x xxx xxxxx xxxx ^xxx

xxxxxx xxxxxxxx x xxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxie súdnych písomností - Neexistencia známeho bydliska alebo miesta pobytu žalovaného na území členského štátu - Právomoc ‚v oblasti nároku na náhradu xxxxx x xxxxx xxx xxxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxxxx x xxxxxxx xxx xxšlo alebo by mohlo dôjsť k skutočnosti, ktorá zakladá nárok na náhradu škody"

Vo veci C-292/10,

ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho xxxxxxx xxxxx xxxxxx xxx xxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxx xxxx xxxx x xxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxx xxxx xxxxx xxxxx xxxxsí s konaním:

proti

SÚDNY DVOR (prvá komora),

v zložení: predseda prvej komory A. Tizzano, sudcovia M. Safjan (spravxxxxxxxx xx xxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxx x xx xxxxxxx

xxxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxx xxxxxxxxx

xxxxxxxxx xx xxxxxx xxxxxxxxx

xx xxxxxxxx xx xxxxxxx xxxx xxnania a po pojednávaní z 25. mája 2011,

so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:

- dánska vláda, v zastúpení: C. Vang, splnomocnený zástupca,

- xxxxxx x xxxxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxx x xx xxxxxxxx xxx x xx xxxxxxx xxx

x xxxxxxxxx xxxxxx x xxxxxxxxxx xx xxxxxxxx, splnomocnená zástupkyňa, za právnej pomoci S. Varone, avvocato dello Stato,

- luxemburská vláda, v zastúpení: C. Schiltz, splnomocnený zástupca,

x xxxxxxxx xxxxxx x xxxxxxxxxx xx xx xxxxxx xx xxxxxxxxx x xx xxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx

x xxxxxxxxx xxxxxx x xxxxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxnená zástupkyňa,

- Európska komisia, v zastúpení: M. Wilderspin a S. Grünheid, splnomocnení zástupcovia,

so zreteľom na rozhodnutie prijaté po vypxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxx xxxx xxxxxxxxxx xxx xxxx xxxxxxxx

xxxxxxxx xxxxx

x xxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xx xxxx xxkladu článku 6 ZEÚ a článku 47 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len "Charta"), článku 3 ods. 1 a 2 smernice 2000/31/ES Európskeho parlamentu x xxxx x xx xxxx xxxx x xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxx xxxxx x xxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxtronickom obchode") (Ú. v. ES L 178, s. 1; Mim. vyd. 13/025, s. 399), článku 4 ods. 1, článku 5 bodu 3, a článku 26 ods. 2 nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 z 22. dxxxxxxx xxxx x xxxxxxxxx x x xxxxxxxx x xxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxx xxx xx xx x xxx xxxxx xx xx xxxx xxxx xxxxxxx xx xxxx xxx xx xxxxxu 12 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 805/2004 z 21. apríla 2004, ktorým sa vytvára európsky exekučný titul pre nesporné nároky (Ú. v. EÚ L xxxx xx xxx xxxx xxxx xxxxxxx xx xxxx

x xxxxx xxxxx xxx xxxxxx x xxxxx xxxxxx x xxxxxx xxxxxxxxx x xxxxx xx xx xxxxxx x xxxxx xx xxxx xxxxxx x xxxxxxx xxxxx xxôsobenej sprístupnením fotografií, na ktorých je G zobrazená čiastočne nahá, na jednej internetovej stránke.

Smernica 20xxxxx

x xxxxxxxxxxx xx xx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx

xxxxx xxxxxxxx xxxx xx xxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxajúceho sa kolízie zákonov, ani sa xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxu poskytovania služieb informačnej spoločnosti, ktorá je ustanovená v tejto smernici."

4 Táto smernica má podľa svojho článku 1 ods. 1 za cieľ "prispixx x xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx

x xxxxxx x xxxx x xxxdenej smernice znie:

"Táto smernica neustanovuje dodatočné pravidlá medzinárodného práva súkromného, ani sa nezaoberá súdnou právomocou."

6 Čláxxx x xxxxxxxx xxxxxxxx xxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxx xx xxxxxx xxxxxx x xxxxxxxxxx

xxxxxx xxxxxxx xxxx xxxxxxxxxx xxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxskytované poskytovateľom služieb, ktorý má sídlo na jeho území, boli v súlade s vnútroštátnymi ustanoveniami, ktoré sa uplatňujú v príslušnom členskxx xxxxx x xxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx

x xxxxxx x xxxx x xxxxxxxx xxxxxxx xxxxx

xxxxxxxx xxxxx xxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxxxx xx xxxxxxxxxanej oblasti obmedziť slobodu poskytovania služieb informačnej spoločnosti z iného členského štátu."

Nariadenie č. 44/2001

8 Odôvodnenie č. 2 narxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxx

xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx x xxxxxxxxx x xxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xdravému fungovaniu [sťažujú riadne fungovanie - ] vnútorného trhu. Vyžadujú sa ustanovenia harmonizujúce normy konfliktu právxxxxx x xxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xx xxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxch štátov viazaných týmto nariadením."

9 Podľa článku 2 tohto nariadenia:

"1. Ak nie je v tomto nariadení uvedené inak, osoby s bydliskom na území členxxxxx xxxxx xx xxx xxxxxx xx xxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxx

xx xx xxxxxx xxxxx xxx xx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xa území ktorého majú bydlisko, sa vzťahujú normy právomoci použiteľné na štátnych občanov tohto štátu."

10 Článok 3 ods. 1 uvedeného nariadenia stanoxxxxx

xxxxxx x xxxxxxxxx xx xxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxx xx xxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxx xx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx x ] upravených v oddieloch 2 až 7 tejto kapitoly."

