxxx
xxxxxxxxxx xxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxx x xxxxx x xxxxxxxxxxx xxx
xxx xx xx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxx xxxxxx xxxxxxxxx x xudikatury Nejvyššího
soudu ČR pak např. rozsudky z 13.2.2013, sp. zn. 28 Cdo 2670/2012, z
27.5.2013, sp. zn. 32 Cdo 2309/2011, a z 24.6.2014, sp. zn. 32 Cdx xxxxxxxxxx x x
xxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxx xx
xxxxxx xxxxxxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxx xx xx xxxxx xxxxx xx xxxxx xxalogie v procesním
právu je sice v zásadě nežádoucí (srov. nález Ústavního soudu ČR
z 31.5.1994, sp. zn. III. ÚS 65/93, uveřejněný pod číslem 27/1993 Sbíxxx xxxxxx x
xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx
xxxxx xxx xxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxxxx xxx xxx xx xxx xxxxxxxx x xxxxxxxxxx sp. zn.
20 Cdo 309/2003, a ze 17.12.2002, sp. zn. 35 Odo 317/2001), nicméně
její výjimečné použití při aplikaci procesních norem připustit lze (srov. naxxx xxx
xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxx xx x xxxxxxxxxxx xxx xxx xx xx
xxxxxxx xxxxxxxxxx xxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xx);
v určitých mimořádných případech logických nedostatků zákonné
úpravy může představovat řešení procesní situace, jež je konformní jak s ústavním
pxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxx
x x xxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xx x xxxxxxxxx xxx xxx xx
xxo 3097/2010, a z 18.3.2016, sp. zn. 30 Cdo 4320/2015).
Rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 20. júna 2017, sp. zn. 23 Cdo 3709/2016:
Analogie zákona, kterou xx xxxxxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx
xxxxxxx xxxx xxxx xxxxxxx x xxxxxxxxxx x xxx xxxxxx xx xxxxxxx xxxx
xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxší soud ČR například v rozsudku z 28.4.2016, sp. zn. 23 Cdo
1988/2014, vysvětlil, že ve smyslu uvedeného ustanovení je prvním
předpokladem použití analxxxx xxxxxx x xxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx
xx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xx
xxxxxx xxxxx xxxxxxxxk, Z. K problému otevřenosti (psaného) práva a možnostem jeho
dotváření. In Právník. 2000, č. 11, s. 1034]. Platí tudíž naopak,
že je-li určitá skutková xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxxxxx xxx xxxxxxxxx xxxxxxxx
xxxxx xx xxx xxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxx xxxxxx
xxxxx xxxxxx xxxxxx xxxažené x xxxxx xxxxxxx
xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx xxxxxx x xxx xxxxxxx xxxxx xxx xxx x xx xxxxxxxxx
xx xxxx xxxxxx xxx xx x xxxxxxxxxx xxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx ustanovenia Civilného
sporového poriadku alebo iného zákona ( legis alebo iuris).
Odvolací súd preto s použitím Základných princípov čl. 4 xxxx x xxx xxxxxxxxx xx
xxxxxxxxxxx x
xxxxxx xx xxxxxxx xxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx x x xxxxxxx xxxx
xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxívnej normy, ktorú by zvolil, ak by bol
sám zákonodarcom. Vychádzal pritom z pomyselnej normy, že ak si strana náhradu trov
konania neuplatní ani jej podxx xxxxxx xxxxx x xxxxxx xxxxxx
xxxxxxxxxx xx x xxxxxx x xxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx
xxxxxxxxx xxxxxx xxxx xx xx xxj nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
Rozhodnutie postupom najskôr podľa
§ 262 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP o
priznaní nároku straxx xx xxxxxxx xxxx xxxxxxx x xxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxxx x
xxxxx xxxxxxx xxxx xxxxxxxx x xxxxxxxxx xxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxx
xxxxx x xxxxxx xxxxxxkli, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou
hospodárnosti civilného súdneho sporu.
analogia
Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. februára xxxxx xxx xxx x xxx xxxxxxxx
xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxxx
xxxxxxxxxx xx xxxxx xx xxxxxxu trov konania, o náhradu trov
zjavne neprejavila záujem, bola v konaní pasívna a podľa obsahu spisu jej v dovolacom
konaní ani žiadne trovy nevznikli. Nx xxxx xxxxxx xxx xx x
xxxxxxxxxx xxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx
xxxxx xxxxxx x xxxxx xxxxx xxxxx). Dovolací súd preto s
použitím Základných princípov čl. 4 ods. 2 CSP aplikoval na rozhodnutie o nároku
na náhradu trov
konania princíp racionálneho zxxxxxxxxxx x x xxxxxxx xxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx
xxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxx xx xxxxxxx xx xx xxx xxx
xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx x xxxxxxxnej normy, že ak si strana náhradu trov konania
neuplatní, ani jej podľa obsahu spisu v konaní žiadne
nevznikli, je v súlade s čl. 17 Základných princípox xxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx
xxxxxxxxx xxxxxx xxxx xx xx xxx xxxxx xx xxxxxxx xxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx
xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xajskôr podľa
§ 262 CSP v spojení s § 453 ods. 1 CSP o
priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne súdom prvej inštancie o
výške náhrady trov kxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxx xxxxxxxxxx xxxxxx
xxxxxx xxxxx x xxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxx x x xxxxxxx
xx xxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xivilného súdneho sporu.
xxxxxxxx
xxxxx xxxxxxxx
xx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxx
xxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxx xxxxxx xxxncíp
III. Rozpor s účelom
IV. Zjavnosť zneužitia xxxxx
xxxxxxxx xxx xxxxxx xxxxx
xxxxxxxx xxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxx
xxxxxxxx xxx xxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxxxx
V. Následky zneužitia práva
Nepožívanie právnej ochrany
Odmietnutie procesného úkonu
Sankcionovanie procesného úkonu
VI. Vzťah k príbuzným kxxxxxxxxx
xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxx
xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxx
xxxxxx
xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxáva
Obchádzanie zákona
Výkon práva v rozpore s dobrými mravmi
VII. Aplikácia princípu zákazu zneužitia práva
I. Definícia zákazu zneužitia práva
xxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xx xxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx x xxx x
xxx xxxxxxxxx
xxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxx, ktorý je latentne prítomný v európskych
právnych poriadkoch, napríklad aj v
§ 3 ods. 1 OZ a pod. Súdu sa umožňuje odmietnuť konkrétne procesné úkony, kxxxx xx
xxxxxxx xxxxxxxxx
xxxxxx xx xxxxxxxxxxxxx xx xxx xxxxx xxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx
xxxxxx xxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxx xaujatosti sudcu, princíp
separácie trov konania, neprihliadnutie na procesne prekludované úkony a pod.).
Článok 5 tak obsahuje princíp (zásadu) xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx
xxxxxxxxxxx xx x xxx x xxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx
xxxxxxxxx
xxxxx xxxxxxx xxsledkov jeho nedodržania. Pozitívnoprávne vyjadrenie všeobecného
zákazu zneužitia práva v procesnom kódexe predstavuje v okruhu krajín
Slovensku xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxx
xxxxxxx xxxxxxxxxxx xx xxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxx
xxxxxxxxxxxxx xxxxý zodpovedá slovenskej právnej úprave pred prijatím Civilného sporového
poriadku, a švajčiarsky trestný
poriadok.106) V ostatných prípadoch procxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxx xxxxxxxxx
xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx
xxxxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxx x xxx xxxx x xxxxxxxxx xxxxlného poriadku
(ďalej aj "ZPO") je dôvodom na vylúčenie verejnosti dôvodná obava,
že prítomnosť verejnosti bude zneužitá s cieľom rušenia priebehu koxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx
xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxx x xxx xxxx x
xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxx xxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxx xožnosť
uskutočniť krížový výsluch, ak bolo toto oprávnenie zneužité].
Obdobné vyjadrenie zákazu zneužitia v procesnom práve a možnosť jeho sankcionxxxxxx
xxx xxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxx
xxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxx xx
x xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxx xxxxxxxxxx
xxxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxx xx xxxxx xxxxxxxxxx pričom ide o dôležitý nástroj ochrany
subjektívnych práv, ktorý ale vyžaduje náležitú aplikáciu v
primeranom rozsahu, bude tomuto článku venovaná växxxx xxxxxxxxx xxx xxxxx
x xxxxxxx xxxxxxx xxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xx xx xxxxxx x xx xxx xxxxxxxxxx
xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xx xxx xxxxxxxxxý výsledok
nedovolený."108) L. Tichý v publikácii venujúcej sa zneužitiu práva formuluje definíciu
zneužitia práva ako "taký výkon
subjektívneho pxxxx xx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxx xx x xxxxxxx x xxxx
xxxxxxx x xxx xxx x xxxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxx xxxxxxx
xxxxxxxxxxx xx xxlkrábek v staršej monografii o zneužití práva uvádza, že ide o "akékoľvek
správanie oprávneného
spoliehajúce sa na právo v situácii, keď je daná jeho vaxxxxxxxxxxx x xxxxxxxxx x
xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xx
xxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxx xxxxx x xxxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxku."111)
K tomu dodáva, že "označenie
,zneužitie práva' je obrazné a nie je možné ho chápať doslovne."112) Nakoniec M.
Potacs označuje zneužitie práxx xxxxxxxxx
xxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxx xxx xxxxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxx xxxxxx
xxxx xx xxx x xxxx xxxxxxxxx xxx
xxxxxx xxxxxxx xxe interpretačné kritériá: jazyková interpretácia proti teleologickej
interpretácii normy, pričom uznať zneužitie práva znamená
uprednostniť účex xxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx
x xxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx
xxxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx práva, definuje L. Tichý zneužitie práva
ako "právne zakázané, a preto protiprávne správanie sledujúce účel
získania výhody pre konajúcu osobu na ujmx xxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxx
xx xxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx
xxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxva. Väčšinou sa to týka právnej normy, ale
veľmi často aj ustanovenia zmluvy. Toto správanie však často vykazuje
prevažujúci rys nečestnosti či dokoncx xxxxxxxxxxxxxxxxxx xxx x xxxxx x xxxxxx xx
xxxxx xxxx xxxxxx xx xxx xx xxxxxxx
xxxxxxxxxxxxx
xxxxxxxxx xxxxx x xxxxx xxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxx xxxmami aj v práve Európskej únie.
Z rozsudkov Súdneho dvora EÚ
Emsland-Stärke,117) Van Binsbergen,118) TV10,119)
Centros120) a predovšetkým Halixxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx
xxxxx xxx
xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxnitárneho
práva nekalým či podvodným
spôsobom."122)
Na základe uvedených definícií možno za zneužitie práva považovať predovšetkým taký
výkon suxxxxxxxxxxx xxxxxx xxx xx xxxxx xxxx xxxxxxxx xxxxxxxx x
xxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxxxxx x xxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxxx
xxxx subjektívne právo, ale v rozpore s účelom práva, resp.
danej právnej normy, teda v rozpore s teleologickým výkladom.123)
II. Zákaz zneužitia práva akx xxxxxx xxxxxxx
x xxxxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxx
xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxx x
xxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxx x xxxxxxx xxxxxxxxx xxx xxxx x xxxxxx x xxxxxxxxxxxxxx
xxxxx xxxxxx xxx xutne aplikovaný v plnom rozsahu, ale má
byť aplikovaný v čo najväčšom možnom rozsahu. Ide o právny princíp, ktorý sa v prípade
kolízie vyvažuje s inými prxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xx xxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxx xxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxxxxx
xxxxxxxx xxxxx x xxxxxxkladom pre jeho riadne fungovanie
ako systému. Princíp zákazu zneužitia práva nám pripomína potrebu odmietnutia formalistického
prístupu k právu, kxx xxx xx xxxxxxxxxxxxxxx xxx xxxxxx
xxxxx xx xxxxxxxxxx xxxx x xxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxx
xxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx xxx x xxzpore s jeho účelom, bola priznaná
ochrana.124)
xxxxx xxxx
xxxxxxxx
III. Rozpor s účelom
Rozpor s účelom nie je jediným typom zneužitia práva, existujú rôzne podtypy,1xxx
xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xx
xxxx xx xxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxx x xxxxxx xxxxxxxxxxxxx
xxxxx xxxxxx xxxvneho postavenia, objektívneho práva atď.,
keďže zneužívané nemusí byť len subjektívne právo).126)
Prvý problém nastáva už pri vymedzení toho, čo xx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxxx
xxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxx xxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx x
xxxxx xxxxxxx xxxxxxx x xxxx xxx xxxxx xxxx xxadať.
V právnej metodológii sa rozlišuje medzi subjektívnou a objektívnou teleológiou.
Subjektívna teleológia, resp. intencionalizmus sa zaobexx xxxx
xxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx
xxx xxxxxx xxxxx xxxxx xxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xri
uzavretí zmluvy, alebo čo zamýšľal poručiteľ pri spísaní závetu). Intencionalizmus
sa teda zaoberá zámerom subjektu. Naproti tomu stojí objektívxx
xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxx xxxxxxx xx xxxxxx xxx
xxxxxxx xxxxxxxx xxxx xxxxxx xxxxx xxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxx,
resp. ktoré je rozumné sledovať.127) V zmysle subjektívnej teleológie je tak potrebné
účel právnej normy hľadať predovšetkým
v dôvodovej správe daxxxx xxxxxxx xxxxxx xx x xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxxx
xxxxxxxx xx xxx xxxx xxx xx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxx
xxxxxxx xxxxx xxx xxxxxx xa to, či je tento dôvod deklarovaný zákonodarcom (čiže
zákon môže byť múdrejší ako zákonodarca). V oboch prípadoch by sa
mala ale pri zisťovaní účelu aplxxxxxx xxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx
xxxxxxxxxxxx xxxxxxx x xxxx xx xxxxx xx xx xxxx xxxx xxxxxxxxxxxxx
x xx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xretože úlohou interpretácie nie je právo absurdizovať,
ale, naopak, racionalizovať.128)
Niektorí autori v tejto súvislosti hovoria o interpretačxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx
xxxxxxxxxxxxxxxx xxx xxxxxxx xxxxx xx
xxxxx xxxxxxxx xx xxxxxx xxx xx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxx x xxného
subjektívneho práva, a zamietnuť tie interpretačné alternatívy,
ktoré vedú k neracionálnym či dokonca absurdným záverom. Tým sa rozdiel medzi sxxxxxxxxxxx
x xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xx
xxxxxxxxxxxx xx xx xxxxxxxxxxx xx xxxxxxxxxx xx xxxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxx x xxxxxxx
úprave sa pripisovali skôr na vrub nemožnosti posúdiť do budúcna
všetky dôsledky navrhovanej právnej xxxxxxx
xx xxxxx
xx xxxxxx x xxxxxx xxxxx x xxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxxx
xx xxxxxxx xx xxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxx xxxvne
odvetvie založené,130) čo je zvlášť relevantné pre zákaz zjavného zneužitia práva
v rámci Civilného sporového poriadku.
Základné pravidlo, kxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxx xxx xxxxx xxx xxxxxxxxxx xx xxxxxx
xxxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxxx x xxxxxxx x xxxx xxxxxx x xxx xxx x
xxxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxité zdôvodnenie tohto rozhodnutia. Strohé konštatovanie,
že došlo, resp. nedošlo k zneužitiu práva, bez akéhokoľvek ďalšieho
zdôvodnenia je v právnxx xxxxx xxxxxxxxxxxx
xxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx
x xxx x xxx xx xxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx
xxxxxxxxxxx
xrávna veda chápe "zjavnosť" ako otázku miery, t.j. intenzity.131) Dôvod, prečo zákonodarca
stanovil, aby nebola priznaná
právna ochrana iba "zjavnxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxxx
xxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxx
xxxxxxxxxxx x xxxx xx xxxxxné zneužitie práva nepožíva právnu ochranu."132) Podľa
dôvodovej správy je zmysel nepriznania
právnej ochrany iba "zjavnému" zneužitiu práva ten, xxx xxxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxx
xxxxx xxxxxxxxxx xxxx xxx xxxxxxxxxxxx xxx xxxx xxxxxx xxxxxxxxxx x
xxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxx xx xxxxx xo, aby nebola právna ochrana odmietaná
tam, kde nie je jasné, či skutočne k zneužitiu práva
došlo.133) Dôvodová správa ale nevyjasnila, kedy je zneužixxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxx
xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxx xxx x xxxxxx xx
xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxuje.134)
Otázka zjavnosti sa tak stáva
otázkou zjavnosti účelu subjektívneho práva. Podľa iných autorov musí byť zneužitie
práva zjavné v zmysle "evxxxxxxxxx xxxx xx xxxx xxxxxx
xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxx x xxxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx
xxxxxxxx xxxxxx xxxxx xx x xxxxx xxxxepciách "zjavnosti": zjavnosť ako otázka miery,
intenzity zneužitia práva; zjavnosť ako otázka zjavnosti účelu
subjektívneho práva, o ktorého zneuxxxx xx xxxxxxxx x xxxxxxxx xxx xxxxxx xxxxxxxxxxxxx
xxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxx
xxxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxmatické.
Zjavnosť ako otázka miery
Ak pripustíme, že otázka "zjavnosti" je otázkou miery, intenzity rozporu s účelom
subjektívneho práva, musíme xxxxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxx xxxxx
xxxxxxx x xxxxxxx x xxx xxx x xxxxxxxxx xxxxxx xxxx xxxxx xx xxxxxxxxxx x xxxxxxx
x xxxx xxxxxxx xxx xx xxxxxxxxx xxxxx zneužitia dostatočná na to,
aby takémuto výkonu bola odopretá právna ochrana. Ak takýto prípad nenájdeme, musíme
túto koncepciu odmietnuť.136) Ak txxxxx
xxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxx xx xxxxxx x xxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxx
xxxxx x xxxx xxxx xxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx len
takému zneužitiu práva, ktoré je intenzívne, evidentné, zjavné, možno povedať, že
až extrémne. Zákaz zneužitia práva sa tak bude používať skôr ako
x xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxx xxxxxx xxxxx
xxxxxx x xxxxxxx xx xxxxxxx xxx xxxxx
xxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xx xxxxa nezaoberá) a so zásadou (princípom) proporcionality
typickou pre právny štát. Aj v prípade absencie pozitívnoprávneho
vyjadrenia "zjavnosti" by pxxxx xxxx xxxxxx xxxx xxx xxxxxxxxxxx x xxxx xxxxxxxxxxxxx
x xxxxxxxxx xxx xxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx
xxxxxx xxxxx
xxxxxxxx xxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxu subjektívneho práva
Ak ale pripustíme, že otázka "zjavnosti" je otázkou zjavnosti účelu subjektívneho
práva, o ktorého zneužití sa uvažuje, musíxx xxxxxxxxxx xx xx xxx xx
xxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxx xxx xx xxxxxx xxx xxxxxx xxxxx xxxx xxxxxxxxx
xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xx x xxxxx xxsto problematické. Ak
prijmeme túto koncepciu, musíme prijať aj to, že v prípadoch, keď nebude účel jasne
určiteľný, nemôže dôjsť k zneužitiu práva, a tx xxx xxxxxx xx xx
xxxxx xxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxx xx xxx xxxxxx xxxxxx x xxxxxxx xx
xxx xxxxxxx xx xxxxx xxxx xxxxxx xxx xxxxxxxxxxx xxxxom (napr. by
išlo o evidentný rozpor s dobrými mravmi). V praxi sa taktiež často stáva, že je
účelov daného subjektívneho práva viacero. Ak by sme prijali xxxx
xxxxxxxxxx xxxxx xx xxx xxxxxx x xxxxxxxx xxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx
xxx xxxxxx xxx xx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxx xx
xxxtkými týmito účelmi.
Zjavnosť ako otázka viditeľnosti, resp. dokázateľnosti zneužitia práva
Ak pripustíme, že otázka "zjavnosti" je otázkou dokxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx
xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxx xx x xxxxxxxxx
xxxxx xxxxxx xx xxxxxxxxx xxx xxxx xxxx xxxxxxxxsť dokázaná. Táto koncepcia súvisí
s dvoma predchádzajúcimi, t.j. vzájomne sa nevylučujú; práve
naopak, vzájomne sa dopĺňajú. Je totiž ľahšie dokázaxxxxxx xx xxxxx xxxx xxxxxxxxx
xx xx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxx xx xxxx xxxxx
xxxxxxxxxx x xxxxxxx x xxxx xxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxx Táto koncepcia tak dopĺňa
prvú a/alebo druhú koncepciu.138)
Z uvedeného možno za najvhodnejšie riešenie pre výklad zjavnosti zákazu zneužitia
práxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx x xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxx
xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxzuje
riziko, že samotné zneužitie práva bude zneužité a
zdôrazňuje použitie inštitútu zákazu zneužitia práva ako (prvá koncepcia).
Zárxxxx xxxxxxxxx xxx x xxxxxxxxx xxxxx xxx xx xxxxxx xx xxx
xx xxxxx xxxxxx xxxxx xxxxx x xxxxxxx x xxxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxx
xx xxxxxx xx xxxl sledovaný subjektom vykonávajúcim subjektívne
právo nie je racionálny, a nie je tak v súlade s účelom daného subjektívneho práva
(druhá koncepcia).
ultima ratio
xx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx
xxxxxx x xxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx
xxxxxxxx
xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx úkonu a sankcionovanie procesného úkonu, pričom druhý následok
je podkategóriou prvého následku.
Nepožívanie právnej ochrany
xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxx
xx xxx xxx xxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxanie
právnej ochrany by malo skôr znamenať, že sa na zdanlivý výkon práva (t.j. na výkon
práva, ktoré je zneužitím práva)
neprihliada,139) resp. že nenxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxx xxxxxx xxxxx
xxxxxxxxxxxx
xxxxx xxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx x xx xxxxiel
od odmietnutia procesného úkonu a sankcionovania procesného úkonu
môže nastať aj v prípadoch, ktoré Civilný sporový poriadok explicitne nepredpxxxxxxx
xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx
xxxxxx x xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xx xx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx
xxxxxx xxxxxxxxxie procesného úkonu totiž znamená, že
nenastanú právne následky tohto procesného úkonu. Odmietnutie procesného úkonu, konkrétne
žaloby, na rozdiel xx
xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxx xxxxxxx xxxxx
xxxxxx xxxxxxx
xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxx xxxxxxvať účastníka, proti ktorému je namierená,
t.j. účel tejto žaloby nebude domáhanie sa vlastného práva, ale
výlučne úmyselné poškodenie (alebo znevýhxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxx xxxx
xxxxxxxxxxx xxx xxxxxxxxxx x xxxx xxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx
xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx x xxx xxxo žalobu odmietne.
Podľa Civilného sporového poriadku však nemôže dôjsť k odmietnutiu žaloby, ktorou
sa zneužíva právo na podanie žaloby. Civilný sxxxxxx xxxxxxxx xxxxx
xxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxx
xxxxxxxx xxx xxxx xxx xx xxxxxx x xxxxxx, ktorá bude prejavom
zneužitia práva podať žalobu, formu zamietnutia žaloby. Možnosť odmietnutia procesného
úkonu predpokladaná v Civilnom sporovxx xxxxxxxx x
xxx x xxxxx xxxx xx xxxxx xxx xx xxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx
xxxxx
xxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxpad odmietnutia žaloby či iného procesného
úkonu nepredpokladá, javí sa byť táto možnosť v Civilnom sporovom
poriadku nevyužiteľná.
Sankcionovanix xxxxxxxxxx xxxxx
x xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx
xxxxx x xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxitia práva, ktoré sčasti
popiera účel civilného procesu, ktorým nie je trestať, ale rozhodovať súkromnoprávne
spory. Aj v tomto prípade (rovnako ako pxx xxxxxxxxx xxx xxxxx
xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxx x xxxxxxx xxxxxxxxxxx
x xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxxé
použitie výhradne čl. 5 CSP v časti zakladajúcej následok sankcionovania zneužitia
práva (rovnako
ako odmietnutia procesného úkonu) bez aplikácix xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx
xxxxxxxx xxx xxxxxxxxxxx xx xxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx
xxxxxxxx xxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx zneužitia práva nastať v nasledujúcich
prípadoch:
-
pri zneužití práva podať námietku zaujatosti - možnosť uložiť poriadkovú pokutu až
do 500 eur zx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx
xx xx xxxxx
x
xxx xxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxx xxxxxx xx xx xxx xxxx xx xxxxxxxx
xxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxx
xxxxxxxné v obdobnej veci, ktorá už bola aspoň v piatich prípadoch predmetom konania
pred dovolacím súdom na základe skoršieho dovolania podaného tým
istým doxxxxxxxxx xx xxx xxxx x xxxxx
xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xx xxxxx xxxx xxxxxx x xxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxxx
xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xx xxxxxxxa právo.
Okrem uvedených následkov ale platí generálna klauzula, že zjavné zneužitie práva
nepožíva právnu ochranu, ktorá je aplikovateľná širšie xxx xxx xx
xxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx
xxx xxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxxx
xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx xxx xx xxxxx xxxxxxxxx xxxxx x xným kategóriám. Zdá sa
totiž, že zákaz zneužitia práva sa s mnohými kategóriami prelína,
dopĺňa a vzťahy medzi týmito kategóriami nie sú jasné. Civilný xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx
xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxx xxxxxxxxx x xxxxxxxxxx
xxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxx x xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx x xonaní. Ďalšie príbuzné
kategórie, ktoré však nie sú explicitne predpokladané v Civilnom
sporovom poriadku, sú šikana, zjavne bezúspešné uplatňovanxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxx
xxxxxxxxxxx xxxxxx x xxxxx xxxx x xxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxx
xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxx
xxxxxxxxx xxxxxňovanie, resp. bránenie práva úzko súvisí s účelom, za ktorým je právo
vykonávané. Tento účel nemusí byť ani nutne nemravný, ani sa ním
nemusí sledovať úxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxx xx xx xxx xxxxxxx xxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx
xxxxx xxx x xxxxxxx xxx xx xxxxx xxxxxxxx xxxxx xxx xxxxxx
xxxx xxxxxxxxx xx xxx xxadny právom predpokladaný racionálny účel, resp. výkonom
práva sa nechce dosiahnuť žiadna zmena právneho postavenia. Typickým
príkladom sú tzv. prixxxxxxxxx xxxxxx xxxx xxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx
xxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxx xxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxx xxx xxxx
xxxxxxxxxxx xxxxxx vzťahy medzi účastníkmi konania, ale domáha sa riešenia sporu
preto, aby súd "uznal jeho pravdu", resp. aby sa domohol určitej
morálnej satisfakcie v pxxxxx xxx xxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx
xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxx
xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxx x xxx xxxxxxxxxxxx xxxxesné úkony, ktoré
vedú k
nedôvodným prieťahom v konaní. Ako už bolo uvedené, pod zneužitím práva sa rozumie
výkon práva za účelom, na ktorý toto právo nebxxx xxxxxxxxxx xxx
xxxxxxxx x xxxxxx xx xxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxx
xx xx xxxxxxx xxx xxxxx xxxxx xx xxxxxxx xxxxx xxxx xxelen ním)
sleduje a ktorý nie je "tým správnym účelom", môže považovať práve predlžovanie konania.
Je potrebné ale v každom konkrétnom prípade náležitx xxxxxxxx
xx xxxxxxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxx xx xxx x xxxxxxxxx
xxxxx xxxxxx xxxxx xxxx xxxxx xxxxxxxxxxxxxxxx xxieťahov v
konaní môže byť návodom na to, aby sa nesankcionoval každý výkon práva, ktorým sa
sleduje predlžovanie konania, ale len ten, ktorý prekračuje xxxxxx
xxxxxx xxxx xxxx xxx xxxxxxx xxx xxxxxx xxxxxxx xx xx xx xxx xxxxxxxx xx xxxxxxxxx
xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxx xxxxx xx xxxxxx xxxxxx
xxxxx xxxx xxx xx xxxxxx xxxx xxôvodnené, z akého dôvodu je predlžovanie konania
účastníkom neprimerané. Neodôvodnené prieťahy v konaní tak možno
považovať za príklad zneužitia prxxxx xxxxxxx xx xxxx xxxxxxx xxx xxxxx xxx xxx xxxxx
xxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xx xx xx xxx xxxxx xxxxxx
xxxxxxxxxxxx xxx xxxxxx xxx xx x xxxxxxxxxný výkon práva. Zvláštnu pozornosť si zaslúžia
preto, že ide o typický, častý príklad zneužitia práva.
Zároveň treba zohľadniť, že k prieťahom v konaní xxxxxx xxxxxxxxx xxx xxxxxxx xxxxxx
xxx xxxxxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxx x x xxxxx xxxxxxx xx xxx xxx
xxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxx xx ale potrebné dbať na to, aby nedošlo
k zneužívaniu možnosti sankcionovať prieťahy v konaní, a preto
každé sankcionovanie prieťahov v konaní musí byť náxxxxxx xxxxxxxxxx x xxx xxxxxxxxx
xxxxxxx xxxxx xxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx
xxxxxx
xxxxxx xx xxxxxxx xxxxx x xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xtrany. Ide o konanie zavinené,
a to vo forme úmyslu.143) Právo sa teda
nielenže vykonáva v rozpore s účelom, ktorému bolo určené, ale primárnym účelom vxxxxx
xxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xx xxx x xxxxxxxxxx
xxxxxxx x xxxxxxx xxx xx xx xxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxx
xxxxxxa z povahy jej označenia ale nestačí na to, aby súd s
určitosťou vyslovil, že ide v konkrétnom prípade o šikanu. Absencia racionálneho
účelu pri výkone prxxx xx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxx xxx
xxxx xxxxx xxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xx x xxxx xxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxxx
xxxxx xxxxxxx x xxxxesnom práve by príkladom šikany mohlo byť
opakované podávanie nových návrhov sledujúce jediný účel, a to navyšovanie trov právneho
zastúpenia druhej xxxxxxx
xxxxxxxxx xxxxx xxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxxxxx
xxxxx xx xxxxxxxxxxxx xxxxxx xx
xxxx xxx xxxxxm z typov zneužitia práva, aj to nie príliš významným, a preto by sa
nemali tieto dve kategórie
stotožňovať.145)
Zjavne bezúspešné uplatňovanie alebo xxxxxxxx xxxxx
xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxx xxxxxxxxxxx
xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxx xxx xxxxiel od
Správneho súdneho poriadku). Napriek tomu je medzi týmito kategóriami rozdiel z hľadiska
ich skutkovej
podstaty. Zároveň platí, že následky, s xxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxx
xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxx xx xxxx xxx xxxxxxx
xxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxe alebo bránenie práva obdobne, ako je tomu
pri zneužití práva s obdobným odôvodnením: aby nedochádzalo k
zneužívaniu tohto inštitútu, či už zo strany úxxxxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxx xx xxxxxxxxxxxx
xxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xx xxxxx xxxxx xx
xxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx nemôže byť dosiahnutý. Podstata aj
tejto kategórie teda spočíva v účele, tentokrát ale nie je právo
vykonávané nutne v rozpore s účelom daného subjektíxxxxx xxxxxx xxxxxx xxx xxx x
xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxxx xxx xxxxxxx xxx
xxxxxxxxx xxxx xxx xx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxjvyššieho súdu SR o zjavne
bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva ide najmä vtedy, ak už
zo skutkových tvrdení žiadateľa je nepochybné, že mu vo vxxx xxxxxx xxx xxxxxxxxxxxxx
x xxxxx xxxx xxxx xxxxxxxx xxxx
xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxx xxxxx xxxx xxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxx
x xxxxxxx xx xxx xxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xx xxxxxxx
xxxxxxxxxx xxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxladom zjavne bezúspešného uplatňovania, resp.
bránenia práva môžu byť aj niektoré námietky
zaujatosti.147)
Obchádzanie zákona
Zákon obchádza txxx xxx xxxxxxxx xxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxx xxx xxxxxxxxxx xx xxxxx
xxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxx xxxx xxxxx xxxx xxxxxxx xxxxxxxx
xxxxxxxxxx xx xxxxxxx xúto normu zneužíva k porušeniu inej normy.148) Obchádzajú
sa najčastejšie subjektívne povinnosti (na
rozdiel od zneužitia práva, kde sa najčastejšxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx x
xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx
xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xýnimku z tejto subjektívnej povinnosti.149)
Základný rozdiel medzi zneužitím
a obchádzaním spočíva teda v tom, že pri obchádzaní subjektívne právo xxxxxxxxxx
xx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx
xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxx x xxxxx xxxxxx xx xxx xxxxxxxx xxxxxxxxxne právo
existuje, ale je vykonávané nad rámec svojho
obsahu.150)
Výkon práva v rozpore s dobrými mravmi
Zneužitie práva býva často nesprávne limitxxxxx xxx xx xxxxx xxxxx x xxxxxxx x xxxxxxx
xxxxxxx xxxx xxx x xxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxxx
xxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxáva a výkonom práva v rozpore s dobrými
mravmi.
Slovenská a česká právna náuka v minulosti podraďovala možné prípady zneužitia práva
pod prípady rozpxxx x xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxx x xxxx
xxxxxxx xx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx
xxxxx xxxxxxm výkonu práv v rozpore s
dobrými mravmi a zákazom zneužívania práva je nepochybne úzky, je možné ale predsa
len uvažovať nad určitým rozdielom. Pri zneuxxxx xxxxx xxx xxxxxxx
xxxxx xxxxx x xxxxxxx x xxxxxx xxxxxx xxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx xx xxx xxxxxx
xxxxxx xxxxx x xxxxxxx x xxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxovú úlohu dobré
mravy, t.j. "súhrn spoločenských, kultúrnych a mravných noriem, ktoré v historickom
vývoji osvedčujú určitú nemennosť, vystihujú poxxxxxxx xxxxxxxxxx
xxxxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxxxxxx
xxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx
uznávaných a zachovávaných zásad, ktorých dodržiavanie je často zaisťované i právnymi
normami tak, aby každé konanie bolo v súlade so všeobecnými
zásxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxx xxxxx xxxxxxxx
xxxxxxxx xxxx xxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxx
xxxx xxx xxxxxxx x xxxxxxx x účelom daného práva, a teda byť zneužitím práva, a súčasne
aj v rozpore s dobrými mravmi. Nemusí tomu ale tak byť vždy.
Kontroverzným sa javí prípad posxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxx x xxxxxxx
xxxxxxx xxxxx xxxxxxxx x xxxxxxx xx xxxxxxxx xx xxx x xxxxxxxxx
xxxxxx xxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxú si treba v úvode skúmania tohto problému položiť,
je, aký je účel subjektívneho práva podať námietku premlčania.
Ak je tým účelom premietnutie princíxxx xx xxxxxx xxxxx xxxxxxx x
xxxxxxx xxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx
xxxxxxx xxxxxxx xxx xx xxx xxxxxxx, aby toto právo bolo vykonávané v rozpore xx xxxxxx
xxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxx
xxx xxxxxx xx xxx xxx xxx xxxxxx xxxxxxxxxxxxx x xx xxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxania
v konkrétnom prípade nemravné v závislosti od konkrétnych
okolností. Podanie námietky premlčania môže tak byť buď len v rozpore s dobrými mravmi,
xxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx
xxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxx xxx xx xxxx xxxxxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxého
práva, ale práva ako takého, ako napríklad princíp
poctivosti, slušnosti, či neminem leadere (nikomu neškodiť). Takéto široké vymedzovanie
účelx xxxxxxxxxxxxx xxxxx xxx xxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxx
xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx
xxx xxx zamietnutie námietky premlčania, ktorá je evidentne
nemravná, postačuje inštitút zákazu výkonu práva v rozpore s dobrými mravmi. Podľa
nálezu Ústavxxxx xxxx xx xxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx
xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxx xxxxxx xxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx
xxxxxxx xx xxxlade konkrétnych okolností nemohli počítať s tým,
že námietka premlčania bude podaná, spoliehali sa na rodinné väzby. Súd v tomto prípade
neuvažoval o xxxxxxxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx
xxxxxxxxx xxxxxx xxx xxxxx xxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxxxxxxx
xxxxx x xxxxxxxe ďalších rozhodnutí
týkajúcich sa námietky premlčania, v ktorých sa už ale uvažovalo aj o zneužití práva.
"Není pochyb o tom, že námitka promlčení zásaxxx xxxxxx xxxxxx
xxxxxxxxxxx xxx xxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxx x xxxxxx xxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx
xx xxxxxxxxx xxxx xxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxx xxáva na úkor
účastníka, který marné uplynutí promlčecí doby nezavinil a vůči němuž by za takové
situace zánik nároku na vydání bezdůvodného obohacení v dxxxxxxx
xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx xxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxx x xxxxxxxx x
xxxxxxxxxxx xxx xxxxxxxxxxxxx xxxxx x x xxxxxxx xxx xxxxx xxé právo
včas neuplatnil (srov. citovaný nález Ústavního soudu ČR ve věci sp. zn. II. ÚS 309/95
nebo rozsudek Nejvyššího soudu ČR ve věci sp. zn. 25 Cdo
1839xxxxxxxxxxxx x xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxx
xxxxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx
xx xx xxxxxxx xxxxxx xxxxxx jen v těch výjimečných případech, kdy by bylo výrazem
zneužití tohoto práva na úkor účastníka, který marné uplynutí
promlčecí doby nezavinil, a vůči něxxx xx xx xxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxx xx xxxxxx
x xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx xxx xxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx
xx xxxxxxxx x xxxxxxxx x xxxxxxxxxxx jím uplatňovaného práva a s důvody, pro které
své právo včas neuplatnil. Tyto okolnosti by přitom musely být
naplněny v natolik výjimečné intenzitě, abx xxx xxxxxxxxx xxx xxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxx
xxxxxx xxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxx
xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxx xxx xxx xxxxxxxxxxx xxkonu práva odepřít ochranu pro jeho
rozpor s dobrými mravy, se odvíjí od posouzení zcela jedinečných
skutkových okolností daného případu, jež lze jen oxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxx xxxxxx
xxxxx xxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx
xxxxxxxxxxxxxx
xxxxxxxxxxxx xxxx
x xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx súdy považujú za zneužitie práva len taký výkon práva,
ktorý je šikanou a zároveň v rozpore s dobrými mravmi: "Za
zneužití výkonu práva ve smyslu uvedenéxx xxxxxxxxxx xxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxxx
xxxxx xxxxx xxxx xxxxxxxx xxxxx x xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx
xxxxxxx xxxxx xxxxx xx x xxxxxxx x xxxxxxnými dobrými mravy vedeno přímým úmyslem
způsobit jinému účastníku újmu."157)
VII. Aplikácia princípu zákazu zneužitia práva
Z dosiaľ uvedeného xxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxx
xxx xx xxxxxx xx xxxxxx xxxxxx xxxxx x xxxxxxx xxxxxxx xxx xx
xx xxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xx xxxxxx xxxxxx xxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxdie
skôr k zdržanlivosti, teda k tomu, aby nebol používaný
intenzívne, a teda skôr výnimočne.158) Jeho funkcia je v prvom rade korektívna, je
prostriexxxx xxxxxxxxxx
xxxxxxxxxxxxxxx xx xxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxx x xxxxxxxxxx
xxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxx xxdy, keď
vystane potreba vyvažovať protichodné záujmy, koncept ,zneužitia' je príliš rigidný,
aby poskytol adekvátne riešenie. Nedokáže poskytnúť axx xxxxxxxxx
xxxxx xxxxxxx xx xx xxxxxxx xxxxx xxxxxx xx xxxxxxxx xxxxx xx xxxxxx xxx xxxxxxxx
xxxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxx xxx xxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxtlivým
záujmom. Preto sa zdá, že moderným poňatím by malo byť pokúsiť sa stanoviť limity
čo do rozsahu a obsahu subjektívnych práv a ich váhu vo vzťahu k
inxx xxxxxx x xxxxxxxx xxxx xxx xxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxx xx xxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx
xxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xx xxxxx x xxxxxx xxx xxxx x xxxxxx
xxxx, ktorým v tomto kontexte čelia. V ideálnom prípade by v záujme právnej istoty
mali byť tieto kritériá odvodené skôr z právnych hodnôt než odkazom
na spolxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxx xxxxxxxxxxxxxxx
x x xxxxxxx xxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxx xx
xxxxxxutná na vyváženie rigidity striktných pravidiel formulovaných v občianskych
zákonníkoch. Ak existujú flexibilnejšie koncepty než ,zneužitie
právxxx xxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxx xxx xxxxxxx xxxxxx
xxxxx x xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxx xx xxxxx xxxxx xx
xxxxxxxxxxxx prinášať lepšie výsledky či už v otázkach konzistencie, predvídateľnosti
(a teda právnej istoty), či flexibility. To zrejme vysvetľuje,
prečo moderxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx
xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxx
xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxa je vhodné uprednostniť iné koncepty, ak sú k dispozícii,
ideálne stanoviť jasnejšie limity výkonu konkrétnych
subjektívnych práv. G. Kodek k tomu doxxxxx xx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xx
xxx xxx xxxxxxxxx xxx xxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxx
xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxx xxxxxxxxxxxx x xxeužívaniu princípu zákazu zneužitia práva.
xxxxxx xxxxx
Súvisiace ustanovenia:
Súvisiace predpisy:
xxxxxxxxxxx
xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx xx xx xxx xxxxxxx xxxxx xxx xxx xxx xx xxxxxxxxx
xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxx xxxxxxx x xxxxxxxxxxho obohatenia by zasahoval do práva
oprávnených záujmov iných a bol by v rozpore s dobrými mravmi,
keďže žalovaný si bol počas xxxxxx xxxx xxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx
xxxxx xx xxxxxxxx x xxxxxx xx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxxx
xxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxx Uvedenú skutočnosť žalovaný v konaní pred súdom prvého
stupňa nenamietal
(§ 205a ods. 1 OSP). Takúto námietku by však bolo možné považovať za dôvodnú ibx
x xxxxxxxx xx xx
xxxx x xxxxxxxxx xxxxxx xxxx xx xx xxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx
xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxx xxxxx xxxxnom práva
znevýhodniť druhú stranu a spôsobiť jej ujmu. Šikanózny výkon práva sa musí vždy
preukázať a dôkazné bremeno zaťažuje toho, kto je takýmto výkxxxx
xxxxx xxxxxxxxxx
xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx xx x xxx xxxxx xxxxx xxx xxx xxx xx xxxxxx
xx xxxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxé, ktorým má však byť dosiahnutie
nedovoleného výsledku. Aj keď to odôvodňujú pomery
účastníka, nie je možné mu priznať oslobodenie od súdnych poplatkxxx xx xxxxxxxxx
xxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxx x xxxxxx
xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxx xxx xxxxx xxxxxx xx xx xx xkutkových
tvrdení žiadateľa je nepochybné, že mu vo veci nemôže byť vyhovené.
Svojvoľným uplatňovaním alebo bránením práva je najmä šikanózny výkon pxxxx xxxxx
xxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx
xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xx x xxx xxxx xxxxx xxx xxx xx xx xxxxxxxxx
xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxedky řízení dokládají, že institut návrhu na delegaci vhodnou
(§ 12 odst. 2 o. s. ř.) je účastníkem řízení zneužíván k
obstrukci a cílenému protahování oxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxx xxxxxxxxxxx xxx
x xxxxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx
xxx xxxxxxxx xxxxxx x xxxxxxxxx xrostředcích může mít skutečnost, že soud návrh na
delegaci vhodnou nepředložil soudu, který je nejblíže společně
nadřízen příslušnému soudu a soudu, xxxxx xx xxx xxx xxxxxxxxxx x x xxxx xxxxxxxxx
xxxxxxxx xxxxxx xxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxx x xxxxxxxx
xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxx xx x xxxxxxx, jež je zneužitím procesních práv účastníka
(§ 2 o. s. ř.), nešlo.
Nález Ústavného súdu ČR zo 17. decembra 2015, sp. zn. IV. ÚS 3216/14:
Z hlediska posoxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxx xxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxx
xxxx xxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxx xxxxx
x xxxxx xxxx xxa se jedná o způsobilý důvod pro zastavení exekučního řízení. Stran
aplikace zásady zákazu zneužití práva v exekučním řízení, Nejvyšší
soud ČR zaujal vx xxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xx xxxxxx xxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxx
xxxx xxxxxxx xxxxx xx xxxxxx x x xxxxx x xx xxx xxxxx xxxxxxxx
xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxvněnému procesním předpisem pro případ, že povinnost uložená
exekučním titulem vydaným v nalézacím řízení nebyla splněna
dobrovolně. Proto nelze dlx xxxxxxxxxx xxxxx xx x xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxx x x x xxxxx
x xx xx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxx x xx xxxxxx xxxxx
xxx xxx xx xxx xxxxxxxxxx xx xxxxxení z 27. března 2012, sp. zn. 20 Cdo 3291/2011).
Ústavní soud ČR pokládá právní názor Nejvyššího soudu ČR za
přiléhavý potud, mají-li námitky povinného xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx
x xxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx
xxxxx x xxxxxxx x xxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxstup k námitkám povinného je odůvodněn
tím, že přezkum souladu výkonu práva s dobrými mravy proběhl v řízení
nalézacím, není proto nutné jej opakovat v řxxxxx xxxxxxxxxxxx xx xxxx xxxxx xxxxxxxxxx
xx xxxxxxxxx xxxxxxxx xx x xxxxxxxxxx xxxxxx xx xxxxx xxxxxxx
xxxxxxx xxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxx zákazu zneužití práva se totiž neuplatňuje
pouze x xxxxxxx xxxxxx xxxx xxx xxxxxxxx xxxxxxx x x xx xx xxx
xxx x xxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxx x xxx xxxxxxxx xxxxx xxx xxx xx xx xxxxxx xx xxxxxx
xxxx xxxxx xxxxotlivé procesní úkony účastníků je proto třeba
podrobit i přezkumu z hlediska jejich souladu s účelem procesní normy či procesního
institutu. Za zneužxxx xxxxx xxx xxx x xxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx
xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xx x xxxxx xxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx
xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxtavují tzv. šikanózní návrhy či postupy,
které se vyznačují úmyslem účastníka způsobit protistraně škodu. Škodlivost šikanózního
jednání se přitom xxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx
xxxx xxxxxx x xxxxxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxx xxxxxxxx
xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxt další negativní důsledky s řízením spojené
(typicky např. důsledky insolvenčního návrhu), ale spočívá také v tom, že zbytečně
zatěžuje soudní soustxxx x xxxxxxxxxx xx x xxxxxx xxxxx
xxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxx xx xxxxxx
xxx x x xx xx xxxx xxxxxxxx xx xxxxžití procesních práv, musí
obecné soudy, mají-li dostát své základní povinnosti vyjádřené v čl. 90 Ústavy ČR,
vždy postupovat tak, aby v rámci možnostíx xxxxxx xxx xxxxxxxxxxx
xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxx x xxxxxxxx xxxxxxx
xxxxxxxx
Obsah výkladu:
I. Úvod
II. xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx
xxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxx
xxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx
xx xxod
Podľa osobitnej časti dôvodovej správy k čl. 6 CSP navrhovaný princíp reflektuje
moderné poňatie
bývalej zásady rovnosti účastníkov. Priorizuxx xx x xxx xxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxxx
xxxxxxxx xxx xxxxx xxxx xxxxx xxx xxxxxx x xxxxxxxxxxxx xxxxxxx
xx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx reflektuje judikatúru štrasburských
orgánov ochrany práva, ktorá zásadu rovnosti zbraní vníma ako rovnakú
mieru možnosti participovať na procesnýxx xxxxxxx xxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx
xxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxx x xx xxxxxxxxxx xxxxxxx
xxxxxxxxxxx x xxx xxxxxxx xxx xx xxxxxx xxxxvantnej námietke, tvrdeniu či dôkazu
mala protistrana objektívnu možnosť sa vyjadriť. Nóvum spočíva v
zavedení osobitných konaní so slabšou stranoux xxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx
xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxx xxx x xxxxxx xxxxxxxxx xxxx
xxxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxxhu sporových strán.
Článok 6 CSP zakotvuje zásadu (princíp) rovnosti strán sporu a zásadu (princíp) ochrany
slabšej
strany, zásadu (princíp) prihxxxxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxxx
xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xx x xxxxx xxxxxxxxxx x xxxx
xxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx
Zásada (princíp) rovnosti strán má svoj základ v Ústave SR v čl. 12 ods. 1, podľa
ktorého sú si
všetci rovní v dôstojnosti a v právach, a v čl. 47 ods. 3, podľa xxxxxxx xx xx xxxxxx
xxxxxxxxx
x xxxxxx xxxx xxxxx x xxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx
xxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxx xxxxxx x xxj základných predpokladov aj v
zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru, i keď z jeho textu priamo nevyplýva. Podstata princípu
rovnosti
spočíva v tom, že strany sporx xxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx
x xxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxx xxxxxxxxxxx
xxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx zo strán. Nie je rozhodujúce xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx
xxxx xxx xx xxxxxxxx x xxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxx
xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx x xrocesného útoku patrí
k rovnosti aj zabezpečenie toho, že sa od žiadnej strany nebude
vyžadovať plnenie procesných povinností, ktoré jej nevyplývajú xxxxxx x xxxxxxxxxx
xxxxxx x xxxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xx
xxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxx xxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxie dôkazného bremena alebo
náhrada trov konania).162) Princíp
rovnosti je zároveň premietnutím rovnosti subjektov v súkromnoprávnych hmotnoprávxxxx
xxxxxxxxx xx xx xx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxxxxxxxxxxxx
xx xxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxx x xxx xxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxx xx xxx xxxné
i v konaní pred súdom. Na rozdiel od hmotného práva tu ale nejde
o rovnosť všetkých subjektov zúčastnených na konaní, pretože medzi tieto subjekty
patxx xx xxxx xxxxx xx xxxx xxxxxxx xxxxxxxxx
xxxxxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx x xxxx xx xx xx xxxxxxx xxxxxxxxxxxxx
xxxxxxxxx xxxx xxx xe jasné, ktorej
zo strán prislúcha hmotné právo, ktoré je predmetom sporu. Táto neistota znemožňuje,
aby bolo s ktoroukoľvek zo strán nakladané procesxx xxxx xxx x
xxxxxxx xxxx xxxxxxx xxxxx xxxx xxx xxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx
xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xpravné
prostriedky, vyjadrenia o dôkazoch a pod. Pre obe strany platí, že sa musia alebo
nemusia dať zastupovať advokátom, platia pre ne aj rovnaké procxxxx
xxxxxxx xxx xxxxxx xxxx xxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xx x xxxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxx
xxxxxx x xxxx xx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xx
xxxxxxxxxxxxxxx xúd by nemohol vydať spravodlivé rozhodnutie, pokiaľ by stranám nezaistil
rovnaké možnosti uplatnenia ich
práv. To, samozrejme, neznamená, že pokiaľ xxx xxxxxx xxxxxxxxx xxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx
xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx xxxxx xxxxxxx xxx xxxxxxx
xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxéto chápanie princípu rovnosti je absurdné,
v praxi ale môže byť (neprávom)
požadované.166)
Princíp rovnosti strán má predovšetkým znamenať "rovnxxx xxxxxxxx xxxxx xx xxxxx
xx xxxxx xx x xxxxxxxx xxxxxxxx xxxx xxxxxxxx xx xxxxx xxxxxx x
xxxxxxx xxxx xxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxx x xich nesmie mať podstatnú
výhodu voči protistrane a každá strana musí mať možnosť
uplatniť svoje argumenty za podmienok, ktoré nie sú jasne nevýhodné v pxxxxxxxx x
xxxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx
xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxx xxxxxx xxxxxx xxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx
xxoj prípad za takých podmienok, ktoré ju nestavajú do
podstatnej nevýhody voči jej protistrane."168) ESĽP označil za typické príklady porušenia
rovnxxxx xxxxxx x xxxxxxxxxxx x
xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxx xx xxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxx x xxxxx
xxx xxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxx xzavretie ústnej dohody
mohli preukázať len jej dvaja svedkovia a jedna strana mohla predvolať jedného svedka,
zatiaľ čo druhá nemohla predvolať
druhéxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxxx xxx xxxxxx xxxxxxxxx
xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx
xxxxxxxxxxx x xxx xxxxx xxxxxxxxx xxh krížový výsluch; aby súd prijal dôkazy predložené
stranami;172) aby bol účastník konania oboznámený s dôvodmi rozhodnutia a mohol ich
účinne
napadxxxxxxxx xxx xxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxx xxxx xxx xxxxxx xxxxxxx
xxx xx
xxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxx xxxx xxxxxxx xxxxxxx k prostriedkom potrebným
pre efektívnu účasť v súdnom konaní
(napr. k zdravotnej dokumentácii),176) kde patrí aj rovnosť v prístupe k utajovaným
dokxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxx
xxx xxxxx xxxxxx xxxxxxx xx x xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxx xxxxxx xxx xxxxxxxxxxxx
xx xxxxxx xxxxxxx
xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxta do ďalších ustanovení Civilného sporového poriadku,
konkrétne:
-
každý má právo konať pred súdom v materinskom jazyku, resp. jazyku, ktorému roxxxxx
xx xxx xxxxx
x
xxxxx xx xxxxxxxxx xx xxx xxxx x xxxxx
x
xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx xx xxx xxxxx
x
xxxxxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxx xx xxx xxxx,
-
ustanovenie opatrovníka osobe, ktorá nemôže samostatne konať pred súdom (§ 69 CSP).
III. Zásada (princíp) ochrany slabšej strany
V prípade pxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxx xxxx xxxxxxxxx
xxxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxx xxxxxx xxxxxx
xxxxxxxx) ochrany slabšej strany. Táto zásada (princíp) vyplýva z čl. 6 ods. 1 CSP
z časti
"okrem prípadu, ak povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranx xxxxxx xxxxx
x xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxx
xxxxxxxxx xxxx x xxx x xxxx x xxxx
xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxšuje tri kategórie slabšej strany:
-
spotrebiteľ v spotrebiteľských sporoch podľa § 290 a nasl. CSP,
-
diskriminovaná osoba v antidiskriminačnxxx xxxxxxx xxxxx x xxx x xxxxx xxx x
x
xxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx x xxx x xxxxx xxxx
xxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxxí nie sú vylúčené i ďalšie. Zmyslom zásady (princípu)
ochrany slabšej strany nie je zvýhodňovanie tejto strany na úkor
druhej strany, ale iba dorovnanix xxx xxxxx xxxxx x xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx
xxxxxx xxxx xxx xxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx
xxxxxxxxx xxxxx xxx xxxx xxx xxxxxx xxxnakú "štartovaciu pozíciu". Postavenie slabšej
strany je potrebné zlepšiť, resp. korigovať len do tej miery,
kým sa nedosiahne funkčná procesná rovnxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxx xxxxxx
xxxxxx xxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx
xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xx xx xxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxx xa úkor pôvodne
"silnejšej strany". Tieto princípy je potrebné proporcionálne
pomeriavať, je potrebné taktiež vyvarovať sa zneužitia jedného či druhxxxx xxx xxx
x xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxx x xx xxxxx
xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxx xxx xxxxxxxxxx
xx xxxxx
xxxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxx xx uplatňuje ochrana slabšej strany, sú predovšetkým
nasledujúce (uvedený výpočet zahŕňa len špecifiká, ktoré platia
rovnako pre všetky kategórie slaxxxx xxxxxxx xxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxx
xxx xxxxx xxxxx xxx x xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxx xxxxx xxxxx xxxxxx
xx xxxxxxxx xxxx x x xxxxxx xxxxx x komentári k jednotlivým ustanoveniam sporov s
konkrétnou kategóriou slabšej strany):
-
rozšírená poučovacia povinnosť - súd je v sporoch so slabšxx xxxxxxx xxxxxxx xxx
xxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx x
xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxxxxxxx x xxxxom rozsahu, ako predpokladá
všeobecná poučovacia povinnosť, predovšetkým o tom, aké
dôkazy môže predložiť, o možnosti podania návrhu na neodkladné oxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxxxx
xxxxxxxxx x x xxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxx xx
xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxx xxxx xx xxxx
x xxxx x xxx xxxxx táto rozšírená poučovacia
povinnosť sa vzťahuje len na poučenie o procesných, nie hmotných právach;
-
zastúpenie - okrem zastúpenia advokátom či Cxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxx xxxxxx
xxxx xxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx
xxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxxxxx xx x91 ods. 1 CSP), diskriminovaná osoba
osobou
oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred
diskrimináciou
(§ 308 xxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx
xx xxx xxxxx
x
x
-
rozsudok pre zmeškanie - rozsudok pre zmeškanie nie je možné vydať v neprospech slabšej
strany
(§ 299 ods. 1, § 313,
§ 321 CSPxx
xxx xxxxda (princíp) prihliadania na špecifické potreby strán
Aj v prípade sporov, v ktorých nie je jednou zo strán slabšia strana v zmysle spotrebiteľ,
zamexxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxxx x
xxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx
xxxxxxx xxxany. Tie vyplývajú z jej zdravotného stavu, kde pôjde
predovšetkým o potrebu prihliadať na nepriaznivý či už telesný, alebo psychický zdravotný
stav axxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx
xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxxx
xx xxplyvnené predovšetkým dosiahnutým vzdelaním, príjmom,
vlastníctvom, sociálnym ocenením vykonávanej profesie, podielom na moci a rozhodovaním
a ďxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx
xx xxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxx xx xxxxxxxxx
xxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxx xj pozitívne, priaznivé sociálne
postavenie, ktoré je spojené napríklad s pracovnou vyťaženosťou. Uvedená zásada prihliadania
na špecifické potrebx xxxxx xx xxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx
xx xxxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx x xxxxxx xxxxxx
xxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx pojednávania, prestávok na pojednávaní,
posúdenia žiadosti o ospravedlnenie z pojednávania, potreby špecifických pomôcok
pri účasti na pojednávaxxx xxxxxx xxxx xxxxxxx xxxx xxxxxxxxxxxx xx
xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxx xxx xxx xx xxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx
xxxxxxxxx xxxxxxxxxia:
Súvisiace predpisy:
xxxxxxxxxxx
xxxxx xxxxxxxxx xxxx xx x xxx xxxxxxx xxxxx xxx xxx xxx xx xxxxxx
xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx
xxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx x
xxx xx xxxxx x xxxxxxx x čl. 96 odst. 1 Ústavy ČR a na úrovni podústavního práva
je pro civilní
řízení zakotven v § 18 o. s. ř., přičemž se promítá i do řady dalších ustanovení
tohoto xxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx
xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xx xx xxxxx xxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxx xxxxxx xxxxxxxx
xxxxxx xxd [srov. nález z 21. srpna 2008, sp. zn. II. ÚS 657/05 (N
146/50 SbNU 291)]. Obdobným způsobem je tento princip interpretován i v ustálené
judikatuře Evroxxxxxx xxxxx xxx xxxxxx xxxxxx xxxxx xx xxxxxxx xxxxx
xx xxxxxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxx xxx x xxxxx x xxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxx xxxx x xxxxxxxxxx
xxxxxx xxxle jen "Úmluva") považuje zásadu "rovnosti
zbraní". Z této zásady tento soud dovozuje, že každé procesní straně má být dána
přiměřená možnost přednést xxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xx
xxxxxxxxx xxx xx xxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxx xx xxxxx xx xxxx
xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx x xxx xxxxx x993 ve věci Dombo Beheer B. V.
proti Nizozemí, č. 14448/88, bod 33).
Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 21. júla 2010, sp. zn. 5 Cdo 122/2010:
Zúčastniť sa xxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxx xxxx xxxxx xx xxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx
xxxxxxxxx xxxxxxxx x xx x xxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx
xxxxx xxxxxxnovuje inak, ak na tomto svojom práve účastník trvá. Zákon v ustanovení
§ 101 ods. 2 druhá veta OSP určuje len jednu výnimku z tohto práva účastníka, za
ktxxxx xx xxxx
xxx xxxxxxxxx x x xxxx xxxxxxxxxxxxx x xxxx xx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xx xx xxxxxxxxxxxx
xxxxxxxxxx x xxxxxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxx x xdročenie
pojednávania. Jednou zo súčastí koncepcie spravodlivého súdneho konania je tiež princíp
rovnosti zbraní, ktorý, okrem iného, vyžaduje, abx xxxxx
xxxxxxxx xxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxx xxx xx
xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxx xxxxosťou
disponuje druhý účastník (pozri rozsudky ESĽP Ankerl proti Švajčiarsku, 1996 - V,
s. 1567, Helle proti Fínsku, 1997 - VIII, s. 2928 a pod.).
Uznexxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xx x xxx xxxxxxx xxxxx xxx xxx x xxx xxxxxxxxx
x xxxxxx xxx x xxxx x xxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxx xxxx x xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxx
xx všeobecných
záruk spravodlivého prejednania veci pred súdom je zásada "rovnosti zbraní". Táto
zásada zabezpečuje, aby v súdnom konaní mali jeho účasxxxxx xxxxxxx
xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx
xxxxxxx xx xxxxxxxxx x xxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xčastníkov konania,
v spôsobe a rozsahu dokazovania a v iných oblastiach spojených so súdnym uplatňovaním
práva. Zachovanie "rovnosti zbraní" z pohľaxx xxxxxxx x xxxxxxx
xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xx xxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx
xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxx x xxincípom dôkazného
bremena, ktorého úspešnosť sa v súdnom spore viaže na schopnosť predložiť adekvátne
dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Výber dxxxxxxxx
xxxxxxxxxxxx xx xx xxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xx x xxxx xxxxx x xxxxxxxxxxxx xxxxxxx
xxxx xxxxxxxx x xxxxx xxxx xxxxxxxxx xxx xxxxx xxxxxx xxxxxx úvahy.
Obsahom záruky na spravodlivý súdny proces z pohľadu oprávnenia navrhovať dôkazy
je limitovanie tejto voľnej úvahy súdu. Týmto limitom je požixxxxxxx
xxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx
xxxxxxx xx xxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxxí s jeho
odporcom v súdnom spore (rozsudok Európskeho súdu xxx xxxxxx xxxxx xx xxxx xxxxxxxxxx
xxxxx xxxxxxxxx x xxxx xxxxxx x xxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxx
xxxxx x xxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx x xxxxx xxxx xx xxda znamená, že účastník konania
nesmie byť týmto rozhodnutím znevýhodnený oproti druhému
účastníkovi. Podľa judikatúry Ústavného súdu SR nevykonanxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx
xxxxxx xxxx xxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxx
xxxxxxx xxxxxxx xx xxx xxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxdy "rovnosti zbraní". Ústavný
súd SR vo svojom náleze z 26. januára 2010, sp. zn.
III. ÚS 332/09, vyslovil názor, že nevykonanie navrhovaného dôkazu, ak xxxxx xxxxx
xxx xxxxx xx xxxxxxxxx
xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xx
xxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxxxx xúdne konanie v zmysle
čl. 46 ods. 1 Ústavy SR.
Nález Ústavného súdu SR z 18. apríla 2013, sp. zn. II. ÚS 249/2012:
Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudskx xxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx
xxx xxxxx x xxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx
xxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xxxx xxxmeraná možnosť predniesť svoj prípad za podmienok,
ktoré ho neumiestnia do zjavnej nevýhody voči jeho
protistrane. Okrem tejto požiadavky zahŕňa konxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx
xx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxx xxxxxxx
xxxxxx xxx xxxxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxxx na to, aby ich návrh bol úspešný, ale
taktiež musia mať vedomosť o všetkých predložených dôkazoch a
stanoviskách a vyjadriť sa k nim na účely ovplyvnenia xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xx
xxxxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xx
xxxxxxxxxxx xxxx xx xxx xxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xx xx xxxxxxxxxch konania, aby posúdili,
či sa budú, alebo nebudú k dokumentu vyjadrovať. Výnimkou je
iba situácia, keď udelenie takýchto práv a možností by nemalo žiaxxx xxxxx xx xxxxxxxx
xxxxxxxx xxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx
xxx xxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxenskej republike
(35090/07), odseky 84 - 90, zhodne aj napr. sp. zn.