11 Článok 4 rovnakého nariadenia znie:

"1. Ak žalovaný nemá bydlisko na území členského štátu, prxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xx xxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxx xxx xxxxxx xx x xxx

xx xxxxx xxxxxxxx xalovanému môže ktorákoľvek osoba s bydliskom na území členského štátu, bez ohľadu na jej štátne občianstvo, využiť kritéria právomoci platné v danom šxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxx x xxxxxxx xx xxxxxxx xxx xxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxx

xx xxxxxx x xxx x xxxxxxxxxx xx xxxxxxx x xxxxxxxx xx xxxxxxx x xxx xxxxxx "Osobitná právomoc" stanovuje:

"Osobu s bydliskom na území členského štátu možno žalovať v druhom členskom štáte:

...

3. vo veciach nárokov z mimozxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xx xxxxxx xxxxx xxxxxxx xxx xxxxx xxxxx xx xxxxx xxxxx xx xxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxx

xx xxxxxx xx xxxxx xxxxxxxnia, ktorý je súčasťou oddielu 8 tejto kapitoly II s názvom "Skúmanie právomoci a prípustnosti", stanovuje:

"1. Ak je osoba, ktorá má bydlisko v jednom xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xx xxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxx x xxxxxxxxxx xx xxxxxxxx xxx xx xxx xxxxxx xxxxxxxx xx xxxx xxxxxxxxx xx xx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxiť na ustanoveniach tohto nariadenia.

2. xxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxx xx xxxxxxxxxxx xx xxxxxxxx xxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx x xostatočnom čase, aby mohol pripraviť svoju obhajobu alebo na tento účel sa prijali všetky potrebné kroky.

3. Článok 19 nariadenia Rady (ES) č. 1348/20xx x xxx xxxx xxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxx xxx xx xx x xxxx xx xxx xxxx xxxx xx/001, s. 227] sa uplatní namiesto odseku 2, ak sa písomnosť, ktorou sa začalo konanie, alebo rovnocenná písomnosť musela doručovať z jedného členského xxxxx xx xxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx

xx xx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxx xx xxxxxxxxx xxhovoru z 15. novembra 1965 o doručovaní súdnych a mimosúdnych písomností v cudzine v občianskych a obchodných veciach [ďalej len ‚haagsky dohovor z rokx xxxxxxx xx xx xxxxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxxxx

xx xxxxxxxx xxxxxxxx xxx xxxiadenia č. 44/2001 nazvanej "Uznávanie a výkon" je článok 34, ktorý v bode 2 stanovuje, že rozsudok sa neuzná:

"v prípade, že bol vydaný bez účasti žalovxxxxx x xxxxxxx xx xx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxx x xxxxx xxxxxxxxx xxx xx xxxxx xxxezpečiť obhajobu, okrem prípadu, že žalovaný opomenul začať konanie, ktorým by napadol rozsudok, keď tak mohol urobiť".

15 Článok 59 nariadenia č. 44xxxxx xxxxxxxxxx

xxx xx xxxxxxxx xx xx xxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxx xx xxxx xxxxxxx xxxxxxx xxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxátu.

2. Ak účastník nemá bydlisko v členskom štáte, ktorého súdom vo veci napadla žaloba, potom na určenie, či má účastník bydlisko v inom členskom štátxx xxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx

xxxxxxxxxx xx xxxxxxxx

xx xxxxx xxxxxx x xxxxxxxxxx xx xxxxxxxx xx xxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxópskeho exekučného titulu pre nesporné nároky, aby bol na základe stanovenia minimálnych pravidiel umožnený voľný pohyb rozhodnutí, súdnych zmierox x xxxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxx xxxxx xxx xx x xxxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxx xxxxxxx x xxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx.

17 Článok 5 tohto nariadenia pod názvom "Zrušenie doložky vykonateľnosti (exeqatu[r])" znie:

"Rozhodnutie, ktoré bolo v členskom štáte pôvodu osxxxxxxx xxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xx xxxx x xxxxxx x xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxx xxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxxxxx x xxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxť námietky proti jeho uznaniu."

18 Článok 12 ods. 1 uvedeného nariadenia znie:

"Rozhodnutie o nároku, ktorý je nesporný v zmysle článku 3 ods. 1 písm. bx xxxxx xx xxxx xxx xxxxxxxxx xxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxx xxxxxx xx xxxxx xxxxxxx x xxxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx x xxjto kapitole."

19 V zmysle článku 14 ods. 1 a 2 nariadenia č. 805/2004:

"1. Dokument o začatí súdneho konania alebo rovnocenný dokument a akékoľvek prexxxxxxxx xx xxxxx xxxxxxxxxxxx xxxx xxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxx x xxxxxx xxxxxxxxx

xx xxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxjú v tej istej domácnosti ako dlžník alebo sú tam zamestnané;

b) v prípade samostatne zárobkovo činného dlžníka alebo právnickej osoby osobné doručenxx xx xxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx

xx xxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx

xx xxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxx xxxbo u príslušných orgánov verejnej správy a vloženie písomného oznámenia o tomto uložení do poštovej schránky dlžníka, za predpokladu, že písomné oznáxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxx xx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx

xx xxxxxxxxe poštou bez dokladu o prijatí podľa ods. 3 ak má dlžník adresu v členskom štáte pôvodu;

f) elektronickými prostriedkami s automatickým potvrdením o doxxxxxxx xx xxxxxxxxxxxx xx xxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx

xx xx xxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxx x xx xxxxípustné, ak adresa dlžníka nie je s určitosťou známa."

Nariadenie (ES) č. 1393/2007

20 Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1393/2007 z 13x xxxxxxxx xxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx x x xrušení nariadenia č. 1348/2000 (Ú. v. EÚ L 324, s. 79) sa podľa svojho článku 1 ods. 2 neuplatní, ak nie je známa adresa osoby, ktorej sa má písomnosť doručixx

xx xxxxxx xx xxxxxxxxxx xx xxxxxxxxx x xxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxx xxxxx

xxx xx xx xx xxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxla odoslať písomnosť, ktorou sa začína konanie - ] alebo iná rovnocenná písomnosť podľa ustanovení tohto nariadenia a odporca sa nxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxx xx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx x xx xxxxxx xx xxxxxxxx xxx

xx xxxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxx predpísaným vnútroštátnym právnym poriadkom prijímajúceho členského štátu pre doručovanie písomností vo vnútroštátnych konaniach osobám na jeho xxxxx xxxxx

xx xxxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xx xxxx xxxxxxxx xxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx

x xx x xxxxxx x xýchto prípadov sa doručenie alebo odovzdanie uskutočnilo v dostatočnom časovom predstihu, aby sa odporca mohol hájiť.

2. Každý členský štát môže v súxxxx x xxxxxxx xx xxxx x xxxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx x xxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxxx xx xx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxí, ak sa splnili všetky tieto podmienky:

a) písomnosť sa odoslala jedným zo spôsobov ustanovených týmto nariadením;

b) uplynula lehota, ktorú sudca xxxxxxxx xx xxxxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxx xxxx xxxxxxxx xxx xxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx

xx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxek všetkému úsiliu získať ho prostredníctvom príslušných orgánov alebo úradov prijímajúceho členského štátu.

3. Bez ohľadu na odseky 1 a 2 môže sudca x xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx

xx xx xx xx xxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxslať písomnosť, ktorou sa začína konanie - ] alebo iná rovnocenná písomnosť podľa ustanovení tohto nariadenia a vydal sa rozsudok xxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xx xx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx

a) odporca sa bez svojho zavinenia nedozvedel o tejto písomnosti v dostatočnom časovom predstihu, aby sa mohol hájiť, alebo o rozsudku včas, aby sa mohox xxxxxxxx x

xx xxxxxxx xxxxxxx xx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxx xx xxxxxxx xxx xxxxxx xxxxxxxxx x ].

Žiadosť o odpustenie dôsledkov uplynutia odvolacej lehoty sa môže podať iba v primeranom čase od okamihu, keď sa odporca o rozsxxxx xxxxxxxxx

xxxxx xxxxxxx xxxx xxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxx xx xxxx x xx xxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxxx xx xx xxxx xx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxx xx xxxjom vyhlásení, ale táto lehota nesmie byť kratšia ako jeden rok odo dňa vydania rozsudku.

xx xxxxx x xx xxxxxxxxx xx xxxxxxxx x xxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxx

xx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxprozessordnung) uvádza vo svojich § 185, 186 a 188 nasledujúce ustanovenia o doručení vyhláškou:

"§ 185 Doručenie vyhláškou

Doručenie sa môže uskutxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx

xx

xx xxx xx xxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx x xxx xx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxx xxxxxxxxxx xlebo splnomocnencovi v konaní;

2. v prípade právnických osôb, ktoré majú povinnosť zapísať do obchodného registra vnútroštátnu adresu sídla, nie je xxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxx xxx xxxxxx xxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxx xx xxx xxútroštátnu adresu, ktorá je známa bez vykonania akéhokoľvek skúmania;

3. doručenie do cudziny nie je možné alebo by s najväčšou pravdepodobnosťou nexxxx xxxxxxxx xxxxx

xx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxx xxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxx x xx xx xx xxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxx xmunitu.

§ 186 Povolenie a výkon doručenia vyhláškou

1. Súd, na ktorý bola podaná žaloba, rozhoduje o povolení alebo nepovolení doručenia vyhláškou. xxxx xxxxxxxxxxx xxxx xxx xxxxxxx xxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxx

xx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxpnením tohto oznamu v elektronickom informačnom systéme prístupnom verejnosti v obvode súdu. Oznam možno rovnako uverejniť v elektronickom informaxxxx x xxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxx xxxxxxx xx xxxxxxxxxxxxxx xxxxx xxxx xxxxxxx

xxx xxxxxx xxxxxx xx xxx xxxxxxxxx

xxx xxxx x xxxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxby, ktorej je doručenie určené;

(3) dátum, referenčné číslo aktu a označenie predmetu sporu, ako aj

(4) miesto, v ktorom možno nahliadnuť do aktu.

Ozxxx xxxx xxxxxxxx xx xxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx x xx xxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xx xxx xxxxxxxx xxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxx xxxxxx xx xx xxxučuje predvolanie, oznam musí uvádzať, že akt obsahuje predvolanie na súd a že jeho nedodržanie môže mať nepriaznivé právne následky.

3. Akty musia uvxxxxx xxxx xx xxxxxxx xx xxxxx xxxxxxxxxxx x xxx xxxx xxxxxxxxx

xxx

x xxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx

xxx xx xxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxsiaca od uverejnenia oznamu. Súd konajúci vo veci môže určiť dlhšiu lehotu."

23 § 331 nemeckého občianskeho súdneho poriadku s názvom "Rozsudok pre zmxxxxxxxx xxxxxxxxxx

xxx xx xxxxxxx xxxxxxxxx xxx xxx xxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxxx xx xxxxxxxxxxxxx xx xxxxxx xxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx rozsudok pre zmeškanie, skutkový stav uvedený žalobcom na pojednávaní, na ktorom bola prednesená žaloba, sa bude považovať za preukázaný. Toto pravixxx xx xxxxxxxxxxxx xxxxxx xxx x xxxxxxxxxxxx xxxxx xxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxx x xxxxxx x xx xxxx x xxxxx x xxx

xx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xodané návrhy, vyhovie sa im. Ak to tak nie je, žaloba musí byť zamietnutá.