I. ÚS 230/03].
Nález Ústavného súdu ČR z 28. januára 2014, sp. zn. Pl. ÚS 49/10:
V prxxxxxxxxxx xxxx xxxxx xxxxx xx xxxxxxx x xxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxx xxxxxx
xxxx x xxxxxxxx xxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxx x
xxxxxxx x xeakci na to navrhl vydání rozsudku pro zmeškání. Otázka, na niž musí Ústavní
soud ČR nyní odpovědět, tedy zní, zda z hlediska zásady
rovnosti účastníků řxxxxx xxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxx xxxxx xxxxx xxx xx xxxxx
x xxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxx xx xxxxx x xxxxxxxx xxx xx xxxxxxx
xxxxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxaný namítne, že zatímco jeho neúčast mohla být důvodem
vydání rozsudku pro zmeškání, soud nemůže obdobně procesně jednoduše
reagovat i na neúčast žaloxxx xxxxx xxxxxxx xx xxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx
x xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xx x x xxxxxxxx xxx xx x xxxxxxx xxxxxxx
xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxx xásledně navrhne vydání daného rozsudku (jak se stalo
ve věci projednávané Okresním soudem v Děčíně). Pouze u první
situace je zjevné, že případné zrušexx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxx xxxxxxxxxxx xxxx
xxxxxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxxx
xxxxx x xxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxxx jejímž výsledkem by byla možnost jak žalobce,
tak žalovaného dosáhnout vydání kontumačního rozsudku. Cílem
rovnosti účastníků však není vytvoření mxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxx
xxxx xxxxx xxxxx x xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxx xxxxxxx xxxx
xxxxxxxx x xxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxxxx neumožnil dosáhnout vydání kontumačního rozsudku
ani jedné ze stran. Stejně tak by byla zásada rovnosti
účastníků xxxxxxxx x x xxxxxxxx xxx xx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxx xxxxxx xxxxxxxxxxx
xx xxxxx xx xxxxx x xxxxxxx xxxxx xxxxxx xxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xx
xxxxxxxx xxstavivší se druhé strany. Rovnost účastníků řízení je tedy neutrální k
tomu, v čem si jsou strany rovny, a řeší toliko, zda si jsou rovny.
Jinak řečeno, je xx xxxxxxxxxxxx xxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxxx
xxxxx xxx xxxx xxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx
xxxxxxxx xxxxxxxx ze zásady rovnosti účastníků; pokud by tomu tak nebylo, Ústavní
soud ČR je nadán pravomocí takovou úpravu kontumačního rozsudku
zrušit a znovuotevřít xxxxxxx xxx xxxxxxxxxxxx xxx xx xxxxxxxx xxx xxxxxxx xxxxxxxxxx
xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxx xx
xxx xxxxxxxx xxxxx xezakotvit, či zda zvolí zcela jiné, alternativní řešení [např.
hrazení nákladů zmařeného jednání nedostavivší se stranou nebo
povinnost soudce (v přxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxx xx xxx xxxxx
xxxxxxxxx xxxxxxxxx
xxxxx xxxxxxxxx xxxx xx xx xx xxxxxxx xxxxx xxx xxx xxx xx xxxxxx
Za ústavně konformní je tedy podle Ústavního soudu ČR nutno pokládat takový postup
civilních soudů, při němž v situacích, v nichž by účastníkovi
řízení xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxx x xx
xxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xx xx xxxxx xxx
xxxxxxxx xxvnosti účastníků řízení, tuto paušální náhradu coby náhradu hotových výdajů
podle § 137 odst. 1 o. s. ř. i účastníkovi řízení, který
advokátem zastoupex xxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxx
xxxxxx xx xxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxx x xxxxxx xxx xxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxx
xxxxxxx
xxxxxxxxm paušální náhrady coby náhrady hotových výdajů podle jejich demonstrativního
výčtu v § 137 odst. 1 o. s. ř. i účastníkovi řízení, který
advokátem zastoxxxx xxxxx x xx x xxxxxxxxxx x xxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxx
xxxxxxxxx xxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxx x xx xxxxx x
xxxxxxxxxxx xxxxxxx
Nález Ústavného súdu SR z 1. decembra 2015, sp. zn. II. ÚS 414/2015:
Rovnosť zbraní je inherentným prvkom spravodlivého procesu. Právo na spravodlivý
xxxxxx xxxxxxxx
xxx x xxxx x xxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxx xxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx
xxxx xxxxxxxxx
xxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxx súdom za podmienok, ktoré ju podstatne neznevýhodňujú
v pomere k druhej strane (Ankerl proti Švajčiarsku z
23.10.1996). Súdne rozhodnutie je výsledkxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxx
xxxxx xxxx xxx xxxxxxx xxxxxxxx xx x xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx x
xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xpor je možnosťou strany opierať (
dicere) požiadavky a argumenty druhej strany a právo na to, aby sa
vypočuli jej argumenty a návrhy. Jedným z prvxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxx
xxx x xxxx x xxxxxxxx xx xxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxx xxxxxxx
xxx xxxxxxx
xxxxxx xxxxxxxxx xxxazy a argumenty, ktoré považuje za nutné, aby jej požiadavky
uspeli, ale aj zoznámiť sa s každým dokladom a pripomienkou
predloženou súdu na účely ovplyxxxx xxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxxxx xx x xxx xxxxxxxxxxxxx
xxxxx xxxxxxxxxxxx xxx xxxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxx
xxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxx xx xámietka sťažovateľky o nedodržaní princípu rovnosti
zbraní tým, že jej neboli doručené stanoviská fondu považovaného
všeobecnými súdmi za účastníkx xxxxxxxx xx xxxx xxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx
xxxxxxx xxxxxxxxxxx x
xxx x xxxx x xxxxxxxx xx xxx xxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xx xxvnosť
xxxxxxxxxx x
xxxxxx xxxxx xxx xx xxxx x xxxxxx xxx x xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxx xx xxxxxxxx
xxxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xx xxxx xxx xxxxxxxxxxxxx xxx xxažovateľka nemala možnosť
zaujať vlastné stanovisko k názorom vyjadreným fondom považovaným
všeobecnými súdmi tiež za účastníka konania.
contra
xxxxx xxxxxxxx
xx xxxx
xxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx
xxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx
xx xxxx
xxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxdovej správy k čl. 7 CSP ide v tomto článku o vyjadrenie
dispozičného
princípu, ktorým je sporové konanie takmer bez zvyšku ovládané. Dispozičný princxx
xx x xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx
xxx xxxxxx xxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxx xxxxx xxxxxx x xxxerlivému
vyriešeniu ich hmotnoprávneho konfliktu (mediačná funkcia
civilného súdnictva).
Článok 7 CSP tak obsahuje dispozičnú zásadu (princípx x xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx
xxxxxxxxxx
xxxxxx
xxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx
xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxxx je v rukách strán, nie
súdu alebo iných subjektov. Dispozičná zásada je založená na idei
právneho záujmu; iniciatívu má ten, kto uplatňuje či bráni svoj xxxxxxx xxxxxx xxxxxxx
xxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxx x xxxxxxxxxx
xxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxmetom konania. Sporové
konanie je z povahy veci ovládané dispozičnou zásadou,
nesporové (resp. mimosporové) zásadou oficiality, kde sú okrem záujmox xxxxx xxxxxxxxxxxx
x xxxxxx xxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxxx xx xxx xxxxxx xxxxxxx
xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxx x
xx. 46 Ústavy SR. Najviac sa dispozičná zásada prejavuje v konaní pred súdom prvej
inštancie.
Zmyslom dispozičnej zásady je umožniť strane disponovať koxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxxx
x xxxx xx xxxx xxxxxxx xxxxxxx x xxxx xxxxxxxxxx xxxx xxxxx xx
xxxx x xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxx xxxxxxx xxx xxkým, ale iba jeho predmetom,
t.j. meniť predmet konania prostredníctvom tzv. dispozičných
úkonov. Strany majú teda možnosť slobodne nakladať s konanxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx
xxxxxx xxxxxxxxx xxx xx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx
xxxxxxxxxxxxx xxxxxx xxx xxxxxxx xx xxxx xxxxxx xx x xxx xxxo bude civilné sporové
konanie prebiehať (dispozícia konaním) a
aký bude okruh otázok, ktoré budú v tomto konaní prejednávané a rozhodované (dispozícxx
xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxx xx xxxxxxxxx x xxxxxxx
xxxxxxxxx xxx x xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxx xxx xxxx xxxxxx xxxxxxxx xx xxxx xxx
xxxxxxx xxxxxxa prejednávať len to, čo bolo stranami (resp.
navrhovateľom) predložené, a len v rozsahu, v akom to navrhovateľ požaduje (je viazaný
žalobným petitom)x x xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxx xxxxxxx xxxxxx
xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xx xxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxxx
x xxxxxx xx x xxxxxosti spoločne vyvíjala
a najprv bola s ňou stotožňovaná,182) a to až do 19. storočia. Rozdiel medzi týmito
zásadami spočíva v tom, že zatiaľ čo
prejednaxxx xxxxxx xx xxxxxxxx xx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxxx
xxxxxx xxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xx xxxx xxxxxxxx
xxxxn čo do konania a vymedzenia predmetu konania.183) Obsahom dispozičnej zásady
je voľnosť subjektov využiť niektorý z
právom ponúkaných úkonov na nakxxxxxxx x xxxxxxx xxxxx x xxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx
xxxxxxxxxxx xxxxxx xx xxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx
xxxxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxznamená teda, že strany môžu
voľne disponovať skutkovým stavom, pretože ten je pochopiteľne daný
už pred začatím konania.184) S dispozičnou zásadou xxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxx
xxxx x xxxxx x xx xxxx xx xxxxxx xxxx xxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx
xxxxxxx
xxxx xxxxxxx xxx xxxxxo, pretože dispozícia konaním je v rukách žalobcu). Porušenie
rovnosti dispozičných možností ohľadom predmetu konania by
znamenalo porušenie zásadx xxxxxxxx xxxx x xxxxx x xxx xx xxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxxxx
xxxxxxx
xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxxx procesného
práva. Tieto dve zásady ale nie je možné stotožňovať.
Základný rozdiel spočíva v rozdiele medzi verejným právom, kam spadá civilné procesnx
xxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxx xxx xxxxx xxxxxxx
xxxxxx xxxxx x xxxxxx xxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxx
xxxve verejnom totiž neplatí, že každý môže konať, čo nie je zákonom
zakázané (čl. 2 ods. 3 Ústavy SR). Dispozičná vôľa strán v civilnom procesnom práve
sa prxxx
xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxx xxx xx xxxxx xxxxxxxxxxx xxx xxx xxxx xxx xx xxxxx xxxxxxxx
xxxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx
xxxxxx x xxxxxxxx xxxxxse je daný v prvom rade tým, že je vyjadrením dispozičnej
autonómie subjektov hmotného práva v adekvátnej forme v civilnom
procese, a v druhom rade tým, žx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xx
xx xxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxxx
xxxxxxx x x xxxxxxx xxxxxxxxx xx súčasne istotu, že žiadnym spôsobom nemôže do jej
súkromnoprávnych vzťahov zasiahnuť štátny
orgán.186)
Z uvedeného vyplýva, že dispozičné úkony mxxxx xxxxxxxx xx xxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxxxx
xxxxx xx xxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx x xx xxxxxxxxxx
xxxxx xx xxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxícia predmetom konania).
d)
K úkonom dispozície konaním ako takým patria predovšetkým:
-
podanie žaloby (§ 156 CSP),
-
podanie žaloby prokurxxxxxx xx xx xxxx x xxxxx
x
xxxxx xxxxxx xx xxx x xxxxx xxxxx
x
xxxxxxxxxx xxxxxx xx xxx x xxxxx xxxxx
x
xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxi vzájomnou žalobou (§ 147 a nasl. CSP),
-
podanie zhodného návrhu na prerušenie konania (§ 163 ods. 1 CSP) a
-
podanie xxxxxxxx x xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx
x xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxx xx xxxxxx xxxxxxxxxx
xxxxxxx ako takým zásada oficiality, ktorá je inak typická pre
mimosporové konanie. Prejavuje sa v úkonoch, ktoré môže súd urobiť aj bez návrhu
strán (ex offo), xxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xx xxx xxxxxx
xx xxx xxxx x xxxxx xxxxxxxxxxxx x xxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxx
xx xxx xxxx x xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx procesných podmienok, vykonateľnosti rozhodnutia
a
zistenia cudzieho práva (§ 185 ods. 3 CSP), zrušenie neodkladného opatrenia
(§ 335 ods. 1 a 2 CSP) x xxxx xx
xxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xx xxxxx xxxx xxxxxxxxxxx xxxx xxxxxxx xxx xxxxxxxxx
xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxx x xxxxntári k
tomuto článku), nepripustenie zmeny žaloby, ak by výsledky doterajšieho konania nemohli
byť podkladom na konanie o zmenenej žalobe
(§ 143 ods. x xxxx xxxxx xx xxx xx xxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxx
xxxxxxxxx xxx
xxx xx xxx xxxx x xxxx xx xxxxxxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxx xx xalovaný so
späťvzatím
žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí (§ 146 ods. 1 CSP).187)
e)
K úkonom dispozície predmetom konania patria predovšetkým:
x
xxxxxxxxx xxxxxx xx xxx xxxxx
x
xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xx xxx x xxxxx xxxx x
x
xxxxxxx xx xxxxxx xxxxxxxx xx xxx x xxxxx xxxxx
xx x xxxxxxx xxxxto úkonov môže proti dispozičnej zásade pôsobiť zásada oficiality,
napríklad pri neschválení zmieru súdom, ak je to v rozpore so
všeobecne záväznými pxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxx xxxx x xxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxx
x xxxxxx
xxxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxx xxloby
či uzavretie zmieru).188)
Nie všetky procesné úkony, ktorých vykonanie je závislé výlučne od vôle strany (sú
v jej dispozícii), je možné považoxxx xx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx
xx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxx xxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx
xxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxňuje konanie alebo jeho predmet.
Medzi úkony, ktoré nemajú povahu dispozičných úkonov a nie sú tak prejavom dispozičnej
zásady, patria napríklad podaxxx xxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxxxxx
xx xxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxx xxxxx xxxxx xx xxxxxxxxxxx
xx xx xxxx xx xxxxx xxxxxx xx xx xxxxx xxxxx xx
xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxx x xxx xxxx xx
xxx xxxx x xxxxx xxxxx xx xxxxxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxx
xx xxx xxxx x xxxx.
V súvislosti s dispozíciou predmetom konania je potrebné ešte priblížiť pojem "predmet
konania". V súčasnosti sa za prevažujúci názor ohľadom tohxx
xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xx xxx xxxxxxx xxxxx x xxxxxxxxx
xxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xx xxxxxxx x xxxxx xxxxxxx
-
z predmetu procesného nároku, ktorý je vymedzený vecným návrhom na súdne rozhodnutie,
t.j. predovšetkým žalobným petitom, v ktorom je vyjadrenéx xxxxx
xxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxx x
x
xx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxxxxx
xxxxx xxxxxx xxxxxxxxm základom predmetu sporu sú vzhľadom na
prejednaciu zásadu iba tie skutkové prednesy, ktoré procesná strana uviedla v konaní,
nie tie skutočnosti, ktxxx xxxxxx
xxxxxxxxxxxxxx
xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxx
xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxm petitom a jednak skutkovým
opisom. Inou (menšinovou) teóriou vymedzenia predmetu sporu je tzv. jednočlenná teória
predmetu sporu. Podľa tejto teórxx xx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx
xxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxx xx xxxxx xxxxxxxxxx
xxxxxxxxx xxxxx xxxx xxx xxxxxxx xxxxxxxx x xx xx xx xx xxxxxxx xxxxxxxx xxebo až
v priebehu konania, napríklad v dôsledku spojenia vecí. Predmet
sporu vymedzuje predovšetkým žalobca v žalobe. Takto vymedzený predmet sa však x
xxxxxxxx xxxxxxx xxxx xxxxx x xxxxxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx
xxxxxxxxxx xxxxxxx xxx xxxxxxxxxx xx xxxx xxxxxx xxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxx.
5 CSP) či
ľubovôle, ani spôsobovať zbytočné navyšovanie nákladov.191)
Vymedzenie predmetu konania, ktorým je súd viazaný, je najdôležitejším dôxxxxxxx
xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx x xxxxxxxxx
xx xxx xxxx xx x xxx xxxxx xxx xxx xx
xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxx xxxxx xxxxxxxxx xxxrhu (ultra petitum). Výnimkou je prípad,
ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z
osobitného predpisu (§ 216 ods. 2 CSP). V odvolaxxx xxxxxx xx xxx xxxxxxx xxxxxxxx
xxxxxxxxxx
xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xx xxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxx
x xxxxxxxxxx xxxxpisu, tvorí prípad, ak od rozhodnutia o
napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý, a prípad nerozlučného
spoločenstva, keď odvoxxxxx xxxx xxx xxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxx
xxxxxxxxxxxx xx xxx xxxxx xxxxxxxxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxx x xxxxxxxx xxxxxxxx
xxxxxxx
xxxxxx xxxxxb usporiadania vzťahov medzi účastníkmi, je, že ide o usporiadanie právne
relevantného spoločenského vzťahu, ktorý môže usporiadať súd
konštitutívxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxx xxxxx
xxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx x xxxxxxxx xx xx
xxxxxxx xxxxxxxk úvahy súdu vopred správne neodhadol, by bolo z hľadiska princípov
a cieľov civilného procesu
neprijateľné.192) Patria sem napríklad vysporiadanix xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxxx
xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx
xxxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxenej stavby,
zrušenie spoločného nájmu manželov, súhlas prenajímateľa s výpoveďou
z nájmu bytu, rozhodovanie o bytovej náhrade či prípady vysporiadxxxx xxxxx xxxxxxxxxx
xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxx
xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx xxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxx x xxxxx xxxxxxxx
xx xxxxxxxé, netýka sa teda vzájomných subjektívnych hmotných práv
strán a má význam len pre postup súdu v konaní.194)
III. Zásada (princíp) zmierlivého vyriešxxxx xxxxx
xxx xx xxxxxxx xxxxx xxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xx xxxxxx x xxxxxxxxx
xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxx
xxxxxxxxx xxxxxxxsť je konkretizovaná ďalšími ustanoveniami Civilného sporového poriadku,
predovšetkým
§ 148 CSP. Podľa odseku 2 druhá veta sa má súd vždy pokúsiť o uzaxxxxxx xxxxxxx xxx
xxxx x
xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxx xx xxxx xxxxxxx xxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxx xxx
x xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxx xx xxxxx xočas celého konania vo
všetkých jeho fázach. Táto povinnosť tak nemôže byť obmedzená len na predbežné prejednanie
sporu
(§ 170 ods. 2 CSP) a strany sa môžx xxx xxxxxxx xx xxxx xxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxx
xxxxxxxx
xxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xx x x xxx xxxx x xxx xx xxxxxx x xxxxxxx
xxxxxxxxxxia.
Zmyslom usilovania sa o zmier je hospodárnosť v zmysle šetrenia nákladov a času,
efektívnosť a zároveň vyriešenie sporu kompromisom v záujme oboxx
xxxxxx xxxxxx xx xxxxxxxx xxxx xxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxx xxxxx xxxxx
xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxx xxx xxxx x xxxxxxxxxxxxxxo
hľadiska väčšiu tendenciu dodržiavať schválený zmier a taktiež väčšiu šancu spolupracovať
medzi sebou aj v budúcnosti než v prípade autoritatívnehx
xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxx x xxxxxxxx xxx xxxxxx xx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx
xx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx x xxxx xx xxxxxxxxxe
uvedené v Civilnom sporovom poriadku [konanie o zmieri (§ 148 CSP), riešenie sporu
pomocou
mediátora (§ 170 ods. 2 CSP)], do úvahy pripadajú ale aj iné sxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx
xxxxxxx
xxxxxxxxxx xxxxxx x xxxxxxxxxx
xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx
xxxxxxxxx xxxxxxxxx
xxxxxxxxxxx
xxxxx xxxxxxxxx xxxx xx x xxx xxxxxxx xx96, sp. zn. Pl. ÚS 43/95:
Okrem toho, pre sporové konanie je typické uplatnenie dispozičnej zásady a prejednacej
zásady, na rozdiel od nesporového konxxxxx xxx xx xxxxxxxxx
xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxx xxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxx
xx xx xxxxxxxx xxxxx x xxxx xxxxxxx xx xxxľa
§ 35 ods. 3 OSP je prokurátor v konaní oprávnený na všetky úkony, ktoré môže vykonať
účastník
konania, ak nejde o úkony, ktoré môže vykonať len účastníx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx
xx xxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxx
xxx xxxxxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxx x xxxxxxx, podľa ktorého je prokurátor
vzhľadom na
§ 35 ods. 3 OSP účastníkom konania. Prokurátor je teda obmedzený len tým, že nemôže
robiť úkony,
ktoré môže vykxxxx xxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxx
xx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxx x xxx xxxxxxx xx
xxxxxx xxxxxe však môže robiť skutkové prednesy, navrhovať dôkazy, a to zrejme aj
vtedy, ak účastník takýto prednes alebo dôkaz neurobí alebo nechce
urobiť. Účastnxxx xxxxxxx xxxxx xxxxx xxxx xxxx x xx xxxxx xxxxx xxx xxxxxxxx x xxxxxx
xxxxxxxx x xxxx xxxxxxxxx xxxx xxxx xxxx x xxxx xxxxxx
xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxvo konať v spore tak, aby prehral. Nemožno mu vnútiť víťazstvo,
i keby mu malo patriť. V tomto smere tu možno vidieť reálne
nebezpečenstvo porušenia ústaxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx
xxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx
xxxxxxx x xxxxxxxx x xxxx xxxávnenie slobodne disponovať hmotnými a procesnými právami
v občianskom súdnom konaní. Je výsostným (slobodným) právom
účastníka rozhodovať o tom, axx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxx
xxxxxxxxxx xx xxxxxx xxxxxx xxx xxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx
xxx xxx xxxxx xxxxxx xxxxxxxxo súdu, nedovoleným spôsobom obmedzuje ústavné právo
autonómie vôle strán, ktoré možno vyvodiť z
čl. 12 ods. 1 prvá veta v spojitosti s
čl. 46 ods. 1 Ústaxx xxx xxxxx
xxx xx xxxx xx xxxxxx xx xxxxxxxx x xxxxx x xxxxxxxxxxx x x xxxxxxxxx xxxxx
xxx xx xxxx x xxxxxx xx xxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xvojho práva na
nezávislom a
nestrannom súde..."
Nález Ústavného súdu ČR zo 16. januára 2003, sp. zn. III. ÚS 210/02:
Obecně lze uvést, že vážné důvodyx xxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxx
xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx x xxxx xx xxxxxxxx xx xxxxxx xxxx
xxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxxxký a pod.) zájem na tom, aby x xxxxxx xxxx xxxxxxxxx
xxxxxxxxxxx
xxxxx xxxxxxxxx xxxx xx x xx xxxx xxxxx xxx xxx xxx xx xxxxxxxx
xxx xxx xxxxxxx xxxx xx x xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxže soud v občanském soudním řízení
(až na stanovené výjimky) žalobci přiznat více, než požadoval v
žalobním petitu, a žalovanému nemůže uložit jinou nex xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx
xxxxxx xxxxxx xx xxx x xxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxx
xx xxxxxxxxx xxx xxx xxx xx xxxxxx xx xxxx xxxx xxxxxx Porušení této zásady lze v
rovině ústavněprávní nahlížet jako porušení práva na spravedlivý
proces [srov. nález z 11.12.1997, sp. zn. IV. ÚS 218/95 (N 1xxxx xxxx xxxxx x xxxxxx
xxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxx
xxx xx xxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxx xxxxxxxx xxxxx x xxxxxxx xxxxx xxxxxxx
xx zásadně
vymezen právě petitem žaloby. Nepřípustnou modifikací předmětu řízení soud - obdobně
jako u tzv. překvapivých rozhodnutí - upřel žalovanémux xxxxx xx
xx xx xxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx
xxxxxxxx
xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xx x xxx xxxusta 2009, sp. zn. 33 Cdo 3311/2009:
Ve sporném řízení, které je ovládáno dispoziční zásadou, platí, že soud je vázán
žalobou. Citované ustanovení mimx xxxx xxxxx xxxxxxxxx xxx xxxxxxx
xxxxxxx xxxx xxxxxxx xxx xxxxxxxxx xxxxx xxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxx xxxxxxxxxxx
xxxxxxxxxxx xxxx xxx xxxxxxx xřiznal sice požadované plnění,
avšak z jiného skutkového základu (z jiného skutku), než který byl předmětem řízení.
Uznesenie Najvyššieho súdu ČR z xxx xxxxxxxxx xxxxx xxx xxx xx xxx xxxxxxxxxx
x xxxxxxxx x xxx xxxxx xxxxx xxx xxx xx xxx xxxxxxxxx xxx xxxxxxxx xxxx xx xxxxxxxx
xx x xxxxxxx x xxxxxxxxxx zásadou je na žalobci, aby určil, kdo
bude v řízení žalovaným, případně aby i nesl za toto určení (okruh účastníků) procesní
odpovědnost; jestliže jako xxxxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxx xxxxxx
xxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx
xxxxx xx xxxxxx xxxxxx xxxxx xiné). Žalobce ponese důsledky
procesního neúspěchu, jenž se projeví tím, že jeho žalobu soud zamítne. Na tom nic
nemění okolnost, že - oproti situaci přx xxxxxxxx xxxxxx x xx
xxxxxxxx x xxxx xxxxxxxx xxx xxxxxxxxx xx xx xxxxx x xxxxx xxxxxxxxx xxxxx x xx xxxxx
xx x xx xx xxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxx účelem totiž
není nahrazovat vůli žalobce, nýbrž zajistit, aby řízení proběhlo - z hlediska daných
procesních pravidel - korektně a hospodárně. Úvahax xxx xxxxx
xxx xx xx xxxxxx xxxxxxxx xxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxx
xxxxxxxxxx xxxxxx xxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xx xxtahu k
uplatněnému nároku solidárně či samostatně), se promítá až do výsledku sporu a v
rámci vymezeném ustanovením § 92 odst. 1 o. s. ř. nemá místa.
Uznxxxxxx xxxxxxxxx xxxx xx x xx xxxxxxxx xxxxx xxx xxx xxx xx xxxxxxxxx
x xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xx xxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxy
žalobcu, koho označí vo svojej žalobe ako žalovaného. Bez ohľadu
na to, či podľa predbežného názoru súdu je označený žalovaný naozaj nositeľom tvrdenxxx
xxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxx x xxxxxxx xxxxxx xxxxx x
x xxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xx xx xxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxprávne
nie je pasívne legitimovaný (nie je nositeľom takých práv,
resp. povinností, o aké žalobcovi v podanej žalobe ide), žalobu zamietne. V zásade
obxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxx xx xxxxx x xxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxx
xxxxxxx xxxxxxxx xx x xxxxx xxxxxxx xx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xx xx
xxxxxxxx xxxxčiť za žalovaného inú osobu, než akú označil v pôvodne
podanej žalobe. Motívom, pre ktorý sa žalobca spravidla takto rozhodne, je prípad,
ktorý má na mysxx
x xx xxxx x xxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xx x xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx
xxxxxxx xx xxxxxx
xxxx x xxxxxx x xx xxxx x xxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xúhlasu súdu znamená vo svojich
dôsledkoch,
že dispozičná sloboda žalobcu pri rozhodovaní sa o zmene účastníka na žalovanej strane
je menšia, než je jehx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxx xxxxxxxx xxxxxxx
xxx x xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxx xxxxxx xxxxx xxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxx
xxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxx
x 92 ods. 3 OSP musí byť taký, aby čo najviac rešpektoval dispozičnú slobodu účastníkov
konania.
Zároveň však s ohľadom na procesnú ekonómiu je na mieste xxx xxxxxxxxxxx xxxx x xxxxx
xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxx xx xxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx
xxxxxxxxxxx xxxxx xxxx xxx xxxxx xxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxx xrevod alebo prechod
práv a povinností. Rozhodnutím o pripustení zmeny účastníka na strane
žalovaného súd nijako neprejudikuje konečný záver o tom, či xxxx xxxxxxxxx xxxxxxx
xxx xx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxxx xx xxxxxx xx
xxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xx xxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxx xx xx, alebo nie je nositeľom
tých hmotných práv, resp. povinností, o ktoré v konaní ide.
Nález Ústavného súdu SR z 8. februára 2017, sp. zn. I. ÚS 770/2016:
xx x xxxxxxx xxxxxx x xxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx
xxxxxxxxx xxx xxxx xxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx
xxxxednanie a najmä skončenie veci.
Obsah výkladu:
I. Úvod
II. Povinnosť tvxxxx x xxxxxxx xxxxxxxx
xxxx xxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxx
xx xxxx
xxxxxxxx xxxx xxxxxxxxx xxxxxx x xxx x xxx xx xxxxxxxxx xxxxxxx xx x
xxx x xxP. Oba tieto články považuje za vyjadrenie princípu kontradiktórnosti sporového
konania a
prejednacieho princípu (zásady formálnej pravdy). Tieto xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx
x xxxxxxxxx xxxxxx x x xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxxx
xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxx xx xxxxxxx xxxxxxx xxxdiť rozhodujúce skutočnosti
a označiť dôkazné prostriedky na preukázanie svojich tvrdení. Každá
procesná strana má právo oboznámiť sa a reagovať na txxxxxxx x xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxx
x xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx x
x xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx je komentár uvedený v rámci
čl. 9 CSP. V rámci tohto článku je výklad obmedzený na procesné povinnosti a procesné
bremená.
Procesné povinnosti a bremexx xx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxx
xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxx xxxxxxxx xxxxx xxx
x xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxx sa často zamieňajú. Pod procesnou povinnosťou možno rozumieť
povinnosť ustanovenú objektívnym procesným právom voči strane
sporu, ktorá formuluje xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxx xx xxxxxx xxxxxx xxx
xxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxx xx
xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxm bremenom je špecifický následok nedodržania určitej procesnej
povinnosti. Procesné bremeno je xxxxxxx xxx xxxxxxxxxxxx
xxxx xxxxxx xx xxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxx xxx xxx xxxxxxxxxx
xxxxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxx xxxxx xxx xijak vynucovať.
Povinnosti zároveň vychádzajú z hmotného práva, zatiaľ čo bremená z procesného práva.
V prípade procesného bremena viaže právna normx xxxxxxxxxxx
xxxxxxxx xxx xxxxx x xxxxxxxxxx xxxxx xx xxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx
xxxxx xxxxxxxxx xx xxxx xxxxxx xxxxxx xxxx xx xx xxxxena oprostí
určitým procesným konaním - toto bremeno tzv. "unesie".197) Rozdiel medzi procesnými
povinnosťami a bremenami je daný podľa
niektorých xxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx
xxxxxxxxxxx xxxxx xxx xxxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx
xxxxedkom neunesenia procesného bremena zhoršenie procesného postavenia či dokonca
strata sporu. Tieto názory ale boli čiastočne prekonané právnou
teóxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xx xxx xx xxxxxxxx x xxxxx xx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx
x xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxx xxx
xx xxzhodné. Iným kritériom oddelenia procesných povinností od bremien môže byť ich
obsah. Obsahom povinnosti je konkrétna, presne stanovená činnosť,
ktxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xx xxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx
xx xxx xxxxxx xxx xxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx
xxxxxxxxxxxaná, často až zásahom súdu. Dovtedy možno hovoriť len o latentnej povinnosti,
z nesplnenia ktorej nemožno vyvodiť žiadny negatívny procesný
následokx xxx xxxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxxx
xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxx
xxxxxxxxxx xxxxxxx xxx xx xxxxxxxxxxe. Obsah bremena nie je teda konkrétne určený
zákonom ani súdom, nie je ním presne dané, ako má strana postupovať,
aby bremeno uniesla, stranám je ponechxxx xxxxxx xxxxxxx x xxxxxxx
xxxxxxxxx xxxxxx x xxxxxxxxx xxxx xxxxxx xxxxx x xxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxxxxxx
x xxxxx xxxxxxx xxxxx xx xxxxxx xxxxxxxrnosti vyplýva, že tvrdenie a
dokazovanie nemá byť nadmerné, ale má vždy zodpovedať účelu civilného sporu, ktorým
je ochrana ohrozených alebo porušenxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxx x
xxxxxxx xxxx xxxxxxxx xx xxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxx xxx xxx xxxxxxxx
xxx xxx xxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxxxu splneniu týchto
povinností, hoci väčšina činností prináleží stranám, ktoré musia byť v spore aktívne,
aby uniesli svoje bremená. Súd má viesť strany x xxxxx xxx xx
xxxxxxxxxx x xxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxx xxxxxxxxx xxxxxx x xxxxxxxx x xxxxx xxxxxxxxxx
xx xxx xxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xle v okamihu,
kedy má dôjsť k zostreniu týchto povinností a k ich premene na bremená. Bez súčinnosti
súdu k tejto premene nemôže dôjsť. Čím viac je civilný xxxxxx
xxxxxxxxxxxxxx xxx xxxx xx xxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx x xxxxxx xxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx
xxxxxxxxxxxxxxx
xxxxxx x xxx xxx xxxxxxxxx xx xxvinnosť tvrdiť a b) dôkaznú povinnosť; tieto je potrebné
rozlíšiť
od c) bremena tvrdenia a d) dôkazného bremena.
II. Povinnosť tvrdiť a bremeno tvrdiť
xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxx
xxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxx už na
začiatku sporu tvrdiť skutočnosti vo svoj vlastný prospech. Rozsah povinnosti tvrdenia
je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá má byť podľx
xxxxxx xxxx xxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx
xxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxx xx xxxx
strana tvrdiť (a následne dokázať), ak chce dosiahnuť xxxxxx x xxxxxx xxxxxx x xxxxxxxxx
xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx
xxxxxxxxxxxx x x xxx xxxx x xxxx xxxxx xxxxxxx xxxx xxxxxx xxxinnosť pravdivo a úplne
uvádzať
podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. V prípade nedodržania
tejto abstraktnej a súdom zatiaľ nxxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx
xxxxxxxxxx xxxxxxx xxx xxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxx xxx xxx xxx
x xxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xúto povinnosť konkretizuje
napríklad tým, že stranu veľmi konkrétne vyzve k odstráneniu vád žaloby, premieňa
sa táto procesná povinnosť na bremeno. Px xxxxxxx xxxx x xxxxxxxx
xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx x x xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx
xxxxx xxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxť spor v neprospech strany
sporu, ktorá neunesie bremeno. Okamih premeny procesnej povinnosti tvrdiť (ale aj
dôkaznej povinnosti) na bremeno je rozhoxxxxxx xxx xxxxxxxxxx
xxxxxxxxx xxxxxxx x x xxxxxxxxxx xxxxxx xx xxx xxxxx x xxxxxxxx xx xxxxxxxxxxxxx
xxxxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxx
xxxxxxxa predovšetkým pri koncentrácii konania. Existuje ale aj tzv. prvotné bremeno
tvrdenia, ktoré musí žalobca naplniť ešte pred koncentráciou
konania, x xxxxxx xxx xxxxxxx xxxxx xxxx xxxxxxxx xxx xxxxxx xxxxxxxx xxx xxxxx xxx
xx xxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxx
x xxx xxxxx xxxxxxx xxx xxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxx základné skutočnosti, t.j. fakty,
ktoré musí
mať súd k dispozícii už na začiatku konania, aby mohol posúdiť, či nárok, ktorého
sa žalobca domáha, nie je xxxxxxxxxxx x xxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx
xxxx xxxxxxx xx xxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx x xxxxxxx x x xxxxxx x xxxxxxxxxx
xx xxxxxxx xxxxxxxx xxxto možno hovoriť o prvotnom subjektívnom
bremene tvrdenia. Až v momente naplnenia prvotného subjektívneho bremena tvrdenia
môže na strane žalobcu dôxxx x xxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx
xxxxxxxxx x xxxxxx xxxx x xxxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxx xxxxxxx
xxxxx xxxxxxx x xxxxxxxxx xxxinnosti žalobcu tvrdiť a dokázať, ktorá
sa v priebehu sporu môže premeniť na bremeno tvrdiť a dokázať pod sankciou neúspechu
v spore.201)
Celkovo možxx xxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx x xxxxxxx x xxxxx
xxxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxx xxxxxxxxxx
xxxxxxxx xochádza v okamihu, keď súd vyzve žalobcu, aby odstránil vady podania. Druhá
premena povinnosti tvrdiť a aj povinnosti dokázať nastáva v
okamihu koncenxxxxxx xxxxxx xx xx xxxxx xxxxxxx xx xxx xxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxxxxx
xxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxx
xxxxxxxxxx xxxxxx x xxkázať prebieha ale aj v ďalších fázach konania. Poslednou a
definitívnou premenou je okamih právoplatnosti rozhodnutia vo veci
samej.202)
III. Dôkaxxx xxxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxx
xxxxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxx xx xxxxxxxxxx
xxx x xxxxxxxxxxx xxx xxxxxxxxx Súd v sporovom konaní totiž sám od
seba nedokazuje, skutková a dôkazná iniciatíva náleží prakticky výhradne procesným
stranám, čo súvisí predovšetkýx x xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxx
xxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxx xxxxxxx xxxxxxxxxx
xxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xx xxxxmie povinnosť predložiť presvedčivé
dôkazy na podporu tvrdených skutočností. Dôkazná povinnosť sa poučením súdu konkretizuje
a premení sa na dôkaznx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx x
xxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxx xxx xxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx
xxx xxxxxxxxx xxxxxx x x xxmi spojené bremená nezaťažujú len
žalobcu, ale aj žalovaného, hoci nie v rovnakom rozsahu a v rovnakom momente.203)
xxx xx xxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx
xxxxxxxxxx xx xxxx xxxxxxx xxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx x xxxxxxxx
xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxkaznej povinnosti je ale daný
procesným právom, ktoré formuje jej dynamickú dimenziu. Dynamickú v tom, že sa nesplnenie
povinnosti dokázať (a tvrdiť) xxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx
x xxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxx xx xx xxxx xx xxxx xx xx x xxxxxxxx xxxxxxx xxxx
xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxx
dôkaznej povinnosti nie je teda fixný, ale môže a spravidla sa aj v priebehu konania
mení, napríklad tým, že sa objavia nové skutočnosti, ktoré vedú k
vznxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxx xxxxx
x xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx
xxxxxxx xxxxxxx xxxxx x xxxxxxxx tvrdenia sú výsledkom myšlienkovej konštrukcie samotného
sudcu, ktorý robí závery o ich existencii a rozdelení medzi
strany sporu na základe informáxxxx xxxxx xx xx xxxxxx x xxxx xxx xxxxx xx xxxxxxxx
xxxxxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxx xxxxx xx xxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxx
xxxxxxx xxxxxxxxx xxxx xxxxx xxxxxktívny pohľad na konkrétny obsah ich dôkaznej povinnosti
a povinnosti tvrdiť. Ak tak neurobí, nemôže dôjsť k premene
týchto povinností na bremená, prexxxx xxxxxxx x xxx xxxxxxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxx
xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxx x xxxxxxxx
xxxxxxx xx xxxxxxxxx x xxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxde až vtedy, keď súd právoplatne
žalobe vyhovie alebo ju zamietne. Až vtedy sa totiž neunesenie
dôkazného bremena prejaví naplno a nezvratne. Ak chce stxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx
xxxxxxxxx xxxxxxxx xx xxx xxxxxxxxx xxx xxx xxx xxxxxxxxx
xxxxxxx x xxxxxxx xx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxx xxxx xxytovacej (dotazovacej)
povinnosti. Tá predstavuje aktívne úsilie sudcu dať stranám priestor
na splnenie povinnosti tvrdiť a dokázať. Spočíva v tom, xx xxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxx
xxxxxxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxx xxxxxxx xxxxxx x xx x xxxxxxxx
xxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxky neprípustnosti. Zmyslom
je doplniť prípadné medzery vo vysvetlení skutkových okolností.
Otázky môžu byť kladené v akejkoľvek fáze konania a ktorexxxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx
xxxxxxxxx xxxxx xxxx xxx xxxxxx
xxxxxxxxxx xxxxxx x xxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxx x xxxxxx xx xxxxxx xxx x xxxx
x xxčitých prípadoch môže strana v spore zvíťaziť, aj keď neunesie dôkazné bremeno.
Ide o konania ovládané vyhľadávacou zásadou - spory s ochranou
slabšej xxxxxx xx xxx x xxxxx xxxxx xxx x xxxxxxxx xxxxxxxxx xx x xxxxxxxxx xxxxxxx
xxxxxxx
xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxx xxxxxxxxx xxxx xxx xx xxxxxxx pátrať po nových
skutočnostiach a dôkazoch, napriek tomu sa ale môže stať, že
takéto skutočnosti a dôkazy vyjdú najavo "samy od seba". Súd na takúto sponxxxxx
xxxxxxxxxx xx xxxxx xxxxxxxxxxx x xx xxxxxxx xxxxx xx xxxxx xxxxxx
xxxxxxxxxx x xxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxx
xxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxx xxrdiť môžu v spore existovať taktiež len ako teoretická
hypotéza, ktorá v skutočnosti nemôže byť nikdy naplnená. Napríklad
žalobca uzavrel so žalovanýx xxxxxx x xxxxxxx xxx xxxx xxxxxxxx xxxx xx xxxxxxxxxx
xxxx xxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx x xx xxxxxxx xxxxx xx xx xxxxxx x
xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxx xusí preukázať, že došlo k odovzdaniu predmetu
pôžičky. Žalobca ale túto skutočnosť netvrdí a nedokazuje preto,
lebo k odovzdaniu nikdy nedošlo. Za takxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxx xxxxxx xxxxxxxxx
xxx xxxxx xxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxx xx xxxxxx xxxxxxxx x
xxxxxxxxxxxx xx x xxxxxxxxx xxxxxx x xxxxxxx xxxxxčne došlo, a nevyzval ho k doplneniu
informácií a dôkazov. Sudca musí túto poučovaciu povinnosť
splniť z toho dôvodu, že nemá informáciu x xxxx xx x xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxx
xx x xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xx x xxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxx
xx xxx xxxx xxxxxxx xxxxxxx xxx x xxxxxxxx xx by mohlo byť toto bremeno reálne unesené.209)
Veľkou teoretickou otázkou, ktorá zatiaľ zostáva nezodpovedaná, je miera pravdepodobnosti
tvrdenýxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxx xx xx xxxxxxxx
xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxx xxxx xxx xxx xxxxxxxx xxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx
xxxxx xxxxačuje, že je zistený pravdepodobne. Ak platí
druhý variant, vyvstávajú ďalšie otázky, a to, aká veľká pravdepodobnosť je potrebná
na unesenie dôkaznéxx xxxxxxxx x xxxxxxx xxx xxxx xxxxxxxxxxxxxxx
xxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxx xxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx x
xxxxxxx xxxxxxxxx xxexibilnejšie, na základe pravdepodobnosti. V
spore tak uspeje tá strana, ktorej tvrdenia sa súdu po vykonaní dokazovania zdajú
pravdepodobnejšie. Dxxxxxx xxxxxxx xx xxx xxxx x xxxxx xxxxxxxxx xx
xxxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xx xxx xxxxxxxxxx xxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx
xxxxxxxx xxxtkového stavu a jeho
osvedčenie", pretože ani slovenské súdy nemajú často istotu, že sa preukazovaná skutočnosť
odohrala spôsobom, ktorý vyplýva z vyxxxxxxxx xxxxxxxx xx
xxxxxxx xxxx xxxxxxx xx xx xx xxxx
xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx
xxxxxxxxxxx
xxzsudok Najvyššieho súdu ČR z 3. novembra 2005, sp. zn. 29 Odo 1014/2003:
Aby účastník mohl splnit svou zákonnou povinnost označit potřebné důkazy, musx xxxxxxxxx
xxxxxx xxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxx
xxxxxxxxxx xx xxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxx xxxxx x xxxxx xx xx xx xxxx
xxorie procesního práva v této souvislosti hovoří o břemeni
tvrzení. Mezi povinností tvrzení a povinností důkazní je úzká vzájemná vazba. Jestliže
účasxxxx xxxxxxx xxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx x
xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxx xxxxxxxxx xxx xxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx
xxxxxx slovy, nesplnění povinnosti tvrzení, tedy neunesení břemene
tvrzení, má za následek, že skutečnost, kterou účastník vůbec netvrdil a která nevyšla
jxxxx x xxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xx xxxxxx xxxxxxx
xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx
xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xx x xxx xxxx xxxxx sp. zn. 21 Cdo 2725/2007:
Rozsah povinnosti účastníka tvrdit skutečnosti významné pro rozhodnutí věci je určen
skutkovou podstatou (hypotézou) hmoxxxxxxxxx xxxxxx xxx xx xxx
xxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxx
xxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx které je každý z účastníků
povinen tvrdit a následně prokázat. Na úplnost právně významných skutečností tvrzených
v žalobě a ve vyjádření k ní je tudíž txxxx xxxxxxxx xx xxxxxxx
xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx
xxxxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxx x xx xxxxxdě skutkových xxxxxxxxxx xx
xxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx
xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xx x xxx xxxx xxxxx xxx xxx x xxx xxxxxxxxx
xxxxxxxke súdne konanie je ovládané prejednacou zásadou, ktorá je v § 101 ods. 1
OSP vyjadrená
tak, že účastníci sú povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel xxxxxxx xxxxx
xxxx xx xxxxxxxx x xxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxxx
xxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxx xxxx x xxxx xxxx xxx xxxxxxxe ustanovuje,
že účastníci sú
povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Účastníci konania teda majú
povinnosť tvrdenia a povinnosť tvrdxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxxx
xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xx xx xxx xxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx
x xxxx xx xxx xxxxxxxx x xxxxxxx xxx neho nepriaznivého
rozhodnutia vo veci.
Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 24. februára 2010, sp. zn. 4 Cdo 13/2009:
Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkxxxx xxxx xxxxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx
xxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx
xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx x xxdobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať
zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké
následky postihujú aj toho úxxxxxxxxx xxxxx xxxx xxxxxxx xxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxx
xxxxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xx
xxxxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxxxrdilo pravdivosť skutkových tvrdení účastníka. Zákon
hovorí o dôkaznom bremene ako o procesnej zodpovednosti účastníka za
výsledok konania, pokiaľ xx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx
xxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxx xx xxxxxxxxxx xx xxx xxxxxxx xx xxx
xx xxxxxxxxxx xx xxxxxxxx) ani na základe navrhnutých dôkazov, ani na základe dôkazov,
ktoré súd vykonal bez návrhu, je pre účastníka nepriaznivé
rozhodnutie. Aby účastník mohxx xxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx
xxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx
xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xx teda tvrdenie skutočností účastníkom, tzv. bremeno
tvrdenia. Medzi povinnosťou tvrdenia a dôkaznou povinnosťou je
úzka vzájomná väzba. Ak účastník xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx
x xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxx xxxxxx
xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxenie povinnosti tvrdenia, teda neunesenie bremena
tvrdenia, má za následok, že skutočnosť, ktorú účastník vôbec
netvrdil a ktorá nevyšla inak v konanx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx
xx xxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxx
xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx x xxxxx xxxxxčnosti bude mať pre účastníka väčšinou za
následok pre neho nepriaznivé rozhodnutie. Zákon účastníkom ukladá
povinnosť tvrdiť všetky potrebné skutoxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xxxxx xxxxxxxxxxxxx
xxxxxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxx
xxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxxxv.
Rozsudok Najvyššieho súdu SR z 24. februára 2010, sp. zn. 5 Cdo 71/2008:
V súvislosti s nadobudnutím vlastníctva rozhodnutím štátneho orgánu sa čxxxx x xxxxx
xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxxxxxx xxxxx xxxx
xxxxxx xxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxosti a nadobudlo
právnu moc spojenú s vlastníckym právom. V takom prípade nie je
možné vylúčiť zistenie existencie takýchto rozhodnutí aj nepriamymi dxxxxxxx x xx
x xxxxxxxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxx xxxxxxxxx xxxxxxx
xxxxxxxxxxxx xx xxx xx xxxxx x xxxxxxxxxxxxxx xx xx xxxxxx xxxx x xxxx xxxxx xxxxxxx
xxxxx xx xxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxx
xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxm, resp. úradným postupom, je dôkazné bremeno o tom,
že v konkrétnom prípade tak nebolo, na tom, kto takúto skutočnosť
tvrdí. V spore, v ktorom sa žalobca xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx
xxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxx xxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx
xxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxo nadobudol.
Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 18. augusta 2010, sp. zn. 4 Cdo 262/2009:
Označením dôkazov na preukázanie svojich tvrdení plnia účastxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx
xx xxxxxxxx xxxxxxx xxxx xxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxx xxxxx
xxxxxxxxxxx xx xxxxx xxxxxxx xxxx xxxxxxxxxx xxxx xxxx xx xxxxxxxxx xožnosti, že
súd nevykoná dokazovanie navrhovaným dôkazom, ak nebude zrejmý účel
vykonania takéhoto dôkazu.
Rozsudok Najvyššieho súdu SR z 22. septxxxxx xxxxx xxx xxx x x xxx xxxxxxx
xxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxxx
xxxxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxxxí, je daný hypotézou hmotnoprávnej
normy, ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov konania. Táto norma zásadne
určuje tak rozsah dôkazného bremxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxx
xxx xxxxxxxxxxxx xxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxx xxxxxxxxx x xxxxxx x xxxxxxxxxx
xxxx x xxxxxxx xxxxxx xx xxlobca (veriteľ) povinnosť bremeno
tvrdenia v tom, že so žalovaným (dlžníkom) uzavrel zmluvu, že na jej základe poskytol
žalovanému určité plnenie a že xxxxxxxx xx xxxx xxxxxxx
xxxxxxxxxx xxxxxx x xxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx
xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxce tvrdené skutočnosti;
žalobcu zaťažuje dôkazné bremeno preukázať uzavretie zmluvy a poskytnutie plnenia
podľa nej. Ak sú tieto skutočnosti preukáxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxx
xxxxxxx xxxxxxxxx xxx xx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx
xxxxxxx xx xx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxsné povinnosti netýkali;
pokiaľ sa chce v konaní úspešne brániť, musí tvrdiť, že za poskytnuté plnenie zaplatil
a na svoje tvrdenie musí označiť dôkazyx xxxxxx x xxxxx
xxxxxxxxxx xxxxxx x xxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxx xx x xxxxxxxxxx xxxxxxx
xxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxia v závislosti
od aktuálneho stavu (priebehu) konania a od toho, ako právna norma vymedzuje práva
a povinnosti účastníkov hmotnoprávneho vzťahu.
Uxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xx x xxx xxxxxxx xxxxx xxx xxx x x xxx xxxxxxxx
xxxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxx xx x xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxacej
zásady, podľa ktorej je zásadne vecou účastníkov konania tvrdiť
skutočnosti a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Právna kvalifikácxx
xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxx xxxxx xx xxxx xxxx
xxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxx xx xxxxxx xxx
lege), a to od začiatku a aj bez ohľadu na to, či sa tejto
neplatnosti niekto dovolal a súd prihliada na absolútnu neplatnosť právneho úkonu
aj bez návrhux xxxx x xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxx
xxxxxx xxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxx xxx xx xxxxxxx xxxxxx xxxxxx
xxxxxx xxsolútnej neplatnosti. Platí tiež, že vzhľadom na
prejednaciu zásadu prihliada súd na absolútnu neplatnosť právneho úkonu len za predpokladu,
že sa o dxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx
xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxx x xxxxx xxxxxx xxxxxxxx
xxxxxxxxx xxxxobom. Znamená to, že ak konkrétny dôvod xxxxxxxxxx
xxxxxxxxxxx x xxxxxx xxx xx xxxxxxx x xxx xxxxx x xxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxx xx xxxxx
xxxxxx xxx xxx xxx xxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxxy pátral
a nahradzoval tak v sporovom konaní zákonom predpokladanú aktivitu účastníkov.
Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 3. apríla 2014, sp. zn. 3 M Cdx xxxxxxxx
x xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xx xxxxx xxx xx x xxxxxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxx
xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xx x xxxxxxx xxxxxx xxx povinnosť
tvrdenia, ako aj dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne
nepriaznivého rozhodnutia nesie ten účastník konaniax xxxxx xxxxx
xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxx xxxxx xxxxxxxx
xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxx xxxx xxxxxxxxx xmotnoprávnej
normy, ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov konania. Táto norma zásadne
určuje tak rozsah dôkazného bremena, ako aj nositeľa dxxxxxxxx
xxxxxxxx
xxxxh výkladu:
I. Zásada (princíp) kontradiktórnosti
II. Prejednacia zásada (princíp)
III. Zásada (princíp) formálnej pravdy
I. Zásada (princíp) kxxxxxxxxxxxxxxxx
xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxx x x xxxxxxxxxxx
xxxxxxxxxx xxx xxxxx xx xxxxxxxx xd spojenia dicere
- hovoriť oproti, oponovať, t.j. vyjadrenie sporných skutočností cestou polemiky,
sporu. Všetko v procese musí byť podrobexx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx
xxxxx xxxx xxxxx xxxxxxxx xx xx xxxxxxx xxxxxxxxxxxxx x xx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxxx
x xxxxx xxxxxx xx xxxxx xxxxxxšetkým na sporové
konanie.211) Proti sebe stojace strany presadzujú vlastné, protichodné záujmy. Súperenie
strán ovplyvňuje a usmerňuje súd v
záujxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxx x
xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx x
xxxxxxxxxxu ich cieľov a k realizácii ich záujmov im zákon priznáva určité procesné
prostriedky - v terminológii Civilného sporového poriadku
prostriedky procexxxxx xxxxx x xxxxxx xx xxx x xxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx
xxxxxxx
xxxxxxxxx xxx xxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xa strane
navrhovateľa korigovaná opačnou odchýlkou na strane odporcu a naopak.
Pri zisťovaní skutkového stavu v zásade postačuje aktivita procesnýcx xxxxxx xxxxxxx
xx xxxxxxx xxxxx xx xxx xxxxxxxx xxxxxxx xxx xxxxxx xxxxxxx
xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxých strán
spravidla postačuje aj na zhromaždenie
dôkazov.212) Súd nemôže v konaní meritórne rozhodnúť bez toho, aby bola stranám daná
možnosť vyjadrxx xx x xxxxxx xx xxxxxxx
xxxxxxx x x xxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxx xx xxxxx xxxxxxx xx xxxxxx
xxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xx xxxx xxx xx ju však mal
upozorniť na následky nečinnosti v tomto smere. Zásada (princíp) kontradiktórnosti
úzko súvisí s právom byť vypočutý. Právo byť vypočutý zxxxxxxx xx
xxxxxx x xxxx xxxxxxx x xxxxxxxxxxxxx xxx xxxxx xx xxxxx xx xxx xxx xx xxxx xxxxxxxxxx
xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xxxxx xxxx xxxxxx xx
xxxxx13) Medzi stranami vznikajú v procese vzťahy tzv. negatívnej spolupráce. Jedna
procesná strana trvá na svojich
nárokoch, kým druhá strana sa jej v ich xxxxxxxxx x xxxxxxxxx x xxxxxxx xxxxx xxxxxx
xxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxx xxx xxxxxx xx
xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx x xpore.214) Tradičné vnímanie kontradiktórnosti
znamená možnosť vyjadriť sa len ku
skutočnostiam uvádzaným protistranou a k vykonaným dôkazom. Civxxxx xxxxxxx xxxxxxxx
xxx xx xxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxxxx xxx x xxxx xxxxx x xxxxxxxx xx
xxxxx xxxxxx xxxxxxxx xx x xxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxx xxxxxx
xx xxxxxx xxxxxxxxxxxx xx xxxxxxx x xxxxx xxxx xxxx x).215) Jedným z prejavov kontradiktórnosti je povinnosť tvrdiť a dokázať a bremeno
tvrdiť a dokázať
(čl. 8 CSP). Zásada (princíp) kontraxxxxxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx x
xx xxxxxxxx xxxxx
xxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxnejším
zásahom do kontradiktórnosti konania je sudcovská
koncentrácia konania (§ 153 CSP), kde nad zásadou (princípom) kontradiktórnosti preváži
v xxxxxxxx
xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx
xxxxxxxxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxxxxxá judikatúrou k
tomuto článku.
contra
xxxa novit
curia
II. Prejednacia zásada (princíp)
Prejednacia zásada (princíp) súvisí najužšie s dokazovaním. Jej opakom je vyšetrxxxxxx
xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxx xx
xxxxxxxxxx xxx xxxx xxx xxxxxxxxxx xxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxtu
konania, ktorý bol vymedzený v návrhu na začatie konania alebo
v uznesení súdu o začatí konania.216) Pri prejednacej zásade, ktorá je typická pre
spxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxx
xxxxxxxxxx x xxxxxxx xxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx
xx xx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxmi dôkaznými prostriedkami budú
jednotlivé skutočnosti v konaní zisťované. Prejednacia zásada sa tak naplno prejavuje
v povinnosti tvrdiť a dôkaznex xxxxxxxxxx xx xxxxxx xxxxxxxx x
xxx x xxxxx
xxxxxxxxxxx xxxxxx xx xxx xxx xxxxxx xxxxxxx xx xxxx xx xxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxx
xxxxx xx xxxxá jeho právnej stránky. Prvá zložka je tak
realizovaná stranami na základe plnenia povinnosti tvrdiť a dokázať. Prejednacia
zásada však neznamená, že xxx xxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx
xxxxxxxxx xxxxxxx xxx xxxxxxxxx xxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xx xxx xxxx x
xxxxx xxxxxxx
xxxxxxx xx xxxxednacej zásady je vo všeobecnosti možnosť súdu vykonať dôkazy, ktoré
nenavrhla žiadna zo strán. Táto možnosť je v rámci Civilného
sporového poriadku vxxxxxx xxxxxxxxx xxx xx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx
x
xxxxxx xxxxx xxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxxxx xx xxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxx
xxsvedčujú, že skutkové tvrdenia strán sú v rozpore so
skutočnosťou (§ 185 ods. 2 CSP),
-
dôkazy na zistenie, či sú splnené procesné podmienky, či navrhxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx
xxxxxxxxxxxx x xx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx
xx xxx xxxx x xxxxx
x
xxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx x xxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxx xtrany, ak je takýto
dôkaz nevyhnutný pre rozhodnutie vo veci
(§ 295, § 303 ods. 2,
§ 311, § xxx xxxxx
x
xxxxxx xx xxxxxxxxx xx xx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxx xx xxxxxxxxx xxxx
xx xxx xxxx x xxxxx
xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx x xxxxto prípadoch je výrazom zásady (princípu) materiálnej
pravdy a v sporoch s ochranou slabšej strany výrazom zásady
(princípu) ochrany slabšej strany (xxxxx xxx x xxxx x xxxxxxxxx xx xx
xxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xx xxxxx x xxxxx xxxxxxxxx xxx xxxxx
xxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xx xxx xxxx xxíliš aktivistický prístup k
dokazovaniu považovaný za príznak chýbajúcej nestrannosti.218)
Druhá zložka prejednacej zásady je ale v zásade v rukáxx xxxxx xxx xxxxxx xxx xx
xxxxxxxxxx xx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx
x xxxxxxxxx xx xxx xxxxxxxxxx xx x xxxxxxx xxxxxxxxxxx právnych argumentov stranami
nie je súd týmito argumentmi viazaný, rovnako ani právnou
kvalifikáciou strán, pretože platí maxima, že súd pozná právo xxxxxxx
xxxx xxxxx xxxxx
xxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx
xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxx xxxx xxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxx
pravdy. Opakom zásady formálnej pravdy je zásada materiálnej
pravdy, ktorá platila v civilnom sporovom konaní predovšetkým v období socializmu
a ktoxxx xxxxxxx xxxx xxxxxxxxx xxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxx xxxxx
xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxx xx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxx
xxxxxxxx objasniť skutkový stav veci. V spojení s prejednacou
zásadou, zásadou kontradiktórnosti a dispozičnou zásadou (princípom) je zistenie
skutkového sxxxx xxxx xxxxxxxxxxxx x xxxxxx xxxxx xxxxx xx xxxx xxxxx
xxxxxxxx x xxx x x x xxxxx xxx xxxx xxx xx x
xxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxx xxxxxxxxý) sám zisťovať skutočný stav
veci, ale "uspokojí" sa s takým stupňom jeho poznania, ktorý
vyplynie z vykonaného dokazovania a na ktorom sa zhodnú stranxx
xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx
xxxxxxxxx xxxxxxxxx
xxxxxxxxxxx
xxxxx xxxxxxxxx xxxx xx x xxx xxxxxxx xxxxx xxx xxx xxx xx xxxxxx
x xxxx xxxxxxx xxxx xx xxxx xxxxxx xx xxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxxx xx xxxxx xxxxxxxxxxxné,
zahrnující více samostatných subjektivních základních práv,
formulovaných jak konkrétně (např. veřejnost a rychlost řízení či nezávislý a nestxxxxx
xxxxxx xxx x xxxxxx xxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx
xxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxx xx xxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx
a přesně neohraničeným. Jeho obsah zahrnuje nejen všechny ostatní
záruky v Listině výslovně uvedené, ale také ty, které v něm výslovně uvedeny nejsou,
xxx xxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xx xxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxxxx xxx
xxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxsu.
Jedná se především o principy rovnosti zbraní a
kontradiktornosti. Znamená to, že spor se odehrává prostřednictvím kontradiktorní
diskuse, kde sxxxxx xxxxx xxxxxx xxx xxxxxx xxxxxxxx xxxx xxxxxxx
xxxxxxx xxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx
xxxxxxxx xde o pojem relativní, zejména v tom smyslu, že nemůže
zcela setřít rozdíl v procesním a zejména faktickém postavení stran vyplývající z
jejich rozdílnýxx xxxxxxxxx xx xxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx
x xxxxxx xxxx xxxxxx x xxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxx x xxxxxxxx xxxxxxx xx xxxx
xxxxxxx xxxxxxo, či jakými důkazními prostředky se mají prověřovat
dokazované skutečnosti, výslovně upravena není. Dokazování jako takové, přestože
je podstatnoxx xxxxx xxxxxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxx
xxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxx xxxx xxxxxx xx
xxxxx xxxučnou záležitostí zákona. Pokud tedy zákonodárce usměrní
dokazování pro určitý okruh sporů tím, že stanoví povinnost, aby se některá ze zjišťovaných
xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx
xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxx xxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx
xxxxíklad v řízeních o způsobilosti k právním úkonům (byť nejde o
řízení sporné); v § 187 odst. 3 o. s. ř. je zakotvena povinnost vyslechnout o stavu
vyšetřovaxxxx xxxx xxxxxxx
xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xx x xxx xxxxxxxxx xxxxx xxx xxx x xxx xxxxxxxxx
xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xx xxxxxxje rozvíjaním kontradiktórneho
sporu, v ktorom má rozhodujúcu úlohu slobodná iniciatíva strán.
Subjektívna aktivita každej zo sporných strán je korxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx
xxxxxxx xxxxx xx xxxxx xx xxxxxx xx xxxx xxx xxx xxxxxxxx
xxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxxne informácie. Subjektívny
prístup strán k uplatňovaniu ich záujmu v konaní, sloboda a
voľnosť ich skutkových prednesov a dôkazných návrhov v kontradxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx
xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxx xx xxxxxxxxxxxxxx
xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxniu skutkového stavu súdom.
20. Prejednacia zásada predovšetkým charakterizuje a vymedzuje spôsob obstarávania
informácií v civilnom sporovom súxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxx
xxxxxxxxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxxx
x xxxxxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxx xxxxxnosti tvrdenia, bremena
tvrdenia a dôkazného bremena majú vniesť do konania potrebné informácie o rozhodujúcich
skutočnostiach. Dôkazné bremeno ohxxxxx xxxxxxxxxxxxx
xxxxxxxxxxx xxxx xxx xx xxx xxxxxxx xxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx
xxx xxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxx x xx xtranu, ktorá
existenciu týchto skutočností tvrdí.
Nález Ústavného súdu SR z 2. februára 2017, sp. zn. II. ÚS 830/2016:
x xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxx xxxxxx
xxxx xx xxxx x xxxxxx xxx x xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xx xx xxxxxxx xxxxxxxxx xôkazom
(čl. 48 ods. 1 Ústavy SR) najvyšším súdom tým, že najvyšší súd mu nezaslal na vyjadrenie
(na
repliku) stanovisko žalovaného k ním podanému odvolaxxxx xxxxxxx xxx xxxxxxx xx xxx
xxxxxxxx xxx xxx xxxxxx xxxxxx xxx xx xxxxxxx xxx x xxxxxxxxx
xxxxxx xxxxxx xx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxali za porušenie práva
účastníka konania na rovnosť zbraní, v širšom na kontradiktórnosť
konania (k tomu pozri judikatúru ESĽP - Trančíková proti Slovxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxxxxx
xxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxx xxxxxxxx xxxxx
xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxx xx xx x6; Hudáková
a ďalší proti Slovenskej republike z 27.4.2010, č. 23083/05, bod 29;
alebo judikatúru ústavného súdu - sp. zn. II. ÚS 584/2011,
I. ÚS 276/201xx xxxx xx xxxxxxxxx
xxxxx xxxxxxxxx xxxx xx x xx xxxxxxxx xxxxx xxx xxx xxx xx xxxxxxx
xxxxxxx xxxx xx xx xxxx xxxxxxx xx xxxxxxxxxx x xxxx xx xx xx xxxx x sobě nelze označit
za ustanovení protiústavní. Při jeho aplikaci však nelze
odhlédnout od ústavních požadavků spravedlivého procesu, zejména požadxxxxx xxx xxxxxxx
xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xx xxxx xxxx xxxx xxxxxxxxx xxx
xxxxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xx xxxxx xxxx xxxxxxx xxt možnost
nejen předložit důkazy a argumenty, které považuje za nutné, aby
její požadavky uspěly, ale také možnost seznámit se se všemi důkazy a vznést k xxx
xxxxxxxxxx xx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx x xxxxxxxx
xxxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxx xxx xxxxxxxx xx xxxxxx xx xxxxxo
předmětem diskuse stran, resp. co jim nebylo předloženo k
diskusi. Nemůže být založeno ani na skutečnostech, které jsou známy jen soudci, ale
nebyly pxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx
xxxxx xxx xxxxxx xxxxx x xxxxxxxxx xx xxxx xxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xx
xxxxxxx3, bod 33; dostupný na http://hudoc.echr.coe.int).
Nález Ústavného súdu ČR zo 14. februára 2017, sp. zn. I. ÚS 2693/16:
Fikce uznání je vyhrazena prx xxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx
xxxxx xxxxxxxxx xx xxxx x xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxx x xxxxx
xxxx xxx xxxx xxxxxx xxxxxxxk v podobě předstírání, že žalovaný nárok žalobce uznal.
Obecná zásada jako výraz kontradiktorního
řízení je vnímána též jako xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx
xxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxx xxxx
xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxvání soudu a s nimiž se soud musí v rozhodnutí vypořádat.
K fikci uznání je tedy nutno přistupovat jako k nástroji
výjimečnému, jehož použití je ospravedxxxxx xxx x xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx
xxxxxxx xxxxxxxx xxxx xxxxxxx xxxx xxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxx
xxxxxxxxxxx xxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx x nespravedlivá aplikace § 114b odst. 5
o. s. ř. vede k porušení práva žalovaného být slyšen a vyjádřit se k
věci dle čl. 38 odst. 2 Listiny, jakož i k porušení xxxx xxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxxx
xxxxxxx xx
xxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxx x xxxxxx xxx xxx xx xxxxx
x xxxxxxx
xxxxxx xxx xxx xx xx xxxxxxx x xxxxxxxxx xxx xxx xxxxx xxx xxx xxx xx xxxxxxx xx
xxxxxxxxx xxx xxx xxxxx xxx xxx xx xx xxxxxxx x xxxxxxxxxx bod 23).
audiatur et altera pars
Nález Ústavného súdu SR z 10. mája 2017, sp. zn. I. ÚS 132/2017:
Jedným z aspektov práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru je texx
x xxxxx xxxxx
xxxxxxx xx xxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxx x xxxxx x xx xxxxx
xx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxx xrocesných
záruk kladie dôraz aj na zachovanie kontradiktórnosti konania a rovnosti zbraní (sp.
zn. III. ÚS 402/08).
Podstatou kontradiktórnosti a s ňxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxx xxx xxxxxx xxxxxxxxx
xxxxxxx xxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxx
xxxxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxxx xx xxxtiargumenty protistrany. Osobitne to platí o
sporových konaniach, v ktorých stoja proti sebe žalobca a žalovaný,
a kde sa v celom rozsahu uplatňuje konxxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxx xxx xxx xx xxxxxx
xxx xx xxxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxx xxx xxxxxx xxxxx xxxxxx xxx xxxxxxx
xxxxxxxx xx xxxxxxx
xxxxxsti zbraní znamená, aby každej procesnej strane bola daná primeraná možnosť
predniesť svoju záležitosť za podmienok, ktoré ju nestavajú do
podstatne xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxx x xxxxxx xx xxxxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxxxxxxx
xxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx
xxxxxx xxedložiť všetky dôkazy potrebné na to, aby ich návrh uspel, ale i zoznámiť
sa so všetkými ďalšími dôkazmi a pripomienkami, ktoré boli
predložené s cieľom xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx x xxxxxxxx xx x xxx xxxxxxxxx xxxx
xx xxxxxxxx xx xxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxx xx x
xxx xxxxxxxx xxxx x xxx1.2015 vo veci Trančíková proti Slovenskej republike). Inými
slovami, z princípu kontradiktórnosti konania vyplýva, že samotný
účastník konania muxx xxx xxxxxxx xxxxxxxx xx x xx xxxx xxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxxx
xxxxxxx xxxxxxxxxxxx x xxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxxx
xxxx xxxxxxxx x xxxxne dôvody, na ktoré je potrebné z jeho strany reagovať alebo
inak je vhodné sa k nemu vyjadriť, v dôsledku čoho je teda len na
účastníkovi konania, aby sám pxxxxxxx xx xxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx
xxxxxxxx xxxxxxxx x xxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxx x xxxxxxxxx xx xxxx
xxxxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxarsku, sťažnosť č. 18990/91, body 27 a 29, rozsudok ESĽP
z 13.1.2015 vo veci Trančíková proti Slovenskej republike) a
nezáleží pritom na tom, aký je jeho xxxxxxxx xxxxxx xx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx
xxxx x xxxxxxxxx xx xxxx xx xx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxx x
xxxxxxxxx xx xxxx xx xx xxxxx xxxxxxxxxxxxx xnak povedané, požiadavka "kontradiktórnosti
konania" sa v judikatúre ESĽP chápe skôr formálne, t.j. z jej
hľadiska v podstate nezáleží alebo len málo xxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxx x xxxxxxx
xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxx xxxxxxx xxx xxxxxxxxx
xxxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxj moci.
Nález Ústavného súdu SR zo 6. júla 2017, sp. zn. II. ÚS 176/2017:
Jedným z prvkov spravodlivého procesu v zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru je jeho koxxxxxxxxxxxx
xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxx x xxxxxx xxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx x xxxxxxxxxx
xxxxx xxxxxxxx xx xxxxx xx xxx xxx xxx xxxxxxxxxx xspeli, ale
aj zoznámiť sa s každým dokladom a pripomienkou predloženou súdu na účel ovplyvnenia
jeho rozhodnutia a vyjadriť sa k nim (Mantovanelli protx
xxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxx
xxxxx xxxx xxx xxxxxxx xxxxxxxx xx x xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx x
xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx x
xxxxxe) požiadavky a argumenty druhej strany a právo na to, aby
sa vypočuli jej argumenty a návrhy. Požiadavka, aby účastníci súdneho konania mali
príležitoxx xxxxxxxxx xx xx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxx x
xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx x xxxxxxxx xx xxx xx xxxxxxxx xx xxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx
xxxxxxxx xko aj na konanie pred prvostupňovým súdom, a to bez
ohľadu na to, že v podaní neboli uplatnené žiadne nové argumenty (Hudáková a ďalší
proti Slovenskej rexxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxxx
xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxxxx
xxxxx xxxanie. Pritom nie je podstatné, či podľa názoru
všeobecného súdu ide o podanie skutkovo a právne významné alebo bezvýznamné, pretože
túto skutočnosť poxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxx
xxxxxxxx x xxxx xxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxx xxx xx xx xxxxxxx
xxx xx xxxxxxx xxx xx xxxxxxxx
xxx xx xxxxxxxxx xI. ÚS 32/2016, Trančíková proti
Slovenskej republike).
xxxxxx
Nález Ústavného súdu SR zo 14. septembra 2017, sp. zn. IV. ÚS 283/2011:
Záver ESĽP prezentovxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxx xxxxxxxxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxx
xxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxxxxxxxxx
xxxxxxxx xxxxx xvorí súčasť práva na spravodlivý súdny proces v súlade s čl. 6 ods.
1 Dohovoru.
Rešpektujúc autoritu ESĽP ústavný súd nemieni v tomto rozhodnutí zásadnexxxx xxxxxxxxxxx
xx xxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxxx x xxxx xxxxxxxx
xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx x xxx xxxxxxx xxxx xx xxx xxxxxxx xxochybňovať.
Napriek tomu považuje za žiaduce poukázať na skutočnosť, že ani
judikatúra ESĽP nie je vo vzťahu k vymedzovaniu obsahu práva na kontradiktxxxxxx
xxxxxxx x xxxx xxxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxx
xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx x xxx xxxxxxx xx xxxxx xxxxxxxxxxxxxty,
čo objektívne vyvoláva interpretačné a aplikačné problémy v
judikatúre najvyšších súdnych orgánov členských štátov Rady Európy.
xxxxx xxxxxxxx
xx xxxx
xxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx
xxxx xxxxxx xxxxxxxxx koncentračná (eventuálna zásada)
I. Úvod
Podľa osobitnej časti dôvodovej správy vyjadruje čl. 10 CSP princíp arbitrárneho
poriadku, ktorý
je jexxxx x xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxx
xxxxxxx xxxxxx x xxxxxx xxxx x xx x xxxxxxxxxxxxx xx xxxxxxx
xxxxxxxxxosti tak, aby bol naplnený účel zákona. Civilný sporový poriadok sa vyvarúva
ustanovovaniu zákonných lehôt pre sudcu (celkom výnimočne sa
ustanovujúx xx xx xx xxxxxx x xxxxxxxxxxxxx xx xxxxxx xxxxx x x xxxxxx x xxxxxxxxx
xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx
xxxxx xxxxn a sankcionovať nedodržanie ním stanovených procesných lehôt vo forme
procesnej preklúzie, t.j. straty možnosti vykonať požadovaný úkon. V
konkrétxxx xxxxxxx xx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxx
xxxxxx xxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxx
xxxxxx xx xxx xxx xxxxxxxx xxxadu (princíp) arbitrárneho poriadku a koncentračnú
zásadu
(princíp).
xxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx
xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx
xxxxxx xxxxxxxxsti konania, ktoré ale vystihuje len jeden z dvoch
hlavných aspektov tejto zásady) znamená, že konanie tvorí jeden celok od začatia
až po právoplatnosť xxxxxxxxxxx xx xxxxx xxxx xxxxxx xx xx xxxxxx
xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxx x xxxxxxx xxxxx xxxxxx
xxxxx xxxxxxx xxxxxxa v tom, že postup v konaní ľubovoľne určuje
sudca. V skutočnosti je ale v tomto postupe limitovaný pôsobením ďalších zásad (princípov),
ako napríklad hxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxx xx
xxxxxx x xxxxxx xxxxxxxxxx xxxx xxx xxxx x xxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx
xxxxxxxxx xxx xxxx xxxxxxxxx všetky zásady (princípy) a hodnoty, na
ktorých stojí Civilný sporový poriadok. Sudca v súlade so zásadou (princípom) hospodárnosti
zároveň rozhodujxx x xxxxxx xxxxxxx xxx xx xxxxxxxx xxxxxx
xxxxxxxxxxx xxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxx xxx xx xxxxxx xxxxxxxxxxx x
xxxxxxx x xxxxxx xxxxxxxx xôže ho meniť. Prejavom zásady
arbitrárneho poriadku v jej nelimitovanej podobe je možnosť strán uvádzať tvrdenia,
robiť podania, tvrdiť rozhodné skuxxxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxx
xxxxx xxxxxx xxxxxxxx x xxxxx xxx xx xxx xx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx
xxxxxxxxxx
xxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxje priebeh konania (odsek 1), určovanie lehôt a ukladanie
potrebných opatrení, ktorými má byť zabezpečený riadny priebeh
konania (odsek 2) a možnosť uxxxx xxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx
xxxxxx xxx
xxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx poriadku,
v rámci ktorého je konanie rozdelené do určitých presne
vymedzených, nadväzujúcich a vzájomne podmienených fáz, kde súd nemôže poradie úkoxxx
xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxx xxx xx xxxxxxx xxx xxxxxxx x
xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxx xxx xx xxxxx
xxxxť, a preto sa nemožno ani vracať k úkonom, ktoré boli
uskutočnené v inej fáze konania. Zásadný rozdiel medzi zásadou arbitrárneho a legálneho
poriadku sxxxxxx x xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx
xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx
xxxxxx xxrincípu) legálneho
poriadku, a teda prelomením zásady (princípu) arbitrárneho poriadku, je zásada (princíp)
koncentračná.
xx xxx
III. Zásada (princíp) xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx
xxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxx
xxxxxxxxx xxxxxx xxxxncípu) arbitrárneho poriadku. Jej zákonným
vyjadrením je čl. 10 ods. 3 CSP. Kombinácia zásady (princípu) arbitrárneho poriadku
s
koncentračnou zásaxxx xxxxxxxxxxx xx xxxxxxx xxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxx
xxxxxxxx xx xxxxxx xx xxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx
xxxxxxxxxxxxxx x xykonať v určitom časovom úseku. Po uplynutí lehoty ustanovenej
priamo zákonom alebo súdom nie je viac možné úkon
vykonať.221) Cieľom zásady (princípxx xxxxxxxxxxxxx xxx xx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxx
xx xxxxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx
x xxxxxxxx xxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxx xx xxxxxxx xormám zneužívania xxxxxxxxx
xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxx xx xxx xx xxxxxx xxxx x
xxxxxxx xxxx xxxxxxx xxxxxxx xxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx
xre ktoré je daná fáza určená, a to aj v prípade, že by iba jeden z
nich stačil na dosiahnutie cieľa, takže ostatné úkony robí len pre prípad potreby
(xx xxxxx xxxxx xx xxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx
xxxxxxxx xxxxxx xx xxx xxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx
xxxxxi tak rozlišujú medzi zásadou
(princípom) legálneho poriadku a koncentračnou zásadou (princípom). Pod zásadou legálneho
poriadku sa rozumie striktxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xx
xxxxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxx xx xxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xx xxx xxxxxxxxxxxxx
xxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxania do jednotlivých fáz,
v rámci ktorých je možné urobiť určité procesné úkony, ktoré už následne nebude možné
uskutočniť v ďalšej fáze konania z dôvodx
xxxxxxxxxxxxxx xxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxxxxxxx xxxxxxx
xxxxx xxxxxx x xxxx xx xxxxxx xxxxxxxxx
xxxxxxxx xx xxxx xxxxxn strán, ale aj súdu.224) Určitý rozdiel možno podľa niektorých
autorov vidieť aj medzi koncentračnou
zásadou a eventuálnou zásadou, a teda nie vždy sx xxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx
xxxxxx xxxx xxx xxxxxxx xx xxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx
xxxxxxx xxxxxx xxx xx xxxxxxx xxxxxxxxxxxxx x xe realizovaná stranami iba z opatrnosti
(t.j. strany z opatrnosti navrhujú dôkazy a tvrdia i rozporné
skutočnosti pre prípad, ktorý eventuálne v spore xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx
xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxx x
xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xx xxx xxxx x xxxxnná koncentrácia
(§ 154 CSP). Ďalším prejavom je možnosť súdu stanoviť lehotu na prednesenie podstatných
a
rozhodných skutkových tvrdení a podložiť ixx xxxxxxxx xxxxxx xxx xxxxxx xx xxxxxx
xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxx xxxxxxxxxx x x xxxxxxxxx xxxxx
xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxx xxxx xx xxx xxxx x xxxxx xrincíp koncentrácie je úzko spojený
s
princípom hospodárnosti a rýchlosti (čl. 17 CSP). Pri aplikácii zásady koncentrácie
je pritom
nutné rešpektovax xxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xx xxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx
xxxxxxxxx x xx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx
xxxx x xxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxx x xxxx x
xxxinnosť rozhodnúť spravodlivo a v súlade s právnou istotou (čl. 2 CSP). Rýchlosť
konania tak
nemôže byť absolútne na úkor spravodlivého rozhodnutia a prxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx
xxxxxxx xx xxxxx xxxxxxxxx xxxxx x xxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxx
xxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xx xxxx xxxxxxxxxx xistenia skutkového stavu
a spravodlivého rozhodnutia je neprípustné (viac v komentári k
čl. 17 CSP).226)
in eventxx
xxxxxxxxxxx
xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx xxxxxx xxxxxxxx x xxx xxxx xxxxx xxx xxx xx xx xxxxxxxxx
xxxxxxxxxxx x xxx xxxx x xxx xx xxxxxx x xxxxxxxx xxxxxípu arbitrárneho poriadku
a princípu
oficiality. Sporové konanie je ovplyvňované princípom dispozičným, ktorý predvída
aktivitu účastníkov konanxxx xx x xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx
xxxxxxxxxx xxxxxxx xx xxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxxxx x xxxxxxxx xx xxxx
xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx x xxročenie pojednávania, súd zváži
dôležitosť dôvodov, pričom zároveň posúdi, či nejde zo strany účastníka konania o
obštrukčnú žiadosť o odročenie pojxxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxx
xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx
xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx xxxxxx xxxxxxxx xx xxx xxxxxxxxx xxxxx xxx xxx xx xx xxxxxx15:
Substancovať svoje skutkové tvrdenia je žalobca povinný už v žalobe. Civilný proces
sa uberá trendom koncentrácie civilného súdneho konania, a pxxxx
xxx xx xxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxxxxxxxx xx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx
xxxxxxx xxx xxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxxxxxxx xx xxxxx xol
riadne a včas predvolaný, zmaril vlastným zavinením možnosť dôsledne uplatňovať svoje
práva a chrániť svoje záujmy, pričom
Občiansky súdny poriadxx xx xxx xxxx x xxxx
xxxxxxxxx x xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxx xxx xxxx
xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxx xxxxxxxxxx účastníkov. Z hľadiska
okolností uvedeného konkrétneho prípadu nedošlo k porušeniu práva účastníkov na spravodlivý
proces bez toho, aby bola zárovex xxxxxxxx xxxxxxxxx
xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx
xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx xxxxxx xxxxxxxx xx xxx xxxxxxx xxxxx xxx xxx xx xx xxxxxxxx
xxxxxxx xxxxxxxsť môže účastník plniť od začiatku konania (v žalobe) a v priebehu
celého konania, až do času, kým súd uznesením nevyhlási dokazovanie
za skončené (§ 182 xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xx xxxxxx xxxxxxxxxx
xxxxxxxx
xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xx xx xxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxutočnosti
a dôkazy (uplatňovať prostriedky procesnej obrany a prostriedky
procesného útoku - Civilný sporový poriadok), na ktorých mienia postaviť xxxx xxxxxx
xxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxx
xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxx xxx do určitej
lehoty skompletizoval skutkový aj dôkazový materiál. Na
skutočnosti a dôkazy predložené a označené neskôr súd neprihliadne, a teda sa na
ne xxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxx xxx xxxxxx xxxxxx xx
xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxx xxxxxxxxx
xxxčení.
12. V posudzovanom prípade možno brať zreteľ na splnenie poučovacej povinnosti súdom
podľa
§ 182 CSP (§ 120 ods. 4 OSP účinného do 30.
júna 2016)x xxx xx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxxx
xxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xx xxxxxxxx x xxxxxxx xxx
xxxxxxxxx xx xxxxxdok. Zo spisu vyplýva, že okresný súd takéto poučenie vo vzťahu
k žalobcovi vykonal jednak na pojednávaní 28. septembra 2016,
ktorého sa žalobca zúčastxxxx x xxxxxxxx xx xx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxxxxxx
xxxxxxxx xx xxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxx xxxxxxxxx
xxxxxxxx xxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx x xxx xxx xx xxxxxxxxxxx
xxxxv
na rozhodnutie vo veci samej, na možnosť napadnúť toto rozhodnutie v riadnom opravnom
konaní, pretože jeho obsahom je významné obmedzenie predkladax
xxxxx xxxxxxxxx x xxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxx
xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xx x xxxxx
xrípade, keď ich žalobca súdu predkladá v rámci podaného odvolania. Z tohto aspektu
treba trvať na tom, aby zákonný sudca splnil poučovaciu povinnosť
vyxxxxxxxxx x x xxx xxx xx xxx xxxx x xxxx x
xxxxxxxxx xxxxxxxx xx xxx xx xxxxxxxxx xxx x xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx
xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxky a skutočnosti, ktoré by mohli
priniesť skutkové poznatky nevyhnutné pre úspech žaloby alebo účinnú obranu proti
nej.
x xxx xx
xxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxx xx xxx tradičnú procesnú zásadu,
že každý
procesný úkon strany sa posudzuje podľa svojho obsahu a skutočnej vôle. V tomto zmysle
je indikatívnym pravidlom, žx xxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxx
xxxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx
xxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxcesného postupu a disponujú
priemernou mierou právneho povedomia v tom zmysle, že nebudú jednak svoje práva zneužívať
a zároveň nebudú zaťažovať súd nxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx
xxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx
xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx, návodom či pomocou, na čo sú
určené iné orgány ochrany práva (advokát, mediátor, verejný ochranca práv, Centrum
právnej pomoci a pod.).
Ustanovenix xxx xx xxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxx xxxxxx xxxxx
x xxxxxxxxx
xxxxxxx xxxxx xxxxx xxxx xxxxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxnosti potrebný pre
zásady, resp. princípy. Tieto normy sú zároveň typické skôr pre
hmotné než procesné právo (okrem normy obsiahnutej v odseku 4). Ich jxxxxxxxxxx xxxxxxxx
xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxx x
xxxx xxxxxx xxxxxxxxxx x xxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxx xx xx sme ich predsa
len mali zhrnúť, dalo by sa povedať, že
čl. 11 CSP obsahuje výkladový imperatív ( právnu normu) posudzovania procesných
úkonov
xxxxx xxxxx xxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxx xxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxx
xx xx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx
xxxnienku schopnosti a znalosti profesionála a pravidlo zohľadňovania všetkého, čo
vyšlo v konaní najavo, okrem notoriet alebo skutočností
ustanovenýxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxx xx xxx xxxxxxxxxxxx
de facto
xx
x xxx xx xxxx x xxx xx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxx
xxrán sporu
majú posudzovať s prihliadnutím na ich obsah. Obdobné ustanovenie obsahuje Občiansky
zákonník, konkrétne
v § 35 ods. 2, podľa ktorého právne xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxx
xxxxx xxx
xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxx xxxx xxxxx xxxx xxxxx xxx xxxxxx xxxx xxxxxxx xx xxxx
xxxx xxx xx x xxzpore s jazykovým prejavom.
Článok 11 ods. 1 CSP akcentuje aplikovateľnosť tohto výkladového imperatívu na procesné
úkony,
resp. všeobecne úkony stxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxx xxx xx xxxxx
xxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xxx xx xx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxx xxxxxxxxx
xxxxx xxxxxxxx xxxx xx xxxxxx xx xxxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx
xxxxx xxx xxxxxxxx x xxxxade konfliktu medzi prejavom vôle a
vnútornou vôľou konajúceho je potrebné dať prednosť prejavu vôle navonok (t.j. objektívnej
vôli), pretože nikto nxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxx x xxxxxx
xxxxxxx xx xxx xx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxx xxxx xxxxxx
xxxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxtódy obsiahnuté v
čl. 3 CSP vrátane nadväznosti na cieľ nimi sledovaný - boj s formalizmom, ktorý by
ale nemal
prerásť do opačného extrému - voľnej aplikxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx
xx
xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx x x xx xxxx xx
xxxxx xxxxxxx xx xxx xxxxx xxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxx xxsahu, aj keď bol nesprávne
označený. To je typický príklad, kedy by bolo posudzovanie úkonu
podľa jeho názvu prejavom prílišného formalizmu. Súčasný čxx xx xxxx x xxx xxx xxx
xx xxxxxx
xxxxxx xxxxx x xxxxxxxx xxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxx xxxxxx xxx xxx
xxxxxxxx xxxxxxxx x xxxx xx xx xx xxxx posudzovať podľa obsahu,
ale len o "prihliadaní na obsah" úkonov strán. Zároveň je ale čl. 11 ods. 1 CSP konkretizovaný
predovšetkým v § 124 ods. 1 CSP, pxxxx xxxxxxx xx xx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx
xxxxx xxxx
xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx x xxx xx xxxx x xxx xx xxxxxxxx xx
xxx x x x xxx xxx xxx xxxxxxxxná a pri znení
"prihliada na obsah" neurčitá.
2.
Článok 11 ods. 2 CSP nadväzuje na
čl. 11 ods. 1 CSP a bližšie definuje spôsob, ako postupovať pri zisťxxxxx xxxxxx
xxxxxx xxxxxx
xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xx xxxxx xxxxxx xx xxxxxxxxx
xxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxxxx
xxxžitejšie tak, že "má rozumové schopnosti na úrovni priemerne spôsobilej osoby
schopnej vnímať a posúdiť v styku so súdom zmysel a účel konania, ako
i jazxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxx x xxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx
xx xxx xxxxxxxxxxx xx xxxxxx x xxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxx
xxxa nie všeobecne pri akomkoľvek styku so stranou. Obdobné ustanovenie je obsiahnuté
v § 4 ods. 1 českého občianskeho zákonníka, podľa ktorého "sa má
za tox xx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxx
xx x xxxxxx xxxxxxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxx x xx xx xxxxx xx xxx xxxx x
xxxxxxx xtyku dôvodne očakávať." Zmyslom daného ustanovenia je v českom občianskom
zákonníku zabezpečiť elementárnu právnu istotu v hmotnoprávnych
občiansxxxx xxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxx xxxxx x xxxxxx xxxxx xx xxxxx xxxxxxxxx xxx
xx xxxxx xxxxx xxxxxxxxx xx xxx xx xxx x xxxxxx xxxxxxxxx
xxxxxxxxxx xxxxxx xx vstupujú do iných právnych vzťahov, je protistrane dané to,
čomu sa hovorí "zdravý sedliacky rozum", resp. "zdravý rozum", ktorý
dokáže používať, t.jx xx xxx x xxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxx xxxx x xxxxxx
xxxxxxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxxxxxxx xxx
xx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxosť v hmotnoprávnych vzťahoch. Priemerne
rozumný človek pritom nie je statický pojem, t.j. nie je možné
povedať, že ním je napríklad stredoškolsky vzdxxxxx xxxxxx x xx xxxx xxxxx xxx x
xxxxxxxxxxx xxxxxxx x xxxxx xxxxxxxxxx xxx x xxxxxx xxxxx xxxxx xx xx
xxx xxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xájdeme skôr tak, že eliminujeme
extrémy - napríklad že túto osobu nepovažujeme za osobu s duševnou
poruchou ani nepredpokladáme, že má expertné xxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxx
xxxxxxxx xxxxxxx x xxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx xxx xx xxx
xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxxxxx xxx xxxxxxxx aj bežné znalosti. Rozumovou schopnosťou
sa tak chápe obsiahnutie bežných znalostí dospelého človeka a
schopnosť odvodzovať z nich a z aktuálnej situxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxx xxxxxxxxxx
xxxxxxxxx xx xxxxxxxxxxxx
xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx x xxxxxxxxx xa iba vo
vzťahu k posudzovaniu obsahu úkonov strán.
Civilný sporový poriadok v čl. 11 premieta ideu osoby s rozumovými schopnosťami na
úrovni
priemernx xxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxx x xxxxxxxxxxx xx xxxx
xxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx x xxxxx xxxx
xxxxxxxxať obsah jej úkonov, pokiaľ nebude druhou stranou preukázaný opak. Predpokladá
sa, že priemerne rozumná osoba pri robení procesného úkonu
chápe elemexxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxx xxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxx
xxxxxxxxx xxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxx xx
xxxxxxx xxxvni právne normy aspoň podľa ich jazykového vyjadrenia, s ktorými je v
priebehu konania oboznámená a na ktoré napríklad odkazuje vo svojom
podaní, chápxx xx xx xxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx x xxxx
xx
x xxx xx xxxx x xxx xx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx
xxxby,
ale, naopak, osoby s určitými odbornými znalosťami. Podľa čl. 11 ods. 3 CSP sa v
prípade
profesionálov vytvára nevyvrátiteľná domnienka, ktorá nexxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx
xx xxxxxxx xxx xx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx
xxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxx xx xxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxnka
obmedzená len na výklad obsahu úkonov strán, ale je formulovaná
všeobecne, takže širšie. Ak sa niekto verejne alebo v styku so súdom prihlási napríkxxx
x xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx
xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx x xxxxx xxxx xx xx xxxxxxx xxx
xxxxxxný maklér propaguje, predpokladá sa, že má v oblasti predaja
nehnuteľností určité odborné znalosti. Ak bude súd posudzovať v konaní určité jeho
konanix xxxxxxx xxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxx xx xxxxxxxxxx
xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxx xx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxx xxxxx xxxxxxxxxxx
xxxx jeho konanie bez odbornej starostlivosti ide na jeho ťarchu.
Obdobné ustanovenie možno opäť nájsť v českom občianskom zákonníku, konkrétne v §
5 ods. 1x xxxxx xxxxxxx xxxx xx xxxxxxx xxxxx x xxxxx x xxxx xxxxxx
xxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxx xxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxx xxx
xxxxxxx xe je schopný konať so znalosťou a starostlivosťou, ktorá
je s povolaním alebo stavom spojená. Ak koná bez tejto odbornej starostlivosti, ide
to na jeho ťxxxxxxx xx xx xxxxxx xxxxx x xxxxxxx xxxxxxxx xx
xxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxx xxxxx xxxxx
xxxxxxxxx xxxxa dôvodovej správy k českému občianskemu zákonníku
je dôvodné od tejto osoby požadovať, aby konala s využitím tých nadpriemerných znalostí
a schopnosxx x x xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxxx xxx
xxxxxxxx xxx xxxxxxxx xx xxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxx xxx xx xxxx xxxxx xx xxxxxxxxx
xxxxxxxxxxxxx xx xxé oprávnenie, ak je to potrebné, ale to,
ako ju kvôli jej vlastnému pričineniu vnímajú jej partneri a klienti. Ak sa daná
osoba nespráva tak, ako to vyžaduxx xxx xxxxxx xxxx xxxxx xxxxxxxx
xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxx
xxxx x xxxxxxxx xx xxxxxx x xxxx
xxehlasuje, že je odborníkom. Podmienkou pre aplikáciu tejto nevyvrátiteľnej domnienky
je a) prezentovanie profesijnej odbornosti verejne alebo v
stxxx xx xxxxxx xx xxxxxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx
x xxxxxxxxxxxx x xxxxx xx xxxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxxxx
xx x xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxx xx xxxxxxxx xxxxxx xx xxx xxxxx xx xxxxxxxx xx xxxxxxxxxxx
xxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxxxxxx xx tento omyl nevyvráti.
To, čo platí pre hmotnoprávne úkony podľa českého občianskeho zákonníka, platí pre
procesnoprávne úkony podľa Civilného sporoxxxx xxxxxxxxx xxxxx
xxxxxx xx xxx xxxx xxxxxxxxxxx x xxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxx xx xxxxxxx xxxxxxxxxxxx
x xxxxxxxxx xxxxx xxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx x xri náhrade škody pri
porušení zmluvnej povinnosti.
4.
Článok 11 ods. 4 CSP je určitým zopakovaním
§ 191 ods. 2 CSP, podľa ktorého súd pri hodnotení dôxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xx
xxxxxxx xx
xxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxx xxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxx xx xxxxx
xxxxx
xxxxxxxxxxxx xxxxx vyšli najavo počas konania, berie súd do úvahy ešte notoriety
(skutočnosti všeobecne známe) a skutočnosti ustanovené zákonom. Pod
notoriatemi možno xxxxxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxx x xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxx
xxx xx xxxx x xxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxx xx
x xxx xxxx x xxx, podľa ktorého sa notoriety - t.j. skutočnosti všeobecne známe alebo
známe súdu
z jeho činnosti, právne predpisy zverejnené alebo oznámené v Zbierke zxxxxxx xx x
xxxxxx xxxxxxx xxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxx x
xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx x xxxxxxxx xxxxxxx x xxx xxxx xxxxxxxxx xxxxuje súd
povinnosti vykonať
ohľadom nej dokazovanie, čím sa však nevylučuje možnosť, aby dokazovanie ohľadom
notoriety prebehlo. V prípade, ak strana xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx
xxxxx xxx xxxxxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxx xx xxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx
xx xxxxxxxxx xx xxx xxx xxxxxxxať obozretne a zvážiť, či
skutočne ide o notorietu. Ak súd označí určitú skutočnosť za notorietu, neznamená
to, že strany nemajú právo sa k tejto skutočnxxxx xxxxxxxx x
xxxxxxxxxx xx xxxxx xxxx x xxxx xx xxx x xxxxxxxxxx xxx xx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxx
xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xx xxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxx v prípade
nesporných notoriet a v prípade zákonných ustanovení, ktoré v zásade nie je potrebné
dokazovať.
Súvisiace ustanovenia:
xxxxxxxxx xxxxxxxxx
xxxxxxxxxxx
xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xx x xx xxxx xx08, sp. zn. 28 Cdo 1885/2008:
Ustanovení x xxx xx xx xx xxxxxxxx xx xxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxx
xxxx xxxxx xxxxx x xxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxx x xxxxxx xxxxxxxx
xxxxxxxxxx xxxo oznámené ve Sbírce zákonů České republiky." Z uvedeného ustanovení
vyplývá, že předmětem dokazování nejsou právní předpisy (zásada
x x xxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxx xxxxxx xxxxx
xxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxx xxxxxx
xxxxxxx xxxx xxxxxčnosti, které jsou známy jen soudu, a to z jeho úřední činnosti.
Skutečnosti úředně známé pak jsou jinými slovy takové skutečnosti,
ohledně nichž získax xxxx xxxxxxxx xxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxx xxxxxx xxx xxxxxxx
xxx xxxxxxx xx x xxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxx xxxxxxxxx xx xxxx
xx xxxxxxx xxxxxx xx xx xeck, 2006, str. 578). Taková skutečnost pak musí být známá
z téže úřední činnosti všech rozhodujících soudců a i ohledně ní
musí být účastníkům umožněnox xxx xx x xxxxxx x xx xxxxxxxxxx x xxxx xxx xxx xxxxxxxxx
xxx xxxxxxxxxxx xx xxxxxxxx x xxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx
xxxx xxxxxxx xxxx xxxxxx xxx xxxxxx x. a kol. Občanský soudní řád. Komentář. I. díl.
Praha: Panorama, 1985, str. 563). Tentýž závěr lze dovodit i z
novější komentářové či učebnicové literatxxx x xxxxx xxxxxxxxxx xx x xxxx xxxxxxxx
xxxxxx xxx x xxxxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxxx xx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxx
xxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxx xxxxx xxxx xxxx xvedené ustanovení umožňuje, aby určité
skutečnosti vnějšího světa, které soud zná ze své úřední činnosti a
o nichž nemá pochybnosti, byly pro rozhodnuxx xx xxxx xxxxxxx xxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx
xx xxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx x xx xxxxx xx xxxxxxx xxxxxxx xx
xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxu věci co by základu rozhodnutí (viz
§ 153 odst. 1 o. s. ř.) prováděním a volným hodnocením důkazů
zakotvené v § 122a násl. a v § 132 o. s. ř. Avšak i v tomto přípxxx xx xxxxxx xxx
xxxxxxxxx xxxxxx xxxx x xxxxxxxx x xxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxxx
x xxxxxx xxxxxxxxxx xxx xx x xxx xxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxžit důkaz je vyvracející;
i poznatek soudu o tzv. úředně známé skutečnosti totiž
nemusí být správný. Je též nezbytné, aby soud, jenž vzal v úvahu skutečnxxxx xxxxxx
xxxxx x xxxxx xx xxxx xxxxxxx xxx xxxxxxxxxx xx xxxxx xxxxxxxx
xxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xx xxxxx xxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xx xostupu
jsou mu takové skutečnosti známé, jak se o nich dozvěděl a jsou-li
skutečně známé všem členům senátu, jednal-li a rozhodoval-li soud v této podobxx
iura novit curix
xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xx x xxx xxxxxxx xxxxx xxx xxx x xxx xxxxxxxxx
xxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxx xxxxxxxx x x xx xxxx x xxxx x xxxxxx xxorého
každý úkon
posudzuje súd podľa jeho obsahu, aj keď je úkon nesprávne označený. V tomto ustanovení
Občianskeho súdneho poriadku ide o dôležité inxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx
xx xxxxxxx xxxxxxx
xxxx xxx xxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxx xxxxx x xxxx xxxxxxxx xxxxx
xxxxxx Pri posudzovaní procesného úkonu účastníka konania podľa
jeho obsahu nemôže súd určitému úkonu dávať iný význam, než ktorý zodpovedá obsahu
úkonu, jexx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx x
xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxx
xxxxxxia, pri ktorej je potrebné skúmať otázku, či existuje
rozpor medzi prejavom účastníka urobeným v úkone a jeho vôľou, je potrebné akcentovať
objektívne xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx xxxxxxxx xxxxx xxx xxx
xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxx xxxxxx xx xx xxxx x xxxx xx xxxxxxx
xxx xxx x xxx
xxxx xavonok (objektívne) prejavená vôľa konajúceho, nie to, či je subjektívne xxx
xxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxx
xxxxxxxxx xxxxxx x xxxxxxxxx xxxxx xxxxx xxx xxxx xxxxxxx xxx xxxxxxxxx xxxx xxxxxníka
medzi tým, čo procesným úkonom prejavil, a tým, čo ním prejaviť
chcel, nemá na účinnosť už urobeného procesného úkonu žiadny vplyv.
Rozsudok Najxxxxxxxx xxxx xx x xxx xxxx xxxxx xxx xxx xx xxx xxxxxxxxxx
xxxxxxxx xxxx xx xx xxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xx xxxxx xxxx xx xxx xx xxxxxx
xxxxxxxxxti není třeba dokazovat, neboť se jedná o takové
skutečnosti, které jsou obecně známé (tzv. notoriety), nebo o skutečnosti, které
jsou známy jen soudu, x xx x xxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxx xxxx xxx
xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxx xx x xxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxx xxx xxx
xxxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxek o tom, že se jedná o notorietu či o
skutečnost úředně známou, není správný (srov. např. rozsudek Nejvyššího soudu ČR
z 9. července 2008, sp. zn. 28 Cdo 18xxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxx
xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xx xx xxxxxx xxxxx xxx xxxxxx xx x xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx
xxxxx xx xx xxx xxxxxxxx xxxxx xxx zn. 28 Cdo 4175/2011, jenž
je, stejně jako ostatní rozhodnutí Nejvyššího soudu ČR zde citovaná, veřejnosti dostupný
na webových stránkách Nejvyššího xxxxx xxxx xx xxxx xxxxxxxxx
xxxxxxxxxx xxxxxx xxx xxxxxxxxx xx xxxx xxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxx
xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxl, tak aby měli příležitost
procesně reagovat. V souzené věci odvolací soud v souladu s výše uvedenými zásadami
nepostupoval. Skutečnost, kterou oznaxxx xx xxxxxxxxxx xxxxx xx
xxxxxxx xxxxx xxxx x xxxxxxxxx x xxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxx
xxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxx xxxxxxx xxx xozhodnutí ve věci, aniž
by účastníky se svým pohledem na ni předem seznámil, a zbavil je tak možnosti stran
této otázky skutkově a právně argumentovat. Úxxxxxx xxxx xx x
xxxxxx x xxx xxx xxxxxxxx xxxx xx xxxxxxxxxx xx xxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx
xxxxxxxxxx xxxxx xxxx xxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxxvý proces (srov.
např. usnesení Ústavního soudu ČR z 12. června 2001, sp. zn. III. ÚS 729/2000, a
z 11. června 2007, sp. zn. IV. ÚS 321/2007, oba dostupné nax
xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xx xx xx xxxx xxxxx xxx xxx xx xxx xxxxxxxxxx
xxxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xx xxx xxxxxx xxxxx x
xxxxxdek Nejvyššího soudu ČR z 18. března 2010, sp. zn. 32 Cdo 1019/2009, uveřejněný
v časopise Soudní rozhledy č. 9, ročník 2010), tedy za takové
porušení proxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx xxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx
xxx xxxxxx xxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxx
xxxxxxxxxí ve věci [§ 241a odst. 1 písm. a) o. s. ř.]. Jestliže se totiž v souzené
věci dozvěděl dovolatel až z rozhodnutí odvolacího soudu o tom,
jakou skutečnost shxxxxx xxxxx xxxx xxxxxxxxx xxx xxxxxxxxx xxxx x xxxxx xxxxxxxx
xxxxxx x xxxxxxxx x xxx xxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxx
xxxxxxxxxx xxxxx xxx xx x xxxxx mimořádného opravného prostředku proti pravomocnému
rozhodnutí. Uplatnění nových skutečností a důkazů ve věci samé je
však v dovolacím řízení zapovxxxxx xxxxxx x xxxx xxxxx x xx xx xxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx
xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxx xxxxxxx
xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xx x xx xxxxxxx xxxxx xxx xn. 21 Cdo 369/2015:
Ze zásady bezformálnosti vyplývá, že soud posuzuje procesní úkony podle jejich obsahu.
Pro posouzení procesních úkonů proto není xxxxxxxxx xxx xx
xxxxxxxx xxxxxxx xxxx xx xxxxx xxxxxx xxxxxxxxx x xxx xxx xxxx xxxxx xxx xxxxxxxx
xxxxxxxxxx xxxx xxxx xxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxx účastníka a
uzavře, o jaký úkon se z tohoto hlediska jedná. Uvedeným způsobem soud ovšem postupuje
jen tehdy, je-li úkon účastníka dostatečně určitý a
sxxxxxxxxxxx x xxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxxx
xxxxx x xxxx xx xxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx
xxxxxxx xxx xxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxx xxxx xxxxx
xxxxxx xxxxxxxxx x xxxxx xxxx xxxxx x xxxx přihlížet) nebo aby
odstranil vady podání (postupem podle ustanovení § 43 o. s. ř.); teprve poté lze
úkon posoudit podle jeho obsahu. Posouzení procesnxxx xxxxx xxxxx
xxxxxx xxx xxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxx xxxxxxxx x xxxxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx
xxxx xxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx x xxxxxovení § 41 odst.
2 o. s. ř. se soudu ukládá posuzovat procesní úkon účastníka bez zřetele k tomu,
jak jej účastník označil nebo zda jej vůbec označil, neumoxxxxx xx
xxxxx xxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxx x xxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxx x xxx xx
xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxx xxxxxx x xxxxxxx xxx podle
označení posuzují také jednotlivé náležitosti procesního úkonu; to platí rovněž o
vymezení rozsahu, v jakém se napadá odvoláním rozhodnutí souxx
xxxxxx x xxxxxx x xxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxx x xxxxxxx xxxxxxxxxx
xxxxxxx
x xxx xx
xxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xx x xxx xx xxx xxxxxxnutá tradičná zásada
ústnosti, ktorá
je však v modernom poňatí civilného procesu na viacerých miestach prelamovaná. Zákon
ustanovuje, kedy pojednávxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx x xxxx xx xxxx
xxx xxxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxx
xxxxxx xx xxx xxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx
xxxxxx xxxxxcíp) ústnosti úzko súvisí so zásadou verejnosti obsiahnutou v čl. 14
CSP a zásadou
(princípom) priamosti obsiahnutou v čl. 13 CSP, pretože tieto dve záxxxx xx xxx xxxxxxx
xxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxx xx xxxxxx xxxxx xx xxx xxx xx xxxxxxxxxxx
xxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxx xxx xx xxx xxxx xrítomná aj ona
sama a aby mohla predkladať dôkazy a reagovať na dôkazy a tvrdenia druhej strany
sporu.232) Zásada (princíp) ústnosti
taktiež súvisí so xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxxxxx
xxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxx xx xxxx x xxxxxx xx xxxxxx xxx
x xxxxx xx
xxxxxxx xxxxxxxanie veci na rozdiel od českej ústavy, ktorá v čl. 96 ods. 1 výslovne
hovorí o ústnom súdnom konaní) a nepriamo aj súčasťou práva na
spravodlivý proces podxx xxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxx
xxxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxx xxx xxxxxxx xxx xxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxx xxxxxx
xxxxxxxxx
xxxxxxxxxxx4)
Ústnosť konania zaručuje dôkladnejšie prejednanie veci. Zásada ústnosti znamená,
že podstatné pre pojednávanie je to, čo bolo súdu ústne prednexxxxx
xxxxx xx xxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxx xxxxxxxxxxxxxx xx
xxxxxxxxxx xx xx xxxxxxx xxxxxxx xxxx
xxxxxxxxxxx xxxxxxx x niektorých prípadoch zákon výslovne vyžaduje písomnú formu,236)
niektoré pojednávania sú teda ovládané
zásadou (princípom) písomnosti. Zásada úxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xx xxx xx xxxxxxxxx
xxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxx
x xxxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxx preto nariadi pojednávanie, na ktorom strany
konania prednášajú svoje návrhy a vyjadrenia v ústnej podobe a
súd vykonáva výsluch svedkov, výsluch znaxxxx x xxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx
xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xx xxxxx
xxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxx xxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxne, ani to, že v bežnej
súdnej praxi sa x xxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxxxxx
xxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxx xx xxxxx xxxxxxx xx xx xxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx
xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxnosti znamenala výlučné odkázanie súdu na
obsah listiny a bola vedená zásadou quod non est in actis, non est in mundo - čo
nie je v spisoch, neexistuje.238x xxxxxxx
xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxxx
xxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxx xx xxxx xxxxxxxx xxxxx xxedovšetkým
pri dokazovaní. Ďalšou už načrtnutou výhodou je možnosť doplniť alebo sa odchýliť
od písomného podania239) a vyjasniť priamo
na mieste prxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxx xxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx
xxxxxx xx xxxxxxx xxxx x xxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xx
xxxxxxxxx x xxxxxickosti, ale aj hospodárnosti procesu. Súd je pri rozhodovaní povinný
prihliadať na všetky ústne prejavy strán sporu, ako aj iných
subjektov, a venovax xx xxxxxxxxx xxx xxxxxx xx xxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxxxxxxxx
xxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxxxxxxxx
xxxxxxx xxxxxxxx x xxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxa (princíp) ústnosti nie je dodržaná, ak
sú ústne prejavy násilne vtesnané do strnulých a nemenných
formúl.241)
Zásada ústnosti je podľa Civilného sxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxx
x
x xxx xxxx x xxxx xxxxx xxxxxxx xxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxxxx
xxxxxxxxx:
-
ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie
sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 2 000 xxxx
x
xxxxxx x xxxxxxxxxxx xx xxxx xxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx
x
xx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxx
xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxha zásadne bez pojednávania (§ 443 CSP). Súd môže
pojednávanie
nariadiť, ak to považuje za potrebné. Bez pojednávania môže súd rozhodnúť taktiež
o zrušxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx
xx xxx xxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxx xx xxxxxxxxxxxx xxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx
xxx xx xxxxx
xxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxtaný, ďalej vtedy, keď s tým strany konania vyslovia súhlas,
a napokon, keď prevážia iné, zákonom predpokladané záujmy, či už
strán konania, alebo záujxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxx xxxxxxx xxxxxxxxx
xx xxxxxxxx xx xxxx xxxxx xxxxx xx xxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxx
xx xxxx xxxxx xxxxxxxxxx pojednávania. Toto vzdanie musí byť jednoznačné, slobodné,
neprotirečiť vážnemu verejnému záujmu a spojené s určitými
procesnými zárukami.242) Vxxxxxx xx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xx xxxxxxxx
xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxx
xxxxxxxxxx xxxxxxx xx xxx x xxxxx xxxxx x xxxxxx xxd rozhoduje najmä na základe skutočností
vyplývajúcich z listinných dôkazov a môže rozhodnúť aj bez vyjadrenia žalovaného.
Ďalšiu výnimku predstavuxx xxxxxxxx xxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx
x xxx xxx xxxxxx x xxx xxx xxx xxxxxxxx
xxxxxxxxx xxx xxxxxxxxx xx xxxxxxxxxxxxx
xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx
xxxxxxxxx xxxxxxxxx
xxxxxxtúra:
Uznesenie Ústavného súdu SR z 28. mája 2003, sp. zn. II. ÚS 103/03:
Z judikatúry k čl. 6 ods. 1 Dohovoru vyplýva, že účastníkovi súdneho konanix xx xxxxxxxx
xxxxx xx
xxxxxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxx xx xxxxxxxxx xxxx xxx xxxxx xxxxxxxxxxx
xxxxx xxxxxxxx x xxxxxx xxxxx xxxx xxxxx xx xxxednávaní, ktoré sa
koná verejne. To neznamená, že ústne pojednávanie sa musí uskutočniť vo všetkých
štádiách súdneho konania, resp. že sa vždy musí narxxxxxxx
xxxxxxxxxxxx xx xxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxx
xx xx xxxxxx xx xxx xxx x xxx xxxx xxxxxxx xxx xxxxxxx xxxxxxxl
návrh sťažovateľa uznesením z 24. apríla 2001, č. k. 4 C 63/01-37, ako neprípustný
v zmysle
§ 234 ods. 2 OSP, pretože zistil, že tento smeruje proti veci, xxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx
xxxxxxxxx
xxxxxxx xxx x xxxxxx xxx xxxxxxxx xxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx x xxx
xxxx x xxx x
xxxxxxxx x xxx xxxxxením pod č. k. 9 Co 420/01-52 bez nariadenia pojednávania podľa
§ 214 ods. 2 písm. c) OSP, pretože odvolanie smerovalo proti uzneseniu. Najvyšší
súd SR
uzxxxxxxx xxx xxx xxx x xxx xxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx
xxxxxxxxxxxxxx xxx xxxxxxxxxxx x xxxxxx
x xxxx xxxx x xxxx xxxx xxxxx a rozhodol bez nariadenia pojednávania (o dovolaní
proti uzneseniu
podľa označeného ustanovenia sa rozhoduje vždy bez pojednávania). Podľa právnehx
xxxxxx xxxxxxxxx xxxx xxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxx x
xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxxxx x
xxm, nemožno bez ďalšieho označiť a hodnotiť ako porušenie základného
práva účastníka súdneho konania podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR (sp. zn. I. ÚS 24/98)
axx xxx
xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxx x xxxx
x xxxxxxxxx
K čl. 13
V čl. 13 CSP je uvedený princíp priamosti a bezprostrednosti, ktorý podľa osobitnej
časti
dôvodovej správy k tomuto článku xxxxxxx x xxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxx xx xxxxxx xxxxxx
xx xxx
xxxxxxxxxx xx xxxxx xxxxxx xx x xxxxxx xxxxxxxxx xxx xx xxxxxxxxx xxx xxxxxxxxxx
xxxx xxxxxxtórnosť zastúpenia advokátom v zákonom ustanovených
prípadoch.
xxxxxx xx xxx xxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxxxxxxxxxxxx
xxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxty civilného
procesu konajú vo vzájomnom styku priamo, bez sprostredkovateľa.
Výnimkou je situácia, keď je sporová strana zastúpená zástupcom. Aj v txxxx xxxxxxx
xx xxx xxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xx xxxxx
xxxxxxxxxxxx x xxxxxxxxx xx xxx xxxxxx xxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxx xxx xxxxx xxxxxxx
xednotu s princípom ústnosti uvedeným v
čl. 12 CSP.243) Nejde ale o rovnaké zásady (princípy). Pojednávanie
môže byť ovládané zásadou ústnosti, ale stxxxx xx xx xxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxx
xxxxxxxxx xxxxxx x xxxxx xxxxx xx xx xxxx xxx
xxxxxxxxxxxxx xxx xx xxx xxxxxxx xxxxxx x
xxx xx xxxx x xxxxx xxxx xxxx môže súd napriek zastúpeniu stranu sporu vyslúchnuť,
ak je to
potrebné a možné, a teda požadovať jej priamu účasť na pojednávaní. Zásada (princíp)
priaxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx xxxx x xxxxxxxxx
xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx
xxxxxxx xx xiektorými výnimkami - pozri ďalej), predovšetkým
§ 181 ods. 1 CSP (prednesy strán na pojednávaní),
§ 182 CSP (záverečné reči) a § 188 CSP (súd
vykonávx xxxxxx xx xxxxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxxxxx xxx xx xx xx xxxxx x xxxxxxx x
xxxxxx xxxx xxxxx xxx xxxxxxxx xx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxx
xx x xxxxxacom konaní (podľa § 385 ods. 1 CSP nariadi odvolací súd pojednávanie vždy,
ak je
potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo ak to vyžaduje dôlxxxxx xxxxxxx
xxxxxxx x xxxxx xxxxxx x xx xxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xx xxxx
xxxxxxxx xxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxx xxxxxx xxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxehu konania,
potom sa vyjadria strany a iné subjekty konania a prednesú
svoje návrhy).
Prelomenie zásady (princípu) priamosti predstavuje napríklxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx
xxxxxxx xxxxxx xxxxx
x xxx xxxx x xxx xxxx xxx xxxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxx xx
xxxxxx
xxxxxxxxxx xxxxxne, obdobne aj svedkovi podľa § 196 ods. 3 CSP), vykonávanie dôkazov
dožiadaným
súdom (podľa § 104 ods. 3 CSP vyhotoví súd o vykonaní dožiadaného procesxxxx xxxxx
xxxxxx x
xxxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxxx
xxxxxxx
xx xxx x xxxxx xxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxu pre zmeškanie žalovaného
(§ 273 CSP).245)
Prelomením zásady (princípu) priamosti je aj zastúpenie strany sporu. Platí všeobecné
pravidlo, že strxxx xx xxxx x xxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx
xxxxxxx xx xxxxx xx xx xxxx x xxxxx xxxxx xxxxxx xxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxx
xxxxxxxxxx xxxxx
x xx xxxx 2 CSP). V určitých prípadoch sa vyžaduje povinné zastúpenie advokátom,
a to v
komplikovaných konaniach, kde je účasť advokáta vnímaná ako záruka efektxxxxxx x
xxxxxxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx
xxxxxx xxxxxx
xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx
x
x xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxxxxx x xxxxxxxxxxxxxxxxxxxx x sporoch
z ochrany hospodárskej súťaže, v sporoch z nekalého súťažného
konania, v sporoch z ohrozenia alebo porušenia práva na obchodné tajomstvo a v spxxxxx
xxxxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx
xx xx xxxx x xxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxx
x xxxxo sa
nevyžaduje povinné zastúpenie advokátom, a
-
v dovolacom konaní (§ 429 ods. 1 CSP), taktiež s určitými výnimkami
(§ 429 ods. 2 CSP).246)
Ak sa stxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xx xx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx
x
xxx xxxx xxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xx xx0 ods. 3 písm.
b) CSP],
-
splnomocnenie na zastupovanie advokátom nemožno obmedziť (§ 92 ods. 2 CSP),
-
písomnosti sa doručujú len advokátovi (§ 11x xxxx x xxxxx
x
x xxxxxxx xxxxxxx x xxxxx xx xxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxx xxxxxxx xxxxxxx xx xxx xxxx
x xxxxx
x
x xxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxx stranu zastúpenú advokátom vylúčenie koncentrácie
konania
(§ 291 ods. 3 v spojení s § 296 CSP).
Okrem povinného zastúpenia advokátom predpokladá Cxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxx
xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxx xxxxxxx
x
xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxx xxxxxxxlosť samostatne konať
pred súdom
(§ 68 ods. 1 CSP),
-
zastúpenie procesným opatrovníkom osoby, ktorá nemôže samostatne konať pred súdom
a nemá zákonxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxx
xxxxx xx xxxxxxx xx xx xxxxx
xxxxxxxxx xxxxxxxxx
xxxxxxxxxxx
xxxxx xxxxxxxxx xxxx xx x xx xxxxxxx xxxxx xxx xxx xxI. ÚS 3432/15:
Obvodní soud ve výše zmíněném ohledu za klíčový důkaz považoval (zcela zjevně) i
výslech jednoho ze zpracovatelů znaleckého posudku, kxxxx xx x xxxxxx
xx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx x xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxx xx xx xxx x xxxxx
xxxxxxxx xxxxxxx x xxxxx xxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxmu ústavu
uložil doplnit znalecký posudek, což se stalo dodatkem č. 2 (č. l. 257). Městský
soud tento důkaz v odůvodnění svého rozsudku zcela pominul, nixxxxx x
xxxxxxx xx xxxx xxxxxx xxxxx xxx xxxxxx x xxxxx xx xxx xxxxxxxxx xxxxx xxx xxxxxxxx
xxxxx x xxxxx xxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xx x xx xxxxxxxxxxný.
S ohledem na povahu daného důkazu, kdy při jeho provádění se zvláště projevuje -
obdobně jako v případě provádění důkazu výslechem svědka či účastníxx
xxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xx x xxxxxxxxxx xxx xxx xx xxx xxxxxxxxxx
xx x xxxxxxxxxx xxx xxx xx xxx xxxxxxxxx x xxxxxx xxxxxx xxxxxxxx x
xxzprostřednosti v soudním řízení, bylo jeho povinností jej (znovu) provést v odvolacím
řízení, jak plyne z § 213 odst. 2 o. s. ř. Pokud tak městský
soud neuxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxx xxxxxx xxxxx
xx xxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxx x xx xxxxxxxxxxxxx
xxxxxxx xxnkrétně pak která má za následek porušení práva na soudní ochranu [viz
nález Ústavního soudu ČR z 12.10.2004, sp. zn. IV. ÚS 57/04 (N 144/35
SbNU 37)]. K toxx xxxxx xxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxxx
x xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx x xxxx xxxxxxxx xxxx
xxxxxx x xx xxxxxxx hodnocení listinných důkazů, včetně znaleckého posudku, a to
samostatně či ve spojení s dalšími důkazy [viz nálezy Ústavního soudu
ČR ze 17.10.2006, sxx xxx xxx xx xxxxxx xx xxxxxx xxxx xxxxx xx xxxxxxxxxx xxx xxx
xx xx xxxxxx xx xxxxxx xxxx xxxxx x xxxxxxxxx xxx xxx xx xx xxxxxxx
xx xxxxxx xxxx xxxxx xxxxx xle rozsudek Nejvyššího soudu ČR z 15.3.2007, sp. zn.
21 Cdo 194/2006)], přičemž, jak plyne z protokolů o jednání před
odvolacím soudem, městský soud nepxxxxxx xxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx x xxxx xxxxxxx
xx x x x xxxx xx xx xxxx xxx x xxxxxxx xx xxx xxxx xxxx xxxxxx
xxxxxx xxxxxxxxxx
xxxxx xxxxxxxxx xxxx xx z 29. augusta 2017, sp. zn. III. ÚS 593/17:
V nyní posuzovaném případě sice odvolací soud první rozhodnutí soudu prvního stupně
nezměnil přímo, pouze jx xxxxxxx xxxxxxx xxxx xxxx xxxxxxxx
xxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxx xx xx xxxxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxx
xxxxxxx xxxx xx xxxxxxx x xxxakoval všechny relevantní důkazy
(což je postup rozporný se zásadou přímosti a ústnosti).
Uznesenie Ústavného súdu ČR zo 6. februára 2018, sp. zn. I. xx xxxxxxx
x xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxx xxxxxxx xx xx xxxxxxx x xxxxxx xxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx
xxxxxxxxxxx x xxxxx xx xxxxxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxx
xxxxovatele předložily svá vlastní skutková zjištění vyvracející pochybnosti stěžovatele.
Setrvale přitom platí, že úkolem Ústavního soudu ČR není
hodxxxxx xx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxx xxxxxxxx xxxxxx
xxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxx xxxxxx x xxxxxxxxx xxx xxx
xxxx ÚS 23/93 (N 5/1 SbNU 41)]. S ohledem na zásadu přímosti dokazování by Ústavní
soud ČR ostatně mohl provedené důkazy hodnotit odchylně jen tehdy,
jestližx xx xxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxx x xxxxxxxxxx xxx xxx xx xx xxxxx xx
xxxx xxxx xxxxxx
K čl. 14
Podľa osobitnej častx xxxxxxxxx xxxxxx x xxx xx xxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxx
xxxxxxxx
xxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxx xxx x xxxxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxá len
v taxatívne ustanovených prípadoch.
Článok 14 tak obsahuje zásadu (princíp) verejnosti.
Zmyslom zásady (princípu) verejnosti je kontrolx xxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx
xxxxxxx xx xxxxx x xxxxxxxx xxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xx
xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxx x xxxx x xxxxxxxx x
xl. 48 ods. 2 Ústavy SR, a teda jedným z prvkov práva na spravodlivý proces, ktorý
slúži k
zaisteniu nezávislosti a nestrannosti súdov, pretože prítomnosx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx
xxxxxxxx xxx xxxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxx
xxxxxxxx x xx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxejnosť
je taktiež
ochranou proti tzv. kabinetnej justícii, s ktorou máme skúsenosti predovšetkým z
politických procesov v 50. rokoch, v ktorých "verexxxxxx xxxx xxxxxxx
xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxx
xxx xxxxxx xxxxxxxxxxxx xxx xxx xxxxxx xxxxxelným komparzom v
divadelných predstaveniach, ktorých scenár bol písaný ďaleko od samotnej súdnej siene
v politických kabinetoch a ktoré boli riadenx xx xxxxxxxx
xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxx xx xxxxxx xx
xxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xx xx xxxxxxx
xxxxxx xxxxxxxx, atď., nie je ani možné kontrolovať inak než prostredníctvom verejnosti.250)
ESĽP zhodnotil požiadavku
verejnosti tak, že "verejný charakter konaxxx xxxx xxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxx xxxxxx
xxxxxx x xxxx x xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx x xxxxxxxx
xxx xxxxxxxxx
xxxxxxxx xx to tiež jeden z prostriedkov, pomocou ktorého sa môže udržiavať dôvera
v nižšie i vyššie súdy. Zabezpečuje priehľadnosť výkonu
spravodlivosti a tým prxxxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxx x xxxx xx xxxxxxxx x xxxxxxxxxxxxx
xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xx xxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx
xxxxxxxxxxxxx xxxxxxnosti v zmysle Dohovoru (pozri rozsudok Golder z 21. februára
1975, Séria A, č. 18, str. 18, ods. 36, a tiež rozsudok Lawless zo
14. novembra 1960, Séria A čx xx xxxx xxxxxxxxx
xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxx xxxxxxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxx
xxx xx xx xxxxx xxxxxxxxxx x xx xxx xxxxxxxxxti verejnosti môže byť
vec prejednávaná, len ak tak ustanoví zákon.252) Zdôrazniť je potrebné to, že zásada
(princíp) verejnosti sa nevzťahuje na
celx xxxxx xxxxxxxx xxx xxx xx xxxxxxxxxxxxx xxxx xx xxxx xxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxx
xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xx xxx xxxxxxxx
xxkladať v prípade návrhu strany na vylúčenie verejnosti z celého konania proti xxxxxxxxxx
xxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxx x xxxxxx x xxx xxxxxxx x xxxxxxx
x xxxxxxxxxx xxx xx xxxxxx xxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxlúčiť
len zo závažných zákonných dôvodov rozhodnutím súdu. Dôvody, z
ktorých možno verejnosť vylúčiť z celého pojednávania alebo jeho časti, nikdy alx
xxx x xxxxxx xxxxxxxxxxxx xx xxxxxxx x
x xxx xxxx x xxx x xxx x xxxxxxxxx xxxxxxxx
x
xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx
x
xxxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxxstí chránených podľa osobitného predpisu,
-
dôležitého záujmu strany alebo
-
dôležitého záujmu svedka.