3. Ak v rozpore s tým, čo je uvedené v § 276 ods. 1 prvej vete a § 276 ods. 2, žalovaný x xxxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxx xx xx xxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxx xxx xx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxx xxxxxxxxxxxxx xx xxxxxx xx xxxx xxxxxxxxxx xxxxba; neplatí to, ak súd dostane vyhlásenie žalovaného ešte pred tým, ako bol rozsudok s podpismi sudcov odoslaný tajomníkovi súdu. Návrh môže byť uvedenx x xxxxxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxx xxxxxxxx xxx xxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxx xxxxxxxxxxxxx xx xxxxxx xx xxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xx xxx xxxxxxx xxxx xxxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxxx x xxxxx možnosti."

24 C. de Visser je majiteľom a riadiacim pracovníkom internetovej stránky www.*****.de. Pod odxxxxx xxxxxx xxx xxxxxxx xxxxxx x xxxxxx xxxxx xx xxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxx xx xx xxxxxxxx xx xxxxx xxxx xxxxxxx xxxxx xxxx xxxxxxxx xxx xxxxxxxxxx xxxxích fotiek kliknite tu) možno vidieť jej rozličné fotografie, na ktorých je čiastočne nahá.

25 Táto situácia sa zakladá na skutočnosti, že G sa v roku 20xx xxxxxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxx xx xx xxxxxxxx x xxxxx x xxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xx xx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxxx x xotografa, ktorého poveril, vytvoril v Nemecku fotografie G na účely použitia "für eine Party" (na večierku). G však nikdy nesúhlasila s tým, aby sa uvedxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxxxx x xxx xxxxxx xxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxx xxx xxxxxxxxx xxxxxej konkrétnej dohody.

26 Až v roku 2009 bola G kolegami v práci konfrontovaná so spornými fotografiami uverejnenými na internete.

27 Právne informácxx xx xxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxx xxxxxxxx xxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxx xxxxxx x xxxxsou v Dortmunde v Nemecku. V telefónnom zozname mesta Dortmund však nie je nikto s takýmto menom.

28 Miesto, kde sa nachádza server, na ktorom je umiestnxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxx

xx x xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxx xx xxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xx xx xxxxxr s adresou v Terneuzene (Holandsko) a adresou pre doručovanie vo Venlo (Holandsko). Doručenie na tieto adresy v Holandsku však nebolo možné, keďže kažxx x xxxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx že C. de Visser nie je v Holandsku zapísaný v nijakom registri obyvateľstva.

30 Po poskytnutí právnej pomoci G vnútroštátny súd nariadil 8. februára 20xx xxxxxxxxx xxxxxx xxx xxxxxxxxxxxx xxx xx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxx x xxxxx xxxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxý pokus o doručenie žaloby C. de Visserovi poštou na rôzne adresy.

31 Doručenie žaloby vyhláškou sa v súlade s nemeckým občianskym súdnym poriadkom uskxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx x xxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxx xx xxx xxxxxxxx xxxx xx xxx xxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxxxx x tomto doručení pre C. de Vissera na to, aby sa zistilo, či sa chce brániť, uplynuli ku dňu vydania rozhodnutia vnútroštátneho súdu bez toho, aby reagovalx xxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxx xxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxxxxxxx xx xx xx xxxxxx xx x xxxxxxx xxxxx xxxx xxx xxxxxxxxx xxxxxxz nedozvedel.

32 Tento súd dodáva, že pokiaľ by sa podľa pravidiel práva Únie nemala uplatňovať možnosť doručenia žaloby vyhláškou v zmysle vnútroštáxxxxx xxxxxx x xx xxxxxxx xxx xxxxxxx xxxxxx xxx xxxxxx xx xx xxxxxxxx xx xxxxx xx xx xxxxx xxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxx xx xx xxx xx xxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxžné, kedže tieto adresy nepozná alebo ich nemôže určiť. To by však mohlo byť v rozpore s článkom 47 prvým odsekom Charty, keďže G by tým mohla byť za daných oxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xx xxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxx

xx xxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxdenia č. 44/2001, ako aj o určení hmotného práva, ktoré sa uplatňuje na žalobu vo veci samej, Landgericht Regensburg rozhodol prerušiť konanie a položix xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxx

xxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx x xxxx x xxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxx xxxxx x xxxxxxx x xxxxxxxxním xxxxxx xx xxxx x xxxxx xxxx xxxxxxxxx xxxxx xxx xxxxxx xxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xx xxxxxx x xxxxxxveniami § 185 až § 188 nemeckého občianskeho súdneho poriadku vyvesením oznamu o doručení na úradnej tabuli súdu nariaďujúceho doručenie počas 1 mesiaxxxx xx xxxxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxxx xxxxx xxxx xx xxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxx xx xxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxx xxx xe možné, lebo žalovaný sa na uvedenej adrese nezdržiava a ani inak nie je možné zistiť, kde sa žalovaný práve zdržiava?

2. V prípade, že odpoveď na [prvú] xxxxxxxxx xxxx xxxxxxx

xxxx xxxxxxxxxxxx xxx x xxxxx xxxxxxx x xxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx x xxx xxxxxxx xxxxx Petersen, C-341/08, [Zb. s. I-47]) odmietnuť uplatňovanie vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré pripúšťajú doručenie vyhláškou, aj vtedy, keď xx xxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxx xxx xxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxxx

xx

xxxx xx xalobkyňa povinná na uplatnenie svojich práv oznámiť konajúcemu súdu novú adresu žalovaného, na ktorú by bolo možné nové doručenie písomnosti, ktorou xx xxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxx xx xx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx x xxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxlovaného?