Súd je pritom povinný vylúčenie verexxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xx xx xxxxxxxx
xxxxxxxxxx xxxx xxx xx xxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx
xxx xxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxo jeho časti. Zároveň je povinný ich poučiť
o povinnosti zachovávať mlčanlivosť o všetkých skutočnostiach podľa
odseku 2 (§ 176 ods. 4 CSP). Naopak, aj v xxxxxxxx xxx xxx xx xxxxxxx xxxxxxxxx xx
xxxxxxxxx
xxxxxxxxxxx xxxx xxx x xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxxxxxx
xxxxxxlivým osobám
(§ 176 ods. 3 CSP).
Zásada (princíp) verejnosti je ale ešte širšia. Práve pod vplyvom negatívnych historických
skúseností 50. rokov je pxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxxx
xxxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx
xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxho informovania o mieste a čase
pojednávania (napr. na internetovej stránke či úradnej tabuli súdu).254)
Prejavom zásady (princípu) verejnosti je xx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx
xxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx
xx xxx xxxx x xxxxx x xxxxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxx xxx xx xxxxxxxx xx xxxxxxxxxx
za každých
okolností verejne, ale len ak bolo vydané na pojednávaní alebo pri inom úkone súdu
(§ 235 ods. 1 CSP). Ústavný súd ČR navyše z požiadavky verejnxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxxxxx
xxx
xxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xx xxxxxxx x xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxxxxxx
x xx xxxxxxx xxxxxxxxxxxxxch
rozsudkov.255) ESĽP však pripúšťa určitú flexibilitu pri výklade toho, čo znamená
"verejné vyhlásenie rozsudku". Dôvodom je
predovšetkým snaha x xxxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxx xxx xxxxxxxx
xxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxxxx xx xxxxxxx
xxxxxxxxx xxxxxx xxxuľu.256) Tento extenzívny výklad je v podmienkach Slovenskej
republiky ale potrebné v záujme právnej
istoty odmietnuť; navyše nie je odôvodnený rešxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx
xxxxxx xxxxxxxxx xx xxxx xxxxx xxx x xxxxxxxxxx xxxxx
xxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xerejného vyhlásenia rozsudku
v rámci konania na viacerých stupňoch súdnej sústavy, xxxxxx
xxxxxxxx x xxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxx xxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xx xx xx xxxx xxxxxx
xxx xxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxxxx
xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxzsudku.
Súvisiace ustanovenia:
Súvisiace predpisy:
xxxxxxxxxxx
xxxxx xxxxxxxxx xxxx xx xx xxx xxxxxxxx xxxxx xxx xxx xxx xx xxxxxxxx
xxxxxx xxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxx na principu veřejnosti a ústavodárce význam tohoto
principu zdůraznil tím, že jej zakotvil jak v čl. 96 odst. 2
Ústavy ČR, tak v čl. 38 odst. 2 Listiny. Podxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx x
xxxx xx
xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxx xxxx xxx x xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxx xx xxxxx
xxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxzainteresovaná, a sleduje jednak prvek
kontroly činnosti soudů a jednak prvek prevence (PAVLÍČEK, V., HŘEBEJK, J. Ústava
a ústavní řád české republikxx xxxxxx xx xxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx
xxxxxx xxxxxx xxxxx xxxx xxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxx
xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxudnictví, posouzení "jak ze strany
státu koná se spravedlnost", má zabraňovat "utajené", tzv. kabinetní justici. Podle
některých názorů je veřejnosx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx
xxxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xx xxxxxxxxx xx xxxx xxxxxxxxxx x xxxx xx xxxxxx xxxxxxx
x xxxxxxxxxxx xxx xxxxxxx xxditelným dohledem či nátlakem
(SLÁDEČEK, V., MIKULE, V, SYDLOVÁ, J. Ústava České republiky. Komentář. Praha: C.
H. Beck, 2007, s. 798, bod 12). Ještě jixxx xxxxxxx xxx x xxxxxxxxx
xxxxxxxxx xx xxxxxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxx xxxxxxx xx x xxxx xxxxxxxx x xxxxxx x xxxxxxxx
xxxxxx xxxxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxxtví Aleš Čeněk, 2005, str.
498). Ústavní soud ČR se rovněž v nálezu z 8.11.2005, sp. zn. Pl. ÚS 28/04 (N 205/39
SbNU 171; 20/2006 Sb.), přihlásil k tomu, že oxxxxx xxxxxx xxxxxx
xxxxxxxx xxxxx xxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxx xxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx
xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxx xx xxxdý přesvědčiti mohl o
tom, jak ze strany státu koná se spravedlnost, kteroužto kontrolou obecenstva nemožnou
se stává všeliká strannost soudců" (srovx xxxxx xxxxxxxxx xx
xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxx xxxxxx xxxxx xxxx xxxxx xxxxx xxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx
xxxx xxx xx xxxxxxx xxxx x xxxxxxx xxxxxx xxxxxdán za jediný. Z
judikatury prvorepublikového československého nejvyššího soudu se opakovaně podává,
že "účel, který zákon ustanovením o veřejnostx xxxxxxxx xxxxxx
xxxxxx xxxxxxx xxxxx xx xx xxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxx xxxxxxxxx
x xxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx xxxxx
xxxxxx xxxxxxx xxxx xxxxxxx xxxx xxxxxxx x xxxx xxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxn zejména
ani při porotě záměr, by bylo mocným dojmem nálady posluchačstva v
porotní síni působeno na porotu." [srov. rozhodnutí č. 4336/1932 In VÁŽNÝ, xx xxxxxxxxxx
xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxx
xxxxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxx xxxx xxxxx xxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxx xxxxxx xxxxxxxxblikový
Nejvyšší soud k závěru, že "účelem zákona je veřejná
kontrolovatelnost konání spravedlnosti, souzení na bílém dni, nikterak v temnu tajnosti
xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xx xxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxx
xxxxxxxxx xxxxxxxx x xx xxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxx xx xxxx xxxx xxxxxxx xxxx xxxx
xxxxxxxxxx xřístup k líčení za šetření neporušitelného postulátu
nepřípustnosti vlivů nepříznivě působících na zákonný postup řízení a na činitele
na něm zúčastxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxxxx xx xxxxxx xxx
xxxxx xxxx xxxxx x xxxxxxx xx xxxxxxxx x xxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx
xx xxxxx xxx xxxx xxlikaci omezit pouze na umožnění přístupu
veřejnosti do soudní síně v době jednání. Tato forma je nepochybně původní a základní,
avšak stejně jako jiné oxxxxxx xxxxxx x xxxxx x xxxxxx xxx
xxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxx
xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxmi se službami a technickým pokrokem.
Ten reprezentuje především nástup vlivu a významu masových sdělovacích prostředků,
resp. technických prostřexxxx xxxxx xxxx xxxxx xxx xxx xxxxxxxx
xxxxxxxxxx xxx x xxxxx xxxx xxxxxxx xx xxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx x x xxxxx x xxxxxx
xx xxxxxx xxxx x xxxxxxx x xxxxxxxx, které reguluje možnost
uskutečňovat zvukové a obrazové přenosy, resp. obrazové a zvukové záznamy. Je samozřejmé,
že stejně jako základním limitem pxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx
xxxxxxxxxx xxx xxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxx xxxxxx xxxxx xx x xxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxxx
xxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxného a důstojného
průběhu jednání. To platí nejen pro pořizování zvukových záznamů, kde to zákon výslovně
uvádí. Zákonné rozlišování režimu obrazovéxx x xxxxxxxxx
xxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxx xxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxx xxxxx
xx xxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxx xxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xvahy
zákonodárce o tom, že prve uvedené formy snáze naruší průběh a důstojnost jednání.
V rozporu s takto stanovenými kritérii přitom není ani ústavní
mxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxx
xxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxx xxxx xxxxxxx
xxxdu s výjimkou vyhlášení rozsudku. Zatímco limitu fyzické přítomnosti veřejnosti
se přirozeně dosáhne vyčerpáním prostorových možností jednací sínxx
xxxxxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxx
xx xxxxxxx xxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx.
Vylučování některé formy veřejnosti soudního jednání přitom musí vždy být propojeno
s legitimním cílem, jinak se jedná o svévoli, která se zcela míjí
x xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx
xxxxxxxx xx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxx x xxxx xxx
xxxxxxctví funguje, a tím budování důvěry veřejnosti v nezávislost a kvalifikovanost
výkonu soudní moci. Ze shora vyložených úvah by se snad mohlo
zdát, že prxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxxxx xx xx xxxxxxxx xxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxxxx
xxxxxxx xxxxx x xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxx x xxxxxxxxxxxx xxx
xx xxxxxxx xx fungování soudní moci v jejich konkrétním případě. Na tomto principu
jsou evidentně založeny úvahy obsažené v článku Ludmily Kolářové,
na nějž se ve vyxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx
xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxx x xxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxx
xxxxxx xxxxxxxx principu veřejnosti do rámce ústavně zaručených základních práv účastníků
řízení, t.j. těch, kteří se mohou stanoveným způsobem
domáhat svého práva x xxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxx xxxx xx xxxxx x xxxxxxxxx xxxx
xxxxxxxxx
xxxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxx xxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx
xxxx xx xxxxxx xxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xx xxxxx
xxxxxx xxxx xxxxxxxxxx xxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxladních práv,
na prvním místě práva na svobodu projevu v souvislosti s kritikou
konkrétního fungování soudní moci. Účastníci soudního řízení spadají xx xxxxxxx xxxxxxxxxxx
xxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxx x x xxxxx xxxxxx xx
xxxxxx xxxxxxxxx xxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xx xonečně svůj
praktický dopad jak pro veřejnost jako celek, tak i pro účastníky
konkrétního soudního řízení. Jde o to, že soudce (předseda senátu) je xxxxxx
x xx xx xxxx xxxxxxxx xxx xxx xxxx xxxxxxx xxxxxxxxx x
xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxx xxxxxxxx
soudce. Kontrola souladu jeho činnosti s materiálně pojímaným
právním řádem a jeho hodnotovým systémem se uvnitř soustavy soudní moci děje zásadně
ex xxxx x xxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxx xxxx xxx xxx xx xxxxx xxx xxx
xx xxxxxx xxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxxx
x xxxxový přenos nebo záznam mohou tvořit protiváhu proti moci
soudce "tvořit historii" průběhu soudního jednání. Tato protiváha samozřejmě není
způsobilx xxx xxxxxxxxx xxx xxxxxxxxxx xxxxx x xxxx xxxxx xxxxx
xxxxxxxxx xxxx xxxxxx xxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxx xx xxx xxxxxxxxx
xxxxxxxxit změnu znění protokolace, pokud by averze mezi soudcem
a účastníkem (účastníky řízení) jinak mohla znetvořit obraz skutečnosti zaznamenaný
v protoxxxxx xxxxx xxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx
xxxxxxx xxx xxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxně
dotčena. To je dáno tím, že § 6 odst. 3 zákona č. 6/2002
Sb., o soudech a soudcích, nijak neomezuje adresáty, a proto je k výkonu dílčích
práv v souvislostx x xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxx
xxxxxxxxxxx x xxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxx xxxxx xxxx xxxxxxx xxxxxxxx
xxxxxxxx xxxx x odst. 4 Ústavy ČR), která se co do podstaty
liší od povinnosti orgánů státu postupovat jen v dispozici zákona (čl. 2 odst. 3
Ústavy ČR). Nelze proto dílčí kxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxxxx
xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxx xxxxxx xx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx
xxx xxxxxxxx xx xxxxxxxxxx xxřejnosti, ať už osobní či skrze
obrazový či zvukový přenos nebo záznam, nelze jednoduše či automaticky odmítat či
vylučovat bez toho, že by k tomu byl relxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxx
xx xxxxx x xxxxxxxx
domixxx
xxxxx xxxxxxxxx xxxx xx x xxx xxxxx xxxxx xxx xxx xxx xx xxxxx
xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxx xx xxxejná kontrolovatelnost konání spravedlnosti,
souzení za bílého dne, nikoli v temnu neveřejného soudního řízení.
Naopak, souzení nedostatečně veřexxx xx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxx
xxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xx xxx xx xxxxxxxx xxx
xxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxxxxxxx xxx xůvěry není řádný výkon veřejné moci v demokratickém
státě možný. Prvek důvěry je tak i funkční podmínkou výkonu
demokratické veřejné moci, a proto je třxxx xxxxxx x xxxx xxxxxxx xxxx xxxxxxxx xxxxxx
x xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx
xxxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxx x xxxxxxxxxxx sp. zn. IV. ÚS 525/02 (N 131/31 SbNU 173)].
Autoritu soudní moci ostatně označuje za veřejný zájem -
způsobilý omezit základní právo či svobodu - i sama Úmxxxx x xxxxxxx xxxxxxxx xxxx
x xxxxxxxxxx xxxxxx x xxx xx xxxxx xx xxxxxx xxxxxxx xxxx xxxx xxx
xxxxxxxxx x xxxxx xxxx xxxxxxxxx xxxx xxxxxxxx x xxxxxxxx xyvolávají. V důsledku
cenzury informačního monopolu (v podobě paušálního zákazu poskytnout
nepravomocné rozsudky) tedy může dojít k zásahu do výkonx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx
xxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxx xxx x xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx x xx xxxxx
xxxxxxxxxx x x xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx
xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxx xxxx
xxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxopení smyslu základního práva na informace a svobody projevu
ve vztahu k veřejné moci a nedostatečnou reflexí smyslu veřejné
kontroly veřejné moci. I sxxx xx xxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxx xx xxxxxx xxxxx
xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx x xxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxx xxx
xx xxxxx x xx xxxx xxxxxx xxx podle kterého "rozsudek se vyhlašuje vždy veřejně."
Samotný rozsudek je v podstatě písemným vyhotovením toho, co již
veřejně vyhlášeno bylo (srov. téx xxxx xxxxxx xxxxxx xx xxx xxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx
xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxx
xxxxxxx xxxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxti soudní moci, musel by - logicky - platit z téhož
důvodu též zákaz veřejného vyhlášení rozsudku (na prvním stupni)
vůbec. Lze uvažovat i tak, že případnx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx
xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx xxxxx xxxx
xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxx xx xxravedlivému výsledku v pokračujícím soudním
řízení. V tom lze stěží rozumně vidět zásah do nezávislosti a
nestrannosti soudní moci; ostatně i podle § 8x xxxxx x xxxxxx xx xxxxxx xxxx x xxxxxxx
x xxxxxxxxx xx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxx xxxxxxx xxxx
xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxxx xxxxx xxxorných právních a dalších znalostí
potřebných pro řádný výkon funkce. Hypotetické mínění obhajující - z
důvodu ochrany nezávislosti a nestrannosti sxxxxx xxxx x xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx
xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx
xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxx xx logickou úvahu, že i pravomocné rozsudky
mohou být reálně změněny; to se též relativně často děje
cestou mimořádných opravných prostředků či ústavní sxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxx x xxxxxxxxxx
xxxxx xxx xxxxxx xxxxxx
xxxxx xxxxxxxxx xxxx xx x xxx xxxxxxxx xxxxx xxx xxx xx xx xxxxxxxx
xxxx xxxxxxx xxxxxx rozsudek vyhlásil dne 18.12.2013, přičemž se k jeho vyhlášení
dostavil pouze opatrovník. Stalo se tak za vyloučení veřejnosti. Z
obsahu spisu (dle odvxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xx xxxx xxxxxxx xxxxxx xxx xxxxxxx xxxxxxx
xxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xx xx xxxxxxx xxxxxxxx xx
xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxdku na den 18.12.2013. Ačkoli stěžovatel uvedený postup napadal
již v podaném odvolání, odvolací soud se jeho námitkou sice
zabýval, avšak dospěl k závxxxx xx xxxxx xxxxx xxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx
x xxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxx xxx
xxxxxx xxxxx xxx xxxxxxxxxx xxxvřít, že rozhodnutí ve věci by bylo stejné (obsah
výroku rozsudku by byl stejný), i kdyby bylo rozhodnutí (rozsudek)
vyhlášeno veřejně, tudíž zkoumaná xxxx xxxxxx xxxxxxx xxx xxxx xx xxxxxx xxxxxxxxx
xxxxxxxxxx xx xxxx xxxxxxxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxx xxx xxxx
xxxxxxxx xxxxxxx xxxx xxxxxx x xxxxxxxx xonstatováním odvolacího soudu však není
možno souhlasit. Podle čl. 6 Úmluvy o ochraně lidských práv a
základních svobod (dále jen "Úmluva") má "každý pxxxx xx xxx xxx xxxx xxxxxxxxxx
xxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxx x x xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx x
xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxodne o jeho občanských právech nebo
závazcích nebo o oprávněnosti jakéhokoli trestního obvinění proti
němu. Rozsudek musí být vyhlášen veřejně, avšax xxxx x xxxxxxxxx xxxxx xxx xxxxxxxxx
xxx xx xxxx xxxxxxx xxxx xxxxx xxxxxxx x xxxxx xxxxxxxxxx
xxxxxxxxx xxxxxxx xxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxcké společnosti, nebo když
to vyžadují zájmy nezletilých nebo ochrana soukromého života
účastníků, anebo, v rozsahu považovaném soudem za zcela nezbxxxxx xxxxx xxx xxxxxxxx
xx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxx xx xxxx
xxxxxx xxxxxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxx xxxxxx xxxxx xdále jen "ESLP")
představuje veřejné soudní jednání základní zásadu spravedlivého
procesu. Veřejný charakter řízení chrání strany ve sporu před tajxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxxx
xxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxx xxxxxx x xxxxxxxxxx x
xxxxxxx xxxxxx x xxxxx xxxxxx xxxxx xxx xxxxxx xxx xxxxxxxxxxx xxx xxxxxx xx xxxxxxxx
xxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx 1. vydání. Praha: C. H.
Beck, 2012, 687 s.). Dovolené výjimky z principu veřejnosti jsou obsaženy přímo v
druhé větě čl. 6 odst. 1 Úmluvy. Tak například v rxxxxxxx xx x xx
xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxxxx xx x xxxx
xxx x xxxxx x xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxní soudu v
civilních věcech by měla být veřejná, nevylučuje to samo o sobě, aby stát označil
určitý typ případů za výjimku z tohoto pravidla, jestliže to
pxxxxxxx xx xxxxxxxx x xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxx
xxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xxxxxxx xxxxxxxxxo
života stran řízení, ačkoli samotná potřeba pro takovou obecnou výjimku musí podléhat
kontrole ze strany ESLP. Z judikatury ESLP dále vyplývá, že při
xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xx xx xx xxxx xxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxx xxx x xxxxx x
xxxxxxx xx xxxxx xxxx x xxxxx xxxx xxxxx xx xxxxxxxxxx x xxxxxxxxx
xxxxx x z toho vyplývající potřebu rychlého vyřízení napadlých věcí (Jan-Ake Andersson
proti Švédsku, rozsudek pléna z 29.10.1991, č. 11274/84).
Takové výjxxxx xxxxxxxxx xxxx x xxxxxxxxx x xxxxx xxxx xxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxx
x xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxx xxxx xxxxxxx xxxxxx
xxxx xxxxxmi soudními instancemi. Specifickým právem v rámci obecného požadavku na
veřejné projednání věci ve smyslu čl. 6 odst. 1 Úmluvy je právo na
veřejné vyhlxxxxx xxxxxxxxxxx x xxx xxxx xxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxx
x xxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxx x xxxxxxxxxx xx xxxxxxxxx
xxxxxxxx xxxxéna k tomu, že mnohé členské státy mají - kromě přečtení nahlas - dlouholetou
tradici jiných způsobů zveřejňování rozhodnutí svých soudů
nebo některýcx x xxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxxx
xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xx xxxxxxxx xx xx xxxxxxx xxxxxxxxx
xxxxx xxxxxxxxxx xozsudku předvídanou vnitrostátním právem dotyčného státu ve světle
zvláštnosti řízení, o něž se jedná, a v závislosti na účelu a
předmětu čl. 6 odst. 1 Úxxxxxx xxxx xxxxxxx xxxx xxxxx xxxxxxxxx xx xxxxx xxxxxx
xxxxxxx x xxxxx xxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xx
xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxxx. Nelze pomíjet, že veřejné projednání a veřejný výkon
soudnictví jsou významným prvkem kontroly soudní moci, která jinak
musí být nezávislá, což věcnx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx
xxxxxxx xxxxxxxxx xxx xxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx
xxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxx xxxx kabinetní je schopné napáchat obtížně napravitelné
škody v důvěře v soudy a právo, a tím podrývat jejich efektivnost
(WAGNEROVÁ, E., ŠIMÍČEK, V., LANGxxxxx xxx xxxxxxxxx xx x xxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx
xxxx x xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxx xxxxx xxxxx xx
xxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxité odchylky od veřejnosti soudního jednání, které
je nutno stanovit
zákonem a mezi něž je možno zahrnout například mravnost, obchodní tajemství, důlxxxxx
xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxx xxxxx xxxx xxxxxxxxx
xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxx x xxxx xx xxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx
xxxxxxxxti soudního jednání s konkrétní povahou ohrožení, které má
být naplněno, bude-li jednání veřejné. Veřejností soudního řízení se Ústavní soud
ČR v minuxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxx xxxxxxxxx x
xxxxxx x xxxxxxxxxx xxx xxx xxx xx xxxx xx xxxxx xxxx xxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxx
xxxx xx xxxxxxxoval, že "není přitom pochyb o tom, že smysl ústavní
podmínky veřejného vyhlášení rozsudku bez výjimky a smysl poskytnutí i nepravomocného
rozsudku je xxxxxxxx xxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxx xxxxxx
xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxx xxxx xx xxxxxxxx xxxxxx x xxxxxx x
xxxxxxxxxx xxx xxx Pl. ÚS 28/04 (N 205/39 SbNU 171; 20/2006 Sb.), v
němž zejména odkázal na úvahy o veřejnosti soudního jednání vyslovené již prvorepublikovým
nejvyšším sxxxxxx x xxxxxx xx xxxxxxxxxx xxx xxx xxx xx
xxxxxxx xx xxxxx xxxx xxxxx xxx xxxxxxx xxxx xx xxxxxxxxxxxx xx xxxxxx xxxxxx xx
xxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxx
xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx xx xxx xxxxxxxx xxx x xxx xx xxxxx x xxxxxx xxx xxx
x
xx. 38 odst. 2 Listiny. Podle nauky princip veřejnosti spočívá v tom, že soudnímu
projednávání
věci může být v zásadě kdokoliv přítomen, i osoba na daném přxxxxx xxxxxxxxxxxxx
xxxxxxxxxxxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx x
xxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxx xxxxxxxx xx xxxxxx x xxxavní řád české republiky.
Svazek I. Ústava České republiky. Praha: Linde 1994, s. 233).
Jinak řečeno, veřejnost jednání má především umožňovat kontroxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx
xxxxxxxxx xxxx xx xxxxxx xxxxx xxxx xx xxxxxxxxxxxxxx xx
xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx názorů je veřejnost
jednání zároveň zárukou soudcovské nezávislosti, zřejmě proto, že
veřejnost se může přesvědčit o tom, že soudce nejedná a nerozhoxxxx xxx xxxxxxx xxxxxxxxxx
xxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxx xxxxxxx xxx xxxxxxxx xx
xxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxx xx xx xxxx, 2007, s. 798). Ještě
jinak vyjádřeno jde o všeobecný požadavek na transparentnost
soudní moci (Klíma, K. a kol. Komentář k Ústavě a Listině. Plzeň: Alex xxxxxx xxxxx
xx xxxxx xx xxxxxx xx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxx
xxxxxxx xxx xxxx xxx xx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxx výše),
veřejné vyhlášení rozsudku jako ústavní imperativ musí být
bezpodmínečné a bezvýjimečné, což ostatně jak Ústava ČR, tak i Úmluva výslovně stanxxxx
xxxxx x xxxx x xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxxxx
xxxxxx xxxx xx xxxxxxxx xxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xx x xxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxo,
stejně by to na obsahu rozsudku nic nezměnilo. Takový postup a
chápání ústavního požadavku na veřejné vyhlašování všech rozsudků je nejen v rozporu
s xxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxx
xx x x xxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx x xxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxx.
Z hlediska materiálního chápání právního státu je uvedený
imperativ základním stavebním kamenem demokratické justice, jenž má zabránit "utajené"
xxxxxx xxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxx xxxxxxxx
xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxx xxxxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxx xx xxx xx xxxxxx xxx xxxxx
xxxxxxx soudní moc vykonávají jménem republiky nezávislé soudy.
Lze dovozovat, že zejména právě rozsudky se vyhlašují jménem republiky, neboť rozsudek
je vyxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxx
xxxxx xxxxxx xx xxxxxxxxx x xxxxxxx x xxxxxxxxxxxx x xxxx xxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxx
xxxxxx, V., SYLLOVÁ, J. Ústava České republiky. Komentář. 1.
vydání. Praha: C. H. Beck, 2007, s. 801). V daném případě Ústavní soud ČR dospěl
k závěru, že předchxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxx xxxx
xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx
xxx x xxxxxx na nerušeném průběhu jednání soudu, a tímto postupem
soudu prvního stupně nedošlo k zásahu do práva stěžovatele na veřejné projednání
věci ve smyslu
člx xx xxxxx x xxxxxxx x xxx x xxxxx x xxxxxxx xxxxx xxxx xxxx xxxx x xxxxxxx xxxxxxxxx
xxxxxxxx
xxx xxxxxxxxxxx xxx xxx xxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxívající v tom, že rozsudek
nebyl vyhlášen veřejně, nelze odůvodnit ani obavou o důstojný
průběh tohoto vyhlášení, ani jinou závažnou skutečností, jež xx x xxxxxxxxxxx xxxxxxx
xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xx
xxxxxxxxxxx x xx xxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxx x xxxxxxx xxx xxxxxxxx xxxvy o průběh
jednání soudu eliminovat, například tím, že bude posílena účast
justiční stráže v soudní síni, nebo jiným vhodným opatřením.
K čl. 15
Podľa osobitnej časti dôvodovej správy je v čl. 15 obsiahnutý základný princíp hodnotenia
dôkazov, a to princíp voľného hxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxx
x xxxx xx xxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxx xx xxxxx
xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxsobom. V modernom akuzačnom civilnom procese je vylúčená
tzv. legálna dôkazná teória, hodnotenie dôkazov je ponechané v
plnej decíznej kompetencii sxxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx
x xxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxx
xxxxxx xx xxx xxx xxxxxxxe zásadu (princíp) voľného hodnotenia dôkazov.
Zásada (princíp) voľného hodnotenia dôkazov sa týka výhradne dokazovania. Podstata
spočíva v slobxxx xxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx
xxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxx xxxxxxxxx xxx xxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xx xx
xxxxxxxx x xxxxnaných dôkazov uprednostniť pred iným, ani to, akým
spôsobom má jednotlivé dôkazy hodnotiť. Sudca je povinný hodnotiť dôkazy podľa svojej
úvahy, pritxx xxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxx xx xxxxx
xxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxx xxxx xxxxxxxxxx xxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx
xxx xxxx xxxxodnutie preskúmateľné a nebolo arbitrárne; zároveň
má ale súd voľnosť pri hodnotení dôkazov. Zásada (princíp) voľného hodnotenia dôkazov
je logickox xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx
xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xx xx xxxxxxx xxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxx
xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxkuje
a doplní, a ktoré, naopak, nepripustí kvôli nepotrebnosti, nevhodnosti či irelevantnosti.259)
Súd teda nie je povinný
vykonať všetky navrhnutx xxxxxxx
xxxxxxxxxx xxxxxxx xx xxx xxxxxx xxx xxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx
xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxx xxx x xxxxxxxxxia
rozhodnutia nevyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov
na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej;
presxxxxxxx xx xx x xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xx x xxxxxxxxx
xxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxx xx
xxxxxxxých dôkazoch), a preto nie je možné takéto hodnotenie dôkazov vtesnať do intencií
hodnôt, na ktorých je založený právny štát, medzi ktoré
nepochybne paxxxx xx xxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx
xxxxxxx x xxxxxxxxx
xxxxxxxxxxxxx
xxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxľného hodnotenia dôkazov je tzv. legálna dôkazná teória,
podľa ktorej má každý dôkaz predpísanú váhu a súd je tak pri
hodnotení dôkazov viazaný touto koxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx
xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxx xxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xx
xxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxx. prejednacia a vyšetrovacia zásada)] odpovedá na
otázku, ako sa má súd dozvedieť o dôkazných prostriedkoch, ktoré má
vykonať (či od strán, alebo z vlasxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx
xxxxxxx x xxx xxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxx xxxxxx x xxxxxxxxxx
xx xxxxxxx xxx xxxx xx xxxxxxx xxxx mať dôkazné prostriedky pre poznanie skutkového
stavu, t.j. ako má súd hodnotiť vykonané dôkazné
prostriedky.261) Zásada voľného hodnotenia dôkazxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx
xx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxx xxxxxxx
xxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx x xxx xx xxxxxxx xxxxxxosti a kvalitu
dôkazov. Súd hodnotí dôkazy jednotlivo a v ich vzájomnej
súvislosti podľa vlastnej úvahy. Táto úvaha ale musí byť odrazom racionálneho a xxxxxxx
xxxxxxxxxxxxxx xxxxxx x x xxxxxxxxxx xxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx
xxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxx xxxxxxx xxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxx vo
vzťahu k závažnosti, vierohodnosti a pravdivosti dôkazov. Zásada
voľného hodnotenia dôkazov sa neuplatní vo vzťahu k zákonnosti, keď súd striktne
xxxxxxxxx xxxxx xxxxxx xx xxxxxxxx x xxxx xxx xxxxxxxx xxxxx
xxxxxxxxxx x xxxxxx xxxxx x xxxxxxxxx x xxx xx xxxxx xxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxx
xxxxxxxx xx xx
xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx
xxxma, či dôkazný prostriedok, vykonaním ktorého bol
získaný dôkaz, je s ohľadom na okolnosti spôsobilým zdrojom informácií. A napokon,
pravdivosť je daxx xxx xxxxxxx xxx xxxxxx xxx xxxxxxx x xxxxxxx xx
xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxx
xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxnia dôkazov je postavená na dvoch predpokladoch
- objektívnom a subjektívnom. Objektívnym predpokladom je
pravdepodobnosť hraničiaca s istotou, že xx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx
xxxxxxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxx x xxxx xx xx
xxxxxx xxxxxxx xxxx xxx xxxxxxx x xxxxxxxxxh dôkazov.263) Objektívnym prvkom je tak
miera dôkazov, subjektívnym prvkom
vnútorné presvedčenie sudcu. Miera dôkazov stanoví, s akou intenzitou xxxx xxx xxxxx
xxxxxxxxxxx x xxxx xx xx xxxxxxx xxxxxxxxxx
xxxxxxxxxxxxx x xxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxx xx xxxx
xxxxxx xxxáva existenciu subjektívneho
prvku, rozoznávame subjektívnu (uznáva) a objektívnu (neuznáva) teóriu miery dôkazov.
Subjektívna teória miery dôkaxxx xx xxxxxxxxx xx xxxxxxxxxx
xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxx
x xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxodobnosťou dokazovaných
skutočností, t.j. sudca rozhoduje iba na základe dosiahnutia či nedosiahnutia stanovenej
miery dôkazov. Pre slovenský civxxxx xxxxxx xx xxxxxx
xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx
xxxxxxxxxxxx xxxxx xxx xxxx xxx xxxxxxxxx
xôkazov nadobudnúť určité vnútorné presvedčenie za predpokladu dodržania určitej
objektívnej hranice, ktorá ale nie je v slovenskom civilnom procesx
xxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx
xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxxxx x x xxx xxx. 1 CSP. Civilný
sporový
poriadok obsahuje aj dve výnimky z voľného hodnotenia dôkazov:
-
viazanosť súdu inými rozhodnutiami (§ 193 CSP) - súd je podľx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx
xxxxxxxx
xxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx x xxxxxx xx xxxxx x xxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxx x
x
xxxxxxxxxxxxxx xx xxx xxxx x xxxx x xx xrgán verejnej moci rozhodne o určitej prejudiciálnej
otázke, ktorej vyriešenie je potrebné pre rozhodnutie súdu vo veci, súd je povinný
na toto rozhodxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxx xx x xxx x xxxxxxxxxx
xxxxxx xxxxxxxxxxxx x xxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx
xxxxx xxxxxnej úvahy.
Vykonané dôkazy môžu hodnotiť aj strany (§ 182 CSP). Toto právo strán nie je ale
prejavom zásady
(princípu) voľného hodnotenia dôkazov. Súx xxxxx xxx xx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxx
xxxxxxx x xxxx xxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx
xxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxia dôkazov taktiež neznamená, že súd
môže ľubovoľne niektorý z navrhnutých
dôkazov strán opomenúť. Platí totiž, že súd je povinný starostlivo prihliaxxx xx
xxxxxxx xx xxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxx
xx xxx xxxx x xxxx xx xxxxxxxxxxxx xxxxx x x xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx x xxxxxxxx
xxxxxxxxxx
xxxxx xxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx x xxx xxx vyhodnotil, prečo nevykonal
ďalšie navrhnuté dôkazy, a to tak, aby odôvodnenie bolo
presvedčivé (§ 220 ods. 2 CSP). Pri svojej hodnotiacej úvahe musí sxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx
xx
xxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxx xx xxxx x xxxxx xxxxxxxxxxxx xxx
xxxxxx
xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxi zbraní.
Súvisiace ustanovenia:
Súvisiace predpisy:
Judikatúra:
Uznesenix xxxxxxxxxxx xxxx xx x xxx xxxxxxx xxxxx xxx xxx x xxx xxxxxxxx
xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xx xx xxxx xx xxxx xxxxxxxxxxx xx xxxxxxx
xxx ním) měl na výběr, které z provedených důkazů vyhodnotí a
které nikoli, nebo o které z provedených důkazů své skutkové závěry (zjištění) opře
a které opoxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx
xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx
xxx xaké - pokud jim nevyhoví - ve svém rozhodnutí vyložit
proč a z jakých důvodů tak činí. Neakceptování důkazního návrhu účastníka řízení
lze založit pouze xxxxx xxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxx xxxxx
xxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxx xxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxx xxxx xxxxxxxxxx
xxxxxxxxxx x xředmětem řízení. Dalším je argument, podle
kterého důkaz není schopen ani ověřit ani vyvrátit tvrzenou skutečnost, čili ve vazbě
na toto tvrzení nedisxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx
xx xxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxxx x xxxxx xxxxxxx
xxxx xxxxxxxxx xx xxkaz navrhován, bylo již v dosavadním řízení
bez důvodných pochybností s praktickou jistotou) ověřeno nebo vyvráceno.
Uznesenie Najvyššieho súdu Sx xx xxx xxxxxxxxx xxxxx xxx xxx x xxx xxxxxxxxx
xxxxxx xxxxxxx xxx xxxxx xxxxxx xxxxxx x xx xxxxx xxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxx xxxxxx
x xxx xxxxxxxxx xxxxxxosti; pritom starostlivo prihliada na všetko,
čo vyšlo za konania najavo vrátane toho, čo uviedli účastníci (§ 132 OSP). Hodnotením
dôkazov je
činnosť xxxxx xxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxx xxx xxxxxxxxxxx
x xxxxxxxxxxx xxx xxxxxxxxxxxx xxx xxx xxxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxx
xxx xx xbmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska
pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného
hodnotexxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx
xxxx xxx xxxxxxxx x xxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxx
xxxxxxxxxx xxxx xxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxx x xxx xxxx xx
xxxxxx xxxxxxxxxx
xxxxx xxxxx xxx xx xxx. 1 Ústavy SR a práva na spravodlivý proces podľa
čl. 6 ods. 1 Dohovoru nepatrí právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia
ním
navrhnutxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx
xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxx xxx
xx xx xxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxnia dôkazov nejde o dôvod, ktorý by zakladal
prípustnosť
dovolania podľa § 237 OSP (pozri R 42/1993).
Rozsudok Najvyššieho súdu SR z 28. mája 2012, spx xxx x x xxx xxxxxxxx
xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxx xxxxx xx xxxxx xxxxx x xxxxxxxxxxx
xx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxtí vzhľadom na poznatky
získané z vykonaných dôkazov, je vecou vnútorného sudcovho presvedčenia a jeho logického
myšlienkového postupu. Medzi skutoxxxxxxxxx xxxxx xxxx
xxxxxxxxxx xxxxxxx x xxxxx xxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxx xxxxx xx xx xxxxxxxx
xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxx xxxxx xx xxxxx xxx xxxr rozhodné. Z týchto
rozhodných skutočností potom môže vylúčiť tie, o ktorých medzi účastníkmi nebol spor.
Podstatou zistenia skutkového stavu veci jx xxxx xxxxxx xxxxx x
xxxx xxxxx x xxxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxx xxxxx x xxxx xxxx
xxxxxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxkonaním jednotlivých
dôkazov. Zákon nepredpisuje a ani dobre nemôže predpisovať pravidlá, z ktorých by
malo vychádzať ako hodnotenie jednotlivých dxxxxxxx xxx xxxxxxxxxx
xxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xx xxxx xxx xxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxxxx
xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxx čiastkové, jednak
komplexné závery sudcu o vierohodnosti poznatkov získaných vykonaním dôkazov, ktoré
sú potom podkladom pre záver o tom, ktoré skutxxxxxxx xxxxxxxxxx
xxxxxxx xx xxx xx xxxxxxxxxx x xxxxx xxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx
xxxxxxx xxxxx xx xxxxx xxxxxxxx x xxxxrných skúseností
mali byť pravidlá logického myslenia, ktoré tradičná logika formuluje do základných
logických zásad. Ide o zásadu totožnosti, ktorx xxxxxxxxx xxx xx x
xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx
xxxxx xxxxxxxxx xx x xxx xxxxx xxxx x xx xxxx xxxých podmienok
nemôže zároveň platiť nejaké tvrdenie a jeho protiklad, zásadu vylúčenia tretieho,
podľa ktorej z dvoch protikladných tvrdení musí byť xxxxx xxxxxxxxx
x xxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxx
xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxtku získaného
vykonaním konkrétneho dôkazu, a teda aj jeho význam z hľadiska dôkazu pravdivosti
či nepravdivosti skutkových tvrdení, súd hodnotí jedxxx xxxxxxxxxx
xxxxxx x xxxxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx
x xxxxx xxxxxxx xxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxznatku z hľadiska
druhu dôkazného prostriedku a spôsobu, akým sa podľa zákona dôkaz vykonáva. Tak napríklad
pri svedeckej výpovedi sudca hodnotí najpxx xxxxxxxxx
xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxxxxxxx xx xxx xxx xx xxxxxx xxxxx x xxxxxxxxxx x x
xxxxxxxxxxxxx xxxx x xxx xx xxxx xxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxx, a ďalej
vzhľadom na okolnosti, ktoré sprevádzali jeho vnímanie určitých skutočností, vzhľadom
na spôsob reprodukcie týchto skutočností, na chovanxx xxx
xxxxxxxx x xxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx
xxxxx xxxxx xxxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxx xx xxxxxxx xxxnotenia
ostatných dôkazov, a uváži, do akej miery sú tieto poznatky súladné či protichodné,
vzájomne sa doplňujúce a pod. Výsledkom celkového hodnotexxx
xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xx xxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxx
xxx xxxxx x xxxx xx x xx xxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxx
xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxx xxxxxov, ktoré vyznie v záver,
že pravdivosť skutkových tvrdení nemožno potvrdiť ani vylúčiť,
povedie k tomu, že rozhodnutie súdu vyznie nepriaznivo pre účxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx
xxxxxxx xxxx xxx xxxxxxxxxxx xx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx
xxxxxxx xxxxxxxx xx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxdzovať len zo spôsobu,
akým súd hodnotenie vykonal. Ak nemožno v tomto smere vyčítať súdu
žiadne pochybenia (napr. že výsledok hodnotenia dôkazov nezoxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx
xxxxxxxx xxxxx xx xxx xxxx xx xxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxx x
xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx ktoré vyšli v konaní
najavo), potom nie je ani možné polemizovať s jeho skutkovými
závermi, napríklad namietať, že súd mal uveriť inému svedkovi, že niexxxxx xxxxx
xxx xx xxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xx x xxxxxxxxxx xxxxxxx
xxxxxxx xxx xxxxxxxx xxxxxxxx x xxxx xx xxxxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxx x xxxa ani
skutkové zistenia ako jeho výsledok z iných než z vyššie uvedených
dôvodov, nemožno dovolaním úspešne napadnúť.
Rozhodnutie Najvyššieho súdu xx x xxx xxxxxxxx xxxxx xxx xxx x xxx xxxxxxxxx
xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxx xxxxx xx xxxxx xxxxx x xxxxxxxxxxx
xx xxxxxxxxxxsti tvrdených skutočností vzhľadom na poznatky
získané z vykonaných dôkazov, je vecou vnútorného sudcovho presvedčenia a jeho logického
myšlienkovxxx xxxxxxxx x xxxxx xxxxxx xxxxxxxx xx xx
xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxx xx xxxxxxxx xxxx xxx xxxxxxxxxx
xxxxxxxx xx xxxxxxx x xxxto smere vyčítať súdu žiadne pochybenia
(napr. že výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá pravidlám logického myslenia alebo
že súd vzal do úvahy skuxxxxxxxxx xxxxx x xxxxxxxxxxx
xxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxx x xxxxxx xxxxxxxx xxxxx
xxx xx xxx xxxxx xxxxxxxxxxx x xxho skutkovými závermi. To
znamená, že hodnotenie dôkazov, a teda ani skutkové zistenia ako jeho výsledok z
iných než z vyššie uvedených dôvodov, nemožnx xxxxxxxxx xxxxxxx
xxxxxxxxx
xxxxx xxxxxxxxx xxxx xx x xxx xxxx xxxxx xxx xxx xxx xx xxxxxxxx
xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxx xxx x xxxxx x xxxxxny při rozhodování soudů
patří mezi
základní principy právního státu. Při hodnocení důkazů v civilních sporech jsou obecné
soudy vedeny zásadou volnxxx xxxxxxxxx xxxxxx xx xxx xxxxx x xx
xx xxxx xxxxx xx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxx xx xxxxxx xxxx xxxxx xxxxxxxxxxxx
xxxxxx xxx xxxxxx xxxxxx xxxxce (čl. 82 odst. 1 Ústavy ČR).
Jakkoli Ústavní soud ČR má velmi limitovaný prostor do této výlučné pravomoci obecných
soudů vstupovat, je povinen zasáhnxxx xx xxxxxxxx xxx xxxxxxxxx
xxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xx x xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx
xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xeodpovídají provedeným důkazům,
resp. jehož právní závěry přijaté na základě takto "zjištěného" skutkového stavu
zároveň zcela odhlížejí od ustálexx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxx
xxx xx x xxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx
xx xxxxxx xxxxxxx xxxx xx xxxxxx xosti podrobně ve své judikatuře a
ustáleně její pojem vykládá v obecné poloze jako extrémní nesoulad právních závěrů
s provedenými skutkovými a právníxx xxxxxxxxxxx xxx xxxxx x
xxxxxxxxxx xxx xxx xxxx xx xxxxxxxx xx xxxxx xxxx xxxxx xxxxx x xxxxxxxxxx xxx xxx
xxxx xx xxxxxx xx xxxxx xxxx xxxxx xxxxx x xxxx1.2004, sp. zn. III.
ÚS 351/04 (N 178/35 SbNU 375), nález z 3.3.2005, sp. zn. III. ÚS 501/04 (N 42/36
SbNU 445), nález z 15.9.2005, sp. zn. III. ÚS 606/04 (N 1xxxxx xxxx
xxxxx xxxxx x xxxxxxxxxx xxx xxx xxxx xx xxxxxx xx xxxxxx xxxx xxxx xxxxx xx xxxxxxxxxx
xxx xxx xxx xx xxxxxx xx xxxxxx xxxx xxxxx xxxxx x xxxxxxxxxx
xxx xxx xxxx xx xxxxxx xx xxxxxx xxxx xxxxx xxxxx x xxxxí zde uváděná rozhodnutí
Ústavního soudu ČR, dostupná na http://nalus.usoud.cz.
xxxxx xxxxxxxx
xx xxxx
xxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx
xxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx
xxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx
xxxxxxxxxx xx xxxxx
xx xxxd
Podľa osobitnej časti dôvodovej správy obsahuje čl. 16 CSP princíp legality, ktorý
znamená
viazanosť súdu zákonom, pričom sa zohľadňuje hierarcxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx
xxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx
xxxxxxxx x xxxx xxxxx xxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxidujúcich ústavných práv. V tomto
zmysle môže súd napríklad vykonať dôkaz získaný v rozpore so
zákonom, ak je právo protistrany ústavnokonformne posúxxxx xxx x xxxxxxxxxx xxxxxxx
xxxxxxxxx xxxxx xxx xxxxxxxx xxxxx xxxxx xx xxxx xxxx xx xxxxx
xxxxxxxxx xx xxxx xxxxxxxxx xxx xxxxx xx xxxxx xxxxxxxxxxxx komunikáciu či zaznamenanie
obrazu a zvuku na to určenými elektronickými prostriedkami,
ktoré boli získané bez súhlasu osoby, ktorej prejavy boli taxxx xxxxxxxxxx xxxx xx
xxxxxxxxx xxxx xx xxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xx x
xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxx xxxxxxxxx xxxvu, ktorého porušenie
sa má takto získaným dôkazným prostriedkom preukázať (v zmysle
judikatúrnych záverov môže ísť napr. o proporčne silnejšie právx xx xxxxxxx xxxxxx
xx xxx xxxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxx x xxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxx
xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx na ktoré odkazujú intertemporálne
ustanovenia.
Článok 16 CSP teda zakotvuje zásadu (princíp) legality (s výnimkou) a zásadu (princíp)
zákazu
xxxxxx x xxxxxxxxxx
refxxxxxxx xx xxxxx
xxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx
x xxx xx xxxx x xxx xx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxx x xxxxxxxxxxxx právneho
štátu
a má ústavnoprávne korene v čl. 2 ods. 1 Ústavy SR, podľa ktorého môžu štátne orgány
konať iba na
základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxx
xx xxx x xxxxx xxxxxxx x xxxxxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx
xxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xpäť je zdôraznená povinnosť systematického
výkladu a výkladu v súlade s princípmi (zásadami)
Civilného sporového poriadku. Článok 16 ods. 1 CSP zároxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx
xxxxxxxxxx
xxxxxxx xxxx xxx xxxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xx xxxxxx x
xxxxxx x xxxx xxxxxxxxxxxx súdu, resp. vykonania daného procesného
úkonu. Uvedená zásada nevylučuje aplikáciu intertemporálnych (prechodných) ustanovení
podľa § 470
a § 471 xxxx x x xxx xxxx x xxx xx
xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxx xxxxxxxxxxxxxxxx
xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxvého poriadku aj na konania
začaté predo dňom účinnosti tohto zákona xxx xxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx
xxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xx
xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xy sa okamžitou aplikovateľnosťou noriem
Civilného sporového poriadku zhoršilo. Vo všeobecnosti je zmysel
intertemporálnych (prechodných) ustanoxxxx xxxx xx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxxxx
xxxxxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxx x xxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx
xx xxxx xxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxxxx xohto cieľa sa stanú obsolétne, t.j. zastarané,
bez účinku v praxi.
III. Použitie nezákonne získaných dôkazov
Článok 16 ods. 2 CSP obsahuje výnimku xx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx x
xxx xx xxxx x xxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxx x xxxxxx xxxxxxxxxxxx xxx xxxxxxxxxxxx
x
xxxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxxx a dôkazy, ktoré boli získané v rozpore so zákonom. Ak
je teda dôkazný prostriedok (napr. audionahrávka) získaný v rozpore
so zákonom (napr. § 12 OZ), je dxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx
xxxxxxxxx xxxx
xxx xxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xx xxx xxxxxxx xxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxstriedku
získaného v rozpore so zákonom odôvodnené uplatnením
čl. 3 ods. 1 CSP. Za rozpor so zákonom sa pritom nepovažuje rozpor s Civilným sporovým
porxxxxxx
xxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxx xxxxxxxx xxxxx x xxx xxxx x xxxxx xxxx xxxxx xxxxxxx xxxxx
xxxxxx
xxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxx x xxxxxx x xxxxxxxxxx xxxmami (napr. opakovaním výsluchu
svedka s riadnym poučením). Dôkazom (resp. správne dôkazným
prostriedkom) získaným v rozpore so zákonom je napríklax xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx
xxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxx xx
xxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxx xxxxx x xxxxx xxx xxxxxxx xxz jej súhlasu (napr. audio
či videonahrávka). Argumentom v prospech toho, aby bol zohľadnený aj
dôkaz získaný vykonaním dôkazného prostriedku získanxxx x xxxxxxx xx xxxxxxxx xx
xxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xx
xxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxmov, ako sú osobná integrita,
súkromie, majetok a pod. V právnom štáte sa právo nemôže presadzovať
prostredníctvom nepráva; neplatí, že účel svätí proxxxxxxxx x xx xxxxxxxx xxxx xx
xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx x xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xx x xxxxx xx
xxxxxx xx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx
xxxxxxxxxxx xohľadnil argumenty za aj proti, t.j. vlastne aplikoval test proporcionality,
a svoje riešenie inkorporoval do
čl. 16 ods. 2 CSP, pričom jeho aplikovatxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx
xxx x xxxx x xxxx xxx xx xxxx xxxxxxxxxxx xxxxx x xxxxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx
xxxxxxxx
xxxxxxx x xxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxP a Súdneho dvora EÚ), medzinárodnoprávne konformnej
výkladovej metódy, výkladu v súlade s verejným poriadkom,
právnymi princípmi Civilného sporovxxx xxxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxx xxxxxx
xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xx xx xxxxxxxxx
xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxre so zákonom odôvodnené niektorou z týchto
výkladových metód, je takýto dôkazný prostriedok možné vykonať a
dôkaz ním získaný účinne použiť v civilnox xxxxxxxx xxxxxxx
xxxxxx xx xxxx x xxx xx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx
x
xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx x x xxxxxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxx x xxxxxx xxxxxx x xxxxxxxxx
xxxxxxxxxxx
x xxx xxxx x xxx xx xxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxxx xískaných "dôkazných prostriedkoch",
nie
dôkazoch, ako je uvedené v čl. 16 ods. 2 CSP [obdobne hovorí švajčiarsky civilnoprocesný
poriadok (ZPO) v člx xxx xxxx x x xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxxx
xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxx xxxxxxxx
xxxxxxxxxxxxx
x
xxxxxxokonformný výklad/odkaz na čl. 3 ods. 1 CSP - podľa dôvodovej správy k
čl. 16 CSP môže súd vykonať dôkaz získaný v rozpore so zákonom, ak je právo protistxxxx
xxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxx x xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxx xxxxxxxx xxxxx
xxxxx xx xxxx xxxx xx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxx xovorí
o prípustnosti nezákonného dôkazu výlučne na základe ústavnokonformného výkladu.
Článok 3 ods. 1 CSP, na ktorý
čl. 16 ods. 2 CSP odkazuje, je ale xxxxxxxxxxx xxxxxx x xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxxxxxxxx
xxxxxxx xx xxxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxx x xxxxxxx
xxxxx EÚ), medzinárodnoprávne konformný výklad, výklad v súlade
s verejným poriadkom, právnymi princípmi Civilného sporového poriadku a hodnotami,
ktorx xx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx
xxxxxxx xxxxx xxxxxx xxx xx xxxx x xxx x xxxxxxx x
xxx x xxxx x xxx xxxxx xxxx xxx x xxxxxxxkonformný výklad, ale o širšie pomeriavanie
a
vyvažovanie záujmu chráneného zákonom, ktorý bol porušený pri získavaní dôkazného
prostriedku na jednxx xxxxxxx x xxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxx xx
xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxx xx xxxxxx xxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxx
xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xískaného v rozpore so zákonom musí byť vyšší
ako záujem na ochrane porušeného práva, teda pri porovnaní proporcionality porušených
práv musí byť zjavnxx xx xxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxx xxxxx
xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxx
xxxxxx xxxxxx xx xxxxxxxovať.267)
Kľúčové pri vyhodnocovaní, či je možné procesne pripustiť dôkaz získaný vykonaním
dôkazného prostriedku obstaraného v rozpore so zákonxxx xx xxx
xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxx x xxxxxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx
xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx. záujem na
ochrane osobnosti) a záujmu na použití dôkazu pochádzajúceho z protiprávne získaného
dôkazného prostriedku, ktorým je náležité objasnenxx xxxxxxxxxx
xxxxxx xx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx
xx
xxx xx xxxx x xxx xxxxxxxxxxx xx xxxxx xxxxaný nezákonne obstaraným dôkazným prostriedkom
je
procesne prípustný, ak "je to v záujme veci a dosiahnutia spravodlivosti" a "za podmienky,
že nedocxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxx xx xxxx xxxxxx xxxxxxx
xxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx
xxxxxxxxxxx xxxxšeného práva v súdnom konaní," a použitie
nezákonného dôkazu je na mieste predovšetkým v prípade, kedy by sa strana bez pripustenie
tohto dôkazu "ocitlx x xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxx
xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxx xx xxxxx xxx
xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx x xxotnoprávnej rovine, nemožno však od neho
spravodlivo požadovať, aby bol procesne sankcionovaný tým, xx xxxxx x xxxxxxxxxxx
xxxx xxxxxx x xxxxxxx xx xxx xxxxxx xxxxxxxx
xxxxxxxxxxx x xxxx xxxxxxxxxx xxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxx x xxxxxxx
xôkaznej núdze, t.j. len ak bol daný dôkaz
"jediným relevantným dôkazom, ktorý preukazuje právo strany sporu."269)
Pri úvahe, či pripustiť, alebo nexxxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx
xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxx xxx xxxxxxxxx xxxx
xxxxxxxxxxxxxxxx xxx xx xxxxxx x xxxxx xxxxiek:
-
Vhodnosť - v prvom kroku je potrebné zodpovedať otázku, či je možné obmedzením jedného
práva dosiahnuť stanovený legitímny cieľ, ktorým je ocxxxxx
xxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx xxx xxxxxx
xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xx xxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxáva strany,
ktorá požaduje tento dôkazný prostriedok vykonať.
-
Potrebnosť - v tomto kroku je potrebné zodpovedať otázku, či nie je možné legitímny
xxxx x xxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxx xx xxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxx
xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxx xx xxx xxxxxxo
efektívny, ale menej by zasahoval do práva druhej strany (napr.
ochrany osobnosti). Ak teda existuje iný dôkazný prostriedok, ktorý možno predložiť
x xxxxxxx xxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxx xxx xxxxxxxx
xxxxxxxxxx xxxxx x xxx xxxxxx xxxxxx x xxxxxx xxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx
xxxazného prostriedku potrebné. Kritérium potrebnosti je splnené v
stave dôkaznej núdze.
-
Primeranosť - v rámci posudzovania primeranosti je potrexxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx
xx xxxxxx xxxxx xxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx
xxxxxxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxx xx xxxxxm na vykonaní nezákonne
získaného dôkazného prostriedku. Čím je väčší zásah do práva, ktoré
bolo porušené nezákonným získaním dôkazného prostriedkux xxx xxxx xxx xxxxxx xxxxxxx
xxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx
xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxx xxx xxxxodnená tým, že ide o
slabšiu stranu, či dôležitosťou práva, na ochranu ktorého sa má
nezákonne získaný dôkazný prostriedok použiť, ako aj záujmom na zisxxxx xxxxxxxxxx
xxxxx x xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx
xx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxu závisí od povahy daného
práva, jeho dôležitosti a spôsobu, akým došlo k jeho porušeniu.
Aj za predpokladu pripustenia nezákonne získaného dôkaznéxx xxxxxxxxxxx xx xxxxxxxx
xxxxx xxxxxxx xxxx xxx xxxx xxxxxx xxxxx xxxx xxxxxxxx xxxxx
xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxx xxi porušení ochrany osobnosti
získaním audionahrávky bez súhlasu nahrávaného sa nepustí
pred súdom celá nahrávka napr. súkromného rozhovoru, ale len xxxxxxxxxx xxxx xx xxxxxxxxxxx
xxxxxxxxxxx xxxxxxx
xxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxx
xxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxy k horšiemu, t.j. ak strana podá opravný
prostriedok, nemôže byť výsledok tohto konania o opravnom
prostriedku pre túto stranu nepriaznivejší, než box xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx
xxxxx x xxxxxxxx xxxxx xxxxxx xxx xxxxxxx x xxxxxxxx
xxxxxxxxxxxx xxx xx xxx xxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxx xx xxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx
xxxxxxx na prvoinštančnom súde po zrušení prvoinštančného
rozhodnutia a vrátení veci na základe podaného odvolania). Zákaz zmeny k horšiemu
je prejavom dispxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxx xxxxxx
xxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxx x xxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxx xx xxxxx xxxxxxx
xxxxxxxxxxxxxxý a platí aj pre konanie na odvolacom
súde.270) Najproblematickejší v tejto súvislosti je výklad toho, čo je pre stranu,
ktorá uplatnila (teda podala) xxxxxxx
xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxxxxx xx xxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxx
xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxx xxxxxxxx x xxiznaní náhrady
škody vo výške 2 500 eur, hoci žalobca požadoval 5 000 eur. Žaloba tak bude vo zvyšku
v sume 2 500 eur zamietnutá. Proti tomuto podá žalobca
oxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx x xxx xxx xxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxx
xxx xxxxxxxxx xxxx xxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx Ak
tak urobí, bude totiž jeho rozhodnutie "nepriaznivejšie" pre niektorú zo strán, ktorá
uplatnila odvolanie. Ďalšie problémy vznikajú v súvislosti x
xxxx xx xx xxxxxx xxxxxxxxxxxxxxxxx xxxx xxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx
xxxxxxxxxx xx xxxxx
x xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xx x xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxoma stranami sa
zásada (princíp) zákazu neuplatní. Jedinou
možnosťou odvolacieho súdu v takomto prípade by totiž bolo iba potvrdxxxx xxxxxxxxxxxx
xx xx xxxxxx x x xxxxxx xx xxx xxxxx x xxxxxxxxx
xxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xx xxx xxxx x xxdľa stavu
v čase
vyhlásenia rozsudku (§ 217 ods. 1 prvá veta CSP).272)
reformatio in peius
xx xxxxxxxx
Je teda v záujme strany, aby sa proti rozhodnutiu v prípade pochybnosti o jeho sprxxxxxxx
xxxxxxxxx xx xxx xxxxx xxxxxxx x xxxxx xx xxx xxxxxxxxxxx x
xxxxxxxx xxx xxxxxx xx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xx
xeodvolala, nemôže v súlade so zásadou (princípom) zákazu
rozhodnutie zmeniť v jej prospech.273) "Nepriaznivejšie" môže
byť naxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxx
xxxxxxxx xx xxx xxxxxxxxxxxx xxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx
xxxxxx xxxxx xx xxxxxxx x xxxxxxxia, ako priznal prvostupňový súd;
priznanie náhrady škody v nižšej výške, ako priznal prvostupňový súd, a pod.
reformatio in peius
Súvisiace ustanovenia:
xxxxxxxxx xxxxxxxxx
xxxxx xx xxxxxxx xxxx x xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx
xxxxxxxxxxx
xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx xxxxxx x xxx xxxx x015, sp. zn. 10 Co 674/2015:
Ustanovenie § 150 ods. 2 OSP obsahuje dva spôsoby riešenia prípadu neprimeranej náhrady
trov
konania, a to nepriznaním náxxxxx xxxxx xxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxx xxxxxx xxxxx
x xxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx
xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxx možné rozhodnutím odvolacieho súdu zhoršiť postavenie žalobkyne
ako odvolateľky nepriznaním jej náhrady trov právneho
zastúpenia vzhľadom na uvedxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxx xxxxxxxxxxx xxxx
xxxxxx xxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx
xxxxxxxxxx xx xxxxx
xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx xxxxxx xx xx xxxxxxxx 2011, sp. zn. 10 Cb 351/2015:
Teda pri posudzovaní prípustnosti dôkazného návrhu kamerového záznamu súd musí posudzovať
a procesný návrh vyhodnotiť x xxxxxxxx xxxxx
xxxxxxxxxxxxxxxx xxx xxxxx xxxx xxxxx xxx xxxxxx x xx xxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxx
x xx xxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxx xxx xxxxxxxx xxxidujúce si
ústavné práva. Druhým predpokladom je dôkazná núdza, keď je možné pripustiť v civilnom
konaní takýto dôkazný prostriedok vtedy, ak je jedinxx
xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxx
xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx xxxxxx xxxxxxxx x xx xxxxxxx xxxxx xxx xxx xx xx xxxxxxxxx
xxxľadom na článok 16 ods. 3 CSP, podľa ktorého "v konaní o opravnom prostriedku
a v ďalšom
konaní (zvýraznil odvolací súd) nemôže byť rozhodnuté nepriaznixxxxxx xxx xxxxxxx
xxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxx xx
xxxxxxxx xxx xxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xx xxx xx x xxxxxxxxxxxxx xxxx uplatnili opravný
prostriedok (odvolanie) proti napadnutému rozsudku obidve strany
(žalobca aj žalovaný), preto uvedený článok v ďalšom konaní po čxxxxxxxxx xxxxxxx
xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxx xxxxxxxxxx xxx xxxxxxxxxxx
xx xxxx xxxxx xx xxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxvná aplikácia uvedeného
článku základných princípov Civilného sporového poriadku by v
prejednávanej veci spôsobila nevyhnutnosť rozhodnúť rovnakxx xxxxx xxx xxxxxxxxxxxxx
xxx xxxxxx xxxxxxx xx xx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxx xx x
xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxe zisteného skutkového
stavu
(§ 215 CSP) a podľa stavu v čase vyhlásenia rozsudku
(§ 217 ods. 1 prvá veta CSP); preto predmetný zákaz xxxxx
xxxxxx xx xxxx x xxx xx xxxxxxxx xx xxxxxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx
xxxxxx xxxxxx
x xxxxxx xxxxxx x xxxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx
reformatio in peius
xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx xxxxxx x xxx xxxxxxxx xxxxx xxx xxx xx Co 120/2016:
Z uvedeného vyplýva, že žalobca nemal nárok na zmluvou dohodnutý úrok vo výške 12,9%
odo dňa zosplatnenia úveru, ku ktorému došlo dňa 20.5xxxxxx xxx
xxxx xxxxx xx xxxxxxxxx xx xxxx x xxxxxxxxxx x xx xx xx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx
xxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xx
xohodnutý úrok z omeškania od 21.5.2011 vo výške 12,9%, pričom úrok z omeškania odo
dňa 21.5.2011 je v nižšej výške, žalobcovi bol priznaný vyšší
úrok, akx xx xx xxxxxx xxxx x xxxxxxxxxx xxxxx xxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xx xx
xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxx x
xxxxxxxx xasti odvolacím súdom meniť rozsudok v neprospech odvolateľa z dôvodu zákazu
zmeny k horšiemu ().
reformatio in peius
Rozsudok Krajského súdu Trenčíx x xxx xxxxxxxx xxxxx xxx xxx xx xx xxxxxxxxxx
xxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxx xxxxxx xxx x xxxxxxxxxxxxxx
x xx xxxxxxj časti žalobu zamietol, z čoho je zrejmé, že
žalobca aj žalovaný boli v konaní úspešní v takmer totožnej časti. Keďže však odvolací
súd nemohol zhoršiť pxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxx x xxxxxxx
xxxxxxx xxxxxx xxxx xe žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania
pred súdom prvej inštancie neprizná. Preto aj napadnutý výrok súdu prvej inštancie
o trovách konania potvxxxxx
xxxxxxxxxx xx
xxxxx
xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxx x xxx xxxxxxx xxxxx xxx xxx x xxx xxxxxxxx
xxxxx xxxxxx xx xxxx x xxx xxx x xxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxsti a dôkazy, ktoré
boli získané v
rozpore so zákonom, ibaže vykonanie dôkazu získaného v rozpore so zákonom je odôvodnené
uplatnením
čl. 3 ods. 1. Civilxx xxxxxxx xxxxxxxx xx x xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx
xxxxxxxxxxx
xxxx xxx xxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxxxx x xxxxxx x xxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxymi predpismi
pri zohľadnení ich vzájomného vzťahu a v súlade so základnými
princípmi tohto zákona, uplatňovanie tohto princípu však nie je absolútnex xxxxx
xxxxxxx xxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxx xxx xxx xxxxx xxxx
xxxxxxxxxxxx xx xxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxbudnuté
nezákonným spôsobom. Rozhodujúce môže byť jedine to, či ide o
prostriedky, ktoré môžu slúžiť na zistenie stavu veci. Nemožno z hodnotenia dôkaxxx
xxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxx
xxxxx xxxxxxx xxxxx x xxxxxxx xx xxxxxxxxx xxx xxxxxxx xx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxá
bez povolenia zobrazovanej osoby. Ak však súd pochybil pri
získavaní a vykonávaní dôkazných prostriedkov tým, že porušil niektorý právny predpis
(nxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxx
xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxx
xxxxxxxx je táto problematika upravená v zákone č.
122/2013 Z.z. o ochrane osobných údajov. V zmysle
§ 15 ods. 7 citovaného zákona "priestor prístupný xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxx
xx xxxxx
xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx
xxxxxxx xxxxtku alebo zdravia, a to len vtedy, ak je
priestor zreteľne označený ako monitorovaný; monitorovaný priestor je prevádzkovateľ
povinný zreteľne označxx xxx xxxxxx xx xxx xx xx xxxxxxx xxxxx
xxxxx xxxx xxxxxxxxxxx xx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xx
xxxxxxxxxxx xx xxx xxxxxxxxje osobitný zákon. Vyhotovený záznam
možno využiť len na účely trestného konania alebo priestupkového konania, ak osobitný
zákon neustanovuje inak.x x xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xx
xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxx x xxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxx
xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxvého konania, ak osobitný zákon
neustanovuje inak. Za osobitný zákon možno považovať práve čl. 16 ods. 2 CSP v spojení
s
čl. 3 ods. 1 CSP. S cieľom preukazxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxxxxx
xx xxxx
xxx x xxxxxx xxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx x xxxxxx xxxxxxxx xxx
xxokumentovanie aj takým spôsobom, ktorý nemusí byť nevyhnutne
súladný so zákonom, a to za podmienky, že nedochádza k závažnému zásahu do práv tretej
osoxxx xx xxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx
xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx x xxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx
x xxxnom konaní, nie je rozumný dôvod pre odmietnutie tohto
dôkazu v civilnom procese. Vzhľadom na uvedené je odvolací súd toho názoru, že v
konaní bolo možné xxxxxx xxx xxxxx xxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx
xxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxx xxxxx xxxxxxx
xxxxxx xx xa v dôkaznej núdzi. Vykonaním tohto dôkazu nebolo
závažným spôsobom zasiahnuté do práv snímanej osoby. Uvedené však neznamená, že žalovaný
nenesie prxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx x xxxxx
xxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx x
xxxxxx xx xxhol byť žalovaný sankcionovaný v hmotnoprávnej rovine,
no nemožno od neho spravodlivo požadovať, aby bol procesne sankcionovaný tým, že
dôjde k odmiexxxxxx xxxx xxxxxx x xxxxxxx xx xxx xxxxxx xxxxxxxx
xxxxxx x xxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx
xxxxxxxxx tejto konkrétnej povinnosti [čl. II. ods. 1 písm. b)
Zmluvy], keďže vypočutý svedok zo strany žalobcu vypovedal, že recepčná, až na jeden
prípad, chodixx xx xxxxx xxxxxx x xxxx xxxxx xxxx xxxxxxxx xx
xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxx xx xxxxxxxx
xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx xxxxxx x xxx xxxxxxxx xxxxx xxx xn. 13 C 19/2016:
V zmysle § 187 ods. 1 CSP ako dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému
objasneniu
veci a čo sa získalo zákonným spôsobom z dxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx x xxxxxx xxxxxxxxxx
xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx x
xxxxxx xx xxxx x xxx xxx xxx xxxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxnosti
a dôkazy,
ktoré boli získané v rozpore so zákonom, ibaže vykonanie dôkazu získaného v rozpore
so zákonom je odôvodnené uplatnením
článku 3 ods. 1 Cxxx x xxxxxx x xx xxxx x xx
xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxx xx xxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxx xxx x xxx
xxxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxx xxxxxxxxxx x xx xade nebol daný súhlas
na vyhotovenie zvukového záznamu, bol tento záznam vyhotovený v rozpore s § 12 ods.
1 OZ. Je
pravdou, že judikatúra pripúšťa za určixxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxx xxxxxxxxx
x xxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxx xxxx
xxx xxxxx xxx xxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxxo práva, teda pri porovnaní proporcionality
porušených xxxx xxxx xxx xxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxx
xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxx
xxxxxx xxxxxx xx preukazovať. Spravidla použitie takéhoto dôkazu je
možné v sporoch, kde jedna zo strán má postavenie slabšej strany, napríklad v pracovnoprávnych
spxxxxx xxx xxxx xx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx
xxxx xx xxx xxx xxx xxx xx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xx x xxxxxxxx xxxxxxx
xxxxxxxxxx x xx xxde sa mal cítiť v ohrození, neboli preukázané
žiadnym relevantným dôkazom, súd mal za to, že v danom prípade došlo k stretu dvoch
rovnakých práv, ktoré poxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx x
xxxxx xxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx
xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxx x xxx xxxxxx xxxxx xxx xxx x xx 65/2015:
Hoci podľa názoru odvolacieho súdu úrok z omeškania žalobcovi nepatril v celom rozsahu,
súd prvej inštancie mu svojím rozsudkom priznal 8,7xxxxx xxxx
x xxxxxxxxx xxxxx xx xxxx x xxxxxx xxx xx xxxxxxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxx xxxx
xxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxobe,
nedotknutý, keďže tento nebol napadnutý odvolaním, pričom odvolací súd je rozsahom
odvolania viazaný
(§ 379 CSP), a navyše odvolateľom je v posudxxxxxxx xxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx
xxxxx
xxx xx xxxx x xxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx x xxxxxxx
xxxxxx
, podľa ktorého v konaní o opravnom prostriedku a v ďalšom konaní
nemôže byť rozhodnuté nepriaznivejšie pre stranu, ktorá opravný
prostriedok upxxxxxxxx x xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxxx
xx xx xxxxxxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxx
xxxxx xxx xxxxx xnštancie priznal žalobcovi. Vzhľadom na skutočnosť, že zmluvný úrok
nebol v posudzovanej zmluve o spotrebiteľskom úvere platne
dojednaný, mal žalovxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxx xxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxx
xxxxxxxxxxxxx xxxx x xxx xxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx
xxxxxx xxxx xxxxxx eur. Rozdiel týchto súm mal predstavovať súdom priznanú istinu
úveru. Z dôvodov uvedených v predchádzajúcom odseku však odvolací
súd nemohol priznať xxxxxxxxx xxxxxx xxx xx xxxxxxx xxx xxxxx xxxxxxxxxx
xxxxxxxxxx xx peius
xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx xxxxxx x xxx xxxxxx xxxxx xxx xxx xx xx xxxxxxxxx
xxxxxxxxxxx x xxx xxx. 2 OSP obsahuje dva spôsoby riešenia prípadu neprimeranej náhrady
trov
konania, a to nepriznaním náhrady alebo jej znížením. Vzhľadom na zásadu zákaxx xxxxx
x xxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx
xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xxxxxxx xxxxavenie žalobkyne
ako odvolateľky nepriznaním jej náhrady trov právneho
zastúpenia vzhľadom na uvedené závery odvolacieho súdu. Preto odvolací súd rxxxxxxxxxx
xxxx xxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxx xxxx xxxxxxx x xxxx
xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx
xxxxxxxxxx xx xxxxx
xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx xxxxxx x xxx xxxxxx xx17, sp. zn. 6 Co 49/2016:
Vzhľadom na to, že nárok žalobcu bol premlčaný nielen podľa Obchodného zákonníka,
ale aj podľa
Občianskeho xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxx xxxxx xxxxxxxxxx xxx xxxxxx xxxxxxx
x xxxxxx xxxxxxxxxx
xxxxx xxxxxxxxx xxx xxxxxxxxx xxxxx xedovoľuje odvolaciemu súdu
preskúmať aj vyhovujúci výrok rozsudku súdu prvej inštancie a
uplatniť námietku premlčania práva podľa Občianskeho zákoxxxxxx
xxxxxxxxxx xx xxxxx
xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx x xxxxxxxx x xxx xxxx xxxxx xxx xxx xx xx xxxxxxxxxx
xxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxx xx xxx xxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxaného § 148 ods.
1 OSP právo na
náhradu celých trov konania v sume 1 847,68 eur, vyplatenú za znalecké posudky znalcovi
Ing. Hurajtovi, PhD. v sume 560,03 xxx x xxxxxxxx xxxx
xxxxxxxx x xxxx x xxxxxx xxxx xxxxx xxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx
xxxxxxxxx xxxxxx xxx x xxxxxxxx xx xxxx xxxxxx xxxxx v situácii, keď
žalobca proti rozhodnutiu o jeho povinnosti zaplatiť štátu náhradu trov konania odvolanie
nepodal a odvolací súd nemohol zhoršiť postxxxxxx
xxxxxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xxxx xxx xxxxxxxx
xxxxx xxxxxxxxx x xxxxx xxxxx xxxxx
x xxx xxxx x xxx xotvrdiť.
xxxxxxxxxx xx xxxxx
xxxxx xxxxxxxx
xx xxxx
xxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx
xxxxxxxxá dĺžka konania
III. Zásada (princíp) hospodárnosti
IV. Zásady (princípy) rýchlosti a hospodárnosti v Civilnom sporovom poriadku
I. Úvod
Podľa xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xx xxx xx xxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx
xxxxxxxx
xxxxx xx xxx xxxxxx x xxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxdu ustanovení tohto zákona,
ako aj iných procesných predpisov. Princíp je ekvivalentom či
koncepčným doplnením práva na súdnu a inú právnu ochranu, ktxxx xxxx xxx xxxxxx xxxxxxxx
xxx xx xxxxxxxxxx xxxx xxxxxx x xxxxxxx
xxxxxx xx xxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxx xxxxxxxxx xxspodárnosti.
II. Zásada (princíp) rýchlosti konania
Zásada rýchlosti konania je vyjadrená v čl. 17 CSP tak, že súd postupuje v konaní
tak, aby vec
bxxx xx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx
xxxxxx xxxx xxxxx xxxxxx xxx xxxx xxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxy
bola poskytnutá ochrana stranám sporu, ale aj právnemu poriadku a spoločnosti. Čím
ďalej totiž trvá nesúlad s hmotným právom, tým je to horšie nielen
pxx xxxxx xxxx xx xxxx xxxxxxxx xx xxxxxxx xxx xx xxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxx
x xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx x xxxxxx xxxxxxxxxxxxx xx
xxxxxxxxxxx právneho poriadku sa v zásade vypláca. Rýchlosť konania je tak nielen
v individuálnom, ale aj vo verejnom záujme. Je preto nevyhnutné, aby
bolo meritórxx xxxxxxxxxxx x xxxxx xxxxxx xxx xxxxxx xxx xx xx xxx xxxxxx xx xx xxxxxxxxx
xxxxxx xxxx x xxxxxxxxxx xxxxxx
xxxxxxxxx xxxxxxx xx xxx xxxxxx xx xx xxxxx xa rozhodnutie bez zbytočných prieťahov
x x xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxx xx xxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxxxx
xxxxxx xxxx xx xxxx x xxxxxx xxx
xxx x xxxx x xxxxxxxxxx xx xxxxxx xxxxxx xxx xx xxxxxxxx konania hodnotou samou osebe.
Civilné
sporové konanie neslúži čo najrýchlejšiemu vybaveniu čo najväčšieho počtu vecí, ale
poskytnutiu ochrany subjxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxx xxxxxxxx xxxxx
xxxxxxxxx x xxxxxxx x xxxxx xxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxx xxxxxxxx
xxxxxx xxxxxxxx xxx xxe vecne správne rozhodnutie. Predpokladom
vecne správneho rozhodnutia je vždy riadne objasnenie skutkového stavu. Procesná
úprava sa preto musí v maxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxx
xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxx xxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxx xxxxxxxx
xxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxávo procesné funkciu, kvôli ktorej
vzniklo, a stráca akékoľvek spoločenské opodstatnenie.275) Takisto musí o riadne
objasnenie skutkového stavu uxxxxxxx xx xxx
xxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx
xxxxxxxx xxxxxxx xxx xxxx x xxxx xx xxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxx
xxx xxxxxxxxxx xrieťahov je predpokladom spravodlivého procesu,
pretože v prípade neskoro poskytnutej súdnej ochrany môže byť táto už zbytočná -
platí oneskorená spxxxxxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx
xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxx xxxx xxxxxxx xxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxx
xxxxxxxxxx xxxvu, pretože dôjde k zníženiu schopnosti preukázať
jednotlivé skutočnosti. Rýchlosť konania je preto jednou z požiadaviek na kvalitu
akéhokoľvek konxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx
xxxxxx xxx xxxxxxx xxx xxxxxxxxxx xx xxx xxxxx xxxxxxxx xxx xxxxxxxx x xxxxx xxx
xx xxxx xxx xxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxou konania a vecnou
správnosťou ako predpokladom spravodlivého rozhodnutia je potrebné nájsť rovnováhu,
jedno nesmie byť na úkor druhého. V prenesenxx xxxxxxx xxxxx
xxxxxxxx xx xxxxx xxxxxx xxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx
xxx xx xxxxx xxxxxxxx xxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxxivosť urýchlená je
spravodlivosť pochovaná.277)
Bolo by taktiež mylné sa domnievať, že rýchlosť konania závisí výlučne od právnej
úpravy. Na rýchlxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx
xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx
xxxxxxxxxx xxxxxxnosť technických prostriedkov, materiálne
zabezpečenie a pod.) a osobné prostriedky (spočívajúce priamo v osobe sudcu - jeho
znalosti, schopnosti, xxxxxxxxxxxx xx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx
xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx x xxxxxxxxxx
xxxxxxxxx xxxxx xxxxnia
Ak je dodržaná zásada rýchlosti konania, nedochádza k prieťahom v konaní a konanie
trvá primerane dlho. Otázkou teda je, čo znamená primeraná dĺžxx
xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxx x xxx x xxxx x xxxxxxxxx
xxxxxxxxx xxxxx
xxxxxxx xxx xx xxxxx xxxxx xxxxxxx xxxx xxxxx xxxxxxo pre všetky konania, čo znamená
"primeraná" dĺžka konania, je ale možné stanoviť základné
kritériá, na ktoré sa pri rozhodovaní o dĺžke konkrétneho poxxxxxxxxxxx xxxxxxx xx
xxxxxxxxxxx xxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxx xx xxxxx
xxxxxxxxxxx xxx xx xxxxxx xxxxx xx xx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx x rozhodnutí veci,
ako aj na záujmy na riadnom výkone
spravodlivosti.279) Konkrétnymi kritériami na individuálne posúdenie primeranosti
dĺžky konaxxx xx xxxxx xxxxx
x
xxxxxxxxx xxxx x xxx xx xxx xxxxxxxxxxxx xxx xxxxxxx xxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxxxx
xx xxxxxxxxx xx xxxxxxxx x xx
xxxxxxxxxxx xx xxxxxx x xxxxxxému sporovému poriadku ako novej právnej úprave je
dôležitá predovšetkým právna zložitosť. Pri
postupe podľa Civilného sporového poriadku môžu exisxxxxx xxxxxxxxx xxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxxx
xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxx xx
xxxxxxxxxxx xxxxxxx xx xxx xxxxxxx xxx xx xxx xxxxx x xxxto vyvodzovať, že aplikácia
novej úpravy na prejednávanú vec zakladá právo súdu predlžovať
konanie. Naopak, bude nutné vždy prísne posudzovať, či je txxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxxxxxx
x xx xxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxx
xxxxxxxxxxxx xx xxxxxxxxxxxx xx xxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxti veci zohľadňuje množstvo
dôkazov, počet účastníkov, potreba
znaleckých posudkov a ich množstvo a zložitosť, potreba dôkazov z cudziny, potreba
apxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx x xxxx
x
xxxxxxxxx xxxxx x xxxxxxxxx xxx xx xxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxx x xxxxxxxxxxxx xxxxx
xxnania. Toto kritérium je vždy nutné posudzovať v závislosti od
efektívneho využívania procesných práv. Strana nesmie svoje procesné práva zneužívať
xxxx x xxxxx
xxx xx xxxxxx xxxxxx xxxxxx xxx xxx xxxxxxxxxxxx xx xxx xxxxxxx xxxxxx xx xxxxx xxxxxx
xxxxxxxx xxxxx xxxx xx xxx xxxxxxx xxxxxxx xxx xxxxxx xe ak je
strana v uplatňovaní procesných práv veľmi aktívna, nemôže to ísť na ťarchu štátu,
a nemožno teda hovoriť o prieťahoch v konaní.
-
Postup štátnxxx xxxxxxx x xxx xxxxxxxx x xxxxxxxxx xxx xx xxxx xxxxx xx xxxxxxxxxxx
xxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxx xxxxx
xxxxxxxx xx xxxné prísne posudzovať, či ide o nedostatky spôsobené objektívnymi alebo
subjektívnymi faktormi. Základným objektívnym faktorom
ovplyvňujúcim postxx xxxx x xxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxx xxxxxxxxxxx
xxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx
xxxxxxxxxxxxxx
x
Význam konania pre účastníka - v určitých typoch konaní, ktoré sú pre účastníka (stranu)
veľmi významné, je potrebné, aby súdy poskytli účastníkom
(stxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxxxxx x xxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx
x
xxxxx xxxxxxxxx x xxx xxxx xxxxxxxxxx xxx xxxxxx xxxxxxx xxxxx xxekedy ale možno
hovoriť o neprimeranej dĺžke konania aj vtedy, ak konanie v
jednotlivých inštanciách prebehlo primerane rýchlo, no celková dĺžka konaxxx xx xxxxxxxx
xxxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxxx
xxxxxxxxx
xxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxx xxx xxxxxxxxxx
xxieťahy v konaní sú nesprávnym úradným postupom a zakladajú
zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú týmto nesprávnym úradným postupom podľa zákona
č. 51xxxxxx xxxx
x xxxxxxxxxxxxx xx xxxxx xxxxxxxxx xxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxx
xxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx
xxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xx x xl. xx xxx xxxxxxxxx xxxx xx xxx xxxx xxxxxxxxxx
x xxx
xxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxx x xxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx
xxx xxxxxxxvanie ochrany práv a oprávnených záujmov v civilnom
procese nebolo spojené s neprimeranými finančnými výdavkami, či už súdu, najmä však
strán, t.j. abx xxxxx xxxxxxx xxxx x xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx
xxxxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xx xxxx xxx xxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxx
xxxxxxxxx xxxxx x xxxané tak rýchlo, ako
je to len možné, ale zároveň by malo byť výsledkom procesu, ktorý je možné charakterizovať
ako hospodárny. Hospodárnosťou konania sx xxxxxxxxxxxx
xxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxx
xx xxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxx
xxxxxxx trvá kratšie, tým sú náklady nižšie, a naopak. Zmyslom zásady hospodárnosti
je, aby konanie netrvalo dlhšie, ako je nevyhnutne potrebné pre
zabezpečexxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxx x xxx xxxxxxxxxx xxxxxxx x
xxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxxx xx xxxxxxxx
xxxxxxxxxxxx pri rozhodovaní o nákladoch konania, aby neslúžilo civilné sporové konania
ako súdny nástroj obohacovania určitých osôb. Výdaje, ktoré
vznikajú v súxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxx xxxx xxxx xxx xxxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx
xx xxxx xx xxxx xxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxx
xxxxxxxxxxxxxx xxxdý zbytočný formalizmus totiž spôsobuje predlžovanie konania. Náklady
by mali byť taktiež úmerné významu a hodnote sporu, čo súvisí
predovšetkým so sxxxxx x xxxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxx xx xxxx xxx xx xxxxxxxx
xxxxxxxxx xxx xxxxx xxxx xxxxxx xxxxxxx xx xxxxx xxxxxx xxx
xxxxx xxxx xxxxxx xxxxxxé do týchto sporov vstupovať. Vysoké náklady v týchto sporoch
tak predstavujú faktickú prekážku využívania civilného procesu
na riešenie týchto sporxxxxxxx
xxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx
xxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxmu civilnému sporovému
konaniu. Spomedzi konkrétnych inštitútov, do ktorých sa premietajú,
možno spomenúť predovšetkým nasledujúce, kde je väzba nx xxxxx xxxxxx xxxxxxxx x
xxxxxxxxxxxxxxxxxxxxx
x
xxxxxxxxx xx xx xxxxx
x
xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xx xxx
x xxx xxxx x xxxxx
x
xxxxxxxxxxe (§ 100 CSP),
-
predvedenie (§ 101 CSP),
-
-
dožiadanie (§ 104 CSP),
-
proxxxxx xxxxxx xx xxx x xxxxx xxxxx
x
xxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxx xx xxx xxxxx
x
xxxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxx xx xxx xxxx x xxxxx
-
rozhodnutie veci spravidla na jednom pojednávaní (§ 157 ods. 1 CSP),
-
doložka predpokladajúca absencxx xxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxxxxx xx xxxxxx x xxxxx
xxxxxxxxxx xxxxxx
xx xxx xxxx x xxxxx
x
xxxxxxxx xxxx xx xxx xxxxx
x
xxxxxxxx xxx xxxxxxxxx xx x72,
§ 273 a nasl. CSP),
-
odročenie pojednávania (§ 183 CSP),
-
skrátené konania a skrátené rozhodnutia (§ 265 a nasl. CSP),
-
odkázanie na predcxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxxxx
x xxxxxxxx xxxx xxxx xxxxxx xxxxxxxxxx
xx xxx xxxx x xxxxx
xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxnosti sa premieta predovšetkým do inštitútov delegácie, dožiadania
a spojenia vecí.
Súvisiace ustanovenia:
xxxxxxxxx xxxxxxxxx
zákon č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
Judikatúra:
Nález Ústavného súdu ČR zo 16. jxxxxxx xxxxx xxx xxx xx xx xxxxxxx
xxxxxx xxxxxx xxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxx
xxxx xxxxxxxxxxxx xxx xxxx xxxxadné průtahy způsobovány
subjektivním faktorem stojícím na straně obecného soudu (tedy především jednáním
rozhodujícího soudce) či objektivním faxxxxxx xxxxxxxxxxxx x xxxxxxxx
xxxxxxxxx xxxxx x xxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xx x xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxxx
x xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxých soudů. Podle Ústavního soudu ČR
je to státní moc jako celek bez ohledu na její dělení do jednotlivých složek, která
má jednotlivci garantovat ochranx xxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx
xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xx xxxx xxxx xxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx
xxxxx xxxx xxxxxxxxxxxx xxxx xxxxxxx vedly ke stavu, kdy o jeho věci
není rozhodováno dostatečně rychle. Pro účely posuzování průtahů v řízení je nicméně
klíčovým faktorem skutečnost, zda xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xx
xxxxxx xxxxxx xxxx xxxxxxx xxxx xxxx xxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xx
xxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxx xxxxxxx xxxxxně respektuje také judikatura
ESLP, která rozlišuje důvody zapříčiněné postupem státu a postupem účastníků řízení
(například rozhodnutí ve věcech Zxxxxxxxxx x xxxxxxx xxxxx
xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxx x xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx
xxxxx xxxxxxxxx xxxx xx x xxx xxxxxx xxxxx xxx xxx Pl. ÚS 60/04:
Soudcovská nezávislost neznamená, že soudce může být při svém rozhodování liknavý.
Soudce musí rozhodovat nestranně a spravedlivě, poxxx xxxxx
xxxxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxx x xxxxxxx xx xxxxxx x xxx xxxxxxxx xxxx xxxxx xxxxxx
xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xx xxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxě tyto
hodnoty jsou stejně významné a z hlediska ústavního pořádku je třeba jim poskytovat
dostatečnou zákonnou ochranu tak, aby nemohlo dojít k jejich
xxxxxxxxxxx xxxxx xxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxx
xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx xxx xxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx
xxxnavosti soudu při rozhodování.
Nález Ústavného súdu ČR z 24. novembra 2005, sp. zn. II. ÚS 168/05:
ESLP x xxxx xxxxxx xx xxx xxxxxx xxxxxxxxxx x xxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx
xxxxxx xx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx x x xxxxxxxxxxxx
xx xxxtériím složitosti případu, chování stěžovatelů i státních orgánů, jakož i k
tomu, co bylo pro stěžovatele při sporu v sázce (rozhodnutí z
27.6.2000 ve vxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxxxx xx xxxx xxxxxx
xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxx xxxx xxxxxxx xxxx xx
xxxxxxxx x xxxxxxxí délce řízení nepovažuje vůbec za významné tato kritéria podrobně
zkoumat. Ani právně či skutkově sebenáročnější spor nesmí trvat v
právním státě takxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxx xxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx
xxxxx xxxxxxxxx xxxx xx x xx xxxxxxx xxxxx xxx xxx xx xx xxxxxxxx
xxxxx xxxxxx xx xe smyslu judikatury ESLP nepřiměřená tehdy, neodpovídá-li složitosti,
skutkové a právní náročnosti projednávané věci a zároveň tkví v
příčinách vycxxxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxx x xxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxx
xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xx xxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xx
xxxxxx xxxxxna na posouzení postupu příslušných orgánů veřejné moci, t.j. zda měl
soud snahu rozhodnout ve věci v co nejkratším čase a bez průtahů v
řízení a zda nedošxx x xxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxx xxxxxxxxxx
xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx
xxxx xxxxxxxxxxmi institucemi atd. (viz rozsudek Nejvyššího soudu ČR z 29.12.2010,
sp. zn. 30 Cdo 3908/2009). ESLP ve své judikatuře upřednostňuje
globální, celkový xxxxxx xx xxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxx xxxxxxxxxxxx
xxxx xxxxxxx xxxxx xx xxxxxx xxx x xxxx xxxx xxxx
xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxchle. ESLP rozlišuje důvody zapříčiněné postupem státu a
postupem účastníků řízení (srov. například rozhodnutí ve věcech
Zimmermann a Steiner proti xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxx x xxxxxxx
xxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxx xxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx
xxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxu řízení považuje objektivní složitost věci, chování účastníků
řízení a jednání soudu a to, co bylo při sporu pro stěžovatele
v sázce (viz například rozxxxxxxx xx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxx
xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxx
xxxxx xxxxxxxxx xxxx xx x xxx xxxxxxxx xxx2, sp. zn. I. ÚS 2427/11:
K otázce posuzování délky řízení a její přiměřenosti (resp. nepřiměřenosti) se pak
opakovaně připomíná, že tuto nelze vyjádřxx xxxxxxxxxx xxxxx xx
xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxx x xxxx xxx xxxxxxxx x xxxxxxx
xx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxci, požadavky na
provádění dokazování v průběhu řízení, jednání a procesní aktivity stěžovatele a
ostatních účastníků řízení, jakož i chování přísluxxxxx xxxxxx
xxxxxxxxx x xxxxxxxxxx xxx xxx xx xx xxxxxxx xxxxx x xxxxxxxxxx xxx xxx xx xx xxxxxx
xx xxxxx xxxx xxxxxx x xxxxx xx xxxxxx xxxxx xxxx x xxx xx xx pro
stěžovatele v řízení v sázce. Průtahy v řízení však nelze ospravedlnit obecně známou
přetížeností soudů; je totiž "věcí státu, aby organizoval své
xxxxxxxxxx xxxx xxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxx x xxxxxx xxxx xxxxxxxxxxxx
x xxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxx xxxxx xxxxxxx xxx x xxxx xxxxxxx
xteří od soudu právem očekávají ochranu svých práv v přiměřené době" [nález sp. zn.
IV. ÚS 55/94, nález sp. zn. III. ÚS 685/06, nález ze 7.8.2007, sp.
zn. IVx xx xxxxxx xx xxxxxx xxxx xxxxx xxxxx xxx xxx xxx xx xxxxxxx xxxxx x xxxxxxxxxx
xxx xxx xx xx xxxxxx xx xxxxx xxxx xxxxx xxxxx xxx xxxxxxxxxx
xxxxx xx xxxxxx998, sp. zn. Pl. ÚS-st 6/98 (ST 6/10 SbNU 254)].
Rozsudok Krajského súdu Trnava z 31. októbra 2017, sp. zn. 26 Co 265/2016:
xxxxxxxx xxx xxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxx x xxxx x xxx xxxxxxxxx xx
xxxxxxxxxxx x
xxxxxx xx xxxxxxx xxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxonodarcu a o náhrade trov
konania žalovaného rozhodol podľa fiktívnej normy, ktorú by zvolil,
ak by bol sám zákonodarcom. Vychádzal pritom z pomyselnex xxxxxx xx xx xx xxxxxx
xxxxxxx xxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxx xxx xxxxx xxxxxx xxxxx x xxxxxx
xxxxxx xxxxxxxxxx xx x xxxxxx x xxx xx xxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxnú ekonómiu rozhodnúť
priamo tak,
že sa jej nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. Rozhodovanie postupom
najskôr podľa
§ 262 CSP v spojxxx x x xxx xxxx x xxx x
xxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xx xxxxxxx xxxx xxxxxxx x xxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxxx x
xxxxx xxxxxxx xxxx xxxxxxx x xxxxxxxxx xxx xxxxxnenej strane žiadne
trovy v konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou
hospodárnosti civilného súdneho sporu.
Uznxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xx x xxx xxxxxxxx xxxxx xxx xxx x xxx xxxxxxxx
xx xx xxxxxx xxxxxxx xxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxx xxx xxxxx xxxxxx xxxxx x xxxxxx
xxadne nevznikli, je v súlade s
čl. 17 Základných princípov CSP, zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodnúť priamo
tak, že sa jej
nárok na náhradu trov koxxxxx xxxxxxxxxxx
x xxx xx
xxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xx x xxx xx xxx xxxxxxxxx xxsada (princíp)
voľného pohybu
súdnych rozhodnutí v rámci EÚ a zásada (princíp) materiálnej reciprocity medzinárodného
práva.
Tieto zásady sú v rámxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxx xxxxxxxxx x xxx xxxxxxxxxx
xx xxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx
xx xx xxx xxxxxxxxx rovnakých účinkov a rovnakej ochrany cudzích rozhodnutí vyžaduje
ich uznanie, ktoré je predpokladom pre výkon týchto rozhodnutí, v
rámci EÚ dochádza x xxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx
x xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx
xxx xxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxáva súkromného (resp. európskeho medzinárodného
práva súkromného) a sú podrobne konkretizované v
jednotlivých osobitných predpisoch. Základným pxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxx xxxxxxx xx
xxxxx xx xxxxxxx xxx
x xxxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxx x xxxxxxxx xxx x x xx
xxxxxxxxxx
xRozhodnutia orgánov cudzieho štátu, nimi schválené dohody a zmiery vo veciach uvedených
v § 1, ak o
nich v Slovenskej republike rozhodujú súdy, rovnako xxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx x
xxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxx x xxxxxxxxxx
xxxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxmi." Toto ustanovenie tak definuje
pojem "cudzie rozhodnutia", a to širšie než len ako rozhodnutia
justičných orgánov cudzieho štátu,289) a základnx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx
x xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxx
xxxxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx x xxxx xx xx xxxxxxxx rozhodnutiu
priznajú tie isté právne účinky v Slovenskej republike ako
tuzemskému rozhodnutiu. Dôsledkom je taký právny stav, ktorý by nastal, ak by o xxx
xxxxx xxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxx
xx xx xxxx x xxxxxx x xxxxxxx xxxxx x xxxxx xxxxxxxxx
x x xx xx xxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxutí vrátane konania o
návrhu xx
xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx
xxxxx x xxxxx xxx xx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx
xxxxxxx
xxxxxxxxxxx xxxxxm zákonom je zákon č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní vo vzťahu
k rozhodcovským
rozhodnutiam. Pod osobitnými predpismi možno rozumieť aj medzinxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx
xx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxx x
xxxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xrusel I a Brusel
I .
bis
Ak vydá justičný orgán určitého štátu mimo EÚ súdne rozhodnutie v spore vyplývajúcom
zo súkromnoprávneho vzťahu s cudzím prvkoxx xx xxxxxx xxxxxxxxxxx
xxxxxx xxxxxx x xxxxxx xxx xx xxxxx xxxx xxxxxx xxx xxxx xxxxxxx xxx xxxxx xxxxxx
xxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxx x xxxxxxxo rozhodnutia v inom
štáte, než v ktorom bolo rozhodnutie vydané (resp. aby mohla viesť exekúciu v inom
štáte), musí byť rozhodnutie v tomto štáte uznanéx xxxxxxx xxxxxxxx
xxxxxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxx xxxxxxx xxx xx x xxxxx xxxxxxx
xxx xx x xxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxí na roveň domácim
rozhodnutiam.290) Uznanie rozhodnutia je predpokladom pre výkon rozhodnutia, ktorý
spočíva v prinútení osoby, ktorej je
cudzím rxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxx xxxxxxx xxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xx
xx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx x xx xx xxxxxxxxx
xxxxxxxxx, ako sa v takomto prípade vykonáva rozhodnutie slovenského orgánu. Tým,
že sa nariadi výkon rozhodnutia, hľadí sa na cudzie rozhodnutie, ako
by išlo o sxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx x xxx xx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xx
xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxx xxxxxxxxxx xxxxxx
xxxxxxxxxxxxxxxx
Zásada materiálnej reciprocity (vzájomnosti) je zásada, podľa ktorej sa poskytujú
cudzincom také práva, aké poskytuje domovský štát cudzinca
príxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxx xx xxxxx xxxxxxxx xxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx
xxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx xxxx xxxxxxxxx xx xxxxx
xxxxxnca. Materiálna reciprocita sa vo všeobecnosti uplatňuje najmä v oblasti medzinárodného
civilného procesu. Podľa
§ 50 zákona o MPSaP platí: "Cudzinxx xxxx xxxxx xx xxxxxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxx
x xxxxxxxxxx x xx
xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxx xxx xxxxxxxx xx xx xxxxxxxx xxxxxxxxxx."
Podľa
§ 51 ods. 2 pís. b) zákona o MPSaP platí: "Zábezpeku nemožno uložiť, ak ide o občana
členského
štátu Európskej únie alebo osobu, ktorá má v takomtx xxxxx xxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxxxx
xxxxxxxxx xx x xxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxxxxxxx xx x
xxxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxa." Taktiež podľa § 56
zákona o MPSaP
platí: "Slovenské justičné orgány poskytujú na dožiadanie cudzím justičným orgánom
právnu pomoc za podmienky vzxxxxxxxxxxx xxx xxxx x xxxxxxx xxxxx
xxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx xxxxxx xxx xxxxxxxxx xxxx xxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxxxx
x xxxxxxxxxi sa práva poskytnú podmienečne, ak
jeho štát poskytne rovnaké práva slovenským občanom. Úlohou súdu je zistiť vzájomnosť,
či už v medzinárodných zmluxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxxxxx
xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xx x xxxxxxx
xxxxxxx x xxxx
xxx xxxx
x xxxxx xx x xxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx
x xx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxx xxxxx xxxxxxx xxx xxxxxxx
xxxxxxxxxx xxatí, že rozhodnutia vydané v jednom členskom štáte sú v zásade uznávané
v ostatných členských štátoch EÚ bez osobitného konania (čl. 36
ods. 1 Brusel I xx
xxx
bix
xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx
xxxxxxxxx xxxxxxxxx
x xx x xxxxx xxxxxx xx xxxxxxx xxx x xxxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxom a procesnom;
§ 46 a nasl. zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní;
čl. 36 a nasl. nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EU) č. 1215/2012 z xxx xxxxxxxx
xxxx x xxxxxxxxxxxx x xxxxxxxx x xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx x
xxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx x xx
xxx
xxx xx x xxxxx xxxxxxxxxx xxdy (ES) č. 44/2001 z 22. decembra 2000 o právomoci a
o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach
(Brusel I)
Judikatúra:
Uznesexxx xxxxxxxxxxx xxxx xx x xx xxxxxx xxxxx xxx xxx xxxxxxxxxx
xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx
xůči jinému subjektu, jaký tento jiný subjekt zaujímá vůči
subjektu prvému. Jestliže český právní řád podmiňuje určitý postup vůči cizinci materiální
xxxxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxx xxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxxx
xxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxx xxxx xxxxxxx xxxxx
xxxxxxiky. Má-li orgán aplikovat právní normu, jejíž použití je
závislé na vzájemnosti, neaplikuje v důsledku ní cizí právo a nestaví se ani do pozice
cizího oxxxxxx xxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxx xxxxxxxx
xxxxxxxxxx xxxxxxx xx xx xxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx
xxxxxxxxxxx xxxxxné jsou více či méně pravděpodobnostní (neboť
tuzemský orgán, při respektu k suverenitě jiných států, nemůže uzavřít, že by cizí
orgán nutně jednal [by xxx xxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxx x xxxxxxx
xxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xx xx xxxx xxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx
xxxxx xxxxxx xxxxxxtické, podložené domněnkami. Pro takové
rozhodování je zásadní zejména zjištění ohledně obsahu cizích právních norem, zachovávané
praxe, případně xxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxx
xxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxxxxxx
xxxxxxxx xxxze ani uzavřít, že by soudy při zjišťování
vzájemnosti musely nutně zjistit obsah cizích právních norem, neboť obsah cizího
práva je pro posouzení vzájxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx x xxxxxx xxxxxxxxxx
xxxxxxxxxxxx
x xxxxxx
xxxx xxxx
xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx
xxxx xxxxx
xxxxxxx xxxxxx
x x x x x
x xxxxxx xxx x xxxx x xxxxxxru o ochrane ľudských práv a základných slobôd každý
má
právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote
prejednaná nezáxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx
xxxxxxxx x xxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxx xx xxxx x x
x xxxxxx xx xxxxx xx xxxx domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom
a
nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej repubxxxxx
xxxxxxxxx x xxxxxxxxxxx x xxxxxx x xxxx xxxxxxx xxxxxxx
xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxx xxxxx xxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx
xxxxxxx xxxxxxxrový poriadok a Správny súdny poriadok.
Zmyslom práva na súdnu ochranu je umožniť každému reálny prístup k súdu a tomu zodpovedajúca
povinnosť súdu x xxxx xxxxxx xx xxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxx
x xxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxx xxxx xxxxxxxxx xxxxxxx
xxxxxxxx xxx xx xxxxtnením práva zaručeného
čl. 46 Ústavy SR stal účastníkom súdneho konania (z odôvodnenia nálezu Ústavného
súdu SR z 20.
decembra 2001, sp. zn. I. ÚS 3/01xx
xxxxxxxxxxx x x xxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx
xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxx xxxxx x xxôb zúčastnených na
konaní (t.j.
intervenientov, zástupcov, prokurátora, Európskej komisie a Protimonopolného úradu
SR, osobitných subjektov, svexxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx
xxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxx xxxx xxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx
x xxxxxxx x xx xxx xxx xxxxxxxxxxxx a rozhodovaní sporov.
Ustanovenia § 1 a § 2 CSP zároveň reflektujú na
diferenciáciu novej procesnej právnej úpravy na tri samostatné kódexy - Civilný xxxxxxx
xxxxxxxxx
xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx
xxxxxx xxxxxx xxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxx xxxxxxxxx xxx xxbsidiárne,
teda len vtedy, ak
Civilný mimosporový poriadok, Správny súdny poriadok
alebo iný zákon (napr. zákon č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštruktxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx
xxxxx
xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx
xxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxie", zahŕňa v sebe však prejednávanie a
rozhodovanie sporov z oblasti celej sféry civilného práva hmotného (to súvisí aj
s otázkou právomoci tzv. civilxxxx xxxxxxxxxx x xxxx xxxxxxxx
x x x xxxxx xxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxxxxx x xxxxx xxxxxxxx
xxxxxxxx
xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxho vnímania subjektov civilného procesu, keďže sa dôsledne
uplatňuje princíp dvoch vzájomne kontradiktórne postavených strán
sporu s protichodným xxxxxxx xx xxx xxxxxxxxx
x x x x x
x xxxxxx xxx x xxxx x xxxxxxxx x xxxxane ľudských práv a základných slobôd každý
má
právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote
prejednaná nezávislým a xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx
xxxxxxxx x xxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxx xx xxxx x x
x xxxxxx xx xxxxx xx xxxx xxxxxxx zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom
a
nestrannom súde a v prípadoch ustanovených xxxxxxx xx xxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx
xxxxxxxxx x xxxxxxxxxxx x xxxxxx x xxxx xxxxxxx xxxxxxx
xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxx xxxxx xxxxxx xx xxxilný sporový poriadok,
Civilný mimosporový poriadok a Správny súdny poriadok.
Zmyslom práva na súdnu ochranu je umožniť každému reálny prístup k sxxx x xxxx xxxxxxxxxxxxx
xxxxxxxxx xxxx x xxxx xxxxxx xx xxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxx
x xxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxx xxxú povinnosť umožniť
každému, aby sa uplatnením práva zaručeného
čl. 46 Ústavy SR stal účastníkom súdneho konania (z odôvodnenia nálezu Ústavného
súdx xx x xxx
xxxxxxxx xxxxx xxx xxx xx xx xxxxxx
xxxxxxxxxxx x x xxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxého poriadku.
Civilný sporový poriadok upravuje postup súdu, strán sporu a osôb zúčastnených na
konaní (t.j.
intervenientov, zástupcov, prokurátoxxx xxxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxxxxxxxxxx xxxxx
xxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx
xxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxx xxxx xxx xxxazovaní edičnú alebo informačnú povinnosť,
a iných), a to len pri prejednávaní a rozhodovaní sporov.
Ustanovenia § 1 a § 2 CSP zároveň reflektujú na
dixxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xx xxx xxxxxxxxxx xxxxxx x xxxxxxx xxxxxxx
xxxxxxxxx
xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxx xxxxx xxxxxdok,
pričom právna úprava v Civilnom sporovom poriadku sa bude aplikovať len subsidiárne,
teda len vtedy, ak
Civilný mimosporový poriadok, Správny súxxx xxxxxxxx
xxxxx xxx xxxxx xxxxxx xxxxx xx xxxxxx xxxx x xxxxxxxx x xxxxxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx
xxxxx
xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx
xxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxx x xxxx xxxx xxxxxxxxxxnie a
rozhodovanie sporov z oblasti celej sféry civilného práva hmotného (to súvisí aj
s otázkou právomoci tzv. civilného súdnictva, k tomu porovnaj
§ 3 x xxxxx xxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxxxxx x xxxxx xxxxxxxx
xxxxxxxx
xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xrocesu, keďže sa dôsledne
uplatňuje princíp dvoch vzájomne kontradiktórne postavených strán
sporu s protichodným záujmom na ich výsledku.
xxxxx xxxxx
xxxxxxxx xxxx
x x x x x
xxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxx xxxxvnenie určitého štátneho orgánu, v tomto
prípade súdu, riešiť otázky, ktoré sú zákonom zverené do jeho
kompetencie.
xxxxxxxxxxx x x xxx xxxxxxx xx xxxx xxxxxxxxxxjú a rozhodujú súkromnoprávne spory
a iné
súkromnoprávne veci, ak ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú iné orgány.
Súkromnoprávne vzťahy, z xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxx x
xxx xxxxx xx xxxxxxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxxx xxx xxxxxxxxxxx
xxx xxxxxxxxxe je rovnocenné, čo znamená, že jeden z
účastníkov súkromnoprávneho vzťahu nie je oprávnený jednostranne ukladať povinnosti
druhému účastníkovi a anx xxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx
xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxx xxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx
x x x xxx
xxxx xxxxednávajú a rozhodujú aj iné veci, ktoré sa už nezakladajú priamo na práve
súkromnom, ale len vtedy, ak to ustanovuje zákon - čo vyplýva z
§ 4 CSP (pozri odôxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xx xxx xxx xxx
x xxx xxxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxx xxxxx xx xxxxxxxx
x xxxxxxxxxxxxx x x xx x xxx xx xxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx
súdov.
Len pre porovnanie, verejnoprávne vzťahy ako vzťahy upravené normami verejného práva
sú postavené na princípe nadriadenosti a podriadenosxx xxxxxxxxx
xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxx xxxxx xxxxxx xxxxxx xx xxxxxxxx xx xxxxx xx xxxxxxxxx
xxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxstníkovi
právneho vzťahu na základe zákona a presne ustanoveným spôsobom povinnosti prostredníctvom
autoritatívnych administratívnoprávnych akxxx xxxxxxxxx
xxxxxx x xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx
x xxxxx xx xxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xpozri aj
rozhodnutie pod sp. zn. 3 Cdo 81/2007).
Pxxxx xxx x xxxx x xxxxxx xxxx xxxxxx xx xxxxxx xxxxxxx xxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx
x xxxxxxxxx xxxx
xxxx xxxxxxxx xxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx. V tejto súvislosti majú relevanciu
najmä nariadenia Rady (ES) o právomoci (pozri uvedené Súvisiace
predpisy:). Tieto sa však aplikujú len v prípade, xx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxx
xxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx
xxxxx xxxxxx x x xxxxxx xx xxxxxxx xxx x xxxxxxxrodnom práve súkromnom a procesnom).
Až následne sa
môžu aplikovať ustanovenia zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom
a procesnom, upxxxxxxxx
xxxxxxxx xx xx xx xx xxxxxx xx xxxxxxx xxx x xxxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxxxxxx
xxxxxxxx xxxx xx xxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx x xx1 CSP), ktorej existenciu
súd skúma z
úradnej povinnosti kedykoľvek počas konania. Nedostatok právomoci súdu prejednať
a rozhodnúť konkrétny spor alxxx xxx xx xxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx
xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx
x x x
x xx xxxx x xxxxxxxx aj k súčasnému vyhláseniu o nedostatku právomoci [pozri napr.
čl. 27, 28
nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12. decembra 2012 x xxxxxxxxx
x x xxxxxxxx x
xxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxxx
x xxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxx x xxx xx
xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx
Súvisiace predpisy:
nariadenie Európskeho parlamxxxx x xxxx xxxx xx xxxxxxxxx x xxx xxxxxxxx xxxx x xxxxxxxxx
x x xxxxxxxx x
xxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxx
xxxxxxxxxx xxxx xxxx x. 2201/2003 z 27. novembra 2003 o súdnej právomoci a uznávaní
a výkone
rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktoxxx
xx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxx xx
xxxxxxxxxx
xxxxxxxxxx xxxx xxxx xx xxxxxx x xxx xxxxxxxx xxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx
xxxxxxxx x xxxxxx
xxxxxdnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti;
§ 37 až 47 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom
Judikatúra:
xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx xx x xxx xxxxxxxx xxxxx xxx xxx xxxx xx xxxxxxxxx
xx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx x xxxxx xxxxxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxhodovanie
o návrhu, ktorý sa týka xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxx xx
xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx
xxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxxe, ktoré majú súkromnoprávnu
povahu, nemožno považovať za úkony súvisiace so zastupovaním
záujmov vysielajúcej krajiny.
Právomoc súdu Slovenskej xxxxxxxxx xx xxxx xx xxxxxx xx xx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx
x xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxx x xxxx xxxxxx xxxx xx
xx xxxxxx x xxxxxx xxxxxxxx že v prípade súdneho sporu je príslušný súd Slovenskej
republiky.
Z právomoci súdu Slovenskej republiky je vyňatý spor, stranou ktorého je osoba, ktoxxx
xxxxxxxxxxxx xxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxx xx xxx x
xxxxxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xx xx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxx
v rozsahu úkonov, ktoré urobila počas misie pri výkone svojich
funkcií.
Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 3. mája 2017, sp. zn. 1 KO 19/2017:
Zo znenia § xxx xxxx x xxx xxxxx xxxxxxxx xx xx xxxxxxxx xxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx
x
xxxxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxx xxxx xxxxxxxxxx xxxx xx xxx xxxx xxxxx xxxxlanie treba
považovať za návrh podľa tretej časti piatej hlavy Občianskeho
súdneho poriadku a konanie sa dokončí podľa doterajších predpisov. To znamxxxx xx
xx xxx xx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxx x
xxxxx xxxxxxx xx xxx xxxx xxxxx x xxxx xx x xxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxx xxx.
Ak účastník podá odvolanie po 30. júni 2016, rozhodne o odvolaní
už Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky v zmysle
§ 31 ods.7 kataxxxxxxxxx xxxxxx x xxxxx xxxxxxx xx xx xxxx xxxxx xx xxxxxx xxxxxxxx
xxx xxxxxx
xxx xxxxxxxxxxx x x xxxx x xxxxxx xx xxxxxxxx xx xxx xxxx xxxx xxxxxxxx xxxpadá do
úvahy len
vtedy, ak tento zákon alebo osobitný predpis (v tomto prípade Správny súdny poriadok)
neustanovuje inak.
Predpokladom xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx xx xxxxxxx x xxxxxxx xxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx
xx xx xxx x xxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxx xxxxxx
xxxxxxxx xxxxxxx x xôvodu absencie právomoci na prerokovanie veci vtedy, ak nie je
dostatočne zrejmé, o akú vec ide. V občianskom súdnom konaní sa
uplatňuje zásada "x xxxxxx xxxxx xxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxx
xxxx xx xxxxx xxxxx xxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxx
xx x xxxxx xxxx xxxxx xxxxx xxxxxx xx xxastníka konania zastúpeného advokátom, sa
týka iba poučenia o
spôsobe a účinkoch výkonu práv a povinností procesnej povahy, v žiadnom prípade sa
netýkx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx
xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xx xxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx
xxx xa následok zúženie rozsahu jeho procesných práv a povinností;
opačný názor by odporoval zásade rovnosti účastníkov v konaní (čl. 47 ods. 2 a
3 Ústavy SRxx
iura noxxx xxxxx
xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xx x xxx xxxxx xxxxx xxx xxx x xxx xxxxxxxx
xxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xx xxxx xxx xxxxx xx xxxxxxxxx xxxxx xx xxxxx xxxxxxxxxxým
zistiť, z akého právneho vzťahu navrhovateľ vyvodzuje ním uplatnený
nárok. Nárok ako predmet súdneho konania je vo všeobecnosti charakterizovaný xxxxxxxx
xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xxxxxx
x xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxx xxxxxú právnu normu
je úlohou súdu (). Pokiaľ súd rozhoduje o nároku
na plnenie na základe skutkových zistení, ktoré umožňujú uplatnený nárox xx xxxxxxx
xxxxxxx xxxxxxxxx xxx xxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xx xxxx
xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxx xxxxxxx x x xxxxxx xxxxxxxxxx x xx bez
ohľadu na to, či je v žalobe uvedený právny dôvod požadovaného
plnenia; nakoniec navrhovateľ nie je povinný uplatnený nárok kvalifikovať po právnex
xxxxxxxx
iura novit curia
xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xx x xxx xxxxxx xxxxx xxx xxx x xxx xxxxxxxxx
xxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxx xxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxenie poistného na
zdravotné poistenie a žalovaným ako platiteľom tohto poistného je
vzťahom verejnoprávnej povahy, ktorý nemožno podriadiť pod vzťaxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx
x
x x xxxx x xxx xxxxxx x xxxxx xxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx
xxxxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxxxx xxx xod vzťahy, na ktoré dopadá § 7 ods. 3 OSP (žiadny
zákon
neustanovuje, že o poplatku z omeškania s platením poistného na zdravotné poistenie
rozhoduje súxxx xxxx xxxxxxxxxxx x xxxxx xxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxx
xxxxx xxxx x xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxx x xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx
xxxxxxxx
neprejednávajú a nerozhodujú.
Rozsudok Najvyššieho súdu SR z 24. októbra 2013, sp. zn. 4 Cdo 21/2011:
Procesné podmienky v občianskom súdnom konaxx xx xxxxxxx xxxxx xx xxx xxxxxxxxx xxxxx
xxxxxxxx xxx
xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx
xxx xx xxxxxx xxxxx xxx xx xx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx
xxxxx xxxxx xxx xxxxxxx xx xxx xxx xx xxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxxx xxxneho konania vyplývajúci
zo základných ustanovení
Občianskeho súdneho poriadku (prvá hlava, prvá časť). Procesné podmienky obsahovo
vyjadrujú prxxxxxxxxx
xxxxxxxxxxxx xx xxxx xxxxx x xxx xxx xxxxx xx xxxxx xxxxx xx xxx xx xxx xxxxxxxxxx
xxxxx x xxxxxxx xx x xxxxxx xxx x xxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx
xxxania, ktorý nemožno odstrániť, konanie zastaví (§ 104 ods. 2 OSP).
Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 29. júna 2010, sp. zn. 1 Rkc 2/2009:
Určenia priebexx xxxxxx xx x xxxxxx xxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxx x xxxxxxxxxx
xx xxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxx x
xxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxo nepôjde o vyriešenie spornej otázky vlastníctva dotknutých
nehnuteľností, ale o vyriešenie predovšetkým technických
problémov určenia priebehu xxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx
xxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxxx
xxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxkého podkladu. Ak však dôjde k porušeniu vlastníckeho
práva, vlastník má právo domáhať sa na súde ochrany svojho
vlastníckeho práva, pričom z okruhu urxxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxx
xxxxxxx xxxxxxx xxx xxxxx xx xxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxx
xxxxxxxxxx xxxx x xxxxxxx xxxxxxx xxx x xxxjomné vymedzenie predmetu dvoch vlastníckych
práv a "určenie hranice" treba považovať za spôsob, ktorým
účastník konania vyjadril, že mu ide o určenixx xxxxx xxxx xx xxxxxxx xxxxxx xxxxx
xxxx x xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx
xx xxxxxxxxx xxxx x xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxa § 7 ods. 1 OSP nepatrí rozhodovanie
o prekládke
elektrického vedenia (§ 20 zákona č. 70/1998 Z.z.). "Vecné bremená" vyplývajúce z
ustanovení zákona
čx xxxxxxx xxxx xxxxx xx xxxxxx xx xxxxxxxx xxxx xx
xxxxxxxxxx xxx xxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx
xxx x xxxxxxxxxx vlastníckeho práva vo verejnom záujme a v zmysle
verejnoprávneho predpisu.
Na prejednanie a rozhodnutie veci týkajúcej sa uplatnenia pxxxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxx
xxxxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxx
x xx xxxx x xxxxxx xx xxxxxxx xxx x xxxxxxxxxxx x xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxx
právomoc súdu.
Rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3 Cdo 106/2003, časopis Zo súdnej praxe č.
3/2005:
Právomoc súdu na rozhodovanie o uplatnenom pxxxxxx xxxxxx xxxxxx xx xxxxxx xxxxxxxxxxxxxxxxxxx
xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxx x xxx xx xxxxxxxxxx xx
xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxx xx x xegislatívneho hľadiska súčasťou toho-ktorého
súkromnoprávneho odvetvia práva (formálny aspekt). Na
prejednanie a rozhodnutie o nárokoch vznikajxxxxx x xxxxxxxx xxxxxx xxx xxxxxxxxxxxx
xxxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxx xxxx xxx xx xxxx xxxxxxxx
xxxxx
xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xxx xxx xxx x xxx xxxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxx xxxxx xx
xxxxxxx
xx xxxxxxx x xxxxxxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxnie spoločenského uplatnenia
z titulu choroby z povolania v zmysle
§ 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z.z. je daná právomoc súdu.
Vzťah medzi spxxxxxx xxxx x xxxxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx x
xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx x xxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx
xxxxxxxxxxx xakýto vzťah nemožno považovať za vzťah občianskoprávny ani za vzťah
obchodnoprávny. Nárok daňovníka na vrátenie daňového preplatku nie je
nárokom na xxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxx xxxxxxxxxxx x xxx xxxx x xxx
xxxxxxxxx xxxxxxx
x xxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxxxxx x xozhodovanie takéhoto
návrhu nie je daná právomoc súdu v zmysle ustanovenia
§ 7 OSP. Ak súdy prejednali a rozhodli vec, ktorá je osobitným zákonom zverenx xx
xxxxxxxxxxxx
xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx x xxxxx xxxxx xxxxxxx xx xxx xxxxxxxxx x xxxxxx
xxxxxxxxxxx
x xxx xxxxx xx xxxx
xxxxxxosť dohliadaných subjektov zaplatiť ročný príspevok v zmysle osobitného predpisu
o dohľade nad finančným trhom vyplýva z finančnoprávneho
vzťahu, z xxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxx xxxxx x x xxxx
xx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxx xxxxxx xxx xxxx xie
je daná právomoc súdu v správnom súdnictve, ale je daná právomoc
prokuratúry.
Občanské soudní řízení, jež bylo zahájeno podáním návrhx xx xxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxx
xxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx
xxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx x xx xxxxx x x x xx xx xx
Právomoc súdov v majetkových sporoch zo vzťahov s medzinárodným prvkom sa môže založiť
tiež písomnou dohodou strán. Takou je dohoda strán v písomnej
kxxxxx xxxxxx x xxxx xx xxxxx x xxxxx xxxxxx xxxxxx xxxx xxxxxxxxxx xxxx x xxxxxxxxxx
xxxxxxxxxx
x x x x x
xxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxx xprávnenie určitého štátneho orgánu, v tomto
prípade súdu, riešiť otázky, ktoré sú zákonom zverené do jeho
kompetencie.
xxxxxxxxxxx x 3 CSP určuje, že súdy prejednávajú a rozhodujú súkromnoprávne spory
a iné
súkromnoprávne veci, ak ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú iné oxxxxxx
xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxx x
xxx xxxxx xx xxxxxxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxou ich účastníkov.
Ich postavenie je rovnocenné, čo znamená, že jeden z
účastníkov súkromnoprávneho vzťahu nie je oprávnený jednostranne ukladať povxxxxxxx
xxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxx xxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx
xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxx xxxxx xxxxxx xxxahov uvedených
v § 3 CSP
súdy prejednávajú a rozhodujú aj iné veci, ktoré sa už nezakladajú priamo na práve
súkromnom, ale len vtedy, ak to ustanovuje zákxx x xx xxxxxxx x
x x xxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xx xxx xxx xxx
x xxx xxxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxx xxxxx xx xxxxxxxx
x xxxxxxxxxxxxh § 5 až 8 CSP je upravená tzv. alternatívna zúžená právomoc civilných
súdov.
Len pre porovnanie, verejnoprávne vzťahy ako vzťahy upravené normami vxxxxxxxx xxxxx
xx xxxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx
xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxx xxxxx xxxxxx xxxxxx xx xxxxxxxx xx xxxxn zo subjektov
(orgán verejnej moci) ukladá jednostranne druhému účastníkovi
právneho vzťahu na základe zákona a presne ustanoveným spôsobom povinnxxxx xxxxxxxxxxxxxxx
xxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx
xxxxxx x xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxvnosti účastníkov
a chýba tu autonómia vôle podriadeného účastníka (pozri aj
rozhodnutie pod sp. zn. 3 Cdo 81/2007).
xxxxx xxx x xxxx x xxxxxx xxxx xxxxxx xx xxxxxx xxxxxxx xxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx
x xxxxxxxxx xxxx
xxxx xxxxxxxx xxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxy. V tejto súvislosti majú relevanciu
najmä nariadenia Rady (ES) o právomoci (pozri uvedené Súvisiace
predpisy:). Tieto sa však aplikujú len v prípadex xx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxx
xxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx
xxxxx xxxxxx x x xxxxxx xx xxxxxxx xxx x xxxxxxárodnom práve súkromnom a procesnom).
Až následne sa
môžu aplikovať ustanovenia zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom
a procesnom, uxxxxxxxxx
xxxxxxxx xx xx xx xx xxxxxx xx xxxxxxx xxx x xxxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxxxxxx
xxxxxxxx xxxx xx xxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx x xxx xxxxx xxxrej existenciu
súd skúma z
úradnej povinnosti kedykoľvek počas konania. Nedostatok právomoci súdu prejednať
a rozhodnúť konkrétny spor alebo vec je nxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx
xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx
x x x
x xx xxxx x xxxxxxxx xx x xxxxxxému vyhláseniu o nedostatku právomoci [pozri napr.
čl. 27, 28
nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomocx
x x xxxxxxxx x
xxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxxx
x xxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxx x xxx xx
xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx
Súvisiace predpisy:
xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxx xxxx xx xxxxxxxxx x xxx xxxxxxxx xxxx x xxxxxxxxx
x x xxxxxxxx x
xxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxnskych a obchodných veciach;
nariadenie Rady (ES) č. 2201/2003 z 27. novembra 2003 o súdnej právomoci a uznávaní
a výkone
rozsudkov v manželských vecxxxx x xx xxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxx
xx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxx xx
xxxxxxxxxx
xxxxxxxxxx xxxx xxxx xx xxxxxx x xxx xxxxxxxx xxxx x právomoci, rozhodnom práve,
uznávaní a výkone
rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti;
§ 37 až 47 zákona č. 97/1963 Zb. o medzináxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxxxx
xxxxxxxxxxx
xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx xx x xxx xxxxxxxx xxxxx xxx xxx xxxx xx xxxxxxxxx
xx xxxxxxxxx xxxxxxxxých súdov v rámci súkromnoprávnej žaloby nespadá rozhodovanie
o návrhu, ktorý sa týka využívania účelovej komunikácie, ktorá je
regulovaná verejným xxxxxxx
xxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxx xxxxxxxxxxxxxx
xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxx súvisiace so zastupovaním
záujmov vysielajúcej krajiny.
Právomoc súdu Slovenskej republiky je daná aj vtedy, ak sa osoby požívajúce imunity
a výsadx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxx x xxxx xxxxxx xxxx xx
xx xxxxxx x xxxxxx xxxxxxxx xx x xxxxxxx xxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxx xxx xxxxxxxxxx
xxxxxxxxx.
Z právomoci súdu Slovenskej republiky je vyňatý spor, stranou ktorého je osoba, ktorej
diplomatické výsady a imunity pretrvávajú podľa článku 39 box x
xxxxxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xx xx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxx
x xxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxx xxx xxxxxx xxxxxxx
xxnkcií.
Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 3. mája 2017, sp. zn. 1 KO 19/2017:
Zo znenia § 492 ods. 1 SSP možno vyvodiť, že ak účastník podá odvolanie proti xxxxxxxxxxx
x
xxxxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxx xxxx xxxxxxxxxx xxxx xx xxx xxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxx
xxxxxxxxx xx xxxxx xxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxx xxčianskeho
súdneho poriadku a konanie sa dokončí podľa doterajších predpisov. To znamená, že
na vec sa použije Občiansky súdny poriadok a katastrálny zxxxx x
xxxxx xxxxxxx xx xxx xxxx xxxxx x xxxx xx x xxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxx xxxx
xx xxxxxxxx xxxx xxxxxxxxx xx xxx xxxx xxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxx
už Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky v zmysle
§ 31 ods.7 katastrálneho zákona v znení účinnom od 1. júla 2016. Na týchto záverxxx
xxx xxxxxx
xxx xxxxxxxxxxx x x xxxx x xxxxxx xx xxxxxxxx xx xxx xxxx xxxx xxxxxxxx xxxxxxx xx
xxxxx xxx
xxxxxx xx xxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx
xxxxxxxxxxxx xxxxx
Predpokladom posúdenia právomoci súdu na konanie v určitej veci je jednoznačné zistenie,
čo má byť v zmysle návrhu predmetom konania. Súd nemôxx
xxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxxxxxxx xxxx xxxxxx xx xxx xx
xxxxxxxxxx xxxxxxx x xxx xxx xxxx x xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xx
xxxatňuje zásada "" (práva pozná súd), preto právna kvalifikácia
veci je vecou súdu. Výnimka z poučovacej povinnosti súdu
(§ 5 druhá veta Oxxxx xxxxx xxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xx
xxxx xxx xxxxxxxx x
xxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxx xxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx x xxadnom prípade sa
netýka jednotlivých (obsahových a formálnych) stránok procesných
úkonov účastníka konania. Skutočnosť, že účastník je zastúpený axxxxxxxxx xxxxxx
xxx xx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxx xxxxxxxxxx xxxx x xxxxxxxxxxx
xxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxx xxx. 47 ods. 2 a
3 Ústavy SR).
iura novit curia
Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 26. marca 2009, sp. zn. 3 Cdo 81/2007:
Pre vyriešenie otázky, či daná vec patrí dx xxxxxxxxx xxxxx xx xxxxx xxxxxxxxxxxx
xxxxxxx x xxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxx xxxxxxxxx
xxxxxx xxxxx xxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx je vo všeobecnosti charakterizovaný opísaním
skutkových okolností, ktorými odôvodňuje navrhovateľ svoj nárok,
a žalobným petitom. Posúdenie zistxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxx xxxxxx xxxxxx xxxxx
xx xxxxxx xxxx xxx xxxxxx xxx xxxxxxxxx x xxxxxx
xx xxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxstení, ktoré umožňujú uplatnený nárok po právnej
stránke podriadiť pod viac hmotnoprávnych noriem, je jeho
povinnosťou podľa príslušných ustanovenx xxx xxxxxxx x x xxxxxx xxxxxxxxxx x xx xxx
xxxxxx xx xxx xx xx x xxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxx
xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxx xx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxx xx xxxxxxx
xxxxxxxx
xxxx xxxxx xxxxx
xxxxxenie Najvyššieho súdu SR z 18. apríla 2012, sp. zn. 6 Cdo 102/2011:
Právny vzťah medzi žalobcom ako postupníkom pohľadávky na zaplatenie poistného na
zxxxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxxxx xxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xx
xxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxtané
v
§ 7 ods. 1 OSP (nejde o vzťah občianskoprávny, pracovný, rodinný, družstevný, obchodný,
podnikateľský a hospodársky), ani pod vzťahy, na ktoré xxxxxx x x xxxx x xxx xxxxxxx
xxxxx
xxxxxxxxxxxxx xx x xxxxxxxx x xxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxx
xxxxxxxxx xxxxx xxxx xxxxxxxxxcu z tohto verejnoprávneho vzťahu,
preto súdy v občianskom súdnom konaní podľa tretej a štvrtej časti Občianskeho súdneho
poriadku
neprejednávajú a xxxxxxxxxxxx
xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xx x xxx xxxxxxx xxxxx xxx xxx x xxx xxxxxxxx
xxxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xx xxxxxxx xxxxx že ich Občiansky súdny
poriadok ako
základný procesný predpis výslovne nevypočítava, možno považovať za predpoklady (existujúce
tak na strane súdux xxx xx xx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx
xxxxx xxxxx xxx xxxxxxx xx xxx xxx xx xxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx
xx xxxxxxxxxx xxxxxovení
Občianskeho súdneho poriadku (prvá hlava, prvá časť). Procesné podmienky obsahovo
vyjadrujú predpoklady
rozhodovania vo veci samej a súd ich xxxxx xx xxxxx xxxxx xx xxx xx xxx xxxxxxxxxx
xxxxx x xxxxxxx xx x xxxxxx xxx x xxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx
xxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxví (§ 104 ods. 2 OSP).
Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 29. júna 2010, sp. zn. 1 Rkc 2/2009:
Určenia priebehu hraníc sa v konaní pred katastrálnym úradom xxxxx xxxxxxx x xxxxxxxxxx
xx xxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxx x
xxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxctva dotknutých
nehnuteľností, ale o vyriešenie predovšetkým technických
problémov určenia priebehu hranice pozemkov za použitia technických podxxxxxx xxxxxxxxxxxx
xxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxxx
xxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxx xxxxx x xxxxxxxxx xxxxxníckeho
práva, vlastník má právo domáhať sa na súde ochrany svojho
vlastníckeho práva, pričom z okruhu určujúcich návrhov na ochranu vlastníckeho práxx
xxxxxxx xxxxxxx xxx xxxxx xx xxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxx
xxxxxxxxxx xxxx x xxxxxxx xxxxxxx xxx x xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxh
práv a "určenie hranice" treba považovať za spôsob, ktorým
účastník konania vyjadril, že mu ide o určenie, ktorá časť zo spornej plochy patrí
tomu - ktoxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx
xx xxxxxxxxx xxxx x xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxx x x xxxx x xxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxx
x xxxxxxxke
elektrického vedenia (§ 20 xxxxxx xx xxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx x
xxxxxxxxxx xxxxxx
xx xxxxxxx xxxx xxxxx xx xxxxxx xx xxxxxxxx xxxx xx
xxxxxxxxxx xxx xxxxxxxx xemožno im priznať povahu súkromnoprávnych opatrení, lebo
ide o obmedzenie vlastníckeho práva vo verejnom záujme a v zmysle
verejnoprávneho predpisux
xx xxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxx
xxxxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxx
x xx xxx. 4 zákona č. 23/1962 Zb. o poľovníctve v znení neskorších predpisov je daná
právomoc súdu.
Rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3 Cdo 106/2003, časoxxx xx xxxxxx xxxxx xx
xxxxxxx
xxxxxxxx xxxx xx xxxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxx xx xxxxxx xxxxxxxxxxxxxxxxxxx
xxxxxxxx xxxxxx xxxxxeho vzťahu a nie od okolnosti, či
právny predpis upravujúci tento vzťah je z legislatívneho hľadiska súčasťou toho-ktorého
súkromnoprávneho odvetvix xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xx
xxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxx xxx xxxxxxxxxxxx
xxxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxx xxxxxho dlhu nie je daná právomoc
súdu.
Rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3 Cdo 136/2004, časopis Zo súdnej praxe č.
5/2008:
Na konanie o rozhodovanie vx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx
x xxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxxx x xxxxxx
x x xxxx x xxxxxx xx xxxxxxxx xxxx xx xxxx xxxxxxxc súdu.
Vzťah medzi správcom dane a daňovníkom je vzťahom verejnoprávnym, vyplývajúcim z
finančnej činnosti štátu a jeho orgánov, prípaxxx xxxxxxx xxxxxxxx
xxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxx xxxxxxxxxxxxxxx xxx xx xxxxx
xxxxxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxxx xaňového preplatku nie je
nárokom na vydanie bezdôvodného obohatenia v zmysle ustanovenia § 451 ods. 2 OZ,
vzniknutý plnením
z právneho dôvodu, ktorý doxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx
xxxxxx xxx xx xxxx xxxxxxxx xxxx x xxxxxx xxxxxxxxxxx
x x xxxx xx xxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxx xxx, ktorá je osobitným zákonom zverená do
rozhodovacej
činnosti správcovi daní, rozhodli o veci, ktorá nepatrí do ich právomoci v zmysle
ustanovenia
§ 23x xxxxx xx xxxx
xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx x xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx
x xxxxxxx xxx xxxxxxxxx xxxxx xxplýva z finančnoprávneho
vzťahu, z ktorého spory nepatria do právomoci súdu podľa § 7 OSP.
Na xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxx xxxxxx xxx xxxx xxx
xx xxxx xxxxxxxx xxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxx xx xxxx xxxxxxxx
xxxxuratúry.
Občanské soudní řízení, jež bylo zahájeno podáním návrhu na projednávání věci, která
nespadá do pravomoci soudu, nemohou účasxxxxx xxxxxxx xxxxxxx
xxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx x xx xxxxx x x x xx xx xx
xxxxxxxx xxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxx x xxxxxxxxxxxxx xxxxom sa môže založiť
tiež písomnou dohodou strán. Takou je dohoda strán v písomnej
kúpnej zmluve o tom, že spory z tejto kúpnej zmluvy budú rozhodovať súdy v xxxxxxxxxx
xxxxxxxxxx
xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxx
x x x xx x
x xxxxxxxxxxxxx x x xx x xxx xx xxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxvilných
súdov.
Predkladateľ uviedol, že uzavretím tzv. rozhodcovskej doložky alebo rozhodcovskej
zmluvy môžu sporové strany vylúčiť právomoc všeoxxxxxxx xxxx x
xxxxxxxxxx xx xx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxx xx xxxxxxxx xxxx x
xxxxxxxxxxxxx
xxxxxxx
xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxtatku právomoci civilného súdu v dôsledku rozhodcovskej
doložky alebo zmluvy podlieha pomerne prísnej koncentrácii
(§ 6 CSP). Osobitným zákonom, poxxx
x x xxxx x xxxx xx xxxx xx xxxxx xxxxxxxxxxx
x xx xxxx x xxxxxx xx xxxxxxxx xxxx x xxxxxxxxxxxxx xxxxxxx
x xx xxxx x xxxxxx xx xxxxxxxx xxxx x xxxxxxxxxxľskom rozhodcovskom konaní.
Podľa § 21 ods. 4 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní ak rozhodcovský
súd rozhodne, že
má právomoc rozhodovaxx xxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxx
xxx xxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxx
xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xlebo ak sa účastníci nedohodli inak, v rozhodcovskom rozsudku.
Ak rozhodcovský súd rozhodne rozhodcovským uznesením, že má
právomoc rozhodovať, účaxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxx
xx xx xxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxx xx xxxx xxx
x xxxxxxxx xxxxxxxxx xxoti rozhodnutiu súdu o zamietnutí námietky nie je prípustný
opravný prostriedok. Rozhodcovský súd môže počas rozhodovania o
námietke pokračovať v roxxxxxxxxxxx xxxxxx x xxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx
xxxxx x xx xxxx x xxxxxx xx xxxxxxxx xxxx x xxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxx
xxxxx
xxxxxxxxvský súd rozhodne o námietke právomoci vznesenej účastníkom xxxxxxx xxxxxxxxxxxxx
xxxxxxxxx xxxxx x xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxx
xxxxxxxxxxxx xxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx x xxxx xx xx xxxxxxxx xxzhodovať,
účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania, ktorý námietku
podal, môže do 30 dní od doručenia rozhodnutia o námietke podať návrh na xxxx xxx
xxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxx xx xxxxx xxxxxxxxxxxx xxx
xxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxx, že
stály rozhodcovský súd má právomoc rozhodovať, nie je prípustný
opravný prostriedok. Stály rozhodcovský súd môže počas rozhodovania o námietke pxxxxxxxxx
x xxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxx xxxxx
xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx
xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxi voľby sporových strán jednak
vylúčiť právomoc civilného súdnictva, ako aj v možnosti jej obnovenia
v prípade súhlasného úkonu vo forme vyhlásenia voxx xxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx
xxxxxxxxxxxxxx xxxx xxx xx xxxxxxx xxxxx xx xxxx xxx xxxx xxxxxxx
xxxxx xxxx x xxxxxxxx xxx xxxxxxxxx
xxxxxxxxxxxx xysvetlil, že pri konkurencii rozhodcovského a súdneho konania (§ 8
CSP) sa vychádza z
priority rozhodcovského konania, keď je rozhodcovský súd dotovaxx xxxx xxxxxxxxxx
xxxxxxxxx x xxxxxx xxxxxxxxxx
xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx
xxxxxxxxx xxxxxxxxx
xxxxx xx xxxxxxxx xxx. o rozhodcovskom konaní;
zákon č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní
K § 5 až 8
V ustanoveniach § 5 až 8 CSP je upravená xxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx
xxxxxx
xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxxx
xxxxxx xxxx sporové strany vylúčiť právomoc všeobecného súdu v
prípadoch, ak to pripúšťa definícia arbitrability podľa zákona č. 244/2002 Z.z. o
rozhodcovskom
xxxxxxx
xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx
xxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxrácii
(§ 6 CSP). Osobitným zákonom, podľa
§ 6 ods. 3 CSP, sa majú na mysli ustanovenia
§ 21 ods. 4 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní,
§ 30 ods. 2 xxxxxx xx xxxxxxxx xxxx x xxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxx
xxxxx x xx xxxx x xxxxxx xx xxxxxxxx xxxx x xxxxxxxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxxxxxxx
xxx xxxxxxxxx xx
xx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxe nedostatku právomoci rozhodcovského súdu
pre neexistenciu alebo neplatnosť rozhodcovskej zmluvy
rozhodcovským uznesením alebo ak sa účastníci nxxxxxxxx xxxxx x xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx
xx xxxxxxxxxxxx xxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xx xx
xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxo konania, ktorý námietku podal, môže
do 30 dní po doručení predbežného rozhodnutia podať návrh na súd, aby
o námietke rozhodol. Proti rozhodnutiu súdu x xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxx xx xxxxxxxxx
xxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxx xxxx xxxxx xxxxxxxxxxxx x
xxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxxxx xxxxxx x vydať rozhodcovský rozsudok.
Podľa § 30 ods. 2 zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní
stály
rozhodcovský súd rozhodne o náxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxxx
xxxxxxxxx xxxxx x xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxx
xxxxxxxxxxxx xxx xxxxxxxx xxxxxxxovským uznesením o tom, že má právomoc rozhodovať,
účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania, ktorý námietku
podal, môže do 30 dní od doručenxx xxxxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxx xxxxx xx xxxx xxx
xxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxx xx xxxxx xxxxxxxxxxxx xxx
xxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxx xxxxj. Proti rozhodnutiu súdu, ktorým určil, že
stály rozhodcovský súd má právomoc rozhodovať, nie je prípustný
opravný prostriedok. Stály rozhodcovský xxx xxxx xxxxx xxxxxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxxx
x xxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxx xxxxx
xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx
xxxxxxxxxxxosť zúženej právomoci spočíva v možnosti voľby sporových strán jednak
vylúčiť právomoc civilného súdnictva, ako aj v možnosti jej obnovenia
v prípade xxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxx xxxxxxxxxx xxxx xxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx
xxxxxxxxxxxxxx xxxx xxx xx xxxxxxx xxxxx xx xxxx xxx xxxx xxxxxxx
xxxxx xxxx x xrekážku res iudicata.
Predkladateľ vysvetlil, že pri konkurencii rozhodcovského a súdneho konania (§ 8
CSP) sa vychádza z
priority rozhodcovského xxxxxxxx xxx xx xxxxxxxxxxxx xxx xxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxx
xxxxxxxxx x xxxxxx xxxxxxxxxx
xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx
xxxxsiace predpisy:
zákon č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní;
zákon č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní
K x x xx x
x xxxxxxxxxxxxx x x xx x xxx xx xxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx
xxxxxx
xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxvskej doložky alebo rozhodcovskej
zmluvy môžu sporové strany vylúčiť právomoc všeobecného súdu v
prípadoch, ak to pripúšťa definícia arbitrability xxxxx xxxxxx xx xxxxxxxx xxxx x
xxxxxxxxxxxxx
xxxxxxx
xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx
xxxxxxx alebo zmluvy podlieha pomerne prísnej koncentrácii
(§ 6 CSP). Osobitným zákonom, podľa
§ 6 ods. 3 CSP, sa majú na mysli ustanovenia
§ 21 ods. 4 zákona č. 24xxxxxx xxxx x xxxxxxxxxxxxx xxxxxxx
x xx xxxx x xxxxxx xx xxxxxxxx xxxx x xxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxx
xxxxx x xx xxxx x xxxxxx xx xxxxxxxx Z.z. o rozhodcovskom konaní ak rozhodcovský
súd rozhodne, že
má právomoc rozhodovať, rozhodne o námietke nedostatku právomoci rozhodcovského súdu
xxx xxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxx
xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx x xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx
xx rozhodcovský súd rozhodne rozhodcovským uznesením, že má
právomoc rozhodovať, účastník rozhodcovského konania, ktorý námietku podal, môže
do 30 dnx xx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxx xx xxxx xxx
x xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxx xx xxxxxxxxx
xxxxxný prostriedok. Rozhodcovský súd môže počas rozhodovania o
námietke pokračovať v rozhodcovskom konaní a vydať rozhodcovský rozsudok.
Podľa § 30 odxx x xxxxxx xx xxxxxxxx xxxx x xxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxx
xxxxx
xxxxxxxxxxxx xxx xxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxnia rozhodcovským
uznesením alebo v rozhodcovskom rozsudku. Ak stály
rozhodcovský súd rozhodne rozhodcovským uznesením o tom, že má právomoc rozhodxxxxx
xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx
xxxxxx xxxx xx xx xxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxx xxxxx xx xxxx aby
rozhodol o vznesenej námietke a určil, že stály rozhodcovský súd
nemá právomoc rozhodovať vo veci samej. Proti rozhodnutiu súdu, ktorým určil, že
sxxxx xxxxxxxxxxxx xxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxx xx xxxxxxxxx
xxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxx xxx xxxx xxxxx xxxxxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxčovať
v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, nemôže však vydať
rozhodcovský rozsudok.
Alternatívnosť zúženej právomoci spočíva v možnosti voľxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxx
xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxx xx x xxxxxxxx xxx xxxxxxxxx
x xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxx xxxxxxxxxx xxxx xxdu. Ak rozhodnutie cudzieho
rozhodcovského súdu nie je uznané, hľadí sa naň, ako keby nebolo,
nejde teda o prekážku res iudicata.
Predkladateľ vysvexxxxx xx xxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxx xx x
xxxx xx xxxxxxxx x
xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxx xx xxxxxxxxxxxx xxx xxxxxxxx xxv. právomocou
rozhodnúť o svojej právomoci.
xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx
xxxxxxxxx xxxxxxxxx
xxxxx xx xxxxxxxx xxxx x xxxxxxxxxxxxx xxxxxxx
xxxxx xx xxxxxxxx xxxx o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní
K § 5 až 8
V ustanoveniach § 5 až 8 CSP je upravená tzv. alternatívna zúžená právomoc civilných
súdxxx
xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxxx
xxxxxx xxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxu v
prípadoch, ak to pripúšťa definícia arbitrability podľa zákona č. 244/2002 Z.z. o
rozhodcovskom
konaní.
Uplatnenie námietky nedostatku právoxxxx xxxxxxxxx xxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx
xxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxx
xx x xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx
x x xxxx x CSP, sa majú na mysli ustanovenia
§ 21 ods. 4 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní,
§ 30 ods. 2 zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhoxxxxxxxx xxxxxxx
xxxxx x xx xxxx x xxxxxx xx xxxxxxxx xxxx x xxxxxxxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxxxxxxx
xxx xxxxxxxxx xx
xx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx o námietke nedostatku právomoci rozhodcovského súdu
pre neexistenciu alebo neplatnosť rozhodcovskej zmluvy
rozhodcovským uznesením alebo ak sa účxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx x xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx
xx xxxxxxxxxxxx xxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xx xx
xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxdcovského konania, ktorý námietku podal, môže
do 30 dní po doručení predbežného rozhodnutia podať návrh na súd, aby
o námietke rozhodol. Proti rozhodnxxxx xxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxx xx xxxxxxxxx
xxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxx xxxx xxxxx xxxxxxxxxxxx x
xxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxxxm konaní a vydať rozhodcovský rozsudok.
Podľa § 30 ods. 2 zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní
stály
rozhodcovský súd rozxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxxx
xxxxxxxxx xxxxx x xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxx
xxxxxxxxxxxx xxx xxxxxxxe rozhodcovským uznesením o tom, že má právomoc rozhodovať,
účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania, ktorý námietku
podal, môže do 30 dní ox xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxx xxxxx xx xxxx xxx
xxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxx xx xxxxx xxxxxxxxxxxx xxx
xxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxx, ktorým určil, že
stály rozhodcovský súd má právomoc rozhodovať, nie je prípustný
opravný prostriedok. Stály rozhodcovský súd môže počas rozhodovanxx x xxxxxxxx xxxxxxxxxx
x xxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxx xxxxx
xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx
xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxčíva v možnosti voľby sporových strán jednak
vylúčiť právomoc civilného súdnictva, ako aj v možnosti jej obnovenia
v prípade súhlasného úkonu vo forme xxxxxxxxxx xxxx xxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx
xxxxxxxxxxxxxx xxxx xxx xx xxxxxxx xxxxx xx xxxx xxx xxxx xxxxxxx
xxxxx xxxx x xxxxxxxx xxx xxxxxxxxx
xredkladateľ vysvetlil, že pri konkurencii rozhodcovského a súdneho konania (§ 8
CSP) sa vychádza z
priority rozhodcovského konania, keď je rozhodcovxxx xxx xxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxx
xxxxxxxxx x xxxxxx xxxxxxxxxx
xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx
xxxxxxxxx xxxxxxxxx
xxxxx x. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní;
zákon č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní
Skúmanie právomoci
K § 9
xxxxxxxx xxxx xx xxxxxx x procesných podmienok, ktoré musia byť splnené na to, aby
súd mohol vo veci konať a rozhodnúť. Podľa
§ 161 CSP ak tento Civilný sporový poriadok
neustanxxxxx xxxxx xxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xx xxx xx xx xxxxxxx xxxxxxxxxx
xx xxxxxxx xxxx xxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xx
xxx x xxxxstatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
Ustanovenie § 9 CSP explicitne uvádza, že ak spor alebo vec nepatrí do prxxxxxxx
xxxx xxxxxxxxxx
xxxxxxxxxx xxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx
xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxxxxx, v ktorom štádiu konania
súd nedostatok svojej právomoci zistí. Proti uzneseniu o zastavení konania z dôvodu
nedostatku právomoci súdu Slovenskej rexxxxxxx xx xxxxxxxxx
xxxxxxxxx xx xxx xxxxx
Podľa čl. 7 ods. 2 druhej vety Ústavy SR právne záväzné akty Európskych spoločenstiev
a Európskej únie
majú prednosť pred zákonmi xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxx xxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxx
xxxxx xxxxxxxxxx xxxx xxxx x xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx
xx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxveniu). Tieto sa však aplikujú len v prípade, ak sa nepoužije
medzinárodná zmluva, ktorá nekoliduje s pôsobnosťou priamo
aplikovateľnej európskej noxxx xxxxxx x x xxxxxx xx xxxxxxx xxx x xxxxxxxxxxxxx xxxxx
xxxxxxxxx x
xxxxxxxxxxx xx xxxxxxxx xx xxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxx xxx x xxdzinárodnom
práve
súkromnom a procesnom, ktoré upravujú právomoc (§ 37 až 47 zákona č. 97/1963 Zb.
o medzinárodnom
práve súkromnom a procesnom).
Do xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxx xxxx xx xxxxxxxxx
x xxx xxxxxxxx
xxxx x xxxxxxxxx x x xxxxxxxx x xxxxxx xxxxxxxxx v občianskych a obchodných veciach.
Toto nariadenie sa uplatňuje v občianskych a obchodných veciach,
výnimky ustanovuje čl. 1 nariadenia Európskeho xxxxxxxxxx x xxxx xxxx xx xxxxxxxxxx
xxxxx xxx x xxxxxxxxxx
xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxx xxxx xx xxxxxxxxx xx xxx xx x xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx
xxxxx xxxxx x xxxxxxxxx
xx xxxxx xxxxxxxxx xxxxx xx xxx xxxxxx xx xxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxx
tohto členského štátu. Nariadenie upravuje tiež osobitnú právomoc,
právomoc vo veciach poistenia, právomoc vo veciach spotrebiteľských zmlúv, práxxxxx
xx xxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx x
xxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxx
xxxxx xxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxo parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 ak má súd
členského štátu konať vo
veci, v ktorej majú výlučnú právomoc súdy iného členského štátu na základe čl. 24
xxxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxx xxxxxx xxxxxxxx xx xxxx xxxxxxxxx xxxxx
xxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxx xxxx xx xxxxxxxxx xx xx xxxxxx xxxxx
má bydlisko v jednom
členskom štáte, žalovaná na súde iného členského štátu a nezúčastní sa konania, súd
aj bez návrhu vyhlási, že nemá právomoc, pokiaľ xx xxxxxxxx xxxxxx
xxxxxxx xx xxxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxx xx xxxxxxxxxxx
xx xxxxxxxx xxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxnosť, ktorou sa
začalo konanie, alebo rovnocennú písomnosť v dostatočnom čase, aby si mohol pripraviť
svoju obhajobu, alebo že sa na tento účel prijali xxxxxx
xxxxxxxx xxxxxx
Ak bol súčasne s podanou žalobou zaplatený súdny poplatok, súd postupuje podľa
§ 1x xxxx x xxxxxx xxxx xxxxxx xx xxxxxxx xxx x xxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxx xx
xxxxx x xxxxxxxx
xxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxx xx xxx xxnanie zastaví pre nedostatok
právomoci. Poplatok sa vráti v plnej výške s poukazom na
§ 11 ods. 4 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za xxxxx x xxxxxxxx
xxxxxxxx
xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx
xxxxxxxxx xxxxxxxxx
xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxrlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomoci
a o uznávaní a
výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach;
§ 37 až 47 zákona č. xxxxxxx xxx x xxxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxxxxx
x xx xxxx x xxxxxx xx xxxxxxx xxx x xxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxx xx xxxxx x xxxxxxxx
xxxxxxx;
nariadenie Rady (ES) č. 2201/2003 x xxx xxxxxxxx xxxx x xxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxxx
x xxxxxx
xxxxxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxx x xx xxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxx
xx xxxxxxe nariadenie (ES) č.
1347/2000;
nariadenie Rady (ES) č. 4/2009 z 18. decembra 2008 o právomoci, rozhodnom práve,
uznávaní a výkone
rozhodnutí a o spolxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx
xxxxxxxxxxx
xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx x xxxxxxx xxxxxxxx x xx xxxxxxx xxxxx xxx xxx xx xx xxxxxxxxx
xxx právomocou súhrnne rozumieme sumár oprávnení a povinností rozhodovacieho charakteru
orgánov ochrany práva, uplatňovaných pri ochrane porušených
xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxxx
xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxv
ochrany práva patrí súdom a vychádza jednak z Listiny základných práv a slobôd, implementovanej
do nášho
právneho poriadku ústavným zákonom č. 23/1xxx xxxx xxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxx x
xxxxxxx xxxxxxxxxx
xxxx x xxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx x xxx xx xxxxxx
xxx x
xxorého zmysle sa každý môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na
nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na
inox xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx
xxxxxx
x x xxxx x xxxx xxxxx xxxxxxx xxxx xxxxxxxxxxxx x xxxxxdujú spory a iné právne veci,
ktoré vyplývajú
z občianskoprávnych, pracovných, rodinných, obchodných a hospodárskych vzťahov, pokiaľ
ich podľa zákoxx xxxxxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxx x xxxx xxx xxxxxx
xxxxxx x x xxx x xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxx
xxxxxxxx
xxxxxeho poriadku na právo súkromné a verejné a následne kopíruje jednotlivé odvetvia
súkromného práva. Znamená to, že ide o všeobecné vymedzenie v
tom zmysxxx xx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx xxx xx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxx
xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxxxx
xxxxx x xxxxveň neexistuje osobitné ustanovenie, ktoré by právomoc rozhodovať v danej
konkrétnej veci priznávalo od súdu odlišnému orgánu. Pokiaľ však
ide o právxx xxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx
xx xxx xxxxxxxxxxx xx x xxxxxxxx xx
x x xxxx x xxx xxxx xxx x xxxxxxxx xx xxxxxxxx súdu vec prejednať a rozhodnúť výslovne
ustanovuje
Občiansky súdny poriadok alebo iný osobitný zákon. Bez takéhoto osobitného zákonného
zmocnenia xxxxxxxx
x xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxx xxxx xxxxxxx
xxxxxx x xxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxo právomoci
vec prejednať a rozhodnúť patrí.
Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 18. apríla 2012, sp. zn. 6 Cdo 102/2011:
Pre analýzu právneho vzťahu účaxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxx xxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxx
xxxx xx xxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxx x xxxxxxx xxxxx xxxxxxx
xxxxxxxxx x xxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xx xxzhodujúce obsahové hľadisko, teda akú majú
povahu práva a povinnosti účastníkov, tvoriace obsah tohto právneho
vzťahu. Len uvedené kritérium je určuxxxx xxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx
xx xxxxxxxxxxx x xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxx
xxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxx x x x xxxx x xxx xxxxxx
x x xxx x xxxxx autora; porovnaj tiež rozhodnutie pod sp. zn. 4 Cdo 128/97).
Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 18. apríla 2012, sp. zn. 6 Cdo 102/2011:
Právny vzťah medxx xxxxxxxx xxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xx
xxxxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxxxx xxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xx
xxxxxxx xxxxxxxprávnej povahy, ktorý nemožno podriadiť pod vzťahy výslovne vypočítané
v
§ 7 ods. 1 OSP (nejde o vzťah občianskoprávny, pracovný, rodinný, družstevnxx xxxxxxxxx
xxxxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxxxx xxx xxx xxxxxxx xx xxxxx xxxxxx x x xxxx x xxx xxxxxxx
xxxxx
xxxxxxxxxxxxx xx x xxxxxxxx x xxxxxxxxx x xxxxxxím poistného na zdravotné poistenie
rozhoduje súd). Vec, vyplývajúcu z tohto verejnoprávneho vzťahu,
preto súdy v občianskom súdnom konaní podľa trexxx x xxxxxxx xxxxx xxx xxxxxxxxxxxxxx
x xxxxxxxxxxxx
x x xx
xxxxxxxx xxxx xx xxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx x xxx xxxxx xxxxxx xxxxxxxxxu
súd skúma z
úradnej povinnosti kedykoľvek počas konania. Nedostatok právomoci súdu prejednať
a rozhodnúť konkrétny spor alebo vec je neodstrániteľxxx xxxxxxxxxxx
xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxx xx
xxx x xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxatok svojej
právomoci, zároveň však zistí aj iný orgán, do ktorého právomoci spor alebo vec patrí,
konanie zastaví a spor alebo vec mu postúpi. Označenix xxxxxxx
xxxxxxx xxxx xxx xxxxxxxxx xx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxx
xxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xroti
uzneseniu o zastavení konania z dôvodu nedostatku právomoci súdu je prípustné odvolanie
podľa
§ 357 písm. a) CSP. Po právoplatnosti uznesenia súd xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx
xxxxxxx
xxxxxxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xx x xxxxxxxx xx xxx xxxxxxx x xxxxxxx xx
xxx xx xxxx xxxxxxxxx xxpatrí, a nedokáže s dostatočnou dávkou
určitosti indikovať iný orgán ochrany práva, do právomoci ktorého vec patrí, je povinný
uplatniť postup podľa zxxxxx xxxxxxxxxxx x
xxx x xxx x x xxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx
xxxx xxx
xxxxxxxxx x xxxxxxxxxx
xx xxx xx xxávoplatnosti uznesenia o zastavení konania postúpi spor alebo vec určenému
orgánu, tento orgán však s postúpením nesúhlasí, je
legitimovaný na predlxxxxxx xxxxx xxxxx xxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx
xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xxx xxx xxxxx x xxxxxxxx xxxxx
xxxxx x xxxxx xxxxxxi rozhoduje novozriadený kompetenčný senát (pozri § 11 CSP).
xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxxxxxxx xxxxxx xx
xxxxxxx xxxxxx xxx xxxxxxx xxxxxxxx xx x xxxxxx xx xxxxxxx xxxx
xxxxxia (§ 262 ods. 1 CSP). Ak bol súčasne s podanou žalobou zaplatený súdny poplatok,
súd
postupuje podľa § 11 ods. 1 druhej vety zákona č. 71/1992 Zb. o súdnycx xxxxxxxxxx
x xxxxxxxx xx
xxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxx xx xxx xxxxxxx
xxxxxxx xxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxk sa vráti v plnej výške s
poukazom na § 11 ods. 4 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za
výpis z registra
trestov.
Pri skúmaní právomocx xxxx xxxx xxx xxxx xxxxxxx xx xxxx xxx x xxxxx xxxxx xxxxx
xx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxx xxxxxxxxx xxxxxxxx
xxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx ich nemožno zistiť. V takom prípade predloží spor alebo
vec Najvyššiemu súdu SR, ktorý určí, ktorý súd spor prejedná a
rozhodne.
Súvisiace ustanovenxxx
xxxxxxxxxxx
xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx xx x xx xxxxxxxx xxxxx xx. zn. I. ÚS 3/1998:
Čl. 2 ods. 2 Ústavy SR určuje miesto a postavenie štátnej moci predstavovanej štátnymi
orgánmi vo
vzťahu k právu tak, že ustanovuje ixx xxxxxxxxxxxx xxxxxx x xxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxx
xxx x xxxx x xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxx xxxxx xxxxxx x xxxxxxxx
xxxx
xxxxx xxxxxx xoc uplatňovať len pri splnení viacerých podmienok. Prvou z nich je
tá, že k uplatneniu štátnej moci dochádza (môže dôjsť) len vtedy, ak
to ustanovuje zákxxx xxxxx xxxxx xxxxx xx xxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxx
xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxx xxxxx xxx xxx xx xx
xxxxxx xxxxx xxxxx xxvoľuje. Ústava ustanovuje, že zákon ustanoví aj spôsob, akým
štátne orgány smú štátnu moc uplatňovať, vrátane druhu a obsahu
sankcií, ktoré možno použxx x xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx x xxxxxxxxx
xxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx
xxxxxxx xxxx xx xxxxxxx xxxona" môžu byť výlučne len zákony. Tam, kde to ústava alebo
zákon umožňujú, sú orgány štátu viazané aj medzinárodnými
zmluvami (čl. 11,
čl. 144 ods. 2), naxxxxxxxxxx xxxxx
xxxx xxx xxxx xxx xxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxx
xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxx xxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxxxx
xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxx xx xxxx xxxxxx xxzsah však vyplýva
výlučne zo zákona. V uvedenom smere
Ústava SR neumožňuje vydávanie takých právnych predpisov, k vydaniu ktorých by nedošlo
na záklaxx
xxxxxxx xxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx x xxxx xxxxxx xxxxxx xxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx
xxxxxx xxxxxxx xxxxx xx xxx xx xxxxxxx xxxxxxxx xxx xxxxxxxxxxxa
budú zákony, iné právne predpisy tzv. sekundárnej normotvorby alebo medzinárodné
zmluvy. V dôsledku uvedeného preto štátnym orgánom Slovenskej
rexxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxx xxxxxxxxxx
xxxxxxxxxxx x xxxxxx xxx xxxxx xxxxxxx xxxx xxxx xxxxxx xxxxxxx
xxxxnovených právomocí. Zákonom ustanovený rozsah právomocí jednotlivých orgánov
štátu je stabilný a k jeho zmene môže dôjsť len v dôsledku neskoršej
a obxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxx xxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxxx
xxxxx xxxxxxxxx xxx xx xxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx x
xxxľa vlastnej úvahy konať nad rozsah svojich zákonných právomocí, keďže takéto konanie
príslušný právny predpis neupravuje. Uvedenému nie je na ujmu
anx xxxxx xxxxx xxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xx
xxx xxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxx
xxxx xxx xxxxxxx xxxxx x xx xxx x
xxxxx x 10 ods. 2 CSP - pozn. autora), t.j. právomoc príslušného orgánu štátu uplatňovať
štátnu
moc v určitej (sporovej) otázke sa odvodzuje od rozhodnutia súxxxxx xxxxxxx xxx x
xxxxxxx xxxxx xx xxxx xxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx
xxxxxxx x xxxx xxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xx xporových orgánov
táto otázka patrí. Výnimka z tohto pravidla neexistuje ani v prípade,
keď sa orgán štátu domnieval, že iný orgán štátu konal alebo rozhxxxxxx xxxxxxxxx
xxxxx xxx xx x xxxxxx x xxxxxxx xxx xx xx xx xx xxxxxxxx xxxxxxxxxx
xxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxx xxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxx súladu označeného
konania, opomenutia alebo rozhodnutia iného štátneho orgánu s
Ústavou SR. Procesné oprávnenie k podaniu návrhu na ústavný súd však xxxx xx xxx
xxxxxx xxxx xxxxxx xxxxx x xxxxx xxx xx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx
xxxxxx xxxxx x xxxxxx xxx xxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxx xxxxxxxxx xxxxahu
jeho právomocí. Ani
Ústava SR, a ani zákon Národnej rady Slovenskej republiky č.
38/1993 Z.z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, x xxxxxx xxxx xxx
x x xxxxxxxxx xxxx
xxxxxx x xxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxx xxxxxxxxx
xxx x xxxxxxxxx xx
xxxxxxx xxx x ani s jeho rozhodnutiami také právne účinky, ktoré by tie orgány štátu,
ktorým sú určené, oprávňovali konať nad rámec ich zákonom
ustanovených právomoxxx
xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xxx xxx xxx x xxx xxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxx xxxxx xx
xxxxxxxx
xxxxxxxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxx x xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxe medzi súdom a orgánom štátnej
správy v konkrétnej veci je splnenie požiadavky, aby kompetenčný
konflikt vznikol ešte pred právoplatným rozhodnutím xxxx xx xxxx xxxxxx
xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xx xx xxx xxxx xxxxx xxx xxx x xxx xxxxxxx
xxxxxxx xxxxxxx xxxxx x xxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxx xbsiahnutým v čl. x xxxx
x xxxxxx xxx
xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxx xxxxx x xxxxxxx xxxxxx xx xxxx
xxxxxxxxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxn". Podobne ako
právomoci, tak aj spôsob konania orgánov štátu môže byť upravený len zákonom; určuje
spôsob konania orgánov štátu. Výklad citovaného uxxxxxxxxxx
xxx x xxxx x xxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx
xxxxxx xxxxxxxxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxežné (súčasné) splnenie oboch príkazov
ústavných noriem v nej obsiahnutých. Príkazu ústavnej normy
obsiahnutej v ustanovení čl. 2 ods. 2 ústavy pretx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxx
xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxx
xxxxxxx xxxxxx xxxx xxxxxxxx xx rozhodnutie obce o
priestupku/správnom delikte a o uložení sankcie zaň treba považovať za individuálny
správny akt, vydaný v správnom konaní, ktorým xx xxxxxxxx xx xxxx
x xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxxxxxx xxxxx
x xxxxxxxx xxxxxxxxxx x xx xxxxxxxx xx xxxxxx xpravu obsiahnutú v
zákone o priestupkoch v spojení s právnou úpravou
správneho poriadku, až po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov na základe xxxxxxx
xxxxxxxx xxxxx
xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxx xxx
xx xxx x xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxx xxxxx x
xxxhodnúť vo
veciach priestupkov urýchlene a hospodárne v správnom konaní s možnosťou súdneho
prieskumu správneho rozhodnutia až po právoplatnom skončxxx xxxxxxxxx
xxxxxxxx xxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxx x xxxxxx x xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx
xxxxxxxxx xxxxxx xxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx správy a súčasne
vylučuje jej postavenie samosprávneho orgánu.
Pokiaľ súd zistí nedostatok svojej právomoci (a ak nejde o prípad právomxxx xxxxxxxxxxxxx
xxxxxxxx xxxx xx xxx xxx xxxxxx xxxxxx xxxxxxx xx xxx
xxxxxxx xxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxx xxxxx xxx xxxxxxxx xxx xxxxx xx xxxxxxxci
súdov.
K § 11
Civilný sporový poriadok zriadil okrem veľkého senátu (pozri
§ 48 CSP) aj kompetenčný senát Najvyššieho súdu SR. Kompetenčxx xxxxx xxxxxxxxxxx
xxxx xx xxxxxxxxx
xxxxx x xxxxxxxx xxxxx xxxxx x xxxxx xxxxxxx xxxxxx x xx xxxx x xxxxx xxxxxxxx xxxxxx
xxxxxx
xxxxx x xxxxxxxxxxxxx ustanovenia.
Rozhodnutím kompetenčného senátu sú súdy a orgány verejnej moci viazané. Ten orgán
štátu, ktorého postavenie a právomoci zákon upravxxxx xxx xx
xxxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxx xxx xxxxxx xxxxxxx
xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxvny predpis
neupravuje. Uvedenému nie je na ujmu ani stav, ktorý nastáva v prípade kompetenčných
sporov medzi štátnymi orgánmi. Aj keď tieto spory rozhxxxxx xxxx
xx xx xxxx x xxxxx xxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxx x
xxxxxxx
xxxxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxx x xxxxxxx xxxxx
xx xxxx xxxadená do rozsahu právomoci štátneho orgánu zákonom a súdy
iba spresňujú, do zákonnej právomoci ktorého zo sporových orgánov táto otázka patrí
(pozri rxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx xx xxx xxx xxx
xx xx xxxxxxxx
xxxxx xx xxxxxxxx x xxx xx
xxxxxxxxe predpisy:
zákon č. 757/2004 Z.z. o súdoch
TRETIA HLAVA
PRÍSLUŠNOSŤ SÚDU
Prvý diel
VECNÁ PRÍSLUŠNOSŤ SÚDU
K § 12
V Slovenskej repxxxxxx xxxx xxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxx
xxxx x xxxxxxxx xxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxx
xxxxx xxxxxxxxx" je odôvodnená historicky komparatívne aj doktrinálne. Inštančnosť
súdnej sústavy sa posudzuje podľa počtu riadnych opravných
prostriedkov v systxxxx xxxxxx x xxxxx xxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxx
xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxx xxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx
x xxxxxxxxxxxx xxinkom, ktorým je odvolanie.
Konanie sa uskutočňuje na súde, ktorý je na prejednanie príslušný. V ustanovení §
12 CSP je
upravená vecná príslušnosť sxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxx x xxxxxx xxxxxxx
xx xxxxxxxxx xxxxx x xxxxxxxxxx x xxxxx xxxx xxxxxxx x xxxxx
xxxxxxxxxx
xxxxxxxxxxxxxx xxdom je podľa tohto ustanovenia v zásade okresný súd. Táto zásada
bola v predchádzajúcom Občianskom súdnom poriadku zakotvená v
ustanovení § 9 ods. 1, prxxxx x xxxxxx x xxxx xxxxxxxxx xxxxxxx x xxxxx xxxxxxx xxx
xxx xxxx xxxxxx
xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx
x xxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx x xx xx xx x
x 9 ods. 2 SSP.
Cieľom zákonodarcu bolo touto úpravou takmer bez výnimočného pravidla dosiahnuť stav,
v ktorom by krajské súdy mali dôslexxx xxxxx xxxxx xxxxx
xxxxxxxxxx x xxxxxxxx xxx xx xxx xxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxxx
xxxxxxxxxxx xxx xx xxxxxx xxxxx xxxrené zákonom č.
757/2004 Z.z. o súdoch.
Súd aj bez námietky skúma vecnú príslušnosť počas celého konania. Ak zistí, že nie
je vecne príslušný, bezodkxxxxx xxxxxxx xxxx xxxxxxxxxxx xxxx xxx
xxxxxxxxxxx x xxxxxxxxx x xxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxx xxxxxx xx xx xx xxxx
xxxxxx xxxxxxxxx
Súvisiace predpisy:
zákon č. 757/2004 Z.z. o súdoch
Druhý diel
MIESTNA PRxxxxxxxxx xxxx
xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx
x x xx
xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx,
pričom osobitná
miestna príslušnosť je buď alternatívna (§ 19 CSP), alebo výlučná
(§ 20 CSP). Výlučná miestna príslušnosť má prednostný charakter, pxxxxxx x xxxxxxxxxx
x xx xxx xx xxxxxxx xxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxxx
xx xxxxxxxx xx
xx xxx x xxxxx xxxxxxx x x xx xxxxx xx xx xx xxxx xxxxxxxxxxx x xxxxbecnej miestnej
príslušnosti (§ 13 CSP) alebo alternatívnej miestnej príslušnosti
(§ 19 CSP) sa neuplatnia. Alternatívna miestna príslušnosť je danx xx xxxxxx x xxxx
xxxx xxxxxxxxxx
x x xx xxx xxxx xxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxx
xxxxxxxxxx xxxxx
xxxxxxxxxx x xxxxm uvedeným v § 19 CSP realizuje žalobca podaním návrhu na vybratý
súd.
Právna úprava všeobecnej miestnej príslušnosti vychádza z pôvodnej úpravy v Oxxxxxxxxx
xxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxx xxxxxxxx x
x xx xxxx
xxxxxxx xx xxxxxxxxxxx xx xxxxx xxxxx xx xx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxx x xxxxx
xxxxxncii je vecne príslušný v zásade okresný súd
(§ 12 CSP), pričom všeobecná miestna príslušnosť vymedzuje to, ktorý z vecne príslušných
okresných
súdov jx xxxxxxxxx xx xxxxxxx x xxxxx xxxxxxxxxx xxx x xxxxxxxxx xxx xxxxxxxxxxx
xxxx xxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxxxx
xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxx xe súd, v ktorého obvode má fyzická osoba adresu
trvalého pobytu.
Všeobecným súdom právnickej osoby je súd, v ktorého obvode má právnická osoba adresu
xxxxxx
xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xx xxxx x xxxxxxx xxxxxx xx x xxxxxxxxxx
xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxj právnickej
osoby.
Ak je miestne príslušných niekoľko súdov, môže sa konať na ktoromkoľvek z nich. Príslušnosť
sa určuje podľa okolností v čase začaxxx xxxxxxxx xxxxx
xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xx xx xxxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxx xxxxxx x x xx
xxxx
xx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxx x xx xž 43 CSP.
Súvisiace ustanovenia:
K § 14
V ustanovení § 14 CSP je upravený všeobecný súd fyzickej osoby. Vxxxxxxxxx xx x xxxxxx
x xx xxxx x xxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxx
xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx
xxxxxx xxxxxxxxxx právnej úprave vyplývajú z predmetného ustanovenia dve zásadné
zmeny. Kým
Občiansky súdny poriadok pri určení všeobecného súdu žalovaného rozlišoxxx xxxxx
xxxxxxxxx xxxxxxx
xxxxxxxxxxxxxx x xxxxxxx xx xx xxxx x xxxxx xxx xxxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxx xxxxxxx
x xxxxxxxxx
xxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxx xxorých bol v obchodných veciach ustanovený iný všeobecný
súd
(§ 85 ods. 4 OSP), pričom relevantným bolo miesto podnikania fyzickej osoby, nová
právna úpxxxx x
x xx xxx xxxxxxxxxxxx xx xxx x xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxxxx
x
xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxej osoby súd, v ktorého obvode má
fyzická osoba adresu trvalého pobytu. Miesto podnikania fyzickej
osoby už nemá relevanciu pre určenie všeobecného súxx xxxxxxxxxxx x xx xxx x xxxxxxxxxx
xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xx
xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxárnej úpravy tzv. obchodného
súdnictva, ktoré však stratilo akékoľvek opodstatnenie.
Treba však k tejto zmene podotknúť, že v obchodných záväzkovxxx xxxxxxxx xx xxxx
x xxxxxxx xxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx
x xx xxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xx xxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxx xa svojich obchodných
listoch a
objednávkach vyhotovených v písomnej alebo elektronickej forme (tzv. obchodné dokumenty)
uvádzať obchodné meno, sídxx xxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx
xxxxx xxxxxxxxxx xxxxx x xxxxxxxxxxxxx xxxxxx xx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx
x xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx x inej evidencii podnikateľov uvádzajú
aj označenie registra/evidencie, ktorý/ktorá podnikateľa zapísal/zapísala, a číslo
zápisu. Ak podnikateľ nx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx
xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxx xxxxxx xx xxxxxx xxxx xxxxxxxxxx
xxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxý na webe v súčasnosti (v čase písania tohto
komentára) nezverejňuje údaj o trvalom pobyte živnostníka, ale
len údaj o mieste jeho podnikania. Ak teda žaxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx x xxxxxxx xxxxxx
xxxxxx xxxxxxx x xxxx xxxxxx xx xxx xxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx
xxxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxx xx xxxx xxxxxxxx xxx iné, než konať vo veci, aj keď by
mal žalovaný trvalý pobyt v obvode iného súdu, pokiaľ žalovaný
nevznesie námietku miestnej nepríslušnosti podľa § 41 CSxx
xxxxxx xxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxx xxxxxx
x xx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xx xxto
zmena sa zaviedla s cieľom zjednodušiť, sprehľadniť a zefektívniť kritériá stanovovania
miestnej príslušnosti súdu, a to zavedením unifikovanéhx
xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx
xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxx xxxx x xxxxxxx xxxxxx
xxxxxxx xxxxxxxxxx
xxxxxxxxx x xxgistri obyvateľov Slovenskej republiky, podľa ktorého trvalý pobyt
je pobyt občana spravidla v mieste jeho stáleho bydliska na území
Slovenskej repuxxxxxx xxxxx xx x xxx xxxxx xxxx xxx xxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxx xxx
xx xxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xx xxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx
xxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx
xxxxxxxxx xxxx xxxxxxx xxx sa občan zdržuje (býva) s úmyslom
zdržovať sa tam trvalo, pričom údaj o trvalom pobyte bol irelevantný, vyvolávala
v praxi potrebu často náročného zisťxxxxxx xxxxxxx xxx xx xxxxxxxx
xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx
xxxxxxxxxxx xx xxxxxx xxxxx xxxxxxxxx x xxxx začatia konania; takto určená príslušnosť
trvá až do skončenia konania. Údaj o mieste trvalého pobytu
fyzickej osoby ku dňu začatia konania (§ 36 CSP) jx xxxx xxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxxx
xxxxxxxxxx
xxxxxxxxxx xxxxx xxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxxxx xx xxxx xxx xxxxxxxxxxxx xx xxxxxx xxxxxxx
xxxxx
x xx xxx súd skúma miestnu príslušnosť iba na námietku žalovaného uplatnenú najneskôr
pri prvom
úkone, ktorý mu patrí, s výnimkou výlučnej miestnej príslušnxxxxx x xxxx xx xx xxxxxxx
xxxxx xxxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxx xxxx xxxx x xxxxxxx xxxxxx
xxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxx x xxxxxxxx xxxxxxxxvy nemôže postúpiť
spor príslušnému súdu (pozri
§ 40 až 43 CSP).
Súvisiace ustanovenia:
Súvisiace predpisy:
zákon č. 25xxxxxx xxxx x xxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxxx
xxxxxxxxxx
xxxxxxxxx
x x xx
xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxcný súd právnickej osoby - v odseku 1 tuzemskej právnickej
osoby a v odseku 2 zahraničnej právnickej osoby.
Podľa § 18 ods. 2 OZ právnickými osobami súx
xx
xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx
xx
xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx
xx
xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx
xx
xxx xxxxxxxxx x xxxxxch to ustanovuje zákon.
Podľa § 19c OZ sídlo právnickej osoby musí byť určené pri jej vzniku.
xxxxx x x xxxx x xxxxx xxxx xxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx
xxxxx xx
xxxxxxx xxxxx xx xxx xxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxaná v obchodnom registri
alebo živnostenskom registri, alebo v inej evidencii ustanovenej
osobitným zákonom. Podľa odseku 4 uvedeného zákonného ustxxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxx
xxxxx xxxx x xxxxxxxx xxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxx
xxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxlo, prípadne súpisné číslo,
ak sa obec nečlení na ulice.
Pozri aj § 2 zákona č. 125/2015 Z.z. o registri adries.
Súvisiace ustanovenia:
xxxxxxxxx xxxxxxxxx
x x xx
xx xxx x xxxxx xxxxx xxxxx xx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxx xxxxxxxxx
xxxxxxxx xxxxxxxxxxxi chýbajú alebo ich nemožno zistiť, najvyšší súd
určí, ktorý súd spor prejedná a rozhodne.
K § 17
xx xxxxxxx xxxxx xx xxxxx x xx xx xxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxx
xxxxx xx xxxxxxxxxx
xxxxxxx xxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xxxxx xx xxxxlikuje § 15 CSP, ktorý upravuje
všeobecný súd
právnickej osoby, ale osobitné ustanovenie § 17 CSP, samozrejme, len v prípade, ak
sa namiesto
všeobecnej xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxx xx xx xxxxxxxxxxxxx
xxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx
xxxxxxxxxx xx xa konanie príslušný výlučne súd..."). Pozri aj komentár k § 13 CSP.
Ustanovenie plne kopíruje doterajšie znenie § 85 ods. 3 OSP a za všeobecný súd štátx
xxxxxx xxxx x
xxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxx
x xx xxxxxx xx xxxxxxx xxx x xxxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxom a procesnom sú cudzie
štáty v zásade
vyňaté z právomoci slovenských súdov (s výnimkami uvedenými v § 47 ods. 3 zákona
č. 97/1963 Zb.),
pôjde tu spravidlx x xxxxxxxxx xxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx
xxxxxxxxx xxxxxxxxx
x xx xxxxxx xx xxxxxxx xxx x xxxxxxxxxxxxx práve súkromnom a procesnom
K § 18
Ustanovenie plne vychádza z doterajšieho ustanovenia § 89 OSP, ale s terminológiou
prispôsobenou
novej pxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx
xxxxxxxx xx xx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxx xxxxxxx x xxxxxxxxx x xxxxxxxxxx
xxxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxxxx zásady hospodárnosti konania.
Veci (žaloby) môžu byť kumulované samotným žalxxxxx xx x xxxxxxx xxxx xxxxxxx xx
x xxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxx xxx
xxxxxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxx xxxxxx xúd za podmienok uvedených v § 166
CSP.
Vzájomnou žalobou si žalovaný uplatňuje svoje právo proti xxxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxx
xx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxx xx xxxxxxxxxxx
xxxxxxxx xxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxxenia § 13 až 15,
§ 19 CSP, ale pre určenie príslušného súdu bude rozhodujúca príslušnosť na konanie
o "základnej"
žalobe. Ak by žalobca mienil podať na súd xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxx xx
xxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xx xxxx
xxxxxxxxx xxxxx xxxxx x xxxxxxx xx xxxxxxxxnie ani jednej z vecí nie je príslušný
súd podľa
§ 20 CSP, je na jeho vôli, na ktorý súd svoju žalobu podá. Ak by pri jednej bol príslušný
súd podľa
§ 20 CSP, kumxxxxxxx xxxxxx xxxx xxxxx xx xxxxx xxxx
xxxxx x xx xxxx x xxx xxxxxxxxxxx xx xxxxxx xxxxx xxxxxxxxx x xxxx xxxxxxx xxxxxxxx
xxxxx xxxxxx
xxxxxxxxxxx xrvá až do skončenia konania. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že ak
by došlo k vylúčeniu spojenej veci na samostatné konanie podľa
§ 166 ods. 2 CSP alebo x xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx
x xxx xxxx x xxxx xxxxxxx x xxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxx
xx xx xx xx xxxxxxx x xxxxxxxx xxxx xxxxx xzájomnej žalobe mala uplatniť výlučná
osobitná miestna príslušnosť upravená v
§ 20 CSP, pri týchto žalobách nie je možné určiť príslušnosť podľa
§ 18 CSxx xxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxx xxxxxxxx xxxxxxxxx
xxxxxxxx
xxxxxxxxxxx xx xx xxx xxxxxxxxx xxxxx x xx xxx xx xxxxxxx x xxxxxnej žalobe alebo
vzájomnej žalobe
bol totožný so súdom, ktorý je príslušný na konanie o žalobe, k spojeniu vecí alebo
uplatneniu vzájomnej žaloby za splxxxxx xxxxxxxxx xxxxx
x xxx xxx xxxxx x xxx xxx xxxx xxxxxx
xxx xxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxx x xx xxx xxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxx xx xxxxxxxx
xxxxvaného
uplatnenú najneskôr pri prvom procesnom úkone, ktorý mu patrí; výlučnú miestnu príslušnosť
však súd skúma aj bez námietky na začiatku konania, xxxx x
xxxxxxxxxx xxxxxxx x x xx xxx xxxx xxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx xxxxx xxx xxxxxx
xxxxxxxxx
xxxxxxx xx xx xxx xxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xríslušnosti v čase podania kumulovanej
žaloby alebo vzájomnej žaloby zistil, že na túto je príslušný
iný súd podľa § 20 CSP, pri vzájomnej žalobe postupxxx xxxxx
x xxx xxxx x xxxx xxxx xxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx
x xx xxx x xxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxx xxxxxxxanej žalobe postupuje
najprv podľa
§ 166 ods. 2 CSP, vec vylúči na samostatné konanie a následne postupuje podľa
§ 43 CSP a vec bezodkladne postúpi príslxxxxxx xxxxx
xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx
xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx
x x xx
xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxstnu príslušnosť súdu,
pričom osobitná
miestna príslušnosť je buď alternatívna (§ 19 CSP), alebo výlučná
(§ 20 CSP). Výlučná miestna príslušnosť má prxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx x xxxxxxxxxx
x xx xxx xx xxxxxxx xxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxxx
xx xxxxxxxx xx
xx xxx x xxxxy uvedené v § 20 písm. a) až e) CSP, ustanovenia o všeobecnej miestnej
príslušnosti (§ 13 až 18 CSP) alebo alternatívnej miestnej príslušnosti
(§ 19 CSP) sx xxxxxxxxxxx
xxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xx xxxx xx xxxxxx x xxxx xxxx xxxxxxxxxx x x xx
xxx xxxx xxx
xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxho, pričom výber medzi všeobecným súdom žalovaného
a súdom uvedeným
§ 19 CSP realizuje žalobca podaním návrhu na vybratý súd. Táto voľba nemôže byť násxxxxx
xxxxxxxx
xxxxxxx x xx x xxxxxxxx xx xxxxxxxxxxx x xx xxxx x xxxx xxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxxxxx
xxxxxx xxxxx
xxxxxxxxx x xxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xrčená príslušnosť trvá až do skončenia konania.
Žalovaný nemá možnosť voľbu žalobcu namietať, má možnosť
namietať len nedostatok miestnej príslušnoxxxx xx xxxx xxxxxx xxxxxx xx xxxxxxxxxxx
xxx xxxxxx
x xx xxxxx xxxx xx x xxxxxxxxxx xxxx xxx xx xxxxx xxxxxxxxx
x xx xxxx
x xxxxx xx
xxxxx xxxxxxxxxx xxxe žalovaného je na konanie proti žalovanému, ktorý je fyzickou
osobou, miestne príslušný aj súd, v ktorého obvode má žalovaný
miesto výkonu práce podľa xxxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxx
xx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxx
xxxxx xxxxx xxxxx xxxxxx na ktorý sa zamestnanec prijíma, a jeho stručnej charakteristiky,
dňa nástupu do práce a prípadne aj mzdových podmienok aj
miesto výkonu práce (obec, čxxx xxxx xxxxx xxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxx
xxxxx
x xx xxxxx xx xxx xx xxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx x xxxx xxxxxxx xxxxxxx
xxxxxxx xxxru
je pre voľbu príslušnosti podľa § 19 písm. a) CSP irelevantný, a teda nemusí ísť
len o
pracovnoprávny spor, ale o akýkoľvek spor. Zmyslom voľby súdu poxxx xxxxxx xxxxxx
xxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxx x
xxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxx xxxxxxxx x xxxx
x xxxxx xx
x xxxxx x xxxxxxx xxxxx xx xxxx xxxxxxx xxxxxxx xx xxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxho
všeobecnom súde, alebo na súde, v ktorého obvode nastala žalobcom v
žalobe tvrdená skutočnosť, ktorá zakladá právo na náhradu škody. Dôvodom pre voľxx
xxxx xxxxx
x xx xxxxx xx xxx xxxx xxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx
xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxvo na náhradu škody je protiprávny úkon
ako jeden z predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu. Miesto, kde
k tomuto protiprávnemu úkonu došlo (napr. dxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxx xx
xxxxxxxx xxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xxxxx
x xx xxxxx xx xxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxx xxxxxxxxx je irelevantný hmotnoprávny
základ
žaloby, a aj skutočnosť, že ide o regresný nárok. Rovnako tak je irelevantný aj charakter
tvrdenej škody a v konečnox xxxxxxxx xx xxx xx x xxxxxxxx
xxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxx xx xx xxxxxxxx xx xxxxxx
x xxxxx xx
xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxx xsoby (pozri § 15 CSP) si môže žalobca uplatniť
svoj nárok aj
na súde, v ktorého obvode je umiestnená organizačná zložka právnickej osoby, ktorá
je žalovaxxxx xxx xxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xx xx xxxx xxxx xxxxx
xxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx
x xx xxxxx xx xSP] možno použiť aj v prípade, keď nižšia zložka, ktorej sa spor týka,
nemá právnu
subjektivitu. Právna úprava v § 87 písm. c) OSP platná a účinná v čase juxxxxxxxxx
xxxxxxxxxxx
xxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxx
xxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxstovala legálna definícia a
právna teória (pozri napr. Handl - Rubeš: Občanský soudní řád - Komentář, Panorama
Praha 1985, str. 381) za nižšiu zložku orxxxxxxxxx xxxxxxxxxx
xxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxx xxxxxxxxxxxx
xxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxsoch a zavádza aj legálnu
definíciu organizačnej zložky podniku. Organizačnou zložkou podniku sa rozumie odštepný
závod alebo iný organizačný útvar xxxxxxx xxxxx
xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx
xxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxx xx xxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx
x obchodnom registri. Pri prevádzkovaní odštepného závodu sa
používa obchodné meno podnikateľa s dodatkom, že ide o odštepný závod.
Obdobné postavexxx xxx xxxxxxxx xxxxx xx xx xxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxx xxxxxxxxxxx
xx xx xxxxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx
xxxxxxxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxx v ktorom sa uskutočňuje určitá podnikateľská činnosť.
Prevádzkáreň musí byť označená obchodným menom podnikateľa,
ku ktorému sa môže pripojiť názov xxxxxxxxxxxx xxxxx xxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xx
xxxxxxxxxxxx xx xxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxx xxxxxxx
xxxxxxxxx xx xxxxxxxx x xxxxxxxxxí § 7 OBZ nazvanom "Organizačná zložka podniku".
Rovnakého názoru je
aj aktuálna česká judikatúra - pozri napríklad rozhodnutie pod sp. zn. 23 Cdo xxxxxxxxxx
xxxxx xxxxxxxxxxxx xxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxx xxxxxxxxxxx
x xxxxxxx xx xxxxx
xxxxxxxxx
x xxxxx xx
xx xx xxlobcom spotrebiteľ, v spotrebiteľských sporoch alebo v sporoch týkajúcich
sa spotrebiteľského rozhodcovského konania si ten nemusí svoj nárok
uplaxxxx xx xxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxxx xxx xx xx xxxxx x xxxxxxx xxxxxx xx xxxxxx
xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxx
x xxx xxx xxxxxxxxxxxxxx xxxx xx xxxx xxxxx dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci
zo
spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.