3. V prípade, že odpoveď na [prvú] otázku bude záporná, bráni článok 26 ods. 2 nariadenia... č. 44/2001... v prejednávanej veci vydaniu rozsxxxx xxx xxxxxxxxx xxxxx x xxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx x xxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxx xxxxxxxxxxxxx xx xxx/2004..., pokiaľ sa žalobou žiada zaplatenie sumy aspoň 20 000 eur zvýšenej o úroky ako náhrady nemajetkovej ujmy a sumy 1 419,19 eura zvýšenej o úroky akx xxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxx xxxxxxxxxxx

xxxxx x xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxxxx xxx xxx xxxxxxxxxxx xx xxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxeho dvora na [prvú až tretiu] prejudiciálnu otázku... bude žalobkyňa môcť pokračovať v konaní:

4. Uplatňuje sa nariadenie č. 44/2001 vzhľadom na svoj xxxxxx x xxxx x x xxxxxx x xxx x xx x xxxxxxxx xxx xxxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx x xáhrada nemajetkovej ujmy v súvislosti s prevádzkovaním internetovej stránky, je síce (pravdepodobne) občanom Únie v zmysle článku 9 druhej vety ZEÚ, xxxxxx xxxx xxxxxx xx xxxx xxxxxxxx x xxxxxxxx xxxx xx xxxxxx x xxxxxxx xxxxxxx xxxx xxx xxxxx xx xx x xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxx x xxxž mimo zostávajúcej územnej pôsobnosti Luganského dohovoru o právomoci a o výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, uzavretom 16. septemxxx xxxx x xxxxxxx xxxxxxx xxx xxx xx xxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxx xx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xx xxxx xxxxxxxxxxxxxx že sa nachádza na území Únie?

5. Ak sa v prejednávanej veci uplatňuje nariadenie č. 44/2001, má sa výraz ‚miest[o], kde... by mohlo dôjsť k skutočnosti, xxxxx xxxxxxx xxxxx xx xxxxxxx xxxxxxx xxxxx xx xxxxxxx x xxxxxx x xxxx x xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxx xxxxxxxx xxxxxx xx xxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxahom internetovej stránky v tom zmysle,

že [‚žalobkyňa'] môže podať žalobu o zdržanie sa konania, o poskytnutie informácií a o náhradu škody proti prexxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxx xx xxxx x xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx x xxxxxx xx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxx xxxxxx xx xxx xxx xxx xzemí alebo mimo územia Únie) je žalovaný usadený,

alebo:

je podmienkou právomoci súdov členského štátu, v ktorom žalovaný nie je usadený alebo nič nexxxxxxxxxx xxxxx xx xx xxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxx xxxxxx xxx xxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxu alebo internetovej stránky so štátom sídla súdu presahujúca rámec technickej možnosti xxxxxxxxxxx

xx xxxxxx xx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxx

xx xxxxxxxxxxxx xx xx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxojím prevádzkovateľom cielene zameraná (aj) na používateľov internetu v štáte sídla súdu, alebo postačuje, že informácie prístupné na internetovej xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxx xxxxx xxxx x xxx xxxxxxx xx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxránky, v štáte sídla súdu došlo alebo môže dôjsť ku konfliktu protichodných záujmov - záujmu žalobkyne na rešpektovaní jej práva na ochranu osobnosti a xxxxxx xxxxxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx x xxxxx x xxxx xxxxx xxxx xx xxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxx xx xxxxxxx xxxxxosti boli poškodené, sa oboznámilo s obsahom tejto internetovej stránky?

7. Má pri konštatovaní osobitnej súvislosti rozhodujúcu povahu počet zobrxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxx x xxxxx xxxxx xxxxx

xx x xxxxxxxx xx xx xxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxx xxx xxxxxxxxxtny súd právomoc na konanie o žalobe, týkajú sa právne zásady, ktoré Súdny dvor uviedol vo svojom rozsudku zo 7. marca 1995, Shevill a i. (C-68/93, Zb. s. Ixxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx

xx xx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxx xx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xakejto súvislosti postačuje, aby sporné informácie objektívne súviseli so štátom sídla súdu v tom zmysle, že podľa okolností konkrétneho prípadu, naxxx xx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxx xxxxx xxxx xxxxx xxxxx xxxx xxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx x xxxx xxxxx xxm, že jeden alebo niekoľko známych osoby, ktorej práva na ochranu osobnosti boli poškodené, sa oboznámili s obsahom spornej internetovej stránky, a ak xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx x xxxxx xxxxx xxxxx xxxxx xx xx xxxxxxxxxx xx xxxxxxx xa prejednávanú vec vôbec neuplatňuje:

Má sa článok 3 ods. 1 a 2 smernice 2000/31... vykladať v tom zmysle, že je potrebné priznať týmto ustanoveniam povxxx xxxxxxxxx xxxxxx x xxx xxxxxxx xx xx x xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxútroštátne kolízne normy,

alebo:

predstavujú tieto ustanovenia korekciu na hmotnoprávnej úrovni, ktorým sa hmotnoprávny výsledok práva, ktoré bxxx xxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxx xxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx x xxxxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx

xxx x xxxxxde, že článok 3 ods. 1 a 2 smernice 2000/31... má povahu kolíznej normy:

Stanovujú uvedené ustanovenia iba výlučné uplatnenie hmotného práva platného x xxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx x xxx xxxxxxx x xxx xxxxxxxxxx xx xxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxx xx xxxxo krajiny určenia je naďalej možný?

11. V prípade, že článok 3 ods. 1 a 2 smernice 2000/31... má povahu kolíznej normy:

Treba na určenie miesta usadenia xxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxx xx xxxxx xxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xpravdepodobné) miesto umiestnenia servera, na ktorom je uložená internetová stránka?"

34 Listom z 28. októbra 2011 tajomník Súdneho dvora zaslal vnxxxxxxxxxxxx xxxx xxxxx xxxxxxxx x xxx xxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx x xx xxxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxx x xxxxxxxxx x xxxxxx xx xx xxxxxxenie, či vzhľadom na tento rozsudok trvá na svojej piatej až jedenástej prejudiciálnej otázke.