Spotrebiteľskou zmluvou je podľx x xx xx xxxxx xxxxxx xxx xxxxxx xx xxxxxx xxxxxx
xxxxx xxxxxxxx
xxxxxxxxx xx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxx xxxxx xxx xxxxxxxxxx x xxxxxx xxxxxxxiteľskej
zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti a spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnexx
xxxxxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxx x xxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx
xxxxxxxx xxxxx xxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxxx xx xpotrebiteľského
rozhodcovského konania sa považuje nielen konanie o
zrušenie rozhodcovského rozsudku, ale aj iné konania, ktoré taktiež súvisia s rxxxxxxxxxxxx
xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx
xxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxx
x xxxxx xx
xxtidiskriminačný spor je spor, ktorý sa týka porušenia zásady rovnakého zaobchádzania
podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred
diskrixxxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxx xx xx xxx x xxxxxxx
xxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx
xxxxx xoľby medzi všeobecným súdom žalovaného a súdom, v ktorého obvode má adresu
trvalého pobytu (ak ide o fyzickú osobu), adresu sídla (ak ide o
právnickú osoxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx xxx xxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx
xxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxx xxxxxx xxxxx xx
xxxxxxxxx xxxxx právo na nediskrimináciu.
Súvisiace ustanovenia:
Súvisiace predpisy:
xxxxx xx xxxxxxxx xxxx x xxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxxx
xxxxxxxxxx
xxxxxxxxxx
xxxxx xx xxxxxxxx xxxx x xxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxovskom konaní
Judikatúra:
Uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici z 13. októbra 2014, sp. zn. 14 Co 1135/2014:
Výnimky z miestnej príslušnoxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xxxxxxx xx xxxxxxxxx
xxx xx xxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx
x xx xxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxx xsobitnú výlučnú miestnu príslušnosť súdu na konanie)
upravuje v
ustanovení § 87 OSP, ktoré zakotvuje tzv. osobitnú miestnu príslušnosť súdu na konanix
xxxx xx xxxxxx
xxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxx x xxxxx xxxxx xx xxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx
x xxxx xx xxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxx a súdom daným
na výber má navrhovateľ len do momentu podania návrhu na začatie konania na súd (jeho
voľba sa prejaví podaním návrhu na konkrétny miestne pxxxxxxxx
xxxxx xx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxx xxxxxx xxxxx xx xxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx
xxxxx x xxxxx xxxxx xx xxxxx xxxxxxxx xx xxxxx xxx xxxietať
nedostatok miestnej príslušnosti, ak bol návrh podaný na nepríslušný súd).
Uznesenie Vrchného súdu v Olomouci zo 17. februára 2003, sp. zn. 5 Cxx xxxxxxxx
xxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxx xxxxx xxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xx xx xxxxx
xxxx xxxxx x xx xx xx xxx xxxx xx xxxx xxxxxx x xxxxx xxxxxx xcela
nepříslušného, řídí se místní příslušnost pouze obecným soudem žalovaného.
Uznesenie Krajského súdu v Ostrave z 28. januára 2010, sp. zn. 8 Co 3xxxxxxx
xxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxx x xxxxx xxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxxxxx xxxxx
xxxxxxx xxxxx xx xxxxxxx xxxxx xx xx xxxxx x xxxxx xx xx xx ř.],
se vztahuje i na řízení o náhradu nemajetkové újmy.
Uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky z 25. marca 2015, sp. zn. 25 Cdo 195/2015:
Rozhoxxxxxx xxx xxxxxx xxx xxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxx xxxxx xx xxxxxx
xxxxxxxxxx x xx xxxxx xx xx xx xxx xxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxx
xxxxxxxxx xxxxxou vyplývá ze skutečností tvrzených v žalobě, pokud vyjadřují hmotněprávní
předpoklady vzniku tohoto práva (vznik škody, protiprávní
jednání, příčxxxxx xxxxxxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xx
xx xxx xxxxxxx x xxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx
xxxxxx xxxx xx xalobní tvrzení naplňovala hmotněprávní předpoklady jiného práva než
práva na náhradu škody (srov. např. usnesení Nejvyššího soudu ze
dne 19. listopaxx xxxxx xxx xxx xx xxx xxxxxxxxxx
xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xxxxxx xxxxxxxxx x xxx xxxxxxxx xxxxx xxx xxx xx xxx xxxxxxxxx
xxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xe na základě svých skutkových zjištění v průběhu dalšího
řízení od žalobcova právního názoru je pro určení místní příslušnosti
soudu bez významu.
Uzxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xxxxxx xxxxxxxxx x xxx xxxxxxxx xxxxx xxx xxx xx xxx xxxxxxxxxx
xxxxxxxx x xxxxx xx xx xxxxxx xxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxx x
xxxxx xx xxxxxxx xxxxxx xxxxx xžít ustanovení § 87 písm. b) o. s. ř.
umožňující žalobci zvolit jiný místně příslušný soud namísto obecného soudu žalovaného
(srov. usnesení Městského xxxxx x xxxxx xx xxx xxxxxxxxxx xxx
xxx xx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxxx
xxxxxxxxnie § 87 písm. c) OSP [teraz
§ 19 písm. c) CSP - pozn. autora] možno použiť aj v prípade, že nižšia zložka, ktorej
sa spor
týka, nemá právnu subjektivitu.
xxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxx xx xxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxxxx x xx xxxxx xx
xx xx xx xxxxxx
x xx xxxxx xx xxx x xxxxx xxxxxxxx xxxxxxx soud z údajů žalobce; provedení řízení
u tohoto
soudu nebrání okolnost, že žalovaný popírá existenci skutečností, které zakládají
právo na náhradu škxxxx
xxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxx xx xx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxx xxxxxxx
xxxxx xxxxxxxxxxx
x xx xxxxx xx xxx xxxxxx x xx xxxm. b) CSP
- pozn. autora], je rozhodujúce, či navrhovateľ uviedol v návrhu (v konaní) skutočnosti,
ktoré dokladajú túto na výber danú príslušnosť, nie xxxx xx
xx xxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxx
xxxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxxxxx xx xxxxxx xxxx xxx xxvrh
uplatnený; je bez významu, ktorý z viacerých odporcov je v návrhu uvedený ako prvý.
Rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3 Obo 286/97, časopix xx xxxxxx xxxxx xx
xxxxxxxx
Vo veciach náhrady škody xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xx xxxxxxxxx
xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx x
xxxxxx xxxxxxxxxx § 84 až 86 OSP a príslušnosti danej na výber podľa ustanovenia
§ 87 písm. b) OSP.
K § 20
Ako sme už konštatovali pri predchádzajúcich ustanovenxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx
xxxxxxxxx
xxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx
xx xxx xxxxxxxxxxxx
x§ 19 CSP), alebo výlučná (§ 20 CSP). Výlučná
miestna príslušnosť má prednostný charakter, keďže v ustanovení § 20 CSP sa zavádza
úprava, ktorá
sa aplikuxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxxx xx xxxxxxxx xx xx xxx x xxxxx xxxxxxx
x
x xx xxxxx xx xx xx xxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx
x§ 13 až 18 CSP) alebo alternatívnej miestnej príslušnosti
(§ 19 CSP) sa neuplatnia. Alternatívna miestna príslušnosť je daná na výber, a teda
súdy ustanxxxxx
x x xx xxx xxxx xxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxx
xxxxxxxxxx xxxxx
xxxxxxxxxx x xxxxx xxxxxxxx x x xx xxx xxxxxxuje žalobca podaním návrhu na vybratý
súd.
Do pozornosti dávame ustanovenie § 39 CSP upravujúce tzv. nutnú a vhodnú delegáciu
sporu. Zároveň
však trxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxx xx xxx xxxxxxxxx x xxxxxx
xxxxxxxxx xxxxx xxxx xxxxx xx xxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxx x xxx xx xx
xxxxxxx xxxslušnosť súdu v danom konaní neriadi ustanoveniami o výlučnej miestnej
príslušnosti; zákonodarca totiž úpravou výlučnej miestnej
príslušnosti vyjxxxxx xxxxxx xxx xx xxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxx xx
xxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xx xxxx xxxx xxxxxxxxxxx
xxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxývala z možnosti strany zvoliť si spomedzi dvoch miestne
príslušných súdov, ale aby vec prejednal a rozhodol práve ten súd,
ktorého príslušnosť zákon uxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx x xxxxxxxx
xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxx
xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xx pod sp. zn. 3 Ndc 23/2012).
Kým miestnu príslušnosť súd v zásade skúma iba na námietku žalovaného uplatnenú najneskôr
pri prvom procesnom úkone, ktorx xx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxx
xxxxxxxxxxx xxxxx xx xxx xxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxxxxx
xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx x
x xx xxxx
Ak súd zistí, že nie je príslušný, aplikuje ustanovenie § 43 CSP a spor bezodkladne
postúpi
príslušnému súdu bez rozhodnutia a upovedomí o tom žalobcx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx
xxx xxxxxx xx xx xx xxxx xxxxxx xxxxxxxxxx
xxxxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx x xx xxxx xxxxxxxx xxxxxxxx
xxx xxxxx xxxx
xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xiestna príslušnosť v § 88 OSP, však boli vypustené z dôvodu,
že ich
aplikácia sa podľa predkladateľa v praxi ukázala ako procesne nekomfortná pre subjekxx
xxxxxxxx x xxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxx
xxxxxxxxxxxxx xxxxxxx
x xxxxx xx
xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxcných práv k nehnuteľnosti,
ktorá bola pôvodne upravená v
§ 88 písm. h) OSP, bola oproti doterajšej právnej úprave modifikovaná práve zúžením
len na
konxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxx xxxx x xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxx
xxxxxxxxxxxxx xxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxx xx xxxxxxx
xxxxxxce sa vecných práv k nehnuteľnosti, ale upravovala akékoľvek práva, ktoré bolo
možné konkrétne priradiť k určitej nehnuteľnosti (napr. právo
uspokojxx xx x xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx
x xxxxx xx
xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxxx x xxxxxxxxxx x xxxxxxx x xxxxxxxxx
xxxxxxxx x xoterajšieho ustanovenia
§ 88 ods. 1 písm. ch) OSP. Ustanovenie podľa konštantnej judikatúry predpokladá,
že súd
rozhoduje o sporných otázkach v čase, xxx xxxxxxx x xxxxxxxxx xxxx xxx xx xxxxxxxx
x xxxxxxxxxxx xxxx xxxx xxx xxxxx xx xxxx xxxxxxxx
xx xxxxxxxxx
xxxxx x xxx xxx xx xxxxxxxxxxx x xxxxxxxxx práve závisí od zistenia sporných skutočností,
súd
odkáže uznesením po márnom pokuse o zmier toho z dedičov, ktorého dedičské právo
sa javí ako menej prxxxxxxxxxxxx xxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx
xxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxx xxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxx xxx xxxxxxx xxx xxxxx
xxxxxxx xxx xxxxxxxje v konaní so stranami podľa výsledku sporu.
Ak žaloba nebola podaná v lehote, ak bolo konanie o žalobe zastavené alebo ak bola
žaloba odmietnutá, platíx xx xxxx x xxxxxxxx xxxxx xxx xxxxxxxxxx x
xxxxxxxxxx xxxxxxxx
x xxxxx xx
xxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxx x xxxxxx x xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx
K príslušnosti exekučného súdu pozri § 45 Exekučného poriadku.
Ak ide o spor vyvolaný osobitnou povahou tohto konania, miestne príslušným bude súxx
xx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxx xx x xxxxx
xxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx
xonaní" ako vágny a neurčitý. Dôvodová správa ani príkladmo
neuvádza spory, ktoré mienil predkladateľ subsumovať pod spory vyvolané osobitnou
povahox xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxx
xxxxxx xxxxxxxxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxo
konania však môžeme zaradiť, okrem iných, aj excindačné
žaloby, t.j. žaloby o vylúčenie veci z exekúcie podľa § 55 Exekučného xxxxxxxxx xxx
xx xxxx
xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxx x xxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxxxxx x xxx
x xxx x xxx x
x xxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx
x xxxxx xx
xxdľa § 88 ods. 1 písm. j) OSP bol namiesto všeobecného súdu odporcu na konanie príslušný
súd, v
obvode ktorého mal dlžník sídlo alebo miesto podnikania, a xx xxxxx xxxxx xxxxx xxxxxx
xxxxxxxxxxx xxxx x xxxxxx xxxxxxx xxx xxxxx xxxxxxxxx xx xxxx x
xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx x xxxx na ktorom tieto konania
prebiehali, ak išlo o spory nimi vyvolané, okrem sporov o
vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ak osobitnx xxxxx xxxxxxxxxxxxx
xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxx x
xxx xxxxxx xxxxxxxxx x x xxxxxx xx xxxxxxxx xxxx x xxxxxxx x xxxxxxch súdov.
Nová právna úprava upravuje príslušnosť na konkurzné konanie a reštrukturalizačné
konanie v ustanovení
§ 24 CSP a príslušnosť na spory vyxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxx xx xxxxxxxx
xxx xxxxxxx
xxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxx x xx xxxxx xx xxxx xx xxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx
xonkurzného konania alebo reštrukturalizačného konania sa štandardne považuje napríklad
spor o určenie neúčinnosti právneho úkonu úpadcu voči
verixxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxx xx xxxxxx xxxxxxxx
xxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx x xxx xxxxxxxx
xxxxxxxxxa tiež konštatovala, že ak žaloba predstavuje autonómnu žalobu, ktorá nie
je založená na konkurznom práve a nevyžaduje si ani začatie takého
typu konanxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxx
xxxxxxxxxxx xx xxx xxx xxxx xxxxxxx xxxxx xxx xxxxxxxxxxxxx xxx
xxxxxxx xxplývajúce priamo z konkurzu alebo ako konanie s ním súvisiace.
Ak správca konkurznej podstaty pri výkone funkcie spôsobí škodu, tak na prejednanie
a xxxxxxxxxxx xxxxx x xxxxxxx xxxxx xx xxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxx
xxxxxxx xxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx
xxorového poriadku),
pretože spor o náhradu škody nie je sporom vyvolaným konkurzom (R 99/2014).
K písm. e)
Ustanovenie upravuje výlučnú miestnu príxxxxxxxx xx xxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxxx
xx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx
xxxxxxxx xxxx xxxxx xxxxxx xx xxxxxx02 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Pôjde nielen
o konania o zrušenie
rozhodcovského rozsudku v iných ako spotrebiteľských veciach, ale aj o iné konania,
xxxxx xxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx x
xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxého
súdu.
Súvisiace ustanovenia:
xxxxxxxxx xxxxxxxxx
xxxxx xx xxxxxx xxxx x xxxxxxxx x xxxxxxxxxxxxxxxxxxx
zákon č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní;
zákon č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní
Judikatúra:
Prísxxxxxxx xxxx xxxxx x xx xxxx x xxxxx xx xxx xx xxxxxxxxxx xx xxxxxx xxxxxx xxxxxxx
xxxxxxxxx
xx xxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxx príslušnosť sa obmedzuje
na spory o existenciu práva k nehnuteľnosti, jeho trvanie a zánik.
Nevzťahuje sa na uplatnenie práva zo zodpovednosti za vady xxxxxxxxxx xxxx xx xxxxxxxxxxxxxx
xxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxx xxxxxxxxxxx
xx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxx xxxxxx xxxxxie spôsobí škodu, tak na prejednanie
a rozhodnutie sporu o náhradu škody je vecne a miestne príslušný
okresný súd podľa všeobecných ustanovení Občiansxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxx
x xxxxxxx xxxxx xxx
xx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx
xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xx x xx xxxxxxxx xxxxx xxx xxx x xxx 33/2011:
Za konania vyvolané konkurzom sa považujú v zmysle zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze
a vyrovnaní (ďalej
aj "ZKV") konanie o určenie pravostix xxxxx x xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx
xx xx xxxxx xxxxx x xxxxxx xxxxxx xx xxxxxx xxxx x
xxxxxxxx x xxxxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxx xxxxxxx x xxxxxxe právneho dôvodu,
vymáhateľnosti, výšky,
poradia, zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečovacieho práva
popretej pohľadávky
xx xx xxxx x xxxxx xxxxxxx x xxxxxxxxx xxxx xx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx
xx xx xxxx x xxxxx xxxxx xxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxx
xx xx xxxx x xxxxx xxobitne aj konanie o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva
manželov v
zmysle § 26 ZKV, resp. § 53 a nasl. ZKR, prípadne
aj konanie o žalobe na určexxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxx
xxxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxx xx
xxxxxxxxx x xxxxxxxxxxxych xxxxxxx x xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xx xxxxxx xx xxxxxxxx
xxx x xxxxxxxx x
xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxx xx xxxxxx xxxx x xxxxxxxx x xxxxxxxxxxxxxxxxxx, prípadne
tiež z iných právnych
predpisov, ktoré osobitným spôsobom upravujú práva a povinnosti účastníkov týchto
právnych vzťahov pre prípad konkuxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxx
xxx xxx xxxxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxx xx
xxxxxxx xx xxxx xx xx xxxxxxxxx xonanie o náhradu škody vzniknutej
porušením povinností správcu (§ 8 ods. 2 ZKV,
§ 12 ZKR), prípadne iné konanie o náhradu škody v zmysle zákona č.
7/2005 Zxxx x xxxxxxxx x xxxxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxx
x xx xxxx xx x xx xxxx xx
x xxx x xx xxxx xx
xx xxx xx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx
xxxxx xxx xx xxxxxxxx xa konkurznom práve a nevyžaduje si ani začatie takého typu
konania, samotná skutočnosť, že správca konkurznej podstaty je
účastníkom konania, nepostxxxxx xx xxx xxx xxxx xxxxxxx xxxxx xxx xxxxxxxxxxxxx xxx
xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx x xxxxxxxx xxxxx xxx xxxxxxx x xxx
xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxdok Európskeho súdneho dvora z 10. septembra 2009
C-292/08 vo veci German
Graphics Graphische Maschinen GmbH proti Alice van der Schee, správkyňa konxxxxxxx
xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxx
xxxxxxxxx
x x xx
xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxx xxxx xx xxxxxxxxx
xxorým sa vytvára
exekučný titul pre nesporné nároky.
V treťom odseku zákon reflektuje na právnu úpravu nariadenia Európskeho parlamentu
a Rady (EÚ) čx xxxxxxxx
x xxx xxxx xxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx
xx x xxxx xxxxxxxxxxx
Súvisiace predpisy:
§ 62 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom;
nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) xx xxxxxxxx x xxx xxxxxx xxxxx xxxxxx
xx xxxxxxx xxxxxxxx
xxxxxxxx xxxxx xxx xxxxxxxx xxxxxxx
xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxx xxxx xx xxxxxx13 x xxx xxxx xxxx x xxxxxxxxx
xxxxxxxx xxxxxxxxxx
xxxxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxx
xxxxx xxxx
xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx
xxxxxxxxxxx x xxxxxxvých sporoch a šekových sporoch
K § 22
Ustanovenie § 22 CSP predstavuje v zásade prebratý
§ 10 zákona č. 371/2004 Z.z. o sídlach a obvodoch súdov Sloxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx
xxxxxxxx
xxxxxxxxxxx xx xx xxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxxxxxx xx xxxxxxxxx
xxxxxxxxx xxxxxxxx xúd, t.j. krajský súd (pozri
§ 3 zákona č. 371/2004 Z.z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky).
V pôvodnom znení § 10 zákona č. 371/2004 Z.z. xxxx xxxxxxxx x xxxxxx xxxx xxxxxxxxx
xx xx
xxxxxxxxxxxx xxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx
xxxx xxxxxxxx x xormatívneho textu inštitút zmenkového
platobného rozkazu, a to predovšetkým z dôvodu zákazu použitia zmenky v spotrebiteľských
vzťahoch (pozri
§ 5a xxxxxx xx xxxxxxxx xxxx x xxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx
xxxx xxxxxxx
xxx xxxxxxx xxx xx xxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxx x xxxxálnym spotrebiteľským vzťahom,
teda sudca by objektívne nebol schopný dodržať imperatívnu normu
§ 5a zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľax xxx xx xxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxxxxxx
xxxxxxxxxxxxxxxx xxxx x x xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx
xxxxx xxxxxxxxx x xxxxxteniu inštitútu zmenkového platobného
rozkazu.
Aj keď ustanovenie § 22 CSP je nazvané "Príslušnosť v zmenkových sporoch a šekových
sporoch,"
netrxxx xxxxxxxxx xx x xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxx xx xxxxxxxxx xx xx xxxxxxx x
xxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xx
xxxxxxxx oceniteľný zápis v zákonom ustanovenej podobe a forme, s ktorým sú spojené
práva podľa zákona č.
566/2001 Z.z. o cenných papieroch a investičných služxxxx x xxxxx xxxxx xxxxxxxxxx
xxxxxxxx xxxxx
xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxx xxxxxxx
xxxxxxx xxxxxx.
Sústavu cenných papierov tvoria tieto druhy cenných papierov:
a)
akcie,
b)
dočasné listy,
c)
podielové listy,
d)
dlhopisy,
xx
xxxxxxxx xxxxxx
xx
xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx
xx
xxxxxxx xxxxxxx
xx
xxxxxxx
xx
xxxxxxx
xx
xxxxx
xx
xxxxxxxx xxxxx
xx
xxxxxxx xxxty,
m)
skladištné listy,
n)
skladiskové záložné listy,
o)
tovarové záložné listy,
p)
družstevné podielnické listy,
r)
investičné cexxxxxxxxxx
xx
xxx xxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xx xxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx
x xxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxx xxxx xxxxx xxxxx xxxného papiera sa zastúpenie
nepripúšťa s výnimkou, ak je zástupcom osoba, ktorá má
vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.
Podľa § 471 odsx x xxx xxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxx
xxxxxxx xxxxxx
xxxxx xxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xx xokončia podľa
doterajších predpisov.
Súvisiace ustanovenia:
Súvisiace predpisy:
§ 3 zákona č. 37xxxxxx xxxx x xxxxxxx x xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx
xxxxx xx xxxxxxxx xxx xxxxx xxxxxxxx x xxxxxxx
xxxxx xx xxxxxxxx xxxx x xxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx x xxxxxxx
xxxxxxxxxxx
xxxxx xx xxxxxxxx xxx x xxxxxisoch;
zákon č. 144/1998 Z.z. o skladiskovom záložnom liste, tovarovom záložnom liste;
zákon č. 42/1992 Zb. x xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx
x xxxxxxxxxx
xxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxx
x x xx
xxxxx xxxx xxtanovenie zakotvuje kauzálnu príslušnosť v pracovnoprávnych sporoch,
v ktorých v rámci každého jedného kraja bude prejednávať
pracovnoprávne sporx xxx xxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxx
xxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxx x xxxxx xxxx xxxxxxx xxxxxx
xxxxxxxxxxx xx xxx xxčovaní konkrétnych okresných súdov v sídle kraja bral do úvahy
najmä štatistiku nápadu sporov na jednotlivé súdy, dopravnú
infraštruktúru a dostupnoxx xxxxx
xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxx xx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxx xxxxx
xxxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxovnoprávnych a
iných obdobných pracovných vzťahov. Za individuálny pracovnoprávny spor sa považuje
aj spor, ktorý vyplýva zo zásady rovnakého zaobcxxxxxxxxx xx
xxxxxx x xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxxx
xxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxx xxxxx xxxxx xxxxx xx
x/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní.
Len podotýkame, že pre určenie obvodu je rozhodujúci s poukazom na ustanovenie §
13 CSP všeobecný
súd žalovaného.
Súvisiace ustaxxxxxxxx
xxxxxxxxx xxxxxxxxx
xxxxx xx xxxxxx xxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx
Judikatúra:
Uznesenie Ústavného súdu SR z 25. októbra 2017, sp. zn. III. ÚS 656/2017:
Úraz, ktorý nastane po založení obchodnxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxx xxx xxxxxxxxxxxxx
xxxxx xxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxx xx xxxxxxxxxxxxxx xxx xxxxxx xxx
xxx xxxxxx xx xxxxxxxx x xxxxxxx x xxxx poškodenému subjektu nároky na úrazové dávky.
Príslušnosť na konkurzné konanie a reštrukturalizačné konanie
K § 24
Konkurzné a vyrovnacxx xxxx x xxx xxxxxx xxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx
xxxxxxxx x
x x xxxxxx xx xxxxxxxx xxxx x xxxxxxx x xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxy. Nová
úprava v
§ 24 CSP preberá toto ustanovenie, pričom pojem "vyrovnací súd" bol zmenený na "reštrukturalizačný
súd", a to vzhľadom na terminológix xxxxxx xx xxxxxx xxxx x xxxxxxxx x xxxxxxxxxxxxxxxxxxx
x xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxxxxxxxxxx
xonania, okrem sporov o vyporiadanie bezpodielového
spoluvlastníctva manželov, je príslušný výlučne súd, na ktorom prebieha konkurzné
konanie alebx xxxxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx
x xx xxxxx xx xxxxx xxxxx x xx xxxx x xxx
x xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxxxxx x xxxxxxxxxxxxxxxxxxx musí byť
strana zastúpená advokátom. To neplatí, ak je stranou fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo je strxxxx xxxxxxxxx
xxxxx x xxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxx xx xx xxxxx xx
xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx
xx xxxxxxxxxx xxxxxxx xx xdsek 2 komentovaného ustanovenia upravuje príslušnosť v
ňom uvedených krajských súdov na konanie o odvolaní proti
rozhodnutiu vydanému v konaní podľx xxxxxx x xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxx xxx
xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxx x
xxxxxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xx xx xxxxxxxxx xxxxxxx xx
xxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx
xxxxx xxxxxxxx xxobitnou povahou týchto konaní, sú príslušné krajské súdy podľa všeobecnej
úpravy v
§ 3 zákona č. 371/2004 Z.z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej rexxxxxxxx
xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx
xxxxxxxxx xxxxxxxxx
xxxxx xx xxxxxx xxxx x xxxxxxxx x xxxxxxxxxxxxizácii;
zákon č. 371/2004 Z.z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky
Príslušnosť v sporoch z priemyselného vlastníctva
K § 25
x xxxxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxx
xxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxx x xxxxxxxxxxx xx xxxxx xxxxxny
priemyselných práv patrí patentové právo, právo úžitkových vzorov, právo dizajnov,
právo topografií polovodičových výrobkov. Medzi priemyselnx xxxxx x
xxxxxxxxxx xx xxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxxxxx
xxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxx xxxxxxxxxx xxxx xxxxxxx
xww.upv.sk).
Slovenská republika sa podpísaním Dohody o založení Svetovej obchodnej organizácie
zaviazala rešpektovať celý rad medzinárodnopráxxxxx xxxxxxxxxxx
xxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxx x xxxxxxxxxx
xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxxxxxxx xxxumentov v tejto oblasti
je aj Dohoda o obchodných aspektoch práv duševného vlastníctva [Trade Related Aspects
of Intellectual Property Rights (TRIPSxx
xxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxx
xxxxxxxxx xx
xxxxxxxx xxxx x xxxxxxxx xxxxxx x xxxxžení Svetovej obchodnej organizácie.
Prijatím Dohody TRIPS v rámci Svetovej obchodnej organizácie - WTO vznikol pre Slovenskú
republiku záväzok hxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxxx x
xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxx
xxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxard ochrany predmetom práv priemyselného
vlastníctva jednak pre štádium ich zápisu, resp. registrácie, jednak pre štádium
ich ďalšej ochrany prostrxxxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxx
xxxxxxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xx xx xxxxxxxxxxxx
xx xxxxxxx xxxxxxxxxxa práv k predmetom práv priemyselného
vlastníctva.
xxxxxxxxx xoncepciou uvedeného je to, že sa presadzuje princíp optimálnej koncentrácie
súdnej agendy (rovnako ako v prípade registrových alebo
konkurzných súdxx xx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xx
xxxxx xxxx x xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxx xxxxxxxxxxxxxxxx
x xxxxxxxx xxbavených sudcov v oblasti priemyselných práv, dodáva zákonodarca v pôvodnej
dôvodovej správe k
§ 11 zákona č. 371/2004 Z.z. o sídlach a obvodoch súdov xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx
xxxxxxxxxxx x xx xxxxxx xx xxxxxxxx xxxx x xxxxxxx x xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx
xxxxxxxxxx
xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xúdov vo veciach ochrany práv k predmetom priemyselného vlastníctva
podľa osobitných predpisov a ochrany práv z nekalej súťaže.
Toto ustanovenie sa v nxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxx xxxxxxxxxxx x xx xx xxxxxxxxxxx
x xx x
x xx xxxx xx xxxxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxxx x xxxxxxx x xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xx
ustanovil jeden
okresný súd, a to Okresný súd Banská Bystrica (pozri § 25 CSP), a v ustanovení
§ 26 CSP je upravená kauzálna príslušnosť súdov v sporoch z xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx
xxxxxxx xx
xx x xx xxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxx xxxxxxx
xxxxxxxxxxxxx
x xxxxxxnciácie súdnej agendy.
Zdôrazňujeme, že ak má spor z priemyselného vlastníctva súčasne povahu sporu z nekalého
súťažného konania alebo autorskoprxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xx
xxx xxxxx x xx xxxx x x x xxxx
xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx
xxxxxxxxx xxxxxxxxx
zákon č. 185/2015 Z.z. Autorský zákon;
oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 152/2000 Z.z. o
podpísaní Dohodx x
xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx
xxxxx xx xxxxxxxx xxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx
xxxxxxx
xxxxx xx xxxxxxxx x.z. o úžitkových vzoroch;
zákon č. 444/2002 Z.z. o dizajnoch;
zákon č. 146/2000 Z.z. o ochrane topografií polovodičových výrobkov;
zákon č. 506xxxxx xxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxxx
xxxxx xx xxxxxxxx xxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx
xxxxxxxxxxx x xporoch z nekalého súťažného konania a v autorskoprávnych sporoch
K § 26
Fyzické aj právnické osoby, ktoré sa zúčastňujú na hospodárskej súťaži, aj xxx xxx
xx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx
xxxxxxx xxxxxxx x xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxxxx sa na výkon
tejto činnosti; sú však povinné pritom dbať na právne záväzné
pravidlá hospodárskej súťaže a nesmú účasť na súťaži zneužívať.
Zneužitím úxxxxx xx xxxxxxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx
xxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx
xxxxxe upravuje osobitný zákon (zákon č. 136/2001 Z.z. o ochrane hospodárskej súťaže).
Nekalou súťažou je konanie v hospodárskej súťaži, ktoré je v rozpxxx x xxxxxxx xxxxxx
xxxxxx x xx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxx xxxx xxxxxxxxxxx xxxxx
xxxxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xx xxxxx xxxxlivá reklama,
klamlivé označovanie tovaru a služieb, vyvolávanie nebezpečenstva
zámeny, parazitovanie na povesti podniku, výrobkov alebo služieb xxxxx xxxxxxxxxxx
xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx
xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx, ktorých práva boli
nekalou súťažou porušené alebo ohrozené, sa môžu proti rušiteľovi
domáhať, aby sa tohto konania zdržal a odstránil závadný stav. Ďxxxx xxxx xxxxxxxxx
xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxx xxxxx xx xxxx xxxxxxxxx xx x xxxxxxxxxx
xxxxxxx xxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx
xxxxxxxxxie § 11 zákona č. 371/2004 Z.z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky
upravovalo
kauzálnu príslušnosť súdov vo veciach ochrany práv k predmexxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx
xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxx xxxx x xxxxxxx xxxxxxx
xxxx xxxxxxxxxxx xx x xxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxx xxxxxovení, a to do ustanovenia
§ 25 a
§ 26 CSP. Na prejednávanie a rozhodovanie v sporoch z priemyselného vlastníctva sa
ustanovil jeden
okresný súd, a to Okrxxxx xxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxx x xx xxxxx x x xxxxxxxxxx
x xx xxx xx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx x xxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx
xxxxxxx xx
xx x xx xxx xxxxxxxx xxxxxxxx príslušnosť v autorskoprávnych sporoch z dôvodu potreby
špecializácie
a diferenciácie súdnej agendy.
Zdôrazňujeme, že ak má spor z priemyselného xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxx x xxxxxxxx
xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xx
xxx xxxxx x xx xxxx x x x xxxx
xxxxxxx xxxxté do 30. júna 2016 na vecne, miestne, kauzálne a funkčne príslušnom
súde podľa predpisov účinných do 30. júna 2016 dokončí súd, na ktorom
sa konanie začaxxx
xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx
xxxxxxxxx xxxxxxxxx
xxxxx xx xxxxxxxx xxxx xxxxxxxx xxxxxx
xákon č. 136/2001 Z.z. o ochrane hospodárskej súťaže
Príslušnosť v sporoch z hospodárskej súťaže
K § 27
Z dôvodu potreby špecializácie v toxxx xxxx xxxxxx xx xx xxxxxxxx xxxxx xxxx xxxxxx
x xxxxxx xx
xxxxxxxx xxxx x xxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx x xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx
xxxxxxx súd
Bratislava II, pričom jeho územným obvodom je celé územie Slovenskej republiky. Zdôrazňujeme,
že aj napriek tomu, že ide o spory z hospodárskej
súťxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxx xx xx xxxxxxxxxx xx xxxxx
x xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx
xx xx x xxxxx xxxxx xx xxxxx xx xxxxxxxx xxxxnovenie
§ 26 CSP.
xxxxx x xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxx xxxxxxxxx
xxxxxxx x xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxx x
xxxroch z hospodárskej súťaže podľa zákona č. 136/2001 Z.z. o ochrane hospodárskej
súťaže, keď v prvej
inštancii rozhodoval Okresný súd Bratislava II.
xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx
xxxxxxxxx xxxxxxxxx
xxxxx xx xxxxxxxx Z.z. o ochrane hospodárskej súťaže
Príslušnosť v sporoch týkajúcich sa rozhodcovského konania
K § 28
Zákonom č. 336/2014 Z.z., ktorým sa xxxx x xxxxxx xxxxx xx
xxxxxxxx xxxx x xxxxxxxxxxxxx xxxxxx x xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx x x xxxxx x xxxxxxxx
xxxxxx xx
xxxxxxxx xxxx x xxxxxxx x xxxxxxch súdov Slovenskej republiky a o zmene zákona č.
99/1963 Zb.Občiansky súdny poriadok v znení neskorších
predpisov, sa zaviedla kauzálna príslušnosx x xxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxxxxxxxxx
xxxxxxxx
xxxxxxxxxxx xxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xx x xxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx
xxxxxxxxxx xepubliky je potrebné zabezpečiť, aby kvalitná právna
úprava rozhodcovského konania bola podporená predvídateľnou a kvalitnou rozhodovacou
praxou xxxxxx xx xxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxx xxxxxxxxxx
xxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx
xroch prvoinštančných súdov. Tento inštitút má podľa
zákonodarcu prispieť spolu s novelizovanou právnou úpravou k vytvoreniu predvídateľnej
a moderxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxx
xxxxxxxxx xxxx x xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx
x x xx xxx xx xxxxxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxnosti v sporoch týkajúcich sa rozhodcovského
konania
prebralo do Civilného sporového poriadku.
Podľa x xx xxxxx xx xxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxx
xxxxxxx
xxxx x xxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxa, ak ide o konanie
v sporoch týkajúcich sa rozhodcovského konania okrem
spotrebiteľského rozhodcovského konania; ak sa miesto rozhodcovského konanxx xxxxxxxxxx
xx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxx x
xxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxx xxxxnizačnú
zložku, ak ide o zahraničnú právnickú osobu; ak žalovaný nemá v
Slovenskej republike adresu trvalého pobytu, adresu sídla alebo organizačnú zxxxxxx
xx xxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxx
x xxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxačnú
zložku, ak ide o zahraničnú právnickú osobu.
K prípadom, ak ide o spotrebiteľský spor alebo o konanie v sporoch týkajúcich sa
spotrebiteľského rxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx
x xx xxxxx xx xxxx
xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx
xxxxxxxxx xxxxxxxxx
xxxxx xx xxxxxxxx xxz. o rozhodcovskom konaní
Príslušnosť v sporoch z burzových obchodov
K § 29
Legálnu definíciu burzového obchodu nachádzame v zákone č. 42xxxxxx xxxx x xxxxx
xxxxxxx xxxxxxxxx
xxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxx
xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxgulovanom trhu burzy.
V ustanovení sa preberá doterajšia právna úprava v ustanovení § 13 zákona č. 371/2004
Z.z. o
sídlach a obvodoch súdov Slovenskxx xxxxxxxxxx xx xxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxx x xx
xxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxx x xxxxx xxxxxxxxx
xxxxxxxxx xxxxxxx xxx xxxxxxxxxx x, ktorého územným obvodom je celé územie Slovenskej
republiky.
V odseku 2 komentovaného ustanovenia sa uvádza osobitná kauzálna príslušnosť pre
odxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxx xxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxx xxx x
xxxxxxxxxxx
xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx
xxxxxxxxx xxxxxxxxx
xxxxx xx xxxxxxxx xxxx x xxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx x xxxxxxx
xxxxxxxxxxx
xxxxx xx xxxxxxxx xxxx x xxrze cenných papierov;
Príslušnosť v sporoch určenia neplatnosti zmluvy, koncesnej zmluvy na práce alebo
rámcovej dohody podľa osobxxxxxx xxxxxxxx
x x xx
Podľa § 181 ods. 1 zákona č. 343/2015 Z.z. o verejnom obstarávaní uchádzač, záujemca,
účastník
alebo osxxxx xxxxx xxxxx xxx xxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx
xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxx
xxxx xxebo mohli byť dotknuté postupom verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa
(oprávnená osoba), môže po uzavretí zmluvy, koncesnej zmluvy alebo
rámxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxx
xxxxxxxx xxxxxx xxxxxx
xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxuvy, koncesnej zmluvy alebo rámcovej dohody
sú oprávnená osoba, verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ a
uchádzač alebo uchádzači, s ktorými bola uxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxx
xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx
xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xx xxxxxxxx xxadu pre verejné obstarávanie.
Kauzálna príslušnosť Okresného súdu Malacky na konanie v uvedených sporoch v prvej
inštancii, ako aj kauzálna prísluxxxxx xxxxxxxxx xxxx x xxxxxxxxxx
xx xxxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxx xxxxxxx xxxx xxxxxxxx xx x x xxx xxxxxx xx xxxxxxxx
xxxx x xxxxxxx x
xxxxxxxx xxxxx xxxxxnskej republiky. Právna úprava v Civilnom sporovom poriadku sa
v plnom rozsahu zhoduje s doterajšou úpravou.
Vzhľadom na chýbajúci odkaz na zákon č. xxxxxxxx xx xx x xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xx
xxxxx xxxxxxxx xx x
xxxxxxxx xx xxx xx xxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx x xx xx x xxxxx xxxxxxxx
xxx xxxbitný predpis upravuje možnosť napríklad určenia
neplatnosti zmluvy. Autentický výklad, teda odôvodnenie tejto úpravy Ústavnoprávnym
xxxxxxx xx xx xx xxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxx
xxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx x xxxxxx xxxxxxx xxxx xxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxx
zákon č.
371/2004 Z. z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky.“ Tento zákon však
obsahoval odkaz na
§ 148a vtedy platného a účinného zákona čx
xxxxxxx xx xx x xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx
xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx
xxxxxxxxx xxxxxxxxx
x xxxx xxxxxx xx xxxxxxx xxxx o verejnom obstarávaní
Príslušnosť v sporoch z abstraktnej kontroly v spotrebiteľských veciach
K § 31
Konanie o abstraktnej kontrole v sxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxx x xxxxxx xxx
xxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxxxxxxxxxx xxxxxx
xxxxx x xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou a nekalé
obchodné praktiky nezávisle od okolností konkrétneho prípadu.
Pozri ustanovenia § 301 až 306 CSPx
xxxxxxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxx xxxxxxxxxxx x xx xxx x xxxxxx xxxxxxx xxxx xxxx xxxxxx
xxxx x
xxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx v ustanovení § 9 ods. 1, pričom
v odseku 2 boli
zakotvené výnimky z tejto zásady, keď ako súdy prvého stupňa rozhodovali krajské
súdy.
Výnimku z pravidlx xxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxx x xx xxx xxxxxxxxxx
x xx xxx x xxxxxxxxx x xxxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx
x xxxxxxx xx
xxxxxxxxančným súdom krajský súd. V súčasnosti je to jediná výnimka. Jej zakotvenie
bolo odôvodňované významom, ktorý zákonodarca prikladá ochrane
spotrebixxxxx xxxxxxxxxxxx xx xxxxxxxx xx xxx xxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx
xxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xx xxxx xxxxxx xxxx
xxxxxx xxispieť k zjednoteniu judikatúry v spotrebiteľských veciach a k prehľadnosti
systému právnej ochrany spotrebiteľa.
Súvisiace ustanovenia:
xxxxxxxxx xxxxxxxxx
xxxxxxx xx x xxxxxxxx xx xxxxxxxx xx xx x xxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxx
xxxxxxx xxxxx
xxxxxxx xxxxx xpecializovaný trestný súd a vojenské súdy
Príslušnosť v sporoch o náhradu jadrovej škody
K § 32
Dňa 19. marca 2015 bol prijatý zákon č. 54/20xx xxxx x xxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx
xx xxxxxxx xxxxx
x x xxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxx xx xxxxxx xxxxxx xxx xxxxxxxxxxx xx xxxxx xx xxxxxxxx
xxxx x xídlach a
obvodoch súdov Slovenskej republiky, v ktorom zaviedol nový § 14f, ktorý upravoval
súd s agendou
konania vo veci náhrady jadrovej škody.
Už touto zmenou sa zaviedol iba jeden súd, ktorý bude rozhodovať v prípade vzniku
jadrovej škody. Ide o Okresný súd Nitra, ktoxxxx xxxxxxx xx xxxx
xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxx xxxxxx
xxxxxxx xxx x xxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxx x xxodné ustanovenie
vyplývajúce síce z čl. XXI ods. 4 Protokolu z 1997 (Viedenský dohovor z roku 1963
bol novelizovaný Protokolom, ktorým sa mení Viedenskx xxxxxxx x xxx
xxxxxxxxx xxxxx xxxxx xx x xxxxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxx x xxxxxxx xx xxxxxxxxx
xx xxxxxxx xxxxxx xxx xxxxxxx xxxxxxx xxxx xx x xxxxxxxx xrávnej
istoty poškodených. Na druhej strane zákonodarca uviedol, že je potrebné zamedziť
tzv. "court shoppingu", špekuláciám s príslušnosťou súdov x xxxxxx
xxxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx
xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx
xxxxxxxxx xxxxxxxxx
xxxxx xx xxxxxxx xxxx x xxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxx x x xxx xxxxxxxxx
xxxxx
xxxxxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxho opatrenia v občianskych veciach nariadeného v inom
členskom štáte Európskej únie
K § 33
Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 606/201x x xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx
xxxxxxxx x
xxxxxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx
xxxxxxxxxx xpatrení nariadených v členskom štáte v občianskych
veciach.
Ochranné opatrenie je akékoľvek rozhodnutie bez ohľadu na jeho názov, nariadené vydávxxxxxx
xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxx x xxxxxx x xxxx
xxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xx xxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxx
xxxxx xxxxero nasledujúcich povinností s cieľom chrániť inú osobu,
ak môže byť ohrozená telesná alebo duševná integrita tejto inej osoby:
a)
zákaz alebo úpraxx xxxxxx xx xxxxxxx xxx xx xxxxxxxx xxxxx xxxxxx xxx xxxxxxxx xxxxx
xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx
xx
xxxxx xxxxx xprava kontaktu s chránenou osobou akýmkoľvek spôsobom vrátane telefonického
kontaktu, elektronickej alebo riadnej pošty, faxu alebo iných
prostrixxxxxx
xx
xxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxxx xx x xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxx xx xxxxxx xxxxxxxxxxxx
Ustanovenie vyxxxxxx x xxxxxxxxxxxx x xxx xxxxxx xx xxxxxxxx xxxx x xxxxxxx x xxxxxxxx
xxxxx
xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxx xxxxx xxxx xxx xxxxx
xxx xxx xxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxxx
xízky nápad. Dôvodová správa k zákonu č. 73/2015 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon
č.
99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, ktorou sa táto kauzálna príxxxxxxxx xxxxxxxxx
xxxx xxxxxxx xx
xxxxxx xx xxxx xxxxxxxx xx xxxxx xxxx xxxxx xxxxxx xxxx xxxxx xxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx
x xxxxxx xxxxxxx xxxx xxxcerým súdom.
Súvisiace ustanovenia:
Súvisiace predpisy:
nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 606/2013 z 12. júnx xxxx x xxxxxxxxx
xxxxxxxx xxxxxxxxxx
xxxxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxx
xxxxxx xxxx
xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx
x x xx
xxxxxxxxxxx xxxxxxxe funkčnú príslušnosť súdu. Judikatúra pod funkčnou príslušnosťou
rozumie rozsah pôsobnosti medzi jednotlivými druhmi súdov pri
prejednávaní tej ixxxx xxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xxx xxx xxx x
xxxx x xxxxxxxx xx
xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxx xxxxxxx xxxxx súd je príslušný
konať a rozhodovať o veci v inštančnom postupe (sp. zn.
4 Co 2/2010).
Generálnym ustanovením upravujúcim funkčnú príslušnosť je § 34 xxxx xxxxx xxxxxxx
xxxxxxxxxx xxxxxx
x xxxxxxxxxx x xx xxxx x xxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxx xx
xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxx x xásade ide o všeobecný krajský súd
upravený v
§ 3 zákona č. 371/2004 Z.z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky, ak nie
je kauzálne
príslušný inx xxxxxxx xxx xxxxxx x xx xxxx x xxxx
x xx xxxx x xxxx x xx xxxx x xxxx
x xx xxxx x xxxx x xx xxxx x xxxx
x xx xxxx x xxxx x xx xxxx x xxxx
x xx xxxx x xxx x x xx xxxx x xxxxx
Špeciálnym ustanovením vo vzťahu k § 34 CSP je xxxxxxxxxxx
x xxx xxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xx xxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxx
xxxxxxxxxx xxx
xxxxx xxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xk odvolaniu v celom rozsahu vyhovie a z uznesenia
nenadobudla dosiaľ práva iná osoba ako odvolateľ.
Autoremedúra je prípustná pri podaní odvolania v zmxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxx
xxx xxxxxxxx xxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxxx
xxxxxxxxxx xxx xxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxx xx xxxxxxxxx xťažnosť, o sťažnosti rozhoduje
súd prvej inštancie (pozri
§ 248 CSP). Vo vzťahu špeciality je tiež ustanovenie
§ 129 ods. 4 CSP.
Špeciálnym ustanovenxx xx xxxxxx x x xx xxx xx xxxxxxx xxxxxxxxxxx
x xx xxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxxxxxxxxxx
xxxxxxxx x ktorých na konanie o odvolaní proti rozhodnutiu vydanému v konaní v sporoch
z abstraktnej kontroly v spotrebiteľských veciach je príslušný
najvyšší sxxx
xxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxx xx xxx xxxxxx xx xxx
xx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx
x xx xxx xxxxx x xxx xxxx x xxxx
Súvisiace ustanovenia:
Súvisiace predpisy:
§ 3 zákona č. 371/2004 Z.z. o sídlach a obvodxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx
xxxxxxxxxxx
xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx xx x xxx xxxx xxxxx xxx xxx xx xx xxxxxxxxx
x xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxania vyplýva niekoľko procesných situácií, keď súd
druhej inštancie prijme jednostupňové rozhodnutie, teda
rozhodnutie, ktorému nepredchádza rozxxxxxxxx xxxx xxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxx
xxxxxx xxxxx
x xxx xxxx x xxx xxxxxxxx xxx x xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx
aj o
nároku na náhradu trov konania za celé konanie). Z uvedeného vyplýva, že Civilný
sporový poriadok dovoľuje, aby sa vo veci rozhodlo s konečnou
platnxxxxx x xxxxxx xxxxxxx xxxxxx xx xxxx xxx x xxxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxx xxxxxxx
xxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxx xxxxxxx xxxxx
xxx xx xxs. 1 ústavy, resp. práva na spravodlivé súdne konanie podľa
čl. 6 ods. 1 dohovoru.
xxxxx xxxxxxxxx xxxx xx xx xxx xxxxxxx xxxxx xxx xxx xxxx xx xxxxxxx
xx xx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xxxxx xx
sú vylúčení v rozsahu znemožňujúcom konať a rozhodovať v zákonnom
zložení, vec sa musí prikázať inému súdu (delegácia nutná). Ak je zmena príslušnosti
xxxxxxx xxxx xx xxx xxxxxxxx xxxxx xxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx
xxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxx x xxxxxxxxx xx xx xxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxx
xxxxxx hospodárnosť riešenia veci, alebo sa zvýši záruka zistenia
skutkového stavu. V prvom aj druhom prípade možno vec prikázať len súdu tej istej
inštancie xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxx
xxxxxxxxxxxx
xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xx x xxx xxxx xxxxx xxx xxx x xxx xxxxxxxxx
x xxxxxzaní veci z dôvodu vhodnosti nerozhoduje krajský súd v inštančnom postupe,
ale ako najbližšie spoločne nadriadený súd príslušnému súdu a súdu,
ktorémx xx xxx xx xxxxxxxxx xxxxxx xxxx xxxxxxxxxxx xxxx xxx xx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx
xxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxx xx xxxxx xxxxxxxx x
xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxok ani neupravuje funkčnú príslušnosť najvyššieho súdu na jeho
prejednanie.
Chýbajúca funkčná príslušnosť ktoréhokoľvek súdu na prejednanie určxxxx xxxxx xxxxx
xxxx xx xxxxxxxxx xxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxx
xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx
xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xx x xxx xxxxsta 2010, sp. zn. 4 Co 2/2010:
Procesné podmienky v občianskom súdnom konaní, i napriek tomu, že ich Občiansky súdny
poriadok ako
základný procesný prxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx
xxx xx xxxxxx xxxxx xxx x xx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx
xxxxx xxxxx xxx xxxxené na to, aby sa dosiahol cieľ občianskeho súdneho konania vyplývajúci
zo základných ustanovení
Občianskeho súdneho poriadku (prvá hlava, prvá časxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx
xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx
xxxxxxxxxxxx xx xxxx xxxxx x xxx xxx xxxxx xx xxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx
xx xxxxxx súdu nepochybne patrí jeho príslušnosť na prejednanie
a rozhodnutie veci, ktorá sa člení na vecnú (vecnú, kauzálnu), miestnu a funkčnú.
K § 35
K funkčnej prísxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxx x x xx xxxx
xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xx xxxxxxxxxxxx x xxxxxxxxx
xxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xx xxxxxx x xxxxx xxxxxxx x xxxxxxx xxxxx
xx xxxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxx xxxoriadnych opravných prostriedkoch
proti rozhodnutiam senátov najvyššieho súdu, senát najvyššieho
súdu sa skladá z predsedu a zo štyroch sudcov.
Sxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx
xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx
x xx xxxxxx xx xxxxxxxx xxxx x xxxxxx
xxxxx xxxx
xxxxxxxx xxxxxxxxNIA O PRÍSLUŠNOSTI SÚDU
K § 36
Konanie sa musí uskutočniť na tom súde, ktorý je vecne (§ 12 CSP), prípadne kauzálne
(§ 22 až 33 CSP), funkčne (§ 34 x
x xx xxxx x xxxxxxx xxxxxxxxx
xx xx xx xx xxxxx
xxx xx xxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxxx
xxx xxxxx xxxxxxu príslušnosť iba na námietku žalovaného
uplatnenú najneskôr pri prvom procesnom úkone, ktorý mu patrí; výlučnú miestnu príslušnosť
skúma aj bez námixxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxx
xxxxxxxxxxx xxxx xxxxxx xxxxx x xxxxxxxxxx xxxx xxx xx xxxxxxxxx xx xxxx xxxxxxxx
xxxxxx xx xxxxxx xx xxxxxxx xxxxx xxxxxx xa miestne nepríslušný súd,
súd sám nemá možnosť postúpiť z dôvodu miestnej nepríslušnosti žalobu na miestne
príslušný súd, pokiaľ žalovaný neuplatní xxxxxxxx xxxxxxxx
xxxxxxxxxxxxxx xxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxx xx xxxxxx
xxxxxxxxxxx xx xxxxxx xxxxx xxxxxxxxx x xxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xakto určená
príslušnosť trvá až do skončenia konania. Konanie sa začína
doručením žaloby alebo doručením návrhu na nariadenie neodkladného opatrenix xxxxx
xxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxx xx xx xxxxxx xxxxxxx xxxxx x
xxxxx xxxx xxxxxxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxx xemá táto
zmena vplyv na určenie miestnej príslušnosti súdu. Napríklad je
irelevantné, že po doručení žaloby došlo k zmene trvalého pobytu žalovaného, xxxxx
xxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx
xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxx žaloby,
pretože príslušnosť určená podľa okolností v čase začatia konania
trvá až do skončenia konania. Táto zásada sa nazýva zásada perpetuatio fori x xxxxxxx
xxxx xxxxxxxx x
x xx xxxx x xxxx
xx xx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxx x xx xxx xxx xxxxx
xxxxxxxxx xxxxxx
xxxxx xx xxxxxx xxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxnu príslušnosť ku dňu začatia konania.
Výnimky zo zásad ustanovených v § 36 ods. 1 a
2 CSP sa ustanovujú v § 38 CSP (určenie súdu)
a § 39 CSP (nutná a vhoxxx xxxxxxxxx xxxxxx
xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx
xxxxxxxxxxx
xxxxx xxxxxxxxx xxxx xx xx xxx xxxxxxx xxxxx xxx xxx xxxx xx x64/03:
Rozhodovanie najvyššieho súdu o vhodnej delegácii je výnimkou zo zásady trvania miestnej
príslušnosti (zásada perpetuatio fori). O prikázaxx xxxx
xxxxxxxxx xxxx xxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx x xxxxx xxxxxxx
xx xxx xx xxxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxx xxx xxxxxxxx x xxxxských
súdov a v prípade, keď sa rozhoduje o delegácii vo veci, v ktorej koná okresný súd,
a vec má byť delegovaná okresnému súdu z obvodu iného krajského
súxx xxxxx xx xxx x xxxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxx xxxxxxxxxx xxx xxxxxxxxx
xxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxx x
xxxxnizačných vzťahoch, a nie v procesných vzťahoch. Preto nemožno uvažovať o odvolacom
alebo dovolacom súde ako o nadriadených súdoch, ale iba o
krajskom xxxxx xxxxxxxxx xxxx xxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx
xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx x xxx xx xxxx x xxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxx
xxxxx. Podľa tohto článku nikoho nemožno odňať jeho zákonnému
sudcovi; príslušnosť súdu ustanoví zákon. Občiansky súdny poriadok ustanovuje, ktorý
súd jx xxxxxx
xxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxxxxxxx xxxxx xx xx xxxxx xxxxxxxxxxxx xxx xxxxxxx
xxxxxxxxx xxxxxx xxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xx xxxxxvne spája
s osobou sudcu. Postavenie zákonného sudcu ako osoby, ktorá má o veci rozhodnúť,
je späté so sústavou súdov upravenou zákonom č.
757/2004 Z.z. x xxxxxx x xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxx
xx xxxxxxxxxxx
xxxx x xxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx a tým aj osoba zákonného
sudcu (sudcu určeného v súlade s rozvrhom práce vecne a miestne
príslušného súdu). Nevyhnutným predpokladom toho, aby účastníx xxxxxxx xxxxx xxxxxx
xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxxxxxx x xxxx xxxx xxxxxx xxxxx
xx xxxxx xxxxxx xx xxxxxxxxxxxx x xxx xxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxe príslušný. Zákon,
ktorý upravuje príslušnosť súdu priamo, je nevyhnutné uplatňovať aj
pri rozhodovaní o určení súdu príslušného na konanie v konkréxxxx xxxxxxx xxxxx xxxx
xxxx xxxxx x xxx xxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxxxxxx xx xx x xxxxxxxx
xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xdňatý svojmu zákonnému
sudcovi. Príslušnosť súdu ustanovuje xxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxx
xx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxx x xxxxxx x xx xxxx x xxx xx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xx xxxxx
xxxxx xx xxxxx x
xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxušnosť sa určuje podľa okolností, ktoré tu sú v čase začatia
konania, a trvá až do jeho skončenia. Pre určenie vecnej a
miestnej príslušnosti sú až do skonxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxx
x xxxx xxxxxxx xxxxxxx x xxxxxx xx xx xxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx
xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxuatio fori spočívajúcu v trvaní súdnej príslušnosti
raz určenej až do skončenia konania bez ohľadu na neskoršie
zmeny okolností, ktoré sú inak pre určexxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx x xxxxx
xxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxx
xxxxx xxxxx xxxxx x xx xxxx x xxx xxx xxxx xyť prikázaná inému súdu, pretože jeho
sudcovia sú
vylúčení (tzv. delegácia nutná); podľa § 12 ods. 2 OSP sa vec môže prikázať inému
súdu z dôvodu
vhodnosxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxx xxxxxxxxx xx xxx xxxxxxx xxxx xxxx xxxxxx
xxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxx
xxxxxxx xxxxlušnosť - vec nemožno prikázať súdu iného stupňa či inštancie [ak sú
napríklad vylúčení sudcovia určitého krajského súdu, vec sa prikáže
inému krajskéxx xxxx xxxxxxxxx xxxx x xxxxxxxxx xxxxxx x xxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxx
xxxxxxxxxxxx xx xxx
xxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxi určenej podľa hľadísk
ustanovených priamo zákonom, ale platí tiež na prípady, keď bola
príslušnosť určená inak; uvedená zásada sa vzťahuje aj na delexxxxx xxxxx x xx xxx
xxxxxxxxxxxx
xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxx x xxxxx xxxxx xxx x xxxxxxxxx xxxxxx
xxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxi (porovnaj napr. Občanský soudní
řád, Komentář I., nakladateľstvo Panoráma v Prahe, 1985, str. 139 až 142). Nerešpektovať
túto zásadu by znamenalo poxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxx xxxxx
xxxx xx xxxx x xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx
x x xx
x xxxxxxxx xx xx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxx dôjsť napríklad pri pluralite
žalovaných, keď niektorí zo žalovaných majú odlišný všeobecný
súd (podotýkame, že pre určenie miestnej príslušnosti pxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxx
xx xxxxxxxxxxxx xxxxx x xxxx xx xxxxxxx x xxxxxx xxx xxxx x
xxxxxxxx xxxxx x xxxxxxxxxx xxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxx xxxxxxxú miestnu príslušnosť
danú na výber
(§ 19 CSP), keď sa žalobca môže rozhodnúť, či podá žalobu na všeobecný súd žalovaného,
alebo na súd
podľa § 19 CSP. Ďalex x xxxxxxxxxx xx xx xxxx xxxx xxxxxxx xxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxxx
xxxxx
xx x xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xx xx xxxxx xx xxxxx x xxxxxxx xx x xxxxxxx xxxjenia
vecí, ak
nejde o osobitnú výlučnú miestnu príslušnosť.
V uvedených prípadoch sa môže konať na ktoromkoľvek z nich. Výber je na žalobcovi,
pričox xxxxx xxxxxx x xxxxxx xxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxx xx
xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxx xx xxxxxxxx xxxxxx xxxx xx xxxxxxx xxxx xxxxxxx xxxx xxxxx
xxxxxx
Ak by žalobca v prípade, keď má možnosť vxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx
xxxxxx xxxxx xxxxxx xx xxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xxxxx
xxxxxxxxx xxx xxxxxxxx xxxxx x xx xxxx xxx. tento nepríslušný súd zvolí, na ktorý
z miestne
príslušných súdov spor postúpi, ale len za splnenia podmienky uvedenej v § 41 CSP.
Súvisiace ustanovxxxxx
xxxxxxxxxxx
xxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxx xx xx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxx xxxxxxx
xxxxx xxxxxxxxxia
§ 87 písm. b) OSP, je rozhodujúce, či navrhovateľ uviedol v návrhu (v konaní) skutočnosti,
ktoré
dokladajú túto na výber danú príslušnosť, nie však či xx xxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx
xxxxxxxxx xxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxx
xxxxxxxxxxx xxxxx xx xx xxxx x xxxx xx xxxxxxxxxxxx xx xxxxxx xxde bol návrh uplatnený;
je bez
významu, ktorý z viacerých odporcov je v návrhu uvedený ako prvý.
K § 38
Predpokladom aplikácie postupu podľa § xx xxx xxx xx xxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxx
xxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxx xxxxxxx xxxxxxx xxx x xxxxx xxxxx xxxxx xx xxxxxxxxx
xxxxx xxxxxxxxxx republiky (pozri
§ 3 CSP). Postupu podľa § 38 CSP by malo preto
predchádzať zistenie, či ide o spor, ktorý patrí do právomoci slovenských súdov.
K uvedenxxx xxxxx
xxx x xxxxxx xxx x x xxxxxx xx xxxxxxx xxx x
xxxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxxxxx xxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx
x xxxx xxxx xx x215/2012
z 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných
veciach.
Ustanovenie § 38 CSP kopíruje doterajšxx xxxxxxxxxxx
x xx xxxx x xxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxx x xxxxxx xxxxxxxx xxxxxx
xxx x xxxxxxxxx
xx xxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxx xx1), že xxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xxxx
xxxxx xxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxx xxxxx xx
xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxx xx xxxxxxx xxxxxia treba pripojiť. V takomto prípade
je konanie začaté dňa, kedy návrh došiel Najvyššiemu súdu ČSSR.
Návrh na určenie príslušného súdu možno podať tiež xx xxxxxx xxxxxxxx xxxx xxx xxxxxx
xxx xxxxxxxxx xxx xx xxxx xxx xx xxxxx x xxxxxx
x xxx xxxx x xxxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xx xxxx xx xxxxxššieho súdu
ČR) je zrejmé,
že sú to predovšetkým súdy, ktoré sa obracajú na najvyšší súd po začatí konania a
po zistení, že spor síce patrí do právomoci vnúxxxxxxxxxxx xxxxxx
xxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxx xxxxxxx xxxxxxx
xxxx xxxxxx xxxxxx x xxxxxxxxxx x xx xxx xxxxxxx xx xxx xxúma miestnu príslušnosť
iba na námietku
žalovaného uplatnenú najneskôr pri prvom procesnom úkone, ktorý mu patrí; výlučnú
miestnu príslušnosť skúma xx xxx xxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxx
xxxxxxxxx x xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxx x xxxxxxx xxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxxxxx
x xx xxx xxxx
xxxxxxxx xxx x prípade, ak pôjde o výlučnú miestnu príslušnosť alebo ak žalovaný
vzniesol námietku miestnej nepríslušnosti (resp. námietku
neexistencie miestnej xxxxxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxx xx xxxxxxx
xxxxxxxxxxx xxxxxx x xx x xxxxxxxx xx xxxxxxxxxxx
x xx xxxx xxxxx xx xxxxxxxx x xxxxx xxxxxxnie príslušnosti".
Druhým možným výkladom by mohol byť názor, že ustanovenie § 38 CSP má vo vzťahu k
§ 41 CSP charakter špeciálny, a teda neexistencix xxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx
xxxxxxxx
xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx xx xxxxx xxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxx xxx xxxxx
xx xxxxxxx xxxxx xxxxx súd spor prejedná a rozhodne, a to aj bez
námietky žalovaného. Takýto postup by však predpokladal skúmanie miestnej príslušnosti
súdom bez námietky, xxx xx x xxxxxxx xxxxxxx x
x xx xxx x x xx xxxx x xxxxxxxx xx
xxx x xxxx x xxx xx xxx xxxxxxxxxx x xxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxx
exxx
xxxxxx xxxxxx xxxx xxxxxxxuje ani v úvode výkladu spomínanú situáciu, t.j. aby návrh
na určenie súdu, ktorý spor prejedná a rozhodne v prípade
absencie alebo nezistiteľnosti podxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxx
x xxxxxxx xxxx xxxx xxxxxxx xxxxxxx xx xxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx
xxxxxxxxxxx xxxx xxxx xxxxxxxx xxxxohou k žalobe, ktorú podá žalobca na súd určený
najvyšším súdom.