35 Rozhodnutiami z 10. a 16. novembra 2011, ktoré boli Sxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxx x xxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxx xxx xxxxxxxx xx xxxxx xxxx xxxxx xxxxx xx xxxxxxx xxxxxxx xxx xx xxxx xx xxxxxx xxxxxxxxxx xxázke, pričom xx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx

xxx xx xxxxxx x xxxx x x x xxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx x xx xxx xxxovaný] v tom zmysle, že v prípade, ak je sídlo poskytovateľa služieb neznáme a je možné, že sa nachádza mimo územia Únie..., treba za uplatniteľné právo v xxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxx xxxxxxxxx xxxxxx x xxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxx

xxxxx x xxxrdinovanej oblasti smernice 2000/31... zabezpečiť, aby poskytovateľ služieb elektronického obchodu nepodliehal prísnejším požiadavkám, ako staxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxx xxxxx

xxxxx x xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xx koordinovanej oblasti smernice 2000/31... zabezpečiť, aby poskytovateľ služieb elektronického obchodu nepodliehal prísnejším požiadavkám, ako xxxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx

xx xx xxxxxx xxxxxxxxx xx xx xxxxx xxxx xxxxxxxx xxx x xxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxx xôvodne položené, a k poslednej otázke, ako bola preformulovaná.

37 Svojou štvrtou otázkou, ktorú trebx xxxxxxxxx xxxxxxxx xxxx xxxxxxxxxxxx xxx x xxxxxxxx xxxxxxx xx xx xxxxxxxxxx xxx xx xxxxxxxxx xx xxxx xxxxxx xx xx xxxxxx x xxxx x xxxxxxxxxx xx xxxxxxx vykladať v tom zmysle, že bráni uplatňovaniu článku 5 bodu 3 rovnakého nariadenia na žalobu o náhradu škody spôsobenej prevádzkovaním internetovej stxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxx xxxxxx xxxx xxxxxx xx xxxxxxxx

xx xxxxxxxxxxxx xxx xxxxx xx xxxxxx xxxxxxxxtí spresňuje, že hoci viaceré okolnosti nasvedčujú tomu, že žalovaný sa nachádza na území Únie, vôbec to nie je isté. Osobitne sa preto pýta na výklad krixxxxx xxxxx xxxxxxxx xx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx x xxxxxx xxxxxx x xxxx x xxxxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxenia právomoci namiesto jednotných pravidiel uvedeného nariadenia.

39 V tejto súvislosti treba jednak pripomenúť, že za okolností, keď je bydlisko xxxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxxxní č. 44/2001 namiesto pravidiel, ktoré platia v rozličných členských štátoch, v súlade s požiadavkou právnej istoty a cieľom sledovaným týmto nariadxxxxx xxxxxx xx xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxx xxxxxxxxx x xxxxx xxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxx xxxxxxxx xxxxx xxxx xx xxxxx xxxx xxxxx xxxxxxx x xxxxxeň žalovanému primerane predvídať, na ktorom súde môže byť zažalovaný (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 17. novembra 2011, Hypoteční banka, C-327/10, xxxxxx xxxxxxxxxxxx x xxxxxxxx xxx xxxx

xx xxxxx xxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx x xxxxxx x xxxx x xxxxxxxxia č. 44/2001 chápať v tom zmysle, že uplatňovanie vnútroštátnych pravidiel namiesto jednotných pravidiel určenia právomoci je možné len v tom prípadxx xx xxxxxxxxxxxx xxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxx xxxx x xxxxxxxxx xxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxto súdu, má skutočné bydlisko mimo územia Únie (pozri v tomto zmysle rozsudok Hypoteční banka, už citovaný, bod 42).

41 V prípade neexistencie takýchtx xxxxxxx xx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx x xxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxx xx xx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx x xxavidiel určenia právomoci stanovených v tomto nariadení vrátane a predovšetkým toho, ktoré je uvedené v článku 5 bode 3 a týka sa mimozmluvnej zodpovedxxxxxx

xx xxxxxxxx xx xxx xx xx xxxxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxx xx xxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxx xx xx xxxxxxxxxx xxx xx xxxxxxxxx xx xxxx xxxxxx xx xx xxxxxx x ods. 1 nariadenia č. 44/2001 xxxxxxxx x xxx xxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxx x xxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxx x xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx stránky, podanú proti žalovanému, ktorý je pravdepodobne občanom Únie, ale miesto jeho pobytu je neznáme, ak vnútroštátny súd nedisponuje indíciamix xxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxx xx xxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxx xxxxxx xxxxx

xx xxxxxx xxxou otázkou a prvou časťou tretej otázky, ktoré treba preskúmať spoločne, chce vnútroštátny súd v podstate vedieť, či sa má právo Únie vykladať v tom zmysxxx xx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxx x xxxxxxx xxxx xxxxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxx xxxanie, doručená vyhláškou v súlade s vnútroštátnym právom.

44 V tejto súvislosti treba na úvod poznamenať, že cieľom nariadenia č. 44/2001, rovnako akx xxxxxxxx x xxx xxxxxxxxx xxxx x xxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxx xxx xx xx x xxxx xxxxx xx xxxx xxxxxxxx x xxxxxxxom nasledujúcimi dohovormi o pristúpení nových členských štátov k tomuto dohovoru, nie je zjednotiť všetky procesnoprávne normy členských štátov, axx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxx x xxxxxxxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxx x xxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxzsudok Hypoteční banka, už citovaný, bod 37).

45 Hoci v prípade neexistencie systematickej úpravy vnútroštátnych konaní právom Únie prislúcha členxxxx xxxxxxx xxx x xxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxx xx xxxxxx xxxxxx xx xxx xxxxxxx xxxxx xxxxx xxxmú byť v rozpore s právom Únie, najmä v rozpore s ustanoveniami nariadenia č. 44/2001.

46 Z toho vyplýva, že v rámci uplatňovania uvedeného nariadenia mxxx xxxxxxxxxxxx xxx xx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxx xxx xxxxxx xx xxxx xxxránia pravidlá určenia právomoci stanovené týmto nariadením.

47 Pokiaľ ide o požiadavky, ktoré treba dodržať v konaní, treba pripomenúť, že všetky uxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxx xx xxx xxx x xxxxx xxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxe s právom na obranu (pozri rozsudky z 21. mája 1980, Denilauler, 125/79, Zb. s. 1553, bod 13, a z 2. apríla 2009, Gambazzi, C-394/07, Zb. s. I-2563, bod 23)x

xx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxx xxx xx xxxxxxxxx xx x xxxxxx xx xxxxxxx xx xxxx xxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxx xx xa súd, aby rozhodol o dôvodnosti jeho návrhov.

49 V tomto zmysle Súdny dvor v bode 29 už citovaného rozsudku Gambazzi rozhodol, že základné práva, ako je xxxxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxx xx xxxxxxxxxxx xxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxx xxxx xxxxxxx xx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxx xieľom všeobecného záujmu, ktoré sleduje dotknuté opatrenie, a vzhľadom na sledovaný cieľ nesmú predstavovať neprimerané narušenie uvedených práv.

xx x xxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xx xxxxx xxxx xx xxxxxxxxx xx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxx xxxxxx xx xxx xxxxxxxxx xxxobca z dôvodu nemožnosti lokalizovať žalovaného, predstavuje takýto cieľ všeobecného záujmu (rozsudok Hypoteční banka, už citovaný, bod 51).

51 Poxxxx xxx x xxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxx xx xxxxxxx xxxxx xxxxxxx xx xx xxxxxxxxx x xxxxxxxx xxxxxxxxxx x xxxxxx xx xxxx x xxxxxxxxxx č. 44/2001, podľa ktorého súd preruší konanie dovtedy, kým sa nepreukáže, že žalovaný mal možnosť prevziať písomnosť, ktorou sa začalo konanie, alebo xxxxxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxx xxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxx xxx xx xx xxxxx xxxx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxx

xx xxxxxx xxx xx xxdnej strane o uplatniteľnosť tohto xxxxxxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xx xx xxxxxxxxxx xxx xx xxxxxxxxx xx xxxx xxxxxx xxxx xxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxx xxxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxu 26 ods. 3 a 4 nariadenia č. 44/2001, t. j. článok 19 nariadenia č. 1393/2007, ani článok 15 Haagskeho dohovoru z roku 1965.

53 Je pravda, že zákonnosť dorxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx x xxx xxxxxxx xxx5, Scania Finance France, C-522/03, Zb. s. I-8639, bod 30), a, , podľa ustanovení nariadenia č. 1393/2007. Toto pravidlo však platí iba v rozsxxxx x xxxx xx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxxx xxx xxxxxx x xxxx x xxxxxxxxxx xx xxxxxxxxxx xxx xx xxxxxx x xxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxx x xxxx xxxx xxxx xxanovujú, že tieto inštitúty "sa neuplat[ňujú], ak nie je známa adresa osoby, ktorej sa má písomnosť doručiť".

54 Preto treba usudzovať, že za okolnostxx xxx xx xxxxxxxxx xx xxxx xxxxxx xx xxxxxx xx xxxxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxx xxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxx x xxxx xxxx xxxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxxxxo nie je známa.

55 Pokiaľ ide na druhej strane o výklad článku 26 ods. 2 nariadenia č. 44/2001, ako Súdny dvor nedávno rozhodol, toto ustanovenie treba chxxxx x xxx xxxxxxx xx xxx xxxxxxxxx xx xxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxx x xxxxxxxx xx xx xxxxxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxx xxxxxxxx xxatne pokračovať v konaní iba vtedy, pokiaľ sa prijali všetky nevyhnutné opatrenia, aby sa žalovaný mohol brániť. Súd, ktorý vo veci rozhoduje, musí na txxxx xxxx xxxxxxxxxxx xxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx x xxxxxx xxxxxx xxx xx xxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xxxzri rozsudok Hypoteční banka, už citovaný, bod 52).

56 Je pravda, že aj keď sú tieto podmienky splnené, možnosť pokračovať v konaní bez vedomia žalovanxxxx xxx xxx xx xx x xxxxxx xx xxxx xxxxxx xxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxx xxxx xxxxxxxxxx xx xxxx xxxxxxxené vzhľadom na právo žalobcu na účinný prostriedok nápravy, keďže bez takéhoto postupu by toto právo zostalo nenaplnené (pozri rozsudok Hypoteční baxxxx xx xxxxxxxxx xxx xxxx

xx xx xxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxx xxx xxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxx xxxxxxxxx xxxržanie práva na obranu tým, že podľa článku 34 bodu 2 nariadenia č. 44/2001 napadne uznanie rozsudku, ktorý bol proti nemu vydaný, totiž žalobcovi hrozíx xx xxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxxxx xxx xxxx

xx xxxxx xxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxx pre ľudské práva vyplýva, že právo na prístup k súdu zaručené článkom 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd podpísanéxx x xxxx xx xxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xx xx xxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxx xxxxxxxé (pozri rozsudok ESĽP Nunes Dias v. Portugalsko z 10. apríla 2003, 2003-IV).

59 Preto treba na prvú otázku a prvú čaxx xxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxx xx xxxxx xxxx xx xx xxxxxxxx x xxx xxxxxxx xx xxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxx xxx xxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxbytu nebolo možné zistiť a ktorému bola písomnosť, ktorou sa začína konanie, doručená vyhláškou v súlade s vnútroštátnym právom, pod podmienkou, že vnxxxxxxxxxx xxx xx xxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxxxxx x xxxxxx xxxxxx xxx xx xxxxxx xxxxx xxxxx žalovaného.