Najvyšší súd určí súd, ktorý prejedná a rozhodne spor podľa okolností daného prípadux
xxxxxxxxx xxx x xxxx x xxxxxx xxxxxxx xx xxxxx xxxxx xxxxxx
xxxxx xxxxx xxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxx xxxxx xx xxxxx
xx xxxx xxnať a je s vecou oboznámený, alebo aj súd, kde sa
vykonala nejaká činnosť podľa zmluvy, kde sa vykonávala pracovná činnosť na území
Slovenskej republiky x xxxx
xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx
xxxxxxxxx xxxxxxxxx
xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxx xxxx xx xxxxxxxxx x xxx xxxxxxxx xxxx x xxxxxxxxx
a o uznávaní a
výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach;
§ 2 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom
Prikxxxxxx xxxxx xxxxx xxxx
x x xx
x xxxxxx x
Ustanoxxxxx x xx xxxx xxxxxxxxxx x xxxxxx x xxxx xxxxx xxxxxxxxx x x xxxxxx x xxxx
xxxxxx
xxxxxxxxxx xx xxxxxxxx xx xxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxxxx x xx xxxx x xxxx xxdľa ktorej
sa konanie
uskutočňuje na súde, ktorý je na prejednanie príslušný. Prikázaním veci dochádza
k zmene miestnej príslušnosti súdu tej istej inxxxxxxxx xxxx xxxxx
xxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxx xxx xx xx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx
xxxxxxxxxxxxxx xxxx xxx xxxxxx x xxxxxxxxx xxxxu súdu tej istej
inštancie. K nutnej delegácii veci dochádza vtedy, ak je nadriadeným súdom rozhodnuté,
že všetci sudcovia príslušného okresného alebx xxxxxxxxx xxxx
xx x xxxxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxxx xx xxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxx
xxxxx xxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xkresný súd alebo
krajský súd", z čoho vyplýva, že uvedené sa nemôže týkať Najvyššieho súdu SR.
Sudca je vylúčený z prejednávania a rozhodovania sporux xx xx xxxxxxxx xx xxxx xxxxx
x xxxxxx x xxxxxxxx xxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xx
xxxxxx xxxxx xxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxx xxxxxxxxxxxx. Vylúčený je aj sudca,
ktorý prejednával a rozhodoval ten istý spor na súde inej
inštancie.
K xxxxxxxxx xxxxxx xxxxx x xx x xxxxx xxxx
x xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xx xx xxxxxxxxxxx
x xx xxxx x x x xxxxxx xx xxxxxxx4 Z. z. o súdoch, podľa ktorých ak tento zákon neustanovuje
inak, veci určené podľa predmetu konania sa v súlade s rozvrhom práce prideľujú jednotlivým
xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx
xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxx
xxx xxxx xylúčená možnosť ovplyvňovania pridelenia vecí, pričom
podmienka náhodného výberu je splnená len vtedy, ak sa má vec prideliť jednému z
aspoň dvoch senxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xx xx xxxx
xxxxxx xxxxxxxxxx xxx xxxxx xxxxxx xxxxxxx xx xxxxx xxx xxxx x xxxxxx x xxxxxxxx
xxxxx xxxxxxxxxx xie je možné pridelenie tohto sporu sudcovi procesom
náhodného výberu tak, ako to predpokladá zákon o súdoch.
K odseku 2
x xxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxx xxxxx xxx xx xxxxx xxxxxx x xxxxxx x xx xxxxxx xx xx
xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx x xxxxxx xxxxxxárnosti a rýchlosti
konania, aby vec prejednal iný vecne príslušný súd. Ide však o mimoriadne prípady.
Dôvodom prikázania veci z dôvodu vhodnosti nemôxx xxx xxxxxxxxx
xxxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx
xxxx xxxxx x xxxx xxxxxxxx xxx xxxx xx xxxxxxx rozhodnutiach
uvádza, že problémy súvisiace s prekonávaním väčších vzdialeností či vynaložením
vyšších výdavkov s cieľom dostavenia sa na súd sú vo vxxxxxxxxxxx
xxxx xxxxx x xxxxxx xxx xxx xxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxx xxxxx xxxxx
xxxxxxxxxx xx xxx xxxxx xxxxxx x xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xx xxx xxxxxxxx xxxxxxxx
x xxxxxxxxxxx
x xx xxxx x xxxx xxmožno si nevšimnúť drobnú obsahovú zmenu, podľa ktorej spor možno
prikázať inému
súdu tej istej inštancie aj z dôvodu vhodnosti, no len na návrh ktorejkxxxxx xx xxxxxx
xxx xxxxxx xxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxx
xx xxxxxxx xxx xxxxx xxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxx xxxxx xxxx x xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx
xxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xx xxx xxxxx xxxxxx xxxxxxxx
xxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxx
Judikatúra Najvyššieho súdu SR tiež uvádza, že prikázanxx xxxxxxxxxxx xxxx x xxxxxx
xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxx
xxxxxx xxx xxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxx xx xxx. 1 Ústavy SR), ktorý je daný
na podklade
vopred ustanovených zákonných pravidiel vecnej a miestnej príslušnosti súdov. K prikázaniu
veci je preto na mixxxx xxxxxxxxx x xxxx xxxxxxxxxxx
xxxxxxxxxx x xxxxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxx xxxx xxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx
x xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxárnejšie, rýchlejšie alebo po
skutkovej stránke spoľahlivejšie a dôkladnejšie posúdenie veci. Dôvody delegácie
môžu byť rôzne v závislosti od predmxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx
xxx xx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx x xxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxx xxxxxxxxxx
xxxx xxx xxxxx xxxxxxx xxxxxotnú, finančnú, prípadne
sociálnu povahu. Vzhľadom na charakter delegácie veci ako výnimky zo zásady, že vec
prejednáva a rozhoduje súd, ktorého prísxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxx
xxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxx xxx xxxx xx xxxxx
xxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx V neposlednom rade,
nadriadený súd berie do úvahy aj prípadné dôsledky navrhovanej vhodnej delegácie
a starostlivo skúma, či delegovaním veci inému sxxx xxxxxxx xxx x
xxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxx
xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx
x xx xxxx x xxx xxxxxx x 39 ods. 2 CSP) xx
xxxxx xxx xxxxxx xx xx xxx xx xxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxx
xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxx xxxxx xx
xxoch procesných stranách. Súd prihliada na pomery a dopad prípadného prikázania
veci tak na stranu, ktorá vhodnú delegáciu navrhuje, ako aj na pomery
a dxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx xx xxxxx xxxxxxx xxx xxx xxxxxxx xxxxx xxx xx xxxxxxx
xx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx
xxdu SR z 21. októbra 2010, sp. zn. 3 Ndc 20/2010).
xx xx xxxxxuje návrh strany na prikázanie veci inému súdu z dôvodu vhodnosti, ktorý
má všetky zákonom vyžadované náležitosti (pozri
§ 127 v spojitosti s § 39 ods. 2 xxxxx xx
xxxxxx xxxxx xx xxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxxxx xx xxxxx xxxxx xxxx
xx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xx xúdnych
poplatkov. Ak nie je poplatok zaplatený v plnej výške súčasne s návrhom na prikázanie
veci inému súdu z dôvodu vhodnosti, súd poplatníka (navrhoxxxxxx
xxxxx xxxxxx xxxxxx xxx xxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx
xx xxxxxxxxx xxxxxx x xx x xxxxxxxx x xxxx xx xx xx xxxxxxx xxzve
poplatok nebude zaplatený, úkon sa nevykoná a návrh na prikázanie veci inému súdu
z dôvodu vhodnosti sa stane neúčinným, aj keď poplatník neskôr
popxxxxx xxxxxxx xx xx xxxx x xxxxxx xx xxxxxxx xxx x xxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxx
xx xxxxx x
xxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxx xx xxxxázanie veci inému súdu
z dôvodu vhodnosti doručuje ostatným stranám, keďže pri
rozhodovaní o tomto návrhu sa berie do úvahy aj stanovisko ostatných strxx xxxxxxx
xxxxxxxxx xxxxx xx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx
xxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxx xxxxxxx xxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxx x xxx xds. 2 CSP.
Ak by návrh na
prikázanie inému súdu z dôvodu vhodnosti trpel vadami spočívajúcimi v jeho nezrozumiteľnosti,
neúplnosti alebo neurčitosti, xxxxxxxxx xxx xxxxx
x xxx xxxx
x xxxxxx x
x xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxx xxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx
xxxx x xxxxx xxxxxxx xa má spor prikázať. To znamená, že ak
miestne xxxxxxxxx xxx x xxxx xx xxxxx xx xx xxxx xxxxxxxxx xx x xxxxxx xxxx xxxxxx
xxxxxxxxx xxxxx x xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxx xx
xxx x xxxx x xxxodov iných krajských súdov, o prikázaní sporu rozhoduje najvyšší
súd.
xxxxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxx x xrganizačných vzťahoch, a nie v procesných
vzťahoch. Preto pri rozhodovaní nadriadeného súdu o vhodnosti
delegácie nemožno jeho postavenie chápať roxxxxx xxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx
xxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxx xxx x xxxxxxxxxxxx
xxxxxxx xxx xxx x xxxxxxxx xxxx xxxxx xxxxxššom súde SR ako o článkoch súdnej sústavy
(nález Ústavného súdu SR zo 14. januára 2004, sp. zn.
III. ÚS 164/03).
Pre úplnosť podotýkame, že podľa § 39 odxx x xxx xx xxxx xxxxxxxxxx xx x xxxxx xxxxxxxxxx
xxxxx
x xx xxxx x xxxx
x xxxxxx x
xxxxxxxxxxx xxxxxx x xx xxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxdneho poriadku
novým ustanovením.
Dôvodová správa uvádza, že v tomto odseku sa zaviedlo osobitné pravidlo, a to z dôvodu
odstránenia potenciálne šikxxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxxxx
xxxxxx xx xxxxx xxxxxx xxxxx xxxx x xxxxx xxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxx
xx xx xxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxx xxx xxxou stranou sporu
neprihliadne. Je irelevantné, či strana uvádza v návrhu iné dôvody pre prikázanie
sporu, než v skôr podanom návrhu. Ak by mal zákonodarxx xxxxxx xxxxx
xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxx xxxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xx xx xxxxxxxxxxx
xxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxx xx xxxxxxxxxxxx xe strana podala
návrh na prikázanie sporu opakovane, t.j. druhýkrát. Ustanovenie nevylučuje to, aby
bol návrh podaný v konaní aj tou stranou sporu, ktoxx xxxx x
xxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xx xxxx xxxxxx xxxxx xxxx xxxx xxxxxx xxxxx xxxxx xxx
xxxx
xxxxx xx xxxxxxxx x xxx xxx
xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx
xxxxxiace predpisy:
§ 2 a § 3 zákona č. 371/2004 Z.z. o sídlach a
obvodoch súdov Slovenskej republiky;
položka 26 sadzobníka súdnych poplatkov (príloha xxxxxx xx xxxxxxx xxx x xxxxxxx
xxxxxxxxxx x xxxxxxxx
xx xxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxx
§ 10 ods. 4 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra
trestov;
xxxxxxxxxxx
xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xx x xxx xxxx xxxxx xxx xxx x xxx xxxxxxx
xxxxxxx xxxxxxxxx xxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxx xôžu byť len také okolnosti, ktoré
umožnia hospodárnejšie, rýchlejšie alebo po skutkovej stránke
spoľahlivejšie a dôkladnejšie prejednanie (a logicxx xxxx xxxxxxxxxxxx xxxxx xxxx
xxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxx
xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxom na pomery strany sporu,
ktorá delegáciu navrhuje, možno prihliadnuť, len ak ich zohľadnenie
nebude mať negatívny dopad na druhú stranu sporu. Rozhoxxx xxx xxxxxxxxxxxx xxxxxx
xxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx
xxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xx x xxxxxxxxxx xxxxtných strán sporu.
Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 15. októbra 2012, sp. zn. 3 Ndc 23/2012:
Pri delegácii z dôvodu vhodnosti treba vždy vziať na zretex xx xxxxxxx xxxxxxx x
xxx xx xx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx x xxxxx xxxxxx xxxxxxx
xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxušnosti; zákonodarca
totiž úpravou
výlučnej miestnej xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxx xx xxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxx
xxxxxxxxxxxxxxx xx xxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xx xxxx xxxx
xxxxxxxxxxx xxxxxxiami (§ 84 a nasl. OSP) alebo by vyplývala z možnosti účastníka
zvoliť si spomedzi
dvoch miestne príslušných súdov (§ 87 OSP), ale aby vec prejednal a rozhxxxx xxxxx
xxx xxxx xxxxxxx
xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx x xxxxxxxx
xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxu.
Zdravotný stav, vek a vzdialenosť bydliska od sídla miestne príslušného súdu sú skôr
bežnými okolnosťami sťažujúcimi účastníkom konania prístup x
xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxxx xxx xxxx xxxxx xxxxxx xxx xxxxxxxx
xxxxxxxxx x xxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxov
(svedkov) dožiadanie (§ 39 OSP).
Nález Ústavného súdu SR z 23. augusta 2012, sp. zn. III. ÚS 46/2012:
Nutnú delegáciu podľa § 12 OSP možno chápať akx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxx
xxxxxx xxxxxx
xxxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxxx x xxxx xxxxxxxxx xxxxxxx
xxxxxxx xx xxíslušnom súde, ktorý nemôže vo veci konať, lebo jeho
sudcovia sú vylúčení. Zásahom do procesných vzťahov je nutná delegácia preto, lebo
jedným zo subjexxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxx
xxxxxx xxxxxx xx xx xxx xxxxxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx xxxxx xxxxxxxxx
xxx xxxxxxx xxsah do ďalšieho procesného osudu sporu tvoriaceho
predmet konania, v ktorom však nadriadený článok súdnej sústavy v okamihu rozhodnutia
o delegácii nxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xx xxx x xxxxxxxxx
xxxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxx xx xxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxxx
xxxxxxxxxx xxxxxxx xxčenú súdnu príslušnosť, ale nepriamo aj
základné právo účastníkov konania na zákonného sudcu a ich základné právo na nestranný
súd, musí aplikačná prax xxxxxxxxxxxxxx
xxxxxxxx xxxxx xxxxx xxx xx xxxx x xxxxxx xx xx x xxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx
xx xxxxxx
xxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxx xx xxxxxmoci súdov. Záber základného práva na
súdnu ochranu vo všetkých jeho podobách, teda aj v podobe práva na
nestranný súd, sa tak musí vzťahovať aj na „veci“x xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx xxx
xxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx x xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx
xxxxx xx xxxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxo súdu o námietkach zaujatosti sudcov
súdu podriadeného. Opačný záver by materiálne znamenal ústavne
neprijateľný záver, že v konaní o námietke zaujaxxxxx xxxxx xxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx
xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx x xxxx
xx x xxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxx xxxusí rozhodovať nestranný súd.
Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 1. augusta 2012, sp. zn. 7 Ndc 11/2012:
Úvaha súdu o vhodnosti delegácie zahŕňa komplexxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxx
xxxxxxxxxx xx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxx xxxxxxxxx xx
xxxxxx x xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxx xxx xx xxrane účastníka, ktorý vhodnú delegáciu
navrhuje, ako aj na pomery a dopad prípadnej delegácie veci
na ostatných účastníkov. Pri tom všetkom treba mať nx xxxxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx
xxxxxxxxx xxxxx
xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xx x xxx xxxx xxxxx xxx xxx x xxx xxxxxxxxx
x xxxxxxxxx xxxx x xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxx
xxx xxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxx xxxxxxxxxxx xxxx x xxxxx
ktorému sa vec má prikázať. Takéto jeho rozhodnutie teda nie je rozhodnutím odvolacieho
súdu. Dovolanie proti nemu je preto vylúčené a
Občiansky súdny xxxxxxxx xxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xx xxxx
xxxxxxxxxxxx
xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxx xx xxxxxxxxnie určitej veci, ktorá
inak do právomoci súdu patrí, predstavuje neodstrániteľný
nedostatok podmienky konania.
xxxxxxxxx xajvyššieho súdu ČR z 27. februára 2012, sp. zn. 21 Nd 7/2012:
Důvody vhodnosti podle tohto ustanovení mohou být různé v závislosti na předmětu
řízení, pxxxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxx xxxxxxxxxxxx xxx xxxxxxx x
xxxxxxxxxxxx x xxxxx xxx xxxxxxxx xx xxxxx xxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxx xxx xxxxxxxxxx
xxxxxxxxx hospodárněji nebo po skutkové stránce - se zřetelem na
navržené důkazy - spolehlivěji a důkladněji. K přikázání věci jinému než příslušnému
soudu by všxx xxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx x xx xx xxxxxxxxx
xxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxx xxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxx xxxxx
xxx xxxxx xxxxx xákonnému soudci a že příslušnost soudu a soudce
stanoví zákon (čl. 38 odst. 1 Listiny základních práv a svobod). Důvody pro odnětí
věci příslušnému soudx x xxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxx xxxx xxx
xxxxxxx xxxxxxxxx xxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxx xx xxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx
xxxxxxxxx
Uznexxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xx x xxx xxxx xxxxx xxx xxx x xxx xxxxxxxx
xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxx x xxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxxxxxxx
xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxx
xxxxnke spoľahlivejšie a dôkladnejšie prejednanie veci, ak tak môže urobiť iný ako
príslušný súd. Prikázanie veci z dôvodu vhodnosti predstavuje
výnimku x xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxx
xxxx xx xxxx x xxxxxx xxxx xxx xx xxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx
xxíslušnosti súdu, preto je potrebné dôvody pre delegáciu, ktoré môžu byť najmä osobné,
zdravotné, sociálne či finančné, posudzovať prísne
reštriktívxx x x xxxxxxx xx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxx
xxxxxxx x xxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxx
xxxxxxxx xxxxxxcia nebola na ujmu niektorého z nich. Dá sa povedať, že pri úvahe
súdu o tom, či vec delegovať, má rozhodujúci význam akýsi celkový
výnimočný charakter okxxxxxxxx xxx xxxxx xx xxxxx xxxxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxx
xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xx x xxx xxxx xxxxx xxx xxx x xxx xxxxxxxx
xx xxxxx xxxxxxxxx xx xxžné s ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu považovať aj
sociálne pomery účastníkov konania.
xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx súdu SR z 2. februára 2011, sp. zn. 3 Ndc 1/2011:
Problémy súvisiace s prekonávaním väčších vzdialeností či vynaložením vyšších výdavkov
za účelom dosxxxxxxx xx xx xxx xx xx xxxxxxxxxxxx xxxx xxxxx x
xxxxxx xxx xxx xxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxx xxxxx xxxxx
xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xx xx xxx xxvembra 2010, sp. zn. 1 Ndob 64/2010:
Jednou z podmienok prikázania veci inému súdu z dôvodu vhodnosti je súhlas druhého
účastníka konania.
Uznesenix xxxxxxxxxxx xxxx xx x xxx xxxxxxxxx xxxxx xxx xxx x xx xxxxxxxx
xxxxxx x xxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxx xx xxx xxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxx
xx xrípady miestnej príslušnosti určenej podľa hľadísk ustanovených
priamo zákonom, ale platí tiež na prípady, keď bola príslušnosť určená inak; uvedenx
xxxxxx xx xxxxxxxx xx xx xxxxxxxxx xxxxx
x xx xxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx
xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xx x xxx xxxxxxxxx xxxxx xxx xxx x xxx xxxxxxxx
xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx veci z dôvodu vhodnosti predstavuje výnimku z ústavne zaručenej
zásady, že nikto nesmie byť odňatý svojmu zákonnému sudcovi
(čl. 48 ods. 1 Ústavy SR), kxxxx xx xxxx xx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx
xxxxxxxxx xxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxx x xxxxxxxxxx xxxx xx xxxxx xx xxxxxx
xxxxxxxxx v tých výnimočných prípadoch, v ktorých by prejednanie
veci iným než (dosiaľ) príslušným súdom znamenalo z komplexného pohľadu hospodárnejšie,
rýchxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx x
xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx
xxxxxx xxxxxxxxx xxxx xxx xxxxx x xxxxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxx xostavenia účastníkov,
ale aj doterajších výsledkov konania. Dôvody na strane
účastníkov konania vyplývajúce z ich postavenia môžu mať najmä osobnú, xxxxxxxxxx
xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxx
xxxx xxx xxxxxxx xx xxxxxxx xx xxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxx xxxxxxo príslušnosť
vyplýva zo zákonom ustanovených pravidiel vecnej a miestnej
príslušnosti, musí mať však aj dôvod delegácie vždy výnimočný charakter. V xxxxxxxxxxx
xxxx xxxxxxxxxx xxx xxxxx xx xxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxx
xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxx xxxxx xxxu
nedôjde iba k tomu, že obdobným spôsobom zaťaží druhého účastníka
konania.
S poukazom na uvedené prichádza aplikácia ustanovenia § 12 ods. 2 OSP do úxxxx xxx
xxxxxx xx xx xxx
xx xxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx
xxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxxx xx oboch procesných
stranách. Súd prihliada na pomery a dopad prípadného prikázania veci tak na strane
účastníka, ktorý vhodnú delegáciu navrhuje, ako ax xx xxxxxx x
xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxx xxx xxxxxxx xxxxx xxx
xx xxxxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx
Nález Ústavného súdu SR zo 14. januára 20xxx xxx xxx xxxx xx xxxxxxx
xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx x xxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxxx xx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx
xxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxio fori). O prikázaní veci
rozhoduje súd, ktorý je najbližšie spoločne nadriadený príslušnému súdu a súdu, ktorému
sa vec má prikázať. Takým súdom môže xxx xxxxxxxx x xxxxxxxxx
xxxxx x x xxxxxxxx xxx xx xxxxxxxxx x xxxxxxxxx xx xxxxx x xxxxxx xxxx xxxxxxx xxx
x xxx xx xxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx x xxxxxx xného krajského
súdu alebo ak ide o delegáciu medzi dvoma krajskými súdmi, ako nadriadený súd rozhoduje
Najvyšší súd SR. Nadriadenosť súdu vyjadruje jexx xxxxxxxxxx x
xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx x xxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxxx
xxxxx xxxxxxxxx xxxx xxx x xxxxxxxxxxxx xxxxxh, ale iba o
krajskom alebo najvyššom súde ako článkoch súdnej sústavy.
xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxuje vyloučení soudce (soudců) z projednávání
a rozhodování věci, musí ohledně každého soudce, jehož
podjatost namítá, uvést konkrétně skutečnosti, xxx xxx xx xx xxx xx xx x xxxxxxxxxxxx
x xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xx xx xx xx xxxx x xxxxxxxxx xxxx xxxxxx
xxxxx xxxxx xxxxxx xx xxxxxx xxxxxxxxxx x xx xxxxx x xx x. ř. se rozhoduje teprve
tehdy, je-li nadřízeným soudem (ohledně soudce Nejvyššího soudu ČSR
nebo Nejvyššího soudu SSR jiným senátem tohto nejvyššího xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx
xxxxxxxxxxx xx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxx x xxxxxxxxxxxx x
xxxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxx xxxxx xxxxxx jednat. Nebylo-li dosud
způsobem a postupem, který je stanoven občanským soudním xxxxxx
xxxxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx x xxxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxx
xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xx xxx x x xxx xx xx xxx x xxxxx aby
jiný soud než ten, který je příslušnému soudu nadřízen (tedy např. ohledně soudců
okresního soudu hned Nejvyšší soud ČSR nebo Nejvyšší soud SSR anebx
xxxxxxxx xxxx xxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxx x xxxxxxx
xxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxxx xxxx x x xxxxxxxxxx x xxx x x
xxvrhu na přikázání věci podle ustanovení § 12 odst. 1 o. s. ř.
Skúmanie príslušnosti
xxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxx xx xxxxx
xx xxx x xxxxxxxxxxť všeobecnú miestnu
(§ 13 až 18 CSP), alebo osobitnú alternatívnu miestnu príslušnosť
(§ 19 CSP), osobitnú výlučnú miestnu príslušnosť
(§ 20 CSP), vecnx xxxxxxxxxxx xx xx xxxxx
xxxxxxxx xx xx xx xx xxxx xxxxx xxxxxxx xx xx
x x xx xxxxx xx xxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxx x xxxxxxx xxxxxxxxxx
xxx xxxxx
xxčas celého konania. V prípade, ak v ktoromkoľvek štádiu konania zistí, že nie je
príslušný, bezodkladne postúpi spor príslušnému súdu bez
rozhodnutia x xxxxxxxxx x xxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxx xxxxxx xx xx xx xxxx
xxxxxx xxxxxxxxx
xxxxxxxx xxxxxxx xxxstnu príslušnosť súd skúma taktiež z úradnej povinnosti, ale
len na začiatku konania. Zákon nevymedzuje trvanie "začiatku
konania", resp. neohraničxxxx xxxx xx xxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxxx xxx
xx xxx xx xxx xxx x xxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxx xxx xxxxxxxxx xxxxxx
xx xxx xxxxxx x xxx xxxxx xxxxx xe potrebné, aby sa tento čas ohraničil. Sme toho
názoru, že
hornou hranicou je doručenie žaloby žalobcovi podľa § 167 CSP alebo vydanie platobného
rozkxxx
xxxxx x xxx xxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxxxxx
xxxxxxxx
xxxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxx xx xxxx xxx xxx xxxxxx xalobu alebo vydá platobný rozkaz,
už nemôže výlučnú miestnu príslušnosť skúmať z úradnej
povinnosti. Môže tak urobiť už len na námietku žalovaného uplxxxxxx xxxxxxxxx xxx
xxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxx xx xxxxxx xx xxx xxxxxxx xxx xxxxxxxxx
xxx xxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxje za splnenú.
xxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xeskúma sám z úradnej
povinnosti. Inak povedané, ak by žalobca podal žalobu na súd,
ktorý nie je miestne príslušný, súd nemá možnosť postúpiť spor prísluxxxxx xxxxx
xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xxxxxx xx xx xxxx xxx xxxxxxxx xxxxxxx xxx
xxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxx xx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxti, a ak je
táto dôvodná, postupuje sa podľa
§ 43 CSP. Ak by súd bol toho názoru, že námietka miestnej nepríslušnosti je nedôvodná
alebo nebola
uplatnená vxxxx xxxx xxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxx
xx xx x xxxx xxxxxxxx x xxxxxxxxx xxx xxxxxxxxxxxxxxxxx
xxxxxxxxx xxx xx xxmietka bude zažurnalizovaná v súdnom spise, súd však o nej nerozhodne.
Nie je však vylúčené upovedomiť stranu, ktorá námietku
vzniesla, o tom, že súd na xx xxxxxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxxxxx
xx xxxxxxxx xxx xxxxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxx
xxxxxx
xxx xxxxxxx xx xxada dodať, že vznesenie námietky miestnej nepríslušnosti žalovaným
podľa § 41 CSP
je jeho procesným právom. Podľa § 160 ods. 1 CSP súd poskytuje stranxx xxxxxxxx x
xxx xxxxxxxxxx
xxxxxxx x xxxxxxxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxx xx
xxxx xxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxx xxxx xxmietku poučiť žalovaného.
Prvým procesným úkonom, ktorý žalovanému patrí, je procesný úkon, ktorý mohol žalovaný
v sporovom konaní vo vzťahu k súdu xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx x
xxxxxxxxxx x xxxxxx xx xxx xxxx x xxxx xxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx
xx xxx xxxx x xxxxx xx xxxxx xxxx xxxxxxxx xxxx xxxxxaný nevyužije, či už úmyselne,
alebo
napríklad z dôvodu, že súd doručil žalobu fikciou podľa § 111 ods. 3 alebo
116 ods. 2 CSP, prípadne
§ 32 ods. 5 zákona o xxxxxxxxxxxxxx x xxxx xx x xxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx
xx xxxxx
xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xx xxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxti
rozsudku a pod., ktorý žalovaný v konaní reálne urobil. Uplynutím
lehoty na vyjadrenie k žalobe (alebo na podanie odporu a iné) ako prvému procesnému
xxxxxx xxxxx xx xxxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx
xxxxxxx x xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxx xxxxxxx
xx xxx xxxxxx xx xxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxx xxx xx x xxxxxxxxxx xxxxxx
xxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xxx
xxxxxxxxxxa. Novinkou oproti úprave v § 105 OSP je explicitné ustanovenie, koho je
súd povinný v
prípade postúpenia sporu príslušnému súdu upovedomiť o postúpenxx xxx xxx x xxxxxxxx
xxxxxxxx xxxx xxx xxxxxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxx xxx xxxxxx xx xx
xx xxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxx xxxx xxxxxxx xx xx xxxxxxxxx xx x xxxxx xxípade považuje
aj fikcia doručenia podľa
§ 111 ods. 3 CSP, a v prípade žalovaného, ktorý je fyzickou osobou, aj podľa
§ 116 ods. 2 CSP, prípadne podľa
§ 32 odxx x xxxxxx x xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx
xxxxx
xxxxxxx xxxxxx xxxx x xxxxxxxxxx x xx xxxx x xxx xxx xxx xxxxxxxxx xtorý už má reálnu
vedomosť o
konkrétnom sporovom konaní, ktoré prebieha na konkrétnom súde, vedel o tom, že tento
spor bol postúpený inému súdu. V prípadx xxxxxxxxxx xxxxxx
xxxxxxxxx xxx xxxxxxxxxx xxxxxx xx xxxx xxxxxxxx x xxxxxx x xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx
xxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxx xxxxxxx xxzvedieť.
Ak by súd, ktorému bol spor postúpený z dôvodu vecnej, kauzálnej alebo funkčnej príslušnosti,
s postúpením nesúhlasil, bezodkladne predlxxx xxxxx xxxx
xxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxx xx xxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxxxx xxxx xx
xxxxxxxxxxx xxx x xxxx xxxxxxx xxx xxxx xxxxxxxxxx xxtria do obvodu
toho istého krajského súdu, na tento krajský súd, v opačnom prípade na najvyšší súd.
Iná je situácia v prípade sporu o miestnu príslušnosť x xxxxx
xxxx xxxxxxxxx xxxx xxxxxxx xxx xxxx xxxxxxxxx x xxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xx
xxxx xxxxxxxxxx xxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxx xx xxxxxxx aj súd
z obvodu iného krajského súdu, ak je nadriadeným súdom krajský súd. Zjednodušene
povedané, ak rozhodne Krajský súd v Košiciach o tom, že príslušnxx xx
xxxxxxx x xxxxxxxxxxx xx xxxxxxx xxx xxxxxxxxxx xxx xxxxx xxxxxxx xxx xx xxxxxxx
xxxxx xxxxxxxxxxxx xx xxx xxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxx nie
je jeho nadriadeným súdom.
Je neprípustné, aby v prípade, ak súd, ktorému bol spor postúpený a ktorý s postúpením
nesúhlasí, vracal súdny spis posxxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxx x
xxxxxxx xx xxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxx xxxxx xxxxx xx xxx xxxxxx xxxxx xx
xxxxxx xxxxxxxxxxxx x xxxx xxxxx xx xx xxxiž mohla začať nekončiaca
výmena tohto spisu medzi týmito súdmi, čo je v rozpore so základnými princípmi Civilného
sporového poriadku. Výklad Civilnéxx xxxxxxxxx xxxxxxxx
xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xx xx x xxxx xxxxxxx x xxxxxx xxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxx xx
xxxxxxxxxxx xx x xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxu bol spor
postúpený, je tento povinný bezodkladne predložiť spis buď spoločne nadriadenému
súdu, alebo v prípade sporu o miestnu príslušnosť svojmu nxxxxxxxxxxx
xxxxx xxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxx xx xxxxx xxx xxxxx xxxx xxxxxxxxxxxxx
xxxxx
xxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxx x xx xxxx x xSP, treba rozumieť napríklad návrh
na vydanie
neodkladného opatrenia.
Súvisiace ustanovenia:
xxxxxxxxxxx
xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xx x xxx xxxxxxx xxxxx xxx xxx x xxx xxxxxxxxx
x xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxx xúdnom konaní vyplýva, že určité
úkony účastníkov konania môže zákon koncentrovať do určitej fázy
konania. Ak odporkyňa po začatí konania vo veci samej xxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxx
xxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxx
xxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxx xxx xxxxxxx xxxxx x xxxxxxxeniu nedostatku tejto podmienky
konania (miestnej príslušnosti). Rovnako odborná právnická
literatúra zastáva názor, že ak účastník nevyužil procxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx
xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxx xxxxx xxxxxx xxxxx xx
xxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxstníkom konania ku konvalidácii
nedostatku miestnej príslušnosti súdu (porovnaj Števček, M.,
Ficová, S. a kol., Občiansky súdny poriadok. Komentárx xx xxxx xxxxx x xx xx xxxxx
xxxxx xx xxxx
Nález Ústavného súdu SR z 5. júna 2013, sp. zn. II. ÚS 510/2012-48:
Nedostatok xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx xxx xxx xxxxxxxxxxxxxxxx xxx xx xxxxxxxxxxxxxx
x xxxxxxxxxx
x xxx xxx xx xxxxxxxxxx xxx xx xxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxx xxx xxxtí neodstrániteľný
nedostatok
niektorej procesnej podmienky, a v prípade, keď zistí odstrániteľný nedostatok. Neodstrániteľný
je nedostatok procxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx
xx xxxxx xxxxxxx xxxxxx xxx xx xxxxxx xxxxxxxxxxxxx xx xxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx
xxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxého môže súd prispieť za eventuálnej
súčinnosti s niektorým účastníkom konania.
Zvláštnym prípadom je nedostatok procesnej podmienky miestnej príxxxxxxxxxx xxxxx
xxxxxxx xx xxxxxxxxx xxx xxxxx xxxxx xx xxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxx
xxx xxxxx xxx xx xxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxci konania námietku
miestnej nepríslušnosti pri svojom prvom procesnom úkone
neuplatnili. V takomto prípade sa podmienka miestnej príslušnosti povxxxxx xxx xxxxxx
xxxxxxx xx xxxxxxxx
xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xx xx xxx xxxxxxx xxxxx xxx xxx x xxx xxxxxxxx
xxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxx xx xxxxx xxx vtedy, keď je zrejmý nárok, ktorému má byť
prostredníctvom súdu poskytnutá ochrana.
Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 15. marca 2012, sp. zn. 3 Cdo 323/xxxxx
xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xx x xxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxx
xxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xx xx xxx xx xx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxy
konania v širšom slova zmysle, vrátane vecnej príslušnosti, prihliada súd kedykoľvek
za konania, skúmanie miestnej príslušnosti sa sústreďuje len xx
xxxxxxxx xxxxxxx xx xxx xxxx x xxxxx xx xxxx xxxxxx xxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxxxxx
xxxx x xx xxxxx
xxx xxxxx xxxxx x xxxx xxxxx xxxxx xx xxxxxxxx xx xxxx xamej bez pojednávania (okrem
vydania platobného rozkazu), takže už nemôže vysloviť svoju
miestnu nepríslušnosť z vlastnej iniciatívy a ak premeškal xxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx
xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx x xxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxx
xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxx prvom úkone, ktorý mu patril
(teda tiež v prípade, že ju uplatnil, ale oneskorene), potom tu
už nie je k dispozícii procesný postup, ktorým by bolo možné zxxxxx xxxxx xx xxxxxxx
xxxx xxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xx
xxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxnej príslušnosti procesného
súdu je tak v dôsledku koncentrácie konania zakotvenej v
§ 105 ods. 1 OSP zhojený.
Zákonodarca úprave zaviedxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxx xx xxxxx
xx xxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx
xx xx xx xx xxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxtnu príslušnosť
(§ 19 CSP), osobitnú výlučnú miestnu príslušnosť
(§ 20 CSP), vecnú príslušnosť (§ 12 CSP),
kauzálnu (§ 22 až 33 CSP) alebo funkčnú (§ 34
a x xx xxxxx xx xxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxx x xxxxxxx xxxxxxxxxx
xxx xxxxx
xxxxx xxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxx xx x xxxxxxxxxxxx xxxxiu konania zistí, že nie je
príslušný, bezodkladne postúpi spor príslušnému súdu bez
rozhodnutia a upovedomí o tom žalobcu. Žalovaného upovedomí len vxxxxx xx xx xx xxxx
xxxxxx xxxxxxxxx
xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxx xxxxx xxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxsti, ale
len na začiatku konania. Zákon nevymedzuje trvanie "začiatku
konania", resp. neohraničuje, kedy je čas tohto začiatku ukončený. Je iluzórne xxx
xx xxx xx xxx xxx x xxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxx xxx xxxxxxxxx xxxxxx
xx xxx xxxxxx x xxx xxxxx xxxxx xx xxxxxxxxx xxx xx xxxxx xxx xxxxxxxxxx xxx xxxx
xxxxxu, že
hornou hranicou je doručenie žaloby žalobcovi podľa § xxx xxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx
xxxxxxx
xxxxx x xxx xxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxxxxx
xxxxxxxx
xxxxxxxxx konania, a preto po tom, ako súd doručí žalobu alebo vydá platobný rozkaz,
už nemôže výlučnú miestnu príslušnosť skúmať z úradnej
povinnosti. Môže tak uxxxxx xx xxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxx
xxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxx xx xxxxxx xx xxx xxxxxxx xxx xxxxxxxxx
xxx xxxxxx xxxxxxx xx xxdmienka miestnej príslušnosti považuje za splnenú.
Súd miestnu príslušnosť (okrem výlučnej miexxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxx x xxxxxxx
xxxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxx xx xx xxxxxxx xxxxx xxxxxx xx xxxx
xxxxx xxx xx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxx xxxx xxxxxxť postúpiť spor príslušnému súdu.
Miestnu príslušnosť môže skúmať až po tom, ako žalovaný vznesie pri
prvom procesnom úkone, ktorý mu patrí, námietku mxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxx x xx xx
xxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxx
x xx xxxx xx xx xxx xxx xxxx xxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xx xxxxxxxxx
xxebo nebola
uplatnená včas, teda pri prvom procesnom úkone, ktorý žalovanému patril, neprihliadne
na ňu a spor prejedná a rozhodne. Pod "neprihliadnutxxx
xxxxxxxxx xxx xx xxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxxxxxxx x xxxxxx xxxxxx xxx xxxx x xxx xxxxxxxxxxx
xxx xx xxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxx
xxniesla, o tom, že súd na ňu neprihliadne, spor prejedná a rozhodne, pričom neprihliadnutie
na námietku súd odôvodní v rozhodnutí, ktorým sa konanie
konxxx
xxx xxxxxxx xx xxxxx xxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx
xxxxx x xx xxx
xx xxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx x xxx xxxx x xxP súd poskytuje stranám poučenia o
ich procesných
právach a povinnostiach v rozsahu ustanovenom Civilným sporovým poriadkom. Súd je
teda povinný o moxxxxxx xxxxxxx xxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx
xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxx
x xxxxxxxx konaní vo vzťahu k súdu urobiť. Spravidla pôjde o
vyjadrenie k žalobe (§ 167 ods. 2 CSP) alebo odpor proti platobnému rozkazu
(§ 267 ods. 1 CSP). Ak tento prxx xxxxxxxx xxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xx xx xxxxxxxxx
xxxxx
xxxxxxxxx x xxxxxxx xx xxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxx x xxx xxxx x xxxxx
xxx xxxx x xxxx xxxxxxxx
x xx xxxx x xxxxxx x xxxxxxxxxxxxxx x xxxx xx x xxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx
xx xxxxx
xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xa ďalší procesný úkon, napríklad odvolanie proti
rozsudku a pod., ktorý žalovaný v konaní reálne urobil. Uplynutím
lehoty na vyjadrenie k žalobe (alebx xx xxxxxxx xxxxxx x xxxx xxx xxxxxx xxxxxxxxxx
xxxxxx xxxxx xx xxxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx
xxxxxxx x xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxnu nepríslušnosť konajúceho súdu zaniká.
Ak súd zistí, že nie je príslušný, bezodkladne (teda ihneď, ako sa o nedostatku svojej
príslušnosti dozvie) spor postúpi príslxxxxxx xxxx xxx
xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxx x x xxx xxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxx xx
xxx xxxxxxx x
xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx súdu upovedomiť o postúpení. Ide len o žalobcu.
Žalovaný musí byť upovedomený o postúpení veci len vtedy, ak mu
už bola žaloba doručená. Sme toho názoru, xx xx xxxxxxxxx xx x xxxxx xxxxxxx xxxxxxxx
xx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxx
x xxx xxxx x xxxx x x xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxx
x xxx xxxx 2 CSP, prípadne podľa
§ 32 ods. 5 zákona o e-Governmente. Pripúšťame tu však aj možnosť zužujúceho výkladu,
keďže
zmyslom druhej vety v ustanovení § 43 odxx x xxx xxx xxx xxxxxxxxx xxxxx xx xx xxxxxx
xxxxxxxx x
xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxx x xxxx xx xxxxx
xxxx xxx xxxtúpený inému súdu. V prípade uplatnenia fikcie
doručenia pri doručovaní žaloby sa však žalovaný o žalobe a prebiehajúcom sporovom
konaní na miestne nexxxxxxxxxx xxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx
xx xx xxxx xxxxxxx xxx xxxx xxxxxxxxx x xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx
x xxxxxxxxxx xxxxhlasil, bezodkladne predloží súdny spis
bez rozhodnutia spoločne nadriadenému súdu na rozhodnutie o príslušnosti. Teda ak
postupujúci súd a súd, ktoxxxx xxx xxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxx
xxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xx xxxxx xxxxxxx xxxx x xxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxx xxxx
xxx xx xxxxxxxx x xxxxxxx xporu o miestnu príslušnosť - vtedy
spis predkladá súd, ktorému bol spor postúpený a ktorý s postúpením nesúhlasí, na
svoj nadriadený súd, pričom rozhodxxxxx xxxxx xxxx xx xxxxxxx xx xxx
x xxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxx xx xx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxx xxxxxxxxxxxx
xxxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxx xxx x xošiciach o tom, že príslušným na
konanie a rozhodnutie je Okresný súd Bratislava II, tento okresný súd je viazaný
týmto rozhodnutím, aj keď ide o rozhodnxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxx xxx
xx xxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx
xx xxxxxxxxxxxx xxx x xxxxxxxx xx xxxx xxxxxxx xxx xxxx xxxxxxxxx x xxxxx x xxxxxxxxxx
xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxx xxxxxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxx x
xxxxdu, že tento neupovedomil niektorú zo strán sporu alebo má iný právny názor na
otázku príslušnosti a pod. Takto by sa totiž mohla začať nekončiaca
výmena xxxxx xxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxx xx xx x xxxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx
xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx
xxxxxx xxxtirečiť tomu, čo je v jeho slovách a vetách jasné a nepochybné. Keďže je
nepochybné, že v prípade nesúhlasu súdu, ktorému bol spor
postúpený, je tento povxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx xxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx
xxxxx xxxxx x xxxxxxx xxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxx
xxxxx xxxxxxx x xxxxnom prípade postupovať tak, že tento súd vráti spis postupujúcemu
súdu.
Pod "iným podaním", ktoré uvádza § 43 ods. 3 CSP, treba rozumieť napríklad návxx
xx xxxxxxx
xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx
xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx
xxxxxxxxxxx
xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxu SR z 13. októbra 2011, sp. zn. 3 Cdo 178/2011:
Z princípu koncentrácie uplatneného v občianskom súdnom konaní vyplýva, že určité
úkony účastníkov konxxxx xxxx xxxxx xxxxxxxxxxxx xx xxxxxxx xxxx
xxxxxxxx xx xxxxxxxxx xx xxxxxx xxxxxxx xx xxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxx
xxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxosť (nedostatok miestnej príslušnosti) pri
svojom prvom úkone, ktorý jej patril, došlo k odstráneniu nedostatku tejto podmienky
konania (miestnej pxxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx
xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xx xx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx
xxxxxxxx xxxxxxxnosti najneskôr pri prvom úkone, ktorý mu
patrí, dochádza v prípade nevyužitia tejto možnosti účastníkom konania ku konvalidácii
nedostatku miestnex xxxxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxx
xxxxxxx xx x xxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxx xxxxx x xx xx xxxxx
xxxxx xx xxxx
Nález Ústavného súdu SR z 5. júna 2013, sp. zn. II. ÚS 510/2012-48:
Nedostatok procesných podmienok môže byť tak neodstrániteľný, ako aj odsxxxxxxxxxxx
x xxxxxxxxxx
x xxx xxx xx xxxxxxxxxx xxx xx xxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxx xxx xxxxx xxxxxxxxxxxxxxx
xxxxxxxxxx
xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxy, a v prípade, keď zistí odstrániteľný nedostatok. Neodstrániteľný
je nedostatok procesnej podmienky, odstránenie ktorého
za danej právnej úpravy xxx xx xxxxxx xxxxxxxxxxxxx xx xxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx
xxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxx xxx xxxxxxxx xx xxxxxxxxxxx
xxxxxxxxxx x xxxxxxxxx xxastníkom konania.
Zvláštnym prípadom je nedostatok procesnej podmienky miestnej príslušnosti, ktorý
nastane za situácie, keď začne konať vo veci mxxxxxx xxxxxxxxxxx xxx
xxx xxxxx xxx xx xxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx
xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxx xxxxxx xxxxx procesnom úkone
neuplatnili. V takomto prípade sa podmienka miestnej príslušnosti považuje pre ďalšie
konanie za splnenú.
Uznesenie Najvyššieho xxxx xx xx xxx xxxxxxx xxxxx xxx xxx x xxx xxxxxxxx
xxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxx xx xxxxx xxx xxxxxx xxx xx xxxxxx xxxxxx xxxxxxx xx xxx
xxxxxxxxxxxxxxx xxxu poskytnutá ochrana.
Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 15. marca 2012, sp. zn. 3 Cdo 323/2009:
Miestna príslušnosť súdu má v rámci úpravy podmienok koxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxx
xxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xx xx xxx xx xx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx
xxxxxxx x xxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxxx prihliada súd kedykoľvek
za konania, skúmanie miestnej príslušnosti sa sústreďuje len na
začiatok konania (§ 105 ods. 1 OSP). Ak bola podaná žaloba na mxxxxxx xxxxxxxxxxxx
xxxx x xx xxxxx
xxx xxxxx xxxxx x xxxx xxxxx xxxxx xx xxxxxxxx xx xxxx xxxxx xxx xxxxxxxxxxxx xxxxxx
xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxkže už nemôže vysloviť svoju
miestnu nepríslušnosť z vlastnej iniciatívy a ak premeškal tiež účastník príležitosť
iniciovať xxxxxxxxxxx xxxx x xxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxx
xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxx xxxxx xxxxxx xxxxx xx xxxxxx
xxxxx xxxž v prípade, že ju uplatnil, ale oneskorene), potom tu
už nie je k dispozícii procesný postup, ktorým by bolo možné zmeniť stav, že konanie
bolo začaté na mxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xx
xxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx
xxxx xx xak v dôsledku koncentrácie konania zakotvenej v
§ 105 ods. 1 OSP zhojený.
Zákonodarca úprave zaviedol diferenciáciu skúmania príslušnosti v závixxxxxx xx xxxxx
xx xxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx
xx xx xx xx xxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx
xx xx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxestnu príslušnosť
(§ 20 CSP), vecnú príslušnosť (§ 12 CSP),
kauzálnu (§ 22 až 33 CSP) alebo funkčnú (§ 34
a § 35 CSP). Na vecnú, kauzálnu a funkčnú príslušnxxx xxxxxxxxx xxx x xxxxxxx xxxxxxxxxx
xxx xxxxx
xxxxx xxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxx xx x xxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxx xx xxx xx
xxxxxxxxxx xxxxxxxxdne postúpi spor príslušnému súdu bez
rozhodnutia a upovedomí o tom žalobcu. Žalovaného upovedomí len vtedy, ak mu už bola
žaloba doručená.
Osobitnú výlučnú miestnu príslušnosť súd skúma txxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxx
xxx xx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx
xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxx xx xxx xxxxx xxxxxxku ukončený. Je iluzórne mať
za to, že ide len o deň začatia konania, teda deň doručenia žaloby
na súd (pozri § 156 CSP), preto je potrebné, aby sa tento čas oxxxxxxxxx xxx xxxx
xxxxxxx xx
xxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxx x xxx xxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx
xxxxxxx
xxxxx x xxx xxxx xxxxx xxxučeniu žaloby alebo vydaniu platobného rozkazu má predchádzať
skúmanie
podmienok konania, a preto po tom, ako súd doručí žalobu alebo vydá platobný roxxxxx
xx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx x xxxxxxx
xxxxxxxxxxx xxxx xxx xxxxxx xx xxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxx
xxxxx xrocesnom úkone, ktorý mu patrí. Ak tak neurobí ani žalovaný,
pre ďalšie konanie sa podmienka miestnej príslušnosti považuje za splnenú.
xxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxx x xxxxxxx
xxxxxxxxxxx xxxx xxxxxxné, ak by žalobca podal žalobu na súd,
ktorý nie je miestne príslušný, súd nemá možnosť postúpiť spor príslušnému súdu.
Miestnu príslušnosť môže skúmať xx xx xxxx xxx xxxxxxxx xxxxxxx xxx
xxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxx xx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxx x xx xx
xxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxx
x x3 CSP. Ak by súd bol toho názoru, že námietka miestnej nepríslušnosti je nedôvodná
alebo nebola
uplatnená xxxxx xxxx xxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxx
xx xx x xxxx xxxxxxxx x xxxxxxxxx xxx xxxxxxxxxxxxxxxxx
xxxxxxxxx xxx xx xámietka bude zažurnalizovaná v súdnom spise, súd však o nej nerozhodne.
Nie je však vylúčené upovedomiť stranu, ktorá námietku
vzniesla, o tom, že súd nx xx xxxxxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxxxxx
xx xxxxxxxx xxx xxxxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxx
xxxxxx
xxx xxxxxxx xx xiada dodať, že vznesenie námietky miestnej nepríslušnosti žalovaným
podľa § 41 CSP
je jeho procesným právom. Podľa § 160 ods. 1 CSP súd poskytuje straxxx xxxxxxxx x
xxx xxxxxxxxxx
xxxxxxx x xxxxxxxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxx xx
xxxx xxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxx xxxx xámietku poučiť žalovaného.
Prvým procesným úkonom, ktorý žalovanému patrí, je procesný úkon, ktorý mohol žalovaný
v sporovom konaní vo vzťahu k súdx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx x
xxxxxxxxxx x xxxxxx xx xxx xxxx x xxxx xxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx
xx xxx xxxx x xxxxx xx xxxxx xxxx xxxxxxxx xxxx xxxxvaný nevyužije, či už úmyselne,
alebo
napríklad z dôvodu, že súd doručil žalobu fikciou podľa § 111 ods. 3 alebo
116 ods. 2 CSP, prípadne
§ 32 ods. 5 zákona x xxxxxxxxxxxxxx x xxxx xx x xxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx
xx xxxxx
xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xx xxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxoti
rozsudku a pod., ktorý žalovaný v konaní reálne urobil. Uplynutím
lehoty na vyjadrenie k žalobe (alebo na podanie odporu a iné) ako prvému procesnémx
xxxxxx xxxxx xx xxxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx
xxxxxxx x xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxx xxxxxxx
xx xxx xxxxxx xx xxx xx príslušný, bezodkladne (teda ihneď, ako sa o nedostatku svojej
príslušnosti dozvie) spor postúpi príslušnému súdu bez
rozhodnutia. Novinkou oproti xxxxxx x x xxx xxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxx xx
xxx xxxxxxx x
xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxxxx xxx xxx x xxxxxxx.
Žalovaný musí byť upovedomený o postúpení veci len vtedy, ak mu
už bola žaloba doručená. Sme toho názoru, že za doručenie sa v tomto prípade považuje
aj fxxxxx xxxxxxxxx xxxxx
x xxx xxxx x xxxx x x xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxx
x xxx xxxx x xxxx xxxxxxxx xxxxx
x xx xxxx x xxxxxx x xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx
xxxxx
xxxxxxx xxxxxx xxxx x xxxxxxxxxx x xx xxxx x xxx xxx xxx xxxxxxný, ktorý už má reálnu
vedomosť o
konkrétnom sporovom konaní, ktoré prebieha na konkrétnom súde, vedel o tom, že tento
spor bol postúpený inému súdu. V prxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx
xxxxxxxxx xxx xxxxxxxxxx xxxxxx xx xxxx xxxxxxxx x xxxxxx x xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx
xxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxx xxxxxel dozvedieť.
Ak by súd, ktorému bol spor postúpený z dôvodu vecnej, kauzálnej alebo funkčnej príslušnosti,
s postúpením nesúhlasil, bezodkladne pxxxxxxx xxxxx xxxx
xxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxx xx xxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxxxx xxxx xx
xxxxxxxxxxx xxx x xxxx xxxxxxx xxx xxxx xxxxxxxxý, patria do obvodu
toho istého krajského súdu, na tento krajský súd, v opačnom prípade na najvyšší súd.
Iná je situácia v prípade sporu o miestnu príslušxxxx x xxxxx
xxxx xxxxxxxxx xxxx xxxxxxx xxx xxxx xxxxxxxxx x xxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xx
xxxx xxxxxxxxxx xxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxx xx xxxzaný aj súd
z obvodu iného krajského súdu, ak je nadriadeným súdom krajský súd. Zjednodušene
povedané, ak rozhodne Krajský súd v Košiciach o tom, že prísxxxxxx xx
xxxxxxx x xxxxxxxxxxx xx xxxxxxx xxx xxxxxxxxxx xxx xxxxx xxxxxxx xxx xx xxxxxxx
xxxxx xxxxxxxxxxxx xx xxx xxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xtorý nie
je jeho nadriadeným súdom.
Je neprípustné, aby v prípade, ak súd, ktorému bol spor postúpený a ktorý s postúpením
nesúhlasí, vracal súdny spix xxxxxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxx x
xxxxxxx xx xxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxx xxxxx xxxxx xx xxx xxxxxx xxxxx xx
xxxxxx xxxxxxxxxxxx x xxxx xxxxx xx xa totiž mohla začať nekončiaca
výmena tohto spisu medzi týmito súdmi, čo je v rozpore so základnými princípmi Civilného
sporového poriadku. Výklad Civxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx
xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xx xx x xxxx xxxxxxx x xxxxxx xxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxx xx
xxxxxxxxxxx xx x xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxorému bol spor
postúpený, je tento povinný bezodkladne predložiť spis buď spoločne nadriadenému
súdu, alebo v prípade sporu o miestnu príslušnosť svoxxx xxxxxxxxxxxx
xxxxx xxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxx xx xxxxx xxx xxxxx xxxx xxxxxxxxxxxxx
xxxxx
xxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxx x xx xxs. 3 CSP, treba rozumieť napríklad návrh
na vydanie
neodkladného opatrenia.
Súvisiace ustanovenia:
Judikatúxxx
Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 13. októbra 2011, sp. zn. 3 Cdo 178/201xx
x xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxx
xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxx xxxxx xxxxxxxxxxxx xx xxxxxxx xxzy
konania. Ak odporkyňa po začatí konania vo veci samej miestne nepríslušným súdom
nenamietla túto skutočnosť (nedostatok miestnej príslušnosti) pxx
xxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxx xxx xxxxxxx xxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx
xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx
literatúra zastáva názor, že ak účastník nevyužil procesnú možnosť namietnuť nedostatok
miestnej príslušnosti najneskôr pri prvom úkone, ktorý mu
pxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxxxxxx
xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xx,
Ficová, S. a kol., Občiansky súdny poriadok. Komentár. 2. vyd. Praha : C. H. Beck,
2009, s. 279)
xxxxx xxxxxxxxx xxxx xx x xx xxxx xxxxx xxx xxx xxx xx xxxxxxxxxxxx
xxxxxxxxxx xxxxxsných podmienok môže byť tak neodstrániteľný, ako aj odstrániteľný.
V ustanovení
§ 104 OSP je stanovené, ako má súd postupovať v prípade, keď zistí neoxxxxxxxxxxxx
xxxxxxxxxx
xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx x x xxxxxxxx xxx xxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxx
xx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx podmienky, odstránenie ktorého
za danej právnej úpravy nie je možné. Odstrániteľný je taký nedostatok procesnej
podmienky, k odstráneniu ktorého môxx xxx xxxxxxxx xx xxxxxxxxxxx
xxxxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx
xxxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxosti, ktorý
nastane za situácie, keď začne konať vo veci miestne nepríslušný xxx
xxx xxxxx xxx xx xxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx
xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxx
xxxplatnili. V takomto prípade sa podmienka miestnej príslušnosti považuje pre ďalšie
konanie za splnenú.
Uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 16. októbrx xxxxx xxx xxx x xxx xxxxxxxx
xxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxx xx xxxxx xxx xxxxxx xxx xx xxxxxx xxxxxx xxxxxxx xx xxx
xxxxxxxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxx xxxxxxa.
Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 15. marca 2012, sp. zn. 3 Cdo 323/2009:
Miestna príslušnosť súdu má v rámci úpravy podmienok konania, medzi ktoré pxxxxx
xxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xx xx xxx xx xx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx
xxxxxxx x xxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxx xxxxxoľvek
za konania, skúmanie miestnej príslušnosti sa sústreďuje len na
začiatok konania (§ 105 ods. 1 OSP). Ak bola podaná žaloba na miestne nepríslušnox
xxxx x xx xxxxx
xxx xxxxx xxxxx x xxxx xxxxx xxxxx xx xxxxxxxx xx xxxx xxxxx xxx xxxxxxxxxxxx xxxxxx
xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxx xxxxxxiť svoju
miestnu nepríslušnosť z vlastnej iniciatívy a ak premeškal tiež účastník príležitosť
iniciovať rozhodnutie súdu o jeho miestnej príslušnosxxx xxxx
xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxx xxxxx xxxxxx xxxxx xx xxxxxx
xxxxx xxxx x xxxxxxxx xx xx xxxxxxxxx xxx xxxxxxxxxxxx potom tu
už nie je k dispozícii procesný postup, ktorým by bolo možné zmeniť stav, že konanie
bolo začaté na miestne nepríslušnom súde; miestnu príslušnxxx xx
xxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx
xxxx xx xxx x xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxej v
§ 105 ods. 1 OSP zhojený.
Zákonodarca úprave zaviedol diferenciáciu skúxxxxx xxxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxx xx xxxxx
xx xxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx
xx xx xx xx xxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx
xx xx CSP), osobitnú výlučnú miestnu príslušnosť
(§ 20 CSP), vecnú príslušnosť (§ 12 CSP),
kauzálnu (§ 22 až 33 CSP) alebo funkčnú (§ 34
a § 35 CSP). Na vecnú, kaxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxx x xxxxxxx xxxxxxxxxx
xxx xxxxx
xxxxx xxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxx xx x xxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxx xx xie je
príslušný, bezodkladne postúpi spor príslušnému súdu bez
rozhodnutia a upovedomí o tom žalobcu. Žalovaného upovedomí len vtedy, ak mu už bola
žalxxx xxxxxxxxx
xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxx xxxxx xxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxx
xxx xx xxxxxxku konania. Zákon nevymedzuje trvanie "začiatku
konania", resp. neohraničuje, kedy je čas tohto začiatku ukončený. Je iluzórne mať
za to, že ide len o dxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxx xxx xxxxxxxxx xxxxxx
xx xxx xxxxxx x xxx xxxxx xxxxx xx xxxxxxxxx xxx xx xxxxx xxx xxxxxxxxxx xxx xxxx
xxxxxxx xx
xxxxxx xxxxxxxx je doručenie žaloby žalobcovi podľa § 167 CSP alebo vydanie platobného
rozkazu
podľa § 265 CSP, keďže doručeniu žaloby alebo vydaniu platobného rozkaxx xx xxxxxxxxxxx
xxxxxxxx
xxxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxx xx xxxx xxx xxx xxxxxx xxxxxx xxxxx xxxx xxxxxxxx xxxxxxx
xx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xkúmať z úradnej
povinnosti. Môže tak urobiť už len na námietku žalovaného uplatnenú najneskôr pri
prvom procesnom úkone, ktorý mu patrí. Ak tak neurobí xxx xxxxxxxxx
xxx xxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxx
Súd miestnu prxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxx x xxxxxxx
xxxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxx xx xx xxxxxxx xxxxx xxxxxx xx xxxx
xxxxx xxx xx xxxxtne príslušný, súd nemá možnosť postúpiť spor príslušnému súdu.
Miestnu príslušnosť môže skúmať až po tom, ako žalovaný vznesie pri
prvom procesnom úkxxxx xxxxx xx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxx x xx xx
xxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxx
x xx xxxx xx xx xxx xxx xxxx xxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxx xepríslušnosti je nedôvodná
alebo nebola
uplatnená včas, teda pri prvom procesnom úkone, ktorý žalovanému patril, neprihliadne
na ňu a spor prejedná a xxxxxxxxx xxx xxxxxxxxxxxxxxxxx
xxxxxxxxx xxx xx xxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxxxxxxx x xxxxxx xxxxxx xxx xxxx x xxx xxxxxxxxxxx
xxx xx xxxx xxxxxxxx xxxxxxomiť stranu, ktorá námietku
vzniesla, o tom, že súd na ňu neprihliadne, spor prejedná a rozhodne, pričom neprihliadnutie
na námietku súd odôvodní v rozxxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxx
xxxxxx
xxx xxxxxxx xx xxxxx xxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx
xxxxx x xx xxx
xx xxxx xxxxxxným právom. Podľa § 160 ods. 1 CSP súd poskytuje stranám poučenia o
ich procesných
právach a povinnostiach v rozsahu ustanovenom Civilným sporovým porxxxxxxx xxx xx
xxxx xxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxx xxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx
xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxxx xxxxx xtorý mohol žalovaný
v sporovom konaní vo vzťahu k súdu urobiť. Spravidla pôjde o
vyjadrenie k žalobe (§ 167 ods. 2 CSP) alebo odpor proti platobnému rozkaxx
xx xxx xxxx x xxxxx xx xxxxx xxxx xxxxxxxx xxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xx xx xxxxxxxxx
xxxxx
xxxxxxxxx x xxxxxxx xx xxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxx x xxx xds. 3 alebo
116 ods. 2 CSP, prípadne
§ 32 ods. 5 zákona o e-Governmente, a teda sa o nej žalovaný nedozvedel, neposúva
sa právo
namietať miestnu nepríslušxxxx xx xxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx
xxxxxxxx x xxxxx xxxxx xxxxxxxx x xxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx
xxxxxx xx xxxxxxxxxx x xxxxxx (alebo na podanie odporu a iné) ako prvému procesnému
úkonu, ktorý mu patril, je nedostatok miestnej príslušnosti
zhojený a právo žalovaného namietať xxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxx xxxxxxx
Ak súd zistí, že nie je príslušný, bezodxxxxxx xxxxx xxxxxx xxx xx x xxxxxxxxxx xxxxxx
xxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xxx
xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxx x x xxx xxx je explicitné ustanovenie, koho je
súd povinný v
prípade postúpenia sporu príslušnému súdu upovedomiť o postúpení. Ide len o žalobcu.
Žalovaný musí byx xxxxxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxx xxx xxxxxx xx xx
xx xxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxx xxxx xxxxxxx xx xx xxxxxxxxx xx x xxxxx xxxxxxx xxxxxxxx
xx xxxxxx xxxxxxxxx xodľa
§ 111 ods. 3 CSP, a v prípade žalovaného, ktorý je fyzickou osobou, aj podľa