60 Vzhľadom na odpoveď na prvú otázku danú v predchádzajúcom bode netreba odpovedať na druhú otázku.

xx xxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxx xxxx xxxxxxxxxxxx xxx x xxxxxxxx xxxxxxx xx xx xx xxxxx xxxx xxxxxxxx x xxx xxxxxxx xx xxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxx xxxxxxxxxx xxxxx xxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxx xxx xx xxxxxx xxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxtulu v zmysle nariadenia č. 805/2004.

62 Je pravda, že rozsudok pre zmeškanie je uvedený medzi exekučnými titulmi v zmysle článku 3 uvedeného nariadenxxx xxxxx xxxx xxx xxxxxxxxx xxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxx xxxxxxx x xxxxxxxxxxx xx x xxxxxxxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xx xxxxxx xxxxxka, ako je stanovená v článku 3 ods. 1 písm. b) tohto nariadenia, môže mať podobu nedostavenia sa na súdne konanie alebo nesplnenia výzvy súdu predložiť pxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxx xxxxxx xxx

xx xxxxx xxxxxx xx xxxx x xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxx xxx xxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxxx x xx xxxxxxxxtné, ak adresa dlžníka nie je s určitosťou známa".

64 Zo samotného znenia nariadenia č. 805/2004 teda vyplýva, že rozsudok pre zmeškanie vydaný v prípaxxx xx xxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxx xx xxxxx xxxxxxxx xxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxx xxxx x xxxxxxx xxxxxx x xxxxxxxxxky tohto nariadenia. Toto nariadenie totiž zavádza mechanizmus, ktorý je výnimkou zo spoločného režimu uznávania rozsudkov, ktorého podmienky sa v zxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx

xx xxxxxxxxxxx xx xx xxxxxxxxxx xx xxxxxxxx xxx xxxxxxxxxxx xx xx xxx x xxxxxxxx xxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx x xxxxxxxxx xxxxxx xxz toho, aby sa dlžník zúčastnil konania, zrušenie akýchkoľvek kontrol v členskom štáte výkonu je neoddeliteľne spojené s existenciou dostatočnej zárxxx xxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxx

xx xxx xxxxxxx x xxxx xx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxx xxx xxxxx xxxx xxxxxý v zmysle článku 34 bodu 2 nariadenia č. 44/2001, mu umožňuje uplatniť dodržanie jeho práv na obranu. Táto záruka by však chýbala, ak by za okolností, ako xx xxxxxxxxx xx xxxx xxxxxx xxx xxxxxxxx xxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxxx x xxxxxxx xxxxxxxxx xxx xxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx

67 Preto treba usudzovať, že rozsudok pre zmeškanie vydaný proti žalovanému, ktorého adresa nie je známa, nesmie byť osvedčený ako európsky exekučný txxxx x xxxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxxxxxx

xx x xxxxxxxx xxxx xxxxx xx xxxxx xxxx xxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxx xx xxxxx xxxx xx xx xxxxxxxx x xxx xxxxxxx xx xxxni osvedčeniu rozsudku pre zmeškanie, ktorý bol vydaný proti žalovanému, ktorého adresa nie je známa, ako európskeho exekučného titulu v zmysle nariaxxxxx xx xxxxxxxxx

xx xxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxxxxxx xxx x xxxxxxxx xxxxx xx xx xx xxxxxx x xxxx x x x xxxxxxxx xxxxxxx xxkladať v tom zmysle, že sa uplatňuje v situácii, ak nie je známe miesto usadenia poskytovateľa služieb informačnej spoločnosti.

70 V tejto súvislosti xxxxx xxxxxxxxxxxx xx x xx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxxxx x xx xxxxx xxxxxxxx xx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxočnosti v členskom štáte predstavuje tak dôvod existencie, ako aj podmienku uplatňovania mechanizmu stanoveného v článku 3 smernice 2000/31. Cieľom xxxxx xxxxxxxxxx xx xxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxb právnemu režimu členského štátu usadenia ich poskytovateľov (rozsudok eDate Advertising a i., už citovaný, bod 66).

71 Keďže možnosť uplatňovať člxxxx x xxxx x x x xxxxx xxxxxxxx xx xxx xxxxxxxxxx xxxxxxxxxxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xx xxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxločnosti skutočne usadený (rozsudok eDate Advertising a i., už citovaný, bod 68), vnútroštátnemu súdu prislúcha preveriť, či je žalovaný vo veci samex xxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxx xxxxxxxxx xxxxxx xx xxx xx xxxxx xxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxxxx x xxxxxx x xxxx x xxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxxxxxx

xx xx xxxhto xxxxxxxxx xxxxx xx xxxxxxxxx xxxxxx xxxxxxxxx xxxx xx xxxxxx x xxxx x x x xxxxxxxx xxxxxxx xx xxxxxxxxxxx x xxxxxxxxx xx xxx xx xxxxx xxxxxx xxxxxxxx xxxxytovateľa služieb informačnej spoločnosti, keďže uplatňovanie tohto článku je podmienené identifikovaním členského štátu, na ktorého území je príxxxxxx xxxxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxxxx

xx xxxxxxxx xx xxx xx xxxxxxx xxxx xxxxxx xxxxxx xx xx xxxxxx x xxxxxxxxxx xxxxxxx xx xxxx xxxxx xxxxxenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Ixx xxxxx xxxxxxxx xxxxx xxxxxxx x xxxxxxxxxx x xxxxxxxxxxx xxxxxxxxxxx xxxxxxx xxxxx x xxx xx xxxxxxx xxxxxxxxx xxxxxxxxxx xxxxxxxx xxxxxx xxx xxxxxxené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (prvá komora) rozhodol takto:

1.

2.

xx

xx

Podpisy